Wikipédia skwiki https://sk.wikipedia.org/wiki/Hlavn%C3%A1_str%C3%A1nka MediaWiki 1.47.0-wmf.2 first-letter Médiá Špeciálne Diskusia Redaktor Diskusia s redaktorom Wikipédia Diskusia k Wikipédii Súbor Diskusia k súboru MediaWiki Diskusia k MediaWiki Šablóna Diskusia k šablóne Pomoc Diskusia k pomoci Kategória Diskusia ku kategórii Portál Diskusia k portálu TimedText TimedText talk Modul Diskusia k modulu Podujatie Diskusia k podujatiu 0 613 8215687 8206422 2026-05-17T20:34:50Z ~2026-27965-77 294282 8215687 wikitext text/x-wiki {{iné významy}} {{Infobox Slovenská obec | Typ = mesto | Názov = Trnava | Iné názvy = | Prezývka = Malý Rím | Obrázok = Slovakia - Trnava - Trojicne namestie a mestska veza RB01.jpg | Popis obrázku = Trojičné námestie | Znak = Coat of Arms of Trnava.svg | Vlajka = Trnava-trnava-flag.svg | Kraj = Trnavský | Okres = Trnava | Región = [[Dolné Považie]] | Časti = [[Trnava-stred]]<br />[[Trnava-západ]]<br />[[Trnava-sever]]<br />[[Trnava-východ]]<br />[[Trnava-juh]]<br />[[Modranka]] | Rieka = [[Trnávka (prítok Dolného Dudváhu)|Trnávka]] | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.3777497 | Zemepisná dĺžka = 17.5862106 | Nadmorská výška = 146 | Najvyšší bod = | Najvyšší bod výška = | Najvyšší bod šírka = | Najvyšší bod dĺžka = | Najnižší bod = | Najnižší bod výška = | Najnižší bod šírka = | Najnižší bod dĺžka = | Prvá zmienka = 1211 | Starosta = [[Peter Bročka]]<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 917 01, 917 02, 917 05, 917 08 | Kód = 506745 | EČV = TT | Predvoľba = +421-33 | Adresa = Mestský úrad<br/>Trhová 3<br/>917 71 Trnava | E-mail = info@trnava.sk | Telefón = 033 / 3236 101 | Fax = 033 / 3236 400 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.trnava.sk | Commons = Trnava | Pôvod názvu = | Poznámky = }} [[Súbor:Slovakia - Trnava - Radnica RB04.jpg|náhľad|vpravo|Radnica]] [[Súbor:Gothic church of St. Nicolas in Trnava, Slovakia.jpg|náhľad|vpravo|Gotický kostol sv. Mikuláša v noci]] [[Súbor:Slovakia Trnava Museum.jpg|náhľad|vpravo|Západoslovenské múzeum]] [[Súbor:Trnava, jezuitský kláštor.jpg|náhľad|Jezuitský kláštor]] [[Súbor:Slovakia Trnava Church of John the Baptist UNESCO.jpg|náhľad|vpravo|Katedrála sv. Jána krstiteľa]] [[Súbor:Trnava john the baptist 02.jpg|náhľad|vpravo|Katedrála sv. Jána krstiteľa]] [[Súbor:Slovakia Trnava Kamenny mlyn 2.jpg|náhľad|vpravo|Rekreačná oblasť Kamenný mlyn]] [[Súbor:Slovakia Trnava Kamenny mlyn 1.jpg|náhľad|vpravo|Rekreačná oblasť Kamenný mlyn]] [[Súbor:Socha jan pavol2.JPG|náhľad|vpravo|Socha pápeža [[Ján Pavol II.|Jána Pavla II.]] v Trnave]] [[File:Slovakia - Trnava - Pesia zona RB04.jpg|thumb|Pešia zóna Trnava]] [[File:Slovakia - Trnava - Pesia zona RB01.jpg|thumb|Pešia zóna Trnava]] [[File:Slovakia - Trnava - Parčík Bela IV - RB01.jpg|thumb|Parčík Bela IV.]] [[File:Slovakia - Trnava - Parčík Bela IV - RB02.jpg|thumb|Parčík Bela IV.]] [[File:Slovakia - Trnava - Malý Berlín RB01.jpg|thumb|Nádvorie – priestor pre súčasnú kultúru v Trnave]] [[File:Slovakia - Trnava - Malý Berlín RB02.jpg|thumb|Nádvorie – priestor pre súčasnú kultúru v Trnave]] [[File:Slovakia - Trnava - Malý Berlín RB03.jpg|thumb|Nádvorie – priestor pre súčasnú kultúru v Trnave]] [[Súbor:Ulica M.S.Trnavskeho - Trnava.jpg|náhľad|Ulica M. S. Trnavského]] '''Trnava''' ({{lat|''Tyrnavia''}}, {{deu|''Tyrnau''}}) je krajské mesto na západe [[Slovensko|Slovenska]], sídlo [[Trnavský samosprávny kraj|Trnavského samosprávneho kraja]] a [[Trnava (okres)|Trnavského okresu]]. Svojou rozlohou a počtom obyvateľov je [[Zoznam miest na Slovensku|siedmym najväčším mestom krajiny]]. Keďže Trnava bola jedným z najdôležitejších centier [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|rímskokatolíckej cirkvi na Slovensku]] po roku 1541 bola na isté obdobie sídlom [[Ostrihomské arcibiskupstvo|ostrihomského arcibiskupa]] a od roku 1922 sídlom [[Trnavská apoštolská administratúra|Trnavskej apoštolskej administratúry]], ktorá bola v roku 1977 povýšená na [[Trnavská arcidiecéza|arcibiskupstvo]]), stojí tu množstvo kostolov, a tak dostala prezývku „''Malý Rím''“ alebo aj „''Slovenský Rím''”. == Geografia == Leží na rieke [[Trnávka (prítok Dolného Dudváhu)|Trnávka]], v centre [[Trnavská pahorkatina|Trnavskej pahorkatiny]]. Centrum mesta je v nadmorskej výške {{mnm|146}} a leží {{km|45|m}} severovýchodne od [[Bratislava|Bratislavy]]. [[Nitra]] leží {{Km|47|m|w}} východne, [[Piešťany]] {{Km|37|m|w}} severovýchodne, [[Senica]] {{Km|42|m|w}} severozápadne, [[Galanta]] {{Km|26|m|w}} južne a [[Modra]] {{Km|25|m|w}} západne. V meste alebo jeho blízkosti vedú [[Diaľnica D1 (Slovensko)|diaľnica D1]], [[Rýchlostná cesta R1 (Slovensko)|rýchlostná cesta R1]] a cesty [[Cesta I. triedy 51 (Slovensko)|I/51]] od Senice, [[Cesta I. triedy 61 (Slovensko)|I/61]] od Senca na [[Trenčín]], [[Cesta II. triedy 504 (Slovensko)|II/504]] od Modry na [[Piešťany]] a [[Cesta II. triedy 560 (Slovensko)|II/560]] na [[Dechtice]]. Trnavou prechádza aj [[železničná trať Bratislava – Žilina]], v [[Železničná stanica Trnava|tunajšej stanici]] začínajú trate [[Železničná trať Kúty – Trnava|Trnava – Kúty]] a [[Železničná trať Trnava – Sereď|Trnava – Sereď]]. === Podnebie === Podnebie je prevažne (v porovnaní so zvyškom Slovenska) teplé a suché s miernejšími zimami. Priemerná ročná teplota sa pohybuje medzi 9 a 10 °C. Najteplejším mesiacom je júl (20,3 °C), najchladnejším január (2,2 °C). Priemerný ročný úhrn zrážok sa pohybuje medzi 420 až {{mm|800|m}}. == Dejiny == {{Hlavný článok|Dejiny Trnavy}} Na križovatke starých obchodných ciest využívaných od [[pravek]]u, pri riečke Trnávka, bola založená kupecká osada Trnava. Prvá písomná zmienka o nej pochádza z roku [[1211]]. Je to listina ostrihomského [[arcibiskup]]a Jána o donácii príjmov miestneho kostola v ostrihomskej kapitule. Trnava bola prvým mestom na území dnešného Slovenska, ktoré dostalo výsady slobodného kráľovského mesta. Udelil jej ich v roku [[1238]] uhorský kráľ [[Belo IV.]] Privilégiom podriadil mesto priamo korune a vymedzil mu také práva, ktoré umožňovali rýchly rozvoj mesta. Pôvodné poľnohospodárske centrum sa začalo postupne meniť na centrum výroby, obchodu a remesiel. V [[13. storočie|13. storočí]] si mesto vybudovalo mimoriadne rozsiahle [[opevnenie]] na ploche takmer 60 hektárov. Konštrukciu opevnenia tvorili tehlové veže pospájané drevozemnými [[násyp|valmi]], ktoré boli neskôr nahradené murovanými [[hradby|hradbami]]. Výsadné postavenie mesta upevňovali ďalší uhorskí králi. O dôležitom postavení mesta svedčí aj skutočnosť, že Trnava bola miestom stretnutí kráľov. 28. apríla 1430 Bitka pri Trnave: Husiti porazili Uhorskú armádu. Význam Trnavy vzrástol najmä v [[16. storočie|16. storočí]], keď sa sem pred blížiacim tureckým nebezpečenstvom, v roku [[1543]], presťahovalo [[ostrihomské arcibiskupstvo]] s kapitulou. [[Bratislava]] sa stala administratívnym centrom krajiny a Trnava prevzala úlohu kultúrneho a náboženského centra krajiny. [[18. august]]a [[1561]] začala sa výstavba [[Spoločnosť Ježišova|jezuitského]] kolégia v Trnave na mieste dnešnej [[Trnavská univerzita v Trnave|Trnavskej univerzity]] Sedemnáste storočie sa pokladá za jedno z najhorších období slovenských dejín. Charakterizujú ho [[Protihabsburské stavovské povstania|stavovské povstania]] uhorskej šľachty proti viedenskému dvoru, ktoré sa dotýkajú aj života Trnavy. Je paradoxom, že práve v storočí vojen a požiarov (v Trnave vypukol veľký požiar [[23. jún]]a [[1666]], kedy bolo zničené, až na pár ulíc, celé mesto a 16 obyvateľov prišlo o život) sa stáva Trnava univerzitným sídlom. V roku [[1635]] založil [[Peter Pázmaň]] [[Trnavská univerzita (historická)|Trnavskú univerzitu]], najskôr len s filozofickou a teologickou [[fakulta|fakultou]]. Právnická fakulta bola otvorená v roku [[1667]] a lekárska až v roku [[1769]]. V [[17. storočie|17. storočí]] boli postavené stavby, ktoré sú dnes národnou kultúrnou pamiatkou. Staré budovy dominikánskeho kláštora boli prestavané pre potreby [[univerzita|univerzity]], vystavili nové [[konvikt]]y. Do [[18. storočie|18. storočia]] vstupovala Trnava ako univerzitné mesto známe v celej Európe. V roku [[1777]], keď na pokyn [[Mária Terézia|Márie Terézie]] presťahovali univerzitu do [[Budín]]a, túto stratu cítila nielen Trnava, ale celé Slovensko. V roku [[1792]] [[Anton Bernolák]] vytvoril v Trnave hlavný stánok [[Slovenské učené tovarišstvo|Slovenského učeného tovarišstva]]. [[1. august]]a do [[24. september|24. septembra]] [[1831]] Trnava zažila ničivú [[epidémia|epidémiu]] [[cholera|cholery]], ktorá si vyžiadala za dva mesiace cez 800 obetí. Budovu divadla si trnavskí mešťania postavili v roku [[1831]]. [[1. jún]]a [[1846]] bol daný do prevádzky prvý úsek konskej železnice v Uhorsku, trať z Bratislavy do Trnavy. V roku [[1870]] začal v Trnave pôsobiť [[Spolok svätého Vojtecha]], ktorý v období zákazu činnosti [[Matica slovenská|Matice slovenskej]] pomáhal udržiavať národné povedomie. Veľký rozvoj zažilo mesto v medzivojnovom období, keď stúpol počet obyvateľov z 15 tisíc v roku 1910 na 26 tisíc v roku 1940. Trnava bola vtedy tretie najväčšie mesto na Slovensku. [[30. august|30. augusta]] [[1944]] sa trnavská vojenská posádka ako jediná západoslovenská posádka organizovane [[Slovenské národné povstanie v Trnave|zapojila do Slovenského národného povstania]]. [[25. august]]a [[1996]] sa Trnava stala krajským mestom. == Obyvateľstvo == Etnické a náboženské zloženie obyvateľstva podľa údajov z roku [[2001|2023]]: ;Etnické zloženie obyvateľstva: {{Stĺpce|2| * Slováci – 92,91 % * Rómovia – 5,27 % * Srbi – 1,02 % * Česi – 0,79 % * Maďari – 0,21 % * Nemci – 0,05 % * Ukrajinci – 0,03 % * iní }} ;Náboženské zloženie obyvateľstva: {{Stĺpce|2| * rímski katolíci – 71,85 % * bez vyznania – 18,37 % * protestanti (hl. evanjelici a. v.) – 2,93 % * grécki katolíci – 0,20 % * pravoslávni – 0,11 % * iní }} == Politika == === Primátori === {| class="wikitable" |- ! Poradie ! Primátor ! Politická strana ! Trvanie funkcie ! Voľby |- | 1. |[[Imrich Borbély]] | nezávislý | 1990 – 1994 | [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 1990|1990]] |- | Rowspan=4| 2. | Rowspan=4| [[Štefan Bošnák]] | Rowspan=5| [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]] | 1994 – 1998 | [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 1994|1994]] |- | 1998 – 2002 | [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 1998|1998]] |- | 2002 – 2006 | [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2002|2002]] |- | 2006 – 2010 | [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2006|2006]] |- | 3. | Vladimír Butko | 2010 – 2014 | [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2010|2010]] |- | Rowspan=3| 4. | Rowspan=3| [[Peter Bročka]] | Rowspan=3| nezávislý | 2014 – 2018 | [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2014|2014]] |- | 2018 – 2022 | [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2018|2018]] |- | 2022 – 2026 | [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2022|2022]] |- |} == Kultúra == === Európske hlavné mesto kultúry === Trnava sa o prestížny titul [[Európske hlavné mesto kultúry]] uchádzala niekoľkokrát<ref name=ehmk2013_2kolo>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Čím komunikujú kandidáti na titul Európske hlavné mesto kultúry?| periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = | url = https://dennik.hnonline.sk/264354-cim-komunikuju-kandidati-na-titul-europske-hlavne-mesto-kultury | issn = | vydavateľ = Hospodárske noviny| miesto = Bratislava| dátum = 2007-12-20 | dátum prístupu = 2007-12-20 }}</ref><ref name=ehmk2026_odsuhlasenie_kandidatury>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Trnava sa pokúsi o titul Európske hlavné mesto kultúry 2026| periodikum = Trnavský hlas | odkaz na periodikum = | url = https://www.trnavskyhlas.sk/c/28542-trnava-sa-pokusi-o-titul-europske-hlavne-mesto-kultury-2026.htm | issn = | vydavateľ = Trnavský hlas | miesto = Trnava| dátum = 2020-05-27 | dátum prístupu = 2020-05-27 }}</ref> v súťaži [[Európska únia|Európskej únie]]. ==== Európske hlavné mesto kultúry 2013 ==== Najstaršie slobodné kráľovské mesto, Trnava, neuspelo v roku [[2007]] s hlavnou myšlienkou Trnava - križovatka kultúrnych a vzdelávacích ciest,<ref name=ehmk2013_prihlaska>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = TASR|odkaz na autora = | titul = Európske hlavné mesto kultúry? Trnava zvažuje opätovnú kandidatúru| periodikum = SME Trnava | odkaz na periodikum = | url = https://mytrnava.sme.sk/c/22308100/trnava-zvazuje-kandidaturu-na-europske-hlavne-mesto-kultury.html | issn = | vydavateľ = SME | miesto = Trnava| dátum = 2020-01-22 | dátum prístupu = 2020-01-22 }}</ref> s ktorou vstúpilo do kandidatúry o titul [[Európske hlavné mesto kultúry]].<ref name=ehmk2013_2kolo/> Aj napriek tomu, že Trnava napokon titul [[Európske hlavné mesto kultúry]] nezískala, tak publikácia k prezentácii kandidatúry mesta bola vyhodnotená vtedy ako najkvalitnejšia.<ref name=ehmk2013_prihlaska/> ==== Európske hlavné mesto kultúry 2026 ==== Na májovom Mestskom zastupiteľstve v roku [[2020]] odsúhlasili poslanci mestského zastupiteľstva podanie prihlášky<ref name=ehmk2026_odsuhlasenie_kandidatury/> pre zaradenie Trnavy do súťaže [[Európska únia|Európskej únie]] o titul [[Európske hlavné mesto kultúry]] v roku 2026, podkladový materiál pre poslancov Mestského zastupiteľstva o zapojení do súťaže pripravil mestský organizátor väčšiny kultúrnych podujatí, ktorým je Správa kultúrnych a športových zariadení mesta Trnava.<ref name=ehmk2026_ohlasenie_kandidatury>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pokorný| meno = Patrik| odkaz na autora = | titul = Trnava má záujem uchádzať sa o titul Európske hlavné mesto kultúry v roku 2026| periodikum = trnava-live | odkaz na periodikum = | url = https://www.trnava-live.sk/2020/04/28/trnava-ma-zaujem-uchadzat-sa-o-titul-europske-hlavne-mesto-kultury-v-roku-2026/ | issn = | vydavateľ = trnava-live | miesto = Trnava| dátum = 2020-04-28 | dátum prístupu = 2020-04-28 }}</ref> Odhadované náklady pre realizáciu podkladových materiálov pre prihlášku predstavujú v prvom kole, do konca [[Október|októbra]] [[2020]], približne 100-tisíc eur a v druhom kole, do konca [[November|novembra]] [[2021]], sa odhaduje použitie financí z mestského rozpočtu v objeme 200-tisíc eur.<ref name=ehmk2026_ohlasenie_kandidatury/> === Mocný opasok === Trnavská radnica už počas [[Apríl|apríla]] [[2020]] oznámila Trnavčanom, že o kultúru v Trnave neprídu ani napriek zrušeným podujatiam vplyvom pôsobenia svetovej pandémie [[Koronavírusy|koronavírusu]] [[SARS-CoV-2]].<ref name=mocny_opasok_ohlasenie>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Mesto Trnava| odkaz na autora = | titul = Trnavčania o zábavu a zážitky neprídu ani napriek zrušeným podujatiam| periodikum = | odkaz na periodikum = | url = https://www.trnava.sk/sk/aktualita/trnavcania-o-zabavu-a-zazitky-nepridu-ani-napriek-zrusenym-podujatiam| issn = | vydavateľ = Mesto Trnava| miesto = Trnava| dátum = 2020-04-20| dátum prístupu = 2020-04-20| url archívu = https://web.archive.org/web/20200630010055/https://www.trnava.sk/sk/aktualita/trnavcania-o-zabavu-a-zazitky-nepridu-ani-napriek-zrusenym-podujatiam| dátum archivácie = 2020-06-30}}</ref> Okrem oznámenia kultúrnych podujatí a akcií oznámila trnavská samospráva aj pripravovanú historicko-náučnú hru Mocný opasok, ktorá upriami pozornosť na Národnú kultúrnu pamiatku, ktorá je pýchou Trnavy, trnavské hradby, a osloviť by mala celé rodiny s deťmi.<ref name=mocny_opasok_ohlasenie/> V priebehu [[Jún|júna]] [[2020]] predstavila trnavská samospráva bližšie historicko-náučnú hru Mocný opasok, ktorú si návštevníci mesta môžu zahrať od [[Júl|júla]] [[2020]] pomocou svojich mobilných telefónov<ref name=mocmy_opasok_predstavenie>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pokorný| meno = Patrik| odkaz na autora = | titul = Trnava pripravuje pre rodiny unikátnu GPS hru Mocný opasok| periodikum = trnava-live | odkaz na periodikum = | url = https://www.trnava-live.sk/2020/06/22/trnava-pripravuje-pre-rodiny-unikatnu-gps-hru-mocny-opasok/ | issn = | vydavateľ = trnava-live | miesto = Trnava| dátum = 2020-06-22 | dátum prístupu = 2020-06-22 }}</ref> Trnavská radnica taktiež oznámila ďalšie detaily tejto dobrodružnej interaktívnej učebnice dejepisu vrátane slovenskej audio verzie hry, ktorú nahovoril trnavský herec [[Kamil Mikulčík]], a aj anglickú verziu hry The Mystery of Mighty Bell pre zahraničných turistov, ktorú nadaboval írsky hudobník Graeme Mark Donaldson.<ref name=mocmy_opasok_predstavenie/> Pri spustení GPS hry Mocný opasok pribudlo aj umenie vo verejnom priestore v podobe štrnástich sôch, pričom sochy sú priamymi aktérmi hry.<ref name=mocmy_opasok_nocna_hliadka>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pokorný| meno = Patrik| odkaz na autora = | titul = Nad Bernolákovou bránou bdie nočná hliadka v podobe dvoch strážnikov. Sú súčasťou GPS hry Mocný opasok| periodikum = trnava-live | odkaz na periodikum = | url = https://www.trnava-live.sk/2020/06/27/nad-bernolakovou-branou-bdie-nocna-hliadka-v-podobe-dvoch-straznikov-su-sucastou-gps-hry-mocny-opasok/ | issn = | vydavateľ = trnava-live | miesto = Trnava| dátum = 2020-06-27 | dátum prístupu = 2020-06-27 }}</ref> V [[piatok]] [[26. jún]]a [[2020]] nainštalovali na hradby prvé dve sochy a to nad Bernolákovou bránou.<ref name=mocmy_opasok_nocna_hliadka/> === Pravidelné trnavské podujatia === {{Stĺpce|3| * Tradičný trnavský jarmok * Trnavská brána – medzinárodný folklórny festival * Trnavské kultúrne leto * Trnavské organové dni * Festival Lumen<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Základné info | url = https://festivallumen.sk/ | vydavateľ = festivallumen.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-05-27 | miesto = | jazyk = }}</ref> * Trnavský Jazyk * Trnavský Blšák * Trnavský Rínek * Festival Trnavská 13 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.trnavska13.sk/ |dátum prístupu=2013-07-30 |url archívu=https://web.archive.org/web/20130721151955/http://trnavska13.sk/ |dátum archivácie=2013-07-21 }}</ref> * divadelný festival [[DIV]] (divadelné inšpiratívne vystúpenia) * Noc v kine * [[Improliga]] * [[ZooM+]] – medzinárodný a cappella festival * [[EKOfest]] }} === Domáce hudobné skupiny a interpreti === {{Stĺpce|3| * Coco Bongo * Alan Mikušek * Graeme Mark * [[Boy Wonder]] * [[Torula]] * Idol Different *Adam Chrenšt * Bystrík * Cantica Nova * A Capella * Dominika Mirgová * Exil *[[Foolk]] * [[Hudba z Marsu]] * [[Mária Čírová]] * Jana Andevska * [[Supple People]] * Kačacia omáčka * Don F & Meščo * Golden Vein * The Wilderness * Hash * Zotrwačnosť * Dreamfield * Krvná skupina * Downhill *-273,15 *The Rebel Drive (TRD) }} === Divadelná scéna === História divadelníctva sa v Trnave píše už od začiatku 17. storočia. V tomto čase totiž patrilo medzi najvýznamnejšie centrá jezuitského divadla v Uhorsku. V rokoch 1960 až 1965 v meste pôsobilo prvé profesionálne divadlo a to ''Krajové divadlo Trnava''. Po jeho zániku sa rozvíjalo najmä ochotnícke divadlo. Nové profesionálne divadlo – ''Divadlo pre deti a mládež'' vzniklo v roku 1974. Po revolúcii bolo premenované na ''Trnavské divadlo''. Dnes v meste okrem profesionálneho divadla pôsobí aj niekoľko ochotníckych zoskupení. ; Divadlo Jána Palárika Jediné profesionálne divadlo v Trnavskom kraji. Zriaďovateľom je Trnavský samosprávny kraj. Riaditeľkou divadla je Zuzana Hekel a umeleckým šéfom Ján Zavarský. Pod názvom ''Divadlo Jána Palárika'' funguje od roku 2002 (predtým ''Trnavské divadlo''). Členmi umeleckého súboru v súčasnosti sú: [[Vladimír Jedľovský]], Tibor Vokoun, Edita Borsová, Barbora Bazsová, [[Branislav Bajus]], Stanislav Staško, Jozef Bujdák, Gregor Hološka, Tomáš Mosný, Mária Jedľovská a ďalší. ; Divadelný súbor DISK Najvýznamnejšie a pravdepodobne a najstaršie fungujúce neprofesionálne divadelné zoskupenie v Trnave. Svoju činnosť súbor DISK začal koncom roka 1955. Pôsobili v ňom i profesionálni režiséri Blaho Uhlár a Dušan Vicen. Súbor získal v priebehu rokov mnohé ocenenia. V súčasnosti úzko spolupracuje s bratislavským divadlom S.T.O.K.A. DISK má aj vlastné divadelné štúdio na Kopánke, v ktorom hráva svoje predstavenia. === Kultúrne spolky a združenia === {{Stĺpce|3| * [[Trnavská skupina]] * [[Trnavský literárny klub]] *[[Trnavské rádio|Trnavské rádio 103,9 FM]] *[[Rádio Aetter 107,2 FM]] * O.Z. Godot Projekt a alternatívne [[Radio Bunker|Rádio Bunker]] * Klub inšpirácie * [[tirnavia|Miešaný spevácky zbor TIRNAVIA]] * [[Kruhy (vokálna skupina)|Vokálna skupina KRUHY]] * Slovenský skauting – 2. zbor Dlhých Mačiek * [[robotnícky spevokol Bradlan]] * [[Rímskokatolícky Cirkevný hudobný spolok sv. Mikuláša v Trnave]] * Skauti európy * UFS Trnafčan }} === Kultúrne inštitúcie a zariadenia === ; Zriadené Trnavským samosprávnym krajom * [[Divadlo Jána Palárika]] * Galéria Jána Koniareka * Knižnica Juraja Fándlyho * [[Západoslovenské múzeum v Trnave|Západoslovenské múzeum]] * Trnavské osvetové stredisko ; V pôsobnosti mesta * kino Hviezda * mestský Amfiteáter ; Súkromné * Dom kultúry * multikino CineMax * Nádvorie – Priestor pre súčasnú kultúru *kultúrne centrum Malý Berlín *komunitné centrum Kubík Nápadov == Pamiatky == ''Pozri článok: [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Trnave]]'' Bohatá história mesta zanechala výrazné stopy – množstvo architektonických a [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Trnave|kultúrnych pamiatok]]. Prechádzka historickým centrom, ktoré tvorí mestskú pamiatkovú rezerváciu, poskytuje možnosť zoznámiť sa s pozoruhodným architektonickým súborom, ktorý sa tu formoval niekoľko storočí. Takmer pravidelný pôdorys centra mesta je vymedzený mestským opevnením. Návštevníci si môžu prezrieť: * [[mestská veža (Trnava)|mestskú vežu]] * radnicu * [[Univerzitné budovy (Trnava)|barokový komplex budov]] [[Trnavská univerzita (historická)|Trnavskej univerzity]] * trnavské kostoly (10), vďaka ktorým dostala Trnava prívlastok ''Malý Rím''. *Trnavské tehlové opevnenie – národná kultúrna pamiatka bola vybudovaná v 13. storočí a v súčasnosti je považovaná za jedno z najzachovanejších v strednej Európe, Trnava si svoje hradby priebežne obnovuje, o čom svedčí obnova severovýchodnej veže hradieb * pomník [[Anton Bernolák|Antona Bernoláka]] – autor pomníku je Ján Koniarek, odhalený bol v roku [[1937]]. Súsošie hlavnej postavy Bernoláka a reliéf skupiny viacerých ľudí (reliéf vraj pre finančné problémy) počúvajúcich Bernoláka. Bernolákova hlava vychádza zo zachovaných dobových podkladov. Pod súsoším je kazateľov citát: SLOVÁCI, PÍŠTE PO SLOVENSKY! TU MÁTE SLOVO MOJE O REČI VAŠEJ. === Kostoly === {{Stĺpce|2| * [[Kostol svätej Heleny (Trnava)|Kostol sv. Heleny]] (z roku [[1238]]) * Kostol Nepoškvrneného Počatia Panny Márie (z 13. storočia) – klariský * [[Bazilika svätého Mikuláša (Trnava)|Dóm – Bazilika sv. Mikuláša]] (z roku [[1380]]) * [[Katedrála svätého Jána Krstiteľa (Trnava)|Katedrála sv. Jána Krstiteľa]] (z roku [[1637]]) – [[Univerzita|univerzitný]] * [[Kostol svätého Jakuba (Trnava)|Kostol sv. Jakuba staršieho, apoštola]] (z roku [[1640]]) – [[Františkáni|františkánsky]] * Kostol sv. Jozefa (z roku [[1671]]) – pavlínsky * [[Kostol Najsvätejšej Trojice (Trnava)|Kostol Najsvätejšej Trojice]] (z roku [[1729]]) – [[Jezuiti|jezuitský]] * [[Kostol svätej Anny (Trnava)|Kostol sv. Anny]] (z roku [[1776]]) – uršulínsky * [[Evanjelický kostol v Trnave|Evanjelický kostol]] a. v. (z roku [[1924]]) * Pravoslávny chrám sv. Trojice<ref name="ortodox">{{Citácia elektronického dokumentu | korporácia = Pravoslávna cirkevná obec v Trnave | titul = Pravoslávna cirkevná obec v Trnave | url = http://www.pcotrnava.sk/bohosluby.html | dátum vydania = 2009 – 2012 | dátum prístupu = 2012-10-11 | url archívu = https://web.archive.org/web/20160304230426/http://www.pcotrnava.sk/bohosluby.html | dátum archivácie = 2016-03-04 }}</ref> }} === Synagóga === * [[Synagóga status quo ante|Židovská synagóga]] (19. storočie). * Ortodoxná (malá) synagóga. === Najvyššie stavby v meste === {| class="wikitable" |- ! Obrázok ! Názov ! Výška ! Rok |- | [[Súbor:Trnava, cukrovar DSC 0654.JPG|75px]] | Komín cukrovaru | {{m|122|m}}<ref name="test">[http://eaip.austrocontrol.at/all/lz/101021/eAIP_SR/AIRAC129_EFF/html/LZ-ENR-5.4-sk-SK.html ENR 5.4 TRAŤOVÉ LETECKÉ PREKÁŽKY]</ref> | |- | | Trnavský komín | {{m|122|m}}<ref name="test" /> | |- | | Komín železničných opravovní a strojární | {{m|110|m}}<ref name="test" /> | |- | [[Súbor:Slovakia-Trnava-Mestska veza.JPG|75px]] | [[Mestská veža (Trnava)|Mestská veža]] | 57/{{m|54|m}}<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Trnava - Pamiatky |url=http://trnava.be/pamiatky.htm |dátum prístupu=2011-12-17 |url archívu=https://web.archive.org/web/20120301173641/http://trnava.be/pamiatky.htm |dátum archivácie=2012-03-01 }}</ref> | 70. roky 16. stor. |- | [[Súbor:Slovakia - Trnava - Vodaren RB02.jpg|75px]] | [[Vodojem Trnava|Trnavský vodojem]] | {{m|50|m}} | 1946 |- | [[Súbor:Slovakia-Trnava-Kostol svateho Mikulasa 1.JPG|75px]] | [[Bazilika svätého Mikuláša (Trnava)|Bazilika svätého Mikuláša]] | 18 m | 1588?<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Niekoľko slov k vežiam Baziliky sv. Mikuláša |url=http://nzr.trnava.sk/?q=node/516 |dátum prístupu=2011-12-17 |url archívu=https://web.archive.org/web/20120113134731/http://nzr.trnava.sk/?q=node/516 |dátum archivácie=2012-01-13 }}</ref> |- | [[Súbor:Slovakia-Trnava-Kostol frantiskanov.JPG|75px]] | [[Kostol svätého Jakuba (Trnava)|Kostol svätého Jakuba]] | 16,8 m | 1712 |- | [[Súbor:Trnava john the baptist 02.jpg|75px]] | [[Katedrála svätého Jána Krstiteľa (Trnava)|Katedrála svätého Jána Krstiteľa]] | 20,3 m | 17. storočie |} == Školstvo == Trnava je významné univerzitné mesto Slovenska. [[Trnavská univerzita (historická)|Historická Trnavská univerzita]] ([[Latinčina|lat.]] ''Universitas Tyrnaviensis'') existovala v Trnave v rokoch [[1635]] – [[1777]]. [[Trnavská univerzita v Trnave]] vznikla v roku [[1992]] a dnes má v meste štyri fakulty. [[Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave|Univerzita sv. Cyrila a Metoda]] bola zriadená v roku [[1997]] a dnes má v meste päť fakúlt a jeden novovzniknutý inštitút (Inštitút manažmentu, fakulta masmediálnej komunikácie, fakulta prírodných vied, filozofická fakulta, fakulta sociálnych vied, fakulta zdravotníckych vied a [[Teologická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave|fakulta teológie,]] ktorá sídli v [[Bratislava|Bratislave]]). V meste sa tiež nachádza aj [[Materiálovotechnologická fakulta Slovenskej technickej univerzity v Bratislave so sídlom v Trnave|Materiálovotechnologická fakulta]] [[Slovenská technická univerzita v Bratislave|Slovenskej technickej univerzity]] ako jej jediná fakulta mimo Bratislavy. Založená bola v roku [[1986]]. Spolu študuje v meste viac ako 18 tisíc študentov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | korporácia = SME | titul = Ľudia zo Študentskej ulice nemôžu v noci spávať. Pre študentov | url = http://trnava.sme.sk/c/5781393/ludia-zo-studentskej-ulice-nemozu-v-noci-spavat-pre-studentov.html | dátum vydania = 24. 2. 2011 | dátum prístupu = 2013-02-11}}</ref> === Vysoké školy === * [[Trnavská univerzita v Trnave]] * [[Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave]] * [[Materiálovotechnologická fakulta Slovenskej technickej univerzity v Bratislave so sídlom v Trnave]] === Stredné školy === {{Stĺpce|3| * [[Gymnázium Jána Hollého]] * [[Gymnázium Angely Merici]] (katolícke) * [[Športové gymnázium Jozefa Herdu]] * [[Stredná priemyselná škola dopravná (Trnava, Študentská 23)|Stredná priemyselná škola dopravná]] * [[Stredná priemyselná škola stavebná]] * [[Stredná poľnohospodárska škola]] * [[Stredná zdravotnícka škola (Trnava, Daxnerova 6)|Stredná zdravotnícka škola]] * [[Obchodná akadémia (Trnava, Kukučínova 2)|Obchodná akadémia]] * [[Arcibiskupské gymnázium biskupa P. Jantauscha]] (katolícke) * [[Stredná odborná škola elektrotechnická (Trnava, Sibírska 1)|Stredná odborná škola elektrotechnická]] * [[Pedagogická a sociálna akadémia blahoslavenej Laury]] * [[Stredná odborná škola automobilová]] * [[Súkromná stredná odborná škola polytechnická DSA (Trnava, Koniarekova 17)|Stredná odborná škola polytechnická]] * [[Súkromné tanečné konzervatórium Dušana Nebylu]] * [[Stredná odborná škola elektrotechnická (Trnava, Lomonosovova 6)|Stredná odborná škola obchodu a služieb]] * [[Stredná priemyselná škola technická (Trnava, Komenského 1)|Stredná priemyselná škola technická]] }} == Hospodárstvo == === Dôležité firmy === {{Stĺpce|2| * [[Stellantis Slovakia|Stellantis Slovakia]] * Datalogic Slovakia – výroba čítačiek čiarových kódov, mobilných počítačov a RFID systémov * I.D.C. Holding – výroba cukroviniek (Figaro) a trvanlivého pečiva (Sedita) * ZF SACHS Slovakia – automobilové komponenty * Samsung Voderady * Hydraflex Slovakia – výroba hydraulických hadíc * SIBAMAC – stavebníctvo * TOMA – výroba lisov a zariadení * ŽOS – oprava a modernizácia železničných vozňov * Johns Manville – výroba s spracovanie skleného vlákna * [[Výskumný ústav jadrovej_energetiky|vuje, a.s.]] – komplexné služby pre jadrovú energetiku, prenosové a distribučné sústavy }} == Šport == === Športové kluby === * futbal – [[FC Spartak Trnava]] * futbal – FK AŠK Slávia Trnava * futbal – FK Lokomotíva Trnava * futbal – SFC Kopánka * hokej – [[HK Gladiators Trnava|HK Trnava]] * atletika – AK AŠK Slávia Trnava * plávanie – Plavecký klub STU Trnava<ref>[http://plavanietrnava.sk/ plavanietrnava.sk]</ref> * volejbal – Hit Trnava * volejbal – Mládež Aktívne Trnava * hádzaná – [[HBC 11 Trnava]] * florbal – FBC 11 Trnava, Floorball Academy Trnava<ref>[https://www.florbaltrnava.sk/ florbaltrnava.sk/]</ref> * cyklistika – cyklistický klub Olympik Trnava * softbal – Trnava Panthers * basebal – Angels Trnava * tenis – [[EMPIRE Tennis Academy|TC Empire Trnava]]<ref>[http://tcempire.sk/ tcempire.sk]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> * basketbal - [https://www.trnavabasket.sk/ MBK AŠK Slávia Trnava] * basketbal – BK AŠK Slávia<ref>[http://bkslaviatrnava.sk/ bkslaviatrnava.sk]</ref> * krasokorčuľovanie – KK Trnava * nohejbal – NK Slávia Trnava * karate – Karate klub Slovšport Trnava == Doprava == {{hlavný článok|Doprava v Trnave}} Doprava v Trnave je zabezpečovaná rozsiahlou cestnou,<ref name='usporiadanie_cestnej_siete_TT'>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = Ing. Kadlíček|meno = |odkaz na autora = |titul = Usporiadanie cestnej siete Trnava |url = https://www.trnava.sk/userfiles/download/attachment/ourak_Usporiadanie_cestnej_siete_05-2015.pdf|strany = |dátum vydania = 05/2015 |dátum aktualizácie = |dátum prístupu = |vydavateľ = Mestský úrad v Trnave| miesto = Trnava}}</ref> železničnou, cyklistickou<ref name='KRC_TT'>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = |meno = |odkaz na autora = |titul = Koncepcia rozvoja cyklotrás Trnava |url = https://www.trnava.sk/userfiles/download/attachment2/ourak/ourak_KRC_Trnava_12-2019.pdf = |dátum vydania = 12/2019 |dátum aktualizácie = |dátum prístupu = |vydavateľ = Mestský úrad v Trnave |miesto = Trnava }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> i pešou infraštruktúrou. Trnava bola prvým mestom na [[Slovensko|Slovensku]], ktoré v roku [[1988]] odstránilo motorizovanú dopravu v centre mesta.<ref name='PUM_MFO_TT_zber_dat'>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = |meno = |odkaz na autora = |titul = Plán udržateľnej mobility krajského mesta Trnava a jeho funkčného územia - Zber dát |url = https://mobilita.trnava.sk/wp-content/uploads/2020/04/PUM_MFO_TT_Zber.pdf |strany = |dátum vydania = |dátum aktualizácie = |dátum prístupu = 2020-03-01 |vydavateľ = | miesto = Trnava}}</ref> V Trnave je ku koncu roka [[2019]] postavených viac ako 20 kilometrov mestských cyklotrás.<ref name=KRC_TT/> Trnava bola prvým mestom na [[Slovensko|Slovensku]], ktoré v roku [[2019]] vybudovalo prvý automatický parkovací dom pre bicykle, dvanásť metrov vysokú cyklovežu v priestore medzi [[Železničná stanica Trnava|železničnou]] a autobusovou stanicou.<ref name=PUM_MFO_TT_zber_dat/> V roku [[2019]] bol taktiež v meste umiestnený prvý poschodový stojan na bicykle v uliciach slovenských miest,<ref name=PUM_MFO_TT_zber_dat/> nachádza sa pri budove mestského úradu na Trhovej ulici. Služby [[Mestská hromadná doprava v Trnave|mestskej hromadnej dopravy]] sú poskytované na 10 štandardných autobusových linkách a 3 školských linkách, pričom premávka štandardných autobusových liniek funguje každý deň približne od 4:30 do 23:00. Trnava ako [[Krajské mesto (Slovensko)|krajské mesto]] [[Slovensko|Slovenska]] je významným dopravným uzlom. == Životné prostredie == Stav životného prostredia v meste Trnava závisí od geografickej polohy územia, prírodných pomerov a krajinnoekologických vzťahov, pričom významný vplyv má aj historický vývoj územia a súčasné pôsobenie človeka na životné prostredie.<ref name='tt_zivotne_prostredie'>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko = |meno = |autor = Odbor územného rozvoja a koncepcií|odkaz na autora = |titul = Životné prostredie|url = https://www.trnava.sk/sk/clanok/zivotne-prostredie|strany = |dátum vydania = |dátum aktualizácie = |dátum prístupu = |vydavateľ = Mesto Trnava|miesto = Trnava|url archívu = https://web.archive.org/web/20200206142614/https://www.trnava.sk/sk/clanok/zivotne-prostredie|dátum archivácie = 2020-02-06}}</ref> === Európske mesto stromov 2017 === Európska arboristická rada v prvej polovici roka [[2017]] udelila Trnave titul ''Európske mesto stromov 2017'' za starostlivosť o zeleň a za snahu o úspešne riešenie problému s nedostatkom prírodného zázemia intenzívnou výsadbou stromov priamo v mestskom prostredí.<ref name='tt_europske_mesto_stromov2017'>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = |meno = |odkaz na autora = |titul = Trnava sa stala Európskym mestom stromov 2017 |url = https://www.trnava.sk/sk/aktualita/trnava-sa-stala-europskym-mestom-stromov-2017 |strany = |dátum vydania = 05/2017 |dátum aktualizácie = |dátum prístupu = 2017-05-19 |vydavateľ = Mesto Trnava |miesto = Trnava |url archívu = https://web.archive.org/web/20170521011104/http://www.trnava.sk/sk/aktualita/trnava-sa-stala-europskym-mestom-stromov-2017 |dátum archivácie = 2017-05-21 }}</ref> Slávnostné odovzdanie titulu Európske mesto stromov 2017 sa uskutočnilo v [[piatok]] 19. [[Máj|mája]] [[2017]] v Sade Antona Bernoláka, čím sa Trnava stala úspešným a dôstojným nasledovníkom predchádzajúcich ocenených miest, medzi ktorými sú známe mestá ako napríklad poľský [[Krakov]], estónsky Talin, nemecký [[Frankfurt nad Mohanom]], holandský [[Amsterdam]], fínske mesto [[Turku]], [[Praha]], švédske [[Malmö]], taliansky [[Turín]] alebo aj španielska [[Valencia (mesto)|Valencia]].<ref name=tt_europske_mesto_stromov2017/> Európska arboristická rada ocenila vytvorenie Parku Bela IV v roku [[2017]]<ref name=parkBela>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Mesto Trnava | odkaz na autora = | titul = Parčík Bela IV. pri hradbách už víta prvých návštevníkov | periodikum = Trnava | odkaz na periodikum = | url = http://www.trnava.sk/sk/aktualita/parcik-bela-iv-pri-hradbach-uz-vita-prvych-navstevnikov | issn = | vydavateľ = Mesto Trnava | miesto = Trnava | dátum = 2017-05-18 | dátum prístupu = 2017-05-18 | url archívu = https://web.archive.org/web/20170521212919/http://www.trnava.sk/sk/aktualita/parcik-bela-iv-pri-hradbach-uz-vita-prvych-navstevnikov | dátum archivácie = 2017-05-21 }}</ref> a intenzitu výsadby takmer 2 700 stromov v posledných rokoch, ktorá nemá obdobu v histórii novodobej samosprávy: *v roku [[2014]] pribudlo v meste 815 stromov<ref name=tt_europske_mesto_stromov2017/> *v roku [[2015]] vysadila trnavská samospráv 1 194 stromov<ref name=tt_europske_mesto_stromov2017/> * v roku [[2016]] vysadila trnavská samospráva 492 stromov<ref name=tt_europske_mesto_stromov2017/> *v roku [[2017]] počas jari vysadila trnavská samospráv 187 stromov<ref name=tt_europske_mesto_stromov2017/> Prínos pre klímu a občanov mesta výsadbou týchto takmer 2 700 stromov je porovnateľný s malým lesom.<ref name='dnes24_europske_mesto_stromov2017'>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = |meno = |odkaz na autora = |titul = Trnava sa môže radovať: Získala titul Európske mesto stromov 2017! |url = https://trnava.dnes24.sk/trnava-sa-moze-radovat-ziskala-titul-europske-mesto-stromov-2017-270401 |strany = |dátum vydania = 05/2017 |dátum aktualizácie = |dátum prístupu = 2017-05-19 |vydavateľ = dnes24| miesto = Trnava}}</ref> === Enviromesto 2017 === Trnava koncom roka [[2017]] získala prestížny titul ''Enviromesto 2017'' v oblasti životného prostredia vďaka komplexným riešeniam kvality mestského životného prostredia, zodpovednému prístupu k svojim obyvateľom a uplatňovaniu environmentálnej politiky v ochrane, plánovaní a manažmente pri riadení mesta.<ref name='tt_enviromesto2017'>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = |meno = |odkaz na autora = |titul = Trnava získala titul Enviromesto 2017 |url = https://www.trnava.sk/sk/aktualita/trnava-ziskala-titul-enviromesto-2017 |strany = |dátum vydania = 11/2017 |dátum aktualizácie = |dátum prístupu = 2017-11-29 |vydavateľ = Mesto Trnava |miesto = Trnava |url archívu = https://web.archive.org/web/20200928053314/https://www.trnava.sk/sk/aktualita/trnava-ziskala-titul-enviromesto-2017 |dátum archivácie = 2020-09-28 }}</ref> Hlavným cieľom súťaže o titul Enviromesto 2017 bolo zviditeľniť a oceniť mestá, ktoré aktívne uplatňujú environmentálnu politiku v reálnom živote.<ref name='tt_enviromesto2017_SME'>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = |meno = |odkaz na autora = |titul = Titul Enviromesto 2017 získala Trnava, zaujala riešením kvality životného prostredia |url = https://domov.sme.sk/c/20706217/titul-enviromesto-2017-ziskala-trnava-zaujala-riesenim-kvality-zivotneho-prostredia.html |strany = |dátum vydania = 11/2017 |dátum aktualizácie = |dátum prístupu = 2017-11-28 |vydavateľ = SME| miesto = Bratislava}}</ref> Dňa 20. [[November|novembra]] [[2017]] na pôde vyhlasovateľa tejto súťaže, [[Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky|Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky]] spolu s národným koordinátorom [[Slovenská agentúra životného prostredia|Slovenskou agentúrou životného prostredia]],<ref name=tt_enviromesto2017/> zasadala odborná komisia, ktorá rozhodla o víťazovi prvého ročníka súťaže<ref name=tt_enviromesto2017/> na základe realizovaných a plánovaných projektov v prospech mestského životného prostredia<ref name='tt_enviromesto2017_SAZP'>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = |meno = |odkaz na autora = |titul = Víťazom súťaže ENVIROMESTO 2017 je TRNAVA |url = https://www.sazp.sk/novinky/vitazom-sutaze-enviromesto-2017-je-trnava.html |strany = |dátum vydania = 11/2017 |dátum aktualizácie = |dátum prístupu = 2017-11-28 |vydavateľ = Slovenská agentúra životného prostredia |miesto = Bratislava |url archívu = https://web.archive.org/web/20171210163810/http://www.sazp.sk/novinky/vitazom-sutaze-enviromesto-2017-je-trnava.html |dátum archivácie = 2017-12-10 }}</ref> a spomedzi 14 slovenských miest, ktoré sa prihlásili do tejto súťaže, sa iba Trnava môže pochváliť titulom Enviromesto 2017.<ref name=tt_enviromesto2017/> Hlavnú cenu a právo používať titul Enviromesto 2017 prebral v [[utorok]] 28. [[November|novembra]] [[2017]] vedúci odboru územného rozvoja a koncepcií Mestského úradu v Trnave Ing. arch Tomáš Guniš v mene mesta Trnava<ref name=tt_enviromesto2017/> počas slávnostného vyhlásenia výsledkov súťaže Enviromesto 2017 v [[Žilina|Žiline]], ktoré sa uskutočnilo v rámci 8. ročníka Medzinárodnej konferencie Životné prostredie miest s podtitulom Silné mesto pre lepší život.<ref name=tt_enviromesto2017_SME/> == Urbanistická štruktúra == === Mestské časti === Územie mesta Trnava sa člení na 6 mestských častí (číslované podľa výborov mestských častí): #[[Trnava-stred]] s rozlohou {{km2|2.0}}<ref name='tt_urbanisticka_struktura'>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = |meno = |odkaz na autora = |titul = Urbanistická štruktúra |url = https://www.trnava.sk/sk/clanok/urbanisticka-struktura |dátum vydania = |dátum aktualizácie = 31.12.2019 |dátum prístupu = |vydavateľ = Mestský úrad v Trnave |miesto = Trnava |url archívu = https://web.archive.org/web/20200622000458/https://www.trnava.sk/sk/clanok/urbanisticka-struktura |dátum archivácie = 2020-06-22 }}</ref> #[[Trnava-západ]] s rozlohou {{km2|20.6}}<ref name=tt_urbanisticka_struktura/> #[[Trnava-sever]] s rozlohou {{km2|22.5}}<ref name=tt_urbanisticka_struktura/> #[[Trnava-východ]] s rozlohou {{km2|9.1}}<ref name=tt_urbanisticka_struktura/> #[[Trnava-juh]] s rozlohou {{km2|9.6}}<ref name=tt_urbanisticka_struktura/> #[[Modranka]] s rozlohou {{km2|7.7}}<ref name=tt_urbanisticka_struktura/> Sídliská: * [[Družba (Trnava)|Družba]] I-III * [[Linčianska (Trnava)|Linčianska]] * [[Na hlinách (Trnava)|Na hlinách]] * [[Prednádražie (Trnava)|Prednádražie]] I, II * [[Vodáreň (Trnava)|Vodáreň]] I, II * [[Zátvor (Trnava)|Zátvor]] Domové časti: * [[Špíglsál (Trnava)|Špíglsál]] I, II * Centrum * [[Kopánka (Trnava)|Kopánka]] I, II * Vozovka * Vajslova dolina * [[Tulipán (Trnava)|Tulipán]] * Kamenný mlyn Osady: * Dolina * Dvor 9. mája * Farský mlyn * Kočišské * Medziháje * Oravné * Pažitný mlyn * Veľký dvor == Osobnosti mesta == === Rodáci === {{Stĺpce|2| * [[Ján Sambucus]] (* [[1531]]{{--}}† [[1584]]), básnik, polyhistor, lekár, dvorný historik cisára [[Ferdinand I. Habsburský|Ferdinanda I.]] * [[György Káldi]] (* [[1573]]{{--}}† [[1634]]), jezuita, významný prekladateľ Biblie * [[František Weiss]] (* [[1717]]{{--}}† [[1785]]), matematik a astronóm * [[Ján Purgina]] (* [[1719]]{{--}}† [[1748]]), pedagóg a fyzik * [[Juraj Haulik]] Váralyai (* [[1788]]{{--}}† [[1869]]), [[záhreb]]ský katolícky arcibiskup, [[Chorvátsko|chorvátsky]] bán, spoluzakladateľ Matice chorvátskej a [[Spolok milovníkov reči a literatúry slovenskej|Spolku milovníkov reči a literatúry slovenskej]] * [[Ľudovít Schlesinger|Ľudovít (Ludwig) Schlesinger]] (* [[1864]]{{--}}† [[1933]]), nemecký matematik slovenského pôvodu * [[Mikuláš Schneider-Trnavský]] (* [[1881]]{{--}}† [[1958]]), skladateľ, dirigent a hudobný pedagóg * [[Franz Wognar]] (* [[1890]]{{--}}† [[1943]]), vojenský pilot * [[Martin Gregor]] (* [[1906]]{{--}}† [[1982]]), herec * [[Anton Malatinský]] (* [[1920]]{{--}}† [[1992]]), futbalista, tréner * [[Ladislav Burlas]] (* [[1927]]), hudobný skladateľ * [[Ernest Špitz]] (* [[1927]]{{--}}† [[1960]]), maliar * [[Miroslav Válek]] (* [[1927]]{{--}}† [[1991]]), básnik * [[Elena Kittnarová]] (* [[1931]]), operná speváčka, sólistka opery SND * [[Imrich Stacho]] (* [[1931]]{{--}}† [[2006]]), futbalista, brankár * [[Ivan Pecháň]] (* [[1932]]{{--}}† [[2010]]), vedec, lekár * [[Ján Bobok]] (* [[1936]]{{--}}† [[1984]]), pedagóg a matematik * [[Igor Rusnák]] (* [[1936]]), dramatik * [[Ján Stacho]] (* [[1936]]{{--}}† [[1995]]), básnik a prekladateľ, člen tzv. Trnavskej skupiny * [[Jozef Adamovič]] (* [[1939]]{{--}}† [[2013]]), herec * [[Juraj Beneš]] (* [[1940]]{{--}}† [[2004]]), hudobný skladateľ * [[Eva Kostolányiová]] (* [[1942]]{{--}}† [[1975]]), speváčka * [[Karol Čálik]] (* [[1945]]), herec a spevák (tenor) * [[Soňa Valentová]] (* [[1946]]), divadelná a filmová herečka * [[Petronela Dočolomanská]] (* [[1952]]), herečka * [[Jozef Heriban (1953)|Jozef Heriban]] (* [[1953]]), spisovateľ a scenárista * [[Karol Ježík]] (* [[1953]]{{--}}† [[1998]]), publicista * [[Mária Balážová]] (* [[1956]]), maliarka a vysokoškolská pedagogička na [[Trnavská univerzita v Trnave|Trnavskej univerzite]] * [[Stanislav Zvolenský]] (* [[1958]]), katolícky arcibiskup, metropolita Bratislavskej arcidiecézy * [[Daniela Gudabová]] (* [[1960]]), divadelná a televízna herečka * [[Miroslav Trnka]] (* [[1961]]), filantrop, podnikateľ, zakladateľ spoločnosti ESET * [[Vladimír Voštinár]] (* [[1964]]), herec a moderátor * [[Daniela Kuffelová]] (* [[1965]]), herečka * [[Allan Mikušek]] (* [[1967]]), spevák, skladateľ * [[Michaela Čobejová]] (* [[1970]]), herečka * [[Robo Opatovský]] (* [[1971]]), spevák, skladateľ * [[Igor Matovič]] (* [[1973]]), politik * [[Miroslav Karhan]] (* [[1976]]), futbalista, tréner * [[Libor Charfreitag]] (* [[1977]]), atlét, kladivár * [[Tomáš Maštalír]], (* [[1977]]), herec * [[Zlatica Švajdová-Puškárová]] (* [[1977]]), novinárka, moderátorka Televíznych novín * [[Marianna Novotná]] (* [[1978]]), právnička, dekanka Právnickej fakulty v Trnave * [[Daniel Heriban]] (* [[1980]]{{--}}† [[2023]]), herec, hudobník * [[Peter Bročka]] (* [[1982]]), právnik, politik * [[Bystrík (spevák)|Bystrík Červený]] (* [[1982]]), spevák * [[Juraj Halenár]] (* [[1983]]{{--}}† [[2018]]), futbalista * [[Ľuboš Kamenár]] (* [[1987]]), futbalista * [[Taťána Kuchařová]] (* [[1987]]), česká modelka * [[Branislav Mosný]] (* [[1987]]), herec * [[Mária Čírová]] (* [[1988]]), speváčka * [[Tereza Nvotová]] (* [[1988]]), režisérka, herečka * [[Petra Blesáková]] (* [[1989]]), herečka * [[Dominika Mirgová]] (* [[1991]]), speváčka * [[Dobrivoj Rusov]] (* [[1993]]), futbalista }} === Pôsobiace v Trnave === {{Stĺpce|2| * [[Ľudovít I. (Uhorsko)|Ľudovít I. z Anjou]] (* [[1326]]{{--}}† [[1382]]), uhorský a poľský kráľ * [[Mikuláš Oláh]] (* [[1493]] {{--}}† [[1568]]), uhorský humanista, ostrihomský arcibiskup, zakladateľ teologického seminára, miestodržiteľ Uhorska * [[Peter Pázmaň]] (* [[1570]]{{--}}† [[1637]]), maďarský filozof a teológ * [[Martin Palkovič]] (* [[1606]]{{--}}† [[1662]]), profesor a rektor [[Trnavská univerzita (historická)|Trnavskej univerzity]] * [[František Borgia Kéri]] (* [[1702]]{{--}}† [[1768]]), uhorský fyzik, astronóm a historik * [[Matej Piller]] (* [[1733]]{{--}}[[1798]]), prírodovedec, profesor Trnavskej univerzity * [[Václav Jelínek]] (* [[1737]]{{--}}† [[1823]]), kníhtlačiar * [[Štefan Legéň]] (* [[Banská Bystrica]]), maliar, ako mešťan doložený v roku 1713<ref>{{Citácia Harvard | Heslo = Štefan Legéň | PriezviskoEditora = Klimová | MenoEditora = Anna | PriezviskoEditora2 = Némethová | MenoEditora2 = Mária | PriezviskoEditora3 = Lauková | MenoEditora3 = Oľga | Rok = 2002 | Titul = Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice 1255{{--}}2000 | Miesto = Banská Bystrica | Vydavateľ = [[Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici]] | ISBN = 8085169622 | Strany = }}</ref> * [[Jozef Ignác Bajza]] (* [[1755]]{{--}}† [[1836]]), katolícky farár, spisovateľ, autor satír, epigramov a prvého románu v slovenčine * [[Anton Bernolák]] (* [[1762]]{{--}}† [[1813]]), rímskokatolícky kňaz, šľachtic a jazykovedec, prvý kodifikátor spisovnej slovenčiny * [[Svetozár Hurban-Vajanský]] (* [[1847]]{{--}}† [[1916]]), spisovateľ * [[Ferko Urbánek]] (* [[1859]]{{--}}† [[1934]]), spisovateľ a dramatik * [[Ján Koniarek]] (* [[1878]]{{--}}† [[1952]]), sochár * [[Zoltán Kodály]] (* [[1882]]{{--}}† [[1967]]), maďarský hudobný skladateľ a pedagóg * [[Ján Hlubík]] (* [[1896]]{{--}}† [[1965]]), rímskokatolícky kňaz, [[Saleziáni Don Bosca|salezián]], publicista, sociálny pracovník, trpiteľ za vieru, pomenovaná po ňom [[Zoznam ulíc a námestí v Trnave|ulica]] v mestskej časti Trnava-sever.<ref> KUBANOVIČ, Zlatko: '' Historický náhľad do dejín slovenských saleziánov (Od dona Bosca do roku 1924)''. Bratislava : Don Bosco, 2019. ISBN 978-80-8074-436-6. S. 241 {{--}} 242.</ref> * [[Andrej Žarnov]] (* [[1903]]{{--}}† [[1982]]), pedagóg * [[Jozef Strečanský]] (* [[1910]]{{--}}† [[1985]]), rímskokatolícky kňaz, [[Saleziáni Don Bosca|salezián]], skladateľ, dirigent, exilový pracovník.<ref> KUBANOVIČ, Zlatko: '' Historický náhľad do dejín slovenských saleziánov (Od dona Bosca do roku 1924)''. Bratislava : Don Bosco, 2019. ISBN 978-80-8074-436-6. S. 276{{--}}277.</ref> * [[Matúš Kučera]] (* [[1932]]), historik a profesor * [[Jozef Adamec]] (* [[1942]]){{--}}† [[2018]]), futbalista a tréner * [[Tibor Huszár]] (* [[1953]]{{--}}† [[2013]]), fotograf a vysokoškolský pedagóg * [[Blažej Baláž]] (* [[1958]]), maliar a vysokoškolský pedagóg na [[Trnavská univerzita v Trnave|Trnavskej univerzite]] }} == Partnerské mestá == {{Stĺpce|2| * {{minivlajka|Rusko}} [[Balakovo]], [[Rusko]] * {{minivlajka|Česko}} [[Břeclav]], [[Česko]] * {{minivlajka|Taliansko}} [[Casale Monferrato]], [[Taliansko]] * {{minivlajka|Slovinsko}} [[Novo mesto]], [[Slovinsko]] * {{minivlajka|Nemecko}} [[Sangerhausen]], [[Nemecko]] * {{minivlajka|Maďarsko}} [[Szombathely]], [[Maďarsko]] * {{minivlajka|Chorvátsko}} [[Varaždin|Varaždín]], [[Chorvátsko]] * {{minivlajka|Poľsko}} [[Zabrze]], [[Poľsko]] * {{minivlajka|Ukrajina}} [[Charkiv]], [[Ukrajina]] * {{minivlajka|Česko}} [[Chomutov]], [[Česko]] * {{minivlajka|Spojené štáty americké}} [[Scranton (Pensylvánia)|Scranton]], [[Spojené štáty]] }} == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam ulíc a námestí v Trnave]] * [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Trnave]] * [[Doprava v Trnave]] * [[Mestská hromadná doprava v Trnave]] * [[Trnava-stred]] * [[Trnava-východ]] * [[Trnava-západ]] * [[Trnava-sever]] * [[Trnava-juh]] * [[Modranka]] * [[Družba (Trnava)|Družba]] * [[Zátvor (Trnava)|Zátvor]] *[[Prednádražie (Trnava)|Prednádražie]] == Iné projekty == {{Projekt|wikt=Trnava}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} * [http://www.vitajtevtrnave.sk Oficiálny portál cestovného ruchu pre Trnavu a okolie] * [http://trnavatourism.sk Trnava Tourism] * [https://egov.trnava.sk/ Informačný systém Mesta Trnava] {{Mestské časti Trnavy}} {{Obce okresu Trnava}} {{Pamiatkové rezervácie na Slovensku}} {{Okresy Trnavského kraja}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Trnava| ]] [[Kategória:Okres Trnava]] [[Kategória:Mestá na Slovensku]] [[Kategória:Trnavský kraj]] [[Kategória:Mestské pamiatkové rezervácie na Slovensku]] [[Kategória:Mestá v Trnavskom kraji]] [[Kategória:Univerzitné mestá na Slovensku]] ofl0lztv6eb8advibsv8pvfw0wgfher 8215688 8215687 2026-05-17T20:36:38Z Teslaton 12161 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-27965-77|~2026-27965-77]] ([[User_talk:~2026-27965-77|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od InternetArchiveBot 8206422 wikitext text/x-wiki {{iné významy}} {{Infobox Slovenská obec | Typ = mesto | Názov = Trnava | Iné názvy = | Prezývka = Malý Rím | Obrázok = Slovakia - Trnava - Trojicne namestie a mestska veza RB01.jpg | Popis obrázku = Trojičné námestie | Znak = Coat of Arms of Trnava.svg | Vlajka = Trnava-trnava-flag.svg | Kraj = Trnavský | Okres = Trnava | Región = [[Dolné Považie]] | Časti = [[Trnava-stred]]<br />[[Trnava-západ]]<br />[[Trnava-sever]]<br />[[Trnava-východ]]<br />[[Trnava-juh]]<br />[[Modranka]] | Rieka = [[Trnávka (prítok Dolného Dudváhu)|Trnávka]] | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.3777497 | Zemepisná dĺžka = 17.5862106 | Nadmorská výška = 146 | Najvyšší bod = | Najvyšší bod výška = | Najvyšší bod šírka = | Najvyšší bod dĺžka = | Najnižší bod = | Najnižší bod výška = | Najnižší bod šírka = | Najnižší bod dĺžka = | Prvá zmienka = 1211 | Starosta = [[Peter Bročka]]<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 917 01, 917 02, 917 05, 917 08 | Kód = 506745 | EČV = TT | Predvoľba = +421-33 | Adresa = Mestský úrad<br/>Trhová 3<br/>917 71 Trnava | E-mail = info@trnava.sk | Telefón = 033 / 3236 101 | Fax = 033 / 3236 400 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.trnava.sk | Commons = Trnava | Pôvod názvu = | Poznámky = }} [[Súbor:Slovakia - Trnava - Radnica RB04.jpg|náhľad|vpravo|Radnica]] [[Súbor:Gothic church of St. Nicolas in Trnava, Slovakia.jpg|náhľad|vpravo|Gotický kostol sv. Mikuláša v noci]] [[Súbor:Slovakia Trnava Museum.jpg|náhľad|vpravo|Západoslovenské múzeum]] [[Súbor:Trnava, jezuitský kláštor.jpg|náhľad|Jezuitský kláštor]] [[Súbor:Slovakia Trnava Church of John the Baptist UNESCO.jpg|náhľad|vpravo|Katedrála sv. Jána krstiteľa]] [[Súbor:Trnava john the baptist 02.jpg|náhľad|vpravo|Katedrála sv. Jána krstiteľa]] [[Súbor:Slovakia Trnava Kamenny mlyn 2.jpg|náhľad|vpravo|Rekreačná oblasť Kamenný mlyn]] [[Súbor:Slovakia Trnava Kamenny mlyn 1.jpg|náhľad|vpravo|Rekreačná oblasť Kamenný mlyn]] [[Súbor:Socha jan pavol2.JPG|náhľad|vpravo|Socha pápeža [[Ján Pavol II.|Jána Pavla II.]] v Trnave]] [[File:Slovakia - Trnava - Pesia zona RB04.jpg|thumb|Pešia zóna Trnava]] [[File:Slovakia - Trnava - Pesia zona RB01.jpg|thumb|Pešia zóna Trnava]] [[File:Slovakia - Trnava - Parčík Bela IV - RB01.jpg|thumb|Parčík Bela IV.]] [[File:Slovakia - Trnava - Parčík Bela IV - RB02.jpg|thumb|Parčík Bela IV.]] [[File:Slovakia - Trnava - Malý Berlín RB01.jpg|thumb|Nádvorie – priestor pre súčasnú kultúru v Trnave]] [[File:Slovakia - Trnava - Malý Berlín RB02.jpg|thumb|Nádvorie – priestor pre súčasnú kultúru v Trnave]] [[File:Slovakia - Trnava - Malý Berlín RB03.jpg|thumb|Nádvorie – priestor pre súčasnú kultúru v Trnave]] [[Súbor:Ulica M.S.Trnavskeho - Trnava.jpg|náhľad|Ulica M. S. Trnavského]] '''Trnava''' ({{lat|''Tyrnavia''}}, {{deu|''Tyrnau''}}, {{hun|''Nagyszombat''}}) je krajské mesto na západe [[Slovensko|Slovenska]], sídlo [[Trnavský samosprávny kraj|Trnavského samosprávneho kraja]] a [[Trnava (okres)|Trnavského okresu]]. Svojou rozlohou a počtom obyvateľov je [[Zoznam miest na Slovensku|siedmym najväčším mestom krajiny]]. Keďže Trnava bola jedným z najdôležitejších centier [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|rímskokatolíckej cirkvi na Slovensku]] po roku 1541 bola na isté obdobie sídlom [[Ostrihomské arcibiskupstvo|ostrihomského arcibiskupa]] a od roku 1922 sídlom [[Trnavská apoštolská administratúra|Trnavskej apoštolskej administratúry]], ktorá bola v roku 1977 povýšená na [[Trnavská arcidiecéza|arcibiskupstvo]]), stojí tu množstvo kostolov, a tak dostala prezývku „''Malý Rím''“ alebo aj „''Slovenský Rím''”. == Geografia == Leží na rieke [[Trnávka (prítok Dolného Dudváhu)|Trnávka]], v centre [[Trnavská pahorkatina|Trnavskej pahorkatiny]]. Centrum mesta je v nadmorskej výške {{mnm|146}} a leží {{km|45|m}} severovýchodne od [[Bratislava|Bratislavy]]. [[Nitra]] leží {{Km|47|m|w}} východne, [[Piešťany]] {{Km|37|m|w}} severovýchodne, [[Senica]] {{Km|42|m|w}} severozápadne, [[Galanta]] {{Km|26|m|w}} južne a [[Modra]] {{Km|25|m|w}} západne. V meste alebo jeho blízkosti vedú [[Diaľnica D1 (Slovensko)|diaľnica D1]], [[Rýchlostná cesta R1 (Slovensko)|rýchlostná cesta R1]] a cesty [[Cesta I. triedy 51 (Slovensko)|I/51]] od Senice, [[Cesta I. triedy 61 (Slovensko)|I/61]] od Senca na [[Trenčín]], [[Cesta II. triedy 504 (Slovensko)|II/504]] od Modry na [[Piešťany]] a [[Cesta II. triedy 560 (Slovensko)|II/560]] na [[Dechtice]]. Trnavou prechádza aj [[železničná trať Bratislava – Žilina]], v [[Železničná stanica Trnava|tunajšej stanici]] začínajú trate [[Železničná trať Kúty – Trnava|Trnava – Kúty]] a [[Železničná trať Trnava – Sereď|Trnava – Sereď]]. === Podnebie === Podnebie je prevažne (v porovnaní so zvyškom Slovenska) teplé a suché s miernejšími zimami. Priemerná ročná teplota sa pohybuje medzi 9 a 10 °C. Najteplejším mesiacom je júl (20,3 °C), najchladnejším január (2,2 °C). Priemerný ročný úhrn zrážok sa pohybuje medzi 420 až {{mm|800|m}}. == Dejiny == {{Hlavný článok|Dejiny Trnavy}} Na križovatke starých obchodných ciest využívaných od [[pravek]]u, pri riečke Trnávka, bola založená kupecká osada Trnava. Prvá písomná zmienka o nej pochádza z roku [[1211]]. Je to listina ostrihomského [[arcibiskup]]a Jána o donácii príjmov miestneho kostola v ostrihomskej kapitule. Trnava bola prvým mestom na území dnešného Slovenska, ktoré dostalo výsady slobodného kráľovského mesta. Udelil jej ich v roku [[1238]] uhorský kráľ [[Belo IV.]] Privilégiom podriadil mesto priamo korune a vymedzil mu také práva, ktoré umožňovali rýchly rozvoj mesta. Pôvodné poľnohospodárske centrum sa začalo postupne meniť na centrum výroby, obchodu a remesiel. V [[13. storočie|13. storočí]] si mesto vybudovalo mimoriadne rozsiahle [[opevnenie]] na ploche takmer 60 hektárov. Konštrukciu opevnenia tvorili tehlové veže pospájané drevozemnými [[násyp|valmi]], ktoré boli neskôr nahradené murovanými [[hradby|hradbami]]. Výsadné postavenie mesta upevňovali ďalší uhorskí králi. O dôležitom postavení mesta svedčí aj skutočnosť, že Trnava bola miestom stretnutí kráľov. 28. apríla 1430 Bitka pri Trnave: Husiti porazili Uhorskú armádu. Význam Trnavy vzrástol najmä v [[16. storočie|16. storočí]], keď sa sem pred blížiacim tureckým nebezpečenstvom, v roku [[1543]], presťahovalo [[ostrihomské arcibiskupstvo]] s kapitulou. [[Bratislava]] sa stala administratívnym centrom krajiny a Trnava prevzala úlohu kultúrneho a náboženského centra krajiny. [[18. august]]a [[1561]] začala sa výstavba [[Spoločnosť Ježišova|jezuitského]] kolégia v Trnave na mieste dnešnej [[Trnavská univerzita v Trnave|Trnavskej univerzity]] Sedemnáste storočie sa pokladá za jedno z najhorších období slovenských dejín. Charakterizujú ho [[Protihabsburské stavovské povstania|stavovské povstania]] uhorskej šľachty proti viedenskému dvoru, ktoré sa dotýkajú aj života Trnavy. Je paradoxom, že práve v storočí vojen a požiarov (v Trnave vypukol veľký požiar [[23. jún]]a [[1666]], kedy bolo zničené, až na pár ulíc, celé mesto a 16 obyvateľov prišlo o život) sa stáva Trnava univerzitným sídlom. V roku [[1635]] založil [[Peter Pázmaň]] [[Trnavská univerzita (historická)|Trnavskú univerzitu]], najskôr len s filozofickou a teologickou [[fakulta|fakultou]]. Právnická fakulta bola otvorená v roku [[1667]] a lekárska až v roku [[1769]]. V [[17. storočie|17. storočí]] boli postavené stavby, ktoré sú dnes národnou kultúrnou pamiatkou. Staré budovy dominikánskeho kláštora boli prestavané pre potreby [[univerzita|univerzity]], vystavili nové [[konvikt]]y. Do [[18. storočie|18. storočia]] vstupovala Trnava ako univerzitné mesto známe v celej Európe. V roku [[1777]], keď na pokyn [[Mária Terézia|Márie Terézie]] presťahovali univerzitu do [[Budín]]a, túto stratu cítila nielen Trnava, ale celé Slovensko. V roku [[1792]] [[Anton Bernolák]] vytvoril v Trnave hlavný stánok [[Slovenské učené tovarišstvo|Slovenského učeného tovarišstva]]. [[1. august]]a do [[24. september|24. septembra]] [[1831]] Trnava zažila ničivú [[epidémia|epidémiu]] [[cholera|cholery]], ktorá si vyžiadala za dva mesiace cez 800 obetí. Budovu divadla si trnavskí mešťania postavili v roku [[1831]]. [[1. jún]]a [[1846]] bol daný do prevádzky prvý úsek konskej železnice v Uhorsku, trať z Bratislavy do Trnavy. V roku [[1870]] začal v Trnave pôsobiť [[Spolok svätého Vojtecha]], ktorý v období zákazu činnosti [[Matica slovenská|Matice slovenskej]] pomáhal udržiavať národné povedomie. Veľký rozvoj zažilo mesto v medzivojnovom období, keď stúpol počet obyvateľov z 15 tisíc v roku 1910 na 26 tisíc v roku 1940. Trnava bola vtedy tretie najväčšie mesto na Slovensku. [[30. august|30. augusta]] [[1944]] sa trnavská vojenská posádka ako jediná západoslovenská posádka organizovane [[Slovenské národné povstanie v Trnave|zapojila do Slovenského národného povstania]]. [[25. august]]a [[1996]] sa Trnava stala krajským mestom. == Obyvateľstvo == Etnické a náboženské zloženie obyvateľstva podľa údajov z roku [[2001|2023]]: ;Etnické zloženie obyvateľstva: {{Stĺpce|2| * Slováci – 92,91 % * Rómovia – 5,27 % * Srbi – 1,02 % * Česi – 0,79 % * Maďari – 0,21 % * Nemci – 0,05 % * Ukrajinci – 0,03 % * iní }} ;Náboženské zloženie obyvateľstva: {{Stĺpce|2| * rímski katolíci – 71,85 % * bez vyznania – 18,37 % * protestanti (hl. evanjelici a. v.) – 2,93 % * grécki katolíci – 0,20 % * pravoslávni – 0,11 % * iní }} == Politika == === Primátori === {| class="wikitable" |- ! Poradie ! Primátor ! Politická strana ! Trvanie funkcie ! Voľby |- | 1. |[[Imrich Borbély]] | nezávislý | 1990 – 1994 | [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 1990|1990]] |- | Rowspan=4| 2. | Rowspan=4| [[Štefan Bošnák]] | Rowspan=5| [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]] | 1994 – 1998 | [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 1994|1994]] |- | 1998 – 2002 | [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 1998|1998]] |- | 2002 – 2006 | [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2002|2002]] |- | 2006 – 2010 | [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2006|2006]] |- | 3. | Vladimír Butko | 2010 – 2014 | [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2010|2010]] |- | Rowspan=3| 4. | Rowspan=3| [[Peter Bročka]] | Rowspan=3| nezávislý | 2014 – 2018 | [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2014|2014]] |- | 2018 – 2022 | [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2018|2018]] |- | 2022 – 2026 | [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2022|2022]] |- |} == Kultúra == === Európske hlavné mesto kultúry === Trnava sa o prestížny titul [[Európske hlavné mesto kultúry]] uchádzala niekoľkokrát<ref name=ehmk2013_2kolo>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Čím komunikujú kandidáti na titul Európske hlavné mesto kultúry?| periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = | url = https://dennik.hnonline.sk/264354-cim-komunikuju-kandidati-na-titul-europske-hlavne-mesto-kultury | issn = | vydavateľ = Hospodárske noviny| miesto = Bratislava| dátum = 2007-12-20 | dátum prístupu = 2007-12-20 }}</ref><ref name=ehmk2026_odsuhlasenie_kandidatury>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Trnava sa pokúsi o titul Európske hlavné mesto kultúry 2026| periodikum = Trnavský hlas | odkaz na periodikum = | url = https://www.trnavskyhlas.sk/c/28542-trnava-sa-pokusi-o-titul-europske-hlavne-mesto-kultury-2026.htm | issn = | vydavateľ = Trnavský hlas | miesto = Trnava| dátum = 2020-05-27 | dátum prístupu = 2020-05-27 }}</ref> v súťaži [[Európska únia|Európskej únie]]. ==== Európske hlavné mesto kultúry 2013 ==== Najstaršie slobodné kráľovské mesto, Trnava, neuspelo v roku [[2007]] s hlavnou myšlienkou Trnava - križovatka kultúrnych a vzdelávacích ciest,<ref name=ehmk2013_prihlaska>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = TASR|odkaz na autora = | titul = Európske hlavné mesto kultúry? Trnava zvažuje opätovnú kandidatúru| periodikum = SME Trnava | odkaz na periodikum = | url = https://mytrnava.sme.sk/c/22308100/trnava-zvazuje-kandidaturu-na-europske-hlavne-mesto-kultury.html | issn = | vydavateľ = SME | miesto = Trnava| dátum = 2020-01-22 | dátum prístupu = 2020-01-22 }}</ref> s ktorou vstúpilo do kandidatúry o titul [[Európske hlavné mesto kultúry]].<ref name=ehmk2013_2kolo/> Aj napriek tomu, že Trnava napokon titul [[Európske hlavné mesto kultúry]] nezískala, tak publikácia k prezentácii kandidatúry mesta bola vyhodnotená vtedy ako najkvalitnejšia.<ref name=ehmk2013_prihlaska/> ==== Európske hlavné mesto kultúry 2026 ==== Na májovom Mestskom zastupiteľstve v roku [[2020]] odsúhlasili poslanci mestského zastupiteľstva podanie prihlášky<ref name=ehmk2026_odsuhlasenie_kandidatury/> pre zaradenie Trnavy do súťaže [[Európska únia|Európskej únie]] o titul [[Európske hlavné mesto kultúry]] v roku 2026, podkladový materiál pre poslancov Mestského zastupiteľstva o zapojení do súťaže pripravil mestský organizátor väčšiny kultúrnych podujatí, ktorým je Správa kultúrnych a športových zariadení mesta Trnava.<ref name=ehmk2026_ohlasenie_kandidatury>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pokorný| meno = Patrik| odkaz na autora = | titul = Trnava má záujem uchádzať sa o titul Európske hlavné mesto kultúry v roku 2026| periodikum = trnava-live | odkaz na periodikum = | url = https://www.trnava-live.sk/2020/04/28/trnava-ma-zaujem-uchadzat-sa-o-titul-europske-hlavne-mesto-kultury-v-roku-2026/ | issn = | vydavateľ = trnava-live | miesto = Trnava| dátum = 2020-04-28 | dátum prístupu = 2020-04-28 }}</ref> Odhadované náklady pre realizáciu podkladových materiálov pre prihlášku predstavujú v prvom kole, do konca [[Október|októbra]] [[2020]], približne 100-tisíc eur a v druhom kole, do konca [[November|novembra]] [[2021]], sa odhaduje použitie financí z mestského rozpočtu v objeme 200-tisíc eur.<ref name=ehmk2026_ohlasenie_kandidatury/> === Mocný opasok === Trnavská radnica už počas [[Apríl|apríla]] [[2020]] oznámila Trnavčanom, že o kultúru v Trnave neprídu ani napriek zrušeným podujatiam vplyvom pôsobenia svetovej pandémie [[Koronavírusy|koronavírusu]] [[SARS-CoV-2]].<ref name=mocny_opasok_ohlasenie>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Mesto Trnava| odkaz na autora = | titul = Trnavčania o zábavu a zážitky neprídu ani napriek zrušeným podujatiam| periodikum = | odkaz na periodikum = | url = https://www.trnava.sk/sk/aktualita/trnavcania-o-zabavu-a-zazitky-nepridu-ani-napriek-zrusenym-podujatiam| issn = | vydavateľ = Mesto Trnava| miesto = Trnava| dátum = 2020-04-20| dátum prístupu = 2020-04-20| url archívu = https://web.archive.org/web/20200630010055/https://www.trnava.sk/sk/aktualita/trnavcania-o-zabavu-a-zazitky-nepridu-ani-napriek-zrusenym-podujatiam| dátum archivácie = 2020-06-30}}</ref> Okrem oznámenia kultúrnych podujatí a akcií oznámila trnavská samospráva aj pripravovanú historicko-náučnú hru Mocný opasok, ktorá upriami pozornosť na Národnú kultúrnu pamiatku, ktorá je pýchou Trnavy, trnavské hradby, a osloviť by mala celé rodiny s deťmi.<ref name=mocny_opasok_ohlasenie/> V priebehu [[Jún|júna]] [[2020]] predstavila trnavská samospráva bližšie historicko-náučnú hru Mocný opasok, ktorú si návštevníci mesta môžu zahrať od [[Júl|júla]] [[2020]] pomocou svojich mobilných telefónov<ref name=mocmy_opasok_predstavenie>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pokorný| meno = Patrik| odkaz na autora = | titul = Trnava pripravuje pre rodiny unikátnu GPS hru Mocný opasok| periodikum = trnava-live | odkaz na periodikum = | url = https://www.trnava-live.sk/2020/06/22/trnava-pripravuje-pre-rodiny-unikatnu-gps-hru-mocny-opasok/ | issn = | vydavateľ = trnava-live | miesto = Trnava| dátum = 2020-06-22 | dátum prístupu = 2020-06-22 }}</ref> Trnavská radnica taktiež oznámila ďalšie detaily tejto dobrodružnej interaktívnej učebnice dejepisu vrátane slovenskej audio verzie hry, ktorú nahovoril trnavský herec [[Kamil Mikulčík]], a aj anglickú verziu hry The Mystery of Mighty Bell pre zahraničných turistov, ktorú nadaboval írsky hudobník Graeme Mark Donaldson.<ref name=mocmy_opasok_predstavenie/> Pri spustení GPS hry Mocný opasok pribudlo aj umenie vo verejnom priestore v podobe štrnástich sôch, pričom sochy sú priamymi aktérmi hry.<ref name=mocmy_opasok_nocna_hliadka>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pokorný| meno = Patrik| odkaz na autora = | titul = Nad Bernolákovou bránou bdie nočná hliadka v podobe dvoch strážnikov. Sú súčasťou GPS hry Mocný opasok| periodikum = trnava-live | odkaz na periodikum = | url = https://www.trnava-live.sk/2020/06/27/nad-bernolakovou-branou-bdie-nocna-hliadka-v-podobe-dvoch-straznikov-su-sucastou-gps-hry-mocny-opasok/ | issn = | vydavateľ = trnava-live | miesto = Trnava| dátum = 2020-06-27 | dátum prístupu = 2020-06-27 }}</ref> V [[piatok]] [[26. jún]]a [[2020]] nainštalovali na hradby prvé dve sochy a to nad Bernolákovou bránou.<ref name=mocmy_opasok_nocna_hliadka/> === Pravidelné trnavské podujatia === {{Stĺpce|3| * Tradičný trnavský jarmok * Trnavská brána – medzinárodný folklórny festival * Trnavské kultúrne leto * Trnavské organové dni * Festival Lumen<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Základné info | url = https://festivallumen.sk/ | vydavateľ = festivallumen.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-05-27 | miesto = | jazyk = }}</ref> * Trnavský Jazyk * Trnavský Blšák * Trnavský Rínek * Festival Trnavská 13 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.trnavska13.sk/ |dátum prístupu=2013-07-30 |url archívu=https://web.archive.org/web/20130721151955/http://trnavska13.sk/ |dátum archivácie=2013-07-21 }}</ref> * divadelný festival [[DIV]] (divadelné inšpiratívne vystúpenia) * Noc v kine * [[Improliga]] * [[ZooM+]] – medzinárodný a cappella festival * [[EKOfest]] }} === Domáce hudobné skupiny a interpreti === {{Stĺpce|3| * Coco Bongo * Alan Mikušek * Graeme Mark * [[Boy Wonder]] * [[Torula]] * Idol Different *Adam Chrenšt * Bystrík * Cantica Nova * A Capella * Dominika Mirgová * Exil *[[Foolk]] * [[Hudba z Marsu]] * [[Mária Čírová]] * Jana Andevska * [[Supple People]] * Kačacia omáčka * Don F & Meščo * Golden Vein * The Wilderness * Hash * Zotrwačnosť * Dreamfield * Krvná skupina * Downhill *-273,15 *The Rebel Drive (TRD) }} === Divadelná scéna === História divadelníctva sa v Trnave píše už od začiatku 17. storočia. V tomto čase totiž patrilo medzi najvýznamnejšie centrá jezuitského divadla v Uhorsku. V rokoch 1960 až 1965 v meste pôsobilo prvé profesionálne divadlo a to ''Krajové divadlo Trnava''. Po jeho zániku sa rozvíjalo najmä ochotnícke divadlo. Nové profesionálne divadlo – ''Divadlo pre deti a mládež'' vzniklo v roku 1974. Po revolúcii bolo premenované na ''Trnavské divadlo''. Dnes v meste okrem profesionálneho divadla pôsobí aj niekoľko ochotníckych zoskupení. ; Divadlo Jána Palárika Jediné profesionálne divadlo v Trnavskom kraji. Zriaďovateľom je Trnavský samosprávny kraj. Riaditeľkou divadla je Zuzana Hekel a umeleckým šéfom Ján Zavarský. Pod názvom ''Divadlo Jána Palárika'' funguje od roku 2002 (predtým ''Trnavské divadlo''). Členmi umeleckého súboru v súčasnosti sú: [[Vladimír Jedľovský]], Tibor Vokoun, Edita Borsová, Barbora Bazsová, [[Branislav Bajus]], Stanislav Staško, Jozef Bujdák, Gregor Hološka, Tomáš Mosný, Mária Jedľovská a ďalší. ; Divadelný súbor DISK Najvýznamnejšie a pravdepodobne a najstaršie fungujúce neprofesionálne divadelné zoskupenie v Trnave. Svoju činnosť súbor DISK začal koncom roka 1955. Pôsobili v ňom i profesionálni režiséri Blaho Uhlár a Dušan Vicen. Súbor získal v priebehu rokov mnohé ocenenia. V súčasnosti úzko spolupracuje s bratislavským divadlom S.T.O.K.A. DISK má aj vlastné divadelné štúdio na Kopánke, v ktorom hráva svoje predstavenia. === Kultúrne spolky a združenia === {{Stĺpce|3| * [[Trnavská skupina]] * [[Trnavský literárny klub]] *[[Trnavské rádio|Trnavské rádio 103,9 FM]] *[[Rádio Aetter 107,2 FM]] * O.Z. Godot Projekt a alternatívne [[Radio Bunker|Rádio Bunker]] * Klub inšpirácie * [[tirnavia|Miešaný spevácky zbor TIRNAVIA]] * [[Kruhy (vokálna skupina)|Vokálna skupina KRUHY]] * Slovenský skauting – 2. zbor Dlhých Mačiek * [[robotnícky spevokol Bradlan]] * [[Rímskokatolícky Cirkevný hudobný spolok sv. Mikuláša v Trnave]] * Skauti európy * UFS Trnafčan }} === Kultúrne inštitúcie a zariadenia === ; Zriadené Trnavským samosprávnym krajom * [[Divadlo Jána Palárika]] * Galéria Jána Koniareka * Knižnica Juraja Fándlyho * [[Západoslovenské múzeum v Trnave|Západoslovenské múzeum]] * Trnavské osvetové stredisko ; V pôsobnosti mesta * kino Hviezda * mestský Amfiteáter ; Súkromné * Dom kultúry * multikino CineMax * Nádvorie – Priestor pre súčasnú kultúru *kultúrne centrum Malý Berlín *komunitné centrum Kubík Nápadov == Pamiatky == ''Pozri článok: [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Trnave]]'' Bohatá história mesta zanechala výrazné stopy – množstvo architektonických a [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Trnave|kultúrnych pamiatok]]. Prechádzka historickým centrom, ktoré tvorí mestskú pamiatkovú rezerváciu, poskytuje možnosť zoznámiť sa s pozoruhodným architektonickým súborom, ktorý sa tu formoval niekoľko storočí. Takmer pravidelný pôdorys centra mesta je vymedzený mestským opevnením. Návštevníci si môžu prezrieť: * [[mestská veža (Trnava)|mestskú vežu]] * radnicu * [[Univerzitné budovy (Trnava)|barokový komplex budov]] [[Trnavská univerzita (historická)|Trnavskej univerzity]] * trnavské kostoly (10), vďaka ktorým dostala Trnava prívlastok ''Malý Rím''. *Trnavské tehlové opevnenie – národná kultúrna pamiatka bola vybudovaná v 13. storočí a v súčasnosti je považovaná za jedno z najzachovanejších v strednej Európe, Trnava si svoje hradby priebežne obnovuje, o čom svedčí obnova severovýchodnej veže hradieb * pomník [[Anton Bernolák|Antona Bernoláka]] – autor pomníku je Ján Koniarek, odhalený bol v roku [[1937]]. Súsošie hlavnej postavy Bernoláka a reliéf skupiny viacerých ľudí (reliéf vraj pre finančné problémy) počúvajúcich Bernoláka. Bernolákova hlava vychádza zo zachovaných dobových podkladov. Pod súsoším je kazateľov citát: SLOVÁCI, PÍŠTE PO SLOVENSKY! TU MÁTE SLOVO MOJE O REČI VAŠEJ. === Kostoly === {{Stĺpce|2| * [[Kostol svätej Heleny (Trnava)|Kostol sv. Heleny]] (z roku [[1238]]) * Kostol Nepoškvrneného Počatia Panny Márie (z 13. storočia) – klariský * [[Bazilika svätého Mikuláša (Trnava)|Dóm – Bazilika sv. Mikuláša]] (z roku [[1380]]) * [[Katedrála svätého Jána Krstiteľa (Trnava)|Katedrála sv. Jána Krstiteľa]] (z roku [[1637]]) – [[Univerzita|univerzitný]] * [[Kostol svätého Jakuba (Trnava)|Kostol sv. Jakuba staršieho, apoštola]] (z roku [[1640]]) – [[Františkáni|františkánsky]] * Kostol sv. Jozefa (z roku [[1671]]) – pavlínsky * [[Kostol Najsvätejšej Trojice (Trnava)|Kostol Najsvätejšej Trojice]] (z roku [[1729]]) – [[Jezuiti|jezuitský]] * [[Kostol svätej Anny (Trnava)|Kostol sv. Anny]] (z roku [[1776]]) – uršulínsky * [[Evanjelický kostol v Trnave|Evanjelický kostol]] a. v. (z roku [[1924]]) * Pravoslávny chrám sv. Trojice<ref name="ortodox">{{Citácia elektronického dokumentu | korporácia = Pravoslávna cirkevná obec v Trnave | titul = Pravoslávna cirkevná obec v Trnave | url = http://www.pcotrnava.sk/bohosluby.html | dátum vydania = 2009 – 2012 | dátum prístupu = 2012-10-11 | url archívu = https://web.archive.org/web/20160304230426/http://www.pcotrnava.sk/bohosluby.html | dátum archivácie = 2016-03-04 }}</ref> }} === Synagóga === * [[Synagóga status quo ante|Židovská synagóga]] (19. storočie). * Ortodoxná (malá) synagóga. === Najvyššie stavby v meste === {| class="wikitable" |- ! Obrázok ! Názov ! Výška ! Rok |- | [[Súbor:Trnava, cukrovar DSC 0654.JPG|75px]] | Komín cukrovaru | {{m|122|m}}<ref name="test">[http://eaip.austrocontrol.at/all/lz/101021/eAIP_SR/AIRAC129_EFF/html/LZ-ENR-5.4-sk-SK.html ENR 5.4 TRAŤOVÉ LETECKÉ PREKÁŽKY]</ref> | |- | | Trnavský komín | {{m|122|m}}<ref name="test" /> | |- | | Komín železničných opravovní a strojární | {{m|110|m}}<ref name="test" /> | |- | [[Súbor:Slovakia-Trnava-Mestska veza.JPG|75px]] | [[Mestská veža (Trnava)|Mestská veža]] | 57/{{m|54|m}}<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Trnava - Pamiatky |url=http://trnava.be/pamiatky.htm |dátum prístupu=2011-12-17 |url archívu=https://web.archive.org/web/20120301173641/http://trnava.be/pamiatky.htm |dátum archivácie=2012-03-01 }}</ref> | 70. roky 16. stor. |- | [[Súbor:Slovakia - Trnava - Vodaren RB02.jpg|75px]] | [[Vodojem Trnava|Trnavský vodojem]] | {{m|50|m}} | 1946 |- | [[Súbor:Slovakia-Trnava-Kostol svateho Mikulasa 1.JPG|75px]] | [[Bazilika svätého Mikuláša (Trnava)|Bazilika svätého Mikuláša]] | 18 m | 1588?<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Niekoľko slov k vežiam Baziliky sv. Mikuláša |url=http://nzr.trnava.sk/?q=node/516 |dátum prístupu=2011-12-17 |url archívu=https://web.archive.org/web/20120113134731/http://nzr.trnava.sk/?q=node/516 |dátum archivácie=2012-01-13 }}</ref> |- | [[Súbor:Slovakia-Trnava-Kostol frantiskanov.JPG|75px]] | [[Kostol svätého Jakuba (Trnava)|Kostol svätého Jakuba]] | 16,8 m | 1712 |- | [[Súbor:Trnava john the baptist 02.jpg|75px]] | [[Katedrála svätého Jána Krstiteľa (Trnava)|Katedrála svätého Jána Krstiteľa]] | 20,3 m | 17. storočie |} == Školstvo == Trnava je významné univerzitné mesto Slovenska. [[Trnavská univerzita (historická)|Historická Trnavská univerzita]] ([[Latinčina|lat.]] ''Universitas Tyrnaviensis'') existovala v Trnave v rokoch [[1635]] – [[1777]]. [[Trnavská univerzita v Trnave]] vznikla v roku [[1992]] a dnes má v meste štyri fakulty. [[Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave|Univerzita sv. Cyrila a Metoda]] bola zriadená v roku [[1997]] a dnes má v meste päť fakúlt a jeden novovzniknutý inštitút (Inštitút manažmentu, fakulta masmediálnej komunikácie, fakulta prírodných vied, filozofická fakulta, fakulta sociálnych vied, fakulta zdravotníckych vied a [[Teologická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave|fakulta teológie,]] ktorá sídli v [[Bratislava|Bratislave]]). V meste sa tiež nachádza aj [[Materiálovotechnologická fakulta Slovenskej technickej univerzity v Bratislave so sídlom v Trnave|Materiálovotechnologická fakulta]] [[Slovenská technická univerzita v Bratislave|Slovenskej technickej univerzity]] ako jej jediná fakulta mimo Bratislavy. Založená bola v roku [[1986]]. Spolu študuje v meste viac ako 18 tisíc študentov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | korporácia = SME | titul = Ľudia zo Študentskej ulice nemôžu v noci spávať. Pre študentov | url = http://trnava.sme.sk/c/5781393/ludia-zo-studentskej-ulice-nemozu-v-noci-spavat-pre-studentov.html | dátum vydania = 24. 2. 2011 | dátum prístupu = 2013-02-11}}</ref> === Vysoké školy === * [[Trnavská univerzita v Trnave]] * [[Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave]] * [[Materiálovotechnologická fakulta Slovenskej technickej univerzity v Bratislave so sídlom v Trnave]] === Stredné školy === {{Stĺpce|3| * [[Gymnázium Jána Hollého]] * [[Gymnázium Angely Merici]] (katolícke) * [[Športové gymnázium Jozefa Herdu]] * [[Stredná priemyselná škola dopravná (Trnava, Študentská 23)|Stredná priemyselná škola dopravná]] * [[Stredná priemyselná škola stavebná]] * [[Stredná poľnohospodárska škola]] * [[Stredná zdravotnícka škola (Trnava, Daxnerova 6)|Stredná zdravotnícka škola]] * [[Obchodná akadémia (Trnava, Kukučínova 2)|Obchodná akadémia]] * [[Arcibiskupské gymnázium biskupa P. Jantauscha]] (katolícke) * [[Stredná odborná škola elektrotechnická (Trnava, Sibírska 1)|Stredná odborná škola elektrotechnická]] * [[Pedagogická a sociálna akadémia blahoslavenej Laury]] * [[Stredná odborná škola automobilová]] * [[Súkromná stredná odborná škola polytechnická DSA (Trnava, Koniarekova 17)|Stredná odborná škola polytechnická]] * [[Súkromné tanečné konzervatórium Dušana Nebylu]] * [[Stredná odborná škola elektrotechnická (Trnava, Lomonosovova 6)|Stredná odborná škola obchodu a služieb]] * [[Stredná priemyselná škola technická (Trnava, Komenského 1)|Stredná priemyselná škola technická]] }} == Hospodárstvo == === Dôležité firmy === {{Stĺpce|2| * [[Stellantis Slovakia|Stellantis Slovakia]] * Datalogic Slovakia – výroba čítačiek čiarových kódov, mobilných počítačov a RFID systémov * I.D.C. Holding – výroba cukroviniek (Figaro) a trvanlivého pečiva (Sedita) * ZF SACHS Slovakia – automobilové komponenty * Samsung Voderady * Hydraflex Slovakia – výroba hydraulických hadíc * SIBAMAC – stavebníctvo * TOMA – výroba lisov a zariadení * ŽOS – oprava a modernizácia železničných vozňov * Johns Manville – výroba s spracovanie skleného vlákna * [[Výskumný ústav jadrovej_energetiky|vuje, a.s.]] – komplexné služby pre jadrovú energetiku, prenosové a distribučné sústavy }} == Šport == === Športové kluby === * futbal – [[FC Spartak Trnava]] * futbal – FK AŠK Slávia Trnava * futbal – FK Lokomotíva Trnava * futbal – SFC Kopánka * hokej – [[HK Gladiators Trnava|HK Trnava]] * atletika – AK AŠK Slávia Trnava * plávanie – Plavecký klub STU Trnava<ref>[http://plavanietrnava.sk/ plavanietrnava.sk]</ref> * volejbal – Hit Trnava * volejbal – Mládež Aktívne Trnava * hádzaná – [[HBC 11 Trnava]] * florbal – FBC 11 Trnava, Floorball Academy Trnava<ref>[https://www.florbaltrnava.sk/ florbaltrnava.sk/]</ref> * cyklistika – cyklistický klub Olympik Trnava * softbal – Trnava Panthers * basebal – Angels Trnava * tenis – [[EMPIRE Tennis Academy|TC Empire Trnava]]<ref>[http://tcempire.sk/ tcempire.sk]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> * basketbal - [https://www.trnavabasket.sk/ MBK AŠK Slávia Trnava] * basketbal – BK AŠK Slávia<ref>[http://bkslaviatrnava.sk/ bkslaviatrnava.sk]</ref> * krasokorčuľovanie – KK Trnava * nohejbal – NK Slávia Trnava * karate – Karate klub Slovšport Trnava == Doprava == {{hlavný článok|Doprava v Trnave}} Doprava v Trnave je zabezpečovaná rozsiahlou cestnou,<ref name='usporiadanie_cestnej_siete_TT'>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = Ing. Kadlíček|meno = |odkaz na autora = |titul = Usporiadanie cestnej siete Trnava |url = https://www.trnava.sk/userfiles/download/attachment/ourak_Usporiadanie_cestnej_siete_05-2015.pdf|strany = |dátum vydania = 05/2015 |dátum aktualizácie = |dátum prístupu = |vydavateľ = Mestský úrad v Trnave| miesto = Trnava}}</ref> železničnou, cyklistickou<ref name='KRC_TT'>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = |meno = |odkaz na autora = |titul = Koncepcia rozvoja cyklotrás Trnava |url = https://www.trnava.sk/userfiles/download/attachment2/ourak/ourak_KRC_Trnava_12-2019.pdf = |dátum vydania = 12/2019 |dátum aktualizácie = |dátum prístupu = |vydavateľ = Mestský úrad v Trnave |miesto = Trnava }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> i pešou infraštruktúrou. Trnava bola prvým mestom na [[Slovensko|Slovensku]], ktoré v roku [[1988]] odstránilo motorizovanú dopravu v centre mesta.<ref name='PUM_MFO_TT_zber_dat'>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = |meno = |odkaz na autora = |titul = Plán udržateľnej mobility krajského mesta Trnava a jeho funkčného územia - Zber dát |url = https://mobilita.trnava.sk/wp-content/uploads/2020/04/PUM_MFO_TT_Zber.pdf |strany = |dátum vydania = |dátum aktualizácie = |dátum prístupu = 2020-03-01 |vydavateľ = | miesto = Trnava}}</ref> V Trnave je ku koncu roka [[2019]] postavených viac ako 20 kilometrov mestských cyklotrás.<ref name=KRC_TT/> Trnava bola prvým mestom na [[Slovensko|Slovensku]], ktoré v roku [[2019]] vybudovalo prvý automatický parkovací dom pre bicykle, dvanásť metrov vysokú cyklovežu v priestore medzi [[Železničná stanica Trnava|železničnou]] a autobusovou stanicou.<ref name=PUM_MFO_TT_zber_dat/> V roku [[2019]] bol taktiež v meste umiestnený prvý poschodový stojan na bicykle v uliciach slovenských miest,<ref name=PUM_MFO_TT_zber_dat/> nachádza sa pri budove mestského úradu na Trhovej ulici. Služby [[Mestská hromadná doprava v Trnave|mestskej hromadnej dopravy]] sú poskytované na 10 štandardných autobusových linkách a 3 školských linkách, pričom premávka štandardných autobusových liniek funguje každý deň približne od 4:30 do 23:00. Trnava ako [[Krajské mesto (Slovensko)|krajské mesto]] [[Slovensko|Slovenska]] je významným dopravným uzlom. == Životné prostredie == Stav životného prostredia v meste Trnava závisí od geografickej polohy územia, prírodných pomerov a krajinnoekologických vzťahov, pričom významný vplyv má aj historický vývoj územia a súčasné pôsobenie človeka na životné prostredie.<ref name='tt_zivotne_prostredie'>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko = |meno = |autor = Odbor územného rozvoja a koncepcií|odkaz na autora = |titul = Životné prostredie|url = https://www.trnava.sk/sk/clanok/zivotne-prostredie|strany = |dátum vydania = |dátum aktualizácie = |dátum prístupu = |vydavateľ = Mesto Trnava|miesto = Trnava|url archívu = https://web.archive.org/web/20200206142614/https://www.trnava.sk/sk/clanok/zivotne-prostredie|dátum archivácie = 2020-02-06}}</ref> === Európske mesto stromov 2017 === Európska arboristická rada v prvej polovici roka [[2017]] udelila Trnave titul ''Európske mesto stromov 2017'' za starostlivosť o zeleň a za snahu o úspešne riešenie problému s nedostatkom prírodného zázemia intenzívnou výsadbou stromov priamo v mestskom prostredí.<ref name='tt_europske_mesto_stromov2017'>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = |meno = |odkaz na autora = |titul = Trnava sa stala Európskym mestom stromov 2017 |url = https://www.trnava.sk/sk/aktualita/trnava-sa-stala-europskym-mestom-stromov-2017 |strany = |dátum vydania = 05/2017 |dátum aktualizácie = |dátum prístupu = 2017-05-19 |vydavateľ = Mesto Trnava |miesto = Trnava |url archívu = https://web.archive.org/web/20170521011104/http://www.trnava.sk/sk/aktualita/trnava-sa-stala-europskym-mestom-stromov-2017 |dátum archivácie = 2017-05-21 }}</ref> Slávnostné odovzdanie titulu Európske mesto stromov 2017 sa uskutočnilo v [[piatok]] 19. [[Máj|mája]] [[2017]] v Sade Antona Bernoláka, čím sa Trnava stala úspešným a dôstojným nasledovníkom predchádzajúcich ocenených miest, medzi ktorými sú známe mestá ako napríklad poľský [[Krakov]], estónsky Talin, nemecký [[Frankfurt nad Mohanom]], holandský [[Amsterdam]], fínske mesto [[Turku]], [[Praha]], švédske [[Malmö]], taliansky [[Turín]] alebo aj španielska [[Valencia (mesto)|Valencia]].<ref name=tt_europske_mesto_stromov2017/> Európska arboristická rada ocenila vytvorenie Parku Bela IV v roku [[2017]]<ref name=parkBela>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Mesto Trnava | odkaz na autora = | titul = Parčík Bela IV. pri hradbách už víta prvých návštevníkov | periodikum = Trnava | odkaz na periodikum = | url = http://www.trnava.sk/sk/aktualita/parcik-bela-iv-pri-hradbach-uz-vita-prvych-navstevnikov | issn = | vydavateľ = Mesto Trnava | miesto = Trnava | dátum = 2017-05-18 | dátum prístupu = 2017-05-18 | url archívu = https://web.archive.org/web/20170521212919/http://www.trnava.sk/sk/aktualita/parcik-bela-iv-pri-hradbach-uz-vita-prvych-navstevnikov | dátum archivácie = 2017-05-21 }}</ref> a intenzitu výsadby takmer 2 700 stromov v posledných rokoch, ktorá nemá obdobu v histórii novodobej samosprávy: *v roku [[2014]] pribudlo v meste 815 stromov<ref name=tt_europske_mesto_stromov2017/> *v roku [[2015]] vysadila trnavská samospráv 1 194 stromov<ref name=tt_europske_mesto_stromov2017/> * v roku [[2016]] vysadila trnavská samospráva 492 stromov<ref name=tt_europske_mesto_stromov2017/> *v roku [[2017]] počas jari vysadila trnavská samospráv 187 stromov<ref name=tt_europske_mesto_stromov2017/> Prínos pre klímu a občanov mesta výsadbou týchto takmer 2 700 stromov je porovnateľný s malým lesom.<ref name='dnes24_europske_mesto_stromov2017'>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = |meno = |odkaz na autora = |titul = Trnava sa môže radovať: Získala titul Európske mesto stromov 2017! |url = https://trnava.dnes24.sk/trnava-sa-moze-radovat-ziskala-titul-europske-mesto-stromov-2017-270401 |strany = |dátum vydania = 05/2017 |dátum aktualizácie = |dátum prístupu = 2017-05-19 |vydavateľ = dnes24| miesto = Trnava}}</ref> === Enviromesto 2017 === Trnava koncom roka [[2017]] získala prestížny titul ''Enviromesto 2017'' v oblasti životného prostredia vďaka komplexným riešeniam kvality mestského životného prostredia, zodpovednému prístupu k svojim obyvateľom a uplatňovaniu environmentálnej politiky v ochrane, plánovaní a manažmente pri riadení mesta.<ref name='tt_enviromesto2017'>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = |meno = |odkaz na autora = |titul = Trnava získala titul Enviromesto 2017 |url = https://www.trnava.sk/sk/aktualita/trnava-ziskala-titul-enviromesto-2017 |strany = |dátum vydania = 11/2017 |dátum aktualizácie = |dátum prístupu = 2017-11-29 |vydavateľ = Mesto Trnava |miesto = Trnava |url archívu = https://web.archive.org/web/20200928053314/https://www.trnava.sk/sk/aktualita/trnava-ziskala-titul-enviromesto-2017 |dátum archivácie = 2020-09-28 }}</ref> Hlavným cieľom súťaže o titul Enviromesto 2017 bolo zviditeľniť a oceniť mestá, ktoré aktívne uplatňujú environmentálnu politiku v reálnom živote.<ref name='tt_enviromesto2017_SME'>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = |meno = |odkaz na autora = |titul = Titul Enviromesto 2017 získala Trnava, zaujala riešením kvality životného prostredia |url = https://domov.sme.sk/c/20706217/titul-enviromesto-2017-ziskala-trnava-zaujala-riesenim-kvality-zivotneho-prostredia.html |strany = |dátum vydania = 11/2017 |dátum aktualizácie = |dátum prístupu = 2017-11-28 |vydavateľ = SME| miesto = Bratislava}}</ref> Dňa 20. [[November|novembra]] [[2017]] na pôde vyhlasovateľa tejto súťaže, [[Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky|Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky]] spolu s národným koordinátorom [[Slovenská agentúra životného prostredia|Slovenskou agentúrou životného prostredia]],<ref name=tt_enviromesto2017/> zasadala odborná komisia, ktorá rozhodla o víťazovi prvého ročníka súťaže<ref name=tt_enviromesto2017/> na základe realizovaných a plánovaných projektov v prospech mestského životného prostredia<ref name='tt_enviromesto2017_SAZP'>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = |meno = |odkaz na autora = |titul = Víťazom súťaže ENVIROMESTO 2017 je TRNAVA |url = https://www.sazp.sk/novinky/vitazom-sutaze-enviromesto-2017-je-trnava.html |strany = |dátum vydania = 11/2017 |dátum aktualizácie = |dátum prístupu = 2017-11-28 |vydavateľ = Slovenská agentúra životného prostredia |miesto = Bratislava |url archívu = https://web.archive.org/web/20171210163810/http://www.sazp.sk/novinky/vitazom-sutaze-enviromesto-2017-je-trnava.html |dátum archivácie = 2017-12-10 }}</ref> a spomedzi 14 slovenských miest, ktoré sa prihlásili do tejto súťaže, sa iba Trnava môže pochváliť titulom Enviromesto 2017.<ref name=tt_enviromesto2017/> Hlavnú cenu a právo používať titul Enviromesto 2017 prebral v [[utorok]] 28. [[November|novembra]] [[2017]] vedúci odboru územného rozvoja a koncepcií Mestského úradu v Trnave Ing. arch Tomáš Guniš v mene mesta Trnava<ref name=tt_enviromesto2017/> počas slávnostného vyhlásenia výsledkov súťaže Enviromesto 2017 v [[Žilina|Žiline]], ktoré sa uskutočnilo v rámci 8. ročníka Medzinárodnej konferencie Životné prostredie miest s podtitulom Silné mesto pre lepší život.<ref name=tt_enviromesto2017_SME/> == Urbanistická štruktúra == === Mestské časti === Územie mesta Trnava sa člení na 6 mestských častí (číslované podľa výborov mestských častí): #[[Trnava-stred]] s rozlohou {{km2|2.0}}<ref name='tt_urbanisticka_struktura'>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = |meno = |odkaz na autora = |titul = Urbanistická štruktúra |url = https://www.trnava.sk/sk/clanok/urbanisticka-struktura |dátum vydania = |dátum aktualizácie = 31.12.2019 |dátum prístupu = |vydavateľ = Mestský úrad v Trnave |miesto = Trnava |url archívu = https://web.archive.org/web/20200622000458/https://www.trnava.sk/sk/clanok/urbanisticka-struktura |dátum archivácie = 2020-06-22 }}</ref> #[[Trnava-západ]] s rozlohou {{km2|20.6}}<ref name=tt_urbanisticka_struktura/> #[[Trnava-sever]] s rozlohou {{km2|22.5}}<ref name=tt_urbanisticka_struktura/> #[[Trnava-východ]] s rozlohou {{km2|9.1}}<ref name=tt_urbanisticka_struktura/> #[[Trnava-juh]] s rozlohou {{km2|9.6}}<ref name=tt_urbanisticka_struktura/> #[[Modranka]] s rozlohou {{km2|7.7}}<ref name=tt_urbanisticka_struktura/> Sídliská: * [[Družba (Trnava)|Družba]] I-III * [[Linčianska (Trnava)|Linčianska]] * [[Na hlinách (Trnava)|Na hlinách]] * [[Prednádražie (Trnava)|Prednádražie]] I, II * [[Vodáreň (Trnava)|Vodáreň]] I, II * [[Zátvor (Trnava)|Zátvor]] Domové časti: * [[Špíglsál (Trnava)|Špíglsál]] I, II * Centrum * [[Kopánka (Trnava)|Kopánka]] I, II * Vozovka * Vajslova dolina * [[Tulipán (Trnava)|Tulipán]] * Kamenný mlyn Osady: * Dolina * Dvor 9. mája * Farský mlyn * Kočišské * Medziháje * Oravné * Pažitný mlyn * Veľký dvor == Osobnosti mesta == === Rodáci === {{Stĺpce|2| * [[Ján Sambucus]] (* [[1531]]{{--}}† [[1584]]), básnik, polyhistor, lekár, dvorný historik cisára [[Ferdinand I. Habsburský|Ferdinanda I.]] * [[György Káldi]] (* [[1573]]{{--}}† [[1634]]), jezuita, významný prekladateľ Biblie * [[František Weiss]] (* [[1717]]{{--}}† [[1785]]), matematik a astronóm * [[Ján Purgina]] (* [[1719]]{{--}}† [[1748]]), pedagóg a fyzik * [[Juraj Haulik]] Váralyai (* [[1788]]{{--}}† [[1869]]), [[záhreb]]ský katolícky arcibiskup, [[Chorvátsko|chorvátsky]] bán, spoluzakladateľ Matice chorvátskej a [[Spolok milovníkov reči a literatúry slovenskej|Spolku milovníkov reči a literatúry slovenskej]] * [[Ľudovít Schlesinger|Ľudovít (Ludwig) Schlesinger]] (* [[1864]]{{--}}† [[1933]]), nemecký matematik slovenského pôvodu * [[Mikuláš Schneider-Trnavský]] (* [[1881]]{{--}}† [[1958]]), skladateľ, dirigent a hudobný pedagóg * [[Franz Wognar]] (* [[1890]]{{--}}† [[1943]]), vojenský pilot * [[Martin Gregor]] (* [[1906]]{{--}}† [[1982]]), herec * [[Anton Malatinský]] (* [[1920]]{{--}}† [[1992]]), futbalista, tréner * [[Ladislav Burlas]] (* [[1927]]), hudobný skladateľ * [[Ernest Špitz]] (* [[1927]]{{--}}† [[1960]]), maliar * [[Miroslav Válek]] (* [[1927]]{{--}}† [[1991]]), básnik * [[Elena Kittnarová]] (* [[1931]]), operná speváčka, sólistka opery SND * [[Imrich Stacho]] (* [[1931]]{{--}}† [[2006]]), futbalista, brankár * [[Ivan Pecháň]] (* [[1932]]{{--}}† [[2010]]), vedec, lekár * [[Ján Bobok]] (* [[1936]]{{--}}† [[1984]]), pedagóg a matematik * [[Igor Rusnák]] (* [[1936]]), dramatik * [[Ján Stacho]] (* [[1936]]{{--}}† [[1995]]), básnik a prekladateľ, člen tzv. Trnavskej skupiny * [[Jozef Adamovič]] (* [[1939]]{{--}}† [[2013]]), herec * [[Juraj Beneš]] (* [[1940]]{{--}}† [[2004]]), hudobný skladateľ * [[Eva Kostolányiová]] (* [[1942]]{{--}}† [[1975]]), speváčka * [[Karol Čálik]] (* [[1945]]), herec a spevák (tenor) * [[Soňa Valentová]] (* [[1946]]), divadelná a filmová herečka * [[Petronela Dočolomanská]] (* [[1952]]), herečka * [[Jozef Heriban (1953)|Jozef Heriban]] (* [[1953]]), spisovateľ a scenárista * [[Karol Ježík]] (* [[1953]]{{--}}† [[1998]]), publicista * [[Mária Balážová]] (* [[1956]]), maliarka a vysokoškolská pedagogička na [[Trnavská univerzita v Trnave|Trnavskej univerzite]] * [[Stanislav Zvolenský]] (* [[1958]]), katolícky arcibiskup, metropolita Bratislavskej arcidiecézy * [[Daniela Gudabová]] (* [[1960]]), divadelná a televízna herečka * [[Miroslav Trnka]] (* [[1961]]), filantrop, podnikateľ, zakladateľ spoločnosti ESET * [[Vladimír Voštinár]] (* [[1964]]), herec a moderátor * [[Daniela Kuffelová]] (* [[1965]]), herečka * [[Allan Mikušek]] (* [[1967]]), spevák, skladateľ * [[Michaela Čobejová]] (* [[1970]]), herečka * [[Robo Opatovský]] (* [[1971]]), spevák, skladateľ * [[Igor Matovič]] (* [[1973]]), politik * [[Miroslav Karhan]] (* [[1976]]), futbalista, tréner * [[Libor Charfreitag]] (* [[1977]]), atlét, kladivár * [[Tomáš Maštalír]], (* [[1977]]), herec * [[Zlatica Švajdová-Puškárová]] (* [[1977]]), novinárka, moderátorka Televíznych novín * [[Marianna Novotná]] (* [[1978]]), právnička, dekanka Právnickej fakulty v Trnave * [[Daniel Heriban]] (* [[1980]]{{--}}† [[2023]]), herec, hudobník * [[Peter Bročka]] (* [[1982]]), právnik, politik * [[Bystrík (spevák)|Bystrík Červený]] (* [[1982]]), spevák * [[Juraj Halenár]] (* [[1983]]{{--}}† [[2018]]), futbalista * [[Ľuboš Kamenár]] (* [[1987]]), futbalista * [[Taťána Kuchařová]] (* [[1987]]), česká modelka * [[Branislav Mosný]] (* [[1987]]), herec * [[Mária Čírová]] (* [[1988]]), speváčka * [[Tereza Nvotová]] (* [[1988]]), režisérka, herečka * [[Petra Blesáková]] (* [[1989]]), herečka * [[Dominika Mirgová]] (* [[1991]]), speváčka * [[Dobrivoj Rusov]] (* [[1993]]), futbalista }} === Pôsobiace v Trnave === {{Stĺpce|2| * [[Ľudovít I. (Uhorsko)|Ľudovít I. z Anjou]] (* [[1326]]{{--}}† [[1382]]), uhorský a poľský kráľ * [[Mikuláš Oláh]] (* [[1493]] {{--}}† [[1568]]), uhorský humanista, ostrihomský arcibiskup, zakladateľ teologického seminára, miestodržiteľ Uhorska * [[Peter Pázmaň]] (* [[1570]]{{--}}† [[1637]]), maďarský filozof a teológ * [[Martin Palkovič]] (* [[1606]]{{--}}† [[1662]]), profesor a rektor [[Trnavská univerzita (historická)|Trnavskej univerzity]] * [[František Borgia Kéri]] (* [[1702]]{{--}}† [[1768]]), uhorský fyzik, astronóm a historik * [[Matej Piller]] (* [[1733]]{{--}}[[1798]]), prírodovedec, profesor Trnavskej univerzity * [[Václav Jelínek]] (* [[1737]]{{--}}† [[1823]]), kníhtlačiar * [[Štefan Legéň]] (* [[Banská Bystrica]]), maliar, ako mešťan doložený v roku 1713<ref>{{Citácia Harvard | Heslo = Štefan Legéň | PriezviskoEditora = Klimová | MenoEditora = Anna | PriezviskoEditora2 = Némethová | MenoEditora2 = Mária | PriezviskoEditora3 = Lauková | MenoEditora3 = Oľga | Rok = 2002 | Titul = Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice 1255{{--}}2000 | Miesto = Banská Bystrica | Vydavateľ = [[Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici]] | ISBN = 8085169622 | Strany = }}</ref> * [[Jozef Ignác Bajza]] (* [[1755]]{{--}}† [[1836]]), katolícky farár, spisovateľ, autor satír, epigramov a prvého románu v slovenčine * [[Anton Bernolák]] (* [[1762]]{{--}}† [[1813]]), rímskokatolícky kňaz, šľachtic a jazykovedec, prvý kodifikátor spisovnej slovenčiny * [[Svetozár Hurban-Vajanský]] (* [[1847]]{{--}}† [[1916]]), spisovateľ * [[Ferko Urbánek]] (* [[1859]]{{--}}† [[1934]]), spisovateľ a dramatik * [[Ján Koniarek]] (* [[1878]]{{--}}† [[1952]]), sochár * [[Zoltán Kodály]] (* [[1882]]{{--}}† [[1967]]), maďarský hudobný skladateľ a pedagóg * [[Ján Hlubík]] (* [[1896]]{{--}}† [[1965]]), rímskokatolícky kňaz, [[Saleziáni Don Bosca|salezián]], publicista, sociálny pracovník, trpiteľ za vieru, pomenovaná po ňom [[Zoznam ulíc a námestí v Trnave|ulica]] v mestskej časti Trnava-sever.<ref> KUBANOVIČ, Zlatko: '' Historický náhľad do dejín slovenských saleziánov (Od dona Bosca do roku 1924)''. Bratislava : Don Bosco, 2019. ISBN 978-80-8074-436-6. S. 241 {{--}} 242.</ref> * [[Andrej Žarnov]] (* [[1903]]{{--}}† [[1982]]), pedagóg * [[Jozef Strečanský]] (* [[1910]]{{--}}† [[1985]]), rímskokatolícky kňaz, [[Saleziáni Don Bosca|salezián]], skladateľ, dirigent, exilový pracovník.<ref> KUBANOVIČ, Zlatko: '' Historický náhľad do dejín slovenských saleziánov (Od dona Bosca do roku 1924)''. Bratislava : Don Bosco, 2019. ISBN 978-80-8074-436-6. S. 276{{--}}277.</ref> * [[Matúš Kučera]] (* [[1932]]), historik a profesor * [[Jozef Adamec]] (* [[1942]]){{--}}† [[2018]]), futbalista a tréner * [[Tibor Huszár]] (* [[1953]]{{--}}† [[2013]]), fotograf a vysokoškolský pedagóg * [[Blažej Baláž]] (* [[1958]]), maliar a vysokoškolský pedagóg na [[Trnavská univerzita v Trnave|Trnavskej univerzite]] }} == Partnerské mestá == {{Stĺpce|2| * {{minivlajka|Rusko}} [[Balakovo]], [[Rusko]] * {{minivlajka|Česko}} [[Břeclav]], [[Česko]] * {{minivlajka|Taliansko}} [[Casale Monferrato]], [[Taliansko]] * {{minivlajka|Slovinsko}} [[Novo mesto]], [[Slovinsko]] * {{minivlajka|Nemecko}} [[Sangerhausen]], [[Nemecko]] * {{minivlajka|Maďarsko}} [[Szombathely]], [[Maďarsko]] * {{minivlajka|Chorvátsko}} [[Varaždin|Varaždín]], [[Chorvátsko]] * {{minivlajka|Poľsko}} [[Zabrze]], [[Poľsko]] * {{minivlajka|Ukrajina}} [[Charkiv]], [[Ukrajina]] * {{minivlajka|Česko}} [[Chomutov]], [[Česko]] * {{minivlajka|Spojené štáty americké}} [[Scranton (Pensylvánia)|Scranton]], [[Spojené štáty]] }} == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam ulíc a námestí v Trnave]] * [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Trnave]] * [[Doprava v Trnave]] * [[Mestská hromadná doprava v Trnave]] * [[Trnava-stred]] * [[Trnava-východ]] * [[Trnava-západ]] * [[Trnava-sever]] * [[Trnava-juh]] * [[Modranka]] * [[Družba (Trnava)|Družba]] * [[Zátvor (Trnava)|Zátvor]] *[[Prednádražie (Trnava)|Prednádražie]] == Iné projekty == {{Projekt|wikt=Trnava}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} * [http://www.vitajtevtrnave.sk Oficiálny portál cestovného ruchu pre Trnavu a okolie] * [http://trnavatourism.sk Trnava Tourism] * [https://egov.trnava.sk/ Informačný systém Mesta Trnava] {{Mestské časti Trnavy}} {{Obce okresu Trnava}} {{Pamiatkové rezervácie na Slovensku}} {{Okresy Trnavského kraja}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Trnava| ]] [[Kategória:Okres Trnava]] [[Kategória:Mestá na Slovensku]] [[Kategória:Trnavský kraj]] [[Kategória:Mestské pamiatkové rezervácie na Slovensku]] [[Kategória:Mestá v Trnavskom kraji]] [[Kategória:Univerzitné mestá na Slovensku]] 4o5xj0szfhu70xrj0r5uwjn01do9lw9 0 1007 8215546 8167666 2026-05-17T16:30:46Z ~2026-27936-59 294234 8215546 wikitext text/x-wiki {{iné významy}} {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Dunaj | category = [[rieka]] <!-- *** Image *** --> | image = Bratislava New Bridge from castle hill.JPG | image_caption = Dunaj v Bratislave, v pozadí [[Most SNP]] <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = {{Minivlajka|Nemecko|w}} | country1 = {{Minivlajka|Rakúsko|w}} | country2 = {{Minivlajka|Slovensko|w}} | country3 = {{Minivlajka|Maďarsko|w}} | country4 = {{Minivlajka|Chorvátsko|w}} | country5 = {{Minivlajka|Srbsko|w}} | country6 = {{Minivlajka|Rumunsko|w}} | country7 = {{Minivlajka|Bulharsko|w}} | country8 = {{Minivlajka|Moldavsko|w}} | country9 = {{Minivlajka|Ukrajina|w}} | country_fold = 1 | state = | region = | district = | commune = | municipality = <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | city_fold = 1 | city = Ulm | city1 = Ingolstadt | city2 = Regensburg | city3 = Passau | city4 = Viedeň | city5 = Bratislava | city6 = Budapešť | city7 = Moháč | city8 = Vukovar | city9 = Nový Sad | city10 = Belehrad | city11 = Smederevo | city12 = [[Vidin (mesto)|Vidin]] | city13 = [[Ruse (mesto)|Ruse]] | city14 = Galac | city15 = Brăila | city16 = Tulcea | city17 = Izmajil | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = Breg | source_location = Furtwangen | source_region = Schwarzwald | source_country = Nemecko | source_length = 49 | source_length_unit = km | source_elevation = 1078 | source_lat_d = 48 | source_lat_m = 5 | source_lat_s = 44 | source_lat_NS = S | source_long_d = 8 | source_long_m = 9 | source_long_s = 18 | source_long_EW = V | source1 = Brigach | source1_location = St. Georgen | source1_region = Schwarzwald | source1_country = Nemecko | source1_length = 43 | source1_length_unit = km | source1_elevation = 940 | source1_lat_d = 48 | source1_lat_m = 6 | source1_lat_s = 24 | source1_lat_NS = S | source1_long_d = 8 | source1_long_m = 16 | source1_long_s = 51 | source1_long_EW = V | source_confluence_location = [[Donaueschingen]] | source_confluence_lat_d = 47 | source_confluence_lat_m = 57 | source_confluence_lat_s = 3 | source_confluence_lat_NS = S | source_confluence_long_d = 8 | source_confluence_long_m = 31 | source_confluence_long_s = 13 | source_confluence_long_EW = V | mouth = [[Čierne more]] ([[delta Dunaja]]) | mouth_country = Rumunsko | mouth_country1 = Bulharsko | mouth_elevation = | mouth_lat_d = 45| mouth_lat_m = 13| mouth_lat_s =3 | mouth_lat_NS =S | mouth_long_d = 29| mouth_long_m = 45| mouth_long_s = 41| mouth_long_EW =V <!-- *** Dimensions *** --> | length = 2857 | width = | depth = | watershed = 795686 | watershed_note = <ref name=WRI>[http://earthtrends.wri.org/maps_spatial/maps_detail_static.php?map_select=312&theme=2 Watersheds of the World: Europe - Danube Watershed] World Resources Institute</ref> | discharge = 6500 | discharge_location = pred deltou | discharge1 = 580 | discharge1_note = 30 km pred mestom | discharge1_location = Passau | discharge2 = 1900 | discharge2_location = Viedeň | discharge3 = 2350 | discharge3_location = Budapešť | discharge4 = 4000 | discharge4_location = Belehrad <!-- *** Free fields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = Danube basin.png | map_background = | map_caption = Mapa rieky | map_locator = <!-- *** Websites *** --> | commons = Danube | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Dunaj''' ({{v jazyku|deu|Donau}}, {{v jazyku|hrv|Dunav}}, {{v jazyku|hun|Duna}}, {{srp}} a {{vjz|bul|Дунав}}, {{vjz|ron|Dunărea}}) je najvodnatejšia rieka na [[Slovensko|Slovensku]], druhá najdlhšia [[Európa|európska]] [[rieka]] a najdlhšia rieka v [[Európska únia|Európskej únii]]. V meste Donaueschingen vzniká sútokom zdrojníc Breg a Brigach prameniacich vo Schwarzwalde ([[Nemecko]]), preteká južným Nemeckom, [[Rakúsko]]m, [[Slovensko]]m, [[Maďarsko]]m, [[Srbsko]]m, potom tvorí po mnoho desiatok kilometrov [[rumunsko]]-[[Bulharsko|bulharskú]] hranicu a ústi deltou do [[Čierne more|Čierneho mora]] na hraniciach medzi Rumunskom a [[Ukrajina|Ukrajinou]], pričom pri ukrajinskom meste Reni hraničí s teritóriom Moldavska. [[Staroveký Rím|Starí Rimania]] poznali rieku, ktorá z veľkej časti tvorila severnú hranicu ich impéria, pod [[latinčina|latinským]] názvom ''Danubius''. Podľa legendy vyslal rímsky vojvodca svojich vojakov hľadať prameň rieky. Tí na úpätí [[Schwarzwald|Čierneho lesa]] narazili na silný minerálny prameň (v miestach, kde dnes leží mesto [[Donaueschingen]]), ktorý tu síce do rieky vyviera, ale nie je jej počiatkom. Vojakom sa podľa povesti nechcelo predierať čiernymi lesmi ku skutočnému prameňu a označili toto miesto za prameň Dunaja. Toto pojatie sa vžilo a dodnes nesie rieka svoje meno až od mesta [[Donaueschingen]], kde je žriedlo obstavané ako jej symbolický prameň. V skutočnosti vzniká Dunaj sútokom potokov [[Breg]] a [[Brigach]], ktoré sa tiež stretávajú neďaleko mesta. Dunaj je pre menšie plavidlá splavný od mesta [[Ulm]], kde prijíma vodnatý alpský prítok [[Iller]] a vstupuje do [[Bavorsko|Bavorska]]. V skutočnosti je však z ekologických dôvodov možná plavba bez zvláštneho povolenia až od mesta [[Kelheim]], pri ktorom cez ústie rieky [[Altmühl]] odbočuje do povodia Rýma [[Mohansko-dunajský prieplav]]. Priemerný prietok Dunaja je v ústí {{m3|6500}}/s, v [[Budapešť|Budapešti]] {{m3|2350}}/s, v [[Bratislava|Bratislave]] {{m3|2025}}/s a vo [[Viedeň|Viedni]] {{m3|1900}}/s. Dunaj preteká, respektíve dotýka sa 10 nasledovných krajín (v smere od prameňa do ústia): [[Nemecko]], [[Rakúsko]], [[Slovensko]], [[Maďarsko]], [[Chorvátsko]], [[Srbsko]], [[Rumunsko]], [[Bulharsko]], [[Moldavsko]] a [[Ukrajina]]. == Názov == Názov ''Dunaj'' (a príbuzné tvary v iných jazykoch) pochádza z [[latinčina|latinského]] mena rímskeho boha [[Danubia]]. Toto slovo môže byť keltského, skýtskeho alebo sarmatského pôvodu. Dunaj bol označovaný tiež ako ''Tonach'', neskôr tiež ''Donaw''. Starým menom (najmä) dolného Dunaja bolo latinské ''[[Ister]]'', ''Hister'' pochádzajúce z gréckeho Ἴστρος (Ístros). Grécku podobu zmieňuje [[Hesiodos]] vo svojej Theogonii, označuje ním syna Okeáne a Téthydy (Theogonia 339). == Prítoky == {{hlavný článok|Zoznam prítokov Dunaja}} Prítoky Dunaja (a strana, z ktorej pritekajú): * {{minivlajka|Nemecko|n}}: [[Breg]] (najdlhší pramenný tok; P), [[Brigach]] (Ľ), [[Iller]] (P), [[Lech (rieka)|Lech]] (P), [[Altmühl]] (Ľ), [[Isar]] (P), [[Inn]] (P), [[Ilz]] (Ľ) * {{minivlajka|Rakúsko|n}}: [[Traun]] (P), [[Enža]] (P), [[Ybbs]] (P) * {{minivlajka|Slovensko|n}}: [[Morava (rieka)|Morava]] (Ľ), [[Váh]] (Ľ), [[Hron]] (Ľ), [[Ipeľ]] (Ľ) * {{minivlajka|Maďarsko|n}}: [[Mosoni Duna]] (P), [[Sió]] (P) * {{minivlajka|Chorvátsko|n}}: [[Dráva]] (P) * {{minivlajka|Srbsko|n}}: [[Tisa]] (Ľ), [[Sáva (rieka)|Sáva]] (P), [[Velika Morava]] (P) * {{minivlajka|Bulharsko|n}}: [[Iskăr]] (P) * {{minivlajka|Rumunsko|n}}: [[Jiu]] (Ľ), [[Olt (rieka v Rumunsku)|Olt]] (Ľ), [[Ialomiţa (rieka)|Ialomiţa]] (Ľ), [[Siret]] (Ľ), [[Prut]] (Ľ) == Významné mestá == Dunaj preteká nasledujúcimi mestami: * {{minivlajka|Nemecko|n}}: [[Donaueschingen]], [[Tuttlingen (mesto)|Tuttlingen]], [[Ulm]], [[Ingolstadt]], [[Regensburg]], [[Straubing]], [[Deggendorf]], [[Passau]] * {{minivlajka|Rakúsko|n}}: [[Linz]], [[Enns (mesto)|Enns]], [[Melk]], [[Krems an der Donau]], [[Tulln]], [[Viedeň]] * {{minivlajka|Slovensko|n}}: [[Bratislava]], [[Šamorín]], [[Komárno]], [[Štúrovo]] * {{minivlajka|Maďarsko|n}}: [[Ostrihom (mesto)|Ostrihom]], [[Budapešť]], [[Dunaújváros]], [[Baja]], [[Moháč]] * {{minivlajka|Chorvátsko|n}}: [[Vukovar]], [[Ilok]] * {{minivlajka|Srbsko|n}}: [[Nový Sad]], [[Belehrad]], [[Smederevo]] * {{minivlajka|Rumunsko|n}}: [[Drobeta-Turnu Severin]], [[Giurgiu]], [[Braila]], [[Galac]], [[Tulcea]], [[Sulina]] * {{minivlajka|Bulharsko|n}}: [[Vidin (mesto)|Vidin]], [[Svištov]], [[Ruse (mesto)|Ruse]], [[Silistra (mesto)|Silistra]] * {{minivlajka|Ukrajina|n}}: [[Reni]], [[Izmajil]] == Významné národné parky a chránené územia == * {{minivlajka|Nemecko|n}}: [[Prírodný park Obere Donau]], [[Naturschutzgebiet Donauleiten|Donauleiten]] * {{minivlajka|Rakúsko|n}}: [[Národný park Donau-Auen]] * {{minivlajka|Slovensko|n}}: [[Chránená krajinná oblasť Dunajské luhy]], [[Dunaj (územie európskeho významu)]] * {{minivlajka|Maďarsko|n}}: [[Duna–Ipoly Nemzeti Park]], [[Národný park Dunaj-Dráva]] * {{minivlajka|Chorvátsko|n}}: [[Prirodný park Kopački Rit]] * {{minivlajka|Srbsko|n}}: [[Gornje Podunavlje]], [[Národný park Đerdap]], [[Deliblatska Peščara]] * {{minivlajka|Rumunsko|n}}: [[Prírodný park Železné vráta]], [[Les Letea]], [[Delta Dunaja]] * {{minivlajka|Bulharsko|n}}: [[Prírodná rezervácia Srebarna]], [[Prírodný park Persina]] * {{minivlajka|Ukrajina|n}}: [[Dunajská biosférická prírodná rezervácia]] ([[:w:uk:Дунайський біосферний заповідник|Дунайський біосферний заповідник]]) == Delta Dunaja == {{hlavný článok|Delta Dunaja}} Delta rieky Dunaj je druhá najväčšia európska [[riečna delta]] (po [[Volga|Volge]]) a od roku 2001 je zapísaná na zozname Svetového dedičstva UNESCO. == Splavnosť Dunaja == {{hlavný článok|Zoznam úsekov na rieke Dunaj}} Dunaj je splavný od svojej [[delta (rieka)|delty]] až do nemeckého mesta [[Ulm]]. == Galéria == <gallery> Súbor:Donaueschingen.jpg|Začiatok Dunaja pri obci Donaueschingen. Spojením riek Breg (vľavo) a Brigach (vpravo) vzniká Dunaj Súbor:Passau aerial view 1.jpg|Sútok Dunaja a Innu v Passau Súbor:Donau-Wien-UNOcity.jpg|Dunaj vo Viedni Súbor:Bratislava view from Crown Tower.jpg|Dunaj z veže Bratislavského hradu Súbor:Mária Valéria´s bridge.jpg|Pohľad na Dunaj z Ostrihomu Súbor:Budapest-Donau.jpg|Dunaj v Budapešti Denube Delta Pelicans.JPG|Mokrade v delte </gallery> {{Široký obrázok|Danube in Ritopek, Serbia.jpg|1000px|Panoráma Dunaja v [[Belehrad]]e}} == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Delta Dunaja]] * [[Mohansko-dunajský prieplav]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://danubemap.eu/park/sk danubemap.eu - Turistická mapa Dunaja] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20111023121315/http://danubemap.eu/park/sk |date=2011-10-23 }} {{Vodné toky v povodí Dunaja na Slovensku (1. časť)}} {{Vodné toky v povodí Dunaja na Slovensku (2. časť)}} {{Vodné toky v povodí Dunaja na Slovensku (3. časť)}} [[Kategória:Dunaj| ]] [[Kategória:Rieky na Slovensku]] [[Kategória:Rieky v Nemecku]] [[Kategória:Rieky v Maďarsku]] [[Kategória:Rieky v Rakúsku]] [[Kategória:Rieky v Chorvátsku]] [[Kategória:Rieky v Bulharsku]] [[Kategória:Rieky v Rumunsku]] [[Kategória:Rieky v Moldavsku]] [[Kategória:Rieky v Srbsku]] [[Kategória:Rieky na Ukrajine]] [[Kategória:Povodie Dunaja]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Komárno]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Nové Zámky]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Dunajská Streda]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Bratislava I]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Bratislava II]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Bratislava III]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Bratislava IV]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Bratislava V]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Senec]] [[Kategória:Rieky v Dolnodunavskej nizine]] [[Kategória:Rieky v Podunajskej plošine]] [[Kategória:Geografia Odeskej oblasti]] 6wdawt7dg7bodpjvzsry9aoyr9u48u8 0 1046 8215741 8213602 2026-05-18T00:11:50Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8215741 wikitext text/x-wiki {{Pozri|vyznávačoch judaizmu, židovského náboženstva (písané „židia“)|judaizmus}} {{Pozri|histórii a súčasnosti Židov na území dnešného Slovenska|Židia na Slovensku}} {{Infobox etnickej skupiny |obrázok = <div style="margin-top:1px; margin-bottom:1px;">[[Súbor:Jews.jpg|300px]]<div style="background-color:#fee8ab"><small> [[Albert Einstein]] • [[Maimonides]] • [[Golda Meirová]] • [[Emma Lazarus]]ová</small> | skupina = Židia<br />יהודים (Jehudim) | populácia = 13 155 000<ref name="JPPI2007">{{Citácia elektronického dokumentu | korporace = Jewish People Policy Planning Institute (Jewish Agency for Israel) | odkaz na korporáciu = http://www.jpppi.org.il/JPPPI/SendFile.asp?DBID=1&LNGID=1&GID=489 | titul = Annual Assessment | dostupnosť = | url = http://www.ajcarchives.org/main.php?GroupingId=10143 | vydanie = American Jewish Year Book | vydavateľ = American Jewish Committee | dátum vydania = 2007 | dátum prístupu = 2009-2-23 | jazyk = angličtina | url archívu = https://web.archive.org/web/20100613064641/http://ajcarchives.org/main.php?GroupingId=10143 | dátum archivácie = 2010-06-13 }}</ref> | hlavný región = {{minivlajka|Izrael|w}} 5 393 000<ref name="JPPI2007"/> | regióny nadpis = <small>Ďalšie štáty s významnou populáciou:</small> | región1 = {{minivlajka|Spojené štáty|w}} | pop1 = 5 275 000 | ref1 = <ref name="JPPI2007"/> | región2 = {{minivlajka|Francúzsko|w}} | pop2 = 490 000 | ref2 = <ref name="JPPI2007"/> | región3 = {{minivlajka|Kanada|w}} | pop3 = 374 000 | ref3 = <ref name="JPPI2007"/> | región4 = {{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}} | pop4 = 295 000 | ref4 = <ref name="JPPI2007"/> | región5 = {{minivlajka|Rusko|w}} | pop5 = 225 000 | ref5 = <ref name="JPPI2007"/> | región6 = {{minivlajka|Argentína|w}} | pop6 = 184 000 | ref6 = <ref name="JPPI2007"/> | región7 = {{minivlajka|Nemecko|w}} | pop7 = 120 000 | ref7 = <ref name="JPPI2007"/> | región8 = {{minivlajka|Austrália|w}} | pop8 = 104 000 | ref8 = <ref name="JPPI2007"/> | región9 = {{minivlajka|Brazília|w}} | pop9 = 96 000 | ref9 = <ref name="JPPI2007"/> | región10 = {{minivlajka|Ukrajina|w}} | pop10 = 77 000 | ref10 = <ref name="JPPI2007"/> | región11 = {{minivlajka|Juhoafrická republika|w}} | pop11 = 72 000 | ref11 = <ref name="JPPI2007"/> | región12 = {{minivlajka|Maďarsko|w}} | pop12 = 49 000 | ref12 = <ref name="JPPI2007"/> | región13 = {{minivlajka|Mexiko|w}} | pop13 = 40 000 | ref13 = <ref name="JPPI2007"/> | región14 = {{minivlajka|Belgicko|w}} | pop14 = 31 200 | ref14 = <ref name="JVIL2006">{{Citácia elektronického dokumentu | korporácia = Jewish Virtual Library | odkaz na korporáciu = http://www.jewishvirtuallibrary.org/jsource/Judaism/jewpop.html | titul = The Jewish Population of the World | dostupnosť = | url = http://www.ajcarchives.org/main.php?GroupingId=10142 | vydanie = American Jewish Year Book | vydavateľ = American Jewish Committee | dátum vydania = 2006 | dátum prístupu = 2008-04-25 | jazyk = angličtina | url archívu = https://web.archive.org/web/20190505002513/http://www.ajcarchives.org/main.php?GroupingId=10142 | dátum archivácie = 2019-05-05 }}</ref> | región15 = {{minivlajka|Holandsko|w}} | pop15 = 30 000 | ref15 = <ref name="JVIL2006"/> | región16 = {{minivlajka|Taliansko|w}} | pop16 = 28 600 | ref16 = <ref name="JVIL2006"/> | región17 = {{minivlajka|Čile|w}} | pop17 = 20 700 | ref17 = <ref name="JVIL2006"/> | región18 = {{minivlajka|Bielorusko|w}} | pop18 = 18 200 | ref18 = <ref name="JVIL2006"/> | región19 = {{minivlajka|Uruguaj|w}} | pop19 = 18 000 | ref19 = <ref name="JVIL2006"/> | región20 = {{minivlajka|Švajčiarsko|w}} | pop20 = 17 900 | ref20 = <ref name="JVIL2006"/> | región21 = {{minivlajka|Turecko|w}} | pop21 = 17 800 | ref21 = <ref name="JVIL2006"/> | región22 = {{minivlajka|Venezuela|w}} | pop22 = 15 400 | ref22 = <ref name="JVIL2006"/> | región23 = {{minivlajka|Švédsko|w}} | pop23 = 15 000 | ref23 = <ref name="JVIL2006"/> | región24 = {{minivlajka|Španielsko|w}} | pop24 = 12 000 | ref24 = <ref name="JVIL2006"/> | región25 = {{minivlajka|Irán|w}} | pop25 = 10 800 | ref25 = <ref name="JVIL2006"/> | jazyky = '''Historické židovské jazyky:'''<br /> [[hebrejčina]], [[jidiš]], [[ladino]]<br /> '''[[Liturgický jazyk|Liturgické jazyky]]:'''<br /> [[hebrejčina]] a [[aramejčina]]<br /> '''Dominantné jazyky:'''<br /> Materský jazyk Židov v diaspore významne ovplyvnila: [[angličtina]], [[hebrejčina]], [[jidiš]] a [[ruština]] | náboženstvo = [[judaizmus]] | príbuzní = | poznámky = }} '''Židia''' ([[hebrejčina|hebr.]] יְהוּדִים, ''Jehudim'', [[Jednotné číslo|sg.]] יְהוּדִי, ''Jehudi'') sú [[Semiti|semitský]] [[národ]], ktorý pochádza z oblasti [[Blízky východ|Blízkeho východu]]. Okrem označenia ''Židia'' sú nazývaní tiež ako [[Izraelský národ|Izrael]] (hebr. ''Jisra’el'') alebo Synovia Izraela, [[Izraeliti]] (hebr. ''Bnej Jisra’el''). Občas sa pre Židov používa aj označenie [[Hebrejci]] (hebr. עברי, ''Ivri'', sg. עברים, ''Ivrim''; {{rus|Евреи|''Jevrei''}}). Najstaršie záznamy o existencii izraelského národa spadajú do [[2. tisícročie pred Kr.|2. tisícročia pred Kr.]] Počas 3 000 rokov sa Židia zo svojej pravlasti – [[Krajina Izrael|Izraela]] – rozšírili do celého sveta. Okrem národnostne-etnickej skupiny tvoria Židia aj skupinu [[náboženstvo|náboženskú]]. V [[Slovenčina|slovenčine]] platí, že pokiaľ sa pomenovanie píše s veľkým začiatočným písmenom, označuje slovo '''Žid''' príslušníka židovského národa, teda Žida v [[etnikum|etnickom]] slova zmysle, zatiaľ čo '''žid''' (so začiatočným malým písmenom) je vyznávačom [[Judaizmus|judaizmu]], židovského náboženstva. Oba významy sa do veľkej miery prekrývajú, pretože židovské náboženstvo je pôvodne náboženstvom národným a bolo jedným z určujúcich rysov príslušnosti k židovskému národu. Ďalšími národnými rysmi bolo územie štátu dnešného [[Izrael]]a a [[Palestína (územie)|Palestíny]] a jazyk ([[hebrejčina]]). == Etymológia slova == {{Pozri aj|Židovské etnonymá}} Slovo „Žid“ prešlo do slovenčiny pravdepodobne z [[taliančina|talianskeho]] ''Giudeo'', ktoré pochádza z latinského ''Iudeus'', respektíve [[gréčtina|gréckeho]] Ἰουδαῖος (Iudaios), čo je prispôsobenie hebrejského יְהוּדִי ''Jehudi'', znamenajúceho „judský“, „pochádzajúci z Judska“, „Judejec“. V pôvodnom význame to znamenalo „príslušník kmeňa Jehuda“ ([[Júda (kmeň)|Júda]]), pozri [[Izraelský národ]]. Samotné meno ''Jehuda'' znamená „Ten, ktorý ďakuje“ alebo „Ten, ktorý vzdáva chválu“. Podobnou cestou, teda cez gréčtinu, prešiel do slovenčiny aj výraz „Hebrejec“ (z gréckeho Ἑβραῖος, ''Hebraios''), prispôsobenie hebrejského עברי, ''Ivri''. Koreň עבר znamená „prekračovať“, „prechádzať“. Môže teda odkazovať ako na kočovníkov („Tí, kto chodia sem a tam“), tak na národ „z druhej strany (rieky)“ – v tomto prípade [[Eufrat]]u. Výraz Hebrejci sa dnes používa predovšetkým v súvislosti so starovekými kmeňmi alebo skupinami kmeňov, ktoré hovorili hebrejsky a ktoré neskôr vytvorili kmeňové spoločenstvo Izrael. Meno „Izrael“ (hebrejsky ישראל, „Boh bojuje“, „Ten, ktorý zápasí s Bohom“), presnejšie בני ישראל, ''Bnej Jisra’el'', „Synovia Izraela“, odkazuje v národnostnom kontexte na celý izraelský národ, vrátane desiatich stratených kmeňov, v náboženskom potom na celé spoločenstvo ľudí uznávajúcich a veriacich len v jedného [[JHVH|Boha Izraela]]. V súčasnosti je treba odlišovať medzi slovom '''Izraeliti''', čo sa vzťahuje na biblický národ, prípadne na príslušníka náboženskej komunity, a '''Izraelčania''', čo je označenie občanov štátu [[Izrael]]. == Kto je Žid == === „Etnický Žid“ === V judaizme bolo vždy náboženstvo úzko prepojené s myšlienkou vlastného národa a krajiny. V [[starovek]]u boli Židia (respektíve Izraelčania) vždy považovaní za národ a na ich náboženstvo nebol kladený žiadny zvláštny dôraz. Zmena prišla v poexilovom období, zvlášť potom počas [[Grécko|gréckej]] a [[Rímska ríša|rímskej]] nadvlády, kedy začalo byť židovstvo považované za samostatné (a štátom vcelku uznávané) náboženstvo, ktorého hlavným nositeľom je národ – Židia. V tom čase tiež rastie počet [[ger|konvertitov]], teda sa stávalo, že človek židovského vyznania bol zároveň [[rímske občianstvo|rímskym občanom]]. V období [[stredovek]]u sa zvlášť v [[kresťanstvo|kresťanskom]] a [[islam|moslimskom]] prostredí naopak národnostný princíp v židovstve vytráca – Židia sú považovaní za náboženskú skupinu a zrieknutím sa svojej viery alebo prestupom na inú vieru židmi byť prestávajú. Pokrstený žid už nie je braný ako žid, ale ako [[kresťan]]. Termín „židovské etnikum“ je pomerne nový a vychádza až z [[nacionalizmus|nacionalistických]] tendencií počas [[19. storočia]] a je priamym dôsledkom [[sekularizácia|sekularizácie]] spoločnosti, v ktorej prestalo hrať rolu rozdelenie náboženské a začalo naopak byť dôležité rozdelenie [[národnosť|národnostné]]. Vo vnútri samotného judaizmu existovali v tom čase rozporuplné tendencie. Niektoré skupiny dávali prednosť [[asimilácia|asimilácii]] (tieto skupiny považovali židovstvo za prejav viery, nie etnickej či národnostnej príslušnosti), iné skupiny začali klásť dôraz na národnú svojbytnosť Židov (zvlášť pod dojmom udalostí, ako bola [[Dreyfusova aféra]], ktorá znamenala pre mnohých priaznivcov asimilácie sklamanie) – z tejto skupiny sa neskôr zrodil [[sionizmus]]. K „židovskej národnosti“ sa bolo možné prihlásiť napr. v [[Sovietsky zväz|Sovietskom zväze]], kde v roku 1928 vznikol [[Židovská autonómna oblasť|Židovský národný okruh]]<ref>ZBAVITELOVÁ, Gita. ''Stalin založil na Dálném východě Židovskou autonomní oblast'' [online]. Český rozhlas, 2007-06-14 [cit. 2012-01-06]. [http://www.rozhlas.cz/nabozenstvi/zpravy/_zprava/355251 Dostupné online.]</ref> alebo v medzivojnovom [[Prvá česko-slovenská republika|Česko-Slovensku]] v snahe oslabiť nemeckú a maďarskú národnosť.<ref>ČAPKOVÁ, Kateřina. Uznání židovské národnosti v Československu 1918–1938. In ''Český časopis historický'', roč. 102, 2004, č. 1. Str. 77–103.</ref> Prvá definícia Žida na základe [[ľudská rasa|„rasy“]] bola stanovená až v [[Nacistické Nemecko|nacistickom Nemecku]] prostredníctvom tzv. [[Norimberské zákony|norimberských zákonov]]. Tieto zákony definovali ako Žida každého, kto má oboch rodičov Židov (''Volljude''). Človek, ktorý mal Židom jedného z rodičov, bol považovaný za ''miešanca prvého stupňa'' (''Mischling ersten Grades''), človek, ktorý mal židovského jedného prarodiča potom za ''miešanca druhého stupňa'' (''Mischling zweiten Grades''). Zákony ďalej rozoberali prípady, kedy bol jeden alebo obidvaja rodičia či prarodičia miešanci prvého alebo druhého stupňa. Všetci ľudia, označení [[nacizmus|nacistickým]] režimom ako Židia (''Volljuden'') aj miešanci (''Mischlinge'') boli počas [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] [[perzekúcia|perzekvovaní]] a v [[konečné riešenie židovskej otázky|konečnom dôsledku]] mali byť podľa zámerov nacistov [[Holokaust|vyhladení]]. Na karaimských židov sa norimberské zákony nevzťahovali. Po založení štátu [[Izrael]] roku 1948 bol prijatý zákon zaručujúci, že každý človek, ktorý bol nacistami a ich rasovými zákonmi označený za Žida a ako taký perzekvovaný, má právo odsťahovať sa do Izraela, kde tejto alebo podobnej perzekúcii už vystavený nebude. Táto klauzula potom dala vzniknúť [[Zákon o návrate|Zákonu o návrate]], podľa ktorého každému, kto má aspoň jedného židovského [[prarodič]]a, je možné udeliť občianstvo v štáte Izrael. Zákon o návrate sa stal normou pre prijatie členov aj pre mnoho židovských obcí vo svete. Najvyšší súd Izraelského štátu v roku 2013 rozhodol, že neexistuje „izraelská národnosť“ („Izraelčania“), ale iba Židia, [[Arabi]],<ref>BĚLKA, Michal. ''Izraelci neexistují. Židovská národnost musí stačit, rozhodl soud'' [online]. iDnes.cz, 2013-10-04 [cit. 2020-01-17]. [https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/izraelska-narodnost-neexistuje.A131004_135950_zahranicni_mlb Dostupné online.]</ref> alebo Aramejci (izraelskí kresťania).<ref>Redakce. ''Izraelští křesťané mohou přestat být Araby a stát se Aramejci'' [online]. Eretz.cz, 2014-09-22 [cit. 2020-04-09]. [http://eretz.cz/2014/09/izraelsti-krestane-mohou-prestat-byt-araby-stat-aramejci/ Dostupné online.]</ref> === „Halachický žid“ === Žid a žid nemusí byť vždy jedno a to isté. Zatiaľ čo „etnickým Židom“ je nutné sa narodiť, židom podľa židovského náboženského práva – [[halacha|halachy]] – je možné sa narodiť i stať. Tzv. ''halachickým židom'' je každý, kto: * sa narodil židovskej matke, ktorá sama bola halachickou židovkou (židovstvo sa dedí ''matrilineárne'' a nie ''patrilineárne'', ako je to napr. pri [[islam]]e) * každý, kto podstúpil predpísaným spôsobom [[gijur]] a konvertoval k judaizmu. Konvertita je rovnako aj štátom Izrael uznaný za človeka, ktorému náleží právo návratu. Z tejto definície vyplýva, že človek, ktorý mal napr. židovského dedka, je síce považovaný za Žida štátom Izrael, ale nie je už považovaný za žida z náboženského hľadiska – nie je započítavaný do [[minjan]]u, nie je vyvolávaný k [[Tóra|Tóre]] a jeho náboženský status je rovnaký ako u akéhokoľvek inoverca. Väčšina náboženských (veriacich) židov nepovažuje „nehalachických židov“ vôbec za židov a „etnický“ charakter židovstva viac-menej neuznávajú, rozhodujúca je pre nich [[halacha]]. Niektoré malé skupiny [[charedim|ultraortodoxných židov]] nielenže neuznávajú nehalachických židov, ale neuznávajú ani konvertitov ako plnoprávnych židov. Táto prax je však skôr výnimkou potvrdzujúcou pravidlo. == Etnické rozdelenie == Súčasné židovské obyvateľstvo je možné rozdeliť podľa pôvodu a oblastí, kde Židia žili alebo žijú, a to nasledovne: * '''[[Aškenázi]]''' – ide o Židov pochádzajúcich predovšetkým zo strednej a východnej [[Európa|Európy]], tvoria viac ako 70 % svetovej židovskej populácie. Dnes žijú predovšetkým v [[Izrael]]i (48 % populácie), USA, [[Kanada|Kanade]] a Európe. * '''[[Sfaradim|Sefardi]]''' – ide o Židov pochádzajúcich z oblasti [[Španielsko|Španielska]] a Stredomoria. Dnes žijú v Izraeli (spolu s Mizrachim 52 % populácie), Francúzsku a Latinskej Amerike. * '''[[Mizrachim]]''' – Židia pochádzajúci z arabských krajín, predovšetkým [[Irak]], [[Irán]], [[Sýria]] a [[Libanon]]. Medzi Mizrachim sa počítajú aj exotické skupiny ako [[Berberskí židia]], [[Horskí židia]] z [[Kaukaz]]u, [[Kurdistan]]u a pod. Hlavné centrum ich populácie je v Izraeli. Okrem týchto veľkých skupín existujú ešte skupiny menšie, ktorých príslušníci tvoria komunity s rádovo stovkami až tisíckami členov. Sú to napr.: * [[Falašovia]] – tiež [[Beta Israel]] tzv. Čierni židia, pochádzajúci predovšetkým z [[Etiópia|Etiópie]] * [[Samaritáni]] – potomkovia severoizraelských kmeňov a mezopotámskeho obyvateľstva z 1. tis. pred Kr. * [[Židia v Jemene|Tejmanim]] – Židia z [[Jemen]]u * [[Bnej Menaše]] – indickí Židia odvodzujúci svoj pôvod od kmeňa Menaše * [[Ibo Bnej Jisrael]] – tzv. Igbo – Židia z Nigérie odvodzujúci svoj pôvod od kmeňov Gád, Zabulon a Menaše * [[Kaifeng]] – čínski Židia Tieto skupiny sa od sebe môžu odlišovať dialektom hebrejčiny, používanými jazykmi, kultúrou, folklórom aj náboženskými praktikami. == Populácia == Nasledujúca tabuľka uvádza počet a percentuálne zastúpenie Židov podľa národnosti v niektorých krajinách a oblastiach. Údaje sú len orientačné. {| class="wikitable sortable" |- !krajina !židovská populácia !celková populácia !podiel Židov (%) !poznámky |- |[[Spojené štáty americké]] | style="text-align: right" |5 300 000 | style="text-align: right" |301 469 000 | style="text-align: right" |1,80 |''<ref>Pozri [http://fr.jpost.com/servlet/Satellite?pagename=JPost/JPArticle/ShowFull&cid=1145961262900] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120203120331/http://fr.jpost.com/servlet/Satellite?pagename=JPost%2FJPArticle%2FShowFull&cid=1145961262900|date=2012-02-03}}'' (Updated to May 2, 2006).''</ref><ref name="jppistudy">V roku 2007 už židovská populácia Izraela prekonala židovskú populáciu USA</ref>'' |- |[[Izrael]] | style="text-align: right" |5 393 400 | style="text-align: right" |7 116 700 | style="text-align: right" |75,80 |<ref name="cbs">{{Citácia elektronického dokumentu | url=http://www.cbs.gov.il/shnaton58/st02_02.pdf | titul=Population, by religion | vydavateľ=[[Izraelský centrálny štatistický úrad]] | rok=2007 | dátum prístupu=2007-11-13}}</ref> |- |[[Európa]] | style="text-align: right" |2 000 000 | style="text-align: right" |710 000 000 | style="text-align: right" |0,30 |Pravdepodobne menej |- |[[Francúzsko]] | style="text-align: right" |494 000 | style="text-align: right" |64 102 140 | style="text-align: right" |0,80 |<ref name="jppistudy" /> |- |[[Spojené kráľovstvo]] | style="text-align: right" |267 000 | style="text-align: right" |60 609 153 | style="text-align: right" |0,40 |<ref name="Sčítanie obyvateľov v r. 2001">Sčítanie obyvateľov v r. 2001</ref> |- |[[Rusko]] | style="text-align: right" |228 000 | style="text-align: right" |142 400 000 | style="text-align: right" |0,15 |Oblasť bývalého [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]].<ref name="jppistudy" /> Počet podľa niektorých odhadov omnoho vyšší.<ref>Správa Ministerstva zahraničných vecí USA ohľadne náboženskej slobody [http://www.state.gov/g/drl/rls/irf/2004/35480.htm] odhaduje počet Židov v Rusku na 600 000 až 1 000 000.</ref> |- |[[Nemecko]] | style="text-align: right" |220 000 | style="text-align: right" |82 310 000 | style="text-align: right" |0,30 |100 000 členov židovských obcí |- |[[Ukrajina]] | style="text-align: right" |103 591 | style="text-align: right" |46 481 000 | style="text-align: right" |0,20 |<ref>Údaj podľa oficiálneho cenzu z r. 2001. Podľa miestnej pobočky Židovskej agentúry sa počet Židov pohybuje medzi 250 000 až 500 000</ref> |- |[[Maďarsko]] | style="text-align: right" |80 000 – 100 000 | style="text-align: right" |10 053 000 | style="text-align: right" |0,8 – 1 |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Židovská komunita v Maďarsku |url=http://www.zsido.hu/tortenelem/magyarzs.htm |dátum prístupu=2013-04-27 |url archívu=https://web.archive.org/web/20170515170330/http://www.zsido.hu/tortenelem/magyarzs.htm |dátum archivácie=2017-05-15 }}</ref> Predovšetkým maďarsky hovoriaci, [[Neologizmus|neologickí]], asimilovaní Židia |- |[[Belgicko]] | style="text-align: right" |30 000 | style="text-align: right" |10 419 000 | style="text-align: right" |0,30 | |- |[[Taliansko]] | style="text-align: right" |30 000 | style="text-align: right" |58 883 958 | style="text-align: right" |0,05 | |- |[[Kanada]] | style="text-align: right" |371 000 | style="text-align: right" |32 874 400 | style="text-align: right" |1,10 |<ref name="jppistudy" /> |- |[[Guatemala (štát)|Guatemala]] | style="text-align: right" |1 200 | style="text-align: right" |14 655 000 | style="text-align: right" | |<ref name="Jewishvirtuallibrary">http://www.jewishvirtuallibrary.org/jsource/vjw/Guatemala.html</ref> |- |[[Turecko]] | style="text-align: right" |30 000 | style="text-align: right" |72 600 000 | style="text-align: right" |0,040 |<ref name="Sčítanie obyvateľov v r. 2001" /> |- |[[Argentína]] | style="text-align: right" |250 000 | style="text-align: right" |39 921 833 | style="text-align: right" |0,60 |<ref name="jewishvirtuallibrary">[http://www.us-israel.org/jsource/Judaism/jewpop.html Jewish Virtual Library] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100612123518/http://www.us-israel.org/jsource/Judaism/jewpop.html |date=2010-06-12 }}, [http://www.jewfaq.org/populatn.htm JewFAQ]</ref> |- |[[Brazília]] | style="text-align: right" |130 000 | style="text-align: right" |188 078 261 | style="text-align: right" |0,07 |<ref name="jewishvirtuallibrary" /> |- |[[Južná Afrika (štát)|Južná Afrika]] | style="text-align: right" |106 000 | style="text-align: right" |47 432 000 | style="text-align: right" |0,20 |<ref name="jewishvirtuallibrary" /> |- |[[Austrália (štát)|Austrália]] | style="text-align: right" |126 000 | style="text-align: right" |20 788 357 | style="text-align: right" |0,60 |<ref>Department of Immigration and Citizenship (DIMA), 1996 Census</ref> |- |[[Ázia]] (bez Izraela) | style="text-align: right" |50 000 | style="text-align: right" |3 900 000 000 | style="text-align: right" |0,001 | |- |[[Irán]] | style="text-align: right" |20 405 | style="text-align: right" |68 467 413 | style="text-align: right" |0,03 |<ref name="jewishvirtuallibrary" /> |- |[[Mexiko]] | style="text-align: right" |40 000 – 50 000 | style="text-align: right" |108 700 000 | style="text-align: right" |0,04 |<ref name="jewishvirtuallibrary" /> |- |'''Celkom''' | style="text-align: right" |'''15 871 000''' | style="text-align: right" |'''6 453 628 000''' | style="text-align: right" |'''0,25''' | style="text-align: right" | |} == Jazyk == {{Pozri aj|Hebrejčina|Jidiš|Ladino|Židovská čeština}} Hlavným dorozumievacím jazykom Židov bola v staroveku [[hebrejčina]]. Tá neskôr prešla do liturgického užívania a jej funkciu v bežnej komunikácii prejala [[aramejčina]], prípadne [[gréčtina]] alebo [[latinčina]]. Od babylonského zajatia sa stalo nepísaným pravidlom, že Židia prijímali a dorozumievali sa jazykom krajiny, v ktorej žili. Okrem toho Židia vytvorili a používajú svoje vlastné jazyky – [[jidiš]] (zmes hebrejčiny a stredovekej nemčiny), používaná medzi aškenázskymi Židmi, a [[ladino]] (zmes hebrejčiny a kastílčiny) používaná medzi Sefardmi. Okrem týchto dvoch jazykov ešte existujú rôzne variácie ako [[judeo-arabčina]] alebo [[judeo-perzština]]. Všetky tieto jazyky vznikli vzájomným ovplyvňovaním jazykov hostiteľských krajín a hebrejčiny. Zvláštnym jazykom je [[ge'ez]], ktorým sa hovorilo v Etiópii pred nástupom [[amharčina|amharčiny]] a ktorý zostal ako liturgický jazyk etiópskych Židov. Hebrejčina sa udržala ako jazyk literárny. Na prelome 19. a 20. storočia bola hebrejčina obnovená ako živý jazyk v [[Izrael]]i (ivrit). == Náboženstvo == {{Hlavný článok|Judaizmus}} Judaizmus vznikol ako kmeňové náboženstvo hebrejských kmeňov približne v 2. tisícročí pred Kr.{{chýba zdroj}} V súčasnosti je jediným náboženstvom židovského národa. Podľa náboženských zákonov ani podľa zákonov svetských nie je možné{{chýba zdroj}} byť Židom (príslušníkom židovského národa) a zároveň byť príslušníkom nejakého iného náboženstva ako judaizmu, pokiaľ sa pre toto iné náboženstvo človek slobodne rozhodne{{chýba zdroj}} (je pravdaže možné byť Židom „bez vyznania“).{{chýba zdroj}} Náboženský a národnostný fenomén je v židovstve neodmysliteľne spätý. Judaizmus je [[monoteizmus|monoteistickým]] náboženstvom, tzn. uctieva jediného Boha. Uctievanie iných bohov je zakázané, rovnako ako uctievanie sôch, iných predmetov či miest alebo prírodných úkazov. Judaizmus odmieta dogmy a podobné „nezvratné pravdy“. Po dlhú dobu bola jedinou dogmou tá, že Tóra je Boží Zákon zoslaný Bohom{{chýba zdroj}} a Izrael ho nasleduje,{{chýba zdroj}} aby dodržal podmienky zmluvy s Bohom uzatvorenej, totiž [[Pojem vyvolenosti v judaizme|vyvolenie]] výmenou za nasledovanie jediného, pravého Boha. == Dejiny Židov == === Dejiny Židov v staroveku === {{Hlavný článok|Staroveké dejiny Židov}} Staroveké dejiny Izraela sú vymedzené prvými zmienkami o [[izraelský národ|Izraelskom národe]] v [[13. storočie pred Kr.|13. storočí pred Kr.]] a [[Arabi|arabskou]] expanziou na začiatku [[7. storočia]].<ref>SEGERT, Stanislav. ''Starověké dějiny židů''. 1. vyd. Praha: Nakladatelství Svoboda, 1995. ISBN 80-205-0304-8. (ďalej len Segert). str. 17.</ref> Podľa [[Tóra|Tóry]] pochádza celý Izraelský národ z jedného rodu [[Patriarcha (Biblia)|patriarchov]].<ref>[[Deuteronomium|Dt]] 1,8</ref> Tí sa presťahovali do [[Egypt]]a, kde sa značne rozrástli. V Egypte ale boli zotročení a utlačovaní.<ref>[[Exodus|Ex]] 1,7 – 16</ref> Preto Izraeliti z Egypta odišli, prešli púšťou a vstúpili do [[Kanaán]]u, zabrali zem a usadili sa v nej. Podľa biblického chápania sa Izraelský národ rovnako ako jeho náboženstvo ustanovuje predovšetkým pri svojom putovaní púšťou, keď od Boha dostáva zákon a keď sa stáva Božím ľudom. Ak môžeme datovať tieto udalosti, tak podľa údajov o mestách Ramses a Pitom, na ktorých stavbe sa Izraeliti mali ako otroci podieľať, možno hovoriť o [[13. storočie pred Kr.|13. storočí pred Kr.]] [[Súbor:Juda izrael.jpg|náhľad|Kráľovstvo izraelské (červená) a judské (žltá).]] ==== Doba kráľovská a rozdelená monarchia (1000 – 586 pred Kr.) ==== {{Pozri aj|Izraelské kráľovstvo|Judské kráľovstvo}} Podľa biblických prameňov sa z vlády sudcov jednotlivých kmeňov vyvinula monarchia. Na prelome stála osoba [[Saul (kráľ Izraela)|Saula]], ktorý bol síce pomazaný na kráľa, ale jeho činnosť pripomínala skôr sudcu. Prvým skutočným kráľom bol [[Dávid (biblická postava)|Dávid]], po ňom potom jeho syn [[Šalamún (biblická postava)|Šalamún]].<ref>Segert. str. 80 – 88.</ref> Keďže biblia neudáva presné dáta a mimobiblické pramene mlčia, datácia týchto panovníkov je len približná. Dávidovská ríša (ak sa označuje) zaberala nielen územie Izraelských kmeňov, ale všetko okolie. Bola spravovaná centrálne, hlavným mestom bol [[Jeruzalem]], ktorý Dávid dobyl na [[Jebuzejci|Jebuzejcoch]]. Počas tohto obdobia bol v Jeruzaleme zbudovaný [[Šalamúnov chrám]]. Po Šalamúnovej smrti došlo k rozdeleniu dávidovskej ríše. Rozpadol sa aj zväzok severných izraelských kmeňov a kmeňov južných (konkrétne [[Juda (kmeň)|Júdu]] a [[Benjamín (kmeň)|Benjamína]]) – vzniklo tzv. severné kráľovstvo alebo Izrael a južné kráľovstvo alebo Júda ([[Judské kráľovstvo]], Judsko). Izraelské kráľovstvo zaniklo v roku [[722 pred Kr.|722]], keď jeho hlavné mesto [[Šomron]] dobyli [[Asýria|Asýrčania]] pod vedením [[Salmanassar V.|Salmanassara V.]] Severné kmene boli z veľkej časti deportované a usídlené mimo svojej vlasti, asimilovali sa s okolím a zanikli. V Judskom (južnom) kráľovstve (v Jeruzaleme) vládla aj po rozdelení dávidovská dynastia. Podľa oficiálnych prameňov pretrvala celú dobu až do zániku kráľovstva v roku [[587 pred Kr.|587]]/[[586 pred Kr.|6]]. Jeruzalem padol v roku [[587 pred Kr.|587]] alebo [[586 pred Kr.|586]] (dátum neistý aj v babylonských prameňoch). Veľká časť Židov bola v niekoľkých etapách odvedená do [[babylonské zajatie|exilu v Babylonii]]. ==== Babylonská a perzská nadvláda (586 – 323) ==== Obdobie po páde Jeruzalema v roku 586 pred Kr. a deportácia židovských obyvateľov z Judska do Babylonie sa nazýva [[babylonské zajatie]]. Jeho trvanie však nebolo dlhé. V roku [[539 pred Kr.]] obsadil [[Perzská ríša|perzský]] kráľ [[Kýros II.]] [[Babylon]]. Skončilo babylonské zajatie a Židia sa mohli, pokiaľ chceli, vrátiť späť do vlasti. Zďaleka nie všetci túto možnosť využili a tak vzniká prvá veľká [[Diaspóra (Židia)|židovská diaspóra]] v Mezopotámii. Jeruzalem aj [[Jeruzalemský chrám|Chrám]] bol obnovený – do tohto obdobia spadá pôsobenie [[Ezdráš]]a a [[Nehemiáš (biblická postava)|Nehemiáša]]. Ezdráš so sebou mal priniesť Perziou schválený „zákon nášho Boha“ – niektorí bádatelia sa domnievajú, že išlo buď o konečnú alebo o jednu zo záverečných verzií Tóry. Život židovskej komunity sa začínal zameriavať na [[Tóra|písaný]] a [[Ústna tóra|tradovaný zákon]]. V tomto období vznikajú teologické a písomné základy židovského náboženstva – '''[[judaizmus|judaizmu]]'''. Od zajatia tiež bude pravidlom, že vždy bude väčšia časť Židov žiť mimo územia [[Krajina izraelská|Izraela]]. [[Súbor:Izrael herodovci.jpg|náhľad|Izrael za Herodovcov]] ==== Grécka (323 – 167), makabejská (167 – 163) a rímska vláda (63 – 135) ==== [[Alexander Veľký|Alexander Macedónsky]] roku [[331 pred Kr.]] ovládol územie [[Blízky východ|Blízkeho východu]] a Judsko prešlo pod vládu Grékov. Po jeho smrti ([[323 pred Kr.]]) bola ríša rozdelená medzi [[Diadochovia|diadochov]] a Judsko pripadlo egyptským [[Ptolemaiovci|Ptolemaiovcom]]. V tejto dobe vznikla a rozmohla sa [[Alexandria|alexandrijská]] diasporálna komunita, kde došlo aj k prekladu [[Tanach|Starého zákona]] do gréčtiny ([[Septuaginta]]). V roku [[198 pred Kr.]] dobyli po niekoľkých vojnách [[Seleukovci]] Sýriu a Kanaán. Keď [[Antiochos IV. Epifanes]] zakázal základné rituály [[judaizmus|judaizmu]], povstalo vidiecke obyvateľstvo a toto povstanie nakoniec prerástlo roku [[167 pred Kr.]] do [[makabejské povstanie|makabejského povstania]].<ref>Schäfer. 37 – 67.</ref> Makabejské vojny začala roku [[167 pred Kr.]] rodina Makabejských, otec a jeho synovia. Otec vzápätí zomrel a vedenia sa ujal [[Júda Makabejský]]. V roku [[164 pred Kr.]] sa podarilo Júdovi ovládnuť Jeruzalem a priľahlé oblasti a obnoviť Chrámový kult. Boje pokračovali za všetkých jeho nástupcov-bratov [[Jonatán Makabejský|Jonatána]] a [[Šimon Makabejský|Šimona]]. Tieto vojny skončili založením vládnucej kráľovskej dynastie [[Hasmoneovské kráľovstvo|Hasmonejcov]]. Panovanie Hasmonejskej dynastie bolo zmarené vnútornými spormi v samotnej rodine. Keď sa bratia [[Aristobulos II.]] a [[Hyrkanos II.]] nemohli zhodnúť na vedení krajiny, zasiahli do sporu ako [[Pompeius]], tak [[Edom|idumejský]] vládca [[Antipatros II.]] Pompeius nakoniec pririekol vládu Antipatrovi, čím Hasmoneovská dynastia skončila svoju vládu a ich miesto zaujali [[Herodovci]]. Po [[Gaius Iulius Caesar|Caesarovom]] víťazstve zostal Hyrkanos v Judsku veľkňazom, ale prokurátorom Judska bol menovaný Idumejec [[Antipater II.]] Po Antipatrovej smrti zostali v Judsku jeho dvaja synovia, Fasael a [[Herodes]]. [[Marcus Antonius]] im potvrdil ich úrad etnarchu. V rokoch [[40]] – [[37]] sa dostal vďaka [[Parti|partskej]] expanzii na trón Hasmonejec [[Antigon]], syn Aristobula II. Herodes utiekol do Ríma, kde získal hodnosť kráľa. Vrátil sa v roku 37, porazil Antigona, dobyl Jeruzalem a stal sa prakticky jediným vládcom v krajine. Po Herodovej smrti (4 pred Kr.) nastúpil na jeruzalemský trón jeho syn [[Archelaos]], bol však krátko na to (6 po Kr.) Rimanmi zosadený a Judsko prešlo pod priamu správu Ríma. Judsko bolo spravované rímskymi prefektmi ([[6]] – [[41]]) a prokurátormi ([[44]] – [[68]]). Od roku [[41]] do roku [[44]] vládol v Judsku Herodes Agrippa I. Po jeho smrti Judsko opäť prechádza do priamej správy Ríma a spravujú ho prokurátori. [[Súbor:Sack of jerusalem.JPG|náhľad|Rímski vojaci nesú [[Menora|menoru]] po zničení Jeruzalema]] ==== Židovské povstania ==== {{Pozri aj|Prvá židovská vojna|Povstanie Bar Kochbu}} Za prokurátora Gessia Flora prerástla všeobecná nespokojnosť do celonárodného židovského povstania. Počiatočný úspech bol zastavený postupom [[Vespasianus|Vespasiana]]. Keď bol Vespasianus zvolený cisárom ([[69]]), prevzal velenie vojsk jeho syn [[Titus]]. Titovi sa podarilo v roku [[70]] dobyť [[Jeruzalem]] a v roku [[73]] zlomiť posledný odpor Židov v pevnosti [[Masada]]. O niekoľko desaťročí neskôr, v rokoch [[132]] – [[135]], došlo k ďalšiemu povstaniu, ktoré viedol [[Šim'on bar Kochba]]. Aj toto povstanie však bolo rozdrvené, Židia boli vyhnaní z Jeruzalema, z ktorého bolo učinené nové mesto, ''Aelia Capitolina'' a provincia premenovaná z Judska na [[Palestína|Palestínu]], aby bola vyhladená akákoľvek pamiatka na neustále sa búriacich Židov. Po Druhej židovskej vojne sa ťažisko židovského života presunulo do Galileje, kde sa židovský život začal znovu obnovovať. === Židia v diaspóre === [[Súbor:Codex Manesse Süßkind von Trimberg.jpg|náhľad|Muž (posledný vpravo) nosí typický židovský klobúk. Židovský klobúk (nem. ''Judenhut'') bol špicatý [[klobúk]], ktorý boli židia povinný nosiť aby boli lepšie identifikovateľný.]] V 3. storočí mnoho židov počas krízy Rímskej ríše krajinu opustilo. Ich cieľom bola predovšetkým Babylonia, ktorá nebola pod nadvládou Ríma a navyše tu už od dôb babylonského zajatia sídlila silná a početná židovská komunita. Po povolení kresťanstva a jeho prijatí za štátne náboženstvo sa vzťah rímskej a neskôr [[Byzantská ríša|byzantskej ríše]] k Židom zhoršoval.<ref>Schäfer. 155 – 165.</ref> Židia preto privítali, keď roku [[614]] získala oblasť Perzia, ale Jeruzalem bol roku [[629]] dobytý späť. Roku [[638]] bola oblasť podmanená [[Arabi|Arabmi]] a situácia v oblasti sa na dlhú dobu celkom zmenila. Židia získali podobne ako kresťania status Dhimmi – t. j. ľudí druhého radu – mohli slobodne vyznávať svoje náboženstvo, ale nesmeli ho šíriť, ani nosiť zbrane a museli platiť zvláštnu daň. Tolerancia moslimov bola závislá na tolerancii konkrétneho panovníka. Vzhľadom na roztrúsenie ([[Diaspóra (Židia)|diaspóry]]) Židov po svete prestalo byť určujúcim faktorom obývané územie a postupne sa vytratil aj pôvodný spoločný jazyk. Náboženstvo a kultúrne tradície zostali. Pretože počas [[stredovek]]u žili Židia často v [[Ghetto|getách]] a prinajmenšom teoreticky sa nemiesili s nežidovským obyvateľstvom, možno tak naďalej hovoriť o národe, ak je chápaný ako spoločenstvo odvodzované od spoločného predka. Existuje však množstvo náhľadov na túto otázku; realite azda bližší je výklad židovstva ako druhu kultúrneho či diskurzívneho spoločenstva (Eliyahu). Počas 18. a 19. storočia sa židia stále viac začali považovať za príslušníkov národov, v ktorých krajinách žili. V týchto prípadoch už označenie ''žid'' zostalo len vyjadrením náboženskej príslušnosti. Od roku [[1948]] existuje na území zhruba zodpovedajúcom bývalému [[Britský mandát Palestína|Britskému mandátu Palestína]] štát [[Izrael]], v ktorom Židia opäť tvoria majoritnú skupinu a hovoria modernou [[hebrejčina|hebrejčinou]] (ivrit). Najpočetnejším náboženstvom krajiny je [[judaizmus]], väčšina obyvateľov Izraela sa však považuje za sekulárnych. Do krajiny sa postupne vysťahovalo mnoho Židov, poslednou veľkou vlnou boli [[Židia v Sovietskom zväze|sovietski židia]] v roku [[1990]]. == Genetické choroby == Je známe{{Fact}}, že v rámci určitých skupín židovskej populácie sa vyskytujú niektoré genetické choroby nadpriemerne často. Príčina tohto javu nie je jasná, ale vplyv mohol mať [[genetický drift]] spôsobený [[inbreeding]]om v izolovaných židovských populáciách. Napríklad [[Aškenázi]] trpia často [[Riley-Dayov syndróm|Riley-Dayovým syndrómom]], [[Tay-Sachsova choroba|Tay-Sachsovou chorobou]], [[Gaucherova choroba|Gaucherovou chorobou]], [[Niemann-Pickov syndróm|Niemann-Pickovým syndrómom]], ale ďalej tiež vo veľkej miere [[diabetes mellitus|cukrovkou]], [[pentozúria|pentozúriou]], [[dystónia|dystóniou]] a [[kolorektálny karcinóm|kolorektálnym karcinómom]]. Medzi [[Sfaradim|Sefardskými]] židmi sa vo zvýšenej miere vyskytuje [[familiárna stredomorská horúčka]] (FMF), naopak Tay-Sachsova choroba u nich nepredstavuje tak vysoké riziko. Medzi orientálnymi židmi perzského pôvodu je zvýšená incidencia [[hypoaldosteronizmus|hypoaldosteronizmu]] a [[Dubin-Johnsonov syndróm|Dubin-Johnsonovho syndrómu]], medzi [[Líbya|líbyjskými]] židmi je zvýšené riziko prepuknutia [[Creutzfeldt-Jakobova choroba|Creutzfeldt-Jakobovej choroby]].<ref>{{citácia knihy | titul = Encyclopedia of Genetics, Genomics, Proteomics, and Informatics | vydanie = 3rd Edition | priezvisko = Rédei | meno = George P. | vydavateľ = Springer | rok = 2008 | isbn = 978-1-4020-6753-2}}</ref> Existuje organizácia [[Dor ješorim]], ktorá poskytuje židovským komunitám screening týchto a ďalších genetických chorôb. == Referencie == {{referencie|2}} == Bibliografia == * {{Citácia knihy | priezvisko = Barnavi | meno = Eli a kolektiv | titul = Atlas univerzálních dějin židovského národa | vydavateľ = Victoria Publishing | miesto = Praha | rok = 1995 | isbn = 80-7187-013-7 | počet strán = 299 }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Camus | meno = Jean-Yves | priezvisko2 = Derczansky | meno2 = Annie-Paule | titul = Svět Židů | vydavateľ = KMa | miesto = Praha | rok = 2008 | isbn = 978-80-7309-501-7 | počet strán = 64 }} * {{Citácia knihy | priezvisko = De Lange | meno = Nicolas | titul = Svět Židů | vydavateľ = Knižní klub | miesto = Praha | rok = 1996 | isbn = 80-7176-325-X | počet strán = 240 }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Gilbert | meno = Martin | odkaz na autora = Martin Gilbert | titul = Židé ve 20. století | vydavateľ = BASET | miesto = Praha | rok = 2003 | isbn = 80-86223-54-X | počet strán = 375 }} * {{Citácia knihy | kapitola zborník = | priezvisko = Newman | meno = Ja'akov | priezvisko2 = Sivan | meno2 = Gavri'el | prekladatelia = Markéta Zbavitelová, Dušan Zbavitel | titul = Judaismus od A do Z : slovník pojmů a termínů | vydanie = 1 | miesto = Praha | vydavateľ = Sefer | rok = 1992 | isbn = 80-900895-3-4 | edícia = Judaika | zväzok edície = 1 | počet strán = 285 | strany = {{--}} }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Pavlát | meno = Leo | priezvisko2 = Fiedler | meno2 = Jiří | priezvisko3 = Šedinová | meno3 = Jiřina a kolektiv | titul = Židé − Dějiny a kultura | vydavateľ = Kliment a Mrázek | miesto = Praha | rok = 1997 | isbn = 80-85608-17-0 | počet strán = 144 }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Sadek | meno = Vladimír | priezvisko2 = Franková | meno2 = Anita | priezvisko3 = Šedinová | meno3 = Jiřina | titul = Židovské dějiny, kultura a náboženství | vydavateľ = Státní pedagogické nakladatelství | miesto = Praha | rok = 1992 | isbn = 80-04-25998-7 | počet strán = 59 }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Schäfer | meno = Peter | titul = Dějiny Židů v antice: Od Alexandra Velikého po arabskou nadvládu | vydavateľ = Vyšehrad | miesto = Praha | rok = 2003 | isbn = 80-7021-633-6 | počet strán = 264 }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Spiegel | meno = Paul | rok = 2007 | titul = Kdo jsou Židé? | vydavateľ = Barrister & Principal | miesto = Brno | isbn = 978-80-87029-07-7 | počet strán = 228 }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Stern | meno = Marc | prekladatelia = Alena Smutná | titul = Svátky v životě Židů : vzpomínání, slavení, vyprávění | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Praha | vydavateľ = [[Vyšehrad (nakladateľstvo)|Vyšehrad]] | rok = 2002 | isbn = 80-7021-551-8 | edícia = Světová náboženství | zväzok edície = | počet strán = 247 | strany = }} == Pozri aj == * [[Izraelský národ]] * [[Dávidova hviezda]] * [[Židovská obec]] * [[Židovský štát]] * [[Židovské sviatky]] * [[Židia na Slovensku]] == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Jews}} == Externé odkazy == * [http://www.gym-rathenau.bildung-lsa.de/Boskovice/Web/symboly.htm Symboly židovského života] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20131106064201/http://www.gym-rathenau.bildung-lsa.de/Boskovice/Web/symboly.htm |date=2013-11-06 }} * [http://antika.avonet.cz/article.php?ID=1604 Židia na antika.avonet.cz] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20121107004031/http://antika.avonet.cz/article.php?ID=1604 |date=2012-11-07 }} == Zdroj == * {{Preklad|cs|Židé|10030570}} [[Kategória:Židia| ]] [[Kategória:Judaizmus]] enm5e8e6hr6lc22t05aj3vmoecpakha 0 1418 8215421 8157406 2026-05-17T12:32:36Z ~2026-29230-47 294915 8215421 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Charles Robert Darwin | Portrét = Charles Darwin aged 51.jpg | Popis osoby = britský prírodovedec | Dátum narodenia = [[12. február]] [[1809]] | Miesto narodenia = [[Shrewsbury]], [[Spojené kráľovstvo]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1882|4|19|1809|2|12}} | Miesto úmrtia = [[Londýn|Downe]], [[Spojené kráľovstvo]]| | Portál1 = Spojené kráľovstvo }} '''Charles Robert Darwin''' (* [[12. február]] [[1809]], [[Shrewsbury]], [[Spojené kráľovstvo]] – † [[19. apríl]] [[1882]], [[Londýn|Downe]]) bol britský prírodovedec, ktorý sa zapísal do dejín ako pôvodca teórie [[Biologická evolúcia|evolúcie]] [[prirodzený výber|prirodzeným výberom]]. Darwinov záujem o prírodné vedy sa rozvinul počas štúdia [[medicína|medicíny]] (ktoré nedokončil) a neskôr [[teológia|teológie]] na univerzite v [[Cambridge (Cambridgeshire)|Cambridge]].<ref name="medien">''Bild der Wissenschaft: Dear Mister Darwin!'', 1/2009, Konradin Medien GmbH, ISSN 0006-2375, strana 20</ref> Päť rokov na lodi [[HMS Beagle|Beagle]] ([[1831]] – [[1836]])<ref name="medien"/> a jeho popis tejto cesty z neho urobilo známeho [[geológ]]a a populárneho autora. Vlastné [[biológia|biologické]] pozorovania ho inšpirovali k štúdiu transmutácie druhov (premena jedného druhu na iný) a tak v roku [[1838]] rozvinul svoju teóriu prirodzeného výberu. Keďže si plne uvedomoval, že reakcie na tak „kacírsku“ myšlienku budú mimoriadne negatívne, zveril sa so svojou prácou iba najbližším spolupracovníkom, a ďalej pracoval na zhromažďovaní dôkazov na podporu svojej teórie. V roku [[1858]] ho však informácia, že [[Alfred Russel Wallace]] vypracoval podobnú teóriu, prinútila svoje myšlienky predčasne zverejniť. Jeho kniha ''[[O pôvode druhov]]'' (orig. názov: ''„On the Origin of Species by Means of Natural Selection, or The Preservation of Favoured Races in the Struggle for Life“''), ktorá vyšla 24. novembra [[1859]]<ref name="medien"/> a ktorá vyvolala debaty na celom svete, dokazovala, že evolúcia zo spoločného predka je základným vedeckým vysvetlením pestrosti prírody. Stal sa členom Kráľovskej spoločnosti; pokračoval vo svojich výskumoch a napísal sériu kníh o rastlinách a zvieratách, kde zahrnul už aj človeka – predovšetkým ''The Descent of Man and Selection in Relation to Sex'' (''Pôvod človeka a pohlavný výber'', [[1871]]) a ''The Expression of the Emotions in Man and Animals'' (''Prejavy emócií u človeka a zvierat'', [[1872]]). Jeho posledná kniha bola ''Tvorba rastlinnej vrstvy zeme činnosťou dážďoviek a pozorovanie ich života'' ([[1881]]). Hlbokým prejavom uznania Charlesovi Darwinovi je i miesto jeho posledného odpočinku: je pochovaný vo [[Westminsterské opátstvo|Westminsterskom opátstve]], blízko [[John Herschel|Johna Herschela]] a [[Isaac Newton|Isaaca Newtona]]. == Biografia == === Mladosť === [[Súbor:Charles Darwin 1816.jpg|thumb|Charles Darwin ako sedemročný v roku [[1816]].]] Charles Darwin sa narodil v Shrewsbury v Shropshire v Anglicku v rodinnom sídle Mount House. Bol piatym zo šiestich detí Roberta a Susannah Darwinových, a vnukom [[Erasmus Darwin|Erazma Darwina]] z otcovej, a [[Josiah Wedgwood|Josiaha Wegwooda]] z matkinej strany. Obidve rodiny patrili medzi prominentov, ktorí sponzorovali [[Unitariánska cirkev|Unitariánsku cirkev]]. Jeho matka zomrela, keď mal iba osem rokov. O rok neskôr nastúpil na školu v Shrewsbury. Po jej dokončení šiel Darwin v roku [[1825]] na [[Univerzita v Edinburgu|Univerzitu v Edinburghu]] študovať medicínu. V [[Edinburgh]]u ho k zanedbávaniu medicínskych štúdií viedlo znechutenie z hodín anatómie profesora [[Alexander Munro III|Alexandra Munroa III]] a jeho odpor k brutalite [[chirurgia|chirurgie]], ale v druhom ročníku sa stal aktívnym v Student societies for naturalists. V Pilíniovej spoločnosti sa stal horlivým študentom [[Robert Edmund Grant|Roberta Edmunda Granta]], po ňom získal nadšenie pre teórie [[Jean Baptiste de Lamarck|Jeana-Baptistu Lamarcka]] a Charlesovho starého otca Erazma o evolúcii pomocou získaných znakov. Pridal sa ku Grantovi ako priekopníkovi výskumu životného cyklu morských zvierat na pobrežiach [[Firth of Forth]], kde Grant našiel dôkazy ''homológie'', radikálnej teórie, že všetky zvieratá majú podobné orgány odlišujúce sa iba zložitosťou. V marci [[1827]] Darwin prezentoval Pilíniovej spoločnosti svoj objav, že čierne spóry, ktoré sa v priebehu histórie často vyskytovali, boli vajíčkami pijavice. Darwin tiež navštevoval kurz prírodnej histórie [[Robert Jameson|Roberta Jamesona]], kde sa učil o [[stratigrafia|stratigrafickej]] [[geológia|geológii]] a dostal sa i k zbierkam Múzea Edinburghskej univerzity, vtedy jedného z najväčších v Európe. V ''Wernerian Natural History Association'' Roberta Jamesona Charles videl, ako [[John James Audubon]] demonštruje svoj spôsob použitia drôtov na pridržanie vtákov, aby ich mohol kresliť v prirodzených polohách. Jeho otec – nešťastný, že jeho mladší syn nemá záujem o lekárske povolanie – ho v roku [[1827]] prihlásil na [[Christ's College]] v [[Cambridge (Cambridgeshire)|Cambridge]] na ''Artium Baccalaurens'', aby sa stal kresťanským duchovným. Bol to rozumný krok v dobe, kedy život [[Anglikánska cirkev (Church of England)|anglikánskeho]] kňaza poskytoval pohodlný príjem a mnohí anglickí prírodovedci boli duchovnými, ktorí objavovanie zázračných Božích stvorení považovali za svoju povinnosť. V Cambridge Darwin preferoval jazdectvo a streľbu pred štúdiom, a spolu so svojím bratancom Williamom Darwinom Foxom sa ponorili do – v tom čase módneho – (súťažného) zbierania chrobákov. Fox ho predstavil reverendovi [[John Stevens Henslow|Johnovi Stevensovi Henslowovi]], profesorovi botaniky, ktorý mu radil pri ich zbieraní. Charles sa následne zapísal na Henslowov kurz prírodnej histórie. Henslowove stretnutia navštevovalo 78 ľudí vrátane reverenda [[William Whewell|Williama Whewella]] a Charles sa stal obľúbeným žiakom, známym ako „ten, čo kráča s Henslowom“. Keď sa priblížil čas skúšok, Charles sa zameral na štúdium a obzvlášť ho nadchli texty od [[William Paley|Williama Paleyho]], ktoré obsahovali [[argument Božského zámeru]] v prírode. Od Henslowa dostal doučovanie v matematike a teológii, v ktorej na skúškach v januári [[1831]] vynikal. Zvládol i klasiku – matematikou a fyzikou – a skončil ako desiaty zo 178 absolventov. Hoci získal titul, požiadavky na ubytovanie držali Darwina v Cambridgi do júna a podľa Henslowovho príkladu sa neponáhľal vstúpiť do svätého rádu. Inšpirovaný ''Osobným rozprávaním'' [[Alexander von Humboldt|Alexandra von Humboldta]] chcel študovať prírodnú históriu v [[Tropické pásmo|trópoch]] a po [[promócia|promócii]] plánoval navštíviť so spolužiakmi [[Madeira|Madeiru]]. Poznajúc význam vedomostí o geológii, Henslow predstavil Darwina [[geológia|geológovi]] reverendovi [[Adam Sedgwick|Adamovi Sedgwickovi]], ktorý začal navštevovať jeho kurz. Počas leta s ním pracoval na mapovaní [[Wales]]u. Keď Darwin robil vlastný prieskum geologických vrstiev vo [[Wales]]e, dostal správu, že spoločník, s ktorým zamýšľal cestovať, zomrel. To prekazilo jeho plány navštíviť Madeiru, ale po návrate domov dostal druhý list. Henslow ho odporučil na miesto sprievodcu [[Robert FitzRoy|Roberta FitzRoya]], kapitána [[HMS Beagle|HMS ''Beagle'']], ktorý odchádzal v decembri na dvojročnú expedíciu. Na nej chcel zmapovať pobrežie [[Južná Amerika|Južnej Ameriky]], čo bola pre Darwina ako naturalistu veľká príležitosť. Jeho otec mal voči ceste námietky, myslel si, že je to strata času, ale [[Josiah Wedgwood II|Josiah Wedgwood]] ho nakoniec presvedčil, aby syna pustil i zaplatil za výpravu, ktorá sa nakoniec pretiahla na päť rokov. === Cesta na Beagle === Darwinova práca počas expedície ''Beagle'' mu umožnila študovať v prvom rade geológiu, [[fosília|fosílie]] a množstvo živých organizmov, ako aj stretnúť sa s domorodými obyvateľmi. Metodicky zbieral veľké množstvo exemplárov, z ktorých mnohé veda dovtedy nepoznala. To mu zabezpečilo reputáciu naturalistu a postavenie jedného z predchodcov ekológie. Detailné poznámky získané počas cesty tvorili základ jeho neskoršej práce a poskytovali aj sociálny, politický a antropologický pohľad na oblasti, ktoré navštívil. Po prečítaní ''Princípov geológie'' od [[Charles Lyell|Charlesa Lyella]], Darwin napísal domov, že „videl formovanie hornín akoby očami Lyella“. Stupňovité pláne lastúrnikov a mušlí v [[Patagónia|Patagónii]] považoval za vyzdvihnuté pláže. V [[Čile]] zažil zemetrasenie, ktoré zdvihlo zem, potom vysoko v [[Andy|Andách]] videl morské mušle. Teoretizoval, že [[Koralovce|koralové]] [[atol]]y sa tvorili na potápajúcich sa vulkanických horách, čo bolo neskôr potvrdené prieskumom na [[Kokosové ostrovy|Kokosových ostrovoch]]. <!-- Traja domorodí misionári, ktorí s Darwinom odišli do Európy, sa za dva roky pobytu "scivilizovali". Napriek tomu považoval ich druhov v Ohňovej zemi za divochov. Keď ich znova po roku navštívil, zistil, že misionári sa vrátili späť k pôvodnému spôsobu života a nechceli sa vrátiť späť do Európy. Táto skúsenosť, jeho odpor k otroctvu, ktoré videl všade v Južnej Amerike, a iné problémy (napríklad vplyv Európskeho osídlenia na domorodé obyvateľstvo na Novom Zélande a v Austrálii), ho presvedčili o tom, že neexistuje žiadne morálne ospravedlnenie zlého zaobchádzania s inými, založeného na ponímaní [[rasa|rasy]]. Bol presvedčený, že ľudskosť nie je až tak neprítomná u zvierat, ako tomu verili jeho kňazskí priatelia. ''Tento odstavec je tu tak nejako bez súvisu s textom a obsahovo nejasný, dávam zatiaľ mimo hlavný text'' --~~~~--> Počas plavby postihla Darwina morská choroba. V októbri [[1833]] dostal v Argentíne horúčku a v júli [[1834]], počas návratu z Ánd do [[Valparaíso (mesto)|Valparaísa]], ochorel a strávil mesiac na lôžku. Od roku [[1834]] opakovane trpel bolesťami [[žalúdok|žalúdka]], zvracaním, vysokými horúčkami, búšením srdca, triaškami a inými symptómami. Tieto príznaky ho postihli hlavne v čase, keď bol vystavený stresu. Počas Darwinovho života boli príčiny jeho choroby neznáme a pokusy o liečbu neboli úspešné. Nedávne výskumy podnietili hypotézu, že trpel [[Chagasova choroba|Chagasovou chorobou]], spôsobenou uštipnutím hmyzu z Južnej Ameriky. Iné možné príčiny zahŕňajú psychobiologické problémy a [[Méniérova choroba|Ménièrovu chorobu]]. Objavil fosílie gigantických juhoamerických druhov [[Megatherium]] a [[Armadillo]] vo vrstvách, ktoré nevykazovali známky katastrofy či zmeny klímy, a neskôr zistil, že tieto boli príbuzné tvorom ešte stále žijúcim v tejto oblasti. Všimol si, že napríklad [[Argentína|argentínsky]] vták [[nandu]] na rozličných [[Galapágy|ostrovoch Galapág]] tvorí odlišné druhy v geograficky blízkych teritóriách. Po návrate zistil, že sa to týka aj galapágskych korytnačiek a [[pinka|piniek]]. Austrálske [[vačkovce]] a [[vtákopysk divný]] ho viedli k úvahám, či by „neveriaci mohol zvolať 'Tu iste pracovali dvaja odlišní Stvoritelia!'“. V prvom vydaní knihy ''[[The Voyage of the Beagle|Cesta prírodovedca okolo sveta na lodi Beagle]]'' hľadel na rozdelenie druhov v svetle myšlienok [[Charles Lyell|Charlesa Lyella]] o ''„centrách stvorenia“'', ale v neskorších vydaniach naznačil, že použije faunu galapágskych ostrovov ako dôkaz evolúcie: "človek by si mohol ľahko predstaviť, že z pôvodného vtáctva tohto polostrova bol jeden druh odobratý a modifikovaný." === Návrat k sláve a vede, pôvod teórie === Kým bol Darwin stále na cestách, profesor Henslow starostlivo pestoval reputáciu svojho bývalého žiaka tým, že umožňoval vybraným naturalistom prístup k fosílnym exemplárom, a dokonca nechal Darwinove geologické zápisky súkromne vytlačiť. Keď sa Beagle [[2. október|2. októbra]] [[1836]] vrátil, Darwin bol už vo vedeckých kruhoch vyhľadávanou osobnosťou. Po návšteve svojho rodiska v Shrewsbury, vyzdvihol jeho otec peniaze z investícií, aby Charlesovi umožnil pokryť náklady. Po konzultácii s Henslowom v [[Cambridge (Cambridgeshire)|Cambridgei]], ktorý pracoval s rastlinami, Darwin obchádzal [[Londýn]]ske inštitúcie, aby našiel najlepších naturalistov, ktorí by napísali vedecké články o jeho zbierkach. Vedomý si rizík [[radikalizmus|radikalizmu]] zamietol Charles vtedy kontroverznú ponuku [[Robert Edmund Grant|Roberta Edmunda Granta]] katalogizovať [[bezstavovce]]. Horlivý [[Charles Lyell]] sa stretol s Darwinom [[29. október|29. októbra]] [[1836]] a predstavil ho [[Richard Owen|Richardovi Owenovi]], sľubnému anatómovi, ktorý sa zaviazal preskúmať jeho fosílne kostrové nálezy. Owenove prekvapujúce odhalenia obrovských vyhynutých hlodavcov a leňochodov upevnili Darwinove postavenie ako vedca. S Lyellovou nadšenou podporou predčítal Darwin [[4. január]]a [[1837]] svoju prvú publikáciu pred [[Londýnska geologická spoločnosť|Londýnskou geologickou spoločnosťou]], kde preukázal, že Čile a juhoamerická pevnina pomaly stúpajú. V ten istý deň Darwin pred spoločnosťou prezentoval svoje exempláre cicavcov a vtákov. <!-- Cicavcov sa schopne ujal [[George Robert Waterhouse|George R. Waterhouse]] a kým sa vtáky zdali skôr nedomyslenými, ich odhad ornitológom [[John Gould|Johnom Gouldom]] prekvapujúco ukázal, že to, čo Darwin považoval za orieškov, drozdov a mierne sa odlišujúcich pinky z Galápag, boli všetko odlišné druhy piniek. Zo zbierok iných, vrátane FitzRoyovej, bol Darwin schopný lokalizovať pinky na jednotlivé ostrovy. --> Počas pobytu v Londýne chodil Darwin so svojím voľnomyšlienkárskym bratom [[Erasmus Alvey Darwin|Erazmom]] na obedy do spoločnosti, kde stretával inšpirujúcich mysliteľov, ktorí si mysleli, že Boh predurčil život skôr prírodnými zákonmi ako zázrakmi. Vedecké kruhy boli plné myšlienok o transmutácii druhov. Darwin svojich priateľov rešpektoval, aj keď jeho myšlienky prekračovali ich presvedčenie, že prírodná história musí rešpektovať náboženstvo a sociálny poriadok. [[17. február]]a [[1837]] Lyell použil svoju funkciu prezidenta Geografickej spoločnosti, aby predstavil Owenove nálezy založené na Darwinových fosíliách, ktoré indukovali, že vyhynuté druhy boli v rámci rovnakej lokality príbuzné súčasným druhom. Pri rovnakej príležitosti bol Darwin zvolený do snemu spoločnosti. <!-- Už predtým ho FitzRoy vyzval, aby prispel svojím ''Denníkom'', založeným na poznámkach z cesty, do časti prírodnej histórie kapitánovho záznamu o ceste Beagle. Tiež sa pustil do písania knihy o juhoamerickej geológii, kým v rovnakom čase špekuloval o transmutácii vo svojom ''Červenom zápisníku'', ktorý začal písať na Beagle. Darwin sa pustil do sumarizácie expertných správ o svojej zbierke, ktoré publikoval ako viaczväzkové dielo ''Zoológia výpravy H.M.S. Beagle''. Jeho žiadosť o sponzorský finančný grant £1,000 bola úspešná, i vďaka Henslowovým kontaktom s [[Thomas Spring Rice]]om. Darwin dokončil písanie svojho ''Denníka'' okolo [[20. jún]]a, keď kráľ [[Viliam IV. (Spojené kráľovstvo)|Viliam IV]] zomrel a začala sa Viktoriánska éra. V strede júla začal písať tajný denník o transmutácii, tzv. ''Zápisník „B“'', kde je na titulnej stránke uvedené ''[[Zoönomia]]''. Rozvinul svoju hypotézu, že ak má každý z galapágskych ostrovov vlastný druh korytnačky, každá z nich pochádza z jediného druhu korytnačky a každá sa len prispôsobila životu na jednotlivých ostrovoch rozličným spôsobom. Pod tlakom organizácie jeho ''Zoológie'' a opravovania komentárov k jeho ''Denníku'',ktorého úvod musel byť revidovaný potom, ako sa FitzRoy sťažoval, že bol „udivený úplným vynechaním akejkoľvek zmienky o dôstojníkoch“ a ich pomoci,-->Tento náročný pracovný program zanechal stopy na Darwinovom zdraví. [[20. september|20. septembra]] utrpel [[srdcová arytmia|srdcovú arytmiu]] a na mesiac odišiel na odpočinok na vidiek. <!-- V Maer, dome Wedgwoodovcov, sa stretol so svojimi príbuznými. Jeho strýko [[Josiah Wedgwood II|Jos]] mu ukázal oblasť, kde sa pod pôdou stratil popol, čo podľa Josa mohlo byť spôsobené aktivitou červov. [[1. november|1. novembra]] prišiel Darwin s prejavom o úlohe červov do Geologickej spoločnosti. Vyhol sa preberaniu oficiálnych miest, čo by zabralo drahocenný čas, ale --> V marci [[1838]] sa stal sekretárom Geologickej spoločnosti. <!-- Choroba prinútila Darwina urobiť si prestávku od namáhavej práce. Navštívil Škótsko, strávil [[28. jún]] návštevou [[Edinburgh]]u, deň korunácie [[Kráľovná Viktória|kráľovnej Viktórie]] v Londýne. V [[Glen Roy]] pri slávnom počasí rozlúštil hlavolam „ciest“, ktoré identifikoval ako vyzdvihnuté pláže. --> [[Súbor:Emma Darwin.jpg|thumb|Emma Darwinová, Charlesova manželka]] Plne zotavený sa vrátil domov do Shrewsbury, <!-- a zvažoval svoju kariéru a budúcnosť, pričom si nakreslil zoznam so stĺpcami označenými ''„Marry“'' a ''„Nie Marry“''. Keďže skôr ochorel, šiel [[29. júla]] navštíviť svoju sesternicu Emmu. Napriek radám svojho otca jej začal dvoriť, a povedal jej o svojich myšlienkach ohľadne transmutácie. --> no na jeseň už pokračoval v práci v Londýne. Trápili ho však opakované záchvaty choroby a koncom roka sa znovu vrátil domov.<!-- a [[11. november|11. novembra]] sa vrátil a dvoril sa Emme. Znova diskutoval o svojich myšlienkach a ona mu následne napísala prosiac ho, aby si prečítal evanjelium sv. Jána ''„rozlúčkový príhovor nášho Spasiteľa jeho prívržencom“'', časť o sledovaní ''Cesty'' kde sa tiež nachádza ''„Ak vo mňa človek neverí...zhorí“''. Jeho vrúcna odpoveď zmiernila starosti jej srdca, ale napätie ostalo. --> Darwin zvážil [[Malthus]]ov argument, že ľudská populácia sa nadmieru rozmnoží a bude musieť bojovať o prežitie, vo vzťahu k svojim objavom o druhoch v rámci lokality, skorším výskumom o krížení zvierat a myšlienkam o prírodných „zákonoch harmónie“. Koncom novembra [[1838]] prirovnal chovateľov vyberajúcich pri šľachtení žiadúce znaky k Malthusovej Prírode vyberajúcej z „náhodných“ variant tak, aby „každá časť novo získanej štruktúry bola plne funkčná a dokonalá“, čím vymyslel „najkrajšiu časť“ teórie o pôvode druhov. <!-- Obdobie pobytu doma vrcholilo objavom „Macaw Cottage“ na Gower Street v Londýne, a Darwin do nej presťahoval svoje „múzeum“ počas Vianoc. Vykazoval známky stresu a Emma mu napísala urgujúc ho, aby si odpočinul a takmer jasnovidecky poznamenala „Tak už viac nebuď chorý, môj drahý Charley, kým nebudem môcť byť s tebou, aby som sa o teba starala“. --> [[24. január]]a [[1839]] bol poctený zvolením za Priateľa [[Kráľovská spoločnosť|Kráľovskej spoločnosti]] a predstavil svoj dokument o cestách Glen Roy. === Manželstvo a deti === [[Súbor:Charles and William Darwin.jpg|thumb|Charles Darwin a jeho syn [[William Erasmus Darwin|William]] v roku 1842.]] [[29. január]]a [[1839]] sa Darwin oženil so svojou sesternicou Emmou Wedgwoodovou v Maer s anglikánskou ceremóniou prispôsobenou tak, aby vyhovovala aj unitariánom.<br/> Po kratšom pobyte na Gower Street v [[Londýn]]e sa pár [[17. september|17. septembra]] [[1842]] presťahoval do mestečka Downe v grófstve [[Kent (grófstvo)|Kent]] (dnes funguje ako múzeum). Darwinovci mali desať detí, z ktorých tri predčasne zomreli. Mnohé z nich a ich vnukov sa neskôr sami stali významnými osobnosťami: * William (* [[27. december]] [[1839]] – † [[8. september]] [[1914]]) * Anne (* [[2. marec]] [[1841]] – † [[22. apríl]] [[1851]]) * Mary (* [[23. september]] [[1842]] – † [[16. október]] [[1842]]) * Henrietta "Etty" (* [[25. september]] [[1843]] – † [[1929]]) * [[George Howard Darwin|George Howard]] (* [[9. júl]] [[1845]] – † [[7. december]] [[1912]]) * Elizabeth (* [[8. júl]] [[1847]] – † [[1926]]) * [[Francis Darwin|Francis]] (* [[16. august]] [[1848]] – † [[19. september]] [[1925]]) * Leonard Darwin (* [[15. január]] [[1850]] – † [[26. marec]] [[1943]]) * Horace Darwin (* [[13. máj]] [[1851]] – † [[29. september]] [[1928]]) * Charles (* [[6. december]] [[1856]] – † [[28. jún]] [[1858]]) === Rodina, práca a vývin teórie === [[Súbor:Charles Darwin.jpg|náhľad|Charles Robert Darwin v roku 1854, päť rokov pred zverejnením ''[[O pôvode druhov]]''.]] Darwin sa usadil, mal súkromný príjem, bol významným geológom vo vedeckej elite naturalistov s množstvom práce, spisujúci svoje objavy a teórie a dozerajúci na viaczväzkovú ''Zoologiu'' opisujúcu jeho zbierky. Bol presvedčený o pravdivosti svojej [[Teória evolúcie (biológia)|teórie evolúcie]], ale bol si tiež vedomý toho, že <!-- [[transmutácia druhov|transmutácia]] bola spojená s radikálnymi demokratickými agitátormi snažiacimi sa spôsobiť spoločenský prevrat a publikácia by ju mohla zruinovať. Podujal sa na rozsiahle experimenty s rastlinami a konzultácie s [[Chov zvierat|chovateľmi zvierat]], vrátane chovateľov holubov a prasiat, v snahe odhaliť medzery v hypotéze. Pomaly postupoval v dôkladnom výskume až kým nemal dostatok dôkazov, keďže vedel, že --> po predstavení jeho teórie sa zdvihne veľká opozícia. FitzRoyova správa bola nakoniec publikovaná v máji [[1839]]. Darwinov ''Denník a poznámky'' bol veľkým úspechom a chválil ho dokonca aj [[Alexander von Humboldt]], jeden z Darwinových hrdinov a modelov vedeckého priekopníka. V tom istom roku bol zverejnený [[bestseller]] dnes známy ako ''[[Cesta prírodovedca okolo sveta na lodi Beagle]]'', ktorý urobil z Darwina populárneho autora. V decembri [[1839]], ako postupovalo prvé Emmine tehotenstvo, sa Charles cítil zle. Po zvyšok života trpel obdobiami bolesti žalúdka, vracaním, ťažkým podráždením a inými symptómami, ktoré často obmedzili jeho pracovnú dobu na niekoľko minút denne alebo ho nútili prestať pracovať, aby sa zotavil. Darwin sa pokúšal vysvetliť svoju teóriu blízkym priateľom, ale tí o ňu nejavili veľký záujem a neboli schopní pochopiť myšlienku výberu bez nadprirodzeného vyberateľa. V roku [[1842]], kedy sa rodina presťahovala do [[Down House]], aby unikla pred tlakmi Londýna, Darwin sformuloval krátky „Náčrt“ svojej teórie a do roku [[1844]] napísal 240-stránkovú „Esej“, ktorá bola rozšírenou verziou jeho raných myšlienok o prirodzenom výbere. Darwin dokončil svoju tretiu ''geologickú'' knihu v roku [[1846]] a za asistencie svojho priateľa, mladého botanika [[Joseph Dalton Hooker|Josepha Daltona Hookera]], začal rozsiahle štúdie [[škľabka|škľabiek]].<!-- V roku [[1847]] si Hooker prečítal „Essay“ a poslal Darwinovi poznámky s pokojnou kritickou odpoveďou, ktorú potreboval. --> Pri pokusoch vysporiadať sa so svojou chorobou šiel Darwin v roku [[1849]] na dva mesiace vodnej liečby do kúpeľov v [[Malvern]]e, ktorá bola na jeho prekvapenie úspešná. Pokračoval vo svojej práci so škľabkami a našiel „homológie“ dramaticky ukazujúce, ako sa mohli orgány zmeniť aby sa adaptovali na nové funkcie, čo podporovalo jeho teóriu. Krátko nato ochorela jeho dcéra Annie, čo znova vzbudilo jeho obavy, že jeho choroba môže byť dedičná. Po dlhej sérii komplikácií zomrela a Darwin stratil všetku vieru v milosrdného Boha. Podporoval miestnu [[Anglikánska cirkev (Church of England)|anglikánsku cirkev]], ale prestal ju navštevovať<!-- a Emma brala deti do kostola, ale udržiavala si svoju [[Unitarián]]sku vieru -->. [[Thomas Henry Huxley]] sa stal jeho priateľom a spojencom. Darwin dokončil svoju prácu o škľabkách (''Cirripedia'') v roku [[1854]] a konečne obrátil svoju pozornosť na teóriu druhov. === Ohlásenie a publikácia teórie === Na jar [[1856]] si Lyell prečítal prácu od [[Alfred Russel Wallace|Alfreda Russela Wallacea]], naturalistu pracujúceho na [[Borneo|Borneu]], a urgoval Darwina, aby svoju teóriu publikoval, ak si chce zachovať prvenstvo. Darwin napriek chorobe ďalej pokračoval v zbieraní dôkazov, získaval exempláre a informácie od ostatných vrátane Wallacea a [[Asa Gray]]a. Počas Darwinovej práce na rukopise ''Prirodzený výber'' v decembri [[1857]], mu Wallace napísal list, v ktorom sa ho pýtal, či sa pustí aj do pôvodu človeka. Zohľadňujúc Lyellove obavy odpovedal: „Myslím, že sa tejto téme vyhnem, keďže je taká obkolesená predsudkami, hoci plne pripúšťam, že je to pre prírodovedca najvyšší a najzaujímavejší problém“. Povzbudzoval Wallaceove teoretizovanie, tvrdiac, že „bez špekulácie neexistuje dobré a originálne pozorovanie“ a dodávajúc: „Ja zachádzam oveľa ďalej ako Vy“. <br />18. júna [[1858]] dostal od Wallacea list opisujúci mechanizmus evolúcie so žiadosťou o zaslanie Lyellovi. Darwin tak urobil, šokovaný tým, že bol dopredu varovaný a Wallace nežiadal pre seba prvenstvo.<!-- , ponúkajúc jeho zaslanie do ktoréhokoľvek časopisu, ktorý si Wallace vyberie. --> Dal veci do rúk Lyellovi a Hookerovi, ktorí súhlasili so spoločnou prezentáciou v [[Linnean Society of London]] 1. júla v práci ''[[On the Tendency of Species to form Varieties; and on the Perpetuation of Varieties and Species by Natural Means of Selection]]''. Prvé ohlásenie teórie získalo málo bezprostrednej pozornosti. Bola stručne spomenutá v niekoľkých malých komentároch, ale neviedla k ďalšiemu rozboru a väčšine ľudí sa zatiaľ nezdala plne odlišná od iných variácií evolučného myslenia. Počas ďalších trinástich mesiacov Darwin pracoval na vytvorení toho, čo bolo pôvodne náčrtom (abstract) jeho „Veľkej knihy o druhoch“. Keď od svojich vedeckých priateľov dostal okamžité povzbudenie, Darwin dielo konečne dokončil a Lyell zariadil jej publikovanie [[John Murray (vydavateľstvo)|Johnom Murrayom]]. Dohodli sa na názve ''[[O pôvode druhov|O pôvode druhov pomocou prirodzeného výberu]]'' a keď sa kniha začala [[22. november|22. novembra]] [[1859]] predávať, zásoba 1,250 kópií bola dopredu rezervovaná. V tej dobe znamenal [[evolucionizmus]] stvorenie bez Božského zásahu a Darwin sa použitiu slov „evolúcia“ a „vyvinúť sa“ (evolve) vyhýbal<!-- ; knihu však uzavrel slovami „nekonečné formy najkrajšie a najpodivnejšie sa vyvinuli a vyvíjajú“ -->. Kniha iba hmlisto spomenula fakt, že človek sa tiež vyvinul ako iné organizmy spomínané v knihe. Darwin zámerne napísal, že „pôvod a história človeka bude objasnená“. === Reakcia === [[Súbor:Darwin ape.jpg|thumb|right|Karikatúra Darwina ako opice v časopise Hornet.]] Kritici sa poponáhľali vypichnúť neuvedené implikácie o „ľuďoch z opíc“, hoci [[The Times]] publikovali pochvalnú kritiku od Huxleyho, ktorá zahŕňala narážky na [[Richard Owen|Richarda Owena]], vodcu vedeckého hnutia, ktoré sa snažil Huxley zvrhnúť. Owen sa spočiatku zdal byť neutrálny, ale jeho kritika knihu nakoniec odsúdila, čo viedlo Darwina k pocitu, že ho závistlivý Owen neznáša. Vedecká rada [[Church of England]] sa postavila proti knihe a Darwinovi starí učitelia z Cambridge [[Adam Sedgwick|Sedgwick]] a [[John Stevens Henslow|Henslow]] nad ním vyjadrili svoje sklamanie. Potom niekoľko liberálnych anglikánskych teológov vrátane reverenda [[Harry Baden-Powell|Harrya Baden-Powella]] vytvorili manifest nazvaný ''Eseje a kritiky'', ktoré podporovali ''Pôvod'' a vyhlasovali, že zázraky sú neracionálne, čím odchýlili pozornosť od Darwina. Najznámejšia konfrontácia sa uskutočnila na stretnutí [[British Association for the Advancement of Science|Britskej asociácie pre vedecký pokrok]] v [[Oxford]]e. Profesor [[John William Draper]] viedol nudnú reč o Darwinovi a sociálnom pokroku, potom Samuel Wilberforce, oxfordský [[biskup]], dôvodil proti Darwinovi. V nasledujúcej debate sa [[Thomas Henry Huxley|Thomas Huxley]] ustanovil za "Darwinovho bulldoga" – najtvrdšieho obrancu evolučnej teórie na Viktoriánskej scéne. Keď sa ho Wilberforce spýtal, či pochádza z opíc z matkinej či otcovej strany, Huxley, rozpoznajúc svoju príležitosť, pre seba utrúsil "Pán ho zveril do mojich rúk", a odpovedal, že "by radšej pochádzal z opice ako z kultivovaného človeka, ktorý využíva dary kultúry a vyjadrovania v prospech predsudkov a nepravdy" (existuje niekoľko alternatívnych verzií tohto citátu, pozri [http://users.ox.ac.uk/~jrlucas/legend.html Wilberforce and Huxley: A Legendary Encounter] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200627072321/http://users.ox.ac.uk/~jrlucas/legend.html |date=2020-06-27 }}). Príbeh sa rozniesol po krajine v skrátenej podobe: Huxley povedal, že by bol radšej opicou ako biskupom. Mnohým sa tak Darwinow pohľad na prírodu stotožnil s názorom, že rozdiel medzi človekom a zvieraťom neexistuje. Darwin osobne svoje teórie neobhajoval verejne, hoci prebiehajúce debaty so zaujatím sledoval. Neustále bol chorý a zhromažďoval podporu za pomoci listov a korešpondencie. Jadro kruhu vedeckých priateľov – Huxley, [[Charles Lyell]], [[Joseph Dalton Hooker]] a [[Asa Gray]] – aktívne posúvalo jeho prácu do popredia vedeckej a verejnej scény a obhajovali ho proti mnohým kritikom. Čo Darwin neočakával bolo, že jeho teória sa stala nielen kľúčovou kontroverziou doby, ale rezonovala aj rôznymi dobovými hnutiami, čím sa stala kľúčovým prvkom ľudovej kultúry tohto (a neskoršieho) obdobia. Ako sa pozornosť a kontroverzia stupňovala, kniha bol preložená do množstva jazykov a prešla sériou nových (nezmenených) vydaní čím sa stala základným vedeckým dokumentom prístupným zvedavej strednej triede. Tak sa stala najkontroverznejšou a najdiskutovanejšou vedeckou knihou, ktorá kedy bola napísaná. === ''Orchidey, Variácia, Pôvod človeka'' a ''Červy'' === [[Súbor:Charles Darwin 1880.jpg|thumb|Klasický obraz Darwina ako starého muža]] Kým choroba Darwina ďalej kvárila a jeho sláva rástla, pokračoval vo svojom úsilí skúmať a písať o problémoch súvisiacich s jeho teóriou. Uskutočňoval prevažne experimenty na semenných rastlinách a kostiach domácich zvierat, no ochorenie v prímorskom letovisku sa stalo impulzom, aby sa zahĺbil do inovatívneho štúdia [[orchidea|orchideí]]. Kvety týchto rastlín riadia opeľovanie hmyzom, čím zabezpečujú krížové oplodnenie a ich homologické časti slúžia pri rôznych druhoch na rôzne účely. Počas pobytu na lôžku sa v jeho izbe uskutočnilo množstvo experimentov na plazivých rastlinách. Navštívil ho reverend [[Ernst Haeckel]], ktorý šíril slovo ''Darvinizmu'' v [[Nemecko|Nemecku]] a priniesol správy, že študenti v Cambridge prijímajú jeho myšlienky. Huxley prostredníctvom svojich lekcií pre pracujúcich rozširoval jeho publikum. Wallace ho síce naďalej podporoval, no stále viac sa obracal sa k [[spiritualizmus|spiritualizmu]]. Jeho nové dielo ''Variácia'' narástlo na dva obrovské zväzky, čo ho nútilo vynechať z neho tému človeka a [[sexuálny výber|sexuálneho výberu]]. Po vydaní bol po nej obrovský dopyt. Nové fosílne dôkazy potvrdili starovekosť človeka, ale mnohí autori sa nedokázali s evolúciou človeka plne vysporiadať. Darwinovi oponenti tvrdili, že krása vtáctva demonštruje nadprirodzený vplyv. Tieto dve témy boli rozobrané v prácach ''[[The Descent of Man and Selection in Relation to Sex]]'' (''Pôvod človeka a pohlavný výber'', [[1871]]) a ''[[The Expression of the Emotions in Man and Animals]]'' (''Prejavy emócií u človeka a pohlavný výber'', [[1872]]). Darwin predložil praktické vysvetlenia rozdielov medzi mužmi a ženami a medzi rozličnými rasami a kultúrami. Tiež rozvinul svoje myšlienky o tom, že ľudská myseľ a kultúry sa vyvinuli prirodzeným a sexuálnym výberom, prístup, ktorý stále pretrváva v [[evolučná psychológia|evolučnej psychológii]]. Jeho práca na rastlinách vyústila do série kníh, neskôr sa vrátil k otázke vplyvu červov na vrstvy pôdy. === Smrť === Darwin zomrel v Downe, v grófstve [[Kent (grófstvo)|Kent]], [[19. apríl]]a [[1882]]. I keď predpokladal, že ho pochovajú na cintoríne sv. Márie v Downe, na žiadosť Darwinových kolegov [[prezident]] Kráľovskej spoločnosti [[William Spottiswoode]] zariadil pre Darwina štátny pohreb. Pochovaný bol vo [[Westminster Abbey]] neďaleko hrobu [[Isaac Newton|Isaaca Newtona]]. == Pohľady na náboženstvo == Charles Darwin pochádzal z [[nonkonformizmus|nonkonformistického]] pozadia, ale navštevoval anglikánsku školu. Na univerzite študoval anglikánsku teológiu s cieľom stať sa duchovným, predtým ako sa pridal k výprave na lodi Beagle. Neskôr spomínal, že „počas pobytu na palube Beagle… Som bol dosť [[ortodoxnosť|ortodoxný]]… Ale postupne som začal vidieť, že [[Starý zákon]]… už nebol dôveryhodný viac, ako… viera akéhokoľvek barbara.“ Po návrate rozvinul svoju teóriu [[prirodzený výber|prirodzeného výberu]] pri plnom vedomí, že bola v konflikte s [[Teleológia|teleologickým]] argumentom v ''Natural Theology'' [[William Paley|Williama Paleyho]]. Darwin zvážil kresťanský zmysel smrteľnosti a dospel k názoru, že náboženský inštinkt sa vyvinul so spoločnosťou. So smrťou svojej dcéry Annie Darwin stratil všetku vieru v milosrdného Boha a [[kresťanstvo]] sa mu videlo zbytočné. Pokračoval v podpore miestnej cirkvi a pomáhal s prácou vo farnosti, ale v nedeľu sa išiel prejsť, kým jeho rodina išla do [[kostol]]a. V neskoršom živote sa Darwina často pýtali na jeho náboženské názory. Zachádzal až tak ďaleko, že povedal, že „neverí v Bibliu ako božie slovo“. Vždy však nástojil na tom, že bol [[agnosticizmus|agnostik]] a „nikdy nebol [[ateizmus|ateista]]“. <!-- V závere svojej biografie jeho starého otca Darwin porozprával o tom, ako po smrti [[Erasmus Darwin|Erasma Darwina]] v roku [[1802]] obiehali nepravdivé príbehy, že na smrteľnej posteli volal Ježiša, píšuc „Taký bol stav kresťanského cítenia v tejto krajine v danej dobe… aspoň môžeme dúfať, že nič také už dnes neprevažuje“. Napriek tejto nádeji bola v roku [[1915]] zverejnená „[[Lady Hope Story]]“ tvrdiaca jeho konverziu na smrteľnej posteli a stala sa legendou, hoci tieto tvrdenia Darwinove deti odmietali. --> == Posolstvo == Teória evolúcie Charlesa Darwina založená na prirodzenom výbere zmenila myslenie v nespočetných oblastiach vedy od [[biológia|biológie]] po [[antropológia|antropológiu]]. Jeho práca stanovila, že „evolúcia“ sa stala: nie nutne, že bola prirodzeným či sexuálnym výberom (toto konkrétne poznanie nebolo plne štandardné až do znovuobjavenia práce [[Gregor Mendel|Gregora Mendela]] na začiatku 20. storočia<!-- a vytvorenia [[moderná syntéza|modernej syntézy]] -->). Jeho práca bola v čase, keď ju publikoval, extrémne kontroverzná, a mnohí v jeho dobe ju nebrali vážne. Darwinova teória evolúcie bola významnou ranou [[kreacionizmus|kreacionizmu]] a predstavám o [[inteligentný dizajn|inteligentnom dizajne]] prevládajúcom vo vede [[19. storočie|19. storočia]]. Myšlienka, že neexistuje jasná hranica medzi človekom a zvieraťom navždy urobila z Darwina symbol ikonoklazmu, ktorý odstránil privilegovanú úlohu človeka v strede vesmíru. Pre oponentov bol Darwin „opičím mužom“, často zobrazovaným ako čiastočná opica. === Eugenika a sociálny darvinizmus === Po Darwinovej publikácii ''Pôvodu'' jeho bratranec [[Francis Galton]] od roku 1865 aplikoval jej koncepty na ľudskú spoločnosť, aby proklamoval „dedičné zlepšenie“ a svoju teóriu do roku 1869 dôkladne zdokonalil. Darwin toto zvážil v ''[[The Descent of Man]]'' a hoci súhlasil, že Galton preukázal, že „talent“ a „génius“ v človeku sú pravdepodobne dedičné, myslel si, že sociálne zmeny, ktoré Galton navrhoval, boli príliš „utopistické“. Galton a Darwin <!-- nevyjadrili žiadnu politickú príbuznosť a namiesto toho --> verili, že dedičnosť by mala byť braná do úvahy prinajlepšom ľuďmi hľadajúcimi potenciálneho partnera. V roku [[1883]], po Darwinovej smrti, začal Galton nazývať svoju sociálnu filozofiu ''[[Eugenika|eugenikou]]''. V [[20. storočie|20. storočí]] začala byť spájaná s povinnou kontrolou reprodukcie zneužitá [[Nacista|nacistickým]] Nemeckom pre ciele genetickej „čistoty“. V roku [[1944]] použil americký historik [[Richard Hofstadter]] termín „[[sociálny darvinizmus]]“ na popísanie myslenia v 19. a 20. storočí, ktoré sa vyvinulo z myšlienok [[Thomas Malthus|Thomasa Malthusa]] a [[Herbert Spencer|Herberta Spencera]]. Aplikovalo myšlienky evolúcie a „prežitia najlepšieho“ na spoločnosti a národy súperiace o prežitie v nehostinnom svete. Tieto myšlienky boli diskreditované svojim príbuzenstvom s [[rasizmus|rasizmom]], a [[novoimperializmus|imperializmom]]. Hoci je termín [[anachronizmus|anachronický]], v Darwinovej dobe bol rozdiel medzi neskoršie nazývaným „sociálnym darvinizmom“ a jednoduchým „darvinizmom“ menej jasný. Darwin však neveril, že jeho vedecká teória podporovala ktorúkoľvek konkrétnu teóriu zriadenia alebo spoločenského poriadku. === Pamiatka === 14 druhov piniek, ktoré skúmal na [[Galapágy|Galapágoch]] sú zanietene nazývané „Darwin's Finches“ na jeho počesť. V [[Austrália (štát)|austrálskom]] [[Severné teritórium|Severnom teritóriu]], bolo hlavné mesto (pôvodne Palmerston) premenované na [[Darwin (Austrália)|Darwin]], aby sa zachovala pamiatka na návštevu tejto osobnosti v roku [[1839]] a teritórium sa dnes pýši aj Univerzitou Charlesa Darwina a Národným parkom Charlesa Darwina. Ako humorná oslava teórie evolúcie je udeľovaná výročná cena [[Darwin Award]] jednotlivcom, ktorí ''„pomôžu procesu evolúcie demonštráciou svojej neschopnosti“'' fatálne hlúpymi činmi. Darwinovi bolo udelené zvláštne uznanie, keď sa v roku [[2000]] objavila jeho podoba na [[libra (mena)|desaťlibrovej]] bankovke, nahradiac tak [[Charles Dickens|Charlesa Dickensa]]. Jeho obdivuhodná brada pravdepodobne náročná na pestovanie bola opakovane prvkom pri tomto rozhodovaní.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Darwinova podobizeň na £10 bankovke |url=http://www.bankofengland.co.uk/banknotes/current/current_10.htm |dátum prístupu=2005-09-19 |url archívu=https://web.archive.org/web/20050525230931/http://www.bankofengland.co.uk/banknotes/current/current_10.htm |dátum archivácie=2005-05-25 }}</ref> Darwin dosiahol 4. miesto vo verejnom hlasovaní ''Sto najväčších Britov'', sponzorovanom [[British Broadcasting Corporation|BBC]]. == Práce == {{Gutenberg autor|id=Charles_Darwin|meno=Charles Robert Darwin}} * Bibliografia: [http://pages.britishlibrary.net/charles.darwin3/darwin_biblio.htm#primary Darwin Bibliography] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060130053326/http://pages.britishlibrary.net/charles.darwin3/darwin_biblio.htm#primary |date=2006-01-30 }} (vrátane alternatívnych vydaní, príspevkov do kníh a periodík, korešpondencia & život) === Publikované práce === [[Súbor:Darwin-Charles-LOC.jpg|thumb|Charles Darwin]] * 1839 – ''Journal and Remarks'' (The Voyage of the Beagle), (''Cesta prírodovedca okolo sveta na lodi Beagle'') * ''Zoology of the Voyage of H.M.S. Beagle'': publikované medzi rokmi [[1839]] a [[1843]] v piatich zväzkoch rôznymi autormi, editované Charlesom Darwinom: : 1840 – Part I. Fossil Mammalia, [[Richard Owen]] (Darwinov úvodník) : 1839 – Part II. Mammalia, [[George Robert Waterhouse]] * 1842 – [http://digital.library.upenn.edu/webbin/gutbook/lookup?num=2690 The Structure and Distribution of Coral Reefs], (''Zloženie a rozšírenie koralových útesov'') * 1844 – [http://digital.library.upenn.edu/webbin/gutbook/lookup?num=3054 Geological Observations of Volcanic Islands], (''Geologické pozorovania koralových útesov'') :::[http://charles-darwin.classic-literature.co.uk/observations-geologiques-sur-les-iles-volcaniques/ Observations Geologiques sur les Iles Volcaniques (French)] * 1846 – [http://digital.library.upenn.edu/webbin/gutbook/lookup?num=3620 Geological Observations on South America], (''Geologické výskumy Južnej Ameriky'') * 1849 – 'Geology' from ''A Manual of scientific enquiry; prepared for the use of Her Majesty's Navy: and adapted for travellers in general.'', John F.W. Herschel ed. * 1851 – ''A Monograph of the Sub-class Cirripedia, with Figures of all the Species. The Lepadidae; or, Pedunculated Cirripedes.'' * 1851 – ''A Monograph on the Fossil Lepadidae; or, Pedunculated Cirripedes of Great Britain'' * 1854 – ''A Monograph of the Sub-class Cirripedia, with Figures of all the Species. The Balanidae (or Sessile Cirripedes); the Verrucidae, etc.'' * 1854 – ''A Monograph on the Fossil Balanidæ and Verrucidæ of Great Britain'' * 1858 – ''On the Tendency of Species to form Varieties; and on the Perpetuation of Varieties and Species by Natural Means of Selection'' * 1859 – ''On the Origin of Species by Means of Natural Selection, or the Preservation of Favoured Races in the Struggle for Life'' (''Vznik druhov prírodným výberom'') * 1862 – ''On the various contrivances by which British and foreign orchids are fertilised by insects'', (''Rôzne spôsoby opeľovania orchideí'') * 1868 – [http://www.esp.org/books/darwin/variation/facsimile/title3.html Variation of Plants and Animals Under Domestication (PDF Format)] :::[http://charles-darwin.classic-literature.co.uk/variation-of-animals-and-plants-under-domestication-v1/ The Variation of Animals and Plants Under Domestication V1] :::[http://charles-darwin.classic-literature.co.uk/variation-of-animals-and-plants-under-domestication-v2/ The Variation of Animals and Plants Under Domestication V2], (''Premeny domácich zvierat a plazivých rastlín'') * 1871 – ''The Descent of Man and Selection in Relation to Sex'', (''Pôvod človeka a pohlavný výber'') * 1872 – [http://charles-darwin.classic-literature.co.uk/the-expression-of-emotion-in-man-and-animals/ The Expression of Emotions in Man and Animals], (''Prejavy emócií u človeka a zvierat'') * 1875 – [http://digital.library.upenn.edu/webbin/gutbook/lookup?num=2485 Movement and Habits of Climbing Plants] * 1875 – [http://charles-darwin.classic-literature.co.uk/insectivorous-plants/ Insectivorous Plants], (''Hmyzožravé rastliny'') * 1876 – [http://charles-darwin.classic-literature.co.uk/the-effects-of-cross-and-self-fertilisation/ The Effects of Cross and Self-Fertilisation in the Vegetable Kingdom], (''O následkoch opeľovania cudzím a vlastným peľom v rastlinnej ríši'') * 1877 – [http://charles-darwin.classic-literature.co.uk/the-different-forms-of-flowers-on-plants/ The Different Forms of Flowers on Plants of the Same Species], (''O rôznych tvaroch kvetov rastlín toho istého druhu'') * 1879 – "Preface and 'a preliminary notice'" v ''Erasmus Darwin'', (''Život Erazma Darwina'') Ernsta Krausa * 1880 – [http://charles-darwin.classic-literature.co.uk/the-power-of-movement-in-plants/ The Power of Movement in Plants], (''O schopnosti pohybu rastlín'') * 1881 – [http://digital.library.upenn.edu/webbin/gutbook/lookup?num=2355 Formation of vegetable Mould Through the Action of Worms], (''Tvorba rastlinnej vrstvy zeme činnosťou dážďoviek a pozorovanie ich života'') * 1887 – [http://digital.library.upenn.edu/webbin/gutbook/lookup?num=2010 Autobiography of Charles Darwin (Edited by his Son Francis Darwin)] === Listy === * [http://charles-darwin.classic-literature.co.uk/the-life-and-letters-of-charles-darwin-volume-i/ Life and Letters of Charles Darwin, Volume I] * [http://charles-darwin.classic-literature.co.uk/the-life-and-letters-of-charles-darwin-volume-ii/ Life and Letters of Charles Darwin, Volume II] * [http://charles-darwin.classic-literature.co.uk/more-letters-of-charles-darwin-volume-i/ More Letters of Charles Darwin Volume I] * [http://charles-darwin.classic-literature.co.uk/more-letters-of-charles-darwin-volume-ii/ More Letters of Charles Darwin Volume II] === Alternatívne odkazy === * [http://www.darwin-literature.com Darwinova literatúra], verzie Darwinových prác s umožneným vyhľadávaním (po anglicky) * [http://charles-darwin.classic-literature.co.uk/ Knihy Charlesa Darwina] v prístupnej podobe (po anglicky). == Referencie == {{referencie}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Darwin | meno = Charles | autor = | odkaz na autora = | titul = Cesta prírodovedca okolo sveta | vydanie = 1 | vydavateľ = Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov | miesto = Bratislava | rok = 2006 | počet strán = 361 | url = | isbn = 80-8061-221-8 | kapitola = | strany = | jazyk = }} * Charles Darwin, ''Voyage of the Beagle'', (vrátane ''Remarks with reference to the Deluge'' Roberta FitzRoya), (Penguin Books, London [[1989]]) ISBN 0-14-043268-X * E. Janet Browne, ''Charles Darwin: Voyaging'' a ''The Power of Place'' (Princeton: Princeton University Press, 1995-2002). * Adrian Desmond a James Moore, ''Darwin'' (London: Michael Joseph, the Penguin Group, [[1991]]). ISBN 0-7181-3430-3 * [http://www.talkorigins.org/faqs/hope.html The Darwin Deathbed Conversion Question] * Richard Keynes, ''Fossils, Finches and Fuegians: Charles Darwin's Adventures and Discoveries on the Beagle, 1832-1836''. ( London: HarperCollins, 2002). * James Moore a Adrian Desmond, „Introduction“, v ''The Descent of Man, and Selection in Relation to Sex'' (London: Penguin Classics, 2004). (Detailná história Darwinových pohľadov na rasu, pohlavie a triedu) * Diane B. Paul, „Darwin, social Darwinism and eugenics,“ in Jonathan Hodge and Gregory Radick, eds., ''The Cambridge Companion to Darwin'' (Cambridge, England: Cambridge University Press, 2003), 214-239. == Pozri aj == * [[Evolúcia]] * [[Jean Baptiste de Lamarck]] * [[Patrick Matthew]] == Iné projekty == {{projekt|q=Charles Robert Darwin}} == Externé odkazy == * [http://www.darwin-online.org.uk The Complete Work of Charles Darwin Online] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20081207163253/http://darwin-online.org.uk/ |date=2008-12-07 }} * [http://www.aboutdarwin.com AboutDarwin.com] * [http://www.gruts.com/darwin/index.php The Friends of Charles Darwin] * [http://www.bankofengland.co.uk/banknotes/current/darwin.htm Darwin's Portrait on the £10 Note] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20061003071810/http://www.bankofengland.co.uk/banknotes/current/darwin.htm |date=2006-10-03 }} * [http://www.npg.org.uk/live/search/person.asp?search=ss&sText=Charles+Darwin&LinkID=mp01196 12 different portraits of Charles Darwin at the National Portrait Gallery, UK] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060427125029/http://www.npg.org.uk/live/search/person.asp?search=ss&sText=Charles+Darwin&LinkID=mp01196 |date=2006-04-27 }} * [http://news.bbc.co.uk/1/hi/sci/tech/4607037.stm BBC News: 'Darwin family repeat flower count'] * [http://www.galapagocruise.com/wildlife/ Galápag, Ecuador] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070228175947/http://www.galapagocruise.com/wildlife/ |date=2007-02-28 }} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Darwin, Charles}} [[Kategória:Anglickí biológovia]] [[Kategória:Anglickí spisovatelia]] [[Kategória:Britskí entomológovia]] [[Kategória:Anglickí geológovia]] [[Kategória:Britskí prírodovedci]] [[Kategória:Evoluční biológovia]] [[Kategória:Etológovia]] [[Kategória:Cestopisci]] [[Kategória:Agnostici]] [[Kategória:Koleopterológovia]] [[Kategória:Členovia Kráľovskej spoločnosti]] [[Kategória:Členovia Ruskej akadémie vied]] [[Kategória:Členovia Accademia dei Lincei]] [[Kategória:Držitelia Radu Pour le Mérite]] [[Kategória:Držitelia Copleyovej medaily]] [[Kategória:Absolventi University of Cambridge]] [[Kategória:Osobnosti na britských bankovkách]] [[Kategória:Osobnosti na austrálskych poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti na českých poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti na britských poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti na portugalských poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti na rumunských poštových známkach]] [[Kategória:Pochovaní vo Westminsterskom opátstve]] ocalg3bj38m93khp3abu9wx5h3eih5z 0 1430 8215428 7725999 2026-05-17T12:40:42Z ~2026-29230-47 294915 8215428 wikitext text/x-wiki {{pozri|nemeckom chemikovi|Otto Paul Herrmann Diels}} {{Infobox Osobnosť |Meno = Hermann Diels |Portrét = Hermann Alexander Diels.jpg |Popis osoby = nemecký klasický filológ, historik dejín filozofie, religionista a vydavateľ |Dátum narodenia = [[18. máj]] [[1848]] |Miesto narodenia = [[Wiesbaden|Biebrich]], [[Nemecko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1922|6|4|1848|5|18}} |Miesto úmrtia = [[Berlín]], [[Nemecko]] |}} '''Hermann Diels''' (* [[18. máj]] [[1848]], [[Wiesbaden|Biebrich]], [[Nemecko]] – † [[4. jún]] [[1922]], [[Berlín]]) bol nemecký klasický filológ, historik dejín filozofie, religionista a vydavateľ antických textov. == Životopis == Narodil sa vo Wiesbadene, jeho otec bol učiteľ na základnej škole. Zaujímal sa o prírodné vedy, ale na univerzite v Berlíne študoval klasickú filológiu (1867 - 1871). V Berlíne sa zoznámil aj s ďalším klasickým filológom Ulrichom Wilamowitzom-Moellendorffom, s ktorým ho spájalo úzke priateľstvo po celý život. Po skončení vysokoškolského štúdia pôsobil ako učiteľ vo [[Flensburg]]u a [[Hamburg]]u. V roku [[1877]] sa vrátil do Berlína a pôsobil v Pruskej akadémii vied ako redaktor pri príprave komentárov k Aristotelovi. V roku [[1881]] ho zvolili za člena Pruskej akadémie vied. V roku [[1882]] sa stal riadnym profesorom na [[Humboldtova univerzita|Humboldtovej univerzite v Berlíne]]. V roku [[1891]]/[[1892]] bol dekanom, v roku [[1905]]/[[1906]] rektorom univerzity. V roku [[1895]] sa stal po Theodorovi Mommsenovi sekretárom filozoficko-historickej triedy Akadémie a túto funkciu zastával až do roku [[1920]], kedy odišiel do dôchodku. Zomrel 4. júna 1922 na infarkt v Berlíne-Dahleme, kde je aj pochovaný. === Rodina === 17. júla 1873 sa oženil s Bertou Dübellovou, s ktorou mali troch synov: * [[Ludwig Diels]] (* [[24. september]] [[1874]] - † [[30. november]] [[1945]]), [[botanik]] * [[Otto Paul Herrmann Diels]] (* [[23. január]] [[1876]] - † [[7. marec]] [[1954]]), [[chemik]], nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu|Nobelovej ceny]] * Paul Diels (* [[28. december]] [[1882]] - † [[1963]]), [[slavista]] == Dielo == Ako klasický filológ vydal tri dôležité filologické a filozofické práce: Doxographi Graeci (1879), Commentaria in Aristotelem Graeca (1882-1909) a Fragmenty predsokratikov (1903). Okrem toho publikoval ďalšie práce k dejinám techniky a medicíny v antike a práce o antickom náboženstve. == Vyznamenania == * 1891 Člen Aténskej akadémie vied * 1899 Člen - korešpondent Parížskej epigrafickej akadémie a Belles-Lettres * 1902 Člen Kodaňskej akadémie vied * 1909 Člen Akadémie vied vo Philadelphii * 1910 Čestný doktorát teológie Humboldtovej univerzity v Berlíne * 1910 Veľká zlatá medaila za umenie a vedu * 1912 Člen akadémie vied v Oslo * 1912 Dr. med. h.c. lekárskej fakulty univerzity vo Freiburgu * 1913 Rytier rádu Pour le Mérite za vedu a umenia * 1917 Čestný člen Rakúskej akadémie vied == Diela == * ''Doxographi Graeci / coll., rec., prolegomenis indicibusque instruxit Hermannus Diels''. Nachdruck der 4. Auflage von 1965: de Gruyter, Berlin 1979, ISBN 3-11-001373-8 * ''Zur Textgeschichte der Aristotelischen Physik'', 1882 * ''Elementum. Eine Vorarbeit zum griechischen und lateinischen Thesaurus'', 1899 * ''Poetarum philosophorum fragmenta'', 1901 * ''Die Fragmente der Vorsokratiker''. 3 zväzky. Pretlač 6. vydania z roku 1951/52: Weidmann, Zürich 1996, herausgegeben von Walter Kranz, ISBN 3-296-12201-X, ISBN 3-296-12202-8 und ISBN 3-296-12203-6 * ''Internationale Aufgaben der Universität. Rede zur Gedächtnisfeier des Stifters der Berliner Universität, König Friedrich Wilhelm III. am 3. August 1906'', 1906 * ''Beiträge zur Zuckungsliteratur des Okzidents und Orients. I. Die griechischen Zuckungsbücher'', 1908. Nezmenená fotomechanická pretlač, Zentralantiquariat d. [[Deutsche Demokratische Republik|DDR]], Leipzig 1970 * ''Die Entdeckung des Alkohols'', 1913 * ''Antike Technik: 7 Vorträge''. 2., erw. Aufl.: Teubner, Leipzig, Berlin 1920 * ''Theophrasti Characteres Scriptorum classicorum bibliotheca Oxoniensis''. (bez udania roka) * ''The Older Sophists'', Edt. Rosamond Kent, 2001, ISBN 0872205568 * ''Parmenides Lehrgedicht mit einem Anhang über griechsiche Türen und Schlösser.'', 2003, ISBN 3896652176 * ''Parmenides Lehrgedicht''. Pretlač 1. vydania z roku 1897 (herausgegeben von Jonathan Barnes, Rafael Ferber, Livio Rossetti): academia Verlag, 2003, ISBN 3-89665-217-6 * ''Die Handschriften der antiken Ärzte''. Nezmenená fotomechanická pretlač vydania z rokov 1905-07, Zentralantiquariat d. [[Deutsche Demokratische Republik|DDR]], Leipzig 1970 == Literatúra == * Hermann Diels; Ulrich von Wilamowitz-Moellendorff; Maximilian Braun [Hrsg.]: ''"Lieber Prinz" : korešpondencia medzi Hermannom Dielsom a Ulrichom von Wilamowitz-Moellendorfom ; (1869 - 1921) - Herausgegeben und kommentiert von Maximilian Braun''. Weidmann, Hildesheim 1995, ISBN 3615001737 == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Hermann Alexander Diels}} == Externé odkazy == * [http://bibliothek.bbaw.de/kataloge/literaturnachweise/diels-h/literatur.pdf Ausgewählte Literaturnachweise aus der Bibliothek der Berlin-Brandenburgischen Akademie der Wissenschaften] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070609194259/http://bibliothek.bbaw.de/kataloge/literaturnachweise/diels-h/literatur.pdf |date=2007-06-09 }} * [http://www.bbaw.de/akademie/kalender/index.htm Jahreskalender der Akademie mit biographischen Notizen u.a. auch zu Hermann Diels] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080503145638/http://www.bbaw.de/akademie/kalender/index.htm |date=2008-05-03 }} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Diels, Hermann}} [[Kategória:Nemeckí filozofi]] [[Kategória:Nemeckí filológovia]] [[Kategória:Nemeckí religionisti]] [[Kategória:Členovia Rakúskeho archeologického inštitútu]] [[Kategória:Držitelia Radu Pour le Mérite]] 32i3olhnjaidiw90s2ot5bb6j2koccr 0 1597 8215409 8155284 2026-05-17T12:23:46Z ~2026-29230-47 294915 8215409 wikitext text/x-wiki {{Bez zdroja}} {{Infobox Osobnosť |Meno = Umberto Eco |Portrét = Umberto Eco 01.jpg |Popis oosby = taliansky spisovateľ, estetik,<br/> teoretik umenia a medievalista |Dátum narodenia = [[5. január]] [[1932]] |Miesto narodenia = [[Alessandria]], [[Taliansko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|2016|2|19|1932|1|5}} |Miesto úmrtia = [[Miláno]], [[Taliansko]] }} '''Umberto Eco''' (* [[5. január]] [[1932]], [[Alessandria]], [[Taliansko]]{{--}}† [[19. február]] [[2016]], [[Miláno]], [[Taliansko]]<ref name="Death">{{citácia elektronického dokumentu |autor=Claudio Gerino |url=http://www.repubblica.it/cultura/2016/02/20/news/morto_lo_scrittore_umberto_eco-133816061/ |titul=Morto lo scrittore Umberto Eco. Ci mancherà il suo sguardo sul mondo |vydavateľ=la Repubblica |dátum vydania=2016-02-19 |dátum prístupu=2016-02-19 |jazky=taliansky}}</ref> ) bol taliansky spisovateľ, [[estetik]], teoretik [[Umenie|umenia]] semiotického zamerania - [[Medievalistika|medievalista]]. Bol významným predstaviteľom [[semiotika|semiotiky]] a postmodernej [[filozofia|filozofie]]. Skúmal estetické myslenie [[stredovek|stredoveku]], neskôr problémy [[moderné umenie|moderného umenia]]. Prednášal [[estetika|estetiku]] na univerzite v [[Miláno|Miláne]] a v nakladateľstve ''Bompiani'' riadil edíciu filozofie a [[sociológia|sociológie]] [[literatúra|literatúry]]. == Tvorba == Ako stúpenec tzv. seriálneho myslenia sa pokúsil o revíziu [[Štrukturalizmus|štrukturalizmu]] svojou koncepciou otvoreného diela. [[Poetika|Poetiku]] chápe ako operatívny program umelca, projektujúceho nielen operáciu vytvárania objektu (diela), ale aj typ jeho vnímania. Vo svojich prácach sa zaoberá tromi základnými úrovňami [[kultúra|kultúry]] – hovorí o tzv. vysokej, strednej a nízkej kultúre. Rozdiel medzi nimi je intuitívne jasný, lenže definovať ich vzájomné závislosti a vzťahy si žiada väčšie úsilie. S týmto rozdelením zároveň úzko súvisia aj otázky účasti, resp. pasivity recepcie, či otázky vkusu a konzumu. Najdôležitejší je spôsob nazerania na [[Masová kultúra|masovú kultúru]] – teda na tú nízku. ''[[Skeptik|Skeptici]]'' a ''utešovatelia'' reprezentujú dva základné názorové prúdy zaoberajúce sa súčasným kultúrnym vývinom. Za ''skeptika'' je považovaný ten, kto chápe kultúru ako „''záležitosť aristokratickú, žiarlivo stráženú a v samote úporne pestovanú, obrátenú proti nekultúrnemu davu.''“ Takýto ''skeptik'' na súčasnosť a teda aj na vzrastajúcu masovú kultúru pozerá ako na diablovo semä, ako na niečo, čo kultúrou nie je a ani nemôže byť a čo sa v konečnom dôsledku určite skončí zánikom kultúry a civilizácie ako celku. ''Utešovateľ'' je opakom ''skeptika''. Víta všetky [[televízia|televízie]], [[rozhlas|rozhlasy]], [[video|videá]] a nové technológie, pretože sú to práve ony a ich postupy, ktoré umožňujú preniesť kultúrne výdobytky medzi čoraz širšie vrstvy obyvateľstva. Podľa ''utešovateľa'' dávajú kultúrne statky k dispozícii všetkým, uľahčujú a spríjemňujú ľuďom osvojovanie si pojmov a prijímanie informácií. == Teórie == === O kultúre === Ak vychádzame z uvedeného „trojrozdelenia“ kultúry, hovoríme v prvom rade o kvantite. Čím väčšiemu okruhu je kultúra určená, tým je masovejšia, resp. nižšia. Existuje tam však aj kvalitatívne kritérium, ktoré presnejšie vypovedá o skutočnej kultúrnej hodnote. Zatiaľ čo vysoká - alebo skutočná - kultúra poskytuje svojmu konzumentovi návod, ako sa „dopracovať“ k estetickému zážitku, na druhej strane masová kultúra predkladá konzumentovi samotný estetický zážitok. Tým najhorším z najhoršieho paradoxne nie je masová kultúra, ktorá sa svojou nulovou hodnotou naozaj o nič iné nesnaží, ale tzv. midcult, teda stredná kultúra, ktorá preberá nástroje vysokej kultúry, banalizuje ich a trivializuje a snaží sa ich sprostredkovávať ako kultúru vysokú. To, čo je na tom negatívne, je práve snaha oklamať konzumenta a pod pláštikom kultúry ho kŕmiť druhotriednym tovarom. Spomenuté rozdielne spôsoby predkladania estetického zážitku, či vo forme návodu, alebo ako zážitok sám osebe, poukazuje na spätosť pojmov pasivita a účasť s konkrétnymi kultúrnymi úrovňami. Pokiaľ hovoríme o účasti a pasivite, neznamená to len fakt, že estetický zážitok získavame prostredníctvom umeleckého diela ako návodu, ale dôležitú úlohu tu zohráva aj spôsob kódovania. Aby vznikla predstava vysokého kultúrneho zážitku, k tomu nie je potrebná účasť väčšieho množstva prebytočných znakov, ale len tých, ktoré sú naozaj nevyhnutné k tomu, aby sme vnímali estetickú hodnotu. V tomto prípade sa môžeme opierať o abstraktnejšiu formuláciu toho, čo chceme umeleckou tvorbou dosiahnuť, povedať. Naopak, pasívny prístup, ktorým sa vyznačuje midcult, resp. masscult, ten si z hľadiska percepcie vyžaduje absolútne presné kódovanie, aby nemohlo dôjsť k nesprávnej interpretácii. V takom prípade je však nevyhnutné využívať v maximálnej miere postupy, ktoré poznáme z teórie informácií, napr. dosiahnuť prijateľnú redundantnosť znakov. Paradoxne môže byť masová kultúra, alebo aj midcult, považovaná za hybnú silu vývinu kultúry. Ako je to možné? Jedným zo základných postupov, ktorými sa masová kultúra vyrovnáva s nutnosťou jednoznačnosti, je využívanie osvedčených a zaužívaných symbolov, výrazových prostriedkov a postupov. Môžeme to chápať ako prirodzený životný cyklus, v ktorom určitý umelecký prístup (alebo estetická norma), po svojom zrode v rámci vysokej kultúry, časom postupne a nezadržateľne klesá až na úroveň sprofanovanej masovej kultúry. V tom momente, ako dosiahne svoj „antivrchol“ u masového konzumenta, stáva sa určitý postup (prístup, metóda) pre umelca neprijateľným. Týmto zákonitým „úkazom“ vlastne negatívne definujeme umelecké postupy, ktoré sú považované za súčasť vysokej kultúry. Chápali by sme ich ako tie, ktoré ešte nesprofanovali natoľko, aby sa stali bežnou súčasťou strednej a nízkej kultúry. Len čo sa teda nejaký umelecký postup začne používať aj v nižších kultúrach, okamžite to znamená potrebu pokročiť ďalej. === O vkuse a nevkuse === Je celkom normálne, ak pri pohľade na nejaký kultúrny [[artefakt]] vieme celkom spontánne povedať, či je to vkusné, alebo naopak, či je to [[Gýč|gýč.]] Keď však máme exaktne definovať, čo je to gýč, asi sa dostaneme do problémov. Je dôležité, že niečo je gýčom nielen preto, že stimuluje citové efekty, ale že čitateľovi stále vnucuje myšlienku, že ak konzumuje tieto efekty, zdokonaľuje si svoju estetickú skúsenosť (midcult). A práve v momente, keď začneme chápať gýč ako druh komunikácie, ktorá smeruje k vyvolaniu efektu, dokážeme pochopiť aké spontánne bolo stotožnenie gýču s masovou kultúrou. Stačí totiž na vzťah medzi vyššou a masovou kultúrou nazerať ako na „dialektiku“ medzi avantgardou a gýčom. Tak ako avantgarda vzniká ako reakcia na gýč, aj gýču sa darí, pretože ťaží z objavov avantgardy – a tým vlastne určujeme vzťah medzi kultúrou a midcultom. A zase rozdiel medzi midcultom a masscultom treba vidieť najmä v snahe midcultu oklamať recipienta estetickým zážitkom, zatiaľčo masscult mu ho „úprimne“ predloží. Ak chápeme masovú komunikáciu ako intenzívnu cirkuláciu posolstiev, ktoré súčasná spoločnosť potrebuje šíriť z rozmanitých a zložitých dôvodov a cieľov, kde je uspokojenie požiadaviek vkusu až na poslednom mieste, potom už neobjavíme nijaký pohoršujúci rozpor medzi umením a vysielaním rozhlasových správ. Existuje ešte jeden zaujímavý fenomén, dotýkajúci sa vzťahu avantgarda verzus zvyšok sveta. Čoraz častejšie sa stretávame s chápaním avantgardy, ktorá ako „vyššie umenie je zvrchovaným kráľovstvom hodnôt, takže sme v pokušení domnievať sa, že každý pokus sprostredkovať jeho výsledky sa automaticky stáva niečím zlým iba preto, že „stredný“ (priemerný) človek, občan súčasnej priemyselnej civilizácie, je už definitívne stratený človek a že tvorivé postupy avantgardy začínajú byť podozrivé, len čo ich začne chápať viacej ľudí, takže nakoniec nám napadne, že kritériom hodnoty je jednoducho nešírenie a nešíriteľnosť produktu (artefaktu) a kritika midcultu je potom vlastne nebezpečnou hrou na to, či byť „in“ alebo zostať „out“. Opäť je tu vzájomne podmienený vzťah medzi avantgardou a midcultom, či masovou kultúrou. === Problémy masovej kultúry === * masmédiá sa obracajú k rôznorodému publiku, no napriek tomu sa riadia „priemerným vkusom“ a vyhýbajú sa originalite; * tým, že po celej zemeguli šíria jednotnú „kultúru homogénneho typu“, ničia masmédiá kultúrne zvláštnosti jednotlivých etnických skupín; * masmédiá sa obracajú k publiku, ktoré si samé seba neuvedomuje ako sociálnu skupinu s určitými charakteristickými črtami, v dôsledku čoho ani nemôže vysloviť svoje vyhranené nároky voči masovej kultúre a nevedomky podlieha tomu, čo sa mu predkladá, a navyše bez toho, aby toto publikum o svojom podľahnutí vedelo; * masmédiá chcú vyhovieť danému vkusu a nesnažia sa o zmenu senzibility. Iba sa prispôsobujú tomu, čo je vyskúšané; * masmédiá sa snažia priamo vyvolávať živé a nesprostredkovateľné emócie; * masmédiá dajú publiku iba to, čo publikum chce, alebo navrhnú, čo by si priať malo a presvedčí ho o tom; * prípadné produkty vyššej kultúry šíri v takej podobe, aby sa konzument nemusel namáhať; * aj produkty vyššej kultúry sú ponúkané v takej situácii (kontexte), ktorá ich glajchšaltuje s ostatnými produktami; * masmédiá podporujú pasívny a nekritický pohľad na svet. Odrádzajú diváka od námahy, ktorá je spojená so získavaním vlastných nových skúseností ==Občianske aktivity== Eco podpísal výzvu politikom k ochrane občianskych práv v digitálnom veku ako reakciu na aféru digitálneho sledovania americkou NSA. Výzvu podpísalo 500 osobností, medzi nimi piati držitelia Nobelovej ceny, Orhan Pamuk, Gunther Grass, Bjork. <ref>[http://www.news.sk/rss/link/2013/12/3278561/eco-pamuk-grass-bjork-i-rudis-vyzvali-k-ochrane-obcanskych-prav/ News.sk]{{Nedostupný zdroj|date=január 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> == Dielo == === Romány === *[[1980]] – ''[[Meno ruže]]'' (Il nome della rosa) *[[1988]] – ''[[Foucaultovo kyvadlo (kniha)]]'' (Il pendolo di Foucault) *[[1994]] – ''[[Ostrov včerajšieho dňa]]'' (L’isola del giorno prima) *[[2000]] – ''[[Baudolino (román)|Baudolino]]'' (Baudolino) *[[2004]] – ''[[Tajomný plameň kráľovnej Loany]]'' (La misteriosa fiamma della regina Loana) *[[2010]] – ''[[Pražský cintorín]]'' (Il cimitero di Praga) *[[2015]] – ''Nulté číslo'' (Numero Zero) === Vedecké diela, eseje === *[[1962]] – ''[[Otvorené dielo|Otvorené dielo]]'' (Opera aperta) *[[1963]] – ''Diario minimo'' *[[1964]] – ''Skeptici a utešitelia'' (Apocalittici e integrati), eseje o „masovej kultúre“ *[[1965]] – ''Le poetiche di Joyce'' *[[1975]] – ''Pojednanie o všeobecnej semiológii'' (Trattato di semiotica generale) *[[1977]] – ''Ako napísať diplomovú prácu'' (Come si fa una tesi di laurea) *[[1983]] – ''Poznámky k Menu ruže'' (Postille al nome della rosa) *[[1992]] – ''Interpretácia a nadinterpretácia'' (Interpretation and Overinterpretation) *[[1993]] – ''Hľadanie dokonalého jazyka v európskej kultúre'' (La ricerca della lingua perfetta nella cultura europea) *[[1990]] – ''[[Hranice interpretácie]]'' (I limiti dell’interpretazione) *[[1997]] – ''Päť úvah o morálke'' (Cinque scritti morali) *[[2003]] – ''O literatúre'' (Sulla letteratura) *[[2004]] – ''Dejiny krásy'' (Storia della Bellezza) *[[2007]] – ''Dejiny škaredosti'' (Storia della Bruttezza) * ''O zrkadlách a iné eseje'' (Sugli specchi e altri saggi) * ''[[Poznámky na krabičkách od zápaliek]]''<ref>Poznámky na krabičkách od sirek, Umberto Eco, Bompiani 2000, preklad Zora Obstová, 2008, česky, 471 str.,ISBN 978-80-7203-929-6</ref> (La Bustina di Minerva) * ''Šesť prechádzok literárnymi lesmi'' (Sei passeggiate nei boschi narrativi) * ''Umenie a krása v stredovekej estetike'' (Arte e bellezza nell’ estetica medievale) * [[2013]] – ''Vytváření nepřítele a jiné příležitostné texty'', esej<ref>[http://art.ihned.cz/knihy/c1-60436340-umberto-eco-vytvareni-nepritele-a-jine-prilezitostne-texty#.UhESUOVQxwY.facebook iDnes.cz Plné znenie]</ref> * [[2013]] – ''Dejiny legendárnych krajín a mies''t (Storia delle terre e dei luoghi leggendari) == Životopisné diela o Ecovi == * [[Gary P. Redford]]: [[Eco (kniha)]] == Ocenenie == * 2001, [[Rakúska štátna cena za európsku literatúru]] == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Umberto Eco}} {{projekt|q=Meno ruže}} - citáty == Externé odkazy == * {{filit|fve/eco_u.html}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Eco, Umberto}} [[Kategória:Umberto Eco| ]] [[Kategória:Semiotici]] [[Kategória:Talianski filozofi]] [[Kategória:Talianski spisovatelia románov]] [[Kategória:Literárni teoretici]] [[Kategória:Fulbrightovi štipendisti]] [[Kategória:Držitelia Radu Pour le Mérite]] [[Kategória:Členovia Accademia dei Lincei]] [[Kategória:Rytieri veľkokríža Radu za zásluhy Talianskej republiky]] [[Kategória:Úmrtia na rakovinu pankreasu]] fcqrcyhmmkatwcebpruqd1tsnedrnki 0 1683 8215424 8198775 2026-05-17T12:35:29Z ~2026-29230-47 294915 8215424 wikitext text/x-wiki {{Infobox Vedec|Meno=Galileo Galilei|Portrét=Galileo_Galilei_(1564-1642)_RMG_BHC2700.tiff|Popis portrétu=Portrét z roku 1636|Rodné meno=Galileo di Vincenzo Bonaiuti de' Galilei<ref>{{Cite book |url=https://books.google.com/books?id=sFiJFuzRVFQC&pg=PA83 |title=Science: The Definitive Visual Guide |publisher=DK Publishing |year=2009 |isbn=978-0-7566-6490-9 |location=United Kingdom |pages=83 |language=en}}</ref>|Dátum narodenia=[[15. február]] [[1564]]|Miesto narodenia=[[Pisa]], Florentské vojvodstvo|Dátum úmrtia={{duv|1642|01|08|1564|02|15}}|Miesto úmrtia=[[Arcetri]], Toskánske veľkovojvodstvo|Škola=[[Univerzita v Pise]]<br />[[Padovská univerzita]]|Alma mater=[[Univerzita v Pise]]|Známy vďaka=[[Analytická mechanika]], [[heliocentrizmus]], [[kinematika]], [[pozorovateľská astronómia]]|Vedecké pôsobenie=[[Astronómia]], [[fyzika]], inžinierstvo, [[filozofia prírody]], matematika|Významní študenti=[[Benedetto Castelli]]<br />[[Mario Guiducci]]<br />[[Vincenzo Viviani]]}} '''Galileo di Vincenzo Bonaiuti de' Galilei''' (* [[15. február]] [[1564]], [[Pisa]], [[Florentské vojvodstvo]] <small>(dnes [[Taliansko]])</small> – † [[8. január]] [[1642]], [[Florencia|Arcetri]], [[Toskánske veľkovojvodstvo]] <small>(dnes Taliansko)</small>), bežne označovaný ako '''Galileo Galilei''' alebo jednoducho '''Galileo''', bol florentský [[astronóm]], [[fyzik]] a inžinier, niekedy označovaný aj ako [[polyhistória|polyhistor]]. Narodil sa v meste [[Pisa]], ktoré bolo vtedy súčasťou [[Florentské vojvodstvo|Florentského vojvodstva]].<ref>{{Citácia knihy|titul=From Aristotle to Schrödinger: The Curiosity of Physics|url=https://books.google.sk/books/about/From_Aristotle_to_Schr%C3%B6dinger.html?id=-KaUngEACAAJ&redir_esc=y|vydavateľ=Springer International Publishing|rok=2013-10-15|isbn=978-3-319-00749-6|jazyk=en|meno=Antonis|priezvisko=Modinos|strany=43}}</ref> Je označovaný za otca [[Pozorovateľská astronómia|pozorovateľskej astronómie]],<ref>{{Citácia knihy|titul=A Short History of Science to the Nineteenth Century|url=https://books.google.sk/books?id=mPIgAAAAMAAJ&redir_esc=y|vydavateľ=Clarendon Press|rok=1941|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: mPIgAAAAMAAJ|meno=Charles|priezvisko=Singer|strany=217}}</ref> klasickej fyziky modernej doby,<ref>{{Citácia knihy|titul=Renaissance genius : Galileo Galilei & his legacy to modern science|url=http://archive.org/details/renaissancegeniu0000whit|vydavateľ=New York, NY : Sterling|rok=2009|isbn=978-1-4027-6977-1|meno=David|priezvisko=Whitehouse}}</ref> [[Vedecká metóda|vedeckej metódy]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Thomas Hobbes: Critical Assessments|url=https://books.google.sk/books/about/Thomas_Hobbes.html?id=Fp3UvaGcjuMC&redir_esc=y|vydavateľ=Taylor & Francis|rok=1993|isbn=978-0-415-08081-1|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: Fp3UvaGcjuMC|meno=Preston T.|priezvisko=King|strany=59}}</ref> a modernej vedy.<ref>{{Citácia knihy|titul=Curiosities of Literature: First series|url=https://books.google.sk/books/about/Curiosities_of_Literature.html?id=NritrTGxJRYC&redir_esc=y|vydavateľ=W. Pearson & Company|rok=1835|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: NritrTGxJRYC|meno=Isaac|priezvisko=Disraeli}}</ref> Skúmal rýchlosť a pohyb, [[Gravitácia|gravitáciu]] a [[voľný pád]], [[princíp relativity]], [[zotrvačnosť]], pohyb projektilov a zaoberal sa aj [[Aplikovaná veda|aplikovanou vedou]] a technikou, keď opísal vlastnosti [[Kyvadlo|kyvadla]] a „[[Hydrostatika|hydrostatických]] váh“. Bol jedným z prvých renesančných vývojárov [[Termoskop|termoskopu]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Galileo Engineer|url=https://link.springer.com/book/10.1007/978-90-481-8645-7|doi=10.1007/978-90-481-8645-7|jazyk=en|strany=160}}</ref> a vynálezcom rôznych vojenských kompasov a používal ďalekohľad na vedecké pozorovanie nebeských objektov. Vylepšeným [[ďalekohľad]]om, ktorý zostrojil, pozoroval hviezdy [[Mliečna cesta (svietiaci pás)|Mliečnej cesty]], [[fázy Venuše]], štyri [[Galileove mesiace|najväčšie mesiace]] [[Jupiter|Jupitera]], [[prstence Saturna]], [[mesačné krátery]] a [[Slnečná škvrna|slnečné škvrny]]. Zostrojil aj prvý [[mikroskop]]. Galileo, obhajujúci [[Kopernikov heliocentrizmus]], sa stretol s odporom [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolíckej cirkvi]] a niektorých astronómov. V roku 1615 túto záležitosť vyšetrovala [[rímska inkvizícia]], ktorá dospela k záveru, že heliocentrizmus je hlúpy, absurdný a kacírsky, pretože odporuje [[Geocentrizmus|Ptolemaiovmu systému]].<ref name=":0">{{Citácia knihy|titul=God's Philosophers: How the Medieval World Laid the Foundations of Modern Science|url=https://books.google.sk/books/about/God_s_Philosophers.html?id=insoAQAAIAAJ&redir_esc=y|vydavateľ=Icon Books|rok=2009|isbn=978-1-84831-070-4|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: insoAQAAIAAJ|meno=James|priezvisko=Hannam|strany=329-344}}</ref><ref>{{Citácia knihy|titul=Galileo: Decisive Innovator|url=https://books.google.sk/books/about/Galileo.html?id=rB0rHzrpJOMC&redir_esc=y|vydavateľ=Cambridge University Press|rok=1996-04-11|isbn=978-0-521-56671-1|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: rB0rHzrpJOMC|meno=Michael|priezvisko=Sharratt|strany=127-131}}</ref><ref>{{Citácia knihy|titul=Defending Copernicus and Galileo: Critical Reasoning in the Two Affairs|url=https://books.google.sk/books/about/Defending_Copernicus_and_Galileo.html?id=mY3WG5NpjEgC&redir_esc=y|vydavateľ=Springer Science & Business Media|rok=2010-01-15|isbn=978-90-481-3201-0|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: mY3WG5NpjEgC|meno=Maurice A.|priezvisko=Finocchiaro|strany=74}}</ref> Neskôr obhajoval svoje názory v ''Dialógu o dvoch hlavných svetových sústavách'' (1632), ktorý sa zdal byť útokom na pápeža [[Urban VIII.|Urbana VIII.]], čím si znepriatelil pápeža aj [[Spoločnosť Ježišova|jezuitov]], ktorí ho dovtedy podporovali.<ref name=":0" /> Inkvizícia ho súdila, uznala ho za „prudko podozrivého z kacírstva“ a prinútila ho stiahnuť sa. Zvyšok života strávil v domácom väzení.<ref>{{Citácia knihy|titul=Galileo on the World Systems: A New Abridged Translation and Guide|url=https://books.google.sk/books/about/Galileo_on_the_World_Systems.html?id=Ia8wDwAAQBAJ&redir_esc=y|vydavateľ=University of California Press|rok=1997-05-25|isbn=978-0-520-20646-5|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: Ia8wDwAAQBAJ|meno=Galileo|priezvisko=Galilei|meno2=Maurice A.|priezvisko2=Finocchiaro|strany=47}}</ref><ref>{{Citácia knihy|titul=Galileo Galilei: Father of Modern Science|url=https://books.google.sk/books/about/Galileo_Galilei.html?id=KBKSyHOLzZAC&redir_esc=y|vydavateľ=The Rosen Publishing Group, Inc|rok=2004-12-15|isbn=978-1-4042-0314-3|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: KBKSyHOLzZAC|meno=Rachel|priezvisko=Hilliam|strany=96}}</ref> Počas tohto obdobia napísal ''Dve nové vedy'' (1638), ktoré sa týkali najmä [[Kinematika|kinematiky]] a [[Pevnosť (materiál)|pevnosti materiálov]] a zhrnuli prácu, ktorú vykonal približne štyridsať rokov predtým.<ref>{{Citácia knihy|titul=Renaissance and Reformation, 1500-1620: A Biographical Dictionary|url=https://books.google.sk/books/about/Renaissance_and_Reformation_1500_1620.html?id=4TBFjimrHtQC&redir_esc=y|vydavateľ=Bloomsbury Academic|rok=2001|isbn=978-0-313-30574-0|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: 4TBFjimrHtQC|meno=Jo|priezvisko=Carney}}</ref> == Raný život a rodina == Narodil sa 15. februára 1564 v [[Pisa|Pise]] (vtedy súčasť [[Florentské vojvodstvo|Florentského vojvodstva]]) ako prvé zo šiestich detí [[Vincenzo Galilei|Vincenza Galileia]], [[Lutnista (Caravaggio)|lutnistu]], skladateľa a [[Hudobná teória|hudobného teoretika]], a [[Giulia Ammannatiová|Giulie Ammannatiovej]], ktorí sa zosobášili v roku 1562. Galileo sa stal vynikajúcim lutnistom a od svojho otca sa skoro naučil skepticizmu voči uznávaným autoritám.<ref>{{Citácia knihy|titul=The fellowship : Gilbert, Bacon, Harvey, Wren, Newton, and the story of a scientific revolution|url=http://archive.org/details/fellowshipgilber0000grib|vydavateľ=Woodstock, NY : Overlook Press|rok=2008|isbn=978-1-59020-026-1|meno=John|priezvisko=Gribbin|strany=26}}</ref> Traja z piatich Galileových súrodencov prežili detstvo. Najmladší [[Michelagnolo Galilei|Michelangelo]] (alebo Michelagnolo) sa tiež stal lutnistom a skladateľom, ktorý zvyšoval Galileove finančné bremeno po zvyšok jeho života.<ref>{{Citácia knihy|titul=The fellowship : Gilbert, Bacon, Harvey, Wren, Newton, and the story of a scientific revolution|url=http://archive.org/details/fellowshipgilber0000grib|vydavateľ=Woodstock, NY : Overlook Press|rok=2008|isbn=978-1-59020-026-1|meno=John|priezvisko=Gribbin|strany=30}}</ref> Michelangelo nebol schopný prispieť svojím podielom na otcom sľúbené veno ich švagrom, ktorí sa neskôr pokúšali vymáhať dlžné platby súdnou cestou. Michelangelo si tiež občas musel od Galilea požičiavať finančné prostriedky na podporu svojich hudobných aktivít a výletov. Toto finančné zaťaženie mohlo prispieť k Galileovmu skorému želaniu vyvíjať vynálezy, ktoré by mu priniesli ďalší príjem.<ref>{{Citácia knihy|titul=The fellowship : Gilbert, Bacon, Harvey, Wren, Newton, and the story of a scientific revolution|url=http://archive.org/details/fellowshipgilber0000grib|vydavateľ=Woodstock, NY : Overlook Press|rok=2008|isbn=978-1-59020-026-1|meno=John|priezvisko=Gribbin|strany=31}}</ref> Keď mal Galileo Galilei osem rokov, jeho rodina sa presťahovala do [[Florencia|Florencie]], ale na dva roky zostal v opatere Muzia Tedaldiho. Keď mal desať rokov, odišiel z Pisy za svojou rodinou do Florencie, kde sa mu venoval Jacopo Borghini. V rokoch 1575 až 1578 sa vzdelával, najmä v logike, v [[Vallombrosa (opátstvo)|opátstve Vallombrosa]], asi 30 km juhovýchodne od Florencie.<ref>{{Citácia knihy|titul=Science: A History|url=https://books.google.sk/books?id=DCUD9E-x8iEC&redir_esc=y|vydavateľ=Penguin Books Limited|rok=2009-08-27|isbn=978-0-14-104222-0|jazyk=en|meno=John|priezvisko=Gribbin|strany=107}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Galileo and the School of Padua|url=https://muse.jhu.edu/pub/1/article/229899|periodikum=Journal of the History of Philosophy|dátum=1963|dátum prístupu=2024-05-29|ročník=1|číslo=2|strany=223–231|issn=1538-4586|meno=Neal Ward|priezvisko=Gilbert}}</ref> === Meno === Galileo mal tendenciu označovať sa len svojím menom. V tom čase boli priezviská v Taliansku nepovinné a jeho krstné meno malo rovnaký pôvod ako jeho pôvodné priezvisko Galilei. Jeho krstné aj rodinné meno napokon pochádza od predka [[Galileo Bonaiuti|Galilea Bonaiutiho]], významného lekára, profesora a politika vo Florencii v 15. storočí.<ref name=":1">{{Citácia knihy|titul=Galileo's Daughter|url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Galileo%27s_Daughter&oldid=1224560738|rok=2024-05-19|jazyk=en|poznámka=Page Version ID: 1224560738|strany=16}}</ref> Galileo Bonaiuti bol pochovaný v tom istom kostole, v [[Santa Croce (Florencia)|bazilike Santa Croce vo Florencii]], kde bol približne o 200 rokov neskôr pochovaný aj Galileo Galilei.<ref>{{Citácia knihy|titul=Galileo: Astronomer and Physicist|url=https://books.google.sk/books/about/Galileo.html?id=cyu9WGoams4C&redir_esc=y|vydavateľ=Capstone|rok=2005|isbn=978-0-7565-0813-5|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: cyu9WGoams4C|meno=Robin S.|priezvisko=Doak|strany=89}}</ref> Ak sa označoval viac ako jedným menom, niekedy to bolo Galileo Galilei Linceo, čo bol odkaz na to, že bol členom [[Accademia dei Lincei]], elitnej pro-vedeckej organizácie v Taliansku. V toskánskych rodinách v polovici šestnásteho storočia bolo bežné pomenovať najstaršieho syna podľa priezviska rodičov.<ref>{{Citácia knihy|titul=Galileo's Daughter|url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Galileo%27s_Daughter&oldid=1224560738|rok=2024-05-19|jazyk=en|poznámka=Page Version ID: 1224560738|strany=13}}</ref> Preto Galileo Galilei nemusel byť nevyhnutne pomenovaný po svojom predkovi Galileovi Bonaiuti. Talianske mužské meno „Galileo“ (a odtiaľ priezvisko „Galilei“) pochádza z latinského „Galilaeus“, čo znamená „z [[Galilea|Galiley]]“, biblicky významnej oblasti v severnom [[Izrael|Izraeli]].<ref>{{Citácia knihy|titul=The Century Dictionary and Cyclopedia, Vol. 3 of 10: A Work of Universal Reference in All Departments of Knowledge With a New Atlas of the World|url=https://www.amazon.com/Century-Dictionary-Cyclopedia-Vol-Departments/dp/0365201731|vydavateľ=Forgotten Books|rok=2018-08-24|isbn=978-0-365-20173-1|jazyk=English|meno=William Dwight|priezvisko=Whitney}}</ref><ref name=":1" /> Kvôli tomuto regiónu sa v staroveku (najmä za cisára [[Julián (cisár)|Juliána]]) používalo prídavné meno ''galilaios'' ([[Grécke jazyky|grécky]] ''Γαλιλαῖος'', [[Latinčina|latinsky]] ''Galilaeus'', [[Taliančina|taliansky]] ''Galileo''), čo znamená „galilejský“, na označenie [[Ježiš Kristus|Krista]] a [[Kresťanstvo|jeho nasledovníkov]].<ref>{{Citácia knihy|titul=Against the Galileans|url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Against_the_Galileans&oldid=1208934675|rok=2024-02-19|jazyk=en|poznámka=Page Version ID: 1208934675}}</ref> Biblické korene Galileiho mena a priezviska sa mali stať predmetom slávnej slovnej hračky.<ref>{{Citácia knihy|titul=The Galileo Affair: A Documentary History|url=https://books.google.sk/books/about/The_Galileo_Affair.html?id=wKCZFJuMCaQC&redir_esc=y|vydavateľ=University of California Press|rok=1989-05-19|isbn=978-0-520-06662-5|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: wKCZFJuMCaQC|meno=Maurice A.|priezvisko=Finocchiaro|strany=300, 330}}</ref> V roku 1614, počas [[Galileova aféra|Galileovej aféry]], jeden z Galileových odporcov, dominikánsky kňaz [[Tommaso Caccini]], predniesol proti Galileovi kontroverznú a vplyvnú kázeň. V nej si dal záležať na tom, aby citoval [[Skutky apoštolov]] [https://www.mojabiblia.sk/svatepismo/44/skutky-apostolov-kapitola-1/ 1, 11]: „Mužovia galilejskí, čo stojíte a hľadíte do neba?“ (v [[Latinčina|latinskej]] verzii, ktorá sa nachádza vo [[Vulgáta|Vulgáte]]: ''Viri Galilaei, quid statis aspicientes in caelum?'').<ref>{{Citácia knihy|titul=Galileo Galilei - When the World Stood Still|url=https://link.springer.com/book/10.1007/b138551|doi=10.1007/b138551|jazyk=en|strany=89-91}}</ref> === Deti === [[Súbor:A nun, traditionally identified as Suor Maria Celeste, daugh Wellcome L0031890.jpg|náhľad|258x258bod|Portrét pravdepodobne Galileovej staršej dcéry [[Maria Celeste|Virginie]], ktorá bola svojmu otcovi mimoriadne oddaná.]] Napriek tomu, že Galileo bol skutočne zbožný katolík, splodil s Marinou Gambovou tri nemanželské deti. Mali dve dcéry, Virginiu (nar. 1600) a Liviu (nar. 1601), a syna [[Vincenzo Gamba|Vincenza]] (nar. 1606).<ref>{{Citácia knihy|titul=Encyclopedia of physical science|url=http://archive.org/details/encyclopediaofph0001rose|vydavateľ=New York : Facts On File|rok=2010|isbn=978-0-8160-7011-4|meno=Joe|priezvisko=Rosen|strany=268}}</ref> Kvôli ich nemanželskému narodeniu považoval Galileo dievčatá za nevydateľné, ak predstavovali problémy s neúnosne drahou výživou alebo venom, čo by bolo podobné predchádzajúcim rozsiahlym finančným problémom Galilea s jeho dvoma sestrami.<ref>{{Citácia knihy|titul=The fellowship : Gilbert, Bacon, Harvey, Wren, Newton, and the story of a scientific revolution|url=http://archive.org/details/fellowshipgilber0000grib|vydavateľ=Woodstock, NY : Overlook Press|rok=2008|isbn=978-1-59020-026-1|meno=John|priezvisko=Gribbin|strany=42}}</ref> Ich jedinou dôstojnou alternatívou bol rehoľný život. Obe dievčatá boli prijaté do kláštora San Matteo v [[Arcetri]] a zostali tam až do konca života.<ref>{{Citácia knihy|titul=Galileo's Daughter|url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Galileo%27s_Daughter&oldid=1224560738|rok=2024-05-19|jazyk=en|poznámka=Page Version ID: 1224560738|strany=5}}</ref> Virgínia po vstupe do kláštora prijala meno [[Mária Celeste]]. Zomrela 2. apríla 1634 a je pochovaná spolu s Galileom v [[Santa Croce (Florencia)|Bazilike Santa Croce vo Florencii]]. Livia prijala meno sestra Arcangela a väčšinu svojho života bola chorá. Vincenzo bol neskôr legitimizovaný ako Galileov zákonný dedič a oženil sa so Sestíliou Bocchineri. == Kariéra == [[12. november|12. novembra]] [[1589]] ho prijali do prednášateľského zboru univerzity v Pise. Medzi učiteľmi nebol veľmi obľúbený. [[26. september|26. septembra]] [[1598]] prestúpil do [[Padova|Padovy]]. Tu na jeho prednášky, najčastejšie o geometrii, chodilo okolo 2 000 poslucháčov. Galileo objavil rozpory v [[Aristoteles|Aristotelovej]] fyzike. Súhlasil s [[Kopernik]]ovým učením, ale vtedy si ešte netrúfal verejne vystúpiť na jeho obranu. Až v roku [[1597]] poslal list [[Johannes Kepler|Keplerovi]], v ktorom sa priznáva k svojmu kopernikovskému zmýšľaniu. Kepler to pochopil tak, že nemá kde vydávať svoje diela, navrhol mu Nemecko a ponuku, aby spolu robili pozorovania. Galileo na list od Keplera odpovedal až po 12 rokoch, pretože sa bál [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|cirkvi]]. Rok [[1609]] bol pre Galilea významný – predĺžili mu pôsobenie na univerzite v Padove a dal po prvýkrát uverejniť svoju prácu o „geometrickom a vojenskom kružidle“, ktoré sa stalo dôležitým prístrojom pre inžinierov. Skonštruoval ho už okolo roku [[1597]]. Pri návšteve [[Benátky|Benátok]] sa dozvedel, že niekto vynašiel prístroj, ktorý zväčšuje vzdialené predmety, takže sa dajú pozorovať. Dozvedel sa však o ňom iba, že je to „rúrka s dvoma šošovkami“. Nevie sa, kto a kedy ho vynašiel. Roku [[1606]] Galilei skonštruoval [[ďalekohľad]] a na vrchu zvonice sv. Marka v Benátkach ho v noci zo [[6. január|6.]] na [[7. január]]a ukázal skupine benátskych [[patricijovia|patricijov]] jeho vlastnosti a použitie. Galileiho ďalekohľad približoval trikrát a plošne zväčšoval deväťkrát. Neskôr sa mu podarilo zostrojiť oveľa účinnejší ďalekohľad, ktorý zväčšoval viac než šesťdesiatkrát. Tento ďalekohľad daroval [[Spojené kráľovstvo|britskej]] vláde, ktorá ho využívala hlavne na skoré spozorovanie nepriateľa. Po tomto vynáleze bol menovaný doživotne za profesora na Univerzite v Padove, kde pôsobil a výrazne mu zvýšili plat. === Ďalekohľad === [[Súbor:Galileosaturnus.jpg|náhľad| Galileove náčrty [[Saturn]]a. Galileo pôvodne považoval prstence za veľké mesiace.]] Galilei zameral svoj ďalekohľad na hviezdnu oblohu, a tak odhalil ľudstvu viac právd z [[Nebeská mechanika|nebeskej mechaniky]] než celé stáročia predtým. Dovtedy sa všetky teórie o [[vesmír]]e opierali len o pozorovanie voľným okom a o všeobecné filozofické úvahy. Galilei pomocou ďalekohľadu ukázal majestátnosť sveta, ktorý nás obklopuje. V roku 1609 zostrojil ďalekohľad s objektívom priemeru 37 mm a s ohniskovou vzdialenosťou 980 mm. Okulár sa nezachoval, ale podľa zachovaných náčrtov mal mať priemer 22 mm a ohniskovú vzdialenosť 50 mm. Takýto ďalekohľad by mu poskytol 19,6-násobné zväčšenie<ref>stránky o G. ďalekohľade - anglicky: http://www.telescope1609.com/galileo.htm{{Nedostupný zdroj|date=máj 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>, ale rozlišovaciu schopnosť najviac 3,2".<ref>stránky SZAA - slovensky: http://old.szaa.org/index.php/Navody/Navody/ww.html</ref> Napriek vhodnej pozícii [[Saturn]]a (v roku 1610 podobnej ako bude v roku 2022) tento ďalekohľad ešte nedovolil Galileovi zreteľne rozoznať prstence, ktoré považoval za veľké mesiace. Prvý rozoznal hviezdy na [[Galaxia (Mliečna cesta)|Mliečnej ceste]], ktorá sa javila voľnému oku len ako bledý pás. Pri pozorovaní ďalekohľadom sa ukázalo, že je to nesmierne množstvo hviezd. Začiatkom roku [[1610]] objavil štyri [[Jupiter (planéta)|Jupiterove]] mesiace. Svoje prvé astronomické objavy uverejnil roku [[1610]] po [[latinčina|latinsky]] v spise ''Hviezdny posol'' (''Sidereus nuntius''), lebo latinčinu v tých časoch používali ako oficiálny jazyk vo vede. Neskoršie hlavné diela písal po [[taliančina|taliansky]]. Publikácia vzbudila veľký obdiv medzi vtedajšími učencami, ale súčasne bola aj príčinou útokov zo strany jeho neprajníkov. Zhotovil preto väčší počet menších ďalekohľadov, ktoré poslal významným osobnostiam, aby sa sami presvedčili o pravdivosti jeho pozorovaní. === Astronómia === Roku 1610 Galilei prijal ponuku vládcu [[Toskánsko|Toskánskej]] republiky [[Cosimo II. de Medici, veľkovojvoda Toskánska|Cosima II.]] z rodu Mediciovcov a bol menovaný „prvým matematikom a filozofom vojvodcu toskánskeho“ vo [[Florencia|Florencii]]. Pozoroval [[Slnečná škvrna|slnečné škvrny]]. Z pohybu slnečných škvŕn usúdil, že [[Slnko]] sa otáča okolo vlastnej osi. Objavil fázy [[Venuša (planéta)|Venuše]], ktoré svedčili, že Venuša obieha približne po kruhovej dráhe okolo Slnka a že rovnako ako [[Zem]] a Mesiac nevydáva vlastné svetlo, ale iba odráža svetlo slnečné. Prvý pozoroval na Saturne záhadné výstupky. Galilei nielenže objavoval nové a neznáme javy, ale ich aj využíval pre praktické ciele, napríklad pre námornú [[navigácia|navigáciu]]. Jeho astronomické pozorovania boli veľmi užitočné pri zostavovaní tabuliek pre námornú plavbu. Keď roku [[1611]] podnikol cestu do [[Rím]]a, aby tam ukázal niektorým vedcom a kardinálom svoje objavy na oblohe, získal si tam mnoho priateľov a priaznivcov. Aj z radov [[jezuiti|jezuitov]] sa k nemu hlásili [[matematici]], ako napr. [[Christopher Clavius|Clavius]]. Galilei sa rozhodol vydať na cestu do Ríma a vzdať poctu novej hlave [[kresťanstvo|kresťanstva]] s tajnou nádejou, že dosiahne nejakú úľavu vo veci protikopernikových uznesení. V apríli v roku [[1624]] pricestoval do Ríma, kde ho [[pápež]] prívetivo prijal. Mal s ním a s vplyvnými [[kardinál]]mi viac porád. Keď však odchádzal z Ríma, musel si priznať, že ciele, ktoré sledoval, nedosiahol. === Mechanika === Znovu sa zahĺbil do svojich štúdií a pokusov. Skúmal napríklad zákony pohybu kvapalín a pokračoval v prácach týkajúcich sa morských [[príliv]]ov a [[odliv]]ov. Usiloval sa vysvetliť tento jav otáčavým pohybom Zeme. Roku [[1632]] Galilei vydal svoj slávny spis Dialóg o dvoch najväčších svetových sústavách. Vo forme rozhovoru vystupujú tu tri osoby: Salviati, kopernikovec, ktorý s ohľaduplným pokojom zdoláva silou myšlienkových pochodov protivníka; Simplicius, učenec školy Aristotelovej v rozhovore podlieha toľkokrát, koľkokrát vyvoláva diskusiu. Tretia osoba, Sagredo, je veselý účastník a svedok rozhovoru, ktorý má radosť z osvojenia si niektorých nových názorov. Toto dielo, okrem svojho veľkého významu v histórii astronómie, zohralo dôležitú úlohu aj v [[mechanika|mechanike]]. V Dialógu Galilei rozvinul myšlienky [[kinematika|kinematiky]], s ktorými sa zaoberal ešte v Padove. Definoval pojem [[rýchlosť (fyzikálna veličina)|rýchlosti]] a [[zrýchlenie|zrýchlenia]]. Pri hľadaní zákonov [[voľný pád|voľného pádu]] sa opieral o [[zákon zotrvačnosti]], ktorý neskôr formuloval [[Isaac Newton]]. Rozoberá problém [[skladanie pohybov|skladania pohybov]] a prvý formuluje myšlienku relatívnosti pohybov. Postrehol napríklad, že guľa, ktorú vypustí rýchlo pohybujúci sa jazdec, podrží si rýchlosť jazdca a súčasne padá k zemi. Pri štúdiu pohybu telies na plávajúcej lodi a na lodi, ktorá pokojne kotví, prišiel Galilei k záveru, že mechanické deje prebiehajú úplne rovnako v nehybnej sústave a v sústave pohybujúcej sa rovnomerne priamočiaro. Píše: ''Ak je pohyb lode rovnomerný, priamočiary, nepozorujete nijaké zmeny na javoch a ani podľa jedného z nich nebudete môcť súdiť, či sa loď pohybuje, alebo stojí na mieste. Ak skočíte, doskočíte do rovnakej vzdialenosti na podlahe, ako keby bola loď v pokoji, t. j. neskočíte ďalej, ak ste skočili proti smeru pohybu lode, aj keď sa loď pohybuje veľmi rýchlo; hoci kým sa vznášate vo vzduchu, podlaha pod vami uteká v opačnom smere. Ak hodíte niečo svojmu priateľovi, nebudete musieť hádzať väčšou silou, ak on bude vpredu a vy vzadu, než v prípade, že by ste stáli obrátene. Kvapky z džbána s vodou, ktorý je upevnený na povale kabíny, budú padať zvisle dolu a ani jedna z nich nepadne k zadnej časti lode, hoci zatiaľ, čo je kvapka vo vzduchu, loď ide dopredu. Muchy budú lietať všetkými smermi a nezhluknú sa k zadnej časti lode, pretože by mali byť unavené sledovaním rýchleho pohybu lode.'' Tento takzvaný [[Galileiho princíp relativity]] je jedným zo základných princípov klasickej, nerelativistickej mechaniky, t. j. mechaniky, ktorá skúma pohyby telies s rýchlosťami malými v porovnaní s [[rýchlosť svetla|rýchlosťou svetla]] vo vákuu. V práci vyvracia dôvody pre udržanie geocentrického názoru jasným štýlom, ktorý je preňho charakteristický. Zdôrazňuje, že Zem nie je nič viac než ostatné [[planéta|planéty]]. Podporuje hypotézu [[Mikuláš Kopernik|Kopernikovu]], podľa ktorej Zem spolu s ostatnými planétami krúži okolo Slnka. Okrem tohto Dialóg obsahuje štúdie o prílivoch a odlivoch mora, a pýta sa, či by sa nedali vysvetliť, ak pripustíme otáčanie Zeme. === Inkvizícia === Dialóg bol pred vydaním schválený rímskou cenzúrou po malých zmenách, na ktoré Galilei ochotne pristal. Uverejnenie diela vyvolalo na jednej strane veľké nadšenie a na druhej strane však závisť a zlosť. Proti Galileiho práci sa ostro postavil istý filozof Chiaramonti z Pisy. Neprajníci sa usilovali znepriateliť pápeža s Galileim. Presvedčili pápeža, že v Dialógu má Galilei pod Simpliciom na mysli samého pápeža. Účinok sa dostavil. Kníhtlačiarovi vo Florencii došlo vyrozumenie, aby zastavil predaj a Galileimu, aby ďalšie výtlačky Dialógu nerozširoval. Florentínsky [[inkvizícia|inkvizítor]] povolal Galileiho pred inkvizíciu do Ríma na vyšetrovanie. Po takmer trojmesačnom súdnom procese v roku [[1633]] musel 22. júna 1633<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Pod|meno=History|titul=22nd June 1633: Galileo forced to recant his belief in heliocentrism|url=https://www.historypod.net/06/22/22nd-june-1633-galileo-forced-to-recant-his-belief-in-heliocentrism/|dátum prístupu=2018-06-23|vydavateľ=www.historypod.net|jazyk=en-GB}}</ref> sedemdesiatročný Galilei odvolať svoje učenie. Dialóg bol zakázaný a o rok neskoršie ho dali aj na zoznam zakázanej literatúry. Autora odsúdili do väzenia. Trest mu však zmiernili na nútený pobyt. Mohol sa zdržiavať iba na určených miestach. Po odsúdení ešte krátko býval v mediciovskej vile, v sídle toskánskeho vyslanca pri pápežovom dvore. Na žiadosť bývať v blízkosti Florencie, dovolili sa mu presťahovať do [[Siena (mesto)|Sieny]], do arcibiskupovho paláca. Od decembra [[1633]] mu dovolili vrátiť sa do Arcetri do domu kde už predtým býval. Konečne až roku [[1638]] sa mohol presťahovať do svojho domu vo Florencii, nesmel sa však stýkať s osobami, ktoré boli podozrivé, že sú prívržencami Kopernikovej náuky. Legenda hovorí, že Galilei po odprisahaní vyhlásil: „A predsa sa točí!“ (Eppur si muove!). Podľa [[Gino Loria|Gina Loriu]] ide o domnelý výrok, ktorý by mal vystihnúť Galileiho nezlomnosť. Galilei hľadá útechu v ďalšom vedeckom bádaní. Koncom roku [[1636]] dokončuje svoje druhé hlavné dielo Rozhovory a [[matematický dôkaz|matematické dôkazy]] o dvoch nových vedách, o mechanike a pohybe telies (Discorsi). Dielo vyšlo v [[Holandsko|Holandsku]] v [[Leiden]]e v roku [[1638]]. Rozhovory obsahujú náuku o pevnosti telies. Galilei tu odvodil základné poznatky o pevnosti tyčí v ťahu, uviedol zákony o [[páka|páke]], zákony o pevnosti hranolovitých a valcovitých tyčí pri rôznom zaťažení. Pevnosť telies vysvetľoval nesprávne silou vákua, ktorá stláča telesá. Prvý meral mernú tiaž vzduchu. V druhej časti Rozhovorov sú výsledky jeho bádania o pohybe, ktorými sa zaoberal od mladosti. Na základe experimentálneho výskumu urobil tu hlbokú analýzu priamočiareho rovnomerne zrýchleného [[pohyb]]u a stanovil jeho zákony. Dokázal, že voľný pád a pohyb telesa po naklonenej rovine sú pohyby rovnomerne zrýchlené. Zistil, že zrýchlenie na naklonenej rovine závisí len od uhla, ktorý zviera naklonená rovina s vodorovnou rovinou, a konečná rýchlosť, tak ako aj pri voľnom páde, závisí od výšky začiatočnej polohy telesa. Časové intervaly meral množstvom vytečenej vody z nádoby, pretože vtedy ešte nebolo spoľahlivých hodín. Konkrétne si všimol, že ak mal dve naklonené roviny a ak spúšťal z jednej guľôčku, tak guľôčka vyšla do rovnakej výšky a prešla rovnakú vzdialenosť v prípade, že bola rovnako naklonená ako prvá. Ale v prípade, že druhá bola menej naklonená, tam guľôčka prešla síce dlhšiu dráhu, ale tiež len do rovnakej výšky. Po dlhom uvažovaní dospel k záveru, že ak by druhá naklonená rovina bola vodorovná, tak by sa jej pohyb nikdy neskončil. <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Goodstein, Goodsteinová|meno=David L., Judith R.|titul=Feynmamnova stratená prednáška Pohyb planét okolo Slnka|vydanie=|vydavateľ=ENIGMA PUBLISHING s.r.o.|miesto=ARIMES, Bratislava|rok=2011|isbn=978-800-8133-005-6|strany=38}}</ref> V tomto diele rozoberá vrhy ako pohyby zložené z pohybu priamočiareho, rovnomerného a z voľného pádu. Prvý v histórii rozpracoval teóriu kyvadiel. Ako sa už spomenulo, dokázal, že doba kyvu pri malých výchylkách nezávisí od amplitúdy. Galilei tiež prvý skúmal vplyv trenia na pohyb telies. V Rozhovoroch pojednáva aj o akustike. Objavil, že výšku tónu určuje frekvencia. Aj dôkaz o počte kmitov struny, závisiaci od jej dĺžky, napätia a hrúbky, patrí jemu. Ďalej zistil a vysvetlil budenie tónov rezonanciou a poznal osobitné vlastnosti stojatého vlnenia. Toto vlnenie skúmal na povrchu vody v nádobe, ktorú uviedol trením do chvenia. [[Kyvadlo]] použil na meranie času. Navrhol [[kyvadlové hodiny]], ktoré zostrojil pod jeho vedením syn Vincenzo. Kyvadlové hodiny nezávisle od Galileiho zostrojil aj [[Christiaan Huygens|Huygens]]. === Staroba === [[Súbor:Galileos tomb.jpg|náhľad|vpravo|Galileiho hrob v bazilike Santa Croce vo Florencii.]] V starobe Galilei oslepol na ľavé oko a o niekoľko mesiacov aj na druhé. Tiež sluch mu vypovedal službu. Napriek týmto ťažkostiam ďalej premýšľal o fyzikálnych problémoch. Roku [[1638]] napísal o sebe toto: „Vo svojej temnote hĺbam raz o tom, raz o inom predmete prírody a nikdy nemôžem upokojiť svoju neúnavnú hlavu, aj keď si to veľmi želám. Táto ustavičná činnosť ducha ma okráda takmer o všetok spánok.“ Jeho zdravotný stav bol čoraz horší. Úplne oslepol a smrť jeho dcéry Marie Celesty v roku [[1634]] znamenala aj stratu posledného zdroja podpory. Napriek rozsudku sa však nikdy nevzdal vedeckej práce. Galileo zomrel [[8. január]]a [[1642]] v Arcetri. Dcéra, ktorá zahynula počas jeho života sa volala Virginia a druhá dcéra Livia. == Filozofia == Osobnosťou o niečo málo staršieho [[Johannes Kepler|Keplerovho]] súčasníka Galilea Galileiho sa uzatvára prvé veľké obdobie definitívneho prerodu špekulatívnej, o [[aristotelizmus]] sa opierajúcej prírodnej filozofie, ktorá uvažovala v pojmoch kvalít, na modernú vedu o prírode, ktorá kvantifikujúcimi postupmi vyjadruje dynamické zmeny stavu. == Galileiho princíp relativity == Princíp relativity zaviedol do modernej fyziky '''Galileo Galilei'''. Prekonal starý absolutistický pohľad [[Aristoteles|Aristotela]] a zastával názor, že pohyb, alebo minimálne [[rovnomerný priamočiary pohyb]], má zmysel iba relatívne k niečomu inému. Ďalej tvrdil, že neexistuje absolútne referenčné teleso, oproti ktorému by všetky ostatné veci mohli byť merané. Galileo zaviedol aj sadu transformácií nazývaných [[Galileiho transformácie]], ktoré sa používajú dodnes a definoval 5 pohybových zákonov. Predpokladal euklidovskú geometriu priestoru a plynutie času rovnaké pre všetkých pozorovateľov. Keď [[Isaac Newton|Newton]] konštruoval svoju mechaniku, prevzal [[Galileiho princíp relativity]] a zredukoval počet základných [[Newtonove pohybové zákony|pohybových zákonov na tri]]. == Dielo == * ''Skúšač mincí'' * ''O miestnom pohybe'' (rozprava) * ''Hviezdny posol'' – [[1610]] * ''Poznámky o kopernikovskom náhľade'' – [[1615]] * ''Hodnotiteľ'' (''Il Saggiatore'') – [[1623]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pred 385 rokmi Galileo Galilei stál pred inkvizičným súdom | url = https://www.teraz.sk/magazin/pred-385-rokmi-g-galilei-stal-pred-inkvi/332560-clanok.html | vydavateľ = TERAZ.sk | dátum vydania = 2018-06-22 | dátum prístupu = 2024-02-15 | jazyk = sk | priezvisko = Teraz.sk}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Galileo’s comet rebuttal The Assayer Galileo Galilei 1623|url=https://www.science.org/doi/10.1126/science.adk9425|periodikum=Science|dátum=2023-10-13|dátum prístupu=2024-02-15|ročník=382|číslo=6667|strany=162–162|issn=0036-8075|doi=10.1126/science.adk9425|jazyk=en|meno=Alex|priezvisko=Gomez-Marin}}</ref> * ''Dialóg o dvoch systémoch sveta, ptolemaiovskom a kopernikovskom'' – [[1632]] * ''Rozpravy a matematické dôkazy o dvoch nových odvetviach vedy, týkajúce sa mechaniky a miestnych pohybov'' – [[1639]] == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|q=Galileo Galilei|commonscat=Galileo Galilei}} == Zdroje == {{Portál|Fyzika||Astronómia}} * {{Preklad|en|Galileo Galilei|29688374}} * {{Citácia knihy | priezvisko = Kuznecov | meno = G. B. | odkaz na autora = | titul = Od Galileiho po Einsteina | vydavateľ = Pravda | miesto = Bratislava | rok = 1975 | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }} * [http://asv.vatican.va/en/doc/1616.htm Súdne konanie proti Galileimu, Vatikánsky archív] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090321071313/http://asv.vatican.va/en/doc/1616.htm |date=2009-03-21 }} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Galilei, Galileo}} [[Kategória:Osobnosti z Pisy]] [[Kategória:Talianski astronómovia]] [[Kategória:Talianski fyzici]] [[Kategória:Talianski filozofi]] [[Kategória:Talianski optici]] [[Kategória:Členovia Accademia dei Lincei]] [[Kategória:Vyučujúci na Univerzite v Pise]] [[Kategória:Absolventi Univerzity v Pise]] [[Kategória:Osobnosti na talianskych bankovkách]] [[Kategória:Pochovaní v bazilike Santa Croce vo Florencii]] oppwwyphhme7j9o0mzcd6qskvqxt0lr 0 2307 8215429 8148417 2026-05-17T12:40:58Z ~2026-29230-47 294915 8215429 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Alois Riegl |Portrét = Alois Riegl.jpg |Popis osoby = rakúsky historik umenia |Dátum narodenia = [[14. január]] [[1858]] |Miesto narodenia = [[Linz]], [[Rakúsko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1905|6|17|1858|1|14}} |Miesto úmrtia = [[Viedeň]], [[Rakúsko]] |Portál1 = Umenie |}} '''Alois Riegl''' (* [[14. január]] [[1858]], [[Linz]], [[Rakúsko]] – † [[17. jún]] [[1905]], [[Viedeň]]) bol rakúsky [[historik]] umenia, profesor viedenskej univerzity a spoluzakladateľ viedenskej školy dejín umenia. Vystúpil proti pozitivistickej metóde. Venoval sa štúdiu neskororímskeho umenia, holandskej maľbe [[17. storočie|17. storočia]] a predovšetkým metodike pamiatkovej starostlivosti. == Externé odkazy == {{filit|fvr/riegl_a.html}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Riegl, Alois}} [[Kategória:Rakúski historici]] [[Kategória:Rakúski historici umenia]] [[Kategória:Vyučujúci na Viedenskej univerzite]] [[Kategória:Členovia Rakúskeho archeologického inštitútu]] [[Kategória:Osobnosti z Linzu]] hzj5cyeov2igjspw0ib0zckecq0um0a 0 2761 8215660 8146569 2026-05-17T19:16:07Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8215660 wikitext text/x-wiki {{Infobox štát | Celý názov = Španielske kráľovstvo | 2. pád názvu = Španielska | Vlajka = Flag_of_Spain.svg | Znak = Escudo de España.svg | Poloha = EU-Spain.svg | Motto = Plus Ultra ([[latinčina|lat]].)<br />(Ešte ďalej) | Hymna = [[Marcha Real]]<br />(Kráľovský pochod) | Dlhý miestny názov = Reino de España ([[španielčina|šp]].), Regne d'Espanya ([[katalánčina|kat]].), Reino de España ([[galícijčina|gal]]), Espainiako Erresuma ([[baskičtina|bask]].) | Krátky miestny názov = España ([[španielčina|šp]]., [[galícijčina|gal]].), Espanya ([[katalánčina|kat]].), Espainia ([[baskičtina|bask]].) | Hlavné mesto = [[Madrid]] | ŠírkaSt = 40 | ŠírkaMin = 26 | ŠírkaSJ = s | DĺžkaSt = 3 | DĺžkaMin = 42 | DĺžkaVZ = z | Najväčšie mesto = [[Madrid]] | Úradné jazyky = [[španielčina|španielčina (kastílčina)]]{{#tag:ref|O používaní výrazov španielčina vs. kastílčina pozri vysvetlenie v článku [[španielčina]]|group=pozn}}, [[katalánčina]] / [[valencijčina]] (v [[Katalánsko|Katalánsku]], [[Valencia|Valencii]] a na [[Baleárske ostrovy|Baleárskych ostrovoch]]), [[arančina]] (v [[Katalánsko|Katalánsku]]), [[galícijčina]] (v [[Galícia|Galícii]]) a [[baskičtina]] (v [[Baskicko|Baskicku]] a [[Navarra|Navarre]]) | Štátne zriadenie = unitárna parlamentná [[konštitučná monarchia]] | Funkcie politických predstaviteľov = Kráľ<br />Predseda vlády | Politickí predstavitelia = [[Filip VI. (Španielsko)|Filip VI.]]<br />[[Pedro Sánchez]] | Vznik = [[20. január]] [[1479]]: [[Katolícke Veličenstvá|dynastická únia]]<br />[[14. marec]] [[1516]]: [[Habsburské Španielsko|jediný panovník]]<br />[[9. jún]] [[1715]]: centralizovaný štát<br />[[19. marec]] [[1812]]: prvá ústava<br />[[29. december]] [[1978]]: súčasná ústava<br />[[1. január]] [[1986]]: vstup do EHS{{#tag:ref|[[Európska únia]] (EÚ) od roku 1993.|group=pozn}} | Susedia = [[Francúzsko]], [[Andorra (štát)|Andorra]], [[Portugalsko]], [[Gibraltár]] ([[Spojené kráľovstvo]]), [[Maroko]] | Rozloha = 505 990 | Poradie rozloha = 51 | Rozloha vody = | Percento vody = 0,89 | Odhad počtu obyvateľov =48 692 804 | Rok odhad počtu obyvateľov =2024 | Poradie odhad počtu obyvateľov =30 | Sčítanie počtu obyvateľov = | Rok sčítanie počtu obyvateľov = | Hustota obyvateľstva = 97 | Poradie hustota =121 | HDP = 1,647 biliónov | Rok HDP = 2024 | Poradie HDP = 15 | HDP na hlavu = 34 045 | Poradie HDP na hlavu = 32 | HDI = 0,911 | Rok HDI = 2022 | Poradie (HDI) = 27 | Kategória HDI = veľmi vysoký | Mena = euro | Kód meny = EUR | Časové pásmo = [[CET]] | UTC posun = +1 | Letný čas = [[CEST]] | UTC posun leto = +2 | Medzinárodný kód = ESP / ES | Kód motorových vozidiel = E | Internetová doména = .es | Smerové telefónne číslo = 34 | Poznámky = ¹Zahŕňa aj [[Kanárske ostrovy]], autonómne mestá [[Ceuta]] a [[Melilla]] a 3 miesta suverenity na pobreží [[Maroko|Maroka]] – [[Chafarinas]], [[Peñón de Vélez de la Gomera]] a [[Peñón de Alhucemas]]. |Demonym=[[Španiel]], [[Španielka]]}} '''Španielsko''' ({{V jazyku|spa|''España''}}), dlhý tvar '''Španielske kráľovstvo''' ({{V jazyku|spa|''Reino de España''}}), je [[štát]] v [[Južná Európa#Štáty južnej Európy|juhozápadnej Európe]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Spain | priezvisko = | meno = | autor = Vicente Rodriguez, Joseph F. O'Callaghan | odkaz na autora = | titul = Encyclopædia Britannica | url = https://www.britannica.com/place/Spain | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | miesto = | dátum vydania = 1998-10-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-06-14 | jazyk = }}</ref> ktorého časti územia ležia v [[Atlantický oceán|Atlantickom oceáne]], [[Stredozemné more|Stredozemnom mori]] a [[Afrika|Afrike]]. Je najväčšou krajinou južnej Európy a štvrtým najľudnatejším členským štátom [[Európska únia|Európskej únie]]. Rozprestiera sa na väčšine [[Pyrenejský polostrov|Pyrenejského polostrova]] a jej územie zahŕňa aj [[Kanárske ostrovy]] v Atlantickom oceáne, [[Baleáry|Baleárske ostrovy]] v Stredozemnom mori, Západnú Saharu, Madeiru, Sokotru a autonómne mestá [[Ceuta]] a [[Melilla]] v Afrike. [[Polostrovné Španielsko]] hraničí na severe s [[Francúzsko|Francúzskom]], [[Andorra|Andorrou]] a [[Biskajský záliv|Biskajským zálivom]], na východe a juhu so Stredozemným morom a [[Gibraltár|Gibraltárom]] a na západe s [[Portugalsko|Portugalskom]] a Atlantickým oceánom. Hlavným a najväčším mestom Španielska je [[Madrid]]; medzi ďalšie veľké mestské oblasti patria [[Barcelona]], [[Valencia (mesto)|Valencia]], [[Zaragoza]], [[Sevilla]], [[Malaga|Málaga]], [[Murcia (mesto)|Murcia]], [[Palma de Mallorca]], [[Las Palmas de Gran Canaria]] a [[Bilbao]]. V ranom staroveku obývali Pyrenejský polostrov [[Kelti|keltské]] a [[Iberi|iberské]] kmene spolu s ďalšími miestnymi predrímskymi národmi. Po [[Rímske dobytie Pyrenejského polostrova|dobytí Pyrenejského polostrova Rimanmi]] vznikla provincia [[Hispánia]]. Po [[Romanizácia (dejiny)|romanizácii]] a [[Christianizácia (šírenie kresťanstva)|christianizácii]] Hispánie sa po [[Pád Západorímskej ríše|páde Západorímskej ríše]] začali do krajiny [[Sťahovanie národov|sťahovať kmene]] zo strednej Európy vrátane [[Vizigóti|Vizigótov]], ktorí vytvorili [[Vizigótske kráľovstvo]] s centrom v [[Toledo|Tolede]]. Začiatkom ôsmeho storočia väčšinu polostrova [[Moslimské dobytie Pyrenejského polostrova|dobyl Umajjovský kalifát]] a počas ranej islamskej vlády sa [[Al-Andalus]] stal dominantnou polostrovnou mocnosťou s centrom v [[Córdoba (mesto v Španielsku)|Córdobe]]. V severnej časti Pyrenejského polostrova vzniklo niekoľko kresťanských kráľovstiev, medzi nimi najmä [[Astúrske kráľovstvo|Astúria]], [[Leónske kráľovstvo|León]], [[Kastílske kráľovstvo|Kastília]], [[Aragónske kráľovstvo|Aragónsko]], [[Navarrské kráľovstvo|Navarra]] a [[Portugalské kráľovstvo|Portugalsko]]; uskutočnili prerušovanú vojenskú expanziu na juh a opätovné osídľovanie, známe ako ''[[reconquista]]'', čím odrazili islamskú nadvládu na Pyrenejskom polostrove, ktorá vyvrcholila kresťanským obsadením [[Granadský sultanát|nasridského kráľovstva Granada]] v roku 1492. Dynastické spojenie [[Kastílska koruna|Kastílskej]] a [[Aragónska koruna|Aragónskej koruny]] v roku 1479 pod vládou [[Katolícke Veličenstvá|katolíckych monarchov]] sa často považuje za ''[[de facto]]'' zjednotenie Španielska ako [[Národný štát|národného štátu]]. Španielsko viedlo [[zámorské objavy]], počas ktorej bolo priekopníkom v [[Európska kolonizácia Ameriky|objavovaní a kolonizácii]] [[Nový svet (geografia)|Nového sveta]], uskutočnilo [[Magellanova expedícia|prvú plavbu okolo sveta]] a vytvorilo jednu z [[Zoznam najväčších ríš|najväčších ríš v dejinách]]. [[Španielske impérium]] nakoniec dosiahlo celosvetový rozmer, rozšírilo sa na všetky kontinenty a podporilo vznik globálneho obchodného systému poháňaného najmä [[Drahý kov|drahými kovmi]]. V 18. storočí sa uskutočnili rozsiahle reformy a najmä reformy Bourbonovcov, ktoré centralizovali kontinentálne Španielsko. V 19. storočí po víťazstve v [[Španielska vojna za nezávislosť|polostrovnej vojne]] viedli nasledujúce politické rozpory medzi [[Liberalizmus|liberálmi]] a [[Osvietenský absolutizmus|absolutistami]] k osamostatneniu väčšiny [[Španielska Amerika|amerických kolónií]]. Tieto politické rozpory sa napokon zjednotili v 20. storočí počas [[Španielska občianska vojna (1936)|španielskej občianskej vojny]], čo viedlo k vzniku [[Frankistické Španielsko|frankistickej diktatúry]], ktorá trvala do roku 1975. Po obnovení demokracie a vstupe do Európskej únie krajina zažila hospodársky rozmach, ktorý ju zásadne spoločensky a politicky zmenil. Od čias ''[[Španielsky zlatý vek|Siglo de Oro]]'' majú [[španielske umenie]], [[Španielska architektúra|architektúra]], [[Španielska hudba|hudba]], [[Španielska poézia|poézia]], [[Španielske barokové maliarstvo|maliarstvo]], [[Španielska literatúra|literatúra]] a [[Španielska kuchyňa|kuchyňa]] vplyv na celom svete, najmä v [[Západná Európa|západnej Európe]] a [[Amerika (svetadiel)|Amerike]]. Španielsko sa považuje za jednu z hlavných latinských krajín Európy a kultúrnu veľmoc.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Beyond Bullfights and Sangria: Five Centuries of Spanish History through Its Music, Art, and Literature - UC San Diego Extension | url = http://extension.ucsd.edu/studyarea/index.cfm?vAction=singleCourse&vCourse=OSHR-70055 | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2016-11-25 | dátum prístupu = 2024-03-07 | url archívu = https://web.archive.org/web/20161125111234/http://extension.ucsd.edu/studyarea/index.cfm?vAction=singleCourse&vCourse=OSHR-70055 | dátum archivácie = 2016-11-25 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Las costumbres que han hecho de España una potencia mundial del Patrimonio | url = https://www.abc.es/cultura/20140703/abci-espana-patrimonio-inmaterial-humanidad-201407011734.html | vydavateľ = Diario ABC | dátum vydania = 2014-07-03 | dátum prístupu = 2024-03-07 | jazyk = es}}</ref> Odrazom veľkého [[Španielska kultúra|kultúrneho bohatstva]] Španielska je jeden z najväčších počtov [[Svetové dedičstvo UNESCO|pamiatok svetového kultúrneho dedičstva]] na svete, je [[Rebríček svetového cestovného ruchu|druhou najnavštevovanejšou krajinou]] na svete a najobľúbenejšou destináciou [[Program Erasmus|európskych]] študentov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = What are the most popular Erasmus destinations? {{!}} Wimdu {{!}} Holiday Rentals Worldwide | url = https://www.wimdu.co.uk/blog/discover-popular-erasmus-destinations | vydavateľ = Wimdu - Accommodation, Holiday Apartments & Villas | dátum prístupu = 2024-03-07 | jazyk = en-GB}}</ref> Jeho kultúrny vplyv sa rozširuje na viac ako 600 miliónov hispanofónnych obyvateľov, vďaka čomu je [[španielčina]] [[Zoznam jazykov podľa počtu hovoriacich|druhým najpoužívanejším materinským jazykom]] na svete a najrozšírenejším [[Románske jazyky|románskym jazykom]] na svete.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 572 millones de personas hablan español, cinco millones más que hace un año, y aumentarán a 754 millones a mediados de siglo | url = https://www.cervantes.es/sobre_instituto_cervantes/prensa/2017/noticias/Presentaci%C3%B3n-Anuario-2017.htm | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2021-05-13 | dátum prístupu = 2024-03-07 | url archívu = https://web.archive.org/web/20210513000611/https://www.cervantes.es/sobre_instituto_cervantes/prensa/2017/noticias/Presentaci%C3%B3n-Anuario-2017.htm | dátum archivácie = 2021-05-13 }}</ref> Španielsko je [[Sekulárny štát|sekulárnou]] [[Parlamentarizmus|parlamentnou demokraciou]] a [[Konštitučná monarchia|konštitučnou monarchiou]], ktorej hlavou štátu je kráľ [[Filip VI. (Španielsko)|Filip VI.]] Je to významná vyspelá kapitalistická ekonomika,<ref>{{Citácia periodika|titul=Number of the Week: $10.2 Trillion in Global Borrowing|url=https://www.wsj.com/articles/BL-REB-12335|periodikum=WSJ|dátum prístupu=2024-03-07|jazyk=en-US|meno=Mark|priezvisko=Whitehouse}}</ref> ktorá je [[Zoznam štátov podľa hrubého domáceho produktu|pätnástou najväčšou ekonomikou na svete podľa nominálneho HDP]] (štvrtá v Európskej únii) a [[Zoznam krajín podľa HDP (parita kúpnej sily)|pätnástou najväčšou podľa parity kúpnej sily]]. Španielsko je členom [[Organizácia Spojených národov|Organizácie Spojených národov]], [[Európska únia|Európskej únie]], [[Eurozóna|eurozóny]], [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|Organizácie Severoatlantickej zmluvy]] (NATO), stálym hosťom skupiny [[G20]] a je súčasťou mnohých ďalších medzinárodných organizácií, ako je [[Rada Európy]] (RE), [[Organizácia iberoamerických štátov]] (OEI), [[Únia pre Stredomorie]], [[Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj]] (OECD), [[Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe]] (OBSE) a [[Svetová obchodná organizácia]] (WTO). == Názov == Názov Španielska (''España'') pochádza z názvu [[Hispánia|''Hispania'']], ktorý používali Rimania pre [[Pyrenejský polostrov]] a jeho provincie v dobe [[Rímske cisárstvo|Rímskej ríše]]. Etymologický pôvod termínu Hispania je neistý, aj keď Feničania označovali tento región ako ''Spania'' (čo znamená „krajina králikov“), preto je najviac prijímaná [[Feničtina|fénická]] teória.<ref>{{cite web|url=http://www.abc.es/espana/20140829/abci-donde-procede-palabra-espana-201408281811.html|title="I-span-ya", el misterioso origen de la palabra España|last=ABC|date=28 August 2014|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20161113170715/http://www.abc.es/espana/20140829/abci-donde-procede-palabra-espana-201408281811.html|archive-date=13 November 2016}}</ref> O jeho pôvode existuje mnoho správ a hypotéz: Jesús Luis Cunchillos [es] tvrdil, že koreňom termínu ''span'' je [[Feničtina|fenické]] slovo ''spy'', čo znamená „kúť kovy“. Preto by ''i-spn-ya'' znamenalo „krajina, kde sa kujú kovy“.<ref># Linch, John (director), Fernández Castro, María Cruz (del segundo tomo), Historia de España, El País, volumen II, La península Ibérica en época prerromana, p. 40. Dossier. La etimología de España; ¿tierra de conejos?, {{ISBN|978-84-9815-764-2}}</ref> Môže ísť o odvodeninu fenického ''I-Shpania'', čo znamená „ostrov králikov“, „krajina králikov“ alebo „okraj“, čo je odkaz na polohu Španielska na konci Stredozemného mora; na rímskych minciach razených v tejto oblasti od doby vlády cisára [[Hadrián|Hadriána]] je zobrazená ženská postava s králikom pri nohách<ref name="burke">{{cite book|last=Burke|first=Ulick Ralph|title=A History of Spain from the Earliest Times to the Death of Ferdinand the Catholic, Volume 1|publisher=Longmans, Green & Co|year=1895|location=London|page=12|hdl=2027/hvd.fl29jg?urlappend=%3Bseq=36}}</ref> a [[Strabón]] ju nazval „krajinou králikov“.<ref>{{Citácia knihy | titul = Catholic Encyclopedia (1913)/Spain | url = https://en.wikisource.org/wiki/Catholic_Encyclopedia_(1913)/Spain | rok vydania = 1913 }}</ref> Spomínané slovo v skutočnosti znamená „[[Damany|daman]]“, možno preto, že Feničania tieto dve zvieratá zamieňali.<ref>{{cite web|url=http://www.understandinganimalresearch.org.uk/news/staff-blog/rabbits-fish-and-mice-but-no-rock-hyrax/|title=Rabbits, fish and mice, but no rock hyrax|website=Understanding Animal Research|access-date=31 October 2018|archive-date=31 October 2018|archive-url=https://web.archive.org/web/20181031134610/http://www.understandinganimalresearch.org.uk/news/staff-blog/rabbits-fish-and-mice-but-no-rock-hyrax/|url-status=live}}</ref> Existuje aj tvrdenie, že „Hispania“ pochádza z [[Baskičtina|baskického]] slova ''Ezpanna'', čo znamená „okraj“ alebo „hranica“, čo je ďalší odkaz na skutočnosť, že Pyrenejský polostrov tvorí juhozápadný cíp európskeho kontinentu. == Dejiny == === Dejiny územia súčasného Španielska === ==== Paleolit a mezolit ==== Prvé známky ľudského osídlenia [[Pyrenejský polostrov|Pyrenejského polostrova]] sa datujú do obdobia [[paleolit]]u, konca treťohôr. Postupne sa tu objavovali [[okruhliakové industrie]] (najmä [[olduvan]]), rôzne staro- a stredo-paleotické kultúry a v mladom paleolite napríklad [[gravettien]], [[epigravettien]] a [[magdalenien]]. K najvýznamnejším náleziskám z paleolitu patria oblasti v blízkosti [[Soria|Sorie]], [[Madrid]]u a [[Lisabon]]u, jaskyňa [[Castillo (jaskyňa)|Castillo]] ([[Santander)]] terasy rieky [[Manzanares]]u, jaskyňa [[Negra (jaskyňa)|Negra]] ([[Valencia]]) a ďalšie. Paleolitický človek sa živil najmä lovom zvierat a rybolovom. Časť obdobia paleolitu sa v tejto oblasti vyznačovala jaskynným umením, ktoré sa okrem územia Francúzska zachovalo iba tu. Asi najznámejšou jaskynnou galériou je [[Altamira (jaskyňa)|Altamira]], objavená [[Marcelino Sanz de Sautuola|Marcelinom de Sautuola]] v roku [[1879]]. V [[mezolit]]e asi došlo k splynutiu [[epigravettien|epigravettienského človeka]] a kultúry [[capsien]]u zo severnej Afriky. Na severe Španielska sa vyskytovala kultúra [[asturien]]. ==== Neolit ==== Neolit je charakteristický zmenou spôsobu života: z kočujúceho lovca-zberača sa stáva poľnohospodár, ktorý sa usadzuje v blízkosti vodných tokov a zakladá prvé stabilnejšie sídla. Objavujú sa prvé nálezy tkanín, kovových predmetov a nástrojov, ale najmä keramiky. Tento spôsob života a nové zručnosti sa sem dostávajú z [[Mezopotámia|Mezopotámie]], no má i svoje lokálne osobitosti: vzniká tu napríklad [[kultúra zvoncovitých pohárov]], známa neskôr aj v západnej Európe. Objavuje sa zreteľný kult uctievania mŕtvych a typické pohrebiská pre toto obdobie ([[dolmen]]y). ==== Bronzová doba ==== Približne v roku [[2000 pred Kr.]] sa v oblasti Pyrenejského polostrova rozvíja výroba [[bronz]]u – bohaté náleziská [[cínovec|cínovca]] boli najmä na severozápade. Najvýznamnejšie vykopávky z tohoto obdobia sa nachádzajú v [[Los Millares]] (provincia Almería). Nastáva pomerne pokojné obdobie s rozvojom poľnohospodárstva a keramiky. Okolo roku [[1100 pred Kr.]] sa sem z Blízkeho východu dostávajú [[Feničania]]. Usadzujú sa v Gadire (súčasný [[Cádiz]]) a začínajú ovplyvňovať dianie v tejto oblasti. Súčasne prekračujú stredoeurópske národy (najmä [[Kelti]]) [[Pyreneje]] a usadzujú sa na juhu od nich (údolie Ebra, stredomorské pobrežie). Následkom je postupné zvýrazňovanie kultúrnych rozdielov medzi jednotlivými oblasťami polostrova: juhovýchod sa dostáva pod vplyv stredomorských národov, atlantické pobrežné pásmo je pod vplyvom západnej Európy a vnútrozemie ovplyvňujú prisťahovalci zo severu, ktorí so sebou prinášajú znalosti nového kovu – [[železo|železa]]. Najvýznamnejší vplyv na oblasť Pyrenejského polostrova v období posledného tisícročia pred Kr. mali mesto [[Tartessos]] a [[Kartágo]], [[Iberovia]], [[Feničania]], [[staroveké Grécko|Gréci]] a [[Kelti]]. Najmä Kartágo tu po strate [[Sicília|Sicílie]], [[Sardínia|Sardínie]] a [[Korzika|Korziky]] získalo vďaka generálovi [[Hamilkar Barkas|Hamilkarovi Barkasovi]] a jeho zaťovi [[Hasdrubal Krásny|Hasdrubalovi]] veľké územia: podarilo sa im dobyť celú južnú časť Pyrenejského polostrova až po rieku [[Ebro]] a potvrdiť ich podpisom tzv. „Dohody o Ebre“ s [[Staroveký Rím|Rímom]] v roku [[226 pred Kr.]] Hasdrubalov nástupca [[Hannibal Barkas|Hannibal]] sa rozhodol získané územie ešte viac rozšíriť; jeho vojenský úder na [[Saguntum]] vyvolal [[druhá púnska vojna|druhú púnsku vojnu]], ktorej dôsledkom bolo v roku [[206 pred Kr.]] vyhnanie Kartágincov Rimanmi z Pyrenejského polostrova. Grécky vplyv sa uplatňoval najmä prostredníctvom obchodu: Gréci mali na pobreží Stredozemného mora niekoľko prístavov (najvýznamnejším bol pravdepodobne [[Emporion]]), ktoré čulo obchodovali s vnútrozemím. Ich vplyv však po príchode Kartága do oblasti postupne zanikol. Kelti pôsobili na území polostrova vo viacerých skupinách; najvýznamnejšiu z nich tvorili [[Keltiberi]], ktorí tu žili ako samostatné spoločenstvo až do roku [[133 pred Kr.]], kedy Rimania dobyli ich hlavnú baštu, [[Numancia|Numanciu]]. ==== Romanizácia a vznik Hispánie ==== [[Súbor:Hispania2c.JPG|thumb|right|Rímska Galícia za čias cisára [[Dioklecián]]a (293)]] Dôležitým historickým medzníkom bolo postupné začlenenie národov Pyrenejského polostrova do [[staroveký Rím|rímskeho]] kultúrneho sveta. Začalo sa [[druhá púnska vojna|druhou púnskou vojnou]] ([[219 pred Kr.|219]]{{--}}[[202 pred Kr.]]). Vojenské akcie Rimanov mali spočiatku za úlohu len odrezať zásobovaciu cestu [[Hannibal Barkas|Hannibalovi]], no neskôr zmenili taktiku a rozhodli sa Pyrenejský polostrov podmaniť. Viedli ich k tomu najmä ekonomické dôvody – bohaté náleziská kovov a úrodná pôda. V tomto období sa objavuje i nové meno pre túto oblasť – [[Hispánia]]. Obsadzovanie polostrova Rimanmi prebiehalo pomerne pomaly: trvalo od roku [[218 pred Kr.]] až do [[19 pred Kr.]], kedy do rúk Ríma padli aj územia [[Galícia|Galície]], [[Astúria|Astúrie]] a [[Santander]]u. Samotná romanizácia sa rozdeľuje na tri obdobia: * ''[[218 pred Kr.]]{{--}}[[69]]'' – od vylodenia Rimanov v [[Ampurias]]e po udelenie rímskeho práva (ius Latii) [[Titus Flavius Vespasianus|Vespasiánom]] k bližšie neurčenému dátumu (69{{--}}79) všetkým občanom Rímskej ríše. V tomto období dochádzalo k postupnému prerodu domorodých miest na mestá rímske; k vzniku nových kolónií, ktoré zakladali vojaci prepustení z armády; a k zužitkovaniu poľnohospodárskej pôdy, ktorá dovtedy bola zväčša nevyužitá. * ''[[69]]{{--}}[[212]]'' – od začiatku vlády cisára Vespasiána (69{{--}}79) a platnosti rímskeho práva. Hoci úplnú plnoprávnosť mali len rímski občania, Hispánia sa ďalej začleňovala do Rímskej ríše a preberala jej zvyky a zákony. Najvýznamnejšími predstaviteľmi rímskej kultúry sa stali v tomto období práve Hispánci – [[Marcus Valerius Martialis]], [[Marcus Fabius Quintilianus]], [[Marcus Annaeus Seneca|Seneca Starší]] a [[Lucius Annaeus Seneca|Mladší]], [[Pomponius Mela]], [[Lucius Iunius Moderatus Columella]], a ďalší. Z Hispánie pochádzali aj rímski cisári [[Marcus Ulpius Nerva Traianus|Traján]], [[Hadrián]] a [[Nerva]]. * ''[[212]]{{--}}[[409]]'' – obdobie od udelenia rímskeho občianstva všetkým obyvateľom ríše až do prvých migrácií barbarov. V tomto období došlo k rozvoju vidieka a úpadku mestskej správy. Výrazne sa po polostrove začalo šíriť [[kresťanstvo]]. Keď do oblasti prenikli [[germáni|germánske národy]] (z nich sa tu dlhšie udržali len [[Svébi]]), začali obyvatelia radšej žiť medzi barbarmi, oslobodení od daní a záväzkov voči Rímu. ==== Barbari ==== Obdobie príchodu barbarov na [[Pyrenejský polostrov]] je chaotické a historicky málo preskúmané. Známa je zmluva medzi barbarskými národmi a [[Constantius III.|Constantiom III.]], zrejme z roku [[411]]. V nej si zmluvné strany rozdelili polostrov na štyri oblasti: tarragonskú (ktorá zostala pod rímskym velením), Gallaeciu, luzitánsko-kartáginskú oblast a Baetiku, ktoré boli priznané barbarom. Vplyvy a územia obsadené jednotlivými národmi sa rýchlo menili, okrem Svébov významnú úlohu zohrávali [[Vizigóti]]. Príčinou tejto nestability a častých zmien boli hlavne občianske vojny. Na konci vlády Vizigótov došlo v dejinách tohoto územia k ďalšiemu zásadnému prelomu: jedna z bojujúcich strán požiadala o pomoc [[moslimovia|moslimov]]. Kalif [[al-Walid I.]] sa tak stal právoplatným nástupcom posledných vizigótskych kráľov, čo malo v ďalšom období za následok masívne a dobrovoľné prestupovanie obyvateľov na moslimskú vieru. === Stredoveké Španielsko === [[Súbor:Age of Caliphs.png|thumb|left|Rozsah moslimského vplyvu v stredovekej Európe.]] Začiatok tohoto obdobia kladú niektorí historici do [[5. storočie|5. storočia]] (príchod barbarov), iní až do [[8. storočie|8. storočia]] (príchod moslimov na Pyrenejský polostrov v roku [[711]]). V každom prípade sa toto územie na dlhé storočia stalo moslimskou krajinou (známou ako [[Al-Andalus]]), čo výrazne ovplyvnilo miestne aj európske dejiny. [[Islam]] priniesol na polostrov jedno z vrcholných období španielskej kultúry a nastolil unikátnu politickú i hospodársku situáciu, ktorá nikde v Európe nemala obdoby. Významným faktom je aj to, že hoci sa tieto územia islamizovali, nedošlo k ich arabizácii – arabskí prisťahovalci tvorili totiž len veľmi malé percento celkového obyvateľstva. I to dokazuje, že súžitie islamu a kresťanstva bolo pokojné, islamizácia nenásilná a dobrovoľná. Kresťania v islamskom Španielsku sa nazývali [[mozarabi]] – pod podmienkou platenia určitých poplatkov mohli vyznávať svoju vieru a mať vlastné náboženské inštitúcie; moslimovia ich vo viere podporovali, prinášala im totiž zisk. Ako napísal jeden moslimský kronikár – kresťania prestupovali na moslimskú vieru len z troch dôvodov: ak chceli uniknúť kresťanskej spravodlivosti, nechceli platiť dane alebo chceli mať viac manželiek. Navyše otroci dostali slobodu. Kresťanské kráľovstvá, ktoré na polostrove vznikli ako reakcia na moslimský vpád, boli rovnako v porovnaní so svojimi náprotivkom na východe unikátne. Panovník tu mal oveľa vyššiu, takmer absolútnu moc; šľachta a duchovenstvo nevlastnili pôdu (všetka neobrábaná pôda patrila kráľovi) a žili len z toho, čo im on sám poskytol. Navyše na hranici medzi kresťanským a moslimským svetom v tomto období existovala hranica (la frontera) – akési „územie nikoho“, kde žila veľká skupina slobodných roľníkov, ktorí tu na vlastné riziko obrábali dostupnú pôdu – pritom v ostatnej Európe vládlo [[nevoľníctvo]]. Moslimovia žijúci na kresťanskom území sa nazývali [[mudejári]] – dosiahli vysokú kultúrnu vyspelosť: v neskorom stredoveku mali v [[Zaragoza|Zaragoze]] dokonca vlastnú univerzitu. Vo včasnom stredoveku existovali na Pyrenejskom polostrove dve úplne odlišné skupiny: kresťanská s vidieckym, nerozvinutým a primitívnym hospodárstvom, ktorého základom bolo poľnohospodárstvo a chov dobytka, a moslimská. Tá mala výrazne obchodný charakter, s prosperujúcim hospodárstvom mestského typu, s dostatkom pevnej meny, kontrolujúca celý európsky trh so [[zlato]]m. O znovudobytí moslimských území sa začalo v kresťanských oblastiach vážnejšie uvažovať až v 11. storočí, kedy boli kresťania už dostatočne silní: zrodila sa myšlienka [[reconquista|reconquisty]]. Príčinou bol náboženský ideál „šírenia viery s mečom v ruke,“ ktorý sa v Európe objavil a viedol k vzniku prvých [[Križiacka výprava|križiackych výprav]]. Dovtedy na boj nebol dôvod, pretože moslimovia na svojich územiach umožňovali slobodné vyznávanie kresťanskej viery. Od [[11. storočie|11. storočia]] prúdilo veľké množstvo moslimského zlata do kresťanských pokladníc prostredníctvom daní, ktoré moslimskí vládcovia platili vládcom kresťanským. Tieto dane, známe ako vazalské dávky (parias), sa s prestávkami vyberali až do polovice [[15. storočie|15. storočia]]. V tom čase priplávali [[portugalsko|Portugalci]] do [[Guinejský záliv|Guinejského zálivu]] a začali so strediskami v severnej Afrike ([[Sudán]]), produkujúcimi zlato obchodovať priamo. Tovar vyrábaný v moslimskej [[Granada|Granade]] stratil svoje odbytisko a Granada nebola ďalej schopná platiť. Katolícki králi potom tento štát zlikvidovali. Hoci je Pyrenejský polostrov považovaný za veľmi príjemnú a úrodnú oblasť, skutočnosť je odlišná. Veľké výkyvy teploty a časté obdobia sucha sú tu bežné. Početné hladomory z neúrody tak výrazne ovplyvňovali stredoveké dejiny, architektúru i umenie Španielska. Rovnako slová Hispánia a „España“ (Španielsko) nemali vždy rovnaký význam. Za vlády Vizigótov slovo označovalo celý polostrov, potom do [[12. storočie|12. storočia]] sa slovom „España“ v stredovekých kronikách označovali len moslimami ovládané územia. Potom sa znovu začal takto označovať celý polostrov bez ohľadu na územné členenie a aktuálnu politickú situáciu. Stredoveký obyvateľ Pyrenejského polostrova bol vždy veriaci: či už [[kresťan]] alebo [[moslim]]. Náboženské vedomosti obyčajných ľudí však boli veľmi slabé. Navyše vieru v tomto období veľmi výrazne ovplyvňovali povery, pričom nezáležalo na postavení. ==== Raný stredovek (8. – 11. storočie) ==== [[Súbor:Europe 814.jpg|thumb|right|Mapa Európy v roku 814]] Bolo to obdobie rozkvetu moslimských území na Pyrenejskom polostrove; ich postupný úpadok je zároveň jeho koncom. V ôsmom storočí boli [[Zoznam vizigótskych kráľov|vizigótski králi]] nahradení moslimským emirom, kresťanstvo islamom a vidiecke hospodárstvo mestským. Tento proces začal [[28. apríl]]a [[711]], kedy sa v oblasti Gibraltáru vylodil moslim [[Tárik ibn Zijád]], aby pomohol stúpencom [[Witiza]] proti vizigótskemu kráľovi [[Roderich]]ovi. Tárik zvíťazil v bitke pri rieke [[Guadalete (rieka)|Guadalete]] ([[19. júl|19.]]{{--}}[[26. júl]] [[711]], pri meste Lakka), v ktorej Roderich zahynul; to ho však nezastavilo a pokračoval v obsadzovaní ďalších území, až [[11. november|11. novembra]] [[711]] dobyl [[Toledo]]. V auguste [[712]] sa spája s [[Músá ibn Nusajr]]om, ktorý sa vylodil v [[Algeciras]]e, dobyl [[Sevilla|Sevillu]] a [[Mérida|Méridu]] a spoločne s Tárikom obsadil [[Zaragoza|Zaragozu]] ([[714]]) a [[Lugo]]. [[Al-Hurr]] sa v rokoch [[716]]{{--}}[[719]] zmocnil oblasti dnešného [[Katalánsko|Katalánska]]; [[as-Samh]] dobyl [[Narbonne]] ([[720]]) a [[Anbasa]] dokončil v tom istom roku obsadenie vizigótskej Septimánie. Zábor území mal dve formy: * ''sulh'' – násilné zabratie (kresťania na nich boli považovaní za chránencov) * ''ahd'' – nenásilné zabratie po vyjednávaní (uznával vlastníctvo pôdy, zachovával slobodu vyznania a politickú autonómiu; kresťania boli považovaní za spojencov) V oboch prípadoch mohli kresťania – ak platili dane – slobodne vyznávať svoje náboženstvo. Moslimské sily boli malé, odhadujú sa dnes asi na 10&nbsp;000 mužov; väčšinu tvorili [[Berberi]] zo severnej Afriky, Arabov bolo málo. Neskôr prišli [[Sýrčania]] v počte asi 30&nbsp;000. Hranice medzi kresťanskými a moslimskými územiami v 8. storočí tvorila línia vedúca údolím Miña a Duera, navarrsko-aragonským krajom Las Bárdenas, Cinco Villas, pustinou Violada, oblasťou Los Monegros a La Litera a léridskou nížinou. Tieto územia boli väčšinou pusté, veľmi riedko obývané a medzi obomi skupinami tak zostali len dve významnejšie styčné oblasti: stredné povodie rieky [[Ebro]] a katalánske pobrežie. Kresťania v týchto miestach postavili veľké množstvo opevnení a [[hrad]]ov, podľa ktorých dostali neskôr svoje mená – [[Kastília]] ([[latinčina|lat]]. castella – hrad) a [[Katalánsko]] (krajina castlans, hradných pánov). ''Podrobnejšie informácie sú v článkoch o [[Córdobský emirát|Córdobskom emiráte]] a [[Córdobský kalifát|kalifáte]], [[Astúrske kráľovstvo|Astúrskom kráľovstve]].'' ==== Neskorý stredovek (13. – 15. storočie) ==== Toto obdobie bolo charakteristické rozmachom kresťanstva a vznikli tu základy budúceho zjednoteného Španielska. === Novovek === Španielsko ako štát vzniklo postupným zjednocovaním viacerých kráľovstiev v 15. a 16. storočí. Ako štátny útvar malo najväčší svetový vplyv v [[16. storočie|16.]] a [[17. storočie|17. storočí]], kým nepodľahlo v boji o nadvládu nad morom [[Anglicko|Anglicku]]. Následné nezachytenie obchodnej a vedeckotechnickej revolúcie malo za následok ďalší pokles bohatstva i politického vplyvu až za [[Francúzsko]] a [[Nemecko]]. Krajina v oboch svetových vojnách zostala neutrálna, výrazne však utrpela v [[Španielska občianska vojna (1936)|občianskej vojne]] ([[1936]]{{--}}[[1939]]). Po smrti diktátora [[Francisco Franco|Francisca Franca]] v roku [[1975]] nastúpila krajina cestu k rýchlej demokratizácii a ekonomickému rastu. Tento proces vyvrcholil vstupom Španielska do [[EU]] v roku [[1986]]. V súčasnosti bojuje najmä s vysokou nezamestnanosťou a útokmi teroristickej organizácie [[Baskicko a jeho sloboda]] (ETA). == Geografia == [[Súbor:Spain.png|thumb|upright=1.5|Fyzická mapa Španielska (bez Kanárskych ostrovov)]] {{Hlavný článok|Geografia Španielska}} Španielsko leží v juhozápadnej časti Európy, na [[Pyrenejský polostrov|Pyrenejskom polostrove]]. Jeho severné hranice tvorí pobrežie s [[Biskajský záliv|Biskajským zálivom]], severovýchodne susedí s [[Francúzsko]]m, kde tvoria prírodnú hranicu [[Pyreneje]], južne a juhovýchodne je hranicou pobrežie [[Stredozemné more|Stredozemného mora]], západnú hranicu tvorí pobrežie [[Atlantický oceán|Atlantického oceánu]] a hranica s [[Portugalsko]]m. Jeho hranice majú celkovo {{km|1917.8|m}} a hraničí s nasledovnými krajinami: * ''[[Andorra]]'' – {{km|63.7|m}} * ''[[Francúzsko]]'' – {{km|623|m}} * ''[[Gibraltár]]'' – {{km|1.2|m}} * ''[[Portugalsko]]'' – {{km|1214|m}} * ''[[Maroko]]'' – provincia [[Ceuta]] {{km|6.3|m}} a provincia [[Melilla]] {{km|9.6|m}} Pobrežie má celkovú dĺžku {{km|4964|m}}. Krajina leží v miernom klimatickom pásme. Najnižším bodom je Atlantický oceán – 0 metrov nad morom, najvyšším [[Pico de Teide]] na ostrove [[Tenerife]] ([[Kanárske ostrovy]]) – 3&nbsp;718 metrov nad morom. Vnútrozemiu Španielska dominujú vysoké náhorné plošiny ({{V jazyku|spa|mesetas}}) ako [[Meseta León]] a [[La Mancha]] a pohoria [[Pyreneje]], [[Sierra Nevada (Španielsko)|Sierra Nevada]] a [[Kantábrijské vrchy]]. Z týchto pohorí vytekajú rieky [[Tajo]], [[Ebro]], [[Douro (rieka)|Duero]], [[Guadiana]] a [[Guadalquivir]]. Údolné nivy sú pozdĺž pobrežia, najväčšia z nich leží pri Guadalquivir v [[Andalúzia|Andalúzii]], na východe sú údolia riek [[Segura]], [[Júcar]] a [[Turia]]. Z východu Španielsko obmýva [[Stredozemné more]], v ktorom sa nachádzajú [[Baleáry|Baleárske ostrovy]]; zo severu [[Biskajský záliv]], zo západu [[Atlantický oceán]], v ktorom sa nachádzajú [[Kanárske ostrovy]]. Najvyššou horou je [[Pico de Teide]] ({{m|3718|m}}) na ostrove [[Tenerife]], jedna z najväčších [[sopka|sopiek]] sveta. Na pevninskom Španielsku náleží prvenstvo hore [[Mulhacén]] ({{m|3478|m}}) pri [[Granada|Granade]], nasleduje [[Pico de Aneto]] ({{m|3404|m}}), najvyšší vrchol [[Pyreneje|Pyrenejí]]. Španielsko je vcelku bohaté i na prírodné zdroje – [[uhlie]], [[železo|železnú]] a [[meď|medenú]] rudu, [[olovo]], [[zinok]], [[Urán (chemický prvok)|urán]], [[ortuť]], [[wolfrám]], [[magnezit]], [[kaolín]] a ďalšie. Má veľké plochy ornej pôdy – viac ako 27&nbsp;%, trvalo je obrábaných cca 10&nbsp;%. === Podnebie === Španielsko možno rozdeliť podľa [[podnebie (klíma)|podnebia]] do štyroch oblastí: * Pobrežie Stredozemného mora: najteplejšie na východnej a južnej časti krajiny; dažďové obdobia sú jar a jeseň. Pokojné letá s príjemnými teplotami. * Vnútrozemie: Veľmi studené zimy (na severe a v Madride často so snehom, teploty až −10&nbsp;°C) a veľmi horúce a suché letá (teploty až 40&nbsp;°C). * Severné atlantické pobrežie: ostré zimy s pokojnými letami (trošku chladnejšími). * Kanárske ostrovy: subtropické počasie, s príjemnými teplotami (18&nbsp;°C až 24&nbsp;°C) po celý rok. == Vláda a politika == [[Súbor:Mariano Rajoy cena con el Rey Juan Carlos y los expresidentes del Gobierno Rodríguez Zapatero, Aznar y González (cropped).jpg|náhľad|Bývalý španielsky kráľ [[Ján Karol I.]] (vládol 1975-2014) a s ním štyria bývalí španielski premiéri, zľava: [[José María Aznar]] (1996-2004), [[Mariano Rajoy]] (2011-2019), [[Felipe González]] (1982-1996) a [[José Luis Rodríguez Zapatero]] (2004-2011).]] [[Súbor:SpainCongressDiagram2019-11.svg|náhľad|Zloženie [[Kongres poslancov|Kongresu poslancov]] po španielskych parlamentných voľbách v novembri 2019. [[Španielska socialistická robotnícka strana|PSOE]] je zobrazená červenou, [[Ľudová strana (Španielsko)|PP]] modrou a [[VOX (politická strana)|VOX]] zelenou farbou.]] Najvyššími štátnymi orgánmi sú kráľ, parlament a vláda. Kráľ je hlavou štátu, reprezentuje štát navonok, zvoláva a rozpúšťa parlament. Má právomoc schvaľovať a vyhlasovať zákony. Je hlavou štátu na základe systému [[primogenitúra|primogenitúry]]. Španielsky parlament, oficiálne [[Generálne kortesy]], je dvojkomorový, skladá sa z dolnej komory, [[Kongres poslancov|Kongresu poslancov]] (350 poslancov) a hornej komory, [[Senát Španielska|Senátu]] (265 senátorov).<ref name="ustava">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Constitución Española | url = https://www.boe.es/diario_boe/txt.php?id=BOE-A-1978-31229 | vydavateľ = Agencia Estatal Boletín Oficial del Estado | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-11-13 | miesto = | jazyk = es }}</ref> Obe komory sú volené naraz a na obdobie štyroch rokov, pričom do dolnej komory sa volí na základe pomerného zastúpenia a volebným obvodom je provincia. V Senáte má každá provincia štyroch svojich zástupcov. Kortesy majú legislatívnu moc a kontrolujú fungovanie vlády.<ref name="ustava"/> Výkonná a riadiaca moc je zverená [[Vláda Španielskeho kráľovstva|vláde]]. Jej poradným orgánom je Štátna rada. Predseda vlády môže byť zastúpený kráľom alebo parlamentom. V krajine sa po páde Francovho režimu vytvorila pluralitná politická štruktúra, v ktorej dlhodobo dominovali dve strany – [[Ľudová strana (Španielsko)|Ľudová strana]] (Partido Popular, PP) a [[Španielska socialistická robotnícka strana]] (Partido Socialista Obrero Espana, PSOE). Tieto strany boli schopné vytvoriť v 90. a 0. rokoch jednofarebné vlády s dostatočnou politickou podporou v parlamente.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = NSD | url = https://nsd.no/european_election_database/country/spain/parties.html | vydavateľ = nsd.no | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-11-13 | miesto = | jazyk = en | url archívu = https://web.archive.org/web/20191113122725/https://nsd.no/european_election_database/country/spain/parties.html | dátum archivácie = 2019-11-13 }}</ref> Po roku 2010 začali rásť na význame aj ďalšie politické strany, pričom medzi najdôležitejšie patrí stredová liberálna strana [[Občania (Španielsko)|Občania]] (Ciudadanos, C's), ľavicová aliancia [[Unidas Podemos]] (Spoločne môžeme) a pravicová strana [[VOX (politická strana)|VOX]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Parra | meno = Aritz and Joseph WILSON | autor = | odkaz na autora = | titul = Far Right Vox Party Surges Amid Socialist Win in Spain | url = https://time.com/5723678/spain-elections-vox/ | vydavateľ = time.com | dátum vydania = 11.11.2019 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-11-13 | miesto = | jazyk = en | url archívu = https://web.archive.org/web/20191112043924/https://time.com/5723678/spain-elections-vox/ | dátum archivácie = 2019-11-12 }}</ref> Okrem celošpanielsky etnicky španielskych strán v krajine pôsobia aj regionalisticky či etnicky orientované strany a hnutia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Llach | meno = Laura | autor = | odkaz na autora = | titul = After the election deadlock, which parties could govern Spain? | url = https://www.euronews.com/2019/11/11/after-the-election-deadlock-which-parties-could-govern-spain | vydavateľ = euronews.com | dátum vydania = 2019-11-11 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-11-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> Medzi najvýznamnejšie patria [[Katalánsko|katalánske]] a [[Baskicko|baskické strany]]. Sem možno zaradiť otvorene autonomistické strany [[Junts per Catalunya]] (Spolu pre Katalánsko, JxCat) a [[Katalánska republikánska ľavica]] (Esquerra Republicana de Catalunya, ERC) či [[Baskická nacionalistická strana|Baskickú nacionalistickú stranu]] (Euzko Alderdi Jeltzalea/Partido Nacionalista Vasco, EAJ/PNV). Strana PP či jej predchodkyňa UCD vládla v rokoch 1979-1982, 1996-2004 a 2011-2019. PSOE zase v rokoch 1982-1996, 2004-2011 a od roku 2019. Najnovšie všeobecné voľby prebehli v novembri 2019, pričom v nich zvíťazila PSOE pred PP a 12. novembra 2019 PSOE sa dohodla na koaličnej spolupráci s Unidas Podemos.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Cué | meno = Carlos | autor = | priezvisko2 = Marcos | meno2 = José | priezvisko3 = Santaeulalia | meno3 = Inés | odkaz na autora = | titul = Así se cerró en una hora la coalición imposible entre PSOE y Podemos | url = https://elpais.com/politica/2019/11/12/actualidad/1573580016_285966.html | vydavateľ = elpais.com | dátum vydania = 2019-11-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-11-13 | miesto = | jazyk = es }}</ref> === Územné nároky === ==== Územia nárokované Španielskom ==== Španielsko žiada o navrátenie [[Gibraltár]]u, malej [[Spojené kráľovstvo|britskej]] dŕžavy na južnom pobreží. Bol obsadený počas [[Vojna o španielske dedičstvo|Vojny o španielske dedičstvo]] v roku [[1704]] a bol priznaný Spojenému kráľovstvu v roku [[1713]] [[Utrechstská zmluva|Utrechtskou zmluvou]]. ==== Španielske územia nárokované inými štátmi ==== [[Maroko]] si nárokuje španielske mestá [[Ceuta]] a [[Melilla]] a neobývané [[Španielske severoafrické dŕžavy]] na severnom pobreží [[Afrika|Afriky]]. Maroko vyhlasuje, že tieto územia boli získané neoprávnene, nemohlo nijako zabrániť obsadeniu týchto území a nikdy neboli podpísané zmluvy o predaji. [[Portugalsko]] neuznáva španielsku suverenitu nad územím [[Olivenza]]. Portugalsko si podľa Viedenskej zmluvy ([[1815]]), ktorú Španielsko podpísalo, vyhradzuje navrátenie územia. Španieli uvádzajú, že Viedenská zmluva je neplatná a podľa Badajozskej zmluvy patrí územie Španielsku a iba povzbudzuje obe strany k diplomatickému riešeniu. == Administratívne členenie == {{hlavný článok|Administratívne členenie Španielska}} Španielsko sa delí na 17 [[autonómne spoločenstvo|autonómnych spoločenstiev]] (''Comunidades Autónomas'') a dve autonómne mestá (''Ciudad Autónoma''). {{Administratívne členenie Španielska (mapa)}} * [[Súbor:Bandera de Andalucía.svg|20px]] [[Andalúzia]] (Andalucía) * [[Súbor:Flag of Aragon.svg|20px]] [[Aragónsko]] (Aragón) * [[Súbor:Flag of Asturias.svg|20px]] [[Astúria]] (Asturias) * [[Súbor:Flag of the Balearic Islands.svg|20px]] [[Baleáry]] (Islas Baleares) * [[Súbor:Flag of Extremadura with COA.svg|20px]] [[Extremadura]] (Extremadura) * [[Súbor:Flag of Galicia.svg|20px]] [[Galícia]] (Galicia) * [[Súbor:Flag of Cantabria.svg|20px]] [[Kantábria]] (Cantabria) * [[Súbor:Bandera Castilla-La Mancha.svg|20px]] [[Kastília-La Mancha]] (Castilla La Mancha) * [[Súbor:Flag_of_Castile_and_León.svg|20px]] [[Kastília-León]] (Castilla y León) * [[Súbor:Flag of Catalonia.svg|20px]] [[Katalánsko]] (Cataluña) * [[Súbor:Flag of the Basque Country.svg|20px]] [[Baskicko]] (País Vasco) * [[Súbor:Flag of La Rioja (with coat of arms).svg|20px]] [[La Rioja (Španielsko)|La Rioja]] (La Rioja) * [[Súbor:Flag of the Community of Madrid.svg|20px]] [[Madridské spoločenstvo|Madrid]] (Madrid) * [[Súbor:Flag of the Region of Murcia.svg|20px]] [[Murcijská oblasť|Murcia]] (Murcia) * [[Súbor:Flag of Navarre.svg|20px]] [[Navarra]] (Navarra) * [[Súbor:Flag of the Land of Valencia (official).svg|20px]] [[Valencijské spoločenstvo|Valencia]] (Valencia) * [[Súbor:Flag of the Canary Islands.svg|20px]] [[Kanárske ostrovy]] (Islas Canarias) Súčasťou Španielska sú aj dve autonómne mestá, španielske [[enkláva|enklávy]] v severnej Afrike: * [[Súbor:Flag Ceuta.svg|20px]] [[Ceuta]] (Ceuta) * [[Súbor:Flag of Melilla.svg|20px]] [[Melilla]] (Melilla) Autonómne spoločenstva Španielska sa ďalej delia na 50 provincií. == Doprava == Doprava v krajine je charakterizovaná rozsiahlou sieťou ciest, diaľnic, železníc, vrátane vysokorýchlostných, letísk a prístavov. Geografická poloha Španielska robí z tohto štátu významnú spojnicu medzi Európou, Afrikou a oboma Amerikami. Väčšina siete ciest, diaľnic, železníc či iných druhov dopravy sa rozbieha z Madridu smerom k centrám jednotlivých oblastí. Krajina disponuje cestnou sieťou v dĺžke {{km|346858|m}} (odhad z roku 1997), z toho má nespevnený povrch len {{km|3469|m}}. Rozsiahla [[Diaľnice v Španielsku|sieť diaľnic]] a rýchlostných ciest – spolu {{km|14689|m}} – ju v hustote diaľničnej siete radí k popredným miestam v Európe. == Demografia == K [[1. január]]u [[2008]] obývalo Španielsko 46&nbsp;063&nbsp;511 obyvateľov;<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=INE: Demografické údaje k 1. januáru 2008 |url=http://www.ine.es/jaxi/menu.do?type=pcaxis&path=%2Ft20%2Fe245%2Fp04%2Fprovi&file=pcaxis&L=0&divi=&his= |dátum prístupu=2009-11-01 |url archívu=https://web.archive.org/web/20091129234909/http://www.ine.es/jaxi/menu.do?type=pcaxis&path=%2Ft20%2Fe245%2Fp04%2Fprovi&file=pcaxis&L=0&divi=&his= |dátum archivácie=2009-11-29 }}</ref> priemerná hustota zaľudnenia činila 91,2 obyvateľov na km², čo je mierne pod priemerom [[Európska únia|EU]]. Rozloženie obyvateľstva je silno nerovnomerné: zatiaľčo pobrežné oblasti a ostrovy sú veľmi husto zaľudnené, centrálne Španielsko je takmer pusté (kastílska [[provincia Soria]] má len 9 obyv./km²), trpiace dlhodobým starnutím obyvateľstva a jeho odchodom hlavne do [[Madrid]]u, v ktorého aglomerácii žije 14&nbsp;% obyvateľstva krajiny. Veľa Španielov žije v západnej Európe, predovšetkým vo [[Francúzsko|Francúzsku]], [[Nemecko|Nemecku]] a [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]], ďalej v [[Spojené štáty americké|USA]], [[Kanada|Kanade]], latinskoamerických krajinách a v [[Maroko|Maroku]]. Naopak v Španielsku žije početná kolónia Maročanov, Latinskoameričanov, Afričanov čiernej pleti, Číňanov, Rumunov a ďalších prisťahovalcov. Prirodzený demografický rast je nízky, prírastky obyvateľstva tvoria [[prisťahovalectvo|imigranti]] ([[#Prisťahovalectvo|pozri nižšie]]). S ohľadom na rozlohu krajiny a ďalšie vplyvy u obyvateľov existujú určité rozdiely fyziologické, charakterové, náboženské, jazykové aj vo všeobecnom vzdelaní. Obyvatelia krajiny sa označujú ako [[Španieli]]; časť obyvateľov hovoriacich inými jazykmi než [[španielčina|španielčinou]] považujú za Španielov len [[Kastílčania|Kastílčanov]] a sami sa často prehlasujú za [[Galícijčania|Galícijčanov]], [[Baskovia|Baskov]] a [[Katalánci|Kataláncov]]. Cez tri štvrtiny obyvateľov sa hlási k [[rímskokatolícka cirkev|rímskokatolíckej cirkvi]], podiel ostatných náboženstiev je veľmi nízky.<ref>[http://www.cis.es/cis/opencms/-Archivos/Marginales/2760_2779/2761/e276100.html Prieskum CIS (Cientro de Investigaciones Sociológicas), apríl 2008, otázka 33]</ref> === Jazyky === [[Súbor:Spain languages.svg|thumb|right|upright=1.5|'''Jazyková mapa Španielska'''<br />{{Legenda|#ddf1b4|'''[[Španielčina|Španielčina (kastílčina)]]''', úradný jazyk na celom území}} {{Legenda|#f59053|'''[[Katalánčina]]''', úradný}} {{Legenda|#808080|'''[[Baskičtina]]''', úradný}} {{Legenda|#2b83ba|'''[[Galícijčina]]''', úradný}} {{Legenda|#d7191c|'''[[Arančina]]''', úradný}} {{Legenda|#91cba8|'''[[Astúrčina]]/[[Leónčina]]}} {{Legenda|#fede99|'''[[Aragónčina]]'''}} ]] Najvýznamnejším a zároveň úradným jazykom Španielska je [[španielčina]] (kastílčina). K ďalším úradným jazykom patria regionálne jazyky [[katalánčina]] (používaná na východe Španielska), [[baskičtina]], [[galícijčina]] a [[arančina]]. Vedľa týchto jazykov sa v Španielsku vyskytujú tiež [[astúrčina]] (nie je síce regionálny úradný jazyk, ale v Astúrii je chránená miestnymi zákonmi), [[aragónčina]], [[extremadurčina]], [[leónčina]] a rôzne prechodné dialekty, ktoré však úradnými jazykmi nie sú. === Prisťahovalectvo === Zatiaľčo v 20. storočí bolo Španielsko krajinou, odkiaľ emigranti odchádzali (pred [[Španielska občianska vojna|občianskou vojnou]], [[Francisco Franco|frankizmom]] či ekonomickými krízami), na prelome 20. a 21. storočia zaznamenala silnú vlnu [[migrácia|migrácie]], ktorá, aj keď už o niečo slabšia, pokračuje dodnes. S čistou mierou imigrácie 1,5&nbsp;% v roku [[2005]] bolo po [[Cyprus]]e na druhom mieste v [[Európska únia|EU]].<ref>[http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page?_pageid=1073,46587259&_dad=portal&_schema=PORTAL&p_product_code=KS-NK-06-001 Eurostat: Población en Europa – 2005], [http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page?_pageid=1073,46587259&_dad=portal&_schema=PORTAL&p_product_code=KS-NK-05-015 Población en Europa – 2004] (fr, en, de)</ref><ref>[http://indexmundi.com/g/r.aspx?v=27&l=es Index Mundi: Tasa de inmigración neta, comparación países]</ref> V roku [[2008]] tvorilo 5&nbsp;220&nbsp;000 cudzincov 11,8&nbsp;% obyvateľstva Španielska.<ref>[http://www.ine.es/prensa/np503.pdf INE: Avance del Padrón Municipal a 1 de enero de 2008. Datos provisionales]</ref> Spočiatku prevažovali medzi imigrantmi obyvatelia [[Afrika|Afriky]] a [[Južná Amerika|Južnej Ameriky]] (hlavne [[Maroko|Maročania]] a [[Ekvádor]]ci), v posledných rokoch však medzi prichádzajúcimi prevážili Európania. Najväčšie zastúpenie majú [[Rumuni]] (729&nbsp;000), rýchlo stúpa podiel Britov (352&nbsp;000) a ďalších občanov starých štátov Európskej únie. Najviac imigrantov sa usadzuje v [[Madrid]]e a na pobreží [[Stredozemné more|Stredozemného mora]], naopak [[Galícia]] či [[Astúria]] príliv cudzincov takmer nepocítili. === Najväčšie mestá a aglomerácie === [[Súbor:Demografía urbana de España.png|upright=1.5|thumb|Mapa s aglomeráciami nad 300&nbsp;000 obyvateľov]] {{hlavný článok|Zoznam miest v Španielsku}} {| width="70%" | width="50%" valign="top" | '''10 najväčších miest''' {| class="wikitable" border="1" |- align=left !por. || mesto || obyvateľstvo |- align="left" | 1 || [[Madrid]] || 3 232 463 |- align="left" | 2 || [[Barcelona]] || 1 595 110 |- align="left" | 3 || [[Valencia (mesto)|Valencia]] || 797 654 |- align="left" | 4 || [[Sevilla]] || 699 145 |- align="left" | 5 || [[Zaragoza]] || 654 390 |- align="left" | 6 || [[Malaga]] || 561 250 |- align="left" | 7 || [[Murcia]] || 422 861 |- align="left" | 8 || [[Palma de Mallorca]] || 413 781 |- align="left" | 9 || [[Las Palmas de Gran Canaria]] || 377 203 |- align="left" | 10 || [[Bilbao]] || 353 168 |- align="left" |} | width="50%" valign="top" | '''10 najväčších metropolitných oblastí''' {| class="wikitable" border="1" |- align=left !por. || aglomerácia || obyvateľstvo |- align="left" | 1 || [[Madrid]] || 5 883 521 |- align="left" | 2 || [[Barcelona]] || 3 150 380 |- align="left" | 3 || [[Valencia]] || 1 810 663 |- align="left" | 4 || [[Sevilla]] || 1 438 451 |- align="left" | 5 || [[Malaga]] || 965 371 |- align="left" | 6 || [[Bilbao]] || 949 939 |- align="left" | 7 || [[Oviedo]]-[[Gijón]] || 857 495 |- align="left" | 8 || [[Alicante]]-[[Elche]]|| 725 395 |- align="left" | 9 || [[Zaragoza]] || 688 643 |- align="left" | 10 || [[Vigo]] || 659 632 |- align="left" |} |} == Kultúra == Španielsko je [[Západný svet|západná krajina]], jedna z hlavných latinskoamerických krajín Európy a kultúrna veľmoc.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Beyond Bullfights and Sangria: Five Centuries of Spanish History through Its Music, Art, and Literature - UC San Diego Extension | url = http://extension.ucsd.edu/studyarea/index.cfm?vAction=singleCourse&vCourse=OSHR-70055 | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2016-11-25 | dátum prístupu = 2024-03-08 | url archívu = https://web.archive.org/web/20161125111234/http://extension.ucsd.edu/studyarea/index.cfm?vAction=singleCourse&vCourse=OSHR-70055 | dátum archivácie = 2016-11-25 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Las costumbres que han hecho de España una potencia mundial del Patrimonio | url = https://www.abc.es/cultura/20140703/abci-espana-patrimonio-inmaterial-humanidad-201407011734.html | vydavateľ = Diario ABC | dátum vydania = 2014-07-03 | dátum prístupu = 2024-03-08 | jazyk = es}}</ref> Španielsku kultúru charakterizujú silné historické väzby na [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolícku cirkev]], ktorá zohrala kľúčovú úlohu pri formovaní krajiny a jej následnej identity. Španielske umenie, architektúru, kuchyňu a hudbu formovali postupné vlny cudzích nájazdníkov, ako aj stredomorské podnebie a geografia krajiny. Stáročia trvajúca koloniálna éra globalizovala španielsky jazyk a kultúru, pričom Španielsko absorbovalo aj kultúrne a obchodné produkty svojej rozmanitej ríše. === Pamiatky svetového dedičstva === Španielsko má 49 [[Svetové dedičstvo UNESCO|pamiatok svetového dedičstva]]. Patrí medzi ne krajina [[Monte Perdido]] v [[Pyreneje|Pyrenejach]], o ktorú sa delí s Francúzskom, praveké skalné umelecké pamiatky v [[Údolie Côa|údolí Côa]] a [[Údolie Côa|Siega Verde]], o ktoré sa delí s Portugalskom, dedičstvo Merkúra, o ktoré sa delí so Slovinskom, a [[Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy|staré a pralesovité bukové lesy]], o ktoré sa delí s ďalšími krajinami Európy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Spain - UNESCO World Heritage Convention | url = https://whc.unesco.org/en/statesparties/es | vydavateľ = UNESCO World Heritage Centre | dátum prístupu = 2024-03-08 | jazyk = en | meno = UNESCO World Heritage | priezvisko = Centre}}</ref> Okrem toho má Španielsko aj 14 [[Nehmotné kultúrne dedičstvo|nehmotných kultúrnych pamiatok]] alebo "ľudských pokladov". === Literatúra === Niektoré rané príklady románskej literatúry obsahujú krátke úryvky [[Mozarabčina|mozarabskej]] románčiny (napríklad refrény), ktoré sú vmiešané do [[Arabčina|arabských]] a [[Hebrejčina|hebrejských]] textov. Medzi ďalšie príklady ranej iberskej románskej literatúry patria ''[[Glosas Emilianenses]]'' napísané v latinčine, baskičtine a románčine.<ref>{{Citácia periodika|titul=Literatura hispanorromance primigenia : la glosa conoajutorio del Codex Aemilianensis 60|url=https://erevistas.uca.edu.ar/index.php/LET/article/view/1774|periodikum=Letras|dátum=2015|dátum prístupu=2024-03-08|ročník=2|číslo=72|strany=89–102|issn=2683-7897|jazyk=es|meno=María de los Ángeles Dapueto|priezvisko=Reyes}}</ref> == Poznámky == <references group="pozn"/> == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam vládcov Španielska]] == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Spain}} == Zdroje == * [http://www.cia.gov/cia/publications/factbook/geos/sp.html#Intro CIA - The World Factbook] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060626032215/http://www.cia.gov/cia/publications/factbook/geos/sp.html#Intro |date=2006-06-26 }} {{Administratívne členenie Španielska}} {{Schengenský priestor}} {{Eurozóna}} {{Štáty EÚ}} {{Západoeurópska únia}} {{NATO}} {{OECD}} {{Európa}} {{WTO}} {{OBSE}} [[Kategória:Španielsko| ]] [[Kategória:Kráľovstvá]] [[Kategória:Krajiny EÚ]] [[Kategória:Členovia NATO]] [[Kategória:Členovia OSN]] [[Kategória:Štáty v Európe]] ma4mg5wgbrl2x7ewe75ot19exdx7xq4 0 3145 8215761 8194063 2026-05-18T04:55:23Z ~2026-29077-63 294870 /* Narodenia */ 8215761 wikitext text/x-wiki {{Rok2|1933}} == Udalosti == * [[22. január]] – prívrženci českej strany ''Národní obec fašistická'' sa pokúsili o [[fašizmus|fašistický]] [[štátny prevrat|puč]], keď v 0:30 prepadli [[Brno-Židenice|židenické]] ''Svatoplukovy kasárny''. * [[30. január]] – [[Adolf Hitler]] sa stal [[Nemecko|nemeckým]] ríšskym kancelárom * [[16. február]] – bol podpísaný organizačný pakt [[Malá dohoda|Malej dohody]] medzi [[Rumunsko]]m, [[Juhoslávia|Juhosláviou]] a [[Československo]]m * [[27. február]] – [[požiar Ríšskeho snemu]] v [[Berlín]]e * [[28. február]] – vrchol [[nezamestnanosť|nezamestnanosti]] v [[Československo|Československu]], evidovaných bolo 920 182 nezamestnaných, ale skutočný stav bol asi až o 1/3 vyšší * [[21. marec]] – zákon o ''Pôžičke práce'' majúcej kryť rozpočtové schodky počas hospodárskej krízy * [[24. marec]] – začiatok vlády [[Národnosocialistická nemecká robotnícka strana|národných socialistov]] v Nemecku * [[26. apríl]] – v Nemecku vzniklo [[gestapo]] * [[17. máj]] – založená [[nórsko|nórska]] fašistická strana [[Nasjonal Samling]] * [[20. júl]] – podpísaný [[Ríšsky konkordát]] medzi [[Nemecko|Nemeckou ríšou]] a [[Svätý stolec|Svätým stolcom]] * [[14. október]] – Nemecko vystúpilo zo [[Spoločnosť národov|Spoločnosti národov]] * [[8. november]] – bol podpísaný [[Dohovor o ochrane fauny a flóry v ich prirodzenom stave]] * [[17. marec]] – Vznik [[Waffen-SS]] v Nacistickom Nemecku == Nobelova cena == * [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku|za fyziku]]: [[Werner Heisenberg]], [[Erwin Schrödinger]] a [[Paul Dirac]] * [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu|za chémiu]]: neudelená * [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu|za medicínu]]: [[Thomas Hunt Morgan]] * [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru|za literatúru]]: [[Ivan Alexejevič Bunin]] * [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za mier|za mier]]: neudelená == Narodenia == [[Súbor:Michael_Caine_-_Viennale_2012_g_(cropped).jpg|náhled|upright|[[Michael Caine]] (* 14. marec)]] [[Súbor:Quincy Jones 2006.jpg|náhled|upright|[[Quincy Jones]] (* 14. marec)]] [[Súbor:Jean-Paul Belmondo 2001.jpg|náhled|upright|[[Jean-Paul Belmondo]] (* 9. apríl)]] [[Súbor:Arno Penzias.jpg|náhled|upright|[[Arno Allan Penzias]] (* 26. apríl)]] [[Súbor:Steven-weinberg.jpg|náhled|upright|[[Steven Weinberg]] (* 3. máj)]] [[Súbor:Edmund Phelps 2008-01-23.jpg|náhled|upright|[[Edmund S. Phelps]] (* 26. júl)]] [[Súbor: Roman Polański.jpg|náhled|upright|[[Roman Polański]] (* 18. august)]] [[Súbor:Peter Mansfield Leipzig.jpg|náhled|upright|[[Peter Mansfield]] (* 9. október)]] [[Súbor:Paul Crutzen.jpg|náhled|upright|[[Paul Josef Crutzen|Paul Crutzen]] (* 3. december)]] * {{0}}[[3. január]] – [[Jozef Jablonický]], slovenský historik († [[2012]]) * {{0}}[[6. január]] – [[Oleg Grigorievič Makarov]], sovietsky kozmonaut († [[2003]]) * {{0}}[[8. január]] – [[Juan Marsé]], španielsky spisovateľ, novinár a scenárista († [[2020]]) * {{0}}[[9. január]] – [[Wilbur Smith]], britsko-juhoafrický spisovateľ, autor dobrodružných románov († [[2021]]) * [[11. január]] – [[Jaroslav Krbiľa]], slovenský matematik († [[1981]]) * [[12. január]] – [[Liliana Cavani]], talianska režisérka a scenáristka * [[13. január]] – [[Paul Biya]], prezident Kamerunu * [[16. január]] – [[Susan Sontagová]], americká spisovateľka († [[2004]]) * [[17. január]] – [[Dalida]], francúzska speváčka († [[1987]]) * [[18. január]] – [[Ray Dolby]], americký vedec, technik a vynálezca († [[2013]]) * [[20. január]] – [[Emil Benčík]], slovenský novinár, spisovateľ a prekladateľ * [[21. január]] – [[Imrich Sedlák]], slovenský literárny historik a vysokoškolský pedagóg († [[2016]]) * [[25. január]] – [[Corazon Aquinová]], 11. prezidentka Filipín († [[2009]]) * [[28. január]] – [[Erik Hornung]], švajčiarsky egyptológ († [[2022]]) * {{0}}[[1. február]] – [[Ernest Weidler]], slovenský rozhlasový publicista († [[2012]]) * {{0}}[[3. február]] – [[Miloš Pietor]], slovenský divadelný režisér († [[1991]]) * {{0}}[[4. február]] – [[Július Rybák]], slovenský rusista, prekladateľ, vydavateľ a vysokoškolský profesor († [[2021]]) * [[11. február]] – [[Ján Mlynárik]], slovenský historik, vysokoškolský pedagóg, disident a politik († [[2012]]) * [[12. február]] – [[Costa-Gavras]], grécko-francúzsky filmár * [[13. február]] – [[Kim Novak]], americká herečka * [[18. február]] – [[Yoko Ono]], japonsko-americká výtvarná umelkyňa * 18. február – [[Bobby Robson]], anglický futbalista a futbalový tréner († [[2009]]) * [[21. február]] – [[Jozef Marián Gálik]], slovenský sinológ, prekladateľ a literárny vedec († [[2024]]) * 21. február – [[Nina Simone]], americká speváčka, skladateľka, klaviristka a pätnásťnásobná držiteľka Grammy Award († [[2003]]) * [[22. február]] – [[Vladimír Veselý]], český odborník v oblasti včelárstva († [[2013]]) * [[26. február]] – [[Ľubomyr Huzar]], ukrajinský gréckokatolícky arcibiskup a kardinál († [[2017]]) * {{0}}[[5. marec]] – [[Walter Kasper]], nemecký biskup, teológ a kardinál * {{0}}[[6. marec]] – [[Jozef Beňka]], slovenský geológ, mineralóg († [[2000]]) * {{0}}[[8. marec]] – [[Karol Noskovič]], slovenský disident († [[2011]]) * {{0}}[[9. marec]] – [[Stanislav Milota]], český kameraman a signatár Charty 77, manžel herečky Vlasty Chramostovej († [[2019]]) * [[13. marec]] – [[Mahdi Elmandjra]], marocký ekonóm, sociológ, futurológ, prognostik a kulturológ († [[2014]]) * 13. marec – [[William A. Niskanen]], americký ekonóm a profesor († [[2011]]) * [[14. marec]] – [[Michael Caine]], anglický filmový herec * 14. marec – [[Quincy Jones]], americký hudobník († [[2024]]) * [[15. marec]] – [[Philippe de Broca]], francúzsky režisér († [[2004]]) * 15. marec – [[Ruth Baderová Ginsburgová]], americká právnička a sudkyňa Najvyššieho súdu USA († [[2020]]) * [[19. marec]] – [[Philip Roth]], americký spisovateľ († [[2018]]) * [[20. marec]] – [[Luděk Munzar]], český herec († [[2019]]) * 20. marec – [[Henryk Muszyński]], arcibiskup metropolita gnieznianský, poľský prímas * [[23. marec]] – [[Jozef Dunajovec]], slovenský novinár a autor literatúry faktu († [[2007]]) * 23. marec – [[Philip Zimbardo]], americký psychológ († [[2024]]) * [[24. marec]] – [[Jozef Malovec]], slovenský hudobný skladateľ († [[1998]]) * [[26. marec]] – [[Donald Bailey]], americký džezový bubeník († [[2013]]) * [[27. marec]] – [[Hazel Hendersonová]], americká futurologička a ekonómka anglického pôvodu († [[2022]]) * [[30. marec]] – [[Jean-Claude Brialy]], francúzsky herec, režisér, scenárista a spisovateľ († [[2007]]) * [[31. marec]] – [[John Charles Butcher]], novozélandský matematik * 31. marec – [[Oľga Odzganová]], slovenská redaktorka a hudobná publicistka († [[2012]]) * {{0}}[[1. apríl]] – [[Claude Cohen-Tannoudji]], francúzsky fyzik * {{0}}1. apríl – [[Dan Flavin]], americký minimalistický sochár († [[1996]]) * {{0}}[[2. apríl]] – [[György Konrád]], maďarský spisovateľ a disident († [[2019]]) * {{0}}[[4. apríl]] – [[Ladislav Holý]], český antropológ († [[1997]]) * {{0}}[[6. apríl]] – [[Juraj Bosák]], slovenský matematik († [[1987]]) * {{0}}[[7. apríl]] – [[Wayne Rogers]], americký herec a podnikateľ († [[2015]]) * {{0}}[[9. apríl]] – [[Jean-Paul Belmondo]], francúzsky herec († [[2021]]) * [[12. apríl]] – [[Montserrat Caballéová]], španielska operná speváčka († [[2018]]) * [[15. apríl]] – [[David Hamilton]], britský fotograf, scenárista, producent a filmový režisér († [[2016]]) * [[26. apríl]] – [[Arno Allan Penzias]], americký fyzik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku|Nobelovej ceny]] († [[2024]]) * [[29. apríl]] – [[Willie Nelson]], americký country spevák, gitarista a skladateľ * {{0}}[[2. máj]] – [[Eva Klepáčová]], česká herečka († [[2012]]) * {{0}}[[3. máj]] – [[James Brown]], americký spevák, skladateľ a hudobný producent († [[2006]]) * {{0}}3. máj – [[Anton Hajduk]], slovenský astronóm, prvý rektor obnovenej Trnavskej univerzity († [[2005]]) * {{0}}3. máj – [[Steven Weinberg]], americký fyzik († [[2021]]) * {{0}}[[4. máj]] – [[Štefan Iľaš]], slovenský matematik, pedagóg († [[1990]]) * {{0}}4. máj – [[Stylianos Papadopulos]], grécky pravoslávny teológ († [[2012]]) * [[10. máj]] – [[Alexander Vika]], slovenský sochár († [[2025]]) * [[12. máj]] – [[Andrej Andrejevič Voznesenskij]], ruský básnik, prozaik a publicista († [[2010]]) * [[21. máj]] – [[Erazim Kohák]], český filozof a publicista († [[2020]]) * [[22. máj]] – [[Stanislav Ondrejka]], slovenský fyzik a vysokoškolský pedagóg († [[2008]]) * [[27. máj]] – [[Ivan Čarnogurský]], slovenský manažér a politik, spoluzakladateľ KDH († [[2022]]) * 27. máj – [[Jozef Košnár]], slovenský ekonóm († [[2008]]) * [[28. máj]] – [[Ružena Bajcsyová]], americká informatička a počítačová vedkyňa slovenského pôvodu, špecializujúca sa na oblasť robotiky * 28. máj – [[Zelda Rubinsteinová|Zelda Rubinstein]], americká herečka a aktivistka († [[2010]]) * {{0}}[[4. jún]] – [[Godfried Danneels]], belgický kardinál, emeritný arcibiskup Mechelen-Brusel a emeritný prímas Belgicka († [[2019]]) * {{0}}[[5. jún]] – [[William Kahan]], kanadský matematik a informatik * {{0}}[[6. jún]] – [[Bedrich Formánek]], slovenský šachových skladateľ, rozhodca, funkcionár († [[2023]]) * {{0}}6. jún – [[Heinrich Rohrer]], švajčiarsky fyzik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku|Nobelovej ceny]] († [[2013]]) * {{0}}[[7. jún]] – [[Lamine Diack]], senegalský atletický funkcionár († [[2021]]) * {{0}}7. jún – [[Ján Milan Dubovský]], slovenský archivár a historik († [[2005]]) * [[10. jún]] – [[Francis Lee Bailey]], americký právnik († [[2021]]) * 10. jún – [[Milena Hübschmannová]], česká indologička a vysokoškolská pedagogička, zakladateľka českej romistiky na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity († [[2005]]) * [[11. jún]] – [[Gene Wilder]], americký herec, režisér, scenárista a spisovateľ († [[2016]]) * [[14. jún]] – [[Henri d'Orléans]], [[pretendent]] francúzskeho trónu († [[2019]]) * [[18. jún]] – [[Anton Duša]], slovenský výtvarník a bábkarský technológ († [[2016]]) * [[19. jún]] – [[Viktor Pacajev]], ruský kozmonaut († [[1971]]) * [[20. jún]] – [[Danny Aiello]], americký herec († [[2019]]) * [[25. jún]] – [[Jozef Gábriš]], slovenský letecký modelár († [[1994]]) * 25. jún – [[Ján Grešo]], slovenský evanjelický teológ († [[2013]]) * 25. jún – [[Álvaro Siza Vieira]], portugalský architekt * [[26. jún]] – [[Claudio Abbado]], taliansky dirigent († [[2014]]) * {{0}}[[7. júl]] – [[František Štraus]], slovenský literárny vedec a básnik († [[2008]]) * {{0}}[[9. júl]] – [[Oliver Sacks]], britský neurológ a spisovateľ († [[2015]]) * {{0}}9. júl – [[Albrecht Wellmer]], nemecký filozof, stúpenec frankfurtskej školy, predstaviteľ postmodernej filozofie († [[2018]]) * [[11. júl]] – [[Olga Havlová]], československá a česká prvá dáma ako manželka [[Václav Havel|Václava Havla]] († [[1996]]) * [[14. júl]] – [[Jozef Michalov]], slovenský biofyzik, historik filozofie, vysokoškolský profesor, kňaz a funkcionár JAMESu († [[2018]]) * 14. júl – [[Tibor Vichta]], slovenský scenárista a dramaturg († [[1991]]) * [[15. júl]] – [[Ivan Gálfy]], slovenský horolezec († [[2011]]) * [[17. júl]] – [[Ben Riley]], americký džezový bubeník († [[2017]]) * [[18. júl]] – [[Ján Matejčík]], slovenský jazykovedec a pedagóg († [[1997]]) * 18. júl – [[Jean Yanne]], francúzsky herec a režisér († [[2003]]) * [[20. júl]] – [[Ciprian Foias]], rumunský matematik († [[2020]]) * [[23. júl]] – [[Richard Rogers]], britský architekt († [[2021]]) * [[26. júl]] – [[Edmund S. Phelps]], americký ekonóm, nositeľ [[Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela|Nobelovej ceny]] († [[2026]]) * [[27. júl]] – [[Anton Popovič (literárny teoretik)|Anton Popovič]], slovenský literárny historik a teoretik († [[1984]]) * [[30. júl]] – [[Paul de Senneville]], francúzsky novinár, hudobný skladateľ, producent a podnikateľ († [[2023]]) * {{0}}[[1. august]] – [[Dušan Třeštík]], historik a publicista († [[2007]]) * {{0}}[[6. august]] – [[Josef Kolmaš]], český sinológ a tibetológ († [[2021]]) * {{0}}6. august – [[Jiří Vašíček]], český spevák († [[2001]]) * {{0}}[[7. august]] – [[Elinor Ostrom]], americká politická ekonómka, nositeľka [[Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela|Nobelovej ceny]] († [[2012]]) * [[10. august]] – [[Doyle Brunson]], americký profesionálny hráč pokru († [[2023]]) * [[14. august]] – [[Eduard Kojnok]], slovenský rímskokatolícky biskup († [[2011]]) * 14. august – [[Václav Rabas (organista)|Václav Rabas]], český organista a pedagóg († [[2015]]) * [[15. august]] – [[Bobby Helms]], americký spevák († [[1997]]) * [[16. august]] – [[Stuart Roosa]], americký letec a astronaut († [[1994]]) * [[18. august]] – [[Just Fontaine]], francúzsky futbalista a tréner († [[2023]]) * 18. august – [[Roman Polański]], poľský filmový režisér * [[23. august]] – [[Robert Curl]], americký chemik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu|Nobelovej ceny]] († [[2022]]) * [[25. august]] – [[Tom Skerritt]], americký herec * {{0}}[[9. september]] – [[Milan Hamada]], slovenský literárny teoretik, historik a kritik († [[2023]]) * {{0}}9. september – [[Michael Novak]], americký katolícky filozof slovenského pôvodu, novinár, spisovateľ a diplomat († [[2017]]) * [[10. september]] – [[Jevgenij Chrunov]], ruský kozmonaut († [[2000]]) * [[11. september]] – [[Mátyás Szűrös]], prezident Maďarska * [[18. september]] – [[Scotty Bowman]], bývalý kanadský ľadový hokejista a tréner, najúspešnejší kouč histórie NHL * [[20. september]] – [[Adela Gleijerová]], uruguajská herečka († [[2026]]) * [[21. september]] – [[Milan Vavro]], slovenský maliar, grafik, ilustrátor († [[2011]]) * [[29. september]] – [[Josef Kadraba]], československý futbalový reprezentant († [[2019]]) * {{0}}[[2. október]] – [[Karel Hála]], český spevák († [[2008]]) * {{0}}[[9. október]] – [[Peter Mansfield]], britský fyzik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku|Nobelovej ceny]] († [[2017]]) * {{0}}9. október – [[Ján Sokol]], trnavský arcibiskup, metropolita * {{0}}9. október – [[Viera Hegerová]], slovenská prekladateľka († [[2026]]) * [[12. október]] – [[Titus Buberník]], slovenský futbalista († [[2022]]) * 12. október – [[Jaroslav Siman]], slovenský lekár a profesor († [[2008]]) * [[14. október]] – [[Václav Šašek]], český dramaturg a filmový scenárista († [[2023]]) * [[17. október]] – [[William Anders]], americký kozmonaut († [[2024]]) * 17. október – [[Ján Starší]], slovenský hokejista a tréner († [[2019]]) * [[19. október]] – [[Geraldo Majella Agnelo]], brazílsky rímskokatolícky kňaz, emeritný arcibiskup a kardinál († [[2023]]) * [[21. október]] – [[Zdena Salivarová]], česká speváčka, prozaička a prekladateľka, pôsobiaca v Kanade († [[2025]]) * [[22. október]] – [[Donald Peterson]], americký dôstojník a kozmonaut († [[2018]]) * [[23. október]] – [[Ján Lenčo]], slovenský spisovateľ († [[2012]]) * 23. október – [[Juraj Bartusz]], slovenský sochár a umelec († [[2025]]) * [[28. október]] – [[Garrincha]], brazílsky futbalista († [[1983]]) * {{0}}[[3. november]] – [[John Barry]], anglický skladateľ filmovej hudby († [[2011]]) * {{0}}3. november – [[Amartya Sen]], indický ekonóm a filozof, nositeľ [[Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela|Nobelovej ceny]] * {{0}}[[4. november]] – [[Charles Kuen Kao]], čínsky fyzik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku|Nobelovej ceny]] († [[2018]]) * [[10. november]] – [[Ronald Evans]], americký vojenský letec a astronaut († [[1990]]) * [[12. november]] – [[Džalál Tálabání]], iracký prezident († [[2017]]) * [[14. november]] – [[Fred Haise]], americký pilot a astronaut z dramatického letu Apollo 13 * [[15. november]] – [[Jaroslava Blažková]], slovenská prozaička († [[2017]]) * [[16. november]] – [[Rudolf Krivoš]], slovenský akademický maliar († [[2020]]) * [[21. november]] – [[Henry Warren Hartsfield]], americký vojenský letec a astronaut († [[2014]]) * [[23. november]] – [[Krzysztof Penderecki]], poľský hudobný skladateľ († [[2020]]) * [[24. november]] – [[Zdena Gruberová]], slovenská herečka († [[2017]]) * [[26. november]] – [[Ján Šprlák-Uličný]], slovenský architekt († [[1993]]) * [[29. november]] – [[Andrej Rudavský]], slovenský sochár († [[2016]]) * {{0}}[[3. december]] – [[Paul Josef Crutzen]], holandský chemik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu|Nobelovej ceny]] († [[2021]]) * {{0}}[[6. december]] – [[Jiří Tichý]], český futbalista († [[2016]]) * {{0}}[[9. december]] – [[Aranka Szentpéteryová]], slovenská herečka maďarskej národnosti († [[2023]]) * [[10. december]] – [[Štefan Šáro]], slovenský jadrový fyzik († [[2013]]) * [[11. december]] – [[Jozef Gruska]], slovenský teoretický informatik, priekopník informatiky, odborník na kvantové výpočty († [[2025]]) * [[18. december]] – [[Allen J. Bard]], americký chemik, [[Wolfova cena za chémiu|nositeľ Wolfovej ceny]] († [[2024]]) * 18. december – [[Laura Mancinelliová]], talianska germanistka, medievalistka, prekladateľka a spisovateľka († [[2016]]) * [[23. december]] – [[Akihito]], 125. japonský cisár == Úmrtia == [[Súbor:John Galsworthy 2.jpg|náhled|upright|[[John Galsworthy]] († 31. január)]] [[Súbor:Annie Besant - portrait.jpg|náhled|upright|[[Annie Besantová]] († 20. september)]] * {{0}}[[3. január]] – [[Wilhelm Cuno]], nemecký ríšsky kancelár (* [[1876]]) * {{0}}[[5. január]] – [[Calvin Coolidge]], 30. prezident USA (* [[1872]]) * {{0}}[[7. január]] – [[Stanislav Feikl]], český maliar (* [[1883]]) * [[17. január]] – [[Ormond Stone]], americký astronóm a matematik (* [[1847]]) * [[18. január]] – [[Bohumír Jaroněk]], český maliar a grafik (* [[1866]]) * [[31. január]] – [[John Galsworthy]], anglický prozaik a dramatik (* [[1867]]) * [[18. marec]] – [[Fridrich Arturovič Cander]], ruský vedec, priekopník sovietskej raketovej techniky (* [[1887]]) * 18. marec – [[Luigi Amadeo d’Abruzzi]], taliansky horolezec, polárnik a princ (* [[1873]]) * {{0}}[[7. apríl]] – [[Raymond Paley]], anglický matematik (* [[1907]]) * [[22. apríl]] – [[Sándor Ferencsi]], maďarský psychiater, predstaviteľ psychoanalýzy (* [[1873]]) * 22. apríl – [[Henry Royce]], britský automobilový konštruktér (* [[1863]]) * [[16. jún]] – [[Antonij Beskid]], rusínsky politik (* [[1855]]) * [[20. jún]] – [[Clara Zetkinová]], nemecká ľavicová politička (* [[1857]]) * {{0}}[[3. júl]] – [[Hipólito Yrigoyen]], argentínsky politik (* [[1852]]) * [[23. august]] – [[Adolf Loos]], český architekt (* [[1870]]) * [[31. august]] – [[Štefan Ambrózy-Migazzi]], uhorský dendrológ (* [[1869]]) * [[10. september]] – [[Laurits Andersen Ring]], dánsky maliar (* [[1854]]) * [[20. september]] – [[Annie Besantová]], anglická filozofka, nástupníčka [[Helena Blavatská|Heleny Blavatskej]] vo vedení [[Teozofia|teozofickej školy]] (* [[1847]]) * [[25. október]] – [[Roman Tuma]], český herec (* [[1899]]) * {{0}}[[3. november]] – [[Pierre Paul Emile Roux]], francúzsky lekár, bakteriológ a imunológ (* [[1853]]) * [[26. november]] – [[Ladislav Burket]], český entomológ, odborný spisovateľ, spoluzakladateľ a prvý riaditeľ lesníckych škôl v Písku (* [[1855]]) * [[12. december]] – [[Antonín Švehla]], československý politik, predseda troch vlád (* [[1873]]) * [[15. december]] – [[Ľudovít Schlesinger]], nemecký matematik (* [[1864]]) * [[17. december]] – [[Thubtän Gjamccho]], 13. [[Tibet (historické územie)|tibetský]] dalajláma (* [[1876]]) * [[18. december]] – [[Mary Parker Follettová]], americká sociologička a konzultantka (* [[1868]]) * 18. december – [[Hans Vaihinger]], nemecký filozof (* [[1852]]) * [[26. december]] – [[Anatolij Vasilievič Lunačarskij]], ruský filozof a politik (* [[1875]]) [[Kategória:1933| ]] [[Kategória:Roky| 1933]] hli7woak50etvblljkn4bcw2r4v0c4o 0 3327 8215841 7439070 2026-05-18T09:33:35Z ~2026-25835-64 293305 8215841 wikitext text/x-wiki '''Sobota''' je jeden z dní v [[týždeň|týždni]]. Na Slovensku a v mnohých iných štátoch sa dnes považuje za šiesty deň v týždni, ale v minulosti sa (v súlade napr. s textom [[Biblia|Biblie]]) považoval za siedmy deň v týždni a za siedmy deň v týždni sa stále považuje napríklad v [[judaizmus|židovstve]]. Slovo sobota má pôvod v {{vjz|heb|''šabbat''|''deň voľna''}}. Siedmy deň týždňa - sobota - sa podľa starozákonného biblického odkazu slávil, keďže Pán [[Boh]] to prikázal. Príchodom kresťanstva sa začína sláviť vtedajší prvý deň týždňa – [[nedeľa]], keďže tento deň vstal [[Ježiš Kristus]] zmŕtvych; dnes sa nedeľa považuje za siedmy deň týždňa. Sobota bola v Uhorsku i Česko-Slovensku pôvodne pracovným dňom, prestala ním byť až v roku [[1968]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FINTICKÁ MOZAIKA, December 2011 | url = https://www.fintice.sk/download_file_f.php?id=1290394 | vydavateľ = Obecný úrad Fintice | dátum prístupu = 2021-05-13 }}</ref> Následne ešte do roku 1990 boli vybrané soboty v roku vyhlásené za pracovné dni, nazývali sa [[pracovná sobota|pracovné soboty]]. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|q=Sobota|commonscat=Saturday|wikt=sobota}} {{Dni týždňa}} {{Výhonok}} [[Kategória:Sobota| ]] [[Kategória:Dni týždňa| 06]] bhwxau611q3w3dhvwp5di9s7ij9gct3 8215842 8215841 2026-05-18T09:34:06Z ~2026-25835-64 293305 8215842 wikitext text/x-wiki '''Sobota''' je jeden z dní v [[týždeň|týždni]]. Na Slovensku a v mnohých iných štátoch sa dnes považuje za šiesty deň v týždni, ale v minulosti sa (v súlade napr. s textom [[Biblia|Biblie]]) považoval za siedmy deň v týždni a za siedmy deň v týždni sa stále považuje napríklad v [[judaizmus|židovstve]]. Sobota je súčasťou [[víkend]]u. Slovo sobota má pôvod v {{vjz|heb|''šabbat''|''deň voľna''}}. Siedmy deň týždňa - sobota - sa podľa starozákonného biblického odkazu slávil, keďže Pán [[Boh]] to prikázal. Príchodom kresťanstva sa začína sláviť vtedajší prvý deň týždňa – [[nedeľa]], keďže tento deň vstal [[Ježiš Kristus]] zmŕtvych; dnes sa nedeľa považuje za siedmy deň týždňa. Sobota bola v Uhorsku i Česko-Slovensku pôvodne pracovným dňom, prestala ním byť až v roku [[1968]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FINTICKÁ MOZAIKA, December 2011 | url = https://www.fintice.sk/download_file_f.php?id=1290394 | vydavateľ = Obecný úrad Fintice | dátum prístupu = 2021-05-13 }}</ref> Následne ešte do roku 1990 boli vybrané soboty v roku vyhlásené za pracovné dni, nazývali sa [[pracovná sobota|pracovné soboty]]. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|q=Sobota|commonscat=Saturday|wikt=sobota}} {{Dni týždňa}} {{Výhonok}} [[Kategória:Sobota| ]] [[Kategória:Dni týždňa| 06]] jzvq032k49mha0zbde05f1vnehdy3td 0 4050 8215853 8075445 2026-05-18T10:40:56Z -wuppertaler 84928 changed one image (higher resolution) 8215853 wikitext text/x-wiki {{Infobox štát | Celý názov = Lichtenštajnské kniežatstvo | 2. pád názvu = Lichtenštajnska | Vlajka = Flag_of_Liechtenstein.svg | Znak = Staatswappen-Liechtensteins.svg | Poloha = Location Liechtenstein Europe.png | Motto = "Für Gott, Fürst und Vaterland"<br />(Za Boha, knieža a vlasť) | Hymna = Oben am jungen Rhein<br />(Hore na mladom Rýne) | Dlhý miestny názov = Fürstentum Liechtenstein | Krátky miestny názov = Liechtenstein | Hlavné mesto = [[Vaduz]] | ŠírkaSt = 48 | ŠírkaMin = 7 | ŠírkaSJ = s | DĺžkaSt = 9 | DĺžkaMin = 30 | DĺžkaVZ = v | Najväčšie mesto = [[Schaan]] | Úradné jazyky = [[nemčina]] | Štátne zriadenie = [[konštitučná monarchia]] | Funkcie politických predstaviteľov = Knieža<br />Predseda vlády | Politickí predstavitelia = [[Hans Adam II.]]<br />[[Brigitte Haas]] | Vznik = [[23. január]] [[1719]] | Susedia = [[Švajčiarsko]], [[Rakúsko]] | Rozloha = 160 | Poradie rozloha = 189 | Rozloha vody = 0 | Percento vody = 0 | Odhad počtu obyvateľov = 35 000 | Rok odhad počtu obyvateľov = júl 2005 | Poradie odhad počtu obyvateľov = 189 | Sčítanie počtu obyvateľov = 33 307 | Rok sčítanie počtu obyvateľov = 2000 | Hustota obyvateľstva = 218,8 | Poradie hustota = 37 | HDP = $3,409 mld.¹ | Rok HDP = 2009 | Poradie HDP = 163 | HDP na hlavu = $95 249 ¹ | Poradie HDP na hlavu = 2 | HDI = 0,905 | Rok HDI = 2010 | Poradie (HDI) = 8 | Kategória HDI = veľmi vysoký | Mena = [[švajčiarsky frank]] | Kód meny = CHF | Časové pásmo = [[CET]] | UTC posun = +1 | Letný čas = [[CEST]] | UTC posun leto = +2 | Medzinárodný kód = LIE / LI | Kód motorových vozidiel = FL | Internetová doména =.li | Smerové telefónne číslo = 423 | Poznámky = ¹ zdroj: [[CIA World Factbook]] }} '''Lichtenštajnsko''', celý názov '''Lichtenštajnské kniežatstvo''', je malý [[vnútrozemský štát]] v [[stredná Európa|strednej Európe]]. Bezprostredne susedí len so [[Švajčiarsko]]m a [[Rakúsko]]m. Krajina leží v údolí Rýna, medzi Alpským [[Rýn]]om a [[Alpy|Alpami]]. Najvyšší bod je [[Grauspitz]] s výškou {{mnm|2599|w}} == Geografia == [[Súbor:Ls-map.png|náhľad|vľavo|Lichtenštajnsko]] Lichtenštajnsko leží v údolí [[Rýn]]a v Alpách, ktorého tok tvorí západnú hranicu krajiny. Východná časť Lichtenštajnska je situovaná vo vyššej výške, najvyšší vrch krajiny je [[Grauspitz]], dosahujúci {{mnm|2599}} Napriek alpínskej polohe má krajina mierne podnebie vďaka chránenému údoliu, slnečnému počasiu a [[Fön (vietor)|teplému suchému vetru]]. V zime sú horské svahy vhodné pre zimné športy. Dĺžka lichtenštajnských hraníc je {{km|76|m}}. Hranica s Rakúskom má dĺžku {{km|35|m}} a so Švajčiarskom {{km|41|m}}. == Dejiny == Lichtenštajnsko vzniklo spojením panstva Schellenbergu ([[1699]]) a susedného grófstva Vaduzu ([[1712]]), ktoré rodina Lichtenštajnovcov získala kúpou za takmer 405 000 guldenov. Od roku [[1719]] bolo Lichtenštajnské kniežatstvo uznané nemeckým cisárom Karolom VI. ako samostatné územie. Od rozpadu Svätej rímskej ríše nemeckého národa roku [[1806]] bolo Lichtenštajnsko ([[12. júl]] 1806) suverénnym štátom v [[Rýnsky zväzok|Rýnskom zväzku]], v rokoch [[1815]] – [[1866]] samostatný štát v Nemeckom spolku. Od roku 1852 tvorilo s Rakúskom colnú úniu. Do rozpadu [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]] roku [[1918]] s ním bolo kultúrne, hospodársky a ekonomicky spojené. [[Súbor:Liechtenstein asv2022-10 img22 Vaduz Schloss.jpg|náhľad|vľavo|Zámok Vaduz]] Od toho času je Lichtenštajnsko úzko prepojené so Švajčiarskom, ktoré ho od roku 1919 zastupuje v otázkach zahraničnej politiky; od roku 1923 spolu tvoria colnú úniu. Rovnako ako Švajčiarsko si zachováva nízke dane, neutralitu a bankové tajomstvo. Švajčiarsko tiež zastupuje záujmy krajiny vo svete, okrem [[Bern (mesto)|Bernu]], [[Berlín]]a, [[Brusel]]u, [[Štrasburg]]u, [[Viedeň|Viedne]], [[Washington (D.C.)|Washingtonu]], [[Ženeva|Ženevy]] a [[OSN]] v [[New York (mesto)|New Yorku]], kde má Lichtenštajnsko vlastné zastúpenie. Meno Lichtenštajnska pochádza od šľachtického rodu a jeho meno zasa od hradu Liechtenstein v Rakúsku, na okraji Viedenského lesa, o ktorom pochádza prvá písomná zmienka z roku [[1136]]. Lichtenštajnovci ho opustili okolo roku [[1300]]. Po [[2. svetová vojna|2. svetovej vojne]] boli majetky Lichtenštajnovcov v [[Česko|Česku]] a [[Poľsko|Poľsku]] zhabané. Lichtenštajnsko sa snažilo dokonca zabrániť vstupu Česka do [[EÚ]] (ako člen Európskeho ekonomického priestoru), pokiaľ nezruší [[Benešove dekréty]] a nevráti im zhabané majetky (cca {{km2|1600|m}}, hrady a zámky). [[Súbor:Liechtenstein asv2022-10 img02 Vaduz Aussicht beim Schloss.jpg|náhľad|Centrum hlavného mesta Vaduz]] Stopy pôsobenia Lichtenštajnovcov nájdeme aj v Česku, najmä na Morave: [[Bejkovec]], [[Bítovanky]], [[Bludov]], [[Borovné Krasonice]], [[Hradiště]], [[Chromeč]], [[Krnov]], [[Kroměříž]], [[Lednice]] (''Eisgrub''), [[Malenovice]], [[Nové Meziříčsko]], [[Opava (Česko)|Opava]], [[Pernštejn]], [[Pohořelice]], [[Slavětice]], [[Slavonice]], [[Studená]], [[Telč]], [[Valtice]] (''Feldsberg''), [[Zdenkov]], a známe paláce a miesta v [[Olomouc]]i, [[Brno|Brne]] a [[Praha|Prahe]]. == Politika == Krajina je [[kniežatstvo]]m – dedičnou [[konštitučná monarchia|konštitučnou monarchiou]]. Od roku [[1989]] stojí na čele krajiny knieža [[Fürst Hans Adam II. von Liechtenstein|Hans Adam II. Lichtenštajnský]], parlament (Krajinský snem) má 25 členov volených obyvateľstvom, vláda je tvorená 5 vládnymi poradcami a ich zástupcami. Členov vlády, navrhnutých Krajinským snemom, schvaľuje knieža. Od 1. júla 1986 (ústavou dané v roku 1984) majú volebné právo aj ženy, nie však v komunálnych voľbách. Na rozdiel od iných konštitučných monarchií má lichtenštajnské knieža v rukách aj niektoré dôležité právomoci. Rod Lichtenštajnovcov žil predovšetkým vo Viedni, odkiaľ roku [[1938]] odišli pred [[nacizmus|nacistami]] do Lichtenštajnska, ktoré sa tým stalo ich stálym sídlom. Roku [[2003]] Hans Adam II. presadil, po kontroverznej verejnej debate, rozšírenie kniežacích právomocí zmenou ústavy schválenou v referende. Zároveň však vzniklo silné hnutie za demokratické práva občanov. == Bilaterálne vzťahy medzi Slovenskom a Lichtenštajnskom == Medzi SR a Lichtenštajnským kniežatstvom (LK) neboli nadviazané diplomatické styky. Diplomatické styky bývalej ČSR s LK boli v r. 1939 prerušené a po vojne neboli znovu nadviazané, nebolo uznané ani právo Švajčiarska zastupovať LK vo vzťahoch s ČSR. Dôvodom povojnového stavu v česko-slovensko-lichtenštajnských vzťahoch bola otázka lichtenštajnského majetku v ČSR skonfiškovaného na základe prezidentských dekrétov z r. 1945 (tzv. [[Benešove dekréty]]) ako majetku osôb nemeckej národnosti. V zmysle uvedených dekrétov podliehal konfiškácii majetok osôb nemeckej národnosti bez ohľadu na štátne občianstvo týchto osôb (predstavitelia lichtenštajnského rodu sa prihlásili k nemeckej národnosti pri sčítaní ľudu v r. 1930). Základom lichtenštajnského stanoviska je, že uvedené konfiškovacie dekréty sa proti občanom LK použili neoprávnene, pretože tieto osoby nemali nemeckú národnosť. Príslušníci lichtenštajnského rodu viedli v ČSR v r. 1945 – 46 najmenej 4 súdne spory vo veci týchto pohľadávok, ktoré prehrali. V decembri 1992 FMZV ČSFR zaslalo MZV LK nótu vo veci nadviazania diplomatických stykov medzi SR a LK. V marci 1993 vo svojej odpovedi Lichtenštajnsko uviedlo, že je pripravené uznať Slovensko (aj Česko), ale vzhľadom na nadviazanie diplomatických vzťahov by chcelo upraviť majetkovoprávne otázky (prehodnotenie Benešových dekrétov). Toto stanovisko zastávajú lichtenštajnskí predstavitelia aj v súčasnosti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Bilaterálne vzťahy na stránke MZV SR |url=http://www.mzv.sk/servlet/content?MT=/App/WCM/main.nsf/vw_byID/ID_42B55426350CD5C9C12570560049713B_SK&OpenDocument=Y&LANG=SK&HM=10-vsetkystatysveta&OB=7&PAGE_VSETKYSTATYSVETAADMR-7TSD22=3&DS=Y&TG=BlankMaster&URL=http://www.mzv.sk/App/WCM/karta_statov.nsf/vw_ByID/ID_01120B25918217C3C125707A0041D308 |dátum prístupu=2009-08-30 |url archívu=https://web.archive.org/web/20121105005906/http://www.mzv.sk/servlet/content?MT=/App/WCM/main.nsf/vw_byID/ID_42B55426350CD5C9C12570560049713B_SK&OpenDocument=Y&LANG=SK&HM=10-vsetkystatysveta&OB=7&PAGE_VSETKYSTATYSVETAADMR-7TSD22=3&DS=Y&TG=BlankMaster&URL=http://www.mzv.sk/App/WCM/karta_statov.nsf/vw_ByID/ID_01120B25918217C3C125707A0041D308 |dátum archivácie=2012-11-05 }}</ref> V decembri 2009, po návšteve ministerky zahraničných vecí Lichtenštajnského kniežatstva Aurelie Frick, Slovensko a Lichtenštajnsko znovu nadviazali diplomatické vzťahy podpisom Memoranda o nadviazaní diplomatických stykov. == Hospodárstvo == Celkový ročný objem [[HDP]] dosahuje vyše 6 miliárd USD. Spolovice je tvorený priemyslom, vývojom, výrobou a vývozom – presné stroje, nástroje, vybavenie (Hilti), automobilové komponenty (ThyssenKrupp Presta), stomatologické vybavenie a potreby (Ivoclar Vivadent), spracovanie potravín (Hilcona Schaan), elektronika (Unaxis Balzers). Vývoz – 20 % [[Spojené štáty|USA]], 1/6 Švajčiarsko a 2/3 krajiny EÚ, kde hlavným partnerom je Nemecko. Druhá polovica HDP je tvorená sektorom služieb a finančným sektorom. Poľnohospodárstvo tvorí menej ako 1 % HDP. == Doprava == V Lichtenštajnsku je okolo {{km|250|m}} ciest a {{km|7.5|m}} železníc. Železnica je spravovaná Rakúskymi spolkovými železnicami (ÖBB) ako časť železnice medzi mestami [[Feldkirch]] v Rakúsku a [[Buchs SG]] vo Švajčiarsku. V krajine je aj {{km|28|m}} splavných tokov riek. == Administratívne rozdelenie == [[Súbor:Liechtenstein - Gemeinden mit Exklaven.png|right|thumb|11 obcí Lichtenštajnska]] Lichtenštajnsko je rozdelené na 11 obcí (''Gemeinden'' – jednotné číslo ''Gemeinde''), väčšinou pozostávajúcich len z jedného mesta. Sú to tieto: * [[Vaduz]] * [[Schaan]] * [[Balzers]] * [[Triesen]] * [[Eschen]] * [[Mauren]] * [[Triesenberg]] * [[Ruggell]] * [[Gamprin]] * [[Schellenberg]] * [[Planken]] == Fauna a flóra == V krajine prevládajú listnaté lesy (do výšky 1300{{mnm|}}), do výšky {{mnm|1800}} rastie ihličnatý les a nad túto výšku už len kosodrevina a horské rastliny (machy a lišajníky). Fauna je v krajine zastúpená podobne ako v slovenských horách, tvoria ju najmä kuny, lasice, líšky, svište, vysoká zver, zajace a množstvo druhov vtákov. == Demografia == Lichtenštajnsko je štvrtou najmenšou krajinou Európy po [[Vatikán]]e, [[Monako|Monaku]] a [[San Maríno|San Maríne]]. Menej ako 2/3 obyvateľov sa považujú za Lichtenštajncov (de facto Nemci). Približne 1/3 tretina trvalých obyvateľov sú cudzinci, najmä Švajčiari (11 %), Nemci (4 %), Rakúšania (6 %), Rumuni, Juhoslovania a Turci (9 %). Úradným jazykom je nemčina, hoci väčšina obyvateľstva hovorí alemanským dialektom [[Nemčina|nemčiny]]. == Náboženstvo == 75,7 % obyvateľstva je rímskokatolíckeho vierovyznania, 6,9 % tvoria evanjelici, 4,2 % moslimovia, 1,3 % majú iné vierovyznanie, 1 % je bez vierovyznania a 10,9 % obyvateľstva neudalo svoje vierovyznanie. Tieto údaje sú platné k roku [[2003]]. == Kultúra, šport == Bohatstvo Lichtenštajnska podporuje pestrý kultúrny a športový život. === Kultúra === V krajine pôsobia regionálne známe popové skupiny. Ďalej tu nájdeme mnohé spolky pestujúce lokálnu kultúru. Vo Vaduze je Krajinské múzeum (Landesmuseum, otvorené v roku 2003), Múzeum umenia (Kunstmuseum), Múzeum lyžiarstva (Skimuseum), Poštové múzeum (Postmuseum) a mnoho miestnych moderných múzeí. V Schaane je Divadlo na Kostolnom námestí (Theater am Kirchplatz), vo Vaduze nové divadlo Zámocká pivnička (Schlösslekeller, od roku 2003). === Šport === Futbalové kluby a národné družstvo sú súčasťou Švajčiarskeho futbalového zväzu a jeho ligy, okrem jeho každoročnej účasti na Pohári UEFA, kam sa väčšinou kvalifikuje FC Vaduz. Národné družstvo sa usilovne zúčastňuje svetových a európskych majstrovstiev, na záverečné turnaje sa však nikdy neprebojovalo. Časy slávy mnohých lyžiarskych víťazstiev Lichtenštajnska, podobne ako Švajčiarska, sa zdajú byť minulosťou. == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Liechtenstein|wikt=Lichtenštajnsko}} == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * Portál Lichtenštejnska – [http://www.liechtenstein.li/en anglicky] | [http://www.liechtenstein.li nemecky] * Kniežatstvo – [http://www.kunstmuseum.li/web2306e anglicky] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20050408023606/http://www.kunstmuseum.li/web2306e/ |date=2005-04-08 }} | [http://www.fuerstenhaus.li nemecky] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060204072810/http://www.fuerstenhaus.li/ |date=2006-02-04 }} * [http://www.kunstmuseum.li Kunstmuseum] (Dom umenia) * [http://www.landesmuseum.li Landesmuseum] (Krajinské múzeum) * Lichtenštajnovci a ČR: Hans Adam II. odpovedá na otázky Ladislava Kahouna, február 2004 – po česky: [http://www.volny.cz/kahounuvcirkus/rozhovor-Hans-Adam-II-1.htm Kahounov cirkus] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20050208193548/http://www.volny.cz/kahounuvcirkus/rozhovor-Hans-Adam-II-1.htm |date=2005-02-08 }}, [http://www.blisty.cz/art/17121.html Britské listy] – anglicky: [http://www.volny.cz/kahounuvcirkus/Hans-Adam-II-eng.htm Kahounov cirkus] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20050208191110/http://www.volny.cz/kahounuvcirkus/Hans-Adam-II-eng.htm |date=2005-02-08 }}, [http://www.blisty.cz/2004/2/26/art17123.html Britské listy] {{Európa}} {{EFTA}} {{WTO}} {{OBSE}} {{Schengenský priestor}} [[Kategória:Lichtenštajnsko| ]] [[Kategória:Monarchie]] [[Kategória:Členovia EFTA]] [[Kategória:Členovia OSN]] [[Kategória:Európske mikroštáty]] [[Kategória:Štáty v Európe]] 8cmvsbdwslk5zy8x5n3ggs2bjlflvak 0 4273 8215760 8213844 2026-05-18T04:54:45Z ~2026-29077-63 294870 /* Úmrtia */ 8215760 wikitext text/x-wiki {{Rok2|2026}} Rok '''2026''' ('''[[Rímska číslica|MMXXVI]]''') je [[kalendárny rok]], ktorý v súlade s [[Gregoriánsky kalendár|gregoriánskym kalendárom]] začal vo štvrtok [[1. január]]a a skončí vo štvrtok [[31. december|31. decembra]]. == Udalosti == * [[1. január]] – Bulharsko prijalo [[euro]] a stalo sa 21. členským štátom [[Eurozóna|eurozóny]]. * 1. január – [[Cyprus]] prevzal od [[Dánsko|Dánska]] na pol roka [[Predsedníctvo Rady Európskej únie]]. * 1. január – [[Európske hlavné mesto kultúry|Európskymi hlavnými mestami kultúry]] v roku 2026 sú finske [[Oulu]] a slovenský [[Trenčín]]. * 1. január – pri požiari v bare v Crans-Montane vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]] zahynulo 40 ľudí a 119 bolo zranených. * [[3. január]] – [[Spojené štáty|USA]] zaútočili na ciele vo [[Venezuela|Venezuele]] a oznámili, že špeciálne jednotky Delta Force zajali prezidenta [[Nicolás Maduro|Nicolása Madura]] a jeho manželku [[Ciliu Floresovú]]. * [[6. február|6.]] – [[22. február]] – [[Zimné olympijské hry 2026|XXV. zimné olympijské hry]] v [[Miláno|Miláne]] v [[Taliansko|Taliansku]]. * [[28. február]] – [[Spojené štáty|USA]] a [[Izrael]] [[izraelsko-americké útoky na Irán (2026)|spustili útoky]] na celé územie [[Irán]]u == Očakávané udalosti == * [[15. máj|15.]] – [[31. máj]] – 89. [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026|majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji]] vo švajčiarskom [[Zürich|Zürichu]] a [[Fribourg (Švajčiarsko)|Fribourgu]]. * [[11. jún]] – [[19. júl]] – 23. [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2026|majstrovstvá sveta vo futbale]] ktoré sa odohrajú v [[Kanada|Kanade]], [[Spojené štáty|Spojených štátoch]] a [[Mexiko|Mexiku]]. * [[15. november]] – sonda [[Voyager 1]] dosiahne vzdialenosť 1 [[svetelný deň]] od [[Zem]]e. == Úmrtia == [[Súbor:Catherine O'Hara at the 2024 Toronto International Film Festival (cropped).jpg|náhľad|upright|[[Catherine O’Harová]] († 30. január)]] [[Súbor:Robert Duvall (actor, at home, New York City apartment, 1984) (cropped).jpg|náhľad|upright|[[Robert Duvall]] († 16. február)]] [[Súbor:Chuck Norris May 2015.jpg|náhľad|upright|[[Chuck Norris]] († 19. marec)]] [[Súbor:Imrich Bugár 2013.JPG|náhľad|upright|[[Imrich Bugár]] († 8. apríl)]] * {{0}}[[6. január]] - [[Béla Tarr]], maďarský filmový režisér, scenárista a producent (* [[1955]]) * {{0}}[[8. január]] – [[Václav Cigler]], český sochár, sklársky umelec, šperkár a pedagóg (* [[1929]]) * {{0}}[[9. január]] – [[Peter Kormaník]], slovenský teológ, liturgista a vysokoškolský pedagóg (* [[1945]]) * [[10. január]] – [[Erich von Däniken]], švajčiarsky spisovateľ (* [[1935]]) * 10. január – [[Ivan Štampach]], český religionista a teológ (* [[1946]]) * 10. január – [[Oskár Elschek]], slovenský etnomuzikológ (* [[1931]]) * 10. január – [[František Čitbaj]], slovenský gréckokatolícky kňaz, vysokoškolský pedagóg, kánonista a sudca (* [[1957]]) * [[13. január]] – [[Rudolf Urc]], slovenský filmový režisér (* [[1937]]) * 13. január – [[Jana Benková]], slovenská spisovateľka (* [[1970]]) * [[15. január]] – [[Irena Grécka a Dánska]], grécka princezná (* [[1942]]) * [[16. január]] – [[Marcel Osztas]], slovenský moderátor a hypeman (* [[1988]]) * [[20. január]] – [[Adela Gleijerová]], uruguajská herečka (* [[1933]]) * [[22. január]] – [[Ivan Szabó]], slovenský novinár, prozaik a spisovateľ literatúry faktu (* [[1939]]) * [[23. január]] – [[Arpád Tarnóczy]], slovenský vodnopólový funkcionár, bývalý politik (* [[1936]]) * [[24. január]] – [[Jaromír Pastorek]], slovenský biochemik (* [[1957]]) * [[27. január]] – [[Marian Dyda]], slovenský petrológ a vysokoškolský pedagóg (* [[1945]]) * [[30. január]] – [[Catherine O’Harová]], kanadsko-americká herečka, spisovateľka a komička (* [[1954]]) * {{0}}[[1. február]] – [[Ján Mazúch]], slovenský futbalista a tréner (* [[1944]]) * {{0}}[[4. február]] – [[Milan Melník]], slovenský vedec, vysokoškolský učiteľ a chemik (* [[1938]]) * {{0}}[[6. február]] - [[Jana Brejchová]], česká herečka (* [[1940]]) * {{0}}[[7. február]] – [[John Flanagan (spisovateľ)|John Flanagan]], americký spisovateľ (* [[1944]]) * [[10. február]] – [[Otto Šimko]], slovenský účastník [[SNP]], svedok holokaustu (* [[1924]]) * [[11. február]] – [[James Van Der Beek]], americký herec (* [[1977]]) * [[13. február]] - [[Juraj Gavula]], slovenský výtvarník, sochár a pedagóg (* [[1942]]) * [[16. február]] – [[Robert Duvall]], americký herec a režisér (* [[1931]]) * 16. február – [[Hélène Ahrweilerová]], grécko-francúzska byzantologička a spisovateľka (* [[1926]]) * [[17. február]] – [[Jesse Jackson]], americký baptistický pastor, aktivista a politik (* [[1941]]) * [[19. február]] – [[Eric Dane]], americký herec (* [[1972]]) * 19. február – [[Polycarp Pengo]], tanzánský rímskokatolícky kňaz, kardinál Svätej rímskej cirkvi, emeritný arcibiskup Dar es Salaam (* [[1944]]) * [[21. február]] – [[Petr Horák]], český filozof (* [[1935]]) * [[24. február]] – [[Jan Šebestík]], česko-slovenský filozof vedy (* [[1931]]) * [[27. február]] – [[Neil Sedaka]], americký popový spevák, klavirista, hudobný skladateľ a textár (* [[1939]]) * [[28. február]] – [[Sajjid Alí Chámeneí]], iránsky duchovný a politický vodca Iránu (* [[1939]]) * 28. február – [[Mahmúd Ahmadínežád]], iránsky politik a bývalý prezident Iránu (* [[1956]]) * {{0}}[[1. marec]] – [[Dagfinn Føllesdal]], nórsky filozof (* [[1932]]) * {{0}}[[5. marec]] – [[Charles Antony Richard Hoare]], britský informatik (* [[1934]]) * {{0}}[[8. marec]] – [[Anthony James Leggett]], britsko-americký fyzik, [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku|nositeľ Nobelovej ceny]] (* [[1938]]) * {{0}}[[9. marec]] – [[Leoš Šimánek]], český cestovateľ a spisovateľ (* [[1946]]) * [[11. marec]] – [[Michel Hulin]], francúzsky filozof (* [[1936]]) * [[13. marec]] – [[Phil Campbell]], waleský hudobník, gitarista skupiny [[Motörhead]] (* [[1961]]) * [[14. marec]] – [[Jürgen Habermas]], nemecký filozof (* [[1929]]) * 14. marec – [[Christopher A. Sims]], americký ekonóm, nositeľ [[Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela|Nobelovej ceny]] (* [[1942]]) * [[15. marec]] – [[Marián Urban]], slovenský scenárista, dramaturg, režisér a producent (* [[1951]]) * [[16. marec]] – [[Jamie Blanks]], austrálsky filmový režisér a hudobný skladateľ (* [[1971]]) * [[18. marec]] – [[Heisuke Hironaka]], japonský matematik (* [[1931]]) * [[19. marec]] – [[Chuck Norris]], americký herec, majster bojových umení, kaskadér a mediálna osbnosť (* [[1940]]) * [[22. marec]] – [[Lionel Jospin]], francúzsky politik (* [[1937]]) * 22. marec – [[Jean-Baptiste Phạm Minh Mẫn]], vietnamský rímskokatolícky kňaz, kardinál Svätej rímskej cirkvi (* [[1934]]) * [[23. marec]] – [[Chip Taylor]], americký hudobný skladateľ a spevák (* [[1940]]) * {{0}}[[6. apríl]] – [[Viera Hegerová]], slovenská prekladateľka (* [[1933]]) * {{0}}[[8. apríl]] – [[Mario Adorf]], nemecký herec (* [[1930]]) * {{0}}8. apríl – [[Imrich Bugár]], slovenský atlét maďarskej národnosti (* [[1955]]) * {{0}}[[9. apríl]] – [[Afrika Bambaataa]], americký DJ a komunitný vodca (* [[1957]]) * [[10. apríl]] – [[Katalin Vadkerty]], slovenská historička, vysokoškolská pedagogička a publicistka (* [[1928]]) * [[12. apríl]] – [[Alojz Rosina]], slovenský lekár (* [[1931]]) * [[14. apríl]] – [[Michael Oser Rabin]], izraelský informatik (* [[1931]]) * [[15. apríl]] – [[Ivan Rebernik]], slovinský knihovník a diplomat (* [[1939]]) * [[16. apríl]] – [[Jan Potměšil]], český herec (* [[1966]]) * [[17. apríl]] – [[Nathalie Bayová]], francúzska herečka (* [[1948]]) * [[20. apríl]] – [[Mária Adamcová]], slovenská operná speváčka, mezzosopranistka (* [[1930]]) * [[21. apríl]] – [[Milan Šuna]], slovenský horolezec, tatranský horský vodca (* [[1966]]) * [[22. apríl]] – [[Peter J. Carroll]], anglický okultista (* [[1953]]) * [[26. apríl]] – [[Nedra Talleyová]], americká speváčka (* [[1946]]) * [[27. apríl]] – [[Edita Egerová]], americká psychologička a spisovateľka maďarského pôvodu (* [[1927]]) * [[28. apríl]] – [[Ján Kerekréti]], slovenský politik (* [[1943]]) * [[29. apríl]] – [[Oskar Petr]], český hudobný skladateľ, textár a spevák (* [[1952]]) * [[30. apríl]] – [[Georg Baselitz]], nemecký maliar a sochár (* [[1938]]) * 30. apríl – [[Zdeněk Chára]], český zápasník a tréner pôsobiaci na Slovensku (* [[1951]]) * 30. apríl – [[Chantal Nobel]], francúzska herečka (* [[1948]]) * {{0}}[[1. máj]] – [[Ján Pataky]], slovenský politik (* [[1955]]) * {{0}}1. máj – [[Marián Járek]], slovenský vysokoškolský pedagóg, folklórista (* [[1946]]) * {{0}}[[7. máj]] – [[Jana Dubovcová]], slovenská právnička, sudkyňa a politička (* [[1952]]) * [[12. máj]] – [[Emil Paul Tscherrig]], švajčiarsky rímskokatolícky arcibiskup a vatikánsky diplomat (* [[1947]]) * [[14. máj]] – [[Karol Chmel]], slovenský redaktor, básnik a prekladateľ (* [[1953]]) * [[15. máj]] – [[Edmund Phelps]], americký ekonóm (* [[1933]]) [[Kategória:2026|2026]] [[Kategória:Roky v budúcnosti| 2026]] 4ra8tgtziico14vrqpxq7gwhitxtxse 8215762 8215760 2026-05-18T04:56:21Z ~2026-29077-63 294870 /* Úmrtia */ 8215762 wikitext text/x-wiki {{Rok2|2026}} Rok '''2026''' ('''[[Rímska číslica|MMXXVI]]''') je [[kalendárny rok]], ktorý v súlade s [[Gregoriánsky kalendár|gregoriánskym kalendárom]] začal vo štvrtok [[1. január]]a a skončí vo štvrtok [[31. december|31. decembra]]. == Udalosti == * [[1. január]] – Bulharsko prijalo [[euro]] a stalo sa 21. členským štátom [[Eurozóna|eurozóny]]. * 1. január – [[Cyprus]] prevzal od [[Dánsko|Dánska]] na pol roka [[Predsedníctvo Rady Európskej únie]]. * 1. január – [[Európske hlavné mesto kultúry|Európskymi hlavnými mestami kultúry]] v roku 2026 sú finske [[Oulu]] a slovenský [[Trenčín]]. * 1. január – pri požiari v bare v Crans-Montane vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]] zahynulo 40 ľudí a 119 bolo zranených. * [[3. január]] – [[Spojené štáty|USA]] zaútočili na ciele vo [[Venezuela|Venezuele]] a oznámili, že špeciálne jednotky Delta Force zajali prezidenta [[Nicolás Maduro|Nicolása Madura]] a jeho manželku [[Ciliu Floresovú]]. * [[6. február|6.]] – [[22. február]] – [[Zimné olympijské hry 2026|XXV. zimné olympijské hry]] v [[Miláno|Miláne]] v [[Taliansko|Taliansku]]. * [[28. február]] – [[Spojené štáty|USA]] a [[Izrael]] [[izraelsko-americké útoky na Irán (2026)|spustili útoky]] na celé územie [[Irán]]u == Očakávané udalosti == * [[15. máj|15.]] – [[31. máj]] – 89. [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026|majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji]] vo švajčiarskom [[Zürich|Zürichu]] a [[Fribourg (Švajčiarsko)|Fribourgu]]. * [[11. jún]] – [[19. júl]] – 23. [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2026|majstrovstvá sveta vo futbale]] ktoré sa odohrajú v [[Kanada|Kanade]], [[Spojené štáty|Spojených štátoch]] a [[Mexiko|Mexiku]]. * [[15. november]] – sonda [[Voyager 1]] dosiahne vzdialenosť 1 [[svetelný deň]] od [[Zem]]e. == Úmrtia == [[Súbor:Catherine O'Hara at the 2024 Toronto International Film Festival (cropped).jpg|náhľad|upright|[[Catherine O’Harová]] († 30. január)]] [[Súbor:Robert Duvall (actor, at home, New York City apartment, 1984) (cropped).jpg|náhľad|upright|[[Robert Duvall]] († 16. február)]] [[Súbor:Chuck Norris May 2015.jpg|náhľad|upright|[[Chuck Norris]] († 19. marec)]] [[Súbor:Imrich Bugár 2013.JPG|náhľad|upright|[[Imrich Bugár]] († 8. apríl)]] * {{0}}[[6. január]] - [[Béla Tarr]], maďarský filmový režisér, scenárista a producent (* [[1955]]) * {{0}}[[8. január]] – [[Václav Cigler]], český sochár, sklársky umelec, šperkár a pedagóg (* [[1929]]) * {{0}}[[9. január]] – [[Peter Kormaník]], slovenský teológ, liturgista a vysokoškolský pedagóg (* [[1945]]) * [[10. január]] – [[Erich von Däniken]], švajčiarsky spisovateľ (* [[1935]]) * 10. január – [[Ivan Štampach]], český religionista a teológ (* [[1946]]) * 10. január – [[Oskár Elschek]], slovenský etnomuzikológ (* [[1931]]) * 10. január – [[František Čitbaj]], slovenský gréckokatolícky kňaz, vysokoškolský pedagóg, kánonista a sudca (* [[1957]]) * [[13. január]] – [[Rudolf Urc]], slovenský filmový režisér (* [[1937]]) * 13. január – [[Jana Benková]], slovenská spisovateľka (* [[1970]]) * [[15. január]] – [[Irena Grécka a Dánska]], grécka princezná (* [[1942]]) * [[16. január]] – [[Marcel Osztas]], slovenský moderátor a hypeman (* [[1988]]) * [[20. január]] – [[Adela Gleijerová]], uruguajská herečka (* [[1933]]) * [[22. január]] – [[Ivan Szabó]], slovenský novinár, prozaik a spisovateľ literatúry faktu (* [[1939]]) * [[23. január]] – [[Arpád Tarnóczy]], slovenský vodnopólový funkcionár, bývalý politik (* [[1936]]) * [[24. január]] – [[Jaromír Pastorek]], slovenský biochemik (* [[1957]]) * [[27. január]] – [[Marian Dyda]], slovenský petrológ a vysokoškolský pedagóg (* [[1945]]) * [[30. január]] – [[Catherine O’Harová]], kanadsko-americká herečka, spisovateľka a komička (* [[1954]]) * {{0}}[[1. február]] – [[Ján Mazúch]], slovenský futbalista a tréner (* [[1944]]) * {{0}}[[4. február]] – [[Milan Melník]], slovenský vedec, vysokoškolský učiteľ a chemik (* [[1938]]) * {{0}}[[6. február]] - [[Jana Brejchová]], česká herečka (* [[1940]]) * {{0}}[[7. február]] – [[John Flanagan (spisovateľ)|John Flanagan]], americký spisovateľ (* [[1944]]) * [[10. február]] – [[Otto Šimko]], slovenský účastník [[SNP]], svedok holokaustu (* [[1924]]) * [[11. február]] – [[James Van Der Beek]], americký herec (* [[1977]]) * [[13. február]] - [[Juraj Gavula]], slovenský výtvarník, sochár a pedagóg (* [[1942]]) * [[16. február]] – [[Robert Duvall]], americký herec a režisér (* [[1931]]) * 16. február – [[Hélène Ahrweilerová]], grécko-francúzska byzantologička a spisovateľka (* [[1926]]) * [[17. február]] – [[Jesse Jackson]], americký baptistický pastor, aktivista a politik (* [[1941]]) * [[19. február]] – [[Eric Dane]], americký herec (* [[1972]]) * 19. február – [[Polycarp Pengo]], tanzánský rímskokatolícky kňaz, kardinál Svätej rímskej cirkvi, emeritný arcibiskup Dar es Salaam (* [[1944]]) * [[21. február]] – [[Petr Horák]], český filozof (* [[1935]]) * [[24. február]] – [[Jan Šebestík]], česko-slovenský filozof vedy (* [[1931]]) * [[27. február]] – [[Neil Sedaka]], americký popový spevák, klavirista, hudobný skladateľ a textár (* [[1939]]) * [[28. február]] – [[Sajjid Alí Chámeneí]], iránsky duchovný a politický vodca Iránu (* [[1939]]) * 28. február – [[Mahmúd Ahmadínežád]], iránsky politik a bývalý prezident Iránu (* [[1956]]) * {{0}}[[1. marec]] – [[Dagfinn Føllesdal]], nórsky filozof (* [[1932]]) * {{0}}[[5. marec]] – [[Charles Antony Richard Hoare]], britský informatik (* [[1934]]) * {{0}}[[8. marec]] – [[Anthony James Leggett]], britsko-americký fyzik, [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku|nositeľ Nobelovej ceny]] (* [[1938]]) * {{0}}[[9. marec]] – [[Leoš Šimánek]], český cestovateľ a spisovateľ (* [[1946]]) * [[11. marec]] – [[Michel Hulin]], francúzsky filozof (* [[1936]]) * [[13. marec]] – [[Phil Campbell]], waleský hudobník, gitarista skupiny [[Motörhead]] (* [[1961]]) * [[14. marec]] – [[Jürgen Habermas]], nemecký filozof (* [[1929]]) * 14. marec – [[Christopher A. Sims]], americký ekonóm, nositeľ [[Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela|Nobelovej ceny]] (* [[1942]]) * [[15. marec]] – [[Marián Urban]], slovenský scenárista, dramaturg, režisér a producent (* [[1951]]) * [[16. marec]] – [[Jamie Blanks]], austrálsky filmový režisér a hudobný skladateľ (* [[1971]]) * [[18. marec]] – [[Heisuke Hironaka]], japonský matematik (* [[1931]]) * [[19. marec]] – [[Chuck Norris]], americký herec, majster bojových umení, kaskadér a mediálna osbnosť (* [[1940]]) * [[22. marec]] – [[Lionel Jospin]], francúzsky politik (* [[1937]]) * 22. marec – [[Jean-Baptiste Phạm Minh Mẫn]], vietnamský rímskokatolícky kňaz, kardinál Svätej rímskej cirkvi (* [[1934]]) * [[23. marec]] – [[Chip Taylor]], americký hudobný skladateľ a spevák (* [[1940]]) * {{0}}[[6. apríl]] – [[Viera Hegerová]], slovenská prekladateľka (* [[1933]]) * {{0}}[[8. apríl]] – [[Mario Adorf]], nemecký herec (* [[1930]]) * {{0}}8. apríl – [[Imrich Bugár]], slovenský atlét maďarskej národnosti (* [[1955]]) * {{0}}[[9. apríl]] – [[Afrika Bambaataa]], americký DJ a komunitný vodca (* [[1957]]) * [[10. apríl]] – [[Katalin Vadkerty]], slovenská historička, vysokoškolská pedagogička a publicistka (* [[1928]]) * [[12. apríl]] – [[Alojz Rosina]], slovenský lekár (* [[1931]]) * [[14. apríl]] – [[Michael Oser Rabin]], izraelský informatik (* [[1931]]) * [[15. apríl]] – [[Ivan Rebernik]], slovinský knihovník a diplomat (* [[1939]]) * [[16. apríl]] – [[Jan Potměšil]], český herec (* [[1966]]) * [[17. apríl]] – [[Nathalie Bayová]], francúzska herečka (* [[1948]]) * [[20. apríl]] – [[Mária Adamcová]], slovenská operná speváčka, mezzosopranistka (* [[1930]]) * [[21. apríl]] – [[Milan Šuna]], slovenský horolezec, tatranský horský vodca (* [[1966]]) * [[22. apríl]] – [[Peter J. Carroll]], anglický okultista (* [[1953]]) * [[26. apríl]] – [[Nedra Talleyová]], americká speváčka (* [[1946]]) * [[27. apríl]] – [[Edita Egerová]], americká psychologička a spisovateľka maďarského pôvodu (* [[1927]]) * [[28. apríl]] – [[Ján Kerekréti]], slovenský politik (* [[1943]]) * [[29. apríl]] – [[Oskar Petr]], český hudobný skladateľ, textár a spevák (* [[1952]]) * [[30. apríl]] – [[Georg Baselitz]], nemecký maliar a sochár (* [[1938]]) * 30. apríl – [[Zdeněk Chára]], český zápasník a tréner pôsobiaci na Slovensku (* [[1951]]) * 30. apríl – [[Chantal Nobel]], francúzska herečka (* [[1948]]) * {{0}}[[1. máj]] – [[Ján Pataky]], slovenský politik (* [[1955]]) * {{0}}1. máj – [[Marián Járek]], slovenský vysokoškolský pedagóg, folklórista (* [[1946]]) * {{0}}[[7. máj]] – [[Jana Dubovcová]], slovenská právnička, sudkyňa a politička (* [[1952]]) * [[12. máj]] – [[Emil Paul Tscherrig]], švajčiarsky rímskokatolícky arcibiskup a vatikánsky diplomat (* [[1947]]) * [[14. máj]] – [[Karol Chmel]], slovenský redaktor, básnik a prekladateľ (* [[1953]]) * [[15. máj]] – [[Edmund Phelps]], americký ekonóm, nositeľ [[Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela|Nobelovej ceny]] (* [[1933]]) [[Kategória:2026|2026]] [[Kategória:Roky v budúcnosti| 2026]] oauym3nrkz41zamdra9oeujwmgyb4qg 0 5098 8215829 7983651 2026-05-18T08:42:36Z ~2026-29856-82 295247 /* Narodenia */ 8215829 wikitext text/x-wiki {{August}} {{Deň v roku|235|[[Filip (prvé meno)|Filip]]}} * celoeurópsky deň spomienky na obete totalitných a autoritatívnych režimov == Udalosti == * [[1305]] – bol popravený [[William Wallace]], škótsky vodca vo vojne za nezávislosť * [[1541]] – francúzsky objaviteľ [[Jacques Cartier]] pristál počas svojej tretej výpravy do [[Kanada|Kanady]] neďaleko mesta [[Quebec (mesto)|Quebec]] * [[1572]] – [[francúzske náboženské vojny]]: začala [[bartolomejská noc]], vyvražďovanie [[Hugenoti|hugenotov]] v [[Paríž|Paríži]] * [[1839]] – [[Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Írska|Spojené kráľovstvo]] obsadilo [[Hongkong]] ako základňu v rámci príprav na [[prvá ópiová vojna|prvú ópiovú vojnu]] s [[Čching|Čínou]] * [[1873]] – v [[londýn]]skej štvrti [[Chelsea (Londýn)|Chelsea]] bol otvorený [[Albert Bridge]] * [[1914]] – [[prvá svetová vojna]]: [[Japonské cisárstvo (1868 – 1945)|Japonsko]] vyhlásilo vojnu [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemecku]] * [[1939]] – [[Nacistické Nemecko|Nemecko]] a [[Sovietsky zväz]] podpísali v [[Moskva|Moskve]] [[Pakt Ribbentrop-Molotov|pakt o neútočení]], ktorým si tieto štáty rozdelili sféry vplyvu v [[stredná Európa|strednej]] a [[východná Európa|východnej Európe]] * [[1943]] – [[druhá svetová vojna]]: skončila sa [[kurská bitka]] a [[Červená armáda]] druhýkrát oslobodila [[Charkov]] * [[1944]] – druhá svetová vojna: [[Spojenci (druhá svetová vojna)|spojenecké]] sily oslobodili francúzske mesto [[Marseille]] * 1944 – druhá svetová vojna: rumunský kráľ [[Michal I. (Rumunsko)|Michal I.]] odvolal [[nacizmus|pronacistickú]] vládu maršala Antonesca, ktorý bol neskôr zatknutý, [[Rumunské kráľovstvo|Rumunsko]] prešlo zo strany [[Os Berlín-Rím-Tokio|Osi]] k [[Spojenci (druhá svetová vojna)|Spojencom]] * [[1966]] – americká [[mesačná sonda]] [[Lunar Orbiter 1]] vyhotovila prvé fotografie [[Zem]]e z [[selenocentrická dráha|obežnej dráhy]] okolo [[Mesiac]]a * [[1990]] – [[Arménsko]] vyhlásilo nezávislosť od [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] * 1990 – [[Západné Nemecko (1949 – 1990)|Západné]] a [[Nemecká demokratická republika|Východné Nemecko]] oznámili, že [[3. október|3. októbra]] sa opäť [[Zjednotenie Nemecka (1990)|zjednotia]] * 1990 – [[Saddám Husajn]] vystúpil v [[Irak|irackej]] štátnej televízii s niekoľkými západnými „hosťami“ (v skutočnosti rukojemníkmi), aby sa pokúsil zabrániť [[druhá vojna v Perzskom zálive|vojne v Perzskom zálive]] * [[2007]] – neďaleko [[Jekaterinburg]]u v [[Rusko|Rusku]] boli objavené kostrové pozostatky posledných členov ruskej cárskej rodiny, [[cárovič (syn cára)|cároviča]] [[Alexej Nikolajevič|Alexeja Nikolajeviča]] a jeho sestry veľkokňažnej [[Anastázia Nikolajevna Romanovová|Anastázie]] * [[2011]] – [[občianska vojna v Líbyi]]: líbyjský vodca [[Muammar al-Kaddáfí]] bol zvrhnutý potom, ako sily Dočasnej národnej prechodnej rady ovládli komplex [[Báb al-Azízíja]] * [[2023]] – indická mesačná sonda [[Čandraján-3]] ako prvá v dejinách pristála v okolí južného pólu Mesiaca == Narodenia == [[Súbor:Kenneth Arrow, Stanford University.jpg|thumb|upright|[[Kenneth Arrow]] (* 1921)]] [[Súbor:Kobe Bryant2 2014.jpg|thumb|upright|[[Kobe Bryant]] (* 1978)]] * {{0}}[[686]] – [[Karol Martel]], majordóm, vládca Franskej ríše († [[741]]) * [[1754]] – [[Ľudovít XVI.]], francúzsky kráľ († [[1793]]) * [[1776]] – [[Józef Hoene-Wroński]], poľský filozof a matematik († [[1853]]) * [[1813]] – [[Ján Šimor]], uhorský prímas a kardinál († [[1891]]) * [[1840]] – [[Samuel Leopold Schenk]], lekár, fyziológ († [[1902]]) * [[1847]] – [[Sarah Frances Whitingová]], americká fyzička a astronómka († [[1927]]) * [[1851]] – [[Alois Jirásek]], český spisovateľ († [[1930]]) * [[1868]] – [[Dušan Jurkovič]], slovenský architekt († [[1947]]) * [[1903]] – [[Matúš Černák]], slovenský diplomat a politik († [[1955]]) * [[1908]] – [[Arthur Adamov]], francúzsky surrealistický dramatik a prekladateľ († [[1970]]) * [[1910]] – [[Giuseppe Meazza]], taliansky futbalista († [[1979]]) * [[1912]] – [[Gene Kelly]], americký tanečník a herec († [[1996]]) * [[1913]] – [[František Dojčák]], slovenský astronóm († [[1989]]) * [[1921]] – [[Kenneth Arrow]], americký ekonóm († [[2017]]) * [[1923]] – [[Edgar Frank Codd]], britský matematik a informatik († [[2003]]) * [[1924]] – [[Ephraim Kishon]], izraelský satirik a dramatik († [[2005]]) * [[1926]] – [[Clifford Geertz]], americký antropológ, profesor sociálnych vied, spoluzakladateľ symbolickej antropológie († [[2006]]) * [[1927]] – [[Ľubor Kresák]], slovenský astronóm a astrofyzik († [[1994]]) * [[1929]] – [[Vera Miles]], americká herečka * [[1933]] – [[Robert Curl]], americký chemik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu|Nobelovej ceny]] († [[2022]]) * [[1935]] – [[Oľga Zöllnerová]], slovenská herečka * [[1936]] – [[Pál E. Fehér]], maďarský ľavicový publicista a literárny kritik [[1951]] * [[1940]] – [[Thomas Arthur Steitz]], americký biochemik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu|Nobelovej ceny]] († [[2018]]) * [[1946]] – [[Keith Moon]], britský hudobník († [[1978]]) * [[1951]] – [[Achmad Kadyrov]], čečenský prezident († [[2004]]) * [[1951]] – [[Kráľovná Núr]] (Elizabeth Najeeb Halaby), jordánska kráľovná * [[1951]] – [[Ľubomír Stankovský]], slovenský hráč na bicie nástroje a spevák († [[2024]]) * [[1951]] – [[Petr Šabach]], český spisovateľ († [[2017]]) * [[1958]] – [[Karel Plíhal]], český spevák a hudobník * [[1970]] – [[River Phoenix]], americký herec († [[1993]]) * [[1971]] – [[Demetrio Albertini]], taliansky futbalista * [[1972]] – [[Marek Majeský]], slovenský herec * [[1974]] – [[Konstantin Sergejevič Novoselov]], rusko-britský fyzik * [[1975]] – [[Jarkko Ruutu]], fínsky hokejista * [[1978]] – [[Kobe Bryant]], americký basketbalista († [[2020]]) *[[1979]] – [[Juraj Tabaček]], slovenský herec a zabávač * [[1984]] – [[Glen Johnson]], anglický futbalista * [[1988]] – [[Oľga Alexejevna Govorcovová]], bieloruská tenistka * 2002 – Dominik Sventek, == Úmrtia == [[Súbor:Coulomb.jpg|thumb|upright|[[Charles Augustin de Coulomb]] († 1806)]] * [[1305]] – [[William Wallace]], škótsky národný hrdina (* asi [[1270]]) * [[1725]] – [[Christian August Saský]], uhorský prímas a ostrihomský arcibiskup (* [[1666]]) * [[1806]] – [[Charles Augustin de Coulomb]], francúzsky fyzik a inžinier (* [[1736]]) * [[1831]] – [[František Kazinci]], maďarský šľachtic a jazykovedec (* [[1759]]) * [[1845]] – [[Amédée Louis Michel Lepeletier]], francúzsky entomológ (* [[1770]]) * [[1846]] – [[Viľgeľm Karlovič Kiucheľbeker]], ruský básnik a dekabrista (* [[1797]]) * [[1926]] – [[Rudolph Valentino]], americký filmový herec (* [[1895]]) * [[1933]] – [[Adolf Loos]], český klasik modernej architektúry (* [[1870]]) * [[1934]] – [[Viktor Kaplan]], rakúsky vynálezca (* [[1876]]) * [[1945]] – [[Štefánia Belgická]], manželka následníka rakúskeho trónu [[Rudolf (korunný princ)|Rudolfa]] (* [[1864]]) * [[1965]] – [[Jan Antonín Baťa]], český podnikateľ (* [[1898]]) * [[1968]] – [[Endre Szőnyi]], slovenský architekt (* [[1885]]) * [[1981]] – [[Jiřina Šejbalová]], česká operná speváčka a herečka (* [[1905]]) * [[1982]] – [[Stanford Moore]], americký biochemik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu|Nobelovej ceny]] (* [[1913]]) * [[1988]] – [[Hans Lewy]], nemecký matematik (* [[1904]]) * [[1989]] – [[Ronald David Laing]], škótsky psychiater (* [[1927]]) * [[1997]] – [[John Cowdery Kendrew]], anglický biochemik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu|Nobelovej ceny]] (* [[1917]]) * [[2003]] – [[John Geoghan]], rímskokatolícky kňaz v bostonskej arcidiecéze, ktorý pohlavne zneužil veľké množstvo chlapcov (* [[1935]]) * [[2004]] – [[Viera Gergeľová]], slovenská grafička a knižná ilustrátorka (* [[1930]]) * [[2007]] – [[Dušan Třeštík]], český historik a publicista (* [[1933]]) * [[2009]] – [[Pierre Samuel]], francúzsky matematik (* [[1921]]) * [[2016]] – [[Reinhard Selten]], nemecký ekonóm a držiteľ [[Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela|Nobelovej ceny]] (* [[1930]]) * [[2017]] – [[Vadim Georgijevič Vizing]], ukrajinský matematik (* [[1937]]) * [[2024]] – [[Peter Lundgren]], švédsky tenista (* [[1965]]) {{mesiace}} [[Kategória:23. august| ]] [[Kategória:August| 23]] [[Kategória:Dni|~0823]] kipzazphsm7ydycm98sn66xl2avozb1 8215837 8215829 2026-05-18T09:16:43Z Martin Urbanec 108109 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-29856-82|~2026-29856-82]] ([[User_talk:~2026-29856-82|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od OJJ 7903052 wikitext text/x-wiki {{August}} {{Deň v roku|235|[[Filip (prvé meno)|Filip]]}} * celoeurópsky deň spomienky na obete totalitných a autoritatívnych režimov == Udalosti == * [[1305]] – bol popravený [[William Wallace]], škótsky vodca vo vojne za nezávislosť * [[1541]] – francúzsky objaviteľ [[Jacques Cartier]] pristál počas svojej tretej výpravy do [[Kanada|Kanady]] neďaleko mesta [[Quebec (mesto)|Quebec]] * [[1572]] – [[francúzske náboženské vojny]]: začala [[bartolomejská noc]], vyvražďovanie [[Hugenoti|hugenotov]] v [[Paríž|Paríži]] * [[1839]] – [[Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Írska|Spojené kráľovstvo]] obsadilo [[Hongkong]] ako základňu v rámci príprav na [[prvá ópiová vojna|prvú ópiovú vojnu]] s [[Čching|Čínou]] * [[1873]] – v [[londýn]]skej štvrti [[Chelsea (Londýn)|Chelsea]] bol otvorený [[Albert Bridge]] * [[1914]] – [[prvá svetová vojna]]: [[Japonské cisárstvo (1868 – 1945)|Japonsko]] vyhlásilo vojnu [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemecku]] * [[1939]] – [[Nacistické Nemecko|Nemecko]] a [[Sovietsky zväz]] podpísali v [[Moskva|Moskve]] [[Pakt Ribbentrop-Molotov|pakt o neútočení]], ktorým si tieto štáty rozdelili sféry vplyvu v [[stredná Európa|strednej]] a [[východná Európa|východnej Európe]] * [[1943]] – [[druhá svetová vojna]]: skončila sa [[kurská bitka]] a [[Červená armáda]] druhýkrát oslobodila [[Charkov]] * [[1944]] – druhá svetová vojna: [[Spojenci (druhá svetová vojna)|spojenecké]] sily oslobodili francúzske mesto [[Marseille]] * 1944 – druhá svetová vojna: rumunský kráľ [[Michal I. (Rumunsko)|Michal I.]] odvolal [[nacizmus|pronacistickú]] vládu maršala Antonesca, ktorý bol neskôr zatknutý, [[Rumunské kráľovstvo|Rumunsko]] prešlo zo strany [[Os Berlín-Rím-Tokio|Osi]] k [[Spojenci (druhá svetová vojna)|Spojencom]] * [[1966]] – americká [[mesačná sonda]] [[Lunar Orbiter 1]] vyhotovila prvé fotografie [[Zem]]e z [[selenocentrická dráha|obežnej dráhy]] okolo [[Mesiac]]a * [[1990]] – [[Arménsko]] vyhlásilo nezávislosť od [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] * 1990 – [[Západné Nemecko (1949 – 1990)|Západné]] a [[Nemecká demokratická republika|Východné Nemecko]] oznámili, že [[3. október|3. októbra]] sa opäť [[Zjednotenie Nemecka (1990)|zjednotia]] * 1990 – [[Saddám Husajn]] vystúpil v [[Irak|irackej]] štátnej televízii s niekoľkými západnými „hosťami“ (v skutočnosti rukojemníkmi), aby sa pokúsil zabrániť [[druhá vojna v Perzskom zálive|vojne v Perzskom zálive]] * [[2007]] – neďaleko [[Jekaterinburg]]u v [[Rusko|Rusku]] boli objavené kostrové pozostatky posledných členov ruskej cárskej rodiny, [[cárovič (syn cára)|cároviča]] [[Alexej Nikolajevič|Alexeja Nikolajeviča]] a jeho sestry veľkokňažnej [[Anastázia Nikolajevna Romanovová|Anastázie]] * [[2011]] – [[občianska vojna v Líbyi]]: líbyjský vodca [[Muammar al-Kaddáfí]] bol zvrhnutý potom, ako sily Dočasnej národnej prechodnej rady ovládli komplex [[Báb al-Azízíja]] * [[2023]] – indická mesačná sonda [[Čandraján-3]] ako prvá v dejinách pristála v okolí južného pólu Mesiaca == Narodenia == [[Súbor:Kenneth Arrow, Stanford University.jpg|thumb|upright|[[Kenneth Arrow]] (* 1921)]] [[Súbor:Kobe Bryant2 2014.jpg|thumb|upright|[[Kobe Bryant]] (* 1978)]] * {{0}}[[686]] – [[Karol Martel]], majordóm, vládca Franskej ríše († [[741]]) * [[1754]] – [[Ľudovít XVI.]], francúzsky kráľ († [[1793]]) * [[1776]] – [[Józef Hoene-Wroński]], poľský filozof a matematik († [[1853]]) * [[1813]] – [[Ján Šimor]], uhorský prímas a kardinál († [[1891]]) * [[1840]] – [[Samuel Leopold Schenk]], lekár, fyziológ († [[1902]]) * [[1847]] – [[Sarah Frances Whitingová]], americká fyzička a astronómka († [[1927]]) * [[1851]] – [[Alois Jirásek]], český spisovateľ († [[1930]]) * [[1868]] – [[Dušan Jurkovič]], slovenský architekt († [[1947]]) * [[1903]] – [[Matúš Černák]], slovenský diplomat a politik († [[1955]]) * [[1908]] – [[Arthur Adamov]], francúzsky surrealistický dramatik a prekladateľ († [[1970]]) * [[1910]] – [[Giuseppe Meazza]], taliansky futbalista († [[1979]]) * [[1912]] – [[Gene Kelly]], americký tanečník a herec († [[1996]]) * [[1913]] – [[František Dojčák]], slovenský astronóm († [[1989]]) * [[1921]] – [[Kenneth Arrow]], americký ekonóm († [[2017]]) * [[1923]] – [[Edgar Frank Codd]], britský matematik a informatik († [[2003]]) * [[1924]] – [[Ephraim Kishon]], izraelský satirik a dramatik († [[2005]]) * [[1926]] – [[Clifford Geertz]], americký antropológ, profesor sociálnych vied, spoluzakladateľ symbolickej antropológie († [[2006]]) * [[1927]] – [[Ľubor Kresák]], slovenský astronóm a astrofyzik († [[1994]]) * [[1929]] – [[Vera Miles]], americká herečka * [[1933]] – [[Robert Curl]], americký chemik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu|Nobelovej ceny]] († [[2022]]) * [[1935]] – [[Oľga Zöllnerová]], slovenská herečka * [[1936]] – [[Pál E. Fehér]], maďarský ľavicový publicista a literárny kritik [[1951]] * [[1940]] – [[Thomas Arthur Steitz]], americký biochemik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu|Nobelovej ceny]] († [[2018]]) * [[1946]] – [[Keith Moon]], britský hudobník († [[1978]]) * [[1951]] – [[Achmad Kadyrov]], čečenský prezident († [[2004]]) * [[1951]] – [[Kráľovná Núr]] (Elizabeth Najeeb Halaby), jordánska kráľovná * [[1951]] – [[Ľubomír Stankovský]], slovenský hráč na bicie nástroje a spevák († [[2024]]) * [[1951]] – [[Petr Šabach]], český spisovateľ († [[2017]]) * [[1958]] – [[Karel Plíhal]], český spevák a hudobník * [[1970]] – [[River Phoenix]], americký herec († [[1993]]) * [[1971]] – [[Demetrio Albertini]], taliansky futbalista * [[1972]] – [[Marek Majeský]], slovenský herec * [[1974]] – [[Konstantin Sergejevič Novoselov]], rusko-britský fyzik * [[1975]] – [[Jarkko Ruutu]], fínsky hokejista * [[1978]] – [[Kobe Bryant]], americký basketbalista († [[2020]]) *[[1979]] – [[Juraj Tabaček]], slovenský herec a zabávač * [[1984]] – [[Glen Johnson]], anglický futbalista * [[1988]] – [[Oľga Alexejevna Govorcovová]], bieloruská tenistka == Úmrtia == [[Súbor:Coulomb.jpg|thumb|upright|[[Charles Augustin de Coulomb]] († 1806)]] * [[1305]] – [[William Wallace]], škótsky národný hrdina (* asi [[1270]]) * [[1725]] – [[Christian August Saský]], uhorský prímas a ostrihomský arcibiskup (* [[1666]]) * [[1806]] – [[Charles Augustin de Coulomb]], francúzsky fyzik a inžinier (* [[1736]]) * [[1831]] – [[František Kazinci]], maďarský šľachtic a jazykovedec (* [[1759]]) * [[1845]] – [[Amédée Louis Michel Lepeletier]], francúzsky entomológ (* [[1770]]) * [[1846]] – [[Viľgeľm Karlovič Kiucheľbeker]], ruský básnik a dekabrista (* [[1797]]) * [[1926]] – [[Rudolph Valentino]], americký filmový herec (* [[1895]]) * [[1933]] – [[Adolf Loos]], český klasik modernej architektúry (* [[1870]]) * [[1934]] – [[Viktor Kaplan]], rakúsky vynálezca (* [[1876]]) * [[1945]] – [[Štefánia Belgická]], manželka následníka rakúskeho trónu [[Rudolf (korunný princ)|Rudolfa]] (* [[1864]]) * [[1965]] – [[Jan Antonín Baťa]], český podnikateľ (* [[1898]]) * [[1968]] – [[Endre Szőnyi]], slovenský architekt (* [[1885]]) * [[1981]] – [[Jiřina Šejbalová]], česká operná speváčka a herečka (* [[1905]]) * [[1982]] – [[Stanford Moore]], americký biochemik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu|Nobelovej ceny]] (* [[1913]]) * [[1988]] – [[Hans Lewy]], nemecký matematik (* [[1904]]) * [[1989]] – [[Ronald David Laing]], škótsky psychiater (* [[1927]]) * [[1997]] – [[John Cowdery Kendrew]], anglický biochemik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu|Nobelovej ceny]] (* [[1917]]) * [[2003]] – [[John Geoghan]], rímskokatolícky kňaz v bostonskej arcidiecéze, ktorý pohlavne zneužil veľké množstvo chlapcov (* [[1935]]) * [[2004]] – [[Viera Gergeľová]], slovenská grafička a knižná ilustrátorka (* [[1930]]) * [[2007]] – [[Dušan Třeštík]], český historik a publicista (* [[1933]]) * [[2009]] – [[Pierre Samuel]], francúzsky matematik (* [[1921]]) * [[2016]] – [[Reinhard Selten]], nemecký ekonóm a držiteľ [[Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela|Nobelovej ceny]] (* [[1930]]) * [[2017]] – [[Vadim Georgijevič Vizing]], ukrajinský matematik (* [[1937]]) * [[2024]] – [[Peter Lundgren]], švédsky tenista (* [[1965]]) {{mesiace}} [[Kategória:23. august| ]] [[Kategória:August| 23]] [[Kategória:Dni|~0823]] izn02hkodv5cgys1kf5wivtw7u9nrv7 0 6146 8215406 8212373 2026-05-17T12:22:02Z ~2026-29230-47 294915 8215406 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Johannes Kepler |Portrét = JKepler.jpg |Popis osoby = nemecký astronóm, fyzik, optik a matematik |Dátum narodenia = [[27. december]] [[1571]] |Miesto narodenia = [[Weil der Stadt]], [[Württemberské vojvodstvo]], [[Svätá rímska ríša nemeckého národa]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1630|11|15|1571|12|27}} |Miesto úmrtia = [[Regensburg]], [[Bavorské vojvodstvo]], [[Svätá rímska ríša nemeckého národa]] |}} '''Johannes Kepler''' (* [[27. december]] [[1571]], [[Weil der Stadt]], [[Württemberské vojvodstvo]], [[Svätá rímska ríša nemeckého národa]] – † [[15. november]] [[1630]], [[Regensburg]], [[Bavorské vojvodstvo]]) bol [[Nemecko|nemecký]] [[astronóm]], [[fyzik]], [[optika (odbor)|optik]] a [[matematik]], objaviteľ troch základných zákonov pohybu nebeských telies. == Život == Johannes Kepler sa narodil 27. decembra 1571 v [[Slobodné ríšske mesto|slobodnom ríšskom meste]] [[Weil der Stadt]], nachádzajúcom sa na okraji [[Schwarzwald|Schwarzwaldu]]. Jeho príchod na svet bol sprevádzaný komplikáciami, narodil sa predčasne v siedmom mesiaci tehotenstva, čo predznamenalo jeho celoživotne slabú fyzickú konštitúciu. Rodové pozadie Keplerovcov bolo poznačené kontrastom medzi niekdajšou nobilitou a vtedajším úpadkom. Starý otec Sebald Kepler bol síce v rokoch 1569 až 1571 starostom mesta a váženým remeselníkom, no rodinný majetok sa v čase Johannesovho narodenia rýchlo rozplýval. Jeho otec Heinrich Kepler bol opísaný samotným Johannesom ako neviazaný, prchký a neúspešný muž. Živil sa ako [[žoldnier]], čo viedlo k jeho častej neprítomnosti doma. V roku 1574 odišiel bojovať do [[Španielske Nizozemsko|španielskeho]] [[Španielske Nizozemsko|Nizozemska]], a hoci sa nakrátko vrátil, rodinné napätie vyvrcholilo jeho definitívnym odchodom do rakúskych služieb v roku 1589, po čom o ňom rodina už nikdy nepočula. Matka Katharina, dcéra majiteľa hostinca z neďalekého [[Eltingen|Eltingenu]], bola osobnosťou s hlbokým vzťahom k prírode a ľudovému liečiteľstvu. V tomto nestabilnom prostredí vyrastal Johannes ako najstarší zo siedmich detí, ktoré Katharina a Heinrich spolu mali. Vysoká detská úmrtnosť v 16. storočí sa však výrazne dotkla aj ich rodiny; dospelosti sa dožili len štyria súrodenci. Okrem Johannesa to boli bratia Heinrich (ktorý sa neskôr podobne ako otec stal vojakom, no trpel psychickou labilitou), Christoph (ktorý sa vyučil za remeselníka – klampiara) a sestra Margaretha (ktorá sa vydala za pastora). Ostatní traja súrodenci zomreli v ranom detstve. Napriek svojej negramotnosti viedla Katharina Johannesa k pozorovaniu neba, čo viedlo k jeho formatívnemu zážitku v roku 1577, keď mu ukázala veľkú [[Kométa|kométu]], a neskôr v roku 1580, keď spoločne sledovali [[zatmenie Mesiaca]]. Keplerovo zdravie bolo v detstve kritické; okrem slabého [[Imunitný systém|imunitného systému]] prekonal v štyroch rokoch [[kiahne]], ktoré mu zanechali trvalé lézie na pokožke a predovšetkým poškodili zrakový nerv. Trpel [[Krátkozrakosť|krátkozrakosťou]] a fenoménom známym ako polyopia, čo spôsobovalo, že pri pohľade na jeden jasný bod, napríklad [[Hviezda|hviezdu]], videl niekoľko rozmazaných obrazov súčasne. Tento hendikep je v dejinách vedy fascinujúcim paradoxom, keďže práve človek s vážne poškodeným zrakom sa stal jedným z najväčších teoretických astronómov všetkých čias. Kvôli telesnej nespôsobilosti pre ťažkú manuálnu prácu ho rodičia už v útlom veku nasmerovali na štúdium. Prvé kroky absolvoval v nemeckej škole a následne v latinskej škole vo Weil der Stadte, kde sa prejavil jeho mimoriadny talent na jazyky a logické myslenie. Vďaka vynikajúcim výsledkom bol prijatý do systému württemberského cirkevného školstva, ktoré bolo v tom čase na európskej špičke. V roku 1584 vstúpil do nižšieho seminára v [[Adelberg|Adelbergu]] a v roku 1586 pokračoval vo vyššom seminári v [[Maulbronn|Maulbronne]]. Život v Maulbronne bol asketický a vysoko disciplinovaný; študenti komunikovali výhradne v [[Latinčina|latinčine]] a ich deň bol rozdelený medzi modlitby a intenzívne štúdium klasických textov. Kepler tu študoval diela [[Erazmus Rotterdamský|Erasma Rotterdamského]], základy [[Aristotelovská logika|aristotelovskej logiky]] a začal písať latinskú poéziu, v ktorej prejavoval schopnosť spájať matematické proporcie s estetickým cítením. Po zložení náročnej krajinskej skúšky v [[Stuttgart|Stuttgarte]] v septembri 1588 získal štipendium od vojvodu Ludwiga, ktoré mu umožnilo bezplatné štúdium na univerzite. V septembri 1589 sa imatrikuloval na Univerzite v [[Tübingen (mesto)|Tübingene]], kde sa stal súčasťou Evangelisches Stift, prestížneho kolégia pre budúcich teológov. Pod vedením profesorov ako [[Jacob Heerbrand]] študoval [[Dogmatika (vierouka)|dogmatiku]], [[Grécke jazyky|gréčtinu]] a [[Hebrejčina|hebrejčinu]]. Zásadným bodom jeho biografie sa však stalo stretnutie s profesorom [[Michael Mästlin|Michaelom Mästlinom]], vtedajším popredným [[Astronómia|astronómom]]. Mästlin rozpoznal v Keplerovi génia a v súkromí ho začal učiť princípy [[Kopernikovský princíp|kopernikanizmu]], hoci verejne musel v súlade s osnovami vyučovať ptolemaiovský [[geocentrizmus]]. Kepler fascinovane prijal myšlienku, že svet je usporiadaný podľa geometrických plánov [[Boh|Boha]], a začal uvažovať o [[Slnko|Slnku]] ako o centrálnom zdroji pohybu. V roku 1591 obhájil titul Magister Artium s druhým najlepším výsledkom v ročníku a postúpil k [[Doktorand|doktorandskému]] štúdiu teológie. Počas neho však čoraz viac prejavoval svoje pochybnosti o [[Luteránstvo|luteránskej]] ortodoxii, najmä v otázke [[Eucharistia|eucharistie]] a [[Konkordancia (biblistika)|konkordie]], čo znepokojovalo vedenie fakulty. Keď vo februári 1594 prišla žiadosť z rakúskeho Štajerska o obsadenie miesta profesora matematiky na tamojšej protestantskej škole, univerzita sa rozhodla Keplera na toto miesto vyslať. Hoci Kepler pôvodne protestoval, pretože túžil po kariére kazateľa, podriadil sa akademickej autorite a 13. marca 1594 opustil Tübingen, aby v [[Graz]]i začal svoju profesionálnu vedeckú dráhu. Johannes Kepler prišiel do Grazu 11. apríla 1594, aby nastúpil na pozíciu profesora matematiky a astronómie na tamojšej protestantskej škole (Stiftsschule). Jeho vymenovanie bolo výsledkom odporúčania tübingenskej univerzity, ktorá v ňom videla nadaného matematika, hoci on sám pociťoval toto smerovanie ako odklon od svojej pôvodnej teologickej ambície. V Grazi sa jeho povinnosti delili medzi výučbu matematiky a zostavovanie oficiálnych kalendárov, ktoré v tom čase povinne obsahovali astrologické predpovede. Hoci bol Kepler k tradičnej astrológii skeptický, hneď jeho prvá prognóza na rok 1595, v ktorej predpovedal mimoriadne chladnú zimu a vpád Turkov do Štajerska, sa splnila, čo mu prinieslo okamžité uznanie a spoločenskú stabilitu. == Keplerove zákony == {{Hlavný článok|Keplerove zákony}} Tri základné zákony pohybu nebeských telies: # Planéty obiehajú okolo Slnka po [[elipsa|eliptickej]] dráhe, pričom Slnko je v jednom z ich spoločných [[Ohnisko (optika)|ohnísk]]. # Sprievodič spájajúci Slnko s planétou opíše za rovnaký čas rovnako veľkú plochu. # Pomer druhých [[mocnina|mocnín]] obežných dôb ľubovoľných dvoch planét sa rovná pomeru tretích mocnín hlavných polosí ich obežných dráh. == Dielo == [[File:Epitome astronomiae copernicanae.tif|thumb|''Epitome astronomiae copernicanae'', 1618]] Objavom tzv. Keplerových zákonov rozriešil definitívne spor medzi [[heliocentrizmus|heliocentrizmom]] a [[geocentrizmus|geocentrizmom]] v prospech [[Mikuláš Kopernik|Kopernikovej]] teórie. [[Keplerove zákony]] je možné použiť i na popis ďalších telies, ktoré sa pohybujú v gravitačnom poli [[Slnko|Slnka]], napr. umelých družíc. Kepler nepovažoval Slnko za jednu z mnohých [[hviezda|stálic]]. Jednotlivé diela (po [[latinčina|latinsky]]): * ''Mysterium cosmographicum'' (doslova ''Záhada sveta'') ([[1596]]) * ''Astronomiae Pars Optica'' (doslova ''Optická časť astronómie'') ([[1604]]) * ''De Stella nova in pede Serpentarii'' (doslova ''O novej hviezde v nohe [[Hadonos (súhvezdie)|Hadonosa]]'') ([[1604]]) * ''Astronomia nova'' (doslova ''Nová astronómia'') ([[1609]])- tu publikoval Kepler svoje prvé dva zákony, ktorými sa riadi pohyb planét * ''Dioptrice'' (doslova ''Dioptria'') ([[1611]]) * ''Epitome astronomiae Copernicanae'' (vydané v siedmich dieloch medzi [[1618]] a [[1621]]) - tu preberá [[heliocentrizmus|heliocentrickú]] astronómiu * ''Harmonices Mundi'' (doslova ''Harmónia sveta'') ([[1619]])- tu publikuje Kepler svoj tretí zákon * ''Tabulae Rudolphinae'' ([[1627]]) * ''Somnium'' (doslova ''Sen'') ([[1634]]) - považované za prvého predchodcu [[vedecká fantastika|vedeckej fantastiky]]. == Johannes Kepler vo filme == ''Lekár umierajúceho času'' (1983 - Československo) - seriál sledujúci životný osud lekára [[Ján Jesenský-Jessenius|Jána Jesseniusa.]] Johannes Keplera si zahral slovenský herec [[Martin Huba]]. == Iné projekty == {{Portál|Matematika||Fyzika||Astronómia}} {{Projekt}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Kepler, Johannes}} [[Kategória:Nemeckí matematici]] [[Kategória:Nemeckí fyzici]] [[Kategória:Nemeckí astronómovia]] [[Kategória:Nemeckí optici]] [[Kategória:Vyučujúci na Univerzite v Graze]] [[Kategória:Členovia Accademia dei Lincei]] [[Kategória:Absolventi Eberhard Karls Universität Tübingen]] [[Kategória:Osobnosti na nemeckých poštových známkach]] 2a0se7kiaqjw0ansvm16zqy4j1lh180 0 7191 8215458 8151388 2026-05-17T13:27:53Z ~2026-29637-07 295177 Nahradenie zastaraných údajov novými 8215458 wikitext text/x-wiki {{Infobox etnickej skupiny | obrázok =[[Súbor:Hng2 2.jpg|250px]] | popis obrázku =Známi Maďari: <small>[[Štefan I. (Uhorsko)|Štefan I.]], [[Matej Korvín]], [[Gabriel Betlen]], [[Béla Bartók]], [[János Bolyai]], [[Loránd Eötvös]], [[József Eötvös]]</small> | skupina = Maďari<br>''magyarok'' | populácia = cca 14 mil. | genealógia = | hlavný región = {{minivlajka|Maďarsko}} [[Maďarsko]] 9 632 744<ref>Vukovich, Gabriella (2018). Mikrocenzus 2016 – 12. Nemzetiségi adatok [2016 microcensus – 12. Ethnic data] (PDF) (in Hungarian). Budapest: Hungarian Central Statistical Office. ISBN 978-963-235-542-9. Archived (PDF) from the original on 9 October 2022. Retrieved 9 January 2019.</ref> | regióny nadpis = | región1 = '''Maďarskí susedia''' | pop1 = cca. '''2,2 mil.''' | ref1 = | región2 = {{minivlajka|Rumunsko}} [[Rumunsko]] | pop2 = 1 237 746 (2011) | ref2 = <ref name="insse3">{{Rum icon}} [http://www.recensamantromania.ro/wp-content/uploads/2012/02/Comunicat_DATE_PROVIZORII_RPL_2011.pdf "Comunicat de presă privind rezultatele provizorii ale Recensământului Populaţiei şi Locuinţelor – 2011"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190802060014/http://www.recensamantromania.ro/wp-content/uploads/2012/02/Comunicat_DATE_PROVIZORII_RPL_2011.pdf |date=2019-08-02 }}, at the 2011 Romanian census site; accessed February 11, 2012</ref> | región3 = {{minivlajka|Slovensko}} [[Slovensko]] | pop3 = 422 065 (2021) | ref3 = <ref name="SlovH">2001 Slovakian Census</ref> | región4 = {{minivlajka|Srbsko}} [[Srbsko]] | pop4 = 253 899 (2011) | ref4 = <ref name="SerbiaH">2011 Serbian Census</ref> | región5 = {{minivlajka|Ukrajina}} [[Ukrajina]] | pop5 = 156 566 (2001) | ref5 = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=National composition of population |url=http://www.ukrcensus.gov.ua/eng/results/general/nationality/ |dátum prístupu=2017-01-05 |url archívu=https://web.archive.org/web/20070706003257/http://www.ukrcensus.gov.ua/eng/results/general/nationality/title=Ukrainian |dátum archivácie=2007-07-06 }}</ref> | región6 = {{minivlajka|Rakúsko}} [[Rakúsko]] | pop6 = 40 583 (2001) | ref6 = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=2001 Austrian census |url=http://www.statistik.at/gz/umgangssprache1.pdf |dátum prístupu=2005-05-12 |url archívu=https://web.archive.org/web/20050512113957/http://www.statistik.at/gz/umgangssprache1.pdf |dátum archivácie=2005-05-12 }}</ref> | región7 = {{minivlajka|Slovinsko}} [[Slovinsko]] | pop7 = 6 243 (2002) | ref7 = <ref>[http://ec.europa.eu/education/policies/lang/languages/langmin/euromosaic/slov_en.pdf Slovenia]</ref> | región8 = '''Zvyšok [[Európa|Európy]]''' | pop8 = c. '''0,3-0,5 mil.''' | ref8 = | región9 = {{minivlajka|Nemecko}} [[Nemecko]] | pop9 = 120 000 (2004) | ref9 = <ref name="buod.de">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=''Bund Ungarischer Organisationen in Deutschland'' |url=http://www.buod.de/D/kere-d.htm |dátum prístupu=2017-01-05 |url archívu=https://web.archive.org/web/20070204001010/http://www.buod.de/D/kere-d.htm |dátum archivácie=2007-02-04 }}</ref> | región10 = {{minivlajka|Francúzsko}} [[Francúzsko]] | pop10 = 100 000 až 200 000 (2004) | ref10 = <ref name="buod.de"/> | región11 = {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Spojené kráľovstvo]] | pop11 = 80 135 (2001) | ref11 = | región12 = {{minivlajka|Švédsko}} [[Švédsko]] | pop12 = 40 000-70 000 | ref12 = | región13 = {{minivlajka|Česko}} [[Česko]] | pop13 = 14 672 (2001) | ref13 = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Národnost ve sčítání lidu v českých zemích |url=http://www.cvvm.cas.cz/upl/nase_spolecnost/100023s_Samanova-narodnost.pdf |dátum prístupu=2006-06-13 |url archívu=https://web.archive.org/web/20060613165802/http://www.cvvm.cas.cz/upl/nase_spolecnost/100023s_Samanova-narodnost.pdf |dátum archivácie=2006-06-13 }}</ref> | región14 = {{minivlajka|Írsko}} [[Írsko]] | pop14 = 8 034 (2011) | ref14 = <ref name="CSO Emigration">{{cite web | url=http://www.cso.ie/en/media/csoie/census/documents/census2011profile6/Profile%206%20Migration%20and%20Diversity%20Commentary.pdf | title=CSO Emigration | publisher=Census Office Ireland | accessdate=January 29, 2013}}</ref> | región15 = '''[[Severná Amerika]]''' | pop15 = c. '''2 mil''' | ref15 = | región16 = {{minivlajka|USA}} [[USA]] | pop16 = 1 563 081 (2006) | ref16 = <ref name="census">[http://factfinder.census.gov/servlet/DTTable?_bm=y&-state=dt&-context=dt&-reg=DEC_2000_SF4_U_PCT001:001] {{Webarchive|url=https://archive.today/20200212033636/http://factfinder.census.gov/servlet/DTTable?_bm=y&-state=dt&-context=dt&-reg=DEC_2000_SF4_U_PCT001:001 |date=2020-02-12 }} | 547;&-ds_name = ACS_2006_EST_G00_&-TABLE_NAMEX=&-ci_type=A&-mt_name=ACS_2006_EST_G2000_B04003&-CONTEXT=dt&-tree_id=4001&-all_geo_types=N&-redoLog=true&-geo_id=01000US&-search_results=01000US&-format=&-_lang=en 2006 community survey]</ref> | región17 = {{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]] | pop17 = 315 510 (2006) | ref17 = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=The 2006 census |url=http://www12.statcan.ca/english/census06/data/topics/RetrieveProductTable.cfm?ALEVEL=3&APATH=3&CATNO=&DETAIL=0&DIM=&DS=99&FL=0&FREE=0&GAL=0&GC=99&GK=NA&GRP=1&IPS=&METH=0&ORDER=1&PID=92333&PTYPE=88971&RL=0&S=1&ShowAll=No&StartRow=1&SUB=801&Temporal=2006&Theme=80&VID=0&VNAMEE=&VNAMEF= |dátum prístupu=2017-01-05 |url archívu=https://web.archive.org/web/20181225063538/http://www12.statcan.ca/english/census06/data/topics/RetrieveProductTable.cfm?ALEVEL=3&APATH=3&CATNO=&DETAIL=0&DIM=&DS=99&FL=0&FREE=0&GAL=0&GC=99&GK=NA&GRP=1&IPS=&METH=0&ORDER=1&PID=92333&PTYPE=88971&RL=0&S=1&ShowAll=No&StartRow=1&SUB=801&Temporal=2006&Theme=80&VID=0&VNAMEE=&VNAMEF=%20 |dátum archivácie=2018-12-25 }}</ref> | jazyky = [[Maďarčina]] | náboženstvo = 54,5% [[Latinská cirkev|Rímskokatolícka cirkev]] • 19,4% [[Kalvinizmus]] • 1 až 2% [[Judaizmus]] • 25,4% bez vyznania | príbuzní = | poznámky = }} '''Maďari''' sú národ prevažne žijúci v dnešnom [[Maďarsko|Maďarsku]]. Jazykovo patria medzi [[Uralská jazyková skupina|uralskú jazykovú skupinu]], ktorú väčšinou tvoria [[ugrofínske jazyky]]. Významnú menšinu tvoria Maďari najmä v [[Rumunsko|Rumunsku]], na [[Slovensko|Slovensku]], na [[Ukrajina|Ukrajine]], v [[Srbsko|Srbsku]], [[Chorvátsko|Chorvátsku]], [[Rakúsko|Rakúsku]] a v [[Severná Amerika|Severnej Amerike]]. Ako národ(nosť) sa sformovali (ich [[etnogenéza]] prebehla) po príchode do Karpatskej kotliny v poslednej tretine 10. a prvej polovici 11. storočia<ref>{{Citácia knihy | editori = [[Samuel Cambel (historik)|Samuel Cambel]] | titul = Dejiny Slovenska | zväzok = I : (do roku 1526) | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | rok = 1986 | počet strán = 534 | strany = 168 }}</ref>, preto je predtým správne hovoriť o [[starí Maďari|starých Maďaroch]] alebo Uhroch. == Genetika == [[Súbor:Magyars_%28Hungarians%29_in_Hungary,_census_1890.jpg|thumb|left|Maďari v Uhorsku podľa sčítania z roku 1890]] Z genetického hľadiska tvoria u dnešných Maďarov mongoloidné (t. j. východoeuroázijské) genetické znaky len 5 %<ref>.http://studentorgs.utexas.edu/husa/origins/matsumoto.lecture.html</ref> respektíve 1,7 %<ref>B. A. Malyarchuk, M. A. Perkova, and M. V. Derenko. On the Origin of Mongoloid Component in the Mitochondrial Gene Pool of Slavs. in: Russian Journal of Genetics, 2008, 44/3</ref>, pričom zvyšné percentá sú zhodné s ostatným európskym obyvateľstvom. Stredoeurópske slovanské národy majú zväčša podiel mongoloidných znakov medzi 1 – 2 %. To málo mongoloidných génov, ktoré Maďari majú, patrí k severnej mongoloidnej skupine (ku ktorej patria aj Japonci), ktorej pôvod je na Sibíri, pravdepodobne pri Bajkale.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.zmte.org/hu/e107_files/public/47.pdf |dátum prístupu=2010-09-24 |url archívu=https://web.archive.org/web/20100307222959/http://www.zmte.org/hu/e107_files/public/47.pdf |dátum archivácie=2010-03-07 }}</ref> == Etnonymum == Slovo Maďar pochádza z názvu vedúceho zo staromaďarských kmeňov nazývaného „Megyer“. [[Slováci]] ich kedysi nazývali aj Uhrovia, Uhri (zo slova Ugor) – toto slovo sa však často vzťahovalo aj na všetkých obyvateľov [[Uhorsko|Uhorska]]. Slovo Uhor možno pochádza z turkického slova Onogur, pretože starí Maďari boli v [[6. storočie|6. storočí]] susedmi Onogurskej ríše, ktorej vedúci kmeň sa volal Onogurovia, čo znamená „desať kmeňov“. == Jazykové vplyvy == ::''Pozri aj: [[maďarčina]]'' [[Súbor:Hungarian migration.jpg|thumb|left|Migrácia Maďarov (po anglicky)]] [[Súbor:St. Stephen, Esztergom.jpg|thumb|Socha Sv. Štefana I. v Ostrihome]] Dnešné základné slová v [[Maďarčina|maďarskom jazyku]] sú podobné slovám ostatných ugorských jazykov chantyjčiny a mansijčiny ([[Ugorské jazyky]] – maďarčina, chantyjčina a mansijčina – sú súčasťou ugrofínskej skupiny jazykov – patrí sem aj [[fínčina]] a [[estónčina]]). Ďalšia časť slov je iránskeho a turkického pôvodu (do Karpatskej kotliny napríklad tiahli spolu s turkickými kmeňmi). Veľkú časť slovnej zásoby z oblasti náboženstva, správy štátu, usadlého spôsobu života a mnohé slová z poľnohospodárstva prebrali od [[Slovania|Slovanov]] po zániku [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]] roku [[907]]. Až v 10. a 11. storočí u Maďarov dochádza k postupnému prechodu od [[nomád|kočovníctva]] k usadlému spôsobu života a k miešaniu s pôvodným slovanským a valaským obyvateľstvom. S tým súviselo aj rozširovanie slovnej zásoby. Početné sú aj výpožičky z [[Latinčina|latinčiny]] a [[Nemčina|nemčiny]]. V súčasnosti sa snažia nepreberať slová z cudzích jazykov. Latinčina sa v Uhorsku používala ako úradný jazyk až do [[40. roky 19. storočia|40. rokov 19. storočia]]. Prvé akademické pravidlá maďarského pravopisu vyšli roku [[1832]]. Roku [[1844]] sa maďarčina stala úradným jazykom Uhorska namiesto latinčiny. == Charakteristika == Maďari sú veľmi [[Patriotizmus|vlastenecký]] národ. Sú hrdí na svoju vlasť, jazyk, pôvod a národné dejiny. Ctia svojich predkov a národné tradície. == Maďari v iných štátoch == === Maďari v Rumunsku === Západné časti Rumunska boli kedysi súčasťou Uhorska. Ide najmä o '''[[Sedmohradsko]]''' a časť '''Banátu'''. Práve v týchto oblastiach žije najpočetnejšia [[maďarská menšina]] v Európe. Väčšina Maďarov v Rumunsku sú prevažne [[Latinská cirkev|rímski katolíci]] (okolo 50 %), ale početne sú zastúpení aj príslušníci [[Reformovaná cirkev|reformovanej cirkvi]] (okolo 37 %) Zvyšok tvoria [[Evanjelická cirkev|evanjelici]] a [[Gréckokatolícka cirkev|grécki katolíci]], prípadne [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávni]] a príslušníci menších protestantských cirkví ([[baptisti]], unitári a pod.). Najviac Maďarov žije na území žúp [[Harghita (župa)|Harghita]] (až 84,6 %), [[Covasna (župa)|Covasna]] (až 75,2 %) a [[Mureș (župa)|Mureș]] (okolo 44,1 %) v centrálnom Sedmohradsku. Veľa Maďarov žije aj v župách [[Bihar (župa)|Bihar]], [[Timiș (župa)|Timiș]], [[Cluj (župa)|Cluj]], [[Satu Mare (župa)|Satu Mare]]. Kultúrnym centrom Maďarov v na rumunskom území je [[Kluž]] (''Cluj''). Maďarov v Rumunsku možno rozdeliť na tri skupiny: * [[Sikuli (Rumunsko)|Sikulovia]] (Székelyek) v Sedmohradsku * [[Čángóovia]] (Csángók) – v Moldavsku * ostatní: žijú najmä pri hraniciach s Maďarskom, najmä v župách Satu Mare, Bihar, [[Arad (župa v Rumunsku)|Arad]] a Timiș. Sú prevažne reformovaní ([[kalvíni]]), čiastočne aj rímski katolíci, hlavne v župách Timiș a Arad. Žijú aj v župe [[Maramureș (župa)|Maramureș]] na severozápade Rumunska. === Maďari v Srbsku === V Srbsku žijú Maďari jeho severnej časti, ktorú voláme [[Vojvodina]]. Počet obyvateľov maďarskej národnosti v tejto oblasti však klesá. Prispieva k tomu odchod Maďarov do zahraničia, ale aj nízka [[natalita]]. Celkovo žije v Srbsku 3, 91 % obyvateľov maďarskej národnosti. Vo Vojvodine je to 14, 28 % obyvateľov. Najviac Maďarov žije v oblasti mesta [[Subotica]], ale aj v okolí miest [[Kanjiža]], [[Bačka]] [[Topola]], [[Senta]] a [[Bečej]]. Maďari v tejto oblasti vyznávajú najmä rímskokatolícke náboženstvo, menej je reformovaných. V Srbsku je [[maďarčina]] spolu s jazykmi ostatných menšín úradným jazykom. === Maďari na Ukrajine === Maďarská menšina žije aj na území [[Ukrajina|Ukrajiny]] (0,32 % obyvateľov krajiny). Prevažná väčšina Maďarov na Ukrajine je sústredená v [[Podkarpatská Rus|Zakarpatskej oblasti]] ({{V jazyku|hun|''Kárpátalja''}}). Tvoria tu 12,1 % obyvateľstva. V minulosti bola táto oblasť až do roku 1918 súčasťou [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]], po rozpade Rakúsko-uhorska, na krátky čas oslobodili zakarpatie vojaci ZUNR a Huculský povstalci, v rokoch [[1919]] až [[1939]] súčasťou [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenskej republiky]] (ako [[Podkarpatská Rus]]). V roku [[1939]] nakrátko existovala samostatná Karpatská Ukrajina, ktorú ešte v tom istom týždni obsadilo [[Maďarsko]] a v roku [[1945]] bola pripojená k [[Sovietsky zväz|ZSSR]]. Aj v tejto oblasti žijú Maďari najmä v jeho južnej časti pri hraniciach s Maďarskom, najmä v okrese Berehovo. V meste [[Berehovo]] sídli maďarské ľudové divadlo. Podobne ako na Slovensku, aj v Zakarpatskej oblasti žijú Maďari prevažne na vidieku. Zakarpatskí Maďari sú prevažne členovia reformovanej cirkvi a čiastočne rímskokatolíckej cirkvi. Malá časť vyznáva aj [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícke náboženstvo]]. === Maďari na Slovensku === {{Hlavný článok|Maďari na Slovensku}} Na území Slovenska žije podľa posledného sčítania obyvateľstva z roku 2011 8,5 % obyvateľov maďarskej národnosti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://portal.statistics.sk/files/tab.11.pdf |dátum prístupu=2012-04-20 |url archívu=https://web.archive.org/web/20120417151247/http://portal.statistics.sk/files/tab.11.pdf |dátum archivácie=2012-04-17 }}</ref> Žijú prevažne v južnej oblasti štátu pri hraniciach s Maďarskom. Najviac Maďarov žije v okresoch [[Dunajská Streda]] (cca. 83 %) a [[Komárno]] (cca. 64 %). Mesto [[Komárno]] je aj kultúrnym centrom maďarskej menšiny na území Slovenska. Sídli tu [[Jókaiho divadlo v Komárne|Jókaiho divadlo]] a [[Univerzita J. Selyeho]]. Veľa Maďarov žije aj v južných častiach okresov [[Nové Zámky]] (hl. [[Štúrovo]]), [[Levice (Slovensko)|Levice]], [[Galanta]], [[Šaľa]], [[Rimavská Sobota]], [[Lučenec]], [[Veľký Krtíš]], [[Revúca (mesto)|Revúca]], [[Rožňava]], [[Okres Košice-okolie|Košice-okolie]], [[Trebišov]]. Veľmi malé skupiny Maďarov žijú aj v Košiciach (4.750 obyvateľov z celkového počtu cca 240.000), Bratislave a v okolí Nitry. Maďari na Slovensku sú prevažne [[Rímskokatolícka cirkev|rímskokatolíci]] (asi dve tretiny), zvyšok sú prevažne [[Kalvinizmus|kalvinisti]]. Malé skupiny tvoria aj [[Gréckokatolíci]] a [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania|evanjelici]] a. v. Slovenskí Maďari majú vlastnú politickú stranu ([[Strana maďarskej komunity – Magyar Közösség Pártja|Strana maďarskej komunity]] ), periodiká, divadlá, médiá a podobne (napr. [[Új Szó|Szabad ujság]]). === Maďari v Chorvátsku === V Chorvátsku žije 0,37 % obyvateľov maďarskej národnosti. [[Chorvátsko]] bolo až do roku [[1918]] kráľovstvom v personálnej únii s Uhorskom. Žijú najmä pri hraniciach s Maďarskom pri rieke [[Dráva]] a dedinách okolo mesta [[Osijek]]. Sú prevažne [[rímski katolíci]] a majú svoje spolky a kultúrnu autonómiu. === Maďari v Slovinsku === Na území Slovinska žije asi 11 000 Maďarov v kraji '''[[Prekmurje]]''' (medzi riekou Murou a hranicami s Maďarskom). Táto oblasť bola na rozdiel od ostatného územia Slovinska, ktoré bolo do roku 1918 súčasťou Rakúska (podobne ako Čechy), súčasťou Uhorska. Hlavnými centrami Maďarov sú mestečká [[Lendava]] a [[Murska Sobota]]. Tunajší Maďari sú prevažne [[Latinská cirkev|rímski katolíci]]. === Maďari v Rakúsku === Na území Rakúska žije asi 0.2 % obyvateľov maďarskej národnosti. Žijú prevažne na území spolkovej krajiny '''[[Burgenland]]''', ktorá bola do konca prvej svetovej vojny súčasťou Uhorského kráľovstva (Maďarska). Majú tu svoje kultúrne spolky, časopisy a školstvo. Časť Maďarov žije aj v hlavnom meste [[Viedeň]], ktorá bola centrom Rakúsko-Uhorska. Nábožensky sú prevažne [[Latinská cirkev|rímski katolíci]], ale časť aj evanjelici a. v. == Referencie == <references/> == Iné projekty == {{Projekt|q=Maďarské príslovia|commonscat=Hungarians|q_štítok=maďarské príslovia}} ==Externé odkazy == *[http://fff.truni.sk/userdata/publications/marek_skriptum.pdf Marek, M.: Národnosti Uhorska, 2011] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20161019212103/http://fff.truni.sk/userdata/publications/marek_skriptum.pdf |date=2016-10-19 }} [[Kategória:Maďari| ]] [[Kategória:Ugrofíni]] [[Kategória:Etniká, národy a národnosti v Maďarsku]] brr1doqbpxwqmpqf59vtcmrc1fu0l2x 0 7632 8215848 8166203 2026-05-18T09:56:39Z ~2026-28792-21 295253 /* Ľubovniansky hrad */ 8215848 wikitext text/x-wiki {{pozri|rovnomennom okrese|Stará Ľubovňa (okres)}} {{Infobox Slovenská obec | Typ = mesto | Názov = Stará Ľubovňa | Iné názvy = | Prezývka = | Obrázok = Stara Lubovna castle ID 710-9750.JPG | Popis obrázku = Ľubovniansky hrad nad skanzenom | Znak = Coat of Arms of Stará Ľubovňa.svg | Vlajka = Stara lubovna-stara lubovna-flag.svg | Kraj = Prešovský | Okres = Stará Ľubovňa | Región = Spiš | Časti = | Rieka = [[Poprad (rieka)|Poprad]] | Rieka 1 = Jakubianka | Zemepisná šírka = 49.301667 | Zemepisná dĺžka = 20.688611 | Nadmorská výška = 545 | Najvyšší bod = Široký vrch | Najvyšší bod výška = 885 | Najvyšší bod šírka = | Najvyšší bod dĺžka = | Najnižší bod = | Najnižší bod výška = | Najnižší bod šírka = | Najnižší bod dĺžka = | Prvá zmienka = 1292 | Starosta = Ľuboš Tomko<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 064 01 | Kód = 526665 | EČV = SL | Predvoľba = +421-52 | Adresa = Mestský úrad<br/>Obchodná 1<br/>064 01 Stará Ľubovňa | E-mail = mesto@staralubovna.sk | Telefón = 052 / 43 15 111 | Fax = 052 / 432 30 33 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.staralubovna.sk | Commons = Stará Ľubovňa | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Stará Ľubovňa''' je mesto ležiace v severovýchodnej časti [[Slovensko|Slovenska]], v [[Prešovský kraj|Prešovskom kraji]], v blízkosti hraníc s [[Poľsko|Poľskom]]. Skladá sa z častí Stará Ľubovňa a Podsadek. Žije je tu okolo 16 tisíc obyvateľov. Od roku [[1412]] bolo mesto súčasťou [[Poľský záloh|poľského zálohu]], čo výrazne ovplyvnilo kultúru a dialekt mesta. V [[20. storočie|20. storočí]] sa mesto výrazne rozšírilo. Bývalá [[Gorali (poľsko-slovenské pomedzie)|goralská]] obec Podsadek bola mestu pridelená v roku [[1964]].<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=Ravasz|meno=Ábel|titul=Atlas Goralov Slovenska|vydavateľ=VEDA, vydavateľstvo SAV|miesto=Bratislava|rok=2025|isbn=978-80-224-2119-5|strany=138|priezvisko2=Kovács|meno2=Ľuboš|priezvisko3=Zamišková|meno3=Anna}}</ref> [[Goralské nárečia|Goralské nárečie]] aktívne ovláda menej ako 10% obyvateľstva.<ref name=":0" /> == Názov == Názov ''Ľubovňa'' je slovenského alebo [[Slovanské jazyky|slovanského]] pôvodu a pochádza z koreňa ''ľub-'' (ľúbiť, ľúbená,...).<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lexikón stredovekých miest na Slovensku - E-knihy - Forum Historiae|url=http://forumhistoriae.sk/-/lexikon-stredovekych-miest-na-slovensku|vydavateľ=forumhistoriae.sk|dátum prístupu=2026-01-31|jazyk=sk-SK|url archívu=https://web.archive.org/web/20170326010518/http://forumhistoriae.sk/-/lexikon-stredovekych-miest-na-slovensku|dátum archivácie=2017-03-26}}</ref> Rovnaký koreň má český [[Libeň]], poľský [[Lublin]], slovinská [[Ľubľana]] a podobné slovanské zemepisné názvy. Zo slovenskej verzie bol odvodený nemecký názov ''Altlublau'' a maďarský ''Ólubló''.<ref name=":1" /> '''Vývin názvu obce''': [[1292]] - ''Libenow'', [[1299]] - ''Lublow'', [[1408]] - ''Oly(i)bly(i)o, Lyblio'' [[1786]] - ''Lublyó, Iblau'', [[1808]] - ''Lubló, Lublovia, Lublau, Lubowná'', [[1863]] - ''Lubló'', [[1873]] - ''Ólubló'', [[1920]] - ''Stará Ľubovňa'', [[Maďarčina|maď.]] ''Ólubló'', [[Nemčina|nem.]] ''Altlublau''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Historický slovník obcí okresu Stará Ľubovňa|url=https://www.kniznicasl.sk/informacie-o-regione/historicky-slovnik-obci-okresu-stara-lubovna/|dátum prístupu=2023-09-26|jazyk=sk-SK|priezvisko=kniznicasl.sk}}</ref> == Geografia == [[Súbor:Lubovniansky-hrad01.jpg|vľavo|náhľad|258x258pixelů|Pohľad na mesto a okolie z hradu - vľavo Podsadek a vpravo centrum Starej Ľubovne]] Stará Ľubovňa sa rozprestiera v západnej časti [[Ľubovnianska kotlina|Ľubovnianskej kotliny]], pod juhozápadnými výbežkami [[Ľubovnianska vrchovina|Ľubovnianskej vrchoviny]], na sútoku riek [[Poprad (rieka)|Poprad]] a [[Jakubianka]]. Mestom prechádza [[Cesta I. triedy 68 (Slovensko)|cesta I/68]] ([[Prešov]]{{--}}[[Nowy Sącz]]) a [[Cesta I. triedy 77 (Slovensko)|I/77]] ([[Poprad]]{{--}}[[Bardejov]]), ako aj [[Železničná trať Poprad-Tatry – Plaveč|železničná trať Poprad – Plaveč]]. Najbližšou [[Obec (slovenská správna jednotka)|obcou]] je susedná [[Nová Ľubovňa]], ktorá leží v tesnej blízkosti mesta, najbližším mestom je [[Podolínec]] ({{km|15|m}}). [[Poprad]] je vzdialený {{Km|49|m|w}} juhozápadne, [[Prešov]] {{Km|62|m|w}} juhovýchodne a [[Nowy Sącz]] v [[Poľsko|Poľsku]] {{Km|50|m|w}} severne. == História == [[Súbor:StaraLubovna.mainsquare.JPG|vľavo|náhľad|Meštianske domy na Námestí sv. Mikuláša]] [[Súbor:Castle of Lubovna and museum of slovak village.jpg|Ľubovniansky hrad a skanzen|náhľad|vľavo]] V roku [[1292]] je Stará Ľubovňa prvýkrát spomenutá ako ''Libenow''. V roku [[1311]] bol spomenutý [[Ľubovniansky hrad]]. V roku [[1323]] kráľ [[Karol I. (Uhorsko)|Karol I.]] daroval tento hrad spolu s hradom [[Plaveč (hrad)|Plaveč]] palatínovi [[Filip I. Druget|Filipovi Drugethovi]].<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Słownik geograficzny Królestwa Polskiego i innych krajów słowiańskich, Tom V - wynik wyszukiwania - DIR|url=http://dir.icm.edu.pl/pl/Slownik_geograficzny/Tom_V/452|vydavateľ=dir.icm.edu.pl|dátum prístupu=2026-01-31}}</ref> V tom čase bolo mesto v držbe grófa Mikuláša. V roku [[1342]] [[Ľudovít I. (Uhorsko)|Ľudovít Veľký]] udelil osade mestské privilégiá.<ref name=":2" /> V roku [[1384]] sa v Ľubovni konalo stretnutie medzi [[Žigmund (Svätá rímska ríša)|Žigmundom Luxemburským]], braniborským markgrófom, a poľskou šľachtou, na ktorom sa prerokúvali podmienky príchodu uhorskej princeznej [[Hedviga I.|Hedvige]] do [[Poľské kráľovstvo (1385 – 1569)|Poľska]], aby po otcovi zaujala trón. Žigmund Luxemburský, ktorý už bol vtedy kráľom [[Uhorsko|Uhorska]], usporiadal tu v roku [[1412]] ďalšie stretnutie s poľským kráľom [[Vladislav II. (Poľsko, 1386)|Vladislavom II]]. Pri tomto stretnutí bola Ľubovňa medzi šestnástimi [[Spišská župa (Uhorsko)|spišskými]] mestami, ktoré dal Žigmund do zálohu Vladislavovi II. Záložné právo bolo súčasťou [[Spišský záloh|Ľubovnianskej zmluvy]] a predpokladalo sa, že bude len krátkodobé, no napokon trvalo až 360 rokov. Ľubovňa sa stala sídlom samostatného [[Spišský záloh|spišského starostva]]. Prvým starostom bol Paweł Gładysz, ktorý hovoril po [[Maďarčina|maďarsky]]; jeho nástupcom sa stal slávny rytier [[Záviš Čierny]]. V roku [[1587]], počas snahy arcivojvodu [[Maximilián III. Habsburský|Maximiliána]] [[Maximilián III. Habsburský|Habsburského]] o poľskú korunu, jeho priaznivci obsadili Ľubovniansky hrad. Po Maximiliánovej porážke pri [[Byczyna|Byczyne]] sa však vrátil do poľských rúk.<ref name=":2" /> Počas [[Švédska invázia do Poľska|švédskej]] [[Švédska invázia do Poľska|invázie]] bola korunná pokladnica privezená na hrad z [[Krakov|Krakova]].<ref name=":2" /> Až v priebehu [[Delenia Poľska|Prvého delenia Poľska]] v roku [[1772]] za vlády [[Mária Terézia|Márie Terézie]] sa územie vrátilo [[Uhorsko|Uhorskému kráľovstvu]]. Záložné postavenie bolo v skutočnosti výhodou pre dotknuté mestá, pretože nemuseli podliehať komitátu (župe) ani šľachte a v nepokojoch medzi Poľskom a Uhorskom mali neutrálne postavenie. Pred vznikom samostatného [[Česko-Slovensko|Československa]] v roku [[1918]] bola Stará Ľubovňa súčasťou [[Spišská župa (Uhorsko)|Spišskej župy]] v rámci Uhorského kráľovstva. V rokoch [[1939]] až [[1945]] bola súčasťou [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]]. 24. januára 1945 [[Červená armáda]] vytlačila [[Wehrmacht]] zo Starej Ľubovne a tá sa stala opäť súčasťou Československa. == Obyvateľstvo == {| class="wikitable" |+Vývoj počtu obyvateľov !Rok ![[1970]] ![[1980]] ![[1991]] ![[2001]] ![[2011]] ![[2021]] |- !Počet |4 406 |8 866 |13 955 |16 227 |16 341 |15 938 |} {| class="wikitable" |+Zloženie obyvateľstva<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=SODB2021 - Obyvatelia - Základné výsledky|url=https://www.scitanie.sk/obyvatelia/zakladne-vysledky/struktura-obyvatelstva-podla-narodnosti/OB/SK041A526665/OB|vydavateľ=www.scitanie.sk|dátum prístupu=2026-01-31}}</ref> ! colspan="3" |Etnické | rowspan="8" bgcolor="#FFFFFF" | ! colspan="3" |Náboženské | rowspan="8" bgcolor="#FFFFFF" | ! colspan="3" |Vzdelanostné |- !Národnosť !Počet !% !Vyznanie !Počet !% !Vzdelanie !Počet !% |- |[[Slováci]] |13 425 |84,23 |[[Latinská cirkev|Rímskokatolícke]] | align="center" |8 818 | align="center" |55,33 |Bez ukončeného vzdelania (osoby mladšie ako 15 rokov) | align="center" |2 171 | align="center" |13,62 |- |[[Rómovia]] | align="center" |538 | align="center" |3,38 |[[Gréckokatolícka cirkev|Gréckokatolícke]] | align="center" |3 529 | align="center" |22,14 |Základné vzdelanie | align="center" |2 348 | align="center" |14,73 |- |[[Rusíni]] | align="center" |339 | align="center" |2,13 |Žiadne | align="center" |1 416 | align="center" |8,88 |Stredné vzdelanie (s maturitou / bez maturity) | align="center" |6 446 | align="center" |40,44 |- |[[Ukrajinci]] | align="center" |65 | align="center" |0,41 |[[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|Pravoslávne]] | align="center" |176 | align="center" |1,10 |Vyššie odborné vzdelanie | align="center" |819 | align="center" |5,14 |- |[[Česi]] | align="center" |55 | align="center" |0,35 |[[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|Evanjelické]] | align="center" |71 | align="center" |0,45 |Vysokoškolské vzdelanie | align="center" |3 111 | align="center" |19,52 |- |[[Poliaci]] | align="center" |24 | align="center" |0,15 |Iné | align="center" |178 | align="center" |1,14 |Bez školského vzdelania (osoby vo veku 15 rokov a viac) | align="center" |59 | align="center" |0,37 |} == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === Jadro bývalého [[Slobodné kráľovské mesto|slobodného kráľovského mesta]] Stará Ľubovňa tvorí obdĺžnikové námestie s historickou meštianskou architektúrou a centrálne umiestneným farským [[Kostol svätého Mikuláša (Stará Ľubovňa)|kostolom sv. Mikuláša]] a priľahlé ulice severovýchodne od námestia. Zachovaný celok bol v roku [[1991]] pre svoje pamiatkové hodnoty vyhlásený za [[Pamiatková zóna|pamiatkovú zónu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zásady ochrany PZ Stará Ľubovňa | url = https://www.pamiatky.sk/page/zasady-ochrany-pz-stara-lubovna// | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> ====== [[Ľubovniansky hrad]] ====== [[Súbor:Ólubló - Castle.jpg|Ľubovniansky hrad, pohľad z vtáčej perspektívy|náhľad|alt=Ľubovniansky hrad]] Tento [[stredovek]]ý hrad je v čiastočne torzálnom stave. Vnikol v druhej polovici [[13. storočia]]. Prvá písomná zmienka o hrade je z roku [[1311]]. Prvými šľachtickými vlastníkmi hradu boli v prvej polovici [[14. storočia]] [[Drugetovci]]. K najstarším častiam hradu patrí kruhová veža a priľahlý [[gotika|gotický]] palác. Od roku [[1412]] patrí hrad Ľubovňa do [[Poľský záloh|poľského zálohu]]. V roku [[1553]] hrad vyhorel a v nasledujúcich rokoch bol [[renesancia|renesančne]] upravený. Od roku [[1591]] tu pôsobili Lubomirskí, ako starostovia poľského zálohu Spiša. V rokoch [[1620]]-[[1647]] prešiel [[barok]]ovou prestavbou, vznikol tak barokový západne orientovaný palác a samostatne stojaca [[kaplnka]]. V roku [[1664]] vznikla hradná brána na treťom nádvorí. V rokoch [[1746]]-[[1760]] prešiel rozsiahlou obnovou. V roku [[1772]] bol zrušený poľský záloh a hrad sa vrátil do uhorských rúk. V tomto období slúžil ako kasáreň. Od roku [[1825]] boli vlastníkmi hradu Raiszovci. Poslednými súkromnými vlastníkmi hradu boli poľskí šľachtici Zamoyskí, ktorí hrad vlastnili od roku [[1883]]. Už Zamoyskí v hrade zriadili malé múzeum. Po vojne v roku [[1945]] prešiel hrad do majetku štátu. Prvou komplexnou obnovou prešiel v rokoch [[1956]]-[[1966]]. Po jej ukončení tu bolo zriadené do dnes fungujúce múzeum. V 70. rokoch bola realizovaná rozsiahla obnova dolného hradu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Ľubovňa | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/lubovna | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> <gallery> Súbor:Ľubovňa Castle S1.jpg|Letecký pohľad na hrad Súbor:20170709 114808 Ľubovniansky hrad nádvorie.jpg Súbor:064 01 Stará Ľubovňa, Slovakia - panoramio (6).jpg|Kaplnka hradu Súbor:Stara Lubovna Hrad-112.JPG Súbor:Stara Lubovna Hrad-23.jpg|Vstupná brána </gallery> ====== Rímskokatolícky Kostol sv. Mikuláša ====== Je to trojloďová pôvodne ranogotická stavba so zaobleným ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a predstavanou vežou, z obodobia okolo roku [[1280]]. Z tohto obdobia sa dochovala len časť hmoty kostola, napr. víťazný oblúk. Stojí na mieste staršej stavby. Pôvodne mal pravouhle ukončené presbytérium a bol bez veže. Od 70. rokov [[16. storočia]] bol kostol [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|evanjelický]], priebehu [[17. storočia]] viackrát zmenil vlastníka. V prvej polovici 17. storočia pristavali Kaplnku [[Anna (svätica)|sv. Anny]] a okolo polovice 17. storočia doplnili ďalšiu kaplnku. V 80. rokoch 17. storočia boli kaplnky rozšírené, opät v roku [[1738]], vznikli tak bočné lode. V tomto období bola dostavaná aj veža. Súčasné presbytérium vzniklo v druhej polovici [[18. storočia]]. Úpravami fasády prešiel v duchu [[klasicizmus|klasicizmu]] na konci 18. storočia a [[historizmus|historizmu]] v [[19. storočí]]. V interiéri boli objavené a od roku [[2016]] reštaurované hodnotné stredoveké nástenné maľby zobrazujúce výjavy zo života [[Ježiš Kristus|Krista]] pochádzajúce z konca 14. storočia. Maľby sa nachádzajú v troch pásoch nad sebou na severnej stene presbytéria a na víťaznom oblúku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Stará Ľubovňa | url = https://apsida.sk/c/11409/stara-kubovna | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Apsida.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> V interiéri sa nachádza hodnotné zariadenie. Hlavný [[oltár]] sv. Mikuláša je barokový z druhej polovice 18. storočia. Bočný oltár sv. Kríža je neskororenesančný zo začiatku 17. storočia. Ostatné bočné oltáre sú barokové: oltár sv. Anny Metercie zo začiatku 18. storočia, oltár Sedembolestnej [[Mária (matka Ježiša)|Panny Márie]] - Piety z doby okolo roku [[1720]], oltár [[Svätý Anton|sv. Anton]]a z obdobia okolo roku [[1730]], oltár sv. Rodiny z prvej polovice 18. storočia a oltár Panny Márie Karmelskej z druhej polovice 18. storočia. Na víťaznom oblúku je umiestnená neskorogotická socha Kristus na kríži z druhej polovice 16. storočia. Kamenná [[krstiteľnica]] je neskorogotická zo začiatku 16. storočia. [[Kazateľnica]] je [[rokoko]]vá, z druhej polovice 18. storočia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = História kostola sv. Mikuláša | url = http://www.rkfarnost-sl.sk/km.html | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Rímskokatolícky farský úrad v Starej Ľubovni | miesto = | jazyk = }}</ref> Súčasťou interiéru kostola je súbor neskorogotických [[epitaf]]ov z pieskovca a červeného [[mramor]]u. Fasády kostola sú členené opornými piliermi a polkruhovo ukončenými oknami s profilovanými osteniami. Veža je členená kordónovou rímsou, v hornej časti s priebežnou ochodzou, ukončená je ihlancovou helmicou.<gallery> Súbor:1185 - Stara Lubovna.jpg|Kostol pred obnovou zboku Súbor:SvMikulasStaraLubovna1.jpg|Spredu Súbor:Stara Lubovna Kostol sv Mikulasa-21.jpg|Interiér kostola Súbor:SvMikulasStaraLubovna2.jpg|Hlavný oltár Súbor:SvMikulasStaraLubovna3.jpg|Detail freskovej výmaľby </gallery> ====== Meštianske domy na Námestí sv. Mikuláša ====== Ide o dvojpodlažné najčastejšie troj či štvorosové objekty s polkruhovo či segmentovo ukončenou bránou. Domy majú sedlové strechy s hrebeňmi rovnobežnými s uličnou čiarou. V jadre ide často o renesančné objekty s mladšími barokovými a klasicistickými fasádami. Dom č. 2 je neskororenesančná mestská [[radnica]] z druhej polovice 17. storočia. Dom č. 12, bývalé sídlo gubernátora zálohovaných spišských miest, neskororenesančná [[arkáda|arkádová]] budova z obdobia po roku [[1639]]. <gallery> Súbor:Stara Lubovna sv Mikulasa ul 5-1.jpg|Súbor meštianskych domov na námestí Súbor:Stara Lubovna sv Mikulasa ul 14-3.JPG Súbor:Stara Lubovna Popradska ul 36-1.JPG Súbor:Stara Lubovna sv Mikulasa ul 12-2.JPG|Bývalé sídlo gubernátora spišských miest Súbor:Jüdischer Friedhof Stará Ľubovňa (1).jpg|Židovský cintorín </gallery> === Múzeá === * [[Ľubovniansky hrad]] * [[Ľubovniansky skanzen]] * [[Dom ľubovnianskeho mešťana]] * [[Galéria Provinčný dom]] * [[Stredoveký vojenský tábor]] * [[Vojenská expozícia Michala Strenka]] === Pomníky === V meste sa nachádzajú pomníky väčšinou venované padlým z vojen. Pomník venovaný padlým z druhej svetovej vojny sa nachádza na Námestí generála Štefánika pri Dome kultúry. Každoročne sa tu 8. mája konajú pietne akty venované pamiatke hrdinov. Pomníky na území mesta sú aj na rôznych kopcoch, ale sú to pomníky, venované ľuďom známym. Na Námestí sv. Mikuláša sú tiež menšie pomníky, ktoré sú na česť padlým vo vojne. === Parky === V Starej Ľubovni je park na Námestí sv. Mikuláša v centre mesta okolo fontány, je to obľúbené oddychové miesto. Z neho sa dá dostať Obchodnou ulicou (ktorá je tiež rekreačne vybavená) na Námestie generála Štefánika, na ktorom sa nachádza tiež park a pódium pre kultúrne akcie. Ďalej od centra, na juh, sa nachádzajú Viktóriine záhrady s najväčším živým bludiskom v [[Stredná Európa|Strednej Európe]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = BLUDISKO STARÁ ĽUBOVŇA ⭐ Viktoriine záhrady | url = https://turisticky.sk/vylet/bludisko-stara-lubovna/ | dátum vydania = 2024-04-18 | dátum prístupu = 2026-02-02 | jazyk = sk-SK | meno = Lukáš | priezvisko = Holzer}}</ref> Bludisko sa nazýva Čertova skala a má rozlohu 6400 m².<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Viktóriine záhrady s bludiskom Čertova skala pri Starej Ľubovni | url = https://www.zlavomat.sk/vylety/3010-viktoriine-zahrady-s-bludiskom-certova-skala | vydavateľ = Zlavomat.sk | dátum prístupu = 2026-02-02 | jazyk = sk}}</ref> Od komerčnej zóny (Kaufland) sa na západ tiahne cyklotrasa do blízkej obce [[Hniezdne]]. ====== Dom kultúry ====== V Dome kultúry sídli množstvo organizácií, jazykové školy, klubovňa ako aj Ľubovnianske osvetové stredisko, ktoré vzniklo v roku 1969. Je príspevkovou organizáciou [[Prešovský samosprávny kraj|Prešovského samosprávneho kraja]]. Hlavným poslaním strediska je vytvárať podmienky pre rozvoj miestnej kultúry, záujmovo-umeleckej činnosti, zachovávať kultúrne bohatstvo regiónu a organizovať kultúrne a vzdelávacie aktivity pre občanov. === Pravidelné podujatia === ==== Ľubovniansky jarmok ==== Vyhľadávaná akcia v meste Stará Ľubovňa – jarmok sa teší veľkej popularite už veľa rokov. Každoročne sa tu stretávajú tisíce ľudí z celého regiónu. Predajné stánky sú na Námestí sv. Mikuláša, na ulici 1. mája, Popradskej a Levočskej ulici. každoročne sú na jarmoku aj rôzne atrakcie pre deti kolotoče, detské stánky a pod. Pri Dome služieb (komunál) je každý rok aj tribúna, kde je stále bohatý kultúrny program s množstvom účinkujúcich. Ľubovniansky jarmok sa vždy koná posledný septembrový víkend. ==== Kľúč od pevnosti ==== Medzinárodná súťaž v štýle ''[[Pevnosť Boyard (televízna súťaž)|Pevnosti Boyard]]''. Každoročne sa koná na Ľubovnianskom hrade za účasti stredoškolskej mládeže z celého Slovenska ale aj Poľska a Česka. Náročné disciplíny a fyzická záťaž sú súčasťou tohto podujatia. == Cirkvi == V Starej Ľubovni pôsobia 4 hlavné cirkvi. === Rímskokatolícka cirkev === Rímskokatolícka cirkev je najväčšou v meste. Tvorí ju približne 12 200 veriacich. Spolu s [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckou cirkvou]] sa stará o duchovnú správu nemocnice a domova dôchodcov v Starej Ľubovni. Vo farnosti Stará Ľubovňa pôsobia 4 kňazi. Rímskokatolícka cirkev má v správe 3 kostoly na území mesta. * [[Kostol svätého Mikuláša (Stará Ľubovňa)|Kostol sv. Mikuláša]] v centre mesta. * Kostol sv. Petra a Pavla – Sídlisko Západ z roku [[1999]]. O jeho výstavbe sa rozhodlo v 90. rokoch 20. storočia, kedy pôvodný kostol sv. Mikuláša v centre mesta už kapacitne nepostačoval rastúcej rímskokatolíckej komunite.<ref name="kostoly"/> Aj preto je ešte stále nazývaný ako "nový kostol", aj keď má už takmer 20 rokov. Kostol bol postavený predovšetkým pre obyvateľov miestneho sídliska Západ. Je moderne zariadený a stavaný v takomto štýle. Oltár tvorí veľký kríž, ktorý bol menený za nový iba nedávno. V marci tohto roku bola v kostole nainštalovaná krížová cesta. Kostol má kapacitu približne 240 miest na sedenie a 350 na státie, čo je dosť málo, nakoľko sídlisko Západ je najväčšie sídlisko v meste. Kostol bol vysvätený 22.11.1999 otcom biskupom [[František Tondra|Františkom Tondrom]] za prítomnosti predstaviteľov mesta a veľkého množstva kňazov.<ref name="kostoly">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kostoly | url = http://www.rkfarnost-sl.sk/kpap.html | vydavateľ = rkfarnost-sl.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-31 | miesto = | jazyk = }}</ref> * Kostol sv. Jozefa v časti Podsadok z roku 1943, zvonica bola postavená o čosi neskôr. V tejto časti mesta je vyše 700 veriacich. O duchovnú správu Podsadku sa starajú kňazi rímskokatolíckej farnosti Stará Ľubovňa. === Gréckokatolícka cirkev === [[File:Matysowa, cerkiew św. Michała Archanioła (HB1).jpg|thumb|right|Drevený gréckokatolícky chrám sv. archanjela Michala v skanzene]] [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|Gréckokatolícka cirkev]] je druhá najpočetnejšia v meste. Tvorí ju približne 3 700 veriacich. O duchovnú správu v meste sa starajú kňazi – [[redemptoristi]]. Starajú sa o duchovnú správu miestnej nemocnice a domova dôchodcov. Areál chrámu na Sídlisku Západ tvorí aj kláštor redemptoristov a zvonica. Táto farnosť má v správe 1 chrám. * Chrám Matky ustavičnej pomoci, základný kameň posvätil pápež [[Ján Pavol II.]] pri návšteve v Bratislave dňa [[22. apríla]] [[1990]]. Posviacku čiastočne ukončeného chrámu vykonal [[7. novembra]] [[1993]] vtedajší pomocný biskup prešovskej eparchie vladyka [[Milan Chautur|Milan Chautur, CSsR]]. V roku 1998 sa správcom farnosti stal o. Kamil Dráb, ktorý pokračoval vo výstavbe. Taktiež je autorom [[ikona|ikon]], ktoré sa nachádzajú na stenách chrámu a na [[ikonostas]]e. Pod [[Cerkev|cerkvou]] sa nachádza pastoračné centrum, kde sa konajú aj rôzne hostiny, či svadby, taktiež slúži mladým na stretávanie. Tento chrám sa nachádza na sídlisku Západ, na Mierovej ulici. Je v správe gréckokatolíckej farnosti mesta Stará Ľubovňa. * Drevený chrám [[Archanjel Michal|sv. Michala archajela]] z druhej polovice 18. storočia. Pôvodne stál v obci [[Matysová]], dnes stojí v skanzene. === Pravoslávna cirkev === Tretia najpočetnejšia cirkev v meste, ktorú tvorí niečo vyše 200 veriacich. Bohoslužby sa slúžia v pravoslávnom chráme. * [[Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku|Pravoslávny]] [[Chrám Nanebovstúpenia Isusa Christa (Stará Ľubovňa)|Chrám Nanebovstúpenia Isusa Christa]] bol dokončený po desaťročnej výstavbe v roku [[2009]] za pôsobenia kňaza Jána Kuzana.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Po desaťročí dokončili chrám | url = https://www.staralubovna.sk/item/po-desatroci-dokoncili-chram/ | vydavateľ = staralubovna.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-31 | miesto = | jazyk = }}</ref> Nachádza na Prešovskej ulici v blízkosti JM šport, v blízkosti sídliska Východ. V regióne Stará Ľubovňa je vyše 1 000 pravoslávnych veriacich, chrám slúži ako farnosť aj pre obce [[Čirč]], [[Hniezdne]], [[Hromoš]], [[Jakubany]], [[Kamienka]], [[Nová Ľubovňa]], [[Plaveč]], [[Podolínec]], [[Ruská Voľa nad Popradom]], [[Veľký Lipník]] a [[Vyšné Ružbachy]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prešovská pravoslávna eparchia | url = https://orthodox.sk/schematizmus/pe-pravoslavna-eparchia/#po | vydavateľ = orthodox.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-31 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Evanjelická cirkev augsburského vyznania === [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|Evanjelická cirkev]] nemá v meste vlastný chrám. Služby Božie sa slúžia v nedele na ZŠ Komenského. O duchovnú správu v meste sa stará cirkevný zbor v Podolínci. Túto cirkev tvorí približne 50 veriacich na území mesta. == Školstvo == === Základné školy === Na území mesta Stará Ľubovňa je v súčasnosti 5 základných škôl, z toho jedna je cirkevná. * Najväčšou základnou školou v meste je ZŠ Komenského 6. Nachádza sa na sídlisku Západ. Vzhľadom na jej výhodnú polohu je najväčšou školou v meste. * Najstaršou školou je ZŠ Levočská. Nachádza sa v blízkosti centra mesta na Levočskej ulici. Na tejto škole má veľkú tradíciu volejbal a takisto recitačná a tvorivá činnosť. * Najmladšou školou je ZŠ Za vodou. Slávnostne otvorená bola v školskom roku 1996/1997. Tradíciu na tejto škole má futbal. Škola sa nachádza na sídlisku Východ. * ZŠ sv. Cyrila a Metoda je jedinou cirkevnou základnou školou v meste. Vyučuje a vychováva žiakov v kresťanskom duchu. Každý utorok sú v budove školy sväté omše. * Špeciálna základná škola je jedinou svojho druhu v meste. Navštevujú ju deti s mentálnym a fyzickým postihnutím. Škola sa nachádza na Levočskej ulici. === Stredné školy === V Starej Ľubovni je 6 stredných škôl rôzneho druhu a zamerania. * Gymnázium Terézie Vansovej je jediné štátne gymnázium na území mesta a okresu Stará Ľubovňa. Bolo založené v roku 1948. Nachádza sa ulici 17. novembra. Poskytuje dva druhy štúdia – štvorročné a osemročné. * Obchodná akadémia je škola s ekonomickým zameraním, ktorá ponúka na štúdium dva odbory- obchodná akadémia a škola podnikania. Škola sa nachádza na Jarmočnej ulici v blízkosti sídliska Východ. * Stredné odborné učilište Levočská je škola zo zameraním na elektrotechniku, krajčírstvo či stolárstvo. Škola ponúka štvorročné a trojročné odbory, nachádza sa na Levočskej ulici. * Stredné odborná škola Jarmočná je škola s poľnohospodárskym zameraním ale aj inými zaujímavými odbormi. Je druhou školou na Slovensku, ktorá ponúka odbor CHOVATEĽ- chov koní a jazdectvo. * Cirkevné gymnázium sv. Mikuláša je najmladšou školou v okrese. Vznikla v školskom roku 2005/2006. Ponúka alternatívny učebný plán (AUP). Zriaďovateľom školy je Biskupský úrad v Spišskej kapitule. Škola sa nachádza na Štúrovej ulici pri sídlisku Západ. * Odborné učilište internátne je špeciálna škola pre telesne a mentálne postihnutých študentov. Je jedinou svojho druhu v regióne. V areáli sa nachádza aj internát s ubytovaním. Škola sa nachádza na Levočskej ulici. == Šport == Šport v Starej Ľubovni sa už dlhé roky teší veľkej popularite. Momentálne kraľuje v meste futbal, aj volejbal, keď klub VKM Stará Ľubovňa hra extraligu. Pevnú základňu má v Starej Ľubovni stolný tenis, ktorý sa teší veľkej obľube. Žiacky futbal, ktorý zastrešuje klub Junošport dosahuje skvelé výsledky na futbalovej scéne. ==== Stará Ľubovňa Redfox Football Club ==== Mestský futbalový klub Stará Ľubovňa Redfox Football Club je klub, ktorý účinkoval v I. lige. Vznikol v roku 1923. Klub vo svojej histórii niesol rôzne názvy ŠK, Slavoj, Skrutkáreň, Rekostav, FK, MFK, MFK Goral, a od sezóny 2021/22 má klub názov MFK ADV Stará Ľubovňa. Najväčšie úspechy klub dosiahol pod názvom Skrutkáreň v 60{{--}}70 rokoch minulého storočia, kedy sa prebojoval do vtedajšej divízie, v novodobej histórii sa klub prebojoval do I. ligy (2. najvyššia súťaž), v ktorej sa udržal len jednu sezónu 2007/2008 (v tom čase klub pôsobil pod názvom MFK Goral Stará Ľubovňa), v sezóne 2017/2018 postúpil z V. ligy Sever do IV. ligy Sever. V sezóne 2021/2022 klub zvíťazil v IV. lige Sever pod názvom MFK ADV Stará Ľubovňa a kvalifikoval sa do reorganizovanej ligy Majstrovstvo regiónu IV. liga Východ (najvyššej regionálnej súťaže Východného Slovenska). Klub sa netají najvyššími ambíciami, a to postupnými postupmi až do najvyššej slovenskej ligy a účasťami v európskych súťažiach. ==== TJ Slobytermia Stará Ľubovňa ==== Stolnotenisový klub, ktorý zastrešuje mestská firma Slobyterm. Klub je rozdelený na tím A, B a C. Klub A momentálne pôsobí v tretej lige, v ktorom dosahuje veľmi dobré výsledky. Klub má ambíciu postúpiť do druhej ligy a v uplynulej sezóne mal k tomu veľmi blízko, keď mu postup ušiel len o pár bodov. Tím B účinkuje v IV. lige, kde si vedie tiež dobre. Tím C pôsobí v V. stolnotenisovej lige a hrá svoje zápasy v obci Lesnica. TJ Slobytermia organizuje aj podujatia stolného tenisu ako napr. reprezentačné zápasy, ktoré sa často uskutočňujú práve v Starej Ľubovni, kde miestny fanúšikovia vytvoria vždy búrlivú atmosféru, ktorá povzbudzuje národný tím k skvelým výsledkom, alebo aj Exhibície stolného tenisu. == Ulice == Na území mesta Stará Ľubovňa je v súčasnosti 33 ulíc a dve námestia, mnoho z nich je pomenovaných po slovenských významných osobnostiach: Bernolákova, Budovateľská, Duklianskych hrdinov, Farbiarska, Garbiarska, Hviezdoslavova, Janka Kráľa, Jarmočná, Komenského, Letná, Levočská, Lipová, Mierová, Mýtna, Námestie generála Štefánika, Námestie svätého Mikuláša, Obchodná, Obrancov mieru, Okružná, Popradská, Prešovská, Sládkovičova, SNP, Štúrova, Tatranská, Tehelná, Továrenská, Vansovej, Vsetínska, Za vodou, Zámocká, Zamoyského, Zimná, 1. mája, 17. novembra. == Osobnosti mesta == === Rodáci === * [[Marcin Oracewicz]] (* 1720{{--}}† 1789), poľský šľachtic, vojak * [[Ladislav Burket]] (* 1855 – † 1933), český odborný spisovateľ * [[Ján Kubašek]] (* 1885 – † 1950), politik, kňaz, signatár [[Pittsburská dohoda|Pittsburskej dohody]] * [[Ján Melkovič]] (* 1939 – † 2004), hudobný skladateľ, herec * [[Ján Kanty Zamoyski]] (*1900 - † 1961), poľský aristokrat, gróf * [[Marián Hossa]] (* 1979), profesionálny [[hokejista]], slovenský reprezentant - pred presťahovaním do [[Trenčín]]a žili Hossovci v neďalekom [[Podolínec|Podolínci]] * Michal Šipoš (* 1982), politik, predseda poslaneckého klubu Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti * Štefan Kocún (*1920 - †1999), v rokoch 1939 -1943 tatranský kuriér, nositeľ ocenenia Spravodlivý medzi národmi === Pôsobili tu === * [[Zita Pleštinská]] (* 1961), politička, poslankyňa [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]] == Partnerské mestá == * {{Flagicon|Srbsko}} [[Báčsky Petrovec (mesto)|Báčšsky Petrovec]], [[Srbsko]] * {{Flagicon|Chorvátsko}} [[Biograd na Moru]], [[Chorvátsko]] * {{Flagicon|USA}} [[North Augusta]], [[Južná Karolína]] * {{Flagicon|Rumunsko}} [[Alesd - Bihor]], [[Rumunsko|Rumunsko]] * {{Flagicon|Česko}} [[Vsetín]], [[Česko]] * {{Flagicon|Poľsko}} [[Nowy Sącz]], [[Poľsko]] * {{Flagicon|Poľsko}} [[Połaniec]], [[Poľsko]] * {{Flagicon|Poľsko}} [[Krynica-Zdrój]], [[Poľsko]] * {{Flagicon|Poľsko}} [[Muszyna]], [[Poľsko]] * {{Flagicon|Ukrajina}} [[Svaljava]], [[Ukrajina]] * {{Flagicon|Bulharsko}} [[Balčik]], [[Bulharsko]] == Letecké fotografie == <gallery> Súbor:Olublocivertanlegi1.jpg Súbor:Olublocivertanlegi2.jpg Súbor:Olublocivertanlegi3.jpg Súbor:Olublocivertanlegi4.jpg </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Starej Ľubovni]] == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Stará Ľubovňa}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} * [https://www.hradlubovna.sk Ľubovnianske múzeum] {{Obce okresu Stará Ľubovňa}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Stará Ľubovňa| ]] [[Kategória:Okres Stará Ľubovňa]] [[Kategória:Mestá na Slovensku]] [[Kategória:Goralské obce na Slovensku]] tfhoerur8hj8r8ono8qim0ahbrtt7db 0 7634 8215400 8175924 2026-05-17T12:18:59Z ~2026-29633-87 295166 8215400 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = mesto | Názov = Spišská Belá | Iné názvy = | Prezývka = | Obrázok = Spisska Bela ulice.JPG | Popis obrázku = | Znak = Coat of Arms of Spišská Belá.svg | Vlajka = Spisska bela-kezmarok-flag.svg | Kraj = Prešovský | Okres = Kežmarok | Región = Spiš | Časti = Strážky | Rieka = [[Poprad (rieka)|Poprad]] | Rieka 1 = [[Beliansky potok (prítok Popradu)|Beliansky potok]] | Zemepisná šírka = 49.185833 | Zemepisná dĺžka = 20.456667 | Nadmorská výška = 625 | Najvyšší bod = | Najvyšší bod výška = | Najvyšší bod šírka = | Najvyšší bod dĺžka = | Najnižší bod = | Najnižší bod výška = | Najnižší bod šírka = | Najnižší bod dĺžka = | Prvá zmienka = 1263 | Starosta = Peter Zibura<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]], [[Sloboda a Solidarita|SaS]] | PSČ = 059 01 | Kód = 523828 | EČV = KK | Predvoľba = +421-52 | Adresa = Mestský úrad<br/>Petzvalova 18<br/>059 01 Spišská Belá | E-mail = primator@spisskabela.sk | Telefón = 052 / 468 50 00 | Fax = 052 / 468 05 01 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.spisskabela.sk | Commons = Spišská Belá | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Spišská Belá''' ({{vjz|hun|''Szepesbéla''}}, {{vjz|deu|''Zipser Bela''}}) je [[mesto (Slovensko)|mesto]] ležiace v [[Prešovský kraj|Prešovskom kraji]]. Je známe tým, že má jedinú sprístupnenú vysokohorskú kvapľovú [[Jaskyňa|jaskyňu]] v [[Tatranský národný park|Tatranskom národnom parku]] – [[Belianska jaskyňa|Beliansku jaskyňu]]. == Polohopis == Mesto leží v severnej časti [[Popradská kotlina|Popradskej kotliny]], na sútoku [[Poprad (rieka)|Popradu]] a [[Beliansky potok (prítok Popradu)|Belianskeho potoka]]. Je križovatkou ciest [[Cesta I. triedy 66 (Slovensko)|I/66]], [[Cesta I. triedy 77 (Slovensko)|I/77]] a [[Cesta II. triedy 542 (Slovensko)|II/542]] a prechádza ním [[Železničná trať Poprad-Tatry – Plaveč|železničná trať Poprad – Stará Ľubovňa]]. Spišská Belá je vzdialená {{Km|22|m|w}} severne od [[Poprad]]u, {{Km|7|m|w}} rovnako severne od [[Kežmarok|Kežmarku]], {{Km|25|m|w}} juhozápadne od [[Stará Ľubovňa|Starej Ľubovne]] a {{Km|54|m|w}} východne od [[Zakopané]]ho v [[Poľsko|Poľsku]]. == Obyvateľstvo == V tomto etnicky pôvodne [[Nemecko|nemeckom]] mestečku žili už pred [[2. svetová vojna|2. svetovou vojnou]][[Gorali (poľsko-slovenské pomedzie)|Gorali]]. Po vysťahovaní [[Nemci na Slovensku|Nemcov]] nasledovala ďalšia prisťahovalecká vlna z goralských obcí. Gorali dnes tvoria dôležitú vrstvu obyvateľstva.<ref name=":0">{{Citácia knihy | priezvisko = Ravasz | meno = Ábel | odkaz na autora = | priezvisko2 = Kovács | meno2 = Ľuboš | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Zamišková | meno3 = Anna | odkaz na autora3 = | titul = Atlas Goralov Slovenska | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | rok = 2025 | isbn = 978-80-224-2119-5 | počet strán = 160 | strany = 137 }}</ref> V súčasnosti [[Goralské nárečia|goralské nárečie]] aktívne ovláda 15% dospelého obyvateľstva. Medzi deťmi je to menej než 5%.<ref name=":0" /> === Etnické zloženie === <small>údaje: Štatistický úrad Slovenskej republiky</small> {| class="wikitable" !rok !spolu !Maďari !Nemci !Slováci !Česi !Rusíni, Ukrajinci !Rómovia !Poliaci !Chorváti, Srbi !iní !n/a |- |1880 |'''2950''' |3,25% |<u>73,53%</u> |19,73% | - |0,07% | - | - | - |0,31% |3,12% |- |1910 |'''3385''' |11,76% |<u>44,67%</u> |42,54% | - | - | - | - |0,06% |0,97% | - |- |1921 |'''3449''' |0,90% |40,33% | colspan="2" |<u>46,80%</u> | - | - | - | - |11,97% | - |- |1930 |'''4096''' |0,88% |36,96% | colspan="2" |<u>55,66%</u> |0,24% | - | - | - |6,25% | - |- |1991 |'''5408''' |0,11% |0,20% |<u>96,52%</u> |0,46% |0,11% |2,11% |0,18% | - | - |0,30% |- |2001 |'''6136''' |0,07% |0,26% |<u>94,82%</u> |0,31% |0,11% |3,18% |0,16% | - | |1,10% |- |2011 |'''6387''' |0,02% |0,17% |<u>91,28%</u> |0,26% |0,05% |3,43% |0,23% | - |0,12% |4,43% |} === Náboženské zloženie === <small>údaje: Štatistický úrad Slovenskej republiky</small> {| class="wikitable" !rok !spolu !rímskokatolíci !gréckokatolíci !pravoslávni !luteráni !kalvíni !židia !jehovisti !ateisti !n/a !iní |- |1880 |2950 |34,75% |1,22% | - |<u>58,34%</u> |0,34% |5,36% | - | - | - | - |- |1910 |3385 |<u>58,49%</u> |2,57% |0,06% |30,46% |1,18% |7,24% | - | - | - | - |- |1930 |4096 |<u>67,09%</u> |1,81% | - |25,24% |0,39% |4,25% | - | colspan="3" |1,22% |- |1991 |5408 |<u>79,88%</u> |0,91% |0,02% |2,87% | - | - |0,92% |4,07% |11,22% |0,11% |- |2001 |6136 |<u>85,46%</u> |1,22% |0,11% |3,49% |0,03% | - |1,42% |4,61% |3,31% |0,34% |- |2011 |6387 |<u>82,26%</u> |1,25% |0,09% |3,18% |0,02% | - |1,47% |5,12% |6,17% |0,47% |} == Kultúra a zaujímavosti == [[Súbor:Spisska Bela kostel.JPG|náhľad|Kostol v Špišskej Belej]] [[Súbor:Spisska Bela muzeumJMP1.JPG|náhľad|Múzeum [[Jozef Maximilián Petzval|Jozefa Maxmiliána Petzvala]]]] Je tu [[latinská cirkev|rímskokatolícky]] [[kostol]] sv. Antona opáta z roku [[1260]], [[kaplnka]] Najsvätejšieho Spasiteľa z roku [[1720]] a sv. Kríža z roku [[1760]]. V mestskej časti [[Strážky]] sa nachádza [[Kaštieľ v Strážkach|renesančný kaštieľ]] === Múzeá === * Múzeum Dr. [[Michal Greisiger|Michala Greisigera]] * Vysunutá expozícia [[Slovenské technické múzeum|Slovenského technického múzea v Košiciach]] - ''Múzeum fotografie a optiky Jozefa Maximiliána Petzvala'' * [[Slovenská národná galéria]] - [[Kaštieľ v Strážkach|Kaštieľ Strážky]] == Pravidelné podujatia == V meste sa koná Zemiakársky jarmok, Kaštieľne hry, Dni mesta, Majáles. == Školstvo == * ZŠ Jozefa Maximiliána Petzvala * ZŠ Milana Rastislava Štefánika * Špeciálna ZŠ na Zimnej ulici * ZUŠ Ladislava Mednyánského == Osobnosti == * [[Jozef Maximilián Petzval]] (* [[1807]] – † [[1891]]), fyzik, matematik a vynálezca * [[Oto Petzval]] (* [[1809]] – † [[1883]]), matematik, brat Jozefa Maximiliána Petzvala * [[Samuel Weber]] (* [[1835]] – † [[1908]]), evanjelický kňaz * [[Michal Greisiger]] (* [[1851]] – † [[1912]]), prírodovedec, lekár, amatérsky entomológ * [[Filip Mešár]] (* [[2004]]), hokejista * Matúš Griger (kuchár) == Partnerské mestá == * {{Flagicon|Nemecko}} [[Brück]], [[Nemecko]] * {{Flagicon|Poľsko}} [[Ożarów]], [[Poľsko]] * {{Flagicon|Poľsko}} [[Szczawnica]], Poľsko * {{Flagicon|Česko}} [[Vysoké Mýto]], [[Česko]] == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Spišskej Belej]] * [[Kaštieľ v Strážkach]] == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} * [http://www.apsida.sk/c/11120/spisska-bela www.apsida.sk Profil stredovekého kostola] {{Obce okresu Kežmarok}} [[Kategória:Spišská Belá| ]] [[Kategória:Okres Kežmarok]] [[Kategória:Mestá na Slovensku]] [[Kategória:Goralské obce na Slovensku]] sobvdgfpeo3glud6znqdoctjz1v44nc 8215402 8215400 2026-05-17T12:19:48Z ~2026-29633-87 295166 8215402 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = mesto | Názov = Spišská Belá | Iné názvy = | Prezývka = | Obrázok = Spisska Bela ulice.JPG | Popis obrázku = | Znak = Coat of Arms of Spišská Belá.svg | Vlajka = Spisska bela-kezmarok-flag.svg | Kraj = Prešovský | Okres = Kežmarok | Región = Spiš | Časti = Strážky | Rieka = [[Poprad (rieka)|Poprad]] | Rieka 1 = [[Beliansky potok (prítok Popradu)|Beliansky potok]] | Zemepisná šírka = 49.185833 | Zemepisná dĺžka = 20.456667 | Nadmorská výška = 625 | Najvyšší bod = | Najvyšší bod výška = | Najvyšší bod šírka = | Najvyšší bod dĺžka = | Najnižší bod = | Najnižší bod výška = | Najnižší bod šírka = | Najnižší bod dĺžka = | Prvá zmienka = 1263 | Starosta = Peter Zibura<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]], [[Sloboda a Solidarita|SaS]] | PSČ = 059 01 | Kód = 523828 | EČV = KK | Predvoľba = +421-52 | Adresa = Mestský úrad<br/>Petzvalova 18<br/>059 01 Spišská Belá | E-mail = primator@spisskabela.sk | Telefón = 052 / 468 50 00 | Fax = 052 / 468 05 01 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.spisskabela.sk | Commons = Spišská Belá | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Spišská Belá''' ({{vjz|hun|''Szepesbéla''}}, {{vjz|deu|''Zipser Bela''}}) je [[mesto (Slovensko)|mesto]] ležiace v [[Prešovský kraj|Prešovskom kraji]]. Je známe tým, že má jedinú sprístupnenú vysokohorskú kvapľovú [[Jaskyňa|jaskyňu]] v [[Tatranský národný park|Tatranskom národnom parku]] – [[Belianska jaskyňa|Beliansku jaskyňu]]. == Polohopis == Mesto leží v severnej časti [[Popradská kotlina|Popradskej kotliny]], na sútoku [[Poprad (rieka)|Popradu]] a [[Beliansky potok (prítok Popradu)|Belianskeho potoka]]. Je križovatkou ciest [[Cesta I. triedy 66 (Slovensko)|I/66]], [[Cesta I. triedy 77 (Slovensko)|I/77]] a [[Cesta II. triedy 542 (Slovensko)|II/542]] a prechádza ním [[Železničná trať Poprad-Tatry – Plaveč|železničná trať Poprad – Stará Ľubovňa]]. Spišská Belá je vzdialená {{Km|22|m|w}} severne od [[Poprad]]u, {{Km|7|m|w}} rovnako severne od [[Kežmarok|Kežmarku]], {{Km|25|m|w}} juhozápadne od [[Stará Ľubovňa|Starej Ľubovne]] a {{Km|54|m|w}} východne od [[Zakopané]]ho v [[Poľsko|Poľsku]]. == Obyvateľstvo == V tomto etnicky pôvodne [[Nemecko|nemeckom]] mestečku žili už pred [[2. svetová vojna|2. svetovou vojnou]][[Gorali (poľsko-slovenské pomedzie)|Gorali]]. Po vysťahovaní [[Nemci na Slovensku|Nemcov]] nasledovala ďalšia prisťahovalecká vlna z goralských obcí. Gorali dnes tvoria dôležitú vrstvu obyvateľstva.<ref name=":0">{{Citácia knihy | priezvisko = Ravasz | meno = Ábel | odkaz na autora = | priezvisko2 = Kovács | meno2 = Ľuboš | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Zamišková | meno3 = Anna | odkaz na autora3 = | titul = Atlas Goralov Slovenska | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | rok = 2025 | isbn = 978-80-224-2119-5 | počet strán = 160 | strany = 137 }}</ref> V súčasnosti [[Goralské nárečia|goralské nárečie]] aktívne ovláda 15% dospelého obyvateľstva. Medzi deťmi je to menej než 5%.<ref name=":0" /> === Etnické zloženie === <small>údaje: Štatistický úrad Slovenskej republiky</small> {| class="wikitable" !rok !spolu !Maďari !Nemci !Slováci !Česi !Rusíni, Ukrajinci !Rómovia !Poliaci !Chorváti, Srbi !iní !n/a |- |1880 |'''2950''' |3,25% |<u>73,53%</u> |19,73% | - |0,07% | - | - | - |0,31% |3,12% |- |1910 |'''3385''' |11,76% |<u>44,67%</u> |42,54% | - | - | - | - |0,06% |0,97% | - |- |1921 |'''3449''' |0,90% |40,33% | colspan="2" |<u>46,80%</u> | - | - | - | - |11,97% | - |- |1930 |'''4096''' |0,88% |36,96% | colspan="2" |<u>55,66%</u> |0,24% | - | - | - |6,25% | - |- |1991 |'''5408''' |0,11% |0,20% |<u>96,52%</u> |0,46% |0,11% |2,11% |0,18% | - | - |0,30% |- |2001 |'''6136''' |0,07% |0,26% |<u>94,82%</u> |0,31% |0,11% |3,18% |0,16% | - | |1,10% |- |2011 |'''6387''' |0,02% |0,17% |<u>91,28%</u> |0,26% |0,05% |3,43% |0,23% | - |0,12% |4,43% |} === Náboženské zloženie === <small>údaje: Štatistický úrad Slovenskej republiky</small> {| class="wikitable" !rok !spolu !rímskokatolíci !gréckokatolíci !pravoslávni !luteráni !kalvíni !židia !jehovisti !ateisti !n/a !iní |- |1880 |2950 |34,75% |1,22% | - |<u>58,34%</u> |0,34% |5,36% | - | - | - | - |- |1910 |3385 |<u>58,49%</u> |2,57% |0,06% |30,46% |1,18% |7,24% | - | - | - | - |- |1930 |4096 |<u>67,09%</u> |1,81% | - |25,24% |0,39% |4,25% | - | colspan="3" |1,22% |- |1991 |5408 |<u>79,88%</u> |0,91% |0,02% |2,87% | - | - |0,92% |4,07% |11,22% |0,11% |- |2001 |6136 |<u>85,46%</u> |1,22% |0,11% |3,49% |0,03% | - |1,42% |4,61% |3,31% |0,34% |- |2011 |6387 |<u>82,26%</u> |1,25% |0,09% |3,18% |0,02% | - |1,47% |5,12% |6,17% |0,47% |} == Kultúra a zaujímavosti == [[Súbor:Spisska Bela kostel.JPG|náhľad|Kostol v Špišskej Belej]] [[Súbor:Spisska Bela muzeumJMP1.JPG|náhľad|Múzeum [[Jozef Maximilián Petzval|Jozefa Maxmiliána Petzvala]]]] Je tu [[latinská cirkev|rímskokatolícky]] [[kostol]] sv. Antona opáta z roku [[1260]], [[kaplnka]] Najsvätejšieho Spasiteľa z roku [[1720]] a sv. Kríža z roku [[1760]]. V mestskej časti [[Strážky]] sa nachádza [[Kaštieľ v Strážkach|renesančný kaštieľ]] === Múzeá === * Múzeum Dr. [[Michal Greisiger|Michala Greisigera]] * Vysunutá expozícia [[Slovenské technické múzeum|Slovenského technického múzea v Košiciach]] - ''Múzeum fotografie a optiky Jozefa Maximiliána Petzvala'' * [[Slovenská národná galéria]] - [[Kaštieľ v Strážkach|Kaštieľ Strážky]] == Pravidelné podujatia == V meste sa koná Zemiakársky jarmok, Kaštieľne hry, Dni mesta, Majáles. == Školstvo == * ZŠ Jozefa Maximiliána Petzvala * ZŠ Milana Rastislava Štefánika * Špeciálna ZŠ na Zimnej ulici * ZUŠ Ladislava Mednyánského == Osobnosti == * [[Jozef Maximilián Petzval]] (* [[1807]] – † [[1891]]), fyzik, matematik a vynálezca * [[Oto Petzval]] (* [[1809]] – † [[1883]]), matematik, brat Jozefa Maximiliána Petzvala * [[Samuel Weber]] (* [[1835]] – † [[1908]]), evanjelický kňaz * [[Michal Greisiger]] (* [[1851]] – † [[1912]]), prírodovedec, lekár, amatérsky entomológ * [[Filip Mešár]] (* [[2004]]), hokejista == Partnerské mestá == * {{Flagicon|Nemecko}} [[Brück]], [[Nemecko]] * {{Flagicon|Poľsko}} [[Ożarów]], [[Poľsko]] * {{Flagicon|Poľsko}} [[Szczawnica]], Poľsko * {{Flagicon|Česko}} [[Vysoké Mýto]], [[Česko]] == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Spišskej Belej]] * [[Kaštieľ v Strážkach]] == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} * [http://www.apsida.sk/c/11120/spisska-bela www.apsida.sk Profil stredovekého kostola] {{Obce okresu Kežmarok}} [[Kategória:Spišská Belá| ]] [[Kategória:Okres Kežmarok]] [[Kategória:Mestá na Slovensku]] [[Kategória:Goralské obce na Slovensku]] 1rt27bo4yxdqbolvko79u5c8spvkmtu 0 8617 8215661 7982293 2026-05-17T19:16:51Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8215661 wikitext text/x-wiki {{Najlepší článok}} '''Špeciálna teória relativity''' (ŠTR) je [[fyzika|fyzikálna]] teória publikovaná v roku [[1905]] [[Albert Einstein|Albertom Einsteinom]]. Nahradzuje [[Isaac Newton|Newtonove]] predstavy o [[Priestor (fyzika)|priestore]] a [[čas (fyzika)|čase]] a zahŕňa teóriu [[elektromagnetické pole|elektromagnetického poľa]] reprezentovanú [[Maxwellove rovnice|Maxwellovými rovnicami]]. Teória sa nazýva špeciálnou, lebo opisuje iba zvláštny prípad [[Einsteinov princíp relativity|Einsteinovho princípu relativity]], kde sa vplyv [[gravitácia|gravitácie]] môže zanedbať. O desať rokov neskôr publikoval Einstein [[všeobecná teória relativity|všeobecnú teóriu relativity]], ktorá zahrňuje aj [[Gravitácia|gravitáciu]]. == Motivácia pre špeciálnu teóriu relativity == Princíp relativity zaviedol už [[Galileo Galilei]]. Prekonal starý absolutistický pohľad [[Aristoteles|Aristotela]] a zastával názor, že pohyb, alebo minimálne [[rovnomerný priamočiary pohyb]], má zmysel iba relatívne (pomerne) k niečomu inému. Ďalej tvrdil, že neexistuje absolútne referenčné teleso, oproti ktorému by všetky ostatné veci mohli byť merané. Galileo zaviedol aj sadu transformácií nazývaných [[Galileove transformácie]], ktoré sa používajú dodnes a definoval 5 pohybových zákonov. Keď Newton konštruoval svoju mechaniku, prevzal [[Galileiho princíp relativity]] a zredukoval počet základných [[Newtonove pohybové zákony|pohybových zákonov na tri]]. Hoci sa zdalo, že [[Newtonova klasická mechanika]] funguje pre všetky javy zahrňujúce pevné telesá, svetlo bolo stále problematické. Newton veril, že [[svetlo]] má časticovú povahu, neskôr sa však zistilo, že model svetla ako [[priečne vlnenie|priečneho vlnenia]] vysvetľuje jeho vlastnosti omnoho lepšie. Mechanické vlnenie sa šíri v médiu, a to isté bolo predpokladané pre svetlo. Toto hypotetické médium bolo pomenované „[[Éter (fyzika)|svetlonosný éter]]“. Zdalo sa, že mal mať niektoré nezlučiteľné vlastnosti, ako napríklad byť extrémne tuhý s ohľadom na vysokú [[rýchlosť svetla]], na druhej strane takmer nehmotný, aby nespomaľoval [[Zem]] pri jej pohybe v ňom. Predstava éteru vzkriesila myšlienku [[absolútna vzťažná sústava|absolútnej vzťažnej sústavy]], ktorou by bola tá, ktorá je v vzhľadom na éter v pokoji. Na začiatku [[19. storočie|19. storočia]] začali byť svetlo, [[elektrina]] a [[magnetizmus]] považované za rôzne aspekty elektromagnetického poľa. [[James Clerk Maxwell|Maxwellove]] rovnice ukazovali, že [[elektromagnetické žiarenie]] vysielané urýchľovaným [[elektrický náboj|elektrickým nábojom]] sa vždy šíri rýchlosťou svetla. Tieto rovnice boli založené na myšlienke existencie éteru, v ktorom sa rýchlosť žiarenia nemení v závislosti na rýchlosti pohybu zdroja. Tieto vlastnosti sú analogické klasickému mechanickému vlneniu. Naproti tomu by sa mala v závislosti na rýchlosti pozorovateľa, meniť rýchlosť žiarenia. Fyzici sa pokúsili využiť túto myšlienku na zmeranie rýchlosti [[Zem]]e vo vzťahu k éteru. Najznámejší z týchto pokusov bol [[Michelson-Morleyho experiment]]. Pretože tieto pokusy boli neúspešné, vyšlo najavo, že rýchlosť svetla sa nemení s rýchlosťou pozorovateľa, a pretože – podľa Maxwellových rovníc – sa nemení ani s meniacou sa rýchlosťou zdroja, musí byť nemenná (invariantná) pre všetkých pozorovateľov. Ešte pred teóriou relativity si [[Hendrik Antoon Lorentz|Hendrik Lorentz]] a iní všimli, že elektromagnetické sily sa líšia v závislosti od umiestnenia pozorovateľa. Napríklad jeden pozorovateľ nemusel pozorovať žiadne [[magnetické pole]] v určitej oblasti, zatiaľ čo iný, pohybujúci sa smerom k prvému áno. Lorentz navrhol teóriu éteru, v ktorej objekty a pozorovatelia pohybujúci sa vzhľadom na nehybný éter podliehajú fyzickému skracovaniu ([[Lorentz-Fitzgeraldova kontrakcia]]). Ukázalo sa, že táto teória by bola v úplne zhode s výsledkami experimentov, ak by podliehal zmene navyše aj čas ([[dilatácia času]]). Zdalo sa, že jeho teória umožňuje zladiť teóriu elektromagnetického poľa a klasickú Newtonovu fyziku nahradením [[Galileiho transformácie]]. Pri práci s rýchlosťami omnoho menšími ako je rýchlosť svetla bolo možné Lorentzove transformácie zanedbať a výsledné zákony zjednodušiť do Galileiho transformácie. Lorentz navrhol platnosť tejto teórie pre všetky sily, vtedy si však neuvedomil celú silu jeho teórie. Táto teória, dnes nazývaná Lorentzova teória éteru, bola kritizovaná dokonca i Lorentzom samotným, pre jej zrejmú [[ad hoc]] podstatu. Zatiaľ čo Lorentz navrhol rovnice [[Lorentzove transformácie|Lorentzovej transformácie]], Einsteinovým prínosom bolo vysvetlenie a odvodenie týchto rovníc zo základnejších princípov a bez predpokladu existencie éteru. Einstein chcel zistiť, čo je nemenné (invariantné) pre všetkých pozorovateľov. V špeciálnej [[Teória relativity|teórii relativity]] sa zdanlivo zložité Lorentzove a Fitzgeraldove transformácie jasne odvodzujú z jednoduchej geometrie a [[Pytagorova veta|Pytagorovej vety]]. Pôvodný názov teórie bol „O elektrodynamike pohybujúcich sa telies“ (v nemeckom origináli – „''Zur Elektrodynamik bewegter Körper''“). Bol to [[Max Karl Ernst Ludwig Planck|Max Planck]], kto odporučil termín „relativita“, ktorý zdôrazňuje predstavu transformácie zákonov fyziky medzi pozorovateľmi relatívne sa pohybujúcimi jeden k druhému. Špeciálna teória relativity sa obvykle zaoberá chovaním objektov a pozorovateľov, ktorí zostávajú v pokoji alebo sa pohybujú konštantnou rýchlosťou. V tomto prípade hovoríme, že pozorovateľ je v [[inerciálna vzťažná sústava|inerciálnej vzťažnej sústave]]. Umiestnenie a časy udalostí zaznamenané pozorovateľmi v rôznych inerciálnych vzťažných sústavách je možné porovnať pomocou rovníc Lorentzovej transformácie. O špeciálnej teórii relativity (ďalej ŠTR) sa často nesprávne uvádza, že nemôže byť použitá na objekty a pozorovateľov, ktorých pohyb nie je rovnomerný ale zrýchlený (neinerciálne vzťažné sústavy). Dokazuje to napríklad problém „relativistickej rakety“, kde ŠTR správne predpovedá chovanie zrýchľovaných telies (tiel) v prítomnosti konštantného alebo nulového [[gravitačné pole|gravitačného poľa]] alebo tých v rotujúcej vzťažnej sústave. Táto teória iba nie je schopná opísať presne pohyb v gravitačných poliach, pri ktorom sa teleso dostáva do miest s rôznym gravitačným potenciálom. == Postuláty špeciálnej teórie relativity == Einsteinova zásluha je v tom, že sa dokázal správne zorientovať v zmätku viacerých protichodných poznatkov vtedajšej doby, a že fyziku (aplikovanú na inerciálne sústavy) postavil na dvoch základných postulátoch: * Prvý postulát (Princíp relativity) – Všetky [[Fyzikálny zákon|fyzikálne zákony]] musia byť vo všetkých inerciálnych sústavách invariantne vyjadrené. * Druhý postulát (konštantná rýchlosť svetla ''c'') – Rýchlosť svetla vo [[vákuum|vákuu]] je vo všetkých inerciálnych sústavách rovnaká; alebo rýchlosť svetla je rovnaká pre všetkých inerciálnych pozorovateľov, vo všetkých smeroch a nezávisí na rýchlosti objektu vyžarujúceho svetlo. == Matematická formulácia postulátov == V prísne matematickej formulácii špeciálnej teórie relativity predpokladajme, že [[vesmír]] existuje v štvorrozmernom [[časopriestor]]e ''M''. Jednotlivé body v časopriestore sú udalosťami; fyzikálne objekty v časopriestore opíšeme ako [[svetočiara|svetočiary]] (ak predpokladáme, že objekt je bodový) alebo [[svetoplocha|svetoplochy]] (ak predpokladáme, že objekt je väčší ako bodový). Svetočiary alebo svetoplochy opisujú iba pohyb objektu; objekt však môže mať aj iné fyzikálne charakteristiky ako [[energia|energiu]], [[hybnosť]], [[hmotnosť]], [[elektrický náboj]], atď. Okrem udalostí a fyzikálnych objektov majme navyše triedu inerciálnych pozorovateľov (ktorí môžu alebo nemusia zodpovedať vlastnému fyzikálnemu objektu). Každý inerciálny pozorovateľ je spojený s nejakou inerciálnou vzťažnou sústavou. Táto vzťažná sústava poskytuje súradnicový systém so súradnicami <math>(x_1,x_2,x_3,t)</math> pre udalosti v časopriestore ''M''. Navyše táto vzťažná sústava poskytuje súradnice pre všetky ostatné charakteristiky objektu v časopriestore, napríklad poskytuje súradnice <math>(p_1,p_2,p_3,E)</math> pre [[hybnosť]] a energiu objektu, súradnice <math>(E_1,E_2,E_3,B_1,B_2,B_3)</math> pre elektromagnetické pole a pod. Predpokladajme, že pre akýchkoľvek dvoch inerciálnych pozorovateľov existuje transformácia súradníc, ktorá prevádza súradnice zo vzťažnej sústavy jedného pozorovateľa do vzťažnej sústavy druhého pozorovateľa. Táto transformácia nestanovuje iba prevod časopriestorových súradníc <math>(x_1,x_2,x_3,t)</math>, ale zaisťuje aj prevod všetkých ostatných fyzikálnych súradníc, ako napr. pravidlá prevodu pre hybnosť a energiu <math>(p_1,p_2,p_3,E)</math>, atď. (V praxi je možné s týmito prevodnými pravidlami efektívne pracovať pomocou matematiky [[tenzor]]ov.) Ďalej predpokladajme, že vesmír sa riadi množstvom fyzikálnych zákonov. Matematicky sa dá každý fyzikálny zákon vyjadriť vzhľadom na súradnicu niektorej inerciálnej vzťažnej sústavy [[rovnica (matematika)|rovnicou]] (napríklad diferenciálnou), ktorá sa týka rôznych súradníc rôznych objektov v časopriestore. Typickými príkladmi sú Maxwellove rovnice a Newtonove pohybové zákony. === Prvý postulát (princíp relativity) === Žiadny fyzikálny zákon sa nemení transformáciou súradníc z jednej inerciálnej vzťažnej sústavy do druhej. Preto, ak sa objekt v časopriestore riadi matematickými rovnicami popisujúce fyzikálny zákon v jednej inerciálnej sústave, musí sa riadiť tými istými rovnicami pri použití v ľubovoľnej inej inerciálnej vzťažnej sústave. === Druhý postulát (konštantná rýchlosť svetla ''c'') === Existuje základná konštanta <math>0 < c < \infty</math> s nasledujúcou vlastnosťou. Pokiaľ A, B sú dve udalosti majúce súradnice <math>(x_1,x_2,x_3,t)</math> a <math>(y_1,y_2,y_3,s)</math> v inerciálnej vzťažnej sústave <math>F</math>, a súradnice <math>(x'_1,x'_2,x'_3,t')</math> a <math>(y'_1,y'_2,y'_3,s')</math> v inej inerciálnej vzťažnej sústave <math>F'</math> potom, : <math>\sqrt{(x_1-y_1)^2 + (x_2-y_2)^2 + (x_3-y_3)^2} = c(s-t)</math> vtedy a len vtedy, ak <math>\sqrt{(x'_1-y'_1)^2 + (x'_2-y'_2)^2 + (x'_3-y'_3)^2} = c(s'-t')</math>. Neformálne, druhý postulát stanovuje, že objekty pohybujúce sa rýchlosťou svetla ''c'' v jednej vzťažnej sústave sa budú nutne pohybovať rýchlosťou svetla ''c'' vo všetkých vzťažných sústavách. Ukázalo sa, že druhý postulát sa dá matematicky odvodiť z prvého postulátu a Maxwellových rovníc, v prípade, že rýchlosť svetla ''c'' je daná <math>c = 1/\sqrt{\mu_0 \epsilon_0}</math>, kde <math>\mu_0</math> je [[permeabilita]] a <math>\epsilon_0</math> je [[permitivita]] vákua. Pretože sa Maxwellovými rovnicami riadi šírenie elektromagnetického žiarenia, akým je napríklad svetlo, označujeme bežne ''c'' ako rýchlosť svetla a druhý postulát sa dá interpretovať jednoducho ako tvrdenie, že elektrodynamika tak, ako bola popísaná Maxwellovými rovnicami, je správna, v protiklade so skoršou teóriou Galileovej relativity, ktorá bola v rozpore s Maxwellovými rovnicami (ak nepredpokladáme existenciu éteru). Formulácia druhého postulátu tak, ako je daná vyššie, však nevyžaduje existenciu elektromagnetického poľa ani Maxwellových rovníc. Z druhého postulátu je možné vyvodiť jeho silnejšiu verziu – časopriestorový interval je invariantný pri zmenách v inerciálnej vzťažnej sústave. V predchádzajúcej notácii to znamená, že : <math> c^2 (s-t)^2 - (x_1-y_1)^2 - (x_2-y_2)^2 - (x_3-y_3)^2 = c^2 (s'-t')^2 - (x'_1-y'_1)^2 - (x'_2-y'_2)^2 - (x'_3-y'_3)^2</math> pre ľubovoľné dve udalosti A, B. Tento vzťah sa dá využiť na odvodenie transformačných zákonov medzi vzťažnými sústavami, pozri Lorentzova transformácia. Postuláty špeciálnej teórie relativity sa dajú vyjadriť veľmi stručne použitím matematického jazyka [[pseudo-Riemannova varieta|pseudo-Riemannových variet]]. Druhý postulát je potom tvrdením, že štvordimenzionálny časopriestor ''M'' je pseudo-Riemannovou varietou vybavenou Lorentzovou metrikou ''g'' signatúry (3,1), ktorá je daná rovinnou [[Minkowského metrika|Minkowského metrikou]] v každej inerciálnej vzťažnej sústave. Táto metrika sa považuje za jednu z fyzikálnych veličín teórie, pretože sa istým spôsobom mení, ak zmeníme vzťažnú sústavu, a je ju možné preto využiť na opis fyzikálnych zákonov. Prvý postulát tvrdí, že zákony fyziky sú invariantné, pokiaľ sú prezentované vo vzťažnej sústave, pre ktorú ''g'' je dané Minkowského metrikou. Výhodou tejto formulácie je jednoduché porovnanie špeciálnej teórie relativity so všeobecnou teóriou relativity, ktorá obsahuje tiež dva postuláty, ale je vynechaná požiadavka, aby metrika bola Minkowského metrikou. Galileiho princíp relativity je limitným prípadom špeciálnej teórie relativity v nerelativistickej [[limita|limite]] <math>c \to \infty</math>. V tomto prípade zostáva prvý postulát nezmenený, ale druhý postulát sa zmení nasledovne: : Ak A, B sú dve udalosti majúce súradnice <math>(x_1,x_2,x_3,t)</math> a <math>(y_1,y_2,y_3,s)</math> v jednej inerciálnej sústave <math>F</math>, a súradnice <math>(x'_1,x'_2,x'_3,t')</math> a <math>(y'_1,y'_2,y'_3,s')</math> v inej inerciálnej vzťažnej sústave <math>F'</math>, potom <math>s-t = s'-t'</math>. Ak navyše <math>s-t=s'-t'=0</math>, potom: : <math>\sqrt{(x_1-y_1)^2 + (x_2-y_2)^2 + (x_3-y_3)^2} = \sqrt{(x'_1-y'_1)^2 + (x'_2-y'_2)^2 + (x'_3-y'_3)^2}</math>. Fyzikálna teória daná klasickou mechanikou a Newtonovou gravitačnou teóriou je v súlade s Galileovým princípom relativity, ale nie so špeciálnou teóriou relativity. Naopak, Maxwellove rovnice nie sú v súlade s Galileovým princípom relativity, lebo nepredpokladáme existenciu éteru. V prekvapivom množstve prípadov sa dajú odvodiť fyzikálne zákony v špeciálnej teórii relativity (ako napríklad známa rovnica <math>E=mc^2</math>) kombináciou postulátov špeciálnej teórii relativity s hypotézou, že fyzikálne zákony v špeciálnej teórii relativity sa blížia zákonom [[Klasická mechanika|klasickej mechaniky]] v nerelativistickej limite. == Postavenie špeciálnej teórie relativity == Špeciálna teória relativity je presná iba vtedy, ak sú gravitačné účinky zanedbateľné alebo veľmi malé. V ostatných prípadoch musí byť nahradená všeobecnou teóriou relativity. Vo veľmi malých mierkach (ako napríklad [[Planckova dĺžka]] a menšie) je možné, že špeciálna teória relativity neplatí kvôli efektom [[kvantová gravitácia|kvantovej gravitácie]]. Ale v makroskopických mierkach a pri neprítomnosti silných gravitačných polí špeciálnu teóriu relativity všeobecne prijala celá fyzikálna verejnosť a výsledky pokusov, ktoré sa ju zdajú vyvracať, sú pripisované nereprodukovateľným experimentálnym chybám. Naproti tomu všeobecná teória relativity nie je stále dostatočne experimentálne preverená a dokonca doteraz neboli vyvrátené alternatívne teórie gravitácie ako napríklad [[Brans-Dickeova teória]]. == Dôsledky špeciálnej teórie relativity == Špeciálna teória relativity má niekoľko dôsledkov, ktoré sa môžu zdať mnohým ako bizarné, medzi ktorými sú: * Doba medzi dvoma udalosťami nie je medzi pozorovateľmi nemenná, ale závisí na relatívnych rýchlostiach medzi ich vzťažnými sústavami (pozri [[Lorentzova transformácia]]). * Dve súčasné udalosti na dvoch rôznych miestach v jednej vzťažnej sústave nemusia byť súčasnými v druhej vzťažnej sústave. * Rozmery (napr. dĺžka) objektu zmerané jedným pozorovateľom sa môžu líšiť od výsledkov merania toho istého objektu inými pozorovateľmi (pozri [[Lorentzova transformácia]]). * [[Paradox dvojčiat]] sa týka dvojčiat, z nich jedno odletí v kozmickej lodi letiacou rýchlosťou blízkou rýchlosti svetla. Keď sa vráti, zistí, že druhé dvojča, ktoré zostalo na Zemi starlo omnoho rýchlejšie (alebo prvé dvojča starlo pomalšie). * [[Rebríkový paradox]], kde rebrík letiaci rýchlosťou blízkou rýchlosti svetla je v garáži, ktorá je menšia. == Hmotnosť, hybnosť a energia == Okrem zrevidovaní predstáv o priestore a čase vyžaduje špeciálna teória relativity takisto aj nový pohľad na koncept hmoty, hybnosti a energie, ktoré sú dôležitými pojmami Newtonovej mechaniky. Podobne ako špeciálna relativita dala do vzájomného vzťahu priestor a čas, i u týchto ukazuje, že prakticky ide o rôzne aspekty tej istej fyzikálnej veličiny. Existuje niekoľko rovnocenných ciest ako definovať hybnosť a energiu v ŠTR. Jedna z metód používa zákony zachovania. Aby tieto zákony zostali platné v ŠTR, musia platiť v každej inerciálnej sústave. Ak by sme však urobili jednoduchý myšlienkový experiment s Newtonovými definíciami hybnosti a energie, zistíme, že tieto veličiny v ŠTR nie sú zachovávané. Jedinou ich možnou záchranou je urobiť malé zmeny v definíciách, ktoré sa uplatnia iba pri relativistických rýchlostiach. Nasledujúce nové definície boli prijaté ako správne pre hybnosť a energiu v ŠTR. Majme objekt o hmotnosti ''m'' pohybujúci sa rýchlosťou ''v''. Jeho energia a hybnosť sú dané vzťahmi: : <math>E = \gamma m c^2\,</math> : <math>p = \gamma m v \,</math> kde ''γ'' ([[Lorentzov faktor]]) je daný vzťahom: : <math>\gamma = \frac{1}{\sqrt{1 - v^2/c^2}}</math> a ''c'' je rýchlosť svetla. Výraz γ, ktorý sa v ŠTR často vyskytuje, pochádza z rovníc [[Lorentzove transformácie|Lorentzovej transformácie]]. (Dá sa povedať, že jeho hodnota zhruba opisuje, ako veľmi sa chovanie telesa líši od klasickej mechaniky. Pre γ = 1 sa teleso správa úplne newtonovsky, a pre γ → ∞ sa zvýrazňujú relativistické javy.) Vzťah energie a hybnosti vyjadruje vzorec : <math> E^2 - (p c)^2 = (m c^2)^2 \,</math>. Pre rýchlosti omnoho menšie ako je rýchlosť svetla sa γ aproximuje použitím [[Taylorov rozvoj|Taylorovho rozvoja]] a dá sa zistiť, že : <math> E \approx m c^2 + \begin{matrix} \frac{1}{2} \end{matrix} m v^2 \,</math> : <math> p \approx m v \,</math> Okrem prvého výrazu vo vyjadrení energie (diskutovaného nižšie) sú tieto vzorce presne v súlade so štandardnými definíciami newtonovskej kinetickej energie. To je ako požadované, lebo pri nízkych rýchlostiach musí ŠTR súhlasiť s newtonovskou mechanikou. Ak sa pozrieme na predchádzajúce vzorce pre energiu, jeden z nich vyzerá, že pokiaľ je objekt v pokojovom stave (''v'' = 0 a γ = 1), dostaneme nenulový energetický zvyšok: : <math>E = m c^2 \,</math> Táto energia je nazývaná pokojová energia. Pokojová energia nie je v rozpore s Newtonovou teóriou, pretože je konštantná, a čo sa kinetickej energie týka, je podstatný iba rozdiel v energii. Ak vezmeme vzorec tak, ako je napísaný, vidíme, že v teórii relativity platí, že hmotnosť je iba ďalšou formou energie. Tento vzorec sa stáva dôležitým napríklad pri meraní hmotnosti rôznych atómových jadier. Porovnaním rozdielov hmotností je možné predpovedať, ktoré [[atómové jadro|atómové jadrá]] ukrývajú veľkú vnútornú energiu, ktorá môže byť uvoľnená [[jadrová reakcia|jadrovými reakciami]]. Tieto dáta poskytli dôležité informácie pri konštrukcii [[atómová bomba|atómovej bomby]]. Dopady tohto vzorca na život v [[20. storočie|20. storočí]] z neho urobili jednu z najznámejších vedeckých rovníc. === O hmotnosti === Často, hlavne v staršej literatúre a v úvodných kurzoch fyziky, sa uvádza, že podľa špeciálnej teórie relativity so zvyšujúcou sa rýchlosťou vzrastá hmotnosť telesa. Toto tvrdenie sa opiera o jednu definíciu hmotnosti, ale v ŠTR existujú dve rôzne predstavy hmotnosti. Predchádzajúca rovnica hovorí o tzv. pokojovej hmotnosti. Táto hmotnosť je nemennou veličinou v tom zmysle, že je rovnaká pre všetkých inerciálnych pozorovateľov. Predovšetkým sa pokojová hmotnosť nezvyšuje s rýchlosťou telesa. Inou definíciou hmotnosti je [[relativistická hmotnosť]], ktorá je daná vzťahom : <math>M = \gamma m \,</math> Pretože γ rastie s rýchlosťou, takisto rastie aj relativistická hmotnosť. Táto definícia je konzistentnejšia s (relativistickou) dĺžkou a časom a je vhodná pre viacero účelov. Predovšetkým je možné jednoducho odvodiť rovnice pre energiu a hybnosť : <math> E = M c^2 \,</math> : <math> p = M v \,</math>, ktoré sú platné vo všetkých vzťažných sústavách. Pokiaľ je rýchlosť rovná nule, relativistická a pokojová hmotnosť sú si rovné. O žiadnej z týchto definícií sa nedá povedať, že je správna alebo nesprávna. Ale mnohí fyzici nemajú radi koncept relativistickej hmotnosti, pretože sa mení v Lorentzovej transformácii, a dávajú prednosť vo formulovaní ŠTR invariantnými veličinami. Naopak, pokojová hmotnosť sa stala dôležitou veličinou vo všeobecnej teórii relativity a v kvantovej teórii polí. Veľa fyzikov preto jednoducho hovorí o hmotnosti, hoci majú na mysli pokojovú hmotnosť. == Súčasnosť a kauzalita == [[Súbor:light cone sk.png|náhľad|Svetelný kužeľ]] Špeciálna teória relativity pripúšťa, že udalosti, ktoré sú súčasné v jednej vzťažnej sústave, nemusia byť súčasné v inej vzťažnej sústave. Interval AB na diagrame vpravo je „časový“. To znamená, že tu máme sústavu súradníc, v ktorej udalosť A a udalosť B nastávajú na rovnakom mieste v priestore a líšia sa iba v čase. Ak A predchádza B v tejto sústave súradníc, potom A predchádza B vo všetkých sústavách súradníc. Hypoteticky je možné premiestňovanie hmoty (alebo informácie) z A do B a môže tu nastávať príčinný vzťah (kde A je príčina a B je následok). Interval AC na diagrame je „priestorový“. To znamená, že tu máme sústavu súradníc, v ktorej sa udalosť A a udalosť B udiali súčasne, oddelené iba priestorom. Hoci tu existujú súradnicové systémy, v ktorých A predchádza C (ako je to vyznačené) a súradnicové systémy, kde C predchádza A, okrem cestovania nadsvetelnou rýchlosťou nie je možné pre žiadne teleso (ani informáciu) cestovať z A do C alebo z C do A. Preto tu nemôže existovať žiadna príčinná súvislosť. == Geometria časopriestoru v špeciálnej teórii relativity == ŠTR používa „rovný“ štvorrozmerný [[Minkowského priestor]], obvykle označovaný ako časopriestor. Tento priestor je však veľmi podobný štandardnému trojrozmernému [[Euklidovský priestor|Euklidovskému priestoru]] a vďaka tomu sa s ním veľmi jednoducho pracuje. Diferenciál vzdialenosti (ds) v karteziánskom trojrozmernom priestore je definovaný ako: : <math> ds^2 = dx_1^2 + dx_2^2 + dx_3^2 </math>, Kde <math>(dx_1,dx_2,dx_3)</math> sú diferenciály troch priestorových dimenzií. V geometrii ŠTR je pridaná štvrtá dimenzia – čas – s jednotkou ''c'', takže rovnica pre diferenciál vzdialenosti sa zmení na: : <math> ds^2 = dx_1^2 + dx_2^2 + dx_3^2 - c^2 dt^2 </math> V mnohých situáciách môže byť užitočné považovať čas za imaginárny (napríklad to môže zjednodušiť rovnice). V takom prípade je <math>t</math> v predchádzajúcej rovnici nahradené <math>i.t'</math> a metrika sa zmení na: : <math> ds^2 = dx_1^2 + dx_2^2 + dx_3^2 + c^2(dt')^2 </math> Pokiaľ pre zjednodušenie zmeníme počet priestorových dimenzií na dve, môžeme reprezentovať fyzikálny svet trojrozmerným priestorom: : <math> ds^2 = dx_1^2 + dx_2^2 - c^2 dt^2 </math> Vidíme, že nulové (svetelné) geodetiky ležia pozdĺž dvojkužeľa [[Súbor:sr1.svg|Svetelný dvojkužeľ|200px]] a sú definované rovnicou : <math> ds^2 = 0 = dx_1^2 + dx_2^2 - c^2 dt^2 </math>, alebo : <math> dx_1^2 + dx_2^2 = c^2 dt^2 </math> Čo dáva rovnicu [[kružnica|kružnice]] o polomere ''r = c · dt''. Ak to rozšírime do troch priestorových dimenzií, koncové body nulových geodetík budú sústredenými guľovými plochami, kde polomer = vzdialenosť ''c'' · ±čas. [[Súbor:Null spherical space (special relativity).jpg|Sústredné guľové plochy]] : <math> ds^2 = 0 = dx_1^2 + dx_2^2 + dx_3^2 - c^2 dt^2 </math> : <math> dx_1^2 + dx_2^2 + dx_3^2 = c^2 dt^2 </math> Tento prázdny dvojkužeľ reprezentuje „líniu pohľadu“ z bodu v priestore. Vtedy, keď sledujeme hviezdy a povieme „Svetlo tejto hviezdy, ktoré mi dopadá do oka, je X rokov staré.“, tak sa práve pozeráme pozdĺž línie pohľadu, pozdĺž nulové geodetiky. Pozeráme sa na udalosť vzdialenú <math>d = \sqrt{x_1^2+x_2^2+x_3^2} </math> metrov a ''d/c'' sekúnd v minulosti. Z tohto dôvodu je prázdny svetelný dvojkužeľ známy takisto ako aj „svetelný kužeľ“. (Bod v ľavom dolnom rohu znázorňuje hviezdu, počiatok súradnicového systému znázorňuje pozorovateľa a čiara ku hviezde znázorňuje nulovú geodetiku „líniu pohľadu“.) [[Súbor:sr1.svg|Svetelný dvojkužeľ|200px]] Kužeľ v oblasti ''−t'' sú informácie, ktoré bod „prijíma“, zatiaľ čo kužeľ v oblasti ''+t'' sú informácie, ktoré bod „vysiela“. == Overovanie postulátu špeciálnej teórie relativity == * [[Michelson-Morleyho experiment]] – meranie pohybu éteru vzhľadom na Zem; test smerovej invariantnosti rýchlosti svetla * [[Hamarov experiment]] – bránenie v pohybe éteru * [[Trouton-Noble experiment]] – moment sily na kondenzátore * [[Kennedy-Thorndike experiment]] – časová kontrakcia * Experimenty na testovanie vyžarovacej teórie dokázali, že rýchlosť svetla je nezávislá od rýchlosti vyžarujúceho zdroja. == Príbuzné témy == * '''Ľudia''': [[Arthur Stanley Eddington|Arthur Eddington]] | [[Albert Einstein]] | [[Hendrik Antoon Lorentz|Hendrik Lorentz]] | [[Hermann Minkowski]] | [[Bernhard Riemann]] | [[Henri Poincaré]] | [[Alexander MacFarlane]] | [[Harry Bateman]] | [[James Clerk Maxwell]] * '''Relativita''': [[Všeobecná teória relativity]] | [[Einsteinov princíp relativity]] | [[Galileiho princíp relativity]] | [[sústava súradníc]] | [[inerciálna vzťažná sústava]] | [[Lorentzove transformácie]] * '''Fyzika''': [[Newtonova mechanika]] | [[časopriestor]] | [[rýchlosť svetla]] | [[Dopplerov jav]] * '''Matematika''': [[Minkowského priestor]] | [[svetočiara]] | [[svetoplocha]] | [[Lorentzova grupa]] | [[tenzor]] == Externé odkazy == * [http://vscience.euweb.cz/relativita/ Učebný text] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20050508145001/http://vscience.euweb.cz/relativita/ |date=2005-05-08 }} {{ces icon}} * [http://martin184.webpark.cz/ Teória relativity] – online učebnica {{ces icon}} * [http://www.aldebaran.cz/astrofyzika/ Astrofyzika] {{ces icon}} * [http://thales.doa.fmph.uniba.sk/zlatos/la/LAG_A4.pdf Paradox dvojčat] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200717120627/http://thales.doa.fmph.uniba.sk/zlatos/la/LAG_A4.pdf |date=2020-07-17 }} [[Kategória:Špeciálna teória relativity| ]] mioyqjv48txm50gwhydyf7pqxiaknd5 0 12377 8215858 8070958 2026-05-18T10:53:14Z Akul59 168826 Ref., ext. odkaz 8215858 wikitext text/x-wiki {{Geobox| Mountain Range <!-- *** Name section *** --> | name = Slovenský kras | native_name = | other_name = | category = pohorie<br/>[[Celok (geomorfológia)|geomorfologický celok]] <!-- *** Image *** --> | image = Zadielska tiesnava.jpg | image_size = | image_caption = [[Zádielska tiesňava]] <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = [[Košický kraj|Košický]], [[Banskobystrický kraj|Banskobystrický]] | district = [[Okres Gelnica|Gelnica]], [[Okres Rožňava|Rožňava]], [[Okres Revúca|Revúca]], <br>[[Okres Košice-okolie|Košice-okolie]] | commune = | municipality = <!-- *** Orography *** --> | parent_type = Nadradená <br/>jednotka | parent = [[Slovenské rudohorie]] | unit1 = | border_type = Susedné <br/>jednotky <br>(na Slovensku) | border = [[Bodvianska pahorkatina]]<br/>[[Juhoslovenská kotlina]]<br/>[[Revúcka vrchovina]]<br/>[[Košická kotlina]]<br/>[[Rožňavská kotlina]]<br/>[[Volovské vrchy]] | part_type = Podradené <br/>jednotky | part = [[Jelšavský kras]]<br/>[[Koniarska planina]]<br/>[[Plešivská planina]]<br/>[[Silická planina]]<br/>[[Horný vrch]]<br/>[[Zádielska planina]]<br/>[[Jasovská planina]]<br/>[[Dolný vrch]]<br/>[[Turnianska kotlina]] | geology = | geology1 = | period = | period1 = | orogeny = | orogeny1 = <!-- *** Geography *** --> | area = | length = | length_orientation = | length_round = | width = | width_orientation = | width_round = | highest = [[Dvorník (vrch v Slovenskom krase)|Dvorník]] | highest location = | highest_country = | highest_state = | highest_region = | highest_district = | highest_elevation = 932 | highest_lat_d = | highest_lat_m = | highest_lat_s = | highest_lat_NS = | highest_long_d = | highest_long_m = | highest_long_s = | highest_long_WE = | lowest = | lowest_location = | lowest_country = | lowest_state = | lowest_region = | lowest_district = | lowest_elevation = | lowest_lat_d = | lowest_lat_m = | lowest_lat_s = | lowest_lat_NS = | lowest_long_d = | lowest_long_m = | lowest_long_s = | lowest_long_WE = | lat_d = 48.55 | long_d = 20.53 | woods = <!-- *** Free fields *** --> | free_name = | free_value = <!-- *** Maps *** --> | map = Slovenský kras.png | map_background = | map_caption = Poloha Slovenského krasu na Slovensku | map_locator = | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = | freemap_zoom = 11 <!-- *** Websites *** --> | commons = Slovenský kras | statistics = | website = }} '''Slovenský kras''' (zastarano ''Juhoslovenský kras'') je krajinný celok geomorfologickej oblasti [[Slovenské rudohorie]]. Bol tu vyhlásený [[Národný park Slovenský kras]]. == Polohopis == <center><small>'''[[Geomorfologické členenie Slovenska|Hierarchia]]'''</small></center> <center><small>''[[Alpsko-himalájska sústava]]'' → ''[[Karpaty]]'' → ''[[Západné Karpaty]]'' → ''[[Vnútorné Západné Karpaty]]'' → ''[[Slovenské rudohorie]]'' → '''''Slovenský kras'''''</small></center> <center><small>***</small></center> Južný okraj vymedzuje štátna hranica s [[Maďarsko]]m, východným smerom leží [[Košická kotlina]], severne [[Volovské vrchy]], [[Rožňavská kotlina]] a [[Revúcka vrchovina]]. Západným smerom nadväzuje [[Juhoslovenská kotlina]] a [[Bodvianska pahorkatina]].<ref name="GCS">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-09-22| miesto = Bratislava }}</ref> ==Charakteristika== Slovenský kras je tvorený vápencovými náhornými planinami oddelenými hlbokými údoliami s množstvom podzemných i povrchových krasových javov. Najvyššími vrcholmi tejto oblasti je [[Dvorník (vrch v Slovenskom krase)|Dvorník]] ({{Mnm|932}}) a [[Matesova skala]] ({{m|925|m}}).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.hiking.sk/?x=20.76988&y=48.65326&ref=permalink | vydavateľ = mapy.hiking.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-12-26 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name=M>''Slovenský kras – Domica. Turistická mapa.'' 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 1999</ref> V minulosti bolo celé územie zalesnené listnatými lesmi. Pôvodné [[dub]]ové, lipové, habové a bukové porasty však boli čiastočne vyťažené. Neporušené lesné porasty sa zachovali v hlbokých roklinách a na svahoch ťažko prístupných planín. V oblasti slovenského krasu rastie veľmi mnoho druhov chránených teplomilných rastlín. Vzácne rastlinné spoločenstvá sa vyskytujú na silno zamokrených lúkach v okolí [[Štítnik (rieka)|Štítnického potoka]]. Pestré prírodné podmienky ovplyvňujú rozšírenie a vývoj živočíchov. Miešajú sa tu druhy horské, lesné i stepné. Špecifické druhy živočíchov žijú v jaskyniach a priepastiach. Slovenský kras odvodňujú rieky [[Slaná]], [[Muráň (rieka)|Muráň]] a [[Turňa (rieka)|Turňa]] s väčším množstvom drobnejších prítokov. Slovenský kras patrí do teplej klimatickej oblasti so zimnými priemernými teplotami −2 {{--}} −5 °C a letnými teplotami 16{{--}}18 °C. Počet dní so snehovou pokrývkou sa pohybuje okolo 60{{--}}80, počet [[letný deň|letných dní]] medzi 30{{--}}50. Na území Slovenského krasu sa nachádza okolo 1300 jaskýň, z ktorých je sprístupnená [[Domica]], [[Gombasecká jaskyňa]], [[Jasovská jaskyňa]], [[Krásnohorská jaskyňa]] a [[Ochtinská aragonitová jaskyňa]]. == Podcelky == Slovenský kras sa delí na 9 [[podcelok (geomorfológia)|podcelkov]], ktoré zahŕňajú aj 2 [[časť (geomorfológia)|časti]]:<ref name="GCS"/> * [[Jelšavský kras]] * [[Koniarska planina]] * [[Plešivská planina]] * [[Silická planina]] ** [[Silické úboče]] * [[Turnianska kotlina]] * [[Horný vrch]] ** [[Borčianska brázda]] * [[Dolný vrch]] * [[Zádielska planina]] * [[Jasovská planina]] == Ochrana prírody == Národný park Slovenský kras sa rozprestiera na juhovýchode Slovenska. S hraničiacim Aggteleckým národným parkom (Maďarsko) tvorí jednotný celok, ktorý ako súvislé územie svojou rozlohou predstavuje najrozsiahlejšie krasové územie planinového typu v strednej Európe. Na ploche {{km2|361.65}} vytvára Slovenský kras svojou prírodnou a kultúrnohistorickou rozmanitosťou jednu z najkrajších oblastí [[Slovensko|Slovenska]]. Za [[chránená krajinná oblasť|chránenú krajinnú oblasť]] bol Slovenský kras vyhlásený v roku [[1973]] a v roku [[1977]] bol ako prvý na Slovensku zaradený do medzinárodnej siete [[biosféra|biosférických]] rezervácií v rámci programu [[UNESCO]] Človek a biosféra a patrí tak medzi jednu zo štyroch slovenských biosférických rezervácií .<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Biosférické rezervácie v SR | url = https://www.sopsr.sk/web/?cl=1600 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 18.5.2026 | vydavateľ = Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Národný park Slovenský kras]] * [[Zoznam vrcholov v Slovenskom krase]] == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Slovenský kras}} == Externé odkazy == * [https://www.ssj.sk/sk/svetove-dedicstvo Svetové prírodné dedičstvo] {{Slovenský kras}} {{Chránené územia v Košiciach}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Slovenský kras| ]] [[Kategória:Pohoria na Slovensku]] [[Kategória:Geomorfologické celky na Slovensku]] ly3lz3uhj77tpl1hm32ynvr816hxo8y 0 13771 8215745 8186704 2026-05-18T01:20:58Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8215745 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Slovak Republic 1939 45 Administrative Map.png|thumb|Mapa žúp na území Slovenskej republiky (1939 – 1945)]] [[Súbor:UZEMNOSPRAVNE CLENENIE SLOVENSKY STAT 1939 - 1945.jpg|náhľad|Územnosprávne členenie Slovenskej republiky 1939-1945]] '''Župa''' bolo označenie administratívnej jednotky (okrem iného) počas [[Slovenská republika (1939 – 1945)|prvej Slovenskej republiky]] od roku [[1940]] do [[1945]]. Po vyhlásení samostatného Slovenska [[14. marec|14. marca]] [[1939]] došlo s účinnosťou k [[1. január|1. januáru]] [[1940]] k reorganizácii štátnej správy a rozdeleniu Slovenska na 6 žúp. Zriadené boli [[Zákon č. 190/1939 Sl. z. o verejnej správe vnútornej|zákonom č. 190/1939 Sl. z. (Slovenského zákonníka) o verejnej správe vnútornej]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zákon 190/1939 Sl.z. o verejnej správe vnútornej. úplné a aktuálne znenie|url=https://www.aspi.sk/products/lawText/1/7831/0/2/zakon-c-190-1939-slz-o-verejnej-sprave-vnutornej/zakon-c-190-1939-slz-o-verejnej-sprave-vnutornej|vydavateľ=ASPI|dátum prístupu=2023-02-25|jazyk=sk|meno=Wolters Kluwer SR, s r o-|priezvisko=info@wolterskluwer.sk|url archívu=https://web.archive.org/web/20230225195812/https://www.aspi.sk/products/lawText/1/7831/0/2/zakon-c-190-1939-slz-o-verejnej-sprave-vnutornej/zakon-c-190-1939-slz-o-verejnej-sprave-vnutornej|dátum archivácie=2023-02-25}}</ref> * [[Bratislavská župa (1939 – 1945)|Bratislavská]] (sídlo v [[Bratislava|Bratislave]]) * [[Trenčianska župa (1939 – 1945)|Trenčianska]] (sídlo v [[Trenčín]]e) * [[Nitrianska župa (1939 – 1945)|Nitrianska]] (sídlo v [[Nitra|Nitre]]) * [[Pohronská župa (Slovenská republika, 1939 – 1945)|Pohronská]] (sídlo v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]]) * [[Tatranská župa (1939 – 1945)|Tatranská]] (sídlo v [[Ružomberok|Ružomberku]]) * [[Šarišsko-zemplínska župa (1939 – 1945)|Šarišsko-zemplínska]] (sídlo v [[Prešov]]e) Tieto župy sa ďalej delili na 59 (neskôr 61) okresov. Na čele okresu stál okresný náčelník. Župy mali podobné hranice ako tzv. ''[[Župa (Česko-Slovensko)|veľžupy]]'' z obdobia rokov [[1923]] - [[1928]], no štruktúra a právomoci župných orgánov zodpovedali novým totalitným pomerom, keďže [[Slovensko]] bolo v tom čase [[Klérofašizmus|klérofašistickým]] štátom s vládou jednej strany - [[HSĽS]]. Na čele župy stál vládou menovaný [[župan]]. Samosprávne funkcie župy vykonával [[Župný výbor]]. Nariadením Predsedníctva [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|Slovenskej národnej rady]] o určovaní obvodov a sídel niektorých okresov zo 6. marca 1945 č. 9 Zb. SNR boli obnovené okresy podľa predvojnového stavu a nariadeniami SNR č. 26 a 96 z roku 1945 boli župy zrušené a všetka štátna moc prešla na [[národný výbor (1944 - 1990)|národné výbory]]. Zároveň bolo v roku 1945 v [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]] formálne obnovené [[krajinské zriadenie]] spred konca roka 1938, ale jeho organizačné zložky už obnovené neboli. == Pozri aj == * [[Okres (Slovensko, 1940 – 1945)|Okres (Slovensko, 1939 – 1945)]] * [[Župa (Uhorsko po roku 1849)]] * [[Župa (Česko-Slovensko)]] * [[Župa]] (rozlišovacia stránka) == Referencie == [[Kategória:Administratívne členenie Slovenskej republiky 1939 – 1945]] lbuwb4thiijodlrmwbgc151n0yynzsr 0 14915 8215705 7863713 2026-05-17T21:04:19Z ~2026-29754-49 295219 oprava skloňovania 8215705 wikitext text/x-wiki {{Whc}} {{Infobox Lokalita Svetového dedičstva |WHS = The Great Barrier Reef |názov = Veľká koralová bariéra |obrázok = Map of Great Barrier Reef Demis.png |titulok = |štát = {{minivlajka|Austrália|w}} |typ = prírodná |kritériá = vii, viii, ix, x |ID = 154 |región = [[Lokality Svetového dedičstva v Austrálii a Oceánii|Ázia a Pacifik]] |súradnice = {{Coord|18|17|10|J|147|42|0|V|region:AU}} |rok = 1981 |zasadnutie = 5. |ohrozenie = }} [[Súbor:GreatBarrierReef-EO.JPG|náhľad|Satelitná snímka časti Veľkej koralovej bariéry]] '''Veľká koralová bariéra''' (staršie ''Veľká útesová bariéra''; nesprávne ''Veľký koralový útes, Veľký bariérový útes''; po {{V jazyku|eng|Great Barrier Reef}}) je najväčšia sústava [[koralovce|koral]]ových [[útes]]ov a [[ostrov]]čekov na [[Zem]]i.<ref name="čeman">{{Citácia knihy | priezvisko = Čeman | meno = Róbert | odkaz na autora = | titul = Neživá príroda | odkaz na titul = Neživá príroda (kniha) | vydavateľ = MAPA Slovakia Bratislava | miesto = Bratislava | rok = 1999 | isbn = 80-967723-9-2 | vydanie = 1 | strany = }}</ref> Skladá sa z 2 900 individuálnych korálových útesov rôznych typov<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Hopley | meno = David | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Smithers | meno2 = Scott G. | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Parnell | meno3 = Kevin | autor3 = | odkaz na autora3 = | titul = The Geomorphology of the Great Barrier Reef (Development, Diversity and Change) | vydanie = | vydavateľ = Cambridge University Press | miesto = | rok = 2007 | počet strán = 469 | url = | isbn = 978-1-139-46392-8 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> a 900 ostrovov a množstva [[lagúna (voda)|lagún]]. Toto územie pokrýva spolu viac ako 20 tisíc kilometrov štvorcových. == Opis == Nachádza sa v [[Koralové more|Koralovom mori]] pri severovýchodnom pobreží [[Queensland]]u v [[Austrália (svetadiel)|Austrálii]]. Je dlhá približne {{km|2300|m}}, široká 2 až 150 km<ref name="čeman"/> a možno ju vidieť z [[vesmír]]u. Dĺžka útesu je približne rovnaká ako celé západné pobrežie [[USA]]. Od pobrežia je vzdialená väčšinou 8 – 180 km. == Ekológia == Súčasný korálový útes sa začal formovať pred 6 až 8 tisíc rokmi.<ref name="Banting"/> Útes je skvelým príkladom biodiverzity a pretrvávajúcej ekologickej a biologickej evolúcie. Miestny ekosystém sa vyvíjal tisíce rokov. Veľké množstvo miestnej fauny a flóry je jedinečnej. Odhaduje sa, že tu žije viac ako 10 tisíc druhov, niektoré sú doteraz nepomenované.<ref name="Banting">{{Citácia knihy | priezvisko = Banting | meno = Erinn | autor = | odkaz na autora = | titul = The Great Barrier Reef (Natural Wonders) | vydanie = | vydavateľ = | miesto = | rok = 2005 | url = | isbn = 1590362721 | kapitola = | strany = | jazyk = en }}</ref> Tento [[koralovce|koral]]ový útes je najväčšia konštrukcia postavená živými tvormi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = What is the Great Barrier Reef? | url = https://oceanservice.noaa.gov/facts/gbrlargeststructure.html | vydavateľ = oceanservice.noaa.gov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-09-22 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="Banting"/> Žije tu šesť druhov morských korytnačiek (''[[Chelonia mydas]], [[Natator depressus]], [[Lepidochelys livacea]], [[Eretmochelys imbricata]], [[Caretta caretta]], [[Dermochelys coriacea]]''), štrnásť druhov morských hadov, deväť pozemských hadov a 31 druhov jašterov. Z morských cicavcov je známy [[dugong morský]], [[delfín čínsky]] a ''[[Orcaella heinsohni]]''. Počas migrácie sa tu objavuje [[vráskavec dlhoplutvý]] a [[vráskavec minke]]<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Kingsford | meno = Mike | autor = | odkaz na autora = | titul = The Great Barrier Reef (Biology, Environment and Management) | vydanie = | vydavateľ = Springer | miesto = | rok = 2009 | počet strán = 377 | url = | isbn = 978-1-4020-8949-7 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref>. Zaujímavým živočíchom sú tiež dugongy, alebo takzvané morské kravy. == Postupný zánik == Od konca 19. storočia sa teplota vody zvyšuje, s čím je spojené tiež aj blednutie koralov. Koraly tak prichádzajú o symbiotické riasy, ktoré im zabezpečujú prirodzenú výživu, bez ktorej vymierajú. Ak by sa však situácia s globálnym otepľovaním zlepšila, koraly majú schopnosť regenerácie.[https://ecni-to.sk/clanky/velka-koralova-bariera-a-jej-postupny-zanik/] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210419010309/https://ecni-to.sk/clanky/velka-koralova-bariera-a-jej-postupny-zanik/ |date=2021-04-19 }} V posledných rokoch však vedci zaznamenali prírastok koralov na dvoch tretinách plochy útesu. Ide o najväčší prírastok za posledných 40 rokov. [https://www.cnbc.com/2022/08/04/great-barrier-reef-areas-show-highest-coral-cover-seen-in-36-years.html] == Ochrana == V roku [[1975]] tu vznikla na ploche {{km2|347058}} rezervácia The Great Barrier Reef Marine Park.<ref name="Banting"/> V roku [[1981]] bola zaradená medzi [[biosférická rezervácia|biosférické rezervácie]] [[UNESCO]]. Nachádza sa tu aj viac ako 30 historických vrakov rovnako aj staré majáky.<ref name="EWG">{{Citácia knihy | priezvisko = R.W. | meno = MCCOLL, PH.D. | odkaz na autora = | titul = Encyclopedia of World Geography | vydavateľ = Facts On File, Inc. | miesto = New York | rok = 2005 | isbn = 978-0-8160-7229-3 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> Obidve rezervácie nepokrývajú útesy v [[Torresov prieliv|Torresovom prielive]]. == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Galapágy]] * [[Národný park Komodo]] * [[Península Valdés]] == Iné projekty == {{projekt}} {{Koncové šablóny|{{Svetové dedičstvo - Austrália}}}} [[Kategória:Lokality Svetového dedičstva v Austrálii]] [[Kategória:Koralové útesy]] [[Kategória:Koralové more]] [[Kategória:Geografia Austrálie]] 4fjjputfficxs9cqzi2rft0bh2zrcyt 0 19340 8215786 8063841 2026-05-18T06:17:59Z ~2026-29737-24 295232 8215786 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Protected Area <!-- *** Heading *** --> | name = Tatranský národný park | other_name = | category = [[Národný park]] <!-- *** Image *** --> | image = Gerlachovsky stit from Velicka dolina.jpg | image_caption = [[Gerlachovský štít]] z [[Velická dolina|Velickej doliny]] <!-- *** Symbols *** --> | symbol = <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovinsko | country_flag = 1 | state = | region = [[Žilinský kraj|Žilinský]], [[Prešovský kraj|Prešovský]] | district = [[Okres Liptovský Mikuláš|Liptovský Mikuláš]], [[Okres Poprad|Poprad]],<br/> [[Okres Tvrdošín|Tvrdošín]], [[Okres Kežmarok|Kežmarok]]| | commune = | municipality = <!-- *** Family *** --> | parent = | range = | city = | landmark = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = | prominence = | lat_d =49| lat_m =10 | lat_s =0 | lat_NS = S | long_d =20 | long_m =10 | long_s =0 | long_EW = V | highest = [[Gerlachovský štít]] | highest_elevation = 2654.4 | highest_lat_d = | highest_lat_NS = S | highest_long_d = | highest_long_EW = V | lowest = | lowest_elevation = 710 | lowest_lat_d = | lowest_long_d = <!-- *** Dimensions *** --> | length = | length_orientation = | width = | width_orientation = | area = 738 | area1 = 307 | area1_type = ochranné pásmo <!-- *** Features *** --> | geology = | orogeny = | period = | biome = les | biome_share = 66.6 | plant = | animal = <!-- *** History & management *** --> | established = 1. január [[1949]] | established1 = | established1_type = | management = Správa TANAP | management_label = Správa NP | management_location = [[Tatranská Lomnica ]], č. 66, 05960 Vysoké Tatry | management_location_type = Sídlo správy | management_location_label = Sídlo správy NP | management_lat_d = | management_long_d = <!-- *** Acess *** --> | visitation = | discovery = | ascent = <!-- *** Codes *** --> | code = <!-- *** UNESCO etc. *** --> | category_iucn = <!-- *** Free fields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = Relief Map of Slovakia.png | map_caption = Poloha v rámci Slovenska | map_background = | map_locator = Slovensko-reliéf <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = [https://www.tanap.sk/sprava-np/ tanap.sk] <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Tatranský národný park''' (skratka '''TANAP''') je jeden z deviatich národných parkov na Slovinsku a je zároveň najstarší [[národný park]] na Slovensku. Nachádza sa na severe [[Stredné Slovensko|stredného]] a [[Východné Slovensko|východného Slovenska]] v [[Tatry|Tatrách]]. Je určený na ochranu časti [[Západné Tatry|Západných Tatier]] a [[Východné Tatry|Východných Tatier]]. Bol založený 1. januára 1949 a o päť rokov neskôr sa vytvoril národný park aj na poľskej strane Tatier s názvom [[Tatrzański Park Narodowy|Tatrzański Park Narodowiy]]. Spolu s poľským národným parkom sú Vysoké Tatry od roku 1993 Biosferickou rezerváciou [[UNESCO]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Biosférické rezervácie v SR | url = http://enviroportal.sk/indikatory/detail.php?kategoria=210&id_indikator=2606 | dátum vydania = 2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2010-01-14 | vydavateľ = SAŽP | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20130927070331/http://www1.enviroportal.sk/indikatory/detail.php?kategoria=210&id_indikator=2606 | dátum archivácie = 2013-09-27 }}</ref> Správa národného parku sídli vo Svite a v [[Liptovský Mikuláš|Liptovskom Mikuláši]]. Má rozlohu {{km2|738}} a jeho ochranné pásmo {{km2|307}}, dokopy {{km2|1045}}. Park obsahuje {{km|600|m}} turistických chodníkov a 16 označených a udržiavaných cyklistických chodníkov. Na vlastnom území Tatranského národného parku sa chránia najmä horské a vysokohorské rastliny ako sú napríklad porasty [[Borovica horská|kosodreviny]] alebo [[plesnivec alpínsky]]. Zo vzácnych živočíchov tu žijú [[orol skalný]], [[medveď hnedý]], [[kamzík vrchovský tatranský]] alebo [[svišť tatranský]]. Dve tretiny chráneného územia pokrývajú [[Smrek obyčajný|smrekové]] alebo smrekovo-[[Jedľa (rod)|jedľové]] lesy. Od roku 1993 patrí (spolu s poľským TNP) medzi jednu zo štyroch slovenských [[Biosférická rezervácia|biosférických rezervácií]] programu [[UNESCO]] ''Človek a biosféra''. Na území Vysokých Tatier sa nachádza najvyšší vrch Vysokých Tatier, [[Zoznam dvojtisícoviek na Slovensku|Slovenska]] a [[Karpaty|Karpát]], [[Gerlachovský štít]] ({{mnm|2654.4}}) a symbol Slovenska [[Kriváň (vrch v Tatrách)|Kriváň]] ({{mnm|2494.7}}). Najvyšším vrchom Západných Tatier je [[Bystrá (vrch v Západných Tatrách)|Bystrá]] ({{mnm|2248}}) a Belianskych Tatier je [[Havran (vrch v Tatrách)|Havran]] ({{mnm|2152}}). Park je charakteristický aj výskytom vyše 100 [[Zoznam plies vo Vysokých Tatrách|plies]] a niekoľkých [[vodopád]]ov. Najväčšie a najhlbšie z tatranských plies (na území Slovenska) je [[Veľké Hincovo pleso]] (plocha {{ha|20.08|m}}, hĺbka {{m|53.7|m}}), najvyššie položené je [[Modré pleso]] ({{mnm|2192}}). Najčastejšie navštevovanými sú Štrbské a Popradské pleso. Jediná verejnosti prístupná jaskyňa je [[Belianska jaskyňa]]. == História == === Začiatky poznávania prírody === Záujem o poznávanie tatranskej prírody bol v dávnych dobách podmieňovaný zvedavosťou prvých návštevníkov vysokohorského prostredia a veľmi rýchlo aj hospodárskou aktivitou. Bylinkári, hľadači pokladov, baníci, pytliaci, poľovníci a mnohí iní mali voľné pole pôsobnosti a dokonale to využívali. Svet poznal Vysoké Tatry ako „Snežné hory“. Chýr o nich sa odzrkadľoval stále častejšie v dobovej tlači. O prírodu sa začali zaujímať bádatelia. Prvú vytlačenú zmienku o nich prinieslo dielo Juraja Wernhera ''De admirandis Hungariae aquis hipomnemation'' (Bazilej, 1549). Už v tom čase do Tatier sa vyberali profesori a študenti [[Evanjelické lýceum (Kežmarok)|kežmarského lýcea]], ktorí sa snažili poznávať prírodu a zbierať prírodniny pre školské kabinety. O prvú geografickú charakteristiku Tatier sa pokúsil kežmarský matematik a astronóm [[Dávid Fröhlich]] v diele ''Medulla geographiae practicae'' (Bardejov, 1639) a v príručke ''Bibliotheca, seu Cynosura peregrinantium'' (Ulm, 1643). Najviac zmienok o Vysokých Tatrách v literatúre 17. storočia zanechal kežmarský študent [[Daniel Speer]] v dobrodružnom cestopise ''Ungarischer oder Dacianischer Simplicissimus'' (Ulm, 1683).<ref name="TANAP">{{Citácia knihy | priezvisko = Vološčuk | meno = Ivan | priezvisko2 = a kolektív | meno2 = | titul = Tatranský národný park| vydavateľ = Gradus | miesto = | rok = 1994 | isbn = 80-901392-4-8 | jazyk = }}</ref> === Prvé vedecké práce === Na rozhraní 17. a 18. storočia poznatky o Tatrách publikovali traja kežmarskí Buchholtzovcy. [[Juraj Buchholtz (1643)|Juraj Buchholtz]] st. vydal monoggrafiu Das weit und breit erschollene Ziepser–Schnee–Gebürg, ktorá vyšla tlačou až v roku [[1899]], ale jej rukopis z roku [[1719]] čítali a využívali mnohí učenci, medzi nimi aj [[Matej Bel]]. Nevydaný denník [[Juraj Buchholtz (1688)|Juraja Buchholtza]] ml. ''Itinerarium Buchholtzianum cum Diario'' je uložený v archíve Pamätníka literatúry [[Matica slovenská|Matice slovenskej]] v [[Martin]]e. Prírodou sa zaoberal [[Jakub Buchholtz]], ktorý využíval dielo svojich predkov a okrem iného zhodnotil činnosť cisárskej mineralogickej komisie z roku [[1751]], ktorá skúmala minerály vo Vysokých a Západných Tatrách. Prírodu skúmal veľkoslavkovský farár [[Tomáš Mauksch]], kežmarský pedagóg Juraj Bohuš, ktorí nové poznatky aj publikovali.<ref name=" TANAP" /> Mnohé publikované výsledky prírodovedeckých skúmaní zaujali zahraničných bádateľov. Mineralogickým štúdiám sa venoval Nemec Johan Fichtel, Poliak [[Stanisław Staszic]], Francúz François Sulpice Beudant, Švéd [[Göran Wahlenberg]], Angličan [[Robert Townson]], Nemec Albrecht Sydow, významným prínosom prispel pražský vysokoškolský pedagóg Karel Kořístka a mnohí iní. Popularita Tatier rástla ďalšími návštevami a dielami propagátorov turistiky a bádateľov, ktorí skúmali zver. O to sa pokúsil Camillo Morgan v diele ''Die Hohe Tatra und ihre Jagdfauna'' (Viedeň, 1910). Prvú populárno–vedeckú charakteristiku živej a neživej prírody spracoval Wiktor Kuźniar v diele ''Z przyrody Tatr'' (Krakov, 1910). K nim sa pridávali ďalší popularizátori v medzivojnovom období. Napríklad Eugeniusz Romer v diele ''Jak powstały Tatry?'' (Ľvov, Varšava, 1934), Józef Szaflarski a iní. Medzi nimi Antonín Bečvař, [[Ivan Bohuš]], Milič Blahout, Jan Šmarda, Anton Droppa, Ivan Houdek, Zofia Radwańska-Paryska a jej manžel, Július Somora, Józef Fudakowski, mnohí iní vedci, lekári, novinári, fotografovia.<ref name=" TANAP" /> Za prvých zoológov, ktorí skúmali poľskú i našu časť Vysokých Tatier možno pokladať známych vertebrotológov J.H. Blasiusa, A. Kayserlinga a G. Hartlauba. V roku [[1835]], keď navštívili Tatry, boli ešte študenti. V Tatrách boli asi tri týždne a svoje poznatky vydal Hartlaub knižne v roku [[1900]]. Koncom 19.storočia začalo vychádzať monumentálne dielo ''Fauna Regni Hungariae'', v ktorom boli spracované jednotlivé živočíšne skupiny. Postupne vychádzali desiatky ďalších cenných vedeckých prác, ktoré mapovali život kamzíkov, svišťov a ďalších živočíchov. K nim sa pridávali diela vedcov skúmajúcich [[Ichtyofauna|ichtyofaunu]], bezstavovce, stavovce a diela botanikov.<ref name=" TANAP" /> === Začiatky ochrany prírody === Ochrana prírody v stredoveku bola neznámym pojmom. Donačné listiny uhorských panovníkov nezaväzovali majiteľov pozemkov, aby chránili prírodu. Tí však v rámci svojich majetkových aktivít vydávali rôzne zákazy a príkazy regulujúce ťažbu v lesoch, rybolov a odstrel zveri. Napríklad [[Turzovci]] na [[Orava (región)|Orave]] skoncovali so živelným drancovaním a premenou lesov na pasienky, keď v roku [[1615]] [[Valasi (severné Karpaty)|valaským kolonistom]] na oravskom panstve obmedzili početné stavy oviec a určili hájnikov na ochranu lesov v blízkosti pasienkov. Začiatky cieľavedomej ochranárskej činnosti možno datovať do poslednej tretiny 19. storočia po založení [[Uhorský karpatský spolok|Uhorského karpatského spolku]]. Jeho členovia si vytýčili za cieľ hájiť [[Kamzík vrchovský tatranský|kamzičiu]] zver. Riaditeľ kúpeľov v Starom Smokovci [[Eduard Blasy]] sa zaslúžil v roku [[1881]] o založenie prvého poľovníckeho ochranného spolku a v roku [[1883]] o úpravu hájenia kamzičej zveri. O ochrane [[Svišť tatranský|svišťov]] sa hovorilo v roku [[1880]]. Členovia Sliezskej sekcie spolku sa v roku [[1888]] zaviazali propagovať ochranu motýľa [[Jasoň červenooký|jasoňa]] (Parnassius apollo). O zarybňovanie tatranských potokov sa starala rybárska komisia spolku. Naopak veľa pozornosti však členovia spolku nevenovali iným druhom zvierat, napríklad medveďom, rysom, ktorých odstrel dokonca hodnotili priaznivo. O to viac spolok podporoval import cudzokrajných zvierat ako boli [[Jeleň americký|jelene vapiti]], [[Zubor americký|zubry]], [[Capra (rod)|kozorožce]], ktoré vypúšťalo do prírody knieža [[Christian Hohenlohe|Hohenlohe]]. Veľké škody v lesoch robili poľskí pytliaci.<ref name=" TANAP" /> === Aktívny Uhorský karpatský spolok === Najviac úsilia venoval Uhorský karpatský spolok na likvidáciu alebo aspoň na reguláciu výpasu dobytka z podtatranských obcí v okolí tatranských osád a v [[Kvetnica (dolina)|Kvetnici]], ktorá je časťou [[Velická dolina|Velickej doliny]]. Dokonca si túto časť Tatier v roku [[1876]] prenajal a do roku [[1888]] čelil veľkému náporu urbárskych pastierov, ktorí sa neustále domáhali práva na pasenie. V rámci druhovej ochrany tatranskej flóry venoval spolok najviac pozornosti [[Plesnivec alpínsky|plesnivcu]] (Leontopodium alpinum), ktorý bol výhodným obchodným artiklom, a tým aj najviac ohrozený. Keďže vedel, kde všade kšeftári plienia túto vzácnu rastlinu usiloval sa hľadať východisko v pestovaní a rozmnožovaní plesnivca v záhradníctvach a v pokusnom presádzaní do Vysokých Tatier. Podobne ako nenamietal proti dovozu cudzokrajných zvierat, súhlasil s importom a aklimatizáciou dovezených cudzokrajných rastlín, napríklad [[rododendron]]ov (Rhododendron hirsutum) z rakúskych Álp v rokoch [[1880]]{{--}}[[1882]] v [[Dolina siedmich prameňov|Doline siedmych prameňov]] a na [[Muráň (vrch v Tatrách)|Muráni]], v rokoch [[1889]]{{--}}[[1890]] vo Velickej doline a vo [[Veľká Studená dolina|Veľkej Studenej doline]] aj na [[Slavkovský štít|Slavkovskom štíte]]. Lesný zákon č. XXXI/1879, bol prijatý v roku 1879 a platný od 1. júla 1880. Uhorský karpatský spolok pozorne sledoval jeho uplatňovanie a konštatoval jeho nedodržiavanie vo Vysokých Tatrách. Dôsledne bojoval za vyhlásenie lesov v klimatických osadách za úplne chránené. Zasadzoval sa o ochranu [[Borovica limbová|limby]] (Pinius cembra). Od roku [[1900]] sa spolok usiloval o zriadenie botanickej záhrady na území Tatier. Výstavba meškala pre nedostatok finančných prostriedkov, neskôr jej zriadenie znemožnila vojna. Mala byť v [[Tatranská Lomnica|Tatranskej Lomnici]] nad Kúpeľným domom.<ref name=" TANAP" /> === Prínos československých vedcov === Ochrana Vysokých Tatier formou rezervácie alebo národného parku bola za [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]] neznáma. Na poľskej strane však boli zaznamenané významnejšie aktivity. Po katastrofálnej povodni na poľskom [[Podhalie|Podhalí]] v roku [[1884]] predložil Gustaw Lettner projekt záchrany tatranských lesov ako celku. V roku [[1887]] bolo založené [[Poľský turisticko-vlastivedný spolok|Towarzystwo Tatrzańskie]] – (Tatranská spoločnosť) na záchranu poľských Tatier. Boguslaw Królikowski v roku 1888 navrhoval vyhlásenie poľských Tatier za národný park.<ref name=" Pacl ">{{Citácia periodika |meno= Juraj|priezvisko= Pacl|titul= Tatranský národný park: Mýty a fakty|periodikum= Tatry |ročník=XXXXVII. |číslo=6|strany=8 – 11}}</ref> Uhorsko nemalo v tom čase nijaký štátny orgán na ochranu prírody. Po vzniku [[Česko-Slovensko|Československej republiky]] ochranu pamiatok a prírody dostalo do kompetencie Ministerstvo školstva a národnej osvety. Bohaté skúsenosti v tomto smere mali Zdeněk Wirth a generálny konzervátor Rudolf Maximovič. Na [[Karlova univerzita|Karlovej univerzite]] v Prahe bol v roku 1919 zriadený lektorát ochrany prírody, kde účinkovali Ján Svatopluk Procházka a potom [[Karel Domin]]. V roku [[1920]] na [[České vysoké učení technické v Praze|Českom vysokém učení]] sa angažoval Rudolf Maximovič. V roku 1919 bol v Bratislave zriadený Vládny komisariát pre ochranu pamiatok na Slovensku, ktorý viedol arch. [[Dušan Jurkovič]] a potom Dr. Ján Hofman. Príkladom pre nové iniciatívy boli už zriadené národné parky v americkom Yellowstone (1872), Sweizer Nationalpark (1914) a iné. Vysoká vedecká úroveň československých prírodovedcov zaručovala, že ochrana prírody bude v dobrých rukách. Jedinou hlavnou prekážkou bol zatiaľ len pripravovaný zákon o prírode, v ktorom by bola presne definovaná kategória ochrany ''národný park''. Preto sa predbežne používal termín ''prírodná rezervácia''.<ref name="Pacl" /> V roku [[1920]] Ministerstvo školstva a národnej osvety poverilo Jiřího Jandu a Emila Bayera zoologickým výskumom vo Vysokých a Belianskych Tatrách. Janda výskum zakončil návrhom na vyhlásenie vtáčích rezervácií a Bayer návrhom na ochranu kamzíkov a vyhlásenie rezervácie. Janda navrhol vtáčie rezervácie, ktoré mali tvoriť [[Mlynická dolina]], [[Mengusovská dolina]], [[Zlomiská]] od [[Ostrva|Ostrvy]] až po Rinčový potok, [[Javorová dolina (Vysoké Tatry)|Javorová dolina]] vrátane bočných odnoží ohraničená hrebeňom Belianskych Tatier od Muráňa až po [[Ždiarska vidla|Ždiarsku vidlu]] s prepojením na hlavný hrebeň Vysokých Tatier v [[Kopské sedlo|Kopskom sedle]]. Uvažovalo sa o masíve [[Gerlachovský štít|Gelachovského štítu]] a o [[Kotlina Piatich spišských plies|Kotline Piatich spišských plies]]. Keďže tieto navrhované pásma ochrany prírody zasahovali do súkromného panstva kniežaťa [[Christian Hohenlohe|Chriastiana Krafta Hohenlohe]], bol potrebný jeho súhlas, ktorý knieža dalo. Emil Bayer mal zložitejšiu situáciu. Početné stavy kamzíkov boli zdecimované vojnou a pytliakmi. Ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska a Zemské vojenské veliteľstvo preto vydalo v roku [[1921]] vyhlášku, ktorá zakazovala lov kamzíkov vo Vysokých Tatrách na dobu 10 rokov, ktorý sa v roku [[1924]] rozšíril na Belianske a [[Západné Tatry]]. Botanický výskum organizoval so svojimi žiakmi Karel Domin. Dr. Josef Dostál sa venoval výskumu na Liptovských holiach, Dr. Vladimír Krajina vo Vysokých Tatrách a v [[Nízke Tatry|Nízkych Tatrách]] Dr. Pavel Silinger. V roku 1921, ešte pred uzákonením ochrany kamzíkov dostal zámer zriadiť Tatranský národný park reálnu podobu. Dr. Ján Hofman zvolal v roku 1921 do [[Bratislava|Bratislavy]] konferenciu, ktorá mala prerokovať a schváliť plán ochrany prírodných pamiatok na Slovensku. Kompletný projekt vypracoval Rudolf Maximovič, ale L. Navrátil, riaditeľ Štátnych lesov a majetkov v [[Liptovský Hrádok|Liptovskom Hrádku]], predložil návrh na vyhlásenie Vysokých a Belianskych Tatier za národný park alebo rezerváciu. Južnú hranicu mala tvoriť [[Košicko-bohumínska železnica]]. Navrhované územia mali rozlohu {{km2|882|m}}. Návrh bol prijatý. === Roky 1919 – 1944 === Počas [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] tatranská príroda utrpela značné škody. Lesy boli zanedbané, rozmohli sa krádeže dreva. Pastieri necitlivo vypásali porasty, ktoré navyše trpeli kôrovcovou kalamitou. Voľnú ruku mali pytliaci, ktorí narobili veľké škody. V rokoch 1919 – 1921 pokračovali prípravy smerujúce k vyhláseniu Tatranského národného parku. Navrátilov projekt bol prepracovaný. Územie navrhovaného národného parku bolo zväčšené o Liptovské hole, zmenou bolo to, že severnú a južnú hranicu parku mala tvoriť [[Cesta Slobody]]. Západná a severozápadná hranica mala prechádzať okrajom [[Suchá dolina (važecká)|Suchej doliny]] na hrebeň [[Oravská Magura|Oravskej Magury]]. Po vojne zanikol [[Uhorský karpatský spolok]]. Niektoré jeho činnosti prevzal novovytvorený nemecký Karpatenverein a [[Klub československých turistov]], ktorý sa chcel venovať turistickej ochrane prírody. Druhovú ochranu prírody zabezpečovali celoštátne úpravy, ale aj miestne normy, ktoré boli špecificky orientované na Vysoké Tatry. Celoštátna ochrana medveďa bola vyhlásená až v roku [[1932]]. Na Orave však bol chránený už od roku 1921. V roku 1921 bola vydaná norma na ochranu plesnivca. K nej sa ešte v tom istom roku pridali župné úrady v [[Levoča|Levoči]] a v [[Liptovský Mikuláš|Liptovskom Mikuláši]], ktoré vydali osobitné nariadenia na ochranu kamzíka, svišťa a plesnivca. Od roku 1922 viedol Referát pamiatkovej služby Ministerstva školstva a národnej osvety konzervátor Rudolf Maximovič, priekopník a zakladateľ ochrany prírody v novej Československej republike. Až do roku 1938 bol jediným pracovníkom tohto referátu. Krátko po tom, ako bol zriadený tento referát, poslanec J.V. Stejskal navrhol prvú osnovu zákona na komplexnú ochranu prírody a zriaďovanie národných parkov a prírodných rezervácií. Národné zhromaždenie návrh zamietlo pre námietky majiteľov pôdy. Aj napriek tomu sa podarilo presadiť špecializované rezervácie pre kamzičiu zver v [[Kôprová dolina|Kôprovej doline]] s [[Nefcerka|Nefcerkou]] a v [[Zlomiská]]ch. Ďalšie navrhované rezervácie neboli schválené. === Krakovský protokol === Poľské územné nároky vyvolávali politickú neistotu. Rozhodnutie Rady [[Spoločnosť národov|Spoločnosti národov]] a [[Medzinárodný súdny dvor|Medzinárodného súdneho]] dvora 12. marca [[1924]] definitívne pričlenilo Javorinu ([[Tatranská Javorina|Tatranskú Javorinu]]) do územia Československa. V [[Krakov]]e od 25. apríla do 6. mája 1924 prebiehalo rokovanie delimitačných komisárov, ktoré bolo zavŕšené [[Česko-slovensko-poľský spor o Oravu a Spiš|medzinárodnou zmluvou]]. Príloha protokolu tejto zmluvy bola zameraná na otázky turistickej konvencie v oblasti Vysokých Tatier a o zriadení pohraničného národného parku. Bola to dôležitá podpora nových československých orgánov v úsilí o uzákonenie národného parku, ktorá mala začiatok už v roku 1919 po vzniku Československa.<ref name="Pacl" /> === Vojnové prekážky === Československí a poľskí ochranári zvyšovali úsilie zamerané na spoločného cezhraničného národného parku. Spresňovali organizačné a vedecké zásady na vytvorenie pohraničnej rezervácie a pripravovali uzavretie bilaterálnej turistickej konvencie. Definitívnu podobu získal projekt na stretnutí vedeckých expertov 8.-9. decembra 1925 v Krakove. Park mal byť zriadený zákonmi oboch štátov a zásadné otázky jeho správy a prevádzky sa mali riešiť medzištátne. Správu parkov mali vykonávať ''parkové komisie''. Službu v teréne mala vykonávať ''parková stráž''. Keď bol tento návrh uverejnený okamžite sa zdvihla vlna protestov majiteľov pozemkov. Kriticky sa k nemu stavali vojenské a poľovnícke kruhy. Najviac ho podporovali turistické organizácie. Posledné znenie projektu bolo spracované v roku [[1936]]. Po skončení pripomienkového konania bol začiatkom roku [[1938]] predložený vládny návrh uznesenia o Zriadení národného parku vo Vysokých Tatrách. Mníchovské udalosti, i poľská armáda, ktorá v roku 1938 obsadila všetky bývalé sporné územia–[[Tešínsko]], časť [[Kysuce|Kysúc]], [[Orava|Oravy]], Javorinu vrátane [[Bielovodská dolina|Bielovodskej doliny]] a [[Javorová dolina (Vysoké Tatry)|Javorovej doliny]] a dediny na poľskom území, kde žila slovenská menšina. Obsadenie časti Tatier Poľskom, vybudovanie nemeckých delostreleckých pozícií na hrebeni Belianskych Tatier, partizánske akcie, boli dostatočným dôvodom, aby sa štátne orgány [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] už nezaoberali prípravou vyhlásenia národného parku.<ref name=" TANAP" /> === Nová cesta k uzákoneniu === [[Súbor:Tatranska Lomnica 0478.jpg|right|thumb|[[Múzeum Tatranského národného parku]] v [[Tatranská Lomnica|Tatranskej Lomnici]]]] Po skončení [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] sa opäť začalo diskutovať o vytvorení národného parku. V časopise [[Krásy Slovenska]] sa objavil Najnovší projekt Tatranského národného parku. Zverejnil ho slovenský botanik Ján Futák. Išlo o aktualizovanú a doplnenú mutáciu štúdie Prípravnej komisie pre zriadenie parku z roku 1936. Začiatkom roku 1946 Zbor povereníkov ustanovil komisiu, ktorá mala pripraviť osnovu nariadenia Slovenskej národnej rady o Tatranskom národnom parku. V roku 1947 bolo územie Vysokých Tatier vyčlenené z katastrov podtatranských obcí a tatranské obce spolu s nimi [[Ždiar]] a Javorina boli zahrnuté pod Jednotný národný výbor so sídlom v [[Starý Smokovec|Starom Smokovci]]. Nastala situácia, keď prípravu zákona o národnom parku pripomienkoval len jeden administratívny orgán. Úpravou vlastníckych pomerov v duchu socialistickej legislatívy bez odškodnenia postihnutých odpadli všetky prekážky zo strany majiteľov pôdy, ktorí dovtedy boli najväčšími odporcami zriadenia národného parku. Národná rada 18. decembra 1948 prijala zákon o Tatranskom národnom parku. Novozriadenú organizáciu riadila spočiatku pri Lesnom závode Vysoké Tatry v Tatranskej Lomnici vytvorená Dočasná správa Tatranského národného parku. Po reorganizácii vznikla Správa Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici. Správu národného parku v ďalších rokoch upravovali mnohé novely zákona, nariadenia a uznesenia štátnych a zákonodarných orgánov.<ref name=" TANAP" /> == Novodobé míľniky TANAPu == * [[1952]] – nariadením Sboru povereníkov č.5/1952 vznikla zlúčením Dočasnej správy TANAPu a Správy lesného hospodárstva Vysoké Tatry Správa Tatranského národného parku so sídlom v [[Tatranská Lomnica|Tatranskej Lomnici]]. Riadil ju lesnícky rezort. Toto nariadenie rozdelilo vlastné územie na štyri zóny – prísne rezervácie, čiastočné rezervácie, intravilány tatranských osád a obrábané poľnohospodárske pozemky. * [[1952]] – zriadenie Poradného zboru pre veci TANAPu. * [[1953]] – zriadenie Výskumnej stanice TANAPu v Tatranskej Lomnici. * Ešte v roku 1953 sa naposledy páslo v [[Tichá dolina (Vysoké Tatry)|Tichej]] a [[Kôprová dolina|Kôprovej doline]] 1760 oviec a 200 kusov dobytka. [[Rakúsy (okres Kežmarok)|Rakúsy]] a [[Spišská Belá]] pásli v [[Belianske Tatry|Belianskych Tatrách]] 1361 oviec. Začala sa postupná likvidácia pastvy, ktorá bola dokončená v roku 1955. Bol to jeden z najväčších úspechov ochrany prírody v prvých rokoch existencie národného parku. * [[1957]] – zriadenie Múzea TANAPu v Tatranskej Lomnici. * 1957 – bola ustanovená profesionálna [[Horská služba]] TANAPu ako špeciálne tatranské pracovisko. * Správa [[Symbolický cintorín pri Popradskom plese|Symbolického cintorína pri Popradskom plese]] po niekoľkých rokoch „bezprizornosti“ sa postupne dostávala pod krídla Správy TANAPu. * [[1964]] – [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|Slovenská národná rada]] pod č. 14 23. januára 1964 schválila Koncepciu ochrany prírody a tvorby prírodného prostredia TANAPu. * [[1970]]{{--}}[[1973]] – pod odborným dohľadom vedcov z Výskumnej stanice TANAPu a v spolupráci s inými odborníkmi vznikol dokument ''Územný priemet funkcií z hľadiska ochrany prírody v širšej tatranskej oblasti'', ktorý tvoril podklad pri hodnotení nových investičných zámerov na území TANAPu a v širšom regióne Vysokých Tatier Podarilo sa tým zabrániť investičným aktivitám pri budovaní objektov cestovného ruchu v [[Roháčska dolina|Roháčskej doline]], na Kotlovej nad Podbanským, pri [[Veľké Hincovo pleso|Hincových plesách]] a na [[Patria (vrch vo Vysokých Tatrách)|Patrii]]. * Na prelome 70-tych a 80-tych rokoch 20. storočia boli uplatnené viacerí regulačné opatrenia smerujúce napríklad k uzávere a zrušeniu niektorých turistických chodníkov. * [[1979]] – po prvý raz sa ochrancovia prírody a turisti zúčastnili na akcii Čisté hory, ktorej cieľom bolo očistiť vysokohorskú prírodu od odpadkov. * [[1987]] – Nariadením vlády SSR č. 18/1987 boli [[Západné Tatry]] preradené z ochranného pásma do vlastného územia TANAPu. * [[1990]] – vláda Slovenskej republiky vydala ''Uznesenie č. 300/1990 Opatrenia na riešenie akútnych problémov TANAPu na obdobie 1990 - 1991''. * [[1991]] – ''Vyhláška č. 166 Slovenskej komisie pre životné prostredie'' zriaďuje na území TANAPu 37 štátnych prírodných rezervácií. * [[1991]] – vláda SR vydala uznesenie č. 658 z 19. novembra 1991, ktorým schválila ''Program starostlivosti o TANAP do roku 2000.'' Uplatňovali sa v ňom princípy diferencovanej ochrany prírody v závislosti od stavu jednotlivých ekosystémov. Boli popísané výškové zóny A, B,C a v nich ekologicko–funkčné priestory. Zámery sa nepodarilo dostatočne naplniť. * [[1993]] – Tatry ako dve biosférické rezervácie boli zaradené do programu [[Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru|UNESCO]] Človek a biosféra. UNESCO si v tomto programe vytýčilo úlohu sledovať stav a rozvoj jednotlivých území a ich prírody. V roku 2013 bolo konštatované, že v biosférickej rezervácii TATRY po 20 rokoch sa na území TANAPu zvýšil podiel zastavaných plôch, hospodárskych areálov, športovísk z 2.6 na 5.5 %. * [[1994]] – Slovenská národná rada schválila zákon 287/1994 o ochrane prírody a krajiny, ktorého aplikácia priniesla mnohé rozpory. V podstate bol zrušený zákon o TANAPe z roku 1948, ďalej bola zrušená Správa TANAPu a od 1. januára 1995 bola vytvorená nová organizácia Štátne lesy TANAPU (pod rezortom Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR). K redukcii náplne práce bývalej Správy TANAPu došlo až v marci 1996, kedy bola ustanovená nová Správa TANAPu ako súčasť nového subjektu – Správy národných parkov Slovenskej republiky, ktorú zriadilo Ministerstvo životného prostredia SR. Odvtedy riadenie prírody v TANAPe spôsobovalo nemálo problémov. Zásadné medzirezortné problémy nevyriešil ani nový zákon Národnej rady SR č. 534/2002 o ochrane prírody a krajiny. Proces zonácie nebol vyriešený ešte ani v roku [[2018]]. * [[2004]] – dňa 19. novembra 2004 prudké nárazy vetra o rýchlosti až {{km|230|m}}/hod poškodili v národnom parku 2030 tis. m³ lesných porastov na ploche viac než 12 tis. ha. Kalamitou v najväčšom rozsahu boli poškodené lesné porasty v pôsobnosti ochranných obvodov Štátnych lesov TANAP [[Dolný Smokovec]], [[Vyšné Hágy]] a [[Tatranská Lomnica]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.lesmedium.sk/casopis-letokruhy/2014/letokruhy-2014-07/ake-vyznamne-kalamity-v-poslednych-rokoch-postihli-nase-lesy|titul=Aké významné kalamity v posledných rokoch postihli naše lesy?|vydavateľ=lesmedium.sk|dátum vydania=Júl 2014|dátum prístupu=2023-02-10}}</ref> Najväčšie straty utrpeli pri pohrome štátne lesy (56,8 %), mesto Kežmarok (12,4 %) a mesto Spišská Belá (4,6 % výmery postihnutého územia). Zvyšok pripadá na osem pozemkových spoločenstiev bývalých urbarialistov podtatranských obcí (takmer 22 %), na niekoľko fyzických osôb (3,4 %) a cirkev (0,6 % výmery postihnutého územia).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.lesytanap.sk/sk/vetrova-kalamita/|titul=Vetrová kalamita 19. novembra 2004|vydavateľ=Správa TANAPu|dátum vydania=5. november 2005|dátum prístupu=2023-02-10}}</ref> V nasledujúcich rokoch porasty v prísne chránených prírodných rezerváciách poškodil podkôrny hmyz. Likvidácii poškodených porastov a ich obnove bránili ochranárske organizácie. Za obdobie od novembra [[2004]] do roku [[2016]] pribudlo v lesoch TANAPu toľko hektárov podkôrnikovej kalamity, koľko spôsobila novembrová víchrica v roku [[2004]].<ref name=" TANAP" /><ref name="Kollárová">{{Citácia knihy| priezvisko = Kollárová | meno = Zuzana | priezvisko2 = Janigová | meno2 = Ingrid a kolektív| titul = Mesto Vysoké Tatry, včera a dnes| redaktori = | vydanie = 1. | vydavateľ = Mesto Vysoké Tatry | miesto = | rok = 2017| počet strán = 559 | strany = | isbn= 978-80-89613-18-2| jazyk = po slovensky}}</ref> * [[2022]] – Národná rada SR svojim uznesením zo dňa 14. decembra 2021 novelizovala zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, v ktorom príspevková organizácia Štátne lesy Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici sa od 1. apríla 2022 zlučuje s príspevkovou organizáciou Správa Tatranského národného parku. Príspevková organizácia Štátne lesy Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici jej zlúčením s príspevkovou organizáciou Správa Tatranského národného parku 1. apríla 2022 zaniká. Sídlom novej Správy TANAPu sa stala [[Tatranská Lomnica]]. Stalo sa tak po takmer troch desaťročiach, keď vyvrcholilo úsilie ochrancov prírody zlúčiť pod jednu strechu dve organizácie, ktoré vznikli v roku [[1994]] po schválení kontroverzného zákona 287/1994 o ochrane prírody a krajiny. Štátne lesy TANAPu podľa neho spravovali štátne pozemky v oblasti Vysokých Tatier a Pienin a o ochranu prírody v týchto národných parkoch sa starala Správa TANAPu. Novela zákona dala novej Správe Tatranského národného parku, okrem iného, aj právnu subjektivitu.<ref>{{Citácia periodika |meno= Martina|priezvisko= Petránová|titul= Opäť pod jednou strechou|periodikum= Tatry |ročník=LXI. |číslo=3|strany=3 – 5}}</ref> === Návštevnosť TANAPu === Od roku [[1972]] sa pravidelne zisťuje dynamika návštevnosti územia TANAPu a jeho zaťaženia prostredia nad hornou hranicou lesa. V 70-tych rokoch 20. storočia sa vo vysokohorskom prostredí pohybovalo denne 16 – 20 tisíc návštevníkov. Vrchol bol dosiahnutý začiatkom 80. rokov (6. augusta [[1981]] – 26 250 osôb). Potom po roku 1989 bol zaznamenaný prudký pokles. Návrat k predošlému stavu bol zaznamenaný koncom 90. rokov. Rekordom je jeden augustový deň v roku [[2015]] – 24 120 návštevníkov. K najviac navštevovanejším patrí oblasť [[Hrebienok|Hrebienka]] a Studených dolín, [[Skalnaté pleso]], [[Popradské pleso]], [[Kriváň (vrch v Tatrách)|Kriváň]], [[Rysy (vrch)|Rysy]]. Monitoring zistil, že v jeden deň sa počas vrcholiacej letnej sezóny pohybuje na území TANAPu 60 tisíc návštevníkov. V TANAPe je hustota turistických chodníkov {{km|0.89|m}}/km².<ref name="Kollárová" /> '''Návštevnosť v atraktívnych lokalitách''' {| class="wikitable" |- ! Lokalita!! 30.7.1976 !! 21.7.1988 !! 4.8.1998 !! 9.8.2000!!13.8.2010 !! 11.8.2015!! 9.8.2016 !! 2.8.2017 !! 7.8.2018 |- | [[Podbanské]] || 45|| 36 || 65 || nez || 32 || nez ||43 || nez || nez |- | [[Predné Solisko]]||2481 || 3590|| 1200 || 1935|| nez |nez|| nez|| 1703 || 1271|| 1482 |- | [[Rysy (vrch)|Rysy]]|| 537|| 732|| nez|| 1248|| 770 || 711 || 815|| 1081 ||1156 |- |[[Hrebienok]] || 4374 || 2982|| 2732|| 4200|| 3400 || 2550|| 3040 || 4899 || 4126 |- | [[Skalnaté pleso]]|| 4100 || 2686 || 1843 || 3352 || nez || 2771|| 3434 ||2176 || 3731 |- | [[Popradské pleso]] || 2214 || 2627|| 2311|| 3201 || nez|| nez|| 3676 || 2851 || 4746 |- | [[Kriváň (vrch v Tatrách)|Kriváň]]|| nez || nez || nez || nez|| 402 ||nez || 402||380 ||452 |- | [[Sliezsky dom]]|| 335 || 801 || 454 || 465|| nez || nez|| 811 || 464 ||nez |- Na priemernej dennej návštevnosti sa podieľa dostupnosť lokalít vlakom, autobusom, lanovkou autom, atraktívnosť a dostupnosť chát alebo história tatranských vrcholov ( napríklad Rysy alebo Kriváň). <ref name="Šturcel"> {{Citácia periodika |meno=Marián|priezvisko=Šturcel |titul=Turistika v 55 - ročnom TANAPe|periodikum= Tatry |ročník=XLIII. |číslo=4|strany=2,3}}</ref>[https://www.lesytanap.sk/sk/ Tlačové správy] |} {| class="wikitable" |- ! Dátum !! Počet návštevníkov vo vysokohorskom prostredí |- | 28.7.1972 || 17651 |- | 18.7.1973 || 16573 |- | 15.8.1974|| 17678 |- | 17.8.1975|| 21850 |- | 30.7.1976 || 18332 |- | 24.7.1977 || 19245 |- | 24.7.1978 || 22283 |- | 18.7.1979 || 19579 |- | 3.8.1980 || 23348 |- | 6.8.1981 || '''26520''', rekordná návšteva |- | 21.7.1982 || 16420 |- | 20.7.1983 || 17436 |- | 4.8.1984 || 21371 |- | 11.8.1985|| 20265 |- | 3.8.1986 || 18370 |- | 2.8.1987 || 20945 |- | 21.7.1988|| 21738 |- | 6.8.1989 || 20645 |- | 9.8.1990 || 16876 |- | 13.8.1991 || 13108 |- | 6.8.1992 || 17715 |- | 11.8.1993 || 12310 |- | 3.8.1994 || 14485 |- | 8.8.1995|| 12283 |- | 7.8.1996 || 14889 |- | 6.8.1997|| 12643 |- | 4.8.1998 || 12203 |- | 4.8.1999 || 20059 |- | 9.8.2000 || 22622 |- | 7.8.2001 || 22628 |- | 6.8.2002|| 20000 |- | 2.8.2003|| 20013 |- | 13.8.2010 ||17000 |- | 8.8.2014 || 24117 |- | 9.8.2016 || 22893 |- | 2.8.2017 || 19227 |- | 7.8.2018|| 24061 |- |} Odhady predchodcov hovoria, že celková návštevnosť Tatier v čase vzniku [[TANAP]]u (rok [[1949]]) bola okolo 200 tisíc, pred rokom [[1970]] už takmer 2 milióny, začiatkom 80-tych rokov minulého storočia vyše 5 miliónov.<ref name="Šturcel" /> == Geológia a reliéf == Tatry sa delia na [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysoké]], [[Západné Tatry|Západné]] a [[Belianske Tatry]]. Celková plocha Tatier je {{km2|785}}, z čoho na Slovensku leží {{km2|610}}. NP má zložitú geologickú stavbu tvoria ju početné tektonické jednotky z [[tatrikum|tatrika]], [[fatrikum|fatrika]] (veporikum) a [[hronikum|hronika]]. Reliéf tvorili aj [[ľadovec (súvislý ľad)|ľadovce]], po ktorých ostali v Tatrách mnohé plesá. Tatry sú vytvorené z dvoch druhov hornín. Medzi najstaršie patria kryštalické horniny, hlavne [[žula]], vzniknutá stuhnutím lávy v období [[prvohory|prvohôr]]. Niektoré z nich, tvoriace tzv. kryštalický ostrov Goryczkowej sú staré 415 až 400 miliónov rokov. Trochu mladšia žula vznikla približne pred 315 až 310 miliónmi rokov a v tom istom čase vznikla žula a prekryštalizované horniny Západných Tatier, hlavne [[Rula|ruly]]. == Klíma == [[Súbor:STANICA LANOVKY S OBSERVATÓRIOM.JPG|left|thumb|Vrchol [[Lomnický štít|Lomnického štítu]] v zime]] Tatry sú jedným z najchladnejších a najdaždivejších častí Slovenska. V [[Poprad]]e ({{mnm|672}}) dosahuje priemerná ročná teplota hodnotu 5,5 °C a na [[Lomnický štít|Lomnickom štíte]] ({{mnm|2632}}) dosahuje len −3,8 °C. Priemerná teplota na Lomnickom štíte v mesiaci júl je 4,2 °C, v [[Starý Smokovec|Starom Smokovci]] 14,4 °C a v Poprade 16,2 °C.<ref name=slowreise>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.slowakei-reisetipps.de/hohe-tatra-klima-vegetationsstufen.php|titul=Slowakei Reisetipps – Klima und Vegetationsstufen der Hohen Tatra|dátum prístupu=2011-08-18|url archívu=https://web.archive.org/web/20111130111945/http://www.slowakei-reisetipps.de/hohe-tatra-klima-vegetationsstufen.php|dátum archivácie=2011-11-30}}</ref> Vetry v Tatrách smerujú väčšinou od západu alebo severozápadu. Priemerný ročný úhrn zrážok v Poprade je {{mm|608|m}}, na Lomnickom štíte {{mm|1561|m}}. miestom z najväčším výskytom zrážok je [[Zbojnícka chata]] vo [[Veľká Studená dolina|Veľkej Studenej doline]], kde je priemerný ročný úhrn zrážok na hodnotách 2000 až {{mm|2500|m}}. Najsuchším mesiacom je február a naopak, najdaždivejším je júl.<ref>Lacika und Ondrejka, „Prírodné Krásy Slovenska – Národné parky“, S. 14</ref> [[Súbor:Tatra storm.jpg|right|thumb|Následky víchrice z 19. novembra 2004]] Snehová pokrývka sa drží zvyčajne od novembra do mája, vo vyšších nadmorských výškach a dolinách aj do polovice leta. V najvyšších polohách môže snežiť aj v auguste.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|http://www.aktuality.sk/clanok/171350/v-najvyssich-polohach-tatier-uz-snezi/|titul=V najvyšších polohách Tatier už sneží|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2011-08-18}}</ref> Na južnej strane dochádza často k tzv. [[padavý vietor|padavým vetrom]], ktoré spôsobujú vývraty a rozsiahle [[polom (les)|polomy]], k akému došlo napr. [[19. november|19. novembra]] [[2004]] medzi 15:30 až 18:00 hodinou, kedy zasiahla Tatry [[Pamätník na víchricu|víchrica]] ([[orkán]]) s rýchlosťou vetra 165 až {{km|227|m}}/h<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.ta3.sk/~bicarova/Papers/2005/vichrica/text.pdf|titul=Víchrica 2004|vydavateľ=ta3.sk|formát=PDF|dátum prístupu=2013-08-21}}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>, ktorá vyvrátila rozsiahly pás lesa široký 2 až 5 kilometrov a dlhý 40 kilometrov (od Podbanského po Tatranskú Kotlinu) o rozlohe vyše {{ha|12000|m}} a bola najväčšou katastrofou v Tatrách od roku 1936. Nie sú to však historicky najvyššie rýchlosti vetra v tejto oblasti. V januári 1949 napríklad na Skalnatom plese zaznamenali vietor s rýchlosťou {{km|248|m}}/h a v novembri 1965 dokonca až {{km|283|m}}/h.<ref name=kalamita/> Celkový objem dreva v poškodených porastoch činil 2,5 milióna kubíkov, z čoho na smrek pripadlo 75,5 %, borovicu 8,2 %, smrekovec 6,9 %, jedľu 1,6 % a na listnaté dreviny (najmä jelše, brezy, vŕby, jarabinu, osiku, javor horský) 7,8 %.<ref name=kalamita>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.lesytanap.sk/08-archiv/clanky/kalamita.php|titul=Vetrová kalamita 19. novembra 2004 – Nové pohľady a konsekvencie|vydavateľ=ŠL TANAPu|dátum prístupu=2013-08-21|url archívu=https://web.archive.org/web/20101107075839/http://www.lesytanap.sk/08-archiv/clanky/kalamita.php|dátum archivácie=2010-11-07}}</ref> == Flóra == [[Súbor:Leontopodium alpinum detail.jpg|left|thumb|[[Plesnivec alpínsky]]]] Podľa [[fytogeografia|fytogeografického]] členenia je prevažná časť rastlinstva Vysokých Tatier zaradená do oblasti [[Západné Karpaty|západokarpatskej]] flóry. Iba malá časť v severozápadnej časti územia patrí do obvodu flóry [[Západné Beskydy|západobeskydskej]] a v severovýchodnej časti do obvodu flóry [[Východné Beskydy|východobeskydskej]] (okres Spišské vrchy). Rastlinstvo Tatier patrí do flóry vysokých centrálnych Karpát a v rámci nich do dvoch fytogeografických okresov: Tatry a [[Sivý vrch (geomorfologická časť)|Sivý vrch]]. [[Tatranské podhorie|Podhorie Tatier]] patrí do obvodu flóry vnútrokarpatských kotlín (okres [[Podtatranská kotlina]], podokresy [[Liptovská kotlina|Liptovská]] a [[Spišská kotlina]]). [[Súbor:Delphinium oxysepalum a6.jpg|right|thumb|[[Stračonôžka tatranská]]]] Veľkosť územia, veľké výškové rozdiely, striedanie sa rôznych geologických podloží, špecifické klimatické podmienky a mikroklimatické podmienky v hlbokých dolinách, pôdne pomery a takisto aj historické činitele ovplyvnili vývoj rastlinstva vo Vysokých Tatrách a ponúkajú v tomto území možnosť na existenciu a prežívanie širokej škále druhov. Od zástupcov podhorských a teplomilných, cez druhy vlhkomilné, lesné, horské až po druhy alpínske. Z územia Tatier je popísaných takmer 1650 druhov a variet [[Sinice|siníc]] a [[Riasa (vodný organizmus)|rias]], 1200 druhov [[lišajník]]ov, viac ako 720 druhov [[machy|machov]] a [[Pečeňovky|pečeňoviek]] a 1400 druhov [[Cievnaté rastliny|cievnatých rastlín]]. Viacero rastlín má na tomto území jediné miesto výskytu na Slovensku, prípadne aj v celých Západných Karpatoch (tatranské, západokarpatské alebo karpatské endemity): [[ostropysk poľný tatranský]], [[zvonček hrubokoreňový]], [[očianka tatranská]], [[zvonček tatranský]], [[bodliak laločnatolistý]], [[kostrava tatranská]], [[voskovka holá tatranská]], [[lyžičník tatranský]], [[mak tatranský]], [[pakrálik alpínsky tatranský]]. Zachovalo sa tu množstvo [[Glaciálny relikt|glaciálnych reliktov]], pričom niektoré z nich sú na súčasnej južnej hranici svojho areálu. Z glaciálnych reliktov, teda pozostatkov rastlinstva z ľadových dôb sa na území Vysokých Tatier vyskytujú: [[medvedík alpínsky]], [[ostrica čiernohnedá]], [[sitina gaštanová]], [[sitina trojplevová]], [[ostrička myšia]], [[dryádka osemlupienková]], [[lomikameň zohnutolistý]] či [[iskerník ľadovcový]]. Medzi ďalšie veľmi vzácne druhy rastlín, ktoré sa vo Vysokých Tatrách vyskytujú na jednej alebo iba niekoľkých lokalitách, patrí [[trávnička alpínska]], [[ostrica černastá]], [[skalokráska pyrenejská]] a [[poniklec jarný]]. == Fauna == [[Súbor:Vysoké Tatry, Dolina Bielej vody, cestou od Zeleného plesa na Jahňací štít (34).JPG|right|thumb|[[Kamzík vrchovský tatranský]]]] Súčasný stav rozšírenia živočíchov na území Tatranského národného parku je výsledkom dlhodobého pôsobenia prírodných ako aj ľudských faktorov. Veľký vplyv na tatranskú faunu mali najmä studené obdobia (v dobách ľadových), z ktorých pochádzajú potomkovia druhov obývajúcich severskú [[tajga|tajgu]] a [[tundra|tundru]]. Studené obdobia vystriedali teplejšie obdobia s teplomilnejšími druhmi z východnej a juhovýchodnej Európy. Tatranskú faunu preto charakterizujú rozličné geografické zložky, z ktorých sú zastúpené najmä kozmopolitné, palearktické, európske (eurosibírske, boreoalpínske, boreálne, samarské, sudetokarpatské) a endemické druhy. Kozmopolitnú a palearktickú zložku reprezentujú druhy vyskytujúce sa v nižších polohách. Európska zložka je zastúpená mnohými druhmi [[bezstavovce|bezstavovcov]] i [[stavovce|stavovcov]] ako napr. [[skokan zelený]], [[žlna zelená]] a iné. K početnejším zložkám sa radí eurosibírska, ktorú reprezentuje značný počet druhov bezstavovcov i stavovcov, napr. [[skokan hnedý]], [[vretenica severná]], [[tetrov hoľniak]], [[jariabok hôrny]], [[sýkorka chochlatá]]. Boreálnu (severskú) zložku reprezentuje napr. [[šidlo belasé]], [[chochláč severský]], [[myšiak severský]]. Boreoalpínsku zložku charakterizujú druhy rozšírené najmä pri hornej hranici lesa, napr. [[piskor vrchovský]], [[myšovka vrchovská]], [[hraboš snežný]], pomerne značné množstvo rôznych skupín bezstavovcov a patrí sem aj glaciálny relikt [[žiabronôžka severská]]. Charakteristická pre Tatry je zložka alpínska, ktorú reprezentujú druhy [[svišť vrchovský tatranský]], [[kamzík vrchovský tatranský]], [[ľabtuška vrchovská]], rôzne druhy [[Ulitníky|ulitníkov]], [[Pavúky|pavúkov]], [[chvostoskok]]ov a [[hmyz]]u. [[Sudetské Karpaty|Sudetokarpatská]] zložka je zastúpená napr. [[Slizniak karpatský|slizniakom karpatským]] alebo [[Chvostoskok obrovský|chvostoskokom obrovským]]. Sarmatská zložka je v Tatrách zastúpená pomerne málo. Z cicavcov patrí do tejto zložky napr. [[ryšavka tmavopása]]. [[Súbor:M.marmota latirostris in Veľká Studená dolina 2.jpg|left|thumb|[[Svišť vrchovský|Svišť vrchovský tatranský]]]] Významnú zložku tatranskej fauny tvoria endemity (tatranské, karpatské a alpskokarpatské). Napríklad z cicavcov [[hraboš tatranský]], z [[kôrovce|kôrovcov]] [[bežec tatranský]], z [[motýle|motýľov]] [[priadzovec tatranský]], z [[chrobáky|chrobákov]] [[fuzáč zemolezový]] a iné. Členitý [[reliéf]] a pestrá paleta [[biotop]]ov vytvára príležitosť pre existenciu spoločenstiev bezstavovcov, ktoré zahŕňajú rozmanité formy živočíchov obývajúce prakticky všetky typy biotopov. Presný počet bezstavovcov dodnes nie je známy, pretože výskumy potvrdzujú stále nové druhy. Stavovce sú v Tatransom národnom parku zastúpené 11 druhmi [[Ryby (v najširšom zmysle)|rýb]] a 2 druhmi [[kruhoústnice|kruhoústnic]]. Ďalej tu žije 6 druhov [[obojživelník]]ov, 5 druhov [[plazy|plazov]], 102 druhov hniezdiacich [[vtáky|vtákov]] a 14 druhov cicavcov. Podobne ako u rastlinstva i u živočíšstva existuje vertikálne usporiadanie. Veľká absolútna i relatívna [[nadmorská výška]] Tatier umožnila vznik širokej škály vertikálneho usporiadania živočíšstva, a to od podhorského a horského stupňa, stupňa [[borovica horská|kosodreviny]] (subalpínsky), po alpínsky až subniválny stupeň. == Chránené územia == [[Súbor:Popradské pleso 2008.jpg|right|thumb|[[Popradské pleso]] s [[Chata pri Popradskom plese|Chatou pri Popradskom plese]] v pozadí]] [[Súbor:Veľké Hincovo pleso, vysoké Tatry.JPG|right|thumb|[[Veľké Hincovo pleso]]]] [[Súbor:Rohacze a2.jpg|right|thumb|[[Roháče]] v Západných Tatrách]] Na území Tatranského národného parku sa nachádzajú tieto chránené časti prírody:<ref>[http://uzemia.enviroportal.sk/ ''Štátny zoznam osobitne chránených častí prírody SR'']</ref> * ''Národné prírodné rezervácie'' {| | : [[Batizovská dolina (národná prírodná rezervácia)|Batizovská dolina]] ({{ha|523.6|m}}, vyhl. 1952) : [[Belianske Tatry (národná prírodná rezervácia)|Belianske Tatry]] ({{ha|5407.65|m}}, vyhl. 1991) : [[Bielovodská dolina (národná prírodná rezervácia)|Bielovodská dolina]] ({{ha|3712.14|m}}, vyhl. 1991) : [[Dolina Bielej vody kežmarskej (národná prírodná rezervácia)|Dolina Bielej vody]] ({{ha|1661.11|m}}, vyhl. 1991) : [[Furkotská dolina (národná prírodná rezervácia)|Furkotská dolina]] ({{ha|842.43|m}}, vyhl. 1991) : [[Javorová dolina (národná prírodná rezervácia)|Javorová dolina]] ({{ha|2250.89|m}}, vyhl. 1991) : [[Juráňova dolina (národná prírodná rezervácia)|Juráňova dolina]] ({{ha|434.32|m}}, vyhl. 1974) : [[Kotlový žľab]] ({{ha|70.77|m}}, vyhl. 1926) : [[Kôprová dolina (národná prírodná rezervácia)|Kôprova dolina]] ({{ha|3220.92|m}}, vyhl. 1991) : [[Mengusovská dolina (národná prírodná rezervácia)|Mengusovská dolina]] ({{ha|1612.96|m}}, vyhl. 1991) : [[Mlynická dolina (národná prírodná rezervácia)|Mlynická dolina]] ({{ha|704.29|m}}, vyhl. 1991) : [[Mních (národná prírodná rezervácia)|Mních]] ({{ha|74.75|m}}, vyhl. 1981) : [[Mokriny]] ({{ha|882.82|m}}, vyhl. 1981) : [[Mraznica (národná prírodná rezervácia)|Mraznica]] ({{ha|159.8|m}}, vyhl. 1991) | : [[Osobitá (národná prírodná rezervácia)|Osobitá]] ({{ha|457.98|m}}, vyhl. 1974) : [[Pramenište]] ({{ha|45.57|m}}, vyhl. 1991) : [[Roháčske plesá (národná prírodná rezervácia)|Roháčske plesá]] ({{ha|451.66|m}}, vyhl. 1974) : [[Sivý vrch (národná prírodná rezervácia)|Sivý vrch]] ({{ha|112.67|m}}, vyhl. 1974) : [[Skalnatá dolina (národná prírodná rezervácia)|Skalnatá dolina]] ({{ha|1069.05|m}}, vyhl. 1991) : [[Slavkovská dolina (národná prírodná rezervácia)|Slavkovská dolina]] ({{ha|979|m}}, vyhl. 1991) : [[Studené doliny]] ({{ha|2222.41|m}}, vyhl. 1991) : [[Suchá dolina (národná prírodná rezervácia)|Suchá dolina]] ({{ha|1585.54|m}}, vyhl. 1993) : [[Štôlska dolina (národná prírodná rezervácia)|Štôlska dolina]] ({{ha|739.96|m}}, vyhl. 1991) : [[Tichá dolina (národná prírodná rezervácia)|Tichá dolina]] ({{ha|5966.64|m}}, vyhl. 1991) : [[Uhlištiatka]] ({{ha|385.51|m}}, vyhl. 1991) : [[Važecká dolina (národná prírodná rezervácia)|Važecká dolina]] ({{ha|1185.86|m}}, vyhl. 1991) : [[Velická dolina (národná prírodná rezervácia)|Velická dolina]] ({{ha|1217.22|m}}, vyhl. 1991) |} * ''Národné prírodné pamiatky'' : [[Belianska jaskyňa]] (vyhl. 1979) : [[Brestovská jaskyňa]] (vyhl. 1979) : [[Javorinka (jaskyňa)|Javorinka]] (vyhl. 2001) * ''Prírodné rezervácie'' {| | : [[Bor (prírodná rezervácia)|Bor]] ({{ha|133.61|m}}, vyhl. 1991) : [[Brezina (prírodná rezervácia)|Brezina]] ({{ha|1.16|m}}, vyhl. 1991) : [[Čikovská]] ({{ha|6.2|m}}, vyhl. 1991) : [[Fľak]] ({{ha|37.93|m}}, vyhl. 1991) : [[Goliašová]] ({{ha|27.29|m}}, vyhl. 1991) : [[Grapa (prírodná rezervácia)|Grapa]] ({{ha|40.86|m}}, vyhl. 1991) : [[Hrádok nad Pavúčou dolinou]] ({{ha|105.1|m}}, vyhl. 1991) | : [[Mačie diery]] ({{ha|45.61|m}}, vyhl. 1991) : [[Pavlová (prírodná rezervácia)|Pavlová]] ({{ha|58.61|m}}, vyhl. 1991) : [[Pod Črchľou]] ({{ha|31.82|m}}, vyhl. 1991) : [[Poš]] ({{ha|20.82|m}}, vyhl. 1991) : [[Rašelinisko (prírodná rezervácia)|Rašelinisko]] ({{ha|0.32|m}}, vyhl. 1991) : [[Surovec (chránené územie)|Surovec]] ({{ha|31.75|m}}, vyhl. 1991) : [[Úplazíky]] ({{ha|31.19|m}}, vyhl. 1974) |} == Problémy == Začiatkom roka 2010 sa začali objavovať informácie o tom, že v Tatrách je potrebné prehodnotiť ochranné pásma. Prispeli k tomu i udalosti akými bol turnaj v [[konské pólo|konskom póle]] uskutočnený na zamrznutej hladine [[Štrbské pleso|Štrbského plesa]], ktoré sa nachádza v najvyššom stupni ochrany prírody.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Konské pólo na ľade. Zábava pre miliardárov | url = http://hnonline.sk/c1-40385840-konske-polo-na-lade-zabava-pre-miliardarov | dátum vydania = 6.2.2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 27.2.2010 | vydavateľ = hnonline.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> == Panorámy == {{Široký obrázok|Strbske pleso panorama 137.jpg|800px|Panoráma zo Štrbského Plesa}} {{Široký obrázok|Batizovská dolina (Panoráma).JPG|800px|Panoráma [[Batizovská dolina|Batizovskej doliny]]}} {{Široký obrázok|Panorama z Rysow.jpg|800px|Panoráma z [[Rysy (vrch)|Rysov]]}} == Pozri aj == * [[Tatrzański Park Narodowy]] == Referencie == <references /> == Zdroje == * {{Citácia elektronického dokumentu|url=http://spravatanap.sk/web/index.php/2012-08-24-09-58-41/flora-tatier|titul=Flóra TANAPu|vydavateľ=Správa [[TANAP]]u|dátum prístupu=2013-08-22|url archívu=https://web.archive.org/web/20131007214833/http://spravatanap.sk/web/index.php/2012-08-24-09-58-41/flora-tatier|dátum archivácie=2013-10-07}} * {{Citácia elektronického dokumentu|url=http://spravatanap.sk/web/index.php/2012-08-24-09-58-41/fauna-tatranskeho-narodneho-parku|titul=Fauna TANAPu|vydavateľ=Správa [[TANAP]]u|dátum prístupu=2013-08-22|url archívu=https://web.archive.org/web/20140727181447/http://spravatanap.sk/web/index.php/2012-08-24-09-58-41/fauna-tatranskeho-narodneho-parku|dátum archivácie=2014-07-27}} * {{Citácia knihy|titul=Vysoké Tatry 1:25 000|vydavateľ=TATRA PLAN|rok 2010|vydanie=6. vydanie}} * {{Preklad|de|Tatra-Nationalpark (Slowakei)|115701101}} {{Tatry}} {{Národné parky na Slovensku}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Tatranský národný park| ]] [[Kategória:Národné parky na Slovensku|Tatranský národný park]] [[Kategória:Územia európskeho významu na Slovensku]] [[Kategória:Biosférické rezervácie na Slovensku]] [[Kategória:Chránené územia v okrese Kežmarok]] [[Kategória:Chránené územia v okrese Liptovský Mikuláš]] [[Kategória:Chránené územia v okrese Poprad]] [[Kategória:Chránené územia v okrese Tvrdošín]] k1nf78udke1a99ysv41avlcf0pdxou5 8215787 8215786 2026-05-18T06:22:42Z ~2026-29737-24 295232 8215787 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Protected Area <!-- *** Heading *** --> | name = Tatranský národný park | other_name = | category = [[Národný park]] <!-- *** Image *** --> | image = Gerlachovsky stit from Velicka dolina.jpg | image_caption = [[Gerlachovský štít]] z [[Velická dolina|Velickej doliny]] <!-- *** Symbols *** --> | symbol = <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = [[Žilinský kraj|Žilinský]], [[Prešovský kraj|Prešovský]] | district = [[Okres Liptovský Mikuláš|Liptovský Mikuláš]], [[Okres Poprad|Poprad]],<br/> [[Okres Tvrdošín|Tvrdošín]], [[Okres Kežmarok|Kežmarok]]| | commune = | municipality = <!-- *** Family *** --> | parent = | range = | city = | landmark = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = | prominence = | lat_d =49| lat_m =10 | lat_s =0 | lat_NS = S | long_d =20 | long_m =10 | long_s =0 | long_EW = V | highest = [[Gerlachovský štít]] | highest_elevation = 2654.4 | highest_lat_d = | highest_lat_NS = S | highest_long_d = | highest_long_EW = V | lowest = | lowest_elevation = 710 | lowest_lat_d = | lowest_long_d = <!-- *** Dimensions *** --> | length = | length_orientation = | width = | width_orientation = | area = 738 | area1 = 307 | area1_type = ochranné pásmo <!-- *** Features *** --> | geology = | orogeny = | period = | biome = les | biome_share = 66.6 | plant = | animal = <!-- *** History & management *** --> | established = 1. január [[1949]] | established1 = | established1_type = | management = Správa TANAP | management_label = Správa NP | management_location = [[Tatranská Lomnica ]], č. 66, 05960 Vysoké Tatry | management_location_type = Sídlo správy | management_location_label = Sídlo správy NP | management_lat_d = | management_long_d = <!-- *** Acess *** --> | visitation = | discovery = | ascent = <!-- *** Codes *** --> | code = <!-- *** UNESCO etc. *** --> | category_iucn = <!-- *** Free fields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = Relief Map of Slovakia.png | map_caption = Poloha v rámci Slovenska | map_background = | map_locator = Slovensko-reliéf <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = [https://www.tanap.sk/sprava-np/ tanap.sk] <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Tatranský národný park''' (skratka '''TANAP''') je jeden z deviatich národných parkov na Slovensku a je zároveň najstarší [[národný park]] na Slovensku. Nachádza sa na severe [[Stredné Slovensko|stredného]] a [[Východné Slovensko|východného Slovenska]] v [[Tatry|Tatrách]]. Je určený na ochranu časti [[Západné Tatry|Západných Tatier]] a [[Východné Tatry|Východných Tatier]]. Bol založený 1. januára 1949 a o päť rokov neskôr sa vytvoril národný park aj na poľskej strane Tatier s názvom [[Tatrzański Park Narodowy|Tatrzański Park Narodowiy]]. Spolu s poľským národným parkom sú Vysoké Tatry od roku 1993 Biosferickou rezerváciou [[UNESCO]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Biosférické rezervácie v SR | url = http://enviroportal.sk/indikatory/detail.php?kategoria=210&id_indikator=2606 | dátum vydania = 2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2010-01-14 | vydavateľ = SAŽP | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20130927070331/http://www1.enviroportal.sk/indikatory/detail.php?kategoria=210&id_indikator=2606 | dátum archivácie = 2013-09-27 }}</ref> Správa národného parku sídli vo Svite a v [[Liptovský Mikuláš|Liptovskom Mikuláši]]. Má rozlohu {{km2|738}} a jeho ochranné pásmo {{km2|307}}, dokopy {{km2|1045}}. Park obsahuje {{km|600|m}} turistických chodníkov a 16 označených a udržiavaných cyklistických chodníkov. Na vlastnom území Tatranského národného parku sa chránia najmä horské a vysokohorské rastliny ako sú napríklad porasty [[Borovica horská|kosodreviny]] alebo [[plesnivec alpínsky]]. Zo vzácnych živočíchov tu žijú [[orol skalný]], [[medveď hnedý]], [[kamzík vrchovský tatranský]] alebo [[svišť tatranský]]. Dve tretiny chráneného územia pokrývajú [[Smrek obyčajný|smrekové]] alebo smrekovo-[[Jedľa (rod)|jedľové]] lesy. Od roku 1993 patrí (spolu s poľským TNP) medzi jednu zo štyroch slovenských [[Biosférická rezervácia|biosférických rezervácií]] programu [[UNESCO]] ''Človek a biosféra''. Na území Vysokých Tatier sa nachádza najvyšší vrch Vysokých Tatier, [[Zoznam dvojtisícoviek na Slovensku|Slovenska]] a [[Karpaty|Karpát]], [[Gerlachovský štít]] ({{mnm|2654.4}}) a symbol Slovenska [[Kriváň (vrch v Tatrách)|Kriváň]] ({{mnm|2494.7}}). Najvyšším vrchom Západných Tatier je [[Bystrá (vrch v Západných Tatrách)|Bystrá]] ({{mnm|2248}}) a Belianskych Tatier je [[Havran (vrch v Tatrách)|Havran]] ({{mnm|2152}}). Park je charakteristický aj výskytom vyše 100 [[Zoznam plies vo Vysokých Tatrách|plies]] a niekoľkých [[vodopád]]ov. Najväčšie a najhlbšie z tatranských plies (na území Slovenska) je [[Veľké Hincovo pleso]] (plocha {{ha|20.08|m}}, hĺbka {{m|53.7|m}}), najvyššie položené je [[Modré pleso]] ({{mnm|2192}}). Najčastejšie navštevovanými sú Štrbské a Popradské pleso. Jediná verejnosti prístupná jaskyňa je [[Belianska jaskyňa]]. == História == === Začiatky poznávania prírody === Záujem o poznávanie tatranskej prírody bol v dávnych dobách podmieňovaný zvedavosťou prvých návštevníkov vysokohorského prostredia a veľmi rýchlo aj hospodárskou aktivitou. Bylinkári, hľadači pokladov, baníci, pytliaci, poľovníci a mnohí iní mali voľné pole pôsobnosti a dokonale to využívali. Svet poznal Vysoké Tatry ako „Snežné hory“. Chýr o nich sa odzrkadľoval stále častejšie v dobovej tlači. O prírodu sa začali zaujímať bádatelia. Prvú vytlačenú zmienku o nich prinieslo dielo Juraja Wernhera ''De admirandis Hungariae aquis hipomnemation'' (Bazilej, 1549). Už v tom čase do Tatier sa vyberali profesori a študenti [[Evanjelické lýceum (Kežmarok)|kežmarského lýcea]], ktorí sa snažili poznávať prírodu a zbierať prírodniny pre školské kabinety. O prvú geografickú charakteristiku Tatier sa pokúsil kežmarský matematik a astronóm [[Dávid Fröhlich]] v diele ''Medulla geographiae practicae'' (Bardejov, 1639) a v príručke ''Bibliotheca, seu Cynosura peregrinantium'' (Ulm, 1643). Najviac zmienok o Vysokých Tatrách v literatúre 17. storočia zanechal kežmarský študent [[Daniel Speer]] v dobrodružnom cestopise ''Ungarischer oder Dacianischer Simplicissimus'' (Ulm, 1683).<ref name="TANAP">{{Citácia knihy | priezvisko = Vološčuk | meno = Ivan | priezvisko2 = a kolektív | meno2 = | titul = Tatranský národný park| vydavateľ = Gradus | miesto = | rok = 1994 | isbn = 80-901392-4-8 | jazyk = }}</ref> === Prvé vedecké práce === Na rozhraní 17. a 18. storočia poznatky o Tatrách publikovali traja kežmarskí Buchholtzovcy. [[Juraj Buchholtz (1643)|Juraj Buchholtz]] st. vydal monoggrafiu Das weit und breit erschollene Ziepser–Schnee–Gebürg, ktorá vyšla tlačou až v roku [[1899]], ale jej rukopis z roku [[1719]] čítali a využívali mnohí učenci, medzi nimi aj [[Matej Bel]]. Nevydaný denník [[Juraj Buchholtz (1688)|Juraja Buchholtza]] ml. ''Itinerarium Buchholtzianum cum Diario'' je uložený v archíve Pamätníka literatúry [[Matica slovenská|Matice slovenskej]] v [[Martin]]e. Prírodou sa zaoberal [[Jakub Buchholtz]], ktorý využíval dielo svojich predkov a okrem iného zhodnotil činnosť cisárskej mineralogickej komisie z roku [[1751]], ktorá skúmala minerály vo Vysokých a Západných Tatrách. Prírodu skúmal veľkoslavkovský farár [[Tomáš Mauksch]], kežmarský pedagóg Juraj Bohuš, ktorí nové poznatky aj publikovali.<ref name=" TANAP" /> Mnohé publikované výsledky prírodovedeckých skúmaní zaujali zahraničných bádateľov. Mineralogickým štúdiám sa venoval Nemec Johan Fichtel, Poliak [[Stanisław Staszic]], Francúz François Sulpice Beudant, Švéd [[Göran Wahlenberg]], Angličan [[Robert Townson]], Nemec Albrecht Sydow, významným prínosom prispel pražský vysokoškolský pedagóg Karel Kořístka a mnohí iní. Popularita Tatier rástla ďalšími návštevami a dielami propagátorov turistiky a bádateľov, ktorí skúmali zver. O to sa pokúsil Camillo Morgan v diele ''Die Hohe Tatra und ihre Jagdfauna'' (Viedeň, 1910). Prvú populárno–vedeckú charakteristiku živej a neživej prírody spracoval Wiktor Kuźniar v diele ''Z przyrody Tatr'' (Krakov, 1910). K nim sa pridávali ďalší popularizátori v medzivojnovom období. Napríklad Eugeniusz Romer v diele ''Jak powstały Tatry?'' (Ľvov, Varšava, 1934), Józef Szaflarski a iní. Medzi nimi Antonín Bečvař, [[Ivan Bohuš]], Milič Blahout, Jan Šmarda, Anton Droppa, Ivan Houdek, Zofia Radwańska-Paryska a jej manžel, Július Somora, Józef Fudakowski, mnohí iní vedci, lekári, novinári, fotografovia.<ref name=" TANAP" /> Za prvých zoológov, ktorí skúmali poľskú i našu časť Vysokých Tatier možno pokladať známych vertebrotológov J.H. Blasiusa, A. Kayserlinga a G. Hartlauba. V roku [[1835]], keď navštívili Tatry, boli ešte študenti. V Tatrách boli asi tri týždne a svoje poznatky vydal Hartlaub knižne v roku [[1900]]. Koncom 19.storočia začalo vychádzať monumentálne dielo ''Fauna Regni Hungariae'', v ktorom boli spracované jednotlivé živočíšne skupiny. Postupne vychádzali desiatky ďalších cenných vedeckých prác, ktoré mapovali život kamzíkov, svišťov a ďalších živočíchov. K nim sa pridávali diela vedcov skúmajúcich [[Ichtyofauna|ichtyofaunu]], bezstavovce, stavovce a diela botanikov.<ref name=" TANAP" /> === Začiatky ochrany prírody === Ochrana prírody v stredoveku bola neznámym pojmom. Donačné listiny uhorských panovníkov nezaväzovali majiteľov pozemkov, aby chránili prírodu. Tí však v rámci svojich majetkových aktivít vydávali rôzne zákazy a príkazy regulujúce ťažbu v lesoch, rybolov a odstrel zveri. Napríklad [[Turzovci]] na [[Orava (región)|Orave]] skoncovali so živelným drancovaním a premenou lesov na pasienky, keď v roku [[1615]] [[Valasi (severné Karpaty)|valaským kolonistom]] na oravskom panstve obmedzili početné stavy oviec a určili hájnikov na ochranu lesov v blízkosti pasienkov. Začiatky cieľavedomej ochranárskej činnosti možno datovať do poslednej tretiny 19. storočia po založení [[Uhorský karpatský spolok|Uhorského karpatského spolku]]. Jeho členovia si vytýčili za cieľ hájiť [[Kamzík vrchovský tatranský|kamzičiu]] zver. Riaditeľ kúpeľov v Starom Smokovci [[Eduard Blasy]] sa zaslúžil v roku [[1881]] o založenie prvého poľovníckeho ochranného spolku a v roku [[1883]] o úpravu hájenia kamzičej zveri. O ochrane [[Svišť tatranský|svišťov]] sa hovorilo v roku [[1880]]. Členovia Sliezskej sekcie spolku sa v roku [[1888]] zaviazali propagovať ochranu motýľa [[Jasoň červenooký|jasoňa]] (Parnassius apollo). O zarybňovanie tatranských potokov sa starala rybárska komisia spolku. Naopak veľa pozornosti však členovia spolku nevenovali iným druhom zvierat, napríklad medveďom, rysom, ktorých odstrel dokonca hodnotili priaznivo. O to viac spolok podporoval import cudzokrajných zvierat ako boli [[Jeleň americký|jelene vapiti]], [[Zubor americký|zubry]], [[Capra (rod)|kozorožce]], ktoré vypúšťalo do prírody knieža [[Christian Hohenlohe|Hohenlohe]]. Veľké škody v lesoch robili poľskí pytliaci.<ref name=" TANAP" /> === Aktívny Uhorský karpatský spolok === Najviac úsilia venoval Uhorský karpatský spolok na likvidáciu alebo aspoň na reguláciu výpasu dobytka z podtatranských obcí v okolí tatranských osád a v [[Kvetnica (dolina)|Kvetnici]], ktorá je časťou [[Velická dolina|Velickej doliny]]. Dokonca si túto časť Tatier v roku [[1876]] prenajal a do roku [[1888]] čelil veľkému náporu urbárskych pastierov, ktorí sa neustále domáhali práva na pasenie. V rámci druhovej ochrany tatranskej flóry venoval spolok najviac pozornosti [[Plesnivec alpínsky|plesnivcu]] (Leontopodium alpinum), ktorý bol výhodným obchodným artiklom, a tým aj najviac ohrozený. Keďže vedel, kde všade kšeftári plienia túto vzácnu rastlinu usiloval sa hľadať východisko v pestovaní a rozmnožovaní plesnivca v záhradníctvach a v pokusnom presádzaní do Vysokých Tatier. Podobne ako nenamietal proti dovozu cudzokrajných zvierat, súhlasil s importom a aklimatizáciou dovezených cudzokrajných rastlín, napríklad [[rododendron]]ov (Rhododendron hirsutum) z rakúskych Álp v rokoch [[1880]]{{--}}[[1882]] v [[Dolina siedmich prameňov|Doline siedmych prameňov]] a na [[Muráň (vrch v Tatrách)|Muráni]], v rokoch [[1889]]{{--}}[[1890]] vo Velickej doline a vo [[Veľká Studená dolina|Veľkej Studenej doline]] aj na [[Slavkovský štít|Slavkovskom štíte]]. Lesný zákon č. XXXI/1879, bol prijatý v roku 1879 a platný od 1. júla 1880. Uhorský karpatský spolok pozorne sledoval jeho uplatňovanie a konštatoval jeho nedodržiavanie vo Vysokých Tatrách. Dôsledne bojoval za vyhlásenie lesov v klimatických osadách za úplne chránené. Zasadzoval sa o ochranu [[Borovica limbová|limby]] (Pinius cembra). Od roku [[1900]] sa spolok usiloval o zriadenie botanickej záhrady na území Tatier. Výstavba meškala pre nedostatok finančných prostriedkov, neskôr jej zriadenie znemožnila vojna. Mala byť v [[Tatranská Lomnica|Tatranskej Lomnici]] nad Kúpeľným domom.<ref name=" TANAP" /> === Prínos československých vedcov === Ochrana Vysokých Tatier formou rezervácie alebo národného parku bola za [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]] neznáma. Na poľskej strane však boli zaznamenané významnejšie aktivity. Po katastrofálnej povodni na poľskom [[Podhalie|Podhalí]] v roku [[1884]] predložil Gustaw Lettner projekt záchrany tatranských lesov ako celku. V roku [[1887]] bolo založené [[Poľský turisticko-vlastivedný spolok|Towarzystwo Tatrzańskie]] – (Tatranská spoločnosť) na záchranu poľských Tatier. Boguslaw Królikowski v roku 1888 navrhoval vyhlásenie poľských Tatier za národný park.<ref name=" Pacl ">{{Citácia periodika |meno= Juraj|priezvisko= Pacl|titul= Tatranský národný park: Mýty a fakty|periodikum= Tatry |ročník=XXXXVII. |číslo=6|strany=8 – 11}}</ref> Uhorsko nemalo v tom čase nijaký štátny orgán na ochranu prírody. Po vzniku [[Česko-Slovensko|Československej republiky]] ochranu pamiatok a prírody dostalo do kompetencie Ministerstvo školstva a národnej osvety. Bohaté skúsenosti v tomto smere mali Zdeněk Wirth a generálny konzervátor Rudolf Maximovič. Na [[Karlova univerzita|Karlovej univerzite]] v Prahe bol v roku 1919 zriadený lektorát ochrany prírody, kde účinkovali Ján Svatopluk Procházka a potom [[Karel Domin]]. V roku [[1920]] na [[České vysoké učení technické v Praze|Českom vysokém učení]] sa angažoval Rudolf Maximovič. V roku 1919 bol v Bratislave zriadený Vládny komisariát pre ochranu pamiatok na Slovensku, ktorý viedol arch. [[Dušan Jurkovič]] a potom Dr. Ján Hofman. Príkladom pre nové iniciatívy boli už zriadené národné parky v americkom Yellowstone (1872), Sweizer Nationalpark (1914) a iné. Vysoká vedecká úroveň československých prírodovedcov zaručovala, že ochrana prírody bude v dobrých rukách. Jedinou hlavnou prekážkou bol zatiaľ len pripravovaný zákon o prírode, v ktorom by bola presne definovaná kategória ochrany ''národný park''. Preto sa predbežne používal termín ''prírodná rezervácia''.<ref name="Pacl" /> V roku [[1920]] Ministerstvo školstva a národnej osvety poverilo Jiřího Jandu a Emila Bayera zoologickým výskumom vo Vysokých a Belianskych Tatrách. Janda výskum zakončil návrhom na vyhlásenie vtáčích rezervácií a Bayer návrhom na ochranu kamzíkov a vyhlásenie rezervácie. Janda navrhol vtáčie rezervácie, ktoré mali tvoriť [[Mlynická dolina]], [[Mengusovská dolina]], [[Zlomiská]] od [[Ostrva|Ostrvy]] až po Rinčový potok, [[Javorová dolina (Vysoké Tatry)|Javorová dolina]] vrátane bočných odnoží ohraničená hrebeňom Belianskych Tatier od Muráňa až po [[Ždiarska vidla|Ždiarsku vidlu]] s prepojením na hlavný hrebeň Vysokých Tatier v [[Kopské sedlo|Kopskom sedle]]. Uvažovalo sa o masíve [[Gerlachovský štít|Gelachovského štítu]] a o [[Kotlina Piatich spišských plies|Kotline Piatich spišských plies]]. Keďže tieto navrhované pásma ochrany prírody zasahovali do súkromného panstva kniežaťa [[Christian Hohenlohe|Chriastiana Krafta Hohenlohe]], bol potrebný jeho súhlas, ktorý knieža dalo. Emil Bayer mal zložitejšiu situáciu. Početné stavy kamzíkov boli zdecimované vojnou a pytliakmi. Ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska a Zemské vojenské veliteľstvo preto vydalo v roku [[1921]] vyhlášku, ktorá zakazovala lov kamzíkov vo Vysokých Tatrách na dobu 10 rokov, ktorý sa v roku [[1924]] rozšíril na Belianske a [[Západné Tatry]]. Botanický výskum organizoval so svojimi žiakmi Karel Domin. Dr. Josef Dostál sa venoval výskumu na Liptovských holiach, Dr. Vladimír Krajina vo Vysokých Tatrách a v [[Nízke Tatry|Nízkych Tatrách]] Dr. Pavel Silinger. V roku 1921, ešte pred uzákonením ochrany kamzíkov dostal zámer zriadiť Tatranský národný park reálnu podobu. Dr. Ján Hofman zvolal v roku 1921 do [[Bratislava|Bratislavy]] konferenciu, ktorá mala prerokovať a schváliť plán ochrany prírodných pamiatok na Slovensku. Kompletný projekt vypracoval Rudolf Maximovič, ale L. Navrátil, riaditeľ Štátnych lesov a majetkov v [[Liptovský Hrádok|Liptovskom Hrádku]], predložil návrh na vyhlásenie Vysokých a Belianskych Tatier za národný park alebo rezerváciu. Južnú hranicu mala tvoriť [[Košicko-bohumínska železnica]]. Navrhované územia mali rozlohu {{km2|882|m}}. Návrh bol prijatý. === Roky 1919 – 1944 === Počas [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] tatranská príroda utrpela značné škody. Lesy boli zanedbané, rozmohli sa krádeže dreva. Pastieri necitlivo vypásali porasty, ktoré navyše trpeli kôrovcovou kalamitou. Voľnú ruku mali pytliaci, ktorí narobili veľké škody. V rokoch 1919 – 1921 pokračovali prípravy smerujúce k vyhláseniu Tatranského národného parku. Navrátilov projekt bol prepracovaný. Územie navrhovaného národného parku bolo zväčšené o Liptovské hole, zmenou bolo to, že severnú a južnú hranicu parku mala tvoriť [[Cesta Slobody]]. Západná a severozápadná hranica mala prechádzať okrajom [[Suchá dolina (važecká)|Suchej doliny]] na hrebeň [[Oravská Magura|Oravskej Magury]]. Po vojne zanikol [[Uhorský karpatský spolok]]. Niektoré jeho činnosti prevzal novovytvorený nemecký Karpatenverein a [[Klub československých turistov]], ktorý sa chcel venovať turistickej ochrane prírody. Druhovú ochranu prírody zabezpečovali celoštátne úpravy, ale aj miestne normy, ktoré boli špecificky orientované na Vysoké Tatry. Celoštátna ochrana medveďa bola vyhlásená až v roku [[1932]]. Na Orave však bol chránený už od roku 1921. V roku 1921 bola vydaná norma na ochranu plesnivca. K nej sa ešte v tom istom roku pridali župné úrady v [[Levoča|Levoči]] a v [[Liptovský Mikuláš|Liptovskom Mikuláši]], ktoré vydali osobitné nariadenia na ochranu kamzíka, svišťa a plesnivca. Od roku 1922 viedol Referát pamiatkovej služby Ministerstva školstva a národnej osvety konzervátor Rudolf Maximovič, priekopník a zakladateľ ochrany prírody v novej Československej republike. Až do roku 1938 bol jediným pracovníkom tohto referátu. Krátko po tom, ako bol zriadený tento referát, poslanec J.V. Stejskal navrhol prvú osnovu zákona na komplexnú ochranu prírody a zriaďovanie národných parkov a prírodných rezervácií. Národné zhromaždenie návrh zamietlo pre námietky majiteľov pôdy. Aj napriek tomu sa podarilo presadiť špecializované rezervácie pre kamzičiu zver v [[Kôprová dolina|Kôprovej doline]] s [[Nefcerka|Nefcerkou]] a v [[Zlomiská]]ch. Ďalšie navrhované rezervácie neboli schválené. === Krakovský protokol === Poľské územné nároky vyvolávali politickú neistotu. Rozhodnutie Rady [[Spoločnosť národov|Spoločnosti národov]] a [[Medzinárodný súdny dvor|Medzinárodného súdneho]] dvora 12. marca [[1924]] definitívne pričlenilo Javorinu ([[Tatranská Javorina|Tatranskú Javorinu]]) do územia Československa. V [[Krakov]]e od 25. apríla do 6. mája 1924 prebiehalo rokovanie delimitačných komisárov, ktoré bolo zavŕšené [[Česko-slovensko-poľský spor o Oravu a Spiš|medzinárodnou zmluvou]]. Príloha protokolu tejto zmluvy bola zameraná na otázky turistickej konvencie v oblasti Vysokých Tatier a o zriadení pohraničného národného parku. Bola to dôležitá podpora nových československých orgánov v úsilí o uzákonenie národného parku, ktorá mala začiatok už v roku 1919 po vzniku Československa.<ref name="Pacl" /> === Vojnové prekážky === Československí a poľskí ochranári zvyšovali úsilie zamerané na spoločného cezhraničného národného parku. Spresňovali organizačné a vedecké zásady na vytvorenie pohraničnej rezervácie a pripravovali uzavretie bilaterálnej turistickej konvencie. Definitívnu podobu získal projekt na stretnutí vedeckých expertov 8.-9. decembra 1925 v Krakove. Park mal byť zriadený zákonmi oboch štátov a zásadné otázky jeho správy a prevádzky sa mali riešiť medzištátne. Správu parkov mali vykonávať ''parkové komisie''. Službu v teréne mala vykonávať ''parková stráž''. Keď bol tento návrh uverejnený okamžite sa zdvihla vlna protestov majiteľov pozemkov. Kriticky sa k nemu stavali vojenské a poľovnícke kruhy. Najviac ho podporovali turistické organizácie. Posledné znenie projektu bolo spracované v roku [[1936]]. Po skončení pripomienkového konania bol začiatkom roku [[1938]] predložený vládny návrh uznesenia o Zriadení národného parku vo Vysokých Tatrách. Mníchovské udalosti, i poľská armáda, ktorá v roku 1938 obsadila všetky bývalé sporné územia–[[Tešínsko]], časť [[Kysuce|Kysúc]], [[Orava|Oravy]], Javorinu vrátane [[Bielovodská dolina|Bielovodskej doliny]] a [[Javorová dolina (Vysoké Tatry)|Javorovej doliny]] a dediny na poľskom území, kde žila slovenská menšina. Obsadenie časti Tatier Poľskom, vybudovanie nemeckých delostreleckých pozícií na hrebeni Belianskych Tatier, partizánske akcie, boli dostatočným dôvodom, aby sa štátne orgány [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] už nezaoberali prípravou vyhlásenia národného parku.<ref name=" TANAP" /> === Nová cesta k uzákoneniu === [[Súbor:Tatranska Lomnica 0478.jpg|right|thumb|[[Múzeum Tatranského národného parku]] v [[Tatranská Lomnica|Tatranskej Lomnici]]]] Po skončení [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] sa opäť začalo diskutovať o vytvorení národného parku. V časopise [[Krásy Slovenska]] sa objavil Najnovší projekt Tatranského národného parku. Zverejnil ho slovenský botanik Ján Futák. Išlo o aktualizovanú a doplnenú mutáciu štúdie Prípravnej komisie pre zriadenie parku z roku 1936. Začiatkom roku 1946 Zbor povereníkov ustanovil komisiu, ktorá mala pripraviť osnovu nariadenia Slovenskej národnej rady o Tatranskom národnom parku. V roku 1947 bolo územie Vysokých Tatier vyčlenené z katastrov podtatranských obcí a tatranské obce spolu s nimi [[Ždiar]] a Javorina boli zahrnuté pod Jednotný národný výbor so sídlom v [[Starý Smokovec|Starom Smokovci]]. Nastala situácia, keď prípravu zákona o národnom parku pripomienkoval len jeden administratívny orgán. Úpravou vlastníckych pomerov v duchu socialistickej legislatívy bez odškodnenia postihnutých odpadli všetky prekážky zo strany majiteľov pôdy, ktorí dovtedy boli najväčšími odporcami zriadenia národného parku. Národná rada 18. decembra 1948 prijala zákon o Tatranskom národnom parku. Novozriadenú organizáciu riadila spočiatku pri Lesnom závode Vysoké Tatry v Tatranskej Lomnici vytvorená Dočasná správa Tatranského národného parku. Po reorganizácii vznikla Správa Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici. Správu národného parku v ďalších rokoch upravovali mnohé novely zákona, nariadenia a uznesenia štátnych a zákonodarných orgánov.<ref name=" TANAP" /> == Novodobé míľniky TANAPu == * [[1952]] – nariadením Sboru povereníkov č.5/1952 vznikla zlúčením Dočasnej správy TANAPu a Správy lesného hospodárstva Vysoké Tatry Správa Tatranského národného parku so sídlom v [[Tatranská Lomnica|Tatranskej Lomnici]]. Riadil ju lesnícky rezort. Toto nariadenie rozdelilo vlastné územie na štyri zóny – prísne rezervácie, čiastočné rezervácie, intravilány tatranských osád a obrábané poľnohospodárske pozemky. * [[1952]] – zriadenie Poradného zboru pre veci TANAPu. * [[1953]] – zriadenie Výskumnej stanice TANAPu v Tatranskej Lomnici. * Ešte v roku 1953 sa naposledy páslo v [[Tichá dolina (Vysoké Tatry)|Tichej]] a [[Kôprová dolina|Kôprovej doline]] 1760 oviec a 200 kusov dobytka. [[Rakúsy (okres Kežmarok)|Rakúsy]] a [[Spišská Belá]] pásli v [[Belianske Tatry|Belianskych Tatrách]] 1361 oviec. Začala sa postupná likvidácia pastvy, ktorá bola dokončená v roku 1955. Bol to jeden z najväčších úspechov ochrany prírody v prvých rokoch existencie národného parku. * [[1957]] – zriadenie Múzea TANAPu v Tatranskej Lomnici. * 1957 – bola ustanovená profesionálna [[Horská služba]] TANAPu ako špeciálne tatranské pracovisko. * Správa [[Symbolický cintorín pri Popradskom plese|Symbolického cintorína pri Popradskom plese]] po niekoľkých rokoch „bezprizornosti“ sa postupne dostávala pod krídla Správy TANAPu. * [[1964]] – [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|Slovenská národná rada]] pod č. 14 23. januára 1964 schválila Koncepciu ochrany prírody a tvorby prírodného prostredia TANAPu. * [[1970]]{{--}}[[1973]] – pod odborným dohľadom vedcov z Výskumnej stanice TANAPu a v spolupráci s inými odborníkmi vznikol dokument ''Územný priemet funkcií z hľadiska ochrany prírody v širšej tatranskej oblasti'', ktorý tvoril podklad pri hodnotení nových investičných zámerov na území TANAPu a v širšom regióne Vysokých Tatier Podarilo sa tým zabrániť investičným aktivitám pri budovaní objektov cestovného ruchu v [[Roháčska dolina|Roháčskej doline]], na Kotlovej nad Podbanským, pri [[Veľké Hincovo pleso|Hincových plesách]] a na [[Patria (vrch vo Vysokých Tatrách)|Patrii]]. * Na prelome 70-tych a 80-tych rokoch 20. storočia boli uplatnené viacerí regulačné opatrenia smerujúce napríklad k uzávere a zrušeniu niektorých turistických chodníkov. * [[1979]] – po prvý raz sa ochrancovia prírody a turisti zúčastnili na akcii Čisté hory, ktorej cieľom bolo očistiť vysokohorskú prírodu od odpadkov. * [[1987]] – Nariadením vlády SSR č. 18/1987 boli [[Západné Tatry]] preradené z ochranného pásma do vlastného územia TANAPu. * [[1990]] – vláda Slovenskej republiky vydala ''Uznesenie č. 300/1990 Opatrenia na riešenie akútnych problémov TANAPu na obdobie 1990 - 1991''. * [[1991]] – ''Vyhláška č. 166 Slovenskej komisie pre životné prostredie'' zriaďuje na území TANAPu 37 štátnych prírodných rezervácií. * [[1991]] – vláda SR vydala uznesenie č. 658 z 19. novembra 1991, ktorým schválila ''Program starostlivosti o TANAP do roku 2000.'' Uplatňovali sa v ňom princípy diferencovanej ochrany prírody v závislosti od stavu jednotlivých ekosystémov. Boli popísané výškové zóny A, B,C a v nich ekologicko–funkčné priestory. Zámery sa nepodarilo dostatočne naplniť. * [[1993]] – Tatry ako dve biosférické rezervácie boli zaradené do programu [[Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru|UNESCO]] Človek a biosféra. UNESCO si v tomto programe vytýčilo úlohu sledovať stav a rozvoj jednotlivých území a ich prírody. V roku 2013 bolo konštatované, že v biosférickej rezervácii TATRY po 20 rokoch sa na území TANAPu zvýšil podiel zastavaných plôch, hospodárskych areálov, športovísk z 2.6 na 5.5 %. * [[1994]] – Slovenská národná rada schválila zákon 287/1994 o ochrane prírody a krajiny, ktorého aplikácia priniesla mnohé rozpory. V podstate bol zrušený zákon o TANAPe z roku 1948, ďalej bola zrušená Správa TANAPu a od 1. januára 1995 bola vytvorená nová organizácia Štátne lesy TANAPU (pod rezortom Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR). K redukcii náplne práce bývalej Správy TANAPu došlo až v marci 1996, kedy bola ustanovená nová Správa TANAPu ako súčasť nového subjektu – Správy národných parkov Slovenskej republiky, ktorú zriadilo Ministerstvo životného prostredia SR. Odvtedy riadenie prírody v TANAPe spôsobovalo nemálo problémov. Zásadné medzirezortné problémy nevyriešil ani nový zákon Národnej rady SR č. 534/2002 o ochrane prírody a krajiny. Proces zonácie nebol vyriešený ešte ani v roku [[2018]]. * [[2004]] – dňa 19. novembra 2004 prudké nárazy vetra o rýchlosti až {{km|230|m}}/hod poškodili v národnom parku 2030 tis. m³ lesných porastov na ploche viac než 12 tis. ha. Kalamitou v najväčšom rozsahu boli poškodené lesné porasty v pôsobnosti ochranných obvodov Štátnych lesov TANAP [[Dolný Smokovec]], [[Vyšné Hágy]] a [[Tatranská Lomnica]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.lesmedium.sk/casopis-letokruhy/2014/letokruhy-2014-07/ake-vyznamne-kalamity-v-poslednych-rokoch-postihli-nase-lesy|titul=Aké významné kalamity v posledných rokoch postihli naše lesy?|vydavateľ=lesmedium.sk|dátum vydania=Júl 2014|dátum prístupu=2023-02-10}}</ref> Najväčšie straty utrpeli pri pohrome štátne lesy (56,8 %), mesto Kežmarok (12,4 %) a mesto Spišská Belá (4,6 % výmery postihnutého územia). Zvyšok pripadá na osem pozemkových spoločenstiev bývalých urbarialistov podtatranských obcí (takmer 22 %), na niekoľko fyzických osôb (3,4 %) a cirkev (0,6 % výmery postihnutého územia).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.lesytanap.sk/sk/vetrova-kalamita/|titul=Vetrová kalamita 19. novembra 2004|vydavateľ=Správa TANAPu|dátum vydania=5. november 2005|dátum prístupu=2023-02-10}}</ref> V nasledujúcich rokoch porasty v prísne chránených prírodných rezerváciách poškodil podkôrny hmyz. Likvidácii poškodených porastov a ich obnove bránili ochranárske organizácie. Za obdobie od novembra [[2004]] do roku [[2016]] pribudlo v lesoch TANAPu toľko hektárov podkôrnikovej kalamity, koľko spôsobila novembrová víchrica v roku [[2004]].<ref name=" TANAP" /><ref name="Kollárová">{{Citácia knihy| priezvisko = Kollárová | meno = Zuzana | priezvisko2 = Janigová | meno2 = Ingrid a kolektív| titul = Mesto Vysoké Tatry, včera a dnes| redaktori = | vydanie = 1. | vydavateľ = Mesto Vysoké Tatry | miesto = | rok = 2017| počet strán = 559 | strany = | isbn= 978-80-89613-18-2| jazyk = po slovensky}}</ref> * [[2022]] – Národná rada SR svojim uznesením zo dňa 14. decembra 2021 novelizovala zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, v ktorom príspevková organizácia Štátne lesy Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici sa od 1. apríla 2022 zlučuje s príspevkovou organizáciou Správa Tatranského národného parku. Príspevková organizácia Štátne lesy Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici jej zlúčením s príspevkovou organizáciou Správa Tatranského národného parku 1. apríla 2022 zaniká. Sídlom novej Správy TANAPu sa stala [[Tatranská Lomnica]]. Stalo sa tak po takmer troch desaťročiach, keď vyvrcholilo úsilie ochrancov prírody zlúčiť pod jednu strechu dve organizácie, ktoré vznikli v roku [[1994]] po schválení kontroverzného zákona 287/1994 o ochrane prírody a krajiny. Štátne lesy TANAPu podľa neho spravovali štátne pozemky v oblasti Vysokých Tatier a Pienin a o ochranu prírody v týchto národných parkoch sa starala Správa TANAPu. Novela zákona dala novej Správe Tatranského národného parku, okrem iného, aj právnu subjektivitu.<ref>{{Citácia periodika |meno= Martina|priezvisko= Petránová|titul= Opäť pod jednou strechou|periodikum= Tatry |ročník=LXI. |číslo=3|strany=3 – 5}}</ref> === Návštevnosť TANAPu === Od roku [[1972]] sa pravidelne zisťuje dynamika návštevnosti územia TANAPu a jeho zaťaženia prostredia nad hornou hranicou lesa. V 70-tych rokoch 20. storočia sa vo vysokohorskom prostredí pohybovalo denne 16 – 20 tisíc návštevníkov. Vrchol bol dosiahnutý začiatkom 80. rokov (6. augusta [[1981]] – 26 250 osôb). Potom po roku 1989 bol zaznamenaný prudký pokles. Návrat k predošlému stavu bol zaznamenaný koncom 90. rokov. Rekordom je jeden augustový deň v roku [[2015]] – 24 120 návštevníkov. K najviac navštevovanejším patrí oblasť [[Hrebienok|Hrebienka]] a Studených dolín, [[Skalnaté pleso]], [[Popradské pleso]], [[Kriváň (vrch v Tatrách)|Kriváň]], [[Rysy (vrch)|Rysy]]. Monitoring zistil, že v jeden deň sa počas vrcholiacej letnej sezóny pohybuje na území TANAPu 60 tisíc návštevníkov. V TANAPe je hustota turistických chodníkov {{km|0.89|m}}/km².<ref name="Kollárová" /> '''Návštevnosť v atraktívnych lokalitách''' {| class="wikitable" |- ! Lokalita!! 30.7.1976 !! 21.7.1988 !! 4.8.1998 !! 9.8.2000!!13.8.2010 !! 11.8.2015!! 9.8.2016 !! 2.8.2017 !! 7.8.2018 |- | [[Podbanské]] || 45|| 36 || 65 || nez || 32 || nez ||43 || nez || nez |- | [[Predné Solisko]]||2481 || 3590|| 1200 || 1935|| nez |nez|| nez|| 1703 || 1271|| 1482 |- | [[Rysy (vrch)|Rysy]]|| 537|| 732|| nez|| 1248|| 770 || 711 || 815|| 1081 ||1156 |- |[[Hrebienok]] || 4374 || 2982|| 2732|| 4200|| 3400 || 2550|| 3040 || 4899 || 4126 |- | [[Skalnaté pleso]]|| 4100 || 2686 || 1843 || 3352 || nez || 2771|| 3434 ||2176 || 3731 |- | [[Popradské pleso]] || 2214 || 2627|| 2311|| 3201 || nez|| nez|| 3676 || 2851 || 4746 |- | [[Kriváň (vrch v Tatrách)|Kriváň]]|| nez || nez || nez || nez|| 402 ||nez || 402||380 ||452 |- | [[Sliezsky dom]]|| 335 || 801 || 454 || 465|| nez || nez|| 811 || 464 ||nez |- Na priemernej dennej návštevnosti sa podieľa dostupnosť lokalít vlakom, autobusom, lanovkou autom, atraktívnosť a dostupnosť chát alebo história tatranských vrcholov ( napríklad Rysy alebo Kriváň). <ref name="Šturcel"> {{Citácia periodika |meno=Marián|priezvisko=Šturcel |titul=Turistika v 55 - ročnom TANAPe|periodikum= Tatry |ročník=XLIII. |číslo=4|strany=2,3}}</ref>[https://www.lesytanap.sk/sk/ Tlačové správy] |} {| class="wikitable" |- ! Dátum !! Počet návštevníkov vo vysokohorskom prostredí |- | 28.7.1972 || 17651 |- | 18.7.1973 || 16573 |- | 15.8.1974|| 17678 |- | 17.8.1975|| 21850 |- | 30.7.1976 || 18332 |- | 24.7.1977 || 19245 |- | 24.7.1978 || 22283 |- | 18.7.1979 || 19579 |- | 3.8.1980 || 23348 |- | 6.8.1981 || '''26520''', rekordná návšteva |- | 21.7.1982 || 16420 |- | 20.7.1983 || 17436 |- | 4.8.1984 || 21371 |- | 11.8.1985|| 20265 |- | 3.8.1986 || 18370 |- | 2.8.1987 || 20945 |- | 21.7.1988|| 21738 |- | 6.8.1989 || 20645 |- | 9.8.1990 || 16876 |- | 13.8.1991 || 13108 |- | 6.8.1992 || 17715 |- | 11.8.1993 || 12310 |- | 3.8.1994 || 14485 |- | 8.8.1995|| 12283 |- | 7.8.1996 || 14889 |- | 6.8.1997|| 12643 |- | 4.8.1998 || 12203 |- | 4.8.1999 || 20059 |- | 9.8.2000 || 22622 |- | 7.8.2001 || 22628 |- | 6.8.2002|| 20000 |- | 2.8.2003|| 20013 |- | 13.8.2010 ||17000 |- | 8.8.2014 || 24117 |- | 9.8.2016 || 22893 |- | 2.8.2017 || 19227 |- | 7.8.2018|| 24061 |- |} Odhady predchodcov hovoria, že celková návštevnosť Tatier v čase vzniku [[TANAP]]u (rok [[1949]]) bola okolo 200 tisíc, pred rokom [[1970]] už takmer 2 milióny, začiatkom 80-tych rokov minulého storočia vyše 5 miliónov.<ref name="Šturcel" /> == Geológia a reliéf == Tatry sa delia na [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysoké]], [[Západné Tatry|Západné]] a [[Belianske Tatry]]. Celková plocha Tatier je {{km2|785}}, z čoho na Slovensku leží {{km2|610}}. NP má zložitú geologickú stavbu tvoria ju početné tektonické jednotky z [[tatrikum|tatrika]], [[fatrikum|fatrika]] (veporikum) a [[hronikum|hronika]]. Reliéf tvorili aj [[ľadovec (súvislý ľad)|ľadovce]], po ktorých ostali v Tatrách mnohé plesá. Tatry sú vytvorené z dvoch druhov hornín. Medzi najstaršie patria kryštalické horniny, hlavne [[žula]], vzniknutá stuhnutím lávy v období [[prvohory|prvohôr]]. Niektoré z nich, tvoriace tzv. kryštalický ostrov Goryczkowej sú staré 415 až 400 miliónov rokov. Trochu mladšia žula vznikla približne pred 315 až 310 miliónmi rokov a v tom istom čase vznikla žula a prekryštalizované horniny Západných Tatier, hlavne [[Rula|ruly]]. == Klíma == [[Súbor:STANICA LANOVKY S OBSERVATÓRIOM.JPG|left|thumb|Vrchol [[Lomnický štít|Lomnického štítu]] v zime]] Tatry sú jedným z najchladnejších a najdaždivejších častí Slovenska. V [[Poprad]]e ({{mnm|672}}) dosahuje priemerná ročná teplota hodnotu 5,5 °C a na [[Lomnický štít|Lomnickom štíte]] ({{mnm|2632}}) dosahuje len −3,8 °C. Priemerná teplota na Lomnickom štíte v mesiaci júl je 4,2 °C, v [[Starý Smokovec|Starom Smokovci]] 14,4 °C a v Poprade 16,2 °C.<ref name=slowreise>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.slowakei-reisetipps.de/hohe-tatra-klima-vegetationsstufen.php|titul=Slowakei Reisetipps – Klima und Vegetationsstufen der Hohen Tatra|dátum prístupu=2011-08-18|url archívu=https://web.archive.org/web/20111130111945/http://www.slowakei-reisetipps.de/hohe-tatra-klima-vegetationsstufen.php|dátum archivácie=2011-11-30}}</ref> Vetry v Tatrách smerujú väčšinou od západu alebo severozápadu. Priemerný ročný úhrn zrážok v Poprade je {{mm|608|m}}, na Lomnickom štíte {{mm|1561|m}}. miestom z najväčším výskytom zrážok je [[Zbojnícka chata]] vo [[Veľká Studená dolina|Veľkej Studenej doline]], kde je priemerný ročný úhrn zrážok na hodnotách 2000 až {{mm|2500|m}}. Najsuchším mesiacom je február a naopak, najdaždivejším je júl.<ref>Lacika und Ondrejka, „Prírodné Krásy Slovenska – Národné parky“, S. 14</ref> [[Súbor:Tatra storm.jpg|right|thumb|Následky víchrice z 19. novembra 2004]] Snehová pokrývka sa drží zvyčajne od novembra do mája, vo vyšších nadmorských výškach a dolinách aj do polovice leta. V najvyšších polohách môže snežiť aj v auguste.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|http://www.aktuality.sk/clanok/171350/v-najvyssich-polohach-tatier-uz-snezi/|titul=V najvyšších polohách Tatier už sneží|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2011-08-18}}</ref> Na južnej strane dochádza často k tzv. [[padavý vietor|padavým vetrom]], ktoré spôsobujú vývraty a rozsiahle [[polom (les)|polomy]], k akému došlo napr. [[19. november|19. novembra]] [[2004]] medzi 15:30 až 18:00 hodinou, kedy zasiahla Tatry [[Pamätník na víchricu|víchrica]] ([[orkán]]) s rýchlosťou vetra 165 až {{km|227|m}}/h<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.ta3.sk/~bicarova/Papers/2005/vichrica/text.pdf|titul=Víchrica 2004|vydavateľ=ta3.sk|formát=PDF|dátum prístupu=2013-08-21}}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>, ktorá vyvrátila rozsiahly pás lesa široký 2 až 5 kilometrov a dlhý 40 kilometrov (od Podbanského po Tatranskú Kotlinu) o rozlohe vyše {{ha|12000|m}} a bola najväčšou katastrofou v Tatrách od roku 1936. Nie sú to však historicky najvyššie rýchlosti vetra v tejto oblasti. V januári 1949 napríklad na Skalnatom plese zaznamenali vietor s rýchlosťou {{km|248|m}}/h a v novembri 1965 dokonca až {{km|283|m}}/h.<ref name=kalamita/> Celkový objem dreva v poškodených porastoch činil 2,5 milióna kubíkov, z čoho na smrek pripadlo 75,5 %, borovicu 8,2 %, smrekovec 6,9 %, jedľu 1,6 % a na listnaté dreviny (najmä jelše, brezy, vŕby, jarabinu, osiku, javor horský) 7,8 %.<ref name=kalamita>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.lesytanap.sk/08-archiv/clanky/kalamita.php|titul=Vetrová kalamita 19. novembra 2004 – Nové pohľady a konsekvencie|vydavateľ=ŠL TANAPu|dátum prístupu=2013-08-21|url archívu=https://web.archive.org/web/20101107075839/http://www.lesytanap.sk/08-archiv/clanky/kalamita.php|dátum archivácie=2010-11-07}}</ref> == Flóra == [[Súbor:Leontopodium alpinum detail.jpg|left|thumb|[[Plesnivec alpínsky]]]] Podľa [[fytogeografia|fytogeografického]] členenia je prevažná časť rastlinstva Vysokých Tatier zaradená do oblasti [[Západné Karpaty|západokarpatskej]] flóry. Iba malá časť v severozápadnej časti územia patrí do obvodu flóry [[Západné Beskydy|západobeskydskej]] a v severovýchodnej časti do obvodu flóry [[Východné Beskydy|východobeskydskej]] (okres Spišské vrchy). Rastlinstvo Tatier patrí do flóry vysokých centrálnych Karpát a v rámci nich do dvoch fytogeografických okresov: Tatry a [[Sivý vrch (geomorfologická časť)|Sivý vrch]]. [[Tatranské podhorie|Podhorie Tatier]] patrí do obvodu flóry vnútrokarpatských kotlín (okres [[Podtatranská kotlina]], podokresy [[Liptovská kotlina|Liptovská]] a [[Spišská kotlina]]). [[Súbor:Delphinium oxysepalum a6.jpg|right|thumb|[[Stračonôžka tatranská]]]] Veľkosť územia, veľké výškové rozdiely, striedanie sa rôznych geologických podloží, špecifické klimatické podmienky a mikroklimatické podmienky v hlbokých dolinách, pôdne pomery a takisto aj historické činitele ovplyvnili vývoj rastlinstva vo Vysokých Tatrách a ponúkajú v tomto území možnosť na existenciu a prežívanie širokej škále druhov. Od zástupcov podhorských a teplomilných, cez druhy vlhkomilné, lesné, horské až po druhy alpínske. Z územia Tatier je popísaných takmer 1650 druhov a variet [[Sinice|siníc]] a [[Riasa (vodný organizmus)|rias]], 1200 druhov [[lišajník]]ov, viac ako 720 druhov [[machy|machov]] a [[Pečeňovky|pečeňoviek]] a 1400 druhov [[Cievnaté rastliny|cievnatých rastlín]]. Viacero rastlín má na tomto území jediné miesto výskytu na Slovensku, prípadne aj v celých Západných Karpatoch (tatranské, západokarpatské alebo karpatské endemity): [[ostropysk poľný tatranský]], [[zvonček hrubokoreňový]], [[očianka tatranská]], [[zvonček tatranský]], [[bodliak laločnatolistý]], [[kostrava tatranská]], [[voskovka holá tatranská]], [[lyžičník tatranský]], [[mak tatranský]], [[pakrálik alpínsky tatranský]]. Zachovalo sa tu množstvo [[Glaciálny relikt|glaciálnych reliktov]], pričom niektoré z nich sú na súčasnej južnej hranici svojho areálu. Z glaciálnych reliktov, teda pozostatkov rastlinstva z ľadových dôb sa na území Vysokých Tatier vyskytujú: [[medvedík alpínsky]], [[ostrica čiernohnedá]], [[sitina gaštanová]], [[sitina trojplevová]], [[ostrička myšia]], [[dryádka osemlupienková]], [[lomikameň zohnutolistý]] či [[iskerník ľadovcový]]. Medzi ďalšie veľmi vzácne druhy rastlín, ktoré sa vo Vysokých Tatrách vyskytujú na jednej alebo iba niekoľkých lokalitách, patrí [[trávnička alpínska]], [[ostrica černastá]], [[skalokráska pyrenejská]] a [[poniklec jarný]]. == Fauna == [[Súbor:Vysoké Tatry, Dolina Bielej vody, cestou od Zeleného plesa na Jahňací štít (34).JPG|right|thumb|[[Kamzík vrchovský tatranský]]]] Súčasný stav rozšírenia živočíchov na území Tatranského národného parku je výsledkom dlhodobého pôsobenia prírodných ako aj ľudských faktorov. Veľký vplyv na tatranskú faunu mali najmä studené obdobia (v dobách ľadových), z ktorých pochádzajú potomkovia druhov obývajúcich severskú [[tajga|tajgu]] a [[tundra|tundru]]. Studené obdobia vystriedali teplejšie obdobia s teplomilnejšími druhmi z východnej a juhovýchodnej Európy. Tatranskú faunu preto charakterizujú rozličné geografické zložky, z ktorých sú zastúpené najmä kozmopolitné, palearktické, európske (eurosibírske, boreoalpínske, boreálne, samarské, sudetokarpatské) a endemické druhy. Kozmopolitnú a palearktickú zložku reprezentujú druhy vyskytujúce sa v nižších polohách. Európska zložka je zastúpená mnohými druhmi [[bezstavovce|bezstavovcov]] i [[stavovce|stavovcov]] ako napr. [[skokan zelený]], [[žlna zelená]] a iné. K početnejším zložkám sa radí eurosibírska, ktorú reprezentuje značný počet druhov bezstavovcov i stavovcov, napr. [[skokan hnedý]], [[vretenica severná]], [[tetrov hoľniak]], [[jariabok hôrny]], [[sýkorka chochlatá]]. Boreálnu (severskú) zložku reprezentuje napr. [[šidlo belasé]], [[chochláč severský]], [[myšiak severský]]. Boreoalpínsku zložku charakterizujú druhy rozšírené najmä pri hornej hranici lesa, napr. [[piskor vrchovský]], [[myšovka vrchovská]], [[hraboš snežný]], pomerne značné množstvo rôznych skupín bezstavovcov a patrí sem aj glaciálny relikt [[žiabronôžka severská]]. Charakteristická pre Tatry je zložka alpínska, ktorú reprezentujú druhy [[svišť vrchovský tatranský]], [[kamzík vrchovský tatranský]], [[ľabtuška vrchovská]], rôzne druhy [[Ulitníky|ulitníkov]], [[Pavúky|pavúkov]], [[chvostoskok]]ov a [[hmyz]]u. [[Sudetské Karpaty|Sudetokarpatská]] zložka je zastúpená napr. [[Slizniak karpatský|slizniakom karpatským]] alebo [[Chvostoskok obrovský|chvostoskokom obrovským]]. Sarmatská zložka je v Tatrách zastúpená pomerne málo. Z cicavcov patrí do tejto zložky napr. [[ryšavka tmavopása]]. [[Súbor:M.marmota latirostris in Veľká Studená dolina 2.jpg|left|thumb|[[Svišť vrchovský|Svišť vrchovský tatranský]]]] Významnú zložku tatranskej fauny tvoria endemity (tatranské, karpatské a alpskokarpatské). Napríklad z cicavcov [[hraboš tatranský]], z [[kôrovce|kôrovcov]] [[bežec tatranský]], z [[motýle|motýľov]] [[priadzovec tatranský]], z [[chrobáky|chrobákov]] [[fuzáč zemolezový]] a iné. Členitý [[reliéf]] a pestrá paleta [[biotop]]ov vytvára príležitosť pre existenciu spoločenstiev bezstavovcov, ktoré zahŕňajú rozmanité formy živočíchov obývajúce prakticky všetky typy biotopov. Presný počet bezstavovcov dodnes nie je známy, pretože výskumy potvrdzujú stále nové druhy. Stavovce sú v Tatransom národnom parku zastúpené 11 druhmi [[Ryby (v najširšom zmysle)|rýb]] a 2 druhmi [[kruhoústnice|kruhoústnic]]. Ďalej tu žije 6 druhov [[obojživelník]]ov, 5 druhov [[plazy|plazov]], 102 druhov hniezdiacich [[vtáky|vtákov]] a 14 druhov cicavcov. Podobne ako u rastlinstva i u živočíšstva existuje vertikálne usporiadanie. Veľká absolútna i relatívna [[nadmorská výška]] Tatier umožnila vznik širokej škály vertikálneho usporiadania živočíšstva, a to od podhorského a horského stupňa, stupňa [[borovica horská|kosodreviny]] (subalpínsky), po alpínsky až subniválny stupeň. == Chránené územia == [[Súbor:Popradské pleso 2008.jpg|right|thumb|[[Popradské pleso]] s [[Chata pri Popradskom plese|Chatou pri Popradskom plese]] v pozadí]] [[Súbor:Veľké Hincovo pleso, vysoké Tatry.JPG|right|thumb|[[Veľké Hincovo pleso]]]] [[Súbor:Rohacze a2.jpg|right|thumb|[[Roháče]] v Západných Tatrách]] Na území Tatranského národného parku sa nachádzajú tieto chránené časti prírody:<ref>[http://uzemia.enviroportal.sk/ ''Štátny zoznam osobitne chránených častí prírody SR'']</ref> * ''Národné prírodné rezervácie'' {| | : [[Batizovská dolina (národná prírodná rezervácia)|Batizovská dolina]] ({{ha|523.6|m}}, vyhl. 1952) : [[Belianske Tatry (národná prírodná rezervácia)|Belianske Tatry]] ({{ha|5407.65|m}}, vyhl. 1991) : [[Bielovodská dolina (národná prírodná rezervácia)|Bielovodská dolina]] ({{ha|3712.14|m}}, vyhl. 1991) : [[Dolina Bielej vody kežmarskej (národná prírodná rezervácia)|Dolina Bielej vody]] ({{ha|1661.11|m}}, vyhl. 1991) : [[Furkotská dolina (národná prírodná rezervácia)|Furkotská dolina]] ({{ha|842.43|m}}, vyhl. 1991) : [[Javorová dolina (národná prírodná rezervácia)|Javorová dolina]] ({{ha|2250.89|m}}, vyhl. 1991) : [[Juráňova dolina (národná prírodná rezervácia)|Juráňova dolina]] ({{ha|434.32|m}}, vyhl. 1974) : [[Kotlový žľab]] ({{ha|70.77|m}}, vyhl. 1926) : [[Kôprová dolina (národná prírodná rezervácia)|Kôprova dolina]] ({{ha|3220.92|m}}, vyhl. 1991) : [[Mengusovská dolina (národná prírodná rezervácia)|Mengusovská dolina]] ({{ha|1612.96|m}}, vyhl. 1991) : [[Mlynická dolina (národná prírodná rezervácia)|Mlynická dolina]] ({{ha|704.29|m}}, vyhl. 1991) : [[Mních (národná prírodná rezervácia)|Mních]] ({{ha|74.75|m}}, vyhl. 1981) : [[Mokriny]] ({{ha|882.82|m}}, vyhl. 1981) : [[Mraznica (národná prírodná rezervácia)|Mraznica]] ({{ha|159.8|m}}, vyhl. 1991) | : [[Osobitá (národná prírodná rezervácia)|Osobitá]] ({{ha|457.98|m}}, vyhl. 1974) : [[Pramenište]] ({{ha|45.57|m}}, vyhl. 1991) : [[Roháčske plesá (národná prírodná rezervácia)|Roháčske plesá]] ({{ha|451.66|m}}, vyhl. 1974) : [[Sivý vrch (národná prírodná rezervácia)|Sivý vrch]] ({{ha|112.67|m}}, vyhl. 1974) : [[Skalnatá dolina (národná prírodná rezervácia)|Skalnatá dolina]] ({{ha|1069.05|m}}, vyhl. 1991) : [[Slavkovská dolina (národná prírodná rezervácia)|Slavkovská dolina]] ({{ha|979|m}}, vyhl. 1991) : [[Studené doliny]] ({{ha|2222.41|m}}, vyhl. 1991) : [[Suchá dolina (národná prírodná rezervácia)|Suchá dolina]] ({{ha|1585.54|m}}, vyhl. 1993) : [[Štôlska dolina (národná prírodná rezervácia)|Štôlska dolina]] ({{ha|739.96|m}}, vyhl. 1991) : [[Tichá dolina (národná prírodná rezervácia)|Tichá dolina]] ({{ha|5966.64|m}}, vyhl. 1991) : [[Uhlištiatka]] ({{ha|385.51|m}}, vyhl. 1991) : [[Važecká dolina (národná prírodná rezervácia)|Važecká dolina]] ({{ha|1185.86|m}}, vyhl. 1991) : [[Velická dolina (národná prírodná rezervácia)|Velická dolina]] ({{ha|1217.22|m}}, vyhl. 1991) |} * ''Národné prírodné pamiatky'' : [[Belianska jaskyňa]] (vyhl. 1979) : [[Brestovská jaskyňa]] (vyhl. 1979) : [[Javorinka (jaskyňa)|Javorinka]] (vyhl. 2001) * ''Prírodné rezervácie'' {| | : [[Bor (prírodná rezervácia)|Bor]] ({{ha|133.61|m}}, vyhl. 1991) : [[Brezina (prírodná rezervácia)|Brezina]] ({{ha|1.16|m}}, vyhl. 1991) : [[Čikovská]] ({{ha|6.2|m}}, vyhl. 1991) : [[Fľak]] ({{ha|37.93|m}}, vyhl. 1991) : [[Goliašová]] ({{ha|27.29|m}}, vyhl. 1991) : [[Grapa (prírodná rezervácia)|Grapa]] ({{ha|40.86|m}}, vyhl. 1991) : [[Hrádok nad Pavúčou dolinou]] ({{ha|105.1|m}}, vyhl. 1991) | : [[Mačie diery]] ({{ha|45.61|m}}, vyhl. 1991) : [[Pavlová (prírodná rezervácia)|Pavlová]] ({{ha|58.61|m}}, vyhl. 1991) : [[Pod Črchľou]] ({{ha|31.82|m}}, vyhl. 1991) : [[Poš]] ({{ha|20.82|m}}, vyhl. 1991) : [[Rašelinisko (prírodná rezervácia)|Rašelinisko]] ({{ha|0.32|m}}, vyhl. 1991) : [[Surovec (chránené územie)|Surovec]] ({{ha|31.75|m}}, vyhl. 1991) : [[Úplazíky]] ({{ha|31.19|m}}, vyhl. 1974) |} == Problémy == Začiatkom roka 2010 sa začali objavovať informácie o tom, že v Tatrách je potrebné prehodnotiť ochranné pásma. Prispeli k tomu i udalosti akými bol turnaj v [[konské pólo|konskom póle]] uskutočnený na zamrznutej hladine [[Štrbské pleso|Štrbského plesa]], ktoré sa nachádza v najvyššom stupni ochrany prírody.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Konské pólo na ľade. Zábava pre miliardárov | url = http://hnonline.sk/c1-40385840-konske-polo-na-lade-zabava-pre-miliardarov | dátum vydania = 6.2.2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 27.2.2010 | vydavateľ = hnonline.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> == Panorámy == {{Široký obrázok|Strbske pleso panorama 137.jpg|800px|Panoráma zo Štrbského Plesa}} {{Široký obrázok|Batizovská dolina (Panoráma).JPG|800px|Panoráma [[Batizovská dolina|Batizovskej doliny]]}} {{Široký obrázok|Panorama z Rysow.jpg|800px|Panoráma z [[Rysy (vrch)|Rysov]]}} == Pozri aj == * [[Tatrzański Park Narodowy]] == Referencie == <references /> == Zdroje == * {{Citácia elektronického dokumentu|url=http://spravatanap.sk/web/index.php/2012-08-24-09-58-41/flora-tatier|titul=Flóra TANAPu|vydavateľ=Správa [[TANAP]]u|dátum prístupu=2013-08-22|url archívu=https://web.archive.org/web/20131007214833/http://spravatanap.sk/web/index.php/2012-08-24-09-58-41/flora-tatier|dátum archivácie=2013-10-07}} * {{Citácia elektronického dokumentu|url=http://spravatanap.sk/web/index.php/2012-08-24-09-58-41/fauna-tatranskeho-narodneho-parku|titul=Fauna TANAPu|vydavateľ=Správa [[TANAP]]u|dátum prístupu=2013-08-22|url archívu=https://web.archive.org/web/20140727181447/http://spravatanap.sk/web/index.php/2012-08-24-09-58-41/fauna-tatranskeho-narodneho-parku|dátum archivácie=2014-07-27}} * {{Citácia knihy|titul=Vysoké Tatry 1:25 000|vydavateľ=TATRA PLAN|rok 2010|vydanie=6. vydanie}} * {{Preklad|de|Tatra-Nationalpark (Slowakei)|115701101}} {{Tatry}} {{Národné parky na Slovensku}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Tatranský národný park| ]] [[Kategória:Národné parky na Slovensku|Tatranský národný park]] [[Kategória:Územia európskeho významu na Slovensku]] [[Kategória:Biosférické rezervácie na Slovensku]] [[Kategória:Chránené územia v okrese Kežmarok]] [[Kategória:Chránené územia v okrese Liptovský Mikuláš]] [[Kategória:Chránené územia v okrese Poprad]] [[Kategória:Chránené územia v okrese Tvrdošín]] 2tl2k48dg19grt9bcxogudn5f5y2nzb 8215789 8215787 2026-05-18T06:27:48Z Lackodobrak123 295233 Zmena uhorských panovníkov na valčianských. 8215789 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Protected Area <!-- *** Heading *** --> | name = Tatranský národný park | other_name = | category = [[Národný park]] <!-- *** Image *** --> | image = Gerlachovsky stit from Velicka dolina.jpg | image_caption = [[Gerlachovský štít]] z [[Velická dolina|Velickej doliny]] <!-- *** Symbols *** --> | symbol = <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = [[Žilinský kraj|Žilinský]], [[Prešovský kraj|Prešovský]] | district = [[Okres Liptovský Mikuláš|Liptovský Mikuláš]], [[Okres Poprad|Poprad]],<br/> [[Okres Tvrdošín|Tvrdošín]], [[Okres Kežmarok|Kežmarok]]| | commune = | municipality = <!-- *** Family *** --> | parent = | range = | city = | landmark = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = | prominence = | lat_d =49| lat_m =10 | lat_s =0 | lat_NS = S | long_d =20 | long_m =10 | long_s =0 | long_EW = V | highest = [[Gerlachovský štít]] | highest_elevation = 2654.4 | highest_lat_d = | highest_lat_NS = S | highest_long_d = | highest_long_EW = V | lowest = | lowest_elevation = 710 | lowest_lat_d = | lowest_long_d = <!-- *** Dimensions *** --> | length = | length_orientation = | width = | width_orientation = | area = 738 | area1 = 307 | area1_type = ochranné pásmo <!-- *** Features *** --> | geology = | orogeny = | period = | biome = les | biome_share = 66.6 | plant = | animal = <!-- *** History & management *** --> | established = 1. január [[1949]] | established1 = | established1_type = | management = Správa TANAP | management_label = Správa NP | management_location = [[Tatranská Lomnica ]], č. 66, 05960 Vysoké Tatry | management_location_type = Sídlo správy | management_location_label = Sídlo správy NP | management_lat_d = | management_long_d = <!-- *** Acess *** --> | visitation = | discovery = | ascent = <!-- *** Codes *** --> | code = <!-- *** UNESCO etc. *** --> | category_iucn = <!-- *** Free fields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = Relief Map of Slovakia.png | map_caption = Poloha v rámci Slovenska | map_background = | map_locator = Slovensko-reliéf <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = [https://www.tanap.sk/sprava-np/ tanap.sk] <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Tatranský národný park''' (skratka '''TANAP''') je jeden z deviatich národných parkov na Slovensku a je zároveň najstarší [[národný park]] na Slovensku. Nachádza sa na severe [[Stredné Slovensko|stredného]] a [[Východné Slovensko|východného Slovenska]] v [[Tatry|Tatrách]]. Je určený na ochranu časti [[Západné Tatry|Západných Tatier]] a [[Východné Tatry|Východných Tatier]]. Bol založený 1. januára 1949 a o päť rokov neskôr sa vytvoril národný park aj na poľskej strane Tatier s názvom [[Tatrzański Park Narodowy|Tatrzański Park Narodowiy]]. Spolu s poľským národným parkom sú Vysoké Tatry od roku 1993 Biosferickou rezerváciou [[UNESCO]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Biosférické rezervácie v SR | url = http://enviroportal.sk/indikatory/detail.php?kategoria=210&id_indikator=2606 | dátum vydania = 2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2010-01-14 | vydavateľ = SAŽP | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20130927070331/http://www1.enviroportal.sk/indikatory/detail.php?kategoria=210&id_indikator=2606 | dátum archivácie = 2013-09-27 }}</ref> Správa národného parku sídli vo Svite a v [[Liptovský Mikuláš|Liptovskom Mikuláši]]. Má rozlohu {{km2|738}} a jeho ochranné pásmo {{km2|307}}, dokopy {{km2|1045}}. Park obsahuje {{km|600|m}} turistických chodníkov a 16 označených a udržiavaných cyklistických chodníkov. Na vlastnom území Tatranského národného parku sa chránia najmä horské a vysokohorské rastliny ako sú napríklad porasty [[Borovica horská|kosodreviny]] alebo [[plesnivec alpínsky]]. Zo vzácnych živočíchov tu žijú [[orol skalný]], [[medveď hnedý]], [[kamzík vrchovský tatranský]] alebo [[svišť tatranský]]. Dve tretiny chráneného územia pokrývajú [[Smrek obyčajný|smrekové]] alebo smrekovo-[[Jedľa (rod)|jedľové]] lesy. Od roku 1993 patrí (spolu s poľským TNP) medzi jednu zo štyroch slovenských [[Biosférická rezervácia|biosférických rezervácií]] programu [[UNESCO]] ''Človek a biosféra''. Na území Vysokých Tatier sa nachádza najvyšší vrch Vysokých Tatier, [[Zoznam dvojtisícoviek na Slovensku|Slovenska]] a [[Karpaty|Karpát]], [[Gerlachovský štít]] ({{mnm|2654.4}}) a symbol Slovenska [[Kriváň (vrch v Tatrách)|Kriváň]] ({{mnm|2494.7}}). Najvyšším vrchom Západných Tatier je [[Bystrá (vrch v Západných Tatrách)|Bystrá]] ({{mnm|2248}}) a Belianskych Tatier je [[Havran (vrch v Tatrách)|Havran]] ({{mnm|2152}}). Park je charakteristický aj výskytom vyše 100 [[Zoznam plies vo Vysokých Tatrách|plies]] a niekoľkých [[vodopád]]ov. Najväčšie a najhlbšie z tatranských plies (na území Slovenska) je [[Veľké Hincovo pleso]] (plocha {{ha|20.08|m}}, hĺbka {{m|53.7|m}}), najvyššie položené je [[Modré pleso]] ({{mnm|2192}}). Najčastejšie navštevovanými sú Štrbské a Popradské pleso. Jediná verejnosti prístupná jaskyňa je [[Belianska jaskyňa]]. == História == === Začiatky poznávania prírody === Záujem o poznávanie tatranskej prírody bol v dávnych dobách podmieňovaný zvedavosťou prvých návštevníkov vysokohorského prostredia a veľmi rýchlo aj hospodárskou aktivitou. Bylinkári, hľadači pokladov, baníci, pytliaci, poľovníci a mnohí iní mali voľné pole pôsobnosti a dokonale to využívali. Svet poznal Vysoké Tatry ako „Snežné hory“. Chýr o nich sa odzrkadľoval stále častejšie v dobovej tlači. O prírodu sa začali zaujímať bádatelia. Prvú vytlačenú zmienku o nich prinieslo dielo Juraja Wernhera ''De admirandis Hungariae aquis hipomnemation'' (Bazilej, 1549). Už v tom čase do Tatier sa vyberali profesori a študenti [[Evanjelické lýceum (Kežmarok)|kežmarského lýcea]], ktorí sa snažili poznávať prírodu a zbierať prírodniny pre školské kabinety. O prvú geografickú charakteristiku Tatier sa pokúsil kežmarský matematik a astronóm [[Dávid Fröhlich]] v diele ''Medulla geographiae practicae'' (Bardejov, 1639) a v príručke ''Bibliotheca, seu Cynosura peregrinantium'' (Ulm, 1643). Najviac zmienok o Vysokých Tatrách v literatúre 17. storočia zanechal kežmarský študent [[Daniel Speer]] v dobrodružnom cestopise ''Ungarischer oder Dacianischer Simplicissimus'' (Ulm, 1683).<ref name="TANAP">{{Citácia knihy | priezvisko = Vološčuk | meno = Ivan | priezvisko2 = a kolektív | meno2 = | titul = Tatranský národný park| vydavateľ = Gradus | miesto = | rok = 1994 | isbn = 80-901392-4-8 | jazyk = }}</ref> === Prvé vedecké práce === Na rozhraní 17. a 18. storočia poznatky o Tatrách publikovali traja kežmarskí Buchholtzovcy. [[Juraj Buchholtz (1643)|Juraj Buchholtz]] st. vydal monoggrafiu Das weit und breit erschollene Ziepser–Schnee–Gebürg, ktorá vyšla tlačou až v roku [[1899]], ale jej rukopis z roku [[1719]] čítali a využívali mnohí učenci, medzi nimi aj [[Matej Bel]]. Nevydaný denník [[Juraj Buchholtz (1688)|Juraja Buchholtza]] ml. ''Itinerarium Buchholtzianum cum Diario'' je uložený v archíve Pamätníka literatúry [[Matica slovenská|Matice slovenskej]] v [[Martin]]e. Prírodou sa zaoberal [[Jakub Buchholtz]], ktorý využíval dielo svojich predkov a okrem iného zhodnotil činnosť cisárskej mineralogickej komisie z roku [[1751]], ktorá skúmala minerály vo Vysokých a Západných Tatrách. Prírodu skúmal veľkoslavkovský farár [[Tomáš Mauksch]], kežmarský pedagóg Juraj Bohuš, ktorí nové poznatky aj publikovali.<ref name=" TANAP" /> Mnohé publikované výsledky prírodovedeckých skúmaní zaujali zahraničných bádateľov. Mineralogickým štúdiám sa venoval Nemec Johan Fichtel, Poliak [[Stanisław Staszic]], Francúz François Sulpice Beudant, Švéd [[Göran Wahlenberg]], Angličan [[Robert Townson]], Nemec Albrecht Sydow, významným prínosom prispel pražský vysokoškolský pedagóg Karel Kořístka a mnohí iní. Popularita Tatier rástla ďalšími návštevami a dielami propagátorov turistiky a bádateľov, ktorí skúmali zver. O to sa pokúsil Camillo Morgan v diele ''Die Hohe Tatra und ihre Jagdfauna'' (Viedeň, 1910). Prvú populárno–vedeckú charakteristiku živej a neživej prírody spracoval Wiktor Kuźniar v diele ''Z przyrody Tatr'' (Krakov, 1910). K nim sa pridávali ďalší popularizátori v medzivojnovom období. Napríklad Eugeniusz Romer v diele ''Jak powstały Tatry?'' (Ľvov, Varšava, 1934), Józef Szaflarski a iní. Medzi nimi Antonín Bečvař, [[Ivan Bohuš]], Milič Blahout, Jan Šmarda, Anton Droppa, Ivan Houdek, Zofia Radwańska-Paryska a jej manžel, Július Somora, Józef Fudakowski, mnohí iní vedci, lekári, novinári, fotografovia.<ref name=" TANAP" /> Za prvých zoológov, ktorí skúmali poľskú i našu časť Vysokých Tatier možno pokladať známych vertebrotológov J.H. Blasiusa, A. Kayserlinga a G. Hartlauba. V roku [[1835]], keď navštívili Tatry, boli ešte študenti. V Tatrách boli asi tri týždne a svoje poznatky vydal Hartlaub knižne v roku [[1900]]. Koncom 19.storočia začalo vychádzať monumentálne dielo ''Fauna Regni Hungariae'', v ktorom boli spracované jednotlivé živočíšne skupiny. Postupne vychádzali desiatky ďalších cenných vedeckých prác, ktoré mapovali život kamzíkov, svišťov a ďalších živočíchov. K nim sa pridávali diela vedcov skúmajúcich [[Ichtyofauna|ichtyofaunu]], bezstavovce, stavovce a diela botanikov.<ref name=" TANAP" /> === Začiatky ochrany prírody === Ochrana prírody v stredoveku bola neznámym pojmom. Donačné listiny valčianských panovníkov nezaväzovali majiteľov pozemkov, aby chránili prírodu. Tí však v rámci svojich majetkových aktivít vydávali rôzne zákazy a príkazy regulujúce ťažbu v lesoch, rybolov a odstrel zveri. Napríklad [[Turzovci]] na [[Orava (región)|Orave]] skoncovali so živelným drancovaním a premenou lesov na pasienky, keď v roku [[1615]] [[Valasi (severné Karpaty)|valaským kolonistom]] na oravskom panstve obmedzili početné stavy oviec a určili hájnikov na ochranu lesov v blízkosti pasienkov. Začiatky cieľavedomej ochranárskej činnosti možno datovať do poslednej tretiny 19. storočia po založení [[Uhorský karpatský spolok|Uhorského karpatského spolku]]. Jeho členovia si vytýčili za cieľ hájiť [[Kamzík vrchovský tatranský|kamzičiu]] zver. Riaditeľ kúpeľov v Starom Smokovci [[Eduard Blasy]] sa zaslúžil v roku [[1881]] o založenie prvého poľovníckeho ochranného spolku a v roku [[1883]] o úpravu hájenia kamzičej zveri. O ochrane [[Svišť tatranský|svišťov]] sa hovorilo v roku [[1880]]. Členovia Sliezskej sekcie spolku sa v roku [[1888]] zaviazali propagovať ochranu motýľa [[Jasoň červenooký|jasoňa]] (Parnassius apollo). O zarybňovanie tatranských potokov sa starala rybárska komisia spolku. Naopak veľa pozornosti však členovia spolku nevenovali iným druhom zvierat, napríklad medveďom, rysom, ktorých odstrel dokonca hodnotili priaznivo. O to viac spolok podporoval import cudzokrajných zvierat ako boli [[Jeleň americký|jelene vapiti]], [[Zubor americký|zubry]], [[Capra (rod)|kozorožce]], ktoré vypúšťalo do prírody knieža [[Christian Hohenlohe|Hohenlohe]]. Veľké škody v lesoch robili poľskí pytliaci.<ref name=" TANAP" /> === Aktívny Uhorský karpatský spolok === Najviac úsilia venoval Uhorský karpatský spolok na likvidáciu alebo aspoň na reguláciu výpasu dobytka z podtatranských obcí v okolí tatranských osád a v [[Kvetnica (dolina)|Kvetnici]], ktorá je časťou [[Velická dolina|Velickej doliny]]. Dokonca si túto časť Tatier v roku [[1876]] prenajal a do roku [[1888]] čelil veľkému náporu urbárskych pastierov, ktorí sa neustále domáhali práva na pasenie. V rámci druhovej ochrany tatranskej flóry venoval spolok najviac pozornosti [[Plesnivec alpínsky|plesnivcu]] (Leontopodium alpinum), ktorý bol výhodným obchodným artiklom, a tým aj najviac ohrozený. Keďže vedel, kde všade kšeftári plienia túto vzácnu rastlinu usiloval sa hľadať východisko v pestovaní a rozmnožovaní plesnivca v záhradníctvach a v pokusnom presádzaní do Vysokých Tatier. Podobne ako nenamietal proti dovozu cudzokrajných zvierat, súhlasil s importom a aklimatizáciou dovezených cudzokrajných rastlín, napríklad [[rododendron]]ov (Rhododendron hirsutum) z rakúskych Álp v rokoch [[1880]]{{--}}[[1882]] v [[Dolina siedmich prameňov|Doline siedmych prameňov]] a na [[Muráň (vrch v Tatrách)|Muráni]], v rokoch [[1889]]{{--}}[[1890]] vo Velickej doline a vo [[Veľká Studená dolina|Veľkej Studenej doline]] aj na [[Slavkovský štít|Slavkovskom štíte]]. Lesný zákon č. XXXI/1879, bol prijatý v roku 1879 a platný od 1. júla 1880. Uhorský karpatský spolok pozorne sledoval jeho uplatňovanie a konštatoval jeho nedodržiavanie vo Vysokých Tatrách. Dôsledne bojoval za vyhlásenie lesov v klimatických osadách za úplne chránené. Zasadzoval sa o ochranu [[Borovica limbová|limby]] (Pinius cembra). Od roku [[1900]] sa spolok usiloval o zriadenie botanickej záhrady na území Tatier. Výstavba meškala pre nedostatok finančných prostriedkov, neskôr jej zriadenie znemožnila vojna. Mala byť v [[Tatranská Lomnica|Tatranskej Lomnici]] nad Kúpeľným domom.<ref name=" TANAP" /> === Prínos československých vedcov === Ochrana Vysokých Tatier formou rezervácie alebo národného parku bola za [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]] neznáma. Na poľskej strane však boli zaznamenané významnejšie aktivity. Po katastrofálnej povodni na poľskom [[Podhalie|Podhalí]] v roku [[1884]] predložil Gustaw Lettner projekt záchrany tatranských lesov ako celku. V roku [[1887]] bolo založené [[Poľský turisticko-vlastivedný spolok|Towarzystwo Tatrzańskie]] – (Tatranská spoločnosť) na záchranu poľských Tatier. Boguslaw Królikowski v roku 1888 navrhoval vyhlásenie poľských Tatier za národný park.<ref name=" Pacl ">{{Citácia periodika |meno= Juraj|priezvisko= Pacl|titul= Tatranský národný park: Mýty a fakty|periodikum= Tatry |ročník=XXXXVII. |číslo=6|strany=8 – 11}}</ref> Uhorsko nemalo v tom čase nijaký štátny orgán na ochranu prírody. Po vzniku [[Česko-Slovensko|Československej republiky]] ochranu pamiatok a prírody dostalo do kompetencie Ministerstvo školstva a národnej osvety. Bohaté skúsenosti v tomto smere mali Zdeněk Wirth a generálny konzervátor Rudolf Maximovič. Na [[Karlova univerzita|Karlovej univerzite]] v Prahe bol v roku 1919 zriadený lektorát ochrany prírody, kde účinkovali Ján Svatopluk Procházka a potom [[Karel Domin]]. V roku [[1920]] na [[České vysoké učení technické v Praze|Českom vysokém učení]] sa angažoval Rudolf Maximovič. V roku 1919 bol v Bratislave zriadený Vládny komisariát pre ochranu pamiatok na Slovensku, ktorý viedol arch. [[Dušan Jurkovič]] a potom Dr. Ján Hofman. Príkladom pre nové iniciatívy boli už zriadené národné parky v americkom Yellowstone (1872), Sweizer Nationalpark (1914) a iné. Vysoká vedecká úroveň československých prírodovedcov zaručovala, že ochrana prírody bude v dobrých rukách. Jedinou hlavnou prekážkou bol zatiaľ len pripravovaný zákon o prírode, v ktorom by bola presne definovaná kategória ochrany ''národný park''. Preto sa predbežne používal termín ''prírodná rezervácia''.<ref name="Pacl" /> V roku [[1920]] Ministerstvo školstva a národnej osvety poverilo Jiřího Jandu a Emila Bayera zoologickým výskumom vo Vysokých a Belianskych Tatrách. Janda výskum zakončil návrhom na vyhlásenie vtáčích rezervácií a Bayer návrhom na ochranu kamzíkov a vyhlásenie rezervácie. Janda navrhol vtáčie rezervácie, ktoré mali tvoriť [[Mlynická dolina]], [[Mengusovská dolina]], [[Zlomiská]] od [[Ostrva|Ostrvy]] až po Rinčový potok, [[Javorová dolina (Vysoké Tatry)|Javorová dolina]] vrátane bočných odnoží ohraničená hrebeňom Belianskych Tatier od Muráňa až po [[Ždiarska vidla|Ždiarsku vidlu]] s prepojením na hlavný hrebeň Vysokých Tatier v [[Kopské sedlo|Kopskom sedle]]. Uvažovalo sa o masíve [[Gerlachovský štít|Gelachovského štítu]] a o [[Kotlina Piatich spišských plies|Kotline Piatich spišských plies]]. Keďže tieto navrhované pásma ochrany prírody zasahovali do súkromného panstva kniežaťa [[Christian Hohenlohe|Chriastiana Krafta Hohenlohe]], bol potrebný jeho súhlas, ktorý knieža dalo. Emil Bayer mal zložitejšiu situáciu. Početné stavy kamzíkov boli zdecimované vojnou a pytliakmi. Ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska a Zemské vojenské veliteľstvo preto vydalo v roku [[1921]] vyhlášku, ktorá zakazovala lov kamzíkov vo Vysokých Tatrách na dobu 10 rokov, ktorý sa v roku [[1924]] rozšíril na Belianske a [[Západné Tatry]]. Botanický výskum organizoval so svojimi žiakmi Karel Domin. Dr. Josef Dostál sa venoval výskumu na Liptovských holiach, Dr. Vladimír Krajina vo Vysokých Tatrách a v [[Nízke Tatry|Nízkych Tatrách]] Dr. Pavel Silinger. V roku 1921, ešte pred uzákonením ochrany kamzíkov dostal zámer zriadiť Tatranský národný park reálnu podobu. Dr. Ján Hofman zvolal v roku 1921 do [[Bratislava|Bratislavy]] konferenciu, ktorá mala prerokovať a schváliť plán ochrany prírodných pamiatok na Slovensku. Kompletný projekt vypracoval Rudolf Maximovič, ale L. Navrátil, riaditeľ Štátnych lesov a majetkov v [[Liptovský Hrádok|Liptovskom Hrádku]], predložil návrh na vyhlásenie Vysokých a Belianskych Tatier za národný park alebo rezerváciu. Južnú hranicu mala tvoriť [[Košicko-bohumínska železnica]]. Navrhované územia mali rozlohu {{km2|882|m}}. Návrh bol prijatý. === Roky 1919 – 1944 === Počas [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] tatranská príroda utrpela značné škody. Lesy boli zanedbané, rozmohli sa krádeže dreva. Pastieri necitlivo vypásali porasty, ktoré navyše trpeli kôrovcovou kalamitou. Voľnú ruku mali pytliaci, ktorí narobili veľké škody. V rokoch 1919 – 1921 pokračovali prípravy smerujúce k vyhláseniu Tatranského národného parku. Navrátilov projekt bol prepracovaný. Územie navrhovaného národného parku bolo zväčšené o Liptovské hole, zmenou bolo to, že severnú a južnú hranicu parku mala tvoriť [[Cesta Slobody]]. Západná a severozápadná hranica mala prechádzať okrajom [[Suchá dolina (važecká)|Suchej doliny]] na hrebeň [[Oravská Magura|Oravskej Magury]]. Po vojne zanikol [[Uhorský karpatský spolok]]. Niektoré jeho činnosti prevzal novovytvorený nemecký Karpatenverein a [[Klub československých turistov]], ktorý sa chcel venovať turistickej ochrane prírody. Druhovú ochranu prírody zabezpečovali celoštátne úpravy, ale aj miestne normy, ktoré boli špecificky orientované na Vysoké Tatry. Celoštátna ochrana medveďa bola vyhlásená až v roku [[1932]]. Na Orave však bol chránený už od roku 1921. V roku 1921 bola vydaná norma na ochranu plesnivca. K nej sa ešte v tom istom roku pridali župné úrady v [[Levoča|Levoči]] a v [[Liptovský Mikuláš|Liptovskom Mikuláši]], ktoré vydali osobitné nariadenia na ochranu kamzíka, svišťa a plesnivca. Od roku 1922 viedol Referát pamiatkovej služby Ministerstva školstva a národnej osvety konzervátor Rudolf Maximovič, priekopník a zakladateľ ochrany prírody v novej Československej republike. Až do roku 1938 bol jediným pracovníkom tohto referátu. Krátko po tom, ako bol zriadený tento referát, poslanec J.V. Stejskal navrhol prvú osnovu zákona na komplexnú ochranu prírody a zriaďovanie národných parkov a prírodných rezervácií. Národné zhromaždenie návrh zamietlo pre námietky majiteľov pôdy. Aj napriek tomu sa podarilo presadiť špecializované rezervácie pre kamzičiu zver v [[Kôprová dolina|Kôprovej doline]] s [[Nefcerka|Nefcerkou]] a v [[Zlomiská]]ch. Ďalšie navrhované rezervácie neboli schválené. === Krakovský protokol === Poľské územné nároky vyvolávali politickú neistotu. Rozhodnutie Rady [[Spoločnosť národov|Spoločnosti národov]] a [[Medzinárodný súdny dvor|Medzinárodného súdneho]] dvora 12. marca [[1924]] definitívne pričlenilo Javorinu ([[Tatranská Javorina|Tatranskú Javorinu]]) do územia Československa. V [[Krakov]]e od 25. apríla do 6. mája 1924 prebiehalo rokovanie delimitačných komisárov, ktoré bolo zavŕšené [[Česko-slovensko-poľský spor o Oravu a Spiš|medzinárodnou zmluvou]]. Príloha protokolu tejto zmluvy bola zameraná na otázky turistickej konvencie v oblasti Vysokých Tatier a o zriadení pohraničného národného parku. Bola to dôležitá podpora nových československých orgánov v úsilí o uzákonenie národného parku, ktorá mala začiatok už v roku 1919 po vzniku Československa.<ref name="Pacl" /> === Vojnové prekážky === Československí a poľskí ochranári zvyšovali úsilie zamerané na spoločného cezhraničného národného parku. Spresňovali organizačné a vedecké zásady na vytvorenie pohraničnej rezervácie a pripravovali uzavretie bilaterálnej turistickej konvencie. Definitívnu podobu získal projekt na stretnutí vedeckých expertov 8.-9. decembra 1925 v Krakove. Park mal byť zriadený zákonmi oboch štátov a zásadné otázky jeho správy a prevádzky sa mali riešiť medzištátne. Správu parkov mali vykonávať ''parkové komisie''. Službu v teréne mala vykonávať ''parková stráž''. Keď bol tento návrh uverejnený okamžite sa zdvihla vlna protestov majiteľov pozemkov. Kriticky sa k nemu stavali vojenské a poľovnícke kruhy. Najviac ho podporovali turistické organizácie. Posledné znenie projektu bolo spracované v roku [[1936]]. Po skončení pripomienkového konania bol začiatkom roku [[1938]] predložený vládny návrh uznesenia o Zriadení národného parku vo Vysokých Tatrách. Mníchovské udalosti, i poľská armáda, ktorá v roku 1938 obsadila všetky bývalé sporné územia–[[Tešínsko]], časť [[Kysuce|Kysúc]], [[Orava|Oravy]], Javorinu vrátane [[Bielovodská dolina|Bielovodskej doliny]] a [[Javorová dolina (Vysoké Tatry)|Javorovej doliny]] a dediny na poľskom území, kde žila slovenská menšina. Obsadenie časti Tatier Poľskom, vybudovanie nemeckých delostreleckých pozícií na hrebeni Belianskych Tatier, partizánske akcie, boli dostatočným dôvodom, aby sa štátne orgány [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] už nezaoberali prípravou vyhlásenia národného parku.<ref name=" TANAP" /> === Nová cesta k uzákoneniu === [[Súbor:Tatranska Lomnica 0478.jpg|right|thumb|[[Múzeum Tatranského národného parku]] v [[Tatranská Lomnica|Tatranskej Lomnici]]]] Po skončení [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] sa opäť začalo diskutovať o vytvorení národného parku. V časopise [[Krásy Slovenska]] sa objavil Najnovší projekt Tatranského národného parku. Zverejnil ho slovenský botanik Ján Futák. Išlo o aktualizovanú a doplnenú mutáciu štúdie Prípravnej komisie pre zriadenie parku z roku 1936. Začiatkom roku 1946 Zbor povereníkov ustanovil komisiu, ktorá mala pripraviť osnovu nariadenia Slovenskej národnej rady o Tatranskom národnom parku. V roku 1947 bolo územie Vysokých Tatier vyčlenené z katastrov podtatranských obcí a tatranské obce spolu s nimi [[Ždiar]] a Javorina boli zahrnuté pod Jednotný národný výbor so sídlom v [[Starý Smokovec|Starom Smokovci]]. Nastala situácia, keď prípravu zákona o národnom parku pripomienkoval len jeden administratívny orgán. Úpravou vlastníckych pomerov v duchu socialistickej legislatívy bez odškodnenia postihnutých odpadli všetky prekážky zo strany majiteľov pôdy, ktorí dovtedy boli najväčšími odporcami zriadenia národného parku. Národná rada 18. decembra 1948 prijala zákon o Tatranskom národnom parku. Novozriadenú organizáciu riadila spočiatku pri Lesnom závode Vysoké Tatry v Tatranskej Lomnici vytvorená Dočasná správa Tatranského národného parku. Po reorganizácii vznikla Správa Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici. Správu národného parku v ďalších rokoch upravovali mnohé novely zákona, nariadenia a uznesenia štátnych a zákonodarných orgánov.<ref name=" TANAP" /> == Novodobé míľniky TANAPu == * [[1952]] – nariadením Sboru povereníkov č.5/1952 vznikla zlúčením Dočasnej správy TANAPu a Správy lesného hospodárstva Vysoké Tatry Správa Tatranského národného parku so sídlom v [[Tatranská Lomnica|Tatranskej Lomnici]]. Riadil ju lesnícky rezort. Toto nariadenie rozdelilo vlastné územie na štyri zóny – prísne rezervácie, čiastočné rezervácie, intravilány tatranských osád a obrábané poľnohospodárske pozemky. * [[1952]] – zriadenie Poradného zboru pre veci TANAPu. * [[1953]] – zriadenie Výskumnej stanice TANAPu v Tatranskej Lomnici. * Ešte v roku 1953 sa naposledy páslo v [[Tichá dolina (Vysoké Tatry)|Tichej]] a [[Kôprová dolina|Kôprovej doline]] 1760 oviec a 200 kusov dobytka. [[Rakúsy (okres Kežmarok)|Rakúsy]] a [[Spišská Belá]] pásli v [[Belianske Tatry|Belianskych Tatrách]] 1361 oviec. Začala sa postupná likvidácia pastvy, ktorá bola dokončená v roku 1955. Bol to jeden z najväčších úspechov ochrany prírody v prvých rokoch existencie národného parku. * [[1957]] – zriadenie Múzea TANAPu v Tatranskej Lomnici. * 1957 – bola ustanovená profesionálna [[Horská služba]] TANAPu ako špeciálne tatranské pracovisko. * Správa [[Symbolický cintorín pri Popradskom plese|Symbolického cintorína pri Popradskom plese]] po niekoľkých rokoch „bezprizornosti“ sa postupne dostávala pod krídla Správy TANAPu. * [[1964]] – [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|Slovenská národná rada]] pod č. 14 23. januára 1964 schválila Koncepciu ochrany prírody a tvorby prírodného prostredia TANAPu. * [[1970]]{{--}}[[1973]] – pod odborným dohľadom vedcov z Výskumnej stanice TANAPu a v spolupráci s inými odborníkmi vznikol dokument ''Územný priemet funkcií z hľadiska ochrany prírody v širšej tatranskej oblasti'', ktorý tvoril podklad pri hodnotení nových investičných zámerov na území TANAPu a v širšom regióne Vysokých Tatier Podarilo sa tým zabrániť investičným aktivitám pri budovaní objektov cestovného ruchu v [[Roháčska dolina|Roháčskej doline]], na Kotlovej nad Podbanským, pri [[Veľké Hincovo pleso|Hincových plesách]] a na [[Patria (vrch vo Vysokých Tatrách)|Patrii]]. * Na prelome 70-tych a 80-tych rokoch 20. storočia boli uplatnené viacerí regulačné opatrenia smerujúce napríklad k uzávere a zrušeniu niektorých turistických chodníkov. * [[1979]] – po prvý raz sa ochrancovia prírody a turisti zúčastnili na akcii Čisté hory, ktorej cieľom bolo očistiť vysokohorskú prírodu od odpadkov. * [[1987]] – Nariadením vlády SSR č. 18/1987 boli [[Západné Tatry]] preradené z ochranného pásma do vlastného územia TANAPu. * [[1990]] – vláda Slovenskej republiky vydala ''Uznesenie č. 300/1990 Opatrenia na riešenie akútnych problémov TANAPu na obdobie 1990 - 1991''. * [[1991]] – ''Vyhláška č. 166 Slovenskej komisie pre životné prostredie'' zriaďuje na území TANAPu 37 štátnych prírodných rezervácií. * [[1991]] – vláda SR vydala uznesenie č. 658 z 19. novembra 1991, ktorým schválila ''Program starostlivosti o TANAP do roku 2000.'' Uplatňovali sa v ňom princípy diferencovanej ochrany prírody v závislosti od stavu jednotlivých ekosystémov. Boli popísané výškové zóny A, B,C a v nich ekologicko–funkčné priestory. Zámery sa nepodarilo dostatočne naplniť. * [[1993]] – Tatry ako dve biosférické rezervácie boli zaradené do programu [[Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru|UNESCO]] Človek a biosféra. UNESCO si v tomto programe vytýčilo úlohu sledovať stav a rozvoj jednotlivých území a ich prírody. V roku 2013 bolo konštatované, že v biosférickej rezervácii TATRY po 20 rokoch sa na území TANAPu zvýšil podiel zastavaných plôch, hospodárskych areálov, športovísk z 2.6 na 5.5 %. * [[1994]] – Slovenská národná rada schválila zákon 287/1994 o ochrane prírody a krajiny, ktorého aplikácia priniesla mnohé rozpory. V podstate bol zrušený zákon o TANAPe z roku 1948, ďalej bola zrušená Správa TANAPu a od 1. januára 1995 bola vytvorená nová organizácia Štátne lesy TANAPU (pod rezortom Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR). K redukcii náplne práce bývalej Správy TANAPu došlo až v marci 1996, kedy bola ustanovená nová Správa TANAPu ako súčasť nového subjektu – Správy národných parkov Slovenskej republiky, ktorú zriadilo Ministerstvo životného prostredia SR. Odvtedy riadenie prírody v TANAPe spôsobovalo nemálo problémov. Zásadné medzirezortné problémy nevyriešil ani nový zákon Národnej rady SR č. 534/2002 o ochrane prírody a krajiny. Proces zonácie nebol vyriešený ešte ani v roku [[2018]]. * [[2004]] – dňa 19. novembra 2004 prudké nárazy vetra o rýchlosti až {{km|230|m}}/hod poškodili v národnom parku 2030 tis. m³ lesných porastov na ploche viac než 12 tis. ha. Kalamitou v najväčšom rozsahu boli poškodené lesné porasty v pôsobnosti ochranných obvodov Štátnych lesov TANAP [[Dolný Smokovec]], [[Vyšné Hágy]] a [[Tatranská Lomnica]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.lesmedium.sk/casopis-letokruhy/2014/letokruhy-2014-07/ake-vyznamne-kalamity-v-poslednych-rokoch-postihli-nase-lesy|titul=Aké významné kalamity v posledných rokoch postihli naše lesy?|vydavateľ=lesmedium.sk|dátum vydania=Júl 2014|dátum prístupu=2023-02-10}}</ref> Najväčšie straty utrpeli pri pohrome štátne lesy (56,8 %), mesto Kežmarok (12,4 %) a mesto Spišská Belá (4,6 % výmery postihnutého územia). Zvyšok pripadá na osem pozemkových spoločenstiev bývalých urbarialistov podtatranských obcí (takmer 22 %), na niekoľko fyzických osôb (3,4 %) a cirkev (0,6 % výmery postihnutého územia).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.lesytanap.sk/sk/vetrova-kalamita/|titul=Vetrová kalamita 19. novembra 2004|vydavateľ=Správa TANAPu|dátum vydania=5. november 2005|dátum prístupu=2023-02-10}}</ref> V nasledujúcich rokoch porasty v prísne chránených prírodných rezerváciách poškodil podkôrny hmyz. Likvidácii poškodených porastov a ich obnove bránili ochranárske organizácie. Za obdobie od novembra [[2004]] do roku [[2016]] pribudlo v lesoch TANAPu toľko hektárov podkôrnikovej kalamity, koľko spôsobila novembrová víchrica v roku [[2004]].<ref name=" TANAP" /><ref name="Kollárová">{{Citácia knihy| priezvisko = Kollárová | meno = Zuzana | priezvisko2 = Janigová | meno2 = Ingrid a kolektív| titul = Mesto Vysoké Tatry, včera a dnes| redaktori = | vydanie = 1. | vydavateľ = Mesto Vysoké Tatry | miesto = | rok = 2017| počet strán = 559 | strany = | isbn= 978-80-89613-18-2| jazyk = po slovensky}}</ref> * [[2022]] – Národná rada SR svojim uznesením zo dňa 14. decembra 2021 novelizovala zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, v ktorom príspevková organizácia Štátne lesy Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici sa od 1. apríla 2022 zlučuje s príspevkovou organizáciou Správa Tatranského národného parku. Príspevková organizácia Štátne lesy Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici jej zlúčením s príspevkovou organizáciou Správa Tatranského národného parku 1. apríla 2022 zaniká. Sídlom novej Správy TANAPu sa stala [[Tatranská Lomnica]]. Stalo sa tak po takmer troch desaťročiach, keď vyvrcholilo úsilie ochrancov prírody zlúčiť pod jednu strechu dve organizácie, ktoré vznikli v roku [[1994]] po schválení kontroverzného zákona 287/1994 o ochrane prírody a krajiny. Štátne lesy TANAPu podľa neho spravovali štátne pozemky v oblasti Vysokých Tatier a Pienin a o ochranu prírody v týchto národných parkoch sa starala Správa TANAPu. Novela zákona dala novej Správe Tatranského národného parku, okrem iného, aj právnu subjektivitu.<ref>{{Citácia periodika |meno= Martina|priezvisko= Petránová|titul= Opäť pod jednou strechou|periodikum= Tatry |ročník=LXI. |číslo=3|strany=3 – 5}}</ref> === Návštevnosť TANAPu === Od roku [[1972]] sa pravidelne zisťuje dynamika návštevnosti územia TANAPu a jeho zaťaženia prostredia nad hornou hranicou lesa. V 70-tych rokoch 20. storočia sa vo vysokohorskom prostredí pohybovalo denne 16 – 20 tisíc návštevníkov. Vrchol bol dosiahnutý začiatkom 80. rokov (6. augusta [[1981]] – 26 250 osôb). Potom po roku 1989 bol zaznamenaný prudký pokles. Návrat k predošlému stavu bol zaznamenaný koncom 90. rokov. Rekordom je jeden augustový deň v roku [[2015]] – 24 120 návštevníkov. K najviac navštevovanejším patrí oblasť [[Hrebienok|Hrebienka]] a Studených dolín, [[Skalnaté pleso]], [[Popradské pleso]], [[Kriváň (vrch v Tatrách)|Kriváň]], [[Rysy (vrch)|Rysy]]. Monitoring zistil, že v jeden deň sa počas vrcholiacej letnej sezóny pohybuje na území TANAPu 60 tisíc návštevníkov. V TANAPe je hustota turistických chodníkov {{km|0.89|m}}/km².<ref name="Kollárová" /> '''Návštevnosť v atraktívnych lokalitách''' {| class="wikitable" |- ! Lokalita!! 30.7.1976 !! 21.7.1988 !! 4.8.1998 !! 9.8.2000!!13.8.2010 !! 11.8.2015!! 9.8.2016 !! 2.8.2017 !! 7.8.2018 |- | [[Podbanské]] || 45|| 36 || 65 || nez || 32 || nez ||43 || nez || nez |- | [[Predné Solisko]]||2481 || 3590|| 1200 || 1935|| nez |nez|| nez|| 1703 || 1271|| 1482 |- | [[Rysy (vrch)|Rysy]]|| 537|| 732|| nez|| 1248|| 770 || 711 || 815|| 1081 ||1156 |- |[[Hrebienok]] || 4374 || 2982|| 2732|| 4200|| 3400 || 2550|| 3040 || 4899 || 4126 |- | [[Skalnaté pleso]]|| 4100 || 2686 || 1843 || 3352 || nez || 2771|| 3434 ||2176 || 3731 |- | [[Popradské pleso]] || 2214 || 2627|| 2311|| 3201 || nez|| nez|| 3676 || 2851 || 4746 |- | [[Kriváň (vrch v Tatrách)|Kriváň]]|| nez || nez || nez || nez|| 402 ||nez || 402||380 ||452 |- | [[Sliezsky dom]]|| 335 || 801 || 454 || 465|| nez || nez|| 811 || 464 ||nez |- Na priemernej dennej návštevnosti sa podieľa dostupnosť lokalít vlakom, autobusom, lanovkou autom, atraktívnosť a dostupnosť chát alebo história tatranských vrcholov ( napríklad Rysy alebo Kriváň). <ref name="Šturcel"> {{Citácia periodika |meno=Marián|priezvisko=Šturcel |titul=Turistika v 55 - ročnom TANAPe|periodikum= Tatry |ročník=XLIII. |číslo=4|strany=2,3}}</ref>[https://www.lesytanap.sk/sk/ Tlačové správy] |} {| class="wikitable" |- ! Dátum !! Počet návštevníkov vo vysokohorskom prostredí |- | 28.7.1972 || 17651 |- | 18.7.1973 || 16573 |- | 15.8.1974|| 17678 |- | 17.8.1975|| 21850 |- | 30.7.1976 || 18332 |- | 24.7.1977 || 19245 |- | 24.7.1978 || 22283 |- | 18.7.1979 || 19579 |- | 3.8.1980 || 23348 |- | 6.8.1981 || '''26520''', rekordná návšteva |- | 21.7.1982 || 16420 |- | 20.7.1983 || 17436 |- | 4.8.1984 || 21371 |- | 11.8.1985|| 20265 |- | 3.8.1986 || 18370 |- | 2.8.1987 || 20945 |- | 21.7.1988|| 21738 |- | 6.8.1989 || 20645 |- | 9.8.1990 || 16876 |- | 13.8.1991 || 13108 |- | 6.8.1992 || 17715 |- | 11.8.1993 || 12310 |- | 3.8.1994 || 14485 |- | 8.8.1995|| 12283 |- | 7.8.1996 || 14889 |- | 6.8.1997|| 12643 |- | 4.8.1998 || 12203 |- | 4.8.1999 || 20059 |- | 9.8.2000 || 22622 |- | 7.8.2001 || 22628 |- | 6.8.2002|| 20000 |- | 2.8.2003|| 20013 |- | 13.8.2010 ||17000 |- | 8.8.2014 || 24117 |- | 9.8.2016 || 22893 |- | 2.8.2017 || 19227 |- | 7.8.2018|| 24061 |- |} Odhady predchodcov hovoria, že celková návštevnosť Tatier v čase vzniku [[TANAP]]u (rok [[1949]]) bola okolo 200 tisíc, pred rokom [[1970]] už takmer 2 milióny, začiatkom 80-tych rokov minulého storočia vyše 5 miliónov.<ref name="Šturcel" /> == Geológia a reliéf == Tatry sa delia na [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysoké]], [[Západné Tatry|Západné]] a [[Belianske Tatry]]. Celková plocha Tatier je {{km2|785}}, z čoho na Slovensku leží {{km2|610}}. NP má zložitú geologickú stavbu tvoria ju početné tektonické jednotky z [[tatrikum|tatrika]], [[fatrikum|fatrika]] (veporikum) a [[hronikum|hronika]]. Reliéf tvorili aj [[ľadovec (súvislý ľad)|ľadovce]], po ktorých ostali v Tatrách mnohé plesá. Tatry sú vytvorené z dvoch druhov hornín. Medzi najstaršie patria kryštalické horniny, hlavne [[žula]], vzniknutá stuhnutím lávy v období [[prvohory|prvohôr]]. Niektoré z nich, tvoriace tzv. kryštalický ostrov Goryczkowej sú staré 415 až 400 miliónov rokov. Trochu mladšia žula vznikla približne pred 315 až 310 miliónmi rokov a v tom istom čase vznikla žula a prekryštalizované horniny Západných Tatier, hlavne [[Rula|ruly]]. == Klíma == [[Súbor:STANICA LANOVKY S OBSERVATÓRIOM.JPG|left|thumb|Vrchol [[Lomnický štít|Lomnického štítu]] v zime]] Tatry sú jedným z najchladnejších a najdaždivejších častí Slovenska. V [[Poprad]]e ({{mnm|672}}) dosahuje priemerná ročná teplota hodnotu 5,5 °C a na [[Lomnický štít|Lomnickom štíte]] ({{mnm|2632}}) dosahuje len −3,8 °C. Priemerná teplota na Lomnickom štíte v mesiaci júl je 4,2 °C, v [[Starý Smokovec|Starom Smokovci]] 14,4 °C a v Poprade 16,2 °C.<ref name=slowreise>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.slowakei-reisetipps.de/hohe-tatra-klima-vegetationsstufen.php|titul=Slowakei Reisetipps – Klima und Vegetationsstufen der Hohen Tatra|dátum prístupu=2011-08-18|url archívu=https://web.archive.org/web/20111130111945/http://www.slowakei-reisetipps.de/hohe-tatra-klima-vegetationsstufen.php|dátum archivácie=2011-11-30}}</ref> Vetry v Tatrách smerujú väčšinou od západu alebo severozápadu. Priemerný ročný úhrn zrážok v Poprade je {{mm|608|m}}, na Lomnickom štíte {{mm|1561|m}}. miestom z najväčším výskytom zrážok je [[Zbojnícka chata]] vo [[Veľká Studená dolina|Veľkej Studenej doline]], kde je priemerný ročný úhrn zrážok na hodnotách 2000 až {{mm|2500|m}}. Najsuchším mesiacom je február a naopak, najdaždivejším je júl.<ref>Lacika und Ondrejka, „Prírodné Krásy Slovenska – Národné parky“, S. 14</ref> [[Súbor:Tatra storm.jpg|right|thumb|Následky víchrice z 19. novembra 2004]] Snehová pokrývka sa drží zvyčajne od novembra do mája, vo vyšších nadmorských výškach a dolinách aj do polovice leta. V najvyšších polohách môže snežiť aj v auguste.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|http://www.aktuality.sk/clanok/171350/v-najvyssich-polohach-tatier-uz-snezi/|titul=V najvyšších polohách Tatier už sneží|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2011-08-18}}</ref> Na južnej strane dochádza často k tzv. [[padavý vietor|padavým vetrom]], ktoré spôsobujú vývraty a rozsiahle [[polom (les)|polomy]], k akému došlo napr. [[19. november|19. novembra]] [[2004]] medzi 15:30 až 18:00 hodinou, kedy zasiahla Tatry [[Pamätník na víchricu|víchrica]] ([[orkán]]) s rýchlosťou vetra 165 až {{km|227|m}}/h<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.ta3.sk/~bicarova/Papers/2005/vichrica/text.pdf|titul=Víchrica 2004|vydavateľ=ta3.sk|formát=PDF|dátum prístupu=2013-08-21}}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>, ktorá vyvrátila rozsiahly pás lesa široký 2 až 5 kilometrov a dlhý 40 kilometrov (od Podbanského po Tatranskú Kotlinu) o rozlohe vyše {{ha|12000|m}} a bola najväčšou katastrofou v Tatrách od roku 1936. Nie sú to však historicky najvyššie rýchlosti vetra v tejto oblasti. V januári 1949 napríklad na Skalnatom plese zaznamenali vietor s rýchlosťou {{km|248|m}}/h a v novembri 1965 dokonca až {{km|283|m}}/h.<ref name=kalamita/> Celkový objem dreva v poškodených porastoch činil 2,5 milióna kubíkov, z čoho na smrek pripadlo 75,5 %, borovicu 8,2 %, smrekovec 6,9 %, jedľu 1,6 % a na listnaté dreviny (najmä jelše, brezy, vŕby, jarabinu, osiku, javor horský) 7,8 %.<ref name=kalamita>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.lesytanap.sk/08-archiv/clanky/kalamita.php|titul=Vetrová kalamita 19. novembra 2004 – Nové pohľady a konsekvencie|vydavateľ=ŠL TANAPu|dátum prístupu=2013-08-21|url archívu=https://web.archive.org/web/20101107075839/http://www.lesytanap.sk/08-archiv/clanky/kalamita.php|dátum archivácie=2010-11-07}}</ref> == Flóra == [[Súbor:Leontopodium alpinum detail.jpg|left|thumb|[[Plesnivec alpínsky]]]] Podľa [[fytogeografia|fytogeografického]] členenia je prevažná časť rastlinstva Vysokých Tatier zaradená do oblasti [[Západné Karpaty|západokarpatskej]] flóry. Iba malá časť v severozápadnej časti územia patrí do obvodu flóry [[Západné Beskydy|západobeskydskej]] a v severovýchodnej časti do obvodu flóry [[Východné Beskydy|východobeskydskej]] (okres Spišské vrchy). Rastlinstvo Tatier patrí do flóry vysokých centrálnych Karpát a v rámci nich do dvoch fytogeografických okresov: Tatry a [[Sivý vrch (geomorfologická časť)|Sivý vrch]]. [[Tatranské podhorie|Podhorie Tatier]] patrí do obvodu flóry vnútrokarpatských kotlín (okres [[Podtatranská kotlina]], podokresy [[Liptovská kotlina|Liptovská]] a [[Spišská kotlina]]). [[Súbor:Delphinium oxysepalum a6.jpg|right|thumb|[[Stračonôžka tatranská]]]] Veľkosť územia, veľké výškové rozdiely, striedanie sa rôznych geologických podloží, špecifické klimatické podmienky a mikroklimatické podmienky v hlbokých dolinách, pôdne pomery a takisto aj historické činitele ovplyvnili vývoj rastlinstva vo Vysokých Tatrách a ponúkajú v tomto území možnosť na existenciu a prežívanie širokej škále druhov. Od zástupcov podhorských a teplomilných, cez druhy vlhkomilné, lesné, horské až po druhy alpínske. Z územia Tatier je popísaných takmer 1650 druhov a variet [[Sinice|siníc]] a [[Riasa (vodný organizmus)|rias]], 1200 druhov [[lišajník]]ov, viac ako 720 druhov [[machy|machov]] a [[Pečeňovky|pečeňoviek]] a 1400 druhov [[Cievnaté rastliny|cievnatých rastlín]]. Viacero rastlín má na tomto území jediné miesto výskytu na Slovensku, prípadne aj v celých Západných Karpatoch (tatranské, západokarpatské alebo karpatské endemity): [[ostropysk poľný tatranský]], [[zvonček hrubokoreňový]], [[očianka tatranská]], [[zvonček tatranský]], [[bodliak laločnatolistý]], [[kostrava tatranská]], [[voskovka holá tatranská]], [[lyžičník tatranský]], [[mak tatranský]], [[pakrálik alpínsky tatranský]]. Zachovalo sa tu množstvo [[Glaciálny relikt|glaciálnych reliktov]], pričom niektoré z nich sú na súčasnej južnej hranici svojho areálu. Z glaciálnych reliktov, teda pozostatkov rastlinstva z ľadových dôb sa na území Vysokých Tatier vyskytujú: [[medvedík alpínsky]], [[ostrica čiernohnedá]], [[sitina gaštanová]], [[sitina trojplevová]], [[ostrička myšia]], [[dryádka osemlupienková]], [[lomikameň zohnutolistý]] či [[iskerník ľadovcový]]. Medzi ďalšie veľmi vzácne druhy rastlín, ktoré sa vo Vysokých Tatrách vyskytujú na jednej alebo iba niekoľkých lokalitách, patrí [[trávnička alpínska]], [[ostrica černastá]], [[skalokráska pyrenejská]] a [[poniklec jarný]]. == Fauna == [[Súbor:Vysoké Tatry, Dolina Bielej vody, cestou od Zeleného plesa na Jahňací štít (34).JPG|right|thumb|[[Kamzík vrchovský tatranský]]]] Súčasný stav rozšírenia živočíchov na území Tatranského národného parku je výsledkom dlhodobého pôsobenia prírodných ako aj ľudských faktorov. Veľký vplyv na tatranskú faunu mali najmä studené obdobia (v dobách ľadových), z ktorých pochádzajú potomkovia druhov obývajúcich severskú [[tajga|tajgu]] a [[tundra|tundru]]. Studené obdobia vystriedali teplejšie obdobia s teplomilnejšími druhmi z východnej a juhovýchodnej Európy. Tatranskú faunu preto charakterizujú rozličné geografické zložky, z ktorých sú zastúpené najmä kozmopolitné, palearktické, európske (eurosibírske, boreoalpínske, boreálne, samarské, sudetokarpatské) a endemické druhy. Kozmopolitnú a palearktickú zložku reprezentujú druhy vyskytujúce sa v nižších polohách. Európska zložka je zastúpená mnohými druhmi [[bezstavovce|bezstavovcov]] i [[stavovce|stavovcov]] ako napr. [[skokan zelený]], [[žlna zelená]] a iné. K početnejším zložkám sa radí eurosibírska, ktorú reprezentuje značný počet druhov bezstavovcov i stavovcov, napr. [[skokan hnedý]], [[vretenica severná]], [[tetrov hoľniak]], [[jariabok hôrny]], [[sýkorka chochlatá]]. Boreálnu (severskú) zložku reprezentuje napr. [[šidlo belasé]], [[chochláč severský]], [[myšiak severský]]. Boreoalpínsku zložku charakterizujú druhy rozšírené najmä pri hornej hranici lesa, napr. [[piskor vrchovský]], [[myšovka vrchovská]], [[hraboš snežný]], pomerne značné množstvo rôznych skupín bezstavovcov a patrí sem aj glaciálny relikt [[žiabronôžka severská]]. Charakteristická pre Tatry je zložka alpínska, ktorú reprezentujú druhy [[svišť vrchovský tatranský]], [[kamzík vrchovský tatranský]], [[ľabtuška vrchovská]], rôzne druhy [[Ulitníky|ulitníkov]], [[Pavúky|pavúkov]], [[chvostoskok]]ov a [[hmyz]]u. [[Sudetské Karpaty|Sudetokarpatská]] zložka je zastúpená napr. [[Slizniak karpatský|slizniakom karpatským]] alebo [[Chvostoskok obrovský|chvostoskokom obrovským]]. Sarmatská zložka je v Tatrách zastúpená pomerne málo. Z cicavcov patrí do tejto zložky napr. [[ryšavka tmavopása]]. [[Súbor:M.marmota latirostris in Veľká Studená dolina 2.jpg|left|thumb|[[Svišť vrchovský|Svišť vrchovský tatranský]]]] Významnú zložku tatranskej fauny tvoria endemity (tatranské, karpatské a alpskokarpatské). Napríklad z cicavcov [[hraboš tatranský]], z [[kôrovce|kôrovcov]] [[bežec tatranský]], z [[motýle|motýľov]] [[priadzovec tatranský]], z [[chrobáky|chrobákov]] [[fuzáč zemolezový]] a iné. Členitý [[reliéf]] a pestrá paleta [[biotop]]ov vytvára príležitosť pre existenciu spoločenstiev bezstavovcov, ktoré zahŕňajú rozmanité formy živočíchov obývajúce prakticky všetky typy biotopov. Presný počet bezstavovcov dodnes nie je známy, pretože výskumy potvrdzujú stále nové druhy. Stavovce sú v Tatransom národnom parku zastúpené 11 druhmi [[Ryby (v najširšom zmysle)|rýb]] a 2 druhmi [[kruhoústnice|kruhoústnic]]. Ďalej tu žije 6 druhov [[obojživelník]]ov, 5 druhov [[plazy|plazov]], 102 druhov hniezdiacich [[vtáky|vtákov]] a 14 druhov cicavcov. Podobne ako u rastlinstva i u živočíšstva existuje vertikálne usporiadanie. Veľká absolútna i relatívna [[nadmorská výška]] Tatier umožnila vznik širokej škály vertikálneho usporiadania živočíšstva, a to od podhorského a horského stupňa, stupňa [[borovica horská|kosodreviny]] (subalpínsky), po alpínsky až subniválny stupeň. == Chránené územia == [[Súbor:Popradské pleso 2008.jpg|right|thumb|[[Popradské pleso]] s [[Chata pri Popradskom plese|Chatou pri Popradskom plese]] v pozadí]] [[Súbor:Veľké Hincovo pleso, vysoké Tatry.JPG|right|thumb|[[Veľké Hincovo pleso]]]] [[Súbor:Rohacze a2.jpg|right|thumb|[[Roháče]] v Západných Tatrách]] Na území Tatranského národného parku sa nachádzajú tieto chránené časti prírody:<ref>[http://uzemia.enviroportal.sk/ ''Štátny zoznam osobitne chránených častí prírody SR'']</ref> * ''Národné prírodné rezervácie'' {| | : [[Batizovská dolina (národná prírodná rezervácia)|Batizovská dolina]] ({{ha|523.6|m}}, vyhl. 1952) : [[Belianske Tatry (národná prírodná rezervácia)|Belianske Tatry]] ({{ha|5407.65|m}}, vyhl. 1991) : [[Bielovodská dolina (národná prírodná rezervácia)|Bielovodská dolina]] ({{ha|3712.14|m}}, vyhl. 1991) : [[Dolina Bielej vody kežmarskej (národná prírodná rezervácia)|Dolina Bielej vody]] ({{ha|1661.11|m}}, vyhl. 1991) : [[Furkotská dolina (národná prírodná rezervácia)|Furkotská dolina]] ({{ha|842.43|m}}, vyhl. 1991) : [[Javorová dolina (národná prírodná rezervácia)|Javorová dolina]] ({{ha|2250.89|m}}, vyhl. 1991) : [[Juráňova dolina (národná prírodná rezervácia)|Juráňova dolina]] ({{ha|434.32|m}}, vyhl. 1974) : [[Kotlový žľab]] ({{ha|70.77|m}}, vyhl. 1926) : [[Kôprová dolina (národná prírodná rezervácia)|Kôprova dolina]] ({{ha|3220.92|m}}, vyhl. 1991) : [[Mengusovská dolina (národná prírodná rezervácia)|Mengusovská dolina]] ({{ha|1612.96|m}}, vyhl. 1991) : [[Mlynická dolina (národná prírodná rezervácia)|Mlynická dolina]] ({{ha|704.29|m}}, vyhl. 1991) : [[Mních (národná prírodná rezervácia)|Mních]] ({{ha|74.75|m}}, vyhl. 1981) : [[Mokriny]] ({{ha|882.82|m}}, vyhl. 1981) : [[Mraznica (národná prírodná rezervácia)|Mraznica]] ({{ha|159.8|m}}, vyhl. 1991) | : [[Osobitá (národná prírodná rezervácia)|Osobitá]] ({{ha|457.98|m}}, vyhl. 1974) : [[Pramenište]] ({{ha|45.57|m}}, vyhl. 1991) : [[Roháčske plesá (národná prírodná rezervácia)|Roháčske plesá]] ({{ha|451.66|m}}, vyhl. 1974) : [[Sivý vrch (národná prírodná rezervácia)|Sivý vrch]] ({{ha|112.67|m}}, vyhl. 1974) : [[Skalnatá dolina (národná prírodná rezervácia)|Skalnatá dolina]] ({{ha|1069.05|m}}, vyhl. 1991) : [[Slavkovská dolina (národná prírodná rezervácia)|Slavkovská dolina]] ({{ha|979|m}}, vyhl. 1991) : [[Studené doliny]] ({{ha|2222.41|m}}, vyhl. 1991) : [[Suchá dolina (národná prírodná rezervácia)|Suchá dolina]] ({{ha|1585.54|m}}, vyhl. 1993) : [[Štôlska dolina (národná prírodná rezervácia)|Štôlska dolina]] ({{ha|739.96|m}}, vyhl. 1991) : [[Tichá dolina (národná prírodná rezervácia)|Tichá dolina]] ({{ha|5966.64|m}}, vyhl. 1991) : [[Uhlištiatka]] ({{ha|385.51|m}}, vyhl. 1991) : [[Važecká dolina (národná prírodná rezervácia)|Važecká dolina]] ({{ha|1185.86|m}}, vyhl. 1991) : [[Velická dolina (národná prírodná rezervácia)|Velická dolina]] ({{ha|1217.22|m}}, vyhl. 1991) |} * ''Národné prírodné pamiatky'' : [[Belianska jaskyňa]] (vyhl. 1979) : [[Brestovská jaskyňa]] (vyhl. 1979) : [[Javorinka (jaskyňa)|Javorinka]] (vyhl. 2001) * ''Prírodné rezervácie'' {| | : [[Bor (prírodná rezervácia)|Bor]] ({{ha|133.61|m}}, vyhl. 1991) : [[Brezina (prírodná rezervácia)|Brezina]] ({{ha|1.16|m}}, vyhl. 1991) : [[Čikovská]] ({{ha|6.2|m}}, vyhl. 1991) : [[Fľak]] ({{ha|37.93|m}}, vyhl. 1991) : [[Goliašová]] ({{ha|27.29|m}}, vyhl. 1991) : [[Grapa (prírodná rezervácia)|Grapa]] ({{ha|40.86|m}}, vyhl. 1991) : [[Hrádok nad Pavúčou dolinou]] ({{ha|105.1|m}}, vyhl. 1991) | : [[Mačie diery]] ({{ha|45.61|m}}, vyhl. 1991) : [[Pavlová (prírodná rezervácia)|Pavlová]] ({{ha|58.61|m}}, vyhl. 1991) : [[Pod Črchľou]] ({{ha|31.82|m}}, vyhl. 1991) : [[Poš]] ({{ha|20.82|m}}, vyhl. 1991) : [[Rašelinisko (prírodná rezervácia)|Rašelinisko]] ({{ha|0.32|m}}, vyhl. 1991) : [[Surovec (chránené územie)|Surovec]] ({{ha|31.75|m}}, vyhl. 1991) : [[Úplazíky]] ({{ha|31.19|m}}, vyhl. 1974) |} == Problémy == Začiatkom roka 2010 sa začali objavovať informácie o tom, že v Tatrách je potrebné prehodnotiť ochranné pásma. Prispeli k tomu i udalosti akými bol turnaj v [[konské pólo|konskom póle]] uskutočnený na zamrznutej hladine [[Štrbské pleso|Štrbského plesa]], ktoré sa nachádza v najvyššom stupni ochrany prírody.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Konské pólo na ľade. Zábava pre miliardárov | url = http://hnonline.sk/c1-40385840-konske-polo-na-lade-zabava-pre-miliardarov | dátum vydania = 6.2.2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 27.2.2010 | vydavateľ = hnonline.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> == Panorámy == {{Široký obrázok|Strbske pleso panorama 137.jpg|800px|Panoráma zo Štrbského Plesa}} {{Široký obrázok|Batizovská dolina (Panoráma).JPG|800px|Panoráma [[Batizovská dolina|Batizovskej doliny]]}} {{Široký obrázok|Panorama z Rysow.jpg|800px|Panoráma z [[Rysy (vrch)|Rysov]]}} == Pozri aj == * [[Tatrzański Park Narodowy]] == Referencie == <references /> == Zdroje == * {{Citácia elektronického dokumentu|url=http://spravatanap.sk/web/index.php/2012-08-24-09-58-41/flora-tatier|titul=Flóra TANAPu|vydavateľ=Správa [[TANAP]]u|dátum prístupu=2013-08-22|url archívu=https://web.archive.org/web/20131007214833/http://spravatanap.sk/web/index.php/2012-08-24-09-58-41/flora-tatier|dátum archivácie=2013-10-07}} * {{Citácia elektronického dokumentu|url=http://spravatanap.sk/web/index.php/2012-08-24-09-58-41/fauna-tatranskeho-narodneho-parku|titul=Fauna TANAPu|vydavateľ=Správa [[TANAP]]u|dátum prístupu=2013-08-22|url archívu=https://web.archive.org/web/20140727181447/http://spravatanap.sk/web/index.php/2012-08-24-09-58-41/fauna-tatranskeho-narodneho-parku|dátum archivácie=2014-07-27}} * {{Citácia knihy|titul=Vysoké Tatry 1:25 000|vydavateľ=TATRA PLAN|rok 2010|vydanie=6. vydanie}} * {{Preklad|de|Tatra-Nationalpark (Slowakei)|115701101}} {{Tatry}} {{Národné parky na Slovensku}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Tatranský národný park| ]] [[Kategória:Národné parky na Slovensku|Tatranský národný park]] [[Kategória:Územia európskeho významu na Slovensku]] [[Kategória:Biosférické rezervácie na Slovensku]] [[Kategória:Chránené územia v okrese Kežmarok]] [[Kategória:Chránené územia v okrese Liptovský Mikuláš]] [[Kategória:Chránené územia v okrese Poprad]] [[Kategória:Chránené územia v okrese Tvrdošín]] jgdoes798jqk0rn62dodmnkr9k7oski 8215791 8215789 2026-05-18T06:31:15Z Lackodobrak123 295233 8215791 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Protected Area <!-- *** Heading *** --> | name = Tatranský národný park | other_name = | category = [[Národný park]] <!-- *** Image *** --> | image = Gerlachovsky stit from Velicka dolina.jpg | image_caption = [[Gerlachovský štít]] z [[Velická dolina|Velickej doliny]] <!-- *** Symbols *** --> | symbol = <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = [[Žilinský kraj|Žilinský]], [[Prešovský kraj|Prešovský]] | district = [[Okres Liptovský Mikuláš|Liptovský Mikuláš]], [[Okres Poprad|Poprad]],<br/> [[Okres Tvrdošín|Tvrdošín]], [[Okres Kežmarok|Kežmarok]]| | commune = | municipality = <!-- *** Family *** --> | parent = | range = | city = | landmark = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = | prominence = | lat_d =49| lat_m =10 | lat_s =0 | lat_NS = S | long_d =20 | long_m =10 | long_s =0 | long_EW = V | highest = [[Gerlachovský štít]] | highest_elevation = 2654.4 | highest_lat_d = | highest_lat_NS = S | highest_long_d = | highest_long_EW = V | lowest = | lowest_elevation = 710 | lowest_lat_d = | lowest_long_d = <!-- *** Dimensions *** --> | length = | length_orientation = | width = | width_orientation = | area = 738 | area1 = 307 | area1_type = ochranné pásmo <!-- *** Features *** --> | geology = | orogeny = | period = | biome = les | biome_share = 66.6 | plant = | animal = <!-- *** History & management *** --> | established = 1. január [[1949]] | established1 = | established1_type = | management = Správa TANAP | management_label = Správa NP | management_location = [[Tatranská Lomnica ]], č. 66, 05960 Vysoké Tatry | management_location_type = Sídlo správy | management_location_label = Sídlo správy NP | management_lat_d = | management_long_d = <!-- *** Acess *** --> | visitation = | discovery = | ascent = <!-- *** Codes *** --> | code = <!-- *** UNESCO etc. *** --> | category_iucn = <!-- *** Free fields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = Relief Map of Slovakia.png | map_caption = Poloha v rámci Slovenska | map_background = | map_locator = Slovensko-reliéf <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = [https://www.tanap.sk/sprava-np/ tanap.sk] <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Tatranský národný park''' (skratka '''TANAP''') je jeden z deviatich národných parkov na Slovensku a je zároveň najstarší [[národný park]] na Slovensku. Nachádza sa na severe [[Stredné Slovensko|stredného]] a [[Východné Slovensko|východného Slovenska]] v [[Tatry|Tatrách]]. Je určený na ochranu časti [[Západné Tatry|Západných Tatier]] a [[Východné Tatry|Východných Tatier]]. Bol založený 1. januára 1949 a o päť rokov neskôr sa vytvoril národný park aj na poľskej strane Tatier s názvom [[Tatrzański Park Narodowy|Tatrzański Park Narodowiy]]. Spolu s poľským národným parkom sú Vysoké Tatry od roku 1993 Biosferickou rezerváciou [[UNESCO]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Biosférické rezervácie v SR | url = http://enviroportal.sk/indikatory/detail.php?kategoria=210&id_indikator=2606 | dátum vydania = 2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2010-01-14 | vydavateľ = SAŽP | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20130927070331/http://www1.enviroportal.sk/indikatory/detail.php?kategoria=210&id_indikator=2606 | dátum archivácie = 2013-09-27 }}</ref> Správa národného parku sídli vo Svite a v [[Liptovský Mikuláš|Liptovskom Mikuláši]]. Má rozlohu {{km2|738}} a jeho ochranné pásmo {{km2|307}}, dokopy {{km2|1045}}. Park obsahuje {{km|600|m}} turistických chodníkov a 16 označených a udržiavaných cyklistických chodníkov. Na vlastnom území Tatranského národného parku sa chránia najmä horské a vysokohorské rastliny ako sú napríklad porasty [[Borovica horská|kosodreviny]] alebo [[plesnivec alpínsky]]. Zo vzácnych živočíchov tu žijú [[orol skalný]], [[medveď hnedý]], [[kamzík vrchovský tatranský]] alebo [[svišť tatranský]]. Dve tretiny chráneného územia pokrývajú [[Smrek obyčajný|smrekové]] alebo smrekovo-[[Jedľa (rod)|jedľové]] lesy. Od roku 1993 patrí (spolu s poľským TNP) medzi jednu zo štyroch slovenských [[Biosférická rezervácia|biosférických rezervácií]] programu [[UNESCO]] ''Človek a biosféra''. Na území Vysokých Tatier sa nachádza najvyšší vrch Vysokých Tatier, [[Zoznam dvojtisícoviek na Slovensku|Slovenska]] a [[Karpaty|Karpát]], [[Gerlachovský štít]] ({{mnm|2654.4}}) a symbol Slovenska [[Kriváň (vrch v Tatrách)|Kriváň]] ({{mnm|2494.7}}). Najvyšším vrchom Západných Tatier je [[Bystrá (vrch v Západných Tatrách)|Bystrá]] ({{mnm|2248}}) a Belianskych Tatier je [[Havran (vrch v Tatrách)|Havran]] ({{mnm|2152}}). Park je charakteristický aj výskytom vyše 100 [[Zoznam plies vo Vysokých Tatrách|plies]] a niekoľkých [[vodopád]]ov. Najväčšie a najhlbšie z tatranských plies (na území Slovenska) je [[Veľké Hincovo pleso]] (plocha {{ha|20.08|m}}, hĺbka {{m|53.7|m}}), najvyššie položené je [[Modré pleso]] ({{mnm|2192}}). Najčastejšie navštevovanými sú Štrbské a Popradské pleso. Jediná verejnosti prístupná jaskyňa je [[Belianska jaskyňa]]. == História == === Začiatky poznávania prírody === Záujem o poznávanie tatranskej prírody bol v dávnych dobách podmieňovaný zvedavosťou prvých návštevníkov vysokohorského prostredia a veľmi rýchlo aj hospodárskou aktivitou. Bylinkári, hľadači pokladov, baníci, pytliaci, poľovníci a mnohí iní mali voľné pole pôsobnosti a dokonale to využívali. Svet poznal Vysoké Tatry ako „Snežné hory“. Chýr o nich sa odzrkadľoval stále častejšie v dobovej tlači. O prírodu sa začali zaujímať bádatelia. Prvú vytlačenú zmienku o nich prinieslo dielo Juraja Wernhera ''De admirandis Hungariae aquis hipomnemation'' (Bazilej, 1549). Už v tom čase do Tatier sa vyberali profesori a študenti [[Evanjelické lýceum (Kežmarok)|kežmarského lýcea]], ktorí sa snažili poznávať prírodu a zbierať prírodniny pre školské kabinety. O prvú geografickú charakteristiku Tatier sa pokúsil kežmarský matematik a astronóm [[Dávid Fröhlich]] v diele ''Medulla geographiae practicae'' (Bardejov, 1639) a v príručke ''Bibliotheca, seu Cynosura peregrinantium'' (Ulm, 1643). Najviac zmienok o Vysokých Tatrách v literatúre 17. storočia zanechal kežmarský študent [[Daniel Speer]] v dobrodružnom cestopise ''Ungarischer oder Dacianischer Simplicissimus'' (Ulm, 1683).<ref name="TANAP">{{Citácia knihy | priezvisko = Vološčuk | meno = Ivan | priezvisko2 = a kolektív | meno2 = | titul = Tatranský národný park| vydavateľ = Gradus | miesto = | rok = 1994 | isbn = 80-901392-4-8 | jazyk = }}</ref> === Prvé vedecké práce === Na rozhraní 17. a 18. storočia poznatky o Tatrách publikovali traja kežmarskí Buchholtzovcy. [[Juraj Buchholtz (1643)|Juraj Buchholtz]] st. vydal monoggrafiu Das weit und breit erschollene Ziepser–Schnee–Gebürg, ktorá vyšla tlačou až v roku [[1899]], ale jej rukopis z roku [[1719]] čítali a využívali mnohí učenci, medzi nimi aj [[Matej Bel]]. Nevydaný denník [[Juraj Buchholtz (1688)|Juraja Buchholtza]] ml. ''Itinerarium Buchholtzianum cum Diario'' je uložený v archíve Pamätníka literatúry [[Matica slovenská|Matice slovenskej]] v [[Martin]]e. Prírodou sa zaoberal [[Jakub Buchholtz]], ktorý využíval dielo svojich predkov a okrem iného zhodnotil činnosť cisárskej mineralogickej komisie z roku [[1751]], ktorá skúmala minerály vo Vysokých a Západných Tatrách. Prírodu skúmal veľkoslavkovský farár [[Tomáš Mauksch]], kežmarský pedagóg Juraj Bohuš, ktorí nové poznatky aj publikovali.<ref name=" TANAP" /> Mnohé publikované výsledky prírodovedeckých skúmaní zaujali zahraničných bádateľov. Mineralogickým štúdiám sa venoval Nemec Johan Fichtel, Poliak [[Stanisław Staszic]], Francúz François Sulpice Beudant, Švéd [[Göran Wahlenberg]], Angličan [[Robert Townson]], Nemec Albrecht Sydow, významným prínosom prispel pražský vysokoškolský pedagóg Karel Kořístka a mnohí iní. Popularita Tatier rástla ďalšími návštevami a dielami propagátorov turistiky a bádateľov, ktorí skúmali zver. O to sa pokúsil Camillo Morgan v diele ''Die Hohe Tatra und ihre Jagdfauna'' (Viedeň, 1910). Prvú populárno–vedeckú charakteristiku živej a neživej prírody spracoval Wiktor Kuźniar v diele ''Z przyrody Tatr'' (Krakov, 1910). K nim sa pridávali ďalší popularizátori v medzivojnovom období. Napríklad Eugeniusz Romer v diele ''Jak powstały Tatry?'' (Ľvov, Varšava, 1934), Józef Szaflarski a iní. Medzi nimi Antonín Bečvař, [[Ivan Bohuš]], Milič Blahout, Jan Šmarda, Anton Droppa, Ivan Houdek, Zofia Radwańska-Paryska a jej manžel, Július Somora, Józef Fudakowski, mnohí iní vedci, lekári, novinári, fotografovia.<ref name=" TANAP" /> Za prvých zoológov, ktorí skúmali poľskú i našu časť Vysokých Tatier možno pokladať známych vertebrotológov J.H. Blasiusa, A. Kayserlinga a G. Hartlauba. V roku [[1835]], keď navštívili Tatry, boli ešte študenti. V Tatrách boli asi tri týždne a svoje poznatky vydal Hartlaub knižne v roku [[1900]]. Koncom 19.storočia začalo vychádzať monumentálne dielo ''Fauna Regni Hungariae'', v ktorom boli spracované jednotlivé živočíšne skupiny. Postupne vychádzali desiatky ďalších cenných vedeckých prác, ktoré mapovali život kamzíkov, svišťov a ďalších živočíchov. K nim sa pridávali diela vedcov skúmajúcich [[Ichtyofauna|ichtyofaunu]], bezstavovce, stavovce a diela botanikov.<ref name=" TANAP" /> === Začiatky ochrany prírody === Ochrana prírody v stredoveku bola neznámym pojmom. Donačné listiny valčianských panovníkov nezaväzovali majiteľov pozemkov, aby chránili prírodu. Tí však v rámci svojich majetkových aktivít vydávali rôzne zákazy a príkazy regulujúce ťažbu v lesoch, rybolov a odstrel zveri. Napríklad [[Turzovci]] na [[Orava (región)|Orave]] skoncovali so živelným drancovaním a premenou lesov na pasienky, keď v roku [[1615]] [[Valasi (severné Karpaty)|valaským kolonistom]] na oravskom panstve obmedzili početné stavy oviec a určili hájnikov na ochranu lesov v blízkosti pasienkov. Začiatky cieľavedomej ochranárskej činnosti možno datovať do poslednej tretiny 19. storočia po založení [[Uhorský karpatský spolok|Uhorského karpatského spolku]]. Jeho členovia si vytýčili za cieľ hájiť [[Kamzík vrchovský tatranský|kamzičiu]] zver. Riaditeľ kúpeľov v Starom Smokovci [[Eduard Blasy]] sa zaslúžil v roku [[1881]] o založenie prvého poľovníckeho ochranného spolku a v roku [[1883]] o úpravu hájenia kamzičej zveri. O ochrane [[Svišť tatranský|svišťov]] sa hovorilo v roku [[1880]]. Členovia Sliezskej sekcie spolku sa v roku [[1888]] zaviazali propagovať ochranu motýľa [[Jasoň červenooký|jasoňa]] (Parnassius apollo). O zarybňovanie tatranských potokov sa starala rybárska komisia spolku. Naopak veľa pozornosti však členovia spolku nevenovali iným druhom zvierat, napríklad medveďom, rysom, ktorých odstrel dokonca hodnotili priaznivo. O to viac spolok podporoval import cudzokrajných zvierat ako boli [[Jeleň americký|jelene vapiti]], [[Zubor americký|zubry]], [[Capra (rod)|kozorožce]], ktoré vypúšťalo do prírody knieža [[Christian Hohenlohe|Hohenlohe]]. Veľké škody v lesoch robili poľskí pytliaci.<ref name=" TANAP" /> === Aktívny Valčianský karpatský spolok === Najviac úsilia venoval Uhorský karpatský spolok na likvidáciu alebo aspoň na reguláciu výpasu dobytka z podtatranských obcí v okolí tatranských osád a v [[Kvetnica (dolina)|Kvetnici]], ktorá je časťou [[Velická dolina|Velickej doliny]]. Dokonca si túto časť Tatier v roku [[1876]] prenajal a do roku [[1888]] čelil veľkému náporu urbárskych pastierov, ktorí sa neustále domáhali práva na pasenie. V rámci druhovej ochrany tatranskej flóry venoval spolok najviac pozornosti [[Plesnivec alpínsky|plesnivcu]] (Leontopodium alpinum), ktorý bol výhodným obchodným artiklom, a tým aj najviac ohrozený. Keďže vedel, kde všade kšeftári plienia túto vzácnu rastlinu usiloval sa hľadať východisko v pestovaní a rozmnožovaní plesnivca v záhradníctvach a v pokusnom presádzaní do Vysokých Tatier. Podobne ako nenamietal proti dovozu cudzokrajných zvierat, súhlasil s importom a aklimatizáciou dovezených cudzokrajných rastlín, napríklad [[rododendron]]ov (Rhododendron hirsutum) z rakúskych Álp v rokoch [[1880]]{{--}}[[1882]] v [[Dolina siedmich prameňov|Doline siedmych prameňov]] a na [[Muráň (vrch v Tatrách)|Muráni]], v rokoch [[1889]]{{--}}[[1890]] vo Velickej doline a vo [[Veľká Studená dolina|Veľkej Studenej doline]] aj na [[Slavkovský štít|Slavkovskom štíte]]. Lesný zákon č. XXXI/1879, bol prijatý v roku 1879 a platný od 1. júla 1880. Uhorský karpatský spolok pozorne sledoval jeho uplatňovanie a konštatoval jeho nedodržiavanie vo Vysokých Tatrách. Dôsledne bojoval za vyhlásenie lesov v klimatických osadách za úplne chránené. Zasadzoval sa o ochranu [[Borovica limbová|limby]] (Pinius cembra). Od roku [[1900]] sa spolok usiloval o zriadenie botanickej záhrady na území Tatier. Výstavba meškala pre nedostatok finančných prostriedkov, neskôr jej zriadenie znemožnila vojna. Mala byť v [[Tatranská Lomnica|Tatranskej Lomnici]] nad Kúpeľným domom.<ref name=" TANAP" /> === Prínos československých vedcov === Ochrana Vysokých Tatier formou rezervácie alebo národného parku bola za [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]] neznáma. Na poľskej strane však boli zaznamenané významnejšie aktivity. Po katastrofálnej povodni na poľskom [[Podhalie|Podhalí]] v roku [[1884]] predložil Gustaw Lettner projekt záchrany tatranských lesov ako celku. V roku [[1887]] bolo založené [[Poľský turisticko-vlastivedný spolok|Towarzystwo Tatrzańskie]] – (Tatranská spoločnosť) na záchranu poľských Tatier. Boguslaw Królikowski v roku 1888 navrhoval vyhlásenie poľských Tatier za národný park.<ref name=" Pacl ">{{Citácia periodika |meno= Juraj|priezvisko= Pacl|titul= Tatranský národný park: Mýty a fakty|periodikum= Tatry |ročník=XXXXVII. |číslo=6|strany=8 – 11}}</ref> Uhorsko nemalo v tom čase nijaký štátny orgán na ochranu prírody. Po vzniku [[Česko-Slovensko|Československej republiky]] ochranu pamiatok a prírody dostalo do kompetencie Ministerstvo školstva a národnej osvety. Bohaté skúsenosti v tomto smere mali Zdeněk Wirth a generálny konzervátor Rudolf Maximovič. Na [[Karlova univerzita|Karlovej univerzite]] v Prahe bol v roku 1919 zriadený lektorát ochrany prírody, kde účinkovali Ján Svatopluk Procházka a potom [[Karel Domin]]. V roku [[1920]] na [[České vysoké učení technické v Praze|Českom vysokém učení]] sa angažoval Rudolf Maximovič. V roku 1919 bol v Bratislave zriadený Vládny komisariát pre ochranu pamiatok na Slovensku, ktorý viedol arch. [[Dušan Jurkovič]] a potom Dr. Ján Hofman. Príkladom pre nové iniciatívy boli už zriadené národné parky v americkom Yellowstone (1872), Sweizer Nationalpark (1914) a iné. Vysoká vedecká úroveň československých prírodovedcov zaručovala, že ochrana prírody bude v dobrých rukách. Jedinou hlavnou prekážkou bol zatiaľ len pripravovaný zákon o prírode, v ktorom by bola presne definovaná kategória ochrany ''národný park''. Preto sa predbežne používal termín ''prírodná rezervácia''.<ref name="Pacl" /> V roku [[1920]] Ministerstvo školstva a národnej osvety poverilo Jiřího Jandu a Emila Bayera zoologickým výskumom vo Vysokých a Belianskych Tatrách. Janda výskum zakončil návrhom na vyhlásenie vtáčích rezervácií a Bayer návrhom na ochranu kamzíkov a vyhlásenie rezervácie. Janda navrhol vtáčie rezervácie, ktoré mali tvoriť [[Mlynická dolina]], [[Mengusovská dolina]], [[Zlomiská]] od [[Ostrva|Ostrvy]] až po Rinčový potok, [[Javorová dolina (Vysoké Tatry)|Javorová dolina]] vrátane bočných odnoží ohraničená hrebeňom Belianskych Tatier od Muráňa až po [[Ždiarska vidla|Ždiarsku vidlu]] s prepojením na hlavný hrebeň Vysokých Tatier v [[Kopské sedlo|Kopskom sedle]]. Uvažovalo sa o masíve [[Gerlachovský štít|Gelachovského štítu]] a o [[Kotlina Piatich spišských plies|Kotline Piatich spišských plies]]. Keďže tieto navrhované pásma ochrany prírody zasahovali do súkromného panstva kniežaťa [[Christian Hohenlohe|Chriastiana Krafta Hohenlohe]], bol potrebný jeho súhlas, ktorý knieža dalo. Emil Bayer mal zložitejšiu situáciu. Početné stavy kamzíkov boli zdecimované vojnou a pytliakmi. Ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska a Zemské vojenské veliteľstvo preto vydalo v roku [[1921]] vyhlášku, ktorá zakazovala lov kamzíkov vo Vysokých Tatrách na dobu 10 rokov, ktorý sa v roku [[1924]] rozšíril na Belianske a [[Západné Tatry]]. Botanický výskum organizoval so svojimi žiakmi Karel Domin. Dr. Josef Dostál sa venoval výskumu na Liptovských holiach, Dr. Vladimír Krajina vo Vysokých Tatrách a v [[Nízke Tatry|Nízkych Tatrách]] Dr. Pavel Silinger. V roku 1921, ešte pred uzákonením ochrany kamzíkov dostal zámer zriadiť Tatranský národný park reálnu podobu. Dr. Ján Hofman zvolal v roku 1921 do [[Bratislava|Bratislavy]] konferenciu, ktorá mala prerokovať a schváliť plán ochrany prírodných pamiatok na Slovensku. Kompletný projekt vypracoval Rudolf Maximovič, ale L. Navrátil, riaditeľ Štátnych lesov a majetkov v [[Liptovský Hrádok|Liptovskom Hrádku]], predložil návrh na vyhlásenie Vysokých a Belianskych Tatier za národný park alebo rezerváciu. Južnú hranicu mala tvoriť [[Košicko-bohumínska železnica]]. Navrhované územia mali rozlohu {{km2|882|m}}. Návrh bol prijatý. === Roky 1919 – 1944 === Počas [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] tatranská príroda utrpela značné škody. Lesy boli zanedbané, rozmohli sa krádeže dreva. Pastieri necitlivo vypásali porasty, ktoré navyše trpeli kôrovcovou kalamitou. Voľnú ruku mali pytliaci, ktorí narobili veľké škody. V rokoch 1919 – 1921 pokračovali prípravy smerujúce k vyhláseniu Tatranského národného parku. Navrátilov projekt bol prepracovaný. Územie navrhovaného národného parku bolo zväčšené o Liptovské hole, zmenou bolo to, že severnú a južnú hranicu parku mala tvoriť [[Cesta Slobody]]. Západná a severozápadná hranica mala prechádzať okrajom [[Suchá dolina (važecká)|Suchej doliny]] na hrebeň [[Oravská Magura|Oravskej Magury]]. Po vojne zanikol [[Uhorský karpatský spolok]]. Niektoré jeho činnosti prevzal novovytvorený nemecký Karpatenverein a [[Klub československých turistov]], ktorý sa chcel venovať turistickej ochrane prírody. Druhovú ochranu prírody zabezpečovali celoštátne úpravy, ale aj miestne normy, ktoré boli špecificky orientované na Vysoké Tatry. Celoštátna ochrana medveďa bola vyhlásená až v roku [[1932]]. Na Orave však bol chránený už od roku 1921. V roku 1921 bola vydaná norma na ochranu plesnivca. K nej sa ešte v tom istom roku pridali župné úrady v [[Levoča|Levoči]] a v [[Liptovský Mikuláš|Liptovskom Mikuláši]], ktoré vydali osobitné nariadenia na ochranu kamzíka, svišťa a plesnivca. Od roku 1922 viedol Referát pamiatkovej služby Ministerstva školstva a národnej osvety konzervátor Rudolf Maximovič, priekopník a zakladateľ ochrany prírody v novej Československej republike. Až do roku 1938 bol jediným pracovníkom tohto referátu. Krátko po tom, ako bol zriadený tento referát, poslanec J.V. Stejskal navrhol prvú osnovu zákona na komplexnú ochranu prírody a zriaďovanie národných parkov a prírodných rezervácií. Národné zhromaždenie návrh zamietlo pre námietky majiteľov pôdy. Aj napriek tomu sa podarilo presadiť špecializované rezervácie pre kamzičiu zver v [[Kôprová dolina|Kôprovej doline]] s [[Nefcerka|Nefcerkou]] a v [[Zlomiská]]ch. Ďalšie navrhované rezervácie neboli schválené. === Krakovský protokol === Poľské územné nároky vyvolávali politickú neistotu. Rozhodnutie Rady [[Spoločnosť národov|Spoločnosti národov]] a [[Medzinárodný súdny dvor|Medzinárodného súdneho]] dvora 12. marca [[1924]] definitívne pričlenilo Javorinu ([[Tatranská Javorina|Tatranskú Javorinu]]) do územia Československa. V [[Krakov]]e od 25. apríla do 6. mája 1924 prebiehalo rokovanie delimitačných komisárov, ktoré bolo zavŕšené [[Česko-slovensko-poľský spor o Oravu a Spiš|medzinárodnou zmluvou]]. Príloha protokolu tejto zmluvy bola zameraná na otázky turistickej konvencie v oblasti Vysokých Tatier a o zriadení pohraničného národného parku. Bola to dôležitá podpora nových československých orgánov v úsilí o uzákonenie národného parku, ktorá mala začiatok už v roku 1919 po vzniku Československa.<ref name="Pacl" /> === Vojnové prekážky === Československí a poľskí ochranári zvyšovali úsilie zamerané na spoločného cezhraničného národného parku. Spresňovali organizačné a vedecké zásady na vytvorenie pohraničnej rezervácie a pripravovali uzavretie bilaterálnej turistickej konvencie. Definitívnu podobu získal projekt na stretnutí vedeckých expertov 8.-9. decembra 1925 v Krakove. Park mal byť zriadený zákonmi oboch štátov a zásadné otázky jeho správy a prevádzky sa mali riešiť medzištátne. Správu parkov mali vykonávať ''parkové komisie''. Službu v teréne mala vykonávať ''parková stráž''. Keď bol tento návrh uverejnený okamžite sa zdvihla vlna protestov majiteľov pozemkov. Kriticky sa k nemu stavali vojenské a poľovnícke kruhy. Najviac ho podporovali turistické organizácie. Posledné znenie projektu bolo spracované v roku [[1936]]. Po skončení pripomienkového konania bol začiatkom roku [[1938]] predložený vládny návrh uznesenia o Zriadení národného parku vo Vysokých Tatrách. Mníchovské udalosti, i poľská armáda, ktorá v roku 1938 obsadila všetky bývalé sporné územia–[[Tešínsko]], časť [[Kysuce|Kysúc]], [[Orava|Oravy]], Javorinu vrátane [[Bielovodská dolina|Bielovodskej doliny]] a [[Javorová dolina (Vysoké Tatry)|Javorovej doliny]] a dediny na poľskom území, kde žila slovenská menšina. Obsadenie časti Tatier Poľskom, vybudovanie nemeckých delostreleckých pozícií na hrebeni Belianskych Tatier, partizánske akcie, boli dostatočným dôvodom, aby sa štátne orgány [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] už nezaoberali prípravou vyhlásenia národného parku.<ref name=" TANAP" /> === Nová cesta k uzákoneniu === [[Súbor:Tatranska Lomnica 0478.jpg|right|thumb|[[Múzeum Tatranského národného parku]] v [[Tatranská Lomnica|Tatranskej Lomnici]]]] Po skončení [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] sa opäť začalo diskutovať o vytvorení národného parku. V časopise [[Krásy Slovenska]] sa objavil Najnovší projekt Tatranského národného parku. Zverejnil ho slovenský botanik Ján Futák. Išlo o aktualizovanú a doplnenú mutáciu štúdie Prípravnej komisie pre zriadenie parku z roku 1936. Začiatkom roku 1946 Zbor povereníkov ustanovil komisiu, ktorá mala pripraviť osnovu nariadenia Slovenskej národnej rady o Tatranskom národnom parku. V roku 1947 bolo územie Vysokých Tatier vyčlenené z katastrov podtatranských obcí a tatranské obce spolu s nimi [[Ždiar]] a Javorina boli zahrnuté pod Jednotný národný výbor so sídlom v [[Starý Smokovec|Starom Smokovci]]. Nastala situácia, keď prípravu zákona o národnom parku pripomienkoval len jeden administratívny orgán. Úpravou vlastníckych pomerov v duchu socialistickej legislatívy bez odškodnenia postihnutých odpadli všetky prekážky zo strany majiteľov pôdy, ktorí dovtedy boli najväčšími odporcami zriadenia národného parku. Národná rada 18. decembra 1948 prijala zákon o Tatranskom národnom parku. Novozriadenú organizáciu riadila spočiatku pri Lesnom závode Vysoké Tatry v Tatranskej Lomnici vytvorená Dočasná správa Tatranského národného parku. Po reorganizácii vznikla Správa Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici. Správu národného parku v ďalších rokoch upravovali mnohé novely zákona, nariadenia a uznesenia štátnych a zákonodarných orgánov.<ref name=" TANAP" /> == Novodobé míľniky TANAPu == * [[1952]] – nariadením Sboru povereníkov č.5/1952 vznikla zlúčením Dočasnej správy TANAPu a Správy lesného hospodárstva Vysoké Tatry Správa Tatranského národného parku so sídlom v [[Tatranská Lomnica|Tatranskej Lomnici]]. Riadil ju lesnícky rezort. Toto nariadenie rozdelilo vlastné územie na štyri zóny – prísne rezervácie, čiastočné rezervácie, intravilány tatranských osád a obrábané poľnohospodárske pozemky. * [[1952]] – zriadenie Poradného zboru pre veci TANAPu. * [[1953]] – zriadenie Výskumnej stanice TANAPu v Tatranskej Lomnici. * Ešte v roku 1953 sa naposledy páslo v [[Tichá dolina (Vysoké Tatry)|Tichej]] a [[Kôprová dolina|Kôprovej doline]] 1760 oviec a 200 kusov dobytka. [[Rakúsy (okres Kežmarok)|Rakúsy]] a [[Spišská Belá]] pásli v [[Belianske Tatry|Belianskych Tatrách]] 1361 oviec. Začala sa postupná likvidácia pastvy, ktorá bola dokončená v roku 1955. Bol to jeden z najväčších úspechov ochrany prírody v prvých rokoch existencie národného parku. * [[1957]] – zriadenie Múzea TANAPu v Tatranskej Lomnici. * 1957 – bola ustanovená profesionálna [[Horská služba]] TANAPu ako špeciálne tatranské pracovisko. * Správa [[Symbolický cintorín pri Popradskom plese|Symbolického cintorína pri Popradskom plese]] po niekoľkých rokoch „bezprizornosti“ sa postupne dostávala pod krídla Správy TANAPu. * [[1964]] – [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|Slovenská národná rada]] pod č. 14 23. januára 1964 schválila Koncepciu ochrany prírody a tvorby prírodného prostredia TANAPu. * [[1970]]{{--}}[[1973]] – pod odborným dohľadom vedcov z Výskumnej stanice TANAPu a v spolupráci s inými odborníkmi vznikol dokument ''Územný priemet funkcií z hľadiska ochrany prírody v širšej tatranskej oblasti'', ktorý tvoril podklad pri hodnotení nových investičných zámerov na území TANAPu a v širšom regióne Vysokých Tatier Podarilo sa tým zabrániť investičným aktivitám pri budovaní objektov cestovného ruchu v [[Roháčska dolina|Roháčskej doline]], na Kotlovej nad Podbanským, pri [[Veľké Hincovo pleso|Hincových plesách]] a na [[Patria (vrch vo Vysokých Tatrách)|Patrii]]. * Na prelome 70-tych a 80-tych rokoch 20. storočia boli uplatnené viacerí regulačné opatrenia smerujúce napríklad k uzávere a zrušeniu niektorých turistických chodníkov. * [[1979]] – po prvý raz sa ochrancovia prírody a turisti zúčastnili na akcii Čisté hory, ktorej cieľom bolo očistiť vysokohorskú prírodu od odpadkov. * [[1987]] – Nariadením vlády SSR č. 18/1987 boli [[Západné Tatry]] preradené z ochranného pásma do vlastného územia TANAPu. * [[1990]] – vláda Slovenskej republiky vydala ''Uznesenie č. 300/1990 Opatrenia na riešenie akútnych problémov TANAPu na obdobie 1990 - 1991''. * [[1991]] – ''Vyhláška č. 166 Slovenskej komisie pre životné prostredie'' zriaďuje na území TANAPu 37 štátnych prírodných rezervácií. * [[1991]] – vláda SR vydala uznesenie č. 658 z 19. novembra 1991, ktorým schválila ''Program starostlivosti o TANAP do roku 2000.'' Uplatňovali sa v ňom princípy diferencovanej ochrany prírody v závislosti od stavu jednotlivých ekosystémov. Boli popísané výškové zóny A, B,C a v nich ekologicko–funkčné priestory. Zámery sa nepodarilo dostatočne naplniť. * [[1993]] – Tatry ako dve biosférické rezervácie boli zaradené do programu [[Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru|UNESCO]] Človek a biosféra. UNESCO si v tomto programe vytýčilo úlohu sledovať stav a rozvoj jednotlivých území a ich prírody. V roku 2013 bolo konštatované, že v biosférickej rezervácii TATRY po 20 rokoch sa na území TANAPu zvýšil podiel zastavaných plôch, hospodárskych areálov, športovísk z 2.6 na 5.5 %. * [[1994]] – Slovenská národná rada schválila zákon 287/1994 o ochrane prírody a krajiny, ktorého aplikácia priniesla mnohé rozpory. V podstate bol zrušený zákon o TANAPe z roku 1948, ďalej bola zrušená Správa TANAPu a od 1. januára 1995 bola vytvorená nová organizácia Štátne lesy TANAPU (pod rezortom Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR). K redukcii náplne práce bývalej Správy TANAPu došlo až v marci 1996, kedy bola ustanovená nová Správa TANAPu ako súčasť nového subjektu – Správy národných parkov Slovenskej republiky, ktorú zriadilo Ministerstvo životného prostredia SR. Odvtedy riadenie prírody v TANAPe spôsobovalo nemálo problémov. Zásadné medzirezortné problémy nevyriešil ani nový zákon Národnej rady SR č. 534/2002 o ochrane prírody a krajiny. Proces zonácie nebol vyriešený ešte ani v roku [[2018]]. * [[2004]] – dňa 19. novembra 2004 prudké nárazy vetra o rýchlosti až {{km|230|m}}/hod poškodili v národnom parku 2030 tis. m³ lesných porastov na ploche viac než 12 tis. ha. Kalamitou v najväčšom rozsahu boli poškodené lesné porasty v pôsobnosti ochranných obvodov Štátnych lesov TANAP [[Dolný Smokovec]], [[Vyšné Hágy]] a [[Tatranská Lomnica]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.lesmedium.sk/casopis-letokruhy/2014/letokruhy-2014-07/ake-vyznamne-kalamity-v-poslednych-rokoch-postihli-nase-lesy|titul=Aké významné kalamity v posledných rokoch postihli naše lesy?|vydavateľ=lesmedium.sk|dátum vydania=Júl 2014|dátum prístupu=2023-02-10}}</ref> Najväčšie straty utrpeli pri pohrome štátne lesy (56,8 %), mesto Kežmarok (12,4 %) a mesto Spišská Belá (4,6 % výmery postihnutého územia). Zvyšok pripadá na osem pozemkových spoločenstiev bývalých urbarialistov podtatranských obcí (takmer 22 %), na niekoľko fyzických osôb (3,4 %) a cirkev (0,6 % výmery postihnutého územia).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.lesytanap.sk/sk/vetrova-kalamita/|titul=Vetrová kalamita 19. novembra 2004|vydavateľ=Správa TANAPu|dátum vydania=5. november 2005|dátum prístupu=2023-02-10}}</ref> V nasledujúcich rokoch porasty v prísne chránených prírodných rezerváciách poškodil podkôrny hmyz. Likvidácii poškodených porastov a ich obnove bránili ochranárske organizácie. Za obdobie od novembra [[2004]] do roku [[2016]] pribudlo v lesoch TANAPu toľko hektárov podkôrnikovej kalamity, koľko spôsobila novembrová víchrica v roku [[2004]].<ref name=" TANAP" /><ref name="Kollárová">{{Citácia knihy| priezvisko = Kollárová | meno = Zuzana | priezvisko2 = Janigová | meno2 = Ingrid a kolektív| titul = Mesto Vysoké Tatry, včera a dnes| redaktori = | vydanie = 1. | vydavateľ = Mesto Vysoké Tatry | miesto = | rok = 2017| počet strán = 559 | strany = | isbn= 978-80-89613-18-2| jazyk = po slovensky}}</ref> * [[2022]] – Národná rada SR svojim uznesením zo dňa 14. decembra 2021 novelizovala zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, v ktorom príspevková organizácia Štátne lesy Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici sa od 1. apríla 2022 zlučuje s príspevkovou organizáciou Správa Tatranského národného parku. Príspevková organizácia Štátne lesy Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici jej zlúčením s príspevkovou organizáciou Správa Tatranského národného parku 1. apríla 2022 zaniká. Sídlom novej Správy TANAPu sa stala [[Tatranská Lomnica]]. Stalo sa tak po takmer troch desaťročiach, keď vyvrcholilo úsilie ochrancov prírody zlúčiť pod jednu strechu dve organizácie, ktoré vznikli v roku [[1994]] po schválení kontroverzného zákona 287/1994 o ochrane prírody a krajiny. Štátne lesy TANAPu podľa neho spravovali štátne pozemky v oblasti Vysokých Tatier a Pienin a o ochranu prírody v týchto národných parkoch sa starala Správa TANAPu. Novela zákona dala novej Správe Tatranského národného parku, okrem iného, aj právnu subjektivitu.<ref>{{Citácia periodika |meno= Martina|priezvisko= Petránová|titul= Opäť pod jednou strechou|periodikum= Tatry |ročník=LXI. |číslo=3|strany=3 – 5}}</ref> === Návštevnosť TANAPu === Od roku [[1972]] sa pravidelne zisťuje dynamika návštevnosti územia TANAPu a jeho zaťaženia prostredia nad hornou hranicou lesa. V 70-tych rokoch 20. storočia sa vo vysokohorskom prostredí pohybovalo denne 16 – 20 tisíc návštevníkov. Vrchol bol dosiahnutý začiatkom 80. rokov (6. augusta [[1981]] – 26 250 osôb). Potom po roku 1989 bol zaznamenaný prudký pokles. Návrat k predošlému stavu bol zaznamenaný koncom 90. rokov. Rekordom je jeden augustový deň v roku [[2015]] – 24 120 návštevníkov. K najviac navštevovanejším patrí oblasť [[Hrebienok|Hrebienka]] a Studených dolín, [[Skalnaté pleso]], [[Popradské pleso]], [[Kriváň (vrch v Tatrách)|Kriváň]], [[Rysy (vrch)|Rysy]]. Monitoring zistil, že v jeden deň sa počas vrcholiacej letnej sezóny pohybuje na území TANAPu 60 tisíc návštevníkov. V TANAPe je hustota turistických chodníkov {{km|0.89|m}}/km².<ref name="Kollárová" /> '''Návštevnosť v atraktívnych lokalitách''' {| class="wikitable" |- ! Lokalita!! 30.7.1976 !! 21.7.1988 !! 4.8.1998 !! 9.8.2000!!13.8.2010 !! 11.8.2015!! 9.8.2016 !! 2.8.2017 !! 7.8.2018 |- | [[Podbanské]] || 45|| 36 || 65 || nez || 32 || nez ||43 || nez || nez |- | [[Predné Solisko]]||2481 || 3590|| 1200 || 1935|| nez |nez|| nez|| 1703 || 1271|| 1482 |- | [[Rysy (vrch)|Rysy]]|| 537|| 732|| nez|| 1248|| 770 || 711 || 815|| 1081 ||1156 |- |[[Hrebienok]] || 4374 || 2982|| 2732|| 4200|| 3400 || 2550|| 3040 || 4899 || 4126 |- | [[Skalnaté pleso]]|| 4100 || 2686 || 1843 || 3352 || nez || 2771|| 3434 ||2176 || 3731 |- | [[Popradské pleso]] || 2214 || 2627|| 2311|| 3201 || nez|| nez|| 3676 || 2851 || 4746 |- | [[Kriváň (vrch v Tatrách)|Kriváň]]|| nez || nez || nez || nez|| 402 ||nez || 402||380 ||452 |- | [[Sliezsky dom]]|| 335 || 801 || 454 || 465|| nez || nez|| 811 || 464 ||nez |- Na priemernej dennej návštevnosti sa podieľa dostupnosť lokalít vlakom, autobusom, lanovkou autom, atraktívnosť a dostupnosť chát alebo história tatranských vrcholov ( napríklad Rysy alebo Kriváň). <ref name="Šturcel"> {{Citácia periodika |meno=Marián|priezvisko=Šturcel |titul=Turistika v 55 - ročnom TANAPe|periodikum= Tatry |ročník=XLIII. |číslo=4|strany=2,3}}</ref>[https://www.lesytanap.sk/sk/ Tlačové správy] |} {| class="wikitable" |- ! Dátum !! Počet návštevníkov vo vysokohorskom prostredí |- | 28.7.1972 || 17651 |- | 18.7.1973 || 16573 |- | 15.8.1974|| 17678 |- | 17.8.1975|| 21850 |- | 30.7.1976 || 18332 |- | 24.7.1977 || 19245 |- | 24.7.1978 || 22283 |- | 18.7.1979 || 19579 |- | 3.8.1980 || 23348 |- | 6.8.1981 || '''26520''', rekordná návšteva |- | 21.7.1982 || 16420 |- | 20.7.1983 || 17436 |- | 4.8.1984 || 21371 |- | 11.8.1985|| 20265 |- | 3.8.1986 || 18370 |- | 2.8.1987 || 20945 |- | 21.7.1988|| 21738 |- | 6.8.1989 || 20645 |- | 9.8.1990 || 16876 |- | 13.8.1991 || 13108 |- | 6.8.1992 || 17715 |- | 11.8.1993 || 12310 |- | 3.8.1994 || 14485 |- | 8.8.1995|| 12283 |- | 7.8.1996 || 14889 |- | 6.8.1997|| 12643 |- | 4.8.1998 || 12203 |- | 4.8.1999 || 20059 |- | 9.8.2000 || 22622 |- | 7.8.2001 || 22628 |- | 6.8.2002|| 20000 |- | 2.8.2003|| 20013 |- | 13.8.2010 ||17000 |- | 8.8.2014 || 24117 |- | 9.8.2016 || 22893 |- | 2.8.2017 || 19227 |- | 7.8.2018|| 24061 |- |} Odhady predchodcov hovoria, že celková návštevnosť Tatier v čase vzniku [[TANAP]]u (rok [[1949]]) bola okolo 200 tisíc, pred rokom [[1970]] už takmer 2 milióny, začiatkom 80-tych rokov minulého storočia vyše 5 miliónov.<ref name="Šturcel" /> == Geológia a reliéf == Tatry sa delia na [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysoké]], [[Západné Tatry|Západné]] a [[Belianske Tatry]]. Celková plocha Tatier je {{km2|785}}, z čoho na Slovensku leží {{km2|610}}. NP má zložitú geologickú stavbu tvoria ju početné tektonické jednotky z [[tatrikum|tatrika]], [[fatrikum|fatrika]] (veporikum) a [[hronikum|hronika]]. Reliéf tvorili aj [[ľadovec (súvislý ľad)|ľadovce]], po ktorých ostali v Tatrách mnohé plesá. Tatry sú vytvorené z dvoch druhov hornín. Medzi najstaršie patria kryštalické horniny, hlavne [[žula]], vzniknutá stuhnutím lávy v období [[prvohory|prvohôr]]. Niektoré z nich, tvoriace tzv. kryštalický ostrov Goryczkowej sú staré 415 až 400 miliónov rokov. Trochu mladšia žula vznikla približne pred 315 až 310 miliónmi rokov a v tom istom čase vznikla žula a prekryštalizované horniny Západných Tatier, hlavne [[Rula|ruly]]. == Klíma == [[Súbor:STANICA LANOVKY S OBSERVATÓRIOM.JPG|left|thumb|Vrchol [[Lomnický štít|Lomnického štítu]] v zime]] Tatry sú jedným z najchladnejších a najdaždivejších častí Slovenska. V [[Poprad]]e ({{mnm|672}}) dosahuje priemerná ročná teplota hodnotu 5,5 °C a na [[Lomnický štít|Lomnickom štíte]] ({{mnm|2632}}) dosahuje len −3,8 °C. Priemerná teplota na Lomnickom štíte v mesiaci júl je 4,2 °C, v [[Starý Smokovec|Starom Smokovci]] 14,4 °C a v Poprade 16,2 °C.<ref name=slowreise>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.slowakei-reisetipps.de/hohe-tatra-klima-vegetationsstufen.php|titul=Slowakei Reisetipps – Klima und Vegetationsstufen der Hohen Tatra|dátum prístupu=2011-08-18|url archívu=https://web.archive.org/web/20111130111945/http://www.slowakei-reisetipps.de/hohe-tatra-klima-vegetationsstufen.php|dátum archivácie=2011-11-30}}</ref> Vetry v Tatrách smerujú väčšinou od západu alebo severozápadu. Priemerný ročný úhrn zrážok v Poprade je {{mm|608|m}}, na Lomnickom štíte {{mm|1561|m}}. miestom z najväčším výskytom zrážok je [[Zbojnícka chata]] vo [[Veľká Studená dolina|Veľkej Studenej doline]], kde je priemerný ročný úhrn zrážok na hodnotách 2000 až {{mm|2500|m}}. Najsuchším mesiacom je február a naopak, najdaždivejším je júl.<ref>Lacika und Ondrejka, „Prírodné Krásy Slovenska – Národné parky“, S. 14</ref> [[Súbor:Tatra storm.jpg|right|thumb|Následky víchrice z 19. novembra 2004]] Snehová pokrývka sa drží zvyčajne od novembra do mája, vo vyšších nadmorských výškach a dolinách aj do polovice leta. V najvyšších polohách môže snežiť aj v auguste.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|http://www.aktuality.sk/clanok/171350/v-najvyssich-polohach-tatier-uz-snezi/|titul=V najvyšších polohách Tatier už sneží|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2011-08-18}}</ref> Na južnej strane dochádza často k tzv. [[padavý vietor|padavým vetrom]], ktoré spôsobujú vývraty a rozsiahle [[polom (les)|polomy]], k akému došlo napr. [[19. november|19. novembra]] [[2004]] medzi 15:30 až 18:00 hodinou, kedy zasiahla Tatry [[Pamätník na víchricu|víchrica]] ([[orkán]]) s rýchlosťou vetra 165 až {{km|227|m}}/h<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.ta3.sk/~bicarova/Papers/2005/vichrica/text.pdf|titul=Víchrica 2004|vydavateľ=ta3.sk|formát=PDF|dátum prístupu=2013-08-21}}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>, ktorá vyvrátila rozsiahly pás lesa široký 2 až 5 kilometrov a dlhý 40 kilometrov (od Podbanského po Tatranskú Kotlinu) o rozlohe vyše {{ha|12000|m}} a bola najväčšou katastrofou v Tatrách od roku 1936. Nie sú to však historicky najvyššie rýchlosti vetra v tejto oblasti. V januári 1949 napríklad na Skalnatom plese zaznamenali vietor s rýchlosťou {{km|248|m}}/h a v novembri 1965 dokonca až {{km|283|m}}/h.<ref name=kalamita/> Celkový objem dreva v poškodených porastoch činil 2,5 milióna kubíkov, z čoho na smrek pripadlo 75,5 %, borovicu 8,2 %, smrekovec 6,9 %, jedľu 1,6 % a na listnaté dreviny (najmä jelše, brezy, vŕby, jarabinu, osiku, javor horský) 7,8 %.<ref name=kalamita>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.lesytanap.sk/08-archiv/clanky/kalamita.php|titul=Vetrová kalamita 19. novembra 2004 – Nové pohľady a konsekvencie|vydavateľ=ŠL TANAPu|dátum prístupu=2013-08-21|url archívu=https://web.archive.org/web/20101107075839/http://www.lesytanap.sk/08-archiv/clanky/kalamita.php|dátum archivácie=2010-11-07}}</ref> == Flóra == [[Súbor:Leontopodium alpinum detail.jpg|left|thumb|[[Plesnivec alpínsky]]]] Podľa [[fytogeografia|fytogeografického]] členenia je prevažná časť rastlinstva Vysokých Tatier zaradená do oblasti [[Západné Karpaty|západokarpatskej]] flóry. Iba malá časť v severozápadnej časti územia patrí do obvodu flóry [[Západné Beskydy|západobeskydskej]] a v severovýchodnej časti do obvodu flóry [[Východné Beskydy|východobeskydskej]] (okres Spišské vrchy). Rastlinstvo Tatier patrí do flóry vysokých centrálnych Karpát a v rámci nich do dvoch fytogeografických okresov: Tatry a [[Sivý vrch (geomorfologická časť)|Sivý vrch]]. [[Tatranské podhorie|Podhorie Tatier]] patrí do obvodu flóry vnútrokarpatských kotlín (okres [[Podtatranská kotlina]], podokresy [[Liptovská kotlina|Liptovská]] a [[Spišská kotlina]]). [[Súbor:Delphinium oxysepalum a6.jpg|right|thumb|[[Stračonôžka tatranská]]]] Veľkosť územia, veľké výškové rozdiely, striedanie sa rôznych geologických podloží, špecifické klimatické podmienky a mikroklimatické podmienky v hlbokých dolinách, pôdne pomery a takisto aj historické činitele ovplyvnili vývoj rastlinstva vo Vysokých Tatrách a ponúkajú v tomto území možnosť na existenciu a prežívanie širokej škále druhov. Od zástupcov podhorských a teplomilných, cez druhy vlhkomilné, lesné, horské až po druhy alpínske. Z územia Tatier je popísaných takmer 1650 druhov a variet [[Sinice|siníc]] a [[Riasa (vodný organizmus)|rias]], 1200 druhov [[lišajník]]ov, viac ako 720 druhov [[machy|machov]] a [[Pečeňovky|pečeňoviek]] a 1400 druhov [[Cievnaté rastliny|cievnatých rastlín]]. Viacero rastlín má na tomto území jediné miesto výskytu na Slovensku, prípadne aj v celých Západných Karpatoch (tatranské, západokarpatské alebo karpatské endemity): [[ostropysk poľný tatranský]], [[zvonček hrubokoreňový]], [[očianka tatranská]], [[zvonček tatranský]], [[bodliak laločnatolistý]], [[kostrava tatranská]], [[voskovka holá tatranská]], [[lyžičník tatranský]], [[mak tatranský]], [[pakrálik alpínsky tatranský]]. Zachovalo sa tu množstvo [[Glaciálny relikt|glaciálnych reliktov]], pričom niektoré z nich sú na súčasnej južnej hranici svojho areálu. Z glaciálnych reliktov, teda pozostatkov rastlinstva z ľadových dôb sa na území Vysokých Tatier vyskytujú: [[medvedík alpínsky]], [[ostrica čiernohnedá]], [[sitina gaštanová]], [[sitina trojplevová]], [[ostrička myšia]], [[dryádka osemlupienková]], [[lomikameň zohnutolistý]] či [[iskerník ľadovcový]]. Medzi ďalšie veľmi vzácne druhy rastlín, ktoré sa vo Vysokých Tatrách vyskytujú na jednej alebo iba niekoľkých lokalitách, patrí [[trávnička alpínska]], [[ostrica černastá]], [[skalokráska pyrenejská]] a [[poniklec jarný]]. == Fauna == [[Súbor:Vysoké Tatry, Dolina Bielej vody, cestou od Zeleného plesa na Jahňací štít (34).JPG|right|thumb|[[Kamzík vrchovský tatranský]]]] Súčasný stav rozšírenia živočíchov na území Tatranského národného parku je výsledkom dlhodobého pôsobenia prírodných ako aj ľudských faktorov. Veľký vplyv na tatranskú faunu mali najmä studené obdobia (v dobách ľadových), z ktorých pochádzajú potomkovia druhov obývajúcich severskú [[tajga|tajgu]] a [[tundra|tundru]]. Studené obdobia vystriedali teplejšie obdobia s teplomilnejšími druhmi z východnej a juhovýchodnej Európy. Tatranskú faunu preto charakterizujú rozličné geografické zložky, z ktorých sú zastúpené najmä kozmopolitné, palearktické, európske (eurosibírske, boreoalpínske, boreálne, samarské, sudetokarpatské) a endemické druhy. Kozmopolitnú a palearktickú zložku reprezentujú druhy vyskytujúce sa v nižších polohách. Európska zložka je zastúpená mnohými druhmi [[bezstavovce|bezstavovcov]] i [[stavovce|stavovcov]] ako napr. [[skokan zelený]], [[žlna zelená]] a iné. K početnejším zložkám sa radí eurosibírska, ktorú reprezentuje značný počet druhov bezstavovcov i stavovcov, napr. [[skokan hnedý]], [[vretenica severná]], [[tetrov hoľniak]], [[jariabok hôrny]], [[sýkorka chochlatá]]. Boreálnu (severskú) zložku reprezentuje napr. [[šidlo belasé]], [[chochláč severský]], [[myšiak severský]]. Boreoalpínsku zložku charakterizujú druhy rozšírené najmä pri hornej hranici lesa, napr. [[piskor vrchovský]], [[myšovka vrchovská]], [[hraboš snežný]], pomerne značné množstvo rôznych skupín bezstavovcov a patrí sem aj glaciálny relikt [[žiabronôžka severská]]. Charakteristická pre Tatry je zložka alpínska, ktorú reprezentujú druhy [[svišť vrchovský tatranský]], [[kamzík vrchovský tatranský]], [[ľabtuška vrchovská]], rôzne druhy [[Ulitníky|ulitníkov]], [[Pavúky|pavúkov]], [[chvostoskok]]ov a [[hmyz]]u. [[Sudetské Karpaty|Sudetokarpatská]] zložka je zastúpená napr. [[Slizniak karpatský|slizniakom karpatským]] alebo [[Chvostoskok obrovský|chvostoskokom obrovským]]. Sarmatská zložka je v Tatrách zastúpená pomerne málo. Z cicavcov patrí do tejto zložky napr. [[ryšavka tmavopása]]. [[Súbor:M.marmota latirostris in Veľká Studená dolina 2.jpg|left|thumb|[[Svišť vrchovský|Svišť vrchovský tatranský]]]] Významnú zložku tatranskej fauny tvoria endemity (tatranské, karpatské a alpskokarpatské). Napríklad z cicavcov [[hraboš tatranský]], z [[kôrovce|kôrovcov]] [[bežec tatranský]], z [[motýle|motýľov]] [[priadzovec tatranský]], z [[chrobáky|chrobákov]] [[fuzáč zemolezový]] a iné. Členitý [[reliéf]] a pestrá paleta [[biotop]]ov vytvára príležitosť pre existenciu spoločenstiev bezstavovcov, ktoré zahŕňajú rozmanité formy živočíchov obývajúce prakticky všetky typy biotopov. Presný počet bezstavovcov dodnes nie je známy, pretože výskumy potvrdzujú stále nové druhy. Stavovce sú v Tatransom národnom parku zastúpené 11 druhmi [[Ryby (v najširšom zmysle)|rýb]] a 2 druhmi [[kruhoústnice|kruhoústnic]]. Ďalej tu žije 6 druhov [[obojživelník]]ov, 5 druhov [[plazy|plazov]], 102 druhov hniezdiacich [[vtáky|vtákov]] a 14 druhov cicavcov. Podobne ako u rastlinstva i u živočíšstva existuje vertikálne usporiadanie. Veľká absolútna i relatívna [[nadmorská výška]] Tatier umožnila vznik širokej škály vertikálneho usporiadania živočíšstva, a to od podhorského a horského stupňa, stupňa [[borovica horská|kosodreviny]] (subalpínsky), po alpínsky až subniválny stupeň. == Chránené územia == [[Súbor:Popradské pleso 2008.jpg|right|thumb|[[Popradské pleso]] s [[Chata pri Popradskom plese|Chatou pri Popradskom plese]] v pozadí]] [[Súbor:Veľké Hincovo pleso, vysoké Tatry.JPG|right|thumb|[[Veľké Hincovo pleso]]]] [[Súbor:Rohacze a2.jpg|right|thumb|[[Roháče]] v Západných Tatrách]] Na území Tatranského národného parku sa nachádzajú tieto chránené časti prírody:<ref>[http://uzemia.enviroportal.sk/ ''Štátny zoznam osobitne chránených častí prírody SR'']</ref> * ''Národné prírodné rezervácie'' {| | : [[Batizovská dolina (národná prírodná rezervácia)|Batizovská dolina]] ({{ha|523.6|m}}, vyhl. 1952) : [[Belianske Tatry (národná prírodná rezervácia)|Belianske Tatry]] ({{ha|5407.65|m}}, vyhl. 1991) : [[Bielovodská dolina (národná prírodná rezervácia)|Bielovodská dolina]] ({{ha|3712.14|m}}, vyhl. 1991) : [[Dolina Bielej vody kežmarskej (národná prírodná rezervácia)|Dolina Bielej vody]] ({{ha|1661.11|m}}, vyhl. 1991) : [[Furkotská dolina (národná prírodná rezervácia)|Furkotská dolina]] ({{ha|842.43|m}}, vyhl. 1991) : [[Javorová dolina (národná prírodná rezervácia)|Javorová dolina]] ({{ha|2250.89|m}}, vyhl. 1991) : [[Juráňova dolina (národná prírodná rezervácia)|Juráňova dolina]] ({{ha|434.32|m}}, vyhl. 1974) : [[Kotlový žľab]] ({{ha|70.77|m}}, vyhl. 1926) : [[Kôprová dolina (národná prírodná rezervácia)|Kôprova dolina]] ({{ha|3220.92|m}}, vyhl. 1991) : [[Mengusovská dolina (národná prírodná rezervácia)|Mengusovská dolina]] ({{ha|1612.96|m}}, vyhl. 1991) : [[Mlynická dolina (národná prírodná rezervácia)|Mlynická dolina]] ({{ha|704.29|m}}, vyhl. 1991) : [[Mních (národná prírodná rezervácia)|Mních]] ({{ha|74.75|m}}, vyhl. 1981) : [[Mokriny]] ({{ha|882.82|m}}, vyhl. 1981) : [[Mraznica (národná prírodná rezervácia)|Mraznica]] ({{ha|159.8|m}}, vyhl. 1991) | : [[Osobitá (národná prírodná rezervácia)|Osobitá]] ({{ha|457.98|m}}, vyhl. 1974) : [[Pramenište]] ({{ha|45.57|m}}, vyhl. 1991) : [[Roháčske plesá (národná prírodná rezervácia)|Roháčske plesá]] ({{ha|451.66|m}}, vyhl. 1974) : [[Sivý vrch (národná prírodná rezervácia)|Sivý vrch]] ({{ha|112.67|m}}, vyhl. 1974) : [[Skalnatá dolina (národná prírodná rezervácia)|Skalnatá dolina]] ({{ha|1069.05|m}}, vyhl. 1991) : [[Slavkovská dolina (národná prírodná rezervácia)|Slavkovská dolina]] ({{ha|979|m}}, vyhl. 1991) : [[Studené doliny]] ({{ha|2222.41|m}}, vyhl. 1991) : [[Suchá dolina (národná prírodná rezervácia)|Suchá dolina]] ({{ha|1585.54|m}}, vyhl. 1993) : [[Štôlska dolina (národná prírodná rezervácia)|Štôlska dolina]] ({{ha|739.96|m}}, vyhl. 1991) : [[Tichá dolina (národná prírodná rezervácia)|Tichá dolina]] ({{ha|5966.64|m}}, vyhl. 1991) : [[Uhlištiatka]] ({{ha|385.51|m}}, vyhl. 1991) : [[Važecká dolina (národná prírodná rezervácia)|Važecká dolina]] ({{ha|1185.86|m}}, vyhl. 1991) : [[Velická dolina (národná prírodná rezervácia)|Velická dolina]] ({{ha|1217.22|m}}, vyhl. 1991) |} * ''Národné prírodné pamiatky'' : [[Belianska jaskyňa]] (vyhl. 1979) : [[Brestovská jaskyňa]] (vyhl. 1979) : [[Javorinka (jaskyňa)|Javorinka]] (vyhl. 2001) * ''Prírodné rezervácie'' {| | : [[Bor (prírodná rezervácia)|Bor]] ({{ha|133.61|m}}, vyhl. 1991) : [[Brezina (prírodná rezervácia)|Brezina]] ({{ha|1.16|m}}, vyhl. 1991) : [[Čikovská]] ({{ha|6.2|m}}, vyhl. 1991) : [[Fľak]] ({{ha|37.93|m}}, vyhl. 1991) : [[Goliašová]] ({{ha|27.29|m}}, vyhl. 1991) : [[Grapa (prírodná rezervácia)|Grapa]] ({{ha|40.86|m}}, vyhl. 1991) : [[Hrádok nad Pavúčou dolinou]] ({{ha|105.1|m}}, vyhl. 1991) | : [[Mačie diery]] ({{ha|45.61|m}}, vyhl. 1991) : [[Pavlová (prírodná rezervácia)|Pavlová]] ({{ha|58.61|m}}, vyhl. 1991) : [[Pod Črchľou]] ({{ha|31.82|m}}, vyhl. 1991) : [[Poš]] ({{ha|20.82|m}}, vyhl. 1991) : [[Rašelinisko (prírodná rezervácia)|Rašelinisko]] ({{ha|0.32|m}}, vyhl. 1991) : [[Surovec (chránené územie)|Surovec]] ({{ha|31.75|m}}, vyhl. 1991) : [[Úplazíky]] ({{ha|31.19|m}}, vyhl. 1974) |} == Problémy == Začiatkom roka 2010 sa začali objavovať informácie o tom, že v Tatrách je potrebné prehodnotiť ochranné pásma. Prispeli k tomu i udalosti akými bol turnaj v [[konské pólo|konskom póle]] uskutočnený na zamrznutej hladine [[Štrbské pleso|Štrbského plesa]], ktoré sa nachádza v najvyššom stupni ochrany prírody.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Konské pólo na ľade. Zábava pre miliardárov | url = http://hnonline.sk/c1-40385840-konske-polo-na-lade-zabava-pre-miliardarov | dátum vydania = 6.2.2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 27.2.2010 | vydavateľ = hnonline.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> == Panorámy == {{Široký obrázok|Strbske pleso panorama 137.jpg|800px|Panoráma zo Štrbského Plesa}} {{Široký obrázok|Batizovská dolina (Panoráma).JPG|800px|Panoráma [[Batizovská dolina|Batizovskej doliny]]}} {{Široký obrázok|Panorama z Rysow.jpg|800px|Panoráma z [[Rysy (vrch)|Rysov]]}} == Pozri aj == * [[Tatrzański Park Narodowy]] == Referencie == <references /> == Zdroje == * {{Citácia elektronického dokumentu|url=http://spravatanap.sk/web/index.php/2012-08-24-09-58-41/flora-tatier|titul=Flóra TANAPu|vydavateľ=Správa [[TANAP]]u|dátum prístupu=2013-08-22|url archívu=https://web.archive.org/web/20131007214833/http://spravatanap.sk/web/index.php/2012-08-24-09-58-41/flora-tatier|dátum archivácie=2013-10-07}} * {{Citácia elektronického dokumentu|url=http://spravatanap.sk/web/index.php/2012-08-24-09-58-41/fauna-tatranskeho-narodneho-parku|titul=Fauna TANAPu|vydavateľ=Správa [[TANAP]]u|dátum prístupu=2013-08-22|url archívu=https://web.archive.org/web/20140727181447/http://spravatanap.sk/web/index.php/2012-08-24-09-58-41/fauna-tatranskeho-narodneho-parku|dátum archivácie=2014-07-27}} * {{Citácia knihy|titul=Vysoké Tatry 1:25 000|vydavateľ=TATRA PLAN|rok 2010|vydanie=6. vydanie}} * {{Preklad|de|Tatra-Nationalpark (Slowakei)|115701101}} {{Tatry}} {{Národné parky na Slovensku}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Tatranský národný park| ]] [[Kategória:Národné parky na Slovensku|Tatranský národný park]] [[Kategória:Územia európskeho významu na Slovensku]] [[Kategória:Biosférické rezervácie na Slovensku]] [[Kategória:Chránené územia v okrese Kežmarok]] [[Kategória:Chránené územia v okrese Liptovský Mikuláš]] [[Kategória:Chránené územia v okrese Poprad]] [[Kategória:Chránené územia v okrese Tvrdošín]] 9tsnkc219c1ieqhhfc8l0cxw5zl7d1o 8215808 8215791 2026-05-18T07:23:51Z Pe3kZA 39673 Verzia používateľa [[Special:Contributions/Lackodobrak123|Lackodobrak123]] ([[User_talk:Lackodobrak123|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od ~2026-29737-24 8215787 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Protected Area <!-- *** Heading *** --> | name = Tatranský národný park | other_name = | category = [[Národný park]] <!-- *** Image *** --> | image = Gerlachovsky stit from Velicka dolina.jpg | image_caption = [[Gerlachovský štít]] z [[Velická dolina|Velickej doliny]] <!-- *** Symbols *** --> | symbol = <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = [[Žilinský kraj|Žilinský]], [[Prešovský kraj|Prešovský]] | district = [[Okres Liptovský Mikuláš|Liptovský Mikuláš]], [[Okres Poprad|Poprad]],<br/> [[Okres Tvrdošín|Tvrdošín]], [[Okres Kežmarok|Kežmarok]]| | commune = | municipality = <!-- *** Family *** --> | parent = | range = | city = | landmark = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = | prominence = | lat_d =49| lat_m =10 | lat_s =0 | lat_NS = S | long_d =20 | long_m =10 | long_s =0 | long_EW = V | highest = [[Gerlachovský štít]] | highest_elevation = 2654.4 | highest_lat_d = | highest_lat_NS = S | highest_long_d = | highest_long_EW = V | lowest = | lowest_elevation = 710 | lowest_lat_d = | lowest_long_d = <!-- *** Dimensions *** --> | length = | length_orientation = | width = | width_orientation = | area = 738 | area1 = 307 | area1_type = ochranné pásmo <!-- *** Features *** --> | geology = | orogeny = | period = | biome = les | biome_share = 66.6 | plant = | animal = <!-- *** History & management *** --> | established = 1. január [[1949]] | established1 = | established1_type = | management = Správa TANAP | management_label = Správa NP | management_location = [[Tatranská Lomnica ]], č. 66, 05960 Vysoké Tatry | management_location_type = Sídlo správy | management_location_label = Sídlo správy NP | management_lat_d = | management_long_d = <!-- *** Acess *** --> | visitation = | discovery = | ascent = <!-- *** Codes *** --> | code = <!-- *** UNESCO etc. *** --> | category_iucn = <!-- *** Free fields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = Relief Map of Slovakia.png | map_caption = Poloha v rámci Slovenska | map_background = | map_locator = Slovensko-reliéf <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = [https://www.tanap.sk/sprava-np/ tanap.sk] <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Tatranský národný park''' (skratka '''TANAP''') je jeden z deviatich národných parkov na Slovensku a je zároveň najstarší [[národný park]] na Slovensku. Nachádza sa na severe [[Stredné Slovensko|stredného]] a [[Východné Slovensko|východného Slovenska]] v [[Tatry|Tatrách]]. Je určený na ochranu časti [[Západné Tatry|Západných Tatier]] a [[Východné Tatry|Východných Tatier]]. Bol založený 1. januára 1949 a o päť rokov neskôr sa vytvoril národný park aj na poľskej strane Tatier s názvom [[Tatrzański Park Narodowy|Tatrzański Park Narodowiy]]. Spolu s poľským národným parkom sú Vysoké Tatry od roku 1993 Biosferickou rezerváciou [[UNESCO]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Biosférické rezervácie v SR | url = http://enviroportal.sk/indikatory/detail.php?kategoria=210&id_indikator=2606 | dátum vydania = 2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2010-01-14 | vydavateľ = SAŽP | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20130927070331/http://www1.enviroportal.sk/indikatory/detail.php?kategoria=210&id_indikator=2606 | dátum archivácie = 2013-09-27 }}</ref> Správa národného parku sídli vo Svite a v [[Liptovský Mikuláš|Liptovskom Mikuláši]]. Má rozlohu {{km2|738}} a jeho ochranné pásmo {{km2|307}}, dokopy {{km2|1045}}. Park obsahuje {{km|600|m}} turistických chodníkov a 16 označených a udržiavaných cyklistických chodníkov. Na vlastnom území Tatranského národného parku sa chránia najmä horské a vysokohorské rastliny ako sú napríklad porasty [[Borovica horská|kosodreviny]] alebo [[plesnivec alpínsky]]. Zo vzácnych živočíchov tu žijú [[orol skalný]], [[medveď hnedý]], [[kamzík vrchovský tatranský]] alebo [[svišť tatranský]]. Dve tretiny chráneného územia pokrývajú [[Smrek obyčajný|smrekové]] alebo smrekovo-[[Jedľa (rod)|jedľové]] lesy. Od roku 1993 patrí (spolu s poľským TNP) medzi jednu zo štyroch slovenských [[Biosférická rezervácia|biosférických rezervácií]] programu [[UNESCO]] ''Človek a biosféra''. Na území Vysokých Tatier sa nachádza najvyšší vrch Vysokých Tatier, [[Zoznam dvojtisícoviek na Slovensku|Slovenska]] a [[Karpaty|Karpát]], [[Gerlachovský štít]] ({{mnm|2654.4}}) a symbol Slovenska [[Kriváň (vrch v Tatrách)|Kriváň]] ({{mnm|2494.7}}). Najvyšším vrchom Západných Tatier je [[Bystrá (vrch v Západných Tatrách)|Bystrá]] ({{mnm|2248}}) a Belianskych Tatier je [[Havran (vrch v Tatrách)|Havran]] ({{mnm|2152}}). Park je charakteristický aj výskytom vyše 100 [[Zoznam plies vo Vysokých Tatrách|plies]] a niekoľkých [[vodopád]]ov. Najväčšie a najhlbšie z tatranských plies (na území Slovenska) je [[Veľké Hincovo pleso]] (plocha {{ha|20.08|m}}, hĺbka {{m|53.7|m}}), najvyššie položené je [[Modré pleso]] ({{mnm|2192}}). Najčastejšie navštevovanými sú Štrbské a Popradské pleso. Jediná verejnosti prístupná jaskyňa je [[Belianska jaskyňa]]. == História == === Začiatky poznávania prírody === Záujem o poznávanie tatranskej prírody bol v dávnych dobách podmieňovaný zvedavosťou prvých návštevníkov vysokohorského prostredia a veľmi rýchlo aj hospodárskou aktivitou. Bylinkári, hľadači pokladov, baníci, pytliaci, poľovníci a mnohí iní mali voľné pole pôsobnosti a dokonale to využívali. Svet poznal Vysoké Tatry ako „Snežné hory“. Chýr o nich sa odzrkadľoval stále častejšie v dobovej tlači. O prírodu sa začali zaujímať bádatelia. Prvú vytlačenú zmienku o nich prinieslo dielo Juraja Wernhera ''De admirandis Hungariae aquis hipomnemation'' (Bazilej, 1549). Už v tom čase do Tatier sa vyberali profesori a študenti [[Evanjelické lýceum (Kežmarok)|kežmarského lýcea]], ktorí sa snažili poznávať prírodu a zbierať prírodniny pre školské kabinety. O prvú geografickú charakteristiku Tatier sa pokúsil kežmarský matematik a astronóm [[Dávid Fröhlich]] v diele ''Medulla geographiae practicae'' (Bardejov, 1639) a v príručke ''Bibliotheca, seu Cynosura peregrinantium'' (Ulm, 1643). Najviac zmienok o Vysokých Tatrách v literatúre 17. storočia zanechal kežmarský študent [[Daniel Speer]] v dobrodružnom cestopise ''Ungarischer oder Dacianischer Simplicissimus'' (Ulm, 1683).<ref name="TANAP">{{Citácia knihy | priezvisko = Vološčuk | meno = Ivan | priezvisko2 = a kolektív | meno2 = | titul = Tatranský národný park| vydavateľ = Gradus | miesto = | rok = 1994 | isbn = 80-901392-4-8 | jazyk = }}</ref> === Prvé vedecké práce === Na rozhraní 17. a 18. storočia poznatky o Tatrách publikovali traja kežmarskí Buchholtzovcy. [[Juraj Buchholtz (1643)|Juraj Buchholtz]] st. vydal monoggrafiu Das weit und breit erschollene Ziepser–Schnee–Gebürg, ktorá vyšla tlačou až v roku [[1899]], ale jej rukopis z roku [[1719]] čítali a využívali mnohí učenci, medzi nimi aj [[Matej Bel]]. Nevydaný denník [[Juraj Buchholtz (1688)|Juraja Buchholtza]] ml. ''Itinerarium Buchholtzianum cum Diario'' je uložený v archíve Pamätníka literatúry [[Matica slovenská|Matice slovenskej]] v [[Martin]]e. Prírodou sa zaoberal [[Jakub Buchholtz]], ktorý využíval dielo svojich predkov a okrem iného zhodnotil činnosť cisárskej mineralogickej komisie z roku [[1751]], ktorá skúmala minerály vo Vysokých a Západných Tatrách. Prírodu skúmal veľkoslavkovský farár [[Tomáš Mauksch]], kežmarský pedagóg Juraj Bohuš, ktorí nové poznatky aj publikovali.<ref name=" TANAP" /> Mnohé publikované výsledky prírodovedeckých skúmaní zaujali zahraničných bádateľov. Mineralogickým štúdiám sa venoval Nemec Johan Fichtel, Poliak [[Stanisław Staszic]], Francúz François Sulpice Beudant, Švéd [[Göran Wahlenberg]], Angličan [[Robert Townson]], Nemec Albrecht Sydow, významným prínosom prispel pražský vysokoškolský pedagóg Karel Kořístka a mnohí iní. Popularita Tatier rástla ďalšími návštevami a dielami propagátorov turistiky a bádateľov, ktorí skúmali zver. O to sa pokúsil Camillo Morgan v diele ''Die Hohe Tatra und ihre Jagdfauna'' (Viedeň, 1910). Prvú populárno–vedeckú charakteristiku živej a neživej prírody spracoval Wiktor Kuźniar v diele ''Z przyrody Tatr'' (Krakov, 1910). K nim sa pridávali ďalší popularizátori v medzivojnovom období. Napríklad Eugeniusz Romer v diele ''Jak powstały Tatry?'' (Ľvov, Varšava, 1934), Józef Szaflarski a iní. Medzi nimi Antonín Bečvař, [[Ivan Bohuš]], Milič Blahout, Jan Šmarda, Anton Droppa, Ivan Houdek, Zofia Radwańska-Paryska a jej manžel, Július Somora, Józef Fudakowski, mnohí iní vedci, lekári, novinári, fotografovia.<ref name=" TANAP" /> Za prvých zoológov, ktorí skúmali poľskú i našu časť Vysokých Tatier možno pokladať známych vertebrotológov J.H. Blasiusa, A. Kayserlinga a G. Hartlauba. V roku [[1835]], keď navštívili Tatry, boli ešte študenti. V Tatrách boli asi tri týždne a svoje poznatky vydal Hartlaub knižne v roku [[1900]]. Koncom 19.storočia začalo vychádzať monumentálne dielo ''Fauna Regni Hungariae'', v ktorom boli spracované jednotlivé živočíšne skupiny. Postupne vychádzali desiatky ďalších cenných vedeckých prác, ktoré mapovali život kamzíkov, svišťov a ďalších živočíchov. K nim sa pridávali diela vedcov skúmajúcich [[Ichtyofauna|ichtyofaunu]], bezstavovce, stavovce a diela botanikov.<ref name=" TANAP" /> === Začiatky ochrany prírody === Ochrana prírody v stredoveku bola neznámym pojmom. Donačné listiny uhorských panovníkov nezaväzovali majiteľov pozemkov, aby chránili prírodu. Tí však v rámci svojich majetkových aktivít vydávali rôzne zákazy a príkazy regulujúce ťažbu v lesoch, rybolov a odstrel zveri. Napríklad [[Turzovci]] na [[Orava (región)|Orave]] skoncovali so živelným drancovaním a premenou lesov na pasienky, keď v roku [[1615]] [[Valasi (severné Karpaty)|valaským kolonistom]] na oravskom panstve obmedzili početné stavy oviec a určili hájnikov na ochranu lesov v blízkosti pasienkov. Začiatky cieľavedomej ochranárskej činnosti možno datovať do poslednej tretiny 19. storočia po založení [[Uhorský karpatský spolok|Uhorského karpatského spolku]]. Jeho členovia si vytýčili za cieľ hájiť [[Kamzík vrchovský tatranský|kamzičiu]] zver. Riaditeľ kúpeľov v Starom Smokovci [[Eduard Blasy]] sa zaslúžil v roku [[1881]] o založenie prvého poľovníckeho ochranného spolku a v roku [[1883]] o úpravu hájenia kamzičej zveri. O ochrane [[Svišť tatranský|svišťov]] sa hovorilo v roku [[1880]]. Členovia Sliezskej sekcie spolku sa v roku [[1888]] zaviazali propagovať ochranu motýľa [[Jasoň červenooký|jasoňa]] (Parnassius apollo). O zarybňovanie tatranských potokov sa starala rybárska komisia spolku. Naopak veľa pozornosti však členovia spolku nevenovali iným druhom zvierat, napríklad medveďom, rysom, ktorých odstrel dokonca hodnotili priaznivo. O to viac spolok podporoval import cudzokrajných zvierat ako boli [[Jeleň americký|jelene vapiti]], [[Zubor americký|zubry]], [[Capra (rod)|kozorožce]], ktoré vypúšťalo do prírody knieža [[Christian Hohenlohe|Hohenlohe]]. Veľké škody v lesoch robili poľskí pytliaci.<ref name=" TANAP" /> === Aktívny Uhorský karpatský spolok === Najviac úsilia venoval Uhorský karpatský spolok na likvidáciu alebo aspoň na reguláciu výpasu dobytka z podtatranských obcí v okolí tatranských osád a v [[Kvetnica (dolina)|Kvetnici]], ktorá je časťou [[Velická dolina|Velickej doliny]]. Dokonca si túto časť Tatier v roku [[1876]] prenajal a do roku [[1888]] čelil veľkému náporu urbárskych pastierov, ktorí sa neustále domáhali práva na pasenie. V rámci druhovej ochrany tatranskej flóry venoval spolok najviac pozornosti [[Plesnivec alpínsky|plesnivcu]] (Leontopodium alpinum), ktorý bol výhodným obchodným artiklom, a tým aj najviac ohrozený. Keďže vedel, kde všade kšeftári plienia túto vzácnu rastlinu usiloval sa hľadať východisko v pestovaní a rozmnožovaní plesnivca v záhradníctvach a v pokusnom presádzaní do Vysokých Tatier. Podobne ako nenamietal proti dovozu cudzokrajných zvierat, súhlasil s importom a aklimatizáciou dovezených cudzokrajných rastlín, napríklad [[rododendron]]ov (Rhododendron hirsutum) z rakúskych Álp v rokoch [[1880]]{{--}}[[1882]] v [[Dolina siedmich prameňov|Doline siedmych prameňov]] a na [[Muráň (vrch v Tatrách)|Muráni]], v rokoch [[1889]]{{--}}[[1890]] vo Velickej doline a vo [[Veľká Studená dolina|Veľkej Studenej doline]] aj na [[Slavkovský štít|Slavkovskom štíte]]. Lesný zákon č. XXXI/1879, bol prijatý v roku 1879 a platný od 1. júla 1880. Uhorský karpatský spolok pozorne sledoval jeho uplatňovanie a konštatoval jeho nedodržiavanie vo Vysokých Tatrách. Dôsledne bojoval za vyhlásenie lesov v klimatických osadách za úplne chránené. Zasadzoval sa o ochranu [[Borovica limbová|limby]] (Pinius cembra). Od roku [[1900]] sa spolok usiloval o zriadenie botanickej záhrady na území Tatier. Výstavba meškala pre nedostatok finančných prostriedkov, neskôr jej zriadenie znemožnila vojna. Mala byť v [[Tatranská Lomnica|Tatranskej Lomnici]] nad Kúpeľným domom.<ref name=" TANAP" /> === Prínos československých vedcov === Ochrana Vysokých Tatier formou rezervácie alebo národného parku bola za [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]] neznáma. Na poľskej strane však boli zaznamenané významnejšie aktivity. Po katastrofálnej povodni na poľskom [[Podhalie|Podhalí]] v roku [[1884]] predložil Gustaw Lettner projekt záchrany tatranských lesov ako celku. V roku [[1887]] bolo založené [[Poľský turisticko-vlastivedný spolok|Towarzystwo Tatrzańskie]] – (Tatranská spoločnosť) na záchranu poľských Tatier. Boguslaw Królikowski v roku 1888 navrhoval vyhlásenie poľských Tatier za národný park.<ref name=" Pacl ">{{Citácia periodika |meno= Juraj|priezvisko= Pacl|titul= Tatranský národný park: Mýty a fakty|periodikum= Tatry |ročník=XXXXVII. |číslo=6|strany=8 – 11}}</ref> Uhorsko nemalo v tom čase nijaký štátny orgán na ochranu prírody. Po vzniku [[Česko-Slovensko|Československej republiky]] ochranu pamiatok a prírody dostalo do kompetencie Ministerstvo školstva a národnej osvety. Bohaté skúsenosti v tomto smere mali Zdeněk Wirth a generálny konzervátor Rudolf Maximovič. Na [[Karlova univerzita|Karlovej univerzite]] v Prahe bol v roku 1919 zriadený lektorát ochrany prírody, kde účinkovali Ján Svatopluk Procházka a potom [[Karel Domin]]. V roku [[1920]] na [[České vysoké učení technické v Praze|Českom vysokém učení]] sa angažoval Rudolf Maximovič. V roku 1919 bol v Bratislave zriadený Vládny komisariát pre ochranu pamiatok na Slovensku, ktorý viedol arch. [[Dušan Jurkovič]] a potom Dr. Ján Hofman. Príkladom pre nové iniciatívy boli už zriadené národné parky v americkom Yellowstone (1872), Sweizer Nationalpark (1914) a iné. Vysoká vedecká úroveň československých prírodovedcov zaručovala, že ochrana prírody bude v dobrých rukách. Jedinou hlavnou prekážkou bol zatiaľ len pripravovaný zákon o prírode, v ktorom by bola presne definovaná kategória ochrany ''národný park''. Preto sa predbežne používal termín ''prírodná rezervácia''.<ref name="Pacl" /> V roku [[1920]] Ministerstvo školstva a národnej osvety poverilo Jiřího Jandu a Emila Bayera zoologickým výskumom vo Vysokých a Belianskych Tatrách. Janda výskum zakončil návrhom na vyhlásenie vtáčích rezervácií a Bayer návrhom na ochranu kamzíkov a vyhlásenie rezervácie. Janda navrhol vtáčie rezervácie, ktoré mali tvoriť [[Mlynická dolina]], [[Mengusovská dolina]], [[Zlomiská]] od [[Ostrva|Ostrvy]] až po Rinčový potok, [[Javorová dolina (Vysoké Tatry)|Javorová dolina]] vrátane bočných odnoží ohraničená hrebeňom Belianskych Tatier od Muráňa až po [[Ždiarska vidla|Ždiarsku vidlu]] s prepojením na hlavný hrebeň Vysokých Tatier v [[Kopské sedlo|Kopskom sedle]]. Uvažovalo sa o masíve [[Gerlachovský štít|Gelachovského štítu]] a o [[Kotlina Piatich spišských plies|Kotline Piatich spišských plies]]. Keďže tieto navrhované pásma ochrany prírody zasahovali do súkromného panstva kniežaťa [[Christian Hohenlohe|Chriastiana Krafta Hohenlohe]], bol potrebný jeho súhlas, ktorý knieža dalo. Emil Bayer mal zložitejšiu situáciu. Početné stavy kamzíkov boli zdecimované vojnou a pytliakmi. Ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska a Zemské vojenské veliteľstvo preto vydalo v roku [[1921]] vyhlášku, ktorá zakazovala lov kamzíkov vo Vysokých Tatrách na dobu 10 rokov, ktorý sa v roku [[1924]] rozšíril na Belianske a [[Západné Tatry]]. Botanický výskum organizoval so svojimi žiakmi Karel Domin. Dr. Josef Dostál sa venoval výskumu na Liptovských holiach, Dr. Vladimír Krajina vo Vysokých Tatrách a v [[Nízke Tatry|Nízkych Tatrách]] Dr. Pavel Silinger. V roku 1921, ešte pred uzákonením ochrany kamzíkov dostal zámer zriadiť Tatranský národný park reálnu podobu. Dr. Ján Hofman zvolal v roku 1921 do [[Bratislava|Bratislavy]] konferenciu, ktorá mala prerokovať a schváliť plán ochrany prírodných pamiatok na Slovensku. Kompletný projekt vypracoval Rudolf Maximovič, ale L. Navrátil, riaditeľ Štátnych lesov a majetkov v [[Liptovský Hrádok|Liptovskom Hrádku]], predložil návrh na vyhlásenie Vysokých a Belianskych Tatier za národný park alebo rezerváciu. Južnú hranicu mala tvoriť [[Košicko-bohumínska železnica]]. Navrhované územia mali rozlohu {{km2|882|m}}. Návrh bol prijatý. === Roky 1919 – 1944 === Počas [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] tatranská príroda utrpela značné škody. Lesy boli zanedbané, rozmohli sa krádeže dreva. Pastieri necitlivo vypásali porasty, ktoré navyše trpeli kôrovcovou kalamitou. Voľnú ruku mali pytliaci, ktorí narobili veľké škody. V rokoch 1919 – 1921 pokračovali prípravy smerujúce k vyhláseniu Tatranského národného parku. Navrátilov projekt bol prepracovaný. Územie navrhovaného národného parku bolo zväčšené o Liptovské hole, zmenou bolo to, že severnú a južnú hranicu parku mala tvoriť [[Cesta Slobody]]. Západná a severozápadná hranica mala prechádzať okrajom [[Suchá dolina (važecká)|Suchej doliny]] na hrebeň [[Oravská Magura|Oravskej Magury]]. Po vojne zanikol [[Uhorský karpatský spolok]]. Niektoré jeho činnosti prevzal novovytvorený nemecký Karpatenverein a [[Klub československých turistov]], ktorý sa chcel venovať turistickej ochrane prírody. Druhovú ochranu prírody zabezpečovali celoštátne úpravy, ale aj miestne normy, ktoré boli špecificky orientované na Vysoké Tatry. Celoštátna ochrana medveďa bola vyhlásená až v roku [[1932]]. Na Orave však bol chránený už od roku 1921. V roku 1921 bola vydaná norma na ochranu plesnivca. K nej sa ešte v tom istom roku pridali župné úrady v [[Levoča|Levoči]] a v [[Liptovský Mikuláš|Liptovskom Mikuláši]], ktoré vydali osobitné nariadenia na ochranu kamzíka, svišťa a plesnivca. Od roku 1922 viedol Referát pamiatkovej služby Ministerstva školstva a národnej osvety konzervátor Rudolf Maximovič, priekopník a zakladateľ ochrany prírody v novej Československej republike. Až do roku 1938 bol jediným pracovníkom tohto referátu. Krátko po tom, ako bol zriadený tento referát, poslanec J.V. Stejskal navrhol prvú osnovu zákona na komplexnú ochranu prírody a zriaďovanie národných parkov a prírodných rezervácií. Národné zhromaždenie návrh zamietlo pre námietky majiteľov pôdy. Aj napriek tomu sa podarilo presadiť špecializované rezervácie pre kamzičiu zver v [[Kôprová dolina|Kôprovej doline]] s [[Nefcerka|Nefcerkou]] a v [[Zlomiská]]ch. Ďalšie navrhované rezervácie neboli schválené. === Krakovský protokol === Poľské územné nároky vyvolávali politickú neistotu. Rozhodnutie Rady [[Spoločnosť národov|Spoločnosti národov]] a [[Medzinárodný súdny dvor|Medzinárodného súdneho]] dvora 12. marca [[1924]] definitívne pričlenilo Javorinu ([[Tatranská Javorina|Tatranskú Javorinu]]) do územia Československa. V [[Krakov]]e od 25. apríla do 6. mája 1924 prebiehalo rokovanie delimitačných komisárov, ktoré bolo zavŕšené [[Česko-slovensko-poľský spor o Oravu a Spiš|medzinárodnou zmluvou]]. Príloha protokolu tejto zmluvy bola zameraná na otázky turistickej konvencie v oblasti Vysokých Tatier a o zriadení pohraničného národného parku. Bola to dôležitá podpora nových československých orgánov v úsilí o uzákonenie národného parku, ktorá mala začiatok už v roku 1919 po vzniku Československa.<ref name="Pacl" /> === Vojnové prekážky === Československí a poľskí ochranári zvyšovali úsilie zamerané na spoločného cezhraničného národného parku. Spresňovali organizačné a vedecké zásady na vytvorenie pohraničnej rezervácie a pripravovali uzavretie bilaterálnej turistickej konvencie. Definitívnu podobu získal projekt na stretnutí vedeckých expertov 8.-9. decembra 1925 v Krakove. Park mal byť zriadený zákonmi oboch štátov a zásadné otázky jeho správy a prevádzky sa mali riešiť medzištátne. Správu parkov mali vykonávať ''parkové komisie''. Službu v teréne mala vykonávať ''parková stráž''. Keď bol tento návrh uverejnený okamžite sa zdvihla vlna protestov majiteľov pozemkov. Kriticky sa k nemu stavali vojenské a poľovnícke kruhy. Najviac ho podporovali turistické organizácie. Posledné znenie projektu bolo spracované v roku [[1936]]. Po skončení pripomienkového konania bol začiatkom roku [[1938]] predložený vládny návrh uznesenia o Zriadení národného parku vo Vysokých Tatrách. Mníchovské udalosti, i poľská armáda, ktorá v roku 1938 obsadila všetky bývalé sporné územia–[[Tešínsko]], časť [[Kysuce|Kysúc]], [[Orava|Oravy]], Javorinu vrátane [[Bielovodská dolina|Bielovodskej doliny]] a [[Javorová dolina (Vysoké Tatry)|Javorovej doliny]] a dediny na poľskom území, kde žila slovenská menšina. Obsadenie časti Tatier Poľskom, vybudovanie nemeckých delostreleckých pozícií na hrebeni Belianskych Tatier, partizánske akcie, boli dostatočným dôvodom, aby sa štátne orgány [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] už nezaoberali prípravou vyhlásenia národného parku.<ref name=" TANAP" /> === Nová cesta k uzákoneniu === [[Súbor:Tatranska Lomnica 0478.jpg|right|thumb|[[Múzeum Tatranského národného parku]] v [[Tatranská Lomnica|Tatranskej Lomnici]]]] Po skončení [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] sa opäť začalo diskutovať o vytvorení národného parku. V časopise [[Krásy Slovenska]] sa objavil Najnovší projekt Tatranského národného parku. Zverejnil ho slovenský botanik Ján Futák. Išlo o aktualizovanú a doplnenú mutáciu štúdie Prípravnej komisie pre zriadenie parku z roku 1936. Začiatkom roku 1946 Zbor povereníkov ustanovil komisiu, ktorá mala pripraviť osnovu nariadenia Slovenskej národnej rady o Tatranskom národnom parku. V roku 1947 bolo územie Vysokých Tatier vyčlenené z katastrov podtatranských obcí a tatranské obce spolu s nimi [[Ždiar]] a Javorina boli zahrnuté pod Jednotný národný výbor so sídlom v [[Starý Smokovec|Starom Smokovci]]. Nastala situácia, keď prípravu zákona o národnom parku pripomienkoval len jeden administratívny orgán. Úpravou vlastníckych pomerov v duchu socialistickej legislatívy bez odškodnenia postihnutých odpadli všetky prekážky zo strany majiteľov pôdy, ktorí dovtedy boli najväčšími odporcami zriadenia národného parku. Národná rada 18. decembra 1948 prijala zákon o Tatranskom národnom parku. Novozriadenú organizáciu riadila spočiatku pri Lesnom závode Vysoké Tatry v Tatranskej Lomnici vytvorená Dočasná správa Tatranského národného parku. Po reorganizácii vznikla Správa Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici. Správu národného parku v ďalších rokoch upravovali mnohé novely zákona, nariadenia a uznesenia štátnych a zákonodarných orgánov.<ref name=" TANAP" /> == Novodobé míľniky TANAPu == * [[1952]] – nariadením Sboru povereníkov č.5/1952 vznikla zlúčením Dočasnej správy TANAPu a Správy lesného hospodárstva Vysoké Tatry Správa Tatranského národného parku so sídlom v [[Tatranská Lomnica|Tatranskej Lomnici]]. Riadil ju lesnícky rezort. Toto nariadenie rozdelilo vlastné územie na štyri zóny – prísne rezervácie, čiastočné rezervácie, intravilány tatranských osád a obrábané poľnohospodárske pozemky. * [[1952]] – zriadenie Poradného zboru pre veci TANAPu. * [[1953]] – zriadenie Výskumnej stanice TANAPu v Tatranskej Lomnici. * Ešte v roku 1953 sa naposledy páslo v [[Tichá dolina (Vysoké Tatry)|Tichej]] a [[Kôprová dolina|Kôprovej doline]] 1760 oviec a 200 kusov dobytka. [[Rakúsy (okres Kežmarok)|Rakúsy]] a [[Spišská Belá]] pásli v [[Belianske Tatry|Belianskych Tatrách]] 1361 oviec. Začala sa postupná likvidácia pastvy, ktorá bola dokončená v roku 1955. Bol to jeden z najväčších úspechov ochrany prírody v prvých rokoch existencie národného parku. * [[1957]] – zriadenie Múzea TANAPu v Tatranskej Lomnici. * 1957 – bola ustanovená profesionálna [[Horská služba]] TANAPu ako špeciálne tatranské pracovisko. * Správa [[Symbolický cintorín pri Popradskom plese|Symbolického cintorína pri Popradskom plese]] po niekoľkých rokoch „bezprizornosti“ sa postupne dostávala pod krídla Správy TANAPu. * [[1964]] – [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|Slovenská národná rada]] pod č. 14 23. januára 1964 schválila Koncepciu ochrany prírody a tvorby prírodného prostredia TANAPu. * [[1970]]{{--}}[[1973]] – pod odborným dohľadom vedcov z Výskumnej stanice TANAPu a v spolupráci s inými odborníkmi vznikol dokument ''Územný priemet funkcií z hľadiska ochrany prírody v širšej tatranskej oblasti'', ktorý tvoril podklad pri hodnotení nových investičných zámerov na území TANAPu a v širšom regióne Vysokých Tatier Podarilo sa tým zabrániť investičným aktivitám pri budovaní objektov cestovného ruchu v [[Roháčska dolina|Roháčskej doline]], na Kotlovej nad Podbanským, pri [[Veľké Hincovo pleso|Hincových plesách]] a na [[Patria (vrch vo Vysokých Tatrách)|Patrii]]. * Na prelome 70-tych a 80-tych rokoch 20. storočia boli uplatnené viacerí regulačné opatrenia smerujúce napríklad k uzávere a zrušeniu niektorých turistických chodníkov. * [[1979]] – po prvý raz sa ochrancovia prírody a turisti zúčastnili na akcii Čisté hory, ktorej cieľom bolo očistiť vysokohorskú prírodu od odpadkov. * [[1987]] – Nariadením vlády SSR č. 18/1987 boli [[Západné Tatry]] preradené z ochranného pásma do vlastného územia TANAPu. * [[1990]] – vláda Slovenskej republiky vydala ''Uznesenie č. 300/1990 Opatrenia na riešenie akútnych problémov TANAPu na obdobie 1990 - 1991''. * [[1991]] – ''Vyhláška č. 166 Slovenskej komisie pre životné prostredie'' zriaďuje na území TANAPu 37 štátnych prírodných rezervácií. * [[1991]] – vláda SR vydala uznesenie č. 658 z 19. novembra 1991, ktorým schválila ''Program starostlivosti o TANAP do roku 2000.'' Uplatňovali sa v ňom princípy diferencovanej ochrany prírody v závislosti od stavu jednotlivých ekosystémov. Boli popísané výškové zóny A, B,C a v nich ekologicko–funkčné priestory. Zámery sa nepodarilo dostatočne naplniť. * [[1993]] – Tatry ako dve biosférické rezervácie boli zaradené do programu [[Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru|UNESCO]] Človek a biosféra. UNESCO si v tomto programe vytýčilo úlohu sledovať stav a rozvoj jednotlivých území a ich prírody. V roku 2013 bolo konštatované, že v biosférickej rezervácii TATRY po 20 rokoch sa na území TANAPu zvýšil podiel zastavaných plôch, hospodárskych areálov, športovísk z 2.6 na 5.5 %. * [[1994]] – Slovenská národná rada schválila zákon 287/1994 o ochrane prírody a krajiny, ktorého aplikácia priniesla mnohé rozpory. V podstate bol zrušený zákon o TANAPe z roku 1948, ďalej bola zrušená Správa TANAPu a od 1. januára 1995 bola vytvorená nová organizácia Štátne lesy TANAPU (pod rezortom Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR). K redukcii náplne práce bývalej Správy TANAPu došlo až v marci 1996, kedy bola ustanovená nová Správa TANAPu ako súčasť nového subjektu – Správy národných parkov Slovenskej republiky, ktorú zriadilo Ministerstvo životného prostredia SR. Odvtedy riadenie prírody v TANAPe spôsobovalo nemálo problémov. Zásadné medzirezortné problémy nevyriešil ani nový zákon Národnej rady SR č. 534/2002 o ochrane prírody a krajiny. Proces zonácie nebol vyriešený ešte ani v roku [[2018]]. * [[2004]] – dňa 19. novembra 2004 prudké nárazy vetra o rýchlosti až {{km|230|m}}/hod poškodili v národnom parku 2030 tis. m³ lesných porastov na ploche viac než 12 tis. ha. Kalamitou v najväčšom rozsahu boli poškodené lesné porasty v pôsobnosti ochranných obvodov Štátnych lesov TANAP [[Dolný Smokovec]], [[Vyšné Hágy]] a [[Tatranská Lomnica]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.lesmedium.sk/casopis-letokruhy/2014/letokruhy-2014-07/ake-vyznamne-kalamity-v-poslednych-rokoch-postihli-nase-lesy|titul=Aké významné kalamity v posledných rokoch postihli naše lesy?|vydavateľ=lesmedium.sk|dátum vydania=Júl 2014|dátum prístupu=2023-02-10}}</ref> Najväčšie straty utrpeli pri pohrome štátne lesy (56,8 %), mesto Kežmarok (12,4 %) a mesto Spišská Belá (4,6 % výmery postihnutého územia). Zvyšok pripadá na osem pozemkových spoločenstiev bývalých urbarialistov podtatranských obcí (takmer 22 %), na niekoľko fyzických osôb (3,4 %) a cirkev (0,6 % výmery postihnutého územia).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.lesytanap.sk/sk/vetrova-kalamita/|titul=Vetrová kalamita 19. novembra 2004|vydavateľ=Správa TANAPu|dátum vydania=5. november 2005|dátum prístupu=2023-02-10}}</ref> V nasledujúcich rokoch porasty v prísne chránených prírodných rezerváciách poškodil podkôrny hmyz. Likvidácii poškodených porastov a ich obnove bránili ochranárske organizácie. Za obdobie od novembra [[2004]] do roku [[2016]] pribudlo v lesoch TANAPu toľko hektárov podkôrnikovej kalamity, koľko spôsobila novembrová víchrica v roku [[2004]].<ref name=" TANAP" /><ref name="Kollárová">{{Citácia knihy| priezvisko = Kollárová | meno = Zuzana | priezvisko2 = Janigová | meno2 = Ingrid a kolektív| titul = Mesto Vysoké Tatry, včera a dnes| redaktori = | vydanie = 1. | vydavateľ = Mesto Vysoké Tatry | miesto = | rok = 2017| počet strán = 559 | strany = | isbn= 978-80-89613-18-2| jazyk = po slovensky}}</ref> * [[2022]] – Národná rada SR svojim uznesením zo dňa 14. decembra 2021 novelizovala zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, v ktorom príspevková organizácia Štátne lesy Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici sa od 1. apríla 2022 zlučuje s príspevkovou organizáciou Správa Tatranského národného parku. Príspevková organizácia Štátne lesy Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici jej zlúčením s príspevkovou organizáciou Správa Tatranského národného parku 1. apríla 2022 zaniká. Sídlom novej Správy TANAPu sa stala [[Tatranská Lomnica]]. Stalo sa tak po takmer troch desaťročiach, keď vyvrcholilo úsilie ochrancov prírody zlúčiť pod jednu strechu dve organizácie, ktoré vznikli v roku [[1994]] po schválení kontroverzného zákona 287/1994 o ochrane prírody a krajiny. Štátne lesy TANAPu podľa neho spravovali štátne pozemky v oblasti Vysokých Tatier a Pienin a o ochranu prírody v týchto národných parkoch sa starala Správa TANAPu. Novela zákona dala novej Správe Tatranského národného parku, okrem iného, aj právnu subjektivitu.<ref>{{Citácia periodika |meno= Martina|priezvisko= Petránová|titul= Opäť pod jednou strechou|periodikum= Tatry |ročník=LXI. |číslo=3|strany=3 – 5}}</ref> === Návštevnosť TANAPu === Od roku [[1972]] sa pravidelne zisťuje dynamika návštevnosti územia TANAPu a jeho zaťaženia prostredia nad hornou hranicou lesa. V 70-tych rokoch 20. storočia sa vo vysokohorskom prostredí pohybovalo denne 16 – 20 tisíc návštevníkov. Vrchol bol dosiahnutý začiatkom 80. rokov (6. augusta [[1981]] – 26 250 osôb). Potom po roku 1989 bol zaznamenaný prudký pokles. Návrat k predošlému stavu bol zaznamenaný koncom 90. rokov. Rekordom je jeden augustový deň v roku [[2015]] – 24 120 návštevníkov. K najviac navštevovanejším patrí oblasť [[Hrebienok|Hrebienka]] a Studených dolín, [[Skalnaté pleso]], [[Popradské pleso]], [[Kriváň (vrch v Tatrách)|Kriváň]], [[Rysy (vrch)|Rysy]]. Monitoring zistil, že v jeden deň sa počas vrcholiacej letnej sezóny pohybuje na území TANAPu 60 tisíc návštevníkov. V TANAPe je hustota turistických chodníkov {{km|0.89|m}}/km².<ref name="Kollárová" /> '''Návštevnosť v atraktívnych lokalitách''' {| class="wikitable" |- ! Lokalita!! 30.7.1976 !! 21.7.1988 !! 4.8.1998 !! 9.8.2000!!13.8.2010 !! 11.8.2015!! 9.8.2016 !! 2.8.2017 !! 7.8.2018 |- | [[Podbanské]] || 45|| 36 || 65 || nez || 32 || nez ||43 || nez || nez |- | [[Predné Solisko]]||2481 || 3590|| 1200 || 1935|| nez |nez|| nez|| 1703 || 1271|| 1482 |- | [[Rysy (vrch)|Rysy]]|| 537|| 732|| nez|| 1248|| 770 || 711 || 815|| 1081 ||1156 |- |[[Hrebienok]] || 4374 || 2982|| 2732|| 4200|| 3400 || 2550|| 3040 || 4899 || 4126 |- | [[Skalnaté pleso]]|| 4100 || 2686 || 1843 || 3352 || nez || 2771|| 3434 ||2176 || 3731 |- | [[Popradské pleso]] || 2214 || 2627|| 2311|| 3201 || nez|| nez|| 3676 || 2851 || 4746 |- | [[Kriváň (vrch v Tatrách)|Kriváň]]|| nez || nez || nez || nez|| 402 ||nez || 402||380 ||452 |- | [[Sliezsky dom]]|| 335 || 801 || 454 || 465|| nez || nez|| 811 || 464 ||nez |- Na priemernej dennej návštevnosti sa podieľa dostupnosť lokalít vlakom, autobusom, lanovkou autom, atraktívnosť a dostupnosť chát alebo história tatranských vrcholov ( napríklad Rysy alebo Kriváň). <ref name="Šturcel"> {{Citácia periodika |meno=Marián|priezvisko=Šturcel |titul=Turistika v 55 - ročnom TANAPe|periodikum= Tatry |ročník=XLIII. |číslo=4|strany=2,3}}</ref>[https://www.lesytanap.sk/sk/ Tlačové správy] |} {| class="wikitable" |- ! Dátum !! Počet návštevníkov vo vysokohorskom prostredí |- | 28.7.1972 || 17651 |- | 18.7.1973 || 16573 |- | 15.8.1974|| 17678 |- | 17.8.1975|| 21850 |- | 30.7.1976 || 18332 |- | 24.7.1977 || 19245 |- | 24.7.1978 || 22283 |- | 18.7.1979 || 19579 |- | 3.8.1980 || 23348 |- | 6.8.1981 || '''26520''', rekordná návšteva |- | 21.7.1982 || 16420 |- | 20.7.1983 || 17436 |- | 4.8.1984 || 21371 |- | 11.8.1985|| 20265 |- | 3.8.1986 || 18370 |- | 2.8.1987 || 20945 |- | 21.7.1988|| 21738 |- | 6.8.1989 || 20645 |- | 9.8.1990 || 16876 |- | 13.8.1991 || 13108 |- | 6.8.1992 || 17715 |- | 11.8.1993 || 12310 |- | 3.8.1994 || 14485 |- | 8.8.1995|| 12283 |- | 7.8.1996 || 14889 |- | 6.8.1997|| 12643 |- | 4.8.1998 || 12203 |- | 4.8.1999 || 20059 |- | 9.8.2000 || 22622 |- | 7.8.2001 || 22628 |- | 6.8.2002|| 20000 |- | 2.8.2003|| 20013 |- | 13.8.2010 ||17000 |- | 8.8.2014 || 24117 |- | 9.8.2016 || 22893 |- | 2.8.2017 || 19227 |- | 7.8.2018|| 24061 |- |} Odhady predchodcov hovoria, že celková návštevnosť Tatier v čase vzniku [[TANAP]]u (rok [[1949]]) bola okolo 200 tisíc, pred rokom [[1970]] už takmer 2 milióny, začiatkom 80-tych rokov minulého storočia vyše 5 miliónov.<ref name="Šturcel" /> == Geológia a reliéf == Tatry sa delia na [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysoké]], [[Západné Tatry|Západné]] a [[Belianske Tatry]]. Celková plocha Tatier je {{km2|785}}, z čoho na Slovensku leží {{km2|610}}. NP má zložitú geologickú stavbu tvoria ju početné tektonické jednotky z [[tatrikum|tatrika]], [[fatrikum|fatrika]] (veporikum) a [[hronikum|hronika]]. Reliéf tvorili aj [[ľadovec (súvislý ľad)|ľadovce]], po ktorých ostali v Tatrách mnohé plesá. Tatry sú vytvorené z dvoch druhov hornín. Medzi najstaršie patria kryštalické horniny, hlavne [[žula]], vzniknutá stuhnutím lávy v období [[prvohory|prvohôr]]. Niektoré z nich, tvoriace tzv. kryštalický ostrov Goryczkowej sú staré 415 až 400 miliónov rokov. Trochu mladšia žula vznikla približne pred 315 až 310 miliónmi rokov a v tom istom čase vznikla žula a prekryštalizované horniny Západných Tatier, hlavne [[Rula|ruly]]. == Klíma == [[Súbor:STANICA LANOVKY S OBSERVATÓRIOM.JPG|left|thumb|Vrchol [[Lomnický štít|Lomnického štítu]] v zime]] Tatry sú jedným z najchladnejších a najdaždivejších častí Slovenska. V [[Poprad]]e ({{mnm|672}}) dosahuje priemerná ročná teplota hodnotu 5,5 °C a na [[Lomnický štít|Lomnickom štíte]] ({{mnm|2632}}) dosahuje len −3,8 °C. Priemerná teplota na Lomnickom štíte v mesiaci júl je 4,2 °C, v [[Starý Smokovec|Starom Smokovci]] 14,4 °C a v Poprade 16,2 °C.<ref name=slowreise>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.slowakei-reisetipps.de/hohe-tatra-klima-vegetationsstufen.php|titul=Slowakei Reisetipps – Klima und Vegetationsstufen der Hohen Tatra|dátum prístupu=2011-08-18|url archívu=https://web.archive.org/web/20111130111945/http://www.slowakei-reisetipps.de/hohe-tatra-klima-vegetationsstufen.php|dátum archivácie=2011-11-30}}</ref> Vetry v Tatrách smerujú väčšinou od západu alebo severozápadu. Priemerný ročný úhrn zrážok v Poprade je {{mm|608|m}}, na Lomnickom štíte {{mm|1561|m}}. miestom z najväčším výskytom zrážok je [[Zbojnícka chata]] vo [[Veľká Studená dolina|Veľkej Studenej doline]], kde je priemerný ročný úhrn zrážok na hodnotách 2000 až {{mm|2500|m}}. Najsuchším mesiacom je február a naopak, najdaždivejším je júl.<ref>Lacika und Ondrejka, „Prírodné Krásy Slovenska – Národné parky“, S. 14</ref> [[Súbor:Tatra storm.jpg|right|thumb|Následky víchrice z 19. novembra 2004]] Snehová pokrývka sa drží zvyčajne od novembra do mája, vo vyšších nadmorských výškach a dolinách aj do polovice leta. V najvyšších polohách môže snežiť aj v auguste.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|http://www.aktuality.sk/clanok/171350/v-najvyssich-polohach-tatier-uz-snezi/|titul=V najvyšších polohách Tatier už sneží|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2011-08-18}}</ref> Na južnej strane dochádza často k tzv. [[padavý vietor|padavým vetrom]], ktoré spôsobujú vývraty a rozsiahle [[polom (les)|polomy]], k akému došlo napr. [[19. november|19. novembra]] [[2004]] medzi 15:30 až 18:00 hodinou, kedy zasiahla Tatry [[Pamätník na víchricu|víchrica]] ([[orkán]]) s rýchlosťou vetra 165 až {{km|227|m}}/h<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.ta3.sk/~bicarova/Papers/2005/vichrica/text.pdf|titul=Víchrica 2004|vydavateľ=ta3.sk|formát=PDF|dátum prístupu=2013-08-21}}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>, ktorá vyvrátila rozsiahly pás lesa široký 2 až 5 kilometrov a dlhý 40 kilometrov (od Podbanského po Tatranskú Kotlinu) o rozlohe vyše {{ha|12000|m}} a bola najväčšou katastrofou v Tatrách od roku 1936. Nie sú to však historicky najvyššie rýchlosti vetra v tejto oblasti. V januári 1949 napríklad na Skalnatom plese zaznamenali vietor s rýchlosťou {{km|248|m}}/h a v novembri 1965 dokonca až {{km|283|m}}/h.<ref name=kalamita/> Celkový objem dreva v poškodených porastoch činil 2,5 milióna kubíkov, z čoho na smrek pripadlo 75,5 %, borovicu 8,2 %, smrekovec 6,9 %, jedľu 1,6 % a na listnaté dreviny (najmä jelše, brezy, vŕby, jarabinu, osiku, javor horský) 7,8 %.<ref name=kalamita>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.lesytanap.sk/08-archiv/clanky/kalamita.php|titul=Vetrová kalamita 19. novembra 2004 – Nové pohľady a konsekvencie|vydavateľ=ŠL TANAPu|dátum prístupu=2013-08-21|url archívu=https://web.archive.org/web/20101107075839/http://www.lesytanap.sk/08-archiv/clanky/kalamita.php|dátum archivácie=2010-11-07}}</ref> == Flóra == [[Súbor:Leontopodium alpinum detail.jpg|left|thumb|[[Plesnivec alpínsky]]]] Podľa [[fytogeografia|fytogeografického]] členenia je prevažná časť rastlinstva Vysokých Tatier zaradená do oblasti [[Západné Karpaty|západokarpatskej]] flóry. Iba malá časť v severozápadnej časti územia patrí do obvodu flóry [[Západné Beskydy|západobeskydskej]] a v severovýchodnej časti do obvodu flóry [[Východné Beskydy|východobeskydskej]] (okres Spišské vrchy). Rastlinstvo Tatier patrí do flóry vysokých centrálnych Karpát a v rámci nich do dvoch fytogeografických okresov: Tatry a [[Sivý vrch (geomorfologická časť)|Sivý vrch]]. [[Tatranské podhorie|Podhorie Tatier]] patrí do obvodu flóry vnútrokarpatských kotlín (okres [[Podtatranská kotlina]], podokresy [[Liptovská kotlina|Liptovská]] a [[Spišská kotlina]]). [[Súbor:Delphinium oxysepalum a6.jpg|right|thumb|[[Stračonôžka tatranská]]]] Veľkosť územia, veľké výškové rozdiely, striedanie sa rôznych geologických podloží, špecifické klimatické podmienky a mikroklimatické podmienky v hlbokých dolinách, pôdne pomery a takisto aj historické činitele ovplyvnili vývoj rastlinstva vo Vysokých Tatrách a ponúkajú v tomto území možnosť na existenciu a prežívanie širokej škále druhov. Od zástupcov podhorských a teplomilných, cez druhy vlhkomilné, lesné, horské až po druhy alpínske. Z územia Tatier je popísaných takmer 1650 druhov a variet [[Sinice|siníc]] a [[Riasa (vodný organizmus)|rias]], 1200 druhov [[lišajník]]ov, viac ako 720 druhov [[machy|machov]] a [[Pečeňovky|pečeňoviek]] a 1400 druhov [[Cievnaté rastliny|cievnatých rastlín]]. Viacero rastlín má na tomto území jediné miesto výskytu na Slovensku, prípadne aj v celých Západných Karpatoch (tatranské, západokarpatské alebo karpatské endemity): [[ostropysk poľný tatranský]], [[zvonček hrubokoreňový]], [[očianka tatranská]], [[zvonček tatranský]], [[bodliak laločnatolistý]], [[kostrava tatranská]], [[voskovka holá tatranská]], [[lyžičník tatranský]], [[mak tatranský]], [[pakrálik alpínsky tatranský]]. Zachovalo sa tu množstvo [[Glaciálny relikt|glaciálnych reliktov]], pričom niektoré z nich sú na súčasnej južnej hranici svojho areálu. Z glaciálnych reliktov, teda pozostatkov rastlinstva z ľadových dôb sa na území Vysokých Tatier vyskytujú: [[medvedík alpínsky]], [[ostrica čiernohnedá]], [[sitina gaštanová]], [[sitina trojplevová]], [[ostrička myšia]], [[dryádka osemlupienková]], [[lomikameň zohnutolistý]] či [[iskerník ľadovcový]]. Medzi ďalšie veľmi vzácne druhy rastlín, ktoré sa vo Vysokých Tatrách vyskytujú na jednej alebo iba niekoľkých lokalitách, patrí [[trávnička alpínska]], [[ostrica černastá]], [[skalokráska pyrenejská]] a [[poniklec jarný]]. == Fauna == [[Súbor:Vysoké Tatry, Dolina Bielej vody, cestou od Zeleného plesa na Jahňací štít (34).JPG|right|thumb|[[Kamzík vrchovský tatranský]]]] Súčasný stav rozšírenia živočíchov na území Tatranského národného parku je výsledkom dlhodobého pôsobenia prírodných ako aj ľudských faktorov. Veľký vplyv na tatranskú faunu mali najmä studené obdobia (v dobách ľadových), z ktorých pochádzajú potomkovia druhov obývajúcich severskú [[tajga|tajgu]] a [[tundra|tundru]]. Studené obdobia vystriedali teplejšie obdobia s teplomilnejšími druhmi z východnej a juhovýchodnej Európy. Tatranskú faunu preto charakterizujú rozličné geografické zložky, z ktorých sú zastúpené najmä kozmopolitné, palearktické, európske (eurosibírske, boreoalpínske, boreálne, samarské, sudetokarpatské) a endemické druhy. Kozmopolitnú a palearktickú zložku reprezentujú druhy vyskytujúce sa v nižších polohách. Európska zložka je zastúpená mnohými druhmi [[bezstavovce|bezstavovcov]] i [[stavovce|stavovcov]] ako napr. [[skokan zelený]], [[žlna zelená]] a iné. K početnejším zložkám sa radí eurosibírska, ktorú reprezentuje značný počet druhov bezstavovcov i stavovcov, napr. [[skokan hnedý]], [[vretenica severná]], [[tetrov hoľniak]], [[jariabok hôrny]], [[sýkorka chochlatá]]. Boreálnu (severskú) zložku reprezentuje napr. [[šidlo belasé]], [[chochláč severský]], [[myšiak severský]]. Boreoalpínsku zložku charakterizujú druhy rozšírené najmä pri hornej hranici lesa, napr. [[piskor vrchovský]], [[myšovka vrchovská]], [[hraboš snežný]], pomerne značné množstvo rôznych skupín bezstavovcov a patrí sem aj glaciálny relikt [[žiabronôžka severská]]. Charakteristická pre Tatry je zložka alpínska, ktorú reprezentujú druhy [[svišť vrchovský tatranský]], [[kamzík vrchovský tatranský]], [[ľabtuška vrchovská]], rôzne druhy [[Ulitníky|ulitníkov]], [[Pavúky|pavúkov]], [[chvostoskok]]ov a [[hmyz]]u. [[Sudetské Karpaty|Sudetokarpatská]] zložka je zastúpená napr. [[Slizniak karpatský|slizniakom karpatským]] alebo [[Chvostoskok obrovský|chvostoskokom obrovským]]. Sarmatská zložka je v Tatrách zastúpená pomerne málo. Z cicavcov patrí do tejto zložky napr. [[ryšavka tmavopása]]. [[Súbor:M.marmota latirostris in Veľká Studená dolina 2.jpg|left|thumb|[[Svišť vrchovský|Svišť vrchovský tatranský]]]] Významnú zložku tatranskej fauny tvoria endemity (tatranské, karpatské a alpskokarpatské). Napríklad z cicavcov [[hraboš tatranský]], z [[kôrovce|kôrovcov]] [[bežec tatranský]], z [[motýle|motýľov]] [[priadzovec tatranský]], z [[chrobáky|chrobákov]] [[fuzáč zemolezový]] a iné. Členitý [[reliéf]] a pestrá paleta [[biotop]]ov vytvára príležitosť pre existenciu spoločenstiev bezstavovcov, ktoré zahŕňajú rozmanité formy živočíchov obývajúce prakticky všetky typy biotopov. Presný počet bezstavovcov dodnes nie je známy, pretože výskumy potvrdzujú stále nové druhy. Stavovce sú v Tatransom národnom parku zastúpené 11 druhmi [[Ryby (v najširšom zmysle)|rýb]] a 2 druhmi [[kruhoústnice|kruhoústnic]]. Ďalej tu žije 6 druhov [[obojživelník]]ov, 5 druhov [[plazy|plazov]], 102 druhov hniezdiacich [[vtáky|vtákov]] a 14 druhov cicavcov. Podobne ako u rastlinstva i u živočíšstva existuje vertikálne usporiadanie. Veľká absolútna i relatívna [[nadmorská výška]] Tatier umožnila vznik širokej škály vertikálneho usporiadania živočíšstva, a to od podhorského a horského stupňa, stupňa [[borovica horská|kosodreviny]] (subalpínsky), po alpínsky až subniválny stupeň. == Chránené územia == [[Súbor:Popradské pleso 2008.jpg|right|thumb|[[Popradské pleso]] s [[Chata pri Popradskom plese|Chatou pri Popradskom plese]] v pozadí]] [[Súbor:Veľké Hincovo pleso, vysoké Tatry.JPG|right|thumb|[[Veľké Hincovo pleso]]]] [[Súbor:Rohacze a2.jpg|right|thumb|[[Roháče]] v Západných Tatrách]] Na území Tatranského národného parku sa nachádzajú tieto chránené časti prírody:<ref>[http://uzemia.enviroportal.sk/ ''Štátny zoznam osobitne chránených častí prírody SR'']</ref> * ''Národné prírodné rezervácie'' {| | : [[Batizovská dolina (národná prírodná rezervácia)|Batizovská dolina]] ({{ha|523.6|m}}, vyhl. 1952) : [[Belianske Tatry (národná prírodná rezervácia)|Belianske Tatry]] ({{ha|5407.65|m}}, vyhl. 1991) : [[Bielovodská dolina (národná prírodná rezervácia)|Bielovodská dolina]] ({{ha|3712.14|m}}, vyhl. 1991) : [[Dolina Bielej vody kežmarskej (národná prírodná rezervácia)|Dolina Bielej vody]] ({{ha|1661.11|m}}, vyhl. 1991) : [[Furkotská dolina (národná prírodná rezervácia)|Furkotská dolina]] ({{ha|842.43|m}}, vyhl. 1991) : [[Javorová dolina (národná prírodná rezervácia)|Javorová dolina]] ({{ha|2250.89|m}}, vyhl. 1991) : [[Juráňova dolina (národná prírodná rezervácia)|Juráňova dolina]] ({{ha|434.32|m}}, vyhl. 1974) : [[Kotlový žľab]] ({{ha|70.77|m}}, vyhl. 1926) : [[Kôprová dolina (národná prírodná rezervácia)|Kôprova dolina]] ({{ha|3220.92|m}}, vyhl. 1991) : [[Mengusovská dolina (národná prírodná rezervácia)|Mengusovská dolina]] ({{ha|1612.96|m}}, vyhl. 1991) : [[Mlynická dolina (národná prírodná rezervácia)|Mlynická dolina]] ({{ha|704.29|m}}, vyhl. 1991) : [[Mních (národná prírodná rezervácia)|Mních]] ({{ha|74.75|m}}, vyhl. 1981) : [[Mokriny]] ({{ha|882.82|m}}, vyhl. 1981) : [[Mraznica (národná prírodná rezervácia)|Mraznica]] ({{ha|159.8|m}}, vyhl. 1991) | : [[Osobitá (národná prírodná rezervácia)|Osobitá]] ({{ha|457.98|m}}, vyhl. 1974) : [[Pramenište]] ({{ha|45.57|m}}, vyhl. 1991) : [[Roháčske plesá (národná prírodná rezervácia)|Roháčske plesá]] ({{ha|451.66|m}}, vyhl. 1974) : [[Sivý vrch (národná prírodná rezervácia)|Sivý vrch]] ({{ha|112.67|m}}, vyhl. 1974) : [[Skalnatá dolina (národná prírodná rezervácia)|Skalnatá dolina]] ({{ha|1069.05|m}}, vyhl. 1991) : [[Slavkovská dolina (národná prírodná rezervácia)|Slavkovská dolina]] ({{ha|979|m}}, vyhl. 1991) : [[Studené doliny]] ({{ha|2222.41|m}}, vyhl. 1991) : [[Suchá dolina (národná prírodná rezervácia)|Suchá dolina]] ({{ha|1585.54|m}}, vyhl. 1993) : [[Štôlska dolina (národná prírodná rezervácia)|Štôlska dolina]] ({{ha|739.96|m}}, vyhl. 1991) : [[Tichá dolina (národná prírodná rezervácia)|Tichá dolina]] ({{ha|5966.64|m}}, vyhl. 1991) : [[Uhlištiatka]] ({{ha|385.51|m}}, vyhl. 1991) : [[Važecká dolina (národná prírodná rezervácia)|Važecká dolina]] ({{ha|1185.86|m}}, vyhl. 1991) : [[Velická dolina (národná prírodná rezervácia)|Velická dolina]] ({{ha|1217.22|m}}, vyhl. 1991) |} * ''Národné prírodné pamiatky'' : [[Belianska jaskyňa]] (vyhl. 1979) : [[Brestovská jaskyňa]] (vyhl. 1979) : [[Javorinka (jaskyňa)|Javorinka]] (vyhl. 2001) * ''Prírodné rezervácie'' {| | : [[Bor (prírodná rezervácia)|Bor]] ({{ha|133.61|m}}, vyhl. 1991) : [[Brezina (prírodná rezervácia)|Brezina]] ({{ha|1.16|m}}, vyhl. 1991) : [[Čikovská]] ({{ha|6.2|m}}, vyhl. 1991) : [[Fľak]] ({{ha|37.93|m}}, vyhl. 1991) : [[Goliašová]] ({{ha|27.29|m}}, vyhl. 1991) : [[Grapa (prírodná rezervácia)|Grapa]] ({{ha|40.86|m}}, vyhl. 1991) : [[Hrádok nad Pavúčou dolinou]] ({{ha|105.1|m}}, vyhl. 1991) | : [[Mačie diery]] ({{ha|45.61|m}}, vyhl. 1991) : [[Pavlová (prírodná rezervácia)|Pavlová]] ({{ha|58.61|m}}, vyhl. 1991) : [[Pod Črchľou]] ({{ha|31.82|m}}, vyhl. 1991) : [[Poš]] ({{ha|20.82|m}}, vyhl. 1991) : [[Rašelinisko (prírodná rezervácia)|Rašelinisko]] ({{ha|0.32|m}}, vyhl. 1991) : [[Surovec (chránené územie)|Surovec]] ({{ha|31.75|m}}, vyhl. 1991) : [[Úplazíky]] ({{ha|31.19|m}}, vyhl. 1974) |} == Problémy == Začiatkom roka 2010 sa začali objavovať informácie o tom, že v Tatrách je potrebné prehodnotiť ochranné pásma. Prispeli k tomu i udalosti akými bol turnaj v [[konské pólo|konskom póle]] uskutočnený na zamrznutej hladine [[Štrbské pleso|Štrbského plesa]], ktoré sa nachádza v najvyššom stupni ochrany prírody.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Konské pólo na ľade. Zábava pre miliardárov | url = http://hnonline.sk/c1-40385840-konske-polo-na-lade-zabava-pre-miliardarov | dátum vydania = 6.2.2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 27.2.2010 | vydavateľ = hnonline.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> == Panorámy == {{Široký obrázok|Strbske pleso panorama 137.jpg|800px|Panoráma zo Štrbského Plesa}} {{Široký obrázok|Batizovská dolina (Panoráma).JPG|800px|Panoráma [[Batizovská dolina|Batizovskej doliny]]}} {{Široký obrázok|Panorama z Rysow.jpg|800px|Panoráma z [[Rysy (vrch)|Rysov]]}} == Pozri aj == * [[Tatrzański Park Narodowy]] == Referencie == <references /> == Zdroje == * {{Citácia elektronického dokumentu|url=http://spravatanap.sk/web/index.php/2012-08-24-09-58-41/flora-tatier|titul=Flóra TANAPu|vydavateľ=Správa [[TANAP]]u|dátum prístupu=2013-08-22|url archívu=https://web.archive.org/web/20131007214833/http://spravatanap.sk/web/index.php/2012-08-24-09-58-41/flora-tatier|dátum archivácie=2013-10-07}} * {{Citácia elektronického dokumentu|url=http://spravatanap.sk/web/index.php/2012-08-24-09-58-41/fauna-tatranskeho-narodneho-parku|titul=Fauna TANAPu|vydavateľ=Správa [[TANAP]]u|dátum prístupu=2013-08-22|url archívu=https://web.archive.org/web/20140727181447/http://spravatanap.sk/web/index.php/2012-08-24-09-58-41/fauna-tatranskeho-narodneho-parku|dátum archivácie=2014-07-27}} * {{Citácia knihy|titul=Vysoké Tatry 1:25 000|vydavateľ=TATRA PLAN|rok 2010|vydanie=6. vydanie}} * {{Preklad|de|Tatra-Nationalpark (Slowakei)|115701101}} {{Tatry}} {{Národné parky na Slovensku}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Tatranský národný park| ]] [[Kategória:Národné parky na Slovensku|Tatranský národný park]] [[Kategória:Územia európskeho významu na Slovensku]] [[Kategória:Biosférické rezervácie na Slovensku]] [[Kategória:Chránené územia v okrese Kežmarok]] [[Kategória:Chránené územia v okrese Liptovský Mikuláš]] [[Kategória:Chránené územia v okrese Poprad]] [[Kategória:Chránené územia v okrese Tvrdošín]] 2tl2k48dg19grt9bcxogudn5f5y2nzb 0 25316 8215464 8194838 2026-05-17T13:40:06Z ~2026-29665-92 295179 Popis ďalších zaujímavejších miest v suchom 8215464 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Suché | Iné názvy = | Obrázok = Obec Suche.jpg | Popis obrázku = Chrám sv. Petra a Pavla | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Suche-michalovce-flag.svg | Kraj = Košický | Okres = Michalovce | Región = Zemplín | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.765833 | Zemepisná dĺžka = 21.838056 | Nadmorská výška = 142 | Prvá zmienka = 1266 | Starosta = Danka Bruňová<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislá]] | PSČ = 071 01 (pošta [[Michalovce]] 1) | Kód = 523135 | EČV = MI | Predvoľba = +421-56 | Adresa = | E-mail = | Telefón = | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.obecsuche.sk/ | Commons = | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Suché''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Okres Michalovce|Michalovce]]. == Polohopis == Obec Suché leží v severnej časti Východoslovenskej nížiny, v juhovýchodnej časti Pozdišovskej pahorkatiny, v nadmorskej výške okolo 142 m. == Dejiny == Najstaršia správa o Suchom je v listine z roku 1266 o darovaní a vymedzení majetku Lesného, ktorý susedil s chotárom dediny Suché, patriacej šľachticovi Radnoltovi. Po neúrode v roku [[1830]] postihla v roku [[1831]] obec cholera. V obci bola od 8. do 31. júla. V Suchom na ňu zomrelo 84 ľudí (matrika zomrelých uvádza ich počty: gréckokatolíkov 56, rímskokatolíkov 28).<ref>Kizling, s. 16</ref> Táto epidémia podnietila na Zemplíne vypuknutie známeho [[Východoslovenské roľnícke povstanie|roľníckeho povstania]]. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|Gréckokatolícky]] kostol [[Peter (apoštol)|sv. Petra]] a [[Pavol z Tarsu|Pavla]], jednoloďová [[barok|barokovo]]-[[klasicizmus|klasicistická]] stavba s polkruhovým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a predstavanou vežou, z roku [[1805]]. Úpravami prešiel po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]]. Priestor je zaklenutý pruskou [[klenba|klenbou]]. Fasády chrámu sú hladké s polkruhovo ukončenými oknami. Veža má nárožné zaoblenia. Ukončená je barokovou helmicou s laternou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Suché - Chrám sv. Petra a Pavla | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/suche-chram-sv-petra-a-pavla | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> * Ďalším zaujímavým nálezom sú staré bunkre, zákopy s obdobia [[Druhá svetová vojna|Druhej svetovej vojny]]. Tieto objekty slúžili ako obrana línia Nemcov proti útočiacemu ZSSR. Boli pravdepodobne zhotovené nemeckou armádou ([[Wehrmacht]]) == Referencie == {{Referencie}} == Zdroje == * Kizling, Ján: ''Nižný Hrabovec 1357-1997.'' Hencovce : obecné zastupiteľstvo obce Nižný Hrabovec, 1997. 80 s. == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Michalovce}} [[Kategória:Suché| ]] [[Kategória:Obce okresu Michalovce]] osimgf1o970szigqkooep56t3crwjzq 8215545 8215464 2026-05-17T16:23:45Z Pe3kZA 39673 /* Pamiatky */ form. 8215545 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Suché | Iné názvy = | Obrázok = Obec Suche.jpg | Popis obrázku = Chrám sv. Petra a Pavla | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Suche-michalovce-flag.svg | Kraj = Košický | Okres = Michalovce | Región = Zemplín | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.765833 | Zemepisná dĺžka = 21.838056 | Nadmorská výška = 142 | Prvá zmienka = 1266 | Starosta = Danka Bruňová<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislá]] | PSČ = 071 01 (pošta [[Michalovce]] 1) | Kód = 523135 | EČV = MI | Predvoľba = +421-56 | Adresa = | E-mail = | Telefón = | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.obecsuche.sk/ | Commons = | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Suché''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Okres Michalovce|Michalovce]]. == Polohopis == Obec Suché leží v severnej časti Východoslovenskej nížiny, v juhovýchodnej časti Pozdišovskej pahorkatiny, v nadmorskej výške okolo 142 m. == Dejiny == Najstaršia správa o Suchom je v listine z roku 1266 o darovaní a vymedzení majetku Lesného, ktorý susedil s chotárom dediny Suché, patriacej šľachticovi Radnoltovi. Po neúrode v roku [[1830]] postihla v roku [[1831]] obec cholera. V obci bola od 8. do 31. júla. V Suchom na ňu zomrelo 84 ľudí (matrika zomrelých uvádza ich počty: gréckokatolíkov 56, rímskokatolíkov 28).<ref>Kizling, s. 16</ref> Táto epidémia podnietila na Zemplíne vypuknutie známeho [[Východoslovenské roľnícke povstanie|roľníckeho povstania]]. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|Gréckokatolícky]] kostol [[Peter (apoštol)|sv. Petra]] a [[Pavol z Tarsu|Pavla]], jednoloďová [[barok|barokovo]]-[[klasicizmus|klasicistická]] stavba s polkruhovým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a predstavanou vežou, z roku [[1805]]. Úpravami prešiel po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]]. Priestor je zaklenutý pruskou [[klenba|klenbou]]. Fasády chrámu sú hladké s polkruhovo ukončenými oknami. Veža má nárožné zaoblenia. Ukončená je barokovou helmicou s laternou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Suché - Chrám sv. Petra a Pavla | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/suche-chram-sv-petra-a-pavla | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> * Zaujímavosťou sú aj staré bunkre a zákopy z obdobia [[Druhá svetová vojna|Druhej svetovej vojny]], ktoré slúžili ako obranná línia Nemcov proti útočiacej [[Červená armáda|Červenej armáde]]. Boli pravdepodobne vybudované nemeckou armádou ([[Wehrmacht]]). == Referencie == {{Referencie}} == Zdroje == * Kizling, Ján: ''Nižný Hrabovec 1357-1997.'' Hencovce : obecné zastupiteľstvo obce Nižný Hrabovec, 1997. 80 s. == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Michalovce}} [[Kategória:Suché| ]] [[Kategória:Obce okresu Michalovce]] bbu1g4n0f3u2z6e3p9pzkmc7l2dwn7b 0 28370 8215819 7930961 2026-05-18T08:11:09Z ~2026-29815-92 295242 viola je moja sestras 8215819 wikitext text/x-wiki '''Viola co ti cicinu pomoja''' je ženské krstné meno. Pôvod má v [[latinčina|latinskom]] slove ''viola'' s významom „fialka“. Meniny na [[Slovensko|Slovensku]] má [[18. máj]]a.<ref>{{Kalendárium}}</ref> == Pozri aj == * [[Viola Valachová]] * [[Viola Truchlíková]] * [[Viola Jakubičková]] == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Krstné mená]] [[Kategória:Ženské mená]] [[Kategória:Ženské mená latinského pôvodu]] 4690ltp5ts2t38azafka5kv7ii1os53 8215822 8215819 2026-05-18T08:11:32Z NDG 270400 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-29815-92|~2026-29815-92]] ([[User talk:~2026-29815-92|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od TeslaBot (8215819): revert vandalismu 7930961 wikitext text/x-wiki '''Viola''' je ženské krstné meno. Pôvod má v [[latinčina|latinskom]] slove ''viola'' s významom „fialka“. Meniny na [[Slovensko|Slovensku]] má [[18. máj]]a.<ref>{{Kalendárium}}</ref> == Pozri aj == * [[Viola Valachová]] * [[Viola Truchlíková]] * [[Viola Jakubičková]] == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Krstné mená]] [[Kategória:Ženské mená]] [[Kategória:Ženské mená latinského pôvodu]] 42gke34xlyf89hl5v0fwxspyi40hw6g 0 28800 8215547 8208054 2026-05-17T16:32:24Z Pe3kZA 39673 /* Dejiny */ form. 8215547 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Horovce | Iné názvy = | Obrázok = Horovce Kastiel.jpg | Popis obrázku = Renesančný kaštieľ | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Horovce-puchov-flag.svg | Kraj = Trenčiansky | Okres = Púchov | Región = Stredné Považie | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 49.044722 | Zemepisná dĺžka = 18.256111 | Nadmorská výška = 249 | Prvá zmienka = 1259 | Starosta = Erika Staňová<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislá]] | PSČ = 020 62 | Kód = 513121 | EČV = PU | Predvoľba = +421-42 | Adresa = | E-mail = | Telefón = | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.horovce.eu | Commons = Horovce | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Horovce''' sú [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Púchov (okres)|okrese Púchov]]. == Dejiny == Obec Horovce patrí k najstarším v okolí a spomína sa už v roku [[1259]] v podobe Villa Gourc. Je pravdepodobné, že vznik obce sa viaže k tzv. zemianskej kolonizácii v [[13. storočie|13. storočí]], do obdobia [[Mongolský vpád do Uhorska|po mongolskom vpáde do Uhorska]]. Pomenovania obce boli v rôznych podobách: Villa Gourc, Villa Gown, Villa Gowor, Villa Goor, Horowcz, Horowecz, Horocz, Horowce. == Obyvateľstvo == Obec Horovce má 855 obyvateľov (k 31. 12. 2015). Hustota zaľudnenia je 159,81 obyv./km² (31. 12 2015). Populácia je výrazne homogénna - prevláda príslušnosť k slovenskej národnosti a k rímskokatolíckej cirkvi (podľa údajov z roku 2011) '''Etnické zloženie obyvateľstva''' * Slováci – 99,7 % * Česi  – 0,1 % * iní – 0,2 % '''Náboženské zloženie obyvateľstva''' * rímski katolíci – 791 * evanjelici a.v. – 2 == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Renesancia|Renesančný]] [[kaštieľ]], trojpodlažná trojtraktová stavba na pôdoryse obdĺžnika, z roku [[1594]]. Stojí na mieste staršej stavby doloženej už v roku [[1312]]. V roku [[1797]] bola doplnená kaplnka [[Ján Nepomucký|sv. Jána Nepomuckého]], ktorej donátorom bol Gašpar Madočány.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=5102 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> V kaštieli pracoval ako vychovávateľ [[Hugolín Gavlovič]]. Od roku [[1805]] do roku [[1917]] patril rodine Vietorisovcov. Výraznými úpravami prešiel v roku [[1934]]. Na prízemí a prvom poschodí sa nachádzajú miestnosti s valenými [[klenba]]mi s [[luneta]]mi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Horovce | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/horovce | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Fasáde dominujú dva renesančné nárožné [[arkier]]e prvého poschodia. Prízemie je členené pásovaním. Okná majú šambrány a nadokenné rímsy. Na osi priečelia je dvojpodlažný jednoosový [[portikus]] s balkónom, ukončené je trojuholníkovým štítom s [[tympanón]]om a malou strešnou vežou. Nad hlavným vchodom je umiestnená renesančná nápisová tabuľa s [[erb]]mi Madočányovcov a vročením stavby kaštieľa. V okolí kaštieľa sa nachádza rozsiahly krajinársky park.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=5101 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol Najsvätejšej Trojice, jednoloďová pôvodne renesančná stavba s polkruhovým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z roku [[1627]]. V [[18. storočí]] bol rozšírený o presbytérium a bol upravený v duchu [[barok]]a. Ďalšími úpravami prešiel na začiatku [[19. storočia]]. V roku [[1969]] boli priestory kostola rozšírené na južnej strane. Interiér je zaklenutý valenou lunetovou klenbou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Horovce - Kostol Najsvätejšej Trojice | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/horovce-kostol-najsvatejsej-trojice | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Zariadenie kostola je novodobé. Fasády kostola sú členené polkruhovo ukončenými oknami so šambránami a opornými piliermi. Veža je ukončená ihlancovou helmicou. * [[Mauzóleum]] rodiny Vietoris, pôvodne klasicistická stavba na pôdoryse obdĺžnika zo začiatku 19. storočia. Stavbu založil Ladislav Vietoris. V rokoch [[2017]]-[[2019]] prešlo pamiatkovou obnovou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Hrobka Vietorisovcov v obci Horovce, okres Púchov "vstala z popola" | url = http://www.pamiatky.sk/sk/page/hrobka-vietorisovcov-v-obci-horovce-okres-puchov-vstala-z-popola | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }}</ref> Fasády v duchu [[historizmus|neorenesancie]] sú členené [[pilaster|pilastrami]], výraznou korunnou rímsou a termálnymi oknami s profilovanými šambránami. Priečeliu dominuje stredný [[rizalit]] ukončený trojuholníkovým štítom s tympanónom a kupolou. <gallery> Súbor:Horovce Kaplnka.jpg|Kaplnka sv. Jána Nepouckého Súbor:Horovce Socha Svätý Jan Nepomucký.jpg Súbor:Horovce Park.jpg|Park kaštieľa Súbor:Horovce Kostol.jpg|Kostol Najsvätejšej Trojice </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} {{Obce okresu Púchov}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Horovce (okres Púchov)| ]] [[Kategória:Obce okresu Púchov]] orzhz9c2hsyoewyww0u9vqa8uu1qu22 0 30039 8215416 8083543 2026-05-17T12:28:56Z ~2026-29230-47 294915 8215416 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Johann Friedrich Wilhelm Adolf Ritter von Baeyer | Rodné meno = | Popis osoby = nemecký chemik | Portrét = Adolf von Baeyer (1905).jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = [[31. október]] [[1835]] | Miesto narodenia = [[Berlín]], [[Nemecko]] | Dátum úmrtia = {{duv|1917|8|20|1835|10|31}} | Miesto úmrtia = [[Starnberg]], [[Nemecko]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Chémia | Portál2 = | Portál3 = }} {{Nositeľ Nobelovej ceny}} '''Johann Friedrich Wilhelm Adolf Ritter von Baeyer''' (* [[31. október]] [[1835]], [[Berlín]] – † [[20. august]] [[1917]], [[Starnberg]]) bol [[Nemecko|nemecký]] [[chémia|chemik]]. Nositeľ [[Nobelova cena za chémiu|Nobelovej ceny]] ([[1905]]) za práce o organických farbivách a hydrogenovaných aromatických zlúčeninách. == Život == Narodil sa v Berlíne. Študoval matematiku a fyziku na [[Humboldt-Universität zu Berlin|Berlínskej Univerzite]]. Neskôr sa presťahoval do [[Heidelberg|Heidelbergu]], kde študoval chémiu s [[Robert Wilhelm Bunsen|Robertom Bunsenom]]. Tam pracoval hlavne v laboratóriu [[Friedrich August Kekulé von Stradonitz|Augusta Kekulého]]. V roku [[1858]] získal doktorát. Stal sa prednášajúcim profesorom na Berlínskej Obchodnej Akadémii v roku [[1860]] a profesorom na Štrasburskej Univerzite v roku [[1871]]. V roku [[1875]] nahradil [[Justus von Liebig|Justusa von Liebig]]a na pozícii profesora chémie na Univerzite v Mníchove. V roku [[1881]] Kráľovská Spoločnosť v Londýne ocenila Baeyera [[Davyho medaila|Davyho medailou]] za jeho prácu na indigu. V roku [[1905]] sa stal nositeľom Nobelovej ceny za chémiu. == Práca == Za Baeyerove hlavné úspechy môžeme považovať syntetizovanie a opísanie rastlinného farbiva [[Indigo (chemická látka)|indigo]], vynájdenie [[fenolftaleín]]u, výskum v oblasti [[acetylén]]ov, objasnenie ionizácie solí, syntetizovanie dusíkatých zlúčenín a derivácie kyseliny močovej (spolu so syntetizovaním [[kyselina barbiturová|kyseliny barbiturovej]]). Bol prvý ktorý prišiel so správnym vzorcom [[indol]]u v roku [[1869]] po publikovaný prvej syntézy spred troch rokov. Medzi jeho príspevky v oblasti teoretickej chémie môžeme zaradiť teóriu trojitých väzieb a teóriu malých uhlíkatých prstencov. V roku [[1872]] experimentoval s [[Fenol|fenolom]] a [[Formaldehyd|formaldehydom]], z ktorých roku [[1907]] [[Leo Hendrik Baekeland|Leo Baekeland]] ako prvý syntetizoval [[bakelit]]. == Iné projekty == {{Projekt}} {{Nositelia Nobelovej ceny za chémiu 1901 – 1925}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Baeyer, Adolf Ritter von}} [[Kategória:Nemeckí chemici]] [[Kategória:Nositelia Nobelovej ceny za chémiu]] [[Kategória:Nemeckí nositelia Nobelovej ceny]] [[Kategória:Nositelia Davyho medaily]] [[Kategória:Držitelia Radu Pour le Mérite]] [[Kategória:Absolventi Ruprecht-Karls-Universität Heidelberg]] [[Kategória:Absolventi Humboldt-Universität zu Berlin]] [[Kategória:Členovia American Academy of Arts and Sciences]] [[Kategória:Členovia Kráľovskej spoločnosti]] [[Kategória:Členovia Kráľovskej švédskej akadémie vied]] [[Kategória:Členovia Ruskej akadémie vied]] [[Kategória:Členovia United States National Academy of Sciences]] [[Kategória:Členovia Accademia dei Lincei]] [[Kategória:Zahraniční členovia American Philosophical Society]] [[Kategória:Vyučujúci na Štrasburskej univerzite]] [[Kategória:Osobnosti z Berlína]] b3dweo6cag9b7q8oaroo7dnvzuycac2 0 30470 8215405 7891933 2026-05-17T12:21:34Z ~2026-29230-47 294915 8215405 wikitext text/x-wiki {{na revíziu}} {{Nositeľ Nobelovej ceny}} {{Infobox Osobnosť |Meno = Enrico Fermi |Portrét = Enrico_Fermi_1943-49.jpg |Popis osoby = taliansky jadrový fyzik |Dátum narodenia = [[29. september]] [[1901]] |Miesto narodenia = [[Rím]], [[Taliansko]] |Dátum úmrtia = {{duv|1954|11|28|1901|9|29}} |Miesto úmrtia = [[Chicago]], [[Illinois]], [[Spojené štáty|USA]] |}} '''Enrico Fermi''' (* [[29. september]] [[1901]], [[Rím]], [[Taliansko]] – † [[28. november]] [[1954]], [[Chicago]], [[Illinois]], [[Spojené štáty|USA]]) bol taliansky [[fyzik]] známy vďaka jeho výskumu [[jadrová reakcia|jadrových reakcií]]. Zaoberal sa výskumom [[rádioaktívne žiarenie|beta- a gama- žiarenia]], podieľal sa na vývoji prvého [[jadrový reaktor|jadrového reaktora]] a na rozširovaní a prehlbovaní [[kvantová teória|kvantovej teórie]]. V roku [[1938]] získal [[Nobelova cena za fyziku|Nobelovu cenu za fyziku]] za potvrdenie existencie nových [[rádioaktívny prvok|rádioaktívnych prvkov]] vytvorených neutrónovým ožarovaním a objav jadrových reakcií spôsobovaných ožiarením [[pomalý neutrón|pomalými neutrónmi]]. Potom emigroval do [[Spojené štáty|USA]], aby sa jeho rodina vyhla prenasledovaniu zo strany [[fašizmus|fašistov]] (jeho žena bola [[Židia|Židovka]]). V [[Spojené štáty|Amerike]] sa podieľal na [[Projekt Manhattan|Projekte Manhattan]]. == Mladosť a vzdelanie == Narodil sa v Ríme. Keď jeho brat Giulio zomrel po malom [[chirurgia|chirurgickom]] zákroku v roku [[1915]], 14-ročný Enrico sa dal na štúdium [[fyzika|fyziky]], čo bol jeho spôsob vyrovnania sa so žiaľom. Podľa jeho neskoršieho vyjadrenia, každý deň kráčal pred nemocnicou, kde Giulio zomrel, až kým nebol schopný sa ohliadnuť na túto udalosť s odstupom. Rodinný priateľ Adolfo Amidei viedol štúdium mladého Fermiho k [[algebra|algebre]], [[trigonometria|trigonometrii]], [[analytická geometria|analytickej geometrii]], [[matematická analýza|analýze]] a teoretickej [[mechanika|mechanike]]. Amidei tiež navrhol Fermimu, aby nenavštevoval [[univerzita|univerzitu]] v Ríme, ale prihlásil sa na prestížnu „[[Scuola Normale Superiore]]“ v [[Pisa|Pise]], špeciálnu univerzitu pre vybraných nadaných študentov v roku [[1918]]. Fermi si viedol obzvlášť dobre a skúšajúci na Scuola Normale považoval súťažnú [[esej]] 17-ročného Fermiho hodnú doktorskej skúšky. Promoval v roku [[1922]] a ďalší rok odišiel na [[University of Göttingen]], vtedajšie svetové centrum [[kvantová fyzika|kvantovej fyziky]]. Fermiho však veľmi sklamala tým, čo vtedy videl ako nadmerne formálny teoretický štýl pod vplyvom [[Max Born|Maxa Borna]], a tak po šiestich mesiacoch odišiel na [[University of Leiden]] v [[Holandsko|Holandsku]], aby pracoval s [[Paul Ehrenfest|Paulom Ehrenfestom]]. Počas svojho pobytu sa tam tiež stretol s [[Albert Einstein|Albertom Einsteinom]]. == Fyzika v Ríme == Fermi študoval [[profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|profesúru]] na [[University of Rome La Sapienza|Rímskej univerzite ''La Sapienza'']] (prvú v oblasti teoretickej fyziky v Taliansku, ktorú preňho vytvoril profesor Orso Maria Corbino, riaditeľ Ústavu fyziky). Corbino veľmi pomohol Fermimu pri výbere jeho tímu, do ktorého sa čoskoro pridali významné mozgy ako [[Edoardo Amaldi]], [[Bruno Pontecorvo]], [[Franco Rasetti]] a [[Emilio Segrè]]. Len pre teoretické štúdie sa [[Ettore Majorana]] tiež zúčastnil na tom, čo bolo čoskoro prezývané „[[Via Panisperna boys]]“ (podľa názvu ulice, kde mal ústav svoje laboratóriá). Skupina pokračovala vo svojich dnes slávnych experimentoch, ale v roku [[1933]] Rasetti odišiel z Talianska do [[Kanada|Kanady]] a [[Spojené štáty|Spojených štátov]], Pontecorvo do [[Francúzsko|Francúzska]], Segrè šiel učiť do [[Palermo|Palerma]]. Počas ich práce v Ríme Fermi a jeho skupina významne prispeli mnohým praktickým a teoretickým aspektom fyziky. Medzi ne patria napríklad [[Fermiho-Diracovo rozdelenie]], teória [[beta rozpad]]u a objav pomalých neutrónov, ktoré sa ukázali ako podstatné pre činnosť [[jadrový reaktor|jadrových reaktorov]]. == Nobelova cena a projekt Manhattan == [[Súbor:ChicagoPileTeam.png|náhľad|Fermi (vľavo dolu), Szillard (druhý sprava dolu), a zvyšok tímu.]] Fermi zostal v Ríme do roku [[1938]]. V roku [[1938]] získal [[Nobelova cena za fyziku|Nobelovu cenu za fyziku]] za „demonštráciu existencie nových rádioaktívnych prvkov produkovaných ožarovaním neutrónmi a za súvisiaci objav jadrových reakcií spôsobených pomalými neutrónmi“. Potom ako obdržal cenu v [[Štokholm]]e emigroval so svojou ženou Laurou a deťmi do [[New York (mesto)|New Yorku]], keďže [[fašizmus|fašistická]] vláda v Taliansku zaviedla [[protisemitské zákony]] a Fermiho žena, Laura Capon, bola židovka. Čoskoro po príchode do New Yorku začal pracovať na [[Columbia University]]. Na Columbii overil prvotný experiment [[Štiepenie atómových jadier|jadrového štiepenia]] [[Otto Hahn|Otta Hahna]] a [[Fritz Strassmann|Fritza Strassmana]] (s pomocou Bootha and Dunninga). Fermi potom začal štúdie, ktoré viedli k postaveniu prvého jadrového článku. Fermi si spomenul na začiatok projektu v prejave v roku [[1954]], keď odišiel do dôchodku ako Prezident [[Americká fyzikálna spoločnosť|Americkej fyzikálnej spoločnosti]]: „Veľmi živo si spomínam na prvý mesiac, január [[1939]], kedy som začal pracovať v Pupinových laboratóriách, pretože veci nadobudli rýchly vývoj. V tomto období bol [[Niels Bohr]] na prednáške na [[Princeton University]] a spomínam si, ako jedného popoludnia prišiel [[Willis Lamb]] veľmi vzrušený a povedal, že Bohrovi ušli jeho veľké správy. Veľkými správami bol objav štiepenia a najmenší náčrt výkladu o ňom. Potom, o niečo neskôr v rovnakom mesiaci, sa uskutočnilo vo [[Washington (D.C.)|Washingtone]] stretnutie, kde sa prvýkrát diskutovalo o novo objavenom fenoméne štiepenia položartovným spôsobom ako o možnom zdroji [[jadrová energia|jadrovej energie]].“ Po [[Einsteinov-Szilárdov list|známom liste]] podpísanom [[Albert Einstein|Albertom Einsteinom]] (prepísaným [[Leó Szilárd|Leóom Szilárdom]]) prezidentovi [[Franklin Delano Roosevelt|Rooseveltovi]] v roku [[1939]], udelilo námorníctvo [[Columbia University]] prvý grant na Atómovú energiu v hodnote 6 000 USD. Peniaze sa použili na štúdie, ktoré viedli k prvému [[Jadrový reaktor|jadrovému reaktoru]] – masívnemu „článku“ z [[grafit]]ových tehál a [[Urán (chemický prvok)|uránov]]ého paliva, ktorý bol spustený [[2. december|2. decembra]] [[1942]] v [[University of Chicago]]. Tento experiment bol míľnikom v honbe za energiou a reprezentoval Fermiho génia. Každý krok bol starostlivo naplánovaný, každý výpočet dôkladne vykonaný Fermim. Keď človek prvýkrát dosiahol prvú udržateľnú jadrovú reťazovú reakciu, uskutočnil sa kódovaný telefonát jednému z vedúcich osôb Projektu Manhattan, [[James Conant|Jamesovi Conantovi]]: 'Taliansky navigátor pristál v novom svete… Domorodci boli veľmi priateľskí'. Článok s reťazovou reakciou bol dôležitý nielen pre jeho pomoc pri výskume vlastností štiepenia – potrebných pre pochopenie fungovania [[jadrová bomba|jadrovej bomby]] – ale aj preto, že slúžil ako prototyp masívnych reaktorov, ktoré boli neskôr vytvorené na Hanford, Washington, použité na množivé reaktory obohatené [[plutónium]] potrebné pre bomby použité pri [[Trinity test]]e a [[Nagasaki]]. Nakoniec bola práca Fermiho a Szilarda na reaktore použitá pri [[Projekt Manhattan|Projekte Manhattan]]. Stal sa naturalizovaným občanom USA v roku [[1944]]. == Povojnová práca == Keď Fermi v roku [[1954]] adresoval APS, povedal okrem iného, „Tak to nás vracia k [[Pearl Harbor]]. V tom čase som odišiel z Columbia University a po niekoľkých mesiacoch dochádzania medzi Chicagom and New Yorkom som sa nakoniec odsťahoval do Chicaga, aby som pokračoval v tamojšej práci a odvtedy sa práca na Columbii s niekoľkými výnimkami sústredila na fázu [[isotope separation]] projektu jadrovej energie, ktorý začali Booth, [[John Ray Dunning|Dunning]] a [[Harold Clayton Urey|Urey]] okolo roku [[1940]]“. Fermi sa považuje za jediného fyzika [[20. storočie|dvadsiateho storočia]], ktorý exceloval teoreticky aj experimentálne (pozri [http://www-news.uchicago.edu/fermi/resources.html link] v kapitole 'Referencie'). Známy historik fyziky, C. P. Snow, o ňom hovorí, „Keby sa Fermi narodil o niekoľko rokov skôr, je celkom možné si ho predstaviť ako objaviteľa Rutherfordoveho atómového jadra a potom pôvodcu Bohrovej teórie atómu vodíka. Ak to znie ako [[hyperbola (literatúra)|hyperbola]], čokoľvek o Fermim bude znieť ako hyperbola“. Fermiho zručnosti a úspech pramenili rovnako z jeho ocenenia umenia možného ako aj vrodenej schopnosti a inteligencie. Nemal rád komplikované teórie a hoci mal veľké matematické schopnosti, nikdy ich nepoužil, ak sa dalo k výsledku dospieť oveľa jednoduchším spôsobom. Bol známy tým, že vedel získať rýchle a presné riešenia problémov, ktoré iným ľuďom spôsobovali problémy. Príklad tohto je možné vidieť počas prvého testu jadrovej bomby v [[Nové Mexiko|Novom Mexiku]] [[16. júl]]a [[1945]]. Keď ho zasiahla nárazová vlna, Fermi pustil kúsky papiera. Odmeral vzdialenosť, o ktorú boli odfúknuté, a porovnaním s vopred vypočítanou tabuľkou vedel odhadnúť energetický potenciál bomby. Odhadol ho na 10 kiloton TNT. Odmeraný výsledok bol 18.6. (Rhodes, str. 674). neskôr bola táto metóda získania rýchlej a presnej odpovede obálkovými výpočtami neformálne známa ako „Fermiho metóda“. Fermiho najodzbrojujúcejším rysom bola jeho veľká rezervovanosť a jeho schopnosť vykonávať akúkoľvek prácu, či kreatívnu alebo rutinnú. Bola to táto kvalita, ktorá ho urobila obľúbeným medzi ľuďmi všetkých vrstiev, od držiteľov Nobelovej ceny po technikov. Henry DeWolf Smyth, predseda princetonského Ústavu fyziky, raz pozval Fermiho na nejaké experimenty s princetonským [[cyklotrón]]om. Keď raz kráčal do laboratória, videl Smyth uznávaného vedca pomáhať študentovi presunúť stôl pod vedením iného študenta! Inokedy ho vedúci [[DuPont]] navštívil na Columbii. Potom, ako ho nemohol nájsť v laboratóriu ani v úrade, bol prekvapený, keď našiel držiteľa Nobelovej ceny v dielni ako strihal plechové pláty veľkými nožnicami. Keď odoslal jeho slávny dokument o [[beta rozpad]]e prestížnemu časopisu ''[[Nature]]'', [[redaktor]] časopisu ho zamietol, pretože „obsahoval špekulácie, ktoré boli príliš vzdialené realite“. A tak bola Fermiho teória publikovaná v [[taliančina|taliančine]] a [[nemčina|nemčine]] predtým ako v [[angličtina|angličtine]]. Nikdy nezabudol na túto skúsenosť, kedy predbehol svoju dobu a zvykol hovoriť tým, ktorých mal pod patronátom: „Nikdy nebuďte prví; pokúste sa byť druhí“. [[29. november|29. novembra]] [[1954]] Fermi zomrel vo veku 53 rokov na [[rakovina|rakovinu žalúdka]] v [[Chicago|Chicagu]] a bol tam pochovaný na [[Oak Woods Cemetery]]. Ako napísal [[Eugene Paul Wigner|Eugen Wigner]]: „Desať dní predtým, ako Fermi zomrel, mi povedal 'Dúfam, že to nebude trvať dlho.' Dokonale sa poddal svojmu osudu“. == Patenty == * {{US patent|2206634}} -- ''Process for the Production of Radioactive Substances'' * {{US patent|2524379}} -- ''Neutron Velocity Selector'' * {{US patent|2708656}} -- ''Neutronic reactor'' * {{US patent|2768134}} -- ''Testing Material in a Neutronic Reactor * {{US patent|2780595}} -- ''Test Exponential Pile * {{US patent|2798847}} -- ''Method of Operating a Neutronic Reactor'' * {{US patent|2807581}} -- ''Neutronic Reactor'' * {{US patent|2807727}} -- ''Neutronic Reactor Shield'' * {{US patent|2813070}} -- ''Method of Sustaining a Neutronic Chain Reacting System'' * {{US patent|2836554}} -- ''Air Cooled Neutronic Reactor'' * {{US patent|2837477}} -- ''Chain Reacting System'' * {{US patent|2852461}} -- ''Neutronic Reactor'' * {{US patent|2931762}} -- ''Neutronic Reactor'' * {{US patent|2969307}} -- ''Method of Testing Thermal Neutron Fissionable Material for Purity'' == Pozri aj == * [[Fermiho paradox]] * [[Fermiho problém]] == Referencie == * Laura Fermi: ''Atoms in the Family: My Life with Enrico Fermi'' (Chicago: University of Chicago Press, 1954) ISBN 0-226-24367-2 * Richard Rhodes: ''The Making of the Atomic Bomb'' (New York: Simon and Schuster, 1986). * C. P. Snow: „The Physicists“ (Toronto: Little, Brown, 1981) * Fermi's audio biography at the University of Chicago website. (http://www-news.uchicago.edu/fermi/resources.html) == Iné projekty == {{projekt|commons=Enrico Fermi}} == Externé odkazy == * [http://www.phys.uniroma1.it/DOCS/MUSEO/albumweb/archiviofoto.htm A photographic archive of Fermi and "the Panisperna boys"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20050404042257/http://www.phys.uniroma1.it/DOCS/MUSEO/albumweb/archiviofoto.htm |date=2005-04-04 }} * [http://www.nobel-winners.com/Physics/enrico_fermi.html About Enrico Fermi] * [http://keynes.scuole.bo.it/ipertesti/fermi/ Life and works of Enrico Fermi] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060212035631/http://keynes.scuole.bo.it/ipertesti/fermi/ |date=2006-02-12 }} {{Nositelia Nobelovej ceny za fyziku 1926 – 1950}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Fermi Enrico}} [[Kategória:Osobnosti z Ríma]] [[Kategória:Talianski fyzici]] [[Kategória:Fyzici USA]] [[Kategória:Projekt Manhattan]] [[Kategória:Nositelia Nobelovej ceny za fyziku]] [[Kategória:Talianski nositelia Nobelovej ceny]] [[Kategória:Slobodomurári USA]] [[Kategória:Členovia Accademia dei Lincei]] [[Kategória:Absolventi Univerzity v Pise]] [[Kategória:Naturalizované osobnosti USA]] [[Kategória:Úmrtia na rakovinu žalúdka]] bopv12jckkepm096qu0molji030blsd 0 32268 8215739 8130895 2026-05-18T00:05:10Z CommonsDelinker 3521 Odkaz na súbor Blatnica.jpg bol nahradený odkazom Blatnica_archaeological_find_archeologický_nález_1876_Blatnica_sword_meč_drawing_kresba_József_Hampel_1894.jpg. 8215739 wikitext text/x-wiki {{Infobox zaniknutý štát | názov = Nitrianske kniežatstvo | originálny názov = | rok vzniku = koniec 8. storočia | rok zániku = 1108/1110 | viac pred = áno | pred 1 = Samova ríša | pred 1 vlajka = | pred 2 = Avarský kaganát | pred 2 vlajka = | pred info = | viac po = áno | po 1 = Veľká Morava | po 1 vlajka = | po 2 = Uhorsko | po 2 vlajka = Flag of Hungary (11th c. - 1301).svg | po 3 = Poľské kráľovstvo (1025 – 1385) | po 3 vlajka = Kingdom of Poland-flag.svg | šírka 1. stĺpca = | vlajka = | článok o vlajke = Vlajka Slovenska | vlajka veľkosť = | znak = | článok o znaku = | znak veľkosť = | rámček znak = | mapa = Nitra a Morava.jpg | mapa veľkosť = | mapa poznámka = Nitrianske kniežatstvo (približný rozsah) pred anexiou [[Moravské kniežatstvo|Moravou]] v roku [[833]] {{chýba zdroj}} | hlavné mesto = [[Nitra]] | rozloha = | rozloha poznámka = | najvyšší bod = [[Gerlachovský štít]] | najvyšší bod poznámka = | najdlhšia rieka = [[Dunaj]], [[Váh]] | najdlhšia rieka poznámka = <br/> Dunaj je najdlhšou riekou pretekajúcou územím, Váh najdlhšou riekou na území | počet obyvateľov = | počet obyvateľov poznámka = | jazyky = [[praslovančina]], [[staroslovienčina]] (najmä cirkevný v staršom období), [[latinčina]], neskôr [[staromaďarčina]] | národnostné zloženie = Slovania - [[Sloveni]]/slovanskí predkovia [[Slováci|Slovákov]] a potom neskôr aj [[starí Maďari]]/[[Maďari]] | náboženstvo = [[latinská cirkev|latinské kresťanstvo]], [[Náboženstvo Slovanov|slovanské náboženstvo]] | štátne zriadenie = [[monarchia]] | materský štát = [[Veľká Morava]] ([[833]]{{--}}[[906]]/[[907]])<br />[[Uhorské kniežatstvo]] ([[920]]{{--}}[[1000]])<br />[[Poľské kráľovstvo (1025 – 1385)|Poľské kráľovstvo]] ([[1001]]{{--}}[[1030]])<br/>[[Uhorsko|Uhorské kráľovstvo]] ([[1030]]{{--}}[[1108]]/[[1110|10]]) | mena = komoditné platidlá (hrivny, kovové prúty,...), <br/> neskôr strieborné denáre (prvé za Štefana I. v Bratislave) | vznik = koniec [[8. storočie|8. storočia]] | zánik = [[1108]]/[[1110]] }} '''Nitrianske kniežatstvo''' alebo '''Nitriansko''' (podrobnejšie o názvoch pozri nižšie) bolo kniežatstvo v časti územia dnešného [[Slovensko|Slovenska]] (čiastočne aj Česka, Poľska a [[Maďarsko|Maďarska]]) od [[7. storočie|7.]]/[[8. storočie|8. storočia]] do začiatku [[12. storočie|12. storočia]]. Sídelným mestom kniežaťa bola [[Nitra]]. Ide (odhliadnuc od [[Samova ríša|Samovej ríše]]) o najstarší historicky dokázaný štátny útvar [[Slováci|Slovákov]] či predkov Slovákov (keďže „v tomto období [t. j. v 9. storočí] už možno hovoriť o prvej fáze existencie a vývoja slovenskej národnosti.“<ref>Slováci. In: {{Citácia knihy|titul=Encyklopédia Slovenska V R{{--}}Š|odkaz na titul=Encyklopédia Slovenska|vydanie=1|miesto=Bratislava|vydavateľ=Veda|rok=1981|počet strán=792|strany=274}}</ref>). Kniežatstvo vzniklo asi koncom [[8. storočie|8. storočia]] (možno skôr, najneskôr však okolo roku [[800]]). Za vlády [[Pribina|Pribinu]] začiatkom [[9. storočie|9. storočia]] to bol útvar politicky nezávislý od [[Franská ríša|Franskej ríše]]. Po pripojení k [[Moravské kniežatstvo|Moravskému kniežatstvu]] okolo roku [[833]] sa stal [[Údelné kniežatstvo|údelným kniežatstvom]] [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]] (vzniká Veľkomoravská ríša). Niekoľko rokov po [[bitka pri Bratislave|bitke pri Bratislave]] ([[907]]) sa Nitriansko dostalo pod nadvládu starých Maďarov, resp. vznikajúceho uhorského štátu, v ktorom bolo údelným kniežatstvom (resp. údelným vojvodstvom), pričom ale v období rokov [[1001]]{{--}}[[1029]] územie kniežatstva prechodne patrilo [[Poľské kráľovstvo (1025 – 1385)|Poľsku]]. Od roku [[1048]] Nitrianske údelné kniežatstvo tvorilo so susedným [[Biharsko]]m jeden celok – tzv. tretinu kráľovstva. Nitrianske kniežatstvo zaniklo v roku [[1108]]/[[1110]]. == Terminológia == Jedna možnosť je – tak ako v úvode tohto článku – označovať názvom '''Nitrianske kniežatstvo''' (resp. zriedkavo: '''(kniežatstvo) Nitra'''<ref>PUKANEC, M. Tri teórie o pôvode slovenčiny: migračno-integračná, kmeňová a koinéová. In: Jazykovedné štúdie XXVIII, 2010, S. 160 [https://www.juls.savba.sk/attachments/publ_dialektologia/js28.pdf]</ref>) všetky kniežatstvá (resp. vojvodstvá) so sídlom v Nitre, ktoré postupne existovali od 7./8. storočia až do roku [[1108]]/[[1110]]; takto postupuje v súčasnosti najmä J. Steinhübel. Mnohí autori však názvom '''Nitrianske kniežatstvo''' (iný názov: '''Slovenské kniežatstvo'''<ref>{{Citácia knihy | prekladatelia = Roger Dobberstein, Mirjana Nikoličová, Andrea Rose | titul = The Encyclopaedia of Slovakia and the Slovaks : A Concise Encyclopaedia | vydanie text = | miesto = Bratislava | vydavateľ = Encyclopaedic Institute of the Slovak Academy of Sciences | rok = 2006 | isbn = 80-224-0925-1 | počet strán = 760 | strany = 469 }}</ref>, [od obdobia vlády Pribinu:] '''Pribinovo kniežatstvo''') označujú len predveľkomoravské a veľkomoravské kniežatstvo (prípadne aj včasné staromaďarské kniežatstvo cca do roku [[955]]/[[970]]), kým staromaďarský/uhorský útvar (t. j. zhruba od roku [[920]] alebo až od roku [[955]]/970) až do jeho zániku ([[1108]]/1110) označujú ako '''Nitrianske údelné vojvodstvo''' (iné názvy: '''Nitrianske vojvodstvo''', '''Nitrianske údelné kniežatstvo'''; lat. ''Ducatus''). Pre obdobie od roku [[1048]] niektorí autori do pojmu Nitrianske (údelné) vojvodstvo či kniežatstvo zahŕňajú aj Biharsko. Názov '''Pohraničné vojvodstvo''' (iný názov: '''Nitrianske pohraničné vojvodstvo''') sa používa najčastejšie ako synonymum pre tzv. '''tretinu kráľovstva''' (lat. ''tercia pars regni''; t. j. útvar, ktorý vznikol v roku [[1048]] a pozostával z dovtedajšieho Nitrianska a Biharska), ale niektorí autori tento názov používajú len ako synonymum názvu Nitrianske údelné vojvodstvo (pre obdobie najneskôr od zač. [[11. storočie|11. storočia]], t. j. aj v dobe pred pripojením Biharska). Názov '''Nitriansko''' sa používa ako všeobecné geografické označenie (po roku [[1048]] spravidla bez Biharska) pre celé obdobie od 7./8. stor. do [[1108]]/[[1110]] (ale pozri nižšie vysvetlenie o Malom Nitriansku). <small>Zdroje predchádzajúcich 4 odsekov:<ref>Nitrianske kniežatstvo. In: {{Citácia knihy | titul = Encyklopédia Slovenska | zväzok = IV N{{--}}Q | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Veda | rok = 1980 | počet strán = 600 | strany = 97 }}; Pohraničné vojvodstvo. In: {{Citácia knihy | titul = Encyklopédia Slovenska | zväzok = IV N{{--}}Q | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Veda | rok = 1980 | počet strán = 600 | strany = }}; Slováci. In: {{Citácia knihy | titul = Encyklopédia Slovenska | zväzok = V R{{--}}Š | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Veda | rok = 1981 | počet strán = 792 | strany = 274 }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Rábik | meno = Vladimír | priezvisko2 = Labanc | meno2 = Peter | priezvisko3 = Tibenský | meno3 = Martin | titul = Slovenské stredoveké dejiny | zväzok = I | vydanie = | typ vydania = | vydanie text = | miesto = Trnava | vydavateľ = Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave | rok = 2013 | isbn = 978-80-8082-599-7 | url = http://ff.truni.sk/sites/default/files/publikacie/rabik_tibensky_labanc_slovenske_stredoveke_dejiny_1.pdf | počet strán = 73 | strany = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Škvarna | meno = Dušan | spoluautori = et al. | titul = Lexikón slovenských dejín | odkaz na titul = Lexikón slovenských dejín | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Slovenské pedagogické nakladateľstvo]] | rok = 1997 | isbn = 80-08-02478-X | počet strán = 357 | strany = 262 }}</ref><ref>{{Citácia knihy | prekladatelia = Roger Dobberstein, Mirjana Nikoličová, Andrea Rose | titul = The Encyclopaedia of Slovakia and the Slovaks: A Concise Encyclopaedia | odkaz na titul = The Encyclopaedia of Slovakia and the Slovaks | vydanie text = | miesto = Bratislava | vydavateľ = Encyclopaedic Institute of the Slovak Academy of Sciences | rok = 2006 | isbn = 80-224-0925-1 | počet strán = 760 | strany = 25, 469 }}</ref><ref>LUKAČKA, Ján. Slovensko vo včasnom a vrcholnom stredoveku. In: {{Citácia knihy | titul = Slovenské dejiny: od úsvitu po súčasnosť | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Perfekt | rok = 2015 | isbn = 978-80-8046-730-2 | počet strán = 551 | strany = 27{{--}}46 }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Tibenský | meno = Ján | odkaz na autora = Ján Tibenský | spoluautori = a kol. | titul = Slovensko | odkaz na titul = Slovensko (encyklopédia Vydavateľstva Obzor) | zväzok = 1 : Dejiny | vydanie = 2 | typ vydania = preprac. a dopln. | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | rok = 1978 | počet strán = 1010 | strany = 180, 227{{--}}232 }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Kučera | meno = Matúš | odkaz na autora = Matúš Kučera | titul = Stredoveké Slovensko | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Perfekt | rok = 2002 | isbn = 80-8046-217-8 | počet strán = 228 | strany = 86 }}</ref><ref>{{Citácia knihy | editori = [[Samuel Cambel (historik)|Samuel Cambel]] | titul = Dejiny Slovenska | zväzok = I : (do roku 1526) | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | rok = 1986 | počet strán = 534 | strany = 172 }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Kučera | meno = Matúš | titul = Slovenské dejiny | zväzok = I, Od príchodu Slovanov do roku 1526 | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Literárne informačné centrum]] | rok = 2008 | isbn = 978-80-89222-58-2 | počet strán = 368 | strany = 67 a nasl., 170 }}</ref><ref>231. GODYSŁAW BASZKO. In: {{Citácia knihy | priezvisko = Kuzmík | meno = Jozef | odkaz na autora = Jozef Kuzmík | titul = Slovník starovekých a stredovekých autorov, prameňov a knižných skriptorov so slovenskými vzťahmi | odkaz na titul = Slovník starovekých a stredovekých autorov, prameňov a knižných skriptorov so slovenskými vzťahmi | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Martin | vydavateľ = Matica slovenská | rok = 1983 | edícia = Dokumentácia | zväzok edície = | počet strán = 608 | strany = 304 }}</ref><ref name="S">{{Citácia knihy | priezvisko = Steinhübel | meno = Ján | odkaz na autora = Ján Steinhübel | titul = Nitrianske kniežatstvo : počiatky stredovekého Slovenska | vydanie = 2 | typ vydania = preprac. a dopl. | miesto = Budmerice | vydavateľ = Rak | rok = 2016 | isbn = 978-80-85501-64-3 | počet strán = 594 | strany = }}</ref><ref name="K">KRŠÁK, Pavol. ''Ottov historický atlas Slovensko''. 1. vyd. Bratislava: Ottovo nakladateľstvo, 2009. ISBN 978-80-7360-834-7 (autorom príslušných kapitol je J. STEINHÜBEL)</ref></small> Rozlišovanie medzi názvami kniežatstvo a vojvodstvo nemusí byť len formalita: Napríklad R. Marsina tvrdí, že [[knieža]] je suverénny vládca, kým [[vojvoda]] vládne z vôle kráľa, preto treba pre uhorské obdobie hovoriť o Nitrianskom (údelnom) vojvodstve a nie o Nitrianskom kniežatstve.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Dvořák | meno = Pavel | autor = | odkaz na autora = | titul = Stopy dávnej minulosti | vydanie = 1 | vydavateľ = Rak | miesto = Budmerice | rok = 2005 | url = | isbn = 80-85501-29-5 | kapitola = | strany = 25| jazyk = }}</ref> Pre texty J. Steinhübela platia (okrem mnohých ďalších) tieto odlišnosti od iných autorov<ref name=S/><ref name=K/>: * Postuluje vznik Nitrianska už v čase slovanského protiavarského povstania, teda po roku [[623]]. * Popri výraze Nitriansko používa pre obdobie do cca roku [[907]] (mechanickou analógiou k názvu Morava) aj názov '''Nitrava''' (Názvom Nitrava sa vtedy označovala aj rieka pretekajúca mestom Nitra a hrad/sídlo Nitra). * Pre obdobie druhej polovice [[10. storočie|10. storočia]] a potom až do cca roku [[1029]] (teda do návratu dnešného Slovenska spod poľskej pod uhorskú nadvládu) postuluje, že Nitriansko (Nitrianske kniežatstvo) sa delilo na 4 menšie kniežatstvá: '''Nitriansko''' v užšom zmysle (tzv. '''Malé Nitriansko'''; nachádzalo sa medzi Moravou, Dunajom a Hronom, okrem severného Slovenska), kniežatstvo [[Váh (kniežatstvo)|Váh]] (dnešné severozápadné Slovensko), kniežatstvo [[Hont (kniežatstvo)|Hont]] (medzi Vacovom a Nízkymi Tatrami) a kniežatstvo [[Boršod (kniežatstvo)|Boršod]] (ostatné územie na východe). == Historický vývoj == ''Nasleduje výklad dejín Nitrianskeho kniežatstva prevažne tak, ako ho podáva [[Ján Steinhübel]]. Nie všetci historici zdieľajú jeho výklad (porov. aj napr. tabuľku v článku [[Zoznam vládcov Nitrianskeho kniežatstva]] a kritický citát, uvedený v článku [[Ján Steinhübel]]).'' === Predveľkomoravská doba === Nie je úplne jasné, kedy presne Nitrianske kniežatstvo vzniklo, predpokladá sa však, že sa akýsi štátny útvar mohol vytvoriť už v priebehu protiavarského povstania Slovanov ([[622]]{{--}}[[623]]), keď podobné kniežatstvá vznikali aj v [[Korutánsko|Korutánsku]] a [[Panónia|Panónii]] (Korutánsko, [[Kraňsko|Kranjsko]], [[Sávia]],..).<ref name="S"/>{{rp|47}} Následne sa územie západného Slovenska a Moravy dostalo do nadkmeňového zväzu [[Samova ríša|Samovej ríše]], ktorá sa však po [[Samo (kupec)|Samovej]] smrti v roku [[658]] rozpadla. [[Avarský kaganát]] preto koncom [[7. storočie|7. storočia]] znovu prenikol aj za Dunaj a do dnešných rakúskych zemí. Ako odpoveď na jeho expanziu zrejme moravskí Slovania vystavali v pohraničí kaganátu viacero pevností ([[Mikulčice]], [[Pohanská (hradisko)|Pohansko]]) a rozvoju sa tešilo aj Nitriansko, kde však boli objavené čiastočne mladšie opevnenia.<ref name="S"/>{{rp|66-68}} Samotná Nitra (a ani Morava) nebola [[Avari (Stredná Ázia)|Avarmi]] ovládaná priamo, veľké avarské sídla totiž existovali v [[Komárno|Komárne]] a na [[Devínsky hrad|Devíne]]. Pretože boli Avari hlavne kočovníci, ich moc takisto nesiahala do pohorí. Po rozpade avarskej moci v 9. storočí sa vytvoril aj predpoklad pre vznik ucelenejších a samostatných slovanských štátov. Známe pramene o podunajských Slovanoch spravidla hovoria len ako o Slovanoch. V roku [[822]] sa spomínajú [[Moravania]], ktorí sa zúčastnili ríšskeho snemu. Nitriansko, ktoré sa nachádzalo ďalej od Franskej ríše, nemalo so západom silné kontakty a preto o Nitranoch ako samostatne nazvanom kmeni z dobových listín správy nemáme a po roku [[833]] rozlišovanie medzi Moravanmi a Nitranmi nemalo zmysel (podobný vývoj mali aj [[Kranjci]] a [[Korutánci]]). [[Bavorský geograf]] z 9. storočia spomína akési dva rozdielne „moravské“ kmene ''Marharii'' a ''Merehanos'' a ich hrady, teórie o ich význame sa však líšia (pozri stránku [[Bavorský geograf]]).<ref name="S"/>{{rp|115}} [[Súbor:Pribina_na_20SK.jpg|alt=|vľavo|náhľad|Knieža [[Pribina]] na slovenskej 20 korunovej bankovke]] Prvé zmienky o Nitrianskom panstve a kniežati [[Pribina|Pribinovi]] sú spojené s christianizačnou činnosťou. V roku [[828]] sa pravdepodobne v dôsledku [[Prvá bulharská ríša|bulharskej]] expanzie do Panónie vytvorili prvé oficiálne kontakty medzi Nitrou a Frankami. Nitru totiž navštívil salzburský arcibiskup [[Adalram]] a vysvätil tu prvý kresťanský chrám v inak prevažne pohanskej krajine.<ref name="S"/>{{rp|117, 121}} (Je pravdepodobné, že v Nitre bola malá komunita kresťanov, keďže kresťanstvo sa šírilo po Európe aj individuálnymi cestami.) Tento kostol mal slúžiť zrejme aj Pribinovej kresťanskej manželke, ktorá pochádzala z bavorského rodu [[Wilhelmovci|Wilhelmovcov]] a jej sprievodu. Zasvätený bol pravdepodobne bavorskému svätcovi [[Emmerám|Emerámovi]], ktorý bol blízky rodu Pribinovej manželky a neskôr aj Pribinovmu synovi [[Koceľ]]ovi.<ref name="S"/>{{rp|124}} <blockquote>''„Jemu (Pribinovi) vysvätil kedysi arcibiskup Adalram za Dunajom kostol na jeho majetku na mieste zvanom Nitrava.“ ([[O obrátení Bavorov a Korutáncov|Conversio]])''</blockquote> Odhaduje sa, že Nitriansko až do roku [[833]] bolo prevažne pohanské, s nie veľkým počtom kresťanov. Knieža [[Pribina]] síce nebol voči krstu odmietavý a neskôr ho aj prijal, zároveň si však uvedomoval, že prechod na novú vieru môže byť problematický. Ešte pred dobytím [[Nitra|Nitry]] v roku [[833]] sa mu narodil syn [[Koceľ]], ktorého aj nechal pokrstiť. V roku [[831]] prijali krst susední Moravania. Starší historici predpokladali už predchádzajúce prepojenie oboch kniežatstiev a nitrianske podriadené postavenie voči Morave, čo však nebolo dokázané a viaceré indície tomu odporujú (napr. odlišná príslušnosť k bavorským biskupstvám – Morava k [[Passau|Pasovu]], Nitra k [[Salzburg]]u).<ref name="S"/>{{rp|126-128}} ==== Iné doplnenie ku kresťanstvu ==== [[Súbor:Plaketa-Bojna1.jpg|náhľad|Jedna plaketa z hradiska Bojná - Nitrianske kniežatstvo]] V minulosti sa predpokladalo, že kresťanská komunita v Nitrianskom kniežatstve mohla byť iba ak malá. Archeologické nálezy ale naznačujú opak. Vyzerá to, že komunita kresťanov bola už pomerne výrazná. V hradisku Bojná sa našlo šesť unikátnych plakiet s kresťanskými motívmi (a obruba zo siedmej plakety), ktoré boli datované do rokov 780 až 820. Tiež zlaté kovanie pravdepodobne zo sakrálnej knihy, jeden celý zvon a časti väčšieho zvona, ako aj množstvo kresťanských symbolov na rozličných predmetoch, vrátane postrojov koní i zbraní. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zástupcovia SSS navštívili Bojnú – klenotnicu počiatkov slovenského kresťanstva, výtvarného umenia a remesla :: SPOLOK SLOVENSKÝCH SPISOVATEĽOV | url = https://www.spolok-slovenskych-spisovatelov.sk/news/zastupcovia-sss-navstivili-bojnu-klenotnicu-pociatkov-slovenskeho-krestanstva-vytvarneho-umenia-a-remesla/ | vydavateľ = www.spolok-slovenskych-spisovatelov.sk | dátum prístupu = 2024-11-18}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bojná, na úsvite slovenských dejín | url = https://dobrodruh.sk/historia/bojna-na-usvite-slovenskych-dejin | vydavateľ = Dobrodruh.sk | dátum prístupu = 2024-11-18 | jazyk = sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Návštevníci Vatikánskych múzeí sa nevyhnú Slovensku | url = https://kultura.pravda.sk/galeria/clanok/299777-navstevnici-vatikanskych-muzei-sa-nevyhnu-slovensku/ | vydavateľ = Pravda.sk | dátum vydania = 2013-11-19 | dátum prístupu = 2024-11-18 | jazyk = sk-SK}}</ref> O moravsko-nitrianskej vojne nevieme mnoho. Isté však je, že Moravania využili situáciu vo [[Franská ríša|Franskej ríši]], v ktorej práve horela občianska vojna medzi [[Ľudovít I. Pobožný|Ľudovítom Pobožným]] a jeho synmi. Frankovia sa preto nemohli zaujímať o zahraničné dianie na východe. [[Moravské kniežatstvo|Morava]], ktorá veľmi pravdepodobne vznikla skôr, bola takisto lepšie organizovaná a stabilizovanejšia, čo dokazuje i fakt, že dokázala prijať krst skôr ako Nitra. V roku [[833]] preto lepšie organizovaní Moravania v krátkej útočnej vojne Nitriansko rýchlo obsadili a [[Pribina|Pribinu]] vyhnali.<blockquote>''„V rozmedzí toho času akýsi Pribina, vyhnaný Mojmírom, kniežaťom Moravanov cez Dunaj prišiel k Ratbodovi...“'' (''[[O obrátení Bavorov a Korutáncov|Conversio]]'')</blockquote> [[Súbor:Nitriansko_vo_VM.jpg|náhľad|Nitriansko v rámci [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]] (zobrazený je najväčší mocenský rozmach) (in: Ottov historický atlas Slovensko)|vľavo]] [[Súbor:Blatnica archaeological find archeologický nález 1876 Blatnica sword meč drawing kresba József Hampel 1894.jpg|náhľad|Poklad z veľkomoravského hrobu v [[Blatnica (obec)|Blatnici]] (t. j. na území Nitranska)]] [[Súbor:Fortified_settlements_in_Slovakia,_8th-10th_century.png|alt=|vľavo|náhľad|Opevnené sídla na území Slovenska, 8.{{--}}10. storočie <small>(P. Šalkovský: K problematike opevnených sídiel vo včasnom stredoveku na Slovensku. Acta Historica Neosoliensia, 15. Banská Bystrica 2012, s. 47{{--}}60.)</small>]] === Veľkomoravské obdobie === {{Pozri|dejinnom vývoji Veľkej Moravy v tomto období|Veľká Morava}} Od roku [[833]] sa na Nitriansku začala misijná činnosť bavorských kňazov z [[Passau|Pasova]]. Na území západného Slovenska začali vznikať nové chrámy, medzi najstaršie pravdepodobne patril Kostol najsvätejšieho Spasiteľa<ref name="S"/>{{rp|181}} (niektoré zdroje mylne hovoria o Sv. Salvatórovi)<ref>KRŠÁK, Pavol. ''Ottov historický atlas Slovensko''. 1. vyd. Bratislava: Ottovo nakladateľstvo, 2009. ISBN 978-80-7360-834-7 (autorom kapitoly je J. STEINHÜBEL)</ref> na území dnešnej Bratislavy. Spolu s misijnou činnosťou sa Veľká Morava dostala aj do mocenského područia Frankov, resp. Bavorov. Tomu sa [[Mojmír I.]] ku koncu vlády snažil zabrániť, no [[Ľudovít II. (Východofranská ríša)|Ľudovít Nemec]] knieža zosadil a na jeho miesto dosadil [[Rastislav (Veľká Morava)|Rastislava]]. Tým bol zároveň spečatený osud Nitrianska, ktoré Ľudovít nenavrátil [[Pribina|Pribinovi]], ale ponechal ako súčasť Moravy. Nové knieža [[Rastislav (Veľká Morava)|Rastislav]] viedol spočiatku s Frankami mierovú politiku, postupne sa ale situácia vyhrotila do viacerých stretov.<ref name="S"/>{{rp|181-182}} V Nitre počas Rastislavovej vlády panoval [[Svätopluk I. (Veľká Morava)|Svätopluk I.]] Jeho postavenie bolo pomerne silné, v dobových listinách sa často spomína ako vládca zarovno s Rastislavom, resp. krátko po ňom, čo znamená, že nešlo len o malé bezvýznamné kniežatstvo, či panstvo veľkomoravského vazala, ale o významné mocenské centrum na [[Veľká Morava|Veľkej Morave]].<ref name="S"/>{{rp|184-185}} Za Svätoplukovej vlády sa rozvinulo aj nitrianske hradisko, ktoré získalo nové čiastočne kamenné opevnenie. Ďalšie sídla boli v [[Bratislava|Bratislave]] (Preslave), [[Devínsky hrad|Devíne]], v [[Mužla|Mužli]], na [[Molpír]]i, [[Vyšehrad (hradisko)|Vyšehrade]], v [[Pobedim]]e, [[Kostolec (hradisko)|Ducovom]], [[Bojná|Bojnej]], [[Tekov (región)|Tekove]], [[Čingovské hradisko|Čingove]], či na [[Ostrá skala a Tupá skala|Ostrej skale]] na [[Orava (región)|Orave]] a mnohé ďalšie.<ref name="S"/>{{rp|187-193}} Veľkomoravské hradiská boli významnými centrami života a obchodu v krajine. Sídlili na nich hradskí špáni (župani) a archypresbyteri (kňazi), ktorí tvorili výkonnú moc.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Mosný|meno=Peter|titul=Dejiny štátu a práva na území Slovenska I.|vydanie=2|vydavateľ=Wolters Kluwer|miesto=Bratislava|rok=2015|isbn=9788081683268|strany=20|priezvisko2=Laclavíková|meno2=Miriam}}</ref> Ich predĺženou rukou bola hradská družina – vojaci, ktorý sa viazali na jednotlivé hradiská.<ref name="S"/>{{rp|192}} Po Svätoplukovom búrlivom nástupe na trón Veľkomoravská ríša mocensky zosilnela a ďalej sa na území [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]] a Nitrianska šírilo kresťanstvo, tentoraz najmä vďaka misii [[Cyril a Metod|sv. Cyrila a Metoda]], ktorí na Veľkú Moravu v roku [[863]] prišli. Misijná činnosť neobišla ani Nitru, ktorá sa od roku [[880]] stala sídlom [[Nitrianska diecéza|biskupa]]. Prvým biskupom v Nitre sa stal švábsky benediktínsky mních [[Viching]], zásadný odporca arcibiskupa Metoda a slovanskej liturgie.<ref name="S"/>{{rp|211-214}} Spolu so vznikom biskupstva sa spája aj vznik zoborského benediktínskeho [[Opátstvo svätého Hyppolita na Zobore|kláštora svätého Hypolita]]. V tomto období sa takisto postupne skracuje pôvodný názov Nitrava na Nitra. Za vlády Svätopluka v Nitre autonómne podriadené knieža nesídlilo, akýsi mocenský dualizmus sa znovu obnovil po smrti Svätopluka, keď sa jeho panstvo rozdelilo medzi jeho synov. [[Svätopluk II. (Nitrianske kniežatstvo)|Svätopluk II.]] niekedy v roku [[898]] proti svojmu bratovi [[Mojmír II.|Mojmírovi II.]] povstal, avšak aj napriek podpore z franskej ríše ([[Aribo|markgróf Aribo]]) bol svojim bratom porazený a uväznený. Následne bol Svätopluk síce Bavormi oslobodený, no do Nitrianska sa už nevrátil.<ref name="S"/>{{rp|228}} Po roku [[907]] správy o [[Veľká Morava|Veľkej Morave]] miznú a podobne je na tom aj Nitriansko. V 10. storočí však do [[Panónska panva|Panónskej kotliny]] začali prenikať [[Maďari|maďarské kmene]], ktoré prenikli aj na územie Nitrianska a pod ktorých nadvládu sa niekedy okolo roku [[920]] dostalo. [[Súbor:Nitrianske_údelné_vojvodstvo.jpg|náhľad|Nitrianske údelné vojvodstvo v rámci Uhorska (po r. [[920]]) podľa J. Steinhübela (in: Ottov historický atlas Slovensko a in: Nitrianske kniežatstvo)|vľavo]] === Nitriansko v Uhorsku a Nitrianske údelné vojvodstvo (kniežatstvo) === {{Pozri|dejinnom vývoji Uhorska v tomto období|Uhorsko}} V 10. storočí po zániku Veľkej Moravy sa mocenské vákuum v Povltaví snažili vyplniť [[Sasi (kmeň)|Sasi]]. Slovanské kmene na saskú expanziu reagovali spojenectvom s maďarskými kmeňmi usadenými v Potisí. S ich podporou začali útočiť a plieniť nemecké krajiny. Po tom, čo sa však [[Henrich I. (Východofranská ríša)|Henrich Vtáčnik]] stal kráľom, sa veľká koalícia rozpadla a [[Maďari]], ktorí neboli ďalej viazaní spojenectvom, začali prenikať aj na slovanské územia – do okolia Nitry a Moravy. Od roku [[920]] bolo Nitriansko, resp. aspoň jeho nížinatá a pahorkatá časť, v područí Maďarov. Dosvedčujú to najmä archeologické nálezy. Prvým kniežaťom/náčelníkom bol pravdepodobne [[Taš]] a po jeho smrti jeho syn [[Lél]].<ref name="S"/>{{rp|254-255}} Maďari usadení v Karpatskej kotline následne celé prvé polstoročie plienili európske krajiny na západe a juhu. Výbojnú politiku ukončila až drvivá porážka pri rieke [[Lech (rieka)|Lech]] v roku [[955]]. [[Bitka pri Lechu|V tejto bitke]] padla väčšina maďarskej bojovej aristokracie, po bitke bol popravený aj [[Lél]]. Moc v kmeňovom zväze následne získali [[Arpádovci]], ktorí sa výpravy nezúčastnili. Nitriansko sa v tomto období delilo na štyri malé kniežatstvá – Nitru, Váh, Hont a Boršod. Po Lélovej smrti sa krajina decentralizovala a severnú „provinciu“ Váh spolu s Krakovskom dočasne obsadil český knieža [[Boleslav I. (Čechy)|Boleslav]]. Obdobne mal český knieža od roku [[955]] moc aj nad časťou „malého nitrianskeho kniežatstva/provincie“.<ref name="S"/>{{rp|309-311}} Vrcholnej moci v maďarskom zväze (a veľkokniežatstve) sa po bitke pri Lechu ujal [[Takšoň]]. Jeho dedičmi boli Gejza a Michal. Kým Gejza sa stal veľkokniežaťom, Michal sa musel uspokojiť s okypteným Nitrianskom. V roku [[972]] došlo k pokrsteniu Uhrov z Nemecka. Ku christianizácii pravdepodobne dopomáhalo aj predchádzajúce, už pokrstené veľkomoravské obyvateľstvo, čo dosvedčujú napr. niektoré kresťanské slovanské názvy v maďarčine, či pretrvanie patronícia [[Emmerám|sv. Emeráma]].<ref name="S"/>{{rp|316}} [[Súbor:Imrich_stepan.jpg|alt=|vľavo|náhľad|Oslepenie [[Vazul]]a]] [[Súbor:Župy_v_NR.jpg|náhľad|Komitáty v Nitriansku po reforme [[Štefan I. (Uhorsko)|Štefana I.]] (11. storočie) podľa J. Steinhübela (in: Ottov historický atlas Slovensko a in: Nitrianske kniežatstvo)]] Po tom, čo niekedy okolo roku [[990]] Poliaci za vlády [[Mešek I.|Meška I.]] získali Krakovsko, sa aj provincia Váh opäť prinavrátila Uhorsku. Pod vládou [[Michal (nitrianske knieža)|Michala I.]] sa tak opäť zjednotilo pôvodné Nitransko, zložené zo štyroch častí. Nitriansko sa následne stalo údelom a spolu s Biharskom tvorilo tzv. ''[[tertia pars regni]]'' – tretinu [[Uhorsko|Uhorska]], ktorú získavali do držby uhorskí pretendenti.<ref name="S"/>{{rp|325-326}} Po tom, čo dospel Gejzov syn [[Štefan I. (Uhorsko)|Štefan]] (Vajk), zavraždil Gejza svojho brata [[Michal (nitrianske knieža)|Michala]] a jeho územie udelil svojmu synovi. Takisto Štefana prehlásil svojim dedičom. Po tom, čo Gejza zomrel a Štefan sa ujal vlády, vypuklo proti Štefanovi povstanie náčelníka [[Kopáň]]a, ktoré malo legitimisticko-náboženský charakter. [[Štefan I. (Uhorsko)|Štefan]], ktorý vtedy vládol v Nitre za pomoci šľachticov [[Huntovci-Poznanovci|Hunta a Poznana]], správcov menších „provincií – ''provinciale duces''“ v Nitriansku, povstanie potlačili.<ref name="S"/>{{rp|329-330}} Hoci [[Gejza (knieža)|Gejza]] nechal odstrániť svojho brata Michala, jeho deťom Vazulovi a Ladislavovi sa podarilo utiecť do [[Poľské kráľovstvo (1025 – 1385)|Poľska]] k svojmu príbuznému [[Boleslav I. (Poľsko)|Boleslavovi Chrabrému]]. Tomu sa okolo roku [[1001]] podarilo pripojiť Nitriansko k Poľskému štátu a dosadiť Ladislava na nitriansky stolec. Ladislava po jeho smrti vystriedal jeho pohanský brat [[Vazul]], avšak po tom, čo v roku [[1029]] zomrel [[Boleslav I. (Poľsko)|Boleslav Chrabrý]], Štefan od [[Mešek II. (Poľsko)|Mieška II.]] Nitriansko získal späť a [[Vazul]]a zajal a nechal oslepiť. Nitriansko až do svojej smrti získal kráľovič [[Imrich (svätec)|Imrich]]. V tomto čase pravdepodobne aj zanikla pôvodná štruktúra kniežatstva – t. j. rozdelenie na malé provinčné kniežatstvá a Nitra bola rozdelená na 9 [[komitát]]ov. Deti Vazula a [[Ladislav Lysý|Ladislava]] sa podobne ako pred tým ich otcovia, zachránili útekom do cudziny.<ref name=":0">KRŠÁK, Pavol. ''Ottov historický atlas Slovensko''. 1. vyd. Bratislava: Ottovo nakladateľstvo, 2009. ISBN 978-80-7360-834-7 s. 80{{--}}81 (autorom kapitoly je J. STEINHÜBEL)</ref> [[Súbor:Andrew_I_of_Hungary_on_his_death_bed_(crop).jpg|vľavo|náhľad|Ochrnutý [[Ondrej I. (Uhorsko)|Ondrej I.]] dáva [[Belo I.|Belovi I.]] na výber medzi mečom (Nitrianskom) alebo korunou (kráľovstvom), [[Obrázková kronika|Viedenská obrázková kronika]]]] [[Súbor:BélaI_knizeci.jpg|náhľad|Denáre [[Belo I.|Bela I.]]]] [[Súbor:Vid_incites_Solomon_against_Géza_I_(Chronicon_Pictum_078).jpg|náhľad|Župan [[Vid (župan)|Vid]] nahovára kráľa [[Šalamún (Uhorsko)|Šalamúna]] proti županovi Gejzovi I., [[Obrázková kronika|Viedenská obrázková kronika]]]] [[Súbor:Chronicon Pictum P105 Kálmán és Álmos kibékülése Dömösön.JPG|náhľad|vľavo|Pokonanie kráľa Kolomana a kniežaťa Álmoša pri konsekrácii kláštora v Dömös, [[Obrázková kronika|Viedenská obrázková kronika]]]] Po smrti [[Štefan I. (Uhorsko)|Štefana I.]] sa v [[Uhorsko|Uhorsku]] rozhoreli boje o trón medzi [[Samuel Aba|Samuelom Abom]] a [[Peter Orseolo|Petrom Orseolom]], ktorého podporovali aj Nemci a Česi. Počas nemeckého vpádu v roku [[1042]] bolo obsadené aj Nitriansko a na jeho trón bol dosadený syn Ladislava Lysého [[Domoslav (knieža)|Domoslav]] (aj Bonuslav), ktorý však následne bol z Nitrianska vyhnaný. Situácia sa zmenila po tom, čo Aba v roku [[1046]] padol a moci v Uhorsku sa ujali synovia [[Vazul]]a – [[Levente]], [[Ondrej I. (Uhorsko)|Ondrej]] a [[Belo I.|Belo]]. V Nitriansku sa zase obnovila moc [[Domoslav (knieža)|Domoslava]], ktorého však po jeho smrti v roku [[1048]] vystriedal [[Belo I.|Belo]]<ref name=":0" /> (Levente bol už po smrti). V tomto období sa kláštor na Zobore spája aj s postavami miestnych svätcov pustovníkov – [[Benedikt pustovník|Benediktom]] a jeho učiteľom [[Svorad (svätec)|Svoradom]] (Ondrejom). Belo získal Nitru vďaka tomu, že ho bezdetný [[Ondrej I. (Uhorsko)|Ondrej]] povolal a ustanovil za svojho dediča. Problémy nastali po tom, čo sa Ondrejovi v roku [[1053]] narodil syn [[Šalamún (Uhorsko)|Šalamún]] a Belovi sa ušlo iba pretendentstvo (a to dokonca neskôr až ďalšie, pretože Ondrej mal ešte druhého syna Dávida). Vzťah panovníka a kniežaťa bol pôvodne dobrý, obaja bojovali na jednej strane proti Nemcom a Čechom a Nitriansko prosperovalo. Nitra sa rozrástla a získala nové opevnenie a [[Belo I.]] dokonca razil vlastné, kvalitnejšie mince než [[Ondrej I. (Uhorsko)|Ondrej]].<ref name="S"/>{{rp|425-430}} Situácia sa zmenila po tom, čo niekedy okolo roku [[1059]] Ondrej ochrnul a nechal svojho syna Šalamúna korunovať za kráľa. Belo pred možným prenasledovaním utiekol do [[Poľské kráľovstvo (1025 – 1385)|Poľska]], kde sa chystal na vojnu, ktorú nakoniec i napriek Ondrejovmu spojenectvu s Nemcami v [[Bitka pri rieke Tisa|bitke pri rieke Tisa]] vyhral. [[Súbor:Chronicon_Pictum_P85_Mógyoródi_csata.JPG|náhľad|[[Bitka pri Mogyoróde]] - vojaci vojvodu [[Gejza I.|Gejzu]] vľavo vedení vojvodom [[Ladislav I. (Uhorsko)|Ladislavom]] (so svätožiaru okolo hlavy), kráľ [[Šalamún (Uhorsko)|Šalamún]] vedie svoje vojská vpravo (víťazná nitrianska koruhva s dvojkrížom na trojvrší dominuje nad zadunajskou, reprezentovanou arpádovskými brvnami), [[Obrázková kronika|Viedenská obrázková kronika]]]] [[Belo I.]] nevládol dlho a po jeho smrti v roku [[1063]] sa znovu rozhoreli boje. Kým korunu vďaka Nemcom získal [[Šalamún (Uhorsko)|Šalamún]], Nitriansko a Biharsko vďaka Poliakom Belov syn Gejza a Ladislav.<ref name="S"/>{{rp|430-433}} Za Gejzovho života vznikli aj kanonizované legendy o zoborských svätcoch. Gejza podobne ako jeho otec na Nitriansku vládol pomerne samostatne – takisto razil vlastné strieborné mince. Vzťahy Gejzu a Šalamúna však boli problematické, čo sa najviac prejavovalo pri výpravách proti [[Pečenehovia|Pečenehom]] a [[Byzantská ríša|Byzantskej ríši]]. Nakoniec proti sebe i vďaka presviedčaniu svojich radcov povstali. Gejza po dlhých bojoch s moravskou pomocou boj vyhral a po [[Bitka pri Mogyoróde|bitke pri Mogyoróde]] roku 1074 získal kráľovskú korunu. Gejzov brat Ladislav získal Nitriansko a najmladší brat [[Lampert]], ktorý medzitým dospel, získal Biharsko. Po tom, čo sa kráľom stal Ladislav, sa držba panstiev zase „posunula“ a k moci v menšom Biharsku sa ujal kráľov bratranec Dávid.<ref name="S"/>{{rp|447}} Po ich smrti sa moci v údele a dedičského postavenia ujal Arpádovec [[Álmoš (Nitra)|Álmoš]], syn kráľa [[Gejza I.|Gejzu I.]] S tým sa však nechcel zmieriť jeho brat [[Koloman (Uhorsko)|Koloman]], ktorému bola určená cirkevná cesta. Opustil [[Oradea|Varadín]], kde bol biskupom a ušiel do Poľska. Po Ladislavovej smrti sa však Almoš vzdal koruny v bratov prospech a výmenou za to sa ujal spravovania nitrianskeho údelu. V historických spisoch môžeme dohľadať zmienku v [[Bratislavské anály|Bratislavských análoch]] o použití [[Nitriansky diadém|nitrianskeho diadému]] pri korunovácií nitrianskeho vojvodu [[Álmoš (Nitra)|Álmoša]] z roku [[1098]], kde sa píše, že kráľovi [[Koloman (Uhorsko)|Kolomanovi]] bola na hlavu položená koruna, zatiaľ čo vojvoda Álmoš bol korunovaný diadémom;<ref name="Vrt">{{Citácia knihy | priezvisko = Vrtel | meno = Ladislav | autor = Ladislav Vrtel | odkaz na autora = Ladislav Vrtel | titul = Osem storočí slovenskej heraldiky | vydanie = 3. | vydavateľ = Vydavateľstvo Matice slovenskej, s. r. o. | miesto = Martin | rok = 2017 | počet strán = 303 | url = | isbn = 978-80-8115-247-4 | kapitola = | strany = 32-33 | jazyk = }} </ref> {{Citát|Colomannus rex coronatur et frater eius Almus diadema induitur.|[[Bratislavské anály|Annales Posonienes]] k roku 1098|300|Georgia|100}} V roku [[1096]] prechádzali Uhorskom oddiely [[Prvá križiacka výprava|1. križiackej výpravy]], pričom niektoré skupiny pútnikov po ceste rabovali a viaceré boli pri prechode Uhorskom rozprášené uhorskými vojskami. 12{{--}}tisícový oddiel vedený Folkmarom z [[Orléans|Orleáns]]u vyšiel koncom apríla z Porýnia, zaútočil cestou na pražských Židov a cez Moravu prešiel na Slovensko k [[Nitra|Nitre]], kde križiakov nitrianske vojsko čiastočne pobilo a čiastočne zajalo: ''„Folkmarov ľud tiahnúci cez Čechy, keď bol pri Nitre, hrade Panónie (aput Nitram, Pannonie civitatem), sčasti zahynul mečom, sčasti padol do zajatia."''<ref name="Saxo">{{Citácia knihy | priezvisko = Saxo | meno = Annalista | titul = Chronicon quo res gestae ab initio regni Francorum. 741{{--}}1139 | url = https://www.dmgh.de/mgh_ss_6/index.htm#page/730/mode/1up | strany = }}</ref>{{rp|294}} Ján Steinhubel usudzuje, že nitrianske vojsko viedol knieža [[Álmoš (Nitra)|Álmoš]].<ref name="Steinhubel">{{Citácia knihy | priezvisko = Steinhübel | meno = Ján | odkaz na autora = Ján Steinhübel | titul = Nitrianske kniežatstvo: počiatky stredovekého Slovenska: rozprávanie o dejinách nášho územia a okolitých krajín od sťahovania národov do začiatku 12. storočia | vydavateľ = [[Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | miesto = Bratislava | vydanie = 1 | rok = 2004 | isbn = 80-224-0812-3 | kapitola = | strany = }}</ref>{{rp|294}} Už v roku [[1105]] však medzi Álmošom a Kolomanom vypukli rozpory, po tom, čo Koloman za svojho spolukráľa korunoval svojho syna [[Štefan II. (Uhorsko)|Štefana]]. [[Álmoš (Nitra)|Álmoš]] preto hľadal podporu u Nemcov, kde však pre občiansku vojnu nepochodil a u Poliakov, ktorí však po príchode Kolomanových vojsk s kráľom uzavreli mier.<ref name="S"/>{{rp|461-463}} [[Álmoš (Nitra)|Álmoš]] tak bol zbavený vlády nad Nitrianskym kniežatstvom a toto definitívne zaniklo. [[Álmoš (Nitra)|Álmoš]] sa pokúsil spáchať v roku [[1108]] atentát na svojho brata, no neuspel a i napriek domnelému zmieru a podriadeniu sa kráľovi Álmoš naďalej intrigoval proti kráľovi a utiekol do Nemecka, kde požiadal o pomoc nemeckého cisára [[Henrich V. (Svätá rímska ríša)|Henricha V.]] Cisár následne s českým kniežaťom [[Svatopluk (knieža)|Svätoplukom]] vtrhli do Nitrianska, avšak nedosiahli žiaden úspech. Nakoniec dal Koloman Álmoša a jeho malého syna [[Belo II. (Uhorsko)|Bela]] v roku [[1115]] oslepiť.<ref name="S"/>{{rp|465-467}} == Galéria == <gallery> Súbor:Nyitracivertanlegi1.jpg|[[Nitriansky hrad]], sídlo Nitrianskeho kniežaťa Súbor:Nitra - Katedrála sv. Emeráma.jpg|Nitra – [[Bazilika svätého Emeráma|Katedrála sv. Emeráma]] Súbor:Kopčany kostol - sever.JPG|[[Kostol svätej Margity Antiochijskej (Kopčany)|Kostol svätej Margity Antiochijskej v Kopčanoch]] z 9.{{--}}10. storočia Súbor:Drazovce.jpg|[[Kostol svätého Michala archanjela (Dražovce)|Dražovský kostolík]] z 11. storočia Súbor:Kostolec-hradisko.jpg|Kostolec, veľkomoravské (nitrianske) hradisko v [[Ducové|Ducovom]] Súbor:Romanesque capital from Zobor Abbey.jpg|Románska hlavica z [[Opátstvo svätého Hyppolita na Zobore|kláštora na Zobore]] Súbor:Knieža Pribina na 100 korunovej bankovke.jpg|Knieža [[Pribina]] na 100 korunovej bankovke z roku [[1940]] Súbor:Pribina, Nitra (2008).jpg|Socha kniežaťa [[Pribina|Pribinu]] v Nitre Súbor:Svatopluk statue (5032851632).jpg|Socha Svätopluka I., veľkomoravského panovníka, pôvodne nitrianskeho kniežaťa Súbor:Álmos herceg.jpg|Oslepenie kniežaťa [[Álmoš (Nitra)|Álmoša]] a jeho syna [[Belo II. (Uhorsko)|Bela II.]] [[Obrázková kronika]] Súbor:Mihaly (Bela) Litho 2.jpg|Knieža Michal, kresba z 19. storočia </gallery> == Referencie == {{Referencie|2|}} == Literatúra == {{na úpravu|sekcia}} === Primárne zdroje === * ''Conversio Bagoariorum et Carantanorum'' ([[O obrátení Bavorov a Korutáncov]]) * [[Kronika Jána z Turca]] * [[Obrázková kronika|Viedenská obrázková kronika]] (Kronika Mareka z Káltu) * [[Anonymova kronika]] === Sekundárne a terciárne zdroje === * {{Citácia knihy | priezvisko = Kučera | meno = Matúš | odkaz na autora = Matúš Kučera | titul = Postavy veľkomoravskej histórie | vydanie = 4 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Perfekt | rok = 2013 | isbn = 978-80-8046-632-9 | počet strán = 290 | strany = }} * KRŠÁK, Pavol. ''Ottov historický atlas Slovensko''. 1. vyd. Bratislava: Ottovo nakladateľstvo, 2009. ISBN 978-80-7360-834-7 (autorom príslušných kapitol je J. STEINHÜBEL) * {{Citácia knihy | priezvisko = Uličný | meno = Ferdinand | odkaz na autora = Ferdinand Uličný | titul = Dejiny Slovenska v 11. až 13. storočí | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | rok = 2013 | isbn = 978-80-224-1292-6 | edícia = Svet vedy | zväzok edície = 30 | počet strán = 567 | strany = 55–58 }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Steinhübel | meno = Ján | odkaz na autora = | titul = Nitrianske kniežatstvo: počiatky stredovekého Slovenska | vydanie = 2 | typ vydania = preprac. a dopl. | miesto = Budmerice | vydavateľ = Rak | rok = 2016 | isbn = 978-80-85501-64-3 | počet strán = 594 | strany = }} == Pozri aj == * [[Zoznam vládcov Nitrianskeho kniežatstva]] * [[Veľká Morava]] * [[Moravské kniežatstvo]] * [[Uhorsko]] {{koncové šablóny|{{Dejiny Slovenska}}}} [[Kategória:Nitrianske kniežatstvo| ]] [[Kategória:Zaniknuté štáty na území Slovenska]] [[Kategória:Veľká Morava]] [[Kategória:Uhorsko]] [[Kategória:Zaniknuté štáty]] [[Kategória:Zaniknuté štáty Európy]] [[Kategória:Dejiny Slovenska]] qichpfpsrz5f9yniarvganri5wxzaf3 1 33213 8215869 7968678 2026-05-18T11:12:31Z Lišiak 21212 wl. 8215869 wikitext text/x-wiki * '''[[Diskusia:Česko-Slovensko/Archív I|Archivovaná diskusia (2005{{--}}2012)]]''' == Poznámka == Vážený pán kolega [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]], nemôžete tam radšej doplniť príklady autorov/prác, ktoré píšu onen tvar ''Česko-Slovensko'' aj pre roky 1918-1938 a 1945-1990? Majte prosím na pamäti, že pri prieniku s obdobiami 1938-1939 a 1990-1992 (napr. ''medzivojnové Česko-Slovensko 1918-1939'') sa použitie tvaru ''Česko-Slovensko'' nevylučuje s tým, čo som v poznámke uviedol. Zmienku o tom, ako sa to píše v odborných historických prácach pokladám za dôležitú, nemalo by to ostať len v popisku histórie ako ste uviedli. S úctou [[Redaktor:Minister Šrobár|Minister Šrobár]] ([[Diskusia s redaktorom:Minister Šrobár|diskusia]]) 09:10, 14. september 2022 (UTC) {{Citácia knihy | priezvisko = Gábor | meno = Ján | odkaz na autora = Ján Gábor | priezvisko2 = Vrábel | meno2 = Ferdinand | titul = Život národa je večný : sto rokov od Trianonu 1920{{--}}2020 | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Perfekt | rok = 2021 | isbn = 978-80-8226-007-9 | počet strán = 221 | strany = 10 }}: „K problematike písania Česko-Slovenska musíme poznamenať, že zahraničný odboj počas prvej svetovej vojny vznikol ako česko-slovenský, nie ‚československý‘. Slováci, ktorí sa po roku 1914 zapojili do spoločného odboja s Čechmi, netúžili po obnovení českého štátu, ale snažili sa vytvoriť spoločný štát s Čechmi. Preto všetky dokumenty, ktoré boli podpísané aj Slovákmi (vrátane M. R. Štefánika), mali v slove česko-slovenský spojovník. Z uvedeného dôvodu je takého písanie pred rokom 1918 jediné historicky správne. Vo všetkých dokumentoch, v ktorých bol medzinárodnoprávne zaknihovaný nový štát Slovákov a Čechov, sa tiež vyskytujú termíny Česko-Slovensko/česko-slovenský. Ústava z roku 1920 bola prijatá revolučným, nie riadnym zákonodarným zborom, takže znenie názvu štátu, ktorý ustanovila nemôže byť relevantné. Ak chceme vyjadriť, že Česko-Slovensko bolo spoločný štát, musíme v názve používať spojovník. Problém vzniká po roku 1945, keď sa už aj v medzinárodných dokumentoch objavuje názov republiky bez spojovníka. Avšak ústavný zákon č. 81/1990 a č. 101/1990 mení názov štátu na formu so spojovníkom aj spätne (čl. II v oboch zákonoch). Preto takýto zápis v celom texte dôsledne používame.“ [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 12:22, 14. september 2022 (UTC) :Pôvodne som nemal v&nbsp;úmysle vyjadriť sa k&nbsp;tejto znovuotvorenej téme, ale keď vidím tú citovanú úvahu, zrejme bude potrebné osvetliť niektoré fakty a&nbsp;hlavne vyvarovať redaktorov pred prípadnou snahou použiť ju ako návod pre tvorbu vo Wikipédii. :Autori píšu, že písanie so spojovníkom je ''„pred rokom 1918 jediné historicky správne“'', pretože Slováci v&nbsp;odboji podpisovali dokumenty so spojovníkom. Nuž názorová istota, ktorú sa týmto snažia prezentovať prevyšuje argumentačnú váhu ich tvrdenia. Pomenovania politických orgánov sa predsa neodvádzajú od toho, čo niektorí z&nbsp;ich členov údajne písali do svojich nót. Zakladajú sa na tom, ako sa o&nbsp;nich písalo v&nbsp;oficiálnych dokumentoch, napr. [[Československá národná rada]] sa oficiálne prezentovala bez spojovníka. :Ďalej argument, že sa má názov štátu písať so spojovníkom pretože ''„''[v]''o všetkých dokumentoch, v&nbsp;ktorých bol medzinárodnoprávne zaknihovaný nový štát Slovákov a&nbsp;Čechov, sa tiež vyskytujú termíny Česko-Slovensko/česko-slovenský“'' je nielenže irelevantný (názov štátu určuje ústava daného štátu, nie medzinárodná zmluva), ale navyše neslúži tomu, čo sa autori snažia presadiť. Tie medzinárodné zmluvy totiž boli prebraté do československého právneho poriadku ([[Versaillská zmluva (1919)|versaillská]] pod č. [http://ftp.aspi.cz/opispdf/1921/053-1921.pdf 217/1921 Zb. z. a&nbsp;n.], tzv. [[Saintgermainská zmluva (1919, veľká)|veľká saintgermainská zmluva]] pod č. [http://ftp.aspi.cz/opispdf/1921/133-1921.pdf 507/1921 Zb. z. a&nbsp;n.], tzv. [[Saintgermainská zmluva (1919, menšia)|menšia saintgermainská zmluva]] pod č. [http://ftp.aspi.cz/opispdf/1921/134-1921.pdf 508/1921 Zb. z. a&nbsp;n.], [[Trianonská mierová zmluva|trianonská zmluva]] pod č. [http://ftp.aspi.cz/opispdf/1922/029-1922.pdf 102/1922 Zb. z. a&nbsp;n.]) a&nbsp;v&nbsp;ich právne záväznom preklade do štátneho (českého) jazyka sa uvádza názov štátu bez spojovníka. Prečo by mal byť pred ním uprednostnený francúzsky alebo anglický názov štátu v&nbsp;zmluvách už autori nekonkretizujú, rovnako sa ani nezmieňujú o&nbsp;tzv. [[Washingtonská deklarácia|Washingtonskej deklarácii]], ktorej oficiálne znenie je v&nbsp;angličtine a&nbsp;ktorej prijatie vládou Spojených štátov (a&nbsp;ostatnými dohodovými veľmocami) predstavovalo konštitutívny moment pre vznik štátu, keďže šlo o&nbsp;deklaráciu nezávislosti etablujúceho sa československého štátu. :Tvrdenie, že ''„Ústava z&nbsp;roku 1920 bola prijatá revolučným, nie riadnym zákonodarným zborom, takže znenie názvu štátu, ktorý ustanovila nemôže byť relevantné“'' je na tej celej citácii azda najzarážujucejšie. Ako mal byť v&nbsp;búrlivom povojnovom období, kedy Československo ešte nemalo garantované štátne hranice a&nbsp;ešte ani neovládalo celé svoje nárokované územie, ustanovený „riadny zákonodarný zbor“, čím autori zrejme myslia parlament, ktorý vznikol na základe demokratických volieb? Pritom [[Revolučné národné zhromaždenie]] bolo za českú časť zložené podľa výsledkov volieb do Ríšskej rady z&nbsp;roku 1911, k&nbsp;čomu bola pribraná aj tá „hŕska“ slovenskej inteligencie, ktoré sa tu po desaťročiach maďarizácie zachovala. Nedáva mi zmysel, prečo by práve toto malo brániť relevantnosti názvu štátu, ktorý bol právoplatne zakotvený schválenou ústavou. (Radšej nebudem špekulovať, prečo to autori podávajú práve takto.) :''„Problém vzniká po roku 1945, keď sa už aj v&nbsp;medzinárodných dokumentoch objavuje názov republiky bez spojovníka.“'' Nie je pravda, že sa až po roku 1945 objavuje názov bez spojovníka. Názov štátu bez spojovníka používa napr. zmluva o&nbsp;dočasnej úprave obchodných stykov medzi Československom a&nbsp;Kráľovstvom Srbov, Chorvátov a&nbsp;Slovincov z&nbsp;18. októbra 1920 (nariadenie č. [http://ftp.aspi.cz/opispdf/1920/135-1920.pdf 629/1920 Zb. z. a n.]; ''„Čehoslovačke Republike“''), dočasná zmluva medzi Československom a&nbsp;sovietskym Ruskom z&nbsp;5. júna 1922 (nariadenie č. [http://ftp.aspi.cz/opispdf/1922/091-1922.pdf 258/1992 Zb. z. a&nbsp;n.]; «Чехословакой республикой»), zmluva medzi Československom a Francúzskom z 18. januára 1921 (č. [http://ftp.aspi.cz/opispdf/1922/098-1922.pdf 273/1922 Zb. z. a n.]; ''«la République Tchécoslovaque»'') atď. Ešte aj samotná [[Mníchovská dohoda]] ho uvádza bez spojovníka (''„der Tschechoslowakei“''<ref>{{Citácia Harvard | Príspevok = Mnichovská dohoda s&nbsp;dodatky | PriezviskoEditora1 = Hlušičková | MenoEditora1 = R. | PriezviskoEditora2 = Kubátová | MenoEditora2 = L. | PriezviskoEditora3 = Malá | MenoEditora3 = I. | PriezviskoEditora4 = Vrbata | MenoEditora4 = J. | Titul = Protifašistický a&nbsp;národně osvobozenecký boj českého a&nbsp;slovenského lidu 1938{{--}}1945 : Edice dokumentů | Diel = I. díl, Mnichov a&nbsp;březnová tragédie : Období od 1. ledna 1938 do 15. března 1939; 2. svazek, Zářijová krize a&nbsp;Mnichov : Období od 1. září 1938 do 30. září 1938; 2. sešit, Období od 22. září 1938 do 30. září 1938 | Miesto = Praha | Vydavateľ = Ústav marxismu-leninismu ÚV KSČ; Archivní správa MV ČSR; Státní ústřední archiv v&nbsp;Praze | Rok = 1982 | Strana = 96 }}, dokument č. 638</ref>). :Tvrdenie, že ''„ústavný zákon č. [https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/81/19900329#ustavnyclanok-2.odsek-1 81/1990] a&nbsp;č. [https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/101/19900423#ustavnyclanok-2.odsek-1 101/1990] mení názov štátu na formu so spojovníkom aj spätne (čl. II v&nbsp;oboch zákonoch)“'' je ďalší omyl autorov. Veď napokon čl. II ústavného zákona č. 81/1990 Zb. uvádza, že ''„Pokiaľ je v doterajších ústavných a iných zákonoch uvedený názov ‚Československá socialistická republika‘, rozumie sa tým ‚Česko-slovenská federatívna republika‘.“'', takže ak by sme prijali túto argumentáciu, mali by sme o&nbsp;období rokov 1960{{--}}1990 písať nie ako o&nbsp;socialistickej, ale ako o&nbsp;federatívnej republike. Tie ustanovenia ale neplatia dozadu, ale naopak! Uvádzajú sa, aby sa vo všetkých zákonoch, kde sa nemusel meniť text všetkých zákonov, kde sa uvádza názov štátu. :Summa summarum, citovaná úvaha ahistoricky, v&nbsp;protiklade k&nbsp;vtedy platnému právnemu stavu, pretláča písanie so spojovníkom do období, kedy bol názov štátu bez spojovníka a&nbsp;celkovo to vyznieva väčšmi ako prejav historizujúcej publicistiky 90. rokov než seriózny fundovaný názor na problematiku. Na vhodnom mieste sa samozrejme môže spomenúť, že niektorí historici prezentujú aj takéto postoje, ale nemožno to vnímať ako návod pre Wikipédiu, ktorá sa má držať odborných argumentov. :<small>{{Referencie}}</small> :<font face="Century">[[Redaktor:Lišiak|<font color="navy">'''Lišiak'''</font>]]_{([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])}</font> 22:23, 14. september 2022 (UTC) :: Reforma pravopisu v roku 1991: Kačala, J. a kol.: Pravidlá slovenského pravopisu. Veda, Bratislava, 1991. [[Špeciálne:Príspevky/62.168.13.101|62.168.13.101]] 14:30, 15. september 2022 (UTC) :::Predchádzajúci názov štátu sa nemení „reformou pravopisu“, ktorá bola prijatá už po zmene (krátkeho) názvu štátu na tvar so spojovníkom. <font face="Century">[[Redaktor:Lišiak|<font color="navy">'''Lišiak'''</font>]]_{([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])}</font> 14:36, 15. september 2022 (UTC) :::Názvy štátov sa menia a nie je to nič vzácne. Byzantská ríša nikdy neexistovala, pre nich samotných to vždy bola Rímska ríša (Ρωμαϊκή Αυτοκρατορία). :::K názvy bývalého štátu chcem pridať informácie od {{Citácia knihy | priezvisko = Kačala | meno = Ján | odkaz na autora = Ján Kačala | titul = Slovenčina - vec politická? | miesto = Martin | vydavateľ = Vydavateľstvo Matice slovenskej | rok = 1994 | isbn = 80-7090-294-9 | počet strán = 187 | strany = 141{{--}}146 }}: „Historicky správna a odôvodnená je podoba ''Česko-Slovensko'' predošetkým preto, že základné medzinárodné dokumenty o utvorení spoločného česko-slovenského štátu uvádzajú túto podobu. Za takýto dokument pokladám predovšetkým Pittsburskú dohodu z r. 1918, ktorú uzavreli predstavitelia zahraničného odboja Slovákov a Čechov na americkom kontinente (podpísali ju v Pittsburghu 31. V. 1918 za českú stranu predovšetkým T. G. Masaryk, ktorý vlastný text aj zostavil, za slovenskú stranu A. Mamatej, J. Janček a iní predstavitelia Slovenskej ligy v Spojených štátoch amerických). V Pittsburskej dohode čítame napríklad také spojenia ako ''Česko-Slovenská dohoda'', ''Česko-Slovenská rada'', ''česko-slovenská otázka'', ''česko-slovenský štát'', v ktorých sa medzi prvou a druhou časťou prídavného mena ''česko-slovenský'' dôsledne píše spojovník a vo vlastných menách dokonca veľké písmeno ''S'' v druhej časti tohto zloženého prídavného mena. Za takýto závažný medzináodný dokument pokladáme aj mierové zmluvy uzavreté po prvej svetovej vojne vo francúzskom Versailles (podpísanú 28. VI. 1919), najmä Trianonskú zmluvu, podpísanú 4. VI. 1920, ktorá je dôležitá a preukazná svojím originálnym francúzskym textom, nie jeho tendenčnými prekladmi. V nej sa medzi prvou a druhou časťou zloženiny ''Česko-Slovensko'', ako aj ''česko-slovenský'' dôsledne uvádza spojovník. Čítame tu iba podoby Tchéco-Slovaquie a ''l' État tchéco-slovaque'', písané medzi prvou a druhou časťou dôsledne so spojovníkom. Ako vidno, medzinárodné zmluvy uvádzali názov spoločného štátu Čechov a Slovákov vzniknutého r. 1918 v podobe ''Česko-Slovensko'', resp. ''Česko-slovenská republika'', ba aj ''Česko-Slovenská republika''. Žiaľ, v ústave nového štátu z 29. II. 1920 sa písanie spojovníka medzi názvami štátotvorných častí stratilo a názov sa kodifikoval v podobe ''Československá republika''. Istotne netreba pripomínať, že tento názov neznačil len skresľovanie skutočného stavu historických dokumentov predchádzajúcich konštituovaniu samotného česko-slovenského štátu, lež je aj z jazykovej stránky nepodarený; navodzuje totiž predstavu, akoby bol utvorený podľa modelu ''Banská Bystrica''→ prídavné meno ''banskobystrický'', t.j. ‚České Slovensko‘ → prídavné meno ‚československý‘.“ (kurzíva priamo v zdroji) [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 15:51, 15. september 2022 (UTC) ::::Byzantskú ríšu nemožno s&nbsp;týmto prípadom porovnávať. Totižto na jednej strane tu máme priameho právneho predchodcu súčasnej SR – štát s&nbsp;''formálnou'' ústavou, ktorá je spolu s&nbsp;ostatnými právnymi predpismi súčasťou aktuálne platného právneho poriadku. Na druhej strane máme štát, Byzantskú ríšu, ktorá nemala písanú ústavu a&nbsp;ani nemala úradný názov (prinajmenšom nie úradný názov v&nbsp;takom zmysle, o&nbsp;akom sa bavíme). ::::Bohužiaľ, aj citovaný príspevok J. Kačalu pletie pojmy a&nbsp;dojmy. V&nbsp;prvom rade, Pittsburská dohoda nebola medzinárodný dokument, išlo o&nbsp;politickú deklaráciu. Neuzavreli ju subjekty medzinárodného práva verejného, ale zástupcovia [[Československá národná rada|Československej národnej rady]] (ešte pred tým, než bola uznaná za dočasnú vládu) a&nbsp;amerických krajanských spolkov. V&nbsp;samotnom texte sa nachádzajú výrazy „Česko-Slovenskej Národnej Rady“, „o&nbsp;česko-slovenskej otázke“ <strike>(sic!)</strike> (korektúra: pridanie spojovníka podľa [https://ipravda.sk/res/2018/05/28/thumbs/pittsburska-dohoda-galeria.jpg fotokópie dohody]) a&nbsp;„česko-slovenského štátu“. Všetky tieto názvy sú irelevantné pre názov štátu a&nbsp;výraz „česko-slovenský štát“ navyše nevyjadruje názov štátu ale jeho vecnú myšlienku. ::::Rovnako irelevantné je francúzske a&nbsp;anglické znenie versaillskej zmluvy a&nbsp;ďalších mierových zmlúv upravujúcich hranice Československa, keďže sú písané v&nbsp;cudzom jazyku a&nbsp;nemajú konštitutívne účinky vzhľadom k&nbsp;názvu štátu. (Tieto zmluvy boli navyše ratifikované Národným zhromaždením a&nbsp;vydané v&nbsp;''Zbierke zákonov a&nbsp;nariadení'' v&nbsp;úradnom jazyku ako som uviedol vyššie.) Názov štátu upravuje ústava, ktorá v&nbsp;tomto smere hovorí absolútne jasnou rečou. ::::K&nbsp;tej poslednej úvahe prof. J. Kačalu o&nbsp;„nepodarenosti“ názvu štátu snáď len túto poznámku k&nbsp;výrazu „My, národ československý“ v&nbsp;[[Ústavná listina Československej republiky|Ústavnej listine Československej republiky]] od ústavného právnika a&nbsp;právneho historika Jána Gronského (zvýraznenia prevzaté z&nbsp;citovaného dokumentu):<ref>{{Citácia Harvard | Priezvisko = Gronský | Meno = Ján | Rok = 2005 | Titul = Komentované dokumenty k&nbsp;ústavním dějinám Československa | Diel = I. 1914{{--}}1945 | Vydanie = 1. | Miesto = Praha | Vydavateľ = Nakladatelství Karolinum | Strana = 71 | ISBN = }}, dokument II/13, poznámka 21</ref> ::::{{Citát| ::::„Koncepce '''„československého národa“''' jako nositele státní suverenity neměla nic společného s&nbsp;pseudoteorií tzv. '''„čechoslovakismu“''', která sa zrodila v&nbsp;radikálním nacionalistickém křídle Hlinkovy ľudové strany na Slovensku. ::::<br> ::::Zakladatelé československého státu si samozřejmě byli vědomí toho, že obyvatelstvo nového státu je výrazně národnostně, jazykově, nábožensky, kulturně i&nbsp;sociálně různorodé, že vzniká stát nestejně historicky utvářených, nerovnoměrně hospodářsky vyvinutých, různě politicky a&nbsp;duchovně orientovaných území, společenských sil a&nbsp;obyvatelstva. Nový stát však měl být '''státem všech občanů''', státem '''„československého lidu“''', jménem kterého promluvil Národní výbor 28. října 1918 ve svém Provolání o&nbsp;samostatnosti československého státu. Koncepce „československého národa“ nebyla projevem jednostranné ignorace existence slovenského národa českou většinou. Naopak. Slovenskému národu, kterému hrozila totální maďarizace, který neměl zdaleka dostatečně silnou vlastní inteligenci, politickou reprezentaci a&nbsp;sociálně-kulturní zázemí, přinesli právě čeští vojáci, učitelé, vědci, lékaři, státní úředníci atd. záchranu národní existence. ::::<br> ::::Koncepce „československého národa“ měla dvojí rozměr: ::::a) československý národ ve smyslu etnickém (přirozeném, jazykovém), ::::b) československý národ ve smyslu politickém (občanském). ::::<br> ::::Ve smyslu '''etnickém''' vycházela tato koncepce (i&nbsp;s&nbsp;přihlédnutím k&nbsp;mezinárodním souvislostem vzniku Československa a&nbsp;ke skutečnosti, že v&nbsp;novém státě žilo více etnických Němců než Slováků) z&nbsp;jazykové a&nbsp;etnické blízkosti Čechů a&nbsp;Slováků jako „dvou větví“ jednoho národa, tj. národa státního („státotvorného“). Tuto koncepci přijala i&nbsp;slovenská reprezentace v&nbsp;Martinské deklaraci. ::::<br> ::::Ve smyslu '''politickém''' vycházela tato koncepce ze splývání pojmů „národ“ a&nbsp;„lid“, což bylo a&nbsp;je charakteristické pro národní státy západní Evropy, kde se chápe „lid“ (démos) jako základ státu a&nbsp;zdůrazňuje '''občanský''' charakter státu. V&nbsp;tomto smyslu byli „Čechoslováky“ všichni občané Československa, stejně jako jimi jsou v&nbsp;jiných zemích např. Belgičané, Švýčaři, Britové, Kanaďané a&nbsp;Američané. Toto pojetí politického československého národa, občanské společnosti, „demokracie jako názoru na život a&nbsp;na svět“, demokratismu jako konstanty a&nbsp;ideologický základ státu a&nbsp;jeho ústavního systému, položil T. G. Masaryk do základů státu a&nbsp;toto pojetí vydrželo 20 let ve fašistickém a&nbsp;fašizujícím obklíčení, než se dočasně stalo obětí imperiálních zájmů velmocí a&nbsp;mohlo znovu plně ožít po listopadu 1989.||300|Georgia|100}} ::::Citovaná úvaha J. Kačalu sa nezakladá na správnych argumentoch, obchádza dôležité historické a&nbsp;právne argumenty a&nbsp;celkovo budí skôr dojmom politickej eseje než odborného textu. Jednoducho to nemožno akceptovať ako usmernenie pre písanie názvu tohto štátu na Wikipédii, resp. v&nbsp;akomkoľvek odbornom texte. Nemám problém s&nbsp;tým, ak bude redaktor používať tvar „Česko-Slovensko“ ako jednotné označenie štátu v&nbsp;celkom období jeho trvania, ale je neprijateľné nasilu, ahistoricky pretláčať tento tvar do období, do ktorých nepatrí. :::::<small>{{Referencie}}</small> :::::<font face="Century">[[Redaktor:Lišiak|<font color="navy">'''Lišiak'''</font>]]_{([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])}</font> 17:27, 15. september 2022 (UTC) :::::Máš tu citáciu priamo od jedného z tvorcov PSP. Takže PSP v autorskej interpretácii. Tá jednoznačne potvrdzuje, že písanie Česko-Slovensko je správne po celý čas trvania spoločného štátu. To je celé, čo som chcel dokumentovať. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:20, 16. september 2022 (UTC) ::::::Akurát, že to nemožno akceptovať, pretože názor J. Kačalu obsahuje zjavné chyby a&nbsp;ani PSP, ani ich autori nestoja nad ústavnými zákonmi danej doby, aby menili názov štátu v&nbsp;príslušných obdobiach. (Samotné PSP ani neobsahuje „nariadenie“ písať len tvar „Česko-Slovensko“ a&nbsp;iný autor PSP [https://www.quark.sk/pravopis-nazvu-byvaleho-spolocneho-statu-cechov-slovakov/ zjavne pripúšťa] písanie tvaru „Československo“). Myslím, že je to dostatočne vyjasnené na to, aby bolo možné túto záležitosť uzavrieť. <font face="Century">[[Redaktor:Lišiak|<font color="navy">'''Lišiak'''</font>]]_{([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])}</font> 07:06, 16. september 2022 (UTC) ::::::Odvážne tvrdenie ku Kačalovi. PSP obsahuje tvary, ktoré sú kodifikované. Rovnako KSSJ. Takže tie, ktoré sú považované za správne a preferované. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:12, 16. september 2022 (UTC) :::::::To nie je „odvážne“ tvrdenie, ide o&nbsp;prosté zhodnotenie jeho argumentov. Ak je raz niekto profesor (resp. v&nbsp;roku 1994 ešte len docent), nemá patent na pravdu a&nbsp;nie je imúnny voči kritike, najmä ak a) ide o&nbsp;profesora slovenského jazyka, nie práva ani histórie, b) úvaha bola písaná v&nbsp;atmosfére dozvukov [[Pomlčková vojna|pomlčkovej vojny]], čo sa na nej zjavne podpísali. (Nesúhlas s&nbsp;tým, aká koncepcia sa presadila pri vzniku ČSR sa dá vyjadriť aj inak, intelektuálne poctivejšie než inštrumentalizáciou kodifikácie spisovného jazyka za použitia zjavne nesprávnych argumentov.) <font face="Century">[[Redaktor:Lišiak|<font color="navy">'''Lišiak'''</font>]]_{([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])}</font> 07:52, 16. september 2022 (UTC) :::::::Argumentov som uviedol celkom dosť, od diplomata, historika aj jazykovedca. Tie ukázali, že názov Česko-Slovensko počas celého času trvania štátu je v poriadku. Tak ako to má Beliana v hesle o štáte. :::::::Ak sa bavíme o odbornosti, hlavne je Kačala [[doktor vied]]. Ostatné dohady už sú mimo diskusiu na wiki. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 08:06, 16. september 2022 (UTC) ::::::::Tvoj argument Belianou priamo vyvracia [[Česko-Slovensko#cite_note-12|poznámka]], ktorá je uvedená priamo v&nbsp;článku a&nbsp;z&nbsp;ktorej vyplýva, že spojovník používa len v&nbsp;názve hesla pre štát v&nbsp;celom období jeho trvania, čo možno akceptovať (najmä vzhľadom na to, že ide o&nbsp;posledný platný názov tohto štátu) a&nbsp;v&nbsp;názve hesla „česko-slovenské vojsko“, pričom inde v&nbsp;texte hesiel používa tvar „Československo“ v&nbsp;súvislosti s&nbsp;obdobím, kedy sa názov štátu takto písal (napr. [[Atlantická charta]]). Ale aj keby to Beliana písala tak, ako tvrdíš, bolo by to irelevantné, pretože názov štátu je upravený v&nbsp;ústavných zákonoch (recipovaných do právneho poriadku SR). ::::::::Keď raz hoci aj „generalissimus vied“ predloží nesprávny argument, tak to nemožno akceptovať, čo samozrejme nie je spochybnením jeho odbornosti v&nbsp;príslušnej oblasti vedeckého pôsobenia, ale (politicky nezaujaté) zhodnotenie argumentov predložených v&nbsp;tejto veci. To obzvlášť platí pri citovanej úvahe J. Gábora a&nbsp;F. Vrábela, kde sú argumenty o&nbsp;retroaktívnej platnosti ústavných zákonov z&nbsp;roku 1990 a&nbsp;irelevantnosti ústave z&nbsp;roku 1920 až zarážajúco nesprávne. <font face="Century">[[Redaktor:Lišiak|<font color="navy">'''Lišiak'''</font>]]_{([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])}</font> 09:03, 16. september 2022 (UTC) Pre úplnosť zopakujeme fakty: Jediný spisovný tvar (t. j. tvar podľa kodifikačných príručiek slovenčiny) je v súčasnosti tvar Česko-Slovensko. Nezmenilo sa to ani v najnovšom upravenom vydaní Krátkeho slovenského jazyka, ani v poslednom vydaní Pravidiel slovenského pravopisu (hoci bolo možné očakávať, že dôjde v týchto príručkách k zmene, k zmene nedošlo). V literatúre sa vyskytuje (buď z dôvodu neznalosti slovenskej spisovnej normy alebo z dôvodu trucovitosti autorov alebo ako citátový tvar) aj zastaraný (už 30 rokov nespisovný) tvar Československo. Berieme to na vedomie, na nespisovnosti tohto tvaru to nič nemení. Podobne postupovala Encyclopaedia Beliana (ktorá ako jeden z mála dnešných textov prešla prísnou jazykovou kontrolou), ktorá tvar Československo neuvádza ani len ako alternatívnu možnosť či historický variant. Nie je tu ďalej o čom diskutovať.[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:3140:7400:65C2:7BB2:8132:6837|2A02:AB04:3140:7400:65C2:7BB2:8132:6837]] 14:45, 25. september 2022 (UTC) 14:43, 25. september 2022 (UTC) :'''Po prvé''', ''[[Pravidlá slovenského pravopisu]]'' ani iné kodifikačné príručky nemajú konštitutívne účinky vzhľadom k&nbsp;názvu štátu; ten je daný ústavnými zákonmi recipovanými do právneho poriadku SR. Pokiaľ ide o&nbsp;krátky názov štátu („Československo“, „Česko-Slovensko“), ten vyplýva z&nbsp;oficiálneho (dlhého) názvu štátu. :: Prvá veta: Vzhľadom na to, že ten štát už dávno neexistuje a/alebo nepíšeme tu historickú medzinárodnú zmluvu, ale normálny bežný text, je odkazovanie na "konštitutívne" účinky a podobne slušne povedané úplne odveci. Nediskutujeme tu o dobovom názve štátu, ale o súčasnej kodifikovanej podobe historickéhé štátneho útvaru. Podľa vašej "logiky" by sme museli prepísať prakticky všetky historické články, lebo napríklad Byzantskú ríšu by sme museli uvádzať pod názvom Ríša Rimanov a podobné absurdnosti a toto sa týka prakticky každého jedného článk s historickými štátnymi útvarmi. Bez ohľadu na to mimochodom nemáte právne poňatia o čom píšete a korunujete to nesprávnym používaním cudzích slov, ktorým nerozumiete. A nie je to prvýkrát. Druhá veta: Je tým pádom akosi irelevantná, resp. aj keby nebola, je celá veta nezmysel. Krátky názov štátu sa nemení automaticky so zmenou dlhého názvu štátu ani nič podobné. :'''Po druhé''', samotná skutočnosť, že sa slovo nevyskytuje v&nbsp;pravopisnom a&nbsp;gramatickom slovníku ''Pravidiel slovenského pravopisu'' (''[[Krátky slovník slovenského jazyka]]'' totiž heslo „Česko-Slovensko“ neobsahuje, obsahuje iba adjektíva „česko-slovenský“ a&nbsp;„československý“) ešte automaticky neznamená, že dané slovo je nespisovné (porovnaj [https://jazykovaporadna.sme.sk/q/3529/ vyjadrenie jazykovej poradne JÚĽŠ SAV]), predovšetkým nie v&nbsp;prípade, že ide o&nbsp;vlastné substantívum. Platí to aj vo vzťahu k&nbsp;historickým názvom štátov. Porovnaj: :* {{Citácia Harvard | PriezviskoEditora = Považaj | MenoEditora = Matej | Rok = 1991 | Titul = Pravidlá slovenského pravopisu | Vydanie = 1. | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied]] | Strana = 140 | ISBN = 80-224-0080-7}} obsahujú heslo „Barma“, :* {{Citácia Harvard | PriezviskoEditora = Považaj | MenoEditora = Matej | Rok = 1998 | Titul = Pravidlá slovenského pravopisu | Vydanie = 2. | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied | Strana = 138, 255 | ISBN = 80-224-0532-9}} obsahujú heslo „Mjanmarsko“ a&nbsp;zároveň neobsahujú heslo „Barma“. ::Vyplýva z&nbsp;toho, že sa pre celé obdobie trvania tohto štátu má ako názov štátu používať iba „Mjanmarsko“? ::: Toto tu už bolo diskutované x-krát: Píšete nepravdu. Slovo Česko-Slovensko sa v PSP explicitne vyskytuje, a to v textovej časti (a to niekoľkokrát https://www.juls.savba.sk/ediela/psp2000/psp.pdf, tak v základnom tvare, ako aj bohato v tvare prídavného mena). A vyskytuje sa aj v KSSJ (kde ani byť nemusí). Mjanmarsko nie je historický štátny útvar. Názory jednotlivcov na akúkoľvek pravopisnú tému, ktorá je kodifikovaná (a na Slovensku teda dokonca aj súčasťou právneho poriadku), sú irelevantné, pretože práve preto kodifikácia existuje, aby názory jednotlicov nehrali žiadnu rolu (inak by kodifikácia nemala zmysel a zmenila by sa na bezcenný zdrap papiera alebo v najlepšom prípade odporúčanie). Tým je vec vybavená. ::''Pravidlá'' vydané v&nbsp;roku 1991 uviedli v&nbsp;tom čase platný krátky tvar názvu [[Česká a Slovenská Federatívna Republika|Českej a&nbsp;Slovenskej Federatívnej Republiky]] – „Česko-Slovensko“. ::: Nepodarený pokus o otvorené zavádzanie. Pravda je taká, že ten tvar je uvedený bezo zmeny aj v '''nasledujúcich''' medzitým viacrát menených PSP a viackrát menenom KSSJ. Bolo možnosť to tam zmeniť, nikto nič nezmenil, hoci ide o dobre známy problém. Jasnejšie to už ani byť nemôže. Aj tu je vec vybavená. :'''Po tretie''', ak existujú názory jazykovedcov tvrdiace, že „Česko-Slovensko“ je jediný správy názov štátu (ako príklad pars pro toto bola vyššie citovaná úvaha J. Kačalu), nezakladajú sa na správnych argumentoch, ide skôr o&nbsp;politické úvahy než o&nbsp;názory, ktoré by boli podkuté právnou alebo hoc len historickou realitou. :: Ako bolo spomenuté vyššie, názory jazykovedcov sú rôzne nielen na toto, ale aj na mnohé iné kodifikované i nekodifikované javy jazyka. To nič nemení na tom, že spisovné je v slovenčine to, čo je uvedené v kodifikačnej príručke, všetko ostatné sú osobné názory, ktoré stoja za zmienku a to je asi tak všetko. :'''Po štvrté''', {{Citácia Harvard | Heslo = Česko-Slovensko, Československo | URL = https://slovnik.juls.savba.sk/?w=Česko-Slovensko&d=sssj | PriezviskoEditora1 = Buzássyová | MenoEditora1 = Klára | PriezviskoEditora2 = Jarošová | MenoEditora2 = Alexandra | OdkazNaEditora2 = Alexandra Jarošová | Rok = 2006 | Titul = [[Slovník súčasného slovenského jazyka]] | Diel = A{{--}}G | Vydanie = 1. | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied]] | Strana = 496 | ISBN = 80-224-0932-4 | DátumPrístupu = 2022-09-25}} obsahuje aj tvar „Československo“ a&nbsp;uvádza písanie názvu štátu podľa jednotlivých období, čo bolo konzultované aj priamo s&nbsp;jazykovednou poradňou JÚĽŠ SAV. Tá sa vyjadrila, že sa názov štátu má písať tak, ako je to uvedené v&nbsp;''Slovníku''. Samotná skutočnosť, že ''Slovník'' nebol zaradený medzi kodifikačné príručky neuberá na fakte, že ide o&nbsp;publikáciu vedecky uznanú za príručku slovenského jazyka kodifikujúcu spisovnú podobu slovenského jazyka (pozri [https://jazykovaporadna.sme.sk/q/3529/ vyjadrenie jazykovej poradne JÚĽŠ SAV]: ''„Spisovné slová sú kodifikované v príručkách slovenského jazyka, ako sú Pravidlá slovenského pravopisu, Krátky slovník slovenského jazyka a&nbsp;Slovník súčasného slovenského jazyka...“''). ::Aj toto je otvorená nepravda. Za kodifikačnú príručku si to môžu pre seba vyhlásiť autori toho slovníka (čo iné im ostáva, keď im ju ministerstvo po sporoch svojho času výslovne nezaradilo do zoznamu kodifikačných príručiek). Skutočné kodifikačné príručky sú NA SLOVENSKU stanovené špeciálne na to určeným právnym predpisom - pozri [[kodifikačná príručka]], v ktorom spomínaný slovník nie je obsiahnutý. Ani tu nie je o čom diskutovať. :'''Po piate''', čo sa týka historickej spisby, renomované vedecké časopisy ako ''Historický časopis'' alebo kvalitné publikácie ako {{Citácia Harvard | PriezviskoEditora1 = Ferenčuhová | MenoEditora1 = Bohumila | PriezviskoEditora2 = Zemko | MenoEditora2 = Milan | Rok = 2012 | Titul = V&nbsp;medzivojnovom Československu 1918{{--}}1939 | Vydanie = 1. | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied | ISBN = 978-80-224-1199-8}} (schválne uvádzam príklad kolektívnej monografie, na ktorej sa podieľal kolektív vedeckých pracovníkov Historického ústavu SAV) píšu názov štátu podľa príslušného obdobia. :: Po prvé, to je pekné, ale to nič nemení na tom, že je to tvar nespisovný (a prísne vzaté aj protiprávny). Po druhé, v "historickej spisbe" to môže byť niekedy citátový výraz, pretože v podrobnom texte môže hrať rolu, ako sa v danej dobe štát volal; to ale nie je naša téma. :'''Po šieste''', nie je pravda, že ''[[Encyclopaedia Beliana]]'' pripúšťa iba spojovníkový názov – vyvrátil som to už vo [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=6004584 svojom diskusnom príspevku spred siedmich rokov]. Beliana uvádza heslo o&nbsp;štáte v&nbsp;celom období jeho trvania pod názvom „Česko-Slovensko“, čo pripúšťam (nakoľko ide o&nbsp;posledný platný názov štátu), ďalej hneď v&nbsp;záhlaví hesla uvádza dobové (dlhé) názvy štátu a&nbsp;v&nbsp;názvoch ostatných hesiel (napr. „Československá národná rada“, „Československá ľudová armáda“) spojovník nepíše. :: Zopakujem fakty: Beliana nie je rozhodujúca, rozhoduje je PSP. Ale pre ilustráciu toho, že sa snažíte vydávať za správny názov názov nesprávny bol použitý ako príklad článok Česko-Slovensko v citovanej encyklopédii, kde nie je tvar Československo uvedený ani ako alternatívna, ani ako historický názov, ani ako aspoň nesprávny názov, proste tam nie je uvedený vôbec (čím by to tak asi mohlo byť, pokiaľ vieme - po osobných rozhovoroch podaktorých z nás priamo s autormi Enc. Beliany - že text prechádza prísnou jazykovou kontrolou?). Uvedené dva články obsahujú prídavné meno ako súčasť názvu organizácie, a autori zjavne došli k záveru, že ako také by mali byť v pôvodnom tvare (ako súčasť dlhšieho názvu). Inak ale, čiže ak sa to neberie ako citátový názov, treba písať aj takéto názvy so spojovníkom ako nádherne vidno v početných príkladoch v textovej časti PSP. :: Ak vám nestačí Encyclopaedia Beliana, môžem pridať ešte napríklad Ottova všeobecná encyklopédia A-L 2006 (preklad z češtiny !!) - heslo má názov "Česko-Slovensko, Česko-slovenská republika", tvar Československo nie je v hesle ani raz spomenutý. Takisto môžem pridať Malú slovenskú encyklopédiu z roku 1993 (teda pár mesiacov po zániku štátu) - heslo má názov Česko-Slovensko, tvar Československo v ňom nie je ani raz spomenutý. :'''Summa summarum''' platí to, čo uvádzam vyššie aj na iných miestach (napr. na [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7438313 svojej redaktorskej stránke]). Zrejme bude potrebné to spracovať do podoby odporúčania. <font face="Century">[[Redaktor:Lišiak|<font color="navy">'''Lišiak'''</font>]]_{([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])}</font> 21:49, 25. september 2022 (UTC) :: Summa summarum neplatí nič z toho, čo uvádzate, ale platí kodifikovaný tvar Česko-Slovensko a všetko ostatné je chyba (vedomá alebo nevedomá). А sťažnosti smerujte na autorov PSP a KSSJ (ako kolektív, nie jednotlivcov), nie sem. [[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:3140:7400:103D:B522:549E:802F|2A02:AB04:3140:7400:103D:B522:549E:802F]] 20:13, 2. október 2022 (UTC) Na margo Beliany (minimálne teda aktuálnej online podmnožiny), spojovníkový tvar (Č-S) používa celkovo skôr minoritne, väčšina výskytov (samotného názvu v nominatíve aj vyskloňovaného v odvodených názvoch a prídavných menách) je tam bez spojovníka: ::{| class="wikitable" style="text-align: right" |- ! ! Českosloven- ! Česko-sloven- ! pozn. |- ! -sko | [https://www.google.com/search?q=%22%C4%8Deskoslovensko%22+site%3A.beliana.sav.sk 132] | [https://www.google.com/search?q=%22%C4%8Desko-slovensko%22+site%3A.beliana.sav.sk 0] | <small>(reálnych Č-S výskytov je 0, 9 výsledkov sú všetko false pos. v dôsl. spracovania)</small> |- ! -ská | [https://www.google.com/search?q=%22%C4%8Deskoslovensk%C3%A1%22+site%3A.beliana.sav.sk 356] | [https://www.google.com/search?q=%22%C4%8Desko-slovensk%C3%A1%22+site%3A.beliana.sav.sk 138] |- ! -ské | [https://www.google.com/search?q=%22%C4%8Deskoslovensk%C3%A9%22+site%3A.beliana.sav.sk 238] | [https://www.google.com/search?q=%22%C4%8Desko-slovensk%C3%A9%22+site%3A.beliana.sav.sk 73] |- ! -sku | [https://www.google.com/search?q=%22%C4%8Deskoslovensku%22+site%3A.beliana.sav.sk 721] | [https://www.google.com/search?q=%22%C4%8Desko-slovensku%22+site%3A.beliana.sav.sk 85] |- ! -skú | [https://www.google.com/search?q=%22%C4%8Deskoslovensk%C3%BA%22+site%3A.beliana.sav.sk 171] | [https://www.google.com/search?q=%22%C4%8Desko-slovensk%C3%BA%22+site%3A.beliana.sav.sk 95] |- ! -ský | [https://www.google.com/search?q=%22%C4%8Deskoslovensk%C3%BD%22+site%3A.beliana.sav.sk 486] | [https://www.google.com/search?q=%22%C4%8Desko-slovensk%C3%BD%22+site%3A.beliana.sav.sk 59] |- |} Pričom teda časť bezspojovníkových sú aj výskyty v doslovných názvoch (diel a pod.), zďaleka ale nie všetky (čísla treba to brať ako hrubú heuristiku cez výskyty v Googli, pomery ale zrejme budú cca také). A čo sa týka výskytov priamo v názvoch hesiel, tam vyzerá že Č-S tvar nie je ani v jednom. ČS sa nájdu ([https://beliana.sav.sk/heslo/agrarna-banka-ceskoslovenska Agrárna banka československá], [https://beliana.sav.sk/heslo/anglo-ceskoslovenska-banka Anglo-československá banka], [https://beliana.sav.sk/heslo/katedra-reci-literatury-ceskoslovenskej Katedra reči a literatúry československej], [https://beliana.sav.sk/heslo/klub-ceskoslovenskych-turistov Klub československých turistov]). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:23, 2. október 2022 (UTC) :Z tých pár názvov, čo si tu uviedol, sú všetky úplne odveci: Názov banky resp. súkromného podniku sa samozrejme - keďže ide o obchodné meno - správne píše v tom tvare, v akom bol vtedy zapísaný v obchodnom registri, na to sa kodifikácia nevzťahuje. Katedra reči a literatúry československej - toto radšej ani nekomentujem - máš prepána vôbec poňatia, čo to je? Na to ostatné sa vzťahuje to, čo som napísal hore, oni v názvoch organizácií, nielen podnikov, prídavné meno paušálne píšu pôvodným pravopisom. Čiže to všetko hore by si namiesto bezhlavého strojového kopírovania musel očistiť minimálne o názvy podnikov a názvy, kde vôbec nejde o názov štátu (ako tá katedra). Potom ti stále ostane dosť výskytov pre tvar bez spojovníka, ale takto sa predsa nedá pracovať... To nič nemení na znení hlavného článku Česko-Slovensko (kde tvar Československo nie je ani len spomenutý - uvedomme si, čo to znamená), ktorý tu bol uvedený ako ilustrácia, nie ako doklad, a nič to nemení na kodifikovanej podobe toho slova. [[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:3140:7400:594E:D19D:B1CA:72C8|2A02:AB04:3140:7400:594E:D19D:B1CA:72C8]] 21:32, 2. október 2022 (UTC) ::Buď tak dobrý a nepodsúvaj mi závery, ktoré ani len náznakom nenaznačujem, že by z toho mali vyplývať. Kto má chuť, zopár stránok si prejde a charakter jednotlivých výskytov si posúdi. A konkrétne trebárs pri tvare [https://www.google.com/search?q=%22%C4%8Deskoslovensku%22+site%3A.beliana.sav.sk Československu] (datív/lokál základného tvaru), väčšina sú prosté výskyty v texte, tzn. žiadne doslovné názvy organizácií, diel, atď. Dtto. väčšina výskytov samotného nominatívu – [https://www.google.com/search?q=%22%C4%8Deskoslovensko%22+site%3A.beliana.sav.sk Československo], ten v spojovníkovej podobe (Česko-Slovensko) v online Beliane snáď ani nenájdeš... --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:42, 2. október 2022 (UTC) ::: Žiadne závery hore nie sú. Presne som ti vymenoval, že práve tie názvy, čo si vybral, sú úplne odveci a jeden tak odveci, až "to bolí" (názov katedry, ktorý vôbec neobsahuje názov štátu). Teraz už to nezachrániš, už si to tu napísal. ::: Pre informáciu: Téma neznie, či sa tvar bez spojovníka používa (samozrejme, že sa používa), téma znie, či je spisovný a tam je odpoveď jednoznačná. Preto ho aj v Beliane a ostatných encyklopédiách vynechali v hlavnom článku, lebo nemôžu do samotného článku napísať do "hlavičky" nespisovný tvar, keď to nikde inde takto neurobili (teda, že by vedome dali názov hesla v nespisovnom tvare). Vnútri nejakých vedľajších článkov to už tak nebije do oka, tam už sa na to vykašľali. [[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:3140:7400:594E:D19D:B1CA:72C8|2A02:AB04:3140:7400:594E:D19D:B1CA:72C8]] 21:54, 2. október 2022 (UTC) :::: Ja som nič nevyberal – sú to mechanicky titulky všetkých hesliel, obsahujúcich fragment ''„českoslov“'' (k 26. 11. 2020 to boli exaktne tamtie 4). Fragment ''„česko-slov“'' (bez ohľadu na casing) neobsahoval žiaden titulok. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:59, 2. október 2022 (UTC) ::::: Skús si s porozumením prečítať, čo som ti napísal. Jednoduchšie to už napísať neviem. Vybral si 4 príklady - na tie som ti odpovedal. A pokiaľ ide o tabuľku: Nevyberal si, ale mal si vyberať. Ale aj keby si vyberal, je to úplne irelevantné, lebo téma diskusie znie inak.[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:3140:7400:594E:D19D:B1CA:72C8|2A02:AB04:3140:7400:594E:D19D:B1CA:72C8]] 22:02, 2. október 2022 (UTC) :::::: Jeden aspekt je použitie tvaru Česko-Slovensko genericky pre štát bez určenia obdobia. Tam asi niet sporu, že je to momentálne spisovný tvar. Ďalšia vec sú dobové názvy v jednotlivých obdobiach a rôzne odvodené dobové názvy (organizácie a pod.). A minimálne v tomto smere Beliana nevyzerá, že by používala spojovníkové tvary (pričom voľne v textoch hesiel zjavne ani len ten generický nominatív neuvádza v „spisovnom“ spojovníkovom tvare, všetky výskyty do jedného sú bez spojovníka; a to sa opakovane oháňate tým, akej brutálnej obsahovej aj jazykovej korektúre akože podlieha). Tzn. reálne asi jediným roziahlejším sk dielom, v ktorom sa spojovníkové tvary používajú plošne a vo všetkým mysliteľných kontextoch, je táto wiki (vďaka vašej dlhoročnej aktivite). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:12, 2. október 2022 (UTC) ::::::: 1. Lenže oni tam majú aj minimálne jeden výskyt genericky pre štát bez určenia obdobia vnútri článku (zbežne som pozrel, už som zabudol názov článku). Proste v tom majú "bordel" (ako všetci) a tipujem, že sa pri tom aj dobre pohádali, lebo im to tam píšu interní a externí autori a obyčajne sa na tomto nezhodnú ani jazykovedci, nieto ešte nejazykovedci. Ale stále treba myslieť na to, že v tom hlavnom článku uviedli len ten jeden jediný tvar. Nič to technicky nedokazuje, ale veľmi veľa to naznačuje; ako hovorím vyššie, nemohli zájsť tak ďaleko, aby uviedli nespisovný tvar aj do samotného článku o tom štáte, lebo to už by bolo príliš (to je samozrejme len moja interpretácia). 2. Neviem, čo má byť "rozsiahlejšie" dielo, ale v mnohých národne orientovaných textoch samozrejme píšu spojovník. Takže nie, nie je to tak. A tiež nie je pravda, že je tu niečo vďaka "našej?/mojej?" dlhoročnej aktivite, lebo ja sa špeciálne týmto článkom vyhýbam a píšu ich väčšinou iní. Ďakovať musíš autorom PSP, nie mne. [[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:3140:7400:594E:D19D:B1CA:72C8|2A02:AB04:3140:7400:594E:D19D:B1CA:72C8]] 22:21, 2. október 2022 (UTC) :::::: Ad ''„vybral si 4 príklady“'': ešte raz: nie sú to „príklady“ ani „výber“, sú to titulky exaktne ''všetkých štyroch'' hesiel online Beliany k novembru 2020 (tzn. sada, podľa ktorej je generovaný údržbový zoznam [[Wikipédia:Zoznam hesiel internetovej verzie encyklopédie Beliana]]), vyhovujúcich vyššie spomenutému kritériu. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:33, 2. október 2022 (UTC) :Čo sa týka tlačeného vydania Beliany, azda najilustratívnejšie sú názvy hesiel týkajúcich sa rôznych čs reálií (Československá akadémia vied, československá armáda, československá branná moc, Československá lekárska spoločnosť J. E. Purkyňu, Československá ľudová armáda atď.). Rovnako je dobré všimnúť si aj záhlavie hesla „Česko-Slovensko“, kde sú uvedené (dlhé) názvy bez spojovníka: „1918-38 a 1945-60 Československá republika (ČSR), aj Republika československá (RČS), 1938-39 Česko-Slovenská republika, 1960-90 Československá socialistická republika (ČSSR), 1990-92 Česká a Slovenská Federatívna Republika (ČSFR)“. Rovnakým spôsobom to uvádza ''[https://slovnik.juls.savba.sk/?w=Československo&d=sssj Slovník súčasného slovenského jazyka]'' (2006, s. [https://books.google.sk/books?hl=sk&id=_N8YAQAAIAAJ&focus=searchwithinvolume&q=%C4%8Ceskoslovensko 496]). :Pozri: {{Citácia Harvard | Titul = [[Encyclopaedia Beliana|Encyclopaedia Beliana : Slovenská všeobecná encyklopédia]] | Diel = Tretí zväzok : Č{{--}}Eg | Vydanie = 1. | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = [[Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied]]; [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied]] | Rok = 2003 | ISBN = 80-224-0761-5}}, s. [https://ibb.co/M5R41R2 78], [https://ibb.co/zryHT21 79], [https://ibb.co/BzBBCpC 80], [https://ibb.co/jM30cj4 81], [https://ibb.co/VqgQcSV 82], [https://ibb.co/26ZbFtt 83], [https://ibb.co/McpQR9S 84], [https://ibb.co/HnyG23b 85], [https://ibb.co/QkD0BjW 86], [https://ibb.co/bgHdPmw 87], [https://ibb.co/kJ9qZFW 88], [https://ibb.co/WBVzBXW 89]. :Z historických prác autoritatívneho charakteru je asi najautoritatívnejšia knižná séria Slovensko v 20. storočí [[Historický ústav Slovenskej akadémie vied|Historického ústavu SAV]], ktorej tretí zväzok má názov ''V medzivojnovom Československu 1918{{--}}1939'' (2012) a v texte sa tvar „Česko-Slovensko“ používa len pre tzv. [[Druhá česko-slovenská republika|druhú republiku]] (teda od 29., resp. 30. septembra 1938 – to je historiografické pomenovanie, z prísne právneho hľadiska sa názov zmenil až 23. novembra 1938, bližšie v [[Wikipédia:Písanie názvu Československa/Česko-Slovenska|tomto koncepte odporúčania]]). Pozri: {{Citácia Harvard | PriezviskoEditora = Ferenčuhová | MenoEditora = Bohumila | PriezviskoEditora2 = Zemko | MenoEditora2 = Milan | Rok = 2012 | Titul = Slovensko v 20. storočí | Vydanie = 1. | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied]] | ISBN = 978-80-224-1199-8}}. :K argumentom od anonyma sa nevyjadrujem, väčšina z nich bola beztak prebraná vyššie s Vasiľom, na ten insitný zvyšok nemá cenu reagovať (tvrdenie ako čo píšu „v mnohých ''národne orientovaných'' textoch“ si zaslúži akurát tak odkázať na [[Wikipédia:Nestranný uhol pohľadu|NPOV]]). <font face="Century">[[Redaktor:Lišiak|<font color="navy">'''Lišiak'''</font>]]_{([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])}</font> 10:33, 3. október 2022 (UTC) {{Citácia knihy | priezvisko = Hronský | meno = Marián | odkaz na autora = Marián Hronský | priezvisko2 = Pekník | meno2 = Miroslav | odkaz na autora2 = Miroslav Pekník | titul = Martinská deklarácia : cesta slovenskej politiky k vzniku Česko-Slovenska | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Veda | rok = 2008 | isbn = 978-80-224-1047-2 | počet strán = 384 | strany = }} stačí pozrieť názov. Resp. uvediem pár príkladov z textu: „Vznikom Česko-Slovenska sa uplatnilo optimálne riešenie nielen českej, ale aj slovenskej otázky v období prvej svetovej vojny…“ (s. 283) či „V porovnaní s českými krajinami sa vyčlenenie Slovenska z mocenských sfér bývalého Uhorska a jeho územné začlenenie do Česko-slovenskej republiky neuskutočnilo pokojnou cestou“ a „…Česko-slovenská republika vytvorila priaznivé podmienky pre dotvorenie Slovákov na moderný národ.“ (s. 284){{break}}Podobne {{Citácia knihy | priezvisko = Hronský | meno = Marián | odkaz na autora = Marián Hronský | titul = Trianon : vznik hraníc Slovenska a problémy jeho bezpečnosti (1918{{--}}1920) | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Veda | rok = 2011 | isbn = 978-80-224-1183-7 | počet strán = 685 | strany = }}: „vzniku Česko-slovenskej republiky“ (s. 13), „…nové hranice medzi obnoveným Česko-Slovenskom a Maďarskom sa vrátia k stavu z 1. januára 1938“ a „Česko-slovenská republika bola od svojho vzniku nepochybne štátom demokratickým…“ či „usilovali o destabilizáciu Č-SR“ (s.571). [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 20:39, 7. október 2022 (UTC) == Dospelo sa ku konsenzu? == @[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] @[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] @[[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] Zaujímavá diskusia. Vedeli by ste prosím zhrnúť, či a k akému konsenzu sa tu alebo na iných miestach ohľadom záležitosti Československo v Česko-Slovensko dospelo? Ďakujem! – [[Redaktor:Alpyn|Alpyn]] ([[Diskusia s redaktorom:Alpyn|diskusia]]) 11:31, 5. november 2022 (UTC) :Zjavne nie, hoci @[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] a @[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] veľmi kvalitne zdôvodnili nezmyselnosť aktuálnej úpravy a to za pomoci kvalitnej kritickej práce s prameňmi a literatúrou. Napriek tomu tu trvá stav, kedy je pre celé obdobie existencie štátu používané označenie, ktoré bolo oficiálne legislatívne zakotvené len po necelé štyri roky. --[[Redaktor:Krabiczka|Krabiczka]] ([[Diskusia s redaktorom:Krabiczka|diskusia]]) 21:05, 7. január 2025 (UTC) ::{{re|Krabiczka|s=1}} Trvá, pretože na záväznú zmenu by bolo treba kompetentne zmanažovanú širšiu redakčnú dohodu (kde bude kvalifikovaným spôsobom vyargumentované a relevantnými zdrojmi doložené, v ktorých prípadoch a prečo preferovať spojovníkový a v ktorých bezspojovníkový tvar; prejde to diskusiou, pripomienkovaním a celé to podporí jasná väčšina, ideálne dvojtretinová v zmysle [[Wikipédia:Pravidlá/Prijímanie pravidiel]]). Bez toho môže vždy znova a znova prichádzať niekto, kto to bude s odvolávkami na PSP prekopávať plošne späť na spojovníkové tvary. Z momentálne aktívnych redaktorov ma nenapadá veľa takých, kde by som videl predpoklady naformulovať a dotiahnuť takúto vec; možno [[Redaktor:ScholastikosSVK|ScholastikosSVK]], ak by mu to prišlo ako zmysluplná investícia času a energie. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:54, 7. január 2025 (UTC) :::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Momentálne na to žiaľ nemám časovú kapacitu. --[[Redaktor:ScholastikosSVK|ScholastikosSVK]] ([[Diskusia s redaktorom:ScholastikosSVK|diskusia]]) 10:47, 8. január 2025 (UTC) == Beliana == Ahoj, rád by som upozornil, že online verzia Encyklopédie Beliany uvádza, v podstate vo svojom „najnovšom“ vydaní heslo o Československu vecne správne, teda bez spojovníka: *{{Citácia elektronického dokumentu | titul = [[Encyclopaedia Beliana]] | kapitola zborník = Československo | url = https://beliana.sav.sk/heslo/ceskoslovensko | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied]] | dátum prístupu = 21-05-2024 | isbn = 978-80-89524-30-3 | jazyk = sk }} (aktualizované 18. apríla 2024).--[[Redaktor:ScholastikosSVK|ScholastikosSVK]] ([[Diskusia s redaktorom:ScholastikosSVK|diskusia]]) 09:47, 21. máj 2024 (UTC) 20zxol82hk0bgyiw1it2gv2gc0nfu81 0 34918 8215876 8177730 2026-05-18T11:36:24Z Henryk Siuda 264914 /* growthexperiments-addlink-summary-summary:1|0|1 */ 8215876 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Storebæltsbroen close.jpg|thumb|Most cez Veľký Belt]] '''Storebæltsbroen''' alebo po slovensky '''Most cez Veľký Belt''' je [[visutý most]], prekonávajúci prieliv [[Veľký Belt]] medzi mestami [[Korsør]] a [[Nyborg]] a spájajúci dva najväčšie [[Dánsko|dánske]] [[ostrov]]y, [[Sjælland (ostrov)|Sjælland]] a [[Fyn]]. Spojenie cez Veľký Belt, dlhé {{km|18|m}}, bolo vybudované v rokoch [[1987]] – [[1998]]. Obsahuje štvorprúdovú diaľnicu a dvojkoľajovú železničnú trať. V západnej časti z ostrova Fyn na ostrovček [[Sprogø]], ležiaci uprostred úžiny, vedú [[diaľnica]] a železnica paralelne po nízkom (svetlosť {{m|18|m}}) {{m|6611|m}} dlhom moste. Pod východnou časťou úžiny sa železnica vnára do dvojitého podmorského tunela, zatiaľ čo cesta ju prekonáva veľkolepým visutým mostom, dlhým {{m|6790|m}}. Hlavné rozpätie s dĺžkou {{m|1624|m}} je v súčasnosti tretím [[Zoznam najdlhších visutých mostov|najdlhším rozpätím visutého mosta]] na svete (po mostoch [[Akaši-kaikjó óhaši]] v [[Japonsko|Japonsku]] a [[Si-chou-men ta-čchiao]] v [[Čína|Číne]]). Navyše piliere s výškou {{m|254|m}} sú najvyššími mostnými pylónmi Dánska a 8. najvyššími na svete. Mostovka je široká {{m|31|m}} a hlavné pole má svetlú výšku {{m|65|m}}, takže umožňuje preplávať aj najväčším námorným lodiam. Každý deň cez Veľký Belt prejde okolo 24 000 áut. == Galéria == <gallery> Súbor:I12 217 Storebæltstunnelen, Westportal.jpg|Západný portál železničného tunela Súbor:Nordic & Germany 2009 - 002.jpg|Západný most </gallery> == Iné projekty == {{projekt|commons=Storebæltsbroen}} == Externé odkazy == * {{Structurae|id = s0000031|title = Východný (visutý) most cez Veľký Belt}} * {{Structurae|id = s0002357|title = Západný (trámový) most cez Veľký Belt}} * {{Structurae|id = s0004571|title = Železničný tunel pod Veľkým Beltom}} * http://www.storebaelt.dk - oficiálne stránky mosta {{Súradnice|55,333333|10,966667|region:DK_type:landmark|format=dms|display=title}} {{s-start}} {{s-ach|rec}} {{s-pred|pred=[[Humber Bridge]]<br />{{m|1410|m}}}} {{s-teraz|teraz=Najdlhšie mostné rozpätie v Európe |roky='''Storebæltsbroen'''<br />1998 – dnes<br />{{m|1624|m}}}} {{s-potom|potom=–}} {{s-end}} [[Kategória:Visuté mosty]] [[Kategória:Diaľničné mosty v Dánsku]] [[Kategória:Železničné mosty v Dánsku]] [[Kategória:Železničné tunely v Dánsku]] [[Kategória:Trámové mosty]] [[Kategória:Architektúra z 1998]] 8h6mpm1xwe4i0f0rtwc8aefosr3ob3v 0 37633 8215812 8057063 2026-05-18T07:33:47Z CommonsDelinker 3521 Odkaz na súbor Mali2_location_map.svg bol nahradený odkazom Mali_(1991–2016)_location_map.svg. 8215812 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Bamako | other_name = | category = Mesto <!-- *** Image *** --> | image = Bamako00672.jpg | image_caption = | image_size = <!-- *** Symbols *** --> | flag = | symbol = <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | motto = | nickname = | nickname_type = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Mali | country_flag = 1 | histcountry = | state = | region = Bamako Capital District | histregion = | district = | municipality = <!-- *** Family *** --> | part = | river = Niger <!-- *** Locations *** --> | location = | coordinates_no_title = | elevation = 350 | lat_d = 12 | lat_m = 39 | lat_s = 00 | lat_NS = S | long_d = 8 | long_m = 0 | long_s = 0 | long_EW = Z | coordinates_type = | highest = | highest_elevation = | highest_lat_d = | highest_long_d = | lowest = | lowest_elevation = | lowest_lat_d = | lowest_long_d = <!-- *** Dimensions *** --> | area = 252 <!-- *** Population *** --> | population = 1809106 | population_date = [[2009]] | population_density = | population_metro = <!-- *** History & management *** --> | established = | established_type = | mayor = | mayor_type = | mayor_party = <!-- *** Codes *** --> | timezone = [[UTC]] | timezone_DST = | postal_code = | area_code = | area_code_type = | code = | code_type = | code1 = <!-- *** UNESCO etc. *** --> | whs_name = | whs_year = | whs_number = | whs_region = | whs_criteria = <!-- *** Free frields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = Mali (1991–2016) location map.svg | map_background = | map_caption = Poloha mesta v Mali | map_locator = Mali | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = <!-- *** Websites *** --> | commons = Bamako | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Bamako''' je hlavné a s počtom obyvateľov 1 690 471 ([[2006]]) aj najväčšie mesto [[Mali]]. V súčasnosti sa tiež považuje za najrýchlejšie sa rozrastajúce mesto v [[Afrika|Afrike]] (šieste najrýchlejšie na svete)<ref>World's fastest growing cities and urban areas from 2006 to 2020. CityMayors.com. prístup: 28.06.2009.</ </ref>. Je umiestnené na toku rieky [[Niger (rieka)|Niger]], v juhozápadnej časti krajiny. Bamako je národné stredisko správy s riečnym prístavom blízko mesta [[Koulikoro]] a hlavné centrum regionálneho obchodu a zasadania. Vychádza odtiaľto [[železničná trať Dakar – Niger]]. == Partnerské mestá == * {{flagicon|France}} [[Angers]], [[Francúzsko]], [[1974]] * {{flagicon|Turkmenistan}} [[Ašchabad]], [[Turkmenistan]], [[1974]] * {{flagicon|Burkina Faso}} [[Bobo-Dioulasso]], [[Burkina Faso]] * {{flagicon|Senegal}} [[Dakar]], [[Senegal]] * {{flagicon|Germany}} [[Lipsko]], [[Nemecko]] * {{flagicon|USA}} [[Rochester (New York)|Rochester]], [[New York (štát USA)|New York]], [[USA]], [[1975]] * {{flagicon|Brazil}} [[São Paulo]], [[Brazília]], [[2000]] == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Bamako}} {{Geografický výhonok}} [[Kategória:Hlavné mestá v Afrike]] [[Kategória:Mestá v Mali]] 21eukpq61zoqz2p1kom4mzpzaab3d0j 0 44138 8215486 8149474 2026-05-17T14:29:01Z Scholastikos 174170 foto 8215486 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | meno = Ivan Romančík | fotka = Ivan Romančík (2026-05-12).jpg | veľkosť fotky = | komentár = Ivan Romančík v máji 2026 | celé meno = | dátum narodenia = {{dnv|1950|04|09}} | miesto narodenia = [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]], [[Česko-Slovensko]] | dátum úmrtia = <!-- {{dátum úmrtia a vek|RokÚmrtia|MM|DD|RokNarodenia|MM|DD}} --> | miesto úmrtia = | prezývky = | povolanie = [[herec]], [[pedagogika|pedagóg]] | roky pôsobenia = | manželka = [[Oľga Solárová]] | priateľka = | deti = | otec = [[Elo Romančík]] | ovplyvnenie = | webstránka = | ostatné ocenenia = [[Zlatá slučka]] ([[2003]]) | Český lev = | Zlatý medveď = }} '''Ivan Romančík''' (* [[9. apríl]] [[1950]], [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]]) je [[slovensko|slovenský]] [[herec]]. Je pedagógom na bratislavskom konzervatóriu. Je synom herca [[Elo Romančík|Ela Romančíka]].<ref>{{csfd meno|13038}}</ref> == Filmografia == * [[1978]]: [[Ako sa Vinco zaťal]] (''Vinco'') * [[1979]]: [[Rosnička (film)|Rosnička]] (''Tomeš'') * [[1980]]: [[Nevěsta k zulíbání]] * [[1986]]: [[Šiesta veta]] (''Čierny'') * [[1986]]: [[Zakázané uvoľnenie]] (''Karol Pufler'') * [[1989]]: [[Právo na minulosť]] (''Palčík'') * [[2004]]: [[O dve slabiky pozadu]] (''otec'') * [[2007]]: [[Susedia (seriál)|Susedia]] (''Eugen Jurík'') * [[2008]]: [[Mesto tieňov]] (''pplk. Milan Horký'') * [[2009]]: [[Odsúdené]] * [[2009]]: [[Nedodržaný sľub]] * [[2010]]: [[Legenda o lietajúcom Cypriánovi]] * [[2011]] – [[2012]]: [[Druhý dych]] (''Mikuláš Zeman'') * Panelák * [[2013]]: [[Búrlivé víno]] (''doktor Kern'') * [[2015]] – [[2016]]: [[Divoké kone]] * [[2021]] – súčasnosť [[Nemocnica (seriál)|Nemocnica]] (''Hauptmann; Marekov otec'') * [[2023]]: [[Perinbaba a dva svety]] == Ocenenia == * 2003: Zlatá slučka – najlepší mužský herecký výkon za postavu Harryho Agenského vo filme Diamanty (Markíza) * 2002: Zlatá slučka – najlepší mužský herecký výkon za postavu Mhurthoa vo filme Smrtonosná zbraň (Markíza) == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.dabingforum.sk/viewtopic.php?t=392 Dabingforum.sk] {{Igric za Herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Romančík, Ivan}} [[Kategória:Slovenskí dabingoví herci]] [[Kategória:Slovenskí divadelní herci]] [[Kategória:Slovenskí filmoví herci]] [[Kategória:Slovenskí televízni herci]] [[Kategória:Členovia Slovenského komorného divadla]] [[Kategória:Slovenskí pedagógovia]] [[Kategória:Osobnosti z Martina]] [[Kategória:Držitelia ceny Igric]] cdihzv5hgenys54b8hwp3echmzdawjf 0 44778 8215455 8214901 2026-05-17T13:08:46Z ~2026-29448-91 295175 8215455 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Brigitte Irrgangová | Rodné meno = | Popis osoby = nemecká mučenica | Portrét = Brigitte Irrgang-2.jpg | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = Brigitte Irrgangová v roku 1954 | Dátum narodenia = {{dn|1943|02|10}} | Miesto narodenia = [[Handlová]], [[Slovenský štát]] | Dátum úmrtia = {{duv|1954|09|29|1943|02|10}} | Miesto úmrtia = [[Loitz]], [[Nemecko]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --> | Rodičia = | Súrodenci = | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Brigitte Irrgangová''' (* [[10. február]] [[1943]], [[Handlová]] – † [[29. september]] [[1954]], [[Loitz]], [[Nemecko]]) bola nemecká mučenica. Na prelome tisícročia, takmer 50 rokov po smrti Brigitte Irrgang, sa jej dostalo cti, že bola prijatá do zoznamu „mučeníkov Kristových“. Ten bol vytvorený na podnet Svätého Otca, pápeža Jána Pavla II. preto, aby ľudia čerpali dôveru a nádej zo spomienok na tieto vzory. Jej životnému príbehu venoval skladateľ Nikolaus Schapfl (* 1963) oratórium BRIGITTE.<ref>"BRIGITTE". Ein Loitzer Oratorium in sieben Szenen. In: nikolausschapfl.com. Nikolaus Schapfl, z 11. Decembra 2021 (mit Hörbeispielen und Interviews).</ref> == Život == [[File:Brigitte Irrgang-1.jpg|thumb|left|Brigitte Irrgangová, okolo roku 1954]] Brigitte Maria Juliana Irrgang sa narodila v Handlovej na strednom Slovensku, v obci osídlenej Nemcami. Jej otec Wilhelm Irrgang (1907 – 1990), pochádzajúci z Gelnice, bol riaditeľ školy v Handlovej a podporoval nadregionálny kultúrny život. Brigittina matka, Jolanta Irrgang Paull (1907 – 1998), pochádzala zo starousadlíckej handlovskej rodiny. Brigittin rodný dom je škola na námestí, ktorú vybudoval jej otec. Pokrstená bola 14. februára 1943 vo farskom Kostole svätej Kataríny. Bola piatym zo šiestich detí a jediným dievčaťom. Po evakuácii a následnom vyhnaní z vtedajšieho Československa sa rodina v lete 1946 dostala do mestečka Loitz v Predpomoransku. Aj v novom prostredí žila rodina Irrgangová verne svojmu katolíckemu vierovyznaniu, čo v tamojšej diaspóre znamenalo nielen dlhé chodenie do 12 km vzdialeného kostola, ale najmä nezlomnosť tvárou v tvár režimu NDR a jeho udavačom. Brigitte bola dievča tešiace sa zo života, také „slniečko“. Brigitta postupne vrastala do miestneho cirkevného spoločenstva. Od leta 1954 sa pripravovala na prijatie sviatosti birmovania. V roku 1952 bola na prvom sv. prijímaní. Za svoju birmovnú patrónku si zvolila Máriu Goretti, ktorá bola niekoľko rokov predtým vyhlásená za svätú. Brigitte Irrgang si vzala túto malú sväticu za svoj vzor. 29. septembra 1954, na sviatok sv. Michala archanjela – dobré dva týždne pred birmovkou –, padla Brigitte Irrgang pred školou, len niekoľko metrov od dverí jej rodičovského bytu, za obeť sexuálnemu vrahovi. Celé mesto Loitz prežívalo túto tragédiu. Brigitta Irrgangová bola pochovaná na evanjelickom cintoríne v Kampu v Loitzi. Jednoduchý náhrobný kameň zdobí biblický úryvok z Kázania na vrchu: „Blahoslavení čistého srdca“ (Mt 5, 8). Katolícky kňaz Heinrich Wessels (1906 – 1994) z Demmina už koncom roka 1954 v správe označil Brigittu Irrgangovú za „mučeníčku čistoty“. Nazval ju „malou Máriou Goretti zo severu“.V deň jej pohrebu dostal po rokoch márneho úsilia od úradov NDR povolenie postaviť v Loitzi malý katolícky kostol. Na pamiatku Brigitty bola pomenovaná Kaplnka svätej Márie Goretti. Táto kaplnka, postavená v roku 1955, bola v roku 2013 opustená. Pamätná tabuľa pred objektom na Schwedenstraße cituje z farskej kroniky a spomína históriu kaplnky a jej vzťah k Brigitte Irrgangovej. == Následky == === Svedectvo viery 20. storočia === Na prelome tisícročí, takmer 50 rokov po smrti Brigitty Irrgangovej, bola spolu s približne 700 nemeckými mučeníkmi 20. storočia zaradená do zoznamu „Svedkovia Krista“, ktorý bol zostavený na podnet pápeža Jána Pavla II. Ľudia by mali čerpať dôveru a nádej do budúcnosti zo spomienky na tieto vzory, ktoré minulé storočie vytvorilo napriek svojim veľkým temnotám.<ref>Apostolisches Schreiben Tertio millennio adveniente des heiligen Papstes Johannes Paul II. (10. November 1994), Nr. 37, in: AAS 87 (1995) 29f, zitiert nach VAS 119,33.</ref><ref>Johannes Paul II., Ecclesia in Europa Nr. 13</ref> 7. mája 2000 si týchto svedkov viery z celého sveta verejne uctil pápež pri slávnostnom akte v rímskom Koloseu. Neskôr im v Rime na ostrove na rieke Tiber zasvätil kostol San Bartolomeo. Zachované písomné svedectvá o Brigitte Irrgangovej boli publikované v roku 2003. Tieto písomnosti vrhajú mimoriadne svetlo na jej život a okolnosti jej smrti. Predovšetkým dobové svedectvá Brigittiných učiteľov, kňaza, priateľa a ďalších rodinných priateľov prinášajú dojmy o jej jasnej, srdečnej a zároveň hlboko náboženskej povahe. V októbri 2004 oslávilo mesto Loitz 50. výročie Brigittinej smrti spolu s katolíckymi a evanjelickými farnosťami a karpatskými Nemcami z Handlovej a rôznych častí Nemecka. Kázeň na ekumenickej bohoslužbe v protestantskom Kostole svätej Márie mal berlínsky kardinál Georg Sterzinsky. Hlavný príhovor predniesol kolínsky prelát Helmut Moll, ktorý podrobne vysvetlil, prečo bola Brigitta napriek svojmu mladému veku zaradená medzi mučeníkov. Brigittin odkaz formuloval takto: „Ani tento život, ktorý sa skončil mladý, nebol márny, zanechal trvalú stopu a dáva nádej. Brigittin osud je pripomienkou mnohých detí a mladých ľudí, ktorí boli zavraždení podobným spôsobom, a v zastúpení vytrháva aj ich zo zabudnutia.“ Slávnosť sa skončila koncertom členov medzinárodne oceneného speváckeho zboru Permoník z Karvinej (Česko) pod vedením Isy Stojanovej, rodenej Paullovej, z Handlovej, hlasovej pedagogičky zboru a Brigittinej sesternice. === Brigittino rodisko na Slovensku === [[File:Gedenktafel Brigitte Irrgang.jpg|thumb|Pamätná tabuľa na Brigittinom rodnom dome v Handlovej.]] Pri príležitosti 50. výročia Brigittinej smrti umiestnilo mesto Handlová dvojjazyčnú pamätnú tabuľu na „škole na kruhu“, ktorú založil Brigittin otec. Tabuľu slávnostne odhalili spolu s farnosťou a Karpatskonemeckou miestnou skupinou. Dňa 10. februára 2018 sa tu konala oslava 75. výročia Brigittinho narodenia za účasti detského speváckeho zboru Permoník. Zúčastnil sa na nej primátor mesta, ako aj predseda Karpatskonemeckého spolku na Slovensku Ondrej Pöss.<ref>Im Gespräch mit dem Vorsitzenden des KDVs, Dr. Ondrej Pöss. In: Karpatenblatt. Karpatendeutscher Verein, 8. november 2020, stiahnuté 20. decembra 2021.</ref> Regionálna televízia odvysielala úryvok z osláv.<ref>Záznam z regionálnej TV Prievidza 10. 2. 2018: Martýrka z Handlovej. v: rtvprievidza.sk. Regionálna televízia Prievidza, stiahnuté 20. decembra 2021.</ref> === Oratórium BRIGITTE === Oratórium BRIGITTE v siedmich scénach pre miešaný zbor, sóla, rozprávača a klavír skomponoval Nikolaus Schapfl k 60. výročiu smrti Brigitty Irrgangovej a venoval ho jej mladíckemu umučeniu. Nikolaus Schapfl napísal libreto v spolupráci s Petrom H. Irrgangom. Oratórium malo premiéru 11. augusta 2017 v evanjelickom Kostole svätej Márie v Loitzi v podaní speváckeho zboru Permoník (Karviná) pod vedením Martiny Juríkovej.<ref>Dominika Škrabalová: Oratorium Brigitte se dočkalo světové premiéry v německém Loitzu. Permonik.com. Permoník Choir Karviná, stiahnuté 20. decembra 2021.</ref> Priamy prenos a DVD pripravila katolícka televízia EWTN-TV.<ref>EWTN.TV vysiela premiéru oratória „Brigita“ z Kostola svätej Márie v Loitzi. In: ewtn.de. EWTN.TV gGmbH, 7. August 2017, stiahnuté 20. decembra 2021.</ref> Ďalšie premiéry nasledovali v Greifswalde a v Berlíne. Vtedajší starosta mesta Loitz Michael Sack opisuje význam oratória takto: „Aj z temných udalostí môže vychádzať svetlo a nádej. Je to perspektíva, ktorá presahuje hranice nášho mesta a zároveň je zameraná do budúcnosti.“ === Pomník Brigitty v Loitzi === [[File:Brigitte-Denkmal-1.jpg|thumb|Pomník Brigitty Irrgangovej v Loitzi]] V tesnej blízkosti miesta, kde Brigitta žila so svojou rodinou, kde chodila do školy a hrala sa s ostatnými deťmi, kde nakoniec musela položiť svoj život, vzniklo pamätné miesto. Tento pamätník nestojí priamo na mieste zločinu, ale kúsok od neho pri malom moste a zvyškoch starých mestských hradieb. Nepripomína sa hrozný zločin, ale Brigitttin život v Loitzi ako mladej spoluobčianky, na ktorej radosť zo života a charizmu sa v Loitzi spomína dodnes. [[File:Brigitte-Denkmal-2.jpg|thumb|Krištáľová guľa s vyrytým diamantom]] Dielo navrhol a realizoval kamenársky majster Joachim Feilhaber (1946 – 2013), Jarmen. Malé červené dlažobné kocky a sú položené v tvare kríža. V priesečníku ramien kríža sa týči guľa z červeno-antracitovej halmstadskej žuly. Guľa je vyrezaná smerom k slnku a škole. Do brúseného povrchu je vložená sklenená guľa, do ktorej boli laserovou technológiou vyryté kontúry diamantu. Svetelné lúče sa v ňom lámu a fascinujú pozorovateľa. Na rezanom povrchu žulovej gule je tento nápis: ''„Brigitta Irrgangová: znamenie nádeje, svedok viery, svetlo v našom temnom svete. Narodená 10. februára 1943 v Handlovej (Slovensko), v roku 1946 vyhnaná do Predpomoranska, od roku 1949 bytom v Loitzi, žiačka školy v Diesterwegu, násilná smrť 29. septembra 1954. Svojou radosťou zo života a láskavou ochotou si získala srdcia obyvateľov Loitzu. Obľúbili sme si ju v jej jasnosti, odvahe a dobrosrdečnosti.“'' Charakter miesta dotvárajú lavičky a stoličky z rovnakej žuly, ktoré podnecujú k nutkavému sedeniu, pozeraniu, premýšľaniu a rozprávaniu. === Brigitte Irrgang v rozhovore === V roku 2011 bola založená organizácia Spolok priateľov Brigitte-Irrgang so sídlom v Loitzi. Jej predsedom bol až do svojej smrti bývalý starosta mesta Loitz Johannes Winter, ktorého starý otec, superintendant Carl Winter, svojho času otvoril Kostol svätej Márie, kde sa konalo katolícke rekviem ako súčasť pohrebu Brigitty. Spolok priateľov venoval svoje iniciatívy Brigittinej pamiatke. Spočiatku sa objavil smútok a zdesenie nad zločinom, ktorého obeťou sa Brigitta stala. Od prvej verejnej prednášky o Brigitte v septembri 2001 na ostrove Rujana sa pozornosť vždy sústredila na Brigittino posolstvo pre dobré spolužitie ľudí s rôznymi svetonázormi. Nálada sa zmenila. „S takýmito ľuďmi by som chcel budovať budúcnosť – v cirkvi i vo svete,“ vyznal sa po desiatich rokoch biskupský vikár, berlínsky prelát Dr. Stefan Dybowski. Brigittu odporúčal ako príťažlivý vzor kresťanského svedectva v sekularizovanej spoločnosti. Na Svetových dňoch mládeže 2005 v Kolíne nad Rýnom prejavilo veľa mladých ľudí záujem dozvedieť sa viac o Brigitte. Letáky o nej poskytovali informácie v ôsmich jazykoch. Prelát Helmut Moll predstavil 10. apríla 2019 v Demmine siedme vydanie dvojzväzkového nemeckého martyrológia 20. storočia. Predložil zoznam so „žiadosťou o začatie procesu blahorečenia Brigitty Irrgangovej“. Odvtedy sa k tejto žiadosti pripojilo mnoho ľudí svojimi podpismi. Kolínska arcidiecéza udelila 4. marca 2020 povolenie na tlač a súkromné používanie modlitebného lístka o Brigitte Irrgangovej. == Literatúra v nemeckom jazyku == * Brigitte Irrgang. In: [https://www.deutsches-martyrologium.de/martyrer/reinheitsmartyrien/schutzlose-weibliche-jugendliche/ Zeugen für Christus]. Das deutsche Martyrologium des 20. Jahrhunderts. Hrsg. v. Helmut Moll im Auftrag der Deutschen Bischofskonferenz. Band 2. Paderborn – München – Wien –Zürich 1999. 7. Überarbeitete und aktualisierte Auflage 2019, S. 1264–1268. * Leonie Rust-Garam (Hrsg.): Um den Preis ihres Lebens. Brigitte Irrgang – Zeugin des Glaubens. Hilfsbund Karpatendeutscher Katholiken, Stuttgart 2003, ISBN 3-00-011596-X. * Festschrift zu Brigitte Irrgangs 50. Todestag, hrsg. vom Bürgermeister von Loitz u. a., Loitz 02.10.2004 • Helmut Moll: „Martyrium und Wahrheit. Zeugen Christi im 20. Jahrhundert.“ Gustav-Siewerth-Akademie, Weilheim-Bierbronnen 2009 (4. Auflage) * Helmut Moll, Der Wahrheit Zeugnis gegeben – Das Reinheitsmartyrium der Schülerin Brigitte Irrgang, Brigitte-Irrgang-Freundeskreis 2019 * Helmut Moll, Lieber sterben als sündigen. Birgitta Irrgang – Die pommersche Maria Goretti – eine Martyrerin des 20. Jahrhunderts, in: OR (D) 29 (26. März 1999) * Pressemeldung Nr. PRD99-072 der Pressestelle der Deutschen Bischofskonferenz vom 18. November 1999 (Statement von Bischof Karl Lehmann) == Externé odkazy == * [http://www.brigitte-irrgang.de/ Webová stránka o Brigitte Irrgangovej] * [https://karpatenblatt.sk/?s=Irrgang Brigitte Irrgang. In: Karpatenblatt. Karpatendeutscher Verein e. V.] == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Irrgangová, Brigitte}} [[Kategória:Nemecké osobnosti]] [[Kategória:Mučeníci čistoty]] [[Kategória:Obete vrážd]] [[Kategória:Osobnosti z Handlovej]] [[Kategória:Nemeckí kresťanskí mučeníci]] li67r5ty2cokuv4kzjapawst4vwn8j5 0 46729 8215493 8148894 2026-05-17T14:31:59Z ~2026-29768-45 295184 Miesto siedmych cien Grammy vyhrali iba tri - opravil som to. 8215493 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobná skupina | Názov skupiny = Red Hot Chili Peppers | Obrázok = Rhcp-live-pinkpop05.jpg | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = Red Hot Chili Peppers v roku 2006. Z ľava: [[Flea]], [[Anthony Kiedis]], [[Chad Smith]] a [[John Frusciante]]. | Krajina pôvodu = [[Los Angeles]], [[Kalifornia]], [[USA]] | Žáner = [[Funk rock]], [[Alternatívny rock]], [[Rap rock]], [[Funk metal]] | Roky pôsobenia = 1983 – súčasnosť | Hudobný vydavateľ = [[EMI Records|EMI]], [[Warner Bros. Records|Warner Bros.]] | Iné názvy = Chili Peppers, RHCP | Súvisiace články = [[Ataxia]], [[Fishbone]], [[Jane's Addiction]], [[Parliament-Funkadelic]], [[What Is This?]] | Webstránka = {{URL|redhotchilipeppers.com}} | Členovia skupiny = [[Anthony Kiedis]]<br/>[[Flea]]<br/>[[Chad Smith]]<br/>[[John Frusciante]] | Bývalí členovia = [[Hillel Slovak]]<br/>[[Jack Irons]]<br/>[[Cliff Martinez]]<br/>[[Jack Sherman (guitarist)|Jack Sherman]]<br/>[[DeWayne McKnight]]<br/>[[D.H. Peligro]]<br/>[[Josh Klinghoffer]]<br/>[[Arik Marshall]]<br/>[[Jesse Tobias]]<br/>[[Dave Navarro]] }} '''Red Hot Chili Peppers''' (často skracované na '''"Red Hot"''' alebo '''"RHCP"''') je americká [[rock]]ová skupina založená v [[Los Angeles]] v roku 1983. Hudobný štýl skupiny pozostáva hlavne z rocku s dôrazom na [[funk]], a takisto na prvky ďalších žánrov ako [[punk rock]] a [[psychedelický rock]]. Keď hrajú naživo, začleňujú do vystúpení prvky [[jam band]] a to hlavne kvôli improvizácii prirodzenosti svojich vystúpení. V súčasnosti skupinu tvoria [[Anthony Kiedis]] (vokály) a [[Flea|Michael "Flea" Balzary]] (basová gitara), bubeník [[Chad Smith]] a gitarista [[John Frusciante]], ktorý sa do skupiny vrátil po desiatich rokoch a nahradil [[Josh Klinghoffer|Josha Klinghoffera]]. Skupina Red Hot Chili Peppers dodnes vyhrali tri ceny [[Grammy]] a patria medzi [[Zoznam najpredávanejších hudobných umelcov na svete|najpredávanejšie hudobné skupiny všetkých čias]], s predajom 80 miliónov nahrávok po celom svete.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.wweek.com/portland//event-159534-mickey_avalon.html|titul=Mickey Avalon|vydavateľ=[[Willamette Week]]|meno=Grace|priezvisko=Stainback|dátum vydania=11. júl 2013|dátum prístupu=2013-10-12|url archívu=https://web.archive.org/web/20131013121339/http://www.wweek.com/portland//event-159534-mickey_avalon.html|dátum archivácie=2013-10-13}}</ref> V roku 2012 bola skupina uvedená do [[Rock and Roll Hall of Fame]]. Pôvodná zostava skupiny pozostávala popri Kiedisovi a Fleovi z gitaristu [[Hillel Slovak|Hillela Slovaka]] a bubeníka [[Jack Irons|Jacka Ironsa]]. ==Hudobný štýl== Hudobný štýl skupiny Red Hot Chili Peppers je charakterizovaný ako [[funk rock]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://articles.chicagotribune.com/1992-03-11/entertainment/9201230051_1_flea-balzary-red-hot-chili-peppers-music-scene |dátum prístupu=2013-12-30 |url archívu=https://web.archive.org/web/20131226220548/http://articles.chicagotribune.com/1992-03-11/entertainment/9201230051_1_flea-balzary-red-hot-chili-peppers-music-scene |dátum archivácie=2013-12-26 }}</ref><ref>http://www.theguardian.com/music/2011/aug/28/chili-peppers-with-you-review</ref> [[alternatívny rock]]<ref>http://www.rollingstone.com/music/artists/red-hot-chili-peppers/biography</ref><ref>http://www.cmj.com/live/photos-red-hot-chili-peppers-sleigh-bells-may-4-2012/</ref> a [[funk metal]],<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Shuker|meno=Roy|titul=Understanding Popular Music Culture|rok=2012|vydavateľ=Routledge|isbn=978-0-415-41906-2|strany=103}}</ref><ref>http://www.theguardian.com/music/2012/apr/09/pop-picks-spring</ref> s vplyvmi [[hard rock]]u, [[psychedelický rock|psychedelického rocku]] a [[punk rock]]u. Medzi interpretov, ktorí ovplyvnili tvorbu skupiny patria [[Defunkt]], [[Parliament-Funkadelic]], [[Jimi Hendrix]], [[Misfits (hudobná skupina)|Misfits]], [[James Brown]], [[Gang of Four]], [[Bob Marley]], [[Big Boys]], [[Sly and the Family Stone]], [[Ohio Players]], [[Queen (skupina)|Queen]], [[Stevie Wonder]], [[Elvis Presley]], [[The Beach Boys]], [[Black Flag]], [[Ornette Coleman]], [[Led Zeppelin]], [[Bad Brains]], [[Fugazi]], [[Fishbone]], [[Marvin Gaye]], [[Billie Holiday]], [[Santana (hudobná skupina)|Santana]], [[Elvis Costello]], [[The Stooges]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.punk77.co.uk/groups/thestooges.htm |titul=The Stooges – Classic US Punk |vydavateľ=Punk77.co.uk |dátum prístupu=2010-09-10}}</ref> [[The Clash]], [[Siouxsie and the Banshees]],<ref>[http://www.saunalahti.fi/~tomppat/rhcp/ "Saunalahti.fi" (Red Hot Chili Peppers'site)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110607102852/http://www.saunalahti.fi/~tomppat/rhcp/ |date=2011-06-07 }}. setlist of the Red Hot Chili Peppers' concert performing "Christine" (a Siouxsie and the Banshees cover) at the V2001 festival</ref> [[Devo]] a [[Miles Davis]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| url=http://www.youtube.com/watch?v=mXppgjlt2mA|titul=Red Hot Chili Peppers – The Interview part 4 }}</ref> ==Členovia== ===Súčasní členovia=== * [[Anthony Kiedis]] – hlavné vokály <small>(1983 – 1986, 1986 – súčasnosť)</small> * [[Flea|Michael "Flea" Balzary]] – basová gitara, klavír, trúbka, sprievodný spev <small>(1983 – súčasnosť)</small> * [[Chad Smith]] – bicie, perkusie <small>(1988 – súčasnosť)</small> * [[John Frusciante]] – gitara, sprievodný spev <small>(1988-1992, 1998-2009, 2019 – súčasnosť)</small> ===Koncertní členovia=== * [[Mauro Refosco]] – perkusie, bicie <small>(2011 – súčasnosť)</small> * [[Chris Warren]] – klávesy, sprievodný spev <small>(2003 – súčasnosť)</small> ===Časová os=== <timeline> ImageSize = width:1200 height:auto barincrement:20 PlotArea = left:100 bottom:60 top:0 right:10 Alignbars = justify DateFormat = dd/mm/yyyy Period = from:1983 till:24/04/2024 TimeAxis = orientation:horizontal format:yyyy Legend = orientation:horizontal position:bottom ScaleMajor = increment:2 start:1983 ScaleMinor = increment:2 start:1984 Colors = id:Vokály value:red legend:Hlavné_vokály id:Gitara value:green legend:Gitara_a_sprievodný_spev id:Basgitara value:blue legend:Basgitara id:Bicie value:purple legend:Bicie id:Lines value:black legend:Štúdiové_albumy LineData = at:10/08/1984 color:black layer:back at:16/08/1985 color:black layer:back at:29/09/1987 color:black layer:back at:16/08/1989 color:black layer:back at:24/09/1991 color:black layer:back at:12/09/1995 color:black layer:back at:08/06/1999 color:black layer:back at:09/07/2002 color:black layer:back at:09/05/2006 color:black layer:back at:26/08/2011 color:black layer:back at:17/06/2016 color:black layer:back at:01/04/2022 color:black layer:back at:14/10/2022 color:black layer:back BarData = bar:Kiedis text:"Anthony Kiedis" bar:Flea text:"Flea" bar:Slovak text:"Hillel Slovak" bar:Sherman text:"Jack Sherman" bar:McKnight text:"DeWayne McKnight" bar:Frusciante text:"John Frusciante" bar:Marshall text:"Arik Marshall" bar:Tobias text:"Jesse Tobias" bar:Navarro text:"Dave Navarro" bar:Klinghoffer text:"Josh Klinghoffer" bar:Irons text:"Jack Irons" bar:Martinez text:"Cliff Martinez" bar:Peligro text:"D.H. Peligro" bar:Smith text:"Chad Smith" PlotData= width:10 textcolor:black align:left anchor:from shift:(10,-4) bar:Kiedis from:start till:end color:Vokály bar:Flea from:start till:end color:Basgitara bar:Slovak from:start till:15/08/1983 color:Gitara bar:Irons from:start till:15/08/1983 color:Bicie bar:Sherman from:20/12/1983 till:15/10/1984 color:Gitara bar:Martinez from:01/11/1983 till:15/03/1986 color:Bicie bar:Irons from:15/03/1986 till:25/06/1988 color:Bicie bar:Kiedis from:01/06/1986 till:end color:Vokály bar:Slovak from:15/01/1985 till:25/06/1988 color:Gitara bar:McKnight from:10/08/1988 till:01/09/1988 color:Gitara bar:Peligro from:10/08/1988 till:01/11/1988 color:Bicie bar:Frusciante from:08/10/1988 till:07/05/1992 color:Gitara bar:Smith from:01/11/1988 till:end color:Bicie bar:Marshall from:10/07/1992 till:15/09/1993 color:Gitara bar:Tobias from:15/09/1993 till:15/10/1993 color:Gitara bar:Navarro from:15/10/1993 till:14/04/1998 color:Gitara bar:Frusciante from:15/04/1998 till:11/10/2008 color:Gitara bar:Klinghoffer from:12/10/2008 till:15/12/2019 color:Gitara bar:Frusciante from:15/12/2019 till:end color:Gitara </timeline> ==Diskografia== {{Hlavný článok|Diskografia skupiny Red Hot Chili Peppers}} * ''[[The Red Hot Chili Peppers]]'' (1984) * ''[[Freaky Styley]]'' (1985) * ''[[The Uplift Mofo Party Plan]]'' (1987) * ''[[Mother's Milk]]'' (1989) * ''[[Blood Sugar Sex Magik]]'' (1991) * ''[[One Hot Minute]]'' (1995) * ''[[Californication (album)|Californication]]'' (1999) * ''[[By the Way]]'' (2002) * ''[[Stadium Arcadium]]'' (2006) * ''[[I'm with You]]'' (2011) * ''[[The Getaway]]'' (2016) * ''[[Unlimited Love]]'' (2022) * ''[[Return of the Dream Canteen]]'' (2022) ==Ocenenia a nominácie== {{Hlavný článok|Zoznam cien a nominácií skupiny Red Hot Chili Peppers}} == Referencie == {{reflist}} ;Literatúra * {{Citácia knihy | priezvisko = Apter | meno = Jeff | titul = Fornication: The Red Hot Chili Peppers Story | dátum vydania = 23. november 2004 | vydavateľ=[[Omnibus Press]] | isbn = 1-84449-381-4 |ref=harv }} * {{Citácia knihy | priezvisko1 = Kiedis | meno1 = Anthony | odkaz na autora = Anthony Kiedis | priezvisko2 = Sloman |meno2=Larry | titul = [[Scar Tissue (kniha)|Scar Tissue]] | dátum vydania = 6. október 2004 | vydavateľ=[[Hyperion]] | isbn = 1-4013-0101-0 |ref=harv}} * {{Citácia knihy | priezvisko = Thompson | meno = Dave | titul = Red Hot Chili Peppers – By the way: the biography | dátum vydania = 1. september 2004 | vydavateľ=[[Virgin Books]] | isbn = 0-7535-0970-9 |ref=harv }} ==Iné projekty== {{Projekt|commons=Category:Red Hot Chili Peppers}} ==Externé odkazy== * [http://www.redhotchilipeppers.com/ Oficiálna webstránka] * [http://videoclipia.com/portfolio/red-hot-chili-peppers-videoclips/ Všetky videoklipy skupiny Red Hot Chili Peppers] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130824201711/http://videoclipia.com/portfolio/red-hot-chili-peppers-videoclips/ |date=2013-08-24 }} * [http://www.discaffinity.com/es/group/red-hot-chili-peppers Discography na DiscAffinity.com] ==Zdroj== {{Preklad|en|Red Hot Chili Peppers|587934703}} {{Red Hot Chili Peppers}} [[Kategória:Red Hot Chili Peppers| ]] [[Kategória:Hudobné skupiny z 1983]] [[Kategória:Štvorice v hudbe]] [[Kategória:Alternatívnorockové hudobné skupiny USA]] [[Kategória:Funkmetalové hudobné skupiny]] [[Kategória:Funkrockové hudobné skupiny]] [[Kategória:Držitelia ceny Grammy]] [[Kategória:Držitelia ceny Brit Award]] [[Kategória:Rock and Roll Hall of Fame]] [[Kategória:Držitelia ceny Kerrang! Award]] [[Kategória:Interpreti Warner Bros. Records]] fhlyf7plkku3oso2fqpzussnget6fgt 0 49385 8215466 8131361 2026-05-17T13:49:19Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8215466 wikitext text/x-wiki {{iné významy|čokoláda|čokoláda (rozlišovacia stránka)}} [[Súbor:Three Bars (1).jpg|thumb|Rôzne druhy čokolády]] [[Súbor:Theobroma_cacao_-_Köhler–s_Medizinal-Pflanzen-137.jpg|thumb|upright|Kakaový bôb]] '''Čokoláda''' je potravina, ktorá sa vyrába z plodov kakaovníka a patrí medzi najpopulárnejšie sladkosti na svete. Slovo ''čokoláda'' má pôvod v jazyku Nahuatlov, pôvodných obyvateľov stredného [[Mexiko|Mexika]], kde sa kakaovník pestoval už pred tritisíc rokmi. Je vyrábaná zo zrniek tropického kakaového stromu ''[[Theobroma cacao]]''. Výsledný produkt je známy ako „čokoláda“ (intenzívne ochutená horká potravina). Tento produkt je v mnohých krajinách známy ako [[kakao]]. V americkom čokoládovom priemysle je kakao definované ako sušina kakaových zŕn, kakaové maslo je definované ako tukový komponent, a čokoláda je kombináciou sušiny a tuku. Tá je obvykle osladená cukrom a obohatená inými prísadami a spracovaná do čokoládových tabuliek (ktoré sú tiež nazývané čokoláda), alebo do nápoja (zvaného kakao alebo horúca čokoláda). Pri výrobe čokolády sa využívajú hlavne tri typy zŕn. Najviac cenené, vzácne a najdrahšie sú zrná Criollo, pochádzajúce z bývalých mayských oblastí (Mexiko a stredná Amerika). Iba 10% z čokolády sa vyrába zo zŕn Criollo, ktoré sú menej horké a viacej aromatické oproti iným zrnám. 80% čokolády sa vyrába z kakaových zŕn druhu Forastero. Stromy Forastero sú omnoho robustnejšie oproti stromom Criollo, čo sa prejavuje na cene kakaových zŕn. Trinitario, hybrid zŕn Criollo a Forastero, sa používa vo zvyšných 10 [[percento|%]] čokolády. Najbežnejšie je čokoláda upravená do tvaru tabuliek alebo iných geometrických tvarov, ale často sa z nej formujú figúrky, zvyčajne ľudí, zvierat alebo rastlín, napr. [[Veľká Noc|veľkonočné]] zajace a vajíčka, [[Vianoce|vianočné]] a mikulášske figúrky, alebo tvary vhodné na deň Sv. Valentína. Čokoládová pusinka je ďalšia z obľúbených tvarov. Čokoláda sa často využíva ako hlavná zložka alebo prísada v potravinách, ako sú [[zmrzlina]], koláče, keksy, buchty a iné [[dezert]]y. == História čokolády == [[Súbor:Café Tomaselli Schokolade.jpg|thumb|left|Horúca čokoláda podávaná v reštaurácii]] Prvú čokoládu vyrábali pôvodní obyvatelia [[Stredná Amerika|strednej Ameriky]] dávno pred príchodom Európanov. [[Mayovia]] a [[Aztékovia]] vyrábali kakaové placky alebo pripravovali kakaové nápoje. [[Kakaový bôb|Kakaové bôby]] priviezol do [[Európa|Európy]] ako prvý [[Hernando Cortés]], ktorý sa s čokoládou stretol na dvore aztéckeho kráľa. [[Španielsko|Španielske]] kroniky dobývania Mexika Cortésom uvádzajú, že na slávnostnej tabuli [[Montezuma II.|Montezuma II.]], vládcu Aztékov,boli len nápoje z čokolády, podávané v [[zlato|zlatých]] pohároch so zlatou lyžičkou. Dochucovaná [[Vanilka voňavá|vanilkou]] a [[korenie|korením]], podávaná čokoláda bola našľahaná do lahodnej peny, ktorá sa rozpúšťala v ústach. Každý deň tak bolo pripravených aspoň 50 šálok čokolády pe kráľa a ďalších 2 000 pro [[šľachta|šľachticov]] jeho dvora. Prvný písomný dôkaz o kakau v Európe pochádza z roku [[1544]]. Dominikánsky mních Bartolomé de Las Casas priniesol pohár čokolády princovi [[Filip II. (Španielsko)|Filipovi]] na jeho ceste z [[Guatemala (štát)|Guatemaly]] do Španielska.<ref>[https://www.regenwald-schuetzen.org/regenwaldschutz-im-alltag/verbrauchertipps-im-alltag/kakao-und-schokolade/geschichte-der-schokolade Dějiny čokolády (německy)]</ref> roči Výraz ''čokoláda'' sa začal používať v druhej polovici 16. storočia vďaka spisu Francisca Hernándeza de Toledo (1515–1587): ''Prírodná história Nového Španielska'', ktorý napísal na objednávku kráľa [[Filip II. (Španielsko)|Filipa II.]]<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Černý | meno = Karel | titul = Ze zámoří do Čech : čokoláda, čaj a káva v raném novověku | url = | vydanie = 1 | vydavateľ = Academia | miesto = Praha | rok vydania = 2020 | počet strán = 494 + 16 | strany = 71 | isbn = 978-80-200-3149-5 | isbn2 = 80-200-3149-9 | oclc = 1229087117}}</ref> Do Európy čokoládu priviezli Španieli a rýchlo (už v [[16. storočie|16. storočí]]) sa stala veľmi obľúbeným nápojom. Španieli doviezli aj kakaovníky do oblasti [[Zadná India|Zadnej Indie]] a [[Španielska Východná India|Španielskej východnej Indie]] (najmä na [[Filipíny]]). Postupne sa začala vyrábať i tuhá čokoláda. == Priemerný obsah látok a minerálov == Tabuľka udáva dlhodobo priemerný obsah živín, prvkov, vitamínov a ďalších nutričných parametrov zistených v čokoláde.<ref> McCance a Widdowson´s:''The Composition of Foods'', 6. Summary edition, Royal Society of Chemistry Cambridge a Food Standard Agency, 2008, ISBN 978-0-85404-428-3 </ref> {| class="wikitable" style="text-align:center" ! Zložka ! Jednotka ! Priemerný obsah ! Prvok (mg/100 g) ! Priemerný obsah ! Zložka (mg/100g) ! Priemerný obsah |- |[[voda]]||g/100 g||0,2||[[sodík|Na]]||50||[[Kyselina L-askorbová|vitamín C]]||stopy |- |[[bielkoviny]]||g/100 g||4,1||[[draslík|K]]||390||[[vitamín D]]||stopy |- |[[Lipidy|tuky]]||g/100 g||37,6||[[vápnik|Ca]]||130||[[vitamín E]]||- |- |[[cukry]]||g/100 g||57,1||[[horčík|Mg]]||85||[[vitamín B6]]||0,1 |- |celkový [[dusík]]||g/100 g||0,66||[[fosfor|P]]||180||[[vitamín B12]]||stopy |- |[[Vláknina (potrava)|vláknina]]||g/100 g||-||[[železo|Fe]]||2,2||[[karotén]]||stopy |- |[[mastné kyseliny]]||g/100 g||-||[[meď|Cu]]||0,48||[[tiamín]]||0,03 |- |[[cholesterol]]||mg/100 g||2||[[zinok|Zn]]||1,0||[[riboflavín]]||0,10 |- |[[selén|Se]]||mg/100 g||stopy||[[jód|I]]||-||[[niacín]]||0,5 |- |energia||kJ/100 g||2375||[[mangán|Mn]]||1,1||[[chlór|Cl]]||60 |} == Rôzne typy čokolády == [[Súbor:Eiskonfekt.jpg|náhled|Ľadová čokoláda]] Čokoláda je veľmi populárna potravina a je dostupná v mnohých variantoch. Rôzne formy a chute čokolády sú vytvárané obmeňovaním množstva prísad. * '''Nesladená čokoláda''': čistý čokoládový nápoj, rovnako známa aj ako horká čokoláda alebo čokoláda na varenie. Je to nemiešaná čokoláda a mleté pražené čokoládové zrná bez prísad dávajú silnú, hlbokú čokoládovú chuť všetkým sladkostiam, do ktorých sú pridané. Aj s pridaným cukrom sú používané ako základ vrstvových tort, koláčov, cukroviniek, keksov a pod. * '''Tmavá čokoláda''': čokoláda bez mlieka ako prísady, niekedy nazývaná ako obyčajná čokoláda. Oficiálne sa v USA nazýva „Sladká čokoláda“ a vyžaduje 15% koncentráciu čokoládového moku. [[Európa|Európske]] normy špecifikujú minimálne 35 % kakaovej sušiny.<br /> * '''Couverture:''' termín používaný pre čokolády obsahujúce veľa kakaového masla najvyššej kvality. Populárny druh čokolády Couverture používaný aj profesionálnymi cukrármi a často predávaný v gurmánskych a špeciálnych potravinárskych obchodoch s ingredienciami: Valrhona, Lindt, Coco Barry a Esprit des Alpes. Tieto čokolády obsahujú vysoké percento čokoládového moku (niekedy viac než 70 %) práve ako kakaové maslo, aspoň 32 - 39 %, sú veľmi tekuté po roztopení a majú výbornú chuť. <br /> * '''Mliečna čokoláda''': čokoláda s prídavkom kondenzovaného alebo sušeného mlieka. Predpisy SR vyžadujú v mliečnej čokoláde zastúpenie najmenej 25 % pevných zložiek kakaa<ref>https://www.aspi.sk/products/lawText/1/76904/1/2/vyhlaska-c-40-2012-zz-o-kakau-a-cokolade/vyhlaska-c-40-2012-zz-o-kakau-a-cokolade{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>.<br /> * '''Biela čokoláda''': cukrárenský výrobok založený na kakaovom masle bez pevných kakaových zložiek.<br /> * '''Ľadová čokoláda''': Druh čokolády, ktorý je nutné pred konzumáciou zachladiť aspoň na teplotu cca 5&nbsp;°C.<br /> == Čokoládové náhrady == V obchodoch sú výrobky, ktoré na prvý pohľad vyzerajú ako čokoládové, ale v skutočnosti ide o rôzne náhrady čokolád. Často sú to rôzne vianočné a veľkonočné figúrky. [[Spotrebiteľ]] by mal kvôli tomuto sledovať obal, či ide o skutočný výrobok z čokolády.<ref>[http://kvalitapotravin.webnode.cz/cokolada/ Kvalita potravin - čokoláda]</ref> == Čokoláda na predpis == Skupina vedcov pod vedením doktora Normana Hollenberga z [[Harvardova univerzita|Harvardovej univerzity]] zistila, že kakao je unikátna potravina, ktorá dokáže pozitívne vplývať na krvný tlak, a preto sa odporúča na prevenciu ako aj liečbu hypertenzie<ref>{{Citácia periodika|titul=Aging and vascular responses to flavanol-rich cocoa|url=https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/16877960|periodikum=Journal of Hypertension|dátum=2006-8|dátum prístupu=2019-10-14|ročník=24|číslo=8|strany=1575–1580|issn=0263-6352|doi=10.1097/01.hjh.0000239293.40507.2a|poznámky=PMID: 16877960|meno=Naomi D. L.|priezvisko=Fisher|meno2=Norman K.|priezvisko2=Hollenberg}}</ref>. Výskum sa sústredil na obyvateľov súostrovia San Blas v [[Panama (štát)|Paname]], [[Indiáni|Indiánov]] z kmeňa Kuna, u ktorých sa nezistili problémy s krvným tlakom, všetci ho mali v normále a tešili sa pevnému zdraviu. Ich príbuzní, ktorí sa pred časom presťahovali do hlavného mesta, boli nútení zmeniť stravovacie návyky a prispôsobiť ich životu vo veľkomeste. Začali mať problémy s krvným tlakom, ktorý mal tendenciu sa zvyšovať. Hollenberg a jeho spolupracovníci sa rozhodli hľadať príčinu. V rodnej osade Indiáni bežne konzumovali kakaové bôby, plody bohaté na flavonoidy. Výskumy potvrdili, že práve táto látka obsiahnutá v kakau a teda aj v tmavej čokoláde napomáha udržiavať krvný tlak v normále. == Referencie == <references /> == Literatúra == * Stephen T. Beckett: Industrial chocolate manufacture and use. Blackwell Science, Oxford ; Malden, MA 1999, ISBN 978-0-632-05433-6 * Sophie D. Coe, Michael D. Coe: The True History of Chocolate. Thames & Hudson, New York NY 2004, ISBN 0-500-28229-3 * Teresa L. Dillinger u. a.: Food of the Gods. Cure for Humanity?. A Cultural History of the Medicinal and Ritual Use of Chocolate. 2000 * Frédéric Bau (dir.), Encyclopédie du chocolat, Flammarion, 6 octobre 2010, 415 p. (ISBN 978-2-08-123724-7) * Henry Stubbe: The Indian Nectar or a Discourse Concerning Chocolata. The Nature of the Cacao-Nut and the Other Ingredients of that Composition Is Examined and Stated According to the Judgement and Experience of Indian and Spanish Writers. J. C. for Andrew Crook, London 1662 == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Chocolate|wikt=čokoláda}} == Externé odkazy == * [http://www.rodina.cz/clanek5377.htm Čokoláda pro vnitřní i vnější použití] [[Kategória:Čokoláda| ]] [[Kategória:Sladkosti]] rv3it6okmr2je8cpr6ewv2d9cv4y718 0 59746 8215397 8208454 2026-05-17T12:13:59Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8215397 wikitext text/x-wiki {{Infobox etnickej skupiny | obrázok =[[Súbor:Czh-3.jpg|250px]] | popis obrázku = 1. rad: [[Jan Amos Komenský]] • [[Jan Hus]] • [[František Palacký]] • [[Jan Evangelista Purkyně]]<br /> 2. rad: [[Karol IV. (Svätá rímska ríša)|Karel IV.]] • [[Alfons Mucha]] • [[Vratislav II.]]<br />[[Bedřich Smetana]] | skupina = Česi<br />''Češi'' | populácia = '''asi 11 milionov''' | genealógia = | hlavný región = {{flagicon|Česko}} [[Česko]]: 6 372 104<ref>Tento údaj je minimálny odhad, pretože 2 742 669 občanov odmietlo uviesť vlastné národnosti.</ref> občanov pri sčítaní (2011) uviedlo českú národnosť | regióny nadpis = | región1 = {{flagicon|USA}} [[USA]] | pop1 = 1 441 072 (2013) | ref1 = <ref>{{cite web|url=http://factfinder.census.gov/faces/tableservices/jsf/pages/productview.xhtml?pid=ACS_13_1YR_DP02&prodType=table|title=2013 American Community Survey 1-Year Estimates|publisher=|accessdate=23 March 2015|archiveurl=https://archive.today/20200212214122/http://factfinder.census.gov/faces/tableservices/jsf/pages/productview.xhtml?pid=ACS_13_1YR_DP02&prodType=table|archivedate=2020-02-12}}; Američané českého původu</ref><div style="line-height:1.2em;"> | región2 = {{flagicon|Kanada}} [[Kanada]] | pop2 = 94 805 | ref2 = <ref>{{cite web |title=Ethnic Origin (264), Single and Multiple Ethnic Origin Responses (3), Generation Status (4), Age Groups (10) and Sex (3) for the Population in Private Households of Canada, Provinces, Territories, Census Metropolitan Areas and Census Agglomerations, 2011 National Household Survey|url=http://www12.statcan.gc.ca/nhs-enm/2011/dp-pd/dt-td/Rp-eng.cfm?LANG=E&APATH=3&DETAIL=0&DIM=0&FL=A&FREE=0&GC=0&GID=0&GK=0&GRP=0&PID=105396&PRID=0&PTYPE=105277&S=0&SHOWALL=0&SUB=0&Temporal=2013&THEME=95&VID=0&VNAMEE=&VNAMEF=}}</ref> | región3 = | pop3 = | ref3 = | región4 = | pop4 = | ref4 = | región5 = {{flagicon|Slovensko}} [[Slovensko]] | pop5 = 34 451 (2012) | ref5 = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://portal.statistics.sk/files/obyvatelstvo-slovenskej-republike-krajoch-sr.pdf |dátum prístupu=2016-07-06 |url archívu=https://web.archive.org/web/20140327072948/http://portal.statistics.sk/files/obyvatelstvo-slovenskej-republike-krajoch-sr.pdf |dátum archivácie=2014-03-27 }}</ref> | región6 = {{flagicon|Austrália}} [[Austrália (štát)|Austrália]] | pop6 = 21 196 (2006) | ref6 = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=2006 census Data : View by Location<!-- Bot generated title --> |url=http://www.censusdata.abs.gov.au/ |dátum prístupu=2016-07-06 |url archívu=https://web.archive.org/web/20080709051122/http://www.censusdata.abs.gov.au/ |dátum archivácie=2008-07-09 }}</ref> | región7 = {{flagicon|Croatia}} [[Chorvátsko]] | pop7 = 9 641 (2011) | ref7 = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.dzs.hr/Hrv/censuses/census2011/results/htm/H01_01_05/H01_01_05.html |dátum prístupu=2016-07-06 |url archívu=https://archive.today/20130107165726/http://www.dzs.hr/Hrv/censuses/census2011/results/htm/H01_01_05/H01_01_05.html |dátum archivácie=2013-01-07 }}</ref> | región8 = {{flagicon|Romania}} [[Rumunsko]] | pop8 = asi 5 800 (2005) | ref8 = <ref>[http://hiphi.ubbcluj.ro/Public/File/sup_curs/istorie16.pdf], oddíl 1.6</ref> | región9 = {{flagicon|Spojené kráľovstvo}} [[Spojené kráľovstvo]] | pop9 = 24 000-40 000 (2010-2011) | ref9 = <ref name="2009 estimates">{{cite web | url=http://www.ons.gov.uk/ons/rel/migration1/migration-statistics-quarterly-report/may-2012/population-by-country-of-birth-and-nationality.xls | title=Estimated population resident in the United Kingdom, by foreign country of birth (Table 1.3) | publisher=[[Office for National Statistics]] | date=12 May 2012 | accessdate=13 August 2012 }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> | región10 = {{flagicon|Írsko}} [[Írsko]] | pop10 = 5 451 (2011) | ref10 = <ref>{{cite web | url=http://www.cso.ie/en/media/csoie/census/documents/census2011profile6/Profile%206%20Migration%20and%20Diversity%20Commentary.pdf | title=CSO Emigration | publisher=Census Office Ireland | accessdate=January 29, 2013}}</ref> | jazyky = [[čeština]] | náboženstvo = hlavne bez vyznania, potom tiež [[Katolícka cirkev|katolíci]], [[Českobratrská církev evangelická|českobratskí evanjelici]], [[Cirkev československá husitská|husiti]] a iné | príbuzní = [[Slováci]] <br /> [[Západní Slovania]] <br /> [[Germáni]] <br /> [[Kelti]] | poznámky = }} '''Česi''' (po česky ''Češi'') sú [[Západní Slovania|západoslovanský]] [[národ]] tvoriaci väčšinu obyvateľov [[Česko|Česka]]. Ich jazyk je [[čeština]], ktorá je úzko príbuzná so [[slovenčina|slovenčinou]] a [[Lužická srbčina|lužickou srbčinou]]. Medzi Čechov v širšom zmysle sa dnes spravidla rátajú aj [[Moravania]] a medzi predkov Čechov patria tiež [[Kelti|keltské]] a [[germáni|germánske]] národy. Menšie skupiny dnes žijú v [[Rakúsko|Rakúsku]] a ostatnej západnej Európe, v [[Rumunsko|Rumunsku]], bývalej [[Juhoslávia|Juhoslávii]], na [[Slovensko|Slovensku]], väčšie v [[Spojené štáty|USA]] a [[Kanada|Kanade]]. == Dejiny == [[Súbor:MUTTICH 1.JPG|thumb|left|C. V. Muttich: Hanáčka v kroji (1914)]] Česi v Čechách sú potomkami slovanských kmeňov (tzv. českých kmeňov), ktoré do dnešných Čiech prišli v [[6. storočie|6. storočí]] buď z východného [[Poľsko|Poľska]] alebo z Panónskej panvy (resp. najprv z východného Poľska a neskôr v druhej vlne z Panónskej panvy). Český národ vznikol najskôr v 10. storočí dovŕšením zjednocovania českých kmeňov. Viaceré z nich sa nepodarilo identifikovať, známe sú tieto: * [[Čechovia]] (podľa ktorých sú pomenovaní Česi) - SZ stredu Čiech, s hradmi Budeč, Levý Hradec, Pražský hrad, Libušín, Tetín * [[Zličania]] - V stredu Čiech, s hradmi Kouřim a Libice * [[Dudlebovia]] - Juh Čiech * [[Sedličania]] - horná Ohře * [[Chebania]] (meno sporné) - okolie Chebu * [[Lučania]] - Poohřie, s hradmi Žatec, Drahúš, Rubín, Hradec pri Kadani, Levousy, Vlastislav, Dřevíč * [[Lemúzi]] ([[Bilíňania]]) - povodie Bíliny * [[Děčania]] - okolo hradu Děčín * [[Litoměřici]] - okolo hradu Litoměřice * [[Pšovania]] - okolo hradu Pšov * [[Chorváti]] ([[Charváti]]) - Severné Čechy (nie sú identickí s balkánskymi Chorvátmi), s hradmi Kaly a Ostroměř Kmene sa zjednocovali od 2. pol. 9. stor. Zjednocovanie zavŕšilo vyvraždenie [[Slavníkovci|Slavníkovcov]] v roku [[995]], ktorí pod svojim panstvom zjednotili Zličanov, Chorvátov a Dudlebov. Pod vládou [[Přemyslovci|Přemyslovcov]] sa bývalé kmeňové oblasti zmenili na hradné územia spravované dosadzovanými úradníkmi. V rokoch [[1918]] - [[1992]] (okrem [[1939]] - [[1945]]) Česi žili spolu so [[Slováci|Slovákmi]] v spoločnom štáte [[Česko-Slovensko]], a predtým v rokoch [[1526]] - [[1918]] žili spolu so Slovákmi, [[Rakúšania|Rakúšanmi]], [[Maďari|Maďarmi]] a pod. v [[habsburská monarchia|habsburskej monarchii]] resp. [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorsku]]. Prakticky od svojho príchodu do Čiech, najmä však od konca 9. storočia a vrcholne v 17. - 18. storočí (tzv. doba temna), boli Česi pod značným kultúrnym, politickým a jazykovým vplyvom susedných Frankov/východných Frankov/Nemcov. Od 13. storočia sa Nemci usídľovali aj v celom [[Sudety (región)|pohraničí Čiech a Moravy]], odkiaľ boli vysídlení po druhej svetovej vojne. Ich miesto čiastočne zaujali Slováci. == Charakteristika == === Jazyk === Česi hovoria [[Čeština|češtinou]], západoslovanským [[Jazyk (jazykoveda)|jazykom]], ktorý má celosvetovo 12 miliónov hovorcov. Ide o [[flektivný jazyk]], vyznačujúci sa komplikovaným systémom [[skloňovanie]] a [[časovanie]]. K [[písmo|písomným]] záznamom používa [[latinka|latinku]], obohatenú o znaky s [[diakritika|diakritikou]]. Pre výslovnosť je charakteristický pevný [[prízvuk]], opozícia dĺžky [[samohláska|samohlások]] a špecifická [[spoluhláska]]/[[Alveolárna vibranta|ř]]. Čeština je oficiálnym jazykom [[Česko|Česka]] a [[Európska únia|Európskej únie]], tiež je vzájomne zrozumiteľná so [[slovenčina|slovenčinou]] a [[Lužická srbčina|lužickou srbčinou]]. == Iné projekty == {{Projekt|q=České príslovia|q_štítok=české príslovia|commonscat=Czechs}} == Referencie == <references /> == Externé odkazy == *[http://www.forumhistoriae.sk/e_kniznica/steinhubel.pdf Steinhübel: Kapitoly z najstarších českých dejín]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} [[Kategória:Česi| ]] [[Kategória:Česko]] [[Kategória:Slovania]] 6tr3ws0cs2ea3ybudgxxkxryg6benhf 0 62658 8215408 8139589 2026-05-17T12:22:37Z ~2026-29230-47 294915 8215408 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = John von Neumann |Portrét = JohnvonNeumann-LosAlamos.jpg |Popis osoby = maďarský matematik |Dátum narodenia = [[28. december]] [[1903]] |Miesto narodenia = [[Budapešť]], [[Uhorsko]], [[Rakúsko-Uhorsko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1957|2|8|1903|12|28}} |Miesto úmrtia = [[Washington (D.C.)|Washington]], [[Spojené štáty|USA]] |}} '''John von Neumann''' ({{vjz|hun|''Neumann János''}}, {{vjz|deu|''Johann von Neumann''}}; * [[28. december]] [[1903]], [[Budapešť]], [[Uhorsko]], [[Rakúsko-Uhorsko]] – † [[8. február]] [[1957]], [[Washington (D.C.)|Washington]], [[Spojené štáty|USA]]) bol maďarský [[Matematika|matematik]] [[Židia|židovského]] pôvodu, ktorý značnou mierou prispel k vedným odborom ako sú [[kvantová fyzika]], [[funkcionálna analýza]], [[teória množín]], [[ekonómia]], [[informatika]], [[numerická analýza]], [[hydrodynamika]], [[štatistika]] a mnoho ďalších matematických disciplín. Bol jedným z najväčších matematikov dvadsiateho storočia, vypracovaním princípov fungovania [[počítač]]ov mal rozhodujúci vplyv na vývoj sveta ([[koncepcia Johna von Neumanna]] alebo Von Neumannova architektúra). Je považovaný za otca jednej z najdôležitejších oblastí dnešných [[ekonomika|ekonomických]] vied a matematiky, a tým je [[teória hier]]. Iné jeho známe objavy sú aplikácia [[operačná teória|operačnej teórie]] v [[kvantová mechanika|kvantovej mechanike]] (takzvaná [[Von Neumannova algebra]]) a [[celulárny automat]]. Spolu s [[Edward Teller|Edwardom Tellerom]] a [[Stanisław Marcin Ulam|Stanislawom Ulmanom]] sa zaoberal aj [[Jadrová fyzika|jadrovou fyzikou]] a vytvorili základné predpoklady [[termonukleárna reakcia|termonukleárnych reakcií]] a [[Termonukleárna bomba|vodíkovej bomby]]. Jeho osobnosť a myslenie - spoločne s jeho priateľmi: [[Leó Szilárd|L.Szilárdom]], [[Eugene Paul Wigner|E.Wignerom]], [[Edward Teller|E.Tellerom]], [[Paul Erdős|P.Erdősom]] a ďalšími, výrazne prispeli k vzniku zvláštnej legendy, podľa ktorej mimozemšťania pristáli v centre Budapešti a pohybovali sa po svete ako maďarskí vedci. Ich americkí kolegovia ich preto prezývali ''"The Martians"'' (Marťania). == Životopis == Narodil sa ako prvorodený syn Maxa Neumanna (po maď. Neumann Miksa) a Margaret Neumannovej. S rodičmi a pestúnkou komunikoval po maďarsky a po nemecky, v škole sa naučil po grécky, latinsky, anglicky a francúzsky<ref>Thompson, Gerald L. : "von Neumann, John (1903–1957)." The New Palgrave Dictionary of Economics. Second Edition. Eds. Steven N. Durlauf and Lawrence E. Blume. Palgrave Macmillan, 2008.</ref>, sám sa naučil hebrejčinu. Von Neumann mal dvoch bratov: prvý (* [[1907]]) sa stal [[lekár]]om v [[Chicago|Chicagu]] a druhý (* [[1911]]) sa stal právnikom vo [[Philadelphia|Philadelphii]]. Von Neumann mal 10 rokov, keď jeho otcovi udelil šľachtický titul cisár [[František Jozef I.]]. Jeho otec bol skvelý [[bankár]] a právnik, svoje deti podporoval vo všestrannom vzdelaní. Ako šesťročný z hlavy delil osemciferné čísla a ako osemročný už ovládal [[diferenciálny a integrálny počet]]. Roku [[1913]] ho rodičia zapísali na známe nemecké luteránske gymnázium, dnes nazývané [[Fasori Evangélikus Gimnázium]]. Matematiku ho tam učil [[László Rátz]]. Neskôr študoval na univerzitách v [[Zürich]]u (vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]]) a v Budapešti, vo svojich 23 rokoch sa stal doktorom, v roku [[1929]] bol už profesorom univerzity v [[Hamburg]]u a v [[Berlín]]e. V roku [[1930]] dostal pozvanie na [[Princeton University|univerzitu]] v [[Princeton (New Jersey)|Princetone]]. V roku [[1931]] bol jedným z profesorov matematiky, ktorí v roku [[1933]] založili Ústav pre pokročilé štúdie v Princetone - ''The Institute for Advanced Study (IAS)'' (ďalšími boli [[James Waddell Alexander|J.W. Alexander]], [[Albert Einstein]], M. Morse, [[Oswald Veblen|O. Veblen]] a [[Hermann Weyl]]). Tu von Neumann pracoval až do konca svojho života. Počas [[druhá svetová vojna|2. svetovej vojny]] sa, podobne ako mnoho iných vedcov, zúčastnil na vývoji nových zbraní a pravidelne cestoval do [[Los Alamos]], kde sa vyvíjala prvá [[atómová bomba]]. V roku 1945 publikoval nedokončenú 101 stranovú správu [http://web.mit.edu/STS.035/www/PDFs/edvac.pdf The First Draft Report on the EDVAC], v ktorej popísal základné prvky dnešných počítačov: * pamäť, v ktorej sú uložené inštrukcie (program) i dáta, * aritmetickú jednotku, vykonávajúcu logické i aritmetické operácie s dátami, * riadiacu jednotku, vykonávajúcu inštrukcie v slede, závislom od výsledkov predchádzajúcich inštrukcií, * vstupy, a výstupy a pomalé externé zariadenia. Správa vznikla aj ako výsledok návštev von Neumanna u tvorcov počítača [[EDVAC|E.D.V.A.C.]] [[John Mauchly|J. W. Mauchlyho]] a [[Prespert J. Eckert|P. Eckerta]] na Univerzite Pennsylvania ktoré, von Neumann absolvoval ako konzultant vedeckej rady Army's Ballistic Research Laboratory.<ref>"BRL's Scientific Advisory Committee, 1940". U.S. Army Research Laboratory. Retrieved January 12, 2018.</ref> Von Neumann správu písal rukou počas svojich ciest vlakom do [[Los Alamos]] a listy posielal poštou do Philadelphie. Správu prepísal a zostavil a 30. júna 1945 distribuoval v 24 kópiách [[Herman Goldstine]], bezpečnostný dôstojník pre iný utajovaný projekt E.N.I.A.C. Tým sa stala správa (vedeckou) publikáciu a zabránil tomu, aby bola daná architektúra patentovaná,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Penn Special Collections-Mauchly Exhibition 9|url=http://www.library.upenn.edu/exhibits/rbm/mauchly/jwm9.html|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2007-04-16|dátum prístupu=2023-08-01|url archívu=https://web.archive.org/web/20070416112324/http://www.library.upenn.edu/exhibits/rbm/mauchly/jwm9.html|dátum archivácie=2007-04-16}}</ref> čo mu ostatní vyčítali aj preto, že neuviedol žiadneho spoluautora okrem seba. Táto "[[Von Neumannova architektúra]]" sa používa v počítačoch dodnes. Podľa jeho neskoršieho vyjadrenia<!-- nefunkčný zdroj a v maďarčine. Ináč Von Neuman bol vraj aj v Bratislave. --> ''počítač nie je majetkom jedného alebo viacerých ľudí, ale vlastníctvom celého ľudstva.''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=djp.tvn.hu (po maďarsky) |url=http://djp.tvn.hu/HTM/Info/HunInfo/Neumann.htm |dátum prístupu=2007-04-12 |url archívu=https://web.archive.org/web/20051025135109/http://djp.tvn.hu/HTM/Info/HunInfo/Neumann.htm |dátum archivácie=2005-10-25 }}</ref> Správu z roku 1945 J. von Neumann zostavil v mene skupiny svojich spolupracovníkov projektu E.N.I.A.C. Správa o logickom návrhu digitálnych počítačov obsahovala podrobný návrh konštrukcie stroja, ktorý sa odvtedy stal známym ako E.D.V.A.C. (electronic discrete variable automatic computer - elektronický diskrétny variabilný automatický počítač). V súlade s touto správou bol pod jeho vedením od roku 1946 do roku 1951 stavaný prvý počítač na IAS, ktorý býva niekedy označovaný ako von Neumannov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = IAS Computer | url = https://americanhistory.si.edu/collections/object/nmah_334741 | vydavateľ = The National Museum of American History | dátum prístupu = 2024-12-18}}</ref> Von Neumann sa podieľal aj na vypracovaní teoretických základov uvoľnenia [[atóm]]ovej energie, podieľal sa tým na vývoji atómovej bomby a využití [[atómová elektráreň|atómových elektrární]]. Von Neumann a štyria ďalší vedci a ďalší vojenskí zamestnanci boli členmi výberovej komisie, ktorá bola zodpovedná za výber japonských miest [[Hirošima (mesto)|Hirošima]] a [[Nagasaki]] za prvé ciele atómovej bomby. Von Neumann dohliadal na výpočty týkajúce sa očakávanej intenzity výbuchov bômb, odhadovaného počtu obetí a vzdialenosti nad zemou, v ktorej by mali byť bomby odpálené pre optimálne šírenie rázovej vlny a tým aj maximálny účinok.<ref name=":0">Macrae, Norman (1992). ''John von Neumann: The Scientific Genius Who Pioneered the Modern Computer, Game Theory, Nuclear Deterrence, and Much More''. Pantheon Press. S 205, 242, 245. ISBN <bdi>978-0-679-41308-0</bdi>.</ref> Jeho výsledok bol, že explózia má nastať 548 (1 800 stôp) metrov nad miestom výbuchu. Bol osobne prítomný pri prvom testovacom výbuchu atómovej bomby [[Trinity (jadrový test)|Trinity]]. O tomto výbuchu neskôr riaditeľ [[Projekt Manhattan|projektu Manhattan]] [[Robert Oppenheimer]] povedal, že fyzici vtedy spoznali svoj hriech<!-- "known sin" -->, keď videli výbuch bomby 25 kiloton TNT ([[ekvivalent TNT]]), pričom práve Von Neumann zaviedol ako prvý v roku 1944 používanie jednotky jedna [[Kilotona trinitrotoluénu|kilotona TNT]] ako miery výbušnosti.<ref name=":0" /> Od roku [[1953]] až do svojej smrti bol vedúcim [[Výbor pre atómovú energiu USA|Výboru pre atómovú energiu]] (''United States Atomic Energy Commission''-AEC), čo je najvyššia vládna funkcia pre vedca. Až do svojej smrti v roku [[1957]] sa tak stal najvplyvnejším vedcom USA. Zomrel na rakovinu, ktorá mohla byť dôsledkom ožiarení pri pokusoch počas vývoja atómovej bomby. == Diela == * [http://qss.stanford.edu/~godfrey/vonNeumann/vnedvac.pdf The First Draft Report on the EDVAC] (Moore School of Electrical Engineering University of Pennsylvania June 30, 1945) * ''The Monte Carlo method'', spoluautor [[Stanisław Marcin Ulam|S. M. Ulam]] * ''Theory of Games and Economic Behavior'', spoluautor [[Oskar Morgenstern|O. Morgenstern]] * ''The computer and the Brain'' ([[Yale University]] Press New Haven 1958), maď.preklad ''[http://www.mek.iif.hu/porta/szint/muszaki/szamtech/rendszer/neumann/html/ A számológép és az agy (Gondolat Bp. 1964)]'' * ''John von Neumann Collected Works. Vol. I.-VI.'' Ed. A. Taub (Pergamon Press Oxford 1961-63) * ''Self-Reproducing Automata'' Ed. A. W. Burks (University of [[Illinois]] Press Urbana, Illinois 1966) == Pozri aj == * [[von Neumannova algebra]] * [[Koncepcia Johna von Neumanna]] * [[Teória hier]] == Iné projekty == {{projekt|commons=János Lajos Neumann}} == Externé odkazy == <references/> * [http://natura.eri.cz/natura/2003/6/20030605.html Významní matematikové v historii] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20061027120614/http://natura.eri.cz/natura/2003/6/20030605.html |date=2006-10-27 }} (česky) * [http://www.sulinet.hu/eletestudomany/archiv/1999/9937/kivoltn/kivoltn.htm Ki volt Neumann János?] (maďarsky) * [http://qss.stanford.edu/~godfrey/vonNeumann/edv-an.pdf M. D. Godfrey, D. F. Hendry, The Computer as von Neumann Planned it] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110825104605/http://qss.stanford.edu/~godfrey/vonNeumann/edv-an.pdf |date=2011-08-25 }} * Howard Rheingold, Tools for Thought, The People and Ideas of the Next Computer Revolution (Simon & Schuster 1985) * Wiliam Aspray, John von Neumann and the Origins of Modern Computing (MIT 1990), maď. preklad Neumann János és a modern számítástechnika kezdetei (Vince kiadó Bp. 2004) * [http://www-groups.dcs.st-and.ac.uk/~history/Mathematicians/Von_Neumann.html J. J. O'Connor, E. F. Robertson, John von Neumann] * [http://ei.cs.vt.edu/~history/VonNeumann.html J. A. N. Lee, John von Neumann] * In Memoriam Neumann János (Financial Times 24. dec. 1999) * György Marx, A Marslakók érkezése. Magyar tudósok, akik Nyugaton alakították a 20. század történelmét / Príchod Marťanov. Maďarskí vedci vytvárajúci na Západe históriu 20. storočia (Akadémiai kiadó Bp. 2000) * Neumann János válogatott írásai / Vybrané diela J. N. Ed. László Ropolyi, Péter Szegedi (Typotex Bp. 2003) {{Teória množín}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Neumann, John von}} [[Kategória:Matematici USA]] [[Kategória:Maďarskí matematici]] [[Kategória:Matematici židovského pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti USA židovského pôvodu]] [[Kategória:Projekt Manhattan]] [[Kategória:Antikomunisti]] [[Kategória:Členovia Accademia dei Lincei]] [[Kategória:Osobnosti na poštových známkach USA]] [[Kategória:Naturalizované osobnosti USA]] [[Kategória:Osobnosti z Budapešti]] 3zbg6oln7bksdvlc22asblg9xzb49gv 10 62822 8215733 7236060 2026-05-17T23:13:55Z Teslaton 12161 volanie š. [[Šablóna:Zvýrazňovač|Zvýrazňovač]] len v prípade vyplneného parametra {{{pozadie textu}}}, nekompletný inline background inak spôsobuje konflikt s css tmavého režimu 8215733 wikitext text/x-wiki <div style="padding:0 0 0 1.5em; text-indent:-1.5em; {{{style|{{{štýl|}}}}}}"><span style="border:{{{okraj|{{{border|1px solid {{{obrys|{{{outline|{{{1|black}}}}}}}}}}}}}}}" id="{{{id|}}}"><span style="background-color:{{{1|transparent}}}">&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;</span>{{#if: {{{farba2|}}} | <span style="background-color:{{{farba2}}}">&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;</span> }}{{#if: {{{farba3|}}} | <span style="background-color:{{{farba3}}}">&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;</span> }}</span>&nbsp;{{#if: {{{pozadie textu|}}} | {{Zvýrazňovač|{{{text|{{{2|}}}}}}|{{{pozadie textu|}}}}} | {{{text|{{{2|}}}}}} }}</div><noinclude>{{Dokumentácia}}</noinclude> snemgrvhhlwmu6c02c8c3do34m1ij64 0 69635 8215478 8162036 2026-05-17T14:21:35Z ~2026-29230-47 294915 8215478 wikitext text/x-wiki {{Infobox národný hokejový tím | Meno = Ukrajinské národné hokejové mužstvo | Logo = Ukr hckylogo.png | komentár = | Prezývky = Жовто-сині (''Žovto-syni'')<br />''Žlto-modrí'' | Asociácia = [[Federacija chokeju Ukrajini]] | Generálny manažér = | Tréner = {{UKR}} [[Vadym Valerijovyč Šachrajčuk|Vadym Šachrajčuk]] | Asistenti trénera = {{UKR}} [[Kosťantyn Simčuk]] | Kapitán = {{UKR}} Ihor Merežko | Najviac zápasov = {{UKR}} [[Vasyľ Valentynovyč Bobrovnikov|Vasyľ Bobrovnikov]] (182) | Najlepší strelec = {{UKR}} [[Vitalij Ivanovyč Lytvynenko|Vitalij Lytvynenko]] | Najproduktívnejší hráč = {{UKR}} Vitalij Lytvynenko (105) | Domáci štadión = [[Palac sportu (Kyjev)|Palac sportu]], [[Kyjev]] | IIHF kód = UKR | IIHF miesto = 27. | IIHF max = 11. | IIHF max dátum = 2003 | IIHF min = 27. | IIHF min dátum = 2022 | Tímové farby = {{box farby|#1a5391}} {{box farby|#e8c80f}} | Dresy = [[Súbor:Ukraine national ice hockey team jerseys 1998-2000.png|180px|center]] | Prvý zápas = [[Súbor:Flag of the Kazakh Soviet Socialist Republic (1953–1991); Flag of Kazakhstan (1991–1992).svg|22px|border]] [[Kazašské národné hokejové mužstvo|Kazachstan]] 5–1 {{UKR|lh|1}}<br /><small>([[Petrohrad]], [[Rusko]] – 14. apríla 1992)</small> | Najvyššia výhra = {{UKR|lh|1}} 37–2 {{BEL|lh|1}}<br /><small>([[Bled]], [[Slovinsko]] – 13. marca 1993)</small> | Najvyššia prehra = {{FIN|lh|1}} 9–0 {{UKR|lh|1}}<br /><small>([[Helsinki]], [[Fínsko]] – 3. mája 2003)</small> | Účasti na MS = 29 | MS prvá účasť = 1993 | MS najlepšie = 9. miesto ([[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2002|2002]]) | MS medaily = | ZOH účasti = 1 | ZOH prvá účasť = 2002 | ZOH najlepšie = 10. miesto | ZOH medaily = | Štatistika = 167–180–27 }} '''Ukrajinské národné hokejové mužstvo''' ({{vjz|ukr|Збірна України з хокею із шайбою|''Zbirna Ukrajini z chokeju iz šajboju''}}) patrí medzi reprezentačné [[ľadový hokej|hokejové]] mužstvá [[majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji|majstrovstiev sveta]]. Riadi ho [[Federacija chokeju Ukrajini|Ukrajinská hokejová federácia]] a je členom [[Medzinárodná hokejová federácia|Medzinárodnej hokejovej federácie]] (IIHF). Ukrajina je v súčasnosti na 27. mieste na svete podľa rebríčka IIHF pre rok 2023, pričom jej najvyššie umiestnenie je 11. miesto. Ako nezávislá krajina debutovala na medzinárodnej scéne v roku [[1992]]. Ukrajina hrala na [[zimné olympijské hry|zimných olympijských hrách]] raz, v roku [[2002]]. Najlepšie umiestnenie tímu bolo na [[majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2002|majstrovstvách sveta v roku 2002]], keď skončil na deviatom mieste. Po [[majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2007|majstrovstvách sveta v roku 2007]] bola Ukrajina preradená do [[majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji – I. divízia|divízie I]]. == Olympijská účasť == * [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2002 – mužský turnaj|2002]] – 10. miesto == Účasť na svetových šampionátoch == * [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1993|1993]] – 22. miesto (2. v „skupine C“) * [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1994|1994]] – 23. miesto (3. v „skupine C“) * [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1995|1995]] – 23. miesto (3. v „skupine C“) * [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1996|1996]] – 22. miesto (2. v „skupine C“) * [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1997|1997]] – 21. miesto (vyhralo „skupinu C“) * [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1998|1998]] – 17. miesto (vyhralo „skupinu B“) * [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1999|1999]] – 14. miesto * [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2000|2000]] – 14. miesto * [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2001|2001]] – 10. miesto * [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2002|2002]] – 9. miesto * [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2003|2003]] – 12. miesto * [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2004|2004]] – 14. miesto * [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2005|2005]] – 11. miesto * [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2006|2006]] – 12. miesto * [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2007|2007]] – 16. miesto * [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2008 – I. divízia|2008]] – 19. miesto (3. miesto v Divízii I) * [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2009 – I. divízia|2009]] – 20. miesto (4. miesto v Divízii I) * [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2010 – I. divízia|2010]] – 19. miesto (3. miesto v Divízii I) * [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2011 – I. divízia|2011]] – 21. miesto (3. miesto B skupiny v Divízii I) * [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2012 – I. divízia|2012]] – 22. miesto (6. miesto v Divízii IA) * [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2013 – I. divízia|2013]] – 23. miesto (1. miesto v Divízii IB) * [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2014 – I. divízia|2014]] – 20. miesto (4. miesto v Divízii IA) * [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2015 – I. divízia|2015]] – 22. miesto (6. miesto v Divízii IA) * [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2016 – I. divízia|2016]] – 23. miesto (1. miesto v Divízii IB) * [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2017 – I. divízia|2017]] – 22. miesto (6. miesto v Divízii IA) * [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2018 – I. divízia|2018]] – 26. miesto (4. miesto v Divízii IB) * [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2019 – I. divízia|2019]] – 27. miesto (5. miesto v Divízii IB) * <s>2020</s> – ''šampionát sa nekonal'' * <s>2021</s> – ''šampionát sa nekonal'' * [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2022 – I. divízia|2022]] – 24. miesto (3. miesto v Divízii IB) * [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2023 – I. divízia|2023]] – 24. miesto (2. miesto v Divízii IB) == Slávni hráči == * [[Dmitrij Christič]] * [[Kosťantyn Simčuk]] == Externé odkazy == * [https://fhu.com.ua/ Oficiálna stránka] {{ukr icon}} * [https://www.iihf.com/en/associations/1374/ukraine Profil IIHF] {{eng icon}} {{Hokejové reprezentácie}} [[Kategória:Národné hokejové mužstvá]] [[Kategória:Ľadový hokej na Ukrajine]] [[Kategória:Ukrajinské národné družstvá|Ľadový hokej]] np7us36cba043lbpwfeci963ywnjy1g 0 77236 8215599 8215387 2026-05-17T17:18:14Z ~2026-29717-29 295206 /* História */ 8215599 wikitext text/x-wiki {{Infobox Automobil | nazov = Škoda 105/120 | obrazok = Škoda 105 BJ 1978 (Foto Hilarmont) (1).JPG | vyrobca = [[Škoda Auto|AZNP Mladá Boleslav]] | produkcia = 1976{{--}}1987 | krajina_povodu = [[Československo|ČSSR]] | predchodca = [[Škoda 100]] | nasledovnik = [[Škoda 130]] | typ_karoserie = sedan | usporiadanie = [[zadný náhon]] | motor = 742.10, {{cm3|1046}}, 33,1 kW | maximalka = {{km|130|m}}/h | akceleracia = 24&nbsp;s | spotreba = 6,3 / ? / 9,5 | prevodovka = 4-stupňová manuálna | vyska = {{mm|1400|m}} | sirka = {{mm|1610|m}} | dlzka = {{mm|4200|m}} | hmotnost = {{kg|855}} | kapacita_nadrze = 38l }} '''Škoda 105/120/125''' (typ 742) je [[automobil]] [[nižšia stredná trieda|nižšej strednej triedy]], ktorý bol vyrábaný [[Československo|československou]] automobilkou [[Škoda Auto|AZNP]] Mladá Boleslav od roku [[1976]] do roku [[1990]]. Modely '''105''' a '''120''' sa navzájom odlišovali použitým motorom (105 motor s objemom {{cm3|1046}}, v 120 s objemom {{cm3|1174}}). Model '''125''' označoval 5-stupňovú prevodovku. Tieto automobily nahradili typ [[Škoda 100|100]] / [[Škoda 110|110]], ktorý sa vyrábal v prvej polovici [[70. roky 20. storočia|70. rokov]]. V roku [[1984]] došlo u Škody 105/120 k modernizácii karosérie a rozšíreniu rozchodu kolies, čím vznikol model M, ktorý vo výrobe zostal až do roku [[1990]]. == História == {{Infobox Automobil | nazov = Škoda 120/120L | obrazok = Skoda 120 Madrid.jpg | vyrobca = [[Škoda Auto|ANZP Mladá Boleslav]] | produkcia = 1976{{--}}1990 | krajina_povodu = [[Česko-Slovensko|ČSSR]] | predchodca = [[Škoda 110]] | nasledovnik = [[Škoda 125]] | typ_karoserie = sedan | usporiadanie = [[zadný náhon]] | motor = 742.12, {{cm3|1174}}, 36,7 kW | maximalka = {{km|140|m}}/h | akceleracia = 20&nbsp;s | spotreba = 6,4 / 9,4 / 9,7 | prevodovka = 4-stupňová manuálna | hmotnost = {{kg|875}} }} Po desiatich rokoch od ukončenia vývoja modelu [[Škoda 1000 MB]] sa v AZNP pripravoval nový model automobilu. Vzhľadom k finančnej situácii vo vtedajšom centralizovanom hospodárstve a po nevydarených projektoch Škoda 720 a 740 (neskôr aj 760), nezostal dostatok financií pre vývoj úplne nového modelu automobilu. Aj keď model 1000 MB bol v dobe svojho uvedenia na trh považovaný za moderný automobil, prax ukázala, že koncepcia motora vzadu je neperspektívna. Hlavným problémom však bolo sprísnenie predpisov EHK, z čoho vyplývalo, že by sa škodovky nemohli ďalej vyvážať do zahraničia. Preto musela AZNP pripraviť nový model. Pre nedostatok financií sa AZNP rozhodla, že sa znavu vydá cestou opakovanej modernizácie modelu [[Škoda 100]]. Prvé prototypy nového modelu boli obyčajným faceliftom starého modelu s hranatejšou karosériou (prototyp Škoda 727 z roku [[1971]]). Neskôr sa vývojové oddelenie rozhodlo adresnejšie riešiť problémy s chladením vzadu uloženého motora pomocou presunutia chladiča do prednej časti vozu. Vznikla tak unikátna koncepcia 1,2 litrového motora a 13 litrovej chladiacej sústavy. Priaznivým vplyvom voľby vpredu uloženého chladiča malo byť lepšie chladenie, v praxi to však boli hlavne úniky chladiacej kvapaliny cez viaceré spoje trasy. Typ 742 bol predstavený v roku 1976 na zjazde [[KSČ]] a potom na Medzinárodnom strojárskom veľtrhu v Brne. Pri predstavení verejnosti uverejenil český časopis Svet motoru test novej Škody 120L, pri ktorom spotreboval 4 štartéry Pal Magneton a niekoľko ďalších dielov. Jazdné vlastnosti však od modelu Š 100 nijak nepokročili. V roku 1977 dánsky novinár Markus Jakobsen v [[Veľká Británia|britskom]] denníku The Sun uverejnil test pri ktorom sa škodovka prevrátila na strechu. Následne odborný týždeník The Motor priniesol šesťstranovú drsnú kritiku o životunebezpečnom aute. Export na [[Západná Európa#Štáty západnej Európy|nesocialistickom]] trhu sa výrazne prepadol. Situáciu musel riešiť importér Skoda Great Britain Ltd. a český PZO Motokov. V krátkej dobe dotlačili [[Škoda Auto|AZNP]] k vyvinutiu upravených exportných modelov s upraveným pružením, upravenou geometriou náprav a najmä širšími 13 palcovými diskami s kvalitnými radiálnymi pneumatikami zahraničnej výroby. Pre domácich zákazníkov ostal základný model a [[Gottwaldov|otrokovické]] pneumatiky Barum. Napriek snahe výrobcu [[Škoda Auto|AZNP]], bola typickou vlastnosťou [[korózia]] karosérie. Preto vtedajšia motoristická tlač prinášala návody o svojpomocnom, dodatočnom nanášaní množstva [[Bitúmen|bituménových]] a [[vosk|voskových]] prípravkov na karosériu a do dutín. Na sklonku roka 1981 sa v závode v [[Kvasiny|Kvasinách]], o polrok neskôr aj v [[BAZ]], začala výroba coupé [[Škoda Garde]] založeného na automobile Škoda 120LS, ktoré bolo pokračovateľom coupé [[Škoda 110 R Coupé]]. Pri tomto modely AZNP nezvládla konštrukciu novej zadnej nápravy, ktorá sa počas prevádzky značne deformovala. V roku [[1984]] bol z modelu [[Škoda Garde|Garde]] odvodený model [[Škoda Rapid|Rapid]]. Neskôr, v roku [[1984]] prešiel celý modelový rad modernizáciou (označujú sa ako typ 742 - M). Súčasťou modernizácie bol facelift prednej masky karosérie, rozšírenie náprav vpredu aj vzadu, čo prispelo k vyššej stabilite vozu a bolo zavedené hrebeňové riadenie (pre niektoré modely), ktoré zvýšilo presnosť riadenia. Zavedenie citlivého hrebeňového riadenia si vyžiadalo používanie nových diskov s kalibrovanou stredovou dierou a kvalitnejších pneumatík (z [[Púchov|Púchovských]] gumární). Všetky modely boli vybavené ľahšími plastovými nárazníkmi zo Skloplastu [[Trnava]]. S nástupom modernizovaných modelov sa zjednotil vzhľad prednej masky pre automobily Škoda 105, ktoré všetky dostali oválne svetlomety a pre automobily Škoda 120 boli určené nové tvarové svetlomety. Súbežne s modelovým ročníkom [[1984]] bol o rok neskôr predstavený inovovaný model [[Škoda 130]] odvodený od Škody 120, ktorý sa oproti starším modelom pýšil 5-stupňovou prevodovkou, motorom so zvýšeným výkonom a modifikovanou brzdovou sústavou s vyšším výkonom. V roku 1987 bol na Medzinárodnom strojárskom veľtrhu predstavený model [[Škoda Favorit]], ktorý predznamenal koniec automobilov s koncepciou zadného náhonu. Z dôvodu očakávaní nového modelu prudko klesol dopyt po starých automobiloch a to spôsobilo uvedenie modelov Škoda 120LX, 125, ktoré obsahovali niektoré modernejšie prvky automobilov radu Škoda 130. Výroba modelovej rady Škoda 742 bola definitívne ukončená v roku [[1990]]. Aj keď koncepcia vzadu umiestneného motora bola v dobe uvedenia tohto automobilu na trh už v Európe prežitkom a používala sa len v ojedinelých prípadoch (napríklad ukrajinský Záporožec) , jej využitie v tomto automobile poskytovalo výrobcovi AZNP niektoré výhody. Napríklad iba dva typy karosérie, alebo zastaraná kyvadlová náprava ktorá nevyžadovala homokinetické kĺby. Avšak na úkor jazdných vlastností. {{clr}} == Spoločné črty == === Podvozok === Bezrámová konštrukcia. Všetky kolesá nezávisle zavesené - predné kolesá na priečnych lichobežníkových polonápravách, zadné kyvadlové polonápravy na pozdĺžnych kyvných ramenách; pérovanie vpredu aj vzadu vinutými pružinami s teleskopickými tlmičmi, vpredu priečny skrutový stabilizátor. Prevádzkové brzdy kvapalinové, dvojokruhové, predné kotúčové, zadné bubnové, u 120LS a 120GLS s posilňovačom od začiatku výroby, od modelového roku 1982 posilňovač u modelu 120 vo všetkých úrovniach výbavy, od roku 1984 aj pre 105S a 105L. Riadenie skrutkou a maticou, lomený kĺbový hriadeľ volantu. OD roku 1984 riadenie hrebeňové. Palivová nádrž o objeme 38 l. Pneumatiky 155-14. === Karoséria === Samonosná oceľová, štvordverová ([[sedan]]). Predné sedadlá sú anatomické, posuvné; operadlá s nastaviteľným sklonom a lôžkovou úpravou, u 105GL, 120LS a 120GLS s nastaviteľnými opierkami hlavy. Operadlá zadných sedadiel sú sklopné vpred. Bezpečnostné pásy vpredu, vzadu na želanie. Okrem modelu 105S a 120 možnosť na želanie doplniť samonavíjacími pásmi moravan SuperRol. U 105GL, 120LS a 120GLS otáčkomer. Halogénové svetlomety H4, u 120 LS na objednávku aj u 105 L dvojité. Od roku 1984 pre Škodu 105 oblé svetlomety, pre Škodu 120 tvarové, obe halogénové. Batožinový priestor celkom {{m3|0.40}} (vpredu {{m3|0.28}}, za sedadlami {{m3|0.12}}). == Motorizácia == {{Infobox Automobil | nazov = Škoda 120LS/GLS/LX | obrazok = Skoda120L front.jpg | vyrobca = [[Škoda Auto|ANZP Mladá Boleslav]] | produkcia = 1976{{--}}1987 | krajina_povodu = [[Česko-Slovensko|ČSSR]] | predchodca = [[Škoda 100/110#Motor Škoda 110LS|Škoda 110LS]] | nasledovnik = [[Škoda 130]] | typ_karoserie = sedan | usporiadanie = [[zadný náhon]] | motor = 742.12X, {{cm3|1174}}, 40,5 kW | maximalka = {{km|150|m}}/h | akceleracia = | spotreba = 6,5 / 9,7 / 9,7 | prevodovka = 4-stupňová manuálna<br />5-stupňová manuálna | hmotnost = {{kg|885}} }} Štvortaktný radový karburačný kvapalinou chladený štvorvalcový motor s [[Rozvod OHV|rozvodom OHV]] (overhead valves - ventily zhora v hlave), umiestnený pozdĺž za zadnou nápravou. V jednom bloku s prevodovkou a rozvodovkou. O prípravu zmesi sa staral karburátor Jikov 32 ESDR, od roku 1984 modernizovaný Jikov 32 SEDR. V ponuke boli dve základné motorizácie v priebehu rokov 1976 až 1987 rozšírené o doplnkovú motorizáciu pre športovú jazdu. === Škoda 742.10 === Škoda 742.10 bol variant motorizácie modelovej rady Škoda 742. Išlo o motor so zdvihovým objemom {{cm3|1046}} a výkonom 32,1&nbsp;kW. Bola to najslabšia ponúkaná motorizácia. Historicky sa jednalo o modernizovaný motor z modelu [[Škoda 100]] so zvýšeným objemom a zmenenými výkonovými charakteristikami vďaka použitej inej prevodovke a konštrukcii karburátora. Výkonové charakteristiky motora: * Typ: 742.10 * [[Zdvihový objem]] motora: {{cm3|1046}} * Vŕtanie / zdvih: 68/{{mm|72|m}} * Stupeň kompresie: 7,5 * Čistý výkon: 33,1&nbsp;kW pri 4&nbsp;800 /min * Točivý moment: 72,8 Nm pri 3&nbsp;000 /min === Škoda 742.12 === Táto motorizácia bola ponúkaná ako silnejší variant pre bežných spotrebiteľov. Išlo o motor so zdvihovým objemom {{cm3|1174}}. Šlo o pôvodný motor z automobilu Škoda 110 so zvýšeným objemom a výkonom. Rovnako, ako 742.10, bol aj tento motor plnený modernizovaným karburátorom. Na rozdiel od 742.10 mal karburátor 742.12 2 hrdlá so samostatnými tryskami. Druhé hrdlo otváralo medzi rýchlosťami 110-{{km|120|m}}/h, v závislosti od dynamiky jazdy. Výkonové charakteristiky: * Typ: 742.12 * Zdvihový objem: {{cm3|1174}} * Vŕtanie/zdvih: 72/{{mm|72|m}} * Stupeň kompresie: 7,5 * Čistý výkon: 36,7&nbsp;kW pri 4&nbsp;200 /min * Točivý moment: 82 Nm pri 3&nbsp;000 /min === Škoda 742.12X (modely LS, LX, GLS) === Pre športovo ladené modely typovej rady 742 bol ponúkaný motor 742.12X. Išlo o motor so zdvihovým objemom zhodným s motorom 742.12, ale úpravami dna piestov sa dosiahlo vyššieho kompresného pomeru. V rokoch 1976 až 1983 boli na motory 742.12X montované aj odlišné ostrejšie vačkové hriadele. Prítomnosť tohto motora v automobile značilo písmeno S, alebo X v označení modelu, ak sa jednalo o model 120. Výkonové charakteristiky motora: * Typ: 742.12X * Zdvihový objem: {{cm3|1174}} * Vŕtanie/zdvih: 72/{{mm|72|m}} * Stupeň kompresie: 9,5 * Čistý výkon: 40,5&nbsp;kW pri 5&nbsp;200 /min * Točivý moment: 85,5 Nm pri 3&nbsp;250 /min == Prevodové ústrojenstvo == {{Infobox Automobil | nazov = Škoda 125L | obrazok = Škoda 125 L (46510243835) (cropped).jpg | vyrobca = [[Škoda Auto|ANZP Mladá Boleslav]] | produkcia = 1987{{--}}1990 | krajina_povodu = [[Česko-Slovensko|ČSSR]] | predchodca = Škoda 120 | nasledovnik = [[Škoda 130]] | typ_karoserie = sedan | usporiadanie = [[zadný náhon]] | motor = 742.12, {{cm3|1174}}, 36,7 kW | prevodovka = 5-stupňová manuálna | hmotnost = {{kg|875}} }} V priebehu výroby tohto automobilu boli k dispozícii štyri rôzne prevodovky montované do týchto automobilov. Všetky prevodovky koncepčne vychádzali z prevodového ústrojenstva vozidla Škoda 100. Počiatočné modely prevodoviek boli identické s prevodovkami posledných modelov Škoda 100, teda mali 4 stupne smerom vpred a jeden vzad. V roku 1984 bola do sériovej výroby nasadená 5-stupňová prevodovka. Prevodovky sa vzájomne líšili aj použitým stálym prevodom. === 4-stupňová manuálna prevodovka, stály prevod 4,44 === Je najstaršia dostupná prevodovka modelového radu 742. V prvých rokoch výroby sa montovala ako sériová prevodovka do všetkých modelov Škoda 105/120. Neskôr ju nahradila 4-stupňová prevodovka so stálym prevodom 4,22 a táto prevodovka sa stala súčasťou výbavy na želanie ako tzv. horský prevod. Táto prevodovka sa sériovo montovala s kyvnými polosami. Prevodové stupne boli odstupňované nasledovne: * I. stupeň: 3,8 * II. stupeň: 2,12 * III. stupeň: 1,41 * IV. stupeň: 0,96 * spätný chod: 3,27 * stály prevod rozvodovky: 4,44 === 4-stupňová manuálna prevodovka, stály prevod 4,22 === Táto prevodovka neskôr nahradila pre typ 742 predchádzajúcu prevodovku. Dôvodom bolo aj neskoršie zavedenie 13 palcových pneumatík. Prevodovka je identicky odstupňovaná, rozdielny je len stály prevod. Sériovo sa táto prevodovka montovala ako na kyvné polosi, tak na kyvné polosi s vlečnými ramenami. === 4-stupňová manuálna prevodovka, stály prevod 3,9 === Tento typ prevodoviek sa montoval do špeciálneho modelu Škoda 120LE. Tento automobil mal zvýšiť ekonomiku jazdy hlavne na cestách 1. triedy a diaľniciach, kedy umožnil automobilu jazdu pri rovnakej rýchlosti s nižšími otáčkami, čo malo vplyv na spotrebu. Automobil Škoda 120LE, v ktorom táto prevodovka bola montovaná mal kyvné polosi. === 5-stupňová manuálna prevodovka, stály prevod 3,9 === Pre nový modelový rad Škoda 130 bola uvedená 5-stupňová manuálna prevodovka, ktorá sa však v rámci snahy o zvýšenie predávanosti modelového radu Škoda 105/120 dostala aj do áut nižšej kategórie. Pri jej použití v modeli 125L bola montovaná na kyvné polosi. * I. stupeň: 3,8 * II. stupeň: 2,12 * III. stupeň: 1,41 * IV. stupeň: 1,08 * V. stupeň: 0,96 * spätný chod: 3,27 * stály prevod rozvodovky: 3,9 == Vnútorná výbava == Od počiatku do skončenia výroby boli autá typovej rady 742 ponúkané v niekoľkých úrovniach výbavy. Úrovne výbavy sa líšili ako prítomnými vonkajšími ozdobnými prvkami, tak úrovňou vnútornej výbavy a pohodlia obsluhy. === Standard (Škoda 105S) === Minimálna úroveň výbavy, ktorá bola ponúkaná len vo variante s motorizáciou Škoda 105. V tejto úrovni výbavy automobilu vo vnútri chýbali lakťové opierky na dverách, miesto ktorých boli inštalované koženkové priťahovače. Namiesto kobercov bola podlaha automobilu pokrytá gumenými kobercami, ktoré mali menšiu schopnosť tlmiť hluk a predné sedadlá nemali možnosť nastavenia sklonu sedadla. V rokoch 1976 - 1983 boli automobily s touto úrovňou výbavy vybavené kruhovými svetlometmi pôvodne montovanými na automobily Škoda 100. Neskôr dostali oválne svetlomety zhodné s ostatnými úrovňami výbavy pre model Škoda 105. Prístrojový štít tohto modelu bol len miernym faceliftom pôvodného prístrojového štítu modelovej rady 100/110. Sklá v zadných dverách neboli sťahovacie. V roku 1986 bola výroba tohto modelu zastavená. === Special (Škoda 105SP) === Táto úprava bola určená najmä pre pošty a údržbárske čaty. Priestor predných a zadných sedadiel bol oddelený zasklenou stenou z polykarbonátu, zadné sedadlá neboli montované a súčasťou výbavy bola polička so zásuvkami na uskladnenie náradia a spojovacieho materiálu. Poslaním tohto modelu bolo poslúžiť tam, kde bola Škoda 1203 zbytočne veľká a neekonomická. Tento model sa vyrábal v rokoch 1982 - 1988. === de Luxe (Škoda 105L a Škoda 120L) === V tejto úrovni výbavy bol štandardne dodávaný prístrojový štít s kruhovými prístrojmi, ale bez otáčkomeru. Podlaha interiéru už bola pokrytá kobercom, na dverách boli lakťové opierky a sťahovať sa dali sklá všetkých štyroch dverí. Predné sedadlá mali možnosť nastavenia sklonu opierky. Oproti modelu S bola pri výbave de Luxe bohatšia výbava vonkajších ozdobných líšt. Autá s touto úrovňou výbavy boli vybavené oválnymi svetlometmi vpredu počas rokov 1976 - 1983, neskôr v roku 1983 dostali automobily Škoda 120L a 120LS tvarové svetlomety. Autá v tejto úrovni výbavy boli dostupné počas celej výroby typovej rady 742. Kombinácia výbavy de Luxe s motorom 120X bola doplnená o prístrojový štít z výbavy Grand de Luxe, teda o otáčkomer. Vznikol tak model Škoda 120LS (de Luxe Super), ktorý bol v roku 1987 doplnený o 5-stupňovú prevodovku a predávaný ako model Škoda 120LX. === Grand de Luxe (Škoda 105GL, Škoda 120GLS) === Táto úroveň výbavy bola vrcholom medzi ponúkanými úrovňami výbavy počas celej doby predaja tohto typu automobilov. Zahrňovala palubnú dosku z mäkčeného materiálu IPUR, prístrojový štít s otáčkomerom, vzhľadovo príjemnejší koberec, odlišné čalúnenie dverných výplní. V rokoch 1976 - 1983 bola súčasťou tejto výbavy sada chrómovaných líšt na okenné rámy dverí. Táto úroveň výbavy sa dodávala len s motormi 742.10 a 742.12X. == Prehľad modelov == === Škoda 105 === Motor 742.10 so 4-stupňovou manuálnou prevodovkou so stálym prevodom 4,22 (v prvých rokoch výroby 4,44). Dostupné úrovne výbavy boli Standard (S), de Luxe (L), Grand de Luxe (GL) a Special (SP). === Škoda 120 === Motor 742.12, alebo 742.12X (označenie písmenom S, alebo X v názve modelu) so 4-stupňovou, alebo 5-stupňovou manuálnou prevodovkou so všetkými druhmi stáleho prevodu. Dostupné úrovne výbavy boli: nič (-), de Luxe (L), de Luxe Super (LS), de Luxe Extended (LX), Grand Luxe (GL) a Grand de Luxe Super (GLS) a de Luxe Economic (LE). === Škoda 125 === Motor 742.12 s 5-stupňovou manuálnou prevodovkou so stálym prevodom 4.22. Dostupná bola jediná úroveň výbavy de Luxe (L). Konštrukčná rýchlosť vozidla je 140 km/h. == Prototypy == Počas výroby automobilov typovej rady 742 sa vyskytlo niekoľko prototypov, ktoré sa do sériovej výroby nedostali. Cieľom bolo hlavne vyrobiť a do sériovej výroby uviesť variant combi, ktorý bol však ťažko uskutočniteľný a po neúspešných pokusoch s automobilom Škoda 1000MB Combi a ukončení výroby automobilu Škoda Octavia automobilka žiadny automobil tohto variantu nevyrábala. === Škoda 120 742/C1 === [[Súbor:Skoda 742 ortodox front.JPG|thumb|Škoda 742 C1]]Škoda 120 742/C1 je prototypová úprava pôvodného sériového automobilu Škoda 120 pre klasickú koncepciu pohonu. V tomto prototype bol motor umiestnený pozdĺžne nad prednú nápravu, pričom poháňaná ostala zadná náprava. Kvôli motoru v prednej časti automobilu bolo nutné posunúť prednú nápravu viac dopredu, aby sa zmenšil predný previs karosérie. Vďaka zvýšeniu hmotnosti automobilu v dôsledku použitia kardanového hriadeľa sa tento variant neuchytil. Automobil mal mierne modifikovaný podvozok. Predná lichobežníková náprava bola ponechaná nezmenená, teda náprava s vinutými pružinami a priečnym torzným stabilizátorom. Modifikovaný bol len tvar nápravnice, ktorá bola rozdelená tak, aby sa do stredu automobilu nad nápravu vošiel motor. Zadná náprava dostala inak uložené ramená. Okrem prototypu s klasickou koncepciou vznikol aj jeden prototyp s koncepciou pohonu transaxle, teda motor vpredu a prevodovka s diferenciálom vzadu. === BAZ Furgonet === [[File:BAZ Furgonet.JPG|thumb|Prototyp BAZ Furgonet]] BAZ Furgonet bol prototyp odvodený od automobilu Škoda 742 vyvinutý vo VMV [[Bratislavské automobilové závody|Bratislavských automobilových závodoch (BAZ)]]. Vznikol ako projekt dodávkového automobilu s nosnosťou 450 kg. Poučení z neúspechov 1000 MB Combi, ktorá mala problémy s mazacím a chladiacim systémom (veľmi šikmo uložený motor na zníženie pracovnej výšky) , nechali vývojári BAZ motor uložený pôvodným spôsobom, pričom nezmenili ani uchytenie vzduchového filtra, ktorý podstatne zvyšoval zástavbovú výšku motora. Dôsledkom bola 0,9 m vysoko umiestnená nákladová hrana zadných výklopných dverí. Prístup však zlepšovali veľké (80 x 110 cm) bočné dvere, ktoré sa otvárali takmer o 180 stupňov. Napriek zvolenej koncepcii sa jednalo o úžitkové vozidlo s neporovnateľne lepšími vlastnosťami, ako vtedy jediné dostupné auto - [[Škoda 1203]]. Úžitkové vozidlá s motorom vzadu v tom čase vyrábal aj [[Volkswagen]] a [[Fiat]]. V [[BAZ]] boli vyrobené spočiatku 3 prototypy rôznych verzií, ktoré sa podrobili testovaciemu programu a pre interné účely závodu BAZ bol skompletizovaný ešte štvrtý prototyp. Projekt bol zastavený s poukázaním na prebiehajúci (v podstate začínajúci) vývoj Š780 s motorom vpredu a jej potencionálne úžitkových verzií. Samotná Škoda AZNP, na základe projektu Furgoneta, začala vyrábať verziu 105 SP (sedan s motorom vzadu, bez zadných sedadiel), ktorá bola v ponuke dlhých 8 rokov. Až o 9 rokov neskôr bol predstavený Favorit pick-up, s takmer totožným motorom OHV. A o dekádu neskôr, tiež na základe tohto projektu, vytvorila Tatra model [[Tatra 613|T 613 SV]]. == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Škoda 120}} {{projekt|commons=Category:Škoda 105|štítok=Škoda 105}} == Zdroj == * ''Svět motorů, 48/1976'' {{Škoda Auto}} [[Kategória:Automobily Škoda|105/120/125]] [[Kategória:Automobily nižšej strednej triedy]] hdu6e2mjie8ghcqe5hbnemq7k5754ku 0 77605 8215434 7884976 2026-05-17T12:51:26Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8215434 wikitext text/x-wiki {{Infobox Národné futbalové mužstvo | Meno = Česko | Znak =Coat of arms of the Czech Republic.svg | Prezývka = | Asociácia = [[FAČR]] | Tréner = [[Jaroslav Šilhavý]] | Najviac štartov = [[Petr Čech]] (124) | Najlepší strelec = [[Jan Koller]] (55)| vzor_lp1=_cze10h|vzor_t1=_cze10h|vzor_pp1=_cze10h| ľavéplece1=E12500|telo1=E12500|pravéplece1=E12500|trenírky1=FFFFFF|ponožky1=cc0000| vzor_lp2=_cze10a|vzor_t2=_cze10a|vzor_pp2=_cze10a| ľavéplece2=FFFFFF|telo2=FFFFFF|pravéplece2=FFFFFF|trenírky2=navy|ponožky2=FFFFFF| Prvý zápas = {{HUN}} [[Maďarské národné futbalové mužstvo|Maďarsko]] 2-1 Česko {{CZE}} <br />([[Budapešť]], [[Maďarsko]]; [[5. apríl]]a [[1903]])<br /> {{TUR}} [[Turecké národné futbalové mužstvo|Turecko]] 1-4 Česko {{CZE}} <br />([[Istanbul]], [[Turecko]]; [[23. február]]a [[1994]]) | Najvyššia výhra = {{CZE}} Česko 8-1 [[Andorrské národné futbalové mužstvo|Andorra]] {{AND}} <br />([[Liberec]], [[Česko]]; [[4. jún]]a [[2005]]) | Najvyššia prehra = {{ENG}}[[Anglické národné futbalové mužstvo|Anglicko]] 5-0 Česko {{CZE}} <br />([[Wembley_Stadium|Wembley]], [[Anglicko]]; [[22. marec|22. marca]] [[2019]]) | Štarty MS = 1 | Prvá účasť MS = 2006 | Najlepší výsledok MS = Skupinová fáza ([[Majstrovstvá sveta vo futbale 2006|2006]])| Kontinentálne majstrovstvá = [[Majstrovstvá Európy vo futbale|Majstrovstvá Európy]] | Štarty MR = 7 | Prvá účasť MR = [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|1996]] | Najlepší výsledok MR = 2. miesto ([[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|1996]]) | Portál 1 = Česko |Rebríček FIFA=47. miesto <small>(18. júl 2024)</small>|Kapitán=[[Tomáš Souček]]}} '''České národné futbalové mužstvo''' reprezentuje [[Česko]] na medzinárodných [[Futbal|futbalových]] akciách, ako sú [[Majstrovstvá sveta vo futbale|Majstrovstvá sveta]] alebo [[Majstrovstvá Európy vo futbale|Európy]]. Spolu so [[Slovenské národné futbalové mužstvo|slovenským reprezentačným mužstvom]] nadväzuje na [[Česko-slovenské národné futbalové mužstvo]], ktoré zaniklo rozpadom [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]]. == História == Po rozpade [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] sa viac darilo Česku ako [[Slovenské národné futbalové mužstvo|Slovensku]]. Na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] sa im podarilo postúpiť do finále kde podľahli [[Nemecké národné futbalové mužstvo|Nemecku]] 1:2 po [[Predĺženie|predĺžení]]. Na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2004|ME 2004]] skončili v semifinále a získali bronzové medaily. Česko nikdy nechýbalo na Majstrovstvách Európy vo futbale naopak na [[Majstrovstvá sveta vo futbale|Majstrovstvách sveta]] sa predstavili iba raz a to v roku [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2006|2006]]. V konkurencii [[Národné futbalové mužstvo USA|USA]], [[Ghanské národné futbalové mužstvo|Ghany]] a [[Talianske národné futbalové mužstvo|Talianska]] skončili v skupinovej fázy. V rebríčku FIFA im momentálne patrí 33. miesto. Počas zlatej éry sa štyrikrát podarilo Česku dostať sa až na druhé miesto v rebríčku FIFA. == Majstrovstvá sveta == {| class="wikitable" style="text-align: center;" !Rok !Účasť !Pozícia |- |{{URU}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1930|1930]] až {{USA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|1994]] | colspan="2" |Súčasťou {{CZE}} [[Česko-slovenské národné futbalové mužstvo|Česko-Slovenska]] |- |{{FRA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|1998]] | colspan="2" |''Nepostúpili z kvalifikácie'' |- |{{KOR}} {{JPN}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2002|2002]] | colspan="2" |''Nepostúpili z kvalifikácie'' |- |{{GER}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2006|2006]] |Skupinová fáza |20. miesto |- |{{RSA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2010|2010]] | colspan="2" |''Nepostúpili z kvalifikácie'' |- |{{BRA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2014|2014]] | colspan="2" |''Nepostúpili z kvalifikácie'' |- |{{RUS}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2018|2018]] | colspan="2" |''Nepostúpili z kvalifikácie'' |- |{{QAT}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2022|2022]] | colspan="2" |''Nepostúpili z kvalifikácie'' |- !'''Celkom''' | colspan="2" |Účasť – '''0x'''{{break}}Zlato – '''0x''', Striebro – '''0x''', Bronz – '''0x''' |} == Majstrovstvá Európy == {| class="wikitable" style="text-align: center;" !Rok !Účasť !Pozícia |- |{{minivlajka|Francúzsko}} [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1960|1960]] až {{minivlajka|Švédsko}} [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1992|1992]] | colspan="2" |Súčasťou {{CZE}} [[Česko-slovenské národné futbalové mužstvo|Česko-Slovenska]] |- bgcolor="silver" |{{minivlajka|Anglicko}} [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|1996]] |'''Vicemajster''' |'''2. miesto''' |- |{{minivlajka|Belgicko}} {{minivlajka|Holandsko}} [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2000|2000]] |Skupinová fáza |10. miesto |- bgcolor="#cc9966" |{{minivlajka|Portugalsko}} [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2004|2004]] |'''Semifinále''' |'''3. miesto''' |- |{{minivlajka|Rakúsko}} {{minivlajka|Švajčiarsko}} [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2008|2008]] |Skupinová fáza |11. miesto |- |{{minivlajka|Poľsko}} {{minivlajka|Ukrajina}} [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2012|2012]] |Štvrťfinále |6. miesto |- |{{FRA}} [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2016|2016]] |Skupinová fáza |21. miesto |- |{{Minivlajka|EÚ}}[[Majstrovstvá Európy vo futbale 2020|2020]] |Štvrťfinále |21. miesto |- |'''Celkom''' | colspan="2" |Účasť - '''7x'''{{break}}Zlato - '''0x''', Striebro - '''1x''', Bronz - '''1x''' |} == Liga národov UEFA == {| class="wikitable" style="text-align: center;" |+ !Sezóna !Divízia !Pozícia{{break}}v skupine !Postup, zostup{{break}}zotrvanie !Celkové{{break}}umiestnenie |- |{{POR}} [[Liga národov UEFA 2018/2019|2018/19]] |B |2. miesto |= |20. miesto |- |{{ITA}} [[Liga národov UEFA 2020/2021|2020/21]] |B |1. miesto |↑ |19. miesto |- |[[Liga národov UEFA 2022/2023|2022/23]] |A | | | |} == Ostatné súťaže == === Pohár konfederácii FIFA === {| class="wikitable" style="text-align: center;" |+ !Rok !Účasť !Umiestnenie |- |{{KSA}} [[Pohár kráľa Fahda 1992|1992]] | colspan="2" rowspan="2" |''Nekvalifikovali sa'' |- |{{SAU}} [[Pohár kráľa Fahda 1995|1995]] |- bgcolor="#cc9966" |{{KSA}} [[Pohár konfederácií FIFA 1997|1997]] |'''Tretie miesto''' |'''3. miesto''' |- |{{MEX}} [[Pohár konfederácií FIFA 1999|1999]] | colspan="2" rowspan="7" |''Nekvalifikovali sa'' |- |{{KOR}} {{JPN}} [[Pohár konfederácií FIFA 2001|2001]] |- |{{FRA}} [[Pohár konfederácií FIFA 2003|2003]] |- |{{DEU}} [[Pohár konfederácií FIFA 2005|2005]] |- |{{RSA}} [[Pohár konfederácií FIFA 2009|2009]] |- |{{BRA}} [[Pohár konfederácií FIFA 2013|2013]] |- |{{RUS}} [[Pohár konfederácií FIFA 2017|2017]] |- |Celkom | colspan="2" |Účasti - '''1x'''{{break}}Zlato - '''0x''', Striebro - '''0x''', Bronz - '''1x''' |} == Hráči == === Súčasná zostava === Nasledujúci hráči boli povolaní na barážový zápas proti [[Švédske národné futbalové mužstvo|Švédsku]] a na prípravný zápas proti [[Waleské národné futbalové mužstvo|Walesu]]. ''Aktuálne k 29. marcu 2022'' {| border="0" cellspacing="2" cellpadding="2" ! width="40" |Poz. ! width="200" |Hráč ! width="200" |Dátum narodenia (vek) ! width="10" |Reprezentačné štarty ! width="10" |Góly ! width="200" |Klub |- | style="text-align:center;" |B |[[Tomáš Vaclík]] |{{Dátum narodenia a vek|1989|3|29|k=0}} |49 |0 |{{GRE}} [[Olympiakos FC|Olympiakos]] |- | style="text-align:center;" |B |[[Jindřich Staněk]] |{{Dátum narodenia a vek|1996|4|27|k=0}} |3 |0 |{{CZE}} [[FC Viktoria Plzeň|Viktoria Plzeň]] |- | style="text-align:center;" |B |[[Milan Heča]] |{{Dátum narodenia a vek|1991|3|21|k=0}} |0 |0 |{{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] |- ! colspan="6" style="background:#AAD0FF; text-align:left;" | |- | style="text-align:center;" |O |[[Dávid Zima]] |{{Dátum narodenia a vek|2000|11|8|k=0}} |7 |0 |{{ITA}} [[Torino FC|Torino]] |- | style="text-align:center;" |O |[[Tomáš Holeš]] |{{Dátum narodenia a vek|1993|3|31|k=0}} |17 |2 |{{CZE}} [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] |- | style="text-align:center;" |O |[[Jakub Brabec]] |{{Dátum narodenia a vek|1992|8|6|k=0}} |26 |2 |{{GRE}} [[Aris FC|Aris]] |- | style="text-align:center;" |O |[[Tomáš Petrášek]] |{{Dátum narodenia a vek|1992|3|2|k=0}} |3 |0 |{{POL}} [[Raków Częstochowa|Raków]] |- | style="text-align:center;" |O |[[Aleš Matějů]] |{{Dátum narodenia a vek|1996|6|3|k=0}} |11 |0 |{{ITA}} [[FBC Unione Venezia|Venezia]] |- | style="text-align:center;" |O |[[Milan Havel]] |{{Dátum narodenia a vek|1994|8|7|k=0}} |2 |0 |{{CZE}} [[FC Viktoria Plzeň|Viktoria Plzeň]] |- | style="text-align:center;" |O |[[Jaroslav Zelený]] |{{Dátum narodenia a vek|1992|8|20|k=0}} |2 |0 |{{CZE}} [[FK Jablonec|Jablonec]] |- ! colspan="6" style="background:#AAD0FF; text-align:left;" | |- | style="text-align:center;" |Z |[[Ladislav Krejčí]] |{{Dátum narodenia a vek|1999|4|20|k=0}} |1 |0 |{{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] |- | style="text-align:center;" |Z |[[Antonín Barák]] |{{Dátum narodenia a vek|1994|12|3|k=0}} |31 |8 |{{ITA}} [[Hellas Verona FC|Hellas Verona]] |- | style="text-align:center;" |Z |[[Jakub Pešek]] |{{Dátum narodenia a vek|1993|6|24|k=0}} |10 |4 |{{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] |- | style="text-align:center;" |Z |[[Lukáš Masopust]] |{{Dátum narodenia a vek|1993|2|12|k=0}} |31 |2 |{{CZE}} [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] |- | style="text-align:center;" |Z |[[Jakub Jankto]] |{{Dátum narodenia a vek|1996|1|19|k=0}} |43 |4 |{{ESP}} [[Getafe CF|Getafe]] |- | style="text-align:center;" |Z |[[Michal Sadílek]] |{{Dátum narodenia a vek|1999|5|31|k=0}} |10 |0 |{{NED}} [[FC Twente|Twente]] |- | style="text-align:center;" |Z |[[Jan Sýkora]] |{{Dátum narodenia a vek|1993|12|29|k=0}} |14 |4 |{{CZE}} [[FC Viktoria Plzeň|Viktoria Plzeň]] |- | style="text-align:center;" |Z |[[Ondřej Lingr]] |{{Dátum narodenia a vek|1998|10|7|k=0}} |2 |0 |{{CZE}} [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] |- | style="text-align:center;" |Z |[[Tomáš Souček]] |{{Dátum narodenia a vek|1995|2|27|k=0}} |48 |9 |{{ENG}} [[West Ham United FC|West Ham United]] |- ! colspan="6" style="background:#AAD0FF; text-align:left;" | |- | style="text-align:center;" |Ú |[[Adam Hložek]] |{{Dátum narodenia a vek|2002|7|25|k=0}} |14 |1 |{{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] |- | style="text-align:center;" |Ú |[[Jan Kuchta]] |{{Dátum narodenia a vek|1997|1|8|k=0}} |6 |0 |{{RUS}} [[Lokomotiv Moskva]] |- | style="text-align:center;" |Ú |[[Tomáš Pekhart]] |{{Dátum narodenia a vek|1999|5|26|k=0}} |24 |2 |{{POL}} [[Legia Varšava]] |- | style="text-align:center;" |Ú |[[Václav Jurečka]] |{{Dátum narodenia a vek|1994|6|26|k=0}} |1 |0 |{{CZE}} [[1. FC Slovácko|Slovácko]] |- |} == Externé odkazy == *[https://facr.fotbal.cz/ Fotbalová asociace České republiky] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220407170731/https://facr.fotbal.cz/ |date=2022-04-07 }} {{Členovia UEFA}} [[Kategória:Národné futbalové mužstvá]] [[Kategória:Futbal v Česku]] [[Kategória:České národné družstvá]] mue9izy9hj5xxwynyzfrxaehv0l9xk5 0 81484 8215813 7442474 2026-05-18T07:33:50Z CommonsDelinker 3521 Odkaz na súbor Mali2_location_map.svg bol nahradený odkazom Mali_(1991–2016)_location_map.svg. 8215813 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Timbuktu | other_name = | category = Mesto <!-- *** Image *** --> | image = Sankore Mosque in Timbuktu.jpg | image_caption = | image_size = <!-- *** Symbols *** --> | flag = | symbol = <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | motto = | nickname = | nickname_type = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Mali | country_flag = 1 | histcountry = | state = | region = Tombouctou Region | histregion = | district = | municipality = <!-- *** Family *** --> | part = | river = Niger <!-- *** Locations *** --> | location = | coordinates_no_title = | elevation = 261 | lat_d = 16 | lat_m = 46 | lat_s = 33 | lat_NS = S | long_d = 3 | long_m = 0 | long_s = 34 | long_EW = Z | coordinates_type = | highest = | highest_elevation = | highest_lat_d = | highest_long_d = | lowest = | lowest_elevation = | lowest_lat_d = | lowest_long_d = <!-- *** Dimensions *** --> | area = 252 <!-- *** Population *** --> | population = 54453 | population_date = [[2009]] | population_density = | population_metro = <!-- *** History & management *** --> | established = | established_type = | mayor = | mayor_type = | mayor_party = <!-- *** Codes *** --> | timezone = [[UTC]] | timezone_DST = | postal_code = | area_code = | area_code_type = | code = | code_type = | code1 = <!-- *** UNESCO etc. *** --> | whs_name = | whs_year = | whs_number = | whs_region = | whs_criteria = <!-- *** Free frields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = Mali (1991–2016) location map.svg | map_background = | map_caption = Poloha mesta v Mali | map_locator = Mali | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = <!-- *** Websites *** --> | commons = Timbuktu | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Timbuktu''' ([[francúzština|francúzsky]] Tombouctou, [[angličtina|anglicky]] Timbuktu) je mesto v [[Mali]] s 54 453 obyvateľmi ([[2009]]). Pred storočiami bolo Timbuktu spolu s [[Djenné]] dôležitým mestom na [[Sahara|transsaharskej]] obchodnej ceste prinášajúce obrovské bohatstvo. Obchodníci v týchto mestách profitovali z transportu zlata, slonoviny a soli zo západnej [[Afrika|Afriky]]. Od [[16. storočia]] sa stali tieto mestá legendami v predstavách Európanov, predstavujúc všetko exotické bohatstvo Afriky. Toto všetko sa zmenilo, keď [[Portugalsko|Portugalčania]] objavili [[Guinejský záliv]] a nahradili prepravu po zastaraných transsaharských obchodných cestách námornou lodnou prepravou. Sláva Timbuktu a Djenné zbledla a upadli do úpadku, z ktorého sa už nikdy nedostali. Dnes sú mekkami pre cestovateľov. Timbuktu je v porovnaní s Djenné viac obnovené. Ponechalo si niečo zo starovekej štruktúry a taktiež je stále vyhľadávanou destináciou. Djenné na druhej strane vyzerá ako zamrznuté v čase. Veľkolepý monument z hlinených tehál v impériu, ktoré sa rozpadlo pred päťsto rokmi. Timbuktu bolo významnou križovatkou karavan, kde sa vymieňala soľ zo [[Sahara|Sahary]] za zlato, slonovinu a otrokov zo [[Sahel|Sahelu]] a južných oblastí od prelomu 1. a 2. tis. n. l., ale osady tu boli preukázateľne už v dobe železnej.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Havelka|meno=Ondřej|titul=Legendární Timbuktu a svobodní Tuaregové. In: Náboženský šok|vydanie=1|vydavateľ=Akbar|miesto=Praha|rok=2021|isbn=978-80-906325-5-4|strany=177-184|odkaz na autora=Ondřej Havelka (cestovateľ)}}</ref> Oddávna museli karavany dorazivé do Timbuktu platiť poplatok za vstup, respektíve pobyt v Timbukte. Tento zvyk sa dodnes uchoval, a tak bývajú po cestovateľovi obvykle vymáhané drobné peniaze.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Náboženství na řece Niger – kult hada, západoafrický vodun, fascinující synkreze i temná strana 3/4|url=https://info.dingir.cz/2021/07/nabozenstvi-na-rece-niger-kult-hada-zapadoafricky-vodun-fascinujici-synkreze-i-temna-strana-3-4/|dátum prístupu=2022-09-25|jazyk=cs|meno=Ondřej|priezvisko=Havelka|vydavateľ=Dingir|odkaz na autora=Ondřej Havelka (cestovateľ)}}</ref> Rieka [[Niger (rieka)|Niger]] fungovala ako dopravná tepna, po ktorej prúdil tovar z južných subsaharských oblastí. V Timbukte sa tovar zobchodoval a pokračoval po Nigeri na západ alebo s karavanami na sever. V 13. stor. mesto obývalo asi 10 000 ľudí a začal kultúrny rozvoj. Snáď už v 14. stor. boli v Timbukte vybudované tri veľké a významné mešity s madrasami, na ktoré bola neskôr viazaná výučba na slávnej [[Timbuktská univerzita|Timbuktskej univerzite]]. Univerzita bola toho času voľným združením týchto madrás, ktoré vyučovali študentov na nádvorí mešít alebo v priľahlých domoch.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Havelka|meno=Ondřej|titul=Timbuktu. In: Západní Afrikou|vydanie=1|vydavateľ=GEN|miesto=Praha|rok=2011|isbn=80-86681-77-7|strany=202-221|odkaz na autora=Ondřej Havelka (cestovateľ)}}</ref> Mesto zbohatlo najmä sprostredkovaním obchodu so zlatom, so silnejúcim významom univerzity dosahoval stále väčšiu profitabilitu aj obchod s knihami. Podľa afrikanistu [[Ondřej Havelka (cestovateľ)|Ondreja Havelku]] sa v Timbukte študovala islamská [[teológia]], islamské právo, [[arabčina]], ale aj [[medicína]], [[matematika]], [[astronómia]], [[filozofia]], [[geografia]] a ďalšie vedy. Najväčšiu slávu dosiahlo univerzitné mesto v 16. stor. Hlavné madrasy boli spojené s mešitami [[Sankore]], [[Djinguereber]] a [[Sidi Yahya]].<ref name=":0" /> Timbuktu vládne v náboženskej oblasti islam. Žije tu množstvo etník vrátane [[Tuaregovia|Tuaregov]]. Timbuktu je považované za tuarežské hlavné mesto.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tuaregové: muslimové s křesťanskou minulostí a polyteistickými berberskými kořeny|url=https://info.dingir.cz/2020/02/tuaregove-muslimove-s-krestanskou-minulosti-a-polyteistickymi-berberskymi-koreny/|dátum prístupu=2022-09-25|jazyk=cs|meno=Ondřej|priezvisko=Havelka|vydavateľ=Dingir|odkaz na autora=Ondřej Havelka (cestovateľ)}}</ref> == Galéria == <gallery> Súbor:World Wind Globe NASA Timbuktu 1.jpg|Poloha mesta v Afrike Súbor:Empty street in Timbuktu.jpg|Typická ulica v Timbuktu Súbor:Timbuktu Mosque Sankore.jpg|Pohľad na Mosque Sankore Súbor:CEDRHAB Timbuktu.jpg|CEDRHAB </gallery> == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Timbuktu|Timbuktu}} {{Geografický výhonok}} {{Svetové dedičstvo - Mali}} [[Kategória:Mestá v Mali]] [[Kategória:Lokality Svetového dedičstva v Mali]] [[Kategória:Lokality Svetového dedičstva v ohrození]] cypeepsn9xmv5y6jpe2jilbdm5im1g9 0 82051 8215606 8210340 2026-05-17T17:32:50Z ~2026-29717-29 295206 /* História */ 8215606 wikitext text/x-wiki {{pozri|Škode 100 z rokov 1939-1942|Škoda 100 (1939)}} {{Infobox Automobil | nazov = Škoda 100 | obrazok = Škoda 100.JPG | vyrobca = [[Škoda Auto|AZNP Mladá Boleslav]] | produkcia = 1969{{--}}1977 | krajina_povodu = [[Československo|ČSSR]] | predchodca = [[Škoda 1000 MB]] | nasledovnik = [[Škoda 105]] | typ_karoserie = 4-dverový sedan | usporiadanie = [[zadný náhon]] | motor = {{cm3|988}}, 30,9&nbsp;kW | maximalka = {{km|125|m}}/h | prevodovka = 4-stupňová manuálna | vyska = {{mm|1380|m}} | sirka = {{mm|1620|m}} | dlzka = {{mm|4155|m}} | hmotnost = {{kg|805}} }} '''Škoda 100/110''' je rad osobných [[automobil]]ov [[nižšia stredná trieda|nižšej strednej triedy]], ktoré boli vyrábané [[Československo|československou]] automobilkou [[Škoda Auto|AZNP Mladá Boleslav]] v rokoch [[1969]]-[[1977]]. Nahradili model [[Škoda 1000 MB|1000 MB a 1100 MB]], ktorého boli modernizáciou. {{Infobox Automobil | nazov = Škoda 110 | obrazok = ŠKODA 110 DE LUXE.JPG | vyrobca = [[Škoda Auto|AZNP Mladá Boleslav]] | produkcia = 1969{{--}}1977 | krajina_povodu = [[Česko-Slovensko|ČSSR]] | predchodca = [[Škoda 1100 MB]] | nasledovnik = [[Škoda 120]] | typ_karoserie = 4-dverový sedan | usporiadanie = [[zadný náhon]] | motor = {{cm3|1107}}, 35,3&nbsp;kW | maximalka = {{km|140|m}}/h | prevodovka = 4-stupňová manuálna | vyska = {{mm|1380|m}} | sirka = {{mm|1620|m}} | dlzka = {{mm|4155|m}} | hmotnost = {{kg|825}} }} == História == V roku 1969 vstúpil do výroby modernizovaný variant automobilu [[Škoda 1000 MB]]. Súčasťou modernizácie bol facelift karosérie a strojného podvozku. Nová Škodovka dostala na prednú nápravu [[Kotúčová brzda|kotúčové brzdy]] a dvojokruhový systém bŕzd (okrem prvej série). Vzhľadom k politickým tlakom nebolo možné podstúpiť rozsiahlejší vývoj a modernizáciu automobilu, ktorý sa postupne stával zastaraným. Tesne pred spustením výroby automobilu Škoda 100 vypukol v továrni AZNP v Mladej Boleslavi rozsiahly požiar, ktorý zničil 50 000 metrov štvorcových výrobných hál starej fabriky a nepriamo tak ohrozil počiatok výroby nového automobilu. Pracovníkom továrne sa však podarilo dopad škôd minimalizovať a dňa 25. augusta 1969 z linky zišli prvé automobily modernizovaného modelového radu. Škoda 100 / 110 sa vyrábala do roku 1977. Vzhľadom na sprísňovanie predpisov EHK hrozilo, že sa nebude dať predávať v zahraničí. Keďže AZNP nemali prichystaný nový model (Škoda 760), museli narýchlo modernizovať 100 / 110 novou karosériou na radu [[Škoda 120|105 / 120]], ktorú vyrábali od 1976 až do roku 1990. == Spoločné črty == === Podvozok === Bezrámová konštrukcia, nezávisle zavesenie všetkých kolies - predné na priečnych lichobežníkových polonápravách, zadné kyvadlové polonápravy na pozdĺžnych kyvných ramenách; pruženie vpredu aj vzadu vinutými pružinami s teleskopickými tlmičmi, vpredu priečny skrutný stabilizátor. Prevádzkové brzdy kvapalinové, dvojokruhové, predné kotúčové, zadné bubnové okrem prvej série, ktorá mala brzdový systém prevzatý zo Škody 1000 MB, teda jednookruhový s prednými aj zadnými bubnovými brzdami. Nový brzdový systém prispel k zvýšeniu pasívnej bezpečnosti. Riadenie skrutkou a maticou s pevným hriadeľom volantu, spojenie prevodky volantu s hriadeľom pomocou pružnej spojky periflex. === Karoséria === Samonosná oceľová, štvordverová ([[sedan]]). Predné sedadlá sú posuvné pozdĺžne, umožňujú nastavenie sklonu a lôžkovú úpravu. Zadné sedadlá sú sklopné dopredu, čím sa odkryje príručný batožinový priestor s objemom {{m3|0.12}}. Predné dvere majú sťahovacie okná a výklopné trojuholníkové sklá, zadné dvere majú pevné zasklenie. U modelu 110 LS bolo možné získať dvere so sťahovateľnými oknami. Hlavný batožinový priestor je umiestnený pod prednou kapotou a je relatívne malý. Zvyšok priestoru zaberali rezervné koleso a palivová nádrž. Pre AZNP typické "inovace", zastihli model v roku 1972. A to novými klučkami dverí, vekom palivového hrdla a vetracími mriežkami na zadných stĺpikoch. Pre model 100, (rovnako ako pre jeho predchodcu 1000) bola typická silná [[korózia]]. AZNP v tom čase, ako jedna z posledných [[Európa|európskych]] automobiliek nemala elektroforéznu ochranu karosérie. == Motorizácia == Pohon automobilu zabezpečuje radový štvorvalcový karburačný vodou chladený motor, uložený pozdĺžne za zadnou nápravou v jednom bloku s rozvodovkou a prevodovkou. O prípravu zmesi sa stará jednokomorový spádový karburátor Jikov 32-BST, od roku [[1970]] karburátor Jikov 32-BS. Motor 110 LS bol vybavený karburátorom Jikov 32 DDSR. K dispozícii boli 3 výkonové varianty motorizácie v dvoch objemových triedach. === Motor Škoda 100 === Tento motor bol základným variantom motorizácie modelového radu Škoda 100/110. Pri zdvihovom objeme {{cm3|988}} dosahoval výkon 30,9&nbsp;kW a bol najslabšou ponúkanou motorizáciou. V podstate sa jednalo o motor identický s motorom [[Škoda 1000 MB]]. * [[Zdvihový objem]] motora: {{cm3|988}} * Vŕtanie / zdvih: 68/{{mm|68|m}} * Stupeň kompresie: 8,3 * Čistý výkon: 30,9&nbsp;kW pri 4 650 /min * Točivý moment: 73,5 Nm pri 3 000 /min === Motor Škoda 110 === Ako vyššia úroveň motorizácie sa dodával pre model Š 110. Oproti základnému motoru mal zvýšený zdvihový objem na {{cm3|1107}}, čo mu umožňovalo dosiahnuť výkon 35,3&nbsp;kW. * Zdvihový objem motora: {{cm3|1107}} * Vŕtanie / zdvih: 72/{{mm|68|m}} * Stupeň kompresie: 8,8 * Čistý výkon: 35,3&nbsp;kW pri 4&nbsp;650 /min * Točivý moment: 84 Nm pri 3&nbsp;000 /min === Motor Škoda 110 LS === Najvyššia úroveň motorizácie ponúkaná v tomto modelovom rade bol motor pre Š 110 LS. Mal rovnaký zdvihový objem ako motor v Š 110, ale vďaka odlišnému vačkovému hriadeľu, vahadlám ventilov a karburátoru dosahoval výkon 38&nbsp;kW. Prípravu zmesi pre tento motor na rozdiel od predošlých dvoch motorov zabezpečoval dvojitý spádový karburátor Jikov DDSR, podobný neskorším karburátorom EDSR, použitým v modelovej rade [[Škoda 105/120/125|Škoda 105/120]]. Tento motor bol montovaný aj do obľúbeného kupé [[Škoda 110 R Coupé|Škoda 110 R]]. * zdvihový objem: {{cm3|1107}} * vŕtanie / zdvih: 72/{{mm|68|m}} * stupeň kompresie: 9,5 * výkon (podľa DIN): 38&nbsp;kW (52 koní) pri 4&nbsp;650 ot./min * výkon (podľa SAE): 46&nbsp;kW (62 koní) pri 5&nbsp;500 ot./min * točivý moment: 88 Nm pri 3&nbsp;500 ot./min == Prevodové ústrojenstvo == Automobily tohto modelového radu disponovali jedinou prevodovkou, ale k dispozícii boli 2 druhy stáleho prevodu. Oba stále prevody sa montovali na kyvné polosi. === 4 stupňová manuálna prevodovka, stály prevod 4,44 === Je prevodovka, ktorá sa používala počas celej výroby modelovej rady ako sériové prevodové ústrojenstvo. V prvých rokoch výroby sa prevodovka odlišovala odlišným umiestnením spínača spiatočkových svetiel v stredovom tuneli, ale v predposlednej výrobnej sérii bolo umiestnenie tohto spínača zmenené a nachádzal sa podobne, ako v neskorších modeloch, priamo v telese prevodovky. Prevodové stupne boli odstupňované nasledujúco: * I. stupeň: 3,8 * II. stupeň: 2,12 * III. stupeň: 1,41 * IV. stupeň: 0,96 * spätný chod: 3,27 * stály prevod rozvodovky: 4,44 === 4 stupňová manuálna prevodovka, stály prevod 4,6 === Je prevodovka, ktorá sa montovala na želanie, má rovnaké odstupňovanie, ako sériová prevodovka, ale má iný stály pomer. Tento prevod sa nazýva tzv. "horský prevod". == Úrovne vnútornej výbavy == Automobily tohto modelového radu boli ponúkané v troch úrovniach vnútornej výbavy. Jednotlivé úrovne sa líšili množstvom ozdobných prvkov v exteriéri, úrovňou vnútornej výbavy a niektorými luxusnými prvkami výbavy. === Standard (Škoda 100) === Táto úroveň výbavy bola najnižšia dodávaná. Obsahovala základné vybavenie chrómovanými dielmi. Chrómované boli puklice kolies, nárazníky. Čalúnenie sedačiek bolo koženkové. Zadné dvere mali pevné sklá. === de Luxe (Škoda 100 L, Škoda 110 L) === V tejto úrovni výbavy boli doplnené prvky vnútornej a vonkajšej výbavy. Oproti základnej úrovni výbavy boli doplnené ozdobné lišty na prednej maske a bolo možné na želanie namontovať ozdobné lišty na bok auta. Sedačky boli čalúnené látkou a dodával sa cyklovač stieračov. === de Luxe Sport (Škoda 110 LS) === Je najvyššia úroveň výbavy automobilu dostupná v tomto modelovom rade. Obsahovala všetko to, čo úroveň výbavy de Luxe, ale navyše bol namontovaný druhý pár predných svetlometov, elektrický ostrekovač predného skla (v ostatných úrovniach výbavy bol ručný) a sťahovateľné sklá v zadných dverách. Súčasťou tejto výbavy bol aj motor 110 LS so zvýšeným výkonom. == Prehľad modelov == === Škoda 100 === Základný model celého radu, ktorý nebolo možné doplniť o výbavu na želanie. Dodával sa s výbavou standard (Škoda 100) alebo de Luxe (Škoda 100 L). === Škoda 110 === Výkonnejšia motorizácia modelového radu, pri ktorej boli dostupné súčasti výbavy na želanie. Dodával sa s výbavou de Luxe (Škoda 110 L) alebo de Luxe Sport (Škoda 110 LS) s ešte výkonnejšou motorizáciou. == Počet kusov == Celkovo bolo vyrobených 819 787 týchto automobilov. == Galéria == <gallery> Súbor:Trnava Skodas, Slovakia Oct 1999 (3404605083).jpg|Škoda 100 L s uhrdzaveným výfukom, [[Nové Mesto nad Váhom]], 1999 Súbor:Škoda 100L modrá 2.JPG|Škoda 100 Súbor:Greenways Prague-Vienna (14473970162).jpg|Škoda 100 s vozíkom Súbor:Skoda 100L.jpg|Škoda 100 L Súbor:Skoda 100L-1.jpg|Škoda 100 L Súbor:Retro městečko G08. Škoda s přívěsem.jpg|Škoda 100 L Súbor:1975 Skoda S110 LS Lane Motor Museum.jpg|Škoda 110 LS (1975) Súbor:Škoda-110LS modrá Mříčná-DSC4234.jpg|Interiér (Škoda 110 LS, 1974) Súbor:Petróleum utca 4., Merkur Személygépkocsi Értékesítő Vállalat, átadó csarnok. Fortepan 99320.jpg|Vozidlá v budapešťskom obchode Merkur, 1974 Súbor:MHSZ - - Fortepan 10679.jpg|Súťaž maďarského Zväzarmu (MHSZ) „Jazdite výborne!“, 1977 Súbor:Bundesarchiv Bild 183-1990-0919-013, Kartoffellese bei Erfurt.jpg|Zber zemiakov pri Erfurte, 1990 Súbor:Skoda (7909096964).jpg|Škoda 100, Magdeburg, 2012 Súbor:Doubrava (Chrášťany), nádrž a auto.jpg|České zátišie, 2014 </gallery> == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Škoda 100}} == Pozri aj == * [[Škoda 110 R]] {{Škoda Auto}} [[Kategória:Automobily Škoda|100]] [[Kategória:Automobily nižšej strednej triedy]] lfjv2x442cpwvgjw1sn8wh1e9d4vs3i 0 87571 8215440 7875566 2026-05-17T12:55:47Z ~2026-29230-47 294915 8215440 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Peter parler.jpg|thumb|Busta Petra Parlera]] '''Peter Parler''' alebo po česky '''Petr Parléř''' (* [[1332]] alebo [[1333]], [[Kolín nad Rýnom]] alebo [[Schwäbisch Gmünd|Švábsky Gmünd]] – † [[13. júl]] [[1399]], [[Praha]]) bol [[architekt]], staviteľ, kamenár, [[sochárstvo|sochár]] a rezbár švábskeho pôvodu ([[Nemecko]]) pôsobiaci v Česku; najvýznamnejší predstaviteľ rodiny Parlerovcov. == Pôsobenie v Prahe == V roku [[1356]] ho povolal [[Karol IV. (Svätá rímska ríša)|Karol IV.]] do [[Praha|Prahy]], aby po smrti [[Matej z Arrasu|Mateja z Arrasu]] pokračoval v stavbe [[Katedrála sv. Víta|katedrály sv. Víta]]. Pôvodné plány prepracoval, postavil chór katedrály, ktorú preklenul krížovou klenbou, kaplnku sv. Václava, sakristiu a vežu. Po jeho smrti viedol stavbu jeho syn [[Ján Parler|Ján]]. Okrem katedrály projektoval a podieľal sa na stavbe ďalších pamiatok. Bol to predovšetkým kamenný most cez [[Vltava|Vltavu]] (neskôr nazvaný [[Karlov most]]), Staromestská mostná veža a kaplnka Všetkých svätých na [[Pražský hrad|Pražskom hrade]]; mimo Prahy potom [[Kostol svätého Bartolomeja (Kolín)|Kostol svätého Bartolomeja]] v [[Kolín]]e a [[Chrám svätej Barbory]] v [[Kutná Hora|Kutnej Hore]]. == Stavebná huta == Parler stál na čele významnej pražskej stavebnej hute, ktorú založil [[Matej z Arrasu]]. O jej ďalší rozvoj sa zaslúžili jeho potomkovia. Huta pôsobila v celom [[Česko|Česku]] a zanikla v období [[husitské vojny|husitských vojen]]. == Stavby, na ktorých pracoval == [[Súbor:Prag.goldene Pforte.wmt.jpg|thumb|Detail z katedrály sv. Víta]] *Dom "U tří mečů" *Hrzánsky palác *Taruttmannsdorfský palác(Hradčany) *Dom "U Nožičků" *[[Loreta]] *[[Chrám sv. Víta]] *Starý královský palác *Kaplnka Všetkých svätých *[[Týnsky chrám|Chrám P. Márie pred Týnom]] *[[Staromestská mostná veža]] *[[Karlov most]] *[[Pražský hrad]] == Iné projekty == {{Projekt|commons=Category:Peter Parler}} == Externé odkazy == * [http://www.libri.cz/databaze/kdo18/list.php?od=p&start=7&count=1 Heslo v encyklopédii ''KDO BYL KDO v našich dějinách do roku 1918''] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070930035530/http://www.libri.cz/databaze/kdo18/list.php?od=p&start=7&count=1 |date=2007-09-30 }} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Parler, Peter}} [[Kategória:Narodenia v 14. storočí]] [[Kategória:Úmrtia v 1399]] [[Kategória:Nemeckí architekti]] [[Kategória:Gotickí architekti]] [[Kategória:Gotickí sochári]] [[Kategória:Dejiny Prahy]] [[Kategória:Osobnosti na českých bankovkách]] [[Kategória:Pochovaní v katedrále svätého Víta v Prahe]] l1pe018e1ngkm5fgmbfl1qj9r6maih5 0 89163 8215796 8028133 2026-05-18T06:44:56Z Akul59 168826 autoritné údaje 8215796 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Lakšársky potok | other_name = | category = potok <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = [[Trnavský kraj|Trnavský]] | region1 = [[Bratislavský kraj|Bratislavský]] | district = [[Senica (okres)|Senica]] | district1 = [[Malacky (okres)|Malacky]] | commune = | municipality = Lakšárska Nová Ves | municipality1 = Borský Svätý Jur | municipality2 = Moravský Svätý Ján | municipality3 = [[Závod (okres Malacky)|Závod]] | municipality4 = Veľké Leváre | municipality5 = Malé Leváre | parent = | tributary_left = [[Hrabovec (prítok Lakšárskeho potoka)|Hrabovec]] | tributary_left1 = Porec | tributary_right = [[Studená voda (prítok Lakšárskeho potoka)|Studená voda]] | city = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = | source_type = Prameň | source_location = [[Lakšárska Nová Ves]], [[Borská nížina]] | source_elevation = 220 | source_lat_d = | source_long_d = | mouth = [[Rudava (rieka)|Rudava]] | mouth_location = [[Malé Leváre]] | mouth_elevation = 148 | mouth_lat_d = 48.49956 | mouth_long_d = 16.9494 <!-- *** Dimensions *** --> | length = 23 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Bratislavský kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --> | length_imperial = | watershed_imperial = | discharge_max_imperial = | discharge_min_imperial = | source_elevation_imperial = | mouth_elevation_imperial = | discharge_imperial = | discharge1_imperial = <!-- *** Footnotes *** --> | free = IV. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = 4-17-02-525 | free2_type = Číslo hydronyma | free2_label = Číslo hydronyma | free3 = [[Povodie Moravy|Morava]] | free3_type = Povodie | free3_label = Povodie }} '''Lakšársky potok''' je potok na [[Záhorská nížina|Záhorskej nížine]], na území okresov [[Senica (okres)|Senica]] a [[Malacky (okres)|Malacky]].<ref name=N>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-11-21 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Je to pravostranný prítok [[Rudava (rieka)|Rudavy]] s dĺžkou {{km|23|m}} a je tokom IV. rádu. Od osady Horné Valy tečie rozšíreným a zregulovaným korytom. Za osadou Dolné Valy sa sprava oddeľuje bočné rameno, ústiace do vodnej nádrže [[Horná Studená Voda]]. Koryto križujú viaceré vodné kanály, na dolnom toku [[Topoľný potok]] a [[Levársky potok]]. ''Prameň:'' na [[Borská nížina|Borskej nížine]], v podcelku [[Lakšárska pahorkatina]]<ref name="GCS">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-11-21 | miesto = Bratislava }}</ref>, na území obce [[Lakšárska Nová Ves]] v nadmorskej výške cca {{mnm|220}} ''Smer toku:'' na západ, pri osade Ciglát sa stáča na juh ''Geomorfologické celky:'' [[Borská nížina]], podcelky [[Lakšárska pahorkatina]], [[Bor (podcelok)|Bor]], [[Záhorské pláňavy]] a [[Dolnomoravská niva]]<ref name="GCS"/> ''Prítoky:'' sprava prítok vytekajúci z Červeného rybníka, [[Studená voda (prítok Lakšárskeho potoka)|Studená voda]], zľava [[Hrabovec (prítok Lakšárskeho potoka)|Hrabovec]], [[Grgás]], z oblasti Otcovskej a [[Porec]] ''Ústie:'' do [[Rudava (rieka)|Rudavy]] pri obci [[Malé Leváre]] v nadmorskej výške okolo {{mnm|148}} ''Obce:'' osady Šišulákovci, Horné Valy, Dolné Valy, [[Tomky]] (okrajom), Hladík, [[Húšky (Borský Svätý Jur)|Húšky]] (okrajom), Trajlinky, Ciglát a okrajom obce [[Malé Leváre]]<ref name=mapa>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=16.9494&y=48.49956&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-11-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} {{Vodné toky v povodí Lakšárskeho potoka}} {{Vodné toky v povodí Rudavy}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Potoky na Slovensku]] [[Kategória:Povodie Moravy]] [[Kategória:Vodné toky v Borskej nížine]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Malacky]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Senica]] [[Kategória:Lakšárska Nová Ves]] [[Kategória:Borský Svätý Jur]] [[Kategória:Moravský Svätý Ján]] [[Kategória:Závod (okres Malacky)]] [[Kategória:Veľké Leváre]] [[Kategória:Malé Leváre]] 2wee0l60h014dicpm38wy1hj2xdw9p2 0 95058 8215701 8194431 2026-05-17T20:58:04Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8215701 wikitext text/x-wiki '''Štátny jazyk''' je pojem so spornou definíciou, ktorý najčastejšie znamená buď jednoducho celoštátny [[úradný jazyk]], alebo jazyk so štátnointegratívnou a symbolickou funkciou, ktorý sa záväzne musí používať v určitých zákonmi stanovených (nie nevyhnutne len úradných) komunikačných sférach daného štátu. Podrobnosti o definíciách pozri nižšie. Na Slovensku sa pojem štátny jazyk používa v [[ústava|ústave]] a v [[zákon o štátnom jazyku|zákone o štátnom jazyku]] a štátnym jazykom je konkrétne [[slovenský jazyk]]. == Definícia == Pojem štátny jazyk môže mať najmä tieto rôzne vymedzenia: 1. Najčastejšie sa štátnym jazykom myslí jednoducho celoštátny [[úradný jazyk]]; v užšom zmysle len ak je stanovený len jeden takýto jazyk, resp. ak je cieľom presadiť v celom štáte používanie jediného jazyka.<ref>štátny. In: [[Slovník slovenského jazyka (Peciar)]]</ref><ref name=Metzler>{{Citácia knihy | priezvisko = Glück | meno = Helmut | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Rödel | meno2 = Michael | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Metzler Lexikon Sprache | vydanie = 5| vydavateľ = J.B. Metzler | miesto = | rok = 2016 | počet strán = 814 | url = | isbn = 978-3-476-02641-5 | kapitola = | strany = 37, 667| jazyk = }}</ref><ref name=NESČ>Marián Sloboda (2017): ÚŘEDNÍ JAZYK. In: Petr Karlík, Marek Nekula, Jana Pleskalová (eds.), CzechEncy - Nový encyklopedický slovník češtiny. URL: https://www.czechency.org/slovnik/ÚŘEDNÍ JAZYK (prístup: 24. 6. 2024)</ref><ref name=Gupta/><ref>jazyk. In: {{Citácia elektronického dokumentu | titul = [[Encyclopaedia Beliana]] | url = https://beliana.sav.sk/heslo/jazyk | isbn = 978-80-89524-30-3 | vydavateľ = [[Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied|Encyklopedický ústav SAV]] | dátum vydania = 2018-06-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-06-24 | miesto = Bratislava }}</ref><ref name=Lee/><ref name=MK>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Štátny jazyk | url = https://www.culture.gov.sk/posobnost-ministerstva/statny-jazyk-narodnostne-mensiny-a-zahranicni-slovaci/statny-jazyk/ | vydavateľ = Ministerstvo kultúry SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-06-24 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref>BENŽA, Mojmír. Malý etnopolitický slovník. Bratislava: Zing Print, 2005. S. 26, 27, 32, 34</ref><ref>jazyk štátny. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Piaček | meno = Jozef | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Kravčík | meno2 = Miloš | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = FILIT : Otvorená filozofická encyklopédia | url = https://dai.fmph.uniba.sk/~filit/fvj/jazyk_statny.html | vydavateľ = Univerzita Komenského | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-06-24 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = államnyelv – Magyar Katolikus Lexikon | url = https://lexikon.katolikus.hu/A/%C3%A1llamnyelv.html | vydavateľ = lexikon.katolikus.hu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-06-25 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>MARTINCOVÁ, O. k některým aspektům jazykového zákona z r. 1920. in: Mislovičová, S. (ed.). Jazyk a jazykoveda v pohybe. Bratislava: Veda. 2008. S. 138 [https://www.juls.savba.sk/attachments/pub_jazyk_a_jazykoveda_v_pohybe/jazyk_a_jazykoveda_v_pohybe.pdf] </ref><ref name=Kľúčové/> <br>Niekedy sa takto chápaný štátny jazyk obmedzuje len na tzv. vnútorný štátny jazyk (t. j. štátny jazyk používaný vnútri štátu), inokedy zahŕňa aj tzv. vonkajší štátny jazyk (t. j. jazyk používaný vo vzťahu k zahraničným štátnym orgánom), pričom vnútorný štátny jazyk sa môže (sčasti) odlišovať od vonkajšieho štátneho jazyky - napríklad vo [[Uhorsko|vlastnom Uhorsku]] bola koncom 19. storočia vnútorným štátnym jazykom (de iure od roku 1868) [[maďarčina]], ale vonkajšími štátnymi jazykmi boli maďarčina, [[nemčina]] a [[francúzština]]{{#tag:ref|Alternatívne sa označenia vnútorný a vonkajší vo vzťahu k úradnému (prípadne aj štátnemu) jazyku vzťahujú na to, či sa daný jazyk používa vnútri orgánov alebo v ich styku so stránkami.|group=pozn}}. Porovnaj aj nižšie uvedenú Haarmannovu definíciu.<ref name=Metzler/><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Poray-Madeyski | meno = Stanislaw | autor = | odkaz na autora = | titul = Die deutsche Staatssprache oder Oesterreich ein deutscher Staat | vydanie = | vydavateľ = Selbstverlage | miesto = | rok = 1884 | počet strán = 179 | url = https://books.google.sk/books?id=maS7UwRnwXQC&printsec=frontcover&dq=Staatssprache&hl=sk&newbks=1&newbks_redir=0&sa=X&redir_esc=y#v=onepage&q=Staatssprache&f=false| isbn = | kapitola = I| strany =25-27 | jazyk = }}</ref><ref name=Lee>{{Citácia knihy | priezvisko = Lee | meno = Yeounsuk | autor = | odkaz na autora = | titul = The Ideology of Kokugo (Nationalizing Language in Modern Japan) | vydanie = | vydavateľ = University of Hawaii Press | miesto = | rok = 2009 | počet strán = 288 | url = https://books.google.sk/books?id=54wBEAAAQBAJ&pg=PA185&lpg=PA185&dq=%22innere+Staatssprache%22&source=bl&ots=Lw70VxrQWL&sig=ACfU3U3Zgr4MtZHinY4PbRh21z18pWfgig&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwi1s6HdkYOHAxUp_rsIHX4HAVkQ6AF6BAgLEAM#v=onepage&q=%22innere%20Staatssprache%22&f=false| isbn = 978-0-8248-3761-7 | kapitola = | strany = 185-187| jazyk = }}</ref><ref name=Haar/> <br>Z iného hľadiska sa v minulosti niekedy pojem štátny jazyk obmedzoval buď len na jazyk úradných písomností<ref>állam-nyelv. In: A Pallas nagy lexikona [https://www.arcanum.com/hu/online-kiadvanyok/Lexikonok-a-pallas-nagy-lexikona-2/a-a-13/allam-nyelv-DD6/]</ref><ref name=MadI/>, alebo naopak len na hovorený úradný jazyk (najmä parlamentov a súdov)<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Göttingische Anzeigen von gelehrten Sachen (Der zweyte Band, auf das Jahr 1798) | vydanie = | vydavateľ = gedruckt bey Johann Christian Dieterich | miesto = | rok = 1798 | počet strán = 2 | url = https://books.google.sk/books?id=1dJbAAAAcAAJ&pg=PA1270&dq=%22Staatssprache%22&hl=sk&newbks=1&newbks_redir=0&sa=X&ved=2ahUKEwj57tb2t4OHAxX8hv0HHeXEA-4Q6AF6BAgIEAI#v=onepage&q=%22Staatssprache%22&f=false| isbn = | kapitola = | strany = 1270| jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Gierl | meno = Martin | autor = | odkaz na autora = | titul = Geschichte als präzisierte Wissenschaft (Johann Christoph Gatterer und die Historiographie des 18. Jahrhunderts im ganzen Umfang) | vydanie = | vydavateľ = frommann-holzboog Verlag | miesto = | rok = 2012 | počet strán = 458 | url = https://books.google.sk/books?id=UF4th7Bgn9kC&pg=PA154&dq=Staatssprache+Urkundensprache&hl=sk&newbks=1&newbks_redir=0&sa=X&ved=2ahUKEwj10oXruIOHAxVynP0HHYPuBAsQ6AF6BAgIEAI#v=onepage&q=Staatssprache%20Urkundensprache&f=false| isbn = 978-3-7728-2568-2 | kapitola = | strany = 154| jazyk = }}</ref><ref>Staatssprache. In: Das große Conversations-Lexicon für die gebildeten Stände. 2,9, Abtheilung 2: O bis Z ; Bd. 9, Sidney (Biogr.) - Staël-Holstein. 1852. S. 1290</ref>, alebo len na jazyk, ktorý musia ovládať orgány štátu (pričom styk s občanmi môže byť v inom jazyku)<ref name=MadI/><ref name=DSS/>, alebo len na jazyk právnych predpisov, zmlúv štátu a vojenských nariadení<ref name=MadI/><ref name=DSS/>. <br>Príklady konkrétnych podrobnejších definícií štátneho jazyka chápaného (približne alebo presne) ako celoštátny úradný jazyk sú: * [[Harald Haarmann|H. Haarmann]] o štátnom jazyku (nem. Staatssprache) uvádza: ''Princíp štátneho jazyka ... hovorí, že v dotyčnom štáte je oficiálnym (inštitucionálnym) komunikačným médiom jeden jazyk, a to tak v rámci regionálnych a nadregionálnych inštitúcií, ako aj v styku vládnych pracovísk so zahraničnými štátmi. Toto usporiadenie platí pre úradný písomný styk a pre hovorený jazyk vo verejnom živote.''<ref name=Haar>Haarmann, H.: (1993) Die Sprachenwelt Europas. S. 89 a nasl. citovaný in: HILDEBRANDT, S. Relevanz von Mehrsprachigkeit und interkultureller Kompetenzentwicklung in der deutsch-polnischen Grenzregion. Dissertation. 2012 [https://rosdok.uni-rostock.de/file/rosdok_disshab_0000000844/rosdok_derivate_0000004895/Dissertation_Hildebrandt_2012.pdf] S. 23</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Haarmann | meno = Harald | autor = | odkaz na autora = | titul = Soziologie und Politik der Sprachen Europas | vydanie = | vydavateľ = Deutscher Taschenbuch-Verlag | miesto = | rok = 1975 | počet strán = 435 | url = https://books.google.sk/books?id=pm5JAAAAYAAJ&q=Staatssprache+%22besagt,+da%C3%9F+eine+Sprache%22&dq=Staatssprache+%22besagt,+da%C3%9F+eine+Sprache%22&hl=sk&newbks=1&newbks_redir=0&sa=X&ved=2ahUKEwi_2uGgi_eGAxWy-QIHHfMRBJIQ6AF6BAgJEAI| isbn = 978-3-423-04161-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> * V právnej teórii medzivojnového Česko-Slovenska sa štátny jazyk chápal ako jazyk štátnych orgánov a podnikov používaný pri výkone štátnej moci, ktorá bola na ne prenesená, pokiaľ nejaké predpisy neustanovovali inak. Presné znenie definície bolo takéto: národný jazyk je ''jazyk, ktorým hovoria - telefonujú - i píšu - telegrafujú, tlačia, razia mince, označujú budovy, úradovne i hnuteľné predmety svojho úradovania, činia verejné vyhlášky - štátne úrady, ústavy, podniky, orgány [,] vykonávajúc časť štátnej moci výkonnej na ne prenesenú [,] zásadne, t. j. pokiaľ... nie je predpísané [inak]''<ref>BRENDLER, B. Náš jazykový zákon - příspěvek k jeho výkladu. Praha: Nákladem Tiskového odboru Československé národní demokracie, 1920. S. 5.</ref>. * V právnej teórii súčasného Rakúska sa štátny jazyk (Staatssprache) chápe nasledovne: ''V pojme 'štátny jazyk' sú obsiahnuté všetky štátne orgány - v organizačnom a funkčnom zmysle - v styku medzi sebou a v styku so stránkami; štátny jazyk je teda oficiálny jazyk zákonodarstva, súdnictva a [verejnej] správy. V tomto zmysle spadajú pod súhrnný pojem štátny jazyk v zmysle § 8 rakúskej spolkovej ústavy najmä 'jazyk súdov'..., 'úradný jazyk' [verejnej] správy a tiež 'rokovací jazyk' všeobecných zastupiteľských zborov ... a 'jazyk vyhlasovania' v zbierkach zákonov''...<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = Merten/Papier | odkaz na autora = | titul = Handbuch der Grundrechte in Deutschland und Europa (Band VII/1: Grundrechte in Österreich) | vydanie = | vydavateľ = C.F. Müller GmbH | miesto = | rok = 2014 | počet strán = 949 | url = https://books.google.sk/books?id=okTVBQAAQBAJ&pg=PA833&dq=Staatssprache&hl=sk&newbks=1&newbks_redir=0&sa=X&ved=2ahUKEwiq4-SV64GHAxX0hv0HHUNKAeU4ChDoAXoECAYQAg#v=onepage&q=Staatssprache&f=false| isbn = 978-3-8114-4424-9 | kapitola = | strany = 833| jazyk = }}</ref>. * Koncom 19. storočia [[Stanisław Madeyski-Poray]] publikoval prácu zhrňujúcu vtedajšie spory o definíciu štátneho jazyka v parlamente [[Predlitavsko|rakúskej časti habsburskej monarchie]] (ktorých výsledkom mimochodom napokon bolo, že pojem štátny jazyk sa až do zániku habsburskej monarchie v právnych predpisoch jej rakúskej časti vôbec nevyskytoval). Všetky definície síce zodpovedali alebo sa blížili k definícii štátneho jazyka ako celoštátneho úradného jazyka, ale pokiaľ ide o podrobnosti, autor konštatoval, že konkrétna definícia je sporná a je teda možné uviesť len abstraktnú súhrnnú definíciu, ktorá znie, že ''štátny jazyk je ten jazyk, v ktorom dochádza k vonkajšiemu vyjadreniu štátnych funkcií''.<ref name=MadI>{{Citácia knihy | priezvisko = Poray-Madeyski | meno = Stanislaw | autor = | odkaz na autora = | titul = Die deutsche Staatssprache oder Oesterreich ein deutscher Staat | vydanie = | vydavateľ = Selbstverlage | miesto = | rok = 1884 | počet strán = 179 | url = https://books.google.sk/books?id=maS7UwRnwXQC&printsec=frontcover&dq=Staatssprache&hl=sk&newbks=1&newbks_redir=0&sa=X&redir_esc=y#v=onepage&q=Staatssprache&f=false| isbn = | kapitola = I| strany = | jazyk = }}</ref>. 2. Niekedy sa štátnym jazykom myslí (a) jazyk, ktorý je v danom štáte veľmi často používaný (resp. veľmi rozšírený), a/alebo (b) jazyk, ktorý má (spravidla de iure pridelené) privilegované, jedinečné postavenie v celom štáte resp. funkciu symbolu štátu a štátnointegratívnu funkciu. V tomto zmysle štátny jazyk zodpovedá najmä (pôvodne primárne anglickému) termínu [[národný jazyk]] (angl. national language), ale platí to len pre tie významy výrazu národný jazyk (porov. v článku [[národný jazyk]]), ktoré sa vzťahujú na štát ako celok (národ chápaný ako celý štát, politický národ) a nie na napr. na etniká (etnicky chápaný národ). Štátny/národný jazyk v tomto význame (teda význame č. 2) môže v praxi znamenať najmä: :i) veľmi málo, viac-menej len formálne používaný jazyk (porov. napríklad dole uvedený význam č. 5) a je teda opakom pojmu úradný jazyk (táto možnosť platí len pre vyššie uvedený bod (b) ), alebo :ii) pojem širší než úradný jazyk, pretože zahŕňa tak úradný jazyk (jazyk verejnej správy, súdov a právnych predpisov), ako aj jazyk sociálnej a kultúrnej komunikácie daného štátu, alebo :iii) de facto prvý, čiže primárny, úradný jazyk (zatiaľ čo druhý, čiže sekundárny, úradný jazyk sa v danom štáte de iure označuje názvom úradný jazyk), alebo :iv) celoštátny úradný jazyk (tento význam ale je tomto článku a často v literatúre považovaný za osobitný význam - porov. vyššie). Takto chápaným štátnym/národným jazykom (čiže veľmi rozšíreným a/alebo privilegovaným jazykom štátu resp. jazykom ako symbolom štátu) je napríklad [[angličtina]] v USA a [[nemčina]] v Nemecku - v oboch prípadoch de facto, nie de iure. Ako príklady vyššie spomínaného rozlišovania pojmov štátny/národný jazyk a úradný jazyk možno spomenúť [[Filipíny]], ktoré majú [[filipínčina|filipínčinu]] ako štátny/národný jazyk (angl. national language) a filipínčinu a angličtinu ako úradné jazyky, či [[Singapur]], ktorý má [[malajčina|malajčinu]] ako štátny/národný jazyk (angl. national language) a malajčinu, angličtinu, čínštinu a tamilčinu ako úradné jazyky. Podobne Kirgizsko má [[kirgizština|kirgizštinu]] ako štátny jazyk (kirg. mamlekettik til, rus. gosudarstvennyj jazyk) a ruštinu ako úradný jazyk. Menšinové jazyky Kirgizsko mimochodom označuje názvom národné jazyky, ide teda o pekný príklad situácie, kde pojmy štátny jazyk a národný jazyk neznamenajú to isté. Ojedinele môže mať štát viacero štátnych/národných jazykov (ale vždy ich je malý počet), napríklad Nigéria ich má tri - [[hauština]], [[jorubčina]] a [[iboština]]. Tento význam termínu štátny jazyk je preberaný aj v článku [[národný jazyk]].<ref name=NESČ/><ref name=Rah>RAHMONOVÁ, N. Stredná Ázia po roku 1991: Jazyková situácia a politika. In: Jazykovedný časopis 1 2012. S. 55-56</ref><ref name=Kr>KRUPA, V., ONDREJOVIČ, S. K spôsobom regulovania rozvoja jazyka. In: Jazykovedný časopis 1-2 1998. S. 81-89</ref><ref name=Gupta/><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Meyer | meno = Paul Georg | autor = | odkaz na autora = | titul = Synchronic English Linguistics (An Introduction) | vydanie = | vydavateľ = Gunter Narr Verlag | miesto = | rok = 2005 | počet strán = 322 | url = | isbn = 978-3-8233-6191-6 | kapitola = | strany =234 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Kosonen | meno = Kimmo | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Young | meno2 = Catherine | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Mother Tongue as Bridge Language of Instruction (Policies and Experiences in Southeast Asia) | vydanie = | vydavateľ = Southeast Asian Ministers of Education Organization (SEAMEO) Secretariat | miesto = | rok = 2009 | počet strán = 208 | url = https://documents1.worldbank.org/curated/en/527021468104056444/pdf/563290PUB0Box31guage0of0Instruction.pdf| isbn = 978-611-900410-8 | kapitola = | strany = 13, 31, 46| jazyk = }}</ref><ref name=PS>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Der politische status von Sprachen | url = http://www.oedeutsch.at/OEDTRADIO/content/05-Mat/01-EF/Page4.htm | vydavateľ = oedeutsch.at | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-06-24 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name=Kir>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kirghizistan | url = https://www.axl.cefan.ulaval.ca/asie/kirghizistan-3Politik-lng.htm | vydavateľ = axl.cefan.ulaval.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-06-25 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name=Ru>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Russie: 6) Politique linguistique du russe | url = https://axl.cefan.ulaval.ca/europe/russie-6pol-russe.htm | vydavateľ = axl.cefan.ulaval.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-06-25 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>BRANN, C. M. B.. Introduction. In: History of European Ideas, 13(1-2), 1991. S. 3, 4</ref><ref>BRANN, C. M. B. Lingua Minor, Franca and Nationalis. In: {{Citácia knihy | priezvisko = Ammon | meno = Ulrich | autor = | odkaz na autora = | titul = Status and Function of Languages and Language Varieties | vydanie = | vydavateľ = Walter de Gruyter | miesto = | rok = 2012 (1989)| počet strán = 675 | url = https://books.google.sk/books?id=0YAiAAAAQBAJ&pg=PA375&lpg=PA375&dq=%22chthonolect%22&source=bl&ots=TnARcU44Rj&sig=ACfU3U3ul5GK2ul_57WBeDVhLBbn08MwPQ&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwik4vWolvmGAxXrhv0HHX-tCpc4KBDoAXoECAUQAw#v=onepage&q=%22chthonolect%22&f=false| isbn = 978-3-11086025-2 | kapitola = | strany = 374 - 385| jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Ammon | meno = Ulrich | autor = | odkaz na autora = | titul = Die Stellung der deutschen Sprache in der Welt | vydanie = | vydavateľ = Walter de Gruyter GmbH & Co KG | miesto = | rok = 2014 | počet strán = 1314 | url = https://books.google.sk/books?id=vPvmBQAAQBAJ&pg=PT266&dq=Nationalsprache+Amtssprache&hl=sk&newbks=1&newbks_redir=0&sa=X&ved=2ahUKEwje8uy55PuGAxVT8bsIHbVUDQYQ6AF6BAgNEAI#v=onepage&q=Nationalsprache%20Amtssprache&f=false| isbn = 978-3-11039318-7 | kapitola = D.1 (a A.3 a A.4)| strany = | jazyk = }} (Poznámka: Anglický preklad (ktorý sa ale v detailoch trochu odlišuje) je tu: [https://books.google.sk/books?id=l8unDwAAQBAJ&newbks=1&newbks_redir=0&printsec=frontcover&hl=sk#v=onepage&q&f=false])</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = National language | url = https://learningportal.iiep.unesco.org/en/glossary/national-language | vydavateľ = learningportal.iiep.unesco.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-06-26 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name=Dalby>{{Citácia knihy | priezvisko = Dalby | meno = Andrew | autor = | odkaz na autora = | titul = Dictionary of Languages (The definitive reference to more than 400 languages) | vydanie = | vydavateľ = Bloomsbury Publishing | miesto = | rok = 2015 | počet strán = 752 | url = https://books.google.sk/books?id=7dHNCgAAQBAJ&newbks=1&newbks_redir=0&printsec=frontcover&hl=sk#v=onepage&q&f=false| isbn = 978-1-4081-0214-5 | kapitola = | strany = 707| jazyk = }}</ref><ref>national language. In: {{Citácia knihy | priezvisko = Trask | meno = Larry | autor = | odkaz na autora = | titul = A Student's Dictionary of Language and Linguistics | vydanie = | vydavateľ = Routledge | miesto = | rok = 2014 | počet strán = 254 | url = https://books.google.sk/books?id=bIl9AwAAQBAJ&newbks=1&newbks_redir=0&printsec=frontcover&hl=sk#v=onepage&q&f=false| isbn = 978-1-317-85915-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref><ref>national language. In: {{Citácia knihy | priezvisko = Richards | meno = Jack C. | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Schmidt | meno2 = Richard W. | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Longman Dictionary of Language Teaching and Applied Linguistics | vydanie = | vydavateľ = Routledge | miesto = | rok = 2013 | počet strán = 656 | url = https://books.google.sk/books?id=ziSsAgAAQBAJ&printsec=frontcover&vq=national+language&hl=sk#v=onepage&q=national%20language&f=false| isbn = 978-1-317-86306-9 | kapitola = | strany = 385-386| jazyk = }}</ref><ref>Botelho Jimbi, Dinis Vandor Sicala. The construct of ‘national’ languages in independent Angola: towards its deconstruction. Journal of the British Academy, 10(s6), 59–76. najmä S. 62 - 64 [https://www.thebritishacademy.ac.uk/documents/4378/JBA-10s6-04-Jimbi-VandorSicala.pdf]</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Heine | meno = Bernd | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Nurse | meno2 = Derek | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = African Languages (An Introduction) | vydanie = | vydavateľ = Cambridge University Press | miesto = | rok = 2000 | počet strán = 396 | url = https://books.google.sk/books?id=C7XhcYoFxaQC&pg=PA320&dq=chtonolect&hl=sk&newbks=1&newbks_redir=0&sa=X&ved=2ahUKEwjMq7XRrPmGAxUs8bsIHRbYCQIQ6AF6BAgIEAI#v=onepage&q=chtonolect&f=false| isbn = 978-0-521-66629-9 | kapitola = | strany = 320| jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kazachstán - souhrnná teritoriální informace | url = http://publiccontent.sinpro.cz/PublicFiles/2021/02/01/kazachstan-souhrnna-teritorialni-informace-2020-084354761.pdf | vydavateľ = publiccontent.sinpro.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-06-27 | miesto = | jazyk = }} S. 22</ref> 3. V súčasnej slovenskej jazykovede či práve nepanuje zhoda o presnej definícií štátneho jazyka, štátny jazyk sa ale v literatúre obyčajne chápe zhruba v zmysle vyššie uvedenej definície 2b)ii), prípadne ako niečo medzi definíciami 1 a 2b)ii). Vyplýva to už z celkového textu [[zákon o štátnom jazyku|zákona o štátnom jazyku]], v ktorom sa okrem iného spomína, že štátny jazyk je výrazom suverenity Slovenska a má prednosť pred ostatnými jazykmi, a v ktorom pod štátny jazyk síce primárne spadajú sféry napĺňajúce štandardnú definíciu úradného jazyka, ale spadajú podeň aj niektoré iné sféry, napríklad kultúrne (televízia a pod.)<ref>zákon NR SR č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky (znenie v júni 2024)</ref>. V komentároch k slovenskej ústave sa štátny jazyk charakterizuje okrem iného ako jazyk väčšinového národa so štátnointegratívnou funkciou a funkciou úradného jazyka, keďže sa v nich uvádza: ''Ak je jazyk väčšinového národa zakotvený v podobe štátneho jazyka, jeho cieľom je zabezpečovať používanie tohto jazyka ako dorozumievacieho prostriedku, ktorý zrovnoprávňuje a spája všetkých občanov bez ohľadu na ich príslušnosť k národnostnej menšine alebo etnickej skupine. Zároveň zaručuje jednotnú komunikáciu štátnych orgánov a orgánov územnej samosprávy na území Slovenskej republiky''<ref>SVÁK, J., CIBULKA, Ľ., KLÍMA, K. Ústavné právo Slovenskej republiky, Všeobecná časť. Bratislava: Bratislavská vysoká škola práva, 2009, S. 306.</ref><ref>ČIČ, M. et al. Komentár k Ústave Slovenskej republiky. Žilina: Eurokódex, 2012. S. 47</ref>. Niektorí slovenskí autori (ako prvý pravdepodobne [[Matej Považaj]]) dnes definujú štátny jazyk ako ''jazyk, ktorý sa používa na istom štátnom území ako záväzný vo vymedzených komunikačných sférach'', pričom týmito komunikačnými sférami sa na Slovensku myslia sféry, v ktorých sa má štátny jazyk používať podľa zákona o štátnom jazyku, a teda nielen úradný jazyk<ref name=LT>Jazyk je zrkadlo kultúrnosti. In: Literárny týždenník. 8. jún 2000. S. 4</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Národný jazyk, štátny jazyk, jazykový zákon | url = https://pdfweb.truni.sk/e-ucebnice/kur/data/0d40c87d-2985-4607-9cb7-0a484a661660.html?ownapi=1 | vydavateľ = pdfweb.truni.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-06-25 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.culture.gov.sk/wp-content/uploads/2020/02/priloha-2-koncepcia.pdf | vydavateľ = Ministerstvo kultúry SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-06-25 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref>. Naopak v jednom svojom súčasnom texte Ministerstvo kultúry na jednom mieste štátny jazyk (nejasne) označuje ako synonymum úradného jazyka<ref name=MK/>. [[Daniela Števčeková]] zastávala názor, že najhlavnejšou (i keď nie jedinou) funkciou štátneho jazyka je funkcia úradného jazyka<ref name=LT/>. [[Jozef Mlacek]] sa v čase prijímania zákona o štátnom jazyku v roku 1995 vyjadril, že zavedením pojmu štátny jazyk sa slovenčina stane jedným zo symbolov štátu (a teda popri dovtedajšej národnoreprezentatívnej funkcii už bude mať slovenčina ako štátny jazyk aj štátnoreprezentatívnu funkciu), a okrem toho, že štátny jazyk je reprezentovaný len spisovným jazykom<ref>MLACEK, J. Jazykovedné poznámky o jazykovom zákone. In: Studia Academica Slovaca. 1995. S. 125 [https://zborniky.e-slovak.sk/SAS_24_1995.o.pdf]</ref>. Pokiaľ ide vzťah k spisovnému jazyku, podobne [[Ján Findra]] na prelome tisícročí zastával názor, že z textu zákona o štátnom jazyku (platného v 90. rokoch 20. storočia) vyplýva, že štátnym jazykom sa myslí len [[spisovný jazyk|kodifikovaný (t. j. spisovný) jazyk]]. Iní slovenskí jazykovedci boli a sú však naopak presvedčení, že štátny jazyk zahŕňa aj nespisovný jazyk, a text zákona o štátnom jazyku bol neskôr v tomto smere aj sčasti preformulovaný.<ref>FINDRA, J. Jazyk, reč, človek. Bratislava: Q 111, 1998, S. 83</ref><ref name=LT/><ref>§ 11 zákon NR SR č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky (znenie v 90. rokoch a v júni 2024)</ref> 4. Niekedy sa pojem štátny jazyk nevhodne paušálne stotožňuje s pojmom [[národný jazyk]] chápaným ako jazyk etnického (v našom prípade slovenského etnického) [[národ]]a.<ref>FINDRA, J. Jazyk, reč, človek. Bratislava: Q 111, 1998, S. 80</ref><ref name=LT/> 5. Niekedy sa štátny jazyk (alternatívny preklad: [[národný jazyk]]) chápe ako jazyk používaný štátom len pri formálnych a ceremoniálnych príležitostiach, resp. jazyk ktorý slúži čisto len ako symbol štátu (napr. je v ňom napísaný text hymny), a na ostatné účely sa používa nejaký iný jazyk.<ref name=Gupta>{{Citácia knihy | priezvisko = Gupta | meno = Jyotirindra Das | autor = | odkaz na autora = | titul = Language Conflict and National Development (Group Politics and National Language Policy in India) | vydanie = | vydavateľ = Univ of California Press | miesto = | rok = 2024 | počet strán = 308 | url = https://books.google.sk/books?id=mLsGEQAAQBAJ&pg=PA39&dq=%22national+language%22+%22state+language%22&hl=sk&newbks=1&newbks_redir=0&sa=X&ved=2ahUKEwjWhfbxqPaGAxXjhv0HHbKxBIoQ6AF6BAgIEAI#v=onepage&q=%22national%20language%22%20%22state%20language%22&f=false| isbn = 978-0-520-37799-8 | kapitola = | strany = 39| jazyk = }} (Poznámka: O v texte spomínanom indickom výraze rástra bhásá - doslova: štátny jazyk alebo národný jazyk - pozri aj napríklad komentár k slovu rástra v [https://www.persee.fr/doc/ephe_0000-0001_1977_num_1_1_6462 Quelques problèmes de terminologie en hindī moderne : vocabulaire notionnel des structures politiques, par Nicole Balbir, in: Annuaires de l'École pratique des hautes études (1978) ])</ref><ref name=Rah/> 6. Ojedinele sa štátny jazyk, skôr filozoficky, definuje ako "jazyk [[štát]]u". Toto sa interpretuje rôzne, najčastejšie ako viac-menej celoštátny úradný jazyk, ale ak sa pojem štát chápe ako ľudové spoločenstvo, môže takto chápaný štátny jazyk paradoxne znamenať [[národný jazyk|ľudový (t.j. národný) jazyk]] resp. všetky ľudové (národné) jazyky daného štátu, čiže ide viac-menej o opak celoštátneho úradného jazyka. Podľa niektorých názorov je definícia "jazyk štátu" prázdna, nič nehovoriaca.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Poray-Madeyski | meno = Stanislaw | autor = | odkaz na autora = | titul = Die deutsche Staatssprache oder Oesterreich ein deutscher Staat | vydanie = | vydavateľ = Selbstverlage | miesto = | rok = 1884 | počet strán = 179 | url = https://books.google.sk/books?id=maS7UwRnwXQC&printsec=frontcover&dq=Staatssprache&hl=sk&newbks=1&newbks_redir=0&sa=X&redir_esc=y#v=onepage&q=Staatssprache&f=false| isbn = | kapitola = I| strany =20-22 | jazyk = }}</ref><ref name=DSS>Die deutsche Staatssprache. In: Unverfälschte Deutsche Worte. 1. November 1884 S. 1, 2 [https://books.google.sk/books?id=UnlERWWzhEIC&pg=RA30-PA1&dq=als+ihrer+Amtssprache+m%C3%A4chtig&hl=sk&newbks=1&newbks_redir=0&sa=X&ved=2ahUKEwjMvfD3pYOHAxVEiP0HHaAlAmYQ6AF6BAgGEAI#v=onepage&q=als%20ihrer%20Amtssprache%20m%C3%A4chtig&f=false] </ref> 7. Ojedinele sa ako štátny jazyk (angl. state language; synonymá: [[chóralekt]], [[regionálny jazyk]], [[národný jazyk]]) označuje autochtónny jazyk štátom stanovený ako reprezentatívny, resp. podporovaný, na používanie vo veľkom (spravidla administratívnom) regióne štátu, pričom slovo štátny v tomto prípade neznamená štát v bežnom stredoeurópskom ponínamí, ale spolkový/federálny štát alebo podobnú veľkú územnosprávnu jednotku. Pozri aj v článku [[národný jazyk]].<ref>BRANN, C. M. B. Lingua Minor, Franca and Nationalis. In: AMMON, Ulrich. Status and Function of Languages and Language Varieties. [s.l.] : Walter de Gruyter, 2012 (1989). 675 s. [https://books.google.sk/books?id=0YAiAAAAQBAJ&pg=PA375&lpg=PA375&dq=%22chthonolect%22&source=bl&ots=TnARcU44Rj&sig=ACfU3U3ul5GK2ul_57WBeDVhLBbn08MwPQ&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwik4vWolvmGAxXrhv0HHX-tCpc4KBDoAXoECAUQAw#v=onepage&q=%22chthonolect%22&f=false]. ISBN 978-3-11086025-2. S. 374 - 385.</ref> 8. V súvislosti s čínštinou sa na [[Taiwan]]e označuje názvom štátny jazyk (alternatívny preklad preklad: národný jazyk; po čínsky [[kuo-jü]], v pchin-jine guóyǔ) [[mandarínčina]] resp. [[spisovná čínština]].<ref>OBUCHOVÁ, Ľ. Snahy o sjednocení jazyka v Číně. Jak se dorozumívají obyvatelé země s několika národními jazyky a mnoha dialekty. In: Vesmír 77, 316, 1998/6 [https://vesmir.cz/cz/casopis/archiv-casopisu/1998/cislo-6/snahy-sjednoceni-jazyka-cine.html]</ref> == Svetové názvy == Ekvivalenty termínu štátny jazyk v niektorých svetových jazykoch sú: *v nemčine: Staatssprache (alebo Landessprache či Nationalsprache, ale tieto termíny majú často iné významy)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Staats­spra­che, die | url = https://www.duden.de/rechtschreibung/Staatssprache | vydavateľ = duden.de | dátum vydania = 2018-05-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-06-29 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bundes-Verfassungsgesetz der Republik Österreich (geltende Fassung) | url = https://www.verfassungen.at/indexheute.htm | vydavateľ = verfassungen.at | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-06-25 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>ČIERNA, M. et al. Nemecko-slovenský slovník. Bratislava: SPN. 1986. S. 415, 689</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zum Begriff „Landessprache“ | url = http://members.chello.at/heinz.pohl/Landessprache.htm | vydavateľ = members.chello.at | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-06-25 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Witt | meno = Jörg | autor = | odkaz na autora = | titul = Wohin steuern die Sprachen Europas? (Probleme der EU-Sprachpolitik) | vydanie = | vydavateľ = Stauffenburg-Verlag | miesto = | rok = 2001 | počet strán = 476 | url = | isbn = 978-3-86057-742-4 | kapitola = | strany = 30| jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Ammon | meno = Ulrich | autor = | odkaz na autora = | titul = Die Stellung der deutschen Sprache in der Welt | vydanie = | vydavateľ = Walter de Gruyter GmbH & Co KG | miesto = | rok = 2014 | počet strán = 1314 | url = https://books.google.sk/books?id=vPvmBQAAQBAJ&pg=PT266&dq=Nationalsprache+Amtssprache&hl=sk&newbks=1&newbks_redir=0&sa=X&ved=2ahUKEwiVv4rkvvaGAxUM8LsIHSDIC-IQ6AF6BAgMEAI#v=onepage&q=Nationalsprache%20Amtssprache&f=false| isbn = 978-3-11039318-7 | kapitola = D. 1| strany = | jazyk = }}</ref><ref name=Kľúčové>Kľúčové údaje o vyučovaní jazykov v európskych školách 2017 [https://op.europa.eu/sk/publication-detail/-/publication/73ac5ebd-473e-11e7-aea8-01aa75ed71a1] - slovenská verzia (najmä S. 143, 144), nemecká verzia, anglická verzia, francúzska verzia (reprodukované aj tu: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mehrsprachiges Glossar von Schlüsselbegriffen in der Sprachenbildung | url = https://www.ecml.at/Resources/ECMLglossaries/tabid/5484/language/de-DE/Default.aspx | vydavateľ = ecml.at | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-06-25 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20240625175305/https://www.ecml.at/Resources/ECMLglossaries/tabid/5484/language/de-DE/Default.aspx | dátum archivácie = 2024-06-25 }})</ref>, *v angličtine: state language (alebo national language, ale tento termín má, ako už bolo spomenuté vyššie, aj iné významy)<ref name=LT/><ref name=Kľúčové/><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Kosonen | meno = Kimmo | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Young | meno2 = Catherine | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Mother Tongue as Bridge Language of Instruction (Policies and Experiences in Southeast Asia) | vydanie = | vydavateľ = Southeast Asian Ministers of Education Organization (SEAMEO) Secretariat | miesto = | rok = 2009 | počet strán = 208 | url = https://documents1.worldbank.org/curated/en/527021468104056444/pdf/563290PUB0Box31guage0of0Instruction.pdf| isbn = 978-611-900410-8 | kapitola = | strany = 13| jazyk = }}</ref><ref name=Chev/><ref>An Act of Parliament Dated November 15, 1995 on the State Language of the Slovak Republic [https://web.archive.org/web/20100420043019/http://www.culture.gov.sk/en/legislation/jazykov-zkon----anglick-verzia]</ref><ref>AUSTRIA THE FEDERAL CONSTITUTIONAL LAW OF 1920 as amended in 1929 as to Law No. 153/2004, December 30, 2004[https://constitutionnet.org/sites/default/files/Austria%20_FULL_%20Constitution.pdf] </ref><ref name=Rah/><ref name=Kr/>, *vo francúzštine: langue d'État (alebo langue nationale, ale tento termín má aj iné významy), langue officielle (tento výraz alternatívne znamená úradný jazyk) alebo vo francúzskej ústave langue de la République (doslova "jazyk Republiky")<ref name=Kľúčové/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.axl.cefan.ulaval.ca/europe/franceloi-1994.htm | vydavateľ = axl.cefan.ulaval.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-06-25 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name=Kir/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovaquie | url = https://axl.cefan.ulaval.ca/europe/slovaquie-loi95-09.htm | vydavateľ = axl.cefan.ulaval.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-06-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> *v ruštine: gosudarstvennyj jazyk<ref name=Ru/><ref name=Kir/><ref name=Chev/>. == Výskyt v predpisoch rôznych štátov == Pojem štátny jazyk vo význame celoštátny úradný jazyk (alebo vo veľmi podobnom význame), sa v minulosti v Európe používal v [[Nemecko|Nemecku]] (v literatúre i predpisoch od 19. do začiatku 20. storočia; "Staatssprache"), [[Uhorsko|Uhorsku]] (v právnych predpisoch v rokoch 1868 - 1918/1920; "államnyelv"<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Wolters Kluwer Hungary Kft. | odkaz na autora = | titul = 1868. évi XLIV. törvénycikk | url = https://net.jogtar.hu/ezer-ev-torveny?docid=86800044.TV&searchUrl=/ezer-ev-torvenyei%3Fpagenum%3D28 | vydavateľ = net.jogtar.hu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-06-25 | miesto = | jazyk = }}</ref>) a [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]] (v právnych predpisoch v rokoch 1920 - 1948; tvar uvedený v príslušnom zákone bol "státní, oficielní jazyk"<ref>zákon č. 122/1920 Sb. podle § 129 ústavní listiny, jímž se stanoví zásady jazykového práva v republice Československé [https://www.aspi.sk/products/lawText/1/1703/1/2/zakon-c-122-1920-sb-podle-129-ustavni-listiny-jimz-se-stanovi-zasady-jazykoveho-prava-v-republice-ceskoslovenske/zakon-c-122-1920-sb-podle-129-ustavni-listiny-jimz-se-stanovi-zasady-jazykoveho-prava-v-republice-ceskoslovenske] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20240625172302/https://www.aspi.sk/products/lawText/1/1703/1/2/zakon-c-122-1920-sb-podle-129-ustavni-listiny-jimz-se-stanovi-zasady-jazykoveho-prava-v-republice-ceskoslovenske/zakon-c-122-1920-sb-podle-129-ustavni-listiny-jimz-se-stanovi-zasady-jazykoveho-prava-v-republice-ceskoslovenske |date=2024-06-25 }}</ref>). Dnes je ešte bežný napríklad v právnych predpisoch Slovenska (od roku 1993; "štátny jazyk"), [[Rakúsko|Rakúska]] (od roku 1919<ref>Thomas O. LECHOWSKI. Der Vertrag von St. Germain und die österreichische Bundesverfassung. In: BRGÖ 2019 [https://www.austriaca.at/0xc1aa5576_0x003b0f02.pdf]</ref>; "Staatssprache"), [[Rusko|Ruska]] (od roku 1991; "gosudarstvennyj jazyk")<ref name=Chev>Chevalier, J. F. Russian as the National Language: An Overview of Language Planning in the Russian Federation. S. 25-32 (vrátane pozn. pod čiarou na str. 32) Russian Language Journal, Vol. 56, 2006 [https://scholarsarchive.byu.edu/cgi/viewcontent.cgi?article=1233&context=rlj]</ref> a ostatných štátov bývalého [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]], napr. [[Ukrajina|Ukrajiny]]<ref>КОНСТИТУЦІЯ УКРАЇНИ [https://zakon.rada.gov.ua/cgi-bin/laws/main.cgi?nreg=254%EA%2F96%2D%E2%F0#Text] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20240707141220/https://zakon.rada.gov.ua/cgi-bin/laws/main.cgi?nreg=254%EA%2F96-%E2%F0#Text |date=2024-07-07 }} (prístup 25. 6. 2024)</ref>, [[Kirgizsko|Kirgizska]]<ref name=Kir/> či [[pobaltské štáty|pobaltských štátov]]. Iné štáty často používajú vo svojich právnych predpisoch (napríklad ústavách) namiesto pojmu štátny jazyk iné pojmy, často napríklad používajú pojem úradný jazyk.<ref name=Metzler/><ref>Staatssprache. In: Pierer's Universal-Lexikon, Band 16. Altenburg 1863, S. 643</ref><ref>jazykové zákony. In: [[Encyklopédia Slovenska]] II. E-J. S. 503-504</ref><ref>RYCHLÍK, J. Ústava ČSR z roku 1920 – historické souvislosti. In: Československá ústava 1920 Devadesát let poté - Sborník textů. 2010. S. 53-55 [http://cepin.cz/docs/dokumenty/sbor83.pdf]</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://vds-ev.de/wp-content/uploads/2018/06/ag-deutschinsgg-sprachregelungen-201806.pdf | vydavateľ = vds-ev.de | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-06-24 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>Grčevic, M. VERGLEICHENDE DARSTELLUNG DER SPRACHPOLITISCHEN TENDENZEN IN DEN SLAWISCHEN LÄNDERN SEIT ENDE DER 1980-ER JAHRE. In: FILOLOGIJA 48, Zagreb 2007 [https://hrcak.srce.hr/file/53619], najmä S. 48 a 50.</ref> V [[Bielorusko|Bielorusku]] je v ruskej verzii ústavy použitý termín štátny jazyk, kým v bieloruskej verzii je použitý termín úradný jazyk<ref>Grčevic, M. VERGLEICHENDE DARSTELLUNG DER SPRACHPOLITISCHEN TENDENZEN IN DEN SLAWISCHEN LÄNDERN SEIT ENDE DER 1980-ER JAHRE. In: FILOLOGIJA 48, Zagreb 2007 [https://hrcak.srce.hr/file/53619], S. 50.</ref>. == Štátny jazyk v súčasnom Slovensku == Na Slovensku je podľa ústavy aj podľa [[zákon o štátnom jazyku|zákona o štátnom jazyku]] štátnym jazykom [[slovenský jazyk]]. === Slovenský štátny jazyk a (ne)spisovný jazyk === Zákon o štátnom jazyku upresňuje, že štátnym jazykom sa tu myslí slovenský jazyk v jeho [[kodifikácia|kodifikovanej podobe]] (t. j. v podobe, ktorú "na podnet odborných slovakistických výskumných pracovísk a odborníkov v oblasti štátneho jazyka schvaľuje a zverejňuje Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky na svojej internetovej stránke" - pozri [[kodifikačná príručka]]), a že však "tým sa nevylučuje používanie inojazyčných nových odborných pojmov, termínov alebo pomenovaní nových skutočností, na ktoré sa ešte neustálil a nekodifikoval v štátnom jazyku vhodný rovnocenný výraz, ako aj používanie [[nespisovný jazyk|nespisovných jazykových prostriedkov]], ak ide o ich funkčné využitie, najmä v umeleckej tvorbe a v publicistike." <ref>§1, 2 a 11 zákona č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky</ref> == Poznámky == <references group=pozn/> == Referencie == {{referencie}} [[Kategória:Politika]] [[Kategória:Právo]] [[Kategória:Spoločnosť]] [[Kategória:Sociolingvistika]] 8j0zra4po43onmpff4b2yhu9mrbxe3v 0 100703 8215800 7104516 2026-05-18T07:08:05Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8215800 wikitext text/x-wiki '''Akademický senát''' je zbor zástupcov [[vysoká škola|vysokej školy]] ako '''Akademický senát univerzity''' alebo [[fakulta|fakulty]] (súčasť vysokej školy) '''Akademický senát fakulty'''<!-- hovorovo malý a veľký senát. Súkromné školy majú senát ale ten predkladá návrhy Správnej rade školy -->, ktorý tvorí aj volí [[akademická obec]] vysokej školy alebo fakulty. V akademickom senáte sú v určitom pomere zastúpení učitelia a vedeckí pracovníci, [[Vysokoškolský študent|študenti]] prípadne aj ďalší zamestnanci vysokej školy, ak tak určí štatút vysokej školy. <ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zákon 131/2002 Z.z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov úplné a aktuálne znenie|url=https://www.noveaspi.sk/products/lawText/1/53326/1/2|vydavateľ=Nové ASPI|dátum prístupu=2020-10-26|jazyk=sk|meno=|priezvisko=|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20201031235139/https://www.noveaspi.sk/products/lawText/1/53326/1/2|dátum archivácie=2020-10-31}}</ref> Ako orgán akademickej samosprávy má významné práva, vymedzené legislatívne. Verejné vysoké školy riadi Zákon o vysokých školách,<ref name=":0" /> ktorý napríklad určuje, že senát verejnej vysokej školy má najmenej 15 členov, z toho najmenej jednu tretinu tvoria študenti. Medzi ďalšie dôležité kompetencie senátu patrí: * Akademický senát vysokej školy zriaďuje, zlučuje, rozdeľuje a ruší [[fakulta|fakulty]], navrhuje kandidátov na [[rektor (vysoká škola)|rektora]] a navrhuje jeho odvolanie, schvaľuje návrh rektora na ročné rozdelenie finančných prostriedkov fakultám, schvaľuje štatút vysokej školy a štatúty fakúlt atď. * Akademický senát fakulty volí a odvoláva [[Dekan (vysoká škola)|dekana]] fakulty, schvaľuje [[študijný program|študijné programy]] fakulty, schvaľuje počet a štruktúru pracovníkov fakulty, vyslovuje súhlas s menovaním [[vedecká rada|vedeckej rady]] fakulty a i. == Referencie == <references /> == Externé odkazy == * {{filit|fvs/senat_akademicky.html}} [[Kategória:Vysoké školy]] iv51gln99ooo1zo0nv86sdftaq4tin3 0 102077 8215832 7155968 2026-05-18T08:47:16Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8215832 wikitext text/x-wiki V matematike, presnejšie v [[Abstraktná algebra|abstraktnej algebre]], je '''algebrická štruktúra''' (iné názvy: '''algebra''', '''algebrický systém''', staršie '''algebraická štruktúra''', '''algebraický systém''') označenie pre [[množina|množinu]] (nazývanú '''nosná množina''') spolu s jednou alebo viacerými operáciami definovanými na tejto množine, pričom musí byť splnený nejaký súbor [[axióma|axióm]].<ref>P.M. Cohn. (1981) ''Universal Algebra'', Springer, p. 41.</ref> Algebrická štruktúra na množine A je teda daná dvoma množinami (môže sa definovať ako dvojica týchto množín): # množinou A, ktorú nazývame oborom algebrickej štruktúry alebo poľom algebrickej štruktúry. Podľa toho, či je konečná alebo nekonečná, nazýva sa algebraická štruktúra konečnou alebo nekonečnou. # Množinou operácií na množine A (aj táto množina môže byť nekonečná). Príklady algebraických štruktúr zahŕňajú [[Grupa (matematika)|grupy]], [[okruh (algebra)|okruhy]], [[pole (algebra)|pole]], či [[Zväz (matematika)|zväzy]]. Zložitejšie štruktúry môžu byť definované predstavením viacerých operácií, rôznymi nosnými množinami, alebo zamieňaním definujúcich axióm. Príkladom komplexnejšej algebraickej štruktúry je [[vektorový priestor]]. Vlastnosti špecifických algebraických štruktúr sa študujú v abstraktnej algebre. Všeobecná teória algebraických štruktúr bola formalizovaná odborom [[univerzálna algebra]]. == Úvod == Sčítanie a násobenie na číslach sú prototypickým príkladom operácií, ktoré kombinujú dva prvky z množiny na vyprodukovanie tretieho. Tieto operácie spĺňajú niektoré z algebraických vlastností (viď [[Binárna operácia#Vlastnosti binárnych operácií|vlastnosti binárnych operácií]]). Napríklad ''a'' + (''b'' + ''c'') = (''a'' + ''b'') + ''c'' a ''a''(''bc'') = (''ab'')''c'' sú obe príkladom [[Asociatívnosť|asociativity]] operácií sčítania, resp. násobenia. Ďalej ''a'' + ''b'' = ''b'' + ''a'', a ''ab'' = ''ba'' sú príkladmi [[Komutatívnosť|komutativity]]. Mnoho systémov študovaných matematikou má nad sebou definované operácie, ktoré majú niektoré (nie zákonite všetky) z takýchto vlastností. Matematici množiny spolu s operáciami, ktoré spĺňajú niektoré takéto vlastnosti pomenovávajú a študujú ich ako algebraické štruktúry. Keď pre nejaký nový problém je možné ukázať, že spĺňa vlastnosti niektorej algebraickej štruktúry, všetka práca, ktorá bola v tejto kategórii urobená, môže byť aplikovaná aj na nový problém. Vo všeobecnosti môžu algebraické štruktúry obsahovať ľubovoľný počet množín a operácií z rôznou [[Árnosť|aritou]], tu sa však budeme zameriavať na algebraické štruktúry s [[Binárna operácia|binárnymi operáciami]] nad jednou množinou. == Druhy/príklady == Nasledujúce príklady rozhodne nie sú úplným výčtom algebraických štruktúr, ale sú mienené ako reprezentatívny zoznam a zahŕňajú najčastejšie štruktúry. === Grupoidné štruktúry === Štruktúry s jednou množinou a jednou operáciou. Nech <math>G</math> je množina a <math>\circ</math> je binárna operácia na množine <math>G</math>. *'''[[Grupoid]]''' je usporiadaná dvojica <math>(G,\circ)</math>. *'''[[Asociatívny grupoid|Pologrupa]]''' (alebo asociatívny grupoid) je grupoid, v ktorom je operácia <math>\circ</math> [[Asociatívnosť|asociatívna]]. *'''[[Monoid]]''' je pologrupa s [[Neutrálny prvok|neutrálnym prvkom]] <math>e\in G</math> *'''[[Grupa (matematika)|Grupa]]''' je monoid, v ktorom má každý prvok [[Inverzný prvok|inverziu]]. Vyššie uvedené štruktúry sa nazývajú komutatívne ak operácia <math>\circ</math> je [[Komutatívnosť|komutatívna]]. === Okruhové štruktúry === Štruktúry s jednou množinou a dvoma operáciami. Nech <math>R</math> je množina a <math>+</math> a <math>\cdot</math> sú binárne operácie na množine <math>R</math>. *'''[[Okruh (algebra)|Okruh]]''' je trojica <math>(R,+,\cdot)</math>, kde <math>(R,+)</math> je komutatívna grupa (tzv. [[Abelovská grupa]]), <math>(R,\cdot)</math> je [[monoid]] a pre všetky <math>a,b,c \in R</math> platí **<math>a \cdot (b + c) = (a \cdot b) + (a \cdot c)</math> (ľavá [[Distributívnosť|distributivita]]) a **<math>(b + c) \cdot a = (b \cdot a) + (c \cdot a)</math> (pravá [[Distributívnosť|distributivita]]). *'''Komutatívny okruh''' je taký okruh, že [[monoid]] <math>(R,\cdot)</math> je komutatívny. *'''Triviálny okruh''' je okruh <math>(\{0\},+,\cdot)</math> (teda okruh s nosnou množinou velkosti 1). *'''[[Obor integrity]]''' je taký netriviálny komutatívny okruh, že pre všetky <math>a,b \in R</math> platí: <math>a,b \not= 0 \Rightarrow a \cdot b \not=0</math> (t.j. práve keď <math>(R^*,\cdot)</math> je grupoid). *'''[[Teleso (algebra)|Teleso]]''' je netriviálny komutatívny okruh, ktorého každý nenulový prvok je invertibilný aj vzhľadom k druhej operácií tohto okruhu (t.j. okruh <math>(R,+,\cdot)</math> je teleso, ak <math>(R^*,\cdot)</math> je grupa). == Notácia == Často sa pri práci s algebraickými štruktúrami používa miesto celého označenia algebraickej štruktúry vrátane jej operácií, iba označenie pre jej nosné množiny. V tomto prípade sa predpokladá, že je z kontextu jasné s akými operáciami danú štruktúru myslíme. Napríklad grupa <math>(G,\cdot)</math> sa môže označiť len ako grupa <math>G</math>, keď je v kontexte zrejmé, že jej asociovaná operácia je operácia <math>\cdot</math>. Pri zapisovaní a práci s algebraickými štruktúrami je možno použiť ako multiplikatívnu, tak aditívnu notáciu. === Multiplikatívna notácia === Pri ''multiplikatívnej notácii'' sa na operáciu nad nosnou množinou algebraickej štruktúry nahliada ako na operáciu násobenia. Operáciu danej štruktúry medzi dvoma prvkami nosnej množiny, pri používaní multiplikatívnej notácie, nazývame ''súčin''. Súčin rovnakého prvku nazveme ''umocnením''. Neutrálny prvok nazveme ''jednotkovým''. Nech <math>(G,\circ)</math> je algebraická štruktúra (v tomto prípade [[grupoid]]) a <math>a,b \in G</math>. Potom v multiplikatívnej notácii zapíšeme: * "súčin" <math>a \circ b</math> ako <math>ab</math> * "mocninu" prvku <math>a \circ a</math> ako <math>a^2</math> * neutrálny prvok ako <math>1</math>, prípadne <math>1_G</math> * inverziu prvku <math>a</math> ako <math>a^{-1}</math> === Aditívna notácia === Pri ''aditívnej notácii'' sa na operáciu nad nosnou množinou algebraickej štruktúry nahliada ako na operáciu sčítania. Operáciu danej štruktúry medzi dvoma prvkami nosnej množiny, pri používaní multiplikatívnej notácie, nazývame ''súčet''. Súčet rovnakého prvku nazveme ''násobením''. Neutrálny prvok nazveme ''nulovým''. Nech <math>(G,\circ)</math> je algebraická štruktúra (v tomto prípade [[grupoid]]) a <math>a,b \in G</math>. Potom v aditívnej notácii zapíšeme: * "sčítanie" <math>a \circ b</math> ako <math>a+b</math> * "násobenie" prvku <math>a \circ a</math> ako <math>2a</math> * neutrálny prvok ako <math>0</math>, prípadne <math>0_G</math> * inverziu prvku <math>a</math> ako <math>-a</math> Pre neutrálny prvok sa v oboch spôsoboch notácie tiež často používa symbol <math>e</math> (tiež je možné pridať v dolnom indexe názov nosnej množiny). === Použitie === Spravidla sa v kontexte operácie bežného násobenia (napr. na číselných množinách, či násobenia matíc) používa multiplikatívna notácia. V kontexte bežného sčítania (napr. sčítanie na číselných množinách) sa používa aditívna notácia. V prípade iných operácií je možné použiť ľubovoľnú notáciu. Najčastejšie sa však je možné, z dôvodu jej úspornejšieho zápisu, stretnúť s multiplikatívnou notáciou. == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * {{filit|fvs_/struktura_algebraicka.html}} * [http://thales.doa.fmph.uniba.sk/zlatos/la/LAG_A4.pdf Teória grúp] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200717120627/http://thales.doa.fmph.uniba.sk/zlatos/la/LAG_A4.pdf |date=2020-07-17 }} {{Portál|Matematika|Matematický}} [[Kategória:Algebrické štruktúry| ]] [[Kategória:Abstraktná algebra]] 3xbhwypdlhq9uod4p3yf4hqo6wy8l3e 0 102200 8215817 8038827 2026-05-18T08:07:35Z ~2026-29815-92 295242 info o novom sviatkovom evente 8215817 wikitext text/x-wiki {{Kresťanstvo}} '''v roku 2026 pride novy sviatok pred gta6 Sviatosť''' alebo '''sväté tajomstvo''' je pojem [[kresťanstvo|kresťanskej]] [[teológia|teológie]]. Poňatie sviatosti sa v rôznych kresťanských denomináciách líši. Sviatosti [[Sviatosť krstu|krstu]], [[Sviatosť birmovania|birmovania]] (myropomazania), [[eucharistia|eucharistie]], [[pokánie|pokánia]], [[Sviatosť pomazania chorých|pomazania chorých]], [[Sviatosť kňazstva|posvätenia kňazstva]] a [[manželstvo|manželstva]] sú pre [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolícku cirkev]] a [[Pravoslávna cirkev|pravoslávnu cirkev]] [[dogma|dogmou]]. [[Protestantizmus|Protestantské cirkvi]] uznávajú ako sviatosť [[Sviatosť krstu|krst]] a [[Eucharistia|Večeru Pánovu]] (prijímanie pod spôsobom tela a krvi). [[Anglikanizmus|Anglikánska cirkev]] tiež uznáva sedem sviatostí, ale dve z nich – [[Sviatosť krstu|krst]] a [[eucharistia]] sú vnímané ako priamo iniciované či zriadené [[Ježiš Kristus|Kristom]] (presnejšie sú definované v Článku 25. ''39-tich článkov'' [anglikánskej] ''viery''). Tieto dve sviatosti sú teda vnímané ako dôležitejšie a primárne pre dosiahnutie spásy ako zvyšných päť sviatostí. V [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckej]] a [[Pravoslávna cirkev|pravoslávnej]] cirkvi sa pre sviatosť používa termín ''sväté tajomstvo'', prípadne [[Cirkevná slovančina|cirkevnoslovanský]] [[kalk]] ''svätá tajina''. Katolícka cirkev, pravoslávna cirkev, [[starokatolícka cirkev]] a anglikánska cirkev uznáva sedem nasledovných sviatostí: # [[Sviatosť krstu|Krst]] # [[Birmovanie]] (myropomazanie) # [[Eucharistia]] # [[Sviatosť zmierenia]] (pokánia, spovede) # [[Pomazanie chorých]] (pomazanie olejom) # [[Sviatosť kňazstva]] (posvätná vysviacka, sviatosť posvätného stavu) # [[Sviatosť manželstva]] == Iné projekty == {{projekt|q=Sviatosť}} {{kresťanský výhonok}} {{Sviatosti (Rímskokatolícka cirkev)}} [[Kategória:Sviatosti| ]] [[Kategória:Dogmatika]] [[Kategória:Kresťanská teológia]] 8vf77rb7cml0yag2f7tiwsl6s8sr7yv 8215820 8215817 2026-05-18T08:11:09Z NDG 270400 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-29815-92|~2026-29815-92]] ([[User talk:~2026-29815-92|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Lalina (8215817): revert vandalismu 8038827 wikitext text/x-wiki {{Kresťanstvo}} '''Sviatosť''' alebo '''sväté tajomstvo''' je pojem [[kresťanstvo|kresťanskej]] [[teológia|teológie]]. Poňatie sviatosti sa v rôznych kresťanských denomináciách líši. Sviatosti [[Sviatosť krstu|krstu]], [[Sviatosť birmovania|birmovania]] (myropomazania), [[eucharistia|eucharistie]], [[pokánie|pokánia]], [[Sviatosť pomazania chorých|pomazania chorých]], [[Sviatosť kňazstva|posvätenia kňazstva]] a [[manželstvo|manželstva]] sú pre [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolícku cirkev]] a [[Pravoslávna cirkev|pravoslávnu cirkev]] [[dogma|dogmou]]. [[Protestantizmus|Protestantské cirkvi]] uznávajú ako sviatosť [[Sviatosť krstu|krst]] a [[Eucharistia|Večeru Pánovu]] (prijímanie pod spôsobom tela a krvi). [[Anglikanizmus|Anglikánska cirkev]] tiež uznáva sedem sviatostí, ale dve z nich – [[Sviatosť krstu|krst]] a [[eucharistia]] sú vnímané ako priamo iniciované či zriadené [[Ježiš Kristus|Kristom]] (presnejšie sú definované v Článku 25. ''39-tich článkov'' [anglikánskej] ''viery''). Tieto dve sviatosti sú teda vnímané ako dôležitejšie a primárne pre dosiahnutie spásy ako zvyšných päť sviatostí. V [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckej]] a [[Pravoslávna cirkev|pravoslávnej]] cirkvi sa pre sviatosť používa termín ''sväté tajomstvo'', prípadne [[Cirkevná slovančina|cirkevnoslovanský]] [[kalk]] ''svätá tajina''. Katolícka cirkev, pravoslávna cirkev, [[starokatolícka cirkev]] a anglikánska cirkev uznáva sedem nasledovných sviatostí: # [[Sviatosť krstu|Krst]] # [[Birmovanie]] (myropomazanie) # [[Eucharistia]] # [[Sviatosť zmierenia]] (pokánia, spovede) # [[Pomazanie chorých]] (pomazanie olejom) # [[Sviatosť kňazstva]] (posvätná vysviacka, sviatosť posvätného stavu) # [[Sviatosť manželstva]] == Iné projekty == {{projekt|q=Sviatosť}} {{kresťanský výhonok}} {{Sviatosti (Rímskokatolícka cirkev)}} [[Kategória:Sviatosti| ]] [[Kategória:Dogmatika]] [[Kategória:Kresťanská teológia]] niwao54iklo3cvlx0kh697kuvjqgvti 0 105502 8215522 8061858 2026-05-17T15:25:56Z Akul59 168826 Obr. 8215522 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Vrzavka | other_name = | category = potok <!-- *** Image *** --> | image = Vrzavka1.jpg | image_caption = Vrzavka na hornom toku <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = [[Trenčiansky kraj|Trenčiansky]] | district = [[Nové Mesto nad Váhom (okres)|Nové Mesto nad Váhom]] | commune = | municipality = [[Lubina (okres Nové Mesto nad Váhom)|Lubina]] | municipality1 = Bzince pod Javorinou <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = [[Javorina (prítok Vrzavky)|Javorina]] | tributary_right = | city = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = | source_type = Prameň | source_location = [[Veľká Javorina (Biele Karpaty)|Veľká Javorina]], [[Biele Karpaty]] | source_elevation = 670 | source_lat_d = | source_long_d = | mouth = Kamečnica | mouth_location = [[Bzince pod Javorinou]] | mouth_elevation = 225 | mouth_lat_d = 48.78561 | mouth_long_d = 17.77848 | length = 11 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Trenčiansky kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --> | length_imperial = | watershed_imperial = | discharge_max_imperial = | discharge_min_imperial = | source_elevation_imperial = | mouth_elevation_imperial = | discharge_imperial = | discharge1_imperial = <!-- *** Footnotes *** --> | free = V. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = 4-21-09-056 | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = 4-21-09-1707 | free2_type = Číslo hydronyma | free2_label = Číslo hydronyma | free3 = [[Povodie Váhu]] | free3_type = Povodie | free3_label = Povodie }} '''Vrzavka''' je potok v okrese [[Nové Mesto nad Váhom (okres)|Nové Mesto nad Váhom]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-07-17 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Je to ľavostranný prítok [[Kamečnica|Kamečnice]], meria 11 km a je tokom V. rádu. Pramení v [[Biele Karpaty|Bielych Karpatoch]], v podcelku [[Javorinská hornatina]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-07-17 | miesto = Bratislava }}</ref> na juhovýchodnom úpätí [[Veľká Javorina (Biele Karpaty)|Veľkej Javoriny]] (970,0 m n. m.) v nadmorskej výške okolo 670 m n. m. Tečie prevažne juhovýchodným smerom cez osady [[Cetuna (osada)|Cetuna]] a [[Vrzavka (osada)|Vrzavka]] v [[Myjavská pahorkatina|Myjavskej pahorkatine]]. Zľava priberá [[Javorina (prítok Vrzavky)|Javorinu]], stáča sa na juh a preteká cez obec [[Bzince pod Javorinou]] a priamo v obci sa v nadmorskej výške okolo 225 m n. m. vlieva do [[Kamečnica|Kamečnice]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=17.77848&y=48.78561&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-07-17 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} {{Vodné toky v povodí Klanečnice}} [[Kategória:Potoky na Slovensku]] [[Kategória:Povodie Váhu]] [[Kategória:Vodné toky v Bielych Karpatoch]] [[Kategória:Vodné toky v Myjavskej pahorkatine]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Nové Mesto nad Váhom]] [[Kategória:Lubina (okres Nové Mesto nad Váhom)]] [[Kategória:Bzince pod Javorinou]] lj9mz0pcex9qzqkp7ymbh9cmjw0mlxm 0 105695 8215718 8112559 2026-05-17T21:26:11Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8215718 wikitext text/x-wiki {{Infobox Plemená psov | Názov plemena = Švajčiarsky durič| Obrázok = Vycvik Stopy (3).JPG| Komentár = [http://www.polovnik.com/stopino/index.htm Dryas Olaska], schwyzská varieta | Krajina pôvodu = [[Švajčiarsko]]| FCI kód = 6/1.2/59| odkazy = [http://www.fci.be/uploaded_files/059a2001_en.doc FCI]| výška1 = 47 – 57| výška2 = 49 – 59| kg-kg = 15 – 20| určenie1 = poľovnícky pes| určenie2 = poľovnícky a spoločenský pes| Synonymá = | Skratka = SVH| }} '''Švajčiarsky durič''' (Schweizer Laufhund, chien courant suisse, Swiss Hound) je [[pes domáci|psie]] [[zoznam psích plemien|plemeno]] uznané v [[Medzinárodná kynologická federácia|FCI]] pod číslom 59. Patrí medzi [[durič]]e a vyskytuje sa v štyroch variantoch: bernský, jurský, luzernský a schwyczký durič. == Vzhľad == Švajčiarsky durič je pes strednej kohútikovej výšky, telesná stavba svedčí o sile a vytrvalosti, suchá hlava s dlhým nosom a dlhými ušami mu dáva ušľachtilý výraz. Má živú, citlivú, vernú a prítulnú povahu, je vášnivý lovec, ľahko sa ovláda. Jednotlivé varianty sa od seba odlišujú prakticky iba kožou a srsťou. Vo všeobecnosti má mať švajčiarsky durič krátku, hladkú, hustú srsť. === Bernský durič === [[Obrázok:Gończy berneński LM.jpg|náhľad|vľavo]] * biela z čiernymi škvrnami alebo čiernym sedlom * bledo až intenzívne pálená nad očami, na lícach, na vnútornej strane uší a okolo ritného otvoru * niekedy ľahko škvrnitá === Jurský durič === * trieslová s čiernym sedlom alebo čierna s pálením nad očami, na lícach, okolo ritného otvoru a na končatinách * niekedy z malou bielou škvrnou na hrudi === Luzernský durič === * modrá farba tvorená spojením bielych a čiernych chlpov * veľmi silno škvrnitá s čiernou škvrnou alebo čiernym sedlom * svetlo až intenzívne pálená nad očami, na lícach, na hrudi, okolo ritného otvoru a na končatinách * čierny plášť je prípustný === Schwyzský durič === * biely s oranžovými škvrnami alebo oranžovým sedlom * niekedy s oranžovým fŕkaním * oranžový plášť je prípustný == História == [[Obrázok:Franz Rudolf Frisching.jpg|right|thumb|120px|Bernský durič]] Ide o plemeno starobylého pôvodu, ktoré sa vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]] zrejme vyskytovalo už za doby [[Rimania (staroveký národ)|starých Rimanov]], ako môžeme zaznamenať na mozaike v Avenches, na ktorej je zobrazená svorka loveckých psov podobajúcich sa na dnešných švajčiarskych duričov. Na katedrále v [[Zurich]]u možno vidieť vyobrazených psov, ktorí sa od dnešných duričov prakticky nelíšia. Predpokladá sa, že všetky európske duriče sú potomkami duričov chovaných [[Kelt]]ami, hoci majú rozdielnu kohútikovú výšku (najvyššie sú duriče francúzske), majú rovnakú stavbu tela. V [[15. storočie|15. storočí]] boli duriče obľúbené a vyhľadávané hlavne v [[Taliansko|Taliansku]] a neskôr v [[18. storočie|18. storočí]] boli používané vo [[Francúzsko|Francúzsku]] na lov zajacov. Duriče patria medzi najstaršie lovecké psy a ich úlohou bolo a je nájsť stopu zveri, hlásiť ju, zver dostihnúť a nahnať na lovca. Postupne o toto svoje pôvodné poslanie prichádzali a to pre zmeny civilizačné (strelné zbrane) a zmeny v prírodných podmienkach a spoločenského usporiadania (sú prispôsobené na vytrvalé durenie v zle prístupnom horskom teréne). Z týchto dôvodov sa chov duričov obmedzil, až niektoré plemená úplne vymizli (thurgauský durič alebo jurský durič – typ sv. Hubert). V záujme záchrany všetkých farebných variet povolila Medzinárodná kynologická organizácia FCI vzájomné kríženie. Tak sa stalo, že predkovia niektorých bernských duričov sú duriče luzernské. == Povaha a skúsenosti s plemenom == [[Obrázok:Schwyzer Laufhund.jpg|náhľad]] [[Obrázok:Diviaci oplotok a Stopy (4).JPG|náhľad|Schwyzský durič Stopy v diviačom oplôtiku]] Švajčiarsky durič sa už vo veku 5 mesiacov začína prejavovať ako poľnovnícky pes. Záujem o stopy na vychádzkach vidno hneď od začiatku. V tomto veku je dobre pomaličky začať šteňa privykať na hvizd píšťalky alebo trúbku pri privolávaní s následnou odmenou. Majitelia, ktorí neplánujú svojho švajčiara poľovne využívať by mali šteňaťu zamedziť kontakt s teplou stopou zveri, prípadne ju aspoň obmedziť na minimum. Švajčiar je veľmi ľahko cvičiteľné plemeno, ale alfou a omegou je jeho privolanie. Jeho orientačný zmysel je na vysokej úrovni. Skúsenosti hovoria, že švajčiar ako taký sa stratiť nemôže nikde, môžete sa mu však stratiť Vy. Pes sa vždy vráti po svojej stope na miesto, z ktorého vyštartoval. Akčný rádius tohto stredne veľkého plemena je veľmi veľký. Jedince sú schopne prebehnúť a skontrolovať terén vo veľmi krátkom čase a pritom nevynechajú jediné miesto, kde by mohla byť zver. Plemeno je hlasité na stope, pri kontakte zo zverou a nie je problém z neho vycvičiť aj výborného hlásiča na dohľadávky. Už v mladom veku sa prejavuje ostrosť na škodnú, dokonca zhruba v 8 mesiaci si môžeme dovoliť ho vyskúšať aj na diviaky v oplôtku. Zhruba okolo 12 mesiaca pes začína vystrkovať svoje rožky a skúšať, čo si môže dovoliť. Vtedy treba pristúpiť k dôslednejšiemu výcviku základnej poslušnosti. Nie však k použitiu násilia. Toto plemeno je veľmi jemnej povahy v porovnaní napr. so [[slovenský kopov|slovenským kopovom]]. Čo sa výcviku týka (napr. chôdza pri nohe – či už na vôdzke alebo na voľno), švajčiarsky durič patrí medzi ľahko cvičiteľné plemená. Problém nastáva pri budovaní pokoja pred zverou. Ide totiž o to, že už aj 8.-9. mesiačný švajčiar je schopný duriť zver. Stopujúci pes sa zvykne navracať aj po pol hodine až troch hodinách. Durí pokiaľ mu sily stačia. Preto treba v prvom rade venovať pozornosť ovládateľnosti psíka. V období jedného až dvoch rokov je plemeno veľmi temperamentné, fyzicky zdatné a odolné. Psychicky však dozrieva až neskôr: K upokojeniu dochádza zhruba v dvoch rokoch. Čo sa týka použitia v poľovnej praxi je to vynikajúci durič a dobrý farbiar. Švajčiarsky durič je plemeno výbornej povahy. Rozumie si s ľuďmi, je trpezlivý k malým deťom, ale aj iným psom. Ostatné druhy berie však ako potenciálnu korisť. Nie je to však plemeno – zabijak, jednoducho durí všetko čo pred nim uniká. Je to 100 % durič celým svojim telom a dušou. Vo švajčiarskom duričovi získa majiteľ výborného a oddaného priateľa a pomocníka. No treba sa držať múdrych slov skúsených duričiarov ktorí tvrdia: Durič pracuje hlavne pre seba, až potom nasleduje jeho pán. Je to iné ako u [[stavač]]ov, u ktorých je hierarchia opačná. Ide o svižné a veľmi rýchle plemeno s vynikajúcim nosom, prehľadom a orientačným zmyslom. Pes môže byt celoročne ubytovaný v koterci, ale tak isto aj v byte. Hoci má krátku srsť, je veľmi odolné voči všetkým poveternostným podmienkam, i keď veľké tepla mu nepridávajú na kondícii. Nie je to rodený aportér, dá sa však naučiť aportovať. Zvyčajne patrí medzi dobrých plavcov, sú však jedince, ktoré nerady plávajú. Starostlivosť o srsť je veľmi jednoduchá – stačí ju pravidelne prečesať kefou. Plemeno je veľmi čistotné. Pozornosť však treba venovať jeho ušiam. Švajčiarsky durič je hlasné plemeno, v byte je však tiché. Na to je však potrebné určité pracovné vyťaženie jedinca (lov, prechádzky, výcvik), aby mal možnosť vybiť svoj temperament. Nie je to domáci maznák, ale je možné ho odporučiť ľuďom ktorí majú radi pohyb a sú schopní ho dopriať aj tomuto nádhernému plemenu. == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Swiss Hound}} == Zdroj == * [http://www.polovnik.com/stopino/index.htm Kučík, J.: Švajčiarsky durič] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070108210607/http://www.polovnik.com/stopino/index.htm |date=2007-01-08 }} {{Portál|Pes|Psí}} [[Kategória:Duriče]] [[Kategória:Poľovnícke psy]] [[Kategória:Plemená psov zo Švajčiarska]] gpw4w1owor29sl2ct4tuw9rz0v5q860 0 115466 8215849 7893750 2026-05-18T10:10:18Z ~2026-29825-83 295255 Očnicu ohraničí 7 kostí (os zygomaticum, os sphenoidale, os frontale, os palatinum, os ethmoidale, os lacrimale a maxilla). 8215849 wikitext text/x-wiki {{iné významy|očnica}} '''Očnica''' (iné názvy: '''očná jamka''', '''orbita''') je párová dutina v tvárovej časti lebky, v ktorej je uložené [[oko]] a jeho prídavné orgány. Má tvar pyramídy. Očnicu ohraničí 7 kostí (os zygomaticum, os sphenoidale, os frontale, os palatinum, os ethmoidale, os lacrimale a maxilla). Vchod do očnice je ohraničený čelovou kosťou zhora, čeľusťou a jarmovou kosťou zdola. čelovou kosťou a výbežkom čeľuste zo stredovej strany, výbežkom jarmovej kosti a výbežkom čelovej kosti z boku a slznou kosťou. Vrchol očnice tvorí kanál pre optický nerv, ktorý spája očnicu s mozgovou časťou lebky. == Iné projekty == {{Projekt|wikt=očnica|wikt_štítok=očnica}} {{Anatomický výhonok}} [[Kategória:Očnica| ]] [[Kategória:Anatómia]] nfclw6izcoki6yf5o32iyrfhc2w9g9h 0 120172 8215851 7479319 2026-05-18T10:32:14Z ~2026-29806-44 295258 dátum úmrtia 8215851 wikitext text/x-wiki '''Ole Nydahl''' (* [[19. marec]] [[1941]], [[Kodaň]], † 18. Máj 2026, Immenstadt, Nemecko), je [[dánsko|dánsky]] [[budhizmus|budhista]] a učiteľ ([[láma]]) [[vadžrajána|vadžrajánového budhizmu]] v tradícii tibetského smeru [[Karma Kagjü]]. Ole Nydahl a jeho žena Hannah sa v roku [[1969]] stali žiakmi [[Rangdžung Rigpä Dordže|šestnásteho Gjalwa Karmapu]]. Po ukončení trojročného štúdia budhistickej filozofie a intenzívneho meditačného tréningu – vrátane odkazu na jedinečné buddhistické praxe [[vadžrajána|diamantovej cesty]] nazývané „Prenos vedomia“ (tib. ''Phowa'') – začal Ole Nydahl učiť budhizmus v Európe na žiadosť 16. Karmapu. Do dnešného dňa založil viac ako 660 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Láma Ole Nydahl - Buddhizmus Diamantovej cesty|url=https://www.buddhizmus.sk/?go=ole|vydavateľ=www.buddhizmus.sk|dátum prístupu=2022-09-29}}</ref>(k septembru 2022) centier budhizmu diamantovej cesty v 67 krajinách sveta. Ole Nydahl je autorom niekoľkých kníh vrátane ''Ako sa veci majú'','' Buddhovia zo strechy sveta'', ''Mahámudra'', ''Jazda na Tigrovi'' a ''Buddha a láska''. == Knihy == * O. Nydahl: ''Ako sa veci majú, živý prístup k buddhizmu'', Spoločnosť buddhizmu Diamantovej cesty - Karma Kagjü, 2003, ISBN 80-968937-0-X * O. Nydahl: ''Buddhovia zo strechy sveta'', Spoločnosť buddhizmu Diamantovej cesty - Karma Kagjü, 2005, ISBN 80-968937-1-8 == Iné projekty == {{projekt|commons=Ole Nydahl}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Nydahl, Ole}} [[Kategória:Budhizmus]] [[Kategória:Tibetský budhizmus]] ekrm8jmxzexhttzapqr5ruji6kfu0mi 0 126116 8215600 8164739 2026-05-17T17:19:44Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8215600 wikitext text/x-wiki {{Infobox trolejbus | názov = Škoda 21Tr | súbor = Brno, Benešova, smyčka Hlavní nádraží, Škoda 21Tr č. 3024 (2013-04-27; 02).jpg | popis = Trolejbus Škoda 21Tr v Brne | typ = 21Tr | výrobca = [[Škoda Holding|Škoda Ostrov]] | prototyp = [[1995]] | výroba v rokoch = [[1995]]{{--}}[[2004]] | vyrobených kusov = 135 | modernizácia v rokoch = | modernizovaných kusov = | dĺžka = 11 760 mm | šírka = 2 500 mm | výška = 3 365 mm | pohotovostná hmotnosť = 21Tr, 21TrACGː 10 950 kg<br/>21TrACIː 11 850 kg<br/>21TrACː 11 250 kg | výška podlahy = 360/560 mm | max. rýchlosť = 65 km/h | miest na sedenie = 26 | miest na státie = 60 | motor(y) = | výkon = 140 – 175 kW | napätie = 600 V | dieselagregát = | výkon dieselagregátu = }} [[Súbor:Opava-trolejbus-21tr.JPG|thumb|Škoda 21Tr v Opave]] [[Súbor:Trol Škoda 21Tr Ostrava.jpg|thumb|Škoda 21Tr v Ostrave]] [[Súbor:64 Vozovna Jurajov dvor.jpg|thumb|Škoda 21TrAC v Bratislave]] [[Súbor:Brno, Údolní, Škoda 21Tr č. 3041 (2013-09-29; 01).jpg|thumb|Brniansky voz 21TrIGCT]] [[Súbor:T-810.JPG|thumb|Segedínsky voz 21TrACG]] '''Škoda 21Tr''' je nízkopodlažný [[trolejbus]] vyrábaný spoločnosťou [[Škoda Holding|Škoda Ostrov]] medzi rokmi [[1995]] a [[2004]]. == Konštrukcia == Vývoj novej typovej rady trolejbusov Škoda sa začal v roku 1991.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vývoj trolejbusu se střídavým pohonem ve Škodě Ostrov - Časopis Elektro - Odborné časopisy|url=http://www.odbornecasopisy.cz/elektro/casopis/tema/vyvoj-trolejbusu-se-stridavym-pohonem-ve-skode-ostrov--15168|vydavateľ=Odbornecasopisy.cz|dátum prístupu=2020-08-11|meno=Residit|priezvisko=s.r.o|url archívu=https://web.archive.org/web/20200921033918/http://www.odbornecasopisy.cz/elektro/casopis/tema/vyvoj-trolejbusu-se-stridavym-pohonem-ve-skode-ostrov--15168|dátum archivácie=2020-09-21}}</ref> Zaujímavé je, že ako prvý bol vyrobený prototyp dvojčlánkového (kĺbového) vozu [[Škoda 22Tr]] (v roku 1993), zatiaľ čo prototyp štandardného vozu 21Tr ho nasledoval až po dvoch rokoch. S typom 21Tr bol unifikovaný nízkopodlažný [[autobus]] [[Škoda 21Ab]], ktorého prototyp bol vyrobený v roku 1995. Dizajn všetkých týchto vozov navrhol Ing. arch. [[Patrik Kotas]]. Trolejbus 21Tr je nízkopodlažný voz so [[Samonosná karoséria|samonosnou karosériou]]. Kostra vozu je [[Oceľ|oceľová]], zváraná z tenkostenných profilov a plechových výliskov. Protišmyková podlaha je od predných dverí až za druhé dvere vo výške 360 mm nad [[Vozovka|vozovkou]] (nástupné hrany sú ale ešte nižšie - 345 mm). V zadnej časti vozu je podlaha vo výške 560 mm, pod sedadlami je ale zvýšená na 760 mm. Vďaka „kneelingu“ (schopnosť vypustiť vzduch z pravej strany vypruženia) možno nástupnú hranu vozu v zastávke znížiť na iba 275 mm nad vozovku. V pravej bočnici sa nachádzajú troje skladacie dvojkrídlové [[dvere]], ktoré môžu cestujúci ovládať samostatne (dopytovým otváraním dverí). [[Elektrická výzbroj]] je založená na báze GTO [[tyristor]]ov, u novších vozov IGCT tyristorov. Pohon zabezpečuje jeden jednosmerný sériový trakčný [[elektromotor|motor]], vozy typu 21TrAC disponujú [[Asynchrónny motor|asynchrónnou]] elektrickou výzbrojou. === 21TrACG === Ako 21TrACG je označený jeden voz 21Tr, do ktorého bola namontovaná nová skúšobná asynchrónna elektrická výzbroj na báze GTO tyristorov. Vyvinula ju Škoda Ostrov v spolupráci s [[Akademie věd České republiky|Akadémiou vied Českej republiky]]. Mechanicky sa trolejbus od klasickej Škody 21Tr nelíši, rozdiely sú len v elektrickej časti vozu. === 21TrACI === Trolejbusy 21TrACI sú vybavené novou asynchrónnou elektrickou výzbrojou, ktorá je osadená predovšetkým v nových kontajneroch na streche. Túto výzbroj vyvinula spoločnosť Škoda-Trakčné motory. V vozoch je navyše umiestnený pomocný [[Motorgenerátor so spaľovacím motorom|naftový agregát]]. Ten umožňuje jazdu trolejbusu aj na úsekoch bez [[Trolejové vedenie|trolejového vedenia]]. === 21TrAC === Vozy 21TrAC sa od typu 21TrACI odlišujú len tým, že nemajú osadený pomocný dieselový agregát. Vďaka tomu sú o 600 kg ľahší. Bolo vyrobených 6 vozov typu 21TrAC, päť z nich putovalo do Hradca Králové a jeden do Bratislavy. === 21TrIGCT === Ako typ 21TrIGCT sú označované štandardné jednosmerné vozy 21Tr, líšia sa však upravenou elektrickou výzbrojou, ktoré novo disponuje prvkami IGCT. Celkovo bolo vyrobených 7 vozov tohto typu (4 vozy určené pre [[Brno]], 3 vozy pre [[Jihlava (mesto)|Jihlavu]]). === Elektrobus 21Eb === V roku 2003 bol autobusovú spoločnosťou ČAS-service zakúpený jeden skelet pôvodne určený pre trolejbus 21TrACI. Z tejto kostry bol v spolupráci s [[Vysoké učení technické v Brně|VUT v Brne]], [[Škoda Holding|Škodou]] a podnikom Elis Plzeň postavený nízkopodlažný [[Trolejbus|elektrobus]]. V elektrobusu sú umiestnené [[Nikelkadmiový akumulátor|niklo-kadmiové]] batérie. Na jedno nabitie batérií prejde toto ekologické vozidlo 110-130 km. Nevýhodou je ale vyššia hmotnosť (18 t). Tento voz bol v prevádzke vo [[Znojmo|znojemskej]] MHD, konkrétne medzi rokmi 2004 a 2010, kedy ho prevádzkovala spoločnosť ČAS-service. === Ďalšie verzie === Výzbroj vozu 21TrACG bola po skúškach demontovaná, karoséria bola v roku 2005 odpredaná dopravnému podniku z [[Maďarsko|maďarského]] [[Segedín|Segedína]], ktorý trolejbus rekonštruoval pomocou elektrickej výzbroje TV Progress od firmy Cegelec. Po roku 2006 odkúpil segedínský dopravný podnik od českých dopravcov niekoľko vyraďovaných autobusov 21Ab, z ktorých niektoré prestavil na trolejbusy s elektrickou výzbrojou TV Europulse. == Prototypy == Prototyp vou 21Tr (označený aj ako 21TrS) bol vyrobený v roku 1995. V rokoch 1996 a 1997 bol rozsiahlo skúšaný v [[Chomutov|Chomutove]] a v [[České Budějovice|Českých Budějoviciach]] (tu s ev.č. 43). Potom bol odstavený a v roku 2000 zlikvidovaný pri [[Bariérová skúška|bariérovej skúške]]. Prototyp 21TrACG bol vyrobený v roku 1997. V rokoch 1997 a 1998 bol skúšaný na trati do [[Jáchymov|Jáchymova]] a v Chomutove. Potom bol dlhú dobu odstavený u výrobcu. V roku 2005 bol predaný do maďarského Segedína, kde dostal evidenčné číslo T-810 a po celkovej rekonštrukcii a doplnení elektrickej výzbroje je doteraz v prevádzke. V roku 1999 bol vyrobený prototyp vozu 21TrACI. Trolejbus bol do roku 2000 skúšaný v Plzni (evidenčné číslo 479), potom bol predaný do [[Hradec Králové|Hradca Králové]]. Tu s ev. č. 50 jazdil do polovice roku 2012, kedy bol nahradený dvoma vozmi typu [[Škoda 30Tr SOR]] s pomocným dieselagregátom a sám sa stal múzejným vozom hradeckého DP. == Dodávky trolejbusov == V rokoch [[1995]] – [[2004]] bolo vyrobených celkom 135 vozov Škoda 21Tr, jeden skelet a jeden nedokončený voz. {|class="wikitable" |- ! Súčasný štát ! Mesto ! Stránka ! Typ ! Roky dodávok ! Počet vozov ! Evidenčné čísla<br />pri dodaní ! Poznámky ! Zdroj |- | {{Minivlajka|Bosna a Hercegovina|w}} | [[Sarajevo]] | [[Trolejbusová doprava v Sarajevu|stránka]] | 21Tr | 1997 | 2 | 4301, 4302 | &nbsp; | <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vehicles List Sarajevo. Škoda 21Tr | url = http://transphoto.ru/list.php?t=2&cid=1074&mid=378 | dátum prístupu = 2012-12-4 | vydavateľ = Transphoto.ru | jazyk = en }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = DP Sarajevo - vozový park typ: 21Tr | url = http://seznam-autobusu.cz/seznam/?&dopravce=DP+Sarajevo&ntyp=21Tr | dátum prístupu = 2012-12-4 | vydavateľ = Seznam-autobusu.cz | url archívu = https://web.archive.org/web/20200410131800/https://seznam-autobusu.cz/seznam?dopravce=DP%2BSarajevo&ntyp=21Tr | dátum archivácie = 2020-04-10 }}</ref> |- | rowspan=14 | {{Minivlajka|Česko|w}} | rowspan="2" | [[Brno]] | rowspan="2" | [[Trolejbusová doprava v Brne|stránka]] | 21Tr | 1999{{--}}2001 | 39 | 3001–3039 | &nbsp; | <ref name="Brno">{{Citácia elektronického dokumentu | příjmení = | jméno = | titul = Evidence vozů DPMB typ: 21Tr | url = http://www.bmhd.cz/evidence-dpmb/vozp.php?ntyp=21Tr&dopravce=DPMB | vydavateľ = Bmhd.cz | místo = | datum vydání = | dátum prístupu = 2018-05-03 }}</ref> |- | 21TrIGCT | 2002 | 4 | 3040–3043 | &nbsp; | <ref name="Brno" /> |- | [[České Budějovice]] | [[Trolejbusová doprava v Českých Budějoviciach|stránka]] | 21Tr | 1998{{--}}2000 | 5 | 43–47 | &nbsp; | <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = DP České Budějovice - vozový park typ: 21Tr | url = http://seznam-autobusu.cz/seznam/?&dopravce=DP+%C4%8Cesk%C3%A9+Bud%C4%9Bjovice&ntyp=21Tr | dátum prístupu = 2012-12-4 | vydavateľ = Seznam-autobusu.cz | url archívu = https://web.archive.org/web/20200410131801/https://seznam-autobusu.cz/seznam?dopravce=DP%2B%C4%8Cesk%C3%A9%2BBud%C4%9Bjovice&ntyp=21Tr | dátum archivácie = 2020-04-10 }}</ref> |- | rowspan="3" | [[Hradec Králové]] | rowspan="3" | [[Trolejbusová doprava v Hradci Králové|stránka]] | 21Tr | 1997{{--}}2000 | 16 | 33–48 | &nbsp; | <ref name="HK">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = DP Hradec Králové - vozový park typ: 21Tr | url = http://seznam-autobusu.cz/seznam/?&dopravce=DP+Hradec+Kr%C3%A1lov%C3%A9&ntyp=21Tr | dátum prístupu = 2012-12-4 | vydavateľ = Seznam-autobusu.cz | url archívu = https://web.archive.org/web/20140407123852/http://seznam-autobusu.cz/seznam/?&dopravce=DP+Hradec+Kr%C3%A1lov%C3%A9&ntyp=21Tr | dátum archivácie = 2014-04-07 }}</ref> |- | 21TrACI | 2000 | 1 | 50 | prototyp ACI, s dieselagregátom | <ref name="HK" /> |- | 21TrAC | 2002{{--}}2003 | 5 | 51–55 | &nbsp; | <ref name="HK" /> |- | rowspan="2" | [[Jihlava (mesto)|Jihlava]] | rowspan="2" | [[Trolejbusová doprava v Jihlave|stránka]] | 21Tr | 1999{{--}}2001 | 7 | 48–54 | &nbsp; | <ref name="Jihlava">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = DP Jihlava - vozový park typ: 21Tr | url = http://seznam-autobusu.cz/seznam/?&dopravce=DP+Jihlava&ntyp=21Tr | dátum prístupu = 2012-12-4 | vydavateľ = Seznam-autobusu.cz | url archívu = https://web.archive.org/web/20200410131801/https://seznam-autobusu.cz/seznam?dopravce=DP%2BJihlava&ntyp=21Tr | dátum archivácie = 2020-04-10 }}</ref> |- | 21TrIGCT | 2002{{--}}2004 | 3 | 55, 58, 61 | &nbsp; | <ref name="Jihlava" /> |- | [[Opava (Česko)|Opava]] | [[Trolejbusová doprava v Opave|stránka]] | 21Tr | 2001 | 1 | 83 | v roku 2002 plánované ďalšie dva vozy<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rozhodnutí: VZ/S154/03 | url = http://www.uohs.cz/cs/verejne-zakazky/sbirky-rozhodnuti/detail-4034.html | datum vydání = 2003-10-29 | dátum prístupu = 2014-05-28 | vydavateľ = Uohs.cz }}</ref> | <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vůz DP Opava 83 (21Tr) | url = http://seznam-autobusu.cz/vuz/9871 | dátum prístupu = 2012-12-4 | vydavateľ = Seznam-autobusu.cz | url archívu = https://web.archive.org/web/20160114010430/http://seznam-autobusu.cz/vuz/9871 | dátum archivácie = 2016-01-14 }}</ref> |- | [[Ostrava]] | [[Trolejbusová doprava v Ostrave|stránka]] | 21Tr | 1996{{--}}2002 | 15 | 3301–3315 | &nbsp; | <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = DP Ostrava - vozový park typ: 21Tr | url = http://seznam-autobusu.cz/seznam/?&dopravce=DP+Ostrava&ntyp=21Tr | dátum prístupu = 2012-12-4 | vydavateľ = Seznam-autobusu.cz | url archívu = https://web.archive.org/web/20200410131802/https://seznam-autobusu.cz/seznam?dopravce=DP%2BOstrava&ntyp=21Tr | dátum archivácie = 2020-04-10 }}</ref> |- | [[Pardubice]] | [[Trolejbusová doprava v Pardubiciach|stránka]] | 21Tr | 2001{{--}}2004 | 15 | 385–399 | &nbsp; | <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = DP Pardubice - vozový park typ: 21Tr | url = http://seznam-autobusu.cz/seznam/?&dopravce=DP+Pardubice&ntyp=21Tr | dátum prístupu = 2012-12-4 | vydavateľ = Seznam-autobusu.cz | url archívu = https://web.archive.org/web/20200410131802/https://seznam-autobusu.cz/seznam?dopravce=DP%2BPardubice&ntyp=21Tr | dátum archivácie = 2020-04-10 }}</ref> |- | [[Plzeň]] | [[Trolejbusová doprava v Plzni|stránka]] | 21TrACI | 2001{{--}}2004 | 18 | 479–496 | všetky s dieselagregátom | <ref name="Plzeň">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = PMDP - vozový park typ: 21Tr | url = http://seznam-autobusu.cz/seznam/?&dopravce=PMDP&ntyp=21Tr | dátum prístupu = 2016-01-24 | vydavateľ = Seznam-autobusu.cz | url archívu = https://web.archive.org/web/20140407123459/http://seznam-autobusu.cz/seznam/?&dopravce=PMDP&ntyp=21Tr | dátum archivácie = 2014-04-07 }}</ref> |- | [[Škoda Ostrov]] | — | 21Tr | 1995 | 1 | — | prototyp | <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vůz Škoda Ostrov ? (21TrS) | url = http://seznam-autobusu.cz/vuz/16526 | dátum prístupu = 2012-12-4 | vydavateľ = Seznam-autobusu.cz | url archívu = https://web.archive.org/web/20160304201354/http://seznam-autobusu.cz/vuz/16526 | dátum archivácie = 2016-03-04 }}</ref> |- | [[Znojmo]] | [[Městská autobusová doprava ve Znojme|stránka]] | skelet | 2003 | 1 | — | využitý pre elektrobus 21Eb | <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vůz ČAS Znojmo 2B6 2324 (21Eb) | url = http://seznam-autobusu.cz/vuz/7206 | dátum prístupu = 2012-12-4 | vydavateľ = Seznam-autobusu.cz | url archívu = https://web.archive.org/web/20160304192359/http://seznam-autobusu.cz/vuz/7206 | dátum archivácie = 2016-03-04 }}</ref> |- | {{Minivlajka|Kazachstan|w}} | [[Alma-Ata]] | [[Trolejbusová doprava v Alma-Ate|stránka]] | 21TrAC | 2004 | 1 | — | nedokončený prototyp plastového programu | <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vůz Škoda Ostrov ? (21Tr) | url = http://seznam-autobusu.cz/vuz/25196 | dátum prístupu = 2012-12-4 | vydavateľ = Seznam-autobusu.cz | url archívu = https://web.archive.org/web/20160304194008/http://seznam-autobusu.cz/vuz/25196 | dátum archivácie = 2016-03-04 }}</ref> |- | rowspan=2 | {{Minivlajka|Maďarsko|w}} | rowspan="2" | [[Segedín]] | rowspan="2" | [[Trolejbusová doprava v Segedíne|stránka]] | 21Tr | 2001 | 1 | T-800 | &nbsp; | <ref name="SzegedTP">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vehicles List Szeged. Škoda 21Tr | url = http://transphoto.ru/list.php?t=2&cid=246&mid=378 | dátum prístupu = 2012-12-4 | vydavateľ = Transphoto.ru | jazyk = en }}</ref><ref name="SzegedPT">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Škoda 21Tr | url = http://phototrans.cz/2415,409,51,0,f.html | dátum prístupu = 2012-12-4 | vydavateľ = Phototrans.cz | url archívu = https://archive.today/20130429020907/http://phototrans.cz/2415,409,51,0,f.html | dátum archivácie = 2013-04-29 }}(Nedostupný zdroj)</ref><ref name="SzegedSA">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = SZKT Szeged - vozový park typ: 21Tr | url = http://seznam-autobusu.cz/seznam/?&dopravce=SZKT+Szeged&ntyp=21Tr | dátum prístupu = 2012-12-4 | vydavateľ = Seznamautobusu.cz | url archívu = https://web.archive.org/web/20200410131802/https://seznam-autobusu.cz/seznam?dopravce=SZKT%2BSzeged&ntyp=21Tr | dátum archivácie = 2020-04-10 }}</ref> |- | 21Tr Progress | 2005 | 1 | T-810 | pôvodne prototyp ACG | <ref name="SzegedTP" /><ref name="SzegedPT" /><ref name="SzegedSA" /> |- | {{Minivlajka|Slovensko|w}} | [[Bratislava]] | [[Trolejbusová doprava v Bratislave|stránka]] | 21TrAC | 2003 | 1 | 6401 | &nbsp; | <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Škoda 21 Tr | url = http://imhd.zoznam.sk/ba/popis-typu-vozidla/36/index.html | dátum prístupu = 2012-12-4 | vydavateľ = Imhd.sk }}{{Nedostupný zdroj|date=november 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}(Nedostupný zdroj)</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vůz DP Bratislava 6401 (21TrAC) | url = http://seznam-autobusu.cz/vuz/25197 | dátum prístupu = 2012-12-4 | vydavateľ = Seznam-autobusu.cz | url archívu = https://web.archive.org/web/20160304200340/http://seznam-autobusu.cz/vuz/25197 | dátum archivácie = 2016-03-04 }}</ref> |} == Prestavby na trolejbusy == Prestavba prvého autobusu 21ab na trolejbus 21Tr s elektrickou výzbrojou TV Europulse bola v Segedíne dokončená v roku 2012. Voz dostal evidenčné číslo T-813. == Prevádzka trolejbusov Škoda 21Tr == === Bratislava === V roku 2002 vyhlásil [[Dopravný podnik Bratislava]] výberové konanie na nákup krátkych nízkopodlažných trolejbusov. Výberové konanie vyhrala česká spoločnosť Viko, ktorá v roku 2003 dodala jeden voz Škoda 21TrAC č. 6401. Pred zaradením vozu do prevádzky, bola výroba trolejbusov v spoločnosti Škoda Ostrov ukončená, takže na výrobu a dodanie ďalších trolejbusov Škoda 21Tr do Bratislavy už nedošlo. Od roku 2009 je však tento voz z dôvodu závady statického meniča odstavený. V roku 2014 prejavil o neho záujem [[Dopravní podnik města Brna|Dopravný podnik mesta Brna]], kvôli vysokej predajnej cene však k nákupu zatiaľ nedošlo. V roku 2019 bol voz opravený a ako sprevádzkovaný predstavený pri 110. výročí miestnej trolejbusovej siete. V máji 2020 sa vrátil do pravidelnej prevádzky s cestujúcimi na linke 203. === Brno === V juhomoravskej metropole došlo k nákupu prvých desiatich vozov Škoda 21Tr v roku 1998 (dodané 1999; č. 3001-3010), ďalšie vozy boli zakúpené a dodané v rokoch 2000 (17 kusov s číslami 3011-3027) a 2001 (12 kusov s číslami 3028-3039). V roku 2002 boli dodané posledné štyri kusy, tentoraz v modifikovanej verzii 21TrIGCT (č. 3040-3043). Medzi rokmi 2011 a 2018 potom [[Dopravní podnik města Brna|Dopravný podnik mesta Brna]] nakúpil ďalších 24 vozov od iných dopravných podnikov: 8 vozov z [[Dopravní podnik města Jihlavy|Dopravného podniku mesta Jihlavy]] (v Brne: 21Tr č. 3044-3047 a jeden trolejbus na náhradné diely, 21TrIGCT č. 3061-3063), 13 vozov z [[Dopravní podnik města Hradce Králové|Dopravného podniku mesta Hradca Králové]] (v Brne: 21Tr č. 3048-3056 + jeden na náhradné diely, 21TrAC č. 3057, 3058, 3064), 2 vozy z [[Dopravní podnik města České Budějovice|Dopravného podniku mesta České Budějovice]] (v Brne č. 3059 a 3060) a 1 voz z [[Dopravní podnik města Pardubic|Dopravného podniku mesta Pardubic]] (v Brne na náhradné diely). Tri z ojazdených vozov boli vopred určené na rozobratie na náhradné diely, potom prebehla ich šrotacia. Ostatné trolejbusy sú postupne uvádzané do prevádzky po vykonaní stredných, celkových či generálnych opráv. Voz č. 3029 havaroval v roku 2019 v ulici Chrenová a ako neopraviteľný bude zrejme vyradený. === České Budějovice === V rokoch 1998{{--}}2000 zakúpil [[Dopravní podnik města České Budějovice|Dopravný podnik mesta České Budějovice]] celkom 5 vozov 21Tr. Neskôr boli 3 vozy predané do Segedína a 2 do Brna. === Hradec Králové === [[Dopravní podnik města Hradce Králové|Dopravný podnik mesta Hradca Králové]] prevádzkoval od roku 1997 prvé vozy typu 21Tr, do roku 2003 bolo zaradených celkom 22 vozov. Z tohto počtu bolo 16 vozov typu 21Tr, 5 vozov 21TrAC a 1 voz typu 21TrACI vybavený dieselagregátom (v roku 2000 získaný z plzenského DP, kde bol výrobcom testovaný). Tento voz bol v roku 2012 prevedený medzi muzeálne trolejbusy, zostávajúce vozy boli odpredané do Brna (10 vozov 21Tr, 3 vozy 21TrAC), do [[Ústí nad Labem]] (1 voz 21Tr, 2 vozy 21TrAC) a na [[Ukrajina|Ukrajinu]] do [[Odesa|Odesy]] (5 vozov 21Tr). === Chomutov a Jirkov === Na začiatku 21. storočia uvažoval [[Dopravní podnik měst Chomutova a Jirkova|Dopravný podnik miest Chomutova a Jirkova]] o nákupe trolejbusov Škoda 21Tr. Nakoniec trolejbusy tohto typu nikdy neboli zakúpené a neskôr boli dodané trolejbusy [[Solaris Trollino 12]] ev. č. 101 až 105. === Jihlava === [[Dopravní podnik města Jihlavy|Dopravný podnik mesta Jihlavy]] nakúpil medzi rokmi 1997{{--}}2004 celkom 10 vozov typu 21Tr, z toho 7 vozov Škoda 21Tr a 3 vozy Škoda 21TrIGCT. Dva vozy (ev. Č. 50 a 51) boli na prelome rokov 2009 a 2010 pre závažnú poruchu zošrotované. Brnenskému dopravnému podniku bolo v roku 2011 predaných päť vozov 21Tr a v roku 2016 zvyšné tri typu 21TrIGCT. === Opava === [[Městský dopravní podnik Opava|Mestský dopravný podnik Opava]] zakúpil roku 2001 jeden trolejbus Škoda 21Tr. V roku 2002 plánoval zaobstarať ďalšie dva, ale výberové konanie zrušil Úrad pre ochranu hospodárskej súťaže. Novo vyhlásené výberové konanie vyhral [[Dopravní podnik Ostrava|Dopravný podnik Ostrava]], ktorý dodal trolejbusy Solaris Trollino 12 ev. č. 85 a 86. Začiatkom roka 2019 voz bol vyradený v súvislosti s dodávkou nových parciálnych trolejbusov [[Škoda 32Tr SOR]]. V roku 2020 bol odpredaný súkromnej osobe. === Ostrava === Do Ostravy bolo v rozmedzí rokov 1997{{--}}2002 dodaných 15 vozov. Od apríla 2019 bolo v prevádzke 10 vozov, ostatné boli zošrotované alebo rozobrané na náhradné diely. === Pardubice === [[Dopravní podnik města Pardubic|Dopravný podnik mesta Pardubic]] zakúpil medzi rokmi 2000 a 2004 celkom 15 vozov typu 21Tr. Jeden bol v máji 2018 odpredaný do Brna na náhradné diely. Počas rokov 2018 a 2019 bolo odstavených ďalších 13 vozov po dodávke trolejbusov [[Škoda 30Tr SOR]] a [[Škoda 32Tr SOR]]. V roku 2020 bol v prevádzke posledný voz ev. č. 395. === Plzeň === [[Plzeňské městské dopravní podniky|Plzenské mestské dopravné podniky]] testovali od marca do októbra 2000 prototyp trolejbusu 21TrACI (s pomocným dieselagregátom), ktorý v Plzni jazdil s číslom 479 a neskôr ho výrobca odpredal do Hradca Králové. V rokoch 2001{{--}}2004 zakúpil PMDP celkom 18 vozov typu 21TrACI, ktoré dostali čísla 479-496. V roku 2017 došlo v súvislosti s nákupom nových vozov [[Škoda 26Tr Solaris]] k odstaveniu väčšiny trolejbusov 21Tr, pričom niektoré vozy boli odpredané na Ukrajinu do Černovice. Prevádzka trolejbusov 21Tr bola v Plzni ukončená v septembri 2018. === Ústí nad Labem === V roku 2013 využil aj ústecký Dopravný podnik ponuky DP Hradca Králové a odkúpil celkom tri vozy 21Tr (1 voz 21Tr, 2 vozy 21TrAC). Trolejbusy typu 21TrAC (novo pod ev. Č. 406 a 407) boli po vykonaní menších opráv uvedené do prevádzky, voz typu 21Tr (č. 408) najprv prešiel potrebné opravy a do prevádzky bol zaradený v roku 2017. == Historické vozy == {| class="wikitable sortable" ! Pôvodná prevádzka ! Evidenčné<br/>číslo ! Súčasný majiteľ ! Typ ! Rok<br/>výroby ! Historický<br/>od roku ! class="unsortable"|Poznámka ! Zdroj |- | [[Trolejbusová doprava v Hradci Králové|Hradec Králové]] | 50 | [[Dopravní podnik města Hradce Králové|DP Hradec Králové]] | 21TrACI | 1998 | 2012 | prototyp 21TrACI | <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vůz DP Hradec Králové #50 (Škoda 21TrACI) | url = https://seznam-autobusu.cz/vuz/9268 | vydavateľ = Seznam-autobusu.cz | dátum prístupu = 2019-10-04 }}{{Nedostupný zdroj|date=február 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> |- | [[Trolejbusová doprava v Pardubiciach|Pardubice]] | 394 | Auto Skaver - automuzeum Dětřichov | 21Tr | 2003 | 2019 | | <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vůz Auto Skaver - automuzeum Dětřichov #394 (Škoda 21Tr) | url = https://seznam-autobusu.cz/vuz/25083 | vydavateľ = Seznam-autobusu.cz | dátum prístupu = 2020-07-26 | url archívu = https://web.archive.org/web/20200726142729/https://seznam-autobusu.cz/vuz/25083 | dátum archivácie = 2020-07-26 }}</ref> |- | rowspan="2" | [[Trolejbusová doprava v Plzni|Plzeň]] | 488 | [[Škoda-Bus klub Plzeň]] | 21TrACI | 2002 | 2018 | | <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vůz Škoda-Bus klub Plzeň #488 (Škoda 21TrACI) | url = https://seznam-autobusu.cz/vuz/9278 | vydavateľ = Seznam-autobusu.cz | dátum prístupu = 2019-10-04 | url archívu = https://web.archive.org/web/20190819075338/https://seznam-autobusu.cz/vuz/9278 | dátum archivácie = 2019-08-19 }}</ref> |- | 496 | [[Plzeňské městské dopravní podniky|PMDP]] | 21TrACI | 2004 | 2018 | | <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vůz PMDP #496 (Škoda 21TrACI) | url = https://seznam-autobusu.cz/vuz/9286 | vydavateľ = Seznam-autobusu.cz | dátum prístupu = 2019-10-04 | url archívu = https://web.archive.org/web/20190411125401/https://seznam-autobusu.cz/vuz/9286 | dátum archivácie = 2019-04-11 }}</ref> |} == Referencie == <references /> * {{Preklad|cs|Škoda 21Tr|18890817}} == Iné projekty == {{projekt}} {{Trolejbusy Škoda}} [[Kategória:Trolejbusy Škoda|21Tr]] 9xd1iafkw8bafjup3oh3ckl4r3qbbo9 0 126119 8215602 8164743 2026-05-17T17:22:50Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8215602 wikitext text/x-wiki {{Infobox trolejbus | názov = Škoda 24Tr Irisbus | súbor = Timiŝoaro, Ŝkoda-trolebuso en b Regele Ferdinand I, 1.jpeg | popis = Trolejbus Škoda 24Tr v Temešváru | typ = 24Tr | výrobca = [[Škoda Electric]]<br />[[Irisbus]] (karoséria) | prototyp = 2003 | výroba v rokoch = 2004{{--}}2014 | vyrobených kusov = 285 | modernizácia v rokoch = | modernizovaných kusov = | dĺžka = 11 990 mm | šírka = 2 500 mm | výška = Citybus: 3 500 mm<br />Citelis: 3 460 | pohotovostná hmotnosť = bez DA: {{nowrap|11 500 kg}} | výška podlahy = | max. rýchlosť = 65 km/h | miest na sedenie = 30 | miest na státie = 69 | motor(y) = Škoda 7ML 3550 K/4<br />Citelis 1B: Škoda 20ML 3550 K/4 | výkon = 1×210 kW | napätie = 600 V / 750 V | dieselagregát = Kirsch APU 80 IPME<br/>Kirsch APU 100 IPME | výkon dieselagregátu = APU 80: 80 kW<br/>APU 100: 100 kW }} '''Škoda 24Tr Irisbus''' (pre západnú Európu '''Irisbus Škoda 24Tr'''<ref name="MD603">{{Citácia periodika | priezvisko = Potěšil | meno = Tomáš | titul = Škoda 24 Tr Irisbus | periodikum = Městská doprava | rok = 2003 | číslo = 6 | strany = 12–13}}</ref>) je nízkopodlažný [[trolejbus]], ktorý bol vyrábaný v rokoch 2003{{--}}2014 spoločnosťami [[Škoda Electric]] (elektrická výzbroj a konečná montáž) a [[Irisbus]] (mechanická časť). == Konštrukcia == Vozy 24Tr využívajú karosérií autobusov [[Irisbus Citybus 12M]] a [[Irisbus Citelis 12M|Citelis 12M]]. Ide o dvojnápravový trolejbus so [[karoséria|samonosnou karosériou]]. Interiér vozu je v celej dĺžke nízkopodlažný, iba sedačky sú v zadnej časti umiestnené na vyvýšenom stupienku. Vďaka „kneelingu“ (schopnosť vypustiť vzduch z pravej strany vypruženia) možno nástupnú hranu vozu v zastávke ešte viac znížiť. V pravej bočnici sa nachádzajú troje dvojkrídlové skladacie dvere, ktoré disponujú dopytovým otváraním. Elektrická výzbroj na báze [[Bipolárny tranzistor s izolovaným hradlom|IGBT]] [[Tranzistor (polovodičová súčiastka)|tranzistorov]] je umiestnená v kontajneroch na streche. Na prianie zákazníka je možné trolejbus vybaviť pomocným [[Motorgenerátor so spaľovacím motorom|dieselagregátom]] alebo trakčnou akumulátorovou NiCd batériou. Prvé postavené vozy 24Tr karosériu typu Citybus (z varianty poháňanej [[Stlačený zemný plyn|CNG]] a teda so zosilnenou strechou). Z dôvodu ukončenia výroby tohto typu a jeho nahradením modernejším autobusom Citelis, majú aj trolejbusy 24Tr vyrobené od záveru roka 2005 vozovú skriňu tohto typu. Do konca roka 2007 išlo o model Citelis 1A, od tej doby je využívaná upravená karoséria Citelis 1B. Vozy s touto karosériou, niekedy označované ako 24TrBT, aj majú upravenú elektrickú výzbroj a odlišnú zástavbu strechy s plastovými krytmi. Vozy s pomocným dieselovým agregátom majú zabudovaný motor spĺňajúci normu EURO 4. Prvým vyrobeným vozom Citelis 1B (vrátane dieselagregátu) sa stal plzenský trolejbus evidenčného čísla 507. == Prototyp == Prototyp trolejbusu 24Tr vybavený akumulátorovou batériou pre núdzový pojazd bol odbornej verejnosti predstavený 25. septembra 2003 v areáli Škoda Electric v [[Plzeň|Plzni]]. Nasledovali rozsiahle skúšky (aj jazdy s cestujúcimi) v sieti plzenských trolejbusov (do apríla 2004). Potom voz absolvoval jazdy po celom [[Česko|Česku]] a aj v [[Bratislava|Bratislave]]. Na jeseň toho istého roku bol odpredaný do [[Mariánské Lázně|Mariánskych Lázní]], čím sa začala obnova tamojšieho zastaralého vozového parku. Prototyp vozu 24Tr dostal evidenčné číslo 51 a v pravidelnej prevádzke vydržal do jari 2020, kedy bol v súvislosti s dodávkami vozov [[Škoda 30Tr SOR]] odstavený.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vůz MĚSTSKÁ DOPRAVA Mariánské Lázně #51 (Škoda 24Tr Citybus) | url = https://seznam-autobusu.cz/vuz/7733 | dátum prístupu = 2020-4-9 | vydavateľ = Seznam-autobusu.cz | url archívu = https://web.archive.org/web/20191205181443/https://seznam-autobusu.cz/vuz/7733 | dátum archivácie = 2019-12-05 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hinčica | meno = Libor | titul = V Mariánských Lázních vyjel poprvé nový trolejbus 30 Tr | url = http://www.cs-dopravak.cz/zpravy/2020/4/8/v-marinskch-lznch-vyjel-poprv-nov-trolejbus-30-tr | dátum vydaní = 2020-04-08 | dátum prístupu = 2020-4-9 | vydavateľ = Cs-dopravak.cz | url archívu = https://web.archive.org/web/20200410131919/http://www.cs-dopravak.cz/zpravy/2020/4/8/v-marinskch-lznch-vyjel-poprv-nov-trolejbus-30-tr | dátum archivácie = 2020-04-10 }}</ref> == Dodávky trolejbusov == Výroba trolejbusov 24Tr prebiehala v rokoch 2003{{--}}2014. {| class="wikitable" |- ! Súčasný štát ! Mesto ! Stránka ! Karoséria ! Roky dodávok ! Počet vozov ! Evidenčné čísla<br />pri dodaní ! Poznámky ! Zdroj |- | rowspan=13 | {{Minivlajka|Česko|w}} | rowspan="2" | [[Jihlava (mesto)|Jihlava]] | rowspan="2" | | Citybus | 2005 | 1 | 62 | &nbsp; | rowspan="2" | <ref name="Jihlava">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = DP Jihlava: vozy 24Tr | url = http://seznam-autobusu.cz/seznam?iddopravce=192&ntyp=24Tr | dátum prístupu = 2015-01-01 | vydavateľ = Seznam-autobusu.cz | url archívu = https://web.archive.org/web/20150101195204/http://seznam-autobusu.cz/seznam?iddopravce=192&ntyp=24Tr | dátum archivácie = 2015-01-01 }}</ref> |- | Citelis 1A | 2006{{--}}2007 | 5 | 63–67 | &nbsp; |- | rowspan="2" | [[Mariánské Lázně]] | rowspan="2" | | Citybus | 2004{{--}}2005 | 2 | 51, 52 | 51 – prototyp, 52 – pôvodne určený pre Zlín | rowspan="2" | <ref name="ML">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = MĚSTSKÁ DOPRAVA Mariánské Lázně: vozy 24Tr | url = http://seznam-autobusu.cz/seznam?iddopravce=127&ntyp=24Tr | dátum prístupu = 2015-01-01 | vydavateľ = Seznam-autobusu.cz | url archívu = https://web.archive.org/web/20150101195401/http://seznam-autobusu.cz/seznam?iddopravce=127&ntyp=24Tr | dátum archivácie = 2015-01-01 }}</ref> |- | Citelis 1A | 2006 | 5 | 53–57 | 53, 55, 56 – s dieselagregátom |- | [[Pardubice]] | | Citelis 1A | 2006{{--}}2007 | 6 | 317–322 | &nbsp; | <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = DP Pardubice: vozy 24Tr | url = http://seznam-autobusu.cz/seznam?iddopravce=47&ntyp=24Tr | dátum prístupu = 2015-01-01 | vydavateľ = Seznam-autobusu.cz | url archívu = https://web.archive.org/web/20150101195611/http://seznam-autobusu.cz/seznam?iddopravce=47&ntyp=24Tr | dátum archivácie = 2015-01-01 }}</ref> |- | rowspan="3" | [[Plzeň]] | rowspan="3" | | Citybus | 2004{{--}}2005 | 7 | 497–503 | 497, 498, 502, 503 – s dieselagregátom | rowspan="3" | <ref name="Plzeň">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = PMDP: vozy 24Tr | url = http://seznam-autobusu.cz/seznam?iddopravce=71&ntyp=24Tr | dátum prístupu = 2015-01-01 | vydavateľ = Seznam-autobusu.cz | url archívu = https://web.archive.org/web/20150101195410/http://seznam-autobusu.cz/seznam?iddopravce=71&ntyp=24Tr | dátum archivácie = 2015-01-01 }}</ref> |- | Citelis 1A | 2006{{--}}2007 | 7 | 504–506, 508–510, 512 | všetky s dieselagregátom |- | Citelis 1B | 2006–2009 | 9 | 507, 511, 513–519 | 507, 511 – s dieselagregátom |- | rowspan="2" | [[Teplice]] | rowspan="2" | | Citelis 1A | 2006{{--}}2007 | 4 | 165–168 | &nbsp; | rowspan="2" | <ref name="Teplice">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Arriva Teplice: vozy 24Tr | url = http://seznam-autobusu.cz/seznam?iddopravce=117&ntyp=24Tr | dátum prístupu = 2015-01-01 | vydavateľ = Seznam-autobusu.cz | url archívu = https://web.archive.org/web/20150101195116/http://seznam-autobusu.cz/seznam?iddopravce=117&ntyp=24Tr | dátum archivácie = 2015-01-01 }}</ref> |- | Citelis 1B | 2008 | 3 | 169–171 | &nbsp; |- | rowspan="3" | [[Zlín]] – [[Otrokovice]] | rowspan="3" | | Citybus | 2004{{--}}2005 | 12 | 201–212 | všetky s dieselagregátom | rowspan="3" | <ref name="Zlín">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = DSZO: vozy 24Tr | url = http://seznam-autobusu.cz/seznam?iddopravce=188&ntyp=24Tr | dátum prístupu = 2015-01-01 | vydavateľ = Seznam-autobusu.cz | url archívu = https://web.archive.org/web/20150101195608/http://seznam-autobusu.cz/seznam?iddopravce=188&ntyp=24Tr | dátum archivácie = 2015-01-01 }}</ref> |- | Citelis 1A | 2006 | 2 | 213, 214 | všetky s dieselagregátom |- | Citelis 1B | 2013{{--}}2014 | 6 | 215–220 | všetky s dieselagregátom |- | {{Minivlajka|Lotyšsko|w}} | [[Riga]] | | Citelis 1B | 2007{{--}}2009 | 150 | 1-8001–2-8598, 2-9004–1-9890 | 2-9004–1-9890 – s dieselagregátom | <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Riga, Škoda 24Tr Irisbus. Vehicles List | url = http://transphoto.ru/list.php?serv=0&cid=35&mid=425 | dátum prístupu = 2015-01-01 | vydavateľ = Transphoto.ru}}</ref> |- | {{Minivlajka|Rumunsko|w}} | [[Temešvár]] | | Citelis 1B | 2008 | 50 | 3001–3050 | &nbsp; | <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Timisoara, Škoda 24Tr Irisbus. Vehicles List | url = http://transphoto.ru/list.php?serv=0&cid=1022&mid=425 | dátum prístupu = 2015-01-01 | vydavateľ = Transphoto.ru}}</ref> |- | rowspan=2 | {{Minivlajka|Slovensko|w}} | rowspan="2" | [[Prešov]] | rowspan="2" | [[Trolejbusová doprava v Prešove|stránka]] | Citelis 1A | 2006{{--}}2007 | 5 | 701–703, 705, 706 | &nbsp; | rowspan="2" | <ref name="Presov">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Škoda 24 Tr Irisbus | url = http://imhd.zoznam.sk/po/popis-typu-vozidla/247/Skoda-24-Tr-Irisbus.html | dátum prístupu = 2015-01-01 | vydavateľ = Imhd.sk | jazyk = slovensky | url archivu = https://web.archive.org/web/20150101195200/http://imhd.zoznam.sk/po/popis-typu-vozidla/247/Skoda-24-Tr-Irisbus.html | datum archivace = 2015-01-01 | nedostupné = ano | url archívu = https://web.archive.org/web/20150101195200/http://imhd.zoznam.sk/po/popis-typu-vozidla/247/Skoda-24-Tr-Irisbus.html | dátum archivácie = 2015-01-01 }}</ref> |- | Citelis 1B | 2008 | 2 | 711, 712 | &nbsp; |- | {{Minivlajka|Uzbekistan|w}} | [[Urgenč]] | | Citelis 1B | 2013 | 9 | 010–018 | &nbsp; | <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Urgench, Škoda 24Tr Irisbus. Vehicles List | url = http://transphoto.ru/list.php?serv=0&cid=362&mid=425 | dátum prístupu = 2015-01-01 | vydavateľ = Transphoto.ru}}</ref> |} == Referencie == <references/> == Iné projekty == {{projekt}} == Zdroj == * {{preklad|cs|Škoda 24Tr Irisbus|18374975}} {{Trolejbusy Škoda}} {{Trolejbusy Iveco}} [[Kategória:Trolejbusy Škoda|25Tr]] [[Kategória:Trolejbusy Iveco]] bwde4dor8pf3xctbuzuc4y4wlsphtqg 0 126249 8215439 8184512 2026-05-17T12:55:28Z ~2026-29230-47 294915 8215439 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Majster Pavol z Levoče | Rodné meno = | Popis osoby = [[Rezbárstvo|rezbársky]] a [[Sochárstvo|sochársky majster]] | Portrét = Levoca11Slovakia5 (cropped).JPG | Popis portrétu = Akad. soch. Ľudmila Cvengrošová (1937, [[Radošina]]): detail z pamätnej tabule na kostole svätého Jakuba s podobizňou Majstra Pavla; severný vchod do kostola, sign. cv. [[1965]], [[Levoča]] | Dátum narodenia = asi [[1465]]/[[1470]]{{--}}[[1480]] | Miesto narodenia = ? | Dátum úmrtia = asi [[1537]]/[[1542]] | Miesto úmrtia = pravdepodobne [[Levoča]], [[Uhorsko]], [[habsburská monarchia]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = [[Uhorsko]] | Národnosť = ? | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = [[Dielo Majstra Pavla z Levoče]] | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = Margita | Partnerka = | Deti = Margita{{Break}}Dorota{{Break}}meno tretej dcéry je neznáme{{Break}}Lukáš | Podpis = Stone mason's mark of Master Paul of Levoča.svg | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Majster Pavol z Levoče''' (* asi [[1465]]/[[1470]]{{--}}[[1480]]{{--}}† [[1537]]/[[1542]]) bol [[gotika|neskorogotický]] rezbár, [[sochárstvo|sochár]], tvorca najvyššieho dreveného oltára na svete, ktorý sa nachádza v levočskej [[Chrám svätého Jakuba (Levoča)|Bazilike sv. Jakuba]]. Po roku [[1500]] sa usadil v [[Levoča|Levoči]], kde mal rezbársku a zrejme aj maliarsku dielňu. Svojou dielňou dovŕšil vyše dvestoročnú rezbársku tradíciu [[Spiš (región)|Spiš]]a a [[Slovensko|Slovenska]]. Pracoval pre Levoču a oblasť Spiša. Jeho diela sa nachádzajú aj v [[Šariš (región)|Šariši]], na [[Gemer (región)|Gemeri]] a [[Liptov (región)|Liptove]]. Na diele levočského rezbára Pavla je obdivuhodná nielen kvalita, ale aj zachovaný rozsah. Jeho dielňa pracovala veľmi intenzívne, pretože sa z nej zachovalo dodnes veľké množstvo diel na východnom a strednom Slovensku, ktoré vznikli tesne za sebou. Jeho pôsobenie umelecky stvárnil v roku [[1956]] [[Ľudo Zúbek]] v historicko-životopisnej próze ''Skrytý prameň'', ktorá sa v roku 1973 stala predlohou rovnomenného filmového spracovania. Dielu Majstra Pavla je venovaná expozícia v [[dome Majstra Pavla v Levoči.]] ==Podrobný život == [[Obrázok:Levoca Last Supper.jpg|thumb|[[Posledná večera]], gotické súsošie od majstra Pavla z Levoče.]] Zachované archívne materiály nám zatiaľ nedovoľujú bližšie charakterizovať Pavlovu osobnosť. Jeho diela nie sú písomne dokumentované. Výnimkou je len známy nápis na Urbanowitzovom epitafe dokumentujúci Pavlovo autorstvo hlavného oltára v chráme sv. Jakuba. O jeho životných osudoch sme len veľmi málo informovaní, pretože levočský mestský archív asi 10 rokov po jeho smrti vyhorel. Nevieme kde sa narodil a nevieme ani odkiaľ prišiel, vieme len že po roku 1500 sa usadil v Levoči. Mohol byť levočským rodákom, mohol prísť z [[Pasov]]a, z [[Wittenberg]]u, z [[Augsburg]]u, či zo severného [[Taliansko|Talianska]] alebo [[Tirolsko (historické územie)|Tirolska]]. Jeho priezvisko nie je známe. Najpravdepodobnejšie je, že svoju kariéru začal v [[Krakov]]e. Remeslu sa mohol začať učiť ako 10 - 15 ročný, čo pri zložitosti umeleckého remesla - rezbárstva - iste trvalo najmenej 5 - 7 rokov, potom musel absolvovať vandrovku a napokon iste pracoval ako tovariš v niektorej významnej rezbárskej dielni. Isté je, že pracoval v niektorej z juhonemeckých rezbárskych dielní v okruhu [[Norimberg]]u alebo Pasova. Dosvedčujú to vplyvy tamojších umelcov ([[Vít Stoss]], [[Tilman Riemenschneider]], [[Gregor Erhart]] a i.). Na územie Slovenska prišiel okolo roku 1500, pracoval v [[Sabinov]]e a potom v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]] (nasvedčujú to jeho sochy v Banskej Bystrici ) a po 1500 sa natrvalo usadil v Levoči, kde ostal po celý svoj život. V Levoči prežil minimálne tridsať rokov svojho života. Jeho pôsobnosť v tomto meste je doložená v rokoch 1506 - 1537. To, že sa usadil práve v Levoči, nie je náhoda. Našiel tu hospodársky silné a vysoko kultúrne prostredie, ktoré mu svojimi objednávkami umožnilo pracovať, prostredie, ktoré malo vysoké požiadavky aj na umeleckú úroveň jeho diel. V Levoči bola v tom čase významná rezbárska dielňa na čele ktorej stál [[majster Vavrinec]]. V tejto dielni začal pracovať najprv ako tovariš, neskôr sa postavil na jej čelo. Oženil sa s dcérou levočského richtára [[Melchiora Messingschlägera.]]<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Novotná|meno=Mária|titul=Majster Pavol z Levoče - Ruky a zlato v službe ducha|vydanie=1|vydavateľ=SNM - historické múzeum|miesto=Bratislava|rok=2017|isbn=9788080604158|strany=217}}</ref> S manželkou Margitou mali tri dievčatá - Margitu, Dorotu a meno tretej dcéry nie je známe a mali syna Lukáša. Manželka majstra Pavla sa narodila okolo roku 1490 a bola od neho podstatne oveľa mladšia. Zomrela tesne pred rokom 1560. Z detí Majstra Pavla mal najpohnutejší život syn Lukáš. Kronikár Sperfógel spomína, že dňa 18. júna 1537 v noci syn Pavla rezbára Lukáš spolu so synom Jakuba Lutzmana Mikulášom na levočskom námestí z púhej rozpustilosti napadli nič netušiaceho sluhu, syna Mikuláša Steyra z Krakova. Zavraždili ho a z mesta utiekli. Rodičia sa potom dohodli s otcom zavraždeného a ako náhradu mu vyplatili 15 zlatých. Kde sa Lukáš po svojom úteku z Levoče usadil, sa nepodarilo zistiť. Medzi dedičmi sa však už samozrejme nenachádzal. Staršia dcéra Majstra Pavla Dorota sa vydala za Tomáša Heulera. Mohla sa narodiť okolo roku 1520. Najznámejšia je dcéra Margita. Mala pohnutý život, napriek tomu sa však dožila pomerne vysokého veku. Narodila sa okolo roku 1530. Okolo roku 1555 sa vydala za kamenára Wolfganga Klenna, s ktorým mala 6 detí. Druhýkrát sa vydala za Martina Deaka z [[Kežmarok|Kežmarku]], s ktorým mala 3 deti. Okolo roku 1574 sa vydala tretíkrát za mäsiarskeho majstra Pavla Scholca z Ruskinoviec. Zomrela niekedy medzi rokmi 1600 - 1610. I jej dcéra Margita, Pavlova vnučka bola trikrát vydatá. Po roku 1600 sa vydala za kamenárskeho majstra Martina Urbanowitza. A práve on je autorom epitafu, ktorý bol pôvodne umiestnený na vonkajšej stene južnej predsiene chrámu sv. Jakuba v Levoči, podľa ktorého je tvorcom hlavného oltára Majster Pavol. Na [[epitaf]] upozornil v roku [[1878]] umelecký historik a archeológ [[Imrich Henszlmann]]. Dielňa Majstra Pavla pracovala v Levoči v rokoch [[1503]] - [[1525]]. V tom čase vznikli sochy a oltáre v Levoči, [[Spišská Sobota|Spišskej Sobote]], Banskej Bystrici, Sásovej, [[Sabinov]]e, [[Prešov]]e atď. V jeho dielni pracovali maliari Bernhard, Valentín, [[Ján Kraus]] a [[Teofil Stenczel]]. Postupne si získal Pavol v Levoči dobré postavenie. Stýkal sa hlavne s váženými levočskými rodinami. Dokladom toho bol aj jeho vstup do Bratstva Kristovho tela, ktoré bolo významným spolkom, v ktorom sa stal členom výboru. Členmi výboru boli v tom čase najvýznamnejší ľudia z Levoče. Členom levočskej mestskej rady bol v roku 1527. Majetok mal stredný. V Levoči vlastnil dom, role a lúky pri kostole sv. Mikuláša, pozemky pri valcovom mlyne, Na ruskinovskej ceste a na Mestskej hore a záhradu pri Vyšnej bráne. Údaje o ňom môžeme sledovať do roku 1537. ==Dielo== [[Súbor:Kežmarok - Bazilika (interiér) 2.jpg|náhľad|Interiér [[Bazilika svätého Kríža (Kežmarok)|Baziliky svätého Kríža]] v [[Kežmarok|Kežmarku]] a hlavný oltár s plastikou ukrižovaného Ježiša]] [[Súbor:Banska Bystrica 029.JPG|náhľad|Oltár sv. Barbory v [[Kostol Nanebovzatia Panny Márie (Banská Bystrica)|Kostole Nanebovzatia Panny Márie]] v Banskej Bystrici]] [[Súbor:St James statue by Master Paul of Levoča.jpg|náhľad|right|Replika sochy sv. Jakuba v expozícii na [[Zvolenský hrad (nový)|Zvolenskom hrade]]]] {{Main|Dielo Majstra Pavla z Levoče}} ===V Bazilike sv. Jakuba v Levoči=== {{Main|Bazilika svätého Jakuba (Levoča)}} Najcennejšou časťou interiéru Baziliky sv. Jakuba je dielo Majstra Pavla z Levoče - [[Národná kultúrna pamiatka Slovenskej republiky|národná kultúrna pamiatka]]. Ide predovšetkým o hlavný oltár sv. Jakuba s výjavom [[Posledná večera|Poslednej večere]] a sochami [[Mária (matka Ježiša)|Madony]], sv. Jána a sv. Jakuba. Ďalej je to oltár Narodenia ([[Mária (matka Ježiša)|Madona]], [[Jozef Nazaretský|sv. Jozef]], dvaja [[pastier]]i, traja [[anjel]]i), oltár [[Mikuláš z Myry|sv. Mikuláša]] (okrem hlavnej sochy), oltáre štyroch Jánov, oltár [[Anna (svätica)|sv. Anny]], jazdeckú sochu [[Juraj (svätec)|sv. Juraja]] v bočnej kaplnke a Ukrižovaného zo skupiny Ukrižovanie. ===Na Spiši=== Dielo Majstra Pavla zdobí interiéry aj v iných kostoloch na Spiši. V prvom rade treba spomenúť plastiku ukrižovaného Ježiša na hlavnom oltári v [[Bazilika svätého Kríža (Kežmarok)|Bazilike Povýšenia svätého Kríža]] v [[Kežmarok|Kežmarku]] a hlavný oltár sv. Juraja vo farskom kostole v [[Spišská Sobota|Spišskej Sobote]]. V predele spišskosobotského oltára, podobne ako v [[Levoča|Levoči]], je výjav Poslednej večere. Na oltári je datovanie 1516. V oltárnej skrini je reliéf sv. Juraja na koni, ako zabíja draka. Na dielo alebo aspoň na dielňu majstra Pavla ukazuje aj hlavný oltár v [[Hrabušice|Hrabušiciach]]. Oltárnu skriňu zdobia tri plastiky Madony, sv. Vavrinca, patróna kostola a sv. Štefana. Zo školy Majstra Pavla je aj bočný oltár sv. Anny v Hrabušiciach. K prácam Majstra Pavla patrí oltár sv. Margity v [[Mlynica (obec)|Mlynici]]. Centrálnou plastikou oltára je postava sv. Margity. K madonám Majstra Pavla sa zaraďujú aj Madony v Ľubici a v Slovenskej Vsi. Medzi vynikajúce práce Majstra Pavla patrí skupina Kalvárie v Spišskej Novej Vsi. Niektoré diela majstra Pavla, ktoré sa pôvodne nachádzali v kostoloch v spišských mestečkách, sa dostali do múzeí a galérii (Budapešť, Praha, Bratislava). Všetky zachované sú z rokov 1500 - 1520, resp. 1525. Zachovala sa nám iba časť diela Majstra Pavla. Jeden jeho oltár je aj v obci Klčov. ===Na iných miestach=== Okrem rozsiahlej pavlovskej aktivity v Levoči a na celom území [[Spiš (región)|Spiša]] je tvorba Majstra Pavla doložená aj v [[Šariš (región)|Šariši]] ([[Sabinov]], [[Chmiňany]], [[Lipany]], [[Svinia]], Poloma), na [[Gemer]]i ([[Chyžné]]), v [[Liptov]]e ([[Okoličné]], [[Liptovský Mikuláš]], [[Liptovský Trnovec]]) a majster Pavol pracoval aj pre [[Banská Bystrica|Banskú Bystricu]] a zrejme aj pre Bardejov (v Bazilike sv. Egídia, plastika Stolica milosti v predele oltára sv. Barbory bola zhotovená pravdepodobne v dielni Majstra Pavla). == Majster Pavol v umení == Skrytý prameň (1973 - réžia [[Vladimír Bahna (režisér)|Vladimír Bahna]]) film natočený podľa rovnomennej novely, ktorú napísal [[Ľudo Zúbek]]. Majstra Pavla z Levoče hrá slovenský herec [[Ctibor Filčík]]. == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * HOMOLKA, J.: Majster Pavol z Levoče. Bratislava 1973. * HLEBA, E.: ''Levoča v dejinách, dejiny v Levoči''. Prešov 1995. * CHALUPECKÝ, I.: ''Chrám sv. Jakuba v Levoči''. Martin 1991. * CHALUPECKÝ, I.: Príspevok k biografii Majstra Pavla z Levoče. In: SPIŠ - vlastivedný zborník I. Spišská Nová Ves 1967, s. 181 - 187. * KLUBERT, Š.: Dielo majstra Pavla v spišských mestách. In: Levoča - sídlo provincie spišských miest ( 1271 - 1971 ). Levoča 1971, s. 23 - 25. * ''Majster Pavol z Levoče - život, dielo doba''. Zborník referátov zo seminára.Levoča 1991. == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{spsh|majsterpavol.htm}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Majster Pavol z Levoče| ]] [[Kategória:Slovenskí rezbári]] [[Kategória:Gotickí sochári]] [[Kategória:Levoča]] [[Kategória:Narodenia v 15. storočí]] [[Kategória:Úmrtia v 16. storočí]] rwytoso2o73d0fb42tryqioyg71amx5 0 127675 8215755 8056886 2026-05-18T03:46:14Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8215755 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = 50 Cent | Obrázok = Curtis "50 Cent" Jackson visits Barksdale AFB (5) (cropped).jpg | Popis obrázku = 50 Cent v roku 2024 | Popis umelca = | Rodné meno = Curtis James Jackson III | Umelecké mená = 50 Cent, Ferrari F-50, Generál, Bulletproof, Fiddy, Fitty | Dátum narodenia = {{dnv|1975|7|6}} | Miesto narodenia = [[South Jamaica]], [[Queens]], [[New York (mesto)|New York]], [[Spojené štáty|USA]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = [[Farmington]], [[Connecticut]], [[Spojené štáty|USA]] | Pôsobenie = [[rap (hudba)|raper]], [[herec]], [[textár]], [[hudobný producent|producent]], [[podnikateľ]] | Žáner = [[Hip-hop]], [[Gangsta rap]] | Roky pôsobenia = 1997 – súčasnosť <small>(rapovanie)</small><br>2005 – súčasnosť <small>(herectvo)</small> | Hrá na nástroje = | Typ hlasu = | Súvisiace články = [[G-Unit]], [[The Game]], [[Dr. Dre]], [[Eminem]], [[Sha Money XL]], [[Lloyd Banks]], [[Tony Yayo]] | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = [[G-Unit Records]]/[[Shady Records]]/[[Aftermath Entertainment]]/[[Interscope Records]] | Webstránka = [http://www.50cent.com/ www.50cent.com] }} '''Curtis James Jackson III''' (* [[6. júl]] [[1975]], známy pod umeleckým menom '''50 Cent''', je americký [[Rap (hudba)|raper]] a [[herec]]. Najväčšiu slávu dosiahol vydaním svojho druhého štúdiového albumu ''[[Get Rich or Die Tryin’ (album)|Get Rich or Die Tryin']]'' v roku 2003 a ďalšieho v poradí ''[[The Massacre]]''. Album ''Get Rich or Die Tryin{{'}}'' bol 8-krát certifikovaný na platinu od [[Recording Industry Association of America|RIAA]]<ref name="foxnews1">{{Citácia periodika|url=http://www.foxnews.com/story/0,2933,174864,00.html |titul=50 Cent Film Offers New Version of Rapper – Celebrity Gossip &#124; Entertainment News &#124; Arts And Entertainment |periodikum=FOXNews.com |dátum vydania=7. november 2005 |dátum prístupu=2010-05-12}}</ref> a celosvetovo sa predalo 15 miliónov kópií.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.boxofficemojo.com/forums/viewtopic.htm?t=77392 |titul=Discussion Forums |vydavateľ=Box Office Mojo |dátum vydania=11. jún 2009 |dátum prístupu=22. september 2009}}</ref> Album ''[[The Massacre]]'' bol 5-krát certifikovaný na platinu od [[Recording Industry Association of America|RIAA]]<ref name="foxnews1"/> a celosvetovo sa predalo 11 miliónov kópií.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Reid |meno=Shaheem |url=http://www.mtv.com/news/articles/1560222/20070522/50_cent.jhtml |titul=50 Cent Says 'Delusional' Cam'ron Is Hurting Diplomats Camp – News Story &#124; Music, Celebrity, Artist News &#124; MTV News |vydavateľ=Mtv.com |dátum vydania=22. máj 2007 |dátum prístupu=2010-05-12 |url archívu=https://web.archive.org/web/20121021043123/http://www.mtv.com/news/articles/1560222/50-delusional-cam-hurting-diplomats.jhtml |dátum archivácie=2012-10-21 }}</ref> Jackson sa narodil v [[South Jamaica]] v newyorskej štvrti [[Queens]]. S drogami začal už v dvanástich rokoch počas [[Cracková epidémia|Crackovej epidémie]] v 80-tych rokoch.<ref name=OMM2>Campion, Chris (August 21, 2005). [http://observer.guardian.co.uk/omm/story/0,,1550801,00.html Right on the money]. ''The Observer''. Accessed May 22, 2007.</ref> Po opustení obchodu s drogami sa začal venovať rapovej kariére, keď ho v roku 2000 deväťkrát postrelili. Po vydaní albumu ''[[Guess Who's Back?]]'' v roku 2002 bol objavený rapperom [[Eminem]]om a bol podpísaný pod vydavateľstvo [[Interscope Records]]. S pomocou Eminema a [[Dr. Dre]], ktorý produkoval jeho prvé komerčné úspechy, sa Jackson stal jedným z najpredávanejších rapperov na svete. V roku 2003 založil nahrávaciu spoločnosť [[G-Unit Records]], s ktorým podpísalo zmluvy viacero úspešných rapperov ako [[Young Buck]], [[Lloyd Banks]] alebo [[Tony Yayo]]. Jackson sa dostal do sporov s viacerými rappermi ako [[Ja Rule]], [[Fat Joe]], [[Jadakiss]], [[Cam'ron]], [[Rick Ross]], a zakladateľmi formácie G-Unit, [[The Game]] a [[Young Buck]]. Takisto pracuje na hereckej kariére vystupovaním vo svojom polo-autobiografickom filme ''[[Zbohatni alebo zdochni]]'' z roku 2005, vo vojnovom filme ''[[Home of the Brave]]'' z roku 2006 a filme ''[[Oprávnené vraždy]]'' z roku 2008. 50 Cent bol magazínom Billboard hodnotený ako šiesty najlepší umelec 2000 – 2009 desaťročia. Magazín ho tiež ohodnotil ako štvrtého najlepšieho mužského umelca a ako tretieho najlepšieho rappera po [[Eminem]]ovi a [[Nelly]]m.<ref>http://www.billboard.com/#/charts-decade-end/artists-of-the-decade?rok=2009</ref> == Život a hudobná kariéra == === Detstvo === Curtis James Jackson III sa narodil 6. júla 1975 v [[New York (mesto)|newyorskej]] štvrti [[South Jamaica]], [[Queens]]. Jeho matka (Sabrina Jackson ) bola drogovou dílerkou . So svojím otcom sa nikdy nestretol a ani nevie kto ním je. Po smrti svojej matky vyrastal v nízkom dome bez okien svojich prarodičov.<ref name=OMM>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.billboard.com/artist/50-cent/bio/340706#/artist/50-cent/bio/340706 |titul=Billboard biography |vydavateľ=Billboard.com |date= |dátum prístupu=2010-09-08}}</ref><ref>Otto, Jeff (September 6, 2005). [http://au.movies.ign.com/articles/647/647683p1.html Interview: 50 Cent] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110713004517/http://au.movies.ign.com/articles/647/647683p1.html |date=2011-07-13 }}. IGN. Accessed May 22, 2007.</ref><ref name=MTV3>Reid, Shaheem (November 7, 2005). [http://www.mtv.com/bands/123/50_cent/news_feature_110705/index.jhtml 50 Cent: Return to Southside] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060218041044/http://www.mtv.com/bands/123/50_cent/news_feature_110705/index.jhtml |date=2006-02-18 }}. MTV. Accessed May 22, 2007.</ref><ref name=RS>[[Touré]] (April 3, 2003). [http://www.rollingstone.com/news/story/5939379/the_life_of_a_hunted_man/1 The Life of a Hunted Man]. ''Rolling Stone''. Accessed May 22, 2007.</ref> V jedenástich rokoch začal [[box]]ovať a v dvanástich začal predávať [[Krak (kokaín)|crack]] pod prezývkou „Boo Boo“.<ref name = "50centnews">http://www.50centnews.com/facts.shtml</ref> V boxe bol taký úspešný, že začiatkom 80-tych rokov sa zúčastnil „juniorských olympijských hier“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.mtv.com/bands/123/50_cent/news_feature_022505/ |dátum prístupu=2011-02-23 |url archívu=https://web.archive.org/web/20141123193610/http://www.mtv.com/bands/123/50_cent/news_feature_022505/ |dátum archivácie=2014-11-23 }}</ref> Ale rovnakých úspechov sa už nedočkal na strednej škole. Navštevoval “Andrew Jackson High School”, z ktorej bol ale čoskoro vylúčený pre držanie cracku a zbrane, za čo bol aj väznený. V roku 1994 bol dvakrát zatknutý a poslaný na sedem mesiacov do nápravno-výchovného ústavu pre mladistvých.<ref>http://www.thesmokinggun.com/archive/50cent1.html</ref> Po týchto skúsenostiach začal používať prezývku 50 Cent ako [[metafora|metaforický]] symbol svojej zmeny.<ref name=AOL>[http://www.daveyd.com/interview50cent.html Interview w/ Jackson]. AOL Music (August 1, 2003). Accessed May 22, 2007.</ref> Túto prezývku si dal podľa brooklynského zlodeja [[Kelvin Martin|Kelvina "50 Cent" Martina]].<ref>http://www.daveyd.com/interview50cent.html</ref> === Počiatky === 50 Cent sa prvýkrát na hudobnej scéne predstavil v roku 1998 a to vďaka legendárnemu [[Jam Master Jay]]ovi zo skupiny [[Run–D.M.C.]], ktorý ho upísal do svojho vydavateľstva a naučil ho všetko ohľadom písania textov.<ref name=BBC>Youngs, Ian (December 23, 2002). [http://news.bbc.co.uk/1/hi/entertainment/music/2591521.stm 50 Cent: The $1m rapper]. BBC News. Retrieved August 16, 2007.</ref><ref>Tarek, Shams (May 16, 2003). [http://www.queenspress.com/archives/features/2003/0516/feature.htm Jamaica's 'Own Bad Guy' 50 Cent Making Good in the Music Biz] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20101126224531/http://www.queenspress.com/archives/features/2003/0516/feature.htm |date=2010-11-26 }}. ''Queens Press''. Accessed May 22, 2007.</ref> Prvýkrát sa objavil v piesni „React“ skupiny [[Onyx]]. O rok neskôr opustil vydavateľstvo po ponuke od profesionálnej dvojice producentov [[Trackmasters]], ktorí ho uviedli ku vydavateľstvu [[Columbia Records]]. Pri nahrávaní albumu zvládol vytvoriť 36 skladieb počas dvoch týždňov. Tie najlepšie skladby boli zostavené na album ''[[Power of the Dollar]]'', ktorý mal byť vydaný v roku 2000.<ref name=50Cent>[http://www.50cent.com/ Biography]. 50cent.com. Accessed May 22, 2007.</ref> Ale po útoku v apríli 2000, pri ktorom bol deväťkrát postrelený, vydavateľstvo [[Columbia Records]] rozviazala kontrakt a album nebol nikdy vydaný. Jacksonova popularita začala rásť po tom, čo vydal úspešný ale kontroverzný singel „[[How to Rob]]“, ktorého text napísal za pol hodinu počas cesty autom do nahrávacieho štúdia.<ref name=AOL/><ref name=Part5>50 Cent. [http://www.mtv.com/bands/123/50_cent/book_excerpt/index5.jhtml From Pieces to Weight Part 5] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20141123223916/http://www.mtv.com/bands/123/50_cent/book_excerpt/index5.jhtml |date=2014-11-23 }}. MTV. Accessed May 22, 2007.</ref> Text piesne komicky vysvetľuje, ako okradnúť známych umelcov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.mtv.com/bands/123/50_cent/book_excerpt/index5.jhtml |dátum prístupu=2011-02-23 |url archívu=https://web.archive.org/web/20141123223916/http://www.mtv.com/bands/123/50_cent/book_excerpt/index5.jhtml |dátum archivácie=2014-11-23 }}</ref> Rapperi [[Jay-Z]], [[Kurupt]], [[Sticky Fingaz]], [[Big Pun]], [[DMX]], [[Wyclef Jean]] a [[Wu-Tang Clan]] odpovedali na skladbu<ref name=Part5/> a rapper [[Nas]], ktorý prijal skladbu pozitívne, pozval Jacksona na cestovanie k propagačnému turné k albumu ''[[Nastradamus]]''.<ref name=MTV3/> Skladba bola plánovaná na vydanie so skladbou „[[Thug Love]]“ feat. [[Destiny’s Child]], ale dva dni pred tým ako bolo naplánované nahranie [[videoklip]]u, bol Jackson deväťkrát postrelený a odvezený do nemocnice kvôli jeho zraneniam.<ref name=dubcnn>Ninja (December 2002). [http://www.dubcnn.com/interviews/50cent/ 50 Cent Interview]. Dubcnn. Accessed May 22, 2007.</ref> Údajným podnetom na útok bola skladba „Ghetto Qu'ran“.<ref>http://www.thesmokinggun.com/archive/0906051murder2.html</ref> === 2002 – 2004: ''Get Rich or Die Tryin''' === Po útoku sa 50 Cent uchýlil do [[exil]]u v [[Kanada|Kanade]], kde nahral mixtape ''[[Guess Who's Back]]'', ktorý si v tej dobe vypočul aj rapper [[Eminem]]. Ten ju prehral [[Dr. Dre]]mu,<ref name=RS/><ref name=BBC/><ref name=dubcnn/> šéfovi vydavateľstva [[Aftermath Entertainment]], ktorý sa rozhodol podpísať zmluvu s 50 Centom. Potom so záštitou vydavateľstiev [[Interscope Records]], Aftermath Entertainment a [[Shady Records]] vydáva svoj nový album. Ešte pred vydaním albumu sa 50 Cent objavil na Eminemovom soundtracku k filmu ''[[8. míľa]]''<ref name=50Cent/> a na propagačnom [[Dlhohrajúca platňa|LP]] ''[[24 Shots]]''. Album ''[[Get Rich or Die Tryin’ (album)|Get Rich or Die Tryin']]'' sa stal obrovským úspechom. Len v prvom týždni sa predá 872,000 kópií albumu,<ref name=USA>Gundersen, Edna (September 3, 2005). [http://www.usatoday.com/life/music/news/2005-03-09-50-cent-sales_x.htm 'Massacre' sales top one million]. ''USA Today''. Accessed May 22, 2007.</ref> celosvetovo sa ho predalo 15 miliónov kusov. Hlavnými singlami albumu sú „[[In da Club]]“, „[[Wanksta]]“ a „[[21 Questions]]“ (feat. [[Nate Dogg]]). ''[[Allmusic]]'' opísal album ako „pravdepodobne najlepší debutový album rappera za posledných desať rokov“.<ref>Birchmeier, Jason. [http://www.allmusic.com/album/get-rich-or-die-tryin-r625452 Get Rich or Die Tryin' Review]. Allmusic. Prístup 22. máj 2007.</ref> === 2005 – 2006: ''The Massacre'' a ''Get Rich or Die Tryin' OST'' === [[Súbor:GUnitBKK.JPG|náhľad|G-Unit v Bankoku, zľava: [[Olivia]], [[Lloyd Banks]], [[Young Buck]] a 50 Cent]] V marci 2005 vydal 50 Cent svoj druhý album ''[[The Massacre]]'', ktorého sa celosvetovo predalo viac ako 10 miliónov kusov. Len počas prvého týždňa sa predalo viac ako 1 milión kópií, čím sa stal jedným z najrýchlejšie sa predávajúcich albumov v histórii. Dosiahol #1 v rebríčku [[Billboard 200]] a na tejto pozícii sa udržal 6 týždňov.<ref>Whitmire, Margo (April 15, 2005). [http://www.billboard.com/bbcom/news/article_display.jsp?vnu_content_id=1000881798 50's 'Massacre' Extends Chart Lead to 6th Week]. ''Billboard''. Retrieved June 13, 2007.</ref> Producentmi albumu boli [[Dr. Dre]] a [[Eminem]] a ďalší. 50 Cent sa stal prvým sólovým umelcom, ktorého 3 single boli v Billboard top 5 v rovnakom týždni „[[Candy Shop]]“, „[[Disco Inferno]]“ a „[[How We Do]]“.<ref>Montgomery, James (March 9, 2005). [http://www.mtv.com/news/articles/1497922/20050309/story.jhtml 50 Cent's The Massacre Makes Huge Chart Debut] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20071218123746/http://www.mtv.com/news/articles/1497922/20050309/story.jhtml |date=2007-12-18 }}. MTV. Accessed May 22, 2007.</ref> Hlavnými singlami albumu sú „Disco Inferno“, „Candy Shop“ a „[[Just A Lil' Bit]]“. Ku koncom roku vydáva spoločne so skupinou [[G-Unit]] a ďalčími členmi G-Unit Records soundtrack ku svojmu prvému filmu ''Zbohatni alebo zdochni''. Albumu ''[[Get Rich or Die Tryin' OST]]'' sa celosvetovo predalo okolo 3 miliónov kusov. Z albumu boli vydané single „[[Hustler's Ambition]]“, „[[Window Shopper]]“, „[[Best Friend]]“ (feat. [[Olivia]]) a „[[I’ll Whip Ya Head Boy]]“ (feat. [[Young Buck]]). [[Súbor:50 Cent at Globen Stockholm4.jpg|náhľad|50 Cent na koncerte v Štokholme v roku 2009]] === 2007 – 2008: ''Curtis'' === V septembri 2007 vydal 50 Cent svoj tretí album ''[[Curtis]]'', ktorý bol inšpirovaný jeho životom pred ''Get Rich or Die Tryin{{'}}''.<ref>Reid, Shaheem (April 27, 2007). [http://www.mtv.com/news/articles/1558211/20070426/50_cent.jhtml 50 Cent Talks Timberlake Collabo, Star-Studded New LP Curtis] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070429065052/http://www.mtv.com/news/articles/1558211/20070426/50_cent.jhtml |date=2007-04-29 }}. MTV. Retrieved October 4, 2007.</ref> Album debutoval na #2 v rebríčku [[Billboard 200]] s predajom 691,000 kópií v prvom týždni od vydania.<ref>Mayfield, Geoff (September 18, 2007). [http://www.billboard.com/bbcom/news/article_display.jsp?vnu_content_id=1003642725 Kanye Crushes 50 Cent in Huge Album Sales Week]. ''Billboard''. Retrieved October 4, 2007.</ref> S [[Kanye West]]om rozpútal stávku v tom, kto predá viac albumov v prvom týždni, buď album ''[[Graduation]]'' Kanyeho Westa alebo ''Curtis'' 50 Centa. Stávku vyhral album ''Graduation''. Z albumu ''Curtis'' bolo vydaných päť singlov „[[Straight to the Bank]]“, „[[Amusement Park]]“, „[[I Get Money]]“, „[[Ayo Technology]]“ a „[[I'll Still Kill]]“. === 2009 – súčasnosť: ''Before I Self Destruct'' === 50 Cent dňa 10. septembra 2008 oznámil v televíznej relácii [[Total Request Live|TRL]], že jeho štvrtý štúdiový album ''[[Before I Self Destruct]]'' "bude" urobený a vydaný v novembri. V októbri 2008 vydal 50 Cent prvý propagačný singel k albumu s názvom „[[Get Up]]“, vo forme [[digital download]] dňa 7. októbra 2008 a cez [[iTunes]] 14. októbra.<ref>[http://phobos.apple.com/WebObjects/MZStore.woa/wa/viewAlbum?id=293391457&s=143441 Get Up - Single] {{Webarchive|url=https://archive.today/20120530065022/http://phobos.apple.com/WebObjects/MZStore.woa/wa/viewAlbum?id=293391457&s=143441 |date=2012-05-30 }} iTunes. Accessed October 14, 2008.</ref> Producentom bol [[Scott Storch]]. Dňa 5. januára 2009 50 Cent vydal druhý propagačný singel z albumu „[[I Get It In]]“, ktorého producentom bol [[Dr. Dre]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://gunit-records.blogspot.com/2009/01/50-cent-lana-novo-single-de-before-i.html |titul=$ G-Unit $: 50 Cent vydal nový singel z albumu 'Before I Self Destruct' |vydavateľ=gunit-records.blogspot.com |dátum prístupu=2010-05-11}}</ref> Dňa 18. mája 2009 vydal 50 Cent skladbu „[[Ok, You’re Right]]“. Producentom skladby bol tiež Dr. Dre a bola zaradená do albumu ''[[Before I Self Destruct]]''. Na jeseň 2009 sa 50 Cent objavil v novej sezóne televíznej relácie ''[[Behind the Music]]'' televízie [[VH1]]. Predalo sa okolo pol milióna kópií albumu. Z albumu boli vydané tri single „[[Ok, You’re Right]]“, „[[Baby by Me]]“ a „[[Do You Think About Me]]“. == Diskografia == * ''[[Get Rich or Die Tryin’ (album)|Get Rich or Die Tryin']]'' (2003) * ''[[The Massacre]]'' (2005) * ''[[Curtis]]'' (2007) * ''[[Before I Self Destruct]]'' (2009) * ''[[Street King Immortal]] ''(2012) * ''[[Animal Ambition]]'' (2014) == Filmografia == {| class="wikitable" style="font-size:90%" |- style="text-align:center;" ! style="background:#B0C4DE;" | Rok ! style="background:#B0C4DE;" | Film ! style="background:#B0C4DE;" | Rola ! style="background:#B0C4DE;" | Poznámky |- | 2003 |''[[50 Cent: The New Breed]]'' |Seba |[[Dokumentárny film|Dokumentárne]] DVD |- |2005 |''[[Zbohatni alebo zdochni]]'' |Marcus |Filmový debut |- |2006 |''[[Home of the Brave]]'' |Jamal Aiken |Podporná rola |- |rowspan="3"|2008 |''[[Oprávnené vraždy]]'' |Spider |Podporná rola |- |''[[Before I Self Destruct (film)|Before I Self Destruct]]'' |Clarence |Podporná rola |- |''[[50 Cent: Moc a peniaze]]'' |Seba |TV séria (jedna epizóda: "Choose Your Crew Wisely") |- |rowspan="4"|2009 |''[[Krvavé ulice]]'' |Stan Johnson | |- |''[[Entourage]]'' |Seba |TV séria (jedna epizóda: "One Car, Two Car, Red Car, Blue Car") |- |''[[Dead Man Running (film)|Dead Man Running]]'' |Thigo | |- |''[[Caught in the Crossfire]]'' |Tino |Výkonný producent |- |rowspan="4"|2010 |''[[13 (film)|13]]'' |Jimy | |- |''[[Silný kaliber]]'' |Rich | |- |''[[Twelve (film)|Twelve]]'' |Lionel |Podporná rola |- |''[[Krásne vstávanie]]'' |Seba | |- |rowspan="2"|2011 |''[[Vengeance]]'' |Black |Post-produkcia |- |''[[Blood Out]]'' |Hardwick | |} == Referencie == {{reflist|2}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} * [http://twitter.com/50cent 50 Cent Official Twitter] * [http://www.lyrics.az/50-cent/ 50 Cent Song Lyrics] * [http://www.facebook.com/50cent 50 Cent Official Facebook] {{50 Cent}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:50 Cent| ]] [[Kategória:Reperi USA]] [[Kategória:Filmoví herci USA]] [[Kategória:Hudobníci afroamerického pôvodu]] [[Kategória:Filmoví herci afroamerického pôvodu]] [[Kategória:Reperi afroamerického pôvodu]] [[Kategória:East Coast hip-hop]] [[Kategória:Držitelia ceny Grammy]] [[Kategória:Držitelia ceny Brit Award]] [[Kategória:Osobnosti USA afroamerického pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti z Queens]] i1tgzurckeufj313c8vl13vpkq526v7 0 129023 8215410 8082329 2026-05-17T12:24:07Z ~2026-29230-47 294915 8215410 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Luigi Cavalli-Sforza |Portrét = Luigi Luca Cavalli-Sforza - Capo di Ponte (Foto Luca Giarelli).jpg |Popis osoby = taliansky genetik |Dátum narodenia = [[25. január]] [[1922]] |Miesto narodenia = [[Janov (Taliansko)|Janov]], [[Taliansko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|2018|8|31|1922|1|25}} |Miesto úmrtia = [[Belluno]], [[Taliansko]] |}} '''Luigi Luca Cavalli-Sforza''' (* [[25. január]] [[1922]], [[Janov (Taliansko)|Janov]], [[Taliansko]] – † [[31. august]] [[2018]], [[Belluno]]<ref>[http://www.repubblica.it/scienze/2018/09/01/news/e_morto_luigi_luca_cavalli-sforza-205385204/?ref=fbpr&refresh_ce ''Addio a Cavalli Sforza, il genetista che studiò le migrazioni dell'umanità''], navštíveno 2. září 2018</ref>) bol taliansky populačný [[genetika|genetik]]. == Kariéra == Narodil sa v Taliansku. V rokoch [[1951]] až [[1962]] pôsobil ako profesor genetiky na University of Parma v Parme v Taliansku. Od roku [[1970]] pôsobí na [[Stanford University]]. Je emeritným profesor na School of Medicine na Stanford University. == The Kistler Prize == V roku [[2002]] mu bola udelená [[The Kistler Prize]]. Je jedným zo zakladateľov [[Human Genome Diversity Project]]. == Dielo == * ''Cultural Transmision and Evolution. A Quantitative Approach'' (spoluautor) (1981) * ''The History and Geography of Human Genes'' (1994) * ''The Great Human Diasporas. The History of Diversity and Evolution'' (spoluautor) (1995) * ''Genes, Peoples, and Languages'' (2000) == Bibliografia == * Edwards, A.W,F, and Cavalli-Sforza, L.L. : Reconstruction of evolutionary trees. In: Phenetic and Phylogenetic Classification, edited by Heywood, V. H. and McNeill, J.: Systematics Association pub. no. 6, London 1964 * Cavalli-Sforza, L.L. and Edwards,A.W.F.: Analysis of human evolution. In Genetics Today. Proceedings of the XI International Congress of Genetics, The Hague, The Netherlands, September, 1963, volume 3, Edited by Geerts, S. J.. Pergamon Press, Oxford 1965 * Cavalli-Sforza, L.L. and Edwards, A.W.F.: Phylogenetic analysis: models and estimation procedures. American Journal of Human Genetics 19 / 1967 * Cavalli-Sforza, L. L. and Bodmer, W. F. : The Genetics of Human Populations. W. H. Freeman, San Francisco 1971, reprinted Dover Publications 1999 * Cavalli-Sforza, L. L. and Feldman, M: Cultural Transmission and Evolution. Princeton University Press, Princeton 1981 * Cavalli-Sforza, L. L., Menozzi, P., Piazza, A.: The History and Geography of Human Genes. Princeton University Press, Princeton 1994 * Luigi Luca Cavalli Sforza, ''Il caso e la necessità'', Di Renzo Editore, Roma, 2007 == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://web.archive.org/web/20050306005329/http://www.africagenome.co.za/2003_profiles/luigi_cavalli-sforza.html Biografia] * [http://ncseweb.org/rncse/20/1-2/review-genes-people-languages Genes, Peoples, and Languages] * [http://dannyreviews.com/h/The_Great_Human_Diasporas.html The Great Human Diasporas- The History of Diversity and Evolution] {{Biografický výhonok}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Cavalli-Sforza, Luigi}} [[Kategória:Talianski biológovia]] [[Kategória:Evoluční biológovia]] [[Kategória:Genetici]] [[Kategória:Futurológovia]] [[Kategória:Zahraniční členovia Kráľovskej spoločnosti]] [[Kategória:Rytieri veľkokríža Radu za zásluhy Talianskej republiky]] [[Kategória:Členovia Accademia dei Lincei]] [[Kategória:Osobnosti z Janova]] a6giuv4zgb4p1pa6b78u21aqi5is3cy 10 129423 8215502 7994142 2026-05-17T14:35:23Z Fillos X. 212061 8215502 wikitext text/x-wiki {{Navigačná lišta |meno = James Bond filmy |nadpis = Filmy série [[James Bond (filmy)|James Bond]] |skupina1 = Bondovky |zoznam1 = {{Navigačná lišta (podskupina) |skupina1 = [[Sean Connery]] |zoznam1 = * ''[[James Bond: Dr. No|Dr. No]]'' (1962) * ''[[James Bond: Srdečné pozdravy z Ruska|Srdečné pozdravy z Ruska]]'' (1963) * ''[[James Bond: Goldfinger|Goldfinger]]'' (1964) * ''[[James Bond: Thunderball|Thunderball]]'' (1965) * ''[[James Bond: Žiješ len dvakrát|Žiješ len dvakrát]]'' (1967) * ''[[James Bond: Diamanty sú večné|Diamanty sú večné]]'' (1971) |skupina2 = [[George Lazenby]] |zoznam2 = * ''[[James Bond: V tajnej službe Jej veličenstva|V tajnej službe Jej veličenstva]]'' (1969) |skupina3 = [[Roger Moore]] |zoznam3 = * ''[[James Bond: Žiť a nechať zomrieť|Žiť a nechať zomrieť]]'' (1973) * ''[[James Bond: Muž so zlatou zbraňou|Muž so zlatou zbraňou]]'' (1974) * ''[[James Bond: Špión, ktorý ma miloval|Špión, ktorý ma miloval]]'' (1977) * ''[[James Bond: Moonraker|Moonraker]]'' (1979) * ''[[James Bond: Len pre tvoje oči|Len pre tvoje oči]]'' (1981) * ''[[James Bond: Chobotnička|Chobotnička]]'' (1983) * ''[[James Bond: Vyhliadka na smrť|Vyhliadka na smrť]]'' (1985) |skupina4 = [[Timothy Dalton]] |zoznam4 = * ''[[James Bond: Dych života|Dych života]]'' (1987) * ''[[James Bond: Povolenie zabíjať|Povolenie zabíjať]]'' (1989) |skupina5 = [[Pierce Brosnan]] |zoznam5 = * ''[[James Bond: Zlaté oko|Zlaté oko]]'' (1995) * ''[[James Bond: Zajtrajšok nikdy nezomiera|Zajtrajšok nikdy nezomiera]]'' (1997) * ''[[James Bond: Jeden svet nestačí|Jeden svet nestačí]]'' (1999) * ''[[James Bond: Dnes neumieraj|Dnes neumieraj]]'' (2002) |skupina6 = [[Daniel Craig]] |zoznam6 = * ''[[James Bond: Casino Royale|Casino Royale]]'' (2006) * ''[[James Bond: Quantum of Solace|Quantum of Solace]]'' (2008) * ''[[James Bond: Skyfall|Skyfall]]'' (2012) * ''[[James Bond: Spectre|Spectre]]'' (2015) * ''[[Nie je čas zomrieť]]'' (2021) }} |skupina2 = Nebondovky |zoznam2 = * ''[[Casino Royale (televízny film z roku 1954)|Casino Royale]]''{{--}}neoficiálna bondovka z roku 1954 * ''[[Casino Royale (film z roku 1967)|Casino Royale]]''{{--}}paródia na bondovky z roku 1967 * ''[[Bozky z Hongkongu]]''{{--}}paródia na bondovky z roku 1975 * ''[[Nikdy nehovor nikdy (film z roku 1983)|Nikdy nehovor nikdy]]''{{--}}neoficiálna bondovka z roku 1983 * ''[[Johnny English]]''{{--}}paródia na bondovky z roku 2003 |skupina3 = Súvisiace články |zoznam3 = * [[James Bond]] * [[James Bond (filmy)]] * [[James Bond (knihy)]] * [[Organizácia SPECTRE]] * [[Organizácia SMERSH]] * [[Hudba vo filmoch o Jamesovi Bondovi]] * [[James Bond Theme]] * [[Úvodná sekvencia filmov o Jamesovi Bondovi]] * [[Agenti sekcie 00]] * [[Eon Productions]] * [[Danjaq]] * [[Secret Intelligence Service|MI6]] * [[Happy and Glorious]] |skupina6 = Zoznamy |zoznam6 = * [[Zoznam Bond girl]] * [[Zoznam darebákov v Jamesovi Bondovi]] * [[Zoznam spojencov Jamesa Bonda]] * [[Zoznam hercov zvažovaných pre postavu Jamesa Bonda]] * [[Zoznam opakujúcich sa hercov vo filmovej sérii Jamesa Bonda]] * [[Zoznam opakujúcich sa postáv vo filmovej sérii Jamesa Bonda]] * [[Zoznam paródií Jamesa Bonda]] * [[Zoznam vozidiel Jamesa Bonda]] * [[Zoznam zariadení v Jamesovi Bondovi]] |skupina7 = Ľudia, ktorí prispeli |zoznam7 = * [[Ian Fleming]] (tvorca) * [[Albert R. Broccoli]] (produkcia) * [[Harry Saltzman]] (produkcia) * [[Michael G. Wilson]] (produkcia) * [[Barbara Broccoli]] (produkcia) * [[Monty Norman]] (hudba{{--}}James Bond Theme) }}<noinclude> [[Kategória:Šablóny Jamesa Bonda]] [[Kategória:Navigačné šablóny filmových sérií]] </noinclude> 9bbgcz605bbj6isnz67d6ex2qig85ug 0 131558 8215467 8026904 2026-05-17T14:09:51Z Henryk Siuda 264914 /* growthexperiments-addlink-summary-summary:3|0|0 */ 8215467 wikitext text/x-wiki {{Whc}} {{Infobox Lokalita Svetového dedičstva |WHS = Palace of Westminster and Westminster Abbey including Saint Margaret’s Church |názov = Palace of Westminster and Westminster Abbey including Saint Margaret’s Church |obrázok = Houses.of.parliament.overall.arp.jpg |titulok = Westminsterský palác |štát = {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} Spojené kráľovstvo |typ = kultúrna |kritériá = i, ii, iv |ID = 426 |link = http://whc.unesco.org/en/list/426 |región = [[Lokality Svetového dedičstva v Európe|Európa a Severná Amerika]] |súradnice = |rok = 1987 |zasadnutie = |dodatky = |ohrozenie = }} [[Súbor:Perpendicular Gothic, Westminster.JPG|náhľad]] '''Westminsterský palác''' ([[angličtina|angl.]]: '''The Palace of Westminster'''), označovaný aj ako '''Houses of Parliament''', je sídlom [[parlament]]u [[Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska|Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska]] – sídli tu [[Snemovňa lordov]] (angl.: House of Lords) a [[Dolná snemovňa Spojeného kráľovstva|Dolná snemovňa]] (angl.: House of Commons). [[palác (reprezentatívna budova)|Palác]] sa nachádza na brehu rieky [[Temža|Temže]], v obvode [[City of Westminster]], v blízkosti vládnych budov na ulici [[Whitehall]]. Westminsterský palác slúži ako miesto stretnutia [[Dolná snemovňa Spojeného kráľovstva|Dolnej snemovne]] a [[Snemovňa lordov|Snemovne lordov]], dvoch komôr parlamentu Spojeného kráľovstva. Názov je odvodený od susedného Westminsterského opátstva. Predstavuje Starý palác, čiže stredoveký stavebný komplex, ktorý bol z veľkej časti zničený požiarom v roku 1834 a jeho náhradu, Nový palác, ktorý stojí dodnes. Westminsterský palác je vo vlastníctve koruny. == Dejiny == Prvý kráľovský palác postavený na tomto mieste pochádza z 11. storočia. Bol primárnym sídlom anglických kráľov, až do požiaru v roku 1512, kedy boli zničené kráľovské byty. Po požiari bol vybudovaný neďaleký palác [[Whitehall]]. Zvyšok Westminsterského paláca naďalej slúžil ako sídlo anglického parlamentu, ktorý sa tam schádzal od 13. storočia, a tiež ako sídlo [[Kráľovský súdny dvor|Kráľovského súdneho dvora]] so sídlom vo [[Westminster Hall]] a jeho okolí. V roku 1834 vypukol ďalší pustošivý požiar a zničil všetky časti okrem Westminster Hall, kláštora svätého Štefana, kaplnky St Mary Undercroft a klenotnice. V následnej súťaži na rekonštrukciu paláca zvíťazil [[architekt]] Charles Barry s návrhom budov v gotickom štýle, konkrétne inšpirovaných anglickou kolmou gotikou 14.–16. storočia. Zvyšky Starého paláca (okrem Klenotnice) boli začlenené do ostatnej výstavby. Stavba začala v roku 1840 a trvala 30 rokov. Odvtedy sa opakovane uskutočňovali masívne konzervačné práce na eliminácie účinkov znečisteného ovzdušia v Londýne. Po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] nasledovali rozsiahle opravy, vrátane zjednodušenej rekonštrukcie poslaneckej snemovne po jej bombardovaní v roku 1941. Palác je aktuálne jedným z centier politického života v Spojenom kráľovstve. Westminster sa stal metonymom pre britský parlament a britskú vládu. Ruský cár Mikuláš I. nazval nový palác „kamenným snom“. V roku [[1986]] bol palác spolu s [[Westminsterské opátstvo|opátstvom]] a [[kostol svätej Margaréty (Westminster)|kostolom sv. Margaréty]] zapísaný na [[Svetové dedičstvo UNESCO|zoznam svetového dedičstva]] [[UNESCO]]. == Interiér == Westminsterský palác obsahuje viac ako 1 100 miestností usporiadaných symetricky okolo dvoch sérií nádvorí, 100 schodísk a 4,8 km chodieb, ktoré sú rozložené na štyroch poschodiach. Prízemie zaberajú kancelárie, jedálne a bary; na prvom poschodí (známom ako hlavné poschodie) sa nachádzajú hlavné miestnosti paláca vrátane rokovacích miestností, vestibulov a knižníc. Najvyššie dve poschodia sú využívané ako výbory a kancelárie. Niektoré z interiérov navrhol a vymaľoval J. G. Crace v spolupráci s Puginom, popredným odborníkom na gotickú architektúru. Crace napríklad vyzdobil a pozlátil strop kaplnky St. Mary Undercroft. Celkovo má Westminsterský palác podlahovú plochu 112 476 m2. Práce na výzdobe interiéru s prestávkami pokračovali až do 20. storočia. == Veže == Westminsterský palác má tri hlavné veže. Z nich najväčšia a najvyššia je 98,5-metrová Victoria Tower, ktorá zaberá juhozápadný roh paláca. Okrem vrcholov, ktoré sa týčia medzi okennými arkiermi pozdĺž priečelia paláca, oživujú panorámu budovy početné vežičky. Podobne ako Centrálna veža, aj tieto boli pridané z praktických dôvodov, aby maskovali ventilačné šachty. Existuje niekoľko ďalších prvkov Westminsterského paláca, ktoré sú tiež známe ako veže. Veža svätého Štefana je umiestnená v strede západnej prednej časti paláca, medzi Westminster Hall a Old Palace Yard, a nachádza sa v nej verejný vchod do budovy parlamentu, známy ako vchod svätého Štefana. Pavilóny na severnom a južnom konci nábrežia sa nazývajú Speaker's Tower a Chancellor's Tower, podľa predsedov dvoch snemovne v čase rekonštrukcie paláca.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Westminsterský palác - Beletria.sk|url=https://www.beletria.sk/encyklopedia-literatury/index.php?pojem=Westminstersk%C3%BD_pal%C3%A1c|vydavateľ=www.beletria.sk|dátum prístupu=2022-09-18}}</ref> === Viktóriina veža === Pôvodne bola nazvaná ako „Kráľova veža“, pretože požiar v roku 1834, ktorý zničil starý Westminsterský palác, nastal za vlády kráľa [[Viliam IV. (Spojené kráľovstvo)|Williama IV.]] Architekt skoncipoval veľkú štvorcovú vežu ako opevnenie legislatívneho „hradu“ a použil ju ako kráľovský vchod do paláca a zároveň ohňovzdorné úložisko parlamentného archívu. Victoria Tower bola niekoľkokrát prerobená a jej výška sa postupne zvyšovala; po dokončení v roku 1858 bola najvyššou svetskou budovou na svete. V spodnej časti veže je vchod pre panovníka, ktorý sa používa vždy, keď vstupuje do paláca na otvorenie parlamentu alebo pri iných štátnych príležitostiach. 15 m vysoký oblúk je bohato zdobený sochami vrátane sôch svätých [[Juraj (svätec)|Juraja]], [[Ondrej (apoštol)|Ondreja]] a [[Patrik (svätec)|Patrika]], ako aj samotnej kráľovnej [[Viktória (Spojené kráľovstvo)|Viktórie]]. Hlavná časť veže obsahuje tri milióny dokumentov parlamentného archívu uložených na 8,8 kilometroch oceľových políc rozmiestnených na dvanástich poschodiach. Patria sem hlavné kópie všetkých zákonov parlamentu vydávaných od roku 1497 a dôležité rukopisy, ako je originál Listiny práv alebo rozsudok smrti nad kráľom [[Karol I. (Anglicko)|Karolom I.]] Na vrchole liatinovej pyramídovej strechy je 22 m vysoký stožiar, z ktorého vlaje kráľovská štandarda (osobná vlajka panovníka), keď je panovník prítomný v paláci. === Big Ben === Na severnom konci paláca sa týči najznámejšia z veží, Elizabeth Tower, bežne známa ako Big Ben. S dĺžkou 96 metrov je len o niečo kratšia ako Victoria Tower, ale oveľa štíhlejšia. Pôvodne známa ako Clock Tower (meno Elizabeth Tower jej bolo udelené v roku 2012 na oslavu diamantového jubilea Alžbety II.), sú v nej umiestnené Veľké hodiny z Westminsteru, ktoré postavil Edward John Dent podľa návrhov amatérskeho horológa Edmunda Becketta Denisona. Čas je zobrazený na štyroch číselníkoch s priemerom 7 metrov, ktoré sú vyrobené z mliečneho skla a v noci sú osvetlené zozadu; hodinová ručička je dlhá 2,7 metra a minútová 4,3 metra.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Popis Westminsterského paláca. Westminsterský palác a Big Ben. Moderné menovanie a riadenie|url=https://asiaspirit.ru/sk/vestminsterskii-dvorec-opisanie-vestminsterskii-dvorec-i-bashnya/|vydavateľ=asiaspirit.ru|dátum prístupu=2022-09-18}}{{Nedostupný zdroj|date=november 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Big Ben je ikonickou dominantou Londýna a Spojeného kráľovstva všeobecne, jednou z najobľúbenejších turistických atrakcií v meste a emblémom parlamentnej demokracie. Vo zvonici nad hodinami visí päť zvonov. Názov „Big Ben“ sa bežne používa pre označenie celej veže, no v skutočnosti je tak pomenovaný najväčší zvon, ktorý sa vo veži nachádza. Tento zvon vždy odbíja celú hodinu. Štyri štvrtinové zvony udierajú do Westminsterskej zvonkohry každú štvrťhodinu. Prvý zvon, ktorý niesol názov Big Ben, praskol počas testovania; súčasný zvon časom nadobudol vlastnú prasklinu, ktorá mu dáva charakteristický zvuk. Je to tretí najťažší zvon v Británii, váži 13,8 tony. Za vlády kráľovnej [[Viktória (Spojené kráľovstvo)|Viktórie]] bola veža označovaná aj ako ''St Stephen's Tower'', keďže prislúcha ku krídlu St Stephen's Hall, ktoré dnes slúži ako vstup pre turistov a návštevníkov parlamentu. V lucerne na vrchole Elizabeth Tower je svetlo Ayrton, ktoré sa rozsvieti, keď zasadá snemovňa parlamentu po zotmení. Bol inštalovaný v roku 1885 na žiadosť kráľovnej Viktórie – aby z [[Buckinghamský palác|Buckinghamského paláca]] videla, či sú členovia „v práci“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kráľovná Viktória|url=https://dobrodruh.sk/historia/kralovna-viktoria|vydavateľ=Dobrodruh.sk|dátum prístupu=2022-09-18|jazyk=sk}}</ref> === Centrálna veža === Štíhla forma Centrálnej veže výrazne kontrastuje s mohutnejšími štvorcovými vežami na koncoch paláca. Je najnižšou z troch hlavných veží (91 metrov), osemuholníková centrálna veža stojí nad stredom budovy, bezprostredne nad centrálnou halou. Bola priložená k architektonickým plánom na naliehanie Dr. Davida Boswella Reida, ktorý mal na starosti vetranie: jeho plán počítal s veľkým centrálnym komínom, cez ktorý by cirkulovalo to, čo nazýval „spotrebovaný vzduch“ a zároveň by sa takýmto spôsobom dostávalo z budovy teplo a dym z približne 400 výhrevných zdrojov. Samotná veža sa však ukázala ako príležitosť na vylepšenie vonkajšieho dizajnu paláca. Centrálna veža nakoniec úplne nesplnila pôvodne stanovený účel, ale je pozoruhodná tým, že sa stala prvou názornou ukážkou toho, ako má funkčnosť vplyv na dizajn. == Okolie a záhrady == V okolí Westminsterského paláca je množstvo záhrad. Victoria Tower Gardens je verejný park pozdĺž rieky južne od paláca. Black Rod's Garden je pre verejnosť uzavretá a používa sa ako súkromný vchod. Old Palace Yard je vydláždený priestor pokrytý betónovými bezpečnostnými blokmi. Cromwell Green, New Palace Yard a Speaker's Green sú verejnosti neprístupné. College Green, oproti Snemovni lordov, je malá trojuholníková zelená plocha, ktorá sa bežne používa na televízne rozhovory s politikmi. == Referencie == {{Referencie}} {{Architektonický výhonok}}{{Portál|Spojené kráľovstvo}}{{Svetové dedičstvo - Spojené kráľovstvo}} [[Kategória:Paláce v Spojenom kráľovstve]] [[Kategória:City of Westminster]] [[Kategória:Neogotické stavby v Anglicku]] [[Kategória:Parlamentné budovy]] [[Kategória:Lokality Svetového dedičstva v Spojenom kráľovstve]] 08zs7ko0qu8osk6k16ej3npx5a8guqm 0 134958 8215803 8202663 2026-05-18T07:16:20Z ~2026-29883-03 295237 8215803 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Rom (IT), Kolosseum -- 2024 -- 0610.jpg|náhľad|Koloseum v súčasnosti: pohľad na najzachovalejšiu časť]] '''Koloseum''' (po taliansky ''Colosseo'') sú ruiny veľkého amfiteátra v strede [[Rím]]a. V súčasnosti je to [[architektúra|architektonická]] dominanta Ríma. Koloseum stojí na mieste umelého jazera v záhrade [[Nero]]novho Zlatého domu (''domus aurea Neronis'') na konci Forum Romanum. Pôvodne slúžil ako [[amfiteáter (stavba)|amfiteáter]] a bola to najväčšia budova v [[Staroveký Rím|Rímskej ríši]]. Pôvodne sa nazývalo '''Flaviovský amfiteáter tung Satur''' ''Amphitheatrum Flavium'', v taliančine ''Anfiteatro Flavio'') podľa dynastie, z ktorej pochádzali obaja jeho stavitelia. Až neskôr sa vžil názov Koloseum, znamenajúci "obrovský" (myslia sa buď obrovské rozmery samotného amfiteátra alebo rozmery obrovskej sochy Nerona, ktorá pri amfiteátri stála). V súčasnosti sa z Kolosea zachovali iba 2/3 pôvodnej stavby, poškodenie zapríčinili zemetrasenia alebo aj rozkrádanie materiálu. Koloseum bolo označované ako ikona starovekého Ríma a [[Rímska architektúra|rímskej architektúry]]. Neskôr malo veľa využití ako bývanie, dielňa, pevnosť a svätyňa. [[Súbor:Colosseo 2020.jpg|náhľad|Panoramatický pohľad]] == Dejiny == [[Súbor:Map of downtown Rome during the Roman Empire large.png|vľavo|náhľad|Mapa [[Staroveký Rím|Starovekého Ríma]], Koloseum sa nachádza v pravom hornom rohu]] [[Súbor:Roma-colosseodaltempiodivenere01.jpg|náhľad|Pohľad na Koloseum v súčasnej dobe]] Rozkaz na jeho vybudovanie dal cisár [[Vespasianus]] v roku [[72]], dokončili ho za vlády cisára [[Titus|Tita]] v roku [[80]]. Ten otvoril arénu vo veľkom štýle, oslavy trvali 100 dní a zúčastnilo sa ich cez 3 000 gladiátorov. Ďalšie vylepšenia boli uskutočnené počas vlády [[Domicián]]a. Na stavbe pracovali prevažne [[Žid]]ia zajatí a prevezení z [[Judea|Judei]] po potlačení židovského povstania a zničení [[Jeruzalem]]a. Pôvodne slúžilo na rôzne hry a zápasy. V roku 404 po Kr. boli gladiátorské zápasy zakázané, takže sa už nekonali, v 6. storočí sa skončili aj zápasy s divými zvieratami. V 13. storočí bola budova premenená na pevnosť. Od 15. storočia slúžila budova ako kameňolom – kamene z Kolosea sa použili na výstavbu [[Palazzo Venezia]], [[Palazzo della Cancelleria]] a [[Bazilika svätého Petra|Baziliky Sv. Petra]]. Pápež [[Benedikt XIV. (pápež)|Benedikt XIV.]] v [[18. storočie|18. storočí]] ťažbu kameňa ukončil tak, že budovu zasvätil kresťanským [[mučeník]]om, ktorí tu údajne zahynuli. K budove sa viaže slávne proroctvo, ktoré v [[8. storočie|8. storočí]] vyslovil Beda Venerabilis: ''Kým stojí Koloseum, bude stáť Rím. Keď padne Koloseum, padne Rím. A keď padne Rím, padne aj svet. == Štruktúra == [[Súbor:Colosseum-profile-latin.png|náhľad|vľavo|Priečny rez Koloseom, pohľad na uloženie sedadiel]] [[Súbor:Colosseo, Roma.jpg|náhľad|vpravo|Interiér v súčasnosti]] Pôvodne malo kapacitu 45 000 až 50 000 divákov. Diváci sedeli alebo stáli na štyroch terasách. Najurodzenejší sedeli v predných radoch, boli tam lóže pre cisársku rodinu a šesť miest pre uctievané rímske kňažky – panny vestálky. Za sedadlami a pod nimi sa nachádzali schodiská a chodby. == Hry v Koloseu == [[Súbor:Roma06(js).jpg|náhľad|Vonkajší pohľad]] Využívalo sa hlavne na boje [[gladiátor]]ov, rekonštrukcie slávnych bitiek, popravy a dramatické predstavenia. Hry sa konali až 99 dní v roku. Okrem bojov gladiátorov zahŕňali aj tzv. [[venationes]] – lov divých zvierat, resp. boj s nimi. Používali sa levy, tigre, medvede, slony, kance, leopardy, pštrosy, žirafy, divé byvoly, krokodíly, hyeny, býky a vlky. [[Súbor:Colosseum Arch of Constantine.jpg|náhľad|vľavo|Koloseum a [[Konštantínov oblúk]]]] Gladiátormi boli väčšinou [[otrok|otroci]], v niektorých prípadoch išlo o odsúdených zločincov a vojnových zajatcov, inokedy o dobrovoľníkov, ktorí verili, že budú mať šťastie a prežijú a stanú sa tak slávnymi. Delili sa do skupín podľa výzbroje, ktorú používali a podľa spôsobu vedenia boja. [[Retiarus]] mal sieť, trojzubec a dýku, [[Trák]]ovia prilbicu so širokým okrajom, malý okrúhly štít a dlhý zahnutý nôž zvaný [[sica]]. [[Samnit]]i a [[Myrmillon]]i boli viacej vyzbrojení. Ďalší bojovali na koňoch či dvojkolesových vojnových vozoch. Hoci formálnym pozdravom gladiátorov bolo "buď pozdravený, cisár, na smrť idúci ťa pozdravujú", nie každé kolo osudného zápasu malo tragické následky. Niekedy mohol byť porazený vzhľadom na preukázanú statočnosť ušetrený smrti. Keď však dravej zveri predhodili vojnových zajatcov a zločincov, vrátane kresťanov, očakávalo sa, že všetci zomrú. Zločincov zabíjali aj inými brutálnymi spôsobmi vrátane toho, že ich obliekli do [[tunika|tuniky]] napustenej smolou a zapálili. Trojdňový program sa začínal dvomi dňami gladiátorských zápasov a bojov s divokou zverou. Na tretí deň arénu napustili vodou a konala sa [[naumachia]], námorná bitka so skutočnými loďami. Aj v tomto prípade išlo tak ako v gladiátorských zápasoch a bojoch s divokou zverou, o krvavú záležitosť. == Pozri aj == * [[Gladiátor]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Colosseum}} == Externé odkazy == {{Portál|Architektúra|Architektonický|História|Historický|Umenie|Umelecký}} * [http://www.wikimapia.org/#y=41890226&x=12492152&z=18&l=0&m=s Satelitný pohľad na Koloseum] {{Turistické zaujímavosti Ríma}} [[Kategória:Stavby v Ríme]] [[Kategória:Pamiatky v Ríme]] [[Kategória:Amfiteátre v starovekom Ríme]] [[Kategória:Ruiny v Taliansku]] s7pusc7mtba7a18q6505wlvrhjw0n05 8215804 8215803 2026-05-18T07:16:28Z NDG 270400 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-29883-03|~2026-29883-03]] ([[User talk:~2026-29883-03|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od OJJ (8215803): revert vandalismu 8202663 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Rom (IT), Kolosseum -- 2024 -- 0610.jpg|náhľad|Koloseum v súčasnosti: pohľad na najzachovalejšiu časť]] '''Koloseum''' (po taliansky ''Colosseo'') sú ruiny veľkého amfiteátra v strede [[Rím]]a. V súčasnosti je to [[architektúra|architektonická]] dominanta Ríma. Koloseum stojí na mieste umelého jazera v záhrade [[Nero]]novho Zlatého domu (''domus aurea Neronis'') na konci Forum Romanum. Pôvodne slúžil ako [[amfiteáter (stavba)|amfiteáter]] a bola to najväčšia budova v [[Staroveký Rím|Rímskej ríši]]. Pôvodne sa nazývalo '''Flaviovský amfiteáter''' (po latinsky ''Amphitheatrum Flavium'', v taliančine ''Anfiteatro Flavio'') podľa dynastie, z ktorej pochádzali obaja jeho stavitelia. Až neskôr sa vžil názov Koloseum, znamenajúci "obrovský" (myslia sa buď obrovské rozmery samotného amfiteátra alebo rozmery obrovskej sochy Nerona, ktorá pri amfiteátri stála). V súčasnosti sa z Kolosea zachovali iba 2/3 pôvodnej stavby, poškodenie zapríčinili zemetrasenia alebo aj rozkrádanie materiálu. Koloseum bolo označované ako ikona starovekého Ríma a [[Rímska architektúra|rímskej architektúry]]. Neskôr malo veľa využití ako bývanie, dielňa, pevnosť a svätyňa. [[Súbor:Colosseo 2020.jpg|náhľad|Panoramatický pohľad]] == Dejiny == [[Súbor:Map of downtown Rome during the Roman Empire large.png|vľavo|náhľad|Mapa [[Staroveký Rím|Starovekého Ríma]], Koloseum sa nachádza v pravom hornom rohu]] [[Súbor:Roma-colosseodaltempiodivenere01.jpg|náhľad|Pohľad na Koloseum v súčasnej dobe]] Rozkaz na jeho vybudovanie dal cisár [[Vespasianus]] v roku [[72]], dokončili ho za vlády cisára [[Titus|Tita]] v roku [[80]]. Ten otvoril arénu vo veľkom štýle, oslavy trvali 100 dní a zúčastnilo sa ich cez 3 000 gladiátorov. Ďalšie vylepšenia boli uskutočnené počas vlády [[Domicián]]a. Na stavbe pracovali prevažne [[Žid]]ia zajatí a prevezení z [[Judea|Judei]] po potlačení židovského povstania a zničení [[Jeruzalem]]a. Pôvodne slúžilo na rôzne hry a zápasy. V roku 404 po Kr. boli gladiátorské zápasy zakázané, takže sa už nekonali, v 6. storočí sa skončili aj zápasy s divými zvieratami. V 13. storočí bola budova premenená na pevnosť. Od 15. storočia slúžila budova ako kameňolom – kamene z Kolosea sa použili na výstavbu [[Palazzo Venezia]], [[Palazzo della Cancelleria]] a [[Bazilika svätého Petra|Baziliky Sv. Petra]]. Pápež [[Benedikt XIV. (pápež)|Benedikt XIV.]] v [[18. storočie|18. storočí]] ťažbu kameňa ukončil tak, že budovu zasvätil kresťanským [[mučeník]]om, ktorí tu údajne zahynuli. K budove sa viaže slávne proroctvo, ktoré v [[8. storočie|8. storočí]] vyslovil Beda Venerabilis: ''Kým stojí Koloseum, bude stáť Rím. Keď padne Koloseum, padne Rím. A keď padne Rím, padne aj svet. == Štruktúra == [[Súbor:Colosseum-profile-latin.png|náhľad|vľavo|Priečny rez Koloseom, pohľad na uloženie sedadiel]] [[Súbor:Colosseo, Roma.jpg|náhľad|vpravo|Interiér v súčasnosti]] Pôvodne malo kapacitu 45 000 až 50 000 divákov. Diváci sedeli alebo stáli na štyroch terasách. Najurodzenejší sedeli v predných radoch, boli tam lóže pre cisársku rodinu a šesť miest pre uctievané rímske kňažky – panny vestálky. Za sedadlami a pod nimi sa nachádzali schodiská a chodby. == Hry v Koloseu == [[Súbor:Roma06(js).jpg|náhľad|Vonkajší pohľad]] Využívalo sa hlavne na boje [[gladiátor]]ov, rekonštrukcie slávnych bitiek, popravy a dramatické predstavenia. Hry sa konali až 99 dní v roku. Okrem bojov gladiátorov zahŕňali aj tzv. [[venationes]] – lov divých zvierat, resp. boj s nimi. Používali sa levy, tigre, medvede, slony, kance, leopardy, pštrosy, žirafy, divé byvoly, krokodíly, hyeny, býky a vlky. [[Súbor:Colosseum Arch of Constantine.jpg|náhľad|vľavo|Koloseum a [[Konštantínov oblúk]]]] Gladiátormi boli väčšinou [[otrok|otroci]], v niektorých prípadoch išlo o odsúdených zločincov a vojnových zajatcov, inokedy o dobrovoľníkov, ktorí verili, že budú mať šťastie a prežijú a stanú sa tak slávnymi. Delili sa do skupín podľa výzbroje, ktorú používali a podľa spôsobu vedenia boja. [[Retiarus]] mal sieť, trojzubec a dýku, [[Trák]]ovia prilbicu so širokým okrajom, malý okrúhly štít a dlhý zahnutý nôž zvaný [[sica]]. [[Samnit]]i a [[Myrmillon]]i boli viacej vyzbrojení. Ďalší bojovali na koňoch či dvojkolesových vojnových vozoch. Hoci formálnym pozdravom gladiátorov bolo "buď pozdravený, cisár, na smrť idúci ťa pozdravujú", nie každé kolo osudného zápasu malo tragické následky. Niekedy mohol byť porazený vzhľadom na preukázanú statočnosť ušetrený smrti. Keď však dravej zveri predhodili vojnových zajatcov a zločincov, vrátane kresťanov, očakávalo sa, že všetci zomrú. Zločincov zabíjali aj inými brutálnymi spôsobmi vrátane toho, že ich obliekli do [[tunika|tuniky]] napustenej smolou a zapálili. Trojdňový program sa začínal dvomi dňami gladiátorských zápasov a bojov s divokou zverou. Na tretí deň arénu napustili vodou a konala sa [[naumachia]], námorná bitka so skutočnými loďami. Aj v tomto prípade išlo tak ako v gladiátorských zápasoch a bojoch s divokou zverou, o krvavú záležitosť. == Pozri aj == * [[Gladiátor]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Colosseum}} == Externé odkazy == {{Portál|Architektúra|Architektonický|História|Historický|Umenie|Umelecký}} * [http://www.wikimapia.org/#y=41890226&x=12492152&z=18&l=0&m=s Satelitný pohľad na Koloseum] {{Turistické zaujímavosti Ríma}} [[Kategória:Stavby v Ríme]] [[Kategória:Pamiatky v Ríme]] [[Kategória:Amfiteátre v starovekom Ríme]] [[Kategória:Ruiny v Taliansku]] 48blusend8i11b9oaxiur0kjodegtyy 0 143462 8215420 8215363 2026-05-17T12:32:19Z DurMar12 181423 Upravený infobox, wikilink, presun sekcie, pridaný externý odkaz, malá úprava textu 8215420 wikitext text/x-wiki {{Nositeľ Nobelovej ceny}} {{Infobox Vedec | Meno = Edmund Phelps | Rodné meno = Edmund Strother Phelps | Portrét = Edmund Phelps 2008-01-23.jpg | Profesia = americký ekonóm | Polia pôsobnosti = [[Makroekonómia]] | Známy vďaka = | Významné práce = | Vedecké pôsobenie = | Počet citácií = | Alma mater = [[Yale University]],{{break}}Amherst College | Akademický titul = | Vedecká hodnosť = | Významní profesori = | Významní študenti = | Vplyvy = [[Paul Samuelson]]<br>[[William Fellner]]<br>[[Thomas Schelling]]<br>[[John Rawls]] | Ovplyvnil = | AutorBot = | AutorZoo = | Ocenenia = '''2006''': [[Nobelova cena]] za ekonómiu{{break}}'''2008''': Rytier čestnej légie{{break}}'''2008''': Pico della Mirandola Prize{{break}}'''2008''': Global Economy Prize | Dátum narodenia = {{dn|1933|07|26}} | Miesto narodenia = [[Evanston (Illinois)|Evanston]], [[Illinois]], [[Spojené štáty|USA]] | Dátum úmrtia = {{duv|2026|05|15|1933|07|26}} | Miesto úmrtia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Miesto pobytu = | Manželka = Viviana Montdorová | Partnerka = | Deti = Monica, Eduard | Príbuzní = | Podpis = <!-- len názov súboru --> | Webstránka = <!-- {{url|adresa|názov}} --> | E-mail = | Údaje = | Poznámky = }} [[Súbor:Shimon Perez, on panel of four Nobel Prize winners.jpg|thumb|Edmund Phelps, Joseph Stiglitz, Shimon Peres, Elie Wiesel]] [[Súbor:Edmund S Phelps Ernesto Zedillo.jpg|thumb|Edmund Phelps a Ernesto Zedillo]] '''Edmund Strother Phelps''' (* [[26. júl]] [[1933]], [[Evanston (Illinois)|Evanston]], [[Illinois]], [[Spojené štáty|USA]]{{--}}† [[15. máj]] [[2026]]) bol americký profesor ekonómie a nositeľ Nobelovej ceny ([[Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela|Ceny Švédskej ríšskej banky za ekonómiu na pamiatku Alfreda Nobela]]) z roku [[2006]]. V počiatkoch kariéry sa dostal do povedomia vďaka skúmaniu zdrojov ekonomického rastu, ktoré uskutočnil v Crowlesovej nadácii na [[Yale University]] v prvej polovici 60. rokov. Významná je jeho práca v oblasti makroekonómie, ekonomického rastu, teória prirodzenej miery [[nezamestnanosť|nezamestnanosti]] a pohľadu na [[Phillipsova krivka|Phillipsovu krivku]]. Od roku [[1982]] bol profesorom na [[Columbia University in the City of New York|Kolumbijskej univerzite]] a riaditeľom Centra pre kapitalizmus a spoločnosť pri Kolumbijskej univerzite. == Životopis == === Vzdelanie === Phelps sa narodil v mestečku Evanston (štát Illinois). Keď mal šesť rokov, rodina sa presťahovala do Hastings-on-Hudson (štát New York). Tu prežil detstvo. V roku [[1951]] začal študovať na Amherst College. V druhom ročníku sa, na otcove odporúčanie, zapísal kurz ekonómie. Vyučujúci profesor James Nelson vyučoval zo známych skrípt [[Paul Samuelson|Paula Samuelsona]]. Phelpsa zaujala možnosť aplikovať formálnu analýzu na jednu z jeho veľkých záľub – podnikanie. Rýchlo pochopil kde chýba objasnenie v existujúcej teórii a našiel tiež medzeru medzi mikro a makroekonómiou. Po získaní [[bakalár]]skeho titulu na Amherste v roku [[1955]] odišiel študovať na Yale University. Tu prednášali známi ekonómovia, okrem iných nositelia Nobelových cien [[James Tobin]] a [[Thomas Schelling]]. Phelpsa značne ovplyvnil aj William Fellner a Henry Wallich, ktorých prednášky zdôrazňovali očakávania subjektov. V roku [[1959]] získal na Yale titul [[Doktor (PhD.)|Ph.D.]] === Pôsobenie v 60. a 70. rokoch === Po ukončení doktorandského štúdia začal Phelps pracovať ako ekonóm pre [[RAND Corporation]]. Nedokázal sa tu však venovať vlastnému výskumnému zameraniu – makroekonomike (RAND tvoril prognózy predovšetkým pre potreby armády), a preto sa rozhodol vrátiť na akademickú pôdu. O rok neskôr, v roku [[1960]], prijal miesto výskumníka v Cowlesovej nadácii a prednášal na univerzite Yale. Počas jeho pôsobenia v Cowlesovej nadácii sa jeho výskumy orientovali predovšetkým na neoklasicistickú teóriu rastu, pričom vychádzal z prác Solowa. V roku [[1961]] vyšiel jeden z jeho najväčších prínosov do ekonómie – štúdia o zlatom pravidle akumulácie. Napísal tiež štúdie z iných oblastí ekonómie – peňažnej politiky, či Ricardovskej ekvivalencie a jej vzťahu k optimálnemu rastu. Vďaka pozícii v Cowlesovej nadácii mal možnosť stretávať sa a diskutovať s Arthurom Okunom a inými osobnosťami ekonómie. Pri koncipovaní teórie rastu spolupracoval so známymi ekonómami, medzi ktorými bol aj David Cass a [[Tjalling Koopmans]] (Nobelova cena v r. 1975). V akademickom roku [[1962]]/[[1963|63]] navštívil [[Massachusetts Institute of Technology]] (MIT), kde stretol neskorších nositeľov Nobelovych cien Paula Samuelsona, [[Robert Solow|Roberta Solowa]] a [[Franco Modigliani|Franca Modiglianiho]]. V roku [[1966]] odišiel z univerzity Yale na [[University of Pennsylvania|Pennsylvánsku univerzitu]], kde mu ponúkli miesto docenta ekonómie. Ďalej sa venoval výskumu. Zameral sa na vzťah medzi zamestnanosťou, tvorbou miezd a infláciou. Koncepcie z neho zhrnul v roku 1968 do vplyvnej štúdie „Money-Wage Dynamics and Labor Market Equilibrium“ (Dynamika „cena – mzda“ a rovnováha trhu práce), ktorá priniesla dôležité vysvetlenia Phillipsovej krivky vrátane úlohy očakávaní (vo forme hypotézy adaptačných očakávaní) a nedokonalých informácii v tvorbe miezd a cien. Predstavil pojem prirodzenej miery nezamestnanosti a poskytol dôkazy o tom, že rovnováha na trhu práce nezávisí od miery inflácie, a preto neexistuje výber z alternatívy nezamestnanosť, alebo [[Inflácia (ekonomika)|inflácia]]. Toto zistenie by (ak by bolo presné) malo kľúčový dopad na Keynesiánske regulovanie dopytu, ktoré by malo iba dočasný efekt a nemohlo by byť použité na kontrolu dlhotrvajúcej miery nezamestnanosti v hospodárstve. V januári [[1969]] zorganizoval na Pennsylvánskej univerzite konferenciu o mikroekonomickej analýze inflácie a stanovení nezamestnanosti. Prednášky z konferencie boli knižne publikované o rok neskôr. Táto kniha, známa ako ''Phelpsov zväzok'', mala silný, niekoľko rokov trvajúci vplyv. V tomto období Phelps, okrem skúmania Phillipsovej krivky, spolupracoval s ďalšími ekonómami na objasnení hospodárskeho rastu, účinkov monetárnej a fiškálnej politiky a optimálneho prirodzeného prírastku. Muthova škola racionálneho očakávania, ktorú propagoval neskorší nositeľ Nobelovej ceny [[Robert E. Lucas]], ostro kritizovala Phelpsove poznatky. Phelps spolu s Calvom a Johnom Taylorom začal modifikovať keynesiánsku ekonómiu racionálnymi očakávaniami nemeniacich sa miezd a cien. Tento predpoklad používali v modeloch, pričom vychádzali z myšlienky Phelpsovej štúdie z roku 1968, ktorá predpokladá, že mzdy sú dohodnuté na niekoľko období vopred. Na základe tohto poznatku publikoval v roku [[1977]] spolu s Johnom Taylorom štúdiu, ktorá dokazuje, že nepružne navrhovaná tvorba miezd dáva monetárnej politike úlohu stabilizácie ekonomických fluktuácií. Využívanie tvorby nepružných miezd a cien, ktoré ďalej opísal vo svojej štúdii Calvo sa stala základom neokeynesiánskej ekonómie. V 70. rokoch Phelps a Calvo spolupracovali na objasnení optimálneho návrhu kontraktov v rámci asymetrie informácií. Phelps strávil roky [[1969]] a [[1970]] v Center for Advanced Study in Behaviour Science pri [[Leland Stanford Junior University|Stanfordovej univerzite]]. Diskusie s [[Amartya Sen|Amartyaom Senom]] a [[Kenneth Arrow|Kennethom Arrowom]] a hlavne filozofia [[John Rawls|Johna Rawlsa]], ktorého Phelps stretol práve počas tohto pobytu, viedli Phelpsa k bádaniam mimo makroekonómiu. Výsledkom bola publikácia z roku [[1972]], v ktorej sa zameriava na nový odbor a nazýva ho štatistická diskriminácia. Myšlienky Rawlesovej publikácie ''A Theory of Justice'' (Teória spravodlivosti) rozpracoval do výskumu sociálnej spravodlivosti. V roku [[1971]] prišiel na Katedru ekonómie [[Columbia University in the City of New York|Kolumbijskej univerzity]], kde boli jeho kolegami neskorší nositelia Nobelových cien [[William Vickrey]] a [[James Heckman]] ([[Robert Mundell]] nastúpil o tri roky neskôr), Phoebus Dhrymes, Guillermo Calvo a John B. Taylor. V tomto období publikoval poznatky o inflačnej dani a dopade fiškálnej politiky na optimálnu infláciu. V roku [[1972]] publikoval knihu zameranú na odvodzovanie politických dôsledkov jeho novej teórie, vďaka ktorej sa stala populárnou Phillipsova krivka rozšírená o očakávania a priniesla aj pojem hysteréza nezamestnanosti (dlhodobejšia nezamestnanosť je čiastočne nezvrátiteľná, pretože nezamestnaný človek stráca schopnosti a postupne je demoralizovaný). Koncom 70. rokov spolu s Romanom Frydmanom, jedným so svojich študentov, pozoroval dôsledky predpokladaných racionálnych očakávaní. Ich výsledky ukázali, že racionálne očakávania nie sú správnym spôsobom modelu očakávaní subjektov. Na túto tému zorganizovali v roku [[1981]] konferenciu a v roku [[1983]] publikovali príspevky knižne. Racionálne očakávania sa v tom období stávali štandardmi makroekonomiky, a preto bola kniha prijatá s odporom, neskôr úplne ignorovaná.<br /> V roku [[1982]] sa Phelps stal docentom Politickej ekonómie na Kolumbijskej univerzite. Na začiatku 80. rokov vydal skriptá, ktoré sumarizovali vtedajšie poznatky z ekonómie. Kniha Political Economy (Politická ekonómia) vyšla v malom náklade v roku [[1985]]. === Výskumy a práce od 80. rokov === V 80. rokoch zintenzívnil spoluprácu s európskymi univerzitami a organizáciami. Jednou z nich bola ''Banca d’Italia'' (Talianska centrálna banka), kde strávil väčšinu dobrovoľnej prestávky v práci v rokoch [[1985]] a [[1986]], a ''Observatoire Français del Conjunctures Économiques''. Zaujala ho problematika pretrvávajúcej vysokej nezamestnanosti v Európe aj napriek prerušenej inflácii. Na túto tému publikoval štúdiu v spolupráci s riaditeľom Observatoire Français del Conjunctures Économiques Jeanom Paulom Fitoussim. Ďalší výskum tejto otázky ho viedol k presvedčeniu, že jav nie je dočasným fenoménom, ale dopadom zmien v rovnováhe nezamestnanosti. V nasledujúcich rokoch sa snažil stanoviť teóriu, ktorá by endogénne určila prirodzenú mieru nezamestnanosti. Čiastočné výsledky publikoval v roku [[1994]]. Úzko spolupracoval s Luigim Paganettom z univerzity Tor Vergata v [[Rím]]e a v rokoch [[1988]] až [[1998]] spoluorganizoval Medzinárodný seminár vo Villa Mondragone. V roku [[1990]] sa zúčastnil na vtedajšej formácii Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR) v Moskve, kde spolu s Kennethom Arrowom priniesli návrh reformy [[Sovietsky zväz|ZSSR]]. Ako člen Ekonomického poradného orgánu pôsobil v EBOR do roku [[1993]]. Toto pôsobenie ako aj spolupráca s bývalým študentom Romanom Frydmanom vyvolali vo Phelpsovi záujem o východoeurópske transformujúce sa ekonomiky. Koncom 80. a na začiatku 90. rokov vytvoril novú, nemonetárnu teóriu zamestnanosti, ktorá hovorí, že aktíva podnikania určujú prirodzenú mieru. Táto teória bola po prvýkrát prestavená v roku [[1994]] v knihe ''Structural Slumps''. Vysvetľuje najdôležitejšie príčiny európskeho prepadu bez dezinflácie v 80. rokoch: zvýšenie svetovej reálnej úrokovej miery, znižujúce sa možnosti kontinuálneho technologického rozvoja, rozširovanie sociálneho blahobytu garantovaného európskym sociálnym štátom. Štúdie z roku [[2000]] a [[2001]] o teórii „štrukturálneho boomu“ vysvetľujú americké bezinflačné obdobie koncom 90. rokov a Phelps explicitne naznačuje jeho pominuteľnosť. Táto a iné publikácie vytvárajú tézu, že obdobia veľkého rozmachu západných krajín v minulom storočí nie len že pochádzajú z nepeňažných otrasov, ale v podstate fungujú hlavne vďaka nepeňažným mechanizmom. V polovici 90. rokov sa opäť vrátil k tomu, čo nazýval ekonomická inklúzia. V roku [[1997]] publikoval knihu pre širokú verejnosť s názvom ''Rewarding Work'' o príčine a riešeniach nezamestnanosti a nízkej mzdy znevýhodnených pracovníkov. Phelpsove súčasné práce sú o benefitoch a zdrojoch štrukturálnej dynamiky krajiny – podnikov, tvorivosti podnikateľov, schopnosti finančníkov vo výbere a podpore najlepších projektov, vedomostiach manažérov, ktorí hodnotia a využívajú nové metódy a produkty. Každá ekonomika má obdobia stagnácie a aj nedynamické ekonomiky, hoci s oneskorením, môžu dostať výnimočnú príležitosť. Tvrdí, že dynamika sa odráža vo všetkých ekonomických ukazovateľoch, nielen v produktivite. Podľa Phelpsa prinášajú výzvy prezentované v kreatívnom a rozvíjajúcom sa sektore väčšine ľudí túžbu po hľadaní, uplatnení a rozvoji talentu. V rozvinutých ekonomikách je práve to hlavný dôvod, prečo politika musí napomáhať vysokej dynamike podnikania a širokej inklúzii. Úlohou výskumu je identifikovať inštitúcie, ktoré sú cestou k dynamizmu a inštitúcie, ktoré sú, naopak, jeho prekážkou. Skúmal dynamizmus počas pôsobenia v Európskej investičnej a rozvojovej banke v roku [[1990]] a v rokoch [[1992]]-[[1993]]. Pracoval na teórii kapitalizmu a otázkach masovej privatizácie vo východnej Európe. Neskôr sa orientoval na štúdium niektorých ekonomických inštitúcií v Západnej Európe a v Spojených štátoch. Ako senior poradca projektu „Taliansko v Európe“ organizovaný inštitúciou Consiglio Nazionale delle Ricerche viedol v rokoch [[1997]] až [[2000]] výskum zameraný na [[Taliansko|taliansku]] ekonómiu. V roku [[2001]] založil spolu s Romanom Frydmanom Centrum pre kapitalizmus a spoločnosť pri Kolumbijskej univerzite, ktoré slúži na propagáciu a výskum kapitalizmu. == Súkromný život == V roku [[1974]] sa oženil s Vivianou Montdorovou a majú dve deti – Monicu a Eduarda. == Vyznamenania a ocenenia == V roku [[2006]] získal Nobelovu cenu za ekonómiu, ktorú podľa slov Kráľovskej akadémie dostal za „analýzu medzičasových alternatív v politike makroekonomiky“. Pri vyhlasovaní ceny Švédska kráľovská akadémia vied uviedla, že Phelpsova práca „prehĺbila pochopenie vzťahu medzi krátkodobými a dlhodobými dopadmi hospodárskej politiky“. V roku [[2000]] získal cenu ''Distinguished Fellow Award'' od American Economic Association. V roku [[2008]] dostal ďalšie tri ocenenia: vo februári bol menovaný za rytiera [[Rad čestnej légie|čestnej légie]], v júni získal cenu ''Global Economic Prize'' inštitútu Kiel Institut für Weltwirtschaft, v júli zvláštne medzinárodné ocenenie Premio Pico della Mirandola. == Referencie == * ^ a b c d Phelps, Edmund S. (1995). "Chapter 5: A Life in Economics". in Arnold Heertje. The Makers of Modern Economics. Volume II (First ed.). Aldershot; Brookfield: Edward Elgar Publishing Co.. ISBN 1858982375. http://www.columbia.edu/~esp2/autobio1.pdf. Retrieved 2008-08-18. * ^ "The Golden Rule of Capital Accumulation" (see Selected Publications) * ^ Microeconomic Foundations of Employment and Inflation Theory by Phelps et al. (see Selected Publications) * ^ The Royal Swedish Academy of Sciences (2006), "Edmund Phelps’s Contributions to Macroeconomics" (see References) * ^ "Stabilizing Powers of Monetary Policy under Rational Expectations" (see Selected Publications) * ^ Calvo, Guillermo (1983), "Staggered Prices in a Utility-Maximizing Framework". Journal of Monetary Economics, Vol. 12, 383-398. * ^ "The Statistical Theory of Racism and Sexism" (see Selected Publications) * ^ "Inflation Policy and Unemployment Theory" (see Selected Publications) * ^ "Individual Forecasting and Aggregate Outcomes" (see Selected Publications) * ^ Fitoussi, Jean-Paul and Edmund S. Phelps (1988). The Slump in Europe: Open Economy Theory Reconstructed. Basil Blackwell. ISBN 0-631-15557-0 * ^ "Structural Slumps: The Modern Equilibrium Theory of Employment, Interest and Assets" (see Selected Publications) * ^ Phelps, Edmund S. and Kenneth J. Arrow (1991). "Proposed Reforms of the Economic System of Information and Decision in the USSR: Commentary and Advice". Rivista di Politica Economica 81 * ^ "Edmund S. Phelps - Autobiogrpahy". Nobelprize.org. http://nobelprize.org/nobel_prizes/economics/laureates/2006/phelps-autobio.html. * ^ The Royal Swedish Academy of Sciences (9 October 2006). "Short run – Long run". Press release. http://nobelprize.org/nobel_prizes/economics/laureates/2006/press.html. Retrieved 2008-08-17. == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} {{Eng icon}} * [http://www.nadaciatatrabanky.sk/nobel-prize-lecture-series-1 Nobelista naživo / prednáška na Ekonomickej Univerzite podporovaná nadáciou Tatra banky] {{Nositelia Nobelovej ceny za ekonómiu 2001 – 2025}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Phelps, Edmund}} [[Kategória:Osobnosti z Evanstonu (Illinois)]] [[Kategória:Ekonómovia USA]] [[Kategória:Nositelia Ceny Švédskej banky za ekonómiu na pamiatku Alfreda Nobela]] [[Kategória:Nositelia Radu čestnej légie]] [[Kategória:Vyučujúci na Columbia University]] [[Kategória:Absolventi Yale University]] ofjotjs9ujxhl0ago8rrzz7g5xbgpdr 0 154324 8215850 7871337 2026-05-18T10:24:44Z ~2026-29858-59 295257 Odstránenie pošty zo služieb občanov, ktorá bola zrušená 8215850 wikitext text/x-wiki '''Modranka''' je mestská časť [[Trnava|Trnavy]] s bývaním vidieckeho charakteru a s vlastným katastrálnym územím<ref name='PUM_MFO_TT_zber_dat'>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = |meno = |odkaz na autora = |titul = Plán udržateľnej mobility krajského mesta Trnava a jeho funkčného územia - Zber dát |url = https://mobilita.trnava.sk/wp-content/uploads/2020/04/PUM_MFO_TT_Zber.pdf |strany = |dátum vydania = |dátum aktualizácie = |dátum prístupu = 2020-03-01 |vydavateľ = | miesto = Trnava}}</ref> s rozlohou {{km2|7.7}}.<ref name='tt_urbanisticka_struktura'>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = |meno = |odkaz na autora = |titul = Urbanistická štruktúra |url = https://www.trnava.sk/sk/clanok/urbanisticka-struktura |dátum vydania = |dátum aktualizácie = 31.12.2019 |dátum prístupu = |vydavateľ = Mestský úrad v Trnave |miesto = Trnava |url archívu = https://web.archive.org/web/20200622000458/https://www.trnava.sk/sk/clanok/urbanisticka-struktura |dátum archivácie = 2020-06-22 }}</ref> V mestskom zastupiteľstve [[Trnava]] reprezentuje Modranku, vzhľadom na počet obyvateľov, jeden poslanec. ''Základné údaje:'' *počet obyvateľov 3 569 *rozloha: 7,76 km² *hustota zaľudnenia: 335 obyv./km² Nachádza sa v južnej časti mesta a má vlastné katastrálne územie. Leží v geomorfologickej časti [[Trnavská tabuľa]], medzi ľavým brehom riečky [[Trnávka (prítok Dudváhu)|Trnávky]] a cestou I. triedy č. [[Cesta I. triedy 51 (Slovensko)|51]]. Je jedinou vidieckou mestskou časťou Trnavy. Obyvateľom slúži [[katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|rímskokatolícky]] [[kostol]] Najsvätejšej Trojice z roku [[1657]], Základná škola s materskou školou a kultúrny dom. Nachádza sa tam tiež [[kaplnka]] sv. Márie Magdalény z roku [[1630]]. == Doprava == {{hlavný článok|Doprava v Trnave}} === Cestná doprava === Na území mestskej časti sa nachádzajú dve cesty diaľničného typu, [[Diaľnica D1 (Slovensko)|diaľnica D1]] v južnej časti a [[Rýchlostná cesta R1 (Slovensko)|rýchlostná cesta R1]] vo východnej časti, a niekoľko [[Miestna komunikácia|miestnych komunikácií]].<ref name='usporiadanie_cestnej_siete_TT'>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = Ing. Kadlíček|meno = |odkaz na autora = |titul = Usporiadanie cestnej siete Trnava |url = https://www.trnava.sk/userfiles/download/attachment/ourak_Usporiadanie_cestnej_siete_05-2015.pdf|strany = |dátum vydania = 05/2015 |dátum aktualizácie = |dátum prístupu = |vydavateľ = Mestský úrad v Trnave| miesto = Trnava}}</ref> Do mestskej časti nezasahujú [[Cesta I. triedy|cesty I.triedy]], [[Cesta II. triedy|cesty II.triedy]] ani [[Cesta III. triedy|cesty III.triedy]].<ref name=usporiadanie_cestnej_siete_TT/> Významnejšie [[Miestna komunikácia|miestne komunikácie]] sú vedené na uliciach Dedinská, Hraničná, Seredská a Ivana Krasku. === Mestská hromadná doprava === {{hlavný článok|Mestská hromadná doprava v Trnave}} Služby MHD v mestskej časti sú poskytované na jednej štandardnej autobusovej linke {{MHD|tt|14}} a na jednej školskej linke {{MHD|tt|21}}.<ref name=PUM_MFO_TT_zber_dat/> Linka {{MHD|tt|14}} premáva každý deň približne od 4:30 do 23:00.<ref name=PUM_MFO_TT_zber_dat/> Premávka školskej linky {{MHD|tt|21}} premáva každý pracovný deň s jedným párom školských autobusov - ráno z Modranky smer Sibírska a popoludní zo Sibírskej smer Modranka.<ref name=PUM_MFO_TT_zber_dat/> ==== Zoznam zastávok ==== {{Zastávka|tt|Modranka}} {{Zastávka|tt|Modranka, Jednota}} {{Zastávka|tt|Modranka, Pošta}} {{Zastávka|tt|Modranka, Seredská|datum}} == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == *[http://www.modranka.com/ Modranka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20071025050937/http://www.modranka.com/ |date=2007-10-25 }} *[http://www.zsmodranka.sk/ Základná škola] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20071217191057/http://www.zsmodranka.sk/ |date=2007-12-17 }} {{Súradnice|48.349144|17.609539|type:city|format=dms|display=title}} {{Slovenský výhonok}} {{Mestské časti Trnavy}} [[Kategória:Modranka| ]] [[Kategória:Mestské časti Trnavy]] oe0pit4fv8mkfnyeze3ifr2llxobw7j 0 161810 8215780 8100667 2026-05-18T06:03:52Z ~2026-29772-07 295228 doplneny presny datum prveho vydania romanu 8215780 wikitext text/x-wiki {{Infobox Kniha | Názov = Dracula | Obrázok = Dracula1st.jpeg | Popis obrázku = '''Dracula''' od [[Bram Stoker|Brama Stokera]], obal 1. edície, Archibald Constable and Company, rok 1897. | Autor = [[Bram Stoker]] | Originálny názov = Dracula | Spoluautor = | Pôvodný jazyk = | Krajina vydania = | Nakladateľstvo originálneho vydania = | Počet vydaní originálu = | Dátum 1. vydania originálu = [[26. máj]] [[1897]] | ISBN 1. vydania originálu = | Ilustrátor originálneho vydania = | Literárne obdobie = | Literárny smer = | Literárny druh = | Literárny žáner = [[román]] <!--ODKAZY--> | Commons = | Odkaz = <!--INFO O SLOVENSKYCH VYDANIACH KNIHY--> <!--PRVE VYDANIE KNIHY--> | Dátum slovenského vydania = | Väzba = | Formát = | Hmotnosť = | Edícia = | Zväzok = | Vydavateľstvo = | Číslo publikácie = | Prekladateľ = | Ilustrátor = | Autor obalu = | Autor fotografií = | Redigoval = | Hlavný redaktor = | Zodpovedný redaktor = | Technický redaktor = | Grafický redaktor = | Výtvarný redaktor = | Jazykový redaktor = | Recenzent = | Autor doslovu = | Náklad = | Počet strán = | Tlač = | ISBN = }} '''Dracula''' (vyšlo aj pod názvom '''Drakula'''; v origináli ''Dracula'') je známy [[román]] o [[Upír (bytosť)|upíroch]] od írskeho autora [[Bram Stoker|Brama Stokera]] ([[1847]] – [[1912]]), prvýkrát vydaný 18. maja v roku [[1897]]. Román je písaný formou denníkových záznamov a korešpondencie postáv. Je to jedno z najznámejších diel [[Anglická literatúra|anglickej literatúry]]. Inšpiráciou pre napísanie románu bol zrejme [[Ármin Vámbéry]], rodák zo [[Svätý Jur|Svätého Jura]], od ktorého sa Stoker dozvedel o dovtedy málo známom valašskom kniežati [[Vlad II.|Vladovi II.]] zvanom [[Drakula]] a inšpiroval sa k napísaniu jedného z najznámejších diel svetovej literatúry. Vámbéry sa asi navyše stal predobrazom jedného z hrdinov románu, profesora [[Abraham Van Helsing|Abrahama Van Helsinga]] (v románe je priamo spomínaný priateľ Arminius z Budapešti).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Morvay | meno = Peter | autor = | odkaz na autora = | titul = Vámbéry, Ármin | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://encyklopedia.sme.sk/c/3298419/vambery-armin.html#ixzz3QhH8kEgc | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2007-03-20 | dátum prístupu = 2023-05-26 }}</ref> == Obsah == {{spoiler}} Príbeh knihy hovorí o mladom právnikovi Jonathanovi Harkerovi, toho majiteľ právnickej kancelárie, v ktorej pracuje, pošle do ďalekého [[Rumunsko|Rumunska]] za istým grófom Drakulom. Drakula má záujem kúpiť vilu v Londýne a tak s Jonathanom podpíšu zmluvy a dohodnú sa, že mladý právnik by mal na Drakulovom hrade istý čas pobudnúť. Harker teda ostáva, no stáva sa svedkom čoraz väčšieho množstva čudných a hrôzostrašných vecí. Má čoraz väčšie podozrenie, že gróf ho na hrade väzní. Jeho podozrenie sa potvrdí. Harker za cenu obrovského rizika z hradu utečie. Vo veľmi zlom psychickom stave sa dostane do Budapešti, do nemocnice, v ktorej sa uzdraví. Príde tam poňho jeho mladá snúbenica Mina a odvedie ho naspäť domov, do Anglicka. Drakula, upír, sa však dostane do Anglicka a postupne vysáva krv najlepšej Mininej priateľke Lucy. Tá sa po poslednom vysatí krvi stáva tiež upírkou, no Jonathan, Mina, Sir Arthur Holmwood (Lucyin snúbenec), doktor Seward (Lucyin nápadník), Quincey Morris (ďalší Lucyin nápadník) a holandský odborník na paranormálne javy doktor Abraham Van Helsing ešte za života Lucy postupne prichádzajú na to, čo je za jej zvláštnymi zdravotnými problémami. Ako upírku ju nakoniec porazia a zabijú. Eliminujú aj grófa a ten sa vracia do Rumunska. Harker a spol. ho tam dolapia a zabijú. Pri akcii však zomrie Quincey Morris. {{endspoiler}} == Preklady do slovenčiny == * [[1922]] - ''Dracula-román tajností'', preložil Štefan Jasný, vyšiel v súkromnom náklade v [[Scranton]]e, [[Pensylvánia]] * [[1969]] - preložil Jozef Kot (1969), vyšiel ako 2. zväzok v edícii ''Horror-thriller-western'', vydavateľstvo ''Tatran'' * [[1990]] - preložil a upravil Jozef Kot (1969, 1989), edícia ''Zenit'', vydavateľstvo ''Tatran'', ''ISBN 80-222-0148-0'' * [[1997]] (2. vyd. [[2000]]) - ''Drakula'', preložila Helena Sumbalová, vydavateľstvo ''Perfekt'' * [[2003]] - ''Dracula'', prvé kompletné a nekrátené vydanie s poviedkou ''Draculov hosť'', preložili Katarína Slugeňová-Cockrell a Martin Plch, vydavateľstvo ''Európa, s. r. o., ''ISBN 80-89111-02-5 * [[2006]] - ''Dracula'', preložil Jozef Kot, vydavateľstvo Petit Press, edícia Svetová knižnica SME - XIX. storočie == Iné projekty == {{projekt|s=Dracula}} == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == *{{gutenberg | č=345 | názov=Dracula}} [[Kategória:Knihy z 1897]] [[Kategória:Sfilmované romány]] [[Kategória:Gotické romány]] [[Kategória:Romány 19. storočia]] si3ce2jojwur8zn17i0hz4vdv74ppol 0 162994 8215797 7899096 2026-05-18T06:59:36Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8215797 wikitext text/x-wiki {{Infobox Letecká spoločnosť | názov = Société Air France, S.A. | logo = Air France Logo.svg | logo_size = 300px | IATA = AF | ICAO = AFR | callsign = AIRFRANS | založená = [[7. október|7. októbra]] [[1933]] | hlavné letiská = <div> * [[Letisko Charlesa de Gaulla|Paríž-Charles de Gaulle]] * [[Letisko Paríž-Orly|Paríž-Orly]] </div> | focus_cities = <div> * [[Letisko Bordeaux-Mérignac|Bordeaux-Mérignac]] * [[Letisko Lyon-Saint Exupéry|Lyon-Saint Exupéry]] * [[Letisko Marseille-Provence|Marseille]] * [[Letisko Nice-Côte d’Azur|Nice]] * [[Letisko Toulouse-Blagnac|Toulouse]] </div> | frequent_flyer = Flying Blue | lounge = <div> * Air France Lounge * Arrivals Lounge * Departures Lounge * Première Lounge * Salon Air France * SkyTeam Lounge </div> | aliancia = [[SkyTeam]] | veľkosť flotily = 212 | destinácie = 211 | slogan = {{vjz|fra|''La France est dans l'air''}}<br />{{vjz|eng|''France is in the air''}}<br />''Francúzsko je vo vzduchu'' | materská spoločnosť = [[Air France-KLM]] | sídlo = Roissypôle, [[Letisko Charlesa de Gaulla]], [[Tremblay-en-France]], [[Francúzsko]] | kľúčové osobnosti = Anne Rigail (CEO) | zamestnanci = 84 602 (v roku 2016) | webová stránka = [http://www.airfrance.com/ www.airfrance.com] | portál 1 = Francúzsko }} '''Air France''' (formálne: ''Société Air France, S.A.''), vystupuje pod značkou '''AIRFRANCE''', je [[Francúzsko|francúzsky]] národný [[letecký dopravca]] so sídlom v [[Paríž]]i. Je dcérskou spoločnosťou [[Air France-KLM]] Group. Domovským letiskom Air France je [[Letisko Charlesa de Gaulla]] v [[Paríž]]i, odkiaľ je spoločnosťou denne odbavených približne 1 700 letov do 211 destinácií. V roku 2015 spoločnosť prepravila 46 803 000 cestujúcich a v roku 2016 pre Air France pracovalo 84 602 zamestnancov. V súčasnosti je väčšinovým vlastníkom spoločnosti stále francúzsky štát, ktorý však svoj podiel postupne predáva. Air France je zakladajúcim členom aliancie [[SkyTeam]]. V roku [[2004]] Air France prevzali kontrolu nad [[Holandsko|holandskou]] leteckou spoločnosťou [[KLM Royal Dutch Airlines|KLM]], čím vznikla najväčšia letecká spoločnosť na svete z hľadiska tržieb s názvom Air France-KLM. Vlastnícky podiel štátu sa po zlúčení leteckých spoločností zmenšil na 44%. Medzi dcérske spoločnosti Air France patrí regionálna [[Air France Hop]] a nízkonákladová [[Transavia France]]. == História == Air France vznikli [[7. október|7. októbra]] [[1933]] zlúčením spoločností [[Air Orient]], [[Air Union]], [[Compagnie Générale Aéropostale]], [[Compagnie Internationale de Navigation aérienne]] (CIDNA) a [[Société Générale des Transports aériens]] (SGTA). SGTA, ktorá vznikla v roku 1919 ako Lignes Aériennes Farman, bola prvým komerčným leteckým dopravcom vo Francúzsku. Spoločnosť CIDNA viedla od [[20. roky 20. storočia|20. rokov 20. storočia]] linku z [[Paríž]]a do [[Juhovýchodná Európa|juhovýchodnej Európy]] cez [[Praha|Prahu]], kde mala technickú základňu. V tejto spoločnosti mala [[Prvá česko-slovenská republika|Československá republika]] významnú kapitálovú účasť. Po vzniku Air France lietali na základe dohody u spoločnosti aj česko-slovenskí piloti. [[Súbor:Douglas C-47A F-BAXP AF RWY 06.07.52 edited-2.jpg|thumb|left|[[Douglas DC-3]] (F-BAXP) v službách Air France na letisku v [[Letisko Manchester|Manchestri]], 6. júl 1952]] Počas [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] sa spoločnosť Air France premiestnila do [[Casablanca|Casablancy]] v [[Maroko|Maroku]]. Dňa [[26. jún]]a [[1945]] boli všetci francúzski leteckí dopravcovia znárodnení a [[29. december|29. decembra]] toho istého roku bol vydaný dekrét, na základe ktorého boli Air France splnomocnené prevádzkovať všetky letecké linky na území Francúzska. Dňa [[1. január]]a [[1946]] bola spoločnosť obnovená pod názvom ''Société Nationale Air France''. Od tohto roku sa tiež na palubách lietadiel Air France začali objavovať stevardky. Na pravidelných linkách po Európe spoločnosť vtedy lietala s typom [[Douglas DC-3]]. Dňa [[1. júl]]a 1946 Air France otvorili linku z [[Paríž]]a do [[New York (mesto)|New Yorku]] s technickými medzipristátiami na doplnenie paliva v [[Írsko|írskom]] [[Medzinárodné letisko Shannon|Shannone]] a [[Kanada|kanadskom]] [[Medzinárodné letisko Gander|Gandere]], na ktorú nasadili lietadlá [[Douglas DC-4]]. V rokoch [[1947]] až [[1965]] spoločnosť prevádzkovala lietadlá [[Lockheed Constellation]] na prepravu cestujúcich a nákladu po celom svete.<ref>Marson, Peter. ''The Lockheed Constellation Series'', Air-Britain (Historians) Ltd, 1982, ISBN 0-85130-100-2, s. 137 – 141.</ref> V [[50. roky 20. storočia|50. rokoch 20. storočia]] Air France prevádzkovali najdlhšiu sieť liniek na svete. V roku [[1952]] spoločnosť presúva svoju operačnú a technickú základňu do nového Južného terminálu na letisku [[Letisko Paríž-Orly|Paríž-Orly]]. V [[august]]e [[1953]] Air France začali lietať s [[prúdový motor|prúdovým]] [[dopravné lietadlo|dopravným lietadlom]] [[de Havilland Comet|de Havilland Comet 1A]] na linke Paríž – [[Rím]] – [[Bejrút]], čím vstúpili do prúdovej éry. Dobré meno tohto typu lietadla však poškodili vážne nehody u spoločnosti [[British Overseas Airways Corporation|BOAC]] v roku [[1954]] spôsobené únavou materiálu v tlakovej kabíne, najmä u obdĺžnikových okien, ktoré boli príčinou náhleho poklesu tlaku. Preto boli tieto verzie ihneď stiahnuté z prevádzky a náhradou bolo spoľahlivé lietadlo Comet 4 s okrúhlymi oknami, ktoré však už Air France nezakúpili. Air France natrvalo vstúpili do prúdovej éry v roku [[1960]], kedy do flotily zaradili prúdové dopravné lietadlá [[Sud-Aviation SE 210 Caravelle]] a [[Boeing 707]].<ref name="fotw-air-france-airline-france">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Air France (Airline, France) | url = https://www.fotw.info/flags/fr%24hfair.html | vydavateľ = fotw.net | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-06-14 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20110629173337/https://www.fotw.info/flags/fr%24hfair.html | dátum archivácie = 2011-06-29 }}</ref> Dňa [[1. február]]a [[1963]] francúzska vláda formalizovala rozdelenie liniek medzi Air France a ich konkurentmi zo súkromného sektora. Air France sa mali stiahnuť zo [[západná Afrika|západnej Afriky]] (okrem [[Senegal]]u), [[stredná Afrika|strednej Afriky]] (okrem [[Burundi]] a [[Rwanda|Rwandy]]), [[južná Afrika (región)|južnej Afriky]] (vrátane [[Južná Afrika (štát)|Juhoafrickej republiky]]), [[Líbya|Líbye]] v [[severná Afrika|severnej Afrike]], [[Bahrajn]]u a [[Omán]]u na [[Blízky východ|Blízkom východe]], [[Srí Lanka|Srí Lanky]] v [[južná Ázia|južnej Ázii]], [[Indonézia|Indonézie]], [[Malajzia|Malajzie]] a [[Singapur]]u v [[juhovýchodná Ázia|juhovýchodnej Ázii]], [[Austrália (štát)|Austrálie]], [[Nový Zéland|Nového Zélandu]] a tiež aj [[Nová Kaledónia|Novej Kaledónie]] a [[Tahiti]]. Tieto linky boli pridelené spoločnosti [[Union de Transports Aériens]] (UTA), novej francúzskej súkromnej leteckej spoločnosti, ktorá vznikla zlúčením dopravcov [[Avianca El Salvador|TAI]] a [[Union Aéromaritime de Transport|UAT]]. UTA tiež získala exkluzívne práva lietať medzi [[Japonsko]]m, Novou Kaledóniou a Novým Zélandom, Južnou Afrikou a ostrovom [[Réunion]] v [[Indický oceán|Indickom oceáne]], a tiež aj [[Los Angeles]] a Tahiti.<ref name="fotw-air-france-airline-france"/><ref>''Aeroplane – Airline of the Month: UTA – Five-star independent'', č. 109, No. 2798, s. 4 – 6, Temple Press, Londýn, 3. jún 1965.</ref> [[Súbor:Boeing 747-128, Air France AN0938331.jpg|thumb|left|[[Boeing 747|Boeing 747-128]] (F-BPVC) spoločnosti Air France na [[Letisko Charlesa de Gaulla|Letisku Charlesa de Gaulla]] v [[Paríž]]i, september 1977]] [[Súbor:Airbus A300B2-101, Air France AN2111996.jpg|thumb|right|[[Airbus A300|Airbus A300B2-101]] (F-BVGA) spoločnosti Air France pristáva na letisku [[Letisko Londýn-Heathrow|Heathrow]] v [[Londýn]]e, 11. december 1976]] V roku [[1970]] boli Air France jednou z prvých leteckých spoločností, ktoré uviedli do prevádzky širokotrupé dopravné lietadlo [[Boeing 747|Boeing 747-100]], vtedy najväčšie lietadlo sveta určené na komerčnú prepravu osôb. Od roku [[1974]] začali Air France presúvať väčšinu svojich operácií na [[Letisko Charlesa de Gaulla]] v Paríži. Do začiatku 80. rokov Air France lietali z letiska Orly iba na [[Korzika|Korziku]], [[Martinik]], [[Guadeloupe]], prevádzkovali väčšinu liniek do [[Francúzska Guyana|Francúzskej Guyany]], na ostrov [[Réunion]], do regiónu [[Maghreb]], [[východná Európa|východnej Európy]] (okrem [[Sovietsky zväz|ZSSR]]), [[južná Európa|južnej Európy]] (okrem [[Grécko|Grécka]] a [[Taliansko|Talianska]]) a jednu dennú linku do [[Medzinárodné letisko Johna F. Kennedyho|New Yorku-JFK]]. V roku 1974 sa Air France tiež stali prvou leteckou spoločnosťou na svete, ktorá uviedla do prevádzky lietadlo [[Airbus A300]], prvé komerčné dopravné lietadlo spoločnosti [[Airbus|Airbus Industrie]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Airliner Classic: Airbus A300 – the beginning for a giant | url = http://key.aero/view_feature.asp?ID=37&thisSection=commercial | vydavateľ = key.aero | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-06-14 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20110428232437/http://key.aero/view_feature.asp?ID=37&thisSection=commercial | dátum archivácie = 2011-04-28 }}</ref> V sedemdesiatych rokoch sa uskutočnila ďalšia výnimočná udalosť pre spoločnosť, keď [[21. január]]a [[1976]] Air France nasadili do pravidelnej letovej prevádzky prvé a jediné plnohodnotné nadzvukové dopravné lietadlo [[Concorde]] (sovietsky [[Tupolev Tu-144|Tu-144]] bol po necelých troch rokoch a 55. uskutočnených letoch s cestujúcimi stiahnutý z prevádzky). Nadzvukový inauguračný let Concordu (F-BVFA) u Air France sa uskutočnil po trase [[Letisko Charlesa de Gaulla|Paríž-Charles de Gaulle]] – [[Medzinárodné letisko Léopolda Sédara Senghora|Dakar]] – [[Medzinárodné letisko Rio de Janeiro-Galeão|Rio de Janeiro-Galeão]]. Úvodný let na linke Paríž-Charles de Gaulle – [[Dullesovo medzinárodné letisko|Washington-Dulles]] uskutočnil [[24. máj]]a 1976 tiež Concorde s imatrikulačnou značkou F-BVFA. Na linke do New Yorku-JFK Air France prvýkrát nasadili Concorde [[22. november|22. novembra]] [[1977]]. Let z Paríža do New Yorku trval 3 hodiny a 23 minút pri približne dvojnásobnej [[rýchlosť zvuku|rýchlosti zvuku]]. Schválenie letov Concordu do [[Spojené štáty|Spojených štátov]] bolo spočiatku odopreté z dôvodu protestov proti nadmernej hlučnosti lietadla.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Decades of Safe Flying Come to an End | url = https://www.questia.com/read/1G1-63686234/decades-of-safe-flying-come-to-an-end | vydavateľ = questia.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-06-14 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20200726195735/https://www.questia.com/read/1G1-63686234/decades-of-safe-flying-come-to-an-end | dátum archivácie = 2020-07-26 }}</ref> [[Súbor:Aerospatiale-BAC Concorde 101, Air France AN0839842.jpg|thumb|right|[[Concorde]] (F-BVFC) spoločnosti Air France na Letisku Charlesa de Gaulla v Paríži, 17. jún 1983]] V roku [[1983]] Air France začali ako prvá európska letecká spoločnosť lietať s cestujúcimi do [[Kórejská republika|Kórejskej republiky]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Air France Celebrates 25th Years in Korea | url = https://www.koreatimes.co.kr/www/news/nation/2009/06/119_31638.html | vydavateľ = koreatimes.co.kr | dátum vydania = 2008-09-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-06-14 | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku [[1986]] francúzska vláda upustila od politiky rozdelenia prepravných práv na pravidelné linky medzi spoločnosťami Air France, [[Air Inter]] a UTA. Tieto zmeny umožnili spoločnosti UTA otvoriť pravidelné linky do nových destinácií v oblasti pôsobenia Air France a konkurovať im na týchto linkách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = France - The Role of Competition Policy in Regulatory Reform | url = https://www.oecd.org/france/31415943.pdf | vydavateľ = oecd.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-06-14 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = COMPETITION LAW AND POLICY IN FRANCE | url = https://www.oecd.org/france/34825657.pdf | vydavateľ = oecd.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-06-14 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = FRANCE FROWNS ON COMPETITION | url = https://www.joc.com/france-frowns-competition_19900205.html | vydavateľ = joc.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-06-14 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20171224101157/https://www.joc.com/france-frowns-competition_19900205.html | dátum archivácie = 2017-12-24 }}</ref> Paríž-Charles de Gaulle – [[Medzinárodné letisko San Francisco|San Francisco]] sa stala prvou linkou, na ktorej UTA konkurovala Air France. Air France odpovedali predĺžením niektorých letov Paríž-Charles de Gaulle – [[Medzinárodné letisko Los Angeles|Los Angeles]] do [[Medzinárodné letisko Faa’a|Papeete]], na Tahiti, kde konkurovali UTA na linke Los Angeles – Papeete. V roku [[1988]] sa Air France a Air Inter stali prvými leteckými spoločnosťami, ktoré nasadili lietadlá [[Airbus A320]] na krátkych trasách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Histoire de l'aéronautique | url = http://www.aeroweb-fr.net/histoire/1988 | vydavateľ = aeroweb-fr.net | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-06-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> Dňa [[12. január]]a [[1990]] boli operácie Air France, Air Inter a UTA zlúčené do rozšírených Air France.<ref name="fotw-air-france-airline-france"/> Akvizícia UTA a Air Inter spoločnosťou Air France bola súčasťou vládneho plánu začiatkom [[90. roky 20. storočia|90. rokov 20. storočia]] s cieľom vytvoriť jednotného národného leteckého dopravcu s úsporami z rozsahu a globálnym dosahom na boj proti potenciálnym hrozbám liberalizácie vnútorného trhu leteckej dopravy [[Európska únia|EÚ]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pilot who found the right trajectory | url = http://www.ft.com/cms/s/e6c07ce8-6de8-11dc-b8ab-0000779fd2ac%2CAuthorised%3Dfalse.html?_i_location=http%3A%2F%2Fwww.ft.com%2Fcms%2Fs%2Fe6c07ce8-6de8-11dc-b8ab-0000779fd2ac.html&_i_referer=http%3A%2F%2Fwww.google.co.uk%2Fsearch%3Fhl%3Den | vydavateľ = ft.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-06-15 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20110609044937/http://www.ft.com/cms/s/e6c07ce8-6de8-11dc-b8ab-0000779fd2ac%2CAuthorised%3Dfalse.html?_i_location=http%3A%2F%2Fwww.ft.com%2Fcms%2Fs%2Fe6c07ce8-6de8-11dc-b8ab-0000779fd2ac.html&_i_referer=http%3A%2F%2Fwww.google.co.uk%2Fsearch%3Fhl%3Den | dátum archivácie = 2011-06-09 }}</ref> V [[jún]]i [[1999]] vytvorili Air France a [[Delta Air Lines]] dvojstranné transatlantické partnerstvo. Po roku [[2000]] Air France prešli množstvom krízových udalostí, ktoré postihli sektor leteckej dopravy, ako napr. [[Útoky z 11. septembra 2001|teroristické útoky 11. septembra 2001]] a epidémia SARS v Ázii. Dňa [[22. jún]]a 2000 sa Air France stali zakladajúcim členom [[aliancia leteckých spoločností|aliancie leteckých spoločností]] [[SkyTeam]].<ref name="fotw-air-france-airline-france"/> V roku [[2004]] došlo k zlúčeniu Air France a [[KLM Royal Dutch Airlines|KLM]], čím vznikli [[Air France-KLM]], najväčšia letecká spoločnosť na svete z hľadiska tržieb. Koncom roku [[2015]] Air France čelili finančnej kríze, ktorá sa ešte zhoršila štrajkom pilotov proti spoločnosti. Air France na štrajk odpovedali oznámením o zrušení približne 2 900 pracovných miest.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Air France to cut 2,900 jobs reports say | url = https://www.bbc.com/news/business-34425191 | vydavateľ = bbc.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-06-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> V [[december|decembri]] 2015 spoločnosť avizovala vyradenie svojho posledného lietadla typu [[Boeing 747|Boeing 747-400]] so špeciálnym scénickým letom [[14. január]]a [[2016]]. Air France prevádzkovali Boeingy 747 v niekoľkých verziách od roku 1970.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Air France verabschiedet sich vom Jumbo | url = https://www.aero.de/news-23050/Air-France-verabschiedet-sich-vom-Jumbo.html | vydavateľ = aero.de | dátum vydania = 2015-12-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-06-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> V [[január]]i [[2017]] Air France získali prvý [[Boeing 787 Dreamliner|Boeing 787-9 Dreamliner]]. V [[júl]]i 2017 spoločnosť Air France-KLM uzavrela strategické partnerstvo s leteckými spoločnosťami Delta Air Lines, [[China Eastern Airlines]] a [[Virgin Atlantic Airways]], čím sa upevnili už existujúce väzby medzi týmito dopravcami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Ostrower | meno = Jon | autor = | odkaz na autora = | titul = Four huge airlines on three continents are creating a virtual super-airline | url = https://money.cnn.com/2017/07/27/news/companies/delta-airfrance-virgin-china-tie-up/index.html | vydavateľ = money.cnn.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-06-15 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20190427112955/https://money.cnn.com/2017/07/27/news/companies/delta-airfrance-virgin-china-tie-up/index.html | dátum archivácie = 2019-04-27 }}</ref> V roku [[2018]] Air France okrem iného oznámili, že od [[september|septembra]] toho istého roku rušia linky do [[Irán]]u z obavy, že tieto linky už nie sú komerčne životaschopné v dôsledku predefinovaných sankcií USA.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = British Airways, Air France halting flights to Iran from next month | url = https://www.reuters.com/article/us-iag-iran/british-airways-air-france-halting-flights-to-iran-from-next-month-idUSKCN1L81N8 | vydavateľ = reuters.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-06-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Destinácie == Air France v súčasnosti lietajú do 211 pravidelných a sezónnych destinácií v [[Európa|Európe]], [[Ázia|Ázii]], [[Afrika|Afrike]], [[Severná Amerika|Severnej]] a [[Južná Amerika|Južnej Amerike]]. === Codeshare === Air France majú tzv. [[codeshare|codeshare dohodu]] a v súčasnosti prevádzkujú spoločné lety so spoločnosťami: {{Stĺpce|6| * [[Aeroflot]] * [[Aerolíneas Argentinas]] * [[Aeroméxico]] * [[Air Antilles]] * [[Air Astana]] * [[Air Austral]] * [[Air Burkina]] * [[Air Corsica]] * [[Air Europa]] * [[Air France Hop]] * [[Air Malta]] * [[Air Mauritius]] * [[Air SERBIA Beograd|Air Serbia]] * [[Air Seychelles]] * [[Air Tahiti Nui]] * [[airBaltic]] * [[Aircalin]] * [[Austrian Airlines]] * [[Azerbaijan Airlines]] * [[Bangkok Airways]] * [[Belavia]] * [[Bulgaria Air]] * [[China Eastern Airlines]] * [[China Southern Airlines]] * [[CityJet]] * [[Copa Airlines]]<ref name="auto">{{cite web|url=https://www.copaair.com/en/web/us/codeshare-copa-airlines-and-air-france|title=New codeshare agreement between Air France|website=www.copaair.com|access-date=2 October 2020}}</ref> * [[Copa Airlines Colombia]]<ref name="auto"/> * [[Croatia Airlines]] * [[Czech Airlines]] * [[Delta Air Lines]] * [[Al-ittihád at-tajarán|Etihad Airways]] * [[Finnair]] * [[Garuda Indonesia]] * [[Gol Transportes Aéreos]] * [[Georgian Airways]] * [[IndiGo]]<ref>{{cite web |author1=Hannah Brandler |title=Air France-KLM signs codeshare agreement with Indigo Airlines |url=https://www.businesstraveller.com/business-travel/2021/12/26/air-france-klm-signs-codeshare-agreement-with-indigo-airlines/ |website=Business Traveller |date=26 December 2021}}</ref> * [[ITA Airways]]<ref>{{cite web|date=2021-12-09|title=ITA Airways, accordo di codeshare con Air France|url=https://www.borsaitaliana.it/borsa/notizie/teleborsa/economia/ita-airways-accordo-di-codeshare-con-air-france-79_2021-12-09_TLB.html?lang=it|language=Italian|trans-title=ITA Airways, codeshare agreement with Air France|website=borsaitaliana.it}}</ref> * [[Japan Airlines]] * [[Kenya Airways]] * [[Koninklijke Luchtvaart Maatschappij|KLM]] * [[Korean Air]] * [[LATAM Brasil]] * [[Luxair]] * [[Middle East Airlines]] * [[Qantas]]<ref>{{cite web|url=https://www.qantasnewsroom.com.au/media-releases/qantas-and-air-france-renew-partnership-to-offer-customers-more-travel-options-between-australia-and-france/|title=QANTAS AND AIR FRANCE RENEW PARTNERSHIP TO OFFER CUSTOMERS MORE TRAVEL OPTIONS BETWEEN AUSTRALIA AND FRANCE|website=Qantas News Room}}</ref> * [[Saudia]] * [[Singapore Airlines]]<ref>{{cite web|title=Air France-KLM Signs Codeshare Agreement with Singapore Airlines and SilkAir|url=http://www.airfranceklm.com/en/news/air-france-klm-signs-codeshare-agreement-singapore-airlines-and-silkair|website=Air France KLM|date=13 April 2017}}</ref><ref>{{cite web|title=Singapore Airlines And SilkAir Sign Codeshare Agreement With Air France-KLM|url=https://www.singaporeair.com/en_UK/gb/media-centre/press-release/article/?q=en_UK/2017/April-June/jr0817-170413|archive-url=https://web.archive.org/web/20181209124624/https://www.singaporeair.com/en_UK/gb/media-centre/press-release/article/?q=en_UK%2F2017%2FApril-June%2Fjr0817-170413|url-status=dead|archive-date=9 December 2018|website=www.singaporeair.com|language=en|access-date=29 April 2019}}</ref> * [[Sky Express (Greece)|Sky Express]] * [[Swiss International Air Lines]] * [[TAAG Angola Airlines]] * [[TAROM]] * [[Ukraine International Airlines]] * [[Vietnam Airlines]] * [[WestJet]] * [[Widerøe]]<ref>{{cite web|url=https://www.routesonline.com/news/38/airlineroute/280142/air-france-widere-begins-codeshare-service-from-july-2018/|title=Air France/Widerøe begins codehare-service from July 2018|website=Routesonline}}</ref> * [[Winair]] }} == Flotila == [[Súbor:Air France aviation Economy class (B777-300ER).JPG|thumb|Turistická trieda na palube [[Boeing 777|Boeingu 777-300ER]] spoločnosti Air France]] [[Súbor:Air France aviation Premium economy class(B777-300ER).JPG|thumb|Premium Economy trieda na palube Boeingu 777-300ER]] [[Súbor:F-HRBA AF789 BUSINESS CLASS (32507227265).jpg|thumb|Obchodná trieda v [[Boeing 787 Dreamliner|Boeingu 787-9]]]] [[Súbor:F-GSQM 777 AIR FRANCE FIRST CLASS BEFORE TAKE OFF FLIGHT CDG-IAH (10351520015).jpg|thumb|Sedadlá La Première triedy v Boeingu 777-300ER]] [[Súbor:F-GSQU FLIGHT JFK-CDG (7507679946).jpg|thumb|Večera podávaná v obchodnej triede na palube Boeingu 777-300ER počas letu New York-JFK – Paríž-Charles de Gaulle]] === Súčasná flotila === Flotila Air France pozostávala v júni 2022 z nasledujúcich lietadiel:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Air France Fleet Details and History | url = https://www.planespotters.net/airline/Air-France | vydavateľ = planespotters.net | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-06-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> {| class="wikitable" style="border-collapse:collapse; text-align:center; margin:1em auto;" ! colspan="10" | Flotila osobných dopravných lietadiel Air France |- ! rowspan="2"|Lietadlo ! rowspan="2"|V prevádzke ! rowspan="2"|Fotografia ! rowspan="2"|Objednávky ! colspan="5"|Počet sedadiel ! rowspan="2"|Poznámky |- !<abbr title="La Première">F</abbr> !<abbr title="Obchodná trieda">J</abbr> !<abbr title="Premium Economy">W</abbr> !<abbr title="Turistická trieda">Y</abbr> !Spolu |- |[[Airbus A220|Airbus A220-300]] |9 |[[Súbor:Hamburg Airport Air France Airbus A220-300 F-HZUC (DSC03896).jpg|100px]] |51<ref name=":2">{{Cite web|url=https://www.airfranceklm.com/en/news/evolution-air-france-klm-fleet|title=Evolution of the Air France-KLM fleet|date=30 July 2019|website=Air France KLM|language=en|accessdate=2022-06-28|archiveurl=https://web.archive.org/web/20191115032516/https://www.airfranceklm.com/en/news/evolution-air-france-klm-fleet|archivedate=2019-11-15}}</ref> |&mdash; |20 |&mdash; |128 |148 |Náhrada za lietadlá [[Airbus A320|Airbus A318]] a [[Airbus A320|A319]]. |- |[[Airbus A320|Airbus A318-100]] |12 |[[Súbor:Air France Airbus A318-111; F-GUGI@FRA;06.07.2011 603gt (5915187832).jpg|100px]] |&mdash; |&mdash; |18 |&mdash; |113 |131 |Air France sú najväčším prevádzkovateľom lietadiel A318.<br>Stroje budú vyradené a nahradia ich [[Airbus A220|Airbusy A220-300]].<ref name=":0">{{Cite web|date=2020-07-27|title=Air France's Fleet Plans: What Does The Future Hold?|url=https://simpleflying.com/air-france-future-fleet/|access-date=2020-09-26|website=Simple Flying|language=en-US}}</ref> |- |rowspan="2"|[[Airbus A320|Airbus A319-100]] |rowspan="2"|25 |rowspan="2"|[[Súbor:Air France, F-GRXC, Airbus A319-111 (15834230734) (2).jpg|100px]] |rowspan="2"|&mdash; |rowspan="2"|&mdash; |rowspan="2"|20 |rowspan="2"|&mdash; |122 |142 |rowspan="2"|Budú vyradené a nahradia ich Airbusy A220-300.<ref name=":0" /> |- |123 |143 |- |rowspan="2"|[[Airbus A320|Airbus A320-200]] |rowspan="2"|41 |rowspan="2"|[[Súbor:Air France, F-HEPB, Airbus A320-214 (21290566001) (2).jpg|100px]] |rowspan="2"|&mdash; |rowspan="2"|&mdash; |20 |rowspan="2"|&mdash; |154 |174 |rowspan=2|Dve lietadlá sú vo farbách aliancie [[SkyTeam]]. |- |18 |160 |178 |- |[[Airbus A320|Airbus A321-100]] |5 |[[Súbor:F-GMZC CDG (24697488241).jpg|100px]] |&mdash; |&mdash; |20 |&mdash; |182 |202 | |- |[[Airbus A320|Airbus A321-200]] |14 |[[Súbor:F-GTAJ Airbus A321 Air France (13891780024).jpg|100px]] |&mdash; |&mdash; |20 |&mdash; |182 |202 |Jedno lietadlo je vo farbách SkyTeam. |- |[[Airbus A330|Airbus A330-200]] |15 |[[Súbor:F-GZCB CDG (26186759172).jpg|100px]] |&mdash; |&mdash; |36 |21 |167 |224 | |- |[[Airbus A350|Airbus A350-900]] |17 |[[Súbor:Air france airbus a350 f-htya.jpg|100px]] |21<ref>{{Cite web|url=https://www.flightglobal.com/news/air-france-orders-more-a350s-to-replace-a380-fleet/135742.article|title=Air France orders more A350s to replace A380 fleet|first=David|last=Kaminski-Morrow|date=12 December 2019|website=Flightglobal.com}}</ref><ref>{{cite web |last1=Loh |first1=Chris |title=Air France-KLM Orders 10 More Airbus A350s |url=https://simpleflying.com/air-france-klm-airbus-a350-order/ |website=Simple Flying |date=11 December 2019 |accessdate=11 December 2019}}</ref> |&mdash; |34 |24 |266 |324<ref>{{cite web |title=Air France takes delivery of its first A350 XWB |url=https://www.airbus.com/newsroom/press-releases/en/2019/09/air-france-takes-delivery-of-its-first-a350-xwb.html |website=Airbus |accessdate=6 October 2019}}</ref> |Náhrada za staršie [[Boeing 777|Boeingy 777-200ER]].<ref>{{cite web|url=https://www.flightglobal.com/news/articles/klm-to-introduce-a350-in-2020-432952/|title=KLM to introduce A350 in 2020|last=Gubisch|first=Michael|date=6 January 2017|website=flightglobal.com|publisher=Flight Global|location=London, UK|access-date=30 September 2017}}</ref> |- |rowspan="2"|[[Boeing 777|Boeing 777-200ER]] |rowspan="2"|19 |rowspan="2"|[[Súbor:F-GSPY CDG 13012012 (6697644671).jpg|100px]] |rowspan="2"|&mdash; |rowspan="2"|&mdash; |40 |rowspan="2"|24 |216 |280 |rowspan="2"|Staršie lietadlá budú vyradené a nahradené [[Airbus A350|Airbusmi A350-900]]. |- |28 |260 |312 |- |rowspan="3"|[[Boeing 777|Boeing 777-300ER]] |rowspan="3"|43 |rowspan="3"|[[Súbor:Air France, F-GZNH, Boeing 777-328 ER (32932533981) (2).jpg|100px]] |rowspan="3"|&mdash; |4 |58 |28 |206 |296 |rowspan="3"|Celosvetovo prvý používateľ.<br>Tri lietadlá sú vo farbách SkyTeam.<ref>{{Cite web |title=Air France Fleet Details and History |url=https://www.planespotters.net/airline/Air-France?refresh=1 |access-date=2022-04-12 |website=www.planespotters.net}}</ref> |- |rowspan="2"|&mdash; |42 |24 |315 |381 |- |14 |28 |430 |472<ref>{{Cite web|url=https://www.airfrance.fr/FR/en/common/guidevoyageur/classeetconfort/plan-cabine-LC-plan-B777-300-472.htm|title=Boeing 777-300 map - 472 seats|website=Air France|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20210123213320/https://www.airfrance.fr/FR/en/common/guidevoyageur/classeetconfort/plan-cabine-LC-plan-B777-300-472.htm|archive-date=2021-01-23|access-date=2 January 2020|accessdate=2022-06-28}}</ref> |- |[[Boeing 787 Dreamliner|Boeing 787-9]] |10 |[[Súbor:Spotting Roissy CDG 19.04.2019 - 40676161353.jpg|100px]] |&mdash; |&mdash; |30 |21 |228 |279 |<ref>{{Cite web|url=https://www.airfranceklm.com/en/air-france-klm-group-takes-next-step-optimization-long-haul-fleet|title=The Air France-KLM Group takes a next step in optimization of the long-haul fleet|date=28 June 2019|website=Air France-KLM|language=en-US|access-date=2019-07-27|accessdate=2022-06-28|archiveurl=https://web.archive.org/web/20220629191841/https://www.airfranceklm.com/en/air-france-klm-group-takes-next-step-optimization-long-haul-fleet|archivedate=2022-06-29}}</ref> |- ! colspan="10"|Flotila Air France Cargo |- |[[Airbus A350|Airbus A350F]] | &mdash; | |4 | colspan="5" |nákladný |Dodávky lietadiel majú začať v roku 2025.<br>Nahradia [[Boeing 777|Boeingy 777F]]. |- |[[Boeing 777|Boeing 777F]] |2 |[[Súbor:F-GUOC Boeing 777F Air France (22251306495).jpg|100px]] |&mdash; | colspan="5" |nákladný |V roku 2025 budú vyradené a nahradené [[Airbus A350|Airbusmi A350F]]. |- !Spolu !212 ! !76 ! colspan="5" | ! |} == Referencie == {{Referencie|2}} == Iné projekty == {{Projekt|commons=Category:Air France}} == Externé odkazy == * [http://www.airfrance.com/ Oficiálna stránka] [[Kategória:Letecké spoločnosti Francúzska]] [[Kategória:Podniky založené v 1933]] brep1dotnjukkxttv2j6pxi98lop5q7 0 163075 8215793 8026851 2026-05-18T06:41:27Z Akul59 168826 autoritné údaje 8215793 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Kalaštovský potok | other_name = | category = potok <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = [[Trnavský kraj|Trnavský]] | district = [[Senica (okres)|Senica]] | commune = | municipality = Borský Mikuláš | parent = | tributary_left = | tributary_right = | city = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = | source_type = Prameň | source_location = Kravia hora, [[Lakšárska pahorkatina]] | source_elevation = 235 | source_lat_d = | source_long_d = | mouth = [[Myjava (rieka)|Myjava]] | mouth_location = [[Borský Mikuláš]] | mouth_elevation = 176 | mouth_lat_d = 48.65682 | mouth_long_d = 17.23342 <!-- *** Dimensions *** --> | length = 6,5 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Trnavský kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --> | length_imperial = | watershed_imperial = | discharge_max_imperial = | discharge_min_imperial = | source_elevation_imperial = | mouth_elevation_imperial = | discharge_imperial = | discharge1_imperial = <!-- *** Footnotes *** --> | free = IV. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = 4-13-03-060 | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = 4-13-03-1021 | free2_type = Číslo hydronyma | free2_label = Číslo hydronyma | free3 = [[Povodie Myjavy|Myjava]] | free3_type = Povodie | free3_label = Povodie }} '''Kalaštovský potok''' je potok na [[Záhorie|Záhorí]], v centrálnej časti okresu [[Senica (okres)|Senica]].<ref name=N>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-11-23 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Je to ľavostranný prítok [[Myjava (rieka)|Myjavy]], má dĺžku 6,5 km a je tokom IV. rádu. Preteká [[Borská nížina|Borskou nížinou]], pramení v podcelku [[Lakšárska pahorkatina]]<ref name="GCS">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-11-23 | miesto = Bratislava }}</ref>, na severozápadnom svahu Kravej hory (254,4 m n. m.) v nadmorskej výške približne 235 m n. m. Od prameňa tečie smerom na sever, zľava priberá prítok spod Butašových vrchu (242,3 m n. m.), dvakrát sa esovito stáča a preteká územím borovicových lesov. Ďalej tečie severoseverovýchodným smerom popri horárni Kalaštov na pravom brehu, oblúkom sa následne prudko stáča na severozápad a napája rybník Bulkovec. Potom preteká popri horárni Bulkovec na ľavom brehu, zľava sa oddeľuje vedľajšie rameno a potok sa stáča na severoseverozápad. Napokon priberá zľava vedľajšie rameno, sprava krátky vodný kanál, vstupuje do podcelku [[Myjavská niva]] a podteká železničnú trať [[Železničná trať Kúty – Trnava|Kúty – Trnava]]. Severovýchodne od obce [[Borský Mikuláš]] sa v nadmorskej výške cca 176 m n. m. vlieva do [[Myjava (rieka)|Myjavy]].<ref name=mapa>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=17.23342&y=48.65682&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-11-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> Časť toku a priľahlých pobrežných porastov je súčasťou [[Územie európskeho významu|územia európskeho významu]] s rovnakým názvom [[Kalaštovský potok (územie európskeho významu)|SKUEV0526 Kalaštovský potok]]. == Referencie == {{Referencie}} {{Vodné toky v povodí Myjavy}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Potoky na Slovensku]] [[Kategória:Povodie Myjavy]] [[Kategória:Vodné toky v Borskej nížine]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Senica]] [[Kategória:Borský Mikuláš]] emb7gpkc1h6phrpk48xmyqyzhfs0ecl 0 168655 8215415 8178954 2026-05-17T12:28:23Z ~2026-29638-59 295167 Nothing 8215415 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Ice hockey pictogram.svg|right|thumb|Piktogram]] '''Ľadový hokej na Olympijských hrách''' je turnajom, ktorý sa koná na každých Olympijských hrách od roku 1920. Od roku 1924 sa koná na každých Zimných olympijských hrách. Je organizovaný [[Medzinárodná hokejová federácia|Medzinárodnou hokejovou federáciou]]. == Prehľad súťaží == {| class="wikitable" |+ !Súťaž ![[Ľadový hokej na Letných olympijských hrách 1920|20]] ![[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1924|24]] ![[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1928|28]] ![[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1932|32]] ![[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1936|36]] ![[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1948|48]] ![[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1952|52]] ![[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1956|56]] ![[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1960|60]] ![[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1964|64]] ![[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1968|68]] ![[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1972|72]] ![[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1976|76]] ![[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1980|80]] ![[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1984|84]] ![[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1988|88]] ![[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1992|92]] ![[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1994|94]] ![[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1998|98]] ![[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2002|02]] ![[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2006|06]] ![[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2010|10]] ![[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2014|14]] ![[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2018|18]] ![[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2022|22]] ![[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2026|26]] |- !muži !* !* !* !* !* !* !* !* !* !* !* !* !* !* !* !* !* !* !* !* !* !* !* !* !* !* |- !ženy | colspan="18" | !* !* !* !* !* !* !* !* |- ! colspan="27" | |- |Počet oficiálnych súťaží !1 !1 !1 !1 !1 !1 !1 !1 !1 !1 !1 !1 !1 !1 !1 !1 !1 !1 !2 !2 !2 !2 !2 !2 !2 !2 |} == Mužské turnaje == Nasledujúca tabuľka ukazuje štáty, ktoré sa zúčastnili na olympijských hrách. Pre každý turnaj je zobrazené ich celkové poradie, alebo "–" ak sa olympijských hier nezúčastnili. Prázdne bunky v tabuľke znamenajú, že štát v tom čase neexistoval. '''-''' Tím nebol na ZOH v daný rok {| class="wikitable" style="text-align:center" ! Štát | [[Ľadový hokej na Letných olympijských hrách 1920|20]] | [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1924|24]] | [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1928|28]] | [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1932|32]] | [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1936|36]] | [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1948|48]] | [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1952|52]] | [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1956|56]] | [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1960|60]] | [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1964|64]] | [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1968|68]] | [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1972|72]] | [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1976|76]] | [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1980|80]] | [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1984|84]] | [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1988|88]] | [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1992|92]] | [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1994|94]] | [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1998|98]] | [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2002|02]] | [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2006|06]] | [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2010|10]] | [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2014|14]] | [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2018|18]] | [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2022|22]] | [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2026|26]] | Spolu |- | align=left| {{minivlajka|Austrália}} Austrália | – | – | – | – | – | – | – | – | 9 | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | '''1''' |- | align=left| {{minivlajka|Bielorusko}} Bielorusko |colspan=17 bgcolor=f0f0f0| | – | 7 | 4 | – | 9 | – | – | – | – | '''3''' |- |align=left| {{minivlajka|Belgicko}} Belgicko | 7 | 7 | =8 | – | =13 | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | '''4''' |- |align=left| {{minivlajka|Bulharsko}} Bulharsko | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | 12 | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | '''1''' |- |align=left| {{minivlajka|Česko}} Česko |colspan=17 bgcolor=f0f0f0| | 5 |bgcolor=gold| 1 | 7 |bgcolor=cc9966| 3 | 7 | 6 | 4 | 9 | 8 | '''9''' |- |align=left| {{minivlajka|Česko-Slovensko}} Česko-Slovensko |bgcolor=cc9966| 3 | 5 | 5 | – | 4 |bgcolor=silver| 2 | 4 | 5 | 4 |bgcolor=cc9966| 3 |bgcolor=silver| 2 |bgcolor=cc9966| 3 |bgcolor=silver| 2 | 5 |bgcolor=silver| 2 | 6 |bgcolor=cc9966| 3 | colspan="9" bgcolor="f0f0f0" | | '''16''' |- |align=left| {{minivlajka|Čína}} Čína | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | 12 | – | '''1''' |- |align=left| {{minivlajka|Dánsko}} Dánsko | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | 7 | 9 | '''2''' |- |align=left| {{minivlajka|Fínsko}} Fínsko | – | – | – | – | – | – | 7 | – | 7 | 6 | 5 | 5 | 4 | 4 | 6 |bgcolor=silver| 2 | 7 |bgcolor=cc9966| 3 |bgcolor=cc9966| 3 | 6 |bgcolor=silver| 2 |bgcolor=cc9966| 3 |bgcolor=cc9966| 3 | 6 |bgcolor=gold| 1 |bgcolor=cc9966| 3 | '''19''' |- |align=left| {{minivlajka|Francúzsko}} Francúzsko | =6 | =5 | 5 | – | =9 | – | – | – | – | – | 14 | – | – | – | – | 11 | 8 | 10 | 11 | 14 | – | – | – | – | – | 11 | '''11''' |- |align=left| {{minivlajka|Holandsko}} Holandsko | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | 9 | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | '''1''' |- |align=left| {{minivlajka|Japonsko}} Japonsko | – | – | – | – | =9 | – | – | – | 8 | 11 | 10 | 9 | 9 | 12 | – | – | – | – | 13 | – | – | – | – | – | – | – | '''8''' |- |align=left| {{minivlajka|Juhoslávia}} Juhoslávia | – | – | – | – | – | – | – | – | – | 14 | 9 | 11 | 10 | – | 11 | – | – | – | – | – | colspan="6" bgcolor="f0f0f0" | | '''5''' |- |align=left| {{minivlajka|Kanada}} Kanada |bgcolor=gold| 1 |bgcolor=gold| 1 |bgcolor=gold| 1 |bgcolor=gold| 1 |bgcolor=silver| 2 |bgcolor=gold| 1 |bgcolor=gold| 1 |bgcolor=cc9966| 3 |bgcolor=silver| 2 | 4 |bgcolor=cc9966| 3 | – | – | 6 | 4 | 4 |bgcolor=silver| 2 |bgcolor=silver| 2 | 4 |bgcolor=gold| 1 | 7 |bgcolor=gold| 1 |bgcolor=gold| 1 |bgcolor=cc9966| 3 | 6 |bgcolor=silver| 2 | '''24''' |- |align=left| {{minivlajka|Kazachstan}} Kazachstan |colspan=17 bgcolor=f0f0f0| | – | 8 | – | 9 | – | – | – | – | – | '''2''' |- |align=left| {{minivlajka|Lotyšsko}} Lotyšsko | – | – | – | – | =13 |colspan=11 bgcolor=f0f0f0 | | – | – | – | 9 | 12 | 12 | 8 | – | 11 | 10 | '''7''' |- |align=left| {{minivlajka|Maďarsko}} Maďarsko | – | – | 11 | – | =7 | – | – | – | – | 16 | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | '''3''' |- |align=left| {{minivlajka|Nemecko}} Nemecko | – | – | 8 |bgcolor=cc9966| 3 | 5 | – |colspan=10 bgcolor=f0f0f0| | 6 | 7 | 9 | 8 | 10 | 11 | – |bgcolor=silver| 2 | 10 | 6 | '''12''' |- |align=left| {{minivlajka|Nemecko}} Nemecká spolková republika | colspan="6" rowspan="2" bgcolor="f0f0f0" | | 8 | 6 | 6 | 7 | 7 | 7 |bgcolor=cc9966| 3 | 10 | 5 | 5 | colspan="10" rowspan="2" bgcolor="f0f0f0" | | '''10''' |- |align=left| {{Minivlajka|Východné Nemecko}} Nemecká demokratická republika | – | – | – | – | 8 | – | – | – | – | – | '''1''' |- |align=left| {{minivlajka|Nórsko}} Nórsko | – | – | – | – | – | – | 9 | – | – | 10 | 11 | 8 | – | 11 | 12 | 12 | 9 | 11 | – | – | – | 10 | 12 | 8 | – | – | '''12''' |- |align=left| {{minivlajka|Poľsko}} Poľsko | – | – | 8 | 4 | =9 | 6 | 6 | 8 | – | 9 | – | 6 | 6 | 7 | 8 | 10 | 11 | – | – | – | – | – | – | – | – | – | '''13''' |- |align=left| {{minivlajka|Rakúsko}} Rakúsko | – | – | 5 | – | =7 | 7 | – | 10 | – | 13 | 13 | – | 8 | – | 10 | 9 | – | 12 | 14 | 12 | – | – | 10 | – | – | – | '''13''' |- |align=left| {{minivlajka|Rumunsko}} Rumunsko | – | – | – | – | – | – | – | – | – | 12 | 12 | – | 7 | 8 | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | '''4''' |- |align=left| {{minivlajka|Rusko}} Rusko |colspan=16 bgcolor=f0f0f0| | {{malé|(SNŠ)}} | 4 |bgcolor=silver| 2 |bgcolor=cc9966| 3 | 4 | 6 | 5 | {{malé|(OAR)}} | {{malé|(ROV)}} | – | '''6''' |- |align=left| {{minivlajka|OH}} OAR |colspan=23 bgcolor=f0f0f0| | bgcolor="gold" | 1 |colspan=2 bgcolor=f0f0f0| | '''1''' |- |align=left| {{minivlajka|Ruský olympijský výbor}} ROV |colspan=24 bgcolor=f0f0f0| |bgcolor=silver| 2 |bgcolor=f0f0f0| | '''1''' |- |align=left| {{minivlajka|Slovensko}} Slovensko |colspan=17 bgcolor=f0f0f0| | 6 | 10 | 13 | 5 | 4 | 11 | 11 | bgcolor="cc9966" | 3 | 4 | '''9''' |- |align=left| {{Minivlajka|Slovinsko}} Slovinsko | colspan="17" bgcolor=f0f0f0| | – | – | – | – | – | 7 | 9 | – | – | '''2''' |- | align="left" | {{minivlajka|OH}} SNŠ (po ZSSR) | colspan="16" bgcolor="f0f0f0" | | bgcolor="gold" | 1 | colspan="9" bgcolor="f0f0f0" | | '''1''' |- | align="left" | {{minivlajka|Sovietsky zväz}} Sovietsky zväz | – | – | – | – | – | – | – | bgcolor="gold" | 1 | bgcolor="cc9966" | 3 | bgcolor="gold" | 1 | bgcolor="gold" | 1 | bgcolor="gold" | 1 | bgcolor="gold" | 1 | bgcolor="silver" | 2 | bgcolor="gold" | 1 | bgcolor="gold" | 1 | colspan="10" bgcolor="f0f0f0" | | '''9''' |- | align="left" | {{minivlajka|Švajčiarsko}} Švajčiarsko | 5 | 7 | bgcolor="cc9966" | 3 | – | =13 | bgcolor="cc9966" | 3 | 5 | 9 | – | 8 | – | 10 | 11 | – | – | 8 | 10 | – | – | 11 | 6 | 8 | 9 | 10 | 8 | 5 | '''19''' |- | align="left" | {{minivlajka|Švédsko}} Švédsko | 4 | 4 | bgcolor="silver" | 2 | – | 5 | 4 | bgcolor="cc9966" | 3 | 4 | 5 | bgcolor="silver" | 2 | 4 | 4 | – | bgcolor="cc9966" | 3 | bgcolor="cc9966" | 3 | bgcolor="cc9966" | 3 | 5 | bgcolor="gold" | 1 | 5 | 5 | bgcolor="gold" | 1 | 5 | bgcolor=silver| 2 | 5 | 4 | 7 | '''24''' |- | align="left" | {{minivlajka|Taliansko}} Taliansko | – | – | – | – | =9 | 8 | – | 7 | – | 15 | – | – | – | – | 9 | – | 12 | 9 | 12 | – | 11 | – | – | – | – | 12 | '''10''' |- | align="left" | {{minivlajka|Ukrajina}} Ukrajina | colspan="17" bgcolor="f0f0f0" | | – | – | 10 | – | – | – | – | – | – | '''1''' |- | align="left" | {{minivlajka|Spojené štáty}} USA | bgcolor="silver" | 2 | bgcolor="silver" | 2 | – | bgcolor="silver" | 2 | bgcolor="cc9966" | 3 | – | bgcolor="silver" | 2 | bgcolor="silver" | 2 | bgcolor="gold" | 1 | 5 | 6 | bgcolor="silver" | 2 | 5 | bgcolor="gold" | 1 | 7 | 7 | 4 | 8 | 6 | bgcolor="silver" | 2 | 8 | bgcolor=silver| 2 | 4 | 7 | 5 | bgcolor="gold" | 1 | '''24''' |- | align="left" | {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} Veľká Británia | – | bgcolor="cc9966" | 3 | 4 | – | bgcolor="gold" | 1 | 5 | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | '''4''' |- bgcolor="lightgray" | || || || || || || || || || || || || || || || || || || || || || | || || || | || |- | align="left" |''Počet tímov spolu'' | 7 | 8 | 11 | 4 | 15 | 8 | 9 | 10 | 9 | 16 | 14 | 11 | 12 | 12 | 12 | 12 | 12 | 12 | 14 | 14 | 12 | 12 | 12 | 12 | 12 | 12 | |} === Počet medailí po ZOH 2026 (len muži) === {| class="wikitable" style="text-align:center" |+ |- !Por. !Krajina | bgcolor="gold" | '''Zlato''' | bgcolor="silver" | '''Striebro''' | bgcolor="cc9966" | '''Bronz''' !'''Spolu''' |- |1. | align="left" |{{minivlajka|Kanada}} Kanada |9 |5 |3 |'''17''' |- |2. | align="left" |ZSSR / SNŠ / Rusko |9 |3 |2 |'''14''' |- | rowspan="5" | | align="left" |<small>z toho {{minivlajka|Sovietsky zväz}} Sovietsky zväz</small> |<small>7</small> |<small>1</small> |<small>1</small> |<small>'''9'''</small> |- | align="left" |<small>z toho [[Súbor:The Commonwealth of Independent States (silver) rv.gif|bezrámu|22x22bod]] SNŠ</small> |<small>1</small> |<small>0</small> |<small>0</small> |<small>'''1'''</small> |- | align="left" |<small>z toho {{minivlajka|Rusko}} Rusko</small> |<small>0</small> |<small>1</small> |<small>1</small> |<small>'''2'''</small> |- | align="left" |<small>z toho [[Súbor:Olympic flag.svg|bezrámu|26x26bod]] Olym. špor. z Rus.</small> |<small>1</small> |<small>0</small> |<small>0</small> |<small>'''1'''</small> |- | align="left" |<small>z toho {{minivlajka|Ruský olympijský výbor}} ROV</small> |<small>0</small> |<small>1</small> |<small>0</small> |<small>'''1'''</small> |- |3. | align="left" |{{minivlajka|Spojené štáty}} USA |3 |8 |1 |'''12''' |- |4. | align="left" |{{minivlajka|Švédsko}} Švédsko |2 |3 |4 |'''9''' |- |5. | align="left" |{{minivlajka|Fínsko}} Fínsko |1 |2 |5 |'''8''' |- |rowspan=2| 6. | align="left" |{{minivlajka|Česko}} Česko |1 |0 |1 |'''2''' |- | align="left" |{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} Veľká Británia |1 |0 |1 |'''2''' |- |8. | align="left" |{{minivlajka|Česko-Slovensko}} Česko-Slovensko |0 |4 |4 |'''8''' |- |9. | align="left" |{{minivlajka|Nemecko}} Nemecko |0 |1 |2 |'''3''' |- |10. | align="left" |{{minivlajka|Švajčiarsko}} Švajčiarsko |0 |0 |2 |'''2''' |- |11. | align="left" |{{minivlajka|Slovensko}} Slovensko |0 |0 |1 |'''1''' |} == Ženské turnaje == '''-''' Tím nebol na ZOH v daný rok {| class="wikitable" style="text-align:center" ! Štát | [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1998|1998]] | [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2002|2002]] | [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2006 – ženský turnaj|2006]] | [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2010 – ženský turnaj|2010]] | [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2014 – ženský turnaj|2014]] | [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2018 – ženský turnaj|2018]] | [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2022 – ženský turnaj|2022]] | [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2026 – ženský turnaj|2026]] | Spolu |- | align="left" | {{CZE|lhz|1}} | – | – | – | – | – | – | 7 | 5 | '''2''' |- | align="left" | {{CHN|lhz|1}} | 4 | 7 | – | 7 | – | – | 9 | – | '''4''' |- | align="left" | {{DEN|lhz|1}} | – | – | – | – | – | – | 10 | – | '''1''' |- | align="left" | {{FIN|lhz|1}} | bgcolor="cc9966" | 3 | 4 | 4 | bgcolor="cc9966" | 3 | 5 | bgcolor="cc9966" | 3 | bgcolor="cc9966" | 3 | 6 | '''8''' |- | align="left" | {{FRA|lhz|1}} | – | – | – | – | – | – | – | 10 | '''1''' |- | align="left" | {{JPN|lhz|1}} | 6 | – | – | – | 7 | 6 | 6 | 9 | '''5''' |- | align="left" | {{COR|lhz|1}} |colspan=5 bgcolor=f0f0f0| | 8 | – | – | '''1''' |- | align="left" | {{CAN|lhz|1}} | bgcolor="silver" | 2 | bgcolor="gold" | 1 | bgcolor="gold" | 1 | bgcolor="gold" | 1 | bgcolor="gold" | 1 | bgcolor="silver" | 2 | bgcolor="gold" | 1 | bgcolor="silver" | 2 | '''8''' |- | align="left" | {{KAZ|lhz|1}} | – | 8 | – | – | – | – | – | – | '''1''' |- | align="left" | {{DEU|lhz|1}} | – | 6 | 5 | – | 6 | – | – | 7 | '''4''' |- | align="left" | {{RUS|lhz|1}} | – | 5 | 6 | 6 | DSQ | 4 | 5 | – | '''6''' |- | align="left" | {{SVK|lhz|1}} | – | – | – | 8 | – | – | – | – | '''1''' |- | align="left" | {{CHE|lhz|1}} | – | – | 7 | 5 | bgcolor="cc9966" | 3 | 5 | 4 | bgcolor="cc9966" | 3 | '''6''' |- | align="left" | {{SWE|lhz|1}} | 5 | bgcolor="cc9966" | 3 | bgcolor="silver" | 2 | 4 | 4 | 7 | 8 | 4 | '''8''' |- | align="left" | {{ITA|lhz|1}} | – | – | 8 | – | – | – | – | 8 | '''2''' |- | align="left" | {{USA|lhz|1}} | bgcolor="gold" | 1 | bgcolor="silver" | 2 | bgcolor="cc9966" | 3 | bgcolor="silver" | 2 | bgcolor="silver" | 2 | bgcolor="gold" | 1 | bgcolor="silver" |2 | bgcolor="gold" | 1 |'''8''' |- | align="left" |''Spolu tímov'' | 6 | 8 | 8 | 8 | 8 | 8 | 10 | 10 | |} === Počet medailí po ZOH 2026 (len ženy) === {| class="wikitable" style="text-align:center" |- !Por. !Krajina | bgcolor="gold" | '''Zlato''' | bgcolor="silver" | '''Striebro''' | bgcolor="cc9966" | '''Bronz''' !'''Spolu''' |- |1. | align="left" |{{minivlajka|Kanada}} Kanada |5 |3 |0 |'''8''' |- |2. | align="left" |{{minivlajka|Spojené štáty}} USA |3 |4 |1 |'''8''' |- |3. | align="left" |{{minivlajka|Švédsko}} Švédsko |0 |1 |1 |'''2''' |- |4. | align="left" |{{minivlajka|Fínsko}} Fínsko |0 |0 |4 |'''4''' |- |5. | align="left" |{{minivlajka|Švajčiarsko}} Švajčiarsko |0 |0 |2 |'''2''' |} == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == {{preklad|en|Ice hockey at the Olympic Games|1339972470}} {{Športy na Olympijských hrách}} {{Hokej na Olympijských hrách}} [[Kategória:Ľadový hokej na Olympijských hrách| ]] [[Kategória:Športy na Zimných olympijských hrách]] 2fgpe51s4suljs4bewl4bqqvs8992x9 8215418 8215415 2026-05-17T12:30:56Z Feriontly17x17x7 228747 Revízia [[Special:Diff/8215415|8215415]] používateľa [[Special:Contributions/~2026-29638-59|~2026-29638-59]] ([[User talk:~2026-29638-59|diskusia]]) bola vrátená 8215418 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Ice hockey pictogram.svg|right|thumb|Piktogram]] '''Ľadový hokej na Olympijských hrách''' je turnajom, ktorý sa koná na každých Olympijských hrách od roku 1920. Od roku 1924 sa koná na každých Zimných olympijských hrách. Je organizovaný [[Medzinárodná hokejová federácia|Medzinárodnou hokejovou federáciou]]. Olympijské hry boli pôvodne určené pre amatérskych športovcov. Nástup štátom podporovaného „amatérskeho atléta na plný úväzok“ krajín východného bloku bol však ešte viac proti ideológií čistého amatérstva, keďže samofinancovaných amatérov západných krajín znevýhodnil. Sovietsky zväz prihlásil tímy športovcov, ktorí boli všetci nominálne študenti, vojaci alebo pracovali v nejakej profesii, ale mnohí z nich boli v skutočnosti platení štátom, aby trénovali na plný úväzok.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Traditions Pro Vs. Amateur | url = http://www.time.com/time/magazine/article/0,9171,976117-1,00.html | url archívu = https://web.archive.org/web/20090902183140/http://www.time.com/time/magazine/article/0,9171,976117-1,00.html | vydavateľ = time.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-08-21 | dátum archivácie = 2009-09-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku 1986 [[Medzinárodný olympijský výbor]] (MOV) odhlasoval, že umožňuje profesionálnym športovcom súťažiť na olympijských hrách počnúc rokom 1988. [[National Hockey League|Národná hokejová liga]] (NHL) sa spočiatku zdráhala povoliť svojim hráčom súťažiť, pretože olympijské hry sa konajú uprostred riadnej sezóny NHL a liga by musela prerušiť harmonogram, ak by sa jej zúčastnilo veľa hráčov. Nakoniec bolo hráčom NHL umožnené zúčastniť sa od roku 1998.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Schantz | meno = Otto | autor = | odkaz na autora = | titul =The Olympic Ideal and the Winter Games Attitudes Towards the Olympic Winter Games in Olympic Discourses – from Coubertin to Samaranch | url = http://www.coubertin.ch/pdf/schantz.pdf | url archívu = https://web.archive.org/web/20130505052232/http://www.coubertin.ch/pdf/schantz.pdf | vydavateľ = coubertin.ch | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-08-21 | dátum archivácie = 2013-05-05 | miesto = | jazyk = }}</ref> Od roku 1924 do roku 1988 sa turnaj konal spôsobom, že hral každý s každým a na konci bolo medailové kolo. Medaily boli udeľované na základe bodov nazbieraných počas tohto kola. V roku 1992 sa [[play-off]] zaviedlo prvýkrát od roku 1920. V roku 1998 bol formát turnaja upravený tak, aby vyhovoval harmonogramu NHL; predkolo sa hralo bez hráčov z NHL alebo najlepších šiestich tímov – Kanady, Česka, Fínska, Ruska, Švédska a Spojených štátov amerických – po ktorom nasledoval záverečný turnaj, do ktorého boli zaradení aj oni. Formát turnaja sa opäť zmenil v roku 2006; každý tím odohral päť prípravných zápasov s plným využitím hráčov NHL. == Prehľad súťaží == {| class="wikitable" |+ !Súťaž ![[Ľadový hokej na Letných olympijských hrách 1920|20]] ![[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1924|24]] ![[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1928|28]] ![[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1932|32]] ![[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1936|36]] ![[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1948|48]] ![[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1952|52]] ![[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1956|56]] ![[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1960|60]] ![[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1964|64]] ![[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1968|68]] ![[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1972|72]] ![[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1976|76]] ![[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1980|80]] ![[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1984|84]] ![[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1988|88]] ![[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1992|92]] ![[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1994|94]] ![[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1998|98]] ![[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2002|02]] ![[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2006|06]] ![[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2010|10]] ![[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2014|14]] ![[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2018|18]] ![[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2022|22]] ![[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2026|26]] |- !muži !* !* !* !* !* !* !* !* !* !* !* !* !* !* !* !* !* !* !* !* !* !* !* !* !* !* |- !ženy | colspan="18" | !* !* !* !* !* !* !* !* |- ! colspan="27" | |- |Počet oficiálnych súťaží !1 !1 !1 !1 !1 !1 !1 !1 !1 !1 !1 !1 !1 !1 !1 !1 !1 !1 !2 !2 !2 !2 !2 !2 !2 !2 |} == Mužské turnaje == Nasledujúca tabuľka ukazuje štáty, ktoré sa zúčastnili na olympijských hrách. Pre každý turnaj je zobrazené ich celkové poradie, alebo "–" ak sa olympijských hier nezúčastnili. Prázdne bunky v tabuľke znamenajú, že štát v tom čase neexistoval. '''-''' Tím nebol na ZOH v daný rok {| class="wikitable" style="text-align:center" ! Štát | [[Ľadový hokej na Letných olympijských hrách 1920|20]] | [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1924|24]] | [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1928|28]] | [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1932|32]] | [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1936|36]] | [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1948|48]] | [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1952|52]] | [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1956|56]] | [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1960|60]] | [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1964|64]] | [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1968|68]] | [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1972|72]] | [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1976|76]] | [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1980|80]] | [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1984|84]] | [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1988|88]] | [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1992|92]] | [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1994|94]] | [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1998|98]] | [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2002|02]] | [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2006|06]] | [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2010|10]] | [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2014|14]] | [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2018|18]] | [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2022|22]] | [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2026|26]] | Spolu |- | align=left| {{minivlajka|Austrália}} Austrália | – | – | – | – | – | – | – | – | 9 | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | '''1''' |- | align=left| {{minivlajka|Bielorusko}} Bielorusko |colspan=17 bgcolor=f0f0f0| | – | 7 | 4 | – | 9 | – | – | – | – | '''3''' |- |align=left| {{minivlajka|Belgicko}} Belgicko | 7 | 7 | =8 | – | =13 | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | '''4''' |- |align=left| {{minivlajka|Bulharsko}} Bulharsko | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | 12 | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | '''1''' |- |align=left| {{minivlajka|Česko}} Česko |colspan=17 bgcolor=f0f0f0| | 5 |bgcolor=gold| 1 | 7 |bgcolor=cc9966| 3 | 7 | 6 | 4 | 9 | 8 | '''9''' |- |align=left| {{minivlajka|Česko-Slovensko}} Česko-Slovensko |bgcolor=cc9966| 3 | 5 | 5 | – | 4 |bgcolor=silver| 2 | 4 | 5 | 4 |bgcolor=cc9966| 3 |bgcolor=silver| 2 |bgcolor=cc9966| 3 |bgcolor=silver| 2 | 5 |bgcolor=silver| 2 | 6 |bgcolor=cc9966| 3 | colspan="9" bgcolor="f0f0f0" | | '''16''' |- |align=left| {{minivlajka|Čína}} Čína | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | 12 | – | '''1''' |- |align=left| {{minivlajka|Dánsko}} Dánsko | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | 7 | 9 | '''2''' |- |align=left| {{minivlajka|Fínsko}} Fínsko | – | – | – | – | – | – | 7 | – | 7 | 6 | 5 | 5 | 4 | 4 | 6 |bgcolor=silver| 2 | 7 |bgcolor=cc9966| 3 |bgcolor=cc9966| 3 | 6 |bgcolor=silver| 2 |bgcolor=cc9966| 3 |bgcolor=cc9966| 3 | 6 |bgcolor=gold| 1 |bgcolor=cc9966| 3 | '''19''' |- |align=left| {{minivlajka|Francúzsko}} Francúzsko | =6 | =5 | 5 | – | =9 | – | – | – | – | – | 14 | – | – | – | – | 11 | 8 | 10 | 11 | 14 | – | – | – | – | – | 11 | '''11''' |- |align=left| {{minivlajka|Holandsko}} Holandsko | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | 9 | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | '''1''' |- |align=left| {{minivlajka|Japonsko}} Japonsko | – | – | – | – | =9 | – | – | – | 8 | 11 | 10 | 9 | 9 | 12 | – | – | – | – | 13 | – | – | – | – | – | – | – | '''8''' |- |align=left| {{minivlajka|Juhoslávia}} Juhoslávia | – | – | – | – | – | – | – | – | – | 14 | 9 | 11 | 10 | – | 11 | – | – | – | – | – | colspan="6" bgcolor="f0f0f0" | | '''5''' |- |align=left| {{minivlajka|Kanada}} Kanada |bgcolor=gold| 1 |bgcolor=gold| 1 |bgcolor=gold| 1 |bgcolor=gold| 1 |bgcolor=silver| 2 |bgcolor=gold| 1 |bgcolor=gold| 1 |bgcolor=cc9966| 3 |bgcolor=silver| 2 | 4 |bgcolor=cc9966| 3 | – | – | 6 | 4 | 4 |bgcolor=silver| 2 |bgcolor=silver| 2 | 4 |bgcolor=gold| 1 | 7 |bgcolor=gold| 1 |bgcolor=gold| 1 |bgcolor=cc9966| 3 | 6 |bgcolor=silver| 2 | '''24''' |- |align=left| {{minivlajka|Kazachstan}} Kazachstan |colspan=17 bgcolor=f0f0f0| | – | 8 | – | 9 | – | – | – | – | – | '''2''' |- |align=left| {{minivlajka|Lotyšsko}} Lotyšsko | – | – | – | – | =13 |colspan=11 bgcolor=f0f0f0 | | – | – | – | 9 | 12 | 12 | 8 | – | 11 | 10 | '''7''' |- |align=left| {{minivlajka|Maďarsko}} Maďarsko | – | – | 11 | – | =7 | – | – | – | – | 16 | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | '''3''' |- |align=left| {{minivlajka|Nemecko}} Nemecko | – | – | 8 |bgcolor=cc9966| 3 | 5 | – |colspan=10 bgcolor=f0f0f0| | 6 | 7 | 9 | 8 | 10 | 11 | – |bgcolor=silver| 2 | 10 | 6 | '''12''' |- |align=left| {{minivlajka|Nemecko}} Nemecká spolková republika | colspan="6" rowspan="2" bgcolor="f0f0f0" | | 8 | 6 | 6 | 7 | 7 | 7 |bgcolor=cc9966| 3 | 10 | 5 | 5 | colspan="10" rowspan="2" bgcolor="f0f0f0" | | '''10''' |- |align=left| {{Minivlajka|Východné Nemecko}} Nemecká demokratická republika | – | – | – | – | 8 | – | – | – | – | – | '''1''' |- |align=left| {{minivlajka|Nórsko}} Nórsko | – | – | – | – | – | – | 9 | – | – | 10 | 11 | 8 | – | 11 | 12 | 12 | 9 | 11 | – | – | – | 10 | 12 | 8 | – | – | '''12''' |- |align=left| {{minivlajka|Poľsko}} Poľsko | – | – | 8 | 4 | =9 | 6 | 6 | 8 | – | 9 | – | 6 | 6 | 7 | 8 | 10 | 11 | – | – | – | – | – | – | – | – | – | '''13''' |- |align=left| {{minivlajka|Rakúsko}} Rakúsko | – | – | 5 | – | =7 | 7 | – | 10 | – | 13 | 13 | – | 8 | – | 10 | 9 | – | 12 | 14 | 12 | – | – | 10 | – | – | – | '''13''' |- |align=left| {{minivlajka|Rumunsko}} Rumunsko | – | – | – | – | – | – | – | – | – | 12 | 12 | – | 7 | 8 | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | '''4''' |- |align=left| {{minivlajka|Rusko}} Rusko |colspan=16 bgcolor=f0f0f0| | {{malé|(SNŠ)}} | 4 |bgcolor=silver| 2 |bgcolor=cc9966| 3 | 4 | 6 | 5 | {{malé|(OAR)}} | {{malé|(ROV)}} | – | '''6''' |- |align=left| {{minivlajka|OH}} OAR |colspan=23 bgcolor=f0f0f0| | bgcolor="gold" | 1 |colspan=2 bgcolor=f0f0f0| | '''1''' |- |align=left| {{minivlajka|Ruský olympijský výbor}} ROV |colspan=24 bgcolor=f0f0f0| |bgcolor=silver| 2 |bgcolor=f0f0f0| | '''1''' |- |align=left| {{minivlajka|Slovensko}} Slovensko |colspan=17 bgcolor=f0f0f0| | 6 | 10 | 13 | 5 | 4 | 11 | 11 | bgcolor="cc9966" | 3 | 4 | '''9''' |- |align=left| {{Minivlajka|Slovinsko}} Slovinsko | colspan="17" bgcolor=f0f0f0| | – | – | – | – | – | 7 | 9 | – | – | '''2''' |- | align="left" | {{minivlajka|OH}} SNŠ (po ZSSR) | colspan="16" bgcolor="f0f0f0" | | bgcolor="gold" | 1 | colspan="9" bgcolor="f0f0f0" | | '''1''' |- | align="left" | {{minivlajka|Sovietsky zväz}} Sovietsky zväz | – | – | – | – | – | – | – | bgcolor="gold" | 1 | bgcolor="cc9966" | 3 | bgcolor="gold" | 1 | bgcolor="gold" | 1 | bgcolor="gold" | 1 | bgcolor="gold" | 1 | bgcolor="silver" | 2 | bgcolor="gold" | 1 | bgcolor="gold" | 1 | colspan="10" bgcolor="f0f0f0" | | '''9''' |- | align="left" | {{minivlajka|Švajčiarsko}} Švajčiarsko | 5 | 7 | bgcolor="cc9966" | 3 | – | =13 | bgcolor="cc9966" | 3 | 5 | 9 | – | 8 | – | 10 | 11 | – | – | 8 | 10 | – | – | 11 | 6 | 8 | 9 | 10 | 8 | 5 | '''19''' |- | align="left" | {{minivlajka|Švédsko}} Švédsko | 4 | 4 | bgcolor="silver" | 2 | – | 5 | 4 | bgcolor="cc9966" | 3 | 4 | 5 | bgcolor="silver" | 2 | 4 | 4 | – | bgcolor="cc9966" | 3 | bgcolor="cc9966" | 3 | bgcolor="cc9966" | 3 | 5 | bgcolor="gold" | 1 | 5 | 5 | bgcolor="gold" | 1 | 5 | bgcolor=silver| 2 | 5 | 4 | 7 | '''24''' |- | align="left" | {{minivlajka|Taliansko}} Taliansko | – | – | – | – | =9 | 8 | – | 7 | – | 15 | – | – | – | – | 9 | – | 12 | 9 | 12 | – | 11 | – | – | – | – | 12 | '''10''' |- | align="left" | {{minivlajka|Ukrajina}} Ukrajina | colspan="17" bgcolor="f0f0f0" | | – | – | 10 | – | – | – | – | – | – | '''1''' |- | align="left" | {{minivlajka|Spojené štáty}} USA | bgcolor="silver" | 2 | bgcolor="silver" | 2 | – | bgcolor="silver" | 2 | bgcolor="cc9966" | 3 | – | bgcolor="silver" | 2 | bgcolor="silver" | 2 | bgcolor="gold" | 1 | 5 | 6 | bgcolor="silver" | 2 | 5 | bgcolor="gold" | 1 | 7 | 7 | 4 | 8 | 6 | bgcolor="silver" | 2 | 8 | bgcolor=silver| 2 | 4 | 7 | 5 | bgcolor="gold" | 1 | '''24''' |- | align="left" | {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} Veľká Británia | – | bgcolor="cc9966" | 3 | 4 | – | bgcolor="gold" | 1 | 5 | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | '''4''' |- bgcolor="lightgray" | || || || || || || || || || || || || || || || || || || || || || | || || || | || |- | align="left" |''Počet tímov spolu'' | 7 | 8 | 11 | 4 | 15 | 8 | 9 | 10 | 9 | 16 | 14 | 11 | 12 | 12 | 12 | 12 | 12 | 12 | 14 | 14 | 12 | 12 | 12 | 12 | 12 | 12 | |} === Počet medailí po ZOH 2026 (len muži) === {| class="wikitable" style="text-align:center" |+ |- !Por. !Krajina | bgcolor="gold" | '''Zlato''' | bgcolor="silver" | '''Striebro''' | bgcolor="cc9966" | '''Bronz''' !'''Spolu''' |- |1. | align="left" |{{minivlajka|Kanada}} Kanada |9 |5 |3 |'''17''' |- |2. | align="left" |ZSSR / SNŠ / Rusko |9 |3 |2 |'''14''' |- | rowspan="5" | | align="left" |<small>z toho {{minivlajka|Sovietsky zväz}} Sovietsky zväz</small> |<small>7</small> |<small>1</small> |<small>1</small> |<small>'''9'''</small> |- | align="left" |<small>z toho [[Súbor:The Commonwealth of Independent States (silver) rv.gif|bezrámu|22x22bod]] SNŠ</small> |<small>1</small> |<small>0</small> |<small>0</small> |<small>'''1'''</small> |- | align="left" |<small>z toho {{minivlajka|Rusko}} Rusko</small> |<small>0</small> |<small>1</small> |<small>1</small> |<small>'''2'''</small> |- | align="left" |<small>z toho [[Súbor:Olympic flag.svg|bezrámu|26x26bod]] Olym. špor. z Rus.</small> |<small>1</small> |<small>0</small> |<small>0</small> |<small>'''1'''</small> |- | align="left" |<small>z toho {{minivlajka|Ruský olympijský výbor}} ROV</small> |<small>0</small> |<small>1</small> |<small>0</small> |<small>'''1'''</small> |- |3. | align="left" |{{minivlajka|Spojené štáty}} USA |3 |8 |1 |'''12''' |- |4. | align="left" |{{minivlajka|Švédsko}} Švédsko |2 |3 |4 |'''9''' |- |5. | align="left" |{{minivlajka|Fínsko}} Fínsko |1 |2 |5 |'''8''' |- |rowspan=2| 6. | align="left" |{{minivlajka|Česko}} Česko |1 |0 |1 |'''2''' |- | align="left" |{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} Veľká Británia |1 |0 |1 |'''2''' |- |8. | align="left" |{{minivlajka|Česko-Slovensko}} Česko-Slovensko |0 |4 |4 |'''8''' |- |9. | align="left" |{{minivlajka|Nemecko}} Nemecko |0 |1 |2 |'''3''' |- |10. | align="left" |{{minivlajka|Švajčiarsko}} Švajčiarsko |0 |0 |2 |'''2''' |- |11. | align="left" |{{minivlajka|Slovensko}} Slovensko |0 |0 |1 |'''1''' |} == Ženské turnaje == '''-''' Tím nebol na ZOH v daný rok {| class="wikitable" style="text-align:center" ! Štát | [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1998|1998]] | [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2002|2002]] | [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2006 – ženský turnaj|2006]] | [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2010 – ženský turnaj|2010]] | [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2014 – ženský turnaj|2014]] | [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2018 – ženský turnaj|2018]] | [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2022 – ženský turnaj|2022]] | [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2026 – ženský turnaj|2026]] | Spolu |- | align="left" | {{CZE|lhz|1}} | – | – | – | – | – | – | 7 | 5 | '''2''' |- | align="left" | {{CHN|lhz|1}} | 4 | 7 | – | 7 | – | – | 9 | – | '''4''' |- | align="left" | {{DEN|lhz|1}} | – | – | – | – | – | – | 10 | – | '''1''' |- | align="left" | {{FIN|lhz|1}} | bgcolor="cc9966" | 3 | 4 | 4 | bgcolor="cc9966" | 3 | 5 | bgcolor="cc9966" | 3 | bgcolor="cc9966" | 3 | 6 | '''8''' |- | align="left" | {{FRA|lhz|1}} | – | – | – | – | – | – | – | 10 | '''1''' |- | align="left" | {{JPN|lhz|1}} | 6 | – | – | – | 7 | 6 | 6 | 9 | '''5''' |- | align="left" | {{COR|lhz|1}} |colspan=5 bgcolor=f0f0f0| | 8 | – | – | '''1''' |- | align="left" | {{CAN|lhz|1}} | bgcolor="silver" | 2 | bgcolor="gold" | 1 | bgcolor="gold" | 1 | bgcolor="gold" | 1 | bgcolor="gold" | 1 | bgcolor="silver" | 2 | bgcolor="gold" | 1 | bgcolor="silver" | 2 | '''8''' |- | align="left" | {{KAZ|lhz|1}} | – | 8 | – | – | – | – | – | – | '''1''' |- | align="left" | {{DEU|lhz|1}} | – | 6 | 5 | – | 6 | – | – | 7 | '''4''' |- | align="left" | {{RUS|lhz|1}} | – | 5 | 6 | 6 | DSQ | 4 | 5 | – | '''6''' |- | align="left" | {{SVK|lhz|1}} | – | – | – | 8 | – | – | – | – | '''1''' |- | align="left" | {{CHE|lhz|1}} | – | – | 7 | 5 | bgcolor="cc9966" | 3 | 5 | 4 | bgcolor="cc9966" | 3 | '''6''' |- | align="left" | {{SWE|lhz|1}} | 5 | bgcolor="cc9966" | 3 | bgcolor="silver" | 2 | 4 | 4 | 7 | 8 | 4 | '''8''' |- | align="left" | {{ITA|lhz|1}} | – | – | 8 | – | – | – | – | 8 | '''2''' |- | align="left" | {{USA|lhz|1}} | bgcolor="gold" | 1 | bgcolor="silver" | 2 | bgcolor="cc9966" | 3 | bgcolor="silver" | 2 | bgcolor="silver" | 2 | bgcolor="gold" | 1 | bgcolor="silver" |2 | bgcolor="gold" | 1 |'''8''' |- | align="left" |''Spolu tímov'' | 6 | 8 | 8 | 8 | 8 | 8 | 10 | 10 | |} === Počet medailí po ZOH 2026 (len ženy) === {| class="wikitable" style="text-align:center" |- !Por. !Krajina | bgcolor="gold" | '''Zlato''' | bgcolor="silver" | '''Striebro''' | bgcolor="cc9966" | '''Bronz''' !'''Spolu''' |- |1. | align="left" |{{minivlajka|Kanada}} Kanada |5 |3 |0 |'''8''' |- |2. | align="left" |{{minivlajka|Spojené štáty}} USA |3 |4 |1 |'''8''' |- |3. | align="left" |{{minivlajka|Švédsko}} Švédsko |0 |1 |1 |'''2''' |- |4. | align="left" |{{minivlajka|Fínsko}} Fínsko |0 |0 |4 |'''4''' |- |5. | align="left" |{{minivlajka|Švajčiarsko}} Švajčiarsko |0 |0 |2 |'''2''' |} == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == {{preklad|en|Ice hockey at the Olympic Games|1339972470}} {{Športy na Olympijských hrách}} {{Hokej na Olympijských hrách}} [[Kategória:Ľadový hokej na Olympijských hrách| ]] [[Kategória:Športy na Zimných olympijských hrách]] h8mao9r9mpplnxdrkhf0op24g49s7f8 10 169249 8215722 7438768 2026-05-17T21:47:31Z LegendaSM07 220130 kompatibilita s tmavým módom + update električiek 8215722 wikitext text/x-wiki {|style="width:100%;background:none" class="skin-invert" |colspan="2" style="background:#CFCFCF"|<div class="center">'''Parížska verejná doprava'''</div> |- |colspan="2" style="background:#CFCFCF"|<div class="center">'''[[Parížske metro|Linky metra]]'''</div> |- |{{rcb|Metrá v Paríži|1|inline=croute}} |{{rcb|Metrá v Paríži|7bis|inline=croute}} |- |{{rcb|Metrá v Paríži|2|inline=croute}} |{{rcb|Metrá v Paríži|8|inline=croute}} |- |{{rcb|Metrá v Paríži|3|inline=croute}} |{{rcb|Metrá v Paríži|9|inline=croute}} |- |{{rcb|Metrá v Paríži|3bis|inline=croute}} |{{rcb|Metrá v Paríži|10|inline=croute}} |- |{{rcb|Metrá v Paríži|4|inline=croute}} |{{rcb|Metrá v Paríži|11|inline=croute}} |- |{{rcb|Metrá v Paríži|5|inline=croute}} |{{rcb|Metrá v Paríži|12|inline=croute}} |- |{{rcb|Metrá v Paríži|6|inline=croute}} |{{rcb|Metrá v Paríži|13|inline=croute}} |- |{{rcb|Metrá v Paríži|7|inline=croute}} |{{rcb|Metrá v Paríži|14|inline=croute}} |- |{{rcb|Metrá v Paríži|CDGVAL|inline=croute}} |{{rcb|Metrá v Paríži|Orlyval|inline=croute}} |- |colspan="2" style="background:#CFCFCF"|<div class="center">''Plánované''</div> |- |{{rcb|Metrá v Paríži|15|inline=croute}} |{{rcb|Metrá v Paríži|17|inline=croute}} |- |{{rcb|Metrá v Paríži|16|inline=croute}} |{{rcb|Metrá v Paríži|18|inline=croute}} |- |colspan="2" style="background:#CFCFCF"|<div class="center">'''[[Réseau express régional (Île-de-France)|Linky RER]]'''</div> |- |{{rcb|Doprava v Paríži|A|inline=xroute}} |{{rcb|Doprava v Paríži|D|inline=xroute}} |- |{{rcb|Doprava v Paríži|B|inline=xroute}} |{{rcb|Doprava v Paríži|E|inline=xroute}} |- |{{rcb|Doprava v Paríži|C|inline=xroute}} | |- |colspan="2" style="background:#CFCFCF"|<div class="center">'''[[Transilien|Predmestská železnica (Transilien)]]'''</div> |- |{{rcb|Doprava v Paríži|H|inline=xroute}} |{{rcb|Doprava v Paríži|N|inline=xroute}} |- |{{rcb|Doprava v Paríži|J|inline=xroute}} |{{rcb|Doprava v Paríži|P|inline=xroute}} |- |{{rcb|Doprava v Paríži|K|inline=xroute}} |{{rcb|Doprava v Paríži|R|inline=xroute}} |- |{{rcb|Doprava v Paríži|L|inline=xroute}} |{{rcb|Doprava v Paríži|U|inline=xroute}} |- |colspan="2" style="background:#CFCFCF"|<div class="center">'''Autobusy'''</div> |- |{{rcb|Doprava v Paríži|20|inline=route}} |{{rcb|Doprava v Paríži|72|inline=route}} |- |{{rcb|Doprava v Paríži|21|inline=route}} |{{rcb|Doprava v Paríži|73|inline=route}} |- |{{rcb|Doprava v Paríži|22|inline=route}} |{{rcb|Doprava v Paríži|74|inline=route}} |- |{{rcb|Doprava v Paríži|24|inline=route}} |{{rcb|Doprava v Paríži|75|inline=route}} |- |{{rcb|Doprava v Paríži|25|inline=route}} |{{rcb|Doprava v Paríži|76|inline=route}} |- |{{rcb|Doprava v Paríži|26|inline=route}} |{{rcb|Doprava v Paríži|77|inline=route}} |- |{{rcb|Doprava v Paríži|27|inline=route}} |{{rcb|Doprava v Paríži|80|inline=route}} |- |{{rcb|Doprava v Paríži|28|inline=route}} |{{rcb|Doprava v Paríži|82|inline=route}} |- |{{rcb|Doprava v Paríži|29|inline=route}} |{{rcb|Doprava v Paríži|83|inline=route}} |- |{{rcb|Doprava v Paríži|30|inline=route}} |{{rcb|Doprava v Paríži|84|inline=route}} |- |{{rcb|Doprava v Paríži|31|inline=route}} |{{rcb|Doprava v Paríži|85|inline=route}} |- |{{rcb|Doprava v Paríži|32|inline=route}} |{{rcb|Doprava v Paríži|86|inline=route}} |- |{{rcb|Doprava v Paríži|35|inline=route}} |{{rcb|Doprava v Paríži|87|inline=route}} |- |{{rcb|Doprava v Paríži|38|inline=route}} |{{rcb|Doprava v Paríži|88|inline=route}} |- |{{rcb|Doprava v Paríži|39|inline=route}} |{{rcb|Doprava v Paríži|89|inline=route}} |- |{{rcb|Doprava v Paríži|40|inline=route}} |{{rcb|Doprava v Paríži|91|inline=route}} |- |{{rcb|Doprava v Paríži|42|inline=route}} |{{rcb|Doprava v Paríži|92|inline=route}} |- |{{rcb|Doprava v Paríži|43|inline=route}} |{{rcb|Doprava v Paríži|93|inline=route}} |- |{{rcb|Doprava v Paríži|45|inline=route}} |{{rcb|Doprava v Paríži|94|inline=route}} |- |{{rcb|Doprava v Paríži|46|inline=route}} |{{rcb|Doprava v Paríži|95|inline=route}} |- |{{rcb|Doprava v Paríži|47|inline=route}} |{{rcb|Doprava v Paríži|96|inline=route}} |- |{{rcb|Doprava v Paríži|48|inline=route}} |{{rcb|Doprava v Paríži|PC|inline=route}} |- |{{rcb|Doprava v Paríži|52|inline=route}} |{{rcb|Doprava v Paríži|138|inline=route}} |- |{{rcb|Doprava v Paríži|54|inline=route}} |{{rcb|Doprava v Paríži|140|inline=route}} |- |{{rcb|Doprava v Paríži|56|inline=route}} |{{rcb|Doprava v Paríži|163|inline=route}} |- |{{rcb|Doprava v Paríži|57|inline=route}} |{{rcb|Doprava v Paríži|173|inline=route}} |- |{{rcb|Doprava v Paríži|58|inline=route}} |{{rcb|Doprava v Paríži|174|inline=route}} |- |{{rcb|Doprava v Paríži|59|inline=route}} |{{rcb|Doprava v Paríži|201|inline=route}} |- |{{rcb|Doprava v Paríži|60|inline=route}} |{{rcb|Doprava v Paríži|215|inline=route}} |- |{{rcb|Doprava v Paríži|61|inline=route}} |{{rcb|Doprava v Paríži|237|inline=route}} |- |{{rcb|Doprava v Paríži|62|inline=route}} |{{rcb|Doprava v Paríži|274|inline=route}} |- |{{rcb|Doprava v Paríži|63|inline=route}} |{{rcb|Doprava v Paríži|325|inline=route}} |- |{{rcb|Doprava v Paríži|64|inline=route}} |{{rcb|Doprava v Paríži|340|inline=route}} |- |{{rcb|Doprava v Paríži|66|inline=route}} |{{rcb|Doprava v Paríži|341|inline=route}} |- |{{rcb|Doprava v Paríži|67|inline=route}} |{{rcb|Doprava v Paríži|350|inline=route}} |- |{{rcb|Doprava v Paríži|68|inline=route}} |{{rcb|Doprava v Paríži|Les Traverses|inline=route}} |- |{{rcb|Doprava v Paríži|69|inline=route}} |{{rcb|Doprava v Paríži|OrlyBus|inline=route}} |- |{{rcb|Doprava v Paríži|70|inline=route}} |{{rcb|Doprava v Paríži|RoissyBus|inline=route}} |- |{{rcb|Doprava v Paríži|71|inline=route}} | |- |colspan="2" style="background:#CFCFCF"|<div class="center">Nočné</div> |- |{{rcb|Doprava v Paríži|N11|inline=route}} |{{rcb|Doprava v Paríži|N61|inline=route}} |- |{{rcb|Doprava v Paríži|N12|inline=route}} |{{rcb|Doprava v Paríži|N62|inline=route}} |- |{{rcb|Doprava v Paríži|N13|inline=route}} |{{rcb|Doprava v Paríži|N63|inline=route}} |- |{{rcb|Doprava v Paríži|N14|inline=route}} |{{rcb|Doprava v Paríži|N66|inline=route}} |- |{{rcb|Doprava v Paríži|N15|inline=route}} |{{rcb|Doprava v Paríži|N71|inline=route}} |- |{{rcb|Doprava v Paríži|N16|inline=route}} |{{rcb|Doprava v Paríži|N122|inline=route}} |- |{{rcb|Doprava v Paríži|N21|inline=route}} |{{rcb|Doprava v Paríži|N130|inline=route}} |- |{{rcb|Doprava v Paríži|N22|inline=route}} |{{rcb|Doprava v Paríži|N131|inline=route}} |- |{{rcb|Doprava v Paríži|N23|inline=route}} |{{rcb|Doprava v Paríži|N132|inline=route}} |- |{{rcb|Doprava v Paríži|N24|inline=route}} |{{rcb|Doprava v Paríži|N133|inline=route}} |- |{{rcb|Doprava v Paríži|N31|inline=route}} |{{rcb|Doprava v Paríži|N134|inline=route}} |- |{{rcb|Doprava v Paríži|N32|inline=route}} |{{rcb|Doprava v Paríži|N135|inline=route}} |- |{{rcb|Doprava v Paríži|N33|inline=route}} |{{rcb|Doprava v Paríži|N140|inline=route}} |- |{{rcb|Doprava v Paríži|N34|inline=route}} |{{rcb|Doprava v Paríži|N141|inline=route}} |- |{{rcb|Doprava v Paríži|N35|inline=route}} |{{rcb|Doprava v Paríži|N142|inline=route}} |- |{{rcb|Doprava v Paríži|N41|inline=route}} |{{rcb|Doprava v Paríži|N143|inline=route}} |- |{{rcb|Doprava v Paríži|N42|inline=route}} |{{rcb|Doprava v Paríži|N144|inline=route}} |- |{{rcb|Doprava v Paríži|N43|inline=route}} |{{rcb|Doprava v Paríži|N145|inline=route}} |- |{{rcb|Doprava v Paríži|N44|inline=route}} |{{rcb|Doprava v Paríži|N150|inline=route}} |- |{{rcb|Doprava v Paríži|N45|inline=route}} |{{rcb|Doprava v Paríži|N151|inline=route}} |- |{{rcb|Doprava v Paríži|N51|inline=route}} |{{rcb|Doprava v Paríži|N152|inline=route}} |- |{{rcb|Doprava v Paríži|N52|inline=route}} |{{rcb|Doprava v Paríži|N153|inline=route}} |- |{{rcb|Doprava v Paríži|N53|inline=route}} |{{rcb|Doprava v Paríži|N154|inline=route}} |- |colspan="2" style="background:#CFCFCF"|<div class="center">'''[[Električková doprava v Paríži|Električky]]'''</div> |- |{{rcb|Doprava v Paríži|1|inline=xroute}} |{{rcb|Doprava v Paríži|8|inline=xroute}} |- |{{rcb|Doprava v Paríži|2|inline=xroute}} |{{rcb|Doprava v Paríži|9|inline=xroute}} |- |{{rcb|Doprava v Paríži|3a|inline=xroute}} |{{rcb|Doprava v Paríži|10|inline=xroute}} |- |{{rcb|Doprava v Paríži|3b|inline=xroute}} |{{rcb|Doprava v Paríži|11|inline=xroute}} |- |{{rcb|Doprava v Paríži|4|inline=xroute}} |{{rcb|Doprava v Paríži|12|inline=xroute}} |- |{{rcb|Doprava v Paríži|5|inline=xroute}} |{{rcb|Doprava v Paríži|13|inline=xroute}} |- |{{rcb|Doprava v Paríži|6|inline=xroute}} |T14 |- |{{rcb|Doprava v Paríži|7|inline=xroute}} | |- |}<noinclude>[[Kategória:Dopravné infobox šablóny]]</noinclude> g0n4l5vizab2k5tjcnh5nal1ygesgtw 0 170582 8215757 8191094 2026-05-18T04:09:05Z Akul59 168826 Ext, odkazy, autoritné údaje, wikilinka 8215757 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Opatovice I | typ = obec | znak = Opatovice I znak.jpg | vlajka = Opatovice I vlajka.jpg | obrázok = | popis = | ob.roz.pôs = Kutná Hora | pov.ob = Kutná Hora | krajina = Čechy | rieka = | nadmorská výška = 405 | zemepisná šírka = 49,846667 | zemepisná dĺžka = 15,245278 | rozloha = 6,33 | prvá zmienka = 1344 | starosta = Radek Tvrdík | PSČ = 286 01 | početč = 1 | početzsj = 1 | početk = 1 | NUTS5 = CZ0205 530956 | adresa = Opatovice I 35<br />286 01 Čáslav | email = opatovice@c-mail.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.opatovice1.cz | commons = Opatovice I }} '''Opatovice I''' sú [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v [[Okres Kutná Hora|okrese Kutná Hora]] v [[Stredočeský kraj|Stredočeskom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 123 obyvateľov, z toho 65 mužov a 58 žien, pričom priemerný vek v obci bol 39,4 roka (muži 38,1 roka, ženy 40,9 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Opatovice I}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} {{český výhonok}} {{Obce okresu Kutná Hora}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Obce okresu Kutná Hora]] h2v1rzvswvuykqvdi39tk2w4wpgtnm8 0 175663 8215779 8185078 2026-05-18T06:02:08Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8215779 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Adršpach | typ = obec | znak = Adršpach CoA CZ.jpg | vlajka = Flag_of_Adrspach.svg | obrázok = Schloss Adersbach.jpg | popis = <!-- Adršpašský zámek (2005) --> | ob.roz.pôs = [[Broumov (okres Náchod)|Broumov]] | pov.ob = Teplice nad Metují | krajina = Čechy | rieka = | nadmorská výška = 554 | zemepisná šírka = 50,624722 | zemepisná dĺžka = 16,081389 | rozloha = 19,71 | prvá zmienka = | starosta = Dana Cahová | PSČ = 549 52 | početč = 2 | početzsj = 2 | početk = 2 | NUTS5 = CZ0523 547786 | adresa = Obecní úřad Adršpach<br />Horní Adršpach 128<br />549 52 Horní Adršpach | email = ou.adrspach@seznam.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.skalyadrspach.cz | commons = Adršpach }} '''Adršpach''' je [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Náchod|Náchod]] v [[Královohradecký kraj|Královohradeckom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 516 obyvateľov, z toho 258 mužov a 258 žien, pričom priemerný vek v obci bol 41,5 roka (muži 39,8 roka, ženy 43,1 roka). Na jeho území sa nachádzajú [[Adršpašsko-teplické skály]], najnavštevovanejší prírodný cieľ v Česku.<ref>{{Citácia periodika | titul = Nejnavštěvovanějším přírodním cílem v ČR loni opět byly Adršpašské skály {{!}} ČeskéNoviny.cz | periodikum = www.ceskenoviny.cz | url = https://www.ceskenoviny.cz/zpravy/2512197 | jazyk = cs | dátum prístupu = 2024-05-06 | url archívu = https://web.archive.org/web/20240506191230/https://www.ceskenoviny.cz/zpravy/2512197 | dátum archivácie = 2024-05-06 }}</ref> == Dejiny == [[Prvá písomná zmienka]] o dedine z roku [[1348]] pochádza z návrhu zemského zákonníka ''Majestas Carolina'' a uvádza hrad pod názvom ''Eberspach castrum''. V roku[[1354]] sa pripomína majiteľ hradu Hanuš a v roku [[1397]] sa už píše Tamchyn z Aderspachu dnešným termínom<ref>Antonín Profous, Místní jména v Čechách I., s.4, [https://mjc.ujc.cas.cz/search.php?where=strana&svazek=I&heslo=0004&useregexp=no/ online]</ref>. Obec Adršpach vznikla v roku [[1949]] zlúčením obcí ''Dolní Adršpach'' a ''Horní Adršpach''.<ref name="prehled-obci">{{Citácia knihy | titul = Historický lexikon obcí České republiky – 1869–2011 | url = https://csu.gov.cz/docs/107508/10218bfa-fa30-486a-a4ab-4cd1eceacacd/13008415abc.pdf | typ zväzku = díl | zväzok = IV. Abecední přehled obcí a částí obcí | dátum vydania = 2015-12-21 | dátum prístupu = 2024-05-27 | vydavateľ = Český statistický úřad | miesto = Praha | strany = 1 | formát = PDF online}}</ref> == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Adršpach}} == Externé odkazy == * [http://www.skalyadrspach.cz Oficiálna stránka obce] {{český výhonok}} {{Obce okresu Náchod}} [[Kategória:Obce okresu Náchod]] sle0ppb2lrslefp2ch3wed1ltfap56o 0 176751 8215702 8201802 2026-05-17T20:58:15Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8215702 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobná skupina | Názov skupiny = Štátny komorný orchester Žilina | Obrázok = | Popis obrázku = | Krajina pôvodu = Slovensko | Žáner = | Roky pôsobenia = 1974{{--}} | Hudobný vydavateľ = | Iné názvy = Slovak Sinfonietta | Súvisiace články = | Webstránka = | Členovia skupiny = | Bývalí členovia = }} '''Štátny komorný orchester Žilina''' je jediný orchester „mozartovského typu“ na [[Slovensko|Slovensku]].<ref name="hc-statny-komorny-orchester-zilina"/> Je štátnou [[príspevková organizácia|príspevkovou organizáciou]], ktorej hlavným predmetom činnosti je „naštudovanie diel pôvodnej slovenskej hudobnej tvorby a svetovej hudobnej tvorby a ich sprístupňovanie verejnosti s cieľom rozvíjať národnú hudobnú kultúru v Slovenskej republike a dôstojne reprezentovať slovenskú hudobnú kultúru v zahraničí.“<ref name="skozilina-zl"/> V zahraničí orchester používa aj názov Slovak Sinfonietta.<ref name="skozilina-zl"/> == História == Orchester vznikol k 1. januáru [[1974]] v [[Žilina|Žiline]].<ref name="skozilina-zl"/> Mal 35 členov, prevažne absolventov hudobných akadémií v [[Praha|Prahe]], [[Brno|Brne]] a [[Bratislava|Bratislave]]. Prvým šéfdirigentom bol [[Eduard Fischer]]. V roku [[1977]] získal orchester medzinárodné uznanie, keď sa stal festivalovým orchestrom na [[Salzburger Festspiele]]. Krátko nato dostal pozvanie na [[Pražská jar|Pražskú jar]]. Nasledovali koncerty na mnohých festivaloch v celej Európe ([[Wiener Festwochen]], Haydnov festival vo [[Viedeň|Viedni]], [[Sofijské hudobné týždne]], [[Festa Musica Pro v Assisi]], [[Katalánsky festival]], [[Festival El Djem v Tunise]], [[Festival de Bonaguil]] vo Francúzsku, Hudba v starom Krakove, [[Jarný festival Budapešť]], [[Bratislavské hudobné slávnosti]], [[Melos Étos]] v Bratislave, [[Mozartfest Schwetzingen]], [[Festival slovanskej hudby]] na Cypre, [[Schleswig-Holstein Festival]], [[Festival de Manaus]] v Brazílii, [[Flámsky festival]] v Belgicku, [[Aspekte Salzburg]], [[Johann Strauss Festival]] vo Viedni, [[Bodensee Festival]] v Švajčiarsku, [[Medzinárodný hudobný festival]] v Ankare a iné). Orchester uskutočnil už vyše 2000 koncertov takmer vo všetkých štátoch Európy, v Tunise, Japonsku, USA a v Brazílii. Vystúpil v mnohých známych koncertných sieňach (napr. Musikverein a Konzerthaus vo Viedni, Dom umelcov v Prahe, Tonhalle Düsseldorf, Komická opera v Berlíne, Katedrála Sv. Františka v Assisi, Veľká sála Petrohradskej filharmónie, Palác hudby v Barcelone, Teatro Arriaga Bilbao, Concertgebouw v Amsterdame, Symphony Hall Osaka, Metropolitan Art Hall Tokyo, Kráľovská opera v Bruseli, Teatro Abadia Madrid). S orchestrom účinkovali mnohí známi umelci, napr. dirigenti [[Claus Peter Flor]], [[Ondrej Lenárd]], [[Oliver Dohnányi]], [[Leoš Svárovský]], [[Matthias Manasi]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Mozarteum [[Salzburg]] | odkaz na autora = | titul = Aufnahmen laut Datenbank der Mozart Ton- und Filmsammlung | periodikum = dme.mozarteum.at | odkaz na periodikum = | url = https://dme.mozarteum.at/DME/nma/nmaolrecs.php?vsep=105&p1=142&idwnma=4909| issn = | vydavateľ = Mozarteum | miesto = [[Salzburg]] | dátum = 2023-01-26| dátum prístupu = 2023-05-27}}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = [[Nemecká národná knižnica]] | odkaz na autora = | titul = Deutsche Nationalbibliothek - Musiktonträgerverzeichnis - Jahrgang: 2023 T 05 | periodikum = d-nb.info | odkaz na periodikum = | url = https://d-nb.info/1287815278/34 | issn = | vydavateľ = [[Nemecká národná knižnica]] | miesto = [[Frankfurt nad Mohanom]] | dátum = 2023-05-03 | dátum prístupu = 2024-02-17 }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>[[Vladimír Válek]], [[Ľudovít Rajter]], [[Petr Vronský]], [[Eve Queler]], [[Peter Maag]], [[Tsugio Maeda]], [[Vincent La Selva]], [[Marco Armiliato]], [[Christian Benda]], [[Dwight Bennett]], [[Urs Schneider]], [[Christian Pollack]], [[Herman Engels]], [[Peter Breiner]], [[Bartholomeus Henri Van de Velde]], [[Alexander Schwinck]], [[Georg Mais]], [[Volker Schmidt Gertenbach]], [[Mika Eichenholz]], [[Vladimír Kiradjiev]], [[Kirk Trevor]], [[Peter Wallinger]], [[Jeannot Weimerskirch]], [[Ernst Märzendorfer]], [[Martin Sieghardt]], [[Stefan Lano]], [[Theodore Kuchar]], sólisti [[Igor Oistrach]], [[Narciso Yepes]], [[André Gertler]], [[Václav Hudeček]], [[Liana Issakadze]], [[Jindřich Pazdera]], [[Marián Lapšanský]], [[Peter Toperczer]], [[Eugen Indjic]], [[Till Felner]], [[Michael Kofler]], [[Peter Dvorský]], [[Sergej Kopčák]], [[Michél Senechal]], [[Stefan Elenkov]], [[Edita Gruberová]], [[Gabriela Beňačková]], [[Magdaléna Kožená]], [[Ľuba Orgonášová]], [[Ľubica Rybárska]], [[Magdaléna Hajóssyová]], [[Izabela Labuda]], [[Martin Babjak]], [[Peter Mikuláš (operný spevák)|Peter Mikuláš]], [[Benno Schollum]], [[Ildikó Raimondi]], [[Olivia Stapp]] a.i. Orchester vytvoril mnoho nahrávok s dielami [[Antonio Vivaldi|Vivaldiho]], Telemanna, [[Mozart]]a, [[Joseph Haydn|Haydna]], [[Johann Nepomuk Hummel|Hummela]], [[Giuseppe Verdi|Verdiho]], Respighiho, [[Bohuslav Martinů|Martinů]], [[Antonín Dvořák|Antonín Dvořáka]], [[Johann Strauss|J. Straussa]], českých a slovenských skladateľov. Spolupracoval s hudobnými vydavateľstvami [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]], Donau, Naxos, Brilliant Classics, BMG a i. == Súčasnosť == Šéfdirigentom ŠKO Žilina bol od sezóny 2015/2016 britský dirigent Simon Chalk. Čestným šéfdirigentom orchestra bol japonský dirigent [[Tsugio Maeda]]. Od sezóny 2023/202 je šéfdirigentom František Macek.<ref name="hc-statny-komorny-orchester-zilina"/> Čestným šéfdirigentom je [[Leoš Svarovský]].<ref name="skozilina-diri"/> == Referencie == {{Referencie|refs= <ref name="hc-statny-komorny-orchester-zilina">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Štátny komorný orchester Žilina | url = https://hc.sk/o-slovenskej-hudbe/teleso-detail/390-statny-komorny-orchester-zilina | vydavateľ = Hudobné centrum | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-07-09 | jazyk = }}</ref> <ref name="skozilina-zl">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rozhodnutie Ministerstva kultúry o vydaní zriaďovacej listiny Štátneho orchestra Žilina | url = https://skozilina.sk/wp-content/uploads/documents/ZL-SKO-Zilina.pdf | vydavateľ = skozilina.sk | miesto = | dátum vydania = 2021-08-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-07-09 | jazyk = }}</ref> <ref name="skozilina-diri">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Dirigenti | url = https://skozilina.sk/o-nas/ | vydavateľ = skozilina.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-07-09 | jazyk = }}</ref> }} == Externé odkazy == * [https://skozilina.sk oficiálna stránka] * [https://hc.sk/o-slovenskej-hudbe/teleso-detail/390-statny-komorny-orchester-zilina Slovenský komorný orchester] na webe Hudobného centra {{Portál|Žilina|Žilinský}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Komorné orchestre na Slovensku]] [[Kategória:Kultúra v Žiline]] [[Kategória:Organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky]] [[Kategória:Organizácie v Žiline]] [[Kategória:Laureáti Ceny Jána Cikkera]] nmhwx4nwi13wmsomm5loregmo4xqdyw 0 201599 8215840 8172477 2026-05-18T09:23:20Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8215840 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný žáner | Názov = Alternatívny metal | Farba pozadia = #BB0022 | Farba písma = white | Obrázok = | Popis obrázka = | Pôvod v štýloch = [[Alternatívny rock]], [[Heavy metal]] a ďalšie<ref name=aboutdotcom/><ref name="allmusic alt metal"/> | Kultúrne pozadie čas = Druhá polovica 80. rokov | Kultúrne pozadie krajina = [[USA]] | Typické nástroje = [[vokál]]y, [[Gitara|gitary]], [[basová gitara]], [[bicie]] | Všeobecná popularita = Nízka v 80. rokoch, Mainstreamová v 90. rokoch, momentálne stredná | Odvodené štýly = | Podštýly = [[Nu metal]], [[Funk metal]], [[Rap metal]]<ref name="allmusic alt metal"/><ref name=rap-metal1 /> | Zmes štýlov = | Regionálne scény = [[Hudba v Los Angeles|Los Angeles]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Grow |meno=Kory |url=http://www.spin.com/articles/tool-opiate-reissue-limited-edition-adam-jones |titul=Not a Downer: Tool's Adam Jones Talks 'Opiate' Reissue, New Material &#124; SPIN &#124; Q & A |vydavateľ=SPIN |dátum vydania=20. marec 2013 |dátum prístupu=2013-03-26}}</ref> – [[Hudba v New Yorku|New York]] – [[hudba v Japonsku|Japonsko]] | Miestne scény = | Iné témy = [[História alternatívneho rocku]] – [[Experimentálny metal]] – [[Industriálny metal]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.allmusic.com/style/industrial-metal-ma0000012276|titul=Industrial Metal|vydavateľ=[[AllMusic]]|dátum prístupu=2012-11-20}}</ref> – [[Grunge]] – [[Post-hardcore]] | Commons = }} '''Alternatívny metal''' (iné názvy: '''alt-metal'''<ref name=aboutdotcom>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Grierson|meno=Tim|url=http://rock.about.com/od/rockmusic101/a/AlternativeMetal.htm|titul=Alternative Metal - What Is Alternative Metal - Alt-Metal History|vydavateľ=About.com|dátum prístupu=2010-07-07|url archívu=https://web.archive.org/web/20160528212742/http://rock.about.com/od/rockmusic101/a/AlternativeMetal.htm|dátum archivácie=2016-05-28}}</ref>, '''hard alternative'''<ref name="McIver">{{Citácia knihy|autor=Joel McIver|titul=Unleashed: The Story of Tool|url=http://books.google.com/books?id=dA_V2mbPiecC&pg=PT108|dátum prístupu=2014-02-02|vydavateľ=Music Sales Group|isbn=978-0-85712-040-3|strany=108}}</ref>) je štýl [[Rock|rockovej hudby]] spájajúci [[heavy metal]] s prvkami príbuzného štýlu, [[Alternatívny rock|alternatívneho rocku]],<ref name="Will to mangle"/> a s prvkami ďalších žánrov, ktoré normálne nemajú žiadnu spojitosť s metalovou hudbou.<ref name="allmusic alt metal"/><ref name="Will to mangle">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.allmusic.com/album/will-to-mangle-mw0000230390|titul=Sourvein Will to Mangle|vydavateľ=[[AllMusic]]|priezvisko=Henderson|meno=Alex|dátum prístupu=2012-11-19}}</ref> Alternatívne metalové skupiny charakterizujú hlavne ťažké gitarové [[riff]]y, melodické vokály, niekedy hrdelný spev, nekonvenčné zvuky ďalších heavymetalových žánrov, nekonvenčné štruktúry skladieb a niekedy aj experimentálny prístup k tvrdej hudbe.<ref name="allmusic alt metal">{{Citácia elektronického dokumentu|url={{Allmusic|class=style|id=alternative-metal-ma0000012328|pure_url=yes}}|titul=Alternative Metal|vydavateľ=[[AllMusic]]|dátum prístupu=2012-07-15}}</ref> Tento termín sa používa už od 80. rokov 20. storočia,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://news.google.com/newspapers?id=QhhXAAAAIBAJ&sjid=8fkDAAAAIBAJ&pg=5766,270821&dq=alternative-metal+alice-in-chains&hl=en|titul='Alice' will rattle some chains|meno=Patricia|priezvisko=Crean|vydavateľ=''Spokane Chronicle''|dátum prístupu=2013-02-03}}</ref> ale do väčšieho povedomia sa dostal až počas 90. rokov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jesters of Destiny|url=http://www.allmusic.com/artist/jesters-of-destiny-mn0000344125|vydavateľ=Allmusic|dátum prístupu=2013-02-01}}</ref> Vzniklo z neho niekoľko odnoží, ako sú [[rap metal]]<ref name="allmusic alt metal"/><ref name=rap-metal1>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rap-Metal|vydavateľ=[[Allmusic]]|url=http://www.allmusic.com/style/rap-metal-ma0000002817|dátum prístupu=2012-11-21|citát=Rap-Metal seeks to fuse the most aggressive elements of hardcore rap and heavy metal, and became an extremely popular variation of alternative metal during the late '90s...In spite of projects like 1993's much-hyped Judgment Night soundtrack -- which featured all-star teamings of artists from the rap and rock worlds -- crossover collaborations faded as the '90s wore on. At the same time, rap-metal began to draw influences from alternative metal -- specifically, bands like Helmet, White Zombie, and Tool, who relied on crushingly heavy sonic textures more than catchy songwriting or immediately memorable riffs. The thick sound and the lack of melodic emphasis fit rap-metal's concerns perfectly. With the exception of Rage Against the Machine's angry left-wing politics, most rap-metal bands during the mid- to late '90s blended an ultra-aggressive, testosterone-heavy theatricality with either juvenile humor or an introspective angst learned through alternative metal...}}</ref> a [[funk metal]], ktoré obidva ďalej ovplyvnili ďalší významný štýl, [[nu metal]]. Nu metal ďalej rozvíja zvuk alternatívneho metalu, k čomu využíva vplyvy [[Hip-hop (hudba)|hip hopu]], [[groove metal]]u,<ref name="horror"/> [[grunge]]u, a niekedy čerpá aj z [[Industriálny metal|industriálneho metalu]]. == História == [[Súbor:Helmet 2.jpg|thumb|left|alt=|Významná alt-metalová skupina [[Helmet]] koncertuje roku 2008 v [[Melbourne]].]] Žáner má korene vo [[funk rock|funkrockovej]] hudbe prvej polovice 80. rokov, kedy [[Alternatívny rock|alternatívne]] skupiny ako [[Fishbone]], [[Faith No More]] a [[Red Hot Chili Peppers]] počali miesiť [[heavy metal]] s [[funk]]om, čím vytvorili alternatívny metalový štýl [[funk metal]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|autor=Funk Metal |url=http://www.allmusic.com/style/funk-metal-ma0000012114 |titul=Funk Metal : Significant Albums, Artists and Songs, Most Viewed |vydavateľ=AllMusic |dátum prístupu=2013-01-06, 2013}}</ref> Ďalšie ranné kapely tohto žánru pochádzajú z [[hardcore punk]]ového prostredia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|autor=Punk Metal |url=http://www.allmusic.com/style/punk-metal-ma0000012022 |titul=Punk Metal : Significant Albums, Artists and Songs, Most Viewed |vydavateľ=AllMusic |dátum= |dátum prístupu=2013-03-26}}</ref> Skupiny ako Faith No More, [[Jane's Addiction]] a [[Soundgarden]] sú považované za najstaršie alternatívne metalové počiny. Všetky tri boli založené približne v tom istom čase a v druhej polovici 80. rokov vytvorili šablónu žánru mixujúc heavy metal s rôznymi inými žánrami.<ref name="allmusic alt metal"/><ref>Sharpe-Young, Garry (2007). ''Metal: The Definitive Guide''. London, England: Jawbone Press. p. 482. ISBN 1-906002-01-0.</ref><ref name=fnm>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.allmusic.com/artist/faith-no-more-mn0000134729|titul=Faith No More - Music Biography, Credits and Discography|meno=Stephen Thomas|priezvisko=Erlewine|vydavateľ=[[AllMusic]]|dátum prístupu=2012-10-14}}</ref><ref name="about.com soundgarden">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://rock.about.com/od/soundgarde1/p/Soundgarden.htm|titul=Soundgarden Biography|meno=Tim|priezvisko=Grierson|vydavateľ=About.com|dátum prístupu=2012-10-14|url archívu=https://web.archive.org/web/20121111172604/http://rock.about.com/od/soundgarde1/p/Soundgarden.htm|dátum archivácie=2012-11-11}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Prato |meno=Greg |url=http://www.allmusic.com/album/nothings-shocking-mw0000196037 |titul=Nothing's Shocking - Jane's Addiction : Songs, Reviews, Credits, Awards |vydavateľ=AllMusic |dátum prístupu=2013-01-06}}</ref> V 80. rokoch sa alt-metalové kapely uchádzali prevažne o priazeň [[Alternatívny rock|alt-rockového]] publika, keďže prakticky všetky alt-metalové skupiny tej doby mali korene v americkom [[Alternatívny rock|nezávislom rock]]u.<ref name="allmusic alt metal"/> [[Súbor:Lollapalooza_2015.JPG|thumb|Festival alternatívnej hudby [[Lollapalooza]] pomohol spopularizovať alt-metalové hnutie.]] Keď sa na začiatku 90. rokov zjavil [[grunge]] čoby populárny štýl [[Rock|rockovej hudby]], alternatívny metal bol zrazu väčšmi prijateľný pre stredný prúd a zanedlho sa stal najpopulárnejším [[Heavy metal|metalovým]] štýlom v 90. rokoch.<ref name="allmusic alt metal"/> Viaceré skupiny odmietali byť považované za metalové kapely.<ref name="toolbook"/><ref name="beast">Christe, Ian (2003). Heavy metal: ďáblův hlas: kompletní historie pro znalce. BB art. Kapitola 13 „Proměny 90. let: Černé album a události po něm“</ref> Bubeník skupiny Helmet John Stanier povedal, že „do metalu sme spadli náhodou. Vždycky sme neznášali, keď nás ľudia dávali s metalom do súvislosti.<ref name="beast"/> Festival alternatívnej hudby [[Lollapalooza]] založený spevákom skupiny Jane's Addiction Perrym Farrellom pomohol kapelám spájanými s týmto hnutím, ako [[Tool (hudobná skupina)|Tool]], [[Rage Against the Machine]], [[Primus (skupina)|Primus]], [[Nine Inch Nails]], Soundgarden a [[Alice in Chains]], prilákať na seba pozornosť.<ref name="allmusic alt metal"/> [[Progresívny rock|Prog-rockom]] ovplyvnená kapela [[Tool]] sa stala pomocou svojho debutového albumu ''[[Undertow]]'' (1993) vedúcou skupinou alternatívneho metalového žánru. Popularita Tool v polovici 90. rokov viedla k tomu, že alt-metalové tendencie sa v tomto období začali objavovať aj v iných žánroch, ako napríklad v [[Industriálna hudba|industriálnej hudbe]] (Nine Inch Nails) a v [[rap rock]]u (Rage Against the Machine).<ref name=aboutdotcom/> V deväťdesiatych rokoch mnohé zavedené metalové skupiny 80. rokov vydávajú albumy, ktoré boli považované za alt-metalové nahrávky, napríklad [[Anthrax]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor=Christopher R. Weingarten |url=http://www.villagevoice.com/2011-09-14/music/anthrax-and-joey-belladonna-keep-it-in-the-family/ |titul=Anthrax and Joey Belladonna Keep It In the Family - Page 1 - Music - New York |vydavateľ=Village Voice |dátum=14. september 2011 |dátum prístupu=2015-12-03 |url archívu=https://web.archive.org/web/20111001135847/http://www.villagevoice.com/2011-09-14/music/anthrax-and-joey-belladonna-keep-it-in-the-family/ |dátum archivácie=2011-10-01 }}</ref> [[Metallica]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Heavy metal: Od hard rocku po extrémní metal|priezvisko=Grow|meno=Korry|rok=2012|url=|vydavateľ=slovart|isbn=9788073916626|dátum prístupu=|strany=180}}</ref> a [[Mötley Crüe]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://metalhammer.teamrock.com/news/2015-01-04/corabi-revisits-1994-motley-crue-album|titul=Corabi revisits 1994 Motley Crue album|vydavateľ=Metal Hammer}}</ref> [[Súbor:Kornmaa2006.jpg|thumb|[[Korn (metalová skupina)|Korn]] patria k významným predstaviteľom druhej vlny alternatívneho metalu, zvanej nu metal.]] V druhej polovici 90. rokov prichádza druhá, agresívnejšia vlna alt-metalových skupín, prezývaná [[nu metal]]. Oproti prvej vlne alternatívnych metalových skupín, tento štýl sa väčšmi opiera o [[thrash metal]],<ref name="allmusic alt metal"/> [[groove metal]]<ref name="horror">{{Citácia periodika |titul=What's the Deal with Soundtrack Albums? Metal Music and the Customized Aesthetics of Contemporary Horror |priezvisko=Tompkins |meno=Joseph |periodikum=Cinema Journal |rok=2009 |zväzok=49 |číslo=1 |url=http://muse.jhu.edu/login?auth=0&type=summary&url=/journals/cinema_journal/v049/49.1.tompkins.html}}</ref> a [[Hip hop (hudba)|hip hop]]<ref name="allmusic alt metal"/>, a neskôr získava väčšiu obľubu než klasický alternatívny metal.<ref name=aboutdotcom/><ref name="allmusic alt metal"/><ref name="stoner"/> Následkom tohto vývoja sa väčšmi štandardizoval zvuk alt-metalových skupín, naopak nu metal bol známy svojou výstrednosťou a nezaraditeľnosťou.<ref name="allmusic alt metal"/> Na prelome tisícročí zažíval nu metal vedený skupinami ako [[Korn (metalová skupina)|Korn]], [[Limp Bizkit]], [[Linkin Park]] a [[Staind]] komerčný úspech. Niektoré kapely dokonca dokázali posúvať hudobné hranice a popritom mať stále komerčnú životaschopnosť, napr. [[Mudvayne]] (využívajúc [[Progresívny rock|progresívne]]<ref>https://www.revolvermag.com/news/10-nu-metal-albums-you-need-to-own.html</ref> prvky) a [[Deftones]], ktorí vnášali do svojej tvorby vplyvy [[post-hardcore]]u a dream popu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.mtv.com/bands/m/metal_meltdown/news_feature_030124/ |titul=Nu Metal Meltdown |vydavateľ=[[MTV]] |priezvisko=D'Angelo |meno=Joe |dátum prístupu=2016-03-03 |url archívu=https://web.archive.org/web/20150430054323/http://www.mtv.com/bands/m/metal_meltdown/news_feature_030124/ |dátum archivácie=2015-04-30 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.mtv.com/bands/m/metal_meltdown/news_feature_030124/index2.jhtml |titul=Nu Metal Meltdown (Part 2) |vydavateľ=[[MTV]] |priezvisko=D'Angelo |meno=Joe |dátum prístupu=2016-03-03 |url archívu=https://web.archive.org/web/20030201093855/http://www.mtv.com/bands/m/metal_meltdown/news_feature_030124/index2.jhtml |dátum archivácie=2003-02-01 }}</ref> Britský spisovateľ Joel McIver verí, že Tool zohrali dôležitú úlohu pri formovaní žánru a vo svojej knihe ''Unleashed: The Story of Tool'' napísal, že „v rokoch 1996 – 97 sa vlna alternatívneho metalu, ktorú v dobe zrodu grungeu viedli Tool, začala transformovať do formy nu-metalu.“ Ale spevák Maynard James Keenan sa voči takýmto názorom rýchlo ohradil: „je mi z toho celého zle. Z toho, že Tool spájajú s nu metalovými skupinami. Tlač... nevidí rozdiel medzi alternatívou a metalom.“<ref name="toolbook">{{Citácia knihy|url=http://books.google.com.au/books?id=dA_V2mbPiecC&pg=PT108&dq=%22alternative+metal%22+%22tool%22&hl=en&sa=X&ei=RUEcUfbXDo2YkgWSw4HoCw&ved=0CDQQ6AEwAQ |titul=Unleashed: The Story of Tool - Joel McIver - Google Books |vydavateľ=Books.google.com.au |dátum prístupu=2013-02-14}}</ref> Aj ďalšie alt-metalové skupiny považované za inšpiráciu pre nu metal, dávali ruky preč od tohto hnutia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|autor=comments policy  155  comments posted |url=http://www.ultimate-guitar.com/news/general_music_news/helmet_were_better_than_999_of_the_other_bands_out_there.html |titul=Helmet: We're Better Than 99.9% Of The Other Bands Out There &#124; News @ |vydavateľ=Ultimate-guitar.com |dátum prístupu=2013-02-14}}</ref><ref name="Weatherford">{{Citácia periodika| priezvisko = Weatherford | meno = Mike | titul = Mr. Bungle serving up pop music from Mars | periodikum =The Las Vegas Review-Journal| strany =32J | dátum =15. október 1999| url = | postscript = <!--None--> }}</ref> Niektoré skupiny spájané s nu metalovým hnutím – napríklad [[System of a Down]], [[Godsmack]], [[Karnivool]],<ref>{{Citácia knihy|titul=The Rough Guide to Heavy Metal|priezvisko=Berelian |meno=Essi |isbn=1-84353-415-0 |strany=349}}</ref><ref>{{Citácia knihy|titul=Ďáblův hlas |priezvisko=Christe |meno=Ian |rok= 2005|vydavateľ=BB art |isbn=9 788073 414771|page=338}}</ref> a [[Deftones]]<ref name="BNW-deftones">{{Citácia knihy |priezvisko = Udo |meno = Tommy |titul = Brave Nu World |vydavateľ = Sanctuary Publishing |rok = 2002 |strany = 112 – 123, 236 |isbn = 1-86074-415-X}}</ref><ref name="McIver-46">{{Citácia knihy |priezvisko=McIver |meno=Joel |titul=Nu-metal: The Next Generation of Rock & Punk |rok=2002 |vydavateľ=Omnibus Press |isbn=0-7119-9209-6 |strany=46 |kapitola=Deftones }}</ref> – sa klasifikujú stále ako alternatívny metal, keďže zvukovo sú bližšie k [[Alternatívny rock|alternatívnemu rocku]].<ref>[http://www.roadrunnerrecords.com/blabbermouth.net/news.aspx?mode=Article&newsitemID=43322 Deftones To Headline Next Year's Taste of Chaos Tour] blabbermouth.net. 2005-10-24. Dátum prístupu: 2013-02-14.</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Thomas |meno=Stephen |url=http://www.allmusic.com/artist/system-of-a-down-mn0000005501 |titul=System of a Down - Music Biography, Credits and Discography |vydavateľ=AllMusic |date= |dátum prístupu=2013-02-14}}</ref> == Charakteristické znaky == Žáner bol opísaný ako časť [[alternatívny rock|alternatívneho rocku]] a [[heavy metal]]u,<ref name="Will to mangle"/> pričom v tvorbe skupín prevažuje čistý spev pochádzajúci z alternatívneho rocku,<ref name=aboutdotcom/> na rozdiel od metalových odnoží. Ale mladšie skupiny včleňujú do svojej tvorby aj vokálne štýly ako [[death growl]] či [[screaming]].<ref name="Will to mangle"/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Thomas |meno=Stephen |url=http://www.allmusic.com/album/deftones-mw0000227382 |titul=Deftones - Deftones : Songs, Reviews, Credits, Awards |vydavateľ=AllMusic |date= |dátum prístupu=2013-02-14}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.allmusic.com/album/the-beginning-of-all-things-to-end-mw0000016113 |titul=The Beginning of All Things to End - Mudvayne |vydavateľ=[[Allmusic]]}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.allmusic.com/album/violence-mw0000619131 |titul=Violence - Nothingface |vydavateľ=[[Allmusic]]}}</ref> Takisto sa objavujú aj agresívne [[gitara|gitarové]] [[riff]]y.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.allmusic.com/album/system-of-a-down-mw0000040168 |titul=System of a Down - System of a Down |vydavateľ=[[Allmusic]]}}</ref> Na rozdiel od nu metalu môže alternatívny metal obsahovať [[gitarové sólo|gitarové sóla]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.allmusic.com/album/system-of-a-down-mw0000040168 |titul=System of a Down - System of a Down |vydayvateľ=[[Allmusic]]}}</ref> Jonathan Gold z [[Los Angeles Times]] napísal v roku 1990: „Tak ako rock má alternatívne, ľavicové skupiny ako Replacements a Dinosaur Jr. – má aj metal svoju alternatívu. Alternatívny metal je alternatívna muzika, ktorá má šťavu. A alternatívny metal môže v dnešnej dobe k sebe prilákať desaťkrát viac fanúšikov než alt-rock. Jane’s Addiction hrajú intenzívny druh umeleckého metalu ovplyvnený 70. rokmi a takisto Soundgarden. V skutočnosti, aj umelecké kľučkovanie Sabbatov a Zeppelínov ako také možno veru označiť nálepkou alternatívny metal.“<ref name="goldman">{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://pqasb.pqarchiver.com/latimes/access/60060917.html?dids=60060917:60060917&FMT=ABS&FMTS=ABS:FT&type=current&date=May+26%2C+1990&author=JONATHAN+GOLD&pub=Los+Angeles+Times+(pre-1997+Fulltext)&desc=Alternative+Metal+Bands+Follow+Zeppelin+Lead+Records%3A+New+releases+by+Mind+Over+Four%2C+Warrior+Soul%2C+Prong+and+Flotsam+and+Jetsam.&pqatl=google |titul=Los Angeles Times: Archives - Alternative Metal Bands Follow Zeppelin Lead Records: New releases by Mind Over Four, Warrior Soul, Prong and Flotsam and Jetsam |vydavateľ=Pqasb.pqarchiver.com |dátum=26. máj 1990 |dátum prístupu=2013-02-02 |url archívu=https://archive.today/20130216160852/http://pqasb.pqarchiver.com/latimes/access/60060917.html?dids=60060917:60060917&FMT=ABS&FMTS=ABS:FT&type=current&date=May+26,+1990&author=JONATHAN+GOLD&pub=Los+Angeles+Times+(pre-1997+Fulltext)&desc=Alternative+Metal+Bands+Follow+Zeppelin+Lead+Records:+New+releases+by+Mind+Over+Four,+Warrior+Soul,+Prong+and+Flotsam+and+Jetsam.&pqatl=google |dátum archivácie=2013-02-16 }}</ref> Noviny Houston Press opísali žáner ako „kompromis pre ľudí, ktorým nebola Nirvana dosť tvrdá, ale Metallica bola tvrdá až príliš.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://blogs.houstonpress.com/rocks/2014/04/six_bands_you_didnt_know_were.php|titul=Six Bands You Didn't Know Were Still Around|autor=Corey Deiterman|vydavateľ=Houston Press|dátum prístupu=2016-03-04|url archívu=https://web.archive.org/web/20140419033549/http://blogs.houstonpress.com/rocks/2014/04/six_bands_you_didnt_know_were.php|dátum archivácie=2014-04-19}}</ref> Prvá vlna alt-metalových skupín mala korene v rôznych prostrediach, menovite v [[hardcore punk]]u ([[Bad Brains]], Rollins Band, Life of Agony, [[Corrosion of Conformity]]), v [[noise rock]]u (Helmet, The Jesus Lizard, White Zombie), v [[seattle]]skom [[grunge]]i ([[Alice in Chains]], [[Soundgarden]]), v [[stoner rock]]u (Clutch, Kyuss), v [[sludge metal]]e (Fudge Tunnel, [[Melvins]]), v [[Gotický metal|gotickom metale]] ([[Type O Negative]]) a v [[Industriálna hudba|industriáli]] ([[Ministry]], [[Nine Inch Nails]]).<ref name="allmusic alt metal"/><ref name="stoner">{{Citácia elektronického dokumentu|autor=Stoner Metal |url=http://www.allmusic.com/style/stoner-metal-ma0000011961 |titul=Stoner Metal : Significant Albums, Artists and Songs, Most Viewed |vydavateľ=AllMusic |date= |dátum prístupu=2013-01-28}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Begrand |meno=Adrien |url=http://www.popmatters.com/pm/review/clutch-robot |titul=Clutch: Robot Hive / Exodus |vydavateľ=PopMatters |date= |dátum prístupu=2013-02-02}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Rivadavia |meno=Eduardo |url=http://www.allmusic.com/artist/monster-magnet-mn0000495455 |titul=Monster Magnet - Music Biography, Credits and Discography |vydavateľ=AllMusic |date= |dátum prístupu=2013-01-28}}</ref><ref name="fudge">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.allmusic.com/artist/fudge-tunnel-mn0000662652|titul=Fudge Tunnel - Music Biography, Credits and Discography|priezvisko=Eduardo|meno=Rivadavia|vydavateľ=[[AllMusic]]|dátum prísupu=2012-11-02}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.allmusic.com/artist/alice-in-chains-mn0000007920|title=Quicksand - Music Biography, Credits and Discography|priezvisko=Greg|meno=Prato|vydavateľ=[[AllMusic]]|dátum prístupu=2012-11-18}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|author=Goth Metal |url=http://www.allmusic.com/style/goth-metal-ma0000011855 |titul=Goth Metal : Significant Albums, Artists and Songs, Most Viewed |vydavateľ=AllMusic |date= |dátum prístupu=2013-02-14}}</ref> Tieto skupiny nikdy nevytvorili jednoliate hnutie či scénu; skôr ich spájalo zahŕňanie tradičných metalových vplyvov a otvorenosť k experimentom.<ref name="allmusic alt metal"/> Napríklad, [[Jane's Addiction]] čerpali z [[art rock]]u<ref name="goldman"/> a [[Progresívny rock|progresívneho rocku]], Quicksand miesili [[post-hardcore]] a [[Living Colour]] do svojho zvuku zapracovali [[funk]],<ref name="allmusic alt metal"/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.newyorker.com/arts/events/nightlife/2013/02/04/130204goni_GOAT_nightlife |titul=Night Life |vydavateľ=The New Yorker |date= |dátum prístupu=2013-01-28}}</ref> zatiaľ čo Primus boli ovplyvnení progresívnym rockom,<ref name="allmusic alt metal"/> [[thrash metal]]om<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://news.google.com/newspapers?id=mCEyAAAAIBAJ&sjid=3uUFAAAAIBAJ&pg=6991,2564797&dq=thrash-funk&hl=en|titul=Roll Over Manilow: Thrash funk is here|meno=Elisabeth|priezvisko=Dunham|vydavateľ=''Lawrence Journal-World''|dátum prístupu=2013-01-28}}</ref> a funkom<ref name="New Rage">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Gore|meno=Joe|dátum=August 1991|url=http://www.ram.org/music/primus/articles/funky.html|titul=New Rage: The Funky|vydavateľ=Guitar Player via ram.org|dátum prístupu=2012-04-11}}</ref> a [[Faith No More]] mixovali progresívny rock, [[R&B]], funk a [[Hip hop (hudba)|hip hop]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Erlewine|meno=Stephen Thomas|url={{Allmusic|class=artist|id=faith-no-more-mn0000134729|pure_url=yes}}|titul=((( Faith No More > Overview )))|vydavateľ=[[AllMusic]]|dátum prístupu=2012-07-15}}</ref> Alternatívny metal v podaní Fudge Tunnel obsahoval vplyvy zo sludge metalu a noise rocku.<ref name="fudge"/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.spin.com/articles/blame-nirvana-40-weirdest-post-nevermind-major-label-albums?slide=20 |titul=Blame Nirvana: The 40 Weirdest Post-'Nevermind' Major-Label Albums &#124; SPIN &#124; Discover &#124; SPIN Lists |vydavateľ=SPIN |dátum=8. január 2013 |dátum prístupu=2013-02-26}}</ref> ==Významní interpreti== {{col-begin|width=65%}} {{col-2}} * [[12 Stones]]<ref name="rock">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=12 Stones|url=http://www.rockdetector.com/artist/united+states/louisiana/mandeville/12+stones|vydavateľ=MusicMight|dátum prístupu=2013-02-18|autor=Sharpe-Young, Garry|formát=(Band bio)}}</ref><ref>[http://nl.newsbank.com/nl-search/we/Archives?p_product=MWSB&p_theme=mwsb&p_action=search&p_maxdocs=200&p_topdoc=1&p_text_direct-0=0FB3438FF78D6984&p_field_direct-0=document_id&p_perpage=10&p_sort=YMD_date:D&s_trackval=GooglePM Charismatic Lee delivers a wallop in Evanescence's punch] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220206090023/http://nl.newsbank.com/nl-search/we/Archives?p_product=MWSB&p_theme=mwsb&p_action=search&p_maxdocs=200&p_topdoc=1&p_text_direct-0=0FB3438FF78D6984&p_field_direct-0=document_id&p_perpage=10&p_sort=YMD_date:D&s_trackval=GooglePM |date=2022-02-06 }} "Reach 454 and 12 Stones performed take-notice sets of alt-metal crunch melded with surprisingly memorable hooks." Milwaukee Journal Sentinel, May 22, 2003. Retrieved February 18, 2013.</ref> * [[30 Seconds to Mars]]<ref name=shoutweb>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = On the Record: 30 Seconds to Mars: Welcome to their Universe | vydavateľ=Shoutweb.com | url = http://www.shoutweb.com/interviews/30secondstomars0502.phtml | meno= Jess | priezvisko = Redmon | dátum vydania = 4. máj 2002 | dátum prístupu = 2012-10-01}}</ref><ref name="Prauge Post">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.praguepost.com/tempo/3947-around-town-ginger-genetics-and-rock.html|titul=Around Town: Ginger, genetics and rock|meno=Kelly|priezvisko=Panayi|vydavateľ=The Prauge Post|dátum prístupu=2012-10-01}}</ref> * [[311 (skupina)|311]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://nl.newsbank.com/nl-search/we/Archives?p_product=DDNB&p_theme=ddnb&p_action=search&p_maxdocs=200&p_topdoc=1&p_text_direct-0=0FE8DB785F3A7B27&p_field_direct-0=document_id&p_perpage=10&p_sort=YMD_date:D&s_trackval=GooglePM |titul=NewsBank for DDN &#124; www.daytondailynews.com |vydavateľ=Nl.newsbank.com |date= |dátum prístupu=2013-02-03 |url archívu=https://web.archive.org/web/20220611052000/http://nl.newsbank.com/nl-search/we/Archives?p_product=DDNB&p_theme=ddnb&p_action=search&p_maxdocs=200&p_topdoc=1&p_text_direct-0=0FE8DB785F3A7B27&p_field_direct-0=document_id&p_perpage=10&p_sort=YMD_date:D&s_trackval=GooglePM |dátum archivácie=2022-06-11 }}</ref> * [[Alice in Chains]]<ref name="Alice in Chains">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Erlewine|meno=Stephen Thomas|titul=((( Alice in Chains > Overview )))|url=http://www.allmusic.com/artist/alice-in-chains-p3520|vydavateľ=Allmusic|dátum prístupu=2011-03-09}}</ref><ref name="Silver Dragon"/> * [[Alien Ant Farm]]<ref>[http://www.allmusic.com/artist/alien-ant-farm-mn0000743709 Alien Ant Farm - Music Biography, Credits and Discography : AllMusic]</ref> * [[Anthrax]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor=Christopher R. Weingarten |url=http://www.villagevoice.com/2011-09-14/music/anthrax-and-joey-belladonna-keep-it-in-the-family/ |titul=Anthrax and Joey Belladonna Keep It In the Family - Page 1 - Music - New York |vydavateľ=Village Voice |dátum vydania=14. september 2011 |dátum prístupu=2013-03-30 |url archívu=https://web.archive.org/web/20111001135847/http://www.villagevoice.com/2011-09-14/music/anthrax-and-joey-belladonna-keep-it-in-the-family/ |dátum archivácie=2011-10-01 }}</ref> * [[Apocalyptica]]<ref name="amm">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.musicmight.com/artist/finland/helsinki/apocalyptica |titul=Artists :: APOCALYPTICA |vydavateľ=MusicMight |date= |dátum prístupu=2013-02-26}}</ref> * [[Audioslave]]<ref name="Audioslave">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.allmusic.com/artist/audioslave-mn0000040743|titul=Audioslave - Music Biography, Credits and Discography|meno=MacKenzie|priezvisko=Wilson|vydavateľ=[[AllMusic]]|dátum prístupu=2012-10-12}}</ref> * [[Avenged Sevenfold]]<ref>[http://www.metality.net/2010/05/avenged-sevenfold-post-new-single.html Avenged Sevenfold Post New Single "Nightmare"] www.metality.net</ref> * [[Chevelle]]<ref name="chev">[http://www.allmusic.com/artist/chevelle-mn0000091549 Chevelle] [[AllMusic]]</ref><ref name="hindu">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.thehindu.com/arts/magazine/article2783104.ece|titul=Surprised again|meno=Anurag|priezvisko=Tagat|vydavateľ=The Hindu|dátum prístupu=2012-10-04}}</ref> * [[Deftones]]<ref>[http://www.roadrunnerrecords.com/blabbermouth.net/news.aspx?mode=Article&newsitemID=43322 Deftones To Headline Next Year's Taste of Chaos Tour] blabbermouth.net. 2005-10-24. Retrieved on 2011-04-18.</ref> * [[Disturbed]]<ref name="Disturbed">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.allmusic.com/artist/disturbed-mn0000175579|titul=Disturbed-Music Biography, Credits and Discography: All Music|vydavateľ=All Music|dátum prístupu=2013-01-23}}</ref> * [[Enter Shikari]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor=Victoria Pease |url=http://local.stv.tv/aberdeen/news/going-out/210038-enter-shikari-announce-cozy-aberdeen-date-for-april-tour/ |titul=Enter Shikari announce 'cozy' Aberdeen date for April tour &#124; Going Out &#124; Aberdeen &#124; STV |vydavateľ=Local.stv.tv |dátum prístupu=2013-02-14 |url archívu=https://web.archive.org/web/20130128121537/http://local.stv.tv/aberdeen/news/going-out/210038-enter-shikari-announce-cozy-aberdeen-date-for-april-tour/ |dátum archivácie=2013-01-28 }}</ref><ref name="Biography">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Ankeny|meno=Jason|titul=Enter Shikari - AllMusic|url=http://www.allmusic.com/artist/enter-shikari-p857147/biography|vydavateľ=[[Allmusic]]|dátum prístupu=2011-02-15}}</ref> * [[Evanescence]]<ref name="eva">{{Citácia elektronického dokumentu|url=|titul=Evanescence - Music Biography, Credits and Discography|meno=Stephen Thomas|priezvisko=Erlewine|vydavateľ=[[AllMusic]]|dátum prístupu=2012-10-12}}</ref> * [[Faith No More]]<ref name="Silver Dragon"/><ref name="allmusic alt-metal" >{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Alternative Metal|url=http://www.allmusic.com/style/alternative-metal-ma0000012328|vydavateľ=[[Allmusic]]|dátum prístupu=2012-06-10}}</ref><ref name="jesters">http://www.allmusic.com/artist/jesters-of-destiny-mn0000344125</ref> * [[Guano Apes]]<ref name="allmusic">http://www.allmusic.com/artist/p295621</ref> * [[HIM (skupina)|HIM]]<ref name="MusicMight">[http://musicmight.com/artist/finland/helsinki/h+i+m+ H.I.M. at MusicMight]</ref> * [[Incubus (hudobná skupina)|Incubus]]<ref name="Silver Dragon"/><ref name="incubus">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Huey |meno=Steve |url=http://www.allmusic.com/artist/incubus-mn0000772745 |titul=Incubus - Music Biography, Credits and Discography |vydavateľ=AllMusic |date= |dátum prístupu=2012-11-07}}</ref> * [[In Flames]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.metalstorm.net/bands/band.php?band_id=61 |titul=In Flames |vydavateľ=Metal Storm |date= |dátum prístupu=2012-11-07}}</ref> * [[Korn (metalová skupina)|Korn]]<ref>Ankeny, Jason. [{{Allmusic|class=artist|id=p144403|pure_url=yes}} "((( Korn > Overview )))"]. Allmusic.</ref><ref name="Silver Dragon"/><ref name="allmusic alt-metal" /> {{col-2}} * [[Limp Bizkit]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The Unquestionable Truth, Pt. 1 - Limp Bizkit|url={{Allmusic|class=album|id=r740966|pure_url=yes}}|meno=Stephen Thomas|priezvisko=Erlewine|odkaz na autora=Stephen Thomas Erlewine|vydavateľ=[[Allmusic]]|dátum prístupu=2011-12-26}}</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Gulla|meno=Bob|titul=Guitar Gods: The 25 Players Who Made Rock History|vydavateľ=Greenwood Publishing Group|miesto=Westport, Connecticut|isbn=9780313358067|url=http://books.google.com/books?id=DL3I9qQWdeAC&printsec=frontcover#v=onepage&q&f=false|authorlink=Bob Gulla|accessdate=June 10, 2012|strany=5|formát=Tlačený|dátum vydania=23. december 2008}}</ref> * [[Linkin Park]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://nl.newsbank.com/nl-search/we/Archives?p_product=BEHB&s_site=bellinghamherald&f_site=bellinghamherald&f_sitename=Bellingham+Herald%2C+The+%28WA%29&p_multi=BEHB&p_theme=gannett&p_action=search&p_maxdocs=200&p_topdoc=1&p_text_direct-0=100F3456004C28B5&p_field_direct-0=document_id&p_perpage=10&p_sort=YMD_date:D&s_trackval=GooglePM|titul=Rockers honor memory of local cancer victim; Linkin Park donates $25,000 to research; famed band's drummer was a longtime friend|meno=Ericka|priezvisko=Pizzillo|vydavateľ=The Bellingham Herald|dátum prístupu=2012-10-29|url archívu=https://web.archive.org/web/20220612112303/http://nl.newsbank.com/nl-search/we/Archives?p_product=BEHB&s_site=bellinghamherald&f_site=bellinghamherald&f_sitename=Bellingham+Herald%2C+The+%28WA%29&p_multi=BEHB&p_theme=gannett&p_action=search&p_maxdocs=200&p_topdoc=1&p_text_direct-0=100F3456004C28B5&p_field_direct-0=document_id&p_perpage=10&p_sort=YMD_date:D&s_trackval=GooglePM|dátum archivácie=2022-06-12}}</ref> * [[Marilyn Manson]]<ref name="allmusic alt-metal" /> * [[Metallica]]<ref name="beast" /><ref>[http://voices.yahoo.com/new-metallica-day-never-comes-has-arrived-1841224.html?cat=33 New Metallica --"The Day that Never Comes" Has Arrived] voices.yahoo.com</ref><ref name="Best Songs of 2008">[http://voices.yahoo.com/the-10-best-heavy-metal-alternative-metal-songs-of-2271955.html The 10 Best Heavy Metal/Alternative Metal Songs of 2008] voices.yahoo.com</ref> * [[Mötley Crüe]]<ref>[http://www.sputnikmusic.com/review/7031/Motley-Crue-Generation-Swine/ Mötley Crüe - Generation Swine (Staff Review)] ''Sputnik Music''.</ref> * [[Mudvayne]]<ref>Torreano, Bradley. [{{Allmusic|class=album|id=r561776|pure_url=yes}} "((( ''The Beginning of All Things to End'' > Overview )))"]. Allmusic. Listed as alternative metal and post-grunge</ref> * [[Nickelback]]<ref name="nickel">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Leahey |meno=Andrew |url=http://www.allmusic.com/artist/nickelback-mn0000868616 |titul=Nickelback - Music Biography, Credits and Discography |vydavateľ=AllMusic |dátum vydania=21. november 2011 |dátum prístupu=2012-11-07}}</ref> * [[Nine Inch Nails]]<ref name="Silver Dragon">[http://www.silver-dragon-records.com/alternative_metal.htm Silver Dragon Records: Alternative Metal] Retrieved 2012-09-26.</ref><ref name="allmusic alt-metal"/> * [[Papa Roach]]<ref name="papa">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Phares |meno=Heather |url=http://www.allmusic.com/artist/papa-roach-mn0000007731 |titul=Papa Roach - Music Biography, Credits and Discography |vydavateľ=AllMusic |date= |dátum prístupu=2013-02-11}}</ref> * [[Pantera]]<ref name="allmusic alt-metal" /><ref name="Vulgar Display of Power AM Review">{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://allmusic.com/album/vulgar-display-of-power-r60044/review | titul = Vulgar Display of Power - Pantera | dátum prístupu = 2011-11-11 | priezvisko = Huey | meno = Steve | vydavateľ = [[Allmusic]]}}</ref> * [[Pearl Jam]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=John |meno=Christopher |url=http://www.time.com/time/magazine/article/0,9171,1825138,00.html |titul=Rock'S Anxious Rebels |vydavateľ=TIME |dátum vydania=25. október 1993 |dátum prístupu=2013-04-03 |url archívu=https://web.archive.org/web/20121122014151/http://www.time.com/time/magazine/article/0,9171,1825138,00.html |dátum archivácie=2012-11-22 }}</ref> * [[Rage Against the Machine]]<ref name="allmusic alt-metal" /> * [[Rammstein]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Phares |meno=Heather |url=http://www.allmusic.com/album/live-aus-berlin-mw0000668718 |titul=Live Aus Berlin - Rammstein : Songs, Reviews, Credits, Awards |vydavateľ=AllMusic |dátum vydania=31. august 1999 |dátum prístupu=2013-03-26}}</ref> * [[Red Hot Chili Peppers]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://nl.newsbank.com/nl-search/we/Archives?p_product=RM&p_theme=rm&p_action=search&p_maxdocs=200&p_topdoc=1&p_text_direct-0=0EB4DAB3EA07A661&p_field_direct-0=document_id&p_perpage=10&p_sort=YMD_date:D&s_trackval=GooglePM|titul=MTV NOMINEES ANNOUNCED|vydavateľ=The Rocky Mountain News|dátum prístupu=2012-10-06}}</ref> * [[Rob Zombie]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Ankeny |meno=Jason |url=http://www.allmusic.com/artist/rob-zombie-mn0000235169 |titul=Rob Zombie - Music Biography, Credits and Discography |vydavateľ=AllMusic |date= |dátum prístupu=2013-02-12}}</ref> * [[Seether]]<ref name="seether">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Torreano |meno=Bradley |url=http://www.allmusic.com/artist/seether-mn0000625731/ |titul=Seether - Music Biography, Credits and Discography |vydavateľ=AllMusic |date= |dátum prístupu=2012-11-07}}</ref> * [[Sepultura]]<ref name="allmusic alt-metal" /> * [[Slipknot]]<ref>http://nl.newsbank.com/nl-search/we/Archives?p_product=CR&z=CRGB&p_theme=cr&p_action=search&p_maxdocs=200&p_topdoc=1&p_text_direct-0=1162DAD2AAD4A538&p_field_direct-0=document_id&p_perpage=10&p_sort=YMD_date:D&s_trackval=GooglePM</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|autor=Roadrunner Records |url=http://www.roadrunnerrecords.com/news/slipknot-announces-new-album-title |titul=Slipknot Announces New Album Title! |vydavateľ=Roadrunner Records |dátum vydania=12. júl 2011 |dátum prístupu=2013-02-11}}</ref><ref name="Slipknot">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Huey|meno=Steve|titul=((( Slipknot > Overview )))|url=http://www.allmusic.com/artist/slipknot-p41591|vydavateľ=Allmusic|dátum prístupu=2011-03-09}}</ref> * [[System of a Down]]<ref name=SOAD>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Erlewine|meno=Stephen Thomas|titul=((( System of a Down > Overview )))|url=http://www.allmusic.com/artist/system-of-a-down-p302874|vydavateľ=Allmusic|dátum prístupu=2011-03-09}} Listed as alternative metal and hard rock</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.reuters.com/article/2008/04/09/us-tankian-idUSN0842926820080409|titul=Rocker eyes "holographic touring" to save planet|first=|last=|vydavateľ=Reuters|dátum prístupu=2012-11-01}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.newsreview.com/sacramento/post-something-red-lights/content?oid=27539|titul=Post-something and red lights|first=|last=|vydavateľ=Sacramento News & Review|dátum prístupu=2012-11-01}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.metro.co.uk/metrolife/287402-to-see-or-not-to-see-serj-tankian|titul=To see or not to see: Serj Tankian|meno=Mark|priezvisko=Powell|vydavateľ=UK Metro|dátum prístupu=2012-11-01}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.dailytelegraph.com.au/story/0,22049,22400083-5012327,00.html|titul=Metal is back|first=|last=|vydavateľ=Sydney Daily Telegraph|dátum prístupu=2012-11-01}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://movies.nytimes.com/2007/01/25/movies/26scream.html?_r=0&adxnnl=1&adxnnlx=1351786302-3GDInhdUiCFDvV6hBzhtzA|titul=A Loud Outcry Against Genocide|meno=Jeannette|priezvisko=Catsoulis|vydavateľ=The New York Times|dátum prístupu=2012-11-01}}</ref> {{col-end}} == Referencie == {{reflist|2}} === Zdroj === {{Preklad | jazyk = en | článok = Alternative metal | revízia = 707710998 }} == Literatúra == * {{Citácia knihy|titul=Heavy metal: ďáblův hlas: kompletní historie pro znalce|priezvisko=Christe|meno=Ian|rok=2005|vydavateľ=BB art|isbn=80-7341-477-5|počet strán=408}} * {{Citácia knihy|titul=Heavy metal: Od hard rocku po extrémní metal|priezvisko=Grow|meno=Korry|rok=2012|url=|vydavateľ=slovart|isbn=9788073916626|dátum prístupu=|počet strán=272}} == Externé odkazy== *[http://www.treblezine.com/columns/229.html 10 Essential Alternative metal singles] *[http://www.vh1.com/news/203649/alt-metal-a-to-z/ Alt-Metal A To Z: 26 Bands That Define The Genre - VH1] *[http://www.nuclearblast.de/en/rp/genres/alternative-metal.html Alternative metal - Nuclear Blast] *[http://www.silver-dragon-records.com/alternative_metal.htm Silver Dragon Records: Alternative Metal] ==Pozri aj== * [[Alternatívny rock]] * [[Industriálny metal]] {{portál|Hudba|Hudobný}} {{Heavy metal}} [[Kategória:Alternatívny metal| ]] [[Kategória:Alternatívnorockové hudobné žánre]] [[Kategória:Heavymetalové hudobné žánre]] n11r83yyf7fh9fot0izsz6iu6nl0g88 0 201894 8215861 8213043 2026-05-18T11:07:32Z DurMar12 181423 Upravený wikilink, odstránený wikilink, pridaná šablóna icon 8215861 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Bendern, Roman Catholic church 2023 02.jpg|náhľad|]] '''Gamprin''' je [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Lichtenštajnsko|Lichtenštajnsku]]. Má 1 463 obyvateľov (<small>[[2006]]</small>). V meste je postavený kostol svätej Márie z roku 1481. == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} {{Deu icon}} {{Geografický výhonok}} [[Kategória:Obce v Lichtenštajnsku]] coc5wv6oyz4g3zjcwtg7i8ymq4nizjj 0 201949 8215872 8212166 2026-05-18T11:15:32Z DurMar12 181423 Upravený wikilink, popis obrázku, pridaný externý odkaz 8215872 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Mauren mit Alpstein.jpg|thumb|Pohľad na Mauren a Alpy]] '''Mauren''' je [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Lichtenštajnsko|Lichtenštajnsku]]. Má okolo 3 700 obyvateľov. Prvá písomná zmienka pochádza z roku [[1178]] (mesto sa vtedy volalo ''Muron''). == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} {{Deu icon}} {{Geografický výhonok}} [[Kategória:Obce v Lichtenštajnsku]] 5ubne6tu70vphj998895jrdblxdmtzq 0 202130 8215870 8212801 2026-05-18T11:13:07Z DurMar12 181423 Pridaný a upravený wikilink, pridaný externý odkaz, šablóna km2 8215870 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Schellenberg Kloster von N.jpg|náhľad|Kláštor v Schellenbergu]] '''Schellenberg''' je [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Lichtenštajnsko|Lichtenštajnsku]]. Má 952 (<small>2005</small>) obyvateľov, katastrálne územie je {{km2|3,5}}. == Dejiny == Územie obce bolo osídlené [[Kelti|Keltmi]]. Po Rímsko-galských vojnách obec patrila [[Staroveký Rím|Rímskej ríši]]. Po páde Rímskej ríše bola postupne súčasťou viacerých štátov, okolo 15. stor. sa natrvalo stala súčasťou [[Rakúsko|Rakúska]]. Po rozpade Rakúsko-Uhorska sa stala súčasťou Lichtenštajnska. == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} {{Deu icon}} {{Geografický výhonok}} [[Kategória:Obce v Lichtenštajnsku]] 90q29tvocqk8ain6p97rezovt4v9mc4 0 202131 8215826 5312999 2026-05-18T08:36:42Z -wuppertaler 84928 photo added 8215826 wikitext text/x-wiki [[File:View of Triesenberg.jpg|thumb]] '''Triesenberg''' je [[obec]] v [[Lichtenštajnsko|Lichtenštajnsku]]. Má 2 564 obyvateľov <small>([[2005]])</small> katastrálne územie je 30.0 km². Mesto sa nachádza v nadmorskej výške 884 m n. m. == Externé odkazy == [http://www.triesenberg.li Mestská stránka] {{Commonscat}} {{Geografický výhonok}} [[Kategória:Obce v Lichtenštajnsku]] 7394zxtbfsity6essdzds5qnx84nl8m 8215855 8215826 2026-05-18T10:48:05Z DurMar12 181423 Upravený wikilink, externý odkaz, pridané typografické šablóny, sekcia Iné projekty, popis obrázku 8215855 wikitext text/x-wiki [[File:View of Triesenberg.jpg|náhľad|Pohľad na Triesenberg]] '''Triesenberg''' je [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Lichtenštajnsko|Lichtenštajnsku]]. Má 2 564 obyvateľov <small>([[2005]])</small> katastrálne územie je {{km2|30.0 }}. Mesto sa nachádza v nadmorskej výške {{mnm|884}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} {{Deu icon}} {{Geografický výhonok}} [[Kategória:Obce v Lichtenštajnsku]] m31k7ddsrnrf1u5fsyh16wgiezpj1a7 100 203692 8215839 4190175 2026-05-18T09:21:02Z Eryn Blaireová 2374 +++ 8215839 wikitext text/x-wiki [[18. máj]] * [[1930]] – narodil sa [[Don Leslie Lind]], americký astronaut († [[2022]]) * [[1948]] – narodil sa [[Jean-Pierre Haigneré]], francúzsky kozmonaut * [[1969]] – [[vesmírne preteky]]: odštartoval let [[Apollo 10]], posledný prípravný let pred prvým pristátím ľudí na [[Mesiac]]i * [[1991]] – štart kozmickej lode [[Sojuz TM-12]] * [[1999]] – štart americkej študentskej družice [[TERRIERS]] s nosnou raketou [[Pegasus (raketa)|Pegasus XL]] * [[2011]] – raketoplán [[Endeavour (raketoplán)|Endeavour]] sa pri misii [[STS-134]] naposledy spojil s [[Medzinárodná vesmírna stanica|ISS]] <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Portál Kozmonautika]]</noinclude> sk9r0to27hj0u58i0fjntnlhri5497o 0 207386 8215504 8132831 2026-05-17T14:36:05Z Otapka 92526 8215504 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Branislav Ondruš | Rodné meno = <!-- často rodné priezvisko u žien, u ostatných stačí Meno --> | Portrét = 1719820739590 20240614 ONDRUS Branislav SK 003.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis = Branislav Ondruš v roku 2024 | Poradie = | Úrad = poslanec Európskeho parlamentu | Začiatok obdobia = [[2024]] | Koniec obdobia = | Predchodca = | Nástupca = | Dátum narodenia = {{dnv|1973|3|28}} | Miesto narodenia = [[Levoča]] | Politická strana = [[Strana demokratickej ľavice (1990)|SDĽ]] (1999 – 2002)<br>[[SMER – sociálna demokracia]] (2008 – 2020)<br>[[HLAS – sociálna demokracia]] (2020 – 2026) | Alma mater = Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave | Profesia = Politik, žurnalista, politológ | Deti = 4 (Lucia Andrea Beňová, Katarína Ondrušová, Jakub Ondruš, Martin Ondruš) | Národnosť = [[Slováci|slovenská]] | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = www.branoondrus.sk | Poznámky = | Manželka = | Úrad2 = štátny tajomník [[Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR]] | Začiatok obdobia2 = 2023 | Úrad3 = poslanec [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady SR]] | Koniec obdobia3 = [[2012]] | Začiatok obdobia3 = [[2010]] | Poradie3 = Bývalý | Koniec obdobia2 = 2024 }} [[Mgr.]] '''Branislav Ondruš''' (* [[28. marec]] [[1973]], [[Levoča]]) je slovenský ľavicový politik a publicista, poslanec Euópskeho parlamentu, dlhoročný odborník v oblasti práce, zamestnanosti a sociálnych vecí. Od študentských čias aktívny antifašista bol v roku 2024 zvolený za stranu Hlas – sociálna demokracia do Európskeho parlamentu, kde pôsobí vo výbore pre zamestnanosť a sociálne veci, ako aj vo výbore pre medzinárodný obchod. Jeho prioritami sú sociálna ekonomika a družstevníctvo, pracovné podmienky a posilnenie reprezentácie pracujúcich, ako aj zvýraznenie sociálnej a environmentálnej dimenzie medzinárodného obchodu a ochrana európskych producentov pred neférovou konkurenciou z iných častí sveta. V minulosti pôsobil štátny tajomník ministerstva práce, poslanec NRSR, riaditeľ Tlačového a informačného odboru Úradu vlády SR<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Oznam - Novým riaditeľom TIO UV SR Branislav Ondruš | url = http://www.government.gov.sk/10897/oznam-novym-riaditelom-tio-uv-sr-branislav-ondrus.php | vydavateľ = Úrad vlády SR | dátum prístupu = 2008-11-16}}</ref>, ako moderátor spravodajskej relácie Noviny na [[TV JOJ|JOJ-ke]] ako aj televíznych novín v televízii [[TV Markíza|Markíza]]. Branislav Ondruš pochádza z Levoče, ale vyrastal v [[Spišská Nová Ves|Spišskej Novej Vsi]]. V rokoch [[1991]] - [[1996]] študoval politológiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. V roku [[1994]] študoval na [[Thames Valley University]] európske politické systémy, čo sa odrazilo v jeho pôsobení ako politického experta ešte počas štúdia v rokoch [[1995]] - [[1996]] v [[Rada Európy|Rade Európy]] v [[Štrasburg]]u. Študijné pobyty absolvoval v USA, Veľkej Británii a vo Švédsku. Už počas štúdia pracoval externe pre printové médiá (najmä denník Pravda a týždenník Nové Slovo), pričom sa venoval domácej politike a otázkam vývoja ľavicovej (primárne sociálnodemokratickej) politickej scény na Slovensku a v Európe. Po skončení školy v roku [[1996]] nastúpil do [[TV Markíza|televízie Markíza]] ako moderátor televíznych novín, ekonomický redaktor a komentátor. Po vzniku spoločensko-politickej publicistickej relácie Na Slovensku je to tak v nej pravidelne analyzoval a komentoval najmä sociálno-ekonomické udalosti a verejné politiky. V roku [[1999]] sa stal najprv hovorcom [[Strana demokratickej ľavice (1990)|Strany demokratickej ľavice]] a 21. októbra [[2000]], na šiestom zjazde strany v Košiciach, bol zvolený za jej prvého podpredsedu (v období keď táto strana bola v koalícii so Slovenskou demokratickou koalíciou, Maďarskou koalíciou a Stranou občianskeho porozumenia). Začiatkom roka [[2002]] nastúpil do [[TV JOJ|televízie Joj]], v ktorej spolu s [[Dana Roháčová|Danou Roháčovou]] otvorili 2. marca [[2002]] o 19:00 jej vysielanie reláciou Noviny. Pozornosť venoval najmä rôznym aspektom principiálnej zmeny dôchodkového systému, ktorej neoliberálny dizajn priniesol najdramatickejšiu privatizáciu časti dôchodkového systému v celej Európskej únii. Vo svojich príspevkoch konfrontoval vládnu propagandu s analytickými zisteniami nezávislých (akademických) ekonómov, odborníkov z prostredia odborového hnutia, ako aj reálnymi skúsenosťami „investičných“ penzijných systémov. Podobne analyzoval a komentoval neoliberálnu daňovú reformu, založenú na tzv. rovnej dani, zvýhodňujúcej vysoké príjmy a príjmy z majetku a kapitálu, likvidujúcej dane z dedičstva či z dividend. V roku 2006 moderoval aj reláciu Črepiny okolo sveta za 80 dní<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Týždňovka: Ondruš za piráta a neschopnosť zrátať ženy v parlamente | url = https://medialne.trend.sk/televizia/tyzdnovka-ondrus-pirata-neschopnost-zratat-zeny-parlamente | vydavateľ = medialne.trend.sk | dátum vydania = 2006-03-06 | dátum prístupu = 2025-03-01 | jazyk = sk}}</ref>. Svoje pôsobenie v v televízií JOJ ukončil v roku 2008.Po prepade SDĽ odišiel na čas z politiky. (Vo [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2002|voľbách v septembri 2002]] získala SDĽ len 1,36% hlasov a nedostala sa do [[Národná rada Slovenskej republiky|parlamentu.]]) V roku 2012 kandidoval za stranu [[SMER – sociálna demokracia|Smer]], dostal sa do parlamentu a získal kreslo tajomníka ministerstva práce. Zúčastnil sa súťaže Celebrity Camp.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dvadsaťšesť známych osobností - súťažiacich v show Celebrity camp - už odletelo na exotický ostrov | url = https://kosice.korzar.sme.sk/c/4467274/dvadsatsest-znamych-osobnosti-sutaziacich-v-show-celebrity-camp-uz-odletelo-na-exoticky-ostrov.html | vydavateľ = kosice.korzar.sme.sk | dátum prístupu = 2025-03-01 | jazyk = sk | meno = Petit Press | priezvisko = a.s}}</ref> V posledných troch rokoch pôsobenia v TV JOJ pravidelne publikoval aj v ľavicovom týždenníku Nové Slovo analýzy, komentáre či rozhovory zamerané na sociálno-ekonomické verejné politiky. Svoju písanú publicistiku však rozšíril aj na kľúčové environmentálne témy, akými bola ochrana prírody vo vzťahu k stavebníctvu a doprave, alebo problematika nahradenia fosílnych palív. Ako novinár spolupracoval na realizácii a mediálnej podpore viacerých verejnoprospešných rozvojových projektov, napríklad pilotného overenia systému rómskych asistentov v materských a na základných školách. '''Politická kariéra''' Branislav Ondruš patril medzi zakladateľov a bol prvým predsedom organizácie [[Mladá demokratická ľavica (1991)|Mladá demokratická ľavica]] (MDĽ). Išlo o jednu z prvých politických mládežníckych organizácií na Slovensku, prepojenú na postkomunistickú [[Strana demokratickej ľavice (1990)|Stranu demokratickej ľavice]] (SDĽ), ktorá vznikla v júni 1991 a mala celoslovenskú pôsobnosť. Neskôr sa stal 1. podpredsedom a potom predsedom [https://mladez.sk/ Rady mládeže Slovenska (RMS)], strešnej asociácie detských a mládežníckych organizácií na Slovensku. V tomto období sa stal členom riadiaceho výboru [https://rm.coe.int/1680927012 kampane Rady Európy proti rasizmu, nacionalizmu a xenofóbii], zastupujúc národné rady mládeže zo strednej  a východnej Európy. Členom SDĽ bol od jej vzniku a v roku 1995 bol zvolený za člena jej výkonného výboru (predsedníctva). Po prerušení novinárskej kariéry ho v roku 2000 zvolili delegáti zjazdu v Košiciach za 1. podpredsedu strany. Okrem sociálnej politiky mal na starosti regionálnu politiku a medzinárodné vzťahy (SDĽ mala pozorovateľský štatút v Strane európskych socialistov). V tejto funkcii po roku a pol skončil a politiku opustil, aby sa do nej vrátil v júni 2010, kedy bol po prvý krát zvolený za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) za stranu [[SMER – sociálna demokracia|Smer – sociálna demokracia.]] Poslancom NR SR sa stal celkovo trikrát. Po svojom prvom zvolení sa stal [https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=814&CisObdobia=5 podpredsedom Výboru NR SR pre sociálne veci] ako zástupca parlamentnej opozície. V tejto funkcii úzko spolupracoval najmä s [[Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky|Konfederáciou odborových zväzov]] (KOZ) SR, pretože vtedajšia pravicová vláda presadzovala hĺbkovú „reformu“ pracovného práva, ktorá oslabila nielen ochranu práce a práva zamestnancov, ale aj postavenie a pôsobenie odborov na pracoviskách. Dôsledkom protiodborárskej politiky bolo dokonca pozastavenie fungovania národnej tripartity. Spoločne s odborárskymi expertmi predkladal návrhy na revíziu dôchodkového systému s cieľom posilnenia prvku solidarity a vylúčenia ziskov súkromných spoločností z povinného dôchodkového poistenia. Okrem toho pracoval na prvých legislatívnych návrhoch v oblasti sociálnej ekonomiky. V apríli 2012 sa po opätovnom zvolení do NR SR stal štátnym tajomníkom [./Https://www.employment.gov.sk/sk/ Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR]. Do jeho pôsobnosti patrila oblasť zamestnanosti a práce vrátane pracovného práva a bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Ďalej zodpovedal za sociálny dialóg a tripartitné rokovania a venoval sa európskym záležitostiam. SR permanentne zastupoval na zasadaniach Rady EÚ vo formáte [https://www.consilium.europa.eu/en/council-eu/configurations/epsco/ pre zamestnanosť a sociálne záležitosti (EPSCO)], bol členom skupiny SD ministrov pod vedením Nicolasa Schmita. V spolupráci s KOZ SR presadil zásadné zmeny Zákonníka práce, ktoré priniesli signifikantné posilnenie práv zamestnancov a postavenia odborov na pracoviskách. Okrem toho pripravil a presadil zmenu zákona o kolektívnom vyjednávaní, ktorá do slovenského práva zaviedla princíp rozširovania odvetvových kolektívnych zmlúv. Zároveň pre schválenie vládou SR pripravil nadrezortnú [https://www.employment.gov.sk/sk/praca-zamestnanost/podpora-zamestnanosti/narodna-strategia-zamestnanosti/ Národnú stratégiu zamestnanosti], ktorej samostatná kapitola bola venovaná potenciálu a rozvoju sociálnej ekonomiky v SR. Ako štátny tajomník posilnil nielen aktivity MPSVR SR na európskej úrovni a spoluprácu s SD ministrami na pôde Rady EPSCO, ale aj účasť ministerstva na bilaterálnej spolupráci s kandidátskymi krajinami. V priebehu ôsmich rokov bol spoluautorom a „project leader“ vo viacerých twinningových projektoch v Srbsku, Chorvátsku a Gruzínsku. Projekty boli zamerané na posilnenie sociálneho dialógu (Srbsko), potieranie nelegálneho zamestnávania (Chorvátsko), budovanie služieb zamestnanosti (Gruzínsko), vybudovanie inšpekcie práce (Gruzínsko) a transpozíciu legislatívy v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (Srbsko, Gruzínsko). Začiatkom roka 2016 bol do [[Národná rada Slovenskej republiky|NR SR]] zvolený po tretí krát a opäť sa stal aj štátnym tajomníkom, pričom jeho pôsobnosť sa rozšírila o rodinnú a sociálnu politiku štátu a oblasť sociálnych služieb a podpory a pomoci zdravotne postihnutým ľuďom. Na ministerstve vytvoril útvar pre sociálnu ekonomiku a pracovnú skupinu za účasti mimovládnych odborníkov, ktorá pripravila komplexné legislatívne prostredie pre sociálnu ekonomiku. V roku 2018 schválila NR SR vôbec po prvý krát v histórii Slovenska [https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2018/112/ zákon o sociálnej ekonomike], ktorý priniesol nielen reguláciu v podobe pravidiel, ale najmä rozsiahlu paletu podporných mechanizmov pre subjekty sociálnej ekonomiky vrátane zníženej sadzby DPH, daňovej úľavy na reinvestovaný zisk, viacerých zvýhodnení vo verejnom obstarávaní a nástrojov investičnej pomoci sociálnym podnikom. Už od roku 2015 bol Branislav Ondruš ako štátny tajomník členom vládnej komisie pre prípravu predsedníctva SR v Rade EÚ (druhá polovica roku 2016) a osobne zodpovedal za prípravu a výkon predsedníctva vo formáte Rady EPSCO. O. i. zvolil dopady automatizácie a digitalizácie na trh práce a postavenie pracujúcich za tému neformálneho zasadania Rady EPSCO v júli 2016 a riadil prípravu a realizáciu celoeurópskej ministerskej konferencie o sociálnej ekonomike. Práve na nej podpísali 2. 12. 2016 ministri a ich zástupcovia deklaráciu o vytvorení Monitorovacieho výboru pre [https://www.mites.gob.es/Luxembourgdeclaration/ficheros/DeclaracLuxEcoSocial2015_en.pdf Luxemburskú deklaráciu]. V roku 2020 Branislav Ondruš odišiel z politických funkcií a externe pracoval ako expert – poradca pre štátne inštitúcie krajín Západného Balkánu v rámci podpory reforiem financovanej Európskou komisiou. Napr. v Severnom Macedónsku asistoval pri realizácii programu [https://eur-lex.europa.eu/SK/legal-content/summary/youth-guarantee.html Záruka pre mladých,] keďže táto krajina sa ako prvá z nečlenov EÚ zapojila do tohto programu. B. Ondruš zodpovedal za reformu stredného odborného vzdelávania a rekvalifikačných programov pre mladých nezamestnaných s cieľom ich lepšieho prepojenia na potreby trhu práce. V tom istom období stál pri založení národnej platformy [https://www.npases.sk/ Social Economy Slovakia] (SES), ktorá v súčasnosti združuje takmer 300 sociálnych podnikov vrátane družstiev, finančných a akademických inštitúcií, ako aj mimovládnych organizácií, pôsobiacich v oblasti sociálnej ekonomiky. Ondruš bol jej predsedom od vzniku do konca roku 2023. SES pod jeho vedením pripravila revíziu legislatívy pre sociálnu ekonomiku, zapojila sa do niekoľkých nadnárodných projektov a stala sa členom [https://www.socialeconomy.eu.org/ Social Economy Europe]. Okrem toho reprezentovala sektor v procese prípravy Social Economy Action Plan (Európska komisia) a podpísala memorandum o spolupráci so združením regionálnej (SK8) a memorandum o spolupráci so združením miestnej samosprávy (ZMOS) v SR. Takto vznikol rozsiahly ekosystém sociálnej ekonomiky, v rámci ktorého dnes SES realizuje celoštátny program systematickej podpory a sprevádzania sociálnych podnikov, popularizácie a rozširovania sociálneho a environmentálneho verejného obstarávania a zelenej a digitálnej transformácie sociálnej ekonomiky. Popri tejto činnosti sa Ondruš angažoval v budovaní a činnosti novej strany [[HLAS – sociálna demokracia|Hlas – sociálna demokracia]]. Mal na starosti tvorbu jej politiky v rezorte práce a sociálnych vecí, spracoval vyše 20 legislatívnych návrhov. Dnes je členom jej predsedníctva. V novembri 2023 sa Branislav Ondruš stal tretí krát štátnym tajomníkom [[Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky|MPSVR SR]], čím sa stal rekordérom na tejto funkcii v histórii SR. Jeho tentoraz krátke pôsobenie sa zameralo najmä na prípravu zásadnej reformy sociálnych služieb a posudkovej činnosti pre účely sociálnej pomoci, ako aj posilnenie inšpekcie práce a prehĺbenie jej spolupráce s odbormi. Naštartoval tiež viaceré inovatívne projekty, napr. vybudovanie tzv. [https://www.employment.gov.sk/sk/uvodna-stranka/informacie-media/aktuality/ministerstvo-prace-pripravuje-projekt-barnahus-dom-komplexnej-pomoci-dieta.html Barnahusov], centier pre deti, ktoré sa stali obeťami alebo aktérmi kriminálnej činnosti. V júni 2024 bol Branislav Ondruš zvolený za poslanca [https://www.europarl.europa.eu/meps/sk/257018/BRANISLAV_ONDRUS/cv Európskeho parlamentu] (za stranu Hlas – SD). Stal sa riadnym členom [https://www.europarl.europa.eu/committees/sk/empl/home/highlights výboru pre zamestnanosť a sociálne veci] (EMPL) a náhradníkom vo [https://www.europarl.europa.eu/committees/en/inta/home/highlights výbore pre medzinárodný obchod] (INTA). Nie je zaradený do žiadnej poslaneckej skupiny. Medzi jeho priority patria práva zamestnancov a postavenie odborov, pracovné podmienky pracujúcich a rozvoj sociálnej ekonomiky a družstevníctva. V oblasti medzinárodného obchodu sú jeho prioritami najmä férové podmienky pre európskych producentov, ochrana sociálnych a environmentálnych štandardov a znižovanie negatívnych externalít medzinárodného obchodu. Nadviazal stálu spoluprácu s ľavicovými poslaneckými skupinami, s ktorými spolupracuje pri predkladaní návrhov. Je členom Intergroup on the Social Economy and Services of General Interest, Integroup on Trade Unions a Working Group for Fair Trade. Taktiež je členom the Delegation to the EU-North Macedonia Jiont Parliamentary Committee Medzi jeho dôležitých mimoparlamentných partnerov patria the Social Economy Europe, the European Trade Union Confederation, the European confederation of industrial and service cooperatives a na národnej úrovni najmä SES a odvetvové odborové zväzy. Branislav Ondruš je tiež dlhoročným členom [[Slovenský zväz protifašistických bojovníkov|Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov]] (SZPB). Vyše tri roky pôsobil v neplatenej pozícii šéfredaktora časopisu SZPB [https://bojovnik.info/ Bojovník], v súčasnosti je členov predsedníctva oblastného výboru SZPB v Lučenci a členom Ústrednej rady SZPB. Spoluorganizuje a zúčastňuje sa na mnohých aktivitách zväzu najmä súvisiacich s oslavami oslobodenia slovenských miest a obcí spod nadvlády nemeckých nacistov a ich slovenských prisluhovačov, výročia Slovenského národného povstania, ako aj víťazstva nad fašizmom na Slovensku a v Európe. S ohľadom na kandidatúru na post šefa [[Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky|KOZ]], v máji 2026 vystúpil zo strany Hlas-SD.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Europoslanec Branislav Ondruš vystúpil z Hlasu {{!}} Postoj | url = https://www.postoj.sk/194512/dnes-treba-vediet | vydavateľ = Konzervatívny denník Postoj | dátum prístupu = 2026-05-17 | jazyk = sk}}</ref> Zachoval si mandát europoslanca. '''Publikačná činnosť''' Branislav Ondruš je spoluautorom niekoľkých odborných publikácií, analytických dokumentov a štúdií v oblasti zamestnanosti a trhu práce (v slovenskom jazyku). [https://eurofondy.praca.gov.sk/narodny-projekt-podpora-kvality-socialneho-dialogu-2/analyticke-vystupy/ Life-long "flexi-account": analysis of feasibility of implementation in the Slovak Republic] (2014) [https://eurofondy.praca.gov.sk/narodny-projekt-podpora-kvality-socialneho-dialogu-2/analyticke-vystupy/ The minimum wage: empirical findings versus ideological myths] (2017) [https://eurofondy.praca.gov.sk/narodny-projekt-podpora-kvality-socialneho-dialogu-2/analyticke-vystupy/ NEET in Slovakia - how and whom with?] (2019) [https://eurofondy.praca.gov.sk/narodny-projekt-podpora-kvality-socialneho-dialogu-2/analyticke-vystupy/ Household services as a job form - risks and opportunities in Slovakia] (2021) [https://eurofondy.praca.gov.sk/narodny-projekt-podpora-kvality-socialneho-dialogu-2/analyticke-vystupy/ New forms of work - risks and opportunities] (2021) [https://eurofondy.praca.gov.sk/narodny-projekt-podpora-kvality-socialneho-dialogu-2/analyticke-vystupy/ Social Policy of Employers] (2022) [https://eurofondy.praca.gov.sk/narodny-projekt-podpora-kvality-socialneho-dialogu-2/analyticke-vystupy/ Challenges of social entrepreneurship in Slovakia] (2023) 5. decembra [[2007]] Mladí ľavičiari (občianske združenie sociálno-demokratickej mládeže) zverejnili informáciu "zo zdroja blízkeho týždenníku [[Slovo]]", že pod pseudonymom Jakub Topol píše Branislav Ondruš<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jakub Topol je Braňo Ondruš | url = http://www.laviciari.sk/?page=show&id=195 | vydavateľ = Mladí ľavičiari | dátum prístupu = 2008-11-16 | url archívu = https://web.archive.org/web/20080510181544/http://www.laviciari.sk/?page=show&id=195 | dátum archivácie = 2008-05-10 }}</ref>. Gabriel Šípoš v článku z 29. apríla [[2008]] na svojom blogu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Je Braňo Ondruš tajomným Jakubom Topolom z týždenníka Slovo? | url = http://spw.blog.sme.sk/c/144944/Je-Brano-Ondrus-tajomnym-Jakubom-Topolom-z-tyzdennika-Slovo.html | vydavateľ = Slovak Press Watch | dátum prístupu = 2008-11-16 }}</ref> zverejnil viacero dohadov, že Ondruš používa pseudonym Topol zámerne na utajovanie konfliktu záujmov. Šípoš zistil, že Slovo uverejnilo štyri články, v ktorých Topol dokonca citoval Braňa Ondruša ako tretiu osobu, v odborných a pozitívnych súvislostiach. Ondruš je aj bývalým ([[2006]] - [[2010]]) poslancom zastupiteľstva mesta [[Stupava]] za mestskú časť [[Mást]]. Ondruš je ženatý, má štyri deti: Luciu (1994), Katarínu (1995), Jakuba (1998) a Martina (2002).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Čo má rád Branislav Ondruš | url = http://www.cassovia.sk/korzar/archiv/clanok.php3?sub=29.4.2004/15332TO | vydavateľ = Korzár 29.4.2004 | dátum prístupu = 2008-11-16 }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Branislav Ondruš}} {{Poslanci NR SR (2010 – 2012)}} {{Poslanci Európskeho parlamentu za Slovensko (2024 – 2029)}} {{Politický výhonok}} {{Žurnalistický výhonok}} {{DEFAULTSORT:Ondruš, Branislav}} [[Kategória:Osobnosti z Levoče]] [[Kategória:Politici SDĽ (1990)]] [[Kategória:Slovenskí televízni moderátori]] [[Kategória:Slovenskí novinári]] [[Kategória:Slovenskí politológovia]] [[Kategória:Poslanci NR SR (2010 – 2012)]] [[Kategória:Poslanci NR SR (2020 – 2023)]] [[Kategória:Slovenskí europoslanci (2024 – 2029)]] [[Kategória:Osobnosti TV Markíza v politike]] [[Kategória:Politici Smeru]] [[Kategória:Absolventi Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]] pefx7vjp17t2yehhmo5bar4s0zmgfdq 0 214146 8215412 7468671 2026-05-17T12:26:36Z ~2026-29230-47 294915 8215412 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Giambattista della Porta |Portrét = Giambattista della Porta.jpg |Popis osoby = taliansky mysliteľ, bádateľ a dramatik |Dátum narodenia = [[1. november]] [[1535]] |Miesto narodenia = [[Vico Equense]], [[Taliansko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1615|2|4|1535|11|1}} |Miesto úmrtia = [[Neapol]], [[Taliansko]] }} '''Giambattista della Porta''' známy aj ako '''Giovanni Battista Della Porta''' (* [[1. november]] [[1535]], [[Vico Equense]], [[Taliansko]] - † [[4. február]] [[1615]], [[Neapol]]) bol taliansky mysliteľ, bádateľ a [[dramatik]] žijúci v Neapole v čase vedeckej revolúcie a [[reformácia|reformácie]]. Narodil sa v šľachtickej rodine a väčšinu svojho života venoval vedeckému bádaniu. Profitoval z neformálneho vzdelania a návštev prednášok známych učencov. Jeho najznámejším dielom, prvýkrát publikovaným v roku [[1558]], bolo ''[[Magiae Naturalis]].'' V tomto diele pokrýva množstvo subjektov, ktoré skúmal, vrátane štúdia : [[okultná filozofia]], [[astrológia]], [[alchýmia]], [[matematika]], [[meteorológia]], a [[filozofia prírody]]. == Dielo == *''[[Natural Magic]]'' 1558 rozšírené do 1589 na 20 zväzkov. Anglický preklad 1658. *''De furtivis Literarum Notis'' (1563) O tajných kódoch a [[kryptografia|kryptografii]] *''Villa'' (1583-92) poľnohospodárska encyklopédia *''De humana physiognomonia libri IIII'' (1586) O fyziognómii *''De refractione optices'' (1589) O optike *''Elementorum curvilineorum libri duo'' (1601) *''De aeris transmutanionbus'' (1609) O meteorológii *''De distillatione'' (1610) Della Portove chemické experimenty a pozorovania. == Externé odkazy == *[http://www.nlm.nih.gov/exhibition/historicalanatomies/porta_home.html Giambattista della Porta: De humana physiognomonia libri IIII (Vico Equense, Italy, 1586)]. Selected pages scanned from the original work. Historical Anatomies on the Web. US National Library of Medicine. *Burns, Paul [http://www.precinemahistory.net/ The History of the Discovery of Cinematography] An Illustrated Chronology {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Porta, Giambattista della}} [[Kategória:Talianski vedci]] [[Kategória:Talianski vynálezcovia]] [[Kategória:Kryptografi]] [[Kategória:Astrológovia]] [[Kategória:Členovia Accademia dei Lincei]] a7htb9i5a4ex6f9z8lp6khzpm2a79eu 0 216515 8215740 7109013 2026-05-18T00:06:44Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8215740 wikitext text/x-wiki [[Image:Leuchtstofflampen-chtaube050409.jpg|thumb|right|Rôzne druhy žiariviek. Zhora: <br />1. kompaktná žiarivka pre použitie s elektronickým predradníkom <br />2. kompaktná žiarivka so štartérom, integrovaným v pätici <br />3. lineárna žiarivka T5/T16 (ø {{mm|16|m}}), <br />4. lineárna žiarivka T8/T26 (ø {{mm|26|m}})]] [[Image:Fluorescent lamps artistic.jpg|thumb|right|Verejné osvetlenie lineárnymi žiarivkami]] [[Image:The magic bulb.jpg|thumb|right|Kompaktná žiarivka pre priamu náhradu žiaroviek – tzv. ''úsporná žiarovka'']] [[Image:Elektronstarterp.jpg|thumb|right|Elektronický predradník kompaktnej žiarivky]] [[Image:Starterp.jpg|thumb|right|Tlejivkový štartér pre lineárne žiarivky]] [[Image:Inductor_for_a_fluorescent_lamp_PNr°0019.jpg|thumb|right|Predradená tlmivka pre lineárne žiarivky]] [[Image:Germicidal UV discharge tube glow.jpg|thumb|right|[[Germicídna výbojka]] – má rovnakú konštrukciu ako žiarivka, neobsahuje však luminoforovú vrstvu. Vyžaruje preto priamo ultrafialové žiarenie. Využíva sa na [[sterilizácia (mikrobiológia)|sterilizáciu]] a jej žiarenie je zdraviu škodlivé.]] '''Žiarivka''' je druh [[elektrický svetelný zdroj|elektrického svetelného zdroja]], ktorá na premenu elektrickej energie na svetelnú využíva žiarenie [[tlejivý výboj|tlejivého elektrického výboja]] v parách [[ortuť|ortuti]]. Samotný výboj vyžaruje neviditeľné [[ultrafialové žiarenie]], ktorým je ožarovaná tenká vrstva vhodného [[luminofor]]u, nanesená na vnútornej strane banky žiarivky. Žiarenie [[Excitácia (zvýšenie energie)|excituje]] molekuly luminoforu, ktoré následne pri návrate do pôvodného stavu emitujú fotóny [[viditeľné svetlo|viditeľného svetla]]. Tento jav sa nazýva [[fluorescencia]] (odtiaľ je odvodený aj anglický názov žiarivky – ''fluorescent lamp''). Od prvého septembra [[2009]] bol v krajinách [[Európska únia|Európskej únie]] zakázaný predaj klasických [[žiarovka|žiaroviek]] s [[príkon]]om vyšším ako 80 [[Watt (jednotka)|W]] a od prvého septembra [[2012]] bol zakázaný predaj klasických žiaroviek s príkonom vyšším ako 70 W. Tieto obmedzenia sa výraznou mierou podpísali na väčšom rozšírení tzv. [[kompaktná žiarivka|kompaktných žiariviek]] (žiariviek do pätíc) resp. neskôr [[LED žiarovka|LED žiaroviek]]. == Druhy žiariviek == === Lineárna žiarivka === Klasická žiarivka v tvare dlhej trubice. Zvykne sa tiež nazývať ''žiarivková trubica'', hovorovo aj ''neónová trubica'' alebo ''neónka''. Toto označenie je však nesprávne, nakoľko žiarivka neobsahuje neón (tlejivý výboj v riedkom neóne žiari priamo vo viditeľnom spektre, má oranžovo-červenú farbu a sú na ňom založené iné druhy svetelných zdrojov – napr. [[tlejivka]] alebo neónová výbojka, využívaná napr. na tvorbu reklamných nápisov). === Kompaktná žiarivka === {{hlavný článok|Kompaktná žiarivka}} Pojem ''kompaktná žiarivka'' (niekedy aj ''kompaktná žiarovka'') vo všeobecnosti označuje žiarivku s menšími (kompaktnejšími) rozmermi než má klasická žiarivková trubica. Najbežnejším typom sú kompaktné žiarivky, určené pre priamu náhradu klasických osvetľovacích [[žiarovka|žiaroviek]]. Takéto žiarivky sa preto nazývajú aj ''úsporné žiarovky''. Majú spravidla podobný tvar a rovnaké objímky ako klasické žiarovky. Obsahujú integrovaný elektronický predradník pre zapálenie a udržiavanie výboja. Existujú tiež samostatné kompaktné žiarivky bez integrovaného predradníka, so špeciálnymi päticami. Sú určené do rôznych menších druhov svietidiel (napr. stolné lampy, osvetlenie v doprave a pod.). == Zapálenie a udržiavanie výboja == Žiarivka vyžaduje (na rozdiel od žiarovky) pomocnú elektroniku pre zapálenie a udržiavanie výboja. Pri lineárnych žiarivkách sa dosiaľ najčastejšie využíva tradičné riešenie (pozri nižšie) – obvod, pozostávajúci z [[tlejivkový štartér|tlejivkového štartéra]] pre nažeravenie [[elektróda|elektród]] na koncoch žiarivkovej trubice kvôli počiatočnej [[ionizácia|ionizácii]] plynu v trubici a z [[tlmivka|tlmivky]] na vytvorenie vysokonapäťového impulzu, čo napokon umožní vznik výboja v trubici. Obmedzenie veľkosti [[elektrický prúd|prúdu]], tečúceho následným tlejivým výbojom, vykonáva samotná predradená [[tlmivka]] (niekedy aj [[rezistor]]). Bez obmedzenia veľkosti prúdu by tlejivý výboj prešiel do [[oblúkový výboj|oblúkového]], čo by malo za následok poškodenie žiarivky. Pri kompaktných žiarivkách a novších žiarivkových trubiciach plní všetky tieto funkcie tzv. [[elektronický predradník]]. == Zapojenie lineárnej žiarivky so štartérom a tlmivkou == [[Image:Wiring of fluorescent lamp.gif|400px|test]] {| |-valign="top" |'''a''' |napájanie |-valign="top" |'''b''' |predradená tlmivka. Má dve funkcie:<br />1. indukuje sa na nej napäťový impulz, potrebný pre zapálenie výboja<br />2. obmedzuje veľkosť prúdu, tečúceho žiarivkou v režime samostatného výboja. |-valign="top" |'''c''' |[[kondenzátor (elektrotechnika)|kondenzátor]] pre kompenzáciu [[účinník]]u (kompenzačný kondenzátor). Keďže tlmivka má [[induktívny charakter]] [[impedancia|impedancie]], spôsobuje [[fázový posun]] prúdu a napätia, ktorý by zvyšoval [[jalový výkon]]. Kompenzačný kondenzátor tento fázový posun vyrovnáva. |-valign="top" |'''d''' |tlejivkový štartér |-valign="top" |'''e''' |[[bimetal]]ová elektróda |-valign="top" |'''f''' |odrušovací kondenzátor. Filtruje vysokofrekvenčné rušenie, vznikajúce pri spínaní a rozpájaní bimetalového kontaktu štartéra. |} === Princíp činnosti zapojenia === [[Image:Fluorescent lamp-function.gif|400px]] # V pokojnom stave bez napájania je plyn v žiarivke nevodivý a bimetalový kontakt štartéra je rozpojený. # Po pripojení napájania štartér funguje ako [[tlejivka]] a tlejivý výboj postupne zohrieva bimetalový kontakt. # O krátky čas sa bimetalový kontakt zopne a uzatvorí tak obvod, obsahujúci tlmivku a žeraviace elektródy trubice. Rozžeravené elektródy [[emisia|emitujú]] do okolia elektróny, ktoré pomáhajú ionizovať plyn na koncoch žiarivkovej trubice. V jadre tlmivky vznikne vplyvom prechádzajúceho prúdu magnetické pole. # Keďže so zopnutím bimetalového kontaktu zároveň zanikol tlejivý výboj v štartéri, kontakt postupne chladne a po chvíli sa rozpojí. Na tlmivke vznikne vplyvom [[Elektromagnetická indukcia|elektromagnetickej indukcie]] v dôsledku zanikajúceho magnetického poľa krátky impulz vysokého napätia, ktorý spolu s emisiou žeraviacich elektród ionizuje plyn v celej trubici. Vzniknutý samostatný tlejivý výboj sa už v žiarivkovej trubici udrží aj pri nižšom napätí. # Svietidlo pracuje v prevádzkovom režime. Tlmivka teraz v obvode zohráva úlohu jalového predradeného [[rezistor]]u – obmedzuje veľkosť prúdu, tečúceho žiarivkou. Napájacie napätie sa delí na úbytok na žiarivke (prevádzkové napätie žiarivky) a úbytok na tlmivke. Zápalné napätie tlejivky štartéra je vyššie, než prevádzkové napätie žiarivky – štartér sa už preto počas doby prevádzky žiarivky znova nezapáli. Pokiaľ však výboj v žiarivke z nejakého dôvodu zanikne, celý dej sa zopakuje (z toho dôvodu zostávajú žiarivkové svietidlá s chybnou žiarivkou po zapnutí často nepravidelne blikať). == Negatíva klasických predradníkov == Pri napájaní [[striedavý prúd|striedavým prúdom]] žiarivka nesvieti súvisle, ale sa s každou polovicou [[perióda|periódy]] napájacieho napätia na krátky okamih rozžiari. Pri štandardnom striedavom napájaní z distribučnej elektrickej siete o frekvencii 50 [[Hertz (jednotka)|Hz]] tak žiarivka bliká s [[Frekvencia (fyzika)|frekvenciou]] 100 Hz, čo môže mať za následok nasledovné negatíva: * možnosť vyvolávania únavy a zdravotných ťažkostí (bolesti hlavy a pod.) * [[interferencia]] s inými krátkymi alebo periodickými dejmi (napr. fotografovanie, filmovanie) * vznik tzv. [[stroboskopický efekt|stroboskopického efektu]], pri ktorom môžu pohybujúce sa alebo rotujúce predmety pôsobiť ako statické, alebo ako pohybujúce sa iným smerom či rýchlosťou ako v skutočnosti. Na pracoviskách s rotačnými alebo pohyblivými nástrojmi (píly, brúsky a pod.) je preto nebezpečné používať svietidlá, spôsobujúce stroboskopický efekt ako primárny zdroj osvetlenia. == Výhody a nevýhody žiariviek == Výhody žiariviek: * vysoká životnosť * vyššia [[Účinnosť (technika)|účinnosť]] premeny elektrickej energie na viditeľné svetlo v porovnaní s klasickými [[žiarovka]]mi (viac než 20 % oproti 5 ÷ 10 % pri žiarovke) * nižšia produkcia tepla * priaznivé sfarbenie svetla Nevýhody žiariviek: * vyššia cena * ekologická záťaž (žiarivka obsahuje ortuťové pary), žiarivka je nebezpečný odpad – napriek tomu sa väčšina žiariviek likviduje v komunálnom odpade * väčšie rozmery (najmä lineárne žiarivky) brániaci aplikáciám v svietidlách s limitovaným priestorom * [[stroboskopický efekt]] (žiarivky, napájané striedavým prúdom bez elektronického predradníka, pozri nižšie) * zložitejšie zapojenie svietidla a z toho vyplývajúca poruchovosť elektroniky * pomalší nábeh žiarivky na plný svetelný výkon * výrazné skrátenie životnosti pri používaní žiariviek v chladnom prostredí * výrazné skrátenie životnosti pri používaní v časových intervaloch menších ako 10{{--}}15 minút (pri častom zapínaní sa môže životnosť skrátiť až o 90 %) * nemožnosť riadiť jas pomocou [[tyristor]]a (stmievač) * absencia náhrady za klasické žiarovky o príkonoch > 150 W == Pozri aj == * [[Žiarovka]] * [[Halogénová žiarovka]] * [[Úsporná žiarovka]] * [[LED žiarovka]] * [[Výbojka]] * [[Stroboskopický efekt]] == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.odbornecasopisy.cz/index.php?id_document=23305 Analýza vlastností kompaktných žiariviek] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080924110310/http://www.odbornecasopisy.cz/index.php?id_document=23305 |date=2008-09-24 }} * [http://www.pavouk.org/hw/lamp/index.html Zapojenia elektronických predradníkov kompaktných žiariviek] (česky) [[Kategória:Svietidlá]] [[Kategória:Optoelektronika]] [[Kategória:Žiarovky]] [[Kategória:Výbojky]] [[Kategória:Ortuť]] [[Kategória:Fyzika plazmy]] 0p1uo50e7bzdv32kzh9l81raemnaks0 14 216749 8215835 7995854 2026-05-18T09:09:47Z ~2026-29646-00 295250 Baroň 8215835 wikitext text/x-wiki {{Catmore|Priezviská na Slovensku}} :Baroň ::''Pozri aj [[:Kategória:Slovenské priezviská|Slovenské priezviská]]'' {{CategoryTOC}} [[Kategória:Spoločnosť na Slovensku]] [[Kategória:Priezviská podľa štátu|Slovensko]] 69f5owcht6q6nwcecc84jcpeonhljsc 8215836 8215835 2026-05-18T09:15:19Z Martin Urbanec 108109 Revízia [[Special:Diff/8215835|8215835]] používateľa [[Special:Contributions/~2026-29646-00|~2026-29646-00]] ([[User talk:~2026-29646-00|diskusia]]) bola vrátená; Baroň je zdá se existující příjmení, ale nemá zatím vlastní článek 8215836 wikitext text/x-wiki {{Catmore|Priezviská na Slovensku}} ::''Pozri aj [[:Kategória:Slovenské priezviská|Slovenské priezviská]]'' {{CategoryTOC}} [[Kategória:Spoločnosť na Slovensku]] [[Kategória:Priezviská podľa štátu|Slovensko]] t3mgcw3ajd0e8tbv2km3j1asamo2y8f 0 221604 8215479 8209413 2026-05-17T14:22:07Z ~2026-29230-47 294915 8215479 wikitext text/x-wiki {{portál|Šport|Športový}} Tento index bol automaticky vygenerovaný podľa tejto [[Portál:Šport/Kategorizácia|kategorizácie]]. Obsahuje '''514''' článkov. Aby sa nové články zobrazili v tomto indexe, musia byť zaradené aspoň do jednej z vymenovaných kategórii. Nové a upravené kategórie sa zohľadnia pri nasledujúcom generovaní. == k? == [[Kārlis Skrastiņš]] == k. == [[K. C. Irving Regional Centre]] == ka == [[KAA Gent]]{{·}}[[Kaapo Kakko]]{{·}}[[Kaapo Kähkönen]]{{·}}[[Kabaddi]]{{·}}[[Kabaddi na Ázijských halových hrách 2013]]{{·}}[[Kaciaryna Dzehalevičová]]{{·}}[[Kadetten Schaffhausen]]{{·}}[[Kadji Sports Academy]]{{·}}[[Kaia Kanepiová]]{{·}}[[Kaisa Mäkäräinenová]]{{·}}[[Kaitlyn Lawesová]]{{·}}[[Kaká]]{{·}}[[Kalendár Letných olympijských hier 2008]]{{·}}[[Kalendár Majstrovstiev sveta vo futbale 2006]]{{·}}[[Kalle Pallander]]{{·}}[[Kambodžské národné futbalové mužstvo]]{{·}}[[Kambodžské národné futsalové družstvo mužov]]{{·}}[[Kamboi Eagles]]{{·}}[[Kameň (šach)]]{{·}}[[Kamerunské národné futbalové mužstvo]]{{·}}[[Kamil Ausbuher]]{{·}}[[Kamil Brabenec (hokejista)]]{{·}}[[Kamil Čapkovič]]{{·}}[[Kamil Čontofalský]]{{·}}[[Kamil Haťapka]]{{·}}[[Kamil Jarina]]{{·}}[[Kamil Kopúnek]]{{·}}[[Kamil Kreps]]{{·}}[[Kamil Linhart]]{{·}}[[Kamil Susko]]{{·}}[[Kamila Skolimowská]]{{·}}[[Kanadské národné florbalové družstvo mužov]]{{·}}[[Kanadské národné florbalové družstvo žien]]{{·}}[[Kanadské národné futbalové mužstvo]]{{·}}[[Kanadské národné futsalové družstvo mužov]]{{·}}[[Kanadské národné hádzanárske družstvo žien]]{{·}}[[Kanadské národné hokejbalové družstvo mužov]]{{·}}[[Kanadské národné hokejové mužstvo]]{{·}}[[Kanadské národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov]]{{·}}[[Kanadské národné hokejové mužstvo hráčov do 20 rokov]]{{·}}[[Kanadské národné inline hokejové družstvo mužov]]{{·}}[[Kanadské národné inline hokejové družstvo žien]]{{·}}[[Kanadské národné vodnopólové družstvo mužov]]{{·}}[[Kanadské národné ženské futbalové družstvo]]{{·}}[[Kanadské národné ženské hokejové družstvo]]{{·}}[[Kanoe pólo]]{{·}}[[Kanoistika]]{{·}}[[Kaňoning]]{{·}}[[Kaprun]]{{·}}[[Kapverdské národné futbalové mužstvo]]{{·}}[[Karambolový biliard]]{{·}}[[Karate]]{{·}}[[Kareem Abdul-Jabbar]]{{·}}[[Karel Camrda]]{{·}}[[Karel Gut]]{{·}}[[Karel Loprais]]{{·}}[[Karel Nováček]]{{·}}[[Karel Poborský]]{{·}}[[Karel Vejmelka]]{{·}}[[Karen Magnussenová]]{{·}}[[Kari Lehtonen]]{{·}}[[Kari Takko]]{{·}}[[Karibská futbalová únia]]{{·}}[[Karibský pohár v hádzanej 2013]]{{·}}[[Karibský pohár v hádzanej 2017]]{{·}}[[Karim Benzema]]{{·}}[[Karim Guédé]]{{·}}[[Karin Knappová]]{{·}}[[Karin Schererová]]{{·}}[[Karina Habšudová]]{{·}}[[Karina Petrikovičová]]{{·}}[[Karím Alamí]]{{·}}[[Karl Malone]]{{·}}[[Karl-Heinz Rummenigge]]{{·}}[[Karlos Vémola]]{{·}}[[Karol Beck]]{{·}}[[Karol Borhy]]{{·}}[[Karol Divín]]{{·}}[[Karol Dobiaš]]{{·}}[[Karol Englisch]]{{·}}[[Karol Fako]]{{·}}[[Karol Galba]]{{·}}[[Karol Jokl]]{{·}}[[Karol Jordán]]{{·}}[[Karol Kisel]]{{·}}[[Karol Križan]]{{·}}[[Karol Kučera]]{{·}}[[Karol Líška]]{{·}}[[Karol Lohay]]{{·}}[[Karol Menschy]]{{·}}[[Karol Ondreička (hokejista)]]{{·}}[[Karol Pecze]]{{·}}[[Karol Petroš]]{{·}}[[Karol Polák (športový komentátor)]]{{·}}[[Karol Rusznyák]]{{·}}[[Karol Sloboda]]{{·}}[[Karol Stuchlák]]{{·}}[[Karol Šafárik]]{{·}}[[Karol Šedivý (1973)]]{{·}}[[Karolina Špremová]]{{·}}[[Karolína Muchová]]{{·}}[[Karolína Plíšková]]{{·}}[[Karpathen Post]]{{·}}[[Karpatský pohár]]{{·}}[[Karpatský spolok]]{{·}}[[Karsten Braasch]]{{·}}[[Karting]]{{·}}[[Kasey Keller]]{{·}}[[Kaspars Astašenko]]{{·}}[[Kaspars Daugaviņš]]{{·}}[[Kasper Degn]]{{·}}[[Kata (karate)]]{{·}}[[Katalánska futbalová reprezentácia]]{{·}}[[Katalánske národné korfbalové družstvo]]{{·}}[[Katalin Marosiová]]{{·}}[[Katarina Srebotniková]]{{·}}[[Katarína Berešová]]{{·}}[[Katarína Filová]]{{·}}[[Katarína Garajová]]{{·}}[[Katarína Havlíková]]{{·}}[[Katarína Jánošíková]]{{·}}[[Katarína Jobbágyová]]{{·}}[[Katarína Listopadová]]{{·}}[[Katarína Šrobová]]{{·}}[[Katarské národné futbalové mužstvo]]{{·}}[[Katarské národné futsalové družstvo mužov]]{{·}}[[Kate Paceová]]{{·}}[[Kategoria Superiore]]{{·}}[[Kategórie štadiónov UEFA]]{{·}}[[Kateryna Kozlovová]]{{·}}[[Kateryna Volodymyrivna Bondarenková]]{{·}}[[Kateřina Emmonsová]]{{·}}[[Kateřina Nashová]]{{·}}[[Kateřina Siniaková]]{{·}}[[Kathrin Hölzlová]]{{·}}[[Kathrin Wörleová]]{{·}}[[Kathrin Zettelová]]{{·}}[[Kathy Jordanová]]{{·}}[[Katie O’Brienová]]{{·}}[[Katja Seizingerová]]{{·}}[[Kavečany (stredisko)]]{{·}}[[Kayla Dayová]]{{·}}[[Kazašská hokejová liga]]{{·}}[[Kazašské národné futbalové mužstvo]]{{·}}[[Kazašské národné futsalové družstvo mužov]]{{·}}[[Kazašské národné hádzanárske mužstvo]]{{·}}[[Kazašské národné hokejové mužstvo]]{{·}}[[Kazašské národné hokejové mužstvo hráčov do 20 rokov]]{{·}}[[Kazašské národné vodnopólové družstvo mužov]]{{·}}[[Kazimír Verkin]] == ká == [[Káder Atlanty Thrashers na začiatku sezóny 2008/2009]]{{·}}[[Káder Montreal Canadiens v sezóne 2005/06]]{{·}}[[Káder Montreal Canadiens v sezóne 2006/07]]{{·}}[[Káder New York Islanders v sezóne 2005/06]]{{·}}[[Káder Ottawa Senators v sezóne 2005/06]]{{·}}[[Káder Philadelphie Flyers v sezóne 2005/06]]{{·}}[[Káder Toronto Maple Leafs v sezóne 2005/06]]{{·}}[[Káder Vancouveru Canucks v sezóne 2005/06]]{{·}}[[Káder Vancouveru Canucks v sezóne 2006/07]]{{·}}[[Káder Vancouveru Canucks v sezóne 2007/08]] == ke == [[Kei Nišikori]]{{·}}[[Keith Allain]]{{·}}[[Keith Kinkaid]]{{·}}[[Keith Primeau]]{{·}}[[Keke Rosberg]]{{·}}[[Kelly Catlinová]]{{·}}[[Kelly Jones]]{{·}}[[Kelly Sothertonová]]{{·}}[[Kelvin Ofori]]{{·}}[[Kemper aréna]]{{·}}[[Ken Dryden]]{{·}}[[Ken Klee]]{{·}}[[Ken Rosewall]]{{·}}[[Ken Skupski]]{{·}}[[Kenenisa Bekele]]{{·}}[[Kenilworth Road]]{{·}}[[Kenneth Carlsen]]{{·}}[[Kenny Dalglish]]{{·}}[[Kenny Jönsson]]{{·}}[[Keno Klub Extraliga vo futsale 2012/13]]{{·}}[[Kenské národné futbalové mužstvo]]{{·}}[[Kent Carlsson]]{{·}}[[Kent Huskins]]{{·}}[[Kent Kinnear]]{{·}}[[Kepa Arrizabalaga]]{{·}}[[Kerron Clement]]{{·}}[[Kerstin Franková]]{{·}}[[Kevin Anderson (tenista)]]{{·}}[[Kevin Boyle]]{{·}}[[Kevin Curren]]{{·}}[[Kevin De Bruyne]]{{·}}[[Kevin Keegan]]{{·}}[[Kevin Kim]]{{·}}[[Kevin Kurányi]]{{·}}[[Kevin Lankinen]]{{·}}[[Kevin Nolan]]{{·}}[[Kevin Romy]]{{·}}[[Kevin Schade]]{{·}}[[Kevin Ullyett]]{{·}}[[Kevin-Prince Boateng]]{{·}}[[KeyBank Center]]{{·}}[[Keylor Navas]] == ké == [[Kévin Reza]] == kf == [[KF Ballkani]]{{·}}[[KF Laçi]]{{·}}[[KF Përmeti]]{{·}}[[KFC Komárno]]{{·}}[[KFC Komárno (ženy)]] == kg == [[KGHM Metraco Zagłębie Lubin]]{{·}}[[KGHM Zaglebie Lubin]] == kh == [[KH Sanok]]{{·}}[[Khépren Thuram]] == ki == [[Kieran Richardson]]{{·}}[[Kijonosuke Marutani]]{{·}}[[Kijoo Kanda]]{{·}}[[Kiki Bertensová]]{{·}}[[Kikuzo Kisaka]]{{·}}[[Kilmarnock FC]]{{·}}[[Kim Clijstersová]]{{·}}[[Kim Collins]]{{·}}[[Kim Johnsson]]{{·}}[[Kim Kirchen]]{{·}}[[Kim Min-če]]{{·}}[[Kim Staal]]{{·}}[[Kim Yong-sik]]{{·}}[[Kimberly Poová]]{{·}}[[Kimi Räikkönen]]{{·}}[[Kimiko Dateová]]{{·}}[[Kimmo Timonen]]{{·}}[[Kindžiro Šimizu]]{{·}}[[Kinetic energy recovery system]]{{·}}[[King Power Stadium]]{{·}}[[Kingston Frontenacs]]{{·}}[[Kira Mária Kapustíková]]{{·}}[[Kirgizské národné futbalové mužstvo]]{{·}}[[Kirgizské národné futsalové družstvo mužov]]{{·}}[[Kirgizsko na Letných olympijských hrách 2008]]{{·}}[[Kiribatské národné futbalové mužstvo]]{{·}}[[Kirill Anatolievič Koľcov]]{{·}}[[Kirk Maltby]]{{·}}[[Kirobo]]{{·}}[[Kirsten Flipkensová]]{{·}}[[Kirsten Moorová-Towersová]]{{·}}[[Kirsty Coventryová]]{{·}}[[Kiting]] == kj == [[Kjetil André Aamodt]]{{·}}[[Kjetil Jansrud]]{{·}}[[Kjokušin]] == kl == [[Klaas-Jan Huntelaar]]{{·}}[[Klaudia Jansová-Ignaciková]]{{·}}[[Klaudia Kinská]]{{·}}[[Klaudia Medlová]]{{·}}[[Klaus Kröll]]{{·}}[[Klára Koukalová]]{{·}}[[Klemen Bauer]]{{·}}[[Klemens Bachleda]]{{·}}[[Kléber Silva Nascimento]]{{·}}[[Kloten Flyers]]{{·}}[[Klub československých turistov]]{{·}}[[Klub ligových kanonierov]]{{·}}[[Klub turistov Kormorán Komárno]]{{·}}[[Klzák (sneh)]] == kn == [[Knattspyrnufélag Reykjavíkur]] == ko == [[Ko Takamoro]]{{·}}[[Kobe Bryant]]{{·}}[[Kockový šach]]{{·}}[[Kolbisko (jazdectvo)]]{{·}}[[Kolding IF Håndbold]]{{·}}[[Kolektívny šport]]{{·}}[[Kolo Touré]]{{·}}[[Koloman Gögh]]{{·}}[[Kolping Arena]]{{·}}[[Kolumbia na Letných olympijských hrách 2008]]{{·}}[[Kolumbijské národné futbalové mužstvo]]{{·}}[[Kolumbijské národné futsalové družstvo mužov]]{{·}}[[Kolumbijské národné futsalové družstvo žien]]{{·}}[[Kolumbijské národné inline hokejové družstvo žien]]{{·}}[[Kolumbijské národné vodnopólové družstvo mužov]]{{·}}[[Komorské národné futbalové mužstvo]]{{·}}[[Kompenzátor vztlaku]]{{·}}[[Kompozičný bridž]]{{·}}[[Kon-Tiki]]{{·}}[[Koncová hra (šach)]]{{·}}[[Konfederácia afrického futbalu]]{{·}}[[Konfederácia športových zväzov Slovenskej republiky]]{{·}}[[Konfrontacja Sztuk Walki]]{{·}}[[Konstandinos Kenderis]]{{·}}[[Konstantin Georgijevič Zyrianov]]{{·}}[[Konstantin Vladimirovič Gorovikov]]{{·}}[[Konstantinos Economidis]]{{·}}[[Konstantinos Mavropanos]]{{·}}[[Konstantinos Tsiklitiras]]{{·}}[[Konštantín II. (Grécko)]]{{·}}[[Kontinentálna hokejová liga]]{{·}}[[Kontinentálny pohár (KHL)]]{{·}}[[Konvenčná hláška]]{{·}}[[Konvenčná karta]]{{·}}[[Konžské národné futbalové mužstvo]]{{·}}[[Kopčiansky rýchlostný motookruh]]{{·}}[[Korčuľovanie]]{{·}}[[Korean International Circuit]]{{·}}[[Korfbal]]{{·}}[[Korfbal na Svetových hrách 2013]]{{·}}[[Korjú]]{{·}}[[Kornel Reinhardt]]{{·}}[[Kornel Saláta]]{{·}}[[Kornel Stodola]]{{·}}[[Korona Kielce]]{{·}}[[Koruna Zeme]]{{·}}[[Kosovské národné futbalové mužstvo]]{{·}}[[Kosovský olympijský výbor]]{{·}}[[Kostarické národné futbalové mužstvo]]{{·}}[[Kostarické národné futsalové družstvo mužov]]{{·}}[[Kostarické národné futsalové družstvo žien]]{{·}}[[Kostas Tsimikas]]{{·}}[[Košice Crows]]{{·}}[[Košická futbalová aréna]]{{·}}[[Košický bridžový klub]]{{·}}[[Kotryna Teterevkovová]] == kó == [[Kódži Murofuši]]{{·}}[[Kóiči Oita]] == kö == [[Kölner Haie]] == kp == [[KP Legia Warszawa]]{{·}}[[KPŠ Akademik Košice-Staré Mesto]] == kr == [[Krasnaja Poľana]]{{·}}[[Kraso Trenčín]]{{·}}[[Krasokorčuliarske korčule]]{{·}}[[Krasokorčuľovanie]]{{·}}[[Krasokorčuľovanie na Zimných olympijských hrách 2006]]{{·}}[[Krav maga]]{{·}}[[Králi strelcov v dvoch rôznych krajinách]]{{·}}[[KRC Genk]]{{·}}[[Krefeld Pinguine]]{{·}}[[Kriket]]{{·}}[[Kriket na Ázijských hrách 2014]]{{·}}[[Kris Boyd]]{{·}}[[Kris Draper]]{{·}}[[Kris Letang]]{{·}}[[Kristers Gudļevskis]]{{·}}[[Kristi Qose]]{{·}}[[Kristian Pless]]{{·}}[[Kristián Koštrna]]{{·}}[[Kristián Kováč]]{{·}}[[Kristián Kudroč]]{{·}}[[Kristián Pospíšil]]{{·}}[[Kristina Barroisová]]{{·}}[[Kristina Brandiová]]{{·}}[[Kristina Mladenovicová]]{{·}}[[Kristína Funková]]{{·}}[[Kristína Kučová]]{{·}}[[Kristína Kupkovičová]]{{·}}[[Kristína Schmiedlová]]{{·}}[[Kristjan Asllani]]{{·}}[[Kristjan Kombe]]{{·}}[[Kristof Vliegen]]{{·}}[[Kristopher Vida]]{{·}}[[Kristýna Plíšková]]{{·}}[[Krisztián Németh (1989)]]{{·}}[[Krisztián Pars]]{{·}}[[Kritérium (cyklistika)]]{{·}}[[Krpáčovo]]{{·}}[[Kryscina Cimanovská]]{{·}}[[Krzysztof Oliwa]]{{·}}[[Krzysztof Wielicki]] == ks == [[KS Bylis Ballsh]]{{·}}[[KS Kastrioti]]{{·}}[[KS Pogradeci]]{{·}}[[KS Toruń]]{{·}}[[KS Turbina Cërrik]]{{·}}[[KS Vive Targi Kielce]]{{·}}[[KSK Beveren]] == kt == [[KTM]] == ku == [[Kubánske národné futbalové mužstvo]]{{·}}[[Kubánske národné futsalové družstvo mužov]]{{·}}[[Kubánske národné hádzanárske mužstvo]]{{·}}[[Kubánske národné hádzanárske mužstvo na Majstrovstvách sveta v hádzanej mužov 2009]]{{·}}[[Kubánske národné vodnopólové družstvo mužov]]{{·}}[[Kuľturno-razvlekateľnyj komplex Uralec]]{{·}}[[Kung Fu Panda (film)]]{{·}}[[Kung-fu]]{{·}}[[Kuo-ťia tchi-jü-čchang]]{{·}}[[Kurt Angle]]{{·}}[[Kurt Diemberger]]{{·}}[[Kurt Zouma]]{{·}}[[Kuruppu Karunaratne]]{{·}}[[Kuvajtské národné futbalové mužstvo]]{{·}}[[Kuvajtské národné futsalové družstvo mužov]]{{·}}[[Kuvajtské národné hádzanárske mužstvo]]{{·}}[[Kuvajtské národné hádzanárske mužstvo na Majstrovstvách sveta v hádzanej mužov 2009]] == kv == [[Kvalifikácia CONCACAF na Letné olympijské hry 2008]]{{·}}[[Kvalifikácia do dvojhry na Peugeot Slovak Open 2015]]{{·}}[[Kvalifikácia na FIVB Svetová liga 2012]]{{·}}[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Ázie vo futsale 2006]]{{·}}[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Ázie vo futsale 2007]]{{·}}[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Ázie vo futsale 2008]]{{·}}[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Ázie vo futsale 2010]]{{·}}[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Ázie vo futsale 2012]]{{·}}[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Ázie vo futsale 2014]]{{·}}[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Ázie vo futsale 2016]]{{·}}[[Kvalifikácia na Majstrovstvá CONCACAF vo futsale 2016]]{{·}}[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy UEFA vo futsale 1996]]{{·}}[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy UEFA vo futsale 1999]]{{·}}[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy UEFA vo futsale 2001]]{{·}}[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy UEFA vo futsale 2003]]{{·}}[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy UEFA vo futsale 2005]]{{·}}[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy UEFA vo futsale 2007]]{{·}}[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy UEFA vo futsale 2010]]{{·}}[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy UEFA vo futsale 2012]]{{·}}[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy UEFA vo futsale 2014]]{{·}}[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy UEFA vo futsale 2016]]{{·}}[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy v hádzanej mužov 1994]]{{·}}[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy v hádzanej mužov 1996]]{{·}}[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy v hádzanej mužov 1998]]{{·}}[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy v hádzanej mužov 2000]]{{·}}[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy v hádzanej mužov 2002]]{{·}}[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy v hádzanej mužov 2004]]{{·}}[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy v hádzanej mužov 2006]]{{·}}[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy v hádzanej mužov 2008]]{{·}}[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy v hádzanej mužov 2010]]{{·}}[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy v hádzanej mužov 2012]]{{·}}[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy v hádzanej mužov 2014]]{{·}}[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy v hádzanej mužov 2016]]{{·}}[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy v hádzanej mužov 2018]]{{·}}[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy v hádzanej mužov 2020]]{{·}}[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy v hádzanej žien 1994]]{{·}}[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy v hádzanej žien 1996]]{{·}}[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy v hádzanej žien 1998]]{{·}}[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy v hádzanej žien 2000]]{{·}}[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy v hádzanej žien 2002]]{{·}}[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy v hádzanej žien 2004]]{{·}}[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy v hádzanej žien 2006]]{{·}}[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy v hádzanej žien 2008]]{{·}}[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy v hádzanej žien 2010]]{{·}}[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy v hádzanej žien 2012]]{{·}}[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy v hádzanej žien 2014]]{{·}}[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy v hádzanej žien 2016]]{{·}}[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy v korfbale 1998]]{{·}}[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy v korfbale 2002]]{{·}}[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy v korfbale 2016]]{{·}}[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy v korfbale 2018]]{{·}}[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale 2008]]{{·}}[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale 2012]]{{·}}[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale 2012 – Skupina A]]{{·}}[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale 2016]]{{·}}[[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta IIHF v inline hokeji 2013]]{{·}}[[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta IIHF v inline hokeji 2014]]{{·}}[[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta v póle mužov 2015]]{{·}}[[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo florbale mužov do 19 rokov 2007]]{{·}}[[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo florbale mužov do 19 rokov 2023]]{{·}}[[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale 2010]]{{·}}[[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale 2010 – Afrika – Tretia fáza]]{{·}}[[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale 2010 – Ázia]]{{·}}[[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale 2010 – Ázia – Prvá fáza]]{{·}}[[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale 2010 – Európa]]{{·}}[[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale 2010 – Európa – Skupina 4]]{{·}}[[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale 2010 – Európa – Skupina 5]]{{·}}[[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale 2010 – Európa – Skupina 8]]{{·}}[[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale 2010 – Európa – Skupina 9]]{{·}}[[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale 2010 – Južná Amerika]]{{·}}[[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale 2014]]{{·}}[[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale 2014 – Európa]]{{·}}[[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale 2018 – Afrika]]{{·}}[[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale 2018 – Ázia]]{{·}}[[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale 2018 – Európa]]{{·}}[[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale 2018 – Interkontinentálna baráž]]{{·}}[[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale 2018 – Južná Amerika]]{{·}}[[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale 2018 – Severná Amerika]]{{·}}[[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale 2026 – Severná Amerika]]{{·}}[[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2027]]{{·}}[[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2027 (UEFA Liga B)]]{{·}}[[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2027 (UEFA)]]{{·}}[[Kvalifikácia na Panamerické majstrovstvá v hádzanej mužov 2008]]{{·}}[[Kvalifikácia na Panamerické majstrovstvá v hádzanej mužov 2010]]{{·}}[[Kvalifikácia na Panamerické majstrovstvá v hádzanej žien 2009]]{{·}}[[Kvalifikácia na Panamerické majstrovstvá v hádzanej žien 2011]]{{·}}[[Kvalifikácia na Panamerické majstrovstvá v pozemnom hokeji 2013]]{{·}}[[Kvalifikácia na Panamerické majstrovstvá v pozemnom hokeji 2017]]{{·}}[[Kvalifikácia na Panamerické majstrovstvá v pozemnom hokeji mužov 2004]]{{·}}[[Kvalifikácia na Zlatý pohár CONCACAF 2021]]{{·}}[[Kvalifikácia na Zlatý pohár CONCACAF 2023]]{{·}}[[Kvalifikácia NORCECA vo volejbale mužov na LOH 2012]]{{·}}[[Kvalifikácia NORCECA vo volejbale žien na LOH 2012]]{{·}}[[Kvalifikácia NORCECA vo volejbale žien na LOH 2016]]{{·}}[[Kvalifikácia OFC na Letné olympijské hry 2008]]{{·}}[[Kvalifikácia v hádzanej mužov na Africké hry 2007]]{{·}}[[Kvalifikácia v hádzanej mužov na Africké hry 2011]]{{·}}[[Kvalifikácia v hádzanej mužov na Africké hry 2015]]{{·}}[[Kvalifikácia v hádzanej žien na Africké hry 2007]]{{·}}[[Kvalifikácia v hádzanej žien na Africké hry 2011]]{{·}}[[Kvalifikácia v hádzanej žien na Africké hry 2015]]{{·}}[[Kvalifikácia v pozemnom hokeji mužov na Ázijské hry 2014]]{{·}}[[Kvalifikácia v pozemnom hokeji mužov na LOH 2012]]{{·}}[[Kvalifikácia v pozemnom hokeji na Stredoamerické a karibské hry 2018]]{{·}}[[Kvalifikácia v pozemnom hokeji žien na Ázijské hry 2014]]{{·}}[[Kvalifikácia v pozemnom hokeji žien na Ázijské hry 2018]]{{·}}[[Kvalifikácia v pozemnom hokeji žien na LOH 2012]]{{·}}[[Kvalifikácia vo vodnom póle mužov na LOH 2016]]{{·}}[[Kvalifikácia vo vodnom póle žien na LOH 2012]]{{·}}[[Kvalifikácia vo vodnom póle žien na LOH 2016]]{{·}}[[Kvalita (šach)]]{{·}}[[Květa Peschkeová]]{{·}}[[Kvok]] == ky == [[Kyalami]]{{·}}[[Kyle Calder]]{{·}}[[Kyle Quincey]]{{·}}[[Kylian Mbappé]]{{·}}[[KYMA Extraliga vo futsale 2009/10]]{{·}}[[KYMA Extraliga vo futsale 2010/11]]{{·}}[[Kyriakos Ioannou]]{{·}}[[Kyriakos Savvidis]]{{·}}[[Kysucký maratón]] [[Kategória:Zoznamy športových článkov]] 8116th0qapc7yw7wrvw72nptalwi8sk 0 227214 8215681 5627025 2026-05-17T20:28:03Z ~2026-29773-17 295217 Zmena typografická chybu: cykus na cyklus 8215681 wikitext text/x-wiki '''Plniaca účinnosť''' je [[bezrozmerné číslo]], ktoré vyjadruje stupeň naplnenia [[valec (technika)|valcov]] spaľovacieho motora čerstvou zmesou. Je to pomer skutočného množstva čerstvej náplne, ktorá zostane vo valci v okamihu zatvorenia sacieho [[ventil]]u a teoreticky možného množstva, zodpovedajúceho [[zdvihový objem|zdvihovému objemu]] valca a podmienkam stavu [[vzduch]]u ([[tlak]] a [[teplota]]) pred vstupom do nasávacieho potrubia. Plniaca účinnosť sa označuje znakom '''&eta;_pl'''. Túto teoretickú hodnotu je v praxi obťažné zmerať. '''&eta;_pl''' = <math> \frac{M_e}{M_z} = \frac{M_e}{\rho_0 . V_z} </math> *'''M_e''' - [[hmotnosť]] čerstvej náplne, ktorá zostane vo valci na jeden pracovný cyklus (kg) *'''M_z''' - teoreticky možná hmotnosť náplne vo zdvihovom objeme na jeden pracovný cyklus (kg) *'''&rho;₀''' - [[hustota]] vzduchu pred vstupom do nasávacieho potrubia, resp. za [[turbodúchadlo|dúchadlom]] pri prepĺňaných motoroch (kg.m^-3) *'''V_z''' - zdvihový objem valca (m³) == Pozri aj == * [[Objemová účinnosť]] * [[Kvantitatívna účinnosť vyplachovania]] * [[Kvalitatívna účinnosť vyplachovania]] == Zdroje == Trnka J., Urban J.: Spaľovacie motory. Alfa Bratislava, 1992. [[Kategória:Účinnosť]] [[Kategória:Spaľovacie motory]] 8yrvt3g9dzgjbvs5gl4gj59nhsst1ep 0 228337 8215766 8025539 2026-05-18T05:10:21Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8215766 wikitext text/x-wiki {{Olympijská účasť}} {{Infobox atlét | Meno = Abú Bakr Kákí Chamís<br/>{{ar|أبو بكر كاكي خميس}} | Portrét = | Veľkosť obrázka = | Popis = | Dátum narodenia = {{dn|1989|06|21}} | Miesto narodenia = [[Elmuglad]], {{minivlajka|Sudán}} [[Sudán]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Atletická disciplína = [[beh na 800 metrov]] | Osobný rekord = 1:42,69 min. | Tohtosezónny rekord = 1:42,69 min. | Stav k = [[11. júl]]u [[2008]] }} '''Abú Bakr Kákí Chamís''' ({{ara|{{ar|أبو بكر كاكي خميس}}}}, po anglicky ''Abubaker Kaki Khamis''; * [[21. jún]] [[1989]], [[Elmuglad]])<ref name="wa" /><ref name="ta" /> je [[Sudán|sudánsky]] atlét, venujúci sa [[beh na 800 metrov|behu na 800 m]].<ref name="wa">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Abubaker KAKI | url = https://worldathletics.org/athletes/sudan/abubaker-kaki-14225691 | vydavateľ = World Athletics | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-14 | jazyk = }}</ref> Juniorský svetový rekord zabehol [[6. jún]]a [[2008]] na [[Bislettské hry|Bislettských hrách]] v [[Oslo]]. == Správa o úmrtí == V apríli 2025 bola medializovaná informácia, že 12. apríla 2025 zahynul vo svojom dome v meste al-Fašír v dôsledku delostreleckého útoku sudánskych polovojenských Jednotiek rýchlej podpory ({{v jazyku|arb|قوات الدعم السريع}}, {{eng|''Rapid Support Forces''}} – RSF), vytvorených z arabských nomádskych milícií Džandžavíd ({{v jazyku|arb|جنجويد}}) v sudánskej občianskej vojne;<ref name="ta">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Magomedova | meno = Marina | autor = | odkaz na autora = | titul = Sudanese Track Star Abubaker Kaki Killed in Shelling | url = https://www.telecomasia.net/news/other/sudanese-track-star-abubaker-kaki-killed-in-shelling/ | vydavateľ = telecomasia.net | miesto = | dátum vydania = 2025-04-14 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-14 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = مؤمن محمد | odkaz na autora = | titul = استشهاد العداء العالمي أبوبكر كاكي في الفاشر بعد قصف منزله من قبل مليشيا الجنجويد | url = https://sudafax.com/477707/%D8%A7%D8%B3%D8%AA%D8%B4%D9%87%D8%A7%D8%AF-%D8%A7%D9%84%D8%B9%D8%AF%D8%A7%D8%A1-%D8%A7%D9%84%D8%B9%D8%A7%D9%84%D9%85%D9%8A-%D8%A3%D8%A8%D9%88%D8%A8%D9%83%D8%B1-%D9%83%D8%A7%D9%83%D9%8A-%D9%81%D9%8A#google_vignette | vydavateľ = sudafax.com | miesto = | dátum vydania = 2025-04-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-14 | jazyk = }}</ref> správa však bola neskôr dementovaná.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Sudanese Runner Abubaker Kaki Khamis is Not Dead | periodikum = 500 Words Magazine | odkaz na periodikum = | url = https://500wordsmag.com/sudan-news/sudanese-runner-abubaker-kaki-khamis-is-not-dead/ | issn = | vydavateľ = | miesto = | dátum = 2025-04-15 | dátum prístupu = 2025-04-29 | url archívu = https://web.archive.org/web/20250501214021/https://500wordsmag.com/sudan-news/sudanese-runner-abubaker-kaki-khamis-is-not-dead/ | dátum archivácie = 2025-05-01 }}</ref> == Úspechy == {| class="wikitable" |- !| Podujatie !| Disciplína !| Medaila !| Čas (min.) |- || [[Halové majstrovstvá sveta v atletike 2008|HMS 2008]] || [[beh na 800 metrov|800 m]] | style="background: Gold;" | zlatá || 1:44,81 |- || [[Halové majstrovstvá sveta v atletike 2010|HMS 2010]] || [[beh na 800 metrov|800 m]] | style="background: Gold;" | zlatá || 1:46,23 |} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [https://worldathletics.org/athletes/sudan/abubaker-kaki-14225691 Abú Bakr Kákí] na webe World Athletics {{Atletický výhonok}} {{DEFAULTSORT:Kákí Chamís, Abú Bakr}} [[Kategória:Sudánski atléti]] [[Kategória:Sudánski bežci na 800 m]] [[Kategória:Bežci na 800 m]] [[Kategória:Atléti na Letných olympijských hrách 2008]] [[Kategória:Atléti na Letných olympijských hrách 2012]] [[Kategória:Majstri sveta v behu na 800 m]] 70n1etgkt3kxrqactzgwev5opevr2lx 0 228589 8215716 8178634 2026-05-17T21:15:31Z Midnight Runner 48168 /* Členovia skupiny */ 8215716 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobná skupina | Názov skupiny = Underoath | Obrázok = Underoath.jpg | Veľkosť obrázku = 250 | Popis obrázku = Skupina Underoath v roku 2005 | Krajina pôvodu = {{flagicon|USA}} [[Tampa]], [[Florida]], [[USA]] | Žáner = [[Kresťanský metal]], [[Metalcore]], [[Screamo]], [[Post-hardcore]],<ref name="Music Emissions">{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.musicemissions.com/artists/albums/index.php?album_id=4780 | titul = Underoath - They’re Only Chasing Safety Recenzia | vydavateľ = MusicEmissions.com | dátum vydania = 7. marec 2007 | dátum prístupu = 2008-06-20 | meno = Kevin | priezvisko = Reid }}</ref> [[Black metal]] (začiatky), [[Death metal]] (začiatky) | Roky pôsobenia = 1997 – 2013 | Hudobný vydavateľ = [[Fearless Records]], [[Roadrunner Records|Roadrunner]], [[Solid State Records|Solid State]], [[Tooth & Nail Records|Tooth & Nail]], Takehold | Iné názvy = Underøath | Súvisiace články = At the Wake, [[This Runs Through]], Break Out the Shotguns, Kicked Out Heel Drag, [[The Almost]], [[Maylene and the Sons of Disaster]], Life Among the Living, Sleeping by the Riverside, [[Sullivan (skupina)|Sullivan]], [[Winter Solstice]], [[Norma Jean]], [[The Word Alive]], [[Aaron Gillespie]] | Webstránka = {{url|www.underoath777.com}} | Členovia skupiny = [[Spencer Chamberlain]]<br>[[Grant Brandell]]<br>[[Timothy McTague]]<br>[[Christopher Dudley]]<br>[[James Smith]]<br>[[Aaron Gillespie]] | Bývalí členovia = [[Daniel Davison]]<br>[[Dallas Taylor]]<br>Luke Morton<br>Corey Steger<br>Matthew Clark<br>Octavio Fernandez<br>Billy Nottke<br>Kelly Scott Nunn }} '''Underoath''' (štylizované ako '''Underøath''') je [[USA|americká]] [[Metalcore|metalcorová]] skupina pochádzajúca z [[Tampa|Tampy]] na [[Florida|Floride]]. Skupiny založili [[Dallas Taylor]] a Luke Morton dňa 30. novembra 1997<ref name="Underoath Biography"> {{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.mp3.com/artist/underoath/summary/ |titul=Underoath Biography |vydavateľ=MP3.com |dátum vydania=22. február 2009 |dátum prístupu=2009-02-22}}</ref> v [[Ocala|Ocale]] na Floride, pričom jej ďalší členovia boli z Tampy.<ref name="Driven">{{Citácia elektronického dokumentu| autor= Dudley, Chris| autor2= Manuel Garcia | titul=Underoath Interview May 4, 2006| vydavateľ= drivenfaroff.com| dátum vydania= 4. máj 2006| url= http://www.drivenfaroff.com/2006/05/07/underoath-interview-may-4th-2006/| dátum prístupu= 2008-01-12}}</ref><ref name="MFaith">{{Citácia elektronického dokumentu| autor= Brandell, Grant| autor2= Music Faith| titul= Underoath Interview| vydavateľ= musicfaith.com| dátum vydania= Júl 2006| url= http://www.musicfaith.com/Interviews/7| dátum prístupu= 2008-01-12| url archívu= https://web.archive.org/web/20070403034223/http://www.musicfaith.com/Interviews/7| dátum archivácie= 2007-04-03}}</ref><ref name="Solid">{{Citácia elektronického dokumentu| titul= Underoath Bio| vydavateľ= [[Solid State Records]]| url= http://www.solidstaterecords.com/artist_bio.php?id=208&expand=1| dátum prístupu= 2008-01-12| url archívu= https://web.archive.org/web/20071224140211/http://www.solidstaterecords.com/artist_bio.php?id=208&expand=1| dátum archivácie= 2007-12-24}}</ref> Skupina so svojím pôvodným spevákom, Dallasom Taylorom, vydala albumy ''[[Act of Depression]]'', ''[[Cries of the Past]]'' a ''[[The Changing of Times]]''. Po jeho odchode sa stal frontmanom [[Spencer Chamberlain]]. Skupina potom vydala albumy ''[[They’re Only Chasing Safety]]'' a ''[[Define the Great Line]]'', ktoré boli certifikované zlatou platňou a stali sa najúspešnejšími kresťanskými albumami od roku 1997 v rebríčku [[Billboard 200]]. Tieto dva albumy dali skupine väčší mainstreamový a komerčný úspech. Skupina tiež získala dve nominácie na [[Cena Grammy|cenu Grammy]] v rokoch 2007 a 2010.<ref name="grammy">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.absolutepunk.net/showthread.php?t=194191 |titul=Underoath Nominated For Grammy |vydavateľ=AbsolutePunk.net |dátum vydania=7. december 2006 |dátum prístupu=2008-06-28}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.grammy.com/grammy_awards/52nd_show/list.aspx |titul=Nominees And Winners |vydavateľ=GRAMMY.com |date= |dátum prístupu=2011-10-16}}</ref> Tiež skupina nahrala koncertný box set CD/DVD nazvaný ''[[Survive, Kaleidoscope]]'', ktorý bol vydaný dňa 27. mája 2008. Od konca februára do začiatku mája nahrávala skupina svoj šiesty štúdiový album s názvom ''[[Lost in the Sound of Separation]]'', ktorý bol vydaný dňa 2. septembra 2008.<ref name="Buzznet-new-album">{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.buzznet.com/tags/envyonthecoast/journals/2526911/underoath-choose-album-title-get/ |titul=Underoath Choose Album Title as They Gear Up for Mayhem Festival |vydavateľ=Buzznet.com |dátum vydnaia=18. jún 2008 |dátum prístupu=2008-06-22 |url archívu=https://archive.today/20120524100953/http://www.buzznet.com/tags/envyonthecoast/journals/2526911/underoath-choose-album-title-get/ |dátum archivácie=2012-05-24 }}</ref> Album dosiahol 8. miesto v rebríčku Billboard 200.<ref name="Bloobaord_number_8">{{Citácia elektronického dokumentu| titul= Underoath – Lost in the Sound of Separation| vydavateľ= [[Billboard]]| url= http://www.billboard.com/bbcom/discography/index.jsp?aid=1164789&pid=477820/artist_bio.php?id=208&expand=1 | dátum prístupu= 2008-09-17}}</ref> Posledný album skupiny, ''[[Ø (Disambiguation)]]'' bol vydaný dňa 9. novembra 2010. Bol to prvý album bez pôvodného bubeníka [[Aaron Gillespie|Aarona Gillespieho]], ktorý zo skupiny odišiel začiatkom roka.<ref name="Aaron Gillespie Leaves Underoath">[http://www.ultimate-guitar.com/news/general_music_news/aaron_gillespie_leaves_underoath.html Aaron Gillespie Leaves Underoath] Ultimate Guitar</ref> Dňa 2. októbra 2012, ohlásila skupina Underoath, že v roku 2013 ukončí svoju činnosť,<ref name=u>{{Citácia elektronického dokumentu| titul = UNDERØATH Announces Plans To Disband| vydavateľ = Underoath| dátum vydania = 2. október 2011| url = http://www.blabbermouth.net/news.aspx?mode=Article&newsitemID=180239| dátum prístupu = 2012-10-02}}</ref> ale 17. augusta 2015 ohlásili návrat na scénu.<ref>{{Citácia periodika|titul=UNDERØATH To Reunite For Performance At SELF HELP FESTIVAL|periodikum=BLABBERMOUTH.NET|dátum=2015-08-17|url=http://www.blabbermouth.net/news/underoath-to-reunite-for-performance-at-self-help-festival/|dátum prístupu=2017-10-25|jazyk=en-US}}</ref> Dňa 22. februára 2018, ohlásila skupina svoj ôsmy album, nazvaný ''Erase Me'', ktorý vychádza 6. apríla 2018. Prvý song nesie názov "On My Teeth". ==História== ===Vznik a ''Act of Depression'' (1997 – 2000)=== Dňa 30. novembra 1997 založili skupinu Underoath [[Dallas Taylor]] a gitarista Luke Morton v [[Ocala|Ocale]] na Floride.<ref>[http://media.altpress.com/specials/podcasts/AP_Podcast_8_UNDEROATH-1.m4a? Alternative Press Podcast – UnderOATH Interview]</ref> Morton vymyslel meno Underoath, ktoré našiel "niekde v Biblii".<ref name="Driven2">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko= Dudley| meno= Chris| autor= Manuel Garcia | titul= Underoath Interview May 4th 2006| vydavateľ= drivenfaroff.com| dátum vydania= 7. máj 2006| url= http://www.drivenfaroff.com/2006/05/07/underoath-interview-may-4th-2006/| dátum prístupu= 2008-01-28}}</ref> Bubeník [[Aaron Gillespie]], ktorý navštevoval Mortonov kostol sa neskôr opýtal, či by nemohol hrať s nimi. Gillespie sa teda pridal k dvojici a skupina ešte získala gitaristu Coreyho Stegera a basgitaristu Octavia Fernandeza; všetci členovia vtedy chodili na [[stredná škola|strednú školu]].<ref name="Euro">{{Citácia elektronického dokumentu| autor= Chamberlain, Spencer| autor2= Gillespie, Aaron| titul= Interview With Underoath| vydavateľ= Europunk.net| dátum vydania= 17. júl 2006| url= http://www.europunk.net/interviews/174| dátum prístupu= 2008-01-28| url archívu= https://web.archive.org/web/20090212191636/http://www.europunk.net/interviews/174| dátum archivácie= 2009-02-12}}</ref> Po roku hrania na festivaloch po Floride, podpísala skupina v roku 1999 nahrávaciu zmluvu s vydavateľstvom [[Takehold Records]]. V tom čase odišiel zo skupiny Luke Morton a jeho meno sa tak neobjavilo na žiadnej vydanej nahrávke. Skupina potom vydala album ''[[Act of Depression]]'', ktorého sa predalo viac ako 2000 kópií.<ref name="Allmusic">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko= J. Downey| meno= Ryan| titul= Underoath Biography| vydavateľ= [[Allmusic]]| url={{Allmusic|class=artist|id=p521422|pure_url=yes}}| dátum prístupu= 2008-01-12}}</ref> ===''Cries of the Past'' a ''The Changing of Times'' (2000 – 2003)=== V roku 2000 prišiel do skupiny klávesista Christopher Dudley, a päťskladbový, 40-minútový album ''[[Cries of the Past]]'' bol vydaný. Predalo sa ho 3000 kusov.<ref name="Allmusic"/> V roku 2001 bolo vydavateľstvo Takehold Records kúpené vydavateľstvom [[Tooth & Nail Records]], a Underoath podpísala zmluvu s [[Solid State Records]]. V januári 2002 prišiel do skupiny basgitarista Grant Brabdell.<ref>{{Citácia periodika| titul= Underoath welcomes new bassist| periodikum= Lambgoat.com| dátum vydania= 18. január 2002| url= http://www.lambgoat.com/news/view.aspx?id=1209| dátum prístupu= 2008-01-26}}</ref> Skupina začala pracovať na debutovom albume pod Solid State Recordfs, s názvom ''[[The Changing of Times]]'', s producentom Jamesom Paulom Wisnerom. Album bol vydaný dňa 26. februára 2002 a bol z neho vydaný jeden singel „When the Sun Sleeps“. V roku 2003 skupina podporila vydanie album koncertovaním na [[Warped Tour]], ale ich účasť na turné skončila, keď Taylor opustil skupinu. Klávesista Chris Dudley vysvetlil v tom čase, že Taylor nemohol dlhšie koncertovať s Underoath, kvôli viacerým dôvodom, a opustiť skupinu bolo jeho vlastné rozhodnutie.<ref name="Allmusic"/> Pod špekuláciami o potenciálnom rozpade skupiny, začala skupina podoprné turné so skupinou [[Atreyu]] v auguste 2003 s dočasným vokalistom Mattom Tarpeyom zo skupiny [[Winter Solstice]]. V októbri 2003 počas CMJ Festu v New Yorku sa skupina znovu objavila s hlavým vokalistom [[Spencer Chamberlain|Spencerom Chamberlainom]], bývalým členom skupiny This Runs Through.<ref name="Sing">{{Citácia elektronického dokumentu| titul= Underoath| vydavateľ= artists.letssingit.com| url= http://artists.letssingit.com/underoath-1j519/biography| dátum prístupu= 2008-01-25}}</ref> Potom, ako sa stal Chamberlain stálym členom, skupina diskutovala nad možnosťou zmeny názvu a vytvorením novej skupiny. Nakoniec sa však členovia rozhodli, že ostanú ako Underoath.<ref name="Euro"/> ===''They're Only Chasing Safety'' (2004 – 2005)=== Po ukončený turné počas roka 2003 začala skupina pracovať na albume, pričom začiatok nahrávania potvrdila na február 2004.<ref>{{Citácia periodika| titul= Underoath news and notes| periodikum= Lambgoat.com| dátum vydania= 18. november 2003| url= http://www.lambgoat.com/news/view.aspx?id=2874| dátum prístupu= 2008-01-26}}</ref> Počas prvých mesiacov roka 2004 sa skupina Underoath vrátila do štúdia s hlavným vokalistom Chamberlainom a producentom Jamesom Paulom Wisnerom.<ref name="Sing"/> Album ''[[They're Only Chasing Safety]]'' bol vydaný dňa 15. júna 2004 a získal pre skupinu väčší komerčný úspech. Počas prvého týždňa sa predalo skoro 100 000 kópií a koncom roka 2005 získal zlatú platňu<ref name="Allmusic"/> za predaj viac ako 487 000 kópií.<ref name="Slipknot">{{Citácia periodika| priezvisko= Wiederhorn| meno= Jon| titul= Underoath Rock Like Slipknot, For God's Sake| periodikum= MTV| dátum vydania= 2006-12-26| url= http://www.mtv.com/news/articles/1519378/20051228/underoath.jhtml| dátum prístupu= 2008-01-25| url archívu= https://web.archive.org/web/20080112035916/http://www.mtv.com/news/articles/1519378/20051228/underoath.jhtml| dátum archivácie= 2008-01-12}}</ref> S Gillespiem, jediným pôvodným členom, bol album ''They're Only Chasing Safety'' obrovskou zmenou v hudbe a rytme oproti ich predchádzajúcej tvorbe. Skladby „Reinventing Your Exit“ and „It's Dangerous Business Walking out Your Front Door“ boli vydané ako single a ich hudobné videá boli často vysielané na [[Music Television|MTV]] a [[Fuse TV|Fuse]]. V marci 2005 sa Underoath zúčastnila na inauguračnom turné [[Taste of Chaos]], a skoro potom, začala skupina svoje prvé vlastné turné. V októbri 2005 bol album ''They're Only Chasing Safety'' opätovne vydaný v dvojdiskovom sete so štyrmi dovtedy nevydanými skladbami. Album mal takisto zmenenú grafiku obalu od [[Jacob Bannon|Jacoba Bannona]] zo skupiny [[Converge]]. Od roku 2005 sa predalo viac ako 218 000 kópií albumu, pričom jeho opätovného vydania sa predalo ďalších 279 000 kópií, čo je spolu viac ako 500 000 predaných albumov len v USA.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Wiederhorn |meno=Jon |url=http://www.mtv.com/news/articles/1519378/20051228/underoath.jhtml |titul=Underoath Rock Like Slipknot, For God's Sake - Music, Celebrity, Artist News |vydavateľ=MTV |dátum vydania=28. december 2005 |dátum prístupu=2011-10-16 |url archívu=https://web.archive.org/web/20080112035916/http://www.mtv.com/news/articles/1519378/20051228/underoath.jhtml |dátum archivácie=2008-01-12 }}</ref> ===''Define the Great Line'' (2006 – 2007)=== V januári 2006 sa skupina vrátila do štúdia, aby nahrala svoj piaty štúdiový album ''[[Define the Great Line]]''. Skupina písala texty pre skladby tohto albumu už dva týždne po vydaní albumu ''They're Only Chasing Safety''.<ref name="Crazy">{{Citácia periodika| priezvisko= Harris| meno= Chris| titul= Warped Tour Band Underoath Aren't Into Crazy FOOS Parties| periodikum= MTV| dátum vydania= 28. marec 2006| url= http://www.mtv.com/news/articles/1529694/20060427/underoath.jhtml| dátum prístupu= 2008-01-25| url archívu= https://web.archive.org/web/20080121005430/http://www.mtv.com/news/articles/1529694/20060427/underoath.jhtml| dátum archivácie= 2008-01-21}}</ref> Producentmi albumu boli Matt Goldman, ktorý produkoval albumy pre skupiny [[Copeland (skupina)|Copeland]] a [[Norma Jean]] a [[Adam Dutkiewitz]], gitarista skupiny [[Killswitch Engage]].<ref name="Solid"/> Chamberlain poznamenal, že viokály na albume môžu trochu pripomínať Taylora. Texty mali význam pre Chamberlaina, pretože písal o "veciach, ktoré ho formovali to takého, kým je dnes".<ref name="Busted">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko= Dudley| meno= Chris| autor= Matt Fink| titul= Busted: Underoath| vydavateľ= BustedHalo.com| rok= 2006| url= http://www.bustedhalo.com/features/BustedUnderoath.htm| archiveurl= http://web.archive.org/web/20071222200630/http://www.bustedhalo.com/features/BustedUnderoath.htm| archivedate= 2007-12-22| dátum prístupu= 2008-01-25| url archívu= https://web.archive.org/web/20071222200630/http://www.bustedhalo.com/features/BustedUnderoath.htm| dátum archivácie= 2007-12-22}}</ref> Album bol vydaný dňa 20. júna 2006, pričom sa ho počas prvého týždňa predalo 98 000 kópií. Tiež debutoval na 2. mieste v rebríčku [[Billboard 200]],<ref name="ap5">{{Citácia elektronického dokumentu| titul= Artist Chart History|vydavateľ= [[Billboard]]| url= http://www.billboard.com/artist/303442/henry+gonzalez/chart| dátum prístupu= 2008-01-12}}</ref> čo je najlepšia pozícia kresťanského albumu od roku 1997.<ref name="ap6">{{Citácia periodika| priezvisko= Hasty| meno= Katie| titul= Furtado Scores First Chart Topping Album|periodikum= [[Billboard]]| dátum vydania= 28. jún 2006| url= http://www.billboard.com/articles/news/57978/furtado-scores-first-chart-topping-album| dátum prístupu= 2008-01-12}}</ref> Album bol certtfikovaný na [[Zlatá platňa|zlatú platňu]] asociáciou [[RIAA]] dňa 11. novembra 2006, za predaj 500 000 albumov. Album bol tiež vydaný ako vinyl, ale táto edícia bola limitovaná na 3000 kusov. Skupina odohrala koncom roku 2008 turné naprieč Európou, Áziou a Austráliou, a od februára do apríla 2007 koncertovala so skupinami [[Taking Back Sunday]] a [[Armor for Sleep]]. ===''Lost in the Sound of Separation'' (2008 – 2009)=== Počas turné v septembri 2007 Chamberlain viackrát poznamenal, že skupina plánuje vydať nový album niekedy v polovici roku 2008. Neskôr bolo potvrdené vydanie na 2. septembra 2008.<ref name="gets lost in sound">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.billboard.com/articles/news/1044783/underoath-gets-lost-in-sound-on-new-album |titul=Underoath Gets 'Lost In Sound' On New Album |work=[[Billboard]] |dátum vydania=15. júl 2008 |autor=Mitchell Peters |dátum prístupu=2008-08-18}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.jesusfreakhideout.com/news/2008/04/18.Underoath%20To%20Release%20Survive,%20Kaleidoscope%20May%2027th.asp |titul=Underoath To Release "Survive, Kaleidoscope" Live CD/DVD May 27th |dátum prístupu=2008-08-21 |vydavateľ= [[JesusFreakHideout.com]] |dátum vydania= 17. apríl 2008}}</ref> Nahrávanie začalo v marci a skončilo v apríli 2008. McTague povedal, že album bude zvukovo tvrdší ako album ''Define the Great Line''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| autor= McTague, Timothy| autor2= Rachel| titul= Underoath Interview with Tim McTague| vydavateľ= saintrocknroll.com| dátum vydania= 18. marec 2007| url= http://www.saintrocknroll.com/interview.php?band=Underoath&date=2007-03-23| dátum prístupu= 2008-01-12| url archívu= https://web.archive.org/web/20070927024319/http://www.saintrocknroll.com/interview.php?band=Underoath&date=2007-03-23| dátum archivácie= 2007-09-27}}</ref> V októbri 2007 začala skupina natáčať svoj dokument z pohľadu tretej osoby ''[[Survive, Kaleidoscope]]''. Film bol natočený v rozlíšení [[720p]] a v širokouhlom formáte [[16:9]].<ref>{{Citácia periodika| priezvisko= McTague| meno= Timothy| titul= Underoath Movie| periodikum= underoath777.com| dátum vydania= 3. október 2007| url= http://underoath777.com/news.php?id=137| dátum prístupu= 2008-01-28| url archívu= https://web.archive.org/web/20071217034931/http://www.underoath777.com/news.php?id=137| dátum archivácie= 2007-12-17}}</ref> Koncertné CD/DVD ''Survive, Kaleidoscope'' vydala skupina dňa 27. mája 2008,<ref name="billboard: sk">{{Citácia elektronického dokumentu|url={{BillboardURLbyName|artist=henry gonzalez|chart=all}} |titul=Underoath – Survive, Kaleidoscope |vydavateľ=[[Billboard]] |dátum prístupu=2008-08-18}}</ref> pričom album dosiahol 81. miesto v rebríčku Billboard 200.<ref name="billboard: sk" /> V prvom týždni debutoval album ''Lost in the Sound Separation'' na 8. mieste v rebríčku Billboard 200, pričom v USA sa počas prvého týždňa predalo okolo 56 000 kópií. ===Odchod Aarona Gillespieho a ''Ø (Disambiguation)'' (2010 – 2011)=== Počas rozhovoru koncom roka 2009, povedal gitarista Timothy McTague, že skupina "začína písať skladby pre ďalší štúdiový album", a dúfajú, že nahrávať začnú koncom leta alebo začiatkom jedene 2010. Skupina sa rozhodla vydať svoj koncertný album ''Live at Koko'' exkluzívne pre britských fanúšikov prostredníctvom svojej predajnej webstránky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://underoath.sandbag.uk.com/Store/DisplayItems.html |titul=Underoath |vydavateľ=Underoath.sandbag.uk.com |dátum vydania=11. marec 2010 |dátum prístupu=2011-10-16 |url archívu=https://web.archive.org/web/20110831214120/http://underoath.sandbag.uk.com/Store/DisplayItems.html |dátum archivácie=2011-08-31 }}</ref> Dňa 25. februára 2010 oznámila skupina, že má ukončené písanie textov skladieb pre nový album. Dňa 5. apríla 2010 ohlásila skupina odchod jej posledného pôvodného člena, bubeníka a speváka [[Aaron Gillespie|Aarona Gillespieho]].<ref name="Aaron Gillespie Leaves Underoath"/><ref>http://blogs.myspace.com/index.cfm?fuseaction=blog.view&friendId=1943559&blogId=532247560</ref> Aaron naposledy hral so skupinou Underoath dňa 6. apríla 2010 v [[Miláno|Miláne]] v Taliansku. Nový album s názvom ''[[Ø (Disambiguation)]]'' bol vydaný dňa 9. novembra 2010 cez vydavateľstvo Tooth & Nail Records.<ref name="APaug312010">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Karan| meno = Tim| titul = Exclusive: Underoath reveal release date for "Disambiguation"| vydavateľ = [[Alternative Press]]| dátum vydania = 31. august 2010| url = http://www.altpress.com/news/entry/underoath_announce_album_title_target_release_date/| dátum prístupu=2010-08-31}}</ref><ref name="alter1">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.alterthepress.com/2010/08/underoath-new-album-release-date-pushed.html|dátum prístupu=2010-09-01|vydavateľ=Alter the Press|meno=Jon|priezvisko=Abelson}}</ref> Dňa 9. septembra 2010 bolo oznámené, že skupina podpísala zmluvu s vydavateľstvom [[Roadrunner Records]] pre distribúciu nahrávok mimo USA a Kanady.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul = Roadrunner Welcomes Underoath| vydavateľ = [[Roadrunner Records]] (United Kingdom)| dátum vydania = 9. september 2010| url = http://roadrunnerrecords.co.uk/page/News?&news_page=&news_id=100340| dátum prístupu = 2010-09-09| url archívu = https://web.archive.org/web/20110807164350/http://www.roadrunnerrecords.co.uk/page/News?&news_page=&news_id=100340| dátum archivácie = 2011-08-07}}</ref> Dňa 23. novembra 2010 spevák [[Spencer Chamberlain]] začal trpieť [[otrava jedlom|otravou jedlom]]. === ''Anthology'', koniec a rozlúčkové turné (2012 – 2013) === Dňa 2. októbra 2012 oznámila skupina cez svoj Twitter, že v roku 2013 ukončí pôsobenie. Okrem toho, vydala skupina kariérnu kompiláciu ''[[Anthology: 1999-2013]]'' dňa 6. novembra 2012.<ref name=u></ref> Dňa 9. októbra 2012 ohlásila skupina rozlúčkové turné so skupinami [[mewithoutYou]], [[As Cities Burn]] a [[letlive.]]<ref>http://www.altpress.com/news/entry/underoath_farewell_tour_tickets_on_sale_now</ref> Dňa 26. januára 2013 odohrala skupina Underoath svoju poslednú show v [[Jannus Live]] v meste [[St. Petersburg]] na Floride. Zúčastnil sa tiež Aaron Gillespie, ktorý zahral skladby „Emergency Broadcast“, „The End is Near“ a „Reinventing Your Exit“.<ref>http://www.rocksound.tv/news/article/aaron-gillespie-performs-with-underoath-at-last-ever-show-on-their-farewell</ref> === Návrat na scénu (2015–2017) === V januári 2015 spustila skupina kampaň pre dokončenie produkcie dokumentárneho filmu o ich rozlúčkovom turné, zverejnením dvoch trailerov na ich Youtube kanál. V júli 2015 začali Underoath odhaľovať "rebirth is coming" ("znovuzrodenie prichádza") spolu s kryptickým video na všetkých svojich sociálnych účtoch. Na pozadí videa hral refrén songu "It's Dangerous Business Walking Out Your Front Door" hraný odzadu a neskôr sa na oficiálnej stránke skupiny objavil odpočet odpočítavajúci čas do 24. augusta 2015. 17. augusta 2015 skupina ohlásila, že sa zúčastní na prvom koncerte od rozpadu v roku 2013 v San Bernardine v Kaliforni 19. marca 2016, spolu so skupinou A Day to Remember. V interview pre ''Alternative Press'', Chamberlain a Gillespie potvrdili návrat na scénu. === Erase Me (2018–súčasnosť) === 20. februára 2018, používateľ Redditu uverejnil, že do poštovej schránky dostal CD od Fearless Records. Na tomto bielom CD bolo napísané čiernou fixou “ERASE ME” a pod nápisom bola webstránka [http://www.eraseme.io/ www.eraseme.io]. Na CD bol iba jeden song s názvom “No Frame”, ktorý mal 35 sekúnd a znel ako napätý elektronický song. Odpočet na stránke odpočítaval čas do 22. februára 2018. 22. februára 2018 bolo na stránku pridané video k novému songu "On My Teeth" a bol oznámený nový album "Erase Me". Predobjednávky boli spustené v rovnaký deň. ''Erase Me'' vychádza 6. apríla 2018. ==Hudobný štýl== ===Žáner=== Skupina Underoath je označovaná ako [[Kresťanský heavy metal|kresťanská metalová]] a [[metalcore|metalcorová]] skupina,<ref name=musicmight>{{Citácia elektronického dokumentu|autor=Sharpe-Young, Garry |titul=Underoath |url=http://www.musicmight.com/artist/united+states/florida/ocala/underoath |vydavateľ=[[MusicMight]] |dátum prístupu=2009-06-20}}</ref><ref name="AMG define">{{Citácia elektronického dokumentu|autor=Monger, James Christopher |titul=Define the Great Line |url=http://allmusic.com/album/define-the-great-line-r845767/review |vydavateľ=[[Allmusic]] |dátum prístupu=2011-05-19}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor=Cummings, Tony |titul=Underoath: Metalcore hitmakers 'Lost In The Sound Of Separation' |url=http://www.crossrhythms.co.uk/articles/music/Underoath_Metalcore_hitmakers_Lost_In_The_Sound_Of_Separation_/34151/p1/ |vydavateľ=[[Cross Rhythms]] |dátum vydania=19. október 2008 |dátum prístupu=2011-05-19 |url archívu=https://web.archive.org/web/20110526232059/http://www.crossrhythms.co.uk/articles/music/Underoath_Metalcore_hitmakers_Lost_In_The_Sound_Of_Separation_/34151/p1/ |dátum archivácie=2011-05-26 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|autor=Thomas, Adams |titul=Underoath Disambiguation |url=http://sputnikmusic.com/review/40108/Underoath-Disambiguation/ |vydavateľ=[[Sputnikmusic]] |dátum vydania=17. november 2010 |dátum prístupu=2011-05-19}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Wildsmith|meno=Steve|titul=Blessings of success make metalcore band Underoath bigger than its members|periodikum=The Daily Times|dátum vydania=3. apríl 2011|url=http://www.thedailytimes.com/Weekend/story/Blessings_of_success_make_metalcore_band_Underoath_bigger_than_its_members_id_007967|dátum prístupu=2011-05-19|vydavateľ=Blount County Publishers LLC|url archívu=https://archive.today/20130203222654/http://www.thedailytimes.com/Weekend/story/Blessings_of_success_make_metalcore_band_Underoath_bigger_than_its_members_id_007967|dátum archivácie=2013-02-03}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|autor=Harris, Chris|titul=Underoath Get Experimental On 'Desperate' Album; Plus Black Tide, Lamb Of God & More News That Rules, In Metal File|url=http://www.mtv.com/news/articles/1587931/underoath-get-experimental-on-desperate-album-metal-file.jhtml|vydavateľ=[[MTV Networks]]|dátum vydania=23. máj 2008|dátum prístupu=2011-05-19|url archívu=https://web.archive.org/web/20110413004400/http://www.mtv.com/news/articles/1587931/underoath-get-experimental-on-desperate-album-metal-file.jhtml|dátum archivácie=2011-04-13}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor=Anderson, Vince |titul=Underoath |url=http://www.shockwavemagazine.com/index.php?view=article&catid=50%3Afeatured-artists&id=177%3Aunderoath&format=pdf&option=com_content&Itemid=105 |vydavateľ=[[Shockwave Magazine]] |dátum vydania=31. júl 2010 |dátum prístupu=2011-05-19 |url archívu=https://web.archive.org/web/20110716060247/http://www.shockwavemagazine.com/index.php?view=article&catid=50:featured-artists&id=177:underoath&format=pdf&option=com_content&Itemid=105 |dátum archivácie=2011-07-16 }}</ref><ref name="Sputnik define" >{{Citácia elektronického dokumentu|autor=Hartwig, Hartwig |titul=Underoath Define the Great Line |url=http://www.sputnikmusic.com/review/7755/Underoath-Define-the-Great-Line/ |vydavateľ=[[Sputnikmusic]] |dátum vydania=20. jún 2006 |dátum prístupu=2011-05-19}}</ref><ref name=CRmakingwaves /><ref name="JFH lost in the sound" /><ref name=Crimson /> ale je tiež označovaná za [[hardcore punk|hardcorepunkovú]],<ref name=musicmight /><ref name=CRmakingwaves >{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Underoath: The Florida hardcore band making waves in the US |url=http://www.crossrhythms.co.uk/articles/music/Underoath_The_Florida_hardcore_band_making_waves_in_the_US/39792/p1/ |vydavateľ=[[Cross Rhythms]] |dátum vydania=1. máj 2002 |dátum prístupu=2011-05-19 |url archívu=https://web.archive.org/web/20110527012517/http://www.crossrhythms.co.uk/articles/music/Underoath_The_Florida_hardcore_band_making_waves_in_the_US/39792/p1/ |dátum archivácie=2011-05-27 }}</ref><ref name="JFH lost in the sound">{{Citácia elektronického dokumentu|autor=Fryberger, Scott |titul=Underoath, "Lost In The Sound Of Separation" Review |url=http://www.jesusfreakhideout.com/cdreviews/LostInTheSoundOfSeparation.asp |vydavateľ=[[Jesus Freak Hideout]] |dátum vydania=3. september 2008 |dátum prístupu=2011-05-19}}</ref><ref name=CRdefinethegreatline >{{Citácia elektronického dokumentu |autor=Cummings, Tony |titul=Underoath - Define The Great Line |url=http://www.crossrhythms.co.uk/products/Underoath/Define_The_Great_Line/18968/ |vydavateľ=[[Cross Rhythms]] |dátum vydania=12. júl 2006 |dátum prístupu=2011-05-19 |url archívu=https://web.archive.org/web/20110527013901/http://www.crossrhythms.co.uk/products/Underoath/Define_The_Great_Line/18968/ |dátum archivácie=2011-05-27 }}</ref><ref name=CRdefining >{{Citácia elektronického dokumentu |autor=Cummings, Tony |titul=Underoath: Defining The Great Line |url=http://www.crossrhythms.co.uk/articles/music/Underoath_Defining_The_Great_Line/23009/p1/ |vydavateľ=[[Cross Rhythms]] |dátum vydania=21. júl 2006 |dátum prístupu=2011-05-19 |url archívu=https://web.archive.org/web/20121019131853/http://www.crossrhythms.co.uk/articles/music/Underoath_Defining_The_Great_Line/23009/p1/ |dátum archivácie=2012-10-19 }}</ref> [[post-hardcore|post-hardcorovú]],<ref name="Sputnik define" /><ref name=Crimson >{{Citácia elektronického dokumentu|autor= Leung, Vivian W. |titul=Underoath Find Novel Sound With New Line Up |url= http://www.thecrimson.com/article/2010/11/16/underoath-disambiguation-album/ |vydavateľ=[[The Harvard Crimson]] |dátum vydania=16. november 2010 |dátum prístupu=2011-05-19}}</ref><ref name=APDefine>{{Citácia elektronického dokumentu|autor=Burgess, Aaron |titul=On this rock, you could build a church: Define The Great Line from Underoath|url=http://www.altpress.com/reviews/entry/definethegreatline/ |vydavateľ=[[Alternative Press]] |dátum prístupu=2011-05-19}}</ref><ref name="AMG lost in the sound">{{Citácia elektronického dokumentu|autor=Monger, James Christopher |titul= Lost in the Sound of Separation |url=http://allmusic.com/album/lost-in-the-sound-of-separation-r1413626/review |vydavateľ=[[Allmusic]] |dátum prístupu=2011-05-19}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul=Alt Press Magazin No. 206 |url=http://www.altpress.com/magazine/issue/206_-_underoath/|vydavateľ=[[Alternative Press]] |dátum vydania = September 2005|dátum prístupu=2011-05-19}}</ref> [[emo]],<ref name=musicmight /><ref name="JFH lost in the sound" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor= Langley, Jonathan |titul= Underoath - 777 |url= http://www.crossrhythms.co.uk/products/Underoath/777/25450/ |vydavateľ= [[Cross Rhythms]] |dátum vydania= 17. marec 2008 |dátum prístupu= 2011-05-19 |url archívu= https://web.archive.org/web/20110527014308/http://www.crossrhythms.co.uk/products/Underoath/777/25450/ |dátum archivácie= 2011-05-27 }}</ref> a [[screamo]] skupinu.<ref name="AMG define"/><ref name="AMG lost in the sound" /><ref name="About.com">{{Citácia elektronického dokumentu |autor=Van Hor Jr., Ray |titul=Drop Dead, Gorgeous - 'The Hot N' Heavy' |url=http://heavymetal.about.com/od/d/gr/dropdeadgorgeous-thehotnheavy.htm |vydavateľ=[[About.com]] |dátum prístupu=2011-05-19 |url archívu=https://web.archive.org/web/20110707075230/http://heavymetal.about.com/od/d/gr/dropdeadgorgeous-thehotnheavy.htm |dátum archivácie=2011-07-07 }}</ref><ref name=Onlychasing>{{Citácia elektronického dokumentu|autor=Henderson, Alex |titul=They're Only Chasing Safety review |url={{Allmusic|class=album|id=r694283|pure_url=yes}} |vydavateľ=[[Allmusic]] |dátum prístupu=2009-06-17}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor=Van Hor Jr., Ray |titul=Underoath - 'Lost In The Sound Of Separation' |url=http://heavymetal.about.com/od/cdreviews/gr/underoathlostin.htm |vydavateľ=[[About.com]] |dátum prístupu=2011-05-19 |url archívu=https://web.archive.org/web/20110707075206/http://heavymetal.about.com/od/cdreviews/gr/underoathlostin.htm |dátum archivácie=2011-07-07 }}</ref> Ako demonštrovala na svojom prvom albume, ''[[Act of Depression]]'', Underoath pôvodne hrala kombináciu hardcore punku a metalcore spojenú s [[black metal]]om a [[death metal]]om.<ref name="Sputnik define" /><ref name=CRdefining /><ref name=Powell >{{Citácia knihy |priezvisko = Powell | meno = Mark Allan |titul = Encyclopedia of Contemporary Christian Music |publisher = Hendrickson Publishers |year = 2002 |location = Peabody, Massachusetts |strany = 976 |isbn = 1-56563-679-1 }}</ref><ref name=APAct>{{Citácia elektronického dokumentu|autor=Boland, Casey |titul=FILE UNDER: Maximum Metalcore: Act Of Depression from Underoath|url=http://www.altpress.com/reviews/entry/actofdepression/ |vydavateľ=[[Alternative Press]] |dátum prístupu=2011-05-19}}</ref> S albumom ''[[The Changing of Times]]'' skupina včlenila do svojej tvorby [[heavy metal]] a prvky [[elektronická hudba (elektronické nástroje)|elektronickej hudby]]. Skupina podstúpila extrémnu zmenu oproti predchádzajúcej tvrobe s albumom ''[[They're Only Chasing Safety]]'', pričom jej tvorba sa zamerala viac na [[alternatívny rock]], [[nu metal]], [[melodic hardcore]] a [[screamo]].<ref name=Allmusic /><ref name=JFHCries >{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Frias|meno=Sherwin|titul=Underoath, "Cries of the Past" CD Review|url=http://www.jesusfreakhideout.com/cdreviews/CriesofthePast.asp|vydavateľ=[[Jesus Freak Hideout]]|dátum prístupu=2011-05-20|dátum vydania=5. február 2006}}</ref><ref name=Cross >[http://www.crossrhythms.co.uk/products/Underoath/Theyre_Only_Chasing_Safety/11479/ ''They're Only Chasing Safety'' review.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210214172357/http://www.crossrhythms.co.uk/products/Underoath/Theyre_Only_Chasing_Safety/11479/ |date=2021-02-14 }} [[Cross Rhythms]]</ref> Štvrtý album skupiny, ''[[Define the Great Line]]'' demonštroval ťažší a eklektickejší štýl<ref name="Sputnik define" /> a ambientnými [[post-metal]]ovými pasážami.<ref name=APDefine /> Album ''[[Lost in the Sound of Separation]]'' včlenil do tvorby zase prvky [[industriálna hudba|industriálnej hudby]].<ref name="JFH lost in the sound" /> ===Vplyvy=== Basgitarista Grant Brandell vysvetlil, že hudba Underoath je ovplyvnená viacerými skupinami ako [[Refused]], [[At the Drive-In]], Apple Not Asteroid, [[Jimmy Eat World]], [[Isis (metalová skupina)|Isis]] a [[Radiohead]]. == Členovia skupiny == {{col-begin}} '''Súčasní členovia''' * [[Aaron Gillespie]]&nbsp;– bicie, spev <small>(1997–2010, 2015–súčasnosť)</small> * Christopher Dudley&nbsp;– klávesy, syntetizátory, samplery, programovanie <small>(2000–2013, 2015–súčasnosť)</small> * Timothy McTague&nbsp;– sólová gitara, sprievodný spev <small>(2001–2013, 2015–súčasnosť)</small> * Grant Brandell&nbsp;– basová gitara <small>(2002–2013, 2015–súčasnosť)</small> * [[Spencer Chamberlain]]&nbsp;– spev, dodatočné gitary <small>(2003–2013, 2015–súčasnosť)</small> * James Smith&nbsp;– rytmická a sólová gitara <small>(2003–2013, 2015–súčasnosť)</small> '''Bývalí členovia''' * [[Dallas Taylor (vocalist)|Dallas Taylor]]&nbsp;– hlavný spev <small>(1997–2003)</small> * Luke Morton&nbsp;– sólová gitara <small>(1997–1999)</small> * Rey Anasco&nbsp;– basová gitara <small>(1997–1999)</small> * Corey Steger&nbsp;– rytmická gitara <small>(1998–1999)</small>, sólová gitara <small>(2000–2001)</small>, sprievodný spev <small>(1998–2001)</small> * Octavio Fernandez&nbsp;– basová gitara <small>(1999–2000)</small>, rytmická gitara <small>(2000–2003)</small> * Matthew Clark&nbsp;– basová gitara <small>(2000–2001)</small> * Billy Nottke&nbsp;– basová gitara <small>(2001–2002)</small> * Kelly Scott Nunn&nbsp;– rytmická gitara <small>(2002–2003)</small> * [[Daniel Davison]] – bicie <small>(2010–2013)</small> {{col-end}} '''Časová os''' {{#tag:timeline| ImageSize = width:800 height:auto barincrement:20 PlotArea = left:110 bottom:120 top:0 right:15 Alignbars = justify DateFormat = mm/dd/yyyy Period = from:11/30/1997 till:{{#time:m/d/Y}} TimeAxis = orientation:horizontal format:yyyy Colors = id:UnVocals value:claret legend:Nečistý&nbsp;hlas id:CVocals value:red legend:Čistý&nbsp;hlas id:LGuitar value:teal legend:Sólová&nbsp;gitara id:RGuitar value:green legend:Rytmická&nbsp;gitara id:Keys value:purple legend:Klávesy id:Bass value:blue legend:Basová&nbsp;gitara id:Drums value:orange legend:Bicie id:BV value:yellow legend:Sprievodný&nbsp;hlas id:album value:black legend:Album id:bars value:gray(0.95) Legend = orientation:vertical position:bottom columns:4 BackgroundColors = bars:bars ScaleMajor = increment:2 start:1998 ScaleMinor = unit:year increment:1 start:1998 LineData = layer:back at:07/04/1999 color:album at:07/04/2000 color:album at:02/26/2002 color:album at:06/15/2004 color:album at:06/20/2006 color:album at:08/30/2008 color:album at:11/09/2010 color:album at:04/06/2018 color:album BarData = bar:Dallas text:"Dallas Taylor" bar:Matt text:"Matt Tarpey" bar:Spencer text:"Spencer Chamberlain" bar:Luke text:"Luke Morton" bar:Tim text:"Timothy McTague" bar:Corey text:"Corey Steger" bar:Kelly text:"Kelly Scott Nunn" bar:James text:"James Smith" bar:Rey text:"Rey Anasco" bar:Octavio text:"Octavio Fernandez" bar:Matthew text:"Matthew Clark" bar:Billy text:"Billy Nottke" bar:Grant text:"Grant Brandell" bar:Aaron text:"Aaron Gillespie" bar:Daniel text:"Daniel Davison" bar:Chris text:"Christopher Dudley" PlotData= width:11 bar:Dallas from:11/30/1997 till:05/11/2003 color:UnVocals bar:Matt from:05/11/2003 till:10/11/2003 color:UnVocals bar:Spencer from:10/11/2003 till:01/26/2013 color:UnVocals bar:Spencer from:08/17/2015 till:end color:UnVocals bar:Luke from:11/30/1997 till:03/01/1999 color:LGuitar bar:Corey from:03/01/1999 till:02/01/2001 color:LGuitar bar:Tim from:02/01/2001 till:01/26/2013 color:LGuitar bar:Tim from:10/11/2003 till:01/26/2013 color:LGuitar bar:Tim from:08/17/2015 till:end color:LGuitar bar:Corey from:11/30/1997 till:03/01/1999 color:RGuitar bar:Octavio from:02/01/2000 till:07/01/2002 color:RGuitar bar:Kelly from:07/01/2002 till:10/11/2003 color:RGuitar bar:James from:10/11/2003 till:01/26/2013 color:RGuitar bar:James from:08/17/2015 till:end color:RGuitar bar:Rey from:11/30/1997 till:03/01/1999 color:Bass bar:Octavio from:03/01/1999 till:02/01/2000 color:Bass bar:Matthew from:02/01/2000 till:02/01/2001 color:Bass bar:Billy from:02/01/2001 till:07/01/2002 color:Bass bar:Grant from:07/01/2002 till:01/26/2013 color:Bass bar:Grant from:08/17/2015 till:end color:Bass bar:Aaron from:11/30/1997 till:05/10/2010 color:Drums bar:Aaron from:08/17/2015 till:end color:Drums bar:Daniel from:05/10/2010 till:01/26/2013 color:Drums bar:Chris from:02/01/2000 till:01/26/2013 color:Keys bar:Chris from:08/17/2015 till:end color:Keys width:7 bar:Spencer from:10/11/2003 till:01/26/2013 color:CVocals bar:Spencer from:08/17/2015 till:end color:CVocals bar:Corey from:03/01/1999 till:02/01/2000 color:RGuitar width:3 bar:Dallas from:11/30/1997 till:05/11/2003 color:CVocals bar:Matt from:05/11/2003 till:10/11/2003 color:CVocals bar:Aaron from:11/30/1997 till:05/10/2010 color:CVocals bar:Aaron from:08/17/2015 till:end color:CVocals bar:Tim from:02/01/2001 till:01/26/2013 color:BV bar:Corey from:11/30/1997 till:02/01/2001 color:BV bar:Tim from:08/17/2015 till:end color:BV bar:Kelly from:07/01/2002 till:10/11/2003 color:RGuitar bar:Spencer from:10/11/2003 till:01/26/2013 color:RGuitar bar:Spencer from:08/17/2015 till:end color:RGuitar bar:James from:10/11/2003 till:01/26/2013 color:LGuitar bar:James from:08/17/2015 till:end color:LGuitar }} ==Diskografia== {{hlavný článok|Diskografia skupiny Underoath}} ;Štúdiové albumy *''[[Act of Depression]]'' <small>(1999)</small> *''[[Cries of the Past]]'' <small>(2000)</small> *''[[The Changing of Times]]'' <small>(2002)</small> *''[[They're Only Chasing Safety]]'' <small>(2004)</small> *''[[Define the Great Line]]'' <small>(2006)</small> *''[[Lost in the Sound of Separation]]'' <small>(2008)</small> *''[[Ø (Disambiguation)]]'' <small>(2010)</small> *''[[Erase Me]]'' <small>(2018)</small> == Referencie == {{reflist|2}} ==Iné projekty== {{Projekt|commons=Category:Underoath}} ==Zdroj== {{Preklad|en|Underoath|570185558}} [[Kategória:Underoath| ]] [[Kategória:Hudobné skupiny z 1997]] [[Kategória:Šestice v hudbe]] [[Kategória:Metalcorové hudobné skupiny USA]] [[Kategória:Kresťanskoheavymetalové hudobné skupiny USA]] [[Kategória:Post-hardcorové hudobné skupiny USA]] 72bku5se3srm99mywbxczfiqnwykvs0 8215717 8215716 2026-05-17T21:15:57Z Midnight Runner 48168 /* Členovia skupiny */ 8215717 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobná skupina | Názov skupiny = Underoath | Obrázok = Underoath.jpg | Veľkosť obrázku = 250 | Popis obrázku = Skupina Underoath v roku 2005 | Krajina pôvodu = {{flagicon|USA}} [[Tampa]], [[Florida]], [[USA]] | Žáner = [[Kresťanský metal]], [[Metalcore]], [[Screamo]], [[Post-hardcore]],<ref name="Music Emissions">{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.musicemissions.com/artists/albums/index.php?album_id=4780 | titul = Underoath - They’re Only Chasing Safety Recenzia | vydavateľ = MusicEmissions.com | dátum vydania = 7. marec 2007 | dátum prístupu = 2008-06-20 | meno = Kevin | priezvisko = Reid }}</ref> [[Black metal]] (začiatky), [[Death metal]] (začiatky) | Roky pôsobenia = 1997 – 2013 | Hudobný vydavateľ = [[Fearless Records]], [[Roadrunner Records|Roadrunner]], [[Solid State Records|Solid State]], [[Tooth & Nail Records|Tooth & Nail]], Takehold | Iné názvy = Underøath | Súvisiace články = At the Wake, [[This Runs Through]], Break Out the Shotguns, Kicked Out Heel Drag, [[The Almost]], [[Maylene and the Sons of Disaster]], Life Among the Living, Sleeping by the Riverside, [[Sullivan (skupina)|Sullivan]], [[Winter Solstice]], [[Norma Jean]], [[The Word Alive]], [[Aaron Gillespie]] | Webstránka = {{url|www.underoath777.com}} | Členovia skupiny = [[Spencer Chamberlain]]<br>[[Grant Brandell]]<br>[[Timothy McTague]]<br>[[Christopher Dudley]]<br>[[James Smith]]<br>[[Aaron Gillespie]] | Bývalí členovia = [[Daniel Davison]]<br>[[Dallas Taylor]]<br>Luke Morton<br>Corey Steger<br>Matthew Clark<br>Octavio Fernandez<br>Billy Nottke<br>Kelly Scott Nunn }} '''Underoath''' (štylizované ako '''Underøath''') je [[USA|americká]] [[Metalcore|metalcorová]] skupina pochádzajúca z [[Tampa|Tampy]] na [[Florida|Floride]]. Skupiny založili [[Dallas Taylor]] a Luke Morton dňa 30. novembra 1997<ref name="Underoath Biography"> {{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.mp3.com/artist/underoath/summary/ |titul=Underoath Biography |vydavateľ=MP3.com |dátum vydania=22. február 2009 |dátum prístupu=2009-02-22}}</ref> v [[Ocala|Ocale]] na Floride, pričom jej ďalší členovia boli z Tampy.<ref name="Driven">{{Citácia elektronického dokumentu| autor= Dudley, Chris| autor2= Manuel Garcia | titul=Underoath Interview May 4, 2006| vydavateľ= drivenfaroff.com| dátum vydania= 4. máj 2006| url= http://www.drivenfaroff.com/2006/05/07/underoath-interview-may-4th-2006/| dátum prístupu= 2008-01-12}}</ref><ref name="MFaith">{{Citácia elektronického dokumentu| autor= Brandell, Grant| autor2= Music Faith| titul= Underoath Interview| vydavateľ= musicfaith.com| dátum vydania= Júl 2006| url= http://www.musicfaith.com/Interviews/7| dátum prístupu= 2008-01-12| url archívu= https://web.archive.org/web/20070403034223/http://www.musicfaith.com/Interviews/7| dátum archivácie= 2007-04-03}}</ref><ref name="Solid">{{Citácia elektronického dokumentu| titul= Underoath Bio| vydavateľ= [[Solid State Records]]| url= http://www.solidstaterecords.com/artist_bio.php?id=208&expand=1| dátum prístupu= 2008-01-12| url archívu= https://web.archive.org/web/20071224140211/http://www.solidstaterecords.com/artist_bio.php?id=208&expand=1| dátum archivácie= 2007-12-24}}</ref> Skupina so svojím pôvodným spevákom, Dallasom Taylorom, vydala albumy ''[[Act of Depression]]'', ''[[Cries of the Past]]'' a ''[[The Changing of Times]]''. Po jeho odchode sa stal frontmanom [[Spencer Chamberlain]]. Skupina potom vydala albumy ''[[They’re Only Chasing Safety]]'' a ''[[Define the Great Line]]'', ktoré boli certifikované zlatou platňou a stali sa najúspešnejšími kresťanskými albumami od roku 1997 v rebríčku [[Billboard 200]]. Tieto dva albumy dali skupine väčší mainstreamový a komerčný úspech. Skupina tiež získala dve nominácie na [[Cena Grammy|cenu Grammy]] v rokoch 2007 a 2010.<ref name="grammy">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.absolutepunk.net/showthread.php?t=194191 |titul=Underoath Nominated For Grammy |vydavateľ=AbsolutePunk.net |dátum vydania=7. december 2006 |dátum prístupu=2008-06-28}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.grammy.com/grammy_awards/52nd_show/list.aspx |titul=Nominees And Winners |vydavateľ=GRAMMY.com |date= |dátum prístupu=2011-10-16}}</ref> Tiež skupina nahrala koncertný box set CD/DVD nazvaný ''[[Survive, Kaleidoscope]]'', ktorý bol vydaný dňa 27. mája 2008. Od konca februára do začiatku mája nahrávala skupina svoj šiesty štúdiový album s názvom ''[[Lost in the Sound of Separation]]'', ktorý bol vydaný dňa 2. septembra 2008.<ref name="Buzznet-new-album">{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.buzznet.com/tags/envyonthecoast/journals/2526911/underoath-choose-album-title-get/ |titul=Underoath Choose Album Title as They Gear Up for Mayhem Festival |vydavateľ=Buzznet.com |dátum vydnaia=18. jún 2008 |dátum prístupu=2008-06-22 |url archívu=https://archive.today/20120524100953/http://www.buzznet.com/tags/envyonthecoast/journals/2526911/underoath-choose-album-title-get/ |dátum archivácie=2012-05-24 }}</ref> Album dosiahol 8. miesto v rebríčku Billboard 200.<ref name="Bloobaord_number_8">{{Citácia elektronického dokumentu| titul= Underoath – Lost in the Sound of Separation| vydavateľ= [[Billboard]]| url= http://www.billboard.com/bbcom/discography/index.jsp?aid=1164789&pid=477820/artist_bio.php?id=208&expand=1 | dátum prístupu= 2008-09-17}}</ref> Posledný album skupiny, ''[[Ø (Disambiguation)]]'' bol vydaný dňa 9. novembra 2010. Bol to prvý album bez pôvodného bubeníka [[Aaron Gillespie|Aarona Gillespieho]], ktorý zo skupiny odišiel začiatkom roka.<ref name="Aaron Gillespie Leaves Underoath">[http://www.ultimate-guitar.com/news/general_music_news/aaron_gillespie_leaves_underoath.html Aaron Gillespie Leaves Underoath] Ultimate Guitar</ref> Dňa 2. októbra 2012, ohlásila skupina Underoath, že v roku 2013 ukončí svoju činnosť,<ref name=u>{{Citácia elektronického dokumentu| titul = UNDERØATH Announces Plans To Disband| vydavateľ = Underoath| dátum vydania = 2. október 2011| url = http://www.blabbermouth.net/news.aspx?mode=Article&newsitemID=180239| dátum prístupu = 2012-10-02}}</ref> ale 17. augusta 2015 ohlásili návrat na scénu.<ref>{{Citácia periodika|titul=UNDERØATH To Reunite For Performance At SELF HELP FESTIVAL|periodikum=BLABBERMOUTH.NET|dátum=2015-08-17|url=http://www.blabbermouth.net/news/underoath-to-reunite-for-performance-at-self-help-festival/|dátum prístupu=2017-10-25|jazyk=en-US}}</ref> Dňa 22. februára 2018, ohlásila skupina svoj ôsmy album, nazvaný ''Erase Me'', ktorý vychádza 6. apríla 2018. Prvý song nesie názov "On My Teeth". ==História== ===Vznik a ''Act of Depression'' (1997 – 2000)=== Dňa 30. novembra 1997 založili skupinu Underoath [[Dallas Taylor]] a gitarista Luke Morton v [[Ocala|Ocale]] na Floride.<ref>[http://media.altpress.com/specials/podcasts/AP_Podcast_8_UNDEROATH-1.m4a? Alternative Press Podcast – UnderOATH Interview]</ref> Morton vymyslel meno Underoath, ktoré našiel "niekde v Biblii".<ref name="Driven2">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko= Dudley| meno= Chris| autor= Manuel Garcia | titul= Underoath Interview May 4th 2006| vydavateľ= drivenfaroff.com| dátum vydania= 7. máj 2006| url= http://www.drivenfaroff.com/2006/05/07/underoath-interview-may-4th-2006/| dátum prístupu= 2008-01-28}}</ref> Bubeník [[Aaron Gillespie]], ktorý navštevoval Mortonov kostol sa neskôr opýtal, či by nemohol hrať s nimi. Gillespie sa teda pridal k dvojici a skupina ešte získala gitaristu Coreyho Stegera a basgitaristu Octavia Fernandeza; všetci členovia vtedy chodili na [[stredná škola|strednú školu]].<ref name="Euro">{{Citácia elektronického dokumentu| autor= Chamberlain, Spencer| autor2= Gillespie, Aaron| titul= Interview With Underoath| vydavateľ= Europunk.net| dátum vydania= 17. júl 2006| url= http://www.europunk.net/interviews/174| dátum prístupu= 2008-01-28| url archívu= https://web.archive.org/web/20090212191636/http://www.europunk.net/interviews/174| dátum archivácie= 2009-02-12}}</ref> Po roku hrania na festivaloch po Floride, podpísala skupina v roku 1999 nahrávaciu zmluvu s vydavateľstvom [[Takehold Records]]. V tom čase odišiel zo skupiny Luke Morton a jeho meno sa tak neobjavilo na žiadnej vydanej nahrávke. Skupina potom vydala album ''[[Act of Depression]]'', ktorého sa predalo viac ako 2000 kópií.<ref name="Allmusic">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko= J. Downey| meno= Ryan| titul= Underoath Biography| vydavateľ= [[Allmusic]]| url={{Allmusic|class=artist|id=p521422|pure_url=yes}}| dátum prístupu= 2008-01-12}}</ref> ===''Cries of the Past'' a ''The Changing of Times'' (2000 – 2003)=== V roku 2000 prišiel do skupiny klávesista Christopher Dudley, a päťskladbový, 40-minútový album ''[[Cries of the Past]]'' bol vydaný. Predalo sa ho 3000 kusov.<ref name="Allmusic"/> V roku 2001 bolo vydavateľstvo Takehold Records kúpené vydavateľstvom [[Tooth & Nail Records]], a Underoath podpísala zmluvu s [[Solid State Records]]. V januári 2002 prišiel do skupiny basgitarista Grant Brabdell.<ref>{{Citácia periodika| titul= Underoath welcomes new bassist| periodikum= Lambgoat.com| dátum vydania= 18. január 2002| url= http://www.lambgoat.com/news/view.aspx?id=1209| dátum prístupu= 2008-01-26}}</ref> Skupina začala pracovať na debutovom albume pod Solid State Recordfs, s názvom ''[[The Changing of Times]]'', s producentom Jamesom Paulom Wisnerom. Album bol vydaný dňa 26. februára 2002 a bol z neho vydaný jeden singel „When the Sun Sleeps“. V roku 2003 skupina podporila vydanie album koncertovaním na [[Warped Tour]], ale ich účasť na turné skončila, keď Taylor opustil skupinu. Klávesista Chris Dudley vysvetlil v tom čase, že Taylor nemohol dlhšie koncertovať s Underoath, kvôli viacerým dôvodom, a opustiť skupinu bolo jeho vlastné rozhodnutie.<ref name="Allmusic"/> Pod špekuláciami o potenciálnom rozpade skupiny, začala skupina podoprné turné so skupinou [[Atreyu]] v auguste 2003 s dočasným vokalistom Mattom Tarpeyom zo skupiny [[Winter Solstice]]. V októbri 2003 počas CMJ Festu v New Yorku sa skupina znovu objavila s hlavým vokalistom [[Spencer Chamberlain|Spencerom Chamberlainom]], bývalým členom skupiny This Runs Through.<ref name="Sing">{{Citácia elektronického dokumentu| titul= Underoath| vydavateľ= artists.letssingit.com| url= http://artists.letssingit.com/underoath-1j519/biography| dátum prístupu= 2008-01-25}}</ref> Potom, ako sa stal Chamberlain stálym členom, skupina diskutovala nad možnosťou zmeny názvu a vytvorením novej skupiny. Nakoniec sa však členovia rozhodli, že ostanú ako Underoath.<ref name="Euro"/> ===''They're Only Chasing Safety'' (2004 – 2005)=== Po ukončený turné počas roka 2003 začala skupina pracovať na albume, pričom začiatok nahrávania potvrdila na február 2004.<ref>{{Citácia periodika| titul= Underoath news and notes| periodikum= Lambgoat.com| dátum vydania= 18. november 2003| url= http://www.lambgoat.com/news/view.aspx?id=2874| dátum prístupu= 2008-01-26}}</ref> Počas prvých mesiacov roka 2004 sa skupina Underoath vrátila do štúdia s hlavným vokalistom Chamberlainom a producentom Jamesom Paulom Wisnerom.<ref name="Sing"/> Album ''[[They're Only Chasing Safety]]'' bol vydaný dňa 15. júna 2004 a získal pre skupinu väčší komerčný úspech. Počas prvého týždňa sa predalo skoro 100 000 kópií a koncom roka 2005 získal zlatú platňu<ref name="Allmusic"/> za predaj viac ako 487 000 kópií.<ref name="Slipknot">{{Citácia periodika| priezvisko= Wiederhorn| meno= Jon| titul= Underoath Rock Like Slipknot, For God's Sake| periodikum= MTV| dátum vydania= 2006-12-26| url= http://www.mtv.com/news/articles/1519378/20051228/underoath.jhtml| dátum prístupu= 2008-01-25| url archívu= https://web.archive.org/web/20080112035916/http://www.mtv.com/news/articles/1519378/20051228/underoath.jhtml| dátum archivácie= 2008-01-12}}</ref> S Gillespiem, jediným pôvodným členom, bol album ''They're Only Chasing Safety'' obrovskou zmenou v hudbe a rytme oproti ich predchádzajúcej tvorbe. Skladby „Reinventing Your Exit“ and „It's Dangerous Business Walking out Your Front Door“ boli vydané ako single a ich hudobné videá boli často vysielané na [[Music Television|MTV]] a [[Fuse TV|Fuse]]. V marci 2005 sa Underoath zúčastnila na inauguračnom turné [[Taste of Chaos]], a skoro potom, začala skupina svoje prvé vlastné turné. V októbri 2005 bol album ''They're Only Chasing Safety'' opätovne vydaný v dvojdiskovom sete so štyrmi dovtedy nevydanými skladbami. Album mal takisto zmenenú grafiku obalu od [[Jacob Bannon|Jacoba Bannona]] zo skupiny [[Converge]]. Od roku 2005 sa predalo viac ako 218 000 kópií albumu, pričom jeho opätovného vydania sa predalo ďalších 279 000 kópií, čo je spolu viac ako 500 000 predaných albumov len v USA.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Wiederhorn |meno=Jon |url=http://www.mtv.com/news/articles/1519378/20051228/underoath.jhtml |titul=Underoath Rock Like Slipknot, For God's Sake - Music, Celebrity, Artist News |vydavateľ=MTV |dátum vydania=28. december 2005 |dátum prístupu=2011-10-16 |url archívu=https://web.archive.org/web/20080112035916/http://www.mtv.com/news/articles/1519378/20051228/underoath.jhtml |dátum archivácie=2008-01-12 }}</ref> ===''Define the Great Line'' (2006 – 2007)=== V januári 2006 sa skupina vrátila do štúdia, aby nahrala svoj piaty štúdiový album ''[[Define the Great Line]]''. Skupina písala texty pre skladby tohto albumu už dva týždne po vydaní albumu ''They're Only Chasing Safety''.<ref name="Crazy">{{Citácia periodika| priezvisko= Harris| meno= Chris| titul= Warped Tour Band Underoath Aren't Into Crazy FOOS Parties| periodikum= MTV| dátum vydania= 28. marec 2006| url= http://www.mtv.com/news/articles/1529694/20060427/underoath.jhtml| dátum prístupu= 2008-01-25| url archívu= https://web.archive.org/web/20080121005430/http://www.mtv.com/news/articles/1529694/20060427/underoath.jhtml| dátum archivácie= 2008-01-21}}</ref> Producentmi albumu boli Matt Goldman, ktorý produkoval albumy pre skupiny [[Copeland (skupina)|Copeland]] a [[Norma Jean]] a [[Adam Dutkiewitz]], gitarista skupiny [[Killswitch Engage]].<ref name="Solid"/> Chamberlain poznamenal, že viokály na albume môžu trochu pripomínať Taylora. Texty mali význam pre Chamberlaina, pretože písal o "veciach, ktoré ho formovali to takého, kým je dnes".<ref name="Busted">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko= Dudley| meno= Chris| autor= Matt Fink| titul= Busted: Underoath| vydavateľ= BustedHalo.com| rok= 2006| url= http://www.bustedhalo.com/features/BustedUnderoath.htm| archiveurl= http://web.archive.org/web/20071222200630/http://www.bustedhalo.com/features/BustedUnderoath.htm| archivedate= 2007-12-22| dátum prístupu= 2008-01-25| url archívu= https://web.archive.org/web/20071222200630/http://www.bustedhalo.com/features/BustedUnderoath.htm| dátum archivácie= 2007-12-22}}</ref> Album bol vydaný dňa 20. júna 2006, pričom sa ho počas prvého týždňa predalo 98 000 kópií. Tiež debutoval na 2. mieste v rebríčku [[Billboard 200]],<ref name="ap5">{{Citácia elektronického dokumentu| titul= Artist Chart History|vydavateľ= [[Billboard]]| url= http://www.billboard.com/artist/303442/henry+gonzalez/chart| dátum prístupu= 2008-01-12}}</ref> čo je najlepšia pozícia kresťanského albumu od roku 1997.<ref name="ap6">{{Citácia periodika| priezvisko= Hasty| meno= Katie| titul= Furtado Scores First Chart Topping Album|periodikum= [[Billboard]]| dátum vydania= 28. jún 2006| url= http://www.billboard.com/articles/news/57978/furtado-scores-first-chart-topping-album| dátum prístupu= 2008-01-12}}</ref> Album bol certtfikovaný na [[Zlatá platňa|zlatú platňu]] asociáciou [[RIAA]] dňa 11. novembra 2006, za predaj 500 000 albumov. Album bol tiež vydaný ako vinyl, ale táto edícia bola limitovaná na 3000 kusov. Skupina odohrala koncom roku 2008 turné naprieč Európou, Áziou a Austráliou, a od februára do apríla 2007 koncertovala so skupinami [[Taking Back Sunday]] a [[Armor for Sleep]]. ===''Lost in the Sound of Separation'' (2008 – 2009)=== Počas turné v septembri 2007 Chamberlain viackrát poznamenal, že skupina plánuje vydať nový album niekedy v polovici roku 2008. Neskôr bolo potvrdené vydanie na 2. septembra 2008.<ref name="gets lost in sound">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.billboard.com/articles/news/1044783/underoath-gets-lost-in-sound-on-new-album |titul=Underoath Gets 'Lost In Sound' On New Album |work=[[Billboard]] |dátum vydania=15. júl 2008 |autor=Mitchell Peters |dátum prístupu=2008-08-18}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.jesusfreakhideout.com/news/2008/04/18.Underoath%20To%20Release%20Survive,%20Kaleidoscope%20May%2027th.asp |titul=Underoath To Release "Survive, Kaleidoscope" Live CD/DVD May 27th |dátum prístupu=2008-08-21 |vydavateľ= [[JesusFreakHideout.com]] |dátum vydania= 17. apríl 2008}}</ref> Nahrávanie začalo v marci a skončilo v apríli 2008. McTague povedal, že album bude zvukovo tvrdší ako album ''Define the Great Line''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| autor= McTague, Timothy| autor2= Rachel| titul= Underoath Interview with Tim McTague| vydavateľ= saintrocknroll.com| dátum vydania= 18. marec 2007| url= http://www.saintrocknroll.com/interview.php?band=Underoath&date=2007-03-23| dátum prístupu= 2008-01-12| url archívu= https://web.archive.org/web/20070927024319/http://www.saintrocknroll.com/interview.php?band=Underoath&date=2007-03-23| dátum archivácie= 2007-09-27}}</ref> V októbri 2007 začala skupina natáčať svoj dokument z pohľadu tretej osoby ''[[Survive, Kaleidoscope]]''. Film bol natočený v rozlíšení [[720p]] a v širokouhlom formáte [[16:9]].<ref>{{Citácia periodika| priezvisko= McTague| meno= Timothy| titul= Underoath Movie| periodikum= underoath777.com| dátum vydania= 3. október 2007| url= http://underoath777.com/news.php?id=137| dátum prístupu= 2008-01-28| url archívu= https://web.archive.org/web/20071217034931/http://www.underoath777.com/news.php?id=137| dátum archivácie= 2007-12-17}}</ref> Koncertné CD/DVD ''Survive, Kaleidoscope'' vydala skupina dňa 27. mája 2008,<ref name="billboard: sk">{{Citácia elektronického dokumentu|url={{BillboardURLbyName|artist=henry gonzalez|chart=all}} |titul=Underoath – Survive, Kaleidoscope |vydavateľ=[[Billboard]] |dátum prístupu=2008-08-18}}</ref> pričom album dosiahol 81. miesto v rebríčku Billboard 200.<ref name="billboard: sk" /> V prvom týždni debutoval album ''Lost in the Sound Separation'' na 8. mieste v rebríčku Billboard 200, pričom v USA sa počas prvého týždňa predalo okolo 56 000 kópií. ===Odchod Aarona Gillespieho a ''Ø (Disambiguation)'' (2010 – 2011)=== Počas rozhovoru koncom roka 2009, povedal gitarista Timothy McTague, že skupina "začína písať skladby pre ďalší štúdiový album", a dúfajú, že nahrávať začnú koncom leta alebo začiatkom jedene 2010. Skupina sa rozhodla vydať svoj koncertný album ''Live at Koko'' exkluzívne pre britských fanúšikov prostredníctvom svojej predajnej webstránky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://underoath.sandbag.uk.com/Store/DisplayItems.html |titul=Underoath |vydavateľ=Underoath.sandbag.uk.com |dátum vydania=11. marec 2010 |dátum prístupu=2011-10-16 |url archívu=https://web.archive.org/web/20110831214120/http://underoath.sandbag.uk.com/Store/DisplayItems.html |dátum archivácie=2011-08-31 }}</ref> Dňa 25. februára 2010 oznámila skupina, že má ukončené písanie textov skladieb pre nový album. Dňa 5. apríla 2010 ohlásila skupina odchod jej posledného pôvodného člena, bubeníka a speváka [[Aaron Gillespie|Aarona Gillespieho]].<ref name="Aaron Gillespie Leaves Underoath"/><ref>http://blogs.myspace.com/index.cfm?fuseaction=blog.view&friendId=1943559&blogId=532247560</ref> Aaron naposledy hral so skupinou Underoath dňa 6. apríla 2010 v [[Miláno|Miláne]] v Taliansku. Nový album s názvom ''[[Ø (Disambiguation)]]'' bol vydaný dňa 9. novembra 2010 cez vydavateľstvo Tooth & Nail Records.<ref name="APaug312010">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Karan| meno = Tim| titul = Exclusive: Underoath reveal release date for "Disambiguation"| vydavateľ = [[Alternative Press]]| dátum vydania = 31. august 2010| url = http://www.altpress.com/news/entry/underoath_announce_album_title_target_release_date/| dátum prístupu=2010-08-31}}</ref><ref name="alter1">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.alterthepress.com/2010/08/underoath-new-album-release-date-pushed.html|dátum prístupu=2010-09-01|vydavateľ=Alter the Press|meno=Jon|priezvisko=Abelson}}</ref> Dňa 9. septembra 2010 bolo oznámené, že skupina podpísala zmluvu s vydavateľstvom [[Roadrunner Records]] pre distribúciu nahrávok mimo USA a Kanady.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul = Roadrunner Welcomes Underoath| vydavateľ = [[Roadrunner Records]] (United Kingdom)| dátum vydania = 9. september 2010| url = http://roadrunnerrecords.co.uk/page/News?&news_page=&news_id=100340| dátum prístupu = 2010-09-09| url archívu = https://web.archive.org/web/20110807164350/http://www.roadrunnerrecords.co.uk/page/News?&news_page=&news_id=100340| dátum archivácie = 2011-08-07}}</ref> Dňa 23. novembra 2010 spevák [[Spencer Chamberlain]] začal trpieť [[otrava jedlom|otravou jedlom]]. === ''Anthology'', koniec a rozlúčkové turné (2012 – 2013) === Dňa 2. októbra 2012 oznámila skupina cez svoj Twitter, že v roku 2013 ukončí pôsobenie. Okrem toho, vydala skupina kariérnu kompiláciu ''[[Anthology: 1999-2013]]'' dňa 6. novembra 2012.<ref name=u></ref> Dňa 9. októbra 2012 ohlásila skupina rozlúčkové turné so skupinami [[mewithoutYou]], [[As Cities Burn]] a [[letlive.]]<ref>http://www.altpress.com/news/entry/underoath_farewell_tour_tickets_on_sale_now</ref> Dňa 26. januára 2013 odohrala skupina Underoath svoju poslednú show v [[Jannus Live]] v meste [[St. Petersburg]] na Floride. Zúčastnil sa tiež Aaron Gillespie, ktorý zahral skladby „Emergency Broadcast“, „The End is Near“ a „Reinventing Your Exit“.<ref>http://www.rocksound.tv/news/article/aaron-gillespie-performs-with-underoath-at-last-ever-show-on-their-farewell</ref> === Návrat na scénu (2015–2017) === V januári 2015 spustila skupina kampaň pre dokončenie produkcie dokumentárneho filmu o ich rozlúčkovom turné, zverejnením dvoch trailerov na ich Youtube kanál. V júli 2015 začali Underoath odhaľovať "rebirth is coming" ("znovuzrodenie prichádza") spolu s kryptickým video na všetkých svojich sociálnych účtoch. Na pozadí videa hral refrén songu "It's Dangerous Business Walking Out Your Front Door" hraný odzadu a neskôr sa na oficiálnej stránke skupiny objavil odpočet odpočítavajúci čas do 24. augusta 2015. 17. augusta 2015 skupina ohlásila, že sa zúčastní na prvom koncerte od rozpadu v roku 2013 v San Bernardine v Kaliforni 19. marca 2016, spolu so skupinou A Day to Remember. V interview pre ''Alternative Press'', Chamberlain a Gillespie potvrdili návrat na scénu. === Erase Me (2018–súčasnosť) === 20. februára 2018, používateľ Redditu uverejnil, že do poštovej schránky dostal CD od Fearless Records. Na tomto bielom CD bolo napísané čiernou fixou “ERASE ME” a pod nápisom bola webstránka [http://www.eraseme.io/ www.eraseme.io]. Na CD bol iba jeden song s názvom “No Frame”, ktorý mal 35 sekúnd a znel ako napätý elektronický song. Odpočet na stránke odpočítaval čas do 22. februára 2018. 22. februára 2018 bolo na stránku pridané video k novému songu "On My Teeth" a bol oznámený nový album "Erase Me". Predobjednávky boli spustené v rovnaký deň. ''Erase Me'' vychádza 6. apríla 2018. ==Hudobný štýl== ===Žáner=== Skupina Underoath je označovaná ako [[Kresťanský heavy metal|kresťanská metalová]] a [[metalcore|metalcorová]] skupina,<ref name=musicmight>{{Citácia elektronického dokumentu|autor=Sharpe-Young, Garry |titul=Underoath |url=http://www.musicmight.com/artist/united+states/florida/ocala/underoath |vydavateľ=[[MusicMight]] |dátum prístupu=2009-06-20}}</ref><ref name="AMG define">{{Citácia elektronického dokumentu|autor=Monger, James Christopher |titul=Define the Great Line |url=http://allmusic.com/album/define-the-great-line-r845767/review |vydavateľ=[[Allmusic]] |dátum prístupu=2011-05-19}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor=Cummings, Tony |titul=Underoath: Metalcore hitmakers 'Lost In The Sound Of Separation' |url=http://www.crossrhythms.co.uk/articles/music/Underoath_Metalcore_hitmakers_Lost_In_The_Sound_Of_Separation_/34151/p1/ |vydavateľ=[[Cross Rhythms]] |dátum vydania=19. október 2008 |dátum prístupu=2011-05-19 |url archívu=https://web.archive.org/web/20110526232059/http://www.crossrhythms.co.uk/articles/music/Underoath_Metalcore_hitmakers_Lost_In_The_Sound_Of_Separation_/34151/p1/ |dátum archivácie=2011-05-26 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|autor=Thomas, Adams |titul=Underoath Disambiguation |url=http://sputnikmusic.com/review/40108/Underoath-Disambiguation/ |vydavateľ=[[Sputnikmusic]] |dátum vydania=17. november 2010 |dátum prístupu=2011-05-19}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Wildsmith|meno=Steve|titul=Blessings of success make metalcore band Underoath bigger than its members|periodikum=The Daily Times|dátum vydania=3. apríl 2011|url=http://www.thedailytimes.com/Weekend/story/Blessings_of_success_make_metalcore_band_Underoath_bigger_than_its_members_id_007967|dátum prístupu=2011-05-19|vydavateľ=Blount County Publishers LLC|url archívu=https://archive.today/20130203222654/http://www.thedailytimes.com/Weekend/story/Blessings_of_success_make_metalcore_band_Underoath_bigger_than_its_members_id_007967|dátum archivácie=2013-02-03}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|autor=Harris, Chris|titul=Underoath Get Experimental On 'Desperate' Album; Plus Black Tide, Lamb Of God & More News That Rules, In Metal File|url=http://www.mtv.com/news/articles/1587931/underoath-get-experimental-on-desperate-album-metal-file.jhtml|vydavateľ=[[MTV Networks]]|dátum vydania=23. máj 2008|dátum prístupu=2011-05-19|url archívu=https://web.archive.org/web/20110413004400/http://www.mtv.com/news/articles/1587931/underoath-get-experimental-on-desperate-album-metal-file.jhtml|dátum archivácie=2011-04-13}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor=Anderson, Vince |titul=Underoath |url=http://www.shockwavemagazine.com/index.php?view=article&catid=50%3Afeatured-artists&id=177%3Aunderoath&format=pdf&option=com_content&Itemid=105 |vydavateľ=[[Shockwave Magazine]] |dátum vydania=31. júl 2010 |dátum prístupu=2011-05-19 |url archívu=https://web.archive.org/web/20110716060247/http://www.shockwavemagazine.com/index.php?view=article&catid=50:featured-artists&id=177:underoath&format=pdf&option=com_content&Itemid=105 |dátum archivácie=2011-07-16 }}</ref><ref name="Sputnik define" >{{Citácia elektronického dokumentu|autor=Hartwig, Hartwig |titul=Underoath Define the Great Line |url=http://www.sputnikmusic.com/review/7755/Underoath-Define-the-Great-Line/ |vydavateľ=[[Sputnikmusic]] |dátum vydania=20. jún 2006 |dátum prístupu=2011-05-19}}</ref><ref name=CRmakingwaves /><ref name="JFH lost in the sound" /><ref name=Crimson /> ale je tiež označovaná za [[hardcore punk|hardcorepunkovú]],<ref name=musicmight /><ref name=CRmakingwaves >{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Underoath: The Florida hardcore band making waves in the US |url=http://www.crossrhythms.co.uk/articles/music/Underoath_The_Florida_hardcore_band_making_waves_in_the_US/39792/p1/ |vydavateľ=[[Cross Rhythms]] |dátum vydania=1. máj 2002 |dátum prístupu=2011-05-19 |url archívu=https://web.archive.org/web/20110527012517/http://www.crossrhythms.co.uk/articles/music/Underoath_The_Florida_hardcore_band_making_waves_in_the_US/39792/p1/ |dátum archivácie=2011-05-27 }}</ref><ref name="JFH lost in the sound">{{Citácia elektronického dokumentu|autor=Fryberger, Scott |titul=Underoath, "Lost In The Sound Of Separation" Review |url=http://www.jesusfreakhideout.com/cdreviews/LostInTheSoundOfSeparation.asp |vydavateľ=[[Jesus Freak Hideout]] |dátum vydania=3. september 2008 |dátum prístupu=2011-05-19}}</ref><ref name=CRdefinethegreatline >{{Citácia elektronického dokumentu |autor=Cummings, Tony |titul=Underoath - Define The Great Line |url=http://www.crossrhythms.co.uk/products/Underoath/Define_The_Great_Line/18968/ |vydavateľ=[[Cross Rhythms]] |dátum vydania=12. júl 2006 |dátum prístupu=2011-05-19 |url archívu=https://web.archive.org/web/20110527013901/http://www.crossrhythms.co.uk/products/Underoath/Define_The_Great_Line/18968/ |dátum archivácie=2011-05-27 }}</ref><ref name=CRdefining >{{Citácia elektronického dokumentu |autor=Cummings, Tony |titul=Underoath: Defining The Great Line |url=http://www.crossrhythms.co.uk/articles/music/Underoath_Defining_The_Great_Line/23009/p1/ |vydavateľ=[[Cross Rhythms]] |dátum vydania=21. júl 2006 |dátum prístupu=2011-05-19 |url archívu=https://web.archive.org/web/20121019131853/http://www.crossrhythms.co.uk/articles/music/Underoath_Defining_The_Great_Line/23009/p1/ |dátum archivácie=2012-10-19 }}</ref> [[post-hardcore|post-hardcorovú]],<ref name="Sputnik define" /><ref name=Crimson >{{Citácia elektronického dokumentu|autor= Leung, Vivian W. |titul=Underoath Find Novel Sound With New Line Up |url= http://www.thecrimson.com/article/2010/11/16/underoath-disambiguation-album/ |vydavateľ=[[The Harvard Crimson]] |dátum vydania=16. november 2010 |dátum prístupu=2011-05-19}}</ref><ref name=APDefine>{{Citácia elektronického dokumentu|autor=Burgess, Aaron |titul=On this rock, you could build a church: Define The Great Line from Underoath|url=http://www.altpress.com/reviews/entry/definethegreatline/ |vydavateľ=[[Alternative Press]] |dátum prístupu=2011-05-19}}</ref><ref name="AMG lost in the sound">{{Citácia elektronického dokumentu|autor=Monger, James Christopher |titul= Lost in the Sound of Separation |url=http://allmusic.com/album/lost-in-the-sound-of-separation-r1413626/review |vydavateľ=[[Allmusic]] |dátum prístupu=2011-05-19}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul=Alt Press Magazin No. 206 |url=http://www.altpress.com/magazine/issue/206_-_underoath/|vydavateľ=[[Alternative Press]] |dátum vydania = September 2005|dátum prístupu=2011-05-19}}</ref> [[emo]],<ref name=musicmight /><ref name="JFH lost in the sound" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor= Langley, Jonathan |titul= Underoath - 777 |url= http://www.crossrhythms.co.uk/products/Underoath/777/25450/ |vydavateľ= [[Cross Rhythms]] |dátum vydania= 17. marec 2008 |dátum prístupu= 2011-05-19 |url archívu= https://web.archive.org/web/20110527014308/http://www.crossrhythms.co.uk/products/Underoath/777/25450/ |dátum archivácie= 2011-05-27 }}</ref> a [[screamo]] skupinu.<ref name="AMG define"/><ref name="AMG lost in the sound" /><ref name="About.com">{{Citácia elektronického dokumentu |autor=Van Hor Jr., Ray |titul=Drop Dead, Gorgeous - 'The Hot N' Heavy' |url=http://heavymetal.about.com/od/d/gr/dropdeadgorgeous-thehotnheavy.htm |vydavateľ=[[About.com]] |dátum prístupu=2011-05-19 |url archívu=https://web.archive.org/web/20110707075230/http://heavymetal.about.com/od/d/gr/dropdeadgorgeous-thehotnheavy.htm |dátum archivácie=2011-07-07 }}</ref><ref name=Onlychasing>{{Citácia elektronického dokumentu|autor=Henderson, Alex |titul=They're Only Chasing Safety review |url={{Allmusic|class=album|id=r694283|pure_url=yes}} |vydavateľ=[[Allmusic]] |dátum prístupu=2009-06-17}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor=Van Hor Jr., Ray |titul=Underoath - 'Lost In The Sound Of Separation' |url=http://heavymetal.about.com/od/cdreviews/gr/underoathlostin.htm |vydavateľ=[[About.com]] |dátum prístupu=2011-05-19 |url archívu=https://web.archive.org/web/20110707075206/http://heavymetal.about.com/od/cdreviews/gr/underoathlostin.htm |dátum archivácie=2011-07-07 }}</ref> Ako demonštrovala na svojom prvom albume, ''[[Act of Depression]]'', Underoath pôvodne hrala kombináciu hardcore punku a metalcore spojenú s [[black metal]]om a [[death metal]]om.<ref name="Sputnik define" /><ref name=CRdefining /><ref name=Powell >{{Citácia knihy |priezvisko = Powell | meno = Mark Allan |titul = Encyclopedia of Contemporary Christian Music |publisher = Hendrickson Publishers |year = 2002 |location = Peabody, Massachusetts |strany = 976 |isbn = 1-56563-679-1 }}</ref><ref name=APAct>{{Citácia elektronického dokumentu|autor=Boland, Casey |titul=FILE UNDER: Maximum Metalcore: Act Of Depression from Underoath|url=http://www.altpress.com/reviews/entry/actofdepression/ |vydavateľ=[[Alternative Press]] |dátum prístupu=2011-05-19}}</ref> S albumom ''[[The Changing of Times]]'' skupina včlenila do svojej tvorby [[heavy metal]] a prvky [[elektronická hudba (elektronické nástroje)|elektronickej hudby]]. Skupina podstúpila extrémnu zmenu oproti predchádzajúcej tvrobe s albumom ''[[They're Only Chasing Safety]]'', pričom jej tvorba sa zamerala viac na [[alternatívny rock]], [[nu metal]], [[melodic hardcore]] a [[screamo]].<ref name=Allmusic /><ref name=JFHCries >{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Frias|meno=Sherwin|titul=Underoath, "Cries of the Past" CD Review|url=http://www.jesusfreakhideout.com/cdreviews/CriesofthePast.asp|vydavateľ=[[Jesus Freak Hideout]]|dátum prístupu=2011-05-20|dátum vydania=5. február 2006}}</ref><ref name=Cross >[http://www.crossrhythms.co.uk/products/Underoath/Theyre_Only_Chasing_Safety/11479/ ''They're Only Chasing Safety'' review.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210214172357/http://www.crossrhythms.co.uk/products/Underoath/Theyre_Only_Chasing_Safety/11479/ |date=2021-02-14 }} [[Cross Rhythms]]</ref> Štvrtý album skupiny, ''[[Define the Great Line]]'' demonštroval ťažší a eklektickejší štýl<ref name="Sputnik define" /> a ambientnými [[post-metal]]ovými pasážami.<ref name=APDefine /> Album ''[[Lost in the Sound of Separation]]'' včlenil do tvorby zase prvky [[industriálna hudba|industriálnej hudby]].<ref name="JFH lost in the sound" /> ===Vplyvy=== Basgitarista Grant Brandell vysvetlil, že hudba Underoath je ovplyvnená viacerými skupinami ako [[Refused]], [[At the Drive-In]], Apple Not Asteroid, [[Jimmy Eat World]], [[Isis (metalová skupina)|Isis]] a [[Radiohead]]. == Členovia skupiny == {{col-begin}} '''Súčasní členovia''' * [[Aaron Gillespie]]&nbsp;– bicie, spev <small>(1997–2010, 2015–súčasnosť)</small> * Christopher Dudley&nbsp;– klávesy, syntetizátory, samplery, programovanie <small>(2000–2013, 2015–súčasnosť)</small> * Timothy McTague&nbsp;– sólová gitara, sprievodný spev <small>(2001–2013, 2015–súčasnosť)</small> * Grant Brandell&nbsp;– basová gitara <small>(2002–2013, 2015–súčasnosť)</small> * [[Spencer Chamberlain]]&nbsp;– spev, dodatočné gitary <small>(2003–2013, 2015–súčasnosť)</small> * James Smith&nbsp;– rytmická a sólová gitara <small>(2003–2013, 2015–súčasnosť)</small> '''Bývalí členovia''' * [[Dallas Taylor]]&nbsp;– hlavný spev <small>(1997–2003)</small> * Luke Morton&nbsp;– sólová gitara <small>(1997–1999)</small> * Rey Anasco&nbsp;– basová gitara <small>(1997–1999)</small> * Corey Steger&nbsp;– rytmická gitara <small>(1998–1999)</small>, sólová gitara <small>(2000–2001)</small>, sprievodný spev <small>(1998–2001)</small> * Octavio Fernandez&nbsp;– basová gitara <small>(1999–2000)</small>, rytmická gitara <small>(2000–2003)</small> * Matthew Clark&nbsp;– basová gitara <small>(2000–2001)</small> * Billy Nottke&nbsp;– basová gitara <small>(2001–2002)</small> * Kelly Scott Nunn&nbsp;– rytmická gitara <small>(2002–2003)</small> * [[Daniel Davison]] – bicie <small>(2010–2013)</small> {{col-end}} '''Časová os''' {{#tag:timeline| ImageSize = width:800 height:auto barincrement:20 PlotArea = left:110 bottom:120 top:0 right:15 Alignbars = justify DateFormat = mm/dd/yyyy Period = from:11/30/1997 till:{{#time:m/d/Y}} TimeAxis = orientation:horizontal format:yyyy Colors = id:UnVocals value:claret legend:Nečistý&nbsp;hlas id:CVocals value:red legend:Čistý&nbsp;hlas id:LGuitar value:teal legend:Sólová&nbsp;gitara id:RGuitar value:green legend:Rytmická&nbsp;gitara id:Keys value:purple legend:Klávesy id:Bass value:blue legend:Basová&nbsp;gitara id:Drums value:orange legend:Bicie id:BV value:yellow legend:Sprievodný&nbsp;hlas id:album value:black legend:Album id:bars value:gray(0.95) Legend = orientation:vertical position:bottom columns:4 BackgroundColors = bars:bars ScaleMajor = increment:2 start:1998 ScaleMinor = unit:year increment:1 start:1998 LineData = layer:back at:07/04/1999 color:album at:07/04/2000 color:album at:02/26/2002 color:album at:06/15/2004 color:album at:06/20/2006 color:album at:08/30/2008 color:album at:11/09/2010 color:album at:04/06/2018 color:album BarData = bar:Dallas text:"Dallas Taylor" bar:Matt text:"Matt Tarpey" bar:Spencer text:"Spencer Chamberlain" bar:Luke text:"Luke Morton" bar:Tim text:"Timothy McTague" bar:Corey text:"Corey Steger" bar:Kelly text:"Kelly Scott Nunn" bar:James text:"James Smith" bar:Rey text:"Rey Anasco" bar:Octavio text:"Octavio Fernandez" bar:Matthew text:"Matthew Clark" bar:Billy text:"Billy Nottke" bar:Grant text:"Grant Brandell" bar:Aaron text:"Aaron Gillespie" bar:Daniel text:"Daniel Davison" bar:Chris text:"Christopher Dudley" PlotData= width:11 bar:Dallas from:11/30/1997 till:05/11/2003 color:UnVocals bar:Matt from:05/11/2003 till:10/11/2003 color:UnVocals bar:Spencer from:10/11/2003 till:01/26/2013 color:UnVocals bar:Spencer from:08/17/2015 till:end color:UnVocals bar:Luke from:11/30/1997 till:03/01/1999 color:LGuitar bar:Corey from:03/01/1999 till:02/01/2001 color:LGuitar bar:Tim from:02/01/2001 till:01/26/2013 color:LGuitar bar:Tim from:10/11/2003 till:01/26/2013 color:LGuitar bar:Tim from:08/17/2015 till:end color:LGuitar bar:Corey from:11/30/1997 till:03/01/1999 color:RGuitar bar:Octavio from:02/01/2000 till:07/01/2002 color:RGuitar bar:Kelly from:07/01/2002 till:10/11/2003 color:RGuitar bar:James from:10/11/2003 till:01/26/2013 color:RGuitar bar:James from:08/17/2015 till:end color:RGuitar bar:Rey from:11/30/1997 till:03/01/1999 color:Bass bar:Octavio from:03/01/1999 till:02/01/2000 color:Bass bar:Matthew from:02/01/2000 till:02/01/2001 color:Bass bar:Billy from:02/01/2001 till:07/01/2002 color:Bass bar:Grant from:07/01/2002 till:01/26/2013 color:Bass bar:Grant from:08/17/2015 till:end color:Bass bar:Aaron from:11/30/1997 till:05/10/2010 color:Drums bar:Aaron from:08/17/2015 till:end color:Drums bar:Daniel from:05/10/2010 till:01/26/2013 color:Drums bar:Chris from:02/01/2000 till:01/26/2013 color:Keys bar:Chris from:08/17/2015 till:end color:Keys width:7 bar:Spencer from:10/11/2003 till:01/26/2013 color:CVocals bar:Spencer from:08/17/2015 till:end color:CVocals bar:Corey from:03/01/1999 till:02/01/2000 color:RGuitar width:3 bar:Dallas from:11/30/1997 till:05/11/2003 color:CVocals bar:Matt from:05/11/2003 till:10/11/2003 color:CVocals bar:Aaron from:11/30/1997 till:05/10/2010 color:CVocals bar:Aaron from:08/17/2015 till:end color:CVocals bar:Tim from:02/01/2001 till:01/26/2013 color:BV bar:Corey from:11/30/1997 till:02/01/2001 color:BV bar:Tim from:08/17/2015 till:end color:BV bar:Kelly from:07/01/2002 till:10/11/2003 color:RGuitar bar:Spencer from:10/11/2003 till:01/26/2013 color:RGuitar bar:Spencer from:08/17/2015 till:end color:RGuitar bar:James from:10/11/2003 till:01/26/2013 color:LGuitar bar:James from:08/17/2015 till:end color:LGuitar }} ==Diskografia== {{hlavný článok|Diskografia skupiny Underoath}} ;Štúdiové albumy *''[[Act of Depression]]'' <small>(1999)</small> *''[[Cries of the Past]]'' <small>(2000)</small> *''[[The Changing of Times]]'' <small>(2002)</small> *''[[They're Only Chasing Safety]]'' <small>(2004)</small> *''[[Define the Great Line]]'' <small>(2006)</small> *''[[Lost in the Sound of Separation]]'' <small>(2008)</small> *''[[Ø (Disambiguation)]]'' <small>(2010)</small> *''[[Erase Me]]'' <small>(2018)</small> == Referencie == {{reflist|2}} ==Iné projekty== {{Projekt|commons=Category:Underoath}} ==Zdroj== {{Preklad|en|Underoath|570185558}} [[Kategória:Underoath| ]] [[Kategória:Hudobné skupiny z 1997]] [[Kategória:Šestice v hudbe]] [[Kategória:Metalcorové hudobné skupiny USA]] [[Kategória:Kresťanskoheavymetalové hudobné skupiny USA]] [[Kategória:Post-hardcorové hudobné skupiny USA]] r67250xswufeh0qrbp1ponbfauvl9l0 0 234077 8215438 7866829 2026-05-17T12:54:34Z ~2026-29230-47 294915 8215438 wikitext text/x-wiki [[Súbor:HPIM2236.JPG|náhľad|Socha Nikola Pisana v Uffizi, Florencia]] [[Súbor:Siena.Duomo.pulpit02.jpg|náhľad|Kazateľnica v dóme v Siene]] '''Nicola Pisano''', tiež Niccolò Pisano, (* okolo [[1206]], [[Pisa]] alebo [[Apúlia]]{{--}} † [[1278]]), bol sochár a [[architekt]] často označovaný za zakladateľa moderného sochárstva. == Dielo == Jeho hlavné sochárske diela sú [[kazateľnica|kazateľnice]] v [[Baptistérium|Baptistéria]] v Pise ([[1260]]) a Dómu v Siene ([[1266]] - [[1268]]), zdobené [[reliéf]]mi z [[Nový zákon|Nového zákona]]. Okrem toho vyzdobil reliéfmi [[náhrobok]] [[Dominik Guzmán|svätého Dominika]] v [[Bologna|Bologni]] a [[mramor]]ové [[fontána|fontány]] v [[Perugia|Perugii]] ([[1277]] - [[1280]]) reliéfmi a soškami. Pisano vysoko prevýšil svojich bezprostredných predchodcov. Hoci sa držal tradičných, prevažne [[Byzantská kultúra|byzantských]] kompozičných motívov, dal prostredníctvom skúmania [[antika|antiky]] podnet k novým formám, ktoré viedli k štúdiu prírody. Nebol len napodobňovateľom klasického staroveku, jeho postavy sú originálne diela, ktoré vznikli vďaka dôkladnemu štúdiu a pochopeniu antických prototypov. Je najdôležitejším predchodcom talianskej [[renesancia|renesancie]], za ktorej začiatok sa väčšinou označuje rok 1260, kedy Nicola Pisano dokončil kazateľnicu v Pise. O Pisanovi ako architektovi je málo informácii, pretože skoro všetky budovy prisudzované mu [[Giorgio Vasari|Vasarim]] boli časom takmer kompletne prestavané. Jeho žiakmi boli [[Arnolfo di Cambio]] a [[Guglielmo Agnelli]], i jeho syn, [[Giovanni Pisano]]. == Iné projekty == {{projekt}} == Zdroj == {{Preklad|de|Niccolò Pisano|66541949}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Pisano, Niccolo}} [[Kategória:Talianski sochári]] [[Kategória:Talianski architekti]] [[Kategória:Gotickí sochári]] [[Kategória:Narodenia v 13. storočí]] [[Kategória:Úmrtia v 1278]] b69lbuc6br5dn6eajcpq3noovjls7rx 0 248134 8215462 7726982 2026-05-17T13:33:15Z ~2026-29710-12 295178 8215462 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Marcel Palonder | Obrázok = | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = | Popis umelca = | Rodné meno = | Umelecké mená = | Dátum narodenia = {{dnv|1964|2|3}} | Miesto narodenia = [[Humenné]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Žáner = [[pop (hudobný žáner)|pop]], [[soul (hudba)|soul]], [[džez]], [[Pop latino|latino]] | Roky pôsobenia = | Pôsobenie = [[spevák]], [[hudobný skladateľ]], [[hudobník]], hudobný pedagóg | Hrá na nástroje = [[klavír]] | Typ hlasu = | Súvisiace články = [[František Palonder]], [[Tomáš Palonder]] | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = | Webstránka = }} '''Marcel Palonder''' (* [[3. február]] [[1964]], [[Humenné]]) je [[slovensko|slovenský]] [[spevák]], [[hudobník]], [[hudobný skladateľ]] a [[učiteľ|pedagóg]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Vychytený učiteľ spevu: Marcel Palonder, metoo.sk |url=http://www.metoo.sk/541/vychytenfd-ue8itebe-spevu-marcel-palonder |dátum prístupu=2008-11-30 |url archívu=https://web.archive.org/web/20180703192314/http://www.metoo.sk/541/vychytenfd-ue8itebe-spevu-marcel-palonder |dátum archivácie=2018-07-03 }}</ref>. Brat [[František Palonder]] je režisér, scenárista a dramaturg. Jeho synovec [[Tomáš Palonder]] je herec a spevák. == Zo života == S vlastnými kompozíciami vystupoval už ako 10-ročný. Vyštudoval klavír, kompozíciu a dirigovanie na [[Konzervatórium (Bratislava, Tolstého 11)|konzervatóriu v Bratislave]]. V roku [[1987]] založil hudobnú skupinu [[Mandragora]] <ref>[https://www.cassovia.sk/navstivili/page.php3?i=14 Na prvom mieste sloboda, Košický večer, Igor Petruška, cassovia.sk]</ref>, s ktorou úspešne koncertoval po celom Československu. Na jar [[1989]] emigroval do [[Francúzsko|Francúzska]], kde sa usadil v [[Nice]] a spieval vážnu hudbu. To bolo podnetom, že začal študovať [[opera|operný]] [[spev]] v [[Monako|Monaku]]. Po revolúcii [[1991]] sa vrátil na [[Slovensko]] a v roku [[1992]] založil hudobnú skupinu Accident's Happen. V roku [[1996]] zastupoval [[Slovensko]] na hudobnej súťaži [[Veľká cena Eurovízie]] s piesňou „Kým nás máš“, hudba [[Juraj Burian]], text [[Jozef Urban (básnik)|Jozef Urban]]. V roku [[2005]] založil spolu s ďalšími významnými slovenskými hudobníkmi skupinu [[Deep’n Space]] ([[Juraj Griglák]], [[Martin Valihora]], [[Anita Soul]], [[Eugen Vizváry]], [[Michal Bugala]]). Od roku [[2008]] sa aktívne venuje projektu TangoUltimo, komponovaniu scénickej a filmovej [[hudba|hudby]], sólovým vystúpeniam a štúdiovej práci. V roku 2010 spolu s [[Tomáš Palonder|Tomášom Palonderom]] v sprievode [[Street Dance Academy]] vystúpili pod názvom Palonders na [[Slovensko na Eurovision Song Contest 2010|Eurovision Song Contest na Slovensku]] s piesňou „Slová slov“ <ref>[http://kultura.pravda.sk/hudba/clanok/37776-palonder-sa-vratil-do-eurosongu-porotca-sa-premeni-na-sutaziaceho/ Palonder sa vrátil do Eurosongu. Porotca sa premení na súťažiaceho]</ref>. V júli [[2013]] skomponoval hudbu a vystúpil spolu s ďalšími umelcami ([[Adriana Kučerová]], [[Cantus Choir]], [[Umelecký súbor Lúčnica|Lúčnica]]) v projekte Proglas, ktorý bol oslavou 1150. výročia príchodu vierozvestcov [[Cyril a Metod|Cyrila a Metod]]a na Slovensko. == Piesne, albumy == === Diskografia === * [[1992]]: ''[[Cudzinec v tvojom srdci]]'' - Opus <small> 91 2354-1331</small> <!-- # Kamarát mladosti # Marlen # Láska '91 # Kamenné tváre # Neznáma # Čo sa tu hrá # Starý žiaľ # Kam mám ísť # Amerika # Sám s pomocou --> * [[1996]]: ''Kým Nás Máš / Right On Time'' - BMG Ariola <ref>[http://www.discogs.com/Marcel-Palonder-K%C3%BDm-N%C3%A1s-M%C3%A1%C5%A1-Right-On-Time/release/7682374 Kým Nás Máš / Right On Time - discogs.com]</ref> * [[1996]]: ''Kým nás máš / Right On Time'' - BMG Ariola SR/ČR <small>74321 38569 2</small>, CD singel * [[1997]]: ''Sweet Love - [[Ivana Christová|Ivana]] a Marcel'' - Multi Graph, CD <ref>[http://www.sme.sk/c/2082156/ivana-christova-pripravuje-solovy-album.html Ivana Christová pripravuje sólový album]</ref> * [[2012]]: ''Vianoce 2012'' - Branislav Masarovič, Trio s.r.o., CD <ref>[http://www.teraz.sk/kultura/marcel-palonder-prichadza-s-albumom-via/30960-clanok.html Marcel Palonder prichádza s albumom Vianoce 2012, teraz.sk]</ref> * [[2016]]: ''Posledné tango - Marcel Palonder & [[Kristína Greppelová]]'' - Spinaker, CD <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Marcel Palonder vydáva nový album Posledné tango, popular.sk |url=http://www.popular.sk/marcel-palonder-vydava-novy-album-posledne-tango |dátum prístupu=2016-11-09 |url archívu=https://web.archive.org/web/20161109220957/http://www.popular.sk/marcel-palonder-vydava-novy-album-posledne-tango |dátum archivácie=2016-11-09 }}</ref> <ref>[http://hudba.zoznam.sk/spravy/02-11-2016-marcel-palonder-je-spat-s-albumom-posledne-tango-otextoval-ho-minister-kultury/ Marcel Palonder je späť s albumom Posledné tango. Otextoval ho minister kultúry, hudba.zoznam.sk]</ref> === Spolupráca na albumoch === * [[2009]]: ''Si zabil - [[Rytmus (raper)|Rytmus]]'' - EMI, CD, 14. Romales Kamen - [[Rytmus (raper)|Rytmus]] & Marcel Palonder & [[Anita Soul]]. * [[2009]]: ''Zvierací inštinkt - [[Zverina (raper)|Zverina]]'' - Odbery Records – <small>N417 0004-2-331</small>, CD, 07.Keď si preč - Zverina & Marcel Palonder. * [[2011]]: ''Jiří Schelinger – česko-slovenská pocta 2011'' - T Production CZ, CD, 04. Holubí dům - [[Peci Uherčík]], Marcel Palonder, [[Peter Slivka]]. === Kompilácie === * [[2007]]: ''Gold Supermix 1'' - [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]] (edícia Gold) - 08. Láska `91 - ? : Marcel Palonder * [[2007]]: ''Gold Supermix 2'' - [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]] (edícia Gold) - 08. Neznáma : Marcel Palonder * [[2007]]: ''Hit storočia'' (2CD) - [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]] - 11. Pocta Majakovskému - Marcel Palonder - cd1 (naspievaná pieseň je piesňou [[Robo Grigorov|Roba Grigorova]] - originál je aj na tomto albume: cd2-11. pozícia) === Piesňová tvorba === * {{hlavný článok|Zoznam piesní Marcela Palondera}} ==Referencie== {{referencie|2}} == Externé odkazy == * [https://www.facebook.com/palondermarcel/?ref=page_internal Marcel Palonder a Facebook-u] * [http://www.cassovia.sk/korzar/archiv/clanok.php3?sub=30.11.2007/27919KV Spevák a skladateľ Marcel Palonder... - www.cassovia.sk] * [http://www.youtube.com/watch?v=b6szkMD6J0Y&feature=related Eurovision 1996 Slovakia - Marcel Palonder - Kým nás máš] * [http://www.sme.sk/c/3414042/smoliar-co-ma-rozpravkove-stastie.html Smoliar, čo má rozprávkové šťastie, rozhovor - sme.sk] {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Palonder, Marcel}} [[Kategória:Osobnosti z Humenného]] [[Kategória:Slovenskí popoví speváci]] [[Kategória:Slovenskí souloví speváci]] [[Kategória:Slovenskí džezoví speváci]] [[Kategória:Slovenskí popoví klaviristi]] [[Kategória:Slovenskí souloví klaviristi]] [[Kategória:Slovenskí džezoví klaviristi]] [[Kategória:Slovenskí hudobní pedagógovia]] az0h9oqykmea9hxdm6llp3hv98os25r 0 249708 8215551 8037061 2026-05-17T16:39:51Z Henryk Siuda 264914 + citácia #1Lib1Ref a #1Lib1RefCEE 8215551 wikitext text/x-wiki {{Infobox doména najvyššej úrovne | tld = .ae | logo = | uvedená = [[1992]] | typ = [[Národná doména najvyššej úrovne]] | status = Aktívna | registr = .aeDA | použitie = [[Spojené arabské emiráty]] {{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} | obmedzenie = | štruktúra = | dokumenty = | spory = | web = [http://www.aeda.ae/ aeda.ae] }} '''.ae''' je internetová [[národná doména najvyššej úrovne]] pre štát [[Spojené arabské emiráty]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www1.lf1.cuni.cz/~kocna/www_cntr.htm | vydavateľ = www1.lf1.cuni.cz | dátum prístupu = 2026-05-17}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Doména .AE {{!}} CZECHIA.COM | url = https://www.czechia.com/domena/ae | vydavateľ = www.czechia.com | dátum prístupu = 2026-05-17 | jazyk = cs}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Doména .AE {{!}} REGZONE.CZ | url = https://www.regzone.cz/domeny/domena-ae | vydavateľ = www.regzone.cz | dátum prístupu = 2026-05-17 | jazyk = cs}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Registrace domén z celého světa | url = https://subreg.cz/cz/login/help/tldkit/134/ae-united-arab-emirates/ | vydavateľ = subreg.cz | dátum prístupu = 2026-05-17 | jazyk = en}}</ref> == Externé odkazy == * [http://www.iana.org/root-whois/ae.htm WHOIS] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080516195449/http://www.iana.org/root-whois/ae.htm |date=2008-05-16 }} {{Národné domény}} [[Kategória:Národné domény najvyššej úrovne]] [[Kategória:Spojené arabské emiráty|ae]] dug5pwy58p51n91d9q0dxk8wvge7tb6 8215573 8215551 2026-05-17T16:55:08Z ~2026-29230-47 294915 Revízia [[Special:Diff/8215551|8215551]] používateľa [[Special:Contributions/Henryk Siuda|Henryk Siuda]] ([[User talk:Henryk Siuda|diskusia]]) bola vrátená 8215573 wikitext text/x-wiki {{Infobox doména najvyššej úrovne | tld = .ae | logo = | uvedená = [[1992]] | typ = [[Národná doména najvyššej úrovne]] | status = Aktívna | registr = .aeDA | použitie = [[Spojené arabské emiráty]] {{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} | obmedzenie = | štruktúra = | dokumenty = | spory = | web = [http://www.aeda.ae/ aeda.ae] }} '''.ae''' je internetová [[národná doména najvyššej úrovne]] pre štát [[Spojené arabské emiráty]]. == Externé odkazy == * [http://www.iana.org/root-whois/ae.htm WHOIS] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080516195449/http://www.iana.org/root-whois/ae.htm |date=2008-05-16 }} {{Národné domény}} [[Kategória:Národné domény najvyššej úrovne]] [[Kategória:Spojené arabské emiráty|ae]] gyvnfmwq1bka1zsito2gnb02ipyvjfd 0 249709 8215548 8037059 2026-05-17T16:35:11Z Henryk Siuda 264914 + citácia #1Lib1Ref a #1Lib1RefCEE 8215548 wikitext text/x-wiki {{Infobox doména najvyššej úrovne | tld = .ac | logo = | uvedená = [[1997]] | typ = [[Národná doména najvyššej úrovne]] | status = Aktívna | registr = Ascension Island Network Information Centre (prevádkuje ''Internet Computer Bureau'') | použitie = Subjekty spojené s ostrovom [[Ascension (ostrov)|Ascension]] {{minivlajka|Ascension}} | obmedzenie = | štruktúra = Prihlášky sa prijímajú priamo na 2. úrovni alebo na 3. úrovni pod rôznymi nálepkami 2. úrovne | dokumenty = | spory = | web = [http://www.nic.ac/ NIC.AC] }} '''.ac''' je internetová [[národná doména najvyššej úrovne]] pre ostrov [[Ascension (ostrov)|Ascension]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www1.lf1.cuni.cz/~kocna/www_cntr.htm | vydavateľ = www1.lf1.cuni.cz | dátum prístupu = 2026-05-17}}</ref> Je administrovaná NIC.AC s pomocou organizácie ''Internet Computer Bureau'' založenej v [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]]. Registrácia tejto domény je otvorená každému. == Externé odkazy == * [http://www.iana.org/root-whois/ac.htm WHOIS] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080516195926/http://www.iana.org/root-whois/ac.htm |date=2008-05-16 }} * [http://www.nic.ac/ NIC.AC] * [http://www.ripn.net/nic/dns/en/index.html RIPN] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20051210054241/http://www.ripn.net/nic/dns/en/index.html |date=2005-12-10 }} {{národné domény}} [[Kategória:Národné domény najvyššej úrovne]] 566d7101rs1wyoa6ewnyimccjzmlhy9 8215588 8215548 2026-05-17T17:04:24Z ~2026-29230-47 294915 8215588 wikitext text/x-wiki {{Infobox doména najvyššej úrovne | tld = .ac | logo = | uvedená = [[1997]] | typ = [[Národná doména najvyššej úrovne]] | status = Aktívna | registr = Ascension Island Network Information Centre (prevádkuje ''Internet Computer Bureau'') | použitie = Subjekty spojené s ostrovom [[Ascension (ostrov)|Ascension]] {{minivlajka|Ascension}} | obmedzenie = | štruktúra = Prihlášky sa prijímajú priamo na 2. úrovni alebo na 3. úrovni pod rôznymi nálepkami 2. úrovne | dokumenty = | spory = | web = [http://www.nic.ac/ NIC.AC] }} '''.ac''' je internetová [[národná doména najvyššej úrovne]] pre ostrov [[Ascension (ostrov)|Ascension]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www1.lf1.cuni.cz/~kocna/www_cntr.htm | vydavateľ = www1.lf1.cuni.cz | dátum prístupu = 2026-05-17}}</ref> Je administrovaná NIC.AC s pomocou organizácie ''Internet Computer Bureau'' založenej v [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]]. Registrácia tejto domény je otvorená každému. == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.iana.org/root-whois/ac.htm WHOIS] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080516195926/http://www.iana.org/root-whois/ac.htm |date=2008-05-16 }} * [http://www.nic.ac/ NIC.AC] * [http://www.ripn.net/nic/dns/en/index.html RIPN] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20051210054241/http://www.ripn.net/nic/dns/en/index.html |date=2005-12-10 }} {{národné domény}} [[Kategória:Národné domény najvyššej úrovne]] f90nr935fhqms7ew7irf4yy5u9agxm7 8215591 8215588 2026-05-17T17:06:59Z ~2026-29230-47 294915 tam je počet čoho? 8215591 wikitext text/x-wiki {{Infobox doména najvyššej úrovne | tld = .ac | logo = | uvedená = [[1997]] | typ = [[Národná doména najvyššej úrovne]] | status = Aktívna | registr = Ascension Island Network Information Centre (prevádkuje ''Internet Computer Bureau'') | použitie = Subjekty spojené s ostrovom [[Ascension (ostrov)|Ascension]] {{minivlajka|Ascension}} | obmedzenie = | štruktúra = Prihlášky sa prijímajú priamo na 2. úrovni alebo na 3. úrovni pod rôznymi nálepkami 2. úrovne | dokumenty = | spory = | web = [http://www.nic.ac/ NIC.AC] }} '''.ac''' je internetová [[národná doména najvyššej úrovne]] pre ostrov [[Ascension (ostrov)|Ascension]]. Je administrovaná NIC.AC s pomocou organizácie ''Internet Computer Bureau'' založenej v [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]]. Registrácia tejto domény je otvorená každému. == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.iana.org/root-whois/ac.htm WHOIS] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080516195926/http://www.iana.org/root-whois/ac.htm |date=2008-05-16 }} * [http://www.nic.ac/ NIC.AC] * [http://www.ripn.net/nic/dns/en/index.html RIPN] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20051210054241/http://www.ripn.net/nic/dns/en/index.html |date=2005-12-10 }} {{národné domény}} [[Kategória:Národné domény najvyššej úrovne]] s5to6847kddvsetw8kv96ikm8ypzmeg 8215592 8215591 2026-05-17T17:07:10Z ~2026-29230-47 294915 8215592 wikitext text/x-wiki {{Infobox doména najvyššej úrovne | tld = .ac | logo = | uvedená = [[1997]] | typ = [[Národná doména najvyššej úrovne]] | status = Aktívna | registr = Ascension Island Network Information Centre (prevádkuje ''Internet Computer Bureau'') | použitie = Subjekty spojené s ostrovom [[Ascension (ostrov)|Ascension]] {{minivlajka|Ascension}} | obmedzenie = | štruktúra = Prihlášky sa prijímajú priamo na 2. úrovni alebo na 3. úrovni pod rôznymi nálepkami 2. úrovne | dokumenty = | spory = | web = [http://www.nic.ac/ NIC.AC] }} '''.ac''' je internetová [[národná doména najvyššej úrovne]] pre ostrov [[Ascension (ostrov)|Ascension]]. Je administrovaná NIC.AC s pomocou organizácie ''Internet Computer Bureau'' založenej v [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]]. Registrácia tejto domény je otvorená každému. == Externé odkazy == * [http://www.iana.org/root-whois/ac.htm WHOIS] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080516195926/http://www.iana.org/root-whois/ac.htm |date=2008-05-16 }} * [http://www.nic.ac/ NIC.AC] * [http://www.ripn.net/nic/dns/en/index.html RIPN] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20051210054241/http://www.ripn.net/nic/dns/en/index.html |date=2005-12-10 }} {{národné domény}} [[Kategória:Národné domény najvyššej úrovne]] rjeqh7wzme9dg8xkb6ajlasc70ul4wy 0 249710 8215549 8037060 2026-05-17T16:37:42Z Henryk Siuda 264914 + citácia #1Lib1Ref a #1Lib1RefCEE 8215549 wikitext text/x-wiki {{Infobox doména najvyššej úrovne | tld = .ad | logo = | uvedená = [[1996]] | typ = [[Národná doména najvyššej úrovne]] | status = Aktívna | registr = Nic.ad | použitie = Pre subjekty v [[Andorra|Andorre]] {{minivlajka|Andorra}} | obmedzenie = Pre obyvateľov Andorry a držiteľov ochranných známok | štruktúra = Mena sa môžu registrovať priamo na 2. úrovni, domény 3. úrovne '''.nom.ad''' sú určené pre osobné stránky | dokumenty = [http://www.nic.ad/angles/legislacio_e.htm Legislatíva] | spory = | web = [http://www.nic.ad/index_eng.htm/ Nic.ad] }} '''.ad''' je internetová [[národná doména najvyššej úrovne]] pre [[Andorra|Andorru]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Doména .AD {{!}} CZECHIA.COM | url = https://www.czechia.com/domena/ad | vydavateľ = www.czechia.com | dátum prístupu = 2026-05-17 | jazyk = cs}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = .AD domain name registration {{!}} Andorra {{!}} EuroDNS | url = https://www.eurodns.com/domain-extensions/ad-1-domain-registration | vydavateľ = www.eurodns.com | dátum prístupu = 2026-05-17 | jazyk = en | priezvisko = EuroDNS}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www1.lf1.cuni.cz/~kocna/www_cntr.htm | vydavateľ = www1.lf1.cuni.cz | dátum prístupu = 2026-05-17}}</ref> (podľa [[ISO 3166-2:AD]]). Doménu spravuje ''Servei de Telecommunications d'Andorra''. == Externé odkazy == * [http://www.iana.org/root-whois/ad.htm .ad whois informace IANA] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080516200027/http://www.iana.org/root-whois/ad.htm |date=2008-05-16 }} {{eng icon}} * [http://www.sta.ad/ Servei de Telecommunications d'Andorra] {{národné domény}} [[Kategória:Národné domény najvyššej úrovne]] [[Kategória:Andorra (štát)|ad]] 7ff6ochkjwjjk8g71yg22yytefwjlbs 8215575 8215549 2026-05-17T16:56:55Z ~2026-29230-47 294915 komerčne odkazy, spam 8215575 wikitext text/x-wiki {{Infobox doména najvyššej úrovne | tld = .ad | logo = | uvedená = [[1996]] | typ = [[Národná doména najvyššej úrovne]] | status = Aktívna | registr = Nic.ad | použitie = Pre subjekty v [[Andorra|Andorre]] {{minivlajka|Andorra}} | obmedzenie = Pre obyvateľov Andorry a držiteľov ochranných známok | štruktúra = Mena sa môžu registrovať priamo na 2. úrovni, domény 3. úrovne '''.nom.ad''' sú určené pre osobné stránky | dokumenty = [http://www.nic.ad/angles/legislacio_e.htm Legislatíva] | spory = | web = [http://www.nic.ad/index_eng.htm/ Nic.ad] }} '''.ad''' je internetová [[národná doména najvyššej úrovne]] pre [[Andorra|Andorru]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www1.lf1.cuni.cz/~kocna/www_cntr.htm | vydavateľ = www1.lf1.cuni.cz | dátum prístupu = 2026-05-17}}</ref> (podľa [[ISO 3166-2:AD]]). Doménu spravuje ''Servei de Telecommunications d'Andorra''. == Externé odkazy == * [http://www.iana.org/root-whois/ad.htm .ad whois informace IANA] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080516200027/http://www.iana.org/root-whois/ad.htm |date=2008-05-16 }} {{eng icon}} * [http://www.sta.ad/ Servei de Telecommunications d'Andorra] {{národné domény}} [[Kategória:Národné domény najvyššej úrovne]] [[Kategória:Andorra (štát)|ad]] a3scub12b5rnzahady1v9v42mmuizva 8215589 8215575 2026-05-17T17:05:35Z ~2026-29230-47 294915 8215589 wikitext text/x-wiki {{Infobox doména najvyššej úrovne | tld = .ad | logo = | uvedená = [[1996]] | typ = [[Národná doména najvyššej úrovne]] | status = Aktívna | registr = Nic.ad | použitie = Pre subjekty v [[Andorra|Andorre]] {{minivlajka|Andorra}} | obmedzenie = Pre obyvateľov Andorry a držiteľov ochranných známok | štruktúra = Mena sa môžu registrovať priamo na 2. úrovni, domény 3. úrovne '''.nom.ad''' sú určené pre osobné stránky | dokumenty = [http://www.nic.ad/angles/legislacio_e.htm Legislatíva] | spory = | web = [http://www.nic.ad/index_eng.htm/ Nic.ad] }} '''.ad''' je internetová [[národná doména najvyššej úrovne]] pre [[Andorra|Andorru]] (podľa [[ISO 3166-2:AD]]). Doménu spravuje ''Servei de Telecommunications d'Andorra''. == Externé odkazy == * [http://www.iana.org/root-whois/ad.htm .ad whois informace IANA] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080516200027/http://www.iana.org/root-whois/ad.htm |date=2008-05-16 }} {{eng icon}} * [http://www.sta.ad/ Servei de Telecommunications d'Andorra] {{národné domény}} [[Kategória:Národné domény najvyššej úrovne]] [[Kategória:Andorra (štát)|ad]] hlggrkj0nrn9vbd3f3axqdmbpfo579o 0 249711 8215554 8037062 2026-05-17T16:40:28Z Henryk Siuda 264914 + citácia #1Lib1Ref a #1Lib1RefCEE 8215554 wikitext text/x-wiki {{Infobox doména najvyššej úrovne | hç = .af | logo = | uvedená = [[1997]] | typ = [[Národná doména najvyššej úrovne]] | status = Aktívna | registr = AFGNIC | použitie = [[Afganistan]] {{minivlajka|Afganistan}} | obmedzenie = | štruktúra = | dokumenty = | spory = | web = [http://www.nic.af/ nic.af] }} '''.af''' je internetová [[národná doména najvyššej úrovne]] pre štát alebo územie [[Afganistan]]u.<ref name=":0">{{Citace elektronického periodika|titul=.af domain registration • Afghanistan • Let's Domains domain registrar|periodikum=letsdomains.com|url=https://letsdomains.com/domain-database/af|datum přístupu=2026-05-16}}</ref> == Externé odkazy == * [http://www.iana.org/root-whois/af.htm WHOIS] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20061120044723/http://www.iana.org/root-whois/af.htm |date=2006-11-20 }} {{národné domény}} [[Kategória:Národné domény najvyššej úrovne]] [[Kategória:Afganistan|af]] 2xzmy1onnsutj6akej02kumlnir71up 8215555 8215554 2026-05-17T16:41:09Z Henryk Siuda 264914 Upr 8215555 wikitext text/x-wiki {{Infobox doména najvyššej úrovne | hç = .af | logo = | uvedená = [[1997]] | typ = [[Národná doména najvyššej úrovne]] | status = Aktívna | registr = AFGNIC | použitie = [[Afganistan]] {{minivlajka|Afganistan}} | obmedzenie = | štruktúra = | dokumenty = | spory = | web = [http://www.nic.af/ nic.af] |tld=.af}} '''.af''' je internetová [[národná doména najvyššej úrovne]] pre štát alebo územie [[Afganistan]]u.<ref name=":0">{{Citace elektronického periodika|titul=.af domain registration • Afghanistan • Let's Domains domain registrar|periodikum=letsdomains.com|url=https://letsdomains.com/domain-database/af|datum přístupu=2026-05-16}}</ref> == Externé odkazy == * [http://www.iana.org/root-whois/af.htm WHOIS] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20061120044723/http://www.iana.org/root-whois/af.htm |date=2006-11-20 }} {{národné domény}} [[Kategória:Národné domény najvyššej úrovne]] [[Kategória:Afganistan|af]] sp9adq82jybnr67q9ymudsa8yvzq7sq 8215572 8215555 2026-05-17T16:54:49Z ~2026-29230-47 294915 8215572 wikitext text/x-wiki {{Infobox doména najvyššej úrovne | hç = .af | logo = | uvedená = [[1997]] | typ = [[Národná doména najvyššej úrovne]] | status = Aktívna | registr = AFGNIC | použitie = [[Afganistan]] {{minivlajka|Afganistan}} | obmedzenie = | štruktúra = | dokumenty = | spory = | web = [http://www.nic.af/ nic.af] |tld=.af}} '''.af''' je internetová [[národná doména najvyššej úrovne]] pre štát alebo územie [[Afganistan]]u. == Externé odkazy == * [http://www.iana.org/root-whois/af.htm WHOIS] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20061120044723/http://www.iana.org/root-whois/af.htm |date=2006-11-20 }} {{národné domény}} [[Kategória:Národné domény najvyššej úrovne]] [[Kategória:Afganistan|af]] 2qw0z4guy82tznn0lmk90oy2xx50205 0 249713 8215558 8037064 2026-05-17T16:42:57Z Henryk Siuda 264914 + citácia #1Lib1Ref a #1Lib1RefCEE 8215558 wikitext text/x-wiki {{Infobox doména najvyššej úrovne | tld = .ag | logo = | uvedená = [[1991]] | typ = [[Národná doména najvyššej úrovne]] | status = Aktívna | registr = NicAg | použitie = [[Antigua a Barbuda]] {{minivlajka|Antigua a Barbuda}} | obmedzenie = | štruktúra = | dokumenty = | spory = | web = [http://www.nic.ag/ Nic.ag] }} '''.ag''' je internetová [[národná doména najvyššej úrovne]] pre štát [[Antigua a Barbuda]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Doména .AG {{!}} GIGASERVER.CZ | url = https://www.gigaserver.cz/domeny/koncovky-domen/ag-domena | vydavateľ = www.gigaserver.cz | dátum prístupu = 2026-05-17 | jazyk = cs | meno = GIGASERVER CZ &copy; 2026, all rights | priezvisko = reserved}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Doména .AG {{!}} CZECHIA.COM | url = https://www.czechia.com/domena/ag | vydavateľ = www.czechia.com | dátum prístupu = 2026-05-17 | jazyk = cs}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = .ag domain names | url = https://www.gandi.net/en-US/domain/tld/ag | vydavateľ = Gandi.net | dátum prístupu = 2026-05-17 | jazyk = en-US}}</ref> == Externé odkazy == * [http://www.iana.org/root-whois/ag.htm WHOIS] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20061113184146/http://www.iana.org/root-whois/ag.htm |date=2006-11-13 }} {{národné domény}} [[Kategória:Národné domény najvyššej úrovne]] [[Kategória:Antigua a Barbuda|ag]] a7foattguad2jfy9vnmyd56e94xv8ms 8215571 8215558 2026-05-17T16:54:16Z ~2026-29230-47 294915 komerčne odkazy, spam 8215571 wikitext text/x-wiki {{Infobox doména najvyššej úrovne | tld = .ag | logo = | uvedená = [[1991]] | typ = [[Národná doména najvyššej úrovne]] | status = Aktívna | registr = NicAg | použitie = [[Antigua a Barbuda]] {{minivlajka|Antigua a Barbuda}} | obmedzenie = | štruktúra = | dokumenty = | spory = | web = [http://www.nic.ag/ Nic.ag] }} '''.ag''' je internetová [[národná doména najvyššej úrovne]] pre štát [[Antigua a Barbuda]]. == Externé odkazy == * [http://www.iana.org/root-whois/ag.htm WHOIS] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20061113184146/http://www.iana.org/root-whois/ag.htm |date=2006-11-13 }} {{národné domény}} [[Kategória:Národné domény najvyššej úrovne]] [[Kategória:Antigua a Barbuda|ag]] 4tq0czug6d7v19alq5kf9fmq32thk3c 0 249716 8215560 8037065 2026-05-17T16:46:12Z Henryk Siuda 264914 + citácie #1Lib1Ref a #1Lib1RefCEE 8215560 wikitext text/x-wiki {{Infobox doména najvyššej úrovne | tld = .ai | logo = | uvedená = [[1995]] | typ = [[Národná doména najvyššej úrovne]] | status = Aktívna | registr = Offshore Information Services | použitie = [[Anguilla]] {{minivlajka|Anguilla}} | obmedzenie = | štruktúra = | dokumenty = | spory = | web = [http://www.nic.com.ai/ Nic.com.ai] }} '''.ai''' je internetová [[národná doména najvyššej úrovne]] pre štát [[Anguilla]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Doména .AI {{!}} CZECHIA.COM | url = https://www.czechia.com/domena/ai | vydavateľ = www.czechia.com | dátum prístupu = 2026-05-17 | jazyk = cs}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Doména .AI {{!}} GIGASERVER.CZ | url = https://www.gigaserver.cz/domeny/koncovky-domen/ai-domena | vydavateľ = www.gigaserver.cz | dátum prístupu = 2026-05-17 | jazyk = cs | meno = GIGASERVER CZ &copy; 2026, all rights | priezvisko = reserved}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Doména .AI {{!}} REGZONE.CZ | url = https://www.regzone.cz/domeny/domena-ai | vydavateľ = www.regzone.cz | dátum prístupu = 2026-05-17 | jazyk = cs}}</ref> == Externé odkazy == * [http://www.iana.org/root-whois/ai.htm WHOIS] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080516200938/http://www.iana.org/root-whois/ai.htm |date=2008-05-16 }} {{národné domény}} [[Kategória:Národné domény najvyššej úrovne]] [[Kategória:Anguilla|ai]] fbaaa9nt4jrs3vxv2te3e98jq03jipl 8215567 8215560 2026-05-17T16:51:59Z ~2026-29230-47 294915 komerčne odkazy, spam 8215567 wikitext text/x-wiki {{Infobox doména najvyššej úrovne | tld = .ai | logo = | uvedená = [[1995]] | typ = [[Národná doména najvyššej úrovne]] | status = Aktívna | registr = Offshore Information Services | použitie = [[Anguilla]] {{minivlajka|Anguilla}} | obmedzenie = | štruktúra = | dokumenty = | spory = | web = [http://www.nic.com.ai/ Nic.com.ai] }} '''.ai''' je internetová [[národná doména najvyššej úrovne]] pre štát [[Anguilla]]. == Externé odkazy == * [http://www.iana.org/root-whois/ai.htm WHOIS] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080516200938/http://www.iana.org/root-whois/ai.htm |date=2008-05-16 }} {{národné domény}} [[Kategória:Národné domény najvyššej úrovne]] [[Kategória:Anguilla|ai]] tk4qegveaaku2zesu18w4zf2pf441xd 0 249725 8215564 8037067 2026-05-17T16:49:29Z Henryk Siuda 264914 + citácie #1Lib1Ref a #1Lib1RefCEE 8215564 wikitext text/x-wiki {{Infobox doména najvyššej úrovne | tld = .am | logo = | uvedená = [[1993]] | typ = [[Národná doména najvyššej úrovne]] | status = Aktívna | registr = AMNIC | použitie = Subjekty spojené s [[Arménsko]]m {{minivlajka|Arménsko}} | obmedzenie = Nektoré generické mená | štruktúra = Používaná v Arménsku ale k dispozícii pre širšie použitie | dokumenty = | spory = | web = [http://www.amnic.net/ AMNIC] }} '''.am''' je internetová [[národná doména najvyššej úrovne]] pre [[Arménsko]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Doména .AM {{!}} SLOVAKNET.SK | url = https://www.slovaknet.sk/domena/am | vydavateľ = www.slovaknet.sk | dátum prístupu = 2026-05-17 | jazyk = sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Doména .AM {{!}} CZECHIA.COM | url = https://www.czechia.com/domena/am | vydavateľ = www.czechia.com | dátum prístupu = 2026-05-17 | jazyk = cs}}</ref> == Niektorá obmedzenia == # Okrem rezervovaných domén .com.am, .net.am, .org.am a ďalších je možné za poplatok registrovať iné domény druhej úrovne. # Každá doména podlieha schváleniu. Schválenie trvá 2 až 3 dni. # Arménske zákony zakazujú používanie obscénnych názvov pre domény a ich použitie na erotických serveroch. == Externé odkazy == * [http://www.iana.org/root-whois/am.htm WHOIS] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060427015053/http://www.iana.org/root-whois/am.htm |date=2006-04-27 }} {{národné domény}} [[Kategória:Národné domény najvyššej úrovne]] [[Kategória:Arménsko|am]] 6ig9nztdwdyfya3x4mus6goqhpvmjrt 8215570 8215564 2026-05-17T16:53:28Z ~2026-29230-47 294915 komerčne odkazy, spam 8215570 wikitext text/x-wiki {{Infobox doména najvyššej úrovne | tld = .am | logo = | uvedená = [[1993]] | typ = [[Národná doména najvyššej úrovne]] | status = Aktívna | registr = AMNIC | použitie = Subjekty spojené s [[Arménsko]]m {{minivlajka|Arménsko}} | obmedzenie = Nektoré generické mená | štruktúra = Používaná v Arménsku ale k dispozícii pre širšie použitie | dokumenty = | spory = | web = [http://www.amnic.net/ AMNIC] }} '''.am''' je internetová [[národná doména najvyššej úrovne]] pre [[Arménsko]]. == Niektorá obmedzenia == # Okrem rezervovaných domén .com.am, .net.am, .org.am a ďalších je možné za poplatok registrovať iné domény druhej úrovne. # Každá doména podlieha schváleniu. Schválenie trvá 2 až 3 dni. # Arménske zákony zakazujú používanie obscénnych názvov pre domény a ich použitie na erotických serveroch. == Externé odkazy == * [http://www.iana.org/root-whois/am.htm WHOIS] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060427015053/http://www.iana.org/root-whois/am.htm |date=2006-04-27 }} {{národné domény}} [[Kategória:Národné domény najvyššej úrovne]] [[Kategória:Arménsko|am]] s60hohiq6f91239mcu4rijiaqd8zk9d 0 249908 8215566 8037068 2026-05-17T16:51:14Z Henryk Siuda 264914 + citácie #1Lib1Ref a #1Lib1RefCEE 8215566 wikitext text/x-wiki {{Infobox doména najvyššej úrovne | tld = .an | logo = | uvedená = [[1993]] | typ = [[Národná doména najvyššej úrovne]] | status = Aktívna | registr = University of the Netherlands Antilles | použitie = Subjekty v [[Holandské Antily|Holandských Antilách]] {{minivlajka|Holandské Antily}} | obmedzenie = Meno domény sa musí zhodovať s registrovanou obchodnou známkou alebo s menom registrujúcej osoby, identifikačný preukaz sa musí predložiť pri registrácii | štruktúra = Mená sa dajú registrovať priamo na druhej úrovni | dokumenty = [http://www.una.an/an_domreg/reglement.asp Pravidlá registrácie] | spory = | web = [http://www.una.an/an_domreg/ An Domreg] }} '''.an''' je internetová [[národná doména najvyššej úrovne]] pre [[Holandské Antily]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = .an domain registration • Netherlands Antilles • Let's Domains domain registrar | url = https://letsdomains.com/domain-database/an | vydavateľ = letsdomains.com | dátum prístupu = 2026-05-17}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Domeny.tv Domeny .an - Antyle Holenderskie | url = https://www.domeny.tv/domeny/an | vydavateľ = www.domeny.tv | dátum prístupu = 2026-05-17 | jazyk = pl}}</ref> (podľa [[ISO 3166-2:AN]]). == Externé odkazy == * [http://www.iana.org/root-whois/an.htm Whois informace IANA] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060423081344/http://www.iana.org/root-whois/an.htm |date=2006-04-23 }} {{eng icon}} {{národné domény}} [[Kategória:Národné domény najvyššej úrovne]] [[Kategória:Holandské Antily|an]] 68tsyssaame0ip6bkiwcqw3hdqqkr4z 8215576 8215566 2026-05-17T16:57:36Z ~2026-29230-47 294915 komerčne odkazy, spam 8215576 wikitext text/x-wiki {{Infobox doména najvyššej úrovne | tld = .an | logo = | uvedená = [[1993]] | typ = [[Národná doména najvyššej úrovne]] | status = Aktívna | registr = University of the Netherlands Antilles | použitie = Subjekty v [[Holandské Antily|Holandských Antilách]] {{minivlajka|Holandské Antily}} | obmedzenie = Meno domény sa musí zhodovať s registrovanou obchodnou známkou alebo s menom registrujúcej osoby, identifikačný preukaz sa musí predložiť pri registrácii | štruktúra = Mená sa dajú registrovať priamo na druhej úrovni | dokumenty = [http://www.una.an/an_domreg/reglement.asp Pravidlá registrácie] | spory = | web = [http://www.una.an/an_domreg/ An Domreg] }} '''.an''' je internetová [[národná doména najvyššej úrovne]] pre [[Holandské Antily]] (podľa [[ISO 3166-2:AN]]). == Externé odkazy == * [http://www.iana.org/root-whois/an.htm Whois informace IANA] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060423081344/http://www.iana.org/root-whois/an.htm |date=2006-04-23 }} {{eng icon}} {{národné domény}} [[Kategória:Národné domény najvyššej úrovne]] [[Kategória:Holandské Antily|an]] 74dx0grc59q4qgzugcpn23ib9kqwx8n 0 249910 8215569 8037069 2026-05-17T16:52:40Z Henryk Siuda 264914 + citácie #1Lib1Ref a #1Lib1RefCEE 8215569 wikitext text/x-wiki {{Infobox doména najvyššej úrovne | tld = .ao | logo = | uvedená = [[1995]] | typ = [[Národná doména najvyššej úrovne]] | status = Aktívna | registr = University of Agostinho Neto ''(College of Engineering)'' | použitie = [[Angola]] {{minivlajka|Angola}} | obmedzenie = | štruktúra = | dokumenty = | spory = | web = [http://www.dns.ao/ Dns.ao] }} '''.ao''' je internetová [[národná doména najvyššej úrovne]] pre štát [[Angola]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = .ao Domain Delegation Data | url = https://www.iana.org/domains/root/db/ao.html | vydavateľ = www.iana.org | dátum prístupu = 2026-05-17}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = .ao Domain Registration - .ao Domains - Register .ao Angola | url = https://www.101domain.com/ao.htm | vydavateľ = www.101domain.com | dátum prístupu = 2026-05-17}}</ref> == Externé odkazy == * [http://www.iana.org/root-whois/ao.htm WHOIS] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20061116015025/http://www.iana.org/root-whois/ao.htm |date=2006-11-16 }} {{národné domény}} [[Kategória:Národné domény najvyššej úrovne]] [[Kategória:Angola|ao]] cpd1wn64kftjxu2qv9sgyk25hipxgnz 8215578 8215569 2026-05-17T16:58:43Z ~2026-29230-47 294915 komerčne odkazy, spam 8215578 wikitext text/x-wiki {{Infobox doména najvyššej úrovne | tld = .ao | logo = | uvedená = [[1995]] | typ = [[Národná doména najvyššej úrovne]] | status = Aktívna | registr = University of Agostinho Neto ''(College of Engineering)'' | použitie = [[Angola]] {{minivlajka|Angola}} | obmedzenie = | štruktúra = | dokumenty = | spory = | web = [http://www.dns.ao/ Dns.ao] }} '''.ao''' je internetová [[národná doména najvyššej úrovne]] pre štát [[Angola]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = .ao Domain Delegation Data | url = https://www.iana.org/domains/root/db/ao.html | vydavateľ = www.iana.org | dátum prístupu = 2026-05-17}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.iana.org/root-whois/ao.htm WHOIS] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20061116015025/http://www.iana.org/root-whois/ao.htm |date=2006-11-16 }} {{národné domény}} [[Kategória:Národné domény najvyššej úrovne]] [[Kategória:Angola|ao]] 799gpvujkryn4etm9uw1urowpivj6gu 0 249911 8215574 8037070 2026-05-17T16:55:21Z Henryk Siuda 264914 + citácie #1Lib1Ref a #1Lib1RefCEE 8215574 wikitext text/x-wiki {{Infobox doména najvyššej úrovne | tld = .aq | logo = | uvedená = [[1992]] | typ = [[Národná doména najvyššej úrovne]] | status = Aktívna | registr = 2Day Internet Limited | použitie = [[Antarktída]] {{minivlajka|Antarktída}} | obmedzenie = | štruktúra = | dokumenty = [http://www.gobin.info/domainname/aq.txt Registračný formulár] | spory = | web = žiadny }} '''.aq''' je internetová [[národná doména najvyššej úrovne]] pre [[Antarktída|Antarktídu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = .AQ Domain - Registry Information & Pricing | url = https://domaindetails.com/tlds/aq | vydavateľ = domaindetails.com | dátum prístupu = 2026-05-17 | jazyk = en | meno = Impact | priezvisko = Of}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Národní domény států - domény prvního řádu a jejich státy - domény zemí | url = https://eprehledy.cz/narodni-domeny-statu.php | vydavateľ = eprehledy.cz | dátum prístupu = 2026-05-17 | jazyk = cs | meno = Petr | priezvisko = Polomík}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = .AQ domain name registration | url = https://www.eurodns.com/domain-extensions/aq-domain-registration | vydavateľ = www.eurodns.com | dátum prístupu = 2026-05-17 | jazyk = en | priezvisko = EuroDNS}}</ref> == Externé odkazy == * [http://www.iana.org/root-whois/aq.htm WHOIS] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080516201025/http://www.iana.org/root-whois/aq.htm |date=2008-05-16 }} {{národné domény}} [[Kategória:Národné domény najvyššej úrovne]] [[Kategória:Antarktída|aq]] a9eeg519alevaw2k016wdlqh852mskp 8215579 8215574 2026-05-17T17:00:07Z ~2026-29230-47 294915 komerčne odkazy, spam 8215579 wikitext text/x-wiki {{Infobox doména najvyššej úrovne | tld = .aq | logo = | uvedená = [[1992]] | typ = [[Národná doména najvyššej úrovne]] | status = Aktívna | registr = 2Day Internet Limited | použitie = [[Antarktída]] {{minivlajka|Antarktída}} | obmedzenie = | štruktúra = | dokumenty = [http://www.gobin.info/domainname/aq.txt Registračný formulár] | spory = | web = žiadny }} '''.aq''' je internetová [[národná doména najvyššej úrovne]] pre [[Antarktída|Antarktídu]]. == Externé odkazy == * [http://www.iana.org/root-whois/aq.htm WHOIS] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080516201025/http://www.iana.org/root-whois/aq.htm |date=2008-05-16 }} {{národné domény}} [[Kategória:Národné domény najvyššej úrovne]] [[Kategória:Antarktída|aq]] aqikq4sj51mhx3poskluotmfkkv754f 0 249918 8215577 8037071 2026-05-17T16:57:51Z Henryk Siuda 264914 + citácie #1Lib1Ref a #1Lib1RefCEE 8215577 wikitext text/x-wiki {{Infobox doména najvyššej úrovne | tld = .ar | logo = | uvedená = [[1987]] | typ = [[Národná doména najvyššej úrovne]] | status = Aktívna | registr = NIC Argentina | použitie = [[Argentína]] {{minivlajka|Argentína}} | obmedzenie = | štruktúra = | dokumenty = | spory = | web = [http://www.nic.ar/ Nic.ar] }} '''.ar''' je internetová [[národná doména najvyššej úrovne]] pre štát [[Argentína]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Doména .AR {{!}} GIGASERVER.CZ | url = https://www.gigaserver.cz/domeny/koncovky-domen/ar-domena | vydavateľ = www.gigaserver.cz | dátum prístupu = 2026-05-17 | jazyk = cs | meno = GIGASERVER CZ &copy; 2026, all rights | priezvisko = reserved}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = .AR domain name registration {{!}} Argentina {{!}} EuroDNS | url = https://www.eurodns.com/domain-extensions/ar-domain-registration | vydavateľ = www.eurodns.com | dátum prístupu = 2026-05-17 | jazyk = en | priezvisko = EuroDNS}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www1.lf1.cuni.cz/~kocna/www_cntr.htm | vydavateľ = www1.lf1.cuni.cz | dátum prístupu = 2026-05-17}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = .ar Domain Delegation Data | url = https://www.iana.org/domains/root/db/ar.html | vydavateľ = www.iana.org | dátum prístupu = 2026-05-17}}</ref> == Externé odkazy == * [http://www.iana.org/root-whois/ar.htm WHOIS] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060427024218/http://www.iana.org/root-whois/ar.htm |date=2006-04-27 }} {{národné domény}} [[Kategória:Národné domény najvyššej úrovne]] [[Kategória:Argentína|ar]] tw4m3dkrlvu6bbacj470aw2hemn5d0x 8215580 8215577 2026-05-17T17:00:29Z ~2026-29230-47 294915 Revízia [[Special:Diff/8215577|8215577]] používateľa [[Special:Contributions/Henryk Siuda|Henryk Siuda]] ([[User talk:Henryk Siuda|diskusia]]) bola vrátená 8215580 wikitext text/x-wiki {{Infobox doména najvyššej úrovne | tld = .ar | logo = | uvedená = [[1987]] | typ = [[Národná doména najvyššej úrovne]] | status = Aktívna | registr = NIC Argentina | použitie = [[Argentína]] {{minivlajka|Argentína}} | obmedzenie = | štruktúra = | dokumenty = | spory = | web = [http://www.nic.ar/ Nic.ar] }} '''.ar''' je internetová [[národná doména najvyššej úrovne]] pre štát [[Argentína]]. == Externé odkazy == * [http://www.iana.org/root-whois/ar.htm WHOIS] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060427024218/http://www.iana.org/root-whois/ar.htm |date=2006-04-27 }} {{národné domény}} [[Kategória:Národné domény najvyššej úrovne]] [[Kategória:Argentína|ar]] 60st9chlyy47gcf7f1571dti6f4q149 0 249919 8215581 8037072 2026-05-17T17:00:40Z Henryk Siuda 264914 + citácie #1Lib1Ref a #1Lib1RefCEE 8215581 wikitext text/x-wiki {{Infobox doména najvyššej úrovne | tld = .as | logo = | uvedená = [[1997]] | typ = [[Národná doména najvyššej úrovne]] | status = Aktívna | registr = AS Domain Registry | použitie = [[Americká Samoa]] {{minivlajka|Americká Samoa}} | obmedzenie = | štruktúra = | dokumenty = | spory = | web = [http://www.nic.as/ AS Domain Registry] }} '''.as''' je internetová [[národná doména najvyššej úrovne]] pre [[Americká Samoa|Americkú Samou]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Doména .AS {{!}} CZECHIA.COM | url = https://www.czechia.com/domena/as | vydavateľ = www.czechia.com | dátum prístupu = 2026-05-17 | jazyk = cs}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Doména .AS {{!}} REGZONE.CZ | url = https://www.regzone.cz/domeny/domena-as | vydavateľ = www.regzone.cz | dátum prístupu = 2026-05-17 | jazyk = cs}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Registrace domén z celého světa | url = https://subreg.cz/cz/login/help/tldkit/127/as-american-samoa/ | vydavateľ = subreg.cz | dátum prístupu = 2026-05-17 | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www1.lf1.cuni.cz/~kocna/www_cntr.htm | vydavateľ = www1.lf1.cuni.cz | dátum prístupu = 2026-05-17}}</ref> == Externé odkazy == * [http://www.iana.org/root-whois/as.htm WHOIS] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080516195825/http://www.iana.org/root-whois/as.htm |date=2008-05-16 }} {{národné domény}} [[Kategória:Národné domény najvyššej úrovne]] [[Kategória:Americká Samoa|as]] 3rmbyf8vxdkl7h3juqf24xc8eqik289 8215582 8215581 2026-05-17T17:01:05Z ~2026-29230-47 294915 Revízia [[Special:Diff/8215581|8215581]] používateľa [[Special:Contributions/Henryk Siuda|Henryk Siuda]] ([[User talk:Henryk Siuda|diskusia]]) bola vrátená 8215582 wikitext text/x-wiki {{Infobox doména najvyššej úrovne | tld = .as | logo = | uvedená = [[1997]] | typ = [[Národná doména najvyššej úrovne]] | status = Aktívna | registr = AS Domain Registry | použitie = [[Americká Samoa]] {{minivlajka|Americká Samoa}} | obmedzenie = | štruktúra = | dokumenty = | spory = | web = [http://www.nic.as/ AS Domain Registry] }} '''.as''' je internetová [[národná doména najvyššej úrovne]] pre [[Americká Samoa|Americkú Samou]]. == Externé odkazy == * [http://www.iana.org/root-whois/as.htm WHOIS] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080516195825/http://www.iana.org/root-whois/as.htm |date=2008-05-16 }} {{národné domény}} [[Kategória:Národné domény najvyššej úrovne]] [[Kategória:Americká Samoa|as]] m9av9r7y91wscweqools9gudxi51dny 0 249924 8215585 8037073 2026-05-17T17:02:38Z Henryk Siuda 264914 + citácie #1Lib1Ref a #1Lib1RefCEE 8215585 wikitext text/x-wiki {{Infobox doména najvyššej úrovne | tld = .at | logo = | uvedená = [[1988]] | typ = [[Národná doména najvyššej úrovne]] | status = Aktívna | registr = NIC.AT | použitie = Subjekty v [[Rakúsko|Rakúsku]] {{minivlajka|Rakúsko}} | obmedzenie = Až na poddomény .gv.at a .ac.at niesu | štruktúra = Mená sa dajú registrovať priamo na 2. úrovni alebo na 3. pod niektorou z vyhradených domén druhej úrovne | dokumenty = [http://www.nic.at/en/registrierungsrichtlinien/ zmluvné podmienky] | spory = [http://www.streitschlichtung.at/ Streitschlichtungsstelle] | web = [http://www.nic.at/ Nic.at] }} '''.at''' je internetová [[národná doména najvyššej úrovne]] pre [[Rakúsko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Proč si registrovat rakouskou doménu .AT? Výhody a pravidla | url = https://www.webglobe.cz/blog/proc-si-registrovat-at-domenu/ | vydavateľ = www.webglobe.cz | dátum vydania = 2025-04-14 | dátum prístupu = 2026-05-17 | jazyk = cs}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Doména .AT {{!}} CZECHIA.COM | url = https://www.czechia.com/domena/at | vydavateľ = www.czechia.com | dátum prístupu = 2026-05-17 | jazyk = cs}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www1.lf1.cuni.cz/~kocna/www_cntr.htm | vydavateľ = www1.lf1.cuni.cz | dátum prístupu = 2026-05-17}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Doména .AT {{!}} REGZONE.CZ | url = https://www.regzone.cz/domeny/domena-at | vydavateľ = www.regzone.cz | dátum prístupu = 2026-05-17 | jazyk = cs}}</ref> (podľa [[ISO 3166-2:AT]]), je spravovaná NIC.AT. .at je rozdelená na nasledujúce poddomény: * '''.gv.at''' pre parlamentné inštitúcie * '''.ac.at''' pre akademické a vzdelavacie inštitúcie (registrácia prebieha cez Viedenskú Univerzitu) * '''.co.at''' zamýšľané pre komerčné subjekty (neobmedzená registrácia) * '''.or.at''' zamýšľané pre neziskové organizácie (neobmedzená registrácia) == Externé odkazy == * [http://www.iana.org/root-whois/at.htm Whois informácie IANA] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080516200130/http://www.iana.org/root-whois/at.htm |date=2008-05-16 }} {{eng icon}} {{národné domény}} [[Kategória:Národné domény najvyššej úrovne]] [[Kategória:Rakúsko|at]] 6tlcq82hdm4e3ptuv3y4xtpqk56j844 8215587 8215585 2026-05-17T17:03:28Z ~2026-29230-47 294915 komerčne odkazy, spam 8215587 wikitext text/x-wiki {{Infobox doména najvyššej úrovne | tld = .at | logo = | uvedená = [[1988]] | typ = [[Národná doména najvyššej úrovne]] | status = Aktívna | registr = NIC.AT | použitie = Subjekty v [[Rakúsko|Rakúsku]] {{minivlajka|Rakúsko}} | obmedzenie = Až na poddomény .gv.at a .ac.at niesu | štruktúra = Mená sa dajú registrovať priamo na 2. úrovni alebo na 3. pod niektorou z vyhradených domén druhej úrovne | dokumenty = [http://www.nic.at/en/registrierungsrichtlinien/ zmluvné podmienky] | spory = [http://www.streitschlichtung.at/ Streitschlichtungsstelle] | web = [http://www.nic.at/ Nic.at] }} '''.at''' je internetová [[národná doména najvyššej úrovne]] pre [[Rakúsko]] (podľa [[ISO 3166-2:AT]]), je spravovaná NIC.AT. .at je rozdelená na nasledujúce poddomény: * '''.gv.at''' pre parlamentné inštitúcie * '''.ac.at''' pre akademické a vzdelavacie inštitúcie (registrácia prebieha cez Viedenskú Univerzitu) * '''.co.at''' zamýšľané pre komerčné subjekty (neobmedzená registrácia) * '''.or.at''' zamýšľané pre neziskové organizácie (neobmedzená registrácia) == Externé odkazy == * [http://www.iana.org/root-whois/at.htm Whois informácie IANA] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080516200130/http://www.iana.org/root-whois/at.htm |date=2008-05-16 }} {{eng icon}} {{národné domény}} [[Kategória:Národné domény najvyššej úrovne]] [[Kategória:Rakúsko|at]] dzfvy4cfr6bvfbvv466pcl76dhjtp2e 0 251296 8215401 7458954 2026-05-17T12:19:14Z ~2026-29230-47 294915 8215401 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Hans Karl August Simon von Euler-Chelpin | Rodné meno = | Popis osoby = švédsky biochemik | Portrét = Euler-chelpin.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = [[15. február]] [[1873]] | Miesto narodenia = [[Augsburg]], [[Bavorské kráľovsto]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1964|11|6|1873|2|15}} | Miesto úmrtia = [[Štokholm]], [[Švédsko]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Chémia | Portál2 = Biológia | Portál3 = }} {{Nositeľ Nobelovej ceny}} '''Hans Karl August Simon von Euler-Chelpin''' (* [[15. február]] [[1873]], [[Augsburg]] – † [[6. november]] [[1964]], [[Štokholm]]) bol [[Švédsko|švédsky]] biochemik narodený v [[Nemecko|Nemecku]]. V roku [[1929]] získal spolu s [[Arthur Harden|Arthurom Hardenom]] [[Nobelova cena za chémiu|Nobelovu cenu za chémiu]] za objav fermentácie cukrov a fermentívnych enzýmov. Od [[1906]]{{--}}[[1941]] bol profesorom organickej chémie na [[Štokholmská Univerzita|Štokholmskej Univerzite]] a medzi rokmi [[1938]]{{--}}[[1948]] bol riaditeľom výskumu organickej chémie. Bol ženatý s botaničkou a geologičkou Astri Cleve (dcéra chemika [[Per Theodor Cleve|Pera Theodora Clevea]]) a otcom [[Ulf von Euler|Ulfa von Eulera]], ktorý bol v roku [[1970]] ocenený [[Nobelova cena za fyziológiu alebo medicínu|Nobelovou cenou za fyziológiu alebo medicínu]]. == Externé odkazy == * [https://www.nobelprize.org/prizes/chemistry/1929/euler-chelpin/biographical/ Hans von Euler-Chelpin – Životopis na stránkach Nobelovej ceny] {{Biografický výhonok}} {{Nositelia Nobelovej ceny za chémiu 1926 – 1950}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Euler-Chelpin, AHans Karl August Simon von}} [[Kategória:Osobnosti z Augsburgu]] [[Kategória:Švédski chemici]] [[Kategória:Nemeckí chemici]] [[Kategória:Nositelia Nobelovej ceny za chémiu]] [[Kategória:Nemeckí nositelia Nobelovej ceny]] [[Kategória:Švédski nositelia Nobelovej ceny]] [[Kategória:Nemecké osobnosti švajčiarskeho pôvodu]] [[Kategória:Absolventi Humboldt-Universität zu Berlin]] [[Kategória:Členovia Kráľovskej švédskej akadémie vied]] [[Kategória:Členovia Accademia dei Lincei]] 29me0ikxt1kdvskma6avmsg6jlfi2zk 0 255653 8215731 8200450 2026-05-17T22:45:49Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 2 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8215731 wikitext text/x-wiki {{Infobox Železničná stanica | názov = Košice | obrázok = Košice Railway Station.jpg | veľkosť obrázku = 270 px | popis obrázku = Prijímacia budova: pohľad zo [[Staničné námestie|Staničného námestia]] | štát = Slovensko | mesto = Košice | mestská časť = [[Košice - mestská časť Staré Mesto|Staré Mesto]] | prevádzkovateľ = [[ŽSR]], RAIL Group a.s. | zemepisná šírka = 48,722477 | zemepisná dĺžka = 21,267804 | otvorenie = [[1860]] | bývalý názov = Košice hlavná stanica | nástupištia = 3 | nástupné hrany = 17 | prístup = cez [[Staničné námestie]] (podchody) | cestovné lístky = vnútroštátne, medzinárodné | počet cestujúcich = ~30 000 denne | trate = [[Železničná trať Zvolen – Košice|160]], [[Železničná trať Košice – Hidasnémeti|169]], [[Železničná trať Žilina – Košice|180]], [[Železničná trať Košice – Muszyna|188]], [[Železničná trať Košice – Čierna nad Tisou|190]] }} '''Železničná stanica Košice''' (počas krátkeho obdobia '''Košice hlavná stanica''') je najdôležitejšou [[železničná stanica|železničnou stanicou]] mesta [[Košice]]. Patrí medzi najmodernejšie železničné stanice na [[Slovensko|Slovensku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = TASR| odkaz na autora = TASR| titul = FOTO: Železničná stanica v Košiciach patrí podľa ŽSR medzi najkrajšie| url = https://www.dnes24.sk/foto-zeleznicna-stanica-v-kosiciach-patri-podla-zsr-medzi-najkrajsie-264070| vydavateľ = dnes24.sk| dátum vydania = 2017-02-27| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-03-16| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> Nachádza sa vo [[Východ (svetová strana)|východnej]] časti širšieho centra mesta a slúži [[železničná doprava|železničnej doprave]] od [[14. august]]a [[1860]], kedy bola sprevádzkovaná [[Tiská železnica|trať z Miskolca]].<ref name="korotnoky"/> Neskôr pribudla trať [[Železničná trať Košice – Muszyna|do Prešova]] (napojenie na [[Prešovsko-tarnovská železnica|Prešovsko-tarnovskú železnicu]]), [[Košicko-bohumínska železnica]] do [[Železničná stanica Žilina|Žiliny]] a [[Železničná trať Košice – Čierna nad Tisou|Čiernej nad Tisou]]. Od roku [[1896]] vedie z Košíc trať aj do [[Turňa nad Bodvou|Turne nad Bodvou]] a po dobudovaní [[Jablonovský tunel|Jablonovského tunela]] vznikla v roku [[1955]] [[Železničná trať Zvolen – Košice|južná trasa do Zvolena]]. Z Košíc jazdia štátni dopravcovia [[Železničná spoločnosť Slovensko]], [[České dráhy]], maďarské železnice [[MÁV]] a súkromné spoločnosti [[RegioJet]] a LeoExpress. Okrem štandardných prímestských liniek sa z Košíc dá cestovať priamo do [[Budapešť|Budapešti]], [[Viedeň|Viedne]], [[Praha|Prahy]] a [[Bratislava|Bratislavy]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Železničná spoločnosť Slovensko| odkaz na autora = | titul = Vyhľadanie spojenia| url = https://www.zssk.sk| vydavateľ = Železničná spoločnosť Slovensko| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-03-16| miesto = Bratislava| jazyk =}}</ref> == História == V roku [[1857]], pred príchodom [[cisár]]a [[František Jozef I.|Františka Jozefa I.]] s manželkou cisárovnou [[Alžbeta Bavorská (Sissi)|Alžbetou]], upravilo mesto celú plochu vtedajších mestských [[Lúka|lúk]], zároveň vybudovalo množstvo ciest a taktiež postavilo dobový pavilón vo [[švajčiarsko]]m štýle. K výstavbe železničnej stanice v roku [[1859]] prispelo mesto tým, že predmetné rozsiahle lúky darovalo ''Potiskej železnici''. Táto skutočnosť výrazne pomohla k výstavbe okolitých [[Železnica|železníc]] a prepojeniu samotných Košíc s mestami [[Uhorsko|Uhorska]]. V priebehu rokov [[1859]] – [[1860]] tu bola vybudovaná prvá [[Železničná trať|trať]] spájajúca Košice s [[Miškovec|Miškovcom]]. Testovacia jazda sa uskutočnila [[5. júl]]a [[1860]] a od [[14. august]]a začali premávať pravidelné [[vlak]]y. Stanici dominoval blok dvoch prevádzkových budov, ktoré boli navzájom spojené centrálnou dvoranou. Okolie stanice pozostávalo z vodárenskej veže, remíz a výhrevní pre osobné vagóny, žeriavov, skladišťa, prijímacej budovy a nástupíšť, ktoré boli zastrešené drevenou konštrukciou. Konštrukcia zhorela v roku [[1908]].<ref name="korotnoky">{{Citácia periodika| priezvisko = Korotnoky| meno = Ľudovít| autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Železničná stanica, vstupná brána do mesta| periodikum = KOŠICE V SKRATKE| odkaz na periodikum = | vydavateľ = Mesto Košice| miesto = Košice| rok = 2021| mesiac = 02| ročník = 01| číslo = 2/2021| strany = 18| url = | dátum prístupu = 2021-03-16| issn = | id = EV 5973/21}}</ref><ref name="kednes">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Šimková| meno = Cecília| autor = | odkaz na autora = | titul = Stará košická železničná stanica| url = https://kosicednes.sk/historia/stara-kosicka-zeleznicna-stanic/| vydavateľ = kosicednes.sk| dátum vydania = 2016-10-07| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-03-16| miesto = Košice| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180312022530/https://kosicednes.sk/historia/stara-kosicka-zeleznicna-stanic/| dátum archivácie = 2018-03-12}}</ref><ref name="stanicake">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Gajdošová| meno = Alžbeta| autor = | odkaz na autora = | titul = Košická stanica oslavuje 160 rokov| url = https://stanicakosice.sk/kosicka-stanica-oslavuje-160-rokov/| vydavateľ = stanicakosice.sk| dátum vydania = 2020-08-10| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-03-16| miesto = Košice| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210423074125/https://stanicakosice.sk/kosicka-stanica-oslavuje-160-rokov/| dátum archivácie = 2021-04-23}}</ref><ref name="zsr">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Železnice Slovenskej republiky| odkaz na autora = Železnice Slovenskej republiky| titul = Košická železničná stanica oslavuje 160. výročie| url = https://www.zsr.sk/pre-media/vyjadrenie-media/2020/august/kosicka-zeleznicna-stanica-oslavuje-160-vyrocie.html| vydavateľ = Železnice Slovenskej republiky| dátum vydania = 2020-08-13| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-03-16| miesto = Bratislava| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20220526102902/https://www.zsr.sk/pre-media/vyjadrenie-media/2020/august/kosicka-zeleznicna-stanica-oslavuje-160-vyrocie.html| dátum archivácie = 2022-05-26}}</ref><ref name="keonline">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = TASR| odkaz na autora = TASR| titul = Košická železničná stanica jubiluje| url = https://www.kosiceonline.sk/kosicka-zeleznicna-stanica-jubiluje| vydavateľ = kosiceonline.sk| dátum vydania = 2020-08-14| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-03-16| miesto = Košice| jazyk =}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = TASR| odkaz na autora = TASR| titul = Železničná stanica v Košiciach oslavuje 160 rokov| url = https://www.trend.sk/spravy/zeleznicna-stanica-kosiciach-oslavuje-160-rokov| vydavateľ = News and Media Holding| dátum vydania = 2020-08-14| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-03-16| miesto = Bratislava| jazyk =}}</ref> V roku [[1886]] pribudla pri stanici budova [[Pošta|pošty]] a v roku [[1891]] bola upravená centrálna staničná budova. Starú budovu nahradila nová, navrhnutá v štýle [[Francúzsko|francúzskej]] [[Novorenesancia|novorenesancie]]. Za projektom stál [[Budapešť|budapeštiansky]] [[architekt]] Jozef Hubert.<ref name="korotnoky"/><ref name="kednes"/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Mesto Košice| odkaz na autora = | titul = Budova starej Železničnej stanice| url = https://www.kosice.sk/mesto/budova-starej-zeleznicnej-stanice| vydavateľ = kosice.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-03-16| miesto = Košice| jazyk =}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Strnková| meno = Zuzana| priezvisko2 = Gembický| meno2 = Juraj| autor = | odkaz na autora = | titul = KPÚ Košice - Príbeh budovy Železničného riaditeľstva v Košiciach| url = http://www.pamiatky.sk/sk/page/pribeh-budovy-zeleznicneho-riaditelstva-v-kosiciach| vydavateľ = Pamiatkový úrad SR| dátum vydania = 2020-05-14| dátum aktualizácie = 2020-06-18| dátum prístupu = 2021-03-16| miesto = Bratislava| jazyk =}}</ref> V roku [[1967]] začala výstavba ďalšej novej stanice podľa návrhu [[Oto Žiak|Ota Žiaka]]. Nová stanicu stavali ''Košické pozemné stavby'' a stála 90 miliónov [[Česko-slovenská koruna|korún]]. Otvorená bola [[29. decembra]] [[1973]] a verejnosti slúžila až do roku [[2011]], kedy začala komplexná rekonštrukcia.<ref name="korotnoky"/><ref name="stanicake"/><ref name="zsr"/><ref name="keonline"/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = TASR| odkaz na autora = TASR| titul = Rok 1973: Košice dostali novú železničnú stanicu| url = https://www.vtedy.sk/otvorenie-kosice-nova-zeleznicna-stanica| vydavateľ = vtedy.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-03-16| miesto = | jazyk =}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor = Cassovia.sk| odkaz na autora = | titul = Košice od roku 1900 až po dnešok| url = http://www.cassovia.sk/historiames/forma.php3?hist=hist3| vydavateľ = cassovia.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-03-16| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> <gallery> Kassa - Vasuti állomás (10).jpg|Stanica po roku [[1900]] Kassa,vasútállomás, Buffalo Bill Show, 1906.JPG|Stanica v roku [[1906]] Kassa,vasútállomás, 1920-29.jpg|Stanica v období [[1920]] – [[1929]] Kassa,vasútállomás, 1939.JPG|Stanica v roku [[1939]] Košice, nádražní budova.jpg|Stanica v roku [[2008]] </gallery> == Modernizácia == {{Infobox |zahlavie = |obrazok = [[Image:Košice Station Logo.png|230px]] |stylObrazka = |popisObrazka = |obrazok1 = |stylObrazka1 = |popisObrazka1 = | popis1 = Adresa | data1 = [[Staničné námestie]] 1, 040 01 [[Košice]] | popis2 = Súradnice | data2 = {{Súradnice|48.722477|S|21.267804|V|format=dms}} | popis3 = Dátum otvorenia | data3 = [[14. august]] [[1860]] | popis4 = Vlastník | data4 = [[ŽSR]] | popis5 = Prevádzkovateľ | data5 = [[ŽSR]], RAIL Group a.s. | popis6 = Počet obchodov | data6 = 31 | popis7 = Prenajímateľná plocha | data7 = 2 663 [[Meter štvorcový|m²]] (28 664 ft²) | popis8 = Podlažia | data8 = 3 | popis9 = Supermarket | data9 = [[Lidl]] | popis10 = Električky | data10 = {{rcb|Doprava v Košiciach|2|inline=croute}} {{rcb|Doprava v Košiciach|3|inline=croute}} {{rcb|Doprava v Košiciach|5|inline=croute}} {{rcb|Doprava v Košiciach|6|inline=croute}} {{rcb|Doprava v Košiciach|R1|inline=croute}} | popis11 = Autobusy | data11 = {{rcb|Doprava v Košiciach|10|inline=croute}} {{rcb|Doprava v Košiciach|15|inline=croute}} {{rcb|Doprava v Košiciach|16|inline=croute}} {{rcb|Doprava v Košiciach|17|inline=croute}} {{rcb|Doprava v Košiciach|19|inline=croute}} {{rcb|Doprava v Košiciach|21|inline=croute}} {{rcb|Doprava v Košiciach|23|inline=croute}} {{rcb|Doprava v Košiciach|24|inline=croute}} {{rcb|Doprava v Košiciach|27|inline=croute}} {{rcb|Doprava v Košiciach|29|inline=croute}} {{rcb|Doprava v Košiciach|30|inline=croute}} {{rcb|Doprava v Košiciach|33|inline=croute}} {{rcb|Doprava v Košiciach|57|inline=croute}} | popis12 = Nočné spoje | data12 = {{rcb|Doprava v Košiciach|N1|inline=croute}} {{rcb|Doprava v Košiciach|N2|inline=croute}} {{rcb|Doprava v Košiciach|N3|inline=croute}} {{rcb|Doprava v Košiciach|N4|inline=croute}} {{rcb|Doprava v Košiciach|N5|inline=croute}} {{rcb|Doprava v Košiciach|N6|inline=croute}} {{rcb|Doprava v Košiciach|N7|inline=croute}} | popis13 = Slogan | data13 = ''"Miesto, kde vybavíš VŠETKO"'' | popis14 = Prístup pre vozíčkarov | data14 = [[Súbor:Handicapped Accessible sign.svg|20px]] áno | popis15 = Email | data15 = info@stanicakosice.sk | popis16 = Web | data16 = {{url|https://stanicakosice.sk/}} }} Rekonštrukcia stanice do dnešnej podoby začala v auguste [[2011]] a ukončená bola v roku [[2016]]. Rekonštrukciou vzniklo v priestoroch stanice [[nákupné centrum]], ktoré má 31 prevádzok.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Stanica Košice| odkaz na autora = | titul = Obchody| url = https://stanicakosice.sk/obchody| vydavateľ = stanicakosice.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-03-16| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> V roku 2011 bol kvôli [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2011|Majstrovstvám sveta v ľadovom hokeji 2011]] zrevitalizovaný aj predstaničný priestor.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Sabo| meno = Kristián| autor = | odkaz na autora = | titul = Opravu košickej stanice chcú začať tento rok| url = https://kosice.korzar.sme.sk/c/5200681/opravu-kosickej-stanice-chcu-zacat-tento-rok.html| vydavateľ = Petit Press| dátum vydania = 2010-01-20| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-03-16| miesto = Bratislava| jazyk =}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Podhorská| meno = Kveta| autor = | odkaz na autora = | titul = Priestor pred košickou stanicou upravia| url = https://kosice.korzar.sme.sk/c/5810694/priestor-pred-kosickou-stanicou-upravia.html| vydavateľ = Petit Press| dátum vydania = 2011-03-17| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-03-16| miesto = Bratislava| jazyk =}}</ref> Rekonštrukcia stanice zahŕňala:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rekonštrukcia železničnej stanice| url = http://www.kosice-foto.sk/rekonstrukcia-zel-stanice/| vydavateľ = kosice-foto.sk| dátum vydania = 2014-03-11| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-03-16| miesto = Košice| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20140320071543/http://www.kosice-foto.sk/rekonstrukcia-zel-stanice/| dátum archivácie = 2014-03-20}}</ref> * Vstupnú halu * Prevádzkové priestory * Komerčné priestory (bez výškovej budovy) [[Architekt]]om novej stanice sa stal Róbert Zvara.<ref name="stanicake"/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Gajdošová| meno = Alžbeta| autor = | odkaz na autora = | titul = Košice majú stanicu 3. tisícročia aj vďaka architektovi RÓBERTOVI ZVAROVI| url = https://stanicakosice.sk/kosice-maju-stanicu-3-tisicrocia-aj-vdaka-architektovi-robertovi-zvarovi/| vydavateľ = stanicakosice.sk| dátum vydania = 2019-03-12| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-03-16| miesto = Košice| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210423081445/https://stanicakosice.sk/kosice-maju-stanicu-3-tisicrocia-aj-vdaka-architektovi-robertovi-zvarovi/| dátum archivácie = 2021-04-23}}</ref> Rekonštrukcia v réžii súkromnej spoločnosti bola ukončená v roku [[2016]] a obsahovala vybudovanie obchodov, reštaurácií a ďalších služieb. [[Železničná spoločnosť Slovensko]] získala vynovené zákaznícke centrum<ref name=nko2016>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Augustín | meno = Radoslav | odkaz na autora = | titul = Košická železničná stanica je úspech, vyzerá takto | url = https://dennikn.sk/blog/386029/ | dátum vydania = 2016-02-29 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-01-03 | vydavateľ = N Press | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20160301093754/https://dennikn.sk/blog/386029/ | dátum archivácie = 2016-03-01 }}</ref> a nachádza sa tu výkonné pracovisko sekcie riadenia dopravy Železníc Slovenskej republiky – Oblastného riaditeľstva Košice.<ref name="zsr-vykonne-pracoviska-sekcie-riadenia">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Výkonné pracoviská sekcie riadenia dopravy | url = https://www.zsr.sk/o-nas/oblastne-riaditelstva/kosice/vykonne-pracoviska-useku-riadenia-dopravy/ | vydavateľ = Železnice Slovenskej republiky | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-10-19 | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20191019133543/https://www.zsr.sk/o-nas/oblastne-riaditelstva/kosice/vykonne-pracoviska-useku-riadenia-dopravy/ | dátum archivácie = 2019-10-19 }}</ref> Od roku [[2019]] má ŽSR zámer zrekonštruovať aj nástupištia a koľaje. Rekonštrukciou by mali prejsť nástupištia číslo 1, 2 a 3 a zároveň by malo prísť ku komplexnej rekonštrukcii železničného zvršku koľaje 1b, respektíve 3b a obnove koľají č. 1, 3a, 5, 6, 7, 8, 9 a 11.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Tomaškovičová| meno = Jana| autor = | odkaz na autora = | titul = Nástupištia košickej železničnej stanice čaká rekonštrukcia| url = https://www.kosiceonline.sk/nastupistia-kosickej-zeleznicnej-stanice-caka-rekonstrukcia| vydavateľ = kosiceonline.sk| dátum vydania = 2019-09-04| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-03-16| miesto = Košice| jazyk =}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = KOŠICE:DNES| odkaz na autora = KOŠICE:DNES| titul = ŽSR vyhodnocuje ponuky na obnovu košických nástupíšť a železničných koľají| url = https://kosicednes.sk/udalosti/zsr-vyhodnocuje-ponuky-na-obnovu-kosickych-nastupist-zeleznicnych-koaji/| vydavateľ = kosicednes.sk| dátum vydania = 2020-07-19| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-03-16| miesto = Košice| jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = SITA| odkaz na autora = SITA| titul = Na stanici v Košiciach plánujú obnoviť nástupištia a koľaje| url = https://kosice.korzar.sme.sk/c/22193308/zeleznice-chcu-na-stanici-v-kosiciach-obnovit-nastupistia-a-kolaje.html| vydavateľ = Petit Press| dátum vydania = 2019-08-19| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-03-16| miesto = Bratislava| jazyk =}}</ref> == Železničné trate == * [[Železničná trať Zvolen – Košice|Železničná trať Košice – Zvolen]] (trať č. <small>[[Železničná trať Zvolen – Košice|<span style="padding: 1px .5em; color: white; background-color: black; font-weight: bold;">160</span>]]</small>) * [[Železničná trať Košice – Hidasnémeti]] (trať č. <small>[[Železničná trať Košice – Hidasnémeti|<span style="padding: 1px .5em; color: white; background-color: black; font-weight: bold;">169</span>]]</small>) * [[Železničná trať Žilina – Košice|Železničná trať Košice – Žilina]] (trať č. <small>[[Železničná trať Žilina – Košice|<span style="padding: 1px .5em; color: white; background-color: black; font-weight: bold;">180</span>]]</small>)　 * [[Železničná trať Košice – Muszyna]] (trať č. <small>[[Železničná trať Košice – Muszyna|<span style="padding: 1px .5em; color: white; background-color: black; font-weight: bold;">188</span>]]</small>)　 * [[Železničná trať Košice – Čierna nad Tisou]] (trať č. <small>[[Železničná trať Košice – Čierna nad Tisou|<span style="padding: 1px .5em; color: white; background-color: black; font-weight: bold;">190</span>]]</small>) == Spoje == Na stanici zastavujú vlaky všetkých vnútroštátnych a medzinárodných kategórii ([[Osobný vlak|Os]], [[Rýchlik (vlak)|R]], [[Regional Express|REX]], [[EuroCity|EC]], [[EuroNight|EN]], [[SuperCity|SC]]). Pre väčšinu vnútroštátnych vlakových liniek je stanica koncovou alebo východiskovou stanicou. === Vnútroštátna doprava === Z košickej stanice odchádzajú diaľkové vnútroštátne vlaky na nasledujúce smery:<ref name="spoje">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = ŽSR| odkaz na autora = ŽSR| titul = Plán radenia vlakov| url = https://www.zssk.sk/wp-content/uploads/2021/03/20210312_radenie.pdf| vydavateľ = Železničná spoločnosť Slovensko| dátum vydania = 2021-03-12| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-03-16| miesto = Bratislava| jazyk =}}</ref> * {{minivlajka|Slovensko}} [[EuroNight]] – smer [[Železničná stanica Humenné|Humenné]] a Praha hl.n. * {{minivlajka|Slovensko}} [[Regional Express]] – smer Lipany, Plaveč a Humenné * {{minivlajka|Slovensko}} [[Expres (vlak)|Expres]] – smer Bratislava hl. st., Žilina a Praha hl.n. * EuroCity smer Praha hl.n. a Budapest keleti pu. * Rýchlik - smer Zvolen os.st. a Mukachewo * {{minivlajka|Slovensko}} [[Osobný vlak]] – smer [[Železničná stanica Čierna nad Tisou|Čierna nad Tisou]], Poprad Tatry, [[Železničná stanica Prešov|Prešov]] a Moldava nad Bodvou. {{Galéria |Názov=Galéria exteriéru a interiéru |veľkosť=náhľad |pozícia=right |Obrázok:Železničná stanica Košice 2.jpg|Dominantný prvok železničnej stanice |Obrázok:Supermarket LIDL - Staničné námestie Košice.jpg|Supermarket [[Lidl|LIDL]] je prepojený so stanicou |Obrázok:Administratívna budova ŽSR Košice.jpg|Administratívna budova [[ŽSR]] |Obrázok:Železničná stanica a autobusová stanica Košice.jpg|Železničná stanica a autobusová stanica Košice |Obrázok:Staničné námestie.jpg|[[Staničné námestie]] (prestupný bod liniek [[Dopravný podnik mesta Košice|MHD]]) |Obrázok:Prvé nástupište - Železničná stanica Košice.jpg|Prvné nástupište cez deň |Obrázok:Prvé nástupište - Železničná stanica Košice 2.jpg|Prvé nástupište cez noc |Obrázok:Nový rušeň vlaku IC 520 ŽSR Košice.jpg|Nový rušeň vlaku IC 520 [[ŽSR]] |Obrázok:Košice - Železničná stanica (interiér)1.jpg|Pohľad z prvého podlažia |Obrázok:Košice - Železničná stanica (interiér)2.jpg|Pohľad na lekáreň |Obrázok:Košice - Železničná stanica (interiér)3.jpg|Hlavný priestor |Obrázok:Košice - Železničná stanica (interiér)4.jpg|Pohľad z druhého podlažia |Obrázok:Košice - Železničná stanica (interiér)5.jpg|Prízemie |Obrázok:Košice - Železničná stanica (interiér)6.jpg|Podlažia |Obrázok:Košice - Železničná stanica (interiér)7.jpg|Reštaurácia Panoráma }} === Medzinárodná doprava === Medzinárodná doprava je poskytovaná štátnou spoločnosťou [[ZSSK]] (asistencia – [[České dráhy]] a [[MÁV]]) a súkromnými spoločnosťami [[RegioJet]] a LeoExpres. Z košickej stanice odchádzajú medzinárodné vlaky na nasledujúce smery:<ref name="spoje"/> * {{minivlajka|Česko}} [[SuperCity]] – smer [[Praha hlavní nádraží|Praha hl. n.]] ([[ZSSK]]/[[České dráhy|ČD]]) * {{minivlajka|Česko}} [[EuroCity]] – smer Praha hl. n. (LeoExpress) * {{minivlajka|Česko}} [[EuroCity]] – smer Praha hl. n. ([[RegioJet]]) * {{minivlajka|Maďarsko}} [[EuroCity]] – smer [[Keleti pályaudvar|Budapest-Keleti pu]] * {{minivlajka|Česko}} [[EuroNight]] – smer Praha hl. n. * {{minivlajka|Slovensko}} {{minivlajka|Ukrajina}} Rýchlik – smer Zvolen, Rožňava a [[Mukačevo]] == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == {{Portál|Košice|Košický|Architektúra|}} * [https://stanicakosice.sk/ Oficiálna stránka železničnej stanice] * [http://www.rail.sk/arp/slovakia/zst/136002.htm Železničná stanica Košice] na rail.sk {{Významné železničné stanice na Slovensku}} {{Železničná trať 160 (Slovensko)}} {{Železničná trať 169 (Slovensko)}} {{Železničná trať 180 (Slovensko)}} {{Železničná trať 188 (Slovensko)}} {{Železničná trať 190 (Slovensko)}} {{Košicko-bohumínska železnica}} {{Nákupné centrá v Košiciach}} {{Košice}} [[Kategória:Železničné stanice na Slovensku|Košice]] [[Kategória:Železničná doprava v Košiciach]] [[Kategória:Nákupné centrá v Košiciach]] dslses42osfkgiecc3wavf54w4ug5yj 2 255693 8215868 8200696 2026-05-18T11:12:29Z Lišiak 21212 8215868 wikitext text/x-wiki __NOTOC__ {| style="border-collapse:collapse; background-color:#F0F0F0; border-color:#000080; float:right; margin-left:1em;" border=1 cellpadding="2" cellspacing="0" align="right" ! <span style="font-variant:small-caps">In vulpe fidimus</span> |- |[[Súbor:Vulpes lagopus in Iceland (cropped 3).jpg|235px|stred|link=https://www.laphamsquarterly.org/future/lest-we-forget]] |- | {{Univerzálna nálepka | obrazok = [[Obrázok:Wiki letter w.svg|40px|link=]] | text = Na slovenskej Wikipédii pôsobím '''{{Vek v rokoch a dňoch|2008|12|10}}'''. | farba_pozadie = #FFDEAD | farba_pozadie_obrazok = #A0522D}} |- | {{Univerzálna nálepka | obrazok = [[Obrázok:Wikipedia-logo-v2.svg|40px|link=]] | text = Podieľam sa na [[Wikipédia:Správcovia|spravovaní]] slovenskej Wikipédie '''{{Vek v rokoch a dňoch|2022|3|25}}'''. | farba_pozadie = #DDA0DD | farba_pozadie_obrazok = #800080}} |- | {{Univerzálna nálepka | obrazok = [[Obrázok:Discord white D.svg|40px|link=]] | text = Nájdete ma na '''[[Wikipédia:Discord|discordovom serveri Wikimedia Slovensko]]'''. | farba_pozadie = #839FDF | farba_pozadie_obrazok = #3C3A3C}} |- !<small>Vyhlásenie o konflikte záujmov</small> |- | {{Univerzálna nálepka | obrazok = [[Obrázok:101 Nebezpečenstvo.svg|40px|link=]] | text = V&nbsp;súlade s&nbsp;usmernením o&nbsp;[[:en:Wikipedia:Conflict of interest#General COI|konflikte záujmov]] deklarujem členstvo (alebo inú situáciu vytvárajúcu možný konflikt záujmov) vo vzťahu k&nbsp;nasledovným organizáciám: * [[Wikimedia Slovensko]] | farba_pozadie = #FFE4E1 | farba_pozadie_obrazok = #FF4500}} |- |} [[:Kategória:Wikipédia:Redaktor Lišiak|Redaktorský priestor]] • [[Redaktor:Lišiak/Šablóny podľa STN ISO 690:2022|Citačné šablóny (STN ISO 690:2022)]] • [[:Kategória:Šablóny externých odkazov|Šablóny externých odkazov]] • [[Redaktor:Lišiak/Sto dní|Sto dní]] • [[Redaktor:Lišiak/Ženy v červenom/Výskumné poznámky k biografiám|Poznámky k biografiám]] <blockquote> Kvalitu [...] po mém soudu určují spíš ty nejhorší články, resp. ty, které vůbec chybí. Moje priority by tedy byly: * aby tu bylo heslo s&nbsp;rozumným obsahem; * aby v&nbsp;něm nebyly hrubé chyby; * aby obsahovalo odkazy na web nebo literaturu, kde se člověk dozví víc. —[[Jan Sokol (filozof)|Jan Sokol]], český filozof a redaktor Wikipédie (1936{{--}}2021) <small>([https://cs.wikipedia.org/wiki/Diskuse_s_wikipedistou:Sokoljan/A08#WikiProjekt_K%C5%99es%C5%A5anstv%C3%AD cit.])</small> </blockquote> Wikipédia je encyklopédia. Nejde o&nbsp;miesto pre presadzovanie vlastných politických názorov. Články vo Wikipédii majú odrážať aktuálny [[vedecký konsenzus]] v&nbsp;danej oblasti. Zároveň majú byť deskriptívne, teda podávať informáciu o&nbsp;tom, ako (v&nbsp;článku [[Pomoc:Referencie|citované]]) [[Wikipédia:Spoľahlivé zdroje|spoľahlivé zdroje]] opisujú predmet článku, no vo vzťahu k&nbsp;predmetu článku nevyslovujú hodnotiace úsudky, nepreskribujú „správny názor“ na vec. Fundamentálnym princípom je [[Wikipédia:Overiteľnosť|overiteľnosť]] tvrdení uvádzaných v&nbsp;článku, nie ich pravdivosť. == Koncepty k metodike tvorby encyklopédie == Nižšie uvedené stránky predstavujú osobné metodické poznámky a&nbsp;syntézu praxe, s&nbsp;ktorou sa mi pri písaní osvedčilo pracovať. Osobne nepokladám za prínosné „byrokratizovať“ Wikipédiu sériou tvrdých pravidiel s&nbsp;ambíciou podobať sa zákonom či technickým normám. Zároveň si však uvedomujem potrebu zhrnúť existujúci úzus a&nbsp;v&nbsp;primeranej miere sformalizovať postupy, ktoré pokladám za najprínosnejšie — a&nbsp;to jednak kvôli pohodlnejšiemu odkazovaniu na ne, jednak kvôli udržiavaniu konzistentnosti encyklopédie. * [[Redaktor:Lišiak/Názov článku|Názov článku]] * [[Redaktor:Lišiak/Príručka/Definície|Definície]] * [[Redaktor:Lišiak/Príručka/Rozlišovacia stránka|Rozlišovacia stránka]] * [[Redaktor:Lišiak/Príručka/Skratky a značky|Písanie skratiek, značiek a&nbsp;symbolov]] * [[Redaktor:Lišiak/Prechyľovanie|Prechyľovanie]] * [[Redaktor:Lišiak/Príručka/Významnosť|Kritériá významnosti]] * [[Wikipédia:Denné udalosti|Denné udalosti]] – aktuálne prebieha [[Wikipédia:Kaviareň/Návrhy#Denné udalosti|diskusia o&nbsp;návrhu]] a&nbsp;[[:Kategória:Wikipédia:Redaktor Lišiak/Koncepty/Denné udalosti|príprava položiek udalostí]] * špecifické oblasti: ** [[Wikipédia:Písanie názvu Československa/Česko-Slovenska|Písanie názvu Československa/Česko-Slovenska]] ** [[Redaktor:Lišiak/Príručka/Biografia|Písanie biografií]] ** [[Redaktor:Lišiak/Príručka/Články o priezviskách|Písanie článkov o priezviskách]] == Skratky zhrnutia úprav == {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} * + (plus) – indikuje pridanie * - (mínus) – indikuje odobratie, odstránenie * → (šípka) – indikuje zmenu (len ak je to potrebné kvôli zrozumiteľnosti) * akt. – aktualizovanie * cit. – citácia * def. – definícia * dis. – diskusia * dopl. – doplnenie * ib. – [[Pomoc:Infobox|infobox]] * kat. – [[Pomoc:Kategória|kategórie]] {{Stĺpce-2}} * lit. – literatúra * obr. – obrázok * opr. – oprava * preprac. – prepracovanie (na rozdiel od doplnenia ide o&nbsp;kompletné prepracovanie článku/stránky, teda akoby šlo o&nbsp;založenie nanovo) * RS – [[Wikipédia:Rozlišovacia stránka|rozlišovacia stránka]] * rv. – [[Wikipédia:Revert|revert]] * šab. – [[Wikipédia:Šablóny|šablóna]] * upr. – úprava * wl. – wikilink ([[Pomoc:Odkazy|odkaz]]) {{Stĺpce-koniec}} == Užitočné informačné zdroje == {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} * [https://dikda.snk.sk DIKDA] ([[Slovenská národná knižnica|SNK]]) * [http://digitalna.kniznica.info/ Digitálna knižnica] ([[Univerzitná knižnica v Bratislave|UKB]]) * [https://www.arcanum.com/ Arcanum] * [https://portal.minv.sk/wps/portal/domov/isea/EA07_PrezeranieObsahuArchivu/ Elektronický archív Slovenska] ([[Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky|MV SR]]) {{Stĺpce-2}} * [https://www.caslin.cz/ Souborný katalog ČR] * [https://chamo.kis3g.sk/ Online katalóg SNK] * [https://www.medvik.cz/ Databáza Medvik] ([[:cs:Národní lékařská knihovna|NLK]]) {{Stĺpce-koniec}} == Ohlasy == {{Nálepka ľavá |float = center |text_farba = black |text_farba_pozadie = white |obrazok = [[Obrázok:Thumbup.svg|50px]] |obrazok_farba_pozadie = #0000FF |okraj_farba = #0000FF |okraj_sirka = 1 |text = Títo redaktori si myslia, že tento redaktor je pre Wikipédiu veľkým prínosom: ---- * --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 23:06, 17. november 2014 (UTC) * --[[Redaktor:Mikulas1|Mikulas1]] ([[Diskusia s redaktorom:Mikulas1|diskusia]]) 17:16, 22. november 2014 (UTC) * --[[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]]) 17:59, 22. november 2014 (UTC) * --[[Redaktor:BT|'''<font face= "Comic Sans MS" color="#0000FF">B</font><font face= "Comic Sans MS" color="#FF0000">T</font>''']][[Diskusia s redaktorom:BT|<span style='color:#66CD00'>✉</span>]] 22:39, 23. november 2014 (UTC) *--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 22:51, 23. november 2014 (UTC) *--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:27, 1. február 2015 (UTC) *--''[[Redaktor:MmichaelDr.|MDsmajlik]]'' <small>([[Diskusia s redaktorom:MmichaelDr.|diskusia]]; [[Špeciálne:Príspevky/MmichaelDr.|príspevky]])</small> 16:31, 8. apríl 2016 (UTC) *--<span style="font-family:Courier New; font-size: 15px;">[[Redaktor:TomášPolonec|<span style="color:#008;">'''Tomáš'''</span><span style="color:#04B404;">'''P'''</span>]]</span> [[Diskusia s redaktorom:TomášPolonec|<span style='color:#EEC900'>✉</span>]] 18:23, 9. máj 2016 (UTC) * -[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]<sup>[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]</sup> 11:27, 20. február 2019 (UTC) * --[[Redaktor:Luky001|Luky001]] ([[Diskusia s redaktorom:Luky001|diskusia]]) 10:42, 30. marec 2019 (UTC) * --[[Redaktor:Daevid|Daevid]] ([[Diskusia s redaktorom:Daevid|diskusia]]) 21:29, 30. marec 2019 (UTC) * --[[Redaktor:Human.|Human.]] ([[Diskusia s redaktorom:Human.|diskusia]]) 15:00, 22. apríl 2019 (UTC) * --[[Redaktor:Andrej-airliner|Andrej-airliner]] ([[Diskusia s redaktorom:Andrej-airliner|diskusia]]) 00:26, 4. máj 2019 (UTC) * <font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 22:03, 31. máj 2019 (UTC) * --[[Redaktor:Xanthan1|Bukovník]] ([[Diskusia s redaktorom:Xanthan1|diskusia]]) 15:05, 19. apríl 2020 (UTC) * --[[Redaktor:Hisgeomaps|Hisgeomaps]] ([[Diskusia s redaktorom:Hisgeomaps|diskusia]]) 18:39, 19. júl 2020 (UTC) * --[[Redaktor:Scholastikos|ScholastikosSVK]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 19:13, 3. november 2020 (UTC) * --[[Redaktor:V0lkanic|V0lkanic]] ([[Diskusia s redaktorom:V0lkanic|diskusia]]) 12:54, 4. máj 2023 (UTC) <small>([https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7574870 manuálne pridaný])</small> * --[[Redaktor:FYI2023|FYI2023]] ([[Diskusia s redaktorom:FYI2023|diskusia]]) 10:42, 23. jún 2023 (UTC) * --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:32, 18. september 2023 (UTC) * --[[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 08:40, 29. november 2025 (UTC) * --[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 18:22, 19. apríl 2026 (UTC) }} {{Vyznamenanie|kod=7001|text='''Rád múdreho riešenia''' za OSUD etc., lebo si Lišiak {{Úsmev|;)}}|podpis=--–[[User:Bubamara|<span style="font-variant:small-caps;color:#8B008B;">Bubamara</span>]]<sub>[[User talk:Bubamara|<font color="#000000">disk.</font>]]</sub> 00:05, 27. august 2014 (UTC)}} <!-- {{Vyznamenanie|kod=180716|text=<center>Ďakujeme za '''podiel na organizácii súťaže [[Wikipédia:WikiJar SVE/2016|WikiJar SVE 2016]]''' ako organizátor.|podpis=V&nbsp;mene organizátora <font face="Century">[[Redaktor:Lišiak|<font color="navy">'''Lišiak'''</font>]]<sub>([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])</sub><br><small>[https://citaty-slavnych.sk/citaty/308692-andrej-danko-ziaden-clovek-nedokaze-dat-tolko-lasky-cloveku-ak/ Lebo žiaden človek nedokáže dať tak vyznamenanie človeku, ako dokáže len človek človeku].</small></font>}}<center> --> {{Vyznamenanie|kod=180519|text=<center>Ďakujeme za '''podiel na organizácii súťaže [[Wikipédia:WikiJar SVE 2019|WikiJar SVE 2019]]''' ako člen poroty.|podpis=V&nbsp;mene organizátora [[Redaktor:Luky001|Luky001]] ([[Diskusia s redaktorom:Luky001|diskusia]])}}<center> {{Vyznamenanie|kod=7008|text='''Rad veľkého všímača''' Za tvoji aktivitu v&nbsp;rámci slovenské wikikomunuty nejen na platformě [[Wikipédia:Discord|Discord]]|podpis=--<font face="Trebuchet MS"><b>[[Redaktor:V0lkanic|<span style="color:#32CD32">V0lkanic</span>]] [[Diskusia_s_redaktorom:V0lkanic|<span style="color:#0000FF">(diskusia)</span>]]</b></font> 21:06, 25. máj 2023 (UTC)}} [[Kategória:Wikipédia:Redaktor Lišiak| ]] [[Kategória:Wikipédia:Redaktori]] 14ob5w75xchzpm1b5stm4azctmmetto 0 278574 8215750 8206177 2026-05-18T03:12:11Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 2 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8215750 wikitext text/x-wiki {{Infobox Rok v kozmonautike |obrázok = Evaporating ice on Mars Phoenix lander image.jpg |komentár = Objavenie vodného ľadu na Marse |veľkosť obrázka = 170px |prvý = 15. január |posledný = 25. december |všetky = 69 |úspešné = 66 |neúspešné = 2 |čiastočne = 1 |kat = 67 |prvélety = [[Ariane 5|Ariane 5ES]]<br/>[[Dlhý pochod 3C]]<br/>[[Polar Satellite Launch Vehicle|PSLV-XL]]<br/>[[Zenit-3SLB]] |orbitálne = 7 |počet = 37 |prvýsatelit = {{VEN}}<br/>{{VNM}} |prvýkozmonaut = {{KOR}} }} V roku '''[[2008]]''' sa '''v [[kozmonautika|kozmonautike]]''' udiali niektoré významné udalosti, vrátane prvého preletu sondy okolo planéty [[Merkúr]] od roku 1975, objavenia [[ľad|vodného ľadu]] na [[Mars]]e sondou [[Phoenix (sonda)|Phoenix]], ktorá pristála v máji, prvého [[Čína|čínskeho]] [[výstup do otvoreného vesmíru|výstupu do otvoreného vesmíru]] v septembri a štartu prvej indickej lunárnej sondy v októbri. Podľa medzinárodne akceptovanej definície je každý let, ktorý prekročí tzv. [[Kármánova hranica|Kármánovu čiaru]] (100 km nad hladinou mora), vesmírny. Prvý zaznamenaný štart vesmírneho letu v roku 2008 sa uskutočnil 11. januára, keď raketa [[Black Brant (raketa)|Black Brant]] odštartovala na [[suborbitálny let]] z [[White Sands Missile Range|White Sands]], s nákladom [[LIDOS]] ([[ultrafialová astronómia]]).<ref name="LIDOS">{{citácia elektronického dokumentu|url= http://sites.wff.nasa.gov/code810/news/story80.html|titul= 36.243 UG McCandliss/Johns Hopkins University|dátum prístupu= 2008-03-15|dátum vydania= 2008-01-11|vydavateľ= NASA Sounding Rockets Office|jazyk= po anglicky|url archívu= https://web.archive.org/web/20080511111514/http://sites.wff.nasa.gov/code810/news/story80.html|dátum archivácie= 2008-05-11}}</ref> Po tomto lete nasledoval 15. januára prvý orbitálny, spoločnosti [[Sea Launch]] rakety [[Zenit-3SL]] s komunikačným satelitom [[Thuraya 3]].<ref name = "JSR 593">{{citácia elektronického dokumentu|url= http://www.planet4589.org/space/jsr/back/news.593|titul= Issue 593|dátum prístupu= 2008-03-15|meno= Dr. Jonathan|priezvisko= McDowell|dátum vydania= 2008-03-14|vydavateľ= Jonathan's Space Report|jazyk= po anglicky|url archívu= https://web.archive.org/web/20081030100752/http://www.planet4589.org/space/jsr/back/news.593|dátum archivácie= 2008-10-30}}</ref> Pre Sea Launch to bol prvý let po explózii rakety Zenit-3SL na štartovacej rampe z januára 2007 pri pokuse vyniesť satelit [[NSS-8]]. [[Image:Falcon 1 Flight 4 liftoff.jpg|left|200px|thumb|Štvrtý let rakety Falcon 1 s družicou RatSat]] V roku 2008 absolvovalo svoj prvý let päť nosných rakiet; [[Ariane 5|Ariane 5ES]], [[Dlhý pochod 3C]], [[Zenit-3SLB]], [[Polar Satellite Launch Vehicle|PSLV-XL]] a operačná verzia rakety [[Falcon 1]] s vylepšeným motorom [[SpaceX Merlin|Merlin-1C]].<ref name="GSPLS">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://space.skyrocket.de/index_frame.htm?http://space.skyrocket.de/doc_chr/lau2008.htm|titul= Orbital Launches of 2008|dátum prístupu= 2008-06-18|meno=Gunter|priezvisko=Krebs|dátum vydania= 2008-03-15|vydavateľ= Gunter's Space Page|jazyk= po anglicky}}</ref> Všetky boli odvodené z existujúcich nosných rakiet. Svoje prvé lety zaznamenali aj strely [[Blue Sparrow]] a [[Sajjil]]. [[ALV X-1|Nosná raketa ATK]] taktiež odštartovala na svoj jediný let, ktorý však musela pozemná kontrola prerušiť riadeným zničením rakety po tom, ako sa vychýlila z kurzu. V novembri bola odstavená základná verzia rakety [[Proton M]] v prospech vylepšeného variantu, ktorý prvýkrát vzlietol v roku [[2007 v kozmonautike|2007]]. V roku 2008 bol úspešne vypustený prvý [[vietnam]]ský a [[Venezuela|venezuelský]] satelit, [[Vinasat-1]] resp. [[Venesat-1]], kým neúspešný štart [[irán]]skej rakety bol označený za prvý pokus tejto krajiny o dosiahnutie obežnej dráhy. V septembri sa na štvrtý pokus podarilo spoločnosti [[SpaceX]] úspešne dosiahnuť obežnú dráhu s prvou súkromne vyvinutou a financovanou nosnou raketou [[Falcon 1]]. Predchádzajúce tri neúspešné pokusy sa uskutočnili v rokoch 2006, 2007 a auguste 2008. [[Image:Chandrayaan-1.jpg|left|150px|thumb|Prvá [[India|indická]] [[Mesiac|lunárna]] sonda [[Čandraján-1]]]] 22. októbra vypustila [[India]] svoju prvú lunárnu sondu [[Čandraján-1]], ktorá sa na orbitu Mesiaca dostala 8. novembra. 16. novembra bola uvoľnená sonda [[Moon Impact Probe]], ktorá riadene dopadla na mesačný povrch. Aj keď v roku 2008 už nebola vypustená žiadna ďalšia kozmická sonda, ktorá by sa dostala za geocentrickú obežnú dráhu, bolo zaznamenaných niekoľko zaujímavých udalostí kozmických sond, ktoré boli vypustené v predchádzajúcich rokoch. Sonda [[MESSENGER]] uskutočnila v januári a októbri dva prelety ponad Merkúr a stala sa tak prvou sondou od čias [[Mariner 10|Marinera 10]] v roku 1975. [[Cassini-Huygens|Cassini]] pokračovala v preletoch okolo mesiacov [[Saturn]]a, vrátane niekoľkých blízkych nad [[Enceladus (mesiac)|Enceladom]], jeden dokonca vo vzdialenosti iba 25 kilometrov.<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.astronomynow.com/081008CassinipreparesfordoubleflybyofEnceladus.html|titul=Cassini prepares for double flyby of Enceladus|priezvisko=Baldwin|meno=Emily|d8tum vydania=2008-10-08|vydavateľ=Astronomy Now|dátum prístupu=2009-01-04|jazyk=po anglicky|url archívu=https://web.archive.org/web/20101028185831/http://astronomynow.com/081008CassinipreparesfordoubleflybyofEnceladus.html|dátum archivácie=2010-10-28}}</ref> V septembri sonda [[Rosetta (sonda)|Rosetta]] minula planétku [[2867 Šteins]]. 25. mája sonda [[Phoenix (sonda)|Phoenix]] pristála v [[Green Valley (Mars)|Green Valley]] na [[Mars]]e, kde objavila [[ľad|vodný ľad]].<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.nasa.gov/mission_pages/phoenix/news/phoenix-20080620.html|titul=NASA Phoenix Mars Lander Confirms Frozen Water|dátum vydania=2008-06-20|vydavateľ=NASA|dátum prístupu=2009-01-04|jazyk=po anglicky|url archívu=https://web.archive.org/web/20080701104400/http://www.nasa.gov/mission_pages/phoenix/news/phoenix-20080620.html|dátum archivácie=2008-07-01}}</ref> Phoenix prekonala plánovanú 90dňovú životnosť a svoju činnosť ukončila 10. novembra. Sonda [[Ulysses (sonda)|Ulysses]], vypustená v roku 1990, skončila v roku 2008 svoju činnosť.<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://ulysses.esa.int/science-e/www/area/index.cfm?fareaid=11|titul=Ulysses|work=Science and Technology|vydavateľ=ESA|dátum prístupu=2009-01-04|jazyk= po anglicky}}</ref> V roku 2008 odštartovalo sedem pilotovaných letov, jeden [[Čína|čínsky]], dva [[Rusko|ruské]] a štyri [[Spojené štáty|americké]]. V apríli sa [[Ji So-jon]] stal prvým [[Kórejská republika|kórejským]] kozmonautom, keď odštartoval na palube [[Sojuz TMA-12|Sojuzu TMA-12]]. Rovnakou loďou cestoval aj [[Sergej Alexandrovič Volkov|Sergej Volkov]], prvý kozmonaut druhej generácie. Ji sa vrátil na Zem na palube lode [[Sojuz TMA-11]], ktorej návrat sa takmer skončil katastrofou kvôli zlyhaniu oddelenia návratového a servisného modulu, ktorý vyústil do balistickej trajektórie.<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.spaceflightnow.com/station/exp16/080502peggywhitson.html|titul=Whitson describes rough Soyuz entry and landing|priezvisko=Harwood|meno=William|dátum vydania=2008-05-02|vydavateľ=Spaceflight Now|dátum prístupu=2009-01-04|jazyk= po anglicky}}</ref> V septembri Čína uskutočnila svoj tretí pilotovaný let, [[Šenčou 7]], počas ktorého [[Čaj Č’-kang]] a [[Liou Po-ming]] uskutočnili prvý čínsky výstup do otvoreného vesmíru.<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.spaceflightnow.com/news/n0809/27shenzhou7/|titul=China accomplishes its first spacewalk|priezvisko=Clark|meno=Stephen|dátum vydania=2008-09-27|vydavateľ=Spaceflight Now|dátum prístupu=2009-01-04|jazyk= po anglicky}}</ref> [[Sojuz TMA-13]], ktorý odštartoval v októbri, bol stý let [[Program Sojuz|programu Sojuz]] s ľudskou posádkou.<ref name="soy100">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.collectspace.com/news/news-101008a.html|titul=The 100th Soyuz flight that (maybe) isn't|dátum prístupu=2008-10-12|vydavateľ=collectSPACE|meno=Robert Z.|priezvisko=Pearlman|jazyk= po anglicky}}</ref> [[Image:Iss016e034176.jpg|''Jules Verne'' approaches the ISS|left|thumb|200px]] Budovanie [[Medzinárodná vesmírna stanica|Medzinárodnej vesmírnej stanice]] pokračovalo európskym vedeckým modulom [[Columbus (ISS)|''Columbus'']], ktorý vo februári vyniesol {{OV|104}} pri misii [[STS-122]]. V marci odštartovala európska nákladná kozmická loď [[Jules Verne ATV|''Jules Verne'']] [[Automated Transfer Vehicle]], ktorá na ISS priviezla zásoby a palivo. V tom istom mesiaci odštartova aj raketoplán {{OV|105|full=no}} na misiu [[STS-123]] s prvou časťou japonského vedeckého modulu [[Kibó]], logistickým modulom. STS-123 bol posledný let programu [[Spacelab]]. Nákladný modul SpaceLab bol použitý pre kanadský manipulačný systém ''[[Dextre]]''. Druhá a základná časť japonského modulu bola vynesená pri misii [[STS-124]], raketoplánu {{OV|103|full=no}} v máji. V novembri raketoplán ''Endeavour'' odštartoval na logistickú misiu [[STS-126]] s [[Viacúčelový logistický modul|viacúčelovým modulom ''Leonardo'']]. 14. marca nosná raketa Proton M s urýchľovacím stupňom [[Briz-M]] vyniesla družicu [[AMC-14]]. O niekoľko hodín neskôr, 15. marca, motor stupňa Briz-M predčasne zhasol<ref name="proton fails">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.ilslaunch.com/news-031408/|titul= ILS Declares Proton Launch Anomaly|dátum prístupu= 2008-03-15|meno=Fran|priezvisko=Slimmer|dátum vydania= 2008-03-14|vydavateľ= International Launch Services|jazyk= po anglicky}}</ref> a zanechal satelit na strednej obežnej dráhe okolo Zeme. Po krátkej diskusii<ref name="patent">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.space-travel.com/reports/Boeing_Patent_Shuts_Down_AMC_14_Lunar_Flyby_Salvage_Attempt_999.html|vydavateľ=Space-Travel.com|titul=Boeing Patent Shuts Down AMC-14 Lunar Flyby Salvage Attempt|dátum vydania=2008-04-10|dátum prístupu=2008-04-11|jazyk= po anglicky}}</ref> bol satelit pomocou vlastných manévrovacích motorov navedený na [[geostacionárna obežná dráha|geosynchrónnu dráhu]] za cenu použitia veľkého množstva paliva a tým skrátenia operačnej životnosti satelitu. 3. augusta spoločnosť SpaceX uskutočnila tretí štart rakety Falcon 1. Kvôli zvyškovému ťahu vylepšeného motora Merlin-1C, ktorý bol použitý po prvýkrát, prvý stupeň rakety počas separácie narazil do druhého, čo spôsobilo zlyhanie celého pokusu. Satelity [[Trailblazer (družica)|Trailblazer]], [[PreSat]] a [[NanoSail-D]] ako aj pohrebná kapsula obsahujúca popol niekoľkých stoviek ľudí vrátane astronauta [[Gordon Cooper|Gordona Coopera]], herca [[James Doohan|Jamesa Doohana]], scenáristu a režiséra [[John Meredyth Lucas|Johna Lucasa]] a plánovača misií [[program Apollo|Apollo]] [[Mareta West|Mareta Westa]] boli pri pokuse zničené.<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://celestis.com/memorial/explorers/default.asp|titul=Participants|edícia=The Explorers Flight|vydavateľ=Celestis|dátum prístupu=2009-01-04|jazyk= po anglicky}}</ref> 16. augusta Irán uskutočnil pokusný štart rakety [[Safir (raketa)|Safir]], ktorý bol oficiálne označený za úspešný, aj keď zlyhal druhý stupeň. Cieľ toho letu nie je celkom jasný, keďže pred štartom bolo oznámené, že pôjde o pokus dostať satelit [[Omid (družica)|Omid]] na obežnú dráhu, ale po štarte bolo oznámené, že raketa vyniesla maketu družice.<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.news.com.au/perthnow/story/0,21598,24197934-5005522,00.html|titul=US concern over Iran rocket launch|dátum vydania=2008-08-18|vydavateľ=Perth Now|dátum prístupu=2009-01-04|jazyk=po anglicky}}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Iné zdroje uvádzajú, že malo ísť iba o suborbitálny testovací let rakety.<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.foxnews.com/wires/2008Aug17/0,4670,IranRocketTest,00.html|titul=Iran tests rocket for future launch of satellite|dátum vydania=2008-08-17|vydavateľ=Fox News|dátum prístupu=2009-01-04|jazyk= po anglicky}}</ref> Ak to bol pokus o orbitálny let, tak to bol prvý iránsky pokus vypustiť družicu. [[Image:Atk alv x-1 pathfinder.jpg|left|thumb|200px|Nosná raketa ATK vypustená na suborbitálny let v auguste]] V roku 2008 bolo uskutočnených celkovo 69 orbitálnych štartov, z ktorých 67 dosiahlo obežnú dráhu a dva boli neúspešne, ak za neúspešný rátame aj štart iránskej rakety.<ref name="GSPLS"/> To je o jeden pokus a o dva úspešné štarty viac ako v roku 2007, čo potvrdzuje trend zvyšovania úspešnosti štartov od roku 2006. Posledný štart sa uskutočnil 25. decembra, keď odštartovala raketa Proton-M s troma satelitmi pre systém [[GLONASS]]. [[Image:SM-3_ignition_for_a_satellite_destruction_mission.jpg|right|thumb|200px|Štart strely SM-3, ktorá mala zničiť USA-193]] V roku 2008 sa uskutočnilo množstvo štartov [[sondážna raketa|sondážnych rakiet]] a balistických striel. 21. februára bola strela [[RIM-161 Standard Missile 3]] použitá ako [[prodružicová zbraň]] na zničenie družice [[USA 193|USA-193]]. USA-193 bola americká špionážna družica, ktorá zlyhala hneď po štarte v roku [[2006 v kozmonautike|2006]].<ref name="USA193-ASAT">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.msnbc.msn.com/id/23166344 MSNBC|titul= U.S. to launch missile at broken satellite|dátum prístupu= 2008-03-15|dátum vydania= 2008-02-14|vydavateľ= MSNBC|jazyk= po anglicky}}</ref><ref name="BBC-ASAT">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://news.bbc.co.uk/1/hi/world/americas/7254540.stm|titul= US Missile hits 'toxic satellite'|dátum prístupu= 2008-03-15|dátum vydania= 2008-02-21|vydavateľ= BBC News|jazyk= po anglicky}}</ref> Čína uskutočnila dvanásť štartov na obežnú dráhu oproti plánovaným pätnástim. Európa mala v pláne sedem štartov rakety [[Ariane 5]] a prvý štart rakety [[Vega (raketa)|Vega]], ale oneskorenie nákladu posunulo jeden štart Ariane 5 do roku 2009 a štart rakety Vega bol odložený kvôli oneskoreniu vývoja. India plánovala päť až sedem štartov, ale uskutočnila iba tri, najmä kvôli oneskoreniu štartu sondy [[Čandrayán-1]]. Japonsko plánovalo v roku 2008 tri štarty, z ktorých uskutočnilo jeden, raketa [[H-IIA]] vo februári vyniesla satelit [[WINDS]]. Rusko uskutočnilo dvadsaťšesť štartov, do ktorých sa nerátajú štarty medzinárodných programov Sea a Land, ktorých bolo šesť. Štrnásť štartov uskutočnili Spojené štáty, ktoré pôvodne mali v pláne oveľa viac štartov, ale technické problémy s viacerými raketami, najmä s [[Atlas V]], [[Delta II]] a [[Falcon 1]], spôsobili celý rad odkladov. Problémy Atlasu v kombinácii s odkladmi štartov [[USA 202|NRO L-26]] na rakete [[Delta IV]], vyústili do iba dvoch z plánovaných desiatich [[EELV]] štartov.<ref name="GSPLS"/><ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.space.com/missionlaunches/ft-080102-lauches-ahead.html|titul=Lofty Launch Goals Set for 2008 |priezvisko=Halvorson|meno=Todd|dátum vydania=2008-01-02|vydavateľ=Space.com|dátum prístupu=2009-01-03|jazyk= po anglicky}}</ref> Dva s plánovaných šiestich štartov [[Space Shuttle|raketoplánov]] boli presunuté do roku 2009, jeden kvôli problémom s dodaním [[Space Shuttle External Tank|externej nádrže]] a druhý kvôli kritickej chybe na hlavnom systéme [[Hubblov vesmírny ďalekohľad|Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu]], ku ktorému let smeroval. [[Izrael]] neplánoval a ani neuskutočnil žiadny vesmírny let. __TOC__ {{preložiť}} == Štarty == {{TLS-M|2008}} {{TLS-H2}}<!--Header--> |colspan=8| ===Január=== |- {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 11. január|čas = 05:32<ref name="LIDOS"/> |raketa = {{CAN}}[[Black Brant (raketa)|Black Brant IX]] |kozmodróm = {{USA}}[[White Sands Missile Range|White Sands]] [[Štartovací komplex 36 na White Sands Missile Range|LC-36]] |LSP = {{USA}}[[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] |poznámky = [[Apogeum]]: 315 km |náklad = {{TLS-PL |názov = {{USA}}[[LIDOS]] |používateľ = [[Univerzita Johna Hopkinsa|JHU]] |orbita=[[suborbitálny let]] |funkcia = [[Ultrafialová astronómia|UV astronómia]] |d-čas = 05:42 |výsledok = úspešný }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 15. január|čas = 11:49<ref name = "JSR 593"/> |raketa = {{UKR}}[[Zenit-3SL]] |kozmodróm = {{NOR}}[[Ocean Odyssey]] |LSP = [[Obrázok:Flag of the United Nations.svg|22x20px]][[Sea Launch]] |náklad = {{TLS-PL |názov = {{USA}}[[Thuraya 3]] |používateľ = [[Thuraya]] |orbita=[[geostacionárna dráha|geostacionárna]] |funkcia = [[Telekomunikačná družica|Telekomunikačná]] |výsledok = v prevádzke }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 17. január<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url= http://www.spacewar.com/reports/Israel_test-fires_ballistic_missile_after_Iran_warning_999.html|titul= Israel test-fires ballistic missile after Iran warning|dátum prístupu=2008-03-15|dátum vydania= 2008-01-17|vydavateľ= SpaceWar.com|jazyk= po anglicky}}</ref> |raketa = {{ISR}}[[Jericho III]] |kozmodróm = {{ISR}}[[Palmachim Airbase|Palmachim]] |LSP = {{ISR}}[[Izraelské vzdušné sily]] |náklad = {{TLS-PL |názov = |používateľ = Izraelské vzdušné sily |orbita= suborbitálny let |funkcia = Test strely |d-dátum = 17. január |výsledok = úspešný }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 18. január|čas=07:30<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url= http://sites.wff.nasa.gov/code810/news/story81.html|titul= 40.021 UE Kintner/Cornell University|dátum prístupu= 2008-03-15|dátum vydania= 2008-01-18|vydavateľ= NASA Sounding Rockets Office|jazyk= po anglicky|url archívu= https://web.archive.org/web/20081011044035/http://sites.wff.nasa.gov/code810/news/story81.html|dátum archivácie= 2008-10-11}}</ref> |raketa = {{CAN}}[[Black Brant (raketa)|Black Brant XII]] |kozmodróm = {{NOR}}[[Andøya Rocket Range|Andøya]] |LSP = {{USA}}NASA |poznámky = [[Apogeum]]: 1460 km |náklad = {{TLS-PL |názov = {{USA}}[[SCIFER-2]] |používateľ = [[Cornell University|Cornell]]/[[Dartmouth College|Dartmouth]] |orbita= suborbitálny let |funkcia = [[Ionosféra|Ionosferická]] |d-dátum = 18. január |výsledok = úspešný }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 21. január|čas =03:45<ref name = "JSR 593" /> |raketa = {{IND}}[[Polar Satellite Launch Vehicle|PSLV-CA]] |kozmodróm = {{IND}}[[Satish Dhawan Space Centre|Satish Dhawan]] [[Satish Dhawan Space Centre First Launch Pad|FLP]] |LSP = {{IND}}[[Indian Space Research Organisation|ISRO]] |náklad = {{TLS-PL |názov = {{ISR}}[[TecSAR]] (Polaris) |používateľ = [[Israel Aerospace Industries|IAI]] |orbita= [[nízka obežná dráha Zeme]] |funkcia = Radarové snímkovanie |výsledok = v prevádzke }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 25. január<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url= http://www.spacewar.com/reports/Outside_View_Pakistan_tests_its_IRBM_999.html|titul= Outside View: Pakistan tests its IRBM|dátum prístupu= 2008-03-15|dátum vydania=2008-01-28|vydavateľ= SpaceWar.com|jazyk= po anglicky}}</ref> |raketa = {{PAK}}[[Shaheen (raketa)|Shaheen-I]] |kozmodróm = {{PAK}}[[Sonmiani]] |LSP = {{PAK}}[[Pakistanská armáda]] |náklad = {{TLS-PL |názov = |používateľ = {{nowrap|Pakistanská armáda}} |orbita= suborbitálny let |funkcia = Test strely |d-dátum = 25. január |výsledok = úspešný }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 28. január|čas = 00:18<ref name = "JSR 593" /> |raketa = {{RUS}}[[Proton-M]]/[[Briz-M]] |kozmodróm = {{KAZ}}[[Bajkonur]] [[Štartovací komplex 200 na Bajkonure|Rampa 200/39]] |LSP = {{RUS}}[[Roskosmos]] |náklad = {{TLS-PL |názov = {{RUS}}[[Exspress AM-33]] |používateľ = [[Russian Satellite Communications Company|RSCC]] |orbita= geostacionárna |funkcia = Telekomunikačná |výsledok = v prevádzke }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 31. január|čas = 19:14<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url= http://www.rocketrange.no/news/hotpay2-launched|titul= HotPay2 Soars into the Skies Above Andøya|dátum prístupu= 2008-03-15|dátum vydania= 2008-01-31|vydavateľ= Andøya Rocket Range|jazyk= po anglicky|url archívu= https://web.archive.org/web/20080608092740/http://www.rocketrange.no/news/hotpay2-launched|dátum archivácie= 2008-06-08}}</ref> |raketa = {{BRA}}{{USA}}[[VS-30-Orion]] |kozmodróm = {{NOR}}Andøya |LSP = {{DEU}}{{NOR}}[[German Aerospace Center|DLR]]/Andøya |poznámky = [[Apogeum]]: 380,6 km |náklad = {{TLS-PL |názov = {{GBR}}[[HotPay-2]] |používateľ = [[University of Leeds|Leeds]] |orbita= suborbitálny let |funkcia = Ionosferická |d-dátum = 31. január |výsledok = úspešný }} }} |colspan=8| ===Február=== |- {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 4. február<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://news.bbc.co.uk/1/hi/world/middle_east/7225699.stm|titul= Iranians inaugurate space project|dátum prístupu= 2008-03-15|dátum vydania= 2008-02-04|vydavateľ= BBC News|jazyk= po anglicky}}</ref> |raketa = {{IRN}}[[Safir (raketa)|Safir]] |kozmodróm = {{IRN}}[[Semnan]] |LSP = {{IRN}}[[Iranian Space Agency|ISA]] |náklad = {{TLS-PL |názov = {{IRN}}Kavoshgar-1 |používateľ = ISA |orbita= suborbitálny let |funkcia = Test |d-dátum = 4. február |výsledok = úspešný }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 5. február |čas = 13:02:54<ref name = "JSR 593" /> |raketa = {{RUS}}[[Sojuz-U]] |kozmodróm = {{KAZ}}Bajknur [[Gagarinova rampa|Rampa 1/5]] |LSP = {{RUS}}Roskosmos |poznámky = ISS let 28P |náklad = {{TLS-PL |názov = {{RUS}}[[Progress (kozmická loď)|Progress M-63]] |používateľ = Roskosmos |orbita= Low Earth ([[Medzinárodná vesmírna stanica|ISS]]) |funkcia = Logistický |d-dátum = 7. apríl |d-čas = 11:50<ref name="NSF EX17 launch">{{citácia elektronického dokumentu|url= http://www.nasaspaceflight.com/2008/04/soyuz-tma-12-launches-expedition-17-and-first-south-korean/|titul= Soyuz TMA-12 launches Expedition 17 and first South Korean|meno=Chris|priezvisko=Bergin|vydavateľ = NASASpaceflight.com|dátum vydania= 2008-04-08|dátum prístupu= 2008-04-08|jazyk= po anglicky}}</ref> |výsledok = úspešný }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 6. február |čas = 09:14:40<ref name="JAXA-SR">{{citácia elektronického dokumentu|url= http://www.jaxa.jp/projects/rockets/s_rockets/topicslist_e.html|titul= Sounding Rockets|dátum prístupu= 2008-03-15|dátum vydania= 2008-02-06|vydavateľ= JAXA|jazyk= po anglicky|url archívu= https://web.archive.org/web/20070826044206/http://www.jaxa.jp/projects/rockets/s_rockets/topicslist_e.html|dátum archivácie= 2007-08-26}}</ref> |raketa = {{JPN}}[[S-310]] |kozmodróm = {{JPN}}[[Učinoura Učú Sentá|Učinoura]] |LSP = {{JPN}}[[JAXA]] |náklad = {{TLS-PL |názov = |používateľ = JAXA |orbita= suborbitálny let |funkcia = Ionosferická |d-dátum = 6. február |výsledok = úspešný }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 7. február |čas = 11:30<ref name="SSC-Log">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.ssc.se/?id=7169|titul= List of all launches|dátum prístupu= 2008-03-15|dátum vydania= 2008-02-21|vydavateľ= Swedish Space Corporation|jazyk= po anglicky}}</ref> |raketa = {{BRA}}[[VSB-30]] |kozmodróm = {{SWE}}[[Esrange]] |LSP = {{DEU}}{{minivlajka|Európska únia}}DLR/[[ESA]] |poznámky = [[Apogeum]]: 264 km |náklad = {{TLS-PL |názov = {{DEU}}{{minivlajka|Európska únia}}[[TEXUS|TEXUS-44]] |používateľ = DLR/ESA |orbita= suborbitálny let |funkcia = [[Mikrogravitácia]] |d-dátum = 7. február |výsledok = úspešný }} }} {{TLS-RL|NoPL=2 |dátum = 7. február |čas = 19:45:30<ref name = "JSR 593" /> |raketa = {{USA}}{{OV|104}} |kozmodróm = {{USA}}[[Kennedyho vesmírne stredisko|Kennedy]] [[Štartovací komplex 39|LC-39A]] |LSP = {{USA}}[[United Space Alliance]] |poznámky = pilotovaný let so siedmimi [[astronaut]]mi |náklad = {{TLS-PL |názov = {{USA}}[[STS-122]] |používateľ = NASA |orbita= nízka orbita Zeme (ISS) |funkcia = budovanie ISS |d-dátum = 20. február |d-time = 14:07:10<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.nasaspaceflight.com/2008/02/sts-122-atlantis-home-after-perfect-re-entry-and-landing/|titul= STS-122: Atlantis home after perfect re-entry and landing|dátum prístupu= 2008-03-15|meno=Chris|priezvisko=Bergin|dátum vydania=2008-02-07|vydavateľ= NASASpaceflight.com|jazyk= po anglicky}}</ref> |výsledok = úspešný }}{{TLS-PL |názov = [[Obrázok:Flag of the United Nations.svg|22x20px]][[Columbus (ISS)|Columbus]] |používateľ = ESA |orbita= nízka orbita Zeme (ISS) |funkcia = modul ISS |výsledok = v prevádzke }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 11. február|čas = 11:34<ref name = "JSR 593" /> |raketa = {{RUS}}Proton-M/Briz-M |kozmodróm = {{KAZ}}Bajkonur Site 200/39 |LSP = {{RUS}}{{USA}}[[International Launch Services]] |náklad = {{TLS-PL |názov = {{NOR}}[[Thor-5]] |používateľ = [[Telenor]] |orbita= geostacionárna |funkcia = Telekomunikačná |výsledok = v prevádzke }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 21. február|čas = 03:26<ref name="Space-ASAT">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.space.com/news/080220-satellite-hit.html|titul= Navy Hits Satellite With Heat-Seeking Missile|dátum prístupu= 2008-03-15|dátum vydania= 2008-02-21|vydavateľ= Space.com|jazyk= po anglicky}}</ref> |raketa = {{USA}}[[RIM-161 Standard Missile 3]] |kozmodróm = {{USA}}[[USS Lake Erie (CG-70)|USS Lake Erie]] |LSP = {{USA}}[[US Navy]]/[[Missile Defense Agency|MDA]] |poznámky = Zničenie družice [[USA 193|USA-193]] <ref name="USA193-ASAT"/> |náklad = {{TLS-PL |názov = {{USA}}[[Protidružicová zbraň|ASAT]] |používateľ = MDA |orbita= suborbitálny let |funkcia = Zásah družice |d-time = 03:29<ref name="Space-ASAT" /> |výsledok = úspešný }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 21. február |čas = 06:15<ref name="SSC-Log" /> |raketa = {{BRA}}VSB-30 |kozmodróm = {{SWE}}Esrange |LSP = {{DEU}}{{minivlajka|Európska únia}}DLR/ESA |náklad = {{TLS-PL |názov = {{DEU}}{{minivlajka|Európska únia}}TEXUS-45 |používateľ = DLR/ESA |orbita= suborbitálny let |funkcia = Mikrogravitácia |d-dátum = 21. február |výsledok = úspešný }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 23. február |čas = 08:55<ref name = "JSR 593" /> |raketa = {{JPN}}[[H-IIA]] 2024 |kozmodróm = {{JPN}}[[Kozmické centrum Tanegašima|Tanegašima]] [[Štartovací komplex Jošinobu|LA-Y]] |LSP = {{JPN}}[[Mitsubishi Heavy Industries|Mitsubishi]] |náklad = {{TLS-PL |názov = {{JPN}}[[WINDS]] (Kizuna) |používateľ = JAXA/[[National Institute of Information and Communications Technology|NICT]] |orbita= geostacionárna |funkcia = Telekomuniokačná<br/>Technologická |výsledok = v prevádzke }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 26. február |čas = 07:28<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url= http://www.thaindian.com/newsportal/uncategorized/india-successfully-tests-undersea-missile_10021657.html|titul= India successfully tests undersea missile|dátum prístupu= 2008-11-15|dátum vydania= 2008-02-27|vydavateľ= The Indian|jazyk= po anglicky|url archívu= https://web.archive.org/web/20080228150333/http://www.thaindian.com/newsportal/uncategorized/india-successfully-tests-undersea-missile_10021657.html|dátum archivácie= 2008-02-28}}</ref> |raketa = {{IND}}[[Sagarika|K-15 Sagarika]] |kozmodróm = {{IND}}[[INS Kalinga|INS ''Kalinga'']] |LSP = {{IND}}[[Indické námorníctvo]] |náklad = {{TLS-PL |používateľ = Indian Navy |orbita= suborbitálny let |funkcia = Test strely |d-dátum = 26. február |výsledok = úspešný }} }} |colspan=8| ===Marec=== |- {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 9. marec |čas = 04:03:07<ref name = "JSR 593" /> |raketa = {{minivlajka|Európska únia}}[[Ariane 5|Ariane 5ES]] |kozmodróm = {{FRA}}[[Guyanské kozmické centrum|Kourou]] [[ELA-3]] |LSP = {{FRA}}[[Arianespace]] |poznámky = Maiden flight of Ariane 5ES and ATV |náklad = {{TLS-PL |názov = {{nowrap|{{minivlajka|Európska únia}}[[Jules Verne ATV|''Jules Verne'']] [[Automated Transfer Vehicle|ATV]]}} |používateľ = ESA |orbita= Low Earth (ISS) |funkcia = Logistics |d-dátum = 29. september |d-time = 13:31 |výsledok = úspešný }} }} {{TLS-RL|NoPL=4 |dátum = 11. marec |čas = 06:28:14<ref name = "JSR 593" /> |raketa = {{USA}}raketoplán {{OV|105|full=no}} |kozmodróm = {{USA}}Kennedy LC-39A |LSP = {{USA}}United Space Alliance |poznámky = Pilotovaný let so siedmimi astronautmi<br/>Posledný let programu [[Spacelab]], kontajner bol použitý na prevoz manipulátora [[Dextre]]<ref name="CS-Spacelab" /> |náklad = {{TLS-PL |názov = {{USA}}[[STS-123]] |používateľ = NASA |orbita= nízka orbita Zeme (ISS) |funkcia = budovanie ISS |d-dátum = 27. marec |d-time = 00:39:08<ref name="MSC-123 Landing">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.spaceflightnow.com/shuttle/sts123/status.html|titul=STS-123 Mission Status Center (Landing)|meno=Justin|priezvisko=Ray|dátum vydania=2008-03-26|vydavateľ=Spaceflight Now|jazyk=po anglicky|dátum prístupu=2009-06-02|url archívu=https://web.archive.org/web/20200815091341/https://spaceflightnow.com/shuttle/sts123/status.html|dátum archivácie=2020-08-15}}</ref> |d-span = 2 |výsledok = úspešný }}{{TLS-PL |názov = {{nowrap|{{USA}}[[Spacelab|Spacelab MD002]]}}<ref name="CS-Spacelab">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.collectspace.com/news/news-031808a.html|titul= Space shuttle to return pallet full of history|dátum prístupu= 2008-03-18|dátum vydania= 2008-03-18|vydavateľ= collectSPACE|jazyk= po anglicky}}</ref> |používateľ = NASA |orbita= nízka orbita Zeme (STS/ISS) |funkcia = Logistický |d-span = inherit |výsledok = úspešný }}{{TLS-PL |názov = [[Obrázok:Flag of the United Nations.svg|22x20px]][[Kibó#Experiment Logistics Module|JEM ELM-PF]] |používateľ = JAXA |orbita= nízka orbita Zeme (ISS) |funkcia = modul ISS |výsledok = v prevádzke }}{{TLS-PL |názov = [[Obrázok:Flag of the United Nations.svg|22x20px]][[Dextre]] (SPDM) |používateľ = [[MDA Corporation]] |orbita= nízka orbita Zeme (ISS) |funkcia = modul ISS |výsledok = v prevádzke }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 13. marec |čas = 10:02<ref name = "JSR 593" /> |raketa = {{USA}}[[Atlas V]] 411 |kozmodróm = {{USA}}[[Vandenberg Air Force Base|Vandenberg]] [[Štartovací komplex 3 na Vandenberg Air Force Base|SLC-3E]] |LSP = {{USA}}[[United Launch Alliance]] |poznámky = [[Zoznam družíc NRO|NRO štart 28]], prvý štart Atlas V z Vandenberg AFB |náklad = {{TLS-PL |názov = {{USA}}[[Zoznam družíc USA|USA-200]] ([[Prowler (družica)|Prowler]])<ref name="GSP-Trumpet">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://space.skyrocket.de/index_frame.htm?http://space.skyrocket.de/doc_sdat/trumpet-fo.htm|titul= Trumpet F/O|dátum prístupu= 2008-03-17|meno=Gunter|priezvisko=Krebs|dátum vydania= 2008-03-13|vydavateľ= Gunter's Space Page|jazyk= po anglicky}}</ref> |používateľ = [[National Reconnaissance Office|NRO]] |orbita= [[obežná dráha Molnija|Molnija]]<ref name="GSP-Trumpet"/> |funkcia = [[Signals intelligence#ELINT|ELINT]]<ref name="GSP-Trumpet"/> |výsledok = v prevádzke }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 14. marec |čas = 23:18:55<ref name = "JSR 593" /><ref>{{citácia elektronického dokumentu|url= http://www.ilslaunch.com/we-have-liftoff-2/|titul= We Have Lift Off|dátum prístupu= 2008-03-14|autor=ILS Communications Team|dátum vydania= 2008-03-17|vydavateľ= International Launch Services|jazyk= po anglicky}}</ref> |raketa = {{RUS}}Proton-M/Briz-M |kozmodróm = {{KAZ}}Bajkonur Site 200/39 |LSP = {{RUS}}{{USA}}International Launch Services |poznámky = Zlyhanie vrchného stupňa počas druhého zážihu spôsobilo zlú obežnú dráhu<ref name="proton fails"/><ref name="RKA-LL">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.roscosmos.ru/StartsMain.asp?ShowYear=2008 |titul= Starts Main|dátum prístupu= 2008-03-17|dátum vydania= 2008-03-14|vydavateľ= Roskosmos|jazyk= po rusky }}</ref><br />Prebehol základný pokus o záchranu, ktorý bol prerušený kvôli právnym otázkam.<ref name="patent"/><ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.ses.com/ses/siteSections/mediaroom/Latest_News/index.php?pressRelease=/pressReleases/pressReleaseList/08-04-11/index.php|titul=SES AMERICOM Declares AMC-14 Satellite A Total Loss|meno=Mark|priezvisko=Roberts|contributing=Feltes, Yves|vydavateľ=SES Americom|dátum vydania=2008-04-11|dátum prístupu=2008-04-11|jazyk=po anglicky|url archívu=https://web.archive.org/web/20080415153605/http://www.ses.com/ses/siteSections/mediaroom/Latest_News/index.php?pressRelease=%2FpressReleases%2FpressReleaseList%2F08-04-11%2Findex.php|dátum archivácie=2008-04-15}}</ref> Po vyriešení problémov bol pokus obnovený.<ref name = "JSR 597">{{citácia elektronického dokumentu|url= http://www.planet4589.org/space/jsr/back/news.597|titul= Issue 597|dátum prístupu= 2008-07-23|meno= Dr. Jonathan|priezvisko= McDowell|dátum vydania= 2008-06-27|vydavateľ= Jonathan's Space Report|jazyk= po anglicky|url archívu= https://web.archive.org/web/20110928184936/http://www.planet4589.org/space/jsr/back/news.597|dátum archivácie= 2011-09-28}}</ref> |náklad = {{TLS-PL |názov = {{USA}}[[AMC-14 (družica)|AMC-14]] |používateľ = [[SES Americom]] |orbita= geostacionárna |funkcia = Telekomunikačná |výsledok = v prevádzke<br/>{{nowrap|čiastočné zlyhanie<ref name="GSPLS"/>}} }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 15. marec |čas = 06:10<ref name="SFN-D332">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.spaceflightnow.com/delta/d332/status.html|titul=Delta D332 Mission Status Center|dátum prístupu=2008-03-17|meno=Justin|priezvisko=Ray|dátum vydania=2008-03-15|vydavateľ=Spaceflight Now|jazyk=po anglicky|url archívu=https://web.archive.org/web/20190614155336/https://spaceflightnow.com/delta/d332/status.html|dátum archivácie=2019-06-14}}</ref> |raketa = {{USA}}[[Delta II]] 7925-9.5 |kozmodróm = {{USA}}[[Cape Canaveral Air Force Station|Cape Canaveral]] [[Štartovací komplex 17 na Cape Canaveral Air Force Station|LC-17A]] |LSP = {{USA}}United Launch Alliance |poznámky = 80. úspešný štart [[Delta II]] bez prerušenia.<ref name="SFN-D332" /> |náklad = {{TLS-PL |názov = {{USA}}[[Zoznam družíc|USA-201]] ([[GPS|GPS IIR-19/M6]])<ref name="GSP-GPS">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://space.skyrocket.de/index_frame.htm?http://space.skyrocket.de/doc_sdat/navstar-2rm.htm|titul= Navstar-2RM (GPS-2RM)|dátum prístupu= 2008-03-17|meno= Gunter|priezvisko=Krebs|dátum vydania= 2008-03-15|vydavateľ= Gunter's Space Page|jazyk= po anglicky}}</ref> |používateľ = [[US Air Force]] |orbita= [[stredná obežná dráha Zeme|stredná orbita Zeme]] |funkcia = [[Navigačná družica|Navigačná]] |výsledok = v prevádzke }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 19. marec |čas = 22:47:59<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url = http://www.nasaspaceflight.com/2008/03/sea-launch-zenit-3sl-lofts-directv-11/|titul = Sea Launch Zenit 3SL lofts DIRECTV 11|dátum prístupu = 2008-03-19|meno=Chris|priezvisko=Bergin|dátum vydania=2008-03-19|vydavateľ = NASASpaceflight.com|jazyk= po anglicky}}</ref> |raketa = {{UKR}}Zenit-3SL |kozmodróm = {{NOR}}Ocean Odyssey |LSP = [[Obrázok:Flag of the United Nations.svg|22x20px]]Sea Launch |náklad = {{TLS-PL |názov = {{USA}}[[DirecTV-11]] |používateľ = [[DirecTV]] |orbita= geostacionárna |funkcia = Telekomunikačná |výsledok = v prevádzke }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 23. marec |čas = 04:45<ref name="2303-Agni">{{citácia elektronického dokumentu|url = http://timesofindia.indiatimes.com/India_test-fires_Agni-1_missile/articleshow/2890590.cms|titul = India successfully test-fires Agni-1 missile|dátum prístupu = 2008-03-23|dátum vydania= 2008-03-23|vydavateľ = The Times of India|jazyk= po anglicky}}</ref> |raketa = {{IND}}[[Agni (raketa)|Agni 1]] |kozmodróm = {{IND}}[[Integrated Test Range]] [[Štartovací komplex 4 na Integrated Test Range|LC-4]]<ref name="2303-Agni" /> |LSP = {{IND}}[[Indická armáda]] |náklad = {{TLS-PL |používateľ = [[Strategic Forces Command|SFC]]/[[DRDO]] |orbita= suborbitálny let |funkcia = Test strely |výsledok = úspešný |d-dátum = 23. marec }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 27. marec |čas = 17:15<ref name = "JSR 594">{{citácia elektronického dokumentu|url= http://www.planet4589.org/space/jsr/back/news.594|titul= Issue 594|dátum prístupu= 2008-11-15|meno= Dr. Jonathan|priezvisko= McDowell|dátum vydania= 2008-03-29|vydavateľ= Jonathan's Space Report|jazyk= po anglicky|url archívu= https://web.archive.org/web/20110928184946/http://www.planet4589.org/space/jsr/back/news.594|dátum archivácie= 2011-09-28}}</ref> |raketa = {{RUS}}[[Kosmos-3M]] |kozmodróm = {{RUS}}[[Pleseck]] [[Štartovací komplex 132 na Plesecku|Rampa 132/1]] |LSP = {{DEU}}[[COSMOS International]] |náklad = {{TLS-PL |názov = {{DEU}}[[SAR-Lupe 4]] |používateľ = [[Bundeswehr]] |orbita= nízka orbita, [[Polárna obežná dráha|polárna]] |funkcia = Radarové snímkovanie |výsledok = v prevádzke }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 28. marec |raketa = {{BRA}}VSB-30 |kozmodróm = {{NOR}}Andøya |LSP = {{NOR}}Andøya |náklad = {{TLS-PL |názov = {{NOR}}[[Mini-DUSTY 14]] |používateľ = Andøya |orbita= suborbitálny let |funkcia = Ionosferická |výsledok = úspešný |d-dátum = 28. marec }} }} |colspan=8| ===Apríl=== |- {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 2. apríl |čas = 08:01<ref name="Vandenberg GT-196">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.vandenberg.af.mil/news/story.asp?id=123092616|titul=Missile successfully launches from Vandenberg|vydavateľ=US Air Force|autor=30th Space Wing Public Affairs|dátum vydania=2008-04-02|dátum prístupu=2008-04-02|jazyk= po anglicky}}</ref> |raketa = {{USA}}[[LGM-30 Minuteman|LGM-30G Minuteman III]] |kozmodróm = {{USA}}Vandenberg [[Štartovací komplex 9 na Vandenberg Air Force Base|LF-09]] |LSP = {{USA}}US Air Force |poznámky = preletela 6759 km <ref name="Vandenberg GT-196" /> |náklad = {{TLS-PL |názov = {{USA}}GT-196GM |používateľ = US Air Force |orbita= suborbitálny let |funkcia = Test strely |výsledok = úspešný |d-dátum = 2. apríl }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 8. apríl |čas = 11:16:39<ref name="NSF EX17 launch" /><ref name="EXP-17 MSC2">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.spaceflightnow.com/station/exp17/status2.html|titul=Mission Status Center|work=Space Station Mission Report (Expedition 17)|meno=Justin|priezvisko=Ray|vydavateľ=Spaceflight Now|dátum vydania=2008-04-10|dátum prístupu=2008-11-15|jazyk=po anglicky|url archívu=https://web.archive.org/web/20090508113524/http://spaceflightnow.com/station/exp17/status2.html|dátum archivácie=2009-05-08}}</ref> |raketa = {{RUS}}[[Sojuz-FG]] |kozmodróm = {{KAZ}}Bajkonur Site 1/5 |LSP = {{RUS}}Roskosmos |poznámky = Pilotovaný let s troma [[kozmonaut|kozmonautmi]], vrátane prvého Juhokórejčana vo vesmíre<ref name="NSF EX17 launch" /> a prvého kozmonauta druhej generácie<ref>{{citácia elektronického dokumentu |url=http://www.spaceflightnow.com/station/exp17/080408launch.html |titul=Station's next resident crew launches into orbit |meno=William |priezvisko=Harwood |vydavateľ=Spaceflight Now |dátum vydania=2008-04-08 |dátum prístupu=2008-04-10 |jazyk=po anglicky |url archívu=https://web.archive.org/web/20080517170433/http://www.spaceflightnow.com/station/exp17/080408launch.html |dátum archivácie=2008-05-17 }}</ref><br />Pripojená 10. apríla o 12:57 GMT<ref name="EXP-17 MSC2" /> |náklad = {{TLS-PL |názov = {{RUS}}[[Sojuz TMA-12]] |používateľ = Roskosmos |orbita= Low Earth (ISS) |funkcia = ISS [[Expedícia 17]]<ref name="EXP-17 MSC2" /> |výsledok = úspešný |d-dátum = 24. október |d-time = 03:37<ref name="Ex18-MSC">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.spaceflightnow.com/station/exp18/status.html|titul=Mission Status Center|priezvisko=Ray|meno=Justin|dátum vydania=2008-10-24|work=Expedition 18|vydavateľ=Spaceflight Now|dátum prístupu=2008-10-24|jazyk=po anglicky|url archívu=https://web.archive.org/web/20081219102750/http://spaceflightnow.com/station/exp18/status.html|dátum archivácie=2008-12-19}}</ref> }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 14. apríl|čas = 16:58<ref name="36.240">{{citácia elektronického dokumentu|url= http://sched.wff.nasa.gov/wffsched/ViewItem.html?detail=0&integral=0&dropdown=1&show_stop=0&show_resources=0&style_sheet=style_wallops.css&dtwhen=2454571&cal_item_id=1840|titul= SR-WS BLACK BRANT IX 36.240|dátum prístupu= 2008-04-19|meno= B.|priezvisko= Payne|dátum vydania= 2008-04-14|vydavateľ= NASA Wallops Flight Facility|jazyk= po anglicky|url archívu= https://web.archive.org/web/20120219233026/http://sched.wff.nasa.gov/wffsched/ViewItem.html?detail=0&integral=0&dropdown=1&show_stop=0&show_resources=0&style_sheet=style_wallops.css&dtwhen=2454571&cal_item_id=1840|dátum archivácie= 2012-02-19}}</ref> |raketa = {{CAN}}[[Black Brant (raketa)|Black Brant IX]] |kozmodróm = {{USA}}White Sands LC-36 |LSP = {{USA}}NASA |náklad = {{TLS-PL |názov = {{USA}}[[Solar EUV Experiment|SEE]] |používateľ = [[University of Colorado at Boulder|UCB]] [[Laboratory for Atmospheric and Space Physics|LASP]] |orbita=suborbitálny |funkcia = UV astrómia<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url= http://sites.wff.nasa.gov/code810/news/story82.html|titul= 36.240 UE WOODS/UNIVERSITY OF COLORADO|dátum prístupu= 2008-04-19|dátum vydania= 2008-04-14|vydavateľ= NASA Sounding Rockets Office|jazyk= po anglicky|url archívu= https://web.archive.org/web/20080511075851/http://sites.wff.nasa.gov/code810/news/story82.html|dátum archivácie= 2008-05-11}}</ref> |d-time = 17:08<ref name="36.240" /> |výsledok = úspešný }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 14. apríl|čas = 20:12:00<ref name="SFN-ICO">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.spaceflightnow.com/atlas/av014/|titul=Atlas 5 rocket puts up mobile communications satellite|dátum vydania=2008-04-14|vydavateľ=Spaceflight Now|dátum prístupu=2008-04-17|jazyk=po anglicky}}</ref> |raketa = {{USA}}Atlas V 421 |kozmodróm = {{USA}}Cape Canaveral [[Štartovací komplex 41 na Cape Canaveral Air Force Station|LC-41]] |LSP = {{USA}}United Launch Alliance |poznámky = Najťažší komerčný satelit na geostacionárnej dráhe.<br />Najťažší satelit vynesený raketou Atlas.<ref name="SFN-ICO" /> |náklad = {{TLS-PL |názov = {{USA}}[[ICO G1]] |používateľ = [[ICO Satellite Management|ICO]] |orbita= geostacionárna |funkcia = Telekomunikačná |výsledok = v prevádzke }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 15. apríl |raketa = {{ISR}}[[Blue Sparrow]] |kozmodróm = {{ISR}}[[F-15 Eagle]], [[Izrael]] |LSP = {{ISR}}Izraelské letecké sily |poznámky = prvý let Blue Sparrow |náklad = {{TLS-PL |používateľ = Izraelské letecké sily |orbita= suborbitálny let |funkcia = Testovací let |výsledok = úspešný |d-dátum = 15. apríl }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 16. apríl |čas = 17:01<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.spaceflightnow.com/pegasus/cnofs/|titul=Satellite launched to forecast communication outages|meno=Justin|priezvisko=Ray|dátum vydania=2008-04-16|vydavateľ=Spaceflight Now|dátum prístupu=2008-04-17|jazyk=po anglicky|url archívu=https://web.archive.org/web/20080512053903/http://spaceflightnow.com/pegasus/cnofs/|dátum archivácie=2008-05-12}}</ref> |raketa = {{USA}}[[Pegasus (raketa)|Pegasus-XL]] |kozmodróm = {{minivlajka|Marshallove ostrovy}}{{USA}}''[[Stargazer (lietadlo)|Stargazer]]'', [[Kwajalein]] |LSP = {{USA}}[[Orbital Sciences Corporation|Orbital Sciences]] |náklad = {{TLS-PL |názov = {{USA}}[[C/NOFS]] |používateľ = [[Space Test Program|STP]]/[[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] |orbita= nízka orbita Zeme |funkcia = [[Elektrodynamika]] |výsledok = v prevádzke }} }} {{TLS-RL|NoPL=2 |dátum = 18. apríl |čas = 22:17<ref name="JPLSC">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www2.jpl.nasa.gov/calendar/2008.html|titul= Space Calendar|dátum prístupu= 2008-03-17|meno=Ron|priezvisko=Baalke|dátum vydania= 2008-03-16|vydavateľ= NASA JPL|jazyk= po anglicky}}</ref> |raketa = {{minivlajka|Európska únia}}[[Ariane 5|Ariane 5ECA]] |kozmodróm = {{FRA}}Kourou ELA-3 |LSP = {{FRA}}Arianespace |poznámky = Prvý [[vietnam]]ský satelit |náklad = {{TLS-PL |názov = {{VNM}}[[Vinasat-1]] |používateľ = [[Vietnam Posts and Telecommunications Group|VNPT]] |orbita= geostacionárna |funkcia = Telekomunikačná |výsledok = v prevádzke }}{{TLS-PL |názov = {{BRA}}[[Star One C2]] |používateľ = [[Star One (družicový operátor)|Star One]] |orbita= geostacionárna |funkcia = Telekomunikačná |výsledok = v prevádzke }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 19. apríl<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.usatoday.com/news/world/2008-04-19-1283054207_x.htm|titul=Pakistan test fires long-range missile|meno=Munir|priezvisko=Ahmad|vydavateľ=Associated Press|dátum vydania=2008-04-19|dátum prístupu=2008-04-19|jazyk= po anglicky}}</ref><ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.ndtv.com/convergence/ndtv/story.aspx?id=NEWEN20080047299&ch=4/19/2008%201:52:00%20PM|titul=Pak test-fires N-capable Shaheen-II|vydavateľ=Press Trust of India|dátum vydania=2008-04-19|dátum prístupu=2008-04-19|jazyk= po anglicky}}</ref> |raketa = {{PAK}}[[Shaheen-II]] |kozmodróm = {{PAK}}Sonmiani<!--TBC--> |LSP = {{PAK}}Army of Pakistan<ref name="SH2-1904-AFP">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://afp.google.com/article/ALeqM5jUwpYvvOyhNJdm7t0iE2ZbQ4DKbw|titul=Pakistan tests nuclear-capable missile: army|vydavateľ=AFP|dátum vydania=2008-04-19|dátum prístupu=2008-04-19|jazyk=po anglicky|url archívu=https://web.archive.org/web/20080429212252/http://afp.google.com/article/ALeqM5jUwpYvvOyhNJdm7t0iE2ZbQ4DKbw|dátum archivácie=2008-04-29}}</ref> |náklad = {{TLS-PL |používateľ = Pakistanská armáda<ref name="SH2-1904-AFP" /> |orbita= suborbitálny let |funkcia = Test strely |výsledok = úspešný |d-dátum = 19. apríl }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 21. apríl<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.spacewar.com/reports/Pakistan_tests_nuclear_capable_missile_again_army_999.html|titul=Pakistan tests nuclear capable missile again: army|vydavateľ=SpaceWar.com|dátum vydania=2008-04-21|dátum prístupu=2008-04-23|jazyk= po anglicky}}</ref> |raketa = {{PAK}}Shaheen-II |kozmodróm = {{PAK}}Sonmiani<!--TBC--> |LSP = {{PAK}}Pakistanská armáda |náklad = {{TLS-PL |používateľ = Pakistanská armáda |orbita= suborbitálny let |funkcia = Test strely |výsledok = úspešný |d-dátum = 21. apríl }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 25. apríl| čas=15:35<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://news.xinhuanet.com/english/2008-04/26/content_8052455.htm|titul=China blasts off first data relay satellite|vydavateľ=Xinhau|dátum vydania=2008-04-25|dátum prístupu=2008-04-25|meno=Yan|priezvisko=Liang|jazyk= po anglicky}}</ref> |raketa = {{CHN}}[[Dlhý pochod 3C]] |kozmodróm = {{CHN}}[[Si-čchang]] [[Štartovací komplex 2 na Si-čchang|LA-2]] |LSP = {{CHN}}[[CNSA]] |poznámky = prvý let rakety Dlhý pochod 3C |náklad = {{TLS-PL |názov = {{CHN}}[[Tianlian-1]] |používateľ = CNSA |orbita= geostacionárna |funkcia = Telekomunikačná |výsledok = v prevádzke }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 26. apríl| čas=22:16:02<ref name="BBC-GIOVE">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://news.bbc.co.uk/1/hi/sci/tech/7369460.stm|titul=Europe launches sat-nav tester|dátum vydania=2008-04-26|vydavateľ=BBC News|dátum prístupu=2008-04-28|jazyk= po anglicky}}</ref> |raketa = {{RUS}}Sojuz-FG/[[Fregat]] |kozmodróm = {{KAZ}}Bajkonur [[Štartovací komplex 31 na Bajkonure|Rampa 31/6]] |LSP = {{minivlajka|Európska únia}}{{RUS}}[[Starsem]] |náklad = {{TLS-PL |názov = {{minivlajka|Európska únia}}[[GIOVE-B]] |používateľ = ESA |orbita= stredná orbita Zeme |funkcia = Navigačná<br/>Technologická |výsledok = v prevádzke }} }} {{TLS-RL|NoPL=10 |dátum = 28. apríl| čas=03:53:51<ref name="UTIAS">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.utias-sfl.net/|titul=Latest from SFL|dátum vydania=2008-04-28|vydavateľ=UTIAS|dátum prístupu=2008-04-28|jazyk=po anglicky}}</ref><ref name="AFP-PSLVC9">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://afp.google.com/article/ALeqM5ivr_ZCshK_rTlcDIe5g2vXBzkOQQ|titul=Indian rocket blasts into space carrying 10 satellites|dátum vydania=2008-03-28|vydavateľ=AFP|dátum prístupu=2008-04-28|jazyk=po anglicky|url archívu=https://web.archive.org/web/20080502000317/http://afp.google.com/article/ALeqM5ivr_ZCshK_rTlcDIe5g2vXBzkOQQ|dátum archivácie=2008-05-02}}</ref> |raketa = {{IND}}[[Polar Satellite Launch Vehicle|PSLV-C]] |kozmodróm = {{IND}}Satish Dhawan [[Satish Dhawan Space Centre Second Launch Pad|SLP]] |LSP = {{IND}}ISRO |poznámky = V3etky družice okrem CartoSat, TWSAT a RUBIN boli typu [[CubeSat]], odštartovali pod označením NSL-4, okrem CanX-6, ktorá mala označenie NSL-5.<ref name="NSL4">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.utias-sfl.net/NLS-4/|titul=Nanosatellite Launch Service 4|vydavateľ=UTIAS|dátum vydania=2008-04-10|dátum prístupu=2008-04-14|jazyk=po anglicky|url archívu=https://web.archive.org/web/20080405072859/http://www.utias-sfl.net/NLS-4/|dátum archivácie=2008-04-05}}</ref><br/>RUBIN-8 plánovane ostala spojená s horným stupňom |náklad = {{TLS-PL |názov = {{IND}}[[Cartosat-2A]]<ref name="ISRO-EOS">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.isro.org/rep2006/EOS%20System.htm|titul= Earth Observation System|dátum prístupu= 2008-03-17|vydavateľ=ISRO|jazyk=po anglicky}}</ref> |používateľ = ISRO |orbita= nízka orbita Zeme |funkcia = [[Diaľkový prieskum Zeme]] |výsledok = v prevádzke }}{{TLS-PL |názov = {{IND}}[[Indian Remote Sensing satellite|TWSAT]]<ref name="ISRO-EOS" /> |používateľ = ISRO |orbita= nízka orbita Zeme |funkcia = Diaľkový prieskum Zeme |výsledok = v prevádzke }}{{TLS-PL |názov = {{CAN}}[[CanX-2]]<ref name="CX">{{citácia elektronického dokumentu|url= http://www.utias-sfl.net/nanosatellites/CanX2/|titul= CanX-2 Mission Objectives|dátum prístupu= 2008-03-17|vydavateľ= UTIAS/SFL|jazyk= po anglicky|url archívu= https://web.archive.org/web/20080312173554/http://www.utias-sfl.net/nanosatellites/CanX2/|dátum archivácie= 2008-03-12}}</ref> |používateľ = [[University of Toronto Institute for Aerospace Studies|UTIAS]] |orbita= nízka orbita Zeme |funkcia = Technologická<ref name="CX" /> |výsledok = v prevádzke }}{{TLS-PL |názov = {{JPN}}[[Cute 1.7|Cute-1.7+APD II]]<ref name="TIT-Cute">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://lss.mes.titech.ac.jp/ssp/cute1.7/index_e.html|titul= Cute-1.7 + APD II Project|dátum prístupu= 2008-03-17|dátum vydania= 2007-07-20|vydavateľ= Tokyo Institute of Technology|jazyk= po anglicky}}</ref> |používateľ = [[Tokyo Institute of Technology|Tokodai]] |orbita= nízka orbita Zeme |funkcia = Technologická |výsledok = v prevádzke }}{{TLS-PL |názov = {{NLD}}[[Delfi-C3]]<ref name="delfi">{{citácia elektronického dokumentu|url= http://www.delfic3.nl/|titul= Delfi-C3 - Home|dátum prístupu=2008-03-17|dátum vydania= 2008-03-10|vydavateľ= Delft University of Technology|jazyk= po anglicky}}</ref> |používateľ = [[Delft University of Technology|Delft]] |orbita= nízka orbita Zeme |funkcia = Technologická |výsledok = v prevádzke }}{{TLS-PL |názov = {{DEN}}[[AAUSAT-II]]<ref name="AAU">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://aausatii.space.aau.dk/|titul= AAUSAT-II Launch Info - HomePage|dátum prístupu= 2008-03-17|dátum vydania= 2008-03-10|vydavateľ=Aalborg University|jazyk= po anglicky}}</ref> |používateľ = [[Aalborg University|Aalborg]] |orbita= nízka orbita Zeme |funkcia = [[Radiácia]]<ref name="AAU" /> |výsledok = v prevádzke }}{{TLS-PL |názov = {{DEU}}[[COMPASS-1]]<ref name="COMPASS">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.raumfahrt.fh-aachen.de/|titul= COMPASS-1|dátum prístupu= 2008-03-17|vydavateľ= Aachen University|jazyk= po anglicky}}</ref> |používateľ = [[Aachen University|Aachen]] |orbita= nízka orbita Zeme |funkcia = Diaľkový prieskum Zeme<br />Technologická |výsledok = v prevádzke }}{{TLS-PL |názov = {{JPN}}[[SEEDS-2]]<ref name="SEEDS-2">{{citácia elektronického dokumentu|url= http://cubesat.aero.cst.nihon-u.ac.jp/english/main_e.html|titul= CubeSat Project Official Web Site|dátum prístupu= 2008-03-17|dátum vydania= 2008-01-22|vydavateľ= Nihon University|jazyk= po anglicky|url archívu= https://web.archive.org/web/20080307080327/http://cubesat.aero.cst.nihon-u.ac.jp/english/main_e.html|dátum archivácie= 2008-03-07}}</ref> |používateľ = [[Nihon University|Nihon]] |orbita= nízka orbita Zeme |funkcia = Technologická |výsledok = v prevádzke }}{{TLS-PL |názov = {{CAN}}[[CanX-6]]<ref name="CanX6">{{citácia elektronického dokumentu|url= http://www.utias-sfl.net/nanosatellites/CanX6/|titul= CANX-6 - NTS|dátum prístupu= 2008-04-14|vydavateľ= UTIAS/SFL|jazyk= po anglicky|url archívu= https://web.archive.org/web/20080704052048/http://www.utias-sfl.net/nanosatellites/CanX6/|dátum archivácie= 2008-07-04}}</ref> |používateľ = UTIAS/[[COM DEV]] |orbita= nízka orbita Zeme |funkcia = Technologická |výsledok = v prevádzke }}{{TLS-PL |názov = {{DEU}}[[RUBIN-8]]<ref name="RUBIN">{{citácia elektronického dokumentu|url= http://www.ohb-system.de/gb/News/presse/2804_08.html|titul= RubinX|dátum prístupu= 2008-04-14|vydavateľ= OHB System|jazyk= po anglicky|url archívu= https://web.archive.org/web/20080502154312/http://www.ohb-system.de/gb/News/presse/2804_08.html|dátum archivácie= 2008-05-02}}</ref> |používateľ = [[OHB System]] |orbita= nízka orbita Zeme |funkcia = Technologická |výsledok = v prevádzke }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 28. apríl| čas=05:00<ref name="JSR 596">{{citácia elektronického dokumentu|url= http://www.planet4589.org/space/jsr/back/news.596|titul= Issue 596|dátum prístupu= 2008-11-15|meno= Dr. Jonathan|priezvisko= McDowell|dátum vydania= 2008-05-27|vydavateľ= Jonathan's Space Report|jazyk= po anglicky|url archívu= https://web.archive.org/web/20110928184958/http://www.planet4589.org/space/jsr/back/news.596|dátum archivácie= 2011-09-28}}</ref> |raketa = {{UKR}}[[Zenit-3SLB]] |kozmodróm = {{KAZ}}Bajkonur [[Štartovací komplex 45 na Bajkonure|Rampa 45/1]] |LSP = [[Obrázok:Flag of the United Nations.svg|22x20px]][[Land Launch]] |poznámky = Prvý let spoločnosti Land Launch a prvý let rakety Zenit-3SLB.<br />Dosiahla nesprávnu obežnú dráhu kvôli nedostatočnému výkonu rakety.<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://izvestia.ru/news/news173271|titul=Израиль корит Роскосмос за невыполненные обязательства|dátum vydania=2008-05-06|vydavateľ=Izvestia|jazyk=po rusky|dátum prístupu=2008-05-09}}</ref> Dráha bola upravená pomocou korekčných motorov družice bez dopadu na jej životnosť. |náklad = {{TLS-PL |názov = {{ISR}}[[AMOS-3]] (AMOS-60) |používateľ = [[Space Communications Ltd|SCL]] |orbita= geostacionárna |funkcia = Telekomunikačná |výsledok = v prevádzke }} }} |colspan=8| ===Máj=== |- {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 1. máj| čas=05:30<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url= http://sites.wff.nasa.gov/code810/news/story83.html|titul= 36.223 UH McCammon/University of Wisconsin|dátum prístupu= 2008-05-01|dátum vydania= 2008-05-01|vydavateľ= NASA Sounding Rockets Office|jazyk= po anglicky|url archívu= https://web.archive.org/web/20080511111524/http://sites.wff.nasa.gov/code810/news/story83.html|dátum archivácie= 2008-05-11}}</ref><ref>{{citácia elektronického dokumentu|url= http://sched.wff.nasa.gov/wffsched/ViewItem.html?detail=0&integral=0&dropdown=1&show_stop=0&show_resources=0&style_sheet=style_wallops.css&dtwhen=2454588&cal_item_id=2736|titul= SR-WS Black Brant IX 36.223|dátum prístupu= 2008-05-01|meno= Jay|priezvisko= Scott|dátum vydania= 2008-05-01|vydavateľ= NASA Wallops Flight Facility|jazyk= po anglicky|url archívu= https://web.archive.org/web/20120219233040/http://sched.wff.nasa.gov/wffsched/ViewItem.html?detail=0&integral=0&dropdown=1&show_stop=0&show_resources=0&style_sheet=style_wallops.css&dtwhen=2454588&cal_item_id=2736|dátum archivácie= 2012-02-19}}</ref> |raketa = {{CAN}}Black Brant IX |kozmodróm = {{USA}}White Sands LC-36 |LSP = {{USA}}NASA |náklad = {{TLS-PL |používateľ = JHU |orbita= suborbitálny let |funkcia = UV astronómia |výsledok = úspešný |d-time = 05:40 }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 7. máj| čas=04:26<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.hindu.com/2008/05/05/stories/2008050556151400.htm|titul=Agni-III to be launched on May 7|vydavateľ=The Hindu|dátum vydania=2008-05-05|dátum prístupu=2008-05-07}}</ref><ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://economictimes.indiatimes.com/PoliticsNation/Agni-III_missile_test-fired/articleshow/3017605.cms|titul=Agni-III_missile_test-fired|vydavateľ=The Economic Times|dátum vydania=2008-05-07|dátum prístupu=2008-05-07|jazyk=po anglicky}}</ref> |raketa = {{IND}}[[Agni (raketa)|Agni-III]] |kozmodróm = {{IND}}Integrated Test Range LC-4 |LSP = {{IND}}Indická armáda |náklad = {{TLS-PL |používateľ = SFC/DRDO |orbita= suborbitálny let |funkcia = Test strely |výsledok = úspešný |d-time = 04:41 }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 8. máj |raketa = {{USA}}[[UGM-133 Trident II]] |kozmodróm = {{USA}}[[USS Nebraska (SSBN-739)|USS Nebraska]] |LSP = {{USA}}US Navy |náklad = {{TLS-PL |používateľ = US Navy |orbita= suborbitálny let |funkcia = Test strely |výsledok = úspešný |d-dátum = 8. máj }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 8. máj |raketa = {{USA}}UGM-133 Trident II |kozmodróm = {{USA}}USS ''Nebraska'' |LSP = {{USA}}US Navy |náklad = {{TLS-PL |používateľ = US Navy |orbita= suborbitálny let |funkcia = Test strely |výsledok = úspešný |d-dátum = 8. máj }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 14. máj |čas = 20:22:54<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.adn.es/tecnologia/20080508/NWS-2291-Progress-envio.html|titul=La nave 'Progress' será lanzada el día 14 con tres toneladas de 'carga vital'|vydavateľ=adn.es|jazyk=po španielsky|dátum prístupu=2008-05-13}}</ref><ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.spaceflightnow.com/news/n0805/14progress29p/|titul=Cargo ship begins flight to the space station|priezvisko=Justin Ray|dátum vydania=2008-05-14|vydavateľ=Spaceflight Now|dátum prístupu=2008-05-15|jazyk=po anglicky}}</ref> |raketa = {{RUS}}Sojuz-U |kozmodróm = {{KAZ}}Bajkonur Site 1/5 |LSP = {{RUS}}Roskosmos |poznámky = ISS let 29P |náklad = {{TLS-PL |názov = {{RUS}}[[Progress M-64]] |používateľ = Roskosmos |orbita= n9zka orbita Zeme (ISS) |funkcia = Logistický |výsledok = úspešný |d-dátum = 8. september<ref name="SFN-M65">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.spaceflightnow.com/news/n0809/10progress30p/|titul=Cargo ship begins trek to the space station|vydavateľ=Spaceflight Now|meno=Justin|priezvisko=Ray|dátum vydania=2008-09-10|dátum prístupu=2008-09-10|jazyk=po anglicky}}</ref> }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 15. máj |čas = 04:00<ref name="SSC-MASER">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.ssc.se/?id=11165|titul=MASER 11|vydavateľ=Swedish Space Corporation|dátum prístupu=2008-05-14|jazyk=po anglicky}}</ref><ref name="SSC-MASER-PK">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.ssc.se/filearchive/1/11020/Engelskt%20press-kit%20MASER%2011.pdf|titul=MASER-11 Press Kit|vydavateľ=Swedish Space Corporation|dátum prístupu=2008-05-12|jazyk=po anglicky}}</ref><ref name="Maser launch">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.ssc.se/?id=5104&cid=11165|titul=Sounding rocket MASER 11 launched|vydavateľ=Swedish Space Corporation|dátum prístupu=2008-05-15|jazyk=po anglicky}}</ref> |raketa = {{BRA}}VSB-30 |kozmodróm = {{SWE}}Esrange |LSP = {{SWE}}{{DEU}}[[Swedish Space Corporation|SSC]]/DLR |poznámky = [[Apogeum]]: 252 km<ref name="Maser launch" /> |náklad = {{TLS-PL |názov = {{SWE}}{{minivlajka|Európska únia}}[[MASER-11]] |používateľ = SSC/ESA |orbita= suborbitálny let |funkcia = Microgravitácia |výsledok = úspešný<ref name="Maser launch" /> |d-dátum = 15. máj }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 21. máj |čas = 09:43<ref name="NSF-Galaxy18">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.nasaspaceflight.com/2008/05/sea-launch-zenit-3sl-launches-with-galaxy-18/|titul=Sea Launch Zenit 3SL launches with Galaxy 18|priezvisko=Bergin|meno=Chris|dátum vydania=2008-05-21|vydavateľ=NASASpaceflight.com|dátum prístupu=2008-05-21|jazyk=po anglicky}}</ref> |raketa = {{UKR}}Zenit-3SL |kozmodróm = {{NOR}}Ocean Odyssey |LSP = [[Obrázok:Flag of the United Nations.svg|22x20px]]Sea Launch |náklad = {{TLS-PL |názov = [[Obrázok:Flag of the United Nations.svg|22x20px]][[Galaxy 18]] |používateľ = [[Intelsat]] |orbita= geostacionárna |funkcia = Telekomunikačná |výsledok = v prevádzke }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 22. máj |čas = 10:04<ref name="AP-197">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://abcnews.go.com/US/wireStory?id=4908862|titul=Unarmed missile successfully tested, hits target|dátum vydania=2008-05-22|vydavateľ=Associated Press|dátum prístupu=2008-05-22|jazyk=po anglicky}}</ref><ref name="VAFB-197">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.afspc.af.mil/news/story.asp?id=123099783|titul=Missile successfully launches from Vandenberg|priezvisko=Raymond|meno=Geoffroy (2nd Lt)|spoluautori=30th Space Wing Public Affairs|dátum vydania=2008-05-22|vydavateľ=Air Force Space Command/Vandenberg Air Force Base|dátum prístupu=2008-05-22|jazyk=po anglicky|url archívu=https://web.archive.org/web/20080531165915/http://www.afspc.af.mil/news/story.asp?id=123099783|dátum archivácie=2008-05-31}}</ref> |raketa = {{USA}}LGM-30G Minuteman III |kozmodróm = {{USA}}Vandenberg [[Štarovací komplex 10 na Vandenberg Air Force Base|LF-10]] |LSP = {{USA}}US Air Force |poznámky = Test rakety dlhého doletu<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://news.xinhuanet.com/english/2008-05/22/content_8231525.htm|titul=Pentagon claims success in new missile test|priezvisko=Liang|meno=Yan|dátum vydania=2008-05-22|vydavateľ=Xinhua|dátum prístupu=2008-05-22|jazyk=po anglicky}}<!--note that the launch time is wrong in this source--></ref> |náklad = {{TLS-PL |názov = {{USA}}GT-197GM |používateľ = US Air Force/[[National Nuclear Security Administration|NNSA]]<ref name="AP-197" /> |orbita= suborbitálny let |funkcia = Test strely |výsledok = úspešný |d-dátum = 22. máj }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 23. máj |čas = 05:00<ref name="Prithvi-2305">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.spacewar.com/reports/India_tests_ballistic_missile_official_999.html|titul=India tests ballistic missile: official|dátum vydania=2008-05-23|vydavateľ=Spacewar.com|dátum prístupu=2008-06-28|jazyk=po anglicky}}</ref> |raketa = {{IND}}[[Prithvi]] |kozmodróm = {{IND}}Integrated Test Range |LSP = {{IND}}Indická armáda |poznámky =Používateľský test<ref name="Prithvi-2305" /> |náklad = {{TLS-PL |používateľ = Indická armáda<ref name="Prithvi-2305" /> |orbita= suborbitálny let |funkcia = Test strely |výsledok = úspešný |d-dátum = 23. máj }} }} {{TLS-RL|NoPL=4 |dátum = 23. máj |čas = 15:20:09<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.roscosmos.ru/NewsDoSele.asp?NEWSID=3436|titul=Успешный старт космического аппарата «Юбилейный"|dátum vydania=2008-05-23|vydavateľ=Russian Federal Space Agency|jazyk=po rusky|dátum prístupu=2008-05-23}}</ref> |raketa = {{RUS}}[[Rokot]]/[[Briz-KM]] |kozmodróm = {{RUS}}Pleseck [[Štartovací komplex 133 na Plesecku|Rampa 133/3]]<ref name="JSR 596"/> |LSP = {{RUS}}[[Ruské strategické raketové sily|RVSN]] |náklad = {{TLS-PL |názov = {{RUS}}{{Kosmos|2437}} ([[Rodnik]])<ref name="Rodnik">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://russianforces.org/blog/2008/06/cosmos-2437_-2438_and_-2439_ar.shtml|titul=Cosmos-2437, -2438, and -2439 are not Gonets-M|priezvisko=Podvig|meno=Pavel|dátum vydania=2008-06-19|vydavateľ=Russian Strategic Nuclear Forces|dátum prístupu=2008-09-27|jazyk= po rusky}}</ref> |používateľ = [[VKS]] |orbita= nízka orbita Zeme |funkcia = Telekomunikačná |výsledok = v prevádzke }}{{TLS-PL28 |názov = {{RUS}}{{Kosmos|2438}} (Rodnik)<ref name="Rodnik"/> |používateľ = VKS |orbita= nízka orbita Zeme |funkcia = Telekomunikačná |výsledok = v prevádzke }}{{TLS-PL |názov = {{RUS}}{{Kosmos|2439}} (Rodnik)<ref name="Rodnik"/> |používateľ = VKS |orbita= nízka orbita Zeme |funkcia = Telekomunikačná |výsledok = v prevádzke }}{{TLS-PL |názov = {{RUS}}[[Jubilejnij]] |používateľ = [[NPO PM]]<ref>{{citácia elektronického dokumentu|archiveurl=http://web.archive.org/web/20080127115518/http://www.rian.ru/technology/cosmos/20080122/97519139.html|dátum archivácie=2008-01-27|url=http://www.rian.ru/technology/cosmos/20080122/97519139.html|titul=Спутник малого класса "Юбилейный" доставлен на космодром "Плесецк"|dátum vydania=2008-01-22|vydavateľ=RIA Novosti|jazyk=po rusky|dátum prístupu=2009-03-18}}</ref> |orbita= nízka orbita Zeme |funkcia = Technologická |výsledok = v prevádzke }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 27. máj |čas = 03:02<ref name="NSF-FY3A">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.nasaspaceflight.com/2008/05/china-launches-first-of-new-generation-polar-orbiting-satellites/|titul=China launches first of new generation polar orbiting satellites|priezvisko=Barbosa|meno=Rui C.|dátum vydania=2008-05-27|vydavateľ=NASASpaceflight.com|dátum prístupu=2008-05-27}}</ref> |raketa = {{CHN}}[[Dlhý pochod 4C]] |kozmodróm = {{CHN}}[[Tchaj-jüan]] [[Štartovací komplex 1 na Tchaj-jüan|LA-1]] |LSP = {{CHN}}CNSA |náklad = {{TLS-PL |názov = {{CHN}}[[Fengyun|Feng Yun 3A]] |používateľ = [[Čínsky meteorologický úrad|CMA]] |orbita= [[Slnkosynchrónna obežná dráha|slnkosynchrónna]] |funkcia = [[Meteorologická družica|Meteorologická]]<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://news.xinhuanet.com/english/2008-05/27/content_8261650.htm|titul=China launches 2nd Olympic weather satellite|priezvisko=Yao|meno=Amber|dátum vydania=2008-05-27|vydavateľ=Xinhua|dátum prístupu=2008-05-27|jazyk=po anglicky}}</ref> |výsledok = v prevádzke }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 29. máj |raketa = {{CHN}}[[Tszyuylan-2]] |kozmodróm = {{CHN}}[[Projekt 629 submarine|P629 Submarine]], [[Žlté more]] |LSP = {{CHN}}[[People's Liberation Army Navy|PLAN]] |náklad = {{TLS-PL |používateľ = PLAN |orbita= suborbitálny let |funkcia = Test strely |výsledok = úspešný |d-dátum = 29. máj }} }} {{TLS-RL|NoPL=2 |dátum = 31. máj | čas=21:02:12<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.nasaspaceflight.com/2008/05/discovery-launches-after-clean-countdown/|titul=LIVE: Discovery launches after clean countdown|priezvisko=Bergin|meno=Chris|dátum vydania=2008-05-31|vydavateľ=NASASpaceflight.com|dátum prístupu=2008-05-31|jazyk=po anglicky}}</ref><ref name="MSC-124-01">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.spaceflightnow.com/shuttle/sts124/status2.html|titul=STS-124 Mission Status Center|priezvisko=Ray|meno=Justin|dátum vydania=2008-05-31|vydavateľ=Spaceflight Now|dátum prístupu=2008-05-31|jazyk=po anglicky|url archívu=https://web.archive.org/web/20110220063752/http://www.spaceflightnow.com/shuttle/sts124/status2.html|dátum archivácie=2011-02-20}}</ref> |raketa = {{USA}}Space Shuttle {{OV|103|full=no}} |kozmodróm = {{USA}}Kennedy LC-39A |LSP = {{USA}}United Space Alliance |poznámky = Pilotovaný let so siedmimi astronautmi |náklad = {{TLS-PL |názov = {{USA}}[[STS-124]] |používateľ = NASA |orbita= nízka orbita Zeme (ISS) |funkcia = budovanie ISS |výsledok = úspešný |d-dátum = 14. jún |d-time = 15:15<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.nasaspaceflight.com/2008/06/discovery-lands-to-conclude-sts-124-oms-controller-plan/|titul=Discovery lands to conclude STS-124 - OMS controller Plan|priezvisko=Bergin|meno=Chris|dátum vydania=2008-06-14|vydavateľ=NASASpaceflight.com|dátum prístupu=2008-06-14|jazyk=po anglicky}}</ref> }}{{TLS-PL |názov = {{JPN}}[[Kibó#Experiment Logistics Module|JEM-PM]] |používateľ = JAXA |orbita= nízka orbita Zeme (ISS) |funkcia = modul ISS |výsledok = v prevádzke }} }} |colspan=8| ===Jún=== |- {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 5. jún |čas = 18:13 |raketa = {{USA}}[[Threat Representative Short Range Ballistic Missile|TR-SRBM]] |kozmodróm = {{USA}}[[USS Tripoli (LPH-10)|USS Tripoli]], [[Kauai]] |LSP = {{USA}}US Navy/MDA |poznámky = Zničená pri vstupe do atmosféry strelou [[Standard Missile|SM-2]] |náklad = {{TLS-PL |používateľ = MDA |orbita= suborbitálny let |funkcia = cieľ [[AEGIS]] |výsledok = úspešný |d-dátum = 5. jún }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 9. jún |čas = 12:15<ref name="XIN-Chinasat">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://news.xinhuanet.com/english/2008-06/09/content_8334551.htm|titul=China launches French-built satellite |priezvisko=Yuxia|meno=Jiang|dátum vydania=2008-06-09|vydavateľ=Xinhua|dátum prístupu=2008-06-09|jazyk=po anglicky}}</ref> |raketa = {{CHN}}[[Dlhý pochod 3B]]<ref name="NSF-CS9">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.nasaspaceflight.com/2008/06/cz-3b-chang-zheng-3b-launches-chinasat-9/|titul=CZ-3B Chang Zheng-3B launches ChinaSat-9|priezvisko=Barbosa|meno=Rui C.|dátum vydania=2008-06-09|vydavateľ=NASASpaceflight.com|dátum prístupu=2008-06-09|jazyk=po anglicky}}</ref> |kozmodróm = {{CHN}}Si-čchang LA-2 |LSP = {{CHN}}CNSA |náklad = {{TLS-PL |názov = {{CHN}}[[Chinasat 9]]<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://tech.sina.com.cn/i/2008-05-22/01322209420.shtml|titul=中星9号发射倒计时：直播卫星“7星计划”出炉|dátum vydania=2008-05-22|vydavateľ=Sina|jazyk=po čínsky|dátum prístupu=2008-05-22}}</ref> |používateľ =[[Čínske ministerstvo pôšt a telekomunikácií|CNPT]] |orbita= geostacionárna |funkcia = Telekomunikačná |výsledok = v prevádzke }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 11. jún |čas = 16:05<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.nasaspaceflight.com/2008/06/delta-ii-h-launches-with-nasas-glast-telescope/|titul=LIVE: Delta II-H launches with NASA's GLAST telescope|priezvisko=Bergin|meno=Chris|dátum vydania=2008-06-11|vydavateľ=NASASpaceflight.com|dátum prístupu=2008-06-11|jazyk=po anglicky}}</ref> |raketa = {{USA}}Delta II 7920H-10C |kozmodróm = {{USA}}Cape Canaveral [[Cape Canaveral Air Force Station Launch Complex 17|LC-17B]] |LSP = {{USA}}United Launch Alliance |náklad = {{TLS-PL |názov = {{USA}}[[Fermi Gamma-ray Space Telescope|FGST]]<ref name="Fermi">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.nasa.gov/mission_pages/GLAST/news/glast_renamed.html|titul=NASA Renames Observatory for Fermi, Reveals Entire Gamma-Ray Sky|vydavateľ=NASA|meno=J.D.|priezvisko=Harrington|contributing=Harris, David & Cominsky, Lynn|dátum vydania=2008-08-26|dátum prístupu=2008-08-27|jazyk=po anglicky}}</ref> (GLAST)<ref>{{citácia elektronického dokumentu |url=http://www.nasa.gov/mission_pages/GLAST/main/index.html|titul=GLAST Mission Coverage - Latest News|dátum prístupu=2008-06-05|jazyk=po anglicky}}</ref> |používateľ =NASA |orbita= n9zka orbita Zeme |funkcia = [[Gama astronómia]] |výsledok = v prevádzke }} }} {{TLS-RL|NoPL=2 |dátum = 12. jún |čas = 22:05:02<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.nasaspaceflight.com/2008/06/ariane-5-eca-launches-with-turksat-3a-and-skynet-5c/|titul=LIVE: Ariane 5 ECA launches with Turksat 3A and Skynet 5C|priezvisko=Bergin|meno=Chris|dátum vydania=2008-06-12|vydavateľ=NASASpaceflight.com|dátum prístupu=2008-06-13|jazyk=po anglicky}}</ref> |raketa = {{minivlajka|Európska únia}}Ariane 5ECA |kozmodróm = {{FRA}}Kourou ELA-3 |LSP = {{FRA}}Arianespace |náklad = {{TLS-PL |názov = {{GBR}}[[Skynet 5C]] |používateľ =[[Britské ministerstvo obrany|MoD]] |orbita= geostacionárna |funkcia = Telekomunikačná |výsledok = v prevádzke }}{{TLS-PL |názov = {{TUR}}[[Turksat 3A]] |používateľ =[[Turksat (spoločnosť)|Turksat]] |orbita= geostacionárna |funkcia = Telekomunikačná |výsledok = v prevádzke }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 13. jún |raketa = {{USA}}[[Medium Range Target (raketa)|MRT]] |kozmodróm = {{USA}}[[Pacific Missile Range Facility|Barking Sands]] |LSP = {{USA}}US Navy/MDA |poznámky = Použitá na simulovaný test, nezasiahnutá |náklad = {{TLS-PL |používateľ = MDA |orbita= suborbitálny let |funkcia = cieľ [[AEGIS]] |výsledok = úspešný |d-dátum = 13. jún }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 13. jún |raketa = {{USA}}[[Medium Range Target (raketa)|MRT]] |kozmodróm = {{USA}}[[Pacific Missile Range Facility|Barking Sands]] |LSP = {{USA}}US Navy/MDA |poznámky = Použitá na simulovaný test, nezasiahnutá |náklad = {{TLS-PL |používateľ = MDA |orbita= suborbitálny let |funkcia = cieľ [[AEGIS]] |výsledok = úspešný |d-dátum = 13. jún }} }} {{TLS-RL|NoPL=6 |dátum = 19. jún | čas=06:36<br/><ref name=spaceflightnowlog>{{citácia elektronického dokumentu |url=http://www.spaceflightnow.com/tracking/launchlog.html |titul=Spaceflight Now - Tracking Station - Launch Log |dátum prístupu=2008-08-28 |url archívu=https://web.archive.org/web/20170520075024/https://spaceflightnow.com/tracking/launchlog.html |dátum archivácie=2017-05-20 }}</ref><ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.redorbit.com/news/business/1424620/russian_rocket_to_place_six_us_telecom_satellites_into_orbit/|titul=Russian Rocket to Place Six U.S. Telecom Satellites into Orbit|dátum vydania=2008-06-09|vydavateľ=redOrbit|dátum prístupu=2008-06-12|jazyk=po anglicky}}</ref> |raketa = {{RUS}}[[Kosmos-3M]] |kozmodróm = {{RUS}}[[Kapustin Jar]] [[Štartovací komplex 107 na Kapustin Jar|Rampa 107]] |LSP = {{DEU}}COSMOS International |náklad = {{TLS-PL |názov = {{USA}}[[Orbcomm (družica)#Orbcomm-CDS|Orbcomm CDS-3]] |používateľ = [[Orbcomm]] |orbita= nízka orbita Zeme |funkcia = Telekomunikačná |výsledok = v prevádzke }}{{TLS-PL |názov = {{USA}}[[Orbcomm (družica)#Orbcomm-QL|Orbcomm QL-1]] |používateľ = [[Orbcomm]] |orbita= nízka orbita Zeme |funkcia = Telekomunikačná |výsledok = v prevádzke }}{{TLS-PL |názov = {{USA}}[[Orbcomm (družica)#Orbcomm-QL|Orbcomm QL-2]] |používateľ = [[Orbcomm]] |orbita= nízka orbita Zeme |funkcia = Telekomunikačná |výsledok = v prevádzke }}{{TLS-PL |názov = {{USA}}[[Orbcomm (družica)#Orbcomm-QL|Orbcomm QL-3]] |používateľ = [[Orbcomm]] |orbita= nízka orbita Zeme |funkcia = Telekomunikačná |výsledok = v prevádzke }}{{TLS-PL |názov = {{USA}}[[Orbcomm (družica)#Orbcomm-QL|Orbcomm QL-4]] |používateľ = [[Orbcomm]] |orbita= nízka orbita Zeme |funkcia = Telekomunikačná |výsledok = v prevádzke }}{{TLS-PL |názov = {{USA}}[[Orbcomm (družica)#Orbcomm-QL|Orbcomm QL-5]] |používateľ = [[Orbcomm]] |orbita= nízka orbita Zeme |funkcia = Telekomunikačná |výsledok = v prevádzke }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 20. jún | čas = 07:46:25<ref name=spaceflightnowlog/> |raketa = {{USA}}Delta II 7320 |kozmodróm = {{USA}}Vandenberg [[Štartovací komplex 2 na Vandenberg Air Force Base|SLC-2W]] |LSP = {{USA}}United Launch Alliance |náklad = {{TLS-PL |názov = {{USA}}[[Jason-2]] (OSTM) |používateľ = NASA |orbita= nízka orbita Zeme |funkcia = [[Oceánografia|Oceánografická]] |výsledok = v prevádzke }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 26. jún | čas = 02:16<ref name="MDA-THAAD-2606">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.mda.mil/mdalink/pdf/08news0071.pdf|vydavateľ=US Missile Defense Agency|titul=Successful Missile Defense Intercept Test Takes Place off Hawaii|dátum vydania=2008-06-25<!--HDT-->|dátum prístupu=2008-06-28|meno=Pam|priezvisko=Rogers|jazyk=po anglicky|url archívu=https://web.archive.org/web/20090713120110/http://www.mda.mil/mdalink/pdf/08news0071.pdf|dátum archivácie=2009-07-13}}</ref> |raketa = {{USA}}[[Thread-Representative Ballistic Missile|TRBM]] |kozmodróm = {{USA}}[[C-17 Globemaster III|C-17]], [[Tichý oceán]] |LSP = {{USA}}US Air Force |poznámky = Zasiahnutá po vstupe do atmosféry raketou [[THAAD]] vypustenou z [[Kwajalein Missile Range|KMR]] o 02:22 [[GMT]].<ref name="MDA-THAAD-2606" /><ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.earthtimes.org/articles/show/29th-missile-defense-intercept-achieved,447634.shtml|vydavateľ=Earth Times|meno=Riki|priezvisko=Ellison|dátum vydania=2008-06-26|dátum prístupu=2008-06-26|titul=29th Missile Defense Intercept Achieved|jazyk=po anglicky|url archívu=https://web.archive.org/web/20081012024225/http://www.earthtimes.org/articles/show/29th-missile-defense-intercept-achieved,447634.shtml|dátum archivácie=2008-10-12}}</ref><ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.sfgate.com/cgi-bin/article.cgi?f=/n/a/2008/06/26/national/a042150D78.DTL|vydavateľ=Associated Press|dátum vydania=2008-06-26|dátum prístupu=2008-06-26|titul=US military shoots down separating missile in test|jazyk=po anglicky}}{{Nedostupný zdroj|date=február 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> |náklad = {{TLS-PL |používateľ = MDA |orbita= suborbitálny let |funkcia = cieľ [[THAAD]] |výsledok = úspešný |d-dátum = 26. jún }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 26. jún | čas = 19:57<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://sites.wff.nasa.gov/code810/|vydavateľ=NASA|titul=Sounding Rockets Program Office|dátum vydania=2008-06-26|dátum prístupu=2008-06-28|jazyk=po anglicky|url archívu=https://web.archive.org/web/20080610100749/http://sites.wff.nasa.gov/code810/|dátum archivácie=2008-06-10}}</ref><ref name="MDA-BB">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.mda.mil/mdalink/pdf/08news0072.pdf|vydavateľ=US Missile Defense Agency|titul=Missile Defense Data Collection Experiment Successfully Completed|dátum vydania=2008-06-27|dátum prístupu=2008-06-28|meno=Rick|priezvisko=Lehner|jazyk=po anglicky|url archívu=https://web.archive.org/web/20080819215543/http://www.mda.mil/mdalink/pdf/08news0072.pdf|dátum archivácie=2008-08-19}}</ref> |raketa = {{CAN}}[[Black Brant (raketa)|Black Brant XI]] |kozmodróm = {{USA}}[[Wallops Flight Facility|Wallops Island]] |LSP = {{USA}}NASA |náklad = {{TLS-PL |používateľ = MDA<ref name="MDA-BB" /> |orbita= suborbitálny let |funkcia = Technologická |výsledok = úspešný |d-dátum = 26. jún }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 26. jún | čas = 23:59<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.itar-tass.com/eng/level2.html?NewsID=12817147&PageNum=0|vydavateľ=ITAR-TASS|dátum vydania=2008-06-27|dátum prístupu=2008-06-27|titul=Rocket launched to carry military satellite to orbit|jazyk=po anglicky}}</ref> |raketa = {{RUS}}[[Proton-K]]/[[DM-3]]<!--?--><ref name = "JSR 597" /> |kozmodróm = {{KAZ}}Bajkonur [[Štartovací komplex 81 na Bajkonure|Rampa 81/24]] |LSP = {{RUS}}RVSN |náklad = {{TLS-PL |názov = {{RUS}}{{Kosmos|2440}} ([[SPRN-2 Prognoz|Prognoz]])<ref name = "JSR 597"/> |používateľ = VKS |orbita= geostacionárna |funkcia = obrana proti raketám<ref name = "JSR 597"/> |výsledok = v prevádzke }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 30. jún<ref name="ECOMA">{{citácia elektronického dokumentu |url=http://www.rocketrange.no/campaigns/ecoma-2008/ |titul=ECOMA 2008 |vydavateľ=Andøya Rocket Range |publication=ECOMA Sounding Rocket Campaign |dátum vydania=2008-06-30 |dátum prístupu=2008-07-01 |jazyk=po anglicky |url archívu=https://web.archive.org/web/20090226061810/http://www.rocketrange.no/campaigns/ecoma-2008/ |dátum archivácie=2009-02-26 }}</ref> |raketa = {{USA}}[[Nike-Orion]] |kozmodróm = {{NOR}}Andøya |LSP = {{NOR}}Andøya |náklad = {{TLS-PL |názov = {{NOR}}{{DEU}}ECOMA 2008-1 |používateľ = Andøya/DLR |orbita= suborbitálny let |funkcia = [[Aeronómia|Aeronomická]] |výsledok = úspešný |d-dátum = 30. jún }} }} |colspan=8| ===Júl=== |- {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 7. júl |čas = 21:30<ref name="ECOMA" /> |raketa = {{USA}}Nike-Orion |kozmodróm = {{NOR}}Andøya |LSP = {{NOR}}Andøya |poznámky = [[Apogeum]]: 125 km |náklad = {{TLS-PL |názov = {{NOR}}{{DEU}}[[Suborbitálne lety v 2008#ECOMA 2008-2|ECOMA 2008-2]] |používateľ = Andøya/DLR |orbita= suborbitálny let |funkcia = Aeronomomická |výsledok = úspešný |d-dátum = 7. júl }} }} {{TLS-RL|NoPL=2 |dátum = 7. júl |čas = 21:47<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.nasaspaceflight.com/2008/07/ariane-5-eca-launches-with-protostar-1badr-6/|titul=Ariane 5 ECA launches with ProtoStar-1/BADR-6|meno=Rene|priezvisko=David|vydavateľ=NASASpaceflight.com|dátum vydania=2008-07-07|dátum prístupu=2008-07-08|jazyk= po anglicky}}</ref> |raketa = {{minivlajka|Európska únia}}Ariane 5ECA |kozmodróm = {{FRA}}Kourou ELA-3 |LSP = {{FRA}}Arianespace |náklad = {{TLS-PL |názov = {{SAU}}[[Badr-6]] |používateľ = [[Arabsat]] |orbita= geostacionárna |funkcia = Telekomuinikačná |výsledok = v prevádzke }}{{TLS-PL |názov = {{BMU}}[[ProtoStar-1]]<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.protostarsat.com/aboutus.html|vydavateľ=ProtoStar|titul=About Us|dátum prístupu=2008-07-04|jazyk= po anglicky}}</ref> |používateľ = [[ProtoStar]] |orbita= geostacionárna |funkcia = Telekomunikačná |výsledok = v prevádzke }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 9. júl<ref name="IHT-GP3">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.iht.com/articles/2008/07/09/mideast/iran.php|vydavateľ=International Herald Tribune|titul=Iran reportedly test-fires 9 missiles|priezvisko=Cowell|meno=Alan|dátum vydania=2008-07-09|dátum prístupu=2008-07-09|jazyk= po anglicky}}</ref> |raketa = {{IRN}}[[Shahab-3]]<ref name="RIAN-GP3">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://en.rian.ru/world/20080709/113564266.html|vydavateľ=RIA Novosti|titul=Iran test-fires Shahab-3 long-range missile|dátum vydania=2008-07-09|dátum prístupu=2008-07-09|jazyk= po anglicky}}</ref> |kozmodróm = {{IRN}}[[Strait of Hormuz]]<ref name="IHT-GP3" /> |poznámky = Časť cvičenia [[Great Prophet III]]<ref name="RIAN-GP3" /> |LSP = {{IRN}}[[Islamské revolučné gardy|IRG]] |náklad = {{TLS-PL |používateľ = IRG |orbita= suborbitálny let |funkcia = Test strely |výsledok = úspešný |d-dátum = 9. júl }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 9. júl<ref name="IHT-GP3" /> |raketa = {{IRN}}[[Shahab-2]]<ref name="FARS-GP3">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://english.farsnews.ir/newstext.php?nn=8704200561|vydavateľ=FARS|titul=Iran Test-Fires more Missiles|dátum vydania=2008-07-10|dátum prístupu=2008-07-10|jazyk= po anglicky}}</ref> |kozmodróm = {{IRN}}Strait of Hormuz<ref name="IHT-GP3" /> |poznámky = Časť cvičenia Graet Prophet III,<ref name="RIAN-GP3" /> typ strely nepotvrdený |LSP = {{IRN}}IRG |náklad = {{TLS-PL |používateľ = IRG |orbita= suborbitálny let |funkcia = Test strely |výsledok = úspešný |d-dátum = 9. júl }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 9. júl<ref name="IHT-GP3" /> |raketa = {{IRN}}[[Shahab-1]]<ref name="FARS-GP3" /> |kozmodróm = {{IRN}}Strait of Hormuz<ref name="IHT-GP3" /> |poznámky = Časť cvičenia Great Prophet III,<ref name="RIAN-GP3" /> typ strely nepotvrdený |LSP = {{IRN}}IRG |náklad = {{TLS-PL |používateľ = IRG |orbita= suborbitálny let |funkcia = Test strely |výsledok = úspešný |d-dátum = 9. júl }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 10. júl<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.npr.org/templates/story/story.php?storyId=92399124|titul=Iran Tests More Missiles; U.S. Issues Warning|vydavateľ=NPR|dátum vydania=2008-07-10|dátum prístupu=2008-07-10|jazyk= po anglicky}}</ref> |raketa = {{IRN}}Shahab-3 |kozmodróm = {{IRN}}Strait of Hormuz |poznámky = Časť cvičenia Great Prophet III,<ref name="RIAN-GP3" /> typ strely nepotvrdený |LSP = {{IRN}}IRG |náklad = {{TLS-PL |používateľ = IRG |orbita= suborbitálny let |funkcia = Test strely |výsledok = úspešný |d-dátum = 10. júl }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 12. júl |čas = 10:46<ref name="ECOMA" /> |raketa = {{USA}}Nike-Orion |kozmodróm = {{NOR}}Andøya<ref name="ECOMA" /> |LSP = {{NOR}}Andøya |poznámky = Apogeum: 123 km<ref name="ECOMA" /> |náklad = {{TLS-PL |názov = {{NOR}}{{DEU}}[[Suborbitálne lety v 2008#ECOMA 2008-3|ECOMA 2008-3]] |používateľ = Andøya/DLR |orbita= suborbitálny let |funkcia = Aeronomická<ref name="ECOMA" /> |výsledok = úspešný |d-dátum = 12. júl }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 14. júl |čas = 10:10<ref name="SubTec-810">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://sites.wff.nasa.gov/code810/news/story84.html|titul=41.075 GT SMITH/NASA Wallops Flight Facility|vydavateľ=NASA Wallops Flight Facility|work=Sounding Rockets Program Office (Code 810)|dátum vydania=2008-07-14|dátum prístupu=2008-07-15|jazyk=po anglicky|url archívu=https://web.archive.org/web/20090210193329/http://sites.wff.nasa.gov/code810/news/story84.html|dátum archivácie=2009-02-10}}</ref> |raketa = {{USA}}[[Terrier-Orion]]<ref name="SubTec">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://sched.wff.nasa.gov/wffsched/ViewItem.html?detail=0&integral=0&dropdown=1&show_stop=0&show_resources=0&style_sheet=style_wallops.css&dtwhen=2454657&cal_item_id=1664|titul=SR-SubTec-II 41.075|vydavateľ=NASA Wallops Flight Facility|dátum prístupu=2008-07-08|jazyk=po anglicky}}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> |kozmodróm = {{USA}}Wallops Island [[Wallops Island Launch Pad 1|LP-1]] |LSP = {{USA}}NASA |náklad = {{TLS-PL |názov = {{USA}}[[Suborbitálne lety v 2008#SubTEC-II|SubTEC-II]] |používateľ = Andøya/DLR |orbita= suborbitálny let |funkcia = Technologická |výsledok = úspešný |d-dátum = 14. júl }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 16. júl |čas = 05:20:59<br/><ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.nasaspaceflight.com/2008/07/sea-launch-lofts-echostar-11-echostar-2-dies-on-orbit/|titul=Sea Launch Zenit-3SL successfully lofts EchoStar 11|priezvisko=Bergin|meno=Chris|vydavateľ=NASASpaceflight.com|dátum vydania=2008-07-16|dátum prístupu=2008-07-16|jazyk= po anglicky}}</ref><ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.spaceflightnow.com/sealaunch/echostar11/index.html|titul=Sea Launch boosts relay satellite for DISH Network|priezvisko=Ray|meno=Justin|vydavateľ=Spaceflight Now|dátum vydania=2008-07-16|dátum prístupu=2008-07-16|jazyk=po anglicky|url archívu=https://web.archive.org/web/20080905175721/http://spaceflightnow.com/sealaunch/echostar11/index.html|dátum archivácie=2008-09-05}}</ref> |raketa = {{UKR}}Zenit-3SL |kozmodróm = {{NOR}}Ocean Odyssey |LSP = {{UN}}Sea Launch |náklad = {{TLS-PL |názov = {{USA}}[[Echostar 11]] |používateľ = [[Echostar]] |orbita= geostacionárna |funkcia = Telekomunikačná |výsledok = v prevádzke }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 18. júl |čas = 22:47<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://news.theage.com.au/world/us-fires-longrange-missile-in-test-20080719-3hpa.html|titul=US fires long-range missile in test|vydavateľ=The Age|dátum vydania=2008-07-19|dátum prístupu=2008-07-19|jazyk= po anglicky}}</ref> |raketa = {{USA}}[[UGM-27 Polaris]] ([[STARS]]) |kozmodróm = {{USA}}[[Kodiak Island]] |LSP = {{USA}}US Air Force |poznámky = Test radaru, strela nebola zasiahnutá |náklad = {{TLS-PL |názov = {{USA}}[[Suborbitálne lety v 2008#FTX-03|FTX-03]] |používateľ = MDA |orbita= suborbitálny let |funkcia = Cieľ |výsledok = úspešný<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.sfgate.com/cgi-bin/article.cgi?f=/n/a/2008/07/18/state/n190106D92.DTL&feed=rss.business|titul=U.S. missile defense sensor test called successful|vydavateľ=Associated Press|dátum vydania=2008-07-19|dátum prístupu=2008-10-29|jazyk=po anglicky|url archívu=https://web.archive.org/web/20080804133702/http://www.sfgate.com/cgi-bin/article.cgi?f=%2Fn%2Fa%2F2008%2F07%2F18%2Fstate%2Fn190106D92.DTL&feed=rss.business|dátum archivácie=2008-08-04}}</ref> |d-dátum = 18. júl }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 22. júl |čas = 02:40:09<br/><ref name="RIAN-SL5">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://en.rian.ru/russia/20080722/114586277.html|titul=Russia puts fifth German spy satellite into orbit|vydavateľ=RIA Novostidate=2008-07-22|dátum prístupu=2008-07-22|jazyk= po anglicky}}</ref><ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.ln.mid.ru/ns-dvbr.nsf/a84cf38ed768735943256ccc003bcff1/4730f0369e2ac90ac325746a002f3cc2?OpenDocument|titul=Уточненные данные по запуску космических аппаратов в июле 2008 года|vydavateľ=Russian Ministry of Foreign Affairs|dátum prístupu=2008-07-17|jazyk=po rusky}}</ref><ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://spacefellowship.com/News/?p=6091|titul=Germany’s first satellite-based reconnaissance system now completed - SAR-Lupe 5 successfully launched|vydavateľ=The Space Fellowship|dátum vydania=2008-07-22|dátum prístupu=2008-07-22|jazyk= po anglicky}}</ref> |raketa = {{RUS}}Kosmos-3M |kozmodróm = {{RUS}}Pleseck Rampa 132/1 |LSP = {{DEU}}COSMOS International<ref name="RIAN-SL5" /> |náklad = {{TLS-PL |názov = {{DEU}}[[SAR-Lupe 5]] |používateľ = Bundeswehr |orbita= nízka orbita Zeme, polárna |funkcia = Radarové snímkovanie |výsledok = v prevádzke }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 26. júl |čas = 18:31<ref name = "JSR 598">{{citácia elektronického dokumentu|url= http://www.planet4589.org/space/jsr/back/news.598|titul= Issue 598|dátum prístupu= 2008-08-23|meno= Dr. Jonathan|priezvisko= McDowell|dátum vydania= 2008-08-12|vydavateľ= Jonathan's Space Report|jazyk= po anglicky|url archívu= https://web.archive.org/web/20110928184924/http://www.planet4589.org/space/jsr/back/news.598|dátum archivácie= 2011-09-28}}</ref> |raketa = {{RUS}}[[Sojuz-2 (raketa)|Soyuz-2.1b]] |kozmodróm = {{RUS}}Pleseck [[Štartovací komplex 43 na Plesecku|Rampa 43/4]] |LSP = {{RUS}}RVSN |poznámky = Strata sondy v dôsledku zlyhania elektroniky<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.rg.ru/2009/02/11/sputnik.html|titul=Шпион на связь не вышел|vydavateľ=Российская газета|jazyk=po rusky|dátum prístupu=2009-02-11}}</ref> |náklad = {{TLS-PL |názov = {{RUS}}{{Kosmos|2441}} ([[Persona (družica)|Persona]])<ref name = "JSR 598" /> |používateľ = VKS |orbita= slnkosynchrónna |funkcia = Optické snímkovanie |výsledok = zlyhanie }} }} |colspan=8| ===August=== |- {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 1. august<ref name="0108-Missile">{{citácia elektronického dokumentu |url=http://en.rian.ru/russia/20080801/115460006.html|titul=Russian nuclear sub test-fires ballistic missile in Barents Sea|vydavateľ=RIA Novosti|dátum vydania=2008-08-01|dátum prístupu=2008-08-02|jazyk= po anglicky}}</ref> |raketa = {{RUS}}[[R-29]] |kozmodróm = {{RUS}}[[RFS Ryazan (K-44)|RFS ''Ryazan'']], [[Barentsovo more]]<ref name="0108-Missile" /> |LSP = {{RUS}}[[Ruské námorníctvo|VMF]] |náklad = {{TLS-PL |používateľ = VMF |orbita= suborbitálny let |funkcia = Test strely |výsledok = úspešný<ref name="0108-Missile" /> |d-dátum = 1. august }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 2. august |čas = 08:30<ref>{{citácia elektronického dokumentu |url=http://www.isas.jaxa.jp/j/topics/topics/2008/0802.shtml |titul=S-520-24号機打上げ成功！ |vydavateľ=JAXA |jazyk=po japonsky |dátum prístupu=2008-08-02}}</ref><ref>{{citácia elektronického dokumentu |url=http://www.jaxa.jp/press/2008/08/20080802_s520_24_j.html |titul=S-520-24号機　発表文 |vydavateľ=JAXA |dátum vydania=2008-08-02 |jazyk=po japonsky |dátum prístupu=2008-08-02}}</ref> |raketa = {{JPN}}[[S-520]] |kozmodróm = {{JPN}}Učinoura |LSP = {{JPN}}[[JAXA]] |poznámky = Apogeum: 293 km |náklad = {{TLS-PL |používateľ = JAXA/[[Teikyo University of Science & Technology|Teikyo]] |orbita= suborbitálny let |funkcia = Microgravitačná |výsledok = úspešný |d-dátum = 2. august }} }} {{TLS-RL|NoPL=4 |dátum = 3. august |čas = 03:34<ref name="SFN Falcon MSC">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.spaceflightnow.com/falcon/003/status.html|titul=Mission Status Center|work=Falcon Mission Report|vydavateľ=Spaceflight Now|meno=Justin|priezvisko=Ray|dátum vydania=2008-08-06|dátum prístupu=2008-11-15}}</ref><ref>{{citácia elektronického dokumentu |url=http://kwajrockets.blogspot.com |titul=Kwajalein Atoll and Rockets|dátum prístupu=2008-07-29|dátum vydania=2008-07-28|jazyk= po anglicky}}</ref> |raketa = {{USA}}[[Falcon 1]] |kozmodróm = {{minivlajka|Marshallove ostrovy}}[[Omelek Island|Omelek]] |LSP = {{USA}} [[SpaceX]] |poznámky = Prvý stupeň narazil do druhého v dôsledku zvyškového ťahu<ref name="SFN Falcon MSC" /><ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.marketwatch.com/news/story/statement-elon-musk-ceo-cto/story.aspx?guid={379AF54C-9FF0-4397-B6BF-CA0D541EF85B}&dist=hppr|titul=Statement by Elon Musk, CEO and CTO, SpaceX|meno=Diane|priezvisko=Murphy|dátum vydania=2008-08-07|dátum prístupu=2008-08-07|vydavateľ=Business Wire|jazyk= po anglicky}}</ref>Družice PreSat a Nanosail a ostatný náklad vrátane popola astronauta [[Gordon Cooper|Coopera]],<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.memorialspaceflights.com/memorial/explorers/cooper.asp|titul=L. Gordon Cooper, Jr.|work=Participants on board The Explorers Flight|vydavateľ=Space Services Incorporated (Celestis)|dátum prístupu=2008-05-21|jazyk=po anglicky|url archívu=https://web.archive.org/web/20051207013425/http://www.memorialspaceflights.com/memorial/explorers/cooper.asp|dátum archivácie=2005-12-07}}</ref> herca [[James Doohan|Doohana]],<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.memorialspaceflights.com/memorial/explorers/doohan.asp|titul=James M. Doohan|work=Participants on board The Explorers Flight|vydavateľ=Space Services Incorporated (Celestis)|dátum prístupu=2008-05-21|jazyk=po anglicky|url archívu=https://web.archive.org/web/20080907103759/http://www.memorialspaceflights.com/memorial/explorers/doohan.asp|dátum archivácie=2008-09-07}}</ref> scenáristu a režiséra [[John Meredyth Lucas|Lucasa]],<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.memorialspaceflights.com/memorial/explorers/lucas.asp|titul=John Meredyth Lucas|work=Participants on board The Explorers Flight|vydavateľ=Space Services Incorporated (Celestis)|dátum prístupu=2008-05-21|jazyk=po anglicky|url archívu=https://web.archive.org/web/20081120213607/http://www.memorialspaceflights.com/memorial/explorers/lucas.asp|dátum archivácie=2008-11-20}}</ref> a plánovača misií [[Program Apollo|Apollo]] [[Mareta West]]a<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.memorialspaceflights.com/memorial/explorers/west.asp|titul=Mareta N. West|work=Participants on board The Explorers Flight|vydavateľ=Space Services Incorporated (Celestis)|dátum prístupu=2008-05-21|jazyk=po anglicky|url archívu=https://web.archive.org/web/20070927011900/http://www.memorialspaceflights.com/memorial/explorers/west.asp|dátum archivácie=2007-09-27}}</ref> boli zničené. |náklad = {{TLS-PL |názov = {{USA}}[[Trailblazer (družica)|Trailblazer]] |používateľ = [[Operationally Responsive Space|ORS]]/MDA |orbita= Plánovaná: nízka orbita Zeme |funkcia = Technologická |výsledok = Zlyhanie<ref name="NSF Falcon" /> |d-čas = ~T+140 seconds<ref name="NSF Falcon">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.nasaspaceflight.com/2008/08/spacex-falcon-i-fails-during-first-stage-flight/|titul=SpaceX Falcon I FAILS during first stage flight|vydavateľ=NASASpaceflight.com|meno=Matt|priezvisko=Davis|contributing=Bergin, Chris|dátum vydania=2008-08-03|dátum prístupu=2008-08-03|jazyk= po anglicky}}</ref> |d-span = 4 |o-span = 4 }}{{TLS-PL |názov = {{USA}}[[PreSat]]<ref name="WØRPK">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://showcase.netins.net/web/wallio/CubeSat.htm|titul=Amateur Radio Information and Support for CubeSats|priezvisko=Wallio|meno=Ralph|dátum vydania=2008-06-20|vydavateľ=WØRPK|dátum prístupu=2008-06-21|jazyk= po anglicky}}</ref> |používateľ = [[Santa Clara University|Santa Clara]]/NASA<ref name="WØRPK" /><ref name="TwitterPS">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://twitter.com/PreSat|titul=PreSat|dátum vydania=2008-06-25|vydavateľ=Twitter|dátum prístupu=2008-06-30|jazyk= po anglicky}}</ref> |orbita= Plánovaná: nízka orbita Zeme |funkcia = Biologická |d-span = inherit |o-span = inherit }}{{TLS-PL |názov = {{USA}}[[NanoSail-D]]<ref name="WØRPK" /> |používateľ = Santa Clara/NASA<ref name="WØRPK" /><ref name="nanosail-d">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.nasa.gov/mission_pages/smallsats/nanosaild.html|titul=NanoSail-D|dátum vydania=2008-06-22|vydavateľ=NASA|dátum prístupu=2008-06-23|jazyk= po anglicky}}</ref> |orbita= Plánovaná: nízka orbita Zeme |funkcia = [[Slnečná plachetnica]] |d-span = inherit |o-span = inherit }}{{TLS-PL |názov = {{USA}}[[Celestis|Explorers]]<ref name="Celestis">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.memorialspaceflights.com/explorers.asp|titul=The Explorers Flight|vydavateľ=Space Services Incorporated (Celestis)|dátum prístupu=2008-06-05|jazyk= po anglicky}}</ref> |používateľ = [[Celestis]] |orbita= Plánovaná: nízka orbita Zeme |funkcia = [[Vesmírny pohreb]] |d-span = inherit |o-span = inherit }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 13. august |čas = 08:01<ref name="Min1308-KM">{{citácia elektronického dokumentu|url = http://www.kmph.com/Global/story.asp?S=8832417&nav=menu612_2_7|title = Unarmed Test strelyed in launch from California base base|publisher = KMPH|dátum vydania = 2008-08-13|accessdate = 2008-08-13|jazyk = po anglicky}}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> |raketa = {{USA}}LGM-30G Minuteman III |kozmodróm = {{USA}}Vandenberg |LSP = {{USA}}US Air Force |poznámky = Preletela okolo 6790 km.<ref name="Min1308-MN"> {{citácia elektronického dokumentu|url = http://www.usatoday.com/news/nation/2008-08-13-775846174_x.htm|title = Unarmed Test strelyed in launch from Calif. base|publisher = USA Today|dátum vydania= 2008-08-13|dátum prístupu = 2009-03-18|jazyk= po anglicky}}</ref> |náklad = {{TLS-PL |názov = {{USA}}[[Suborbitálne lety in 2008#GT-195GM|GT-195GM]] |používateľ = US Air Force |orbita= suborbitálny let |funkcia = Test strely |výsledok = úspešný<ref name="Min1308-KM" /> |d-dátum = 13. august }} }} {{TLS-RL|NoPL=2 |dátum = 14. august |čas = 20:44<ref name=spaceflightnowlog/> |raketa = {{minivlajka|Európska únia}}Ariane 5ECA |kozmodróm = {{FRA}}Kourou ELA-3 |LSP = {{FRA}}Arianespace |náklad = {{TLS-PL |názov = {{JPN}}[[Superbird 7]] |používateľ =[[Space Communications Corporation|SCC]] |orbita= geostacionárna |funkcia = Telekomunikačná |výsledok = v prevádzke }}{{TLS-PL |názov = {{USA}}[[AMC-21]] |používateľ =SES Americom |orbita= geostacionárna |funkcia = Telekomunikačná |výsledok = v prevádzke }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 16. august |čas = 19:32<ref name="JSR 599" /> |raketa = {{IRN}}Safir<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://afp.google.com/article/ALeqM5iFZUVHHeYn_ON94JnSVouYU5-S1Q|titul=Iran says launches first home-built satellite|vydavateľ=AFP|dátum vydania=2008-08-17|dátum prístupu=2008-08-17|jazyk=po anglicky|url archívu=https://web.archive.org/web/20080821060117/http://afp.google.com/article/ALeqM5iFZUVHHeYn_ON94JnSVouYU5-S1Q|dátum archivácie=2008-08-21}}</ref> |kozmodróm = {{IRN}}Semnan |LSP = {{IRN}}ISA |poznámky = Označená za prvý [[irán]]sky pokus o dosiahnutie obežnej dráhy. Oficiálne úspešná, aj keď na orbite nepribudol žiadny objekt.<ref name="JSR 599" /> Neoficiálne správy hovorili o zlyhaní druhého stupňa.<ref name="JSR 599" /> Let bol tiež označený za suborbitálny alebo za pokus o vypustenie družice [[Omid (družica)|Omid]]. |náklad = {{TLS-PL |názov = {{IRN}}[[DemoSat]]<ref name="Focus-demo">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.focus-fen.net/index.php?id=n149617|titul=Iran says it has put first dummy satellite in orbit|vydavateľ=FOCUS Information Agency|dátum vydania=2008-08-17|dátum prístupu=2008-08-17|jazyk= po anglicky}}</ref> |používateľ = ISA |orbita= {{nowrap|Plánovaná: nízka orbita Zeme<ref name="JSR 599">{{citácia elektronického dokumentu|url= http://www.planet4589.org/space/jsr/back/news.599|titul= Issue 599|dátum prístupu= 2008-09-11|meno= Dr. Jonathan|priezvisko= McDowell|dátum vydania= 2008-09-04|vydavateľ= Jonathan's Space Report|jazyk= po anglicky|url archívu= https://web.archive.org/web/20090208042633/http://planet4589.org/space/jsr/back/news.599|dátum archivácie= 2009-02-08}}</ref>}} |funkcia = Testovací let |výsledok = Zlyhanie<ref name="JSR 599" /> |d-dátum = 16. august }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 18. august |čas = 22:43<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.ilslaunch.com/news-081908|titul=ILS Proton Successfully Launches Inmarsat-4 F3 Satellite|vydavateľ=International Launch Services|dátum vydania=2008-08-19|dátum prístupu=2008-08-19|jazyk= po anglicky}}</ref><ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.kt.kz/index.php?lang=rus&uin=1138536794&chapter=1153457516|vydavateľ=Kazakhstan Today|titul=На Байконуре продолжается подготовка к запуску ракеты-носителя "Протон-М" с космическим аппаратом Inmarsat 4F3|dátum vydania=2008-08-11|dátum prístupu=2008-08-11|jazyk=po rusky|url archívu=https://web.archive.org/web/20110722142611/http://www.kt.kz/index.php?lang=rus&uin=1138536794&chapter=1153457516|dátum archivácie=2011-07-22}}</ref><ref name="ILS-MA-1308">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.ilslaunch.com/news-081308|titul=Media Advisory -ILS Proton to launch Inmarsat-4 F3 satellite|vydavateľ=International Launch Services|dátum prístupu=2008-08-15|dátum vydania=2008-08-13|jazyk= po anglicky}}</ref> |raketa = {{RUS}}Proton-M/Briz-M Enhanced |kozmodróm = {{KAZ}}Bajkonur Rampa 200/39<ref name="ILS-MA-1308" /> |LSP = {{RUS}}{{USA}}International Launch Services |náklad = {{TLS-PL |názov = {{GBR}}[[Inmarsat-4 F3]]<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.ilslaunch.com/inmarsat-4-f3|vydavateľ=International Launch Services|titul=Mission Control: Inmarsat-4 F3|dátum prístupu=2008-08-05|jazyk= po anglicky}}</ref> |používateľ = [[Inmarsat]] |orbita= geostacionárna |funkcia = Telekomunikačná |výsledok = v prevádzke }} }} {{TLS-RL|NoPL=2 |dátum = 22. august |čas = 09:10<ref name="ALV-Explode">{{citácia elektronického dokumentu |url=http://hamptonroads.com/2008/08/rocket-explodes-shortly-after-launch-wallops-island|meno=Cindy|priezvisko=Clayton|titul=Rocket explodes shortly after launch at Wallops Island|dátum vydania=2008-08-22|dátum prístupu=2008-08-22|vydavateľ=Pilot Online|jazyk= po anglicky}}</ref> |raketa = {{USA}}[[ALV X-1|ALV]] |kozmodróm = {{USA}}[[Mid-Atlantic Regional Spaceport|MARS]] [[Mid-Atlantic Regional Spaceport Launch Pad 0|LP-0B]] |LSP = {{USA}}[[Alliant Techsystems]] |poznámky = Jediný let ALV, zničený [[Range Safety Officer|RSO]]<ref name="ALV-Destruct">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.aviationweek.com/aw/generic/story_channel.jsp?channel=space&id=news/hybolt082508.xml&headline=HyBolt%20Launch%20Fails|meno=Frank|priezvisko=Morring|titul=HyBolt Launch Fails|dátum vydania=2008-08-25|dátum prístupu=2008-08-27|vydavateľ=Aviation Week|jazyk=po anglicky|url archívu=https://web.archive.org/web/20110521143733/http://www.aviationweek.com/aw/generic/story_channel.jsp?channel=space&id=news/hybolt082508.xml&headline=HyBolt%20Launch%20Fails|dátum archivácie=2011-05-21}}</ref> |náklad = {{TLS-PL |názov = {{USA}}[[Suborbital spaceflight in 2008#SOAREX VI|SOAREX VI]] |používateľ = NASA |orbita= suborbitálny let |funkcia = Technology |výsledok = Launch failure |d-time = T+27 seconds<ref name="ALV-Explode" /> |d-span = 2 |o-span = 2 }}{{TLS-PL |názov = {{USA}}[[Suborbital spaceflight in 2008#SOAREX VI/Hy-BoLT|Hy-BoLT]] |používateľ = NASA |orbita= suborbitálny let |funkcia = Aerodynamics |d-span = inherit |o-span = inherit }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 25. august<ref name="August-Tridents">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.lockheedmartin.com/news/press_releases/2008/8-26-trident.html|vydavateľ=Lockheed Martin|titul=Lockheed Martin-Built Trident II D5 Missile Achieves 124 Successful Test Launches In A Row|dátum vydania=2008-08-26|dátum prístupu=2008-08-27|meno=Lynn|priezvisko=Fisher|spoluautori=Papp, Jack|jazyk=po anglicky|url archívu=https://web.archive.org/web/20081016151033/http://www.lockheedmartin.com/news/press_releases/2008/8-26-trident.html|dátum archivácie=2008-10-16}}</ref> |raketa = {{USA}}UGM-133 Trident II |kozmodróm = {{USA}} USS ''Louisiana'', Tichý oceán |LSP = {{USA}}US Navy |náklad = {{TLS-PL |používateľ = US Navy |orbita= suborbitálny let |funkcia = Test strely |výsledok = úspešný |d-dátum = 25. august }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 25. august<ref name="August-Tridents"/> |raketa = {{USA}}UGM-133 Trident II |kozmodróm = {{USA}} USS ''Louisiana'', Tichý oceán |LSP = {{USA}}US Navy |náklad = {{TLS-PL |používateľ = US Navy |orbita= suborbitálny let |funkcia = Test strely |výsledok = úspešný |d-dátum = 25. august }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 28. august<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.reuters.com/article/worldNews/idUSLS60130720080828|titul=Russia long-range Test strely a success|vydavateľ=Reuters|dátum vydania=2008-08-28|dátum prístupu=2008-08-28|meno=Chris|priezvisko=Baldwin|jazyk= po anglicky}}</ref> |raketa = {{RUS}}[[RT-2PM Topoľ]] (RS-12M) |kozmodróm = {{RUS}}Pleseck |LSP = {{RUS}}RVSN |náklad = {{TLS-PL |používateľ = RVSN |orbita= suborbitálny let |funkcia = Test strely |výsledok = úspešný |d-dátum = 28. august }} }} {{TLS-RL|NoPL=5 |dátum = 29. august |čas =07:15<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.ballard.co.uk/press_releases/company_releases.aspx?lang=English(uk)&story=1247|titul=RapidEye constellation launched successfully|vydavateľ=Ballard Communications Management|dátum vydania=2008-08-29|dátum prístupu=2008-08-29|meno=Audrey|priezvisko=Nice|contributing=Wolstenholme, Robin|jazyk=po anglicky|url archívu=https://web.archive.org/web/20060930005327/http://www.ballard.co.uk/press_releases/company_releases.aspx?lang=English(uk)|dátum archivácie=2006-09-30}}</ref> |raketa = {{UKR}}[[Dnepr-1]] |kozmodróm = {{KAZ}}Bajkonur [[Štartovací komplex 109 na Bajkonure|Rampa 109/95]] |LSP = {{RUS}}[[ISC Kosmotras]] |náklad = {{TLS-PL |názov = {{DEU}}[[RapidEye|Tachys]] (RapidEye-1)<ref name="JSR 600">{{citácia elektronického dokumentu|url= http://www.planet4589.org/space/jsr/back/news.600|titul= Issue 600|dátum prístupu= 2008-09-29|meno= Dr. Jonathan|priezvisko= McDowell|dátum vydania= 2008-09-26|vydavateľ= Jonathan's Space Report|jazyk= po anglicky|url archívu= https://web.archive.org/web/20110928185057/http://www.planet4589.org/space/jsr/back/news.600|dátum archivácie= 2011-09-28}}</ref> |používateľ = [[RapidEye]] |orbita= nízka orbita Zeme |funkcia = Snímkovanie |výsledok = v prevádzke }}{{TLS-PL |názov = {{DEU}}[[RapidEye|Mati]] (RapidEye-2)<ref name="JSR 600" /> |používateľ = RapidEye |orbita= nízka orbita Zeme |funkcia = Snímkovanie |výsledok = v prevádzke }}{{TLS-PL |názov = {{DEU}}[[RapidEye|Choma]] (RapidEye-3)<ref name="JSR 600" /> |používateľ = RapidEye |orbita= nízka orbita Zeme |funkcia = Snímkovanie |výsledok = v prevádzke }}{{TLS-PL |názov = {{DEU}}[[RapidEye|Choros]] (RapidEye-4)<ref name="JSR 600" /> |používateľ = RapidEye |orbita= nízka orbita Zeme |funkcia = Snímkovanie |výsledok = v prevádzke }}{{TLS-PL |názov = {{DEU}}[[RapidEye|Trochia]] (RapidEye-5)<ref name="JSR 600" /> |používateľ = RapidEye |orbita= nízka orbita Zeme |funkcia = Snímkovanie |výsledok = v prevádzke }} }} |colspan=8| ===September=== |- {{TLS-RL|NoPL=2 |dátum = 6. september |čas =03:25<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://news.xinhuanet.com/english/2008-09/06/content_9806611.htm|titul=China launches two natural disaster monitoring satellites|vydavateľ=Xinhua|dátum vydania=2008-09-06|dátum prístupu=2008-09-06}}</ref> |raketa = {{CHN}}[[Dlhý pochod 2C]] |kozmodróm = {{CHN}}Taiyuan LA-1 |LSP = {{CHN}}CNSA |náklad = {{TLS-PL |názov = {{CHN}}[[Huanjing satellite|Huan Jing 1A]] |používateľ = CNSA |orbita= Sun-synchronous |funkcia = Remote sensing |výsledok = v prevádzke }}{{TLS-PL |názov = {{CHN}}[[Huanjing satellite|Huan Jing 1B]] |používateľ = CNSA |orbita= Sun-synchronous |funkcia = Remote sensing |výsledok = v prevádzke }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 6. september |čas =18:50:57<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.spaceflightnow.com/delta/d335/status.html|titul=Mission Status Center|work=Delta II/Geoeye 1|vydavateľ=Spaceflight Now|meno=Justin|priezvisko=Ray|dátum vydania=2008-09-06|dátum prístupu=2008-09-06|url archívu=https://web.archive.org/web/20081120004800/http://www.spaceflightnow.com/delta/d335/status.html|dátum archivácie=2008-11-20}}</ref> |raketa = {{USA}}Delta II 7420 |kozmodróm = {{USA}}Vandenberg SLC-2W |LSP = {{USA}}United Launch Alliance |náklad = {{TLS-PL |názov = {{USA}}[[GeoEye 1]] (Orbview 5) |používateľ = [[GeoEye]] |orbita= Sun-synchronous |funkcia = Imaging |výsledok = v prevádzke }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 10. september |čas = 19:50:02<ref name="SFN-M65" /> |raketa = {{RUS}}Soyuz-U |kozmodróm = {{KAZ}}Baikonur Site 1/5 |LSP = {{RUS}}Roskosmos |poznámky = ISS flight 30P |náklad = {{TLS-PL |názov = {{RUS}}[[Progress M-65]] |používateľ = Roskosmos |orbita= Low Earth (ISS) |funkcia = Logistics |výsledok = úspešný |d-dátum = 7. december |d-time = 08:48:47<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://space.kursknet.ru/cosmos/english/cargoes/prm65.sht|titul=Cargo spacecraft "Progress M-65" |priezvisko=Anikeev|meno=Alexander|vydavateľ=Manned Astronautics; Figures and Facts|dátum prístupu=2009-01-03}}</ref> }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 18. september |čas =02:05<ref name="Failed THAAD">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.mda.mil/mdalink/pdf/08news0078.pdf|vydavateľ=Missile Defense Agency|titul=Missile Defense Test Conducted|dátum vydania=2008-09-17|dátum prístupu=2008-09-18|format=PDF|url archívu=https://web.archive.org/web/20081001165547/http://www.mda.mil/mdalink/pdf/08news0078.pdf|dátum archivácie=2008-10-01}}</ref> |raketa = |kozmodróm = {{USA}}Kauai |LSP = {{USA}}MDA |poznámky = Two [[THAAD]] intercept launches cancelled.<ref name="Failed THAAD" /> |náklad = {{TLS-PL |používateľ = MDA |orbita= suborbitálny let |funkcia = Target |výsledok = Launch failure<ref name="Failed THAAD" /> |d-dátum = 18. september }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 18. september |čas =14:45<ref name="IT-1809-SLBM">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.itar-tass.com/eng/level2.html?NewsID=13088878&PageNum=0|titul=Russian submarine launches Bulava missile|vydavateľ=ITAR-TASS|dátum vydania=2008-09-18|dátum prístupu=2008-09-18}}</ref> |raketa = {{RUS}}[[RSM-56 Bulava]] (R-30) |kozmodróm = {{RUS}}[[Russian submarine TK-208 Dmitri Donskoi|RFS ''Dmitri Donskoi'']], [[White Sea]]<ref name="C4-1809-SLBM">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.channel4.com/news/articles/world/russia+test+fires+new+missile/2460857|titul=Russia test fires new missile|vydavateľ=Channel 4 News|dátum vydania=2008-09-18|dátum prístupu=2008-09-18}}</ref> |LSP = {{RUS}}VMF |náklad = {{TLS-PL |používateľ = VMF |orbita= suborbitálny let |funkcia = Test strely |výsledok = úspešný |d-time = 15:05<ref name="AFP-1809-SLBM">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://afp.google.com/article/ALeqM5h8bwJpi1viw2lep6tmrk8kmND8kw|titul=Russia test-fires new-generation strategic missile|vydavateľ=AFP|dátum vydania=2008-09-18|dátum prístupu=2008-09-18|url archívu=https://web.archive.org/web/20080929235222/http://afp.google.com/article/ALeqM5h8bwJpi1viw2lep6tmrk8kmND8kw|dátum archivácie=2008-09-29}}</ref> }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 19. september |čas =21:48<ref name="JSR 600" /><ref name="Nimiq-ILS">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.ilslaunch.com/nimiq-4-mission-control|titul=Nimiq-4 Mission Control|vydavateľ=International Launch Services|dátum prístupu=2008-09-18}}</ref> |raketa = {{RUS}}Proton-M/Briz-M |kozmodróm = {{KAZ}}Baikonur Site 200/39 |LSP = {{RUS}}{{USA}}International Launch Services |náklad = {{TLS-PL |názov = {{CAN}}[[Nimiq-4]]<ref name="RSW">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.russianspaceweb.com/2008.html|titul=Space exploration in 2008 |vydavateľ=Russian Space Web|meno=Anatoly|priezvisko=Zak|coauthors=Günes, Sedat|dátum prístupu=2008-08-27}}</ref> |používateľ = [[Telesat Canada]] |orbita= Geosynchronous |funkcia = Communication |výsledok = v prevádzke }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 24. september |čas =06:57<ref name="NFIRE2B">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.vandenberg.af.mil/news/story.asp?id=123116591|titul=Vandenberg supports missile defense tracking test|meno=Lt. Raymond|priezvisko=Geoffroy|work=30th Space Wing Public Affairs|vydavateľ=US Air Force|dátum vydania=2008-09-24|dátum prístupu=2008-09-24}}</ref> |raketa = {{USA}}[[LGM-30 Minuteman|Chimera]]<ref name="NFIRE2B" /> (Minuteman/Minotaur II) |kozmodróm = {{USA}}Vandenberg [[Vandenberg AFB Launch Facility 06|LF-06]] |LSP = {{USA}}Orbital Sciences |poznámky = Tracked by [[NFIRE]] satellite |náklad = {{TLS-PL |názov = {{USA}}[[NFIRE|NFIRE 2b]] |používateľ = MDA |orbita= suborbitálny let |funkcia = Target |výsledok = úspešný |d-dátum = 24. september }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 24. september |čas =09:28<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.nasaspaceflight.com/?p=5522|titul=Sea Launch Zenit-3SL lifts off with Galaxy 19|meno=Chris|priezvisko=Bergin|vydavateľ=NASASpaceflight.com|dátum vydania=2008-09-24|dátum prístupu=2008-09-24}}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> |raketa = {{UKR}}Zenit-3SL |kozmodróm = {{NOR}}Ocean Odyssey |LSP = {{UN}}Sea Launch |náklad = {{TLS-PL |názov = {{UN}}[[Galaxy 19]] |používateľ = Intelsat |orbita= Geosynchronous |funkcia = Communication |výsledok = v prevádzke }} }} {{TLS-RL|NoPL=3 |dátum = 25. september |čas =08:49:37<br/><ref name="JSR 600" /><ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.ln.mid.ru/ns-dvbr.nsf/a84cf38ed768735943256ccc003bcff1/9229b3ccdfd9efe1c32574cc00248e02?OpenDocument|titul=Уточненные данные по запуску космических аппаратов в сентябре 2008 года|vydavateľ=Russian Ministry of Foreign Affairs|dátum vydania=2008-09-22|dátum prístupu=2008-09-22|language=Russian}}</ref> |raketa = {{RUS}}Proton-M/[[Block D|DM-2]]<ref name="DM upper stage">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.roscosmos.ru/NewsDoSele.asp?NEWSID=4268|titul=Glonass-M Satellites are under Ground Control|vydavateľ=Roscosmos|dátum vydania=2008-09-25|dátum prístupu=2008-09-25}}</ref> |kozmodróm = {{KAZ}}Baikonur Site 81/24 |LSP = {{RUS}}RVSN |náklad = {{TLS-PL |názov = {{RUS}}{{Kosmos|2442}} ([[GLONASS]])<ref name="JSR 600" /><ref name="AT-GLONASS">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://arms-tass.su/?page=article&aid=57511&cid=125|titul=Начало эксплуатации спутников серии "Глонасс-К" переносится с 2009 на 2010 год|vydavateľ=ARMS-TASS|dátum vydania=2008-07-17|dátum prístupu=2008-07-18|language=Russian}}</ref> |používateľ = VKS |orbita= Medium Earth |funkcia = Navigation<ref name="RIAN-GLONASS-28">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.rian.ru/science/20080919/151430995.html|titul=Три спутника ГЛОНАСС будут запущены 28 сентября - представитель ИСС|vydavateľ=RIA Novosti|dátum vydania=2008-09-19|dátum prístupu=2008-09-19|language=Russian}}</ref> |výsledok = v prevádzke }}{{TLS-PL |názov = {{RUS}}{{Kosmos|2443}} (GLONASS)<ref name="JSR 600" /><ref name="AT-GLONASS"/> |používateľ = VKS |orbita= Medium Earth |funkcia = Navigation<ref name="RIAN-GLONASS-28"/> |výsledok = v prevádzke }}{{TLS-PL |názov = {{RUS}}{{Kosmos|2444}} (GLONASS)<ref name="JSR 600" /><ref name="AT-GLONASS"/> |používateľ = VKS |orbita= Medium Earth |funkcia = Navigation<ref name="RIAN-GLONASS-28"/> |výsledok = v prevádzke }} }} {{TLS-RL|NoPL=3 |dátum = 25. september |čas =13:10<ref name="JSR 600"/><ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://news.sina.com.cn/c/2008-09-12/031814438512s.shtml|titul=神七首选9月25日晚9时10分左右发 射|language=Chinese|dátum prístupu=2008-09-12|dátum vydania=2008-09-12|vydavateľ=Sina}}</ref> |raketa = {{CHN}}[[Dlhý pochod 2F]] |kozmodróm = {{CHN}}[[Jiuquan Satellite Launch Center|Jiuquan]] [[Jiuquan Launch Area 4|LA-4/SLS-1]] |LSP = {{CHN}}CNSA |poznámky = Manned flight with three [[astronaut|yǔhángyuán]], crew conducted first Chinese [[Výstup do otvoreného vesmíru|EVA]]<br/>Ban Xing deployed from Shenzhou on 27. september at 11:27 GMT, GC separated on 28. september at 08:48 to begin independent mission<ref name="JSR 601"/> |náklad = {{TLS-PL |názov = {{CHN}}[[Shenzhou 7]] |používateľ = CNSA |orbita= Low Earth |funkcia = Manned flight |výsledok = úspešný |d-dátum = 28. september |d-čas = 09:37:40<ref name="JSR 601">{{citácia elektronického dokumentu|url= http://www.planet4589.org/space/jsr/back/news.601|titul= Issue 601|dátum prístupu= 2008-10-22|meno= Dr. Jonathan|priezvisko= McDowell|dátum vydania= 2008-10-12|vydavateľ= Jonathan's Space Report|url archívu= https://web.archive.org/web/20110928184858/http://www.planet4589.org/space/jsr/back/news.601|dátum archivácie= 2011-09-28}}</ref> }}{{TLS-PL |názov = {{CHN}}[[BanXing|Ban Xing]]<ref name="JSR 601"/> |používateľ = CNSA |orbita= Low Earth |funkcia = Technology |výsledok = v prevádzke }}{{TLS-PL |názov = {{CHN}}[[Shenzhou 7|Shenzhou 7-GC]]<ref name="JSR 601"/> |používateľ = CNSA |orbita= Low Earth |funkcia = Technology |výsledok = v prevádzke }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 28. september |čas =23:15<ref name="F1F4-SFN-MSC">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.spaceflightnow.com/falcon/004/status.html|titul=Mission Status Center|work=Falcon 1 Flight 4|priezvisko=Ray|meno=Justin|dátum vydania=2008-09-28|vydavateľ=Spaceflight Now|dátum prístupu=2008-09-28}}</ref> |raketa = {{USA}}Falcon 1 |kozmodróm = {{minivlajka|Marshallove ostrovy}}Omelek |LSP = {{USA}}SpaceX |poznámky = Launched [[Boilerplate (rocketry)|boilerplate]] payload. First privately funded and developed liquid fuelled rocket to reach orbit<ref name="SR-Falcon Success" /> |náklad = {{TLS-PL |názov = {{USA}}[[Falcon 1 Flight 4|RatSat]]<ref name="JSR 601"/> |používateľ = SpaceX |orbita= Low Earth |funkcia = DemoSat |výsledok = úspešný<ref name="F1F4-SFN-MSC" /><ref name="SR-Falcon Success">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.spaceref.com/news/viewnews.html?id=1311|titul=SpaceX Update - ORBIT|priezvisko=Cowing|meno=Keith|dátum vydania=2008-09-28|vydavateľ=SpaceRef|dátum prístupu=2008-09-29}}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> }} }} |colspan=8| ===Október=== |- {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 1. október |čas =06:37:16 |raketa = {{UKR}}Dnepr-1 |kozmodróm = {{RUS}}[[Dombarovskiy]] |LSP = {{RUS}}ISC Kosmotras |náklad = {{TLS-PL |názov = {{THA}}[[THEOS (satellite)|THEOS]] |používateľ = [[GISTDA]] |orbita= Low Earth |funkcia = Remote sensing |výsledok = v prevádzke }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 11. október<ref name="RIAN-Sineva-11-10-08">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://en.rian.ru/russia/20081011/117682147.html|titul=Russian submarine conducts full-range test of Sineva ICBM|dátum vydania=2008-10-11|vydavateľ=RIA Novosti|dátum prístupu=2008-10-11}}</ref> |raketa = {{RUS}}[[R-29RMU Sineva]] |kozmodróm = {{RUS}}[[Delta class submarine|RFS ''Tula'']], Barents Sea |LSP = {{RUS}}VMF |poznámky = Long-range test<ref name="RIAN-Sineva-11-10-08" /> |náklad = {{TLS-PL |používateľ = VMF |orbita= suborbitálny let |funkcia = Test strely |výsledok = úspešný |d-dátum = 11. október }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 12. október | čas = 07:01<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.nasaspaceflight.com/2008/10/soyuz-tma-13-set-to-launch-trio-to-iss/|titul=Soyuz TMA-13 launches trio on journey to the ISS|priezvisko=Bergin|meno=Chris |dátum vydania=2008-10-11|vydavateľ=NASASpaceflight.com|dátum prístupu=2008-10-12}}</ref> |raketa = {{RUS}}Soyuz-FG |kozmodróm = {{KAZ}}Baikonur Site 1/5 |LSP = {{RUS}}Roskosmos |poznámky = Manned flight with three cosmonauts, including a [[space tourism|space tourist]]. 100th flight of the [[Soyuz programme]] to be manned at some point in its mission<ref name="soy100"/> |náklad = {{TLS-PL |názov = {{RUS}}[[Soyuz TMA-13]]<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.hq.nasa.gov/osf/iss_reports/reports2008/08-09-2008.htm|vydavateľ=NASA Office of Space Operations|work=International Space Station Daily Report|titul=ISS On-Orbit Status 08/09/08<!--9. august, not 8. september-->|dátum vydania=2008-08-09|dátum prístupu=2008-08-11|url archívu=https://web.archive.org/web/20090109155444/http://www.hq.nasa.gov/osf/iss_reports/reports2008/08-09-2008.htm|dátum archivácie=2009-01-09}}</ref> |používateľ = Roskosmos |orbita= Low Earth (ISS) |funkcia = ISS [[Expedition 18]] |výsledok = v prevádzke }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 12. október | čas = 07:24<ref name="RIAN-Topol-12-10">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://en.rian.ru/russia/20081012/117687966.html|titul=Russia's Medvedev observes test launch of Topol ICBM -2|dátum vydania=2008-10-12|vydavateľ=RIA Novosti|dátum prístupu=2008-10-12}}</ref> |raketa = {{RUS}}[[RT-2PM Topoľ]] (RS-12M) |kozmodróm = {{RUS}}Plesetsk |LSP = {{RUS}}RVSN |náklad = {{TLS-PL |používateľ = RVSN |orbita= suborbitálny let |funkcia = Test strely |výsledok = úspešný |d-time = 07:50<ref name="RIAN-Topol-12-10" /> }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 12. október<ref name="HST-SLBMs-12-10">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.hindustantimes.com/StoryPage/StoryPage.aspx?sectionName=&id=cdd841f5-0053-4fb5-bca8-f1fa13ab1819&MatchID1=4813&TeamID1=6&TeamID2=1&MatchType1=1&SeriesID1=1212&PrimaryID=4813&Headline=%27Russia+tests+long-range+ballistic+missiles%27|titul=Russia tests long-range ballistic missiles: reports|dátum vydania=2008-10-12|vydavateľ=Hindustan Times|dátum prístupu=2008-10-12|url archívu=https://archive.today/20130103111013/http://www.hindustantimes.com/StoryPage/StoryPage.aspx?sectionName=&id=cdd841f5-0053-4fb5-bca8-f1fa13ab1819&MatchID1=4813&TeamID1=6&TeamID2=1&MatchType1=1&SeriesID1=1212&PrimaryID=4813&Headline='Russia+tests+long-range+ballistic+missiles'|dátum archivácie=2013-01-03}}</ref> |raketa = {{RUS}}[[R-29 Vysota|R-29R Vysota]] |kozmodróm = {{RUS}}[[Delta class submarine|RFS ''Zelenograd'']], [[Sea of Okhotsk]]<ref name="HST-SLBMs-12-10"/> |LSP = {{RUS}}VMF |náklad = {{TLS-PL |používateľ = VMF |orbita= suborbitálny let |funkcia = Test strely |výsledok = úspešný |d-dátum = 12. október }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 12. október<ref name="HST-SLBMs-12-10"/> |raketa = {{RUS}}[[R-29RM Shtil]] |kozmodróm = {{RUS}}[[Delta class submarine|RFS ''Yekaterinburg'']], Barents Sea<ref name="HST-SLBMs-12-10"/> |LSP = {{RUS}}VMF |náklad = {{TLS-PL |používateľ = VMF |orbita= suborbitálny let |funkcia = Test strely |výsledok = úspešný |d-dátum = 12. október }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 19. október |čas = 17:47:23<ref name="IBEX-MSC">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.spaceflightnow.com/pegasus/ibex/status.html|titul=Mission Status Center|work=Pegasus/IBEX Launch Report|vydavateľ=Spaceflight Now|meno=Justin|priezvisko=Ray|dátum vydania=2008-10-19|dátum prístupu=2008-10-19|url archívu=https://web.archive.org/web/20180904191920/https://spaceflightnow.com/pegasus/ibex/status.html|dátum archivácie=2018-09-04}}</ref> |raketa = {{USA}}Pegasus-XL/[[Star-27]] |kozmodróm = {{minivlajka|Marshallove ostrovy}}{{USA}}''Stargazer'', Kwajalein Atoll |LSP = {{USA}}Orbital Sciences |náklad = {{TLS-PL |názov = [[IBEX]] |používateľ = NASA |orbita= [[High Earth orbit|High Earth]] |funkcia = [[Sun|Solar]] |výsledok = v prevádzke }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 20. október |čas =08:39<ref name="36207DG">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://sched.wff.nasa.gov/wffsched/ViewItem.html?detail=0&integral=0&dropdown=1&show_stop=0&show_resources=0&style_sheet=style_wallops.css&dtwhen=2454760&cal_item_id=5042|titul=SR-WS BLACK BRANT IX 36.207|priezvisko=Gass|meno=Ted|dátum vydania=2008-10-20|work=Wallops Web Calender|vydavateľ=NASA Wallops Flight Facility|dátum prístupu=2008-10-20}}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> |raketa = {{CAN}}Black Brant IX |kozmodróm = {{USA}}White Sands LC-36 |LSP = {{USA}}NASA |náklad = {{TLS-PL |používateľ = [[United States Naval Research Laboratory|NRL]] |orbita= suborbitálny let |funkcia = UV Astronomy<ref name="810-36207DG">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://sites.wff.nasa.gov/code810/news/story85.html|titul=36.207 DG Kowalski/Naval Research Laboratory|priezvisko=Eberspeaker|meno=Phil|coauthors=Bland, Berit|dátum vydania=2008-10-22|work=Sounding Rockets Program Office|vydavateľ=NASA Wallops Flight Facility|dátum prístupu=2008-10-23|url archívu=https://web.archive.org/web/20090320162034/http://sites.wff.nasa.gov/code810/news/story85.html|dátum archivácie=2009-03-20}}</ref> |výsledok = úspešný |d-time = 08:49<ref name="36207DG" /> }} }} {{TLS-RL|NoPL=2 |dátum = 22. október |čas = 00:52:11<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://news.theage.com.au/world/indias-first-lunar-mission-blasts-off-20081022-55xs.html|titul=India's first lunar mission blasts off|dátum vydania=2008-10-22|vydavateľ=The Age|dátum prístupu=2008-10-22}}</ref> |raketa = {{IND}}[[Polar Satellite Launch Vehicle|PSLV-XL]] |kozmodróm = {{IND}}Satish Dhawan SLP |LSP = {{IND}}ISRO |poznámky = First Indian [[Moon|lunar]] spacecraft,<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.hinduonnet.com/thehindu/holnus/008200806151653.htm|titul=Chandrayaan instruments wired up for possible Sept. 19 launch|vydavateľ=The Hindu|dátum prístupu=2008-06-16|dátum vydania=2008-06-15|url archívu=https://web.archive.org/web/20080618144839/http://www.hinduonnet.com/thehindu/holnus/008200806151653.htm|dátum archivácie=2008-06-18}}</ref> Maiden flight of PSLV-XL |náklad = {{TLS-PL |názov = {{IND}}[[Chandrayaan-1]]<ref name="TI-Chandrayaan">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.thaindian.com/newsportal/uncategorized/come-rain-or-shine-indias-lunar-mission-to-keep-oct-22-date-lead_100106162.html|titul=Come rain or shine, India’s lunar mission to keep Oct 22 date|dátum vydania=2008-10-11|vydavateľ=Thaindian News|dátum prístupu=2008-10-11|url archívu=https://web.archive.org/web/20090131105603/http://www.thaindian.com/newsportal/uncategorized/come-rain-or-shine-indias-lunar-mission-to-keep-oct-22-date-lead_100106162.html|dátum archivácie=2009-01-31}}</ref> |používateľ = ISRO |orbita= [[Selenocentric orbit|Selenocentric]] |funkcia = [[Moon|Lunar]] [[Exploration of the Moon|orbiter]] |výsledok = v prevádzke }}{{TLS-PL |názov = {{IND}}[[Moon Impact Probe|MIP]] |používateľ = ISRO |orbita= Selenocentric |funkcia = Lunar [[Exploration of the Moon|impactor]] |výsledok = úspešný |d-dátum = 14. november }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 22. október |čas =09:10<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.tsenki.com/NewsDoSeleFed.asp?NEWSID=4533|titul=С космодрома Байконур осуществлён пуск межконтинентальной баллистической ракеты РС-18|dátum vydania=2008-10-22|vydavateľ=Tsenki|language=Russian|dátum prístupu=2008-10-22|url archívu=https://web.archive.org/web/20160303175250/http://www.tsenki.com/NewsDoSeleFed.asp?NEWSID=4533|dátum archivácie=2016-03-03}}</ref> |raketa = {{RUS}}[[UR-100N|RS-18 UR-100N]] |kozmodróm = {{KAZ}}Baikonur |LSP = {{RUS}}RVSN |náklad = {{TLS-PL |používateľ = RVSN |orbita= suborbitálny let |funkcia = Test strely |výsledok = úspešný |d-dátum = 22. október }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 22. október |čas =12:30<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.dlr.de/en/desktopdefault.aspx/tabid-1/86_read-13855/|titul=Student experiments on board REXUS 4 successfully launched|dátum vydania=2008-10-23|vydavateľ=DLR|dátum prístupu=2008-11-04|meno=Andrea|priezvisko=Schaub|url archívu=https://web.archive.org/web/20081120174615/http://www.dlr.de/en/DesktopDefault.aspx/tabid-1/86_read-13855/|dátum archivácie=2008-11-20}}<!--Time zone assumed to be CEST--></ref> |raketa = {{USA}}Nike-Orion |kozmodróm = {{SWE}}Esrange |LSP = {{SWE}}{{DEU}}[[EuroLaunch]] |poznámky = [[Apogeum]]: 175 km |náklad = {{TLS-PL |názov = {{SWE}}{{DEU}}[[REXUS-4]] |používateľ = SSC/DLR |orbita= suborbitálny let |funkcia = Student research |výsledok = úspešný |d-dátum = 22. október }} }} {{TLS-RL|NoPL=2 |dátum = 25. október |čas =01:15<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://news.xinhuanet.com/photo/2008-10/25/content_10249253.htm|titul=我国成功发射“实践六号”03组卫星[组图]|dátum vydania=2008-10-25|vydavateľ=Xinhuanet|language=Chinese|dátum prístupu=2008-10-25}}</ref> |raketa = {{CHN}}[[Dlhý pochod 4B]] |kozmodróm = {{CHN}}Taiyuan [[Taiyuan Launch Area 2|LA-2]]<ref name="LA2">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.chinanews.com.cn/gn/news/2008/10-25/1425211.shtml|titul=太原卫星发射中心启用新工位 航天发射能力跃升| publisher= China News|dátum vydania=2008-10-25|dátum prístupu=2008-10-27|language=Chinese}}</ref> |LSP = {{CHN}}CNSA |poznámky = First launch from Taiyuan LA-2<ref name="LA2"/> |náklad = {{TLS-PL |názov = {{CHN}} [[Shi Jian 6E]] |používateľ = CNSA |orbita= Low Earth |funkcia = Scientific |výsledok = v prevádzke }}{{TLS-PL |názov = {{CHN}} [[Shi Jian 6F]] |používateľ = CNSA |orbita= Low Earth |funkcia = Scientific |výsledok = v prevádzke }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 25. október |čas =02:28<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.nasaspaceflight.com/2008/10/ula-delta-ii-cosmo-3-live/|titul=ULA Delta II launches with COSMO-3 - LIVE|priezvisko=Bergin|meno=Chris|dátum vydania=2008-10-24|vydavateľ=NASASpaceflight.com|dátum prístupu=2008-10-25}}</ref> |raketa = {{USA}}Delta II 7420-10 |kozmodróm = {{USA}}Vandenberg SLC-2W |LSP = {{USA}}United Launch Alliance |náklad = {{TLS-PL |názov = {{ITA}}[[COSMO-SkyMed|COSMO-3]] |používateľ = [[Italian Space Agency|ASI]]/[[CONAE]]<ref name="AboutCS"> {{citácia elektronického dokumentu|url=http://clusters.wallonie.be/espace/en/news/cosmo-skymed-2-satellite-successfully-launched-from-vandenberg-us-base.html|titul=COSMO-SkyMed 2 satellite successfully launched from Vandenberg US base|dátum prístupu=2008-09-27|dátum vydania=2007-12-10|vydavateľ=Space Cluster}}</ref> |orbita= Sun-synchronous |funkcia = Radar imaging |výsledok = v prevádzke }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 29. október |čas =16:53:53<ref name="NSF-Venesat">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.nasaspaceflight.com/2008/10/china-launch-venesat/|titul=China launch VENESAT-1 - debut bird for Venezuela|priezvisko=Barbosa|meno=Rui C.|dátum vydania=2008-10-29|vydavateľ=NASASpaceflight.com|dátum prístupu=2008-10-29}}</ref> |raketa = {{CHN}}Dlhý pochod 3B |kozmodróm = {{CHN}}Xichang [[Xichang Launch Area 3|LA-3]] |LSP = {{CHN}}CNSA |poznámky = First [[Venezuela]]n satellite<ref name="NSF-Venesat"/> |náklad = {{TLS-PL |názov = {{VEN}}[[Venesat-1]] |používateľ = [[Ministry of Science and Technology (Venezuela)|VMoST]]<!--better abbreviation needed--> |orbita= Geosynchronous |funkcia = Communication |výsledok = v prevádzke }} }} |colspan=8| ===November=== |- {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 1. november<ref name="SM3-01-11">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.mda.mil/mdalink/pdf/08news0082.pdf|titul=Navy Intercepts Ballistic Missile Target in Fleet Exercise Pacific Blitz|coauthors=U.S. Third Fleet Public Affairs Office|dátum vydania=2008-11-01|vydavateľ=Missile Defense Agency|dátum prístupu=2008-11-03|url archívu=https://web.archive.org/web/20081219173550/http://www.mda.mil/mdalink/pdf/08news0082.pdf|dátum archivácie=2008-12-19}}</ref> |raketa = |kozmodróm = {{USA}}Barking Sands |LSP = {{USA}}US Navy |poznámky = Intercepted by SM-3 missile, part of [[Pacific Blitz]] exercise<ref name="SM3-01-11"/> |náklad = {{TLS-PL |používateľ = US Navy |orbita= suborbitálny let |funkcia = Target |výsledok = úspešný |d-dátum = 1. november }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 1. november<ref name="SM3-01-11"/> |raketa = {{USA}}RIM-161 Standard Missile 3 |kozmodróm = {{USA}} USS Paul Hamilton, Pacific Ocean<ref name="SM3-01-11"/> |LSP = {{USA}}US Navy |poznámky = Intercepted target missile, part of [[Pacific Blitz]] exercise<ref name="SM3-01-11"/> |náklad = {{TLS-PL |používateľ = US Navy<ref name="SM3-01-11"/> |orbita= suborbitálny let |funkcia = Intercept test |výsledok = úspešný |d-dátum = 1. november }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 1. november<ref name="SM3-01-11"/> |raketa = |kozmodróm = {{USA}}Barking Sands |LSP = {{USA}}US Navy |poznámky = Intercept by SM-3 missile failed. Part of [[Pacific Blitz]] exercise<ref name="SM3-01-11"/> |náklad = {{TLS-PL |používateľ = US Navy |orbita= suborbitálny let |funkcia = Target |výsledok = úspešný |d-dátum = 1. november }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 1. november<ref name="SM3-01-11"/> |raketa = {{USA}}RIM-161 Standard Missile 3 |kozmodróm = {{USA}} USS ''Hopper'', Tichý oceán<ref name="SM3-01-11"/> |LSP = {{USA}} US Navy |poznámky = Chyba snímača zapríčinila zlyhanie zastavenia cieľovej rakety.<ref name="SM3-01-11"/> Súčasť cvičenia [[Pacific Blitz]]<ref name="SM3-01-11"/> |náklad = {{TLS-PL |používateľ = US Navy<ref name="SM3-01-11"/> |orbita= suborbitálny let |funkcia = Intercept test |výsledok = Spacecraft failure |d-dátum = 1. november }} }} {{TLS-RL|NoPL=2 |dátum = 5. november |čas =00:15<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://news.xinhuanet.com/tech/2008-11/05/content_10310081.htm|titul=中国成功发射创新一号02星和试验卫星三号 |dátum vydania=2008-11-05|vydavateľ=Xinhua|language=Chinese|dátum prístupu=2008-11-05}}</ref> |raketa = {{CHN}}[[Dlhý pochod 2D]]<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://news.xinhuanet.com/english/2008-11/05/content_10310876.htm|titul=China puts two satellites into orbit |dátum vydania=2008-11-05|vydavateľ=Xinhua|dátum prístupu=2008-11-05}}</ref> |kozmodróm = {{CHN}}Jiuquan [[Jiuquan Launch Area 4|LA-4/SLS-2]]<ref name="NSF-CZ-0511">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.nasaspaceflight.com/2008/11/china-up-the-pace-with-another-dual-launch/|titul=China up the pace with another dual launch|priezvisko=Barbosa|meno=Rui C.|dátum vydania=2008-11-05|vydavateľ=NASASpaceflight.com|dátum prístupu=2008-11-05}}</ref> |LSP = {{CHN}}CNSA |poznámky = |náklad = {{TLS-PL |názov = {{CHN}}[[Chuang Xin 1B]] |používateľ = CNSA |orbita= Low Earth |funkcia = Weather |výsledok = v prevádzke }}{{TLS-PL |názov = {{CHN}}[[Shiyan Weixing 3]]<ref name="NSF-CZ-0511"/> |používateľ = CNSA |orbita= Low Earth |funkcia = Technology |výsledok = v prevádzke }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 5. november |čas = 09:00<ref name="IHT-Minuteman-0511">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.iht.com/articles/ap/2008/11/05/america/NA-US-Missile-Test.php|titul=Unarmed Test strelyed in launch from US base|coauthors=Associated Press|dátum vydania=2008-11-05 |vydavateľ=International Herald Tribune|dátum prístupu=2008-11-05}}</ref> |raketa = {{USA}}LGM-30G Minuteman III |kozmodróm = {{USA}}Vandenberg |LSP = {{USA}}US Air Force |poznámky = Travelled 6740 km downrange<ref name="IHT-Minuteman-0511"/> |náklad = {{TLS-PL |názov = {{USA}}[[Suborbital spaceflight in 2008#GT-198GM|GT-198GM]] |používateľ = US Air Force |orbita= suborbitálny let |funkcia = Test strely |výsledok = úspešný |d-dátum = 5. november }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 5. november |čas = 20:44 |raketa = {{RUS}}Proton-M/Briz-M |kozmodróm = {{KAZ}}Baikonur Site 200/39 |LSP = {{RUS}}{{USA}}International Launch Services |poznámky = Final flight of standard Proton-M |náklad = {{TLS-PL |názov = {{LUX}}[[Astra 1M]] |používateľ = [[SES Astra]] |orbita= Geosynchronous |funkcia = Communication |výsledok = v prevádzke }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 12. november |čas = 05:56<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://ibnlive.in.com/news/india-test-fires-nuclear-capable-missile/77973-3.html|titul=India test fires nuclear capable missile|dátum vydania=2008-11-12|vydavateľ=IBN Live|dátum prístupu=2008-11-12|url archívu=https://web.archive.org/web/20110522132614/http://ibnlive.in.com/news/india-test-fires-nuclear-capable-missile/77973-3.html|dátum archivácie=2011-05-22}}</ref> |raketa = {{IND}}[[Shaurya missile|Shaurya]]<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.expressindia.com/latest-news/India-successfully-test-fires---Shaurya---missile/384746/|titul=India successfully test fires 'Shaurya' missile|dátum vydania=2008-11-12|vydavateľ=Express India|dátum prístupu=2008-11-13|url archívu=https://web.archive.org/web/20081215183536/http://www.expressindia.com/latest-news/India-successfully-test-fires---Shaurya---missile/384746/|dátum archivácie=2008-12-15}}</ref> |kozmodróm = {{IND}}Integrated Test Range [[Integrated Test Range Launch Complex 3|LC-3]]<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.expressbuzz.com/edition/story.aspx?Title=Missile+testing:+Residents+to+be+evacuated&artid=Li2yMKKfsfY=&SectionID=mvKkT3vj5ZA=&MainSectionID=fyV9T2jIa4A=&SectionName=nUFeEOBkuKw=&SEO=|titul=Test strelying: Residents to be evacuated|dátum vydania=2008-11-09|vydavateľ=Express News Service|dátum prístupu=2008-11-09}}{{Nedostupný zdroj|date=november 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> |LSP = {{IND}}DRDO |náklad = {{TLS-PL |používateľ = Indian Army |orbita= suborbitálny let |funkcia = Test strely |výsledok = úspešný |d-dátum = 12. november }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 12. november<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://news.bbc.co.uk/1/hi/world/middle_east/7725951.stm|titul=Iran tests new long-range missile|dátum vydania=2008-11-12|vydavateľ=BBC News|dátum prístupu=2008-11-13}}</ref> |raketa = {{IRN}}[[Sajjil]] |kozmodróm = {{IRN}}[[Irán]] |LSP = {{IRN}}[[Air Force of the Army of the Guardians of the Islamic Revolution|IRGC AF]] |poznámky = Maiden flight of [[Sajjil]] missile |náklad = {{TLS-PL |používateľ = IRGC AF |orbita= suborbitálny let |funkcia = Test strely |výsledok = úspešný |d-dátum = 12. november }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 13. november |čas = 09:06<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.defensenews.com/story.php?i=3819367&c=EUR&s=AIR|titul=French Test-launch M51 Missile Underwater|priezvisko=Tran|meno=Pierre|dátum vydania=2008-11-14|vydavateľ=DefenseNews|dátum prístupu=2008-11-16}}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> |raketa = {{FRA}}[[M51 (missile)|M51]] |kozmodróm = {{FRA}}[[Centre d'Essais des Landes|CEL]] |LSP = {{FRA}}[[Force océanique stratégique|FOST]] |náklad = {{TLS-PL |používateľ = FOST |orbita= suborbitálny let |funkcia = Test strely |výsledok = úspešný |d-dátum = 13. november }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 14. november |čas = 15:50<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.itar-tass.com/eng/level2.html?NewsID=13274340&PageNum=0|titul=Soyuz-U rocket successfully delivers defense satellite to orbit|dátum vydania=2008-11-14|vydavateľ=ITAR-TASS|dátum prístupu=2008-11-14}}</ref> |raketa = {{RUS}}Soyuz-U |kozmodróm = {{RUS}}Plesetsk [[Plesetsk Cosmodrome Site 16|Site 16/2]] |LSP = {{RUS}}RVSN |náklad = {{TLS-PL |názov = {{RUS}}{{Kosmos|2445}} ([[Kobal't-M]]) |používateľ = VKS |orbita= Low Earth |funkcia = Optical imaging |výsledok = v prevádzke }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 14. november |raketa = {{CAN}}Black Brant IX |kozmodróm = {{USA}}White Sands LC-36 |LSP = {{USA}}NASA |náklad = {{TLS-PL |používateľ = NRL<ref name="36.221">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://sched.wff.nasa.gov/wffsched/ViewItem.html?detail=0&integral=0&dropdown=1&show_stop=0&show_resources=0&style_sheet=style_wallops.css&dtwhen=2454785&cal_item_id=1405|titul=SR-WS BLACK BRANT IX 36.221|priezvisko=Scott|meno=B.|work=Wallops Web Calender|vydavateľ=NASA Wallops Flight Facility|dátum prístupu=2008-11-05|url archívu=https://web.archive.org/web/20120219233142/http://sched.wff.nasa.gov/wffsched/ViewItem.html?detail=0&integral=0&dropdown=1&show_stop=0&show_resources=0&style_sheet=style_wallops.css&dtwhen=2454785&cal_item_id=1405|dátum archivácie=2012-02-19}}</ref> |orbita= suborbitálny let |funkcia = Solar<ref name="36.221"/> |výsledok = úspešný |d-dátum = 14. november }} }} {{TLS-RL|NoPL=3 |dátum = 15. november | čas=00:55:39<ref name="126MSC1">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.spaceflightnow.com/shuttle/sts126/status.html|titul=Mission Status Center|work=STS-126 Shuttle Launch Report|vydavateľ=Spaceflight Now|meno=Justin|priezvisko=Ray|dátum vydania=2008-11-15|dátum prístupu=2008-11-15|url archívu=https://web.archive.org/web/20081202112923/http://www.spaceflightnow.com/shuttle/sts126/status.html|dátum archivácie=2008-12-02}}</ref> |raketa = {{USA}}Space Shuttle ''Endeavour''<ref name="NSF-Delays">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.nasaspaceflight.com/2008/04/atlantis-sts-125-mission-to-hubble-delayed-to-october-update/|titul=Atlantis' STS-125 mission to Hubble delayed to. október|meno=Chris |priezvisko=Bergin|vydavateľ=NASASpaceflight.com|dátum vydania=2008-04-04|dátum prístupu=2008-04-07}}</ref> |kozmodróm = {{USA}}Kennedy LC-39A |LSP = {{USA}}United Space Alliance |poznámky = Manned flight with seven astronauts, PSSC deployed from Shuttle at 20:33 GMT on 29. november |náklad = {{TLS-PL |názov = {{USA}}[[STS-126]]<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.spaceflightnow.com/shuttle/sts125/080929hubble/|titul=Failure aboard Hubble puts shuttle flight on hold|priezvisko=Harwood|meno=William|dátum vydania=2008-09-29|vydavateľ=Spaceflight Now|dátum prístupu=2008-09-30|url archívu=https://web.archive.org/web/20081121171500/http://www.spaceflightnow.com/shuttle/sts125/080929hubble/|dátum archivácie=2008-11-21}}</ref> |používateľ = NASA |orbita= Low Earth (ISS) |funkcia = ISS Assembly |výsledok = úspešný |d-dátum = 30. november |d-time = 21:25:06<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.spaceflightnow.com/shuttle/sts126/081130fd17/index4.html|titul=Weather detour leads shuttle to California touchdown|priezvisko=Harwood|meno=William|dátum vydania=2008-11-30|work=STS-126 Shuttle Report|vydavateľ=Spaceflight Now|dátum prístupu=2008-11-30|url archívu=https://web.archive.org/web/20081203023209/http://www.spaceflightnow.com/shuttle/sts126/081130fd17/index4.html|dátum archivácie=2008-12-03}}</ref> |d-span = 2 }}{{TLS-PL |názov = {{ITA}}{{USA}}[[Multi-Purpose Logistics Module|''Leonardo'' MPLM]] |používateľ = ASI/NASA |orbita= Low Earth (ISS) |funkcia = Logistics |výsledok = úspešný |d-span = inherit }}{{TLS-PL |názov = {{USA}}[[PicoSatellite Solar Cell testbed|PSSC]] |používateľ = US Air Force |orbita= Low Earth |funkcia = Technology |výsledok = v prevádzke }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 19. november |čas =02:18<ref name="TMC-SM3">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.tmcnet.com/usubmit/-lead-missile-test-japans-maritime-self-defense-force-/2008/11/19/3801707.htm|titul=Test strely by Japan's Maritime Self-Defense Force fails|dátum vydania=2008-11-20|vydavateľ=TMCnet|dátum prístupu=2008-11-20}}</ref><ref name="AP-SM3">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.google.com/hostednews/ap/article/ALeqM5gHrP8RITLNsb4YHaf36kDfqxF8EAD94IG3I80|titul=Japan fails to intercept missile in Hawaii test|dátum vydania=2008-11-20|vydavateľ=Associated Press|dátum prístupu=2008-11-20}}</ref> |raketa = |kozmodróm = {{USA}}Barking Sands |LSP = {{USA}}US Navy |poznámky = Intercept by SM-3 missile failed |náklad = {{TLS-PL |používateľ = US Navy/[[Japan Maritime Self-Defense Force|JMSDF]] |orbita= suborbitálny let |funkcia = Target |výsledok = úspešný |d-dátum = 19. november }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 19. november |čas =02:21<ref name="AP-SM3"/> |raketa = {{USA}}RIM-161 Standard Missile 3 |kozmodróm = {{JPN}}[[JDS Chōkai (DDG-176)|JDS ''Chōkai'']], Tichý oceán |LSP = {{JPN}}JMSDF |poznámky = Infrared sensor fault, failed to intercept target<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.guardian.co.uk/business/feedarticle/8044535|titul=Japanese missile defense test fails off Hawaii|priezvisko=Wolf|meno=Jim |dátum vydania=2008-11-20|dátum prístupu=2008-11-20}}</ref> |náklad = {{TLS-PL |používateľ = JMSDF |orbita= suborbitálny let |funkcia = Interceptor |výsledok = Spacecraft failure |d-dátum = 19. november }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 26. november |čas =12:38:27<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.spaceflightnow.com/shuttle/sts126/081126fd13/index2.html|titul=Station cargo ship launches; possible antenna glitch|dátum vydania=2008-11-26|vydavateľ=Spaceflight Now|dátum prístupu=2008-11-26|url archívu=https://web.archive.org/web/20081204105300/http://www.spaceflightnow.com/shuttle/sts126/081126fd13/index2.html|dátum archivácie=2008-12-04}}</ref> |raketa = {{RUS}}Soyuz-U |kozmodróm = {{KAZ}}Baikonur Site 1/5 |LSP = {{RUS}}Roskosmos |poznámky = First flight of modernised [[Progress (spacecraft)|Progress spacecraft]], [[Kurs (docking system)|Kurs]] anomaly necessitated manual docking.<br/>ISS flight 31P |náklad = {{TLS-PL |názov = {{RUS}}[[Progress M-01M]] |používateľ = Roskosmos |orbita= Low Earth (ISS) |funkcia = Logistics |výsledok = úspešný |d-dátum = 8. február 2009 |d-time = 08:20<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.roscosmos.ru/NewsDoSele.asp?NEWSID=5381|titul=ТГК «Прогресс М-01М» завершил полет|dátum vydania=2009-02-08|vydavateľ=Roskosmos|dátum prístupu=2009-02-11}}</ref> }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 26. november |čas =13:24<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://en.rian.ru/russia/20081126/118554536.html|titul=Russia test-launches new-generation RS-24 ballistic missile|dátum vydania=2008-11-26|vydavateľ=RIA Novosti|dátum prístupu=2008-11-26}}</ref> |raketa = {{RUS}}[[RS-24|RS-24 Yars]] |kozmodróm = {{RUS}}Plesetsk |LSP = {{RUS}}RVSN |náklad = {{TLS-PL |používateľ = RVSN |orbita= suborbitálny let |funkcia = Test strely |výsledok = úspešný |d-dátum = 26. november }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 26. november<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://news.xinhuanet.com/english/2008-11/26/content_10416914.htm|titul=Iran launches space rocket "Kavosh 2" successfully |priezvisko=E|meno=Zheng|dátum vydania=2008-11-26|vydavateľ=Xinhau|dátum prístupu=2008-11-26}}</ref> |raketa = |kozmodróm = {{IRN}}Iran |LSP = {{IRN}}ISA |poznámky = Payload recovered by parachute |náklad = {{TLS-PL |názov = {{IRN}}[[Suborbital spaceflight in 2008#Kavoshgar-2|Kavoshgar-2]] |používateľ = ISA |orbita= suborbitálny let |funkcia = Test flight |výsledok = úspešný |d-dátum = 26. november }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 28. november<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.google.com/hostednews/ap/article/ALeqM5iXJ7Du9xyLuO-Kp8b9PpvuQWpQ8QD94O2R680|titul=Russia test-fires ICBM from submarine|dátum vydania=2008-11-28|vydavateľ=Associated Press|dátum prístupu=2008-11-28}}</ref> |raketa = {{RUS}}RSM-56 Bulava (R-30) |kozmodróm = {{RUS}}RFS ''Dmitri Donskoi'', White Sea<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.barentsobserver.com/ballistic-missile-test-from-the-white-sea.4529287-16149.html|titul=Ballistic Test strely from the White Sea|dátum vydania=2008-11-25|vydavateľ=Barents Observer|dátum prístupu=2008-11-26|url archívu=https://web.archive.org/web/20090105235308/http://www.barentsobserver.com/ballistic-missile-test-from-the-white-sea.4529287-16149.html|dátum archivácie=2009-01-05}}</ref> |LSP = {{RUS}}VMF |náklad = {{TLS-PL |používateľ = VMF |orbita= suborbitálny let |funkcia = Test strely |výsledok = úspešný |d-dátum = 28. november }} }} |colspan=8| ===December=== |- {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 1. december |čas = 04:42<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://news.xinhuanet.com/newscenter/2008-12/01/content_10438941.htm|titul=中国成功发射“遥感卫星四号”|priezvisko=Hongliang|meno=Zhu|dátum vydania=2008-12-01|vydavateľ=Xinhua|language=Chinese|dátum prístupu=2008-12-01}}</ref> |raketa = {{CHN}}Dlhý pochod 2D |kozmodróm = {{CHN}}Jiuquan LA-4/SLS-2 |LSP = {{CHN}}CNSA |náklad = {{TLS-PL |názov = {{CHN}}[[Yaogan-4]] |používateľ = CNSA |orbita= Sun-synchronous |funkcia = Remote sensing |výsledok = v prevádzke }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 2. december |čas = 05:00<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://rian.ru/science/20081202/156276825.html|titul=Космические войска РФ провели успешный запуск спутника серии "Космос"|dátum vydania=2008-12-02|vydavateľ=RIA Novosti|dátum prístupu=2008-12-03|language=Russian}}</ref> |raketa = {{RUS}}[[Molniya-M]]/[[Block 2BL|2BL]]<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.itar-tass.com/eng/level2.html?NewsID=13331590&PageNum=0|titul=Molnia-M carrier lifts off from Plesetsk with military satellite.|dátum vydania=2008-12-02|vydavateľ=ITAR-TASS|dátum prístupu=2008-12-02}}</ref> |kozmodróm = {{RUS}}Plesetsk Site 16/2 |LSP = {{RUS}}RVSN |náklad = {{TLS-PL |názov = {{RUS}}{{Kosmos|2446}} ([[Oko]]) |používateľ = VKS |orbita= Molniya |funkcia = Missile defence |výsledok = v prevádzke }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 5. december |čas = 10:35:10<ref name="ICI2">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.rocketrange.no/news/ici-2-successful|titul=ICI-2 Successful|dátum vydania=2008-12-05|vydavateľ=Andøya Rocket Range|dátum prístupu=2008-12-05}}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> |raketa = {{BRA}}{{USA}}VS-30-Orion |kozmodróm = {{NOR}}[[SvalRak]] |LSP = {{NOR}}Andøya |poznámky = [[Apogeum]]: 330 km<ref name="ICI2"/> |náklad = {{TLS-PL |názov = {{NOR}}[[ICI-2]]<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.rocketrange.no/campaigns/ici-2/|titul=ICI-2 Sounding Rocket Campaign|dátum vydania=2008-12-05|vydavateľ=Andøya Rocket Range|dátum prístupu=2008-12-05|url archívu=https://web.archive.org/web/20090804125440/http://www.rocketrange.no/campaigns/ici-2/|dátum archivácie=2009-08-04}}</ref> |používateľ = [[University of Oslo|Oslo]] |orbita= suborbitálny let |funkcia = [[Aurora (astronomy)|Aurora]]l |výsledok = úspešný |d-time = 10:45<ref name="ICI2"/> }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 5. december |čas = 20:04<ref name="ET-FTG05">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.earthtimes.org/articles/show/244921,pentagons-missile-defence-test-successful--summary.html|titul=Pentagon's missile-defence test successful - Summary|dátum vydania=2008-12-05|vydavateľ=The Earth Times|dátum prístupu=2008-12-05|url archívu=https://archive.ph/20130112235756/http://www.earthtimes.org/articles/show/244921,pentagons-missile-defence-test-successful--summary.html|dátum archivácie=2013-01-12}}</ref> |raketa = {{USA}}UGM-27 Polaris (STARS) |kozmodróm = {{USA}}Kodiak Island |LSP = {{USA}}US Air Force |poznámky = Decoy target failed to deploy<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://edition.cnn.com/2008/US/12/05/us.missile.test/?imw=Y&iref=mpstoryemail|titul=Decoy fails to deploy, but Test strely called 'success'|priezvisko=McIntyre|meno=Jamie|coauthors=Levine, Adam|dátum vydania=2008-12-05|vydavateľ=CNN|dátum prístupu=2008-12-15}}</ref>, intercepted by [[Ground Based Interceptor|GBI]] |náklad = {{TLS-PL |názov = {{USA}}[[Suborbital spaceflight in 2008#FTG-05|FTG-05]] |používateľ = MDA |orbita= suborbitálny let |funkcia = Target |výsledok = Partial spacecraft failure |d-time = 20:29<ref name="REU-GBI-0512">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.reuters.com/article/vcCandidateFeed2/idUSTRE4B46NB20081205|titul=U.S. says latest missile defense test a success|priezvisko=Morgan|meno=David|coauthors=Wolf, Jim; Gray, Andrew; Walsh, Eric|dátum vydania=2008-12-05|vydavateľ=Reuters|dátum prístupu=2008-12-05}}</ref> }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 5. december |čas = 20:21<ref name="ET-FTG05"/> |raketa = {{USA}}[[Ground Based Interceptor]] |kozmodróm = {{USA}}Vandenberg |LSP = {{USA}}US Air Force |poznámky = Intercepted Polaris |náklad = {{TLS-PL |názov = {{USA}}[[Suborbital spaceflight in 2008#FTG-05|FTG-05]] |používateľ = MDA |orbita= suborbitálny let |funkcia = Target |výsledok = úspešný |d-time = 20:29<ref name="REU-GBI-0512"/> }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 10. december |čas = 13:43:00<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.nasaspaceflight.com/2008/12/ils-aunch-ciel-2-via-proton-m/|titul=ILS launches Ciel-2 for Canada via Proton-M|priezvisko=Barbosa|meno=Rui C. |dátum vydania=2008-12-10|vydavateľ=NASASpaceflight.com|dátum prístupu=2008-12-10}}</ref> |raketa = {{RUS}}Proton-M/Briz-M Enhanced |kozmodróm = {{KAZ}}Baikonur Site 200/39 |LSP = {{RUS}}{{USA}}International Launch Services |náklad = {{TLS-PL |názov = {{CAN}}[[Ciel-2]]<ref name=spaceflightnowlog /> |používateľ = [[Ciel Satellite Group|Ciel]]<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.cielsatellite.ca/press_feb_15_2007.html|title=ILS Proton to launch Ciel-2 satellite to serve North America|vydavateľ=Ciel|dátum prístupu=2008-03-17|meno=Dave|priezvisko=Lewis|dátum vydania=2007-02-15|titul=Archivovaná kópia|url archívu=https://web.archive.org/web/20070514215121/http://www.cielsatellite.ca/press_feb_15_2007.html|dátum archivácie=2007-05-14}}</ref> |orbita= Geosynchronous |funkcia = Communication |výsledok = v prevádzke }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 15. december |čas = 03:22<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://news.xinhuanet.com/english/2008-12/15/content_10507101.htm|titul=China launches "Yaogan V" remote-sensing satellite|priezvisko=Guodong|meno=Du|dátum vydania=2008-12-15|vydavateľ=Xinhua|dátum prístupu=2008-12-15}}</ref> |raketa = {{CHN}}Dlhý pochod 4B |kozmodróm = {{CHN}}Taiyuan LA-2 |LSP = {{CHN}}CNSA |náklad = {{TLS-PL |názov = {{CHN}}[[Yaogan-5]] |používateľ = CNSA |orbita= Sun-synchronous |funkcia = Remote sensing |výsledok = v prevádzke }} }} {{TLS-RL|NoPL=2 |dátum = 20. december |čas = 22:35<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://spacefellowship.com/News/?p=7765|titul=LIVE COVERAGE: Ariane 5 W2M / HOT BIRD 9 Launch|dátum vydania=2008-12-20|vydavateľ=The Space Fellowship|dátum prístupu=2008-12-20}}</ref> |raketa = {{minivlajka|Európska únia}}Ariane 5ECA |kozmodróm = {{FRA}}Kourou ELA-3 |LSP = {{FRA}}Arianespace |náklad = {{TLS-PL |názov = {{FRA}}[[Hot Bird 9]]<ref name=spaceflightnowlog/> |používateľ = [[Eutelsat]] |orbita= Geosynchronous |funkcia = Communication |výsledok = v prevádzke }}{{TLS-PL |názov = {{FRA}}[[Eutelsat W2M]]<ref name=spaceflightnowlog/> |používateľ = Eutelsat |orbita= Geosynchronous |funkcia = Communication |výsledok = Spacecraft failure<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.space.com/news/090128-new-satellite-failure.html|titul=Newly Launched Satellite Fails in Space |priezvisko=De Selding|meno=Peter B.|dátum vydania=2009-01-28|vydavateľ=Space.com|dátum prístupu=2009-01-28}}</ref> }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 23. december |čas = 00:54<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.nasaspaceflight.com/2008/12/china-launch-meteorological-satellite-fengyun-2-06/|titul=China launch meteorological satellite Fengyun-2-06|priezvisko=Barbosa|meno=Rui C.|dátum vydania=2008-12-23|vydavateľ=NASASpaceflight.com|dátum prístupu=2008-12-23}}</ref> |raketa = {{CHN}}[[Dlhý pochod 3A]] |kozmodróm = {{CHN}}Xichang LA-2 |LSP = {{CHN}}CNSA |náklad = {{TLS-PL |názov = {{CHN}}[[Fengyun|Feng Yun 2E]] |používateľ = CMA |orbita= Geosynchronous |funkcia = Weather |výsledok = v prevádzke }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 23. december |čas = 03:00<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://lenta.ru/news/2008/12/23/bulava/|titul=С АПЛ "Дмитрий Донской" произведен неудачный запуск "Булавы"|dátum vydania=2008-12-23|vydavateľ=Lenta|dátum prístupu=2008-12-23|language=Russian}}</ref> |raketa = {{RUS}}RSM-56 Bulava<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://english.pravda.ru/russia/politics/23-12-2008/106862-bulava-0|titul=Russia’s Bulava missile explodes during decisive test|dátum vydania=2008-12-23|vydavateľ=Pravda|dátum prístupu=2008-12-23}}</ref> |kozmodróm = {{RUS}}RFS ''Dmitry Donskoi''<ref name="REU-BulavaFails">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.reuters.com/article/worldNews/idUSTRE4BM1MU20081223|titul=Russian strategic Test strely fails: report|dátum vydania=2008-12-23|vydavateľ=Reuters|dátum prístupu=2008-12-23}}</ref> |LSP = {{CHN}}VMF |poznámky = Self-destruct system activated after missile went off course<ref name="REU-BulavaFails"/> |náklad = {{TLS-PL |používateľ = VMF |orbita= suborbitálny let |funkcia = Test strely |výsledok = Launch failure |d-dátum = 23. december }} }} {{TLS-RL|NoPL=3 |dátum = 25. december |čas = 10:43<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.roscosmos.ru/NewsDoSele.asp?NEWSID=5096|titul=Космические аппараты «Глонасс-М» : полёт нормальный|dátum vydania=2008-12-25|vydavateľ=Roskosmos|language=Russian|dátum prístupu=2008-12-25}}</ref> |raketa = {{RUS}}Proton-M/DM-2 Enhanced |kozmodróm = {{KAZ}}Baikonur Site 81/24 |LSP = {{RUS}}RVSN |poznámky = First flight of Proton-M Enhanced with DM-2 upper stage, last orbital launch from Baikonur to be conducted by the Russian military |náklad = {{TLS-PL |názov = {{RUS}}{{Kosmos|2447}} (GLONASS) |používateľ = VKS |orbita= Medium Earth |funkcia = Navigation |výsledok = v prevádzke }} {{TLS-PL |názov = {{RUS}}{{Kosmos|2448}} (GLONASS) |používateľ = VKS |orbita= Medium Earth |funkcia = Navigation |výsledok = v prevádzke }} {{TLS-PL |názov = {{RUS}}{{Kosmos|2449}} (GLONASS) |používateľ = VKS |orbita= Medium Earth |funkcia = Navigation |výsledok = v prevádzke }} }} |} ==Referencie== {{referencie|2}} {{TLS-L}} [[Kategória:Kozmonautické zoznamy]] [[Kategória:Kozmonautika v 2008]] l0b0xtez3y394nroyc0ghjd2ayg2jv7 3 283438 8215595 8213896 2026-05-17T17:12:38Z Henryk Siuda 264914 /* Spam */ nová sekcia 8215595 wikitext text/x-wiki [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2011|Archív do 2011]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2012|Archív 2012]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2013|Archív 2013]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2014|Archív 2014]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2015|Archív 2015]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2016|Archív 2016]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2017|Archív 2017]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2018|Archív 2018]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2019|Archív 2019]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2020|Archív 2020]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2021|Archív 2021]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2022|Archív 2022]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2023|Archív 2023]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2024|Archív 2024]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2025|Archív 2025]] == Otázka od [[User:LSisi|LSisi]] (21:31, 3. január 2026) == Dobrý večer, prepáčte, ako môžem pozdvihnúť môj článok Marek Lisánsky na encyklopedickú úroveň wiki? Neviete mi poradiť, kde robím chybu? --[[Redaktor:LSisi|LSisi]] ([[Diskusia s redaktorom:LSisi|diskusia]]) 21:31, 3. január 2026 (UTC) :Máš to u seba v diskusii. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 21:42, 3. január 2026 (UTC) == Carcross Desert == Ahoj, ten článok je treba dať doporiadku. Na to aké to je krátke je tam príliš veľa chýb. * A je to púšť, ale nie je to púšť, a je to polopúšť... * A duny sa usadili na dne jazera (zjavný nezmysel) * Nie je to pohorie (infobox) Je to oblasť dún s rozlohou 2,6 km². --[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 09:39, 12. január 2026 (UTC) :{{Re|Pelex}} Nie je zhoda na tom čo to je. Označuje sa to ako púšť, ale nespĺňa to kritériá na púšť, len polopúšť. Upravil som formuláciu, snáď je ti to jasnejšie. :Poraď teda, ktorý infobox by tam pasoval lepšie. Nemáme úplne infobox špeciálne pre oblasť dún, treba trochu improvizovať.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 10:01, 12. január 2026 (UTC) ::Nejde o IB, ktorý by tam pasoval lepšie, ide (predpokladám) o zavádzajúci typ lokality, zobrazený momentálne v záhlaví („pohorie“). Dá sa buď použiť vhodnejší typ geoboxu (napr. „desert“ namiesto „mountain range“), potom sa tam zobrazí „púšť“ a/alebo nezávisle na type GB uviesť vlastné znenie cez parameter <code>category</code>. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:39, 12. január 2026 (UTC) :::{{Re|Teslaton}} Zmenil som. Vďaka za tip.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:02, 13. január 2026 (UTC) == Feminism and Folklore 2026 starts soon == <div style="border:8px maroon ridge; padding:6px;"> [[File:Feminism and Folklore 2026 logo.svg|center|550px|frameless]] <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr" style="padding: 1em 2em;"> <div style="text-align: center; width: 100%;">''{{int:please-translate}}''</div> ;Invitation to Organize Feminism and Folklore 2026 Dear {{BASEPAGENAME}}, We are pleased to invite you to organize the '''[[:m:Feminism and Folklore 2026|Feminism and Folklore 2026]]''' writing competition on your local Wikipedia. The international campaign will run from '''1 February to 31 March 2026''' and aims to improve coverage of feminism, women’s histories, gender-related topics, and folk culture across Wikipedia projects. ;About the Campaign '''Feminism and Folklore''' is a global writing initiative that complements the '''[[:c:Commons:Wiki Loves Folklore 2026|Wiki Loves Folklore]]''' photography competition. While Wiki Loves Folklore focuses on visual documentation, this writing campaign addresses the '''gender gap on Wikipedia''' by improving encyclopedic content related to folk culture and women. ;What Can Participants Write About? Communities can contribute by creating, expanding, or translating articles related to: * Folk festivals, rituals, and celebrations * Folk dances, music, and traditional performances * Women and queer figures in folklore * Women in mythology and oral traditions * Women warriors, witches, and witch-hunting narratives * Fairy tales, folk stories, and legends * Folk games, sports, and cultural practices Participants may work from curated article lists or generate new article suggestions using campaign tools. ;How to Sign Up as an Organizer Organizers are requested to complete the following steps to register their community: # Create a local project page on your wiki [[:m:Feminism and Folklore/Sample|(see sample)]] # Set up the campaign using the '''CampWiz''' tool # Prepare a local article list and clearly mention: #* Campaign timeline #* Local and international prizes # Request a site notice from local administrators [[:mr:Template:SN-FNF|(see sample)]] # Add your local project page and CampWiz link to the '''[[:m:Feminism and Folklore 2026/Project Page|Meta project page]]''' ;Campaign Tools The Wiki Loves Folklore Tech Team has introduced tools to support organizers and participants: * '''Article List Generator by Topic''' – Helps identify articles available on English Wikipedia but missing in your local language Wikipedia. The tool allows customized filters and provides downloadable article lists in CSV and wikitable formats. * '''CampWiz''' – Enables communities to manage writing campaigns effectively, including jury-based evaluation. This will be the third year CampWiz is officially used for Feminism and Folklore. Both tools are now available for use in the campaign. '''[https://tools.wikilovesfolklore.org/ Click here to access the tools]''' ;Learn More & Get Support *For detailed information about rules, timelines, and prizes, please visit the '''[[:m:Feminism and Folklore 2026|Feminism and Folklore 2026 project page]]'''. * Join the office hours on 23 January 2026 and connect with the international Team. ([[:m:Event:Wiki Loves Folklore 2026 Office Hours|sign up now]]) If you have any questions or need assistance, feel free to reach out via: * '''[[:m:Talk:Feminism and Folklore 2026/Project Page|Meta talk page]]''' * Email us using details on the contact page. ;Join Us We look forward to your collaboration and coordination in making Feminism and Folklore 2026 a meaningful and impactful campaign for closing gender gaps and enriching folk culture content on Wikipedia. Thank you and best wishes, '''[[:m:Feminism and Folklore 2026|Feminism and Folklore 2026 International Team]]''' ---- ''Stay connected:'' [[File:B&W Facebook icon.png|link=https://www.facebook.com/feminismandfolklore/|30x30px]]&nbsp;[[File:B&W Twitter icon.png|link=https://twitter.com/wikifolklore|30x30px]] </div></div> --[[Redaktor:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[Diskusia s redaktorom:MediaWiki message delivery|diskusia]]) 16:31, 18. január 2026 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Tiven2240@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Tiven2240/fnf25&oldid=29949330 --> == Nahranie obrázku na Commons == Ahoj, rád by som sa s Tebou poradil ohľadom nahrávania obrázkov na commons. Ak mám nejaký obrázok (konkrétne [https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko25d5c], [https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko1hz4a/Sv%C3%A4t%C3%BD%20Izidor%2Cma%C4%BEba%20na%20sklo?url=%7B%22searchSimilarNames%22%3Atrue%2C%22index%22%3A2%7D&fromPage=ko] a [https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko1m1z9]) zo Slovakiany, prípadne z Webu umenia, a Právny stav je uvedený ako voľný môžem ich nahrať na Commons? Samozrejme s uvedením Slovakiany, respektíve Webu umenia, ako zdroja. Ďakujem --[[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 14:23, 21. január 2026 (UTC) :{{re|Bakjb|s=1}} Áno, ak je to tam označené ako voľné dielo, môže to ísť na Commons. Podstatné ale je správne to otagovať. Tzn. nie prvoplánovo ako „own work“ a nie pod [[Creative Commons|CC BY]], ale s adekvátnou [[Public domain|PD]] šablónou a s korektným uvedením autora a zdroja. Inšpirovať sa dá existujúcimi správne tagovanými súbormi, napr.: :* [[:commons:File:SNP-046192561XXVSM0000S151000000 AMO.jpg|File:SNP-046192561XXVSM0000S151000000 AMO.jpg]] (Slovakiana, uploadoval [[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]]) :* [[:commons:File:Ivan Žabota - Grad Fiľakovo.jpg|File:Ivan Žabota - Grad Fiľakovo.jpg]] (Slovakiana, uploadoval [[:commons:User:Sporti|Sporti]]) :* [[:commons:File:Ferdinand Katona - Landscape with Spring Clouds - O 5123 - Slovak National Gallery.jpg|File:Ferdinand Katona - Landscape with Spring Clouds - O 5123 - Slovak National Gallery.jpg]] (Web umenia, uploadoval [[:commons:User:BotMultichillT|BotMultichillT]]) :* [[:commons:File:Ľudovít Čordák - Motív zo Slanca - O 1094 - Slovak National Gallery.jpg|File:Ľudovít Čordák - Motív zo Slanca - O 1094 - Slovak National Gallery.jpg]] (Web umenia, dtto.) :Čo sa týka importov z Webu umenia, dalo by sa skúsiť kontaktovať prevádzkovateľa tamtoho bota, už zjavne má zimplementovaný strojový import a generovanie tagovania a je možné, že odtiaľ dokáže na požiadanie importovať diela s minimom manuálnej roboty. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:40, 21. január 2026 (UTC) ::Ďakujem za pomoc. --[[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 14:42, 21. január 2026 (UTC) :::Ak je stav voľný, tak máš na Slovakiane aj výslovne označenú licenciu (napr. CC-BY pod obrázkom). --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 14:47, 21. január 2026 (UTC) ::::{{re|Scholastikos|s=1}} To je hodne diskutabilné, IMHO. Uvoľnovať pod konkrétnou licenciou (vrátane CC BY) by normálne mal skutočný autor diela, Slovakiana je autorom ak tak jej konkrétnej reprodukcie. To že je samotné dielo možné voľne reprodukovať ale vyplýva z nejakého iného aspektu (autor 70+ rokov po smrti, historické dielo neznámeho autora a pod.). Osobne by som postupoval skôr ako Melchior a ďalší vyššie. Vo vzťahu k licencii uvedenej v Slovakianie je to rovnako OK (ak sa dodrží uvedenie zdroja), keďže tá nie je CC BY-SA (ktorá by tranzitívne vyžadovala znova CC BY-SA na odvodeninách), ale len CC BY. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:07, 21. január 2026 (UTC) :::::Mohol by som sa ešte spýtať ako stiahnuť ten obrázok zo Slovakiany aby som ho vedel nahrať na Commons? Obrázky sa mi sťahujú iba vo formáte .jg2 a neviem ho premeniť na iný formát.--[[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 16:06, 21. január 2026 (UTC) ::::::{{re|Bakjb|s=1}} Hej, je to v [[JPEG 2000]] formáte. Na bežný [[JPEG]] sa to dá (stratovo) skonvertovať command-line toolmi typu [[:cs:ImageMagick|ImageMagick]] (<code>magick mogrify -format jpg -quality 85 file.jp2</code>), interaktívnymi bitmapovými editormi podporujúcimi ten formát, prípadne aj online toolmi, námatkovo napr. [https://convertio.co/jp2-jpg/ convertio]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:19, 21. január 2026 (UTC) :::::::Ďakujem --[[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 16:45, 21. január 2026 (UTC) :::::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Tvoj prístup je (v zmysle štandardov Commons, nie nevyhnutne štandardov právnych) použiteľný pri verných reprodukciách dvojrozmerných diel. Lenže napríklad na Slovakiane sa nachádzajú aj fotografie trojrozmerných diel alebo voľných priestranstiev [https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko2g9e6 [1]] [https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko252w0 [2]] [[https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko2fxwm 3]]. Tam sa nahráva práve konkrétna nemechanická reprodukcia (uhol pohľadu, osvetlenie,...), a preto treba zohľadňovať aj licenciu. Čiže nestačí vždy vychádzať z toho, že ide o voľné dielo. Omnoho dôležitejšie bude často identifikovať licenciu práve zverejňovaného diela, nie diela, ktoré znázorňuje. Inak, keď na Commons nahrávaš svoju fotografiu a vypĺňaš, či to dielo obsahuje aj iné diela, tak ti tam stačí vyplniť, že toto dielo nie je chránené autorským zákonom atď., ale už nevypĺňaš ''nutne'' konkrétny dôvod. --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 16:32, 21. január 2026 (UTC) ::::::{{re|Scholastikos|s=1}} Hej, ako dá sa ev. do ''Licensing'' sekcie strčiť: <code><nowiki>{{Cc-by-4.0|[[:sk:Slovakiana|]]}}</nowiki></code> (čo sa zobrazí ako [https://commons.wikimedia.org/wiki/Special:ExpandTemplates?wpInput=%3D%3D%20%7B%7Bint%3Alicense-header%7D%7D%20%3D%3D%0A%7B%7BCc-by-4.0%7C%5B%5B%3Ask%3ASlovakiana%7CSlovakiana%5D%5D%7D%7D#Licensing]). Čo tam v každom prípade rozhodne nepatrí, je bežné defaultné <code><nowiki>{{self|cc-by-sa-4.0}}</nowiki></code> prezentujúce obrázok ako vlastné dielo uploadujúceho autora. Plus nezávisle od toho v ''Summary'' sekcii vyplniť autora aj odkaz na zdroj. Na škodu ale podľa mňa nie je ani explicitne markupnutý dôvod, prečo ide o slobodné dielo (ak je známy). Na čo tam existujú tie štandardné PD šablóny cez dobu od smrti autora a pod. Len to je potom v takomto prípade trochu v rozpore s deklarovanou CC licenciou, resp. to tak minimálne môže pôsobiť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:55, 21. január 2026 (UTC) == Otázka od [[User:Adriana Ďurčová|Adriana Ďurčová]] (13:29, 26. január 2026) == Dobrý deň, Uverejnila som článok na Wikipédiu s názvom [[De novo drug design]] a nemôže byť z nejakých dôvodov zverejnený. Už som ho upravila o nový odsek, doplnila citácie. Chcela by som sa spýtať, či je to už vporiadku alebo treba niečo konkrétne upraviť. Ďakujem. --[[Redaktor:Adriana Ďurčová|Adriana Ďurčová]] ([[Diskusia s redaktorom:Adriana Ďurčová|diskusia]]) 13:29, 26. január 2026 (UTC) :{{Re|Adriana Ďurčová}} Dobrý deň. V článku chýba definícia. Doplnil by som tiež linky na iné články vo Wikipédii.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:25, 27. január 2026 (UTC) ::Nechýba, len bola strčená v samostatnej rovnomennej sekcii za históriou. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 09:03, 27. január 2026 (UTC) ::Definícia sa už nachádza v prvom odseku a sú doplnené odkazy na Wikipédiu. Je to takto už vporiadku? Za odpoveď vopred ďakujem. --[[Redaktor:Adriana Ďurčová|Adriana Ďurčová]] ([[Diskusia s redaktorom:Adriana Ďurčová|diskusia]]) 10:22, 27. január 2026 (UTC) :::Ok, odstraňujem údržbové šablóny. Tematicky možno ping [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]], [[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]], ak by ste čl. vedeli zbežne pozrieť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:34, 27. január 2026 (UTC) ::::{{Re|Teslaton}} Vďaka za ping. Článok som prešiel, obsah je dobrý, referencie som nekontroloval, ale text je pravdivý. Mierne som upravil, hlavne pridal wl a portál. Stránku som taktiež presunul, aby odpovedala názvom stránke [[Návrh liečiv]]. {{Re|Adriana Ďurčová}} Okrem tých pár nedostatkov super práca, len tak ďalej! [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 17:17, 30. január 2026 (UTC) == This Month in Education: January 2026 == <div class="plainlinks" lang="en" dir="ltr">Apologies for writing in English. Please help to translate in your language. <div style="text-align: center;"> <span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:2.9em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;">This Month in Education</span> <span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:1.4em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;"> Volume 15 • Issue 1 • January 2026</span> <div style="border-top:1px solid #a2a9b1; border-bottom:1px solid #a2a9b1; padding:0.5em; font-size:larger; margin-bottom:0.2em">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/January 2026|Contents]] • [[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/January 2026/Headlines|Headlines]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe]]</div> <div style="color:white; font-size:1.8em; font-family:Montserrat; background:#92BFB1;">In This Issue</div></div> <div style="text-align: left; column-count: 2; column-width: 35em;"> * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Strengthening Wikimedia Education and Digital Literacy in 2026|Strengthening Wikimedia Education and Digital Literacy in 2026]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Dzongkha Wikipedia Education Program in Bhutan|Dzongkha Wikipedia Education Program in Bhutan]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Wikipedia Education Program - Train The Trainer in Nepal|Wikipedia Education Program – Train The Trainer in Nepal]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Wikipedia 25 celebration in the Igbo Wiki Fan Club Alvan and IMSU|Wikipedia 25 celebration in the Igbo Wiki Fan Club Alvan and IMSU]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/CBSUA boosts Open Knowledge and Local Culture through expanded Wiki Education Program|CBSUA boosts Open Knowledge and Local Culture through expanded Wiki Education Program]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/WikiChallenge African Schools: Young voices, real impact, and continued (reasonable) growth|WikiChallenge African Schools: Young voices, real impact, and continued (reasonable) growth]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Updates on Auckland Museum Summer Student Programme|Updates on Auckland Museum Summer Student Programme]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Stronger and bolder Wikiforhumanrights 2025 in Anambra Network|Stronger and bolder Wikiforhumanrights 2025 in Anambra Network]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Official Opening of IFAK Secondary School Wiki Club: Engaging Youth in Learning Through Open Knowledge|Official Opening of IFAK Secondary School Wiki Club: Engaging Youth in Learning Through Open Knowledge]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Greetings from the Jeronim de Rada WikiClub in Elbasan, Albania, for Christmas 2025|Greetings from the Jeronim de Rada WikiClub in Elbasan, Albania, for Christmas 2025]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Great and productive final activities of 2025 Wikimedia MKD education programme|Great and productive final activities of 2025 Wikimedia MKD education programme]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Envisioning an Open Future together - WikiForAll|Envisioning an Open Future together – WikiForAll]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/A look back: reviewing the main education activities in Brazil in 2025|A look back: reviewing the main education activities in Brazil in 2025]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/A 147-Year-Old Institution Celebrates 25 Years of Wikipedia: St Aloysius University and the Spirit of Open Knowledge|A 147-Year-Old Institution Celebrates 25 Years of Wikipedia: St Aloysius University and the Spirit of Open Knowledge]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/¡Celebrando 25 años de conocimiento libre! El Proyecto "25x25" llega a las aulas de Córdoba, Argentina|Celebrating 25 years of free knowledge! The '25x25' Project reaches the classrooms of Córdoba, Argentina]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/A atuação em rede da Universidade Federal de Juiz de Fora para a difusão do conhecimento livre na Wikipédia|The collaborative efforts of the Federal University of Juiz de Fora for the dissemination of free knowledge on Wikipedia]] </div> <div style="margin-top:10px; text-align: center; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/About|About ''This Month in Education'']] · [[m:Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe/Unsubscribe]] · [[m:Special:MyLanguage/MassMessage|Global message delivery]] · For the team: [[:m:User:ZI Jony|ZI Jony]] 18:26, 28. január 2026 (UTC)</div> </div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:ZI Jony@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/This_Month_in_Education&oldid=29951116 --> == Otázka od redaktora [[User:Katarína Zahorecová|Katarína Zahorecová]] dňa [[Поебанец]] (12:44, 13. február 2026) == Ako to mám to uložiť --[[Redaktor:Katarína Zahorecová|Katarína Zahorecová]] ([[Diskusia s redaktorom:Katarína Zahorecová|diskusia]]) 12:44, 13. február 2026 (UTC) :{{Re|Katarína Zahorecová}} Dobrý deň. Bolo by lepšie napísať konkrétnejšie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:18, 13. február 2026 (UTC) == Kontrola pravopisu (gramatiky, štylistiky) == Nazdar. Už to tu myslím niekde spomínal OJJ, no pre istotu: odporúčam, obzvlášť pri produkcii orientovanej na kvantitu, preháňať pred zverejnením texty niektorým nástrojom na netriviálnejšiu kontrolu pravopisu a gramatiky. Solídny je napr. ZeroGPT grammar checker [https://www.zerogpt.com/grammar-checker], ktorý zvláda aj v slovenčine odchytávať veci ďaleko nad rámec bežných starších spell checkerov (mimo preklepov aj nesprávne časovania, skloňovania, niektoré štylistické problémy, všetko so zohľadnením širšieho kontextu). Free verzia má limit 1k slov na jednu iteráciu a nejaký čas to trvá. Treba tam copy&pastovať vyrendrovaný text stránky zo zobrazeného náhľadu, nie wikimarkup, pričom technické fragmenty typu čísla referencií a pod. netreba odstraňovať, ignoruje ich to. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:56, 13. február 2026 (UTC) == Redaktor [[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-70343-8|&#126;2026-70343-8]] == Ahoj, dovoľujem si Ti napísať (a tykať, hoci ak by Vám to vadilo, kľudne môžem prejsť na vykanie), nakoľko si mi poďakoval za odpoveď na príspevok do diskusie s [[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-70343-8|&#126;2026-70343-8]]. Netuším o koho ide (chápem, že s vystupovaním pod svojím menom som tu skôr výnimka). Dotyčný vystupuje pomerne "asertívne", akože rozumiem jeho stanovisku, ale výsledkom je, že možno je wiki technicky "čistejšia", ale v kategóriach chýbajú relevantné heslá a za seba: mne stačí to, čo som vytvoril, čiže napr. z divízie Tatra už vytvárať články o skupinách Junck a Ohlen nebudem len preto, že to niekto považuje za dobrý nápad a zruší moje riešenie. Navyše (ak nezmenil užívateľské konto), tak dotyčný je na wiki 3 týždne a z 272 úprav vnímam minimálne niekoľko desiatok ako nevhodných. Problém vidím, že ak by sa náhodou "uzhodlo", že jeho zásahy nie su vhodné, netuším, ako spraviť "undo" nejako efektívnejšie ako ručným vracaním obsahu pôvodných verzií. Pochopím, ak máš niečo vhodnejšie na prácie ako toto riešiť :). Pekný deň. [[Redaktor:Martingazak|Martingazak]] ([[Diskusia s redaktorom:Martingazak|diskusia]]) 14:31, 22. február 2026 (UTC) :{{Re|Martingazak}} Ahoj. Tykanie je v poriadku. Áno, ľahko sa píše asertívne keď sa človek skrýva. Viac k tomu zrejme nie je nutné písať. Úpravy by sa dali vrátiť aj hromadne. Ale neskúmal som či je to v tomto prípade vhodné. Podľa mňa je nápad kategorizácie presmerovaní dobrý. Poznám ho z en.wiki. Uvítam jeho zavedenie aj tu. Momentálne mám zníženú kapacitu na riešenie či už návrhu alebo IPčkára.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 21:05, 22. február 2026 (UTC) == Prečo ste zmazal článok Smažkliha == Bol zmazaný článok Smažkliha --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 13:42, 27. február 2026 (UTC) :{{Re|Safíček}} Článok nemal dokázanú [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|encyklopedickú významnosť]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:49, 27. február 2026 (UTC) ::A väčšina teda má🤨 --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:14, 27. február 2026 (UTC) == This Month in Education: February 2026 == <div class="plainlinks" lang="en" dir="ltr">Apologies for writing in English. Please help to translate in your language. <div style="text-align: center;"> <span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:2.9em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;">This Month in Education</span> <span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:1.4em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;"> Volume 15 • Issue 2 • February 2026</span> <div style="border-top:1px solid #a2a9b1; border-bottom:1px solid #a2a9b1; padding:0.5em; font-size:larger; margin-bottom:0.2em">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/February 2026|Contents]] • [[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/February 2026/Headlines|Headlines]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe]]</div> <div style="color:white; font-size:1.8em; font-family:Montserrat; background:#92BFB1;">In This Issue</div></div> <div style="text-align: left; column-count: 2; column-width: 35em;"> * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Cairo University Spanish Language Volunteers document Madrid’s Historic and Contemporary Palaces|Cairo University Spanish Language Volunteers document Madrid’s Historic and Contemporary Palaces]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Celebrating 25 Years of Wikipedia in Uzbekistan|Celebrating 25 Years of Wikipedia in Uzbekistan]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Encontro da Rede Latino Americana de Inteligência Artificial Feminista: construindo futuros possíveis|Meeting of the Latin American Network of Feminist Artificial Intelligence: building possible futures]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Farewelling the Auckland Museum Summer Students|Farewelling the Auckland Museum Summer Students]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Inclusive Climate Learning with Wikimedia Reaches Special School in Kumasi|Inclusive Climate Learning with Wikimedia Reaches Special School in Kumasi]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Introducing Wikimedia in Academic curriculum for students of higher education in universities of Telangana |Introducing Wikimedia in Academic curriculum for students of higher education in universities of Telangana]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Learning from Finland: Edit-a-thon on Finnish Education set to take place in Belgrade|Learning from Finland: Edit-a-thon on Finnish Education set to take place in Belgrade]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Library of IME-USP Workshop: Edits in History of Mathematics|Library of IME-USP Workshop: Edits in History of Mathematics]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/LitFest 2026: Room to Dream to amplify local voices across Wikimedia|LitFest 2026: Room to Dream to amplify local voices across Wikimedia]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/New online workshops for the German language Wikipedia|New online workshops for the German language Wikipedia]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Road to Wiki Cohort 1: Building India's Next Generation of Wikimedia Technical Contributors|Road to Wiki Cohort 1: Building India's Next Generation of Wikimedia Technical Contributors]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/The history of the Wikimedia movement in a Brazil: a book about stories and projects|The history of the Wikimedia movement in a Brazil: a book about stories and projects]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wiki Club Federal Government Boys College Celebrates Mother Tongue Day|Wiki Club Federal Government Boys College Celebrates Mother Tongue Day]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wiki Club Minalabac joins Freedom to Read 2026: One World, Many Languages|Wiki Club Minalabac joins Freedom to Read 2026: One World, Many Languages]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wiki Love Folklore Photowalk at Khajuraho Dance Festival 2026|Wiki Love Folklore Photowalk at Khajuraho Dance Festival 2026]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wiki Loves Fish Workshop Empowers Students to Document Coastal Biodiversity|Wiki Loves Fish Workshop Empowers Students to Document Coastal Biodiversity]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/WikiCendekia 2026: Insights from our training of admins in Indonesia|WikiCendekia 2026: Insights from our training of admins in Indonesia]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wikimedia MKD's activities- new wiki club and a lots of new training workshops|Wikimedia MKD's activities- new wiki club and a lots of new training workshops]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/WikiPatrimoine Senghor : Valorisation du patrimoine culturel africain à l'Université Senghor|WikiPatrimoine Senghor : Valuation of African cultural heritage at the University Senghor]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wikipedia Turns 25: Young Voices, Big Future|Wikipedia Turns 25: Young Voices, Big Future]] </div> <div style="margin-top:10px; text-align: center; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/About|About ''This Month in Education'']] · [[m:Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe/Unsubscribe]] · [[m:Special:MyLanguage/MassMessage|Global message delivery]] · For the team: [[:m:User:ZI Jony|ZI Jony]] 11:56, 3. marec 2026 (UTC)</div> </div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:ZI Jony@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/This_Month_in_Education&oldid=30155806 --> == opakovane zlomyslne pokusy niektorych uzivatelov o vymaz stranky pre Dunaj mestsku stranu == prosim o kontrolu nad opakovanymi zlomyslnymi pokusmi niektorych uzivatelov o vymaz stranky urcenu pre Dunaj mestsku stranu. Dakujem --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-15281-78|&#126;2026-15281-78]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-15281-78|diskuse]]) 11:32, 10. marec 2026 (UTC) :{{Re|2026-15281-78}}{{Hotovo}}, vymazal som.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 12:33, 10. marec 2026 (UTC) ::nie vymazat, ale '''ponechat'''! :-) ::zverejnit info o zaregistrovanej strane '''Dunaj''' v registry MV SR, '''Číslo registrácie:''' SVS-OVR1-2025/049568, '''IČO:''' 57280169, '''Dátum registrácie:''' 17.11.2025 --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-15281-78|&#126;2026-15281-78]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-15281-78|diskuse]]) 14:22, 10. marec 2026 (UTC) :::Článok bol zmazaný, pretože sa v ňom počas 14-dňovej lehoty nikto neunúval doriešiť problémy, pre ktoré tam bola vložená šablóna ugrentnej úpravy. Chýbali v ňom technické náležistosti (infobox, kategorizácia, štandardné sekcie). Plus potom obsahovo článok pôsobil skôr ako PR Martina Winklera (minimum enycklopedického výkladu, zato jeho meno 2x zvýraznené boldom – v článku, ktorý nie je o jeho osobe). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:32, 10. marec 2026 (UTC) ::::Vďaka za zhrnutie. Článku chýbala aj základná pravopisná úprava.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:48, 10. marec 2026 (UTC) == Citácia stránky Názvy geografických objektov z územia mimo SR == Zdravím. Tvoja úpravu, keď v článoch [[Aucklandské ostrovy]] a [[Karakumský prieplav]], keď meníš odkaz [https://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/] na [https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/exonyma-januar_2022.pdf] je nesprávna, pretože takto nemáš ako uviesť iné parametre do citačnej šablóny. Pdf ich neobsahuje. Ak chceš, možno spresniť <pre>| titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR</pre> na <pre>| titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným</pre> . Odkaz by každopádne mal ísť nie priamo na pdf. Podobne ako pri citácii knihy ''The Turkmen Lake Altyn Asyr and Water Resources in Turkmenistan'' by nebol problém dať odkaz priamo na pdf kapitoly, ale potom by neboli k dispozícii informácie o zdroji samotnom. Aj pri časopise ''[[Slovenský národopis]]'' odkaz s informáciami o článku [https://www.sav.sk/?lang=sk&doc=journal-list&part=article_response_page&journal_article_no=22683] obsahuje citačné informácie a až z neho sa ide na pdf. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:08, 17. marec 2026 (UTC) :Zdravím. Naopak, je to správna úprava, kedže .pdf obsahuje danú informáciu a nie stránka na ktorú odkazuješ ty.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 07:27, 17. marec 2026 (UTC) ::Vysvetlil som, prečo je lepšie citovať stránku. Odkaz z nej je triviálna záležitosť. Toto konkrétne pdf neobsahuje informácie podstatné pre citáciu. Stránka obsahuje tieto záležitosti obsahuje. Plus som vyššie uviedol dva ďalšie príklady, kde by bolo možné uviesť pdf, ale neuvádzame ho. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:33, 17. marec 2026 (UTC) :::Tiež som vysvetlil prečo je lepšie citovať stránku odkiaľ informácie reálne sú. V daných príkladoch sa tiež nepostupuje správne. Odkazovať treba tam odkiaľ informácia pochádza, nie na meta stránku.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 07:37, 17. marec 2026 (UTC) ::::Nevysvetlil, iba si myslíš, že si tak urobil.{{break}}Skús mi, prosím, opísať postup, ako uviesť do {{tl|citácia elektronického dokumentu}} parametre o vydavateľovi, mieste vydania, dátume vydania/aktualizácie či prostý názov stránky, keď tebou preferovaný odkaz priamo na pdf tieto informácie neobsahuje. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:44, 17. marec 2026 (UTC) :::::Tieto údaje sa dajú získať z metastránky. Strikne vzato, ani tebou uvádzaná stránka [https://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/] priamo neuvádza, že vydavateľom je ÚGKK. Väčšín problémom je, že neuvádza informáciu, ktorú cituješ a preto nemôže byť použitá na jej dokladovanie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:06, 17. marec 2026 (UTC) ::::::Dole na stránka je uvedené: „Úrad geodézie, kartografie a katastra SR Chlumeckého 2, P.O.Box 33 820 07 Bratislava 27 Tel.: +421 940991214“, kúsok od toho aj ©. Takže netuším, že čo ti chýba. Odkaz na daný zoznam/pdf je už trivialita. Vyššie som uviedol možnosť ako to špecifikovať, ak to považuješ za problém. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 08:21, 17. marec 2026 (UTC) :::::::Takže to ide aj keď nie je priamo uvedené „Publikoval Úrad geodézie, kartografie a katastra SR“. alebo „Vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR“. Rovnako sa dá postupovať pri .pdfkách keď vidíš, že URL je priamo z tohto úradu. Odkaz na daný .pdf nie je trivialita, ale základ citácie. Opakujem, informáciu treba citovať tam kde sa nachádza.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:38, 17. marec 2026 (UTC) ::::::::Predpokladám, že táto prapodivná odpoveď, že pokiaľ na stránke nie je uvedené „publikoval“/„vydavateľ“, tak sa budeš tváriť, že nevieš kto je vydavateľ, je znamenie, že sa argumentačne vyčerpal. Pretože takto to býva uvedené skutočne málokedy (pozeral som ''Pravdu'' a ''Denník N'', vydavateľ je tam uvedený, teda pre mňa je to postačujúce; nie v takejto forme, ako sa momentálne tváriš, že vyžaduješ). Ako príklad použijem Teslatonovu úpravu [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Narviansky_z%C3%A1liv&diff=6785987&oldid=6785983]. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 14:48, 17. marec 2026 (UTC) :::::::::Wow. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:Jetam2&diff=prev&oldid=8182450 Argument], že nevieš kto je vydavateľ bol ''tvoj'' argument, aby som neodkazoval na .pdf-ko s informáciou. Ale teraz mám s tým mať problém ja? Ehm? :::::::::Ale máš pravdu v tom, že nemám nový argument. Situácia sa s miernymi odlišnosťami opakuje: Jetam2: treba citovať poriadne; Vasiľ: netreba; Jetam2: Wikipédia sa zakladá na riadnom citovaní zdrojov; Vasiľ: nemáš pravdu; Jetam2: no, treba riadne citovať. Vasiľ: neposkytol si žiadne argumenty; Jetam2: [[Wikipédia:Overiteľnosť]], čo tvrdíš v zdroji jednoducho nie je; Vasiľ: je a došli ti argumenty; Jetam2: no, nie je, treba citovať tak, aby informácie čo sú v zdroji sa nachádzali aj na Wikipédii a naopak; Vasiľ: nie, netreba. Čo nové sa dá na to povedať? Stále chceš citovať niečo, čo sa v zdroji nenachádza. Stále je to problém. Môžem to formulovať ešte raz: treba citovať tak, aby daný zdroj priamo odkazoval na informáciu v článku. To je všetko.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:48, 17. marec 2026 (UTC) ::::::::::Vnímaš svoje konanie značne chybne. Ja správne citujem kvalitné zdroje. To, že ty aj prepis stanovený v PSP chceš ešte citovať niečím iným, je príklad nesprávneho uvažovania. Ale to som už odbočil. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 10:01, 19. marec 2026 (UTC) == Leónske dekréty z roku 1188 - zmazané == Pozdravujem ťa, stránku [[Leónske dekréty z roku 1188]] som riadne opravil, aby spĺňali encyklopedické kritéria, stačí si pozrieť históriu - napísal som to aj autorovi pripomienok, ten však nereagoval a ty si to zmazal? Kde sa môžem k tomu textu dostať? Ďakujem. --[[Redaktor:Radoslav70|Radoslav70]] ([[Diskusia s redaktorom:Radoslav70|diskusia]]) 16:41, 18. marec 2026 (UTC) :{{Re|Radoslav70}} Zdravím! Preposlal som text na email. Článok stále nebol v poriadku.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:58, 18. marec 2026 (UTC) == Cypronia a Wikimedia CEE Spring 2026/Structure/Slovakia == Ahoj Jetam2, rád by som vedel, či má zmysel pridať Cypronia herné štúdio a ich hry State of War a Cube Life: Island Survival ako tému na WikiJar za Slovensko. Cypronia je herné štúdio z Michaloviec, fungujúce cca 30 rokov. Má viacero zmienok na rôznych wikipediach okrem Slovenskej a Českej. Podobne je to o ich hrách State of War a Cube Life: Island Survival. Viac menej väčšina ich hier sa predávala v zahraničí, najmä v Číne, a väčšina Slovákov ani nevie, že toto štúdio je pôvodom zo Slovenska. Posielam linky: * https://simple.wikipedia.org/wiki/Cypronia * https://en.wikipedia.org/wiki/Draft:Cypronia (Zatiaľ v drafte) * https://en.wikipedia.org/wiki/Cube_Life:_Island_Survival * https://en.wikipedia.org/wiki/State_of_War_(video_game) budem rád za tvoj názor --[[Redaktor:Asceno|Asceno]] ([[Diskusia s redaktorom:Asceno|diskusia]]) 22:15, 28. marec 2026 (UTC) :{{Re|Asceno}} Zdravím! Pointou WikiJari je písanie článkov o štátoch/krajinách atď, ktoré nie sú Slovensko a tak si rozšíriť obzor. Čo sa týka herného štúdia a hier, platí tam to, čo všade inde: [[Wikipédia:Váš prvý článok|Váš prvý článok]], [[Wikipédia:Konflikt záujmov|Konflikt záujmov]], [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedická významnosť]], [[Wikipédia:Spoľahlivé zdroje|Spoľahlivé zdroje]] atď. Veľa zdaru!--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:37, 29. marec 2026 (UTC) == This Month in Education: March 2026 == <div class="plainlinks" lang="en" dir="ltr">Apologies for writing in English. Please help to translate in your language. <div style="text-align: center;"> <span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:2.9em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;">This Month in Education</span> <span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:1.4em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;"> Volume 15 • Issue 3 • March 2026</span> <div style="border-top:1px solid #a2a9b1; border-bottom:1px solid #a2a9b1; padding:0.5em; font-size:larger; margin-bottom:0.2em">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/March 2026|Contents]] • [[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/March 2026/Headlines|Headlines]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe]]</div> <div style="color:white; font-size:1.8em; font-family:Montserrat; background:#92BFB1;">In This Issue</div></div> <div style="text-align: left; column-count: 2; column-width: 35em;"> * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Advancing 21st-Century Education: Proposal to Establish the Yorùbá Wikipedia Fan Club at Arolu College of Education, Ilemona|Advancing 21st-Century Education: Proposal to Establish the Yorùbá Wikipedia Fan Club at Arolu College of Education, Ilemona]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Awareness Programme on Language and Culture Protection by KWUG|Awareness Programme on Language and Culture Protection by KWUG]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Teachers from Various Institutions in Rio de Janeiro Explore Wikipedia as a Means of Preserving Memory and Checking Sources|Teachers from Various Institutions in Rio de Janeiro Explore Wikipedia as a Means of Preserving Memory and Checking Sources]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Edu Wiki Nigeria Co-Founder Facilitates Textbook Donation to AHAJAS Integrated School, Gombe|Edu Wiki Nigeria Co-Founder Facilitates Textbook Donation to AHAJAS Integrated School, Gombe]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Inside Wikimedia Ukraine's education program|Inside Wikimedia Ukraine's education program]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Karavali Wikimedians at Mangaluru Design Summit 2026|Karavali Wikimedians at Mangaluru Design Summit 2026]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/One School, One Article Campaign Wrap Up|One School, One Article Campaign Wrap Up]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Seeds of Knowledge: A Wiki Project that Sparked a Community at ADUN|Seeds of Knowledge: A Wiki Project that Sparked a Community at ADUN]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Student workshops at Serbian Universities: enriching Wikipedia with topics on culture and technology|Student workshops at Serbian Universities: enriching Wikipedia with topics on culture and technology]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/The Open Knowledge Alliance: Wikimedia and Libraries|The Open Knowledge Alliance: Wikimedia and Libraries]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Wikimedia CR published updated guide for beginners|Wikimedia CR published updated guide for beginners]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Wikimedia goes back to the classroom in Brazil|Wikimedia goes back to the classroom in Brazil]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Workshop on Feminism and Folklore 2026 by Wiki Club SATI|Workshop on Feminism and Folklore 2026 by Wiki Club SATI]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/“Wikimedia MKD in Action: Teacher Conferences and Education Activities|“Wikimedia MKD in Action: Teacher Conferences and Education Activities]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Wikipedia & Libraries: Building New Contributors|Wikipedia & Libraries: Building New Contributors]] </div> <div style="margin-top:10px; text-align: center; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/About|About ''This Month in Education'']] · [[m:Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe/Unsubscribe]] · [[m:Special:MyLanguage/MassMessage|Global message delivery]] · For the team: [[:m:User:ZI Jony|ZI Jony]] 10:21, 1. apríl 2026 (UTC)</div> </div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:ZI Jony@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/This_Month_in_Education&oldid=30317659 --> == Vandalizmus == Dobrý deň! Tento človek '''~2026-20335-96''' čo uverejním to dá nasoäť ako to bolo aj keď dáva naspäť zastaralé informácie. Bol upozornený mnou i inými ľuďmi ale stále neprestáva. Mohli by ste to nejako vyriešiť? Ďakujem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:10, 3. apríl 2026 (UTC) :{{Re|Safíček}} Dobrý deň. Odporúčam sa trochu schladiť a editovať rozvážnejšie. Informácie treba pridávať so zdrojmi, nie len tak trúsiť. Treba dávať pozor aj na formátovanie a formuláciu.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:23, 3. apríl 2026 (UTC) ::Tak ale štve ma, že aj pravdivé informácie mi odstráni. Ako napríklad nadchádzajúca udalosť MS v ľadovom hokeji a šup hneď to odstránil. Ja chcem tým ľuďom pomôcť nie ich zavádzať nepravdivými informáciami. Momentálne je na stránke Trenčín viac nepravdivých informácií ako pravdivých. Človek si s tým dá námahu celý mesiac som to robil a teraz príde nejaký anonym čo mi všetko začne mazať. --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:26, 3. apríl 2026 (UTC) :::{{Re|Safíček}} Lepšie pomalšie a kvalitnejšie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:32, 3. apríl 2026 (UTC) ::::Ako nehnevajte sa na mňa ale informácie boli kvalitné --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:34, 3. apríl 2026 (UTC) :::::{{Re|Safíček}} Nehnevám sa. Ako som už spomínal, treba uviesť aj zdroje, nielen info.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:42, 3. apríl 2026 (UTC) == Odstránenie == Ahoj, môžeš prosím odstrániť zo súťaže dva články, ktoré som potom presunul na iný názov, lebo tam stále figurujú? Ide o Türbe Bâlîho Efendiho a Bitka pri Acheloj (917). Sú tam teraz aj pod správnymi názvami. Ďakujem --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 17:13, 7. apríl 2026 (UTC) :{{Re|Gitanes232}} {{Hotovo}} --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:57, 7. apríl 2026 (UTC) ::Díky moc. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 18:17, 7. apríl 2026 (UTC) == [[Dahomejská ríša]] == Ahoj, akože nehnevaj sa, ale takto nie... Však tie vety nedávajú zmysel („''Štát bol tiež známy pod Dahome a Abomejský štát''”?!{{--}}to by mali byť v úvode zvýraznené alternatívne názvy). Sú tam jazykové chyby („źmiešanými“). Vôbec netuším, ako môže byť jeden priamy citát v úvodzovkách odcitovaný tromi, resp. dvomi referenciami. Úvod je úplne odfľáknutý, infobox nikde, obrázok nikde... A nie je to prvý článok tohto charakteru. Akože, o tomto má byť hon na Wikidays? Prosím, trochu viac snahy. Iní by dostali urgent...--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 10:28, 26. apríl 2026 (UTC) :Ahoj. Súhlasím, preto som článok tak ako vždy skontroloval pri najbližšej možnej príležitosti a doplnil ho. :Včera bola trocha výnimka, vo vlaku mi cestou z [[:meta:Wikimedia Europe/General Assembly/2026|celodenného meetingu]] fest blblo spojenie. Btw, tie alternatívne názvy je lepšie dávať do samostatnej kapitoly, nech nie je úvod presýtený.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:45, 26. apríl 2026 (UTC) ::Vďaka! Súhlasím, že alternatívne názvy môžu bývať v samostatnej kapitole, ale ak ide o 1{{--}}2 alternatívne názvy, tak ten úvod nezahlcujú až tak moc... Osobne sa mi naopak zdá nevhodné zakladať kapitolu (napr.) skrz jednej kratšej vety, keď by tá veta mohla byť (napr.) jedným odsekom v úvode... --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 19:13, 26. apríl 2026 (UTC) :::Pravda, 1-2 alternatívne úvod ešte znesie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:16, 26. apríl 2026 (UTC) == This Month in Education: April 2026 == <div class="plainlinks" lang="en" dir="ltr">Apologies for writing in English. Please help to translate in your language. <div style="text-align: center;"> <span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:2.9em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;">This Month in Education</span> <span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:1.4em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;"> Volume 15 • Issue 4 • April 2026</span> <div style="border-top:1px solid #a2a9b1; border-bottom:1px solid #a2a9b1; padding:0.5em; font-size:larger; margin-bottom:0.2em">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/April 2026|Contents]] • [[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/April 2026/Headlines|Headlines]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe]]</div> <div style="color:white; font-size:1.8em; font-family:Montserrat; background:#92BFB1;">In This Issue</div></div> <div style="text-align: left; column-count: 2; column-width: 35em;"> * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Empowering Knowledge: Wikimedia MKD Education Update|Empowering Knowledge: Wikimedia MKD Education Update]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/WikiScholar: A School-Level Initiative to Promote Free Knowledge in Bangladesh|WikiScholar: A School-Level Initiative to Promote Free Knowledge in Bangladesh]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Wikipedia for School 2025–2026: A Competition That Continued Despite Frost, Power Outages, and War|Wikipedia for School 2025–2026: A Competition That Continued Despite Frost, Power Outages, and War]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Wikimedia UK and Thoughtful delivery new media literacy teacher training course|Wikimedia UK and Thoughtful delivery new media literacy teacher training course]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Wikimedia CR supporting SDG's in Czech schools|Wikimedia CR supporting SDG's in Czech schools]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/University Students’ Mandatory Internships at Wikimedia Armenia|University Students’ Mandatory Internships at Wikimedia Armenia]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Third year of collaboration with Aleksandër Xhuvani University in Elbasan, Albania|Third year of collaboration with Aleksandër Xhuvani University in Elbasan, Albania]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Students Discover Open Source and Learn Wikipedia and Wikidata Skills for the First Time in Zarqa, Jordan|Students Discover Open Source and Learn Wikipedia and Wikidata Skills for the First Time in Zarqa, Jordan]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Leveraging on Wikipedia as a tool for curbing Health Misinformation and Disinformation in Akwa Ibom and Rivers State, Nigeria|Leveraging on Wikipedia as a tool for curbing Health Misinformation and Disinformation in Akwa Ibom and Rivers State, Nigeria]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Governance and Public Knowledge: Wikipedia as a Learning Tool in Sustainability Education through UNESCO Designated Sites|Governance and Public Knowledge: Wikipedia as a Learning Tool in Sustainability Education through UNESCO Designated Sites]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/A month full of encounters with students in Brazil|A month full of encounters with students in Brazil]] </div> <div style="margin-top:10px; text-align: center; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/About|About ''This Month in Education'']] · [[m:Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe/Unsubscribe]] · [[m:Special:MyLanguage/MassMessage|Global message delivery]] · For the team: [[:m:User:ZI Jony|ZI Jony]] 16:01, 27. apríl 2026 (UTC)</div> </div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:ZI Jony@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/This_Month_in_Education&oldid=30406002 --> == You may be an eligible candidate for the U4C election == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> Greetings, The [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee|Universal Code of Conduct Coordinating Committee (U4C)]] seeks candidates for the 2026 election. The U4C is the global committee responsible for overseeing enforcement of the [[foundation:Special:MyLanguage/Policy:Universal Code of Conduct|Universal Code of Conduct]]. Elections are held annually, if elected a committee member serves for two years. This year the U4C requires candidates to hold administrator rights on at least one wiki, which is why you are being contacted as you appear to hold this right. There are other requirements, such as candidates must be at least 18 years old and may not be employed by the Wikimedia Foundation or other related chapters and affiliates. You can find more information in the [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee/Election/2026#Call_for_Candidates|call for candidates on Meta-wiki]]. Additionally, the committee's working language is English; some ability to communicate in English is required. The election opens on 18 May, if you are eligible and interested you have until 10 May to submit your candidacy. There will be a week in between for candidates to answer questions from the community. Voting takes place privately in [[m:Special:MyLanguage/SecurePoll|SecurePoll]], successful candidates must receive at least 60% support. More information is available on [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee/Election/2026|the 2026 Elections page]], including timelines and other candidacy information. If you read over the material and consider yourself qualified, please consider submitting your name to run for the committee. If you think someone else in your community might be interested and qualified, please encourage them to run. In partnership with the U4C -- [[m:User:Keegan (WMF)|Keegan (WMF)]] ([[m:User_talk:Keegan (WMF)|talk]]) 20:11, 28. apríl 2026 (UTC) </div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Keegan (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Keegan_(WMF)/test&oldid=30472482 --> == Korektnosť článku == Dobrý deň! Môžem sa opýtať či môj článok spĺňa všetky požiadavky a pravidlá Wikipédie a je vhodný na zverejnenie?@[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 18:54, 4. máj 2026 (UTC) :Pardón tu prikladám odkaz [[Redaktor:Safíček/pieskovisko|Pieskovisko - Lov slov junior]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 18:57, 4. máj 2026 (UTC) ::{{Re|Safíček}} Nie, chýbajú zdroje, kategórie, správne formátovanie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:00, 4. máj 2026 (UTC) :::Ale zdroje sú --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:02, 4. máj 2026 (UTC) :::Aj formátovanie je podľa môjho názoru správne. Ak by ste mohli uviesť konkrétny príklad. Ďakujem @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:03, 4. máj 2026 (UTC) :::Upravil som [[Redaktor:Safíček/pieskovisko]] @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:50, 4. máj 2026 (UTC) == Gianluigi Buffon == Ahoj, UU som dala na jeho aktuálne úpravy, a tie teda sú na urgent. Zmazal aj biografické údaje v úvode. Včera som opravovala takmer všetky jeho nové, alebo ním rozširované články. Dookola tie isté veci - chýbajúci DEFAULTSORT, červené kategórie lebo ich zle napísal, duplicitne uvedené kategórie, ... O štýle ani nehovorím. Nie je tu prvý deň, ani rok... --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 12:20, 5. máj 2026 (UTC) :{{Re|Lalina}} Ahoj. Nerozporujem. Ale UU dávame na novovzniknuté články. Tiež vnímam potrebu šablóny podobné prípady, ale zatiaľ takú nemáme.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 12:36, 5. máj 2026 (UTC) == Hlasovacie právo == Dobrý deň! Ak sa môžem spýtať kedy budem mať hlasovacie právo? Ďakujem @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:03, 9. máj 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] [[Wikipédia:Pravidlá/Hlasovanie]] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:05, 9. máj 2026 (UTC) ::Mne sa zdá, že už mám či? @[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:07, 9. máj 2026 (UTC) :::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Vyzerá, že hej... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:13, 9. máj 2026 (UTC) ::::Konečne :-) --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:13, 9. máj 2026 (UTC) :::::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Tak 200 úprav prekonaných je ale nie v hlavnom menom priestore = hlasovacie právo nadobudnuté teda nie je, ostatné podmienky splnené sú. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 23:11, 9. máj 2026 (UTC) == Na wiki prechyľujeme == V stránke [[Nathalie Bayová]] sa prechyľuje, ako francúzska stránka dokazuje písanie mena v slovenčine? --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-28232-46|&#126;2026-28232-46]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-28232-46|diskuse]]) 19:22, 14. máj 2026 (UTC) :Odporúčam pozrieť sa na tie úpravy pozornejšie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:24, 14. máj 2026 (UTC) ::Neprechýlené meno je samozrejme, na to netreba francúzsky zdroj, ani na iné mená v originálnom jazyku nepridávame zdroje. A znova, ako francúzsky zdroj dokazuje písanie mena v slovenčine? --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-28232-46|&#126;2026-28232-46]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-28232-46|diskuse]]) 19:29, 14. máj 2026 (UTC) :::Francúzske (zahraničné, neslovenské) zdroje dokladajúce tvar bez ová som odstránil... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:39, 14. máj 2026 (UTC) ::::Keď sa chceš hrať s novinovými odkazmi, tak som tam pridal ďalšie ktoré dokazujú tvar s - ová. Ale je to zbytočne preplácané, lebo na wikipédii sa aj tak prechyľuje bez výnimky. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-28232-46|&#126;2026-28232-46]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-28232-46|diskuse]]) 19:42, 14. máj 2026 (UTC) ::::Keď treba sú aj noviny vh? Inokedy proti nim brojíš o 106. Dôležitejšia je odborná literatúra, ale tá ti momentálne nevyhovuje, však? ::::Neprechýlené meno je samozrejmé to máš 100% pravdu. Dokazovať treba odchýlku od pôvodného mena, čiže prechýlenie. Ak sa takéto meno zmieňuje, môže sa použiť ako sekundárne.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:51, 14. máj 2026 (UTC) :::::Prechýlenie v slovenčine je samozrejmosť, to netreba nijako dokazovať, stačí spomenúť ''Pravidlá slovenského pravopisu'', ďalej sa nie je o čom baviť. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-28232-46|&#126;2026-28232-46]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-28232-46|diskuse]]) 19:54, 14. máj 2026 (UTC) :::::: Presne tie, čo umožňujú neprechyľovať. Prechýlený tvar je nutné dokázať, inak ide o [[Wikipédia:Vlastný výskum|vlastný výskum]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:57, 14. máj 2026 (UTC) ::::::: Prechýlený tvar netreba nijako dokazovať, určujú ho ''Pravidlá slovenského pravopisu''. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-28232-46|&#126;2026-28232-46]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-28232-46|diskuse]]) 20:00, 14. máj 2026 (UTC) == Spam == Užívateľ ~2026-29230-47 [[Špeciálne:Príspevky/~2026-29230-47|vrátil]] moje dnešné úpravy stránok o internetových doménach s tým že sa jedná o spam. Malo ísť iba o zdroje, mnoho nekomerčných stránok o jednotlivých internetových doménach som nenašiel. Aký je na to tvoj názor? S pozdravom --[[Redaktor:Henryk Siuda|Henryk Siuda]] ([[Diskusia s redaktorom:Henryk Siuda|diskusia]]) 17:12, 17. máj 2026 (UTC) 1oczyiz96f4h4gy5x09e3n6ilxtnglr 8215609 8215595 2026-05-17T17:38:11Z Jetam2 30982 /* Spam */ re 8215609 wikitext text/x-wiki [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2011|Archív do 2011]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2012|Archív 2012]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2013|Archív 2013]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2014|Archív 2014]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2015|Archív 2015]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2016|Archív 2016]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2017|Archív 2017]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2018|Archív 2018]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2019|Archív 2019]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2020|Archív 2020]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2021|Archív 2021]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2022|Archív 2022]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2023|Archív 2023]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2024|Archív 2024]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2025|Archív 2025]] == Otázka od [[User:LSisi|LSisi]] (21:31, 3. január 2026) == Dobrý večer, prepáčte, ako môžem pozdvihnúť môj článok Marek Lisánsky na encyklopedickú úroveň wiki? Neviete mi poradiť, kde robím chybu? --[[Redaktor:LSisi|LSisi]] ([[Diskusia s redaktorom:LSisi|diskusia]]) 21:31, 3. január 2026 (UTC) :Máš to u seba v diskusii. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 21:42, 3. január 2026 (UTC) == Carcross Desert == Ahoj, ten článok je treba dať doporiadku. Na to aké to je krátke je tam príliš veľa chýb. * A je to púšť, ale nie je to púšť, a je to polopúšť... * A duny sa usadili na dne jazera (zjavný nezmysel) * Nie je to pohorie (infobox) Je to oblasť dún s rozlohou 2,6 km². --[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 09:39, 12. január 2026 (UTC) :{{Re|Pelex}} Nie je zhoda na tom čo to je. Označuje sa to ako púšť, ale nespĺňa to kritériá na púšť, len polopúšť. Upravil som formuláciu, snáď je ti to jasnejšie. :Poraď teda, ktorý infobox by tam pasoval lepšie. Nemáme úplne infobox špeciálne pre oblasť dún, treba trochu improvizovať.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 10:01, 12. január 2026 (UTC) ::Nejde o IB, ktorý by tam pasoval lepšie, ide (predpokladám) o zavádzajúci typ lokality, zobrazený momentálne v záhlaví („pohorie“). Dá sa buď použiť vhodnejší typ geoboxu (napr. „desert“ namiesto „mountain range“), potom sa tam zobrazí „púšť“ a/alebo nezávisle na type GB uviesť vlastné znenie cez parameter <code>category</code>. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:39, 12. január 2026 (UTC) :::{{Re|Teslaton}} Zmenil som. Vďaka za tip.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:02, 13. január 2026 (UTC) == Feminism and Folklore 2026 starts soon == <div style="border:8px maroon ridge; padding:6px;"> [[File:Feminism and Folklore 2026 logo.svg|center|550px|frameless]] <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr" style="padding: 1em 2em;"> <div style="text-align: center; width: 100%;">''{{int:please-translate}}''</div> ;Invitation to Organize Feminism and Folklore 2026 Dear {{BASEPAGENAME}}, We are pleased to invite you to organize the '''[[:m:Feminism and Folklore 2026|Feminism and Folklore 2026]]''' writing competition on your local Wikipedia. The international campaign will run from '''1 February to 31 March 2026''' and aims to improve coverage of feminism, women’s histories, gender-related topics, and folk culture across Wikipedia projects. ;About the Campaign '''Feminism and Folklore''' is a global writing initiative that complements the '''[[:c:Commons:Wiki Loves Folklore 2026|Wiki Loves Folklore]]''' photography competition. While Wiki Loves Folklore focuses on visual documentation, this writing campaign addresses the '''gender gap on Wikipedia''' by improving encyclopedic content related to folk culture and women. ;What Can Participants Write About? Communities can contribute by creating, expanding, or translating articles related to: * Folk festivals, rituals, and celebrations * Folk dances, music, and traditional performances * Women and queer figures in folklore * Women in mythology and oral traditions * Women warriors, witches, and witch-hunting narratives * Fairy tales, folk stories, and legends * Folk games, sports, and cultural practices Participants may work from curated article lists or generate new article suggestions using campaign tools. ;How to Sign Up as an Organizer Organizers are requested to complete the following steps to register their community: # Create a local project page on your wiki [[:m:Feminism and Folklore/Sample|(see sample)]] # Set up the campaign using the '''CampWiz''' tool # Prepare a local article list and clearly mention: #* Campaign timeline #* Local and international prizes # Request a site notice from local administrators [[:mr:Template:SN-FNF|(see sample)]] # Add your local project page and CampWiz link to the '''[[:m:Feminism and Folklore 2026/Project Page|Meta project page]]''' ;Campaign Tools The Wiki Loves Folklore Tech Team has introduced tools to support organizers and participants: * '''Article List Generator by Topic''' – Helps identify articles available on English Wikipedia but missing in your local language Wikipedia. The tool allows customized filters and provides downloadable article lists in CSV and wikitable formats. * '''CampWiz''' – Enables communities to manage writing campaigns effectively, including jury-based evaluation. This will be the third year CampWiz is officially used for Feminism and Folklore. Both tools are now available for use in the campaign. '''[https://tools.wikilovesfolklore.org/ Click here to access the tools]''' ;Learn More & Get Support *For detailed information about rules, timelines, and prizes, please visit the '''[[:m:Feminism and Folklore 2026|Feminism and Folklore 2026 project page]]'''. * Join the office hours on 23 January 2026 and connect with the international Team. ([[:m:Event:Wiki Loves Folklore 2026 Office Hours|sign up now]]) If you have any questions or need assistance, feel free to reach out via: * '''[[:m:Talk:Feminism and Folklore 2026/Project Page|Meta talk page]]''' * Email us using details on the contact page. ;Join Us We look forward to your collaboration and coordination in making Feminism and Folklore 2026 a meaningful and impactful campaign for closing gender gaps and enriching folk culture content on Wikipedia. Thank you and best wishes, '''[[:m:Feminism and Folklore 2026|Feminism and Folklore 2026 International Team]]''' ---- ''Stay connected:'' [[File:B&W Facebook icon.png|link=https://www.facebook.com/feminismandfolklore/|30x30px]]&nbsp;[[File:B&W Twitter icon.png|link=https://twitter.com/wikifolklore|30x30px]] </div></div> --[[Redaktor:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[Diskusia s redaktorom:MediaWiki message delivery|diskusia]]) 16:31, 18. január 2026 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Tiven2240@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Tiven2240/fnf25&oldid=29949330 --> == Nahranie obrázku na Commons == Ahoj, rád by som sa s Tebou poradil ohľadom nahrávania obrázkov na commons. Ak mám nejaký obrázok (konkrétne [https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko25d5c], [https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko1hz4a/Sv%C3%A4t%C3%BD%20Izidor%2Cma%C4%BEba%20na%20sklo?url=%7B%22searchSimilarNames%22%3Atrue%2C%22index%22%3A2%7D&fromPage=ko] a [https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko1m1z9]) zo Slovakiany, prípadne z Webu umenia, a Právny stav je uvedený ako voľný môžem ich nahrať na Commons? Samozrejme s uvedením Slovakiany, respektíve Webu umenia, ako zdroja. Ďakujem --[[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 14:23, 21. január 2026 (UTC) :{{re|Bakjb|s=1}} Áno, ak je to tam označené ako voľné dielo, môže to ísť na Commons. Podstatné ale je správne to otagovať. Tzn. nie prvoplánovo ako „own work“ a nie pod [[Creative Commons|CC BY]], ale s adekvátnou [[Public domain|PD]] šablónou a s korektným uvedením autora a zdroja. Inšpirovať sa dá existujúcimi správne tagovanými súbormi, napr.: :* [[:commons:File:SNP-046192561XXVSM0000S151000000 AMO.jpg|File:SNP-046192561XXVSM0000S151000000 AMO.jpg]] (Slovakiana, uploadoval [[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]]) :* [[:commons:File:Ivan Žabota - Grad Fiľakovo.jpg|File:Ivan Žabota - Grad Fiľakovo.jpg]] (Slovakiana, uploadoval [[:commons:User:Sporti|Sporti]]) :* [[:commons:File:Ferdinand Katona - Landscape with Spring Clouds - O 5123 - Slovak National Gallery.jpg|File:Ferdinand Katona - Landscape with Spring Clouds - O 5123 - Slovak National Gallery.jpg]] (Web umenia, uploadoval [[:commons:User:BotMultichillT|BotMultichillT]]) :* [[:commons:File:Ľudovít Čordák - Motív zo Slanca - O 1094 - Slovak National Gallery.jpg|File:Ľudovít Čordák - Motív zo Slanca - O 1094 - Slovak National Gallery.jpg]] (Web umenia, dtto.) :Čo sa týka importov z Webu umenia, dalo by sa skúsiť kontaktovať prevádzkovateľa tamtoho bota, už zjavne má zimplementovaný strojový import a generovanie tagovania a je možné, že odtiaľ dokáže na požiadanie importovať diela s minimom manuálnej roboty. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:40, 21. január 2026 (UTC) ::Ďakujem za pomoc. --[[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 14:42, 21. január 2026 (UTC) :::Ak je stav voľný, tak máš na Slovakiane aj výslovne označenú licenciu (napr. CC-BY pod obrázkom). --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 14:47, 21. január 2026 (UTC) ::::{{re|Scholastikos|s=1}} To je hodne diskutabilné, IMHO. Uvoľnovať pod konkrétnou licenciou (vrátane CC BY) by normálne mal skutočný autor diela, Slovakiana je autorom ak tak jej konkrétnej reprodukcie. To že je samotné dielo možné voľne reprodukovať ale vyplýva z nejakého iného aspektu (autor 70+ rokov po smrti, historické dielo neznámeho autora a pod.). Osobne by som postupoval skôr ako Melchior a ďalší vyššie. Vo vzťahu k licencii uvedenej v Slovakianie je to rovnako OK (ak sa dodrží uvedenie zdroja), keďže tá nie je CC BY-SA (ktorá by tranzitívne vyžadovala znova CC BY-SA na odvodeninách), ale len CC BY. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:07, 21. január 2026 (UTC) :::::Mohol by som sa ešte spýtať ako stiahnuť ten obrázok zo Slovakiany aby som ho vedel nahrať na Commons? Obrázky sa mi sťahujú iba vo formáte .jg2 a neviem ho premeniť na iný formát.--[[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 16:06, 21. január 2026 (UTC) ::::::{{re|Bakjb|s=1}} Hej, je to v [[JPEG 2000]] formáte. Na bežný [[JPEG]] sa to dá (stratovo) skonvertovať command-line toolmi typu [[:cs:ImageMagick|ImageMagick]] (<code>magick mogrify -format jpg -quality 85 file.jp2</code>), interaktívnymi bitmapovými editormi podporujúcimi ten formát, prípadne aj online toolmi, námatkovo napr. [https://convertio.co/jp2-jpg/ convertio]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:19, 21. január 2026 (UTC) :::::::Ďakujem --[[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 16:45, 21. január 2026 (UTC) :::::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Tvoj prístup je (v zmysle štandardov Commons, nie nevyhnutne štandardov právnych) použiteľný pri verných reprodukciách dvojrozmerných diel. Lenže napríklad na Slovakiane sa nachádzajú aj fotografie trojrozmerných diel alebo voľných priestranstiev [https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko2g9e6 [1]] [https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko252w0 [2]] [[https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko2fxwm 3]]. Tam sa nahráva práve konkrétna nemechanická reprodukcia (uhol pohľadu, osvetlenie,...), a preto treba zohľadňovať aj licenciu. Čiže nestačí vždy vychádzať z toho, že ide o voľné dielo. Omnoho dôležitejšie bude často identifikovať licenciu práve zverejňovaného diela, nie diela, ktoré znázorňuje. Inak, keď na Commons nahrávaš svoju fotografiu a vypĺňaš, či to dielo obsahuje aj iné diela, tak ti tam stačí vyplniť, že toto dielo nie je chránené autorským zákonom atď., ale už nevypĺňaš ''nutne'' konkrétny dôvod. --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 16:32, 21. január 2026 (UTC) ::::::{{re|Scholastikos|s=1}} Hej, ako dá sa ev. do ''Licensing'' sekcie strčiť: <code><nowiki>{{Cc-by-4.0|[[:sk:Slovakiana|]]}}</nowiki></code> (čo sa zobrazí ako [https://commons.wikimedia.org/wiki/Special:ExpandTemplates?wpInput=%3D%3D%20%7B%7Bint%3Alicense-header%7D%7D%20%3D%3D%0A%7B%7BCc-by-4.0%7C%5B%5B%3Ask%3ASlovakiana%7CSlovakiana%5D%5D%7D%7D#Licensing]). Čo tam v každom prípade rozhodne nepatrí, je bežné defaultné <code><nowiki>{{self|cc-by-sa-4.0}}</nowiki></code> prezentujúce obrázok ako vlastné dielo uploadujúceho autora. Plus nezávisle od toho v ''Summary'' sekcii vyplniť autora aj odkaz na zdroj. Na škodu ale podľa mňa nie je ani explicitne markupnutý dôvod, prečo ide o slobodné dielo (ak je známy). Na čo tam existujú tie štandardné PD šablóny cez dobu od smrti autora a pod. Len to je potom v takomto prípade trochu v rozpore s deklarovanou CC licenciou, resp. to tak minimálne môže pôsobiť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:55, 21. január 2026 (UTC) == Otázka od [[User:Adriana Ďurčová|Adriana Ďurčová]] (13:29, 26. január 2026) == Dobrý deň, Uverejnila som článok na Wikipédiu s názvom [[De novo drug design]] a nemôže byť z nejakých dôvodov zverejnený. Už som ho upravila o nový odsek, doplnila citácie. Chcela by som sa spýtať, či je to už vporiadku alebo treba niečo konkrétne upraviť. Ďakujem. --[[Redaktor:Adriana Ďurčová|Adriana Ďurčová]] ([[Diskusia s redaktorom:Adriana Ďurčová|diskusia]]) 13:29, 26. január 2026 (UTC) :{{Re|Adriana Ďurčová}} Dobrý deň. V článku chýba definícia. Doplnil by som tiež linky na iné články vo Wikipédii.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:25, 27. január 2026 (UTC) ::Nechýba, len bola strčená v samostatnej rovnomennej sekcii za históriou. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 09:03, 27. január 2026 (UTC) ::Definícia sa už nachádza v prvom odseku a sú doplnené odkazy na Wikipédiu. Je to takto už vporiadku? Za odpoveď vopred ďakujem. --[[Redaktor:Adriana Ďurčová|Adriana Ďurčová]] ([[Diskusia s redaktorom:Adriana Ďurčová|diskusia]]) 10:22, 27. január 2026 (UTC) :::Ok, odstraňujem údržbové šablóny. Tematicky možno ping [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]], [[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]], ak by ste čl. vedeli zbežne pozrieť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:34, 27. január 2026 (UTC) ::::{{Re|Teslaton}} Vďaka za ping. Článok som prešiel, obsah je dobrý, referencie som nekontroloval, ale text je pravdivý. Mierne som upravil, hlavne pridal wl a portál. Stránku som taktiež presunul, aby odpovedala názvom stránke [[Návrh liečiv]]. {{Re|Adriana Ďurčová}} Okrem tých pár nedostatkov super práca, len tak ďalej! [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 17:17, 30. január 2026 (UTC) == This Month in Education: January 2026 == <div class="plainlinks" lang="en" dir="ltr">Apologies for writing in English. Please help to translate in your language. <div style="text-align: center;"> <span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:2.9em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;">This Month in Education</span> <span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:1.4em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;"> Volume 15 • Issue 1 • January 2026</span> <div style="border-top:1px solid #a2a9b1; border-bottom:1px solid #a2a9b1; padding:0.5em; font-size:larger; margin-bottom:0.2em">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/January 2026|Contents]] • [[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/January 2026/Headlines|Headlines]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe]]</div> <div style="color:white; font-size:1.8em; font-family:Montserrat; background:#92BFB1;">In This Issue</div></div> <div style="text-align: left; column-count: 2; column-width: 35em;"> * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Strengthening Wikimedia Education and Digital Literacy in 2026|Strengthening Wikimedia Education and Digital Literacy in 2026]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Dzongkha Wikipedia Education Program in Bhutan|Dzongkha Wikipedia Education Program in Bhutan]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Wikipedia Education Program - Train The Trainer in Nepal|Wikipedia Education Program – Train The Trainer in Nepal]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Wikipedia 25 celebration in the Igbo Wiki Fan Club Alvan and IMSU|Wikipedia 25 celebration in the Igbo Wiki Fan Club Alvan and IMSU]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/CBSUA boosts Open Knowledge and Local Culture through expanded Wiki Education Program|CBSUA boosts Open Knowledge and Local Culture through expanded Wiki Education Program]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/WikiChallenge African Schools: Young voices, real impact, and continued (reasonable) growth|WikiChallenge African Schools: Young voices, real impact, and continued (reasonable) growth]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Updates on Auckland Museum Summer Student Programme|Updates on Auckland Museum Summer Student Programme]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Stronger and bolder Wikiforhumanrights 2025 in Anambra Network|Stronger and bolder Wikiforhumanrights 2025 in Anambra Network]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Official Opening of IFAK Secondary School Wiki Club: Engaging Youth in Learning Through Open Knowledge|Official Opening of IFAK Secondary School Wiki Club: Engaging Youth in Learning Through Open Knowledge]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Greetings from the Jeronim de Rada WikiClub in Elbasan, Albania, for Christmas 2025|Greetings from the Jeronim de Rada WikiClub in Elbasan, Albania, for Christmas 2025]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Great and productive final activities of 2025 Wikimedia MKD education programme|Great and productive final activities of 2025 Wikimedia MKD education programme]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Envisioning an Open Future together - WikiForAll|Envisioning an Open Future together – WikiForAll]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/A look back: reviewing the main education activities in Brazil in 2025|A look back: reviewing the main education activities in Brazil in 2025]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/A 147-Year-Old Institution Celebrates 25 Years of Wikipedia: St Aloysius University and the Spirit of Open Knowledge|A 147-Year-Old Institution Celebrates 25 Years of Wikipedia: St Aloysius University and the Spirit of Open Knowledge]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/¡Celebrando 25 años de conocimiento libre! El Proyecto "25x25" llega a las aulas de Córdoba, Argentina|Celebrating 25 years of free knowledge! The '25x25' Project reaches the classrooms of Córdoba, Argentina]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/A atuação em rede da Universidade Federal de Juiz de Fora para a difusão do conhecimento livre na Wikipédia|The collaborative efforts of the Federal University of Juiz de Fora for the dissemination of free knowledge on Wikipedia]] </div> <div style="margin-top:10px; text-align: center; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/About|About ''This Month in Education'']] · [[m:Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe/Unsubscribe]] · [[m:Special:MyLanguage/MassMessage|Global message delivery]] · For the team: [[:m:User:ZI Jony|ZI Jony]] 18:26, 28. január 2026 (UTC)</div> </div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:ZI Jony@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/This_Month_in_Education&oldid=29951116 --> == Otázka od redaktora [[User:Katarína Zahorecová|Katarína Zahorecová]] dňa [[Поебанец]] (12:44, 13. február 2026) == Ako to mám to uložiť --[[Redaktor:Katarína Zahorecová|Katarína Zahorecová]] ([[Diskusia s redaktorom:Katarína Zahorecová|diskusia]]) 12:44, 13. február 2026 (UTC) :{{Re|Katarína Zahorecová}} Dobrý deň. Bolo by lepšie napísať konkrétnejšie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:18, 13. február 2026 (UTC) == Kontrola pravopisu (gramatiky, štylistiky) == Nazdar. Už to tu myslím niekde spomínal OJJ, no pre istotu: odporúčam, obzvlášť pri produkcii orientovanej na kvantitu, preháňať pred zverejnením texty niektorým nástrojom na netriviálnejšiu kontrolu pravopisu a gramatiky. Solídny je napr. ZeroGPT grammar checker [https://www.zerogpt.com/grammar-checker], ktorý zvláda aj v slovenčine odchytávať veci ďaleko nad rámec bežných starších spell checkerov (mimo preklepov aj nesprávne časovania, skloňovania, niektoré štylistické problémy, všetko so zohľadnením širšieho kontextu). Free verzia má limit 1k slov na jednu iteráciu a nejaký čas to trvá. Treba tam copy&pastovať vyrendrovaný text stránky zo zobrazeného náhľadu, nie wikimarkup, pričom technické fragmenty typu čísla referencií a pod. netreba odstraňovať, ignoruje ich to. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:56, 13. február 2026 (UTC) == Redaktor [[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-70343-8|&#126;2026-70343-8]] == Ahoj, dovoľujem si Ti napísať (a tykať, hoci ak by Vám to vadilo, kľudne môžem prejsť na vykanie), nakoľko si mi poďakoval za odpoveď na príspevok do diskusie s [[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-70343-8|&#126;2026-70343-8]]. Netuším o koho ide (chápem, že s vystupovaním pod svojím menom som tu skôr výnimka). Dotyčný vystupuje pomerne "asertívne", akože rozumiem jeho stanovisku, ale výsledkom je, že možno je wiki technicky "čistejšia", ale v kategóriach chýbajú relevantné heslá a za seba: mne stačí to, čo som vytvoril, čiže napr. z divízie Tatra už vytvárať články o skupinách Junck a Ohlen nebudem len preto, že to niekto považuje za dobrý nápad a zruší moje riešenie. Navyše (ak nezmenil užívateľské konto), tak dotyčný je na wiki 3 týždne a z 272 úprav vnímam minimálne niekoľko desiatok ako nevhodných. Problém vidím, že ak by sa náhodou "uzhodlo", že jeho zásahy nie su vhodné, netuším, ako spraviť "undo" nejako efektívnejšie ako ručným vracaním obsahu pôvodných verzií. Pochopím, ak máš niečo vhodnejšie na prácie ako toto riešiť :). Pekný deň. [[Redaktor:Martingazak|Martingazak]] ([[Diskusia s redaktorom:Martingazak|diskusia]]) 14:31, 22. február 2026 (UTC) :{{Re|Martingazak}} Ahoj. Tykanie je v poriadku. Áno, ľahko sa píše asertívne keď sa človek skrýva. Viac k tomu zrejme nie je nutné písať. Úpravy by sa dali vrátiť aj hromadne. Ale neskúmal som či je to v tomto prípade vhodné. Podľa mňa je nápad kategorizácie presmerovaní dobrý. Poznám ho z en.wiki. Uvítam jeho zavedenie aj tu. Momentálne mám zníženú kapacitu na riešenie či už návrhu alebo IPčkára.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 21:05, 22. február 2026 (UTC) == Prečo ste zmazal článok Smažkliha == Bol zmazaný článok Smažkliha --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 13:42, 27. február 2026 (UTC) :{{Re|Safíček}} Článok nemal dokázanú [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|encyklopedickú významnosť]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:49, 27. február 2026 (UTC) ::A väčšina teda má🤨 --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:14, 27. február 2026 (UTC) == This Month in Education: February 2026 == <div class="plainlinks" lang="en" dir="ltr">Apologies for writing in English. Please help to translate in your language. <div style="text-align: center;"> <span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:2.9em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;">This Month in Education</span> <span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:1.4em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;"> Volume 15 • Issue 2 • February 2026</span> <div style="border-top:1px solid #a2a9b1; border-bottom:1px solid #a2a9b1; padding:0.5em; font-size:larger; margin-bottom:0.2em">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/February 2026|Contents]] • [[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/February 2026/Headlines|Headlines]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe]]</div> <div style="color:white; font-size:1.8em; font-family:Montserrat; background:#92BFB1;">In This Issue</div></div> <div style="text-align: left; column-count: 2; column-width: 35em;"> * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Cairo University Spanish Language Volunteers document Madrid’s Historic and Contemporary Palaces|Cairo University Spanish Language Volunteers document Madrid’s Historic and Contemporary Palaces]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Celebrating 25 Years of Wikipedia in Uzbekistan|Celebrating 25 Years of Wikipedia in Uzbekistan]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Encontro da Rede Latino Americana de Inteligência Artificial Feminista: construindo futuros possíveis|Meeting of the Latin American Network of Feminist Artificial Intelligence: building possible futures]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Farewelling the Auckland Museum Summer Students|Farewelling the Auckland Museum Summer Students]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Inclusive Climate Learning with Wikimedia Reaches Special School in Kumasi|Inclusive Climate Learning with Wikimedia Reaches Special School in Kumasi]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Introducing Wikimedia in Academic curriculum for students of higher education in universities of Telangana |Introducing Wikimedia in Academic curriculum for students of higher education in universities of Telangana]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Learning from Finland: Edit-a-thon on Finnish Education set to take place in Belgrade|Learning from Finland: Edit-a-thon on Finnish Education set to take place in Belgrade]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Library of IME-USP Workshop: Edits in History of Mathematics|Library of IME-USP Workshop: Edits in History of Mathematics]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/LitFest 2026: Room to Dream to amplify local voices across Wikimedia|LitFest 2026: Room to Dream to amplify local voices across Wikimedia]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/New online workshops for the German language Wikipedia|New online workshops for the German language Wikipedia]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Road to Wiki Cohort 1: Building India's Next Generation of Wikimedia Technical Contributors|Road to Wiki Cohort 1: Building India's Next Generation of Wikimedia Technical Contributors]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/The history of the Wikimedia movement in a Brazil: a book about stories and projects|The history of the Wikimedia movement in a Brazil: a book about stories and projects]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wiki Club Federal Government Boys College Celebrates Mother Tongue Day|Wiki Club Federal Government Boys College Celebrates Mother Tongue Day]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wiki Club Minalabac joins Freedom to Read 2026: One World, Many Languages|Wiki Club Minalabac joins Freedom to Read 2026: One World, Many Languages]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wiki Love Folklore Photowalk at Khajuraho Dance Festival 2026|Wiki Love Folklore Photowalk at Khajuraho Dance Festival 2026]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wiki Loves Fish Workshop Empowers Students to Document Coastal Biodiversity|Wiki Loves Fish Workshop Empowers Students to Document Coastal Biodiversity]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/WikiCendekia 2026: Insights from our training of admins in Indonesia|WikiCendekia 2026: Insights from our training of admins in Indonesia]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wikimedia MKD's activities- new wiki club and a lots of new training workshops|Wikimedia MKD's activities- new wiki club and a lots of new training workshops]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/WikiPatrimoine Senghor : Valorisation du patrimoine culturel africain à l'Université Senghor|WikiPatrimoine Senghor : Valuation of African cultural heritage at the University Senghor]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wikipedia Turns 25: Young Voices, Big Future|Wikipedia Turns 25: Young Voices, Big Future]] </div> <div style="margin-top:10px; text-align: center; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/About|About ''This Month in Education'']] · [[m:Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe/Unsubscribe]] · [[m:Special:MyLanguage/MassMessage|Global message delivery]] · For the team: [[:m:User:ZI Jony|ZI Jony]] 11:56, 3. marec 2026 (UTC)</div> </div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:ZI Jony@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/This_Month_in_Education&oldid=30155806 --> == opakovane zlomyslne pokusy niektorych uzivatelov o vymaz stranky pre Dunaj mestsku stranu == prosim o kontrolu nad opakovanymi zlomyslnymi pokusmi niektorych uzivatelov o vymaz stranky urcenu pre Dunaj mestsku stranu. Dakujem --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-15281-78|&#126;2026-15281-78]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-15281-78|diskuse]]) 11:32, 10. marec 2026 (UTC) :{{Re|2026-15281-78}}{{Hotovo}}, vymazal som.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 12:33, 10. marec 2026 (UTC) ::nie vymazat, ale '''ponechat'''! :-) ::zverejnit info o zaregistrovanej strane '''Dunaj''' v registry MV SR, '''Číslo registrácie:''' SVS-OVR1-2025/049568, '''IČO:''' 57280169, '''Dátum registrácie:''' 17.11.2025 --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-15281-78|&#126;2026-15281-78]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-15281-78|diskuse]]) 14:22, 10. marec 2026 (UTC) :::Článok bol zmazaný, pretože sa v ňom počas 14-dňovej lehoty nikto neunúval doriešiť problémy, pre ktoré tam bola vložená šablóna ugrentnej úpravy. Chýbali v ňom technické náležistosti (infobox, kategorizácia, štandardné sekcie). Plus potom obsahovo článok pôsobil skôr ako PR Martina Winklera (minimum enycklopedického výkladu, zato jeho meno 2x zvýraznené boldom – v článku, ktorý nie je o jeho osobe). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:32, 10. marec 2026 (UTC) ::::Vďaka za zhrnutie. Článku chýbala aj základná pravopisná úprava.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:48, 10. marec 2026 (UTC) == Citácia stránky Názvy geografických objektov z územia mimo SR == Zdravím. Tvoja úpravu, keď v článoch [[Aucklandské ostrovy]] a [[Karakumský prieplav]], keď meníš odkaz [https://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/] na [https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/exonyma-januar_2022.pdf] je nesprávna, pretože takto nemáš ako uviesť iné parametre do citačnej šablóny. Pdf ich neobsahuje. Ak chceš, možno spresniť <pre>| titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR</pre> na <pre>| titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným</pre> . Odkaz by každopádne mal ísť nie priamo na pdf. Podobne ako pri citácii knihy ''The Turkmen Lake Altyn Asyr and Water Resources in Turkmenistan'' by nebol problém dať odkaz priamo na pdf kapitoly, ale potom by neboli k dispozícii informácie o zdroji samotnom. Aj pri časopise ''[[Slovenský národopis]]'' odkaz s informáciami o článku [https://www.sav.sk/?lang=sk&doc=journal-list&part=article_response_page&journal_article_no=22683] obsahuje citačné informácie a až z neho sa ide na pdf. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:08, 17. marec 2026 (UTC) :Zdravím. Naopak, je to správna úprava, kedže .pdf obsahuje danú informáciu a nie stránka na ktorú odkazuješ ty.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 07:27, 17. marec 2026 (UTC) ::Vysvetlil som, prečo je lepšie citovať stránku. Odkaz z nej je triviálna záležitosť. Toto konkrétne pdf neobsahuje informácie podstatné pre citáciu. Stránka obsahuje tieto záležitosti obsahuje. Plus som vyššie uviedol dva ďalšie príklady, kde by bolo možné uviesť pdf, ale neuvádzame ho. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:33, 17. marec 2026 (UTC) :::Tiež som vysvetlil prečo je lepšie citovať stránku odkiaľ informácie reálne sú. V daných príkladoch sa tiež nepostupuje správne. Odkazovať treba tam odkiaľ informácia pochádza, nie na meta stránku.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 07:37, 17. marec 2026 (UTC) ::::Nevysvetlil, iba si myslíš, že si tak urobil.{{break}}Skús mi, prosím, opísať postup, ako uviesť do {{tl|citácia elektronického dokumentu}} parametre o vydavateľovi, mieste vydania, dátume vydania/aktualizácie či prostý názov stránky, keď tebou preferovaný odkaz priamo na pdf tieto informácie neobsahuje. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:44, 17. marec 2026 (UTC) :::::Tieto údaje sa dajú získať z metastránky. Strikne vzato, ani tebou uvádzaná stránka [https://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/] priamo neuvádza, že vydavateľom je ÚGKK. Väčšín problémom je, že neuvádza informáciu, ktorú cituješ a preto nemôže byť použitá na jej dokladovanie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:06, 17. marec 2026 (UTC) ::::::Dole na stránka je uvedené: „Úrad geodézie, kartografie a katastra SR Chlumeckého 2, P.O.Box 33 820 07 Bratislava 27 Tel.: +421 940991214“, kúsok od toho aj ©. Takže netuším, že čo ti chýba. Odkaz na daný zoznam/pdf je už trivialita. Vyššie som uviedol možnosť ako to špecifikovať, ak to považuješ za problém. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 08:21, 17. marec 2026 (UTC) :::::::Takže to ide aj keď nie je priamo uvedené „Publikoval Úrad geodézie, kartografie a katastra SR“. alebo „Vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR“. Rovnako sa dá postupovať pri .pdfkách keď vidíš, že URL je priamo z tohto úradu. Odkaz na daný .pdf nie je trivialita, ale základ citácie. Opakujem, informáciu treba citovať tam kde sa nachádza.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:38, 17. marec 2026 (UTC) ::::::::Predpokladám, že táto prapodivná odpoveď, že pokiaľ na stránke nie je uvedené „publikoval“/„vydavateľ“, tak sa budeš tváriť, že nevieš kto je vydavateľ, je znamenie, že sa argumentačne vyčerpal. Pretože takto to býva uvedené skutočne málokedy (pozeral som ''Pravdu'' a ''Denník N'', vydavateľ je tam uvedený, teda pre mňa je to postačujúce; nie v takejto forme, ako sa momentálne tváriš, že vyžaduješ). Ako príklad použijem Teslatonovu úpravu [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Narviansky_z%C3%A1liv&diff=6785987&oldid=6785983]. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 14:48, 17. marec 2026 (UTC) :::::::::Wow. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:Jetam2&diff=prev&oldid=8182450 Argument], že nevieš kto je vydavateľ bol ''tvoj'' argument, aby som neodkazoval na .pdf-ko s informáciou. Ale teraz mám s tým mať problém ja? Ehm? :::::::::Ale máš pravdu v tom, že nemám nový argument. Situácia sa s miernymi odlišnosťami opakuje: Jetam2: treba citovať poriadne; Vasiľ: netreba; Jetam2: Wikipédia sa zakladá na riadnom citovaní zdrojov; Vasiľ: nemáš pravdu; Jetam2: no, treba riadne citovať. Vasiľ: neposkytol si žiadne argumenty; Jetam2: [[Wikipédia:Overiteľnosť]], čo tvrdíš v zdroji jednoducho nie je; Vasiľ: je a došli ti argumenty; Jetam2: no, nie je, treba citovať tak, aby informácie čo sú v zdroji sa nachádzali aj na Wikipédii a naopak; Vasiľ: nie, netreba. Čo nové sa dá na to povedať? Stále chceš citovať niečo, čo sa v zdroji nenachádza. Stále je to problém. Môžem to formulovať ešte raz: treba citovať tak, aby daný zdroj priamo odkazoval na informáciu v článku. To je všetko.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:48, 17. marec 2026 (UTC) ::::::::::Vnímaš svoje konanie značne chybne. Ja správne citujem kvalitné zdroje. To, že ty aj prepis stanovený v PSP chceš ešte citovať niečím iným, je príklad nesprávneho uvažovania. Ale to som už odbočil. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 10:01, 19. marec 2026 (UTC) == Leónske dekréty z roku 1188 - zmazané == Pozdravujem ťa, stránku [[Leónske dekréty z roku 1188]] som riadne opravil, aby spĺňali encyklopedické kritéria, stačí si pozrieť históriu - napísal som to aj autorovi pripomienok, ten však nereagoval a ty si to zmazal? Kde sa môžem k tomu textu dostať? Ďakujem. --[[Redaktor:Radoslav70|Radoslav70]] ([[Diskusia s redaktorom:Radoslav70|diskusia]]) 16:41, 18. marec 2026 (UTC) :{{Re|Radoslav70}} Zdravím! Preposlal som text na email. Článok stále nebol v poriadku.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:58, 18. marec 2026 (UTC) == Cypronia a Wikimedia CEE Spring 2026/Structure/Slovakia == Ahoj Jetam2, rád by som vedel, či má zmysel pridať Cypronia herné štúdio a ich hry State of War a Cube Life: Island Survival ako tému na WikiJar za Slovensko. Cypronia je herné štúdio z Michaloviec, fungujúce cca 30 rokov. Má viacero zmienok na rôznych wikipediach okrem Slovenskej a Českej. Podobne je to o ich hrách State of War a Cube Life: Island Survival. Viac menej väčšina ich hier sa predávala v zahraničí, najmä v Číne, a väčšina Slovákov ani nevie, že toto štúdio je pôvodom zo Slovenska. Posielam linky: * https://simple.wikipedia.org/wiki/Cypronia * https://en.wikipedia.org/wiki/Draft:Cypronia (Zatiaľ v drafte) * https://en.wikipedia.org/wiki/Cube_Life:_Island_Survival * https://en.wikipedia.org/wiki/State_of_War_(video_game) budem rád za tvoj názor --[[Redaktor:Asceno|Asceno]] ([[Diskusia s redaktorom:Asceno|diskusia]]) 22:15, 28. marec 2026 (UTC) :{{Re|Asceno}} Zdravím! Pointou WikiJari je písanie článkov o štátoch/krajinách atď, ktoré nie sú Slovensko a tak si rozšíriť obzor. Čo sa týka herného štúdia a hier, platí tam to, čo všade inde: [[Wikipédia:Váš prvý článok|Váš prvý článok]], [[Wikipédia:Konflikt záujmov|Konflikt záujmov]], [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedická významnosť]], [[Wikipédia:Spoľahlivé zdroje|Spoľahlivé zdroje]] atď. Veľa zdaru!--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:37, 29. marec 2026 (UTC) == This Month in Education: March 2026 == <div class="plainlinks" lang="en" dir="ltr">Apologies for writing in English. Please help to translate in your language. <div style="text-align: center;"> <span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:2.9em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;">This Month in Education</span> <span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:1.4em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;"> Volume 15 • Issue 3 • March 2026</span> <div style="border-top:1px solid #a2a9b1; border-bottom:1px solid #a2a9b1; padding:0.5em; font-size:larger; margin-bottom:0.2em">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/March 2026|Contents]] • [[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/March 2026/Headlines|Headlines]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe]]</div> <div style="color:white; font-size:1.8em; font-family:Montserrat; background:#92BFB1;">In This Issue</div></div> <div style="text-align: left; column-count: 2; column-width: 35em;"> * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Advancing 21st-Century Education: Proposal to Establish the Yorùbá Wikipedia Fan Club at Arolu College of Education, Ilemona|Advancing 21st-Century Education: Proposal to Establish the Yorùbá Wikipedia Fan Club at Arolu College of Education, Ilemona]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Awareness Programme on Language and Culture Protection by KWUG|Awareness Programme on Language and Culture Protection by KWUG]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Teachers from Various Institutions in Rio de Janeiro Explore Wikipedia as a Means of Preserving Memory and Checking Sources|Teachers from Various Institutions in Rio de Janeiro Explore Wikipedia as a Means of Preserving Memory and Checking Sources]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Edu Wiki Nigeria Co-Founder Facilitates Textbook Donation to AHAJAS Integrated School, Gombe|Edu Wiki Nigeria Co-Founder Facilitates Textbook Donation to AHAJAS Integrated School, Gombe]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Inside Wikimedia Ukraine's education program|Inside Wikimedia Ukraine's education program]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Karavali Wikimedians at Mangaluru Design Summit 2026|Karavali Wikimedians at Mangaluru Design Summit 2026]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/One School, One Article Campaign Wrap Up|One School, One Article Campaign Wrap Up]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Seeds of Knowledge: A Wiki Project that Sparked a Community at ADUN|Seeds of Knowledge: A Wiki Project that Sparked a Community at ADUN]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Student workshops at Serbian Universities: enriching Wikipedia with topics on culture and technology|Student workshops at Serbian Universities: enriching Wikipedia with topics on culture and technology]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/The Open Knowledge Alliance: Wikimedia and Libraries|The Open Knowledge Alliance: Wikimedia and Libraries]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Wikimedia CR published updated guide for beginners|Wikimedia CR published updated guide for beginners]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Wikimedia goes back to the classroom in Brazil|Wikimedia goes back to the classroom in Brazil]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Workshop on Feminism and Folklore 2026 by Wiki Club SATI|Workshop on Feminism and Folklore 2026 by Wiki Club SATI]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/“Wikimedia MKD in Action: Teacher Conferences and Education Activities|“Wikimedia MKD in Action: Teacher Conferences and Education Activities]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Wikipedia & Libraries: Building New Contributors|Wikipedia & Libraries: Building New Contributors]] </div> <div style="margin-top:10px; text-align: center; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/About|About ''This Month in Education'']] · [[m:Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe/Unsubscribe]] · [[m:Special:MyLanguage/MassMessage|Global message delivery]] · For the team: [[:m:User:ZI Jony|ZI Jony]] 10:21, 1. apríl 2026 (UTC)</div> </div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:ZI Jony@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/This_Month_in_Education&oldid=30317659 --> == Vandalizmus == Dobrý deň! Tento človek '''~2026-20335-96''' čo uverejním to dá nasoäť ako to bolo aj keď dáva naspäť zastaralé informácie. Bol upozornený mnou i inými ľuďmi ale stále neprestáva. Mohli by ste to nejako vyriešiť? Ďakujem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:10, 3. apríl 2026 (UTC) :{{Re|Safíček}} Dobrý deň. Odporúčam sa trochu schladiť a editovať rozvážnejšie. Informácie treba pridávať so zdrojmi, nie len tak trúsiť. Treba dávať pozor aj na formátovanie a formuláciu.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:23, 3. apríl 2026 (UTC) ::Tak ale štve ma, že aj pravdivé informácie mi odstráni. Ako napríklad nadchádzajúca udalosť MS v ľadovom hokeji a šup hneď to odstránil. Ja chcem tým ľuďom pomôcť nie ich zavádzať nepravdivými informáciami. Momentálne je na stránke Trenčín viac nepravdivých informácií ako pravdivých. Človek si s tým dá námahu celý mesiac som to robil a teraz príde nejaký anonym čo mi všetko začne mazať. --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:26, 3. apríl 2026 (UTC) :::{{Re|Safíček}} Lepšie pomalšie a kvalitnejšie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:32, 3. apríl 2026 (UTC) ::::Ako nehnevajte sa na mňa ale informácie boli kvalitné --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:34, 3. apríl 2026 (UTC) :::::{{Re|Safíček}} Nehnevám sa. Ako som už spomínal, treba uviesť aj zdroje, nielen info.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:42, 3. apríl 2026 (UTC) == Odstránenie == Ahoj, môžeš prosím odstrániť zo súťaže dva články, ktoré som potom presunul na iný názov, lebo tam stále figurujú? Ide o Türbe Bâlîho Efendiho a Bitka pri Acheloj (917). Sú tam teraz aj pod správnymi názvami. Ďakujem --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 17:13, 7. apríl 2026 (UTC) :{{Re|Gitanes232}} {{Hotovo}} --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:57, 7. apríl 2026 (UTC) ::Díky moc. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 18:17, 7. apríl 2026 (UTC) == [[Dahomejská ríša]] == Ahoj, akože nehnevaj sa, ale takto nie... Však tie vety nedávajú zmysel („''Štát bol tiež známy pod Dahome a Abomejský štát''”?!{{--}}to by mali byť v úvode zvýraznené alternatívne názvy). Sú tam jazykové chyby („źmiešanými“). Vôbec netuším, ako môže byť jeden priamy citát v úvodzovkách odcitovaný tromi, resp. dvomi referenciami. Úvod je úplne odfľáknutý, infobox nikde, obrázok nikde... A nie je to prvý článok tohto charakteru. Akože, o tomto má byť hon na Wikidays? Prosím, trochu viac snahy. Iní by dostali urgent...--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 10:28, 26. apríl 2026 (UTC) :Ahoj. Súhlasím, preto som článok tak ako vždy skontroloval pri najbližšej možnej príležitosti a doplnil ho. :Včera bola trocha výnimka, vo vlaku mi cestou z [[:meta:Wikimedia Europe/General Assembly/2026|celodenného meetingu]] fest blblo spojenie. Btw, tie alternatívne názvy je lepšie dávať do samostatnej kapitoly, nech nie je úvod presýtený.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:45, 26. apríl 2026 (UTC) ::Vďaka! Súhlasím, že alternatívne názvy môžu bývať v samostatnej kapitole, ale ak ide o 1{{--}}2 alternatívne názvy, tak ten úvod nezahlcujú až tak moc... Osobne sa mi naopak zdá nevhodné zakladať kapitolu (napr.) skrz jednej kratšej vety, keď by tá veta mohla byť (napr.) jedným odsekom v úvode... --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 19:13, 26. apríl 2026 (UTC) :::Pravda, 1-2 alternatívne úvod ešte znesie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:16, 26. apríl 2026 (UTC) == This Month in Education: April 2026 == <div class="plainlinks" lang="en" dir="ltr">Apologies for writing in English. Please help to translate in your language. <div style="text-align: center;"> <span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:2.9em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;">This Month in Education</span> <span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:1.4em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;"> Volume 15 • Issue 4 • April 2026</span> <div style="border-top:1px solid #a2a9b1; border-bottom:1px solid #a2a9b1; padding:0.5em; font-size:larger; margin-bottom:0.2em">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/April 2026|Contents]] • [[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/April 2026/Headlines|Headlines]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe]]</div> <div style="color:white; font-size:1.8em; font-family:Montserrat; background:#92BFB1;">In This Issue</div></div> <div style="text-align: left; column-count: 2; column-width: 35em;"> * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Empowering Knowledge: Wikimedia MKD Education Update|Empowering Knowledge: Wikimedia MKD Education Update]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/WikiScholar: A School-Level Initiative to Promote Free Knowledge in Bangladesh|WikiScholar: A School-Level Initiative to Promote Free Knowledge in Bangladesh]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Wikipedia for School 2025–2026: A Competition That Continued Despite Frost, Power Outages, and War|Wikipedia for School 2025–2026: A Competition That Continued Despite Frost, Power Outages, and War]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Wikimedia UK and Thoughtful delivery new media literacy teacher training course|Wikimedia UK and Thoughtful delivery new media literacy teacher training course]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Wikimedia CR supporting SDG's in Czech schools|Wikimedia CR supporting SDG's in Czech schools]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/University Students’ Mandatory Internships at Wikimedia Armenia|University Students’ Mandatory Internships at Wikimedia Armenia]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Third year of collaboration with Aleksandër Xhuvani University in Elbasan, Albania|Third year of collaboration with Aleksandër Xhuvani University in Elbasan, Albania]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Students Discover Open Source and Learn Wikipedia and Wikidata Skills for the First Time in Zarqa, Jordan|Students Discover Open Source and Learn Wikipedia and Wikidata Skills for the First Time in Zarqa, Jordan]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Leveraging on Wikipedia as a tool for curbing Health Misinformation and Disinformation in Akwa Ibom and Rivers State, Nigeria|Leveraging on Wikipedia as a tool for curbing Health Misinformation and Disinformation in Akwa Ibom and Rivers State, Nigeria]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Governance and Public Knowledge: Wikipedia as a Learning Tool in Sustainability Education through UNESCO Designated Sites|Governance and Public Knowledge: Wikipedia as a Learning Tool in Sustainability Education through UNESCO Designated Sites]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/A month full of encounters with students in Brazil|A month full of encounters with students in Brazil]] </div> <div style="margin-top:10px; text-align: center; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/About|About ''This Month in Education'']] · [[m:Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe/Unsubscribe]] · [[m:Special:MyLanguage/MassMessage|Global message delivery]] · For the team: [[:m:User:ZI Jony|ZI Jony]] 16:01, 27. apríl 2026 (UTC)</div> </div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:ZI Jony@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/This_Month_in_Education&oldid=30406002 --> == You may be an eligible candidate for the U4C election == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> Greetings, The [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee|Universal Code of Conduct Coordinating Committee (U4C)]] seeks candidates for the 2026 election. The U4C is the global committee responsible for overseeing enforcement of the [[foundation:Special:MyLanguage/Policy:Universal Code of Conduct|Universal Code of Conduct]]. Elections are held annually, if elected a committee member serves for two years. This year the U4C requires candidates to hold administrator rights on at least one wiki, which is why you are being contacted as you appear to hold this right. There are other requirements, such as candidates must be at least 18 years old and may not be employed by the Wikimedia Foundation or other related chapters and affiliates. You can find more information in the [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee/Election/2026#Call_for_Candidates|call for candidates on Meta-wiki]]. Additionally, the committee's working language is English; some ability to communicate in English is required. The election opens on 18 May, if you are eligible and interested you have until 10 May to submit your candidacy. There will be a week in between for candidates to answer questions from the community. Voting takes place privately in [[m:Special:MyLanguage/SecurePoll|SecurePoll]], successful candidates must receive at least 60% support. More information is available on [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee/Election/2026|the 2026 Elections page]], including timelines and other candidacy information. If you read over the material and consider yourself qualified, please consider submitting your name to run for the committee. If you think someone else in your community might be interested and qualified, please encourage them to run. In partnership with the U4C -- [[m:User:Keegan (WMF)|Keegan (WMF)]] ([[m:User_talk:Keegan (WMF)|talk]]) 20:11, 28. apríl 2026 (UTC) </div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Keegan (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Keegan_(WMF)/test&oldid=30472482 --> == Korektnosť článku == Dobrý deň! Môžem sa opýtať či môj článok spĺňa všetky požiadavky a pravidlá Wikipédie a je vhodný na zverejnenie?@[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 18:54, 4. máj 2026 (UTC) :Pardón tu prikladám odkaz [[Redaktor:Safíček/pieskovisko|Pieskovisko - Lov slov junior]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 18:57, 4. máj 2026 (UTC) ::{{Re|Safíček}} Nie, chýbajú zdroje, kategórie, správne formátovanie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:00, 4. máj 2026 (UTC) :::Ale zdroje sú --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:02, 4. máj 2026 (UTC) :::Aj formátovanie je podľa môjho názoru správne. Ak by ste mohli uviesť konkrétny príklad. Ďakujem @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:03, 4. máj 2026 (UTC) :::Upravil som [[Redaktor:Safíček/pieskovisko]] @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:50, 4. máj 2026 (UTC) == Gianluigi Buffon == Ahoj, UU som dala na jeho aktuálne úpravy, a tie teda sú na urgent. Zmazal aj biografické údaje v úvode. Včera som opravovala takmer všetky jeho nové, alebo ním rozširované články. Dookola tie isté veci - chýbajúci DEFAULTSORT, červené kategórie lebo ich zle napísal, duplicitne uvedené kategórie, ... O štýle ani nehovorím. Nie je tu prvý deň, ani rok... --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 12:20, 5. máj 2026 (UTC) :{{Re|Lalina}} Ahoj. Nerozporujem. Ale UU dávame na novovzniknuté články. Tiež vnímam potrebu šablóny podobné prípady, ale zatiaľ takú nemáme.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 12:36, 5. máj 2026 (UTC) == Hlasovacie právo == Dobrý deň! Ak sa môžem spýtať kedy budem mať hlasovacie právo? Ďakujem @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:03, 9. máj 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] [[Wikipédia:Pravidlá/Hlasovanie]] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:05, 9. máj 2026 (UTC) ::Mne sa zdá, že už mám či? @[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:07, 9. máj 2026 (UTC) :::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Vyzerá, že hej... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:13, 9. máj 2026 (UTC) ::::Konečne :-) --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:13, 9. máj 2026 (UTC) :::::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Tak 200 úprav prekonaných je ale nie v hlavnom menom priestore = hlasovacie právo nadobudnuté teda nie je, ostatné podmienky splnené sú. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 23:11, 9. máj 2026 (UTC) == Na wiki prechyľujeme == V stránke [[Nathalie Bayová]] sa prechyľuje, ako francúzska stránka dokazuje písanie mena v slovenčine? --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-28232-46|&#126;2026-28232-46]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-28232-46|diskuse]]) 19:22, 14. máj 2026 (UTC) :Odporúčam pozrieť sa na tie úpravy pozornejšie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:24, 14. máj 2026 (UTC) ::Neprechýlené meno je samozrejme, na to netreba francúzsky zdroj, ani na iné mená v originálnom jazyku nepridávame zdroje. A znova, ako francúzsky zdroj dokazuje písanie mena v slovenčine? --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-28232-46|&#126;2026-28232-46]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-28232-46|diskuse]]) 19:29, 14. máj 2026 (UTC) :::Francúzske (zahraničné, neslovenské) zdroje dokladajúce tvar bez ová som odstránil... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:39, 14. máj 2026 (UTC) ::::Keď sa chceš hrať s novinovými odkazmi, tak som tam pridal ďalšie ktoré dokazujú tvar s - ová. Ale je to zbytočne preplácané, lebo na wikipédii sa aj tak prechyľuje bez výnimky. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-28232-46|&#126;2026-28232-46]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-28232-46|diskuse]]) 19:42, 14. máj 2026 (UTC) ::::Keď treba sú aj noviny vh? Inokedy proti nim brojíš o 106. Dôležitejšia je odborná literatúra, ale tá ti momentálne nevyhovuje, však? ::::Neprechýlené meno je samozrejmé to máš 100% pravdu. Dokazovať treba odchýlku od pôvodného mena, čiže prechýlenie. Ak sa takéto meno zmieňuje, môže sa použiť ako sekundárne.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:51, 14. máj 2026 (UTC) :::::Prechýlenie v slovenčine je samozrejmosť, to netreba nijako dokazovať, stačí spomenúť ''Pravidlá slovenského pravopisu'', ďalej sa nie je o čom baviť. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-28232-46|&#126;2026-28232-46]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-28232-46|diskuse]]) 19:54, 14. máj 2026 (UTC) :::::: Presne tie, čo umožňujú neprechyľovať. Prechýlený tvar je nutné dokázať, inak ide o [[Wikipédia:Vlastný výskum|vlastný výskum]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:57, 14. máj 2026 (UTC) ::::::: Prechýlený tvar netreba nijako dokazovať, určujú ho ''Pravidlá slovenského pravopisu''. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-28232-46|&#126;2026-28232-46]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-28232-46|diskuse]]) 20:00, 14. máj 2026 (UTC) == Spam == Užívateľ ~2026-29230-47 [[Špeciálne:Príspevky/~2026-29230-47|vrátil]] moje dnešné úpravy stránok o internetových doménach s tým že sa jedná o spam. Malo ísť iba o zdroje, mnoho nekomerčných stránok o jednotlivých internetových doménach som nenašiel. Aký je na to tvoj názor? S pozdravom --[[Redaktor:Henryk Siuda|Henryk Siuda]] ([[Diskusia s redaktorom:Henryk Siuda|diskusia]]) 17:12, 17. máj 2026 (UTC) :{{Re|Henryk Siuda}} Ahoj. Myslím, že sa dajú nájsť lepšie zdroje ako tieto komerčné, resp. ten s lf tam ani nie je jasné o čo ide.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:38, 17. máj 2026 (UTC) 311vvyu841ui7e4j9zq2up5dfivwixo 8215882 8215609 2026-05-18T11:45:25Z Henryk Siuda 264914 /* Spam */ odpoveď 8215882 wikitext text/x-wiki [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2011|Archív do 2011]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2012|Archív 2012]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2013|Archív 2013]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2014|Archív 2014]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2015|Archív 2015]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2016|Archív 2016]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2017|Archív 2017]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2018|Archív 2018]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2019|Archív 2019]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2020|Archív 2020]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2021|Archív 2021]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2022|Archív 2022]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2023|Archív 2023]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2024|Archív 2024]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2025|Archív 2025]] == Otázka od [[User:LSisi|LSisi]] (21:31, 3. január 2026) == Dobrý večer, prepáčte, ako môžem pozdvihnúť môj článok Marek Lisánsky na encyklopedickú úroveň wiki? Neviete mi poradiť, kde robím chybu? --[[Redaktor:LSisi|LSisi]] ([[Diskusia s redaktorom:LSisi|diskusia]]) 21:31, 3. január 2026 (UTC) :Máš to u seba v diskusii. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 21:42, 3. január 2026 (UTC) == Carcross Desert == Ahoj, ten článok je treba dať doporiadku. Na to aké to je krátke je tam príliš veľa chýb. * A je to púšť, ale nie je to púšť, a je to polopúšť... * A duny sa usadili na dne jazera (zjavný nezmysel) * Nie je to pohorie (infobox) Je to oblasť dún s rozlohou 2,6 km². --[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 09:39, 12. január 2026 (UTC) :{{Re|Pelex}} Nie je zhoda na tom čo to je. Označuje sa to ako púšť, ale nespĺňa to kritériá na púšť, len polopúšť. Upravil som formuláciu, snáď je ti to jasnejšie. :Poraď teda, ktorý infobox by tam pasoval lepšie. Nemáme úplne infobox špeciálne pre oblasť dún, treba trochu improvizovať.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 10:01, 12. január 2026 (UTC) ::Nejde o IB, ktorý by tam pasoval lepšie, ide (predpokladám) o zavádzajúci typ lokality, zobrazený momentálne v záhlaví („pohorie“). Dá sa buď použiť vhodnejší typ geoboxu (napr. „desert“ namiesto „mountain range“), potom sa tam zobrazí „púšť“ a/alebo nezávisle na type GB uviesť vlastné znenie cez parameter <code>category</code>. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:39, 12. január 2026 (UTC) :::{{Re|Teslaton}} Zmenil som. Vďaka za tip.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:02, 13. január 2026 (UTC) == Feminism and Folklore 2026 starts soon == <div style="border:8px maroon ridge; padding:6px;"> [[File:Feminism and Folklore 2026 logo.svg|center|550px|frameless]] <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr" style="padding: 1em 2em;"> <div style="text-align: center; width: 100%;">''{{int:please-translate}}''</div> ;Invitation to Organize Feminism and Folklore 2026 Dear {{BASEPAGENAME}}, We are pleased to invite you to organize the '''[[:m:Feminism and Folklore 2026|Feminism and Folklore 2026]]''' writing competition on your local Wikipedia. The international campaign will run from '''1 February to 31 March 2026''' and aims to improve coverage of feminism, women’s histories, gender-related topics, and folk culture across Wikipedia projects. ;About the Campaign '''Feminism and Folklore''' is a global writing initiative that complements the '''[[:c:Commons:Wiki Loves Folklore 2026|Wiki Loves Folklore]]''' photography competition. While Wiki Loves Folklore focuses on visual documentation, this writing campaign addresses the '''gender gap on Wikipedia''' by improving encyclopedic content related to folk culture and women. ;What Can Participants Write About? Communities can contribute by creating, expanding, or translating articles related to: * Folk festivals, rituals, and celebrations * Folk dances, music, and traditional performances * Women and queer figures in folklore * Women in mythology and oral traditions * Women warriors, witches, and witch-hunting narratives * Fairy tales, folk stories, and legends * Folk games, sports, and cultural practices Participants may work from curated article lists or generate new article suggestions using campaign tools. ;How to Sign Up as an Organizer Organizers are requested to complete the following steps to register their community: # Create a local project page on your wiki [[:m:Feminism and Folklore/Sample|(see sample)]] # Set up the campaign using the '''CampWiz''' tool # Prepare a local article list and clearly mention: #* Campaign timeline #* Local and international prizes # Request a site notice from local administrators [[:mr:Template:SN-FNF|(see sample)]] # Add your local project page and CampWiz link to the '''[[:m:Feminism and Folklore 2026/Project Page|Meta project page]]''' ;Campaign Tools The Wiki Loves Folklore Tech Team has introduced tools to support organizers and participants: * '''Article List Generator by Topic''' – Helps identify articles available on English Wikipedia but missing in your local language Wikipedia. The tool allows customized filters and provides downloadable article lists in CSV and wikitable formats. * '''CampWiz''' – Enables communities to manage writing campaigns effectively, including jury-based evaluation. This will be the third year CampWiz is officially used for Feminism and Folklore. Both tools are now available for use in the campaign. '''[https://tools.wikilovesfolklore.org/ Click here to access the tools]''' ;Learn More & Get Support *For detailed information about rules, timelines, and prizes, please visit the '''[[:m:Feminism and Folklore 2026|Feminism and Folklore 2026 project page]]'''. * Join the office hours on 23 January 2026 and connect with the international Team. ([[:m:Event:Wiki Loves Folklore 2026 Office Hours|sign up now]]) If you have any questions or need assistance, feel free to reach out via: * '''[[:m:Talk:Feminism and Folklore 2026/Project Page|Meta talk page]]''' * Email us using details on the contact page. ;Join Us We look forward to your collaboration and coordination in making Feminism and Folklore 2026 a meaningful and impactful campaign for closing gender gaps and enriching folk culture content on Wikipedia. Thank you and best wishes, '''[[:m:Feminism and Folklore 2026|Feminism and Folklore 2026 International Team]]''' ---- ''Stay connected:'' [[File:B&W Facebook icon.png|link=https://www.facebook.com/feminismandfolklore/|30x30px]]&nbsp;[[File:B&W Twitter icon.png|link=https://twitter.com/wikifolklore|30x30px]] </div></div> --[[Redaktor:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[Diskusia s redaktorom:MediaWiki message delivery|diskusia]]) 16:31, 18. január 2026 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Tiven2240@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Tiven2240/fnf25&oldid=29949330 --> == Nahranie obrázku na Commons == Ahoj, rád by som sa s Tebou poradil ohľadom nahrávania obrázkov na commons. Ak mám nejaký obrázok (konkrétne [https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko25d5c], [https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko1hz4a/Sv%C3%A4t%C3%BD%20Izidor%2Cma%C4%BEba%20na%20sklo?url=%7B%22searchSimilarNames%22%3Atrue%2C%22index%22%3A2%7D&fromPage=ko] a [https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko1m1z9]) zo Slovakiany, prípadne z Webu umenia, a Právny stav je uvedený ako voľný môžem ich nahrať na Commons? Samozrejme s uvedením Slovakiany, respektíve Webu umenia, ako zdroja. Ďakujem --[[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 14:23, 21. január 2026 (UTC) :{{re|Bakjb|s=1}} Áno, ak je to tam označené ako voľné dielo, môže to ísť na Commons. Podstatné ale je správne to otagovať. Tzn. nie prvoplánovo ako „own work“ a nie pod [[Creative Commons|CC BY]], ale s adekvátnou [[Public domain|PD]] šablónou a s korektným uvedením autora a zdroja. Inšpirovať sa dá existujúcimi správne tagovanými súbormi, napr.: :* [[:commons:File:SNP-046192561XXVSM0000S151000000 AMO.jpg|File:SNP-046192561XXVSM0000S151000000 AMO.jpg]] (Slovakiana, uploadoval [[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]]) :* [[:commons:File:Ivan Žabota - Grad Fiľakovo.jpg|File:Ivan Žabota - Grad Fiľakovo.jpg]] (Slovakiana, uploadoval [[:commons:User:Sporti|Sporti]]) :* [[:commons:File:Ferdinand Katona - Landscape with Spring Clouds - O 5123 - Slovak National Gallery.jpg|File:Ferdinand Katona - Landscape with Spring Clouds - O 5123 - Slovak National Gallery.jpg]] (Web umenia, uploadoval [[:commons:User:BotMultichillT|BotMultichillT]]) :* [[:commons:File:Ľudovít Čordák - Motív zo Slanca - O 1094 - Slovak National Gallery.jpg|File:Ľudovít Čordák - Motív zo Slanca - O 1094 - Slovak National Gallery.jpg]] (Web umenia, dtto.) :Čo sa týka importov z Webu umenia, dalo by sa skúsiť kontaktovať prevádzkovateľa tamtoho bota, už zjavne má zimplementovaný strojový import a generovanie tagovania a je možné, že odtiaľ dokáže na požiadanie importovať diela s minimom manuálnej roboty. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:40, 21. január 2026 (UTC) ::Ďakujem za pomoc. --[[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 14:42, 21. január 2026 (UTC) :::Ak je stav voľný, tak máš na Slovakiane aj výslovne označenú licenciu (napr. CC-BY pod obrázkom). --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 14:47, 21. január 2026 (UTC) ::::{{re|Scholastikos|s=1}} To je hodne diskutabilné, IMHO. Uvoľnovať pod konkrétnou licenciou (vrátane CC BY) by normálne mal skutočný autor diela, Slovakiana je autorom ak tak jej konkrétnej reprodukcie. To že je samotné dielo možné voľne reprodukovať ale vyplýva z nejakého iného aspektu (autor 70+ rokov po smrti, historické dielo neznámeho autora a pod.). Osobne by som postupoval skôr ako Melchior a ďalší vyššie. Vo vzťahu k licencii uvedenej v Slovakianie je to rovnako OK (ak sa dodrží uvedenie zdroja), keďže tá nie je CC BY-SA (ktorá by tranzitívne vyžadovala znova CC BY-SA na odvodeninách), ale len CC BY. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:07, 21. január 2026 (UTC) :::::Mohol by som sa ešte spýtať ako stiahnuť ten obrázok zo Slovakiany aby som ho vedel nahrať na Commons? Obrázky sa mi sťahujú iba vo formáte .jg2 a neviem ho premeniť na iný formát.--[[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 16:06, 21. január 2026 (UTC) ::::::{{re|Bakjb|s=1}} Hej, je to v [[JPEG 2000]] formáte. Na bežný [[JPEG]] sa to dá (stratovo) skonvertovať command-line toolmi typu [[:cs:ImageMagick|ImageMagick]] (<code>magick mogrify -format jpg -quality 85 file.jp2</code>), interaktívnymi bitmapovými editormi podporujúcimi ten formát, prípadne aj online toolmi, námatkovo napr. [https://convertio.co/jp2-jpg/ convertio]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:19, 21. január 2026 (UTC) :::::::Ďakujem --[[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 16:45, 21. január 2026 (UTC) :::::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Tvoj prístup je (v zmysle štandardov Commons, nie nevyhnutne štandardov právnych) použiteľný pri verných reprodukciách dvojrozmerných diel. Lenže napríklad na Slovakiane sa nachádzajú aj fotografie trojrozmerných diel alebo voľných priestranstiev [https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko2g9e6 [1]] [https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko252w0 [2]] [[https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko2fxwm 3]]. Tam sa nahráva práve konkrétna nemechanická reprodukcia (uhol pohľadu, osvetlenie,...), a preto treba zohľadňovať aj licenciu. Čiže nestačí vždy vychádzať z toho, že ide o voľné dielo. Omnoho dôležitejšie bude často identifikovať licenciu práve zverejňovaného diela, nie diela, ktoré znázorňuje. Inak, keď na Commons nahrávaš svoju fotografiu a vypĺňaš, či to dielo obsahuje aj iné diela, tak ti tam stačí vyplniť, že toto dielo nie je chránené autorským zákonom atď., ale už nevypĺňaš ''nutne'' konkrétny dôvod. --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 16:32, 21. január 2026 (UTC) ::::::{{re|Scholastikos|s=1}} Hej, ako dá sa ev. do ''Licensing'' sekcie strčiť: <code><nowiki>{{Cc-by-4.0|[[:sk:Slovakiana|]]}}</nowiki></code> (čo sa zobrazí ako [https://commons.wikimedia.org/wiki/Special:ExpandTemplates?wpInput=%3D%3D%20%7B%7Bint%3Alicense-header%7D%7D%20%3D%3D%0A%7B%7BCc-by-4.0%7C%5B%5B%3Ask%3ASlovakiana%7CSlovakiana%5D%5D%7D%7D#Licensing]). Čo tam v každom prípade rozhodne nepatrí, je bežné defaultné <code><nowiki>{{self|cc-by-sa-4.0}}</nowiki></code> prezentujúce obrázok ako vlastné dielo uploadujúceho autora. Plus nezávisle od toho v ''Summary'' sekcii vyplniť autora aj odkaz na zdroj. Na škodu ale podľa mňa nie je ani explicitne markupnutý dôvod, prečo ide o slobodné dielo (ak je známy). Na čo tam existujú tie štandardné PD šablóny cez dobu od smrti autora a pod. Len to je potom v takomto prípade trochu v rozpore s deklarovanou CC licenciou, resp. to tak minimálne môže pôsobiť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:55, 21. január 2026 (UTC) == Otázka od [[User:Adriana Ďurčová|Adriana Ďurčová]] (13:29, 26. január 2026) == Dobrý deň, Uverejnila som článok na Wikipédiu s názvom [[De novo drug design]] a nemôže byť z nejakých dôvodov zverejnený. Už som ho upravila o nový odsek, doplnila citácie. Chcela by som sa spýtať, či je to už vporiadku alebo treba niečo konkrétne upraviť. Ďakujem. --[[Redaktor:Adriana Ďurčová|Adriana Ďurčová]] ([[Diskusia s redaktorom:Adriana Ďurčová|diskusia]]) 13:29, 26. január 2026 (UTC) :{{Re|Adriana Ďurčová}} Dobrý deň. V článku chýba definícia. Doplnil by som tiež linky na iné články vo Wikipédii.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:25, 27. január 2026 (UTC) ::Nechýba, len bola strčená v samostatnej rovnomennej sekcii za históriou. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 09:03, 27. január 2026 (UTC) ::Definícia sa už nachádza v prvom odseku a sú doplnené odkazy na Wikipédiu. Je to takto už vporiadku? Za odpoveď vopred ďakujem. --[[Redaktor:Adriana Ďurčová|Adriana Ďurčová]] ([[Diskusia s redaktorom:Adriana Ďurčová|diskusia]]) 10:22, 27. január 2026 (UTC) :::Ok, odstraňujem údržbové šablóny. Tematicky možno ping [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]], [[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]], ak by ste čl. vedeli zbežne pozrieť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:34, 27. január 2026 (UTC) ::::{{Re|Teslaton}} Vďaka za ping. Článok som prešiel, obsah je dobrý, referencie som nekontroloval, ale text je pravdivý. Mierne som upravil, hlavne pridal wl a portál. Stránku som taktiež presunul, aby odpovedala názvom stránke [[Návrh liečiv]]. {{Re|Adriana Ďurčová}} Okrem tých pár nedostatkov super práca, len tak ďalej! [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 17:17, 30. január 2026 (UTC) == This Month in Education: January 2026 == <div class="plainlinks" lang="en" dir="ltr">Apologies for writing in English. Please help to translate in your language. <div style="text-align: center;"> <span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:2.9em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;">This Month in Education</span> <span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:1.4em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;"> Volume 15 • Issue 1 • January 2026</span> <div style="border-top:1px solid #a2a9b1; border-bottom:1px solid #a2a9b1; padding:0.5em; font-size:larger; margin-bottom:0.2em">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/January 2026|Contents]] • [[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/January 2026/Headlines|Headlines]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe]]</div> <div style="color:white; font-size:1.8em; font-family:Montserrat; background:#92BFB1;">In This Issue</div></div> <div style="text-align: left; column-count: 2; column-width: 35em;"> * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Strengthening Wikimedia Education and Digital Literacy in 2026|Strengthening Wikimedia Education and Digital Literacy in 2026]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Dzongkha Wikipedia Education Program in Bhutan|Dzongkha Wikipedia Education Program in Bhutan]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Wikipedia Education Program - Train The Trainer in Nepal|Wikipedia Education Program – Train The Trainer in Nepal]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Wikipedia 25 celebration in the Igbo Wiki Fan Club Alvan and IMSU|Wikipedia 25 celebration in the Igbo Wiki Fan Club Alvan and IMSU]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/CBSUA boosts Open Knowledge and Local Culture through expanded Wiki Education Program|CBSUA boosts Open Knowledge and Local Culture through expanded Wiki Education Program]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/WikiChallenge African Schools: Young voices, real impact, and continued (reasonable) growth|WikiChallenge African Schools: Young voices, real impact, and continued (reasonable) growth]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Updates on Auckland Museum Summer Student Programme|Updates on Auckland Museum Summer Student Programme]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Stronger and bolder Wikiforhumanrights 2025 in Anambra Network|Stronger and bolder Wikiforhumanrights 2025 in Anambra Network]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Official Opening of IFAK Secondary School Wiki Club: Engaging Youth in Learning Through Open Knowledge|Official Opening of IFAK Secondary School Wiki Club: Engaging Youth in Learning Through Open Knowledge]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Greetings from the Jeronim de Rada WikiClub in Elbasan, Albania, for Christmas 2025|Greetings from the Jeronim de Rada WikiClub in Elbasan, Albania, for Christmas 2025]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Great and productive final activities of 2025 Wikimedia MKD education programme|Great and productive final activities of 2025 Wikimedia MKD education programme]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Envisioning an Open Future together - WikiForAll|Envisioning an Open Future together – WikiForAll]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/A look back: reviewing the main education activities in Brazil in 2025|A look back: reviewing the main education activities in Brazil in 2025]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/A 147-Year-Old Institution Celebrates 25 Years of Wikipedia: St Aloysius University and the Spirit of Open Knowledge|A 147-Year-Old Institution Celebrates 25 Years of Wikipedia: St Aloysius University and the Spirit of Open Knowledge]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/¡Celebrando 25 años de conocimiento libre! El Proyecto "25x25" llega a las aulas de Córdoba, Argentina|Celebrating 25 years of free knowledge! The '25x25' Project reaches the classrooms of Córdoba, Argentina]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/A atuação em rede da Universidade Federal de Juiz de Fora para a difusão do conhecimento livre na Wikipédia|The collaborative efforts of the Federal University of Juiz de Fora for the dissemination of free knowledge on Wikipedia]] </div> <div style="margin-top:10px; text-align: center; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/About|About ''This Month in Education'']] · [[m:Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe/Unsubscribe]] · [[m:Special:MyLanguage/MassMessage|Global message delivery]] · For the team: [[:m:User:ZI Jony|ZI Jony]] 18:26, 28. január 2026 (UTC)</div> </div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:ZI Jony@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/This_Month_in_Education&oldid=29951116 --> == Otázka od redaktora [[User:Katarína Zahorecová|Katarína Zahorecová]] dňa [[Поебанец]] (12:44, 13. február 2026) == Ako to mám to uložiť --[[Redaktor:Katarína Zahorecová|Katarína Zahorecová]] ([[Diskusia s redaktorom:Katarína Zahorecová|diskusia]]) 12:44, 13. február 2026 (UTC) :{{Re|Katarína Zahorecová}} Dobrý deň. Bolo by lepšie napísať konkrétnejšie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:18, 13. február 2026 (UTC) == Kontrola pravopisu (gramatiky, štylistiky) == Nazdar. Už to tu myslím niekde spomínal OJJ, no pre istotu: odporúčam, obzvlášť pri produkcii orientovanej na kvantitu, preháňať pred zverejnením texty niektorým nástrojom na netriviálnejšiu kontrolu pravopisu a gramatiky. Solídny je napr. ZeroGPT grammar checker [https://www.zerogpt.com/grammar-checker], ktorý zvláda aj v slovenčine odchytávať veci ďaleko nad rámec bežných starších spell checkerov (mimo preklepov aj nesprávne časovania, skloňovania, niektoré štylistické problémy, všetko so zohľadnením širšieho kontextu). Free verzia má limit 1k slov na jednu iteráciu a nejaký čas to trvá. Treba tam copy&pastovať vyrendrovaný text stránky zo zobrazeného náhľadu, nie wikimarkup, pričom technické fragmenty typu čísla referencií a pod. netreba odstraňovať, ignoruje ich to. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:56, 13. február 2026 (UTC) == Redaktor [[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-70343-8|&#126;2026-70343-8]] == Ahoj, dovoľujem si Ti napísať (a tykať, hoci ak by Vám to vadilo, kľudne môžem prejsť na vykanie), nakoľko si mi poďakoval za odpoveď na príspevok do diskusie s [[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-70343-8|&#126;2026-70343-8]]. Netuším o koho ide (chápem, že s vystupovaním pod svojím menom som tu skôr výnimka). Dotyčný vystupuje pomerne "asertívne", akože rozumiem jeho stanovisku, ale výsledkom je, že možno je wiki technicky "čistejšia", ale v kategóriach chýbajú relevantné heslá a za seba: mne stačí to, čo som vytvoril, čiže napr. z divízie Tatra už vytvárať články o skupinách Junck a Ohlen nebudem len preto, že to niekto považuje za dobrý nápad a zruší moje riešenie. Navyše (ak nezmenil užívateľské konto), tak dotyčný je na wiki 3 týždne a z 272 úprav vnímam minimálne niekoľko desiatok ako nevhodných. Problém vidím, že ak by sa náhodou "uzhodlo", že jeho zásahy nie su vhodné, netuším, ako spraviť "undo" nejako efektívnejšie ako ručným vracaním obsahu pôvodných verzií. Pochopím, ak máš niečo vhodnejšie na prácie ako toto riešiť :). Pekný deň. [[Redaktor:Martingazak|Martingazak]] ([[Diskusia s redaktorom:Martingazak|diskusia]]) 14:31, 22. február 2026 (UTC) :{{Re|Martingazak}} Ahoj. Tykanie je v poriadku. Áno, ľahko sa píše asertívne keď sa človek skrýva. Viac k tomu zrejme nie je nutné písať. Úpravy by sa dali vrátiť aj hromadne. Ale neskúmal som či je to v tomto prípade vhodné. Podľa mňa je nápad kategorizácie presmerovaní dobrý. Poznám ho z en.wiki. Uvítam jeho zavedenie aj tu. Momentálne mám zníženú kapacitu na riešenie či už návrhu alebo IPčkára.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 21:05, 22. február 2026 (UTC) == Prečo ste zmazal článok Smažkliha == Bol zmazaný článok Smažkliha --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 13:42, 27. február 2026 (UTC) :{{Re|Safíček}} Článok nemal dokázanú [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|encyklopedickú významnosť]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:49, 27. február 2026 (UTC) ::A väčšina teda má🤨 --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:14, 27. február 2026 (UTC) == This Month in Education: February 2026 == <div class="plainlinks" lang="en" dir="ltr">Apologies for writing in English. Please help to translate in your language. <div style="text-align: center;"> <span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:2.9em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;">This Month in Education</span> <span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:1.4em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;"> Volume 15 • Issue 2 • February 2026</span> <div style="border-top:1px solid #a2a9b1; border-bottom:1px solid #a2a9b1; padding:0.5em; font-size:larger; margin-bottom:0.2em">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/February 2026|Contents]] • [[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/February 2026/Headlines|Headlines]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe]]</div> <div style="color:white; font-size:1.8em; font-family:Montserrat; background:#92BFB1;">In This Issue</div></div> <div style="text-align: left; column-count: 2; column-width: 35em;"> * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Cairo University Spanish Language Volunteers document Madrid’s Historic and Contemporary Palaces|Cairo University Spanish Language Volunteers document Madrid’s Historic and Contemporary Palaces]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Celebrating 25 Years of Wikipedia in Uzbekistan|Celebrating 25 Years of Wikipedia in Uzbekistan]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Encontro da Rede Latino Americana de Inteligência Artificial Feminista: construindo futuros possíveis|Meeting of the Latin American Network of Feminist Artificial Intelligence: building possible futures]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Farewelling the Auckland Museum Summer Students|Farewelling the Auckland Museum Summer Students]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Inclusive Climate Learning with Wikimedia Reaches Special School in Kumasi|Inclusive Climate Learning with Wikimedia Reaches Special School in Kumasi]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Introducing Wikimedia in Academic curriculum for students of higher education in universities of Telangana |Introducing Wikimedia in Academic curriculum for students of higher education in universities of Telangana]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Learning from Finland: Edit-a-thon on Finnish Education set to take place in Belgrade|Learning from Finland: Edit-a-thon on Finnish Education set to take place in Belgrade]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Library of IME-USP Workshop: Edits in History of Mathematics|Library of IME-USP Workshop: Edits in History of Mathematics]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/LitFest 2026: Room to Dream to amplify local voices across Wikimedia|LitFest 2026: Room to Dream to amplify local voices across Wikimedia]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/New online workshops for the German language Wikipedia|New online workshops for the German language Wikipedia]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Road to Wiki Cohort 1: Building India's Next Generation of Wikimedia Technical Contributors|Road to Wiki Cohort 1: Building India's Next Generation of Wikimedia Technical Contributors]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/The history of the Wikimedia movement in a Brazil: a book about stories and projects|The history of the Wikimedia movement in a Brazil: a book about stories and projects]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wiki Club Federal Government Boys College Celebrates Mother Tongue Day|Wiki Club Federal Government Boys College Celebrates Mother Tongue Day]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wiki Club Minalabac joins Freedom to Read 2026: One World, Many Languages|Wiki Club Minalabac joins Freedom to Read 2026: One World, Many Languages]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wiki Love Folklore Photowalk at Khajuraho Dance Festival 2026|Wiki Love Folklore Photowalk at Khajuraho Dance Festival 2026]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wiki Loves Fish Workshop Empowers Students to Document Coastal Biodiversity|Wiki Loves Fish Workshop Empowers Students to Document Coastal Biodiversity]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/WikiCendekia 2026: Insights from our training of admins in Indonesia|WikiCendekia 2026: Insights from our training of admins in Indonesia]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wikimedia MKD's activities- new wiki club and a lots of new training workshops|Wikimedia MKD's activities- new wiki club and a lots of new training workshops]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/WikiPatrimoine Senghor : Valorisation du patrimoine culturel africain à l'Université Senghor|WikiPatrimoine Senghor : Valuation of African cultural heritage at the University Senghor]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wikipedia Turns 25: Young Voices, Big Future|Wikipedia Turns 25: Young Voices, Big Future]] </div> <div style="margin-top:10px; text-align: center; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/About|About ''This Month in Education'']] · [[m:Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe/Unsubscribe]] · [[m:Special:MyLanguage/MassMessage|Global message delivery]] · For the team: [[:m:User:ZI Jony|ZI Jony]] 11:56, 3. marec 2026 (UTC)</div> </div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:ZI Jony@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/This_Month_in_Education&oldid=30155806 --> == opakovane zlomyslne pokusy niektorych uzivatelov o vymaz stranky pre Dunaj mestsku stranu == prosim o kontrolu nad opakovanymi zlomyslnymi pokusmi niektorych uzivatelov o vymaz stranky urcenu pre Dunaj mestsku stranu. Dakujem --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-15281-78|&#126;2026-15281-78]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-15281-78|diskuse]]) 11:32, 10. marec 2026 (UTC) :{{Re|2026-15281-78}}{{Hotovo}}, vymazal som.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 12:33, 10. marec 2026 (UTC) ::nie vymazat, ale '''ponechat'''! :-) ::zverejnit info o zaregistrovanej strane '''Dunaj''' v registry MV SR, '''Číslo registrácie:''' SVS-OVR1-2025/049568, '''IČO:''' 57280169, '''Dátum registrácie:''' 17.11.2025 --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-15281-78|&#126;2026-15281-78]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-15281-78|diskuse]]) 14:22, 10. marec 2026 (UTC) :::Článok bol zmazaný, pretože sa v ňom počas 14-dňovej lehoty nikto neunúval doriešiť problémy, pre ktoré tam bola vložená šablóna ugrentnej úpravy. Chýbali v ňom technické náležistosti (infobox, kategorizácia, štandardné sekcie). Plus potom obsahovo článok pôsobil skôr ako PR Martina Winklera (minimum enycklopedického výkladu, zato jeho meno 2x zvýraznené boldom – v článku, ktorý nie je o jeho osobe). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:32, 10. marec 2026 (UTC) ::::Vďaka za zhrnutie. Článku chýbala aj základná pravopisná úprava.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:48, 10. marec 2026 (UTC) == Citácia stránky Názvy geografických objektov z územia mimo SR == Zdravím. Tvoja úpravu, keď v článoch [[Aucklandské ostrovy]] a [[Karakumský prieplav]], keď meníš odkaz [https://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/] na [https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/exonyma-januar_2022.pdf] je nesprávna, pretože takto nemáš ako uviesť iné parametre do citačnej šablóny. Pdf ich neobsahuje. Ak chceš, možno spresniť <pre>| titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR</pre> na <pre>| titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným</pre> . Odkaz by každopádne mal ísť nie priamo na pdf. Podobne ako pri citácii knihy ''The Turkmen Lake Altyn Asyr and Water Resources in Turkmenistan'' by nebol problém dať odkaz priamo na pdf kapitoly, ale potom by neboli k dispozícii informácie o zdroji samotnom. Aj pri časopise ''[[Slovenský národopis]]'' odkaz s informáciami o článku [https://www.sav.sk/?lang=sk&doc=journal-list&part=article_response_page&journal_article_no=22683] obsahuje citačné informácie a až z neho sa ide na pdf. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:08, 17. marec 2026 (UTC) :Zdravím. Naopak, je to správna úprava, kedže .pdf obsahuje danú informáciu a nie stránka na ktorú odkazuješ ty.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 07:27, 17. marec 2026 (UTC) ::Vysvetlil som, prečo je lepšie citovať stránku. Odkaz z nej je triviálna záležitosť. Toto konkrétne pdf neobsahuje informácie podstatné pre citáciu. Stránka obsahuje tieto záležitosti obsahuje. Plus som vyššie uviedol dva ďalšie príklady, kde by bolo možné uviesť pdf, ale neuvádzame ho. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:33, 17. marec 2026 (UTC) :::Tiež som vysvetlil prečo je lepšie citovať stránku odkiaľ informácie reálne sú. V daných príkladoch sa tiež nepostupuje správne. Odkazovať treba tam odkiaľ informácia pochádza, nie na meta stránku.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 07:37, 17. marec 2026 (UTC) ::::Nevysvetlil, iba si myslíš, že si tak urobil.{{break}}Skús mi, prosím, opísať postup, ako uviesť do {{tl|citácia elektronického dokumentu}} parametre o vydavateľovi, mieste vydania, dátume vydania/aktualizácie či prostý názov stránky, keď tebou preferovaný odkaz priamo na pdf tieto informácie neobsahuje. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:44, 17. marec 2026 (UTC) :::::Tieto údaje sa dajú získať z metastránky. Strikne vzato, ani tebou uvádzaná stránka [https://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/] priamo neuvádza, že vydavateľom je ÚGKK. Väčšín problémom je, že neuvádza informáciu, ktorú cituješ a preto nemôže byť použitá na jej dokladovanie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:06, 17. marec 2026 (UTC) ::::::Dole na stránka je uvedené: „Úrad geodézie, kartografie a katastra SR Chlumeckého 2, P.O.Box 33 820 07 Bratislava 27 Tel.: +421 940991214“, kúsok od toho aj ©. Takže netuším, že čo ti chýba. Odkaz na daný zoznam/pdf je už trivialita. Vyššie som uviedol možnosť ako to špecifikovať, ak to považuješ za problém. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 08:21, 17. marec 2026 (UTC) :::::::Takže to ide aj keď nie je priamo uvedené „Publikoval Úrad geodézie, kartografie a katastra SR“. alebo „Vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR“. Rovnako sa dá postupovať pri .pdfkách keď vidíš, že URL je priamo z tohto úradu. Odkaz na daný .pdf nie je trivialita, ale základ citácie. Opakujem, informáciu treba citovať tam kde sa nachádza.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:38, 17. marec 2026 (UTC) ::::::::Predpokladám, že táto prapodivná odpoveď, že pokiaľ na stránke nie je uvedené „publikoval“/„vydavateľ“, tak sa budeš tváriť, že nevieš kto je vydavateľ, je znamenie, že sa argumentačne vyčerpal. Pretože takto to býva uvedené skutočne málokedy (pozeral som ''Pravdu'' a ''Denník N'', vydavateľ je tam uvedený, teda pre mňa je to postačujúce; nie v takejto forme, ako sa momentálne tváriš, že vyžaduješ). Ako príklad použijem Teslatonovu úpravu [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Narviansky_z%C3%A1liv&diff=6785987&oldid=6785983]. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 14:48, 17. marec 2026 (UTC) :::::::::Wow. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:Jetam2&diff=prev&oldid=8182450 Argument], že nevieš kto je vydavateľ bol ''tvoj'' argument, aby som neodkazoval na .pdf-ko s informáciou. Ale teraz mám s tým mať problém ja? Ehm? :::::::::Ale máš pravdu v tom, že nemám nový argument. Situácia sa s miernymi odlišnosťami opakuje: Jetam2: treba citovať poriadne; Vasiľ: netreba; Jetam2: Wikipédia sa zakladá na riadnom citovaní zdrojov; Vasiľ: nemáš pravdu; Jetam2: no, treba riadne citovať. Vasiľ: neposkytol si žiadne argumenty; Jetam2: [[Wikipédia:Overiteľnosť]], čo tvrdíš v zdroji jednoducho nie je; Vasiľ: je a došli ti argumenty; Jetam2: no, nie je, treba citovať tak, aby informácie čo sú v zdroji sa nachádzali aj na Wikipédii a naopak; Vasiľ: nie, netreba. Čo nové sa dá na to povedať? Stále chceš citovať niečo, čo sa v zdroji nenachádza. Stále je to problém. Môžem to formulovať ešte raz: treba citovať tak, aby daný zdroj priamo odkazoval na informáciu v článku. To je všetko.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:48, 17. marec 2026 (UTC) ::::::::::Vnímaš svoje konanie značne chybne. Ja správne citujem kvalitné zdroje. To, že ty aj prepis stanovený v PSP chceš ešte citovať niečím iným, je príklad nesprávneho uvažovania. Ale to som už odbočil. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 10:01, 19. marec 2026 (UTC) == Leónske dekréty z roku 1188 - zmazané == Pozdravujem ťa, stránku [[Leónske dekréty z roku 1188]] som riadne opravil, aby spĺňali encyklopedické kritéria, stačí si pozrieť históriu - napísal som to aj autorovi pripomienok, ten však nereagoval a ty si to zmazal? Kde sa môžem k tomu textu dostať? Ďakujem. --[[Redaktor:Radoslav70|Radoslav70]] ([[Diskusia s redaktorom:Radoslav70|diskusia]]) 16:41, 18. marec 2026 (UTC) :{{Re|Radoslav70}} Zdravím! Preposlal som text na email. Článok stále nebol v poriadku.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:58, 18. marec 2026 (UTC) == Cypronia a Wikimedia CEE Spring 2026/Structure/Slovakia == Ahoj Jetam2, rád by som vedel, či má zmysel pridať Cypronia herné štúdio a ich hry State of War a Cube Life: Island Survival ako tému na WikiJar za Slovensko. Cypronia je herné štúdio z Michaloviec, fungujúce cca 30 rokov. Má viacero zmienok na rôznych wikipediach okrem Slovenskej a Českej. Podobne je to o ich hrách State of War a Cube Life: Island Survival. Viac menej väčšina ich hier sa predávala v zahraničí, najmä v Číne, a väčšina Slovákov ani nevie, že toto štúdio je pôvodom zo Slovenska. Posielam linky: * https://simple.wikipedia.org/wiki/Cypronia * https://en.wikipedia.org/wiki/Draft:Cypronia (Zatiaľ v drafte) * https://en.wikipedia.org/wiki/Cube_Life:_Island_Survival * https://en.wikipedia.org/wiki/State_of_War_(video_game) budem rád za tvoj názor --[[Redaktor:Asceno|Asceno]] ([[Diskusia s redaktorom:Asceno|diskusia]]) 22:15, 28. marec 2026 (UTC) :{{Re|Asceno}} Zdravím! Pointou WikiJari je písanie článkov o štátoch/krajinách atď, ktoré nie sú Slovensko a tak si rozšíriť obzor. Čo sa týka herného štúdia a hier, platí tam to, čo všade inde: [[Wikipédia:Váš prvý článok|Váš prvý článok]], [[Wikipédia:Konflikt záujmov|Konflikt záujmov]], [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedická významnosť]], [[Wikipédia:Spoľahlivé zdroje|Spoľahlivé zdroje]] atď. Veľa zdaru!--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:37, 29. marec 2026 (UTC) == This Month in Education: March 2026 == <div class="plainlinks" lang="en" dir="ltr">Apologies for writing in English. Please help to translate in your language. <div style="text-align: center;"> <span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:2.9em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;">This Month in Education</span> <span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:1.4em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;"> Volume 15 • Issue 3 • March 2026</span> <div style="border-top:1px solid #a2a9b1; border-bottom:1px solid #a2a9b1; padding:0.5em; font-size:larger; margin-bottom:0.2em">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/March 2026|Contents]] • [[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/March 2026/Headlines|Headlines]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe]]</div> <div style="color:white; font-size:1.8em; font-family:Montserrat; background:#92BFB1;">In This Issue</div></div> <div style="text-align: left; column-count: 2; column-width: 35em;"> * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Advancing 21st-Century Education: Proposal to Establish the Yorùbá Wikipedia Fan Club at Arolu College of Education, Ilemona|Advancing 21st-Century Education: Proposal to Establish the Yorùbá Wikipedia Fan Club at Arolu College of Education, Ilemona]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Awareness Programme on Language and Culture Protection by KWUG|Awareness Programme on Language and Culture Protection by KWUG]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Teachers from Various Institutions in Rio de Janeiro Explore Wikipedia as a Means of Preserving Memory and Checking Sources|Teachers from Various Institutions in Rio de Janeiro Explore Wikipedia as a Means of Preserving Memory and Checking Sources]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Edu Wiki Nigeria Co-Founder Facilitates Textbook Donation to AHAJAS Integrated School, Gombe|Edu Wiki Nigeria Co-Founder Facilitates Textbook Donation to AHAJAS Integrated School, Gombe]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Inside Wikimedia Ukraine's education program|Inside Wikimedia Ukraine's education program]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Karavali Wikimedians at Mangaluru Design Summit 2026|Karavali Wikimedians at Mangaluru Design Summit 2026]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/One School, One Article Campaign Wrap Up|One School, One Article Campaign Wrap Up]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Seeds of Knowledge: A Wiki Project that Sparked a Community at ADUN|Seeds of Knowledge: A Wiki Project that Sparked a Community at ADUN]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Student workshops at Serbian Universities: enriching Wikipedia with topics on culture and technology|Student workshops at Serbian Universities: enriching Wikipedia with topics on culture and technology]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/The Open Knowledge Alliance: Wikimedia and Libraries|The Open Knowledge Alliance: Wikimedia and Libraries]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Wikimedia CR published updated guide for beginners|Wikimedia CR published updated guide for beginners]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Wikimedia goes back to the classroom in Brazil|Wikimedia goes back to the classroom in Brazil]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Workshop on Feminism and Folklore 2026 by Wiki Club SATI|Workshop on Feminism and Folklore 2026 by Wiki Club SATI]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/“Wikimedia MKD in Action: Teacher Conferences and Education Activities|“Wikimedia MKD in Action: Teacher Conferences and Education Activities]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Wikipedia & Libraries: Building New Contributors|Wikipedia & Libraries: Building New Contributors]] </div> <div style="margin-top:10px; text-align: center; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/About|About ''This Month in Education'']] · [[m:Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe/Unsubscribe]] · [[m:Special:MyLanguage/MassMessage|Global message delivery]] · For the team: [[:m:User:ZI Jony|ZI Jony]] 10:21, 1. apríl 2026 (UTC)</div> </div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:ZI Jony@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/This_Month_in_Education&oldid=30317659 --> == Vandalizmus == Dobrý deň! Tento človek '''~2026-20335-96''' čo uverejním to dá nasoäť ako to bolo aj keď dáva naspäť zastaralé informácie. Bol upozornený mnou i inými ľuďmi ale stále neprestáva. Mohli by ste to nejako vyriešiť? Ďakujem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:10, 3. apríl 2026 (UTC) :{{Re|Safíček}} Dobrý deň. Odporúčam sa trochu schladiť a editovať rozvážnejšie. Informácie treba pridávať so zdrojmi, nie len tak trúsiť. Treba dávať pozor aj na formátovanie a formuláciu.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:23, 3. apríl 2026 (UTC) ::Tak ale štve ma, že aj pravdivé informácie mi odstráni. Ako napríklad nadchádzajúca udalosť MS v ľadovom hokeji a šup hneď to odstránil. Ja chcem tým ľuďom pomôcť nie ich zavádzať nepravdivými informáciami. Momentálne je na stránke Trenčín viac nepravdivých informácií ako pravdivých. Človek si s tým dá námahu celý mesiac som to robil a teraz príde nejaký anonym čo mi všetko začne mazať. --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:26, 3. apríl 2026 (UTC) :::{{Re|Safíček}} Lepšie pomalšie a kvalitnejšie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:32, 3. apríl 2026 (UTC) ::::Ako nehnevajte sa na mňa ale informácie boli kvalitné --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:34, 3. apríl 2026 (UTC) :::::{{Re|Safíček}} Nehnevám sa. Ako som už spomínal, treba uviesť aj zdroje, nielen info.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:42, 3. apríl 2026 (UTC) == Odstránenie == Ahoj, môžeš prosím odstrániť zo súťaže dva články, ktoré som potom presunul na iný názov, lebo tam stále figurujú? Ide o Türbe Bâlîho Efendiho a Bitka pri Acheloj (917). Sú tam teraz aj pod správnymi názvami. Ďakujem --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 17:13, 7. apríl 2026 (UTC) :{{Re|Gitanes232}} {{Hotovo}} --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:57, 7. apríl 2026 (UTC) ::Díky moc. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 18:17, 7. apríl 2026 (UTC) == [[Dahomejská ríša]] == Ahoj, akože nehnevaj sa, ale takto nie... Však tie vety nedávajú zmysel („''Štát bol tiež známy pod Dahome a Abomejský štát''”?!{{--}}to by mali byť v úvode zvýraznené alternatívne názvy). Sú tam jazykové chyby („źmiešanými“). Vôbec netuším, ako môže byť jeden priamy citát v úvodzovkách odcitovaný tromi, resp. dvomi referenciami. Úvod je úplne odfľáknutý, infobox nikde, obrázok nikde... A nie je to prvý článok tohto charakteru. Akože, o tomto má byť hon na Wikidays? Prosím, trochu viac snahy. Iní by dostali urgent...--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 10:28, 26. apríl 2026 (UTC) :Ahoj. Súhlasím, preto som článok tak ako vždy skontroloval pri najbližšej možnej príležitosti a doplnil ho. :Včera bola trocha výnimka, vo vlaku mi cestou z [[:meta:Wikimedia Europe/General Assembly/2026|celodenného meetingu]] fest blblo spojenie. Btw, tie alternatívne názvy je lepšie dávať do samostatnej kapitoly, nech nie je úvod presýtený.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:45, 26. apríl 2026 (UTC) ::Vďaka! Súhlasím, že alternatívne názvy môžu bývať v samostatnej kapitole, ale ak ide o 1{{--}}2 alternatívne názvy, tak ten úvod nezahlcujú až tak moc... Osobne sa mi naopak zdá nevhodné zakladať kapitolu (napr.) skrz jednej kratšej vety, keď by tá veta mohla byť (napr.) jedným odsekom v úvode... --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 19:13, 26. apríl 2026 (UTC) :::Pravda, 1-2 alternatívne úvod ešte znesie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:16, 26. apríl 2026 (UTC) == This Month in Education: April 2026 == <div class="plainlinks" lang="en" dir="ltr">Apologies for writing in English. Please help to translate in your language. <div style="text-align: center;"> <span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:2.9em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;">This Month in Education</span> <span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:1.4em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;"> Volume 15 • Issue 4 • April 2026</span> <div style="border-top:1px solid #a2a9b1; border-bottom:1px solid #a2a9b1; padding:0.5em; font-size:larger; margin-bottom:0.2em">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/April 2026|Contents]] • [[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/April 2026/Headlines|Headlines]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe]]</div> <div style="color:white; font-size:1.8em; font-family:Montserrat; background:#92BFB1;">In This Issue</div></div> <div style="text-align: left; column-count: 2; column-width: 35em;"> * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Empowering Knowledge: Wikimedia MKD Education Update|Empowering Knowledge: Wikimedia MKD Education Update]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/WikiScholar: A School-Level Initiative to Promote Free Knowledge in Bangladesh|WikiScholar: A School-Level Initiative to Promote Free Knowledge in Bangladesh]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Wikipedia for School 2025–2026: A Competition That Continued Despite Frost, Power Outages, and War|Wikipedia for School 2025–2026: A Competition That Continued Despite Frost, Power Outages, and War]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Wikimedia UK and Thoughtful delivery new media literacy teacher training course|Wikimedia UK and Thoughtful delivery new media literacy teacher training course]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Wikimedia CR supporting SDG's in Czech schools|Wikimedia CR supporting SDG's in Czech schools]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/University Students’ Mandatory Internships at Wikimedia Armenia|University Students’ Mandatory Internships at Wikimedia Armenia]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Third year of collaboration with Aleksandër Xhuvani University in Elbasan, Albania|Third year of collaboration with Aleksandër Xhuvani University in Elbasan, Albania]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Students Discover Open Source and Learn Wikipedia and Wikidata Skills for the First Time in Zarqa, Jordan|Students Discover Open Source and Learn Wikipedia and Wikidata Skills for the First Time in Zarqa, Jordan]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Leveraging on Wikipedia as a tool for curbing Health Misinformation and Disinformation in Akwa Ibom and Rivers State, Nigeria|Leveraging on Wikipedia as a tool for curbing Health Misinformation and Disinformation in Akwa Ibom and Rivers State, Nigeria]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Governance and Public Knowledge: Wikipedia as a Learning Tool in Sustainability Education through UNESCO Designated Sites|Governance and Public Knowledge: Wikipedia as a Learning Tool in Sustainability Education through UNESCO Designated Sites]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/A month full of encounters with students in Brazil|A month full of encounters with students in Brazil]] </div> <div style="margin-top:10px; text-align: center; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/About|About ''This Month in Education'']] · [[m:Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe/Unsubscribe]] · [[m:Special:MyLanguage/MassMessage|Global message delivery]] · For the team: [[:m:User:ZI Jony|ZI Jony]] 16:01, 27. apríl 2026 (UTC)</div> </div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:ZI Jony@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/This_Month_in_Education&oldid=30406002 --> == You may be an eligible candidate for the U4C election == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> Greetings, The [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee|Universal Code of Conduct Coordinating Committee (U4C)]] seeks candidates for the 2026 election. The U4C is the global committee responsible for overseeing enforcement of the [[foundation:Special:MyLanguage/Policy:Universal Code of Conduct|Universal Code of Conduct]]. Elections are held annually, if elected a committee member serves for two years. This year the U4C requires candidates to hold administrator rights on at least one wiki, which is why you are being contacted as you appear to hold this right. There are other requirements, such as candidates must be at least 18 years old and may not be employed by the Wikimedia Foundation or other related chapters and affiliates. You can find more information in the [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee/Election/2026#Call_for_Candidates|call for candidates on Meta-wiki]]. Additionally, the committee's working language is English; some ability to communicate in English is required. The election opens on 18 May, if you are eligible and interested you have until 10 May to submit your candidacy. There will be a week in between for candidates to answer questions from the community. Voting takes place privately in [[m:Special:MyLanguage/SecurePoll|SecurePoll]], successful candidates must receive at least 60% support. More information is available on [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee/Election/2026|the 2026 Elections page]], including timelines and other candidacy information. If you read over the material and consider yourself qualified, please consider submitting your name to run for the committee. If you think someone else in your community might be interested and qualified, please encourage them to run. In partnership with the U4C -- [[m:User:Keegan (WMF)|Keegan (WMF)]] ([[m:User_talk:Keegan (WMF)|talk]]) 20:11, 28. apríl 2026 (UTC) </div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Keegan (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Keegan_(WMF)/test&oldid=30472482 --> == Korektnosť článku == Dobrý deň! Môžem sa opýtať či môj článok spĺňa všetky požiadavky a pravidlá Wikipédie a je vhodný na zverejnenie?@[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 18:54, 4. máj 2026 (UTC) :Pardón tu prikladám odkaz [[Redaktor:Safíček/pieskovisko|Pieskovisko - Lov slov junior]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 18:57, 4. máj 2026 (UTC) ::{{Re|Safíček}} Nie, chýbajú zdroje, kategórie, správne formátovanie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:00, 4. máj 2026 (UTC) :::Ale zdroje sú --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:02, 4. máj 2026 (UTC) :::Aj formátovanie je podľa môjho názoru správne. Ak by ste mohli uviesť konkrétny príklad. Ďakujem @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:03, 4. máj 2026 (UTC) :::Upravil som [[Redaktor:Safíček/pieskovisko]] @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:50, 4. máj 2026 (UTC) == Gianluigi Buffon == Ahoj, UU som dala na jeho aktuálne úpravy, a tie teda sú na urgent. Zmazal aj biografické údaje v úvode. Včera som opravovala takmer všetky jeho nové, alebo ním rozširované články. Dookola tie isté veci - chýbajúci DEFAULTSORT, červené kategórie lebo ich zle napísal, duplicitne uvedené kategórie, ... O štýle ani nehovorím. Nie je tu prvý deň, ani rok... --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 12:20, 5. máj 2026 (UTC) :{{Re|Lalina}} Ahoj. Nerozporujem. Ale UU dávame na novovzniknuté články. Tiež vnímam potrebu šablóny podobné prípady, ale zatiaľ takú nemáme.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 12:36, 5. máj 2026 (UTC) == Hlasovacie právo == Dobrý deň! Ak sa môžem spýtať kedy budem mať hlasovacie právo? Ďakujem @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:03, 9. máj 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] [[Wikipédia:Pravidlá/Hlasovanie]] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:05, 9. máj 2026 (UTC) ::Mne sa zdá, že už mám či? @[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:07, 9. máj 2026 (UTC) :::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Vyzerá, že hej... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:13, 9. máj 2026 (UTC) ::::Konečne :-) --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:13, 9. máj 2026 (UTC) :::::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Tak 200 úprav prekonaných je ale nie v hlavnom menom priestore = hlasovacie právo nadobudnuté teda nie je, ostatné podmienky splnené sú. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 23:11, 9. máj 2026 (UTC) == Na wiki prechyľujeme == V stránke [[Nathalie Bayová]] sa prechyľuje, ako francúzska stránka dokazuje písanie mena v slovenčine? --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-28232-46|&#126;2026-28232-46]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-28232-46|diskuse]]) 19:22, 14. máj 2026 (UTC) :Odporúčam pozrieť sa na tie úpravy pozornejšie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:24, 14. máj 2026 (UTC) ::Neprechýlené meno je samozrejme, na to netreba francúzsky zdroj, ani na iné mená v originálnom jazyku nepridávame zdroje. A znova, ako francúzsky zdroj dokazuje písanie mena v slovenčine? --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-28232-46|&#126;2026-28232-46]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-28232-46|diskuse]]) 19:29, 14. máj 2026 (UTC) :::Francúzske (zahraničné, neslovenské) zdroje dokladajúce tvar bez ová som odstránil... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:39, 14. máj 2026 (UTC) ::::Keď sa chceš hrať s novinovými odkazmi, tak som tam pridal ďalšie ktoré dokazujú tvar s - ová. Ale je to zbytočne preplácané, lebo na wikipédii sa aj tak prechyľuje bez výnimky. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-28232-46|&#126;2026-28232-46]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-28232-46|diskuse]]) 19:42, 14. máj 2026 (UTC) ::::Keď treba sú aj noviny vh? Inokedy proti nim brojíš o 106. Dôležitejšia je odborná literatúra, ale tá ti momentálne nevyhovuje, však? ::::Neprechýlené meno je samozrejmé to máš 100% pravdu. Dokazovať treba odchýlku od pôvodného mena, čiže prechýlenie. Ak sa takéto meno zmieňuje, môže sa použiť ako sekundárne.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:51, 14. máj 2026 (UTC) :::::Prechýlenie v slovenčine je samozrejmosť, to netreba nijako dokazovať, stačí spomenúť ''Pravidlá slovenského pravopisu'', ďalej sa nie je o čom baviť. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-28232-46|&#126;2026-28232-46]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-28232-46|diskuse]]) 19:54, 14. máj 2026 (UTC) :::::: Presne tie, čo umožňujú neprechyľovať. Prechýlený tvar je nutné dokázať, inak ide o [[Wikipédia:Vlastný výskum|vlastný výskum]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:57, 14. máj 2026 (UTC) ::::::: Prechýlený tvar netreba nijako dokazovať, určujú ho ''Pravidlá slovenského pravopisu''. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-28232-46|&#126;2026-28232-46]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-28232-46|diskuse]]) 20:00, 14. máj 2026 (UTC) == Spam == Užívateľ ~2026-29230-47 [[Špeciálne:Príspevky/~2026-29230-47|vrátil]] moje dnešné úpravy stránok o internetových doménach s tým že sa jedná o spam. Malo ísť iba o zdroje, mnoho nekomerčných stránok o jednotlivých internetových doménach som nenašiel. Aký je na to tvoj názor? S pozdravom --[[Redaktor:Henryk Siuda|Henryk Siuda]] ([[Diskusia s redaktorom:Henryk Siuda|diskusia]]) 17:12, 17. máj 2026 (UTC) :{{Re|Henryk Siuda}} Ahoj. Myslím, že sa dajú nájsť lepšie zdroje ako tieto komerčné, resp. ten s lf tam ani nie je jasné o čo ide.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:38, 17. máj 2026 (UTC) ::Ďakujem za odpoveď. ::A [https://eprehledy.cz/narodni-domeny-statu.php túto] stránku by bolo možné ako zdroj použiť? Je (asi) nekomerčná, a je tu aj niečo málo o tom, čo ccTLD, národná doména znamená. ::S pozdravom --[[Redaktor:Henryk Siuda|Henryk Siuda]] ([[Diskusia s redaktorom:Henryk Siuda|diskusia]]) 11:45, 18. máj 2026 (UTC) 5n4kl18vgse0xuc1yhyebeomi4gj91t 0 286242 8215544 8209682 2026-05-17T16:22:09Z ~2026-29452-68 295197 /* Turecké telenovely a ďalšie */ 8215544 wikitext text/x-wiki {{Na revíziu}} {{Infobox Televízna stanica | názov = Markíza Doma | logo = Markíza Doma (2022).svg | popis = Logo TV Doma od [[10. august]]a [[2022]] | krajina = {{Minivlajka|Slovensko|w}} | oblasť vysielania =Slovensko | vysielací jazyk = [[slovenčina]] | typ = súkromná | riaditeľ = [[Peter Gažík]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Novým generálnym riaditeľom a konateľom TV Markíza sa od 1. septembra 2023 stane Peter Gažík|url=https://tvnoviny.sk/domace/clanok/849137-novym-generalnym-riaditelom-a-konatelom-tv-markiza-sa-od-1-septembra-2023-stane-peter-gazik|vydavateľ=TV Markíza|dátum vydania=2023-07-18|dátum prístupu=2023-08-31|jazyk=sk}}</ref> | premiéra = [[31. august]] [[2009]], [[9:00]] | derniéra = | program = programy pre mladých aktívnych ľudí | motto = | slogan = ''Doma ťa čaká pohoda.<br>Doma ťa čaká láska.'' | formát obrazu = 16:9, 4:3 | príjem = DVB-T, DVB-S, kábloví a IPTV operátori | čistý príjem = | kľúčoví ľudia = | bývalý názov = | člen skupiny = Markíza - Slovakia, spol. s.r.o. ([[Central European Media Enterprises|CME]]) | sesterské stanice = [[TV Markíza|Markíza]]<br>[[Dajto]]<br>[[Markíza KRIMI|Markíza Krimi]]<br>[[Markíza Klasik]]<br>[[Markíza International]] | webstránka = [http://www.markiza.sk/doma www.markiza.sk/doma] | poznámky = }} [[Súbor:Faxx.logo 7 jpg.jpg|náhľad|Sídlo TV Doma v [[Záhorská Bystrica|Záhorskej Bystrici]] v [[Bratislava|Bratislave]]]] '''Doma''' je druhý televízny okruh skupiny [[TV Markíza|Markíza]] programovo zameraný na cieľovú skupinu mladých aktívnych ľudí vo veku 12 – 54 rokov. Doma vysiela [[deň|24 hodín]] denne. V súčasnosti (2025) ju môže prostredníctvom satelitu a IPTV sietí sledovať viac ako 50% z 5,4 miliónového obyvateľstva krajiny. V [[DVB-T]] vysielaní bola Doma súčasťou [[2. multiplex|2. (komerčného) multiplexu]], po niekoľkomesačnej odmlke sa [[19. jún]]a [[2017]] jej vysielanie objavilo vo [[4. multiplex]]e<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Maxa|meno=Filip|autor=|odkaz na autora=|titul=ČT1 a ČT2 Towercom cez anténu spoplatní. Zo základu vyradí aj erotiku|periodikum=Zive.sk|odkaz na periodikum=|url=http://www.zive.sk/clanok/125245/ct1-a-ct2-towercom-cez-antenu-spoplatni-zo-zakladu-vyradi-aj-erotiku|issn=1335-860X|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2017-05-20|dátum prístupu=2017-05-20}}</ref>. V roku [[2014]] bola Doma 4. až 5. najsledovanejšou televíziou na Slovensku so sledovanosťou 4 – 6 %. == Latinskoamerické telenovely == * {{MEX}} [[Cigánky]] (''Gitanas'', vysielané: 5. júna 2017 – 6. október 2017) * {{MEX}} [[Čaro lásky]] (''Sortilegio'', vysielané: 12. apríl 2010 – 16. august 2010, 10. júl 2013 – 13. november 2013) * {{MEX}} [[Čistá láska]] (''Destilando amor'', vysielané: 1. február 2011 – 22. júl 2011, 30. júl 2012 – 14. december 2012) * {{ARG}} [[Divoký anjel]] (''Muñeca brava'', vysielané: 18. júl 2022 – 27. január 2023, 2. máj 2025 - 6. november 2025) * {{COL}}{{USA}} [[Doňa Barbara]] (''Doña Bárbara'', vysielané: 22. október 2010 – 15. júl 2011, 7. január 2014 – 6. august 2014) * {{MEX}} [[Esmeralda]] (''Esmeralda'', vysielané: 4. december 2017 – 22. marec 2018, 29. jún 2020 – 23. október 2020, 2. február 2026 - 12. máj 2026) * {{MEX}} [[Keď budeš moja]] (''Cuando seas mía'', vysielané: 3. december 2009 – 2. apríl 2010, 13. február 2012 – 14. december 2012, 7. január 2014 – 20. jún 2014, 1. august 2016 – 20. január 2017, 19. marec 2018 – 31. august 2018, plánované) * {{MEX}} [[Križovatky lásky]] (''Mi amor sin tiempo'', vysielané: 13. máj 2026 - ) * {{USA}}{{COL}}{{ESP}} [[Kráľovná juhu (telenovela)|Kráľovná juhu]] (''La reina del sur'', vysielané: 6. júl 2015 – 27. august 2015) * {{COL}} [[La Tormenta: Pokušenie lásky]] (''La Tormenta'', vysielané: 7. jún 2010 – 21. október 2010, 4. jún 2012 – 18. apríl 2013) * {{MEX}} [[Macocha (telenovela)|Macocha]] (''La madrastra'', vysielané: 31. august 2009 – 12. február 2010, 2. apríl 2012 – 14. september 2012) * {{MEX}} [[Medzi láskou a nenávisťou]] (''Entre el amor y el odio'', vysielané: 16. september 2010 – 31. január 2011, 12. marec 2014 – 1. september 2014) * {{COL}}{{USA}} [[Mladí, krásni, skazení]] (''Niños ricos, pobres padres'', vysielané: 30. apríl 2012 – 2. november 2012, 28. júl 2014 – 12. november 2014) * {{MEX}} [[More lásky]] (''Mar de amor'', vysielané: 10. august 2015 – 18. december 2015, 2. máj 2016 – 23. august 2016) * {{COL}} [[Naučím ťa milovať]] (''Te voy a enseñar a querer'', vysielané: 15. február 2010 – 13. august 2010) * {{MEX}} [[Nespútaný anjel]] (''Cuidado con el ángel'', vysielané: 17. august 2010 – 28. júl 2011, 14. november 2013 – 14. máj 2014) * {{MEX}} [[Nezlomná Valentína]] (''Soy tu dueña'', vysielané: 4. január 2016 – 1. apríl 2016, 24. august 2016 – 30. november 2016) * {{USA}} [[Nezvestná (telenovela)|Nezvestná]] (''¿Dónde está Elisa?'', vysielané: 15. máj 2014 – 5. september 2014, 18. máj 2015 – 24. júl 2015) * {{MEX}} [[Osudové stretnutie]] (''Alborada'', vysielané: 31. august 2009 – 1. január 2010) * {{USA}} [[Pravá tvár vášne]] (''El rostro de Analía'', vysielané: 4. január 2010 – 18. november 2010) * {{ARG}} [[Rany z lásky]] (''Sos mi vida'', vysielané: 14. jún 2010 – 2. máj 2011, 10. október 2023 – 26. marec 2024, 5. január 2026 - jún 2026) * {{MEX}} [[Rebeli (seriál)|Rebeli]] (''Rebelde'', vysielané: 31. august 2009 – 14. február 2011, 23. august 2011 – 21. jún 2012 ''(1. séria)'', 31. máj 2013 – 17. január 2014 ''(2. a 3. séria))'' * {{MEX}} [[Rebeli na strednej]] (''Camaleones'', vysielané: 15. február 2011 – 22. august 2011, 20. január 2014 – 25. júl 2014) * {{MEX}} [[Rodinná kliatba]] (''Mi pecado'', vysielané: 8. september 2011 – 16. február 2012, 2. marec 2015 – 15. máj 2015) * {{MEX}} [[Rosalinda]] (''Rosalinda'', vysielané: 15. august 2023 – 9. október 2023, - 7. november 2025 - 16. január 2026) * {{MEX}} [[Sila osudu]] (''La fuerza del destino'', vysielané: 1. jún 2015 – 7. august 2015, 18. február 2016 – 29. apríl 2016) * {{COL}} [[Skrytá vášeň (kolumbijská telenovela)|Skrytá vášeň]] (''Pasión de gavilanes'', vysielané: 31. august 2009 – 2. december 2009, 25. júl 2011 – 9. február 2012, 12. január 2013 – 18. júl 2013, 8. september 2014 – 30. január 2015, 23. január 2017 – 2. jún 2017, 30. január 2023 – 16. jún 2023, 10. september 2024 – 31. január 2025) * {{COL}} [[Skrytá vášeň – Príbeh pokračuje]] (''Pasión de gavilanes'', vysielané: 19. jún 2023 – 14. august 2023, 3. február 2025 – 31. marec 2025) * {{MEX}} [[Súboj vášní]] (''Duelo de pasiones'', vysielané: 5. apríl 2010 – 4. jún 2010) * {{MEX}} [[Teresa (telenovela)|Teresa]] (''Teresa'', vysielané: 22. apríl 2013 – 30. september 2013, 27. júl 2015 – 9. november 2015) * {{MEX}} [[Tri sestry (telenovela)|Tri sestry]] (''Tres veces Ana'', vysielané: 11. september 2017 – 8. december 2017, 11. január 2021 – 9. apríl 2021) * {{USA}} [[Túžba tela]] (''El cuerpo del deseo'', vysielané: 1. marec 2010 – 15. september 2010, 14. august 2013 – 11. marec 2014, 2. apríl 2024 – 9. júl 2024, ?? jún 2026 -) * {{USA}} [[V náručí diabla]] (''Más sabe el diablo'', vysielané: 22. november 2010 – 7. september 2011, 2. marec 2015 – 25. november 2015) * {{USA}}{{COL}} [[Viktória (telenovela)|Viktória]] (''Victoria'', vysielané: 31. august 2009 – 25. máj 2010, 5. november 2012 – 30. máj 2013) * {{MEX}} [[Víťazstvo lásky]] (''Triunfo del amor'', vysielané: 2. február 2015 – 29. máj 2015, 4. apríl 2016 – 29. júl 2016) * {{COL}}{{USA}} [[Vojna Monteovcov]] (''Los herederos del Monte'', vysielané: 30. september 2013 – 3. január 2014, 10. november 2015 – 17. február 2016) * {{COL}}{{USA}} [[Vôňa vášne]] (''Café con aroma de mujer'', vysielané: 10. júl 2024 – 9. september 2024, plánované 2026) * {{MEX}} [[Zakázaná vášeň]] (''Amor en custodia'', vysielané: 28. január 2013 – 13. august 2013, 4. marec 2014 – 13. september 2014) == Turecké telenovely a ďalšie == {| class="wikitable sortable" ="wikitable sortable mw-collapsible mw-collapsed" |+ !Názov seriálu !Premiéra !2. vysielanie !3. vysielanie !4. vysielanie !5. vysielanie |- |{{ROU}} [[Regina: Kráľovná cigánskych sŕdc]] (''Regina'') |31. august 2009 – 9. apríl 2010 |6. január 2014 – 15. august 2014 | | | |- |{{ROU}} [[Cigánske srdce]] (''Inimă de Tigan'') |18. júl 2011 – 1. jún 2012 |plánované | | | |- |{{HRV}} [[Larina voľba]] (''Larin izbor'') |28. máj 2012 – 21. júl 2013 |17. august 2015 – 23. december 2015 |3. jún 2019 – 23. august 2019 ''(1. séria)'' | | |- |{{IND}} [[Indická nevesta]] (''Saraswatichandra'') |8. február 2016 – 22. december 2016 |16. júl 2018 – 15. február 2019 | | | |- |{{IND}} [[Sandhya – svetlo môjho života]] (''Diya Aur Baati Hum'') |2. január 2017 – 15. september 2017 ''(1. – 6. séria)'' |27. apríl 2020 – 23. december 2020 ''(1. – 6. séria)'' | | | |- |{{TUR}} [[Tisíc a jedna noc (seriál)|Tisíc a jedna noc]] (''Binbir Gece'') |12. marec 2011 – 3. december 2011 |7. január 2013 – 30. august 2013 |18. august 2014 – 19. december 2014 |11. január 2016 – 8. september 2016 | |- |{{TUR}} [[Slzy Bosporu]] (''Elveda Derken'') |12. apríl 2011 – 17. august 2011 |22. júl 2013 – 21. december 2013 | | | |- |{{TUR}} [[V objatí hodvábu]] (''Gümüş'') |2. august 2011 – 5. apríl 2012 |2. september 2013 – 24. jún 2014 | | | |- |{{TUR}} [[Sultán (seriál)|Sultán]] (''Muhteşem Yüzyıl'') |2. január 2012 – 14. september 2012 ''(1. a 2. séria)'' 11. marec 2013 – 14. november 2013 ''(3. séria)'' |10. január 2015 – 16. júl 2016 ''(1. – 3. séria)'' | | | |- |{{TUR}} [[Ezel]] (''Ezel'') |10. apríl 2012 – 3. december 2012 |7. apríl 2014 – 6. august 2014 | | | |- |{{TUR}} [[Láska a trest (seriál)|Láska a trest]] (''Aşk ve Ceza'') |21. január 2013 – 30. máj 2013 |7. august 2014 – 31. október 2014 | | | |- |{{TUR}} [[Perla Orientu]] (''Asi'') |3. jún 2013 – 6. február 2014 |15. september 2014 – 27. február 2015 | | | |- |{{TUR}} [[Sila (seriál)|Sila]] (''Sıla'') |5. august 2013 – 27. marec 2014 |4. január 2016 – 27. júl 2016 | | | |- |{{TUR}} [[Fatmagül]] (''Fatmagül'ün Suçu Ne?'') |31. marec 2014 – 14. august 2014 |22. máj 2017 – 21. december 2017 | | | |- |{{TUR}} [[Feriha]] (''Adını Feriha Koydum''; ''Emir'in Yolu'') |18. august 2014 – 29. január 2015 |2. január 2018 – 12. júl 2018 |1. jún 2026 | | |- |{{TUR}} [[Zakázaná láska]] (''Aşk-ı Memnu'') |2. február 2015 – 24. jún 2015 |12. september 2016 – 8. máj 2017 | | | |- |{{TUR}} [[Dila]] (''Dila Hanım'') |3. august 2015 – 26. november 2015 |16. júl 2018 – 31. január 2019 | | | |- |{{TUR}} [[Láska na druhý pokus]] (''Aşk Yeniden'') |11. január 2016 – 18. február 2016 ''(1. séria)'' 10. júl 2017 – 21. december 2017 ''(2. séria)'' |5. jún 2017 – 6. júl 2017 ''(1. séria) '' |1. január 2019 – 20. jún 2019 ''(1. a 2. séria)'' | | |- |{{TUR}} [[Kúsok zo mňa]] (''Kaderimin Yazıldığı Gün'') |22. február 2016 – 29. jún 2016 |10. február 2020 – 18. jún 2020 | | | |- |{{TUR}} [[Vymenené životy]] (''Paramparça'') |1. august 2016 – 22. máj 2017 |20. máj 2019 – 6. február 2020 | | | |- |{{TUR}} [[Nekonečná láska]] (''Kara Sevda'') |3. apríl 2017 – 13. júl 2017 ''(1. séria)'' 21. august 2017 – 21. december 2017 ''(2. séria)'' |4. február 2019 – 16. august 2019 ''(1. a 2. séria)'' | | | |- |{{TUR}} [[Matky a dcéry]] (''Anne'') |2. január 2018 – 15. marec 2018 |22. jún 2020 – 3. september 2020 | | | |- |{{TUR}} [[Nikdy ťa neopustím]] (''Asla Vazgeçmem'') |19. marec 2018 – 8. august 2018 |7. september 2020 – 17. február 2021 | | | |- |{{TUR}} [[Neželaná nevesta]] (''İstanbullu Gelin'') |13. august 2018 – 7. február 2019 ''(1. a 2. séria)'' 1. júl 2019 – 19. december 2019 ''(3. séria)'' |7. jún 2021 – 3. marec 2022 ''(1. – 3. séria)'' | | | |- |{{TUR}} [[Sladká pomsta]] (''Tatlı İntikam'') |3. september 2018 – 26. október 2018 |29. marec 2021 – 3. jún 2021 | | | |- |{{TUR}} [[Šťastie mojich detí]] (''Babam ve Ailesi'') |11. február 2019 – 14. marec 2019 |22. február 2021 – 25. marec 2021 | | | |- |{{TUR}} [[Sila ženy]] (''Kadın'') |18. marec 2019 – 5. november 2019 ''(1. a 2. séria)'' |7. marec 2022 – 29. júl 2022 ''(1. a 2. séria)'' |1. jún 2026 - | | |- |{{TUR}} [[Moja malá princezná]] (''Kızım'') |7. január 2020 – 26. marec 2020 |1. august 2022 – 4. október 2022 | | | |- |{{TUR}} [[Cennet]] (''Cennet'in Gözyaşları'') |30. marec 2020 – 12. október 2020 |5. október 2022 – 23. december 2022 | | | |- |{{TUR}} [[Statočný a krásna]] (''Cesur ve Güzel'') |31. august 2020 – 7. december 2020 |2. január 2023 – 13. marec 2023 | | | |- |{{TUR}} [[Spútaný motýľ]] (''Hercai'') |4. január 2021 – 16. august 2021 |14. marec 2023 – 8. september 2023 | | | |- |{{TUR}} [[Meryem]] (''Meryem'') |7. jún 2021 – 12. november 2021 |11. september 2023 – 14. november 2023 | | | |- |{{TUR}} [[Dve tváre Istanbulu]] (''Zalim Istanbul'') |17. august 2021 – 13. december 2021 |15. november 2023 – 23. február 2024 | | | |- |{{TUR}} [[Láska na prenájom]] (''Sen Çal Kapımı'') |3. január 2022 – 23. jún 2022 |6. január 2025 - 1. máj 2025 | | | |- |{{TUR}} [[S hlavou v oblakoch]] (''Erkenci Kuş'') |18. apríl 2022 – 23. august 2022 |26. február 2024 – 19. jún 2024 | | | |- |{{TUR}} [[Zachránené životy]] (''Sen Anlat Karadeniz'') |27. jún 2022 – 23. február 2023 |5 január 2026 - 29. máj 2026 | | | |- |{{TUR}} [[Láska, rozum, pomsta]] (''Aşk Mantık İntikam'') |24. august 2022 – 7. november 2022 |20. jún 2024 – 3. september 2024 | | | |- |{{TUR}} [[Veľvyslancova dcéra]] (''Sefirin Kızı'') |27. február 2023 – 1. júl 2023 |4. september 2024 – 20. december 2024 | | | |- |{{TUR}} [[Krajšia ako ty]] (''Senden Daha Güzel'') |3. júl 2023 – 31. júl 2023 |1. apríl - 2025 - 1. máj 2025 | | | |- |{{TUR}} [[V hre je láska]] (''Kiralık Aşk'') |1. august 2023 – 19. december 2023 |2. máj 2025 - 19. september 2025 | | | |- |{{TUR}} [[Nauč ma milovať]] (''Ya çok Seversen'') |1. január 2024 - 26. január 2025 |19. január 2026 - 13. február 2026 | | |- |{{TUR}} [[Nedodržaný sľub]] (''Evlilik Hakkında Her Şey'') |29. január 2024 – 12. apríl 2024 |16. február 2026 - 29. apríl 2026 | | | |- |{{TUR}} [[Keď kvitne láska]] (''Kiraz Mevsimi'') |15. apríl 2024 – 2. august 2024 |30. apríl 2026 - august 2026 | | | |- |{{TUR}} [[Dcéry pani Fazilet]] (''Fazilet Hanım ve Kızları'') |5. august 2024 – 3. december 2024 |plánované august 2026 - | | | |- |{{TUR}} [[Príbeh našej rodiny]] (''Bizim Hikaye'') |6. január 2025 - 28. máj 2025 |plánované január 2027 - | | |- |{{TUR}} [[Materinská láska]] (''Canim Annem'') |29. máj 2025 - 26. august 2025 ''(1. Séria)'' |plánované ''(1. séria)'' 2027 | | | |- |{{TUR}} [[Zradená]] (''Sadakatsiz'') |26. august 2025 - 8 december 2025 |plánované | | | |- |{{TUR}} [[Neskrotné srdce]] ''(Yabani'') |22. september 2025 - 2. február 2026 |plánované 2027 | | | |- |{{TUR}} [[Leyla]] ''(Leyla: Hayat Aşk Adalet'') |5. január 2026 - 1. apríl 2026 |plánované | | | |- |{{TUR}} [[Nebezpečná známosť]] (''Iyilik'') |7. apríl 2026 - 27. máj 2026 | | | | |- |{{TUR}} [[Zakázané ovocie]] (''Yasak Elma'') |28. máj 2026 - 30. október 2026 (1. - 3. séria) | | | | |- |{{TUR}} [[Siroty súrodenci]] (''Sahipsizler'') |3. november 2026 - | | | | |- |{{TUR}} [[Ďaleko mesto]] (''Uzak Sehir'') |Plánované | | | | |} == Európske a ázijské seriály == * {{DEU}} [[Júlia: Cesty za šťastím]] (''Julia: Wege zum Glück'') * {{ROU}} [[Aniela: Príbeh zakázanej lásky]] (''Aniela'') * {{RUS}} [[Úbohá Nasťa]] (''Бедная Настя'') * {{RUS}} [[Máša]] (''Дopoƨaя Maшa Бepeзuнa'') * {{ITA}}{{ESP}} [[Dáma v závoji]] (''La Dama Velata'') * {{ESP}} [[Velvet]] (''Velvet'') * {{ESP}} [[Zakázaná láska (španielsky seriál)|Zakázaná láska]] (''Lo que escondían sus ojos'') == Slovenské seriály == * {{SVK}} [[Búrlivé víno]] * {{SVK}} [[Druhý dych]] * {{SVK}} [[Horúca krv]] * {{SVK}} [[Chlapi neplačú]] * {{SVK}} [[Kukučka (seriál)|Kukučka]] * {{SVK}} [[Ordinácia v ružovej záhrade]] * {{SVK}} [[Oteckovia]] * {{SVK}} [[Priateľky]] * {{SVK}} [[Červené pásky]] == Americké seriály a sitcomy == * {{USA}} [[Krok za krokom]] (''Step by Step'') * {{USA}} [[Priatelia (seriál)|Priatelia]] (''Friends'') * {{USA}} [[Frasier]] (''Frasier'') * {{USA}} [[Dobrý doktor]] (''The Good Doctor'') * {{USA}} [[Chicago Med]] (''Chicago Med'') * {{USA}} [[Chicago Fire]] (''Chicago Fire'') * {{USA}} [[New Amsterdam]] (''New Amsterdam'') * {{USA}} [[Bull: Sudný špecialista]] (''Bull'') * {{USA}} [[Pán a jeho plán]] (''Man with a Plan'') * {{USA}} [[Znovu 20]] (''Younger'') == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{Slovenské televízne stanice}} [[Kategória:Televízne stanice na Slovensku|Doma]] [[Kategória:TV Markíza|Doma]] [[Kategória:Vzniklo v 2009]] cxqnh3rz4b2h7ldu5ilwt5x5zv9kal6 8215676 8215544 2026-05-17T20:17:49Z ~2026-12288-18 287227 /* Turecké telenovely a ďalšie */ 8215676 wikitext text/x-wiki {{Na revíziu}} {{Infobox Televízna stanica | názov = Markíza Doma | logo = Markíza Doma (2022).svg | popis = Logo TV Doma od [[10. august]]a [[2022]] | krajina = {{Minivlajka|Slovensko|w}} | oblasť vysielania =Slovensko | vysielací jazyk = [[slovenčina]] | typ = súkromná | riaditeľ = [[Peter Gažík]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Novým generálnym riaditeľom a konateľom TV Markíza sa od 1. septembra 2023 stane Peter Gažík|url=https://tvnoviny.sk/domace/clanok/849137-novym-generalnym-riaditelom-a-konatelom-tv-markiza-sa-od-1-septembra-2023-stane-peter-gazik|vydavateľ=TV Markíza|dátum vydania=2023-07-18|dátum prístupu=2023-08-31|jazyk=sk}}</ref> | premiéra = [[31. august]] [[2009]], [[9:00]] | derniéra = | program = programy pre mladých aktívnych ľudí | motto = | slogan = ''Doma ťa čaká pohoda.<br>Doma ťa čaká láska.'' | formát obrazu = 16:9, 4:3 | príjem = DVB-T, DVB-S, kábloví a IPTV operátori | čistý príjem = | kľúčoví ľudia = | bývalý názov = | člen skupiny = Markíza - Slovakia, spol. s.r.o. ([[Central European Media Enterprises|CME]]) | sesterské stanice = [[TV Markíza|Markíza]]<br>[[Dajto]]<br>[[Markíza KRIMI|Markíza Krimi]]<br>[[Markíza Klasik]]<br>[[Markíza International]] | webstránka = [http://www.markiza.sk/doma www.markiza.sk/doma] | poznámky = }} [[Súbor:Faxx.logo 7 jpg.jpg|náhľad|Sídlo TV Doma v [[Záhorská Bystrica|Záhorskej Bystrici]] v [[Bratislava|Bratislave]]]] '''Doma''' je druhý televízny okruh skupiny [[TV Markíza|Markíza]] programovo zameraný na cieľovú skupinu mladých aktívnych ľudí vo veku 12 – 54 rokov. Doma vysiela [[deň|24 hodín]] denne. V súčasnosti (2025) ju môže prostredníctvom satelitu a IPTV sietí sledovať viac ako 50% z 5,4 miliónového obyvateľstva krajiny. V [[DVB-T]] vysielaní bola Doma súčasťou [[2. multiplex|2. (komerčného) multiplexu]], po niekoľkomesačnej odmlke sa [[19. jún]]a [[2017]] jej vysielanie objavilo vo [[4. multiplex]]e<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Maxa|meno=Filip|autor=|odkaz na autora=|titul=ČT1 a ČT2 Towercom cez anténu spoplatní. Zo základu vyradí aj erotiku|periodikum=Zive.sk|odkaz na periodikum=|url=http://www.zive.sk/clanok/125245/ct1-a-ct2-towercom-cez-antenu-spoplatni-zo-zakladu-vyradi-aj-erotiku|issn=1335-860X|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2017-05-20|dátum prístupu=2017-05-20}}</ref>. V roku [[2014]] bola Doma 4. až 5. najsledovanejšou televíziou na Slovensku so sledovanosťou 4 – 6 %. == Latinskoamerické telenovely == * {{MEX}} [[Cigánky]] (''Gitanas'', vysielané: 5. júna 2017 – 6. október 2017) * {{MEX}} [[Čaro lásky]] (''Sortilegio'', vysielané: 12. apríl 2010 – 16. august 2010, 10. júl 2013 – 13. november 2013) * {{MEX}} [[Čistá láska]] (''Destilando amor'', vysielané: 1. február 2011 – 22. júl 2011, 30. júl 2012 – 14. december 2012) * {{ARG}} [[Divoký anjel]] (''Muñeca brava'', vysielané: 18. júl 2022 – 27. január 2023, 2. máj 2025 - 6. november 2025) * {{COL}}{{USA}} [[Doňa Barbara]] (''Doña Bárbara'', vysielané: 22. október 2010 – 15. júl 2011, 7. január 2014 – 6. august 2014) * {{MEX}} [[Esmeralda]] (''Esmeralda'', vysielané: 4. december 2017 – 22. marec 2018, 29. jún 2020 – 23. október 2020, 2. február 2026 - 12. máj 2026) * {{MEX}} [[Keď budeš moja]] (''Cuando seas mía'', vysielané: 3. december 2009 – 2. apríl 2010, 13. február 2012 – 14. december 2012, 7. január 2014 – 20. jún 2014, 1. august 2016 – 20. január 2017, 19. marec 2018 – 31. august 2018, plánované) * {{MEX}} [[Križovatky lásky]] (''Mi amor sin tiempo'', vysielané: 13. máj 2026 - ) * {{USA}}{{COL}}{{ESP}} [[Kráľovná juhu (telenovela)|Kráľovná juhu]] (''La reina del sur'', vysielané: 6. júl 2015 – 27. august 2015) * {{COL}} [[La Tormenta: Pokušenie lásky]] (''La Tormenta'', vysielané: 7. jún 2010 – 21. október 2010, 4. jún 2012 – 18. apríl 2013) * {{MEX}} [[Macocha (telenovela)|Macocha]] (''La madrastra'', vysielané: 31. august 2009 – 12. február 2010, 2. apríl 2012 – 14. september 2012) * {{MEX}} [[Medzi láskou a nenávisťou]] (''Entre el amor y el odio'', vysielané: 16. september 2010 – 31. január 2011, 12. marec 2014 – 1. september 2014) * {{COL}}{{USA}} [[Mladí, krásni, skazení]] (''Niños ricos, pobres padres'', vysielané: 30. apríl 2012 – 2. november 2012, 28. júl 2014 – 12. november 2014) * {{MEX}} [[More lásky]] (''Mar de amor'', vysielané: 10. august 2015 – 18. december 2015, 2. máj 2016 – 23. august 2016) * {{COL}} [[Naučím ťa milovať]] (''Te voy a enseñar a querer'', vysielané: 15. február 2010 – 13. august 2010) * {{MEX}} [[Nespútaný anjel]] (''Cuidado con el ángel'', vysielané: 17. august 2010 – 28. júl 2011, 14. november 2013 – 14. máj 2014) * {{MEX}} [[Nezlomná Valentína]] (''Soy tu dueña'', vysielané: 4. január 2016 – 1. apríl 2016, 24. august 2016 – 30. november 2016) * {{USA}} [[Nezvestná (telenovela)|Nezvestná]] (''¿Dónde está Elisa?'', vysielané: 15. máj 2014 – 5. september 2014, 18. máj 2015 – 24. júl 2015) * {{MEX}} [[Osudové stretnutie]] (''Alborada'', vysielané: 31. august 2009 – 1. január 2010) * {{USA}} [[Pravá tvár vášne]] (''El rostro de Analía'', vysielané: 4. január 2010 – 18. november 2010) * {{ARG}} [[Rany z lásky]] (''Sos mi vida'', vysielané: 14. jún 2010 – 2. máj 2011, 10. október 2023 – 26. marec 2024, 5. január 2026 - jún 2026) * {{MEX}} [[Rebeli (seriál)|Rebeli]] (''Rebelde'', vysielané: 31. august 2009 – 14. február 2011, 23. august 2011 – 21. jún 2012 ''(1. séria)'', 31. máj 2013 – 17. január 2014 ''(2. a 3. séria))'' * {{MEX}} [[Rebeli na strednej]] (''Camaleones'', vysielané: 15. február 2011 – 22. august 2011, 20. január 2014 – 25. júl 2014) * {{MEX}} [[Rodinná kliatba]] (''Mi pecado'', vysielané: 8. september 2011 – 16. február 2012, 2. marec 2015 – 15. máj 2015) * {{MEX}} [[Rosalinda]] (''Rosalinda'', vysielané: 15. august 2023 – 9. október 2023, - 7. november 2025 - 16. január 2026) * {{MEX}} [[Sila osudu]] (''La fuerza del destino'', vysielané: 1. jún 2015 – 7. august 2015, 18. február 2016 – 29. apríl 2016) * {{COL}} [[Skrytá vášeň (kolumbijská telenovela)|Skrytá vášeň]] (''Pasión de gavilanes'', vysielané: 31. august 2009 – 2. december 2009, 25. júl 2011 – 9. február 2012, 12. január 2013 – 18. júl 2013, 8. september 2014 – 30. január 2015, 23. január 2017 – 2. jún 2017, 30. január 2023 – 16. jún 2023, 10. september 2024 – 31. január 2025) * {{COL}} [[Skrytá vášeň – Príbeh pokračuje]] (''Pasión de gavilanes'', vysielané: 19. jún 2023 – 14. august 2023, 3. február 2025 – 31. marec 2025) * {{MEX}} [[Súboj vášní]] (''Duelo de pasiones'', vysielané: 5. apríl 2010 – 4. jún 2010) * {{MEX}} [[Teresa (telenovela)|Teresa]] (''Teresa'', vysielané: 22. apríl 2013 – 30. september 2013, 27. júl 2015 – 9. november 2015) * {{MEX}} [[Tri sestry (telenovela)|Tri sestry]] (''Tres veces Ana'', vysielané: 11. september 2017 – 8. december 2017, 11. január 2021 – 9. apríl 2021) * {{USA}} [[Túžba tela]] (''El cuerpo del deseo'', vysielané: 1. marec 2010 – 15. september 2010, 14. august 2013 – 11. marec 2014, 2. apríl 2024 – 9. júl 2024, ?? jún 2026 -) * {{USA}} [[V náručí diabla]] (''Más sabe el diablo'', vysielané: 22. november 2010 – 7. september 2011, 2. marec 2015 – 25. november 2015) * {{USA}}{{COL}} [[Viktória (telenovela)|Viktória]] (''Victoria'', vysielané: 31. august 2009 – 25. máj 2010, 5. november 2012 – 30. máj 2013) * {{MEX}} [[Víťazstvo lásky]] (''Triunfo del amor'', vysielané: 2. február 2015 – 29. máj 2015, 4. apríl 2016 – 29. júl 2016) * {{COL}}{{USA}} [[Vojna Monteovcov]] (''Los herederos del Monte'', vysielané: 30. september 2013 – 3. január 2014, 10. november 2015 – 17. február 2016) * {{COL}}{{USA}} [[Vôňa vášne]] (''Café con aroma de mujer'', vysielané: 10. júl 2024 – 9. september 2024, plánované 2026) * {{MEX}} [[Zakázaná vášeň]] (''Amor en custodia'', vysielané: 28. január 2013 – 13. august 2013, 4. marec 2014 – 13. september 2014) == Turecké telenovely a ďalšie == {| class="wikitable sortable" ="wikitable sortable mw-collapsible mw-collapsed" |+ !Názov seriálu !Premiéra !2. vysielanie !3. vysielanie !4. vysielanie !5. vysielanie |- |{{ROU}} [[Regina: Kráľovná cigánskych sŕdc]] (''Regina'') |31. august 2009 – 9. apríl 2010 |6. január 2014 – 15. august 2014 | | | |- |{{ROU}} [[Cigánske srdce]] (''Inimă de Tigan'') |18. júl 2011 – 1. jún 2012 |plánované | | | |- |{{HRV}} [[Larina voľba]] (''Larin izbor'') |28. máj 2012 – 21. júl 2013 |17. august 2015 – 23. december 2015 |3. jún 2019 – 23. august 2019 ''(1. séria)'' | | |- |{{IND}} [[Indická nevesta]] (''Saraswatichandra'') |8. február 2016 – 22. december 2016 |16. júl 2018 – 15. február 2019 | | | |- |{{IND}} [[Sandhya – svetlo môjho života]] (''Diya Aur Baati Hum'') |2. január 2017 – 15. september 2017 ''(1. – 6. séria)'' |27. apríl 2020 – 23. december 2020 ''(1. – 6. séria)'' | | | |- |{{TUR}} [[Tisíc a jedna noc (seriál)|Tisíc a jedna noc]] (''Binbir Gece'') |12. marec 2011 – 3. december 2011 |7. január 2013 – 30. august 2013 |18. august 2014 – 19. december 2014 |11. január 2016 – 8. september 2016 | |- |{{TUR}} [[Slzy Bosporu]] (''Elveda Derken'') |12. apríl 2011 – 17. august 2011 |22. júl 2013 – 21. december 2013 | | | |- |{{TUR}} [[V objatí hodvábu]] (''Gümüş'') |2. august 2011 – 5. apríl 2012 |2. september 2013 – 24. jún 2014 | | | |- |{{TUR}} [[Sultán (seriál)|Sultán]] (''Muhteşem Yüzyıl'') |2. január 2012 – 14. september 2012 ''(1. a 2. séria)'' 11. marec 2013 – 14. november 2013 ''(3. séria)'' |10. január 2015 – 16. júl 2016 ''(1. – 3. séria)'' | | | |- |{{TUR}} [[Ezel]] (''Ezel'') |10. apríl 2012 – 3. december 2012 |7. apríl 2014 – 6. august 2014 | | | |- |{{TUR}} [[Láska a trest (seriál)|Láska a trest]] (''Aşk ve Ceza'') |21. január 2013 – 30. máj 2013 |7. august 2014 – 31. október 2014 | | | |- |{{TUR}} [[Perla Orientu]] (''Asi'') |3. jún 2013 – 6. február 2014 |15. september 2014 – 27. február 2015 | | | |- |{{TUR}} [[Sila (seriál)|Sila]] (''Sıla'') |5. august 2013 – 27. marec 2014 |4. január 2016 – 27. júl 2016 | | | |- |{{TUR}} [[Fatmagül]] (''Fatmagül'ün Suçu Ne?'') |31. marec 2014 – 14. august 2014 |22. máj 2017 – 21. december 2017 | | | |- |{{TUR}} [[Feriha]] (''Adını Feriha Koydum''; ''Emir'in Yolu'') |18. august 2014 – 29. január 2015 |2. január 2018 – 12. júl 2018 |1. jún 2026 | | |- |{{TUR}} [[Zakázaná láska]] (''Aşk-ı Memnu'') |2. február 2015 – 24. jún 2015 |12. september 2016 – 8. máj 2017 | | | |- |{{TUR}} [[Dila]] (''Dila Hanım'') |3. august 2015 – 26. november 2015 |16. júl 2018 – 31. január 2019 | | | |- |{{TUR}} [[Láska na druhý pokus]] (''Aşk Yeniden'') |11. január 2016 – 18. február 2016 ''(1. séria)'' 10. júl 2017 – 21. december 2017 ''(2. séria)'' |5. jún 2017 – 6. júl 2017 ''(1. séria) '' |1. január 2019 – 20. jún 2019 ''(1. a 2. séria)'' | | |- |{{TUR}} [[Kúsok zo mňa]] (''Kaderimin Yazıldığı Gün'') |22. február 2016 – 29. jún 2016 |10. február 2020 – 18. jún 2020 | | | |- |{{TUR}} [[Vymenené životy]] (''Paramparça'') |1. august 2016 – 22. máj 2017 |20. máj 2019 – 6. február 2020 | | | |- |{{TUR}} [[Nekonečná láska]] (''Kara Sevda'') |3. apríl 2017 – 13. júl 2017 ''(1. séria)'' 21. august 2017 – 21. december 2017 ''(2. séria)'' |4. február 2019 – 16. august 2019 ''(1. a 2. séria)'' | | | |- |{{TUR}} [[Matky a dcéry]] (''Anne'') |2. január 2018 – 15. marec 2018 |22. jún 2020 – 3. september 2020 | | | |- |{{TUR}} [[Nikdy ťa neopustím]] (''Asla Vazgeçmem'') |19. marec 2018 – 8. august 2018 |7. september 2020 – 17. február 2021 | | | |- |{{TUR}} [[Neželaná nevesta]] (''İstanbullu Gelin'') |13. august 2018 – 7. február 2019 ''(1. a 2. séria)'' 1. júl 2019 – 19. december 2019 ''(3. séria)'' |7. jún 2021 – 3. marec 2022 ''(1. – 3. séria)'' | | | |- |{{TUR}} [[Sladká pomsta]] (''Tatlı İntikam'') |3. september 2018 – 26. október 2018 |29. marec 2021 – 3. jún 2021 | | | |- |{{TUR}} [[Šťastie mojich detí]] (''Babam ve Ailesi'') |11. február 2019 – 14. marec 2019 |22. február 2021 – 25. marec 2021 | | | |- |{{TUR}} [[Sila ženy]] (''Kadın'') |18. marec 2019 – 5. november 2019 ''(1. a 2. séria)'' |7. marec 2022 – 29. júl 2022 ''(1. a 2. séria)'' |1. jún 2026 - | | |- |{{TUR}} [[Moja malá princezná]] (''Kızım'') |7. január 2020 – 26. marec 2020 |1. august 2022 – 4. október 2022 | | | |- |{{TUR}} [[Cennet]] (''Cennet'in Gözyaşları'') |30. marec 2020 – 12. október 2020 |5. október 2022 – 23. december 2022 | | | |- |{{TUR}} [[Statočný a krásna]] (''Cesur ve Güzel'') |31. august 2020 – 7. december 2020 |2. január 2023 – 13. marec 2023 | | | |- |{{TUR}} [[Spútaný motýľ]] (''Hercai'') |4. január 2021 – 16. august 2021 |14. marec 2023 – 8. september 2023 | | | |- |{{TUR}} [[Meryem]] (''Meryem'') |7. jún 2021 – 12. november 2021 |11. september 2023 – 14. november 2023 | | | |- |{{TUR}} [[Dve tváre Istanbulu]] (''Zalim Istanbul'') |17. august 2021 – 13. december 2021 |15. november 2023 – 23. február 2024 | | | |- |{{TUR}} [[Láska na prenájom]] (''Sen Çal Kapımı'') |3. január 2022 – 23. jún 2022 |6. január 2025 - 1. máj 2025 | | | |- |{{TUR}} [[S hlavou v oblakoch]] (''Erkenci Kuş'') |18. apríl 2022 – 23. august 2022 |26. február 2024 – 19. jún 2024 | | | |- |{{TUR}} [[Zachránené životy]] (''Sen Anlat Karadeniz'') |27. jún 2022 – 23. február 2023 |5 január 2026 - 29. máj 2026 | | | |- |{{TUR}} [[Láska, rozum, pomsta]] (''Aşk Mantık İntikam'') |24. august 2022 – 7. november 2022 |20. jún 2024 – 3. september 2024 | | | |- |{{TUR}} [[Veľvyslancova dcéra]] (''Sefirin Kızı'') |27. február 2023 – 1. júl 2023 |4. september 2024 – 20. december 2024 | | | |- |{{TUR}} [[Krajšia ako ty]] (''Senden Daha Güzel'') |3. júl 2023 – 31. júl 2023 |1. apríl - 2025 - 1. máj 2025 | | | |- |{{TUR}} [[V hre je láska]] (''Kiralık Aşk'') |1. august 2023 – 19. december 2023 |2. máj 2025 - 19. september 2025 | | | |- |{{TUR}} [[Nauč ma milovať]] (''Ya çok Seversen'') |1. január 2024 - 26. január 2025 |19. január 2026 - 13. február 2026 | | |- |{{TUR}} [[Nedodržaný sľub]] (''Evlilik Hakkında Her Şey'') |29. január 2024 – 12. apríl 2024 |16. február 2026 - 29. apríl 2026 | | | |- |{{TUR}} [[Keď kvitne láska]] (''Kiraz Mevsimi'') |15. apríl 2024 – 2. august 2024 |30. apríl 2026 - august 2026 | | | |- |{{TUR}} [[Dcéry pani Fazilet]] (''Fazilet Hanım ve Kızları'') |5. august 2024 – 3. december 2024 |plánované august 2026 - | | | |- |{{TUR}} [[Príbeh našej rodiny]] (''Bizim Hikaye'') |6. január 2025 - 28. máj 2025 |plánované január 2027 - | | |- |{{TUR}} [[Materinská láska]] (''Canim Annem'') |29. máj 2025 - 26. august 2025 ''(1. Séria)'' |plánované ''(1. séria)'' 2027 | | | |- |{{TUR}} [[Zradená]] (''Sadakatsiz'') |26. august 2025 - 8 december 2025 |plánované | | | |- |{{TUR}} [[Neskrotné srdce]] ''(Yabani'') |22. september 2025 - 2. február 2026 |plánované 2027 | | | |- |{{TUR}} [[Leyla]] ''(Leyla: Hayat Aşk Adalet'') |5. január 2026 - 1. apríl 2026 |plánované | | | |- |{{TUR}} [[Nebezpečná známosť]] (''Iyilik'') |7. apríl 2026 - 27. máj 2026 | | | | |- |{{TUR}} [[Zakázané ovocie]] (''Yasak Elma'') |28. máj 2026 - | | | | |- |{{TUR}} [[Siroty súrodenci]] (''Sahipsizler'') |8. júl 2026 - | | | | |- |{{TUR}} [[Ďaleko mesto]] (''Uzak Sehir'') |Plánované | | | | |} == Európske a ázijské seriály == * {{DEU}} [[Júlia: Cesty za šťastím]] (''Julia: Wege zum Glück'') * {{ROU}} [[Aniela: Príbeh zakázanej lásky]] (''Aniela'') * {{RUS}} [[Úbohá Nasťa]] (''Бедная Настя'') * {{RUS}} [[Máša]] (''Дopoƨaя Maшa Бepeзuнa'') * {{ITA}}{{ESP}} [[Dáma v závoji]] (''La Dama Velata'') * {{ESP}} [[Velvet]] (''Velvet'') * {{ESP}} [[Zakázaná láska (španielsky seriál)|Zakázaná láska]] (''Lo que escondían sus ojos'') == Slovenské seriály == * {{SVK}} [[Búrlivé víno]] * {{SVK}} [[Druhý dych]] * {{SVK}} [[Horúca krv]] * {{SVK}} [[Chlapi neplačú]] * {{SVK}} [[Kukučka (seriál)|Kukučka]] * {{SVK}} [[Ordinácia v ružovej záhrade]] * {{SVK}} [[Oteckovia]] * {{SVK}} [[Priateľky]] * {{SVK}} [[Červené pásky]] == Americké seriály a sitcomy == * {{USA}} [[Krok za krokom]] (''Step by Step'') * {{USA}} [[Priatelia (seriál)|Priatelia]] (''Friends'') * {{USA}} [[Frasier]] (''Frasier'') * {{USA}} [[Dobrý doktor]] (''The Good Doctor'') * {{USA}} [[Chicago Med]] (''Chicago Med'') * {{USA}} [[Chicago Fire]] (''Chicago Fire'') * {{USA}} [[New Amsterdam]] (''New Amsterdam'') * {{USA}} [[Bull: Sudný špecialista]] (''Bull'') * {{USA}} [[Pán a jeho plán]] (''Man with a Plan'') * {{USA}} [[Znovu 20]] (''Younger'') == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{Slovenské televízne stanice}} [[Kategória:Televízne stanice na Slovensku|Doma]] [[Kategória:TV Markíza|Doma]] [[Kategória:Vzniklo v 2009]] bu5oij4usm8j9w2mmnpsgx8940bzwmj 8215677 8215676 2026-05-17T20:18:45Z ~2026-12288-18 287227 /* Latinskoamerické telenovely */ 8215677 wikitext text/x-wiki {{Na revíziu}} {{Infobox Televízna stanica | názov = Markíza Doma | logo = Markíza Doma (2022).svg | popis = Logo TV Doma od [[10. august]]a [[2022]] | krajina = {{Minivlajka|Slovensko|w}} | oblasť vysielania =Slovensko | vysielací jazyk = [[slovenčina]] | typ = súkromná | riaditeľ = [[Peter Gažík]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Novým generálnym riaditeľom a konateľom TV Markíza sa od 1. septembra 2023 stane Peter Gažík|url=https://tvnoviny.sk/domace/clanok/849137-novym-generalnym-riaditelom-a-konatelom-tv-markiza-sa-od-1-septembra-2023-stane-peter-gazik|vydavateľ=TV Markíza|dátum vydania=2023-07-18|dátum prístupu=2023-08-31|jazyk=sk}}</ref> | premiéra = [[31. august]] [[2009]], [[9:00]] | derniéra = | program = programy pre mladých aktívnych ľudí | motto = | slogan = ''Doma ťa čaká pohoda.<br>Doma ťa čaká láska.'' | formát obrazu = 16:9, 4:3 | príjem = DVB-T, DVB-S, kábloví a IPTV operátori | čistý príjem = | kľúčoví ľudia = | bývalý názov = | člen skupiny = Markíza - Slovakia, spol. s.r.o. ([[Central European Media Enterprises|CME]]) | sesterské stanice = [[TV Markíza|Markíza]]<br>[[Dajto]]<br>[[Markíza KRIMI|Markíza Krimi]]<br>[[Markíza Klasik]]<br>[[Markíza International]] | webstránka = [http://www.markiza.sk/doma www.markiza.sk/doma] | poznámky = }} [[Súbor:Faxx.logo 7 jpg.jpg|náhľad|Sídlo TV Doma v [[Záhorská Bystrica|Záhorskej Bystrici]] v [[Bratislava|Bratislave]]]] '''Doma''' je druhý televízny okruh skupiny [[TV Markíza|Markíza]] programovo zameraný na cieľovú skupinu mladých aktívnych ľudí vo veku 12 – 54 rokov. Doma vysiela [[deň|24 hodín]] denne. V súčasnosti (2025) ju môže prostredníctvom satelitu a IPTV sietí sledovať viac ako 50% z 5,4 miliónového obyvateľstva krajiny. V [[DVB-T]] vysielaní bola Doma súčasťou [[2. multiplex|2. (komerčného) multiplexu]], po niekoľkomesačnej odmlke sa [[19. jún]]a [[2017]] jej vysielanie objavilo vo [[4. multiplex]]e<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Maxa|meno=Filip|autor=|odkaz na autora=|titul=ČT1 a ČT2 Towercom cez anténu spoplatní. Zo základu vyradí aj erotiku|periodikum=Zive.sk|odkaz na periodikum=|url=http://www.zive.sk/clanok/125245/ct1-a-ct2-towercom-cez-antenu-spoplatni-zo-zakladu-vyradi-aj-erotiku|issn=1335-860X|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2017-05-20|dátum prístupu=2017-05-20}}</ref>. V roku [[2014]] bola Doma 4. až 5. najsledovanejšou televíziou na Slovensku so sledovanosťou 4 – 6 %. == Latinskoamerické telenovely == * {{MEX}} [[Cigánky]] (''Gitanas'', vysielané: 5. júna 2017 – 6. október 2017) * {{MEX}} [[Čaro lásky]] (''Sortilegio'', vysielané: 12. apríl 2010 – 16. august 2010, 10. júl 2013 – 13. november 2013) * {{MEX}} [[Čistá láska]] (''Destilando amor'', vysielané: 1. február 2011 – 22. júl 2011, 30. júl 2012 – 14. december 2012) * {{ARG}} [[Divoký anjel]] (''Muñeca brava'', vysielané: 18. júl 2022 – 27. január 2023, 2. máj 2025 - 6. november 2025) * {{COL}}{{USA}} [[Doňa Barbara]] (''Doña Bárbara'', vysielané: 22. október 2010 – 15. júl 2011, 7. január 2014 – 6. august 2014) * {{MEX}} [[Esmeralda]] (''Esmeralda'', vysielané: 4. december 2017 – 22. marec 2018, 29. jún 2020 – 23. október 2020, 2. február 2026 - 12. máj 2026) * {{MEX}} [[Keď budeš moja]] (''Cuando seas mía'', vysielané: 3. december 2009 – 2. apríl 2010, 13. február 2012 – 14. december 2012, 7. január 2014 – 20. jún 2014, 1. august 2016 – 20. január 2017, 19. marec 2018 – 31. august 2018, plánované) * {{MEX}} [[Križovatky lásky]] (''Mi amor sin tiempo'', vysielané: 13. máj 2026 - 7. júl 2026) * {{USA}}{{COL}}{{ESP}} [[Kráľovná juhu (telenovela)|Kráľovná juhu]] (''La reina del sur'', vysielané: 6. júl 2015 – 27. august 2015) * {{COL}} [[La Tormenta: Pokušenie lásky]] (''La Tormenta'', vysielané: 7. jún 2010 – 21. október 2010, 4. jún 2012 – 18. apríl 2013) * {{MEX}} [[Macocha (telenovela)|Macocha]] (''La madrastra'', vysielané: 31. august 2009 – 12. február 2010, 2. apríl 2012 – 14. september 2012) * {{MEX}} [[Medzi láskou a nenávisťou]] (''Entre el amor y el odio'', vysielané: 16. september 2010 – 31. január 2011, 12. marec 2014 – 1. september 2014) * {{COL}}{{USA}} [[Mladí, krásni, skazení]] (''Niños ricos, pobres padres'', vysielané: 30. apríl 2012 – 2. november 2012, 28. júl 2014 – 12. november 2014) * {{MEX}} [[More lásky]] (''Mar de amor'', vysielané: 10. august 2015 – 18. december 2015, 2. máj 2016 – 23. august 2016) * {{COL}} [[Naučím ťa milovať]] (''Te voy a enseñar a querer'', vysielané: 15. február 2010 – 13. august 2010) * {{MEX}} [[Nespútaný anjel]] (''Cuidado con el ángel'', vysielané: 17. august 2010 – 28. júl 2011, 14. november 2013 – 14. máj 2014) * {{MEX}} [[Nezlomná Valentína]] (''Soy tu dueña'', vysielané: 4. január 2016 – 1. apríl 2016, 24. august 2016 – 30. november 2016) * {{USA}} [[Nezvestná (telenovela)|Nezvestná]] (''¿Dónde está Elisa?'', vysielané: 15. máj 2014 – 5. september 2014, 18. máj 2015 – 24. júl 2015) * {{MEX}} [[Osudové stretnutie]] (''Alborada'', vysielané: 31. august 2009 – 1. január 2010) * {{USA}} [[Pravá tvár vášne]] (''El rostro de Analía'', vysielané: 4. január 2010 – 18. november 2010) * {{ARG}} [[Rany z lásky]] (''Sos mi vida'', vysielané: 14. jún 2010 – 2. máj 2011, 10. október 2023 – 26. marec 2024, 5. január 2026 - jún 2026) * {{MEX}} [[Rebeli (seriál)|Rebeli]] (''Rebelde'', vysielané: 31. august 2009 – 14. február 2011, 23. august 2011 – 21. jún 2012 ''(1. séria)'', 31. máj 2013 – 17. január 2014 ''(2. a 3. séria))'' * {{MEX}} [[Rebeli na strednej]] (''Camaleones'', vysielané: 15. február 2011 – 22. august 2011, 20. január 2014 – 25. júl 2014) * {{MEX}} [[Rodinná kliatba]] (''Mi pecado'', vysielané: 8. september 2011 – 16. február 2012, 2. marec 2015 – 15. máj 2015) * {{MEX}} [[Rosalinda]] (''Rosalinda'', vysielané: 15. august 2023 – 9. október 2023, - 7. november 2025 - 16. január 2026) * {{MEX}} [[Sila osudu]] (''La fuerza del destino'', vysielané: 1. jún 2015 – 7. august 2015, 18. február 2016 – 29. apríl 2016) * {{COL}} [[Skrytá vášeň (kolumbijská telenovela)|Skrytá vášeň]] (''Pasión de gavilanes'', vysielané: 31. august 2009 – 2. december 2009, 25. júl 2011 – 9. február 2012, 12. január 2013 – 18. júl 2013, 8. september 2014 – 30. január 2015, 23. január 2017 – 2. jún 2017, 30. január 2023 – 16. jún 2023, 10. september 2024 – 31. január 2025) * {{COL}} [[Skrytá vášeň – Príbeh pokračuje]] (''Pasión de gavilanes'', vysielané: 19. jún 2023 – 14. august 2023, 3. február 2025 – 31. marec 2025) * {{MEX}} [[Súboj vášní]] (''Duelo de pasiones'', vysielané: 5. apríl 2010 – 4. jún 2010) * {{MEX}} [[Teresa (telenovela)|Teresa]] (''Teresa'', vysielané: 22. apríl 2013 – 30. september 2013, 27. júl 2015 – 9. november 2015) * {{MEX}} [[Tri sestry (telenovela)|Tri sestry]] (''Tres veces Ana'', vysielané: 11. september 2017 – 8. december 2017, 11. január 2021 – 9. apríl 2021) * {{USA}} [[Túžba tela]] (''El cuerpo del deseo'', vysielané: 1. marec 2010 – 15. september 2010, 14. august 2013 – 11. marec 2014, 2. apríl 2024 – 9. júl 2024, ?? jún 2026 -) * {{USA}} [[V náručí diabla]] (''Más sabe el diablo'', vysielané: 22. november 2010 – 7. september 2011, 2. marec 2015 – 25. november 2015) * {{USA}}{{COL}} [[Viktória (telenovela)|Viktória]] (''Victoria'', vysielané: 31. august 2009 – 25. máj 2010, 5. november 2012 – 30. máj 2013) * {{MEX}} [[Víťazstvo lásky]] (''Triunfo del amor'', vysielané: 2. február 2015 – 29. máj 2015, 4. apríl 2016 – 29. júl 2016) * {{COL}}{{USA}} [[Vojna Monteovcov]] (''Los herederos del Monte'', vysielané: 30. september 2013 – 3. január 2014, 10. november 2015 – 17. február 2016) * {{COL}}{{USA}} [[Vôňa vášne]] (''Café con aroma de mujer'', vysielané: 10. júl 2024 – 9. september 2024, plánované 2026) * {{MEX}} [[Zakázaná vášeň]] (''Amor en custodia'', vysielané: 28. január 2013 – 13. august 2013, 4. marec 2014 – 13. september 2014) == Turecké telenovely a ďalšie == {| class="wikitable sortable" ="wikitable sortable mw-collapsible mw-collapsed" |+ !Názov seriálu !Premiéra !2. vysielanie !3. vysielanie !4. vysielanie !5. vysielanie |- |{{ROU}} [[Regina: Kráľovná cigánskych sŕdc]] (''Regina'') |31. august 2009 – 9. apríl 2010 |6. január 2014 – 15. august 2014 | | | |- |{{ROU}} [[Cigánske srdce]] (''Inimă de Tigan'') |18. júl 2011 – 1. jún 2012 |plánované | | | |- |{{HRV}} [[Larina voľba]] (''Larin izbor'') |28. máj 2012 – 21. júl 2013 |17. august 2015 – 23. december 2015 |3. jún 2019 – 23. august 2019 ''(1. séria)'' | | |- |{{IND}} [[Indická nevesta]] (''Saraswatichandra'') |8. február 2016 – 22. december 2016 |16. júl 2018 – 15. február 2019 | | | |- |{{IND}} [[Sandhya – svetlo môjho života]] (''Diya Aur Baati Hum'') |2. január 2017 – 15. september 2017 ''(1. – 6. séria)'' |27. apríl 2020 – 23. december 2020 ''(1. – 6. séria)'' | | | |- |{{TUR}} [[Tisíc a jedna noc (seriál)|Tisíc a jedna noc]] (''Binbir Gece'') |12. marec 2011 – 3. december 2011 |7. január 2013 – 30. august 2013 |18. august 2014 – 19. december 2014 |11. január 2016 – 8. september 2016 | |- |{{TUR}} [[Slzy Bosporu]] (''Elveda Derken'') |12. apríl 2011 – 17. august 2011 |22. júl 2013 – 21. december 2013 | | | |- |{{TUR}} [[V objatí hodvábu]] (''Gümüş'') |2. august 2011 – 5. apríl 2012 |2. september 2013 – 24. jún 2014 | | | |- |{{TUR}} [[Sultán (seriál)|Sultán]] (''Muhteşem Yüzyıl'') |2. január 2012 – 14. september 2012 ''(1. a 2. séria)'' 11. marec 2013 – 14. november 2013 ''(3. séria)'' |10. január 2015 – 16. júl 2016 ''(1. – 3. séria)'' | | | |- |{{TUR}} [[Ezel]] (''Ezel'') |10. apríl 2012 – 3. december 2012 |7. apríl 2014 – 6. august 2014 | | | |- |{{TUR}} [[Láska a trest (seriál)|Láska a trest]] (''Aşk ve Ceza'') |21. január 2013 – 30. máj 2013 |7. august 2014 – 31. október 2014 | | | |- |{{TUR}} [[Perla Orientu]] (''Asi'') |3. jún 2013 – 6. február 2014 |15. september 2014 – 27. február 2015 | | | |- |{{TUR}} [[Sila (seriál)|Sila]] (''Sıla'') |5. august 2013 – 27. marec 2014 |4. január 2016 – 27. júl 2016 | | | |- |{{TUR}} [[Fatmagül]] (''Fatmagül'ün Suçu Ne?'') |31. marec 2014 – 14. august 2014 |22. máj 2017 – 21. december 2017 | | | |- |{{TUR}} [[Feriha]] (''Adını Feriha Koydum''; ''Emir'in Yolu'') |18. august 2014 – 29. január 2015 |2. január 2018 – 12. júl 2018 |1. jún 2026 | | |- |{{TUR}} [[Zakázaná láska]] (''Aşk-ı Memnu'') |2. február 2015 – 24. jún 2015 |12. september 2016 – 8. máj 2017 | | | |- |{{TUR}} [[Dila]] (''Dila Hanım'') |3. august 2015 – 26. november 2015 |16. júl 2018 – 31. január 2019 | | | |- |{{TUR}} [[Láska na druhý pokus]] (''Aşk Yeniden'') |11. január 2016 – 18. február 2016 ''(1. séria)'' 10. júl 2017 – 21. december 2017 ''(2. séria)'' |5. jún 2017 – 6. júl 2017 ''(1. séria) '' |1. január 2019 – 20. jún 2019 ''(1. a 2. séria)'' | | |- |{{TUR}} [[Kúsok zo mňa]] (''Kaderimin Yazıldığı Gün'') |22. február 2016 – 29. jún 2016 |10. február 2020 – 18. jún 2020 | | | |- |{{TUR}} [[Vymenené životy]] (''Paramparça'') |1. august 2016 – 22. máj 2017 |20. máj 2019 – 6. február 2020 | | | |- |{{TUR}} [[Nekonečná láska]] (''Kara Sevda'') |3. apríl 2017 – 13. júl 2017 ''(1. séria)'' 21. august 2017 – 21. december 2017 ''(2. séria)'' |4. február 2019 – 16. august 2019 ''(1. a 2. séria)'' | | | |- |{{TUR}} [[Matky a dcéry]] (''Anne'') |2. január 2018 – 15. marec 2018 |22. jún 2020 – 3. september 2020 | | | |- |{{TUR}} [[Nikdy ťa neopustím]] (''Asla Vazgeçmem'') |19. marec 2018 – 8. august 2018 |7. september 2020 – 17. február 2021 | | | |- |{{TUR}} [[Neželaná nevesta]] (''İstanbullu Gelin'') |13. august 2018 – 7. február 2019 ''(1. a 2. séria)'' 1. júl 2019 – 19. december 2019 ''(3. séria)'' |7. jún 2021 – 3. marec 2022 ''(1. – 3. séria)'' | | | |- |{{TUR}} [[Sladká pomsta]] (''Tatlı İntikam'') |3. september 2018 – 26. október 2018 |29. marec 2021 – 3. jún 2021 | | | |- |{{TUR}} [[Šťastie mojich detí]] (''Babam ve Ailesi'') |11. február 2019 – 14. marec 2019 |22. február 2021 – 25. marec 2021 | | | |- |{{TUR}} [[Sila ženy]] (''Kadın'') |18. marec 2019 – 5. november 2019 ''(1. a 2. séria)'' |7. marec 2022 – 29. júl 2022 ''(1. a 2. séria)'' |1. jún 2026 - | | |- |{{TUR}} [[Moja malá princezná]] (''Kızım'') |7. január 2020 – 26. marec 2020 |1. august 2022 – 4. október 2022 | | | |- |{{TUR}} [[Cennet]] (''Cennet'in Gözyaşları'') |30. marec 2020 – 12. október 2020 |5. október 2022 – 23. december 2022 | | | |- |{{TUR}} [[Statočný a krásna]] (''Cesur ve Güzel'') |31. august 2020 – 7. december 2020 |2. január 2023 – 13. marec 2023 | | | |- |{{TUR}} [[Spútaný motýľ]] (''Hercai'') |4. január 2021 – 16. august 2021 |14. marec 2023 – 8. september 2023 | | | |- |{{TUR}} [[Meryem]] (''Meryem'') |7. jún 2021 – 12. november 2021 |11. september 2023 – 14. november 2023 | | | |- |{{TUR}} [[Dve tváre Istanbulu]] (''Zalim Istanbul'') |17. august 2021 – 13. december 2021 |15. november 2023 – 23. február 2024 | | | |- |{{TUR}} [[Láska na prenájom]] (''Sen Çal Kapımı'') |3. január 2022 – 23. jún 2022 |6. január 2025 - 1. máj 2025 | | | |- |{{TUR}} [[S hlavou v oblakoch]] (''Erkenci Kuş'') |18. apríl 2022 – 23. august 2022 |26. február 2024 – 19. jún 2024 | | | |- |{{TUR}} [[Zachránené životy]] (''Sen Anlat Karadeniz'') |27. jún 2022 – 23. február 2023 |5 január 2026 - 29. máj 2026 | | | |- |{{TUR}} [[Láska, rozum, pomsta]] (''Aşk Mantık İntikam'') |24. august 2022 – 7. november 2022 |20. jún 2024 – 3. september 2024 | | | |- |{{TUR}} [[Veľvyslancova dcéra]] (''Sefirin Kızı'') |27. február 2023 – 1. júl 2023 |4. september 2024 – 20. december 2024 | | | |- |{{TUR}} [[Krajšia ako ty]] (''Senden Daha Güzel'') |3. júl 2023 – 31. júl 2023 |1. apríl - 2025 - 1. máj 2025 | | | |- |{{TUR}} [[V hre je láska]] (''Kiralık Aşk'') |1. august 2023 – 19. december 2023 |2. máj 2025 - 19. september 2025 | | | |- |{{TUR}} [[Nauč ma milovať]] (''Ya çok Seversen'') |1. január 2024 - 26. január 2025 |19. január 2026 - 13. február 2026 | | |- |{{TUR}} [[Nedodržaný sľub]] (''Evlilik Hakkında Her Şey'') |29. január 2024 – 12. apríl 2024 |16. február 2026 - 29. apríl 2026 | | | |- |{{TUR}} [[Keď kvitne láska]] (''Kiraz Mevsimi'') |15. apríl 2024 – 2. august 2024 |30. apríl 2026 - august 2026 | | | |- |{{TUR}} [[Dcéry pani Fazilet]] (''Fazilet Hanım ve Kızları'') |5. august 2024 – 3. december 2024 |plánované august 2026 - | | | |- |{{TUR}} [[Príbeh našej rodiny]] (''Bizim Hikaye'') |6. január 2025 - 28. máj 2025 |plánované január 2027 - | | |- |{{TUR}} [[Materinská láska]] (''Canim Annem'') |29. máj 2025 - 26. august 2025 ''(1. Séria)'' |plánované ''(1. séria)'' 2027 | | | |- |{{TUR}} [[Zradená]] (''Sadakatsiz'') |26. august 2025 - 8 december 2025 |plánované | | | |- |{{TUR}} [[Neskrotné srdce]] ''(Yabani'') |22. september 2025 - 2. február 2026 |plánované 2027 | | | |- |{{TUR}} [[Leyla]] ''(Leyla: Hayat Aşk Adalet'') |5. január 2026 - 1. apríl 2026 |plánované | | | |- |{{TUR}} [[Nebezpečná známosť]] (''Iyilik'') |7. apríl 2026 - 27. máj 2026 | | | | |- |{{TUR}} [[Zakázané ovocie]] (''Yasak Elma'') |28. máj 2026 - | | | | |- |{{TUR}} [[Siroty súrodenci]] (''Sahipsizler'') |8. júl 2026 - | | | | |- |{{TUR}} [[Ďaleko mesto]] (''Uzak Sehir'') |Plánované | | | | |} == Európske a ázijské seriály == * {{DEU}} [[Júlia: Cesty za šťastím]] (''Julia: Wege zum Glück'') * {{ROU}} [[Aniela: Príbeh zakázanej lásky]] (''Aniela'') * {{RUS}} [[Úbohá Nasťa]] (''Бедная Настя'') * {{RUS}} [[Máša]] (''Дopoƨaя Maшa Бepeзuнa'') * {{ITA}}{{ESP}} [[Dáma v závoji]] (''La Dama Velata'') * {{ESP}} [[Velvet]] (''Velvet'') * {{ESP}} [[Zakázaná láska (španielsky seriál)|Zakázaná láska]] (''Lo que escondían sus ojos'') == Slovenské seriály == * {{SVK}} [[Búrlivé víno]] * {{SVK}} [[Druhý dych]] * {{SVK}} [[Horúca krv]] * {{SVK}} [[Chlapi neplačú]] * {{SVK}} [[Kukučka (seriál)|Kukučka]] * {{SVK}} [[Ordinácia v ružovej záhrade]] * {{SVK}} [[Oteckovia]] * {{SVK}} [[Priateľky]] * {{SVK}} [[Červené pásky]] == Americké seriály a sitcomy == * {{USA}} [[Krok za krokom]] (''Step by Step'') * {{USA}} [[Priatelia (seriál)|Priatelia]] (''Friends'') * {{USA}} [[Frasier]] (''Frasier'') * {{USA}} [[Dobrý doktor]] (''The Good Doctor'') * {{USA}} [[Chicago Med]] (''Chicago Med'') * {{USA}} [[Chicago Fire]] (''Chicago Fire'') * {{USA}} [[New Amsterdam]] (''New Amsterdam'') * {{USA}} [[Bull: Sudný špecialista]] (''Bull'') * {{USA}} [[Pán a jeho plán]] (''Man with a Plan'') * {{USA}} [[Znovu 20]] (''Younger'') == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{Slovenské televízne stanice}} [[Kategória:Televízne stanice na Slovensku|Doma]] [[Kategória:TV Markíza|Doma]] [[Kategória:Vzniklo v 2009]] bkwfxp2hwpkatspyapbcpac4wgs3u0n 0 287192 8215833 8191007 2026-05-18T08:55:45Z ~2026-29841-71 295249 /* Filmografia */ Movie added 8215833 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | meno = Peter Rúfus | fotka = | veľkosť fotky = | komentár = | celé meno = | dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|1957|10|11}} | miesto narodenia = [[Liptovský Mikuláš]], [[Česko-Slovensko]] | dátum úmrtia = <!-- {{dátum úmrtia a vek|RokÚmrtia|MM|DD|RokNarodenia|MM|DD}} --> | miesto úmrtia = | prezývky = | povolanie = herec, dabingový herec | roky pôsobenia = | manžel = | manželka = Božena Rúfusová | sestra = [[Dáša Rúfusová]] | priateľka = | deti = Peter Rúfus ml., Tereza Rúfusová | rodičia = [[Oľga Rúfusová]], Jozef Rúfus | ovplyvnenie = | webstránka = | ostatné ocenenia = Zlatá Slučka (2001) | Český lev = | Zlatý medveď = }} '''Peter Rúfus''' (* [[11. október]] [[1957]], [[Liptovský Mikuláš]]) je slovenský herec, syn herečky [[Oľga Rúfusová|Oľgy Rúfusovej]] a Jozefa Rúfusa, vnuk herca a režiséra [[Peter Rúfus starší|Petra Rúfusa]]. Jeho strýko bol známy slovenský básnik [[Milan Rúfus]]. Okrem herectva sa živí dabingom. Je staničným hlasom [[TV JOJ]], jeho hlas počuť aj v upútavkách na [[JOJ Plus]] a [[JOJ 24]]. Počuť ho vo viacerých seriáloch a reláciach TV JOJ ako uvádzača. Od leta [[2009]] nakrúcal dve série denného kriminálneho seriálu [[Prvé oddelenie]]. Peter Rúfus získal ocenenie "Zlatá Slučka 2001" v kategórií najlepší mužský dabingový výkon. ==Filmografia== * 1980: Princezná s jedným krídlom a jednou plutvou * 1980: Horacius * 1981: Po deviatich rokoch * 1981: Dozrievanie * 1981: Súdim ťa láskou * 1982: Ach, tá emancipácia (Eva) * 1983: Anička Jurkovičová * 1983: Lekár umierajúceho času * 1984: Kto chce získať princeznú * 1984: Rozprávky pätnástich sestier * 1984: Neodchádzaj nocou letnou * 1985: Medulienka * 1985: Karabínka (TV hra) * 1985: Sekera (TV inscenácia) * 1986: Gottwald (TV seriál) * 1986: Smutné radosti (TV inscenácia) * 1988: Chlapci a chlapi * 1988: Piloti * 1989: Jánošíkov dar * 1989: Roky prelomu (TV seriál) * 1990: Fuente ovejuna * 1990: Sila lásky * 1990: Útrapy z rozumu * 1990: Vtáčia princezná * 1992: Najdúch * 2005: Básnik a žena * 2009: [[Prvé oddelenie]] == Dabing == Peter Rúfus účinkuje v dabingu veľmi často. Z dôvodu zníženia cien za slučku od júla 2011 nedabuje pre TV Markíza, Dajto, Doma. Herecké osobnosti, ktoré dabuje najčastejšie: * [[Robert De Niro]] * [[Michael Douglas]] * [[Harrison Ford]] * [[Richard Gere]] * [[Dustin Hoffman]] * [[Chuck Norris]] * [[James Gandolfini]] * [[Ciarán Hinds ]] === Seriálové postavy === * Andre McBride (Rob Stewart) - Neporaziteľná Jane * Cordell "Cord" Walker (Chuck Norris) - Walker Texas Ranger * Charles Ingalls (Michael Landon) - Domček v prérii * Detektív Mac Taylor (Gary Sinise) - CSI: NY * Donald "Dutch" Dixon (Stephen J. Cannell) - Odpadlík * Dr. Mark Molloy (Mark Derwin) - Život s Bonnie * Henry Spencer (Corbin Bernsen) - Psych, s.r.o. * Jack Bristow (Victor Garber) - Alias * Jonathan Kent (John Schneider) - Smallville * Kapitán Tom Matthews (Geoffrey Pierson) - Dexter * Reverend Eric Camden (Stephen Collins) - V siedmom nebi * Ron Trott (Victor Garber) - Spravodlivosť * Tony Soprano (James Gandolfini) - Sopránovci * Walter Skinner (Mitch Pileggi) - Akty X * Warren Jacobi (Tyrees Allen) - Svieža štvorka * Fernando Salinas (na STV ako Francesco Salinas - Jorge Martínez) - Manuela * učiteľ Victor Carreño (Jaime Garca) - Jednoducho Mária === Filmové postavy === * Agamemnon (Brian Cox) - Trója * Bagíra - Kniha džungle 2 * Bastianov otec (Gerald McRaney) - Nekonečný príbeh * Bill Sullivan (Robert De Niro) - Kauza CIA * Cort (Russell Crowe) - Rýchlejší ako smrť * Dan (Dennis Quaid) - V dobrej spoločnosti * Deputy Prime Minister Campbell (David Suchet) - Povodeň * Det. Mitch Preston (Robert De Niro) - Showtime * Donald Lockwood (Gene Kelly) - Spievanie v daždi * Dr. Ernest Menville (Bruce Willis) - Smrť jej pristane * Dr. Merrick (Sean Bean) - Ostrov * Dr. Nathan R. Conrad (Michael Douglas) - Nepovedz ani slovo * Edward Lewis (Richard Gere) - Pretty Woman * Eric Benerall (Sam Neill) - Bermudský trojuholník (miniséria) * George Grierson (Harris Yulin) - Mr. Bean: Najväčšia filmová katastrofa * Han Solo (Harrison Ford) - Star Wars epizóda VII:sila sa prebúdza * Jack Byrnes (Robert De Niro) - Foter je lotor * Kráľ Arthur (Sean Connery) - Prvý rytier * Optimus Prime (robot) - Transformers * Poručík Frank Drebin (Leslie Nielsen) - Bláznivá strela 2 1/2 * Poručík Mitch Kellaway (Peter Riegert) - Maska * Raymond Babbitt (Dustin Hoffman) - Rain Man * RJ - Za plotom * Sam (Robert De Niro) - Ronin * Quirinus Quirrell (Ian Hart) - Harry Potter 1 * Wolf - Karcoolka {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Rúfus, Peter}} [[Kategória:Slovenskí dabingoví herci]] [[Kategória:Slovenskí divadelní herci]] [[Kategória:Slovenskí filmoví herci]] [[Kategória:Slovenskí televízni herci]] [[Kategória:Osobnosti z Liptovského Mikuláša]] 2a29r4iyig6bvhh65f92js7e61co9zf 0 291168 8215403 8086315 2026-05-17T12:19:56Z ~2026-29230-47 294915 8215403 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Sergej Ľvovič Sobolev |Portrét = Sobolev S L.jpeg |Popis osoby = ruský matematik |Dátum narodenia = [[6. október]] [[1908]] |Miesto narodenia = [[Petrohrad]], [[Rusko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1989|1|3|1908|10|6}} |Miesto úmrtia = [[Moskva]], Rusko, [[ZSSR]] }} '''Sergej Ľvovič Sobolev''' ({{V jazyku|rus|Сергей Львович Соболев}}; * [[6. október]] [[1908]], [[Petrohrad]], [[Rusko]] – † [[3. január]] [[1989]], [[Moskva]], Rusko, [[ZSSR]]) bol ruský [[matematik]]. Je známy predovšetkým vďaka svojej práci v oblasti [[matematická analýza|matematickej analýzy]], konkrétne [[funkcionálna analýza|funkcionálnej analýzy]] a [[parciálna diferenciálna rovnica|parciálnych]] [[diferenciálna rovnica|diferenciálnych rovníc]]. Sú po ňom pomenované [[Sobolevov priestor|Sobolevove priestory]]. {{Biografický výhonok}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Sobolev, Sergej Ľvovič}} [[Kategória:Osobnosti z Petrohradu]] [[Kategória:Ruskí matematici]] [[Kategória:Členovia Accademia dei Lincei]] [[Kategória:Pochovaní na Novodievčom cintoríne]] 8t5tjyym50u6bnbwh230p8k7bgpg9vo 0 295501 8215746 8039681 2026-05-18T02:20:57Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8215746 wikitext text/x-wiki {{Infobox Stredná škola | Názov = 1. súkromné gymnázium v Bratislave | Obrázok = 1SG Bajkalská 20, Bratislava.jpg | Popis = | Zameranie = [[Osemročné gymnázium|Osemročné štúdium]] | Riaditeľ = RNDr. Dana Jančinová<ref>{{Citácia Harvard | Titul = Vedenie školy | URL = http://www.1sg.sk/index.php?id=3100 | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = 1. súkromné gymnázium | DátumPrístupu = 2014-08-23 | Rok = c2014}}</ref> | Zástupca riaditeľa = RNDr. Mária Smreková <br> Anna Cifrová <br> Mgr. Eva Jahelková <br> PaedDr. Barbora Ulrichová | Rok založenia = [[1991]] | Súčasný zriaďovateľ = | Počet učiteľov =62<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Záverečná správa za 1SG, šk. rok 2020/2021 | url = https://studiotem-images.s3.eu-central-1.amazonaws.com/1sg/2022/05/2020-2021-1sg-zaverecna-sprava.pdf | vydavateľ = 1. súkromné gymnázium v Bratislave| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-09-01 | miesto = | jazyk = }}</ref> | Počet majstrov = | Počet študentov = 557 ''(k 1. 9. 2022)''<ref>{{Citácia Harvard | Titul = Gymnáziá (Bratislavský kraj) k 15. 9. 2013 | URL = http://www.uips.sk/sub/uips.sk/images/JC/PREHLAD/SS/gym_k1.xls | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = Ústav informácií a prognóz školstva SR | Rok = 2013 | DátumPrístupu = 2014-08-23}}</ref> | Počet tried =22 | Školské farby = {{box farby|SeaGreen}} zelená <br> {{box farby|White}} biela | Školská hymna = | Maskot =zelený delfín | Školský časopis =Zverinec, Mravenisko | Adresa = [[Bajkalská ulica (Bratislava)|Bajkalská]] 20, 821 08 [[Bratislava]] | Telefón = 02 / 5020 46 11 | Fax = 02 / 5020 46 13 | Web = {{URL|https://1sg.sk/}} | E-mail = info<small>(at)</small>1sg.sk }} '''1. súkromné gymnázium v Bratislave''' je [[osemročné gymnázium|osemročné]] súkromné [[gymnázium]], ktoré sídli v [[Bratislava|bratislavskej]] mestskej časti [[Bratislava – mestská časť Ružinov|Ružinov]]. == História == Gymnázium bolo založené v júli [[1991]] Ing. Františkom Tóthom († 2006), RNDr. Máriou Smrekovou, RNDr. Danou Jančínovou a Annou Cifrovou. Prvé vyučovanie sa začalo [[2. september|2. septembra]] [[1991]] na [[Čapkova ulica|Čapkovej ulici]]. V roku [[2002]] sa škola presťahovala do moderne zrekonštruovanej budovy na [[Bajkalská ulica (Bratislava)|Bajkalskej ulici]].<ref>{{Citácia Harvard | Titul = História školy | URL = http://www.1sg.sk/index.php?id=5800 | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = 1. súkromné gymnázium | DátumPrístupu = 2014-08-23 | Rok = c2014}}</ref> == Riaditelia školy == Prvým riaditeľom bol Ing. František Tóth. Od 2002 do 2006 bola riaditeľkou RNDr. Dana Jančinová. Od 2006 do 2018 bola riaditeľkou RNDr. Mária Smreková. Od 1. 9. 2018 až do súčasnosti je riaditeľkou školy RNDr. Dana Jančinová.<ref>{{Citácia Harvard | Titul = Vedenie školy | URL = http://www.1sg.sk/index.php?id=3100 | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = 1. súkromné gymnázium | DátumPrístupu = 2014-08-23 | Rok = c2014}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://1sg.sk/ Oficiálny web školy]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} {{Súradnice|48.157399|17.1435|type:landmark|format=dms|display=title}} [[Kategória:Gymnáziá v Bratislave]] [[Kategória:Ružinov]] m1nk6p4b4dgg8rkund0mv9wo4cptfys 0 297890 8215437 7468440 2026-05-17T12:53:23Z ~2026-29230-47 294915 8215437 wikitext text/x-wiki [[Súbor:011 le vite, andrea pisano.jpg|thumb|Andrea Pisano]] '''Andrea Pisano''' (* cca [[1290]], [[Pontedera]] pri [[Pisa|Pise]] – cca [[1348]], [[Orvieto]]), známy aj ako '''Andrea da Pontedera''', bola [[taliansko|taliansky]] [[sochárstvo|sochár]], zlatník a [[architekt]]. == Život == Pisano sa najskôr vyučil za zlatníka. Jeho učiteľom bol [[Mino di Giovanni]], okolo roku [[1300]], a pracoval s ním na skulptúre pre kostol ''Santa Maria della Spina'' v Pise, i inde. Jeho štýl najviac ovplyvnil [[Giotto di Bondone]]. [[File:PisanoDoors.jpg|thumb|left|Výsek bronzových dverí Baptisteria San Giovanni vo Florencii]] Je tvorcom bronzových dverí [[Baptistérium San Giovanni|Baptistéria San Giovanni]] vo [[florencia|Florencii]] s výjavmi zo života [[Ján Krstiteľ|Jána Krstiteľa]]. S prácou začal v roku [[1330]] a dokončil ju v roku [[1336]]. Dvere pozostávajú z radu malých kvadratický tabúľ. Spodné obsahujú jednotlivé postavy cností a zvyšné scény zo života Jána Krstiteľa. V roku [[1340]] sa stal staviteľom Dómu vo Florencii, kde vytvoril viacero Giottom di Bondone navrhnutým mramorových skulptúr. V roku [[1347]] sa stal staviteľom katedrály v [[Orvieto]]. Pracoval na fasáde, ktorú začal [[Lorenzo Maitani]], a vytvoril [[mramor]]ovú sochu Panny Márie. Táto fasáda a bronzové dvere baptistéria vo Florencii sú najznámejšie Pisanove diela. Pisanovym hlavným žiakom bol Andrea di Cione, viac známy [[Orcagna]]. Ďalším jeho známym žiakom bol [[Giovanni di Balduccio]]. Andrea Pisano mal dvoch synov, [[Nino Pisano|Nina]] a Tommasa. Obaja, hlavne starší Nino, pokračovali v jeho práci staviteľa dómu v Orvieto. == Iné projekty == {{projekt}} == Zdroj == {{Preklad|de|Andrea Pisano|66614926}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Pisano, Andrea}} [[Kategória:Talianski sochári]] [[Kategória:Talianski architekti]] [[Kategória:Gotickí sochári]] [[Kategória:Narodenia v 13. storočí]] [[Kategória:Úmrtia v 14. storočí]] sxh0dx71a2itlo53bqd36h9vfju5z26 0 299832 8215781 7967463 2026-05-18T06:06:03Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 2 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8215781 wikitext text/x-wiki {{Infobox živočíchy| Názov=adélovité| Obrázok=Nemophora ochsenheimerella side.jpg| Titulok=''[[Nemophora ochensheimerella]]''| Ríša po slovensky= [[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia| Podríša po slovensky= [[mnohobunkovce]]|Podríša po latinsky=Polycytozoa| Vývojový stupeň po slovensky= [[epitelovce]]|Vývojový stupeň po latinsky=Eumetazoa| Skupina 1 po slovensky= [[dvojstranovce]]|Skupina 1 po latinsky=Bilateralia| Vývojová vetva po slovensky= [[prvoústovce]]|Vývojová vetva po latinsky=Gastroneuralia (Protostomia)| Skupina 2 po slovensky= [[špirálovce]]|Skupina 2 po latinsky=Spiralia| Línia po slovensky= [[zvliekavce]]|Línia po latinsky=Ecdysozoa| Nadkmeň po slovensky= |Nadkmeň po latinsky=Panarthropoda| Kmeň po slovensky= [[článkonožce]]|Kmeň po latinsky=Arthropoda| Oddelenie po slovensky= [[hryzadlovce]]|Oddelenie po latinsky=Mandibulata| Podkmeň po slovensky= [[šesťnôžky]] |Podkmeň po latinsky=Hexapoda| Trieda po slovensky= [[hmyz]]|Trieda po latinsky=Insecta (Ectognatha)| Podtrieda po slovensky=|Podtrieda po latinsky=Dicondylia| Infratrieda po slovensky= |Infratrieda po latinsky=Pterygota| Divisio po slovensky= |Divisio po latinsky=Neoptera| Subdivisio po slovensky=holometabolný hmyz|Subdivisio po latinsky=Endopterygota (Holometabola)| Nadrad po slovensky= |Nadrad po latinsky=Panorpida| Rad po slovensky=motýle|Rad po latinsky=Lepidoptera| Binomické meno=Adelidae| Klasifikátor1=[[Charles Théophile Bruand d'Uzelle|Bruand]]| Dátum1=[[1850]]| Synonymá=| Obrázok2=| Titulok2=| }} '''Adélovité''' (lat. Adelidae) je [[Čeľaď (taxonómia)|čeľaď]] malých [[Motýle|motýľov]] ([[Microlepidoptera]]). Niektoré rody z tejto čeľade sa po slovensky volajú '''adéla'''.{{#tag:ref|Poznámka: Je možné, že sa adéla volajú všetky, zdrojmi sú však zatiaľ doložené len tie uvedené v článku.|group=pozn}} Jedinci z tejto čeľade sa vyznačujú hlavne tým, že väčšina druhov má enormne dlhé [[Tykadlo|tykadlá]] vzhľadom na veľkosť svojho tela. ==Všeobecná charakteristika== Patria sem prevažne drobné [[motýle]] s výrazne dlhými a tenkými [[Tykadlo|tykadlami]], hlavne u samčekov. Tykadlá sú niekedy aj viac ako trikrát dlhšie, ako je dĺžka predných krídel. Rozpätie krídel sa najčastejšie pohybuje v rozmedzí 10 - 20 mm. Krídla sú často prekrásne tmavo, alebo pestro kovovo sfarbené. Oči samčekov bývajú zvyčajne veľké. [[Húsenica|Húsenice]] vytvárajú v listoch živných rastlín míny. Neskôr však list opúšťajú a vytvárajú si schránku. Imága sú aktívne hlavne cez deň, ale i v noci. Čeľaď opísal v roku [[1851]] Bruand. Oficiálne označenie čeľade v odbornej literatúre je potom Adelidae Bruand, 1851. Patrí do nadčeľade [[Incurvarioidea]]. Druhy motýľov z čeľade Adelidae sú na území Slovenska zaradené do viacerých rodov: ''[[Nemophora]]'', [[Adela (rod)|''Adela'']], ''[[Cauchas]]'' a ''[[Nematopogon]]''. Na území Slovenska sa vyskytuje asi 30 [[Druh (taxonómia)|druhov]], ktoré sú zatriedené do vyššie uvedených štyroch [[Rod (taxonómia)|rodov]] a dvoch [[Podčeľaď|podčeľadí]]: [[Adelinae]] a [[Nematopogoninae]]. ==Systematika== *podčeľaď Adelinae **rod ''[[Chalceopla]]'' (=''[[Cyanauges]]'') **rod ''[[Nemophora]]'' - adéla (vrátane ''[[Elasmion]]'', ''[[Eutyphia]]'', ''[[Nemotois]]'', ''[[Nematophora]]'', ''[[Ucetia]]'') **rod [[Adela (rod)|''Adela'']] - adéla (vrátane ''[[Capillaria]]'', ''[[Metallitis]]'', ''[[Aedilis]]'', ''[[Dicte]]'') **rod ''[[Cauchas]]'' - adéla *podčeľaď Nematopogoninae **rod ''[[Nematopogon]]'' - adéla **rod ''[[Ceromitia]]'' (vrátane ''[[Exorectis]]'', ''[[Ulometra]]'', ''[[Trichorrhabda]]'', ''[[Agisana]]'', ''[[Hoplotypa]]'') Do roku 1992 sa sem zaraďoval aj rod ''[[Adelites]]'' (dnes čeľaď [[Incurvariidae]]). == Poznámky == <references group=pozn/> == Iné projekty == {{projekt|wikispecies=Adelidae|commons=Category:Adelidae}} == Externé odkazy == * Poda, N.: 1761, Insecta musei Græcensis, quæ in ordines, genera et species juxta Systema Naturae Caroli Linnaei. Hæredum Widmanstadii, Græcii. 18 + 127 pp., 2 pls. * Wocke, M. F.: 1871, Microlepidoptera. p. 201 – 346. In: O. Staudinger & M. F. Wocke, Catalogue ou Enumération Méthodique des Lépidoptères qui habitent le territoire de la Faune Européenne. Dresden. * Zaguljaev, A. K.: 1978, Fam. Adelidae – long-horn moths. p. 92 – 112. In: G. S. Medvedev (ed.), Key for determination of Insects of the European Part of the USSR. Vol. IV, Lepidoptera, pt. 1. – Nauka, Leningrad. [ruský]. * Brown, J. M., O. Pellmyr, J. N. Thompson, and R. G. Harrison.: 1994, Mitochondrial DNA phylogeny of the Prodoxidae (Lepidoptera: Incurvarioidea) indicates a rapid ecological diversification of the yucca moths. Annals of the Entomological Society of America 87: p. 795 - 802. * Wojtusiak, J.: 1996, Adelidae. p. 28 – 29. In: O. Karsholt & J. Razowski (eds.). The Lepidoptera of Europe: A distributional checklist. Apollo Books, Stenstrup. * Davis, D. R.: 1999, The Monotrysian Heteroneura. Ch. 6, p. 65 - 90: In Kristensen, N.P. (Ed.). ''Lepidoptera, Moths and Butterflies''. Volume 1: Evolution, Systematics, and Biogeography. Handbuch der Zoologie. Eine Naturgeschichte der Stämme des Tierreiches / Handbook of Zoology. A Natural History of the phyla of the Animal Kingdom. Band / Volume IV Arthropoda: Insecta Teilband / Part 35: 491 pp. Walter de Gruyter, Berlin, New York. * Bělín, V.: 2003, Noční motýli České a Slovenské republiky. Vít Kabourek, Zlín, p. 16 - 17. * Kuchlein, J. H. and Ellis, W. N.: 2004, Climate-induced changes in the microlepidoptera fauna of the Netherlands and the implications for nature conservation. ''Journal of Insect Conservation'', '''1'''(2): p. 73 - 80. * [http://www.environment.gov.au/biodiversity/abrs/online-resources/fauna/afd/taxa/INCURVARIOIDEA/names] {{eng icon}} * [http://tolweb.org/Adelidae Tree of Life] {{eng icon}} * [http://www.funet.fi/pub/sci/bio/life/insecta/lepidoptera/incurvariina/incurvarioidea/adelidae/adelinae/chalceopla/index.html] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080725002344/http://www.funet.fi/pub/sci/bio/life/insecta/lepidoptera/incurvariina/incurvarioidea/adelidae/adelinae/chalceopla/index.html |date=2008-07-25 }} {{eng icon}} * [http://www.faunaeur.org/full_results.php?id=342 Fauna Europaea] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20071001051110/http://www.faunaeur.org/full_results.php?id=342 |date=2007-10-01 }} {{eng icon}} * [http://delta-intkey.com/britin/lep/www/adelidae.htm UK Adelidae key] {{eng icon}} * [http://internt.nhm.ac.uk/jdsml/research-curation/projects/hostplants/list.dsml?searchPageURL=browse.dsml&Family=Adelidae&Genus=&Species=&Country=&sort=Family Available generic names at Natural History Museum Hosts database]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} {{eng icon}} * [http://ukmoths.org.uk/search.php?entry=Adelinae UK Adelinae] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070929130420/http://ukmoths.org.uk/search.php?entry=Adelinae |date=2007-09-29 }} {{eng icon}} * [http://ukmoths.org.uk/search.php?entry=Nematopogon UK ''Nematopogon''] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120204180908/http://ukmoths.org.uk/search.php?entry=Nematopogon |date=2012-02-04 }} {{eng icon}} * [http://jeffhiggott.topcities.com/lepidoptera/systematic_list/Adelidae/adelidae1.html Jeff's UK moths] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090618021047/http://jeffhiggott.topcities.com/lepidoptera/systematic_list/Adelidae/adelidae1.html |date=2009-06-18 }} {{eng icon}} * [http://bugguide.net/node/view/34115 Adelidae at BugGuide.net] {{eng icon}} * [http://www.ento.csiro.au/gallery/moths/Adelidae CSIRO] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20091019210823/http://www.ento.csiro.au/gallery/moths/Adelidae |date=2009-10-19 }} {{eng icon}} {{Taxonbar}} [[Kategória:Adélovité| ]] h04wcbhvxwf31pbt0ll7wmpwpkckpjv 0 304464 8215417 7824418 2026-05-17T12:29:42Z ~2026-29230-47 294915 8215417 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Ennio De Giorgi |Portrét = |Popis osoby = taliansky matematik |Dátum narodenia = [[8. február]] [[1928]] |Miesto narodenia = [[Lecce]], [[Taliansko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1996|10|25|1928|2|8}} |Miesto úmrtia = [[Pisa]], [[Taliansko]] }} '''Ennio De Giorgi''' (* [[8. február]] [[1928]], [[Lecce]], [[Taliansko]] – † [[25. október]] [[1996]], [[Pisa]]) bol taliansky [[matematik]], ktorý sa zaoberal predovšetkým [[matematická analýza|matematickou analýzou]], konkrétne [[minimálna plocha|minimálnymi plochami]] a [[parciálna diferenciálna rovnica|parciálnymi]] [[diferenciálna rovnica|diferenciálnymi rovnicami]]. Bol nositeľom [[Wolfova cena|Wolfovej ceny]] za [[Wolfova cena za matematiku|matematiku]] za rok [[1990]]. {{Biografický výhonok}} {{Matematický výhonok}} {{Nositelia Wolfovej ceny za matematiku}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Giorgi, Ennio De}} [[Kategória:Nositelia Wolfovej ceny za matematiku]] [[Kategória:Talianski matematici]] [[Kategória:Členovia Francúzskej akadémie vied]] [[Kategória:Členovia Accademia dei Lincei]] [[Kategória:Vyučujúci na Univerzite v Pise]] hp4x7a0jfn30ndmdozj58vvcwowpea3 0 305560 8215720 8003671 2026-05-17T21:42:11Z Teslaton 12161 /* Niektoré známe nositeľky */ + [[Ľuba Lauffová]] 8215720 wikitext text/x-wiki {{Infobox Meno | Meno = Ľubica | Pohlavie = ženské | Iné formy = Ljuba, Ljubica<ref name="btn-ljubica" /> | Domáce podoby = Ľuba<ref name="sssj" /> | Zdrobneniny = Ľubka, Ľubinka<ref name="sssj" /> | Mužský tvar = [[Ľubor]]<ref name="btn-ljubica" /> | Sviatok = [[17. marec]] (Slovensko) | Pôvod = slovanský | Význam mena = „láska“, „fialová“ }} '''Ľubica''' je ženske [[meno (prvé meno)|krstné meno]] [[slovanské jazyky|slovanského]] pôvodu.<ref name="sssj">Ľubica. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovník súčasného slovenského jazyka | url = https://slovnik.juls.savba.sk/?w=%C4%BDubica | vydavateľ = Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-03-17 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref name="btn-ljubica" /> Pochádza buď z [[ruština|ruského]] ''любовь'' (''ľubov'' – „láska“) alebo zo [[srbčina|srbského]] resp. [[chorvátčina|chorvátskeho]] ''ljubav'' („láska“), prípadne ''ljubičica'' („fialová“).<ref name="btn">{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Ľubica | priezvisko = Campbell | meno = Mike | autor = | odkaz na autora = | titul = Behind the Name | url = https://www.behindthename.com/name/l18ubica | vydavateľ = Mike Campbell | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-03-17 | miesto = Victoria | jazyk = }}</ref><ref name="btn-ljubica">{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Ljubica | priezvisko = Campbell | meno = Mike | autor = | odkaz na autora = | titul = Behind the Name | url = https://www.behindthename.com/name/ljubica | vydavateľ = Mike Campbell | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-03-17 | miesto = Victoria | jazyk = }}</ref><ref name="rames">{{Citácia knihy | priezvisko = Rameš | meno = Václav | autor = | odkaz na autora = | titul = Po kom se jmenujeme? : Encyklopedie křestních jmen | vydanie = 2 | vydavateľ = Libri | miesto = Praha | rok = 2001 | počet strán = 498 | url = | isbn = 80-7277-038-1 | kapitola = 16. února | strany = 88{{--}}89 | jazyk = cs}}</ref> Na Slovensku má meniny [[17. marec|17. marca]].<ref>{{Kalendárium}}</ref> == Niektoré známe nositeľky == * [[Ľubica Adamčíková]] (* 1940), slovenská chemička a vysokoškolská profesorka * [[Ľubica Blašková]] (* 1955), slovenská pedagogička a prekladateľka * [[Ľubica Blaškovičová]] (* 1955), slovenská filmová a divadelná herečka a komunálna politička * [[Ľubica Čekovská]] (* 1975), slovenská skladateľka, aranžérka a klaviristka * [[Ľubica Fábri]] (* 1961), slovenská architektka prírodných záhrad, kurátorka výstav, publicistka a autorka kníh * [[Ľubica Janíková]] (* 1983), slovenská moderátorka, redaktorka a hovorkyňa * [[Ľubica Karvašová]] (* 1987), slovenská diplomatka a politička * [[Ľubica Laššáková]] (* 1960), slovenská politička, v rokoch 2018{{--}}2020 ministerka kultúry SR * [[Ľuba Lauffová|Ľubica Lauffová]] (* 1949 – † 2004), slovenská fotografka a ilustrátorka * [[Ľubica Navrátilová]], rod. Gorejová (* 1946), bývalá slovenská matematička a poslankyňa Národnej rady SR * [[Ľubica Rybárska]] (* 1958{{--}}† 2024), slovenská operná speváčka (soprán) a hudobná pedagogička * [[Ľubica Schmarcová]], rod. Somolayová (* 1979), slovenská literárna vedkyňa, autorka poézie a detskej literatúry a literárna kritička * [[Ľubica Švantnerová]] (* 1954), slovenská ekonómka a vysokoškolská pedagogička * [[Ľubica Trubíniová]] (* 1958), slovenská geotechnička a environmentálna aktivistka * [[Ľubica Vargicová]] (* 1968), slovenská operná speváčka (soprán) * [[Ľubica Voľanská]], rod. Herzánová (* 1976), slovenská etnologička a antropologička == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * {{Názvy na}} * [[Ľubica]] (rozlišovacia stránka) == Externé odkazy == * {{Behind the Name|l18ubica}} [[Kategória:Krstné mená]] [[Kategória:Ženské mená]] [[Kategória:Ženské mená slovanského pôvodu]] dj1mfexiimvilb1e6ssxi3eg6n40w0b 0 305710 8215414 7863380 2026-05-17T12:28:14Z ~2026-29230-47 294915 8215414 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Sergej Petrovič Novikov | Rodné meno = | Popis osoby = ruský matematik | Portrét = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dn|1938|03|20}} | Miesto narodenia = [[Nižný Novgorod|Gorkij]], [[Ruská SSR]], [[ZSSR]] | Dátum úmrtia = {{duv|2024|06|06|1938|03|20}} | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = [[Moskovskij gosudarstvennyj universitet imeni M. V. Lomonosova|Lomonosova univerzita]] | Profesia = | Aktívne roky = | Manželka = Eleonora Tsoi ([[1962]]{{--}}súč.) | Deti = 3 | Rodičia = Peter Sergejevič Novikov, Ľudmila Vsevolodovna Keldyšová | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Matematika | Portál2 = Rusko | Portál3 = }} '''Sergej Petrovič Novikov''' ({{Vjz|rus|Сергей Петрович Новиков}}, * [[20. marec]] [[1938]], [[Nižný Novgorod|Gorkij]], [[Ruská SSR]], [[ZSSR]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = MacTutor | url = https://mathshistory.st-andrews.ac.uk/Biographies/Novikov_Sergi/ | vydavateľ = mathshistory.st-andrews.ac.uk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-06-06 | miesto = | jazyk = po anglicky }}</ref>{{--}}† [[6. jún]] [[2024]]) bol [[Rusko|ruský]] [[matematik]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Семенов | meno = Кирилл Владимирович | autor = | odkaz na autora = | titul = Скончался Сергей Петрович Новиков | url = https://math.msu.ru/node/2177 | vydavateľ = math.msu.ru | dátum vydania = 2024-06-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-06-06 | miesto = | jazyk = po rusky }}</ref> Je známy predovšetkým vďaka svojej práci v oblastiach [[algebraická topológia|algebraickej]] [[topológia|topológie]] a teórie [[solitón]]ov. Je nositeľom [[Fieldsova medaila|Fieldsovej medaily]] ([[1970]]) a [[Wolfova cena|Wolfovej ceny]] za [[Wolfova cena za matematiku|matematiku]] ([[2005]]). == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.mi.ras.ru/~snovikov/index.html Homepage] {{Eng icon}} * [http://higeom.math.msu.su/people/novikov/ Biography on the website of Moscow State University] {{Rus icon}} {{Biografický výhonok}} {{Nositelia Wolfovej ceny za matematiku}} {{Nositelia Fieldsovej medaily}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Novikov, Sergej Petrovič}} [[Kategória:Ruskí matematici]] [[Kategória:Nositelia Fieldsovej medaily]] [[Kategória:Nositelia Wolfovej ceny za matematiku]] [[Kategória:Členovia Ruskej akadémie vied]] [[Kategória:Členovia Accademia dei Lincei]] [[Kategória:Osobnosti z Nižného Novgorodu]] seg1iav8usce0to02ulklmtmu97uvk5 0 315960 8215444 7469147 2026-05-17T12:57:58Z ~2026-29230-47 294915 8215444 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Matěj Rejsek | Rodné meno = | Popis osoby = český kamenár, sochár a staviteľ | Portrét = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = pred r. [[1450]] | Miesto narodenia = [[Prostějov]] | Dátum úmrtia = [[1. júl]] [[1506]] | Miesto úmrtia = [[Kutná Hora]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = | Manželka = | Deti = | Rodičia = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Matěj Rejsek''' (* pred r. [[1450]], [[Prostějov]] – † [[1. júl]] [[1506]], [[Kutná Hora]]) (uvádzaný tiež ako '''Matyáš Rejsek''') bol český [[kamenár]], sochár staviteľ. Dátum jeho narodenia nie je doložený. De facto nie je ani úplne isté, či jeho rodiskom je naozaj moravské mesto Prostějov, alebo dedinka Prostějov, ležiaca v Čechách, dnes časť obce [[Žumberk]]. V roku [[1469]] sa stal [[bakalár]]om na [[Karlova univerzita|pražskej univerzite]]. Od roku [[1470]] pôsobil ako [[rektor]] Týnskej školy v [[Praha|Prahe]]. Hoci nebol vyučený, pôsobil od roku [[1478]] ako člen staromestského kamenárskeho [[cech]]u. Pôsobil najmä v Prahe a v Kutnej Hore. Štýlovo nadväzoval na [[Peter Parler|parlerovské]] architektonické a sochárske podnety. Pred príchodom [[Benedikt Ried|Benedikta Rieda]] a [[Hans Spiess|Hansa Spiessa]] predstavoval Rejsek najvýznamnejšieho tvorcu pôsobiaceho v pohusitských Čechách. Medzi jeho diela patria: *[[Prašná brána]] Praha (základný kameň položený v roku [[1476]]) *horná časť [[Trifóriová galéria|trifória]] a klenba chóru [[Chrám svätej Barbory|chrámu svätej Barbory]] v Kutnej Hore ([[1489]] - [[1506]]) *baldachýn v pražskom [[Kostol Matky Božej pred Týnom|kostole Panny Márie pred Týnom]] ([[1493]]) *kazateľne v [[Kutná Hora|Kaňku]] a v [[Rakovník]]u ([[1504]]). == Zdroj == {{Preklad|cs|Matěj Rejsek|}} {{biografický výhonok}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Rejsek, Matěj}} [[Kategória:Narodenia v 15. storočí]] [[Kategória:Úmrtia v 1506]] [[Kategória:Osobnosti z Prostějova]] [[Kategória:Českí architekti]] [[Kategória:Gotickí architekti]] [[Kategória:Gotickí sochári]] 1qc7eaux2pg2wruegwhgqk03pjov99i 0 316696 8215845 7998890 2026-05-18T09:45:03Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8215845 wikitext text/x-wiki {{Infobox Letecká spoločnosť | názov = American Airlines, Inc. | logo =American Airlines wordmark (2013).svg | logo_size = 300px | IATA = AA | ICAO = AAL | callsign = AMERICAN | založená = [[1930]] (postupným zlúčením 82 malých leteckých spoločností pod názvom ''American Airways, Inc.'') | začiatok činnosti = [[25. jún]]a [[1936]] | ukončenie činnosti = | hlavné letiská = <div> * [[Douglasovo medzinárodné letisko|Charlotte]] * [[O’Hareovo medzinárodné letisko|Chicago-O’Hare]] * [[Medzinárodné letisko Dallas/Fort Worth|Dallas/Fort Worth]] * [[Medzinárodné letisko Los Angeles|Los Angeles]] * [[Medzinárodné letisko Miami|Miami]] * [[Medzinárodné letisko Johna F. Kennedyho|New York-JFK]] * [[Letisko LaGuardia|New York-LaGuardia]] * [[Medzinárodné letisko Philadelphia|Philadelphia]] * [[Medzinárodné letisko Phoenix-Sky Harbor|Phoenix-Sky Harbor]] * [[Národné letisko Ronalda Reagana vo Washingtone|Washington-National]] </div> | focus_cities = | frequent_flyer = [[AAdvantage]] | lounge = | aliancia = [[Oneworld]] | veľkosť flotily = 943 | destinácie = 350 | slogan = {{vjz|eng|''Great is what we're going for''}} | materská spoločnosť = [[American Airlines Group]] | sídlo = [[Fort Worth]], [[Texas]], [[Spojené štáty]] | kľúčové osobnosti = <div> * Doug Parker ([[predseda]] a [[výkonný riaditeľ|CEO]]) * Robert Isom ([[predseda|prezident]]) </div> | zamestnanci = ~130 000 (v roku 2019) | webová stránka = [https://www.aa.com/ www.aa.com] }} '''American Airlines, Inc.''' ('''AA''') sú hlavným [[letecký dopravca|leteckým dopravcom]] [[Spojené štáty|Spojených štátov]] so sídlom vo [[Fort Worth]] v štáte [[Texas]]. Ide o najväčšiu leteckú spoločnosť na svete z hľadiska veľkosti flotily, príjmov, prepravených cestujúcich na pravidelných linkách, nalietaných osobokilometrov v pravidelnej preprave cestujúcich a počtu obsluhovaných destinácií. Spolu so svojimi regionálnymi partnermi prevádzkuje rozsiahlu medzinárodnú a vnútroštátnu sieť liniek s takmer 6 800 letmi denne do 350 destinácií vo viac ako 50 krajinách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = American Airlines Group | url = https://www.aa.com/i18n/customer-service/about-us/american-airlines-group.jsp | vydavateľ = aa.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-01-01 | miesto = | jazyk = }}</ref> American Airlines sú zakladajúcim členom [[aliancia leteckých spoločností|aliancie leteckých spoločností]], [[Oneworld]], tretej najväčšej na svete. Regionálne linky prevádzkujú nezávislé a dcérske spoločnosti pod [[značka (marketing)|obchodnou značkou]] [[American Eagle (obchodná značka)|American Eagle]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = American Air signs deal to contract out some flying to SkyWest | url = https://news.yahoo.com/american-air-signs-deal-contract-flying-skywest-165209289.html?_esi=1&guccounter=1&guce_referrer=aHR0cHM6Ly9lbi53aWtpcGVkaWEub3JnLw&guce_referrer_sig=AQAAALyeD4gTVKEpTAXR6SomF5eKxrL1XezTRDhd9MKtI9e_6rclCP9dziaxt8C2zNgU3slevhxHMvED5XvipvCkF9Low_i8yBDIC_SiHb15oZKA6capCaBIKBYccn-BMqYlZQPUp1LFAQLWcTwP4ER8NqhXNh6Sy9EqYmKYNPw_kN2v | vydavateľ = news.yahoo.com | dátum vydania = 2012-09-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-01-01 | miesto = | jazyk = }}</ref> American Airlines a American Eagle operujú z 10 základní, pričom najväčšou z nich je [[Medzinárodné letisko Dallas/Fort Worth]]. Hlavná základňa technickej údržby American Airlines sa na medzinárodnom letisku v [[Medzinárodné letisko Tulsa|Tulse]]. American má okrem stanovíšť technickej údržby na svojich základniach zriadenú za týmto účelom aj hlavnú základňu, ktorá sa nachádza na medzinárodnom letisku v [[Medzinárodné letisko Tulsa|Tulse]]. V roku 2019 spoločnosť zamestnávala takmer 130 000 ľudí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = American Airlines Inc | url = https://www.bloomberg.com/profile/company/AMR1:US | vydavateľ = bloomberg.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-01-01 | miesto = | jazyk = }}</ref> == História == [[Súbor:American DC-3.jpg|thumb|left|[[Douglas DC-3]] „Flagship“ American Airlines počas natáčania vojnového filmu, 1943]] American Airlines sa sformovali v priebehu roku 1930 postupným zlúčením 82 malých leteckých spoločností pod názvom ''American Airways, Inc.'',<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = The Associated Press: American Airlines parent seeks Ch. 11 protection | url = https://www.google.com/hostednews/ap/article/ALeqM5gqSFH2Ou81RHegJYXJtAeU9CkyhA?docId=c6952820f230470692fc37e00d9d2d36 | vydavateľ = google.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-01-02 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20111204004443/https://www.google.com/hostednews/ap/article/ALeqM5gqSFH2Ou81RHegJYXJtAeU9CkyhA?docId=c6952820f230470692fc37e00d9d2d36 | dátum archivácie = 2011-12-04 }}</ref> ktoré boli spočiatku spoločnou značkou viacerých nezávislých dopravcov. Patril k nim [[Southern Air Transport (1929)|Southern Air Transport]] v Texase, [[Southwest Air Fast Express]] na západe Spojených štátov, [[Universal Aviation Corporation]] na Stredozápade (ktorý v roku 1929 prevádzkoval transkontinentálnu leteckú/železničnú linku), Thompson Aeronautical Services (ktoré začiatkom roka 1929 prevádzkovali linku Detroit – Cleveland) a [[Colonial Air Transport]] na Severovýchode.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Old World Auctions - Auction 134 - Lot 150 - Universal Air Lines System. Man's Desire to fly is Universal - Travel by Air | url = https://www.oldworldauctions.com/catalog/lot/134/150 | vydavateľ = oldworldauctions.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-01-02 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = StanWing.Com - Insignia of the U.S.A. | url = http://www.stanwing.com/American%2004a%20Airlines%20Pilot%20Hat%20Badge%202nd%20Issue.html | vydavateľ = stanwing.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-01-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> Podobne ako viacero prvotných leteckých dopravcov aj American Airways sa zaoberali prepravou pošty v USA. Do roku 1933 spoločnosť prevádzkovala sieť transkontinentálnych liniek obsluhujúcich 72 miest, väčšinou v severovýchodných, stredozápadných a juhozápadných Spojených štátoch. V roku 1934 American Airways získal [[Errett Lobban Cord]], ktorý spoločnosť premenoval na ''American Airlines''. Cord zamestnal texaského podnikateľa [[Cyrus Rowlett Smith|Cyrusa Rowletta Smitha]], aby sa stal [[výkonný riaditeľ|výkonným riaditeľom]] spoločnosti. Smith spolupracoval s [[Donald Wills Douglas Sr.|Donaldom Douglasom]] na vývoji lietadla [[Douglas DC-3|DC-3]], pričom American Airlines sa 25. júna 1936 stali prvým dopravcom na svete, ktorý tento typ nasadil do prevádzky na pravidelných linkách. Výkony lietadla DC-3 spôsobili v tom čase revolúciu v leteckej doprave.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = "We made the DC-3 without a computer to test it. There was plenty of data from the DC-1 and DC-2 to formulate the design. Often we got down on the floor and worked things out ourselves. There was personal ingenuity, and application, and we made things happen overnight." Ivar Shogran ; Chief Power Plant Engineer "; Douglas Aircraft Company | url = http://www.dc3history.org/douglasdc3.html | vydavateľ = dc3history.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-01-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> Ďalší výrazný rozvoj spoločnosti nastal v období rokov 1970 až 2000, kedy sa American Airlines stali medzinárodným dopravcom. V roku 2001 American Airlines kúpili spoločnosť [[Trans World Airlines]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TWA to be bought by American - Jan. 10, 2001 | url = https://money.cnn.com/2001/01/10/deals/amr_twa/ | vydavateľ = money.cnn.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-01-02 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20181205164658/https://money.cnn.com/2001/01/10/deals/amr_twa/ | dátum archivácie = 2018-12-05 }}</ref> Začiatkom 21. storočia si American Airlines prešli z dôvodu zvyšujúcej sa finančnej náročnosti leteckého priemyslu obdobím zásadnej reštrukturalizácie vrátane redukcie liniek, zníženia sedadlovej kapacity v lietadlách, prepúšťania zamestnancov a znižovania počtu pracovných miest. V roku 2008 sa American Airlines stali prvou leteckou spoločnosťou ponúkajúcou úplný prístup na internet počas letu v USA v lietadlách [[Boeing 767|Boeing 767-200]]. V novembri 2011 spoločnosť vyhlásila [[bankrot]] a požiadala o súdnu ochranu pred veriteľmi. Činnosť American Airlines sa tým však neskončila, ale začalo sa s vnútornou rekonštrukciou dopravcu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = eko | odkaz na autora = | titul = American Airlines vyhlásily bankrot, žádájí ochranu před věřiteli | url = https://byznys.ihned.cz/zpravodajstvi-svet/c1-53874490-american-airlines-vyhlasily-bankrot-zadaji-ochranu-pred-veriteli | vydavateľ = byznys.ihned.cz | dátum vydania = 2011-11-29 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-01-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> V októbri 2015 American Airlines odkúpili spoločnosť [[US Airways]], s ktorou sa zlúčili.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Aerolinky US Airways se spojily s American Airlines. Vznikla největší letecká společnost světa | url = https://www.irozhlas.cz/ekonomika/aerolinky-us-airways-se-spojily-s-american-airlines-vznikla-nejvetsi-letecka-spolecnost-sveta_201510191847_akottova2 | vydavateľ = Český rozhlas | dátum vydania = 2015-10-19 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-01-02 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> Predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Gerard Arpey odstúpil a nahradil ho prezident spoločnosti Thomas W. Horton. Súčasným prezidentom American Airlines je Robert Isom. == Destinácie == [[Súbor:American Hubs.gif|thumb|Základne American Airlines]] [[Súbor:American Airlines aircraft at PHX (N657AW, N837AW, N604AW, N845NN) - Quintin Soloviev.jpg|thumb|Lietadlá American Airlines na [[Medzinárodné letisko Phoenix-Sky Harbor|Medzinárodnom letisku Phoenix-Sky Harbor]], na ktorom má spoločnosť jednu zo svojich základní]] V decembri 2019 American Airlines lietali do 95 vnútroštátnych a 95 medzinárodných destinácií v 55 krajinách v [[Severná Amerika|Severnej]] a [[Južná Amerika|Južnej Amerike]], [[Európa|Európe]], [[Ázia|Ázii]] a [[Austrália (svetadiel)|Austrálii]]. === Codeshare === American Airlines majú tzv. [[codeshare|codeshare dohodu]] a v súčasnosti prevádzkujú spoločné lety so spoločnosťami: {{Stĺpce|4| * [[Air Tahiti Nui]] * [[Alaska Airlines]] * [[British Airways]] * [[Cape Air]] * [[Caribbean Airlines]] * [[Cathay Dragon]] * [[Cathay Pacific]] * [[China Southern Airlines]] * [[El Al]] * [[Fiji Airways]] * [[Finnair]]<ref>{{cite news |last1=Liu |first1=Jim |title=Finnair adds American Airlines codeshare routes via Los Angeles in S19 |url=https://www.routesonline.com/news/38/airlineroute/281759/finnair-adds-american-airlines-codeshare-routes-via-los-angeles-in-s19/ |accessdate=November 30, 2018 |work=Routesonline |date=November 29, 2018}}</ref> * [[Hainan Airlines]] * [[Hawaiian Airlines]] * [[Iberia (letecká spoločnosť)|Iberia]] * [[Interjet]] * [[Japan Airlines]] * [[Jetstar Airways]] * [[Jetstar Japan]] * [[Korean Air]]<ref>{{cite web|url=http://hub.aa.com/en/nr/american-airlines-and-korean-air-announce-codeshare-agreement|archive-url=https://web.archive.org/web/20150302142451/http://hub.aa.com/en/nr/american-airlines-and-korean-air-announce-codeshare-agreement|url-status=dead|archive-date=March 2, 2015|title=American Airlines And Korean Air Announce Codeshare Agreement :: American Airlines Newsroom|website=Hub.aa.com|accessdate=September 17, 2016}}</ref> * [[LATAM Argentina]] * [[LATAM Brasil]] * [[LATAM Chile]] * [[LATAM Ecuador]] * [[Malaysia Airlines]] * [[Qantas]] * [[Royal Jordanian]] * [[Seaborne Airlines]] * [[SriLankan Airlines]] }} === [[Joint venture]]s === Okrem vyššie uvedených spoločností sa American Airlines zaviazali spolupracovať s nasledujúcimi dopravcami:<ref name="wsj.com">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Esterl | meno = Mike | autor = | odkaz na autora = | titul = BA, Iberia, American Launch Venture, Add Routes | url = https://www.wsj.com/articles/SB10001424052748704689804575535904042433736 | vydavateľ = wsj.com | dátum vydania = 2010-10-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-01-02 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="wsj.com"/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = US govt greenlights Qantas & American Airlines joint venture | url = https://www.executivetraveller.com/us-govt-greenlights-qantas-american-airlines-joint-venture | vydavateľ = executivetraveller.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-01-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> * [[British Airways]] * [[Finnair]] * [[Iberia (letecká spoločnosť)|Iberia]] * [[Japan Airlines]] * [[Qantas]] == Flotila == [[Súbor:American A319 Cabin (9354156197).jpg|thumb|Trieda Main Cabin na palube [[Airbus A320#A319|Airbusu A319-100]] spoločnosti American Airlines]] [[Súbor:American A321T business class (11424746783).jpg|thumb|Trieda Business/Flagship Business v [[Airbus A320#A321|Airbuse A321-200]] v konfigurácii pre transkontinentálne linky]] [[Súbor:American Airlines Boeing 777-300ER First Class.jpg|thumb|Trieda First/Flagship First v [[Boeing 777|Boeingu 777-300ER]]]] [[Súbor:American Airlines.Airline meal.CDG-JFK.2010.JPG|thumb|Občerstvenie podávané v triede Main Cabin počas letu Paríž-Charles de Gaulle – New York-JFK]] === Súčasná flotila === Flotila American Airlines pozostávala v novembri 2019 z nasledujúcich lietadiel: <center> {| class="wikitable" style="text-align:center;" |+ Flotila American Airlines |- !rowspan="2"|Lietadlo !rowspan="2"|V prevádzke !rowspan="2"|Fotografia !rowspan="2"|Objednávky !colspan="6" class="unsortable"|Počet sedadiel !rowspan="2"| Poznámky |- !style="width:25px;"| <abbr title="First/Flagship First">F</abbr> !style="width:25px;"| <abbr title="Business/Flagship Business">B</abbr> !style="width:25px;"| <abbr title="Premium Economy">E+</abbr> !style="width:25px;"| <abbr title="Main Cabin Extra">M+</abbr> !style="width:25px;"| <abbr title="Main Cabin">M</abbr> !style="width:25px;"| Spolu |- |[[Airbus A320#A319|Airbus A319-100]] |133 |[[Súbor:American Airlines Airbus A319-115 (N3014R) at Miami International Airport.jpg|100px]] |&mdash; |8 |&mdash; |&mdash; |24 |96 |128 | |- |[[Airbus A320|Airbus A320-200]] |48 |[[Súbor:N657AW - Airbus A320-232 - American Airlines.jpg|100px]] |&mdash; |12 |&mdash; |&mdash; |18 |120 |150 | |- |rowspan="4"|[[Airbus A320#A321|Airbus A321-200]] |rowspan="4"|219 |rowspan="4"|[[Súbor:Airbus A321-231(w) 'N102NN' American Airlines (14317556496).jpg|100px]] |rowspan="4"|&mdash; |10 |20 |&mdash; |36 |36 |102 |Konfigurácia pre transkontinentálne linky. |- |20 |&mdash; |&mdash; |47 |123 |190 | |- |16 |&mdash; |&mdash; |18 |153 |187 |Do konca roku 2021 majú byť prerobené na 190-sedadlovú konfiguráciu. |- |16 |&mdash; |&mdash; |34 |131 |181 |Do konca roku 2021 majú byť prerobené na 190-sedadlovú konfiguráciu. |- |[[Airbus A320neo|Airbus A321neo]] |11 | |59<ref name="airbus.com">{{cite web|title=Airbus Orders and Deliveries through June 30, 2015|url=https://www.airbus.com/company/market/orders-deliveries/|accessdate=July 14, 2015|archive-url=https://web.archive.org/web/20170616174102/http://www.airbus.com/company/market/orders-deliveries/|archive-date=June 16, 2017|url-status=dead|df=mdy-all}}</ref> |20 |&mdash; |&mdash; |47 |129 |196 | |- |[[Airbus A320neo|Airbus A321XLR]] |&mdash; | |50 |colspan="6"|zatiaľ neznámy |Lietadlá majú byť dodané v rokoch 2023 až 2025.<ref>{{cite web |title=Tell Me Why: "A lighter aircraft and the capability to fly farther" — Robert Isom |url=http://news.aa.com/news/news-details/2019/Tell-Me-Why-A-lighter-aircraft-and-the-capability-to-fly-farther--Robert-Isom/default.aspx |website=American Airlines Newsroom |accessdate=25 June 2019}}</ref> |- |[[Airbus A330|Airbus A330-200]] |15 |[[Súbor:American Airlines Airbus A330-200 (N291AY) at Frankfurt Airport.jpg|100px]] |&mdash; |&mdash; |20 |21 |54 |152 |247 | |- |[[Airbus A330|Airbus A330-300]] |9 |[[Súbor:N276AY (42223396020).jpg|100px]] |&mdash; |&mdash; |28 |&mdash; |16 |247 |291 |Od roku 2023 majú byť lietadlá vyraďované a potom nahradené typom Boeing 787-9. |- |rowspan="2"|[[Boeing 737|Boeing 737-800]] |rowspan="2"|304 |rowspan="2"|[[Súbor:Boeing 737-823(w) ‘N842NN’ American Airlines (28210599150).jpg|100px]] |rowspan="2"|&mdash; |16 |&mdash; |&mdash; |30 |114 |160 |Do konca roku 2021 majú byť prerobené na 172-sedadlovú konfiguráciu. |- |16 |&mdash; |&mdash; |30 |126 |172 | |- |{{nowrap|[[Boeing 737#737 MAX|Boeing 737 MAX 8]]}} |24 |[[Súbor:02152019 American Airlines B738M N314RH KMIA NASEDIT (32204796837).jpg|100px]] |76 |16 |&mdash; |&mdash; |30 |126 |172 |Lietadlá sú momentálne uzemnené. |- |rowspan="2"|[[Boeing 757|Boeing 757-200]] |rowspan="2"|34 |rowspan="2"|[[Súbor:N206UW (24429712750) (2).jpg|100px]] |rowspan="2"|&mdash; |&mdash; |16 |rowspan="2"|&mdash; |52 |108 |176 |Konfigurácia pre medzinárodné linky.<br />Do konca roku 2025 majú byť vyradené. |- |12 |&mdash; |38 |138 |188 |Konfigurácia pre vnútroštátne linky.<br />Do konca roku 2021 majú byť vyradené. |- |[[Boeing 767|Boeing 767-300ER]] |17 |[[Súbor:N347AN (45165608805).jpg|100px]] |&mdash; |&mdash; |28 |&mdash; |21 |160 |209 |Do konca roku 2020 majú byť vyradené.<ref name="20190731_aeroonline">{{cite web |last1=Anderson |first1=Zaref |title=American Airlines Announces Fleet Plans |url=https://aeronauticsonline.com/american-airlines-announces-fleet-plans/ |website=Aeronautics Online |accessdate=16 October 2019 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20191104100855/http://aeronauticsonline.com/american-airlines-announces-fleet-plans/ |archivedate=2019-11-04 }}</ref> |- |[[Boeing 777|Boeing 777-200ER]] |47 |[[Súbor:Boeing 777-223ER 'N796AN' American Airlines (14067564169).jpg|100px]] |&mdash; |&mdash; |37 |24 |66 |146 |273 |Staršie lietadlá majú byť od roku 2023 nahradené typom Boeing 787-9. |- |{{nowrap|[[Boeing 777|Boeing 777-300ER]]}} |20 |[[Súbor:Boeing 777-323(ER) American Airlines N718AN, LHR London, England (Heathrow Airport), United Kingdom PP1367675556.jpg|100px]] |&mdash; |8 |52 |28 |28 |188 |304 | |- |[[Boeing 787 Dreamliner|Boeing 787-8]] |20 |[[Súbor:N813AN (29677720598).jpg|100px]] |22 |&mdash; |20 |28 |48 |143 |239 |Náhrada za typ Boeing 767-300ER. |- |[[Boeing 787 Dreamliner|Boeing 787-9]] |22 |[[Súbor:N828AA American Airlines Boeing 787-9 Dreamliner s-n 40698 (36269830574).jpg|100px]] |25 |&mdash; |30 |21 |24 |200 |285 |Náhrada za typy Airbus A330-300 a staršie Boeingy 777-200ER. |- |[[Embraer E-Jet|Embraer E190]] |20 |[[Súbor:Embraer 190 N948UW at DCA.jpg|100px]] |&mdash; |11 |&mdash; |&mdash; |8 |80 |99 |Do konca roku 2020 majú byť vyradené.<ref name="ir072019">{{cite web|url=https://americanairlines.gcs-web.com/static-files/294fc49f-e489-4cec-88d6-e5c50ba5b932|title=Investor Relations Update July 25, 2019|website=American Airlines|accessdate=27 July 2019}}{{Nedostupný zdroj|date=august 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> |- !Spolu !943 ! !232 !colspan="7" class="unsortable"| |} </center> == Referencie == {{Referencie|2}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:American Airlines}} == Externé odkazy == * [https://www.aa.com/ Oficiálna stránka] == Zdroj == {{preklad|en|American Airlines|933657099}} {{Portál|Letectvo|Letecký}} [[Kategória:Letecké spoločnosti USA]] [[Kategória:Podniky založené v 1930]] ni6yr35wi0bthr3c2ga5cqcz7au0h7l 0 319820 8215683 8126148 2026-05-17T20:31:08Z KormiSK 91359 8215683 wikitext text/x-wiki [[File:Махновское знамя.svg|thumb|Vlajka Machnovščiny, ako ju opísal ukrajinský anarchista [[Viktor Belash]] vo svojich pamätiach.<ref>{{cite book|last1=Skirda|first1=Alexandre|title=Nestor Makhno, Anarchy's Cossack|date=2003|publisher=AK Press|isbn=1 902593 68 5|pages=86|edition=4th|accessdate=3 May 2018}}</ref>]] [[Súbor:Rozsah Slobodného územia na vtedajšej mape Európy.png|náhľad|vpravo|Rozsah Machnovščiny na vtedajšej mape Európy]] [[Súbor:Makhnowia.png|náhľad|vpravo|Rozsah Machnovščiny na mape dnešnej Ukrajiny.]] '''Machnovščina''' ({{Vjz|ukr|Махновщина|Machnovščyna}})'','' známa tiež pod názvami '''anarchistická Ukrajina''', bolo [[Anarchizmus|anarchistické]] územie ovládané [[Revolučná oslobodzovacia armáda Ukrajiny|Ukrajinskou revolúčnou povstaleckou armádou]] pod vedením [[Nestor Ivanovič Machno|Nestora Machna]]. Existovalo v rokoch 1918 až 1921. Bol to prvý a doposiaľ jediný úspešný pokus vo [[Východná Európa|Východnej Európe]] o vytvorenie bezštátnej anarchistickej spoločnosti. Rozprestieralo sa na dnešnej [[Záporožská oblasť|Záporožskej oblasti]], [[Dnepropetrovská oblasť|Dnepropetrovskej oblasti]] a [[Donecká oblasť|Doneckej oblasti]]. Nestor Machno a jeho územie od svojho vzniku ležalo boľševikom v žalúdku a v roku 1921 tam vtrhla [[Červená armáda]], ktorá po niekoľkých mesiacoch bojov Revolučnú oslobodzovaciu armádu porazila a územie bolo včlenené do [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]]. ==Referencie== <references /> == Pozri aj == * [[Anarchizmus]] {{Dejepisný výhonok}} [[Kategória:Dejiny Ukrajiny]] [[Kategória:Anarchizmus]] cudmid5jrpujlyfn4u0rbj6jnp0jo38 0 323327 8215413 7783114 2026-05-17T12:27:36Z ~2026-29230-47 294915 8215413 wikitext text/x-wiki {{bez zdroja}} {{Infobox Osobnosť |Meno = Tullio Levi-Civita |Portrét = Levi-civita.jpg |Popis osoby = taliansky matematik |Dátum narodenia = [[29. marec]] [[1873]] |Miesto narodenia = [[Padova]], [[Taliansko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1941|12|29|1873|3|29}} |Miesto úmrtia = [[Rím]], [[Taliansko]] }} '''Tullio Levi-Civita''' (* [[29. marec]] [[1873]], [[Padova]], [[Taliansko]]{{--}}† [[29. december]] [[1941]], [[Rím]], Taliansko) bol taliansky [[matematik]]. Je známy predovšetkým vďaka svojej práci v [[tenzor]]ovom počte a jeho aplikáciach v [[teória relativity|teórii relativity]]. Bol študentom [[Gregorio Ricci-Curbastro|Gregoria Ricciho-Curbastra]], spoločne s ktorým je považovaný za jedného zo zakladateľov tenzorového počtu. Zaoberal sa aj [[nebeská mechanika|nebeskou mechanikou]] a [[hydrodynamika|hydrodynamikou]]. {{Biografický výhonok}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Levi-Civita, Tullio}} [[Kategória:Osobnosti z Padovy]] [[Kategória:Talianski matematici]] [[Kategória:Matematici židovského pôvodu]] [[Kategória:Členovia Accademia dei Lincei]] [[Kategória:Absolventi Padovskej univerzity]] tipoyk54s1xnp60glhdmzug1wafmc1q 10 323705 8215516 6238350 2026-05-17T15:05:31Z Fillos X. 212061 8215516 wikitext text/x-wiki {{Navigačná lišta |meno = Christopher Nolan |nadpis = Filmy režírované [[Christopher Nolan|Christopherom Nolanom]] |zoznam1 = * ''[[Following]]'' (1998) * ''[[Memento (film)|Memento]]'' (2000) * ''[[Insomnia (film z roku 2002)|Insomnia]]'' (2002) * ''[[Batman začína]]'' (2005) * ''[[Dokonalý trik]]'' (2006) * ''[[Temný rytier]]'' (2009) * ''[[Počiatok (film)|Počiatok]]'' (2010) * ''[[Návrat Temného rytiera]]'' (2012) * ''[[Interstellar]]'' (2014) }}<noinclude> [[Kategória:Navigačné šablóny amerických filmových režisérov]] </noinclude> tkd129kfzxn663iuh35xsiswp048pk9 0 324573 8215448 7950196 2026-05-17T13:00:17Z ~2026-29672-21 295173 /* Zdroje */ Nigga 8215448 wikitext text/x-wiki '''Sliepka''' (zastarano alebo nesprávne ''slepica'') môže byť: *(pohlavne) dospelá samica zdomácnených a úžitkových vtákov, v užšom zmysle len vtákov z radu kurotvaré (najmä kury domácej, bažanta, tetrova a tetrovčeka), pozri [[sliepka (samica)]] *[[kura domáca]] *dospelá samica kury domácej, pozri pod [[kura domáca]] *pejoratívne: **hlúpa osoba (najmä žena) **žena bez rozhľadu, domáca žena **[[panička]] == Zdroje == Kokot a Kurva oyvpnixxtlb7h1ldw37cbli90huayzu 8215449 8215448 2026-05-17T13:00:24Z Quinlan83 192973 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-29672-21|~2026-29672-21]] ([[User talk:~2026-29672-21|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Fillos X. (8215448): revert vandalismu 7357144 wikitext text/x-wiki '''Sliepka''' (zastarano alebo nesprávne ''slepica'') môže byť: *(pohlavne) dospelá samica zdomácnených a úžitkových vtákov, v užšom zmysle len vtákov z radu kurotvaré (najmä kury domácej, bažanta, tetrova a tetrovčeka), pozri [[sliepka (samica)]] *[[kura domáca]] *dospelá samica kury domácej, pozri pod [[kura domáca]] *pejoratívne: **hlúpa osoba (najmä žena) **žena bez rozhľadu, domáca žena **[[panička]] == Zdroje == * sliepka. In: ''[[Pyramída - encyklopedický časopis moderného človeka]]'' * slepice. In: ''[[Malá československá encyklopedie]]'' V Pom-S. 1. vyd. Praha: Academia, 1987. s. 671. * sliepka. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Krátky slovník slovenského jazyka 4 | url = http://slovniky.korpus.sk/?w=sliepka&s=exact&c=Y413&d=kssj4&d=psp&d=scs&d=sss&d=peciar&d=ma&d=hssjV&d=bernolak&d=obce&d=priezviska&d=un&d=locutio&d=pskcs&d=psken&ie=utf-8&oe=utf-8 | vydavateľ = Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV. | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-04-03 | miesto = Bratislava | jazyk = }} * slepice. In: Havránek, B. et al.: ''Slovník spisovného jazyka českého'', 1989 {{rozlišovacia stránka}} 3nzt7kvzoyuoimhs751mvtbg6g5nvji 0 337171 8215770 7921044 2026-05-18T05:39:22Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8215770 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Adidas Jabulani Official World Cup 2010 (4158450149).jpg|náhľad|Lopta Adidas Jabulani]] '''Adidas Jabulani''' je oficiálny model [[lopta|lopty]] navrhnutý firmou [[Adidas]], ktorou sa hrali zápasy [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2010|majstrovstiev sveta vo futbale v roku 2010]] v [[Južná Afrika (štát)|Juhoafrickej republike]]. Lopta sa skladá z ôsmich trojrozmerne profilovaných panelov zafarbených do jedenástich farieb symbolizujúcich jedenásť hráčov v tíme a počet požívaných jazykov v Južnej Afrike a textúrovaný povrch určený k zlepšeniu aerodynamiky. Podľa firmy Adidas je lopta Jabulani dokonale okrúhla a najpresnejšia lopta v histórii futbalu.<ref>[http://www.tvn24.pl/-1,1632131,0,1,tak-okraglej-pilki-jeszcze-nie-bylo,wiadomosc.html Tak okrúhla lopta ešte nebola] [dostęp: 5/12/2009]</ref> Okrem toho faktory ako [[barometrický tlak]], [[nadmorská výška]] majú priamy vplyv na rýchlosť lopty. == Kritika == Podľa brankára brazílskej reprezentácie [[Júlio César Soares Espíndola|Julia Cesara]], ktorý sa zúčastnil majstrovstiev sveta v Južnej Afrike sú lopty Jabulani na veľmi nízkej úrovni. Ako sám povedal: ''„sú ako keby boli zo supermarketu“''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://thesoccerroom.com/?p=9013 |titul=Julio Cesar calls Jabulani ’supermarket ball’ |vydavateľ=Thesoccerroom.com |dátum vydania=28. máj 2010 |dátum prístupu=2010-06-21 |url archívu=https://web.archive.org/web/20100621002945/http://thesoccerroom.com/?p=9013 |dátum archivácie=2010-06-21 }}</ref> Jeho slová potvrdil aj tréner brazílskej reprezentácie Wendell Ramalho, ktorý povedal, že nové lopty sú „nepredvídateľné“, a to najmä pri kopoch z veľkej vzdialenosti. == NASA štúdie == NASA zverejnila výsledky štúdií po analýze aerodynamiky lopty Jabulani a prišla k záveru, že pri rýchlostiach nad {{km|72|m}}/h je nepredvídateľná, čo spôsobuje problémy rôznym brankárom.<ref name="NASA">{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.nasa.gov/topics/nasalife/features/soccer_ball.html | titul = NASA Scores Big With Student Soccer Players in the U.S.A. and Canada | vydavateľ = [[National Aeronautics and Space Administration]] | dátum prístupu = 2010-12-31 | url archívu = https://web.archive.org/web/20180709183845/https://www.nasa.gov/topics/nasalife/features/soccer_ball.html | dátum archivácie = 2018-07-09 }}</ref> == Technické parametre == {| class="wikitable" |- ! ! [[Medzinárodná futbalová federácia|FIFA]] Štandard<ref name="JabulaniPopSci">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Zarda |meno=Brett |url=http://www.popsci.com/technology/article/2009-12/science-behind-jubulani-adidass-2010-world-cup-soccer-ball |titul=The Science Behind Jabulani, Adidas's 2010 World Cup Soccer Ball |vydavateľ=Popsci.com |dátum vydania=5. jún 2010 |dátum prístupu=2010-06-17}}</ref> ! Jabulani merania<ref name="JabulaniPopSci" /> |- | [[Obvod]] | 68,5{{--}}{{cm|69.5|m}} | 69,0 ± {{cm|0.2|m}} |- | [[Priemer (geometria)|Priemer]] | ≤ 1,5% rozdiel | ≤ 1,0% rozdiel |- | Absorpcia vody | ≤ 10% zvýšenie hmotnosti | ~ 0% zvýšenie hmotnosti |- | Hmotnosť | 420{{--}}445 [[gram|g]] | 440 ± 0,2 g |- | Odrazový test | ≤ {{cm|10|m}} | ≤ {{cm|6|m}} |- | Strata tlaku | ≤ 20% | ≤ 10% |} == Referencie == {{Referencie}} * {{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = D. Castles, N. Harris |meno = |odkaz na autora = |titul = Verdicts on the Jabulani fly in different directions |url = http://www.timesonline.co.uk/tol/sport/football/international/article7148997.ece |dátum vydania = 13.6.2010 |dátum aktualizácie = |dátum prístupu = 5.1.2011 |vydavateľ = The Sunday Times |miesto = |jazyk = anglicky |url archívu = https://web.archive.org/web/20100615195824/http://www.timesonline.co.uk/tol/sport/football/international/article7148997.ece |dátum archivácie = 2010-06-15 }} * {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Jabulani ball 'too perfect' to fly straight - scientists | url = http://www.physorg.com/news197039777.html | dátum vydania = 29.6.2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 5.1.2011 | vydavateľ = AFP | miesto = | jazyk = anglicky }} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Adidas Jabulani}} == Externé odkazy == * [http://www.sixtysymbols.com/videos/football.htm University of Nottingham video o aerodynamike lopty]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} [[Kategória:Majstrovstvá sveta vo futbale 2010]] [[Kategória:Športové náčinie]] [[Kategória:Futbal]] 94ci8r38kr0slzz3l1mk32bvjb7cjth 0 339553 8215783 6861608 2026-05-18T06:13:50Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8215783 wikitext text/x-wiki '''Afinný priestor''' nazývame usporiadanú trojicu <math> \mathbb{A}(\mathcal{A},\mathbb{V}, f) </math>, kde <math> \mathcal{A} </math> je neprázdna množina, tzv. bodová zložka,<br /> <math> \mathbb{V} </math> je [[vektorový priestor]] a<br /> <math> f </math> je zobrazenie <math> f: \mathcal{A} \times \mathcal{A} \to \mathbb{V} </math>, ktoré spĺňa tieto vlastnosti: *<math>[X, Y] \to f(X,Y) </math>, t. j. dvom bodom sa priradí [[Zobrazenie (matematika)|zobrazenie]], pričom platí: #(AP1): <math> \quad f(X, Y) + f(Y, Z) = f(X,Z), \forall X, Y, Z \in \mathcal{A}</math> #(AP2): <math> \exists P \in \mathcal{A}, f_P : \mathcal{A} \rightarrow \mathbb{V} </math>, t. j. bodu sa priradí [[Vektor (matematika)|vektor]] <math> \qquad X \rightarrow f_P (X) = f(P, X) </math> je [[bijekcia]]. == Externé odkazy == * [http://thales.doa.fmph.uniba.sk/zlatos/la/LAG_A4.pdf Afinný priestor] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200717120627/http://thales.doa.fmph.uniba.sk/zlatos/la/LAG_A4.pdf |date=2020-07-17 }} [[Kategória:Afinná geometria]] [[Kategória:Lineárna algebra]] a0a3yhrmw0xxwrrbz57euxdh7tvtqfp 0 339591 8215725 7773208 2026-05-17T22:03:03Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8215725 wikitext text/x-wiki {{Na úpravu}} {{Infobox Politik | Meno = Ťiang Ce-min | Rodné meno = | Portrét = Jiang Zemin 2002.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = Ťiang Ce-min v roku 2002 | Poradie = Bývalý | Úrad = [[Generálny tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Číny|Generálny tajomník]] Ústredného výboru [[Komunistická strana Číny|Komunistickej strany Číny]] | Začiatok obdobia = [[1989]] | Koniec obdobia = [[2002]] | Predchodca = [[Čao C'-jang]] | Nástupca = [[Chu Ťin-tchao]] | Poradie2 = Bývalý | Úrad2 = prezident Čínskej ľudovej republiky | Začiatok obdobia2= [[1993]] | Koniec obdobia2 = [[2003]] | Predchodca2 = [[Jang Šang-kchun]] | Nástupca2 = [[Chu Ťin-tchao]] | Premiér2 = | Dátum narodenia = [[17. august]] [[1926]] | Miesto narodenia = [[Jang-čou]] | Dátum úmrtia = {{duv|2022|11|30|1926|08|17}} | Miesto úmrtia = [[Šanghaj]] | Politická strana = [[Komunistická strana Číny]] | Alma mater = | Profesia = | Manželka = | Manžel = | Partnerka = | Partner = | Deti = | Národnosť = | Vierovyznanie = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = }} '''Ťiang Ce-min''' ({{V jazyku|cmn|江泽民|Ťiang Ce-min}}, {{py|Jiāng Zémín}}; * [[17. august]] [[1926]]{{--}}† [[30. november]] [[2022]], [[Šanghaj]]<ref>{{cite news |title=Former Chinese leader Jiang Zemin dies aged 96 |url=https://www.bbc.co.uk/news/world-asia-china-63805991 |access-date=30 November 2022 |work=BBC News |date=30 November 2022}}</ref><ref>{{cite news |title=Former Chinese president Jiang Zemin dies at 96 |url=https://www.theguardian.com/world/2022/nov/30/jiang-zemin-former-chinese-president-dies-at-96 |access-date=30 November 2022 |work=The Guardian |date=30 November 2022 |language=en}}</ref><ref>{{Cite news |last=Buckley |first=Chris |last2=Wines |first2=Michael |date=2022-11-30 |title=Jiang Zemin, Leader Who Guided China Into Global Market, Dies at 96 |language=en-US |work=The New York Times |url=https://www.nytimes.com/2022/11/30/obituaries/jiang-zemin-dead.html |access-date=2022-11-30 |issn=0362-4331}}</ref>) bol generálny tajomník [[Komunistická strana Číny|Komunistickej strany Číny]] a prezident [[Čínska ľudová republika|Čínskej ľudovej republiky]]. == Život == Ťiang Ce-min vstúpil do komunistickej strany v roku [[1946]]. Roku [[1947]] vyštudoval elektrické inžinierstvo v [[Šanghaj]]i a začal pracovať v automobilovom priemysle. V polovici päťdesiatych rokov absolvoval prax v Stalinových automobilových závodoch v [[Moskva|Moskve]] a po návrate sa stal zástupcom riaditeľa továrne. Obdobie [[Veľká proletárska kultúrna revolúcia|Kultúrnej revolúcie]] (1966-76) sa mu podarilo prežiť bez ujmy, pretože bol v úzadí a nevyslovoval svoj názor. Po nástupe [[Teng Siao-pching]]a k moci a po započatí reforiem začínal ako ich podporovateľ stúpal po straníckom rebríčku. Roku [[1983]] sa stal ministrom elektrotechnického priemyslu a roku [[1985]] bol vymenovaný za starostu Šanghaja. V roku 1987 sa stal členom politbyra Ústredného výboru komunistickej strany. Po udalostiach na [[Námestie nebeského pokoja|Námestí nebeského pokoja]] v [[Peking]]u roku [[1989]] nahradil [[Čao C'-jang]]a na pozícii generálneho tajomníka Komunistickej strany Číny. == Vysoká politika == Roku [[1990]] sa [[Teng Siao-pching]] vzdal v jeho prospech postu predsedu Ústrednej vojenskej komisie a Ťiang sa tým stal ''de facto'' druhým najmocnejším človekom v krajine. Roku [[1993]] vystriedal [[Jang Šang-kchun]]a na pozícii prezidenta ČĽR a v nej zotrval až do roku [[2003]].<ref>http://www.novinky.cz/zahranicni/4178-cina-ma-noveho-prezidenta-a-predsedu-parlamentu.html</ref> Bol považovaný za pragmatického politika, ktorý sa sústredil najmä na ekonomickú reformu a hospodársky rozvoj. Jeho najväčším úspechom bolo prijatie Číny do [[Svetová obchodná organizácia|Svetovej obchodnej organizácie]] (WTO) roku [[2001]].<ref>http://ekonomika.etrend.sk/svet/cina-aj-taiwan-vstupili-do-wto.html</ref> Spoločne s premiérom [[Ču Žung-ťi]]m bol hlavným predstaviteľom tretej generácie vedenia komunistickej strany, ktorí sa vyznačovali tým, že mali technické vzdelanie a pochádzali zo Šanghaja.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://blog.etrend.sk/knihozrut/2009/01/30/myty-o-cinskom-kapitalizme/ |dátum prístupu=2011-01-19 |url archívu=https://web.archive.org/web/20111107012334/http://blog.etrend.sk/knihozrut/2009/01/30/myty-o-cinskom-kapitalizme/ |dátum archivácie=2011-11-07 }}</ref> V domácej politike preferoval tvrdý prístup voči kritike a opozícii a nariadil prenasledovanie členov duchovnej praxe Fa-lun-kung. V zahraničnej politike sa snažil o udržiavanie dobrých vzťahov s [[Spojené štáty|USA]] a roku [[1997]] vykonal pamätnú návštevu Spojených štátov, počas ktorej sa stretol s prezidentom [[Bill Clinton|Billom Clinton]]om. Avšak udalosti, ako napätie v taiwanskej úžine z roku [[1996]] a [[Bombardovanie čínskej ambasády v Belehrade|bombardovanie čínskeho veľvyslanectva]] v [[Belehrad]]e lietadlami [[NATO]] roku 1999, spôsobili nárast [[Nacionalizmus|nacionalizmu]] a volanie po väčšej asertivite. == Politické myslenie == Základným bodom Ťiangovej politiky je ''doktrína trojitého zastúpenia''. Komunistická strana musí zastupovať záujmy rozvinutých výrobných síl, rozvinutej kultúry a najširších ľudových vrstiev. Strana týmto posilnila svoju legitimitu tým, že prijala triedu [[Kapitalista|kapitalistov]] (rozvinuté výrobné sily), [[intelektuál]]ov a inžinierov (rozvinutá kultúra) a vyhlásila sociálne zmierenie spoločenských tried (najširšie ľudové vrstvy).<ref>KLIMEŠ, O., ''Krize legitimity Komunistické strany Číny a Chu Ťin-tchaova malá demokracie''. Mezinárodní politika 3/2010, str. 26. </ref> Tieto zmeny boli začlenené do ústavy na 16. národnom zjazde Komunistickej strany číny roku [[2002]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.revuepolitika.cz/clanky/1169/je-cina-skutecnym-tygrem |dátum prístupu=2011-01-19 |url archívu=https://web.archive.org/web/20200723064020/http://www.revuepolitika.cz/clanky/1169/je-cina-skutecnym-tygrem |dátum archivácie=2020-07-23 }}</ref> Orientáciou na elity však strana stratila svoj tradičný egalitárny charakter, čím prišla o body najmä u roľníkov, ktorí tvoria väčšinu čínskej populácie. Prílišná podpora rastu vo veľkých mestách na pobreží zároveň prehĺbila sociálne rozdiely v krajine. == Ťiang Ce-minova frakcia == Ťiang Ce-min vytvoril v [[Komunistická strana Číny|Komunistickej strane Číny]] vlastnú mocenskú štruktúru, vládnu frakciu, ktorej moc oprel o kontrolu nad [[Výbor pre politické a legislatívne záležitosti|Výborom pre politické a legislatívne záležitosti]] a do čela výboru dosadil člena svojej frakcie, bývalého olejára [[Čou Jung-kchang]]a.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kdo je Čou Jung-kchang – vrchní velitel čínské veřejné bezpečnosti | periodikum = Epoch Times | odkaz na periodikum = http://www.epochtimes.cz/ | datum vydání = 2012-03-27 | datum přístupu = 2012-04-02 | url = http://www.epochtimes.cz/2012032919342/Kdo-je-Cou-Jung-kchang-vrchni-velitel-cinske-verejne-bezpecnosti.html }}</ref> Ďalším členom jeho skupiny bol člen [[Komunistická strana Číny|Komunistickej strany Číny]] [[Po Si-laj]], ktorý v rokoch [[2003]] – [[2004]] zastával post guvernéra [[Provincie v Číne|provincie]] [[Liao-ning]]. Od roku [[2004]] do novembra [[2007]] bol ministrom obchodu [[Čínska ľudová republika|Čínskej ľudovej republiky]]. Následne sa stal [[tajomník]]om výboru v [[Čchung-čching]]u a členom [[politbyro|politbyra]] [[komunistická strana Číny|Komunistickej strany Číny]]. Za svojho pobočníka si zvolil Po Si-laj straníka [[Wang Li-tün]]a. Ďalšími známymi členmi Ťiangovej frakcie sú členovia stáleho výboru politbyra [[Ťia Čching-lin]] a [[Li Čchang-čchun]]. == Kampaň proti Fa-lun Kungu == === 1999 – začiatok prenasledovania Fa-lun Kungu === [[Komunistická strana]] publikovala v apríli roku [[1999]] článok v časopise ''Veda a technológie pre mládež'', v ktorom označila Fa-lun Kung za poveru a hrozbu pre zdravie, pretože praktizujúci môžu pri vážnych chorobách odmietať bežné lékarske ošetrenia.<ref name="Klilgour a Matas1">{{Citácia elektronického dokumentu | příjmení = Kilgour | jméno = David | příjmení2 = Matas | jméno2 = David | titul = Bloody Harvest | url = http://organharvestinvestigation.net/report0701/report20070131-czech.pdf | datum přístupu = 2009-2-4 | kapitola = oddíl C Aspekty vztahující se k Falun Gongu, kapitola 19. Předpokládaná hrozba, strana 16. | poznámka = (Vyšetřovací zpráva, shrnutí událostí 90. let v Číně týkajících se pronásledování Falun Gongu čínským komunistickým režimem) | jazyk = anglicky }}</ref> Veľké množstvo stúpencov [[Fa-lun Kung]]u následne proti obsahu článku demonštrovalo pred redakciou časopisu v [[Tianjin|Tianjine]]. Výsledkom bolo zatýkanie a bitie účastníkov demonštrácie zo strany čínskej [[polícia|polície]].<ref name="Klilgour a Matas1"/> O incidente neskôr hovoril novinár a spisovateľ [[Ethan Gutmann]] na tlačovej konferencii v [[Európsky parlament|Európskom parlamente]] ako o pripravenej provokácii čínskej vlády, ktorá mala zámerne vyvolať protesty na strane Fa-lun Kungu.<ref name="gutman">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Velká Epocha | titul = Past Komunistické strany Číny na Falun Gong | url = http://www.velkaepocha.sk/cs/2009042610004/Past-Komunisticke-strany-Ciny-na-Falun-Gong.html | datum přístupu = 2010-7-24 | poznámka = Události okolo protestu před vládním úřadem pro odvolání | dátum prístupu = 2016-12-14 | url archívu = https://web.archive.org/web/20090504190451/http://www.velkaepocha.sk/cs/2009042610004/Past-Komunisticke-strany-Ciny-na-Falun-Gong.html | dátum archivácie = 2009-05-04 }}</ref> Kvôli týmto zatknutiam prišlo 25. apríla [[1999]] k vládnemu Úradu pre odvolania 10 až 15 tisíc praktizujúcich Fa-lun Kung. Títo ľudia sa popoludní zhromaždili pri sídle Čínskej komunistickej strany v Čung-nan-chaji<ref name="vojtisek kniha">{{Citácia elektronického dokumentu | příjmení = Vojtíšek | jméno = Zdeněk | odkaz na autora = http://www.dingir.cz/vojtisek.shtml | titul = Nová náboženská hnutí a kolektivní násilí | vydavatel = Husitská teologická fakulta University Karlovy v Praze | místo = Brno | rok = 2009 | isbn = 978-80-87127-21-6 | počet stran = 460 }}</ref> vedľa [[Zakázaného mesto|Zakázaného mesta]] v [[Peking]]u a zostali tam do neskorého večera. Zhromaždenie bolo pokojné, účastníci nedržali žiadne transparenty ani plagáty.<ref name="Red Wall1">{{Citácia elektronického dokumentu | příjmení = Rowe | jméno = Peter | odkaz na autora = http://www.northernstars.ca/directorsmz/rowe_peter.html | titul = Beyond the Red Wall - The Persecution of Falun Gong („Za rudou zdí – pronásledování Falun Gongu“) | url = http://www.david-kilgour.com/2007/Dec_06_2007_01a.htm | datum vydání = 2007 | datum přístupu = 2009-2-4 | vydavatel = CBC, Canadian Broadcasting Company | místo = Kanada | poznámka = (Hovoří David Ownby, ředitel Centra asijských studií na Montrealské univerzitě a odborník na moderní čínské dějiny, psal o Falun Gongu v dokumentu, který připravil pro Kanadský institut mezinárodních záležitostí.) | jazyk = anglicky }}</ref><ref name="Klilgour a Matas1"/> Prezident Ťiang Ce-min bol prítomnosťou týchto apelujúcich znepokojený. Ideologická nadvláda komunistickej strany bola podľa jeho názoru ohrozená.<ref name="Red Wall1"/><ref name="Klilgour a Matas1"/> Generálny tajomník [[komunistická strana Číny|komunistickej strany Číny]] Ťiang Ce-min zakladá takzvaný [[Úrad 610]],<ref name="610Ak.sk">{{Citácia elektronického dokumentu | příjmení = Kováč | jméno = Patrik | titul = "Čínske gestapo": Prisudzujú mu vraždy, mučenie, vymývanie mozgov aj odoberanie orgánov | url = http://www.aktuality.sk/clanok/197190/cinske-gestapo-prisudzuju-mu-vrazdy-mucenie-vymyvanie-mozgov-aj-odoberanie-organov/ | datum přístupu = 2011-11-15 | vydavatel = Aktuality.sk }}</ref> ktorý má za úlohu prenasledovať a zdiskreditovať Fa-lun Kung a jeho priaznivcov.<ref name="BloodyHarvest">{{Citácia elektronického dokumentu | příjmení = Kilgour | jméno = David | příjmení2 = Matas | jméno2 = David | titul = Bloody Harvest | url = http://organharvestinvestigation.net/report0701/report20070131.htm#_Toc158023100 | datum přístupu = 2009-1-16 | kapitola = F. Prvky potvrzující a vyvracející obvinění c) Aspekty vztahující se k Falun Gongu | jazyk = anglicky }}</ref><ref name="AR2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Annual Report 2007 | url = http://frwebgate.access.gpo.gov/cgi-bin/getdoc.cgi?dbname=110_house_hearings&docid=f:45233.pdf | datum přístupu = 2009-1-16 | vydavatel = Congressional-Executive Commission on China | jazyk = anglicky | strany = 87 }}</ref> Podľa [[Amnesty International]] prijala čínska vláda tri stratégie na rozdrtenie Fa-lun Kungu: násilie proti praktizujúcim, ktorí sa odmietnu vzdať svojej viery, „vymývanie mozgov”, kde sú ľudia nútení, aby sa Fa-lun Kungu vzdali a odmietli ho, a efektivnejšia mediálna kampaň na obrátenie verejnej mienky proti Fa-lun Kungu.<ref name="AR">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Annual Report 2007 | url = http://frwebgate.access.gpo.gov/cgi-bin/getdoc.cgi?dbname=110_house_hearings&docid=f:45233.pdf | datum přístupu = 2009-4-16 | vydavatel = Congressional-Executive Commission on China | jazyk = anglicky | strany = 91 }}</ref><ref name="Amnesty International">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = China: Human rights in China in 2001- a new step backwards | url = http://www.amnesty.org/en/library/info/ASA17/028/2001 | datum přístupu = 2009-4-16 | vydavatel = Amnesty International | jazyk = anglicky }}</ref> === Súdne procesy proti Ťiang Ce-minovi === 11. novembra [[2009]] prijal po dvoch rokoch vyšetrovania [[Španielsko|španielsky]] sudca [[Ismael Moreno]] žalobu za [[genocída|genocídu]] a mučenie. Medzi obvinenými figuruje päť vysokých predstaviteľov Komunistickej strany [[Čína|Číny]], ktorí sa majú zodpovedať zo svojej roly pri prenasledovaní duchovnej praxe [[Fa-lun Kung]]. Po prvýkrát súd uznal kampaň proti Fa-lun Kungu za zodpovedajúcu definícii genocídy z hľadiska právneho. Medzi obvinenými je aj bývalý vodca Číny Ťiang Ce-min, [[Luo Kan]] – bývalý riaditeľ [[Úrad 610|Úradu 610]], [[Po Si-laj]] – bývalý minister obchodu, [[Ťia Čching-lin]] – štvrtý najvyššie postavený člen Strany a [[Wu Kuan-čeng]] – predseda interného disciplinárneho výboru Strany.<ref name="SpainHRF">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Doe v Jiang Zemin, Bo Xilai, Lou Gan et al. | url = http://www.hrlf.net/SpainJiangZemin.html | datum přístupu = 2012-03-22 | vydavatel = Human Rights Law Foundation | jazyk = anglicky }}</ref><ref name="Spain">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Spanish Judge Calls Top Chinese Officials to Account for Genocide | url = http://www.canadafreepress.com/index.php/article/16891 | datum přístupu = 2010-02-02 | vydavatel = canadafreepress.com | jazyk = anglicky | dátum prístupu = 2016-12-14 | url archívu = https://web.archive.org/web/20150614170439/http://canadafreepress.com/index.php/article/16891 | dátum archivácie = 2015-06-14 }}</ref><ref name="Spain2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Spanish court indicts Chinese officials for genocide | url = http://en.secretchina.com/news/3572.html | datum přístupu = 2010-02-02 | vydavatel = secretchina.com | jazyk = anglicky }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref name="SpainCZ">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Španělsko bude soudit vysoké čínské představitele za genocidu | url = http://www.velkaepocha.sk/cs/2009111611521/Spanelsko-bude-soudit-vysoke-cinske-predstavitele-za-genocidu.html | datum přístupu = 2010-02-02 | vydavatel = theepochtimes.com (Velká Epocha) | dátum prístupu = 2016-12-14 | url archívu = https://web.archive.org/web/20091126081436/http://www.velkaepocha.sk/cs/2009111611521/Spanelsko-bude-soudit-vysoke-cinske-predstavitele-za-genocidu.html | dátum archivácie = 2009-11-26 }}</ref> 21. decembra [[2009]] vyniesol [[Argentina|argentínsky]] sudca [[Octavio Araoz de Lamadrid]] z Federálneho súdu č. 9 rozsudok v historickom procese s dvoma bývalými čelnými čínskymi funkcionármi. Bývalý predseda komunistickej strany Číny Ťiang Ce-min a šéf [[Úrad 610|Úradu 610]] [[Luo Kan]] boli súdení za zodpovednosť v stále prebiehajúcom prenasledovaní miliónov praktizujúcich duchovnej disciplíny [[Fa-lun Kung]] zo strany čínskeho komunistického režimu. Súčasťou rozsudku je aj nariadenie k zadržaniu oboch funkcionárov, ktorí sa v súčasnosti nachádzajú v Číne. Ak obvinení vycestujú do krajiny, ktorá má s Argentínou zmluvu o vydávaní zločincov, musia byť zadržaní a prevezení do [[Argentína|Argentíny]], aby boli postavení pred súd a poskytli vyhlásenia na svoju obhajobu. Rozhodnutie súdu predstavuje historický precedens. <ref name="Argentine">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Argentine judge asks China arrests over Falun Gong | url = http://www.reuters.com/article/idUSTRE5BM02B20091223 | datum přístupu = 2010-01-10 | vydavatel = reuters.com | jazyk = anglicky }}</ref><ref name="ArgentineCZ">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Argentinský soudce vydal příkaz k zadržení bývalých čínských pohlavárů za genocidu Falun Gongu | url = http://www.velkaepocha.sk/2009122111891/Argentinsky-soudce-vydal-prikaz-k-zadrzeni-byvalych-cinskych-pohlavaru-za-genocidu-Falun-Gongu.html | datum přístupu = 2010-01-10 | vydavatel = theepochtimes.com (Velká Epocha) | dátum prístupu = 2016-12-14 | url archívu = https://web.archive.org/web/20110202051600/http://www.velkaepocha.sk/2009122111891/Argentinsky-soudce-vydal-prikaz-k-zadrzeni-byvalych-cinskych-pohlavaru-za-genocidu-Falun-Gongu.html | dátum archivácie = 2011-02-02 }}</ref> == Wang Li-ťünov incident == Pred 18. zjazdom [[Komunistická strana Číny|Komunistickej strany Číny]] na jeseň roku [[2012]] vypukli vo vnútri strany veľké boje o kontrolu nad vedením krajiny.<ref name="ČT24">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hrozí v Číně převrat? | url = http://www.ceskatelevize.cz/ct24/svet/169496-hrozi-v-cine-prevrat/ | datum přístupu = 2012-03-15 | vydavatel = ceskatelevize.cz }}</ref> Správy svetových médií naznačovali, že boj prebiehal medzi dvoma frakciami komunistickej strany.<ref name="Frakce">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Čína: Souboj komunistických frakcí | url = http://www.velkaepocha.sk/2012032019302/Cina-Souboj-komunistickych-frakci.html | datum přístupu = 2012-03-15 | vydavatel = velkaepocha.sk | dátum prístupu = 2016-12-14 | url archívu = https://web.archive.org/web/20120329115025/http://www.velkaepocha.sk/2012032019302/Cina-Souboj-komunistickych-frakci.html | dátum archivácie = 2012-03-29 }}</ref> Prvá frakcia bola údajne vedená prezidentom a generálnym tajomníkom Ústredného výboru Komunistickej strany Číny v jednej osobe [[Chu Ťin-tchao|Chu Ťin-tchaom]] a premiérom [[Wen Ťia-pao|Wen Ťia-paom]]. Druhú riadil člen deväťčlenného Stáleho výboru politbyra [[Komunistická strana Číny|komunistickej strany]] a šéf polície a bezpečnostných zložiek [[Čou Jung-kchang]] spolu so stranickým tajomníkom komunistickej strany v meste [[Čchung-čching]] [[Po Si-laj]]om, podľa čínskeho novinára [[Wu Pao-čang]]a, ktorý pracoval pre [[Radio France International]] v [[Paríž]]i patrili obaja do mocenskej skupiny bývalého prezidenta Ťiang Ce-mina.<ref name="Wu">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mocenské struktury v Číně - Rozhovor s čínským novinářem Wu Baozhangem | url = http://www.velkaepocha.sk/2011072617484/Mocenske-struktury-v-Cine-Rozhovor-s-cinskym-novinarem-Wu-Baozhangem.html | datum přístupu = 2012-04-01 | vydavatel = velkaepocha.sk }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Jiang Zemin}} == Externé odkazy == * {{en}} [http://news.bbc.co.uk/2/hi/asia-pacific/1832448.stm BBC – Profile: Jiang Zemin] * {{en}} [http://www.britannica.com/EBchecked/topic/303755/Jiang-Zemin Encyclopædia Britannica – Jiang Zemin] {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Ťiang, Ce-min}} [[Kategória:Čínski politici]] [[Kategória:Prezidenti Číny]] [[Kategória:Politici Komunistickej strany Číny]] [[Kategória:Generálni sekretári Komunistickej strany Číny]] [[Kategória:Úmrtia na leukémiu]] 2muof4lxy9ewv54j9zfcfuslogpvab4 0 345809 8215795 7925770 2026-05-18T06:44:05Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8215795 wikitext text/x-wiki {{Infobox živočíchy| Názov=Agathaumas| Obrázok=Agathaumas.jpg| Titulok=| Skry12=áno| Ríša po slovensky= [[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia| Podríša po slovensky= [[mnohobunkovce]]|Podríša po latinsky=Polycytozoa| Vývojový stupeň po slovensky= [[epitelovce]]|Vývojový stupeň po latinsky=Eumetazoa| Skupina 1 po slovensky= [[dvojstranovce]]|Skupina 1 po latinsky=Bilateralia| Vývojová vetva po slovensky= [[druhoústovce]]|Vývojová vetva po latinsky=Dueterostomia| Kmeň po slovensky= [[chordáty]] |Kmeň po latinsky=Chordata| Podkmeň po slovensky= [[stavovce]] |Podkmeň po latinsky=Vertebrata| Nadtrieda po slovensky= [[čeľustnatce]] |Nadtrieda po latinsky=Gnathostomata| Stupeň po slovensky= [[štvornožce]]|Stupeň po latinsky=Tetrapoda| Trieda po slovensky= [[plazy]]|Trieda po latinsky=Reptilia| Podtrieda po slovensky=|Podtrieda po latinsky=[[Diapsida]]| Infratrieda po slovensky=|Infratrieda po latinsky=[[Archosauria]]| Divisio po slovensky= |Divisio po latinsky=[[Avemetatarsalia]] | Subdivisio po slovensky= |Subdivisio po latinsky=[[Ornithodira]]| Nadrad po slovensky= [[dinosaury]]|Nadrad po latinsky=Dinosauria| Rad po slovensky=|Rad po latinsky=[[Ornithischia]]| Podrad po slovensky=|Podrad po latinsky=[[Marginocephalia]]| Infrarad po slovensky= |Infrarad po latinsky= [[Ceratopsia]]| Čeľaď po slovensky= |Čeľaď po latinsky= Ceratopsidae| Podčeľaď po slovensky= |Podčeľaď po latinsky= Ceratopsinae| Rod po slovensky=|Rod po latinsky='''Agathaumas'''| Binomické meno=| Klasifikátor1=| Dátum1=| Synonymá=| Obrázok2= |Portál 1 = Vedy o Zemi }} '''Agathaumas''' je rod vyhynutého [[ceratopsia|rohatého dinosaura]], žijúceho v období vrchnej [[krieda (geochronologická jednotka)|kriedy]] na území [[Severná Amerika|Severnej Ameriky]] (dnešný [[Wyoming]]). Dnes je tento rod považovaný za ''nomen dubium'' a pravdepodobne ide o zástupcu rodu [[Triceratops]] alebo [[Torosaurus]]. == Dejiny == Agathaumas bol objavený už v roku [[1872]] v juhozápadnom Wyomingu F.B. Meekom, ktorý na objav upozornil [[Edward Drinker Cope|Copea]]. Ten sa sám podieľal na vykopávkach a odkryl značnú časť [[chrbtica|chrbtice]] nového [[dinosaury|dinosaura]]. Bol si vedomý, že má pred sebou niečo nové, ale jasno do veci vniesol až Marshov opis Triceratopsa v roku [[1889]]. <ref>{{Citácia knihy | meno = D.D. | priezvisko =Gillette | odkaz na autora = | titul = Vertebrate Paleontology In Utah | odkaz na titul = | editori = | prekladatelia = | vydanie = | vydavateľ = Utah Geological Survey | miesto = | rok = 1999 | počet strán = | kapitola = | strany = 554 | isbn = 1-55791-634-9 }}</ref> Cope potom navrhol, aby čeľaď Ceratopsidae bola premenovaná na Agathaumidae, to sa však neujalo.<ref>{{Citácia periodika |meno=E.D. |priezvisko=Cope |spoluautori= |mesiac= |rok=2009 |titul=The horned Dinosauria of the Laramie |periodikum=The American Naturalist |ročník=23 |číslo= |strany=715-717 |doi=}}</ref> == Druhy == V súčasnosti sa rozlišuje až 7 druhov tohto rodu; zrejme však ide o pozostatky iných rodov (najmä už spomínaný Triceratops): * ''A. sylvestris'' * ''A. flabellatus'' * ''A. milo'' * ''A. monoclonius'' * ''A. mortuarius'' * ''A. prorsus'' * ''A. sphenocerus'' == V populárnej kultúre == Vzhľadom k slávnemu stvárneniu [[maliar (umelec)|maliarom]] Charlesom R. Knightom z roku [[1897]] sa stal tento rod populárnym a v roku [[1925]] sa objavil aj vo filme [[Stratený Svet (film)|Stratený svet]] (The Lost World).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Marcel Delgado – The Man Who Made Monsters | url = http://silentmoviemonsters.tripod.com/TheLostWorld/LWDELGADO.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 19.10.2011 | vydavateľ = | miesto = | jazyk = anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20100126111156/http://silentmoviemonsters.tripod.com/TheLostWorld/LWDELGADO.html | dátum archivácie = 2010-01-26 }}</ref> == Referencie == * {{Preklad | jazyk = cs | článok = Agathaumas | revízia = 401105293 }} {{referencie|2}} {{Taxonbar}} [[Kategória:Ceratopsidae]] [[Kategória:Kriedové dinosaury]] [[Kategória:Dinosaury zo Severnej Ameriky]] mkby7zirvb7ed47flbsi1bocyue743g 100 351104 8215597 7111415 2026-05-17T17:15:48Z Fillos X. 212061 Verzia používateľa [[Special:Contributions/85.237.234.90|85.237.234.90]] ([[User_talk:85.237.234.90|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Sudo77(new) 5152929 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Albert Einstein Head.jpg|300px|Albert Einstein]] '''[[Albert Einstein]]''' (* [[14. marec]] [[1879]], [[Ulm]] – † [[18. apríl]] [[1955]], [[Princeton]]) [[teoretická fyzika|teoretický fyzik]], ktorý je považovaný za najvýznamnejšieho [[veda|vedca]] [[20. storočie|20. storočia]]. <div style='text-align: right;'><small>[[Portál:Ľudia/Obrázky mesiaca|ďalšie obrázky...]]</small></div> 009fqc456gaqlucrkwp3rp6d6ssurso 0 352009 8215815 6848877 2026-05-18T07:48:58Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8215815 wikitext text/x-wiki {{Východné katolícke cirkvi}} '''Albánska gréckokatolícka cirkev''' je jednou z [[východná katolícka cirkev|východných katolíckych cirkví]] [[byzantský obrad|byzantského obradu]]. Prvá komunita albánskych [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíkov]] existovala od roku [[1628]] ale po vyše storočí zanikla. Ďalšia komunita vznikla začiatkom 20. storočia. V roku [[1939]] vznikla apoštolská administratúra južného [[Albánsko|Albánska]]. Po tom ako bolo Albánsko vyhlásené za ateistický štát komunita zanikla. Od roku [[2017]] je apoštolským administrátorom [[Juhoalbánska apoštolská administratúra|Juhoalbánskej apoštolskej administratúry]] [[biskup]] Giovanni Peragine. Väčšina veriacich apoštolskej administratúry je však latinského obradu okrem komunity v Elbasane. == Externé odkazy == * [http://www.cnewa.org/default.aspx?ID=77&pagetypeID=9&sitecode=HQ&pageno=2 Other Eastern Catholic Communities - d. Albanians] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20131227031652/http://www.cnewa.org/default.aspx?ID=77&pagetypeID=9&sitecode=HQ&pageno=2 |date=2013-12-27 }} (informácie v angličtine) [[Kategória:Gréckokatolícka cirkev]] fqrr9am43lmwjxjlaq7b346x5qn9kb6 0 358065 8215534 7987211 2026-05-17T16:10:23Z Akul59 168826 commonscat 8215534 wikitext text/x-wiki {{Infobox diaľnica |KRAJINA = SK |MAPA = bez |TYP CESTY = 2 |ČÍSLO CESTY = 590 |CELKOVÁ DĹŽKA = 49,662 <!--|V PREVÁDZKE = 49,662--> |REGIÓN = [[Bratislavský kraj]], [[Trnavský kraj]] |OBJEKTY = }} '''Cesta II. triedy 590''' ('''II/590''') je [[cesta II. triedy]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okresoch [[Malacky (okres)|Malacky]], [[Senica (okres)|Senica]] a [[Skalica (okres)|Skalica]]. Jej dĺžka je {{km|49.662|m}}. == Priebeh == Cesta sa začína v [[Malacky|Malackách]] na križovatke s cestou [[cesta II. triedy 503 (Slovensko)|II/503]] a vedie severným smerom k obci [[Studienka]]. V [[Senica (okres) |senickom okrese]] pokračuje cez [[Lakšárska Nová Ves|Lakšársku Novú Ves]], [[Borský Mikuláš]] (križuje [[cesta II. triedy 500 (Slovensko)|II/500]]) a mesto [[Šaštín-Stráže]]. V [[Skalica (okres)|skalickom]] okrese pokračuje obcou [[Petrova Ves]] k mestu [[Holíč]], kde sa na križovatke s cestou [[cesta I. triedy 2 (Slovensko)|I/2]] táto komunikácia končí. == Pozri aj == * [[Zoznam ciest II. triedy na Slovensku]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.cdb.sk/files/documents/cestna-databanka/vystupy-cdb/2011/miestopis_ck_2011.pdf Miestopisný priebeh cestných komunikácií (Slovenská správa ciest)] {{Cestná infraštruktúra na Slovensku II}} [[Kategória:Cesty II. triedy na Slovensku|590]] [[Kategória:Doprava v okrese Malacky]] [[Kategória:Doprava v okrese Senica]] [[Kategória:Doprava v okrese Skalica]] ghg5u4k3ea0oim8govx953vz64cymtl 0 361732 8215831 8215276 2026-05-18T08:46:49Z Doko 2303 foto 8215831 wikitext text/x-wiki {{Geo|49_23_30.54_N_20_37_58.86_E_region:SK|49° 23′ 30.54″ s.š., 20° 37′ 58.86″ v.d.}} [[Súbor:Litmanová, hora Zvir 26 Slovakia 93.jpg|náhľad|Pohľadnica, pútnické miesto hora Zvir]] [[Súbor:Litmanová, hora Zvir, areál.jpg|náhľad|Súčasná podoba liturgického priestoru na hore Zvir]] [[Súbor:Litmanová, hora Zvir, veža.jpg|náhľad|Veža kaplnky]] '''Zvir''' je lokalita na úpätí [[Eliášovka (vrch)|Eliášovky]], známa ako [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícke]] mariánske pútnické miesto. Nachádza sa v [[Ľubovnianska vrchovina|Ľubovnianskej vrchovine]] asi 2,5 km severne od [[Litmanová|Litmanovej]], v nadmorskej výške približne 820 metrov. Názov vznikol skomolením názvu Zvor, ktorý vyjadroval spájanie úbočí.<ref>[http://www.horazvir.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=9&Itemid=8 Hora Zvir]</ref> Na Zvire sa nachádza liturgické miesto gréckokatolíckej cirkvi, kaplnka zjavenia. V rokoch [[1990]]{{--}}[[1995]] sa tu dvom miestnym dievčatám (Ivete Korčákovej a Kataríne Češelkovej) údajne zjavovala presvätá [[Bohorodička]].<ref>[http://www.horazvir.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=4&Itemid=2 História]</ref> Pútnické centrum na hore Zvir v Litmanovej je areálom Gréckokatolíckej cirkvi. Budovaný bol postupne pri pôvodnej Kaplnke nepoškvrnenej čistoty a Kaplnke zjavenia. V súčasnosti je tam aj Dom sv. Jozefa, Eucharistická kaplnka, Spovedný dom, Aula sv. Jána Pavla II., chodník votívnych prejavov vďaky a vďačnosti, Prameň sv. Jána Krstiteľa, Sviečková kaplnka a iné objekty.<ref>https://horazvir.sk/slovo-arcibiskupa/</ref>. Vatikán udelil pútnickému miestu na hore Zvir v Litmanovej Nihil Obstat, čo znamená, že cirkev dovolila, verejne vykonávať a šíriť duchovný rozmer zjavení Panny Márie, na tomto mieste. Slávnostné ohlásenie tohto významného dekrétu sa uskutočnilo v sobotu a nedeľu 2. – 3. augusta 2025.<ref>https://horazvir.sk/oznamy/historicky-milnik-pre-horu-zvir-vatikan-udelil-nihil-obstat-pre-mariansku-uctu/ Hora Zvir</ref> == Galéria == <gallery> Súbor: Litmanová, hora Zvir 26 Slovakia 18.jpg|Bufet Súbor: Litmanová, hora Zvir 26 Slovakia 39.jpg|Informačné centrum Súbor: Litmanová, hora Zvir 26 Slovakia 30.jpg|Dom sv. Jozefa Súbor: Litmanová, hora Zvir 26 Slovakia 71.jpg|Spoločný objekt kaplniek: Kaplnka nepoškvrnenej čistoty, Eucharistická kaplnka a Kaplnka zjavenia Súbor: Litmanová, hora Zvir 26 Slovakia 25.jpg|Aula Jána Pavla II. A Spovedný dom Súbor: Litmanová, hora Zvir 26 Slovakia 76.jpg|Kaplnka dievčat Súbor: Litmanová, hora Zvir 26 Slovakia 88.jpg|Prístrešok nad starým prameňom Súbor: Litmanová, hora Zvir 26 Slovakia 70.jpg|Pohľad na časť areálu </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Pilgrimage center, Zvir mountain in Litmanová}} == Externé odkazy == * [http://www.horazvir.sk/ Oficiálna webová stránka] * [http://www.facebook.com/horazvir Oficiálna Facebook stránka] * [http://www.litmanova.info/ O zjavení a pútnickom mieste na Zvire] {{Ľubovnianska vrchovina}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Ľubovnianska vrchovina]] [[Kategória:Gréckokatolícke pútnické miesta]] [[Kategória:Litmanová]] [[Kategória:Pútnické miesta na Slovensku]] hqhg5nkgrinxzusx6ogsh8e4c0ojqu2 0 363724 8215423 8165691 2026-05-17T12:34:11Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8215423 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Cesky rozhlas Vinohradska.jpg|náhľad|Hlavná budova Česko-slovenského rozhlasu (dnes Českého rozhlasu) v [[Praha|Prahe]] na [[Vinohradská (Praha)|Vinohradskej ulici]]]] '''Česko-slovenský rozhlas''' (dobové písanie do roku [[1990]]: ''Československý rozhlas''; skr. '''ČsR''') bola v rokoch [[1948]] – [[1991]] štátna a v rokoch [[1991]] – [[1992]] verejnoprávna inštitúcia v [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]] zaoberajúca sa [[rozhlas (zvuk)|rozhlasovým vysielaním]] a tvorbou rozhlasových programov (v rokoch [[1953]] – [[1957]] aj [[Televízia (prenos)|televíznym vysielaním]] a tvorbou [[televíznych programov]]). Do roku [[1991]] mala monopol na rozhlasové vysielanie. Vznikla v [[apríl]]i [[1948]] zlúčením podnikov [[Český rozhlas]], s.r.o. a [[Slovenský rozhlas]], s.r.o. a zanikla v [[december|decembri]] [[1992]] so zánikom Česko-Slovenska; jej úlohy prevzali (už skôr založené) verejnoprávne organizácie [[Český rozhlas]] a [[Slovenský rozhlas]] (neskôr súčasť [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]], dnes [[Slovenská televízia a rozhlas|STVR]]). V období [[28. december]] [[1938]] – [[marec]]/[[jún]] [[1939]] existoval rovnomenný podnik '''Česko-slovenský rozhlas, s.r.o.''' (dobové písanie so spojovníkom). == Dejiny == [[Súbor:Kbely - vysílač Radio Praha 04.JPG|náhľad|[[Kbely]], miesto, kde v roku 1923 stál stan Radia Praha]] Prvé verejné rozhlasové vysielanie v Česko-Slovensku sa uskutočnilo 28. októbra 1919 z Prahy. Pravidelné vysielanie sa začalo 18. mája 1923 z Prahy, keď bola založená aj spoločnosť na rozhlasové vysielanie v Česko-Slovensku pod názvom "Radiojournal, československé zpravodajství radiotelefonické, spol. s r. o.", ktorá mala štátny monopol na rozhlasové vysielanie, a v ktorej bol od roku 1925 majoritným vlastníkom štát. ČSR sa tak stalo druhou európskou krajinou s pravidelným rozhlasovým vysielaním. Prvé rozhlasové prijímače na Slovensku sú zaznamenané k roku 1924. V roku 1924 sa začalo používať slovo "rozhlas", predtým sa hovorilo o rádiofónii alebo broadcastingu. V roku 1925 bolo spustené vysielanie v jazykoch národnostných menšín, t. j. v nemčine, maďarčine a rusínčine. V roku 1926 začalo vysielať štúdio v [[Brno|Brne]] a [[Bratislava|Bratislave]], v roku 1927 v [[Košice|Košiciach]] (koncom roka 1938 bolo štúdio presunuté do Maďarmi neobsadeného [[Prešov|Prešova]]), koncom 20. rokov v [[Ostrava|Ostrave]] a v roku 1936 v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]] atď. V 30. rokoch nastal všestranný rozvoj rozhlasu po obsahovej, početnej aj technickej stránke. Tesne pred rozpadom Česko-Slovenska bol podnik Radiojournal premenovaný na Česko-slovenský rozhlas, spol. s r. o. (pozri vyššie). O pár mesiacov neskôr, v roku 1939, sa tento podnik rozpadol na slovenský a český rozhlasový podnik, táto situácia trvala až do opätovného zlúčenia týchto podnikov do spoločnej a teraz už explicitne štátnej inštitúcie "Československý rozhlas" vytvorenej v roku 1948, po [[Februárový prevrat|prevzatí moci v štáte]] zo strany [[Komunistická strana Česko-Slovenska|Komunistickou stranou Československa]]. V roku 1953 začala vysielať [[Česko-slovenská televízia]], ktorá bola do roku 1957 súčasťou Československého rozhlasu a až potom sa organizačne osamostatnila. V roku 1955 bolo spustené vysielanie rozhlasu aj po drôte. Na Slovensku bolo v roku 1957 otvorené krajské štúdio v Banskej Bystrici. Koncom 60. rokov a intenzívnejšie od začiatku 70. rokov sa začalo vysielať aj stereofonicky. V 70. a 80. rokoch vysielal Česko-slovenský rozhlas nasledúcich 5 hlavných programov: *stanica [[Praha]] (v tejto podobe od roku ?1952; stredné vlny a VKV) – všeobecný program po česky *stanica [[Bratislava]] (v tejto podobe od roku 1952; stredné vlny a VKV) – všeobecný program po slovensky *stanica [[Hviezda (rozhlasová stanica)|Hviezda]] (založená 1968/1970, predtým od roku 1950 pod názvom '''''M''''', od roku 1952 pod názvom '''''Československo'''''; dlhé a stredné vlny) – spravodajský federálny okruh so zmiešaným, českým i slovenským moderovaním *stanica [[Vltava]] (založená 1971; VKV) – umelecký a vzdelávací program po česky *stanica [[Rádio Devín]] (založená 1971; VKV) – umelecký a vzdelávací program po slovensky Všetko toto vysielanie pochádzalo z ústredných štúdií v Prahe a Bratislave a krajových štúdií v Českých Budějoviciach, Plzni, Hradci Králové, Ústí nad Labem, (?)Brne, (?)Ostrave <ref>Brno a Ostrava v Encyklopédii Slovenska nie sú v tomto zozname uvedené, zrejme tam omylom vypadli</ref>, Košiciach (od 1986 aj v Prešove) a Banskej Bystrici. Existoval aj program "Interprogram" Rádia Praha, išlo o 5-hodinový hudobný program, každých 15 minút prerušovaný správami v češtine/slovenčine, nemčine, francúzštine a angličtine. V 70. a 80. rokoch v rámci Česko-slovenského rozhlasu existovali 3 organizačné celky: *'''''Československý rozhlas v Česku''''', nazývaný aj '''''Český rozhlas''''' *'''''Československý rozhlas na Slovensku''''', nazývaný aj '''''Slovenský rozhlas''''' *'''''Československé zahraničné vysielanie''''' Až do rozvoja [[televízia (prenos)|televízie]] v 60./70. rokoch 20. storočia plnil vedúcu úlohu v informovanosti [[obyvateľstvo|obyvateľstva]] [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]], pri inváziách vojsk v rokoch [[1945]] a [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|1968]] sa o rozhlas viedli kľúčové boje. Česko-slovenský rozhlas zanikol [[31. december|31.&nbsp;decembra]] [[1992]] s rozdelením [[Česká a Slovenská Federatívna Republika|federácie]]. Jeho faktickí nástupcovia [[Český rozhlas]] a [[Slovenský rozhlas]] (neskôr časť [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]], dnes [[Slovenská televízia a rozhlas|STVR]]) existovali už zhruba rok predtým paralelne s Česko-slovenským rozhlasom. == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * ''[[Vlny (film z roku 2024)|Vlny]]'' – film z roku 2024 o fungovaní rozhlasu v období okolo 21. augusta 1968, keď sa uskutočnil [[vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska]] == Zdroje == * http://www.rozhlas.cz/80 Informácie o dejinách Československého a Českého rozhlasu * http://www.radio.cz/cz/static/historie-radia-praha/historie-cro{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} * [https://www.rtvs.org/o-rtvs/historia/historia-sro http://www.rozhlas.sk/historia] * http://nechodimnaprednasky.sk/stiahnut/prednasku/4763/267264/tdmk_9.doc {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160309065504/http://nechodimnaprednasky.sk/stiahnut/prednasku/4763/267264/tdmk_9.doc |date=2016-03-09 }} * {{Citácia knihy | kapitola zborník = Československý rozhlas | titul = Encyklopédia Slovenska | odkaz na titul = Encyklopédia Slovenska | zväzok = I. A{{--}}D | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | rok = 1977 | počet strán = 624 | strany = }} * {{Citácia knihy | kapitola zborník = Československý rozhlas | titul = Malá encyklopédia Slovenska : A{{--}}Ž | odkaz na titul = Malá encyklopédia Slovenska | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Veda | rok = 1987 | počet strán = 664 | strany = }} [[Kategória:Československý rozhlas| ]] [[Kategória:Rozhlas na Slovensku]] [[Kategória:Rozhlas v Česku]] [[Kategória:Masmédiá v Česko-Slovensku]] [[Kategória:Podniky v Česko-Slovensku]] [[Kategória:Zaniknuté podniky v Česko-Slovensku]] [[Kategória:Podniky založené v 1948]] ktqoio66c9njtp1s8qq7qrdh5zpzibq 0 365823 8215426 7700793 2026-05-17T12:39:51Z ~2026-29230-47 294915 8215426 wikitext text/x-wiki {{Infobox Egyptológ | Rodné meno = | Vlastné meno = | Portrét = | Veľkosť obrázka = | Popis = | Národnosť = nemecká | Štátna príslušnosť = nemecká | Dátum narodenia = {{dnv|1936}} | Miesto narodenia = [[Heidelberg]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Alma mater = Univerzita v Mníchove (LMU) | Akademický titul = profesor | Vedecká hodnosť = | Profesia = nemecký egyptológ, archeológ, kurátor | Známy vďaka = | Polia pôsobnosti = egyptológia, archeológia, dejiny architektúry | Významné práce = ''Lexikon der ägyptischen Baukunst''; ''The Pyramid Complex of Senwosret III at Dahshur: Architectural Studies''; ''The Encyclopedia of Ancient Egyptian Architecture'' | Vedecké pôsobenie = Nemecký archeologický inštitút, Viedenská univerzita, Metropolitné múzeum umenia v New Yorku | Získané ocenenia = | Počet citácií = | Rodičia = | Súrodenci = | Manžel = | Manželka = Dorothea | Deti = | Partner = | Partnerka = | Príbuzní = | Podpis = | Webstránka = | E-mail = | Údaje (zdroj) = | Poznámky = | Miesto pobytu = }} '''Dieter Arnold''', Prof. Dr. (* [[1936]], [[Heidelberg]]) je nemecký [[egyptológia|egyptológ]] a [[archeológia|archeológ]], kurátor egyptského oddelenia [[Metropolitan Museum of Art|Metropolitného múzea umenia v New Yorku]]. Venuje sa archeologickým vykopávkam v Egypte pre múzeum a vedie výskum staroegyptskej [[architektúra|architektúry]].<ref>{{harvbz|Arnold|1997|Pr=obal}}</ref> Roku [[1963]] promoval na [[Univerzita v Mníchove|Univerzite v Mníchove]] (LMU) s prácou ''Wandrelief und Raumfunktion in ägyptischen Tempeln des Neuen Reiches''. Pracoval pre [[Nemecký archeologický inštitút]] (DAI) v [[Káhira|Káhire]] na vykopávkach v [[Dahšúre]], [[Dejr el-Bahrí]] a [[at-Taríf]]e. V rokoch [[1979]]{{--}}[[1984]] pôsobil ako profesor na [[Viedenská univerzita|Viedenskej univerzite]]. Dnes pracuje ako kurátor egyptského oddelenia pre newyorské Metropolitné múzeum a riadi jeho archeologické aktivity v Egypte. Spolupracuje so svojou manželkou Dorotheou, ktorá tiež pracuje pre múzeum ako predsedníčka nadácie [[Lila Acheson Wallace|Lily Acheson Wallace]]. Dieter Arnold sa špecializuje na výskum architektúry starovekého Egypta. Riadi vykopávky Metropolitného múzea v Dahšúre a [[Lišt]]e. == Publikácie (výber) == === Knihy === * {{Citácia Harvard|Arnold|Dieter|1979|Temple of Mentuhotep at Dier El Babari/E0512P|New York|Metropolitan Museum of Art|0870991639|Priezvisko2=Winlock|Meno2=Herbert Eustis|Edícia=Egyptian Expedition Publications of The Metropolitan Museum of Art}} * {{Citácia Harvard|Arnold|Dieter|1992|Die Tempel Ägyptens|München, Zürich|Artemis & Winkler|376081073X}} * {{Citácia Harvard|Arnold|Dieter|1994|Lexikon der ägyptischen Baukunst|München, Zürich|Artemis & Winkler|3760810993}} * {{Citácia Harvard|Arnold|Dieter|1997|Building in Egypt: Pharaonic Stone Masonry||Oxford University Press USA|9780195113747}} * {{Citácia Harvard|Arnold|Dieter|1999|Temples of Last Pharaohs||Oxford University Press USA|9780195126334}} * {{Citácia Harvard|Arnold|Dieter|2001|The Pyramid Complex of Senwosret III at Dahshur: Architectural Studies|New York|Metropolitan Museum of Art|9780300089301|Edícia=Egyptian Expedition Publications of The Metropolitan Museum of Art}} * {{Citácia Harvard|Arnold|Dieter|2003|The Encyclopedia of Ancient Egyptian Architecture||Princeton University Press|9780691114880}} * {{Citácia Harvard|Arnold|Dieter|2009|Middle Kingdom Tomb Architecture at Lisht|New York|Metropolitan Museum of Art|9780300123449|Priezvisko2=Allen|Meno2=James P.|Edícia=Egyptian Expedition Publications of The Metropolitan Museum of Art}} * {{Citácia Harvard|Arnold|Dieter|2009|Monuments of Egypt||I. B. Tauris & Co. Ltd|9781848850422}} === Príspevky === * {{Citácia Harvard|Arnold|Dieter|1976|Archaologische Veroffentlichungen|Darmstadt|Philipp von Zabern|3805300468|Príspevok=Graber des Alten und Mittleren Reiches in El-Tarif|Diel=17}} * {{Citácia Harvard|Arnold|Dieter|1979|Archaologische Veroffentlichungen|Darmstadt|Philipp von Zabern|380530384X|Príspevok=Der Tempel Qasr el-Sagha|Diel=27}} * {{Citácia Harvard|Arnold|Dieter|1987|Archaologische Veroffentlichungen|Darmstadt|Philipp von Zabern|3805306083|Príspevok=Der Pyramidenbezirk des Konigs Amenemhet III. in Dahschur|Diel=53}} * {{Citácia Harvard|Arnold|Dieter|1988|The South Cemeteries of Lisht/the Metropolitan Museum of Art Egyptian Expedition|New York|Metropolitan Museum of Art|0870995065|Príspevok=The Pyramid of Senwosret I|Diel=1}} * {{Citácia Harvard|Arnold|Dieter|1991|The South Cemeteries of Lisht/the Metropolitan Museum of Art Egyptian Expedition|New York|Metropolitan Museum of Art|0870996126|Príspevok=The Pyramid Complex of Senwosret I|Diel=3}} === Iné === * {{Citácia Harvard|Arnold|Dieter|1963|Münchner Ägyptologische Studien|Berlin|Príspevok=Wandrelief und Raumfunktion in ägyptischen Tempeln des Neuen Reiches|Diel=2}} == Referencie == {{Referencie|3}} == Literatúra == * ''Structure and Significance. Thoughts on Ancient Egyptian Architecture.'' Príležitostný profil Dietera Arnolda, Wien 2004 == Pozri aj == * [[Zoznam egyptológov]] == Zdroj == {{Preklad|de|Dieter Arnold|85800683}} == Externé odkazy == * [http://oi.uchicago.edu/OI/DEPT/RA/ABZU/EGDIR_LIST.HTML The Directory of North American Egyptologists] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140219181336/http://oi.uchicago.edu/OI/DEPT/RA/ABZU/EGDIR_LIST.HTML |date=2014-02-19 }}, dost. {{Dátum|2011-08-20}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Arnold, Dieter}} [[Kategória:Osobnosti z Heidelbergu]] [[Kategória:Nemeckí egyptológovia]] [[Kategória:Členovia Rakúskeho archeologického inštitútu]] [[Kategória:Vyučujúci na Viedenskej univerzite]] fxidkeyrgetav9vgzmn1tevogradmgm 0 368945 8215794 7174598 2026-05-18T06:42:06Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8215794 wikitext text/x-wiki {{Infobox hudobné vydavateľstvo | Názov = Aftermath Entertainment | Obrázok = | Materská spoločnosť = [[Universal Music Group]] | Založené = 1996 | Zakladateľ = [[Dr. Dre]] | Pôsobenie = | Distribútor = [[Interscope Records]]<br>(V [[USA]])<br>[[Polydor Records]]<br>(Mimo USA) | Žáner = [[Rep (hudba)|Rap]], [[Hip-hop (hudba)|Hip-hop]], [[R&B]] | Pôvod = [[USA]] | Miesto = [[Santa Monica]], [[Kalifornia]] | Webstránka = {{url|www.aftermathmusic.com}} }} '''Aftermath Entertainment''' je [[USA|americké]] [[Hip-hop (hudba)|hip-hopové]] [[hudobné vydavateľstvo]], ktoré v roku [[1996]] založil rapový producent [[Dr. Dre]], krátko po opustení vydavateľstva [[Death Row Records]]. Vydavateľstvo pôsobí ako dcérska spoločnosť a distribuuje prostredníctvom [[Interscope Records]]. Súčasní interpreti, ktorí majú zmluvu s Aftermath Entertainment sú [[Dr. Dre]], [[Eminem]], [[50 Cent]], [[Game]] a [[Slim da Mobster]]. Medzi bývalých interpretov patria [[Busta Rhymes]], [[Raekwon]], [[Raki]], [[Eve]], [[Marsha Ambrosius]], [[Stat Quo]]. Šesťnásť z osemnástich albumov vydavateľstva sa dostalo do Top 5 rebríčka [[Billboard 200]] a 11 z nich dosiahli 1. miesto. Vydavateľstvo vydalo aj niekoľko multi-platinových platní od Eminema, Dr. Dre, 50 Centa a dve diamantové platne od Eminema. ==Súčasní interpreti== {|class="wikitable sortable plainrowheaders" style="text-align:center;" |- !scope="col"|Interpret !scope="col"|Rok vstupu !scope="col"|Albumy pod Aftermath |- !scope="row"|[[Dr. Dre]] |1996 |2 |- !scope="row"|[[Eminem]] |1998 |11 |- !scope="row"|[[50 Cent]] |2002 |4 |- !scope="row"|[[Slim da Mobster]] |2008 |— |- !scope="row"|Hayes |2010 |— |- !scope="row"|Nikki Grier<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.aftermathmusic.com/blog/2011/01/27/nikki-grier-interview/ |titul=Nikki Grier Interview (Music, Dr. Dre, Aftermath) |vydavateľ=Aftermath Entertainment |dátum vydania=27. január 2011 |dátum prístupu=2011-09-19 |url archívu=https://web.archive.org/web/20110930021024/http://www.aftermathmusic.com/blog/2011/01/27/nikki-grier-interview/ |dátum archivácie=2011-09-30 }}</ref><ref>[http://www.aftermathmusic.com/blog/2009/01/24/nikki-grier-any-day-now-prod-by-dr-dre/ ]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> |2011 |— |- !scope="row"|[[Game (reper)|Game]] |2011 |2 |} ==Referencie== {{reflist}} ==Externé odkazy== *[http://aftermath-entertainment.com/ Oficiálna webstránka] [[Kategória:Hudobné vydavateľstvá USA]] [[Kategória:Dr. Dre]] [[Kategória:Hiphopové hudobné vydavateľstvá]] [[Kategória:R&B hudobné vydavateľstvá]] h9snsaj4yatc9ehhr9feh6o8eb10qgv 0 372514 8215871 7888067 2026-05-18T11:13:56Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8215871 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Andrew Roachford | Obrázok = Andrew Roachford.jpg | Veľkosť obrázku = 250px | Popis obrázku = Andrew Roachford v auguste 2011 | Popis umelca = | Rodné meno = | Umelecké mená = | Dátum narodenia = {{dnv|1965|1|22}} | Miesto narodenia = [[Londýn]], [[Anglicko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Pôsobenie = [[Spevák-skladateľ]], [[Textár]] | Žáner = [[Pop rock]], [[R&B]], [[Adult contemporary]] | Roky pôsobenia = 1987 – súčasnosť | Hrá na nástroje = [[Spev]], [[Klávesové nástroje|Klávesy]], [[Perkusie]] | Typ hlasu = | Súvisiace články = [[Mike + The Mechanics]] | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = [[Columbia Records|CBS]], M3 Records, [[SPV GmbH|SPV]] | Webstránka = [http://www.roachford.co.uk www.roachford.co.uk] |Portál 1=Spojené kráľovstvo}} '''Andrew Roachford''' (* [[22. január]] [[1965]], [[Londýn]], [[Anglicko]]) je [[Veľká Británia|britský]] [[spevák-skladateľ]]. Andrew Roachford začal so skupinou Roachford, ktorá vydala v roku 1989 dva hity „[[Cuddly Toy]]“ a „Family Man“. Skupina Roachford vznikla v roku 1987 a bola zložená z Andrewa Roachforda (vokály, klávesy, perkusie), Chrisa Taylora (bicie), Hawia Gondwea (gitary) a Derricka Taylora (basová gitara). Roachford vydal svoj debutový sólový album ''Heart of the Matter'' v roku 2003. Jeho druhý album ''Word of Mouth'' bol vydaný v marci 2006 pod názvom skupiny Roachford. V roku 2010 sa Andrew Roachford pripojil k skupine [[Mike + The Mechanics]] spolu s [[Tim Howar|Timom Howarom]]. == Diskografia == === Albumy === {| class="wikitable" |- ! rowspan=2 | Rok ! rowspan=2 | Detaily albumu ! colspan=9 | Pozície v rebríčkoch |- !style="width:3em;font-size:75%"| [[UK Albums Chart|UK]]<ref name="British Hit Singles & Albums"/><ref name="uk" /> !style="width:3em;font-size:75%"| [[Billboard 200|US]] !style="width:3em;font-size:75%"| [[ARIA Charts|AUS]]<ref name="auscharts">http://australian-charts.com/showitem.asp?interpret=Roachford&titel=Only+To+Be+With+You&cat=s</ref> !style="width:3em;font-size:75%"| [[RIANZ|NZ]]<ref name="nzcharts">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://charts.org.nz/showitem.asp?interpret=Roachford&titel=Only+To+Be+With+You&cat=s |dátum prístupu=2011-10-23 |url archívu=https://web.archive.org/web/20121023230750/http://charts.org.nz/showitem.asp?interpret=Roachford&titel=Only+To+Be+With+You&cat=s |dátum archivácie=2012-10-23 }}</ref> !style="width:3em;font-size:75%"| [[Media Control Charts|NEM]] !style="width:3em;font-size:75%"| [[Schweizer Hitparade|SWI]] !style="width:3em;font-size:75%"| [[Ö3 Austria Top 40|RAK]] !style="width:3em;font-size:75%"| [[Dutch Top 40|HOL]] !style="width:3em;font-size:75%"| [[Sverigetopplistan|SWE]] |- | 1988 | '''''Roachford''''' * Vydaný: 12. júl 1988 * Vydavateľ: [[Columbia Records|CBS]] | align="center" | 11 | align="center" | 109 | align="center" | — | align="center" | — | align="center" | — | align="center" | — | align="center" | — | align="center" | — | align="center" | 48 |- | 1991 | '''''Get Ready!''''' * Vydaný: 1991 * Vydavateľ: Columbia | align="center" | 20 | align="center" | — | align="center" | — | align="center" | — | align="center" | — | align="center" | — | align="center" | — | align="center" | — | align="center" | 49 |- | 1994 | '''''[[Permanent Shade of Blue]]''''' * Vydaný: 30. marec 1994 * Vydavateľ: [[Columbia Records|Columbia]] | align="center" | 25 | align="center" | — | align="center" | 2 | align="center" | 11 | align="center" | 52 | align="center" | — | align="center" | — | align="center" | — | align="center" | — |- | 1997 | '''''Feel'' * Vydaný: 29. september 1997 * Vydavateľ: Columbia | align="center" | 19 | align="center" | — | align="center" | — | align="center" | — | align="center" | 37 | align="center" | 50 | align="center" | 47 | align="center" | — | align="center" | — |- | 2000 | '''''The Roachford Files''''' * Vydaný: 9. október 2000 * Vydavateľ: Columbia | align="center" | 88 | align="center" | — | align="center" | — | align="center" | — | align="center" | — | align="center" | 100 | align="center" | — | align="center" | — | align="center" | — |- | 2003 | '''''Heart of the Matter''''' * Vydaný: 4. august 2003 * Vydavateľ: [[Absolute Radio|Absolute]] * Vydaný pod menom interpreta ''Andrew Roachford'' | align="center" | — | align="center" | — | align="center" | — | align="center" | — | align="center" | — | align="center" | — | align="center" | — | align="center" | — | align="center" | — |- | rowspan="2"| 2005 | '''''The Very Best of Roachford''''' * Vydaný: 30. máj 2005 * Vydavateľ: Columbia | align="center" | — | align="center" | — | align="center" | — | align="center" | — | align="center" | — | align="center" | — | align="center" | — | align="center" | — | align="center" | — |- | '''''Word of Mouth''''' * Vydaný: 27. jún 2005 * Vydavateľ: Peppermint Jam/[[SPV GmbH|SPV]] | align="center" | — | align="center" | — | align="center" | — | align="center" | — | align="center" | 88 | align="center" | — | align="center" | — | align="center" | — | align="center" | — |- | rowspan="2"| 2011 | '''''Where I Stand''''' * Vydaný: 10. apríl 2011 * Vydavateľ: M3 Records | align="center" | — | align="center" | — | align="center" | — | align="center" | — | align="center" | — | align="center" | — | align="center" | — | align="center" | — | align="center" | — |- | '''''Addictive''''' * Vydaný: September 2011 * Vydavateľ: M3 Records | align="center" | — | align="center" | — | align="center" | — | align="center" | — | align="center" | — | align="center" | — | align="center" | — | align="center" | — | align="center" | — |- |align="center" colspan="11" style="font-size: 8pt"| "—" pomlčky označujú, že sa album nedostal do rebríčka. |} === Single === {| class="wikitable" ! rowspan="2"| Rok ! rowspan="2"| Singel ! colspan="9"| Pozície v rebríčkoch ! rowspan="2"| Album |- ! width="45"| <small>[[UK Singles Chart|UK]]</small><ref name="British Hit Singles & Albums">{{Citácia knihy | meno= David | priezvisko= Roberts | rok= 2006 | titul= British Hit Singles & Albums | edícia= 19 | vydavateľ=Guinness World Records Limited | miesto= Londýn | isbn= 1-904994-10-5 | strany= 465}}</ref><ref name="uk">http://archive.is/20130119060354/http://www.chartstats.com/artistinfo.php?id=5165 Chart Stats – Roachford, http://zobbel.de/cluk/CLUK_R.HTM zobbel.de – Roachford</ref> ! width="45"| <small>[[Billboard Hot 100|US]]</small> ! width="45"| <small>[[ARIA Charts|AUS]]</small> ! width="45"| <small>[[RIANZ|NZ]]</small> ! width="45"| <small>[[Media Control Charts|NEM]]</small> ! width="45"| <small>[[Schweizer Hitparade|SWI]]</small> ! width="45"| <small>[[Ö3 Austria Top 40|RAK]]</small> ! width="45"| <small>[[Single Top 100|HOL]]</small> ! width="45"| <small>[[SNEP|FRA]]</small> |- | rowspan="2"| 1988 | „[[Cuddly Toy]]“ | align="center"| 61 | align="center"| — | align="center"| 48 | align="center"| — | align="center"| — | align="center"| — | align="center"| — | align="center"| — | align="center"| — | rowspan="5"| ''Roachford'' |- | „Find Me Another Love“ | align="center"| 100 | align="center"| — | align="center"| — | align="center"| — | align="center"| — | align="center"| — | align="center"| — | align="center"| — | align="center"| — |- | rowspan="3"| 1989 | „Cuddly Toy“ <small>''(vydaný znovu)''</small> | align="center"| 4 | align="center"| 25 | align="center"| — | align="center"| — | align="center"| 49 | align="center"| — | align="center"| — | align="center"| 17 | align="center"| — |- | „Family Man“ | align="center"| 25 | align="center"| — | align="center"| — | align="center"| — | align="center"| — | align="center"| — | align="center"| — | align="center"| — | align="center"| — |- | „Kathleen“ | align="center"| 43 | align="center"| — | align="center"| — | align="center"| — | align="center"| — | align="center"| — | align="center"| — | align="center"| — | align="center"| — |- | rowspan="4"| 1991 | „Get Ready!“ | align="center"| 22 | align="center"| — | align="center"| — | align="center"| — | align="center"| 43 | align="center"| — | align="center"| — | align="center"| — | align="center"| 35 | rowspan="4"| ''Get Ready!'' |- | „Stone City“ | align="center"| — | align="center"| — | align="center"| — | align="center"| — | align="center"| — | align="center"| — | align="center"| — | align="center"| 58 | align="center"| — |- | „Innocent Eyes“ | align="center"| — | align="center"| — | align="center"| — | align="center"| — | align="center"| — | align="center"| — | align="center"| — | align="center"| — | align="center"| — |- | „Higher“ | align="center"| — | align="center"| — | align="center"| — | align="center"| — | align="center"| — | align="center"| — | align="center"| — | align="center"| — | align="center"| — |- | rowspan="4"| 1994 | „Only To Be With You“ | align="center"| 21 | align="center"| — | align="center"| 18 | align="center"| 24 | align="center"| 57 | align="center"| — | align="center"| — | align="center"| 44 | align="center"| — | rowspan="5"| ''[[Permanent Shade of Blue]]'' |- | „Lay Your Love On Me“ | align="center"| 36 | align="center"| — | align="center"| 26 | align="center"| 7 | align="center"| 55 | align="center"| — | align="center"| — | align="center"| — | align="center"| — |- | „This Generation“ | align="center"| 38 | align="center"| — | align="center"| — | align="center"| 32 | align="center"| 60 | align="center"| — | align="center"| — | align="center"| — | align="center"| — |- | „Cry For Me“ | align="center"| 46 | align="center"| — | align="center"| — | align="center"| — | align="center"| — | align="center"| — | align="center"| — | align="center"| — | align="center"| — |- | 1995 | „I Know You Don't Love Me“ | align="center"| 42 | align="center"| — | align="center"| — | align="center"| — | align="center"| — | align="center"| — | align="center"| — | align="center"| — | align="center"| — |- | 1997 | „The Way I Feel“ | align="center"| 20 | align="center"| — | align="center"| — | align="center"| — | align="center"| 91 | align="center"| 46 | align="center"| — | align="center"| — | align="center"| — | rowspan="3"| ''Feel'' |- | rowspan="3"| 1998 | „How Could I? (Insecurity)“ | align="center"| 34 | align="center"| — | align="center"| — | align="center"| — | align="center"| — | align="center"| — | align="center"| — | align="center"| — | align="center"| — |- | „Naked Without You“ | align="center"| 53 | align="center"| — | align="center"| — | align="center"| — | align="center"| — | align="center"| — | align="center"| — | align="center"| 71 | align="center"| — |- | „Ain't No Stopping Us Now“ ''(MOBO Allstars)'' | align="center"| 47 | align="center"| — | align="center"| — | align="center"| — | align="center"| — | align="center"| — | align="center"| — | align="center"| — | align="center"| — | rowspan="2"| |- | 1999 | „Walk Away“ ''(PF Project feat. Roachford)'' | align="center"| — | align="center"| — | align="center"| — | align="center"| — | align="center"| — | align="center"| — | align="center"| — | align="center"| — | align="center"| — |- | 2000 | „From Now On“ | align="center"| 111 | align="center"| — | align="center"| — | align="center"| — | align="center"| — | align="center"| — | align="center"| — | align="center"| — | align="center"| — | ''The Roachford Files'' |- | 2001 | „Run Baby Run“ ''(Bustafunk feat. Roachford)'' | align="center"| — | align="center"| — | align="center"| — | align="center"| — | align="center"| — | align="center"| 60 | align="center"| — | align="center"| — | align="center"| 11 | ''Bustafunk'' <small>(Bustafunk album)</small> |- | 2003 | „The Pressure“ | align="center"| — | align="center"| — | align="center"| — | align="center"| — | align="center"| — | align="center"| — | align="center"| — | align="center"| — | align="center"| — | ''Heart of the Matter'' |- | 2004 | „Pop Muzak“ ''(Mousse T. with Roachford)'' | align="center"| — | align="center"| — | align="center"| — | align="center"| — | align="center"| 26 | align="center"| 73 | align="center"| 14 | align="center"| — | align="center"| — | rowspan="3"| ''Word of Mouth'' |- | rowspan="2"| 2005 | „River Of Love“ | align="center"| — | align="center"| — | align="center"| — | align="center"| — | align="center"| — | align="center"| — | align="center"| — | align="center"| 85 | align="center"| — |- | „Tomorrow“ | align="center"| — | align="center"| — | align="center"| — | align="center"| — | align="center"| — | align="center"| — | align="center"| — | align="center"| — | align="center"| — |- | rowspan="2"| 2007 | „Ride The Storm“ ''(Roachford & M.Y.N.C. Project)'' | align="center"| — | align="center"| — | align="center"| — | align="center"| — | align="center"| — | align="center"| — | align="center"| — | align="center"| — | align="center"| — | rowspan="2"| |- | „Ride The Storm“ ''(Remix)'' '' <br>(Carl Kennedy vs. M.Y.N.C Project feat. Roachford)'' | align="center"| — | align="center"| — | align="center"| — | align="center"| — | align="center"| — | align="center"| — | align="center"| — | align="center"| — | align="center"| — |- | 2010 |„Survive“ ''([[Laurent Wolf]] feat. Andrew Roachford)'' | align="center"| — | align="center"| — | align="center"| — | align="center"| — | align="center"| — | align="center"| — | align="center"| — | align="center"| — | align="center"| 9 | ''Harmony'' <small>(Laurent Wolf album)</small> |- |align="center" colspan="12" style="font-size: 8pt"| "—" pomlčky označujú, že sa singel nedostal do rebríčka. |} == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == *[http://www.roachford.co.uk Oficiálna webstránka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120415044251/http://www.roachford.co.uk/ |date=2012-04-15 }} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Roachford, Andrew}} [[Kategória:Členovia skupiny Mike + The Mechanics]] [[Kategória:Anglickí popoví speváci]] [[Kategória:Anglickí rockoví speváci]] [[Kategória:Anglickí textári piesní]] [[Kategória:Anglickí skladatelia modernej hudby]] [[Kategória:Osobnosti z Londýna]] hsn5w1id78h84xgk3cf7xbf3xaee6ir 0 377212 8215433 8115054 2026-05-17T12:47:55Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8215433 wikitext text/x-wiki {{Infobox Národné florbalové družstvo |Obrázok = [[Súbor:Flag of the Czech Republic.svg|border|150px]] |Zväz = [[Česká florbalová únia]] |Konfederácia = |Umiestnenie v rebríčku IFF = 4. <small>(''2018'')</small> |Počet účastí = 12 (''od [[Majstrovstvá sveta vo florbale mužov 1996|1996]]'') |Najlepšie umiestnenie = [[Súbor:Silver medal world centered-2.svg|16px]] striebro (''[[Majstrovstvá sveta vo florbale mužov 2004|2004]]'') |Prvý zápas = {{CHE|flm|1}} {{ku|6|2}} '''{{CZE|n|2}}'''<br> <small>([[Švajčiarsko]]; 18. február 1994)</small> |Najvyššia výhra = '''{{CZE|n|1}}''' {{ku|35|0}} {{LIE|flm|2}}<br> <small>([[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo florbale mužov 2016|Kval na MS 2016]], [[Slovinsko]]; 2. február 2016)</small> |Najvyššia prehra = {{SWE|flm|1}} {{ku|15|0}} '''{{CZE|n|2}}'''<br> <small>([[Švédsko]]; 9. február 1996)</small> |Web = [http://www.cfbu.cz/ www.cfbu.cz] }} '''České národné florbalové družstvo mužov''' je národné družstvo mužov, ktoré reprezentuje [[Česko]] v medzinárodných [[florbal]]ových súťažiach, podujatiach a priateľských zápasoch. Funguje pod záštitou [[Česká florbalová únia|Českej florbalovej únie]] (ČFbU). Prvý medzinárodný zápas absolvovalo v roku [[1994]]. V decembri 2018 mu patrilo vo svetovom rebríčku [[Medzinárodná florbalová federácia|IFF]] 4. miesto.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Rankings in adult WFC´s |url = http://www.floorball.org/pages/EN/Rankings |dátum vydania = 06.10.2017 |dátum prístupu = 11.12.2018 |vydavateľ = IFF |jazyk = po anglicky |url archívu = https://web.archive.org/web/20160221100333/http://www.floorball.org/pages/EN/Rankings |dátum archivácie = 2016-02-21 }}</ref> Jeho najvýraznejším úspechom je striebro na [[Majstrovstvá sveta vo florbale mužov 2004|Majstrovstvách sveta 2004]]. Naopak, najhoršie umiestnenie zaznamenalo na MS 2012, kde skončilo až na 7. mieste, keď vo štvrťfinále neprešlo cez Fínsko, a v súboji o 5. až 8. miesto ani cez Nórsko. == Výsledky == ;[[Majstrovstvá Európy vo florbale|Majstrovstvá Európy]] {| class="wikitable" style="text-align:center" width=60% |- ! style="background:lightgrey"| Rok ! Z !! V !! R !! P !! Skóre !! +/− ! style="background:lightgrey"|Umiestenie |- | {{FIN}} [[Majstrovstvá Európy vo florbale mužov 1994|ME 1994]] |4||1||0||3|| {{ku|15|16}} || −1|| 6. miesto |- | {{CHE}} [[Majstrovstvá Európy vo florbale mužov 1995|ME 1995]] |6||4||0||2|| {{ku|27|12}} || +15|| 5. miesto |} ;[[Majstrovstvá sveta vo florbale|Majstrovstvá sveta]] {| class="wikitable" style="text-align:center" width=70% |- ! style="background:lightgrey"|Rok ! Z !! V !! R !! P !! Skóre !! +/− ! style="background:lightgrey"|Umiestenie ! Tréner |- | {{SWE}} [[Majstrovstvá sveta vo florbale mužov 1996|MS 1996]] | 7||4||0||3|| {{ku|44|29}} || +15|| 4. miesto || rowspan=2|[[Jan Holovka]] |- | style="border:2px solid red"|{{CZE}} [[Majstrovstvá sveta vo florbale mužov 1998|MS 1998]] | 4||1||0||3|| {{ku|13|22}} || −9|| 6. miesto |- | {{NOR}} [[Majstrovstvá sveta vo florbale mužov 2000|MS 2000]] | 4||1||1||2|| {{ku|11|11}} || +0|| 6. miesto || [[Luděk Beneš]] |- | {{FIN}} [[Majstrovstvá sveta vo florbale mužov 2002|MS 2002]] | 6||3||0||3|| {{ku|23|25}} || −2|| 4. miesto || rowspan=4|[[Zdeněk Skružný]] |- | {{CHE}} [[Majstrovstvá sveta vo florbale mužov 2004|MS 2004]] | 6||4||0||2|| {{ku|46|20}} || +26|| [[Súbor:Silver medal world centered-2.svg|17px]] '''2. miesto''' |- | {{SWE}} [[Majstrovstvá sveta vo florbale mužov 2006|MS 2006]] | 6||3||0||3|| {{ku|32|26}} || +6|| 4. miesto |- | style="border:2px solid red"|{{CZE}} [[Majstrovstvá sveta vo florbale mužov 2008|MS 2008]] | 6||3||0||3|| {{ku|41|29}} || +12|| 4. miesto |- | {{FIN}} [[Majstrovstvá sveta vo florbale mužov 2010|MS 2010]] | 6||4||1||1|| {{ku|58|16}} || +42|| [[Súbor:Bronze medal world centered-2.svg|17px]] '''3. miesto'''|| rowspan=2|[[Tomáš Trnavský]] |- | {{CHE}} [[Majstrovstvá sveta vo florbale mužov 2012|MS 2012]] | 5||2||0||3|| {{ku|43|19}} || +24|| 7. miesto |- | {{SWE}} [[Majstrovstvá sveta vo florbale mužov 2014|MS 2014]] | 6||4||1||1|| {{ku|33|20}} || +13|| [[Súbor:Bronze medal world centered-2.svg|17px]] '''3. miesto'''|| rowspan=3|[[Radim Cepek]] |- | {{LVA}} [[Majstrovstvá sveta vo florbale mužov 2016|MS 2016]] | 6||3||0||3|| {{ku|37|29}} || +8|| 4. miesto |- | style="border:2px solid red"|{{CZE}} [[Majstrovstvá sveta vo florbale mužov 2018|MS 2018]] | 6||3||0||3|| {{ku|33|25}} || +8|| 4. miesto |- ! Spolu || 68|| 35|| 3|| 30|| {{ku|414|271}} || +143|| |} ;Kvalifikácia na MS {| class="wikitable" style="text-align:center;" width=60% |- ! style="background:lightgrey"|Rok ! Z !! V !! R !! P !! Skóre !! +/− ! style="background:lightgrey"|{{tooltip|Umiestenie|Umiestnenie v kvalifikačnej skupine/z počtu tímov}} |- | {{NLD}} [[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo florbale mužov 2014|2014]] | 5||5||0||0|| {{ku|94|6}} || +88|| 1/6 [[Súbor:Media-playback-start-green.svg|20px|postup]] |- | {{SVN}} [[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo florbale mužov 2016|2016]] | 5||5||0||0|| {{ku|85|3}} || +82|| 1/6 [[Súbor:Media-playback-start-green.svg|20px|postup]] |} == Zápasy == <small>(k 11. decembru 2018)</small> {| class="sortable wikitable" style=text-align:center ! Štáty ! Z !! V !! R !! P !! Skóre |- | align=left|{{CHE|flm|1}} || 59 || 20 || 6 || 33 || {{ku|243|290}} |- | align=left|{{FIN|flm|1}} || 49 || 3 || 4 || 42 || {{ku|135|286}} |- | align=left|{{SWE|flm|1}} || 46 || 1 || 1 || 44 || {{ku|123|357}} |- | align=left|{{NOR|flm|1}} || 18 || 7 || 5 || 6 || {{ku|90|78}} |- | align=left|{{DEU|flm|1}} || 12 || 12 || 0 || 0 || {{ku|108|19}} |- | align=left|{{LVA|flm|1}} || 9 || 7 || 0 || 2 || {{ku|59|27}} |- | align=left|{{ITA|flm|1}} || 8 || 8 || 0 || 0 || {{ku|83|10}} |- | align=left|{{AUT|flm|1}} || 7 || 7 || 0 || 0 || {{ku|68|11}} |- | align=left|{{DNK|flm|1}} || 6 || 6 || 0 || 0 || {{ku|56|11}} |- | align=left|{{SVK|flm|1}} || 5 || 5 || 0 || 0 || {{ku|48|8}} |- | align=left|{{EST|flm|1}} || 5 || 5 || 0 || 0 || {{ku|37|11}} |- | align=left|{{POL|flm|1}} || 4 || 4 || 0 || 0 || {{ku|53|7}} |- | align=left|{{RUS|flm|1}} || 4 || 4 || 0 || 0 || {{ku|32|6}} |- | align=left|{{HUN|flm|1}} || 3 || 3 || 0 || 0 || {{ku|30|7}} |- | align=left|{{NLD|flm|1}} || 2 || 2 || 0 || 0 || {{ku|48|0}} |- | align=left|{{JPN|flm|1}} || 2 || 2 || 0 || 0 || {{ku|46|2}} |- | align=left|{{LIE|flm|1}} || 1 || 1 || 0 || 0 || {{ku|35|0}} |- | align=left|{{SGP|flm|1}} || 1 || 1 || 0 || 0 || {{ku|20|1}} |- | align=left|{{SVN|flm|1}} || 1 || 1 || 0 || 0 || {{ku|11|0}} |- | align=left|{{GBR|flm|1}} || 1 || 1 || 0 || 0 || {{ku|27|0}} |- | align=left|{{SRB|flm|1}} || 1 || 1 || 0 || 0 || {{ku|21|0}} |- | align=left|{{USA|flm|1}} || 1 || 1 || 0 || 0 || {{ku|13|4}} |- ! Spolu !! 245 !! 102 !! 16 !! 127 !! {{ku|1 386|1 154}} |} == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[České národné florbalové družstvo žien]] == Externé odkazy == * [http://www.cfbu.cz/ Oficiálna stránka Českej florbalovej únie] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20081217065419/http://www.cfbu.cz/ |date=2008-12-17 }} {{ces icon}} == Zdroje == * [http://www.iffwfc.org/joukkuekortti.asp?joukkue_id=1193647993&sarjaId=2&dbSarja=1520942005 České družstvo na stránke Medzinárodnej florbalovej federácie] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20181207160337/http://www.iffwfc.org/joukkuekortti.asp?joukkue_id=1193647993&sarjaId=2&dbSarja=1520942005 |date=2018-12-07 }} {{eng icon}} * [http://www.buelachfloorball.org/index.php?page=42&op=games&cat=men&country=6 České družstvo na stránke buelachfloorball.org]{{Nedostupný zdroj|date=december 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} {{deu icon}} {{Koncové šablóny |{{Európske národné florbalové družstvá}} }} [[Kategória:Národné florbalové družstvá]] [[Kategória:České národné družstvá|Florbal]] [[Kategória:Florbal v Česku|Národné]] f03acp6i27t5uchqfkyff0lkyp9rjo3 0 377828 8215598 4067734 2026-05-17T17:16:58Z Martingazak 234259 Doplnenie 8215598 wikitext text/x-wiki '''Ján Žižka z Trocnova''' môže byť: * husitský vojvodca, pozri [[Ján Žižka]] * názov [[Partizánske brigády počas Slovenského národného povstania|partizánskej brigády]] v [[Slovenské národné povstanie|Slovenskom národnom povstaní]], pozri [[1. československá partizánska brigáda Jana Žižku]] * názov [[Partizánske zväzky počas Slovenského národného povstania|partizánskeho zväzku]] v [[Slovenské národné povstanie|Slovenskom národnom povstaní]], pozri [[Partizánska brigáda Jana Žižku – Pola|partizánsky zväzok Jana Žižku]] {{rozlišovacia stránka}} ano944gd5pejgiejvz5k4isqcyk2ayw 0 379051 8215404 7453920 2026-05-17T12:20:43Z ~2026-29230-47 294915 8215404 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Antoine Thomson d’Abbadie | Portrét = Antoine d'Abbadie.gif | Popis oosby = francúzsky geograf a cestovateľ | Dátum narodenia = [[3. január]] [[1810]] | Miesto narodenia = [[Dublin]], [[Írsko]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1897|3|19|1810|1|3}} | Miesto úmrtia = [[Paríž]], [[Francúzsko]] }} '''Antoine Thomson d’Abbadie''' (* [[3. január]] [[1810]], [[Dublin]], [[Írsko]] – † [[19. marec]] [[1897]], [[Paríž]], [[Francúzsko]]) bol francúzsky [[geografia|geograf]] a cestovateľ. Je známy najmä ako jeden z prvých európskych prieskumníkov oblasti [[Etiópia|Etiópie]], kde spolu s bratom Arnauldom strávil viac ako 11 rokov (1837{{--}}1848). Objavil rieku [[Giba]], ktorú mylne považovali za prameň [[Biely Níl|Bieleho Nílu]].<ref name=EB>{{beliana|1|d’Abbadie, Antoine Thomson|17}}<br> Pozn.: Encyklopédia chybne udáva jeho stredné meno ako Thompson.</ref> Svoje poznatky o Etiópii zhrnul v knihách: * ''Catalogue raisonné de manuscrits éthiopiens'' (1859) * ''Résumé Géodésique des positions déterminées en Éthiopie'' (1859) * ''Géodésie d’Éthiopie ou triangulation d’une partie de la Haute Éthiopie'' (4 diely, 1860{{--}}1873) * ''Monnaie d’Éthiopie'' (1868) * ''Observations relatives à la physique du globe, faites au Brésil et en Éthiopie'' (1873) * ''Géographie de l'Éthiopie, ce que j’ai entendu, faisant suite à ce que j’ai vu'' (1890) == Referencie == {{Referencie}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Abbadie, Antoine Thomson d’}} [[Kategória:Francúzski objavitelia]] [[Kategória:Francúzski geografi]] [[Kategória:Členovia Francúzskej akadémie vied]] [[Kategória:Členovia Accademia dei Lincei]] [[Kategória:Osobnosti z Dublinu]] 0qr8ic395dbv86lwhz7fdq9v952zqh4 0 380365 8215801 8207753 2026-05-18T07:08:31Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8215801 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Hlavní budova AVU.jpg|thumb|Akademie výtvarných umění v Praze]] '''Akademie výtvarných umění v Praze''' ('''AVU''') je verejná univerzitná vysoká škola v [[Praha|Prahe]]. Je najstaršou umeleckou školou v [[Česko|Česku]]. == Dejiny == AVU je vysoká škola umeleckého zamerania. Uskutočňuje magisterské a doktorské študijné programy v oblasti výtvarného umenia a poskytuje vysokoškolské vzdelávanie v odboroch maliarstvo, sochárstvo, kresba a grafika, intermediálná tvorba, nové médiá, reštaurovanie umeleckých diel maliarskych a sochárskych, a architektonická tvorba. Zároveň je i významnou kultúrnou inštitúciou, ktorá sa v duchu tradícii spolupodieľa na formovaní a rozvoji kultúry a spoločnosti. Bola založená 10. septembra [[1799]] dekrétom cisára [[František II. (Svätá rímska ríša)|Františka II.]] Vyučovať sa začalo nasledujúceho roku [[1800]]. Prvým riaditeľom bol nemecký rytec [[Josef Bergler]] (1753 – 1829), od roku [[1836]] to bol už Čech profesor [[František Tkadlík]], niekedy uvádzaný aj ako Kadlík. V roku [[1896]] bola AVU reformovaná a zoštátnená, dekrétom z roku [[1922]] uznaná ako prvá štátna vysoká umelecká škola. Pri jej vzniku stála aj [[Společnost vlasteneckých přátel]], ktorá chcela zaistiť kvalitné umelecké vzdelanie českým študentom z [[Čechy|Čiech]], [[Morava (región)|Moravy]] a rakúskeho [[Sliezsko|Sliezska]], ktorí do tej doby museli študovať vo [[Viedeň|Viedni]] či [[Mníchov]]e. == Sídlo AVU == === Hlavná budova === Škola sídli v budove postavenej v secesnom slohu, niekedy nazývanom aj secesný barok, autorom budovy je [[Václav Roštlapil]]<ref>http://www.mlp.cz/cz/offline/perlie/R/2031110.htm</ref> Projekt pochádza z rokov [[1897]] až [[1903]]. V budove je unikátny interiér školskej knižnice ktorej autorom je [[Jan Kotěra]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.avu.cz/modules.php?name=News&file=article&sid=48 |dátum prístupu=2013-05-02 |url archívu=https://web.archive.org/web/20090228160420/http://www.avu.cz/modules.php?name=News&file=article&sid=48 |dátum archivácie=2009-02-28 }}</ref> [[Súbor:Moderní galerie AVU.jpg|thumb|Moderná galéria AVU]] === Škola architektúry === Nachádza sa v tesnom susedstve hlavnej budovy. Autormi budovy sú Jan Kotěra a [[Josef Gočár]]. Vybudovaná bola v rokoch [[1922]] – [[1924]]. Sídli v nej ateliér architektúry, [[Vědecko-výzkumné pracoviště AVU]] a ateliér nových médií. [[File:Šalounův ateliér.jpg|thumb|upright|left|Šalounov ateliér AVU]] === Moderná galéria === Budova sa nachádza v areáli [[Výstaviště Praha]]. Bola postavená v roku [[1891]], v rámci celonárodnej hospodárskej prehliadky, ktorá niesla názov [[Jubilejní zemská výstava]]. Architektom bol [[Antonín Wiehl]]. Jej súdobú obnovu, úpravu a rozvoj navrhli známi architekti [[Zdeněk Jiran]] a Michal Kohout (2003). V súčasnosti v nej sídlia grafické dielne, ateliér reštaurovania maliarskych diel, ateliér reštaurovania sochárskych diel a plastík a ateliér grafiky. Uskutočňujú sa v nej aj hodiny večerného kreslenia. Nad jej vchodom je umiestnená kamenná ďakovná tabuľa mecenášovi [[Josef Hlávka|Josefov Hlávkovi]]. === Šalounov ateliér na Vinohradoch ("Šaloun") === Výtvarný ateliér na Vinohradoch slúži pedagógom hosťujúcim na AVU. Je to pôvodný ateliér význačného českého sochára [[Ladislav Šaloun|Ladislava Šalouna]]. Po víťaznej súťaži na pomník [[Jan Hus|Jana Husa]] pre [[Staromestské námestie (Praha)|Staromestské námestie]], sa sochár Ladislav Šaloun rozhodol postaviť na tento účel úplne nový ateliér podľa vlastného návrhu. Zahŕňal veľký a malý ateliér, salón, [[slovácko|slovácku]] izbu, jej autorom bol [[Dušan Jurkovič]], vestibul, zázemie i byt pre strážnika a tiež nevyhnutnú [[okultizmus|okultistickú]] pivnicu.<ref>http://www.lidovky.cz/salounuv-atelier-se-otevira-d1r-/ln_noviny.asp?c=A071003_000088_ln_noviny_sko&klic=221718&mes=071003_0</ref> === Ateliér v Zájicovej ulici ("Zajícovka") === Bol postavený v roku [[1902]] pre potreby výstavy a pobytu sochára [[Auguste Rodin|Augusta Rodina]] v Prahe.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.artmuseum.cz/umelec.php?art_id=630 |dátum prístupu=2013-05-02 |url archívu=https://web.archive.org/web/20130927090656/http://www.artmuseum.cz/umelec.php?art_id=630 |dátum archivácie=2013-09-27 }}</ref> Slúži ako prípravná škola kresby a modelovania pre prvé ročníky AVU. == Rektori od roku 1880 == * [[1880]] – [[1881]]: [[Antonín Lhota]] * [[1882]] – [[1887]]: [[František Sequens]] * [[1890]] – [[1893]]: František Sequens * [[1893]] – [[1894]]: [[Václav Brožík]] * [[1894]] – [[1895]]: [[Vojtěch Hynais]] * [[1899]] – [[1900]]: Vojtěch Hynais * [[1901]] – [[1902]]: Vojtěch Hynais * [[1903]] – [[1904]]: [[František Ženíšek]] * [[1911]] – [[1912]]: [[Maxmilián Pirner]] * [[1914]] – [[1915]]: [[Jan Kotěra]] * [[1916]] – [[1920]]: [[Max Švabinský]] * [[1922]] – [[1924]]: [[Jan Štursa]] * [[1924]] – [[1926]]: Max Švabinský * [[1926]] – [[1928]]: [[Vratislav Nechleba]] * [[1928]] – [[1931]]: [[Josef Gočár]] * [[1931]] – [[1933]]: Vratislav Nechleba * [[1933]] – [[1935]]: Max Švabinský * [[1935]] – [[1937]]: [[Jakub Obrovský]] * [[1939]] – [[1940]]: Vratislav Nechleba * [[1945]] – [[1946]]: Vratislav Nechleba * [[1946]] – [[1948]]: [[Otakar Španiel]] * [[1948]] – [[1950]]: [[Karel Pokorný (sochař)]] * [[1950]] – [[1954]]: [[Miloslav Holý]] * [[1954]] – [[1958]]: [[Jaroslav Fragner]] * [[1960]] – [[1967]]: [[Jiří Kotalík]] * [[1976]] – [[1985]]: [[Miloš Axman]] * [[1985]] – [[1989]]: [[Jan Hána]] * [[1990]] – [[1996]]: prof. [[Milan Knížák]]<ref>http://www.jedinak.cz/stranky/txtknizak.html</ref> * [[1996]] – [[2002]]: akademik doc. PhDr. [[Jiří T. Kotalík]], CSc.<ref>http://www.rozhlas.cz/hradec/navsteva/_zprava/409331</ref> * 14. listopadu [[2002]] do 1. 2. [[2010]]: prof. [[Jiří Sopko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.earch.cz/clanek/3665-jiri-sopko-zvolen-dekanem-na-avu.aspx |dátum prístupu=2013-05-02 |url archívu=https://web.archive.org/web/20120128061934/http://www.earch.cz/clanek/3665-jiri-sopko-zvolen-dekanem-na-avu.aspx |dátum archivácie=2012-01-28 }}</ref> * 1. 2. 2010 do 31. 1. 2014 akademik doc. PhDr. Jiří T. Kotalík, CSc.<ref>http://artalkweb.wordpress.com/2010/01/14/tz-jmenovani-j-t-kotalika-rektorem-avu/</ref> == Významní absolventi AVU (výber) == <gallery> Súbor:Josef Mánes, 1860.jpg|[[Josef Mánes]], absolvent 1842 Súbor:Antonin Slavicek.jpg|[[Antonín Slavíček]], absolvent 1893 Súbor:Bohumil Kubišta.jpg|[[Bohumil Kubišta]], absolvent 1906 Súbor:Eva Jiřičná, farewell for Jan Kaplický.jpg|[[Eva Jiřičná]], štúdium architektúry, 1965 – 1967 </gallery> * [[Antonín Mánes]]: 1806 – 1813, prof. Karel Postl, od r. 1836 profesor na AVU<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.czech.cz/en/culture/czech-arts/fine-art/history-of-fine-art?i=1%3Fi%3D1 |dátum prístupu=2013-05-02 |url archívu=https://web.archive.org/web/20140112214747/http://www.czech.cz/en/culture/czech-arts/fine-art/history-of-fine-art?i=1%3Fi%3D1 |dátum archivácie=2014-01-12 }}</ref> * [[Josef Mánes]]: 1835 – 1842, prof. Christian Ruben, Tkadlík František (uvádza sa niekedy i ako Kadlík), Antonín Mánes... * [[Julius Mařák]]: 1852 – 1953 prof. M. Haushofer, v rokoch 1853 – 55 Mníchov profesor L. Rottmann, prof. Eduard Schleich * [[Václav Brožík]]: 1868 – 1975 (79?) prof. [[Antonín Lhota]], Emanuel Rom, Jan Emil Lauffer * [[Mikoláš Aleš]]: 1869 – 1876, prof. Josef Matyas Trenkwald, Jan Sweerts. Vylúčený kvôli účasti na [[Woltmannova aféra|Woltmannovej afére]]<ref>http://www.radio.cz/cz/clanek/98268{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> * [[Josef Václav Myslbek]]: 1868 – 1871, maliarsky ateliér, prof. [[Josef Matyáš Trenkwald]], 1872 – 1973 štúdium v Drážďanoch * [[Maxmilián Pirner]]: 1872 – 1874 prof. M. Trenkwald, od r. 1896 profesor AVU<ref>http://www.tfsimon.com/Maximilian-Pirner.html</ref> * [[Antonín Chittussi]]: 1873 – 1878 prof. J. Trenkwald a J. Swerts * [[Luděk Marold]]: 1881 – 1882, prof. F. Čermák a F. Sequens * [[Max Švabinský]]: 1891 – 1998, prof. M. Pirner, J. Mařák a E. Karl, 1910 – 1939 profesor na AVU a rektor * [[František Kupka]]: 1887 – 1891, prof. [[František Sequens]] * [[Antonín Slavíček]]: 1887 – 1893, prof. [[Julius Mařák]] * [[František Kaván]]: 1890 – 1994, prof. [[Julius Mařák]] * [[Josef Mařatka]]: 1896 – 1899: prof. [[Josef Václav Myslbek]] * [[Emil Filla]]: 1903 – 1906, prof. [[Franz Thiele]], prof. [[Vlaho Bukovac]] * [[Otakar Španiel]]: 1902 – 1904, prof. [[Josef Václav Myslbek]] * [[Jan Štursa]]: 1899 – 1904, prof. [[Josef Václav Myslbek]], v rokoch 1908 – 1914: asistent u prof. Myslbeka * [[Willi Nowak]]: 1903 – 1906, prof. [[František Thiele]] * [[Bohumil Kubišta]]: 1904 – 1906, prof. [[Vlaho Bukovac]] * [[Josef Šíma]]: 1911 – 1914, prof. Vlaho Bukovace, prof. [[Jan Preisler]] v rokoch 1918 – 1922 asistent * [[Kamil Roškot]]: 1911 – 1914, 1918 – 1922, prof. [[Švabinský]], prof. [[Jan Kotěra]]<ref>http://old.hrad.cz/castle/architektura/20_stoleti003_uk.html</ref> * [[Jindřich Štyrský]]: 1918 – 1921, prof. [[Max Švabinský]] * [[Otakar Švec (sochár)|Otakar Švec]]: 1912(?) – 19, prof. [[Josef Václav Myslbek]] a asistent [[Jan Štursa]] – medaila * [[Bohuslav Fuchs]]: 1916 – 1919, prof. [[Jan Kotěra]] * [[Vincenc Makovský]]: 1919 – 1926, prof. [[Jakub Obrovský]], [[Krattner]] K., [[Štursa]] J., [[Bohuslav Kafka]] * [[Mikuláš Medek]]: 1945 – 1946, poté UMPRUM, r. 1949 z politických dôvodov vylúčený<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.artbohemia.cz/Medek-mikulas |dátum prístupu=2013-05-02 |url archívu=https://web.archive.org/web/20081004110004/http://www.artbohemia.cz/Medek-mikulas |dátum archivácie=2008-10-04 }}</ref> * [[Hugo Demartini]]: 1949 – 1954, prof. [[Jan Lauda]] * [[Jan Koblasa]]: 1952 – 1958, v rokoch 2002 – 2005 prof. na AVU<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.zdom.com/artistpainterpricesk/KOBLASAJan.htm |dátum prístupu=2013-05-02 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160305111205/http://www.zdom.com/artistpainterpricesk/KOBLASAJan.htm |dátum archivácie=2016-03-05 }}</ref> * [[Aleš Veselý]]: 1952 – 1956, od r. 1990 – 2005 prof. na AVU * [[Karel Malich]]: 1945 – 1949, absolvoval až v r. 1953, prof. Vladimír Silovský.<ref>http://www.thefreelibrary.com/Karel+Malich-a014875215</ref> * [[Antonín Málek]]: 1957 – 1963 (prof. V. Rada a K. Soucek), 1963 – 1964 čestný rok na AVU v Prahe (prof. [[Karel Souček]]) * [[Zdeněk Beran]]: 1956 – 1962 (prof. V Sychra) od. r. 1990 prof. na AVU<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.avu.cz/en/modules.php?name=News&file=article&sid=42 |dátum prístupu=2013-05-02 |url archívu=https://web.archive.org/web/20071026023349/http://www.avu.cz/en/modules.php?name=News&file=article&sid=42 |dátum archivácie=2007-10-26 }}</ref> * [[Jiří Načeradský]]: 1957 – 1963, prof.V. Rady. 1990 docent, 1991 profesor monumentálnej maľby (do 1992).<ref>http://www.askart.com/AskART/artists/biography.aspx?searchtype=BIO&artist=11119655{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> * [[Jiří Sopko]]: 1960 – 1966, prof. Hornik J., Pelc A. V rokoch 1969 – 1971 asistent na AVU v ateliéri J. Smetany. Od r. 1990 profesor AVU. Od r. 2002 – 2010 rektor AVU.<ref>http://www.artnet.com/artist/588167/jiri-sopko.html</ref> * [[Eva Jiřičná]]: 1965 – 1967, prof. [[Jaroslav Fragner]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.ejal.com/ |dátum prístupu=2013-05-02 |url archívu=https://web.archive.org/web/20110424041414/http://www.ejal.com/ |dátum archivácie=2011-04-24 }}</ref> * [[Martin Rajniš]]: 1969 – 1971, prof. Frantisek Cubr<ref>http://www.radio.cz/en/article/104751</ref> * [[Magdalena Jetelová]]: 1965 – 1971 (1970?) prof. Karel Hladik == AVU a populárna kultúra == * [[Christian Duguay]] použil priestory Akadémie vo svojom filme Vzostup Zla (The Rise of Evil) v roku 2003. * [[Zdeněk Burian]] ilustrátor, grafik, jeho kresby použil [[Petr Sadecký]] v komikse ''[[Octobriana]]'': 1919 – 1921, prof: [[Max Švabinský]], [[Jan Goth]]; prijatý 14 rokoch do druhého ročníka. <!--Brzy vyloučen.--> * [[Jan Antonín Pacák]] hudobník a výtvarník kapely [[Olympic (hudobná skupina)|Olympic]]: 1959 – 1965, prof. [[Vojtěch Tittelbach]] a prof. [[Arnošt Paderlík]]<ref>http://www.bestia.cz/olympic/cs/clenove/byvali-clenove/je-yk-pacak.html</ref> * [[Theodor Pištěk (výtvarník)|Theodor Pištěk]] [[film]]ový výtvarník: 1953 – 1957, u prof. Vratislava Nechleby<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.littlegoldenguy.com/people.asp?peopid=3040 |dátum prístupu=2013-05-02 |url archívu=https://web.archive.org/web/20100920021606/http://www.littlegoldenguy.com/people.asp?peopid=3040 |dátum archivácie=2010-09-20 }}</ref> == Referencie == <references /> == Externé odkazy == * [http://www.avu.cz Akademie výtvarných umění] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070609101354/http://www.avu.cz/ |date=2007-06-09 }} * [http://animal.ffa.vutbr.cz/~kokolia/avu/historieAVUstrucna.html stručná historie AVU] * [http://sketchup.google.com/3dwarehouse/cldetails?mid=237fa5d91d62643d4b254f03001232f1&prevstart=0 3D galerie soch ze zahrady AVU] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200527093330/http://sketchup.google.com/3dwarehouse/cldetails?mid=237fa5d91d62643d4b254f03001232f1&prevstart=0 |date=2020-05-27 }} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Akadémia výtvarných umení v Prahe| ]] [[Kategória:Univerzity v Česku]] [[Kategória:Kultúrne pamiatky v Prahe]] [[Kategória:Vysoké školy v Prahe]] 2drptwk1dsbacuog5p604z0dnwd1jgp 0 393302 8215758 8086543 2026-05-18T04:23:54Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 2 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8215758 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalový klub | názovklubu = APOEL FC | obrázok = | celýnázov = ''Athletikos Podosferikos Omilos Ellinon Lefkosias'' (Atletický Futbalový Klub z Gréckej Nikózie)<br>[[Gréčtina|Grécky]]: Aθλητικός Ποδοσφαιρικός Όμιλος Eλλήνων Λευκωσίας | prezývka = | založený = 8. november 1926 | rozpustený = | štadión = [[Štadión GSP]] <small>([[Nikózia]], [[Cyprus]])</small> | kapacita = 22 859 | majiteľ = | predseda = Phivos Erotokritou | tréner = [[Ivan Jovanović]] | liga = [[Prvá divízia (Cyprus)|Prvá divízia]] | sezóna = 2024/25 | pozícia = 5. | vzor_lp1 = _apoel1112h | vzor_t1 = _apoel1112h | vzor_pp1 = _apoel1112h | vzor_tr1 = _apoel1112h | vzor_po1 = _apoel1112h | ľavéplece1 = _ffff00 | telo1 = _ffff00 | pravéplece1 = _ffff00 | trenírky1 = _0033FF | ponožky1 = _ffff00 | vzor_lp2 = _apoel1112a | vzor_t2 = _apoel1112a | vzor_pp2 = _apoel1112a | vzor_tr2 = _apoel1112a | vzor_po2 = _apoel1112a | ľavéplece2 = ff4500 | telo2 = ffffff | pravéplece2 = ff4500 | trenírky2 = ffffff | ponožky2 = ff4500 | vzor_lp3 = _aek1011t | vzor_t3 = _aek1011t | vzor_pp3 = _aek1011t | vzor_tr3 = _aek1011t | vzor_po3 = _aek1011t | ľavéplece3 = 0075a2 | telo3 = 0075a2 | pravéplece3 = 0075a2 | trenírky3 = 0075a2 | ponožky3 = 0075a2 }} '''APOEL FC''' ([[novogréčtina|grécky]]: ΑΠΟΕΛ Ποδόσφαιρο; skratka z '''Α'''θλητικός '''Π'''οδοσφαιρικός '''Ό'''μιλος '''Ε'''λλήνων '''Λ'''ευκωσίας – '''''A'''thletikos '''P'''odosferikos '''O'''milos '''E'''llinon '''L'''efkosias'' – "Atletický Futbalový Klub z Gréckej Nikózie") je profesionálny [[futbal|futbalový]] [[športový klub|klub]] sídliaci v hlavnom meste gréckej časti ostrova [[Cyprus]], v [[Nikózia|Nikózii]] a je jedným zo zakladajúcich členov [[Cyperská futbalová asociácia|Cyperskej futbalovej asociácie]]. APOEL je jedným z najpopulárnejších futbalových tímov na Cypre, a zároveň je s 21 [[Prvá divízia (Cyprus)|titulmi šampióna]], 19 [[Cyperský pohár vo futbale|pohármi]] a 12 [[Cyperský Superpohár|superpohármi]] historicky najúspešnejším klubom na Cypre vôbec. Najväčší moment APOELu v [[Únia európskych futbalových zväzov|európskych]] súťažiach sa stal v sezóne 2011/2012, keď sa klub zúčastnil v [[Liga majstrov UEFA 2011/2012 (skupinová fáza)|skupinovej fáze]] počas [[Liga majstrov UEFA 2011/2012|Ligy Majstrov UEFA 2011/2012]] (spolu s [[FC Porto]], [[FK Šachtar Doneck]] a [[FC Zenit Petrohrad]] a kvalifikoval sa do [[Liga Majstrov UEFA 2011/2012 (vyraďovacia fáza)|vyraďovacej fázy]], čím sa stal prvým a jediným cyperským klubom, ktorý sa dostal do vyraďovacej fázy [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov UEFA]]; vylúčil klub [[Olympique Lyon]] v penaltovom rozstrele a postúpil do štvrťfinále. APOEL FC je časťou multi-športového klubu APOEL, ktorý bol založený v roku 1926 a stará sa o rezorty pre niekoľko športov vrátane futbalu, [[basketbal]]u, [[volejbal]]u, stolného tenisu, bowlingu a cyklistiky. ==Získané trofeje== ===Vyhrané domáce súťaže=== * [[Súbor:Greece Super League.svg|25px]] '''[[Prvá divízia (Cyprus)|Prvá divízia]] (29x)''' :(1936, 1937, 1938, 1939, 1940, 1947, 1948, 1949, 1952, 1965, 1973, 1980, 1986, 1990, 1992, 1996, 2002, 2004, 2007, 2009, 2011, 2013, 2014, 2015, 2016, 2017, 2018, 2019, 2024) *'''[[Cyperský pohár vo futbale|Cyperský pohár]] (19x)''' :(1937, 1941, 1947, 1951, 1963, 1968, 1969, 1973, 1976, 1978, 1979, 1984, 1993, 1995, 1996, 1997, 1999, 2006, 2008) * '''LTV Super Cup <small>(Superpohár)</small> (12x)''' :(1963, 1984, 1986, 1992, 1993, 1996, 1997, 2002, 2004, 2008, 2009, 2011) ==Iné projekty== {{Projekt}} ==Externé odkazy== * [http://www.apoelfc.com.cy Oficiálna webstránka] * [http://www.apoel.com.cy APOEL Sports Club Oficiálna webstránka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220601091047/http://www.apoel.com.cy/ |date=2022-06-01 }} * [http://www.apoelfa.com APOEL F.C. Youth Academy] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20141216191839/http://apoelfa.com/ |date=2014-12-16 }} * [http://www.au-79.net/ APOEL Ultras Oficiálna webstránka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20131028200852/http://www.au-79.net/ |date=2013-10-28 }} * [http://www.apoel.net APOEL Fanstránka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20131013194625/http://forum.apoel.net/forum/index.php |date=2013-10-13 }} * [http://www.apoeluk.com/ APOEL UK Fanstránka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120426050019/http://www.apoeluk.com/ |date=2012-04-26 }} ==Zdroj== {{Preklad|en|APOEL F.C.|480865136}} [[Kategória:Cyperské futbalové kluby]] [[Kategória:Šport v Nikózii]] [[Kategória:Futbalové kluby založené v 1926]] lekwrbe1dlz1wsysla86ixirwetyxbc 0 434164 8215422 8070361 2026-05-17T12:33:05Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8215422 wikitext text/x-wiki {{Substovaný infobox}} {| class="infobox football" style="width: 17em; text-align: center;" |- ! style="font-size: 16px;" | Česko-slovenská volejbalová liga žien |- | style="font-size: 12px; background: #BFD7FF;" | '''Založená''' |- | style="font-size: 12px;" | [[1931]] |- | style="font-size: 12px; background: #BFD7FF;" | '''Ukončená''' |- | style="font-size: 12px;" | [[1992]] |- | style="font-size: 12px; background: #BFD7FF;" | '''Zväz''' |- | style="font-size: 12px;" | [[Československý volejbalový svaz|ČSVS]] |- | style="font-size: 12px; background: #BFD7FF;" | '''Počet tímov''' |- | style="font-size: 12px;" | 12 |- | style="font-size: 12px; background: #BFD7FF;" | '''Posledný víťaz''' (1991/92) |- | style="font-size: 12px;" | [[PVK Olymp Praha]] |- | style="font-size: 12px; background: #BFD7FF;" | '''Najúspešnejší klub''' |- | style="font-size: 12px;" | [[PVK Olymp Praha]] (12 víťazstiev) |} '''Česko-slovenská volejbalová liga žien''' bola najvyššia [[Česko-Slovensko|česko-slovenská]] [[volejbal]]ová súťaž žien. Vznikla v roku [[1931]] a prebiehala do roku [[1992]] (s výnimkou rokov 1938 až 1944). Dobovo bola označovaná ako ''I. československá liga''. Organizoval ju ''Československý volejbalový svaz (ČSVS)'', založený v roku 1921 ako ''Československý volleyballový a basketbalový svaz'' (ČVaBS). Najúspešnejším tímom sa stal [[PVK Olymp Praha]] (predtým Rudá hvězda Praha), ktorý v nej dokázal zvíťaziť 12-krát. Do roku [[1954]] sa hralo finále formou turnajov, v ktorých boli zastúpené najlepšie družstvá územných súťaží (najčastejšie Čechy, Morava, Slovensko). Od roku [[1955]] sa už hralo ligovým systémom v jednej celoštátnej skupine.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Přehled vítězů Mistrovství republiky Muži / Ženy |url = http://www.cvf.cz/?clanek=5044 |dátum vydania = |dátum prístupu = 27.04.2021 |vydavateľ = ČVF |jazyk = po česky |url archívu = https://web.archive.org/web/20150923212045/http://www.cvf.cz/?clanek=5044 |dátum archivácie = 2015-09-23 }}</ref> Už v sezóne 1953 sa však uskutočnil pokusný ročník dlhodobej súťaže s 10 družstvami, ktoré prešli oblastnou kvalifikáciu. == Prehľad sezón == {| class=wikitable style="text-align:center" |- style="background:#efefef;" ! style="background:lightblue" | Sezóna ! style="background:lightblue" width=200| [[Súbor:Gold medal with cup.svg|17px]] zlato ! style="background:lightblue" width=200| [[Súbor:Silver medal with cup.svg|17px]] striebro ! style="background:lightblue" width=200| [[Súbor:Bronze medal with cup.svg|17px]] bronz |- !colspan=4 style="background:#1B1E97;color:#FFFFFF"|Majstrovstvá ČSR{{ref|x|1}} |- | 1931 | VBVS Praha I. | [[VK Královo Pole Brno|Sokol Brno]] | VBVS Praha II. |- | 1932 | VS Marathon Praha | VK Plzeň | VBVS Praha |- | 1933 | VS Marathon Praha | VK Plzeň | VBVS Praha |- | 1934 | Sokol Plzeň | VBVS Praha | VS Marathon Praha |- | 1935 | Sokol Plzeň | VBVS Praha | [[VK Královo Pole Brno|Sokol Brno]] |- | 1936 | Sokol Plzeň | VS Praha | [[VK Královo Pole Brno|Sokol Brno]] |- | 1937 | Sokol Plzeň | ? | ? |- | 1938 | colspan=3 bgcolor=#FFFFFF|''súťaž sa neorganizovala'' |- | bgcolor=#FFFFFF|1939{{--}}44 | colspan=3 bgcolor=#FFFFFF|''celoštátna súťaž sa neorganizovala''{{ref|y|2}} |- | 1945 | SK Zaměstnanci města Prahy | [[VK TJ Ostrava|Sokol Slezská Ostrava]] | [[SK Slavia Praha volejbal|SK Slavia Praha]] |- | 1946 | SK Zaměstnanci města Prahy | VPK Radbuza Plzeň | [[VK TJ Ostrava|SK Slezská Ostrava]] |- | 1947 | SK Zaměstnanci města Prahy | VPK Radbuza Plzeň | [[VK TJ Ostrava|SK Slezská Ostrava]] |- | 1948 | [[VK TJ Ostrava|Sokol Jáma TS Ostrava]] | SK Zaměstnanci města Prahy | [[VK Královo Pole Brno|Sokol Královo Pole Brno]] |- | 1949 | Sokol Pražský | [[VK TJ Ostrava|Sokol Jáma TS Ostrava]] | Sokol Plzeň |- | 1950 | Sokol Pražský | [[VK TJ Ostrava|Sokol OKD Ostrava]] | [[VK Královo Pole Brno|Sokol GZ Královo Pole Brno]] |- | 1951 | [[VK TJ Ostrava|Sokol OKD Ostrava]] | [[VK Královo Pole Brno|Sokol GZ Královo Pole Brno]] | SK Zaměstnanci města Prahy |- | 1952 | [[VK TJ Ostrava|Baník Ostrava]] | [[SK Slavia Praha volejbal|Dynamo Slavia Praha]] | [[Sparta Praha (volejbal)|Spartak ČKD Sokolovo Praha]] |- | 1953 | [[VK TJ Ostrava|Baník Ostrava]] | [[SK Slavia Praha volejbal|Dynamo Praha]] | Tatran Valašské Meziříčí |- | 1954 | Tatran Valašské Meziříčí | Slavoj Odívání Praha | ÚDA Praha |- !colspan=4 style="background:#1B1E97;color:#FFFFFF"|I. česko-slovenská liga |- | [[Česko-slovenská volejbalová liga žien 1955|1955]] | ÚDA Praha | Slavoj Odívání Praha | Tatran Valašské Meziříčí |- | [[Česko-slovenská volejbalová liga žien 1956|1956]] | ÚDA Praha | Tatran Valašské Meziříčí | Slavoj Praha |- | [[Česko-slovenská volejbalová liga žien 1957|1957]] | Slavoj Praha | Tatran Valašské Meziříčí | [[SK Slavia Praha volejbal|Dynamo Praha]] |- | [[Česko-slovenská volejbalová liga žien 1958|1958]] | Tatran Valašské Meziříčí | Slavoj Praha | Slavoj Plzeň MP |- | [[Česko-slovenská volejbalová liga žien 1959|1959]] | [[SK Slavia Praha volejbal|Dynamo Praha]] | Slavoj Praha | Tatran Valašské Meziříčí |- | [[Česko-slovenská volejbalová liga žien 1960|1960]] | Slavoj Plzeň MP | [[SK Slavia Praha volejbal|Dynamo Praha]] | [[VK Královo Pole Brno|Spartak Královo Pole Brno]] |- | [[Česko-slovenská volejbalová liga žien 1961|1961]] | [[VK Tatran Střešovice|Tatran Střešovice]] | [[SK Slavia Praha volejbal|Dynamo Praha]] | [[VK Slávia EU Bratislava|Slávia VŠ Bratislava]] |- | [[Česko-slovenská volejbalová liga žien 1962|1962]] | [[SK Slavia Praha volejbal|Dynamo Praha]] | [[VK Tatran Střešovice|Tatran Střešovice]] | [[VK Slávia EU Bratislava|Slávia VŠ Bratislava]] |- | [[Česko-slovenská volejbalová liga žien 1963|1963]] | [[SK Slavia Praha volejbal|Dynamo Praha]] | [[Sparta Praha (volejbal)|ČKD Praha]] | [[VK Tatran Střešovice|Tatran Střešovice]] |- | [[Česko-slovenská volejbalová liga žien 1964|1964]] | [[Sparta Praha (volejbal)|ČKD Praha]] | [[VK Slávia EU Bratislava|Slávia VŠ Bratislava]] | [[SK Slavia Praha volejbal|SK Slavia Praha]] |- | [[Česko-slovenská volejbalová liga žien 1965|1965]] | [[SK Slavia Praha volejbal|SK Slavia Praha]] | [[VK Slávia EU Bratislava|Slávia UK Bratislava]] | Jiskra Jablonec nad Nisou |- | [[Česko-slovenská volejbalová liga žien 1966|1966]] | [[VK Slávia EU Bratislava|Slávia UK Bratislava]] | Jiskra Jablonec nad Nisou | [[VK Tatran Střešovice|Tatran Střešovice]] |- | [[Česko-slovenská volejbalová liga žien 1967|1967]] | [[VK Slávia EU Bratislava|Slávia UK Bratislava]] | [[SK Slavia Praha volejbal|SK Slavia Praha]] | Slavoj Praha |- | [[Česko-slovenská volejbalová liga žien 1968|1968]] | [[VK Slávia EU Bratislava|Slávia UK Bratislava]] | [[VK Tatran Střešovice|Tatran Střešovice]] | Slavoj Praha |- | [[Česko-slovenská volejbalová liga žien 1969|1969]] | [[VK Tatran Střešovice|Tatran Střešovice]] | [[VK Slávia EU Bratislava|Slávia UK Bratislava]] | [[SK Slavia Praha volejbal|SK Slavia Praha]] |- | [[Česko-slovenská volejbalová liga žien 1969/70|1969/70]] | [[VK Tatran Střešovice|Tatran Střešovice]] | [[VK Slávia EU Bratislava|Slávia UK Bratislava]] | [[PVK Olymp Praha|Rudá Hvězda Praha]] |- | [[Česko-slovenská volejbalová liga žien 1970/71|1970/71]] | [[VK Tatran Střešovice|Tatran Střešovice]] | [[VK Slávia EU Bratislava|Slávia UK Bratislava]] | [[VK Královo Pole Brno|Technika Brno]] |- | [[Česko-slovenská volejbalová liga žien 1971/72|1971/72]] | [[VK Tatran Střešovice|Tatran Střešovice]] | [[VK Slávia EU Bratislava|Slávia UK Bratislava]] | [[PVK Olymp Praha|Rudá Hvězda Praha]] |- | [[Česko-slovenská volejbalová liga žien 1972/73|1972/73]] | [[VK Tatran Střešovice|Tatran Střešovice]] | [[PVK Olymp Praha|Rudá Hvězda Praha]] | [[VK Královo Pole Brno|Technika Brno]] |- | [[Česko-slovenská volejbalová liga žien 1973/74|1973/74]] | [[PVK Olymp Praha|Rudá Hvězda Praha]] | [[VK Slávia EU Bratislava|Slávia UK Bratislava]] | [[VK Tatran Střešovice|Tatran Střešovice]] |- | [[Česko-slovenská volejbalová liga žien 1974/75|1974/75]] | [[PVK Olymp Praha|Rudá Hvězda Praha]] | [[VK Tatran Střešovice|Tatran Střešovice]] | [[VK Slávia EU Bratislava|Slávia UK Bratislava]] |- | [[Česko-slovenská volejbalová liga žien 1975/76|1975/76]] | [[VK Slávia EU Bratislava|Slávia UK Bratislava]] | [[PVK Olymp Praha|Rudá Hvězda Praha]] | [[VK Tatran Střešovice|Tatran Střešovice]] |- | [[Česko-slovenská volejbalová liga žien 1976/77|1976/77]] | [[PVK Olymp Praha|Rudá Hvězda Praha]] | [[VK Královo Pole Brno|KPS Brno]] | [[VKP Bratislava|ČH Bratislava]] |- | [[Česko-slovenská volejbalová liga žien 1977/78|1977/78]] | [[VK Slávia EU Bratislava|Slávia UK Bratislava]] | [[TJ Lokomotiva Liberec (volejbal)|TJ Lokomotiva Liberec]] | [[PVK Olymp Praha|Rudá Hvězda Praha]] |- | [[Česko-slovenská volejbalová liga žien 1978/79|1978/79]] | [[PVK Olymp Praha|Rudá Hvězda Praha]] | [[VKP Bratislava|ČH Bratislava]] | [[VK Slávia EU Bratislava|Slávia UK Bratislava]] |- | [[Česko-slovenská volejbalová liga žien 1979/80|1979/80]] | [[PVK Olymp Praha|Rudá Hvězda Praha]] | [[VK Slávia EU Bratislava|Slávia UK Bratislava]] | [[TJ Lokomotiva Liberec (volejbal)|TJ Lokomotiva Liberec]] |- | [[Česko-slovenská volejbalová liga žien 1980/81|1980/81]] | [[PVK Olymp Praha|Rudá Hvězda Praha]] | [[VK Slávia EU Bratislava|Slávia UK Bratislava]] | [[TJ Lokomotiva Liberec (volejbal)|TJ Lokomotiva Liberec]] |- | [[Česko-slovenská volejbalová liga žien 1981/82|1981/82]] | [[VK Slávia EU Bratislava|Slávia UK Bratislava]] | [[PVK Olymp Praha|Rudá Hvězda Praha]] | [[TJ Lokomotiva Liberec (volejbal)|TJ Lokomotiva Liberec]] |- | [[Česko-slovenská volejbalová liga žien 1982/83|1982/83]] | [[VK Slávia EU Bratislava|Slávia UK Bratislava]] | [[PVK Olymp Praha|Rudá Hvězda Praha]] | [[VK Královo Pole Brno|TJ KPS Brno]] |- | [[Česko-slovenská volejbalová liga žien 1983/84|1983/84]] | [[PVK Olymp Praha|Rudá Hvězda Praha]] | [[VK Slávia EU Bratislava|Slávia UK Bratislava]] | [[TJ Lokomotiva Liberec (volejbal)|TJ Lokomotiva Liberec]] |- | [[Česko-slovenská volejbalová liga žien 1984/85|1984/85]] | [[PVK Olymp Praha|Rudá Hvězda Praha]] | [[VK Slávia EU Bratislava|Slávia UK Bratislava]] | [[VKP Bratislava|ČH Bratislava]] |- | [[Česko-slovenská volejbalová liga žien 1985/86|1985/86]] | [[PVK Olymp Praha|Rudá Hvězda Praha]] | [[VK Slávia EU Bratislava|Slávia UK Bratislava]] | [[SK Slavia Praha volejbal|Slavia Praha IPS]] |- | [[Česko-slovenská volejbalová liga žien 1986/87|1986/87]] | [[PVK Olymp Praha|Rudá Hvězda Praha]] | [[VK Slávia EU Bratislava|Slávia UK Bratislava]] | [[TJ Lokomotiva Liberec (volejbal)|Jiskra Textilana Liberec]] |- | [[Česko-slovenská volejbalová liga žien 1987/88|1987/88]] | [[PVK Olymp Praha|Rudá Hvězda Praha]] | [[VK Slávia EU Bratislava|Slávia UK Bratislava]] | [[SK Slavia Praha volejbal|Slavia Praha IPS]] |- | [[Česko-slovenská volejbalová liga žien 1988/89|1988/89]] | [[VK Slávia EU Bratislava|Slávia UK Bratislava]] | [[PVK Olymp Praha|Rudá Hvězda Praha]] | [[SK Slavia Praha volejbal|Slavia Praha IPS]] |- | [[Česko-slovenská volejbalová liga žien 1989/90|1989/90]] | [[VK Královo Pole Brno|TJ KPS Brno]] | [[VK Slávia EU Bratislava|Slávia UK Bratislava]] | [[VKP Bratislava|ČH Bratislava]] |- | [[Česko-slovenská volejbalová liga žien 1990/91|1990/91]] | [[VK Slávia EU Bratislava|Slávia UK Bratislava]] | [[VK Královo Pole Brno|TJ KPS Brno]] | [[PVK Olymp Praha|PSK Olymp Praha]] |- | [[Česko-slovenská volejbalová liga žien 1991/92|1991/92]] | [[PVK Olymp Praha|PSK Olymp Praha]] | [[VK Královo Pole Brno|TJ KPS Brno]] | [[SK Slavia Praha volejbal|SK Slavia Praha]] |} Poznámky: * {{pozn|x|1}} Súťaže sa organizovali v Čechách, na Morave a na Slovensku (vrátane Podkarpatskej Rusi) a ich víťazi neskôr postúpili na finálový turnaj. * {{pozn|y|2}} V Čechách a na Morave sa organizovali Majstrovstvá protektorátu Čechy a Morava,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Historie - třicátá léta | url = http://www.cvf.cz/cvs/historie/?page=7 | dátum vydania = | dátum prístupu = 27.04.2021 | vydavateľ = ČVF | jazyk = po česky }}</ref> v ktorých postupne zvíťazili štyrikrát Sokol Plzeň (trikrát už pod novým názvom SK Viktoria Plzeň) a raz SK Zaměstnanci Prahy. * Odohrala sa aj sezóna 1992/93, ale len jej základná časť. Kvôli rozdeleniu ČSFR sa neuskutočnilo play-off a tak majstri, ani ďalší česko-slovenskí medailisti neboli vyhlásení. Následne sa odohrali národne súťaže už novovzniknutých republík, na Slovensku 2 turnaje o majstra,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Volejbal na Slovensku 1993-1999 | url = http://www.svf.sk/sk/svf/zakladne-informacie/volejbal-na-slovensku-1993-199 | dátum vydania = | dátum prístupu = 27.04.2021 | vydavateľ = SVF | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210419203026/http://svf.sk/sk/svf/zakladne-informacie/volejbal-na-slovensku-1993-199 | dátum archivácie = 2021-04-19 }}</ref> v Česku play-off.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Souhrná správa STV ČVS 1992/1993 | url = http://www.cvf.cz/dokumenty/download/03_Celost%C3%A1tn%C3%AD%20sout%C4%9B%C5%BEe/3-04_Souhrnn%C3%A9%20zpr%C3%A1vy%20STK%20%C4%8CVS/Souhrnn%C3%A1%20zpr%C3%A1va%20STK%201992-1993.pdf | dátum vydania = | dátum prístupu = 27.04.2021 | vydavateľ = ČVF | jazyk = po česky }}</ref> == Historické štatistiky == {| class=wikitable style=text-align:center |- align=center style="background:#efefef;" ! style="background:lightblue" | Klub ! style="background:lightblue" | [[Súbor:Gold medal with cup.svg|17px|zlato]] ! style="background:lightblue" | [[Súbor:Silver medal with cup.svg|17px|striebro]] ! style="background:lightblue" | [[Súbor:Bronze medal with cup.svg|17px|bronz]] ! style="background:lightblue" | Víťazstvá |- | align=left|[[PVK Olymp Praha|Rudá hvězda/Olymp Praha]] | 12|| 5|| 4 |align=left|1974, 1975, 1977, 1979, 1980, 1981, 1984, 1985, 1986, 1987, 1988, 1992 |- | align=left|[[VK Slávia EU Bratislava|Slávia UK Bratislava]] | 9|| 15|| 4 |align=left|1966, 1967, 1968, 1976, 1978, 1982, 1983, 1989, 1991 |- | align=left|[[VK Tatran Střešovice|Tatran Střešovice]] | 6|| 3|| 4 |align=left|1961, 1969, 1970, 1971, 1972, 1973 |- | align=left|VK/Sokol/Viktoria/Slavoj Plzeň | 5|| 2|| 2 |align=left|1934, 1935, 1936, 1937, 1960 |- | align=left|[[SK Slavia Praha volejbal|Dynamo/SK Slavia Praha]] | 4|| 5|| 8 |align=left|1959, 1962, 1963, 1965 |- | align=left|[[VK TJ Ostrava|Sokol Jáma TS/Baník Ostrava]] | 4|| 3|| 2 |align=left|1948, 1951, 1952, 1953 |- | align=left|SK Zaměstnanci města Prahy | 3|| 1|| 1 |align=left|1945, 1946, 1947 |- | align=left|Tatran Valašské Meziříčí | 2|| 2|| 3 |align=left|1954, 1958 |- | align=left|ÚDA Praha | 2|| || 1 |align=left|1955, 1956 |- | align=left|VS Marathon Praha | 2|| || 1 |align=left|1932, 1933 |- | align=left|Sokol Pražský | 2|| || |align=left|1949, 1950 |- | align=left|[[VK Královo Pole Brno|Sokol KP/Technika/KPS/KP Brno]] | 1|| 5|| 8 |align=left|1990 |- | align=left|Slavoj Praha | 1|| 4|| 3 |align=left|1957 |- | align=left|{{tooltip|VBVS|Volleyballový a basketballový odbor vysokoškolského sportu}} Praha | 1|| 2|| 3 |align=left|1931 |- | align=left|[[Sparta Praha (volejbal)|Spartak Sokolovo/ČKD/Sparta Praha]] | 1|| 1|| 1 |align=left|1964 |} == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[Volejbalová extraliga žien]] * [[Česká volejbalová extraliga žen]] * [[Česko-slovenská volejbalová liga mužov]] == Zdroje == * [https://web.archive.org/web/20120716231500/http://www.cvf.cz/?clanek=5044 Víťazi česko-slovenských líg] ''archive.org'' {{ces icon}} * [https://theses.cz/id/ovsp85/Novotn_DP.pdf ''Historie volejbalu v českých zemích od roku 1945 do současnosti''] {{ces icon}} * [https://women.volleybox.net/women-czechoslovakia-league-tt617 Česko-slovenská liga žien na stránke volleybox.net]{{Nedostupný zdroj|date=august 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} {{eng icon}} * [http://www.cvf.cz/rs2/mm/doc/clanky/p1_medailiste_mr_1924-2015.pdf Prehľad medailistov česko-slovenských líg] {{ces icon}} {{Koncové šablóny |{{Najvyššie ligy v Česko-Slovensku}}}} [[Kategória:Klubové volejbalové súťaže]] [[Kategória:Volejbal v Česko-Slovensku]] opchducy5d3nlv2njqazouc9ysmz6s6 2 436917 8215631 8215250 2026-05-17T18:20:08Z TeslaBot 71954 /* Vojna za nezávislosť Východného Timoru */ nová sekcia 8215631 wikitext text/x-wiki __NOINDEX__ <div style="margin: 1.5em 0; border-top: 1px solid #AAAAAA; border-bottom: 1px solid #AAAAAA; font-size:85%;"> Archív: <span style="white-space: nowrap">2012: [[/2012-05|05]] [[/2012-06|06]] [[/2012-07|07]] [[/2012-08|08]] [[/2012-09|09]] [[/2012-10|10]] [[/2012-11|11]] [[/2012-12|12]]</span> · <span style="white-space: nowrap">2013: [[/2013-01|01]] [[/2013-02|02]] [[/2013-03|03]] [[/2013-04|04]] [[/2013-05|05]] [[/2013-06|06]] [[/2013-07|07]] [[/2013-08|08]] [[/2013-09|09]] [[/2013-10|10]] [[/2013-11|11]] [[/2013-12|12]]</span> · <span style="white-space: nowrap">2014: [[/2014-01|01]] [[/2014-02|02]] [[/2014-03|03]] [[/2014-04|04]] [[/2014-05|05]] [[/2014-06|06]] [[/2014-07|07]] [[/2014-08|08]] [[/2014-09|09]] [[/2014-10|10]] [[/2014-11|11]] [[/2014-12|12]]</span> · <span style="white-space: nowrap">2015: [[/2015-01|01]] [[/2015-02|02]] [[/2015-03|03]] [[/2015-04|04]] [[/2015-05|05]] [[/2015-06|06]] [[/2015-07|07]] [[/2015-08|08]] [[/2015-09|09]] [[/2015-10|10]] [[/2015-11|11]] [[/2015-12|12]]</span> · <span style="white-space: nowrap">2016: [[/2016-01|01]] [[/2016-02|02]] [[/2016-03|03]] [[/2016-04|04]] [[/2016-05|05]] [[/2016-06|06]] [[/2016-07|07]] [[/2016-08|08]] [[/2016-09|09]] [[/2016-10|10]] [[/2016-11|11]] [[/2016-12|12]]</span> · <span style="white-space: nowrap">2017: [[/2017-01|01]] [[/2017-02|02]] [[/2017-03|03]] [[/2017-04|04]] [[/2017-05|05]] [[/2017-06|06]] [[/2017-07|07]] [[/2017-08|08]] [[/2017-09|09]] [[/2017-10|10]] [[/2017-11|11]] [[/2017-12|12]]</span> · <span style="white-space: nowrap">2018: [[/2018-01|01]] [[/2018-02|02]] [[/2018-03|03]] [[/2018-04|04]] [[/2018-05|05]] [[/2018-06|06]] [[/2018-07|07]] [[/2018-08|08]] [[/2018-09|09]] [[/2018-10|10]] [[/2018-11|11]] [[/2018-12|12]]</span> · <span style="white-space: nowrap">2019: [[/2019-01|01]] [[/2019-02|02]] [[/2019-03|03]] [[/2019-04|04]] [[/2019-05|05]] [[/2019-06|06]] [[/2019-07|07]] [[/2019-08|08]] [[/2019-09|09]] [[/2019-10|10]] [[/2019-11|11]] [[/2019-12|12]]</span> · <span style="white-space: nowrap">2020: <span style="color: #AAA">01 02 03 04 05 06 07</span> [[/2020-08|08]] [[/2020-09|09]] [[/2020-10|10]] [[/2020-11|11]] [[/2020-12|12]]</span> · <span style="white-space: nowrap">2021: [[/2021-01|01]] [[/2021-02|02]] [[/2021-03|03]] [[/2021-04|04]] [[/2021-05|05]] [[/2021-06|06]] [[/2021-07|07]] [[/2021-08|08]] [[/2021-09|09]] [[/2021-10|10]] [[/2021-11|11]] [[/2021-12|12]]</span> · <span style="white-space: nowrap">2022: [[/2022-01|01]] [[/2022-02|02]] [[/2022-03|03]] [[/2022-04|04]] [[/2022-05|05]] [[/2022-06|06]] [[/2022-07|07]] [[/2022-08|08]] [[/2022-09|09]] [[/2022-10|10]] [[/2022-11|11]] [[/2022-12|12]]</span> · <span style="white-space: nowrap">2023: [[/2023-01|01]] [[/2023-02|02]] [[/2023-03|03]] [[/2023-04|04]] [[/2023-05|05]] [[/2023-06|06]] [[/2023-07|07]] [[/2023-08|08]] [[/2023-09|09]] [[/2023-10|10]] [[/2023-11|11]] [[/2023-12|12]]</span> · <span style="white-space: nowrap">2024: [[/2024-01|01]] [[/2024-02|02]] [[/2024-03|03]] [[/2024-04|04]] [[/2024-05|05]] [[/2024-06|06]] [[/2024-07|07]] [[/2024-08|08]] [[/2024-09|09]] [[/2024-10|10]] [[/2024-11|11]] [[/2024-12|12]]</span> · <span style="white-space: nowrap">2025: [[/2025-01|01]] [[/2025-02|02]] [[/2025-03|03]] [[/2025-04|04]] [[/2025-05|05]] [[/2025-06|06]] [[/2025-07|07]] [[/2025-08|08]] [[/2025-09|09]] [[/2025-10|10]] [[/2025-11|11]] [[/2025-12|12]]</span> · <span style="white-space: nowrap">2026: [[/2026-01|01]] [[/2026-02|02]] <!-- [[/2026-03|03]] [[/2026-04|04]] [[/2026-05|05]] [[/2026-06|06]] [[/2026-07|07]] [[/2026-08|08]] [[/2026-09|09]] [[/2026-10|10]] [[/2026-11|11]] [[/2026-12|12]] --></span> </div> == [[Chladniačik]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chladnia%C4%8Dik&diff=8173858&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chladnia%C4%8Dik&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Chladniačik]]; 11:56, {{dátum|2026-03-01}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 28933 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-13339-30|~2026-13339-30]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-13339-30|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-13339-30|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorená stránka „{{Infobox živočíchy||Názov=rybárik riečny|Obrázok=Kingfisher India.jpg|Titulok=rybárik riečny (India)|Stupeň ohrozenia={{IUCN 3.1 navmap/LC}}(global<ref name="IUCN">[https://www.iucnredlist.org/species/22683027/89575948 IUCN Red list 2020.2. Prístup 29. októbra 2020.]</ref>, na [[Slovensko|Slovensku]]<ref name="SOS2014" />)|Ríša po slovensky=[[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia|Podríša po slovensky=[[mnohobunkovce]]|Podríša po latinsky=Pol…“</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chladnia%C4%8Dik&oldid=8173858 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chladnia%C4%8Dik&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''V posledných rokoch nebol u jeho populácie, ktorá má zhruba 600 000 párov, zaznamenaný pokles vyšší ako 30 % a'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22V%20posledn%C3%BDch%20rokoch%20nebol%20u%20jeho%20popul%C3%A1cie%2C%20ktor%C3%A1%20m%C3%A1%20zhruba%20600%20000%20p%C3%A1rov%2C%20zaznamenan%C3%BD%20pokles%20vy%C5%A1%C5%A1%C3%AD%20ako%2030%20%25%20a%22 vyhľadávanie], • zdroje: [http://agika.szm.com/Vtakroka2011.htm agika.szm.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8173858&url=http%3A%2F%2Fagika.szm.com%2FVtakroka2011.htm podobnosť 96 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>http://agika.szm.com/Vtakroka2011.htm<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chladnia%C4%8Dik&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Chladniačik<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-13339-30}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-13339-30] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 11:58, 1. marec 2026 (UTC)</div> == [[Veľká západná schizma]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ve%C4%BEk%C3%A1%20z%C3%A1padn%C3%A1%20schizma&diff=8175576&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ve%C4%BEk%C3%A1%20z%C3%A1padn%C3%A1%20schizma&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Veľká západná schizma]]; 11:56, {{dátum|2026-03-04}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 25847 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-14012-84|~2026-14012-84]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-14012-84|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-14012-84|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorená stránka „ == Ako k tomu všetkému došlo == [[Konkláve]] vo [[Vatikán|Vatikáne]] (1378) po smrti pápeža [[Gregor IX. (pápež)|Gregora XI.]] bolo prvým, ktoré sa v Ríme usporiadalo od r. 1303. Pápeži sídlili približne 70 rokov v [[Avignon|Avignone]] kvôli politickým nepokojom. [[Konkláve]] sa konalo uprostred scén nebývalého rozruchu. Od kedy sa [[Francúzsko]] za posledných 70 rokov stalo domovom pápežov, rímsky dav obklopujúci [[konkláve]] bol doc…“</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ve%C4%BEk%C3%A1%20z%C3%A1padn%C3%A1%20schizma&oldid=8175576 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ve%C4%BEk%C3%A1%20z%C3%A1padn%C3%A1%20schizma&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Medzitým sa na protipápeža Benedikt XIII. (avignonský nárokovateľ) obrátil cisár Žigmund a požiadal ho, aby odstúpil.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Medzit%C3%BDm%20sa%20na%20protip%C3%A1pe%C5%BEa%20Benedikt%20XIII.%20%28avignonsk%C3%BD%20n%C3%A1rokovate%C4%BE%29%20obr%C3%A1til%20cis%C3%A1r%20%C5%BDigmund%20a%20po%C5%BEiadal%20ho%2C%20aby%20odst%C3%BApil.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://vatikankatolicky.com/velka-zapadna-schizma/ vatikankatolicky.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8175576&url=https%3A%2F%2Fvatikankatolicky.com%2Fvelka-zapadna-schizma%2F podobnosť 99 %]) * „'''''Táto procedúra sa uznala a na 14. slávnostnom zasadnutí 4. júla 1415 jeho kardinál Ján Dominici prečítal jeho bulu zvolávajúcu'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22T%C3%A1to%20proced%C3%BAra%20sa%20uznala%20a%20na%2014.%20sl%C3%A1vnostnom%20zasadnut%C3%AD%204.%20j%C3%BAla%201415%20jeho%20kardin%C3%A1l%20J%C3%A1n%20Dominici%20pre%C4%8D%C3%ADtal%20jeho%20bulu%20zvol%C3%A1vaj%C3%BAcu%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://vatikankatolicky.com/velka-zapadna-schizma/ vatikankatolicky.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8175576&url=https%3A%2F%2Fvatikankatolicky.com%2Fvelka-zapadna-schizma%2F podobnosť 99 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://vatikankatolicky.com/velka-zapadna-schizma/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ve%C4%BEk%C3%A1%20z%C3%A1padn%C3%A1%20schizma&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Veľká západná schizma<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-14012-84}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-14012-84] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 11:58, 4. marec 2026 (UTC)</div> == [[Základná škola s materskou školou (Bratislava, Hargašova 5)]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Z%C3%A1kladn%C3%A1%20%C5%A1kola%20s%20materskou%20%C5%A1kolou%20%28Bratislava%2C%20Harga%C5%A1ova%205%29&diff=8177128&oldid=6479243 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Z%C3%A1kladn%C3%A1%20%C5%A1kola%20s%20materskou%20%C5%A1kolou%20%28Bratislava%2C%20Harga%C5%A1ova%205%29&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Základná škola s materskou školou (Bratislava, Hargašova 5)]]; 11:36, {{dátum|2026-03-07}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 4504 - 2397 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-14685-02|~2026-14685-02]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-14685-02|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-14685-02|príspevky]]) ''(<nowiki>rožšírenie stránky, výmena starých údajov za nové</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Z%C3%A1kladn%C3%A1%20%C5%A1kola%20s%20materskou%20%C5%A1kolou%20%28Bratislava%2C%20Harga%C5%A1ova%205%29&oldid=8177128 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Z%C3%A1kladn%C3%A1%20%C5%A1kola%20s%20materskou%20%C5%A1kolou%20%28Bratislava%2C%20Harga%C5%A1ova%205%29&oldid=6479243 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Existencia školy v Záhorskej Bystrici sa predpokladá už v druhej polovici 16. storočia, keď sem začali prichádzať Chorváti.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Existencia%20%C5%A1koly%20v%20Z%C3%A1horskej%20Bystrici%20sa%20predpoklad%C3%A1%20u%C5%BE%20v%20druhej%20polovici%2016.%20storo%C4%8Dia%2C%20ke%C4%8F%20sem%20za%C4%8Dali%20prich%C3%A1dza%C5%A5%20Chorv%C3%A1ti.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://zshargasova.edupage.org/text4/? zshargasova.edupage.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8177128&url=https%3A%2F%2Fzshargasova.edupage.org%2Ftext4%2F%3F podobnosť 87 %]) * „'''''V roku 1929 bola šesťtriedna rímskokatolícka škola pretransformovaná na Obecnú ľudovú školu a od 1.9.1930 sa vyučovalo v šesťtriednej Obecnej'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22V%20roku%201929%20bola%20%C5%A1es%C5%A5triedna%20r%C3%ADmskokatol%C3%ADcka%20%C5%A1kola%20pretransformovan%C3%A1%20na%20Obecn%C3%BA%20%C4%BEudov%C3%BA%20%C5%A1kolu%20a%20od%201.9.1930%20sa%20vyu%C4%8Dovalo%20v%20%C5%A1es%C5%A5triednej%20Obecnej%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://zshargasova.sk/?page_id=76 zshargasova.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8177128&url=https%3A%2F%2Fzshargasova.sk%2F%3Fpage_id%3D76 podobnosť 87 %]), [https://zshargasova.edupage.org/text4/? zshargasova.edupage.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8177128&url=https%3A%2F%2Fzshargasova.edupage.org%2Ftext4%2F%3F podobnosť 87 %]) * „'''''V roku 1751 zemepán Leopold Pálffy kúpil a daroval cirkvi Gartnerov dom ako novú faru a do starej fary sa'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22V%20roku%201751%20zemep%C3%A1n%20Leopold%20P%C3%A1lffy%20k%C3%BApil%20a%20daroval%20cirkvi%20Gartnerov%20dom%20ako%20nov%C3%BA%20faru%20a%20do%20starej%20fary%20sa%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://zshargasova.edupage.org/text4/? zshargasova.edupage.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8177128&url=https%3A%2F%2Fzshargasova.edupage.org%2Ftext4%2F%3F podobnosť 87 %]) * „'''''Plány novej školy mala obec už v roku 1878, ale výraznejšie aktivity spojené s novou školou nastali až po príchode'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Pl%C3%A1ny%20novej%20%C5%A1koly%20mala%20obec%20u%C5%BE%20v%20roku%201878%2C%20ale%20v%C3%BDraznej%C5%A1ie%20aktivity%20spojen%C3%A9%20s%20novou%20%C5%A1kolou%20nastali%20a%C5%BE%20po%20pr%C3%ADchode%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://zshargasova.sk/?page_id=76 zshargasova.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8177128&url=https%3A%2F%2Fzshargasova.sk%2F%3Fpage_id%3D76 podobnosť 87 %]), [https://zshargasova.edupage.org/a/historia-skoly zshargasova.edupage.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8177128&url=https%3A%2F%2Fzshargasova.edupage.org%2Fa%2Fhistoria-skoly podobnosť 87 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://zshargasova.edupage.org/text4/?, https://zshargasova.sk/?page_id=76<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Z%C3%A1kladn%C3%A1%20%C5%A1kola%20s%20materskou%20%C5%A1kolou%20%28Bratislava%2C%20Harga%C5%A1ova%205%29&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Základná škola s materskou školou (Bratislava, Hargašova 5)<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-14685-02}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-14685-02] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 11:38, 7. marec 2026 (UTC)</div> == [[Výtrusníky]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=V%C3%BDtrusn%C3%ADky&diff=8179270&oldid=8179118 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=V%C3%BDtrusn%C3%ADky&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Výtrusníky]]; 14:12, {{dátum|2026-03-11}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 18689 - 9678 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-12290-58|~2026-12290-58]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-12290-58|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-12290-58|príspevky]]) ''()''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=V%C3%BDtrusn%C3%ADky&oldid=8179270 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=V%C3%BDtrusn%C3%ADky&oldid=8179118 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''The Demise of a Phylum of Protists: Phylogeny of Myxozoa and Other Parasitic Cnidaria.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22The%20Demise%20of%20a%20Phylum%20of%20Protists%3A%20Phylogeny%20of%20Myxozoa%20and%20Other%20Parasitic%20Cnidaria.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/8544072/ pubmed.ncbi.nlm.nih.gov] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179270&url=https%3A%2F%2Fpubmed.ncbi.nlm.nih.gov%2F8544072%2F podobnosť 0 %]), [https://www.jstor.org/stable/pdf/3284049.pdf jstor.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179270&url=https%3A%2F%2Fwww.jstor.org%2Fstable%2Fpdf%2F3284049.pdf podobnosť 0 %]), [https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC230068/ pmc.ncbi.nlm.nih.gov] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179270&url=https%3A%2F%2Fpmc.ncbi.nlm.nih.gov%2Farticles%2FPMC230068%2F podobnosť 0 %]), [https://www.sciencedirect.com/science/article/abs/pii/S0959803096900046 sciencedirect.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179270&url=https%3A%2F%2Fwww.sciencedirect.com%2Fscience%2Farticle%2Fabs%2Fpii%2FS0959803096900046 podobnosť 0 %]), [https://scholar.google.com/citations?user=xyk_C_YAAAAJ&hl=en scholar.google.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179270&url=https%3A%2F%2Fscholar.google.com%2Fcitations%3Fuser%3Dxyk_C_YAAAAJ%26hl%3Den podobnosť 0 %]), … <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/8544072/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=V%C3%BDtrusn%C3%ADky&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Výtrusníky<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-12290-58}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-12290-58] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 14:14, 11. marec 2026 (UTC)</div> == [[Katedra železničnej dopravy]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Katedra%20%C5%BEelezni%C4%8Dnej%20dopravy&diff=8179786&oldid=8179781 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Katedra%20%C5%BEelezni%C4%8Dnej%20dopravy&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Katedra železničnej dopravy]]; 13:50, {{dátum|2026-03-12}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 9409 - 7338 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-15870-89|~2026-15870-89]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-15870-89|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-15870-89|príspevky]]) ''(<nowiki>/* Referencie */</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Katedra%20%C5%BEelezni%C4%8Dnej%20dopravy&oldid=8179786 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Katedra%20%C5%BEelezni%C4%8Dnej%20dopravy&oldid=8179781 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Počas týchto troch rokov boli realizované stavebné úpravy ako dopravného laboratória, tak aj priľahlých odborných učební, v ktorých prebiehala výučba'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Po%C4%8Das%20t%C3%BDchto%20troch%20rokov%20boli%20realizovan%C3%A9%20stavebn%C3%A9%20%C3%BApravy%20ako%20dopravn%C3%A9ho%20laborat%C3%B3ria%2C%20tak%20aj%20pri%C4%BEahl%C3%BDch%20odborn%C3%BDch%20u%C4%8Debn%C3%AD%2C%20v%20ktor%C3%BDch%20prebiehala%20v%C3%BDu%C4%8Dba%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://kzd.uniza.sk/sk/veda-a-vyskum/dopravne-laboratorium kzd.uniza.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179786&url=https%3A%2F%2Fkzd.uniza.sk%2Fsk%2Fveda-a-vyskum%2Fdopravne-laboratorium podobnosť 69 %]) * „'''''Katedra železničnej dopravy disponuje moderným špecializovaným dopravným laboratóriom, ktoré je z hľadiska technického a technologického vybavenia jedinečným zariadením svojho druhu'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Katedra%20%C5%BEelezni%C4%8Dnej%20dopravy%20disponuje%20modern%C3%BDm%20%C5%A1pecializovan%C3%BDm%20dopravn%C3%BDm%20laborat%C3%B3riom%2C%20ktor%C3%A9%20je%20z%20h%C4%BEadiska%20technick%C3%A9ho%20a%20technologick%C3%A9ho%20vybavenia%20jedine%C4%8Dn%C3%BDm%20zariaden%C3%ADm%20svojho%20druhu%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://kzd.uniza.sk/sk/veda-a-vyskum/dopravne-laboratorium kzd.uniza.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179786&url=https%3A%2F%2Fkzd.uniza.sk%2Fsk%2Fveda-a-vyskum%2Fdopravne-laboratorium podobnosť 69 %]) * „'''''Z pôvodného modelového koľajiska sa demontovalo 5 dopravní, odpojilo 100 výhybiek, 350 návestidiel, 650 svoriek a približne 1000 m káblov.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Z%20p%C3%B4vodn%C3%A9ho%20modelov%C3%A9ho%20ko%C4%BEajiska%20sa%20demontovalo%205%20dopravn%C3%AD%2C%20odpojilo%20100%20v%C3%BDhybiek%2C%20350%20n%C3%A1vestidiel%2C%20650%20svoriek%20a%20pribli%C5%BEne%201000%20m%20k%C3%A1blov.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://kzd.uniza.sk/sk/veda-a-vyskum/dopravne-laboratorium kzd.uniza.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179786&url=https%3A%2F%2Fkzd.uniza.sk%2Fsk%2Fveda-a-vyskum%2Fdopravne-laboratorium podobnosť 69 %]) * „'''''V súčasnosti v dopravnom laboratóriu je 6 dopravní na hlavnom okruhu a 3 dopravne na diaľkovo riadenej trati.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22V%20s%C3%BA%C4%8Dasnosti%20v%20dopravnom%20laborat%C3%B3riu%20je%206%20dopravn%C3%AD%20na%20hlavnom%20okruhu%20a%203%20dopravne%20na%20dia%C4%BEkovo%20riadenej%20trati.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://kzd.uniza.sk/sk/veda-a-vyskum/dopravne-laboratorium kzd.uniza.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179786&url=https%3A%2F%2Fkzd.uniza.sk%2Fsk%2Fveda-a-vyskum%2Fdopravne-laboratorium podobnosť 69 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://kzd.uniza.sk/sk/veda-a-vyskum/dopravne-laboratorium<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Katedra%20%C5%BEelezni%C4%8Dnej%20dopravy&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Katedra železničnej dopravy<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-15870-89}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-15870-89] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 13:52, 12. marec 2026 (UTC)</div> == [[Žandárstvo]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%BDand%C3%A1rstvo&diff=8179836&oldid=8112134 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%BDand%C3%A1rstvo&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Žandárstvo]]; 16:00, {{dátum|2026-03-12}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 6792 - 5348 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-15741-01|~2026-15741-01]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-15741-01|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-15741-01|príspevky]]) ''(<nowiki>/* Súčasnosť */</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%BDand%C3%A1rstvo&oldid=8179836 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%BDand%C3%A1rstvo&oldid=8112134 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''o niektorých opatreniach na zvýšenie odolnosti Slovenskej republiky v oblasti obrany a bezpečnosti, o brannej povinnosti a o zmene a'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22o%20niektor%C3%BDch%20opatreniach%20na%20zv%C3%BD%C5%A1enie%20odolnosti%20Slovenskej%20republiky%20v%20oblasti%20obrany%20a%20bezpe%C4%8Dnosti%2C%20o%20brannej%20povinnosti%20a%20o%20zmene%20a%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=10182 nrsr.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179836&url=https%3A%2F%2Fwww.nrsr.sk%2Fweb%2FDefault.aspx%3Fsid%3Dzakony%2Fzakon%26MasterID%3D10182 podobnosť 16 %]), [https://www.slov-lex.sk/elegislativa/legislativne-procesy/SK/LP/2025/5 slov-lex.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179836&url=https%3A%2F%2Fwww.slov-lex.sk%2Felegislativa%2Flegislativne-procesy%2FSK%2FLP%2F2025%2F5 podobnosť 0 %]), [https://www.epi.sk/zz/2025-150 epi.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179836&url=https%3A%2F%2Fwww.epi.sk%2Fzz%2F2025-150 podobnosť 37 %]), [https://www.mod.gov.sk/zakony-v-posobnosti-ministerstva-obrany-slovenskej-republiky/ mod.gov.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179836&url=https%3A%2F%2Fwww.mod.gov.sk%2Fzakony-v-posobnosti-ministerstva-obrany-slovenskej-republiky%2F podobnosť 16 %]), [https://www.minv.sk/?okresne-urady-klientske-centra&urad=21&odbor=5&sekcia=uradna-tabula minv.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179836&url=https%3A%2F%2Fwww.minv.sk%2F%3Fokresne-urady-klientske-centra%26urad%3D21%26odbor%3D5%26sekcia%3Duradna-tabula podobnosť 17 %]), … <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=10182<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%BDand%C3%A1rstvo&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Žandárstvo<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-15741-01}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-15741-01] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 16:02, 12. marec 2026 (UTC)</div> == [[Alojz Přidal]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Alojz%20P%C5%99idal&diff=8180205&oldid=8180203 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Alojz%20P%C5%99idal&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Alojz Přidal]]; 06:18, {{dátum|2026-03-13}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 4146 - 3100 }} }})</span> . . [[Redaktor:Alojzko|Alojzko]] ([[Diskusia s redaktorom:Alojzko|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Alojzko|príspevky]]) ''(<nowiki>/* Život */</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Alojz%20P%C5%99idal&oldid=8180205 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Alojz%20P%C5%99idal&oldid=8180203 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''problematiku BOZP, jadrovej a radiačnej bezpečnosti a požiarnej ochrany v JE V-2.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22problematiku%20BOZP%2C%20jadrovej%20a%20radia%C4%8Dnej%20bezpe%C4%8Dnosti%20a%20po%C5%BEiarnej%20ochrany%20v%20JE%20V-2.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.nuclear.sk/wp-content/uploads/2023/09/Kto-je-kto-10_2023.pdf nuclear.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8180205&url=https%3A%2F%2Fwww.nuclear.sk%2Fwp-content%2Fuploads%2F2023%2F09%2FKto-je-kto-10_2023.pdf podobnosť]) * „'''''Od roku 2016 do roku 2018 vykonával funkciu špecialistu v jadrovom zariadení JAVYS'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Od%20roku%202016%20do%20roku%202018%20vykon%C3%A1val%20funkciu%20%C5%A1pecialistu%20v%20jadrovom%20zariaden%C3%AD%20JAVYS%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.nuclear.sk/wp-content/uploads/2023/09/Kto-je-kto-10_2023.pdf nuclear.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8180205&url=https%3A%2F%2Fwww.nuclear.sk%2Fwp-content%2Fuploads%2F2023%2F09%2FKto-je-kto-10_2023.pdf podobnosť]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.nuclear.sk/wp-content/uploads/2023/09/Kto-je-kto-10_2023.pdf<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Alojz%20P%C5%99idal&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Alojz Přidal<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Alojzko}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Alojzko] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 06:20, 13. marec 2026 (UTC)</div> == [[Stanislav Harangozó]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Stanislav%20Harangoz%C3%B3&diff=8180294&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Stanislav%20Harangoz%C3%B3&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Stanislav Harangozó]]; 11:05, {{dátum|2026-03-13}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 4119 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:Matica slovenská|Matica slovenská]] ([[Diskusia s redaktorom:Matica slovenská|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Matica slovenská|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorená stránka „{{Infobox Osobnosť | Meno = Stanislav Harangozó | Rodné meno = | Popis osoby = [[Slovensko|slovenský]] [[Maliar (umelec)|maliar]] | Portrét = Stanislav Harangozó vystavuje v Matici slovenskej, Liptovský Mikuláš.jpg | Dátum narodenia = [[4. máj]] [[1895]] | Miesto narodenia = [[Turčianske Teplice]], [[Slovensko]] | Dátum úmrtia = {{duv|1938|6|5|1895|5|4}} | Miesto úmrtia = [[Bratislava]], Slovensko | B…“</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Stanislav%20Harangoz%C3%B3&oldid=8180294 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Stanislav%20Harangoz%C3%B3&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''V rokoch 1990 – 2020 pôsobil na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22V%20rokoch%201990%20%E2%80%93%202020%20p%C3%B4sobil%20na%20Pedagogickej%20fakulte%20Univerzity%20Komensk%C3%A9ho%20v%20Bratislave.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.harangozo.sk/ harangozo.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8180294&url=https%3A%2F%2Fwww.harangozo.sk%2F podobnosť 28 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.harangozo.sk/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Stanislav%20Harangoz%C3%B3&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Stanislav Harangozó<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Matica slovenská}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Matica slovenská] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 11:06, 13. marec 2026 (UTC)</div> == [[Eutrofizácia]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Eutrofiz%C3%A1cia&diff=8181066&oldid=7703292 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Eutrofiz%C3%A1cia&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Eutrofizácia]]; 18:22, {{dátum|2026-03-14}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 6857 - 1435 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-16130-56|~2026-16130-56]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-16130-56|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-16130-56|príspevky]]) ''(<nowiki>Obohatenie článku</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Eutrofiz%C3%A1cia&oldid=8181066 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Eutrofiz%C3%A1cia&oldid=7703292 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Hoci väčšina najhorších prípadov eutrofizácie je spôsobená ľudskou činnosťou, niekedy k nej dochádza prirodzene.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Hoci%20v%C3%A4%C4%8D%C5%A1ina%20najhor%C5%A1%C3%ADch%20pr%C3%ADpadov%20eutrofiz%C3%A1cie%20je%20sp%C3%B4soben%C3%A1%20%C4%BEudskou%20%C4%8Dinnos%C5%A5ou%2C%20niekedy%20k%20nej%20doch%C3%A1dza%20prirodzene.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://sita.sk/klima/eutrofizacia-vody-a-jej-negativny-dopad-na-ekosystem/ sita.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8181066&url=https%3A%2F%2Fsita.sk%2Fklima%2Feutrofizacia-vody-a-jej-negativny-dopad-na-ekosystem%2F podobnosť 95 %]) * „'''''Problém zmierniť pomáhajú aj lepšie zariadenia na čistenie odpadových vôd a regulácie septikov, ktoré výrazne znižujú únik živín, čo vedie'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Probl%C3%A9m%20zmierni%C5%A5%20pom%C3%A1haj%C3%BA%20aj%20lep%C5%A1ie%20zariadenia%20na%20%C4%8Distenie%20odpadov%C3%BDch%20v%C3%B4d%20a%20regul%C3%A1cie%20septikov%2C%20ktor%C3%A9%20v%C3%BDrazne%20zni%C5%BEuj%C3%BA%20%C3%BAnik%20%C5%BEiv%C3%ADn%2C%20%C4%8Do%20vedie%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://sita.sk/klima/eutrofizacia-vody-a-jej-negativny-dopad-na-ekosystem/ sita.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8181066&url=https%3A%2F%2Fsita.sk%2Fklima%2Feutrofizacia-vody-a-jej-negativny-dopad-na-ekosystem%2F podobnosť 95 %]) * „'''''V niektorých oblastiach ide o jediný zdroj životného príjmu a tiež potravy.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22V%20niektor%C3%BDch%20oblastiach%20ide%20o%20jedin%C3%BD%20zdroj%20%C5%BEivotn%C3%A9ho%20pr%C3%ADjmu%20a%20tie%C5%BE%20potravy.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://sita.sk/klima/eutrofizacia-vody-a-jej-negativny-dopad-na-ekosystem/ sita.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8181066&url=https%3A%2F%2Fsita.sk%2Fklima%2Feutrofizacia-vody-a-jej-negativny-dopad-na-ekosystem%2F podobnosť 95 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://sita.sk/klima/eutrofizacia-vody-a-jej-negativny-dopad-na-ekosystem/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Eutrofiz%C3%A1cia&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Eutrofizácia<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-16130-56}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-16130-56] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 18:24, 14. marec 2026 (UTC)</div> == [[Ladislav Hanus]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ladislav%20Hanus&diff=8183189&oldid=8135880 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ladislav%20Hanus&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Ladislav Hanus]]; 15:00, {{dátum|2026-03-18}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 24389 - 22167 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-17117-24|~2026-17117-24]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-17117-24|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-17117-24|príspevky]]) ''(<nowiki>/* Dočasné podľahnutie nacistickému pokušeniu */ doplnenie iného pohľadu od S. Trizuljaka</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ladislav%20Hanus&oldid=8183189 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ladislav%20Hanus&oldid=8135880 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''... fašistická radikalizácia sa týkala politiky, ale kresťanská kultúra žila vo veľkej miere svojím vlastným životom.\'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22...%20fa%C5%A1istick%C3%A1%20radikaliz%C3%A1cia%20sa%20t%C3%BDkala%20politiky%2C%20ale%20kres%C5%A5ansk%C3%A1%20kult%C3%BAra%20%C5%BEila%20vo%20ve%C4%BEkej%20miere%20svoj%C3%ADm%20vlastn%C3%BDm%20%C5%BEivotom.%5C%22%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://kolegium.org/hlinkova-avantgarda-rozhovor-samuel-trizuljak/ kolegium.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8183189&url=https%3A%2F%2Fkolegium.org%2Fhlinkova-avantgarda-rozhovor-samuel-trizuljak%2F podobnosť 70 %]) * „'''''Hanus sa ako reformista snažil hľadať styčnú plochu s rôznymi nekatolíckymi tradíciami, ideológiami a postavami, obhajoval Dostojevského, polemizoval o diele'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Hanus%20sa%20ako%20reformista%20sna%C5%BEil%20h%C4%BEada%C5%A5%20sty%C4%8Dn%C3%BA%20plochu%20s%20r%C3%B4znymi%20nekatol%C3%ADckymi%20trad%C3%ADciami%2C%20ideol%C3%B3giami%20a%20postavami%2C%20obhajoval%20Dostojevsk%C3%A9ho%2C%20polemizoval%20o%20diele%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://kolegium.org/hlinkova-avantgarda-rozhovor-samuel-trizuljak/ kolegium.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8183189&url=https%3A%2F%2Fkolegium.org%2Fhlinkova-avantgarda-rozhovor-samuel-trizuljak%2F podobnosť 70 %]) * „'''''Kontextom týchto úvah boli celoeurópske diskusie katolíckych intelektuálov o vyčerpanosti medzivojnového poriadku, nestabilite parlamentného modelu Weimarskej republiky, veľkej hospodárskej kríze'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Kontextom%20t%C3%BDchto%20%C3%BAvah%20boli%20celoeur%C3%B3pske%20diskusie%20katol%C3%ADckych%20intelektu%C3%A1lov%20o%20vy%C4%8Derpanosti%20medzivojnov%C3%A9ho%20poriadku%2C%20nestabilite%20parlamentn%C3%A9ho%20modelu%20Weimarskej%20republiky%2C%20ve%C4%BEkej%20hospod%C3%A1rskej%20kr%C3%ADze%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://kolegium.org/hlinkova-avantgarda-rozhovor-samuel-trizuljak/ kolegium.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8183189&url=https%3A%2F%2Fkolegium.org%2Fhlinkova-avantgarda-rozhovor-samuel-trizuljak%2F podobnosť 70 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://kolegium.org/hlinkova-avantgarda-rozhovor-samuel-trizuljak/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ladislav%20Hanus&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Ladislav Hanus<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-17117-24}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-17117-24] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 15:02, 18. marec 2026 (UTC)</div> == [[Augustín Roškoványi]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=August%C3%ADn%20Ro%C5%A1kov%C3%A1nyi&diff=8183641&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=August%C3%ADn%20Ro%C5%A1kov%C3%A1nyi&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Augustín Roškoványi]]; 12:01, {{dátum|2026-03-19}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 9168 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-17346-95|~2026-17346-95]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-17346-95|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-17346-95|príspevky]]) ''(<nowiki>vypísanie článku o Augustínovi Roskovanyim</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=August%C3%ADn%20Ro%C5%A1kov%C3%A1nyi&oldid=8183641 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=August%C3%ADn%20Ro%C5%A1kov%C3%A1nyi&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''1846 ho pápež Pius IX. prijal na audiencii a obdaroval zlatým medailónom Nepoškvrneného počatia Panny Márie ako prejav uznania za'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%221846%20ho%20p%C3%A1pe%C5%BE%20Pius%20IX.%20prijal%20na%20audiencii%20a%20obdaroval%20zlat%C3%BDm%20medail%C3%B3nom%20Nepo%C5%A1kvrnen%C3%A9ho%20po%C4%8Datia%20Panny%20M%C3%A1rie%20ako%20prejav%20uznania%20za%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.knihydominikani.sk/hlavna_schemhladat_3?kpcmeno=roskovaniaugustin knihydominikani.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8183641&url=https%3A%2F%2Fwww.knihydominikani.sk%2Fhlavna_schemhladat_3%3Fkpcmeno%3Droskovaniaugustin podobnosť 98 %]), [https://www.knihydominikani.sk/hlavna_nemethy_26?pcmeno=roskovaniaugustin knihydominikani.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8183641&url=https%3A%2F%2Fwww.knihydominikani.sk%2Fhlavna_nemethy_26%3Fpcmeno%3Droskovaniaugustin podobnosť 92 %]) * „'''''Pri svojej všestrannej činnosti nezabúdal ani na miesto svojho detstva a v Rožkovanoch dal v r.1858 vybudovať kostol zasvätený sv.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Pri%20svojej%20v%C5%A1estrannej%20%C4%8Dinnosti%20nezab%C3%BAdal%20ani%20na%20miesto%20svojho%20detstva%20a%20v%20Ro%C5%BEkovanoch%20dal%20v%20r.1858%20vybudova%C5%A5%20kostol%20zasv%C3%A4ten%C3%BD%20sv.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.knihydominikani.sk/hlavna_schemhladat_3?kpcmeno=roskovaniaugustin knihydominikani.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8183641&url=https%3A%2F%2Fwww.knihydominikani.sk%2Fhlavna_schemhladat_3%3Fkpcmeno%3Droskovaniaugustin podobnosť 98 %]) * „'''''Na podporu študentov založil v Nitre základinu štyridsaťtisíc forintov, každoročne stravoval 40 gymnazistov (okrem klerikov), založil aj základinu na pomoc'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Na%20podporu%20%C5%A1tudentov%20zalo%C5%BEil%20v%20Nitre%20z%C3%A1kladinu%20%C5%A1tyridsa%C5%A5tis%C3%ADc%20forintov%2C%20ka%C5%BEdoro%C4%8Dne%20stravoval%2040%20gymnazistov%20%28okrem%20klerikov%29%2C%20zalo%C5%BEil%20aj%20z%C3%A1kladinu%20na%20pomoc%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.knihydominikani.sk/hlavna_schemhladat_3?kpcmeno=roskovaniaugustin knihydominikani.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8183641&url=https%3A%2F%2Fwww.knihydominikani.sk%2Fhlavna_schemhladat_3%3Fkpcmeno%3Droskovaniaugustin podobnosť 98 %]) * „'''''Jeho pastierske listy sú písané v duchu úprimnej starostlivosti o zverený ľud.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Jeho%20pastierske%20listy%20s%C3%BA%20p%C3%ADsan%C3%A9%20v%20duchu%20%C3%BAprimnej%20starostlivosti%20o%20zveren%C3%BD%20%C4%BEud.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.knihydominikani.sk/hlavna_schemhladat_3?kpcmeno=roskovaniaugustin knihydominikani.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8183641&url=https%3A%2F%2Fwww.knihydominikani.sk%2Fhlavna_schemhladat_3%3Fkpcmeno%3Droskovaniaugustin podobnosť 98 %]), [https://www.knihydominikani.sk/hlavna_nemethy_26?pcmeno=roskovaniaugustin knihydominikani.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8183641&url=https%3A%2F%2Fwww.knihydominikani.sk%2Fhlavna_nemethy_26%3Fpcmeno%3Droskovaniaugustin podobnosť 92 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.knihydominikani.sk/hlavna_schemhladat_3?kpcmeno=roskovaniaugustin<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=August%C3%ADn%20Ro%C5%A1kov%C3%A1nyi&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Augustín Roškoványi<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-17346-95}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-17346-95] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 12:02, 19. marec 2026 (UTC)</div> == [[Dočasná vláda francúzskej republiky]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Do%C4%8Dasn%C3%A1%20vl%C3%A1da%20franc%C3%BAzskej%20republiky&diff=8184374&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Do%C4%8Dasn%C3%A1%20vl%C3%A1da%20franc%C3%BAzskej%20republiky&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Dočasná vláda francúzskej republiky]]; 15:01, {{dátum|2026-03-20}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 3016 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:LogoMakerAKDK|LogoMakerAKDK]] ([[Diskusia s redaktorom:LogoMakerAKDK|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/LogoMakerAKDK|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorené prekladom stránky „[[:cs:Special:Redirect/revision/25324048|Prozatímní vláda Francouzské republiky]]“</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Do%C4%8Dasn%C3%A1%20vl%C3%A1da%20franc%C3%BAzskej%20republiky&oldid=8184374 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Do%C4%8Dasn%C3%A1%20vl%C3%A1da%20franc%C3%BAzskej%20republiky&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Po oslobodení Paríža 25. augusta 1944 sa presunula späť do hlavného mesta a 9. septembra 1944 ustanovila novú vládu \"národnej'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Po%20osloboden%C3%AD%20Par%C3%AD%C5%BEa%2025.%20augusta%201944%20sa%20presunula%20sp%C3%A4%C5%A5%20do%20hlavn%C3%A9ho%20mesta%20a%209.%20septembra%201944%20ustanovila%20nov%C3%BA%20vl%C3%A1du%20%5C%22n%C3%A1rodnej%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/zbornik-zivot-v-SR-1939-45.pdf upn.gov.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8184374&url=https%3A%2F%2Fwww.upn.gov.sk%2Fpublikacie_web%2Fzbornik-zivot-v-SR-1939-45.pdf podobnosť]), [https://www.stvr.org/media/a542/file/item/sk/0000/juraj-vyboh2.358.pdf?fbclid=IwZXh0bgNhZW0CMTAAAR0cClOq5JqGBsQXLPem-SMcOHuqF9wWVTHYudJ7UPaXPp9ybKzo8MNtt7k_aem_AfNe7QwkoxqtYV55dwPdxjYBAauBnINbkwzdyB-I0iii6Nj97Vgh5s6F0Os82VDPe7blwvzAdBpbs531jUSiqdyP stvr.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8184374&url=https%3A%2F%2Fwww.stvr.org%2Fmedia%2Fa542%2Ffile%2Fitem%2Fsk%2F0000%2Fjuraj-vyboh2.358.pdf%3Ffbclid%3DIwZXh0bgNhZW0CMTAAAR0cClOq5JqGBsQXLPem-SMcOHuqF9wWVTHYudJ7UPaXPp9ybKzo8MNtt7k_aem_AfNe7QwkoxqtYV55dwPdxjYBAauBnINbkwzdyB-I0iii6Nj97Vgh5s6F0Os82VDPe7blwvzAdBpbs531jUSiqdyP podobnosť]), [https://www.vhu.sk/data/files/568.pdf vhu.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8184374&url=https%3A%2F%2Fwww.vhu.sk%2Fdata%2Ffiles%2F568.pdf podobnosť]), [https://www.forumhistoriae.sk/sites/default/files/varsavske1.pdf forumhistoriae.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8184374&url=https%3A%2F%2Fwww.forumhistoriae.sk%2Fsites%2Fdefault%2Ffiles%2Fvarsavske1.pdf podobnosť]), [https://koreny.neocities.org/0007-Turzovania-1+2SV-sum2-7.pdf koreny.neocities.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8184374&url=https%3A%2F%2Fkoreny.neocities.org%2F0007-Turzovania-1%2B2SV-sum2-7.pdf podobnosť]), … <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/zbornik-zivot-v-SR-1939-45.pdf<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Do%C4%8Dasn%C3%A1%20vl%C3%A1da%20franc%C3%BAzskej%20republiky&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Dočasná vláda francúzskej republiky<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:LogoMakerAKDK}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom LogoMakerAKDK] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 15:02, 20. marec 2026 (UTC)</div> == [[Chuck Norris]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chuck%20Norris&diff=8186029&oldid=8185366 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chuck%20Norris&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Chuck Norris]]; 21:38, {{dátum|2026-03-23}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 19237 - 15835 }} }})</span> . . [[Redaktor:Jadrovy chemik|Jadrovy chemik]] ([[Diskusia s redaktorom:Jadrovy chemik|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Jadrovy chemik|príspevky]]) ''(<nowiki>+ pseudofakty a citacie</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chuck%20Norris&oldid=8186029 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chuck%20Norris&oldid=8185366 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Keď ide strašidlo spať, každú noc sa pozerá pod posteľ, či tam nie je Chuck Norris.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Ke%C4%8F%20ide%20stra%C5%A1idlo%20spa%C5%A5%2C%20ka%C5%BEd%C3%BA%20noc%20sa%20pozer%C3%A1%20pod%20poste%C4%BE%2C%20%C4%8Di%20tam%20nie%20je%20Chuck%20Norris.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.modrykonik.sk/blogs/popular/?page=3 modrykonik.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8186029&url=https%3A%2F%2Fwww.modrykonik.sk%2Fblogs%2Fpopular%2F%3Fpage%3D3 podobnosť 0 %]), [https://www.modrykonik.sk/blog/marselay/message/na-dobru-noc-rip-chuck-norris-napo-m1h2r9/ modrykonik.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8186029&url=https%3A%2F%2Fwww.modrykonik.sk%2Fblog%2Fmarselay%2Fmessage%2Fna-dobru-noc-rip-chuck-norris-napo-m1h2r9%2F podobnosť 78 %]), [https://www.modrykonik.sk/blogs/?hp=22147881&scrollto=first modrykonik.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8186029&url=https%3A%2F%2Fwww.modrykonik.sk%2Fblogs%2F%3Fhp%3D22147881%26scrollto%3Dfirst podobnosť 0 %]) * „'''''Chuckova brada je taká hustá, že v nej žijú tri rodiny orlov a jeden nezvestný prieskumník.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Chuckova%20brada%20je%20tak%C3%A1%20hust%C3%A1%2C%20%C5%BEe%20v%20nej%20%C5%BEij%C3%BA%20tri%20rodiny%20orlov%20a%20jeden%20nezvestn%C3%BD%20prieskumn%C3%ADk.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.modrykonik.sk/blogs/?hp=22159601 modrykonik.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8186029&url=https%3A%2F%2Fwww.modrykonik.sk%2Fblogs%2F%3Fhp%3D22159601 podobnosť 0 %]), [https://www.modrykonik.sk/blog/marselay/message/na-dobru-noc-rip-chuck-norris-napo-m1h2r9/ modrykonik.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8186029&url=https%3A%2F%2Fwww.modrykonik.sk%2Fblog%2Fmarselay%2Fmessage%2Fna-dobru-noc-rip-chuck-norris-napo-m1h2r9%2F podobnosť 78 %]) * „'''''Teória evolúcie neexistuje, existuje iba zoznam živočíšnych druhov, ktoré nechal Chuck Norris prežiť.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Te%C3%B3ria%20evol%C3%BAcie%20neexistuje%2C%20existuje%20iba%20zoznam%20%C5%BEivo%C4%8D%C3%AD%C5%A1nych%20druhov%2C%20ktor%C3%A9%20nechal%20Chuck%20Norris%20pre%C5%BEi%C5%A5.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.modrykonik.sk/blogs/?hp=22157383 modrykonik.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8186029&url=https%3A%2F%2Fwww.modrykonik.sk%2Fblogs%2F%3Fhp%3D22157383 podobnosť 0 %]), [https://chuck-norris.szm.com/ chuck-norris.szm.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8186029&url=https%3A%2F%2Fchuck-norris.szm.com%2F podobnosť 12 %]), [https://tera.poradna.net/questions/1886078-vtip-pro-odlehceni-iv tera.poradna.net] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8186029&url=https%3A%2F%2Ftera.poradna.net%2Fquestions%2F1886078-vtip-pro-odlehceni-iv podobnosť 12 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.modrykonik.sk/blogs/popular/?page=3, https://www.modrykonik.sk/blogs/?hp=22159601, https://www.modrykonik.sk/blogs/?hp=22157383<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chuck%20Norris&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Chuck Norris<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Jadrovy chemik}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Jadrovy chemik] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 21:40, 23. marec 2026 (UTC)</div> == [[Dolný Vadičov]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Doln%C3%BD%20Vadi%C4%8Dov&diff=8187469&oldid=8180224 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Doln%C3%BD%20Vadi%C4%8Dov&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Dolný Vadičov]]; 10:18, {{dátum|2026-03-26}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 9653 - 7345 }} }})</span> . . [[Redaktor:Miroslav Gajdoš|Miroslav Gajdoš]] ([[Diskusia s redaktorom:Miroslav Gajdoš|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Miroslav Gajdoš|príspevky]]) ''(<nowiki>/* Kultúra */Zdroj Kysucké povesti</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Doln%C3%BD%20Vadi%C4%8Dov&oldid=8187469 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Doln%C3%BD%20Vadi%C4%8Dov&oldid=8180224 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Keď sa prach rozptýlil, dedinčania uvideli na mieste, kde kedysi stála jaskyňa prekrásne lúky snežienok.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Ke%C4%8F%20sa%20prach%20rozpt%C3%BDlil%2C%20dedin%C4%8Dania%20uvideli%20na%20mieste%2C%20kde%20kedysi%20st%C3%A1la%20jasky%C5%88a%20prekr%C3%A1sne%20l%C3%BAky%20sne%C5%BEienok.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10162476418271891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10162476418271891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10162466139766891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10162466139766891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10161871285911891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10161871285911891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10156193164051891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10156193164051891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10160676360761891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10160676360761891%2F podobnosť]), … * „'''''V úzkej doline potoka ktorý pramení za Ladoňhorou, ich zo skalnej jaskyne tajne sledoval černokňažník Ladoň.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22V%20%C3%BAzkej%20doline%20potoka%20ktor%C3%BD%20pramen%C3%AD%20za%20Lado%C5%88horou%2C%20ich%20zo%20skalnej%20jaskyne%20tajne%20sledoval%20%C4%8Dernok%C5%88a%C5%BEn%C3%ADk%20Lado%C5%88.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10162476418271891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10162476418271891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10162466139766891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10162466139766891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10161871285911891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10161871285911891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10156193164051891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10156193164051891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10160676360761891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10160676360761891%2F podobnosť]), … * „'''''Celá jaskyňa sa zatriasla a skalné bralo v ktorom bol Ladoň usadený sa začalo rúcať.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Cel%C3%A1%20jasky%C5%88a%20sa%20zatriasla%20a%20skaln%C3%A9%20bralo%20v%20ktorom%20bol%20Lado%C5%88%20usaden%C3%BD%20sa%20za%C4%8Dalo%20r%C3%BAca%C5%A5.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10162476418271891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10162476418271891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10162475294291891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10162475294291891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10162466139766891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10162466139766891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10156193164051891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10156193164051891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10161871285911891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10161871285911891%2F podobnosť]), … * „'''''Dedina zosmutnela, kde hľadať taký kvet v čase, keď už aj posledné listie zhnilo na zemi.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Dedina%20zosmutnela%2C%20kde%20h%C4%BEada%C5%A5%20tak%C3%BD%20kvet%20v%20%C4%8Dase%2C%20ke%C4%8F%20u%C5%BE%20aj%20posledn%C3%A9%20listie%20zhnilo%20na%20zemi.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10162476418271891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10162476418271891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10162466139766891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10162466139766891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10161871285911891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10161871285911891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10161976620646891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10161976620646891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10160676360761891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10160676360761891%2F podobnosť]), … <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10162476418271891/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Doln%C3%BD%20Vadi%C4%8Dov&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Dolný Vadičov<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Miroslav Gajdoš}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Miroslav Gajdoš] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 10:20, 26. marec 2026 (UTC)</div> == [[Zuzana Znášiková Martinková]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Zuzana%20Zn%C3%A1%C5%A1ikov%C3%A1%20Martinkov%C3%A1&diff=8187891&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Zuzana%20Zn%C3%A1%C5%A1ikov%C3%A1%20Martinkov%C3%A1&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Zuzana Znášiková Martinková]]; 15:20, {{dátum|2026-03-27}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 1441 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:HarryDusanko|HarryDusanko]] ([[Diskusia s redaktorom:HarryDusanko|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/HarryDusanko|príspevky]]) ''(<nowiki>výroba stránky o slávnej herečke</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Zuzana%20Zn%C3%A1%C5%A1ikov%C3%A1%20Martinkov%C3%A1&oldid=8187891 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Zuzana%20Zn%C3%A1%C5%A1ikov%C3%A1%20Martinkov%C3%A1&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Funguje ako herečka na voľnej nohe a je možné vidieť ju v komických a dramatických rolách.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Funguje%20ako%20here%C4%8Dka%20na%20vo%C4%BEnej%20nohe%20a%20je%20mo%C5%BEn%C3%A9%20vidie%C5%A5%20ju%20v%20komick%C3%BDch%20a%20dramatick%C3%BDch%20rol%C3%A1ch.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.csfd.cz/tvurce/357596-zuzana-martinkova-znasikova/biografie/ csfd.cz] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187891&url=https%3A%2F%2Fwww.csfd.cz%2Ftvurce%2F357596-zuzana-martinkova-znasikova%2Fbiografie%2F podobnosť 0 %]) * „'''''Po štyridsiatke sa znova presťahovala na Slovensko, kde okrem divadla (SND, Gunagu, La Komika, Ady loď...) nanovo rozbehla svoju televíznu'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Po%20%C5%A1tyridsiatke%20sa%20znova%20pres%C5%A5ahovala%20na%20Slovensko%2C%20kde%20okrem%20divadla%20%28SND%2C%20Gunagu%2C%20La%20Komika%2C%20Ady%20lo%C4%8F...%29%20nanovo%20rozbehla%20svoju%20telev%C3%ADznu%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.csfd.cz/tvurce/357596-zuzana-martinkova-znasikova/biografie/ csfd.cz] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187891&url=https%3A%2F%2Fwww.csfd.cz%2Ftvurce%2F357596-zuzana-martinkova-znasikova%2Fbiografie%2F podobnosť 0 %]) * „'''''Po návrate na Slovensko na počiatku 90. rokov sa stala dôležitou súčasťou Trnavského divadla, kde stvárnila množstvo hlavných i vedľajších'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Po%20n%C3%A1vrate%20na%20Slovensko%20na%20po%C4%8Diatku%2090.%20rokov%20sa%20stala%20d%C3%B4le%C5%BEitou%20s%C3%BA%C4%8Das%C5%A5ou%20Trnavsk%C3%A9ho%20divadla%2C%20kde%20stv%C3%A1rnila%20mno%C5%BEstvo%20hlavn%C3%BDch%20i%20ved%C4%BEaj%C5%A1%C3%ADch%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.csfd.sk/tvorca/357596-zuzana-martinkova-znasikova/biografia/ csfd.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187891&url=https%3A%2F%2Fwww.csfd.sk%2Ftvorca%2F357596-zuzana-martinkova-znasikova%2Fbiografia%2F podobnosť 0 %]), [https://www.csfd.cz/tvurce/357596-zuzana-martinkova-znasikova/biografie/ csfd.cz] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187891&url=https%3A%2F%2Fwww.csfd.cz%2Ftvurce%2F357596-zuzana-martinkova-znasikova%2Fbiografie%2F podobnosť 0 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.csfd.cz/tvurce/357596-zuzana-martinkova-znasikova/biografie/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Zuzana%20Zn%C3%A1%C5%A1ikov%C3%A1%20Martinkov%C3%A1&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Zuzana Znášiková Martinková<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:HarryDusanko}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom HarryDusanko] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 15:22, 27. marec 2026 (UTC)</div> == [[Riccardo Paternò di Montecupo]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Riccardo%20Patern%C3%B2%20di%20Montecupo&diff=8188254&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Riccardo%20Patern%C3%B2%20di%20Montecupo&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Riccardo Paternò di Montecupo]]; 06:12, {{dátum|2026-03-28}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 3771 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:Radoslav70|Radoslav70]] ([[Diskusia s redaktorom:Radoslav70|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Radoslav70|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorená stránka „{{Infobox Politik | Meno = Riccardo Paternò di Montecupo | Rodné meno = | Popis osoby = taliansky ekonóm a akademik | Portrét = Riccardo Paternò di Montecupo.png | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Poradie = | Úrad = Hlavný kancelár|Hlavný kancelár Maltézskeho…“</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Riccardo%20Patern%C3%B2%20di%20Montecupo&oldid=8188254 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Riccardo%20Patern%C3%B2%20di%20Montecupo&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Pôsobil ako zástupca pozorovateľa misie Maltézskeho rádu pri Organizácii Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO).'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22P%C3%B4sobil%20ako%20z%C3%A1stupca%20pozorovate%C4%BEa%20misie%20Malt%C3%A9zskeho%20r%C3%A1du%20pri%20Organiz%C3%A1cii%20Spojen%C3%BDch%20n%C3%A1rodov%20pre%20v%C3%BD%C5%BEivu%20a%20po%C4%BEnohospod%C3%A1rstvo%20%28FAO%29.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.facebook.com/groups/728142723863454/posts/26362279410023100/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8188254&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2F728142723863454%2Fposts%2F26362279410023100%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/728142723863454/posts/24770252632559127/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8188254&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2F728142723863454%2Fposts%2F24770252632559127%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/728142723863454/posts/9247483168595991/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8188254&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2F728142723863454%2Fposts%2F9247483168595991%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/728142723863454/posts/24978708625046859/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8188254&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2F728142723863454%2Fposts%2F24978708625046859%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/728142723863454/posts/2984798824864488/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8188254&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2F728142723863454%2Fposts%2F2984798824864488%2F podobnosť]), … <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.facebook.com/groups/728142723863454/posts/26362279410023100/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Riccardo%20Patern%C3%B2%20di%20Montecupo&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Riccardo Paternò di Montecupo<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Radoslav70}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Radoslav70] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 06:14, 28. marec 2026 (UTC)</div> == [[Otužovanie detí školského veku]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Otu%C5%BEovanie%20det%C3%AD%20%C5%A1kolsk%C3%A9ho%20veku&diff=8189883&oldid=8154553 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Otu%C5%BEovanie%20det%C3%AD%20%C5%A1kolsk%C3%A9ho%20veku&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Otužovanie detí školského veku]]; 19:36, {{dátum|2026-03-30}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 15803 - 9729 }} }})</span> . . [[Redaktor:Oto Zapletal|Oto Zapletal]] ([[Diskusia s redaktorom:Oto Zapletal|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Oto Zapletal|príspevky]]) ''(<nowiki>Pridaný text o mladých vodných záchranároch.</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Otu%C5%BEovanie%20det%C3%AD%20%C5%A1kolsk%C3%A9ho%20veku&oldid=8189883 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Otu%C5%BEovanie%20det%C3%AD%20%C5%A1kolsk%C3%A9ho%20veku&oldid=8154553 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Každý má svoji komfortní zónu jinde a nejdůležitější je, že děti překonaly samy sebe.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Ka%C5%BEd%C3%BD%20m%C3%A1%20svoji%20komfortn%C3%AD%20z%C3%B3nu%20jinde%20a%20nejd%C5%AFle%C5%BEit%C4%9Bj%C5%A1%C3%AD%20je%2C%20%C5%BEe%20d%C4%9Bti%20p%C5%99ekonaly%20samy%20sebe.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://ceskokrumlovsky.denik.cz/zpravy_region/v-plavkach-do-lipna-mladi-vodni-zachranari-zvladli-ledove-koupele-s-prehledem-20.html ceskokrumlovsky.denik.cz] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8189883&url=https%3A%2F%2Fceskokrumlovsky.denik.cz%2Fzpravy_region%2Fv-plavkach-do-lipna-mladi-vodni-zachranari-zvladli-ledove-koupele-s-prehledem-20.html podobnosť 69 %]) * „'''''Díky mrazivé noci se na hladině vytvořila centimetrová krusta, instruktoři si museli pomáhat sekerou.\'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22D%C3%ADky%20mraziv%C3%A9%20noci%20se%20na%20hladin%C4%9B%20vytvo%C5%99ila%20centimetrov%C3%A1%20krusta%2C%20instrukto%C5%99i%20si%20museli%20pom%C3%A1hat%20sekerou.%5C%22%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://ceskokrumlovsky.denik.cz/zpravy_region/v-plavkach-do-lipna-mladi-vodni-zachranari-zvladli-ledove-koupele-s-prehledem-20.html ceskokrumlovsky.denik.cz] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8189883&url=https%3A%2F%2Fceskokrumlovsky.denik.cz%2Fzpravy_region%2Fv-plavkach-do-lipna-mladi-vodni-zachranari-zvladli-ledove-koupele-s-prehledem-20.html podobnosť 69 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://ceskokrumlovsky.denik.cz/zpravy_region/v-plavkach-do-lipna-mladi-vodni-zachranari-zvladli-ledove-koupele-s-prehledem-20.html<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Otu%C5%BEovanie%20det%C3%AD%20%C5%A1kolsk%C3%A9ho%20veku&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Otužovanie detí školského veku<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Oto Zapletal}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Oto Zapletal] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 19:38, 30. marec 2026 (UTC)</div> == [[Ptolemaios VI.]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ptolemaios%20VI.&diff=8191133&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ptolemaios%20VI.&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Ptolemaios VI.]]; 04:04, {{dátum|2026-04-02}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 21240 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Luppus|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorená stránka „{{Infobox Panovník | meno = Ptolemaios VI. Filométor | titul = [[Faraón]] a kráľ [[Staroveký Egypt|Egypta]] | obrázok = Ptolemaeus VI.jpg | popis obrázku = Strieborná tetradrachma s portrétom Ptolemaia VI. (cca 162/161 pred Kr.) | panovanie = [[180 pred Kr.]] – [[164 pred Kr.]]<br />[[163 pred Kr.]] – [[145 pred Kr.]] | predchodca = [[Ptolemaios V.]] | nástupca = Ptolemaios VIII. Euerge…“</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ptolemaios%20VI.&oldid=8191133 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ptolemaios%20VI.&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Jeho narodenie bolo úzko späté s náboženským kultom, čo odráža aj jeho Horovo meno, v ktorom je označovaný za \"dvojča'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Jeho%20narodenie%20bolo%20%C3%BAzko%20sp%C3%A4t%C3%A9%20s%20n%C3%A1bo%C5%BEensk%C3%BDm%20kultom%2C%20%C4%8Do%20odr%C3%A1%C5%BEa%20aj%20jeho%20Horovo%20meno%2C%20v%20ktorom%20je%20ozna%C4%8Dovan%C3%BD%20za%20%5C%22dvoj%C4%8Da%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://zborniky.e-slovak.sk/SAS_42_2013.pdf zborniky.e-slovak.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8191133&url=https%3A%2F%2Fzborniky.e-slovak.sk%2FSAS_42_2013.pdf podobnosť]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://zborniky.e-slovak.sk/SAS_42_2013.pdf<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ptolemaios%20VI.&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Ptolemaios VI.<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Luppus}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Luppus] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 04:06, 2. apríl 2026 (UTC)</div> == [[Vodná nádrž pod Bukovcom]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vodn%C3%A1%20n%C3%A1dr%C5%BE%20pod%20Bukovcom&diff=8193265&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vodn%C3%A1%20n%C3%A1dr%C5%BE%20pod%20Bukovcom&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Vodná nádrž pod Bukovcom]]; 10:48, {{dátum|2026-04-05}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 4529 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:LoverofBattle12|LoverofBattle12]] ([[Diskusia s redaktorom:LoverofBattle12|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/LoverofBattle12|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorenie úplne novej stránky pod názvom ,, Vodná nádrž pod Bukovcom" v rámci stránky ,, Ida (rieka)".</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vodn%C3%A1%20n%C3%A1dr%C5%BE%20pod%20Bukovcom&oldid=8193265 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vodn%C3%A1%20n%C3%A1dr%C5%BE%20pod%20Bukovcom&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Vodná nádrž Pod Bukovcom je rybárskym revírom v užívaní Slovenského rybárskeho zväzu.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Vodn%C3%A1%20n%C3%A1dr%C5%BE%20Pod%20Bukovcom%20je%20ryb%C3%A1rskym%20rev%C3%ADrom%20v%20u%C5%BE%C3%ADvan%C3%AD%20Slovensk%C3%A9ho%20ryb%C3%A1rskeho%20zv%C3%A4zu.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://draciastopa.sk/vodna-nadrz-pod-bukovcom/ draciastopa.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8193265&url=https%3A%2F%2Fdraciastopa.sk%2Fvodna-nadrz-pod-bukovcom%2F podobnosť 18 %]), [https://www.keturist.sk/info/vodna-nadrz-pod-bukovcom/ keturist.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8193265&url=https%3A%2F%2Fwww.keturist.sk%2Finfo%2Fvodna-nadrz-pod-bukovcom%2F podobnosť 49 %]) * „'''''Okrem toho v okolitých bukových a zmiešaných lesoch je množstvo chodníkov a lesných cestičiek pre turistiku a cyklotúry.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Okrem%20toho%20v%20okolit%C3%BDch%20bukov%C3%BDch%20a%20zmie%C5%A1an%C3%BDch%20lesoch%20je%20mno%C5%BEstvo%20chodn%C3%ADkov%20a%20lesn%C3%BDch%20cesti%C4%8Diek%20pre%20turistiku%20a%20cyklot%C3%BAry.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.haravara.sk/atrakcie/vodna-nadrz-bukovec-rekreacne-stredisko-viktoria/ haravara.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8193265&url=https%3A%2F%2Fwww.haravara.sk%2Fatrakcie%2Fvodna-nadrz-bukovec-rekreacne-stredisko-viktoria%2F podobnosť 30 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://draciastopa.sk/vodna-nadrz-pod-bukovcom/, https://www.haravara.sk/atrakcie/vodna-nadrz-bukovec-rekreacne-stredisko-viktoria/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vodn%C3%A1%20n%C3%A1dr%C5%BE%20pod%20Bukovcom&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Vodná nádrž pod Bukovcom<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:LoverofBattle12}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom LoverofBattle12] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 10:50, 5. apríl 2026 (UTC)</div> == [[Pavel babušík]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Pavel%20babu%C5%A1%C3%ADk&diff=8194248&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Pavel%20babu%C5%A1%C3%ADk&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Pavel babušík]]; 23:06, {{dátum|2026-04-06}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 3384 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:GIGN82|GIGN82]] ([[Diskusia s redaktorom:GIGN82|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/GIGN82|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorenie stránky pre prof. Ing. Pavla Babušíka CSc., Dr.h.c.</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Pavel%20babu%C5%A1%C3%ADk&oldid=8194248 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Pavel%20babu%C5%A1%C3%ADk&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''2003 - Animal sciences and biotechnologies faculty council, Temešvár, Rumunsko (titul Dr.h.c)'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%222003%20-%20Animal%20sciences%20and%20biotechnologies%20faculty%20council%2C%20Teme%C5%A1v%C3%A1r%2C%20Rumunsko%20%28titul%20Dr.h.c%29%22 vyhľadávanie], • zdroje: [http://www.auraclinic.cz/cs/article/?catID=449 auraclinic.cz] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8194248&url=http%3A%2F%2Fwww.auraclinic.cz%2Fcs%2Farticle%2F%3FcatID%3D449 podobnosť 21 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>http://www.auraclinic.cz/cs/article/?catID=449<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Pavel%20babu%C5%A1%C3%ADk&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Pavel babušík<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:GIGN82}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom GIGN82] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 23:08, 6. apríl 2026 (UTC)</div> == [[Megantrop (Sangiran)]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Megantrop%20%28Sangiran%29&diff=8196398&oldid=8196217 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Megantrop%20%28Sangiran%29&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Megantrop (Sangiran)]]; 01:35, {{dátum|2026-04-11}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 33848 - 30104 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-18083-46|~2026-18083-46]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-18083-46|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-18083-46|príspevky]]) ''()''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Megantrop%20%28Sangiran%29&oldid=8196398 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Megantrop%20%28Sangiran%29&oldid=8196217 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Submitted to the Faculty of Graduate Studies in Partial Fulfillment of the Requirements for the Degree of MASTER OF ARTS.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Submitted%20to%20the%20Faculty%20of%20Graduate%20Studies%20in%20Partial%20Fulfillment%20of%20the%20Requirements%20for%20the%20Degree%20of%20MASTER%20OF%20ARTS.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://winnspace.uwinnipeg.ca/handle/10680/36 winnspace.uwinnipeg.ca] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8196398&url=https%3A%2F%2Fwinnspace.uwinnipeg.ca%2Fhandle%2F10680%2F36 podobnosť 0 %]), [https://www.researchgate.net/publication/46150317_Ucwaningo_ngesakhiwo_sangaphandle_ezinkondlweni_zika_-_EL_Mhlanga researchgate.net] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8196398&url=https%3A%2F%2Fwww.researchgate.net%2Fpublication%2F46150317_Ucwaningo_ngesakhiwo_sangaphandle_ezinkondlweni_zika_-_EL_Mhlanga podobnosť 0 %]), [https://winnspace.uwinnipeg.ca/handle/10680/2221?locale-attribute=en winnspace.uwinnipeg.ca] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8196398&url=https%3A%2F%2Fwinnspace.uwinnipeg.ca%2Fhandle%2F10680%2F2221%3Flocale-attribute%3Den podobnosť 0 %]), [https://ucalgary.scholaris.ca/server/api/core/bitstreams/d5a29758-e29b-46b2-bb28-723ebffa68c6/content ucalgary.scholaris.ca] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8196398&url=https%3A%2F%2Fucalgary.scholaris.ca%2Fserver%2Fapi%2Fcore%2Fbitstreams%2Fd5a29758-e29b-46b2-bb28-723ebffa68c6%2Fcontent podobnosť 0 %]), [https://journals.rudn.ru/international-relations/article/view/14763 journals.rudn.ru] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8196398&url=https%3A%2F%2Fjournals.rudn.ru%2Finternational-relations%2Farticle%2Fview%2F14763 podobnosť 0 %]), … <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://winnspace.uwinnipeg.ca/handle/10680/36<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Megantrop%20%28Sangiran%29&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Megantrop (Sangiran)<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-18083-46}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-18083-46] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 01:36, 11. apríl 2026 (UTC)</div> == [[Vladimír Feľbaba]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vladim%C3%ADr%20Fe%C4%BEbaba&diff=8196846&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vladim%C3%ADr%20Fe%C4%BEbaba&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Vladimír Feľbaba]]; 23:17, {{dátum|2026-04-11}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 3071 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:PravoJeUmenie|PravoJeUmenie]] ([[Diskusia s redaktorom:PravoJeUmenie|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/PravoJeUmenie|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorená stránka „JUDr. Mgr. Vladimír Feľbaba je slovenský advokát, komunálny politik a bývalý viceprimátor mesta Prešov. Narodil sa 24.10.1989 v Prešove. '''Vzdelanie''' V roku 2014 absolvoval Právnickú fakultu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, kde nadobudol titul Mgr. V roku 2018 úspešne zložil rigoróznu skúšku na Právnickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe a bol mu udelený titul JUDr. Absolvoval aj štúdium Politológie, a v súčasnosti…“</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vladim%C3%ADr%20Fe%C4%BEbaba&oldid=8196846 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vladim%C3%ADr%20Fe%C4%BEbaba&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Absolvoval aj štúdium Politológie, a v súčasnosti je doktorandom na Právnickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Absolvoval%20aj%20%C5%A1t%C3%BAdium%20Politol%C3%B3gie%2C%20a%20v%20s%C3%BA%C4%8Dasnosti%20je%20doktorandom%20na%20Pr%C3%A1vnickej%20fakulte%20Univerzity%20Karlovej%20v%20Prahe.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://ddadsstornala.sk/aktuality/advokat-v-presove-na-rozvod/ ddadsstornala.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8196846&url=https%3A%2F%2Fddadsstornala.sk%2Faktuality%2Fadvokat-v-presove-na-rozvod%2F podobnosť 33 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://ddadsstornala.sk/aktuality/advokat-v-presove-na-rozvod/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vladim%C3%ADr%20Fe%C4%BEbaba&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Vladimír Feľbaba<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:PravoJeUmenie}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom PravoJeUmenie] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 23:18, 11. apríl 2026 (UTC)</div> == [[Németh Pál]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A9meth%20P%C3%A1l&diff=8198676&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A9meth%20P%C3%A1l&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Németh Pál]]; 11:16, {{dátum|2026-04-15}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 2205 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:Németh Gergely (Epres)|Németh Gergely (Epres)]] ([[Diskusia s redaktorom:Németh Gergely (Epres)|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Németh Gergely (Epres)|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorená stránka „Pavol Németh sa narodil v roku 1939 vo Vojtechovciach, čo je dnes časť obce Nový Život. Svoj život zasvätil učiteľstvu s trénerstvom. Kariéru začal ako učiteľ v Topoľníkoch, kde neskôr založil ženský hádzanársky klub. Trénerské vzdelanie získal v Bratislave a v Prahe. Hádzanú v Topoľníkoch vybudoval od nuly. V roku 1968 založil tím dorasteniek a v roku 1972 tím žien. S dorastenkami získal titul slovenského aj československého…“</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A9meth%20P%C3%A1l&oldid=8198676 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A9meth%20P%C3%A1l&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Predovšetkým sezóna 1977/78 priniesla obrovský úspech, keď ženy z Topoľníkov obsadili na finálovom turnaji Slovenského pohára druhé miesto, vďaka čomu'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Predov%C5%A1etk%C3%BDm%20sez%C3%B3na%201977%2F78%20priniesla%20obrovsk%C3%BD%20%C3%BAspech%2C%20ke%C4%8F%20%C5%BEeny%20z%20Topo%C4%BEn%C3%ADkov%20obsadili%20na%20fin%C3%A1lovom%20turnaji%20Slovensk%C3%A9ho%20poh%C3%A1ra%20druh%C3%A9%20miesto%2C%20v%C4%8Faka%20%C4%8Domu%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.slovakhandball.sk/article/navzdy-nas-opustil-pavol-nemeth-trenerska-legenda-a-jedna-z-najvacsich-osobnosti-hadzanej-na-zitnom-ostrove- slovakhandball.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8198676&url=https%3A%2F%2Fwww.slovakhandball.sk%2Farticle%2Fnavzdy-nas-opustil-pavol-nemeth-trenerska-legenda-a-jedna-z-najvacsich-osobnosti-hadzanej-na-zitnom-ostrove- podobnosť 99 %]) * „'''''Pavol Németh sa narodil v roku 1939 vo Vojtechovciach, čo je dnes časť obce Nový Život.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Pavol%20N%C3%A9meth%20sa%20narodil%20v%20roku%201939%20vo%20Vojtechovciach%2C%20%C4%8Do%20je%20dnes%20%C4%8Das%C5%A5%20obce%20Nov%C3%BD%20%C5%BDivot.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.slovakhandball.sk/article/navzdy-nas-opustil-pavol-nemeth-trenerska-legenda-a-jedna-z-najvacsich-osobnosti-hadzanej-na-zitnom-ostrove- slovakhandball.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8198676&url=https%3A%2F%2Fwww.slovakhandball.sk%2Farticle%2Fnavzdy-nas-opustil-pavol-nemeth-trenerska-legenda-a-jedna-z-najvacsich-osobnosti-hadzanej-na-zitnom-ostrove- podobnosť 99 %]), [https://sportnet.sme.sk/spravy/hadzana-umrtie-pavol-nemeth-trener/ sportnet.sme.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8198676&url=https%3A%2F%2Fsportnet.sme.sk%2Fspravy%2Fhadzana-umrtie-pavol-nemeth-trener%2F podobnosť 37 %]) * „'''''V sezóne 1978/79 Topoľníky postúpili do prvej československej ligy, kde štyrikrát získali striebro a dvakrát bronz.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22V%20sez%C3%B3ne%201978%2F79%20Topo%C4%BEn%C3%ADky%20post%C3%BApili%20do%20prvej%20%C4%8Deskoslovenskej%20ligy%2C%20kde%20%C5%A1tyrikr%C3%A1t%20z%C3%ADskali%20striebro%20a%20dvakr%C3%A1t%20bronz.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://sportnet.sme.sk/spravy/hadzana-umrtie-pavol-nemeth-trener/ sportnet.sme.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8198676&url=https%3A%2F%2Fsportnet.sme.sk%2Fspravy%2Fhadzana-umrtie-pavol-nemeth-trener%2F podobnosť 37 %]), [https://www.slovakhandball.sk/article/navzdy-nas-opustil-pavol-nemeth-trenerska-legenda-a-jedna-z-najvacsich-osobnosti-hadzanej-na-zitnom-ostrove- slovakhandball.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8198676&url=https%3A%2F%2Fwww.slovakhandball.sk%2Farticle%2Fnavzdy-nas-opustil-pavol-nemeth-trenerska-legenda-a-jedna-z-najvacsich-osobnosti-hadzanej-na-zitnom-ostrove- podobnosť 99 %]) * „'''''V sezóne 1984/85 trénoval Pavol Németh Partizánske a tešil sa z ďalšieho československého titulu.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22V%20sez%C3%B3ne%201984%2F85%20tr%C3%A9noval%20Pavol%20N%C3%A9meth%20Partiz%C3%A1nske%20a%20te%C5%A1il%20sa%20z%20%C4%8Fal%C5%A1ieho%20%C4%8Deskoslovensk%C3%A9ho%20titulu.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.slovakhandball.sk/article/navzdy-nas-opustil-pavol-nemeth-trenerska-legenda-a-jedna-z-najvacsich-osobnosti-hadzanej-na-zitnom-ostrove- slovakhandball.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8198676&url=https%3A%2F%2Fwww.slovakhandball.sk%2Farticle%2Fnavzdy-nas-opustil-pavol-nemeth-trenerska-legenda-a-jedna-z-najvacsich-osobnosti-hadzanej-na-zitnom-ostrove- podobnosť 99 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.slovakhandball.sk/article/navzdy-nas-opustil-pavol-nemeth-trenerska-legenda-a-jedna-z-najvacsich-osobnosti-hadzanej-na-zitnom-ostrove-<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A9meth%20P%C3%A1l&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Németh Pál<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Németh Gergely (Epres)}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Németh Gergely (Epres)] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 11:18, 15. apríl 2026 (UTC)</div> == [[František (pápež)]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Franti%C5%A1ek%20%28p%C3%A1pe%C5%BE%29&diff=8199319&oldid=8199318 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Franti%C5%A1ek%20%28p%C3%A1pe%C5%BE%29&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[František (pápež)]]; 19:51, {{dátum|2026-04-16}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 180118 - 176443 }} }})</span> . . [[Redaktor:Teterqa|Teterqa]] ([[Diskusia s redaktorom:Teterqa|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Teterqa|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvořeno překladem sekce „Death“ ze stránky „[[:en:Special:Redirect/revision/1348563756|Pope Francis]]“</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Franti%C5%A1ek%20%28p%C3%A1pe%C5%BE%29&oldid=8199319 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Franti%C5%A1ek%20%28p%C3%A1pe%C5%BE%29&oldid=8199318 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''The suffering that has marked the final part of my life, I offer to the Lord, for peace in the'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22The%20suffering%20that%20has%20marked%20the%20final%20part%20of%20my%20life%2C%20I%20offer%20to%20the%20Lord%2C%20for%20peace%20in%20the%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.facebook.com/FriarCesco/posts/pope-francis-requested-not-to-be-buried-at-the-vatican-where-other-popes-were-bu/1244256334375001/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8199319&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2FFriarCesco%2Fposts%2Fpope-francis-requested-not-to-be-buried-at-the-vatican-where-other-popes-were-bu%2F1244256334375001%2F podobnosť]), [https://ewtnvatican.com/articles/full-text-here-is-pope-francis-testament-5043 ewtnvatican.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8199319&url=https%3A%2F%2Fewtnvatican.com%2Farticles%2Ffull-text-here-is-pope-francis-testament-5043 podobnosť 30 %]), [https://www.facebook.com/usccb/posts/guided-by-mary-pope-francis-found-his-final-resting-place-in-the-marian-basilica/1103627655140847/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8199319&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fusccb%2Fposts%2Fguided-by-mary-pope-francis-found-his-final-resting-place-in-the-marian-basilica%2F1103627655140847%2F podobnosť 30 %]), [https://catholictt.org/2025/04/24/pope-francis-lived-the-beatitudes/ catholictt.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8199319&url=https%3A%2F%2Fcatholictt.org%2F2025%2F04%2F24%2Fpope-francis-lived-the-beatitudes%2F podobnosť 18 %]), [https://www.ncregister.com/cna/full-text-here-is-pope-francis-testament ncregister.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8199319&url=https%3A%2F%2Fwww.ncregister.com%2Fcna%2Ffull-text-here-is-pope-francis-testament podobnosť 30 %]), … <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.facebook.com/FriarCesco/posts/pope-francis-requested-not-to-be-buried-at-the-vatican-where-other-popes-were-bu/1244256334375001/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Franti%C5%A1ek%20%28p%C3%A1pe%C5%BE%29&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>František (pápež)<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Teterqa}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Teterqa] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 19:52, 16. apríl 2026 (UTC)</div> == [[Kavej 2]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kavej%202&diff=8200056&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kavej%202&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Kavej 2]]; 12:21, {{dátum|2026-04-18}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 4717 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:Marián Tajboš|Marián Tajboš]] ([[Diskusia s redaktorom:Marián Tajboš|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Marián Tajboš|príspevky]]) ''(<nowiki>Zdroje</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kavej%202&oldid=8200056 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kavej%202&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Jedna z nich sa zaoberá svojím pôsobením a existenciou v novej rodine, vzťahom so svojimi rodičmi a priateľmi – svojím'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Jedna%20z%20nich%20sa%20zaober%C3%A1%20svoj%C3%ADm%20p%C3%B4soben%C3%ADm%20a%20existenciou%20v%20novej%20rodine%2C%20vz%C5%A5ahom%20so%20svojimi%20rodi%C4%8Dmi%20a%20priate%C4%BEmi%20%E2%80%93%20svoj%C3%ADm%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://sfu.sk/filmy/kavej-2/ sfu.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8200056&url=https%3A%2F%2Fsfu.sk%2Ffilmy%2Fkavej-2%2F podobnosť 39 %]), [https://registracia.avf.sk/formular_statistiky.php?x_krok=2&x_id=16334 registracia.avf.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8200056&url=https%3A%2F%2Fregistracia.avf.sk%2Fformular_statistiky.php%3Fx_krok%3D2%26x_id%3D16334 podobnosť 37 %]), [https://sfu.sk/filmy/page/8/ sfu.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8200056&url=https%3A%2F%2Fsfu.sk%2Ffilmy%2Fpage%2F8%2F podobnosť 33 %]) * „'''''Všetko je podané s nadľahčenou, humornou formou, čo dodáva príbehu sviežosť a ľahkosť.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22V%C5%A1etko%20je%20podan%C3%A9%20s%20nad%C4%BEah%C4%8Denou%2C%20humornou%20formou%2C%20%C4%8Do%20dod%C3%A1va%20pr%C3%ADbehu%20svie%C5%BEos%C5%A5%20a%20%C4%BEahkos%C5%A5.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://registracia.avf.sk/formular_statistiky.php?x_krok=2&x_id=16334 registracia.avf.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8200056&url=https%3A%2F%2Fregistracia.avf.sk%2Fformular_statistiky.php%3Fx_krok%3D2%26x_id%3D16334 podobnosť 37 %]), [https://sfu.sk/filmy/kavej-2/ sfu.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8200056&url=https%3A%2F%2Fsfu.sk%2Ffilmy%2Fkavej-2%2F podobnosť 39 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://sfu.sk/filmy/kavej-2/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kavej%202&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Kavej 2<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Marián Tajboš}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Marián Tajboš] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 12:22, 18. apríl 2026 (UTC)</div> == [[Ana Kalandadze]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ana%20Kalandadze&diff=8200301&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ana%20Kalandadze&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Ana Kalandadze]]; 21:15, {{dátum|2026-04-18}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 3511 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Jetam2|príspevky]]) ''(<nowiki>nový, 1543, 070/100 WD</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ana%20Kalandadze&oldid=8200301 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ana%20Kalandadze&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''\"Jej poetický štýl sa vyznačuje jednoduchosťou a harmonickou formou, do gruzínskej poézie 20. stor.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22%5C%22Jej%20poetick%C3%BD%20%C5%A1t%C3%BDl%20sa%20vyzna%C4%8Duje%20jednoduchos%C5%A5ou%20a%20harmonickou%20formou%2C%20do%20gruz%C3%ADnskej%20po%C3%A9zie%2020.%20stor.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://beliana.sav.sk/heslo/kalandadzeova-ana beliana.sav.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8200301&url=https%3A%2F%2Fbeliana.sav.sk%2Fheslo%2Fkalandadzeova-ana podobnosť 18 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://beliana.sav.sk/heslo/kalandadzeova-ana<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ana%20Kalandadze&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Ana Kalandadze<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Jetam2}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Jetam2] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 21:16, 18. apríl 2026 (UTC)</div> == [[PLURAL ateliér]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=PLURAL%20ateli%C3%A9r&diff=8201815&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=PLURAL%20ateli%C3%A9r&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[PLURAL ateliér]]; 12:02, {{dátum|2026-04-22}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 3605 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:Khkhkh1818|Khkhkh1818]] ([[Diskusia s redaktorom:Khkhkh1818|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Khkhkh1818|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorila som stránku</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=PLURAL%20ateli%C3%A9r&oldid=8201815 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=PLURAL%20ateli%C3%A9r&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''1. miesto v súťaži Obnova Námestia SNP a Parku J. A. Baťu v Partizánskom 2021'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%221.%20miesto%20v%20s%C3%BA%C5%A5a%C5%BEi%20Obnova%20N%C3%A1mestia%20SNP%20a%20Parku%20J.%20A.%20Ba%C5%A5u%20v%20Partiz%C3%A1nskom%202021%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.obstarame.sk/malacky obstarame.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8201815&url=https%3A%2F%2Fwww.obstarame.sk%2Fmalacky podobnosť 26 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.obstarame.sk/malacky<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=PLURAL%20ateli%C3%A9r&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>PLURAL ateliér<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Khkhkh1818}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Khkhkh1818] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 12:04, 22. apríl 2026 (UTC)</div> == [[Chmelovica]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chmelovica&diff=8204156&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chmelovica&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Chmelovica]]; 10:11, {{dátum|2026-04-27}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 4785 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-25699-22|~2026-25699-22]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-25699-22|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-25699-22|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorená stránka „ Poki je <mark>populárna globálna platforma ponúkajúca tisíce bezplatných online hier, ktoré môžete hrať priamo v prehliadači bez nutnosti sťahovania alebo inštalácie</mark>. <ref name=":0">{{Citácia periodika|titul=Oh Yes Oh No|url=https://doi.org/10.5040/9781350368583.00000017|periodikum=Oh Yes Oh No|dátum=2019|dátum prístupu=2026-04-27|doi=10.5040/9781350368583.00000017|meno=Louise|priezvisko=Orwin}}</ref> Tu sú hlavné možnosti, ktoré sa p…“</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chmelovica&oldid=8204156 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chmelovica&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Wikipedia Wikipedia is a free online encyclopedia, created and edited by volunteers around the world and hosted by the Wikimedia'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Wikipedia%20Wikipedia%20is%20a%20free%20online%20encyclopedia%2C%20created%20and%20edited%20by%20volunteers%20around%20the%20world%20and%20hosted%20by%20the%20Wikimedia%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://cillickandsmith.com/resources/ cillickandsmith.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8204156&url=https%3A%2F%2Fcillickandsmith.com%2Fresources%2F podobnosť 15 %]), [https://www.arendale.org/curriculum-sources arendale.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8204156&url=https%3A%2F%2Fwww.arendale.org%2Fcurriculum-sources podobnosť 15 %]), [https://www.chatsifieds.com/learn-glitch-meaning-etymology-synonyms-and-usage/ chatsifieds.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8204156&url=https%3A%2F%2Fwww.chatsifieds.com%2Flearn-glitch-meaning-etymology-synonyms-and-usage%2F podobnosť 15 %]), [https://github.com/nm0i/searx-cli github.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8204156&url=https%3A%2F%2Fgithub.com%2Fnm0i%2Fsearx-cli podobnosť 14 %]), [https://www.chatsifieds.com/learn-palimpsest-meaning-etymology-synonyms/ chatsifieds.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8204156&url=https%3A%2F%2Fwww.chatsifieds.com%2Flearn-palimpsest-meaning-etymology-synonyms%2F podobnosť 15 %]), … <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://cillickandsmith.com/resources/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chmelovica&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Chmelovica<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-25699-22}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-25699-22] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 10:12, 27. apríl 2026 (UTC)</div> == [[Národná protidrogová jednotka Prezídia Policajného zboru]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A1rodn%C3%A1%20protidrogov%C3%A1%20jednotka%20Prez%C3%ADdia%20Policajn%C3%A9ho%20zboru&diff=8206246&oldid=8180701 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A1rodn%C3%A1%20protidrogov%C3%A1%20jednotka%20Prez%C3%ADdia%20Policajn%C3%A9ho%20zboru&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Národná protidrogová jednotka Prezídia Policajného zboru]]; 17:05, {{dátum|2026-04-30}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 26565 - 23440 }} }})</span> . . [[Redaktor:Akira.Toda|Akira.Toda]] ([[Diskusia s redaktorom:Akira.Toda|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Akira.Toda|príspevky]]) ''(<nowiki>Pridanie Akcie MEDELÍN</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A1rodn%C3%A1%20protidrogov%C3%A1%20jednotka%20Prez%C3%ADdia%20Policajn%C3%A9ho%20zboru&oldid=8206246 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A1rodn%C3%A1%20protidrogov%C3%A1%20jednotka%20Prez%C3%ADdia%20Policajn%C3%A9ho%20zboru&oldid=8180701 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Prvá fáza prebehla v piatok minulého týždňa na východnom Slovensku, konkrétne v Prešovskom a Košickom kraji, v mestách Prešov, Gelnica'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Prv%C3%A1%20f%C3%A1za%20prebehla%20v%20piatok%20minul%C3%A9ho%20t%C3%BD%C5%BEd%C5%88a%20na%20v%C3%BDchodnom%20Slovensku%2C%20konkr%C3%A9tne%20v%20Pre%C5%A1ovskom%20a%20Ko%C5%A1ickom%20kraji%2C%20v%20mest%C3%A1ch%20Pre%C5%A1ov%2C%20Gelnica%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.facebook.com/policiaslovakia/posts/-protidrogov%C3%A1-akcia-medel%C3%ADn-pol%C3%ADcia-zadr%C5%BEala-12-os%C3%B4b-a-obvinila-8-os%C3%B4b-n%C3%A1rodn%C3%A1-p/1401287712036793/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8206246&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fpoliciaslovakia%2Fposts%2F-protidrogov%25C3%25A1-akcia-medel%25C3%25ADn-pol%25C3%25ADcia-zadr%25C5%25BEala-12-os%25C3%25B4b-a-obvinila-8-os%25C3%25B4b-n%25C3%25A1rodn%25C3%25A1-p%2F1401287712036793%2F podobnosť]), [https://www.trencinak.sk/clanky/12148/pri-akcii-medelin-policia-rozbila-drogovu-siet-na-jej-cele-mal-stat-puchovcan trencinak.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8206246&url=https%3A%2F%2Fwww.trencinak.sk%2Fclanky%2F12148%2Fpri-akcii-medelin-policia-rozbila-drogovu-siet-na-jej-cele-mal-stat-puchovcan podobnosť 43 %]), [https://www.facebook.com/policiaslovakia/posts/pozv%C3%A1nka-pre-deti-a-ich-rodi%C4%8Dov-pol%C3%ADcia-a-%C4%8Fal%C5%A1ie-zlo%C5%BEky-v-akcii-u%C5%BE-t%C3%BAto-sobotupo/2585374391492767/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8206246&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fpoliciaslovakia%2Fposts%2Fpozv%25C3%25A1nka-pre-deti-a-ich-rodi%25C4%258Dov-pol%25C3%25ADcia-a-%25C4%258Fal%25C5%25A1ie-zlo%25C5%25BEky-v-akcii-u%25C5%25BE-t%25C3%25BAto-sobotupo%2F2585374391492767%2F podobnosť 43 %]), [https://www.seredonline.sk/2026/04/30/protidrogova-akcia-medelin-policia-zadrzala-12-osob-a-z-toho-8-osob-obvinila/ seredonline.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8206246&url=https%3A%2F%2Fwww.seredonline.sk%2F2026%2F04%2F30%2Fprotidrogova-akcia-medelin-policia-zadrzala-12-osob-a-z-toho-8-osob-obvinila%2F podobnosť 63 %]), [https://www.facebook.com/policiaslovakia/posts/enviropol%C3%ADcia-obvinila-mu%C5%BEa-ktor%C3%BD-v-bratislave-neleg%C3%A1lne-vyr%C3%BAbal-stromyvy%C5%A1etrova/795799852585585/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8206246&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fpoliciaslovakia%2Fposts%2Fenviropol%25C3%25ADcia-obvinila-mu%25C5%25BEa-ktor%25C3%25BD-v-bratislave-neleg%25C3%25A1lne-vyr%25C3%25BAbal-stromyvy%25C5%25A1etrova%2F795799852585585%2F podobnosť 63 %]), … <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.facebook.com/policiaslovakia/posts/-protidrogov%C3%A1-akcia-medel%C3%ADn-pol%C3%ADcia-zadr%C5%BEala-12-os%C3%B4b-a-obvinila-8-os%C3%B4b-n%C3%A1rodn%C3%A1-p/1401287712036793/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A1rodn%C3%A1%20protidrogov%C3%A1%20jednotka%20Prez%C3%ADdia%20Policajn%C3%A9ho%20zboru&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Národná protidrogová jednotka Prezídia Policajného zboru<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Akira.Toda}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Akira.Toda] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 17:06, 30. apríl 2026 (UTC)</div> == [[Kybernetická bezpečnosť]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kybernetick%C3%A1%20bezpe%C4%8Dnos%C5%A5&diff=8206840&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kybernetick%C3%A1%20bezpe%C4%8Dnos%C5%A5&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Kybernetická bezpečnosť]]; 18:40, {{dátum|2026-05-01}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 19517 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:Archetyper|Archetyper]] ([[Diskusia s redaktorom:Archetyper|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Archetyper|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorenie článku o kybernetickej bezpečnosti; doplnená definícia, vývoj, základné princípy, oblasti bezpečnosti, hrozby, opatrenia, štandardy, právny rámec EÚ a SR, inštitúcie, vzdelávanie, súkromie, kritika a referencie.</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kybernetick%C3%A1%20bezpe%C4%8Dnos%C5%A5&oldid=8206840 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kybernetick%C3%A1%20bezpe%C4%8Dnos%C5%A5&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''ISO/IEC 27002:2022 – Information security, cybersecurity and privacy protection — Information security controls [online].'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22ISO%2FIEC%2027002%3A2022%20%E2%80%93%20Information%20security%2C%20cybersecurity%20and%20privacy%20protection%20%E2%80%94%20Information%20security%20controls%20%5Bonline%5D.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.mdpi.com/2078-2489/16/5/336 mdpi.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8206840&url=https%3A%2F%2Fwww.mdpi.com%2F2078-2489%2F16%2F5%2F336 podobnosť]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.mdpi.com/2078-2489/16/5/336<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kybernetick%C3%A1%20bezpe%C4%8Dnos%C5%A5&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Kybernetická bezpečnosť<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Archetyper}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Archetyper] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 18:42, 1. máj 2026 (UTC)</div> == [[Proces so skupinou Albert Púčik a spol.]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Proces%20so%20skupinou%20Albert%20P%C3%BA%C4%8Dik%20a%20spol.&diff=8207544&oldid=8207415 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Proces%20so%20skupinou%20Albert%20P%C3%BA%C4%8Dik%20a%20spol.&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Proces so skupinou Albert Púčik a spol.]]; 06:58, {{dátum|2026-05-03}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 32999 - 31445 }} }})</span> . . [[Redaktor:Martingazak|Martingazak]] ([[Diskusia s redaktorom:Martingazak|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Martingazak|príspevky]]) ''(<nowiki>Doplnenie</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Proces%20so%20skupinou%20Albert%20P%C3%BA%C4%8Dik%20a%20spol.&oldid=8207544 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Proces%20so%20skupinou%20Albert%20P%C3%BA%C4%8Dik%20a%20spol.&oldid=8207415 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Štátne vyznamenania by mali dostávať ľudia, ktorých životný príbeh nemôže vyvolať spor o to, či slúžili demokracii.\'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22%C5%A0t%C3%A1tne%20vyznamenania%20by%20mali%20dost%C3%A1va%C5%A5%20%C4%BEudia%2C%20ktor%C3%BDch%20%C5%BEivotn%C3%BD%20pr%C3%ADbeh%20nem%C3%B4%C5%BEe%20vyvola%C5%A5%20spor%20o%20to%2C%20%C4%8Di%20sl%C3%BA%C5%BEili%20demokracii.%5C%22%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.postoj.sk/106139/prezidentka-tvrdi-ze-spravila-chybu postoj.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8207544&url=https%3A%2F%2Fwww.postoj.sk%2F106139%2Fprezidentka-tvrdi-ze-spravila-chybu podobnosť 25 %]), [https://dennikn.sk/minuta/2854685/ dennikn.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8207544&url=https%3A%2F%2Fdennikn.sk%2Fminuta%2F2854685%2F podobnosť 35 %]), [https://standard.sk/207093/prezidentka-priznala-chybu-pri-vyznamenaniach-clenov-bielej-legie-ich-odkaz-je-podla-nej-sporny standard.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8207544&url=https%3A%2F%2Fstandard.sk%2F207093%2Fprezidentka-priznala-chybu-pri-vyznamenaniach-clenov-bielej-legie-ich-odkaz-je-podla-nej-sporny podobnosť 32 %]), [https://dennikn.sk/2859091/nositelia-statneho-vyznamenania-prezidentke-je-dobre-ze-ste-sa-ospravedlnili-anketa/ dennikn.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8207544&url=https%3A%2F%2Fdennikn.sk%2F2859091%2Fnositelia-statneho-vyznamenania-prezidentke-je-dobre-ze-ste-sa-ospravedlnili-anketa%2F podobnosť 39 %]), [https://tvnoviny.sk/domace/clanok/175447-prezidentka-priznala-chybu-pri-vyznamenaniach-clenov-bielej-legie tvnoviny.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8207544&url=https%3A%2F%2Ftvnoviny.sk%2Fdomace%2Fclanok%2F175447-prezidentka-priznala-chybu-pri-vyznamenaniach-clenov-bielej-legie podobnosť 32 %]), … <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.postoj.sk/106139/prezidentka-tvrdi-ze-spravila-chybu<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Proces%20so%20skupinou%20Albert%20P%C3%BA%C4%8Dik%20a%20spol.&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Proces so skupinou Albert Púčik a spol.<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Martingazak}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Martingazak] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 07:00, 3. máj 2026 (UTC)</div> == [[Melissa Mandy Marušková]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Melissa%20Mandy%20Maru%C5%A1kov%C3%A1&diff=8209745&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Melissa%20Mandy%20Maru%C5%A1kov%C3%A1&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Melissa Mandy Marušková]]; 17:34, {{dátum|2026-05-06}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 1040 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-27604-82|~2026-27604-82]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-27604-82|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-27604-82|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorená stránka „Melissa Mandy Marušková je rocková speváčka a multiinštrumentalistka. Od roku 2022 a prináša energickú zmes rocku a pop rocku pre široké publikum. Hudbe sa venuje od útleho veku a má za sebou úspechy v muzikáloch a televíznych reláciách. Ovláda viacero nástrojov, vrátane gitary, basgitary, bicích a kláves, čo jej umožňuje flexibilne dotvárať zvuk kapely a prinášať jedinečný zážitok. Repertoár obsahuje nielen vlastné skladby, al…“</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Melissa%20Mandy%20Maru%C5%A1kov%C3%A1&oldid=8209745 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Melissa%20Mandy%20Maru%C5%A1kov%C3%A1&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Ovláda viacero nástrojov, vrátane gitary, basgitary, bicích a kláves, čo jej umožňuje flexibilne dotvárať zvuk kapely a prinášať jedinečný zážitok.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Ovl%C3%A1da%20viacero%20n%C3%A1strojov%2C%20vr%C3%A1tane%20gitary%2C%20basgitary%2C%20bic%C3%ADch%20a%20kl%C3%A1ves%2C%20%C4%8Do%20jej%20umo%C5%BE%C5%88uje%20flexibilne%20dotv%C3%A1ra%C5%A5%20zvuk%20kapely%20a%20prin%C3%A1%C5%A1a%C5%A5%20jedine%C4%8Dn%C3%BD%20z%C3%A1%C5%BEitok.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.rockon.sk/v-ziari-nad-hronom-10-maja-vystupia-antares-melissa-mandy-ci-etanol-majovy-angelus-feline-pomoze-miestnemu-oz-sos-macky/ rockon.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8209745&url=https%3A%2F%2Fwww.rockon.sk%2Fv-ziari-nad-hronom-10-maja-vystupia-antares-melissa-mandy-ci-etanol-majovy-angelus-feline-pomoze-miestnemu-oz-sos-macky%2F podobnosť 87 %]), [https://daisygroup.sk/sk/umelci/detail/melissa-mandy-maruskova-16-06-2025-13-49-07/56 daisygroup.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8209745&url=https%3A%2F%2Fdaisygroup.sk%2Fsk%2Fumelci%2Fdetail%2Fmelissa-mandy-maruskova-16-06-2025-13-49-07%2F56 podobnosť 94 %]) * „'''''Melissa Mandy Crew vystupovala na festivaloch ako Lodenica, Topfest, Grape Festival a Summerfest.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Melissa%20Mandy%20Crew%20vystupovala%20na%20festivaloch%20ako%20Lodenica%2C%20Topfest%2C%20Grape%20Festival%20a%20Summerfest.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://daisygroup.sk/sk/umelci/detail/melissa-mandy-maruskova-16-06-2025-13-49-07/56 daisygroup.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8209745&url=https%3A%2F%2Fdaisygroup.sk%2Fsk%2Fumelci%2Fdetail%2Fmelissa-mandy-maruskova-16-06-2025-13-49-07%2F56 podobnosť 94 %]) * „'''''Melissa má za sebou spoluprácu s etablovanými umelcami vrátane Paľa Drapáka, pre ktorého bola predskokankou, a amerického rockového hudobníka Leona'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Melissa%20m%C3%A1%20za%20sebou%20spolupr%C3%A1cu%20s%20etablovan%C3%BDmi%20umelcami%20vr%C3%A1tane%20Pa%C4%BEa%20Drap%C3%A1ka%2C%20pre%20ktor%C3%A9ho%20bola%20predskokankou%2C%20a%20americk%C3%A9ho%20rockov%C3%A9ho%20hudobn%C3%ADka%20Leona%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://daisygroup.sk/sk/umelci/detail/melissa-mandy-maruskova-16-06-2025-13-49-07/56 daisygroup.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8209745&url=https%3A%2F%2Fdaisygroup.sk%2Fsk%2Fumelci%2Fdetail%2Fmelissa-mandy-maruskova-16-06-2025-13-49-07%2F56 podobnosť 94 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.rockon.sk/v-ziari-nad-hronom-10-maja-vystupia-antares-melissa-mandy-ci-etanol-majovy-angelus-feline-pomoze-miestnemu-oz-sos-macky/, https://daisygroup.sk/sk/umelci/detail/melissa-mandy-maruskova-16-06-2025-13-49-07/56<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Melissa%20Mandy%20Maru%C5%A1kov%C3%A1&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Melissa Mandy Marušková<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-27604-82}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-27604-82] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 17:36, 6. máj 2026 (UTC)</div> == [[Eurovision Song Contest 2026]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Eurovision%20Song%20Contest%202026&diff=8210052&oldid=8209561 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Eurovision%20Song%20Contest%202026&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Eurovision Song Contest 2026]]; 08:32, {{dátum|2026-05-07}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 40378 - 25457 }} }})</span> . . [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/KormiSK|príspevky]]) ''(<nowiki>+ poradie v semifinale</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Eurovision%20Song%20Contest%202026&oldid=8210052 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Eurovision%20Song%20Contest%202026&oldid=8209561 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Vo finále bude hlasovať všetkých 36 krajín prostredníctvom online hlasovania a odbornej poroty a taktiež všetky nezúčastnené krajiny ako \"zvyšok'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Vo%20fin%C3%A1le%20bude%20hlasova%C5%A5%20v%C5%A1etk%C3%BDch%2036%20kraj%C3%ADn%20prostredn%C3%ADctvom%20online%20hlasovania%20a%20odbornej%20poroty%20a%20taktie%C5%BE%20v%C5%A1etky%20nez%C3%BA%C4%8Dastnen%C3%A9%20krajiny%20ako%20%5C%22zvy%C5%A1ok%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.namestovo.sk/uploads/fck/file/MsZ/2022/18.%20m%C3%A1j/KRONIKA%202020-na%20web.pdf namestovo.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8210052&url=https%3A%2F%2Fwww.namestovo.sk%2Fuploads%2Ffck%2Ffile%2FMsZ%2F2022%2F18.%2520m%25C3%25A1j%2FKRONIKA%25202020-na%2520web.pdf podobnosť]), [https://nitra.sk/wp-content/uploads/2025/07/Kronika-Nitry-2014.pdf nitra.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8210052&url=https%3A%2F%2Fnitra.sk%2Fwp-content%2Fuploads%2F2025%2F07%2FKronika-Nitry-2014.pdf podobnosť]), [https://www.scribd.com/document/711924371/Palko-Vladimir-Levy-Prichadzaju scribd.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8210052&url=https%3A%2F%2Fwww.scribd.com%2Fdocument%2F711924371%2FPalko-Vladimir-Levy-Prichadzaju podobnosť 0 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.namestovo.sk/uploads/fck/file/MsZ/2022/18.%20m%C3%A1j/KRONIKA%202020-na%20web.pdf<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Eurovision%20Song%20Contest%202026&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Eurovision Song Contest 2026<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:KormiSK}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom KormiSK] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 08:34, 7. máj 2026 (UTC)</div> == [[Josef Grus (1893)]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Josef%20Grus%20%281893%29&diff=8214220&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Josef%20Grus%20%281893%29&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Josef Grus (1893)]]; 12:36, {{dátum|2026-05-15}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 1861 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-29303-46|~2026-29303-46]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-29303-46|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-29303-46|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorená stránka „<ref>'''Josef Grus''' (19. října 1893, Pardubice Zelené Předměstí – 19. března 1972, Praha) byl český architekt, malíř a pedagog. Život Josef Grus se narodil v Pardubicích-Zeleném Předměstí v rodině úředníka pardubické spořitelny Víta Gruse a jeho ženy Anně rodem Potěšilové. Josef vyrůstal ještě s dvěma bratry, starším Jaroslavem a mladším Vítem, kteří projevovali obdobné výtvarné nadání. Během první světové vál…“</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Josef%20Grus%20%281893%29&oldid=8214220 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Josef%20Grus%20%281893%29&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''1955 Dodatky ke slovníku československých výtvarných umělců, Státní nakladatelství krásné literatury, hudby a umění, n.p.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%221955%20Dodatky%20ke%20slovn%C3%ADku%20%C4%8Deskoslovensk%C3%BDch%20v%C3%BDtvarn%C3%BDch%20um%C4%9Blc%C5%AF%2C%20St%C3%A1tn%C3%AD%20nakladatelstv%C3%AD%20kr%C3%A1sn%C3%A9%20literatury%2C%20hudby%20a%20um%C4%9Bn%C3%AD%2C%20n.p.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.prodej-obrazy.eu/p/9232/stare-hradiste-holoubek-josef prodej-obrazy.eu] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8214220&url=https%3A%2F%2Fwww.prodej-obrazy.eu%2Fp%2F9232%2Fstare-hradiste-holoubek-josef podobnosť 0 %]), [https://www.prodej-obrazy.eu/p/7931/prvni-obili-statu-koukolsky-jindrich prodej-obrazy.eu] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8214220&url=https%3A%2F%2Fwww.prodej-obrazy.eu%2Fp%2F7931%2Fprvni-obili-statu-koukolsky-jindrich podobnosť 0 %]), [https://www.prodej-obrazy.eu/p/14058/secska-prehrada-havel-vladimir prodej-obrazy.eu] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8214220&url=https%3A%2F%2Fwww.prodej-obrazy.eu%2Fp%2F14058%2Fsecska-prehrada-havel-vladimir podobnosť 0 %]), [https://www.prodej-obrazy.eu/p/12479/cise-kaspar-ladislav-josef prodej-obrazy.eu] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8214220&url=https%3A%2F%2Fwww.prodej-obrazy.eu%2Fp%2F12479%2Fcise-kaspar-ladislav-josef podobnosť 0 %]), [https://www.prodej-obrazy.eu/p/11822/mandele-havel-vladimir prodej-obrazy.eu] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8214220&url=https%3A%2F%2Fwww.prodej-obrazy.eu%2Fp%2F11822%2Fmandele-havel-vladimir podobnosť 0 %]), … <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.prodej-obrazy.eu/p/9232/stare-hradiste-holoubek-josef<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Josef%20Grus%20%281893%29&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Josef Grus (1893)<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-29303-46}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-29303-46] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 12:38, 15. máj 2026 (UTC)</div> == [[Pavol Naď]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Pavol%20Na%C4%8F&diff=8215248&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Pavol%20Na%C4%8F&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Pavol Naď]]; 09:15, {{dátum|2026-05-17}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 4197 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Scholastikos|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorená stránka „{{Infobox Osobnosť | Meno = Pavol Naď | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský sudca, prvý predseda Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky | Portrét = Pavol Naď (2026-05-10).jpg | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = Pavol Naď v máji 2026 | Dátum narodenia = [[1962]] <!-- {{dnv|RRRR|MM|DD}} --> | Miesto narodenia = | Dátum úmrtia…“</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Pavol%20Na%C4%8F&oldid=8215248 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Pavol%20Na%C4%8F&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''V rokoch 2013 až 2016 bol členom disciplinárneho senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22V%20rokoch%202013%20a%C5%BE%202016%20bol%20%C4%8Dlenom%20disciplin%C3%A1rneho%20sen%C3%A1tu%20Najvy%C5%A1%C5%A1ieho%20s%C3%BAdu%20Slovenskej%20republiky.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.nssud.sk/sudcovia/ nssud.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8215248&url=https%3A%2F%2Fwww.nssud.sk%2Fsudcovia%2F podobnosť 18 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.nssud.sk/sudcovia/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Pavol%20Na%C4%8F&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Pavol Naď<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Scholastikos}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Scholastikos] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 09:16, 17. máj 2026 (UTC)</div> == [[Vojna za nezávislosť Východného Timoru]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vojna%20za%20nez%C3%A1vislos%C5%A5%20V%C3%BDchodn%C3%A9ho%20Timoru&diff=8215630&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vojna%20za%20nez%C3%A1vislos%C5%A5%20V%C3%BDchodn%C3%A9ho%20Timoru&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Vojna za nezávislosť Východného Timoru]]; 18:19, {{dátum|2026-05-17}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 14993 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:LoverofBattle12|LoverofBattle12]] ([[Diskusia s redaktorom:LoverofBattle12|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/LoverofBattle12|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorenie úplne nového článku pod názvom ,, Vojna za nezávislosť Východného Timoru" v rámci stránky ,, Zoznam vojen" a ,, Zoznam konfliktov v Ázii".</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vojna%20za%20nez%C3%A1vislos%C5%A5%20V%C3%BDchodn%C3%A9ho%20Timoru&oldid=8215630 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vojna%20za%20nez%C3%A1vislos%C5%A5%20V%C3%BDchodn%C3%A9ho%20Timoru&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Osobitný význam mali dodávky turbovrtuľových útočných lietadiel Rockwell OV-10 Bronco, špeciálne navrhnutých na operácie proti partizánom.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Osobitn%C3%BD%20v%C3%BDznam%20mali%20dod%C3%A1vky%20turbovrtu%C4%BEov%C3%BDch%20%C3%BAto%C4%8Dn%C3%BDch%20lietadiel%20Rockwell%20OV-10%20Bronco%2C%20%C5%A1peci%C3%A1lne%20navrhnut%C3%BDch%20na%20oper%C3%A1cie%20proti%20partiz%C3%A1nom.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://christianitas.sk/vychodny-timor-katolicka-krajina-medzi-dravymi-vlkmi/ christianitas.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8215630&url=https%3A%2F%2Fchristianitas.sk%2Fvychodny-timor-katolicka-krajina-medzi-dravymi-vlkmi%2F podobnosť 86 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://christianitas.sk/vychodny-timor-katolicka-krajina-medzi-dravymi-vlkmi/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vojna%20za%20nez%C3%A1vislos%C5%A5%20V%C3%BDchodn%C3%A9ho%20Timoru&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Vojna za nezávislosť Východného Timoru<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:LoverofBattle12}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom LoverofBattle12] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 18:20, 17. máj 2026 (UTC)</div> g599fv68lt487zkwilpt2g6bw9jwn8y 0 436981 8215442 7468398 2026-05-17T12:56:39Z ~2026-29230-47 294915 8215442 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Anton Pilgram |Portrét = Vienna Austria Relief-of-Anton-Pilgram-in-Stephansdom-02.jpg |Popis portrétu = Portrét Antona Pilgrama, staviteľa, sochára a architekta v [[Dóm svätého Štefana|Dóme svätého Štefana]] vo Viedni |Dátum narodenia = okolo [[1460]] |Miesto narodenia = [[Brno]] |Dátum úmrtia = [[1516]] |Miesto úmrtia = [[Viedeň]] }} '''Anton Pilgram''' (* okolo [[1460]], [[Brno]] – † [[1516]], [[Viedeň]]) bol staviteľ, sochár a architekt. Vzdelanie získal vo Viedni a v západnom [[Nemecko|Nemecku]], značnú časť svojho života potom prežil v Brne (kam sa vrátil asi v roku [[1495]]), kde sa po ňom zachovalo mnoho pamiatok. K jeho najznámejším dielam patrí [[portál (architektúra)|portál]] na [[Stará radnica (Brno)|Starej radnici]], ku ktorému sa vzťahuje i jedna z brnianskych povestí. == Dielo == === Rané realizácie === Prvé samostatné práce realizoval v [[Švábsko|Švábsku]]: * chrám sv. Juraja vo [[Schwieberdingen]]e * kaplnka sv. Vavrinca v [[Rottweil (mesto)|Rottweile]] === Stavby v Brne === [[Súbor:Brno City Center 163.JPG|thumb|Portál Starej radnice v Brne]] Do roku 1511 pôsobil v Brne: * participácia na stavbe [[Kostol svätého Jakuba (Brno)|kostola sv. Jakuba]] (okolo r. [[1502]]) (severná chrámová loď, predsieň, [[sakristia]]) * sochárska výzdoba [[Brnianske hradby#Židovská|Židovskej brány]] (dokončená v r. [[1508]]) * [[Portál (architektúra)|portál]] [[Stará radnica (Brno)|Starej radnice]] (pred r. [[1511]]) === Ďalšie diela === V rokoch 1511 – 1515 viedol kamenársku hutu pri dóme sv. Štefana vo [[Viedeň|Viedni]]. * práce na [[Dóm svätého Štefana|Dóme svätého Štefana]] vo Viedni (po r. 1511), tu sa často označuje ako autor kazateľnice, podľa kamenárskej značky sa na jej realizácii pravdepodobne podieľal, ale jej návrh sa dnes skôr pripisuje Niclasovi Gerhaertovi van Leyden. Známa je hlava v okne, ktorá sa uvádza ako Pilgramov autoportrét, jeho ďalším príspevkom je asi podnožie organu * rezbárske plastiky svätcov (uložené v [[Moravská galéria|Moravskej galérii]]) * plastika sv. Petra mučeníka (pravdepodobne tiež autoportrét) == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == *[http://www.encyklopedie.brna.cz/home-mmb/?acc=profil_osobnosti&load=4853 Anton Pilgram na Encyklopédii Brna] *[http://www.brno.cz/index.php?nav01=2222&nav02=2220&nav03=2447&idosobnosti=33 Pilgram na stránkach Brna] == Zdroj == {{Preklad|cs|Antonín Pilgram|8383513}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Pilgram, Anton}} [[Kategória:Narodenia v 15. storočí]] [[Kategória:Úmrtia v 1516]] [[Kategória:Osobnosti z Brna]] [[Kategória:Nemeckí architekti]] [[Kategória:Českí architekti]] [[Kategória:Gotickí architekti]] [[Kategória:Gotickí sochári]] [[Kategória:Dejiny Brna]] [[Kategória:Osobnosti na rakúskych poštových známkach]] k17ratkeym7xletdvixnv9keq2n6pth 0 437726 8215469 7677376 2026-05-17T14:09:52Z Henryk Siuda 264914 /* growthexperiments-addlink-summary-summary:3|0|0 */ 8215469 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Union Station from Columbus Circle, Washington, D.C. 2011.jpg|thumb| Union Station v roku 2011]] '''Union Station''' je [[železničná stanica]] a miesto trávenia voľného času v hlavnom meste [[Spojené štáty|USA]], [[Washington D.C.|Washingtone D.C.]], ktoré navštevuje každý rok 32 miliónov návštevníkov. Je prestupným miestom diaľkovej železničnej dopravy (Amtrak), [[Rýchlodráha|rýchlodráhových]] liniek spoločností MARC a Virginia Railway Express, ako aj liniek [[Washingtonské metro|washingtonského metra]] a autobusového terminálu. Bola otvorená v roku [[1907]] a počas najrušnejšiej prevádzky v priebehu [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] každý deň cez ňu prechádzalo 200 000 návštevníkov. V roku [[1988]] prešla kompletnou rekonštrukciou. Stanica je sídlom spoločnosti [[Amtrak]].<ref>"[http://www.amtrak.com/pdf/factsheets/DC08.pdf Amtrak Fact Sheet, Fiscal Year 2008 District of Columbia]." [[Amtrak]]. Retrieved 2009-09-16.</ref> == Stručná charakteristika == Stanica má dve poschodia. Na hornom poschodí sú koľaje 7 až 20 využívané vysokorýchlostnou linkou [[Acela Express]] a rýchlodráhou MARC. Na dolnom sú ostatné diaľkové linky [[Amtrak]]u a linky spoločnosti Virginia Railway Express. Linky prichádzajúce z juhu prichádzajú prostredníctvom [[tunel]]a First Street Tunnel. Stanica metra Union Station je najrušnejšou v hlavnom meste U.S.A. == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Union Station (Washington, D.C.)}} == Externé odkazy == *[http://www.unionstationdc.com/ Oficiálna stránka] *[http://www.cr.nps.gov/nr/travel/wash/dc80.htm Renovácia Union Station] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120721053012/http://www.cr.nps.gov/nr/travel/wash/dc80.htm |date=2012-07-21 }} == Zdroj == {{Preklad|en|Union Station (Washington, D.C.)|490559869}} [[Kategória:Železničné stanice v USA]] [[Kategória:Stavby vo Washingtone D.C.]] [[Kategória:Doprava vo Washingtone D.C.]] m3zbdxiidninzmltu5ug3atnbitnps1 0 441023 8215398 7713863 2026-05-17T12:14:05Z ~2026-29619-28 295163 Opravená chyba v skloňovaní 8215398 wikitext text/x-wiki [[Obrázok:St. Olav domkirke, Oslo.jpg|thumb|Katedrála svätého Olafa (Oslo)]] [[Obrázok:Oslo StOlavCatedral02.jpg|thumb|Interiér katedrály]] '''Katedrála svätého Olafa''' v hlavnom meste [[Nórsko|Nórska]] [[Oslo]] je hlavná rímskokatolícka katedrála v tejto prevažne protestantskej krajine. == Dejiny == [[Nórske kráľovstvo]] bolo od čias [[reformácia|reformácie]] v 16. storočí prevažne protestantskou (evanjelickou) krajinou. Katolícke náboženstvo začalo byť tolerované až v 19. storočí, keď sa opäť mohli začať stavať rímskokatolícke kostoly a slobodne vyznávať rímskokatolícke náboženstvo. Katedrála svätého Olafa bola postavená v roku [[1856]] (posvätená 24. augusta 1856). Pomenovaná bola po svätom [[Olaf II. (Nórsko)|Olafovi]], nórskom kráľovi z 11. storočia, ktorý mal veľký podiel na upevnení katolíckej viery v Nórsku. V roku [[1953]] sa stal katedrálnym chrámom nórskej rímskokatolíckej cirkvi. V roku [[1989]] ho navštívil pápež [[Ján Pavol II.]] počas svojej návštevy škandinávskych štátov. == Architektúra == Katedrála je vybudovaná v novogotickom architektonickom štýle podľa projektu Heinricha Schirmera. Kráľovná [[Joséphine de Beauharnais (1807 – 1876)|Jozefína]] darovala chrámu kópiu obrazu [[Sixtínska Madona]] od [[Raffael]]a. V rokoch [[1975]] až [[1976]] prebehla veľká rekonštrukcia chrámu a pribudli v ňom niektoré neobarokové prvky. ==Iné projekty== {{Projekt|commons=Category:St. Olav domkirke, Oslo}} == Externé odkazy == * [http://oslo.cityseekr.com/de/st-olav-catholic-cathedral-st-olav-domkirke/tourist-attractions-sightseeing/venue/95669 Domkirche St. Olav (St Olav Domkirke)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200622191118/http://oslo.cityseekr.com/de/st-olav-catholic-cathedral-st-olav-domkirke/tourist-attractions-sightseeing/venue/95669 |date=2020-06-22 }} * [http://www.katolsk.no/tro/tema/helgener/artikler/armen Helligdomsarmen – Om Olavsrelikvien i St. Olav Domkirke] {{Coord|59|55|5.3|S|10|44|38.8|V|region:NO|display=title}} [[Kategória:Kostoly zasvätené svätému Olafovi]] [[Kategória:Stavby v Osle]] [[Kategória:Katedrály v Nórsku]] [[Kategória:Rímskokatolícke kostoly v Nórsku]] [[Kategória:Neogotické stavby v Nórsku]] 28p33xmq6i3mxgypa5izsa163l0m8b5 0 441180 8215719 8210401 2026-05-17T21:29:24Z ~2026-25835-64 293305 8215719 wikitext text/x-wiki Toto je prehľad [[sviatok|sviatkov]] na [[Slovensko|Slovensku]]. Pojem sviatok má veľa významov. Na tejto stránke sa v prvej časti chápe ako všetky štátom uznávané dni venované oslave či pamiatke niečoho, teda všetky dni (vrátane pamätných dní) vymenované v zákone č. 241/1993 o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch<ref name=ZŠS>zákon č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch</ref>. Takto chápaný sviatok nie je zhodný so sviatkom v právnom zmysle, pretože sviatok v právnom zmysle (t. j. podľa slovenského Zákonníka práce) je len každý [[deň pracovného pokoja]] okrem víkendu (presnejšie: okrem dní, na ktoré pripadá nepretržitý odpočinok zamestnanca v týždni), t. j. z nižšie uvedeného zoznamu je sviatkom v právnom zmysle len to, čo je nižšie označené ako bod a) štátnych sviatkov a "Ďalšie dni pracovného pokoja okrem víkendov". V tabuľke druhej časti tohto článku je pojem sviatok použitý v právnom zmysle. == Sviatky ako štátom uznávané oslavné či pamätné dni (stav: 2026) == === Štátne sviatky === {{Hlavný článok|Štátny sviatok}} a) Štátne sviatky, ktoré sú dňami pracovného pokoja: * [[1. január]] - Deň vzniku [[Slovensko|Slovenskej republiky]] * [[5. júl]] - sviatok [[Cyril a Metod|svätého Cyrila a svätého Metoda]] * [[29. august]] - výročie [[Slovenské národné povstanie|SNP]] b) Štátne sviatky, ktoré nie sú dňami pracovného pokoja: * [[1. september]] - Deň [[Ústava Slovenskej republiky|Ústavy Slovenskej republiky]], * [[28. október]] - Deň vzniku samostatného [[Česko-Slovensko|česko-slovenského štátu]], * [[17. november]] – [[Deň boja za slobodu a demokraciu]] <ref name=ZŠS/> Poznámka: Do roku 2020 boli všetky vtedajšie štátne sviatky (t. j. 1. január, 5. júl, 29. august, 1. september a od roku 2001 aj 17. november) zároveň dňami pracovného pokoja. Od roku 2021 bol medzi štátne sviatky pridaný 28. október, ale nebol zároveň dňom pracovného pokoja. Od roku 2024 neboli dňom pracovného pokoja štátne sviatky 1. september a 28. október. Od roku 2026 platí vyššie uvedený stav, čiže dňami pracovného pokoja nie sú štátne sviatky 1. september, 28. október a 17. november.<ref>zákon č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch (staršie znenia)</ref> === Ďalšie dni pracovného pokoja okrem víkendov === * [[6. január]] – [[Zjavenie Pána]] (Traja králi a vianočný sviatok pravoslávnych kresťanov) * [[Veľký piatok]] * [[Veľkonočný pondelok]] * [[1. máj]] – [[Sviatok práce]] * [[8. máj]] – [[Deň víťazstva nad fašizmom]] {{#tag:ref|V roku 2026 výnimočne nebol dňom pracovného pokoja.<ref name=ZŠS/>|group=pozn}} * [[15. september]] – [[Sedembolestná Panna Mária]] {{#tag:ref|V roku 2026 výnimočne nebol dňom pracovného pokoja.<ref name=ZŠS/>|group=pozn}} * [[1. november]] – [[sviatok Všetkých svätých]] * [[24. december]] – [[Štedrý deň]] * [[25. december]] – [[prvý sviatok vianočný]] * [[26. december]] – [[druhý sviatok vianočný]] <ref name=ZŠS/> === Pamätné dni === * [[6. marec]] – [[Deň obetí pandémie COVID-19]] * [[25. marec]] – Deň zápasu za [[ľudské práva]] * [[13. apríl]] – Deň nespravodlivo stíhaných * [[1. máj]] – Deň pristúpenia Slovenskej republiky k Európskej únii * [[4. máj]] – výročie úmrtia [[Milan Rastislav Štefánik|M. R. Štefánika]] * [[7. jún]] – výročie [[Memorandum národa slovenského|Memoranda národa slovenského]] * [[21. jún]] – deň [[Vpád_vojsk_Varšavskej_zmluvy_do_Česko-Slovenska#Odsun_vojsk|odchodu okupačných vojsk sovietskej armády z Česko-Slovenska v roku 1991]] * [[24. jún]] – Deň pamiatky obetí komunistického režimu * [[5. júl]] – Deň Slovákov žijúcich v zahraničí (do roku 2019 – Deň zahraničných Slovákov) * [[17. júl]] – výročie [[Deklarácia Slovenskej národnej rady o zvrchovanosti Slovenskej republiky|Deklarácie o zvrchovanosti Slovenskej republiky]] * [[4. august]] – Deň [[Matica slovenská|Matice slovenskej]] * [[10. august]] – Deň obetí banských nešťastí * [[21. august]] – Deň [[Vpád_vojsk_Varšavskej_zmluvy_do_Česko-Slovenska#Straty_na_životoch|obetí okupácie Česko-Slovenska v roku 1968]] * [[9. september]] – Deň obetí [[holokaust]]u a rasového násilia * [[19. september]] – Deň vzniku [[Slovenská národná rada|Slovenskej národnej rady]] * [[22. september]] - Deň boja proti nenávistným prejavom na deťoch * [[6. október]] – Deň hrdinov [[Karpatsko-duklianska operácia|Karpatsko-duklianskej operácie]] (do roku 2015 – Deň obetí [[Dukliansky priesmyk|Dukly]]) * [[12. október]] – Deň [[samizdat]]u * [[27. október]] – Deň [[Černovská tragédia|černovskej tragédie]] * [[29. október]] – Deň narodenia [[Ľudovít Štúr|Ľudovíta Štúra]] * [[30. október]] – výročie [[Martinská deklarácia|Deklarácie slovenského národa]] {{#tag:ref|V roku 2018, pri príležitosti stého výročia prijatia [[Martinská deklarácia|Deklarácie slovenského národa]], 30. október výnimočne nebol pamätným dňom, ale bol štátnym sviatkom.<ref name=ZŠS/><ref>zákon č. 281/2018 Z. z., ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z.z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov</ref>|group=pozn}} * [[31. október]] – Deň [[reformácia|reformácie]] * [[30. december]] – Deň vyhlásenia Slovenska za samostatnú cirkevnú provinciu <ref name=ZŠS/> == Dni v týždni, na ktoré pripadali sviatky v zmysle Zákonníka práce == Nasleduje prehľad dní v týždni, na ktoré pripadali sviatky v zmysle Zákonníka práce (Pojem sviatky v zmysle Zákonníka práce bol do roku 2020 zhodný s pojmom deň pracovného pokoja okrem víkendu). {| class="wikitable" ! Sviatok* ! [[2000]] ! [[2001]] ! [[2002]] ! [[2003]] ! [[2004]] ! [[2005]] ! [[2006]] ! [[2007]] ! [[2008]] ! [[2009]] ! [[2010]] ! [[2011]] ! [[2012]] ! [[2013]] ! [[2014]] ! [[2015]] ! [[2016]] ! [[2017]] ! [[2018]] ! [[2019]] ! [[2020]] ! [[2021]] |- | 1. január – Deň vzniku [[Slovensko|Slovenskej republiky]] | {{red|SO}} | PO | UT | ST | ŠT | {{red|SO}} | {{red|NE}} | PO | UT | ŠT | PI | {{red|SO}} | {{red|NE}} | UT | ST | ŠT | PI | {{red|NE}} | PO | UT | ST | PI |- | 6. január – [[Zjavenie Pána]] (Traja králi) | ŠT | {{red|SO}} | {{red|NE}} | PO | UT | ŠT | PI | {{red|SO}} | {{red|NE}} | UT | ST | ŠT | PI | {{red|NE}} | PO | UT | ST | PI | {{red|SO}} | {{red|NE}} | PO | ST |- | [[Veľký piatok]] | PI | PI | PI | PI | PI | PI | PI | PI | PI | PI | PI | PI | PI | PI | PI | PI | PI | PI | PI | PI | PI | PI |- | [[Veľkonočný pondelok]] | PO | PO | PO | PO | PO | PO | PO | PO | PO | PO | PO | PO | PO | PO | PO | PO | PO | PO | PO | PO | PO | PO |- | 1. máj – [[Sviatok práce]] | PO | UT | ST | ŠT | {{red|SO}} | {{red|NE}} | PO | UT | ŠT | PI | {{red|SO}} | {{red|NE}} | UT | ST | ŠT | PI | {{red|NE}} | PO | UT | ST | PI | {{red|SO}} |- | 8. máj – [[Deň víťazstva nad fašizmom]] | PO | UT | ST | ŠT | {{red|SO}} | {{red|NE}} | PO | UT | ŠT | PI | {{red|SO}} | {{red|NE}} | UT | ST | ŠT | PI | {{red|NE}} | PO | UT | ST | PI | {{red|SO}} |- | 5. júl – Sviatok [[Cyril a Metod|svätého Cyrila a Metoda]] | ST | ŠT | PI | {{red|SO}} | PO | UT | ST | ŠT | {{red|SO}} | {{red|NE}} | PO | UT | ŠT | PI | {{red|SO}} | {{red|NE}} | UT | ST | ŠT | PI | {{red|NE}} | PO |- | 29. august – Výročie [[Slovenské národné povstanie|SNP]] | UT | ST | ŠT | PI | {{red|NE}} | PO | UT | ST | PI | {{red|SO}} | {{red|NE}} | PO | ST | ŠT | PI | {{red|SO}} | PO | UT | ST | ŠT | {{red|SO}} | {{red|NE}} |- | 1. september – Deň [[Ústava Slovenskej republiky|Ústavy Slovenskej republiky]] | PI | {{red|SO}} | {{red|NE}} | PO | ST | ŠT | PI | {{red|SO}} | PO | UT | ST | ŠT | {{red|SO}} | {{red|NE}} | PO | UT | ŠT | PI | {{red|SO}} | {{red|NE}} | UT | ST |- | 15. september – [[Sedembolestná Panna Mária]] | PI | {{red|SO}} | {{red|NE}} | PO | ST | ŠT | PI | {{red|SO}} | PO | UT | ST | ŠT | {{red|SO}} | {{red|NE}} | PO | UT | ŠT | PI | {{red|SO}} | {{red|NE}} | UT | ST |- | 1. november – [[Sviatok všetkých svätých]] | ST | ŠT | PI |{{red|SO}} | PO | UT | ST | ŠT |{{red|SO}} |{{red|NE}} | PO | UT | ŠT | PI |{{red|SO}} |{{red|NE}} | UT | ST | ŠT | PI |{{red|NE}} | PO |- | 17. november – [[Deň boja za slobodu a demokraciu]] | - |{{red|SO}} |{{red|NE}} | PO | ST | ŠT | PI |{{red|SO}} | PO | UT | ST | ŠT |{{red|SO}} |{{red|NE}} | PO | UT | ŠT | PI |{{red|SO}} |{{red|NE}} | UT | ST |- | 24. december – [[Štedrý deň]] |{{red|NE}} | PO | UT | ST | PI | {{red|SO}} |{{red|NE}} | PO | ST | ŠT | PI | {{red|SO}} | PO | UT | ST | ŠT | {{red|SO}} |{{red|NE}} | PO | UT | ŠT | PI |- | 25. december – [[Prvý sviatok vianočný]] | PO | UT | ST | ŠT | {{red|SO}} |{{red|NE}} | PO | UT | ŠT | PI | {{red|SO}} |{{red|NE}} | UT | ST | ŠT | PI |{{red|NE}} | PO | UT | ST | PI | {{red|SO}} |- | 26. december – [[Druhý sviatok vianočný]] | UT | ST | ŠT | PI |{{red|NE}} | PO | UT | ST | PI |{{red|SO}} |{{red|NE}} | PO | ST | ŠT | PI |{{red|SO}} | PO | UT | ST | ŠT |{{red|SO}} |{{red|NE}} |- ! Počet sviatkov* nepripadajúcich na víkend ! 12 ! 11 ! 11 ! 13 ! 10 ! 10 ! 13 ! 11 ! 12 ! 11 ! 10 ! 10 ! 11 ! 11 ! 13 ! 11 ! 11 ! 13 ! 12** ! 11 ! 11 ! 11*** |} (*) Myslí sa sviatok v zmysle Zákonníka práce.<br> (**) Vrátane 30. októbra (porov. Poznámku pod čiarou v tomto článku), ktorý nie je zobrazený ako riadok tabuľky.<br> (***) Vrátane 28. októbra (pozri vyššie v kapitole Štátne sviatky v tomto článku), ktorý nie je zobrazený ako riadok tabuľky.<br> == Referencie == {{Referencie}} == Poznámky == <references group=pozn/> == Pozri aj == * [[Zoznam medzinárodných dní a sviatkov]] * [[Zoznam národných sviatkov]] == Externé odkazy == * [https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/241 Zákon č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch] [[Kategória:Štátne sviatky na Slovensku| ]] [[Kategória:Slovenské zoznamy|Sviatky]] p1ifptgkn61ufbx0y9k1wc0d2hh4map 0 448160 8215419 8153357 2026-05-17T12:32:04Z ~2026-29230-47 294915 8215419 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Ekrem Akurgal | Rodné meno = | Portrét = | Popis osoby = turecký archeológ | Dátum narodenia = [[30. marec]] [[1911]] | Miesto narodenia = [[Haifa]], [[Izrael]] | Dátum úmrtia = {{duv|2002|11|1|1911|3|30}} | Miesto úmrtia = [[İzmir]], [[Turecko]] }} '''Ekrem Akurgal''' (* [[30. marec]] [[1911]], [[Haifa]] – † [[1. november]] [[2002]], [[İzmir]]) bol turecký klasický archeológ. == Životopis == Od roku [[1932]] študoval na [[Humboldt-Universität zu Berlin|berlínskej univerzite]], kde v roku [[1940]] u [[Gerhart Rodenwaldt|Gerharta Rodenwaldta]] promoval. Od roku [[1941]] pôsobil na [[Univerzita Ankara|ankarskej univerzite]], v období [[1949]] až [[1981]] ako profesor klasickej archeológie. Je považovaný, spolu s [[Arif Müfid Mansel|Arifom Manselom]], za zakladateľa archeológie v modernom Turecku. Bol čestným členom [[Deutsches Archäologisches Institut|Nemeckého archeologického inštitútu]] a [[Académie des inscriptions et belles-lettres]] a mnohých ďalších vedeckých akadémií. Prevádzal vykopávky v [[Phokäa]] (Foça), [[Pitane]] ([[Çandarlı]]), [[Erythrai]]n a Smyrne. == Dielo (výber) == * ''Bir arkeoloğun anıları. Türkiye Cumhuriyeti kültür tarihinden birkaç yapraklar.'' Ankara, Türkiye Bilimler Akademisi 1999. ISBN 975-405-166-6 [Autobiographie mit Schriftenverzeichnis] * ''Griechische und römische Kunst in der Türkei'' (1987) * ''Alt-Smyrna, 1: Wohnschichten und Athenatempel'' (1983) * ''Ancient civilizations and ruins of Turkey'' (1969) * ''Urartäische und altiranische Kunstzentren'' (1968) * ''Orient und Okzident'' (1966) * spoluautor [[Richard Ettinghausen]]: ''Die Türkei und ihre Kunstschätze. Das Anatolien der frühen Königreiche, Byzanz, die islamische Zeit'' (1966) * ''Die Kunst der Hethiter'' (1961) * ''Vorläufiger Bericht über die Ausgrabungen in Sinope'' (1956) * ''Zwei Grabstelen vorklassischer Zeit aus Sinope'' (1955) * ''Phrygische Kunst'' (1955) * ''Späthethitische Bildkunst'' (1949) * ''Remarques stylistiques sur les Reliefs de Malatya'' (1946) * ''Griechische Reliefs des VI. Jahrhunderts aus Lykien'' (1941) == Literatúra == * [[Jürgen Borchhardt]]: ''In memoriam Ekrem Akurgal.'' v: ''Jahreshefte des Österreichischen Archäologischen Instituts'' 72, 2003 S. 9–11. * Crawford H. Greenewalt Jr.: ''Ekrem Akurgal, 1911-2002.'' v: ''American Journal of Archaeology.'' sv. 109, č. 3, 2005, S. 561–563, [http://www.ajaonline.org/necrology/113]. * [[Barthel Hrouda]]: ''Ekrem Akurgal.'' v: ''[[Gnomon (časopis)|Gnomon]]'' 75, 2003, S. 479. * Barthel Hrouda: ''Ekrem Akurgal (30. březen 1911 - 1. listopad 2002).'' v: ''[[Mitteilungen der Deutschen Orient-Gesellschaft]]'' 135, 2003, S. 7–8. * Fahri Işik: ''In memoriam Ekrem Akurgal.'' v: ''Istanbuler Mitteilungen'' 63, 2003, S. 5–8. * [[Sigrid Jalkotzy-Deger]]: ''Ekrem Akurgal.'' v: ''[[Österreichische Akademie der Wissenschaften]]. Almanach.'' 153, 2002/2003, {{ISSN|0078-3447}}, S. 497–505. * [[Johannes Nollé]], [[Sencer Şahin]]: ''Ekrem Akurgal. Ein Leben für die Erforschung des antiken Anatoliens.'' v: ''[[Antike Welt]]'' 34, 2003, S. 99–100. == Externé odkazy == *[http://www.aibl.fr/fr/membres/assoces/akur.html Ekrem Akurgal na Academie des Inscriptions et Belles Lettres] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110821105114/http://www.aibl.fr/fr/membres/assoces/akur.html |date=2011-08-21 }} == Zdroj == {{Preklad|cs|Ekrem Akurgal|8843326}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Akurgal, Ekrem}} [[Kategória:Tureckí archeológovia]] [[Kategória:Členovia Kráľovskej švédskej akadémie vied]] [[Kategória:Členovia Nemeckého archeologického inštitútu]] [[Kategória:Členovia Accademia dei Lincei]] [[Kategória:Osobnosti z Haify]] ol4zatg5ybip1z49gu9ztduvalas60b 8215427 8215419 2026-05-17T12:40:14Z ~2026-29230-47 294915 8215427 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Ekrem Akurgal | Rodné meno = | Portrét = | Popis osoby = turecký archeológ | Dátum narodenia = [[30. marec]] [[1911]] | Miesto narodenia = [[Haifa]], [[Izrael]] | Dátum úmrtia = {{duv|2002|11|1|1911|3|30}} | Miesto úmrtia = [[İzmir]], [[Turecko]] }} '''Ekrem Akurgal''' (* [[30. marec]] [[1911]], [[Haifa]] – † [[1. november]] [[2002]], [[İzmir]]) bol turecký klasický archeológ. == Životopis == Od roku [[1932]] študoval na [[Humboldt-Universität zu Berlin|berlínskej univerzite]], kde v roku [[1940]] u [[Gerhart Rodenwaldt|Gerharta Rodenwaldta]] promoval. Od roku [[1941]] pôsobil na [[Univerzita Ankara|ankarskej univerzite]], v období [[1949]] až [[1981]] ako profesor klasickej archeológie. Je považovaný, spolu s [[Arif Müfid Mansel|Arifom Manselom]], za zakladateľa archeológie v modernom Turecku. Bol čestným členom [[Deutsches Archäologisches Institut|Nemeckého archeologického inštitútu]] a [[Académie des inscriptions et belles-lettres]] a mnohých ďalších vedeckých akadémií. Prevádzal vykopávky v [[Phokäa]] (Foça), [[Pitane]] ([[Çandarlı]]), [[Erythrai]]n a Smyrne. == Dielo (výber) == * ''Bir arkeoloğun anıları. Türkiye Cumhuriyeti kültür tarihinden birkaç yapraklar.'' Ankara, Türkiye Bilimler Akademisi 1999. ISBN 975-405-166-6 [Autobiographie mit Schriftenverzeichnis] * ''Griechische und römische Kunst in der Türkei'' (1987) * ''Alt-Smyrna, 1: Wohnschichten und Athenatempel'' (1983) * ''Ancient civilizations and ruins of Turkey'' (1969) * ''Urartäische und altiranische Kunstzentren'' (1968) * ''Orient und Okzident'' (1966) * spoluautor [[Richard Ettinghausen]]: ''Die Türkei und ihre Kunstschätze. Das Anatolien der frühen Königreiche, Byzanz, die islamische Zeit'' (1966) * ''Die Kunst der Hethiter'' (1961) * ''Vorläufiger Bericht über die Ausgrabungen in Sinope'' (1956) * ''Zwei Grabstelen vorklassischer Zeit aus Sinope'' (1955) * ''Phrygische Kunst'' (1955) * ''Späthethitische Bildkunst'' (1949) * ''Remarques stylistiques sur les Reliefs de Malatya'' (1946) * ''Griechische Reliefs des VI. Jahrhunderts aus Lykien'' (1941) == Literatúra == * [[Jürgen Borchhardt]]: ''In memoriam Ekrem Akurgal.'' v: ''Jahreshefte des Österreichischen Archäologischen Instituts'' 72, 2003 S. 9–11. * Crawford H. Greenewalt Jr.: ''Ekrem Akurgal, 1911-2002.'' v: ''American Journal of Archaeology.'' sv. 109, č. 3, 2005, S. 561–563, [http://www.ajaonline.org/necrology/113]. * [[Barthel Hrouda]]: ''Ekrem Akurgal.'' v: ''[[Gnomon (časopis)|Gnomon]]'' 75, 2003, S. 479. * Barthel Hrouda: ''Ekrem Akurgal (30. březen 1911 - 1. listopad 2002).'' v: ''[[Mitteilungen der Deutschen Orient-Gesellschaft]]'' 135, 2003, S. 7–8. * Fahri Işik: ''In memoriam Ekrem Akurgal.'' v: ''Istanbuler Mitteilungen'' 63, 2003, S. 5–8. * [[Sigrid Jalkotzy-Deger]]: ''Ekrem Akurgal.'' v: ''[[Österreichische Akademie der Wissenschaften]]. Almanach.'' 153, 2002/2003, {{ISSN|0078-3447}}, S. 497–505. * [[Johannes Nollé]], [[Sencer Şahin]]: ''Ekrem Akurgal. Ein Leben für die Erforschung des antiken Anatoliens.'' v: ''[[Antike Welt]]'' 34, 2003, S. 99–100. == Externé odkazy == *[http://www.aibl.fr/fr/membres/assoces/akur.html Ekrem Akurgal na Academie des Inscriptions et Belles Lettres] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110821105114/http://www.aibl.fr/fr/membres/assoces/akur.html |date=2011-08-21 }} == Zdroj == {{Preklad|cs|Ekrem Akurgal|8843326}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Akurgal, Ekrem}} [[Kategória:Tureckí archeológovia]] [[Kategória:Členovia Kráľovskej švédskej akadémie vied]] [[Kategória:Členovia Nemeckého archeologického inštitútu]] [[Kategória:Členovia Rakúskeho archeologického inštitútu]] [[Kategória:Členovia Accademia dei Lincei]] [[Kategória:Osobnosti z Haify]] eqtlzm8xixhlkusd4z4yedkw987jgl2 2 450051 8215476 8208242 2026-05-17T14:20:56Z ErfgoedBot 73706 Images without an id: 1000 (gallery maximum reached), total of images without id: 1938 8215476 wikitext text/x-wiki {{#ifexist:{{FULLPAGENAME}}/header|{{/header}}|For information on how to use this report and how to localise these instructions visit [[:c:Commons:Monuments database/Images without id]]. }} <gallery> File:Devinska_kobyla_zakladna.jpg File:Devinska_kobyla_zakladna_2.jpg File:Pamatnik_Styri_levy.jpg File:Bratislava_Baštová_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-1/0}}</nowiki> File:Bratislava_Bezručova_05_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10458/0}}</nowiki> File:Grosslingová_28_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10461/0}}</nowiki> File:Grosslingová_51_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10465/0}}</nowiki> File:Klemensova_10_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10471/0}}</nowiki> File:Mlynské_nivy_2_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10476/0}}</nowiki> File:Námestie_SNP_16.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10477/0}}</nowiki> File:Továrenská_9_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10479/0}}</nowiki> File:29._augusta_28-34_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10480/0}}</nowiki> File:29._augusta_38_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10481/0}}</nowiki> File:Bratislava_Palárikova_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10502/1}}</nowiki> File:Bratislava_Palárikova_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10502/3}}</nowiki> File:Bratislava_Palárikova_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10502/2}}</nowiki> File:Bratislava_Palárikova_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10502/4}}</nowiki> File:Bratislava_Palárikova_07.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10502/5}}</nowiki> File:Bratislava_Palárikova_09.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10502/6}}</nowiki> File:Bratislava_Palárikova_10.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10502/7}}</nowiki> File:Bratislava_Palárikova_11.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10502/8}}</nowiki> File:Bratislava_Palárikova_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10502/9}}</nowiki> File:Mostová_8_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10673/0}}</nowiki> File:Bratislava_Horský_park_05_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10772/0}}</nowiki> File:Sasinkova_2_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10898/0}}</nowiki> File:Námestie_SNP_18.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10899/0}}</nowiki> File:Bratislava_SNP_Square_Saint_Jacob_Chapel_LQ1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10984/0}}</nowiki> File:Radlinského_51_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11010/2}}</nowiki> File:Hotel_Albrecht_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11188/0}}</nowiki> File:Námestie_1._mája_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11189/0}}</nowiki> File:Bratislava,_Staré_Mesto,_Mostová,_Tramvaj_T6.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11200/0}}</nowiki> File:Palackého_8_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11202/0}}</nowiki> File:Námestie_slobody_25_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11204/0}}</nowiki> File:Križkova_9_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11236/0}}</nowiki> File:Vajanského_nábrežie_9_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11237/0}}</nowiki> File:Michalská_14.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-113/2}}</nowiki> File:Blava_2007-3-28-17.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11330/0}}</nowiki> File:Bratislava_Palisády_56_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11351/0}}</nowiki> File:Michalská_15_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-114/1}}</nowiki> File:Urbánkova_7_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11432/1}}</nowiki> File:Urbánkova_7_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11432/3}}</nowiki> File:Bratislava_Laurinská_Divadlo_POH_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11538/2}}</nowiki> File:Lazaretská_9_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11540/1}}</nowiki> File:Lazaretská_9_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11540/2}}</nowiki> File:Čulenova_7_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11561/1}}</nowiki> File:Čulenova_7_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11561/2}}</nowiki> File:Bratislava_Stary_Most_R03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11599/1}}</nowiki> File:Starý_most_(Old_Bridge),_Bratislava.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11599/5}}</nowiki> File:Stari_Most.Bratislava.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11599/7}}</nowiki> File:Stari_Most_Bratislava_2.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11599/9}}</nowiki> File:Moskovská_2_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11775/0}}</nowiki> File:Sasinkova_13_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11783/1}}</nowiki> File:Továrenská_10_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11803/0}}</nowiki> File:Stein_Bratislava_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11945/0}}</nowiki> File:Nemocnica_Mickiewiczova_19.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11948/1}}</nowiki> File:Nemocnica_Mickiewiczova_15.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11948/9}}</nowiki> File:Nemocnica_Mickiewiczova_18.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11948/2}}</nowiki> File:Nemocnica_Mickiewiczova_06.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11948/3}}</nowiki> File:Nemocnica_Mickiewiczova_08.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11948/4}}</nowiki> File:Pavilón_G_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11948/5}}</nowiki> File:Nemocnica_Mickiewiczova_10.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11948/6}}</nowiki> File:Nemocnica_Mickiewiczova_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11948/7}}</nowiki> File:Nemocnica_Mickiewiczova_16.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11948/8}}</nowiki> File:Michalská_brána_Bratislava_October_2006_006.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-120/1}}</nowiki> File:Nedbalova_hradby_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-120/10}}</nowiki> File:Bratislava_Town_Walls.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-120/11}}</nowiki> File:Bratislava_Michalská_barbakan_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-120/2}}</nowiki> File:Bratislava_Michalský_most_06.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-120/3}}</nowiki> File:Fontána_v_Michalskej_priekope.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-120/6}}</nowiki> File:Hradby_Kapucínska_Na_vŕšku_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-120/8}}</nowiki> File:Hradby_Zámočnícka_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-120/9}}</nowiki> File:Building_of_Slovak_Radio_in_Bratislava,_Bratislava_I_District.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-12091/1}}</nowiki> File:Busta_Dr_Kolískovi_-_Františkánske_námestie_-_Bratislava.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-15/2}}</nowiki> File:Bratislava_Štefánikova_04_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-163/0}}</nowiki> File:Bratislava_Štefánikova_10_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-164/0}}</nowiki> File:Bratislava_Prepoštská_03_3.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-180/0}}</nowiki> File:Pamätná_tabuľa_pontónový_most_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-191/0}}</nowiki> File:Bratislava10Slovakia50.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-191/1}}</nowiki> File:Bratislava_pri_kat_Sv_Martina_-_busta_Liszt.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-197/3}}</nowiki> File:Bratislava,_Rudnayovo_námestie,_Slovensko.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-199/0}}</nowiki> File:Baštová_4_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-2/0}}</nowiki> File:Slovakia_Bratislava_101.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-204/11}}</nowiki> File:Particolare_della_statua_a_Slavin.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-204/2}}</nowiki> File:Slavín_Bratislava_3.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-204/4}}</nowiki> File:Slovakia_Bratislava_99.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-204/6}}</nowiki> File:Slovakia_Bratislava_100.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-204/7}}</nowiki> File:Bratislava_bronzova_plastika_na_Slavine1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-204/8}}</nowiki> File:Bratislava_bronzova_plastika_na_Slavine.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-204/9}}</nowiki> File:Bratislava_Sedlárska_10_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-211/0}}</nowiki> File:Bratislava_Sedlárska_05_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-212/0}}</nowiki> File:Bratislava_Sedlárska_08_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-213/0}}</nowiki> File:Bratislava_Sedlárska_03_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-214/0}}</nowiki> File:Bratislava_Sedlárska_06_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-215/0}}</nowiki> File:Bratislava_Sedlárska_01_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-216/0}}</nowiki> File:Bratislava_Sedlárska_04_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-217/0}}</nowiki> File:Somolického_2.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-218/0}}</nowiki> File:Kto_padne_v_boji_za_slobodu,_nezomiera.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-226/0}}</nowiki> File:Bratislava_Biela_03_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-227/0}}</nowiki> File:Street_in_old_town_in_Bratislava.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-231/0}}</nowiki> File:Zámočnícka_4_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-233/0}}</nowiki> File:Bratislava_Zámočnícka_07_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-236/0}}</nowiki> File:Bratislava_Zámočnícka_09_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-238/0}}</nowiki> File:Bratislava_Zámočnícka_10_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-239/0}}</nowiki> File:Bratislava_Zámočnícka_11_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-240/0}}</nowiki> File:Bratislava_Zámočnícka_13_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-241/0}}</nowiki> File:Bratislava_Zelená_01_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-242/1}}</nowiki> File:Dom_u_Dobreho_pastiera03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-245/0}}</nowiki> File:Kostol_Najsvätejšej_Trojice02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-253/1}}</nowiki> File:Žižkova_7_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-253/2}}</nowiki> File:Aspremont_palace_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-263/1}}</nowiki> File:Oplotenie_medickej_záhrady_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-263/4}}</nowiki> File:Špitálska_7.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-266/1}}</nowiki> File:Kostol_sv_Ladislava01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-266/2}}</nowiki> File:Dunajská_36_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-271/1}}</nowiki> File:29._augusta_7_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-279/10}}</nowiki> File:Bratislava_Ondrejský_cintorín_vjazd.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-279/4}}</nowiki> File:Bratislava_Ondrejský_cintorín_Vavro_Šrobár_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-279/23}}</nowiki> File:Námestie_SNP_11_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-281/3}}</nowiki> File:Bratislava_Štúrova_ulica_2.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-283/3}}</nowiki> File:Verba_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-286/0}}</nowiki> File:Lipaiovská_záhrada_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-291/2}}</nowiki> File:Horský_park_Justiho_pamätník_01.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-293/0}}</nowiki> File:Bratislava_-_panoramio_(12).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-30/1}}</nowiki> File:Bratislava_Námestie_E._Suchoňa_Víťazstvo.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-30/2}}</nowiki> File:Bratislava_-_Blumenthaler_Kirche.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-302/0}}</nowiki> File:Stĺp_sv_Florián_04.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-303/11}}</nowiki> File:Stĺp_sv_Florián_05.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-303/32}}</nowiki> File:Stĺp_sv_Florián_06.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-303/33}}</nowiki> File:Stĺp_sv_Florián_07.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-303/34}}</nowiki> File:Stĺp_sv_Florián_03.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-303/7}}</nowiki> File:Stĺp_sv_Florián_02.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-303/9}}</nowiki> File:Ucnovske1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-308/0}}</nowiki> File:Fotos_Palacio_de_Grassalkovich_-_Bratislava_-_República_Eslovaca_(7091103771).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-32/3}}</nowiki> File:Dostojevského_rad_1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-338/2}}</nowiki> File:Cintorín_pri_Kozej_bráne_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-355/1}}</nowiki> File:Cintorín_pri_Kozej_bráne_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-355/2}}</nowiki> File:Cintorín_pri_Kozej_bráne_kaplnka_priečelie.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-355/4}}</nowiki> File:Cintorín_pri_Kozej_bráne_kaplnka_Weisz_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-355/5}}</nowiki> File:Cintorín_pri_Kozej_bráne_Jurkovičová_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-355/58}}</nowiki> File:Bratislava_Hviezdoslavovo_18_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-37/1}}</nowiki> File:Bratislava_Zrínskeho_13_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-376/1}}</nowiki> File:Bratislava_Zrínskeho_15_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-377/1}}</nowiki> File:Bratislava_Zrínskeho_04_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-379/0}}</nowiki> File:Vansovej_1_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-380/1}}</nowiki> File:Bratislava_Šulekova_03_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-381/1}}</nowiki> File:Bratislava_Šulekova_05_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-382/0}}</nowiki> File:Bratislava_Šulekova_19_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-385/0}}</nowiki> File:Holubyho_06_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-386/2}}</nowiki> File:Holubyho_10_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-388/1}}</nowiki> File:Holubyho_12_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-389/1}}</nowiki> File:Holubyho_14_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-390/1}}</nowiki> File:Novosvetská_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-391/1}}</nowiki> File:Novosvetská_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-391/3}}</nowiki> File:Novosvetská_07.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-393/2}}</nowiki> File:Novosvetská_06.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-393/1}}</nowiki> File:Novosvetská_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-394/2}}</nowiki> File:Bratislava_Novosvetská_10-12_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-395/0}}</nowiki> File:Godrova_4_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-401/1}}</nowiki> File:Godrova_12_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-404/1}}</nowiki> File:Godrova_12_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-404/2}}</nowiki> File:Porubského_10_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-408/1}}</nowiki> File:Timravina_1_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-409/2}}</nowiki> File:Interior_of_the_Primate's_Palace,_Bratislava,_Slovakia_-_20140723-02.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-41/0}}</nowiki> File:Timravina_3_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-410/2}}</nowiki> File:Timravina_9_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-411/2}}</nowiki> File:Timravina_6_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-413/2}}</nowiki> File:Vlčkova_9.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-415/0}}</nowiki> File:Vlčkova_11.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-416/2}}</nowiki> File:Vlčkova_15.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-417/2}}</nowiki> File:Vlčkova_19.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-418/0}}</nowiki> File:Vlčkova_23.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-419/0}}</nowiki> File:Jesenského_4_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-42/1}}</nowiki> File:Kuzmányho_3_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-422/0}}</nowiki> File:Na_Brezinách_6_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-432/0}}</nowiki> File:Gunduličova_14_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-433/1}}</nowiki> File:Gunduličova_14_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-433/3}}</nowiki> File:Lermontovova_17.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-434/0}}</nowiki> File:Lermontovova_23_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-437/2}}</nowiki> File:Hlboká_cesta_7_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-447/0}}</nowiki> File:Hlboká_cesta_9_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-448/1}}</nowiki> File:Hlboká_cesta_9_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-448/2}}</nowiki> File:Bratislava_Hlboká_04_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-449/1}}</nowiki> File:Hlboká_4_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-449/2}}</nowiki> File:Bratislava_Hlboká_04_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-449/3}}</nowiki> File:Bratislava_Hlboká_06_1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-450/2}}</nowiki> File:Hlboká_8_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-451/1}}</nowiki> File:Čapkova_1_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-452/2}}</nowiki> File:Bratislava_Sládkovičova_01_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-459/0}}</nowiki> File:Bratislava_Sládkovičova_03_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-460/0}}</nowiki> File:Bratislava_Sládkovičova_05_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-461/0}}</nowiki> File:Sládkovičova_7_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-462/0}}</nowiki> File:Bratislava_Sládkovičova_09_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-463/0}}</nowiki> File:Bratislava_Sládkovičova_04_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-464/0}}</nowiki> File:Gunduličova_04_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-474/0}}</nowiki> File:Gunduličova_06_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-475/0}}</nowiki> File:Bratislava_Zochova_14_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-485/0}}</nowiki> File:Bratislava_Kozia_13_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-487/0}}</nowiki> File:Bratislava_Kozia_15_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-488/0}}</nowiki> File:Bratislava_Kozia_17_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-489/0}}</nowiki> File:Bratislava_-_Dvor_na_Ventúrskej_3_-01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-49/5}}</nowiki> File:Bratislava_-_Dvor_na_Ventúrskej_3_-02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-49/4}}</nowiki> File:Bratislava_Kozia_20_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-493/0}}</nowiki> File:Podjavorinskej_1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-494/2}}</nowiki> File:Podjavorinskej_2_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-501/0}}</nowiki> File:Bratislava_Panenská_04_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-517/0}}</nowiki> File:Bratislava_Ventúrska_05_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-52/1}}</nowiki> File:Bratislava_Ventúrska_05_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-52/2}}</nowiki> File:Bratislava_Heckenastov_palác_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-526/0}}</nowiki> File:Bratislava_Konventná_03_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-527/0}}</nowiki> File:Bratislava_Konventná_05_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-528/0}}</nowiki> File:Bratislava_Ventúrska_07_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-53/0}}</nowiki> File:Bratislava_Konventná_09_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-530/0}}</nowiki> File:Štetinova_1_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-535/1}}</nowiki> File:Štetinova_3_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-535/2}}</nowiki> File:Štetinova_5_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-535/3}}</nowiki> File:Bratislava_Štetinova_07_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-538/0}}</nowiki> File:Palackého_1_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-539/0}}</nowiki> File:Palackého_5_3.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-541/0}}</nowiki> File:Bratislava_Medená_15_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-549/0}}</nowiki> File:Bratislava_Medená_17_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-550/0}}</nowiki> File:Kúpeľná_9_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-552/0}}</nowiki> File:Tallerova_5_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-563/0}}</nowiki> File:Vajanského_nábrežie_(2).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-568/0}}</nowiki> File:Vajanského_nábrežie_10_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-569/0}}</nowiki> File:Alžbetínska_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-576/0}}</nowiki> File:Štefánikova_1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-581/0}}</nowiki> File:Bratislava_Štefánikova_27_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-586/1}}</nowiki> File:Bratislava_Štefánikova_31_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-588/0}}</nowiki> File:Štefánikova_41_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-591/3}}</nowiki> File:Kostol_sv._Cyrila_a_Metoda02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-592/0}}</nowiki> File:Bratislava_Puškinova_02_1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-593/0}}</nowiki> File:Križkova_5-7_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-594/0}}</nowiki> File:Bratislava_Štefánikova_12_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-598/1}}</nowiki> File:Bratislava_muzeum_dopravy.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-599/2}}</nowiki> File:Sklad_Šancová_09.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-599/3}}</nowiki> File:Sklad_Šancová_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-599/4}}</nowiki> File:Palisády_28_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-603/2}}</nowiki> File:Bratislava_Ventúrska_22_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-61/0}}</nowiki> File:Bratislava_Palisády_48_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-612/2}}</nowiki> File:Bratislava_Palisády_52_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-615/0}}</nowiki> File:Bratislava_Palisády_54_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-616/0}}</nowiki> File:Godrova_2_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-621/2}}</nowiki> File:Palisády_39_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-623/2}}</nowiki> File:Bratislava_Palisády_55_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-628/0}}</nowiki> File:Bratislava_Palisády_57_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-629/0}}</nowiki> File:Bratislava_Palisády_59_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-630/0}}</nowiki> File:Bratislava_Partizánska_02_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-641/0}}</nowiki> File:Nedbalka_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-651/0}}</nowiki> File:Vodná_veža_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-653/0}}</nowiki> File:Bratislava_Kulich_Jan_pamatnik_SNP.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-655/0}}</nowiki> File:Bratislava_Námestie_slobody_3.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-657/0}}</nowiki> File:Bratislava_Vajanského_nábrežie_pamätník_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-663/0}}</nowiki> File:Zámocká_47_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-686/2}}</nowiki> File:Lazaretská_24_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-705/0}}</nowiki> File:Bratislava_Hviezdoslavovo_04_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-706/0}}</nowiki> File:Bratislava_Hviezdoslavovo_05_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-713/0}}</nowiki> File:Bratislava_Hviezdoslavovo_23_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-716/0}}</nowiki> File:Polish_Institute_Bratislava.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-723/0}}</nowiki> File:Kapitulská_podstavec.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-75/1}}</nowiki> File:Škarniclova_1_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-750/0}}</nowiki> File:Metropol_building_bratislava.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-752/0}}</nowiki> File:Družstevné_domy_na_Námestí_SNP-1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-753/1}}</nowiki> File:Bratislava_Šancová_02_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-773/0}}</nowiki> File:Bratislava_Heydukova_03_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-791/0}}</nowiki> File:Mlynská_dolina_VII_mlyn_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-814/0}}</nowiki> File:Klobučnícka_2-4.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-82/2}}</nowiki> File:Lamačský_tunel_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-825/0}}</nowiki> File:Fakulta_architektúry_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-829/0}}</nowiki> File:Bratislava_Kostolná_01_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-90/0}}</nowiki> File:Bratislava_Laurinská03_1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-92/0}}</nowiki> File:Laurinská_2_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-93/0}}</nowiki> File:Bratislava_Laurinská07_08.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-94/0}}</nowiki> File:Bratislava_Laurinská09_1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-95/0}}</nowiki> File:Bratislava_Laurinská19_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-96/0}}</nowiki> File:Bratislava_Laurinská16_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-97/0}}</nowiki> File:Reliéf_figurálny-Oráč;_roľník_s_pluhom,_koňmi_a_kravami_7.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|102-11565/2}}</nowiki> File:Zimný_prístav_09.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|102-11763/1}}</nowiki> File:Zimný_prístav_12.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|102-11763/2}}</nowiki> File:Zimný_prístav_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|102-11964/0}}</nowiki> File:Evanjelický_kostol_17_-_Prievoz,_Radničné_námestie_2,_Bratislava,_Ružinov.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|102-12002/0}}</nowiki> File:Podunajské_Biskupice_05_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|102-343/0}}</nowiki> File:Zimný_prístav_06.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|102-828/1}}</nowiki> File:Nobelova_9_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-10499/0}}</nowiki> File:Nobelova_32_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-10500/0}}</nowiki> File:Zátišie_3-5.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-10503/1}}</nowiki> File:Zátišie_5-7.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-10503/3}}</nowiki> File:Zátišie_9-11.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-10503/5}}</nowiki> File:Zátišie_13-17.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-10503/8}}</nowiki> File:Nová_tržnica_(Bratislava)_-_pohľad_na_hlavný_vstup.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-12308/1}}</nowiki> File:Pamätná_tabuľa_Mikovíniho.jpeg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-287/0}}</nowiki> File:Lamač_pamätník_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-294/0}}</nowiki> File:Bratislava_Nova_doba1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-312/0}}</nowiki> File:Námestie_Andreja_Hlinku_3.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-648/0}}</nowiki> File:Alstrova_171_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-696/0}}</nowiki> File:Námestie_Andreja_Hlinku_1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-697/0}}</nowiki> File:Legionárska_3_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-733/1}}</nowiki> File:Legionárska_5_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-733/2}}</nowiki> File:Legionárska_7_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-733/3}}</nowiki> File:Unitas_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-739/1}}</nowiki> File:Unitas_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-739/2}}</nowiki> File:Unitas_3.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-739/3}}</nowiki> File:Unitas_4.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-739/4}}</nowiki> File:Unitas_5.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-739/5}}</nowiki> File:Unitas_6.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-739/6}}</nowiki> File:Unitas_7.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-739/7}}</nowiki> File:Nová_Doba_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-745/1}}</nowiki> File:Nová_Doba_06.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-745/2}}</nowiki> File:Nová_Doba_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-745/3}}</nowiki> File:Mlynská_dolina_IX_mlyn_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-815/0}}</nowiki> File:Mlynská_dolina_prvé_jazero_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-816/1}}</nowiki> File:Mlynská_dolina_druhé_jazero_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-816/2}}</nowiki> File:Mlynská_dolina_tretie_jazero_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-816/3}}</nowiki> File:Mlynská_dolina_štvrté_jazero_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-816/4}}</nowiki> File:Vrančovičova_99_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|104-10990/0}}</nowiki> File:Lamač_Kostol_sv_Margity_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|104-11001/0}}</nowiki> File:Železná_studienka_stanica_07.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|104-11393/1}}</nowiki> File:Dom_strážnika_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|104-11393/3}}</nowiki> File:WP_20151027_13_11_43_Pro.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|104-11436/1}}</nowiki> File:Kaverna_I_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|104-11931/1}}</nowiki> File:Kaverna_II_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|104-11931/2}}</nowiki> File:Kaverna_III_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|104-11931/3}}</nowiki> File:Devín_001.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|104-327/0}}</nowiki> File:Lamač_Kostol_sv_Rozálie_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|104-332/0}}</nowiki> File:Dúbravka_kostol_Kozma_a_Damián_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|104-333/1}}</nowiki> File:Dúbravka_kostol_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|104-333/2}}</nowiki> File:Devínska_Nová_Ves_kostol_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|104-354/0}}</nowiki> File:Kaplnka_Dúbravka_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|104-699/1}}</nowiki> File:Kaplnka_Dúbravka_20.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|104-699/2}}</nowiki> File:Extravagance_-_Flickr_-_Monika_Kostera_(urbanlegend).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|105-/2}}</nowiki> File:Aušpic_1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|105-10528/0}}</nowiki> File:Jarovská_bažantnica_most_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|105-10656/2}}</nowiki> File:Nemecký_veslársky_klub_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|105-10900/0}}</nowiki> File:Pozsony_Régi_híd.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|105-11599/2}}</nowiki> File:Vozovňa_Kopčany.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|105-11978/0}}</nowiki> File:Most_SNP,_Bratislava_(by_Pudelek).JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|105-12152/1}}</nowiki> File:Gerulata.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|105-344/0}}</nowiki> File:Rusovce_13_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|105-346/1}}</nowiki> File:Pontónový_most_pamätník_Petržalka_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|105-665/0}}</nowiki> File:Vysoká_pri_Morave_kostol_07.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|106-2232/0}}</nowiki> File:Medené_Hámre_07.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|106-2310/1}}</nowiki> File:JelenMA.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|106-444/2}}</nowiki> File:Marianka_Ján_Nepomucký_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|106-454/4}}</nowiki> File:Stupava_kaštieľ_09.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|106-540/1}}</nowiki> File:Stupava_kaštieľ_12.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|106-540/4}}</nowiki> File:Stupava_trojičný_stĺp_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|106-547/1}}</nowiki> File:Stupava_trojičný_stĺp_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|106-547/2}}</nowiki> File:Stupava_trojičný_stĺp_06.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|106-547/3}}</nowiki> File:Stupava_trojičný_stĺp_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|106-547/5}}</nowiki> File:Stupava_trojičný_stĺp_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|106-547/6}}</nowiki> File:Kostol_Levarky.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|106-632/0}}</nowiki> File:Plavecký_Mikuláš_kostol_01_12.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|106-651/2}}</nowiki> File:Kaštieľ_Veľké_Leváre.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|106-761/1}}</nowiki> File:Závod_kostol_01_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|106-767/0}}</nowiki> File:Štúrova_11,_Modra.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-10591/0}}</nowiki> File:Penzion_s_vínnou_pivnicou,_Štúrova_19,_Modra.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-10592/0}}</nowiki> File:Memorial_plaque_to_Viliam_Westsik_in_Modra.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-10604/2}}</nowiki> File:Meštianske_domy_Holubyho_ul._33,_35_a_37,_Pezinok,_okres_Pezinok.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-10864/0}}</nowiki> File:Modra_church_of_St_Stephen_02.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-10952/0}}</nowiki> File:Štúrova_9,_Modra.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-11023/0}}</nowiki> File:Svätý_Jur,_Prostredná_38.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-11608/0}}</nowiki> File:Mestský_dom,_Prostredná_39,_Svätý_Jur,_okres_Pezinok.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-11719/0}}</nowiki> File:Svätý_Jur_Synagoge_883.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-11999/0}}</nowiki> File:Bývalý_sirotinec,_Vajanského_54,_Modra.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-12010/1}}</nowiki> File:Pezinok-Slovakia_-_panoramio_(2).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-12101/1}}</nowiki> File:Svaty_Jur_stanica_konskej_zeleznice.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-12264/1}}</nowiki> File:Svaty_Jur_zeleznicna_stanica_povodna.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-2478/0}}</nowiki> File:Fugelka.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-2524/1}}</nowiki> File:Červený_Kameň_(Bibersburg,_Vöröskő)_-_fountain.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-391/3}}</nowiki> File:Doľany_04_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-399/0}}</nowiki> File:Doľany_11_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-400/1}}</nowiki> File:Doľany_11_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-400/2}}</nowiki> File:Pomník_padlým_vojakom_v_1._svetovej_vojne,_Svätý_Jur,_Slovensko_(celkový_pohľad).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-415/0}}</nowiki> File:Jur_dom_12.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-423/0}}</nowiki> File:Biely_kamen+mur.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-430/2}}</nowiki> File:Biely_kamen_veza.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-430/3}}</nowiki> File:Svätý_Jur,_Veľkomoravské_hradisko_(11).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-431/1}}</nowiki> File:Pila_gravestones_at_the_church.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-528/0}}</nowiki> File:Šenkvice_kostol_10.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-551/3}}</nowiki> File:Bernolákovo_kaplnka_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-10738/0}}</nowiki> File:Ivanka_pri_Dunaji_sv_Ján_Nepomucký_07.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-10805/6}}</nowiki> File:Bernolákovo_hrad_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-11553/0}}</nowiki> File:Ivanka_pri_Dunaji_kaplnka_01_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-11603/0}}</nowiki> File:Ivanka_pri_Dunaji_kostol_09.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-11618/1}}</nowiki> File:Ivanka_pri_Dunaji_kostol_08.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-11618/2}}</nowiki> File:Ivanka_pri_Dunaji_kostol_07.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-11619/1}}</nowiki> File:Ivanka_pri_Dunaji_kostol_06.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-11619/2}}</nowiki> File:VODNÝ_KANÁL_PRI_HRÁDZI_-_panoramio.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-11637/0}}</nowiki> File:Senec_(Szenc,_Wartberg)_-_kostol_svätého_Mikuláša.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-11926/1}}</nowiki> File:Fél_templom_2.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-12040/1}}</nowiki> File:Blatné_kostol_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-12195/1}}</nowiki> File:Blatné_kostol_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-12195/2}}</nowiki> File:Dunajská_Lužná_zvonica_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-12215/1}}</nowiki> File:Kismadarász_harangtorony_1.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-12219/1}}</nowiki> File:Vlky_zvonica_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-12221/1}}</nowiki> File:Malinovo_zvonica_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-12223/1}}</nowiki> File:Boldog_zvonica.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-12242/1}}</nowiki> File:Memorial_at_the_Place_of_an_Accident.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-2080/1}}</nowiki> File:Mohyla_M._R._Štefánika_(10.6.2006)_-_panoramio.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-2080/2}}</nowiki> File:Mohyla_MRŠ.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-2080/3}}</nowiki> File:Kráľová_pri_Senci_kostol_032011.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-31/0}}</nowiki> File:Bernolákovo_kaštieľ_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-384/1}}</nowiki> File:Bernolákovo_kaštieľ_07.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-384/3}}</nowiki> File:Bernolákovo_kostol_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-386/2}}</nowiki> File:Bernolákovo_kostol_15.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-386/3}}</nowiki> File:Hamuliakovo_kostol_10.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-404/1}}</nowiki> File:Pozsonyivánka_vh_emlekmu.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-405/4}}</nowiki> File:Dunajská_Lužná_Jánošíková_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-409/0}}</nowiki> File:Most_pri_Bratislave_01_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-494/0}}</nowiki> File:Art_Hotel_Kaštieľ,_Tomášov.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-549/1}}</nowiki> File:Veľký_Biel_kaštieľ_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-553/1}}</nowiki> File:Somorja_23.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-105/0}}</nowiki> File:Mierovo_kostol_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-11340/0}}</nowiki> File:Evangelisches_Bethaus_in_Sommerein.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-118/0}}</nowiki> File:Vajka_templom_3.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-127/0}}</nowiki> File:Nyékvárkony_kastély_1.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-128/2}}</nowiki> File:St_James_church_Nyékvárkony.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-129/1}}</nowiki> File:Dunajský_Klátov_mlyn.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-2301/0}}</nowiki> File:LehniceParkZadnaCastMlada.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-2311/2}}</nowiki> File:Modelsynagoga.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-2529/0}}</nowiki> File:Báč_kostol_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-66/1}}</nowiki> File:Báč_kostol_13.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-66/2}}</nowiki> File:Báč_kostol_14.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-66/3}}</nowiki> File:Čakany_kaštieľ_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-69/1}}</nowiki> File:Dunajská_Streda_kaštieľ_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-78/1}}</nowiki> File:Dunajská_Streda_kaštieľ_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-78/2}}</nowiki> File:Bős035.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-84/0}}</nowiki> File:Gelle_1813.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-85/1}}</nowiki> File:HubickyParkLukySoliter.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-89/3}}</nowiki> File:Jahodna_vizimalom.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-92/0}}</nowiki> File:Felsőjányok_szobor_1.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-93/1}}</nowiki> File:Felsőjányok_szobor_2.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-93/2}}</nowiki> File:Feketenyék_Nepomuk_1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-11208/0}}</nowiki> File:Pusté_Úľany_sv_Florián_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-11398/1}}</nowiki> File:Pusté_Úľany_sv_Florián_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-11398/2}}</nowiki> File:Pusté_Úľany_pamätník_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-11399/1}}</nowiki> File:Pusté_Úľany_pamätník_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-11399/2}}</nowiki> File:Pusté_Úľany_pamätník_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-11399/3}}</nowiki> File:Sereď_stĺp_02_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-11428/1}}</nowiki> File:Sereď_stĺp_02_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-11428/2}}</nowiki> File:Sereď_stĺp_02_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-11428/3}}</nowiki> File:Sereď_stĺp_02_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-11428/4}}</nowiki> File:Sereď_stĺp_02_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-11428/5}}</nowiki> File:Galantský_opevnený_kaštieľ_II_(rt-008).JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-18/1}}</nowiki> File:Galanta_kostol_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-20/1}}</nowiki> File:Galanta_kostol_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-20/2}}</nowiki> File:Sereď_kaštieľ_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-2257/1}}</nowiki> File:Sereď_kaštieľ_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-2257/2}}</nowiki> File:Nebojský_opevnený_kaštieľ_(rt-004).JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-2258/0}}</nowiki> File:Dolná_Streda_kostol_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-2516/0}}</nowiki> File:Sereď_kostol_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-2517/0}}</nowiki> File:Tomášikovo_vodný_mlyn_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-2520/1}}</nowiki> File:Tomášikovo_vodný_mlyn_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-2520/2}}</nowiki> File:Gáň_kostol_11.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-3/0}}</nowiki> File:Sereď_trojičný_stĺp_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-48/1}}</nowiki> File:Sereď_trojičný_stĺp_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-48/6}}</nowiki> File:Sereď_trojičný_stĺp_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-48/7}}</nowiki> File:Sereď_trojičný_stĺp_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-48/8}}</nowiki> File:Sereď_trojičný_stĺp_06.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-48/9}}</nowiki> File:Tomášikovo_kaštieľ_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-59/1}}</nowiki> File:Tomášikovo_kaštieľ_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-59/3}}</nowiki> File:Siladice_náhrobník_súbor_11.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-1007/3}}</nowiki> File:Siladice_náhrobník_27.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-1007/12}}</nowiki> File:Siladice_náhrobník_17.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-1007/14}}</nowiki> File:Siladice_náhrobník_28.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-1007/15}}</nowiki> File:Siladice_náhrobník_08.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-1007/16}}</nowiki> File:Siladice_náhrobník_29.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-1007/18}}</nowiki> File:Siladice_náhrobník_10.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-1007/19}}</nowiki> File:Siladice_náhrobník_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-1007/2}}</nowiki> File:Siladice_náhrobník_20.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-1007/20}}</nowiki> File:Siladice_náhrobník_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-1007/4}}</nowiki> File:Siladice_náhrobník_13.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-1007/5}}</nowiki> File:Siladice_náhrobník_24.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-1007/6}}</nowiki> File:Siladice_náhrobník_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-1007/7}}</nowiki> File:Siladice_náhrobník_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-1007/8}}</nowiki> File:Siladice_náhrobník_25.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-1007/9}}</nowiki> File:Siladice_kríž_01_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-1008/1}}</nowiki> File:Siladice_kríž_01_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-1008/2}}</nowiki> File:Sulekovo_Pamatnik_martyrom_z_roku_1848.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-1036/0}}</nowiki> File:Hlohovec_obec_03_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-11359/1}}</nowiki> File:Hlohovec_obec_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-11830/0}}</nowiki> File:Dolné_Zelenice_mauzóleum_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-11960/0}}</nowiki> File:Horné_Otrokovce_kaplnka_01_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-11975/0}}</nowiki> File:Koplotovce_kostol_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-11986/0}}</nowiki> File:Žlkovce_Immaculata_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-12038/2}}</nowiki> File:Hlohovec_kalvária_hrobka_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-12205/1}}</nowiki> File:Hlohovec_kalvária_kaplnka_09.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-12205/10}}</nowiki> File:Hlohovec_kalvária_kaplnka_10.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-12205/11}}</nowiki> File:Hlohovec_kalvária_kaplnka_11.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-12205/12}}</nowiki> File:Hlohovec_kalvária_kaplnka_12.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-12205/13}}</nowiki> File:Hlohovec_kalvária_kaplnka_13.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-12205/14}}</nowiki> File:Hlohovec_kalvária_kaplnka_14.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-12205/15}}</nowiki> File:Hlohovec_kalvária_kaplnka_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-12205/2}}</nowiki> File:Hlohovec_kalvária_kaplnka_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-12205/3}}</nowiki> File:Hlohovec_kalvária_kaplnka_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-12205/4}}</nowiki> File:Hlohovec_kalvária_kaplnka_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-12205/5}}</nowiki> File:Hlohovec_kalvária_kaplnka_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-12205/6}}</nowiki> File:Hlohovec_kalvária_kaplnka_06.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-12205/7}}</nowiki> File:Hlohovec_kalvária_kaplnka_07.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-12205/8}}</nowiki> File:Hlohovec_kalvária_kaplnka_08.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-12205/9}}</nowiki> File:Dvorniky-kostol.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-12241/1}}</nowiki> File:Červeník_náhrobník_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-789/2}}</nowiki> File:Červeník_náhrobník_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-789/3}}</nowiki> File:Červeník_náhrobník_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-789/4}}</nowiki> File:Hlohovec_zámok_18_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-838/1}}</nowiki> File:Hlohovec_zámok_26_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-838/11}}</nowiki> File:Hlohovec_zámok_22_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-838/2}}</nowiki> File:Platany_Hlohovec_-_Plane-trees_Hlohovec,_Slovakia_-_panoramio_(1).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-838/3}}</nowiki> File:Hlohovec_zámok_23_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-838/4}}</nowiki> File:Hlohovec_zámok_19_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-838/6}}</nowiki> File:Hlohovec_zámok_24_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-838/8}}</nowiki> File:Hlohovec_zámok_16_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-838/9}}</nowiki> File:Hlohovec_obec_04_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-839/0}}</nowiki> File:Hlohovec_kaplnka_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-841/2}}</nowiki> File:Hlohovec_kostol_04_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-844/2}}</nowiki> File:Hlohovec_Pieta_01_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-848/1}}</nowiki> File:Hlohovec_Pieta_01_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-848/2}}</nowiki> File:Hlohovec_Florián_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-852/1}}</nowiki> File:Horné_Zelenice_kostol_02_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-875/0}}</nowiki> File:Horné_Zelenice_kostol_01_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-876/0}}</nowiki> File:Koplotovce_kaštieľ_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-902/4}}</nowiki> File:Koplotovce_kaštieľ_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-902/5}}</nowiki> File:Koplotovce_kaštieľ_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-902/6}}</nowiki> File:Madunice_fara_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-936/0}}</nowiki> File:Madunice_kostol_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-938/0}}</nowiki> File:Ratkovce_kostol_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-997/0}}</nowiki> File:Šterusy_kostol_12.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-1032/0}}</nowiki> File:Socha_Chlois.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-10701/1}}</nowiki> File:Socha_Hermes.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-10701/2}}</nowiki> File:Socha_Atena.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-10701/3}}</nowiki> File:Socha_Demeter.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-10701/4}}</nowiki> File:Hotel_lipa.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-10735/1}}</nowiki> File:Vrbové_židovský_cintorín.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-10774/0}}</nowiki> File:Cour_salon_piestany.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-10790/1}}</nowiki> File:PN_Teplicka_50.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-10791/1}}</nowiki> File:Detska_liecebna_Zeleny_strom.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-10792/1}}</nowiki> File:Cour_hotel_Piestany.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-10793/1}}</nowiki> File:Piešťany_Kúpalisko_Eva_-_bazén.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-11264/2}}</nowiki> File:Piešťany_Kúpalisko_Eva_-_detský_(relaxačný)_bazén.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-11264/3}}</nowiki> File:Ruzovy_mlyn.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-11573/1}}</nowiki> File:Vrbové,_zvonica2.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-1162/0}}</nowiki> File:Krakovany_sv_Trojica_02_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-12128/1}}</nowiki> File:Krakovany_sv_Trojica_02_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-12128/2}}</nowiki> File:Krakovany_sv_Trojica_02_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-12128/3}}</nowiki> File:Gymnázium_Pierra_de_Coubertina,_Piešťany.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-12203/1}}</nowiki> File:Námestie_SNP_po_daždi_-_panoramio.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-12203/2}}</nowiki> File:Mestský_úrad_-_detail_-_panoramio.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-12209/1}}</nowiki> File:Pažitský_most.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-12252/1}}</nowiki> File:Dom_umenia_-_Piestany.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-12292/1}}</nowiki> File:Piestany_Dom_umenia_plastika_E_Venkov_1980.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-12292/2}}</nowiki> File:Prašník1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-2342/0}}</nowiki> File:Hotel_Slovan_Piestany.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-2462/1}}</nowiki> File:Herkules_s_kyjakom_a_kožou_nemejského_leva.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-2528/4}}</nowiki> File:Herkules_s_hadom.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-2528/5}}</nowiki> File:Herkules_so_psom_Kerberom.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-2528/6}}</nowiki> File:Dvaja_chlapci_1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-2528/7}}</nowiki> File:Dolný_Lopašov_-_kostol01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-821/2}}</nowiki> File:Dolný_Lopašov_socha_svätého_Martina.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-821/3}}</nowiki> File:Drahovce_kaplnka_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-830/0}}</nowiki> File:Chtelnica_kaštieľ_10.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-881/1}}</nowiki> File:Chtelnica_kaštieľ_15.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-881/6}}</nowiki> File:Chtelnica_kalvária_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-887/3}}</nowiki> File:Kočín_zvonica_06.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-901/0}}</nowiki> File:Krakovany_kostol_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-909/1}}</nowiki> File:Krakovany_kúria_06.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-915/0}}</nowiki> File:Krakovany_kostolík_09.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-917/2}}</nowiki> File:Krakovany_kostolík_08.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-917/3}}</nowiki> File:Krakovany_náhrobníky_09.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-917/4}}</nowiki> File:Krakovany_náhrobníky_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-917/5}}</nowiki> File:Lančár_kostol_01_07.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-924/4}}</nowiki> File:Kastiel_MNV_2020.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-954/4}}</nowiki> File:Nižná_kostol_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-961/1}}</nowiki> File:Pečeňady_kaštieľ_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-969/1}}</nowiki> File:Pečeňady_kaštieľ_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-969/2}}</nowiki> File:Ferdinand_Goldstein.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-973/1}}</nowiki> File:Pamatnik_rumunom_piestany.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-975/1}}</nowiki> File:PN_Teplicka_83.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-976/1}}</nowiki> File:Pomník_Beethoven.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-979/1}}</nowiki> File:Reliéf_Beethoven.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-979/2}}</nowiki> File:Liecebny_dom_Napoleon_II.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-982/1}}</nowiki> File:Kupelny_park.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-983/1}}</nowiki> File:Pranier_piestany.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-984/1}}</nowiki> File:Sv.Vendelin_piestany.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-985/1}}</nowiki> File:Sv.Florian.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-986/1}}</nowiki> File:Kostol_ruina.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-988/2}}</nowiki> File:Plavecký_Peter,_dům.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-10636/0}}</nowiki> File:Plavecký_Peter_kostol_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-10732/2}}</nowiki> File:Prietrž_husitské_hradby4.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-12247/1}}</nowiki> File:Šaštín_stĺp_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-12283/3}}</nowiki> File:Borský_Mikuláš_dom_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-570/1}}</nowiki> File:Borský_Mikuláš_dom_08.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-570/3}}</nowiki> File:Hlboké_-_fara.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-603/1}}</nowiki> File:Pamätná_tabuľa_S._H._Vajanský.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-603/2}}</nowiki> File:Old_resting_place_J.M._Hurban_-_panoramio.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-607/0}}</nowiki> File:Hlboké_-_evanjelický_kostol.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-608/0}}</nowiki> File:Jablonica-_kalvária2.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-618/2}}</nowiki> File:Lakšárska_Nová_Ves_kostol_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-631/1}}</nowiki> File:Plavecký_Peter_stĺp.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-654/3}}</nowiki> File:Branč,_južná_hradba_(2).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-655/12}}</nowiki> File:Branč_-_panoramio_-_Michal_Jakubský.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-655/14}}</nowiki> File:Branč,_južné_krídlo.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-655/2}}</nowiki> File:Branč_Castle_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-655/3}}</nowiki> File:Branč_-_panoramio_-_Michal_Jakubský_(2).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-655/6}}</nowiki> File:Branč,_delová_bašta_(1).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-655/7}}</nowiki> File:Prievaly_-_kríž_pri_kostole.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-659/0}}</nowiki> File:Sobotište_-_kaštieľ2.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-748/1}}</nowiki> File:Sobotište_evkostol_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-749/0}}</nowiki> File:Šaštín_sv_Trojica_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-752/6}}</nowiki> File:Holic_kostel_Bozskeho_srdce_Jezisova_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-10530/1}}</nowiki> File:Holic_sloup_sv_Trojice.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-10532/1}}</nowiki> File:Holic_radnice_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-10533/1}}</nowiki> File:Meštiansky_dom,_Bratislavská_4,_popisné_č._270,_Holíč,.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-10534/1}}</nowiki> File:Holic_kaple_sv_Floriana_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-10536/1}}</nowiki> File:Holíč,_sýpka_(4).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-10539/1}}</nowiki> File:Gbely_stĺp_02_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-11106/4}}</nowiki> File:Skalica,_kaplnka_sv._Františka_Xaverského.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-11798/0}}</nowiki> File:Skalica_pomnik.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-12097/2}}</nowiki> File:ZrebcinKopcany8.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-2132/2}}</nowiki> File:Holic_vetrny_mlyn_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-2140/1}}</nowiki> File:Gbely_stĺp_01_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-601/0}}</nowiki> File:Holic_radnice_pametni_deska.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-609/0}}</nowiki> File:Holic_evangelicky_kostel_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-611/1}}</nowiki> File:Holic_evangelicky_kostel_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-611/2}}</nowiki> File:Holic_evangelicky_kostel_07.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-611/3}}</nowiki> File:Holic_zamek_006.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-613/14}}</nowiki> File:Holic_zamek_010.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-613/20}}</nowiki> File:Holic_zamek_001.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-613/24}}</nowiki> File:Holic_kostel_sv._Martina_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-615/2}}</nowiki> File:Radošovce_kaplnka_02_09.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-663/0}}</nowiki> File:Skalica,_Námestie_slobody_4.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-733/0}}</nowiki> File:Unín_kostol_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-757/0}}</nowiki> File:Slovakia_Smolenice_Kostol1.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1014/1}}</nowiki> File:Smolenice_stĺp_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1014/3}}</nowiki> File:Špačince_pašiový_stĺp_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1029/0}}</nowiki> File:Trnava_Trojičný_stĺp_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-10492/1}}</nowiki> File:Mestské_hradby_-_panoramio.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1057/29}}</nowiki> File:Divadlo_Jána_Palárika_-_panoramio.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1066/0}}</nowiki> File:Slovakia_-_Trnava_-_Kostol_Sv._Heleny_RB03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1067/2}}</nowiki> File:Trnava_Divadelna_k_sv_Mikulasi_DSCN0281.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1107/0}}</nowiki> File:Kostol_svätého_Jakuba_-_panoramio_(1).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1130/2}}</nowiki> File:Trnava_stĺp_sv_jozefa_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1137/10}}</nowiki> File:Trnava_stĺp_sv_jozefa_06.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1137/11}}</nowiki> File:Trnava_stĺp_sv_jozefa_07.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1137/12}}</nowiki> File:Trnava_stĺp_sv_jozefa_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1137/2}}</nowiki> File:Trnava_stĺp_sv_jozefa_01_(cropped).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1137/3}}</nowiki> File:Trnava_stĺp_sv_jozefa_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1137/4}}</nowiki> File:Trnava_stĺp_sv_jozefa_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1137/5}}</nowiki> File:Trnava_stĺp_sv_jozefa_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1137/6}}</nowiki> File:Pálffyho_park_v_Smoleniciach_.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-11387/0}}</nowiki> File:Trstín_kostolík_11.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1145/0}}</nowiki> File:Voderady_kaštieľ_06.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1155/1}}</nowiki> File:Voderady_kaštieľ_07.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1155/2}}</nowiki> File:Voderady_kostol_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1156/0}}</nowiki> File:Voderady_kalvária_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1157/1}}</nowiki> File:Voderady_kalvária_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1157/2}}</nowiki> File:Voderady_kalvária_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1157/3}}</nowiki> File:Voderady_kalvária_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1157/4}}</nowiki> File:Voderady_kalvária_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1157/5}}</nowiki> File:Voderady_kalvária_06.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1157/6}}</nowiki> File:Trnava_starý_cintorín_02_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-12014/2}}</nowiki> File:Dobrá_Voda_16.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-2490/0}}</nowiki> File:Bučany_kúria_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-781/0}}</nowiki> File:Ostrý_Kameň.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-788/2}}</nowiki> File:Dlhá_kostol_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-796/1}}</nowiki> File:Dobrá_Voda_003.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-798/0}}</nowiki> File:Jókőcivertanlegi1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-800/1}}</nowiki> File:Castle_Dobrá_Voda_(7207).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-800/14}}</nowiki> File:Castle_Dobrá_Voda_(7209).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-800/21}}</nowiki> File:Dobrá_Voda_-_pranier.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-802/0}}</nowiki> File:Dolná_Krupá,_kaštieľ,_park_(4).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-803/13}}</nowiki> File:DolnaKrupa09.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-803/14}}</nowiki> File:Dolná_Krupá,_kaštieľ,_vrátnica.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-803/4}}</nowiki> File:Dolná_Krupá_kaštieľ_02_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-803/6}}</nowiki> File:Dolná_Krupá_obelisk_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-803/7}}</nowiki> File:Dolná_Krupá_mauzóleum_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-805/0}}</nowiki> File:Dolná_Krupá_-_Kostol_svätého_Ondreja.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-806/0}}</nowiki> File:Hrnčiarovce_nad_Parnou_-_kostol_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-878/0}}</nowiki> File:Lošonec_kostol_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-935/2}}</nowiki> File:Majcichov_obec_07_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-942/0}}</nowiki> File:Majcichov_obec_05_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-943/0}}</nowiki> File:Malženice_kostol_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-946/1}}</nowiki> File:Malženice_-_kalvária.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-950/3}}</nowiki> File:Naháč_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-956/1}}</nowiki> File:Cífer-Pác_kostol_10.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-965/1}}</nowiki> File:Cífer-Pác_kostol_18.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-965/3}}</nowiki> File:Bánovce_nad_Bebravou,_svätý_Florián.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|301-10709/2}}</nowiki> File:Rybany_kaplnka_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|301-12135/1}}</nowiki> File:Ribény_templom_1.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|301-12166/1}}</nowiki> File:Bánovce_nad_Bebravou,_radnica.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|301-132/1}}</nowiki> File:Kostol_sv_Mikulasa.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|301-138/0}}</nowiki> File:Borčany_-_kostol.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|301-143/0}}</nowiki> File:Uhrovec,_Jankov_vŕšok,_pamätník_(9).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|301-261/1}}</nowiki> File:Uhrovec,_Jankov_vŕšok,_pamätník_(1).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|301-261/2}}</nowiki> File:Uhrovec,_Jankov_vŕšok,_pamätník_(3).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|301-261/3}}</nowiki> File:Rodný_dům_Ľudovíta_Štúra_a_Alexandra_Dubčeka_1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|301-263/1}}</nowiki> File:Slovakia_Stur-Ludovit_PamatnáTabulaUhrovec.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|301-263/2}}</nowiki> File:Památník_Ľudovíta_Štúra_v_Uhrovci.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|301-265/0}}</nowiki> File:Kaštieľ_v_Uhrovci_2.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|301-268/1}}</nowiki> File:Park_v_Uhrovci.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|301-268/2}}</nowiki> File:Uhrovský_hrad_-_panoramio.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|301-269/10}}</nowiki> File:Hrad_Uhrovec_-_panoramio.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|301-269/15}}</nowiki> File:Jeseň_na_Uhrovskom_hrade.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|301-269/19}}</nowiki> File:Pominovec_10.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|302-776/0}}</nowiki> File:Košecký_hrad.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|302-781/1}}</nowiki> File:Kosariska_kostol.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|303-10965/0}}</nowiki> File:Bradlo_chata.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|303-11936/0}}</nowiki> File:Turá_Lúka,_evanjelický_kostol.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|303-12206/1}}</nowiki> File:Viaduktmyjava.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|303-12249/1}}</nowiki> File:Krajné_kostol_01_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|303-1239/1}}</nowiki> File:Krajné_zvonica_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|303-1240/0}}</nowiki> File:Stefanik_tabula.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|303-2081/2}}</nowiki> File:Evanjelický_kostol_Brezová6.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|303-581/1}}</nowiki> File:Bašty_pri_kostole.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|303-590/2}}</nowiki> File:Kosariska_dom.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|303-622/0}}</nowiki> File:Myjava_kostol_01_15.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|303-644/1}}</nowiki> File:Myjava_kostol_01_10.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|303-644/2}}</nowiki> File:Turá_Lúka_-_pomník_popravených_evanjelikov.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|303-756/0}}</nowiki> File:Vrbovce_-_Eduard_Šándorfi.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|303-764/2}}</nowiki> File:Beckov_hrad_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1180/14}}</nowiki> File:Kaštiel_-_panoramio.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1186/4}}</nowiki> File:NMnV_banka.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-11906/0}}</nowiki> File:Bzince_pod_Javorinou,_hrob_Ľudmily_Podjavorinské_(5).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1195/0}}</nowiki> File:Nová_Ves_nad_Váhom_kostol_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-11988/0}}</nowiki> File:Severny_mur_chachtice.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1200/14}}</nowiki> File:Obranna_veza_kaplnka_Cachtice.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1200/2}}</nowiki> File:Brana_opevnenia_cachtice.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1200/4}}</nowiki> File:Zvonica_Cachtice.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1205/4}}</nowiki> File:Bzince_pod_Javorinou_03.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-12179/1}}</nowiki> File:Kostol_ruina_Haluzice.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1218/1}}</nowiki> File:Veza_obytna_haluzice.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1218/2}}</nowiki> File:Hradbovy_mur_Haluzice.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1218/3}}</nowiki> File:Haluzice_kostolík_01.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1218/4}}</nowiki> File:Hrad_temtatin.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1226/1}}</nowiki> File:Castle_Tematín_(8673).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1226/3}}</nowiki> File:Hrachovište_kostol_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1228/0}}</nowiki> File:Zaniknutý_kostol_v_časti_Hrušové.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-12321/1}}</nowiki> File:Vágrákó_03.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1235/0}}</nowiki> File:ROH_Relief_z_pamatnika.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1244/1}}</nowiki> File:ROH_Pamatnik_SNP_R_UHER.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1244/2}}</nowiki> File:ROH_Pamatnik_SNP.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1244/3}}</nowiki> File:LUBINA_PaMATNIK_1SV_cel.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1245/3}}</nowiki> File:Lubina_tab_Uher.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1248/2}}</nowiki> File:NMnV_dom_narozny.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1265/1}}</nowiki> File:Dom_LPodjavorinska.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1267/0}}</nowiki> File:Pamatnik_umucenym_NMnV.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1271/0}}</nowiki> File:NMnV_veza.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1275/1}}</nowiki> File:Nové_Mesto_nad_Váhom_prepozitúra_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1277/3}}</nowiki> File:Nové_Mesto_nad_Váhom_kostol_08.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1277/4}}</nowiki> File:NMnV_kaplnka_Sv.Ondreja.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1281/0}}</nowiki> File:Dom_Alexander_Rudnay.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1286/1}}</nowiki> File:Pobedim_kostol_10.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1299/2}}</nowiki> File:Pobedim_kostol_11.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1299/6}}</nowiki> File:St_tura_dom13.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1312/0}}</nowiki> File:Hrob_pottfay.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1316/0}}</nowiki> File:Zemianske_Podhradie,_plot_(1).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1393/2}}</nowiki> File:Kaštieľ_v_Častkovciach.png|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-2163/1}}</nowiki> File:PamätníkPadlýmSovietskymVojakomNadNovouBošácou.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-2261/2}}</nowiki> File:Bzince_pod_Javorinou_pamätník_03_01.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-2372/0}}</nowiki> File:Tabula_ucitelia.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-2430/0}}</nowiki> File:St_tura_radnica.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-2464/0}}</nowiki> File:Livina_kostol_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|305-11679/0}}</nowiki> File:Bošany_-_kostol.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|305-12142/1}}</nowiki> File:Žabokreky_nad_Nitrou_-_kostol.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|305-12245/1}}</nowiki> File:Hradište_kostol_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|305-167/1}}</nowiki> File:Hradište_kostol_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|305-167/2}}</nowiki> File:Klátova_Nová_Ves_kaštieľ_02_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|305-177/0}}</nowiki> File:Klátova_Nová_Ves_Sádok_kostol_20.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|305-180/2}}</nowiki> File:Klátova_Nová_Ves_Sádok_kostol_15.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|305-180/4}}</nowiki> File:Krásno_základy_kostola_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|305-188/0}}</nowiki> File:Ostratice_kaštieľ_01_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|305-220/1}}</nowiki> File:Skačany_kostolík_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|305-245/1}}</nowiki> File:Skačany_kostolík_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|305-245/2}}</nowiki> File:Skačany_kaplnka_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|305-246/0}}</nowiki> File:Veľké_Uherce_-_kaštieľ.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|305-276/1}}</nowiki> File:Považská_knižnica.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|306-11280/0}}</nowiki> File:Dolný_Lieskov_kaštieľ_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|306-707/1}}</nowiki> File:Dolný_Lieskov_kaštieľ_07.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|306-707/2}}</nowiki> File:Horný_Lieskov_kostol_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|306-722/0}}</nowiki> File:Kostol_Jasenica.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|306-736/0}}</nowiki> File:Podskalie_kostol_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|306-753/0}}</nowiki> File:Považský_hrad_I.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|306-760/2}}</nowiki> File:Považský_hrad_II.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|306-760/5}}</nowiki> File:Burg_Bystrica.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|306-761/0}}</nowiki> File:Božia_muka_Sverepec_2021.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|306-778/0}}</nowiki> File:Németpróna_03.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-11486/0}}</nowiki> File:Handlova_memorial.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-11709/8}}</nowiki> File:Kostol_-_panoramio_-_Pavol_Steinecker.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-12073/4}}</nowiki> File:Nitrianske_Pravno_-_miestna_architektúra_-_panoramio.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-2619/0}}</nowiki> File:Preividza06.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-3471/0}}</nowiki> File:Bojnicky_zamok_5.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-805/15}}</nowiki> File:Bojnicky_zamok_-_Vchod_do_hrobky.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-805/16}}</nowiki> File:Castle_in_Bojnice1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-805/20}}</nowiki> File:Bojnicky_zamok_-_vstup.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-805/24}}</nowiki> File:Bojnicky_zamok_-_jazierko.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-805/34}}</nowiki> File:Castle_Bojnice_well.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-805/7}}</nowiki> File:Castle_in_Bojnice3.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-805/9}}</nowiki> File:Bojnice28.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-808/4}}</nowiki> File:Bojnice34.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-808/5}}</nowiki> File:Kupele_Bojnice_-_jazierko.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-813/2}}</nowiki> File:Diviacka_Nová_Ves_(Divékujfalu,_Divickneudorf)_-_church.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-825/0}}</nowiki> File:Dolné_Vestenice_01.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-829/1}}</nowiki> File:Dolné_Vestenice_03.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-830/3}}</nowiki> File:Kostol_Sv._Jána_Krstiteľa_Nitrianske_Pravno.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-848/0}}</nowiki> File:Oszlány_templom.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-864/0}}</nowiki> File:Kostol_poruba_1.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-869/1}}</nowiki> File:Prievidza_Trinity_Monument.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-876/4}}</nowiki> File:Manor_house_in_Zemianske_Kostoľany.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-902/0}}</nowiki> File:Basta_lednica.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|308-743/10}}</nowiki> File:Tunel_lednica.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|308-743/8}}</nowiki> File:Trenčín_stará_staniční_budova_(1).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-10449/0}}</nowiki> File:Trencianske_Teplice_zeleznicna_stanica_1.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-10855/0}}</nowiki> File:Machnác-gyógyüdülő._Fortepan_28654.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-10856/0}}</nowiki> File:Trencianske_teplice.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-10857/0}}</nowiki> File:Trencin_tabula_Karol_Padivy.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-11629/2}}</nowiki> File:Elektráreň_jpg.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-11820/0}}</nowiki> File:Trencianske_Teplice_posta.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-11838/0}}</nowiki> File:GLSTN-2021.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-11867/0}}</nowiki> File:Kulcsos_kastély_2.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-12183/1}}</nowiki> File:Trenci_n_Kubra_Voj.pohrebisko_1.sv.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-12185/1}}</nowiki> File:Kostol_ML.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1252/1}}</nowiki> File:Mur_ML.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1252/2}}</nowiki> File:Koniec_svet.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1294/2}}</nowiki> File:Mohyla_Jana_Lipskeho_Trencianske_Stankovce.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1302/0}}</nowiki> File:Velka_skalka_nádvorie.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1305/7}}</nowiki> File:Pamätník_osloboditeľov_Trenčianske_Teplice.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1327/0}}</nowiki> File:Trenčianske_teplice_-_park.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1330/2}}</nowiki> File:Trencianske_Teplice_Hamman.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1331/0}}</nowiki> File:Trencin_Pamatnik_kragujevským_martýrom.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1334/0}}</nowiki> File:Základy_kaplnky,_Trenčiansky_hrad_(2008).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1345/11}}</nowiki> File:Castell_de_Trenčín_(agost_2012)_-_panoramio_(1).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1345/24}}</nowiki> File:Castle_Trenčín_-_panoramio_(1).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1345/5}}</nowiki> File:Trencin_zamek_15.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1345/40}}</nowiki> File:Trenčín_castle_-_panoramio.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1345/46}}</nowiki> File:Trenčín_Castle_06.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1345/49}}</nowiki> File:2014_-_panoramio_(106).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1345/54}}</nowiki> File:Trencin_zamek_17.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1345/57}}</nowiki> File:Trencin_Hradne_navrsie1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1345/60}}</nowiki> File:Opevnenie_-_panoramio_-_Marián_Hubinský.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1345/61}}</nowiki> File:Trenčiansky_hrad_-_panoramio_(5).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1345/62}}</nowiki> File:Trenčiansky_hrad_-_panoramio_(2).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1345/63}}</nowiki> File:Castell_de_Trenčín_(agost_2012)_-_panoramio_(2).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1345/67}}</nowiki> File:Trenčín,_římský_nápis_(2).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1345/69}}</nowiki> File:Pod_Trenčianskym_hradom_-_panoramio.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1345/70}}</nowiki> File:Trencin_hrad.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1345/9}}</nowiki> File:Trenčín,_kostel_Narození_Panny_Marie_(2).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1375/1}}</nowiki> File:Pfarrstiege_in_Trenčin.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1375/3}}</nowiki> File:Trencin_Morovy_stlp_z_roku_1712.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1381/0}}</nowiki> File:TN_ZABLATIE_kastiel10.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1385/1}}</nowiki> File:TN_ZABLATIE_plastika_sv._Jána_Nepomuckého_na_stĺpe.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1385/2}}</nowiki> File:Trencianske_Teplice_Krista.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-2213/0}}</nowiki> File:Dolná_Súča,_pamätná_tabuľa.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-2384/0}}</nowiki> File:Trenčín,_Katův_dům_(2).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-2465/0}}</nowiki> File:Komárom110.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-10996/0}}</nowiki> File:Ógyalla12.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-11544/6}}</nowiki> File:Keszegfalva055.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-11907/2}}</nowiki> File:Perbete05.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-11970/1}}</nowiki> File:Hetény048.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-12044/1}}</nowiki> File:Hetény052.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-12044/2}}</nowiki> File:Pat30.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-12047/1}}</nowiki> File:Izsa061.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-12054/1}}</nowiki> File:Zemianska_Olča1.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-12056/1}}</nowiki> File:KN-Dunamocs-Moča1.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-12057/1}}</nowiki> File:Őrsújfalu047.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-12058/1}}</nowiki> File:Zlatná_na_Ostrove1.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-12067/1}}</nowiki> File:Marcelháza078.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-12090/1}}</nowiki> File:Szentpéter08.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-12115/1}}</nowiki> File:Bátorkeszi_templom_2a.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-12131/1}}</nowiki> File:Trávnik2.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-12138/1}}</nowiki> File:Naszvad_evangelikus_templom_2.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-12144/0}}</nowiki> File:Komárno_3.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-12279/1}}</nowiki> File:Csicsó,_Nepomuki_Szent_János-szobor_2025_18.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-2082/1}}</nowiki> File:Csicsó,_Nepomuki_Szent_János-szobor_2025_08.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-2082/2}}</nowiki> File:Gúta065.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-2089/0}}</nowiki> File:Kolárovo02.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-2091/3}}</nowiki> File:Tengerészemlékmű.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-2098/0}}</nowiki> File:Komárom-Klapka_György.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-2099/3}}</nowiki> File:Marcelháza117.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-2105/1}}</nowiki> File:Marcelháza116.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-2105/2}}</nowiki> File:Komárom243.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-2143/0}}</nowiki> File:Komárom121.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-2160/2}}</nowiki> File:Bagota01.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-2509/1}}</nowiki> File:Bagota02.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-2532/1}}</nowiki> File:Bagota,_Nepomuki_Szent_János-oszlop_2024_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-283/1}}</nowiki> File:Iža-Leányvár_-_Roman_fort_-_archaeological_excavation_2008.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-289/1}}</nowiki> File:Kolozsnéma020.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-292/0}}</nowiki> File:Komárom117.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-293/0}}</nowiki> File:Komárom118.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-294/0}}</nowiki> File:Jókai_Mór_emléktábla_a_Király_püspök_utcában,_Komárom87.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-296/0}}</nowiki> File:Pozsonyi_kapu_2.jpeg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-301/1}}</nowiki> File:VI._bástya.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-301/33}}</nowiki> File:Komárno04.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-304/3}}</nowiki> File:Marcelháza095.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-311/1}}</nowiki> File:Virt_Baróti_Szabó_1.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-314/0}}</nowiki> File:Bátorkeszi_templom_2b.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-316/0}}</nowiki> File:Nyírágó_Nepomuk_2.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|402-11405/2}}</nowiki> File:Ondrejovce,_kostolík,_Slovensko.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|402-11976/1}}</nowiki> File:Barsendréd_templom.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|402-11981/1}}</nowiki> File:Evanjelický_kostol_v_Pukanci.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|402-12030/1}}</nowiki> File:Deménd_templom_3.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|402-12055/1}}</nowiki> File:Barsbese_templom_3.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|402-12170/1}}</nowiki> File:Jabloňovce_husitský_kostol_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|402-1606/2}}</nowiki> File:P1070347_hradby.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|402-1628/4}}</nowiki> File:Budova_radnice_v_Pukanci.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|402-1631/0}}</nowiki> File:Tekovskyhrad.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|402-1640/1}}</nowiki> File:Ipolyság043.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|402-1648/2}}</nowiki> File:Nagysalló_Sztháromság.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|402-1652/1}}</nowiki> File:Nagysalló,_2012-_(5).JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|402-1652/2}}</nowiki> File:ZselizFotoThalerTamas15.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|402-1654/0}}</nowiki> File:Kálna-_(17).JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|402-2183/0}}</nowiki> File:ZselizFotoThalerTamas14.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|402-2231/0}}</nowiki> File:Trojičný_stĺp_v_Pukanci.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|402-2294/6}}</nowiki> File:KPN2.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-10850/0}}</nowiki> File:Zakladna_skola_pribinu.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-11232/1}}</nowiki> File:Zsitvagyarmat_kastélykapu_1.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-11470/2}}</nowiki> File:Kalvaria-nitra-12.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-11664/1}}</nowiki> File:Podhorany_okres_Nitra)_vila_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-11784/1}}</nowiki> File:Podhorany_okres_Nitra)_vila_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-11784/2}}</nowiki> File:Báb_(okres_Nitra)_veľký_kaštieľ_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-11822/1}}</nowiki> File:Báb_(okr._Nitra)_malý_kaštieľ_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-11822/2}}</nowiki> File:Báb_(okres_Nitra)_veľký_kaštieľ_09.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-11822/3}}</nowiki> File:Brančský_hrad,_poloha_Árkuš_(01).JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1398/0}}</nowiki> File:Csekej_templom_1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1402/1}}</nowiki> File:Csekej_templomkapu_1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1402/2}}</nowiki> File:Dolné_Lefantovce_kostol_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1412/0}}</nowiki> File:Alsóbodok_vh_emlékmű_1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1413/1}}</nowiki> File:Ivanka_pri_Nitre_kostol_01_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1435/0}}</nowiki> File:Ivanka_pri_Nitre_kostol_02_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1437/0}}</nowiki> File:Üreg_templom_3.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1438/1}}</nowiki> File:Üreg_templom_1.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1438/3}}</nowiki> File:Vajkmártonfalva_Szűz_Mária_1908_1931.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1457/0}}</nowiki> File:Vajkmártonfalva_temetőkereszt_1.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1459/3}}</nowiki> File:Mojmírovce_kostol_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1470/0}}</nowiki> File:Nitra_Castle4.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1483/43}}</nowiki> File:Grand_Seminary.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1491/1}}</nowiki> File:COA_bishop_SK_Roskovanyi_Agoston2.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1491/12}}</nowiki> File:COA_bishop_SK_Roskovanyi_Agoston3.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1491/15}}</nowiki> File:Kostol_sv._Štefana_2,_Nitra.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1511/0}}</nowiki> File:Zsitvaújfalu-Szörényi.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1518/1}}</nowiki> File:Zsitvaújfalu_templom_2.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1519/0}}</nowiki> File:Podhorany_(okres_Nitra),_kostol_02_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1522/1}}</nowiki> File:Podhorany_(okres_Nitra)_kostolík_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1523/0}}</nowiki> File:Podhorany_(okres_Nitra)_sv_Florián_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1525/1}}</nowiki> File:Podhorany_(okres_Nitra)_sv_Florián_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1525/2}}</nowiki> File:Pográny_templom_1.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1526/0}}</nowiki> File:Récsény_templom_1.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1533/0}}</nowiki> File:Nagyhind_templom_8.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1558/1}}</nowiki> File:Veľké_Zálužie_kostol_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1564/0}}</nowiki> File:Veľké_Zálužie_Immaculata_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1565/1}}</nowiki> File:Veľké_Zálužie_Immaculata_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1565/2}}</nowiki> File:Veľké_Zálužie_Ukrižovaný_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1567/1}}</nowiki> File:Veľké_Zálužie_Ukrižovaný_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1567/2}}</nowiki> File:Vráble_kostol_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1575/0}}</nowiki> File:KPN10.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-2306/0}}</nowiki> File:Nyitraivánka_levéltár_3.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-2508/0}}</nowiki> File:Béla_SK_4.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|404-11930/2}}</nowiki> File:SF-IMG_2410.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|404-2295/1}}</nowiki> File:Hul_kaštieľ_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|404-2299/1}}</nowiki> File:Hull_kastély_1.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|404-2299/2}}</nowiki> File:Jatov_kostol_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|404-333/0}}</nowiki> File:Komját_golgota_3.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|404-342/1}}</nowiki> File:Komját_golgota_2.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|404-342/6}}</nowiki> File:Palárikovo_kaštieľ_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|404-363/2}}</nowiki> File:Palárikovo_kostol_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|404-364/0}}</nowiki> File:Svodín_základy_kostola_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|404-366/0}}</nowiki> File:Barsfüss_Rudnyánszky_kastély_1.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|404-372/1}}</nowiki> File:Trávnica_kaštieľ_02_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|404-372/2}}</nowiki> File:Tvrdošovce_obec_02_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|404-373/0}}</nowiki> File:Mánya_Szt_Flórián.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|404-378/0}}</nowiki> File:Močenok_kostol_01_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|405-1544/1}}</nowiki> File:Šaľa_kaštieľ_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|405-52/0}}</nowiki> File:Šaľa_kostol_01_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|405-54/0}}</nowiki> File:Horné_Obdokovce_park_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|406-163/2}}</nowiki> File:Hrušovany_kostol_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|406-168/0}}</nowiki> File:Kuzmice_Vítkovce_kostol_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|406-202/0}}</nowiki> File:Ján_Nepomucký.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|406-204/2}}</nowiki> File:Donát.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|406-205/2}}</nowiki> File:Topolcany_Pamatnik_oslobodenie_Snopek.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|406-253/0}}</nowiki> File:Zivanska_veza.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|407-1440/1}}</nowiki> File:Kisvezekény.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|407-1464/0}}</nowiki> File:Néver_szobrok_1.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|407-1474/3}}</nowiki> File:Néver_Szt_Vendel_1.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|407-1475/3}}</nowiki> File:Arborétum_Mlyňany_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|407-1552/2}}</nowiki> File:Leonard_-_panoramio.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|407-1561/0}}</nowiki> File:VeľkéVozokanyKostol.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|407-1562/0}}</nowiki> File:Zlate_Moravce_Pomnik_SNP.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|407-1578/0}}</nowiki> File:Obete_Gestapákov_-_panoramio.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|407-1579/0}}</nowiki> File:ZL_Moravce_Janko_Kral_Tabula.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|407-1580/2}}</nowiki> File:Zlaté_Moravce,_Janko_Kráľ.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|407-1582/0}}</nowiki> File:014_01_Bytča,_Slovakia_-_panoramio.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|501-1322/6}}</nowiki> File:Zámoček_v_Maršovej_-_panoramio_(1).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|501-1354/1}}</nowiki> File:Predmier_GS_(2).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|501-2688/1}}</nowiki> File:Veľký_kaštieľ_-_Súľov-Hradná.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|501-1374/0}}</nowiki> File:Veľké_Rovné_GS.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|501-1389/0}}</nowiki> File:Sv._Ján_Nepomucký_Predmier.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|501-2688/2}}</nowiki> File:Church_of_Saints_Cosmas_and_Damian_in_Sedliacka_Dubova,_Slovakia.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|503-12150/4}}</nowiki> File:Chlebnice_WF6_kościół.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|503-222/0}}</nowiki> File:Leštiny_-_artikulárny_kostol_-_zvonica.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|503-228/2}}</nowiki> File:Mokrágy_városrész,_Abaffy-kastély._Fortepan_96005.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|503-231/1}}</nowiki> File:Dubovskeho_palac.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|503-237/6}}</nowiki> File:Oravsky_Podzamok_(13).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|503-237/13}}</nowiki> File:Oravsky_Podzamok_(25).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|503-237/14}}</nowiki> </gallery> <!-- Maximum number of images reached: 1000, total of images without id: 1938 --> 8n1jue8adjnuw06me7440h0iombkelx 0 452142 8215636 7083473 2026-05-17T18:23:22Z ZemplinTemplar 76968 pridanie fotografie pamiatkovo chráneného ľudového domu č. 45 v Žbinciach (vytvorená v decembri 2010) - dom z neznámych dôvodov zbúraný, hoci mal štatút NKP, Pamiatkový úrad zjavne nekonal (korupcia ?) 8215636 wikitext text/x-wiki {{Kultúrne pamiatky na Slovensku - info}} Toto je '''zoznam kultúrnych pamiatok v obci [[Žbince]]''' v okrese Michalovce. {{Monuments tablehead-SK |Obec = Žbince |Kód obce = 523372 |Okres = Michalovce |Kód okresu = 807 }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Žbince protected heritage cottage (winter) 1.jpg | Commonscat = | Názov = DOM ĽUDOVÝ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = 45 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.66461 | dĺžka = 21.87840 | ISO-regiónu = SK-KI | Katastrálne_územie = Žbince | Súpisné_číslo = 45 | IDobjektu = 807-10298/1 | Stav = | Unifikovaný názov NKP = | Popis = NKP zrušená }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = SYPANEC | Článok = | Názov_článku = | Adresa = | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-KI | Katastrálne_územie = Žbince | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 807-10298/2 | Stav = | Unifikovaný názov NKP = | Popis = NKP zrušená }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = KOSTOL | Článok = | Názov_článku = | Adresa = 116 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.66581 | dĺžka = 21.87889 | ISO-regiónu = SK-KI | Katastrálne_územie = Žbince | Súpisné_číslo = 116 | IDobjektu = 807-10299/0 | Stav = | Unifikovaný názov NKP = r.k.sv.Anny | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = KAPLNKA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = 203 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.67190 | dĺžka = 21.87288 | ISO-regiónu = SK-KI | Katastrálne_územie = Žbince | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 807-10300/0 | Stav = | Unifikovaný názov NKP = r.k.sv.Jána Nepomuckého | Popis = }} {{Monuments tablefoot-SK}} {{Kultúrne pamiatky na Slovensku - legenda}} {{Kultúrne pamiatky na Slovensku - záver | Kraj = Košický | Okres = Michalovce | Obec = Žbince }} {{Zoznamy kultúrnych pamiatok v okrese Michalovce}} [[Kategória:Žbince| ~]] [[Kategória:Zoznamy kultúrnych pamiatok v okrese Michalovce|Žbince]] muigvhjxorramal0rzuvb3wfc63k0oo 0 452307 8215752 4787258 2026-05-18T03:31:42Z Luppus 39967 8215752 wikitext text/x-wiki '''Pelóros''' alebo '''Pelór''' ([[starogréčtina|starogr.]] ''Πέλωρος, Πέλωρ'' – ''Pelóros, Pelór''; {{v jazyku|lat|''Pelorus''}}) môže byť v gréckej mytológii: * bojovník zrodený zo sejby dračích zubov kráľom Kadmom, pozri [[Pelóros (Téby)]] * kráľ Pelasgov v Tesálii, pozri [[Pelóros (kráľ)]] * syn boha Tartara a Gaie, jeden z Gigantov, pozri [[Pelóreus]] {{rozlišovacia stránka}} qyg1cngaaodda1hc23vmxtivzvcfpzp 0 458592 8215744 6254486 2026-05-18T00:15:38Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8215744 wikitext text/x-wiki '''Židovská národná rada''' ({{V jazyku|heb}}: ועד לאומי, '''Va'ad Leumi'''; {{V jazyku|eng}}: ''Jewish National Council (JNC)'') bola hlavná národná inštitúcia [[Židia|židovskej]] komunity ([[jišuv]]u) v rámci [[Britský mandát v Palestíne|Britského mandátu v Palestíne]]. == História == Židovská národná rada bola spolu s [[Histadrut]]om a [[Hagana|Haganou]] založená roku [[1920]], s cieľom vytvoriť židovskú samosprávu. Jej prvým predsedom bol [[rabín]] [[Abrahám Izák Kook]]. Organizácia reprezentovala takmer všetky hlavné židovské frakcie, napriek tomu niekoľko malých skupín zo začiatku odmietalo vytvorenie centrálneho vedenia. Najmä [[Agudat Jisra'el]] vstúpila len v roku 1935. Členovia Židovskej národnej rady sa rovnako zúčastnili na stretnutí Sionistickej generálnej rady (Vaad Hapoel). === Úlohy pri založení Izraela === Za vzťahy s [[Arabi|Arabmi]], spojenie s [[Židovská agentúra|Židovskou agentúrou]] a rokovanie s britskou vládou bolo zodpovedné politické oddelenie Židovskej národnej rady. S rastom [[jišuv]]u preberala Židovská národná rada viac funkcií, ako je [[vzdelanie]], zdravotná a sociálna starostlivosť, vnútorná obrana a bezpečnostné otázky a počas [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] organizovala nábor židovských mužov do britských ozbrojených síl. V [[40. roky 20. storočia|40. rokoch]] sa rozrástla o oddelenie pre fyzický výcvik, kultúru, tlač a informácie. Správa [[Anglo-americký vyšetrovací výbor|Anglo-amerického vyšetrovacieho výboru]] z roku [[1946]] tvrdí:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Správa Anglo-americkej vyšetrovacej komisie | url = http://www.mideastweb.org/angloamerican.htm | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2012-11-12 | vydavateľ = Middle East Web | miesto = | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20121113043206/http://www.mideastweb.org/angloamerican.htm | dátum archivácie = 2012-11-13 }}</ref> {{Citát|Židia sa pod záštitou Židovskej agentúry a Vaad Leumi vyvinuli na silnú a pevne zovretú komunitu. Prakticky tu existuje židovský neteritoriálny štát s vlastnou exekutívou a zákonodarnými orgánmi…|}} Keď bol v roku [[1948]] založený štát [[Izrael]], poslúžila štruktúra jednotlivých oddelení ako základ pre vládne ministerstvá. [[2. marec|2. marca]] 1948 sa Židovská národná rada rozhodla sformovať dočasnú vládu a [[14. máj]]a [[1948]] (deň, kedy zanikol [[Britský mandát v Palestíne|britský mandát]]) sa jej členovia zišli v Telavivskom múzeu umenia a podpísali [[Deklarácia nezávislosti Štátu Izrael|Deklaráciu nezávislosti Štátu Izrael]]. Členovia Židovskej národnej rady utvorili prechodnú vládu rodiaceho sa Izraela. == Oddelenia == * Politické oddelenie * Školské oddelenie * Zdravotné oddelenie * Oddelenie komunít * Rabinát * Oddelenie sociálnej starostlivosti == Prezidenti == * 1920-1929 [[David Jelin]] * 1929-1931 [[Pinchas Rutenberg]] * 1939-1944 [[Jicchak Ben Cvi]] * 1944-1948 [[David Remez]] == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Dejiny Izraela]] * [[Sionizmus]] * [[Židovská agentúra]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Jewish National Council}} == Externé odkazy == * [http://www.jewishvirtuallibrary.org/jsource/History/vaad.html Jewish Virtual Library - Židovská národná rada] {{eng icon}} == Zdroj == * {{Preklad|cs|Židovská národní rada|8594010}} [[Kategória:Dejiny Izraela]] [[Kategória:Organizácie v Izraeli]] dsfzmj5vhk09mfnvmrqiqhjry1lvyex 0 463110 8215735 8207549 2026-05-17T23:30:11Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8215735 wikitext text/x-wiki {{Infobox Železničná stanica | názov = Banská Bystrica mesto | obrázok = ŽST - Banská Bystrica mesto.jpg | veľkosť obrázku = | popis obrázku = Zastávka v roku 2023 | štát = Slovensko | mesto = Banská Bystrica | obec = | mestská časť = [[Uhlisko (Banská Bystrica)|Uhlisko]] | prevádzkovateľ = ŽSR | otvorenie = 1891 | bývalý názov = Svätojánska | zemepisná šírka = 48.7315 | zemepisná dĺžka = 19.1465 | nástupištia = | nástupné hrany = | prístup = úrovňový | cestovné lístky = áno | počet cestujúcich = | trate = [[Železničná trať Zvolen – Vrútky|170]] }} '''Železničná zastávka Banská Bystrica mesto''', (hovorovo aj '''malá stanica'''<ref name=omeste>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = O meste | url = http://www.banskabystrica.sk/informacie-o-meste.phtml?id3=14482 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-04-08 | vydavateľ = Mesto Banská Bystrica | miesto = Banská Bystrica | jazyk = }}</ref>) je [[železničná zastávka]] v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]], v mestskej časti [[Uhlisko (Banská Bystrica)|Uhlisko]]. Nachádza sa na úpätí vrchu [[Urpín (vrch)|Urpín]]. Zastávkou prechádza jednokoľajná trať [[Železničná trať Zvolen – Vrútky|Zvolen – Vrútky]] (170). Zastavujú tu osobné vlaky smerujúce do [[Zvolen osobná stanica|Zvolena]] a rýchliky do [[Bratislava hlavná stanica|Bratislavy]] a [[Železničná stanica Vrútky|Vrútok]]. Trať prechádzajúca zastávkou je [[Železničná napájacia sústava|elektrifikovaná]] sústavou 25 kV 50 Hz. Elektrifikácia prebehla od novembra 2004 do marca 2007.<ref name="elektrifikacia">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = ŽSR, Zvolen - Banská Bystrica, Elektrifikácia trate vrátane PEÚ| url = http://www.zsr.sk/buxus/generate_page.php?page_id=1596| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 03.01.2012| vydavateľ = Železnice Slovenskej republiky| miesto = Bratislava| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20111017020949/http://www.zsr.sk/buxus/generate_page.php?page_id=1596| dátum archivácie = 2011-10-17}}</ref> == História == Trať medzi Zvolenom a Banskou Bystricou bola dokončená v roku 1873. Samotná zastávka vznikla v roku 1891 pod názvom Banská Bystrica Svätý Ján.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zastávka Banská Bystrica mesto|url=https://www.vlaky.net/trate/objekt/857/zastavka-banska-bystrica-mesto/|vydavateľ=VLAKY.NET|dátum prístupu=2019-08-25|jazyk=en}}</ref> V roku 1892 k nej bola pristavaná čakáreň. Pôvodne sa nachádzala na druhej strane trate, bližšie k rieke [[Hron]], no neskôr bola presunutá na dnešné miesto. == Kaplnka sv. Jána Nepomuckého == Zastávka dostala svoj pôvodný názov podľa kaplnky svätého Jána Nepomuckého ktorá sa nachádzala oproti nej. Tá bola postavená v roku 1766 v neskorobarokovom slohu.<ref name="bbkniha">{{Citácia knihy| priezvisko = Bouláž | meno = Ján | odkaz na autora = | titul = Banská Bystrica v minulosti| vydavateľ = SCM-Swedish Czechoslovak Management| miesto = Banská Bystrica| rok = 1993| isbn = | kapitola = | strany = 132 | jazyk = }}</ref> Stala sa vyhľadávaným pútnickým miestom. V 50. rokoch 20. storočia došlo k posunutiu koryta Hronu. Tým pádom musela byť posunutá aj železničná trať a zastávka, a po presunutí budovy zastávky sa kaplnka značne poškodila, pretože sa zosunula 1,7 metra pod úroveň okolitého terénu a postupne začala chátrať.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Katedrála Banská Bystrica - oficiálne stránky banskobystrickej diecézy|url=http://www.katedralabb.sk/index.php?page=kaplnka-sucasnost|vydavateľ=www.katedralabb.sk|dátum prístupu=2019-08-25}}</ref> V roku 1989 bola vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku. Koncom roka 2017 bola opravená strecha, no vnútro a fasáda kaplnky je naďalej v dezolátnom stave, avšak prebieha zbierka na jej kompletnú rekonštrukciu. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kaplnka Sv. Jána Nepomúckeho, B. Bystrica - Referencia Obnova s.r.o.|url=https://www.obnova.eu/portfolio/kaplnka-sv-jana-nepomuckeho-b-bystrica/|vydavateľ=Obnova s.r.o.|dátum prístupu=2019-08-25|jazyk=sk-SK}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bystricoviny.sk - správy - kultúra - šport|url=https://www.bystricoviny.sk/kultura/exkluzivne-foto-boli-sme-vo-vnutri-kaplnky-sv-jana-nepomuckeho/|dátum vydania=2014-07-16|dátum prístupu=2019-08-25|jazyk=sk-SK}}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> == Spojenie == === Vlaky === Zdroj: <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=CP - Vlaky - Odchody|url=https://cp.hnonline.sk/vlak/odchody/|vydavateľ=cp.hnonline.sk|dátum prístupu=2019-08-25|url archívu=https://web.archive.org/web/20190825124448/https://cp.hnonline.sk/vlak/odchody/|dátum archivácie=2019-08-25}}</ref> {| class="wikitable" |+ !Kategória !Trasa !Interval !Dopravca |- |bgcolor="#cc0000" | <span style="color:white">Rýchlik</span> |Banská Bystrica - Zvolen - [[Železničná stanica Nové Zámky|Nové Zámky]] - [[Bratislava hlavná stanica|Bratislava]] |4x denne |ZSSK |- |bgcolor="#cc0000" | <span style="color:white">Rýchlik</span> |Bratislava - Nové Zámky - Zvolen - Banská Bystrica |6x denne |ZSSK |- |bgcolor="#cc0000" | <span style="color:white">Rýchlik</span> |Zvolen - Banská Bystrica - [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]] - Vrútky |3x denne |ZSSK |- |bgcolor="#cc0000" | <span style="color:white">Rýchlik</span> |Vrútky - Martin - Banská Bystrica - Zvolen |5x denne |ZSSK |- |bgcolor="#ff6666" | <span style="color:white">Regionálny rýchlik |Banská Bystrica - Zvolen - Nové Zámky - Bratislava |každú nedeľu |ZSSK |- |bgcolor="#0047ab" | <span style="color:white">Osobný vlak</span> |Banská Bystrica - Hronsek - Sliač kúpele - Zvolen |21x denne |ZSSK |- |bgcolor="#0047ab" | <span style="color:white">Osobný vlak</span> |Zvolen - Sliač kúpele - Hronsek - Banská Bystrica |22x denne |ZSSK |} === MHD === Najbližša zastávka [[Mestská hromadná doprava v Banskej Bystrici|banskobystrickej MHD]] ''Národná'' sa nachádza asi 100 metrov od stanice. Zastavujú tu trolejbusové linky 1, 2, 4, 6 a 8 a autobusové linky 21, 22, 26, 34, 41 a 97. == Galéria == <gallery> Súbor:Železničná zastávka Banská Bystrica Svätý Ján (1914).png|Bývalá zastávka Banská Bystrica Svätý Ján v roku 1914 Súbor:Banská Bystrica Mesto station.JPG|Zastávka v júli 2012, pred rekonštrukciou Súbor:ŽST Banská Bystrica mesto, interiér stanice.jpg|Zrekonštruovaný interiér zastávky Súbor:ŽST Banská Bystrica mesto, kaplnka sv. Jána Nepomuckého.jpg|Kaplnka sv. Jána Nepomuckého na nástupišti Súbor:ŽST Banská Bystrica mesto, detail kaplnky.jpg|Nápis na priečelí kaplnky </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Železničná stanica Banská Bystrica]] == Iné projekty == {{projekt}} {{Banská Bystrica}} {{Železničná trať 170 (Slovensko)}} [[Kategória:Železničné zastávky na Slovensku|Banská Bystrica-mesto]] [[Kategória:Doprava v Banskej Bystrici]] [[Kategória:Stavby v Banskej Bystrici]] [[Kategória:Uhlisko (Banská Bystrica)]] i22r7xw93z6tcfjh1gd23n9i2tgsovs 0 464371 8215814 7001465 2026-05-18T07:33:54Z CommonsDelinker 3521 Odkaz na súbor Mali2_location_map.svg bol nahradený odkazom Mali_(1991–2016)_location_map.svg. 8215814 wikitext text/x-wiki {{Bez zdroja}} {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Djenné | other_name = | category = Mesto <!-- *** Image *** --> | image = Djenné.jpg | image_caption = | image_size = <!-- *** Symbols *** --> | flag = | symbol = <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | motto = | nickname = | nickname_type = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Mali | country_flag = 1 | histcountry = | state = | region = [[Mopti (región)|Mopti]] | histregion = | district = | municipality = <!-- *** Family *** --> | part = | river = [[Bani]] <!-- *** Locations *** --> | location = | coordinates_no_title = | elevation = 307 | lat_d = 13 | lat_m = 54 | lat_s = 21 | lat_NS = S | long_d = 4 | long_m = 33 | long_s = 17 | long_EW = Z | coordinates_type = | highest = | highest_elevation = | highest_lat_d = | highest_long_d = | lowest = | lowest_elevation = | lowest_lat_d = | lowest_long_d = <!-- *** Dimensions *** --> | area = 302 <!-- *** Population *** --> | population = 32944 | population_date = [[2009]] | population_density = | population_metro = <!-- *** History & management *** --> | established = | established_type = | mayor = | mayor_type = | mayor_party = <!-- *** Codes *** --> | timezone = | timezone_DST = | postal_code = | area_code = | area_code_type = | code = | code_type = | code1 = <!-- *** UNESCO etc. *** --> | whs_name = | whs_year = | whs_number = | whs_region = | whs_criteria = <!-- *** Free frields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = Mali (1991–2016) location map.svg | map_background = | map_caption = Poloha mesta v Mali | map_locator = Mali | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = <!-- *** Websites *** --> | commons = Djenné | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} {{Infobox Lokalita Svetového dedičstva |WHS = Old Towns of Djenné |názov = Staré mesto Djenné |obrázok = Djenne great mud mosque.jpg |titulok = Veľká mešita |štát = {{minivlajka|Mali}} [[Mali]] |typ = kultúrna |kritériá = iii, iv |ID = 116 |región = [[Lokality Svetového dedičstva v Afrike|Afrika]] |súradnice = |rok = 1988 |zasadnutie = |dodatky = |ohrozenie = }} '''Djenné''' je mesto a obec v [[Mali]] s {{formatnum:32944}} obyvateľmi ([[2009]]). == Dejiny == Pred storočiami bolo Djenné spolu s [[Timbuktu (mesto)|Timbuktu]] dôležitými zastávkami [[Sahara|transsaharskej]] obchodnej cesty, prinášajúcej obrovské bohatstvo. Obchodníci v týchto mestách profitovali z transportu [[zlato|zlata]], [[slonovina|slonoviny]] a [[Chlorid sodný|soli]] zo západnej [[Afrika|Afriky]]. Od [[16. storočia]] sa stali tieto mestá v predstavách Európanov legendami, predstavujúc všetko exotické bohatstvo Afriky. To sa zmenilo, keď [[Portugalsko|Portugalčania]] objavili [[Guinejský záliv]] a nahradili zastarané transsaharské obchodné cesty lodnou dopravou. Timbuktu a Djenné upadli, a už nikdy nedosiahli pôvodný význam. Dnes je Djenné cieľom cestovateľov. V porovnaní s Timbuktu je menej obnovené, vyzerá ako zamrznuté v čase. Dominantou je monument z hlinených tehál, starý 500 rokov. V roku [[1988]] bolo Djenné zapísané do zoznamu [[Svetové dedičstvo UNESCO|Svetového dedičstva UNESCO]]. == Iné projekty == {{projekt}} {{Svetové dedičstvo - Mali}} [[Kategória:Lokality Svetového dedičstva v Mali]] [[Kategória:Mestá v Mali]] 6xnk6q29ad80hcqc9bhs9lqop2uu3xt 0 474222 8215772 7925752 2026-05-18T05:42:00Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8215772 wikitext text/x-wiki '''Adlúmia''' ({{lat|''Adlumia'')}} je rod [[dvojklíčnolistové|dvojklíčnolistových rastlín]] z čeľade [[zemedymovité]]. Obsahuje jediný druh, [[adlúmia hubovitá]] (''Adlumia fungosa'').<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = |meno = |odkaz na autora = |titul = Classification for Kingdom Plantae Down to Genus Adlumia Raf. ex DC. |url = http://plants.usda.gov/java/ClassificationServlet?source=display&classid=ADLUM |dátum vydania = |dátum aktualizácie = |dátum prístupu = 22.2.2013 |vydavateľ = NRCS |miesto = |jazyk = po anglicky |url archívu = https://web.archive.org/web/20170701192913/https://plants.usda.gov/java/ClassificationServlet?source=display&classid=ADLUM |dátum archivácie = 2017-07-01 }}</ref><ref>{{Beliana|1|Adlúmia|54}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} {{Taxonbar}} [[Kategória:Zemedymovité]] 9z6k5y4s8nefm3omazywk03d580pct6 0 486525 8215742 7682447 2026-05-18T00:13:15Z CommonsDelinker 3521 Odkaz na súbor Coat_of_arms_of_Québec_(1867-1939).svg bol nahradený odkazom Coat_of_arms_of_Québec_(1868–1939).svg. 8215742 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Coat of arms of Quebec.svg|right|200px|Znak Quebecu]] '''Znak Quebecu''' je jeden z [[Symboly Quebecu|quebeckých symbolov]]. Vo svojej súčasnej podobe existuje už od [[9. december|9. decembra]] [[1939]], kedy vláda kanadskej provincie [[Quebec]] vydala dekrét, ktorým bol nahradený dovtedajší znak z roku [[1868]]. == Súčasný znak == Štít znaku je vo francúzskom štýle - spodná časť je špicatá, nie ako v britskej heraldike polkruhová. Je rozdelený do troch horizontálnych oblastí. Horný pruh s tromi zlatými [[fleur-de-lys]] na modrom pozadí symbolizuje minulosť Quebecu ako kolónie francúzskeho kráľovstva. Zlatý leopard na červenom pozadí je prevzatý z erbu [[Anglicko|Anglicka]] a je to tradičný symbol britskej monarchie. Tri javorové listy na zlatom pozadí reprezentujú Kanadu. Eduardovská koruna nad znakom je ďalší symbol britskej monarchie. Stuha pod znakom nesie [[Motto Quebecu|motto provincie]] vo [[francúzština|francúzštine]]: ''je me souviens''. == Pôvodný znak == [[Súbor:Coat of arms of Québec (1868–1939).svg|thumb|right|150px|Pôvodný znak Québecu (1867−1939)]] Starý znak, ktorý prijala v roku 1868 kráľovná [[Viktória (Spojené kráľovstvo)|Viktória]], sa len nepatrne líšil od dnešného: horná tretina štítu obsahovala dve modré [[fleur-de-lys]] na zlatom pozadí. == Externé odkazy == * [http://www.drapeau.gouv.qc.ca/armoiries/armoiries.html Popis znakov na drapeau.gouv.qc.ca] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20071014011847/http://www.drapeau.gouv.qc.ca/armoiries/armoiries.html |date=2007-10-14 }} == Zdroj == {{Preklad|de|Wappen von Québec|117014766}} [[Kategória:Quebec]] [[Kategória:Symboly Quebecu]] ojhpl51my9sb0cjxv1m8mjqdit4qqrr 0 489733 8215765 8156379 2026-05-18T05:05:46Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8215765 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobná skupina | Názov skupiny = Abstract | Obrázok = Abstract_2015.JPG| | Popis obrázku = Skupinová fotografia členov banskobystrickej inštrumentálno-metalovej skupiny Abstract z roku 2015. Na fotografii sú zachytený členovia skupiny Abstract v tomto poradí zľava: Peter Lengsfeld (gitara), Matej Húšťava (sólová gitara), Juraj Drugda (bicie) a Tomáš "Julo" Balon (basová gitara). | Krajina pôvodu = {{minivlajka|Slovensko}} [[Slovensko]],<br /> [[Banská Bystrica]] | Žáner = [[Inštrumentálny metal]], [[Dark metal]], [[Experimentálny metal]], [[Progresívny metal]], [[Post-metal|Atmosférický metal]] | Roky pôsobenia = [[1995]] – súčasnosť | Hudobný vydavateľ = Élysion Music, DawnartRecords, Feedback Production, Pařát Magazine | Webstránka = [http://abstractband.eu/ abstractband.eu] | Členovia skupiny = Peter "Lego" Lengsfeld<br />Matej Húšťava<br />Tomáš "Julo" Balon<br />Juraj Drugda | Bývalí členovia = Ľudo Balog<br />Peter Gáblik<br />Martin "Sloso" Slosiarik<br />Matej "Freedom" Sloboda<br />Alek "Werner" Petrov<br />Miloš "Milosh" Fábry<br />Pavol Gáblik }} '''Abstract''' je [[Slovensko|slovenská]] [[Inštrumentálny metal|inštrumentálna metalová]] (niektoré zdroje uvádzajú aj Atmospheric Dark Metal alebo Atmospheric/Experimental Progressive metal)<ref>http://www.metal-archives.com/bands/Abstract/21123 a http://hardmusicbase.cz/index.php?stranka=vypis_d&skupina=2087</ref> hudobná skupina, ktorú založili jej dvaja členovia Peter "Lego" Lengsfeld a Palo Gáblik v roku 1995 v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]]. V priebehu rokov odohrala skupina Abstract množstvo koncertov nie len doma, ale aj okolitých krajinách a vystupovala tiež s populárnymi metalovými skupinami ako sú Ancient, [[Apocalyptica]], [[Amorphis]], Darkside, Sweet Noise, Másfél a Agathodaimon. Ďalej účinkovala aj na rôznych festivaloch ako napr. Brutal Assault spoločne so skupinami Kataklysm, Malevolet Creation a ďalšie. Skupina Abstract doteraz nahrala 4 demo a 3 štúdiové albumy. V roku 2015 oslávila skupina Abstract svoje 20 ročné pôsobenie na hudobnej scéne dvojdňovým koncertom, ktorý sa uskutočnil 20. a 21. 11. 2015 v domovskej [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]] <ref name="valhalla.sk">http://www.valhalla.sk/?p=8322</ref><ref name="priekopnik.sk">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.priekopnik.sk/kultova-banskobystricka-kapela-abstract-oslavi-svoje-jubileum-hned-dvoma-koncertmi/ |dátum prístupu=2016-01-06 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160207142722/http://www.priekopnik.sk/kultova-banskobystricka-kapela-abstract-oslavi-svoje-jubileum-hned-dvoma-koncertmi/ |dátum archivácie=2016-02-07 }}</ref><ref name="hellmagazine.eu">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.hellmagazine.eu/reportaz_2015-11-20_abstract.html |dátum prístupu=2016-01-06 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160111015523/http://hellmagazine.eu/reportaz_2015-11-20_abstract.html |dátum archivácie=2016-01-11 }}</ref>. V súčasnosti sa skupina Abstract venuje prezentácií svojho zatiaľ posledného albumu [[Lightheory]], príprave nového materiálu a plánovaniu budúcich koncertov. == Dejiny == História skupiny Abstract sa začala písať v roku 1995, keď vznikla ako nápad Petra "Lega" Lengsfelda a Pala Gáblika vytvoriť inštrumentálnu metalovú skupinu. V tej dobe to bolo niečo nové a neznáme v slovenskom hudobnom undergrounde. V roku 1996 skupina nahrala svoje prvé demo s názvom [[Instrumental Emotions]], ktoré bolo jedným z vôbec prvých inštrumentálnych záznamov v slovenskom hudobnom undergrounde. Demo bolo nahrané tromi pôvodnými členmi skupiny, a to Peterom "Legom" Lengsfeldom [[elektrická gitara|(sprievodná gitara)]], Palom Gáblikom [[elektrická gitara|(sólová gitara)]], Ľudom Balogom [[bicí nástroj|(bicie)]]. V roku 1998 skupina nahrala svoje druhé čisto inštrumentálne demo s názvom [[Aestuum II. (MCMXCVIII)]] už v novej päťčlennej zostave: Peter "Lego" Lengsfeld [[elektrická gitara|(sprievodná gitara)]], Palo Gáblik [[elektrická gitara|(sólová gitara)]], Tomáš "Julo" Balon ([[basová gitara]]), Miloš "Milosh" Fábry [[klávesový nástroj|(klávesy)]], a Ľudo Balog [[bicí nástroj|(bicie)]]. Demo album Aestuum II.(MCMXCVIII) získalo pozitívne hodnotenie od hudebních recenzentov a stretlo sa tiež s pozitívnym ohlasom u fanúšikov skupiny Abstract. Po jeho vydání získala skupina stabilné miesto na metalovej scéne na [[Slovensko|Slovensku]], v [[Česko|Česku]] a postupne aj v zahraničí. V tomto roku taktiež dochádza k zmene na poste bubeníka skupiny a odchádzajúceho Ľuda Baloga strieda Peter Gáblik. V roku 1998 sa skupina Abstract tiež prezentuje v médiách a na koncertoch v regióne strednej a západnej Európy a spoločne so skupinami Locomotive (Česko) a Sweet Noise ([[Poľsko]]) absolvuje svoje prvé turné po [[Slovensko|Slovensku]] a Česku. V rokoch 1999 – 2000 skupina Abstract účinkovala na rozličných letných festivaloch ako je napríklad: Gemer Rock Fest, kde hrala pred metalovými skupinami ako [[Amorphis]] ([[Fínsko]]), alebo death-doomovými Darkside ([[Rakúsko]]). V roku 2000 skupina Abstract nahrala svoj tretí a poslední demo album s názvom [[Fragmenthea]] v štúdiu [[Exponent (štúdio)|Exponent]] ([[Hlohovec]]) v päťčlennej zostave skupiny: Peter „Lego“ Lengsfeld [[elektrická gitara|(sprievodná gitara)]], Pavol Gáblik [[elektrická gitara|(sólová gitara)]], Tomáš "Julo" Balon ([[basová gitara]]), Miloš Fábry [[klávesový nástroj|(klávesy)]] a Peter Gáblik [[bicí nástroj|(bicie)]], ktorý nahradil na poste bubeníka Ľuda Baloga. Album obsahoval 10 skladieb pojatých opäť v duchu čisto atmosférického inštrumentálneho metalu, ktoré už boli oproti predchádzajúcim dvom demo albumom nahrané na CD nosiči. Pôvodne sa album mal stať prvým oficiálnym albumom skupiny, ale i napriek uzatvorenej zmluve bolo nakoniec CD vydané iba v malom počte približne 200 kusov, a to v limitované edícii ako promo pre média a fanúšikov. Navzdory tomu však boli ohlasy verejnosti a médií pozitívne a Abstract si tak posilnil svoju pozíciu v slovenskom aj českom undergroundne. V tomto období skupina Abstract odohrala množstvo koncertov, medzi ktoré patrí i zatiaľ najvýznamnejší koncert jej kariéry, ktorý sa uskutočnil 11. júla 2001 na [[Banská Bystrica|banskobystrickom]] amfiteátri – kde skupina Abstract hrala spolu s maďarskou alternatívne progresívne inštrumentálnou skupinou Másfél a pred fínskou skupinou [[Apocalyptica]]. V nasledujúcom období sa skupina venovala propagácii svojej hudby a koncertom – napríklad s black-metalovou skupinou Agathodaimon ([[Nemecko]]), alebo progresívne death black ladenými Neglected Fields ([[Lotyšsko]]). V roku 2002 na podnet malého vydavateľstva FeedBack prod. skupina vydáva svoje prvé oficiálne mini CD [[Symmetry]] a odohrá množstvo ďalších koncertov hlavne na území Slovenska a Česka a v roku 2003 sa zúčastní festivalu "Brutal Assault" konaného v Česku spolu so skupinami: Kataklysm, Malevolent Creation, Novembre, Hollenthon. Na jeseň roku 2004 skupina Abstract podpísala zmluvu s vydavateľstvom Dawnart Records na vydanie nového albumu [[Fragmenthea - 2005|Fragmenthea]], ku ktorému skupina pripravila i svoj prvý videoklip k skladbe Men of Knowledge. Pred vydaním albumu sa skupina zúčastnila turné Dawn of Spring spolu so skupinami Adultery a Return to Innocence. Turné zahrnovalo 12 koncertov v Česku, na Slovensku a v Poľsku. Na jar roku 2005 sa skupina Abstract v spolupráci s českými Adultery a poľskými Deformed zúčastnila opäť druhej časti turné Dawn Spring II, ktoré zahrnovalo 14 koncertov v Česku a na Slovensku. V priebehu tohto turné hrala skupina Abstract 3-krát pred nórsko-talianskou skupinou Ancient a v lete 2005 sa skupina opäť vystúpila na festivale Brutal Assault. Na prelome rokov 2006 – 2007 skupina strávila čas skladaním nového materiálu. V septembri 2006 prišla skupina Abstract do popradského štúdia MF Studio, aby tu nahrala album [[The Pantomime In Neosolium]]. Na začiatku roku 2007 bola dokončená nahrávka a skupina začala hľadať nového vydavateľa. V marci 2007 sa Abstract zúčastnil turné Dawn of Spring Tour IV, spolu so skupinami Apocryphal ([[Bielorusko]]) a Adultery. Turné zahrnovalo koncerty v krajinách strednej a východnej Európy: [[Bielorusko]], [[Ukrajina]], Slovensko a Česko. Po turné odchádza zo skupiny hráč na klávesy Miloš „Milosh“ Fábry a namiesto neho do skupiny prichádza Matej „Freedom“ Sloboda, s ktorým už na začiatku apríla 2007 skupina Abstract odohrá 3 koncerty v Česku spolu so skupinou Demetor. V septembri 2007 skupina Abstract opäť vyráža na turné, tentoraz spolu so skupinami Demetor a Apocryphal (Bielorusko), a to na 8 koncertov po Rusku. V rámci tohto turné Abstract navštívil mestá [[Riazaň]], [[Kursk]], [[Penza]], [[Stavropoľ]], [[Soči]], [[Rostov nad Donom]] a [[Krasnodar]]. Po návrate z turné skupina podpisuje zmluvu s vydavateľstvom Elysion music a konečne vydáva svoj druhý štúdiový album [[The Pantomime In Neosolium]]. Na konci roku 2007 potom skupina Abstract natočí i svoj druhý videoklip k piesni Niarain, ktorý režíroval Rastislav Škrinár. Na jar v roku 2009 sa skupina zúčastnila slovenského turné Inquisition on the road tour so skupinami Pyopoesy, Hecate, Pathology Stench a Brainscan. Toto turné zahŕňalo mestá [[Banská Bystrica]], [[Košice]], [[Strážske]], [[Poprad]], [[Bratislava]] a [[Nitra]]. V roku 2009 po 10 rokoch opúšťa skupinu Abstract jej dlhoročný člen bubeník Peter Gáblik a novým členom skupiny sa stáva bubeník Martin "SLOSO" Slosiarik, ktorý predtým hrával vo [[zvolen]]skej deathmetalovej skupine s názvom Disaster V roku 2011 sa skupina Abstract rozhodla ukončiť spoluprácu s Martinem "Sloso" Slosiarikem a na jeho miesto nastúpil bubeník Alexander "Werner" Petrov, (pôsobiaci mimochodom i v skupinách Pyopoesy a A.B.B.A). Táto výmena na bubeníckom poste bola jedným z mnohých krokov, ktoré musela skupina spraviť, aby bola schopná kvalitného a bezproblémového fungovania.<ref>http://bandzone.cz/abstract?at=news&ni=411568</ref> Na jeseň v roku 2012 sa však skupina Abstract musela rozlúčiť aj s bubeníkom Alekom, ktorému pretrvávajúce zdravotné problémy neumožňovali ďalej pôsobiť v skupine <ref>http://bandzone.cz/abstract?at=news&ni=456725</ref>. Na jeho miesto nastúpil v poradí už piaty bubeník v skupine Juraj Drugda, ktorý sa tvorivo podieľal aj ďalšom albume skupiny [[Lightheory]] <ref name=a>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://abstractband.eu/sk_kapela.html |dátum prístupu=2013-06-29 |url archívu=https://web.archive.org/web/20141020092413/http://abstractband.eu/sk_kapela.html |dátum archivácie=2014-10-20 }}</ref>.V roku 2014 skupina Abstract konečne dokončila prácu na svojom najnovšom albume [[Lightheory]], ktorý bol vydaný ako príloha k časopisu Pařát (číslo 59/ročník 15) 6. Augusta 2014. Svoj zatiaľ posledný album potom skupina predstavila širokej verejnosti v rámci medzinárodného turné Lightheory tour 2014.<ref>http://www.metalmania-magazin.eu/2014/10/10/abstract-lightheory/</ref> Počas turné odohrala skupina Abstract spoločne so skupinami: Angerseed, Nigromantia, Return to Innocence, Reconcern, Insolitvs, Peacock ball, Rászochy a Dementor koncerty v krajinách strednej Európy: Česku, [[Chorvátsko|Chorvátsku]], Slovensku a [[Maďarsko|Maďarsku]].<ref>http://rumzine.com/abstract-palba-divokych-blesku</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.paratmagazine.com/souteze/vyhrajte-volne-vstupy-na-kterykoliv-koncert-v-ramci-turne-abstract/ |dátum prístupu=2016-01-06 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160304205153/http://www.paratmagazine.com/souteze/vyhrajte-volne-vstupy-na-kterykoliv-koncert-v-ramci-turne-abstract/ |dátum archivácie=2016-03-04 }}</ref><ref>http://www.metalmania-magazin.eu/2014/09/26/lightheory-tour-2014-nigromantia-return-to-innocence-angerseed-abstract-live-club-humenne/</ref> Rok 2015 sa pre skupinu Abstract stal opäť rokom veľkých zmien a hneď začiatkom marca ju z osobných dôvodov po bezmála 20 rokoch existencie opustil jeden z jej zakladajúcich členov, lead gitarista Pavol Gáblik.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.abstractband.eu/home.html |dátum prístupu=2016-01-06 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160118130849/http://abstractband.eu/home.html |dátum archivácie=2016-01-18 }}</ref><ref>http://www.valhalla.sk/?p=8074</ref><ref>http://bandzone.cz/abstract?at=news&np=2</ref> Na uvoľnené miesto gitaristu prichádza do skupiny Matej Húšťava (pôsobiaci predtým v skupine Proscribed), ktorý do zostavy výborne a rýchlo zapadol a so skupinou Abstract odohral už ich najbližší koncert uskutočnení 2. Apríla 2015 v [[Bratislava|Bratislave]], kde spoločne s Abstractom vystúpili aj skupiny Negură Bunget, Northern Plague a Grimegod.<ref>http://www.metalexpress.sk/2015/02/koncert-negura-bunget-grimegod-abstract-northern-plague-2-april-2015-u-ocka-bratislava/</ref> Počas leta 2015 skupina Abstract vystúpila na hudobných festivaloch Urpín fest 2015 v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]] <ref>http://www.valhalla.sk/?p=5909</ref>, Shipyard Fest 2015 v [[Benátky nad Jizerou|Benátkach nad Jizerou]] <ref>http://hardmusicbase.cz/index.php?stranka=akce_vypis&id=2783</ref> a na hudobnom festivale Metal Crowd festival v bieloruskom meste Rečyca.<ref>http://heyevent.com/event/o7wle7kbf5xywa/metal-crowd-fest-2015-august-15-16-rechitsa-belarus</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://belkraj.by/ru/afisha/festival-metal-crowd-2015 |dátum prístupu=2016-01-06 |url archívu=https://web.archive.org/web/20151017082139/http://belkraj.by/ru/afisha/festival-metal-crowd-2015 |dátum archivácie=2015-10-17 }}</ref> Jedenásteho augusta 2015 skupina konečne oficiálne predstavila verejnosti svoj v poradí tretí videoklip ku skladbe "Silhouettes" z albumu [[Lightheory]], ktorý pripravovala od začiatku roka. Videoklip režíroval Maťo "Kovis" Kováč a obsahovo sa týkal vážnej témy vojnových konfliktov v súčasnosti.<ref>http://bandzone.cz/abstract/video/41734-abstract-silhouettes-official-video.html</ref> Počas jesene skupina Abstract absolvovala svoje koncertné mini turné po [[Slovensko|Slovensku]] spoločne s [[Lotyšsko| lotyšskou]] skupinou Neglected Fields a 1. októbra 2015 oficiálne uverejňuje svoj v poradí štvrtí videoklip ku skladbe Fluorescent tube part 1. z albumu [[Lightheory]], ktorý režíroval Mino Mosses.<ref>http://www.metalexpress.sk/2015/10/abstract-ma-novy-videoklip-k-piesni-fluorescent-tube-part-1/</ref> V novembri 2015 skupina Abstract veľkolepo oslávila svoje 20 ročné pôsobenie na hudobnej scéne dvojdňovým koncertom, ktorý sa uskutočnil 20. a 21. 11. 2015 v domovskej [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]] v Rock Clube Tartaros, kde popri Abstracte vystúpili aj skupiny Dementor, Gazdasgrind, Midnight Scream, Dead Garden, Hecate, Return to Innocence , Sinners Moon a Reconcern.<ref name="valhalla.sk"/><ref name="priekopnik.sk"/><ref name="hellmagazine.eu"/> Koncom roka 2015 stihla ešte skupina vystúpiť na koncerte Hot Hellish Night 2015 v [[Rakúsko]]m meste [[Mürzzuschlag]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.jugendkulturhot.at/hott-hellish-night-am-5-12-2015/ |dátum prístupu=2016-01-06 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160208045228/http://www.jugendkulturhot.at/hott-hellish-night-am-5-12-2015/ |dátum archivácie=2016-02-08 }}</ref> V súčasnosti sa skupina Abstract venuje prezentácií svojho zatiaľ posledného albumu [[Lightheory]], príprave nového materiálu a plánovaniu budúcich koncertov. == Štýl == Štýl Abstractu sa pohybuje niekde medzi progresívnou, avantgardnou, atmosférickou a temnou metalovou hudbou a obsahuje aj ďalšie štýly ako gothic, black, doom, industrial metal spolu s dramatickosťou, ale aj melanchóliou. Skupina čerpá inšpiráciu z rôznych elementov ľudského bytia v minulosti, prítomnosti a budúcnosti, a to je základným rysom toho, čo sa volá Abstract.<ref name=a /> == Členovia skupiny == * Peter "Lego" Lengsfeld – [[elektrická gitara|gitara]] (1995 – súčasnosť) * Matej Húšťava – [[elektrická gitara|sólová gitara]] (2015 – súčasnosť) * Tomáš "Julo" Balon – [[basová gitara]] (1998 – súčasnosť) * Juraj Drugda – [[bicí nástroj|bicie]] (2012 – súčasnosť) === Bývalí členovia === * Ľudo Balog – bicie (1996 – 1999) * Peter Gáblik – bicie (1999 – 2009) * Martin "Sloso" Slosiarik – bicie (2009 – 2011) * Matej "Freedom" Sloboda – klávesy (2007 – 2012) * Alek "Werner" Petrov – bicie (2011 – 2012) * Miloš "Milosh" Fábry – klávesy (1998 – 2007) * Palo Gáblik – sólová gitara (1995 – 2015) == Diskografia == * [[Instrumental Emotions]] – 1996 (demo MC), (WR-6) * [[Aestuum II. (MCMXCVIII)]] – 1998 (demo MC), (Red Green) * [[Fragmenthea]] – 2000 (demo CD), (Studio Exponent) * [[Symmetry]] – 2002 (MCD), (Feedback Production) * [[Fragmenthea - 2005]] – 2005 (CD), (Dawnart Records) * [[The Pantomime In Neosolium]] – 2008 (CD), (Élysion Music) * [[Lightheory]] – 2014 (CD), (Pařát Magazine)<ref>http://abstractband.eu/sk_diskografia.html,http://www.metal-archives.com/bands/Abstract/21123{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> === Kompilácie === * [[BRUTAL ASSAULT "Open Air Vol. 8"]] – 2003 (CD), (Shindy Productions, Brutal Assault) * [[BRUTAL ASSAULT "Open Air Vol. 10"]] – 2005 (CD), (Shindy Productions, Brutal Assault) * [[Tartaros vol. 1]] – 2009 (CD), (Tartaros, Pařát) === Videoklipy === * „ Men Of Knowledge“[https://www.youtube.com/watch?v=DoLnsDiwya0] – 2005 ku skladbe z albumu [[Fragmenthea - 2005]] * „ Niarain“[https://www.youtube.com/watch?v=V94NieVIfBM] – 2007 ku skladbe z albumu [[The Pantomime In Neosolium]] * „ Silhouttes“[https://www.youtube.com/watch?v=4qI6uH09omU] – 2015 ku skladbe z albumu [[Lightheory]] * „ Fluorescent tube part 1.“[https://www.youtube.com/watch?v=MhmPeNGDkSY] – 2015 ku skladbe z albumu [[Lightheory]] === Fotografie === <gallery> File:1995 album.jpg|Skupinová fotografia pôvodných členov banskobystrickej inštrumentálno-metalovej skupiny Abstract z roku 1996. Zľava stojaci Ľudo Balog (bicie), v strede Pavol Gáblik (sólová gitara) a vpravo stojaci Peter "Lego" Lengsfeld (sprievodná gitara). V tomto zložení skupina nahrala v roku 1996 svoj prvý demo album s názvom Instrumental Emotions. File:2000_album_Fragmenthea.jpg|Skupinová fotografia členov banskobystrickej inštrumentálno-metalovej skupiny Abstract z roku 2000. V poradí zľava doprava stoja: Tomáš "Julo" Balon (basová gitara), Miloš "Milosh" Fábry (klávesy), Peter "Lego" Lengsfeld (gitara), Pavol Gáblik (sólová gitara) a Peter Gáblik (bicie). V tomto zložení skupina nahrala v roku 2000 aj svoj celkovo posledný tretí demo album Fragmenthea. File:2005_štúdiový_album_kapely_Fragmenthea.jpg|Skupinová fotografia členov banskobystrickej inštrumentálno-metalovej skupiny Abstract z roku 2005. V pozadí zľava doprava stoja: Pavol Gáblik (sólová gitara), Tomáš "Julo" Balon (basová gitara) a Peter Gáblik (bicie). V popredí zľava Peter "Lego" Lengsfeld (sprievodná gitara) a Miloš "Milosh" Fábry (klávesy). Fotografia vznikla v januári 2005 v priebehu natáčania bonusového videoklipu ku skladbe "Men Of Knowledge“ na prvý štúdiový album skupiny Fragmenthea. File:Abstract 2012 Sachtikus.jpg|Skupinová fotografia členov banskobystrickej inštrumentálno-metalovej skupiny Abstract z roku 2012. Zľava stojaci Pavol Gáblik (sólová gitara) v strede Peter "Lego" Lengsfeld (sprievodná gitara) a vpravo stojaci Tomáš "Julo" Balon (basová gitara). Autorom fotografie z roku 2012 je fotograf Sachtikus©2012. File:Skupinová_fotografia_členov_banskobystrickej_inštrumentálno-metalovej_skupiny_Abstract_z_roku_2015.jpg|Skupinová fotografia súčasných členov banskobystrickej inštrumentálno-metalovej skupiny Abstract. Autor fotografie z roku 2015 je banskobystrický fotograf Marek Odaloš. Na fotografii sú zachytený členovia skupiny Abstract v tomto poradí: zľava stojaci Matej Húšťava (sólová gitara), v strede Peter Lengsfeld (gitara), v pozadí Juraj Drugda (bicie) a vpravo stojaci Tomáš "Julo" Balon (basová gitara). File:Logo - Abstract - Instrumental metal.jpg|Pôvodný návrh loga metalovej-inštrumentálnej skupiny Abstract z roku 1996 – graficky štylizovaný názov skupiny. Toto logo bolo použité na prvých dvoch demo albumoch skupiny Abstract, Instrumental Emotions a Aestuum II. (MCMXCVIII). File:Instrumental Emotions - MC 1996 ( Full Cover ).jpg| Fotografia kompletného obalu prvého demo albumu skupiny Abstract z roku 1996 s názvom Instrumental Emotions. File:Abstract_Logo_2015.JPG|Aktuálne grafické logo a symbol skupiny Abstract. Logo pre skupinu vytvořil Lukáš Lancko z grafického studia Isisdesignstudio v roku 2014 ako súčasť grafického riešenia bookletu a prezentácie nového albumu skupiny s názvom Lightheory </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Rozhovory a recenzie == * http://old.rumzine.com/numero1/rozhovor/abstract.htm&nbsp;– {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20131207065302/http://old.rumzine.com/numero1/rozhovor/abstract.htm |date=2013-12-07 }} rozhovor s Petrom Lengsfeldom o skupine Abstract * http://www.bystricoviny.sk/spravy/rozhovor-abstract-oslavil-15-vyrocie-svojho-zalozenia/&nbsp;–{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} rozhovor uskutočnení pri 15. výročí založenia skupiny Abstract *http://old.rumzine.com/numero15/abstract.htm {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20131215151822/http://old.rumzine.com/numero15/abstract.htm |date=2013-12-15 }} *http://whiplashmag.net/index.php?id=3&subid=1&roz=126&nbsp;– {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170509054954/http://whiplashmag.net/index.php?id=3&subid=1&roz=126 |date=2017-05-09 }} rozhovor pre whiplash rockový magazín *http://bystrica.dnes24.sk/apocalyptice-robili-predskokana-bystricku-kapelu-abstract-poznaju-aj-v-europe-165286&nbsp;– rozhovor s Petrom Lengsfeldom v spravodajskom portáli Dnes24 == Externé odkazy == * [http://abstractband.eu/ abstractband.eu] – oficiálna stránka skupiny Abstract * [http://www.metal-archives.com/bands/Abstract/21123 metal-archives.com] * [http://hardmusicbase.cz/index.php?stranka=vypis_d&skupina=2087 hardmusicbase.cz] * [http://bandzone.cz/abstract bandzone.cz/abstract] * [https://www.facebook.com/pages/Abstract-Instrumetal-metal/148486945167292?fref=ts facebook.com/pages/Abstract-Instrumental-metal] * [https://myspace.com/abstractsk myspace.com/abstactsk] * [http://www.youtube.com/user/abstractskofficial youtube.com/user/abstractfficial] == Zdroje == * ''Informácie uvedené v tomto článku boli čerpané z oficiálnych stránok skupiny Abstract http://abstractband.eu/.'' * ''Ďalej boli použité informácie uvedené o skupine na stránke Encyklopedia metalum http://www.metal-archives.com/bands/Abstract/21123'' * ''Čerpané bolo z informácii o skupine na stránkach ''http://bandzone.cz/abstract?at=news&np=9 a http://hardmusicbase.cz/index.php?stranka=vypis_d&skupina=2087 {{Abstract}} [[Kategória:Abstract| ]] [[Kategória:Slovenské heavymetalové hudobné skupiny]] [[Kategória:Hudobné skupiny z 1995]] titxghylvgqrs1xocn1c9uks4hpdcof 0 493035 8215737 8172206 2026-05-17T23:50:58Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8215737 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Intersex individual with type IIIb circumcision.jpg|náhľad|Ženské genitálie po faraónskej obriezke typu III prevedenej v detstve]] '''Ženská obriezka''' čiže '''infibulácia''' je [[amputácia]] (odstránenie) niektorých častí vonkajších pohlavných orgánov ženy. Tento úkon býva často spojený s [[rituál]]om. Prevádza sa predovšetkým v [[Afrika|afrických]] krajinách. Existuje niekoľko typov ženských obriezok. Samotný pojem [[obriezka]] je často označovaný ako chybný, lebo navodzuje dojem zmysluplného lekárskeho zákroku, o ktorý v drvivej väčšine prípadov nejde, pretože dochádza k nevratnému poškodeniu zdravia. Na rozdiel od [[obriezka|mužskej obriezky]], ktorá môže niekedy byť aj zdravotne prospešná a nespôsobuje vážne poškodenie pohlavného orgánu, je infibulácia u žien podstatne vážnejší zákrok s celoživotnými, predovšetkým negatívnymi, dôsledkami. Anglické označenie ''female genital mutilation'' (FGM), používané [[Svetová zdravotnícka organizácia|Svetovou zdravotníckou organizáciou]] (WHO) možno preložiť ako ''mrzačenie ženských pohlavných orgánov'', ''ženská pohlavná mutilácia'' alebo ''mrzačenie rodidiel''. Podľa definície WHO ide o zákroky, „pri ktorých dôjde k čiastočnému alebo úplnému odstráneniu ženských pohlavných orgánov (genitálií), alebo inému poškodeniu ženských pohlavných orgánov z iných ako zdravotných dôvodov“.<ref name="who-fgm">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Female genital mutilation | vydavateľ = [[Svetová zdravotnícka organizácia]] | dátum prístupu = 2013-04-30 | miesto = Ženeva | url = http://www.who.int/mediacentre/factsheets/fs241/en/ | jazyk = anglicky}}</ref> Zákrok väčšinou vykonávajú ostrým nožom, žiletkou alebo nožničkami tradičné obrezávačky. Tieto ženy majú často dôležitú pozíciu a vo svojich komunitách plnia tiež funkciu pôrodnej baby. Podľa WHO však 18 % zákrokov vykonávajú poskytovatelia zdravotnej starostlivosti.<ref name="who-fgm" /> Ženská obriezka nemá pre ženy a dievčatá žiadne zdravotné prínosy. Medzi okamžité dôsledky patria ťažké krvácanie a problémy s močením, neskôr sa môžu vyvinúť cysty, infekcie, neplodnosť. Zvyšuje sa tiež pravdepodobnosť komplikácií pri pôrode a rizika, že sa dieťa narodí mŕtve.<ref name="nhs">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Female genital mutilation | vydavateľ = [[National Health Service]] | dátum aktualizácie = 2012-06-25 | dátum prístupu = 2013-04-30 | url = http://www.nhs.uk/Conditions/female-genital-mutilation/Pages/Introduction.aspx | jazyk = anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20171013095032/http://www.nhs.uk/Conditions/female-genital-mutilation/Pages/Introduction.aspx | dátum archivácie = 2017-10-13 }}</ref> Podľa WHO sa ženská obriezka praktikuje v 28 krajinách západnej, východnej a severovýchodnej Afriky, v častiach Stredného východu a v niektorých spoločenstvách imigrantov v ďalších krajinách. WHO odhaduje, že s následkami procedúry dnes žije asi 140 miliónov žien a dievčat po celom svete, z toho asi 92 miliónov v Afrike.<ref name="who-fgm" /> Panuje medzinárodná zhoda, že ženská obriezka je porušením [[ľudské práva|ľudských práv]] vrátane [[Ženské práva|práv žien a dievčat]], že je odrazom hlboko zakorenenej nerovnosti medzi pohlaviami a že je formou diskriminácie žien. Takmer vždy sa vykonáva na deťoch, čím sa porušujú práva detí. Za porušenie práv dieťaťa sa začína považovať aj chlapčenská obriezka. Zákrok je tiež porušením práva na zdravie, bezpečie a osobnú integritu, práva nebyť mučený a podrobený neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu a v prípade fatálnych následkov zákroku tiež práva na život.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Uznesenie Európskeho parlamentu z dňa 14. júna 2012 o odstránení praktiky mrzačenia ženských pohlavných orgánov | vydavateľ = [[Európsky parlament]] | dátum vydania = 2012-06-14 | dátum prístupu = 2013-04-30 | url = http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-//EP//TEXT+TA+P7-TA-2012-0261+0+DOC+XML+V0//CS}}</ref> Rezolúciu o tom schválila v novembri 2012 OSN.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = OSN schválila svou první rezoluci proti mrzačení ženských orgánů | vydavateľ = Novinky.cz | dátum vydania = 2012-11-22 | dátum prístupu = 2013-04-30 | url = http://www.novinky.cz/zahranicni/amerika/285935-osn-schvalila-svou-prvni-rezoluci-proti-mrzaceni-zenskych-organu.html}}</ref> == Klasifikácia == [[Súbor:FGC Types.svg|náhľad|Typy ženskej obriezky]] === Klasifikácia WHO === Svetová zdravotnícka organizácia uvádza štyri typy FGM:<ref name="who-fgm" /> '''Typ I''', klitoridektómia: čiastočné alebo úplné ''odstránenie klitorisu'', výnimočne len jeho predkožky. '''Typ II''', excízia: čiastočné alebo ''úplné odstránenie klitorisu a malých pyskov ohanbia'', len niekdy tiež odstránenie veľkých pyskov ohanbia. '''Typ III''', infibulácia: ''zúženie pošvového otvoru'' vytvorením kryjúceho uzáveru tým, že sa narežú a premiestnia veľké alebo malé pysky ohanbia, niekedy doprevádzané odstránením klitorisu. '''Typ IV''', ďalšie: všetky ostatné škodlivé zásahy do ženských pohlavných orgánov - prepichovanie, [[piercing]], narezávanie a vyškrabávanie, rovnako [[kauterizácia|kauterizáciu]] ženských rodidiel. === Iná klasifikácia === ==== Sunna cirkumcízia ==== Ide o arabskú tradíciu, pri ktorej by mala byť odstránená len predkožka [[klitoris]]u. Takto vykonaný zákrok má ako jediný nárok na názov obriezka a pokiaľ je vykonaný v pôvodnom zmysle a malom rozsahu, možno u neho ako u jediného pripustiť aj možné zlepšenie sexuálneho prežitku obnaženým glans pri stoporení. Väčšinou však pri tomto zákroku dôjde k odstráneniu špičky (glans) klitorisu, takže žena potom neprežíva také vzrušenie, ako pri celistvej konfigurácii klitorisu. Odstránením len špičky klitorisu nemusí dôjsť k absolútnej strate prežitku pri stoporení pahýľa. Z toho potom môžu nastať traumatické situácie, avšak to ešte nie je to najhoršie, pokiaľ je odrezanie „čisté“, tzn. celistvo ošetrené. Pokiaľ je obriezka tohto typu vykonaná ako infibulácia, tak je odrezaný celý voľný klitoris, tj. preťaté crura tesne za väzmi k lonovej kosti. Potom ho dievča necíti, len ho má v pamäti zafixovaný. Bývajú problémy s [[masturbácia|masturbáciou]]. ==== Klitoridektómia ==== Pri tomto zákroku dochádza k odstráneniu [[klitoris]]u a niekedy aj [[malé pysky ohanbia|malých pyskov ohanbia]]. ==== Faraónska obriezka ==== Najťažšia infibulácia. Pri tomto zákroku dochádza k odstráneniu malých aj veľkých pyskov ohanbia a klitorisu. Rana je potom zošitá tak, že po zahojení zostane len malý otvor pre močenie a menštruačnú krv. Pokiaľ je zákrok vykonaný pred [[puberta|pubertou]], môžu okrem uvedeného nastať ešte následné komplikácie pri zahájení menštruačných cyklov. Pri svadobnej noci je potom žena narezaná. == Oblasti praktikovania == [[Súbor:Fgm map.svg|frame|Rozšírenie ženskej obriezky v Afrike]] Ženská obriezka je dnes praktikovaná najmä v afrických krajinách. Je bežná v páse, ktorý sa tiahne od [[Senegal]]u v západnej Afrike po [[Somálsko]] na východnom pobreží, rovnako tak ako v páse od [[Egypt]]a na severe po [[Tanzánia|Tanzániu]] na juhu. V týchto oblastiach sa odhaduje, že tento zákrok podstúpilo viac ako 95 % všetkých žien. Je tiež praktikovaná niektorými skupinami na Arabskom polostrove, hlavne v [[Jemen]]e (20 %). Vo väčšine moslimských krajinách (okrem niektorých v subsaharskej Afrike) sa tento zákrok nepraktikuje. Aj keď je infibulácia vykonávaná africkými moslimami, vie sa, že sa vyskytuje aj na Blízkom východe. Tu je to však viac držané v tajnosti, na rozdiel od niektorých častí Afriky, kde je vykonávaná relatívne otvorene. Tieto praktiky sa čiastočne vyskytujú v severnej [[Saudská Arábia|Saudskej Arábii]], severnom [[Jordánsko|Jordánsku]] a [[Irak]]u. Existujú nepriame dôkazy, ktoré predpokladajú prítomnosť obriezky v [[Sýria|Sýrii]], západnom [[Irán]]e a medzi beduínmi v [[Izrael]]i. V [[Omán]]e niekoľko málo komunít stále praktikuje ženskú obriezku, napriek tomu experti veria, že počet obrezaných dievčat je nízky a každým rokom klesá. V [[Spojené arabské emiráty|SAE]] a tiež v Saudskej Arábii je praktikovaná najmä medzi cudzími robotníkmi z východnej Afriky alebo údolia [[Níl]]u. V Egypte je ženská obriezka od júna [[2008]] zakázaná zákonom. == Dejiny a tradícia == Napriek tomu že je ním niekedy zdôvodňovaná, ženská obriezka nijako nesúvisí s náboženstvom a je v určitých častiach Afriky vykonávaná v [[islam|moslimských]], [[Židia|židovských]] aj [[kresťanstvo|kresťanských]] rodinách,<ref name="who-fgm" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hosken | meno = Fran P | titul = Female genital mutilation: strategies for eradication | vydavateľ = www.nocirc.org | dátum vydania = 1989-03-01 | dátum prístupu = 2013-04-30 | url = http://www.nocirc.org/symposia/first/hosken.html | jazyk = anglicky }}</ref> bez toho aby mala oporu vo vierouke ktoréhokoľvek náboženstva. Teológovia všetkých troch význačných náboženstiev ju zakazujú.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.theage.com.au/news/world/muslim-scholars-rule-female-circumcision-unislamic/2006/11/24/1163871589618.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = http://content.nejm.org/cgi/content/full/332/3/188 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20090625055452/http://content.nejm.org/cgi/content/full/332/3/188 | dátum archivácie = 2009-06-25 }}</ref> Podľa [[sunnitský islam|sunnitského]] islamu ženskú obriezku odsudzoval aj sám [[Mohamed]]; jeho tradovaný výrok - "Neobrezávaj kruto, tak je to lepšie pre ženu a žiadúcejšie pre jej manžela" - môže byť ale vykladaný buď ako úplný zákaz ženskej obriezky, alebo ako príkaz, aby prebiehala čo najmiernejším spôsobom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.religioustolerance.org/fem_cirm.htm | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = }}</ref> Vyplýva z miestnych tradícií a má význam ženského iniciačného rituálu. V niektorých oblastiach je nevyhnutnou podmienkou sobáša - neobrezaná žena je pokladaná za nečistú a nevydateľnú.<ref name="rfr2">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.islamonline.net/servlet/Satellite?c=Article_C&cid=1183484320788&pagename=Zone-English-HealthScience%2FHSELayout | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20100603120222/http://www.islamonline.net/servlet/Satellite?c=Article_C&cid=1183484320788&pagename=Zone-English-HealthScience%2FHSELayout | dátum archivácie = 2010-06-03 }}</ref><ref name="rfr4">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www1.icn.ch/matters_fgm.htm | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20090331061241/http://www.icn.ch/matters_fgm.htm | dátum archivácie = 2009-03-31 }}</ref> Nepokladá sa za skutočnú ženu, je sociálne vylúčená.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Torome | meno = Juliet | titul = The Secret World of Female Circumcision | vydavateľ = [[Project Syndicate]] | dátum vydania = 2008-10-27 | dátum prístupu = 2013-04-30 | url = http://www.project-syndicate.org/commentary/the-secret-world-of-female-circumcision | jazyk = anglicky}}</ref> Tradícia ženskej obriezky je po prvýkrát zmieňovaná [[Grécko|gréckymi]] historikmi. Obriezku podľa nich podstupovali v [[staroveký Egypt|starovekom Egypte]] podobne ako muži tiež ženy. Rovnako na staroegyptských múmiách boli nájdené známky ženskej obriezky. Má teda podstatne dlhšiu históriu ako islam. Z egyptských zdrojov ale nie sú zachované žiadne bližšie informácie.<ref name="rfr2" /> So ženskou obriezkou je spätá celá rada tradícií a povier. Podľa jedného z tradičných zdôvodnení má amputácia časti ženských genitálií zabrániť [[masturbácia|masturbácii]] u žien a tak zaistiť ich duchovnú čistotu (masturbácia je tu podobne ako v mnohých iných kultúrach považovaná za zdroj duchovnej nečistoty).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.munfw.org/archive/50th/who2.htm | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20100204222422/http://www.munfw.org/archive/50th/who2.htm | dátum archivácie = 2010-02-04 }}</ref> Podľa afrických [[povesť|povestí]] (napr. v [[Mali]]) sú novorodenci čiastočne obojpohlavní a obriezkou je odstránený prvok pohlavia druhého (u mužov je za ženský prvok považovaná [[predkožka]], u žien [[klitoris]]), touto legendou sa teda zdôvodňuje obriezka u oboch pohlaví.<ref name="rfr3">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mali: Report on Female Genital Mutilation (FGM) or Female Genital Cutting (FGC) | vydavateľ = [[UNHCR]] | dátum vydania = 2001-06-01 | dátum prístupu = 2013-04-30 | url = http://www.refworld.org/cgi-bin/texis/vtx/rwmain?page=topic&tocid=45a5fb512&toid=46556aac2&docid=46d5787a55&skip=0 | jazyk = anglicky | autor=Office of the Senior Coordinator for International Women's Issues}}</ref> Podľa [[Kurdi|kurdskej]] tradície znamená ženská obriezka očistenie ženy (opäť súvisí so sekréciou amputovaných častí, [[výlučok|sekrét]] z klitorisu je podľa niektorých miestnych povier nečistý a môže partnera dokonca zabiť)<ref name="rfr3" /> a je jej rovnako prisudzovaná estetická funkcia.<ref name="rfr4" /> Ženská obriezka však nie je len africkou záležitosťou. Amputácia klitorisu bola často vykonávaná v [[Spojené štáty americké|Spojených štátoch]] v [[19. storočie|19.]] a na začiatku [[20. storočia]]. Príčinou bola lekársky dlho diskutovaná hypotéza, podľa ktorej spôsobovalo u žien nadmerné nahromadenie sekrétu na klitorise [[neuróza|neurózy]], [[epilepsia|epilepsiu]] a ďalšie choroby. Od tejto "liečby" sa samozrejme už upustilo (články o nej sa napriek tomu v lekárskych časopisoch objavovali sporadicky ešte v šesťdesiatych rokoch 20. storočia), postihla ale veľké množstvo žien.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.historyofcircumcision.net/index.php?option=com_content&task=category&sectionid=13&id=76&Itemid=6 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20090121131805/http://www.historyofcircumcision.net/index.php?option=com_content&task=category&sectionid=13&id=76&Itemid=6 | dátum archivácie = 2009-01-21 }}</ref> == Referencie == {{Referencie|2}} == Iné projekty == {{Projekt|commons=Category:Female genital cutting}} == Externé odkazy == * [http://www.lidskaprava.cz/student/prava-zen/clanky/zenska-obrizka Ženská obřízka] na www.lidskaprava.cz * [http://www.trust.org/trustlaw/news/special-coverage/fgm/ Female Genital Mutilation: "It's not culture, it's child abuse"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20121201074810/http://www.trust.org/trustlaw/news/special-coverage/fgm/ |date=2012-12-01 }} Thomson Reuters Foundation * [http://sex-vztahy.doktorka.cz/zenska-obrizka/ Ženská obřízka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150215012824/http://sex-vztahy.doktorka.cz/zenska-obrizka |date=2015-02-15 }} na serveri doktorka.cz * [http://www.sexus.cz/zenska-obrizka Ženská obřízka] na serveri sexus.cz * [http://www.afrikaonline.cz/view.php?cisloclanku=2007010101 Ženská obřízka v afrických kulturách] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20071111002458/http://www.afrikaonline.cz/view.php?cisloclanku=2007010101 |date=2007-11-11 }} na serveri afrikaonline.cz * [http://www.icgi.org Medzinárodná organizácia genitálnej integrity človeka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200606132257/http://www.icgi.org/ |date=2020-06-06 }} * [http://www.ulekare.cz/clanek/obrizka-ve-starem-egypte-10618 Obřízka ve starém Egyptě] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130904034640/http://www.ulekare.cz/clanek/obrizka-ve-starem-egypte-10618 |date=2013-09-04 }}, www.uLékaře.cz, článok o pôvode ženskej a mužskej obriezky, Prof. PhDr. [[Břetislav Vachala]], CSc., 18. 1. 2010 == Zdroj == {{Preklad|cs|Ženská obřízka|10423244}} [[Kategória:Sexualita]] [[Kategória:Trestné činy]] [[Kategória:Žena]] [[Kategória:Porušovanie ľudských práv]] ks1p63sgv2jzgtseipfekbrza82p4ip 0 500349 8215846 8203011 2026-05-18T09:47:17Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8215846 wikitext text/x-wiki {{Infobox Televízny seriál | sk = American Horror Story | en = American Horror Story | logo = American Horror Story.svg | žáner = [[Horor]] | námet = Ryan Murphy<br>Brad Falchuk | krajina = {{minivlajka|USA}} [[USA]] | jazyk = [[Angličtina]] | počet sérií = 12 | počet častí = 132 ([[Zoznam častí seriálu American Horror Story|zoznam častí]]) | výkonný producent = Dante Di Loreto<br>Brad Falchuk<br>Ryan Murphy<br>Tim Minear<br>James Wong<br>Jennifer Salt<br>Bradley Buecker<br>Alexis Martin Woodall | producent = Patrick McKee<br>Robert M. Williams Jr.<br>Ned Martel | dĺžka = 37–73 minút | spoločnosť = [[20th Century Fox|20th Century Fox Television]]<br>Ryan Murphy Productions<br>Brad Falchuk Teley-Vision | distribútor = [[20th Century Fox|20th Television]] | rok orig = 5. október 2011 –<br>súčasnosť | tv orig = FX | rok sk = 16. január 2014 –<br>súčasnosť | tv sk = [[Plus (televízna stanica)|Plus]] | webstránky = }} '''''American Horror Story''''' je americký hororový seriál, ktorý vytvorili Ryan Murphy a Brad Falchuk. tvorcovia seriálu [[Glee]]. Každá séria je samostatný príbeh a hrajú v ňom iné postavy. Seriál vysiela americká káblová televízia FX od 5. októbra 2011. Na Slovensku sa seriál vysiela na [[Plus (televízna stanica)|Pluske]] od 16. januára 2014.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Poznáme program JOJ a Plus na rok 2014 | url = http://strategie.hnonline.sk/spravy/media/pozname-program-joj-a-plus-na-rok-2014 | dátum vydania = 4.11.2013 | vydavateľ = Stratégie }}</ref> Prvá séria, ktorá má názov ''Murder House, ''sa odohráva v [[Los Angeles]], v roku 2011 a zameriava sa na rodinu, ktorá sa presťahuje do domu, v ktorom strašia jeho zosnulí bývalí obyvatelia. Druhá séria, s názvom ''Asylum, ''sa odohráva v [[Massachusetts]] v roku 1964 a ukazuje príbehy pacientov ústavu pre duševne chorých zločincov. Tretia séria, s názvom ''Coven'', sa odohráva v [[New Orleans]] v roku 2013 a ukazuje klan čarodejníc, ktoré čelia tým, čo ich chcú zničiť. Štvrtá séria, s názvom ''Freak Show, ''sa odohráva v meste Jupiter na [[Florida|Floride]] v roku 1952 a zameriava sa na jednu z mála posledných "American freak shows". Piata séria, s názvom ''Hotel'', sa odohráva v roku 2015 a sústredí sa na personál a hostí mysteriózneho hotela. Šiesta séria, s názvom ''Roanoke'', je nakrútená formou reality šou, ktorá sa odohráva v Severnej Karolíne. ==Série== : ''Hlavný článok: [[Zoznam častí seriálu American Horror Story]]'' {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- ! colspan="2" rowspan="2"| Séria ! rowspan="2"| Názov ! rowspan="2"| Časti ! colspan="4"| {{minivlajka|USA|w}} ! colspan="3"| {{minivlajka|Slovensko|w}} |- ! Premiéra série ! Finále série ! Sledovanosť ! Stanica ! Premiéra série ! Finále série ! Stanica |- | style="background:#9f2323; width:1%;"| | [[Zoznam častí seriálu American Horror Story#1. séria: Murder House (2011)|1]] | ''Murder House'' | 12 | 5. október 2011 | 21. december 2011 | 2,82 mil.<ref name="s2a">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = American Horror Story: Season Two Ratings | url = https://tvseriesfinale.com/tv-show/american-horror-story-season-two-ratings-25324/ | dátum vydania = 24.1.2013 | vydavateľ = TV Series Finale | jazyk = po anglicky }}</ref> | rowspan="12"| FX | 16. január 2014 | 27. marec 2014 | rowspan="3"| [[Plus (televízna stanica)|Plus]] |- | style="background:#14131A; width:1%;"| | [[Zoznam častí seriálu American Horror Story#2. séria: Asylum (2012-13)|2]] | ''Asylum'' | 13 | 17. október 2012 | 23. január 2013 | 2,53 mil.<ref name="s2a"/> | 3. apríl 2015 | 26. jún 2015 |- | style="background:#662C35; width:1%;"| | [[Zoznam častí seriálu American Horror Story#3. séria: Coven (2013-14)|3]] | ''Coven'' | 13 | 9. október 2013 | 29. január 2014 | 4,00 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = American Horror Story: Season Three Ratings | url = https://tvseriesfinale.com/tv-show/american-horror-story-coven-season-three-ratings-30391/ | dátum vydania = 31.1.2014 | vydavateľ = TV Series Finale | jazyk = po anglicky }}</ref> | 13. júl 2017 | 10. august 2017 |- | style="background:#125B5C; width:1%;"| | [[Zoznam častí seriálu American Horror Story#4. séria: Freak Show (2014-15)|4]] | ''Freak Show'' | 13 | 8. október 2014 | 21. január 2015 | 3,85 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = American Horror Story: Season Four Ratings | url = https://tvseriesfinale.com/tv-show/american-horror-story-freak-show-ratings-34379/ | dátum vydania = 22.1.2015 | vydavateľ = TV Series Finale | jazyk = po anglicky }}</ref> | | | |- | style="background:#403A00; width:1%;"| | [[Zoznam častí seriálu American Horror Story#5. séria: Hotel (2015-16)|5]] | ''Hotel'' | 12 | 7. október 2015 | 13. január 2016 | 2,89 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = American Horror Story: Season Five Ratings | url = https://tvseriesfinale.com/tv-show/american-horror-story-hotel-season-five-ratings-38528/ | dátum vydania = 14.1.2016 | vydavateľ = TV Series Finale | jazyk = po anglicky }}</ref> | | | |- | style="background:#DCC494; width:1%;"| | [[Zoznam častí seriálu American Horror Story#6. séria: Roanoke (2016)|6]] | ''Roanoke'' | 10 | 14. september 2016 | 16. november 2016 | 2,93 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = American Horror Story: Season Six Ratings | url = https://tvseriesfinale.com/tv-show/american-horror-story-season-six-ratings/ | dátum vydania = 17.11.2016 | vydavateľ = TV Series Finale | jazyk = po anglicky }}</ref> | | | |- | style="background:#F6BB02; width:1%;"| | [[Zoznam častí seriálu American Horror Story#7. séria: Cult (2017)|7]] | ''Cult'' | 11 | 5. september 2017 | 14. november 2017 | 2,22 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = American Horror Story: Season Seven Ratings | url = https://tvseriesfinale.com/tv-show/american-horror-story-season-seven-ratings/ | dátum vydania = 15.11.2017 | vydavateľ = TV Series Finale | jazyk = po anglicky }}</ref> | | | |- | style="background:#FF6048; width:1%;"| | [[Zoznam častí seriálu American Horror Story#8. séria: Apocalypse (2018)|8]] | ''Apocalypse'' | 10 | 12. september 2018 | 14. november 2018 | 2,03 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = American Horror Story: Season Eight Ratings | url = https://tvseriesfinale.com/tv-show/american-horror-story-apocalypse-season-eight-ratings/ | dátum vydania = 15.11.2018 | vydavateľ = TV Series Finale | jazyk = po anglicky }}</ref> | | | |- | style="background:#3c230d; width:1%;"| | [[Zoznam častí seriálu American Horror Story#9. séria: 1984 (2019)|9]] | ''1984'' | 9 | 18. september 2019 | 13. november 2019 | 1,32 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = American Horror Story: Season Nine (1984) Ratings | url = https://tvseriesfinale.com/tv-show/american-horror-story-season-nine-1984-ratings/ | dátum vydania = 14.11.2019 | vydavateľ = TV Series Finale | jazyk = po anglicky }}</ref> | | | |- | style="background:#0F5A90; width:1%;"| | [[Zoznam častí seriálu American Horror Story#10. séria: Double Feature (2021)|10]] | ''Double Feature'' | 10 | 25. august 2021 | 20. október 2021 | 0,65 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = American Horror Story: Season 10 Ratings (Double Feature) | url = https://tvseriesfinale.com/tv-show/american-horror-story-season-10-ratings/ | dátum vydania = 21.10.2021 | vydavateľ = TV Series Finale | jazyk = po anglicky }}</ref> | | | |- | style="background:#DDEEF5;"| | [[Zoznam častí seriálu American Horror Story#11. séria: NYC (2022)|11]] | ''NYC'' | 10 | 19. október 2022 | 16. november 2022 | 0,27 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = American Horror Story: Season 11 Ratings (NYC) | url = https://tvseriesfinale.com/tv-show/american-horror-story-season-11-ratings-nyc/ | dátum vydania = 17.11.2022 | vydavateľ = TV Series Finale | jazyk = po anglicky }}</ref> | | | |- | style="background:#85BBDD;"| | [[Zoznam častí seriálu American Horror Story#12. séria: Delicate (2023)|12]] | ''Delicate'' | | 20. september 2023 | | | | | |} ===''Murder House'' (2011)=== V roku 2011 sa psychiater Ben Harmon ([[Dylan McDermott]]) s manželkou Vivien ([[Connie Britton]]) a dcérou Violet ([[Taissa Farmiga]]) presťaujú z Los Angeles do Bostonu po Vivieninom potrate a Benovej nevere. Harmonovci sa nasťaujú do zreštaurovaného sídla a čoskoro sa zoznámia s niekdajšími obyvateľmi domu, Constance Langdon ([[Jessica Lange]]) a jej dvoma deťmi Tateom ([[Evan Peters]]) a Addie ([[Jamie Brewer]]) a so znetvoreným Larrym Harveyom ([[Denis O'Hare]]). Ben a Vivien sa snažia obnoviť ich vzťah, zatiaľ čo Violet trpí depresiami a nachádza útechu u Tatea. Langdonovci a Larry často zasahujú do života Harmonovcov a rodina sa dozvedá o tom, že v dome sú uväznení duchovia bývalých mŕtvych majiteľov. ====Hlavné postavy==== * [[Connie Britton]] ako Vivien Harmon * [[Dylan McDermott]] ako Dr. Ben Harmon * [[Evan Peters]] ako Tate Langdon * [[Taissa Farmigová|Taissa Farmiga]] ako Violet Harmon * [[Denis O'Hare]] ako Larry Harvey * [[Jessica Langeová|Jessica Lange]] ako Constance Langdon ===''Asylum'' (2012-13)=== Druhá séria sa odohráva v roku 1964 a sleduje pacientov, doktorov a mníšky v psychiatrickej liečebni Briarcliff v Massachusetts, založenej pre liečbu duševne chorých kriminálnikov. V liečebni pracujú Sestra Jude ([[Jessica Lange]]), Sestra Mary Eunice ([[Lily Rabe]]) a zakladateľ liečebne Monsignor Timothy Howard ([[Joseph Fiennes]]). Medzi doktormi, ktorí liečia pacientov sú psychiater Dr. Oliver Thredson ([[Zachary Quinto]]) a sadistický vedec Dr. Arthur Arden ([[James Cromwell]]). Niektorí pacienti tvrdia, že sú v liečebni neprávom ako napr. lesbická reportérka Lana Winters ([[Sarah Paulson]]), obvinený sériový vrah Kit Walker ([[Evan Peters]]), nymfomanka Shelley ([[Chloë Sevigny]]) a údajná vrahyňa Grace Bertrand ([[Lizzie Brocheré]]). Pacienti nezriedka zažívajú aj nadprirodzené a vedecké javy ako napr. posadnutosť diablom a únos mimozemskými bytosťami. ====Hlavné postavy==== * [[Zachary Quinto]] ako Dr. Oliver Thredson * [[Joseph Fiennes]] ako Monsignor Timothy Howard * [[Sarah Paulsonová|Sarah Paulson]] ako Lana Winters * [[Evan Peters]] ako Kit Walker * [[Lily Rabe]] ako Sestra Mary Eunice McKee * [[Lizzie Brocheré]] ako Grace Bertrand * [[James Cromwell]] ako Dr. Arthur Arden * [[Jessica Langeová|Jessica Lange]] ako Sestra Jude Martin ===''Coven'' (2013-14)=== Motívom tretej série je utláčanie menšín. Po [[Salemské čarodejnice|Salemských súdnych procesoch]] čarodejnice, čo prežili už takmer vymreli a sú znovu v nebezpečenstve. V New Orleans sa otvorila nová škola, kde sa mladé čarodejnice môžu učiť sebaobrane. Po dlhej dobe prichádza Najvyššia čarodejnica Fiona, aby sa uistila, že klan a všetky jeho tajomstvá sú v bezpečí. Fionina dcéra Cordelia na škole učí. Udalosti odhalia odveké rivalstvo medzi Salemskými čarodejnicami a kultom [[Voodoo]] z New Orleans, a dlhodobú nenávisť medzi Voodoo kráľovnou Marie Laveau a sériovou vrahyňou Delphine LaLaurie. Dej sa odohráva v prítomnosti s retrospektívami z 19-teho a 20-teho storočia. Ďalšie motívy okrem utláčania čarodejníc je samotné čarodejníctvo, Voodoo praktiky, rasizmus a vzťahy medzi matkami a dcérami. ====Hlavné postavy==== * [[Sarah Paulsonová|Sarah Paulson]] ako Cordelia Foxx * [[Taissa Farmigová|Taissa Farmiga]] ako Zoe Benson * [[Frances Conroyová|Frances Conroy]] ako Myrtle Snow * [[Evan Peters]] ako Kyle Spencer * [[Lily Rabe]] ako Misty Day * [[Emma Robertsová|Emma Roberts]] ako Madison Montgomery * [[Denis O'Hare]] ako Spalding * [[Kathy Batesová|Kathy Bates]] ako Delphine LaLaurie * [[Jessica Langeová|Jessica Lange]] ako Fiona Goode ===''Freak Show'' (2014-15)=== Motívom štvrtej série je nespravodlivosť. Príbeh sa odohráva v roku 1952 v mestečku Jupiter v štáte Florida, kde sa Elsa Mars ([[Jessica Langeová]]) snaží udržať jednu z posledných „Freak Show“. Keď sa v nemocnici objavia siamské dvojčatá Bette a Dot Tattler ([[Sarah Paulson]]), Elsa zbadá šancu konečne prilákať ľudí do jej cirkusu. Ďalšími členmi šou sú Jimmy Darling ([[Evan Peters]]), ktorý má zrastené prsty, a jeho matka Ethel ([[Kathy Batesová]]), známa aj ako žena s fúzmi. V čase keď televízia začína preberať divákov z cirkusov, jej členovia sa musia prekonať predsudky, ktoré voči nim majú ľudia. Zrazu sa však v Jupiteri objaví temná bytosť, ktorá nie je spokojná so skupinkou cirkusantov, ktorí sa tam usídlili. ====Hlavné postavy==== * [[Sarah Paulsonová|Sarah Paulson]] ako Bette a Dot Tattler *[[Evan Peters]] ako Jimmy Darling *[[Michael Chiklis]] ako Dell Toledo * [[Frances Conroyová|Frances Conroy]] ako Gloria Mott * [[Denis O'Hare]] ako Stanley * [[Emma Robertsová|Emma Roberts]] ako Maggie Esmerelda * [[Finn Wittrock]] ako Dandy Mott * [[Angela Bassett]] ako Desiree Dupree * [[Kathy Batesová|Kathy Bates]] ako Ethel Darling * [[Jessica Langeová|Jessica Lange]] ako Elsa Mars ===''Hotel'' (2015-16)=== Motívom piatej série je závislosť, duševná choroba a odpustenie. Odohráva v Los Angeles v roku 2015 v Hoteli Cortez, ktorý bol postavený pre účely mučenia zakladateľom Jamesom Patrickom Marchom ([[Evan Peters]]). Na chod hotela dohliada 111-ročná upírka Elizabeth/The Countess ([[Lady Gaga]]) a recepčná/manažérka Iris ([[Kathy Batesová]]). Medzi rezidentov a hostí hotela patrí duch drogovo-závislej prostitútky Sally ([[Sarah Paulson]]), Irisin nenávistný syn a Elizabethin upírsky milenec Donovan ([[Matt Bomer]]), transgenderová barmanka Liz Taylor ([[Denis O'Hare]]), herečka a pomstychtivá bývalá milenka Elizabeth Ramona Royale ([[Angela Bassett]]), model Tristan Duffy ([[Finn Wittrock]]), newyorský módny návrhár a aktuálny vlastník hotela Will Drake ([[Cheyenne Jackson]]) a podozrievaný detektív John Lowe ([[Wes Bentley]]) s manželkou Alex ([[Chloë Sevigny]]). ====Hlavné postavy==== * [[Kathy Batesová|Kathy Bates]] ako Iris * [[Sarah Paulsonová|Sarah Paulson]] ako Sally McKenna a Billie Dean Howard * [[Evan Peters]] ako James Patrick March * [[Wes Bentley]] ako Det. John Lowe * [[Matt Bomer]] ako Donovan * [[Chloë Sevignyová|Chloë Sevigny]] ako Dr. Alex Lowe * [[Denis O'Hare]] ako Liz Taylor * [[Cheyenne Jackson]] ako Will Drake * [[Angela Bassett]] ako Ramona Royale * [[Lady Gaga]] ako Elizabeth Johnson / The Countess ===''Roanoke'' (2016)=== Prvá polovica série sleduje paranormálnu dokumentárnu show ''My Roanoke Nightmare'', v ktorej manželský pán rozpráva svoje zážitky, ktoré sú zároveň hrané hercami. Shelby a Matt Millerovci sa presťahujú z [[Los Angeles]] do domu v [[Severná Karolína|Severnej Karolíne]] po brutálnom napadnutí Matta, ktoré ho dostalo do nemocnice a Shelby kvôli tomu potratila. Len čo sa pár nasťahuje do nového domova, začnú sa diať zvláštne a paranormálne javy. Druhá polovica série zobrazuje nasjedujúcu show s názvom ''Return to Roanoke: Three Days in Hell'', v ktorej skutočné osoby a hercov, ktorí ich hrali pošlú na tri dni do domu v Roanoke počas Krvavého Mesiaca. Prostredníctvom zhromaždených nájdených nahrávok je odvysielané ako účastníci show zomierajú keď musia čeliť skutočnému hororu v dome v Roanoke. ====Hlavné postavy==== * [[Kathy Batesová|Kathy Bates]] ako Agnes Mary Winstead * [[Sarah Paulsonová|Sarah Paulson]] ako Audrey Tindall a Lana Winters * [[Cuba Gooding, Jr.]] ako Dominic Banks * [[Lily Rabe]] ako Shelby Miller * [[André Holland]] ako Matt Miller * [[Denis O'Hare]] ako William van Henderson * [[Wes Bentley]] ako Dylan * [[Evan Peters]] ako Rory Monahan * [[Cheyenne Jackson]] ako Sidney Aaron James * [[Angela Bassett]] ako Monet Tumusiime ===''Cult'' (2017)=== V roku 2016 je Trump zvolený za prezidenta. Veľa ľudí nevie čo majú čakať. Medzi nimi je aj lesbický pár Ally ([[Sarah Paulsonová|Sarah Paulson]]) a Ivy (Alison Pill), ktoré sa boja, že stratia svojho syna Oza. Ally sa kvôli stresu vracajú jej staré fóbie, ktoré už mala za sebou: Strach z klaunov, z dier a pod. Zrazu začína všade vidieť klaunov. Má s tým niečo spoločné záhadný muž Kai (Evan Peters), ktorý využíva strach ľudí pre svoj vlastný prospech? Alebo Ally stratila rozum? Čoskoro Ally zistí, že už nikomu nemôže dôverovať... ====Hlavné postavy==== * [[Sarah Paulsonová|Sarah Paulson]] ako Ally Mayfair-Richards * [[Evan Peters]] ako Kai Anderson * [[Cheyenne Jackson]] ako Dr. Rudy Vincent * [[Billie Lourd]] ako Winter Anderson * [[Alison Pill]] ako Ivy Mayfair-Richards ===''Apocalypse'' (2018)=== 12. januára 2017 bola potvrdená ôsma séria, ktorá má mať premiéru v roku 2018.<ref name="s8s9">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Andreeva | meno = Nellie | titul = ‘American Horror Story’ Renewed For Seasons 8 & 9 By FX -TCA | url = https://deadline.com/2017/01/american-horror-story-renewed-seasons-8-9-fx-1201883939/ | dátum vydania = 12.1.2017 | vydavateľ = Deadline | jazyk = po anglicky }}</ref> 5. januára 2018 tvorca seriálu Ryan Murphy oznámil, že sa ôsma séria bude odohrávať v budúcnosti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hibberd, Abrams | meno = James, Natalie | titul = American Horror Story shock: Season 8 is set in the future | url = https://ew.com/tv/2018/01/05/american-horror-story-season-8-future/ | dátum vydania = 5.1.2018 | vydavateľ = Entertainment Weekly | jazyk = po anglicky }}</ref> Dej ôsmej série je priamym pokračovaním tretej série ''Coven'' a prvej série ''Murder House''. Príbeh sa začína zničením sveta jadrovými zbraňami, po ktorom sleduje skupinu preživších snažiacich sa vysporiadať s novými pravidlami prežitia v Outpost 3. Na scénu sa tiež vrátia čarodejnice z tretej série ''Coven'', ktoré súperia s Michaelom Langdonom, potomkom ducha Tata Langdona a živého človeka. Takýto potomok mal podľa Billie Dean Howard priniesť koniec svetu ako Antichrist. V retrospektívne sa odhaľuje minulosť mladého Michaela, ktorý zapríčinil nukleárnu katastrofu. Táto séria predstavuje boj medzi dobrom a zlom, ale aj to, že súdržnosť a jednota porazí hrozbu. '''Hlavné postavy''' * [[Sarah Paulsonová|Sarah Paulson]] ako Ms. Wilhemina Venable, Cordelia Goode a Billie Dean Howard * [[Evan Peters]] ako Mr. Gallant, Jeff Pfister, Tate Langdon a James March * [[Cody Fern]] ako Michael Langdon * [[Adina Porter]] ako Dinah Stevens * [[Billie Lourd]] ako Mallory * [[Leslie Grossman]] ako Coco St. Pierre Vanderbilt * [[Kathy Batesová|Kathy Bates]] ako Miriam Mead a Delphine LaLaurie ===''1984'' (2019)=== 12. januára 2017 bola okrem ôsmej série potvrdená aj deviata séria, ktorá má mať premiéru v roku 2019.<ref name="s8s9"/> Táto séria ponesie názov ''1984''. Evan Peters oznámil, že sa v tejto sérii neobjaví.<ref>https://tvline.com/2019/04/10/american-horror-story-season-9-title-1984-summer-camp/</ref> ===''Double Feature'' (2021)=== 3. augusta 2018 bol seriál obnovený na desiatu sériu.<ref>https://variety.com/2018/tv/news/american-horror-story-renewed-season-10-fx-1202894921/</ref> V novembri 2019 [[Sarah Paulsonová|Sarah Paulson]] oznámila svoj návrat do hlavnej role.<ref>https://deadline.com/2020/01/american-horror-story-sarah-paulson-returning-american-crime-story-linda-tripp-1202826085/</ref> 26. februára 2020 Murphy zverejnil cez svoj Instagram účet, že [[Leslie Grossman]], [[Billie Lourd]], [[Evan Peters]], [[Adina Porter]], [[Lily Rabe]], [[Angelica Ross]], [[Finn Wittrock]], a nováčik série [[Macaulay Culkin]] boli obsadení v desiatej sérii.<ref>https://www.thewrap.com/ryan-murphy-reveals-ahs-season-10-cast-macaulay-culkin-joins-evan-peters-and-kathy-bates-return/</ref> 26. mája bolo oznámené, že sa výroba 10. série odkladá na rok 2021, kvôli prebiehajúcej pandémii [[COVID-19]].<ref>https://www.thewrap.com/american-horror-story-season-10-pushed-to-2021-fx-orders-spinoff-american-horror-stories/</ref> 5. februára 2021 Ryan Murphy oznámil, že sa vracia aj [[Frances Conroyová|Frances Conroy]] a o mesiac neskôr oznámil, že sa vracia aj [[Denis O'Hare]].<ref>https://www.digitalspy.com/tv/ustv/a35456411/american-horror-story-season-10-frances-conroy/</ref> <ref>https://www.murphysmultiverse.com/denis-ohare-joins-the-cast-of-ahs-double-feature/</ref> 19. marca 2021 [[Ryan Murphy]] zverejnil oficiálny názov 10. série.<ref>https://deadline.com/2021/03/ryan-murphy-reveal-american-horror-story-season-10-title-1234718490/</ref> ===''Budúce série''=== 5. decembra 2018 Murphy povedal, že sa čarodejnice z ''Coven'' a ''Apocalypse'' vrátia v budúcich sériách. <ref>https://ew.com/tv/2018/12/05/american-horror-story-coven-witches-apocalypse/</ref> 9. januára 2020 bol seriál obnovený po 13. sériu. 11. séria má premiéru 19.10.2022. <ref>https://deadline.com/2020/01/american-horror-story-fx-renews-anthology-series-for-three-more-seasons-tca-1202825621/</ref> ==Obsadenie== Napriek tomu, že každá séria sa odohráva v inom období, niekoľko postáv sa objavilo vo viac ako jednej sérii. {{stĺpce|4| * {{legenda|#D3FFDD|Hlavná postava}} * {{legenda|#FFE1E2|Vedľajšia postava/Hosť}} * {{legenda|#D8EBFF|Špeciálny hosť}} * {{legenda|silver|Bez role}} }} {| class="wikitable" style="text-align:center; font-size: 85%; width: 100%;" |+'''Hlavné postavy''' |- ! rowspan="2" style="width:10%;"| Herec ! colspan="12" | Postava v sérii |- ! style="width:10%;"| ''Murder House'' ! style="width:10%;"| ''Asylum'' ! style="width:10%;"| ''Coven'' ! style="width:10%;"| ''Freak Show'' ! style="width:10%;"| ''Hotel'' ! style="width:10%;"| ''Roanoke'' ! style="width:10%;"| ''Cult'' ! style="width:10%;"| ''Apocalypse'' ! style="width:10%;"| ''1984'' ! style="width:10%;"| ''Double Feature'' ! style="width:10%;"| ''NYC'' ! style="width:10%;"| ''Delicate'' |- | [[Connie Britton]] | style="background:#D3FFDD;"| Vivien Harmon | colspan="6" style="background:silver;"| | style="background:#D8EBFF;"| Vivien Harmon | colspan="4" style="background:silver;"| |- | [[Dylan McDermott]] | style="background:#D3FFDD;"| Dr. Ben Harmon | style="background: #FFE1E2;"| Johnny Morgan | colspan="5" style="background:silver;"| | style="background:#D8EBFF;"| Dr. Ben Harmon | style="background: #FFE1E2;"| Bruce | colspan="3" style="background:silver;"| |- | [[Evan Peters]] | style="background:#D3FFDD;"| Tate Langdon | style="background:#D3FFDD;"| Kit Walker | style="background:#D3FFDD;"| Kyle Spencer | style="background:#D3FFDD;"| Jimmy Darling | style="background:#D3FFDD;"| James Patrick March | style="background:#D3FFDD;"| Edward Philippe Mott<hr>Rory Monahan | style="background:#D3FFDD;"| Kai Anderson | style="background:#D3FFDD;"| Mr. Gallant<hr>James Patrick March<hr>Tate Langdon<hr>Jeff Pfister | style="background:silver;"| | style="background:#D3FFDD;"| Austin Sommers | colspan="2" style="background:silver;"| |- | [[Taissa Farmiga]] | style="background:#D3FFDD;"| Violet Harmon | style="background:silver;"| | style="background:#D3FFDD;"| Zoe Benson | colspan="2" style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"| Sophie Green | style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"| Zoe Benson<hr>Violet Harmon | colspan="4" style="background:silver;"| |- | [[Denis O'Hare]] | style="background:#D3FFDD;"| Larry Harvey | style="background:silver;"| | style="background:#D3FFDD;"| Spalding | style="background:#D3FFDD;"| Stanley | style="background:#D3FFDD;"| Liz Taylor | style="background:#D3FFDD;"| Dr. Elias Cunningham<hr>William van Henderson | colspan="3" style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"| Holden | style="background:#D3FFDD;"| Henry Grant | style="background:#D3FFDD;"| Dr. Hill |- | [[Jessica Lange]] | style="background:#D3FFDD;"| Constance Langdon | style="background:#D3FFDD;"| Sestra Jude Martin | style="background:#D3FFDD;"| Fiona Goode | style="background:#D3FFDD;"| Elsa Mars | colspan="3" style="background:silver;"| | style="background:#D8EBFF;"| Constance Langdon | colspan="4" style="background:silver;"| |- | [[Zachary Quinto]] | style="background:#D8EBFF;"| Chad Warwick | style="background:#D3FFDD;"| Dr. Oliver Thredson | colspan="8" style="background:silver;"| | style="background:#D3FFDD;"| Sam | style="background:#D8EBFF;"| [[Zachary Quinto]] |- | [[Joseph Fiennes]] | style="background:silver;"| | style="background:#D3FFDD;"| Msgr. Timothy Howard | colspan="10" style="background:silver;"| |- | [[Sarah Paulson]] | style="background: #FFE1E2;"| Billie Dean Howard | style="background:#D3FFDD;"| Lana Winters | style="background:#D3FFDD;"| Cordelia Foxx | style="background:#D3FFDD;"| Bette Tattler<hr>Dot Tattler | style="background:#D3FFDD;"| Sally McKenna<hr>Billie Dean Howard | style="background:#D3FFDD;"| Shelby Miller<hr>Audrey Tindall<hr>Lana Winters | style="background:#D3FFDD;"| Ally Mayfair-Richards<hr>Susan Atkins | style="background:#D3FFDD;"| Wilhelmina Venable<hr>Cordelia Goode<hr>Billie Dean Howard | style="background:silver;"| | style="background:#D3FFDD;"| Tuberculosis Karen<hr>Mamie Eisenhower | colspan="2" style="background:silver;"| |- | [[Lily Rabe]] | style="background:#FFE1E2;"| Nora Montgomery | style="background:#D3FFDD;"| Sestra Mary Eunice McKee | style="background:#D3FFDD;"| Misty Day | style="background:#D8EBFF;"| Sestra Mary Eunice McKee | style="background:#D8EBFF;"|[[Aileen Wuornosová|Aileen Wuornos]] | style="background:#D3FFDD;"| Shelby Miller | style="background:silver;"| | style="background:#D8EBFF;"| Misty Day | style="background:#FFE1E2;"| Lavinia Richter | style="background:#D3FFDD;"| Doris Gardner<hr>Amelia Earhart | colspan="2" style="background:silver;"| |- | [[Lizzie Brocheré]] | style="background:silver;"| | style="background:#D3FFDD;"| Grace Bertrand | colspan="10" style="background:silver;"| |- | [[James Cromwell]] | style="background:silver;"| | style="background:#D3FFDD;"| Dr. Arthur Arden | colspan="10" style="background:silver;"| |- | [[Frances Conroy]] | style="background:#FFE1E2;"| Moira O'Hara | style="background:#FFE1E2;"| Shachath | style="background:#D3FFDD;"| Myrtle Snow | style="background:#D3FFDD;"| Gloria Mott | style="background:silver;"| | style="background:#D8EBFF;"| Mama Polk | style="background:#D8EBFF;"| Bebe Babbitt | style="background:#D8EBFF;"| Myrtle Snow<hr>Moira O'Hara | style="background:silver;"| | style="background:#D3FFDD;"| Sarah Cunningham / Belle Noir | colspan="2" style="background:silver;"| |- | [[Emma Roberts]] | colspan="2" style="background:silver;"| | style="background:#D3FFDD;"| Madison Montgomery | style="background:#D3FFDD;"| Maggie Esmeralda | colspan="2" style="background:silver;"| | style="background:#D8EBFF;"| Serina Belinda | style="background:#D3FFDD;"| Madison Montgomery | style="background:#D3FFDD;"| Brooke Thompson | colspan="2" style="background:silver;"| | style="background:#D3FFDD;"| Anna Victoria Alcott |- | [[Kathy Bates]] | colspan="2" style="background:silver;"| | style="background:#D3FFDD;"|[[Delphine LaLaurie]] | style="background:#D3FFDD;"| Ethel Darling | style="background:#D3FFDD;"| Iris | style="background:#D3FFDD;"| The Butcher<hr>Agnes Mary Winstead | style="background:silver;"| | style="background:#D3FFDD;"| Miriam Mead<hr>[[Delphine LaLaurie]] | colspan="4" style="background:silver;"| |- | [[Michael Chiklis]] | colspan="3" style="background:silver;"| | style="background:#D3FFDD;"| Dell Toledo | colspan="8" style="background:silver;"| |- | [[Finn Wittrock]] | colspan="3" style="background:silver;"| | style="background:#D3FFDD;"| Dandy Mott | style="background:#FFE1E2;"| Tristan Duffy<hr>Rudolph Valentino | style="background:#D8EBFF;"| Jether Polk | colspan="2" style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"| Bobby Richter | style="background:#D3FFDD;"| Harry Gardner | colspan="2" style="background:silver;"| |- | [[Angela Bassett]] | colspan="2" style="background:silver;"| | style="background:#D8EBFF;"| Marie Laveau | style="background:#D3FFDD;"| Desiree Dupree | style="background:#D3FFDD;"| Ramona Royale | style="background:#D3FFDD;"| Lee Harris<hr>Monet Tumusiime | style="background:silver;"| | style="background:#D8EBFF;"| Marie Laveau | colspan="4" style="background:silver;"| |- | [[Wes Bentley]] | colspan="3" style="background:silver;"| | style="background:#D8EBFF;"| Edward Mordrake | style="background:#D3FFDD;"| Det. John Lowe | style="background:#D3FFDD;"| Ambrose White<hr>Dylan | colspan="6" style="background:silver;"| |- | [[Matt Bomer]] | colspan="3" style="background:silver;"| | style="background:#D8EBFF;"| Andy | style="background:#D3FFDD;"| Donovan | colspan="7" style="background:silver;"| |- | [[Chloë Sevigny]] | style="background:silver;"| | style="background:#D8EBFF;"| Shelley | colspan="2" style="background:silver;"| | style="background:#D3FFDD;"| Dr. Alex Lowe | colspan="7" style="background:silver;"| |- | [[Cheyenne Jackson]] | colspan="4" style="background:silver;"| | style="background:#D3FFDD;"| Will Drake | style="background:#D3FFDD;"| Sidney Aaron James | style="background:#D3FFDD;"| Dr. Rudy Vincent | style="background:#D3FFDD;"| John Henry Moore | colspan="4" style="background:silver;"| |- | [[Lady Gaga]] | colspan="4" style="background:silver;"| | style="background:#D3FFDD;"| The Countess | style="background:#D8EBFF;"| Scathach | colspan="6" style="background:silver;"| |- | [[Cuba Gooding, Jr.]] | colspan="5" style="background:silver;"| | style="background:#D3FFDD;"| Matt Miller<hr>Dominic Banks | colspan="6" style="background:silver;"| |- | [[André Holland]] | colspan="5" style="background:silver;"| | style="background:#D3FFDD;"| Matt Miller | colspan="6" style="background:silver;"| |- | [[Billie Lourd]] | colspan="6" style="background:silver;"| | style="background:#D3FFDD;"| Winter Anderson<hr>Linda Kasabian | style="background:#D3FFDD;"| Mallory | style="background:#D3FFDD;"| Montana Duke | style="background:#D3FFDD;"| Leslie "Lark" Feldman | style="background:#D3FFDD;"| Dr. Hannah Wells | style="background:#FFE1E2;"| Ashley |- | [[Alison Pill]] | colspan="6" style="background:silver;"| | style="background:#D3FFDD;"| Ivy Mayfair-Richards | colspan="5" style="background:silver;"| |- | [[Adina Porter]] | style="background:#FFE1E2;"| Sally Freeman | colspan="4" style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"| Lee Harris | style="background:#FFE1E2;"| Beverly Hope | style="background:#D3FFDD;"| Dinah Stevens | style="background:silver;"| | style="background:#D3FFDD;"| Cherif Burelson | colspan="2" style="background:silver;"| |- | [[Leslie Grossman]] | colspan="6" style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"| Meadow Wilton<hr>Patricia Krenwinkel | style="background:#D3FFDD;"| Coco St. Pierre Vanderbilt | style="background:#D3FFDD;"| Margaret Booth | style="background:#D3FFDD;"| Ursula Caan<hr>Dr. Calico | style="background:#D3FFDD;"| Barbara Read | style="background:#FFE1E2;"| Ashleigh |- | [[Cody Fern]] | colspan="7" style="background:silver;"| | style="background:#D3FFDD;"| Michael Langdon | style="background:#D3FFDD;"| Xavier Plympton | style="background:#FFE1E2;"| Valiant Thor | colspan="2" style="background:silver;"| |- | [[Matthew Morrison]] | colspan="8" style="background:silver;"| | style="background:#D3FFDD;"| Trevor Kirchner | colspan="3" style="background:silver;"| |- | [[Gus Kenworthy]] | colspan="8" style="background:silver;"| | style="background:#D3FFDD;"| Chet Clancy | colspan="3" style="background:silver;"| |- | [[John Carroll Lynch]] | colspan="3" style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"| Klaun Twisty | style="background:#FFE1E2;"| John Wayne Gacy | style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"| Klaun Twisty | style="background:silver;"| | style="background:#D3FFDD;"| Mr. Jingles | colspan="3" style="background:silver;"| |- | [[Angelica Ross]] | colspan="8" style="background:silver;"| | style="background:#D3FFDD;"| Donna Chambers | style="background:#D3FFDD;"| The Chemist<hr>Theta | colspan="2" style="background:silver;"| |- | [[Zach Villa]] | colspan="8" style="background:silver;"| | style="background:#D3FFDD;"| Richard Ramirez | colspan="3" style="background:silver;"| |- |[[Macaulay Culkin]] | colspan="9" style="background:silver;"| | style="background:#D3FFDD;"| Mickey | colspan="2" style="background:silver;"| |- | [[Ryan Kiera Armstrong]] | colspan="9" style="background:silver;"| | style="background:#D3FFDD;"| Alma Gardner | colspan="2" style="background:silver;"| |- | [[Neal McDonough]] | colspan="9" style="background:silver;"| | style="background:#D3FFDD;"| Dwight D. Eisenhower | colspan="2" style="background:silver;"| |- | [[Kaira Gerber]] | colspan="9" style="background:silver;"| | style="background:#D3FFDD;"| Kendall Carr | colspan="2" style="background:silver;"| |- | [[Nico Greetham]] | colspan="9" style="background:silver;"| | style="background:#D3FFDD;"| Cal Cambon | colspan="2" style="background:silver;"| |- | [[Isaac Cole Powell]] | colspan="9" style="background:silver;"| | style="background:#D3FFDD;"| Troy Lord | style="background:#D3FFDD;"| Theo Graves | style="background:silver;"| |- | [[Rachel Hilson]] | colspan="9" style="background:silver;"| | style="background:#D3FFDD;"| Jamie Howard | colspan="2" style="background:silver;"| |- | [[Rebecca Dayan]] | colspan="9" style="background:silver;"| | style="background:#D3FFDD;"| Maria Wycoff | colspan="2" style="background:silver;"| |- | [[Russell Tovey]] | colspan="10" style="background:silver;"| | style="background:#D3FFDD;"| Patrick Read | style="background:silver;"| |- | [[Joe Mantello]] | colspan="10" style="background:silver;"| | style="background:#D3FFDD;"| Gino Barelli | style="background:silver;"| |- | [[Charlie Carver]] | colspan="10" style="background:silver;"| | style="background:#D3FFDD;"| Adam Carpenter | style="background:silver;"| |- | [[Sandra Bernhard]] | colspan="10" style="background:silver;"| | style="background:#D3FFDD;"| Fran | style="background:silver;"| |- | [[Patti LuPone]] | colspan="2" style="background:silver;"| | style="background:#D8EBFF;"| Joan Ramsey | colspan="7" style="background:silver;"| | style="background:#D3FFDD;"| Kathy Pizazz | style="background:silver;"| |- | [[Matt Zuchry]] | colspan="11" style="background:silver;"| | style="background:#D3FFDD;"| Dex Harding |- | [[Kim Kardashian]] | colspan="11" style="background:silver;"| | style="background:#D3FFDD;"| Siobhan Corbyn |- | [[Annabelle Dexter-Jones]] | colspan="11" style="background:silver;"| | style="background:#D3FFDD;"| Sonia Shawcross |- | [[Michaela Jaé Rodruguez]] | colspan="11" style="background:silver;"| | style="background:#D3FFDD;"| Nicolette |- | [[Cara Delevingnová|Cara Delevigne]] | colspan="11" style="background:silver;"| | style="background:#D3FFDD;"| Ivy |- | [[Julie White]] | colspan="11" style="background:silver;"| | style="background:#D3FFDD;"| IO Preecher |- | [[Maaz Ali]] | colspan="11" style="background:silver;"| | style="background:#D3FFDD;"| Kamal |- |} {| class="wikitable" style="text-align:center; font-size: 85%; width: 100%;" |+'''Špeciálni hostia''' |- ! rowspan="2" style="width:10%;"| Herec ! colspan="9"| Postava v sérii |- ! style="width:10%;"| ''Murder House'' ! style="width:10%;"| ''Asylum'' ! style="width:10%;"| ''Coven'' ! style="width:10%;"| ''Freak Show'' ! style="width:10%;"| ''Hotel'' ! style="width:10%;"| ''Roanoke'' ! style="width:10%;"| ''Cult'' ! style="width:10%;"| ''Apocalypse'' ! style="width:10%;"| ''1984'' |- | [[Kate Mara]] | style="background:#D8EBFF;"| Hayden McClaine | colspan="8" style="background:silver;"| |- | [[Eric Stonestreet]] | style="background:#D8EBFF;"| Derek | colspan="8" style="background:silver;"| |- | [[Charles S. Dutton]] | style="background:#D8EBFF;"| Detektív Granger | colspan="8" style="background:silver;"| |- | [[Ian McShane]] | style="background:silver;"| | style="background:#D8EBFF;"| Leigh Emerson | colspan="7" style="background:silver;"| |- | [[Gabourey Sidibe]] | colspan="2" style="background:silver;"| | style="background:#D8EBFF;"| Queenie | style="background:#D8EBFF;"| Regina Ross | style="background:#D8EBFF;"| Queenie | colspan="2" style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"| Queenie | style="background:silver;"| |- | [[Danny Huston]] | colspan="2" style="background:silver;"| | style="background:#D8EBFF;"| The Axeman | style="background:#D8EBFF;"| Massimo Dolcefino | colspan="5" style="background:silver;"| |- | [[Stevie Nicks]] | colspan="2" style="background:silver;"| | style="background:#D8EBFF;"| Stevie Nicks | colspan="4" style="background:silver;"| | style="background:#D8EBFF;"| Stevie Nicks | style="background:silver;"| |- | [[Celia Weston]] | colspan="3" style="background:silver;"| | style="background:#D8EBFF;"| Lillian Hemmings | colspan="5" style="background:silver;"| |- | [[Neil Patrick Harris]] | colspan="3" style="background:silver;"| | style="background:#D8EBFF;"| Chester Creb | colspan="5" style="background:silver;"| |- | [[Mare Winningham]] | colspan="2" style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"| Alicia Spencer | style="background:#FFE1E2;"| Rita Gayheart | style="background:#D8EBFF;"| Hazel Evers | style="background:silver;"| | style="background:#D8EBFF;"| Sally Keffler | colspan="2" style="background:silver;"| |- | [[Naomi Campbell]] | colspan="4" style="background:silver;"| | style="background:#D8EBFF;"| Claudia Bankson | colspan="4" style="background:silver;"| |- | [[Billy Eichner]] | colspan="6" style="background:silver;"| | style="background:#D8EBFF;"| Harrison Wilton<hr>Tex Watson | style="background:#FFE1E2;"| Brock<hr>Mutt Nutter | style="background:silver;"| |- | [[Lena Dunham]] | colspan="6" style="background:silver;"| | style="background:#D8EBFF;"| Valerie Solanas | colspan="2" style="background:silver;"| |- |} {| class="wikitable" style="text-align:center; font-size: 85%; width: 90%;" |+'''Vedľajšie postavy a hostia''' |- ! rowspan="2" style="width:10%;"| Herec ! colspan="8"| Postava v sérii |- ! style="width:10%;"| ''Murder House'' ! style="width:10%;"| ''Asylum'' ! style="width:10%;"| ''Coven'' ! style="width:10%;"| ''Freak Show'' ! style="width:10%;"| ''Hotel'' ! style="width:10%;"| ''Roanoke'' ! style="width:10%;"| ''Cult'' ! style="width:10%;"| ''Apocalypse'' |- | [[Alexandra Breckenridge]] | style="background:#FFE1E2;"|Mladá Moira O'Hara | style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"|Kaylee | colspan="5" style="background:silver;"| |- | [[Christine Estabrook]] | style="background:#FFE1E2;"|Marcy | colspan="3" style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"|Marcy | colspan="3" style="background:silver;"| |- | [[Jamie Brewer]] | style="background:#FFE1E2;"| Adelaide Langdon | style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"| Nan | style="background:#FFE1E2;"| Marjorie | colspan="2" style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"| Hedda | style="background:#FFE1E2;"| Nan |- | [[Matt Ross]] | style="background:#FFE1E2;"|Dr. Charles Montgomery | colspan="3" style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"|Dr. Charles Montgomery | colspan="3" style="background:silver;"| |- | [[Teddy Sears]] | style="background:#FFE1E2;"|Patrick | colspan="7" style="background:silver;"| |- | [[Anthony Ruivivar]] | style="background:#FFE1E2;"|Miguel Ramos | colspan="3" style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"|Richard Ramirez | colspan="3" style="background:silver;"| |- | [[Adam Levine]] | style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"|Leo Morrison | colspan="6" style="background:silver;"| |- | [[Jenna Dewan-Tatum]] | style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"|Teresa Morrison | colspan="6" style="background:silver;"| |- | [[Clea DuVall]] | style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"|Wendy Peyser | colspan="6" style="background:silver;"| |- | [[Naomi Grossman]] | style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"|Pepper | style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"|Pepper | colspan="3" style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"|Samantha Crowe |- | [[Fredric Lehne]] | style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"|Frank McCann | colspan="6" style="background:silver;"| |- | [[Britne Oldford]] | style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"|Alma Walker | colspan="6" style="background:silver;"| |- | [[Robin Bartlett]] | style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"|Dr. Miranda Crump | style="background:#FFE1E2;"|Cecily Pembroke | colspan="5" style="background:silver;"| |- | [[Robin Weigert]] | style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"|Cynthia Potter | colspan="3" style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"|Mama Polk | colspan="2" style="background:silver;"| |- | [[Robin Weigert]] | style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"|pán Potter | colspan="6" style="background:silver;"| |- | [[Josh Hamilton]] | colspan="2" style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"|Hank Foxx | colspan="5" style="background:silver;"| |- | [[Alexander Dreymon]] | colspan="2" style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"|Luke Ramsey | colspan="5" style="background:silver;"| |- | [[Lance Reddick]] | colspan="2" style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"|Papa Legba | colspan="5" style="background:silver;"| |- | [[Leslie Jordan]] | colspan="2" style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"|Quentin Fleming | colspan="2" style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"|Ashley Gilbert | colspan="2" style="background:silver;"| |- | [[Grace Gummer]] | colspan="2" style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"|Millie | style="background:#FFE1E2;"|Penny | colspan="4" style="background:silver;"| |- | [[Skyler Samuels]] | colspan="3" style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"|Bonnie Lipton | colspan="4" style="background:silver;"| |- | [[Patti LaBelle]] | colspan="3" style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"|Dora Brown | colspan="4" style="background:silver;"| |- | [[Lee Tergesen]] | colspan="3" style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"|Vince | colspan="4" style="background:silver;"| |- | [[Chrissy Metz]] | colspan="3" style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"|Barbara | colspan="4" style="background:silver;"| |- | [[Malcolm-Jamal Warner]] | colspan="3" style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"|Angus T. Jefferson | colspan="4" style="background:silver;"| |- | [[Matthew Glave]] | colspan="3" style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"|Larry Gayheart | colspan="4" style="background:silver;"| |- | [[Angela Sarafyan]] | colspan="3" style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"|Alice | colspan="4" style="background:silver;"| |- | [[David Burtka]] | colspan="3" style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"|Michael Beck | colspan="4" style="background:silver;"| |- | [[Richard T. Jones]] | colspan="4" style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"|Detektív Andrew Hahn | colspan="3" style="background:silver;"| |- | [[Max Greenfield]] | colspan="4" style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"|Gabriel | colspan="3" style="background:silver;"| |- | [[Seth Gabel]] | colspan="4" style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"|Jeffrey Dahmer | colspan="3" style="background:silver;"| |- | [[Darren Criss]] | colspan="4" style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"|Justin | colspan="3" style="background:silver;"| |- | [[Alexandra Daddario]] | colspan="4" style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"|Natacha Rambova | colspan="3" style="background:silver;"| |- | [[Shannon Lucio]] | colspan="5" style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"|Diana Cross | colspan="2" style="background:silver;"| |- | [[Jacob Artist]] | colspan="5" style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"|Todd Allan Connors | colspan="2" style="background:silver;"| |- | [[Brian Howe]] | colspan="5" style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"|Mark Phillips | colspan="2" style="background:silver;"| |- | [[Emma Bell]] | colspan="5" style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"|Tracy Logan | colspan="2" style="background:silver;"| |- | [[James Morosini]] | colspan="5" style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"|Bob Kinnaman | style="background:#FFE1E2;"|R.J. | style="background:silver;"| |- | [[Chaz Bono]] | colspan="5" style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"|Brian Wells | style="background:#FFE1E2;"|Gary Longstreet | style="background:silver;"| |- | [[Colton Haynes]] | colspan="6" style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"|Det. Samuels | style="background:silver;"| |- | [[Cooper Dodson]] | colspan="6" style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"|Ozymandias Mayfair-Richards | style="background:silver;"| |- | [[Dermot Mulroney]] | colspan="6" style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"|Bob Thompson | style="background:silver;"| |- | [[Laura Allen]] | colspan="6" style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"|Rosie | style="background:silver;"| |- | [[Dot-Marie Jones]] | colspan="6" style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"|Butchy May | style="background:silver;"| |- |} ==Produkcia== Natáčanie pilotnej epizódy sa začalo v [[Country Club Park]], [[Los Angeles]], California. Produkcia a natáčanie druhej série sa začalo koncom júla 2012.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://www.ew.com/article/2012/03/01/jessica-lange-will-return-to-american-horror-story-exclusive |dátum prístupu=2021-03-22 |url archívu=https://web.archive.org/web/20201114224818/https://ew.com/article/2012/03/01/jessica-lange-will-return-to-american-horror-story-exclusive/ |dátum archivácie=2020-11-14 }}</ref> Natáčanie tretej série sa začalo 23. júla 2013 v [[New Orleans, Louisiana]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.kpopstarz.com/articles/34671/20130716/american-horror-story-season-3-coven-cast-new-orleans.htm |dátum prístupu=2021-03-22 |url archívu=https://web.archive.org/web/20130821153900/http://www.kpopstarz.com/articles/34671/20130716/american-horror-story-season-3-coven-cast-new-orleans.htm |dátum archivácie=2013-08-21 }}</ref> Natáčanie štvrtej série sa začalo 15. júla 2014 v [[New Orleans]]. Natáčanie piatej série sa začalo 14. júla 2015 v [[Los Angeles, California]], kde sa príbeh taktiež odohráva. Natáčanie šiestej série sa začalo 6. júla 2016 v [[Santa Clarita, California]].<ref>http://www.eonline.com/news/776170/finally-an-american-horror-story-season-6-update</ref> Natáčanie siedmej série sa začalo v máji 2017.<ref>https://deadline.com/2017/03/american-horror-story-billy-eichner-cast-season-7-fx-1202053641/</ref> Natáčanie ôsmej série sa začalo 16. júna 2018 a skončilo 29. októbra 2018. Natáčalo sa na viacerých miestach.<ref>https://deadline.com/2018/04/american-horror-story-season-8-joan-collins-evan-peters-fyc-1202360242/</ref> <ref>https://www.instagram.com/p/BpiC-qCllMi/?igshid=21m3braomcx4</ref> 11. júla 2019 Murphy na svojom Instagrame potvrdil, že sa začalo natáčanie deviatej série.<ref>https://www.instagram.com/p/BzyHgu7JL4t/</ref> Natáčanie desiatej série malo pôvodne začať v marci 2020, ale kvôli prebiehajúcej pandémii [[COVID-19]] sa plány prerušili a kamery sa spustili až 2. decembra 2020.<ref>https://www.thesun.co.uk/tv/13372439/american-horror-storys-lily-rabe-season-10-filming-underway/</ref> 1. marca sa začalo natáčať v prímorskom meste [[Provincetown]].<ref>https://www.boston.com/culture/entertainment/2021/03/01/american-horror-story-season-10-filming-locations-provincetown</ref> Táto tabuľka uvádza lokácie nakrúcania jednotlivých sérií. {| class="wikitable" style="width:40%;" |- ! rowspan="2"|Lokácia ! colspan="8"|Séria |- ! 1 ! 2 ! 3 ! 4 ! 5 ! 6 ! 7 ! 8 |- | [[Los Angeles]], [[California]] | style="background: lightgreen;"| | style="background: lightgreen;"| | | | style="background: lightgreen;"| | style="background: lightgreen;"| | | style="background: lightgreen;"| |- | [[New Orleans]], [[Louisiana]] | | | style="background: lightgreen;"| | style="background: lightgreen;"| | | | | style="background: lightgreen;"| |- | Santa Clarita, [[California]] | | | | | | style="background: lightgreen;"| | | |- | Orange, [[California]] | | | | | | | style="background: lightgreen;"| | |- | [[Burbank (Kalifornia)|Burbank]], [[California]] | | | | | | | | style="background: lightgreen;"| |} ==Hodnotenie== {| class="wikitable" style="width:50%; text-align:center;" |- ! rowspan="2" colspan="2"|Séria ! colspan="3"|Hodnotenie |- ! style="width:25%;"|Rotten Tomatoes ! style="width:25%;"|Metacritic ! style="width:25%;"|[[ČSFD]] |- | style="background:#9f2323; width:3%;"| | ''Murder House'' | 74%<ref>https://www.rottentomatoes.com/tv/american_horror_story/s01</ref> | 62<ref>http://www.metacritic.com/tv/american-horror-story</ref> | 83%<ref>https://www.csfd.cz/film/455968-american-horror-story/301543-murder-house</ref> |- | style="background:#14131A; width:3%;"| | ''Asylum'' | 84%<ref>https://www.rottentomatoes.com/tv/american_horror_story/s02</ref> | 65<ref>http://www.metacritic.com/tv/american-horror-story/season-2</ref> | 88%<ref>https://www.csfd.cz/film/455968-american-horror-story/399621-asylum</ref> |- | style="background:#662C35; width:3%;"| | ''Coven'' | 85%<ref>https://www.rottentomatoes.com/tv/american_horror_story/s03</ref> | 71<ref>http://www.metacritic.com/tv/american-horror-story/season-3</ref> | 73%<ref>https://www.csfd.cz/film/455968-american-horror-story/399623-coven</ref> |- | style="background:#125B5C; width:3%;"| | ''Freak Show'' | 79%<ref>https://www.rottentomatoes.com/tv/american_horror_story/s04</ref> | 69<ref>http://www.metacritic.com/tv/american-horror-story/season-4</ref> | 73%<ref>https://www.csfd.cz/film/455968-american-horror-story/399625-freak-show</ref> |- | style="background:#403A00; width:3%;"| | ''Hotel'' | 63%<ref>https://www.rottentomatoes.com/tv/american_horror_story/s05</ref> | 60<ref>http://www.metacritic.com/tv/american-horror-story/season-5</ref> | 77%<ref>https://www.csfd.cz/film/455968-american-horror-story/407317-hotel</ref> |- | style="background:#DCC494; width:3%;"| | ''Roanoke'' | 78%<ref>https://www.rottentomatoes.com/tv/american_horror_story/s06</ref> | 72<ref>http://www.metacritic.com/tv/american-horror-story/season-6</ref> | 65%<ref>https://www.csfd.cz/film/455968-american-horror-story/455970-roanoke</ref> |- | style="background:#F6BB02; width:3%;"| | ''Cult'' | 72%<ref>https://www.rottentomatoes.com/tv/american_horror_story/s07</ref> | 66<ref>http://www.metacritic.com/tv/american-horror-story/season-7</ref> | 69%<ref>https://www.csfd.cz/film/455968-american-horror-story/480282-cult</ref> |- | style="background:#FF6048; width:3%;"| | ''Apocalypse'' | 75%<ref>https://www.rottentomatoes.com/tv/american_horror_story/s08</ref> | 63<ref>https://www.metacritic.com/tv/american-horror-story/season-8</ref> | 74%<ref>https://www.csfd.cz/film/455968-american-horror-story/633205-apocalypse</ref> |- | style="background:#3c230d; width:3%;"| | ''1984'' | 87%<ref>https://www.rottentomatoes.com/tv/american_horror_story/s09</ref> | | 72%<ref>https://www.csfd.cz/film/455968-american-horror-story/712417-1984</ref> |} ==Referencie== {{Referencie|2}} [[Kategória:Televízne seriály USA]] [[Kategória:Televízne seriály z roku 2011]] [[Kategória:Hororové televízne seriály]] [[Kategória:Televízne seriály FX]] a1bokynzkdvz884jc81uqotp802i252 2 505079 8215879 8215224 2026-05-18T11:42:16Z Pe3kZA 39673 akt. 8215879 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Gabčíkovo-Topoľníky | other_name = | category = vodný tok <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country1 = | country_flag = 1 | state = | region = [[Trnavský kraj|Trnavský]] | region1 = | district = [[Dunajská Streda (okres)|Dunajská Streda]] | district1 = | commune = | municipality = [[Gabčíkovo (okres Dunajská Streda)|Gabčíkovo]], [[Baka]], [[Povoda]] | municipality1 = [[Vrakúň]] | municipality2 = [[Mad]], [[Dolný Bar]], [[Kútniky]] | municipality3 = [[Topoľníky]], [[Trhová Hradská]] <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = [[Gabčíkovo-Ňárad]],<br>[[Jurová-Veľký Meder]],<br>[[Boheľovský kanál]] | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Podunajská rovina]] | source_type = Vznik | source_location = [[Gabčíkovo (okres Dunajská Streda)|Gabčíkovo]] | source_elevation = cca 114 | source_lat_d = 47.889 | source_long_d = 17.5362 | mouth = [[Podunajská rovina]], [[Čiližská mokraď]] | mouth_location = [[Klátovské rameno]], [[Topoľníky]] | mouth_elevation = cca 109 | mouth_lat_d = 47.9841 | mouth_long_d = 17.7746 <!-- *** Dimensions *** --> | length = cca 30 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Trnavský kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --> | length_imperial = | watershed_imperial = | discharge_max_imperial = | discharge_min_imperial = | source_elevation_imperial = | mouth_elevation_imperial = | discharge_imperial = | discharge1_imperial = <!-- *** Footnotes *** --> | free = V. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = <!--4-21-18-155--> | free2_type = Číslo hydronyma | free2_label = Číslo hydronyma | free3 = [[Povodie Dunaja|Dunaj]] | free3_type = Povodie | free3_label = Povodie }} Kanál '''Gabčíkovo-Topoľníky'''<ref name=UGK/> je významný nížinný vodný tok na [[Podunajská rovina|Podunajskej rovine]]<ref name=GP>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) | url = https://apl.geology.sk/temapy/ | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-19 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> na území okresu [[Dunajská Streda (okres)|Dunajská Streda]]. Je pravostranným prítokom [[Klátovské rameno|Klátovského ramena]]<ref name=vku/>, má dĺžku približne 30 km a je tokom V. rádu. == Priebeh toku == Vodný tok vzniká na južnom okraji strednej časti [[Podunajská rovina|Podunajskej roviny]]<ref name=G>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-19 | miesto = Bratislava}}</ref>, západne od mesta [[Gabčíkovo (okres Dunajská Streda)|Gabčíkovo]], v nadmorskej výške približne {{Mnm|114}}<ref name=UGK/> Začína odbočkou z odvodňovacieho, priesakového kanála dunajskej hrádze, neďaleko elektrárne [[Gabčíkovo (vodné dielo)|Vodného diela Gabčíkovo]], v lokalite Veľký diel<ref name=vku/>, odkiaľ tečie východným smerom. Vteká do geomorfologickej časti [[Čiližská mokraď]]<ref name=GP/> a v lokalite Mohyla sa oblúkom stáča na sever. Pravostranne tu odbočuje kanál [[Gabčíkovo-Ňárad]] a onedlho sa z ľavej strany pripája kanál Baka-Gabčíkovo. Zakrátko sa pravostranne odpája [[Čiližský potok]], kanál križuje [[Cesta II. triedy 506 (Slovensko)|cestu II/506]]<ref name=Tm/>, postupne sa stáča na severovýchod a križuje Akovský kanál.<ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 143: Gabčíkovo: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 5 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2020 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-143-gabcikovo/ | isbn = 978-80-99934-15-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> V oblasti Bystré priberá ľavostranný kanál [[Šuľany-Jurová]], následne sa v lokalite Dedinská lúka pravostranne odpája kanál [[Jurová-Veľký Meder]].<ref name=mcz/> Centrálnou, rovinatou časťou [[Žitný ostrov|Žitného ostrova]] kanál pokračuje lemovaný súvislým porastom na severovýchod, opakovane meniac smer toku a priberajúc menšie ľavostranné prítoky - Jazerný a Vydrí kanál.<ref name=UGK>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky | odkaz na autora = | titul = Základná mapa | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=47.940677,17.589536,16 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-19 | jazyk = }}</ref> Preteká centrom obce [[Vrakúň]], kde križuje [[Cesta II. triedy 507 (Slovensko)|cestu II/507]]<ref name=Tm/> a vedie do oblasti Hrušovské<ref name=vku/>, kde križuje kanál Vojka-Kračany a naň nadväzujúci [[Boheľovský kanál]]. Opúšťa časť [[Čiližská mokraď]]<ref name=GP/>, na okraji [[Povoda|Povody]] sa oblúkom esovito stáča na juh a následne až na sever ku [[Kútniky|Kútnikom]], kde križuje [[Cesta I. triedy 63 (Slovensko)|cestu I/63]] a [[Železničná trať Bratislava – Komárno|železničnú trať Bratislava – Komárno]].<ref name=Tm/> Opätovne sa esovito vlní popri obci [[Dolný Bar]], križuje Ohradský a Belský kanál a tečie východným, postupne severovýchodným smerom k obci [[Topoľníky]].<ref name=UGK/> V lokalite Židovské sa v nadmorskej výške približne {{Mnm|109}}<ref name=UGK/> pravostranne vlieva do [[Klátovské rameno|Klátovského ramena]] v povodí [[Malý Dunaj|Malého Dunaja]].<ref name=Tm>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=17.77435&y=47.98422&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-19 | miesto = | jazyk = }}</ref> Kanál Gabčíkovo-Topoľníky preteká územím mesta [[Gabčíkovo (okres Dunajská Streda)|Gabčíkovo]] a obcí [[Baka]], [[Povoda]], [[Vrakúň]], [[Mad]], [[Dolný Bar]], [[Kútniky]], [[Topoľníky]] a [[Trhová Hradská]], všetko v okrese [[Dunajská Streda (okres)|Dunajská Streda]] v [[Trnavský kraj|Trnavskom kraji]].<ref name=mcz>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turistická mapa | url = https://mapy.com/sk/turisticka?q=Baka&source=osm&id=1015717119&ds=1&x=17.5502598&y=47.8912738&z=15 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-19 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Podunajská rovina]] * [[Čiližská mokraď]] * [[Klátovské rameno]] == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=17.77435&y=47.98422&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Vodné toky v povodí Malého Dunaja (1. časť)}} <!-- [[Kategória:Vodné toky na Podunajskej rovine]] [[Kategória:Povodie Dunaja]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Dunajská Streda]] [[Kategória:Gabčíkovo (okres Dunajská Streda)]] [[Kategória:Povoda]] [[Kategória:Baka]] [[Kategória:Vrakúň]] [[Kategória:Mad]] [[Kategória:Dolný Bar]] [[Kategória:Kútniky]] [[Kategória:Topoľníky]] [[Kategória:Trhová Hradská]] --> {{Vodné toky v povodí Starej Čiernej vody}} {{Vodné toky v povodí Dudváhu}} <ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 154: Podunajská rovina – Veľký Meder: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-154-podunajska-rovina-velky-meder/ | isbn = 978-80-99934-27-7 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 143: Gabčíkovo: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 5 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2020 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-143-gabcikovo/ | isbn = 978-80-99934-15-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 154: Podunajská rovina – Veľký Meder: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-154-podunajska-rovina-velky-meder/ | isbn = 978-80-99934-27-7 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=Geo>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf#page=190 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-20 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> <ref name=vkuD>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 153: Podunajská rovina – Diakovce: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-153-podunajska-rovina-diakovce/ | isbn = 978-80-99934-28-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 152: Nitrianska pahorkatina – Hlohovec: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-152-nitrianska-pahorkatina-hlohovec/ | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 151: Trnavská pahorkatina – Senec: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-151-trnavska-pahorkatina-senec/ | isbn = 978-80-99934-22-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> {{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 129: Malé Karpaty, Bradlo: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-129-male-karpaty-bradlo/ | isbn = 978-80-99934-42-0 | kapitola = | strany = | jazyk = }} <ref name="vkuT">{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 151: Trnavská pahorkatina – Senec: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-151-trnavska-pahorkatina-senec/ | isbn = 978-80-99934-22-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=Geo>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf#page=95 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-25 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 128: Malé Karpaty – Záruby: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2023 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-128-male-karpaty-zaruby-7-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-80-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 151: Trnavská pahorkatina – Senec: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-151-trnavska-pahorkatina-senec/ | isbn = 978-80-99934-22-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> {{pozri|rovnomennom vrchu nad Hutami|Holica (vrch v Chočských vrchoch; 1339,8 m n. m.)|vrchu nad obcou [[Leštiny]]}} <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 128: Malé Karpaty – Záruby: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2023 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-128-male-karpaty-zaruby-7-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-80-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> {{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 111: Chočské vrchy – Vodná nádrž Liptovská Mara: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = http://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-111-chocske-vrchy-vodna-nadrz-liptovska-mara-7-vydanie-2021/ | isbn = 978-80-99934-29-1 | kapitola = | strany = | jazyk = }} <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 102: Orava – Beskid Żywiecki: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2024 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-102-orava-beskid-zywiecki-7-vydanie-2024/ | isbn = 978-80-99934-81-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 112: Západné Tatry – Roháče: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 10 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2024 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-112-zapadne-tatry-rohace-10-vydanie-2024/ | isbn = 978-80-99934-78-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 110: Malá Fatra, Vrátna: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 8 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2024 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-110-mala-fatra-vratna-8-vydanie-2024/ | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 101: Kysucké Beskydy, Veľká Rača: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 6 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2022 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-101-kysucke-beskydy-velka-raca-6-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-49-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 109: Javorníky, Čadca: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 5 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2020 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-109-javorniky-cadca/ | isbn = 978-80-99934-07-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=AA>{{AtlasVKÚ2008|}}</ref> <ref name=Geo>In: ''Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel''. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v [https://web.archive.org/web/20231208204548/https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf archíve].</ref> <ref name=GeoP>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Hoblík | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Základná báza údajov pre geografický informačný systém | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa/detail/zbgis/79/972293 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-11-08 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> <ref>[https://web.archive.org/web/20230811040656/https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf#page=63]</ref> fm4xymh2k6qkj6o1e801ortvdoacy11 0 508152 8215751 7685712 2026-05-18T03:30:33Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8215751 wikitext text/x-wiki {{na revíziu}} [[Súbor:Ray-Scott-Pardue-2.jpg|náhľad|upright|Ray Scott Pardue]] '''2THEUNIVERSE''' je nemecko-americká hudobná skupina z [[Kolín nad Rýnom|Kolína nad Rýnom]] v [[Nemecko|Nemecku]]. Názov skupiny má pôvod v bestselleri autorky [[Rhonda Byrne|Rhondy Byrne]], ktorý nesie titul ''Tajomstvo''.<ref name=2TUBio>Thomas Diamandis (2013). [http://www.2theuniverse.de/official/2_the_universe_bio.html “Biography"] {{Webarchive|url=https://archive.ph/20140202162725/http://www.2theuniverse.de/official/2_the_universe_bio.html |date=2014-02-02 }}, oficiálna webová stránka 2THEUNIVERSE (nemecky), naposledy navštívená 30.01.2014.</ref> Knihou sa autorka snaží pomôcť ľuďom viesť šťastný a naplnený život vďaka dôvere v samého seba. Hovorí, že ak si človek niečo veľmi praje, tak sa to aj stane. Stačí "vyslať želanie do vesmíru". ("Send a wish to the universe!") == Kariéra == V roku 2009 prebudil spevák [[Ray Scott Pardue]] k životu svoj projekt - 2THEUNIVERSE - vtedy spievali ešte ako popové duo vlastné, ale aj známe piesne iných umelcov, v hotelových baroch. V krátkom čase sa duo stalo jedným z najžiadanejších hudobných telies v [[Severné Porýnie-Vestfálsko|Severnom Porýnii-Vestfálsku]].{{bez citácie}} Z dôvodu narastajúceho množstva objednávok v stále väčších lokalitách sa Pardue rozhodol pribrať ďalších hudobníkov. V roku 2011 vznikla skupina 2THEUINVERSE. Aktuálnu formáciu tvoria Ray Scott Pardue (spevák a textár), Steffen Holl (bicie), Taka JC (piano a keyboard) a KayKay Röttgen (gitara).<ref name=2TUBio /> Za hranicami Kolína sa skupina stala známou vďaka propagácii 20. výročia vzniku ''Nemeckého registra darcov kostnej drene'' (DKMS).<ref>Antonia Kubas (09.06.2011). [http://www.online-star-news.com/pages/posts/20-jahre-dkms-deutsche-knochenmarkspenderdatei--dkms-bewegt-die-welt--bdquotogether-in-one-universe-von-2-the-universe-ist-der-titelsong-der-kampagne-zum-20.-jubilaeum-der-dkms5248.php?p=2360 “20 Jahre DKMS"], Online Star News (nemecky), naposledy navštívená 30.01.2014.</ref> 2THEUNIVERSE produkovali pre túto akciu pieseň „Together in one Universe“.<ref>[http://www.youtube.com/watch?v=FeVVGMCOros YouTube: ''Together in one Universe''] oficiálny kanál DKMS, naposledy navštívená 30.01.2014</ref><ref>Andreas Schröder (03.09.2012). [http://www.allgemeine-zeitung.de/lokales/mainz/nachrichten-mainz/gemeinsam-mit-musik-gegen-krebs_11748888.htm "Gemeinsam mit Musik gegen Krebs"], Allgemeine Zeitung (nemecky), naposledy navštívená 30.01.2014.</ref><ref>Julia Runge (08.09.2011). [http://www.pressrelations.de/new/standard/result_main.cfm?aktion=jour_pm&r=465293 “Die RTL-Jurorin tanzt im Kampf gegen Läukemie"], pressrelations (nemecky), naposledy navštívená 30.01.2014.</ref> Na konci kampane spomínanej organizácie (2012) bola skupina na veľkom nemeckom turné "Snapshots & Greatest Hits Tour" ikony osemdesiatych rokov [[Kim Wilde]], pre ktorú vystupovala ako predskokan po celej Spolkovej republike.<ref>Marcel Rijs (März 2012). [http://www.wilde-life.com/encyclopedia/s/snapshots-greatest-hits-tour "Snapshots & Greatest Hits Tour"], oficiálna Kim Wilde fanstránka (anglicky), naposledy navštívená 30.01.2014.</ref><ref>Florian Hessler (19.03.2012). [http://www.metal-district.de/md_livebericht::::441:kim_wilde_2_the_universe_stereoblonde_berlin_columbiahalle_15.03.2012.html "Wim Wilde Snapshots & Greatest Hits – Live in Berlin"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140201212744/http://www.metal-district.de/md_livebericht::::441:kim_wilde_2_the_universe_stereoblonde_berlin_columbiahalle_15.03.2012.html |date=2014-02-01 }}, Metal-District.de (nemecky), naposledy navštívená 30.01.2014.</ref><ref>Andi (08.03.2012). [http://www.musicheadquarter.de/live/berichte/kim-wilde-snapshots-tour-2012-support-2-the-universe-europahalle-in-trier/ “Kim Wilde Snapshots – Tour 2012, Support 2 The Universe, Europahalle in Trier"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140201174633/http://www.musicheadquarter.de/live/berichte/kim-wilde-snapshots-tour-2012-support-2-the-universe-europahalle-in-trier/ |date=2014-02-01 }}, MUSICHEADQUARTER (nemecky), naposledy navštívená 30.01.2014.</ref> So singlom „Retrograde“<ref>[http://www.youtube.com/watch?v=476HOOfEIUY YouTube: ''Retrograde''] oficiálny kanál 2THEUNIVERSE, naposledy navštívená 30.01.2014</ref> – rytmickou piesňou s elementami organického rocku a dance - 2THEUNIVERSE „dobíjajú“ celú Európu. Autorom piesne je producent a spevák Fabian Strangl (vedúci spevák skupiny ''Random Hero''), ktorý je autor viacerých „rebríčkových“ hitov (Ivy Quainoo, The Sinderellas, a. i.). Okrem neho spolupracovali Claas-P. Jambor ([[Scooter (skupina)|Scooter]], [[Tom Beck]], a. i.) a samotný Ray Scott Pardue. Títo traja sa zoznámili v októbri 2013 pri príležitosti textárskeho kempu v Berlíne.<ref>Rolf Budde (31.10. 2013). [http://www.buddemusic.de/germany-de/?p=7966 "Erfolgreiche Premiere von Neu / in Berlin" - About the songwriting camp] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140201204756/http://www.buddemusic.de/germany-de/?p=7966 |date=2014-02-01 }}, Budde Music (nemecky), naposledy navštívená 30.01.2014.</ref> V astronómii je vysvetlené slovo „retrográdny“, resp. [[retrográdna dráha]], ako pohyb v protismere hlavného rotačného smeru. V piesni spevák opisuje pokus dvoch ľudí zblížiť sa. Hoci sú obaja úplne odlišní a je známe, ze sa protiklady priťahujú, nepodarí sa im to. Sú dôvodom zákony vesmíru, alebo má človek svoj osud vo vlastných rukách? == Referencie == <references/> == Externé odkazy == * [http://www.2theuniverse.de/ Oficiálna webová stránka]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} [[Kategória:Nemecké hudobné skupiny]] bhzdyl3t3awo9cs9t16be4g6ch1thpl 0 508955 8215729 8130686 2026-05-17T22:25:09Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8215729 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Agarplate redbloodcells edit.jpg|thumb|Agarový substrát pre pestovanie bakteriálnych kultúr]] [[Súbor:Sago Gulaman.jpg|thumb|''Sago v gulamane'' z Filipín. ovocný džús ochutený pandánom s [[agar]]om a sagom.]] [[Súbor:Kapsel beredningsform.jpg|thumb|Želatínové tobolky na [[liečivo|liečivá]] ]] '''Želatína''' je substancia živočíšneho alebo rastlinného pôvodu, ktorá je špecifická tým, že viaže v sebe veľké množstvo vody na relatívne veľmi malý objem samotnej substancie. Je zväčša priehľadná, prípadne mierne žltkastá. Používa sa v širokom spektre odvetví – najmä potravinárstve, farmaceutickom priemysle, lekárskom výskume, kozmetike, fotografickom odvetví<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.photokonnexion.com/?page_id=5981 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20140221150520/http://www.photokonnexion.com/?page_id=5981 | dátum archivácie = 2014-02-21 }}</ref> a tlači. Pojmom želatína sa niekedy nesprávne označuje [[absorbent]] chemického pôvodu (poväčšine ide o soli [[polyakrylátová kyselina|polyakrylátových kyselín]], [[karbomér]], prípadne sodný polyakrylát známy pod obchodným názvom WaterLock), ktorý sa používa napr. v jednorazových plienkach pre svoju schopnosť absorbovať a udržať veľké množstvo vody.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul="Čo obsahuje typická jednorázová plienka?" |url=http://www.disposablediaper.net/faq.asp?1 |dátum prístupu=2014-02-12 |url archívu=https://web.archive.org/web/20111006122227/http://www.disposablediaper.net/faq.asp?1 |dátum archivácie=2011-10-06 }}</ref> Podľa pôvodu má želatína rôzne názvy: * [[aspik]] alebo kostný [[glej]] – želatína na báze [[kolagén]]u a príbuzných látok. Vyrába sa tepelnou separáciou a následnou filtráciou z hovädzích, bravčových, kuracích a rybích koží a kostí po búraní mäsa alebo priemyselnom spracovaní. Kolagén sa používa na výrobu cukroviniek (napr. gumové medvedíky a iné želatínové produkty), mäsových výrobkov ([[tlačenka]]), lepidiel, translucentné gélové farby pre osvetľovaciu a optickú techniku a iné.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.gelatin.co.za/gelatine-consumer.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20140606193938/http://gelatin.co.za/gelatine-consumer.html | dátum archivácie = 2014-06-06 }}</ref><ref>Glicksman. M.: ''Gum Technology in the Food Industry''. Academic Press. New York & London. 1969.</ref> * [[agar]] alebo [[agaróza]] – želatína z morských rias, najmä druhu agar agar.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = http://phys.org/news/2013-08-lab-dinner-table-seaweed.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = }}</ref> Z rias sa podľa potreby a technológie separuje polysacharid agarózy alebo [[agaropektín]]. Vzhľadom na špecifické vlastnosti je jeho využitie podstatne širšie než kolagénu.<ref>[http://www.diffen.com/difference/Agar_vs_Gelatin Porovnanie rozdielov agar vs. želatína]</ref> ** potravinárstvo: cukrárenské a okrasné želatíny a glazúry, [[vegetariánstvo|vegetariánske]] a [[vitariánstvo|vitariánske]] produkty (kde nahrádza želatínu z kolagénu), zahusťovadlo do polievok, na konzervovanie ovocia, do zmrzliny a ďalších dezertov, ako číriaca látka pri varení a pod. ** zdravotníctvo a farmaceutický priemysel: tobolky liekov, substrát pre pestovanie kultúr baktérií,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = http://phys.org/news/2014-02-biology-materials.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = http://phys.org/news/2013-09-biochar-quiets-microbes-pathogens.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = http://phys.org/news/2012-04-biologists-nematode-species-small-molecule-pheromones.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = }}</ref> mikroorganizmov a húb pri výskume a liečbe chorôb, analýza [[DNA]], meranie motility a mobility mikroorganizmov,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = http://web.clark.edu/tkibota/240/Unknowns/Motility.htm | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20141012062214/http://web.clark.edu/tkibota/240/Unknowns/Motility.htm | dátum archivácie = 2014-10-12 }}</ref> laxatívum a ďalšie. ** poľnohospodársky a biologický výskum: pestovanie rastlín a šľachtenie rôznych kultúr<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.nature.com/srep/2013/130214/srep01273/full/srep01273.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = https://science-on-stage.web.cern.ch/science-on-stage/Webcatalog/Italy/italy7.htm | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20140212211509/http://science-on-stage.web.cern.ch/science-on-stage/Webcatalog/Italy/italy7.htm | dátum archivácie = 2014-02-12 }}</ref> ** kulinárstvo: rôzne dezerty, koláče, pudingy a iné delikatesy, zväčša ázijskej kuchyne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.youtube.com/watch?v=g0grMbwIg2U | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = }}</ref> ** elektrochemické priemyselné a iné použitie: [[elektroforéza]], [[zubná protetika]], zložka detskej [[plastelína|plastelíny]] a iné drobné využitia.<ref>R. Bird and Dorothy Jackson, ''A Technique for Electrophoresis in Agar Gel'', Department of Endocrinology, New End Hospital, Hampstead, London, 1959</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.colorado.edu/outreach/BSI/pdfs/electrophoresis_teacher.pdf | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{cite journal |title=Agarose gels: Properties and use for electrophoresis |author=Philip Serwer |journal=Electrophoresis |volume = 4 |issue =6 |pages =375 – 382 |year= 1983 }}</ref> * [[pektín]]: zväčša len potravinárske účely, cukrovinky, marmelády a džemy. == Referencie == {{Referencie|2}} == Zdroje == * [http://www.neogen.com/Acumedia/pdf/ProdInfo/7247_PI.pdf Použitie agaru ako substrátu pre výskum] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130810145104/http://www.neogen.com/Acumedia/pdf/ProdInfo/7247_PI.pdf |date=2013-08-10 }} * [http://link.springer.com/article/10.1007%2FBF00152620#page-1 Použitie agaru a agarózy v elektroforéze] == Externé odkazy == {{Portál|Chémia}} * [http://www.youtube.com/watch?v=6bYIow9pc6M Videodokument ako sa vyrába kolagénová želatína, angličtina] * [http://www.gelatine.org/en/about-gelatine/manufacturing/production-process.html Stránka výrobcu želatíny o histórii, procesoch a používaní, angličtina] [[Kategória:Potravinárske aditíva]] [[Kategória:Farmakológia]] [[Kategória:Mikrobiológia]] [[Kategória:Potraviny]] [[Kategória:Doplnky stravy]] hek47s5kz0ibloctf6byrp83zny93q3 0 513605 8215619 8164761 2026-05-17T17:58:24Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 2 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8215619 wikitext text/x-wiki {{Infobox trolejbus | názov = Škoda 30Tr SOR | súbor = Praha, Libeň, Na žertvách, Škoda 30Tr SOR č. 9506 (2018-05-08; 01).jpg | popis = Trolejbus Škoda 30Tr SOR na linke 58 v [[Praha|Prahe]] | typ = 30Tr | výrobca = [[Škoda Electric]]<br />[[SOR Libchavy]] (karoserie) | prototyp = [[2010]] | výroba v rokoch = [[2011]] – [[2020]] | vyrobených kusov = 155 | modernizácia v rokoch = | modernizovaných kusov = | dĺžka = 12 180 mm | šírka = 2 550 mm | výška = 3 400 | pohotovostná hmotnosť = 10 800 kg | výška podlahy = 360 | max. rýchlosť = 70 km/h | miest na sedenie = 32 | miest na státie = 68 | motor(y) = Škoda 4ML 3444 K/4 | výkon = 1×160 kW | napätie = 600 V / 750 V | dieselagregát = Iveco | výkon dieselagregátu = 100 kW }} [[Súbor:6114 210 Karpatska.jpg|náhľad|Trolejbus Škoda 30Tr SOR v [[Bratislava|Bratislave]]]] [[Súbor:DPMBBTrolejbus3011.JPG|náhľad|Trolejbus Škoda 30Tr SOR v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]]]] [[Súbor:Teplice, Benešovo náměstí, trolejbus 179, Škoda 30Tr, linka 2.jpg|náhľad|Trolejbus Škoda 30Tr SOR v [[Teplice|Tepliciach]]]] '''Škoda 30Tr SOR''' je nízkopodlažný [[trolejbus]] vyrábaný spoločnosťou [[Škoda Electric]] v spolupráci s dodávateľom karosérie [[SOR Libchavy]] (skriňa autobusu typu [[SOR NB 12 City|NB 12]]). Z modelu 30Tr je odvodený kĺbový voz [[Škoda 31Tr SOR]]. == História == Prvý voz bol vyrobený v roku 2010 a po vykonaných skúškach v Bratislave bol dodaný do [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]]. [[Dopravný podnik mesta Banská Bystrica]] (DPM BB) objednal celkom 19 vozov typu 30Tr, ktoré boli dodané do júna 2011. Okrem prvého vozu, ktorý bol dokončený v Plzni, kde aj absolvoval skúšobné jazdy (prvá jazda tu bola uskutočnená 4. novembra 2010<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Plzeňské trolejbusy - Zkoušené trolejbusy - Škoda 30 Tr pro Banskou Bystrici|url=http://www.plzensketrolejbusy.cz/zkousenetrolejbusy/skoda-30-tr-bbystrica.php|vydavateľ=www.plzensketrolejbusy.cz|dátum prístupu=2020-08-09}}</ref>), bola [[elektrická výzbroj]] do karosérií nainštalovaná až pracovníkmi DPM BB priamo v Banskej Bystrici, čím podnik ušetril až 60% finančných prostriedkov. Trolejbusy, ktoré z 95% financoval Európsky fond regionálneho rozvoja a príspevok zo štátneho rozpočtu, sú označené evidenčnými číslami 3001-3019. Vozy majú štvoro dverí a nie sú vybavené pomocným dieselagregátom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=DPM BB ušetrí montážou výzbroje trolejbusu Škoda 30 Tr|url=https://imhd.sk/bb/doc/sk/8926/index?&id=8926|vydavateľ=imhd.sk Banská Bystrica|dátum prístupu=2020-08-09|jazyk=sk|priezvisko=imhd.sk}}</ref> Prvý voz č. 3001 vykonával v Banskej Bystrici v dňoch 15. apríla{{--}}30. júna 2011 skúšobné jazdy s cestujúcimi, slávnostne bolo všetkých 19 trolejbusov odovzdaných 30. júna 2011, ich pravidelná prevádzka začala o deň neskôr.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=BUSportal - FOTOREPORTÁŽ zo slávnostného odovzdávania|url=http://www.busportal.sk/modules.php?name=article&sid=7486&secid=4|vydavateľ=www.busportal.sk|dátum prístupu=2020-08-09|url archívu=https://web.archive.org/web/20190201172129/http://www.busportal.sk/modules.php?name=article&sid=7486&secid=4|dátum archivácie=2019-02-01}}</ref> Na túto dodávku na jeseň 2015 nadviazalo dodanie jedného kusu toho istého typu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nové trolejbusy boli zaradené do premávky s cestujúcimi (od 18.11.2015)|url=https://imhd.sk/bb/doc/sk/14998/Nove-trolejbusy-boli-zaradene-do-premavky-s-cestujucimi-od-DNES-18-11-2015|vydavateľ=imhd.sk Banská Bystrica|dátum prístupu=2020-08-09|jazyk=sk|priezvisko=imhd.sk}}</ref> Ďalších 18 štvordverových vozov 30Tr (z toho dvaja s pomocným dieselagregátom) bolo v rokoch 2011{{--}}2012 dodaných [[Dopravní podnik města Hradce Králové|Dopravnému podniku mesta Hradca Králové]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=BUSportál {{!}} zprávy {{!}} vše o autobusech {{!}} autobusová doprava {{!}} jízdní řády|url=http://www.busportal.cz/modules.php?name=article&sid=8129|vydavateľ=www.busportal.cz|dátum prístupu=2020-08-09|url archívu=https://web.archive.org/web/20210923001230/https://www.busportal.cz/modules.php?name=article&sid=8129|dátum archivácie=2021-09-23}}</ref> Prvý trolejbus č. 11 bol do Hradca Králové dodaný 9. septembra 2011, pričom už 15. septembra tohto roku bol vypravený do pravidelnej prevádzky na linku č. 3. Ďalších päť hradeckých vozov prišlo na prelome septembra a októbra 2011, šesť trolejbusov (vrátane dvoch s dieselagregátom, ktoré sú nasadzované na linku č. 1 do mestskej časti Kluky) si dopravca prevzal v júni 2012. Trolejbusy 30Tr boli, podobne ako hradecké kĺbové vozy Škoda 31Tr, pomenované podľa rozprávkových postavičiek, tentoraz podľa postáv z knižky ''Augustinovy pohádky'' od královéhradeckej spisovateľky Marty Pohnerovej (č. 11 ''skřítek Dobřík'', č. 12 ''skřítek Sklepník'', č. 13 ''skřítek Buchtička'', č. 14 ''Lopuchová víla'', č. 15 ''skřítek Černá tečka'', č. 17 ''víla Barvička'', č. 18 ''víla Fialka'', č. 19 ''skřítek Stoočník'', č. 21 ''skřítek Dobromysl'', č. 22 ''skřítek Moudřík''). U trolejbusov č. 16 a 20 k tomuto kroku nedošlo, pretože boli určené pre celovozové reklamy. Posledná šestica trolejbusov 30Tr bola zaradená do prevádzky v novembri 2012 (č. 23 ''Vrbový skřítek'', č. 24 ''skřítek Sklepník'', č. 25 ''víla Pralinka'', č. 26 ''Vánoční skřítek'', č. 27 ''Zlobivý bubáček'', č. 28 ''Hvězdička Maruška''). V roku 2018 bolo do Hradca Králové dodaných ďalších 9 trolejbusov typu 30Tr, tentokrát naviac s batériovým pohonom a klimatizáciou salónu cestujúcich.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ŠKODA ELECTRIC DODÁ DO HRADCE KRÁLOVÉ TROLEJBUSY S BATERIEMI {{!}} Škoda Transportation a.s.|url=https://www.skoda.cz/skoda-electric-doda-do-hradce-kralove-trolejbusy-s-bateriemi/|vydavateľ=www.skoda.cz|dátum prístupu=2020-08-09|jazyk=cs|meno=Beneš & Michl|priezvisko=www.benes-michl.cz|url archívu=https://web.archive.org/web/20180130091428/https://www.skoda.cz/skoda-electric-doda-do-hradce-kralove-trolejbusy-s-bateriemi/|dátum archivácie=2018-01-30}}</ref> Podľa rámcovej zmluvy mala Škoda Electric dodať päť trolejbusov 30Tr medzi rokmi 2011{{--}}2014 aj [[Dopravný podnik mesta Prešov|Dopravnému podniku mesta Prešov]], nákup ale vtedy nebol realizovaný.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=BUSportál {{!}} zprávy {{!}} vše o autobusech {{!}} autobusová doprava {{!}} jízdní řády|url=http://www.busportal.cz/modules.php?name=article&sid=8488&secid=1|vydavateľ=www.busportal.cz|dátum prístupu=2020-08-09|url archívu=https://web.archive.org/web/20180414091334/http://www.busportal.cz/modules.php?name=article&sid=8488&secid=1|dátum archivácie=2018-04-14}}</ref> Celkom 10 vozov 30Tr malo byť podľa zmluvy z roku 2012 dodaný [[Dopravný podnik mesta Žiliny|Dopravnému podniku mesta Žiliny]] do štyroch rokov od uzatvorenia zmluvy,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Výsledok tendra na nové trolejbusy je známy|url=https://imhd.sk/za/doc/sk/11163/Vysledok-tendra-na-nove-trolejbusy-je-znamy|vydavateľ=imhd.sk Žilina|dátum prístupu=2020-08-09|jazyk=sk|priezvisko=imhd.sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=DPMŽ vypísal tender na nové trolejbusy|url=https://imhd.sk/za/doc/sk/10826/DPMZ-vypisal-tender-na-nove-trolejbusy|vydavateľ=imhd.sk Žilina|dátum prístupu=2020-08-09|jazyk=sk|priezvisko=imhd.sk}}</ref> prvé tri boli uvedené do prevádzky v decembri 2012.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Všetkých 10 nových trolejbusov je už v Žiline|url=https://imhd.sk/za/doc/sk/11596/Vsetkych-10-novych-trolejbusov-je-uz-v-Ziline|vydavateľ=imhd.sk Žilina|dátum prístupu=2020-08-09|jazyk=sk|priezvisko=imhd.sk}}</ref> Tri vozy 30Tr boli na jeseň 2013 dodané štatutárnemu mestu Teplice.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=BUSportál {{!}} zprávy {{!}} vše o autobusech {{!}} autobusová doprava {{!}} jízdní řády|url=http://www.busportal.cz/modules.php?name=article&sid=10665&secid=13|vydavateľ=www.busportal.cz|dátum prístupu=2020-08-09}}{{Nedostupný zdroj|date=jún 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Celkom 50 trolejbusov typu Škoda 30Tr SOR zakúpil v rokoch 2013 a 2015 [[Dopravný podnik Bratislava]] (DPB), pričom vozy disponujú aj klimatizáciou salónu pre cestujúcich 15 vozidiel má pomocný dieselagregát. Ďalších 30 vozov disponuje bez dieselagregátu. Trolejbusy bez pomocného dieselagregátu v [[Bratislava|Bratislave]] premávajú na linkách: {{MHD|ba|45}} {{MHD|ba|47}} {{MHD|ba|49}} {{MHD|ba|60}} {{MHD|ba|64}} Trolejbusy s pomocným dieselagregátom v [[Bratislava|Bratislave]] premávajú na linkách: {{MHD|ba|44}} {{MHD|ba|49}} {{MHD|ba|60}} {{MHD|ba|N44}} {{MHD|ba|N47}} {{MHD|ba|N72}} Podľa výberového konania z konca roka 2015 boli v prvej polovici roka 2016 dodané tri kusy 30Tr [[Dopravní podnik města Pardubic|Dopravnému podniku mesta Pardubic]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zlín a Pardubice získají trolejbusy ze Škody Electric {{!}} Škoda Transportation a.s.|url=https://www.skoda.cz/zlin-a-pardubice-ziskaji-trolejbusy-ze-skody-electric/|vydavateľ=www.skoda.cz|dátum prístupu=2020-08-09|jazyk=cs|meno=Beneš & Michl|priezvisko=www.benes-michl.cz|url archívu=https://web.archive.org/web/20190808183421/https://www.skoda.cz/zlin-a-pardubice-ziskaji-trolejbusy-ze-skody-electric/|dátum archivácie=2019-08-08}}</ref> Podľa výberového konania z roku 2017 prišlo do Pardubíc ďalších 15 kusov v roku 2018.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dopravní podnik města Pardubic a.s. - Dopravní podnik města Pardubic uzavřel v Plzni kontrakt na dodávku patnácti nových trolejbusů Škoda 30 Tr SOR|url=http://www.dpmp.cz/tiskove-zpravy/2720-odstavec-dopravni-podnik-mesta-pardubic-uzavrel-v-plzni-kontrakt-na-dodavku-15-ti-novych-trolejbusu-skoda-30-tr-sor/|vydavateľ=www.dpmp.cz|dátum prístupu=2020-08-09|url archívu=https://web.archive.org/web/20171027232820/http://www.dpmp.cz/tiskove-zpravy/2720-odstavec-dopravni-podnik-mesta-pardubic-uzavrel-v-plzni-kontrakt-na-dodavku-15-ti-novych-trolejbusu-skoda-30-tr-sor/|dátum archivácie=2017-10-27}}</ref> Prešovský DP uzavrel v roku 2016 zmluvu na dodávku piatich vozov 30Tr s opciou na ďalšie štyri.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Škoda 30 Tr SOR|url=https://imhd.sk/po/popis-typu-vozidla/842/Skoda-30-Tr-SOR|vydavateľ=imhd.sk Prešov|dátum prístupu=2020-08-09|jazyk=sk|priezvisko=imhd.sk}}</ref> Tú využil v plnej výške v roku 2020.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Škoda Electric dodá do Prešova dalších deset trolejbusů za 130 milionů|url=https://zdopravy.cz/skoda-electric-doda-do-presova-dalsich-deset-trolejbusu-za-130-milionu-42620/|dátum vydania=2020-02-17|dátum prístupu=2020-08-09|jazyk=cs|priezvisko=|meno=|vydavateľ=Zdopravy.cz}}</ref> V apríli 2018 bol [[Dopravní podnik hl. m. Prahy|Dopravnému podniku hl. m. Prahy]] zapožičaný prvý vyrobený voz 30Tr s pomocným akumulátorovým pohonom, ktorý predtým skúšobne jazdil v Hradci Králové. V Prahe nahradil iný skúšobný voz SOR TNB 12, ktorý bol skúšaný na trati Palmovka{{--}}Letňany. Päť [[Hybridný trolejbus|parciálnych trolejbusov]] Škoda 30Tr dodala v lete 2018 Škoda Electric mestu Teplice, deväť kusov s batériovým pohonom zakúpil v roku 2018 [[Dopravní podnik města Hradce Králové|Dopravný podnik mesta Hradca Králové]]. V prvých troch mesiacoch roka 2019 bolo [[Dopravní společnost Zlín-Otrokovice|Dopravnej spoločnosti Zlín-Otrokovice]] dodaných sedem trolejbusov typu 30Tr, ktoré boli vyžitie k predĺženiu linky 4 k [[ZOO Lešná]] a pre novú linku 5.<ref>{{Citácia periodika|titul=Nová posila DSZO uleví přetíženým linkám|url=https://zlinsky.denik.cz/zpravy_region/nova-posila-dszo-ulevi-pretizenym-linkam-20190116.html|periodikum=Zlínský deník|dátum=2019-01-16|dátum prístupu=2020-08-09|jazyk=cs|meno=Jana|priezvisko=Zavadilová}}</ref> Všetky tieto vozy sú štvordverové, s klimatizáciou pre cestujúcich a s batériovým pohonom. Do prevádzky boli uvedené koncom marca 2019. Celková cena sa vyšplhala na 93,7 miliónov korún, pričom dopravný podnik z tejto sumy vďaka 85% dotáciu z [[Európska únia|Európskej únie]] zaplatil len 14 miliónov. Na začiatku augusta 2019 podpísala spoločnosť [[Městská doprava Mariánské Lázně|Mestská doprava Mariánské Lázně]] zmluvu na dodanie ôsmich parciálnych trolejbusov 30Tr.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Do Mariánských Lázní zamíří trolejbusy s karoserií SOR|url=https://www.cs-dopravak.cz/2019-8-7-do-marinskch-lzn-zam-trolejbusy-s-karoseri-sor/|vydavateľ=Československý Dopravák|dátum vydania=2019-08-07|dátum prístupu=2020-08-09|jazyk=cs|meno=Brýtro-|priezvisko=https://www.brytro.cz|url archívu=https://web.archive.org/web/20200926155559/https://www.cs-dopravak.cz/2019-8-7-do-marinskch-lzn-zam-trolejbusy-s-karoseri-sor/|dátum archivácie=2020-09-26}}</ref> Začiatkom roku 2020 zakúpil Dopravný podnik mesta Hradca Králové od výrobcu jeden trolejbus 30Tr s akumulátormi, ktorý bol v skúšobnej prevádzke v Prahe.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=„Pražský“ trolejbus Škoda 30 Tr míří do Hradce Králové|url=https://www.cs-dopravak.cz/2020-1-15-prask-trolejbus-koda-30-tr-m-do-hradce-krlov/|vydavateľ=Československý Dopravák|dátum vydania=2020-01-15|dátum prístupu=2020-08-09|jazyk=cs|meno=Brýtro-|priezvisko=https://www.brytro.cz|url archívu=https://web.archive.org/web/20200920172933/https://www.cs-dopravak.cz/2020-1-15-prask-trolejbus-koda-30-tr-m-do-hradce-krlov/|dátum archivácie=2020-09-20}}</ref> == Dodávky trolejbusov == {| class="wikitable" |- ! Súčasný štát ! Mesto ! Stránka ! Roky dodávok ! Počet vozov ! Evidenčné čísla<br />pri dodaní ! Poznámky ! Zdroj |- | rowspan="5" |{{Minivlajka|Česko|w}} | [[Hradec Králové]] | [[Trolejbusová doprava v Hradci Králové|stránka]] | 2011{{--}}2020 | 28 | 11–38 | 17 a 18 s dieselagregátom, 29–38 s batériovým pohonom | <ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul = DP Hradec Králové: vozy 30Tr| url = https://seznam-autobusu.cz/seznam?iddopravce=44&ntyp=30Tr| dátum prístupu = 2020-04-02| vydavateľ = Seznam-autobusu.cz| url archívu = https://web.archive.org/web/20231012182505/https://seznam-autobusu.cz/seznam?iddopravce=44&ntyp=30Tr| dátum archivácie = 2023-10-12}}</ref> |- | [[Pardubice]] | [[Trolejbusová doprava v Pardubiciach|stránka]] | 2016{{--}}2018 | 22 | 333–335, 410–424, 480–483 | 480–483 s batériovým pohonom | <ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul = DP Pardubice: vozy 30Tr| url = https://seznam-autobusu.cz/seznam?iddopravce=47&ntyp=30Tr| vydavateľ = Seznam-autobusu.cz| dátum prístupu = 2018-11-28| url archívu = https://web.archive.org/web/20181207195419/http://seznam-autobusu.cz/seznam?iddopravce=47&ntyp=30Tr| dátum archivácie = 2018-12-07}}</ref> |- | [[Mariánské Lázně]] | [[Trolejbusová doprava v Mariánských Lázniach|stránka]] | 2020 | 8 | | s batériovým pohonom | <ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul = MĚSTSKÁ DOPRAVA Mariánské Lázně: trolejbusy Škoda 30Tr| url = https://seznam-autobusu.cz/seznam?trakce=trolejbus&iddopravce=127&manufacturer=%C5%A0koda&ntyp=30Tr| vydavateľ = Seznam-autobusu.cz| dátum prístupu = 2020-04-02| url archívu = https://web.archive.org/web/20200410132408/https://seznam-autobusu.cz/seznam?trakce=trolejbus&iddopravce=127&manufacturer=%C5%A0koda&ntyp=30Tr| dátum archivácie = 2020-04-10}}</ref> |- | [[Teplice]] | [[Trolejbusová doprava v Tepliciach|stránka]] | 2013{{--}}2018 | 8 | 178–180, 501–505 | všetky v trojdverovom prevedení<br />501–505 s batériovým pohonom | <ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul = Arriva City: vozy 30Tr| url = https://seznam-autobusu.cz/seznam?iddopravce=89&ntyp=30Tr| dátum prístupu = 2018-07-18| vydavateľ = Seznam-autobusu.cz| url archívu = https://web.archive.org/web/20180718115218/http://seznam-autobusu.cz/seznam?iddopravce=89&ntyp=30Tr| dátum archivácie = 2018-07-18}}</ref> |- | [[Zlín]] – [[Otrokovice]] | [[Trolejbusová doprava vo Zlíne a Otrokoviciach|stránka]] | 2019 | 7 | 221–227 | s batériovým pohonom | <ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul = DSZO: trolejbusy 30Tr| url = https://seznam-autobusu.cz/seznam?trakce=trolejbus&iddopravce=188&ntyp=30Tr| vydavateľ = Seznam-autobusu.cz| dátum prístupu = 2019-03-29| url archívu = https://web.archive.org/web/20190329183748/https://seznam-autobusu.cz/seznam?trakce=trolejbus&iddopravce=188&ntyp=30Tr| dátum archivácie = 2019-03-29}}</ref> |- | rowspan=4 | {{Minivlajka|Slovensko|w}} | [[Banská Bystrica]] | [[Trolejbusová doprava v Banskej Bystrici|stránka]] | 2011{{--}}2015 | 20 | 3001–3020 | &nbsp; | <ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul = Škoda 30 Tr SOR| url = https://imhd.sk/bb/popis-typu-vozidla/612/Skoda-30-Tr-SOR| dátum prístupu = 2016-01-03| vydavateľ = Imhd.sk}}</ref> |- | [[Bratislava]] | [[Trolejbusová doprava v Bratislave|stránka]] | 2014{{--}}2015 | 50 | 6001–6035, 6101–6115 | 6101–6115 s dieselagregátom | <ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul = Škoda 30 Tr SOR| url = https://imhd.sk/ba/popis-typu-vozidla/738/Skoda-30-Tr-SOR| dátum prístupu = 2016-01-03| vydavateľ = Imhd.sk}}</ref> |- | [[Prešov]] | [[Trolejbusová doprava v Prešove|stránka]] | 2017 – 2020 | 9 | 732–740 | | <ref name="Prešov">{{Citácia elektronického dokumentu| titul = Škoda 30 Tr SOR| url = https://imhd.sk/po/popis-typu-vozidla/842/Skoda-30-Tr-SOR| dátum prístupu = 2017-10-29| vydavateľ = Imhd.sk}}</ref> |- | [[Žilina]] | [[Trolejbusová doprava v Žiline|stránka]] | 2012{{--}}2013 | 7 | 258–264 | &nbsp; | <ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul = Škoda 30 Tr SOR| url = https://imhd.sk/za/popis-typu-vozidla/716/Skoda-30-Tr-SOR| dátum prístupu = 2017-10-29| vydavateľ = Imhd.sk}}</ref> |} == Referencie == <references /> * {{Preklad|cs|Škoda 30Tr SOR|18415748}} == Iné projekty == {{projekt}} {{Trolejbusy Škoda}} {{Trolejbusy SOR}} [[Kategória:Trolejbusy Škoda|30Tr]] [[Kategória:Trolejbusy SOR]] kxzh148nueq6lyistgbh93bl5sji6eb 0 514543 8215732 8143495 2026-05-17T23:05:58Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8215732 wikitext text/x-wiki {{Infobox železničná trať | trať = Brno – Přerov | obrázok = Sokolnice-Telnice nádraží 2.jpg | veľkosť obrázku = | popis obrázku = Budova stanice Sokolnice-Telnice | číslo = 300 | koridor = | prevádzkovateľ = [[Správa železnic]] | dĺžka = 90,1 km | rozchod = {{mm|1435|m}} | počet koľají = 1 | traťová trieda = C3 | napájacia sústava = 3 kV [[jednosmerný prúd|DC]] + 25 kV/50 Hz | maximálny sklon = 11 ‰ | minimálny radius = | maximálna rýchlosť = {{km|100|m}}/h | stanice = {{BS-start}} {{BS3||BHF||0,000|[[Brno hlavní nádraží]]|||}} {{BS3||ABZgr||||trať do [[Železničná trať 250 (Česko)|Břeclavi]] a [[Železničná trať 240 (Česko)|Střelic]]||}} {{BS3||ABZgl|STR+r|||[[Vlárská dráha|trať do Veselí n/Mor.]]||}} {{BS3||KRZo|KRZo|||[[Železničná trať 250 (Česko)|nákladný prieťah Brnom]]||}} {{BS3||STR|STRl|||||}} {{BS3||WBRÜCKE2||||[[Svitava (prítok Svratky)|Svitava]]||}} {{BS3||SBRÜCKE||||[[Diaľnica D1 (Česko)|Diaľnica D1]]||}} {{BS3||BHF||8,803|[[Chrlice|Brno-Chrlice]]|||}} {{BS3||WBRÜCKE2||||[[Říčka (prítok Litavy)|Říčka]]||}} {{BS3||BHF||15,438|[[Sokolnice]]-[[Telnice (okres Brno-venkov)|Telnice]]|||}} {{BS3||HST||16,338|[[Újezd u Brna]]|||}} {{BS3||HST||19,779|[[Hostěrádky-Rešov]]|||}} {{BS3||HST||22,130|[[Zbýšov]]|||}} {{BS3||BHF||24,195|[[Křenovice (okres Vyškov)|Křenovice horní nádraží]]|||}} {{BS3||STR|BHF|0,000|[[Blažovice]]|||}} {{BS3||KRZu|ABZgr|||[[Vlárská dráha|trať Veselí n/Mor. – Brno]]||}} {{BS3||ABZg+l|STRr|||||}} {{BS3||BHF||{{BSkm|28,592|2,860}}|[[Holubice (okres Vyškov)|Holubice]]|||}} {{BS3||SBRÜCKE||||[[Diaľnica D1 (Česko)|Diaľnica D1]]||}} {{BS3||eHST||29,863|[[Velešovice]]|||}} {{BS3||BHF||32,368|[[Rousínov]]|||}} {{BS3||BHF||36,020|[[Komořany u Vyškova]]|||}} {{BS3||WBRÜCKE2||||[[Rakovec (prítok Litavy)|Rakovec]]||}} {{BS3||BHF||40,366|[[Luleč]]|||}} {{BS3||BHF||46,858|[[Vyškov]]|||}} {{BS3||WBRÜCKE2||||[[Haná (rieka)|Haná]]||}} {{BS3||SBRÜCKE||||[[Diaľnica D1 (Česko)|Diaľnica D1]]||}} {{BS3||HST||52,600|[[Hoštice-Heroltice]]|||}} {{BS3||BHF||55,468|[[Ivanovice na Hané]]|||}} {{BS3||HST||58,021|[[Chvalkovice na Hané]]|||}} {{BS3||KMW||60,605||styk trakčných sústav||}} {{BS3||eABZg+r||||[[Železničná trať 302 (Česko)|trať do Morkovic]]||}} {{BS3||BHF||62,193|[[Nezamyslice (okres Prostějov)|Nezamyslice]]|||}} {{BS3||ABZgl||||[[Železničná trať 301 (Česko)|trať do Olomouca]]||}} {{BS3||BHF||66,621|[[Němčice nad Hanou]]|||}} {{BS3||HST||69,005|[[Měrovice nad Hanou]]|||}} {{BS3||ABZg+l||||[[Železničná trať 334 (Česko)|trať do Tovačova]]||}} {{BS3||BHF||73,422|[[Kojetín (okres Přerov)|Kojetín]]|||}} {{BS3||ABZgr||||[[Železničná trať 303 (Česko)|trať do Hulína]]||}} {{BS3||hKRZWae||||[[Morava (rieka)|Morava]]||}} {{BS3||WBRÜCKE2||||[[Malá Bečva]]||}} {{BS3||BHF||78,391|[[Chropyně]]|||}} {{BS3||BHF||84,275|[[Věžky (okres Přerov)|Věžky]]|||}} {{BS3||ABZg+r||||[[Železničná trať 330 (Česko)|trať do Břeclavi]]||}} {{BS3|DST|ABZgl|STR+r||Přerov Ľ predn. VSk|||}} {{BS3|STR|STR|DST||Přerov P prednádražie|||}} {{BS3|STRl|ABZg+lr|ABZgr|||||}} {{BS3||BHF|STR|90,124|[[Přerov]] osobná st.|||}} {{BS3||ABZg+l|STRr|||||}} }} |} '''Železničná trať Brno – Přerov''' (v cestovnom poriadku pre cestujúcich označená číslom '''300''') je jednokoľajová elektrifikovaná trať, spájajúca [[Brno]] a [[Přerov]] cez [[Holubice (okres Vyškov)|Holubice]], [[Nezamyslice (okres Prostějov)|Nezamyslice]] a [[Kojetín (okres Přerov)|Kojetín]]. Prevádzka na trati bola začatá v roku [[1869]], jej elektrifikácia bola realizovaná v rokoch [[1993]] až [[1996]]. V roku 1934 bola vybudovaná spojka trate z Holubic do Blažovic na [[Vlárská dráha|Vlársku dráhu]]. Úsek Blažovice – Holubice – Přerov je súčasťou celoštátnej dráhy, nadväzujúci úsek Brno – Holubice je kategorizovaný ako regionálna dráha. Pri prevzatí funkcie prevádzkovateľa [[Správa železniční dopravní cesty|Správou železničnej dopravnej cesty]] v roku 2008 bola úsekom celoštátnej dráhy ešte celá trať. Od 11. decembra 2011 prestali byť stanice Holubice a [[Komořany (okres Vyškov)|Komořany u Vyškova]] a zastávka [[Velešovice]] uvádzané v cestovnom poriadku pre cestujúcich. V staniciach [[Rousínov]] a [[Luleč]] zastavujú len dva večerné osobné vlaky a v opačnom smere Luleč – Rousínov dva ranné osobné vlaky a jeden jednosmerný zrýchlený vlak. statné osobné vlaky sú ukončené buď vo [[Vyškov]]e alebo v [[Křenovice|Křenoviciach]]. V decembri 2012 bola stanica Chrlice premenovaná na [[Brno-Chrlice]]. == Nadväzujúce trate == === Brno hlavní nádraží === * [[Železničná trať Havlíčkův Brod – Kúty|Trať 250]] (Kúty ŽSR) Lanžhot št. hr./(Hohenau ÖBB) Břeclav št. hr. – Břeclav – Zaječí – Šakvice – Vranovice – Hrušovany u Brna – Brno-Hor. Heršpice – Brno hl. st. – Brno-Židenice – Tišnov – Křižanov – Žďár nad Sázavou – Havlíčkův Brod * [[Vlárská dráha|Trať 340]] Brno hl. st. – Odbočka Brno-Černovice – Blažovice – Nemotice – Kyjov – Bzenec – Veselí nad Moravou – Odbočka Olšavská – Kunovice / Uherské Hradiště === Blažovice === * [[Vlárská dráha|Trať 340]] Brno hl. st. – Odbočka Brno-Černovice – Blažovice – Nemotice – Kyjov – Bzenec – Veselí nad Moravou – Odbočka Olšavská – Kunovice / Uherské Hradiště === Nezamyslice === * [[Železničná trať 301 (Česko)|Trať 301]] Nezamyslice – Prostějov hl. st. – Olomouc hl. st. * Zrušená [[železničná trať Nezamyslice – Morkovice]] === Kojetín === * [[Železničná trať 303 (Česko)|Trať 303]] Kojetín – Kroměříž – Hulín – Valašské Meziříčí * [[Železničná trať 334 (Česko)|Trať 334]] Kojetín – Tovačov === Přerov === * [[Železničná trať Česká Třebová – Přerov – Bohumín|Trať 270]] Česká Třebová – Třebovice v Č. – Rudoltice v Č. – Zábřeh na Mor. – Červenka – Olomouc hl. n. – Výh. Dluhonice – Přerov – Prosenice – Hranice na Mor. – Suchdol n O. – Studénka – Ostrava-Svinov – Ostrava hl. n. – Bohumín – Bohumín št. hr. (Chalupki PKP) * [[Železničná trať Přerov – Břeclav|Trať 330]] Břeclav – Hodonín – Rohatec – Moravský Písek – Staré Mesto – Otrokovice – Hulín – Přerov == Budúcnosť == Začiatkom januára 2018 získala modernizácia trate medzi Přerovom a Kojetínom posudok EIA. Úsek je súčasťou rekonštrukcie celej trate na prevádzkovú rýchlosť {{km|200|m}}/h. Trať by sa tak mala stať prvou traťou s toutou rýchlosťou v Česku. Zatiaľ je však v príprave iba prvá fáza medzi Blažovicami a Přerovom. Zvyšok trate čaká na finalizáciu presunu brnianskeho hlavného nádraží. V máji 2025 začala výstavba 4. Stavby modernizácie Nezamyslice(mimo) - Kojetín(mimo)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dvoustovkou z Brna do Přerova: začíná výstavba první české tratě pro rychlovlaky | url = https://md.gov.cz/Media/Media-a-tiskove-zpravy/Dvoustovkou-z-Brna-do-Prerova-zacina-vystavba-prv | dátum vydania = 2025-05-26 | dátum prístupu = 2026-01-04}}</ref>. V auguste 2025 začala stavba ďalšej 5. Stavby z Kojetín - Přerov (mimo).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Modernizace trati Brno-Přerov, 5. stavba Kojetín - Přerov | url = https://www.vlakemjednoduse.cz/blog/modernizace-trati-brno-prerov-5-stavba-kojetin-prerov/ | dátum vydania = 2025-08-21 | dátum prístupu = 2026-01-04 | jazyk = cs | meno = Vlakem | priezvisko = jednoduse | url archívu = https://web.archive.org/web/20251114173020/https://www.vlakemjednoduse.cz/blog/modernizace-trati-brno-prerov-5-stavba-kojetin-prerov/ | dátum archivácie = 2025-11-14 }}</ref>4. a 5. stavba je stavana klasicky z [[SFDI]] zatiaľ čo prvých 50 km teda 1,2 a 3 stavba budú stavané formou [[PPP]] projektu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Další krok v přípravě rychlé trati z Brna na Přerov. Poradci pomohou Správě železnic s výběrem investora | url = https://zdopravy.cz/dalsi-krok-v-priprave-rychle-trati-z-brna-na-prerov-poradci-pomohou-sprave-zeleznic-s-vyberem-investora-262029/ | dátum vydania = 2025-10-08 | dátum prístupu = 2026-01-04 | jazyk = cs | meno = Jan | priezvisko = Šindelář}}</ref> Celá trať zároveň prejde na striedavú napájaciu sústavu 25 kV / 50 Hz k čomu bude slúžiť nová napájacia stanica v železničnej stanici Nezamyslice .<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Další krok v přípravě rychlé trati z Brna na Přerov. Poradci pomohou Správě železnic s výběrem investora | url = https://www.vlakemjednoduse.cz/blog/modernizace-trati-brno-prerov/?utm_source=chatgpt.com | dátum vydania = 2025-10-08 | dátum prístupu = 2026-06-07 | jazyk = cs | meno = | priezvisko = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>Čas medzi Brnom a Přerovom sa má skrátiť z 80 na 30 minút a medzi Brnom a Ostravou zo 140 na 77 minút. Náklady na modernizáciu v súčasnosti jednokoľajnej trate sú odhadované na 28 miliárd českých korún.<ref name="eia2018">{{Citácia periodika | priezvisko = Cafourek | meno = Tomáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Trať do Přerova získala posudek EIA. Železničáři přestěhují mravence | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://ekonomika.idnes.cz/zeleznice-ceske-drahy-trat-prerov-brno-eia-ochrana-zivotniho-prostredi-1ns-/eko-doprava.aspx?c=A180104_133747_eko-doprava_cfr | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2018-01-04 | dátum prístupu = 2018-01-09 }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam železničných tratí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commonscat=Railway line 300 (Czech Republic)}} == Externé odkazy == *[http://www.zelpage.cz/trate/ceska-republika/trat-300] Na ZelPage.cz *[http://www.historie-trati.wz.cz/] História železničných tratí == Zdroj == {{Preklad|cs|Železniční trať Brno–Přerov|11365034}} [[Kategória:Železničné trate v Česku|Brno – Přerov]] [[Kategória:Železničná doprava v Brne]] [[Kategória:Doprava v okrese Brno-venkov]] [[Kategória:Doprava v okrese Vyškov]] [[Kategória:Doprava v okrese Prostějov]] [[Kategória:Doprava v okrese Kroměříž]] [[Kategória:Doprava v okrese Přerov]] tlckm2qnlzza0gr4svzeh9djj0me0cc 10 515412 8215506 8072570 2026-05-17T14:37:08Z Fillos X. 212061 8215506 wikitext text/x-wiki {{Navigačná lišta |meno = Ružový panter |nadpis = Filmy série [[Ružový panter (filmová séria)|Ružový panter]] |skupina1 = Filmy |zoznam1 = * ''[[Ružový panter (film z roku 1963)|Ružový panter]]'' (1963) * ''[[Komisár Clouseau na stope]]'' (1964) * ''[[Inšpektor Clouseau (film)|Inšpektor Clouseau]]'' (1968){{--}}[[Remake (film a televízia)|remake]] * ''[[Návrat Ružového pantera]]'' (1975) * ''[[Ružový panter opäť zasahuje]]'' (1976) * ''[[Pomsta Ružového pantera]]'' (1978) * ''[[Stopa Ružového pantera]]'' (1982) * ''[[Kliatba Ružového pantera]]'' (1983) * ''[[Syn Ružového pantera]]'' (1993) * ''[[Ružový panter (film z roku 2006)|Ružový panter]]'' (2006){{--}}remake * ''[[Ružový panter 2]]'' (2009){{--}}remake |skupina2 = Postavy |zoznam2 = * [[Jacques Clouseau|inšpektor Jacques Clouseau]] * [[Charles Dreyfus|šéf inšpektor Charles Dreyfus]] * [[Cato Fong]] * seržant François Chevalier / Duval * Sir Charles Lytton * Simone Clouseau / lady Simone Lytton * George Lytton * Maria Gambrelli * Hercule LaJoy * profesor Auguste Balls * Gilbert Ponton * Nicole Durant * Renard |skupina3 = Herci |zoznam3 = * [[Peter Sellers]], [[Steve Martin]], [[Alan Arkin]] a [[Roger Moore]] (Clouseau po plastickej operácii) * [[Herbert Lom]], [[Kevin Kline]] a [[John Cleese]] * [[Burt Kwouk]] * [[André Maranne]] a [[Dermot Crowley]] * [[David Niven]] a [[Christopher Plummer]] * [[Capucine]] * [[Robert Wagner]] * [[Elke Sommer]] a [[Claudia Cardinale]] * [[Graham Stark]] * [[Harvey Korman]] a [[Graham Stark]] * [[Jean Reno]] * [[Emily Mortimer]] * [[Philip Goodwin]] |skupina4 = Ľudia, ktorí prispeli |zoznam4 = * [[Blake Edwards]] (pôvodný tvorca) * [[Henry Mancini]] (hudobný motív) |skupina5 = Pozri aj |zoznam5 = * [[Lugash]] (fiktívne mesto) * ''[[The Pink Panther Show]]'' (seriál) }}<noinclude> [[Kategória:Navigačné šablóny filmových sérií]] </noinclude> 5cfg2biemg8mjq5lzvseophglcfgtzf 0 516965 8215488 7917041 2026-05-17T14:30:35Z Scholastikos 174170 obr. 8215488 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Peter Bažík | Obrázok = Peter Bažík (2026-03-10).jpg | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = Peter Bažík v marci 2026 | Popis umelca = | Rodné meno = | Umelecké mená = | Dátum narodenia = {{dnv|1985|6|21}} | Miesto narodenia = [[Habovka]], [[Slovensko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Pôsobenie = [[spevák]], [[skladateľ]], producent | Žáner = [[Rock]] | Roky pôsobenia = | Hrá na nástroje = [[gitara]], [[husle]], [[klavír]] | Typ hlasu = | Súvisiace články = [[Slovensko hľadá SuperStar 2]], [[Eurovision Song Contest 2010]], [[X Factor (Slovensko)|X Factor]] | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = | Webstránka = [http://peterbazik.com/ peterbazik.com] }} '''Peter Bažík''' (* [[21. jún]] [[1985]], [[Habovka]]) je slovenský [[hudobník]], multiinštrumentalista a [[spevák]]. Hrá na [[Gitara|gitaru]], [[husle]] a [[klavír]]. Spieva v [[Slovenčina|slovenčine]], [[Angličtina|angličtine]] a [[Esperanto|esperante]].<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = SES 2013: Somera Esperanto Studado. Program-libro | vydanie = | vydavateľ = | miesto = | rok = 2013 | isbn = | kapitola = | strany = 14 | jazyk = esperantsky }}</ref> == Životopis == Peter Bažík je rozvedený a z prvého manželstva má dve deti. Vyštudoval [[Konzervatórium (Žilina, J. M. Hurbana 48)|konzervatórium v Žiline]] a [[Akadémia umení v Banskej Bystrici|Akadémiu umení v Banskej Bystrici]]. === Hudobná kariéra === Peter sa zúčastnil viacerých talentových súťaží. V [[Slovensko hľadá SuperStar 2]] postúpil do finále a skončil na 4. mieste. V [[Slovensko na Eurovision Song Contest 2009|slovenskej časti]] súťaže [[Eurovision Song Contest 2009]] spolu so Andreou Súlovskou s piesňou „Nebudem stáť“ postúpil do koncového kola, v ktorom sa umiestnil na 10. mieste.<ref>[http://www.supermusic.sk/sprava.php?idskupiny=19988&idspravy=153040&sid= Eurovizia 2009: Do súťaže ma pozvali, tvrdí Bažík]</ref> Nasledujúci rok v [[Slovensko na Eurovision Song Contest 2010|slovenskej časti]] [[Eurovision Song Contest 2010]] s piesňou „Paradise vs Babylon“ postúpil do 2. semifinále, v ktorom sa umiestnil na 10. mieste. V prvom Česko-Slovenskom [[X Factor (Slovensko)|X Factor]] postúpil do finále, ktoré nakoniec vyhral. V septembri [[2016]] naspieval v duete s [[Janais]] pieseň „Blízko“. Pieseň vyšla ku kampani ''40 dní za život''. Autorom hudby aj textu je Janais. K piesni bol natočený aj videoklip.<ref>[http://hudba.zoznam.sk/spravy/14-09-2016-videopremiera-pozrite-si-spojenie-janais-a-petra-bazika-v-duete-blizko/ Videopremiéra: Pozrite si spojenie Janais a Petra Bažíka v duete Blízko]</ref> == Diskografia == * [[2008]]: ''Mosty'', CD, maxisingel<ref>[http://www.supermusic.sk/sprava.php?idspravy=143446 Peter Bažík vydáva maxisingel k svojmu debutovému albumuv]</ref> * [[2015]]: ''Kto som'' – ''Volume I'' – (vyšlo na USB kľúči v tvare kreditky) === Kompilácie === * [[2007]]: ''[[Hit storočia]]'' – Opus <small>91 2738-2</small>, 2CD, 05. V Slovenských dolinách – cd1 * [[2013]]: ''Výberovka'' – ''[[Desmod]]'' – Universal Music <small>374525-5</small>, 2CD, 05. Kyvadlo (feat. Peter Bažík) – cd2 == Filmografia == * [[2010]] ''Banditi'' – hudba k filmu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Peter Bažík | url = http://www.fdb.cz/lidi/277825-peter-bazik.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-07-01 | vydavateľ = fdb.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [http://peterbazik.com/ Oficiálne stránky - peterbazik.com] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20161027123234/http://peterbazik.com/ |date=2016-10-27 }} * [http://zumag.ku.sk/peter-bazik-zakladnym-cielom-bolo-oprasenie-mojho-mena/ Peter Bažík: Základným cieľom bolo oprášenie môjho mena - zumag.ku.sk] {{DEFAULTSORT:Bažík, Peter}} [[Kategória:Slovenskí rockoví speváci]] [[Kategória:Slovenskí rockoví huslisti]] [[Kategória:Slovenskí rockoví klaviristi]] [[Kategória:Slovenskí hudobní producenti]] [[Kategória:Slovenskí skladatelia modernej hudby]] [[Kategória:Esperantská hudba]] [[Kategória:Osobnosti z Habovky]] 2yat3vqn05nvzzhg4d69wrcu3sqwwwd 0 530519 8215659 8181842 2026-05-17T19:06:06Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8215659 wikitext text/x-wiki {{na úpravu|Potreba encyklopedickej štylizácie textu.}} [[Súbor:2020-09-20 11-17-07 ILCE-6500 DSC06289 DxO.jpg|thumb|Tatko Šmolko]] {{iné významy}} '''Šmolkovia''' sú fiktívne postavy hrajúce v [[komiks]]och, [[seriál]]i a vo [[Filmové dielo|filmoch]]. Dej seriálov aj komiksov sa odohráva v [[stredovek]]u. Vyskytujú sa pravdepodobne podla vzhľadu okolitej krajiny, najskôr na západnom pobreží [[Írsko|Írska]] alebo severozápadného [[Wales]]a. Všetci Šmolkovia sú mužského pohlavia, iba [[Šmolinka]] a Sašetka je dievča. Takmer všetci v kreslenom seriáli nosia biele nohavice a bielu čiapku, iba Tatko Šmolko je celý v červenom a Dedko Šmolko nosí žlté nohavice s trakmi a žltú čiapku. V komiksoch je ich oblečenie veľmi typovo aj farebne rôznorodé. == Vznik == Prvýkrát sa Šmolkovia objavili v komikse [[23. október|23. októbra]] [[1958]], kam ich [[Peyo]] prikreslil navyše ako vedľajšie postavy. Samotný komiks im však venoval až v roku [[1959]], ten bol súčasťou časopisu [[Le Journal de Spirou]]. Peyo vymyslel francúzske meno pre Šmolkov (''Schtroumpfs'') pri jedle, keď chcel podať [[soľničku]] a nevedel si spomenúť, ako sa soľnička povie, povedal preto: "podaj mi... štrumpf!"<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.femina.cz/magazin/rodina-a-deti/smoulove-slavi-50-let.html |dátum prístupu=2014-11-17 |url archívu=https://web.archive.org/web/20141129024006/http://www.femina.cz/magazin/rodina-a-deti/smoulove-slavi-50-let.html |dátum archivácie=2014-11-29 }}</ref> Prvý film o nich vznikol v roku [[1965]] a v rokoch [[1981]] – [[1989]] bol o nich nakreslený aj známy kreslený seriál. == Šmolkovský život == Šmolkovia žijú vo vlastnej dedine, každý z nich má svoj domček len pre seba a robí to, čo ho baví. Napriek tomu celá dedina funguje dobre, lebo to potrebné zaisťujú tí pracovití, ktorí stále robia svoju robotu; Kuchár varí, Farmár pestuje ovocie a zeleninu, Kutil všetko opravuje a stavia. Potom sú tí, ktorí niečo robia, ale nie sú tak dôležití; Maliar kreslí obrazy, Silák môže pomôcť, keď treba niekoho silnejšieho, ale tiež sa v dedine nachádzajú Šmolkovia, ktorí sú takmer k ničomu – Babroš všetko pokazí, Leňoško stále spí. Šmolkovia sú povahou dobrácki, aj keď niekedy medzi nimi bývajú rôzne menšie hádky a nezhody. Všetci majú rovnaké oblečenie, ktoré šije Cvernička, ktorá nechce šiť iné. Dedina je na ukrytom mieste, ktoré je ťažké nájsť. Neďaleko dediny tečie rieka a nad dedinou je priehrada, ktorá sa musí udržovať v dobrom stave, pretože ak by sa pretrhla, voda by celú dedinu zaplavila. Na okolitých poliach sa pestuje zelenina a ovocie a okolo sú lesy. Dedine šéfuje Tatko Šmolko, ktorý ostatným Šmolkom radí, pomáha a udržuje v dedine poriadok. Ak na dlhšiu dobu odíde, samotní Šmolkovia nedokážu všetko správne zorganizovať a pri jeho návrate je v dedine často veľký neporiadok. Keďže zo Šmolkov je možné vyrobiť [[zlato]], sú často prenasledovaní. Ich najväčší nepriatelia sú čarodejník [[Gargamel]] a jeho kocúr Azrael, ktorí po nich idú a snažia sa ich chytiť. Šmolkovské pravidlo, ktoré by všetci Šmolkovia mali dodržiavať, je byť šmolkózny (poctivý, dobrácky, pomáhať druhým a k nikomu sa nesprávať zle). V dedine sú si k sebe všetci rovní, ale niekto je obľúbenejší viac a niekto menej. Medzi najmenej obľúbených patrí napríklad [[Mudroš]] kvôli svojim nápadom a hlúpym rečiam, naopak najobľúbenejší je Tatko Šmolko. Typická Šmolkovská vlastnosť je, že každému pomáhajú, nech už je to ktokoľvek. V dedine sa koná divadlo, koncerty, karnevaly atď. == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == {{preklad|cs|Šmoulové|11938785}} [[Kategória:Šmolkovia| ]] [[Kategória:Fiktívne postavy]] nhesiq7kxzo5dy9qm0r2an5fidrelw8 0 531338 8215508 8190340 2026-05-17T14:38:20Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8215508 wikitext text/x-wiki {{Infobox Film |Názov = Ľadové kráľovstvo |Originál = Frozen |Poster =Frozen Logo Black.svg |Žáner = [[Animovaný film|animovaný]] / [[Dobrodružný film|dobrodružný]] / fantastický / rodinný / [[Romantický film|romantický]] / [[komédia]] |Námet = ''[[Snehová kráľovná]]'' ([[Hans Christian Andersen]]) |Dĺžka = 109 |Krajina = [[angličtina]] |Jazyk = |Rok = 2013 |Dátum uvedenia = [[10. november]] [[2013]] |Spoločnosť = [[Walt Disney Animation Studios]] |Rozpočet = 150 miliónov $<ref>{{cite news|last=Smith|first=Grady|title=Box office preview: "Frozen" ready to storm the chart, but it won't beat "Catching Fire"|url=http://insidemovies.ew.com/2013/11/27/box-office-preview-frozen-catching-fire/|accessdate=November 29, 2013|newspaper=Entertainment Weekly|date=November 27, 2013}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20131128190249/http://insidemovies.ew.com/2013/11/27/box-office-preview-frozen-catching-fire/ |date=2013-11-28 }}</ref> |Zárobok = 1,276 miliardy $<ref name="mojo">{{cite web|url=http://www.boxofficemojo.com/movies/?id=frozen2013.htm|title=Frozen (2013)|publisher=[[Box Office Mojo]]|accessdate=August 10, 2014}}</ref> |Ocenenia = |Réžia = [[Chris Buck]], [[Jennifer Lee]] |Produkcia = [[Peter Del Vecho]], [[John Lasseter]] |Scenár = [[Jennifer Lee]], [[Shane Morris]] |Hudba = [[Christophe Beck]] |Kamera = [[Scott Beattie]]<br/>[[Mohit Kallianpur]] |Strih = [[Jeff Draheim]] |Obsadenie = |Obsadenie2 = |Predchádzajúci = |Nasledujúci = |Commons = |imdb_id = 2294629 |csfd_id = 328862 }} '''''Ľadové kráľovstvo''''' (angl. ''Frozen'') je americký animovaný hudobný fantastický film z roku 2013, produkovaný [[Walt Disney Animation Studios]] a vydaný prostredníctvom [[Walt Disney Pictures]]. Príbeh je inšpirovaný rozprávkou [[Hans Christian Andersen|Hansa Christiana Andersena]] ''[[Snehová kráľovná]]''. Režisérmi filmu sú [[Chris Buck]] a [[Jennifer Lee]]. 2. marca 2014 získal dve [[Academy Awards|ceny akadémie]]: najlepší animovaný film a najlepšia pieseň „[[Let It Go (Ľadové kráľovstvo)|Let It Go]]“. == Zápletka == Nebojácna a večne optimistická Anna sa vydáva na veľkolepú výpravu v doprovode drsného horolezca Kristoffa a jeho verného soba Svena, aby našla svoju sestru Elsu, ktorej ľadové kúzla uväznili kráľovstvo Arendelle do večnej zimy. Na svojej ceste sa Anna a Kristoff stretávajú s najvyššími veľhorami sveta, mýtickými trollmi a srandovným snehuliakom Olafom a navzdory drsným živlom sa zúfalo pokúšajú dosiahnuť svojho cieľa skôr než bude úplne neskoro. == Kritika == Film dobre prijala kritika aj široká verejnosť, získal dokonca dva [[Academy Awards|Oscary]], a to za najlepší celovečerný animovaný film a za najlepšiu originálnu pieseň „[[Let It Go (Ľadové kráľovstvo)|Let It Go]]“. Medzi ďalšie ocenenia, ktoré film vyhral, patria [[Zlatý glóbus]] za [[Zlatý glóbus za najlepší celovečerný animovaný film|najlepší celovečerný animovaný film]], [[Filmová cena Britskej akadémie]] za [[Filmová cena Britskej akadémie za najlepší animovaný film|najlepší animovaný film]], päť cien [[Annie Award]] a dve ceny [[Critics' Choice Movie Award]]. == Obsadenie == * [[Kristen Bellová|Kristen Bell]] ako Anna, 18-ročná;<ref name="script">{{cite web|last=Lee|first=Jennifer|title=''Frozen''{{'}}s Final Shooting Draft|url=http://waltdisneystudiosawards.com/downloads/frozen-screenplay.pdf|publisher=[[Walt Disney Animation Studios]]|accessdate=February 20, 2014|date=September 23, 2013|archiveurl=https://web.archive.org/web/20140401054119/http://waltdisneystudiosawards.com/downloads/frozen-screenplay.pdf|archivedate=April 1, 2014|format=PDF}}</ref> Princezná z Arendelle a Elsina mladšia sestra<ref name="Geeks">{{cite news|last=Nachman|first=Brett|title=Disney In Depth: The Future Of Disney Animation (Frozen, Paperman, & Wreck-It Ralph)&nbsp;– A Recap Of D23's Destination D Event|url=http://www.geeksofdoom.com/2012/08/16/disney-in-depth-the-future-of-disney-animation-frozen-paperman-wreck-it-ralph-a-recap-of-d23s-destination-d-event/|accessdate=August 17, 2012|newspaper=Geeks of Doom|date=August 16, 2012}}{{Nedostupný zdroj|date=júl 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> ** Livvy Stubenrauch ako Anna, 5-ročná<ref>{{cite web|first=Paula|last=Toti|date=December 10, 2013|url=http://www.local12.com/news/features/local-12/stories/local-girl-stars-disneys-frozen-6086.shtml|title=Local Girl stars in Disney's "Frozen"|publisher=[[WKRC-TV]] Local12.com|accessdate=December 18, 2013}}</ref> ** Katie Lopez ako Anna, 5-ročná (spev)<ref>{{cite web|title=Frozen: Songwriters Kristen Anderson-Lopez & Robert Lopez Official Movie Interview&nbsp;– YouTube|url=//www.youtube.com/watch?v=mzZ77n4Ab5E|accessdate=January 5, 2014|author=ScreenSlam|publisher=YouTube|format=Video|date=October 31, 2013}}</ref> ** Agatha Lee Monn ako Anna, 9-ročná<ref name="breakice">{{cite news|last=Wloszczyna|first=Susan|title=With Frozen, Director Jennifer Lee Breaks the Ice for Women Directors|url=http://blogs.indiewire.com/womenandhollywood/with-frozen-director-jennifer-lee-breaks-the-ice-for-women-directors|accessdate=January 8, 2014|newspaper=[[Indiewire]]|date=November 26, 2013}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140208191043/http://blogs.indiewire.com/womenandhollywood/with-frozen-director-jennifer-lee-breaks-the-ice-for-women-directors |date=2014-02-08 }}</ref> * [[Idina Menzel]] ako Elsa, 21-ročná Snehová kráľovná z Arendelle a Annina staršia sestra<ref name="Geeks" /><ref name="EWBellMenzel">{{cite news|last=Breznican|first=Anthony|title=Disney's "Frozen": Kristen Bell and Idina Menzel to voice animated tale|url=http://insidemovies.ew.com/2012/06/11/disneys-frozen-kristen-bell-and-idina-menzel-to-voice-new-animated-tale/|accessdate=June 23, 2013|newspaper=Entertainment Weekly|date=June 11, 2012}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130618204638/http://insidemovies.ew.com/2012/06/11/disneys-frozen-kristen-bell-and-idina-menzel-to-voice-new-animated-tale/ |date=2013-06-18 }}</ref> ** Eva Bella ako Elsa, 8-ročná<ref>{{cite news|last=Covert|first=Colin|title=Disney's animated "Frozen" is pretty chill|url=http://gazette.com/movie-review-disneys-animated-frozen-is-pretty-chill/article/1510181|accessdate=January 2, 2014|newspaper=The Gazette|date=November 29, 2013}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140103092438/http://gazette.com/movie-review-disneys-animated-frozen-is-pretty-chill/article/1510181 |date=2014-01-03 }}</ref><ref name="yahoocast">{{cite news|title=Frozen(2013)&nbsp;– Cast & Crew|url=http://ca.movies.yahoo.com/movie/frozen-2013/credits.html|accessdate=January 2, 2014|newspaper=Yahoo! Inc.}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130719112434/http://ca.movies.yahoo.com/movie/frozen-2013/credits.html |date=2013-07-19 }}</ref> ** Spencer Lacey Ganus ako Elsa, 12-ročná * [[Jonathan Groff]] ako Kristoff, ľadový muž, sprevádzaný sobom Svenom<ref name="groff">{{cite news|title=Jonathan Groff joins Disney's Frozen Voice Cast|url=http://www.comingsoon.net/news/movienews.php?id=98237|accessdate=December 19, 2012|newspaper=ComingSoon.net|date=December 19, 2012}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20121221015356/http://www.comingsoon.net/news/movienews.php?id=98237 |date=2012-12-21 }}</ref> ** Tyree Brown ako Kristoff, 8-ročný<ref>{{cite web|title=Tyree Brown|url=http://www.nbc.com/parenthood/about/bio/tyree-brown|website=[[NBC]]|accessdate=August 26, 2015}}</ref> * [[Josh Gad]] ako Olaf, zábavný snehuliak, ktorého Elsa a Anna vytvorili, keď boli deti<ref>{{cite news|last=Sarto|first=Dan|title=Oscar® Tour SoCal Day 2 Continues at Disney Feature Animation|url=http://www.awn.com/blogs/oscar-tour-travelogue/oscar-tour-socal-day-2-continues-at-disney-feature-animation|accessdate=February 28, 2013|newspaper=Animation World Network|date=February 21, 2013}}</ref><ref name="BroadwayFontana">{{cite news|last=Snetiker|first=Marc|title=Santino Fontana and Josh Gad Join Disney's Frozen, Starring Jonathan Groff & Idina Menzel|url=http://www.broadway.com/buzz/170190/santino-fontana-and-josh-gad-join-disneys-frozen-starring-jonathan-groff-idina-menzel/|accessdate=June 18, 2013|newspaper=Broadway.com|date=June 18, 2013}}</ref> * [[Santino Fontana]] ako Hans, princ z Južných ostrovov<ref name="USATodayPics">{{cite news|last=Alexander|first=Bryan|title="Frozen" defrosts Kristen Bell's Disney dreams|url=http://www.usatoday.com/story/life/movies/2013/06/17/frozen-disney/2389171/|accessdate=June 18, 2013|newspaper=[[USA Today]]|date=June 17, 2013}}</ref> * [[Alan Tudyk]] ako Duke z Weseltonu * [[Ciarán Hinds]] ako Grand Pabbie, kráľ trollov<ref name="WrapReview">{{cite news|last=Duralde|first=Alonso|title="Frozen" Review: Disney's Best Animated Musical Since "Beauty and the Beast"|url=http://www.thewrap.com/frozen-review-disneys-best-animated-musical-since-beauty-beast|accessdate=November 3, 2013|work=[[TheWrap]]|date=November 3, 2013}}</ref> * [[Chris Williams]] ako Oaken, vlastník obchodu v horách<ref>{{cite news|title="Frozen" Movie Stills&nbsp;– Oaken (voiced by Chris Williams)|url=http://movies.yahoo.com/photos/frozen-movie-stills-1373496821-slideshow/frozen-movie-stills-photo-1373496768892.html|accessdate=July 11, 2013|newspaper=Yahoo!|date=July 11, 2013}}</ref> * Maia Wilson ako Bulda, a troll a adoptívna matka Kristoffa<ref name="BFI">{{cite web|title=Frozen|url=http://explore.bfi.org.uk/524365c72096c|publisher=[[British Film Institute]]|accessdate=November 30, 2013|archiveurl=https://web.archive.org/web/20131203051722/http://explore.bfi.org.uk/524365c72096c|archivedate=2013-12-03}}</ref> * [[Paul Briggs]] ako Marshmallow, snežný obor,<ref>{{cite web|last=Guzman|first=René|title=S.A. artist drew on personal experience for 'Big Hero 6’ scene|url=http://www.expressnews.com/lifestyle/article/S-A-artist-drew-on-personal-experience-for-Big-5884086.php#/0|work=expressnews.com|accessdate=December 12, 2014|date=November 11, 2014}}</ref> ktorý stráži Elsin palác * [[Maurice LaMarche]] ako Král z Arendelle, Annin a Elsin otec * [[Jennifer Lee]] ako Kráľovná z Arendelle, Annina a Elsina matka<ref>{{cite web|title=How Well Do You Know... Frozen?|url=http://blogs.disney.com/insider/trivia/2014/01/29/how-well-do-you-know-frozen/|publisher=Disney Insider|accessdate=January 30, 2014|date=January 29, 2014}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == * {{preklad|en|Frozen (2013 film)|731655113}} == Externé odkazy == * {{Csfd film|id=328862|názov=Ľadové kráľovstvo}} * {{imdb film|id=2294629|názov=Ľadové kráľovstvo}} [[Kategória:Filmy z 2013]] [[Kategória:Dobrodružné filmy USA]] [[Kategória:Filmové komediálna dráma USA]] [[Kategória:Hudobné filmy USA]] [[Kategória:Kreslené filmy Disney]] [[Kategória:Rodinné filmy USA]] [[Kategória:Filmy podľa názvu]] 50x052s0l2sh9i83kinm0hyvr6dmz4q 0 531888 8215697 8041677 2026-05-17T20:52:27Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8215697 wikitext text/x-wiki '''Štátna pokladnica''' alebo '''štátna pokladňa''' môže byť: * v niektorých štátoch: osobitná štátna inštitúcia zabezpečujúca platby a príjmy za štát<ref name=Pan>PANCÁK, M., HAGARA, F. Finančný slovník. Bratislava: Vydavateľstvo politickej literatúry, 1967, S. 315</ref>, resp. centralizované finančné prostriedky slúžiace najmä (resp. pôvodne len) na krytie štátnych výdavkov<ref name=EE>pokladna státní. Ekonomická encyklopedie 2 P-Ž. Praha: Svoboda. 1984. S. 88</ref>, synonymá: fiškus, erár, pozri [[štátna pokladnica (štátny orgán)]] * počas socializmu: [[štátny rozpočet]]<ref name=Pan/><ref name=EE/> '''Štátna pokladnica''' môže byť aj: * názov vyššie spomínanej osobitnej štátnej inštitúcie na Slovensku od roku 1993/2003<ref>[https://www.slov-lex.sk/static/pdf/2002/2002c130.pdf Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 291/2002 Z. z. z 21. mája 2002 o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov]. ''[[Zbierka zákonov Slovenskej republiky]]''. Ročník 2002, čiastka 130, s. 3102-3114. [cit. 2017-05-27].</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Statna pokladnica | url = https://www.pokladnica.sk/sk/o-nas/zakladne-udaje/vznik-sp-a-jej-funkcie | vydavateľ = pokladnica.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-06-01 | jazyk = }}</ref><ref>zákon NR SR č. 2/1993 Z. z. o štátnej pokladnici</ref>, pozri [[Štátna pokladnica (súčasná slovenská inštitúcia)]] * skrátene: [[Štátna pokladnica pre Slovensko v Bratislave]] (synonymum: [[Štátna pokladnica v Bratislave]]; 1945 - 1950)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Štátna pokladnica, Bratislava | url = https://archiv.nbs.sk/sk/page/statna-pokladnica-bratislava | vydavateľ = Národná banka Slovenska | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-06-02 | jazyk = }}</ref><ref>Vyhláška ministra financí č. 50/1946 Sb., kterou se stanoví obrazec a barva kolku z hracích karet a vydávají předpisy o způsobu a podmínkách okolkování hracích karet (§ 1 ods. 3)</ref> == Pozri aj == * [[Ústredná štátna pokladnica republiky Československej v Prahe]] (synonymum: [[Ústredná štátna pokladnica v Prahe]]; 1919 - 1950)<ref>Nařízení ministerstva financí č. 65/1919 Sb. z. a n. o zřízení ústřední státní pokladny republiky Československé v Praze [https://www.aspi.cz/products/lawText/1/966/1/2/narizeni-c-65-1919-sb-o-zrizeni-ustredni-statni-pokladny-republiky-ceskoslovenske-v-praze]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>DOLANSKÝ, J. Prečo dvojaké ceny ?. Bratislava: Tatran, 1949, S. 58</ref> == Referencie == {{Referencie}} {{Rozlišovacia stránka}} jlot2e90xp97hj0e4vwkbfa5kqp1u12 0 537616 8215730 8172174 2026-05-17T22:31:31Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8215730 wikitext text/x-wiki {{Infobox železničná trať | šírka=200px | trať=Železnica Desná | obrázok= Vlakove nadrazi Kouty nad Desou Zeleznice Desna.JPG| | popis= Nádraží v [[Kouty nad Desnou|Koutech nad Desnou]] | číslo=293 | prevádzkovateľ=[[SART - stavby a rekonstrukce|SART]] | déĺžka = 20,8 | rozchod=1435 | traťová_trieda= | napájacia sústava=neelektrizovaná trať | maximálny sklon= 15 ‰ | minimálny rádius= | maximálna rýchlosť= 70 km/h | koleje=1 | osmrelace= 48983 | stanice= {{BS-start}} {{BS3||STR||||[[Železničná trať Zábřeh na Morave - Šumperk|do Zábřehu]]}} {{BS3||BHF||0|[[Šumperk]]|||}} {{BS3||hKRZWae||||[[Desná (prítok Moravy)|Desná]]||}} {{BS3||ABZgr||||[[Železničná trať Olomouc - Šumperk|do Uničova]]||}} {{BS3||HST||2|Vikýřovice u penzionu|||}} {{BS3||HST||3|[[Vikýřovice]]|||}} {{BS3||HST||4|Vikýřovice-Lesní|||}} {{BS3||BHF||6|[[Petrov nad Desnou]]|||}} {{BS3|STR+l|ABZgr||||||}} {{BS3|STR|BUE||||[[Cesta I. triedy 11 (Česko)|Cesta I/11]]||}} {{BS3|STR|hKRZWae||||[[Merta (rieka)|Merta]]||}} {{BS3|HST|STR||7|Petrov nad Desnou zastávka|||}} {{BS3|BUE|STR||||[[Cesta I. triedy 11 (Česko)|Cesta I/11]]||}} {{BS3|hKRZWae|STR||||[[Merta (rieka)|Merta]]||}} {{BS3|KBHFe|STR||9|[[Sobotín]]|||}} {{BS3||hKRZWae||||[[Desná (prítok Moravy)|Desná]]||}} {{BS3||HST||7|Rapotín zastávka|||}} {{BS3||BUE||||[[Cesta I. triedy 44 (Česko)|Cesta I/44]]||}} {{BS3||HST||8|[[Rapotín]]|||}} {{BS3||BUE||||[[Cesta I. triedy 44 (Česko)|Cesta I/44]]||}} {{BS3||BHF||10|[[Velké Losiny]]|||}} {{BS3||HST||11|Velké Losiny zastávka|||}} {{BS3||HST||14|[[Filipová|Loučná nad Desnou-Filipová]]|||}} {{BS3||BUE||||[[Cesta I. triedy 44 (Česko)|Cesta I/44]]||}} {{BS3||hKRZWae||||[[Desná (prítok Moravy)|Desná]]||}} {{BS3||HST||15|[[Loučná nad Desnou]]|||}} {{BS3||hKRZWae||||[[Desná (prítok Moravy)|Desná]]||}} {{BS3||HST||17|[[Rejhotice|Loučná nad Desnou-Rejhotice]]|||}} {{BS3||BUE||||[[Cesta I. triedy 44 (Česko)|Cesta I/44]]||}} {{BS3||KBHFe||19|[[Kouty nad Desnou]]|||}} }} |} '''Železnica Desná''' je marketingový názov [[Regionálna železnica|regionálnej]] '''železničnej trate 293''' o dĺžke 20,8 km zo [[Šumperk|Šumperka]] do [[Kouty nad Desnou|Kútov nad Desnou]] s trojkilometrovou odbočkou [[Petrov nad Desnou]] - [[Sobotín]]. Trať vlastní ''[[Zväzok obcí údolia Desnej]]'' (ktorého členmi sú obce [[Vikýřovice]], [[Rapotín (okres Šumperk)|Rapotín]], [[Velké Losiny]], [[Loučná nad Desnou]], [[Sobotín]], [[Rejchartice]], [[Hraběšice]] a [[Vernířovice]]). Zväzok obcí vznikol po [[Povodne na Morave a Odre (1997)|povodniach v roku 1997]] a obnovenie a prevzatie poničenej železničnej trate bolo jeho najvýznamnejším činom. == Prevádzkovanie dráhy == Po obnovení prevádzky na trati sa prevádzkovateľom dráhy stala spoločnosť Stavebná obnova železníc a.s., ktorá sa predtým podieľala na oprave povodní poškodených úsekov. Od 1. marca 2005 je prevádzkovateľom dráhy firma SART - stavby a rekonštrukcie a.s.<ref name="sart">http://www.sart.cz/zeleznice-desna/historie/</ref> == Prevádzkovanie železničnej dopravy == Po obnovení zjazdnosti trate bola prevádzkovateľom osobnej i nákladnej dopravy na železnici (a tiež prevádzkovateľom železnice - pozri vyššie) firma Stavebná obnova železníc a.s. Od 1. októbra 2002 potom prevádzkovanie pravidelnej osobnej dopravy prevzala spoločnosť [[Veolia Transport Morava|Connex Morava a.s.]] (v júli 2008 premenovaná na Veolia Transport Morava, v júli 2013 premenovaná na Arriva Morava).<ref name="sart" /> Vozidlá prevádzkované týmto dopravcom na uvedenej trati sú však majetkom Zväzku obcí údolia Desnej, ktorý ich získal súčasne s prevzatím trate.<ref>Železnice Desná http://www.spvd.cz/?p=zeleznice/desna/desna.html&m=menu_zeleznice.html</ref> Na týchto tratiach platí tarifa a zmluvné prepravné podmienky [[Integrovaný dopravný systém Olomouckého kraja|integrovaného dopravného systému Olomouckého kraja]] (IDSOK). Pravidelnú nákladnú dopravu prevádzkujú od 1. mája 2005 [[České dráhy]], resp. od 1. decembra 2007 [[ČD Cargo]].<ref name="sart" /> <center><gallery> Súbor:Motorova jednotka 814 Zeleznice Desna.JPG|[[Motorová jednotka 814]] Železnice Desná na stanici v [[Šumperk]]u Súbor:Motorova jednotka 814 Zeleznice Desna 2.JPG|[[Motorová jednotka 814]] Železnice Desná Súbor:Přípojné vozy řady 010 Železnice Desná.JPG|[[Prípojný voz 010|Prípojné vozy radu 010]] Železnice Desná Súbor:Železnice Desná.JPG|[[Motorový vozeň 810]] Železnice Desná </gallery></center> == Výskum == Trať poslúžila v roku 2012 ako model pre výskum možností využitia slnečnej energie v systémoch regionálnej koľajovej dopravy, vykonaný na pardubickej Univerzite Jana Pernera.<ref>[http://www.odbornecasopisy.cz/flipviewer/Elektro/2012/01/Elektro_01_2012_output/web/Elektro_01_2012_opf_files/WebSearch/page0008.html Možnosti využitia slnečnej energie v systémoch regionálnej koľajovej dopravy] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150203130655/http://www.odbornecasopisy.cz/flipviewer/Elektro/2012/01/Elektro_01_2012_output/web/Elektro_01_2012_opf_files/WebSearch/page0008.html |date=2015-02-03 }} Elektro 1/2012</ref> == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt|commonscat=Railway line 293 (Czech Republic)}} == Externé odkazy == * [http://www.udoli-desne.cz/zeleznice-desna Železnice Desná] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20101127025618/http://www.udoli-desne.cz/zeleznice-desna |date=2010-11-27 }}, Zväzok obcí údolia Desné * [http://www.arriva-morava.cz/dopravni-sluzby/zeleznice-desna/ Železnice Desná] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150203125331/http://www.arriva-morava.cz/dopravni-sluzby/zeleznice-desna/ |date=2015-02-03 }}, ARRIVA Morava * [http://www.sart.cz/zeleznice-desna/ Železnice Desná], SART - stavby a rekonštrukcie * [http://www.facebook.com/zeleznicedesna Železnice Desná], oficiálny Facebook profil == Zdroj == {{Preklad|cs|Železnice Desná|11843158}} [[Kategória:Železničné trate v Česku|Železnica Desná Šumperk - Kouty nad Desnou]] [[Kategória:Šumperk]] [[Kategória:Vikýřovice]] [[Kategória:Petrov nad Desnou]] [[Kategória:Rapotín]] [[Kategória:Velké Losiny]] [[Kategória:Loučná nad Desnou]] [[Kategória:Doprava v okrese Šumperk]] 9j8i1j418491lbrvex03utpuisbnnp3 0 542144 8215463 8205715 2026-05-17T13:34:16Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8215463 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobná skupina | Názov skupiny = Čisté Tvary | Obrázok = Čisté Tvary.jpg | Popis obrázku = | Krajina pôvodu = {{minivlajka|Slovensko}} [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]], [[Slovensko]] | Žáner = [[Alternatívny rock]] | Roky pôsobenia = [[2000]]{{--}}súčasnosť | Hudobný vydavateľ = [[Wagon records]], [[Slnko records]] | Iné názvy = | Súvisiace články = | Webstránka = {{url|cistetvary.sk}} | Členovia skupiny = [[Juraj Péč]]<br />[[Oskar Rózsa]]<br />[[Ondrej Gregor]]<br />[[Matej Pliešovský]] | Bývalí členovia = }} '''Čisté tvary''' sú [[Slovensko|slovenská]] [[Rock|rocková]] kapela. V súčasnosti pôsobí najmä v [[Bratislava|Bratislave]].<ref name="sme-rehak-2009" /> == História == Čisté tvary vznikli v roku [[1999]] v [[Martin (mesto na Slovensku)|Martine]].<ref name="sme-prokopcak-2006" /> Ich prvou nahrávkou je záznam z koncertu na festivale Nočné Vlny, kde vystúpili spolu s [[Braňo Závodský|Braňom Závodským]]. Druhým hudobným počinom je [[demonahrávka]] ''Frekvencia č. 1''. Prvý oficiálny [[štúdiový album]] s názvom ''Meskalin'' vydala kapela v roku [[2005]], rok po tom, ako sa stala víťazom prestížnej hudobnej súťaže [[Jim Beam Music]]. Nahrávka vyšla v hudobnom vydavateľstve basgitaristu kapely [[Le Payaco]] Martina Stempela – Wagon records. Producentsky sa na albume podieľal [[Oskar Rózsa]].<ref name="sme-prokopcak-2006">{{Citácia periodika | priezvisko = Prokopčák | meno = Tomáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Čisté tvary sú popový Pink Floyd | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://kultura.sme.sk/c/2642939/ciste-tvary-su-popovy-pink-floyd.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2006-03-22 | dátum prístupu = 2017-03-19 }} </ref> Nasledovalo veľké celoslovenské turné so skupinou [[Para (hudobná skupina)|Para]]. Spolupráca s [[Oskar Rózsa|Oskarom Rózsom]] pokračovala aj pri druhom albume ''Rita von Anarchia'', ktorý bol vydaný v roku [[2008]] opäť pod značkou Wagon records.<ref name="sme-rehak-2009">{{Citácia periodika | priezvisko = Rehák | meno = Oliver | autor = | odkaz na autora = | titul = Už nie sme chlapci z Martina | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://kultura.sme.sk/c/4356721/uz-nie-sme-chlapci-z-martina.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2009-03-20 | dátum prístupu = 2017-03-19 }} </ref> V tom istom roku kapela odohrala niekoľko desiatok koncertov vrátane vystúpení na najväčších slovenských hudobných festivaloch [[Pohoda (festival)|Pohoda]], [[Topfest]], alebo [[Žákovic Open]]. Intenzívne koncertovanie jej v roku 2008 vynieslo nomináciu na cenu poslucháčov a v roku [[2009]] nomináciu na cenu pre najlepšiu koncertnú kapelu v rámci každoročného udeľovania cien [[Rádio_FM|Rádia_FM]], [[Radio Head Awards]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Radio_Head Awards 2009 | url = https://www.radiohlavy.sk/o-cenach/historia/2009/ | vydavateľ = [[Rádio_FM]] | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-03-19 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> a neskôr aj účinkovanie v známom hudobnom cykle českej televízie s [[Michal Kaščák|Michalom Kaščákom]] a [[Petr Fiala (hudobník)|Petrom Fialom]]: Ladí-Neladí. V roku [[2013]] sa Oskar Rózsa stal oficiálnym členom kapely na poste basgitaristu a na jeseň toho istého roku po štvorročnej prestávke kapela v Košiciach úspešne uskutočnila svoj koncertný comeback po boku kapely [[Slobodná Európa (skupina)|Slobodná Európa]] a hudobného projektu [[Hrana (album)|Hrana – pocta]] [[Marek Brezovský|Marekovi Brezovskému]]. Nasledovalo krátke koncertné turné s kapelou [[The Ills]]. V roku [[2014]] sa intenzívne venovala nahrávaniu a písaniu nových pesničiek. Práce na skladbách ukončila začiatkom roku 2015. Pod novým labelom [[Slnko records]] [[13. október|13. októbra]] [[2015]] oficiálne vychádza tretí album. Názov albumu ''Zem nás chce čistých'' poslucháčov skupiny neprekvapuje a kapela hneď vyráža na krátke turné vrcholiace krstom v Bratislave.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hudec | meno = Marek | autor = | odkaz na autora = | titul = Každá generácia má svoj punk, aj Čisté tvary | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://kultura.sme.sk/c/20061683/kazda-generacia-ma-svoj-punk-aj-ciste-tvary.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2015-10-13 | dátum prístupu = 2017-03-19 }} </ref> == Diskografia == * ''Frekvencia č. 1'' * ''Demo'' * [[2005]] – ''Meskalin'', [[Wagon records]] * [[2008]] – ''Rita von Anarchia'', [[Wagon records]] * [[2015]] – ''Zem nás chce čistých'', [[Slnko records]] * 2019 - ''Dom osamelých nočných tvorov'' <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Discogs|url=https://www.discogs.com/%C4%8Cist%C3%A9-tvary-Dom-Osamel%C3%BDch-No%C4%8Dn%C3%BDch-Tvorov/release/14658868|dátum vydania=|dátum prístupu=6.7.2020|vydavateľ=}}</ref> == Zostava == * Radoslav Chrzan – Rita von Anarchia éra * [[Juraj Péč]] – [[spev]], [[klávesový nástroj|klávesové nástroje]], [[gitara]] * [[Oskar Rózsa]] – [[basová gitara]] * [[Adam Mičinec]] – gitara * [[Ondrej Gregor]] – [[gitara]], [[spev]] * [[Matej Pliešovský]] – bicie nástroje == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.cistetvary.sk/ Čisté tvary] – oficiálna stránka [[Kategória:Slovenské alternatívnorockové hudobné skupiny]] [[Kategória:Slovenské rockové hudobné skupiny]] cdsc9dbzt7qij9h8sms01thkq7oiq87 0 561305 8215468 7660963 2026-05-17T14:09:51Z Henryk Siuda 264914 /* growthexperiments-addlink-summary-summary:2|0|0 */ 8215468 wikitext text/x-wiki {{Geo|50_35_38.88_N_3_54_40.14_W_type:landmark_region:|50° 35′ 38.88″ s.š., 3° 54′ 40.14″ z.d.}} [[Súbor:Postbridge Clapper Bridge 2005-07-21.jpg|thumb|Kamenný most v Postbridgei]] '''Postbridge''' je osada v [[Dartmoor]]e v [[anglicko]]m grófstve [[Devon (Anglicko)|Devon]]. Osada sa nachádza na rieke [[East Dart]]. Najvýznamnejšou pamiatkou osady je [[stredovek]]ý most zo [[žula|žulových]] dosiek, ktorý je jedným z najznámejších a najlepšie zachovalých mostov svojho druhu v [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]]. [[Prvá písomná zmienka]] o moste pochádza zo [[14. storočie|14. storočia]]; most bol pravdepodobne postavený v [[13. storočie|13. storočí]] kvôli umožneniu prechodu cez rieku. Najväčšie rozpätie mosta je približne {{m|4|m}} dlhé a max. šírka mosta je {{m|2|m}}<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Postbridge Clapper Bridge | url = http://structurae.net/structures/postbridge-clapper-bridge | vydavateľ = Structurae | jazyk = po anglicky }}</ref>. Vedľa neho bol na konci 18. storočia postavený [[oblúkový most]], ktorý dnes slúži cestnej premávke<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ROAD BRIDGE, DARTMOOR FOREST, WEST DEVON, DEVON | url = http://www.imagesofengland.org.uk/Details/Default.aspx?id=92788 | vydavateľ = Historic England | jazyk = po anglicky | dátum prístupu = 2015-12-05 | url archívu = https://web.archive.org/web/20140903065954/http://www.imagesofengland.org.uk/Details/Default.aspx?id=92788 | dátum archivácie = 2014-09-03 }}</ref>. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commons=Category:Postbridge, Devon}} [[Kategória:Mosty v Anglicku]] [[Kategória:Kamenné mosty]] [[Kategória:Lávky]] [[Kategória:Stavby v Devone]] p42jp6el63302g1btfgalfw03ui1u4j 0 564837 8215399 8175997 2026-05-17T12:17:51Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ + 8215399 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Ján Podolák | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský etnológ, vysokoškolský pedagóg | Portrét = Ján Podolák.JPG | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = [[17. máj]] [[1926]] | Miesto narodenia = [[Dolná Súča]], [[Československá republika|Československo]] | Dátum úmrtia = {{duv|2017|02|15|1926|05|17}} | Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Slovensko]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = [[Univerzita Komenského v Bratislave]] | Profesia = [[etnológia|etnológ]] | Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --> | Manželka = Magdaléna Hrabovcová (z. 1971)<br>Katarína Pálková | Deti = Peter (* 1955)<br>Andrej (* 1974) | Rodičia = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} [[Doctor honoris causa|Dr.h.c.]] [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|Prof.]] [[Doktor filozofie|PhDr.]] '''Ján Podolák''', [[Doktor vied|DrSc.]] (* [[17. máj]] [[1926]], [[Dolná Súča]]{{--}}† [[15. február]] [[2017]], [[Bratislava]]<ref name=zomreluni>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zomrel prof. Ján Podolák | url = http://www.ucm.sk/sk/hlavna-stranka/detail/1595/ | dátum vydania = 2017-02-17 | dátum prístupu = 2017-02-18 | vydavateľ = Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave | miesto = Trnava | url archívu = https://web.archive.org/web/20170219093127/http://www.ucm.sk/sk/hlavna-stranka/detail/1595/ | dátum archivácie = 2017-02-19 }}</ref><ref>https://dennikn.sk/minuta/685347/</ref>) bol slovenský [[etnológia|etnológ]], vysokoškolský pedagóg, autor vedeckých monografií a článkov, zakladateľ viacerých etnologických inštitúcií na Slovensku.<ref name="ketno-personalne-obsadenie">{{cite web|title=Personálne obsadenie|url=http://ketno.ff.ucm.sk/sk/personalne-obsadenie/}}</ref> Oblasťou jeho výskumov sú tradičné formy [[poľnohospodárstvo|agrikultúry]], [[pastierstvo|pastierskej]] kultúry v [[Karpaty|Karpatoch]] a na [[Balkánsky polostrov|Balkánskom polostrove]], slovenské menšiny žijúce v zahraničí, neslovenské národnostné menšiny žijúce na Slovensku, etnokultúrne procesy na [[Slovensko|Slovensku]] a v [[Stredná Európa|strednej Európe]], dejiny národopisnej vedy.<ref name="ketno-personalne-obsadenie" /> == Životopis == === Vzdelanie a kvalifikácia === * [[1932]]{{--}}[[1938]]: [[Ľudová škola]] v [[Dolná Súča|Dolnej Súči]] * 1938{{--}}[[1946]]: [[Gymnázium]] piaristov v [[Trenčín]]e * 1946{{--}}[[1949]]: dlhodobá práceneschopnosť * 1949{{--}}[[1951]]: Filozofická fakulta [[Slovenská univerzita v Bratislave|Slovenskej univerzity v Bratislave]], štúdium odboru národopis – dejepis * [[1952]]: [[Doktor filozofie|PhDr.]] (z národopisu) na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity * [[1961]]: [[Kandidát vied|CSc.]] (kandidát historických vied) v [[Ústav etnológie a sociálnej antropológie Slovenskej akadémie vied|Národopisnom ústave SAV]] * [[1964]]: [[docent|doc.]] (docent slovanského národopisu), habilitácia na externého docenta na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského * [[1986]]: [[Doktor vied|DrSc.]] (doktor historických vied) na [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Filozofickej fakulte UK]] * [[1991]]: [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|prof.]] (profesor národopisu) inaugurácia na [[Masarykova univerzita|Masarykovej univerzite]] v [[Brno|Brne]] * [[2008]]: [[Doctor honoris causa|Dr.h.c.]] [[Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave]] * [[2014]]: profesor emeritus{{--}}Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave<ref name="ketno-personalne-obsadenie" /> === Pracoviská === * 1951{{--}}1952: [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Filozofická fakulta Slovenskej univerzity v Bratislave]], asistent Národopisného seminára * 1952{{--}}1966: [[Národopisný ústav Slovenskej akadémie vied]], Bratislava: Spoluzakladateľ ústavu, zástupca riaditeľa a vedecký tajomník<ref name=zomrelnko>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zomrel jeden z najvýznamnejších slovenských etnológov Ján Podolák| url = https://dennikn.sk/minuta/685347/| dátum vydania = 2017-02-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-03-04 | vydavateľ = N Press}}</ref> (1952{{--}}60), vedecký pracovník * 1953: Spoluzakladateľ časopisu SAV ''[[Slovenský národopis]]'', do roku [[1960]] funkcia výkonného redaktora * 1958: Spoluzakladateľ Slovenskej národopisnej spoločnosti (tajomník prípravného výboru) * 1959: Spoluzakladateľ Medzinárodnej komisie pre výskum ľudovej kultúry v Karpatoch, do roku [[1971]] jej generálny tajomník Po celé obdobie (1952{{--}}66) pedagogické pôsobenie na [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Filozofickej fakulte UK]], na základe ktorého bol roku [[1964]] habilitovaný ako externý docent slovanského národopisu. * 1966{{--}}1991: Filozofická fakulta Univerzity Komenského * 1966{{--}}1968: Katedra archeológie, dejín umenia a etnografie. Oddelenie národopisu, docent * 1968: Zakladateľ Kabinetu etnológie na FIFUK v Bratislave, vedúci kabinetu. Odvolaný po udelení [[Herderova cena|Herderovej ceny]] ([[1974|1974]]) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Herderova cena - [[Encyclopaedia Beliana]]| url = https://beliana.sav.sk/heslo/herderova-cena| vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Herderova cena pre Gabrielu Kilianovú| url = https://www.sav.sk/index.php?lang=sk&doc=services-news&source_no=20&news_no=875| vydavateľ = Slovenská akadémia vied| dátum vydania = 2006-05-10| dátum aktualizácie = | dátum prístupu =| miesto = | jazyk = }}</ref> * 1968: Zakladateľ medzinárodného seminára terénnej praxe etnológov európskych univerzít “Seminarium ethnologicum”, riaditeľ seminára. Odvolaný po udelení Herderovej ceny. * 1969: Zakladateľ [[Katedra etnológie a folkloristiky|Katedry etnografie a folkloristiky]] (ako samostatného pracoviska) na FIF UK v Bratislave, vedúci katedry. Odvolaný roku [[1970]] z politických dôvodov. Po udelení Herderovej ceny (1974) zákaz pedagogického pôsobenia. * 1969: Zakladateľ medzinárodného orgánu slovanských etnografov – periodika “[[Ethnologia slavica]]” (v anglickom, nemeckom resp. francúzskom jazyku) a do roku [[1996]] hlavný redaktor (27 ročníkov). * 1991: Odchod do dôchodku * 1991{{--}}1993: [[Matica slovenská]] v Martine, vedecký pracovník * 1992: Obnoviteľ Národopisného odboru Matice slovenskej, predseda odboru * 1993{{--}}1994: [[Kancelária prezidenta Slovenskej republiky]], prezidentský radca pre minoritnú politiku * 1994{{--}}1997: Národopisný odbor Matice slovenskej, predseda odboru * 1997{{--}}súčasnosť: [[Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave]] * 1997: Zakladateľ Katedry etnológie na UCM v Trnave a do roku [[2004]] jej vedúci * 1999{{--}}2002: Rektor Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave * 2007{{--}}súčasnosť: Externý vedecko-pedagogický pracovník na Katedre etnológie a mimoeurópskych kultúr UCM v Trnave. Od [[1. december|1. decembra]] [[2014]] ako emeritný profesor.<ref name="ketno-personalne-obsadenie" /> == Publikačná činnosť == Autor, spoluautor, resp. vedúci autorského kolektívu 25 knižných publikácií a 471 bibliografických titulkov vedeckých štúdií, príspevkov a iných odborných prác publikovaných v domácich i zahraničných periodikách a zborníkoch. V zahraničí publikoval v Maďarsku, Poľsku, Rakúsku, Bulharsku, Rusku, Nemecku, Veľkej Británii a v USA. Početné štúdie v oblasti agrikultúry na Slovensku a najmä monografia ''Tradičné poľnohospodárstvo na Slovensku''. Štúdie vydané doma i v zahraničí na tému pastierske kultúry v [[Karpaty|Karpatoch]] a na [[Balkánsky polostrov|Balkáne]], etnický charakter valaskej kolonizácie a najmä monografia ''Tradičné ovčiarstvo na Slovensku''. Porovnávacie štúdie z karpatsko-balkánskeho areálu (na základe terénnych výskumov v regiónoch Poľska, Ukrajiny, Rumunska, Srbska, Čiernej Hory, Macedónska, Bulharska a gruzínskeho Kaukazu). Príspevky o Slovákoch v zahraničí – na základe výskumov v Poľsku, Maďarsku, Chorvátsku, Juhoslávii a Rakúsku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Sedláková | meno = Viera | odkaz na autora = | titul = Prof. PhDr. Ján Podolák, DrSc. *1926, Personálna bibliografia | url = | dátum vydania = 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Matica slovenská | miesto = Martin | jazyk = po slovensky}}</ref> === Knihy === Ján Podolák ako autor, spoluautor alebo editor: * [[Dolná Súča]]. Etnografická monografia dediny. Časť I. Materiálna kultúra. Rukopis doktorskej dizertácie. Filozofická fakulta Univerzity Komenského. Bratislava 1952. 237 s. 108 obr. * Banícka dedina [[Žakarovce]]. Ed. [[Ján Mjartan|J. Mjartan]]. Bratislava 1956, Rus. nem. ang. res. – J. Podolák: Poľnohospodárstvo (v Žakarovciach). (Die Landwirtschaft v Žakarovciach), s.63-122 * J. Podolák: Zehn Jahre slowakischer Volkskunde. Übersetzung Edith Langer. München 1958, s. 32. Slov. angl. res. * Spôsoby chovu hospodárskych zvierat. Návod na etnografický výskum (Les Formes Traditionelle de l Elevage du Betail – Précis pour les Recherches Ethnographiques). Bratislava 1962. 182 s. – Edícia Slovenskej národopisnej spoločnosti pri SAV. Zv. 3, Rad 1. Príručky – Pozn. Bibl. Zozn. vyobrazení. Rus. a franc. res. * ''Pastierstvo v oblasti Vysokých Tatier''. Bratislava 1967. 128 s. Obr. Kresby. Bibliogr. Zoznam informátorov. Slovník náreč. a odbor. pastier. výrazov. Franc. res. – [[Klenotnica slovenskej ľudovej kultúry]], zv. I. * Československá vlastivěda, diel III. Lidová kultura. Ed. [[Andrej Melicherčík |A. Melicherčík]]. Praha 1968. J. Podolák: Zemědělství, s. 392 – 416 * Kolektív, [[Horehronie]] I. – Kultúra a spôsob života ľudu. Ľudové zamestnanie. Ved. redak. Ján Podolák. Bratislava 1969. – J. Podolák: Poľnohospodárstvo a pastierstvo (Landwirtschaft und Hirtenwesen), s. 15 – 173. Nem., franc. res. – Odmenené cenou SAV. * Viehwirtschaft und Hirtenkultur. Ethnographische Studien. Ed. Lászlo Földes. Budapest 1969. – J. Podolák: Die Überwinterung auf den Salaschen im Berggebiet der Mittelslowakei, s. 323 – 344. * [[Etnografický atlas Slovenska]] – Projekt a dotazník. Ed. [[Soňa Kovačevičová|S. Kovačevičová]]. Bratislava 1970. J. Podolák: Pastierstvo a chov dobytka. (Hirtenwesen und Viehzucht), Diel B, Dotazník I, s. 179 – 267, J. Podolák (spoluaut.) Poľnohospodárstvo (Landwirtschaft), s.15 – 178, J. Podolák (spoluaut.) Transport, s. 273 – 312. * Die slowakische Volkskultur. Ed. [[Emília Horváthová|E. Horváthová]] a [[Viera Urbancová|V. Urbancová]]. Bratislava 1972. – J. Podolák: Traditionelle Formen der Landwirtschaft, s. 13 – 37. Methoden der Viehzucht, s. 38 – 51. * Getreidebau in Ost –  und Mitteleuropa. Ed. I. Balassa. Budapest 1972. – J. Podolák: Alte Rodungsverfahren und Brandwirtschaft in der Slowakei, s. 143 – 177. * [[Zamagurie]]. Národopisná monografia oblasti. Zost. a redig. Ján Podolák. Košice 1972. 315 s., 204 čiernobielych a 31 farebných vyobr. Rus a nem. res. * Land Transport in Europa. Ed. by [[Alexander Fenton|A. Fenton]], J. Podolák and H. Rasmussen. Copenhagen 1973, s. 514. * [[Vajnory]]. Vlastivedná monografia. Zost. Ján Podolák. Bratislava 1978. 476 s. Res. a zozn. obr. v jaz. rus., nem., angl. a franc. * ''Tradičné ovčiarstvo na Slovensku''. (Traditionelle Schafzucht in der Slowakei.) Bratislava 1982. 232+86 ilustr. Súb. obs. a res. rus. a nem. * [[Polomka]]. Ed. J. Hozák. Martin 1982. – J. Podolák: Tradičné spôsoby získavania obživy (Traditionelle Weisen der Ernährungssicherung), s. 216 – 243. * Horná [[Cirocha]]. Vlastivedná monografia zátopovej oblasti. Aut.: Ján Podolák a kol. Košice 1985. 621 s. – J. Podolák: Pestovanie poľnohospodárskych plodín (Cultivation of agricultural plants), s. 125 – 195. Rus., ang., ukr. res. Fot. Grafy. * Záhorská Bratislava. Vlastivedná monografia Devínskej Novej Vsi, Dúbravky, Lamača a Záhorskej Bystrice. Zost. Ján Podolák. Bratislava 1986. 360 s. Res. rus., nem., a franc. * [[Rača (mestská časť)|Rača]]. Vlastivedná monografia. Zost. Ján Podolák. Zost. obr. časti Magdaléna Paríková. Bratislava 1989. 308 s. Ilustr. Zozn. inf. zozn. obr. a res. rus., nem., angl. a franc. * ''Etnografický atlas Slovenska'' (Ethnographischer Atlas der Slowakei). Ed. [[Soňa Kovačevičová|S. Kovačevičová]]. Bratislava 1990. – J. Podolák: Chov hospodárskych zvierat (Viehzucht). Texty a mapy, s. 20 – 22 (mapy č. 2, 5, 10, 11, 12, 13, 14 a 15) a Teritoriálno-hospodárska organizácia, s. 64 (mapy č. 20 a 22). * Ján und Alojz Podolák: Hirten und Herden – Schafhaltung in der Slowakei. Katalog der Ausstellung. Kittsee (Osterreich – Burgenland) 1991, 88 s. * J. Podolák: Die traditionelle Schafhaltung in der Slowakei. (Studia folkloristica et ethnographica, 31). Debrecen 1992. 110 s. * Etnokultúrny vývoj na južnom Slovensku: Na území medzi dolným Váhom a Ipľom. (Die etnokulturelle Entwicklung in der Südslowakei). Bratislava 1992. 172 s. Mp. pozn., súbež. obs. nem., zozn. aut., lit. angl., maď., a slov. – J. Podolák: Výskum etnokultúrneho vývoja v okrese Komárno – Ciele, problémy a východiská (Forschung etnokultureller Entwicklung – Ziele, Probleme, Ausgangspunkte), s. 5 – 12; J. Podolák: Poľnohospodárski kolonisti na okolí Hurbanova (Landwirtschaftliche Kolonisten in der Umgebung von Hurbanovo), s. 115 – 119; J. Podolák – M. Paríková: Stručná charakteristika skúmaných obcí (Kurze Charakteristik erforschter Gemeinden), s. 41 – 54. Nem. res. * Ethnographic Atlas of Slovakia. Translations and explanations of textes. Ed. [[Soňa Kovačevičová|S. Kovačevičová]]. Bratislava 1994. – J. Podolák: III. Livestock Production, s. 62 – 67. * [[Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska]] I – II. (Enzyklopedie der Volkskultur in der Slowakei.) Ed. [[Ján Botík]] a [[Peter Slavkovský]]. Bratislava 1995. – J. Podolák autor hesiel v častiach Teória a dejiny národopisnej vedy a Materiálna kultúra. * J. Podolák a kol.: [[Heľpa]]. Vlastivedná monografia obce. Martin 1999. 251 s. * ''Tradičné poľnohospodárstvo na Slovensku''. (Traditionelle Landwirtschaft in der Slowakei). ASCO art and  science. Bratislava 2008. 440 s., angl. res. * Ján Podolák, [[Katarína Nováková]] a kol.: [[Ružindol]]. Vlastivedná monografia obce. Vydala obec Ružindol a Katedra etnológie a mimoeurópskych štúdií UCM v Trnave 2009. 206 s., angl. res. * Ján Podolák (ed.): [[Dolná Súča]]. Vlastivedná monografia obce. Vydala obec Dolná Súča. 2011. 412 s., angl. res. * J. Novák, J. Podolák, [[Iveta Zuskinová|I. Zuskinová]], [[Milan Margetín|M. Margetín]]: Po stopách valachov v Karpatoch (Monografia). Tribun EU, s.r.o.  Brno 2013.  280 s., angl.res.<ref>http://ketno.ff.ucm.sk/sk/spravy/</ref> == Ocenenia vedeckej a pedagogickej činnosti == * Medzinárodná „[[Herderova cena]]“, Univerzita Viedeň, 1974 („za vedecký prínos a príspevok k mierovému spolužitiu“). * „Cena mesta Bratislavy“ (za kolektívne monografie prímestských obcí Bratislavy), 80. roky 20. storočia * „[[Národná cena Slovenskej republiky]]“. Udelila SNR 1991, člen kolektívu autorov Etnografického atlasu Slovenska. * „Cena vlády Slovenskej republiky“ za dielo Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska, 1995, člen kolektívu. * „Cena G. Pitrého“, Inštitút antropológie Univerzity Palermo, 1969 a 1995, člen kolektívu. „Strieborná medaila Univerzity Komenského“. Bratislava 1996. * „Pamätná medaila prezidenta Slovenskej republiky“ (za výsledky v oblasti vedy), 1996. * „Cena Jána Mjartana“, Národopisný odbor Matice slovenskej, 1996. * „Pamätná medaila Matice slovenskej“ (za dlhoročné výskumy Slovákov v zahraničí), 1996. * Udelenie čestného občianstva obce [[Heľpa]], 1999, (za výskumy a zostavenie monografie obce Heľpa). * Udelenie čestného občianstva obce [[Dolná Súča]], 2006, (za dlhodobý kontinuálny výskum obce). * „Veľká medaila sv. Gorazda“ („za celoživotnú prácu na rozvoji slovenského vysokého školstva a výrazný podiel pri budovaní UCM v Trnave“). Minister školstva SR, 2002. * „Cena Ľudovíta Nováka za oblasť spoločenských vied“, Matica slovenská, 2006 * „Zlatá medaila Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave“, Trnava 2006 * Štátne vyznamenanie „[[Rad Ľudovíta Štúra]]“. Udelil prezident SR, 2006 * „[[Zlatá medaila sv. Cyrila a Metoda]]“, Matica slovenská 2013, za celoživotný prínos v oblasti historických vied<ref name="ketno-personalne-obsadenie" /> == Osobný život == Prvá manželka Magdaléna rod. Hrabovcová ([[1933]]{{--}}[[1971]]), pracovala ako zodpovedná redaktorka vo [[Tatran (vydavateľstvo)|vydavateľstve Tatran]]. Druhá manželka Katarína rod. Pálková (nar. 1943), doc. PhDr. CSc., posledné pracovisko Filozofická fakulta UK v Bratislave, vedúca Katedry kulturológie. Syn Peter (1955), RNDr. CSc. je vedecký pracovník Geografického ústavu SAV v Bratislave. Syn Andrej (1974), Ing. je elektrotechnik, odborný pracovník vývoja a výskumu v Norimbergu.<ref name="ketno-personalne-obsadenie" /> == Referencie == {{Referencie}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Podolák, Ján}} [[Kategória:Osobnosti z Dolnej Súče]] [[Kategória:Slovenskí etnológovia]] [[Kategória:Slovenskí univerzitní profesori]] [[Kategória:Slovenskí vysokoškolskí pedagógovia]] [[Kategória:Absolventi Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]] [[Kategória:Vyučujúci na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]] [[Kategória:Vyučujúci na Filozofickej fakulte Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave]] [[Kategória:Rektori Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave]] [[Kategória:Pracovníci Slovenskej akadémie vied]] [[Kategória:Osobnosti Matice slovenskej]] [[Kategória:Držitelia Radu Ľudovíta Štúra II. triedy]] ccqt0isksd47v9c4fumy6bbhfhl4jh2 0 569103 8215689 8210936 2026-05-17T20:37:01Z Teslaton 12161 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-27965-77|~2026-27965-77]] ([[User_talk:~2026-27965-77|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Gepetito 6312399 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Dunaújvárosi_járás.png|thumb|Okres Dunaújváros]] '''Dunaújvárosský okres''' ({{vjz|hun|''Dunaújvárosi járás''}}) je okres v [[Maďarsko|Maďarsku]] v [[Stoličnobelehradská župa|Stoličnobelehradskej župe]]. Jeho správnym centrom je mesto [[Dunaújváros]]. == Sídla == * okresné mesto: [[Dunaújváros]] * mestá: ** [[Adony]] ** [[Pusztaszabolcs]] ** [[Rácalmás]] * veľké obce: ** [[Előszállás]] ** [[Mezőfalva]] ** [[Perkáta]] * obce: ** [[Baracs]] ** [[Beloiannisz]] ** [[Besnyő]] ** [[Daruszentmiklós]] ** [[Iváncsa]] ** [[Kisapostag]] ** [[Kulcs]] ** [[Nagykarácsony]] ** [[Nagyvenyim]] == Zdroj == {{Preklad|cs|Okres Dunaújváros|12827178}} {{Dunaújvárosský okres}} {{Stoličnobelehradská župa}} [[Kategória:Okresy v Maďarsku]] gv6ied9wgqyflnx301w19ghgjwuf0v6 0 572389 8215678 7008521 2026-05-17T20:25:11Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8215678 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Protected Area <!-- *** Heading *** --> | name = Štolpichy | other_name = | category = [[Národná prírodná rezervácia]] <!-- *** Image *** --> | image = Smědavská hornatina, Štolpichy, skály 02.jpg | image_caption = Skaly v lokalite Štolpichy <!-- *** Country etc. *** --> | country = Česko | country_flag = 1 | state = | region = Liberecký kraj | district = [[Okres Liberec|Liberec]] | commune = | municipality = [[Hejnice (okres Liberec)|Hejnice]] | municipality_type = Lokalita | location = | elevation = 610 – 820 | lat_d = 50 | lat_m = 51 | lat_s = 12 | lat_NS = S | long_d = 15 | long_m = 11 | long_s = 18 | long_EW = V | area = 137.08 | area_unit = ha0 <!-- *** History & management *** --> | established = [[21. jún]] [[1960]]<ref name="bio">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://drusop.nature.cz/ost/chrobjekty/zchru/index.php?frame&SHOW_ONE=1&ID=442| titul=Stránky AOPK ČR|dátum prístupu=2016-05-07|jazyk=po česky}}</ref> | established1 = Ministerstvo školstva a kultúry | established1_type = Vyhlásilo | established2_type = Zrušená | established2 = [[16. august]] [[1999]] | management = [[Agentúra ochrany prírody a krajiny ČR|AOPK ČR]] | code = [http://drusop.nature.cz/ost/chrobjekty/zchru/index.php?frame&SHOW_ONE=1&ID=442 442] | code_type = Kód AOPK ČR <!-- *** UNESCO etc. *** --> | category_iucn = IV <!-- *** Free fields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map_compl = {{LocMap |Česko |lat_deg=50|lat_min=51|lat_sec=12|lon_deg=15|lon_min=11|lon_sec=18|label=Štolpichy|mark=Green pog.svg |position=bottom |width=260 |float=center |caption= }} | map_compl_caption = Poloha na mape Česka <!-- *** Websites *** --> | commons = Štolpichy | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Štolpichy''' bola [[národná prírodná rezervácia]] ev. č. 442 neďaleko obce [[Hejnice (okres Liberec)|Hejnice]] v [[Okres Liberec|okrese Liberec]]. Chránené územie bolo formálne zrušené k 16. augustu 1999, kedy bolo začlenené do novovzniknutej NPR [[Jizerskohorské bučiny]]. == Ochrana == Predmetom ochrany boli prirodzené zmiešané listnaté porasty na balvanitom podklade, vodopády Štolpichy == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam chránených území v okrese Liberec]] * [[Jizerskohorské bučiny]] == Iné projekty == {{projekt|commonscat=Štolpichy}} == Externé odkazy == * [https://www.zakonyprolidi.cz/cs/1999-200 Vyhláška Ministerstva životného prostredia ČR č.200/1999. O zrušení NPR pozri §5 uvedenej vyhlášky.]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} == Zdroj == {{Preklad|cs|Štolpichy|11047732}} {{Chránené územia v okrese Liberec}} [[Kategória:Národné prírodné rezervácie v Česku]] [[Kategória:Chránené územia v okrese Liberec]] [[Kategória:Chránená krajinná oblasť Jizerské hory]] [[Kategória:Hejnice]] bz4zjyaoyag0dxohmkv0uib6yrs9v5k 0 572391 8215663 6274204 2026-05-17T19:25:27Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8215663 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Protected Area <!-- *** Heading *** --> | name = Špičák | other_name = | category = [[Národná prírodná rezervácia]] <!-- *** Image *** --> | image = Oldřichovská vrchovina, Špičák, SV 02.jpg | image_caption = Špičák <!-- *** Country etc. *** --> | country = Česko | country_flag = 1 | state = | region = Liberecký kraj | district = [[Okres Liberec|Liberec]] | commune = | municipality = [[Frýdlant]], [[Oldřichov v Hájích]] | municipality_type = Lokalita | location = | elevation = 600 – 722 | lat_d = 50 | lat_m = 51 | lat_s = 52 | lat_NS = S | long_d = 15 | long_m = 4 | long_s = 27 | long_EW = V | area = 27.2 | area_unit = ha0 <!-- *** History & management *** --> | established = [[21. jún]] [[1960]]<ref name="bio">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://drusop.nature.cz/ost/chrobjekty/zchru/index.php?frame&SHOW_ONE=1&ID=438| titul=Stránky AOPK ČR|dátum prístupu=2016-05-07|jazyk=po česky}}</ref> | established1 = Ministerstvo školstva a kultúry | established1_type = Vyhlásilo | established2_type = Zrušená | established2 = [[16. august]] [[1999]] | management = [[Agentúra ochrany prírody a krajiny ČR|Správa CHKO Jizerské hory]] | code = [http://drusop.nature.cz/ost/chrobjekty/zchru/index.php?frame&SHOW_ONE=1&ID=438 438] | code_type = Kód AOPK ČR <!-- *** UNESCO etc. *** --> | category_iucn = IV <!-- *** Free fields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map_compl = {{LocMap |Česko |lat_deg=50|lat_min=51|lat_sec=52|lon_deg=15|lon_min=4|lon_sec=27|label=Špičák|mark=Green pog.svg |position=bottom |width=260 |float=center |caption= }} | map_compl_caption = Poloha na mape Česka <!-- *** Websites *** --> | commons = Špičák (724 m) | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Špičák''' bola [[národná prírodná rezervácia]] ev. č. 438 v oblasti [[Oldřichovský Špičák|rovnomenného vrcholu]] [[Jizerské hory|Jizerských hôr]], severne od obce [[Oldřichov v Hájích]] v [[Okres Liberec|okrese Liberec]]. Oblasť spravuje [[Agentúra ochrany prírody a krajiny ČR|Správa CHKO Jizerské hory]]. == Ochrana == Predmet ochrany predstavovala stará bučina na balvanitom svahu. Chránené územie bolo vyhlásené [[21. jún|21. júna]] [[1960]] a formálne zrušené k 16. augustu 1999, kedy bolo začlenené do novovzniknutej NPR [[Jizerskohorské bučiny]]. == Prírodné pomery == V tunajších bukových lesoch sa nachádzajú žulové skaliská, ktorých steny dosahujú až päťdesiatmetrové výšky. Na stenách je možné spozorovať takzvanú [[exfoliačná odlučnosť|exfoliačnú odlučnosť]] (to znamená odlupovaniu častí horniny súbežne s povrchom skalnej steny). Nachádzajú sa tu ale aj zaoblené balvany. Tunajšou dominantou je [[Oldřichovský Špičák|Špičák]], ktorého vrchol dosahuje výšku {{mnm|724}}. Prechádza tadiaľ náučný chodník pomenovaný [[Oldřichovské háje a skály]].<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = David | meno = Petr | odkaz na autora = Petr David | priezvisko2 = Soukup | meno2 = Vladimír | odkaz na autora2 = Vladimír Soukup (spisovatel) | titul = 666&nbsp;přírodních krás České republiky | vydavateľ = Soukup & David | miesto = Praha | rok = 2003 | vydanie = 1 | počet strán = 224 | kapitola = Špičák u Oldřichova | typ kapitoly = heslo | strany = 181 | isbn = 80-7011-717-6 }}</ref> == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam chránených území v okrese Liberec]] * [[Jizerskohorské bučiny]] == Iné projekty == {{projekt|commonscat=Špičák (724 m)}} == Externé odkazy == * [https://www.zakonyprolidi.cz/cs/1999-200 Vyhláška Ministerstva životného prostredia ČR č.200/1999. O zrušení NPR pozri §5 uvedenej vyhlášky.]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} == Zdroj == {{Preklad|cs|Špičák (národní přírodní rezervace)|12444047}} {{Chránené územia v okrese Liberec}} [[Kategória:Národné prírodné rezervácie v Česku]] [[Kategória:Chránené územia v okrese Liberec]] [[Kategória:Chránená krajinná oblasť Jizerské hory]] [[Kategória:Frýdlant]] [[Kategória:Oldřichov v Hájích]] 8kdcpicgwhfrvjfs55t37m0u90w0tjg 0 573577 8215784 7593069 2026-05-18T06:15:20Z Akul59 168826 pridaná [[Kategória:Slovenský kras]] pomocou použitia HotCat 8215784 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Protected Area | map_caption = Poloha v rámci Slovenska | map_locator = Slovensko-reliéf | map1_caption = Poloha v rámci Košického kraja | map1_locator = Košický kraj | country = Slovensko | country_flag = 1 | region = [[Košický kraj|Košický]] | district = [[Rožňava (okres)|Rožňava]] | municipality = [[Plešivec]] | established = 1966 | established1 = | established1_type = posledná novelizácia | category = [[národná prírodná rezervácia]] | name = Pod Strážnym hrebeňom | image = | image_caption = | code = 647 | management = Slovenský kras | area = 0.9667 | commons = | lat_d = 48.5586111 | long_d = 20.3908333 }} '''Pod Strážnym hrebeňom''' je [[národná prírodná rezervácia]] v správe štátnej ochrany prírody Slovenský kras. Nachádza sa v katastrálnom území obce [[Plešivec]] v [[Rožňava (okres)|okrese Rožňava]] v [[Košický kraj|Košickom kraji]]. Územie bolo vyhlásené v roku [[1966]] na rozlohe 96,67 ha. Ochranné pásmo nebolo určené. Predmetom ochrany je: ''Chránené územie predstavuje zachovalé a typické spoločenstvá drieňových dúbrav Slovenského krasu. Objekt je určený na využitie pre potreby lesníckeho a prírodovedeckého výskumu.''<ref>{{ŠZOCHČPSR|647}}</ref> == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * {{ŠZOCHČPSR odkaz|647}} * [http://www.sopsr.sk/web/index.php?cl=16 Chránené územia], Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky == Zdroj == {{Preklad|cs|Pod Strážnym hrebeňom|13453741}} {{Slovenský kras}} [[Kategória:Národné prírodné rezervácie v Košickom kraji]] [[Kategória:Chránené územia v okrese Rožňava]] [[Kategória:Plešivec]] [[Kategória:Slovenský kras]] 7l8bobwgs6guoo2w784hq9g9fh65pyw 0 575919 8215847 8212269 2026-05-18T09:48:16Z ~2026-22035-06 291840 /* 11. séria (2026) */ 8215847 wikitext text/x-wiki {{Infobox Televízna relácia | sk = Dobre vedieť! | en = Good to know! | typ = zábavno-vedomostná súťaž | moderátori = [[Rastislav Sokol (herec)|Rastislav Sokol]] | porota = | rozprávač = | hudba = [[Saint Motel]] – „My Type“ | slogan = | krajina = {{Minivlajka|Slovensko|w}}<br>(pôvodne {{Minivlajka|Nemecko|w}}) | počet sérií = 11 | počet epizód = 221 ([[#Časti|zoznam častí]]) | výkonní producenti = Barbora Vallová | produkcia = Rado Štefanov | obsadenie = | strih = | produkčná spoločnosť = | dĺžka = cca 50 min. | vysielanie = [[17. máj]] [[2016]]{{--}}[[11. máj]] [[2022]]<br>[[4. september]] [[2025]]{{--}} súčasnosť | tv = [[TV Markíza]]<br>[[TV JOJ]] | predošlé = | súvisiace = | imdb id = | csfd id = http://www.csfd.cz/film/436106-dobre-vediet/ }} '''''Dobre vedieť''''' je [[slovensko|slovenská]] súťažno-zábavná šou na základe nemeckého formátu ''Wer Weiss Denn Sowas?''. Relácia mala premiéru na [[TV Markíza]] v utorok [[17. máj]]a [[2016]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Dobre vedieť {{!}} Televízia Markíza | url = https://dobrevediet.markiza.sk/ | vydavateľ = MARKÍZA – SLOVAKIA | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-11 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TV-archív | url = https://www.tv-archiv.sk/dobre-vediet | vydavateľ = tv-archiv.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> a bola na tejto stanici vysielaná do [[11. máj]]a [[2022]]. Od septembra 2025 vysiela Dobre vedieť [[TV JOJ|TV JOJ,]] pričom v názve už nefiguruje !. Po novom sa relácia volá Dobre vedieť. Aktuálnymi kapitánmi sú: herečka a komička Zuzka Kubovčíková Šebová a herec Juraj Loj. Šou moderuje Rastislav Sokol. == Pravidlá == V šou proti sebe súťažia dva tímy na čele s dvomi stálymi kapitánmi. V hľadisku sedí sto divákov, ktorí sa pred začiatkom súťaže posadia za jedného z kapitánov, veriac vo výhru jeho tímu. Kapitánov v každom kole dopĺňa jeden celebritný hosť. Oba tímy majú na výber z 12 tém, pod ktorými sa skrývajú otázky z rôznych oblastí života. Ku každej otázke sú poskytnuté tri možnosti, z nich je práve len jedna správna. Po označení odpovede nasleduje krátky video-dôkaz v animovanej alebo hranej forme, prípadne sa dôkaz predvedie priamo v štúdiu. Za správnu odpoveď získa tím 300€, v prípade nesprávnej odpovede nič nestratí ani nezíska. Ak súťažná dvojica nevie odpovedať, môže práve raz použiť žolíka – z divákov v hľadisku vyberú dobrovoľníka, ktorý verí, že pozná odpoveď na otázku. Táto odpoveď je však záväzná, označí sa možnosť, ktorú vybral žolík. Po vyčerpaní 12 tém nasleduje finálová otázka. Tímy sa dozvedia tematický okruh a na základe vlastného uváženia musia staviť časť nahratej sumy (minimálne 1€, maximálne celú nahratú sumu). Na finálovú otázku musia zodpovedať v určenom časovom limite. V prípade správnej odpovede sa tímu pripočíta stavená suma, ak tím odpovie zle, stavená čiastka sa odráta. Vyhráva tím, ktorý má po finálovej otázke na konte vyššiu sumu – tá sa potom spravodlivo rozdelí medzi divákov, ktorí tím na začiatku podporili. == Účinkujúci == {| class="wikitable" |+ !Účinkujúci !Účinkuje ako !1. séria !2. séria !3. séria !4. séria !5. séria !6. séria !7. séria !8. séria !9. séria !10. séria !11. séria |- |[[Rastislav Sokol (herec)|Rastislav Sokol]] |moderátor | colspan="11" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | |- |[[Juraj Kemka]] |kapitán tímu | colspan="9" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="2" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | |- |[[Róbert Jakab]] |kapitán tímu | colspan="5" style="text-align:center;background:#d0f0c0"| | colspan="6" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | |- |[[Vladimír Kobielsky]] |kapitán tímu | colspan="5" style="text-align:center;background:#d5d5d5"| | colspan="4" style="text-align:center;background:#d0f0c0"| | colspan="2" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | |- |[[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]] |kapitánka tímu | colspan="8" style="text-align:center;background:#d5d5d5"| | colspan="3" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | |- |[[Juraj Loj]] |kapitán tímu | colspan="9" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | | colspan="2" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | |- |[[Samuel Trnka]] |vedátor Karol | colspan="11" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | |} Pravidelnými účinkujúcimi v krátkych video-dôkazoch sú: {{Stĺpce|4| * Marián Andrisek * [[Vít Bednárik]] * [[Mária Breinerová]] * [[Sláva Daubnerová]] * [[Lukáš Frlajs]] * Michaela Halcinová * Natália Kajzerová * Vladimír Kittler * Martin Kollár * [[Branislav Mosný]] * Anna Nováková * Jozef Pantlikáš * Lukáš Pelč * Vlado Zboroň }} == Série == {|class="wikitable" style="width:60%; text-align:center;" |- ! colspan="2" rowspan="2" | Séria ! rowspan="2" | Počet častí ! colspan="2" | Pôvodne vysielané ! rowspan="2" |Stanica |- ! Premiéra série ! Finále série |- | style="background:#45B1E8; width:1%;" | | '''[[#1. séria (2016)|1]]''' | 20 | 17. máj 2016 | 23. august 2016 | rowspan="11" |[[TV Markíza]] |- | style="background:#C0C0C0; width:1%;" | | '''[[#Špeciál - 20 rokov Markízy (2016)|Špeciál]]''' | 1 | colspan="2" | 31. august 2016 |- | style="background:#800080; width:1%;" | | '''[[#2. séria (2016)|2]]''' | 34 | 6. september 2016 | 20. december 2016 |- | style="background:#FF0000; width:1%;" | | '''[[#3. séria (2017)|3]]''' | 30 | 3. január 2017 | 29. jún 2017 |- | style="background:#3CB371; width:1%;" | | '''[[#4. séria (2018)|4]]''' | 32 | 9. január 2018 | 21. jún 2018 |- | style="background:#4169E1; width:1%;" | | '''[[#5. séria (2018)|5]]''' | 9 | 5. september 2018 | 14. november 2018 |- | style="background:#D2691E; width:1%;" | | '''[[#6. séria (2018-2019)|6]]''' | 41 | 21. november 2018 | 20. jún 2019 |- | style="background:#FF1493; width:1%;" | | '''[[#7. séria (2020)|7]]''' | 10 | 10. január 2020 | 13. marec 2020 |- | style="background:#006400; width:1%;" | | '''[[#8. séria (2021)|8]]''' | 13 | 2. marec 2021 | 25. máj 2021 |- | rowspan="2" style="background:#AC58DF; width:1%;" | | '''[[#9. séria (2022)|9]]''' | 12 | 16. február 2022 | 11. máj 2022 |- |[[Dobre vedieť!#9. séria (2022) – Špeciály|'''Špeciály''']] |2 |16. marec 2022 |23. marec 2022 |- | rowspan="2" style="background:#E2B700; width:1%;" | | '''[[#10. séria (2025)|10]]''' |16 |4. september 2025 |18. december 2025 | rowspan="3" |[[TV JOJ]] |- |[[Dobre vedieť!#Silvestrovský špeciál (2025)|'''Špeciál''']] |1 | colspan="2" |31. december 2025 |- | rowspan="2" style="background:#000070; width:1%;" | | '''[[#11. séria (2026)|11]]''' |? |29. január 2026 |? |} == Časti == === 1. séria (2016) === '''Víťaz série:''' Juraj ('''12''':7) {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #45B1E8; color: #000; width:5%;"|<small>No.</small> ! style="background: #45B1E8; color: #000; width:5%;"|# ! style="background: #45B1E8; color: #000; width: 30%"|Tím Juraja Kemku ! style="background: #45B1E8; color: #000; width: 27%;"|Tím Roba Jakaba ! style="background: #45B1E8; color: #000; width: 20%;"|Víťaz ! style="background: #45B1E8; color: #000; width:25%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Vera Wisterová]] | style="text-align: center;"| [[Adela Vinczeová]] !Robov tím | style="text-align: center;"| 17. máj 2016 |- | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Andrej Bičan]] | style="text-align: center;"| [[Juraj Tabaček|Juraj „Šoko“ Tabaček]] !Robov tím | style="text-align: center;"| 19. máj 2016 |- | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[Kveta Horváthová]] | style="text-align: center;"| [[Patrik Herman]] !Robov tím | style="text-align: center;"| 24. máj 2016 |- | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[Marián Labuda ml.]] | style="text-align: center;"| [[Zuzana Vačková]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 26. máj 2016 |- | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Thomas Puskailer|Thomas Puskailler]] | style="text-align: center;"| [[Evita Twardzik|Evita Urbaníková]] !Robov tím | style="text-align: center;"| 31. máj 2016 |- | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Peter Sklár]] | style="text-align: center;"| [[Roman Pomajbo]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 2. jún 2016 |- | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Jakub Rybárik]] | style="text-align: center;"| [[Csongor Kassai]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 7. jún 2016 |- | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Danica Jurčová]] | style="text-align: center;"| [[Viktor Horján]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 9. jún 2016 |- | style="text-align: center;"| 9 | style="text-align: center;"| 9 | style="text-align: center;"| [[Zora Czoborová]] | style="text-align: center;"| [[Vladimír Hajdu]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 14. jún 2016 |- | style="text-align: center;"| 10 | style="text-align: center;"| 10 | style="text-align: center;"| [[Svätopluk Malachovský]] | style="text-align: center;"| [[Michaela Čobejová]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 16. jún 2016 |- | style="text-align: center;"| '''11''' | style="text-align: center;"| 11 | style="text-align: center;"| [[Lukáš Latinák]] | style="text-align: center;"| [[Oľga Belešová]] !Robov tím | style="text-align: center;"| 21. jún 2016 |- | style="text-align: center;"| 12 | style="text-align: center;"| 12 | style="text-align: center;"| [[Twiins|Daniela Nízlová]] | style="text-align: center;"| [[Twiins|Veronika Nízlová]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 23. jún 2016 |- | style="text-align: center;"| 13 | style="text-align: center;"| 13 | style="text-align: center;"| [[Roman Juraško]] | style="text-align: center;"| [[Barbora Krajčírová|Barbora Rakovská]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 28. jún 2016 |- | style="text-align: center;"| '''14''' | style="text-align: center;"| 14 | style="text-align: center;"| [[Matej Landl]] | style="text-align: center;"| [[Anna Šišková]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 13. júl 2016 |- | style="text-align: center;"| 15 | style="text-align: center;"| 15 | style="text-align: center;"| [[Štefan Skrúcaný]] | style="text-align: center;"| [[Táňa Radeva]] !Nikto | style="text-align: center;"| 19. júl 2016 |- | style="text-align: center;"| 16 | style="text-align: center;"| 16 | style="text-align: center;"| [[Filip Tůma]] | style="text-align: center;"| [[Tomáš Šedivý|Tomáš „Lasky“ Šedivý]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 26. júl 2016 |- | style="text-align: center;"| 17 | style="text-align: center;"| 17 | style="text-align: center;"| [[GoGo|Daniel „Gogo“ Štrauch]] | style="text-align: center;"| [[Adriana Poláková]] !Robov tím | style="text-align: center;"| 2. august 2016 |- | style="text-align: center;"| '''18''' | style="text-align: center;"| 18 | style="text-align: center;"| [[Helena Krajčiová]] | style="text-align: center;"| [[Andrea Karnasová]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 9. august 2016 |- | style="text-align: center;"| 19 | style="text-align: center;"| 19 | style="text-align: center;"| [[Kristína Turjanová]] | style="text-align: center;"| [[Dagmar Dianová]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 16. august 2016 |- | style="text-align: center;"| 20 | style="text-align: center;"| 20 | style="text-align: center;"| [[Rakby]] | style="text-align: center;"| [[Martin Madej]] !Robov tím | style="text-align: center;"| 23. august 2016 |} === Špeciál – 20 rokov Markízy (2016) === {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: 4%;"|<small>No.</small> ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: 4%;"|# ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Tím Juraja Kemku ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Tím Roba Jakaba ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Víťaz ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align:center"|21 | style="text-align:center"|— | style="text-align:center"|[[Marián Miezga]] | style="text-align:center"|[[Lukáš Latinák]] !Jurajov tím | style="text-align:center" |31. august 2016 |} === 2. séria (2016) === '''Víťaz série:''' Juraj ('''18''':14) {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #800080; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #800080; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #800080; color: #fff; width: 30%"|Tím Juraja Kemku ! style="background: #800080; color: #fff; width: 27%;"|Tím Roba Jakaba ! style="background: #800080; color: #fff; width: 20%;"|Víťaz ! style="background: #800080; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 22 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Kristína Farkašová]] | style="text-align: center;"| [[Karin Haydu]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 6. september 2016 |- | style="text-align: center;"| 23 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Zuzana Porubjaková]] | style="text-align: center;"| [[Martin Šmahel]] !Robov tím | style="text-align: center;"| 7. september 2016 |- | style="text-align: center;"| 24 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[Adam Ďurica]] | style="text-align: center;"| [[Lucia Hurajová]] !Robov tím | style="text-align: center;"| 9. september 2016 |- | style="text-align: center;"| 25 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[Marián Mitaš]] | style="text-align: center;"| [[Kristína Svarinská]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 13. september 2016 |- | style="text-align: center;"| 26 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Dominika Mirgová]] | style="text-align: center;"| [[Mário Kollár|Mário „Kuly“ Kollár]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 15. september 2016 |- | style="text-align: center;"| '''27''' | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Viliam Csontos]] | style="text-align: center;"| [[Kamil Mikulčík]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 16. september 2016 |- | style="text-align: center;"| 28 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Miňo Kereš]] | style="text-align: center;"| [[Barbora Švidraňová]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 20. september 2016 |- | style="text-align: center;"| 29 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Jozef Kuriľák]] | style="text-align: center;"| [[Lenka Vavrinčíková]] !Robov tím | style="text-align: center;"| 22. september 2016 |- | style="text-align: center;"| 30 | style="text-align: center;"| 9 | style="text-align: center;"| [[Jana Hospodárová|Janka Hospodárová]] | style="text-align: center;"| [[Peter Varinský]] !Robov tím | style="text-align: center;"| 23. september 2016 |- | style="text-align: center;"| 31 | style="text-align: center;"| 10 | style="text-align: center;"| [[Tina (speváčka)|Tina]] | style="text-align: center;"| [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]] !Robov tím | style="text-align: center;"| 27. september 2016 |- | style="text-align: center;"| 32 | style="text-align: center;"| 11 | style="text-align: center;"| [[Peter Hochschorner]] | style="text-align: center;"| [[Pavol Hochschorner]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 29. september 2016 |- | style="text-align: center;"| 33 | style="text-align: center;"| 12 | style="text-align: center;"| [[Pavol Topoľský]] | style="text-align: center;"| [[René Štúr]] !Robov tím | style="text-align: center;"| 4. október 2016 |- | style="text-align: center;"| 34 | style="text-align: center;"| 13 | style="text-align: center;"| [[Števo Eisele]] | style="text-align: center;"| [[Miriam Kalisová]] !Nikto | style="text-align: center;"| 6. október 2016 |- | style="text-align: center;"| 35 | style="text-align: center;"| 14 | style="text-align: center;"| [[Peter Brajerčík]] | style="text-align: center;"| [[Štefan Martinovič]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 11. október 2016 |- | style="text-align: center;"| 36 | style="text-align: center;"| 15 | style="text-align: center;"| [[Adela Vinczeová]] | style="text-align: center;"| [[Emma Drobná]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 13. október 2016 |- | style="text-align: center;"| 37 | style="text-align: center;"| 16 | style="text-align: center;"| [[Elena Podzámska]] | style="text-align: center;"| [[Juraj Loj]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 18. október 2016 |- | style="text-align: center;"| 38 | style="text-align: center;"| 17 | style="text-align: center;"| [[Matej Tóth]] | style="text-align: center;"| [[Daniel Očenáš]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 20. október 2016 |- | style="text-align: center;"| 39 | style="text-align: center;"| 18 | style="text-align: center;"| [[Michal Kovačič]] | style="text-align: center;"| [[Zuzana Smatanová]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 25. október 2016 |- | style="text-align: center;"| 40 | style="text-align: center;"| 19 | style="text-align: center;"| [[Danica Kleinová]] | style="text-align: center;"| [[Viktor Vincze]] !Robov tím | style="text-align: center;"| 27. október 2016 |- | style="text-align: center;"| 41 | style="text-align: center;"| 20 | style="text-align: center;"| [[Zdena Studenková]] | style="text-align: center;"| [[Maroš Kramár]] !Robov tím | style="text-align: center;"| 2. november 2016 |- | style="text-align: center;"| 42 | style="text-align: center;"| 21 | style="text-align: center;"| [[Tomáš Kovács|Tomi Kid Kovács]] | style="text-align: center;"| [[Richard Lintner]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 3. november 2016 |- | style="text-align: center;"| 43 | style="text-align: center;"| 22 | style="text-align: center;"| [[Ján Tribula]] | style="text-align: center;"| [[Erika Judínyová]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 8. november 2016 |- | style="text-align: center;"| 44 | style="text-align: center;"| 23 | style="text-align: center;"| [[Natália Puklušová]] | style="text-align: center;"| [[Roman Luknár]] !Robov tím | style="text-align: center;"| 10. november 2016 |- | style="text-align: center;"| 45 | style="text-align: center;"| 24 | style="text-align: center;"| [[Branislav Bystriansky]] | style="text-align: center;"| [[Vladimír Kobielsky]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 15. november 2016 |- | style="text-align: center;"| 46 | style="text-align: center;"| 25 | style="text-align: center;"| [[Mirka Almásy]] | style="text-align: center;"| [[Daro Richter]] !Robov tím | style="text-align: center;"| 17. november 2016 |- | style="text-align: center;"| 47 | style="text-align: center;"| 26 | style="text-align: center;"| [[Patrik Vyskočil]] | style="text-align: center;"| [[Mirka Partlová]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 22. november 2016 |- | style="text-align: center;"| 48 | style="text-align: center;"| 27 | style="text-align: center;"| [[Laci Strike]] | style="text-align: center;"| [[Miroslav Žilka]] !Robov tím | style="text-align: center;"| 24. november 2016 |- | style="text-align: center;"| 49 | style="text-align: center;"| 28 | style="text-align: center;"| [[Martin Harich]] | style="text-align: center;"| [[Natália Hatalová]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 29. november 2016 |- | style="text-align: center;"| 50 | style="text-align: center;"| 29 | style="text-align: center;"| [[Bibiana Ondrejková]] | style="text-align: center;"| [[Milan Ondrík]] !Robov tím | style="text-align: center;"| 1. december 2016 |- | style="text-align: center;"| 51 | style="text-align: center;"| 30 | style="text-align: center;"| [[Patrik Švajda]] | style="text-align: center;"| [[Zlatica Švajdová-Puškárová]] !Nikto | style="text-align: center;"| 6. december 2016 |- | style="text-align: center;"| 52 | style="text-align: center;"| 31 | style="text-align: center;"| [[Gizela Oňová]] | style="text-align: center;"| [[Marek Majeský]] !Robov tím | style="text-align: center;"| 8. december 2016 |- | style="text-align: center;"| 53 | style="text-align: center;"| 32 | style="text-align: center;"| [[Richard Stanke]] | style="text-align: center;"| [[Zuzana Tlučková]] !Robov tím | style="text-align: center;"| 13. december 2016 |- | style="text-align: center;" | 54 | style="text-align: center;" | 33 | style="text-align: center;" | [[Bruno Ciberej]] | style="text-align: center;" | [[Juraj Bača (herec)|Juraj Bača]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" | 15. december 2016 |- | style="text-align: center;" |55 | style="text-align: center;" |34 | style="text-align: center;" |[[Zuzana Fialová]] | style="text-align: center;" |[[Ján Ďurovčík]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" |20. december 2016 |} === 3. séria (2017) === '''Víťaz série:''' Juraj ('''17''':11) {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #FF0000; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #FF0000; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #FF0000; color: #fff; width: 30%"|Tím Juraja Kemku ! style="background: #FF0000; color: #fff; width: 27%;"|Tím Roba Jakaba ! style="background: #FF0000; color: #fff; width: 20%;"| Víťaz ! style="background: #FF0000; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;" |56 | style="text-align: center;" |1 | style="text-align: center;" |[[Ivana Kuxová]] | style="text-align: center;" |[[Pavol Plevčík]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" |3. január 2017 |- | style="text-align: center;" | 57 | style="text-align: center;" | 2 | style="text-align: center;" | [[Eva Máziková]] | style="text-align: center;" | [[Otto Weiter]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" | 5. január 2017 |- | style="text-align: center;" | 58 | style="text-align: center;" | 3 | style="text-align: center;" | [[Ivana Kubáčková]] | style="text-align: center;" | [[Katarína Šafaříková]] !Robov tím | style="text-align: center;" | 12. január 2017 |- | style="text-align: center;" | 59 | style="text-align: center;" | 4 | style="text-align: center;" | [[Michal Sabo]] | style="text-align: center;" | [[Monika Zázrivcová]] !Robov tím | style="text-align: center;" | 19. január 2017 |- | style="text-align: center;" | 60 | style="text-align: center;" | 5 | style="text-align: center;" | [[Pavol Hammel]] | style="text-align: center;" | [[Eva Pavlíková]] !Robov tím | style="text-align: center;" | 26. január 2017 |- | style="text-align: center;" | 61 | style="text-align: center;" | 6 | style="text-align: center;" | [[Celeste Buckingham]] | style="text-align: center;" | [[Marek Fašiang]] !Robov tím | rowspan="2" style="text-align: center;" | 2. február 2017 |- | style="text-align: center;" | 62 | style="text-align: center;" | 7 | style="text-align: center;" | [[Rebeka Poláková]] | style="text-align: center;" | [[Zuzana Konečná]] !Jurajov tím |- | style="text-align: center;" | 63 | style="text-align: center;" | 8 | style="text-align: center;" | [[František Kovár]] | style="text-align: center;" | [[Martin Mňahončík]] !Jurajov tím | rowspan="2" style="text-align: center;" | 9. február 2017 |- | style="text-align: center;" | 64 | style="text-align: center;" | 9 | style="text-align: center;" | [[Lucia Siposová]] | style="text-align: center;" | [[Ján Dobrík]] !Jurajov tím |- | style="text-align: center;" | 65 | style="text-align: center;" | 10 | style="text-align: center;" | [[Hana Lasicová]] | style="text-align: center;" | [[Thomas Puskailer|Thomas Puskailler]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" | 16. február 2017 |- | style="text-align: center;" | 66 | style="text-align: center;" | 11 | style="text-align: center;" | [[Igor Kmeťo st.]] | style="text-align: center;" | [[Katarína Hasprová]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" | 23. február 2017 |- | style="text-align: center;" | 67 | style="text-align: center;" | 12 | style="text-align: center;" | [[Oľga Belešová]] | style="text-align: center;" | [[Milo Kráľ]] !Robov tím | style="text-align: center;" | 2. marec 2017 |- | style="text-align: center;" | 68 | style="text-align: center;" | 13 | style="text-align: center;" | [[Lucia Hrušková|Lucia „LucyPug“ Hrušková]] | style="text-align: center;" | [[GoGo|Daniel „Gogo“ Štrauch]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" | 9. marec 2017 |- | style="text-align: center;" | 69 | style="text-align: center;" | 14 | style="text-align: center;" | [[Dominika Kavaschová]] | style="text-align: center;" | [[Branislav Deák]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" | 16. marec 2017 |- | style="text-align: center;" | 70 | style="text-align: center;" | 15 | style="text-align: center;" | [[Matej Sajfa Cifra|Matej „Sajfa“ Cifra]] | style="text-align: center;" | [[Veronika Ostrihoňová]] !Robov tím | style="text-align: center;" | 23. marec 2017 |- | style="text-align: center;" | 71 | style="text-align: center;" | 16 | style="text-align: center;" | [[Júlia Horváthová]] | style="text-align: center;" | [[Juraj Hrčka]] !Robov tím | style="text-align: center;" | 30. marec 2017 |- | style="text-align: center;" | 72 | style="text-align: center;" | 17 | style="text-align: center;" | [[Martina Kohlová]] | style="text-align: center;" | [[Danka Barteková]] !Nikto | style="text-align: center;" | 6. apríl 2017 |- | style="text-align: center;" | 73 | style="text-align: center;" | 18 | style="text-align: center;" | [[Jozef Vajda]] | style="text-align: center;" | [[Anikó Vargová]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" | 13. apríl 2017 |- | style="text-align: center;" | 74 | style="text-align: center;" | 19 | style="text-align: center;" | [[Slávo Jurko]] | style="text-align: center;" | [[Ivan Bindas|Ivan „Binďo“ Bindas]] !Nikto | style="text-align: center;" | 20. apríl 2017 |- | style="text-align: center;" | 75 | style="text-align: center;" | 20 | style="text-align: center;" | [[Peter Cmorík]] | style="text-align: center;" | [[Lukáš Adamec]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" | 27. apríl 2017 |- | style="text-align: center;" | 76 | style="text-align: center;" | 21 | style="text-align: center;" | [[Dana Košická]] | style="text-align: center;" | [[Zuzana Frenglová]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" | 4. máj 2017 |- | style="text-align: center;" | 77 | style="text-align: center;" | 22 | style="text-align: center;" | [[Matúš Kvietik]] | style="text-align: center;" | [[Monika Šagátová]] !Robov tím | style="text-align: center;" | 11. máj 2017 |- | style="text-align: center;" | 78 | style="text-align: center;" | 23 | style="text-align: center;" | [[Sáva Popovič]] | style="text-align: center;" | [[Sisa Sklovská]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" | 18. máj 2017 |- | style="text-align: center;" | 79 | style="text-align: center;" | 24 | style="text-align: center;" | [[Katarína Brychtová]] | style="text-align: center;" | [[Lenka Barilíková]] !Robov tím | style="text-align: center;" | 25. máj 2017 |- | style="text-align: center;" | 80 | style="text-align: center;" | 25 | style="text-align: center;" | [[Martin Sivák]] | style="text-align: center;" | [[Ľubomír Višňovský]] !Robov tím | style="text-align: center;" | 1. jún 2017 |- | style="text-align: center;" | 81 | style="text-align: center;" | 26 | style="text-align: center;" | [[Iveta Malachovská]] | style="text-align: center;" | [[Martin Malachovský]] !Robov tím | style="text-align: center;" | 8. jún 2017 |- | style="text-align: center;" | 82 | style="text-align: center;" | 27 | style="text-align: center;" | [[Boris Farkaš]] | style="text-align: center;" | [[Kristína Farkašová]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" | 13. jún 2017 |- | style="text-align: center;" | 83 | style="text-align: center;" | 28 | style="text-align: center;" | [[Ondrej Kovaľ]] | style="text-align: center;" | [[Peter Nádasdi]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" | 15. jún 2017 |- | style="text-align: center;" | 84 | style="text-align: center;" | 29 | style="text-align: center;" | [[Andrea Verešová]] | style="text-align: center;" | [[Milan Bahúl]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" | 20. jún 2017 |- | style="text-align: center;" | 85 | style="text-align: center;" | 30 | style="text-align: center;" | [[Roman Poláčik]] | style="text-align: center;" | [[Alena Pajtinková]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" | 29. jún 2017 |} === 4. séria (2018) === '''Víťaz série:''' Robo (7:'''25''') {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #3CB371; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #3CB371; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #3CB371; color: #fff; width: 30%"|Tím Juraja Kemku ! style="background: #3CB371; color: #fff; width: 27%;"|Tím Roba Jakaba ! style="background: #3CB371; color: #fff; width: 20%;"|Víťaz ! style="background: #3CB371; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 86 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Vladimír Kobielsky]] | style="text-align: center;"| [[Petr Vágner]] !Robov tím | style="text-align: center;"| 9. január 2018 |- | style="text-align: center;"| 87 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Miro Jaroš]] | style="text-align: center;"| [[Evelyn]] !Robov tím | style="text-align: center;"| 11. január 2018 |- | style="text-align: center;"| 88 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[Henrieta Mičkovicová]] | style="text-align: center;"| [[Alexander Bárta]] !Robov tím | style="text-align: center;"| 16. január 2018 |- | style="text-align: center;"| 89 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]] | style="text-align: center;"| [[Dominika Cibulková]] !Robov tím | style="text-align: center;"| 18. január 2018 |- | style="text-align: center;"| 90 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Eva Sakálová|Eva Sakalová]] | style="text-align: center;"| [[Jakub Petraník]] !Robov tím | style="text-align: center;"| 23. január 2018 |- | style="text-align: center;"| 91 | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Martin Valihora]] | style="text-align: center;"| [[Oskar Rózsa]] !Robov tím | style="text-align: center;"| 25. január 2018 |- | style="text-align: center;"| 92 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Jaroslav Zápala]] | style="text-align: center;"| [[Julo Viršík]] !Robov tím | style="text-align: center;"| 30. január 2018 |- | style="text-align: center;"| 93 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Tomáš Dohňanský|Tomáš „Yxo“ Dohňanský]] | style="text-align: center;"| [[Peter Hrivňák|Peter „Kuko“ Hrivňák]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 1. február 2018 |- | style="text-align: center;"| 94 | style="text-align: center;"| 9 | style="text-align: center;"| [[Andrea Šprochová]] | style="text-align: center;"| [[Jana Hubinská]] !Robov tím | style="text-align: center;"| 6. február 2018 |- | style="text-align: center;"| 95 | style="text-align: center;"| 10 | style="text-align: center;"| [[Gabriela Škrabáková]] | style="text-align: center;"| [[Andy Timková]] !Robov tím | style="text-align: center;"| 8. február 2018 |- | style="text-align: center;"| 96 | style="text-align: center;"| 11 | style="text-align: center;"| [[Braňo Kostka]] | style="text-align: center;"| [[Svetlana Rymarenko]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 13. február 2018 |- | style="text-align: center;"| 97 | style="text-align: center;"| 12 | style="text-align: center;"| [[Veronika Paulovičová]] | style="text-align: center;"| [[Ľubomír Paulovič|Ľubo Paulovič]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 15. február 2018 |- | style="text-align: center;"| 98 | style="text-align: center;"| 13 | style="text-align: center;"| [[Marcel Ochránek]] | style="text-align: center;"| [[Martin Petro]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 20. február 2018 |- | style="text-align: center;"| 99 | style="text-align: center;"| 14 | style="text-align: center;"| [[Robo Opatovský]] | style="text-align: center;"| [[Peter Lipa]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 22. február 2018 |- | style="text-align: center;"| 100 | style="text-align: center;"| 15 | style="text-align: center;"| [[Darina Abrahámová]] | style="text-align: center;"| [[Marek Gudiak]] !Robov tím | style="text-align: center;"| 27. február 2018 |- | style="text-align: center;"| 101 | style="text-align: center;"| 16 | style="text-align: center;"| [[Vera Wisterová]] | style="text-align: center;"| [[Adela Vinczeová]] !Robov tím | style="text-align: center;"| 1. marec 2018 |- | style="text-align: center;"| 102 | style="text-align: center;"| 17 | style="text-align: center;"| [[Vladimír Černý (herec)|Vlado Černý]] | style="text-align: center;"| [[Miro Noga]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 6. marec 2018 |- | style="text-align: center;"| 103 | style="text-align: center;"| 18 | style="text-align: center;"| [[Expl0ited]] | style="text-align: center;"| [[Moma Horňáková]] !Robov tím | style="text-align: center;"| 8. marec 2018 |- | style="text-align: center;"| 104 | style="text-align: center;"| 19 | style="text-align: center;"| [[Andrea Sabová]] | style="text-align: center;"| [[Peter Oszlík]] !Robov tím | style="text-align: center;"| 13. marec 2018 |- | style="text-align: center;"|105 | style="text-align: center;"|20 | style="text-align: center;"|[[Martin Nikodým]] | style="text-align: center;"|[[Jakub Rybárik]] !Robov tím | style="text-align: center;"|15. marec 2018 |- | style="text-align: center;" | 106 | style="text-align: center;" | 21 | style="text-align: center;" | [[Zuzana Javorková]] | style="text-align: center;" | [[Tomáš Bezdeda]] !Robov tím | style="text-align: center;" | 20. marec 2018 |- | style="text-align: center;" | 107 | style="text-align: center;" | 22 | style="text-align: center;" | [[Juraj Rašla]] | style="text-align: center;" | [[Lucia Hlaváčková]] !Robov tím | style="text-align: center;" | 22. marec 2018 |- | style="text-align: center;" | 108 | style="text-align: center;" | 23 | style="text-align: center;" | [[Jana Lieskovská]] | style="text-align: center;" | [[Lukáš Dóza]] !Robov tím | style="text-align: center;" | 27. marec 2018 |- | style="text-align: center;" | 109 | style="text-align: center;" | 24 | style="text-align: center;" | [[Pavol Sedlačko]] | style="text-align: center;" | [[Gabriela Marcinková|Gabika Marcinková]] !Robov tím | style="text-align: center;" | 29. marec 2018 |- | style="text-align: center;" | 110 | style="text-align: center;" | 25 | style="text-align: center;" | [[Patrik Herman]] | style="text-align: center;" | [[Jana Hospodárová|Janka Hospodárová]] !Robov tím | style="text-align: center;" | 5. apríl 2018 |- | style="text-align: center;" | 111 | style="text-align: center;" | 26 | style="text-align: center;" | [[Jozef Metelka]] | style="text-align: center;" | [[Vica Kerekes]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" | 12. apríl 2018 |- | style="text-align: center;" | 112 | style="text-align: center;" | 27 | style="text-align: center;" | [[Kamil Konkoľ]] | style="text-align: center;" | [[Števo Eisele]] !Robov tím | style="text-align: center;" | 19. apríl 2018 |- | style="text-align: center;" | 113 | style="text-align: center;" | 28 | style="text-align: center;" | [[Milena Minichová]] | style="text-align: center;" | [[Ján Jackuliak]] !Robov tím | style="text-align: center;" | 26. apríl 2018 |- | style="text-align: center;" | 114 | style="text-align: center;" | 29 | style="text-align: center;" | [[Erika Judínyová]] | style="text-align: center;" | [[Štefan Skrúcaný]] !Robov tím | style="text-align: center;" | 24. máj 2018 |- | style="text-align: center;" | 115 | style="text-align: center;" | 30 | style="text-align: center;" | [[Lukáš Latinák]] | style="text-align: center;" | [[Martin Dejdar]] !Robov tím | style="text-align: center;" | 31. máj 2018 |- | style="text-align: center;" | 116 | style="text-align: center;" | 31 | style="text-align: center;" | [[Evelyn]] | style="text-align: center;" | [[Jasmina Alagič|Jasmina Alagić]] !Robov tím | style="text-align: center;" | 7. jún 2018 |- | style="text-align: center;" | 117 | style="text-align: center;" | 32 | style="text-align: center;" | [[Zuzana Plačková]] | style="text-align: center;" | [[Adam Ďurica]] !Robov tím | style="text-align: center;" | 14. jún 2018 |} === 5. séria (2018) === '''Víťaz série:''' Robo (3:'''5''') {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #4169E1; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #4169E1; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #4169E1; color: #fff; width: 30%"|Tím Juraja Kemku ! style="background: #4169E1; color: #fff; width: 27%;"|Tím Roba Jakaba ! style="background: #4169E1; color: #fff; width: 20%;"|Víťaz ! style="background: #4169E1; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 118 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Andy Kraus]] | style="text-align: center;"| [[Viktória Ráková]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 5. september 2018 |- | style="text-align: center;"| 119 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Emma Drobná]] | style="text-align: center;"| [[Michael Szatmáry]] !Robov tím | style="text-align: center;"| 12. september 2018 |- | style="text-align: center;"| 120 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[Tomáš Juríček]] | style="text-align: center;"| [[Kristína Kövešová]] !Robov tím | style="text-align: center;"| 19. september 2018 |- | style="text-align: center;"| 121 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[Monika Hilmerová]] | style="text-align: center;"| [[Jaro Bekr]] !Robov tím | style="text-align: center;"| 26. september 2018 |- | style="text-align: center;"| 122 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Kristína Turjanová]] | style="text-align: center;"| [[Branislav Deák]] !Nikto | style="text-align: center;"| 3. október 2018 |- | style="text-align: center;"| 123 | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Gabriela Dzuríková]] | style="text-align: center;"| [[Marián Labuda ml.]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 10. október 2018 |- | style="text-align: center;"| 124 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Štefan Martinovič]] | style="text-align: center;"| [[Noel Czuczor]] !Robov tím | style="text-align: center;"| 24. október 2018 |- | style="text-align: center;"| 125 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Zuzana Ferenčáková]] | style="text-align: center;"| [[Tomáš Palonder]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 31. október 2018 |- | style="text-align: center;" |126 | style="text-align: center;" |9 | style="text-align: center;" |[[Barbara Heribanová]] | style="text-align: center;" | [[Helena Krajčiová]] !Robov tím | style="text-align: center;" |14. november 2018 |} === 6. séria (2018 – 2019) === '''Víťaz série:''' Vlado (19:'''21''') {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #D2691E; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #D2691E; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #D2691E; color: #fff; width: 30%"|Tím Juraja Kemku ! style="background: #D2691E; color: #fff; width: 27%;"|Tím Vlada Kobielskeho ! style="background: #D2691E; color: #fff; width: 20%;"|Víťaz ! style="background: #D2691E; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 127 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Zuzana Vačková]] | style="text-align: center;"| [[Martin Nikodým]] !Vladov tím | style="text-align: center;"| 21. november 2018 |- | style="text-align: center;"| 128 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Dagmar Dianová]] | style="text-align: center;"| [[Milan Zimnýkoval|Milan „Junior“ Zimnýkoval]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 8. január 2019 |- | style="text-align: center;"| 129 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[Zora Czoborová]] | style="text-align: center;"| [[Jožo Pročko]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 15. január 2019 |- | style="text-align: center;"| 130 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[Matej Sajfa Cifra|Matej „Sajfa“ Cifra]] | style="text-align: center;"| [[Gizela Oňová]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 22. január 2019 |- | style="text-align: center;"| 131 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Štefan Martinovič]] | style="text-align: center;"| [[Evelyn]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 29. január 2019 |- | style="text-align: center;"| 132 | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Karin Haydu]] | style="text-align: center;"| [[Andrej Bičan]] !Vladov tím | style="text-align: center;"| 5. február 2019 |- | style="text-align: center;"| 133 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Dominika Richterová]] | style="text-align: center;"| [[Celeste Buckingham]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 12. február 2019 |- | style="text-align: center;"| 134 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Mária Havranová|Mária Bartalos]] | style="text-align: center;"| [[Marek Fašiang]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 19. február 2019 |- | style="text-align: center;"|135 | style="text-align: center;"|9 | style="text-align: center;" |[[Dárius Koči]] | style="text-align: center;"|[[Jana Kovalčíková]] !Vladov tím | style="text-align: center;"|26. február 2019 |- | style="text-align: center;" | 136 | style="text-align: center;" | 10 | style="text-align: center;" | [[Eva Pavlíková]] | style="text-align: center;" | [[Matej Landl]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" | 28. február 2019 |- | style="text-align: center;" | 137 | style="text-align: center;" | 11 | style="text-align: center;" | [[Csongor Kassai]] | style="text-align: center;" | [[Soňa Norisová]] !Vladov tím | style="text-align: center;" | 5. marec 2019 |- | style="text-align: center;" |138 | style="text-align: center;" |12 | style="text-align: center;" |[[Marek Majeský]] | style="text-align: center;" |[[Martin Mňahončík]] !Vladov tím | style="text-align: center;" |7. marec 2019 |- | style="text-align: center;" | 139 | style="text-align: center;" | 13 | style="text-align: center;" | [[Anikó Vargová]] | style="text-align: center;" | [[Vladimír Hajdu]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" | 12. marec 2019 |- | style="text-align: center;" | 140 | style="text-align: center;" | 14 | style="text-align: center;" | [[Milo Kráľ]] | style="text-align: center;" | [[Branislav Bystriansky]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" | 14. marec 2019 |- | style="text-align: center;" | 141 | style="text-align: center;" | 15 | style="text-align: center;" | [[Milan Ondrík]] | style="text-align: center;" | [[Alena Pajtinková]] !Vladov tím | style="text-align: center;" | 19. marec 2019 |- | style="text-align: center;" | 142 | style="text-align: center;" | 16 | style="text-align: center;" | [[Silvia Šuvadová]] | style="text-align: center;" | [[Oľga Belešová]] !Vladov tím | style="text-align: center;" | 21. marec 2019 |- | style="text-align: center;" | 143 | style="text-align: center;" | 17 | style="text-align: center;" | [[Tomáš Hudák]] | style="text-align: center;" | [[Zuzana Fialová]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" | 28. marec 2019 |- | style="text-align: center;" | 144 | style="text-align: center;" | 18 | style="text-align: center;" | [[Michal Kubovčík]] | style="text-align: center;" | [[Zdena Studenková]] !Vladov tím | style="text-align: center;" | 2. apríl 2019 |- | style="text-align: center;" | 145 | style="text-align: center;" | 19 | style="text-align: center;" | [[Miko Hladký]] | style="text-align: center;" | [[Martin Madej]] !Vladov tím | style="text-align: center;" | 4. apríl 2019 |- | style="text-align: center;" | 146 | style="text-align: center;" | 20 | style="text-align: center;" | [[Dávid Hartl]] | style="text-align: center;" | [[Eva Máziková]] !Vladov tím | style="text-align: center;" | 9. apríl 2019 |- | style="text-align: center;" | 147 | style="text-align: center;" | 21 | style="text-align: center;" | [[René Štúr]] | style="text-align: center;" | [[Peter Sklár]] !Vladov tím | style="text-align: center;" | 11. apríl 2019 |- | style="text-align: center;" | 148 | style="text-align: center;" | 22 | style="text-align: center;" | [[Kali]] | style="text-align: center;" | [[Mário Kollár|Mário „Kuly“ Kollár]] !Vladov tím | style="text-align: center;" | 16. apríl 2019 |- | style="text-align: center;" | 149 | style="text-align: center;" | 23 | style="text-align: center;" | [[Michaela Čobejová]] | style="text-align: center;" | [[Roman Pomajbo]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" | 18. apríl 2019 |- | style="text-align: center;" | 150 | style="text-align: center;" | 24 | style="text-align: center;" | [[Nela Pocisková]] | style="text-align: center;" | [[Martin Harich]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" | 23. apríl 2019 |- | style="text-align: center;" | 151 | style="text-align: center;" | 25 | style="text-align: center;" | [[Peter Novák]] | style="text-align: center;" | [[Sisa Sklovská]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" | 25. apríl 2019 |- | style="text-align: center;" | 152 | style="text-align: center;" | 26 | style="text-align: center;" | [[Peter Brajerčík]] | style="text-align: center;" | [[Ivana Kuxová]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" | 30. apríl 2019 |- | style="text-align: center;" | 153 | style="text-align: center;" | 27 | style="text-align: center;" | [[Jakub Rybárik]] | style="text-align: center;" | [[Katarína Balážiová]] !Vladov tím | style="text-align: center;" | 2. máj 2019 |- | style="text-align: center;" | 154 | style="text-align: center;" | 28 | style="text-align: center;" | [[Tomáš Kovács|Tomi Kid Kovács]] | style="text-align: center;" | [[Laci Strike]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" | 7. máj 2019 |- | style="text-align: center;" | 155 | style="text-align: center;" | 29 | style="text-align: center;" | [[Mirka Partlová]] | style="text-align: center;" | [[Svätopluk Malachovský]] !Nikto | style="text-align: center;" | 9. máj 2019 |- | style="text-align: center;" | 156 | style="text-align: center;" | 30 | style="text-align: center;" | [[Juraj Čurný]] | style="text-align: center;" | [[Lucia Mokráňová]] !Vladov tím | style="text-align: center;" | 14. máj 2019 |- | style="text-align: center;" | 157 | style="text-align: center;" | 31 | style="text-align: center;" | [[Twiins|Veronika Nízlová]] | style="text-align: center;" | [[Twiins|Daniela Nízlová]] !Vladov tím | style="text-align: center;" | 16. máj 2019 |- | style="text-align: center;" | 158 | style="text-align: center;" | 32 | style="text-align: center;" | [[Andy Kraus]] | style="text-align: center;" | [[Gabriela Dzuríková]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" | 21. máj 2019 |- | style="text-align: center;" | 159 | style="text-align: center;" | 33 | style="text-align: center;" | [[Marcel Ochránek]] | style="text-align: center;" | [[Sima Martausová]] !Vladov tím | style="text-align: center;" | 23. máj 2019 |- | style="text-align: center;" | 160 | style="text-align: center;" | 34 | style="text-align: center;" | [[Boris Valábik]] | style="text-align: center;" | [[Marianna Ďurianová]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" | 28. máj 2019 |- | style="text-align: center;" | 161 | style="text-align: center;" | 35 | style="text-align: center;" | [[Zuzana Porubjaková]] | style="text-align: center;" | [[Jevgenij Libezňuk|Jevgenij Libežňuk]] !Vladov tím | style="text-align: center;" | 30. máj 2019 |- | style="text-align: center;" | 162 | style="text-align: center;" | 36 | style="text-align: center;" | [[Laura Gavaldová]] a [[Maroš Baňas]] | style="text-align: center;" | [[Tobias Král]] a [[Izabela Gavorníková]] !Vladov tím | style="text-align: center;" | 4. jún 2019 |- | style="text-align: center;" | 163 | style="text-align: center;" | 37 | style="text-align: center;" | [[Miloš Bubán]] | style="text-align: center;" | [[Viktor Vincze]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" | 6. jún 2019 |- | style="text-align: center;" | 164 | style="text-align: center;" | 38 | style="text-align: center;" | [[Martin Šmahel]] | style="text-align: center;" | [[Hana Gregorová (herečka)|Hana Gregorová]] !Vladov tím | style="text-align: center;" | 11. jún 2019 |- | style="text-align: center;" | 165 | style="text-align: center;" | 39 | style="text-align: center;" | [[Marián Miezga]] | style="text-align: center;" | [[Henrieta Mičkovicová]] !Vladov tím | style="text-align: center;" | 13. jún 2019 |- | style="text-align: center;" | 166 | style="text-align: center;" | 40 | style="text-align: center;" | [[Juraj Loj]] | style="text-align: center;" | [[Kristína Turjanová]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" | 18. jún 2019 |- | style="text-align: center;" | 167 | style="text-align: center;" | 41 | style="text-align: center;" | [[Matej Zrebný]] | style="text-align: center;" | [[Lukáš Frlajs]] !Vladov tím | style="text-align: center;" | 20. jún 2019 |} === 7. séria (2020) === '''Víťaz série:''' Vlado (4:'''5''') {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #FF1493; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #FF1493; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #FF1493; color: #fff; width: 30%"|Tím Juraja Kemku ! style="background: #FF1493; color: #fff; width: 27%;"|Tím Vlada Kobielskeho ! style="background: #FF1493; color: #fff; width: 20%;"|Víťaz ! style="background: #FF1493; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 168 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Marcel Merčiak]] | style="text-align: center;"| [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]] !Vladov tím | style="text-align: center;"| 10. január 2020 |- | style="text-align: center;"| 169 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Zuzana Fialová]] | style="text-align: center;"| [[Dávid Hartl]] !Vladov tím | style="text-align: center;"| 17. január 2020 |- | style="text-align: center;"| 170 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[Katarína Balážiová]] | style="text-align: center;"| [[Alexandra Gachulincová]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 24. január 2020 |- | style="text-align: center;"| 171 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[Fero Joke]] | style="text-align: center;"| [[Evelyn]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 31. január 2020 |- | style="text-align: center;"| 172 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Jakub Ťapák|Jakub „Zitron“ Ťapák]] | style="text-align: center;"| [[Martin Šmahel]] !Vladov tím | style="text-align: center;"| 7. február 2020 |- | style="text-align: center;"| 173 | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Boris Valábik]] | style="text-align: center;"| [[Adela Vinczeová]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 14. február 2020 |- | style="text-align: center;"| 174 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Alena Pajtinková]] | style="text-align: center;"| [[Marcel Forgáč]] !Nikto | style="text-align: center;"| 21. február 2020 |- | style="text-align: center;"| 175 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Oliver Oswald]] | style="text-align: center;"| [[Karin Qayumová]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 28. február 2020 |- | style="text-align: center;"| 176 | style="text-align: center;"| 9 | style="text-align: center;"| [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]] | style="text-align: center;"| [[Michal Konrád]] !Vladov tím | style="text-align: center;"| 6. marec 2020 |- | style="text-align: center;" |177 | style="text-align: center;" |10 | style="text-align: center;"|[[Martin Madej]] | style="text-align: center;"|[[Monika Hilmerová]] !Vladov tím | style="text-align: center;"|13. marec 2020 |} === 8. séria (2021) === '''Víťaz série:''' Vlado (5:'''7''') {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #006400; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #006400; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #006400; color: #fff; width: 30%"|Tím Juraja Kemku ! style="background: #006400; color: #fff; width: 27%;"|Tím Vlada Kobielskeho ! style="background: #006400; color: #fff; width: 20%;"|Víťaz ! style="background: #006400; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 178 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Branislav Deák]] | style="text-align: center;"| [[Filip Tůma]] !Nikto | style="text-align: center;"| 2. marec 2021 |- | style="text-align: center;"| 179 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Milan Zimnýkoval|Milan „Junior“ Zimnýkoval]] | style="text-align: center;"| [[Marián Gáborík]] !Vladov tím | style="text-align: center;"| 9. marec 2021 |- | style="text-align: center;"| 180 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[Ján Dobrík]] | style="text-align: center;"| [[Dominika Kavaschová]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 16. marec 2021 |- | style="text-align: center;"| 181 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[Jasmina Alagič]] | style="text-align: center;"| [[Mária Havranová]] !Vladov tím | style="text-align: center;"| 23. marec 2021 |- | style="text-align: center;"| 182 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Anna Jakab Rakovská]] | style="text-align: center;"| [[Andy Kraus]] !Vladov tím | style="text-align: center;"| 30. marec 2021 |- | style="text-align: center;"| 183 | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Dominika Richterová]] | style="text-align: center;"| [[Dárius Koči]] !Vladov tím | style="text-align: center;"| 6. apríl 2021 |- | style="text-align: center;"| 184 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Andrej Bičan]] | style="text-align: center;"| [[Silvia Kucharenko]] !Vladov tím | style="text-align: center;"| 13. apríl 2021 |- | style="text-align: center;"| 185 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Marián Mitaš]] | style="text-align: center;"| [[Noel Czuczor]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 20. apríl 2021 |- | style="text-align: center;"| 186 | style="text-align: center;"| 9 | style="text-align: center;"| [[Vec (raper)|Branislav „Vec“ Kováč]] | style="text-align: center;"| [[Zuzana Porubjaková]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 27. apríl 2021 |- | style="text-align: center;"| 187 | style="text-align: center;"| 10 | style="text-align: center;"| [[Igor Kmeťo st.|Igor Kmeťo st]] | style="text-align: center;"| [[Mirka Partlová]] !Vladov tím | style="text-align: center;"| 4. máj 2021 |- | style="text-align: center;"| 188 | style="text-align: center;"| 11 | style="text-align: center;"| [[Ľubomír Višňovský]] | style="text-align: center;"| [[Tomáš Kovács|Tomi Kid Kovács]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 11. máj 2021 |- | style="text-align: center;"| 189 | style="text-align: center;"| 12 | style="text-align: center;"| [[Vica Kerekes]] | style="text-align: center;"| [[Peter Marcin]] !Vladov tím | style="text-align: center;"| 18. máj 2021 |- | style="text-align: center;"| 190 | style="text-align: center;"| 13 | style="text-align: center;"| [[Mário Kollár|Mário „Kuly“ Kollár]] | style="text-align: center;"| [[Jana Kovalčíková]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 25. máj 2021 |} === 9. séria (2022) === '''Víťaz série:''' Juraj ('''8''':4) {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #AC58DF; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #AC58DF; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #AC58DF; color: #fff; width: 30%"|Tím Juraja Kemku ! style="background: #AC58DF; color: #fff; width: 27%;"|Tím Vlada Kobielskeho ! style="background: #AC58DF; color: #fff; width: 20%;"|Víťaz ! style="background: #AC58DF; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 191 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Ján Ďurovčík]] | style="text-align: center;"| [[Gabriela Dzuríková]] ! Jurajov tím | style="text-align: center;"| 16. február 2022 |- | style="text-align: center;"| 192 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Roman Poláčik]] | style="text-align: center;"| [[Kamila Magálová]] ! Jurajov tím | style="text-align: center;"| 23. február 2022 |- | style="text-align: center;" | 193 | style="text-align: center;" | 3 | style="text-align: center;" | [[Petra Polnišová]] | style="text-align: center;" | [[PPPeter|Peter Popluhár]] ! Vladov tím | style="text-align: center;" | 9. marec 2022 |- | style="text-align: center;" | 194 | style="text-align: center;" | 4 | style="text-align: center;" | [[Martin Nikodým]] | style="text-align: center;" | [[Lucia Javorčeková]] !Vladov tím | style="text-align: center;" | 30. marec 2022 |- | style="text-align: center;" | 195 | style="text-align: center;" | 5 | style="text-align: center;" | [[Marianna Ďurianová]] | style="text-align: center;" | [[Jozef Vajda]] !Vladov tím | style="text-align: center;" | 6. apríl 2022 |- | style="text-align: center;" |196 | style="text-align: center;" |6 | style="text-align: center;" |[[Peter Varinský]] | style="text-align: center;" |[[Barbora Švidraňová]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" |13. apríl 2022 |- | style="text-align: center;" |197 | style="text-align: center;" |7 | style="text-align: center;" |[[Adam Ďurica]] | style="text-align: center;" |[[Táňa Radeva]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" |20. apríl 2022 |- | style="text-align: center;" |198 | style="text-align: center;" |8 | style="text-align: center;" |[[Ján Lehotský]] | style="text-align: center;" |[[Evita Twardzik|Evita Urbaníková]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" |25. apríl 2022 |- | style="text-align: center;" |199 | style="text-align: center;" |9 | style="text-align: center;" |[[Danica Jurčová]] | style="text-align: center;" |[[Csongor Kassai]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" |27. apríl 2022 |- | style="text-align: center;" |200 | style="text-align: center;" |10 | style="text-align: center;" |[[Zuzana Fialová]] | style="text-align: center;" |[[František Mikloško (modný návrhár)|Fero Mikloško]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" |2. máj 2022 |- | style="text-align: center;" |201 | style="text-align: center;" |11 | style="text-align: center;" |[[Juraj Tabaček|Juraj „Šoko“ Tabaček]] | style="text-align: center;" |[[Martina Schindlerová]] !Vladov tím | style="text-align: center;" |4. máj 2022 |- | style="text-align: center;" |202 | style="text-align: center;" |12 | style="text-align: center;" |[[Lucia Sládečková|Lucia „Lucid“ Sládečková]] | style="text-align: center;" |[[Ego (raper)|Ego]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" |11. máj 2022 |} === 9. séria (2022) – Špeciály === V 9. sérii boli odvysielané 2 špeciálne diely Dobre vedieť! kedy vždy jedného zo stálych kapitánov nahradila [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]] ako hosťujúca kapitánka {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #AC58DF; color: #fff; width: 3%" |<small>No.</small> ! style="background: #AC58DF; color: #fff; width: 3%" |# ! style="background: #AC58DF; color: #fff; width: 30%" |Tím Juraja Kemku ! style="background: #AC58DF; color: #fff; width: 27%;" |Tím Zuzky Šebovej ! style="background: #AC58DF; color: #fff; width: 20%;" |Víťaz ! style="background: #AC58DF; color: #fff; width: 18%;" |Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;" | 203 | style="text-align: center;" | — | style="text-align: center;" | [[Zuzana Kanócz]] | style="text-align: center;" | [[Števo Eisele]] ! Jurajov tím | style="text-align: center;" | 16. marec 2022 |} {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #AC58DF; color: #fff; width: 3%" |<small>No.</small> ! style="background: #AC58DF; color: #fff; width: 3%" |# ! style="background: #AC58DF; color: #fff; width: 30%" |Tím Zuzky Šebovej ! style="background: #AC58DF; color: #fff; width: 27%;" |Tím Vlada Kobielskeho ! style="background: #AC58DF; color: #fff; width: 20%;" |Víťaz ! style="background: #AC58DF; color: #fff; width: 18%;" |Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;" | 204 | style="text-align: center;" | — | style="text-align: center;" | [[Bekim Aziri]] | style="text-align: center;" | [[Kali]] ! Vladov tím | style="text-align: center;" | 23. marec 2022 |} === 10. séria (2025) === '''Víťaz série:''' Juraj ('''9''':4) {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #E2B700; color: #000; width: 3%" |<small>No.</small> ! style="background: #E2B700; color: #000; width: 3%" |# ! style="background: #E2B700; color: #000; width: 30%" |Tím Zuzky Šebovej ! style="background: #E2B700; color: #000; width: 27%;" |Tím Juraja Loja ! style="background: #E2B700; color: #000; width: 20%;" |Víťaz ! style="background: #E2B700; color: #000; width: 18%;" |Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;" | 205 | style="text-align: center;" | 1 | style="text-align: center;" |[[Juraj Kemka]] | style="text-align: center;" |[[Róbert Jakab|Robért Jakab]] !Zuzkin tím | style="text-align: center;" | 4. september 2025 |- | style="text-align: center;" |206 | style="text-align: center;" |2 | style="text-align: center;" |[[Martin Nikodým]] | style="text-align: center;" |[[Adela Vinczeová]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" | 11. september 2025 |- | style="text-align: center;" |207 | style="text-align: center;" |3 | style="text-align: center;" |[[Zuzana Kanócz]] | style="text-align: center;" |[[Michal Kubovčík]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" | 18. september 2025 |- | style="text-align: center;" |208 | style="text-align: center;" |4 | style="text-align: center;" |[[Fero Joke]] | style="text-align: center;" |[[Juraj Tabaček|Juraj „Šoko“ Tabaček]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" | 25. september 2025 |- | style="text-align: center;" |209 | style="text-align: center;" |5 | style="text-align: center;" |[[Barbora Švidraňová]] | style="text-align: center;" |[[Martina Zábranská]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" | 2. október 2025 |- | style="text-align: center;" |210 | style="text-align: center;" |6 | style="text-align: center;" |[[Evelyn]] | style="text-align: center;" |[[Marián Miezga]] !Nikto | style="text-align: center;" | 9. október 2025 |- | style="text-align: center;" |211 | style="text-align: center;" |7 | style="text-align: center;" |[[Roman Poláčik]] | style="text-align: center;" |[[Nela Pocisková]] !Nikto | style="text-align: center;" | 16. október 2025 |- | style="text-align: center;" |212 | style="text-align: center;" |8 | style="text-align: center;" |[[Andy Kraus]] | style="text-align: center;" |[[Viktória Petrášová]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" | 23. október 2025 |- | style="text-align: center;" |213 | style="text-align: center;" |9 | style="text-align: center;" |[[Juraj Hrčka]] | style="text-align: center;" |[[Zdena Studenková]] !Zuzkin tím | style="text-align: center;" | 30. október 2025 |- | style="text-align: center;" |214 | style="text-align: center;" |10 | style="text-align: center;" |[[Ján Mečiar]] | style="text-align: center;" |[[Andrea Belányiová]] !Zuzkin tím | style="text-align: center;" | 6. november 2025 |- | style="text-align: center;" |215 | style="text-align: center;" |11 | style="text-align: center;" |[[Thomas Puskailer|Thomas Puskailler]] | style="text-align: center;" |[[Samuel Miškov]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" |13. november 2025 |- | style="text-align: center;" |216 | style="text-align: center;" |12 | style="text-align: center;" |[[Boris Valábik]] | style="text-align: center;" |[[Marián Gáborík]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" |20. november 2025 |- | style="text-align: center;" |217 | style="text-align: center;" |13 | style="text-align: center;" |[[Károly Tóth]] | style="text-align: center;" |[[Zuzana Vačková]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" |27. november 2025 |- | style="text-align: center;" |218 | style="text-align: center;" |14 | style="text-align: center;" |[[Richard Autner]] | style="text-align: center;" |[[Marián Mitaš]] !Nikto | style="text-align: center;" |4. december 2025 |- |219 | style="text-align: center;" |15 | style="text-align: center;" |[[Csongor Kassai]] | style="text-align: center;" |[[Anikó Vargová]] !Zuzkin tím | style="text-align: center;" |11. december 2025 |- |220 | style="text-align: center;" |16 | style="text-align: center;" |[[Ondrej Kandráč]] | style="text-align: center;" |[[Marcel Forgáč]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" |18. december 2025 |} === Silvestrovský špeciál (2025) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #E2B700; color: #000; width: 3%" |<small>No.</small> ! style="background: #E2B700; color: #000; width: 3%" |# ! style="background: #E2B700; color: #000; width: 30%" |Tím Zuzky Šebovej ! style="background: #E2B700; color: #000; width: 27%;" |Tím Juraja Loja ! style="background: #E2B700; color: #000; width: 20%;" |Víťaz ! style="background: #E2B700; color: #000; width: 18%;" |Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;" | 221 | style="text-align: center;" | — | style="text-align: center;" |[[Milan Ondrík]] | style="text-align: center;" |[[Diana Mórová]] !Zuzkin tím | style="text-align: center;" | 31. december 2025 |} === 11. séria (2026) === '''Víťaz série:''' ? (4:10) {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #000070; color: #fff; width: 3%" |<small>No.</small> ! style="background: #000070; color: #fff; width: 3%" |# ! style="background: #000070; color: #fff; width: 30%" |Tím Zuzky Šebovej ! style="background: #000070; color: #fff; width: 27%;" |Tím Juraja Loja ! style="background: #000070; color: #fff; width: 20%;" |Víťaz ! style="background: #000070; color: #fff; width: 18%;" |Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;" | 222 | style="text-align: center;" | 1 | style="text-align: center;" |[[Henrieta Mičkovicová]] | style="text-align: center;" |[[Alexander Bárta]] !Zuzkin tím | style="text-align: center;" | 29. január 2026 |- | style="text-align: center;" |223 | style="text-align: center;" |2 | style="text-align: center;" |[[Bruno Ciberej]] | style="text-align: center;" |[[Bibiana Ondrejková]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" | 5. február 2026 |- | style="text-align: center;" |224 | style="text-align: center;" |3 | style="text-align: center;" |[[Dávid Hartl]] | style="text-align: center;" |[[Erik Žibek]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" | 12. február 2026 |- | style="text-align: center;" |225 | style="text-align: center;" |4 | style="text-align: center;" |[[Štefan Martinovič]] | style="text-align: center;" |[[Karin Haydu]] !Zuzkin tím | style="text-align: center;" | 19. február 2026 |- | style="text-align: center;" |226 | style="text-align: center;" |5 | style="text-align: center;" |[[Marián Labuda ml.]] | style="text-align: center;" |[[Jana Kvantiková]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" | 26. február 2026 |- | style="text-align: center;" |227 | style="text-align: center;" |6 | style="text-align: center;" |[[Peter Novák]] | style="text-align: center;" |[[Jakub Petraník]] !Zuzkin tím | style="text-align: center;" | 5. marec 2026 |- | style="text-align: center;" |228 | style="text-align: center;" |7 | style="text-align: center;" |[[Peter Brajerčík]] | style="text-align: center;" |[[Kristína Turjanová]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" | 12. marec 2026 |- | style="text-align: center;" |229 | style="text-align: center;" |8 | style="text-align: center;" |[[Marek Majeský]] | style="text-align: center;" |[[Éva Vica Kerekes|Vica Kerekes]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" | 19. marec 2026 |- | style="text-align: center;" |230 | style="text-align: center;" |9 | style="text-align: center;" |[[Svätopluk Malachovský]] | style="text-align: center;" |[[René Štúr]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" | 2. apríl 2026 |- | style="text-align: center;" |231 | style="text-align: center;" |10 | style="text-align: center;" |[[Branislav Deák]] | style="text-align: center;" |[[Dominika Žiaranová]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" | 9. apríl 2026 |- | style="text-align: center;" |232 | style="text-align: center;" |11 | style="text-align: center;" |[[Jasmina Alagič]] | style="text-align: center;" |[[Michal Hudák]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" |16. apríl 2026 |- | style="text-align: center;" |233 | style="text-align: center;" |12 | style="text-align: center;" |[[Kali]] | style="text-align: center;" |[[Alan Murin]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" |23. apríl 2026 |- | style="text-align: center;" |234 | style="text-align: center;" |13 | style="text-align: center;" |[[Marián Čekovský]] | style="text-align: center;" |[[Lucia Hurajová]] !Nikto | style="text-align: center;" |30. apríl 2026 |- | style="text-align: center;" |235 | style="text-align: center;" |14 | style="text-align: center;" |[[Rebeka Poláková]] | style="text-align: center;" |[[Zuzana Fialová]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" |7. máj 2026 |- | style="text-align: center;" |236 | style="text-align: center;" |15 | style="text-align: center;" |[[Richard Lintner]] | style="text-align: center;" |[[Ľubomír Višňovský]] !Zuzkin tím | style="text-align: center;" |14. máj 2026 |- | style="text-align: center;" |237 | style="text-align: center;" |16 | style="text-align: center;" |[[Emma Drobná]] | style="text-align: center;" |[[Daniel Žulčák]] !? | style="text-align: center;" |4. jún 2026 |- | style="text-align: center;" |238 | style="text-align: center;" |17 | style="text-align: center;" |[[Noel Czuczor]] | style="text-align: center;" |[[Kristína Madarová]] !? | style="text-align: center;" |11. jún 2026 |- | style="text-align: center;" |239 | style="text-align: center;" |18 | style="text-align: center;" |? | style="text-align: center;" |? !? | style="text-align: center;" |18. jún 2026 |- | style="text-align: center;" |240 | style="text-align: center;" |19 | style="text-align: center;" |? | style="text-align: center;" |? !? | style="text-align: center;" |25. jún 2026 |} == Fakty a zaujímavosti == * Úvodná zvučka je prebratá zo skladby ''My Type'' od [[Spojené štáty|americkej]] skupiny [[SAINT MOTEL]]. * Česká verzia šou je ''[[Kdo to ví?]]'' a hrajú v nej [[Michal Novotný (herec)|Michal Novotný]], [[Martin Zounar]], [[Michal Suchánek]] a [[Richard Genzer]]. == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * {{Csfd film|id=436106}} [[Kategória:Televízne relácie TV Markíza]] [[Kategória:Zábavné televízne programy]] [[Kategória:Televízne súťaže]] [[Kategória:Televízne relácie TV JOJ]] it76gpb2tkjsgdjq1r81a2tru7f591f 0 585854 8215608 7542908 2026-05-17T17:37:18Z ~2026-25835-64 293305 8215608 wikitext text/x-wiki Toto je '''zoznam národných sviatkov''' chápaných ako sviatky, ktorými sa oslavuje vznik štátu. {| class="wikitable sortable" ! Štát ! style=width:90px|Dátum ! Názov |- | {{AFG|w}} | 19. august | Afganský deň nezávislosti – nezávislosť od Veľkej Británie v roku 1919 |- | {{ALB|w}} | 28. november | Deň nezávislosti – vyhlásenie nezávislosti od Osmanskej ríše vyhlásená Ismailom Qemalim v roku 1912 signalizovala koniec Osmanskej ríše |- |rowspan=2 | {{ALG|w}} | 1. november | Začiatok vojny o nezávislosť v roku 1954 |- | 5. júl | Nezávislosť od Francúzska v roku 1962 |- | {{ASM|w}} | 17. apríl | Deň americkej vlajky |- | {{AND|w}} | 8. september | Deň pani z Meritxellu patrónky Andorry |- | {{AGO|w}} | 11. november | Nezávislosť od Portugalska v roku 1975 |- | {{AIA|w}} | 30. máj | Deň Anguilly – začiatok Anguillskej revolúcie v roku 1967 |- | {{ATG|w}} | 1. november | Nezávislosť od Veľkej Británie v roku 1981 |- |rowspan=2 | {{ARG|w}} | 25. máj | Prvá vlastenecká vláda – španielsky vicekráľ odstránený a nahradený Prvou vojenskou juntou počas májovej revolúcie |- | 9. júl | Deklarácia nezávislosti od Španielska v roku 1916 |- |rowspan=2 | {{ARM|w}} | 28. máj | Deň republiky – nezávislosť od Transkaukazskej demokratickej federatívnej republiky v roku1918 |- | 21. september | Nezávislosť od Sovietskeho zväzu uznaná v roku 1991 |- | {{AUS|w}} | 26. január | Deň Austrálie – deň založenia Sydney, prvej európskej osady v Austrálii v roku 1788 |- |rowspan=2 | {{AZE|w}} | 28. máj | Deň republiky – nezávislosť od Transkaukazskej demokratickej federatívnej republiky |- | 18. október | Deň štátnej nezávislosti Azerbajdžanu – vyhlásená nezávislosť od Sovietskeho zväzu v roku 1991 |- | {{BHS|w}} | 10. júla | Nezávislosť od Veľkej Británie v roku 1973 |- |rowspan=2 | {{BHR|w}} |rowspan=2 | 16. december | Nezávislosť od Veľkej Británie v roku 1971 |- | Deň nástupu Isu bin Salmana Al Khalifu, prvého emira Bahrajnu |- |rowspan=2 | {{BGD|w}} | 26. marec | Deň nezávislosti – vyhlásenie nezávislosti od Pakistanu v roku 1971 |- | 16. december | Deň víťazstva – deň Bangladéšskej vojny za slobodu ukončenej v roku 1971 |- | {{BRB|w}} | 30. november | Deň nezávislosti od Veľkej Británie v roku 1966 |- | {{BEL|w}} | 21. júl | Belgický národný deň – nezávislosť od Holandskej únie 4. októbra 1830, Leopold zo Sax-Cobufg-Saalfeldu zložil prísahu ako prvý kráľ Belgicka v roku 1931 |- |rowspan=2 | {{BLZ|w}} | 10. september | Nezávislosť od Španielska v roku 1798 |- | 21. september | Septembrové oslavy – nezávislosť od Veľkej Británie v roku 1981 |- | {{BEN|w}} | 1. august | nezávislosť od Francúzska v roku 1960 |- | {{BMU|w}} | 24. máj | Predtým narodeniny kráľovnej Viktórie, teraz Deň Bermúd oslava ostrovného dedičstva a histórie |- | {{BTN|w}} | 17. december | Voľba Ugyena Wangchucka za dedičného kráľa v roku 1907 |- | {{BLR|w}} | 3. júl | Deň nezávislosti – oslobodenie hlavného mesta Minsk od nemeckej okupácie Sovietskou červenou armádou v roku 1944 |- | {{BOL|w}} | 6. august | Vyhlásenie republiky v roku 1825 |- |rowspan=2 | {{BIH|w}} | 1. marec | Deň nezávislosti – vyhlásenie nezávislosti od Juhoslávie v roku 1992 |- | 25. november | Deň štátnosti – vytvorenie Štátnej protifašistickej rady pre národné oslobodenie Bosny a Hercegoviny v roku 1943 |- | {{BWA|w}} | 30. september | Nezávislosť od Veľkej Británie v roku 1966 |- | {{BRA|w}} | 7. september | Deň nezávislosti – vyhlásenie nezávislosti od Portugalska v roku 1822, potvrdená 29. augusta 1825 |- | {{BRN|w}} | 1. január | Nezávislosť od Veľkej Británie v roku 1984. Národný deň sa oslavuje 23. februára |- |rowspan=2 | {{BUL|w}} | 3. marec | Deň oslobodenia – autonómia v rámci Osmanskej ríše |- | 22. september | Nezávislosť od Osmanskej ríše v roku 1908 |- |rowspan=2 | {{BFA|w}} | 4. august | Zmena názvu z Hornej Volty v roku 1984 |- | 5. august | Deň nezávislosti – nezávislosť od Francúzska v roku 1960 |- | {{BDI|w}} | 1. júl | Nezávislosť od Belgicka v roku 1962 |- | {{COK|w}} | 4. august | Vlastná vláda vo voľnej asociácii s Novým Zélandom |- | {{CYP|w}} | 1. október | Deň nezávislosti od Veľkej Británie v roku 1960 |- | {{TCD|w}} | 11. august | Nezávislosť od Francúzska v roku 1960 |- |rowspan=3 | {{CZE|w}} | 1. január | Vznik samostatného Česka |- | 28. september | Deň Českej štátnosti – sviatok sv.Václava |- | 28. október | Vznik Československa v roku 1918 |- |rowspan=2 | {{MNE|w}} | 21. máj | Nezávislosť od federácie Srbsko a Čierna Hora |- | 13. júl | Uznanie nezávislosti na kongrese V Berlíne v roku 1878 |- | {{CHL|w}} | 18. september | Prvá vláda junty v roku 1810 |- | {{CHN|w}} | 1. október | Národný deň Číny – vyhlásenie Čínskej ľudovej republiky v roku 1949 |- | {{DEN|w}} | 5. júl | Neoficiálny národný deň, prijatie ústavy v roku 1949 |- | {{DMA|w}} | 3. november | Nezávislosť od Veľkej Británie v roku 1978 a objavenie Krištofom Kolumbom v roku 1493 |- |rowspan=3 | {{DOM|w}} | 27. február | [[Deň nezávislosti (Dominikánska republika)|Deň nezávislosti]] |- | 16. august | Deň obnovy – nezávislosť od Španielska v roku 1865 |- | 1. december | Nezávislosť od Španielska v roku 1821 |- | {{DJI|w}} | 27. júl | Nezávislosť od Francúzska v roku 1977 |- |rowspan=2 | {{EGY|w}} | 23. júl | Deň revolúcie – revolúcia z roku 1952 |- | 6. október | Deň ozbrojených síl – začiatok Októbrovej vojny v roku 1973 |- |rowspan=2 | {{ECU|w}} | 24. máj | Nezávislosť definitívne získaná v Bitke o Pichinchu 24. mája 1822 |- | 10. august | Vyhlásenie nezávislosti od Španielska v roku 1809 |- | {{ERI|w}} | 24. máj | Deň nezávislosti – nezávislosť od Etiópie v roku 1993 |- |rowspan=2 | {{EST|w}} | 24. február | Deň nezávislosti – nezávislosť od Ruska v roku 1918 |- | 20. august | Znovu vyhlásená nezávislosť od Sovietskeho zväzu v roku 1991 |- | {{ETH|w}} | 28. máj | Deň pádu Dergov – porážka režimu Dergov v roku 1991 |- | {{FRO|w}} | 29. júla | Smrť sv. Olafa v Bitke o Stiklestad v roku 1030: otvorenie zasadnutia parlamentu |- | {{FJI|w}} | 10. október | Deň Fidži – nezávislosť od Veľkej Británie v roku 1970 |- | {{PHL|w}} | 12. jún | Deň nezávislosti – vyhlásenie nezávislosti od Španielska v roku 1898 |- | {{FIN|w}} | 6. december | Deň nezávislosti – nezávislosť od Ruska v roku 1917 potvrdená 4. januára 1918 |- | {{GUF|w}} | 20. december | Deň zrušenia otroctva |- | {{FRA|w}} | 14. júl | Deň dobytia Bastilly |- | {{GAB|w}} | 17. august | Nezávislosť od Francúzska v roku 1960 |- | {{GMB|w}} | 18. február | Nezávislosť od Veľkej Británie v roku 1965 |- | {{GHA|w}} | 6. marec | Nezávislosť od Veľkej Británie v roku 1957 |- | {{GIB|w}} | 10. september | Národný deň Gibraltáru – občania Gibraltáru odmietli v referende v roku 1967 suverenitu alebo asociáciu so Španielskom |- |rowspan=2 | {{GRE|w}} | 25. marec | Vyhlásenie nezávislosti od Osmanskej ríše v roku 1821. Začiatok Gréckej vojny za nezávislosť |- | 28. október | Deň nie – odmietnutie Talianskeho ultimáta z roku 1940 |- | {{GRD|w}} | 7. február | Deň nezávislosti – nezávislosť od Veľkej Británie v roku 1974 |- |rowspan=2 | {{GEO|w}} | 9. apríl | Nezávislosť od Sovietskeho zväzu v roku 1991 |- | 26. máj | Deň vyhlásenia Demokrarickej republiky Gruzínska v roku 1918 |- | {{GRL|w}} | 21. jún | Národný deň – zavedený v roku 1983 |- | {{GLP|w}} | 27. máj | Deň zrušenia otroctva |- | {{GUM|w}} | 21. júl | Deň oslobodenia – americké pristátie na Guame v roku 1944.Začiatok Bitky o Guam |- | {{GTM|w}} | 15. september | Nezávislosť od Španielska v roku 1821 |- | {{GIN|w}} | 3. apríl | Nezávislosť od Francúzska v roku 1958 |- | {{GNB|w}} | 24. september | Deklarácia nezávislosti od Portugalska v roku 1973 |- | {{HTI|w}} | 1. január | Vyhlásenie nezávislosti od Francúzska v roku 1804 |- |rowspan=3 | {{NED|w}} | 27. apríl | Deň kráľa – narodeniny kráľa Willema-Alexandra |- | 5. máj | Deň oslobodenia – koniec nemeckej okupácie v roku 1945 |- | 15. december | Deň kráľovstva – podpis Charty pre Kráľovstvo Holandské v roku 1954 |- | {{HND|w}} | 15. september | Nezávislosť od Španielska v roku 1821 |- |rowspan=2 | {{CRO|w}} | 25. jún | Deň štátnosti – deklarácia nezávislosti od juhoslávie v roku 1991 |- | 8. október | Deň nezávislosti – nezávislosť od Juhoslávie v roku 1991 |- |rowspan=2 | {{IND|w}} | 26. január | Deň republiky – prijatie Indickej ústavy v roku 1950 |- | 15. august | Deň nezávislosti – nezávislosť od Veľkej Británie v roku 1947 |- | {{INA|w}} | 17. august | Vyhlásenie dňa nezávislosti od Japonska a Holandska v roku 1945 |- | {{IRQ|w}} | 3. október | Nezávislosť od Veľkej Británie v roku 1932 |- | {{IRN|w}} | 11. február | Víťazstvo Islamskej revolúcie v roku 1979 |- |rowspan=2 | {{IRL|w}} | 17. marec | Deň sv. Patrika, patróna Írska |- | 24. apríl | Vyhlásenie Írskej republiky 24. apríla 1916, nezávislosť od Veľkej Británie |- | {{ISL|w}} | 17. jún | Národný deň – založenie republiky a vystúpenie z personálnej únie z Dánskom v roku 1944 |- | {{ISR|w}} | 14. máj | Deň nezávislosti – vyhlásenie nezávislosti od Britského mandátu v Palestíne v roku 1948 |- | {{JAM|w}} | 6. august | Nezávislosť Veľkej Británie v roku 1962 |- | {{JPN|w}} | 11. február | Národný deň založenia – Jimmu prvý cisár korunovaný v roku 660 pred Kristom |- |rowspan=2 | {{YEM|w}} | 22. máj | Národný deň alebo Deň zjednotenia-Severný a Južný Jemen sa spojily do Jemenskej republiky v roku 1990 |- | 30. november | Deklarácia nezávislosti Južného Jemenu v od Veľkej Británie v roku 1967 |- | {{JOR|w}} | 25. máj | Nezávislosť od Veľkej Británie v roku 1946 |- |rowspan=2 | {{RSA|w}} | 27. apríl | Prvé demokratické všeobecné voľby v roku 1994 |- | 11. december | Nezávislosť od Veľkej Británie v roku 1931 |- | {{SSD|w}} | 9. júla | Deň nezávislosti – nezávislosť od Suddánu v roku 2011 |- | {{KHM|w}} | 9. november | Nezávislosť od Francúzska v roku 1953 |- |rowspan=2 | {{CMR|w}} | 1. január 1960 | Nezávislosť od Veľkej Británie a Francúzska v roku 1960 |- | 20. máj | Národný deň – vytvorenie jednotného štátu v roku 1972 |- | {{CAN|w}} | 1. júl | Deň Kanady – vytvorenie Kanadskej federácie z 3 Britských dominií v roku 1867 |- | {{CPV|w}} | 5. júl | Nezávislosť od Portugalska v roku 1975 |- | {{QAT|w}} | 18. december | Katarský národný deň – prevzatie moci emirom Jassimom bin Mohammedom Al Thanim v roku 1878 |- |rowspan=2 | {{KAZ|w}} | 30. august | Deň ústavy – prijatie ústavy v roku 1995 |- | 16. december | Deň nezávislosti – nezávislosť od Sovietskeho zväzu v roku 1991 |- | {{KEN|w}} | 12. december | Deň nezávislosti – nezávislosť od Veľkej Británie v roku 1963, vytvorenie republiky v roku 1964 |- | {{KGZ|w}} | 31. august | Deň nezávislosti – vyhlásenie nezávislosti od Sovietskeho zväzu v roku 1991 |- | {{KIR|w}} | 12. júl | Nezávislosť od Veľkej Británie v roku 1979 |- | {{COL|w}} | 20. júla | Vyhlásenie nezávislosti od Španielska v roku 1810 |- | {{COM|w}} | 6. júla | Nezávislosť od Francúzska v roku 1975 |- | {{COG|w}} | 15. august | Nezávislosť od Francúzska. v roku 1960 |- | {{COD|w}} | 30. jún | Nezávislosť od Belgicka v roku 1960 |- |rowspan=3 | {{KOR|w}} | 1. marec | Vyhlásenie nezávislosti od Japonska |- | 15. august | Deň oslobodenia – oslobodenie od japonskej nadvlády v roku 1945; deklarácia republiky v roku 1948 |- | 3. október | Založenie starovekej Kórey v roku 2333 pred Kristom |- | {{PRK|w}} | 9. september | Vyhlásenie Kórejskej ľudovodemokratickej republiky v roku 1948 |- | {{KOS|w}} | 17. február | Deň nezávislosti – nezávislosť od Srbska v roku 2008 – čiastočne uznaná |- | {{CRC|w}} | 15. september | Nezávislosť od Španielska v roku 1821 |- |rowspan=2 | {{CUB|w}} | 1. január | Deň oslobodenia – Fidel Castro sa chopil moci v roku 1959 |- | 20. máj | Nezávisosť od Španielska v roku 1902 |- |rowspan=2 | {{KWT|w}} | 25. február | Národný deň – nezávislosť od Veľkej Británie v roku 1962 |- | 26. február | Deň oslobodenia – od Iraku v roku 1991 |- |rowspan=2 | {{LAO|w}} | 22. október | Nezávislosť od Francúzska v roku 1953 |- | 2. december | Národný deň – vyhlásenie ľudovej republiky v roku 1975 |- | {{LSO|w}} | 4. október | Nezávislosť od Veľkej Británie v roku 1966 |- |rowspan=2 | {{LBN|w}} | 22. máj | Deň odporu a oslobodenia – od Izraelu v roku 2000 |- | 22. november | Nezávislosť od Francúzska v roku 1943 |- | {{LBR|w}} | 26. júl | Nezávislosť od Americkej kolonizačnej spoločnosti |- |rowspan=2 | {{LBY|w}} | 17. február | Začiatok revolúcie v roku 2011 |- | 24. december | Nezávislosť od Talianska 10. februára 1947, nezávislosť od Veľkej Británie a Francúzska 24. decembra 1951 |- | {{LIE|w}} | 15. august | Korunný princ sa stal regentom |- |rowspan=3 | {{LTU|w}} | 16. február | Akt o nezávislosti Litvy-nezávislosť od Ruska a Nemecka v roku 1918 |- | 11. marec | Akt o znovu zriadení štátu Litva-nezávislosť od Sovietskeho zväzu v roku 1990 |- | 6. júl | Deň štátnosti – zriadenie stredovekého Litovského kráľovstva rodom Mindaugas v roku 1253 |- | {{LAT|w}} | 18. november | Vyhlásenie nezávislosti od Ruska v roku 1918 |- | {{LUX|w}} | 23. jún | Narodeniny kráľa |- | {{MKD|w}} | 8. september | Deň nezávislosti – vyhlásenie nezávislosti od Juhoslávie v roku 1991 |- | {{MDG|w}} | 26. jún | Nezávislosť od Francúzska v roku 1960 |- |rowspan=3 | {{HUN|w}} | 15. marec | Deň spomienky na revolúciu z roku 1848 |- | 20. august | Deň Sv. Štefana |- | 23. október | Deň spomienky na revolúciu z roku 1956 |- |rowspan=2 | {{MAS|w}} | 31. august | Deň nezávislosti – nezávislosť od Veľkej Británie v roku 1957 |- | 16. september | Deň Malajzie – vytvorenie Malajzie v roku 1963 |- | {{MWI|w}} | 6. júl | Nezávislosť od Veľkej Británie v roku 1964, vyhlásenie republiky v roku 1966 |- | {{MDV|w}} | 26. júl | Nezávislosť od Veľkej Británie v roku 1965 |- | {{MLI|w}} | 22. september | Nezávislosť od Francúzska v roku 1960 |- |rowspan=5 | {{MLT|w}} | 31. marec | Deň slobody – odchod Britských vojakov z Malty v roku 1979 |- | 7. jún | Chlebová vzbura z roku 1919 v ktorej zahynuli 4 maltskí muži |- | 8. september | Deň víťazstva – oslava víťazstva kráľa Sv. Johna nad Osmanskou ríšou vo Veľkom víťazstve Malty v roku 1565; koniec Francúzskej okupácie v roku 1800 a kapitulácia Talianska pred spojencami v roku 1943 |- | 21. september | Deň nezávislosti – nezávislosť od Veľkej Británie v roku 1964 |- | 7. jún | Deň republiky – prijatie ústavy v roku 1974 |- | {{MAR|w}} | 18. november | Deň nezávislosti – nezávislosť od Francúzska v roku 1956 |- | {{MHL|w}} | 1. máj | Deň ústavy-prijatie dohody o voľnej asociácii v roku 1979 |- | {{MTQ|w}} | 22. máj | Deň zrušenia otroctva |- | {{MUS|w}} | 12. marec | Nezávislosť od Veľkej Británie v roku 1968,vytvorenie republiky v roku 1992 |- | {{MRT|w}} | 28. november | Nezávislosť od Francúzska v roku 1960 |- | {{MYT|w}} | 27. apríl | Deň zrušenia otroctva |- | {{MEX|w}} | 16. september | Začiatok vojny o nezávislosť od Španielska v roku 1810 |- | {{FSM|w}} | 3. november | Nezávislosť od Amerického mandátu OSN v roku 1986 |- | {{MMR|w}} | 4. januára | Tento deň odštartovali študenti prvý protest proti Britskej koloniálnej nadvláde v roku 1920 |- | {{MDA|w}} | 27. august | Deň nezávislosti – vyhlásenie nezávislosti od Sovietskeho zväzu v roku 1991 |- | {{MCO|w}} | 18. november | Nástup princa Alberta II na trón v roku 2005 |- |rowspan=3 | {{MNG|w}} | 11. júl | Ustanovenie nezávislosti od Číny a Ruska v roku 1921 |- | 26. november | Deň národného zriadenia |- | 29. december | Nezávislosť od dynastie Qing v roku 1911 |- | {{MOZ|w}} | 25. jún | Nezávislosť od Portugalska v roku 1975 |- | {{NAM|w}} | 21. marec | Nezávislosť od Južnej Afriky v roku 1990 |- | {{NRU|w}} | 31. január | Nezávislosť od Austrálie, Nového Zélandu a Britského mandátu OSN |- | {{GER|w}} | 3. október | Deň zjednotenia Nemecka – spojenie Západného a Východného Nemecka |- | {{NPL|w}} | 28. máj | Nepál vyhlasuje republiku v roku 2008 |- |rowspan=2 | {{NER|w}} | 1. október | Nezávislosť od Francúzska v roku 1960 |- | 18. december | Deň republiky – vytvorenie autonómneho štátu vnútri Francúzskeho spoločenstva |- |rowspan=2 | {{NGA|w}} | 29. máj | Deň demokracie – návrat k demokracii v roku 1999 |- | 1. október | Nezávislosť od Veľkej Británie v roku 1960,vytvorenie republiky v roku 1963 |- | {{NIC|w}} | 15. september | Nezávislosť od Španielska v roku 1821 |- | {{NIU|w}} | 19. október | Vlastná vláda vo voľnej asociácii s Novým Zélandom v roku 1965 |- | {{NFK|w}} | 8. jún | Začatok osídľovania ostrova migrantmi z ostrova Pitcairn v roku 1856 |- |rowspan=2 | {{NOR|w}} |rowspan=2 | 17. máj | Deň ústavy, podpis prvej Nórskej ústavy v meste Eidsvoll v roku 1814 |- | Národný deň – nezávislosť od Dánska v roku 1814, ale v únii so Švédskom do júna 1905 |- | {{NZL|w}} | 6. február | Deň Waitangy – podpis zmluvy z Waitangy v roku 1840 |- | {{OMN|w}} | 18. november | Narodeniny sultána Qaboosa bin Said al Saida |- |rowspan=2 | {{PAK|w}} | 23. marec | Deň Pakistanu-prijatie Pakistanskej rezolúcie v Lahore v roku 1940 |- | 14. august | Deň nezávislosti – nezávislosť od Veľkej Británie v roku 1947 |- | {{PLW|w}} | 9. júl | Deň ústavy – prijatie ústavy v roku 1981 |- | {{PSE|w}} | 15. november | Deklarácia nezávislosti v roku 1988 |- |rowspan=2 | {{PAN|w}} | 3. november | Deň oddelenia – nezávislosť od Kolumbie v roku 1903 |- | 28. november | Nezávislosť od Španielska v roku 1821 |- | {{PNG|w}} | 16. september | Nezávislosť od Austrálie v roku 1975 |- | {{PAR|w}} | 14. máj | Deň nezávislosti – vyhlásenie nezávislosti od Španielska v roku 1811 |- | {{PER|w}} | 28. júl | Vyhlásenie nezávislosti od Španielska v roku 1821 |- | {{CIV|w}} | 7. august | Nezávislosť od Francúzska v roku 1960 |- |rowspan=2 | {{POL|w}} | 3. máj | Deň ústavy – prijatie ústavy v roku 1791 |- | 11. november | Deň nezávislosti – obnovenie nezávislosti od Rakúsko-Uhorska, Ruska a Nemecka v roku 1918 |- | {{PRI|w}} | 25. júl | Deň ústavy – zriadenie Spoločenstva Portorika v roku 1952, bývalý Deň invázie-Americká invázia v roku 1898 |- | {{AUT|w}} | 26. október | Národný deň – obnovenie suverenity a podpis vyhlásenia neutrality v roku 1955 |- | {{REU|w}} | 20. december | Deň zrušenia otroctva |- | {{GNQ|w}} | 12. október | Nezávislosť od Španielska v roku 1968 |- |rowspan=3 | {{ROU|w}} | 24. január | Zjednotením Rumunských kniežatstiev Moldavska a Valašska, založenie moderného Rumunska v roku 1859 |- | 10. máj | Rumunská prvá oslava nezávislosti, korunovácia kráľa Michala v roku 1977 |- | 1. december | Deň veľkého spojenia – spojenie s Transylvániou v roku 1918 |- | {{RUS|w}} | 12. júl | Ruský deň – vyhlásenie štátnej suverenity v roku 1990 |- | {{RWA|w}} | 1. júl | Nezávislosť od Belgicka v roku 1962 |- | {{SLV|w}} | 15. september | Nezávislosť od Španielska v roku 1821 |- | {{WSM|w}} | 1. jún | Deň nezávislosti – nezávislosť od Nového Zélandu v roku 1962 |- | {{SMR|w}} | 3. september | Nezávislosť od Rímskej ríše v roku 301 (tradičný dátum) |- | {{SAU|w}} | 23. september | Spojenie Nejdu a Hejazu v roku 1932 |- | {{SEN|w}} | 4. apríl | Nezávislosť od Francúzska v roku 1960 |- | {{MNP|w}} | 8. január | Deň spoločenstva – ustanovenie vládneho úradu v roku 1978 |- |rowspan=2 | {{SYC|w}} | 18. jún | Národný deň – prijatie demokratickej ústavy v roku 1993 |- | 29. jún | Nezávislosť od Veľkej Británie v roku 1976 |- | {{SLE|w}} | 27. apríl | Deň republiky – nezávislosť od Veľkej Británie v roku 1961 |- | {{SGP|w}} | 9. august | Národný deň – nezávislosť od Malajzie v roku 1965 |- |rowspan=4 | {{SVK|w}} | 1. januára | Vznik samostatného Slovenska |- | 17. júl | Vyhlásenie zvrchovanosti v roku 1992 – pamätný deň |- | 29. august | Slovenské národné povstanie |- | 1. september | Deň ústavy – prijatie ústavy v roku 1992 |- |rowspan=3 | {{SVN|w}} | 25. jún | Deň štátnosti – vyhlásenie nezávislosti od Juhoslávie v roku 1991 |- | 25. október | Deň suverenity – odchod posledných vojakov Juhoslovanskej ľudovej armády zo Slovinského územia v roku 1991 |- | 26. december | Deň nezávislosti a jednoty – vyhlásenie výsledkov referenda o nezávislosti v roku 1990 |- | {{SOM|w}} | 1. júla | Nezávislosť od Talianska a spojenie so Somalilandom v roku 1960 |- | {{ARE|w}} | 2. december | Národný deň – nezávislosť od Veľkej Británie v roku 1971 |- | {{GBR|w}} | 2. sobota v júni | Oslava narodenín Britskej Kráľovnej Alžbety II. |- | {{USA|w}} | 4. júl | Deň nezávislosti – vyhlásenie nezávislosti od Veľkej Británie v roku 1776 |- | {{SRB|w}} | 15. február | Deň štátnosti – začiatok Srbskej revolúcie proti Osmanskej ríši v roku 1804, prijatie prvej ústavy v roku 1835 |- | {{LKA|w}} | 4. február | Deň nezávislosti – nezávislosť od Veľkej Británie v roku 1848 pod názvom [[Cejlón]] |- |rowspan=2 | {{CAF|w}} | 13. august | Nezávislosť od Francúzska v roku 1960 |- | 1. december | Vytvorenie autonómneho územia vo vnútri Francúzskeho spoločenstva v roku 1958 |- | {{SDN|w}} | 1. január | Nezávislosť od Veľkej Británie a Egypta v roku 1956 |- | {{SUR|w}} | 25. november | Nezávislosť od Holandska v roku 1975 |- | {{SWZ|w}} | 6. september | Deň nezávislosti – nezávislosť od Veľkej Británie v roku v roku 1968 |- |rowspan=2 | {{LCA|w}} | 22. február | Deň nezávislosti – nezávislosť od Veľkej Británie v roku 1979 |- | 13. december | Sviatok sv. Lucie, po ktorej je ostrov pomenovaný |- | {{KNA|w}} | 19. september | Nezávislosť od Veľkej Británie v roku 1983 |- | {{STP|w}} | 12. júla | Nezávislosť od Portugalska v roku 1975 |- | {{VCT|w}} | 27. október | Deň nezávislosti – nezávislosť od Veľkej Británie v roku 1979 |- |rowspan=2 | {{SYR|w}} | 8. marec | Nezávislosť od Osmanskej ríše a vyblásenie Arabského kráľovstva v Sýrii |- | 17. apríl | Deň odchodu – koniec Francúzskej koloniálnej nadvlády v roku 1946 |- | {{SLB|w}} | 7. júla | Deň nezávislosti – nezávislosť od Veľkej Británie v roku 1978 |- | {{ESP|w}} | 12. október | Španielsky národný večierok – objavenie Ameriky Krištofom Kolumbom v roku 1492 |- | {{SUI|w}} | 1. august | Národný deň – spojenectvo kantónov Uri, Schwyz a Unterwalden proti Svätej ríši Rímskej v roku 1291 |- | {{TJK|w}} | 9. september | Deň nezávislosti – vyhlásená nezávislosť od Sovietskeho zväzu v roku 1991 |- | {{TWN|w}} | 10. október | Deň dvojitej desiaty – pripomienka Wuchangského povstania z roku 1911, ktoré viedlo k zvrhnutiu monarchie a založeniu Taiwanu |- |rowspan=2 | {{ITA|w}} | 25. apríl | Partizáni oslobodili Janov, Miláno a Turín od Nemeckej armády v roku 1945 |- | 2. jún | Oslava republiky – Taliansko sa stalo republikou v roku 1946, smrť Giuseppe Garibaldiho v roku 1882 |- | {{TZA|w}} | 9. december | Deň nezávislosti – nezávislosť od Veľkej Británie v roku 1961 |- | {{THA|w}} | 5. december | Narodeniny kráľa Bhumibola Adulyadeja |- | {{TGO|w}} | 27. apríl | Nezávislosť od Francúzska v roku 1960 |- |rowspan=2 | {{TON|w}} | 4. jún | Nezávislosť od Veľkej Británie v roku 1970 |- | 4. november | Národný deň (bývalý deň ústavy) 1875 |- | {{TTO|w}} | 31. august | Deň nezávislosti – nezávislosť od Veľkej Británie v roku 1962 |- | {{TUN|w}} | 20. marec | Vyhlásenie nezávislosti od Francúzska v roku 1956 |- | {{TUR|w}} | 29. október | Deň republiky – prijatie ústavy v roku 1923 |- | {{TKM|w}} | 27. október | Deň nezávislosti – vyhlásenie nezávislosťi od Sovietskeho zväzu v roku 1991 |- | {{TCA|w}} | 30. august | Deň ústavy – prijatie ústavy v roku 1976 |- | {{TUV|w}} | 1. október | Deň nezávislosti – nezávislosť od Gilbertových ostrov (Kiribati) v roku 1975 a od Veľkej Británie v roku 1978 |- | {{UGA|w}} | 9. október | Nezávislosť od Veľkej Británie v roku 1962 |- |rowspan=2 | {{UKR|w}} | 22. január | Zjednotenie Ukajiny 22. januára 1919 |- | 24. augusta | Deň nezávislosti Ukrajiny – vyhlásenie nezávislosti Ukrajiny od Sovietskeho zväzu v roku 1991 |- | {{URU|w}} | 25. august | Deň nezávislosti – vyhlásenie nezávislosti od Brazílie v roku 1825,potvrdenej v roku 1828 |- | {{UZB|w}} | 1. september | Deň nezávislosti – vyhlásenie nezávislosťi od Sovietskeho zväzu v roku 1991 |- | {{VUT|w}} | 30. júla | Deň nezávislosti – nezávislosť od Veľkej Británie a Francúzska v roku 1980 |- | {{VAT|w}} | 11. február | Založenie Vatikánu |- | {{VEN|w}} | 5. júl | Deň nezávislosti – vyhlásenie nezávislosti od Španielska v roku 1811 |- | {{VNM|w}} | 2. september | Národný deň – vyhlásenie nezávislosti od Francúzska a Japonska v roku 1945 |- | {{TLS|w}} | 20. máj | Nezávislosť od Indonézie v roku 2002 |- | {{ZMB|w}} | 24. október | Deň nezávislosti – vyhlásenie nezávislosti od Veľkej Británie v roku 1964 |- | {{ZWE|w}} | 18. apríl | Vyhlásenie nezávislosti od Veľkej Británie v roku 1980, predchádzalo mu vyhlásenie nezávislosti od Rodézie v roku 1965 |} == Pozri aj == * [[Zoznam medzinárodných dní a sviatkov]] * [[Zoznam sviatkov na Slovensku]] [[Kategória:Sviatky| ]] knnow9askwswnnjkgvwqh0pnsb5a828 10 593215 8215838 8162785 2026-05-18T09:18:58Z Xjulixx 295251 zmena genZ - posunté o jeden rok 8215838 wikitext text/x-wiki {{Bočný panel | name = Generácie | pred-Názov = Súčasť série | Názov = [[Generácia (pokolenie ľudí)|Generácie]] | Vrchný obrázok = Generation timeline.svg | Obsah1 = Časová os generácií v západnom svete podľa článku na Wikipédii s významnými udalosťami | bodyclass = hlist | headingclass = navbox-abovebelow | belowclass = navbox-abovebelow | headingstyle = padding-bottom:0.3em; color:#000000; background-color:#DDDDFF; | Nadpis2 = [[Stratená generácia]] | Obsah2 = (1883{{--}}1900)<br/>Lost Generation | Nadpis3 = [[G.I. Generation]] | Obsah3 = (1901{{--}}1924)<br/>Generácia druhej svetovej vojny | Nadpis4 = [[Silent Generation]] | Obsah4 = (1925{{--}}1945)<br/>Tichá generácia | Nadpis5 = [[Generácia Baby boomers]] | Obsah5 = (1946{{--}}1964)<br/>Povojnová generácia | Nadpis6 = [[Generácia X]] | Obsah6 = (1965{{--}}1980)<br/>Deti s kľúčom na krku<br />[[Husákove deti]] | Nadpis7 = [[Generácia Y]] | Obsah7 = (1981{{--}}1996)<br/>Millennials | Nadpis8 = [[Generácia Z]] | Obsah8 = (1997{{--}}2012)<br/>post-Millenials<br/>(Zoomeri) | Nadpis9 = [[Generácia Alfa]] | Obsah9 = (2013{{--}}2024)<br/>Screenedžeri<br/>(Generácia skla) | Nadpis10 = [[Generácia Beta]] | Obsah10 = (2025{{--}}2029)<br/> }}<noinclude> [[Kategória:Demografické šablóny|Generácie]] </noinclude> aa1z5e20v596hu2rk3pgjuwn37iwdyd 0 594705 8215782 8193217 2026-05-18T06:11:16Z ~2026-29812-61 295231 doplnenie textu 8215782 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Milan Dubec | Popis osoby = slovenský podnikateľ | Dátum narodenia = {{dnv|1980|9|27}} | Miesto narodenia = [[Žilina]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] | Portrét = Milan_Dubec.jpg }} '''Milan Dubec''' (* [[27. september]] [[1980]], [[Žilina]]) je slovenský podnikateľ, vizionár, investor a filantrop, ktorý vlastní a riadi projekty v developmente, online a médiách. Je zakladateľom viacerých úspešných portálov ako [[Azet.sk]], [[Aktuality.sk]], Pokec.sk alebo [[Bistro.sk]] a spolumajiteľom viacerých ďalších úspešných firiem na Slovensku (napríklad GoodRequest, ELV.AI, Zilinak.sk). 1. júna 2016 spoločnosť [[Azet.sk]], a. s. fúzovala s [[Ringier Slovakia|Ringier Axel Springer Slovakia]], ktorá bola súčasťou švajčiarsko-­nemeckej vydavateľskej skupiny Ringier Axel Springer Media AG aby sa stala najväčším prevádzkovateľom internetového obsahu na Slovensku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vitajte vo firme {{!}} Ringier Axel Springer Slovakia | url = http://www.ringieraxelspringer.sk/o-firme | dátum prístupu = 2017-09-27 | vydavateľ = www.ringieraxelspringer.sk | jazyk = sk}}</ref> Milan Dubec, ktorý týmto získal významný vplyv v novembri 2017 už ako predstaviteľ Ringier Axel Springer Slovakia, a. s. potvrdil, že predáva denník Nový Čas aj týždenník Nový Čas Nedeľa, ako aj ich online rozšírenia spoločnosti [[FPD Media]] finančníka [[Anton Siekel|Antona Siekela]].<ref name=":3">{{Citácia periodika|priezvisko=Miroslava Kernová|meno=|titul=Nový Čas má nového majiteľa, Ringier predal aj ďalšie tituly|periodikum=Omediach.com|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=06.11.2017|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://www.omediach.com/tlac/item/11993-novy-cas-ma-noveho-majitela-ringier-predal-aj-dalsie-tituly|dátum prístupu=2018-01-17|jazyk=sk-SK}}</ref> Bistro.sk rozbiehal Dubec ešte ako vtedajší CEO Ringier Axel Springer SK V roku 2021 mala hodnotu takmer 50 miliónov eur a Ringier Axel Springer Media ju predáva amsterdamskej spoločnosti Just Eat takeaway.com.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bistro.sk má nového majiteľa. Za takmer 50 miliónov eur ho kupuje Just Eat | url = https://www.forbes.sk/bistro-sk-ma-noveho-majitela-za-takmer-50-milionov-eur-ho-kupuje-just-eat/ | dátum vydania = 2021-07-16 | dátum prístupu = 2025-03-18 | jazyk = sk-SK | meno = Tatiana | priezvisko = Vavrová}}</ref> Dubec je naďalej akcionárom multimediálneho vydavateľstva [[Ringier Slovakia]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Milan Dubec skončí ako CEO slovenského Ringier Axel Springer|url=https://www.startitup.sk/spravy/milan-dubec-skonci-ako-ceo-slovenskeho-ringier-axel-springer/|vydavateľ=Startitup.sk|dátum vydania=2019-06-14|dátum prístupu=2023-08-08|jazyk=sk}}</ref> [[Výkonný riaditeľ|výkonným riaditeľom]] developerskej spoločnosti [[Reinoo]], a.s. a investorom do technologických start-upov. V uplynulých rokoch bola jeho aktivita cielená najmä na mesto [[Žilina]], kde investuje do výstavby administratívnych a rezidenčných budov s dôrazom na udržateľnosť, ekologické riešenia a podporu zelene v meste. Je to zároveň developer, ktorý sa vo svojich podcastoch a vystúpeniach venuje aj téme investovania do nehnuteľností a prirodzene prezentuje kúpu bytu pozitívne, keďže ide aj o oblasť jeho podnikania. V roku 2022 mu redakcia magazínu [[Forbes (magazín)|Forbes]] Slovensko udelila titul Osobnosť roka 2022.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Osobnosťou roka 2022 je Milan Dubec. Reprezentuje všetkých, ktorí pomáhajú Ukrajine|url=https://www.forbes.sk/osobnostou-roka-2022-je-milan-dubec-reprezentuje-vsetkych-ktori-pomahaju-ukrajine/|dátum vydania=2022-12-05|dátum prístupu=2023-08-08|jazyk=sk-SK}}</ref> == Životopis == Ako šestnásťročný založil prvý internetový portál s cieľom poskytnúť priestor pre stretávanie sa v online priestore – Zoznamka.sk.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Milan Dubec založil najnavštevovanejšiu stránku na Slovensku a nechcel ju predať|url=https://podcasty.sme.sk/c/22620013/milan-dubec-zalozil-najnavstevovanejsiu-stranku-na-slovensku-a-nechcel-ju-predat.html|vydavateľ=podcasty.sme.sk|dátum prístupu=2023-08-08|jazyk=sk|meno=|priezvisko=}}</ref> Táto stránka bola neskôr spojená s platformou Pokec.sk, ktorá je dodnes jednou z najnavštevovanejších online komunít na Slovensku.<ref name="milandubec">[https://milandubec.sk/zakladatel/ Milan Dubec – Oficiálna stránka: Zakladateľ projektov]</ref> Založil coworkingové centrum Banka Žilina v historickej budove bývalej banky na Legionárskej ulici v Žiline, ktorú vlastní.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V budove bývalej banky otvorili podnikateľské a startupové centrum | url = https://openiazoch.zoznam.sk/cl/157209/V-budove-byvalej-banky-otvorili-podnikatelske-a-startupove-centrum/ | vydavateľ = oPeniazoch.sk | dátum vydania = 2015-06-16 | dátum prístupu = 2025-03-18 | jazyk = sk-SK | priezvisko = oPeniazoch.sk}}</ref> V roku 2015 začal spoluprácu s [[Vedecko-technologický park|Vedecko-technologickým parkom (VTP)]] [[Vedecko-technologický park Žilina|Žilina]], ktorú od roku 2001 prevádzkuje [[Slovak Business Agency]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=V budove bývalej banky otvorili podnikateľské a startupové centrum {{!}} oPeniazoch|periodikum=oPeniazoch.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=2015-06-16|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://openiazoch.zoznam.sk/cl/157209/V-budove-byvalej-banky-otvorili-podnikatelske-a-startupove-centrum|dátum prístupu=2017-03-26|jazyk=sk}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Banka Žilina otvorila oficiálne svoje brány|periodikum=StartItUp.sk|dátum=2015-06-17|url=https://www.startitup.sk/banka-zilina-otvorila-oficialne-svoje-brany/?download-ical=127406|dátum prístupu=2017-03-26|jazyk=sk-SK}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vedecko-technologický park v Žiline pomáha začínajúcim podnikateľom | url = https://index.sme.sk/c/3008199/vedecko-technologicky-park-v-ziline-pomaha-zacinajucim-podnikatelom.html | vydavateľ = TASR | dátum prístupu = 2025-03-18 | jazyk = sk | meno = | priezvisko = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Technologický inkubátor VTP Žilina | url = https://www.sbagency.sk/technologicky-inkubator-vtp-zilina | dátum prístupu = 2025/03/18 | vydavateľ = Slovak Business Agency (SBA)}}</ref> V roku 2021 založil Nadáciu Milana Dubca, ktorá podporuje diskusiu a iniciatívy v oblasti klimatickej krízy, vzdelávania a demografickej zmeny. Svojimi aktivitami nadväzuje na zelené projekty, ktorým sa dlhodobo venuje.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Domov|url=https://nadaciamd.sk/|vydavateľ=Nadácia Milana Dubca|dátum prístupu=2023-08-08|jazyk=sk-SK}}</ref> Nadácia vyhlasuje na ročnej báze grantový program #krajsievmeste, kde podporuje projekty zamerané na obnovu zanedbaných verejných priestorov, zeleň a komunitný život v meste [[Žilina]]. Podnikateľ a akcionár Milan Dubec kúpil menšinový podiel (1,5 %) vo vydavateľstve Petit Press, ktoré patrí medzi významné slovenské vydavateľstvo multimediálnych produktov a služieb. Transakcia bola medializovaná v októbri 2023.<ref name="trend2023">Adam Valček, “Milan Dubec prevzal minoritný podiel v Petit Presse”, Trend, 10. 10. 2023.</ref> V roku 2023 sa objavil v relácii ''[[Jama levova]]'' od [[TV Markíza]], v ktorej účastníci predstavujú svoj podnikateľský nápad. Päť investorov sa musí rozhodnúť, do ktorého podnikateľského projektu investujú vlastné peniaze.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nová šou Jama levova: Týchto päť investorov rozhodne, kto dostane peniaze! {{!}} TV Markíza|url=https://www.markiza.sk/clanok/851038-jama-levova-tychto-pat-investorov-rozhodne-kto-dostane-peniaze|vydavateľ=www.markiza.sk|dátum prístupu=2023-08-08|jazyk=sk}}</ref> V tejto úlohe pokračoval aj v ďalších ročníkoch – v roku 2024 aj 2025 – ako stabilná súčasť tímu investorov. == Podcast Money Talk Milan Dubec == Od decembra 2023 vydáva vlastný podcast ''Money Talk Milan Dubec'', v ktorom zdieľa skúsenosti z podnikania, investovania a života. Svojím motom vystihol zámer jasne a autenticky: „Robím to, čo ma baví – lebo mám finančnú slobodu. A verím, že každý, kto chce, si k nej môže nájsť svoju cestu. Preto zdieľam … Úprimne, priamo a s chuťou pomôcť.“<ref name="podcast-info">[https://skpodcasty.sk/podcasty/money-talk-milan-dubec/ Slovenské podcasty – Money Talk Milan Dubec, od 29. decembra 2023]</ref> V roku 2025 získal ocenenie v kategórii „Najlepší biznisový podcast roka“ v ankete Podcast roka, organizovanej portálom Podcastroka.sk.<ref name="podcast-roka">[https://podcastroka.sk/vitazi/ Podcast roka 2025 – Víťazi, kategória Najlepší biznisový podcast – 1. miesto: Money Talk Milan Dubec]</ref><ref name="linkedin-podcast-roka">[https://www.linkedin.com/posts/dubec-milan_podcastroka-moneytalk-biznispodcast-activity-7338275838057963523-NPPr Milan Dubec LinkedIn – „Podcast roka 2025 – ĎAKUJEME!“]</ref> == Titulky Forbes == Milan Dubec sa objavil na titulke slovenského vydania magazínu ''Forbes'' trikrát:<ref name="forbes2025">[https://www.forbes.sk/forbes-02-25-najlepsi-lekari-a-money-maker-milan-dubec/ Forbes Slovensko – Február 2025: Money Maker Milan Dubec]</ref> * apríl 2016 – na obálke ako „Nové časy otca Pokecu“, predstavený ako šéf a spoluvlastník Ringier Axel Springer Slovensko.<ref name="forbes2016">[https://www.forbes.sk/vydanie/04-2016-nove-casy-otca-pokecu/ Forbes Slovensko – Apríl 2016: Nové časy otca Pokecu]</ref> * december 2022 – titulná osobnosť magazínu ''Forbes'' ako „Osobnosť roka“ za podporu Ukrajiny a technologické iniciatívy.<ref name="forbes2022">[https://www.forbes.sk/osobnostou-roka-2022-je-milan-dubec-reprezentuje-vsetkych-ktori-pomahaju-ukrajine/ Forbes Slovensko – Osobnosť roka 2022: Milan Dubec]</ref> * február 2025 – titulka magazínu ''Forbes'' ako „Money Maker“, venovaná jeho posunu z online priestoru do realitného biznisu a portfóliu v hodnote 160 miliónov eur.<ref name="forbes2025" /> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{DEFAULTSORT:Dubec, Milan}} [[Kategória:Slovenskí podnikatelia]] [[Kategória:Osobnosti zo Žiliny]] qnj1fgk6dijw75oeuls8fmwihum2mdd 0 594985 8215594 8205726 2026-05-17T17:10:41Z ~2026-29555-56 295204 8215594 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec |Meno=Zara Larssonová |Obrázok= |Popis obrázku=Zara Larssonová v roku 2024 |Popis umelca= |Rodné meno=Zara Maria Larsson |Umelecké mená= |Dátum narodenia={{dnv|1997|12|16}} |Miesto narodenia=[[Solna]], [[Štokholm (kraj)|Štokholm]], [[Švédsko]] |Miesto úmrtia= |Bydlisko= |Pôsobenie=Speváčka, skladateľka |Žáner=[[Pop (hudobný žáner)|Pop]], [[Tanečná hudba|dance]] |Roky pôsobenia=2008{{--}}súčasnosť |Hrá na nástroje= |Typ hlasu= |Súvisiace články= |Vplyvy= |Hudobný vydavateľ=[[Universal Music Group|Universal Sweden]], TEN, [[Epic Records|Epic]] |Webstránka={{url|zaralarssonofficial.com}}{{break}}{{URL|zaralarsson.se}} }} '''Zara Maria Larssonová''' (neprechýlene Zara Maria Larson; * [[16. december]] [[1997]], [[Solna]], [[Švédsko]]) je švédska speváčka a skladateľka. Po prvýkrát sa preslávila už ako 10-ročná v talentovej šou ''[[Talang Sverige|Talang]]'', švédskej verzii [[Got Talent]] (v [[Česko|Česku]] a na [[Slovensko|Slovensku]]: ''[[Česko Slovensko má talent]]'').<ref>{{Cite news|url=http://www.flixxy.com/zara-larsson-singing-talent-winner.htm|title=10 year-old Zara Larsson Wins "Sweden's Got Talent"|newspaper=Flixxy.com|access-date=2017-01-19}}</ref> V roku 2012 podpísala nahrávaciu zmluvu s vydavateľstvom TEN Music Group a vydala svoj debutový [[Extended play|EP album]], ''[[Introducing (EP)|Introducing]]'' (2013). Singel „Uncover“ dosiahol prvú priečku vo Švédsku, [[Dánsko|Dánsku]] a [[Nórsko|Nórsku]].<ref name="swedishcharts1">{{cite web|url=http://swedishcharts.com/showitem.asp?interpret=Zara+Larsson&titel=Uncover&cat=s|title=swedishcharts.com – Zara Larsson – Uncover|last=Hung|first=Steffen|website=swedishcharts.com|access-date=2017-01-19}}</ref> Vo februári 2013 ocenilo [[Universal Music Group|Universal Music Sweden]] singel platinovou platňou a v júli 2013 bol album ''Introducing'' certifikovaný trojitou platinovou platňou. Larssonová tiež podpísala trojročný kontrakt s [[Epic Records]] v [[Spojené štáty|USA]] v apríli 2013. == Diskografia == === Štúdiové albumy === * ''[[1 (album, Zara Larssonová)|1]]'' (2014) * ''[[So Good (album)|So Good]]'' (2017) * ''[[Poster Girl (album)|Poster Girl]]'' (2021) * ''[[Venus (album)|Venus]]'' (2024) * [[Midnight Sun]] (2025) == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Zdroj == {{Preklad|en|Zara Larsson|772276813}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Larssonová, Zara}} [[Kategória:Švédske dance speváčky]] [[Kategória:Švédske popové speváčky]] [[Kategória:Interpreti Universal Music Group]] 54b6zt2dul9ajktcdzvhlrsp1y68ikh 0 616166 8215753 7847525 2026-05-18T03:31:59Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8215753 wikitext text/x-wiki {{Infobox album | Interpret = [[BTS (skupina)|BTS]] | Názov = 2 Cool 4 Skool | Typ = [[Extended play|EP]] | Obrázok albumu = 2 Cool 4 Skool Logo.svg | Žáner = [[Hip-hop (hudba)|Hip hop]], [[K-pop]] | Dĺžka = 25:06 | Dátum vydania = 13. jún 2013 | Miesto nahratia = 2013 | Popis = | Vydavateľ = [[Loen Entertainment]]<br/>[[Big Hit Entertainment]] | Producent = Pdogg<br/>„Hitman“ Bang <small>(koproducent)</small> | Skladateľ = | Recenzie = | Farba pozadia = #FFA07A | Predchádzajúci album = - | Tento album = 2 Cool 4 Skool <br/> (2013) | Nasledujúci album = [[O!RUL8,2?]] <br/> (2014) | Allmusic = | Misc = }} '''2 Cool 4 Skool''' je debutový album [[Južná Kórea|juhokórejskej]] skupiny [[BTS (skupina)|BTS]]. Vydaný bol [[12. jún]]a [[2013]] a pozostáva z deviatich skladieb vrátane „No More Dream“, ktorá v ňom vystupuje ako hlavný singel. == Vydanie albumu == [[21. máj]]a [[2013]] boli na hlavnej stránke spoločnosti Big Hit Entertainment spustené odpočítavacie hodiny,<ref>{{Citácia periodika|titul=Bangtan Boys release a mysterious countdown clock {{!}} allkpop.com|periodikum=allkpop|url=https://www.allkpop.com/article/2013/05/bangtan-boys-release-a-mysterious-countdown-clock|dátum prístupu=2018-04-02}}</ref> kde boli zverejnené trailery<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=ibighit|titul=BTS (방탄소년단) Debut Trailer|url=https://www.youtube.com/watch?v=Ya65AfxLesU|dátum vydania=2013-05-26|dátum prístupu=2018-04-02}}</ref> o príprave prvého debutového albumu BTS ''Cool 4 Skool''. Zahrňovali prenikavý hip-hop beat s hlbokým hlasom a nápisom „BTS konečne debutuje!“. Prvé fotky,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Big Hit Entertainment Releases Member Teaser Photos for Upcoming Boy Group {{!}} Soompi|url=https://www.soompi.com/2013/06/04/big-hit-entertainment-releases-member-teaser-photos-for-upcoming-boy-group/|dátum prístupu=2018-04-02|vydavateľ=www.soompi.com|jazyk=en-US|url archívu=https://web.archive.org/web/20180624150502/https://www.soompi.com/2013/06/04/big-hit-entertainment-releases-member-teaser-photos-for-upcoming-boy-group/|dátum archivácie=2018-06-24}}</ref> ktoré prezrádzali členov skupiny, tak isto ako aj koncept, ktorý bude album nasledovať, boli zverejnené na ich oficiálnej [[Facebook]] stránke. O pár dní neskôr uverejnili zoznam skladieb,<ref>{{Citácia periodika|titul=Bangtan Boys aka BTS come out with '2COOL 4SKOOL' track list {{!}} allkpop.com|periodikum=allkpop|url=https://www.allkpop.com/article/2013/06/bangtan-boys-aka-bts-come-out-with-2cool-4skool-track-list|dátum prístupu=2018-04-02}}</ref> či dizajny, ktoré mali tento album sprevádzať. == Hudobné klipy == Hudobný klip pre skladbu „No More Dream“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=BTS Blasts Onto Music Scene with “No More Dream” Debut MV {{!}} Soompi|url=https://www.soompi.com/2013/06/11/bts-blasts-onto-music-scene-with-no-more-dream-debut-mv/|dátum prístupu=2018-04-02|vydavateľ=www.soompi.com|jazyk=en-US|url archívu=https://web.archive.org/web/20180713204826/https://www.soompi.com/2013/06/11/bts-blasts-onto-music-scene-with-no-more-dream-debut-mv/|dátum archivácie=2018-07-13}}</ref> bol uverejnený [[11. jún]]a [[2013]] ešte pred ich prvým oficiálnym vystúpením. Pár dní na to zverejnili aj video s choreografiou<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=BTS Releases Dance Version Music Video of "No More Dream" {{!}} Soompi|url=https://www.soompi.com/2013/06/17/bts-releases-dance-version-music-video-of-no-more-dream/|dátum prístupu=2018-04-02|vydavateľ=www.soompi.com|jazyk=en-US|url archívu=https://web.archive.org/web/20170918154559/https://www.soompi.com/2013/06/17/bts-releases-dance-version-music-video-of-no-more-dream/|dátum archivácie=2017-09-18}}</ref> k skladbe „No More Dream“. Hudobný klip pre druhý singel z albumu „We are Bulletproof Pt.2“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=BTS Releases Music Video for "We Are Bulletproof Part 2" {{!}} Soompi|url=https://www.soompi.com/2013/07/16/bts-releases-music-video-for-we-are-bulletproof-part-2/|dátum prístupu=2018-04-02|vydavateľ=www.soompi.com|jazyk=en-US|url archívu=https://web.archive.org/web/20170918154713/https://www.soompi.com/2013/07/16/bts-releases-music-video-for-we-are-bulletproof-part-2/|dátum archivácie=2017-09-18}}</ref> bol uverejnený [[16. júl]]a [[2013]] kvôli ich následujúcim propagačným vystúpeniam. Klipy boli režírované známou producentskou spoločnosťou ZanyBros,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zanybros|url=http://www.zanybros.com/about|dátum prístupu=2018-04-02|vydavateľ=www.zanybros.com|jazyk=en}}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> kým o choreografiu sa postaral Son Sungdeuk. == Propagácia == 12. júna 2013 bola zorganizovaná tlačová konferencia a prvýkrát neoficiálne vystúpila<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rookie Hip Hop Idol Group BTS has Debut Stage for "Melon Showcase" {{!}} Soompi|url=https://www.soompi.com/2013/06/13/rookie-hip-hop-idol-group-bts-has-debut-stage-for-melon-showcase/|dátum prístupu=2018-04-02|vydavateľ=www.soompi.com|jazyk=en-US|url archívu=https://web.archive.org/web/20180624150719/https://www.soompi.com/2013/06/13/rookie-hip-hop-idol-group-bts-has-debut-stage-for-melon-showcase/|dátum archivácie=2018-06-24}}</ref> so skladbami „No More Dream“ a „We Are Bulletproof Pt.2“, čím vstúpila do juhokórejského hudobného priemyslu. Len deň na to BTS oficiálne vystúpili a spravili úspešný debut na pódiu ''Mnet's M Countdown'',<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=NEWS {{!}} Get The Latest News on K-pop & Your Star|url=https://www.mwave.me/en/news/news/view/39001/null|dátum prístupu=2018-04-02|vydavateľ=www.mwave.me|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20180403051911/https://www.mwave.me/en/news/news/view/39001/null|dátum archivácie=2018-04-03}}</ref> čím sa začala ich dlhá šnúra propagačných vystúpení na rôznych juhokórejských hudobných programoch. == Zoznam skladieb == {| class="wikitable" |+ !'''Č.''' !Názov !Textár !Producent !Dĺžka |- !1. |„Intro: 2 Cool 4 Skool“ (featuring DJ Friz) | |Supreme Boi |1:03 |- !2. |„We Are Bulletproof Pt.2“ | * Pdogg * „Hitman“ Bang * Supreme Boi * RM * Suga * J-Hope |Pdogg |3:45 |- !3. |„Skit: Circle Room Talk“ | |Pdogg |2:11 |- !'''4.''' |„No More Dream“ | * Pdogg * „Hitman“ Bang * RM * SUGA * J-Hope * Supreme Boi |Pdogg |3:42 |- !5. |„Interlude“ | |Slow Rabbit |0:52 |- !6. |„좋아요“ (''Joayo'' / I Like It) | * Slow Rabbit * RM * SUGA * J-Hope |Slow Rabbit |3:51 |- !7. |„Outro: Circle Room Cypher“ | |Pdogg |3:49 |} {| class="wikitable" |+Bonusové skladby !'''Č.''' !Názov !Dĺžka |- !8. |„Skit: On The Start Line“ |2:33 |- !9. |„길“ (''Gil'' / Path) |3:48 |} == Kredit == {| class="wikitable" | * RM – líder, hlavný rapper, rapovanie, textár, refrén * Jin – vokalista, tvár skupiny * SUGA – rapper, textár, nahrávanie * J-Hope – hlavný tanečník, rapper,textár, choreografer * Jimin – tanečník, vokalista * V – vokalista, tvár skupiny * Jung Kook – hlavný vokalista, tanečník, refrén, * Pdogg – producent, nahrávanie, klávesy, syntezátor, vokály a rapové usporiadanie * "Hitman" Bang – producent, textár, výkonný producent | * Slow Rabbit – producent, nahrávanie, textár, klávesy, syntezátor * Supreme Boi – producent, nahrávanie, klávesy, syntezátor, refrén * DJ Scratch – náčrty * Yang Chang Won – mixovanie * James F. Reynolds – mixovanie * Nam Young Woo – nahrávanie * Chris Gehringer – mixovanie * Choi Hyo Young – mixovanie |} == Umiestnenia == Týždenný rebríček {| class="wikitable sortable" !Rebríček (2013) !Najlepšie umiestnenie |- |South Korea ''Gaon Album Chart''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=국내 대표 음악 차트 가온차트!|url=http://gaonchart.co.kr/main/section/chart/album.gaon?nationGbn=T&serviceGbn=&targetTime=31&hitYear=2013&termGbn=week|dátum prístupu=2018-04-02|vydavateľ=gaonchart.co.kr}}</ref> |5 |} Mesačný rebríček {| class="wikitable sortable" !Rebríček (2013) !Najlepšie umiestnenie |- |South Korea ''Gaon Album Chart''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=국내 대표 음악 차트 가온차트!|url=http://gaonchart.co.kr/main/section/chart/album.gaon?nationGbn=T&serviceGbn=&targetTime=07&hitYear=2013&termGbn=month|dátum prístupu=2018-04-02|vydavateľ=gaonchart.co.kr}}</ref> |10 |} Ročný rebríček {| class="wikitable sortable" !Rebríček !Najlepšie umiestnenie |- |South Korea 2013 ''Gaon Album Chart''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=gaon chart|url=http://gaonchart.co.kr/main/section/chart/album.gaon?nationGbn=T&serviceGbn=&targetTime=2013&hitYear=2013&termGbn=year|dátum vydania=2016-03-03|dátum prístupu=2018-04-02|url archívu=https://web.archive.org/web/20160303180844/http://gaonchart.co.kr/main/section/chart/album.gaon?nationGbn=T&serviceGbn=&targetTime=2013&hitYear=2013&termGbn=year|dátum archivácie=2016-03-03}}</ref> |65 |- |South Korea 2014 ''Gaon Album Chart''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=gaon chart|url=http://gaonchart.co.kr/main/section/chart/album.gaon?pageno=2&nationGbn=T&serviceGbn=&targetTime=2014&hitYear=2014&termGbn=year|dátum vydania=2016-10-08|dátum prístupu=2018-04-02|url archívu=https://web.archive.org/web/20161008145310/http://gaonchart.co.kr/main/section/chart/album.gaon?pageno=2&nationGbn=T&serviceGbn=&targetTime=2014&hitYear=2014&termGbn=year|dátum archivácie=2016-10-08}}</ref> |106 |- |South Korea 2015 ''Gaon Album Chart''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=gaon chart|url=http://gaonchart.co.kr/main/section/chart/album.gaon?nationGbn=T&serviceGbn=&targetTime=2015&hitYear=2015&termGbn=year|dátum vydania=2016-01-11|dátum prístupu=2018-04-02|url archívu=https://web.archive.org/web/20160111080741/http://gaonchart.co.kr/main/section/chart/album.gaon?nationGbn=T&serviceGbn=&targetTime=2015&hitYear=2015&termGbn=year|dátum archivácie=2016-01-11}}</ref> |96 |- |South Korea 2016 ''Gaon Album Chart''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=국내 대표 음악 차트 가온차트!|url=http://gaonchart.co.kr/main/section/chart/album.gaon?nationGbn=T&serviceGbn=&targetTime=2016&hitYear=2016&termGbn=year|dátum prístupu=2018-04-02|vydavateľ=gaonchart.co.kr}}</ref> |90 |} == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.youtube.com/watch?v=rBG5L7UsUxA ibighit "No More Dream" Music Video] * [https://www.youtube.com/watch?v=pw540DtB5mM 1theK "No More Dream" Music Video] * [https://www.youtube.com/watch?v=l15_-4-_QO8 ibighit "No More Dream Dance Version" Music Video] * [https://www.youtube.com/watch?v=pUkViXyQTI4 1theK "No More Dream Dance Version" Music Video] * [https://www.youtube.com/watch?v=lE9lkSdtZeQ ibighit "We Are Bulletproof Pt.2" Music Video] * [https://www.youtube.com/watch?v=gqhWHy0rrtM 1theK "We Are Bulletproof Pt.2" Music Video] [[Kategória:Albumy skupiny BTS]] [[Kategória:Hudobné albumy z 2013]] 28tpd4n2ie17fgdc6f4sacs3e6k9gzm 0 617101 8215604 6665462 2026-05-17T17:31:31Z ~2026-25835-64 293305 Zrušené presmerovanie na [[Sviatok]] 8215604 wikitext text/x-wiki '''Štátny sviatok''' je na Slovensku podľa zákona č. 241/1993 Z. z. každý z nasledujúcich dní: * [[1. január]] - Deň vzniku [[Slovensko|Slovenskej republiky]] * [[5. júl]] - sviatok [[Cyril a Metod|svätého Cyrila a svätého Metoda]] * [[29. august]] - výročie [[Slovenské národné povstanie|SNP]] * [[1. september]] - Deň [[Ústava Slovenskej republiky|Ústavy Slovenskej republiky]], * [[28. október]] - Deň vzniku samostatného [[Česko-Slovensko|česko-slovenského štátu]], * [[17. november]] – [[Deň boja za slobodu a demokraciu]] Z uvedeného zoznamu sú podľa stavu v roku 2026 prvé tri štátne sviatky [[deň pracovného pokoja|dňami pracovného pokoja]], ostatné tri nie sú dňami pracovného pokoja.<ref>zákon č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch (znenie z mája 2026)</ref> == Dejiny == Systém štátnych sviatkov existoval už v Česko-Slovensku, naposledy bol upravený zákonom č. 93/1951 Zb. o štátnom sviatku, o dňoch pracovného pokoja a o pamätných dňoch<ref>zákon č. 93/1951 Zb. o štátnom sviatku, o dňoch pracovného pokoja a o pamätných dňoch</ref> Od konca roku 1993 na Slovensku upravuje štátne sviatky zákon č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch. Podľa neho od roku 1993 do roku 2020 boli štátnymi sviatkami 1. január, 5. júl, 29. august, 1. september a (od roku 2001 aj) 17. november a všetky boli zároveň dňami pracovného pokoja. Od roku 2021 bol medzi štátne sviatky pridaný 28. október, ale nebol zároveň dňom pracovného pokoja. Od roku 2024 neboli dňom pracovného pokoja štátne sviatky 1. september a 28. október. Od roku 2026 platí stav uvedený v úvode tohto článku.<ref>zákon č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch (staršie znenia)</ref> == Pozri aj == * [[deň pracovného pokoja]] * [[Zoznam sviatkov na Slovensku]] == Referencie == {{referencie}} [[Kategória:Sviatky]] [[Kategória:Dni]] [[Kategória:Kalendáre]] 07ucebxmu5l7uvbbtr9prs8t0v19hbg 8215610 8215604 2026-05-17T17:39:42Z ~2026-25835-64 293305 8215610 wikitext text/x-wiki '''Štátny sviatok''' je na Slovensku podľa zákona č. 241/1993 Z. z. každý z nasledujúcich dní: * [[1. január]] - Deň vzniku [[Slovensko|Slovenskej republiky]] * [[5. júl]] - sviatok [[Cyril a Metod|svätého Cyrila a svätého Metoda]] * [[29. august]] - výročie [[Slovenské národné povstanie|SNP]] * [[1. september]] - [[Deň Ústavy Slovenskej republiky]], * [[28. október]] - Deň vzniku samostatného [[Česko-Slovensko|česko-slovenského štátu]], * [[17. november]] – [[Deň boja za slobodu a demokraciu]] Z uvedeného zoznamu sú podľa stavu v roku 2026 prvé tri štátne sviatky [[deň pracovného pokoja|dňami pracovného pokoja]], ostatné tri nie sú dňami pracovného pokoja.<ref>zákon č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch (znenie z mája 2026)</ref> == Dejiny == Systém štátnych sviatkov existoval už v Česko-Slovensku, naposledy bol upravený zákonom č. 93/1951 Zb. o štátnom sviatku, o dňoch pracovného pokoja a o pamätných dňoch<ref>zákon č. 93/1951 Zb. o štátnom sviatku, o dňoch pracovného pokoja a o pamätných dňoch</ref> Od konca roku 1993 na Slovensku upravuje štátne sviatky zákon č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch. Podľa neho od roku 1993 do roku 2020 boli štátnymi sviatkami 1. január, 5. júl, 29. august, 1. september a (od roku 2001 aj) 17. november a všetky boli zároveň dňami pracovného pokoja. Od roku 2021 bol medzi štátne sviatky pridaný 28. október, ale nebol zároveň dňom pracovného pokoja. Od roku 2024 neboli dňom pracovného pokoja štátne sviatky 1. september a 28. október. Od roku 2026 platí stav uvedený v úvode tohto článku.<ref>zákon č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch (staršie znenia)</ref> == Pozri aj == * [[deň pracovného pokoja]] * [[Zoznam sviatkov na Slovensku]] == Referencie == {{referencie}} [[Kategória:Sviatky]] [[Kategória:Dni]] [[Kategória:Kalendáre]] brsp61aj5497g4hg943phzdslgknhc4 8215627 8215610 2026-05-17T18:15:13Z ~2026-25835-64 293305 8215627 wikitext text/x-wiki '''Štátny sviatok''' je na Slovensku podľa zákona č. 241/1993 Z. z. každý z nasledujúcich dní: * [[1. január]] - Deň vzniku [[Slovensko|Slovenskej republiky]] * [[5. júl]] - sviatok [[Cyril a Metod|svätého Cyrila a svätého Metoda]] * [[29. august]] - výročie [[Slovenské národné povstanie|SNP]] * [[1. september]] - [[Deň Ústavy Slovenskej republiky]], * [[28. október]] - Deň vzniku samostatného [[Česko-Slovensko|česko-slovenského štátu]], * [[17. november]] – [[Deň boja za slobodu a demokraciu]] Z uvedeného zoznamu sú podľa stavu v roku 2026 prvé tri štátne sviatky [[deň pracovného pokoja|dňami pracovného pokoja]], ostatné tri nie sú dňami pracovného pokoja.<ref>zákon č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch (znenie z mája 2026)</ref> == Dejiny == Systém štátnych sviatkov existoval už v Česko-Slovensku, naposledy bol upravený zákonom č. 93/1951 Zb. o štátnom sviatku, o dňoch pracovného pokoja a o pamätných dňoch, ktorý bol na Slovensku účinný od roku 1952 do roku 1993. Podľa tohto zákona platilo: * Od roku 1952 do roku 1987 štátnym sviatkom len 9. máj (výročie oslobodenia Česko-Slovenska Sovietskou armádou, od roku 1990 nazývaný: deň oslobodenia od fašizmu). * Od roku 1988 bol pridaný ako druhý štátny sviatok 28. október (deň vzniku samostatného česko-slovenského štátu). * Od roku 1990 bol pridaný ako tretí štátny sviatok 5. júl (deň slovanských vierozvestcov Cyrila a Metoda). * Od roku 1992 bol 9. máj presunutý na 8. máj. Všetky uvedené štátne sviatky boli už od roku 1952 zároveň dňami pracovného pokoja.<ref>zákon č. 93/1951 Zb. o štátnom sviatku, o dňoch pracovného pokoja a o pamätných dňoch</ref> Od osamostatnenia Slovenska upravuje štátne sviatky zákon č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch. Podľa tohto zákona: * Od roku 1994 do roku 2000 boli štátnymi sviatkami 1. január, 5. júl, 29. august, 1. september a všetky boli zároveň dňami pracovného pokoja. * Od roku 2001 bol medzi štátne sviatky pridaný 17. november. Naďalej boli všetky štátne sviatky zároveň dňami pracovného pokoja. * Od roku 2021 bol medzi štátne sviatky pridaný 28. október, ktorý ale ako jediný štátny sviatok nebol zároveň dňom pracovného pokoja. * Od roku 2024 bol z dní pracovného pokoja vylúčený aj štátny sviatok 1. september, takže zo štátnych sviatkov od roku 2024 neboli dňami pracovného pokoja 1. september a 28. október. * Od roku 2026 je z dní pracovného pokoja vylúčený aj štátny sviatok 17. november, čiže začal platiť stav uvedený v úvode tohto článku.<ref>zákon č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch (staršie znenia)</ref> == Pozri aj == * [[deň pracovného pokoja]] * [[Zoznam sviatkov na Slovensku]] == Referencie == {{referencie}} [[Kategória:Sviatky]] [[Kategória:Dni]] [[Kategória:Kalendáre]] 9yvv6xoj2cijo6mseozibe5vs7hn585 8215628 8215627 2026-05-17T18:17:39Z ~2026-25835-64 293305 8215628 wikitext text/x-wiki '''Štátny sviatok''' je na Slovensku podľa zákona č. 241/1993 Z. z. každý z nasledujúcich dní: * [[1. január]] - Deň vzniku [[Slovensko|Slovenskej republiky]] * [[5. júl]] - sviatok [[Cyril a Metod|svätého Cyrila a svätého Metoda]] * [[29. august]] - výročie [[Slovenské národné povstanie|SNP]] * [[1. september]] - [[Deň Ústavy Slovenskej republiky]], * [[28. október]] - Deň vzniku samostatného [[Česko-Slovensko|česko-slovenského štátu]], * [[17. november]] – [[Deň boja za slobodu a demokraciu]] Z uvedeného zoznamu sú podľa stavu v roku 2026 prvé tri štátne sviatky (1. január, 5. júl a 29. august) [[deň pracovného pokoja|dňami pracovného pokoja]], ostatné tri (1. september, 28. október a 17. november) nie sú dňami pracovného pokoja.<ref>zákon č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch (znenie z mája 2026)</ref> == Dejiny == Systém štátnych sviatkov existoval už v Česko-Slovensku, naposledy bol upravený zákonom č. 93/1951 Zb. o štátnom sviatku, o dňoch pracovného pokoja a o pamätných dňoch, ktorý bol na Slovensku účinný od roku 1952 do roku 1993. Podľa tohto zákona platilo: * Od roku 1952 do roku 1987 štátnym sviatkom len 9. máj (výročie oslobodenia Česko-Slovenska Sovietskou armádou, od roku 1990 nazývaný: deň oslobodenia od fašizmu). * Od roku 1988 bol pridaný ako druhý štátny sviatok 28. október (deň vzniku samostatného česko-slovenského štátu). * Od roku 1990 bol pridaný ako tretí štátny sviatok 5. júl (deň slovanských vierozvestcov Cyrila a Metoda). * Od roku 1992 bol 9. máj presunutý na 8. máj. Všetky uvedené štátne sviatky boli už od roku 1952 zároveň dňami pracovného pokoja.<ref>zákon č. 93/1951 Zb. o štátnom sviatku, o dňoch pracovného pokoja a o pamätných dňoch</ref> Od osamostatnenia Slovenska upravuje štátne sviatky zákon č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch. Podľa tohto zákona: * Od roku 1994 do roku 2000 boli štátnymi sviatkami 1. január, 5. júl, 29. august, 1. september a všetky boli zároveň dňami pracovného pokoja. * Od roku 2001 bol medzi štátne sviatky pridaný 17. november. Naďalej boli všetky štátne sviatky zároveň dňami pracovného pokoja. * Od roku 2021 bol medzi štátne sviatky pridaný 28. október, ktorý ale ako jediný štátny sviatok nebol zároveň dňom pracovného pokoja. * Od roku 2024 bol z dní pracovného pokoja vylúčený aj štátny sviatok 1. september, takže zo štátnych sviatkov od roku 2024 neboli dňami pracovného pokoja 1. september a 28. október. * Od roku 2026 je z dní pracovného pokoja vylúčený aj štátny sviatok 17. november, čiže začal platiť stav uvedený v úvode tohto článku.<ref>zákon č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch (staršie znenia)</ref> == Pozri aj == * [[deň pracovného pokoja]] * [[Zoznam sviatkov na Slovensku]] == Referencie == {{referencie}} [[Kategória:Sviatky]] [[Kategória:Dni]] [[Kategória:Kalendáre]] 7ad7jr3pyagnjs8b5izt9fxk044vg45 8215629 8215628 2026-05-17T18:19:12Z ~2026-25835-64 293305 8215629 wikitext text/x-wiki '''Štátny sviatok''' je na Slovensku podľa zákona č. 241/1993 Z. z. každý z nasledujúcich dní: * [[1. január]] - Deň vzniku [[Slovensko|Slovenskej republiky]] * [[5. júl]] - sviatok [[Cyril a Metod|svätého Cyrila a svätého Metoda]] * [[29. august]] - výročie [[Slovenské národné povstanie|SNP]] * [[1. september]] - [[Deň Ústavy Slovenskej republiky]], * [[28. október]] - Deň vzniku samostatného [[Česko-Slovensko|česko-slovenského štátu]], * [[17. november]] – [[Deň boja za slobodu a demokraciu]] Z uvedeného zoznamu sú podľa stavu v roku 2026 prvé tri štátne sviatky (1. január, 5. júl a 29. august) [[deň pracovného pokoja|dňami pracovného pokoja]], ostatné tri (1. september, 28. október a 17. november) nie sú dňami pracovného pokoja.<ref>zákon č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch (znenie z mája 2026)</ref> == Dejiny == Systém štátnych sviatkov existoval už v Česko-Slovensku, naposledy bol upravený zákonom č. 93/1951 Zb. o štátnom sviatku, o dňoch pracovného pokoja a o pamätných dňoch, ktorý bol na Slovensku účinný od roku 1952 do roku 1993. Podľa tohto zákona platilo: * Od roku 1952 do roku 1987 bol štátnym sviatkom len 9. máj (výročie oslobodenia Česko-Slovenska Sovietskou armádou). * Od roku 1988 bol pridaný ako druhý štátny sviatok 28. október (deň vzniku samostatného česko-slovenského štátu). * Od roku 1990 bol pridaný ako tretí štátny sviatok 5. júl (deň slovanských vierozvestcov Cyrila a Metoda). Zároveň bol 9. máj premenovaný na: deň oslobodenia od fašizmu. * Od roku 1992 bol 9. máj presunutý na 8. máj. Všetky uvedené štátne sviatky boli už od roku 1952 zároveň dňami pracovného pokoja.<ref>zákon č. 93/1951 Zb. o štátnom sviatku, o dňoch pracovného pokoja a o pamätných dňoch</ref> Od osamostatnenia Slovenska upravuje štátne sviatky zákon č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch. Podľa tohto zákona: * Od roku 1994 do roku 2000 boli štátnymi sviatkami 1. január, 5. júl, 29. august, 1. september a všetky boli zároveň dňami pracovného pokoja. * Od roku 2001 bol medzi štátne sviatky pridaný 17. november. Naďalej boli všetky štátne sviatky zároveň dňami pracovného pokoja. * Od roku 2021 bol medzi štátne sviatky pridaný 28. október, ktorý ale ako jediný štátny sviatok nebol zároveň dňom pracovného pokoja. * Od roku 2024 bol z dní pracovného pokoja vylúčený aj štátny sviatok 1. september, takže zo štátnych sviatkov od roku 2024 neboli dňami pracovného pokoja 1. september a 28. október. * Od roku 2026 je z dní pracovného pokoja vylúčený aj štátny sviatok 17. november, čiže začal platiť stav uvedený v úvode tohto článku.<ref>zákon č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch (staršie znenia)</ref> == Pozri aj == * [[deň pracovného pokoja]] * [[Zoznam sviatkov na Slovensku]] == Referencie == {{referencie}} [[Kategória:Sviatky]] [[Kategória:Dni]] [[Kategória:Kalendáre]] ga4w4cns14ra387t2uorqgi4o6969tn 8215699 8215629 2026-05-17T20:54:21Z ~2026-25835-64 293305 8215699 wikitext text/x-wiki '''Štátny sviatok''' je na Slovensku podľa zákona č. 241/1993 Z. z. každý z nasledujúcich dní: * [[1. január]] - Deň vzniku [[Slovensko|Slovenskej republiky]] * [[5. júl]] - sviatok [[Cyril a Metod|svätého Cyrila a svätého Metoda]] * [[29. august]] - výročie [[Slovenské národné povstanie|SNP]] * [[1. september]] - [[Deň Ústavy Slovenskej republiky]], * [[28. október]] - Deň vzniku samostatného [[Česko-Slovensko|česko-slovenského štátu]], * [[17. november]] – [[Deň boja za slobodu a demokraciu]] V uvedenom zozname sú (podľa stavu v roku 2026) prvé tri štátne sviatky (1. január, 5. júl a 29. august) [[deň pracovného pokoja|dňami pracovného pokoja]] (a [[sviatok|sviatkami]] v zmysle Zákonníka práce), zatiaľ čo ostatné tri (1. september, 28. október a 17. november) nie sú dňami pracovného pokoja (a nie sú sviatkami v zmysle Zákonníka práce).<ref>zákon č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch (znenie z mája 2026)</ref> Okrem štátnych sviatkov existujú aj ďalšie štátom uznané sviatky (napr. 6. január, 25. december a mnohé iné). Tieto uvádza takisto zákon č. 241/1993 Z. z. a sú uvedené napríklad aj v článku [[Zoznam sviatkov na Slovensku]]. Slovenský (a český) právny pojem štátny sviatok teda neoznačuje všetky štátom uznané sviatky, a preto nie je zhodný so zahraničným pojmami typu ''public holiday''/''bank holiday''/''legal holiday'' ([[angličtina|angl.]]), ''gesetzlicher Feiertag''/''staatlicher Feiertag'' ([[nemčina|nem.]]), ''fête légale'' ([[francúzština|fr.]]) a pod., ktoré zahŕňajú všetky štátom uznané sviatky. Tieto zahraničné pojmy sa skôr podobajú slovenskému právnemu pojmu sviatok (t. j. pojmu sviatok v zmysle Zákonník práce a zákona č. 241/1993 Z. z.). Takisto treba dávať pozor na zámenu s rakúskym termínom ''Staatsfeiertag'' (doslova: štátny sviatok), ktorý označuje špeciálne len sviatok [[1. máj]]. == Česko == Podobne ako na Slovensku je koncipovaný pojem štátny sviatok v dnešnom [[Česko|Česku]], kde sa plným menom nazýva "štátny sviatok Českej republiky" (po česky ''státní svátek České republiky''). V súčasnosti je v Česku zoznam dátumov štátnych sviatkov rovnaký ako na Slovensku, ale namiesto slovenských štátnych sviatkov 29. augusta a 1. septembra sú v Česku štátnymi sviatkami [[8. máj]] ([[Deň víťazstva]], t. j. koniec 2. svetovej vojny), [[6. júl]] (Deň upálenia majstra [[Ján Hus|Jána Husa]]) a [[28. september]] (Deň českej štátnosti, t. j. zavraždenie kniežaťa [[Václav I. (české knieža)|Václav]]).<ref>zákon č. 245/2000 Sb. o státních svátcích, o ostatních svátcích, o významných dnech a o dnech pracovního klidu.</ref> == Dejiny štátnych sviatkov na Slovensku == === Česko-Slovensko a prvá Slovenská republika === Pojem štátny sviatok existoval už v [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]]. Od roku 1919 do roku 1951 (podľa zákonov č. 555/1919 Sb. z. a n., 65/1925 Sb. z. a n. a 248/1946 Sb.), okrem vojnových rokov 1939 - 1944, bol štátnym sviatkom len 28. október. Nemal síce žiaden slovný názov, ale bol myslený ako deň oslavy vzniku Česko-Slovenska. Platili preň ustanovenia o nedeliach.<ref>zákon č. 555/1919 Sb. z. a n. jímž se prohlašuje 28. říjen za svátek státní. [https://www.aspi.sk/products/lawText/1/1456/1/2/zakon-c-555-1919-sb-jimz-se-prohlasuje-28-rijen-za-svatek-statni/zakon-c-555-1919-sb-jimz-se-prohlasuje-28-rijen-za-svatek-statni]</ref><ref>zákon č. 65/1925 Sb. z a n. o svátcích a památných dnech republiky Československé [https://www.aspi.sk/products/lawText/1/3865/1/2]</ref><ref>zákon č. 248/1946 Sb. o úpravě svátkového práva</ref> V [[prvá Slovenská republika|prvej Slovenskej republike]] bol v rokoch 1940 - 1945 štátnym sviatkom len 14. marec (sviatok Slovenského štátu). Oslavoval sa ním vznik prvej Slovenskej republiky. Platili preň ustanovenia o nedeliach.<ref>zákon č. 99/1939 Sl. z. o vyhlásení 14. marca za štátny sviatok [https://www.aspi.sk/products/lawText/1/7665/1/2/zakon-c-99-1939-slz-o-vyhlaseni-14-marca-za-statny-sviatok/zakon-c-99-1939-slz-o-vyhlaseni-14-marca-za-statny-sviatok]</ref><ref>Vládne nariadenie č. 154/1939 Sl. z. o zrušení niektorých pamätných dní [https://librinostri.catholica.cz/download/SlovenZakoni1939-r0.pdf] S. 306</ref> Od roku 1952 do roku 1993 (podľa zákona č. 93/1951 Zb.) platilo: * Od roku 1952 do roku 1987 bol štátnym sviatkom len 9. máj (výročie oslobodenia Česko-Slovenska Sovietskou armádou). * Od roku 1988 bol pridaný ako druhý štátny sviatok 28. október (deň vzniku samostatného česko-slovenského štátu). * Od roku 1990 bol pridaný ako tretí štátny sviatok 5. júl (deň slovanských vierozvestcov Cyrila a Metoda). Zároveň bol 9. máj premenovaný na: deň oslobodenia od fašizmu. * Od roku 1992 bol 9. máj presunutý na 8. máj. Všetky uvedené štátne sviatky boli už od roku 1952 zároveň dňami pracovného pokoja.<ref>zákon č. 93/1951 Zb. o štátnom sviatku, o dňoch pracovného pokoja a o pamätných dňoch (vrátane starších znení)</ref> V českej časti Česko-Slovenska bol v rokoch 1990 - 1992 štátnym sviatkom aj 6. júl (Deň upálenia majstra Jána Husa) ako "štátny sviatok Českej republiky".<ref>zákon ČNR č. 204/1990 o prohlášení šestého července, dne upálení mistra Jana Husa, za státní svátek České republiky [https://e-sbirka.gov.cz/sb/1990/204/0000-00-00?zalozka=text#par_1]</ref> === Samostatné Slovensko === Od roku 1994 (podľa dodnes platného zákona č. 241/1993 Z. z.) platí: * Od roku 1994 do roku 2000 boli štátnymi sviatkami 1. január, 5. júl, 29. august a 1. september. Všetky boli zároveň dňami pracovného pokoja. * Od roku 2001 bol medzi štátne sviatky pridaný 17. november. Naďalej boli všetky štátne sviatky zároveň dňami pracovného pokoja. * Od roku 2021 bol medzi štátne sviatky pridaný 28. október, ktorý ale ako jediný štátny sviatok nebol zároveň dňom pracovného pokoja. * Od roku 2024 bol z dní pracovného pokoja vylúčený aj štátny sviatok 1. september, takže zo štátnych sviatkov od roku 2024 neboli dňami pracovného pokoja 1. september a 28. október. * Od roku 2026 je z dní pracovného pokoja vylúčený aj štátny sviatok 17. november, čiže začal platiť stav uvedený v úvode tohto článku.<ref>zákon č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch (vrátane starších znení)</ref> == Pozri aj == * [[deň pracovného pokoja]] * [[Zoznam sviatkov na Slovensku]] == Referencie == {{referencie}} [[Kategória:Sviatky]] [[Kategória:Dni]] [[Kategória:Kalendáre]] lvbea42mjxfbr3avfc5x6564snlq4f4 8215707 8215699 2026-05-17T21:05:55Z ~2026-25835-64 293305 8215707 wikitext text/x-wiki '''Štátny sviatok''' je na Slovensku podľa zákona č. 241/1993 Z. z. každý z nasledujúcich dní: * [[1. január]] - Deň vzniku [[Slovensko|Slovenskej republiky]] * [[5. júl]] - sviatok [[Cyril a Metod|svätého Cyrila a svätého Metoda]] * [[29. august]] - výročie [[Slovenské národné povstanie|SNP]] * [[1. september]] - [[Deň Ústavy Slovenskej republiky]], * [[28. október]] - Deň vzniku samostatného [[Česko-Slovensko|česko-slovenského štátu]], * [[17. november]] – [[Deň boja za slobodu a demokraciu]] V uvedenom zozname sú (podľa stavu v roku 2026) prvé tri štátne sviatky (1. január, 5. júl a 29. august) [[deň pracovného pokoja|dňami pracovného pokoja]] (a [[sviatok|sviatkami]] v zmysle Zákonníka práce), zatiaľ čo ostatné tri (1. september, 28. október a 17. november) nie sú dňami pracovného pokoja (a nie sú sviatkami v zmysle Zákonníka práce).<ref>zákon č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch (znenie z mája 2026)</ref> Popri štátnych sviatkoch existujú aj ďalšie štátom uznané sviatky. Stanovuje ich takisto zákon č. 241/1993 Z. z. Sú to konkrétne 6. január, Veľký piatok, Veľkonočný pondelok, 1. máj, 8. máj, 15. september, 1. november, 24. december, 25. december a 26. december. Keďže teda slovenský (a český) právny pojem štátny sviatok neoznačuje všetky štátom uznané sviatky, nie je zhodný so zahraničným pojmami typu ''public holiday''/''bank holiday''/''legal holiday'' ([[angličtina|angl.]]), ''gesetzlicher Feiertag''/''staatlicher Feiertag'' ([[nemčina|nem.]]), ''fête légale'' ([[francúzština|fr.]]) a pod., ktoré zahŕňajú všetky štátom uznané sviatky. Tieto zahraničné pojmy sa skôr podobajú slovenskému právnemu pojmu sviatok (t. j. pojmu sviatok v zmysle Zákonník práce a zákona č. 241/1993 Z. z.). Takisto treba dávať pozor na zámenu s rakúskym termínom ''Staatsfeiertag'' (doslova: štátny sviatok), ktorý označuje špeciálne len sviatok [[1. máj]]. == Česko == Podobne ako na Slovensku je koncipovaný pojem štátny sviatok v dnešnom [[Česko|Česku]], kde sa plným menom nazýva "štátny sviatok Českej republiky" (po česky ''státní svátek České republiky''). V súčasnosti je v Česku zoznam dátumov štátnych sviatkov rovnaký ako na Slovensku, ale namiesto slovenských štátnych sviatkov 29. augusta a 1. septembra sú v Česku štátnymi sviatkami [[8. máj]] ([[Deň víťazstva]], t. j. koniec 2. svetovej vojny), [[6. júl]] (Deň upálenia majstra [[Ján Hus|Jána Husa]]) a [[28. september]] (Deň českej štátnosti, t. j. zavraždenie kniežaťa [[Václav I. (české knieža)|Václav]]).<ref>zákon č. 245/2000 Sb. o státních svátcích, o ostatních svátcích, o významných dnech a o dnech pracovního klidu.</ref> == Dejiny štátnych sviatkov na Slovensku == === Česko-Slovensko a prvá Slovenská republika === Pojem štátny sviatok existoval už v [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]]. Od roku 1919 do roku 1951 (podľa zákonov č. 555/1919 Sb. z. a n., 65/1925 Sb. z. a n. a 248/1946 Sb.), okrem vojnových rokov 1939 - 1944, bol štátnym sviatkom len 28. október. Nemal síce žiaden slovný názov, ale bol myslený ako deň oslavy vzniku Česko-Slovenska. Platili preň ustanovenia o nedeliach.<ref>zákon č. 555/1919 Sb. z. a n. jímž se prohlašuje 28. říjen za svátek státní. [https://www.aspi.sk/products/lawText/1/1456/1/2/zakon-c-555-1919-sb-jimz-se-prohlasuje-28-rijen-za-svatek-statni/zakon-c-555-1919-sb-jimz-se-prohlasuje-28-rijen-za-svatek-statni]</ref><ref>zákon č. 65/1925 Sb. z a n. o svátcích a památných dnech republiky Československé [https://www.aspi.sk/products/lawText/1/3865/1/2]</ref><ref>zákon č. 248/1946 Sb. o úpravě svátkového práva</ref> V [[prvá Slovenská republika|prvej Slovenskej republike]] bol v rokoch 1940 - 1945 štátnym sviatkom len 14. marec (sviatok Slovenského štátu). Oslavoval sa ním vznik prvej Slovenskej republiky. Platili preň ustanovenia o nedeliach.<ref>zákon č. 99/1939 Sl. z. o vyhlásení 14. marca za štátny sviatok [https://www.aspi.sk/products/lawText/1/7665/1/2/zakon-c-99-1939-slz-o-vyhlaseni-14-marca-za-statny-sviatok/zakon-c-99-1939-slz-o-vyhlaseni-14-marca-za-statny-sviatok]</ref><ref>Vládne nariadenie č. 154/1939 Sl. z. o zrušení niektorých pamätných dní [https://librinostri.catholica.cz/download/SlovenZakoni1939-r0.pdf] S. 306</ref> Od roku 1952 do roku 1993 (podľa zákona č. 93/1951 Zb.) platilo: * Od roku 1952 do roku 1987 bol štátnym sviatkom len 9. máj (výročie oslobodenia Česko-Slovenska Sovietskou armádou). * Od roku 1988 bol pridaný ako druhý štátny sviatok 28. október (deň vzniku samostatného česko-slovenského štátu). * Od roku 1990 bol pridaný ako tretí štátny sviatok 5. júl (deň slovanských vierozvestcov Cyrila a Metoda). Zároveň bol 9. máj premenovaný na: deň oslobodenia od fašizmu. * Od roku 1992 bol 9. máj presunutý na 8. máj. Všetky uvedené štátne sviatky boli už od roku 1952 zároveň dňami pracovného pokoja.<ref>zákon č. 93/1951 Zb. o štátnom sviatku, o dňoch pracovného pokoja a o pamätných dňoch (vrátane starších znení)</ref> V českej časti Česko-Slovenska bol v rokoch 1990 - 1992 štátnym sviatkom aj 6. júl (Deň upálenia majstra Jána Husa) ako "štátny sviatok Českej republiky".<ref>zákon ČNR č. 204/1990 o prohlášení šestého července, dne upálení mistra Jana Husa, za státní svátek České republiky [https://e-sbirka.gov.cz/sb/1990/204/0000-00-00?zalozka=text#par_1]</ref> === Samostatné Slovensko === Od roku 1994 (podľa dodnes platného zákona č. 241/1993 Z. z.) platí: * Od roku 1994 do roku 2000 boli štátnymi sviatkami 1. január, 5. júl, 29. august a 1. september. Všetky boli zároveň dňami pracovného pokoja. * Od roku 2001 bol medzi štátne sviatky pridaný 17. november. Naďalej boli všetky štátne sviatky zároveň dňami pracovného pokoja. * Od roku 2021 bol medzi štátne sviatky pridaný 28. október, ktorý ale ako jediný štátny sviatok nebol zároveň dňom pracovného pokoja. * Od roku 2024 bol z dní pracovného pokoja vylúčený aj štátny sviatok 1. september, takže zo štátnych sviatkov od roku 2024 neboli dňami pracovného pokoja 1. september a 28. október. * Od roku 2026 je z dní pracovného pokoja vylúčený aj štátny sviatok 17. november, čiže začal platiť stav uvedený v úvode tohto článku.<ref>zákon č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch (vrátane starších znení)</ref> == Pozri aj == * [[deň pracovného pokoja]] * [[Zoznam sviatkov na Slovensku]] == Referencie == {{referencie}} [[Kategória:Sviatky]] [[Kategória:Dni]] [[Kategória:Kalendáre]] mzr1h8gj3grxvmr4kp6kboj99bg7fz8 8215713 8215707 2026-05-17T21:11:41Z ~2026-25835-64 293305 8215713 wikitext text/x-wiki '''Štátny sviatok''' je na Slovensku podľa zákona č. 241/1993 Z. z. každý z nasledujúcich dní: * [[1. január]] - Deň vzniku [[Slovensko|Slovenskej republiky]] * [[5. júl]] - sviatok [[Cyril a Metod|svätého Cyrila a svätého Metoda]] * [[29. august]] - výročie [[Slovenské národné povstanie|SNP]] * [[1. september]] - [[Deň Ústavy Slovenskej republiky]], * [[28. október]] - Deň vzniku samostatného [[Česko-Slovensko|česko-slovenského štátu]], * [[17. november]] – [[Deň boja za slobodu a demokraciu]] V uvedenom zozname sú (podľa stavu v roku 2026) prvé tri štátne sviatky (1. január, 5. júl a 29. august) [[deň pracovného pokoja|dňami pracovného pokoja]] (a [[sviatok|sviatkami]] v zmysle Zákonníka práce), zatiaľ čo ostatné tri (1. september, 28. október a 17. november) nie sú dňami pracovného pokoja (a nie sú sviatkami v zmysle Zákonníka práce).<ref>zákon č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch (znenie z mája 2026)</ref> Popri štátnych sviatkoch existujú aj ďalšie štátom uznané sviatky. Stanovuje ich takisto zákon č. 241/1993 Z. z. Sú to konkrétne 6. január, Veľký piatok, Veľkonočný pondelok, 1. máj, 8. máj, 15. september, 1. november, 24. december, 25. december a 26. december. Keďže teda slovenský (a český) právny pojem štátny sviatok neoznačuje všetky štátom uznané sviatky, nie je zhodný so zahraničným pojmami typu ''public holiday''/''bank holiday''/''legal holiday'' ([[angličtina|angl.]]), ''gesetzlicher Feiertag''/''staatlicher Feiertag'' ([[nemčina|nem.]]), ''fête légale'' ([[francúzština|fr.]]) a pod., ktoré zahŕňajú všetky štátom uznané sviatky. Tieto zahraničné pojmy sa skôr podobajú slovenskému právnemu pojmu sviatok (t. j. pojmu sviatok v zmysle Zákonník práce a zákona č. 241/1993 Z. z.). Takisto treba dávať pozor na zámenu s rakúskym termínom ''Staatsfeiertag'' (doslova: štátny sviatok), ktorý označuje špeciálne len sviatok [[1. máj]]. == Česko == Podobne ako na Slovensku je koncipovaný pojem štátny sviatok v dnešnom [[Česko|Česku]], kde sa plným menom nazýva "štátny sviatok Českej republiky" (po česky ''státní svátek České republiky''). V súčasnosti je v Česku zoznam dátumov štátnych sviatkov rovnaký ako na Slovensku, ale namiesto slovenských štátnych sviatkov 29. augusta a 1. septembra sú v Česku štátnymi sviatkami [[8. máj]] ([[Deň víťazstva]], t. j. koniec 2. svetovej vojny), [[6. júl]] (Deň upálenia majstra [[Ján Hus|Jána Husa]]) a [[28. september]] (Deň českej štátnosti, t. j. zavraždenie kniežaťa [[Václav I. (české knieža)|Václav]]).<ref>zákon č. 245/2000 Sb. o státních svátcích, o ostatních svátcích, o významných dnech a o dnech pracovního klidu.</ref> == Dejiny štátnych sviatkov na Slovensku == === Česko-Slovensko a prvá Slovenská republika === Pojem štátny sviatok existoval už v [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]]. Od roku 1919 do roku 1951 (podľa zákonov č. 555/1919 Sb. z. a n., 65/1925 Sb. z. a n. a 248/1946 Sb.), okrem vojnových rokov 1939 - 1944, bol štátnym sviatkom len 28. október. Nemal síce žiaden slovný názov, ale bol myslený ako deň oslavy vzniku Česko-Slovenska. Platili preň ustanovenia o nedeliach.<ref>zákon č. 555/1919 Sb. z. a n. jímž se prohlašuje 28. říjen za svátek státní. [https://www.aspi.sk/products/lawText/1/1456/1/2/zakon-c-555-1919-sb-jimz-se-prohlasuje-28-rijen-za-svatek-statni/zakon-c-555-1919-sb-jimz-se-prohlasuje-28-rijen-za-svatek-statni]</ref><ref>zákon č. 65/1925 Sb. z a n. o svátcích a památných dnech republiky Československé [https://www.aspi.sk/products/lawText/1/3865/1/2]</ref><ref>zákon č. 248/1946 Sb. o úpravě svátkového práva</ref> V [[prvá Slovenská republika|prvej Slovenskej republike]] bol v rokoch 1940 - 1945 štátnym sviatkom len 14. marec (sviatok Slovenského štátu). Oslavoval sa ním vznik prvej Slovenskej republiky. Platili preň ustanovenia o nedeliach.<ref>zákon č. 99/1939 Sl. z. o vyhlásení 14. marca za štátny sviatok [https://www.aspi.sk/products/lawText/1/7665/1/2/zakon-c-99-1939-slz-o-vyhlaseni-14-marca-za-statny-sviatok/zakon-c-99-1939-slz-o-vyhlaseni-14-marca-za-statny-sviatok]</ref><ref>Vládne nariadenie č. 154/1939 Sl. z. o zrušení niektorých pamätných dní [https://librinostri.catholica.cz/download/SlovenZakoni1939-r0.pdf] S. 306</ref> Od roku 1952 do roku 1993 (podľa zákona č. 93/1951 Zb.) platilo: * Od roku 1952 do roku 1987 bol štátnym sviatkom len 9. máj (výročie oslobodenia Česko-Slovenska Sovietskou armádou). * Od roku 1988 bol pridaný ako druhý štátny sviatok 28. október (deň vzniku samostatného česko-slovenského štátu). * Od roku 1990 bol pridaný ako tretí štátny sviatok 5. júl (deň slovanských vierozvestcov Cyrila a Metoda) * Od roku 1991 bol 9. máj premenovaný na: deň oslobodenia od fašizmu. * Od roku 1992 bol 9. máj presunutý na 8. máj. Všetky uvedené štátne sviatky boli už od roku 1952 zároveň dňami pracovného pokoja.<ref>zákon č. 93/1951 Zb. o štátnom sviatku, o dňoch pracovného pokoja a o pamätných dňoch (vrátane starších znení)</ref> V českej časti Česko-Slovenska bol v rokoch 1990 - 1992 štátnym sviatkom aj 6. júl (Deň upálenia majstra Jána Husa) ako "štátny sviatok Českej republiky".<ref>zákon ČNR č. 204/1990 o prohlášení šestého července, dne upálení mistra Jana Husa, za státní svátek České republiky [https://e-sbirka.gov.cz/sb/1990/204/0000-00-00?zalozka=text#par_1]</ref> === Samostatné Slovensko === Od roku 1994 (podľa dodnes platného zákona č. 241/1993 Z. z.) platí: * Od roku 1994 do roku 2000 boli štátnymi sviatkami 1. január, 5. júl, 29. august a 1. september. Všetky boli zároveň dňami pracovného pokoja. * Od roku 2001 bol medzi štátne sviatky pridaný 17. november. Naďalej boli všetky štátne sviatky zároveň dňami pracovného pokoja. * Od roku 2021 bol medzi štátne sviatky pridaný 28. október, ktorý ale ako jediný štátny sviatok nebol zároveň dňom pracovného pokoja. * Od roku 2024 bol z dní pracovného pokoja vylúčený aj štátny sviatok 1. september, takže zo štátnych sviatkov od roku 2024 neboli dňami pracovného pokoja 1. september a 28. október. * Od roku 2026 je z dní pracovného pokoja vylúčený aj štátny sviatok 17. november, čiže začal platiť stav uvedený v úvode tohto článku.<ref>zákon č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch (vrátane starších znení)</ref> == Pozri aj == * [[deň pracovného pokoja]] * [[Zoznam sviatkov na Slovensku]] == Referencie == {{referencie}} [[Kategória:Sviatky]] [[Kategória:Dni]] [[Kategória:Kalendáre]] 4de9ict1jawh5qrgi741as7r98efpmw 0 619653 8215883 8207963 2026-05-18T11:45:25Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8215883 wikitext text/x-wiki '''Angkór''' <ref name=B/> (iný prepis: '''Angkor''' <ref name=E/>, khmérskym písmom អង្គរ - súčasná khmérska výslovnosť <small>vyjadrená znakmi pre slovenského čitateľa (apostrof znamená ráz)</small>: ['aŋkó] alebo ['əŋkó] alebo [ŋkó] <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Huffman | meno = Franklin E. | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Promchan | meno2 = Charan | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = | meno3 = | autor3 = Chhom-Rak Thong Lambert | odkaz na autora3 = | titul = Modern Spoken Cambodian | vydanie = | vydavateľ = SEAP Publications | miesto = | rok = 1984 | počet strán = 451 | url = | isbn = 978-0-87727-521-3 | kapitola = | strany = 65| jazyk = }}</ref><ref>HUFFMAN, F. E. Cambodian System of Writing and Beginning Reader with Drills and Glossary. Yale University Press, 1970 [http://www.pratyeka.org/csw/hlp-csw.pdf] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210301072724/http://www.pratyeka.org/csw/hlp-csw.pdf |date=2021-03-01 }}</ref>, khmérske historické výslovnostné varianty: '''Ongkor''' <ref name=M/><ref name=R/>, '''Nokor'''<ref name=R/> [pozri pozn. 3]; po thajsky staršie: '''Nakhón''', iný prepis: '''Nakhon''' <ref name=R/><ref name=M/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Slayden | meno = Glenn | autor = | odkaz na autora = | titul = thai-language.com - นคร | url = http://www.thai-language.com/id/131217 | vydavateľ = thai-language.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-07 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Slayden | meno = Glenn | autor = | odkaz na autora = | titul = thai-language.com - อังกอร์ | url = http://www.thai-language.com/id/148308 | vydavateľ = thai-language.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-07 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>RUMÁNEK, I. Pravopis a používanie ázijských slov v slovenčine (I). In: Slovenská reč, 61, 1996, č. 1, S. 23 a nasl. [http://www.juls.savba.sk/ediela/sr/1996/1/sr1996-1-lq.pdf]</ref>) môže byť: *[[Khmérska ríša]]<ref name=B>{{beliana|1|Angkór|251}}</ref> *komplex stavieb (príp. mesto) uprostred Khmérskej ríše, archeologická lokalita (zahŕňa v najužšom zmysle komplex stavieb [[Angkór Thom]], [[Angkór Vat]] a ich bezprostredného okolia, v širšom zmysle aj skupinu stavieb [[Roluos]] a v najširšom zmysle aj ďalšie oblasti)<ref name=U>http://whc.unesco.org/en/list/668</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zaniklé světy : Velký atlas archeologie | vydanie = | vydavateľ = Nakladatelství Baset | miesto = Praha | rok = 1995 | url = | isbn = 80-901891-2-1 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref><ref name=C/><ref>http://www.canbypublications.com/maps/SR-AngkorParkMain.htm{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>, pozri [[Angkór (komplex stavieb)]] *[[Angkór Thom]] (resp. staršie skoro na tom istom mieste [[Jašódharapura]])<ref>{{Citácia periodika | titul = Kambodža | periodikum = Pyramída | odkaz na periodikum = Pyramída (encyklopedický časopis) | vydavateľ = Socialistická akadémia Slovenskej socialistickej republiky vo vydavateľstve Obzor | miesto = Bratislava | rok = 1976 | mesiac = marec | ročník = V | číslo = 57 | strany = 1793 | issn = 0231-9047 }}</ref><ref name=X/> (pozri poznámku 2 nižšie) *v 19. storočí (do roku 1907): najprv kambodžská, neskôr thajská provincia v oblasti širokého okolia dnešnej archeologickej lokality, ako aj jej hlavné mesto (t.j. ?dnešný [[Siem Reap]]) <ref name=M>Angkor. In: ''Masarykův slovník naučný: lidová encyklopedie všeobecných vědomostí , díl 1. A{{--}}Č''. Praha: Československý kompas, 1925. s. 173</ref><ref>Meyers Großes Konversations-Lexikon, Band 1. Leipzig 1905, S. 520. [http://www.zeno.org/nid/20006231144]</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = Ronald Bruce St. John | odkaz na autora = | titul = The Land Boundaries of Indochina (Cambodia, Laos and Vietnam) | vydanie = | vydavateľ = IBRU | miesto = | rok = 1998 | počet strán = 51 | url = | isbn = 978-1-897643-32-7 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> == Poznámky == :1: Citát z Rooney et al. 2001: ''Angkór je v modernom použití mätúci názov, pretože môže označovať kráľovstvo, región, starodávne mesto alebo bývalé hlavné mesto.''<ref name=R>{{Citácia knihy | priezvisko = Rooney | meno = Dawn | autor = | odkaz na autora = | titul = Angkor Observed (A Travel Anthology of 'those There Before') | vydanie = | vydavateľ = Orchid Press | miesto = | rok = 2001 | počet strán = 239 | url = | isbn = 978-974-8304-79-3 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> :2: Súčasné texty uvádzajú: :* a) buď Angkór Thom (niekedy nazývaný aj len Angkór) ako hlavné mesto Khmérskej ríše a Angkór ako komplex stavieb tohto hlavného mesta a jeho širokého okolia<ref name=B/><ref name=E>Angkor. In: {{Citácia knihy | priezvisko = Novotný | meno = Bohuslav | odkaz na autora = | spoluautori = et al. | titul = Encyklopédia archeológie | odkaz na titul = Encyklopédia archeológie | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | rok = 1986 | počet strán = 1032 | strany = 45 }}</ref><ref name=X>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Angkor History {{!}} The Angkorian Era Khmer Empire | url = https://www.canbypublications.com/angkor-cambodia/angkor-history.htm | vydavateľ = canbypublications.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-06 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref name=C>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Angkor facts, information, pictures {{!}} Encyclopedia.com articles about Angkor | url = https://www.encyclopedia.com/social-sciences-and-law/anthropology-and-archaeology/archaeology-general/angkor | vydavateľ = encyclopedia.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-07 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name=U/>, :*b) alebo spomínaný komplex stavieb Angkór ako hlavné mesto Khmérskej ríše a Angkór Thom len ako (kráľovské) centrum v strede tohto hlavného mesta.<ref name=Z>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zaniklé světy : Velký atlas archeologie | vydanie = | vydavateľ = Nakladatelství Baset | miesto = Praha | rok = 1995 | url = | isbn = 80-901891-2-1 | kapitola = | strany = 258-259| jazyk = }}</ref><ref name=Y>Angor, Cambodia. In: {{Citácia knihy | editori = Charles E. Orser Jr | titul = Encyclopedia of Historical Archaeology | miesto = London; New York | vydavateľ = Routledge | rok = 2002 | isbn = 0-415-21544-7 | počet strán = 607 | strany = 19-21 }}</ref> :Bez ohľadu na to, ako sa stavby hodnotia, platí, že de facto sa v strede Khmérskej ríše nachádzalo plošne veľmi rozľahlé sídlo mestského charakteru (dnes nazývané Angkór), jedna zo "štvrtí" ktorého bola tvorená ohradeným kráľovským strediskom Angkór Thom a chrámovým komplexom Angkór Vat.<ref name=C/><ref name=Y/> :3: Najsprávnejší súčasný slovenský prepis je zrejme (analógiou k tvaru Angkór) Ongkór a Nokór, ale chýbajú na to doklady. == Pozri aj == *[[Angkór Vat]] == Zdroje == {{referencie}} {{rozlišovacia stránka}} sizoo2n1vo4csqbubp15tyc243h5ijx 0 622175 8215788 7636098 2026-05-18T06:25:19Z Akul59 168826 autoritné údaje 8215788 wikitext text/x-wiki {{Geobox| Mountain Range <!-- *** Name section *** --> | name = Koniarska planina | native_name = | other_name = | category = [[Podcelok (geomorfológia)|geomorfologický podcelok]] <!-- *** Image *** --> | image = Koniarska planina.jpg | image_size = | image_caption = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | state1 = | region = [[Košický kraj|Košický]] | region1 = [[Banskobystrický kraj|Banskobystrický]] | district = [[Rožňava (okres)|Rožňava]] | district1 = [[Revúca (okres)|Revúca]] | district2 = | city = | city1 = <!-- *** Orography *** --> | parent = [[Slovenský kras]] | parent_type = Nadradená <br/>jednotka | border_type = Susedné <br/>jednotky | border = [[Silická planina]]<br/>[[Plešivská planina]]<br/>[[Hrádok (geomorfologický podcelok)|Hrádok]]<br/>[[Jelšavský kras]]<br/>[[Rimavská kotlina]] | part_type = Podradené <br/>jednotky | part = | geology = | geology1 = | period = | period1 = | orogeny = | orogeny1 = <!-- *** Geography *** --> | area = | lat_d = 48.5802 | long_d = 20.367 | length = | length_orientation = | length_round = | width = | width_orientation = | width_round = | highest = [[Veterník (vrch v Slovenskom krase)|Veterník]] | highest location = | highest_country = | highest_state = | highest_region = | highest_district = | highest_elevation = 610 | highest_lat_d = | highest_lat_m = | highest_lat_s = | highest_lat_NS = | highest_long_d = | highest_long_m = | highest_long_s = | highest_long_EW = | lowest = južný okraj podcelku | lowest_location = | lowest_country = | lowest_state = | lowest_region = | lowest_district = | lowest_elevation = cca 210 | lowest_lat_d = | lowest_lat_m = | lowest_lat_s = | lowest_lat_NS = | lowest_long_d = | lowest_long_m = | lowest_long_s = | lowest_long_EW = | woods = <!-- *** Free fields *** --> | free_name = | free_value = <!-- *** Maps *** --> | map = Relief Map of Slovakia.png | map_background = | map_caption = Poloha územia na Slovensku | map_locator = Slovensko-reliéf <!-- *** Websites *** --> | commons = Koniarska planina | statistics = | website = }} '''Koniarska planina''' je [[Podcelok (geomorfológia)|geomorfologický podcelok]] [[Slovenský kras|Slovenského krasu]]. Nachádza sa v jeho západnej časti a najvyšší vrch [[Veterník (vrch v Slovenskom krase)|Veterník]] dosahuje {{Mnm|610}} == Polohopis == <center><small>'''[[Geomorfologické členenie Slovenska|Hierarchia]]'''</small></center> <center><small>''[[Alpsko-himalájska sústava]]'' → ''[[Karpaty]]'' → ''[[Západné Karpaty]]'' → ''[[Vnútorné Západné Karpaty]]'' → ''[[Slovenské rudohorie]]'' → ''[[Slovenský kras]]'' → '''''Koniarska planina'''''</small></center> <center><small>***</small></center> Podcelok leží v západnej časti Slovenského krasu, medzi údoliami riek [[Štítnik (rieka)|Štítnik]] a [[Muráň (rieka)|Muráň]]. Na severe leží [[Revúcka vrchovina]] s podcelkom [[Hrádok (geomorfologický podcelok)|Hrádok]], na severozápade nadväzuje krajinný celok [[Jelšavský kras|Jelšavským krasom]]. Západným smerom krajina klesá do [[Rimavská kotlina|Rimavskej kotliny]], podcelku [[Juhoslovenská kotlina|Juhoslovenskej kotliny]] a východným smerom pokračuje Slovenský kras podcelkami [[Silická planina|Silická]] a [[Plešivská planina]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-09-02| miesto = Bratislava }}</ref> == Vybrané vrchy == * [[Veterník (vrch v Slovenskom krase)|Veterník]] ({{mnm|610}}) – najvyšší vrch podcelku * Pipíš ({{mnm|594}}) * Záseky ({{Mnm|517}})<ref name=M>''Slovenský kras – Domica. Turistická mapa.'' 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 1999</ref> == Chránené územia == Územie patrí do [[Národný park Slovenský kras|Národného parku Slovenský kras]], príp. do jeho ochranného pásma a z maloplošných chránených území tu leží [[národná prírodná rezervácia]] [[Pod Strážnym hrebeňom]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.hiking.sk/?x=20.36765&y=48.58026&ref=permalink | vydavateľ = mapy.hiking.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-09-05 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Turizmus == Táto časť Slovenského krasu je turisticky menej navštevovanou časťou pohoria a planinou vedie len jeden značený turistický chodník z [[Plešivec|Plešivca]] do sedla Hrádok. Nad Plešivcom sa nachádza i jediné maloplošné chránené územie, NPR [[Pod Strážnym hrebeňom]]. == Doprava == V blízkosti južného okraja územia vedie [[európska cesta 58]] v koridore cesty [[Cesta I. triedy 16 (Slovensko)|I/16]] ([[Lučenec]] – [[Košice]]), ako aj [[železničná trať Zvolen – Košice]]. Na ne nadväzujú východným okrajom územia vedúca [[Cesta II. triedy 587 (Slovensko)|cesta II/587]] ([[Plešivec]] – [[Štítnik (okres Rožňava)|Štítnik]]) a [[železničná trať Plešivec – Slavošovce]]. Čiastočne západným okrajom vedie [[Cesta II. triedy 532 (Slovensko)|cesta II/532]] i [[železničná trať Plešivec – Muráň]], smerujúce do [[Revúca (mesto)|Revúcej]]. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} {{Slovenský kras}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Slovenský kras]] [[Kategória:Planiny na Slovensku]] [[Kategória:Geomorfologické podcelky na Slovensku]] 0h2aizriweswwlstxhkl033o0oxdq6w 0 627544 8215816 8207785 2026-05-18T08:01:50Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8215816 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Alenka Bratušeková | Rodné meno = | Popis osoby = | Portrét = Alenka_Bratušek-za_splet.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Podpis = | Poradie = Bývalá | Úrad = predsedníčka vlády [[Slovinsko|Slovinska]] | Začiatok obdobia = [[20. marec]] [[2013]] | Koniec obdobia = [[18. september]] [[2014]] | Predchodca = [[Janez Janša]] | Nástupca = [[Miro Cerar]] | Dátum narodenia = {{dnv|1970|03|31}} | Miesto narodenia = [[Celje]], [[Juhoslávia]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Politická strana = Liberálna demokracia (do roku 2008)<br> Zares (2008{{--}}2010)<br>Lista Hermine Krt (2010{{--}}2011)<br>Pozitivna Slovenija (2011{{--}}2014)<br>Aliancia Alenky Bratušekovej (2014{{--}}súčasnosť) | Alma mater = [[Univerzita v Ľubľane]] | Profesia = politik | Národnosť = | Vierovyznanie = | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Manželka = | Partner = | Partnerka = | Deti = | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = }} '''Alenka Bratušeková''' (neprechýlene Alenka Bratušek; * [[31. marec]] [[1970]], [[Celje]], [[Juhoslávia]]) je [[Slovinsko|slovinská]] [[Politik|politička]], bývalá premiérka, od septembra [[2018]] ministerka infraštruktúry a podpredsedníčka [[Marjan Šarec|Šarecovej]] vlády. V rokoch [[2013]] – [[2014]] zastávala post predsedu vlády Slovinska ako prvá žena v tomto úrade. Vystriedala tak [[Janez Janša|Janeza Janšu]], ktorý bol donútený odstúpiť kvôli [[Korupcia|korupčným]] škandálom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slovinská vláda padla. Zemi se z hospodářských potíží pokusí vyvést ekonomka Bratušeková | url = http://zpravy.ihned.cz/c1-59414330-slovinska-vlada-padla-zemi-se-z-hospodarskych-potizi-pokusi-vyvest-ekonomka-bratusekova | dátum vydania = 2013-2-28 | dátum prístupu = 2019-01-27 | vydavateľ = iHNed.cz | jazyk = česky}}</ref> Demisiu na post premiérky svojho štvorkoaličného kabinetu podala [[5. máj]]a 2014 po tom, čo v apríli prehrala vnútrostranícky súboj o kreslo predsedu strany s [[Ľubľana|ľubľanským]] starostom [[Zoran Janković|Zoranom Jankovićom]].<ref name="demise" /> Od januára [[2013]] do apríla 2014 viedla politický subjekt Pozitívna Slovenija (Pozitívne Slovinsko).<ref name="demise">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slovinská premiérka Bratušeková podala demisi | url = http://www.ceskenoviny.cz/svet/zpravy/slovinska-premierka-bratusekova-podala-demisi/1075475 | dátum vydania = 2014-05-05 | dátum prístupu = 2019-01-27 | vydavateľ = České noviny | jazyk = česky }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Následne z neho vystúpila a založila vlastnú Alianciu Alenky Bratušekovej. Od roku [[2011]] je poslankyňou slovinského Národného zhromaždenia, v dôsledku kĺzavého mandátu však túto funkciu počas účinkovania vo vláde nevykonávala. V [[Jean-Claude Juncker|Junckerovej]] [[Európska komisia|európskej komisii]] pre obdobie 2014 – [[2019]] bola ako slovinská kandidátka nominovaná na portfólio pre energetickú úniu a mala nahradiť komisára pre energetiku [[Günther Oettinger|Oettingera]]. Mala sa tiež stať podpredsedníčkou komisie.<ref name="ct">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Komisařka pro spravedlnost? Jourová je především překvapená | url = http://www.ceskatelevize.cz/ct24/domaci/285612-komisarka-pro-spravedlnost-jourova-je-predevsim-prekvapena/ | dátum vydania = 2014-10-09 | dátum prístupu = 2019-01-27 | vydavateľ = ČT24 | jazyk = česky}}</ref> Jej vystúpenie pred europoslancami však bolo nepresvedčivé a Bratušekovú veľkou väčšinou odmietli členovia príslušných výborov Európskeho parlamentu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = AFP | titul = Slovenia's EU commissioner Alenka Bratusek rejected: MPs | url = https://en-maktoob.news.yahoo.com/slovenias-eu-commissioner-alenka-bratusek-rejected-mps-171514516.html | dátum vydania = 2014-10-08 | dátum prístupu = 2019-01-27 | vydavateľ = Yahoo | jazyk = anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20141014164554/https://en-maktoob.news.yahoo.com/slovenias-eu-commissioner-alenka-bratusek-rejected-mps-171514516.html | dátum archivácie = 2014-10-14 }}</ref> Získala len 13 hlasov členov výborov pre životné prostredie a pre priemysel, výskum a energetiku, zatiaľ čo proti nej bolo 112 členov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Výbory europarlamentu nepodpořily Bratušekovou do komise | url = http://www.ceskenoviny.cz/zpravy/vybory-europarlamentu-nepodporily-bratusekovou-do-komise/1132487 | dátum vydania = 2014-10-08 | dátum prístupu = 2019-01-27 | vydavateľ = České noviny | jazyk = česky }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> V predčasných júnových voľbách 2018 do dolnej komory, Štátneho zhromaždenia, kandidovala ako vodkyňa Aliancie Alenky Bratušekovej. Subjekt skončil na siedmom mieste so ziskom 5,11 % a piatich poslaneckých mandátov. Pre neschopnosť víťaza, protiimigračnej Slovinskej demokratickej strany expremiéra [[Janez Janša|Janeza Janšu]], zložiť kabinet schválil parlament [[17. august]]a 2018 Šarecovu premiérsku nomináciu od prezidenta republiky. Väčšinu 55 poslancov z 90-členného zákonodarného zboru mu zaistili vládni koaliční partneri a strana Ľavica v úlohe podporovateľov kabinetu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = STA | titul = Šarec: Očitno nekdo želi, da se mučim naprej | url = https://www.delo.si/novice/slovenija/sarec-ne-bojim-se-prevzeti-odgovornosti-82579.html | dátum vydania = 17-08-2018 | dátum prístupu = 2019-01-27 | vydavateľ = delo.si | jazyk = slovinsky}}</ref> Päťčlennú koaličnú vládu [[Menšinová vláda|menšinového]] charakteru vytvorili kandidátka Marjana Šareca a sociálnej demokracie (SD), Strana moderného stredu (expremiéra [[Miro Cerar|Mira Cerara]]), Aliancia Alenky Bratušekovej a Demokratická strana dôchodcov Slovinska (DESUS). V zhromaždení na začiatku volebného obdobia disponovali 43 mandátmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČTK | titul = Slovinsko má po předčasných volbách nového premiéra, Marjan Šarec sestavil menšinovou koalici | url = https://www.irozhlas.cz/zpravy-svet/marjan-sarec-premier-slovinsko-predcasne-volby_1808171533_pla | dátum vydania = 2018-08-13 | dátum prístupu = 2019-01-27 | vydavateľ = iRozhlas | jazyk = česky}}</ref> Nový stredovo orientovaný kabinet bol vymenovaný [[13. september|13. septembra]] 2018 ako v poradí trinásty. Stal sa tak vôbec prvou menšinovou vládou, so šestnástimi členmi, vrátane dvoch ministrov bez kresla. Bratušeková získala posty podpredsedníčky vlády a ministerky infraštruktúry.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slovenia gets 13th government as Marjan Šarec minority cabinet endorsed in parliament | url = http://www.vlada.si/en/media_room/newsletter/slovenia_weekly/news/article/slovenia_gets_13th_government_as_marjan_sarec_minority_cabinet_endorsed_in_parliament_61652/ | vydavatel = Government of the Republic of Slovenia | dátum vydania = 2018-09-14 | dátum prístupu = 2019-01-27 | vydavateľ = vlada.si | jazyk = anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20181209124036/http://www.vlada.si/en/media_room/newsletter/slovenia_weekly/news/article/slovenia_gets_13th_government_as_marjan_sarec_minority_cabinet_endorsed_in_parliament_61652/ | dátum archivácie = 2018-12-09 }}</ref> == Galéria == <gallery mode=packed heights=130px> Srečanje premierke Alenke Bratušek s papežem Frančiškom 2013 (2).jpg|Prijatie u pápeža [[František (pápež)|Františka]] Alenka Bratušek in Germany (6).jpg|Oficiálna návšteva [[Nemecko|Nemecka]] v roku 2013 Slovesnost ob vrnitvi pripadnikov 20. kontingenta SV iz Afganistana 12.JPG|V úrade premiérky, 2014 </gallery> == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Alenka Bratušeková|16809955}} {{Predsedovia vlády Slovinska}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Bratušeková, Alenka}} [[Kategória:Predsedovia vlády Slovinska]] [[Kategória:Premiérky]] [[Kategória:Slovinskí politici]] [[Kategória:Osobnosti z Celje]] [[Kategória:Absolventi Ľubľanskej univerzity]] piffcxaw22wy7yvp8ywebha8skfipm1 0 634538 8215802 7686494 2026-05-18T07:09:04Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 2 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8215802 wikitext text/x-wiki {{Infobox hokejový tím | meno = Akademik TU Košice | logo = | logo veľkosť = 200px | popis obrázku = | farba hlavičky= black | farba textu = white | mesto = [[Košice]] | súťaž = Súťaž mužov | súťaž názov = [[Vodnopólová extraliga mužov|Extraliga mužov]] (do 2005) | súťaž1 = Plaváreň | súťaž1 názov = Plaváreň SOŠ Šaca | súťaž2 = | súťaž2 názov = | založenie = | história = | blok1 popis = | blok1 dáta = | tréner = Miroslav Rigo <small>(2005)</small> | titul = Majstrovstvá SR | titul roky = 1x bronz (1995) | titul1 = Majstrovstvá ČSSR | titul1 roky = 1x bronz (1987) | titul2 = | titul2 roky = | titul3 = Sezóna [[Vodnopólová extraliga mužov 2004/05|2004/05]] | titul3 roky = 8. miesto | web = | commons = | zápätie = }} '''Akademik TU Košice''' alebo '''ATU Košice''' (celý názov: ''Akademik Technická univerzita Košice'') bol [[Slovensko|slovenský]] [[vodné pólo|vodnopólový]] klub z [[Košice|Košíc]]. Vznikol ešte v [[50. roky 20. storočia|50. rokoch]] ako odiel miestnych vysokoškolákov. Klub prešiel mnohými názvami, aby nakoniec od roku 2001 prešiel pod multišportové združenie [[Akademik TU Košice]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = História ATU Košice | url = https://akademik.tuke.sk/historia.html | dátum vydania = | dátum prístupu = 25.06.2019 | vydavateľ = korzar.sme.sk | url archívu = https://web.archive.org/web/20230329061232/https://akademik.tuke.sk/historia.html | dátum archivácie = 2023-03-29 }}</ref> po ktorom dostal následne aj pomenovanie. Dovtedy niesol názov '''Slávia UVL Košice'''. Najväčší úspech dosiahol v rokoch 1987 a 1995, keď získal v kategórii mužov bronzové medaily v najvyššej česko-slovenskej, resp. slovenskej súťaži. Do roku 2005 hral najvyššiu domácu súťaž{{--}}[[Vodnopólová extraliga mužov|Extraligu mužov]]. Okrem družstva mužov pôsobilo v klube aj družstvo žien, ktoré ale absolvovalo iba jedinú sezónu v slovenskej vodnopólovej súťaži. Oddiel mužov bol dlhé roky súčasťou najvyššej česko-slovenskej a neskôr aj slovenskej najvyššej súťaže. V roku 2005 z nej ale kvôli ekonomickým problémom vystúpil.<ref name=atu>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vysokoškoláci v bazéne skončili | url = https://sport.sme.sk/c/2522051/vysokoskolaci-v-bazene-skoncili.html | dátum vydania = 23.12.2005 | dátum prístupu = 25.06.2019 | vydavateľ = korzar.sme.sk }}</ref> Vtedajším riaditeľom oddielu bol niekdajší slávny vodnopólový reprezentant a neskôr aj reprezentačný tréner [[Ladislav Bottlik]].<ref name=atu/> Nástupcom klubu, ktorý prebral aj jeho meno a ktorý vznikol v roku 2008, bol [[KPŠ Akademik Košice-Staré Mesto]]. == Predchádzajúce názvy klubu == * Slávia VF Košice * Slávia VŠV Košice * Slávia UVL Košice (od 1990) * Slávia ATU Košice (od 2001) * ATU Košice == Úspechy == [[Vodnopólová extraliga mužov|Slovenská najvyššia súťaž]]: * 1 x [[Súbor:Bronze medal with cup.svg|17px|bronz]]{{--}}1995 [[Česko-slovenská vodnopólová liga mužov|Česko-slovenská najvyššia súťaž]]: * 1 x [[Súbor:Bronze medal with cup.svg|17px|bronz]]{{--}}1987 == Sezóny == ;Muži {{stĺpce-začiatok}} {{stĺpce-2}} ;Česko-slovenská liga {| class="wikitable" style="text-align:center" |- ! Sezóna ! Celkové umiestnenie |- |style="background:#efefef"|[[Česko-slovenská vodnopólová liga mužov 1974|1974]] | 7. miesto |- |style="background:#efefef"|[[Česko-slovenská vodnopólová liga mužov 1975|1975]] | 8. miesto |- |style="background:#efefef"|[[Česko-slovenská vodnopólová liga mužov 1978|1978]] | 5. miesto |- |style="background:#efefef"|[[Česko-slovenská vodnopólová liga mužov 1979|1979]] | 5. miesto |- |style="background:#efefef"|[[Česko-slovenská vodnopólová liga mužov 1980|1980]] | 5. miesto |- |style="background:#efefef"|[[Česko-slovenská vodnopólová liga mužov 1981|1981]] | 7. miesto |- |style="background:#efefef"|[[Česko-slovenská vodnopólová liga mužov 1982|1982]] | 6. miesto |- |style="background:#efefef"|[[Česko-slovenská vodnopólová liga mužov 1983|1983]] | 6. miesto |- |style="background:#efefef"|[[Česko-slovenská vodnopólová liga mužov 1984|1984]] | 6. miesto |- |style="background:#efefef"|[[Česko-slovenská vodnopólová liga mužov 1985|1985]] | 6. miesto |- |style="background:#efefef"|[[Česko-slovenská vodnopólová liga mužov 1986|1986]] | 6. miesto |- |style="background:#efefef"|[[Česko-slovenská vodnopólová liga mužov 1987|1987]] | {{colorbox|#c96|bronz}} |- |style="background:#efefef"|[[Česko-slovenská vodnopólová liga mužov 1988|1988]] | 8. miesto |- |style="background:#efefef"|[[Česko-slovenská vodnopólová liga mužov 1990|1990]] | 4. miesto |- |style="background:#efefef"|[[Česko-slovenská vodnopólová liga mužov 1991|1991]] | 4. miesto |- |style="background:#efefef"|[[Česko-slovenská vodnopólová liga mužov 1992|1992]] | 4. miesto |} <small>Vybrané sezóny česko-slovenskej ligy, v ktorej klub účinkoval.</small> {{stĺpce-2}} ;Slovenské súťaže {| class="wikitable" style="text-align:center" |- ! Sezóna ! Liga ! Celkové umiestnenie |- |style="background:#efefef"|[[Vodnopólová extraliga mužov 1993|1993]] | Extraliga | 5. miesto |- |style="background:#efefef"|[[Vodnopólová extraliga mužov 1994|1994]] | Extraliga | 5. miesto |- |style="background:#efefef"|[[Vodnopólová extraliga mužov 1995|1995]] | Extraliga | {{colorbox|#c96|bronz}} |- |style="background:#efefef"|[[Vodnopólová extraliga mužov 1996|1996]] | Extraliga | 4. miesto |- |style="background:#efefef"|[[Vodnopólová extraliga mužov 1996/97|1996/97]] | Extraliga | 6. miesto |- |style="background:#efefef"|[[Vodnopólová 1. liga mužov 1997|1997]] | 1. liga | 1. miesto |- |style="background:#efefef"|[[Vodnopólová extraliga mužov 1997/98|1997/98]] | Extraliga | 6. miesto |- |style="background:#efefef"|[[Vodnopólová extraliga mužov 1998/99|1998/99]] | Extraliga | 8. miesto |- |style="background:#efefef"|[[Vodnopólová extraliga mužov 1999/00|1999/00]] | Extraliga | 6. miesto |- |style="background:#efefef"|[[Vodnopólová extraliga mužov 2000/01|2000/01]] | Extraliga | 6. miesto |- |style="background:#efefef"|[[Vodnopólová extraliga mužov 2001/02|2001/02]] | Extraliga | 6. miesto |- |style="background:#efefef"|[[Vodnopólová extraliga mužov 2002/03|2002/03]] | Extraliga | 7. miesto |- |style="background:#efefef"|[[Vodnopólová extraliga mužov 2003/04|2003/04]] | Extraliga | 6. miesto |- |style="background:#efefef"|[[Vodnopólová extraliga mužov 2004/05|2004/05]] | Extraliga | 8. miesto |} {{stĺpce-koniec}} ;Ženy {| class="wikitable" style="text-align:center" |- ! Sezóna ! Liga ! Celkové umiestnenie |- |style="background:#efefef"|[[1. vodnopólová liga žien 1998/99|1998/99]] | 1. liga | 5. miesto |} == Pozri aj == * [[KPŠ Akademik Košice-Staré Mesto]] == Referencie == {{Referencie}} == Zdroje == * [https://akademik.tuke.sk/ Oficiálna stránka združenia Akademik TU Košice] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20191115122415/https://akademik.tuke.sk/ |date=2019-11-15 }} * [http://www.sportcenter.sk/userfiles/file/Studovna/VODNE_POLO_historia.pdf História vodného póla na Slovensku] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220107174844/http://www.sportcenter.sk/userfiles/file/Studovna/VODNE_POLO_historia.pdf |date=2022-01-07 }} {{Portál|Košice|Košický|Šport|Športový}} {{Technická univerzita v Košiciach}} [[Kategória:Slovenské vodnopólové kluby]] [[Kategória:Šport v Košiciach]] [[Kategória:Technická univerzita v Košiciach]] d1inv4kbef21ep00b5fcs9m8g1t86v5 0 635863 8215638 8207489 2026-05-17T18:23:31Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 3 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8215638 wikitext text/x-wiki {{Infobox trolejbus | názov = Škoda 32Tr SOR | súbor = Opava, Horní náměstí, Škoda 32Tr SOR č. 321 (2019-08-14; 02).jpg | popis = Škoda 32Tr SOR v Opave | typ = 32Tr | výrobca = [[Škoda Electric]]<br />[[SOR Libchavy]] (karoséria) | prototyp = [[2018]] | výroba v rokoch = [[2018]] – súčasnosť | vyrobených kusov = 148 | modernizácia v rokoch = | modernizovaných kusov = | dĺžka = 12 000 mm | šírka = 2 550 mm | výška = 3 370 mm | pohotovostná hmotnosť = | výška podlahy = | max. rýchlosť = | miest na sedenie = 32 | miest na státie = | motor(y) = | výkon = 1×160 kW | napätie = 600 V DC | dieselagregát = | výkon dieselagregátu = }} '''Škoda 32Tr SOR''' je nízkopodlažný [[trolejbus]] vyrábaný v spolupráci podnikov [[Škoda Electric]] (elektrická výzbroj a kompletizácia) a [[SOR Libchavy]], ktorá dodáva karosérie vychádzajúce z autobusu [[SOR NS 12]]. == Konštrukcia == Ide o dvojnápravový trolejbus dĺžky 12 m, ktorý využíva karosériu autobusu [[SOR NS 12]]. Je nízkopodlažný s nástupnou výškou 340 mm a je vybavený tromi dverami. Môže byť vybavený pridanou batériou, takže ako [[parciálny trolejbus]] môže obsluhovať aj úseky, ktoré nie sú zatrolejované.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hinčica | meno = Libor | titul = Do Opavy zamíří trolejbusy Škoda 32 Tr. První trolejbusy s karoserií SOR NS 12 | url = http://www.cs-dopravak.cz/zpravy/2018/1/10/do-opavy-zam-trolejbusy-koda-32-tr-prvn-trolejbusy-s-karoseri-sor-ns-12 | Dátum vydania = 2018-01-10 | dátum prístupu = 2018-01-11 | vydavateľ = Cs-dopravak.cz }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> == Dejiny == Prvých 10 vozov 32Tr kúpil [[Městský dopravní podnik Opava|Mestský dopravný podnik Opava]], podľa zmluvy mali byť dodané do konca septembra 2018.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Sůra | meno = Jan | titul = Opava koupí deset trolejbusů od Škody, jde o nový model s karoserií od SOR| url = http://zdopravy.cz/opava-koupi-deset-trolejbusu-od-skody-jde-o-novy-model-s-karoserii-od-sor-6494/ | dátum vydania = 2018-01-10 | dátum prístupu = 2018-01-11 | vydavateľ = Zdopravy.cz}}</ref> Prototyp bol do Opavy dodaný v októbri 2018 a dostal evidenčné číslo 314. Zvyšné vozy boli uvedené do prevádzky v decembri toho roku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Sůra | meno = Jan | titul = Nové trolejbusy pro Opavu mají zpoždění přes dva měsíce, čekají na schválení| url = https://zdopravy.cz/nove-trolejbusy-pro-opavu-maji-zpozdeni-pres-dva-mesice-cekaji-na-schvaleni-20633/ | dátum vydania = 2018-12-11 | dátum prístupu = 2019-01-10 | vydavateľ = Zdopravy.cz}}</ref> Zmluvu na dodávku dvoch kusov trolejbusu 32Tr podpísalo na konci roka 2018 mesto Teplice, krátko potom, v januári 2019, objednal päť vozov i [[Dopravní podnik města Pardubic|Dopravný podnik mesta Pardubic]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Sůra | meno = Jan | titul = Pardubice budou dalším městem, kde začnou jezdit trolejbusy Škoda 32 Tr | url = https://zdopravy.cz/pardubice-budou-druhym-mestem-kde-zacnou-jezdit-trolejbusy-skoda-32-tr-21860/ | dátum vydania = 2019-01-09 | dátum prístupu = 2019-01-10 | vydavateľ = Zdopravy.cz}}</ref> V júni 2019 podpísali Teplice zmluvu na dodanie ďalších piatich parciálnych trolejbusov 32Tr.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Sůra | meno = Jan | titul = Škoda dodá do Teplic pět trolejbusů 32Tr | url = https://zdopravy.cz/skoda-doda-do-teplice-pet-trolejbusu-32tr-30785/ | dátum vydania = 2019-06-28 | dátum prístupu = 2019-07-08 | vydavateľ = Zdopravy.cz}}</ref> Začiatkom augusta 2019 podpísal [[Dopravní podnik města Jihlavy|Dopravný podnik mesta Jihlavy]] zmluvu na dodávku siedmich parciálnych a troch štandardných trolejbusov 32Tr,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jihlava zakoupí trolejbusy Škoda 32 Tr|url=https://www.cs-dopravak.cz/2019-8-8-jihlava-zakoup-trolejbusy-koda-32-tr/|vydavateľ=Československý Dopravák|dátum vydania=2019-08-08|dátum prístupu=2023-09-21|jazyk=cs|meno=Brýtro-|priezvisko=https://www.brytro.cz|url archívu=https://web.archive.org/web/20231002112642/https://www.cs-dopravak.cz/2019-8-8-jihlava-zakoup-trolejbusy-koda-32-tr/|dátum archivácie=2023-10-02}}</ref> ďalších päť vozidiel 32Tr má, podľa zmluvy z februára 2020, dodať Škoda Electric do Opavy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Do Opavy zamíří další trolejbusy Škoda 32 Tr|url=https://www.cs-dopravak.cz/2020-2-9-do-opavy-zam-dal-trolejbusy-koda-32-tr/|vydavateľ=Československý Dopravák|dátum vydania=2020-02-09|dátum prístupu=2023-09-21|jazyk=cs|meno=Brýtro-|priezvisko=https://www.brytro.cz|url archívu=https://web.archive.org/web/20240424155724/https://www.cs-dopravak.cz/2020-2-9-do-opavy-zam-dal-trolejbusy-koda-32-tr/|dátum archivácie=2024-04-24}}</ref> Začiatkom roku 2022 uzavrel [[Dopravní podnik města Brna|Dopravný podnik mesta Brna]] zmluvu na dodávku až 40 trolejbusov 32Tr s batériovým pohonom. Prvých 10 vozidiel bolo objednaných záväzne, na zvyšných 30 potom môže dopravca do roku 2025 uplatniť opciu (časť opcie na 10 trolejbusov bola využitá v marci 2023<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Brno objednalo u Škody dalších deset parciálních trolejbusů|url=https://zdopravy.cz/brno-objednalo-u-skody-dalsich-deset-parcialnich-trolejbusu-148902/|dátum vydania=2023-03-14|dátum prístupu=2023-09-21|jazyk=cs}}</ref>).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Škoda Transportation dodá do Brna až 40 trolejbusů 32Tr. Vyjdou dráž, než dopravce očekával|url=https://zdopravy.cz/skoda-electric-doda-do-brna-az-40-trolejbusu-32tr-vyjdou-draz-nez-dopravce-ocekaval-105203/|dátum vydania=2022-02-21|dátum prístupu=2023-09-21|jazyk=cs}}</ref> V apríli 2022 podpísal zmluvu na obstaranie 10 vozidiel 32Tr Dopravný podnik mesta Pardubíc. Z tohto počtu sú štyri trolejbusy parciálne s plnohodnotným batériovým pohonom a šesť vozidiel iba s pomocnými batériami pre núdzový pojazd.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Škoda dodá deset trolejbusů do Pardubic, vyjedou příští rok|url=https://zdopravy.cz/skoda-doda-deset-trolejbusu-do-pardubic-vyjedou-pristi-rok-112300/|dátum vydania=2022-04-25|dátum prístupu=2023-09-21|jazyk=cs}}</ref> V apríli 2023 vyhrala Škoda Group súťaž na dodávku 91 parciálnych trolejbusov pre [[Vilnius]]. S typom 32Tr porazila poľský [[Solaris Bus & Coach|Solaris]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Škoda vyhrála zakázku na dodávku 91 trolejbusů pro Vilnius, karoserie bude od SOR Libchavy|url=https://zdopravy.cz/skoda-vyhrala-zakazku-na-dodavku-91-trolejbusu-pro-vilnius-karoserie-bude-od-sor-libchavy-156094/|dátum vydania=2023-04-24|dátum prístupu=2023-09-21|jazyk=cs}}</ref> == Dodávky trolejbusov == {| class="wikitable" !Súčasný štát !Mesto !Stránka !Roky dodávok !Počet vozov !Evidenčné čísla<br />pri dodaní !Poznámky !Zdroj |- | rowspan="5" |{{Minivlajka|Česko|w}} |[[Brno]] |[[Trolejbusová doprava v Brne|stránka]] |2023 |10 |3311–3320 |S batériovým pohonom |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vozy 32Tr {{!}} Evidence DPMB {{!}} MHD Brno|url=https://www.bmhd.cz/evidence-dpmb/vozp.php?ntyp=32Tr&dopravce=DPMB|vydavateľ=www.BMHD.cz|dátum prístupu=2023-09-21|jazyk=cs}}</ref> |- |[[Jihlava (mesto)|Jihlava]] |[[Trolejbusová doprava v Jihlave|stránka]] |2020 |10 |10–16, 91–93 |10–16 s batériovým pohonom |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=DP města Jihlavy: vozy 32Tr|url=https://seznam-autobusu.cz/seznam?iddopravce=192&ntyp=32Tr|vydavateľ=seznam-autobusu.cz|dátum prístupu=2023-09-21|jazyk=cs|url archívu=https://web.archive.org/web/20210403084458/https://seznam-autobusu.cz/seznam?iddopravce=192&ntyp=32Tr|dátum archivácie=2021-04-03}}</ref> |- |[[Opava (Česko)|Opava]] |[[Trolejbusová doprava v Opave|stránka]] |2018–2020 |15 |314-328 |č. 314 - prototyp |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul = DP Opava: vozy 32Tr| url = http://seznam-autobusu.cz/seznam?iddopravce=338&typ=32Tr| dátum prístupu = 2019-01-10| vydavateľ = Seznam-autobusu.cz| url archívu = https://web.archive.org/web/20190111000536/https://seznam-autobusu.cz/seznam?iddopravce=338&typ=32Tr| dátum archivácie = 2019-01-11}}</ref> |- |[[Pardubice]] |[[Trolejbusová doprava v Pardubiciach|stránka]] |2019 |15 |425–429, 460–465, 484–487 |460–465 a 484–487 s batériovým pohonom |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=DP města Pardubic: trolejbusy Škoda 32Tr|url=https://seznam-autobusu.cz/seznam?trakce=trolejbus&iddopravce=47&vyrobce=%C5%A0koda&ntyp=32Tr|vydavateľ=seznam-autobusu.cz|dátum prístupu=2023-09-21|jazyk=cs|url archívu=https://web.archive.org/web/20230630060359/https://seznam-autobusu.cz/seznam?iddopravce=47&trakce=trolejbus&vyrobce=%C5%A0koda&ntyp=32Tr|dátum archivácie=2023-06-30}}</ref> |- |[[Teplice]] |[[Trolejbusová doprava v Tepliciach|stránka]] |2019–2020 |7 |181, 182, 506–510 |506–510 s batériovým pohonom |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=město Teplice: vozy 32Tr|url=https://seznam-autobusu.cz/seznam?iddopravce=5935&ntyp=32Tr|vydavateľ=seznam-autobusu.cz|dátum prístupu=2023-09-21|jazyk=cs|url archívu=https://web.archive.org/web/20200410132441/https://seznam-autobusu.cz/seznam?iddopravce=5935&ntyp=32Tr|dátum archivácie=2020-04-10}}</ref> |- |{{Minivlajka|Litva|w}} |[[Vilnius]] |[[Trolejbusová doprava vo Vilniuse|stránka]] |2024 |91 | | |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Škoda ovládla soutěž na 91 trolejbusů pro Vilnius | url = https://www.cs-dopravak.cz/skoda-ovladla-soutez-na-91-trolejbusu-pro-vilnius/ | vydavateľ = Československý Dopravák | dátum vydania = 2023-04-24 | dátum prístupu = 2023-12-12 | jazyk = cs | meno = Brýtro- | priezvisko = https://www.brytro.cz | url archívu = https://web.archive.org/web/20231212220810/https://www.cs-dopravak.cz/skoda-ovladla-soutez-na-91-trolejbusu-pro-vilnius/ | dátum archivácie = 2023-12-12 }}</ref> |} == Referencie == <references /> * {{Preklad|cs|Škoda 32Tr SOR|17462166}} {{Trolejbusy Škoda}} {{Trolejbusy SOR}} [[Kategória:Trolejbusy Škoda|32Tr]] [[Kategória:Trolejbusy SOR]] ghafpv769e0wnc2ezpjr1haapt3xdwk 0 635887 8215645 8164772 2026-05-17T18:26:39Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8215645 wikitext text/x-wiki {{Infobox trolejbus | názov = Škoda 33Tr SOR | súbor =Škoda 33Tr v Teplicích, ulice Alejní (cropped).jpg | popis =Škoda 33Tr v Tepliciach | typ = 33Tr | výrobca = [[Škoda Electric]]<br />[[SOR Libchavy]] (karoséria) | prototyp = | výroba v rokoch = 2019 – dodnes | vyrobených kusov = | modernizácia v rokoch = | modernizovaných kusov = | dĺžka = 18 750 mm | šírka = 2 550 mm | výška = | pohotovostná hmotnosť = | výška podlahy = | max. rýchlosť = | miest na sedenie = 47 | miest na státie = 63 | motor(y) = | výkon = 1×240 kW | napätie = 600 V DC | dieselagregát = | výkon dieselagregátu = }} '''Škoda 33Tr SOR''' je nízkopodlažný kĺbový [[trolejbus]] vyrábaný v spolupráci podnikov [[Škoda Electric]] (elektrická výzbroj a kompletizácia) a [[SOR Libchavy]], ktorá dodáva karosérie vychádzajúce z autobusu [[SOR NS 18]]. == Konštrukcia == Ide o trojnápravový dvojčlánkový trolejbus dĺžky 18,75 m, ktorý využíva karosériu autobusu [[SOR NS 18]]. Je nízkopodlažný s nástupnou výškou 330 mm, podlahou vo výške 340 mm a štyrmi dverami.<ref name="CsD">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hinčica | meno = Libor | titul = Škoda 33 Tr – první trolejbus s karoserií SOR NS 18 zamíří do Teplic | url = http://www.cs-dopravak.cz/zpravy/2018/12/2/koda-33-tr-prvn-trolejbus-s-karoseri-sor-ns-18-zam-do-teplic | dátum vydania = 2018-12-02 | dátum prístupu = 2019-03-02 | vydavateľ = Cs-dopravak.cz | url archívu = https://web.archive.org/web/20190306044537/http://www.cs-dopravak.cz/zpravy/2018/12/2/koda-33-tr-prvn-trolejbus-s-karoseri-sor-ns-18-zam-do-teplic | dátum archivácie = 2019-03-06 }}</ref> == Dejiny == Prvý voz 33Tr kúpi mesto [[Teplice]], prevádzkovať ho bude spoločnosť [[Arriva City]] v rámci teplickej MHD. Podľa zmluvy má byť dodaný do polovice novembra 2019.<ref name="CsD" /> == Dodávky trolejbusov == {| class="wikitable" |- ! Súčasný štát ! Mesto ! Stránka ! Roky dodávok ! Počet vozov ! Evidenčné čísla<br />pri dodaní ! Poznámky ! Zdroj |- | {{Minivlajka|Česko|w}} | [[Teplice]] | [[Trolejbusová doprava v Tepliciach|stránka]] | 2019 | 1 | 221 | prototyp |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul = město Teplice: vozy 33Tr| url = https://seznam-autobusu.cz/seznam?iddopravce=5935&ntyp=33Tr| vydavateľ = seznam-autobusu.cz| dátum prístupu = 2019-09-26| url archívu = https://web.archive.org/web/20200410132511/https://seznam-autobusu.cz/vuz/84110| dátum archivácie = 2020-04-10}}</ref> |} == Referencie == <references /> * {{Preklad|cs|Škoda 33Tr SOR|17007749}} {{Trolejbusy Škoda}} {{Trolejbusy SOR}} [[Kategória:Trolejbusy Škoda|33Tr]] [[Kategória:Trolejbusy SOR]] [[Kategória:Kĺbové trolejbusy]] epnlbnd6nzkf7clhgxgek4259sdlbin 0 635905 8215612 8164753 2026-05-17T17:42:35Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 2 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8215612 wikitext text/x-wiki {{Infobox trolejbus | názov = Škoda 27Tr Solaris | súbor = Škoda 27Tr Solaris 3657, Brno, Věstonická.jpg | popis = Škoda 27Tr Solaris v Brne | typ = 27Tr | výrobca = [[Škoda Electric]]<br />[[Solaris Bus & Coach|Solaris B&C]] (karoséria) | prototyp = 2009 | výroba v rokoch = 2010 – dodnes | vyrobených kusov = 337 | modernizácia v rokoch = | modernizovaných kusov = | dĺžka = 18 000 mm | šírka = 2 550 mm | výška = 3 450 mm | pohotovostná hmotnosť = 16 500 kg | výška podlahy = | max. rýchlosť = 65 km/h | miest na sedenie = 36 – 50 | miest na státie = 79 – 117 | motor(y) = Škoda 33ML 3550 K/4 | výkon = 1×240 kW | napätie = 600 V, 750 V | dieselagregát = | výkon dieselagregátu = 100 kW, 175 kW }} '''Škoda 27Tr Solaris''' (od roku 2022 obchodným názvom '''T'City 18''') je kĺbový [[trolejbus]] s dĺžkou 18 m. Výrobcom [[Karoséria|karosérie]] je [[Poľsko|poľská]] firma [[Solaris Bus & Coach]], dodávateľom [[Elektrická výzbroj|elektrickej výzbroje]] je plzenská [[Škoda Electric]], ktorá tento voz aj kompletizuje. Týmto trolejbusom sa rozšírilo výrobné portfólio plzenskej Škody Electric o druhý typ kĺbového trolejbusu (po [[Škoda 25Tr|25Tr]] s karosériou [[Irisbus]]). Obdobným typom trolejbusu so zhodnou skriňou vozu Solaris, ale s odlišnou elektrickou výzbrojou, je [[Solaris Trollino 18]]. == Dejiny == [[Súbor:Trolejbus_27Tr.jpg|náhľad|vľavo|Škoda 27Tr Solaris s karosériou Urbino 3. generácie v Plzni]] Prototyp trolejbusu 27Tr, ktorý bol vyrobený v roku 2009,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = dabra | titul = Prototyp kloubového trolejbusu Škoda 27 Tr Solaris pro Ostravu | url = http://www.busportal.cz/modules.php?Name=article&sid=7016 | dátum vydania = 2009-12-10 | dátum prístupu = 2009-12-10 | vydavateľ = Busportal.cz | url archívu = https://web.archive.org/web/20160304203832/http://www.busportal.cz/modules.php?name=article&sid=7016 | dátum archivácie = 2016-03-04 }}</ref> bol v roku 2010 spoločne s dvoma dvanásťmetrovými vozmi [[Škoda 26Tr Solaris]] dodaný [[Dopravní podnik Ostrava|Dopravnému podniku Ostrava]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Trolejbusy ze Škody prorazily na nový trh | url = http://www.skoda.cz/skodovak/soubory/20091031_skoda.pdf | dátum vydania = 2009-10-31 | dátum prístupu = 2009-12-09 | vydavateľ = Skoda.cz }}{{Nedostupný zdroj|date=december 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Prototyp 27Tr vyšiel na prvé skúšobné jazdy v Plzni okolo Vianoc 2009,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Škoda 27 Tr pro Ostravu | url = http://www.plzensketrolejbusy.cz/zkousenetrolejbusy/skoda-27-tr-ostrava.php | dátum prístupu = 2010-02-05 | vydavateľ = Plzensketrolejbusy.cz}}</ref> v Ostrave 4. februára 2010 a do skúšobnej prevádzky s cestujúcimi bol prvýkrát vypravený 11. februára 2010 s evidenčným číslom 3802.<ref name="Ova">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Škoda 27Tr Solaris | url = http://www.mhd-ostrava.cz/index.php?s=s27tr | dátum prístupu = 2011-01-10 | vydavateľ = Mhd-ostrava.cz}}</ref> Ako typ bol voz 27Tr dráhovým úradom schválený ešte v prvom štvrťroku 2010.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = dabra | titul = Z oficiálního otevření tratě trolejbusu č.15 v Plzni: Nejprve trolejbus(y) | url = http://www.busportal.cz/modules.php?Name=article&sid=7918 | dátum vydania = 2010-08-27 | dátum prístupu = 2010-09-02 | vydavateľ = Busportal.cz | url archívu = https://web.archive.org/web/20160305011252/http://www.busportal.cz/modules.php?name=article&sid=7918 | dátum archivácie = 2016-03-05 }}</ref> Jeden z dvoch trolejbusov 27Tr určených pre [[Plzeňské městské dopravní podniky|Plzenské mestské dopravné podniky]] vyšiel v Plzni na prvú skúšobnú jazdu bez cestujúcich 22. júla 2010. V prevádzke s cestujúcimi sa prvýkrát objavil 27. septembra 2010 s evidenčným číslom 526. Zvyšné vozy zo šesťkusovej dodávky označené číslami 525 a 527 až 530 boli do prevádzky zaradené do konca roku 2010. Ďalších šesť trolejbusov bolo dodaných v novembri 2012 (č. 535–539), posledných päť vo februári 2012 (č. 540–544).<ref name="Plzen">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Škoda 27 Tr | url = http://www.plzensketrolejbusy.cz/vozy/skoda-27-tr.php | dátum prístupu = 2013-07-03 | vydavateľ = Plzensketrolejbusy.cz}}</ref> Jedenásť vozov 27Tr bolo v rokoch 2013 a 2014 dodaných [[Dopravní společnost Zlín-Otrokovice|Dopravnej spoločnosti Zlín-Otrokovice]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Škoda Electric dodá 25 trolejbusů v čtyřech provedeních do Zlína | url = http://www.busportal.cz/modules.php?Name=article&sid=10329 | dátum vydania = 2012-12-07 | dátum prístupu = 2013-04-05 | vydavateľ = Busportal.cz }}{{Nedostupný zdroj|date=jún 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Dva vozy boli na jeseň 2013 dodané do [[Trolejbusová doprava v Českých Budějoviciach|Českých Budějovíc]]. V rokoch 2014 a 2015 bolo vyrobených 10 trolejbusov 27Tr pre [[Dopravní podnik města Ústí nad Labem|Dopravný podnik mesta Ústí nad Labem]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nové trolejbusy ze Škody Electric do Ústí nad Labem a Opavy | url = http://www.busportal.cz/modules.php?Name=article&sid=11619&secid=13 | dátum vydania = 2013-03-31 | dátum prístupu = 2014-04-09 | vydavateľ = Busportal.cz | url archívu = https://web.archive.org/web/20190101100525/http://www.busportal.cz/modules.php?name=article&sid=11619&secid=13 | dátum archivácie = 2019-01-01 }}</ref> Zmluvu na dodávku 50 trolejbusov 27Tr s pomocným dieselagregátom uzavrela Škoda Electric so spoločnosťou Stoličen Elektrotransport, ktorá prevádzkuje trolejbusy v Sofii. Tieto vozy boli do Bulharska dodané v rokoch 2013 a 2014.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Škoda Electric uzavřela v červnu dva významné exportní kontrakty | url = http://www.busportal.cz/modules.php?name=article&sid=10913&secid=1 | dátum vydania = Busportal.cz | dátum prístupu = 2013-07-03 | vydavateľ = Busportal.cz | url archívu = https://web.archive.org/web/20130711004521/http://www.busportal.cz/modules.php?name=article&sid=10913&secid=1 | dátum archivácie = 2013-07-11 }}</ref> V rokoch 2014 – 2018 dodá Škoda Electric spoločnosti Rīgas satiksme, dopravnému podniku v lotyšskej [[Riga|Rige]], 125 vozov 27Tr s dieselagregátom; súčasťou kontraktu je aj opcia na ďalších 38 trolejbusov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Škoda Electric: Trolejbusy do Rigy za 2,6 miliardy korun | url = http://www.busportal.cz/modules.php?Name=article&sid=10940&secid=1 | dátum vydania = 2013-07-09 | dátum prístupu = 2013-07-09 | vydavateľ = Busportal.cz | url archívu = https://web.archive.org/web/20130711004634/http://www.busportal.cz/modules.php?name=article&sid=10940&secid=1 | dátum archivácie = 2013-07-11 }}</ref> V septembri 2014 podpísala Škoda Electric zmluvu na dodávku 6 trolejbusov pre Dopravný podnik Ostrava,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nové trolejbusy v Ostravě | url = http://mhdzive.cz/index.php?option=com_content&view=article&id=342:nove-trolejbusy-v-ostrave&catid=23&Itemid=101 | dátum vydania = 2015-04-02 | dátum prístupu = 2015-04-02 | vydavateľ = Mhdzive.cz}}</ref> na ktorú má nadviazať dodávka 2 trolejbusov v roku 2017.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ostrava získá nové trolejbusy ze Škody Electric | url = https://www.skoda.cz/ostrava-ziska-nove-trolejbusy-ze-skody-electric/ | dátum vydania = 2017-04-03 | dátum prístupu = 2017-04-03 | vydavateľ = Skoda.cz | url archívu = https://web.archive.org/web/20210123082058/https://www.skoda.cz/ostrava-ziska-nove-trolejbusy-ze-skody-electric/ | dátum archivácie = 2021-01-23 }}</ref> V októbri 2016 dodala Škoda Electric do Českých Budějovíc prvé dva kĺbové trolejbusy s pomocným batériovým pohonom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Trolejbusy ze Škody Electric míří do Českých Budějovic | url = http://www.skoda.cz/trolejbusy-ze-skody-electric-miri-do-ceskych-budejovic/ | dátum vydania = 2017-03-06 | dátum prístupu = 2017-11-09 | vydavateľ = Skoda.cz | url archívu = https://web.archive.org/web/20171109191601/http://www.skoda.cz/trolejbusy-ze-skody-electric-miri-do-ceskych-budejovic/ | dátum archivácie = 2017-11-09 }}</ref> V roku 2016 uzavrela Škoda Electric zmluvu na dodávku 12 trolejbusov 27Tr do Žiliny, ktoré sú ako prvé vybavené karosériou Solaris Urbino 4. generácie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ŠKODA ELECTRIC dodá na Slovensko desítky nových trolejbusů získala zakázky pro Žilinu a Prešov | url = http://www.skoda.cz/skoda-electric-doda-na-slovensko-desitky-novych-trolejbusu-ziskala-zakazky-pro-zilinu-a-presov/ | dátum vydania = 2016-11-02 | dátum prístupu = 2017-11-09 | vydavateľ = Skoda.cz | url archívu = https://web.archive.org/web/20171109191431/http://www.skoda.cz/skoda-electric-doda-na-slovensko-desitky-novych-trolejbusu-ziskala-zakazky-pro-zilinu-a-presov/ | dátum archivácie = 2017-11-09 }}</ref> V apríli 2017 vyhrala Škoda Electric tender na dodávku 2 trolejbusov 27Tr so [[Kondenzátor (elektrotechnika)|superkondenzátormi]] do Ostravy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jiříček | meno = Peter | titul = Nové trolejbusy pro Ostravu. Ředitel DPO: Budou zcela revoluční | url = https://moravskoslezsky.denik.cz/podnikani/nove-trolejbusy-pro-ostravu-20170403.html | dátum vydania = 2017-04-03 | dátum aktualizácie = 2017-04-04 | dátum prístupu = 2018-01-26 | vydavateľ = Moravskoslezsky.denik.cz}}</ref> V auguste 2017 podpísala Škoda Electric zmluvu na dodávku 10 trolejbusov typu 27Tr pre [[Dopravní podnik měst Chomutova a Jirkova|Dopravný podnik miest Chomutova a Jirkova]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Do Chomutova a Jirkova zamíří 15 trolejbusů ze Škody Electric | url = http://www.skoda.cz/do-chomutova-a-jirkova-zamiri-15-trolejbusu-ze-skody-electric/ | dátum vydania = 2017-08-09 | dátum prístupu = 2017-11-09 | vydavateľ = Skoda.cz | url archívu = https://web.archive.org/web/20171109191604/http://www.skoda.cz/do-chomutova-a-jirkova-zamiri-15-trolejbusu-ze-skody-electric/ | dátum archivácie = 2017-11-09 }}</ref> V roku 2018 bolo dodaných do Českých Budějovíc 11 trolejbusov s batériovým pohonom v karosérii IV. generácie ako vôbec prvé v Česku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 11 NOVÝCH TROLEJBUSŮ PRO ČESKÉ BUDĚJOVICE DODÁ OPĚT ŠKODA ELECTRIC | url = http://www.cs-dopravak.cz/zpravy/2017/11/14/11-novch-trolejbus-pro-esk-budjovice-dod-opt-koda-electric | dátum vydania = 2017-11-14 | dátum prístupu = 2017-11-14 | vydavateľ = cs-dopravak.cz | url archívu = https://web.archive.org/web/20171119142648/http://www.cs-dopravak.cz/zpravy/2017/11/14/11-novch-trolejbus-pro-esk-budjovice-dod-opt-koda-electric | dátum archivácie = 2017-11-19 }}</ref> V januári 2021 vyhrala Škoda Electric tender na dodávku 20 trolejbusov pre Dopravný podnik mesta Brna s opciou na ďalších 20 kusov,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Škoda Electric dodá do Brna až 40 kloubových trolejbusů s karoserií od Solarisu|url=https://zdopravy.cz/skoda-electric-doda-do-brna-az-40-kloubovych-trolejbusu-s-karoserii-od-solarisu-72350/|dátum vydania=2021-01-30|dátum prístupu=2023-09-23|jazyk=cs}}</ref> ktorú dopravca využil v júli toho istého roku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Brno využilo opci na další kloubové trolejbusy od Škody, nakoupí 20 vozů|url=https://zdopravy.cz/brno-vyuzilo-opci-na-dalsi-kloubove-trolejbusy-od-skody-nakoupi-20-vozu-87794/|dátum vydania=2021-07-28|dátum prístupu=2023-09-23|jazyk=cs}}</ref> Prvé vozidlo bolo dodané v novembri 2021. V septembri toho istého roku vyhrala Škoda Electric tender na 23 parciálnych vozidiel pre Dopravný podnik Bratislava,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Škoda 27 Tr Solaris|url=https://imhd.sk/ba/popis-typu-vozidla/1032/%C5%A0koda-27-Tr-Solaris|vydavateľ=imhd.sk Bratislava|dátum vydania=2023-09-06|dátum prístupu=2023-09-23|jazyk=sk|priezvisko=imhd.sk}}</ref> prvý kus bol dodaný v auguste 2023.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Škoda 27 Tr Solaris|url=https://imhd.sk/ba/popis-typu-vozidla/1032/%C5%A0koda-27-Tr-Solaris|vydavateľ=imhd.sk Bratislava|dátum vydania=2023-09-06|dátum prístupu=2023-09-23|jazyk=sk|priezvisko=imhd.sk}}</ref> V októbri 2022 vyhrala Škoda Electric súťaž na dodanie až 33 vozidiel pre Dopravný podnik mesta Ústí nad Labem. Oproti predtým dodaným vozidlám 27Tr majú disponovať dvoma motormi s celkovým výkonom 250 kW.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Škoda Electric dodá až 33 trolejbusů 27 Tr do Ústí nad Labem|url=https://www.cs-dopravak.cz/skoda-electric-doda-az-33-trolejbusu-27-tr-do-usti-nad-labem/|vydavateľ=Československý Dopravák|dátum vydania=2022-10-08|dátum prístupu=2023-09-23|jazyk=cs|meno=Brýtro-|priezvisko=https://www.brytro.cz|url archívu=https://web.archive.org/web/20230922021955/https://www.cs-dopravak.cz/skoda-electric-doda-az-33-trolejbusu-27-tr-do-usti-nad-labem/|dátum archivácie=2023-09-22}}</ref> Celkom 21 parciálnych trolejbusov 27Tr s dvoma hnacími nápravami objednal z rámcovej zmluvy na až 33 vozidiel ústecký dopravný podnik v decembri 2022.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ústecký dopravní podnik objednal u Škody první trolejbusy z nové rámcové smlouvy|url=https://zdopravy.cz/ustecky-dopravni-podnik-objednal-u-skody-prvni-trolejbusy-z-nove-ramcove-smlouvy-134583/|dátum vydania=2022-12-05|dátum prístupu=2023-09-23|jazyk=cs}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ústecký dopravní podnik si objednal dalších devět trolejbusů od Škody Electric|url=https://zdopravy.cz/ustecky-dopravni-podnik-si-objednal-dalsich-devet-trolejbusu-od-skody-electric-136825/|dátum vydania=2022-12-21|dátum prístupu=2023-09-23|jazyk=cs}}</ref> Kontrakt na dodávku 4 vozidiel Škoda 27Tr s trakčnými batériami v roku 2025 uzavreli Plzeňské mestské dopravné podniky so Škodou Electric v decembri 2022. Rámcová zmluva umožňuje využiť do roku 2030 aj opciu na ďalších až 16 kusov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Plzeň nakoupí od Škody Group trolejbusy za 935 milionů|url=https://ct24.ceskatelevize.cz/plzenskykraj/3553919-plzen-nakoupi-od-skody-group-trolejbusy-za-935-milionu|vydavateľ=ČT24 - Česká televize|dátum prístupu=2023-09-23|jazyk=cs|meno=Česká|priezvisko=televize}}</ref> Začiatkom roku 2023 zvíťazila Škoda Electric v súťaži na dodanie 6 vozidiel s batériovým pohonom pre [[Dopravný podnik mesta Prešov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vozidlový park rozšíria parciálne trolejbusy Škoda|url=https://www.dpmp.sk/info-vozidlovy-park-rozsiria-parcialne-trolejbusy-skoda-1040.html|vydavateľ=www.dpmp.sk|dátum prístupu=2023-09-23}}</ref> V júli toho istého roku zvíťazila Škoda v súťaži na dodanie 4 vozidiel pre [[Dopravní podnik Ostrava|Dopravný podnik Ostrava]] s opciou na ďalšie 2 vozidlá.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nové kloubové trolejbusy pro Ostravu dodá Škoda, budou s karosérií Solaris|url=https://zdopravy.cz/nove-kloubove-trolejbusy-pro-ostravu-doda-skoda-budou-s-karoserii-solaris-168844/|dátum vydania=2023-07-19|dátum prístupu=2023-09-23|jazyk=cs}}</ref> == Dodávky trolejbusov == {| class="wikitable" !Súčasný štát !Mesto !Stránka !Karoséria !Roky dodávok !Počet vozov !Evidenčné čísla<br />pri dodaní !Poznámky !Zdroj |- | rowspan="2" |{{Minivlajka|Bulharsko|w}} | rowspan="2" |[[Sofia]] | rowspan="2" |[[Trolejbusová doprava v Sofii|stránka]] |III. generácia |2013 – 2014 |50 |1650–1674, 2675–2699 |S dieselagregátom a klimatizáciou salónu cestujúcich |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sofia, Škoda 27Tr Solaris. Vehicles List | url = http://transphoto.ru/list.php?serv=0&cid=396&mid=1348 | dátum prístupu = 2015-01-01 | vydavateľ = Transphoto.ru}}</ref> |- |IV. generácia |2021 |30 |2801–2830 |S batériovým pohonom a klimatizáciou salónu cestujúcich |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sofia, Škoda 27Tr Solaris IV — Zoznam vozového parku|url=https://transphoto.org/list.php?serv=0&mid=6571&cid=396|vydavateľ=transphoto.org|dátum prístupu=2023-09-23|jazyk=sk}}</ref> |- | rowspan="10" |{{Minivlajka|Česko|w}} | [[Brno]] | [[Trolejbusová doprava v Brne|stránka]] |IV. generácia | 2021 – 2023 | 40 | 3648–3687 | | <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Evidence DPMB: vozy 27Tr | url = https://www.bmhd.cz/evidence-dpmb/vozp.php?ntyp=27Tr&dopravce=DPMB | vydavateľ = Bmhd.cz | dátum prístupu = 2022-01-23 }}</ref> |- | rowspan="2" |[[České Budějovice]] | rowspan="2" |[[Trolejbusová doprava v Českých Budějoviciach|stránka]] |III. generácia |2013 – 2017 |6 |89–94 |91–94 s batériovým pohonom a s klimatizáciou salónu cestujúcich | rowspan="2" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=DP České Budějovice: vozy 27Tr|url=http://seznam-autobusu.cz/seznam?iddopravce=250&typ=27Tr|dátum prístupu=2018-09-24|vydavateľ=Seznam-autobusu.cz|url archívu=https://web.archive.org/web/20180924105822/http://seznam-autobusu.cz/seznam?iddopravce=250&typ=27Tr|dátum archivácie=2018-09-24}}</ref> |- |IV. generácia |2018 |11 |401–411 |S batériovým pohonom a klimatizáciou salónu cestujúcich |- |[[Chomutov]] – [[Jirkov]] |[[Trolejbusová doprava v Chomutove a Jirkove|stránka]] |III. generácia |2018 |10 |027–036 | |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=DP Chomutov: vozy 27Tr|url=https://seznam-autobusu.cz/seznam?iddopravce=196&typ=27Tr|dátum prístupu=2019-02-25|vydavateľ=Seznam-autobusu.cz|url archívu=https://web.archive.org/web/20190226111154/https://seznam-autobusu.cz/seznam?iddopravce=196&typ=27Tr|dátum archivácie=2019-02-26}}</ref> |- |[[Ostrava]] |[[Trolejbusová doprava v Ostrave|stránka]] |III. generácia |2010 – 2018 |11 |3802–3812 |3805–3812 so superkondenzátormi |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=DP Ostrava: vozy 27Tr|url=http://seznam-autobusu.cz/seznam?iddopravce=133&typ=27Tr|dátum prístupu=2018-01-28|vydavateľ=Seznam-autobusu.cz|url archívu=https://web.archive.org/web/20180127083805/http://seznam-autobusu.cz/seznam?iddopravce=133&typ=27Tr|dátum archivácie=2018-01-27}}</ref> |- | rowspan="2" |[[Plzeň]] | rowspan="2" |[[Trolejbusová doprava v Plzni|stránka]] |III. generácia |2010 – 2012 |16 |525–530, 535–544 |527–530 a 540 s dieselagregátom | rowspan="2" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=PMDP: vozy 27Tr|url=http://seznam-autobusu.cz/seznam?iddopravce=71&typ=27Tr|dátum prístupu=2019-03-27|vydavateľ=Seznam-autobusu.cz|url archívu=https://web.archive.org/web/20190327101828/https://seznam-autobusu.cz/seznam?iddopravce=71&typ=27Tr|dátum archivácie=2019-03-27}}</ref> |- |IV. generácia |2019 – 2021 |12 |583–590, 601–604 |S batériovým pohonom a klimatizáciou salónu cestujúcich |- | rowspan="2" |[[Ústí nad Labem]] | rowspan="2" |[[Trolejbusová doprava v Ústí nad Labem|stránka]] |III. generácia |2014 – 2015 |10 |610–619 |Hnacia 2. náprava | rowspan="2" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=DPMUL: vozy 27Tr|url=http://seznam-autobusu.cz/seznam?iddopravce=48&typ=27Tr|dátum prístupu=2016-01-03|vydavateľ=Seznam-autobusu.cz|url archívu=https://web.archive.org/web/20160304110623/http://seznam-autobusu.cz/seznam?iddopravce=48&typ=27Tr|dátum archivácie=2016-03-04}}</ref> |- |IV. generácia |2019 |9 |620–628 |S batériovým pohonom a klimatizáciou salónu cestujúcich |- |[[Zlín]] – [[Otrokovice]] |[[Trolejbusová doprava v Zlíne a Otrokoviciach|stránka]] |III. generácia |2013 – 2014 |11 |451–461 |S klimatizáciou salónu cestujúcich |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=DSZO: vozy 27Tr|url=http://seznam-autobusu.cz/seznam?iddopravce=188&typ=27Tr|dátum prístupu=2015-01-01|vydavateľ=Seznam-autobusu.cz|url archívu=https://web.archive.org/web/20150101200956/http://seznam-autobusu.cz/seznam?iddopravce=188&typ=27Tr|dátum archivácie=2015-01-01}}</ref> |- |{{Minivlajka|Lotyšsko|w}} |[[Riga]] |[[Trolejbusová doprava v Rige|stránka]] |III. generácia |2014 – 2020 |125 |17507–17747, 27101–27341 |S dieselagregátom a klimatizáciou salónu cestujúcich |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Riga, Škoda 27Tr Solaris. Vehicles List|url=http://transphoto.ru/list.php?serv=0&cid=35&mid=1348|dátum prístupu=2017-10-29|vydavateľ=Transphoto.ru}}</ref> |- | rowspan="3" |{{Minivlajka|Slovensko|w}} |[[Bratislava]] |[[Trolejbusová doprava v Bratislave|stránka]] |IV. generácia |2023 |23 |6711–6733 |S batériovým pohonom a klimatizáciou salónu cestujúcich |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Škoda 27 Tr Solaris|url=https://imhd.sk/ba/popis-typu-vozidla/1032/%C5%A0koda-27-Tr-Solaris|vydavateľ=imhd.sk Bratislava|dátum vydania=2023-05-23|dátum prístupu=2023-06-04|jazyk=sk|priezvisko=imhd.sk}}</ref> |- |[[Prešov]] |[[Trolejbusová doprava v Prešove|stránka]] |IV. generácia |2024 |6 |805–810 |S batériovým pohonom a klimatizáciou salónu cestujúcich |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Škoda 27 Tr Solaris|url=https://imhd.sk/po/popis-typu-vozidla/1074/%C5%A0koda-27-Tr-Solaris|vydavateľ=imhd.sk Prešov|dátum vydania=2023-11-17|dátum prístupu=2023-11-17|jazyk=sk|priezvisko=imhd.sk}}</ref> |- |[[Žilina]] |[[Trolejbusová doprava v Žiline|stránka]] |IV. generácia |2017 – 2019 |18 |266–277, 287–292 |S klimatizáciou salónu cestujúcich |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Škoda 27 Tr Solaris|url=https://imhd.sk/za/popis-typu-vozidla/853/Skoda-27-Tr-Solaris|dátum prístupu=2019-02-25|vydavateľ=Imhd.sk|jazyk=sk}}</ref> |} == Referencie == <references /> * {{Preklad|cs|Škoda 27Tr Solaris|17162062}} == Iné projekty == {{projekt}} {{Trolejbusy Škoda}} {{Trolejbusy Solaris}} [[Kategória:Trolejbusy Škoda|27Tr]] [[Kategória:Trolejbusy Solaris]] [[Kategória:Kĺbové trolejbusy]] m8uy8tcwoc2isr75b1mssuag3e015v1 0 636851 8215453 8001060 2026-05-17T13:04:00Z ~2026-29707-12 295174 8215453 wikitext text/x-wiki [[Súbor:BažantRadler bottle.JPG|náhled|Radler v sklenenej fľaši od značky [[Zlatý Bažant]]]] [[Súbor:Radler Pils Unterschied 01 (RaBoe).jpg|náhled|Porovnanie – vľavo radler a vpravo pivo plzeňského typu]] '''Radler''' (tiež ''ochutené pivo'' alebo ''pivný mix'', prípadne ''[[ovocné pivo]]'', ktoré je ale varené) je typ miešaného [[nápoj]]a s nízkym obsahom [[etanol|alkoholu]], ktorý vzniká zmiešaním [[Pivo|piva]] a ovocnej [[limonáda|limonády]] alebo šťavy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Otestovali jsme 6 ovocných piv - které je to nej? |url=http://www.studentpoint.cz/281-recenze/7171-otestovali-jsme-6-ovocnych-piv-ktere-je-to-nej#.UXeTr72TklI |dátum prístupu=2013-04-24 |url archívu=https://web.archive.org/web/20130325131908/http://www.studentpoint.cz/281-recenze/7171-otestovali-jsme-6-ovocnych-piv-ktere-je-to-nej/#.UXeTr72TklI |dátum archivácie=2013-03-25 |nedostupné=áno }}</ref> Pomer oboch hlavných zložiek je zvyčajne 50 %.<ref>[http://www.protisedi.cz/article/velky-test-ochucenych-piv Velký test ochucených piv]</ref> Nápoj pochádza z [[Bavorsko|Bavorska]]. Obsah alkoholu zvyčajne nepresahuje 2,5 %,<ref>[http://life.ihned.cz/c1-56234320-radler-dobyva-cesko-ze-zlateho-dolu-ktery-objevil-staropramen-chteji-tezit-vsichni Radler dobývá Česko: Ze zlatého dolu, který objevil Staropramen, chtějí těžit všichni]</ref> existujú však aj výrobky s vyšším obsahom alkoholu.<ref>[http://life.ihned.cz/c1-58493960-pivo-do-mikrovlnky-a-pivo-jako-varianta-pro-svarak Ohřejte si pivo třeba v mikrovlnce! Pivovary chtějí na ovocných pivech vydělat i v zimě]</ref> Dnes sa jeho obľuba rozšíruje aj do ostatných európskych krajín. Pivovary ho ponúkajú vo fľašiach alebo plechovkách, prípadne sa mieša priamo vo výčape. == Pôvod == Rozšírená legenda, že radler vynašiel v roku 1922 Franz Xaver Kugler, sa ukázala ako vymyslená. Kugler v tej dobe viedol výletnú reštauráciu Kugler Alm v obci Oberhaching južne od [[Mníchov]]a, ktorú vyhľadávali predovšetkým cyklisti. Jednu sobotu v júni 1922 mu vraj kvôli veľkému dopytu hrozilo, že dôjde pivo. V nastanej núdzi zmiešal pivo napoly s citrónovou limonádou a hosťom potom nápoj servíroval ako „cyklistický máz“ (Radlermaß). V literatúre ale nájdeme dôkazy, že Radlermaß bol známy pravdepodobne už okolo roku 1900: o jeho čapovaní sa zmenila napríklad bavorská spisovateľka Lena Christová vo svojej knihe „Erinnerungen einer Überflüssigen“ z roku 1912. A pretože sa rozprávanie vzťahuje k roku 1900, musel radler existovať už v danej dobe. Preto sa pri tejto legende nejedná o nič iné ako dobre vymyslenú historku, ktorá má do Kugler Alm prilákať viac hostí. Momentálne sa má za to, že Radlermaß vymysleli na konci 19. storočí v jednom zo sociálnodemokratických cyklistických klubov. Je ale veľmi nepravdepodobné, že by sme sa ešte mohli dopátrať k pravému vynálezcovi radlera.<ref>Petra Foede: Wie der Earl das Sandwich entdeckte, Die Geschichte bekannter Gerichte; ASIN: B008LTZZG6</ref> == Varianty == V nemecky hovoriacich oblastiach nájdeme viac variantov radlera, ktoré sa často tiež rôzne nazývajú: * vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]], [[Sársko|Sársku]], [[Taliansko|Taliansku]] a [[Francúzsko|Francúzsku]] sa radler nazýva ''Panaché'', čo vo [[Francúzština|francúzštine]] znamená „miešaný“. Ponemčený variant je ''Panasch'' (Nemecké Švajčiarsko, Sársko), písaná forma potom je ''Panasche''. Vo Švajčiarsku si okrem toho môžete objednat ešte ''kyslý Panasch'' (''sauer''), vo ktorom sa mamiesto citrónovej limonády používa minerálna voda. * Zmes čierneho piva a malinovej limonády sa v niektorých častiach stredného [[Nemecko|Nemecka]] nazývá ''Kačací rybník'' (''Ententeich''). * Pod názvom ''Almradler'' alebo proste radler sa skrýva nápoj vzniknutý zmiešaním piva a bylinkové limonády [[Almdudler]]. Vo [[Vorarlbersko|Vorarlbersku]] sa navyše rozlišuje „sladký“ (s limonádou) a „kyslý“ radler (s minerálkou). „Kyslému“ radleru sa v [[Rakúsko|Rakúsku]] tiež niekedy hovorí ''Soda-radler''. Pivo s kolou sa potom nazýva ''Diesel''. * V severnom Nemecku sa pri výrobe radlera vždy používa svetlé pivo. Nápoj sa väčšinou nazýva ''Alsterwasser'', skrátene ''Alster'' – pomenovanie vychádza z farebnej podobnosti s vodou rovnomenného hamburgského jazera. * Používanie pojmu ''Alster'' ale nie je v severnom Nemecku jednotné. Pod týmto pojmom sa čiastočne chápe mix s pomarančovou limonádou, pod pojmom radler oproti tomu mix s citrónovou limonádou, niekdy sa ale obidva termíny používajú ako [[Synonymum|synonymá]]. V [[Holandsko|Holandsku]] sa tiež používa svetlé pivo, tam sa ale zmes nazýva ''Snehulienka'' (''Sneeuwwitje''). * V [[Berlín]]e, [[Braniborsko|Braniborsku]] a severnom [[Sasko-Anhaltsko|Sasku-Anhaltsku]] sa pre nápoj vžil tiež názov ''Potsdamer'', zkrátene ''Pots''. Samozrejme aj tu člověk narazí na rôzné varianty: napr. Radler označuje pivo s citrónovou limonádou, ''Alster'' pivo s pomarančovou limonádou, ''Diesel'' pivo s colou a ''Strik'' (''Gespritztes'') pivo s akoukoľvek točenou limonádou. * V oblasti [[Porúrie|Porúria]] člověk rozlišuje podľa druhu použitej limonády medzi Radlerom (bezfarebná citrónová limonáda) a ''Alsterwasser'' (pomarančová limonáda). * V niektorých oblastiach Münsterlandu ([[Severné Porýnie-Vestfálsko]]) sa pivo mieša s pomarančovou limonádou a označuje sa ako ''Klobásková voda'' (''Wurstwasser''). Tento názov pravdepodobne souvisiaci s farbou vody, v ktorej bývajú naložené ovčie klobásky. * Pre nápoj z piva a minerálnej vody niekedy nájdeme tiež označenie kyslý radler (''Radler sauer'') alebo suchý radler (''Radler trocken''). V anglicky hovoriacich krajinách sa pre tento nápoj používa termín ''shandy''. == Radler v Česku == V roku [[2002]] začala spoločnosť [[Heineken]] vyrábať v [[Královský pivovar Krušovice|pivovari Krušovice]] pivo pod označením Radler, pričom toto označenie si ako ochrannou známku zaregistrovala na Úrade pre priemyslové vlastníctvo. Vzhľadom k nezáujmu ale bola produkcia po troch rokoch zastavená.<ref>[http://life.ihned.cz/jidlo/c1-56234320-radler-dobyva-cesko-ze-zlateho-dolu-ktery-objevil-staropramen-chteji-tezit-vsichni Radler dobývá Česko...], iHned 20.6.2012</ref> V súčasnosti vyrába Heineken dva radlery – [[Zlatopramen]]<ref>[http://www.zlatopramen.cz/cs-CZ/zlatopramen-radler.html Zlatopramen Radler] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120822134528/http://www.zlatopramen.cz/cs-CZ/zlatopramen-radler.html |date=2012-08-22 }}, web [[Zlatopramen]]</ref> Radler citrón a Zlatopramen Radler pomaranč so zázvorom. Z ďalších značiek je to napríklad [[Staropramen]] Cool lemon,<ref>[http://www.staropramen.cz/o-staropramenu/produkty Staropramen - produkty] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120808002740/http://www.staropramen.cz/o-staropramenu/produkty |date=2012-08-08 }}, web [[Staropramen]]</ref>[[Gambrinus]] - Řízny citrón a Gambrinus - Limetka & baza,<ref>[http://www.gambrinus.cz/pivo/produkty/gambrinus-ochuceny.php Gambrinus Ochucený] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120624072220/http://www.gambrinus.cz/pivo/produkty/gambrinus-ochuceny.php |date=2012-06-24 }}, web [[Gambrinus]]</ref> [[Samson (pivo)|Samson]]: Radler Lemon a Radler Grapefruit<ref>[http://www.samson.cz/cs-CZ/404.html Samson - produkty] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140110104822/http://www.samson.cz/cs-CZ/404.html |date=2014-01-10 }}, web Samson</ref> alebo [[Černá Hora (pivo)|Černá Hora]] Refresh brusnica + grep.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Ochutnali jsme: Černá Hora Refresh brusinka + grep |url=http://chutpiva.cz/clanky/reportaze/ochutnali-jsme-cerna-hora-refresh-brusinka-grep/ |dátum prístupu=2012-08-03 |url archívu=https://web.archive.org/web/20120630182024/http://chutpiva.cz/clanky/reportaze/ochutnali-jsme-cerna-hora-refresh-brusinka-grep/ |dátum archivácie=2012-06-30 |nedostupné=áno }}</ref> V nealkoholickej verzii vyrába [[pivovar Humpolec - Bernard]] pivá Slivka s čistou hlavou a Višňa s čistou hlavou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Bernard - sortiment piv |url=http://www.bernard.cz/cs/pivo/sortiment/lahvove-pivo/7.shtml |dátum prístupu=2019-08-12 |url archívu=https://web.archive.org/web/20190624114348/https://www.bernard.cz/cs/pivo/sortiment/lahvove-pivo/7.shtml |dátum archivácie=2019-06-24 }}</ref> Kvalita radlerov v [[Česko|Česku]] býva väčšinou na nižšej úrovni. [[Ovocie|Ovocnú]] zložku tvorí väčšinou len voda doplnená sladidlami, ochuťovadlami, arómami a ďalšími éčkami, podiel ovocnej zložky býva zhruba len do 2,2%.<ref>[http://ekonomika.idnes.cz/test-pivnich-limonad-mf-dnes-d18-/test.aspx?c=A120701_181303_test_spi Test pivních limonád: lidem chutnají, ovoce v nich ale chybí]</ref><ref>[http://www.protisedi.cz/article/chemicky-koktejl-ochucenych-piv Chemický koktejl ochucených piv]</ref> Existujú však aj výrobky, ktoré obsahujú prírodnú ovocnú [[šťava|šťavu]], napríklad ochutený [[Bernard (pivo)|Bernard]] ju obsahuje 1/3.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Bernard s čistou hlavou višeň |url=http://www.chemievjidle.cz/pivo/bernard-s-cistou-hlavou-visen-rodinny-pivovar-bern |dátum prístupu=2019-08-12 |url archívu=https://web.archive.org/web/20130824221206/http://www.chemievjidle.cz/pivo/bernard-s-cistou-hlavou-visen-rodinny-pivovar-bern |dátum archivácie=2013-08-24 }}</ref> V januári 2014 bola súdnym nariadením ochranná známka získaná Heinekenom zneplatnená.<ref>{{Citácia periodika |autor =ČTK, Novinky |titul =Úřad zatrhl Heinekenu nárokovat si název radler jen pro sebe |periodikum = Novinky.cz |dátum = 2014-01-09 |dátum prístupu = 2014-01-10 |url=http://www.novinky.cz/ekonomika/324073-urad-zatrhl-heinekenu-narokovat-si-nazev-radler-jen-pro-sebe.html }} </ref> == Radler na Slovensku == Na Slovensku je najznámejším výrobcom radlera spoločnosť [[Zlatý Bažant]], ktorá okrem alkoholickej verzie Zlatý Bažant Radler vyrába aj nealkoholickú verziu Zlatý Bažant Radler 0,0%, ktorú predstavili v roku 2012 a ktorá na rozdiel od názvu veľmi malé percento alkoholu obsahuje. Na slovenskom trhu sa taktiež predávajú radlery značky [[Birell]], ktorá ich však radlermi nenazýva.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zlatý Bažant predstavil prvý úplne „nealko“ Radler na Slovensku|url=https://medialne.etrend.sk/marketing/zlaty-bazant-predstavil-prvy-uplne-nealko-radler-na-slovensku.html|vydavateľ=medialne.etrend.sk|dátum prístupu=2019-08-12|jazyk=sk|priezvisko=Medialne.sk}}</ref> == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[pivo]] == Iné projekty == {{Projekt|commons=Category:Radler}} == Externé odkazy == * [http://www.denik.cz/ekonomika/heineken-ruce-pryc-od-adlera-20120619.html Heineken: ruce pryč od radlera] == Zdroj == * {{Preklad|cs|Radler|17356892}} [[Kategória:Pivo]] c1sgpjdkme8jp8awis1fhafaghso9xx 2 642286 8215535 8214876 2026-05-17T16:13:59Z MelchiorSK 157187 8215535 wikitext text/x-wiki {{Infobox Výtvarné dielo | Názov = Beresford Hopeov relikviárový kríž | Obrázok = Beresford Hope cross VandA 265-1886.jpg | Popis = | V pôvodnom jazyku = | Iný názov = Relikviár z Beresford Hope | Autor = neznámy | Rok = [[800]]{{--}}[[900]] | Technika = [[Zlato (minerál)|zlato]], pozlátené [[Striebro (minerál)|striebro]] a priehradkový email (''cloisonné'') | Výška = 8,7 | Šírka = 5,8 | Priemer = | Galéria = [[Victoria and Albert Museum]] | Mesto = [[Londýn]] | Štát = [[Spojené kráľovstvo]] | Majiteľ = | Commons = }} '''Beresford Hopeov relikviárový kríž'''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Gábriš | meno = Tomáš | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Opätovne k tzv. Monochamovej korune | periodikum = Ars | odkaz na periodikum = | vydavateľ = Ústav dejín umenia SAV | miesto = Bratislava | rok = 2021 | mesiac = | ročník = 54 | číslo = 2 | strany = 156 | url = https://www.sav.sk/journals/uploads/12071145Gabris_ars2021-2.pdf | dátum prístupu = 2026-05-16 | issn = 0044-9008 }}</ref> alebo '''Relikviár z Beresford Hope'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Lassus | meno = Jean | odkaz na autora = | prekladatelia = Klement Benda | titul = Raně křesťanské a byzantské umění | vydanie = | vydavateľ = Artia | miesto = Praha | rok = 1971 | isbn = | kapitola = | strany = 152 | jazyk = cs }}</ref> je menší [[pektorál]]ny relikviárový kríž zdobený technikou priehradkového emailu (''cloisonné''), ktorý bol pravdepodobne určený na uchovávanie fragmentu [[Pravý Kríž|Pravého kríža]] v dutine svojho korpusu. Ide o významné dielo [[Byzantské výtvarné umenie|byzantského zlatníckeho umenia]] [[9. storočie|9. storočia]]. Kríž bol pravdepodobne zhotovený v južnom [[Taliansko|Taliansku]] krátko po skončení [[Obrazoborectvo|ikonoklazmum]], približne medzi rokom [[843]] a polovicou [[10. storočie|10. storočia]]. V roku [[1886]] relikviárový kríž získalo [[Victoria and Albert Museum]] v [[Londýn]]e.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Beresford Hope Cross | url = https://collections.vam.ac.uk/item/O115274/beresford-hope-cross-cross-unknown/ | dátum vydania = 2005-08-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-16 | vydavateľ = Victoria and Albert Museum | miesto = London | jazyk = en }}</ref> == História == Dielo sa všeobecne datuje do [[9. storočie|9. storočia]], pričom rozhodujúcim kritériom jeho chronologického zaradenia je technológia emailovej výzdoby. Od [[19. storočie|19. storočia]] bol predmetom odbornej diskusie o svojom pôvode a datovaní.<ref name=":1">{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | editori = Paul Williamson | titul = The medieval treasury: the art of the Middle Ages in the Victoria and Albert Museum | vydanie = | vydavateľ = Victoria and Albert Museum | miesto = London | rok = 1986 | isbn = 0948107383 | kapitola = | strany = 6263 | jazyk = en }}</ref> Britský historik umenia David Buckton považoval emailovú výzdobu za pomerne jednoduchú a technicky nevyspelú, čo interpretoval ako znak raného štádia byzantského priehradkového emailu (''cloisonné'').<ref name=":0" /> Podobný názor zastával aj britský historik umenia Robin Cormack, ktorý kríž pokladal za doklad nových umeleckých impulzov prenesených z východného [[Stredomorie (Stredozemné more)|Stredomoria]] po skončení ikonoklazmu. Poukázal na prechod od filigránskej techniky emailu k technike priehradkového emailu (''cloisonné''), pri ktorej sa farebné sklo vypaľovalo v drobných priehradkách vytvorených tenkými zlatými pásikmi. Na základe týchto znakov datoval vznik kríža krátko po roku 843.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Cormack | meno = Robin | odkaz na autora = | titul = Byzantine Arts | vydanie = | vydavateľ = [[Oxford University Press]] | miesto = Oxford | rok = 2000 | isbn = 0-19-284211-0 | kapitola = | strany = 113{{--}}114 | jazyk = en }}</ref> Charakteristický odtieň priesvitného zeleného emailu v kontraste s inkarnátom figúr umožňuje zaradiť vznik diela do obdobia po skončení ikonoklazmu, približne medzi rokom 843 a polovicou 10. storočia.<ref name=":1" /> Štylistická analýza vyobrazení [[Ježiš Kristus|Krista]], [[Mária (matka Ježiša)|Panny Márie]] a [[Svätec|svätcov]], ktoré sa vyznačujú zjednodušeným a pomerne robustným modelovaním, viedla bádateľov k predpokladu, že autorom bol byzantský remeselník pôsobiaci na juhu Talianska. Pravdepodobne išlo o umelca, ktorý sa počas ikonoklazmu presťahoval možno z okolia [[Istanbul|Konštantínopola]] do byzantských provincií na juhu Talianska. Izolovaný charakter dielne a nižšia technická úroveň naznačujú vznik diela mimo hlavných centier byzantského umenia. Kríž vykazuje určité štylistické paralely s relikviárom Staurothéka Fieschi Morgan ([[815]]/[[843]], dnes [[Metropolitan Museum of Art|The Metropolitan Museum od Art]], [[New York (mesto)|New York]]) alebo relikviárom Pravého kríža zo Sancta Sanctorum (9. storočie, dnes [[Musei Vaticani]], [[Vatikán]]).<ref name=":1" /> David Buckton považuje kríž za menej primitívny ako Staurothéka Fieschi Morgan, ale menej prepracovaný ako votívna koruna byzantské cisára [[Lev VI. (Byzantská ríša)|Leva VI.]] ([[886]][[912|{{--}}912]], dnes klenotnica [[Bazilika svätého Marka (Benátky)|Baziliky svätého Marka]], [[Benátky]]).<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | editori = David Buckton | titul = Byzantium: treasures of Byzantine art and culture from British collections | vydanie = | vydavateľ = [[British Museum]] | miesto = London | rok = 1994 | isbn = 0-7141-0566-X | kapitola = | strany = 132 | jazyk = en }}</ref> Dielo bolo prvýkrát evidované v katalógu zbierky Louisa Fidela Debruge-Duménila ([[1788]][[1838|{{--}}1838]]), publikovanom v roku [[1847]]. Kríž sa neskôr dostal o vlastníctva Alexandra Beresforda Hopea, po ktorom nesie svoje dnešné pomenovanie. Po rozpredaji jeho zbierky v aukčnej sieni Christie's v máji 1886 kríž zakúpilo Victoria and Albert Museum, kde je uchovávaný dodnes.<ref name=":1" /> == Opis == == Referencie == {{Referencie}} == Ďalšia literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Kondakov | meno = Nikodim Pavlovich | odkaz na autora = | titul = Geschichte und Denkmäler des byzantinischen Emails | vydanie = | vydavateľ = A. Osterrieth | miesto = Frankfurt am Main | rok = 1892 | isbn = | kapitola = | strany = 176177 | jazyk = deu }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Reil | meno = Johannes | odkaz na autora = | titul = Christus am Kreuz in der Bildkunst der Karolingerzeit | vydanie = | vydavateľ = Dietrich | miesto = Leipzig | rok = 1930 | isbn = | kapitola = | strany = 74, 103{{--}}104 | jazyk = deu }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Hackenbroch | meno = Yvonne | odkaz na autora = | titul = ltalienisches Email des friihen Mittelalters | vydanie = | vydavateľ = Holbein | miesto = Basel | rok = 1938 | isbn = | kapitola = | strany = 1618 | jazyk = deu }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Cambell | meno = Marian | odkaz na autora = | titul = An introduction to medieval enamels | vydanie = | vydavateľ = Her Majesty's Stationery Office | miesto = London | rok = 1983 | isbn = 0-11-290385-1 | kapitola = | strany = 15 | jazyk = en }} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://collections.vam.ac.uk/item/O115274/beresford-hope-cross-cross-unknown/ Beresfor Hopeov relikviárový kríž] v katalógu Victoria and Albert Museum (po anglicky) o2d1k0t0skeixmzk6mpo3su5qt5k1cm 11 643848 8215724 6960053 2026-05-17T21:59:08Z LegendaSM07 220130 /* Kompatibilita s tmavým režimom */ nová sekcia 8215724 wikitext text/x-wiki == Nový infobox == {{ping|Jetam2|Belisarius~skwiki|Teslaton|s=1}} Vytvoril som nový infobox pre voľby a referendá. Príklady použitia sú [[Special:PermanentLink/6959853|tu]] a [[Special:PermanentLink/6959852|tu]]. Inšpiroval som sa [[w:cs:Special:PermanentLink/17085489|českou]] a [[w:en:Special:PermanentLink/930151738|anglickou]] verziou a [[Special:PermanentLink/6799123|parlamentným infoboxom]]. Sú k šablóne nejaké pripomienky a návrhy, alebo je vhodná aby sa začala používať? (P.S.: pingol som niekoho, kto sa tu občas venuje politike či technickým záležitostiam :-). --[[User:MmichaelDr.|MmichaelDr.]] <small>([[User talk:MmichaelDr.|disk.]], [[Special:Contributions/MmichaelDr.|prísp.]], [[meta:User:MmichaelDr.|meta]])</small> 14:55, 2. január 2020 (UTC) :Vďaka. Dobrý počin. Okrem štátu by som možno pridal ešte možnosť podštátnej úrovne ako spolkové zemi (Nemecko), kantóny (Švajčiarsko), štáty (US) alebo provincie (Kanada).--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 16:41, 2. január 2020 (UTC) :Respektíve aj nadnárodnej typu Európska únia.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 16:42, 2. január 2020 (UTC) ::Jasné, vďaka – pridal som parametre ''administratívna jednotka'' 1, 2 + ich názvy. Príklad: ::<code><nowiki>| štát = {{Minivlajka|Nemecko|w}}</nowiki><br><nowiki> | administratívna jednotka_názov = Spolková krajina</nowiki><br><nowiki> | administratívna jednotka = [[Bavorsko]]</nowiki><br><nowiki> | administratívna jednotka2_názov = Mesto</nowiki><br><nowiki> | administratívna jednotka2 = [[Mníchov]]</nowiki></code> ::Pre nadnárodné organizácie je tam (rovnako ako v parlamentnom infoboxe) parameter ''<nowiki>{{{štát_názov|Štát}}}</nowiki>''. Ten parameter má taký čudný názov, no slúži na to, aby namiesto slova „Štát“ zobrazilo nejaké iné slovo. Príklad: ::<code><nowiki>| štát_názov = Organizácia</nowiki><br><nowiki> | štát = [[Európska únia]]</nowiki></code> ::--[[User:MmichaelDr.|MmichaelDr.]] <small>([[User talk:MmichaelDr.|disk.]], [[Special:Contributions/MmichaelDr.|prísp.]], [[meta:User:MmichaelDr.|meta]])</small> 17:30, 2. január 2020 (UTC) ::::Super, je to výborné, už dlho som po niečom takom tu túžil, ale nemal som čas a vedomosti to vytvoriť. Ďakujeme.--[[Redaktor:Belisarius~skwiki|Belisarius]] ([[Diskusia s redaktorom:Belisarius~skwiki|diskusia]]) 17:42, 2. január 2020 (UTC) == Kompatibilita s tmavým režimom == Ahoj, pri zobrazení tejto šablóny v tmavom režime sa v sekcii ''Počet poslancov v parlamente'' nezobrazuje zisk mandátov strán vedľa ich mena. Netrúfam si v prípade tohto infoboxu to upravovať sám, preto to o tom píšem tu. Okrem toho sa všetko zobrazuje dobre. :) -- --[[Redaktor:LegendaSM07|LegendaSM07]] ([[Diskusia s redaktorom:LegendaSM07|diskusia]]) 21:59, 17. máj 2026 (UTC) n1lqvb7sijvnxr5eg5sm28e0ydbk1hj 8215734 8215724 2026-05-17T23:18:06Z Teslaton 12161 /* Kompatibilita s tmavým režimom */ ok 8215734 wikitext text/x-wiki == Nový infobox == {{ping|Jetam2|Belisarius~skwiki|Teslaton|s=1}} Vytvoril som nový infobox pre voľby a referendá. Príklady použitia sú [[Special:PermanentLink/6959853|tu]] a [[Special:PermanentLink/6959852|tu]]. Inšpiroval som sa [[w:cs:Special:PermanentLink/17085489|českou]] a [[w:en:Special:PermanentLink/930151738|anglickou]] verziou a [[Special:PermanentLink/6799123|parlamentným infoboxom]]. Sú k šablóne nejaké pripomienky a návrhy, alebo je vhodná aby sa začala používať? (P.S.: pingol som niekoho, kto sa tu občas venuje politike či technickým záležitostiam :-). --[[User:MmichaelDr.|MmichaelDr.]] <small>([[User talk:MmichaelDr.|disk.]], [[Special:Contributions/MmichaelDr.|prísp.]], [[meta:User:MmichaelDr.|meta]])</small> 14:55, 2. január 2020 (UTC) :Vďaka. Dobrý počin. Okrem štátu by som možno pridal ešte možnosť podštátnej úrovne ako spolkové zemi (Nemecko), kantóny (Švajčiarsko), štáty (US) alebo provincie (Kanada).--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 16:41, 2. január 2020 (UTC) :Respektíve aj nadnárodnej typu Európska únia.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 16:42, 2. január 2020 (UTC) ::Jasné, vďaka – pridal som parametre ''administratívna jednotka'' 1, 2 + ich názvy. Príklad: ::<code><nowiki>| štát = {{Minivlajka|Nemecko|w}}</nowiki><br><nowiki> | administratívna jednotka_názov = Spolková krajina</nowiki><br><nowiki> | administratívna jednotka = [[Bavorsko]]</nowiki><br><nowiki> | administratívna jednotka2_názov = Mesto</nowiki><br><nowiki> | administratívna jednotka2 = [[Mníchov]]</nowiki></code> ::Pre nadnárodné organizácie je tam (rovnako ako v parlamentnom infoboxe) parameter ''<nowiki>{{{štát_názov|Štát}}}</nowiki>''. Ten parameter má taký čudný názov, no slúži na to, aby namiesto slova „Štát“ zobrazilo nejaké iné slovo. Príklad: ::<code><nowiki>| štát_názov = Organizácia</nowiki><br><nowiki> | štát = [[Európska únia]]</nowiki></code> ::--[[User:MmichaelDr.|MmichaelDr.]] <small>([[User talk:MmichaelDr.|disk.]], [[Special:Contributions/MmichaelDr.|prísp.]], [[meta:User:MmichaelDr.|meta]])</small> 17:30, 2. január 2020 (UTC) ::::Super, je to výborné, už dlho som po niečom takom tu túžil, ale nemal som čas a vedomosti to vytvoriť. Ďakujeme.--[[Redaktor:Belisarius~skwiki|Belisarius]] ([[Diskusia s redaktorom:Belisarius~skwiki|diskusia]]) 17:42, 2. január 2020 (UTC) == Kompatibilita s tmavým režimom == Ahoj, pri zobrazení tejto šablóny v tmavom režime sa v sekcii ''Počet poslancov v parlamente'' nezobrazuje zisk mandátov strán vedľa ich mena. Netrúfam si v prípade tohto infoboxu to upravovať sám, preto to o tom píšem tu. Okrem toho sa všetko zobrazuje dobre. :) --[[Redaktor:LegendaSM07|LegendaSM07]] ([[Diskusia s redaktorom:LegendaSM07|diskusia]]) 21:59, 17. máj 2026 (UTC) :{{re|LegendaSM07|s=1}} {{Hotovo|Hotovo}}, fix [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8215733] š. {{tl|Legenda}} by to mal riešiť, snáď bez nežiadúcich účinkov. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:17, 17. máj 2026 (UTC) 3hwxlrds9zb0uxvj5rhka0ejbkebqc8 0 645797 8215489 8122778 2026-05-17T14:31:15Z Scholastikos 174170 obr. 8215489 wikitext text/x-wiki {{Infobox Basketbalista | meno = Radoslav Rančík | obrázok = Radoslav Rančík (2026-05-05).jpg | titulok = slovenský reprezentant v basketbale | krajina = Slovensko | dátum narodenia = {{dnv|1979|10|6}} | miesto narodenia = [[Košice]], [[Česko-Slovensko|ČSSR]] (dnes [[Slovensko]]) | dátum úmrtia = | miesto úmrtia = | stredná škola = | vysoká škola = | výška = 207 cm | váha = 106 kg | národnosť = [[Slováci|slovenská]] | prezývka = | začiatok kariéry = 2002 | koniec kariéry = 2018 | liga = [[Basketbalová extraliga mužov]] | tím = {{flagicon|SVK}} [[BK Inter Bratislava]] | číslo = 13, 31, 11 | pozícia = pivot | bývalé tímy = [[KK Istra Pula|Istra Pula]] (2002{{--}}2003) <br/>[[Limoges CSP]] (2003) <br> [[Paris Basket Racing]] (2003) <br/> [[ESPE Basket Châlons-en-Champagne|Châlons-en-Champagne]] (2003{{--}}2004) <br/> [[ALM Évreux Basket]] (2004{{--}}2005) <br/> [[ČEZ Basketball Nymburk|ČEZ Nymburk]] (2005{{--}}2008) <br/> [[Pallacanestro Treviso|Benetton Treviso]] (2008{{--}}2009) <br/> [[Galatasaray Café Crown|Galatasaray]] (2009{{--}}2011) <br/> [[BC Azovmash|Azovmash Mariupol]] (2011{{--}}2012) <br/> [[BK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] (2012) <br/> [[ČEZ Basketball Nymburk|ČEZ Nymburk]] (2012{{--}}2015) <br/> [[BK Inter Bratislava|BK Inter Bratislava]] (2015{{--}}2018) <br/> | pro_klub = | draft = nedraftovaný | rok draftu = | mužstvo draftu = | agenti = | ocenenia = *6× víťaz [[Národní basketbalová liga|Českej ligy]] (2006, 2007, 2008, 2013, 2014, 2015) <br/> *4× víťaz [[Českého basketbalového poháru|Českého poháru]] (2007, 2008, 2013, 2014) <br/> *3× najužitočnejší hráč [[Národní basketbalová liga|Českej ligy]] (2007, 2008, 2013) <br/> * Víťaz [[Basketbalová extraliga mužov|Slovenskej extraligy]] (2017) <br/> * Víťaz [[Slovenský pohár v basketbale mužov|Slovenského pohára]] (2016) <br/> *8× [[Basketbalista roka]] (2007, 2008, 2009, 2013, 2014, 2015, 2016, 2017) <br/> * Najužitočnejší hráč [[Basketbalová extraliga mužov|Slovenskej extraligy]] (2016) | sieň slávy = | Commons = }} '''Radoslav Rančík''' (* [[6. október]] [[1979]], [[Košice]]) je bývalý slovenský [[basketbal]]ista, hrávajúci na pozícii pivota. S ôsmimi cenami [[Basketbalista roka]] je historicky najúspešnejším slovenským basketbalistom v ére samostatnosti. Naposledy hral za klub [[BK Inter Bratislava]], v októbri 2018 ukončil kariéru.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = INTERSONIC s.r.o. | odkaz na autora = | titul = Radoslav Rančík - Radio VIVA | url = https://www.radioviva.sk/radoslav-rancik.html | vydavateľ = radioviva.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-02-19 | miesto = | jazyk = }}</ref>Rančík sa venuje performance coachingu. Medzi jeho klientov patria renomované spoločnosti ako Orange Slovakia, Dachser, McCain, Finančná skupina Partners či basketbalová Champions Liga. == Začiatky == Radoslav Rančík sa narodil v Košiciach, kde pôsobil jeho otec Vladimír Rančík (reprezentant Československa) ako profesionálny hádzanár v tíme VSŽ Košice. Basketbal však začal aj s bratom Martinom hrať vďaka mame Soňi Rančíkovej, ktorá duo priniesla k športu, ktorý jej prišiel prívetivejší. Radoslav získal svoje prvé schopnosti pod jej taktovkou no jeho začiatky odštartovali v klube Matador Bratislava pod trénerom Róbertom Schnurmacherom. Keď mal 15 rokov dostal príležitosť odísť do Spojených štátov amerických na strednú školu St. Louis Park v Minnesote. Po úspešnom pôsobení si vyslúžil plné štipendium na vysokej škole Saint Cloud State, Minnesota kde pôsobil počas 4 rokov. Rančík vyštudoval masmediálnu fakultu so zameraním na televíznu žurnalistiku. == Kariéra == ==== Začiatky ==== Radoslav Rančík sa narodil 6. októbra 1979 v Košiciach, kde urobil svoje prvé basketbalové kroky. Už v mladom veku prejavoval výrazný talent a postupne sa presadil v mládežníckych tímoch. Jeho fyzické predpoklady, technika a cit pre hru ho rýchlo zaradili medzi najväčšie slovenské basketbalové talenty. ==== Klubová kariéra ==== Rančík počas svojej profesionálnej kariéry pôsobil v niekoľkých významných európskych ligách. Po odchode zo Slovenska hrával vo Francúzku, Česku, Turecku, Taliansku a iných krajinách. Medzi jeho najvýraznejšie zahraničné pôsobiská patrili tímy ako ČEZ Nymburk, Galatasaray Istanbul či Benetton Treviso. Všetky tieto angažmány mu priniesli cenné skúsenosti z najvyššej úrovne európskeho basketbalu a niekoľko ligových titulov. Na Slovensku naposledy obliekal dres BK Inter Bratislava, kde ukončil svoju aktívnu hráčsku kariéru v októbri 2018. Rančík bol známy ako silný a spoľahlivý pivot s výbornou streľbou z diaľky, čím si získal rešpekt súperov aj spoluhráčov. ==== Reprezentácia ==== Radoslav Rančík reprezentoval Slovensko na viacerých medzinárodných podujatiach. Hoci slovenská basketbalová reprezentácia nepatrila v tomto období medzi európsku špičku, Rančík bol kľúčovým hráčom národného tímu a viackrát sa stal jeho najproduktívnejším hráčom. Svojimi výkonmi prispel k popularizácii basketbalu na Slovensku. '''Ocenenia a úspechy''' Radoslav Rančík patrí medzi najúspešnejších slovenských basketbalistov samostatnej modernej éry. Počas svojej kariéry dosiahol množstvo individuálnych aj tímových úspechov, vďaka ktorým si získal renomé nielen doma, ale aj v zahraničí. Stal sa 6 násobným víťazom Česka a 1 x víťazom Slovenska. '''Individuálne ocenenia''' * '''Basketbalista roka (Slovensko)''' – získal celkovo '''osemkrát''', čím sa stal rekordérom v slovenskej basketbalovej histórii. * '''MVP ligy''' (v rôznych krajinách) – počas pôsobenia v zahraničných kluboch si 4 krát vyslúžil ocenenia pre najlepšieho hráča sezóny. * '''All Star Team''' – Slovensko, Česko, Francúzko, Turecko, Chorvátska ==== Po kariére ==== Po ukončení profesionálnej hráčskej kariéry v októbri 2018 sa Radoslav Rančík začal venovať oblasti '''performance coachingu'''. Využíva svoje bohaté športové skúsenosti a poznatky zo špičkového prostredia na podporu rozvoja tímov aj jednotlivcov mimo športu. Ako performance coach spolupracuje s viacerými renomovanými spoločnosťami pôsobiacimi na Slovensku aj v zahraničí. Medzi jeho klientov patrili firmy ako '''Orange Slovakia''', '''Dachser''', '''McCain''' alebo '''Finančná skupina Partners''', ako aj organizácie z oblasti športu, napríklad '''basketbalová Champions Liga'''. Rančík sa zameriava na témy ako tímová dynamika, osobnostný rozvoj ( myseľ šampióna ), motivácia a udržateľný výkon. Okrem individuálneho a tímového koučingu sa venuje aj prednáškovej a vzdelávacej činnosti. Jeho cieľom je prenášať princípy zo sveta vrcholového športu do biznisového a firemného prostredia. == Štatistiky == {|border=1 cellspacing= 0 cellpadding=2 !bgcolor='#bbbbff'|Sezóna !bgcolor='#bbbbff'|Súťaž !<sub>Tim</sub> !GP !bgcolor='#bbbbff'|Odohrané minúty !bgcolor='#bbbbff'|Priemer na zápas !bgcolor='#bbbbff'|Body !bgcolor='#bbbbff'|Priemer na zápas !Doskoky !Užitočnosť |- |2002/03 |FRA - 1 |CSP Limoges |10 |224 |22,4 |102 |10,2 |5,3 |10.4 |- |2003/04 |FRA - 1 |PSG Paris |8 |88,8 |11,1 |29 |11,1 |1 |3.6 |- |2003/04 |FRA - 1 |Chalon en Champagne |22 |407 |18,5 |195 |8,9 |4.5 |9.9 |- |2004/05 |FRA - 2 |Evreux |24 |650,4 |27,1 |386 |16,1 |7.3 |18.2 |- |2005/06 |Mattoni NBL |Basketball Nymburk |35 |776.0 |22.2 |499 |14.3 |5.2 |15.9 |- |2006/07* |Mattoni NBL |Basketball Nymburk |21 |529.7 |25.2 |324 |15.4 |6.2 |18 |- |2009/10 |TUR - 1 |Galatasaray Istanbul |30 |927 |30.9 |507 |16.9 |6.2 |19.2 |- |2011/12 |TUR - 1 |Galatasaray Istanbul |29 |530.7 |18.3 |200 |6.9 |3.7 |9.0 |- |2011/12 |UKR - 1 |Azovmash Mariupol |32 |672 |21 |294 |9.2 |4.5 |9.5 |- |2011/12 |VTB.L |Azovmash Mariupol |16 |366.4 |22.9 |171 |10.7 |4.8 |11.1 |- |2012/13 |SVK - 1 |Inter Bratislava |4 |105.2 |26.3 |57 |14.3 |5.3 |14.8 |- |2012/13 |CZE - 1 |Basketball Nymburk |17 |314.5 |18.5 |212 |12.5 |5.0 |14.3 |- |2012/13 |VTB. L |Basketball Nymburk |14 |383.6 |27.4 |216 |15.4 |4.8 |13.9 |- |2012/13 |CZE - 1 -PO |Basketball Nymburk |10 |216 |21.6 |133 |13.3 |5.5 |15.1 |- |2013/14 |CZE - 1 |Basketball Nymburk |15 |277.5 |18.5 |183 |12.2 |3.3 |12.2 |- |2013/14 |VTB. L |Basketball Nymburk |15 |355.5 |23.7 |300 |15 |4.7 |15.1 |- |2014/15 |CZE - 1 |Basketball Nymburk |2 |41 |20.5 |27 |13.5 |5.5 |13.5 |- |2014/15 |VTB.L |Basketball Nymburk |5 |132 |26.4 |64 |12.8 |3.6 |12.6 |- |2015/16 |SVK - 1 |Inter Bratislava |29 |933 |32.2 |626 |22.5 |8.8 |26.4 |- |2016/17 |SVK - 1 |Inter Bratislava |28 |800.8 |28.6 |538 |19.6 |6.6 |20.4 |- |2017/18 |SVK - 1 |Inter Bratislava |31 |784.3 |25.3 |552 |17.8 |5.5 |19.2 |} Pozn: * Údaje aktualizované k 20.1.2007 == Osobný život == Rančík je ženatý, 16. júna 2012 sa zosobášil s Veronikou Herákovou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Radoslav Rančík v sobotu prestúpi - do stavu manželského - basket.sk | url = https://basket.zoznam.sk/doc/14499/radoslav-rancik-v-sobotu-prestupi-do-stavu-manzelskeho | vydavateľ = basket.zoznam.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-02-19 | miesto = | jazyk = }}</ref> Jeho brat [[Martin Rančík|Martin]] je tiež bývalý reprezentačný basketbalista. Je členom medzinárodnej komisie FIBA pre mládež. Rančík je certifikovaný mentor FIBA. ( TASS Athlete lifestyle Mentor Certificate ) V roku 2023 sa stal členom Výkonného výboru Slovneskej basketbalovej asociácie. Rančík je obchodným riaditeľom spoločnosti Groupv4 a komentátorom basketbalových zápasov a golfu pre Slovenskú televíziu JOJ Šport. == Referencie == {{Portál|Košice|Košický|Šport|Športový|Ľudia|Biografický}} * Profil Radoslava Rančíka na Eurobasket.com * Profil na FIBA.com * https://www.linkedin.com/in/radoslav-rancik-58a965197/ * „Radoslav Rančík ukončil kariéru“. basket.sk. Dostupné online * „Rančík o svojej kariére a plánoch po nej“. sport.aktuality.sk. Dostupné online. * „Najúspešnejší slovenský basketbalista: Rančík a jeho tituly“. sme.sk. Dostupné online. * Profil Radoslava Rančíka na stránke ČEZ Nymburk. Dostupné online. * Rozhovor: „Ako preniesť športový mindset do biznisu“. dennikn.sk. Dostupné online. {{Referencie}} {{Biografický výhonok}} {{Basketbalista roka}} {{DEFAULTSORT:Rančík, Radoslav}} [[Kategória:Slovenskí basketbalisti]] [[Kategória:Osobnosti z Košíc]] bocezpovznt9djmzfysfi6qywfo69p8 10 649647 8215499 7724382 2026-05-17T14:33:50Z Fillos X. 212061 8215499 wikitext text/x-wiki {{Navigačná lišta so stĺpcami | meno = Film Poltergeist | nadpis = Poltergeist | štýl hlavičky = width:14.286%; | typ zoznamu = hlist | hlavička stĺpca1 = [[Poltergeist (film z roku 1982)|Poltergeist]] | hlavička stĺpca2 = [[Poltergeist II]] | hlavička stĺpca3 = [[Poltergeist III]] | skupina1 = Hlavné postavy | zoznam1 = * [[Diane Freeling]] * [[Carol Anne Freeling]] * [[Tangina Burrows]] | skupina2 = Hlavné herecké obsadenie | zoznam2 = * [[JoBeth Williams]] * [[Heather O’Rourkeová|Heather O’Rourke]] * [[Craig T. Nelson]] * [[Oliver Robins]] * [[Dominique Dunne]] * [[Zelda Rubinsteinová|Zelda Rubinstein]] | skupina3 = Remake | zoznam3 = * [[Poltergeist (film z roku 2015)|Poltergeist]] | skupina4 = Televízny seriál | zoznam4 = * [[Poltergeist: Odkaz]] | skupina5 = Režiséri | zoznam5 = * [[Tobe Hooper]] * [[Brian Gibson]] * [[Gary Sherman]] }}<noinclude> [[Kategória:Navigačné šablóny filmových sérií]] </noinclude> 27kqn1paqc1aaigdrfb4ihamvx1jkrf 10 649649 8215509 8006059 2026-05-17T14:38:25Z Fillos X. 212061 8215509 wikitext text/x-wiki {{Navigačná lišta so stĺpcami | meno = | nadpis = Vreskot | štýl hlavičky = width:14.286%; | typ zoznamu = hlist | hlavička stĺpca1 = ''[[Vreskot (film z roku 1996)|Vreskot]]'' | hlavička stĺpca2 = ''[[Vreskot 2]]'' | hlavička stĺpca3 = ''[[Vreskot 3]]'' | hlavička stĺpca4 = ''[[Vreskot 4]]'' | skupina1 = Hlavné postavy | zoznam1 = * [[Sidney Prescott]] * [[Gale Weathers]] * [[Dawey Riley]] | skupina2 = Hlavné herecké obsadenie | zoznam2 = * [[Neve Campbellová |Neve Campbell]] * [[Courteney Coxová |Courteney Cox]] * [[David Arquette]] * [[Roger L. Jackson]] | skupina3 = Novodobé spracovania | zoznam3 = * [[Scream (seriál)]] * [[Vreskot (film z roku 2022)|Vreskot]] * [[Vreskot 6|Vreskot 6]] (2023) * [[Vreskot 7|Vreskot 7]] (2026) | skupina4 = Režisér | zoznam4 = * [[Wes Craven]] | skupina5 = Iné | zoznam5 = * ''[[Ghostface]]'' * [[Scary Movie|Scary Movie 1]] }}<noinclude> [[Kategória:Navigačné šablóny filmových sérií]] </noinclude> hkuu442gbr3w2oumy2512gce007xga6 10 651822 8215500 7724383 2026-05-17T14:34:16Z Fillos X. 212061 8215500 wikitext text/x-wiki {{Navigačná lišta so stĺpcami | meno = Halloween (film) | nadpis = Halloween | štýl hlavičky = width:14.286%; | typ zoznamu = hlist | hlavička stĺpca1 = ''[[Halloween (film z roku 1978)|Halloween]]'' | hlavička stĺpca2 = ''[[Halloween II]]'' | hlavička stĺpca3 = ''[[Halloween III]]'' | hlavička stĺpca4 = ''[[Halloween 4]]'' | hlavička stĺpca5 = ''[[Halloween 5]]'' | hlavička stĺpca6 = ''[[Halloween 6]]'' | hlavička stĺpca7 = ''[[Halloween: H20]]'' | hlavička stĺpca8 = ''[[Halloween 8]]'' | skupina1 = Novodobé spracovania | zoznam1 = * [[Halloween (2018)|Halloween]] * [[Halloween Kills]] * [[Halloween Ends]] | skupina2 = Remake | zoznam2 = * [[Halloween (2007)|Halloween I]] * [[Halloween II (2009)|Halloween II]] | skupina3 = Postavy | zoznam3 = * ''[[Michael Myers]]'' * ''[[Laurie Strode]]'' * ''[[Samuel Loomis]]'' * ''[[Jamie Lloyd]]'' | skupina4 = Hlavné herecké obsadenie | zoznam4 = * [[Jamie Lee Curtisová |Jamie Lee Curtis]] * [[Donald Pleasence]] * [[Danielle Harris]] }}<noinclude> [[Kategória:Navigačné šablóny filmových sérií]] </noinclude> sldev02wv6gtv0ocs79yib1b4jfi448 0 652047 8215520 8180576 2026-05-17T15:12:06Z ~2026-29767-23 295192 Pridal som meno jeho manželky 8215520 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | meno = Tom Holland | komentár = v roku 2022 | celé meno = Thomas Stanley Holland | dátum narodenia = {{dnv|1996|6|1}} | miesto narodenia = [[Londýn]], [[Spojené kráľovstvo]] | dátum úmrtia = <!-- {{dátum úmrtia a vek|RokÚmrtia|MM|DD|RokNarodenia|MM|DD}} --> | miesto úmrtia = | prezývky = | povolanie = herec, tanečník | roky pôsobenia = 2006 – súčasnosť | manžel = | manželka =[[Zendaya]] (2026) | priateľ = | priateľka = | deti = | rodičia = Nikki Holland, Dominik Holland | ovplyvnenie = | webstránka = |portál 1=Spojené kráľovstvo}} '''Thomas Stanley Holland''' (* [[1. jún]] [[1996]], [[Londýn]], [[Spojené kráľovstvo]]) je britský [[herec]] a [[tanec|tanečník]]. Získal ocenenie [[BAFTA]] za najlepšiu Vychádzajúcu hviezdu za rok [[2017]]. == Detstvo a mladosť == Holland je synom fotografky Nicoly Elizabeth Hollandovej a komika Domica Hollanda. Má troch mladších bratov, dvojčatá Harryho , Sama (* 1999) a Patricka (* 2004). Navštevoval katolícku školu [[Donhead]], neskôr chodil na [[Wimbledon College]], kde zotrval do decembra 2012. Následne sa prihlásil na umeleckú školu [[The BRIT School for Performing Arts and Technology]]. == Kariéra == Tom Holland sa intenzívne venuje tancu, pričom tancovať začal už počas štúdia na Wimbledone. Od roku 2011 sa venuje filmu. Hral v divadelnej hre ''Billy Elliott''. V roku [[2012]] vyšiel film ''The Impossible'', kde hral po boku hercov [[Naomi Wattsová|Naomi Watts]] a [[Ewan McGregor|Ewana McGregora]]. V roku [[2015]] hral jednu z vedľajších úloh v televíznom seriáli ''Wolf Hall'' a v rovnakom roku bolo oznámené, že stvárni postavu Spider Mana vo filme ''[[Captain America: Občianska vojna]]'' zo série [[Marvel Cinematic Universe]]. Film mal premiéru v apríli [[2016]]. Túto úlohu si zopakoval aj v nasledujúcich častiach, ako ''[[Spider-Man: Návrat domov]]'' (2017), ''[[Avengers: Nekonečná vojna]]'' (2018), ''[[Avengers: Endgame]]'' (2019), ''[[Spider-Man: Ďaleko od domova]]'' (2019) a ''[[Spider-Man: Bez domova]]'' (2021). V roku [[2020]] stvárnil hlavnú postavu v psychologickom thrilleri ''[[The Devil All the Time]]''. == Súkromný život == Holland býva v štvrti Kingston-upon-Thames v [[Londýn]]e, neďaleko domu svojich rodičov a súrodencov. Má stafordšírskeho [[bulteriér]]a menom Tessa. Odmalička trpí [[dyslexia|dyslexiou]]. Spolu s bratmi Holland podporuje The Brothers Trust, britskú charitatívnu spoločnosť, registrovanú v Spojenom kráľovstve, ktorá získava peniaze na rôzne charitatívne účely. Jeho manželka je Zendaya == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{imdb meno|id=4043618}} * {{csfd meno|id=85329}} == Zdroj == {{Preklad|en|Tom Holland (actor)|959477771}} {{Cena BAFTA pre najlepšiu Vychádzajúcu hviezdu}} {{Držitelia ceny Saturn Award pre najlepšieho mladého herca}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Holland, Tom}} [[Kategória:Anglickí filmoví herci]] [[Kategória:Anglickí divadelní herci]] [[Kategória:Anglickí herci divadelných muzikálov]] [[Kategória:Anglickí dabingoví herci]] [[Kategória:Anglické osobnosti írskeho pôvodu]] [[Kategória:Držitelia ceny BAFTA]] [[Kategória:Osobnosti z Londýna]] 9lypczf79nzis7yqlhldcshre8t3xrx 8215525 8215520 2026-05-17T15:29:02Z Fillos X. 212061 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-29767-23|~2026-29767-23]] ([[User_talk:~2026-29767-23|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od ~2026-16065-96 8180576 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | meno = Tom Holland | komentár = v roku 2022 | celé meno = Thomas Stanley Holland | dátum narodenia = {{dnv|1996|6|1}} | miesto narodenia = [[Londýn]], [[Spojené kráľovstvo]] | dátum úmrtia = <!-- {{dátum úmrtia a vek|RokÚmrtia|MM|DD|RokNarodenia|MM|DD}} --> | miesto úmrtia = | prezývky = | povolanie = herec, tanečník | roky pôsobenia = 2006 – súčasnosť | manžel = | manželka =[[Zendaya]] (2026) | priateľ = | priateľka = | deti = | rodičia = Nikki Holland, Dominik Holland | ovplyvnenie = | webstránka = |portál 1=Spojené kráľovstvo}} '''Thomas Stanley Holland''' (* [[1. jún]] [[1996]], [[Londýn]], [[Spojené kráľovstvo]]) je britský [[herec]] a [[tanec|tanečník]]. Získal ocenenie [[BAFTA]] za najlepšiu Vychádzajúcu hviezdu za rok [[2017]]. == Detstvo a mladosť == Holland je synom fotografky Nicoly Elizabeth Hollandovej a komika Domica Hollanda. Má troch mladších bratov, dvojčatá Harryho , Sama (* 1999) a Patricka (* 2004). Navštevoval katolícku školu [[Donhead]], neskôr chodil na [[Wimbledon College]], kde zotrval do decembra 2012. Následne sa prihlásil na umeleckú školu [[The BRIT School for Performing Arts and Technology]]. == Kariéra == Tom Holland sa intenzívne venuje tancu, pričom tancovať začal už počas štúdia na Wimbledone. Od roku 2011 sa venuje filmu. Hral v divadelnej hre ''Billy Elliott''. V roku [[2012]] vyšiel film ''The Impossible'', kde hral po boku hercov [[Naomi Wattsová|Naomi Watts]] a [[Ewan McGregor|Ewana McGregora]]. V roku [[2015]] hral jednu z vedľajších úloh v televíznom seriáli ''Wolf Hall'' a v rovnakom roku bolo oznámené, že stvárni postavu Spider Mana vo filme ''[[Captain America: Občianska vojna]]'' zo série [[Marvel Cinematic Universe]]. Film mal premiéru v apríli [[2016]]. Túto úlohu si zopakoval aj v nasledujúcich častiach, ako ''[[Spider-Man: Návrat domov]]'' (2017), ''[[Avengers: Nekonečná vojna]]'' (2018), ''[[Avengers: Endgame]]'' (2019), ''[[Spider-Man: Ďaleko od domova]]'' (2019) a ''[[Spider-Man: Bez domova]]'' (2021). V roku [[2020]] stvárnil hlavnú postavu v psychologickom thrilleri ''[[The Devil All the Time]]''. == Súkromný život == Holland býva v štvrti Kingston-upon-Thames v [[Londýn]]e, neďaleko domu svojich rodičov a súrodencov. Má stafordšírskeho [[bulteriér]]a menom Tessa. Odmalička trpí [[dyslexia|dyslexiou]]. Spolu s bratmi Holland podporuje The Brothers Trust, britskú charitatívnu spoločnosť, registrovanú v Spojenom kráľovstve, ktorá získava peniaze na rôzne charitatívne účely. == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{imdb meno|id=4043618}} * {{csfd meno|id=85329}} == Zdroj == {{Preklad|en|Tom Holland (actor)|959477771}} {{Cena BAFTA pre najlepšiu Vychádzajúcu hviezdu}} {{Držitelia ceny Saturn Award pre najlepšieho mladého herca}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Holland, Tom}} [[Kategória:Anglickí filmoví herci]] [[Kategória:Anglickí divadelní herci]] [[Kategória:Anglickí herci divadelných muzikálov]] [[Kategória:Anglickí dabingoví herci]] [[Kategória:Anglické osobnosti írskeho pôvodu]] [[Kategória:Držitelia ceny BAFTA]] [[Kategória:Osobnosti z Londýna]] co5xdgg60mifbeajcof2277gfy2tt5b 10 653292 8215431 8215124 2026-05-17T12:44:22Z Lalina 22926 akt 8215431 wikitext text/x-wiki {{HS/A/Rám | témy = * [[ruská invázia na Ukrajinu]] ** [[Chronológia udalostí ruskej invázie na Ukrajinu|chronológia]] * [[konflikt na Blízkom východe (2026)|konflikt na Blízkom východe]] | udalosti = {{HS/A/Obrázok | Péter Magyar MEP (2024).jpg | popis = [[Péter Magyar]]}} <!-- * {{HS/A/Udalosť | 2026-mm-dd | text | zdroj = {{Citácia...}} }} --> * {{HS/A/Udalosť | 2026-05-17 | finále [[Eurovision Song Contest 2026]] vo [[Viedeň|Viedni]] vyhrala bulharská speváčka Dara, čo je prvou [[bulharsko]]u výhrou Eurovision Song Contest | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | titul = DARA wins the Eurovision Song Contest 2026 for Bulgaria | url = https://www.eurovision.com/stories/dara-wins-the-eurovision-song-contest-2026-for-bulgaria/ | vydavateľ = Eurovision Song Contest | dátum vydania = 2026-05-16 | dátum prístupu = 2026-05-17 | jazyk = en}} }} * {{HS/A/Udalosť | 2026-05-12 | vo [[Francúzsko|francúzskom]] meste [[Cannes]] sa začal 79. ročník prestížneho [[Festival de Cannes|filmového festivalu]], ktorý pod vedením predsedu poroty Paka Čchan-uka potrvá do [[23. máj|23. mája]] 2026. | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Manon de Sortiraparis | odkaz na autora = | titul = Festival Cannes 2026: Najnovšie informácie a správy z 79. ročníka | url = https://www.sortiraparis.com/sk/zaluby/kino-festival/guides/291633-festival-cannes-2026-najnovsie-informacie-a-spravy-o-79-rocniku | vydavateľ = sortiraparis.com | miesto = | dátum vydania = 2023-04-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = }} }} * {{HS/A/Udalosť | 2026-05-09 | [[Maďarsko|maďarským]] [[Predseda vlády|premiérom]] sa stal [[Péter Magyar]]. | zdroj = {{Citácia periodika | autor = TASR | titul = Novým premiérom Maďarska sa stal Péter Magyar | periodikum = pravda.sk | odkaz na periodikum = | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/806359-zacala-sa-ustanovujuca-schodza-madarskeho-parlamentu-magyara-zvolia-za-premiera/ | vydavateľ = Pravda | miesto = Bratislava | dátum = 2026-05-09 | dátum prístupu = 2026-05-16 }} }} * {{HS/A/Udalosť | 2026-05-06 | [[Severná Kórea]] zmenila ústavu vypustením odkazov na znovuzjednotenie [[Kórea|Kóreje]] a vložením velenia nad [[Jadrová zbraň|jadrovými zbraňami]] do rúk vodcu [[Kim Čong-un]]a. | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | autor = TASR | titul = Severná Kórea mení ústavu a ruší všetky odkazy na zjednotenie s juhom | url = https://www.aktuality.sk/clanok/GX6KWsT/severna-korea-zmenila-svoju-ustavu-vypustila-z-nej-odkazy-na-zjednotenie-s-juznou-koreou/ | vydavateľ = aktuality.sk | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-05-06 | dátum prístupu = 2026-05-17}} }} * {{HS/A/Udalosť | 2026-04-28 | [[Spojené arabské emiráty]] oznámili, že s účinnosťou od [[1. máj]]a vystupujú z [[Organizácia krajín vyvážajúcich ropu|Organizácie krajín vyvážajúcich ropu]] (OPEC). | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = TASR| titul = Ropný kartel čaká veľká zmena. Spojené arabské emiráty oznámili odchod z OPEC aj aliancie OPEC+ | url = https://www.ta3.com/clanok/1046675/ropny-kartel-caka-velka-zmena-spojene-arabske-emiraty-oznamili-odchod-z-opec-aj-aliancie-opec | vydavateľ = ta3 | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-04-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = }} }} * {{HS/A/Udalosť | 2026-04-20 | spoločnosť [[Apple]] oznámila, že doterajší senior [[viceprezident]] pre hardvérové inžinierstvo [[John Ternus]] nahradí s účinnosťou od [[1. september|1. septembra]] [[2026]] [[Tim Cook|Tima Cooka]] v pozícii generálneho riaditeľa (CEO). | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tim Cook to become Apple Executive Chairman John Ternus to become Apple CEO | url = https://www.apple.com/newsroom/2026/04/tim-cook-to-become-apple-executive-chairman-john-ternus-to-become-apple-ceo/ | vydavateľ = apple.com | miesto = | dátum vydania = 2026-04-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-23 | jazyk = en }} }} | úmrtia = <!-- * {{HS/A/Úmrtie | 2026|mm|dd|rrrr|mm|dd | osoba = [[Meno Priezvisko]] | popis = popis}} , kde rrrr|mm|dd|rrrr|mm|dd je z volania š. {{dúv}} v článku --> * {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|15|1933|07|26 | osoba = [[Edmund Phelps]] | popis = americký profesor ekonómie, nositeľ [[Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela|Nobelovej ceny za ekonómiu]]}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|14|1953|10|06 | osoba = [[Karol Chmel]] | popis = slovenský redaktor, básnik a prekladateľ}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|12|1947|02|03 | osoba = [[Emil Paul Tscherrig]] | popis = rímskokatolícky arcibiskup, bývalý diplomat Svätej stolice a kardinál}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|07|1952|06|22 | osoba = [[Jana Dubovcová]] | popis = slovenská právnička, ministerka spravodlivosti, verejná ochrankyňa práv a poslankyňa}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|01|1946|09|26 | osoba = [[Marián Járek]] | popis = slovenský vysokoškolský pedagóg, folklorista, etnomuzikológ, zberateľ a upravovateľ ľudových piesní}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|01|1955|06|08 | osoba = [[Ján Pataky]] | popis = slovenský politik, bývalý poslanec Národnej rady Slovenskej republiky v rokoch 2002{{--}}2010}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|04|30|1951|08|18 | osoba = [[Zdeněk Chára]] | popis = český zápasník a tréner od roku 1970 pôsobiaci na Slovensku}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|04|30|1938|01|23 | osoba = [[Georg Baselitz]] | popis = nemecký maliar a sochár}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|04|30|1948|11|23 | osoba = [[Chantal Nobel]] | popis = francúzska herečka}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|04|29|1952|05|16 | osoba = [[Oskar Petr]] | popis = český skladateľ, textár a spevák, člen folkového združenia Šafrán a folk-rockovej kapely Marsyas}} | included = <includeonly>1</includeonly> }}<noinclude> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Wikipédia:Wikiúdaje/Nedávne úmrtia]] * [[:cs:Šablona:Nejnovější aktuality]] * [[:en:Template:In the news]] * [[:de:Wikipedia:Hauptseite/Aktuelles]] * [[:fr:Modèle:Accueil actualité]] * [[:pl:Szablon:Aktualności]] [[Kategória:Šablóny Hlavnej stránky|Aktuality]] </noinclude> b6ctfcfxg5536txy9wqa6li2976rfi1 8215432 8215431 2026-05-17T12:45:04Z TeslaBot 71954 typografia 8215432 wikitext text/x-wiki {{HS/A/Rám | témy = * [[ruská invázia na Ukrajinu]] ** [[Chronológia udalostí ruskej invázie na Ukrajinu|chronológia]] * [[konflikt na Blízkom východe (2026)|konflikt na Blízkom východe]] | udalosti = {{HS/A/Obrázok | Péter Magyar MEP (2024).jpg | popis = [[Péter Magyar]]}} <!-- * {{HS/A/Udalosť | 2026-mm-dd | text | zdroj = {{Citácia...}} }} --> * {{HS/A/Udalosť | 2026-05-17 | finále [[Eurovision Song Contest 2026]] vo [[Viedeň|Viedni]] vyhrala bulharská speváčka Dara, čo je prvou [[bulharsko]]u výhrou Eurovision Song Contest | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | titul = DARA wins the Eurovision Song Contest 2026 for Bulgaria | url = https://www.eurovision.com/stories/dara-wins-the-eurovision-song-contest-2026-for-bulgaria/ | vydavateľ = Eurovision Song Contest | dátum vydania = 2026-05-16 | dátum prístupu = 2026-05-17 | jazyk = en}} }} * {{HS/A/Udalosť | 2026-05-12 | vo [[Francúzsko|francúzskom]] meste [[Cannes]] sa začal 79. ročník prestížneho [[Festival de Cannes|filmového festivalu]], ktorý pod vedením predsedu poroty Paka Čchan-uka potrvá do [[23. máj|23. mája]] 2026. | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Manon de Sortiraparis | odkaz na autora = | titul = Festival Cannes 2026: Najnovšie informácie a správy z 79. ročníka | url = https://www.sortiraparis.com/sk/zaluby/kino-festival/guides/291633-festival-cannes-2026-najnovsie-informacie-a-spravy-o-79-rocniku | vydavateľ = sortiraparis.com | miesto = | dátum vydania = 2023-04-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = }} }} * {{HS/A/Udalosť | 2026-05-09 | [[Maďarsko|maďarským]] [[Predseda vlády|premiérom]] sa stal [[Péter Magyar]]. | zdroj = {{Citácia periodika | autor = TASR | titul = Novým premiérom Maďarska sa stal Péter Magyar | periodikum = pravda.sk | odkaz na periodikum = | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/806359-zacala-sa-ustanovujuca-schodza-madarskeho-parlamentu-magyara-zvolia-za-premiera/ | vydavateľ = Pravda | miesto = Bratislava | dátum = 2026-05-09 | dátum prístupu = 2026-05-16 }} }} * {{HS/A/Udalosť | 2026-05-06 | [[Severná Kórea]] zmenila ústavu vypustením odkazov na znovuzjednotenie [[Kórea|Kóreje]] a vložením velenia nad [[Jadrová zbraň|jadrovými zbraňami]] do rúk vodcu [[Kim Čong-un]]a. | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | autor = TASR | titul = Severná Kórea mení ústavu a ruší všetky odkazy na zjednotenie s juhom | url = https://www.aktuality.sk/clanok/GX6KWsT/severna-korea-zmenila-svoju-ustavu-vypustila-z-nej-odkazy-na-zjednotenie-s-juznou-koreou/ | vydavateľ = aktuality.sk | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-05-06 | dátum prístupu = 2026-05-17}} }} * {{HS/A/Udalosť | 2026-04-28 | [[Spojené arabské emiráty]] oznámili, že s účinnosťou od [[1. máj]]a vystupujú z [[Organizácia krajín vyvážajúcich ropu|Organizácie krajín vyvážajúcich ropu]] (OPEC). | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = TASR| titul = Ropný kartel čaká veľká zmena. Spojené arabské emiráty oznámili odchod z OPEC aj aliancie OPEC+ | url = https://www.ta3.com/clanok/1046675/ropny-kartel-caka-velka-zmena-spojene-arabske-emiraty-oznamili-odchod-z-opec-aj-aliancie-opec | vydavateľ = ta3 | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-04-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = }} }} * {{HS/A/Udalosť | 2026-04-20 | spoločnosť [[Apple]] oznámila, že doterajší senior [[viceprezident]] pre hardvérové inžinierstvo [[John Ternus]] nahradí s účinnosťou od [[1. september|1. septembra]] [[2026]] [[Tim Cook|Tima Cooka]] v pozícii generálneho riaditeľa (CEO). | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tim Cook to become Apple Executive Chairman John Ternus to become Apple CEO | url = https://www.apple.com/newsroom/2026/04/tim-cook-to-become-apple-executive-chairman-john-ternus-to-become-apple-ceo/ | vydavateľ = apple.com | miesto = | dátum vydania = 2026-04-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-23 | jazyk = en }} }} | úmrtia = <!-- * {{HS/A/Úmrtie | 2026|mm|dd|rrrr|mm|dd | osoba = [[Meno Priezvisko]] | popis = popis}} , kde rrrr|mm|dd|rrrr|mm|dd je z volania š. {{dúv}} v článku --> * {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|15|1933|07|26 | osoba = [[Edmund Phelps]] | popis = americký profesor ekonómie, nositeľ [[Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela|Nobelovej ceny za ekonómiu]]}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|14|1953|10|06 | osoba = [[Karol Chmel]] | popis = slovenský redaktor, básnik a prekladateľ}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|12|1947|02|03 | osoba = [[Emil Paul Tscherrig]] | popis = rímskokatolícky arcibiskup, bývalý diplomat Svätej stolice a kardinál}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|07|1952|06|22 | osoba = [[Jana Dubovcová]] | popis = slovenská právnička, ministerka spravodlivosti, verejná ochrankyňa práv a poslankyňa}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|01|1946|09|26 | osoba = [[Marián Járek]] | popis = slovenský vysokoškolský pedagóg, folklorista, etnomuzikológ, zberateľ a upravovateľ ľudových piesní}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|01|1955|06|08 | osoba = [[Ján Pataky]] | popis = slovenský politik, bývalý poslanec Národnej rady Slovenskej republiky v rokoch 2002{{--}}2010}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|04|30|1951|08|18 | osoba = [[Zdeněk Chára]] | popis = český zápasník a tréner od roku 1970 pôsobiaci na Slovensku}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|04|30|1938|01|23 | osoba = [[Georg Baselitz]] | popis = nemecký maliar a sochár}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|04|30|1948|11|23 | osoba = [[Chantal Nobel]] | popis = francúzska herečka}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|04|29|1952|05|16 | osoba = [[Oskar Petr]] | popis = český skladateľ, textár a spevák, člen folkového združenia Šafrán a folk-rockovej kapely Marsyas}} | included = <includeonly>1</includeonly> }}<noinclude> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Wikipédia:Wikiúdaje/Nedávne úmrtia]] * [[:cs:Šablona:Nejnovější aktuality]] * [[:en:Template:In the news]] * [[:de:Wikipedia:Hauptseite/Aktuelles]] * [[:fr:Modèle:Accueil actualité]] * [[:pl:Szablon:Aktualności]] [[Kategória:Šablóny Hlavnej stránky|Aktuality]] </noinclude> 5eft34t6wdr2s4yajjs81yf9kdokr7n 8215556 8215432 2026-05-17T16:41:39Z KormiSK 91359 +wl 8215556 wikitext text/x-wiki {{HS/A/Rám | témy = * [[ruská invázia na Ukrajinu]] ** [[Chronológia udalostí ruskej invázie na Ukrajinu|chronológia]] * [[konflikt na Blízkom východe (2026)|konflikt na Blízkom východe]] | udalosti = {{HS/A/Obrázok | Péter Magyar MEP (2024).jpg | popis = [[Péter Magyar]]}} <!-- * {{HS/A/Udalosť | 2026-mm-dd | text | zdroj = {{Citácia...}} }} --> * {{HS/A/Udalosť | 2026-05-17 | finále [[Eurovision Song Contest 2026]] vo [[Viedeň|Viedni]] vyhrala bulharská speváčka [[Dara (speváčka)|Dara]] s piesňou „[[Bangaranga]]“, čo je prvou [[bulharsko]]u výhrou Eurovision Song Contest | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | titul = DARA wins the Eurovision Song Contest 2026 for Bulgaria | url = https://www.eurovision.com/stories/dara-wins-the-eurovision-song-contest-2026-for-bulgaria/ | vydavateľ = Eurovision Song Contest | dátum vydania = 2026-05-16 | dátum prístupu = 2026-05-17 | jazyk = en}} }} * {{HS/A/Udalosť | 2026-05-12 | vo [[Francúzsko|francúzskom]] meste [[Cannes]] sa začal 79. ročník prestížneho [[Festival de Cannes|filmového festivalu]], ktorý pod vedením predsedu poroty Paka Čchan-uka potrvá do [[23. máj|23. mája]] 2026. | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Manon de Sortiraparis | odkaz na autora = | titul = Festival Cannes 2026: Najnovšie informácie a správy z 79. ročníka | url = https://www.sortiraparis.com/sk/zaluby/kino-festival/guides/291633-festival-cannes-2026-najnovsie-informacie-a-spravy-o-79-rocniku | vydavateľ = sortiraparis.com | miesto = | dátum vydania = 2023-04-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = }} }} * {{HS/A/Udalosť | 2026-05-09 | [[Maďarsko|maďarským]] [[Predseda vlády|premiérom]] sa stal [[Péter Magyar]]. | zdroj = {{Citácia periodika | autor = TASR | titul = Novým premiérom Maďarska sa stal Péter Magyar | periodikum = pravda.sk | odkaz na periodikum = | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/806359-zacala-sa-ustanovujuca-schodza-madarskeho-parlamentu-magyara-zvolia-za-premiera/ | vydavateľ = Pravda | miesto = Bratislava | dátum = 2026-05-09 | dátum prístupu = 2026-05-16 }} }} * {{HS/A/Udalosť | 2026-05-06 | [[Severná Kórea]] zmenila ústavu vypustením odkazov na znovuzjednotenie [[Kórea|Kóreje]] a vložením velenia nad [[Jadrová zbraň|jadrovými zbraňami]] do rúk vodcu [[Kim Čong-un]]a. | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | autor = TASR | titul = Severná Kórea mení ústavu a ruší všetky odkazy na zjednotenie s juhom | url = https://www.aktuality.sk/clanok/GX6KWsT/severna-korea-zmenila-svoju-ustavu-vypustila-z-nej-odkazy-na-zjednotenie-s-juznou-koreou/ | vydavateľ = aktuality.sk | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-05-06 | dátum prístupu = 2026-05-17}} }} * {{HS/A/Udalosť | 2026-04-28 | [[Spojené arabské emiráty]] oznámili, že s účinnosťou od [[1. máj]]a vystupujú z [[Organizácia krajín vyvážajúcich ropu|Organizácie krajín vyvážajúcich ropu]] (OPEC). | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = TASR| titul = Ropný kartel čaká veľká zmena. Spojené arabské emiráty oznámili odchod z OPEC aj aliancie OPEC+ | url = https://www.ta3.com/clanok/1046675/ropny-kartel-caka-velka-zmena-spojene-arabske-emiraty-oznamili-odchod-z-opec-aj-aliancie-opec | vydavateľ = ta3 | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-04-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = }} }} * {{HS/A/Udalosť | 2026-04-20 | spoločnosť [[Apple]] oznámila, že doterajší senior [[viceprezident]] pre hardvérové inžinierstvo [[John Ternus]] nahradí s účinnosťou od [[1. september|1. septembra]] [[2026]] [[Tim Cook|Tima Cooka]] v pozícii generálneho riaditeľa (CEO). | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tim Cook to become Apple Executive Chairman John Ternus to become Apple CEO | url = https://www.apple.com/newsroom/2026/04/tim-cook-to-become-apple-executive-chairman-john-ternus-to-become-apple-ceo/ | vydavateľ = apple.com | miesto = | dátum vydania = 2026-04-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-23 | jazyk = en }} }} | úmrtia = <!-- * {{HS/A/Úmrtie | 2026|mm|dd|rrrr|mm|dd | osoba = [[Meno Priezvisko]] | popis = popis}} , kde rrrr|mm|dd|rrrr|mm|dd je z volania š. {{dúv}} v článku --> * {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|15|1933|07|26 | osoba = [[Edmund Phelps]] | popis = americký profesor ekonómie, nositeľ [[Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela|Nobelovej ceny za ekonómiu]]}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|14|1953|10|06 | osoba = [[Karol Chmel]] | popis = slovenský redaktor, básnik a prekladateľ}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|12|1947|02|03 | osoba = [[Emil Paul Tscherrig]] | popis = rímskokatolícky arcibiskup, bývalý diplomat Svätej stolice a kardinál}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|07|1952|06|22 | osoba = [[Jana Dubovcová]] | popis = slovenská právnička, ministerka spravodlivosti, verejná ochrankyňa práv a poslankyňa}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|01|1946|09|26 | osoba = [[Marián Járek]] | popis = slovenský vysokoškolský pedagóg, folklorista, etnomuzikológ, zberateľ a upravovateľ ľudových piesní}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|01|1955|06|08 | osoba = [[Ján Pataky]] | popis = slovenský politik, bývalý poslanec Národnej rady Slovenskej republiky v rokoch 2002{{--}}2010}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|04|30|1951|08|18 | osoba = [[Zdeněk Chára]] | popis = český zápasník a tréner od roku 1970 pôsobiaci na Slovensku}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|04|30|1938|01|23 | osoba = [[Georg Baselitz]] | popis = nemecký maliar a sochár}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|04|30|1948|11|23 | osoba = [[Chantal Nobel]] | popis = francúzska herečka}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|04|29|1952|05|16 | osoba = [[Oskar Petr]] | popis = český skladateľ, textár a spevák, člen folkového združenia Šafrán a folk-rockovej kapely Marsyas}} | included = <includeonly>1</includeonly> }}<noinclude> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Wikipédia:Wikiúdaje/Nedávne úmrtia]] * [[:cs:Šablona:Nejnovější aktuality]] * [[:en:Template:In the news]] * [[:de:Wikipedia:Hauptseite/Aktuelles]] * [[:fr:Modèle:Accueil actualité]] * [[:pl:Szablon:Aktualności]] [[Kategória:Šablóny Hlavnej stránky|Aktuality]] </noinclude> jslwrenpgkts95thzfa8d2o21o7q3nl 8215559 8215556 2026-05-17T16:45:04Z TeslaBot 71954 typografia 8215559 wikitext text/x-wiki {{HS/A/Rám | témy = * [[ruská invázia na Ukrajinu]] ** [[Chronológia udalostí ruskej invázie na Ukrajinu|chronológia]] * [[konflikt na Blízkom východe (2026)|konflikt na Blízkom východe]] | udalosti = {{HS/A/Obrázok | Péter Magyar MEP (2024).jpg | popis = [[Péter Magyar]]}} <!-- * {{HS/A/Udalosť | 2026-mm-dd | text | zdroj = {{Citácia...}} }} --> * {{HS/A/Udalosť | 2026-05-17 | finále [[Eurovision Song Contest 2026]] vo [[Viedeň|Viedni]] vyhrala bulharská speváčka [[Dara (speváčka)|Dara]] s piesňou „[[Bangaranga]]“, čo je prvou [[bulharsko]]u výhrou Eurovision Song Contest | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | titul = DARA wins the Eurovision Song Contest 2026 for Bulgaria | url = https://www.eurovision.com/stories/dara-wins-the-eurovision-song-contest-2026-for-bulgaria/ | vydavateľ = Eurovision Song Contest | dátum vydania = 2026-05-16 | dátum prístupu = 2026-05-17 | jazyk = en}} }} * {{HS/A/Udalosť | 2026-05-12 | vo [[Francúzsko|francúzskom]] meste [[Cannes]] sa začal 79. ročník prestížneho [[Festival de Cannes|filmového festivalu]], ktorý pod vedením predsedu poroty Paka Čchan-uka potrvá do [[23. máj|23. mája]] 2026. | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Manon de Sortiraparis | odkaz na autora = | titul = Festival Cannes 2026: Najnovšie informácie a správy z 79. ročníka | url = https://www.sortiraparis.com/sk/zaluby/kino-festival/guides/291633-festival-cannes-2026-najnovsie-informacie-a-spravy-o-79-rocniku | vydavateľ = sortiraparis.com | miesto = | dátum vydania = 2023-04-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = }} }} * {{HS/A/Udalosť | 2026-05-09 | [[Maďarsko|maďarským]] [[Predseda vlády|premiérom]] sa stal [[Péter Magyar]]. | zdroj = {{Citácia periodika | autor = TASR | titul = Novým premiérom Maďarska sa stal Péter Magyar | periodikum = pravda.sk | odkaz na periodikum = | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/806359-zacala-sa-ustanovujuca-schodza-madarskeho-parlamentu-magyara-zvolia-za-premiera/ | vydavateľ = Pravda | miesto = Bratislava | dátum = 2026-05-09 | dátum prístupu = 2026-05-16 }} }} * {{HS/A/Udalosť | 2026-05-06 | [[Severná Kórea]] zmenila ústavu vypustením odkazov na znovuzjednotenie [[Kórea|Kóreje]] a vložením velenia nad [[Jadrová zbraň|jadrovými zbraňami]] do rúk vodcu [[Kim Čong-un]]a. | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | autor = TASR | titul = Severná Kórea mení ústavu a ruší všetky odkazy na zjednotenie s juhom | url = https://www.aktuality.sk/clanok/GX6KWsT/severna-korea-zmenila-svoju-ustavu-vypustila-z-nej-odkazy-na-zjednotenie-s-juznou-koreou/ | vydavateľ = aktuality.sk | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-05-06 | dátum prístupu = 2026-05-17}} }} * {{HS/A/Udalosť | 2026-04-28 | [[Spojené arabské emiráty]] oznámili, že s účinnosťou od [[1. máj]]a vystupujú z [[Organizácia krajín vyvážajúcich ropu|Organizácie krajín vyvážajúcich ropu]] (OPEC). | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = TASR| titul = Ropný kartel čaká veľká zmena. Spojené arabské emiráty oznámili odchod z OPEC aj aliancie OPEC+ | url = https://www.ta3.com/clanok/1046675/ropny-kartel-caka-velka-zmena-spojene-arabske-emiraty-oznamili-odchod-z-opec-aj-aliancie-opec | vydavateľ = ta3 | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-04-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = }} }} * {{HS/A/Udalosť | 2026-04-20 | spoločnosť [[Apple]] oznámila, že doterajší senior [[viceprezident]] pre hardvérové inžinierstvo [[John Ternus]] nahradí s účinnosťou od [[1. september|1. septembra]] [[2026]] [[Tim Cook|Tima Cooka]] v pozícii generálneho riaditeľa (CEO). | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tim Cook to become Apple Executive Chairman John Ternus to become Apple CEO | url = https://www.apple.com/newsroom/2026/04/tim-cook-to-become-apple-executive-chairman-john-ternus-to-become-apple-ceo/ | vydavateľ = apple.com | miesto = | dátum vydania = 2026-04-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-23 | jazyk = en }} }} | úmrtia = <!-- * {{HS/A/Úmrtie | 2026|mm|dd|rrrr|mm|dd | osoba = [[Meno Priezvisko]] | popis = popis}} , kde rrrr|mm|dd|rrrr|mm|dd je z volania š. {{dúv}} v článku --> * {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|15|1933|07|26 | osoba = [[Edmund Phelps]] | popis = americký profesor ekonómie, nositeľ [[Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela|Nobelovej ceny za ekonómiu]]}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|14|1953|10|06 | osoba = [[Karol Chmel]] | popis = slovenský redaktor, básnik a prekladateľ}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|12|1947|02|03 | osoba = [[Emil Paul Tscherrig]] | popis = rímskokatolícky arcibiskup, bývalý diplomat Svätej stolice a kardinál}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|07|1952|06|22 | osoba = [[Jana Dubovcová]] | popis = slovenská právnička, ministerka spravodlivosti, verejná ochrankyňa práv a poslankyňa}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|01|1946|09|26 | osoba = [[Marián Járek]] | popis = slovenský vysokoškolský pedagóg, folklorista, etnomuzikológ, zberateľ a upravovateľ ľudových piesní}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|01|1955|06|08 | osoba = [[Ján Pataky]] | popis = slovenský politik, bývalý poslanec Národnej rady Slovenskej republiky v rokoch 2002{{--}}2010}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|04|30|1951|08|18 | osoba = [[Zdeněk Chára]] | popis = český zápasník a tréner od roku 1970 pôsobiaci na Slovensku}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|04|30|1938|01|23 | osoba = [[Georg Baselitz]] | popis = nemecký maliar a sochár}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|04|30|1948|11|23 | osoba = [[Chantal Nobel]] | popis = francúzska herečka}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|04|29|1952|05|16 | osoba = [[Oskar Petr]] | popis = český skladateľ, textár a spevák, člen folkového združenia Šafrán a folk-rockovej kapely Marsyas}} | included = <includeonly>1</includeonly> }}<noinclude> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Wikipédia:Wikiúdaje/Nedávne úmrtia]] * [[:cs:Šablona:Nejnovější aktuality]] * [[:en:Template:In the news]] * [[:de:Wikipedia:Hauptseite/Aktuelles]] * [[:fr:Modèle:Accueil actualité]] * [[:pl:Szablon:Aktualności]] [[Kategória:Šablóny Hlavnej stránky|Aktuality]] </noinclude> 053537nn7imizzxoa2vqw7u9njj1y7i 8215561 8215559 2026-05-17T16:46:48Z Fillos X. 212061 8215561 wikitext text/x-wiki {{HS/A/Rám | témy = * [[ruská invázia na Ukrajinu]] ** [[Chronológia udalostí ruskej invázie na Ukrajinu|chronológia]] * [[konflikt na Blízkom východe (2026)|konflikt na Blízkom východe]] | udalosti = {{HS/A/Obrázok | Péter Magyar MEP (2024).jpg | popis = [[Péter Magyar]]}} <!-- * {{HS/A/Udalosť | 2026-mm-dd | text | zdroj = {{Citácia...}} }} --> * {{HS/A/Udalosť | 2026-05-17 | finále [[Eurovision Song Contest 2026]] vo [[Viedeň|Viedni]] vyhrala bulharská speváčka [[Dara (speváčka)|Dara]] s piesňou „[[Bangaranga]]“, čo je prvou [[bulharsko]]u výhrou Eurovision Song Contest. | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | titul = DARA wins the Eurovision Song Contest 2026 for Bulgaria | url = https://www.eurovision.com/stories/dara-wins-the-eurovision-song-contest-2026-for-bulgaria/ | vydavateľ = Eurovision Song Contest | dátum vydania = 2026-05-16 | dátum prístupu = 2026-05-17 | jazyk = en}} }} * {{HS/A/Udalosť | 2026-05-12 | vo [[Francúzsko|francúzskom]] meste [[Cannes]] sa začal 79. ročník prestížneho [[Festival de Cannes|filmového festivalu]], ktorý pod vedením predsedu poroty Paka Čchan-uka potrvá do [[23. máj|23. mája]] 2026. | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Manon de Sortiraparis | odkaz na autora = | titul = Festival Cannes 2026: Najnovšie informácie a správy z 79. ročníka | url = https://www.sortiraparis.com/sk/zaluby/kino-festival/guides/291633-festival-cannes-2026-najnovsie-informacie-a-spravy-o-79-rocniku | vydavateľ = sortiraparis.com | miesto = | dátum vydania = 2023-04-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = }} }} * {{HS/A/Udalosť | 2026-05-09 | [[Maďarsko|maďarským]] [[Predseda vlády|premiérom]] sa stal [[Péter Magyar]]. | zdroj = {{Citácia periodika | autor = TASR | titul = Novým premiérom Maďarska sa stal Péter Magyar | periodikum = pravda.sk | odkaz na periodikum = | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/806359-zacala-sa-ustanovujuca-schodza-madarskeho-parlamentu-magyara-zvolia-za-premiera/ | vydavateľ = Pravda | miesto = Bratislava | dátum = 2026-05-09 | dátum prístupu = 2026-05-16 }} }} * {{HS/A/Udalosť | 2026-05-06 | [[Severná Kórea]] zmenila ústavu vypustením odkazov na znovuzjednotenie [[Kórea|Kóreje]] a vložením velenia nad [[Jadrová zbraň|jadrovými zbraňami]] do rúk vodcu [[Kim Čong-un]]a. | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | autor = TASR | titul = Severná Kórea mení ústavu a ruší všetky odkazy na zjednotenie s juhom | url = https://www.aktuality.sk/clanok/GX6KWsT/severna-korea-zmenila-svoju-ustavu-vypustila-z-nej-odkazy-na-zjednotenie-s-juznou-koreou/ | vydavateľ = aktuality.sk | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-05-06 | dátum prístupu = 2026-05-17}} }} * {{HS/A/Udalosť | 2026-04-28 | [[Spojené arabské emiráty]] oznámili, že s účinnosťou od [[1. máj]]a vystupujú z [[Organizácia krajín vyvážajúcich ropu|Organizácie krajín vyvážajúcich ropu]] (OPEC). | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = TASR| titul = Ropný kartel čaká veľká zmena. Spojené arabské emiráty oznámili odchod z OPEC aj aliancie OPEC+ | url = https://www.ta3.com/clanok/1046675/ropny-kartel-caka-velka-zmena-spojene-arabske-emiraty-oznamili-odchod-z-opec-aj-aliancie-opec | vydavateľ = ta3 | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-04-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = }} }} * {{HS/A/Udalosť | 2026-04-20 | spoločnosť [[Apple]] oznámila, že doterajší senior [[viceprezident]] pre hardvérové inžinierstvo [[John Ternus]] nahradí s účinnosťou od [[1. september|1. septembra]] [[2026]] [[Tim Cook|Tima Cooka]] v pozícii generálneho riaditeľa (CEO). | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tim Cook to become Apple Executive Chairman John Ternus to become Apple CEO | url = https://www.apple.com/newsroom/2026/04/tim-cook-to-become-apple-executive-chairman-john-ternus-to-become-apple-ceo/ | vydavateľ = apple.com | miesto = | dátum vydania = 2026-04-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-23 | jazyk = en }} }} | úmrtia = <!-- * {{HS/A/Úmrtie | 2026|mm|dd|rrrr|mm|dd | osoba = [[Meno Priezvisko]] | popis = popis}} , kde rrrr|mm|dd|rrrr|mm|dd je z volania š. {{dúv}} v článku --> * {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|15|1933|07|26 | osoba = [[Edmund Phelps]] | popis = americký profesor ekonómie, nositeľ [[Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela|Nobelovej ceny za ekonómiu]]}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|14|1953|10|06 | osoba = [[Karol Chmel]] | popis = slovenský redaktor, básnik a prekladateľ}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|12|1947|02|03 | osoba = [[Emil Paul Tscherrig]] | popis = rímskokatolícky arcibiskup, bývalý diplomat Svätej stolice a kardinál}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|07|1952|06|22 | osoba = [[Jana Dubovcová]] | popis = slovenská právnička, ministerka spravodlivosti, verejná ochrankyňa práv a poslankyňa}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|01|1946|09|26 | osoba = [[Marián Járek]] | popis = slovenský vysokoškolský pedagóg, folklorista, etnomuzikológ, zberateľ a upravovateľ ľudových piesní}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|01|1955|06|08 | osoba = [[Ján Pataky]] | popis = slovenský politik, bývalý poslanec Národnej rady Slovenskej republiky v rokoch 2002{{--}}2010}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|04|30|1951|08|18 | osoba = [[Zdeněk Chára]] | popis = český zápasník a tréner od roku 1970 pôsobiaci na Slovensku}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|04|30|1938|01|23 | osoba = [[Georg Baselitz]] | popis = nemecký maliar a sochár}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|04|30|1948|11|23 | osoba = [[Chantal Nobel]] | popis = francúzska herečka}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|04|29|1952|05|16 | osoba = [[Oskar Petr]] | popis = český skladateľ, textár a spevák, člen folkového združenia Šafrán a folk-rockovej kapely Marsyas}} | included = <includeonly>1</includeonly> }}<noinclude> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Wikipédia:Wikiúdaje/Nedávne úmrtia]] * [[:cs:Šablona:Nejnovější aktuality]] * [[:en:Template:In the news]] * [[:de:Wikipedia:Hauptseite/Aktuelles]] * [[:fr:Modèle:Accueil actualité]] * [[:pl:Szablon:Aktualności]] [[Kategória:Šablóny Hlavnej stránky|Aktuality]] </noinclude> a4w1div32qdjxg207814a7l8gh03u85 0 654096 8215652 8164775 2026-05-17T18:35:44Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 3 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8215652 wikitext text/x-wiki {{Infobox trolejbus | názov = Škoda 35Tr | súbor = | popis = | typ = 35Tr | výrobca = [[Škoda Electric]]<br />[[Iveco Bus]] (karoséria) | prototyp = 2018, 2020 | výroba v rokoch = | vyrobených kusov = 2 | modernizácia v rokoch = | modernizovaných kusov = | dĺžka = 18 559 mm | šírka = 2 550 mm | výška = 3 556 mm | pohotovostná hmotnosť = 19 100 kg | výška podlahy = 320 mm / 330 mm / 340 mm | max. rýchlosť = 65 km/h | miest na sedenie = 35 | miest na státie = 90 | motor(y) = | výkon = 1×250 kW | napätie = 600 V | dieselagregát = | výkon dieselagregátu = }} '''Škoda 35Tr''' je nízkopodlažný kĺbový [[trolejbus]] vyrábaný v spolupráci podnikov [[Škoda Electric]] (elektrická výzbroj a kompletizácia) a [[Iveco Bus]], ktorý dodáva karosérie vychádzajúce z autobusu [[Iveco Urbanway 18M]]. == Konštrukcia == Ide o trojnápravový dvojčlánkový trolejbus s karosériou mestského autobusu Iveco Urbanway 18M. == Dejiny == Typ 35Tr nadväzuje na model [[Škoda 25Tr]], ktorý bol v spolupráci Irisbusu (predchodca Iveca Bus) a Škody Electric vyrábaný v rokoch 2004{{--}}2014 a ktorý disponoval karosériou autobusov [[Irisbus Citybus 18M]] a [[Irisbus Citelis 18M]]. Prototyp vozidla 35Tr bol dokončený začiatkom roka 2018, vo februári toho roku sa prvýkrát objavil v plzenských uliciach na skúšobných jazdách.<ref name="prototyp">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Hinčica| meno = Libor| titul = Škoda 35 Tr. V Plzni dokončili trolejbus s karoserií Urbanway| url = http://www.cs-dopravak.cz/zpravy/2018/1/30/koda-35-tr-v-plzni-dokonili-trolejbus-s-karoseri-urbanway-36lsl| dátum vydaní = 2018-02-02| dátum prístupu = 2018-06-30| vydavateľ = Cs-dopravak.cz| url archívu = https://web.archive.org/web/20180714150747/http://www.cs-dopravak.cz/zpravy/2018/1/30/koda-35-tr-v-plzni-dokonili-trolejbus-s-karoseri-urbanway-36lsl| dátum archivácie = 2018-07-14}}</ref> V júni 2018 bolo vozidlo prevzaté späť výrobcom, ktorý je v nasledujúcich týždňoch prestaval na prvý kus trolejbusu Iveco Crealis. Elektrická výzbroj zostala zachovaná, najväčšou zmenou (okrem farebnosti) bola inštalácia nového predného čela. V septembri 2018 bolo vozidlo vystavené na veľtrhu IAA 2018 v Hannoveri.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Hinčica| meno = Libor| titul = První trolejbus Crealis s výzbrojí Škoda Electric| url = http://www.cs-dopravak.cz/zpravy/2018/9/19/prvn-trolejbus-crealis-s-vzbroj-koda-electric| dátum vydaní = 2018-09-19| dátum prístupu = 2018-10-05| vydavateľ = Cs-dopravak.cz| url archívu = https://web.archive.org/web/20181005194910/http://www.cs-dopravak.cz/zpravy/2018/9/19/prvn-trolejbus-crealis-s-vzbroj-koda-electric| dátum archivácie = 2018-10-05}}</ref> Trolejbus bol následne prestavaný na Iveco Crealis. V júni 2018 objednala [[Dopravní společnost Zlín-Otrokovice]] (DSZO) jeden parciálny trolejbus 35Tr s pomocnými trakčnými batériami<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Hinčica| meno = Libor| titul = Do Zlína zamíří trolejbus Škoda 35 Tr| url = http://www.cs-dopravak.cz/zpravy/2018/6/28/do-zlna-zam-trolejbus-koda-35-tr| dátum vydaní = 2018-06-28| dátum prístupu = 2018-06-30| vydavateľ = Cs-dopravak.cz| url archívu = https://web.archive.org/web/20180703104928/http://www.cs-dopravak.cz/zpravy/2018/6/28/do-zlna-zam-trolejbus-koda-35-tr| dátum archivácie = 2018-07-03}}</ref> ktorý mal byť dodaný do polovice roku 2019. Zákazka ale bola oneskorená a až v prvej polovici februára 2020 vykonával objednaný trolejbus skúšobné jazdy v Plzni. Krátko na to bol dodaný DSZO<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul = Vůz DSZO #414 (Škoda 35Tr)| url = https://seznam-autobusu.cz/vuz/87378| dátum prístupu = 2020-2-18| vydavateľ = Seznam-autobusu.cz| url archívu = https://web.archive.org/web/20200218071733/https://seznam-autobusu.cz/vuz/87378| dátum archivácie = 2020-02-18}}</ref> a v druhej polovici marca 2020 začal v Zlíne skúšobné jazdy s cestujúcimi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Sůra | meno = Jan| titul = Po Zlíně začal jezdit nový kloubový trolejbus s bateriemi, deset kilometrů ujede mimo troleje| url = https://zdopravy.cz/po-zline-zacal-jezditnovy-kloubovy-trolejbus-s-bateriemi-deset-kilometru-ujede-mimo-troleje-45119/| dátum vydania = 2020-03-20| dátum prístupu = 2020-3-20| vydavateľ = [[Zdopravy.cz]]}}</ref> == Dodávky trolejbusov == {| class="wikitable" |- ! Súčasný štát ! Mesto ! Stránka ! Roky dodávok ! Počet vozidiel ! Evidenčné čísla<br />pri dodaní ! Poznámky ! Zdroj |- | rowspan="2" | {{Minivlajka|Česko|w}} | [[Škoda Electric]] | — | 2018 | 1 | — | prototyp, prestavaný na [[Iveco Crealis]] | <ref name="prototyp" /> |- | [[Zlín]] – [[Otrokovice]] | [[Trolejbusová doprava v Zlíne a Otrokoviciach|stránka]] | 2020 | 1 | 414 | 2. prototyp, s batériovým pohonom | <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = DSZO: trolejbusy Škoda 35Tr | url = https://seznam-autobusu.cz/seznam?iddopravce=188&ntyp=35Tr | dátum prístupu = 2020-2-18 | vydavateľ = Seznam-autobusu.cz | url archívu = https://web.archive.org/web/20200410132606/https://seznam-autobusu.cz/vuz/87378 | dátum archivácie = 2020-04-10 }}</ref> |} == Referencie == <references /> * {{Preklad|cs|Škoda 35Tr|18874069}} {{Trolejbusy Škoda}} {{Trolejbusy Iveco}} [[Kategória:Trolejbusy Škoda|35Tr]] [[Kategória:Trolejbusy Iveco]] [[Kategória:Kĺbové trolejbusy]] 5yhz46g2hwk4tyz1kenmjo8sjkpvbgx 0 654113 8215596 7790650 2026-05-17T17:15:28Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8215596 wikitext text/x-wiki {{Infobox trolejbus | názov = Škoda 15TrSF | súbor = Škoda-ETI 15TrSF 7118, trolleybus line 14, San Francisco, 2011.jpg | popis = Trolejbus Škoda 15TrSF v San Franciscu | typ = 15TrSF | výrobca = ETI Baltimore<br/>[[Škoda Holding|Škoda Ostrov]]<br/>AAI Baltimore | prototyp = 1999 | výroba v rokoch = 2002 – 2003 | vyrobených kusov = 33 | modernizácia v rokoch = | modernizovaných kusov = | dĺžka = | šírka = | výška = | pohotovostná hmotnosť = | výška podlahy = | max. rýchlosť = 60 km/h | miest na sedenie = | miest na státie = | motor(y) = | výkon = 2 x 160 kW | napätie = | dieselagregát = | výkon dieselagregátu = }} '''Škoda 15TrSF''' je modernizovaná exportná verzia [[Česko-Slovensko|česko-slovenského]] dvojčlánkového [[Trolejbus|trolejbusu]] [[Škoda 15Tr]], ktorá bola určená pre americké mesto [[San Francisco]]. == Konštrukcia a modernizačné prvky == Vozy 15TrSF boli vyrábané obdobne ako štandardné trolejbusy [[Škoda 14TrSF|14TrSF]], ktoré boli aj určené pre San Francisco. Vo Škode Ostrov boli vyrobené len skelety týchto kĺbových trolejbusov, zostavené boli až v podniku ETI Baltimore, ktorú založila Škoda spoločne s firmou AAI Baltimore práve za účelom kompletizácie trolejbusov. Trolejbus 15TrSF vychádza mechanicky aj elektricky z typu 15Tr. Ide teda o trojnápravový trolejbus, ktorý sa skladá z dvoch častí. Tie sú navzájom spojené kĺbom a krycím mechom. Bol pozmenený nielen dizajn vozu, ktorý je rovnaký ako u vozov 14TrSF, ale aj interiér alebo počet dverí. V pravej bočnici sú len troje dvojkrídlové skladacie dvere; dvoje v prednom článku, jedne v článku druhom. == Prototyp == V roku 1999 bol vyrobený jeden prototyp vozu 15TrSF (pravdepodobne bol ako jediný voz svojho typu dokončený v [[Ostrov (okres Karlove Vary)|Ostrove]]). Po skúškach u výrobcu bol dodaný s ostatnými trolejbusmi 15TrSF do San Francisca. Tu dostal evidenčné číslo 7101 a v prevádzke zostal až do roku 2016, kedy bol vyradený spoločne so všetkými ostatnými vozmi 15TrSF. == Dodávky trolejbusov == V rokoch 1999 až 2003 bolo vyrobených celkom 33 vozov 15TrSF. {| class="wikitable" |- ! Súčasný štát ! Mesto ! Stránka ! Typ ! Roky dodávok ! Počet vozov ! Evidenčné čísla<br />pri dodaní ! Poznámky ! Zdroj |- | {{Minivlajka|USA|w}} | [[San Francisco]] | [[Trolejbusová doprava v San Franciscu|stránka]] | 15TrSF | 2002{{--}}2003 | 33 | 7101–7133 | &nbsp; | <ref name="TV">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vehicles List San Francisco. Škoda 15TrSF | url = http://transphoto.ru/list.php?serv=0&cid=307&mid=772 | dátum prístupu = 2012-12-4 | vydavateľ = Transphoto.ru | jazyk = en }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = San Francisco CA Trolley Coaches | url = http://www.trolleybuses.net/sfo/sfo.htm | dátum prístupu = 2012-12-4 | vydavateľ = Trolleybuses.net | jazyk = en }}</ref> |} Všetky trolejbusy 15TrSF boli z prevádzky vyradené v roku 2016.<ref name="TV" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Hinčica| meno = Libor| titul = Je konec. České trolejbusy v San Francisku jsou minulostí| url = http://www.cs-dopravak.cz/zpravy/2019/9/13/je-konec-esk-trolejbusy-v-san-francisku-jsou-minulost| dátum vydaní = 2019-09-14| dátum prístupu = 2019-9-20| vydavateľ = Cs-dopravak.cz| url archívu = https://web.archive.org/web/20190920191059/http://www.cs-dopravak.cz/zpravy/2019/9/13/je-konec-esk-trolejbusy-v-san-francisku-jsou-minulost| dátum archivácie = 2019-09-20}}</ref> == Referencie == <references /> * {{Preklad|cs|Škoda 15TrSF|17666013}} == Iné projekty == {{projekt}} {{Trolejbusy Škoda}} [[Kategória:Trolejbusy Škoda|15TrSF]] [[Kategória:Kĺbové trolejbusy]] bpz2lof213iymqrjhebqrcgtuhmzeuj 0 654174 8215607 8164749 2026-05-17T17:33:51Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 2 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8215607 wikitext text/x-wiki {{Infobox trolejbus | názov = Škoda 26Tr Solaris | súbor = 26Tr Žilina5.jpg | popis = Škoda 26Tr Solaris v Žiline | typ = 26Tr | výrobca = [[Škoda Electric]]<br />[[Solaris Bus & Coach|Solaris B&C]] (karoséria) | prototyp = 2018 | výroba v rokoch = 2009–dodnes | vyrobených kusov = 308 | modernizácia v rokoch = | modernizovaných kusov = | dĺžka = 12 000 mm | šírka = 2 550 mm | výška = 3 370 mm | pohotovostná hmotnosť = | výška podlahy = | max. rýchlosť = | miest na sedenie = 32 | miest na státie = | motor(y) = | výkon = 1×160 kW | napätie = 600 V DC | dieselagregát = | výkon dieselagregátu = }} [[Súbor:Plzeň Škoda 26Tr Solaris trolleybus 550 on Tylova at Klatovská třída (2016).jpg|thumb|Škoda 26Tr Solaris v Plzni]] [[Súbor:Škoda 26Tr Solaris 3303, Brno, Srbská 01.jpg|thumb|Škoda 26Tr Solaris v Brne]] '''Škoda 26Tr Solaris''' je nízkopodlažný [[trolejbus]] vyrábaný spoločnosťou [[Škoda Electric]] s využitím vozovej skrine firmy [[Solaris Bus & Coach]]. V súčasnosti je spoločne s typmi [[Škoda 30Tr SOR]] a [[Škoda 32Tr SOR]] jedným z modelov štandardného dvojnápravového trolejbusu, ktorý Škoda ponúka. == Dejiny == Prototypový trolejbus bol skompletizovaný v [[Plzeň|Plzni]] v priebehu mája a júna 2009. Po skúšobných jazdách bez cestujúcich, ktoré prebiehali v Plzni, bol trolejbus prepravený v júli 2009 do [[Jihlava (mesto)|Jihlavy]], kde pod evidenčným číslom 68 jazdil od 23. júla 2009 v skúšobnej prevádzke s cestujúcimi. Celkovo bolo do Jihlavy do konca roka 2011 dodaných 23 trolejbusov tohto typu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prototyp trolejbusu Škoda 26Tr Solaris v ulicích Jihlavy|url=http://spz.logout.cz/novinky/novinky.php?poradi=1172|vydavateľ=spz.logout.cz|dátum prístupu=2020-08-10}}</ref> Šesť vozov typu 26Tr bolo v rokoch 2009 a 2010 dodaných aj do [[Teplice|Teplíc]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nový český trolejbus se prohání v Plzni. Zatím lidi nevozí|url=https://www.idnes.cz/technet/technika/novy-cesky-trolejbus-se-prohani-v-plzni-zatim-lidi-nevozi.A090703_124538_tec_technika_rja|vydavateľ=iDNES.cz|dátum vydania=2009-07-03|dátum prístupu=2020-08-10}}</ref> 30 trolejbusov 26Tr (v celkovej hodnote 14 miliónov [[Euro|eur]]) vyrobila Škoda Electric aj pre bulharskú [[Sofia|Sofiu]] (dodávky v rokoch 2010 a 2011).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Škodovka dodá do Sofie trolejbusy za 370 milionů korun|url=https://byznys.ihned.cz/c1-39268520-skodovka-doda-do-sofie-trolejbusy-za-370-milionu-korun|vydavateľ=Hospodářské noviny (iHNed.cz)|dátum vydania=2009-12-01|dátum prístupu=2020-08-10|jazyk=cs|priezvisko=mil}}</ref> Šesť vozov (z toho dvaja s pomocným dieselagregátom) zakúpil v roku 2010 aj [[Městský dopravní podnik Opava|Mestský dopravný podnik Opava]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=MODERNIZACE TROLEJBUSOVÉHO PARKU V MDPO|url=http://www.mdpo.cz/index.php|vydavateľ=MDPO, a.s.|dátum prístupu=2020-08-10|jazyk=cs|url archívu=https://web.archive.org/web/20200807182437/http://www.mdpo.cz/index.php|dátum archivácie=2020-08-07}}</ref> Pre [[Dopravní podnik města Pardubic|Dopravný podnik mesta Pardubic]] vyrobila Škoda Electric v rokoch 2011{{--}}2014 celkom 10 vozov typu 26Tr, ktorých spolufinancovanie bolo zabezpečené z európskych fondov ROP.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=BUSportál {{!}} zprávy {{!}} vše o autobusech {{!}} autobusová doprava {{!}} jízdní řády|url=http://www.busportal.cz/modules.php?name=article&sid=8401&secid=13|vydavateľ=www.busportal.cz|dátum prístupu=2020-08-10|priezvisko=|meno=|url archívu=https://web.archive.org/web/20160304201519/http://www.busportal.cz/modules.php?name=article&sid=8401&secid=13|dátum archivácie=2016-03-04}}</ref> Štyri vozy 26Tr (z toho dva vybavené ako prvé v Česku<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=První parciální trolejbusy v České republice odebere Zlín|url=https://www.cs-dopravak.cz/2016-1-12-prvn-parciln-trolejbusy-v-esk-republice-odebere-zln/|vydavateľ=Československý Dopravák|dátum vydania=2016-01-13|dátum prístupu=2020-08-10|jazyk=cs|url archívu=https://web.archive.org/web/20210918065520/https://www.cs-dopravak.cz/2016-1-12-prvn-parciln-trolejbusy-v-esk-republice-odebere-zln/|dátum archivácie=2021-09-18}}</ref> batériami pre autonómny pojazd) boli v rokoch 2013 a 2014 dodané [[Dopravní společnost Zlín-Otrokovice|Dopravnej spoločnosti Zlín-Otrokovice]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Škoda Electric dodá 25 trolejbusů v čtyřech provedeních do Zlína|url=http://www.busportal.cz/modules.php?name=article&sid=10329|vydavateľ=www.busportal.cz|dátum prístupu=2020-08-10}}{{Nedostupný zdroj|date=jún 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> v rokoch 2014 a 2015 bolo vyrobených sedem trolejbusov 26Tr pre opavský dopravný podnik.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nové trolejbusy ze Škody Electric do Ústí nad Labem a Opavy|url=http://www.busportal.cz/modules.php?name=article&sid=11619&secid=13|vydavateľ=www.busportal.cz|dátum prístupu=2020-08-10|url archívu=https://web.archive.org/web/20190101100525/http://www.busportal.cz/modules.php?name=article&sid=11619&secid=13|dátum archivácie=2019-01-01}}</ref> V septembri 2013 Škoda Electric oznámila, že uzavrela kontrakt na dodávku 100 trolejbusov do Bulharska za celkovú sumu 1,2 miliardy korún. Vozy bola rozdelená nasledovne: [[Burgas]] 22 ks, [[Pleven]] 40 ks, [[Stará Zagora (mesto)|Stará Zagora]] 8 ks, [[Varna]] 30 ks.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Plzeňská Škoda dodá do Bulharska 100 trolejbusů za 1,2 miliardy|url=https://www.idnes.cz/ekonomika/podniky/skoda-doda-trolejbusy-do-bulharska.A130903_101921_ekoakcie_neh|vydavateľ=iDNES.cz|dátum vydania=2013-09-03|dátum prístupu=2020-08-10}}</ref> V septembri 2014 podpísala Škoda Electric zmluvu na dodávku 6 trolejbusov pre [[Dopravní podnik Ostrava|Dopravný podnik Ostrava]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nové trolejbusy v Ostravě|url=http://mhdzive.cz/index.php?option=com_content&view=article&id=342:nove-trolejbusy-v-ostrave&catid=23&Itemid=101|vydavateľ=MHD ŽIVĚ.cz|dátum prístupu=2020-08-10|jazyk=cs-cz|meno=Martin|priezvisko=PLAČKO}}</ref> na ktorú má nadviazať dodávka 10 trolejbusov s pomocnými trakčnými batériami v roku 2017.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=OSTRAVA ZÍSKÁ NOVÉ TROLEJBUSY ZE ŠKODY ELECTRIC {{!}} Škoda Transportation a.s.|url=https://www.skoda.cz/ostrava-ziska-nove-trolejbusy-ze-skody-electric/|vydavateľ=www.skoda.cz|dátum prístupu=2020-08-10|jazyk=cs|url archívu=https://web.archive.org/web/20210123082058/https://www.skoda.cz/ostrava-ziska-nove-trolejbusy-ze-skody-electric/|dátum archivácie=2021-01-23}}</ref> V januári 2016 uzavrela Škoda Electric zmluvu na dodanie dvoch vozov 26Tr s pomocným batériovým pohonom pre Dopravnú spoločnosť Zlín-Otrokovice<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zlín a Pardubice získají trolejbusy ze Škody Electric {{!}} ŠKODA TRANSPORTATION a.s.|url=http://skoda.cz/cs/press-room/archiv-novinek/zlin-a-pardubice-ziskaji-trolejbusy-ze-skody-electric/|vydavateľ=Skoda.cz|dátum vydania=2016-06-10|dátum prístupu=2020-08-10|url archívu=https://web.archive.org/web/20160610062227/http://skoda.cz/cs/press-room/archiv-novinek/zlin-a-pardubice-ziskaji-trolejbusy-ze-skody-electric/|dátum archivácie=2016-06-10}}</ref> a v júli 2016 zmluvu na dodávku siedmich vozov s pomocným batériovým pohonom pre [[Plzeňské městské dopravní podniky|Plzeňské mestské dopravné podniky]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Škodovka vyhrála tendr na nové trolejbusy pro Plzeň|url=https://www.cs-dopravak.cz/2016-7-17-kodovka-vyhrla-tendr-na-nov-trolejbusy-pro-plze/|vydavateľ=Československý Dopravák|dátum vydania=2016-07-17|dátum prístupu=2020-08-10|jazyk=cs|url archívu=https://web.archive.org/web/20211130094021/https://www.cs-dopravak.cz/2016-7-17-kodovka-vyhrla-tendr-na-nov-trolejbusy-pro-plze/|dátum archivácie=2021-11-30}}</ref> V roku 2016 uzavrela Škoda Electric zmluvu na dodávku 3 trolejbusov 26Tr do [[Žilina|Žiliny]], ktoré sú ako prvé vyrobené v karosérii Solaris Urbino 4. generácie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Škoda Electric dodá na Slovensko desítky nových trolejbusů získala zakázky pro Žilinu a Prešov {{!}} Škoda Transportation a.s.|url=https://www.skoda.cz/skoda-electric-doda-na-slovensko-desitky-novych-trolejbusu-ziskala-zakazky-pro-zilinu-a-presov/|vydavateľ=www.skoda.cz|dátum prístupu=2020-08-10|jazyk=cs|url archívu=https://web.archive.org/web/20210123074437/https://www.skoda.cz/skoda-electric-doda-na-slovensko-desitky-novych-trolejbusu-ziskala-zakazky-pro-zilinu-a-presov/|dátum archivácie=2021-01-23}}</ref> V apríli 2017 vyhrala Škoda Electric tender na dodávku 10 trolejbusov 26Tr s batériami do Ostravy.<ref>{{Citácia periodika|titul=Nové trolejbusy pro Ostravu. Ředitel DPO: Budou zcela revoluční|url=https://moravskoslezsky.denik.cz/podnikani/nove-trolejbusy-pro-ostravu-20170403.html|periodikum=Moravskoslezský deník|dátum=2017-04-03|dátum prístupu=2020-08-10|jazyk=cs|meno=Petr|priezvisko=Jiříček}}</ref> V roku 2017 vyhrala Škoda Electric tender na dodávku 14 trolejbusov 26Tr do rumunského mesta [[Galați]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ŠKODA ELECTRIC USPĚLA V RUMUNSKU {{!}} Škoda Transportation a.s.|url=https://www.skoda.cz/skoda-electric-uspela-v-rumunsku/|vydavateľ=www.skoda.cz|dátum prístupu=2020-08-10|jazyk=cs|url archívu=https://web.archive.org/web/20220422042022/https://www.skoda.cz/skoda-electric-uspela-v-rumunsku/|dátum archivácie=2022-04-22}}</ref> V auguste 2017 podpísala Škoda Electric zmluvu na dodávku 5 trolejbusov 26Tr pre [[Dopravní podnik měst Chomutova a Jirkova|Dopravný podnik miest Chomutova a Jirkova]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=DO CHOMUTOVA A JIRKOVA ZAMÍŘÍ 15 TROLEJBUSŮ ZE ŠKODY ELECTRIC {{!}} Škoda Transportation a.s.|url=https://www.skoda.cz/do-chomutova-a-jirkova-zamiri-15-trolejbusu-ze-skody-electric/|vydavateľ=www.skoda.cz|dátum prístupu=2020-08-10|jazyk=cs|url archívu=https://web.archive.org/web/20210123085150/https://www.skoda.cz/do-chomutova-a-jirkova-zamiri-15-trolejbusu-ze-skody-electric/|dátum archivácie=2021-01-23}}</ref> [[Dopravní podnik města Brna|Dopravný podnik mesta Brna]] uzavrel na jeseň 2017 s plzenským výrobcom zmluvu na dodávku 10 trolejbusov typu 26Tr s pomocnými trakčnými batériami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=BRNO ZÍSKÁ NOVÉ TROLEJBUSY, KTERÉ UMÍ JEZDIT I BEZ TROLEJÍ {{!}} Škoda Transportation a.s.|url=https://www.skoda.cz/brno-ziska-nove-trolejbusy-ktere-umi-jezdit-i-bez-troleji/|vydavateľ=www.skoda.cz|dátum prístupu=2020-08-10|jazyk=cs|url archívu=https://web.archive.org/web/20220422101019/https://www.skoda.cz/brno-ziska-nove-trolejbusy-ktere-umi-jezdit-i-bez-troleji/|dátum archivácie=2022-04-22}}</ref> == Dodávky trolejbusov == {| class="wikitable" |- ! Súčasný štát ! Mesto ! Stránka ! Roky dodávok ! Počet vozov ! Evidenčné čísla<br />pri dodaní ! Poznámky ! Zdroj |- | rowspan="5" | {{Minivlajka|Bulharsko|w}} | [[Burgas (mesto)|Burgas]] | [[Trolejbusová doprava v Burgasu|stránka]] | 2014 | 22 | 13339–13347, 13523–13535 | všetky s dieselagregátom | <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Burgas, Škoda 26Tr Solaris. Vehicles List | url = http://transphoto.ru/list.php?serv=0&cid=1081&mid=1273 | dátum prístupu = 2015-01-01 | vydavateľ = Transphoto.ru | dátum vydania = }}</ref> |- | [[Pleven (mesto)|Pleven]] | [[Trolejbusová doprava v Plevenu|stránka]] | 2014 | 40 | 201–240 | všetky s dieselagregátom | <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pleven, Škoda 26Tr Solaris. Vehicles List | url = http://transphoto.ru/list.php?serv=0&cid=1135&mid=1273 | dátum prístupu = 2015-01-01 | vydavateľ = Transphoto.ru | dátum vydania = }}</ref> |- | [[Sofia]] | [[Trolejbusová doprava v Sofii|stránka]] | 2010 | 30 | 1603–1632 | všetky s dieselagregátom | <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sofia, Škoda 26Tr Solaris. Vehicles List | url = http://transphoto.ru/list.php?serv=0&cid=396&mid=1273 | dátum prístupu = 2011-03-06 | vydavateľ = Transphoto.ru | dátum vydania = }}</ref> |- | [[Stará Zagora (mesto)|Stará Zagora]] | [[Trolejbusová doprava v Starej Zagore|stránka]] | 2014 | 8 | 1031–1038 | všetky s dieselagregátom | <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Stara Zagora, Škoda 26Tr Solaris. Vehicles List | url = http://transphoto.ru/list.php?serv=0&cid=1136&mid=1273 | dátum prístupu = 2015-01-01 | vydavateľ = Transphoto.ru | dátum vydania = }}</ref> |- | [[Varna (Bulharsko)|Varna]] | [[Trolejbusová doprava vo Varne|stránka]] | 2014 | 30 | 300–329 | všetky s dieselagregátom | <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Varna, Škoda 26Tr Solaris. Vehicles List | url = http://transphoto.ru/list.php?serv=0&cid=325&mid=1273 | dátum prístupu = 2015-01-01 | vydavateľ = Transphoto.ru | dátum vydania = }}</ref> |- | rowspan="9" | {{Minivlajka|Česko|w}} | [[Brno]] | [[Trolejbusová doprava v Brne|stránka]] | 2018 | 10 | 3301–3310 | všetky s pomocnými batériami | <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Evidence DPMB: vozy 26Tr | url = http://www.bmhd.cz/evidence-dpmb/vozp.php?ntyp=26Tr&dopravce=DPMB | vydavateľ = Bmhd.cz | dátum vydania = | dátum prístupu = 2018-09-13 }}</ref> |- | [[Chomutov]] – [[Jirkov]] | [[Trolejbusová doprava v Chomutove a Jirkove|stránka]] | 2018 | 5 | 106–110 | &nbsp; | <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = DP Chomutov a Jirkov: vozy 26Tr | url = http://seznam-autobusu.cz/seznam?trakce=trolejbus&iddopravce=196&vyrobce=%C5%A0koda&ntyp=26Tr | dátum prístupu = 2018-05-25 | vydavateľ = Seznam-autobusu.cz | dátum vydania = | url archívu = https://web.archive.org/web/20200410132202/https://seznam-autobusu.cz/seznam?trakce=trolejbus&iddopravce=196&vyrobce=%C5%A0koda&ntyp=26Tr | dátum archivácie = 2020-04-10 }}</ref> |- | [[Jihlava (mesto)|Jihlava]] | [[Trolejbusová doprava v Jihlave|stránka]] | 2009{{--}}2011 | 23 | 68–90 | &nbsp; | <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = DP Jihlava: vozy 26Tr | url = http://seznam-autobusu.cz/seznam?iddopravce=192&typ=26Tr | dátum prístupu = 2015-01-01 | vydavateľ = Seznam-autobusu.cz | dátum vydania = | url archívu = https://web.archive.org/web/20150101195210/http://seznam-autobusu.cz/seznam?iddopravce=192&typ=26Tr | dátum archivácie = 2015-01-01 }}</ref> |- | [[Opava (Česko)|Opava]] | [[Trolejbusová doprava v Opave|stránka]] | 2010{{--}}2015 | 13 | 301–313 | 305 a 306 s dieselagregátem | <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = DP Opava: vozy 26Tr | url = http://seznam-autobusu.cz/seznam?iddopravce=338&typ=26Tr | dátum prístupu = 2016-01-03 | vydavateľ = Seznam-autobusu.cz | dátum vydania = | url archívu = https://web.archive.org/web/20150101195504/http://seznam-autobusu.cz/seznam?iddopravce=338&typ=26Tr | dátum archivácie = 2015-01-01 }}</ref> |- | [[Ostrava]] | [[Trolejbusová doprava v Ostrave|stránka]] | 2010{{--}}2018 | 23 | 3715–3727, 3731–3740 | 3722–3727 sa superkapacitormi, 3731–3740 s batériovým pohonom | <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = DP Ostrava: vozy 26Tr | url = http://seznam-autobusu.cz/seznam?iddopravce=133&typ=26Tr | dátum prístupu = 2018-01-26 | vydavateľ = Seznam-autobusu.cz | dátum vydania = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180127083930/http://seznam-autobusu.cz/seznam?iddopravce=133&typ=26Tr | dátum archivácie = 2018-01-27 }}</ref> |- | [[Pardubice]] | [[Trolejbusová doprava v Pardubiciach|stránka]] | 2012{{--}}2014 | 10 | 323–332 | &nbsp; | <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = DP Pardubice: vozy 26Tr | url = http://seznam-autobusu.cz/seznam?iddopravce=47&typ=26Tr | dátum prístupu = 2015-01-01 | vydavateľ = Seznam-autobusu.cz | dátum vydania = | url archívu = https://web.archive.org/web/20150101195408/http://seznam-autobusu.cz/seznam?iddopravce=47&typ=26Tr | dátum archivácie = 2015-01-01 }}</ref> |- | [[Plzeň]] | [[Trolejbusová doprava v Plzni|stránka]] | 2011{{--}}2020 | 49 | 531–534, 545–582, 591–597 | 551 a 552 s dieselagregátom, 565–582 a 591–597 s batériovým pohonom | <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = PMDP: vozy 26Tr | url = http://seznam-autobusu.cz/seznam?iddopravce=71&typ=26Tr | vydavateľ = Seznam-autobusu.cz | dátum prístupu = 2020-07-15 | url archívu = https://web.archive.org/web/20170917213757/http://seznam-autobusu.cz/seznam?iddopravce=71&typ=26Tr | dátum archivácie = 2017-09-17 }}</ref> |- | [[Teplice]] | [[Trolejbusová doprava v Tepliciach|stránka]] | 2009{{--}}2010 | 6 | 172–177 | &nbsp; | <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Arriva Teplice: vozy 26Tr | url = http://seznam-autobusu.cz/seznam?iddopravce=117&typ=26Tr | dátum prístupu = 2015-01-01 | vydavateľ = Seznam-autobusu.cz | dátum vydania = | url archívu = https://web.archive.org/web/20150101195258/http://seznam-autobusu.cz/seznam?iddopravce=117&typ=26Tr | dátum archivácie = 2015-01-01 }}</ref> |- | [[Zlín]] – [[Otrokovice]] | [[Trolejbusová doprava vo Zlíne a Otrokoviciach|stránka]] | 2013{{--}}2016 | 6 | 251–254, 271–272 | 271 a 272 s batériovým pohonom | <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = DSZO: vozy 26Tr | url = http://seznam-autobusu.cz/seznam?iddopravce=188&typ=26Tr | dátum prístupu = 2016-10-27 | vydavateľ = Seznam-autobusu.cz | dátum vydania = | url archívu = https://web.archive.org/web/20161027193121/http://seznam-autobusu.cz/seznam?iddopravce=188&typ=26Tr | dátum archivácie = 2016-10-27 }}</ref> |- | {{Minivlajka|Rumunsko|w}} | [[Galac|Galați]] | [[Trolejbusová doprava v Galați|stránka]] | 2017 | 14 | GL 1678–GL 1691 | sa superkapacitormi | <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Škoda 26 Tr Solaris | url = http://transphoto.ru/list.php?serv=0&mid=1273&cid=1042 | dátum prístupu = 2018-01-25 | vydavateľ = transphoto.ru | miesto = | dátum vydania = }}</ref> |- | {{Minivlajka|Slovensko|w}} | [[Žilina]] | [[Trolejbusová doprava v Žiline|stránka]] | 2017{{--}}2020 | 11 | 278–286, 301, 302 |301 a 302 s batériovým pohonom | <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Škoda 26 Tr Solaris | url = https://imhd.sk/za/popis-typu-vozidla/854/Skoda-26-Tr-Solaris | vydavateľ = Imhd.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum prístupu = 2020-03-17 }}</ref> |} == Referencie == <references /> * {{Preklad|cs|Škoda 26Tr Solaris|18814996}} == Iné projekty == {{projekt}} {{Trolejbusy Škoda}} {{Trolejbusy Solaris}} [[Kategória:Trolejbusy Škoda|26Tr]] [[Kategória:Trolejbusy Solaris|26Tr]] j4dlb9vlc6z1f3qngqxg8fgxjlkay9k 0 654622 8215709 7684829 2026-05-17T21:06:36Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8215709 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Herb Czechosłowacji (1990-1992).svg|náhľad|Štátny znak [[Česká a Slovenská Federatívna Republika|Česko-Slovenska (1990–1992)]]]] '''Štátny znak [[Česká a Slovenská Federatívna Republika|Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky]]''' bol medzi rokmi [[1990]] až [[1992]] jeden zo [[Štátne symboly Česko-Slovenska|štátnych symbolov]] [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]]. == Opis štátneho znaku federatívnej republiky == Štátny znak bol rovnomerne rozdelený na 4 časti. V hornom ľavom a dolnom pravom rohu sa nachádzal [[Český lev (heraldika)|český lev]], teda [[Štátny znak Česka|malý znak Česka]] (a zároveň znak Čiech), zatiaľčo v hornom pravom rohu a dolnom ľavom rohu sa nachádzalo trojvŕšie symbolizujúce [[Tatry|Tatru]], [[Matra (pohorie)|Matru]] a [[Fatra|Fatru]] a [[dvojramenný kríž]], teda [[Štátny znak Slovenska|znak Slovenska]]. Autorom znaku bol [[Joska Skalník]], ktorý znak zilustroval na základe návrhu [[Jiří Louda|Jiřího Loudy]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Česká a československá vlajka|url=http://vexilolognet.hyperlink.cz/Symboly.htm|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2005-03-08|dátum prístupu=2020-08-20|url archívu=https://web.archive.org/web/20050308084440/http://vexilolognet.hyperlink.cz/Symboly.htm|dátum archivácie=2005-03-08}}</ref> Opis štátneho znaku bol podľa ''Ústavného zákona 102/1990 Zb.'' z [[20. apríl|20. apríla]] [[1990]] nasledovný:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ústavní zákon 102/1990 Zb. o štátnych symboloch Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky úplné a aktuálne znenie|url=https://www.noveaspi.sk/products/lawText/1/38440/1/2/ustavni-zakon-c-102-1990-zb-o-statnych-symboloch-ceskej-a-slovenskej-federativnej-republiky/ustavni-zakon-c-102-1990-zb-o-statnych-symboloch-ceskej-a-slovenskej-federativnej-republiky|vydavateľ=Nové ASPI|dátum prístupu=2020-08-20|jazyk=sk|meno=Wolters Kluwer SR, s r o-|priezvisko=info@wolterskluwer.sk}}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> {{Citát|Štátny znak Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky tvorí štvrtený štít, v ktorom v prvom a štvrtom červenom poli je strieborný dvojchvostý ručiaci lev v skoku hľadiaci vpravo, so zlatými pazúrmi, zlatým vyplazeným jazykom a zlatou heraldickou korunou. V druhom a treťom červenom poli je strieborný dvojitý kríž vztýčený na strednom vyvýšenom vŕšku modrého trojvršia. Štvrtenie znaku je vyznačené striebornou linkou.}} == Štátny znak Slovenskej republiky == [[Slovenská republika (1990 – 1992)|Slovensko]] malo len jeden [[Štátny znak Slovenska|štátny znak]], ktorý [[Slovensko]] využíva i dodnes. '''Opis štátneho znaku''' bol podľa ''Zákona číslo 50/1990 Sb.'' z [[1. marec|1. marca]] [[1990]] nasledovný:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ústavný zákon 50/1990 Zb. o názve, štátnom znaku, štátnej vlajke, štátnej pečati a štátnej hymne Slovenskej republiky úplné a aktuálne znenie|url=https://www.noveaspi.sk/products/lawText/1/38383/1/2|vydavateľ=Nové ASPI|dátum prístupu=2020-08-20|jazyk=sk|meno=Wolters Kluwer SR, s r o-|priezvisko=info@wolterskluwer.sk|url archívu=https://web.archive.org/web/20200804171558/https://www.noveaspi.sk/products/lawText/1/38383/1/2|dátum archivácie=2020-08-04}}</ref> {{Citát|Štátny znak Slovenskej republiky tvorí na červenom ranogotickom štíte dvojitý strieborný kríž vztýčený na strednom vyvýšenom vŕšku modrého trojvršia.}} == Štátny znak Českej republiky == [[Česká republika (1990 – 1992)|Česko]] malo [[Štátny znak Česka|malý a veľký štátny znak]]. '''Opis [[Štátny znak Česka#Veľký štátny znak|veľkého znaku]]''' bol podľa ''Zákona číslo 67/1990 Sb.'' z [[13. marec|13. marca]] [[1990]] nasledovný:<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Senát PČR : Státní znak České republiky|url=http://www.senat.cz/zajimavosti/znaky_a_vlajky/|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2009-05-08|dátum prístupu=2020-08-20|url archívu=https://web.archive.org/web/20090508002743/http://www.senat.cz/zajimavosti/znaky_a_vlajky/|dátum archivácie=2009-05-08}}</ref> {{Citát|Velký státní znak České republiky tvoří čtvrcený štít, ve kterém v prvním a čtvrtém červeném poli je stříbrný dvouocasý řvoucí lev ve skoku vpravo hledící se zlatými drápy, zlatým vyplazeným jazykem a zlatou heraldickou korunou. Ve druhém modrém poli je stříbro červeně šachovaná orlice vpravo hledící se zlatým zobákem, zlatými pařáty a zlatou heraldickou korunou. Ve třetím zlatém poli je černá orlice vpravo hledící s červeným zobákem, červenými pařáty, zlatou heraldickou korunou a stříbrnou pružinou na prsou zakončenou jetelovými trojlístky a uprostřed zdobenou křížkem.}} '''Opis [[Štátny znak Česka#Malý štátny znak|malého znaku]]''' bol podľa ''Zákona číslo 67/1990 Sb.'' z [[13. marec|13. marca]] [[1990]] nasledovný:<ref name=":0" /> {{Citát|Malý státní znak České republiky tvoří červený štít, na kterém je stříbrný dvouocasý řvoucí lev ve skoku vpravo hledící se zlatými drápy, zlatým vyplazeným jazykem a zlatou heraldickou korunou.}} == Po zániku Česko-Slovenska == * {{Minivlajka|Československo}}Po [[Rozdelenie Česko-Slovenska|zániku Česko-Slovenska]] štátny znak [[Česká a Slovenská Federatívna Republika|Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky]] zanikol. * {{Minivlajka|Slovensko}}[[Slovensko]] si štátny znak [[Slovenská republika (1990 – 1992)|Slovenskej republiky]] ponechalo. * {{Minivlajka|Česko}}Česko si [[Štátny znak Česka#Veľký štátny znak|Veľký štátny znak]] ponechalo a [[%C5%A0t%C3%A1tny znak %C4%8Ceska#Mal%25C3%25BD %25C5%25A1t%25C3%25A1tny znak|Malý znak]] pozmenilo (respektíve bol španielsky štít grafiky pozmenený na [[Gotika|gotický]]). <Gallery> Herb mały Czech (1990-1992).svg|Malý štátny znak Česka (1990–1992) Small coat of arms of the Czech Republic.svg|[[Štátny znak Česka|Malý štátny znak Česka]] Herb_wielki_Czech_(1990-1992).svg|Veľký štátny znak Česka (1990–1992) Coat of arms of the Czech Republic.svg|[[Štátny znak Česka|Veľký štátny znak Česka]] Coat of Arms of Slovakia.svg|[[Štátny znak Slovenska]] </Gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Štátny znak Česko-Slovenska]] * [[Štátny znak Slovenska]] * [[Štátny znak Česka]] == Iné projekty == {{Projekt}} [[Kategória:Štátne symboly Česko-Slovenska]] [[Kategória:Štátne znaky|Česká a Slovenská Federatívna Republika]] 3gm2z8kkoq9w9ejlqtlb57le4jr56rl 0 655760 8215881 7761505 2026-05-18T11:45:14Z ~2026-29816-34 295267 doplnená informácia do životopisu 8215881 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Ján Gábor | Rodné meno = | Popis osoby = | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Poradie = bývalý | Úrad = veľvyslanec Slovenskej republiky v [[Rumunsko|Rumunsku]] | Začiatok obdobia = [[27. september]] [[2012]] | Koniec obdobia = [[2018]] | Predchodca = [[Dagmar Repčeková]] | Nástupca = [[Karol Mistrík]] | Poradie2 = bývalý | Úrad2 = veľvyslanec Slovenskej republiky v [[Írsko|Írsku]] | Začiatok obdobia2 = [[2004]] | Koniec obdobia2 = [[2008]] | Predchodca2 = [[Vladimír Halgaš]] | Nástupca2 = [[Roman Bužek]] | Dátum narodenia = {{dnv|1959|5|25}} | Miesto narodenia = [[Prešov]], [[Česko-Slovensko|ČSR]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Politická strana = | Alma mater = [[Karlova univerzita]] | Profesia = diplomat | Národnosť = slovenská | Vierovyznanie = | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = }} JUDr. '''Ján Gábor''' (* [[25. máj]] [[1959]], [[Prešov]]) je československý a slovenský diplomat, bývalý veľvyslanec Slovenska v [[Írsko|Írsku]] a [[Rumunsko|Rumunsku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bývalí veľvyslanci | url = https://www.mzv.sk/web/bukurest/o_nas/byvali_velvyslanci | vydavateľ = mzv.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-09-16 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20200406204740/https://www.mzv.sk/web/bukurest/o_nas/byvali_velvyslanci | dátum archivácie = 2020-04-06 }}</ref> == Životopis == Ján Gábor po absolvovaní maturity na gymnáziu v Prešove študoval právo na Právnickej fakulte [[Karlova univerzita|Univerzity Karlovej]] v [[Praha|Prahe]], kde v roku 1983 získal doktorát. Po ročnej vojenskej službe začal v apríli 1984 pracovať na Federálnom ministerstve zahraničných vecí v Prahe na odbore medzinárodného práva. V rokoch 1992{{--}}1993 študoval na [[Diplomatische Akademie Wien|Diplomatickej akadémii]] vo [[Viedeň|Viedni]]. Kratšie študijné pobyty absolvoval v USA, Francúzsku, Nemecku a Grécku. Od júla 1993 pracuje na rôznych pozíciách na [[Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky|Ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí SR]]. Venoval sa agendám ľudských práv, krajín Balkánu, západnej Európy, USA, Latinskej Ameriky, Ázie. Pôsobil tiež ako Národný politický koordinátor pre [[Frankofónia|Frankofóniu]] a veľvyslanec so zvláštnym poslaním pre migráciu. V rokoch 1994{{--}}1996 pracoval ako expert v [[Rada Európy|Rade Európy]] pre otázky ochrany národnostných menšín. V roku 1998 pôsobil ako [[chargé d’affaires]] [[ad interim]] na veľvyslanectve SR v USA, následne v rokoch 1999{{--}}2001 v rovnakej pozícii na veľvyslanectve na [[Kuba|Kube]]. V rokoch 2004{{--}}2008 pracoval ako veľvyslanec SR v [[Írsko|Írsku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Web Content Display | url = https://www.mzv.sk/web/bukurest/o_nas/velvyslanec/-/journal_content/56_INSTANCE_5xrspjcGMIr8/732530/763690?p_p_state=pop_up&_56_INSTANCE_5xrspjcGMIr8_page=1&_56_INSTANCE_5xrspjcGMIr8_viewMode=print | vydavateľ = mzv.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-09-16 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> V rokoch 2012{{--}}2018 pôsobil ako veľvyslanec SR v [[Bukurešť|Bukurešti]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Veľvyslanec SR v Rumunsku Ján Gábor odovzdal poverovacie listiny | url = https://www.mzv.sk/aktuality/detail/-/asset_publisher/Iw1ppvnScIPx/content/velvyslanec-sr-v-rumunsku-jan-gabor-odovzdal-poverovacie-listiny?p_p_auth=4TL3YFZr | vydavateľ = mzv.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-09-16 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>V rokoch 2024 - 2025 pôsobil ako generálny konzul SR v Istanbule. V roku 2022 prezidentka SR [[Zuzana Čaputová]] nevyhovela návrhu ministra zahraničných vecí SR [[Ivan Korčok|Ivana Korčoka]] na vymenovacie J. Gábora za veľvyslanca pričom postupovala proti zaužívanej praxi a svoje konanie nijako neodôvodnila.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Čaplovič | meno = Miroslav | titul = Čaputová odmietla skúseného diplomata. A vysvetlenie nemá | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/633643-caputova-odmietla-skuseneho-diplomata-a-vysvetlenie-nema/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-07-14 | dátum prístupu = 2022-07-14 }}</ref> == Bibliografia == * {{Citácia knihy | priezvisko = Gábor | meno = Ján | odkaz na autora = | priezvisko2 = Vrábel | meno2 = Ferdinand | titul = Život národa je večný : sto rokov od Trianonu 1920{{--}}2020 | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Perfekt | rok = 2021 | isbn = 978-80-8226-007-9 | počet strán = 221 | strany = }} == Referencie == {{Referencie}} {{Veľvyslanci Slovenska v Rumunsku}} {{Veľvyslanci Slovenska v Írsku}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Gábor, Ján}} [[Kategória:Slovenskí diplomati]] [[Kategória:Veľvyslanci Slovenska v Írsku]] [[Kategória:Veľvyslanci Slovenska v Rumunsku]] [[Kategória:Absolventi Právnickej fakulty Karlovej univerzity]] [[Kategória:Osobnosti z Prešova]] 5nue9kt80pgqwtyfp75udhpygn5mfsa 8215885 8215881 2026-05-18T11:47:25Z ~2026-29816-34 295267 doplnené info 8215885 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Ján Gábor | Rodné meno = | Popis osoby = | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Poradie = bývalý | Úrad = veľvyslanec Slovenskej republiky v [[Rumunsko|Rumunsku]] | Začiatok obdobia = [[27. september]] [[2012]] | Koniec obdobia = [[2018]] | Predchodca = [[Dagmar Repčeková]] | Nástupca = [[Karol Mistrík]] | Poradie2 = bývalý | Úrad2 = veľvyslanec Slovenskej republiky v [[Írsko|Írsku]] | Začiatok obdobia2 = [[2004]] | Koniec obdobia2 = [[2008]] | Predchodca2 = [[Vladimír Halgaš]] | Nástupca2 = [[Roman Bužek]] | Dátum narodenia = {{dnv|1959|5|25}} | Miesto narodenia = [[Prešov]], [[Česko-Slovensko|ČSR]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Politická strana = | Alma mater = [[Karlova univerzita]] | Profesia = diplomat | Národnosť = slovenská | Vierovyznanie = | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = }} JUDr. '''Ján Gábor''' (* [[25. máj]] [[1959]], [[Prešov]]) je československý a slovenský diplomat, bývalý veľvyslanec Slovenska v [[Írsko|Írsku]] a [[Rumunsko|Rumunsku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bývalí veľvyslanci | url = https://www.mzv.sk/web/bukurest/o_nas/byvali_velvyslanci | vydavateľ = mzv.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-09-16 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20200406204740/https://www.mzv.sk/web/bukurest/o_nas/byvali_velvyslanci | dátum archivácie = 2020-04-06 }}</ref> == Životopis == Ján Gábor po absolvovaní maturity na gymnáziu v Prešove študoval právo na Právnickej fakulte [[Karlova univerzita|Univerzity Karlovej]] v [[Praha|Prahe]], kde v roku 1983 získal doktorát. Po ročnej vojenskej službe začal v apríli 1984 pracovať na Federálnom ministerstve zahraničných vecí v Prahe na odbore medzinárodného práva. V rokoch 1992{{--}}1993 študoval na [[Diplomatische Akademie Wien|Diplomatickej akadémii]] vo [[Viedeň|Viedni]]. Kratšie študijné pobyty absolvoval v USA, Francúzsku, Nemecku a Grécku. Od júla 1993 pracuje na rôznych pozíciách na [[Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky|Ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí SR]]. Venoval sa agendám ľudských práv, krajín Balkánu, západnej Európy, USA, Latinskej Ameriky, Ázie. Pôsobil tiež ako Národný politický koordinátor pre [[Frankofónia|Frankofóniu]] a veľvyslanec so zvláštnym poslaním pre migráciu. V rokoch 1994{{--}}1996 pracoval ako expert v [[Rada Európy|Rade Európy]] pre otázky ochrany národnostných menšín. V roku 1998 pôsobil ako [[chargé d’affaires]] [[ad interim]] na veľvyslanectve SR v USA, následne v rokoch 1999{{--}}2001 v rovnakej pozícii na veľvyslanectve na [[Kuba|Kube]]. V rokoch 2004{{--}}2008 pracoval ako veľvyslanec SR v [[Írsko|Írsku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Web Content Display | url = https://www.mzv.sk/web/bukurest/o_nas/velvyslanec/-/journal_content/56_INSTANCE_5xrspjcGMIr8/732530/763690?p_p_state=pop_up&_56_INSTANCE_5xrspjcGMIr8_page=1&_56_INSTANCE_5xrspjcGMIr8_viewMode=print | vydavateľ = mzv.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-09-16 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> V rokoch 2012{{--}}2018 pôsobil ako veľvyslanec SR v [[Bukurešť|Bukurešti]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Veľvyslanec SR v Rumunsku Ján Gábor odovzdal poverovacie listiny | url = https://www.mzv.sk/aktuality/detail/-/asset_publisher/Iw1ppvnScIPx/content/velvyslanec-sr-v-rumunsku-jan-gabor-odovzdal-poverovacie-listiny?p_p_auth=4TL3YFZr | vydavateľ = mzv.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-09-16 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>V rokoch 2024 - 2025 pôsobil ako generálny konzul SR v Istanbule v Turecku. V roku 2022 prezidentka SR [[Zuzana Čaputová]] nevyhovela návrhu ministra zahraničných vecí SR [[Ivan Korčok|Ivana Korčoka]] na vymenovacie J. Gábora za veľvyslanca pričom postupovala proti zaužívanej praxi a svoje konanie nijako neodôvodnila.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Čaplovič | meno = Miroslav | titul = Čaputová odmietla skúseného diplomata. A vysvetlenie nemá | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/633643-caputova-odmietla-skuseneho-diplomata-a-vysvetlenie-nema/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-07-14 | dátum prístupu = 2022-07-14 }}</ref> == Bibliografia == * {{Citácia knihy | priezvisko = Gábor | meno = Ján | odkaz na autora = | priezvisko2 = Vrábel | meno2 = Ferdinand | titul = Život národa je večný : sto rokov od Trianonu 1920{{--}}2020 | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Perfekt | rok = 2021 | isbn = 978-80-8226-007-9 | počet strán = 221 | strany = }} == Referencie == {{Referencie}} {{Veľvyslanci Slovenska v Rumunsku}} {{Veľvyslanci Slovenska v Írsku}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Gábor, Ján}} [[Kategória:Slovenskí diplomati]] [[Kategória:Veľvyslanci Slovenska v Írsku]] [[Kategória:Veľvyslanci Slovenska v Rumunsku]] [[Kategória:Absolventi Právnickej fakulty Karlovej univerzity]] [[Kategória:Osobnosti z Prešova]] 4ritzr40iezbz7ym2j44c2l2qetf9s8 0 656766 8215798 8106259 2026-05-18T06:59:58Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8215798 wikitext text/x-wiki '''Airbnb''' je [[webová služba]] sprostredkujúca prenájom ubytovania. K 7. januáru 2015 inzerovala cez milión ponúk z 34 tisíc miest a 190 krajín. Súkromná spoločnosť prevádzkujúca stránku, Airbnb Inc., bola založená v auguste 2008 a sídli v [[San Francisco|San Franciscu]] v americkom štáte [[Kalifornia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=How To Use Airbnb To Profit From Your Second Home|url=https://www.forbes.com/sites/vanessagrout/2013/11/04/how-to-use-airbnb-to-profit-from-your-second-home/|vydavateľ=Forbes|dátum prístupu=2020-10-18|jazyk=en|meno=Vanessa|priezvisko=Grout}}</ref> Užívateľ sa musí pred využitím služieb stránky zaregistrovať a vytvoriť si osobnú stránku s profilom. Každá nehnuteľnosť je spojená s hostiteľom, ktorého profil obsahuje odporúčanie od ostatných užívateľov, hodnotenie od predošlých hostí, hodnotenie hostiteľov odozvy a systém osobných správ.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=AirBnB gets $112M in new investment|url=https://gigaom.com/2011/07/24/airbnb-gets-112-million-in-new-investment/|vydavateľ=gigaom.com|dátum vydania=2011-07-24|dátum prístupu=2020-10-18|jazyk=en-US|meno=Om|priezvisko=Malik|url archívu=https://web.archive.org/web/20220318125252/https://gigaom.com/2011/07/24/airbnb-gets-112-million-in-new-investment/|dátum archivácie=2022-03-18}}</ref> == História == Krátko po prisťahovaní do [[San Francisco|San Francisca]] v októbri 2007 nedokázali spolubývajúci a bývalí spolužiaci Brian Chesky a Joe Gebbia zaplatiť nájom za svoj podkrovný [[byt]]. Prišli teda s nápadom umiestniť do svojej obývacej izby nafukovacie matrace a prevádzkovať na nich ubytovanie spôsobom „bed and breakfast“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Crash at Their Place|url=https://www.inc.com/30under30/2010/profile-brian-chesky-joe-gebbia-nathan-blecharczyk-airbnb.html|vydavateľ=Inc.com|dátum vydania=2010-07-19|dátum prístupu=2020-10-19|meno=Christine|priezvisko=Lagorio-Chafkin}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Scaling Airbnb with Brian Chesky — Class 18 Notes of Stanford University’s CS183C|url=https://medium.com/cs183c-blitzscaling-class-collection/scaling-airbnb-with-brian-chesky-class-18-notes-of-stanford-university-s-cs183c-3fcf75778358|vydavateľ=Medium|dátum vydania=2015-12-08|dátum prístupu=2020-10-19|jazyk=en|meno=Chris|priezvisko=McCann}}</ref> Prvým cieľom bolo zarobiť si nejaké peniaze na prilepšenie. Vo februári 2008 sa k nim pridal bývalý spolubývajúci Nathan Blecharczyk ako technický riaditeľ a tretí spoluzakladateľ nového podniku AirBed & Breakfast.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=How 3 guys turned renting air mattresses in their apartment into a $31 billion company, Airbnb|url=https://www.businessinsider.com/how-airbnb-was-founded-a-visual-history-2016-2|vydavateľ=Business Insider|dátum prístupu=2020-10-19|meno=Rebecca|priezvisko=Aydin}}</ref> Vytvorili [[Webová stránka|webovú stránku]], ktorá ponúkala krátky prenájom pre ľudí, ktorí si nemohli prenajať hotel. V auguste 2008 oficiálne túto stránku spustili. Prví zákazníci k nim dorazili počas leta 2008.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=How Do Co-Founders Meet? 17 Startups Tell All|url=https://mashable.com/2011/12/25/how-co-founders-met/|vydavateľ=Mashable|dátum prístupu=2020-10-19|jazyk=en|meno=Lauren|priezvisko=Drell}}</ref> == Regulácie == === Európa === Množstvo európskych miest, napr. [[Barcelona]], [[Amsterdam]], [[Paríž]] a [[Benátky]] posilnili právne predpisy týkajúce sa krátkodobých prenájmov, ako je Airbnb, s cieľom riešiť zvýšenie životných nákladov miestnych obyvateľov a ďalších problémov spojených s touto službou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=13 Places Cracking Down on Airbnb|url=https://www.cntraveler.com/galleries/2016-06-22/places-with-strict-airbnb-laws|vydavateľ=Condé Nast Traveler|dátum prístupu=2020-10-19|jazyk=en-us|meno=Katherine|priezvisko=LaGrave}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Venice becomes the front line in the battle against overtourism|url=https://www.cnn.com/travel/article/venice-tourism-overcrowding-intl/index.html|vydavateľ=CNN|dátum prístupu=2020-10-19|jazyk=en|meno=By Kara Fox|priezvisko=CNN}}</ref> V Írsku boli zavedené zákony, ktoré požadujú zmenu územného rozhodnutia pre krátkodobé prenájmy, obmedzujú krátkodobý prenájom na maximálne 90 dní ročne pre primárne rezidencie a vyžadujú registráciu prenajímateľov na miestnych úradoch. Napriek tomu sa do konca roka 2019 skutočne zaregistrovala iba menšina prenajímateľov ponúkajúcich nehnuteľnosti na Airbnb, čo si vyžiadalo prísnejšie presadzovanie. === Spojené štáty === V [[Spojené štáty|USA]] na službu uvalili obmedzenia [[Washington, D. C.]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Short Term Rentals|url=https://shorttermrentalz.com/news/rental-restrictions-washington-dc/|dátum vydania=2019-10-08|dátum prístupu=2020-10-23|jazyk=en-GB}}</ref> [[Los Angeles]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Airbnb wants L.A. to delay enforcing new restrictions on short-term rentals|url=https://www.latimes.com/california/story/2019-10-01/airbnb-short-term-rental-housing-enforcement-delay|vydavateľ=Los Angeles Times|dátum vydania=2019-10-01|dátum prístupu=2020-10-23|jazyk=en-US|priezvisko=Facebook|priezvisko2=Twitter|meno3=Show more sharing|priezvisko3=options}}</ref> [[Santa Monica]], [[San Francisco]], [[Charleston (Južná Karolína)|Charleston]] a [[New York (mesto)|New York]]. [[Jersey City]], [[New Jersey]] má najväčší počet výpisov v štáte a destináciu číslo jeden pre Airbnb a je tiež považovaný za súčasť trhu [[New York City]] Airbnb.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=A closer look at Jersey City’s crackdown on Airbnb and other short-term rentals|url=https://www.nj.com/hudson/2019/04/a-closer-look-at-jersey-citys-crackdown-on-airbnb-and-other-short-term-rentals.html|vydavateľ=nj|dátum vydania=2019-04-25|dátum prístupu=2020-10-23|jazyk=en|meno=Michaelangelo Conte {{!}} The Jersey|priezvisko=Journal}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=These 25 N.J. towns have the most Airbnbs. Here's what $100 a night gets you|url=https://www.nj.com/entertainment/2018/09/airbnbs_new_jersey_jersey_shore_hudson_county.html|vydavateľ=nj|dátum vydania=2018-09-05|dátum prístupu=2020-10-23|jazyk=en|meno=Joe Atmonavage {{!}} NJ Advance Media for|priezvisko=NJ.com}}</ref> Referendum z novembra 2019 (pôvodne podporované spoločnosťou Airbnb) schválilo nariadenie pre krátkodobé prenájmy, ktoré sa považuje za najprísnejšie v Spojených štátoch.<ref>{{Citácia periodika|titul=Airbnb, Under Attack in New Jersey, Seeks a New Ally: Voters (Published 2019)|url=https://www.nytimes.com/2019/07/17/nyregion/airbnb-new-jersey.html|periodikum=The New York Times|dátum=2019-07-17|dátum prístupu=2020-10-23|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Nick|priezvisko=Corasaniti}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Airbnb Spends Millions to Fight Jersey City Ballot Measure Curbing Short-Term Rentals|url=https://www.wsj.com/articles/airbnb-spends-millions-to-fight-jersey-city-ballot-measure-curbing-short-term-rentals-11572796802|periodikum=Wall Street Journal|dátum=2019-11-03|dátum prístupu=2020-10-23|issn=0099-9660|jazyk=en-US|meno=Joseph De|priezvisko=Avila}}</ref> Toto nariadenie umožňuje iba 60 dní prenájmu ročne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bitterness Remains in Wake of Bruising Airbnb Fight in Jersey City|url=https://www.njspotlight.com/2019/11/bitterness-remains-in-wake-of-bruising-airbnb-fight-in-jersey-city/|vydavateľ=NJ Spotlight News|dátum vydania=2019-11-07|dátum prístupu=2020-10-23|jazyk=en-US|url archívu=https://web.archive.org/web/20201027082048/https://www.njspotlight.com/2019/11/bitterness-remains-in-wake-of-bruising-airbnb-fight-in-jersey-city/|dátum archivácie=2020-10-27}}</ref> === Japonsko === V roku 2018 [[Japonsko]] vytvorilo nové pravidlá týkajúce sa zdieľania domov, medzi ktoré patrí registrácia hostiteľov a obmedzenie počtu dní, kedy je možné dom prenajímať, na 180 dní v roku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nearly 80 Percent of Japan's Airbnbs Were Just Removed|url=https://www.cntraveler.com/story/nearly-80-percent-of-japans-airbnbs-were-just-removed|vydavateľ=Condé Nast Traveler|dátum prístupu=2020-10-23|jazyk=en-us|meno=Meredith|priezvisko=Carey}}</ref> == Podvody na Airbnb == V roku 2019 server vice.com upozornil na podvodné schémy niektorých hostiteľov.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Postřehy z bezpečnosti: Ok Google, open the garage door|url=https://www.root.cz/clanky/postrehy-z-bezpecnosti-ok-google-open-the-garage-door/|vydavateľ=Root.cz|dátum prístupu=2020-10-20|jazyk=cs|priezvisko=CSIRT.CZ}}</ref> Predstavujú problém predovšetkým pre užívateľov, ktorí sú unavení po dlhej ceste do mesta, v ktorom sú prvý krát. Podvod funguje spôsobom, že po tom, ako sa užívateľ dostaví na miesto ubytovania, hostiteľ sa ozve s tým, že vznikol problém a že ubytovanie v danom dome nie je možné, a ponúkne iné ubytovanie.<ref name=":0" /> Pošle užívateľovi pekné obrázky náhradného ubytovania, ale na mieste užívateľ zistí, že náhradné ubytovanie je skôr búda s nábytkom zo skládky.<ref name=":0" /> Pokiaľ sa užívateľovi ubytovanie nepáči, mal by podľa podmienok Airbnb ubytovanie okamžite stornovať a nezostávať ani jednu noc. Pokiaľ je niekto v danom meste prvý krát a do mesta dorazil neskoro večer po dlhej ceste, pravdepodobne nové ubytovanie hľadať nebude.<ref name=":0" /> Pretože v systéme Airbnb hodnotí nielen užívateľ hostiteľa, ale aj hostiteľ užívateľa, užívatelia, ktorí sa dožadovali svojich práv, dostali od podvodných hostiteľov negatívnu recenziu. == Kritika == Služba Airbnb bola kritizovaná za údajné zvýšenie cien okolitého bývania. Od globalizácie spoločnosti schválilo mnoho vlád rôznymi predpismi obmedzenia pre spoločnosti, ktoré poskytujú prenájom nehnuteľností, ako je Airbnb. V San Franciscu viedol tento problém k protestom v novembri 2015.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Protesters storm Airbnb's San Francisco headquarters a day before vote on regulations|url=https://www.latimes.com/local/lanow/la-me-ln-airbnb-protest-20151102-story.html|vydavateľ=Los Angeles Times|dátum vydania=2015-11-03|dátum prístupu=2020-10-21|jazyk=en-US|priezvisko=Facebook|priezvisko2=Twitter|meno3=Show more sharing|priezvisko3=options}}</ref> Prenajímatelia boli obvinení z nezákonného vysťahovania nájomníkov, aby previedli nehnuteľnosti na zoznamy Airbnb. Štúdia Katedry ekonómie z [[University of Massachusetts]] v [[Boston (Massachusetts)|Bostone]] zistila, že s každým dvanástym zápisom Airbnb sa výška nájomného zvýšila o 0,4%.<ref>{{Citácia periodika|titul=What Cities, Renters, and Employees Lose When Airbnb Comes To Town|url=https://www.bloomberg.com/news/articles/2019-02-01/airbnb-increases-home-prices-yet-escapes-regulation|periodikum=Bloomberg.com|dátum=2019-02-01|dátum prístupu=2020-10-21|jazyk=en}}</ref> Na Airbnb sa sťažujú obyvatelia, ktorí žijú v blízkosti prenajímaných nehnuteľností.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mejdan, na kterém být nechceš. Turisté ubytovaní přes Airbnb či Booking si v Praze užívají, sousedé trpí|url=https://vikend.ihned.cz/c1-66617780-mejdan-na-kterem-byt-nechces-turiste-ubytovani-pres-airbnb-ci-booking-si-v-praze-uzivaji-sousede-trpi|vydavateľ=Hospodářské noviny|dátum vydania=2019-08-02|dátum prístupu=2020-10-21|jazyk=cs|meno=Vladimír|priezvisko=Ševela}}</ref> == Filantropia == V novembri 2012 spoločnosť Airbnb uzavrela partnerstvo s primátorom mesta New York Michaelom Bloombergom, aby ponúkla bezplatné bývanie pre ľudí vysídlených hurikánom Sandy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Airbnb Partners With New York To Provide Free Housing For Sandy Victims|url=https://www.huffpost.com/entry/airbnb-new-york-sandy-housing_n_2089883|vydavateľ=HuffPost|dátum vydania=2012-11-07|dátum prístupu=2020-10-24|jazyk=en|meno=Gerry|priezvisko=Smith}}</ref> Airbnb vybudovalo mikrostránku, kde sa obete žiadajúce o bývanie registrovali a vlastníci nehnuteľností ponúkali ubytovanie zdarma. Od poplatkov za služby sa upustilo, pričom sa zachovala záruka hostiteľa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Airbnb offers free housing for Sandy victims in New York|url=https://money.cnn.com/2012/11/07/technology/innovation/airbnb-free-housing-sandy/index.html|vydavateľ=CNNMoney|dátum vydania=2012-11-07|dátum prístupu=2020-10-24|meno=Julianne|priezvisko=Pepitone|url archívu=https://web.archive.org/web/20201027164224/https://money.cnn.com/2012/11/07/technology/innovation/airbnb-free-housing-sandy/index.html|dátum archivácie=2020-10-27}}</ref> V januári 2017 spoločnosť ponúkla bezplatné bývanie utečencom a iným osobám, ktoré nemali povolený vstup do USA v dôsledku výkonného nariadenia [[Donald Trump|Donalda Trumpa]], ktoré dočasne zakázalo utečencom do [[Spojené štáty|Spojených štátov]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Airbnb offers free housing to those hit by Trump ban|url=https://www.bbc.com/news/38787374|periodikum=BBC News|dátum=2017-01-29|dátum prístupu=2020-10-24|jazyk=en-GB}}</ref> V júni 2017 spustila Airbnb Open Homes, aby spojila hostiteľov ponúkajúcich bezplatné alebo lacné bývanie ľuďom, ako sú utečenci a ľudia utekajúci pred prírodnými katastrofami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=6 Brands Working Hard to Make the World a Better Place|url=https://www.globalcitizen.org/en/content/brands-making-the-world-better/|vydavateľ=Global Citizen|dátum prístupu=2020-10-24|jazyk=en}}</ref> == Dopad Covid-19 == V liste zamestnancom, generálny riaditeľ [[Brian Chesky]] uviedol, že spoločnosť prepustila 1 900 zo 7 500 pracovníkov kvôli [[Pandémia koronavírusu SARS-CoV-2|pandémii COVID-19]] a obmedzovaniu firiem, ktoré priamo podporujú zdieľanie domov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Airbnb laying off 1,900 employees due to travel decline amid coronavirus pandemic|url=https://abc7ny.com/6157119/|vydavateľ=ABC7 New York|dátum vydania=1588793558|dátum prístupu=2020-10-21|jazyk=en|priezvisko=AP}}</ref> == Referenciea == {{Referencie}} *{{Preklad|en|Airbnb|983827323}} == Externé odkazy == * [https://www.airbnb.com/ Oficiálna stránka] [[Kategória:Podniky v USA]] nzdwheetqbqpdn22ilq8hoh0limdhl9 4 656924 8215799 8215171 2026-05-18T07:01:17Z ListeriaBot 194672 Wikidata list updated [V2] 8215799 wikitext text/x-wiki [[d:Wikidata:Database reports/Recent deaths|Nedávne úmrtia]]: <onlyinclude>{{#time: Y-m-d H:i|{{REVISIONTIMESTAMP}}}}</onlyinclude>. <!-- [[Kategória:Úmrtia v {{CURRENTYEAR}}| ]]--><!-- <noinclude>{{Wikidata list header}}</noinclude> -->{{Wikidata list |sparql=SELECT ?item WHERE { values ?offset {"1920-02-00T00:00:00"^^xsd:dateTime }. values ?offset0 { "1920-01-00T00:00:00"^^xsd:dateTime }. Bind((NOW() - ?offset) as ?mintime). ?item wdt:P570 ?dod . FILTER (?dod > "2020-09-01T00:00:00Z"^^xsd:dateTime) FILTER (?dod < now()) Bind(((?dod - ?offset0)) as ?dodtime ). FILTER ( ?dodtime > ?mintime ) ?item wdt:P31 wd:Q5 } ORDER BY DESC(?dod) ?item |columns=item,P18,label,P569,P570,description,P106,P39,P27,P19,P20,P119 |thumb=75 |links=local }} {| class='wikitable sortable' ! item ! obrázok ! label ! dátum narodenia ! dátum úmrtia ! description ! činnosť ! funkcia ! štátne občianstvo ! miesto narodenia ! miesto úmrtia ! pochovaný(á) |- | [[:d:Q192566|Q192566]] | [[Súbor:Edmund Phelps 2008-01-23.jpg|center|75px]] | [[Edmund Phelps]] | data-sort-value="1933" | 1933-07-26 | data-sort-value="2026" | 2026-05-15 | americký ekonóm | [[ekonóm]]<br/>[[vysokoškolský pedagóg]] | | [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]] | [[Evanston (Illinois)|Evanston]] | | |- | [[:d:Q11735988|Q11735988]] | | [[Karol Chmel]] | data-sort-value="1953" | 1953-10-06 | data-sort-value="2026" | 2026-05-14 | slovenský redaktor, básnik a prekladateľ | [[básnik]]<br/>[[spisovateľ]]<br/>[[novinár]]<br/>''[[:d:Q333634|prekladateľ]]''<br/>[[redaktor]] | | [[Slovensko]] | [[Zvolen]] | | |- | [[:d:Q124553|Q124553]] | [[Súbor:Emil Paul Tscherrig (cropped).jpg|center|75px]] | [[Emil Paul Tscherrig]] | data-sort-value="1947" | 1947-02-03 | data-sort-value="2026" | 2026-05-12 | švajčiarsky rímskokatolícky arcibiskup a vatikánsky diplomat zo Švajčiarska | ''[[:d:Q250867|katolícky kňaz]]''<br/>''[[:d:Q611644|katolícky biskup]]'' | ''[[:d:Q50362553|titulárny arcibiskup]]''<br/>''[[:d:Q110548806|apostolic nuncio to Burundi]]''<br/>''[[:d:Q110609931|Apostolic Nuncio to Trinidad and Tobago]]''<br/>''[[:d:Q110609949|apostolic nuncio to Dominica]]''<br/>''[[:d:Q110594834|Apostolic Nuncio to Jamaica]]''<br/>''[[:d:Q110609955|Apostolic Nuncio to Grenada]]''<br/>''[[:d:Q110609968|Apostolic Nuncio to Guyana]]''<br/>''[[:d:Q110598442|Apostolic Nuncio to Saint Lucia]]''<br/>''[[:d:Q110598417|Apostolic Nuncio to Saint Vincent and the Grenadines]]''<br/>''[[:d:Q110598399|Apostolic Nuncio to The Bahamas]]''<br/>''[[:d:Q110598385|Apostolic Nuncio to Barbados]]''<br/>''[[:d:Q110598371|Apostolic nuncio to Antigua and Barbuda]]''<br/>''[[:d:Q110598360|Apostolic Nuncio to Suriname]]''<br/>''[[:d:Q110598344|Apostolic Nuncio to Saint Kitts and Nevis]]''<br/>''[[:d:Q110554000|apostolic nuncio to South Korea]]''<br/>''[[:d:Q110553977|apostolic nuncio to Mongolia]]''<br/>''[[:d:Q110553815|Apostolic Nuncio to Sweden]]''<br/>''[[:d:Q110553858|apostolic nuncio to Denmark]]''<br/>''[[:d:Q110553923|apostolic nuncio to Finland]]''<br/>''[[:d:Q104383272|Apostolic Nuncio to Iceland]]''<br/>''[[:d:Q110553945|apostolic nuncio to Norway]]''<br/>''[[:d:Q3788313|Apostolic Nuncio to Argentina]]''<br/>''[[:d:Q110536201|Apostolic Nuncio to Italy]]''<br/>''[[:d:Q110549570|Apostolic Nuncio to San Marino]]''<br/>[[Kardinál-diakon]] | [[Švajčiarsko]] | ''[[:d:Q67491|Unterems]]'' | [[Rím]] | |- | [[:d:Q12767798|Q12767798]] | | [[Jana Dubovcová]] | data-sort-value="1952" | 1952-06-22 | data-sort-value="2026" | 2026-05-07 | verejná ochrankyňa práv, poslankyňa NRSR, sudkyňa, JUDr. (1952 – 2026) | [[politik]] | [[Verejný ochranca práv (Slovensko)|Verejný ochranca práv]]<br/>''[[:d:Q108048964|minister spravodlivosti Slovenskej republiky]]'' | [[Slovensko]] | [[Žilina]] | | |- | [[:d:Q112517138|Q112517138]] | | [[Marián Járek]] | data-sort-value="1946" | 1946-09-26 | data-sort-value="2026" | 2026-05-01 | slovenský vysokoškolský pedagóg, folklorista, etnomuzikológ, zberateľ a upravovateľ ľudových piesní | ''[[:d:Q3075052|folklorista]]''<br/>''[[:d:Q17484288|etnomuzikológ]]''<br/>[[vysokoškolský pedagóg]]<br/>[[primáš]] | | | [[Nitra]] | | |- | [[:d:Q13421415|Q13421415]] | | [[Ján Pataky]] | data-sort-value="1955" | 1955-06-08 | data-sort-value="2026" | 2026-05-01 | poslanec Národnej rady SR | [[politik]] | ''[[:d:Q19967563|poslanec Národnej rady Slovenskej republiky]]''<br/>[[starosta]] | [[Česko-Slovensko]] | [[Podbořany]] | | |- | [[:d:Q11903170|Q11903170]] | | [[Zdeněk Chára]] | data-sort-value="1951" | 1951-08-18 | data-sort-value="2026" | 2026-04-30 | český zápasník a tréner od roku 1970 pôsobiaci na Slovensku | ''[[:d:Q12369333|zápasník]]''<br/>[[tréner]]<br/>''[[:d:Q1650716|vrátnik]]'' | | [[Česko-Slovensko]] | [[Strakonice]] | | |- | [[:d:Q164775|Q164775]] | [[Súbor:Georg Baselitz by Erling Mandelmann.jpg|center|75px]] | [[Georg Baselitz]] | data-sort-value="1938" | 1938-01-23 | data-sort-value="2026" | 2026-04-30 | nemecký maliar a sochár | [[Maliar (umelec)|maliar]]<br/>''[[:d:Q1281618|sochár]]''<br/>''[[:d:Q1925963|grafik]]''<br/>[[vysokoškolský pedagóg]]<br/>[[ilustrátor]]<br/>''[[:d:Q2707485|scénograf]]''<br/>[[autor]]<br/>[[umelec]] | | [[Nemecko]]<br/>[[Rakúsko]] | ''[[:d:Q1201964|Deutschbaselitz]]''<br/>[[Kamenz|Kamenec]] | | |- | [[:d:Q2956310|Q2956310]] | | [[Chantal Nobel]] | data-sort-value="1948" | 1948-11-23 | data-sort-value="2026" | 2026-04-30 | francúzska herečka | [[Herectvo|herec]] | | [[Francúzsko]] | [[Rouen]] | [[Ramatuelle]] | ''[[:d:Q109795846|Cemetery of Ramatuelle]]'' |- | [[:d:Q12042975|Q12042975]] | [[Súbor:Brno, Semilasso, 2. Beatfest, Oskar Petr.jpg|center|75px]] | [[Oskar Petr]] | data-sort-value="1952" | 1952-05-16 | data-sort-value="2026" | 2026-04-29 | český hudobný skladateľ, textár a spevák | [[spevák]]<br/>[[fotograf]]<br/>[[architekt]]<br/>[[publicista]]<br/>[[hudobník]]<br/>[[Hudobný skladateľ|skladateľ]]<br/>[[textár]] | | [[Česko-Slovensko]] | [[Praha]] | | |- | [[:d:Q114959228|Q114959228]] | | [[Ján Kerekréti]] | data-sort-value="1943" | 1943-10-25 | data-sort-value="2026" | 2026-04-28 | slovenský politik, v rokoch 2020 – 2023 poslanec NR SR za hnutie OĽANO | [[politik]] | ''[[:d:Q19967563|poslanec Národnej rady Slovenskej republiky]]'' | [[Slovensko]] | | | |- | [[:d:Q62070381|Q62070381]] | [[Súbor:WHM Edith Eger (7701795).jpg|center|75px]] | [[Edita Egerová]] | data-sort-value="1927" | 1927-09-29 | data-sort-value="2026" | 2026-04-27 | americká psychologička a spisovateľka | [[psychológ]] | | [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]]<br/>[[Maďarsko]] | [[Košice]] | [[San Diego (Kalifornia)|San Diego]] | |- | [[:d:Q13562002|Q13562002]] | [[Súbor:Nedra Talley.JPG|center|75px]] | [[Nedra Talleyová]] | data-sort-value="1946" | 1946-01-27 | data-sort-value="2026" | 2026-04-26 | americká speváčka (1946 – 2026) | [[spevák]] | | [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]] | [[New York (mesto)|New York]] | [[Virginia Beach]] | |- | [[:d:Q972754|Q972754]] | | [[Peter J. Carroll]] | data-sort-value="1953" | 1953-01-08 | data-sort-value="2026" | 2026-04-22 | anglický okultista | [[spisovateľ]]<br/>''[[:d:Q12797895|okultista]]'' | | [[Spojené kráľovstvo]] | [[West Sussex]] | | |- | [[:d:Q12771705|Q12771705]] | | [[Milan Šuna]] | data-sort-value="1966" | 1966-11-21 | data-sort-value="2026" | 2026-04-21 | tatranský horský vodca a horolezec (1966 – 2026) | ''[[:d:Q9149093|horolezec]]''<br/>''[[:d:Q819677|horský vodca]]''<br/>''[[:d:Q19801627|skialpinista]]'' | | [[Slovensko]] | [[Kežmarok]] | [[Stará Lesná]] | |- | [[:d:Q12772168|Q12772168]] | | [[Mária Adamcová]] | data-sort-value="1930" | 1930-08-26 | data-sort-value="2026" | 2026-04-20 | slovenská operná speváčka, mezzosopranistka | ''[[:d:Q2865819|operný spevák]]'' | | | [[Važec]] | | |} {{Wikidata list end}} [[Kategória:Wikipédia:Údržbové zoznamy|Úmrtia, nedávne]] dnknacm0djh1bzaymmxgfuzos1qw01e 10 659109 8215515 7124718 2026-05-17T15:02:43Z Fillos X. 212061 8215515 wikitext text/x-wiki {{Navigačná lišta |meno = Jan Svěrák |nadpis = Filmy režírované [[Jan Svěrák|Janom Svěrákom]] |zoznam1 = * ''[[Sbohem, nádražíčko]]'' (1984) * ''[[Však su vinař]]'' (1985) * ''[[Vesmírná odysea II]]'' (1986) * ''[[Ropáci]]'' (1988) * ''[[Obecná škola (film)|Obecná škola]]'' (1991) * ''[[Jízda (film)|Jízda]]'' (1994) * ''[[Akumulátor 1]]'' (1994) * ''[[Kolja]]'' (1996) * ''[[Tmavomodrý svět (film)|Tmavomodrý svět]]'' (2001) * ''[[Tatínek (film)|Tatínek]]'' (2004) * ''[[Vratné lahve]]'' (2007) * ''[[Kuky se vrací]]'' (2010) * ''[[Tři bratři (film)|Tři bratři]]'' (2014) * ''[[Po strništi bos]]'' (2017) }}<noinclude> [[Kategória:Navigačné šablóny českých filmových režisérov]] </noinclude> 7ql07liwq0t2lvo3icoh27x6t5udpx4 0 661967 8215830 8044512 2026-05-18T08:44:20Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8215830 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Alfred Freddy Krupa | Popis osoby = chorvátsky maliar | Portrét = Alfred freddy krupa-1541323687.jpg | Popis portréti = Alfred Freddy Krupa v roku 2018 | Dátum narodenia = {{dnv|1971|6|14}} | Miesto narodenia = [[Karlovac]], [[Juhoslávia]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Známy vďaka = Modern Ink Painting{{break}}New Ink Art | Manželka = Ljiljana Krupa | Deti = 2 | Rodičia = | Príbuzní = | Podpis = | Webstránka = | Poznámky = }} [[File:Expression of the present.jpg|thumb|Expression of the present]] '''Alfred Freddy Krupa''' (Krūppa) (* [[14. jún]] [[1971]], [[Karlovac]], [[Juhoslávia]]) je chorvátsky súčasný [[maliar]] rodák z Horného Sliezska.<ref>https://www.getty.edu/vow/ULANFullDisplay?find=krupa&role=&nation=&prev_page=1&subjectid=500355803</ref><ref>https://portal.dnb.de/opac.htm?query=alfred+freddy+krupa&method=simpleSearch</ref> Krupa je považovaný za priekopnícku silu súčasného maliarskeho hnutia New Ink Art,<ref>https://monoskop.org/Alfred_Freddy_Krupa</ref> pre ktoré získal medzinárodné uznanie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://issuu.com/alfredfreddykrupa/docs/imgonline-com-ua-twotoone-pzi1fouryyder8n |dátum prístupu=2021-02-01 |url archívu=https://web.archive.org/web/20220129162000/https://issuu.com/alfredfreddykrupa/docs/imgonline-com-ua-twotoone-pzi1fouryyder8n |dátum archivácie=2022-01-29 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://www.districtartisan.com/featured-artist-alfred-freddy-krupa/ |dátum prístupu=2021-02-01 |url archívu=https://web.archive.org/web/20191123161047/https://www.districtartisan.com/featured-artist-alfred-freddy-krupa/ |dátum archivácie=2019-11-23 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://alephino.documentaarchiv.de/alipac/-/sysfull?BASE=B-ART&IDN=000026267 |dátum prístupu=2021-02-01 |url archívu=https://web.archive.org/web/20201021142102/http://alephino.documentaarchiv.de/alipac/-/sysfull?BASE=B-ART&IDN=000026267 |dátum archivácie=2020-10-21 }}</ref> Jeho prvým a dlhoročným mentorom bol jeho starý otec prof. Alfred Krupa (1915 - Mikołów, 1989 - [[Karlovac]]), ktorý sám bol študentom Józefa Mehoffera v Krakove.<ref>https://issuu.com/alfredfreddykrupa/docs/akrupaidartist{{Nedostupný zdroj|date=jún 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>https://www.unionesarda.it/articolo/3-minuti-con/2021/04/01/i-tre-geni-dimenticati-che-inventarono-il-trolley-186-1132725.html</ref> Maliarstvo absolvoval v roku 1995 na Akadémii výtvarných umení v Záhrebe v triede Zlatka Kauzlarića Atača s akvarelovou tematikou.<ref>http://www.alu.unizg.hr/alu/cms/front_content.php?idcat=144</ref> V roku 1992 získal štipendium od mesta Karlovac a v roku 1998 štipendium od japonskej vlády na Tokijskej univerzite Gakugei vo Výskumnom ústave výtvarných umení v Tokiu. V roku 2005 získal titul „[[profesor]] kreslenia a maľby“ (Inštitút pre vzdelávanie Chorvátskej republiky).<ref>http://solo.bodleian.ox.ac.uk/primo-explore/fulldisplay?docid=oxfaleph021299745&vid=SOLO&search_scope=LSCOP_ALL&tab=local&lang=en_US&context=L</ref> Jeho pobyt v Japonsku ovplyvnil Krupovu redukciu formy v duchu zenovej výstižnosti a dramatické životné okolnosti dodali jeho umeleckej reči špecifickú západnú expresivitu, ktorá dáva nedávnym Krupovým dielam okamžitý výraz, ktorý sa nenachádza v tradičnej ani v súčasnej maľbe atramentom.<ref>https://lifeasahuman.com/2019/arts-culture/art/overcoming-a-personal-holocaust/</ref> Jeho diela boli vystavené na 6 kontinentoch, často vystavené v médiách.<ref>https://www.wikiart.org/en/alfred-freddy-krupa</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://www.widewalls.ch/magazine/alfred-freddy-krupa-exhibition-vjekoslav-karas-gallery |dátum prístupu=2021-02-01 |url archívu=https://web.archive.org/web/20210304191120/https://www.widewalls.ch/magazine/alfred-freddy-krupa-exhibition-vjekoslav-karas-gallery |dátum archivácie=2021-03-04 }}</ref><ref>https://artmarketmag.com/alfred-freddy-krupa-new-ink-art/</ref> Skutočnosť, že na konci februára 2019 bol Krupa zaradený medzi 10 popredných súčasných maliarov atramentom, hovorí o globálnej zrozumiteľnosti jeho autentického maliarskeho prejavu, ktorý je jedným z najväčších úspechov chorvátskeho maliarstva od samostatnosti.<ref>https://artfacts.net/movement/modern%20ink%20painting</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://www.artacacia.com/pages/alfred-freddy-krupa |dátum prístupu=2021-02-01 |url archívu=https://web.archive.org/web/20210305003302/https://www.artacacia.com/pages/alfred-freddy-krupa |dátum archivácie=2021-03-05 }}</ref> Od októbra 2020 s [[Massachusetts Institute of Technology]] Index historickej populárnosti (HPI) zo 47.05 je Alfred Freddy Krupa 80. najslávnejším žijúcim maliarom, 5. najslávnejším chorvátskym maliarom a najslávnejším žijúcim chorvátskym maliarom.<ref>https://pantheon.world/profile/person/Alfred_Freddy_Krupa/</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Krupa, Alfred Freddy}} [[Kategória:Chorvátski maliari]] 713qud0om7t574vkf0yo02hq6s9kecs 0 665411 8215834 8069050 2026-05-18T09:03:42Z Starekolena 8222 8215834 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Hugo Portisch | Rodné meno = | Popis osoby = rakúsky novinár a spisovateľ | Portrét = Hugo Portisch bei Buchpräsentation (cropped).jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = Hugo Portisch v roku 2015 | Dátum narodenia = {{dn|1927|02|19}} | Miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Česko-Slovensko]] | Dátum úmrtia = {{dúv|2021|04|01|1927|02|19}} | Miesto úmrtia = [[Viedeň]], [[Rakúsko]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = [[Viedenská univerzita]] | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = Gertraude Portischová | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Literatúra | Portál2 = | Portál3 = }} '''Hugo Portisch''' (* [[19. február]] [[1927]], [[Bratislava]] – † [[1. apríl]] [[2021]], [[Viedeň]]) bol [[Rakúsko|rakúsky]] [[novinár]] a [[spisovateľ]]. Vďaka spôsobu, akým vedel zrozumiteľne vysvetliť zložité politické a ekonomické vzťahy, sa stal jedným z najvýznamnejších novinárov v Rakúsku. == Život == Hugo Portisch sa narodil do rakúskej rodiny [[Emil Portisch (1887 – 1985)|Emila]] a Hedi Portischových, ktorí sa zosobášili v roku [[1920]], v [[Bratislava|Bratislave]], v ktorej sa v tom čase hovorilo nemecky, maďarsky a slovensky. Jeho otec Emil (1887{{--}}1985) pochádzal z [[Dolné Rakúsko|dolnorakúskeho]] [[St. Pölten|St. Pöltenu]]. Po tom, čo sa vrátil z vojnového zajatia<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dr. Hugo Portisch: childhood memories of Bratislava in the 1930s and 1940s|url=https://www.youtube.com/watch?v=S7Dkbp42yEM|dátum prístupu=2021-04-09|jazyk=de| poznámka = [video v nemčine so sl. titulkami: Dr. Hugo Portisch: spomienky na detstvo v Bratislave v rokoch 1930 a 1940]}}</ref> v roku [[1920]] do Bratislavy, sa stal redaktorom a v roku [[1924]] šéfredaktorom tunajších nemeckých liberálno- demokraticky zameraných novín ''[[Preßburger Zeitung (1764)|Pressburger Zeitung]]'', ktoré vychádzali už od roku [[1764]]. Po tom, čo židovskí majitelia boli vyvlastnení, a napriek tomu, že noviny pokračovali už ako podporovatelia národného socializmu,<ref name="kniha">{{Citácia knihy|isbn=978-3-7110-0072-9}}</ref> zostal Portischov otec bez práce.<ref name=":0" /> V roku [[1927]] sa narodil jeho druhý syn Hugo a noviny zanikli v roku [[1929]].<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zomrel najslávnejší rakúsky novinár a rodák z Bratislavy Hugo Portisch|url=https://svet.sme.sk/c/22630761/zomrel-rakusky-novinar-hugo-portisch.html|vydavateľ=Petit Press|dátum prístupu=2021-04-09|jazyk=sk|meno=LUKÁŠ|priezvisko=ONDERČANIN}}</ref> Hugo Portisch navštevoval Nemeckú ľudovú [[Evanjelické lýceum (Bratislava)|evanjelickú školu]] (pred rokom 1928 Evanjelický internát, neskôr aj konzervatórium) na rohu [[Tolstého ulica (Bratislava)|Tolstého ulice]] a [[Ulica Mateja Bela (Bratislava)|ulice Mateja Bela]] v Bratislave.<ref name=":0" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nemecká ľudová evanjelická škola|url=https://www.pammap.sk/bratislava/amb-archiv-mesta-bratislavy/amb-zbierka-fotografii-a-negativov/3213?page=388|vydavateľ=www.pammap.sk|dátum prístupu=2021-04-09}}</ref> Jeho otec vydal v roku [[1933]] dvojzväzkovú knihu o histórii Bratislavy.<ref>{{Citácia knihy|titul=Geschichte der Stadt Pressburg-Bratislava: Volkstümliche Darstellung|url=https://books.google.sk/books/about/Geschichte_der_Stadt_Pressburg_Bratislav.html?id=tM5ISwAACAAJ|vydavateľ=S. Steiner|rok=1933|jazyk=de|poznámka=Google-Books-ID: tM5ISwAACAAJ|meno=Emil|priezvisko=Portisch|zväzok=1. Zväzok 384 strán, 2. zv. 640 strán, 1935}}</ref> V marci 1939 nemeckí fašisti obsadili [[Česko-Slovensko]]&nbsp;a na [[Slovensko|Slovensku]] vznikol režim [[Jozef Tiso|Jozefa Tisa]]. Počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] jeho otec, aj keď bratislavské nemecké „vedenie etnického spoločenstva“ bolo proti tomu,<ref name="kniha"/> pracoval v novej [[Slovenská tlačová kancelária|Slovenskej tlačovej kancelárii]].<!-- kancelária bola založená už 1919 ale v žiline. V Bratislave bola nová --><ref name=":1" /> Portischova škola bola Nemecké štátne gymnázium (nem. Deutsches Staatsrealgymnasium)<!-- Názov platný od roku 1923 až do roku 1944 na Kumányi gasse 2, neskôr Palisádach 51 --> s výučbou po nemecky, ktoré od leta [[1939]] už nemalo židovských študentov. Aby nemusel byť povolaný na vojenský výcvik alebo do [[Schutzstaffel|Waffen-SS]] v roku [[1944]] sa prihlásil do dobrovoľných hasičských zborov. Rodičia Huga Portischa nakoniec začiatkom roku [[1945]] opustili Bratislavu a vrátili sa do [[St. Pölten|St.&nbsp;Pöltenu]], zatiaľ čo syn zostal do konca vojny v Bratislave. Hugo Portisch, podľa vlastných vyjadrení, získal stredoškolský diplom po nedokončenom stredoškolskom štúdiu, ktoré skončilo bez [[Maturitná skúška|formálnej maturitnej skúšky]] dňa [[4. apríl]]a [[1945]], iba pár hodín predtým, ako do mesta napochodovala [[Červená armáda|Červená armáda.]]<ref name="kniha"/> Portisch ľutoval, že sa nenaučil po slovensky.<!-- POdľa jeho slov na youtube Býval na Obchodnej na 6 poschodí. Jeho starší brat Emil sa naučil po slovensky. Do školy chodil na Tolsteho ci tam bolo aj gymnazium, ktore je teraz o 100 metrov dalej na Palisady 51 - https://deutscheschule.sk/sk/o-nas/o-nas/skola-sa-predstavuje/ nie je jasne aj ked vtedy bolo jedine nemecke gymnazium v BA... Možno preto špekuloval o svojej maturite pretože v 1945 bolo ťažké maturovať v nemčine. --><ref name=":0" /> Potom Portisch odišiel do [[St. Pölten]], kde jeho strýko vlastnil farmu v časti [[Oberwagram]], v ktorej až do svojej smrti žili jeho starí rodičia, a kde vtedy boli aj jeho rodičia. Ešte pred koncom vojny dostal rozkaz (nem. Marschbefel) ísť do [[Praha|Prahy]] avšak priebeh vojny ho predbehol. Zámer vrátiť sa do Bratislavy sa pre Huga Portischa aj jeho rodičov ukázal ako nerealizovateľný. Aj keď bol otec Portisch demokrat, noví česko-slovenskí vládcovia nemali pre neho ani pre ďalších Nemcov pochopenie ani zamestnanie. Hugo potom vyštudoval históriu, [[Germanistika|nemčinu]], [[Anglistika|angličtinu]] a žurnalistiku na [[Viedenská univerzita|Viedenskej univerzite]] a absolvoval v roku [[1951]] [[Doktor (PhD.)|dizertačnú prácu]] ''Tlač a verejná mienka v Spojených štátoch amerických pred a počas občianskej vojny v rokoch 1861{{--}}1865''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Katalogzettel Österreichische Nationalbibliothek |url=http://katzoom.onb.ac.at/DB2/nkn/m001/z099/h033/b0983264.gif |dátum prístupu=2021-04-09 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160304202048/http://katzoom.onb.ac.at/DB2/nkn/m001/z099/h033/b0983264.gif |dátum archivácie=2016-03-04 }}</ref> Portisch sa oženil s Gertraude Portischovou, autorkou kníh pre deti, ktoré vydala pod svojím dievčenským menom Traudi Reich. Pár žil vo Viedni a v letnom dome v Toskánsku. Ich syn Edgar žil a pracoval na [[Madagaskar|Madagaskare]], kde v roku [[2012]] zomrel na komplikácie spôsobené tropickou chorobou. Gertraude Portischová zomrela [[23. január]]a [[2018]], vo veku 98 rokov. Starší brat Huga Portischa (Emil Portisch jun., narodený v roku [[1921]]) pracoval tiež ako novinár. Po krátkej chorobe zomrel Hugo Portisch [[1. apríl]]a [[2021]] v súkromnej nemocnici Rudolfinerhaus vo Viedni. Portisch bol pochovaný v čestnom hrobe na [[Zentralfriedhof (Viedeň)|Viedenskom ústrednom cintoríne]] (skupina 33G, hrob číslo 14). == Novinárska kariéra == Začínal v roku [[1947]] ako redakčný elév viedenskej redakcie časopisu St. Pöltner Pressverein. V roku [[1948]] pracoval ako redaktorský kandidát vo ''Wiener Tageszeitung'', ktorého odbor zahraničnej politiky prevzal v roku [[1950]]. V roku [[1950]] bol vybraný za jedného z desiatich rakúskych novinárov, ktorí mohli na náklady [[Spojené štáty|Spojených štátov]] absolvovať polročný žurnalistický kurz „School of Journalism“ na Missourskej univerzite, a pracoval tam ako stážista v ''[[The New York Times|New York Times]]'' a ''[[The Washington Post|Washington Post]]''. V roku [[1953]] sa Portisch stal zástupcom vedúceho rakúskej informačnej služby (nem. Informationsdiensts) so sídlom na generálnom konzuláte v New Yorku. Sprevádzal napríklad kancelára [[Julius Raab|Juliusa Raaba]] (ktorý neovládal angličtinu) na jeho návšteve USA, prvej Raabovej zámorskej ceste. V roku [[1954]] ho [[Hans Dichand]] vyzval, aby začal pracovať pre časopis ''Neuer Kurier'', ktorý mal pôsobiť ako nástupca amerických okupačných novín ''Wiener Kurier''. V roku [[1958]] ho majiteľ ''Ludwig Polsterer'' menoval šéfredaktorom, ako Dichandovho nástupcu. Počas svojho pôsobenia v ''Kuriérovi'' pracoval aj pre bavorskú televíziu. V roku [[1964]] bol hlavným iniciátorom tzv. vysielacieho referenda (nem. Rundfunkvolksbegehren), namierené bolo proti politickému ovládaniu verejnoprávneho rozhlasu a televízie. Bolo to vôbec prvé rakúske [[referendum]]. Napriek tomu, že namiesto požadovaných 200 000 podpisov bolo [[12. október|12. októbra]] [[1964]] predložených 832 353, k prijatiu nového zákona o vysielaní došlo až v roku [[1966]], čím vznikla nezávislé vysielanie [[Österreichischer Rundfunk|Österreichischer Rundfunk (ORF)]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = SPÖ debattiert Ideen zur Netzpolitik | url = https://newsv2.orf.at/stories/2078329/ | vydavateľ = news.ORF.at | dátum vydania = 2011-09-09 | dátum prístupu = 2025-06-24 | jazyk = de}}</ref> Nový generálny riaditeľ [[Österreichischer Rundfunk|ORF]] [[Gerd Bacher]] v roku [[1967]] priviedol Portischa do rakúskeho rozhlasu, kde pôsobil ako hlavný komentátor. Dlhé roky bol zahraničným korešpondentom ORF v [[Londýn|Londýne]]. Okrem týchto aktivít písal knihy o svojich cestách po svete, napríklad ''Ako som videl Čínu'', ''Ako som videl Sibír'' a ďalšie, z ktorých sa niektoré stali bestsellermi. V roku [[1991]] bol navrhnutý ako nástupca odchádzajúceho federálneho prezidenta [[Kurt Waldheim|Kurta Waldheima]], ktorý nechcel kandidovať znova kvôli utajovaniu svojich aktivít v druhej svetovej vojne. Pre pošramotený obraz Rakúska v zahraničí chceli zvoliť do tohto úradu známeho a kompetentného muža. Konkurenčné strany SPÖ a [[Rakúska ľudová strana|ÖVP]] by boli dokonca pripravené spoločne podporiť Huga Portischa v kandidatúre. Portisch to s vďakou odmietol s odvolaním sa na protokolárne obmedzenia spojené s úradom. V tejto súvislosti inicioval prejav [[Franz Vranitzky|Franza Vranitzkého]], pred Národnou radou [[8. júl]]a [[1991]], v ktorom sa odklonil od teórie obete a oficiálne uznal spoluúčasť Rakúšanov na nacistických zločinoch. Portisch sa predstavil aj ako filmový herec. V roku [[1980]] si v rakúskom televíznom filme ''Maria Theresia'' zahral postavu reportéra. == Dokumentaristika == Hugo Portisch sa stal známym vďaka svojim knihám a televíznym dokumentárnym programom. Filmy ako ''Mier cez strach'' (1969) a ''Nemecká konfrontácia'' (1974) boli veľkým úspechom. Mimoriadne úspešné boli knihy a televízne seriály ''Österreich I'' (1989) a ''Österreich II'' (1981{{--}}1995) o Rakúsku, v ktorých zrozumiteľne priblížil dejiny prvej a druhej rakúskej republiky. V rokoch 2014/2015 boli niektoré z týchto filmov opätovne vydané a okomentované Portischom. DVD ''Österreich I'' dosiahlo [[Zlatá platňa|platinový]] status (10 000 predaných ks) a DVD ''Österreich II'' sa predalo viac ako 5 000 kusov. Pri príležitosti 50 výročia Rakúska v roku [[2005]] produkoval pre ORF dokumentárny cyklus ''Druhá republika – neuveriteľný príbeh'' (''Die Zweite Republik – eine unglaubliche Geschichte''), v ktorom sú zobrazené a vysvetlené nezverejnené dokumenty iných štátov, najmä z Ruska. Hugo Portisch bol tiež uznávaným špecialistom na [[huby]]. Spolu s manželkou vydali knihu o zbieraní húb a vystupovali vo filme ORF v dokumentárnom cykle Universum ''Tajomný život húb''. Na jeseň [[2021]] plánuje ORF III vysielať dvojdielny dokumentárny film s názvom ''Hugo Portisch – Rusko a my'', ktorý vychádza z rovnomennej knihy vydanej v septembri 2020. Réžia: Kurt Mayer. Dokumentácia má v dvoch častiach po 50 minútach poskytnúť aktuálny opis súčasného Ruska so zvláštnym zreteľom na jeho históriu. == Kritika == Hugo Portisch formoval najmä so svojimi dokumentárnymi ''filmami Österreich I'' a ''Österreich II'' kolektívne historické povedomie o Rakúsku. Súčasní historici však kritizujú jeho stvárnenie [[denacifikácia|denacifikácie]] a „sebaodstránenie parlamentu“. [[Engelbert Dollfuß|Dollfußov]] parlament bol od [[15. marec|15. marca]] [[1933]] odstraňovaný (až bol [[25. júl|25. júla]] 1934 vnikla skupina ôsmich rakúskych nacistov do budovy kancelárstva a [[Engelbert Dollfuß|Dollfußa]]) smrteľne postrelili, čo Portisch komentoval ako „demokrati sa nevedeli dohodnúť“. Portisch na túto kritiku reagoval vyhlásením, že je novinárom a nie historikom. == Rôzne == Vďaka svojim dobrým kontaktom sa Portisch ako prvý v Rakúsku dozvedel už 14.&nbsp;''apríla 1955'', že rokovania o rakúskej štátnej zmluve boli [[Moskva|v Moskve]] v ten deň úspešne ukončené. Ako zástupca šéfredaktora spolu so šéfredaktorom ''Kurieru'' pripravili špeciálne vydanie ''v ten istý večer!'' Keďže noviny nemali [[Kolportér|kolportérov]], ktorí by boli k dispozícii večer, Dichand a Portisch predali noviny priamo vo Viedni na Kärntner Strasse. Niektoré z týchto zvláštnych čísel však museli rozdať, pretože niektorí okoloidúci im po rokoch neúspešných rokovaní o štátnej zmluve nechceli uveriť a mysleli si, že ide iba o novinársku kačicu.<ref name="kniha" /> == Ocenenia a vyznamenania == [[Súbor:2019_Ehrenzeichenüberreichung_an_Hugo_Portisch_(49238405502).jpg|náhľad| Odovzdávanie ceny Hugovi Portischovi (2019)]] * 1968: Zlatá kamera (za týždenný komentár) * 1983: Zlatá kamera (za dokumentáciu Österreich II) * 1983: Donaulandova cena za literatúru faktu * 1985: Cena kardinála Innitzera (cena za vedecky podloženú žurnalistiku) * 1985: Štátna cena za žurnalistické úspechy v záujme intelektuálnej obrany štátu * 1986: Cena mesta Viedeň za žurnalistiku * 1989: Cena Jakoba Prandtauera za vedu a umenie z mesta St. Pölten Po troch pravidelných oceneniach Romy ako najpopulárnejší komentátor (1990, 1992, 1993) mu bola v roku [[2002]] udelená aj Platinová Romy za celoživotné dielo. * 1996: Čestné ocenenie rakúskeho knižného obchodu za toleranciu v myslení a konaní * 2005: Novinár roka za celoživotné dielo * 2010: Cena Concordia * 2012: Medaila Júliusa Raaba * 2014: Viacnásobné ocenenie ako novinár roka za celoživotné dielo * 2015: Cena Viktora Frankla * 2016: čestný občan St. Pölten * 2018: čestný občan mesta Viedeň * 2019: Veľké vyznamenanie vyznamenania zlatom za služby Rakúskej republike == Publikácie == * ''So sah ich die Sowjetunion, Afrika, Südamerika''. Südwest-Verlag, München 1964, DNB&nbsp;453823459.&nbsp; * ''So sah ich China''. Kremayr & Scheriau, Wien 1965, DNB&nbsp;453823440.&nbsp; * ''So sah ich Sibirien''. Kremayr & Scheriau, Wien 1967, DNB&nbsp;457835133.&nbsp; * ''Friede durch Angst. Augenzeuge in den Arsenalen des Atomkrieges''. Molden Verlag, Wien 1970, DNB&nbsp;457835087.&nbsp; * ''L’Arsenal atomique américain. Dans le secret des arsenaux de la guerre atomique''. Librairie Arthème Fayard, Paris 1971, DNB&nbsp;57811495X (französisch).&nbsp; * ''Die deutsche Konfrontation. Gegenwart und Zukunft der beiden deutschen Staaten''. Molden Verlag, Wien 1974, ISBN&nbsp;&nbsp;3-217-0053-4&nbsp;(defekt).&nbsp; * {{Citácia knihy <!-- | priezvisko = Portisch | meno = Hugo | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = Austria. Bundesministerium für Wissenschaft und Forschung | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = | meno3 = | autor3 = Universität Wien. Institut für Zeitgeschichte | odkaz na autora3 = --> | titul = 25 Jahre Staatsvertrag (Protokolle des wissenschaftlichen Symposions 16. und 17. Mai 1980) | vydanie = | vydavateľ = Österreichischer Bundesverlag | miesto = | rok = 1980 | počet strán = 174 | url = | isbn = 3-215-04519-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy <!-- | priezvisko = Portisch | meno = Hugo | autor = | odkaz na autora = --> | titul = Kap der letzten Hoffnung (das Ringen um den Süden Afrikas) | vydanie = | vydavateľ = Molden | miesto = | rok = 1981 | počet strán = 367 | url = | isbn = 3-217-01237-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy <!-- | priezvisko = Portisch | meno = Hugo | autor = | odkaz na autora = --> | titul = Augenzeuge des Weltgeschehens (Zusammenhänge, Hintergründe und Perspektiven '81 : mit ausführlicher Chronik aller wichtigen Ereignisse) | vydanie = | vydavateľ = Orac | miesto = | rok = 1981 | počet strán = 295 | url = | isbn = 3-853-68880-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy <!-- | priezvisko = Portisch | meno = Traudi | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Reich | meno2 = Traudi | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Portisch | meno3 = Hugo | autor3 = | odkaz na autora3 = --> | titul = Pilzesuchen, ein Vergnügen (die besten Speisepilze und ihre Doppelgänger) | vydanie = | vydavateľ = Orac Pietsch | miesto = | rok = 1982 | počet strán = 198 | url = | isbn = 3-853-68907-8 | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy <!-- | priezvisko = Portisch | meno = Hugo | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Riff | meno2 = Sepp | autor2 = | odkaz na autora2 = --> | titul = Österreich II: Die Wiedergeburt unseres Staates | vydanie = | vydavateľ = Kremayr & Scheriau | miesto = | rok = 1985 | počet strán = 528 | url = | isbn = 3-218-00422-5 | kapitola = | strany = | jazyk = }} * ''Österreich II. Der lange Weg zur Freiheit''. Band&nbsp;2. Kremayr & Scheriau, Wien 1986, <nowiki>ISBN 3-218-00442-X</nowiki>.&nbsp; * Das audiovisuelle Gedächtnis der Nation. In: ''Schriftenreihe des Österreichischen Filmarchivs''. Nr.&nbsp;20. Wien 1988.&nbsp; * {{Citácia knihy <!-- | priezvisko = Portisch | meno = Hugo | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Riff | meno2 = Sepp | autor2 = | odkaz na autora2 = --> | titul = Österreich I (die unterschätzte Republik : ein Buch zur gleichnamigen Fernsehdokumentation von Hugo Portisch und Sepp Riff) | vydanie = | vydavateľ = Kremayr & Scheriau | miesto = | rok = 1989 | počet strán = 575 | url = | isbn = 3-218-00485-3 | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy <!-- | priezvisko = Portisch | meno = Hugo | autor = | odkaz na autora = --> | titul = Hört die Signale (Aufstieg und Fall des Sowjetkommunismus) | vydanie = | vydavateľ = Kremayr & Scheriau | miesto = | rok = 1991 | počet strán = 448 | url = | isbn = 3-218-00535-3 | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy <!-- | priezvisko = Portisch | meno = Hugo | autor = | odkaz na autora = --> | titul = Österreich II (Jahre des Aufbruchs, Jahre des Umbruchs. Band 3) | vydanie = | vydavateľ = Kremayr & Scheriau | miesto = | rok = 1985 | počet strán = 452 | url = | isbn = 3-218-00611-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy <!-- | priezvisko = Reich | meno = Traudi | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Portisch | meno2 = Hugo | autor2 = | odkaz na autora2 = --> | titul = “Die” Olive und wir | vydanie = | vydavateľ = Ecowin-Verlag | miesto = | rok = 2009 | počet strán = 223 | url = | isbn = 978-3-902404-72-5 | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy <!-- | priezvisko = Portisch | meno = Hugo | autor = | odkaz na autora = --> | titul = Was jetzt | vydanie = | vydavateľ = Ecowin | miesto = | rok = 2011 | počet strán = 77 | url = | isbn = 978-3-7110-0019-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy <!-- | priezvisko = Portisch | meno = Hugo | autor = | odkaz na autora = --> | titul = Aufregend war es immer | vydanie = | vydavateľ = Ecowin | miesto = | rok = 2015 | počet strán = 399 | url = | isbn = 978-3-7110-0072-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy <!-- | priezvisko = Portisch | meno = Hugo | autor = | odkaz na autora = --> | titul = Leben mit Trump (ein Weckruf) | vydanie = | vydavateľ = Ecowin | miesto = | rok = 2017 | počet strán = 78 | url = | isbn = 978-3-7110-0127-6 | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy <!-- | priezvisko = Portisch | meno = Hugo | autor = | odkaz na autora = --> | titul = Russland und wir (eine Beziehung mit Geschichte und Zukunft) | vydanie = | vydavateľ = Ecowin | miesto = | rok = 2020 | počet strán = 143 | url = | isbn = 978-3-7110-0274-7 | kapitola = | strany = | jazyk = }} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.hugo-portisch.at/ Oficiálny web] * [http://der.orf.at/unternehmen/who-is-who/tv/portisch100.html Životopis] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210307030455/https://der.orf.at/unternehmen/who-is-who/tv/portisch100.html |date=2021-03-07 }} na webovej stránke ORF * {{Csfd meno|243482}} * {{Imdb meno|nm2228412}} == Zdroj == {{preklad|de|Hugo Portisch|210547492}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Portisch, Hugo}} [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] [[Kategória:Rakúski novinári]] [[Kategória:Rakúski spisovatelia]] [[Kategória:Rakúski slobodomurári]] [[Kategória:Režiséri dokumentárnych filmov]] [[Kategória:Absolventi Viedenskej univerzity]] [[Kategória:Pochovaní na Viedenskom ústrednom cintoríne]] [[Kategória:Čestní občania Viedne]] 08cpz0x114l2tuely0bzx3ol3kut96u 0 666366 8215759 8139087 2026-05-18T04:54:25Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8215759 wikitext text/x-wiki {{Infobox Svätec | Titul = svätý | Meno = Abo Tbileli | Popis osoby = gruzínsky svätec, patrón mesta Tbilisi | Obrázok = Iglesia de San Abo de Tiflis, Tiflis, Georgia, 2016-09-29, DD 85 (cropped).jpg | Popis obrázka = Mozaika svätého Aba v jemu zasvätenom chráme v [[Tbilisi]] | Dátum narodenia = okolo [[757]] | Miesto narodenia = asi [[Bagdad]] | Dátum úmrtia = (po?) [[6. január]]i [[786]] | Miesto úmrtia = [[Tbilisi]] | Atribúty = | Patronát = | Cirkev = [[Gruzínska apoštolská autokefálna pravoslávna cirkev|Gruzínska pravoslávna cirkev]] | Sviatok = [[8. január]] | Stupeň liturgického slávenia = <!-- ľubovoľná spomienka|spomienka|sviatok|slávnosť|prikázaný sviatok -->}} [[Svätec|Svätý]] '''Abo Tbileli''' (* okolo [[757]]<ref name="ESKV" /><ref name=":HDG2">{{Citácia knihy |priezvisko=Mikaberidze |meno=Alexander |titul=Historical Dictionary of Georgia |kapitola zborník=ABO TBILELI (ca. 757–786) |miesto=Lanham, Maryland; Toronto; Plymouth, UK |vydavateľ=Scarecrow Press |rok=2007 |isbn=978-0810855809 |strany=88 |jazyk=en |isbn2=0810855801 |edícia=Historical Dictionaries of Europe |zväzok edície= 50}}</ref>, asi [[Bagdad]]<ref name="SRLV" />{{--}}† (po?) [[6. január]]i<ref name=":0" /><ref name=":HDG2" /> [[786]], [[Tbilisi]]<ref name=":1">{{Citácia knihy |titul=[[Pravoslavnaja enciklopedija]] <!-- [Православная Энциклопедия] --> |url=https://www.pravenc.ru/text/62468.html |kapitola zborník=ABO TBILISSKIJ <!-- [АБО ТБИЛИССКИЙ] --> |miesto=Moskva |isbn=5-89572-006-4 |rok=2000 |strany=45 |zväzok= I. A{{--}}ALEXIJ STUDIT <!-- [АЛЕКСИЙ СТУДИТ] --> |typ zväzku=Tom. |meno zborník=V. A |priezvisko zborník=Nikitin |vydavateľ=Cerkovo-naučnyj centr "Pravoslavnaja enciklopedija" <!-- [Церковно-научный центр «Православная Энциклопедия»] --> |dátum prístupu=2021-05-07}}</ref>) bol [[Gruzínci|gruzínsky]] svätec a [[mučeník]] [[Arabi|arabského]] pôvodu, patrón [[Gruzínsko|gruzínskeho]] [[Hlavné mesto|hlavného mesta]] [[Tbilisi]].<ref name="ESKV" /><ref name=":HDG2" /> Jeho sviatok pravoslávni [[Gruzínska apoštolská autokefálna pravoslávna cirkev|Gruzínci]] oslavujú [[8. január]]a (resp. 21. januára podľa [[Juliánsky kalendár|juliánskeho kalendára]]).<ref>{{Citácia knihy |priezvisko=Attwater |kapitola zborník=ABO |meno=Donald |titul=The Avenel Dictionary of Saints |vydavateľ=Avenel Books |miesto=New York |rok=1981 |isbn=0-517-33643-X |strany=29}}</ref><ref name=":2">Abo Tbilisskij <!-- [АБО ТБИЛИССКИЙ] --> In: {{Citácia elektronického dokumentu |titul=Enciklopedija Drevo <!-- [Энциклопедия "Древо"] --> |url=http://drevo-info.ru/pictures/12669.html |vydavateľ=drevo-info.ru |dátum prístupu=2021-05-07 |jazyk=ru |url archívu=https://web.archive.org/web/20210507103456/https://drevo-info.ru/pictures/12669.html |dátum archivácie=2021-05-07 }}</ref> Životopis ''[[Umučenie svätého Aba]]'' od gruzínskeho spisovateľa [[Ioane Sabanisdze|Ioaneho Sabanisdzeho]] patrí k významným prameňom gruzínskych náboženských a sociálnych dejín 8. storočia. Vznikol na popud katolika Samuela III. (VII.) krátko po Abovej smrti.<ref name="ESKV" /><ref name="SRLV">{{Citácia knihy |priezvisko=Starowieyski |meno=Marek |kapitola zborník=JAN SABANISDZE |prekladatelia=Walerian Bugel, Kateřina Mervartová |titul=Slovník raněkřesťanské literatury Východu: arabská, arménská, etiopská, gruzínská, koptská a syrská literatura |vydavateľ=Pavel Mervart |miesto=Červený Kostelec |rok=2012 |isbn=978-80-7465-021-5 |edícia=Pro Oriente |jazyk=cs |zväzok edície=7 |počet strán=369 |strany=169}}</ref><ref name=":HDG2" /> Existujú aj [[synaxár]]ové vydania jeho života.<ref name=":2" /> == Mená == Svätcovo meno je odvodené z arabského slova Habíb.<ref name="SRLV" /> * {{VJZ|kat|აბო თბილელი|''Abo Tbileli''}}, iný prepis: ''Abo Thbileli''<ref name="ESKV">{{Citácia knihy |priezvisko=Farrugia |meno=Edward G. |kapitola zborník=ABO TBILISKÝ |priezvisko2=Ambros |meno2=Pavel |spoluautori=ed. |prekladatelia=Adam Mackerle |titul=Encyklopedický slovník křesťanského Východu |vydanie text=Vyd. 1. |miesto=Olomouc |vydavateľ=Refugium Velehrad-Roma |rok=2010 |isbn=978-80-7412-019-0 |edícia=Prameny spirituality |zväzok edície=15 |počet strán=1039 |strany=34}}</ref> * '''Abo Tbiliský'''<ref name="ESKV" />, staršie: '''Abo Tifliský'''<ref name=":0">{{Citácia knihy |priezvisko=Kulda |meno=Beneš Method |kapitola zborník=6. január. Svatý Abo, voňavkář, mučeník Tifliský |titul=Církevní rok. Kniha naučná pro každý stav i věk |zväzok= první |typ zväzku= díl |vydavateľ=Nákladem spisovatelovým |miesto=Praha |rok=1880 |strany=288}}</ref> * '''Abo z Tbilisi'''<ref name="SRLV" />, '''Habo z Tbilisi'''<ref name="SRLV" /> == Životopis == [[Súbor:Saint Abo of Tiflis.jpg|vľavo|náhľad|Ikona svätého Aba]] O Abovom pôvode sa mnoho nevie. Primárne pramene o ňom tvrdia, že pochádzal z rodiny obchodníkov s [[Voňavka|parfumami]] z [[Bagdad]]u<ref name="SRLV" /> a bol arabským moslimom. Narodiť sa mal niekedy okolo roku 757 do početnej rodiny.<ref name=":2" /> Asi ako sedemnásť alebo osemnásťročný vstúpil do služieb [[kartli]]jského (gruzínskeho) semiautonómneho vládcu [[Nerses II.|Nersea II.]], syna [[Kouropalates|kuropalata]] Adarnaseho. Poskytoval mu parfumérske a prekladateľské služby. Po tom, čo sa Nerses dostal do nemilosti [[Abbásovci|abbásovského]] kalifa [[al-Mansúr]]a, bol Abo spolu s ním uvrhnutý do žalára.<ref name="ESKV" /><ref name="BS">{{Citácia knihy |titul=[[Bibliotheca Sanctorum]] |kapitola zborník=ABO |vydavateľ=Istituto Giovanni XXIII della Pontificia Universita lateranense |miesto=Roma |rok=1961 |strany=85{{--}}88 |jazyk=it |zväzok=I. AALAIDE{{--}}ANSELMO |typ zväzku= Vol.}}</ref> Za vlády kalifa [[al-Mahdí]]ho bola gruzínskemu vládcovi a jeho služobníctvu udelená amnestia a gruzínska delegácia spolu s Abom opustila [[Bagdad]]. V Gruzínsku Abova [[Islam|moslimská viera]] ochladla, no pre mocenské postavenie moslimov v gruzínskych krajinách nekonvertoval. [[Nerses II.|Nerseova]] vláda v [[Kartli]] netrvala dlho a gruzínsky panovník sa čoskoro dostal opäť do nemilosti. Spolu s časťou služobníctva preto v roku 781 odišiel do [[Chazarská ríša|Chazarskej ríše]]<ref name=":HDG2" /><ref name="ltk">{{Citácia knihy |titul=[[Lexikon für Theologie und Kirche]] |vydanie text=3. völlig neubearb. Aufl. |kapitola zborník=Abo v. Tiflis |vydavateľ=[[Verlag Herder]] |miesto=Freiburg, Basel, Rom, Wien |rok=1993 |jazyk=de |isbn=3-451-22001-6 |strany=60 |editori=Michael Buchberger, Walter Kasper |zväzok=1. A bis Barcelona |typ zväzku=Band}}</ref> (resp. chazarského [[Osetsko|Osetska]]<ref name="BS" />) a neskôr do [[Abcházsko|Abcházska]], ktoré sa nachádzalo v byzantskej sfére vplyvu.<ref name="ESKV" /><ref name=":2" /><ref name="BS" /> Tam gruzínskeho vládcu nasledoval aj Abo, ktorý sa v krajine nezávislej od moci [[Abbásovci|Abbásovcov]] a značne nepriateľskej voči islamu, hlbšie zoznámil s [[Kresťanská teológia|kresťanskou ortodoxnou teológiou]], a prijal [[Sviatosť krstu|krst]].<ref name="ESKV" /><ref name=":2" /> Po tom, čo sa situácia v [[Kartli]] upokojila, bolo utečencom umožnené vrátiť sa do [[Tbilisi]]. V meste Abo nejaký čas pôsobil, až dokým nebol pre presadzovanie kresťanstva miestnymi moslimskými elitami uväznený a vyzvaný, aby sa novej viery vzdal. Po tom, čo odmietol, bol v januári 786 mučený a následne popravený.<ref name="ESKV" /><ref name="BS" /> Jeho telo bolo spálené a popol v mechu hodený do neďalekej rieky Mt'k'vari (dnešná [[Kura (rieka v Ázii)|Kura]]). Na mieste, kde bol hodený do rieky sa malo podľa legendy nasledujúci deň objaviť stĺpovité svetlo podobné blesku.<ref name=":1" /><ref name=":2" /> == Kult == Prakticky ihneď po poprave bol Abo uctievaný ako [[Svätec|svätý]]. [[Katolikos]] [[Samuel III.]]<ref name="BS" /> (niektoré pramene uvádzajú Samuel VII.<ref name=":1" />; 789{{--}}794) prikázal spisovateľovi [[Ioane Sabanisdze|Ioannovi Sabanisdzeovi]] zdokumentovať Abov život, v dôsledku čoho vzniklo umelecky i historiograficky významné dielo ''[[Umučenie svätého Aba]]'' (786{{--}}790).<ref name="BS" /> Na mieste spálenia svätcových pozostatkov mal byť o niekoľko storočí neskôr postavený [[Chrám Metechi]], kde sa istý čas uchovávala aj Abova (údajne zázračná) ikona. V 19. storočí bola Abovi v Tbilisi na kamennej skale vystavaná kaplnka. Pôvodná stavba sa nezachovala, na mieste však vznikla nová moderná kaplnka.<ref name=":1" /><ref name=":2" /> == Referencie == {{Referencie}} == Ďalšia literatúra == * {{Citácia periodika |titul = Umučení svatého Aba |meno=Vojtěch |priezvisko= Kubec |periodikum = Parrésia : revue pro východní křesťanství |odkaz na periodikum = Parrésia |vydavateľ=Pavel Mervart ve spolupráci s Ústavem východního křesťanství Husitské teologické fakulty Univerzity Karlovy v Praze a zapsaným spolkem AXIOS |editorí=Michal Řoutil |miesto=Červený Kostelec |číslo=II{{--}}III. (2008{{--}}2009) |rok=2010 |isbn=978-80-87378-20-5 |strany=397{{--}}434 |issn = 1802-8209 |poznámky = {{ISBN|978-80-87378-84-7}}}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Gruzínski pravoslávni svätci]] [[Kategória:Narodenia v 50. rokoch 8. storočia]] [[Kategória:Osobnosti z Bagdadu]] [[Kategória:Úmrtia 6. januára]] [[Kategória:Úmrtia v 786]] [[Kategória:Gruzínski kresťanskí mučeníci]] 24if1krufy4lohl9tskw726d251ukuo 0 668334 8215512 8101085 2026-05-17T14:49:58Z ~2026-29437-38 295189 Peter Popluhár je slovensko-maďarskej národnosti, sám to potvrdil mnoho krát verejne. 8215512 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Peter Popluhár | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský [[youtuber]] a cestovateľ | Portrét = | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dnv|1993|6|16}} | Miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Slovensko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = PPPeter, PPPíter, Paťo Popular, Vinco, Ďoďi, Nadežd, Božidar, [[Dano Drevo]] | Štát pôsobenia = | Národnosť = slovensko-maďarská | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = cestovateľským [[Vlog|vlogom]] na YouTube | Alma mater = [[Masarykova univerzita]] | Profesia = YouTuber, cestovateľ | Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Podpis = | Webstránka = https://www.pppiter.sk/ | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Peter Popluhár''' (* [[16. jún]] [[1993]], [[Bratislava]]), známy predovšetkým ako '''PPPeter''', alebo '''PPPíter''', je slovenský [[youtuber]], vlogger, komik, spisovateľ a dokumentarista známy najmä tvorbou cestovateľských vlogov a satirických videí. == Tvorba == Peter robí videá o rôznych krajinách, v ktorých žil, alebo ktoré navštívil. Počas štúdia v Spojených štátoch, nakrútil so svojím spolubývajúcim prvé video s názvom „Najhoršie veci o USA“. Podobné videá natočil o Francúzsku, Nemecku, Česku, Afrike, Argentíne či Slovensku. Ďalej tvorí obsah súvisiaci s cestovaním; vo videách hodnotí pobyty v najlepšie a najhoršie hodnotených hoteloch východnej Európy. Taktiež spravil hodnotenie najdrahšieho hotela najchudobnejšej krajiny sveta. Má celú sériu svojich návštev v Afrike, ktorú odvysielala aj [[Jednotka (RTVS)|RTVS]] s názvom ''[[PPPíter v Afrike]]''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=PPPíter v Afrike|url=https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/13625|vydavateľ=rtvs.sk|dátum prístupu=2021-07-01|jazyk=sk}}</ref> Medzi jeho najzaujímavejšie zážitky z Afriky patrí hľadanie najvzácnejších afrických tvorov, lov dikobraza či plavba loďou z [[Nigéria|Nigérie]] do [[Kamerun|Kamerunu]] počas občianskej vojny. Na YouTube má 3 kanály. Prvý – PeterLife,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=PeterLife - YouTube|url=https://www.youtube.com/channel/UCbgM8ptK_1uvuDhrym8Q13g|vydavateľ=www.youtube.com|dátum prístupu=2021-07-01}}</ref> ktorý je už v súčasnosti neaktívny, ale obsahuje množstvo cestovateľských vlogov. Druhý – PPPeter,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=PPPeter - YouTube|url=https://www.youtube.com/channel/UCnHEz9DZ6EAof1-DaQGD_Xw|vydavateľ=www.youtube.com|dátum prístupu=2021-07-01}}</ref> ktorý bol chvíľu zablokovaný pre Česko a Slovensko kvôli lepšiemu medzinárodnému dosahu. Tretím kanálom je slovenský ekvivalent PPPíter.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=PPPíter - YouTube|url=https://www.youtube.com/channel/UCu4lx1klxwUO9oCzs2vDBhw|vydavateľ=www.youtube.com|dátum prístupu=2021-07-01}}</ref> Sem pridáva rovnaké videá ako na anglický (PPPeter) len so slovenskými titulkami dodnes. Slovensko prezentuje skôr ako zaostalejšiu časť východnej Európy. Najčastejšie v jeho najznámejšej šou The Worst Reviewed.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Najhoršie/Najlepšie Hodnotené - YouTube|url=https://www.youtube.com/playlist?list=PLTKvA1p6IXPIHrDtj6pDX8NLepN5ZhmHj|vydavateľ=www.youtube.com|dátum prístupu=2021-12-06}}</ref> K jeho ďalším najznámejším šou patria aj už zaniknuté šou The Best Reviewed a The Worst Reviewed: Eastern Europe. Taktiež sa objavil v epizóde vlogera [[Geography Now]] v časti o Slovensku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Geography Now! SLOVAKIA|url=https://www.youtube.com/watch?v=OAcbasjxljY|dátum prístupu=2021-07-01|jazyk=sk-SK}}</ref> V roku [[2018]] vydal knihu cestovateľských poviedok s názvom ''Kde všade som (ne)zomrel'',<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Popluhár|meno=Peter|titul=Kde všade som (ne)zomrel|vydavateľ=Ikar|rok=2018|isbn=9788055163024|strany=272}}</ref> ktorá je dostupná aj v audio podobe, a v roku [[2021]] vydal knihu poviedok zo života ''Ako (ne)prežiť mladosť.''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ako (ne)prežiť mladosť: Príbehy príšerných rozhodnutí|url=https://www.pppiter.sk/sk/pppeter/ostatne/32830-kniha-od-pppeter-ako-neprezit-mladost/|vydavateľ=www.pppiter.sk|dátum prístupu=2021-10-21|meno=GoMerch|priezvisko=s.r.o}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kto je PPPíter? Začínal ako legendárny Dano Drevo|url=https://hashtag.zoznam.sk/kto-je-pppiter-peter-popluhar/|vydavateľ=Hashtag.sk|dátum vydania=2019-10-15|dátum prístupu=2022-03-20|jazyk=sk-SK|priezvisko=Webikon.sk}}</ref> Na jeseň [[2022]] vydal cestovateľský dokument ''Neobyčajná Expedícia: Latinská Amerika'',<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Neobyčajná Expedícia: Latinská Amerika - YouTube|url=https://www.youtube.com/playlist?list=PLTKvA1p6IXPKqmitK2KiCavYpiBCSE2h3|vydavateľ=www.youtube.com|dátum prístupu=2022-12-08}}</ref> ktorý uverejnil na svoj YouTube kanál. V seriáli ukazuje netradičnú stránku Latinskej Ameriky a najväčších bizarností, ktoré táto časť sveta ponúka. [https://www.forbes.sk/lists/rebricek-top-influencer-2022/pppeter/?srsltid=AfmBOoqvDus1hHYBsRY8vc0pPaytHEQKsPDqA8kYX9CJRTtUdB8zGHqo V roku 2022 bol zaradený do Forbes rebríčka top influencerov.] == Ocenenia == V roku [[2017]] získal ocenenie Bloger roka v kategórii Video blog.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=V kategórii Video blog si prvenstvo odniesol PPPeter|url=https://strategie.hnonline.sk/galeria/6776-bloger-roka-2017/514cb94785bc0385d9c9d8ab4759fccd|vydavateľ=www.strategie.hnonline.sk|dátum prístupu=2022-02-15}}</ref> V roku [[2018]] získal za súbor cestovateľských poviedok ''Kde všade som (ne)zomrel'' titul Knižný debutant roka a ocenenie Zlatá kniha. Zbierka sa stala mládežníckou knihou roka 2018 v Panta Rhei Awards - Cena knižnej múzy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Peter Popluhár|url=https://www.bux.sk/autori/131153-peter-popluhar.html|vydavateľ=www.bux.sk|dátum prístupu=2022-02-15}}</ref> == Zaujímavosti == {{bez zdroja}} * v [[Spojené štáty|Spojených štátoch]] a [[Argentína|Argentíne]] pracoval ako čašník * hovorí niekoľkými jazykmi (anglicky, španielsky, francúzsky,...) * počas pobytu v [[Peru]] dostal otravu jedlom * hrá na gitare a klávesoch * v Hampsteade sa stretol s britským komikom [[Ricky Gervais|Rickym Gervaisom]], ktorého považuje za svoju inšpiráciu * takmer zomrel na ťažkú maláriu v africkom [[Togo|Togu]] * vyštudoval financie na [[Masarykova univerzita|Masarykovej univerzite]] v Brne == Referencie == {{Referencie}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Absolventi Masarykovej univerzity]] [[Kategória:Slovenskí cestovatelia]] [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] [[Kategória:Slovenské osobnosti maďarského pôvodu]] rtjxx9h8dyl7n4j20x6gvv9tq8xketa 0 671889 8215675 8202000 2026-05-17T20:13:06Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8215675 wikitext text/x-wiki {{Infobox futbalista |meno = Štefan Príboj |prezývka = „Pišta-báči“ |dátum narodenia = [[2. máj]] [[1894]] |rodné mesto = [[Budapešť]] |štát = [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnes [[Maďarsko]]) |dátum úmrtia = {{dúv|1957|10|27|1894|5|2}} |miesto úmrtia = [[Žilina]] |štát úmrtia = [[Česko-Slovensko|ČSR]] (dnes [[Slovensko]]) |pozícia = útočník |roky = 1914-1923, 25<br />1923-1924<br />1924<br />1926-1931<br />1931-1934 |kluby = [[Újpest FC]]<br />[[ŠK Slovan Bratislava|I. ČsŠK Bratislava]]<br />[[AC Sparta Praha]]<br />[[ŠK Slovan Bratislava|I. ČsŠK Bratislava]]<br />[[MŠK Žilina|ŠK Žilina]] |zápasy(góly) = {{0}}151{{0}}(131)<br/><br/> <br /><br /><br /> |národné mužstvo = {{HUN|f|1}} |reprezentačné roky = 1919-1925 |reprezentačné zápasy(góly) = {{0}}{{0}}6{{0}}{{0}}(3) |trénerské roky = 1932-35, 1936-37 <br/> 1940-1941 <br/> 1941-1944 |trénerské kluby = [[MŠK Žilina|ŠK Žilina]]<br />{{SVK|f|1}} <br/> FC Vrútky }} '''Štefan Príboj''' (* [[2. máj]] [[1894]], [[Budapešť]] – † [[27. október]] [[1957]], [[Žilina]]) bol [[Slovensko|slovenský]] [[futbal]]ista a [[tréner]]. == Kariéra == Štefan Príboj sa narodil v [[Budapešť|Budapešti]], kde sa presídlili jeho rodičia z [[Kysuce|Kysúc]]. S futbalom začínal v malom klube Törekvés, no už ako 16-ročný hral za slávny UTE (Újpest), jeden z najúspešnejších maďarských klubov. V maďarskej lige debutoval [[24. máj]]a [[1914]] proti Budapesti AK, v zápase strelil svoj prvý ligový gól z pokutového kopu. Prvý hetrik dosiahol v úvodnom kole sezóny 1916/17 proti Vasasu Budapešť (3:1), v sezóne 1917/18 bol už s 18 gólmi najlepším strelcom UTE a štvrtým v lige, keď dokázal skórovať v ôsmich zápasoch v sérii. V ročníku 1921/22 bol tretím najlepším strelcom ligy s 18 gólmi, [[9. apríl]]a [[1922]] exceloval na ihrisku mestského rivala Kispest, na debakli 8:0 sa podieľal štyrmi gólmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kispest-Újpest 0:8 | url = https://nela.hu/merkozes/22511 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = nela.hu | miesto = | jazyk = }}</ref> V sezóne 1922/23 mu 25 gólov vynieslo korunu kráľa strelcov,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 1922-23 A bajnokság góllövői | url = https://www.mla.hu/bajnok/1922-23.evi.amator.bajnoksag#gollovok | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = mla.hu | miesto = | jazyk = }}</ref> v zápase proti Zuglói AC strelil všetkých päť gólov svojho mužstva (5:0).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zuglói AC-Újpest 0:5 | url = https://nela.hu/merkozes/22616 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = nela.hu | miesto = | jazyk = }}</ref> V najvyššej maďarskej súťaži odohral 151 zápasov, v ktorých strelil 131 gólov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Priboj István | url = https://nela.hu/jatekos/8204/Priboj_Istv%C3%A1n | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = nela.hu | miesto = | jazyk = }}</ref> S mužstvom UTE vybojoval dvakrát titul vicemajstra. V roku [[1923]] sa ako 29-ročný vrátil do vlasti svojich rodičov, keď ho sekretár [[ŠK Slovan Bratislava|I. ČsŠK Bratislava]] Alois Sedláček angažoval ako hrajúceho trénera. Mužstvo I. ČsŠK tvorili v tomto období prevažne futbalisti českej národnosti, no Štefan Príboj, prezývaný ''Pišta-báči'' začal s prestavbou mužstva, pričom sa zameral na slovenských hráčov. Maďarský klub mu však nedal súhlas na prestup do bratislavského klubu, preto prijal ponuku [[AC Sparta Praha|Sparty Praha]], kde mal v útoku nahradiť Václava Piláta. Do konca roka 1924 strieľal góly v „rudom“ drese, dva presné zásahy zaznamenal aj proti majstrovi Nemecka [[1. FC Norimberg]] (2:3).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Sparta porazená v Norimberku | url = http://digitalna.kniznica.info/zoom/110190/view?search=sparta&page=6&p=separate&tool=search&view=665,464,1482,691 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Slovák, 27. 8. 1924, str. | miesto = | jazyk = }}</ref> Z Prahy sa vrátil späť do materského klubu UTE, kde odohral celý rok [[1925]]. V roku [[1926]] získal Príboj [[Československo|česko-slovenské]] [[Štátne občianstvo|občianstvo]] a ohlásil prestup do Bratislavy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Príboj v Bratislave | url = http://digitalna.kniznica.info/zoom/34980/view?page=6&p=separate&tool=info&view=0,1713,3531,3464 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Slovenský národ, 2. 2. 1926, str. 6 | miesto = | jazyk = }}</ref> Maďarský futbalový zväz mu síce povolil nastúpiť [[14. marec|14. marca]] [[1926]] vo výbere [[Bratislava|Bratislavy]] proti [[Viedeň|Viedni]], aby dvomi gólmi zariadil remízu 2:2,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = BRATISLAVA (CSL) - WIEN 2:2 (0:1) | url = http://www.austriasoccer.at/data/spiele/1926/19260314bratwien1.htm | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = austriasoccer.at | miesto = | jazyk = }}</ref> definitívne oprávnenie obliecť belasý dres I. ČsŠK však dostal až od [[12. august]]a [[1926]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Príboj oprávnený hrať za I.Čs.Š.K. | url = http://digitalna.kniznica.info/zoom/108521/view?search=Pr%C3%ADboj&page=4&p=separate&tool=search&view=1552,2838,1482,691 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Slovenský denník, 13. 8. 1926, str. 4 | miesto = | jazyk = }}</ref> Okamžite sa stal vedúcou osobnosťou mužstva, ktoré priviedol v rokoch 1927 a 1930 k dvom titulom amatérskych majstrov Československa. Prvý krát triumfovali belasí po víťazstve 4:2 nad DFC Budweiss ([[České Budějovice]]), Príboj razantnou strelou zvyšoval na 3:0,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Majster Slovenska majstrom Českoslov. republiky | url = http://digitalna.kniznica.info/zoom/108305/view?page=6&p=separate&tool=info&view=0,41,2763,3995 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Slovenský denník, 22. 11. 1927, str. 6 | miesto = | jazyk = }}</ref> o tri roky neskôr boli lepší vo finálovom dvojzápase s AFK Kolín 2:2 a 4:2 (v oboch zápasoch dal Príboj gól).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = I.Čs.S.K. Bratislava druhý raz majstrom republiky | url = http://digitalna.kniznica.info/zoom/109210/view?page=6&p=separate&tool=info&view=0,1479,2765,2649 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Slovenský denník, 28. 5. 1929, str. 1 | miesto = | jazyk = }}</ref> V majstrovských rokoch strelil 32 resp. 34 gólov. Najväčší medzinárodný úspech dosiahol I. ČsŠK v stretnutí s [[Newcastle United FC|Newcastle United]], [[FA Premier League|majstrom Anglicka]] z roku [[1927]] a víťazom [[FA Cup]]u z roku [[1924]]. [[26. máj]]a [[1929]] v pamätnom zápase rozdrvili [[Anglicko|anglických]] [[profesionál]]ov 8:1,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Triumfálne víťazstvo S.K. Bratislavy nad Newcastle United | url = http://digitalna.kniznica.info/zoom/109368/view?search=Newcastle&page=1&p=separate&tool=search&view=0,0,2743,1921 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Slovenský denník, 27. 8. 1924, str. | miesto = | jazyk = }}</ref> útok nastúpil v zložení Šoral, [[Anton Bulla|Bulla]] (2 góly), Príboj, [[Štefan Čambal|Čambal]] (hetrik), Uher (hetrik). V belasom drese sa tak stretli prvé veľké osobnosti [[Slovensko|slovenského]] [[futbal]]u Príboj a Bulla, obaja sa dokázali presadiť v zahraničí a svoje skúsenosti odovzdali v prospech nášho najslávnejšieho klubu. Na jar [[1931]] prestúpil Príboj do [[MŠK Žilina|Žiliny]], kde pôsobil ako hráč i tréner do roku [[1937]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = PAMÄTNÍ TRÉNERI/Historický prehľad trénerov Žiliny | url = https://www.mskzilina.sk/zobraz.asp?t=PAMATNI-TRENERI | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = mskzilina.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Žilinčania pod jeho vedením vyhrali majstrovstvá Stredoslovenskej župy<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Majstrovstvo Stredoslovenskej župy získal opäť ŠK Žilina | url = http://digitalna.kniznica.info/zoom/109968/view?search=sk%20%C5%BEilina&page=11&p=separate&tool=search&view=0,1741,1124,691 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Slovenský denník, 24. 5. 1931, str. 11 | miesto = | jazyk = }}</ref> a v turnaji o majstra Slovenska obsadili tretie miesto za I. ČsŠK Bratislava a ŠK Rus Užhorod. Príboj sa proti svojmu bývalému klubu presadil hetrikom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = I.Čs.S.K. Bratislava-S.K. Žilina 5:3 (3:1) | url = http://digitalna.kniznica.info/zoom/109965/view?search=sk%20%C5%BEilina&page=4&p=separate&tool=search&view=0,2117,2735,1983 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Slovenský denník, 28. 7. 1931, str. 4 | miesto = | jazyk = }}</ref> Dlho po štyridsiatke si udržiaval obdivuhodnú formu a strieľal góly za žlto-zelených,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = O body na slovenských hrištiach. Š.K. Žilina-LAFC Lučenec 2:1 | url = http://digitalna.kniznica.info/zoom/114589/view?search=sk%20%C5%BEilina&page=6&p=separate&tool=search&view=0,1110,2664,2931 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Slovenský denník, 20. 10. 1936, str. 6 | miesto = | jazyk = }}</ref> ešte ako 43-ročný viedol útok Žiliny v divíznom zápase proti VAS Bratislava.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = ŠK Žilina-VAS Bratislava 3:2 | url = http://digitalna.kniznica.info/zoom/93504/view?search=Pr%C3%ADboj&page=7&p=separate&tool=search&view=1179,3001,2561,1194 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Slovák, 4. 5. 1937, str. 7 | miesto = | jazyk = }}</ref> V rokoch 1940 až 1941 trénoval slovenskú reprezentáciu. Štefan Príboj, populárny ''Pišta-báči'' bol jedným z najlepších stredných útočníkov svojej doby,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Prehľad vynikajúcich stredných útočníkov | url = http://digitalna.kniznica.info/zoom/96610/view?search=Pr%C3%ADboj&page=10&p=separate&tool=search&view=0,3304,1387,691 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Slovák, 27. 9. 1936, str. 10 | miesto = | jazyk = }}</ref> organizátor hry, obávaný strelec a skvelý realizátor pokutových kopov. == Reprezentačná kariéra == Počas pôsobenia v UTE reprezentoval [[Maďarské národné futbalové mužstvo|Maďarsko]], v rokoch [[1919]] – [[1925]] odohral šesť medzištátnych zápasov, strelil tri góly. Debutoval [[5. október|5. októbra]] [[1919]] vo [[Viedeň|Viedni]] proti [[Rakúske národné futbalové mužstvo|Rakúsku]]. Proti Rakúšanom sa mu darilo aj strelecky, dva góly zaznamenal [[24. september|24. septembra]] [[1922]] vo [[Viedeň|Viedni]] pri remíze 2:2 a jeden gól strelil [[20. september|20. septembra]] [[1925]] v [[Budapešť|Budapešti]] (1:1). Reprezentačnú kapitolu uzavrel [[4. október|4. októbra]] [[1925]] v zápase s [[Španielske národné futbalové mužstvo|Španielskom]] (0:1).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = National football team player István Priboj | url = https://eu-football.info/_player.php?id=17031 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = eu-football.info | miesto = | jazyk = }}</ref> == Trénerská kariéra == V I. ČsŠK Bratislava pôsobil ako hrajúci tréner, popri A-mužstvu sa venoval aj dorastu. V Žiline pokračoval v dvojúlohe hráč-tréner, v samostatnej [[Najvyššia futbalová súťaž na Slovensku|slovenskej lige]] viedol Príboj FC Vrútky. Po tragickej nehode Rudolfa Hanáka ho vymenovali za trénera reprezentácie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Príboj trénerom národného mužstva | url = http://digitalna.kniznica.info/zoom/70322/view?page=4&p=separate&tool=info&view=0,334,3732,5370 | dátum vydania = Slovák, 12. 8. 1940, str. 4 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = digitalna.kniznica.info | miesto = | jazyk = }}</ref> V rokoch [[1940]] – [[1941]] viedol reprezentačné mužstvo [[Slovenské národné futbalové mužstvo|Slovenska]] v štyroch medzištátnych zápasoch s bilanciou jedna remíza a tri prehry. V premiére na trénerskej lavičke [[15. september|15. septembra]] [[1940]] v [[Bratislava|Bratislave]] sa zrodila tesná prehra 0:1 s [[Nemecké národné futbalové mužstvo|Nemeckom]]. V lete [[1941]] zorganizoval [[Slovenský futbalový zväz]] v [[Kremnica|Kremnici]] zraz 20 hráčov, ktorý mal preveriť adeptov na reprezentačný dres.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kremnica slávnostne privítala tréningový tábor SFS | url = http://digitalna.kniznica.info/zoom/45462/view?search=Kremnica&hlid=636326823&page=13&p=separate&tool=search&view=0,0,3461,2818 | dátum vydania = Slovák, 3. 8. 1941, str. 13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = digitalna.kniznica.info | miesto = | jazyk = }}</ref> Príboj nebol spokojný s fyzickou kondíciou hráčov, čo sa prejavilo v nasledujúcich zápasoch s [[Chorvátske národné futbalové mužstvo|Chorvátskom]] (1:1, 2:5). Krátke pôsobenie Príboja pri reprezentácii uzavrela prehra 2:3 v [[Rumunské národné futbalové mužstvo|Rumunsku]]. == Úspechy == * najlepší strelec maďarskej ligy 1922/23 (25 gólov) * 3. najlepší strelec maďarskej ligy 1921/22 (18 gólov) * 2× vicemajster Maďarska s UTE Budapešť (1920/21, 1922/23) * 2× amatérsky majster Československa s I. ČsŠK Bratislava (1927, 1930) * 2× majster Slovenska s I. ČsŠK Bratislava (1927, 1930) == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * Eugen Magda: ''Základný kameň slovenského futbalu'', OZ Futbalová litera, 2009 * Štefan Mašlonka, Jozef Kšiňan: ''Zlatá kniha futbalu na Slovensku'', Šport, 1988 * Týždenník TIP, ročník III., číslo 39/1971 == Externé odkazy == * [http://www.hlsz.hu/index.php?mod=hlszwidgets&cla=hlszwidgets&fun=search&submitSearchName=&nem=0&searchName=priboj Štefan Príboj na hlsz.hu] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20211028100108/http://www.hlsz.hu/index.php?mod=hlszwidgets&cla=hlszwidgets&fun=search&submitSearchName=&nem=0&searchName=priboj |date=2021-10-28 }} * [https://www.skslovan.com/historia/sien-slavy.php?detail=209 Sieň slávy ŠK Slovan - Štefan Príboj] * [https://www.mskzilina.sk/zobraz.asp?t=SLAVNI-HRACI Slávni hráči MŠK Žilina] {{DEFAULTSORT:Príboj, Štefan}} [[Kategória:Osobnosti z Budapešti]] [[Kategória:Slovenskí futbalisti]] [[Kategória:Česko-slovenskí futbalisti]] [[Kategória:Slovenskí futbaloví tréneri]] [[Kategória:Hráči ŠK Slovan Bratislava]] [[Kategória:Hráči MŠK Žilina]] [[Kategória:Hráči Újpest FC]] [[Kategória:Tréneri ŠK Slovan Bratislava]] gkjkooe8ulgern77an20qh23uekh6yn 0 674337 8215767 7936170 2026-05-18T05:18:57Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8215767 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Adam Clayton | Obrázok = Adam Clayton in San Jose on Experience and Innocence Tour 5-8-18.jpg | Popis obrázku = Clayton vystupujúci v [[San Jose]] v roku 2018 | Rodné meno = Adam Charles Clayton | Dátum narodenia = {{dnv|1960|3|13}} | Miesto narodenia = [[Chinnor]], [[Oxfordshire]], [[Anglicko]] | Bydlisko = [[Dublin]] | Hrá na nástroje = [[basgitara]], [[gitara]], [[syntetizátor]], [[spev]] | Žáner = [[Rock]], [[alternatívny rock]], [[post-punk]] | Pôsobenie = [[hudobník]], [[skladateľ]] | Roky pôsobenia = [[1976]] – súčasnosť | Hudobný vydavateľ = [[Island Records|Island]], [[Interscope Records|Interscope]] | associated_acts = [[U2 (skupina)|U2]], [[Daniel Lanois]], [[Brian Eno]] | Webstránka = {{URL|u2.com}} |Portál 1=Spojené kráľovstvo}} '''Adam Charles Clayton''' (* [[13. marec]] [[1960]], [[Chinnor]], [[Oxfordshire]], [[Anglicko]]) je basgitarista [[Írsko|írskej]] hudobnej skupiny [[U2 (hudobná skupina)|U2]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul = www.threechordsandthetruth.net|url = http://www.threechordsandthetruth.net/u2bios/u2adambio.php|vydavatel = www.threechordsandthetruth.net|dátum prístupu = 2016-02-09|url archívu = https://web.archive.org/web/20160216055619/http://www.threechordsandthetruth.net/u2bios/u2adambio.php|dátum archivácie = 2016-02-16}}</ref> Na basgitaru začal hrať v roku [[1976]] a stále ešte aktívne hrá. Clayton a U2 získali viaceré ocenenia, napríklad 22 [[Cena Grammy|cien Grammy]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul = The GRAMMYs|url = http://www.grammy.com/nominees/search?artist=u2&field_nominee_work_value=&year=All&genre=All|vydavateľ = The GRAMMYs|dátum prístupu = 2016-02-09}}</ref> vrátane tých za najlepšie rockové duo alebo album roka a pieseň roka. == Životopis == Adam Clayton sa narodil ako staršie dieťa Briana a Jo Claytonových 13. marca [[1960]] v dedine Chinnor. Jeho otec bol pilot RAF, ale neskôr začal pilotovať osobné lietadlá.<ref name=":0">{{Citácia knihy | priezvisko = McCormick | meno = Neil | titul = U2 by U2 | url = https://books.google.com/books?id=kStGo47rgcMC | vydanie = 1 | vydavateľ = HarperCollins | rok = 2006 | počet strán = 484 | strany = | isbn = 0-00-719668-7 | jazyk = en }}</ref> Jo Claytonová, matka Adama, pracovala načierno ako letuška.<ref name=":0" /> Keď mal Adam 4 roky, jeho otec si našiel prácu v [[Keňa|Keni]] ako pilot pre východoafrické aerolínie.<ref name=":0" /> Celá rodina sa tak presťahovala do [[Nairobi]], sám Adam Clayton popisuje toto obdobie ako najšťastnejšie zo svojho detstva.<ref name=":0" /> V roku [[1965]] sa rodina presťahovala do [[Malahide]] v Írsku. Tam sa neskôr narodil Claytonov mladší brat Sebastian a Adam tu spoznal Evansovcov a predovšetkým ich syna Davida, známeho ako „[[The Edge]]“. Spoločne založili kapelu Feedback, z ktorej sa nakoniec stala U2. Ako osemročný bol Adam Clayton poslaný do internátnej školy Castlepark v Dalkey. Školu vraj nenávidel, nebol športovo orientovaný, naopak mal záujem o hudbu.<ref name=":0" /> Na Castlepark ale študenti nesmeli počúvať [[Pop music|populárnu]] hudbu alebo sledovať televíziu. Výsledkom tohto zákazu bolo, že Adam vstúpil do skupiny Gramphone, kde bola hlavným zameraním [[klasická hudba]]. Začal navštevovať lekcie klavíra, ale v desiatich rokoch začal počúvať rockové kapely [[Jesus Christ Superstar]], [[Vlasy (muzikál)|Hair]] atď.<ref name=":0" /> Clayton zmenil školu, keď mal 13. Presunul sa na školu St Columba’s College v [[Dublin]]e. Tam začal počúvať vtedajšiu modernú hudbu; [[The Beatles]], [[The Who]], [[Grateful Dead]], [[Carole King]] a podobné. Tiež si kúpil akustickú gitaru a začal sa učiť akordy a piesne.<ref name=":0" /> Basgitaru mu rodičia kúpili v 15 rokoch. V tej dobe opäť zmenil školu, prešiel na Temple Comprehensive School v Dubline. Tam sa spoznal s [[Bono|Paulom „Bonom“ Hewsonom]] a [[Larry Mullen, Jr.|Larrym Mullenom Jr]]. S nimi, „The Edge“ a Dikom Evansom Adam založil skupinu, neskôr sa k nim ešte pridali priatelia Peter Martin a Ivan McCormick, tí ju ale čoskoro opustili. Meno sa niekoľkokrát menilo, najskôr The Hype, až neskôr U2. Po premenovaní na U2 ale kapelu opustil Dik. V roku 2010 oznámil, že se mu narodil syn. S jeho matkou už ale nebol vo vzťahu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Egan | meno = Barry | titul = Achtung baby, Adam is the proud father of a little boy | url = https://www.independent.ie/irish-news/achtung-baby-adam-is-the-proud-father-of-a-little-boy-26614531.html | vydavateľ = Independent | dátum vydania = 2011-01-16 | dátum prístupu = 2018-07-30 | jazyk = en }}</ref> Dňa 4. septembra 2013 sa v Dubline oženil so svojou priateľkou Marianou Teixeira de Carvalhovou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = McQuinn | meno = Cormac | titul = U2's Adam Clayton ties the knot with Brazilian girlfriend | url = https://www.belfasttelegraph.co.uk/news/republic-of-ireland/u2s-adam-clayton-ties-the-knot-with-brazilian-girlfriend-29553750.html | vydavateľ = Belfast Telepgraph | dátum vydania = 2013-09-05 | dátum prístupu = 2018-07-30 | jazyk = en }}</ref> Dňa 25. júla 2017 pár oznámil, že se im narodila dcéra Alba.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Adam Clayton announces birth of first child with wife Mariana | url = https://www.independent.ie/style/celebrity/celebrity-news/adam-clayton-announces-birth-of-first-child-with-wife-mariana-35966087.html | vydavateľ = Independent | dátum vydania = 2017-07-25 | dátum prístupu = 2018-07-30 | jazyk = en }}</ref> == Hudobné vybavenie == Hlavnými basgitarami, ktoré Clayton používal počas celej svojej kariéry, sú [[Fender Jazz Bass]] a [[Fender Precision Bass]]. V poslednej dobe tiež používa basgitary Lakland, modely s podpismi Joe Osborna a Darryla Jonesa. Používa zosilňovač Ashdown a modré brnkadlá Herdim, rovnako ako jeho kolega The Edge. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Adam Clayton|20173382}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Clayton, Adam}} [[Kategória:Britskí basgitaristi]] [[Kategória:Anglickí rockoví basgitaristi]] [[Kategória:Anglickí rockoví gitaristi]] [[Kategória:Post-punkoví hudobníci]] [[Kategória:Írski rockoví basgitaristi]] [[Kategória:Írski rockoví gitaristi]] [[Kategória:Členovia skupiny U2]] 2a44yardhbhag9hjidoyg87j9zynle7 0 677342 8215441 8215245 2026-05-17T12:56:29Z Peter 51345 269569 8215441 wikitext text/x-wiki {{športová aktualita|hokej}} {{Infobox medzinárodné hokejové podujatie | názov turnaja = Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji | rok = 2026 | usporiadateľ = Švajčiarsko | počet dejísk = 2 | počet miest = 2 | dátum = 15. – 31. máj 2026 | počet tímov = 16 | dejiská = [[Zürich]], [[Fribourg (Švajčiarsko)|Fribourg]] | postupujúci = KAZ | 2 postupujúci = UKR |aktualizácia=16. máju 2026|zápasy=8|góly=42|návštevnosť=61776|najproduktívnejší hráč={{FIN}} [[Jesse Puljujärvi]]<br/><small>(5 bodov)<small/>}} '''Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026''' sú v poradí 89. [[majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko= | meno= |autor= |odkaz na autora= |titul=IIHF - Home 2026 IIHF ICE HOCKEY WORLD CHAMPIONSHIP (oficiálna stránka) |url=https://www.iihf.com/en/events/2026/wm |vydavateľ=iihf.com |miesto= |dátum vydania= |dátum aktualizácie= |dátum prístupu= |jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko= |meno= |autor= |odkaz na autora= |titul=2026 IIHF Ice Hockey World Championship (štatistiky) | url=https://stats.iihf.com/hydra/969/ |vydavateľ=stats.iihf.com |miesto= |dátum vydania= |dátum aktualizácie= |dátum prístupu= |jazyk=en}}</ref> Turnaj Top divízie sa hrá v [[Zürich|Zürichu]] a [[Fribourg (Švajčiarsko)|Fribourgu]] vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]] od 15. do 31. mája 2026.<ref name="ceskatelevize">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Příští MS bude opět v Tampere, Helsinky ale nahradí Riga. Šampionát 2026 uspořádá Švýcarsko | url = https://sport.ceskatelevize.cz/clanek/hokej/ms/mistrovstvi-sveta-2022/pristi-ms-bude-opet-v-tampere-helsinky-ale-nahradi-riga-sampionat-2026-usporada-svycarsko/6290b7bf43b414b574427b7f | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-28 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref><ref name="iihf-ch">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = IIHF - To Tampere/Riga in ’23, to Switzerland in ’26 | url = https://www.iihf.com/en/events/2022/wm/news/36477/to_tampere_riga_in_23_to_switzerland_in_26 | vydavateľ = iihf.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> Obhajcom titulu z predošlého roka je tím [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]]. == Kvalifikácia == '''Kvalifikované ako hostiteľ''' * {{SUI|lh|1}} '''Automatická kvalifikácia po umiestnení v top 14 na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025|Majstrovstvách sveta 2025]]''' * {{CZE|lh|1}} * {{DEN|lh|1}} * {{FIN|lh|1}} * {{CAN|lh|1}} * {{LAT|lh|1}} * {{HUN|lh|1}} * {{GER|lh|1}} * {{NOR|lh|1}} * {{AUT|lh|1}} * {{SVK|lh|1}} * {{SLO|lh|1}} * {{SWE|lh|1}} * {{USA|lh|1}} '''Kvalifikovaní postupom z [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025 – I. divízia|I. A divízie MS 2025]]''' * {{GBR|lh|1}} * {{ITA|lh|1}} == Dejiská == {| class="wikitable" style="text-align:center;" ! colspan="3" |{{SUI|w}} |- ![[Zürich]] | rowspan="3" |{{LocMap+|Švajčiarsko|float=none|width=300|caption=|places={{LocMap~|Švajčiarsko|lat=47.395369|long=8.480031|label='''[[Zürich]]'''|position=left}} {{LocMap~|Švajčiarsko|lat=46.8174|long=7.1555|label='''[[Fribourg (Švajčiarsko)|Fribourg]]'''|position=right}}}} ![[Fribourg (Švajčiarsko)|Fribourg]] |- |[[Swiss Life Arena]]<br>Kapacita: 11 200 |[[BCF Arena]]<br>Kapacita: 9 009 |- |[[Súbor:Swiss Life Arena 2022.jpeg|220x220bod]] |[[Súbor:BCF Arena.jpg|stred|220x220bod]] |} == Nasadenie == Tímy boli do základných skupín rozdelené podľa [[Rebríček IIHF|Rebríčka IIHF]] za rok 2024, použijúc tzv. serpentínový systém. Organizátori mali právo jednej výmeny tímov medzi skupinami a to aj využili, pretože Kanada mala byť pôvodne v skupine A a USA v skupine B.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slovensku sa zmenil súper aj skupina. Definitívne zloženie skupín na MS v hokeji 2026 | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/slovensko-superi-definitivne-zlozenie-skupin-ms-v-hokeji-2026/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2025-06-04 | jazyk = sk}}</ref> {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} ;Skupina A (Zürich) *{{USA|lh|1}} (2) *{{SUI|lh|1}} (3) *{{FIN|lh|1}} (7) *{{GER|lh|1}} (8) *{{LAT|lh|1}} (11) *{{AUT|lh|1}} (12) *{{HUN|lh|1}} (18) *{{GBR|lh|1}} (19) {{Stĺpce-2}} ;Skupina B (Fribourg) *{{CAN|lh|1}} (4) *{{SWE|lh|1}} (5) *{{CZE|lh|1}} (6) *{{DEN|lh|1}} (9) *{{SVK|lh|1}} (10) *{{NOR|lh|1}} (13) *{{SLO|lh|1}} (17) *{{ITA|lh|1}} (20) {{Stĺpce-koniec}} == Základné skupiny == {| class="wikitable" | style="background: #ccffcc; width:20px" | |Tímy postupujúce do štvrťfinále |- | style="background: #ffcccc;" | |Tímy zostupujúce do I. A divízie MS 2027 |} ''Všetky časy sú miestne ([[Stredoeurópsky letný čas]]; [[UTC+2]]).'' === Skupina A === {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Kvalifikácia}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{FIN|lh|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=0|sg=7|ig=2|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=4{{!}}[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026#Štvrťfinále|Štvrťfinále]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{SUI|lh|1}} '''(H)'''|v=2|vp=0|pp=0|p=0|sg=7|ig=3|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{AUT|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=0|sg=5|ig=2|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{LAT|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=1|sg=2|ig=4|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{GER|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=1|sg=1|ig=3|poznámka=rowspan=3{{!}}Kvalifikácia na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027|MS v ľadovom hokeji 2027]]}}{{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{USA|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=1|sg=1|ig=3}} {{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím={{GBR|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=1|sg=2|ig=5}} {{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím={{HUN|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=1|sg=1|ig=4|pozadie=#ffcccc|poznámka=Zostup do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027 – I. divízia|I. A divízie MS v ľadovom hokeji 2027]]}} |}<small>Pravidlá pre poradie: 1) počet bodov; 2) vzájomné zápasy (body); 3) vzájomné zápasy (gólový rozdiel); 4) vzájomné zápasy (počet strelených gólov); 5) výsledok proti najlepšie umiestnenému tímu mimo tímov s rovnakým počtom bodov; 6) výsledok proti druhému najlepšie umiestnenému tímu mimo tímov s rovnakým počtom bodov; 7) nasadenie pred turnajom</small>{{Hokejbox2|bg=|dátum=15. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{FIN|lh|2}}'''|mužstvo2={{GER|lh|1}}|skóre={{ku|3|1|}}|tretiny={{tretiny|1|0|0|0|2|1|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=9 516|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A01_74_3_0.pdf|brankár1=Justus Annunen|brankár2=Philipp Grubauer|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}|góly1=A. Lundell (T. Teräväinen, A. Barkov) (PH) - 08:33<br/>J. Puljujärvi (T. Teräväinen, A. Lundell) (PH) - 43:05<br/><br/>A. Raty (S. Mäenalanen) - 55:25|góly2=<br/><br/>48:09 - S. Loibl (L. Gawanke, L. Hüttl)|tresty1=10|tresty2=24|strely1=24|strely2=17|rozhodca={{CAN}} Taylor Burzminski|rozhodca2={{SWE}} Christoffer Holm|čiarový={{SWE}} Anders Nyqvist|čiarový2={{CZE}} Jiří Ondráček}}{{Hokejbox2|dátum=15. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{USA|lh|2}}|mužstvo2='''{{SUI|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|3|}}|tretiny={{tretiny|0|2|0|0|1|1|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=10 000|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A03_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}|brankár1=Joseph Woll|brankár2=Leonardo Genoni|rozhodca={{SWE}} Tobias Björk|rozhodca2={{CZE}} Jiří Ondráček|čiarový={{CAN}} Mitchell Gibbs|čiarový2={{CZE}} Lukáš Rampir|góly1=<br/><br/>A. Steeves (R. Lindgren, W. Borgen) - 48:45|góly2=02:03 - P. Suter (S. Andrighetto, J.J. Moser)<br/>11:19 - S. Andrighetto (D. Malgin, P. Suter)<br/><br/>56:21 - K. Jäger (S. Knak, D. Kukan)|strely1=20|strely2=20|tresty1=12|tresty2=10}} ----{{Hokejbox2|bg=|dátum=16. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{GBR|lh|2}}|mužstvo2='''{{AUT|lh|1}}'''|skóre={{ku|2|5|}}|tretiny={{tretiny|2|3|0|2|0|0|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=7 974|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A05_74_3_0.pdf|brankár1=Mat Robson|brankár2=David Kickert|góly1=<br/><br/><br/>D. Clements (B. Perlini, J. Hazeldine) - 15:33<br/>L. Kirk (C. Neilson, N. Halbert) - 16:10|góly2=02:50 - B. Nissner (D. Zwerger, B. Wolf)<br/>06:00 - P. Schneider (B. Nissner)<br/>09:47 - P. Huber (T. Nickl)<br/><br/><br/>26:43 - P. Schneider (D. Zwerger, T. Nickl)<br/>33:27 - L. Wallner (B. Wolf, L. Kolarik)|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|2|3}}<br/>{{ku|2|4}}<br/>{{ku|2|5}}|tresty1=6|tresty2=6|strely1=20|strely2=32|rozhodca={{SWE}} Christoffer Holm|rozhodca2={{GER}} Lukas Kohlmüller|čiarový={{CAN}} Brian Birkhoff|čiarový2={{NOR}} Njaal Sostumoen}}{{Hokejbox2|dátum=16. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{HUN|lh|2}}|mužstvo2={{FIN|lh|1}}|skóre={{ku|1|4|}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|3|0|1|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=9 069|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A07_74_3_0.pdf|brankár1=Ádám Vay|rozhodca={{SWE}} Tobias Björk|rozhodca2={{NOR}} Marcus Wannerstedt|čiarový={{SWE}} Gustav Jonsson|čiarový2={{CZE}} Lukáš Rampir|brankár2=Joonas Korpisalo|tresty1=6|tresty2=0|strely1=10|strely2=32|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}|góly2=20:46 - V. Heinola (U. Vaakanainen, J. Puljujärvi)<br/>23:15 - J. Puljujärvi (A. Barkov, S. Manninen)<br/><br/>36:03 - J. Kuokkanen (A. Räty, H. Jokiharju)<br/>42:36 - J. Puljujärvi (A. Barkov, V. Heinola) (PH)|góly1=<br/><br/><br/><br/>B. Sebők (B. Horváth, I. Terbócs) - 27:01}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=16. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{SUI|lh|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh|1}}|skóre={{ku|4|2|}}|tretiny={{tretiny|0|0|2|1|2|1|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=10 000|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A09_74_3_0.pdf|rozhodca={{CAN}} Jesse Gour|rozhodca2={{SVK}} Tomáš Hronský|čiarový={{SVK}} Oto Durmis|čiarový2={{CZE}} Jiří Ondráček|góly1=T. Meier (N. Hischier, T. Rochette) - 30:10<br/><br/><br/>D. Riat (S. Andrighetto, D. Malgin) (PH) - 37:18<br/>D. Kukan (Ch. Marti, T. Meier) - 40:59<br/>D. Riat (S. Knak, D. Kukan) - 52:13|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/><br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|4|2}}|tresty1=8|tresty2=6|strely1=43|strely2=23|brankár1=Sandro Aeschlimann|brankár2=Kristers Gudļevskis|góly2=<br/>31:45 - R. Balcers (D. Smirnovs, S. Vilmanis)<br/><br/><br/><br/>59:46 - R. Balcers (S. Vilmanis, H. Egle) (PH)}} ----{{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{GBR|lh|2}}|mužstvo2='''{{USA|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|5|}}|tretiny={{tretiny|0|1|1|1|0|3|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=6 456|správa=|brankár1=Ben Bowns|brankár2=Devin Cooley|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|1|5}}|góly2=13:55 - P. Cotter (M. Olivier, M. Sasson)<br/><br/>37:01 - I. Howard<br/>42:49 - M. Olivier (S. Lafferty, P. Cotter)<br/>43:04 - D. Carlile (P. Cotter, M. Olivier)<br/>56:11 - I. Howard (O. Moore, T. Novak) (PH)|góly1=<br/>N. Halbert (J. Waller, B. Perlini) (PH) - 28:39|tresty1=6|tresty2=2|strely1=19|strely2=39}}{{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{AUT|lh|2}}|mužstvo2={{HUN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{GER|lh|2}}|mužstvo2={{LAT|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=}} ----{{Hokejbox2|dátum=18. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{FIN|lh|2}}|mužstvo2={{USA|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=18. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{GER|lh|2}}|mužstvo2={{SUI|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=}} ----{{Hokejbox2|dátum=19. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{LAT|lh|2}}|mužstvo2={{AUT|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=19. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{HUN|lh|2}}|mužstvo2={{GBR|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=}} ----{{Hokejbox2|dátum=20. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{AUT|lh|2}}|mužstvo2={{SUI|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=20. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{USA|lh|2}}|mužstvo2={{GER|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=}} ----{{Hokejbox2|dátum=21. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{LAT|lh|2}}|mužstvo2={{FIN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=21. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SUI|lh|2}}|mužstvo2={{GBR|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=}} ----{{Hokejbox2|dátum=22. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{GER|lh|2}}|mužstvo2={{HUN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=22. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{FIN|lh|2}}|mužstvo2={{GBR|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=}} ----{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{LAT|lh|2}}|mužstvo2={{USA|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{SUI|lh|2}}|mužstvo2={{HUN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{AUT|lh|2}}|mužstvo2={{GER|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}} ----{{Hokejbox2|dátum=24. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{GBR|lh|2}}|mužstvo2={{LAT|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=24. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{FIN|lh|2}}|mužstvo2={{AUT|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}} ----{{Hokejbox2|dátum=25. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{USA|lh|2}}|mužstvo2={{HUN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=25. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{GER|lh|2}}|mužstvo2={{GBR|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}} ----{{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{HUN|lh|2}}|mužstvo2={{LAT|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{USA|lh|2}}|mužstvo2={{AUT|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SUI|lh|2}}|mužstvo2={{FIN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=}} === Skupina B === {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Kvalifikácia}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{CAN|lh|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=0|sg=11|ig=3|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=4{{!}}[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026#Štvrťfinále|Štvrťfinále]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{CZE|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=1|p=0|sg=6|ig=4|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{SVK|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=0|sg=2|ig=1|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{SLO|lh|1}}|v=0|vp=1|pp=0|p=0|sg=3|ig=2|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{NOR|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=1|sg=1|ig=2|poznámka=rowspan=3{{!}}Kvalifikácia na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027|MS v ľadovom hokeji 2027]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{SWE|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=1|sg=3|ig=5}} {{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím={{DEN|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=1|sg=1|ig=4}} {{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím={{ITA|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=1|sg=0|ig=6|pozadie=#ffcccc|poznámka=Zostup do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027 – I. divízia|I. A divízie MS v ľadovom hokeji 2027]]}} |}<small>Pravidlá pre poradie: 1) počet bodov; 2) vzájomné zápasy (body); 3) vzájomné zápasy (gólový rozdiel); 4) vzájomné zápasy (počet strelených gólov); 5) výsledok proti najlepšie umiestnenému tímu mimo tímov s rovnakým počtom bodov; 6) výsledok proti druhému najlepšie umiestnenému tímu mimo tímov s rovnakým počtom bodov; 7) nasadenie pred turnajom</small>{{Hokejbox2|bg=|dátum=15. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{CAN|lh|2}}'''|mužstvo2={{SWE|lh|1}}|skóre={{ku|5|3|}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|3|2|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=7 500|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B02_74_3_0.pdf|brankár1=Jet Greaves|brankár2=Magnus Hellberg|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|2|2}}<br/><br/>{{ku|3|2}}<br/>{{ku|3|3}}<br/><br/>{{ku|4|3}}<br/>{{ku|5|3}}|góly1=J. Tavares (D. Nurse, R. Thomas) - 02:21<br/>R. O'Reilly (G. Vilardi, M. Rielly) - 16:00<br/><br/><br/><br/>D. Holloway (F. Minten, D. DeMelo) - 34:16<br/><br/><br/>C. Brown (P. Martone, F. Minten) - 43:21<br/>D. Cozens (P. Martone, D. Nurse) - 52:59|góly2=<br/><br/>08:21 - J. Larsson (J. Berglund)<br/>31:04 - L. Raymond (O. Ekman-Larsson, J. Berglund) (PH)<br/><br/>35:33 - M. Ekholm (L. Karlsson, S. Holmstrom)|tresty1=8|tresty2=10|strely1=26|strely2=25|rozhodca={{FIN}} Riku Brander|rozhodca2={{GER}} André Schrader|čiarový={{FIN}} Onni Hautamäki|čiarový2={{GER}} Patrick Laguzov}}{{Hokejbox2|dátum=15. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{CZE|lh|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh|1}}|skóre={{ku|4|1|}}|tretiny={{tretiny|2|0|0|0|2|1|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=6 551|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B04_74_3_0.pdf|brankár1=Josef Kořenář|brankár2=Mads Søgaard|rozhodca={{FIN}} Mikko Kaukokari|rozhodca2={{AUT}} Christian Ofner|čiarový={{USA}} Shane Gustafson|čiarový2={{SUI}} Dominic Schlegel|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|3|1}}<br/><br/>{{ku|4|1}}|góly1=D. Kubalík (J. Flek) - 08:50<br/>D. Voženílek (D. Tomášek) - 10:00<br/>R. Červenka (M. Blümel, D. Tomášek) - 43:32<br/><br/><br/>M. Blümel (L. Sedlák, R. Červenka) (PB) - 59:08|góly2=<br/><br/><br/>57:30 - M. Aagaard (N. Olesen, J. Blichfeld) (PH)|tresty1=4|tresty2=6|strely1=29|strely2=20}} ----{{Hokejbox2|bg=|dátum=16. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1='''{{SVK|lh|2}}'''|mužstvo2={{NOR|lh|1}}|skóre={{ku|2|1|}}|tretiny={{tretiny|1|0|0|1|1|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=4 711|správa=https://www.iihf.com/pdf/969/ihm969b06_74_3_0|brankár1=Samuel Hlavaj|brankár2=Tobias Normann|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}|góly1=K. Pospíšil (M. Pospíšil. S. Kňažko) - 08:15<br/><br/>M. Hrivík (A. Liška, M. Rosandić) - 48:07|góly2=<br/>39:47 - T. Koblar (E. Bakke Olsen)|tresty1=6|tresty2=8|strely1=19|strely2=23|rozhodca={{USA}} Sean MacFarlane|rozhodca2={{SUI}} Michael Tscherrig|čiarový={{FIN}} Onni Hautamäki|čiarový2={{FIN}} Tommi Nittylä}}{{Hokejbox2|dátum=16. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{ITA|lh|2}}|mužstvo2='''{{CAN|lh|1}}'''|skóre={{ku|0|6|}}|tretiny={{tretiny|0|3|0|3|0|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=6 455|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B08_74_3_0.pdf|brankár1=Davide Fadani|brankár2=Cam Talbot|rozhodca={{USA}} Nolan Bloyer|rozhodca2={{AUT}} Christian Ofner|čiarový={{GBR}} Danny Beresford|čiarový2={{USA}} John Rey|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|0|5}}<br/><br/>{{ku|0|6}}|góly2=09:21 - D. Holloway (J. Tavares, R. O'Reilly)<br/>10:08 - F. Minten (C. Brown, D. Mateychuk)<br/>16:56 - M. Celebrini (P. Martone, D. Nurse)<br/>22:09 - M. Celebrini (D. Cozens, S. Crosby)<br/>38:14 - E. Bouchard (M. Celebrini, G. Vilardi) (PH)<br/>38:39 - R. O'Reilly (J. Tavares, D. Holloway)|tresty1=4|tresty2=6|strely1=19|strely2=41}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=16. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{SLO|lh|2}}'''|mužstvo2={{CZE|lh|1}}|skóre={{ku|3|2|}} pp|tretiny={{tretiny|1|0|0|2|1|0|1|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=5 528|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B10_74_4_0.pdf|brankár1=Lukáš Horák|brankár2=Dominik Pavlát|rozhodca={{SUI}} Cedric Borga|rozhodca2={{GER}} André Schrader|čiarový={{LAT}} Renārs Davidonis|čiarový2={{GER}} Patrick Laguzov|góly2=<br/>24:44 - M. Kaut (M. Melovský)<br/>37:14 - L. Sedlák (M. Kempný, J. Mandát)|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|3|2}}|góly1=M. Török (J. Drozg, R. Sabolič) (PH) - 09:49<br/><br/><br/>A. Kuralt (J. Goličič, R. Tičar)<br/><br/>M. Makhovec (R. Tičar) - 01:14|tresty1=8|tresty2=6|strely1=17|strely2=34}} ----{{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{ITA|lh|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|4|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|1|1|2|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=3 881|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B12_74_3_0.pdf|brankár1=Jacob Smith|brankár2=Adam Gajan|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}|góly2=13:31 - M. Hrivík (M. Rosandić, F. Mešár)<br/>39:32 - J. V. Kmec (S. Čederle, M. Faško-Rudáš)<br/>40:30 - K. Pospíšil (M. Pospíšil, M. Faško-Rudáš)<br/><br/>54:13 - O. Okuliar (M. Pospíšil, M. Chromiak) (PH)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/>G. Nitz (C. Buono, L. Frigo) - 45:03|tresty1=8|tresty2=4|strely1=24|strely2=31}}{{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{DEN|lh|2}}|mužstvo2={{SWE|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{NOR|lh|2}}|mužstvo2={{SLO|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}} ----{{Hokejbox2|dátum=18. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{CAN|lh|2}}|mužstvo2={{DEN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=18. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SWE|lh|2}}|mužstvo2={{CZE|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}} ----{{Hokejbox2|dátum=19. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{ITA|lh|2}}|mužstvo2={{NOR|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=19. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SLO|lh|2}}|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}} ----{{Hokejbox2|dátum=20. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{CZE|lh|2}}|mužstvo2={{ITA|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=20. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SWE|lh|2}}|mužstvo2={{SLO|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}} ----{{Hokejbox2|dátum=21. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{CAN|lh|2}}|mužstvo2={{NOR|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=21. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{DEN|lh|2}}|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}} ----{{Hokejbox2|dátum=22. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{CAN|lh|2}}|mužstvo2={{SLO|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=22. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SWE|lh|2}}|mužstvo2={{ITA|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}} ----{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{DEN|lh|2}}|mužstvo2={{SLO|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2={{CZE|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{NOR|lh|2}}|mužstvo2={{SWE|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}} ----{{Hokejbox2|dátum=24. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{DEN|lh|2}}|mužstvo2={{ITA|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=24. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2={{CAN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}} ----{{Hokejbox2|dátum=25. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{CZE|lh|2}}|mužstvo2={{NOR|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=25. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SLO|lh|2}}|mužstvo2={{ITA|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}} ----{{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{NOR|lh|2}}|mužstvo2={{DEN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{SWE|lh|2}}|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{CZE|lh|2}}|mužstvo2={{CAN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}} == Play-off == Prvé štyri tímy z každej základnej skupiny budú hrať play-off. Tímy, ktoré postúpia do semifinále, budú znovanasadené podľa umiestnenia v tabuľke skupinovej fázy. === Tabuľka skupinovej fázy === '''Kritériá:''' # Lepšia pozícia v skupine # Vyšší počet bodov # Lepší gólový rozdiel # Vyšší počet strelených gólov # Lepšie nasadenie do turnaja (poradie v [[Rebríček IIHF|Rebríčku IIHF]]) '''Poradie:''' {| class="wikitable" border="1" style="text-align:center" !Miesto !Označenie !Tím |- |1. |D1 | style="text-align:left;" | |- |2. |D2 | style="text-align:left;" | |- |3. |D3 | style="text-align:left;" | |- |4. |D4 | style="text-align:left;" | |- |5. |D5 | style="text-align:left;" | |- |6. |D6 | style="text-align:left;" | |- |7. |D7 | style="text-align:left;" | |- |8. |D8 | style="text-align:left;" | |} === Pavúk === {{Play-off majstrovstvá sveta hokej |ZN=áno |RD1-nasadený1=A1|RD1-tím1=|RD1-skóre1=|RD1-nasadený2=B4|RD1-tím2=|RD1-skóre2= |RD1-nasadený3=B1|RD1-tím3=|RD1-skóre3=|RD1-nasadený4=A4|RD1-tím4=|RD1-skóre4= |RD1-nasadený5=A2|RD1-tím5=|RD1-skóre5=|RD1-nasadený6=B3|RD1-tím6=|RD1-skóre6= |RD1-nasadený7=B2|RD1-tím7=|RD1-skóre7=|RD1-nasadený8=A3|RD1-tím8=|RD1-skóre8= |RD2-nasadený1=|RD2-tím1=|RD2-skóre1=|RD2-nasadený2=|RD2-tím2=|RD2-skóre2= |RD2-nasadený3=|RD2-tím3=|RD2-skóre3=|RD2-nasadený4=|RD2-tím4=|RD2-skóre4= |RD3-nasadený1=|RD3-tím1=|RD3-skóre1=|RD3-nasadený2=|RD3-tím2=|RD3-skóre2= |RD4-nasadený1=|RD4-tím1=|RD4-skóre1=|RD4-nasadený2=|RD4-tím2=|RD4-skóre2= }} ''Všetky časy sú miestne ([[Stredoeurópsky letný čas]]; [[UTC+2]]).'' === Štvrťfinále === {{Hokejbox2|dátum=28. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=28. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=28. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=28. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}} === Semifinále === {{Hokejbox2|dátum=30. máj 2026|čas=14:20|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=30. máj 2026|čas=18:20|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=}} === Zápas o 3. miesto === {{Hokejbox2|dátum=31. máj 2026|čas=15:20|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=#ffdab9}} === Finále === {{Hokejbox2|dátum=31. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=#f7f6a8}} == Konečné poradie == {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Konečný výsledok}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=gold|poznámka=Šampióni}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=silver|poznámka=Druhé miesto}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#cc9966|poznámka=Tretie miesto}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|poznámka=Štvrté miesto|br=áno}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|poznámka=rowspan=4{{!}}Vyradení vo štvrťfinále}} {{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|br=áno}} {{Tabuľka ľadový hokej|9.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|poznámka=rowspan=6{{!}}Vyradení v skupinovej fáze}} {{Tabuľka ľadový hokej|10.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|11.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|12.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|13.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|14.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|br=áno}} {{Tabuľka ľadový hokej|15.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ffcccc|poznámka=rowspan=2{{!}}Zostupujú do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027 – I. divízia|I. A divízie<br>MS 2027]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|16.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ffcccc}} |} == Štatistiky turnaja == == Referencie == {{Referencie}} {{Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji}} [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji]] [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026| ]] [[Kategória:Ľadový hokej v 2026]] [[Kategória:2026 vo Švajčiarsku]] [[Kategória:Ľadový hokej vo Švajčiarsku]] [[Kategória:Športové podujatia v Zürichu]] [[Kategória:Šport vo Fribourgu (Švajčiarsko)]] 7kjkm0tupvaqnbfgrmc0kdtazxsbmpp 8215443 8215441 2026-05-17T12:57:57Z Peter 51345 269569 8215443 wikitext text/x-wiki {{športová aktualita|hokej}} {{Infobox medzinárodné hokejové podujatie | názov turnaja = Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji | rok = 2026 | usporiadateľ = Švajčiarsko | počet dejísk = 2 | počet miest = 2 | dátum = 15. – 31. máj 2026 | počet tímov = 16 | dejiská = [[Zürich]], [[Fribourg (Švajčiarsko)|Fribourg]] | postupujúci = KAZ | 2 postupujúci = UKR |aktualizácia=16. máju 2026|zápasy=8|góly=42|návštevnosť=61776|najproduktívnejší hráč={{FIN}} [[Jesse Puljujärvi]]<br/><small>(5 bodov)<small/>}} '''Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026''' sú v poradí 89. [[majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko= | meno= |autor= |odkaz na autora= |titul=IIHF - Home 2026 IIHF ICE HOCKEY WORLD CHAMPIONSHIP (oficiálna stránka) |url=https://www.iihf.com/en/events/2026/wm |vydavateľ=iihf.com |miesto= |dátum vydania= |dátum aktualizácie= |dátum prístupu= |jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko= |meno= |autor= |odkaz na autora= |titul=2026 IIHF Ice Hockey World Championship (štatistiky) | url=https://stats.iihf.com/hydra/969/ |vydavateľ=stats.iihf.com |miesto= |dátum vydania= |dátum aktualizácie= |dátum prístupu= |jazyk=en}}</ref> Turnaj Top divízie sa hrá v [[Zürich|Zürichu]] a [[Fribourg (Švajčiarsko)|Fribourgu]] vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]] od 15. do 31. mája 2026.<ref name="ceskatelevize">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Příští MS bude opět v Tampere, Helsinky ale nahradí Riga. Šampionát 2026 uspořádá Švýcarsko | url = https://sport.ceskatelevize.cz/clanek/hokej/ms/mistrovstvi-sveta-2022/pristi-ms-bude-opet-v-tampere-helsinky-ale-nahradi-riga-sampionat-2026-usporada-svycarsko/6290b7bf43b414b574427b7f | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-28 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref><ref name="iihf-ch">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = IIHF - To Tampere/Riga in ’23, to Switzerland in ’26 | url = https://www.iihf.com/en/events/2022/wm/news/36477/to_tampere_riga_in_23_to_switzerland_in_26 | vydavateľ = iihf.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> Obhajcom titulu z predošlého roka je tím [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]]. == Kvalifikácia == '''Kvalifikované ako hostiteľ''' * {{SUI|lh|1}} '''Automatická kvalifikácia po umiestnení v top 14 na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025|Majstrovstvách sveta 2025]]''' * {{CZE|lh|1}} * {{DEN|lh|1}} * {{FIN|lh|1}} * {{CAN|lh|1}} * {{LAT|lh|1}} * {{HUN|lh|1}} * {{GER|lh|1}} * {{NOR|lh|1}} * {{AUT|lh|1}} * {{SVK|lh|1}} * {{SLO|lh|1}} * {{SWE|lh|1}} * {{USA|lh|1}} '''Kvalifikovaní postupom z [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025 – I. divízia|I. A divízie MS 2025]]''' * {{GBR|lh|1}} * {{ITA|lh|1}} == Dejiská == {| class="wikitable" style="text-align:center;" ! colspan="3" |{{SUI|w}} |- ![[Zürich]] | rowspan="3" |{{LocMap+|Švajčiarsko|float=none|width=300|caption=|places={{LocMap~|Švajčiarsko|lat=47.395369|long=8.480031|label='''[[Zürich]]'''|position=left}} {{LocMap~|Švajčiarsko|lat=46.8174|long=7.1555|label='''[[Fribourg (Švajčiarsko)|Fribourg]]'''|position=right}}}} ![[Fribourg (Švajčiarsko)|Fribourg]] |- |[[Swiss Life Arena]]<br>Kapacita: 11 200 |[[BCF Arena]]<br>Kapacita: 9 009 |- |[[Súbor:Swiss Life Arena 2022.jpeg|220x220bod]] |[[Súbor:BCF Arena.jpg|stred|220x220bod]] |} == Nasadenie == Tímy boli do základných skupín rozdelené podľa [[Rebríček IIHF|Rebríčka IIHF]] za rok 2024, použijúc tzv. serpentínový systém. Organizátori mali právo jednej výmeny tímov medzi skupinami a to aj využili, pretože Kanada mala byť pôvodne v skupine A a USA v skupine B.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slovensku sa zmenil súper aj skupina. Definitívne zloženie skupín na MS v hokeji 2026 | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/slovensko-superi-definitivne-zlozenie-skupin-ms-v-hokeji-2026/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2025-06-04 | jazyk = sk}}</ref> {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} ;Skupina A (Zürich) *{{USA|lh|1}} (2) *{{SUI|lh|1}} (3) *{{FIN|lh|1}} (7) *{{GER|lh|1}} (8) *{{LAT|lh|1}} (11) *{{AUT|lh|1}} (12) *{{HUN|lh|1}} (18) *{{GBR|lh|1}} (19) {{Stĺpce-2}} ;Skupina B (Fribourg) *{{CAN|lh|1}} (4) *{{SWE|lh|1}} (5) *{{CZE|lh|1}} (6) *{{DEN|lh|1}} (9) *{{SVK|lh|1}} (10) *{{NOR|lh|1}} (13) *{{SLO|lh|1}} (17) *{{ITA|lh|1}} (20) {{Stĺpce-koniec}} == Základné skupiny == {| class="wikitable" | style="background: #ccffcc; width:20px" | |Tímy postupujúce do štvrťfinále |- | style="background: #ffcccc;" | |Tímy zostupujúce do I. A divízie MS 2027 |} ''Všetky časy sú miestne ([[Stredoeurópsky letný čas]]; [[UTC+2]]).'' === Skupina A === {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Kvalifikácia}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{FIN|lh|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=0|sg=7|ig=2|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=4{{!}}[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026#Štvrťfinále|Štvrťfinále]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{SUI|lh|1}} '''(H)'''|v=2|vp=0|pp=0|p=0|sg=7|ig=3|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{AUT|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=0|sg=5|ig=2|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{USA|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=1|sg=6|ig=4|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{LAT|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=1|sg=2|ig=4|poznámka=rowspan=3{{!}}Kvalifikácia na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027|MS v ľadovom hokeji 2027]]}}{{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{GER|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=1|sg=1|ig=3}} {{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím={{HUN|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=1|sg=1|ig=4}} {{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím={{GBR|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=2|sg=3|ig=10|pozadie=#ffcccc|poznámka=Zostup do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027 – I. divízia|I. A divízie MS v ľadovom hokeji 2027]]}} |}<small>Pravidlá pre poradie: 1) počet bodov; 2) vzájomné zápasy (body); 3) vzájomné zápasy (gólový rozdiel); 4) vzájomné zápasy (počet strelených gólov); 5) výsledok proti najlepšie umiestnenému tímu mimo tímov s rovnakým počtom bodov; 6) výsledok proti druhému najlepšie umiestnenému tímu mimo tímov s rovnakým počtom bodov; 7) nasadenie pred turnajom</small>{{Hokejbox2|bg=|dátum=15. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{FIN|lh|2}}'''|mužstvo2={{GER|lh|1}}|skóre={{ku|3|1|}}|tretiny={{tretiny|1|0|0|0|2|1|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=9 516|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A01_74_3_0.pdf|brankár1=Justus Annunen|brankár2=Philipp Grubauer|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}|góly1=A. Lundell (T. Teräväinen, A. Barkov) (PH) - 08:33<br/>J. Puljujärvi (T. Teräväinen, A. Lundell) (PH) - 43:05<br/><br/>A. Raty (S. Mäenalanen) - 55:25|góly2=<br/><br/>48:09 - S. Loibl (L. Gawanke, L. Hüttl)|tresty1=10|tresty2=24|strely1=24|strely2=17|rozhodca={{CAN}} Taylor Burzminski|rozhodca2={{SWE}} Christoffer Holm|čiarový={{SWE}} Anders Nyqvist|čiarový2={{CZE}} Jiří Ondráček}}{{Hokejbox2|dátum=15. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{USA|lh|2}}|mužstvo2='''{{SUI|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|3|}}|tretiny={{tretiny|0|2|0|0|1|1|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=10 000|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A03_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}|brankár1=Joseph Woll|brankár2=Leonardo Genoni|rozhodca={{SWE}} Tobias Björk|rozhodca2={{CZE}} Jiří Ondráček|čiarový={{CAN}} Mitchell Gibbs|čiarový2={{CZE}} Lukáš Rampir|góly1=<br/><br/>A. Steeves (R. Lindgren, W. Borgen) - 48:45|góly2=02:03 - P. Suter (S. Andrighetto, J.J. Moser)<br/>11:19 - S. Andrighetto (D. Malgin, P. Suter)<br/><br/>56:21 - K. Jäger (S. Knak, D. Kukan)|strely1=20|strely2=20|tresty1=12|tresty2=10}} ----{{Hokejbox2|bg=|dátum=16. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{GBR|lh|2}}|mužstvo2='''{{AUT|lh|1}}'''|skóre={{ku|2|5|}}|tretiny={{tretiny|2|3|0|2|0|0|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=7 974|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A05_74_3_0.pdf|brankár1=Mat Robson|brankár2=David Kickert|góly1=<br/><br/><br/>D. Clements (B. Perlini, J. Hazeldine) - 15:33<br/>L. Kirk (C. Neilson, N. Halbert) - 16:10|góly2=02:50 - B. Nissner (D. Zwerger, B. Wolf)<br/>06:00 - P. Schneider (B. Nissner)<br/>09:47 - P. Huber (T. Nickl)<br/><br/><br/>26:43 - P. Schneider (D. Zwerger, T. Nickl)<br/>33:27 - L. Wallner (B. Wolf, L. Kolarik)|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|2|3}}<br/>{{ku|2|4}}<br/>{{ku|2|5}}|tresty1=6|tresty2=6|strely1=20|strely2=32|rozhodca={{SWE}} Christoffer Holm|rozhodca2={{GER}} Lukas Kohlmüller|čiarový={{CAN}} Brian Birkhoff|čiarový2={{NOR}} Njaal Sostumoen}}{{Hokejbox2|dátum=16. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{HUN|lh|2}}|mužstvo2={{FIN|lh|1}}|skóre={{ku|1|4|}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|3|0|1|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=9 069|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A07_74_3_0.pdf|brankár1=Ádám Vay|rozhodca={{SWE}} Tobias Björk|rozhodca2={{NOR}} Marcus Wannerstedt|čiarový={{SWE}} Gustav Jonsson|čiarový2={{CZE}} Lukáš Rampir|brankár2=Joonas Korpisalo|tresty1=6|tresty2=0|strely1=10|strely2=32|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}|góly2=20:46 - V. Heinola (U. Vaakanainen, J. Puljujärvi)<br/>23:15 - J. Puljujärvi (A. Barkov, S. Manninen)<br/><br/>36:03 - J. Kuokkanen (A. Räty, H. Jokiharju)<br/>42:36 - J. Puljujärvi (A. Barkov, V. Heinola) (PH)|góly1=<br/><br/><br/><br/>B. Sebők (B. Horváth, I. Terbócs) - 27:01}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=16. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{SUI|lh|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh|1}}|skóre={{ku|4|2|}}|tretiny={{tretiny|0|0|2|1|2|1|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=10 000|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A09_74_3_0.pdf|rozhodca={{CAN}} Jesse Gour|rozhodca2={{SVK}} Tomáš Hronský|čiarový={{SVK}} Oto Durmis|čiarový2={{CZE}} Jiří Ondráček|góly1=T. Meier (N. Hischier, T. Rochette) - 30:10<br/><br/><br/>D. Riat (S. Andrighetto, D. Malgin) (PH) - 37:18<br/>D. Kukan (Ch. Marti, T. Meier) - 40:59<br/>D. Riat (S. Knak, D. Kukan) - 52:13|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/><br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|4|2}}|tresty1=8|tresty2=6|strely1=43|strely2=23|brankár1=Sandro Aeschlimann|brankár2=Kristers Gudļevskis|góly2=<br/>31:45 - R. Balcers (D. Smirnovs, S. Vilmanis)<br/><br/><br/><br/>59:46 - R. Balcers (S. Vilmanis, H. Egle) (PH)}} ----{{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{GBR|lh|2}}|mužstvo2='''{{USA|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|5|}}|tretiny={{tretiny|0|1|1|1|0|3|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=6 456|správa=|brankár1=Ben Bowns|brankár2=Devin Cooley|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|1|5}}|góly2=13:55 - P. Cotter (M. Olivier, M. Sasson)<br/><br/>37:01 - I. Howard<br/>42:49 - M. Olivier (S. Lafferty, P. Cotter)<br/>43:04 - D. Carlile (P. Cotter, M. Olivier)<br/>56:11 - I. Howard (O. Moore, T. Novak) (PH)|góly1=<br/>N. Halbert (J. Waller, B. Perlini) (PH) - 28:39|tresty1=6|tresty2=2|strely1=19|strely2=39}}{{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{AUT|lh|2}}|mužstvo2={{HUN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{GER|lh|2}}|mužstvo2={{LAT|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=}} ----{{Hokejbox2|dátum=18. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{FIN|lh|2}}|mužstvo2={{USA|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=18. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{GER|lh|2}}|mužstvo2={{SUI|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=}} ----{{Hokejbox2|dátum=19. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{LAT|lh|2}}|mužstvo2={{AUT|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=19. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{HUN|lh|2}}|mužstvo2={{GBR|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=}} ----{{Hokejbox2|dátum=20. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{AUT|lh|2}}|mužstvo2={{SUI|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=20. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{USA|lh|2}}|mužstvo2={{GER|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=}} ----{{Hokejbox2|dátum=21. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{LAT|lh|2}}|mužstvo2={{FIN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=21. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SUI|lh|2}}|mužstvo2={{GBR|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=}} ----{{Hokejbox2|dátum=22. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{GER|lh|2}}|mužstvo2={{HUN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=22. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{FIN|lh|2}}|mužstvo2={{GBR|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=}} ----{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{LAT|lh|2}}|mužstvo2={{USA|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{SUI|lh|2}}|mužstvo2={{HUN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{AUT|lh|2}}|mužstvo2={{GER|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}} ----{{Hokejbox2|dátum=24. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{GBR|lh|2}}|mužstvo2={{LAT|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=24. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{FIN|lh|2}}|mužstvo2={{AUT|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}} ----{{Hokejbox2|dátum=25. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{USA|lh|2}}|mužstvo2={{HUN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=25. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{GER|lh|2}}|mužstvo2={{GBR|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}} ----{{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{HUN|lh|2}}|mužstvo2={{LAT|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{USA|lh|2}}|mužstvo2={{AUT|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SUI|lh|2}}|mužstvo2={{FIN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=}} === Skupina B === {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Kvalifikácia}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{CAN|lh|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=0|sg=11|ig=3|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=4{{!}}[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026#Štvrťfinále|Štvrťfinále]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{SVK|lh|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=0|sg=6|ig=2|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{CZE|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=1|p=0|sg=6|ig=4|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{SLO|lh|1}}|v=0|vp=1|pp=0|p=0|sg=3|ig=2|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{NOR|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=1|sg=1|ig=2|poznámka=rowspan=3{{!}}Kvalifikácia na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027|MS v ľadovom hokeji 2027]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{SWE|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=1|sg=3|ig=5}} {{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím={{DEN|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=1|sg=1|ig=4}} {{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím={{ITA|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=2|sg=1|ig=10|pozadie=#ffcccc|poznámka=Zostup do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027 – I. divízia|I. A divízie MS v ľadovom hokeji 2027]]}} |}<small>Pravidlá pre poradie: 1) počet bodov; 2) vzájomné zápasy (body); 3) vzájomné zápasy (gólový rozdiel); 4) vzájomné zápasy (počet strelených gólov); 5) výsledok proti najlepšie umiestnenému tímu mimo tímov s rovnakým počtom bodov; 6) výsledok proti druhému najlepšie umiestnenému tímu mimo tímov s rovnakým počtom bodov; 7) nasadenie pred turnajom</small>{{Hokejbox2|bg=|dátum=15. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{CAN|lh|2}}'''|mužstvo2={{SWE|lh|1}}|skóre={{ku|5|3|}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|3|2|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=7 500|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B02_74_3_0.pdf|brankár1=Jet Greaves|brankár2=Magnus Hellberg|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|2|2}}<br/><br/>{{ku|3|2}}<br/>{{ku|3|3}}<br/><br/>{{ku|4|3}}<br/>{{ku|5|3}}|góly1=J. Tavares (D. Nurse, R. Thomas) - 02:21<br/>R. O'Reilly (G. Vilardi, M. Rielly) - 16:00<br/><br/><br/><br/>D. Holloway (F. Minten, D. DeMelo) - 34:16<br/><br/><br/>C. Brown (P. Martone, F. Minten) - 43:21<br/>D. Cozens (P. Martone, D. Nurse) - 52:59|góly2=<br/><br/>08:21 - J. Larsson (J. Berglund)<br/>31:04 - L. Raymond (O. Ekman-Larsson, J. Berglund) (PH)<br/><br/>35:33 - M. Ekholm (L. Karlsson, S. Holmstrom)|tresty1=8|tresty2=10|strely1=26|strely2=25|rozhodca={{FIN}} Riku Brander|rozhodca2={{GER}} André Schrader|čiarový={{FIN}} Onni Hautamäki|čiarový2={{GER}} Patrick Laguzov}}{{Hokejbox2|dátum=15. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{CZE|lh|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh|1}}|skóre={{ku|4|1|}}|tretiny={{tretiny|2|0|0|0|2|1|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=6 551|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B04_74_3_0.pdf|brankár1=Josef Kořenář|brankár2=Mads Søgaard|rozhodca={{FIN}} Mikko Kaukokari|rozhodca2={{AUT}} Christian Ofner|čiarový={{USA}} Shane Gustafson|čiarový2={{SUI}} Dominic Schlegel|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|3|1}}<br/><br/>{{ku|4|1}}|góly1=D. Kubalík (J. Flek) - 08:50<br/>D. Voženílek (D. Tomášek) - 10:00<br/>R. Červenka (M. Blümel, D. Tomášek) - 43:32<br/><br/><br/>M. Blümel (L. Sedlák, R. Červenka) (PB) - 59:08|góly2=<br/><br/><br/>57:30 - M. Aagaard (N. Olesen, J. Blichfeld) (PH)|tresty1=4|tresty2=6|strely1=29|strely2=20}} ----{{Hokejbox2|bg=|dátum=16. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1='''{{SVK|lh|2}}'''|mužstvo2={{NOR|lh|1}}|skóre={{ku|2|1|}}|tretiny={{tretiny|1|0|0|1|1|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=4 711|správa=https://www.iihf.com/pdf/969/ihm969b06_74_3_0|brankár1=Samuel Hlavaj|brankár2=Tobias Normann|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}|góly1=K. Pospíšil (M. Pospíšil. S. Kňažko) - 08:15<br/><br/>M. Hrivík (A. Liška, M. Rosandić) - 48:07|góly2=<br/>39:47 - T. Koblar (E. Bakke Olsen)|tresty1=6|tresty2=8|strely1=19|strely2=23|rozhodca={{USA}} Sean MacFarlane|rozhodca2={{SUI}} Michael Tscherrig|čiarový={{FIN}} Onni Hautamäki|čiarový2={{FIN}} Tommi Nittylä}}{{Hokejbox2|dátum=16. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{ITA|lh|2}}|mužstvo2='''{{CAN|lh|1}}'''|skóre={{ku|0|6|}}|tretiny={{tretiny|0|3|0|3|0|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=6 455|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B08_74_3_0.pdf|brankár1=Davide Fadani|brankár2=Cam Talbot|rozhodca={{USA}} Nolan Bloyer|rozhodca2={{AUT}} Christian Ofner|čiarový={{GBR}} Danny Beresford|čiarový2={{USA}} John Rey|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|0|5}}<br/><br/>{{ku|0|6}}|góly2=09:21 - D. Holloway (J. Tavares, R. O'Reilly)<br/>10:08 - F. Minten (C. Brown, D. Mateychuk)<br/>16:56 - M. Celebrini (P. Martone, D. Nurse)<br/>22:09 - M. Celebrini (D. Cozens, S. Crosby)<br/>38:14 - E. Bouchard (M. Celebrini, G. Vilardi) (PH)<br/>38:39 - R. O'Reilly (J. Tavares, D. Holloway)|tresty1=4|tresty2=6|strely1=19|strely2=41}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=16. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{SLO|lh|2}}'''|mužstvo2={{CZE|lh|1}}|skóre={{ku|3|2|}} pp|tretiny={{tretiny|1|0|0|2|1|0|1|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=5 528|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B10_74_4_0.pdf|brankár1=Lukáš Horák|brankár2=Dominik Pavlát|rozhodca={{SUI}} Cedric Borga|rozhodca2={{GER}} André Schrader|čiarový={{LAT}} Renārs Davidonis|čiarový2={{GER}} Patrick Laguzov|góly2=<br/>24:44 - M. Kaut (M. Melovský)<br/>37:14 - L. Sedlák (M. Kempný, J. Mandát)|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|3|2}}|góly1=M. Török (J. Drozg, R. Sabolič) (PH) - 09:49<br/><br/><br/>A. Kuralt (J. Goličič, R. Tičar)<br/><br/>M. Makhovec (R. Tičar) - 01:14|tresty1=8|tresty2=6|strely1=17|strely2=34}} ----{{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{ITA|lh|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|4|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|1|1|2|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=3 881|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B12_74_3_0.pdf|brankár1=Jacob Smith|brankár2=Adam Gajan|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}|góly2=13:31 - M. Hrivík (M. Rosandić, F. Mešár)<br/>39:32 - J. V. Kmec (S. Čederle, M. Faško-Rudáš)<br/>40:30 - K. Pospíšil (M. Pospíšil, M. Faško-Rudáš)<br/><br/>54:13 - O. Okuliar (M. Pospíšil, M. Chromiak) (PH)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/>G. Nitz (C. Buono, L. Frigo) - 45:03|tresty1=8|tresty2=4|strely1=24|strely2=31}}{{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{DEN|lh|2}}|mužstvo2={{SWE|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{NOR|lh|2}}|mužstvo2={{SLO|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}} ----{{Hokejbox2|dátum=18. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{CAN|lh|2}}|mužstvo2={{DEN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=18. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SWE|lh|2}}|mužstvo2={{CZE|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}} ----{{Hokejbox2|dátum=19. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{ITA|lh|2}}|mužstvo2={{NOR|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=19. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SLO|lh|2}}|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}} ----{{Hokejbox2|dátum=20. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{CZE|lh|2}}|mužstvo2={{ITA|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=20. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SWE|lh|2}}|mužstvo2={{SLO|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}} ----{{Hokejbox2|dátum=21. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{CAN|lh|2}}|mužstvo2={{NOR|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=21. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{DEN|lh|2}}|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}} ----{{Hokejbox2|dátum=22. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{CAN|lh|2}}|mužstvo2={{SLO|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=22. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SWE|lh|2}}|mužstvo2={{ITA|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}} ----{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{DEN|lh|2}}|mužstvo2={{SLO|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2={{CZE|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{NOR|lh|2}}|mužstvo2={{SWE|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}} ----{{Hokejbox2|dátum=24. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{DEN|lh|2}}|mužstvo2={{ITA|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=24. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2={{CAN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}} ----{{Hokejbox2|dátum=25. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{CZE|lh|2}}|mužstvo2={{NOR|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=25. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SLO|lh|2}}|mužstvo2={{ITA|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}} ----{{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{NOR|lh|2}}|mužstvo2={{DEN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{SWE|lh|2}}|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{CZE|lh|2}}|mužstvo2={{CAN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}} == Play-off == Prvé štyri tímy z každej základnej skupiny budú hrať play-off. Tímy, ktoré postúpia do semifinále, budú znovanasadené podľa umiestnenia v tabuľke skupinovej fázy. === Tabuľka skupinovej fázy === '''Kritériá:''' # Lepšia pozícia v skupine # Vyšší počet bodov # Lepší gólový rozdiel # Vyšší počet strelených gólov # Lepšie nasadenie do turnaja (poradie v [[Rebríček IIHF|Rebríčku IIHF]]) '''Poradie:''' {| class="wikitable" border="1" style="text-align:center" !Miesto !Označenie !Tím |- |1. |D1 | style="text-align:left;" | |- |2. |D2 | style="text-align:left;" | |- |3. |D3 | style="text-align:left;" | |- |4. |D4 | style="text-align:left;" | |- |5. |D5 | style="text-align:left;" | |- |6. |D6 | style="text-align:left;" | |- |7. |D7 | style="text-align:left;" | |- |8. |D8 | style="text-align:left;" | |} === Pavúk === {{Play-off majstrovstvá sveta hokej |ZN=áno |RD1-nasadený1=A1|RD1-tím1=|RD1-skóre1=|RD1-nasadený2=B4|RD1-tím2=|RD1-skóre2= |RD1-nasadený3=B1|RD1-tím3=|RD1-skóre3=|RD1-nasadený4=A4|RD1-tím4=|RD1-skóre4= |RD1-nasadený5=A2|RD1-tím5=|RD1-skóre5=|RD1-nasadený6=B3|RD1-tím6=|RD1-skóre6= |RD1-nasadený7=B2|RD1-tím7=|RD1-skóre7=|RD1-nasadený8=A3|RD1-tím8=|RD1-skóre8= |RD2-nasadený1=|RD2-tím1=|RD2-skóre1=|RD2-nasadený2=|RD2-tím2=|RD2-skóre2= |RD2-nasadený3=|RD2-tím3=|RD2-skóre3=|RD2-nasadený4=|RD2-tím4=|RD2-skóre4= |RD3-nasadený1=|RD3-tím1=|RD3-skóre1=|RD3-nasadený2=|RD3-tím2=|RD3-skóre2= |RD4-nasadený1=|RD4-tím1=|RD4-skóre1=|RD4-nasadený2=|RD4-tím2=|RD4-skóre2= }} ''Všetky časy sú miestne ([[Stredoeurópsky letný čas]]; [[UTC+2]]).'' === Štvrťfinále === {{Hokejbox2|dátum=28. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=28. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=28. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=28. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}} === Semifinále === {{Hokejbox2|dátum=30. máj 2026|čas=14:20|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=30. máj 2026|čas=18:20|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=}} === Zápas o 3. miesto === {{Hokejbox2|dátum=31. máj 2026|čas=15:20|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=#ffdab9}} === Finále === {{Hokejbox2|dátum=31. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=#f7f6a8}} == Konečné poradie == {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Konečný výsledok}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=gold|poznámka=Šampióni}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=silver|poznámka=Druhé miesto}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#cc9966|poznámka=Tretie miesto}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|poznámka=Štvrté miesto|br=áno}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|poznámka=rowspan=4{{!}}Vyradení vo štvrťfinále}} {{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|br=áno}} {{Tabuľka ľadový hokej|9.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|poznámka=rowspan=6{{!}}Vyradení v skupinovej fáze}} {{Tabuľka ľadový hokej|10.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|11.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|12.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|13.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|14.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|br=áno}} {{Tabuľka ľadový hokej|15.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ffcccc|poznámka=rowspan=2{{!}}Zostupujú do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027 – I. divízia|I. A divízie<br>MS 2027]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|16.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ffcccc}} |} == Štatistiky turnaja == == Referencie == {{Referencie}} {{Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji}} [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji]] [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026| ]] [[Kategória:Ľadový hokej v 2026]] [[Kategória:2026 vo Švajčiarsku]] [[Kategória:Ľadový hokej vo Švajčiarsku]] [[Kategória:Športové podujatia v Zürichu]] [[Kategória:Šport vo Fribourgu (Švajčiarsko)]] gszoriuo58s25969oeo2p3v8kxd9lhb 8215445 8215443 2026-05-17T12:58:20Z Peter 51345 269569 8215445 wikitext text/x-wiki {{športová aktualita|hokej}} {{Infobox medzinárodné hokejové podujatie | názov turnaja = Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji | rok = 2026 | usporiadateľ = Švajčiarsko | počet dejísk = 2 | počet miest = 2 | dátum = 15. – 31. máj 2026 | počet tímov = 16 | dejiská = [[Zürich]], [[Fribourg (Švajčiarsko)|Fribourg]] | postupujúci = KAZ | 2 postupujúci = UKR |aktualizácia=16. máju 2026|zápasy=10|góly=53|návštevnosť=72113|najproduktívnejší hráč={{FIN}} [[Jesse Puljujärvi]]<br/><small>(5 bodov)<small/>}} '''Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026''' sú v poradí 89. [[majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko= | meno= |autor= |odkaz na autora= |titul=IIHF - Home 2026 IIHF ICE HOCKEY WORLD CHAMPIONSHIP (oficiálna stránka) |url=https://www.iihf.com/en/events/2026/wm |vydavateľ=iihf.com |miesto= |dátum vydania= |dátum aktualizácie= |dátum prístupu= |jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko= |meno= |autor= |odkaz na autora= |titul=2026 IIHF Ice Hockey World Championship (štatistiky) | url=https://stats.iihf.com/hydra/969/ |vydavateľ=stats.iihf.com |miesto= |dátum vydania= |dátum aktualizácie= |dátum prístupu= |jazyk=en}}</ref> Turnaj Top divízie sa hrá v [[Zürich|Zürichu]] a [[Fribourg (Švajčiarsko)|Fribourgu]] vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]] od 15. do 31. mája 2026.<ref name="ceskatelevize">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Příští MS bude opět v Tampere, Helsinky ale nahradí Riga. Šampionát 2026 uspořádá Švýcarsko | url = https://sport.ceskatelevize.cz/clanek/hokej/ms/mistrovstvi-sveta-2022/pristi-ms-bude-opet-v-tampere-helsinky-ale-nahradi-riga-sampionat-2026-usporada-svycarsko/6290b7bf43b414b574427b7f | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-28 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref><ref name="iihf-ch">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = IIHF - To Tampere/Riga in ’23, to Switzerland in ’26 | url = https://www.iihf.com/en/events/2022/wm/news/36477/to_tampere_riga_in_23_to_switzerland_in_26 | vydavateľ = iihf.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> Obhajcom titulu z predošlého roka je tím [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]]. == Kvalifikácia == '''Kvalifikované ako hostiteľ''' * {{SUI|lh|1}} '''Automatická kvalifikácia po umiestnení v top 14 na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025|Majstrovstvách sveta 2025]]''' * {{CZE|lh|1}} * {{DEN|lh|1}} * {{FIN|lh|1}} * {{CAN|lh|1}} * {{LAT|lh|1}} * {{HUN|lh|1}} * {{GER|lh|1}} * {{NOR|lh|1}} * {{AUT|lh|1}} * {{SVK|lh|1}} * {{SLO|lh|1}} * {{SWE|lh|1}} * {{USA|lh|1}} '''Kvalifikovaní postupom z [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025 – I. divízia|I. A divízie MS 2025]]''' * {{GBR|lh|1}} * {{ITA|lh|1}} == Dejiská == {| class="wikitable" style="text-align:center;" ! colspan="3" |{{SUI|w}} |- ![[Zürich]] | rowspan="3" |{{LocMap+|Švajčiarsko|float=none|width=300|caption=|places={{LocMap~|Švajčiarsko|lat=47.395369|long=8.480031|label='''[[Zürich]]'''|position=left}} {{LocMap~|Švajčiarsko|lat=46.8174|long=7.1555|label='''[[Fribourg (Švajčiarsko)|Fribourg]]'''|position=right}}}} ![[Fribourg (Švajčiarsko)|Fribourg]] |- |[[Swiss Life Arena]]<br>Kapacita: 11 200 |[[BCF Arena]]<br>Kapacita: 9 009 |- |[[Súbor:Swiss Life Arena 2022.jpeg|220x220bod]] |[[Súbor:BCF Arena.jpg|stred|220x220bod]] |} == Nasadenie == Tímy boli do základných skupín rozdelené podľa [[Rebríček IIHF|Rebríčka IIHF]] za rok 2024, použijúc tzv. serpentínový systém. Organizátori mali právo jednej výmeny tímov medzi skupinami a to aj využili, pretože Kanada mala byť pôvodne v skupine A a USA v skupine B.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slovensku sa zmenil súper aj skupina. Definitívne zloženie skupín na MS v hokeji 2026 | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/slovensko-superi-definitivne-zlozenie-skupin-ms-v-hokeji-2026/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2025-06-04 | jazyk = sk}}</ref> {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} ;Skupina A (Zürich) *{{USA|lh|1}} (2) *{{SUI|lh|1}} (3) *{{FIN|lh|1}} (7) *{{GER|lh|1}} (8) *{{LAT|lh|1}} (11) *{{AUT|lh|1}} (12) *{{HUN|lh|1}} (18) *{{GBR|lh|1}} (19) {{Stĺpce-2}} ;Skupina B (Fribourg) *{{CAN|lh|1}} (4) *{{SWE|lh|1}} (5) *{{CZE|lh|1}} (6) *{{DEN|lh|1}} (9) *{{SVK|lh|1}} (10) *{{NOR|lh|1}} (13) *{{SLO|lh|1}} (17) *{{ITA|lh|1}} (20) {{Stĺpce-koniec}} == Základné skupiny == {| class="wikitable" | style="background: #ccffcc; width:20px" | |Tímy postupujúce do štvrťfinále |- | style="background: #ffcccc;" | |Tímy zostupujúce do I. A divízie MS 2027 |} ''Všetky časy sú miestne ([[Stredoeurópsky letný čas]]; [[UTC+2]]).'' === Skupina A === {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Kvalifikácia}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{FIN|lh|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=0|sg=7|ig=2|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=4{{!}}[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026#Štvrťfinále|Štvrťfinále]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{SUI|lh|1}} '''(H)'''|v=2|vp=0|pp=0|p=0|sg=7|ig=3|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{AUT|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=0|sg=5|ig=2|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{USA|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=1|sg=6|ig=4|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{LAT|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=1|sg=2|ig=4|poznámka=rowspan=3{{!}}Kvalifikácia na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027|MS v ľadovom hokeji 2027]]}}{{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{GER|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=1|sg=1|ig=3}} {{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím={{HUN|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=1|sg=1|ig=4}} {{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím={{GBR|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=2|sg=3|ig=10|pozadie=#ffcccc|poznámka=Zostup do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027 – I. divízia|I. A divízie MS v ľadovom hokeji 2027]]}} |}<small>Pravidlá pre poradie: 1) počet bodov; 2) vzájomné zápasy (body); 3) vzájomné zápasy (gólový rozdiel); 4) vzájomné zápasy (počet strelených gólov); 5) výsledok proti najlepšie umiestnenému tímu mimo tímov s rovnakým počtom bodov; 6) výsledok proti druhému najlepšie umiestnenému tímu mimo tímov s rovnakým počtom bodov; 7) nasadenie pred turnajom</small>{{Hokejbox2|bg=|dátum=15. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{FIN|lh|2}}'''|mužstvo2={{GER|lh|1}}|skóre={{ku|3|1|}}|tretiny={{tretiny|1|0|0|0|2|1|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=9 516|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A01_74_3_0.pdf|brankár1=Justus Annunen|brankár2=Philipp Grubauer|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}|góly1=A. Lundell (T. Teräväinen, A. Barkov) (PH) - 08:33<br/>J. Puljujärvi (T. Teräväinen, A. Lundell) (PH) - 43:05<br/><br/>A. Raty (S. Mäenalanen) - 55:25|góly2=<br/><br/>48:09 - S. Loibl (L. Gawanke, L. Hüttl)|tresty1=10|tresty2=24|strely1=24|strely2=17|rozhodca={{CAN}} Taylor Burzminski|rozhodca2={{SWE}} Christoffer Holm|čiarový={{SWE}} Anders Nyqvist|čiarový2={{CZE}} Jiří Ondráček}}{{Hokejbox2|dátum=15. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{USA|lh|2}}|mužstvo2='''{{SUI|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|3|}}|tretiny={{tretiny|0|2|0|0|1|1|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=10 000|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A03_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}|brankár1=Joseph Woll|brankár2=Leonardo Genoni|rozhodca={{SWE}} Tobias Björk|rozhodca2={{CZE}} Jiří Ondráček|čiarový={{CAN}} Mitchell Gibbs|čiarový2={{CZE}} Lukáš Rampir|góly1=<br/><br/>A. Steeves (R. Lindgren, W. Borgen) - 48:45|góly2=02:03 - P. Suter (S. Andrighetto, J.J. Moser)<br/>11:19 - S. Andrighetto (D. Malgin, P. Suter)<br/><br/>56:21 - K. Jäger (S. Knak, D. Kukan)|strely1=20|strely2=20|tresty1=12|tresty2=10}} ----{{Hokejbox2|bg=|dátum=16. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{GBR|lh|2}}|mužstvo2='''{{AUT|lh|1}}'''|skóre={{ku|2|5|}}|tretiny={{tretiny|2|3|0|2|0|0|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=7 974|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A05_74_3_0.pdf|brankár1=Mat Robson|brankár2=David Kickert|góly1=<br/><br/><br/>D. Clements (B. Perlini, J. Hazeldine) - 15:33<br/>L. Kirk (C. Neilson, N. Halbert) - 16:10|góly2=02:50 - B. Nissner (D. Zwerger, B. Wolf)<br/>06:00 - P. Schneider (B. Nissner)<br/>09:47 - P. Huber (T. Nickl)<br/><br/><br/>26:43 - P. Schneider (D. Zwerger, T. Nickl)<br/>33:27 - L. Wallner (B. Wolf, L. Kolarik)|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|2|3}}<br/>{{ku|2|4}}<br/>{{ku|2|5}}|tresty1=6|tresty2=6|strely1=20|strely2=32|rozhodca={{SWE}} Christoffer Holm|rozhodca2={{GER}} Lukas Kohlmüller|čiarový={{CAN}} Brian Birkhoff|čiarový2={{NOR}} Njaal Sostumoen}}{{Hokejbox2|dátum=16. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{HUN|lh|2}}|mužstvo2={{FIN|lh|1}}|skóre={{ku|1|4|}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|3|0|1|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=9 069|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A07_74_3_0.pdf|brankár1=Ádám Vay|rozhodca={{SWE}} Tobias Björk|rozhodca2={{NOR}} Marcus Wannerstedt|čiarový={{SWE}} Gustav Jonsson|čiarový2={{CZE}} Lukáš Rampir|brankár2=Joonas Korpisalo|tresty1=6|tresty2=0|strely1=10|strely2=32|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}|góly2=20:46 - V. Heinola (U. Vaakanainen, J. Puljujärvi)<br/>23:15 - J. Puljujärvi (A. Barkov, S. Manninen)<br/><br/>36:03 - J. Kuokkanen (A. Räty, H. Jokiharju)<br/>42:36 - J. Puljujärvi (A. Barkov, V. Heinola) (PH)|góly1=<br/><br/><br/><br/>B. Sebők (B. Horváth, I. Terbócs) - 27:01}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=16. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{SUI|lh|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh|1}}|skóre={{ku|4|2|}}|tretiny={{tretiny|0|0|2|1|2|1|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=10 000|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A09_74_3_0.pdf|rozhodca={{CAN}} Jesse Gour|rozhodca2={{SVK}} Tomáš Hronský|čiarový={{SVK}} Oto Durmis|čiarový2={{CZE}} Jiří Ondráček|góly1=T. Meier (N. Hischier, T. Rochette) - 30:10<br/><br/><br/>D. Riat (S. Andrighetto, D. Malgin) (PH) - 37:18<br/>D. Kukan (Ch. Marti, T. Meier) - 40:59<br/>D. Riat (S. Knak, D. Kukan) - 52:13|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/><br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|4|2}}|tresty1=8|tresty2=6|strely1=43|strely2=23|brankár1=Sandro Aeschlimann|brankár2=Kristers Gudļevskis|góly2=<br/>31:45 - R. Balcers (D. Smirnovs, S. Vilmanis)<br/><br/><br/><br/>59:46 - R. Balcers (S. Vilmanis, H. Egle) (PH)}} ----{{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{GBR|lh|2}}|mužstvo2='''{{USA|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|5|}}|tretiny={{tretiny|0|1|1|1|0|3|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=6 456|správa=|brankár1=Ben Bowns|brankár2=Devin Cooley|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|1|5}}|góly2=13:55 - P. Cotter (M. Olivier, M. Sasson)<br/><br/>37:01 - I. Howard<br/>42:49 - M. Olivier (S. Lafferty, P. Cotter)<br/>43:04 - D. Carlile (P. Cotter, M. Olivier)<br/>56:11 - I. Howard (O. Moore, T. Novak) (PH)|góly1=<br/>N. Halbert (J. Waller, B. Perlini) (PH) - 28:39|tresty1=6|tresty2=2|strely1=19|strely2=39}}{{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{AUT|lh|2}}|mužstvo2={{HUN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{GER|lh|2}}|mužstvo2={{LAT|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=}} ----{{Hokejbox2|dátum=18. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{FIN|lh|2}}|mužstvo2={{USA|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=18. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{GER|lh|2}}|mužstvo2={{SUI|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=}} ----{{Hokejbox2|dátum=19. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{LAT|lh|2}}|mužstvo2={{AUT|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=19. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{HUN|lh|2}}|mužstvo2={{GBR|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=}} ----{{Hokejbox2|dátum=20. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{AUT|lh|2}}|mužstvo2={{SUI|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=20. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{USA|lh|2}}|mužstvo2={{GER|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=}} ----{{Hokejbox2|dátum=21. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{LAT|lh|2}}|mužstvo2={{FIN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=21. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SUI|lh|2}}|mužstvo2={{GBR|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=}} ----{{Hokejbox2|dátum=22. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{GER|lh|2}}|mužstvo2={{HUN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=22. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{FIN|lh|2}}|mužstvo2={{GBR|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=}} ----{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{LAT|lh|2}}|mužstvo2={{USA|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{SUI|lh|2}}|mužstvo2={{HUN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{AUT|lh|2}}|mužstvo2={{GER|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}} ----{{Hokejbox2|dátum=24. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{GBR|lh|2}}|mužstvo2={{LAT|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=24. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{FIN|lh|2}}|mužstvo2={{AUT|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}} ----{{Hokejbox2|dátum=25. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{USA|lh|2}}|mužstvo2={{HUN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=25. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{GER|lh|2}}|mužstvo2={{GBR|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}} ----{{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{HUN|lh|2}}|mužstvo2={{LAT|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{USA|lh|2}}|mužstvo2={{AUT|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SUI|lh|2}}|mužstvo2={{FIN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=}} === Skupina B === {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Kvalifikácia}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{CAN|lh|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=0|sg=11|ig=3|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=4{{!}}[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026#Štvrťfinále|Štvrťfinále]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{SVK|lh|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=0|sg=6|ig=2|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{CZE|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=1|p=0|sg=6|ig=4|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{SLO|lh|1}}|v=0|vp=1|pp=0|p=0|sg=3|ig=2|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{NOR|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=1|sg=1|ig=2|poznámka=rowspan=3{{!}}Kvalifikácia na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027|MS v ľadovom hokeji 2027]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{SWE|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=1|sg=3|ig=5}} {{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím={{DEN|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=1|sg=1|ig=4}} {{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím={{ITA|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=2|sg=1|ig=10|pozadie=#ffcccc|poznámka=Zostup do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027 – I. divízia|I. A divízie MS v ľadovom hokeji 2027]]}} |}<small>Pravidlá pre poradie: 1) počet bodov; 2) vzájomné zápasy (body); 3) vzájomné zápasy (gólový rozdiel); 4) vzájomné zápasy (počet strelených gólov); 5) výsledok proti najlepšie umiestnenému tímu mimo tímov s rovnakým počtom bodov; 6) výsledok proti druhému najlepšie umiestnenému tímu mimo tímov s rovnakým počtom bodov; 7) nasadenie pred turnajom</small>{{Hokejbox2|bg=|dátum=15. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{CAN|lh|2}}'''|mužstvo2={{SWE|lh|1}}|skóre={{ku|5|3|}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|3|2|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=7 500|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B02_74_3_0.pdf|brankár1=Jet Greaves|brankár2=Magnus Hellberg|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|2|2}}<br/><br/>{{ku|3|2}}<br/>{{ku|3|3}}<br/><br/>{{ku|4|3}}<br/>{{ku|5|3}}|góly1=J. Tavares (D. Nurse, R. Thomas) - 02:21<br/>R. O'Reilly (G. Vilardi, M. Rielly) - 16:00<br/><br/><br/><br/>D. Holloway (F. Minten, D. DeMelo) - 34:16<br/><br/><br/>C. Brown (P. Martone, F. Minten) - 43:21<br/>D. Cozens (P. Martone, D. Nurse) - 52:59|góly2=<br/><br/>08:21 - J. Larsson (J. Berglund)<br/>31:04 - L. Raymond (O. Ekman-Larsson, J. Berglund) (PH)<br/><br/>35:33 - M. Ekholm (L. Karlsson, S. Holmstrom)|tresty1=8|tresty2=10|strely1=26|strely2=25|rozhodca={{FIN}} Riku Brander|rozhodca2={{GER}} André Schrader|čiarový={{FIN}} Onni Hautamäki|čiarový2={{GER}} Patrick Laguzov}}{{Hokejbox2|dátum=15. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{CZE|lh|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh|1}}|skóre={{ku|4|1|}}|tretiny={{tretiny|2|0|0|0|2|1|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=6 551|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B04_74_3_0.pdf|brankár1=Josef Kořenář|brankár2=Mads Søgaard|rozhodca={{FIN}} Mikko Kaukokari|rozhodca2={{AUT}} Christian Ofner|čiarový={{USA}} Shane Gustafson|čiarový2={{SUI}} Dominic Schlegel|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|3|1}}<br/><br/>{{ku|4|1}}|góly1=D. Kubalík (J. Flek) - 08:50<br/>D. Voženílek (D. Tomášek) - 10:00<br/>R. Červenka (M. Blümel, D. Tomášek) - 43:32<br/><br/><br/>M. Blümel (L. Sedlák, R. Červenka) (PB) - 59:08|góly2=<br/><br/><br/>57:30 - M. Aagaard (N. Olesen, J. Blichfeld) (PH)|tresty1=4|tresty2=6|strely1=29|strely2=20}} ----{{Hokejbox2|bg=|dátum=16. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1='''{{SVK|lh|2}}'''|mužstvo2={{NOR|lh|1}}|skóre={{ku|2|1|}}|tretiny={{tretiny|1|0|0|1|1|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=4 711|správa=https://www.iihf.com/pdf/969/ihm969b06_74_3_0|brankár1=Samuel Hlavaj|brankár2=Tobias Normann|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}|góly1=K. Pospíšil (M. Pospíšil. S. Kňažko) - 08:15<br/><br/>M. Hrivík (A. Liška, M. Rosandić) - 48:07|góly2=<br/>39:47 - T. Koblar (E. Bakke Olsen)|tresty1=6|tresty2=8|strely1=19|strely2=23|rozhodca={{USA}} Sean MacFarlane|rozhodca2={{SUI}} Michael Tscherrig|čiarový={{FIN}} Onni Hautamäki|čiarový2={{FIN}} Tommi Nittylä}}{{Hokejbox2|dátum=16. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{ITA|lh|2}}|mužstvo2='''{{CAN|lh|1}}'''|skóre={{ku|0|6|}}|tretiny={{tretiny|0|3|0|3|0|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=6 455|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B08_74_3_0.pdf|brankár1=Davide Fadani|brankár2=Cam Talbot|rozhodca={{USA}} Nolan Bloyer|rozhodca2={{AUT}} Christian Ofner|čiarový={{GBR}} Danny Beresford|čiarový2={{USA}} John Rey|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|0|5}}<br/><br/>{{ku|0|6}}|góly2=09:21 - D. Holloway (J. Tavares, R. O'Reilly)<br/>10:08 - F. Minten (C. Brown, D. Mateychuk)<br/>16:56 - M. Celebrini (P. Martone, D. Nurse)<br/>22:09 - M. Celebrini (D. Cozens, S. Crosby)<br/>38:14 - E. Bouchard (M. Celebrini, G. Vilardi) (PH)<br/>38:39 - R. O'Reilly (J. Tavares, D. Holloway)|tresty1=4|tresty2=6|strely1=19|strely2=41}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=16. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{SLO|lh|2}}'''|mužstvo2={{CZE|lh|1}}|skóre={{ku|3|2|}} pp|tretiny={{tretiny|1|0|0|2|1|0|1|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=5 528|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B10_74_4_0.pdf|brankár1=Lukáš Horák|brankár2=Dominik Pavlát|rozhodca={{SUI}} Cedric Borga|rozhodca2={{GER}} André Schrader|čiarový={{LAT}} Renārs Davidonis|čiarový2={{GER}} Patrick Laguzov|góly2=<br/>24:44 - M. Kaut (M. Melovský)<br/>37:14 - L. Sedlák (M. Kempný, J. Mandát)|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|3|2}}|góly1=M. Török (J. Drozg, R. Sabolič) (PH) - 09:49<br/><br/><br/>A. Kuralt (J. Goličič, R. Tičar)<br/><br/>M. Makhovec (R. Tičar) - 01:14|tresty1=8|tresty2=6|strely1=17|strely2=34}} ----{{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{ITA|lh|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|4|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|1|1|2|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=3 881|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B12_74_3_0.pdf|brankár1=Jacob Smith|brankár2=Adam Gajan|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}|góly2=13:31 - M. Hrivík (M. Rosandić, F. Mešár)<br/>39:32 - J. V. Kmec (S. Čederle, M. Faško-Rudáš)<br/>40:30 - K. Pospíšil (M. Pospíšil, M. Faško-Rudáš)<br/><br/>54:13 - O. Okuliar (M. Pospíšil, M. Chromiak) (PH)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/>G. Nitz (C. Buono, L. Frigo) - 45:03|tresty1=8|tresty2=4|strely1=24|strely2=31}}{{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{DEN|lh|2}}|mužstvo2={{SWE|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{NOR|lh|2}}|mužstvo2={{SLO|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}} ----{{Hokejbox2|dátum=18. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{CAN|lh|2}}|mužstvo2={{DEN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=18. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SWE|lh|2}}|mužstvo2={{CZE|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}} ----{{Hokejbox2|dátum=19. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{ITA|lh|2}}|mužstvo2={{NOR|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=19. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SLO|lh|2}}|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}} ----{{Hokejbox2|dátum=20. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{CZE|lh|2}}|mužstvo2={{ITA|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=20. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SWE|lh|2}}|mužstvo2={{SLO|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}} ----{{Hokejbox2|dátum=21. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{CAN|lh|2}}|mužstvo2={{NOR|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=21. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{DEN|lh|2}}|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}} ----{{Hokejbox2|dátum=22. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{CAN|lh|2}}|mužstvo2={{SLO|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=22. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SWE|lh|2}}|mužstvo2={{ITA|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}} ----{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{DEN|lh|2}}|mužstvo2={{SLO|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2={{CZE|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{NOR|lh|2}}|mužstvo2={{SWE|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}} ----{{Hokejbox2|dátum=24. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{DEN|lh|2}}|mužstvo2={{ITA|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=24. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2={{CAN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}} ----{{Hokejbox2|dátum=25. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{CZE|lh|2}}|mužstvo2={{NOR|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=25. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SLO|lh|2}}|mužstvo2={{ITA|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}} ----{{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{NOR|lh|2}}|mužstvo2={{DEN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{SWE|lh|2}}|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{CZE|lh|2}}|mužstvo2={{CAN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}} == Play-off == Prvé štyri tímy z každej základnej skupiny budú hrať play-off. Tímy, ktoré postúpia do semifinále, budú znovanasadené podľa umiestnenia v tabuľke skupinovej fázy. === Tabuľka skupinovej fázy === '''Kritériá:''' # Lepšia pozícia v skupine # Vyšší počet bodov # Lepší gólový rozdiel # Vyšší počet strelených gólov # Lepšie nasadenie do turnaja (poradie v [[Rebríček IIHF|Rebríčku IIHF]]) '''Poradie:''' {| class="wikitable" border="1" style="text-align:center" !Miesto !Označenie !Tím |- |1. |D1 | style="text-align:left;" | |- |2. |D2 | style="text-align:left;" | |- |3. |D3 | style="text-align:left;" | |- |4. |D4 | style="text-align:left;" | |- |5. |D5 | style="text-align:left;" | |- |6. |D6 | style="text-align:left;" | |- |7. |D7 | style="text-align:left;" | |- |8. |D8 | style="text-align:left;" | |} === Pavúk === {{Play-off majstrovstvá sveta hokej |ZN=áno |RD1-nasadený1=A1|RD1-tím1=|RD1-skóre1=|RD1-nasadený2=B4|RD1-tím2=|RD1-skóre2= |RD1-nasadený3=B1|RD1-tím3=|RD1-skóre3=|RD1-nasadený4=A4|RD1-tím4=|RD1-skóre4= |RD1-nasadený5=A2|RD1-tím5=|RD1-skóre5=|RD1-nasadený6=B3|RD1-tím6=|RD1-skóre6= |RD1-nasadený7=B2|RD1-tím7=|RD1-skóre7=|RD1-nasadený8=A3|RD1-tím8=|RD1-skóre8= |RD2-nasadený1=|RD2-tím1=|RD2-skóre1=|RD2-nasadený2=|RD2-tím2=|RD2-skóre2= |RD2-nasadený3=|RD2-tím3=|RD2-skóre3=|RD2-nasadený4=|RD2-tím4=|RD2-skóre4= |RD3-nasadený1=|RD3-tím1=|RD3-skóre1=|RD3-nasadený2=|RD3-tím2=|RD3-skóre2= |RD4-nasadený1=|RD4-tím1=|RD4-skóre1=|RD4-nasadený2=|RD4-tím2=|RD4-skóre2= }} ''Všetky časy sú miestne ([[Stredoeurópsky letný čas]]; [[UTC+2]]).'' === Štvrťfinále === {{Hokejbox2|dátum=28. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=28. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=28. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=28. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}} === Semifinále === {{Hokejbox2|dátum=30. máj 2026|čas=14:20|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=30. máj 2026|čas=18:20|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=}} === Zápas o 3. miesto === {{Hokejbox2|dátum=31. máj 2026|čas=15:20|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=#ffdab9}} === Finále === {{Hokejbox2|dátum=31. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=#f7f6a8}} == Konečné poradie == {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Konečný výsledok}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=gold|poznámka=Šampióni}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=silver|poznámka=Druhé miesto}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#cc9966|poznámka=Tretie miesto}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|poznámka=Štvrté miesto|br=áno}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|poznámka=rowspan=4{{!}}Vyradení vo štvrťfinále}} {{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|br=áno}} {{Tabuľka ľadový hokej|9.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|poznámka=rowspan=6{{!}}Vyradení v skupinovej fáze}} {{Tabuľka ľadový hokej|10.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|11.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|12.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|13.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|14.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|br=áno}} {{Tabuľka ľadový hokej|15.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ffcccc|poznámka=rowspan=2{{!}}Zostupujú do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027 – I. divízia|I. A divízie<br>MS 2027]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|16.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ffcccc}} |} == Štatistiky turnaja == == Referencie == {{Referencie}} {{Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji}} [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji]] [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026| ]] [[Kategória:Ľadový hokej v 2026]] [[Kategória:2026 vo Švajčiarsku]] [[Kategória:Ľadový hokej vo Švajčiarsku]] [[Kategória:Športové podujatia v Zürichu]] [[Kategória:Šport vo Fribourgu (Švajčiarsko)]] fgyuncgh14c0uvq1zqhk8x9x5n25eyf 8215447 8215445 2026-05-17T12:59:30Z Peter 51345 269569 8215447 wikitext text/x-wiki {{športová aktualita|hokej}} {{Infobox medzinárodné hokejové podujatie | názov turnaja = Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji | rok = 2026 | usporiadateľ = Švajčiarsko | počet dejísk = 2 | počet miest = 2 | dátum = 15. – 31. máj 2026 | počet tímov = 16 | dejiská = [[Zürich]], [[Fribourg (Švajčiarsko)|Fribourg]] | postupujúci = KAZ | 2 postupujúci = UKR |aktualizácia=17. máju 2026|zápasy=10|góly=53|návštevnosť=72113|najproduktívnejší hráč={{FIN}} [[Jesse Puljujärvi]]<br/><small>(5 bodov)<small/>}} '''Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026''' sú v poradí 89. [[majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko= | meno= |autor= |odkaz na autora= |titul=IIHF - Home 2026 IIHF ICE HOCKEY WORLD CHAMPIONSHIP (oficiálna stránka) |url=https://www.iihf.com/en/events/2026/wm |vydavateľ=iihf.com |miesto= |dátum vydania= |dátum aktualizácie= |dátum prístupu= |jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko= |meno= |autor= |odkaz na autora= |titul=2026 IIHF Ice Hockey World Championship (štatistiky) | url=https://stats.iihf.com/hydra/969/ |vydavateľ=stats.iihf.com |miesto= |dátum vydania= |dátum aktualizácie= |dátum prístupu= |jazyk=en}}</ref> Turnaj Top divízie sa hrá v [[Zürich|Zürichu]] a [[Fribourg (Švajčiarsko)|Fribourgu]] vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]] od 15. do 31. mája 2026.<ref name="ceskatelevize">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Příští MS bude opět v Tampere, Helsinky ale nahradí Riga. Šampionát 2026 uspořádá Švýcarsko | url = https://sport.ceskatelevize.cz/clanek/hokej/ms/mistrovstvi-sveta-2022/pristi-ms-bude-opet-v-tampere-helsinky-ale-nahradi-riga-sampionat-2026-usporada-svycarsko/6290b7bf43b414b574427b7f | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-28 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref><ref name="iihf-ch">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = IIHF - To Tampere/Riga in ’23, to Switzerland in ’26 | url = https://www.iihf.com/en/events/2022/wm/news/36477/to_tampere_riga_in_23_to_switzerland_in_26 | vydavateľ = iihf.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> Obhajcom titulu z predošlého roka je tím [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]]. == Kvalifikácia == '''Kvalifikované ako hostiteľ''' * {{SUI|lh|1}} '''Automatická kvalifikácia po umiestnení v top 14 na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025|Majstrovstvách sveta 2025]]''' * {{CZE|lh|1}} * {{DEN|lh|1}} * {{FIN|lh|1}} * {{CAN|lh|1}} * {{LAT|lh|1}} * {{HUN|lh|1}} * {{GER|lh|1}} * {{NOR|lh|1}} * {{AUT|lh|1}} * {{SVK|lh|1}} * {{SLO|lh|1}} * {{SWE|lh|1}} * {{USA|lh|1}} '''Kvalifikovaní postupom z [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025 – I. divízia|I. A divízie MS 2025]]''' * {{GBR|lh|1}} * {{ITA|lh|1}} == Dejiská == {| class="wikitable" style="text-align:center;" ! colspan="3" |{{SUI|w}} |- ![[Zürich]] | rowspan="3" |{{LocMap+|Švajčiarsko|float=none|width=300|caption=|places={{LocMap~|Švajčiarsko|lat=47.395369|long=8.480031|label='''[[Zürich]]'''|position=left}} {{LocMap~|Švajčiarsko|lat=46.8174|long=7.1555|label='''[[Fribourg (Švajčiarsko)|Fribourg]]'''|position=right}}}} ![[Fribourg (Švajčiarsko)|Fribourg]] |- |[[Swiss Life Arena]]<br>Kapacita: 11 200 |[[BCF Arena]]<br>Kapacita: 9 009 |- |[[Súbor:Swiss Life Arena 2022.jpeg|220x220bod]] |[[Súbor:BCF Arena.jpg|stred|220x220bod]] |} == Nasadenie == Tímy boli do základných skupín rozdelené podľa [[Rebríček IIHF|Rebríčka IIHF]] za rok 2024, použijúc tzv. serpentínový systém. Organizátori mali právo jednej výmeny tímov medzi skupinami a to aj využili, pretože Kanada mala byť pôvodne v skupine A a USA v skupine B.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slovensku sa zmenil súper aj skupina. Definitívne zloženie skupín na MS v hokeji 2026 | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/slovensko-superi-definitivne-zlozenie-skupin-ms-v-hokeji-2026/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2025-06-04 | jazyk = sk}}</ref> {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} ;Skupina A (Zürich) *{{USA|lh|1}} (2) *{{SUI|lh|1}} (3) *{{FIN|lh|1}} (7) *{{GER|lh|1}} (8) *{{LAT|lh|1}} (11) *{{AUT|lh|1}} (12) *{{HUN|lh|1}} (18) *{{GBR|lh|1}} (19) {{Stĺpce-2}} ;Skupina B (Fribourg) *{{CAN|lh|1}} (4) *{{SWE|lh|1}} (5) *{{CZE|lh|1}} (6) *{{DEN|lh|1}} (9) *{{SVK|lh|1}} (10) *{{NOR|lh|1}} (13) *{{SLO|lh|1}} (17) *{{ITA|lh|1}} (20) {{Stĺpce-koniec}} == Základné skupiny == {| class="wikitable" | style="background: #ccffcc; width:20px" | |Tímy postupujúce do štvrťfinále |- | style="background: #ffcccc;" | |Tímy zostupujúce do I. A divízie MS 2027 |} ''Všetky časy sú miestne ([[Stredoeurópsky letný čas]]; [[UTC+2]]).'' === Skupina A === {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Kvalifikácia}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{FIN|lh|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=0|sg=7|ig=2|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=4{{!}}[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026#Štvrťfinále|Štvrťfinále]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{SUI|lh|1}} '''(H)'''|v=2|vp=0|pp=0|p=0|sg=7|ig=3|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{AUT|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=0|sg=5|ig=2|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{USA|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=1|sg=6|ig=4|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{LAT|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=1|sg=2|ig=4|poznámka=rowspan=3{{!}}Kvalifikácia na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027|MS v ľadovom hokeji 2027]]}}{{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{GER|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=1|sg=1|ig=3}} {{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím={{HUN|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=1|sg=1|ig=4}} {{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím={{GBR|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=2|sg=3|ig=10|pozadie=#ffcccc|poznámka=Zostup do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027 – I. divízia|I. A divízie MS v ľadovom hokeji 2027]]}} |}<small>Pravidlá pre poradie: 1) počet bodov; 2) vzájomné zápasy (body); 3) vzájomné zápasy (gólový rozdiel); 4) vzájomné zápasy (počet strelených gólov); 5) výsledok proti najlepšie umiestnenému tímu mimo tímov s rovnakým počtom bodov; 6) výsledok proti druhému najlepšie umiestnenému tímu mimo tímov s rovnakým počtom bodov; 7) nasadenie pred turnajom</small>{{Hokejbox2|bg=|dátum=15. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{FIN|lh|2}}'''|mužstvo2={{GER|lh|1}}|skóre={{ku|3|1|}}|tretiny={{tretiny|1|0|0|0|2|1|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=9 516|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A01_74_3_0.pdf|brankár1=Justus Annunen|brankár2=Philipp Grubauer|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}|góly1=A. Lundell (T. Teräväinen, A. Barkov) (PH) - 08:33<br/>J. Puljujärvi (T. Teräväinen, A. Lundell) (PH) - 43:05<br/><br/>A. Raty (S. Mäenalanen) - 55:25|góly2=<br/><br/>48:09 - S. Loibl (L. Gawanke, L. Hüttl)|tresty1=10|tresty2=24|strely1=24|strely2=17|rozhodca={{CAN}} Taylor Burzminski|rozhodca2={{SWE}} Christoffer Holm|čiarový={{SWE}} Anders Nyqvist|čiarový2={{CZE}} Jiří Ondráček}}{{Hokejbox2|dátum=15. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{USA|lh|2}}|mužstvo2='''{{SUI|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|3|}}|tretiny={{tretiny|0|2|0|0|1|1|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=10 000|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A03_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}|brankár1=Joseph Woll|brankár2=Leonardo Genoni|rozhodca={{SWE}} Tobias Björk|rozhodca2={{CZE}} Jiří Ondráček|čiarový={{CAN}} Mitchell Gibbs|čiarový2={{CZE}} Lukáš Rampir|góly1=<br/><br/>A. Steeves (R. Lindgren, W. Borgen) - 48:45|góly2=02:03 - P. Suter (S. Andrighetto, J.J. Moser)<br/>11:19 - S. Andrighetto (D. Malgin, P. Suter)<br/><br/>56:21 - K. Jäger (S. Knak, D. Kukan)|strely1=20|strely2=20|tresty1=12|tresty2=10}} ----{{Hokejbox2|bg=|dátum=16. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{GBR|lh|2}}|mužstvo2='''{{AUT|lh|1}}'''|skóre={{ku|2|5|}}|tretiny={{tretiny|2|3|0|2|0|0|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=7 974|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A05_74_3_0.pdf|brankár1=Mat Robson|brankár2=David Kickert|góly1=<br/><br/><br/>D. Clements (B. Perlini, J. Hazeldine) - 15:33<br/>L. Kirk (C. Neilson, N. Halbert) - 16:10|góly2=02:50 - B. Nissner (D. Zwerger, B. Wolf)<br/>06:00 - P. Schneider (B. Nissner)<br/>09:47 - P. Huber (T. Nickl)<br/><br/><br/>26:43 - P. Schneider (D. Zwerger, T. Nickl)<br/>33:27 - L. Wallner (B. Wolf, L. Kolarik)|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|2|3}}<br/>{{ku|2|4}}<br/>{{ku|2|5}}|tresty1=6|tresty2=6|strely1=20|strely2=32|rozhodca={{SWE}} Christoffer Holm|rozhodca2={{GER}} Lukas Kohlmüller|čiarový={{CAN}} Brian Birkhoff|čiarový2={{NOR}} Njaal Sostumoen}}{{Hokejbox2|dátum=16. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{HUN|lh|2}}|mužstvo2={{FIN|lh|1}}|skóre={{ku|1|4|}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|3|0|1|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=9 069|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A07_74_3_0.pdf|brankár1=Ádám Vay|rozhodca={{SWE}} Tobias Björk|rozhodca2={{NOR}} Marcus Wannerstedt|čiarový={{SWE}} Gustav Jonsson|čiarový2={{CZE}} Lukáš Rampir|brankár2=Joonas Korpisalo|tresty1=6|tresty2=0|strely1=10|strely2=32|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}|góly2=20:46 - V. Heinola (U. Vaakanainen, J. Puljujärvi)<br/>23:15 - J. Puljujärvi (A. Barkov, S. Manninen)<br/><br/>36:03 - J. Kuokkanen (A. Räty, H. Jokiharju)<br/>42:36 - J. Puljujärvi (A. Barkov, V. Heinola) (PH)|góly1=<br/><br/><br/><br/>B. Sebők (B. Horváth, I. Terbócs) - 27:01}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=16. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{SUI|lh|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh|1}}|skóre={{ku|4|2|}}|tretiny={{tretiny|0|0|2|1|2|1|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=10 000|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A09_74_3_0.pdf|rozhodca={{CAN}} Jesse Gour|rozhodca2={{SVK}} Tomáš Hronský|čiarový={{SVK}} Oto Durmis|čiarový2={{CZE}} Jiří Ondráček|góly1=T. Meier (N. Hischier, T. Rochette) - 30:10<br/><br/><br/>D. Riat (S. Andrighetto, D. Malgin) (PH) - 37:18<br/>D. Kukan (Ch. Marti, T. Meier) - 40:59<br/>D. Riat (S. Knak, D. Kukan) - 52:13|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/><br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|4|2}}|tresty1=8|tresty2=6|strely1=43|strely2=23|brankár1=Sandro Aeschlimann|brankár2=Kristers Gudļevskis|góly2=<br/>31:45 - R. Balcers (D. Smirnovs, S. Vilmanis)<br/><br/><br/><br/>59:46 - R. Balcers (S. Vilmanis, H. Egle) (PH)}} ----{{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{GBR|lh|2}}|mužstvo2='''{{USA|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|5|}}|tretiny={{tretiny|0|1|1|1|0|3|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=6 456|správa=|brankár1=Ben Bowns|brankár2=Devin Cooley|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|1|5}}|góly2=13:55 - P. Cotter (M. Olivier, M. Sasson)<br/><br/>37:01 - I. Howard<br/>42:49 - M. Olivier (S. Lafferty, P. Cotter)<br/>43:04 - D. Carlile (P. Cotter, M. Olivier)<br/>56:11 - I. Howard (O. Moore, T. Novak) (PH)|góly1=<br/>N. Halbert (J. Waller, B. Perlini) (PH) - 28:39|tresty1=6|tresty2=2|strely1=19|strely2=39}}{{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{AUT|lh|2}}|mužstvo2={{HUN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{GER|lh|2}}|mužstvo2={{LAT|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=}} ----{{Hokejbox2|dátum=18. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{FIN|lh|2}}|mužstvo2={{USA|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=18. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{GER|lh|2}}|mužstvo2={{SUI|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=}} ----{{Hokejbox2|dátum=19. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{LAT|lh|2}}|mužstvo2={{AUT|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=19. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{HUN|lh|2}}|mužstvo2={{GBR|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=}} ----{{Hokejbox2|dátum=20. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{AUT|lh|2}}|mužstvo2={{SUI|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=20. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{USA|lh|2}}|mužstvo2={{GER|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=}} ----{{Hokejbox2|dátum=21. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{LAT|lh|2}}|mužstvo2={{FIN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=21. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SUI|lh|2}}|mužstvo2={{GBR|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=}} ----{{Hokejbox2|dátum=22. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{GER|lh|2}}|mužstvo2={{HUN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=22. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{FIN|lh|2}}|mužstvo2={{GBR|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=}} ----{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{LAT|lh|2}}|mužstvo2={{USA|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{SUI|lh|2}}|mužstvo2={{HUN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{AUT|lh|2}}|mužstvo2={{GER|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}} ----{{Hokejbox2|dátum=24. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{GBR|lh|2}}|mužstvo2={{LAT|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=24. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{FIN|lh|2}}|mužstvo2={{AUT|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}} ----{{Hokejbox2|dátum=25. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{USA|lh|2}}|mužstvo2={{HUN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=25. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{GER|lh|2}}|mužstvo2={{GBR|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}} ----{{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{HUN|lh|2}}|mužstvo2={{LAT|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{USA|lh|2}}|mužstvo2={{AUT|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SUI|lh|2}}|mužstvo2={{FIN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=}} === Skupina B === {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Kvalifikácia}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{CAN|lh|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=0|sg=11|ig=3|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=4{{!}}[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026#Štvrťfinále|Štvrťfinále]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{SVK|lh|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=0|sg=6|ig=2|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{CZE|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=1|p=0|sg=6|ig=4|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{SLO|lh|1}}|v=0|vp=1|pp=0|p=0|sg=3|ig=2|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{NOR|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=1|sg=1|ig=2|poznámka=rowspan=3{{!}}Kvalifikácia na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027|MS v ľadovom hokeji 2027]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{SWE|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=1|sg=3|ig=5}} {{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím={{DEN|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=1|sg=1|ig=4}} {{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím={{ITA|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=2|sg=1|ig=10|pozadie=#ffcccc|poznámka=Zostup do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027 – I. divízia|I. A divízie MS v ľadovom hokeji 2027]]}} |}<small>Pravidlá pre poradie: 1) počet bodov; 2) vzájomné zápasy (body); 3) vzájomné zápasy (gólový rozdiel); 4) vzájomné zápasy (počet strelených gólov); 5) výsledok proti najlepšie umiestnenému tímu mimo tímov s rovnakým počtom bodov; 6) výsledok proti druhému najlepšie umiestnenému tímu mimo tímov s rovnakým počtom bodov; 7) nasadenie pred turnajom</small>{{Hokejbox2|bg=|dátum=15. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{CAN|lh|2}}'''|mužstvo2={{SWE|lh|1}}|skóre={{ku|5|3|}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|3|2|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=7 500|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B02_74_3_0.pdf|brankár1=Jet Greaves|brankár2=Magnus Hellberg|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|2|2}}<br/><br/>{{ku|3|2}}<br/>{{ku|3|3}}<br/><br/>{{ku|4|3}}<br/>{{ku|5|3}}|góly1=J. Tavares (D. Nurse, R. Thomas) - 02:21<br/>R. O'Reilly (G. Vilardi, M. Rielly) - 16:00<br/><br/><br/><br/>D. Holloway (F. Minten, D. DeMelo) - 34:16<br/><br/><br/>C. Brown (P. Martone, F. Minten) - 43:21<br/>D. Cozens (P. Martone, D. Nurse) - 52:59|góly2=<br/><br/>08:21 - J. Larsson (J. Berglund)<br/>31:04 - L. Raymond (O. Ekman-Larsson, J. Berglund) (PH)<br/><br/>35:33 - M. Ekholm (L. Karlsson, S. Holmstrom)|tresty1=8|tresty2=10|strely1=26|strely2=25|rozhodca={{FIN}} Riku Brander|rozhodca2={{GER}} André Schrader|čiarový={{FIN}} Onni Hautamäki|čiarový2={{GER}} Patrick Laguzov}}{{Hokejbox2|dátum=15. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{CZE|lh|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh|1}}|skóre={{ku|4|1|}}|tretiny={{tretiny|2|0|0|0|2|1|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=6 551|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B04_74_3_0.pdf|brankár1=Josef Kořenář|brankár2=Mads Søgaard|rozhodca={{FIN}} Mikko Kaukokari|rozhodca2={{AUT}} Christian Ofner|čiarový={{USA}} Shane Gustafson|čiarový2={{SUI}} Dominic Schlegel|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|3|1}}<br/><br/>{{ku|4|1}}|góly1=D. Kubalík (J. Flek) - 08:50<br/>D. Voženílek (D. Tomášek) - 10:00<br/>R. Červenka (M. Blümel, D. Tomášek) - 43:32<br/><br/><br/>M. Blümel (L. Sedlák, R. Červenka) (PB) - 59:08|góly2=<br/><br/><br/>57:30 - M. Aagaard (N. Olesen, J. Blichfeld) (PH)|tresty1=4|tresty2=6|strely1=29|strely2=20}} ----{{Hokejbox2|bg=|dátum=16. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1='''{{SVK|lh|2}}'''|mužstvo2={{NOR|lh|1}}|skóre={{ku|2|1|}}|tretiny={{tretiny|1|0|0|1|1|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=4 711|správa=https://www.iihf.com/pdf/969/ihm969b06_74_3_0|brankár1=Samuel Hlavaj|brankár2=Tobias Normann|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}|góly1=K. Pospíšil (M. Pospíšil. S. Kňažko) - 08:15<br/><br/>M. Hrivík (A. Liška, M. Rosandić) - 48:07|góly2=<br/>39:47 - T. Koblar (E. Bakke Olsen)|tresty1=6|tresty2=8|strely1=19|strely2=23|rozhodca={{USA}} Sean MacFarlane|rozhodca2={{SUI}} Michael Tscherrig|čiarový={{FIN}} Onni Hautamäki|čiarový2={{FIN}} Tommi Nittylä}}{{Hokejbox2|dátum=16. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{ITA|lh|2}}|mužstvo2='''{{CAN|lh|1}}'''|skóre={{ku|0|6|}}|tretiny={{tretiny|0|3|0|3|0|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=6 455|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B08_74_3_0.pdf|brankár1=Davide Fadani|brankár2=Cam Talbot|rozhodca={{USA}} Nolan Bloyer|rozhodca2={{AUT}} Christian Ofner|čiarový={{GBR}} Danny Beresford|čiarový2={{USA}} John Rey|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|0|5}}<br/><br/>{{ku|0|6}}|góly2=09:21 - D. Holloway (J. Tavares, R. O'Reilly)<br/>10:08 - F. Minten (C. Brown, D. Mateychuk)<br/>16:56 - M. Celebrini (P. Martone, D. Nurse)<br/>22:09 - M. Celebrini (D. Cozens, S. Crosby)<br/>38:14 - E. Bouchard (M. Celebrini, G. Vilardi) (PH)<br/>38:39 - R. O'Reilly (J. Tavares, D. Holloway)|tresty1=4|tresty2=6|strely1=19|strely2=41}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=16. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{SLO|lh|2}}'''|mužstvo2={{CZE|lh|1}}|skóre={{ku|3|2|}} pp|tretiny={{tretiny|1|0|0|2|1|0|1|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=5 528|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B10_74_4_0.pdf|brankár1=Lukáš Horák|brankár2=Dominik Pavlát|rozhodca={{SUI}} Cedric Borga|rozhodca2={{GER}} André Schrader|čiarový={{LAT}} Renārs Davidonis|čiarový2={{GER}} Patrick Laguzov|góly2=<br/>24:44 - M. Kaut (M. Melovský)<br/>37:14 - L. Sedlák (M. Kempný, J. Mandát)|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|3|2}}|góly1=M. Török (J. Drozg, R. Sabolič) (PH) - 09:49<br/><br/><br/>A. Kuralt (J. Goličič, R. Tičar)<br/><br/>M. Makhovec (R. Tičar) - 01:14|tresty1=8|tresty2=6|strely1=17|strely2=34}} ----{{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{ITA|lh|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|4|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|1|1|2|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=3 881|správa=|brankár1=Jacob Smith|brankár2=Adam Gajan|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}|góly2=13:31 - M. Hrivík (M. Rosandić, F. Mešár)<br/>39:32 - J. V. Kmec (S. Čederle, M. Faško-Rudáš)<br/>40:30 - K. Pospíšil (M. Pospíšil, M. Faško-Rudáš)<br/><br/>54:13 - O. Okuliar (M. Pospíšil, M. Chromiak) (PH)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/>G. Nitz (C. Buono, L. Frigo) - 45:03|tresty1=8|tresty2=4|strely1=24|strely2=31}}{{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{DEN|lh|2}}|mužstvo2={{SWE|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{NOR|lh|2}}|mužstvo2={{SLO|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}} ----{{Hokejbox2|dátum=18. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{CAN|lh|2}}|mužstvo2={{DEN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=18. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SWE|lh|2}}|mužstvo2={{CZE|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}} ----{{Hokejbox2|dátum=19. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{ITA|lh|2}}|mužstvo2={{NOR|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=19. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SLO|lh|2}}|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}} ----{{Hokejbox2|dátum=20. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{CZE|lh|2}}|mužstvo2={{ITA|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=20. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SWE|lh|2}}|mužstvo2={{SLO|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}} ----{{Hokejbox2|dátum=21. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{CAN|lh|2}}|mužstvo2={{NOR|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=21. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{DEN|lh|2}}|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}} ----{{Hokejbox2|dátum=22. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{CAN|lh|2}}|mužstvo2={{SLO|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=22. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SWE|lh|2}}|mužstvo2={{ITA|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}} ----{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{DEN|lh|2}}|mužstvo2={{SLO|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2={{CZE|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{NOR|lh|2}}|mužstvo2={{SWE|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}} ----{{Hokejbox2|dátum=24. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{DEN|lh|2}}|mužstvo2={{ITA|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=24. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2={{CAN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}} ----{{Hokejbox2|dátum=25. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{CZE|lh|2}}|mužstvo2={{NOR|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=25. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SLO|lh|2}}|mužstvo2={{ITA|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}} ----{{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{NOR|lh|2}}|mužstvo2={{DEN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{SWE|lh|2}}|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{CZE|lh|2}}|mužstvo2={{CAN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}} == Play-off == Prvé štyri tímy z každej základnej skupiny budú hrať play-off. Tímy, ktoré postúpia do semifinále, budú znovanasadené podľa umiestnenia v tabuľke skupinovej fázy. === Tabuľka skupinovej fázy === '''Kritériá:''' # Lepšia pozícia v skupine # Vyšší počet bodov # Lepší gólový rozdiel # Vyšší počet strelených gólov # Lepšie nasadenie do turnaja (poradie v [[Rebríček IIHF|Rebríčku IIHF]]) '''Poradie:''' {| class="wikitable" border="1" style="text-align:center" !Miesto !Označenie !Tím |- |1. |D1 | style="text-align:left;" | |- |2. |D2 | style="text-align:left;" | |- |3. |D3 | style="text-align:left;" | |- |4. |D4 | style="text-align:left;" | |- |5. |D5 | style="text-align:left;" | |- |6. |D6 | style="text-align:left;" | |- |7. |D7 | style="text-align:left;" | |- |8. |D8 | style="text-align:left;" | |} === Pavúk === {{Play-off majstrovstvá sveta hokej |ZN=áno |RD1-nasadený1=A1|RD1-tím1=|RD1-skóre1=|RD1-nasadený2=B4|RD1-tím2=|RD1-skóre2= |RD1-nasadený3=B1|RD1-tím3=|RD1-skóre3=|RD1-nasadený4=A4|RD1-tím4=|RD1-skóre4= |RD1-nasadený5=A2|RD1-tím5=|RD1-skóre5=|RD1-nasadený6=B3|RD1-tím6=|RD1-skóre6= |RD1-nasadený7=B2|RD1-tím7=|RD1-skóre7=|RD1-nasadený8=A3|RD1-tím8=|RD1-skóre8= |RD2-nasadený1=|RD2-tím1=|RD2-skóre1=|RD2-nasadený2=|RD2-tím2=|RD2-skóre2= |RD2-nasadený3=|RD2-tím3=|RD2-skóre3=|RD2-nasadený4=|RD2-tím4=|RD2-skóre4= |RD3-nasadený1=|RD3-tím1=|RD3-skóre1=|RD3-nasadený2=|RD3-tím2=|RD3-skóre2= |RD4-nasadený1=|RD4-tím1=|RD4-skóre1=|RD4-nasadený2=|RD4-tím2=|RD4-skóre2= }} ''Všetky časy sú miestne ([[Stredoeurópsky letný čas]]; [[UTC+2]]).'' === Štvrťfinále === {{Hokejbox2|dátum=28. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=28. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=28. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=28. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}} === Semifinále === {{Hokejbox2|dátum=30. máj 2026|čas=14:20|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=30. máj 2026|čas=18:20|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=}} === Zápas o 3. miesto === {{Hokejbox2|dátum=31. máj 2026|čas=15:20|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=#ffdab9}} === Finále === {{Hokejbox2|dátum=31. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=#f7f6a8}} == Konečné poradie == {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Konečný výsledok}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=gold|poznámka=Šampióni}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=silver|poznámka=Druhé miesto}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#cc9966|poznámka=Tretie miesto}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|poznámka=Štvrté miesto|br=áno}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|poznámka=rowspan=4{{!}}Vyradení vo štvrťfinále}} {{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|br=áno}} {{Tabuľka ľadový hokej|9.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|poznámka=rowspan=6{{!}}Vyradení v skupinovej fáze}} {{Tabuľka ľadový hokej|10.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|11.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|12.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|13.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|14.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|br=áno}} {{Tabuľka ľadový hokej|15.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ffcccc|poznámka=rowspan=2{{!}}Zostupujú do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027 – I. divízia|I. A divízie<br>MS 2027]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|16.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ffcccc}} |} == Štatistiky turnaja == == Referencie == {{Referencie}} {{Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji}} [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji]] [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026| ]] [[Kategória:Ľadový hokej v 2026]] [[Kategória:2026 vo Švajčiarsku]] [[Kategória:Ľadový hokej vo Švajčiarsku]] [[Kategória:Športové podujatia v Zürichu]] [[Kategória:Šport vo Fribourgu (Švajčiarsko)]] pvbkbgw4xu40od6mocg0p7nvr7qzq43 8215723 8215447 2026-05-17T21:57:23Z 321fire 115544 aktualizácia (čiastočná) 8215723 wikitext text/x-wiki {{športová aktualita|hokej}} {{Infobox medzinárodné hokejové podujatie | názov turnaja = Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji | rok = 2026 | usporiadateľ = Švajčiarsko | počet dejísk = 2 | počet miest = 2 | dátum = 15. – 31. máj 2026 | počet tímov = 16 | dejiská = [[Zürich]], [[Fribourg (Švajčiarsko)|Fribourg]] | postupujúci = KAZ | 2 postupujúci = UKR |aktualizácia=17. máju 2026|zápasy=10|góly=53|návštevnosť=72113|najproduktívnejší hráč={{FIN}} [[Jesse Puljujärvi]]<br/><small>(5 bodov)<small/>}} '''Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026''' sú v poradí 89. [[majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko= | meno= |autor= |odkaz na autora= |titul=IIHF - Home 2026 IIHF ICE HOCKEY WORLD CHAMPIONSHIP (oficiálna stránka) |url=https://www.iihf.com/en/events/2026/wm |vydavateľ=iihf.com |miesto= |dátum vydania= |dátum aktualizácie= |dátum prístupu= |jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko= |meno= |autor= |odkaz na autora= |titul=2026 IIHF Ice Hockey World Championship (štatistiky) | url=https://stats.iihf.com/hydra/969/ |vydavateľ=stats.iihf.com |miesto= |dátum vydania= |dátum aktualizácie= |dátum prístupu= |jazyk=en}}</ref> Turnaj Top divízie sa hrá v [[Zürich|Zürichu]] a [[Fribourg (Švajčiarsko)|Fribourgu]] vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]] od 15. do 31. mája 2026.<ref name="ceskatelevize">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Příští MS bude opět v Tampere, Helsinky ale nahradí Riga. Šampionát 2026 uspořádá Švýcarsko | url = https://sport.ceskatelevize.cz/clanek/hokej/ms/mistrovstvi-sveta-2022/pristi-ms-bude-opet-v-tampere-helsinky-ale-nahradi-riga-sampionat-2026-usporada-svycarsko/6290b7bf43b414b574427b7f | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-28 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref><ref name="iihf-ch">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = IIHF - To Tampere/Riga in ’23, to Switzerland in ’26 | url = https://www.iihf.com/en/events/2022/wm/news/36477/to_tampere_riga_in_23_to_switzerland_in_26 | vydavateľ = iihf.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> Obhajcom titulu z predošlého roka je tím [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]]. == Kvalifikácia == '''Kvalifikované ako hostiteľ''' * {{SUI|lh|1}} '''Automatická kvalifikácia po umiestnení v top 14 na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025|Majstrovstvách sveta 2025]]''' * {{CZE|lh|1}} * {{DEN|lh|1}} * {{FIN|lh|1}} * {{CAN|lh|1}} * {{LAT|lh|1}} * {{HUN|lh|1}} * {{GER|lh|1}} * {{NOR|lh|1}} * {{AUT|lh|1}} * {{SVK|lh|1}} * {{SLO|lh|1}} * {{SWE|lh|1}} * {{USA|lh|1}} '''Kvalifikovaní postupom z [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025 – I. divízia|I. A divízie MS 2025]]''' * {{GBR|lh|1}} * {{ITA|lh|1}} == Dejiská == {| class="wikitable" style="text-align:center;" ! colspan="3" |{{SUI|w}} |- ![[Zürich]] | rowspan="3" |{{LocMap+|Švajčiarsko|float=none|width=300|caption=|places={{LocMap~|Švajčiarsko|lat=47.395369|long=8.480031|label='''[[Zürich]]'''|position=left}} {{LocMap~|Švajčiarsko|lat=46.8174|long=7.1555|label='''[[Fribourg (Švajčiarsko)|Fribourg]]'''|position=right}}}} ![[Fribourg (Švajčiarsko)|Fribourg]] |- |[[Swiss Life Arena]]<br>Kapacita: 11 200 |[[BCF Arena]]<br>Kapacita: 9 009 |- |[[Súbor:Swiss Life Arena 2022.jpeg|220x220bod]] |[[Súbor:BCF Arena.jpg|stred|220x220bod]] |} == Nasadenie == Tímy boli do základných skupín rozdelené podľa [[Rebríček IIHF|Rebríčka IIHF]] za rok 2024, použijúc tzv. serpentínový systém. Organizátori mali právo jednej výmeny tímov medzi skupinami a to aj využili, pretože Kanada mala byť pôvodne v skupine A a USA v skupine B.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slovensku sa zmenil súper aj skupina. Definitívne zloženie skupín na MS v hokeji 2026 | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/slovensko-superi-definitivne-zlozenie-skupin-ms-v-hokeji-2026/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2025-06-04 | jazyk = sk}}</ref> {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} ;Skupina A (Zürich) *{{USA|lh|1}} (2) *{{SUI|lh|1}} (3) *{{FIN|lh|1}} (7) *{{GER|lh|1}} (8) *{{LAT|lh|1}} (11) *{{AUT|lh|1}} (12) *{{HUN|lh|1}} (18) *{{GBR|lh|1}} (19) {{Stĺpce-2}} ;Skupina B (Fribourg) *{{CAN|lh|1}} (4) *{{SWE|lh|1}} (5) *{{CZE|lh|1}} (6) *{{DEN|lh|1}} (9) *{{SVK|lh|1}} (10) *{{NOR|lh|1}} (13) *{{SLO|lh|1}} (17) *{{ITA|lh|1}} (20) {{Stĺpce-koniec}} == Základné skupiny == {| class="wikitable" | style="background: #ccffcc; width:20px" | |Tímy postupujúce do štvrťfinále |- | style="background: #ffcccc;" | |Tímy zostupujúce do I. A divízie MS 2027 |} ''Všetky časy sú miestne ([[Stredoeurópsky letný čas]]; [[UTC+2]]).'' === Skupina A === {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Kvalifikácia / Zostup}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{AUT|lh|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=0|sg=9|ig=4|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=4{{!}}[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026#Štvrťfinále|Štvrťfinále]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{FIN|lh|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=0|sg=7|ig=2|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{SUI|lh|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=0|sg=7|ig=3|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{USA|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=1|sg=6|ig=4|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{LAT|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=1|sg=4|ig=4|poznámka=rowspan=3{{!}}Kvalifikácia na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027|MS v ľadovom hokeji 2027]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{GER|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=2|sg=1|ig=5}} {{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím={{HUN|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=2|sg=3|ig=8}} {{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím={{GBR|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=2|sg=3|ig=10|pozadie=#ffcccc|poznámka=Zostup do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027 – I. divízia|I. A divízie MS v ľadovom hokeji 2027]]}} |} <small>Pravidlá pre poradie: 1) počet bodov; 2) vzájomné zápasy (body); 3) vzájomné zápasy (gólový rozdiel); 4) vzájomné zápasy (počet strelených gólov); 5) výsledok proti najlepšie umiestnenému tímu mimo tímov s rovnakým počtom bodov; 6) výsledok proti druhému najlepšie umiestnenému tímu mimo tímov s rovnakým počtom bodov; 7) nasadenie pred turnajom</small> {{Hokejbox2|bg=|dátum=15. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{FIN|lh|2}}'''|mužstvo2={{GER|lh|1}}|skóre={{ku|3|1|}}|tretiny={{tretiny|1|0|0|0|2|1|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=9 516|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A01_74_3_0.pdf|brankár1=Justus Annunen|brankár2=Philipp Grubauer|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}|góly1=A. Lundell (T. Teräväinen, A. Barkov) (PH) - 08:33<br/>J. Puljujärvi (T. Teräväinen, A. Lundell) (PH) - 43:05<br/><br/>A. Raty (S. Mäenalanen) - 55:25|góly2=<br/><br/>48:09 - S. Loibl (L. Gawanke, L. Hüttl)|tresty1=10|tresty2=24|strely1=24|strely2=17|rozhodca={{CAN}} Taylor Burzminski|rozhodca2={{SWE}} Christoffer Holm|čiarový={{SWE}} Anders Nyqvist|čiarový2={{CZE}} Jiří Ondráček}}{{Hokejbox2|dátum=15. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{USA|lh|2}}|mužstvo2='''{{SUI|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|3|}}|tretiny={{tretiny|0|2|0|0|1|1|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=10 000|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A03_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}|brankár1=Joseph Woll|brankár2=Leonardo Genoni|rozhodca={{SWE}} Tobias Björk|rozhodca2={{CZE}} Jiří Ondráček|čiarový={{CAN}} Mitchell Gibbs|čiarový2={{CZE}} Lukáš Rampir|góly1=<br/><br/>A. Steeves (R. Lindgren, W. Borgen) - 48:45|góly2=02:03 - P. Suter (S. Andrighetto, J.J. Moser)<br/>11:19 - S. Andrighetto (D. Malgin, P. Suter)<br/><br/>56:21 - K. Jäger (S. Knak, D. Kukan)|strely1=20|strely2=20|tresty1=12|tresty2=10}} ----{{Hokejbox2|bg=|dátum=16. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{GBR|lh|2}}|mužstvo2='''{{AUT|lh|1}}'''|skóre={{ku|2|5|}}|tretiny={{tretiny|2|3|0|2|0|0|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=7 974|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A05_74_3_0.pdf|brankár1=Mat Robson|brankár2=David Kickert|góly1=<br/><br/><br/>D. Clements (B. Perlini, J. Hazeldine) - 15:33<br/>L. Kirk (C. Neilson, N. Halbert) - 16:10|góly2=02:50 - B. Nissner (D. Zwerger, B. Wolf)<br/>06:00 - P. Schneider (B. Nissner)<br/>09:47 - P. Huber (T. Nickl)<br/><br/><br/>26:43 - P. Schneider (D. Zwerger, T. Nickl)<br/>33:27 - L. Wallner (B. Wolf, L. Kolarik)|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|2|3}}<br/>{{ku|2|4}}<br/>{{ku|2|5}}|tresty1=6|tresty2=6|strely1=20|strely2=32|rozhodca={{SWE}} Christoffer Holm|rozhodca2={{GER}} Lukas Kohlmüller|čiarový={{CAN}} Brian Birkhoff|čiarový2={{NOR}} Njaal Sostumoen}}{{Hokejbox2|dátum=16. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{HUN|lh|2}}|mužstvo2={{FIN|lh|1}}|skóre={{ku|1|4|}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|3|0|1|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=9 069|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A07_74_3_0.pdf|brankár1=Ádám Vay|rozhodca={{SWE}} Tobias Björk|rozhodca2={{NOR}} Marcus Wannerstedt|čiarový={{SWE}} Gustav Jonsson|čiarový2={{CZE}} Lukáš Rampir|brankár2=Joonas Korpisalo|tresty1=6|tresty2=0|strely1=10|strely2=32|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}|góly2=20:46 - V. Heinola (U. Vaakanainen, J. Puljujärvi)<br/>23:15 - J. Puljujärvi (A. Barkov, S. Manninen)<br/><br/>36:03 - J. Kuokkanen (A. Räty, H. Jokiharju)<br/>42:36 - J. Puljujärvi (A. Barkov, V. Heinola) (PH)|góly1=<br/><br/><br/><br/>B. Sebők (B. Horváth, I. Terbócs) - 27:01}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=16. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{SUI|lh|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh|1}}|skóre={{ku|4|2|}}|tretiny={{tretiny|0|0|2|1|2|1|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=10 000|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A09_74_3_0.pdf|rozhodca={{CAN}} Jesse Gour|rozhodca2={{SVK}} Tomáš Hronský|čiarový={{SVK}} Oto Durmis|čiarový2={{CZE}} Jiří Ondráček|góly1=T. Meier (N. Hischier, T. Rochette) - 30:10<br/><br/><br/>D. Riat (S. Andrighetto, D. Malgin) (PH) - 37:18<br/>D. Kukan (Ch. Marti, T. Meier) - 40:59<br/>D. Riat (S. Knak, D. Kukan) - 52:13|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/><br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|4|2}}|tresty1=8|tresty2=6|strely1=43|strely2=23|brankár1=Sandro Aeschlimann|brankár2=Kristers Gudļevskis|góly2=<br/>31:45 - R. Balcers (D. Smirnovs, S. Vilmanis)<br/><br/><br/><br/>59:46 - R. Balcers (S. Vilmanis, H. Egle) (PH)}} ----{{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{GBR|lh|2}}|mužstvo2='''{{USA|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|5|}}|tretiny={{tretiny|0|1|1|1|0|3|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=6 456|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A11_74_3_0.pdf|brankár1=Ben Bowns|brankár2=Devin Cooley|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|1|5}}|góly2=13:55 - P. Cotter (M. Olivier, M. Sasson)<br/><br/>37:01 - I. Howard<br/>42:49 - M. Olivier (S. Lafferty, P. Cotter)<br/>43:04 - D. Carlile (P. Cotter, M. Olivier)<br/>56:11 - I. Howard (O. Moore, T. Novak) (PH)|góly1=<br/>N. Halbert (J. Waller, B. Perlini) (PH) - 28:39|tresty1=6|tresty2=2|strely1=19|strely2=39}}{{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{AUT|lh|2}}'''|mužstvo2={{HUN|lh|1}}|skóre={{ku|4|2}}|tretiny={{tretiny|1|1|0|1|3|1}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=7 668|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A13_74_3_0.pdf|bg=|strely1=22|strely2=19|tresty1=8|tresty2=10}}{{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{GER|lh|2}}|mužstvo2='''{{LAT|lh|1}}'''|skóre={{ku|0|2}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|1|0|0}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=6 633|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A15_74_3_0.pdf|strely1=26|strely2=22|tresty1=4|tresty2=6}} ----{{Hokejbox2|dátum=18. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{FIN|lh|2}}|mužstvo2={{USA|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=18. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{GER|lh|2}}|mužstvo2={{SUI|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=}} ----{{Hokejbox2|dátum=19. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{LAT|lh|2}}|mužstvo2={{AUT|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=19. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{HUN|lh|2}}|mužstvo2={{GBR|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=}} ----{{Hokejbox2|dátum=20. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{AUT|lh|2}}|mužstvo2={{SUI|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=20. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{USA|lh|2}}|mužstvo2={{GER|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=}} ----{{Hokejbox2|dátum=21. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{LAT|lh|2}}|mužstvo2={{FIN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=21. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SUI|lh|2}}|mužstvo2={{GBR|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=}} ----{{Hokejbox2|dátum=22. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{GER|lh|2}}|mužstvo2={{HUN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=22. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{FIN|lh|2}}|mužstvo2={{GBR|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=}} ----{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{LAT|lh|2}}|mužstvo2={{USA|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{SUI|lh|2}}|mužstvo2={{HUN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{AUT|lh|2}}|mužstvo2={{GER|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}} ----{{Hokejbox2|dátum=24. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{GBR|lh|2}}|mužstvo2={{LAT|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=24. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{FIN|lh|2}}|mužstvo2={{AUT|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}} ----{{Hokejbox2|dátum=25. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{USA|lh|2}}|mužstvo2={{HUN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=25. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{GER|lh|2}}|mužstvo2={{GBR|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}} ----{{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{HUN|lh|2}}|mužstvo2={{LAT|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{USA|lh|2}}|mužstvo2={{AUT|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SUI|lh|2}}|mužstvo2={{FIN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=}} === Skupina B === {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Kvalifikácia / Zostup}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{CAN|lh|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=0|sg=11|ig=3|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=4{{!}}[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026#Štvrťfinále|Štvrťfinále]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{SVK|lh|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=0|sg=6|ig=2|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{CZE|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=1|p=0|sg=6|ig=4|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{NOR|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=1|sg=5|ig=2|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{SWE|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=1|sg=9|ig=7|poznámka=rowspan=3{{!}}Kvalifikácia na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027|MS v ľadovom hokeji 2027]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{SLO|lh|1}}|v=0|vp=1|pp=0|p=1|sg=3|ig=6}} {{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím={{DEN|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=2|sg=3|ig=10}} {{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím={{ITA|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=2|sg=1|ig=10|pozadie=#ffcccc|poznámka=Zostup do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027 – I. divízia|I. A divízie MS v ľadovom hokeji 2027]]}} |} <small>Pravidlá pre poradie: 1) počet bodov; 2) vzájomné zápasy (body); 3) vzájomné zápasy (gólový rozdiel); 4) vzájomné zápasy (počet strelených gólov); 5) výsledok proti najlepšie umiestnenému tímu mimo tímov s rovnakým počtom bodov; 6) výsledok proti druhému najlepšie umiestnenému tímu mimo tímov s rovnakým počtom bodov; 7) nasadenie pred turnajom</small> {{Hokejbox2|bg=|dátum=15. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{CAN|lh|2}}'''|mužstvo2={{SWE|lh|1}}|skóre={{ku|5|3|}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|3|2|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=7 500|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B02_74_3_0.pdf|brankár1=Jet Greaves|brankár2=Magnus Hellberg|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|2|2}}<br/><br/>{{ku|3|2}}<br/>{{ku|3|3}}<br/><br/>{{ku|4|3}}<br/>{{ku|5|3}}|góly1=J. Tavares (D. Nurse, R. Thomas) - 02:21<br/>R. O'Reilly (G. Vilardi, M. Rielly) - 16:00<br/><br/><br/><br/>D. Holloway (F. Minten, D. DeMelo) - 34:16<br/><br/><br/>C. Brown (P. Martone, F. Minten) - 43:21<br/>D. Cozens (P. Martone, D. Nurse) - 52:59|góly2=<br/><br/>08:21 - J. Larsson (J. Berglund)<br/>31:04 - L. Raymond (O. Ekman-Larsson, J. Berglund) (PH)<br/><br/>35:33 - M. Ekholm (L. Karlsson, S. Holmstrom)|tresty1=8|tresty2=10|strely1=26|strely2=25|rozhodca={{FIN}} Riku Brander|rozhodca2={{GER}} André Schrader|čiarový={{FIN}} Onni Hautamäki|čiarový2={{GER}} Patrick Laguzov}}{{Hokejbox2|dátum=15. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{CZE|lh|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh|1}}|skóre={{ku|4|1|}}|tretiny={{tretiny|2|0|0|0|2|1|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=6 551|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B04_74_3_0.pdf|brankár1=Josef Kořenář|brankár2=Mads Søgaard|rozhodca={{FIN}} Mikko Kaukokari|rozhodca2={{AUT}} Christian Ofner|čiarový={{USA}} Shane Gustafson|čiarový2={{SUI}} Dominic Schlegel|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|3|1}}<br/><br/>{{ku|4|1}}|góly1=D. Kubalík (J. Flek) - 08:50<br/>D. Voženílek (D. Tomášek) - 10:00<br/>R. Červenka (M. Blümel, D. Tomášek) - 43:32<br/><br/><br/>M. Blümel (L. Sedlák, R. Červenka) (PB) - 59:08|góly2=<br/><br/><br/>57:30 - M. Aagaard (N. Olesen, J. Blichfeld) (PH)|tresty1=4|tresty2=6|strely1=29|strely2=20}} ----{{Hokejbox2|bg=|dátum=16. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1='''{{SVK|lh|2}}'''|mužstvo2={{NOR|lh|1}}|skóre={{ku|2|1|}}|tretiny={{tretiny|1|0|0|1|1|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=4 711|správa=https://www.iihf.com/pdf/969/ihm969b06_74_3_0|brankár1=Samuel Hlavaj|brankár2=Tobias Normann|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}|góly1=K. Pospíšil (M. Pospíšil. S. Kňažko) - 08:15<br/><br/>M. Hrivík (A. Liška, M. Rosandić) - 48:07|góly2=<br/>39:47 - T. Koblar (E. Bakke Olsen)|tresty1=6|tresty2=8|strely1=19|strely2=23|rozhodca={{USA}} Sean MacFarlane|rozhodca2={{SUI}} Michael Tscherrig|čiarový={{FIN}} Onni Hautamäki|čiarový2={{FIN}} Tommi Nittylä}}{{Hokejbox2|dátum=16. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{ITA|lh|2}}|mužstvo2='''{{CAN|lh|1}}'''|skóre={{ku|0|6|}}|tretiny={{tretiny|0|3|0|3|0|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=6 455|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B08_74_3_0.pdf|brankár1=Davide Fadani|brankár2=Cam Talbot|rozhodca={{USA}} Nolan Bloyer|rozhodca2={{AUT}} Christian Ofner|čiarový={{GBR}} Danny Beresford|čiarový2={{USA}} John Rey|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|0|5}}<br/><br/>{{ku|0|6}}|góly2=09:21 - D. Holloway (J. Tavares, R. O'Reilly)<br/>10:08 - F. Minten (C. Brown, D. Mateychuk)<br/>16:56 - M. Celebrini (P. Martone, D. Nurse)<br/>22:09 - M. Celebrini (D. Cozens, S. Crosby)<br/>38:14 - E. Bouchard (M. Celebrini, G. Vilardi) (PH)<br/>38:39 - R. O'Reilly (J. Tavares, D. Holloway)|tresty1=4|tresty2=6|strely1=19|strely2=41}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=16. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{SLO|lh|2}}'''|mužstvo2={{CZE|lh|1}}|skóre={{ku|3|2|}} pp|tretiny={{tretiny|1|0|0|2|1|0|1|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=5 528|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B10_74_4_0.pdf|brankár1=Lukáš Horák|brankár2=Dominik Pavlát|rozhodca={{SUI}} Cedric Borga|rozhodca2={{GER}} André Schrader|čiarový={{LAT}} Renārs Davidonis|čiarový2={{GER}} Patrick Laguzov|góly2=<br/>24:44 - M. Kaut (M. Melovský)<br/>37:14 - L. Sedlák (M. Kempný, J. Mandát)|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|3|2}}|góly1=M. Török (J. Drozg, R. Sabolič) (PH) - 09:49<br/><br/><br/>A. Kuralt (J. Goličič, R. Tičar)<br/><br/>M. Makhovec (R. Tičar) - 01:14|tresty1=8|tresty2=6|strely1=17|strely2=34}} ----{{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{ITA|lh|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|4|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|1|1|2|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=3 881|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B12_74_3_0.pdf|brankár1=Jacob Smith|brankár2=Adam Gajan|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}|góly2=13:31 - M. Hrivík (M. Rosandić, F. Mešár)<br/>39:32 - J. V. Kmec (S. Čederle, M. Faško-Rudáš)<br/>40:30 - K. Pospíšil (M. Pospíšil, M. Faško-Rudáš)<br/><br/>54:13 - O. Okuliar (M. Pospíšil, M. Chromiak) (PH)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/>G. Nitz (C. Buono, L. Frigo) - 45:03|tresty1=8|tresty2=4|strely1=24|strely2=31}}{{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{DEN|lh|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh|1}}'''|skóre={{ku|2|6}}|tretiny={{tretiny|0|2|1|3|1|1}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=5 095|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B14_74_3_0.pdf|bg=|strely1=16|strely2=29|tresty1=14|tresty2=14}}{{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{NOR|lh|2}}'''|mužstvo2={{SLO|lh|1}}|skóre={{ku|4|0}}|tretiny={{tretiny|1|0|3|0|0|0}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=3 103|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B16_74_3_0.pdf|strely1=25|strely2=11|tresty1=10|tresty2=10}} ----{{Hokejbox2|dátum=18. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{CAN|lh|2}}|mužstvo2={{DEN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=18. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SWE|lh|2}}|mužstvo2={{CZE|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}} ----{{Hokejbox2|dátum=19. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{ITA|lh|2}}|mužstvo2={{NOR|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=19. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SLO|lh|2}}|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}} ----{{Hokejbox2|dátum=20. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{CZE|lh|2}}|mužstvo2={{ITA|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=20. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SWE|lh|2}}|mužstvo2={{SLO|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}} ----{{Hokejbox2|dátum=21. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{CAN|lh|2}}|mužstvo2={{NOR|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=21. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{DEN|lh|2}}|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}} ----{{Hokejbox2|dátum=22. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{CAN|lh|2}}|mužstvo2={{SLO|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=22. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SWE|lh|2}}|mužstvo2={{ITA|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}} ----{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{DEN|lh|2}}|mužstvo2={{SLO|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2={{CZE|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{NOR|lh|2}}|mužstvo2={{SWE|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}} ----{{Hokejbox2|dátum=24. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{DEN|lh|2}}|mužstvo2={{ITA|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=24. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2={{CAN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}} ----{{Hokejbox2|dátum=25. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{CZE|lh|2}}|mužstvo2={{NOR|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=25. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SLO|lh|2}}|mužstvo2={{ITA|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}} ----{{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{NOR|lh|2}}|mužstvo2={{DEN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{SWE|lh|2}}|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{CZE|lh|2}}|mužstvo2={{CAN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}} == Play-off == Prvé štyri tímy z každej základnej skupiny budú hrať play-off. Tímy, ktoré postúpia do semifinále, budú znovanasadené podľa umiestnenia v tabuľke skupinovej fázy. === Tabuľka skupinovej fázy === '''Kritériá:''' # Lepšia pozícia v skupine # Vyšší počet bodov # Lepší gólový rozdiel # Vyšší počet strelených gólov # Lepšie nasadenie do turnaja (poradie v [[Rebríček IIHF|Rebríčku IIHF]]) '''Poradie:''' {| class="wikitable" border="1" style="text-align:center" !Miesto !Označenie !Tím |- |1. |D1 | style="text-align:left;" | |- |2. |D2 | style="text-align:left;" | |- |3. |D3 | style="text-align:left;" | |- |4. |D4 | style="text-align:left;" | |- |5. |D5 | style="text-align:left;" | |- |6. |D6 | style="text-align:left;" | |- |7. |D7 | style="text-align:left;" | |- |8. |D8 | style="text-align:left;" | |} === Pavúk === {{Play-off majstrovstvá sveta hokej |ZN=áno |RD1-nasadený1=A1|RD1-tím1=|RD1-skóre1=|RD1-nasadený2=B4|RD1-tím2=|RD1-skóre2= |RD1-nasadený3=B1|RD1-tím3=|RD1-skóre3=|RD1-nasadený4=A4|RD1-tím4=|RD1-skóre4= |RD1-nasadený5=A2|RD1-tím5=|RD1-skóre5=|RD1-nasadený6=B3|RD1-tím6=|RD1-skóre6= |RD1-nasadený7=B2|RD1-tím7=|RD1-skóre7=|RD1-nasadený8=A3|RD1-tím8=|RD1-skóre8= |RD2-nasadený1=|RD2-tím1=|RD2-skóre1=|RD2-nasadený2=|RD2-tím2=|RD2-skóre2= |RD2-nasadený3=|RD2-tím3=|RD2-skóre3=|RD2-nasadený4=|RD2-tím4=|RD2-skóre4= |RD3-nasadený1=|RD3-tím1=|RD3-skóre1=|RD3-nasadený2=|RD3-tím2=|RD3-skóre2= |RD4-nasadený1=|RD4-tím1=|RD4-skóre1=|RD4-nasadený2=|RD4-tím2=|RD4-skóre2= }} ''Všetky časy sú miestne ([[Stredoeurópsky letný čas]]; [[UTC+2]]).'' === Štvrťfinále === {{Hokejbox2|dátum=28. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=28. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=28. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=28. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}} === Semifinále === {{Hokejbox2|dátum=30. máj 2026|čas=14:20|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=30. máj 2026|čas=18:20|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=}} === Zápas o 3. miesto === {{Hokejbox2|dátum=31. máj 2026|čas=15:20|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=#ffdab9}} === Finále === {{Hokejbox2|dátum=31. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=#f7f6a8}} == Konečné poradie == {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Konečný výsledok}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=gold|poznámka=Šampióni}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=silver|poznámka=Druhé miesto}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#cc9966|poznámka=Tretie miesto}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|poznámka=Štvrté miesto|br=áno}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|poznámka=rowspan=4{{!}}Vyradení vo štvrťfinále}} {{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|br=áno}} {{Tabuľka ľadový hokej|9.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|poznámka=rowspan=6{{!}}Vyradení v skupinovej fáze}} {{Tabuľka ľadový hokej|10.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|11.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|12.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|13.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|14.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|br=áno}} {{Tabuľka ľadový hokej|15.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ffcccc|poznámka=rowspan=2{{!}}Zostupujú do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027 – I. divízia|I. A divízie<br>MS 2027]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|16.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ffcccc}} |} == Štatistiky turnaja == == Referencie == {{Referencie}} {{Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji}} [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji]] [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026| ]] [[Kategória:Ľadový hokej v 2026]] [[Kategória:2026 vo Švajčiarsku]] [[Kategória:Ľadový hokej vo Švajčiarsku]] [[Kategória:Športové podujatia v Zürichu]] [[Kategória:Šport vo Fribourgu (Švajčiarsko)]] 484gumh6wqt293wxwo2hmhus2e6kznv 8215726 8215723 2026-05-17T22:19:35Z Peter 51345 269569 8215726 wikitext text/x-wiki {{športová aktualita|hokej}} {{Infobox medzinárodné hokejové podujatie | názov turnaja = Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji | rok = 2026 | usporiadateľ = Švajčiarsko | počet dejísk = 2 | počet miest = 2 | dátum = 15. – 31. máj 2026 | počet tímov = 16 | dejiská = [[Zürich]], [[Fribourg (Švajčiarsko)|Fribourg]] | postupujúci = KAZ | 2 postupujúci = UKR |aktualizácia=17. máju 2026|zápasy=10|góly=53|návštevnosť=72113|najproduktívnejší hráč={{FIN}} [[Jesse Puljujärvi]]<br/><small>(5 bodov)<small/>}} '''Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026''' sú v poradí 89. [[majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko= | meno= |autor= |odkaz na autora= |titul=IIHF - Home 2026 IIHF ICE HOCKEY WORLD CHAMPIONSHIP (oficiálna stránka) |url=https://www.iihf.com/en/events/2026/wm |vydavateľ=iihf.com |miesto= |dátum vydania= |dátum aktualizácie= |dátum prístupu= |jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko= |meno= |autor= |odkaz na autora= |titul=2026 IIHF Ice Hockey World Championship (štatistiky) | url=https://stats.iihf.com/hydra/969/ |vydavateľ=stats.iihf.com |miesto= |dátum vydania= |dátum aktualizácie= |dátum prístupu= |jazyk=en}}</ref> Turnaj Top divízie sa hrá v [[Zürich|Zürichu]] a [[Fribourg (Švajčiarsko)|Fribourgu]] vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]] od 15. do 31. mája 2026.<ref name="ceskatelevize">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Příští MS bude opět v Tampere, Helsinky ale nahradí Riga. Šampionát 2026 uspořádá Švýcarsko | url = https://sport.ceskatelevize.cz/clanek/hokej/ms/mistrovstvi-sveta-2022/pristi-ms-bude-opet-v-tampere-helsinky-ale-nahradi-riga-sampionat-2026-usporada-svycarsko/6290b7bf43b414b574427b7f | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-28 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref><ref name="iihf-ch">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = IIHF - To Tampere/Riga in ’23, to Switzerland in ’26 | url = https://www.iihf.com/en/events/2022/wm/news/36477/to_tampere_riga_in_23_to_switzerland_in_26 | vydavateľ = iihf.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> Obhajcom titulu z predošlého roka je tím [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]]. == Kvalifikácia == '''Kvalifikované ako hostiteľ''' * {{SUI|lh|1}} '''Automatická kvalifikácia po umiestnení v top 14 na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025|Majstrovstvách sveta 2025]]''' * {{CZE|lh|1}} * {{DEN|lh|1}} * {{FIN|lh|1}} * {{CAN|lh|1}} * {{LAT|lh|1}} * {{HUN|lh|1}} * {{GER|lh|1}} * {{NOR|lh|1}} * {{AUT|lh|1}} * {{SVK|lh|1}} * {{SLO|lh|1}} * {{SWE|lh|1}} * {{USA|lh|1}} '''Kvalifikovaní postupom z [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025 – I. divízia|I. A divízie MS 2025]]''' * {{GBR|lh|1}} * {{ITA|lh|1}} == Dejiská == {| class="wikitable" style="text-align:center;" ! colspan="3" |{{SUI|w}} |- ![[Zürich]] | rowspan="3" |{{LocMap+|Švajčiarsko|float=none|width=300|caption=|places={{LocMap~|Švajčiarsko|lat=47.395369|long=8.480031|label='''[[Zürich]]'''|position=left}} {{LocMap~|Švajčiarsko|lat=46.8174|long=7.1555|label='''[[Fribourg (Švajčiarsko)|Fribourg]]'''|position=right}}}} ![[Fribourg (Švajčiarsko)|Fribourg]] |- |[[Swiss Life Arena]]<br>Kapacita: 11 200 |[[BCF Arena]]<br>Kapacita: 9 009 |- |[[Súbor:Swiss Life Arena 2022.jpeg|220x220bod]] |[[Súbor:BCF Arena.jpg|stred|220x220bod]] |} == Nasadenie == Tímy boli do základných skupín rozdelené podľa [[Rebríček IIHF|Rebríčka IIHF]] za rok 2024, použijúc tzv. serpentínový systém. Organizátori mali právo jednej výmeny tímov medzi skupinami a to aj využili, pretože Kanada mala byť pôvodne v skupine A a USA v skupine B.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slovensku sa zmenil súper aj skupina. Definitívne zloženie skupín na MS v hokeji 2026 | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/slovensko-superi-definitivne-zlozenie-skupin-ms-v-hokeji-2026/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2025-06-04 | jazyk = sk}}</ref> {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} ;Skupina A (Zürich) *{{USA|lh|1}} (2) *{{SUI|lh|1}} (3) *{{FIN|lh|1}} (7) *{{GER|lh|1}} (8) *{{LAT|lh|1}} (11) *{{AUT|lh|1}} (12) *{{HUN|lh|1}} (18) *{{GBR|lh|1}} (19) {{Stĺpce-2}} ;Skupina B (Fribourg) *{{CAN|lh|1}} (4) *{{SWE|lh|1}} (5) *{{CZE|lh|1}} (6) *{{DEN|lh|1}} (9) *{{SVK|lh|1}} (10) *{{NOR|lh|1}} (13) *{{SLO|lh|1}} (17) *{{ITA|lh|1}} (20) {{Stĺpce-koniec}} == Základné skupiny == {| class="wikitable" | style="background: #ccffcc; width:20px" | |Tímy postupujúce do štvrťfinále |- | style="background: #ffcccc;" | |Tímy zostupujúce do I. A divízie MS 2027 |} ''Všetky časy sú miestne ([[Stredoeurópsky letný čas]]; [[UTC+2]]).'' === Skupina A === {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Kvalifikácia / Zostup}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{AUT|lh|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=0|sg=9|ig=4|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=4{{!}}[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026#Štvrťfinále|Štvrťfinále]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{FIN|lh|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=0|sg=7|ig=2|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{SUI|lh|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=0|sg=7|ig=3|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{USA|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=1|sg=6|ig=4|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{LAT|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=1|sg=4|ig=4|poznámka=rowspan=3{{!}}Kvalifikácia na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027|MS v ľadovom hokeji 2027]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{GER|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=2|sg=1|ig=5}} {{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím={{HUN|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=2|sg=3|ig=8}} {{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím={{GBR|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=2|sg=3|ig=10|pozadie=#ffcccc|poznámka=Zostup do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027 – I. divízia|I. A divízie MS v ľadovom hokeji 2027]]}} |} <small>Pravidlá pre poradie: 1) počet bodov; 2) vzájomné zápasy (body); 3) vzájomné zápasy (gólový rozdiel); 4) vzájomné zápasy (počet strelených gólov); 5) výsledok proti najlepšie umiestnenému tímu mimo tímov s rovnakým počtom bodov; 6) výsledok proti druhému najlepšie umiestnenému tímu mimo tímov s rovnakým počtom bodov; 7) nasadenie pred turnajom</small> {{Hokejbox2|bg=|dátum=15. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{FIN|lh|2}}'''|mužstvo2={{GER|lh|1}}|skóre={{ku|3|1|}}|tretiny={{tretiny|1|0|0|0|2|1|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=9 516|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A01_74_3_0.pdf|brankár1=Justus Annunen|brankár2=Philipp Grubauer|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}|góly1=A. Lundell (T. Teräväinen, A. Barkov) (PH) - 08:33<br/>J. Puljujärvi (T. Teräväinen, A. Lundell) (PH) - 43:05<br/><br/>A. Raty (S. Mäenalanen) - 55:25|góly2=<br/><br/>48:09 - S. Loibl (L. Gawanke, L. Hüttl)|tresty1=10|tresty2=24|strely1=24|strely2=17|rozhodca={{CAN}} Taylor Burzminski|rozhodca2={{SWE}} Christoffer Holm|čiarový={{SWE}} Anders Nyqvist|čiarový2={{CZE}} Jiří Ondráček}}{{Hokejbox2|dátum=15. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{USA|lh|2}}|mužstvo2='''{{SUI|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|3|}}|tretiny={{tretiny|0|2|0|0|1|1|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=10 000|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A03_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}|brankár1=Joseph Woll|brankár2=Leonardo Genoni|rozhodca={{SWE}} Tobias Björk|rozhodca2={{CZE}} Jiří Ondráček|čiarový={{CAN}} Mitchell Gibbs|čiarový2={{CZE}} Lukáš Rampir|góly1=<br/><br/>A. Steeves (R. Lindgren, W. Borgen) - 48:45|góly2=02:03 - P. Suter (S. Andrighetto, J.J. Moser)<br/>11:19 - S. Andrighetto (D. Malgin, P. Suter)<br/><br/>56:21 - K. Jäger (S. Knak, D. Kukan)|strely1=20|strely2=20|tresty1=12|tresty2=10}} ----{{Hokejbox2|bg=|dátum=16. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{GBR|lh|2}}|mužstvo2='''{{AUT|lh|1}}'''|skóre={{ku|2|5|}}|tretiny={{tretiny|2|3|0|2|0|0|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=7 974|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A05_74_3_0.pdf|brankár1=Mat Robson|brankár2=David Kickert|góly1=<br/><br/><br/>D. Clements (B. Perlini, J. Hazeldine) - 15:33<br/>L. Kirk (C. Neilson, N. Halbert) - 16:10|góly2=02:50 - B. Nissner (D. Zwerger, B. Wolf)<br/>06:00 - P. Schneider (B. Nissner)<br/>09:47 - P. Huber (T. Nickl)<br/><br/><br/>26:43 - P. Schneider (D. Zwerger, T. Nickl)<br/>33:27 - L. Wallner (B. Wolf, L. Kolarik)|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|2|3}}<br/>{{ku|2|4}}<br/>{{ku|2|5}}|tresty1=6|tresty2=6|strely1=20|strely2=32|rozhodca={{SWE}} Christoffer Holm|rozhodca2={{GER}} Lukas Kohlmüller|čiarový={{CAN}} Brian Birkhoff|čiarový2={{NOR}} Njaal Sostumoen}}{{Hokejbox2|dátum=16. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{HUN|lh|2}}|mužstvo2={{FIN|lh|1}}|skóre={{ku|1|4|}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|3|0|1|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=9 069|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A07_74_3_0.pdf|brankár1=Ádám Vay|rozhodca={{SWE}} Tobias Björk|rozhodca2={{NOR}} Marcus Wannerstedt|čiarový={{SWE}} Gustav Jonsson|čiarový2={{CZE}} Lukáš Rampir|brankár2=Joonas Korpisalo|tresty1=6|tresty2=0|strely1=10|strely2=32|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}|góly2=20:46 - V. Heinola (U. Vaakanainen, J. Puljujärvi)<br/>23:15 - J. Puljujärvi (A. Barkov, S. Manninen)<br/><br/>36:03 - J. Kuokkanen (A. Räty, H. Jokiharju)<br/>42:36 - J. Puljujärvi (A. Barkov, V. Heinola) (PH)|góly1=<br/><br/><br/><br/>B. Sebők (B. Horváth, I. Terbócs) - 27:01}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=16. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{SUI|lh|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh|1}}|skóre={{ku|4|2|}}|tretiny={{tretiny|0|0|2|1|2|1|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=10 000|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A09_74_3_0.pdf|rozhodca={{CAN}} Jesse Gour|rozhodca2={{SVK}} Tomáš Hronský|čiarový={{SVK}} Oto Durmis|čiarový2={{CZE}} Jiří Ondráček|góly1=T. Meier (N. Hischier, T. Rochette) - 30:10<br/><br/><br/>D. Riat (S. Andrighetto, D. Malgin) (PH) - 37:18<br/>D. Kukan (Ch. Marti, T. Meier) - 40:59<br/>D. Riat (S. Knak, D. Kukan) - 52:13|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/><br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|4|2}}|tresty1=8|tresty2=6|strely1=43|strely2=23|brankár1=Sandro Aeschlimann|brankár2=Kristers Gudļevskis|góly2=<br/>31:45 - R. Balcers (D. Smirnovs, S. Vilmanis)<br/><br/><br/><br/>59:46 - R. Balcers (S. Vilmanis, H. Egle) (PH)}} ----{{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{GBR|lh|2}}|mužstvo2='''{{USA|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|5|}}|tretiny={{tretiny|0|1|1|1|0|3|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=6 456|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A11_74_3_0.pdf|brankár1=Ben Bowns|brankár2=Devin Cooley|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|1|5}}|góly2=13:55 - P. Cotter (M. Olivier, M. Sasson)<br/><br/>37:01 - I. Howard<br/>42:49 - M. Olivier (S. Lafferty, P. Cotter)<br/>43:04 - D. Carlile (P. Cotter, M. Olivier)<br/>56:11 - I. Howard (O. Moore, T. Novak) (PH)|góly1=<br/>N. Halbert (J. Waller, B. Perlini) (PH) - 28:39|tresty1=6|tresty2=2|strely1=19|strely2=39|rozhodca={{CAN}} Taylor Burzminski|rozhodca2={{NOR}} Marcus Wannerstedt|čiarový={{SWE}} Gustav Jonsson|čiarový2={{SWE}} Anders Nyqvist}}{{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{AUT|lh|2}}'''|mužstvo2={{HUN|lh|1}}|skóre={{ku|4|2|}}|tretiny={{tretiny|1|1|0|0|3|1|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=7 668|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A13_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Atte Tolvanen|brankár2=Bence Bálizs|rozhodca={{GER}} Lukas Kohlmüller|rozhodca2={{CZE}} Jiří Ondráček|čiarový={{SVK}} Oto Durmis|čiarový2={{CAN}} Mitchell Gibbs|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/><br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|3|2}}<br/>{{ku|4|2}}|góly1=V. Rohrer (P. Schneider, C. Unterweger) (PH) - 05:01<br/><br/><br/>D. Zwerger (C. Unterweger, P. Schneider) (PH) - 46:21<br/>T. Nickl (P. Huber) - 47:05<br/><br/>T. Nickl (PB) - 59:57|góly2=<br/>11:03 - I. Sorfon (M. Csollák, B. Sebők) (PH)<br/><br/><br/>53:21 - P. Vincze (J. Hári, K. Papp) (PH)|tresty1=8|tresty2=10|strely1=22|strely2=19}}{{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{GER|lh|2}}|mužstvo2='''{{LAT|lh|1}}'''|skóre={{ku|0|2|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|1|0|0|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=6 633|správa=|brankár1=Philipp Grubauer|brankár2=Kristers Gudļevskis|rozhodca={{CAN}} Jesse Gour|rozhodca2={{SVK}} Tomáš Hronský|čiarový={{CAN}} Brian Birkhoff|čiarový2={{NOR}} Njaal Sostumoen|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}|góly2=18:19 - M. Dzierkals (O. Batņa)<br/>24:56 - R. Balcers (D. Smirnovs) (PH)|tresty1=4|tresty2=6|strely1=25|strely2=22}} ----{{Hokejbox2|dátum=18. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{FIN|lh|2}}|mužstvo2={{USA|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=18. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{GER|lh|2}}|mužstvo2={{SUI|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=}} ----{{Hokejbox2|dátum=19. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{LAT|lh|2}}|mužstvo2={{AUT|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=19. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{HUN|lh|2}}|mužstvo2={{GBR|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=}} ----{{Hokejbox2|dátum=20. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{AUT|lh|2}}|mužstvo2={{SUI|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=20. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{USA|lh|2}}|mužstvo2={{GER|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=}} ----{{Hokejbox2|dátum=21. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{LAT|lh|2}}|mužstvo2={{FIN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=21. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SUI|lh|2}}|mužstvo2={{GBR|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=}} ----{{Hokejbox2|dátum=22. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{GER|lh|2}}|mužstvo2={{HUN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=22. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{FIN|lh|2}}|mužstvo2={{GBR|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=}} ----{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{LAT|lh|2}}|mužstvo2={{USA|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{SUI|lh|2}}|mužstvo2={{HUN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{AUT|lh|2}}|mužstvo2={{GER|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}} ----{{Hokejbox2|dátum=24. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{GBR|lh|2}}|mužstvo2={{LAT|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=24. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{FIN|lh|2}}|mužstvo2={{AUT|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}} ----{{Hokejbox2|dátum=25. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{USA|lh|2}}|mužstvo2={{HUN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=25. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{GER|lh|2}}|mužstvo2={{GBR|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}} ----{{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{HUN|lh|2}}|mužstvo2={{LAT|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{USA|lh|2}}|mužstvo2={{AUT|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SUI|lh|2}}|mužstvo2={{FIN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=}} === Skupina B === {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Kvalifikácia / Zostup}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{CAN|lh|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=0|sg=11|ig=3|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=4{{!}}[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026#Štvrťfinále|Štvrťfinále]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{SVK|lh|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=0|sg=6|ig=2|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{CZE|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=1|p=0|sg=6|ig=4|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{NOR|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=1|sg=5|ig=2|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{SWE|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=1|sg=9|ig=7|poznámka=rowspan=3{{!}}Kvalifikácia na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027|MS v ľadovom hokeji 2027]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{SLO|lh|1}}|v=0|vp=1|pp=0|p=1|sg=3|ig=6}} {{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím={{DEN|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=2|sg=3|ig=10}} {{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím={{ITA|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=2|sg=1|ig=10|pozadie=#ffcccc|poznámka=Zostup do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027 – I. divízia|I. A divízie MS v ľadovom hokeji 2027]]}} |} <small>Pravidlá pre poradie: 1) počet bodov; 2) vzájomné zápasy (body); 3) vzájomné zápasy (gólový rozdiel); 4) vzájomné zápasy (počet strelených gólov); 5) výsledok proti najlepšie umiestnenému tímu mimo tímov s rovnakým počtom bodov; 6) výsledok proti druhému najlepšie umiestnenému tímu mimo tímov s rovnakým počtom bodov; 7) nasadenie pred turnajom</small> {{Hokejbox2|bg=|dátum=15. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{CAN|lh|2}}'''|mužstvo2={{SWE|lh|1}}|skóre={{ku|5|3|}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|3|2|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=7 500|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B02_74_3_0.pdf|brankár1=Jet Greaves|brankár2=Magnus Hellberg|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|2|2}}<br/><br/>{{ku|3|2}}<br/>{{ku|3|3}}<br/><br/>{{ku|4|3}}<br/>{{ku|5|3}}|góly1=J. Tavares (D. Nurse, R. Thomas) - 02:21<br/>R. O'Reilly (G. Vilardi, M. Rielly) - 16:00<br/><br/><br/><br/>D. Holloway (F. Minten, D. DeMelo) - 34:16<br/><br/><br/>C. Brown (P. Martone, F. Minten) - 43:21<br/>D. Cozens (P. Martone, D. Nurse) - 52:59|góly2=<br/><br/>08:21 - J. Larsson (J. Berglund)<br/>31:04 - L. Raymond (O. Ekman-Larsson, J. Berglund) (PH)<br/><br/>35:33 - M. Ekholm (L. Karlsson, S. Holmstrom)|tresty1=8|tresty2=10|strely1=26|strely2=25|rozhodca={{FIN}} Riku Brander|rozhodca2={{GER}} André Schrader|čiarový={{FIN}} Onni Hautamäki|čiarový2={{GER}} Patrick Laguzov}}{{Hokejbox2|dátum=15. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{CZE|lh|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh|1}}|skóre={{ku|4|1|}}|tretiny={{tretiny|2|0|0|0|2|1|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=6 551|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B04_74_3_0.pdf|brankár1=Josef Kořenář|brankár2=Mads Søgaard|rozhodca={{FIN}} Mikko Kaukokari|rozhodca2={{AUT}} Christian Ofner|čiarový={{USA}} Shane Gustafson|čiarový2={{SUI}} Dominic Schlegel|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|3|1}}<br/><br/>{{ku|4|1}}|góly1=D. Kubalík (J. Flek) - 08:50<br/>D. Voženílek (D. Tomášek) - 10:00<br/>R. Červenka (M. Blümel, D. Tomášek) - 43:32<br/><br/><br/>M. Blümel (L. Sedlák, R. Červenka) (PB) - 59:08|góly2=<br/><br/><br/>57:30 - M. Aagaard (N. Olesen, J. Blichfeld) (PH)|tresty1=4|tresty2=6|strely1=29|strely2=20}} ----{{Hokejbox2|bg=|dátum=16. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1='''{{SVK|lh|2}}'''|mužstvo2={{NOR|lh|1}}|skóre={{ku|2|1|}}|tretiny={{tretiny|1|0|0|1|1|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=4 711|správa=https://www.iihf.com/pdf/969/ihm969b06_74_3_0|brankár1=Samuel Hlavaj|brankár2=Tobias Normann|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}|góly1=K. Pospíšil (M. Pospíšil. S. Kňažko) - 08:15<br/><br/>M. Hrivík (A. Liška, M. Rosandić) - 48:07|góly2=<br/>39:47 - T. Koblar (E. Bakke Olsen)|tresty1=6|tresty2=8|strely1=19|strely2=23|rozhodca={{USA}} Sean MacFarlane|rozhodca2={{SUI}} Michael Tscherrig|čiarový={{FIN}} Onni Hautamäki|čiarový2={{FIN}} Tommi Nittylä}}{{Hokejbox2|dátum=16. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{ITA|lh|2}}|mužstvo2='''{{CAN|lh|1}}'''|skóre={{ku|0|6|}}|tretiny={{tretiny|0|3|0|3|0|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=6 455|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B08_74_3_0.pdf|brankár1=Davide Fadani|brankár2=Cam Talbot|rozhodca={{USA}} Nolan Bloyer|rozhodca2={{AUT}} Christian Ofner|čiarový={{GBR}} Danny Beresford|čiarový2={{USA}} John Rey|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|0|5}}<br/><br/>{{ku|0|6}}|góly2=09:21 - D. Holloway (J. Tavares, R. O'Reilly)<br/>10:08 - F. Minten (C. Brown, D. Mateychuk)<br/>16:56 - M. Celebrini (P. Martone, D. Nurse)<br/>22:09 - M. Celebrini (D. Cozens, S. Crosby)<br/>38:14 - E. Bouchard (M. Celebrini, G. Vilardi) (PH)<br/>38:39 - R. O'Reilly (J. Tavares, D. Holloway)|tresty1=4|tresty2=6|strely1=19|strely2=41}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=16. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{SLO|lh|2}}'''|mužstvo2={{CZE|lh|1}}|skóre={{ku|3|2|}} pp|tretiny={{tretiny|1|0|0|2|1|0|1|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=5 528|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B10_74_4_0.pdf|brankár1=Lukáš Horák|brankár2=Dominik Pavlát|rozhodca={{SUI}} Cedric Borga|rozhodca2={{GER}} André Schrader|čiarový={{LAT}} Renārs Davidonis|čiarový2={{GER}} Patrick Laguzov|góly2=<br/>24:44 - M. Kaut (M. Melovský)<br/>37:14 - L. Sedlák (M. Kempný, J. Mandát)|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|3|2}}|góly1=M. Török (J. Drozg, R. Sabolič) (PH) - 09:49<br/><br/><br/>A. Kuralt (J. Goličič, R. Tičar)<br/><br/>M. Makhovec (R. Tičar) - 01:14|tresty1=8|tresty2=6|strely1=17|strely2=34}} ----{{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{ITA|lh|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|4|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|1|1|2|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=3 881|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B12_74_3_0.pdf|brankár1=Jacob Smith|brankár2=Adam Gajan|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}|góly2=13:31 - M. Hrivík (M. Rosandić, F. Mešár)<br/>39:32 - J. V. Kmec (S. Čederle, M. Faško-Rudáš)<br/>40:30 - K. Pospíšil (M. Pospíšil, M. Faško-Rudáš)<br/><br/>54:13 - O. Okuliar (M. Pospíšil, M. Chromiak) (PH)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/>G. Nitz (C. Buono, L. Frigo) - 45:03|tresty1=8|tresty2=4|strely1=24|strely2=31|rozhodca={{USA}} Nolan Bloyer|rozhodca2={{FIN}} Mikko Kaukokari|čiarový={{USA}} Shane Gustafson|čiarový2={{FIN}} Tommi Niityyla}}{{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{DEN|lh|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh|1}}'''|skóre={{ku|2|6}}|tretiny={{tretiny|0|2|1|3|1|1}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=5 095|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B14_74_3_0.pdf|bg=|strely1=16|strely2=29|tresty1=14|tresty2=14|brankár1=Mads Søgaard|brankár2=Arvid Söderblom|rozhodca={{SUI}} Cedric Borga|rozhodca2={{USA}} Sean MacFarlane|čiarový={{LAT}} Renārs Davidonis|čiarový2={{USA}} John Rey|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/><br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|1|5}}<br/><br/>{{ku|2|5}}<br/>{{ku|2|6}}|góly2=09:45 - M. Ekholm (V. Björck, L. Raymond)<br/>17:58 - O. Ekman-Larsson (L. Raymond, I. Stenberg)<br/>25:52 - L. Raymond (J. Persson, J. De La Rose) (PH)<br/>28:09 - J. Silfverberg (C. Grundström, R. Hägg)<br/><br/>33:45 - V. Björck (I. Stenberg, O. Ekman-Larsson) (PH)<br/><br/>55:05 - L. Karlsson (S. Holmström, A. Johansson)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/>J. Blichfeld (P. Bruggisser, N. Olesen) (PH) - 31:38<br/><br/><br/>M. Aagaard (J. Blichfeld, N. Olesen) (PH) - 51:48}}{{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{NOR|lh|2}}'''|mužstvo2={{SLO|lh|1}}|skóre={{ku|4|0}}|tretiny={{tretiny|1|0|3|0|0|0}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=3 103|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B16_74_3_0.pdf|strely1=25|strely2=11|tresty1=10|tresty2=10|brankár1=Henrik Haukeland|brankár2=Žan Us|rozhodca={{FIN}} Riku Brander|rozhodca2={{SUI}} Michael Tscherrig|čiarový={{GBR}} Danny Beresford|čiarový2={{SUI}} Dominic Schlegel|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}|góly1=S. Hurrød (K. Østby, H. Salsten) - 07:33<br/>J. Berglund (T. Koblar, S. Solberg) (PH) - 25:27<br/>J. Berglund (K. Østby, H. Haukeland) - 29:51<br/>J. Berglund (H. Salsten, J. Johannesen) - 36:32}} ----{{Hokejbox2|dátum=18. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{CAN|lh|2}}|mužstvo2={{DEN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=18. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SWE|lh|2}}|mužstvo2={{CZE|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}} ----{{Hokejbox2|dátum=19. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{ITA|lh|2}}|mužstvo2={{NOR|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=19. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SLO|lh|2}}|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}} ----{{Hokejbox2|dátum=20. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{CZE|lh|2}}|mužstvo2={{ITA|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=20. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SWE|lh|2}}|mužstvo2={{SLO|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}} ----{{Hokejbox2|dátum=21. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{CAN|lh|2}}|mužstvo2={{NOR|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=21. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{DEN|lh|2}}|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}} ----{{Hokejbox2|dátum=22. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{CAN|lh|2}}|mužstvo2={{SLO|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=22. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SWE|lh|2}}|mužstvo2={{ITA|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}} ----{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{DEN|lh|2}}|mužstvo2={{SLO|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2={{CZE|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{NOR|lh|2}}|mužstvo2={{SWE|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}} ----{{Hokejbox2|dátum=24. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{DEN|lh|2}}|mužstvo2={{ITA|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=24. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2={{CAN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}} ----{{Hokejbox2|dátum=25. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{CZE|lh|2}}|mužstvo2={{NOR|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=25. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SLO|lh|2}}|mužstvo2={{ITA|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}} ----{{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{NOR|lh|2}}|mužstvo2={{DEN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{SWE|lh|2}}|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{CZE|lh|2}}|mužstvo2={{CAN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}} == Play-off == Prvé štyri tímy z každej základnej skupiny budú hrať play-off. Tímy, ktoré postúpia do semifinále, budú znovanasadené podľa umiestnenia v tabuľke skupinovej fázy. === Tabuľka skupinovej fázy === '''Kritériá:''' # Lepšia pozícia v skupine # Vyšší počet bodov # Lepší gólový rozdiel # Vyšší počet strelených gólov # Lepšie nasadenie do turnaja (poradie v [[Rebríček IIHF|Rebríčku IIHF]]) '''Poradie:''' {| class="wikitable" border="1" style="text-align:center" !Miesto !Označenie !Tím |- |1. |D1 | style="text-align:left;" | |- |2. |D2 | style="text-align:left;" | |- |3. |D3 | style="text-align:left;" | |- |4. |D4 | style="text-align:left;" | |- |5. |D5 | style="text-align:left;" | |- |6. |D6 | style="text-align:left;" | |- |7. |D7 | style="text-align:left;" | |- |8. |D8 | style="text-align:left;" | |} === Pavúk === {{Play-off majstrovstvá sveta hokej |ZN=áno |RD1-nasadený1=A1|RD1-tím1=|RD1-skóre1=|RD1-nasadený2=B4|RD1-tím2=|RD1-skóre2= |RD1-nasadený3=B1|RD1-tím3=|RD1-skóre3=|RD1-nasadený4=A4|RD1-tím4=|RD1-skóre4= |RD1-nasadený5=A2|RD1-tím5=|RD1-skóre5=|RD1-nasadený6=B3|RD1-tím6=|RD1-skóre6= |RD1-nasadený7=B2|RD1-tím7=|RD1-skóre7=|RD1-nasadený8=A3|RD1-tím8=|RD1-skóre8= |RD2-nasadený1=|RD2-tím1=|RD2-skóre1=|RD2-nasadený2=|RD2-tím2=|RD2-skóre2= |RD2-nasadený3=|RD2-tím3=|RD2-skóre3=|RD2-nasadený4=|RD2-tím4=|RD2-skóre4= |RD3-nasadený1=|RD3-tím1=|RD3-skóre1=|RD3-nasadený2=|RD3-tím2=|RD3-skóre2= |RD4-nasadený1=|RD4-tím1=|RD4-skóre1=|RD4-nasadený2=|RD4-tím2=|RD4-skóre2= }} ''Všetky časy sú miestne ([[Stredoeurópsky letný čas]]; [[UTC+2]]).'' === Štvrťfinále === {{Hokejbox2|dátum=28. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=28. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=28. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=28. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}} === Semifinále === {{Hokejbox2|dátum=30. máj 2026|čas=14:20|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=30. máj 2026|čas=18:20|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=}} === Zápas o 3. miesto === {{Hokejbox2|dátum=31. máj 2026|čas=15:20|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=#ffdab9}} === Finále === {{Hokejbox2|dátum=31. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=#f7f6a8}} == Konečné poradie == {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Konečný výsledok}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=gold|poznámka=Šampióni}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=silver|poznámka=Druhé miesto}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#cc9966|poznámka=Tretie miesto}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|poznámka=Štvrté miesto|br=áno}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|poznámka=rowspan=4{{!}}Vyradení vo štvrťfinále}} {{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|br=áno}} {{Tabuľka ľadový hokej|9.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|poznámka=rowspan=6{{!}}Vyradení v skupinovej fáze}} {{Tabuľka ľadový hokej|10.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|11.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|12.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|13.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|14.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|br=áno}} {{Tabuľka ľadový hokej|15.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ffcccc|poznámka=rowspan=2{{!}}Zostupujú do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027 – I. divízia|I. A divízie<br>MS 2027]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|16.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ffcccc}} |} == Štatistiky turnaja == == Referencie == {{Referencie}} {{Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji}} [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji]] [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026| ]] [[Kategória:Ľadový hokej v 2026]] [[Kategória:2026 vo Švajčiarsku]] [[Kategória:Ľadový hokej vo Švajčiarsku]] [[Kategória:Športové podujatia v Zürichu]] [[Kategória:Šport vo Fribourgu (Švajčiarsko)]] 84l15sohfr9ztkw10as48uy0tads9tc 8215728 8215726 2026-05-17T22:21:33Z Peter 51345 269569 8215728 wikitext text/x-wiki {{športová aktualita|hokej}} {{Infobox medzinárodné hokejové podujatie | názov turnaja = Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji | rok = 2026 | usporiadateľ = Švajčiarsko | počet dejísk = 2 | počet miest = 2 | dátum = 15. – 31. máj 2026 | počet tímov = 16 | dejiská = [[Zürich]], [[Fribourg (Švajčiarsko)|Fribourg]] | postupujúci = KAZ | 2 postupujúci = UKR |aktualizácia=17. máju 2026|zápasy=12|góly=67|návštevnosť=84876|najproduktívnejší hráč={{FIN}} [[Jesse Puljujärvi]]<br/><small>(5 bodov)<small/>}} '''Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026''' sú v poradí 89. [[majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko= | meno= |autor= |odkaz na autora= |titul=IIHF - Home 2026 IIHF ICE HOCKEY WORLD CHAMPIONSHIP (oficiálna stránka) |url=https://www.iihf.com/en/events/2026/wm |vydavateľ=iihf.com |miesto= |dátum vydania= |dátum aktualizácie= |dátum prístupu= |jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko= |meno= |autor= |odkaz na autora= |titul=2026 IIHF Ice Hockey World Championship (štatistiky) | url=https://stats.iihf.com/hydra/969/ |vydavateľ=stats.iihf.com |miesto= |dátum vydania= |dátum aktualizácie= |dátum prístupu= |jazyk=en}}</ref> Turnaj Top divízie sa hrá v [[Zürich|Zürichu]] a [[Fribourg (Švajčiarsko)|Fribourgu]] vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]] od 15. do 31. mája 2026.<ref name="ceskatelevize">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Příští MS bude opět v Tampere, Helsinky ale nahradí Riga. Šampionát 2026 uspořádá Švýcarsko | url = https://sport.ceskatelevize.cz/clanek/hokej/ms/mistrovstvi-sveta-2022/pristi-ms-bude-opet-v-tampere-helsinky-ale-nahradi-riga-sampionat-2026-usporada-svycarsko/6290b7bf43b414b574427b7f | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-28 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref><ref name="iihf-ch">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = IIHF - To Tampere/Riga in ’23, to Switzerland in ’26 | url = https://www.iihf.com/en/events/2022/wm/news/36477/to_tampere_riga_in_23_to_switzerland_in_26 | vydavateľ = iihf.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> Obhajcom titulu z predošlého roka je tím [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]]. == Kvalifikácia == '''Kvalifikované ako hostiteľ''' * {{SUI|lh|1}} '''Automatická kvalifikácia po umiestnení v top 14 na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025|Majstrovstvách sveta 2025]]''' * {{CZE|lh|1}} * {{DEN|lh|1}} * {{FIN|lh|1}} * {{CAN|lh|1}} * {{LAT|lh|1}} * {{HUN|lh|1}} * {{GER|lh|1}} * {{NOR|lh|1}} * {{AUT|lh|1}} * {{SVK|lh|1}} * {{SLO|lh|1}} * {{SWE|lh|1}} * {{USA|lh|1}} '''Kvalifikovaní postupom z [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025 – I. divízia|I. A divízie MS 2025]]''' * {{GBR|lh|1}} * {{ITA|lh|1}} == Dejiská == {| class="wikitable" style="text-align:center;" ! colspan="3" |{{SUI|w}} |- ![[Zürich]] | rowspan="3" |{{LocMap+|Švajčiarsko|float=none|width=300|caption=|places={{LocMap~|Švajčiarsko|lat=47.395369|long=8.480031|label='''[[Zürich]]'''|position=left}} {{LocMap~|Švajčiarsko|lat=46.8174|long=7.1555|label='''[[Fribourg (Švajčiarsko)|Fribourg]]'''|position=right}}}} ![[Fribourg (Švajčiarsko)|Fribourg]] |- |[[Swiss Life Arena]]<br>Kapacita: 11 200 |[[BCF Arena]]<br>Kapacita: 9 009 |- |[[Súbor:Swiss Life Arena 2022.jpeg|220x220bod]] |[[Súbor:BCF Arena.jpg|stred|220x220bod]] |} == Nasadenie == Tímy boli do základných skupín rozdelené podľa [[Rebríček IIHF|Rebríčka IIHF]] za rok 2024, použijúc tzv. serpentínový systém. Organizátori mali právo jednej výmeny tímov medzi skupinami a to aj využili, pretože Kanada mala byť pôvodne v skupine A a USA v skupine B.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slovensku sa zmenil súper aj skupina. Definitívne zloženie skupín na MS v hokeji 2026 | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/slovensko-superi-definitivne-zlozenie-skupin-ms-v-hokeji-2026/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2025-06-04 | jazyk = sk}}</ref> {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} ;Skupina A (Zürich) *{{USA|lh|1}} (2) *{{SUI|lh|1}} (3) *{{FIN|lh|1}} (7) *{{GER|lh|1}} (8) *{{LAT|lh|1}} (11) *{{AUT|lh|1}} (12) *{{HUN|lh|1}} (18) *{{GBR|lh|1}} (19) {{Stĺpce-2}} ;Skupina B (Fribourg) *{{CAN|lh|1}} (4) *{{SWE|lh|1}} (5) *{{CZE|lh|1}} (6) *{{DEN|lh|1}} (9) *{{SVK|lh|1}} (10) *{{NOR|lh|1}} (13) *{{SLO|lh|1}} (17) *{{ITA|lh|1}} (20) {{Stĺpce-koniec}} == Základné skupiny == {| class="wikitable" | style="background: #ccffcc; width:20px" | |Tímy postupujúce do štvrťfinále |- | style="background: #ffcccc;" | |Tímy zostupujúce do I. A divízie MS 2027 |} ''Všetky časy sú miestne ([[Stredoeurópsky letný čas]]; [[UTC+2]]).'' === Skupina A === {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Kvalifikácia / Zostup}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{AUT|lh|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=0|sg=9|ig=4|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=4{{!}}[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026#Štvrťfinále|Štvrťfinále]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{FIN|lh|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=0|sg=7|ig=2|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{SUI|lh|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=0|sg=7|ig=3|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{USA|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=1|sg=6|ig=4|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{LAT|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=1|sg=4|ig=4|poznámka=rowspan=3{{!}}Kvalifikácia na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027|MS v ľadovom hokeji 2027]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{GER|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=2|sg=1|ig=5}} {{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím={{HUN|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=2|sg=3|ig=8}} {{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím={{GBR|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=2|sg=3|ig=10|pozadie=#ffcccc|poznámka=Zostup do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027 – I. divízia|I. A divízie MS v ľadovom hokeji 2027]]}} |} <small>Pravidlá pre poradie: 1) počet bodov; 2) vzájomné zápasy (body); 3) vzájomné zápasy (gólový rozdiel); 4) vzájomné zápasy (počet strelených gólov); 5) výsledok proti najlepšie umiestnenému tímu mimo tímov s rovnakým počtom bodov; 6) výsledok proti druhému najlepšie umiestnenému tímu mimo tímov s rovnakým počtom bodov; 7) nasadenie pred turnajom</small> {{Hokejbox2|bg=|dátum=15. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{FIN|lh|2}}'''|mužstvo2={{GER|lh|1}}|skóre={{ku|3|1|}}|tretiny={{tretiny|1|0|0|0|2|1|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=9 516|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A01_74_3_0.pdf|brankár1=Justus Annunen|brankár2=Philipp Grubauer|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}|góly1=A. Lundell (T. Teräväinen, A. Barkov) (PH) - 08:33<br/>J. Puljujärvi (T. Teräväinen, A. Lundell) (PH) - 43:05<br/><br/>A. Raty (S. Mäenalanen) - 55:25|góly2=<br/><br/>48:09 - S. Loibl (L. Gawanke, L. Hüttl)|tresty1=10|tresty2=24|strely1=24|strely2=17|rozhodca={{CAN}} Taylor Burzminski|rozhodca2={{SWE}} Christoffer Holm|čiarový={{SWE}} Anders Nyqvist|čiarový2={{CZE}} Jiří Ondráček}}{{Hokejbox2|dátum=15. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{USA|lh|2}}|mužstvo2='''{{SUI|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|3|}}|tretiny={{tretiny|0|2|0|0|1|1|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=10 000|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A03_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}|brankár1=Joseph Woll|brankár2=Leonardo Genoni|rozhodca={{SWE}} Tobias Björk|rozhodca2={{CZE}} Jiří Ondráček|čiarový={{CAN}} Mitchell Gibbs|čiarový2={{CZE}} Lukáš Rampir|góly1=<br/><br/>A. Steeves (R. Lindgren, W. Borgen) - 48:45|góly2=02:03 - P. Suter (S. Andrighetto, J.J. Moser)<br/>11:19 - S. Andrighetto (D. Malgin, P. Suter)<br/><br/>56:21 - K. Jäger (S. Knak, D. Kukan)|strely1=20|strely2=20|tresty1=12|tresty2=10}} ----{{Hokejbox2|bg=|dátum=16. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{GBR|lh|2}}|mužstvo2='''{{AUT|lh|1}}'''|skóre={{ku|2|5|}}|tretiny={{tretiny|2|3|0|2|0|0|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=7 974|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A05_74_3_0.pdf|brankár1=Mat Robson|brankár2=David Kickert|góly1=<br/><br/><br/>D. Clements (B. Perlini, J. Hazeldine) - 15:33<br/>L. Kirk (C. Neilson, N. Halbert) - 16:10|góly2=02:50 - B. Nissner (D. Zwerger, B. Wolf)<br/>06:00 - P. Schneider (B. Nissner)<br/>09:47 - P. Huber (T. Nickl)<br/><br/><br/>26:43 - P. Schneider (D. Zwerger, T. Nickl)<br/>33:27 - L. Wallner (B. Wolf, L. Kolarik)|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|2|3}}<br/>{{ku|2|4}}<br/>{{ku|2|5}}|tresty1=6|tresty2=6|strely1=20|strely2=32|rozhodca={{SWE}} Christoffer Holm|rozhodca2={{GER}} Lukas Kohlmüller|čiarový={{CAN}} Brian Birkhoff|čiarový2={{NOR}} Njaal Sostumoen}}{{Hokejbox2|dátum=16. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{HUN|lh|2}}|mužstvo2={{FIN|lh|1}}|skóre={{ku|1|4|}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|3|0|1|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=9 069|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A07_74_3_0.pdf|brankár1=Ádám Vay|rozhodca={{SWE}} Tobias Björk|rozhodca2={{NOR}} Marcus Wannerstedt|čiarový={{SWE}} Gustav Jonsson|čiarový2={{CZE}} Lukáš Rampir|brankár2=Joonas Korpisalo|tresty1=6|tresty2=0|strely1=10|strely2=32|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}|góly2=20:46 - V. Heinola (U. Vaakanainen, J. Puljujärvi)<br/>23:15 - J. Puljujärvi (A. Barkov, S. Manninen)<br/><br/>36:03 - J. Kuokkanen (A. Räty, H. Jokiharju)<br/>42:36 - J. Puljujärvi (A. Barkov, V. Heinola) (PH)|góly1=<br/><br/><br/><br/>B. Sebők (B. Horváth, I. Terbócs) - 27:01}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=16. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{SUI|lh|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh|1}}|skóre={{ku|4|2|}}|tretiny={{tretiny|0|0|2|1|2|1|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=10 000|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A09_74_3_0.pdf|rozhodca={{CAN}} Jesse Gour|rozhodca2={{SVK}} Tomáš Hronský|čiarový={{SVK}} Oto Durmis|čiarový2={{CZE}} Jiří Ondráček|góly1=T. Meier (N. Hischier, T. Rochette) - 30:10<br/><br/><br/>D. Riat (S. Andrighetto, D. Malgin) (PH) - 37:18<br/>D. Kukan (Ch. Marti, T. Meier) - 40:59<br/>D. Riat (S. Knak, D. Kukan) - 52:13|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/><br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|4|2}}|tresty1=8|tresty2=6|strely1=43|strely2=23|brankár1=Sandro Aeschlimann|brankár2=Kristers Gudļevskis|góly2=<br/>31:45 - R. Balcers (D. Smirnovs, S. Vilmanis)<br/><br/><br/><br/>59:46 - R. Balcers (S. Vilmanis, H. Egle) (PH)}} ----{{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{GBR|lh|2}}|mužstvo2='''{{USA|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|5|}}|tretiny={{tretiny|0|1|1|1|0|3|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=6 456|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A11_74_3_0.pdf|brankár1=Ben Bowns|brankár2=Devin Cooley|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|1|5}}|góly2=13:55 - P. Cotter (M. Olivier, M. Sasson)<br/><br/>37:01 - I. Howard<br/>42:49 - M. Olivier (S. Lafferty, P. Cotter)<br/>43:04 - D. Carlile (P. Cotter, M. Olivier)<br/>56:11 - I. Howard (O. Moore, T. Novak) (PH)|góly1=<br/>N. Halbert (J. Waller, B. Perlini) (PH) - 28:39|tresty1=6|tresty2=2|strely1=19|strely2=39|rozhodca={{CAN}} Taylor Burzminski|rozhodca2={{NOR}} Marcus Wannerstedt|čiarový={{SWE}} Gustav Jonsson|čiarový2={{SWE}} Anders Nyqvist}}{{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{AUT|lh|2}}'''|mužstvo2={{HUN|lh|1}}|skóre={{ku|4|2|}}|tretiny={{tretiny|1|1|0|0|3|1|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=7 668|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A13_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Atte Tolvanen|brankár2=Bence Bálizs|rozhodca={{GER}} Lukas Kohlmüller|rozhodca2={{CZE}} Jiří Ondráček|čiarový={{SVK}} Oto Durmis|čiarový2={{CAN}} Mitchell Gibbs|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/><br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|3|2}}<br/>{{ku|4|2}}|góly1=V. Rohrer (P. Schneider, C. Unterweger) (PH) - 05:01<br/><br/><br/>D. Zwerger (C. Unterweger, P. Schneider) (PH) - 46:21<br/>T. Nickl (P. Huber) - 47:05<br/><br/>T. Nickl (PB) - 59:57|góly2=<br/>11:03 - I. Sorfon (M. Csollák, B. Sebők) (PH)<br/><br/><br/>53:21 - P. Vincze (J. Hári, K. Papp) (PH)|tresty1=8|tresty2=10|strely1=22|strely2=19}}{{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{GER|lh|2}}|mužstvo2='''{{LAT|lh|1}}'''|skóre={{ku|0|2|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|1|0|0|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=6 633|správa=|brankár1=Philipp Grubauer|brankár2=Kristers Gudļevskis|rozhodca={{CAN}} Jesse Gour|rozhodca2={{SVK}} Tomáš Hronský|čiarový={{CAN}} Brian Birkhoff|čiarový2={{NOR}} Njaal Sostumoen|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}|góly2=18:19 - M. Dzierkals (O. Batņa)<br/>24:56 - R. Balcers (D. Smirnovs) (PH)|tresty1=4|tresty2=6|strely1=25|strely2=22}} ----{{Hokejbox2|dátum=18. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{FIN|lh|2}}|mužstvo2={{USA|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=18. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{GER|lh|2}}|mužstvo2={{SUI|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=}} ----{{Hokejbox2|dátum=19. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{LAT|lh|2}}|mužstvo2={{AUT|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=19. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{HUN|lh|2}}|mužstvo2={{GBR|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=}} ----{{Hokejbox2|dátum=20. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{AUT|lh|2}}|mužstvo2={{SUI|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=20. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{USA|lh|2}}|mužstvo2={{GER|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=}} ----{{Hokejbox2|dátum=21. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{LAT|lh|2}}|mužstvo2={{FIN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=21. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SUI|lh|2}}|mužstvo2={{GBR|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=}} ----{{Hokejbox2|dátum=22. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{GER|lh|2}}|mužstvo2={{HUN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=22. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{FIN|lh|2}}|mužstvo2={{GBR|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=}} ----{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{LAT|lh|2}}|mužstvo2={{USA|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{SUI|lh|2}}|mužstvo2={{HUN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{AUT|lh|2}}|mužstvo2={{GER|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}} ----{{Hokejbox2|dátum=24. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{GBR|lh|2}}|mužstvo2={{LAT|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=24. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{FIN|lh|2}}|mužstvo2={{AUT|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}} ----{{Hokejbox2|dátum=25. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{USA|lh|2}}|mužstvo2={{HUN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=25. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{GER|lh|2}}|mužstvo2={{GBR|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}} ----{{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{HUN|lh|2}}|mužstvo2={{LAT|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{USA|lh|2}}|mužstvo2={{AUT|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SUI|lh|2}}|mužstvo2={{FIN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=}} === Skupina B === {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Kvalifikácia / Zostup}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{CAN|lh|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=0|sg=11|ig=3|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=4{{!}}[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026#Štvrťfinále|Štvrťfinále]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{SVK|lh|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=0|sg=6|ig=2|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{CZE|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=1|p=0|sg=6|ig=4|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{NOR|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=1|sg=5|ig=2|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{SWE|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=1|sg=9|ig=7|poznámka=rowspan=3{{!}}Kvalifikácia na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027|MS v ľadovom hokeji 2027]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{SLO|lh|1}}|v=0|vp=1|pp=0|p=1|sg=3|ig=6}} {{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím={{DEN|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=2|sg=3|ig=10}} {{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím={{ITA|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=2|sg=1|ig=10|pozadie=#ffcccc|poznámka=Zostup do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027 – I. divízia|I. A divízie MS v ľadovom hokeji 2027]]}} |} <small>Pravidlá pre poradie: 1) počet bodov; 2) vzájomné zápasy (body); 3) vzájomné zápasy (gólový rozdiel); 4) vzájomné zápasy (počet strelených gólov); 5) výsledok proti najlepšie umiestnenému tímu mimo tímov s rovnakým počtom bodov; 6) výsledok proti druhému najlepšie umiestnenému tímu mimo tímov s rovnakým počtom bodov; 7) nasadenie pred turnajom</small> {{Hokejbox2|bg=|dátum=15. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{CAN|lh|2}}'''|mužstvo2={{SWE|lh|1}}|skóre={{ku|5|3|}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|3|2|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=7 500|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B02_74_3_0.pdf|brankár1=Jet Greaves|brankár2=Magnus Hellberg|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|2|2}}<br/><br/>{{ku|3|2}}<br/>{{ku|3|3}}<br/><br/>{{ku|4|3}}<br/>{{ku|5|3}}|góly1=J. Tavares (D. Nurse, R. Thomas) - 02:21<br/>R. O'Reilly (G. Vilardi, M. Rielly) - 16:00<br/><br/><br/><br/>D. Holloway (F. Minten, D. DeMelo) - 34:16<br/><br/><br/>C. Brown (P. Martone, F. Minten) - 43:21<br/>D. Cozens (P. Martone, D. Nurse) - 52:59|góly2=<br/><br/>08:21 - J. Larsson (J. Berglund)<br/>31:04 - L. Raymond (O. Ekman-Larsson, J. Berglund) (PH)<br/><br/>35:33 - M. Ekholm (L. Karlsson, S. Holmstrom)|tresty1=8|tresty2=10|strely1=26|strely2=25|rozhodca={{FIN}} Riku Brander|rozhodca2={{GER}} André Schrader|čiarový={{FIN}} Onni Hautamäki|čiarový2={{GER}} Patrick Laguzov}}{{Hokejbox2|dátum=15. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{CZE|lh|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh|1}}|skóre={{ku|4|1|}}|tretiny={{tretiny|2|0|0|0|2|1|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=6 551|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B04_74_3_0.pdf|brankár1=Josef Kořenář|brankár2=Mads Søgaard|rozhodca={{FIN}} Mikko Kaukokari|rozhodca2={{AUT}} Christian Ofner|čiarový={{USA}} Shane Gustafson|čiarový2={{SUI}} Dominic Schlegel|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|3|1}}<br/><br/>{{ku|4|1}}|góly1=D. Kubalík (J. Flek) - 08:50<br/>D. Voženílek (D. Tomášek) - 10:00<br/>R. Červenka (M. Blümel, D. Tomášek) - 43:32<br/><br/><br/>M. Blümel (L. Sedlák, R. Červenka) (PB) - 59:08|góly2=<br/><br/><br/>57:30 - M. Aagaard (N. Olesen, J. Blichfeld) (PH)|tresty1=4|tresty2=6|strely1=29|strely2=20}} ----{{Hokejbox2|bg=|dátum=16. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1='''{{SVK|lh|2}}'''|mužstvo2={{NOR|lh|1}}|skóre={{ku|2|1|}}|tretiny={{tretiny|1|0|0|1|1|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=4 711|správa=https://www.iihf.com/pdf/969/ihm969b06_74_3_0|brankár1=Samuel Hlavaj|brankár2=Tobias Normann|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}|góly1=K. Pospíšil (M. Pospíšil. S. Kňažko) - 08:15<br/><br/>M. Hrivík (A. Liška, M. Rosandić) - 48:07|góly2=<br/>39:47 - T. Koblar (E. Bakke Olsen)|tresty1=6|tresty2=8|strely1=19|strely2=23|rozhodca={{USA}} Sean MacFarlane|rozhodca2={{SUI}} Michael Tscherrig|čiarový={{FIN}} Onni Hautamäki|čiarový2={{FIN}} Tommi Nittylä}}{{Hokejbox2|dátum=16. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{ITA|lh|2}}|mužstvo2='''{{CAN|lh|1}}'''|skóre={{ku|0|6|}}|tretiny={{tretiny|0|3|0|3|0|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=6 455|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B08_74_3_0.pdf|brankár1=Davide Fadani|brankár2=Cam Talbot|rozhodca={{USA}} Nolan Bloyer|rozhodca2={{AUT}} Christian Ofner|čiarový={{GBR}} Danny Beresford|čiarový2={{USA}} John Rey|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|0|5}}<br/><br/>{{ku|0|6}}|góly2=09:21 - D. Holloway (J. Tavares, R. O'Reilly)<br/>10:08 - F. Minten (C. Brown, D. Mateychuk)<br/>16:56 - M. Celebrini (P. Martone, D. Nurse)<br/>22:09 - M. Celebrini (D. Cozens, S. Crosby)<br/>38:14 - E. Bouchard (M. Celebrini, G. Vilardi) (PH)<br/>38:39 - R. O'Reilly (J. Tavares, D. Holloway)|tresty1=4|tresty2=6|strely1=19|strely2=41}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=16. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{SLO|lh|2}}'''|mužstvo2={{CZE|lh|1}}|skóre={{ku|3|2|}} pp|tretiny={{tretiny|1|0|0|2|1|0|1|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=5 528|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B10_74_4_0.pdf|brankár1=Lukáš Horák|brankár2=Dominik Pavlát|rozhodca={{SUI}} Cedric Borga|rozhodca2={{GER}} André Schrader|čiarový={{LAT}} Renārs Davidonis|čiarový2={{GER}} Patrick Laguzov|góly2=<br/>24:44 - M. Kaut (M. Melovský)<br/>37:14 - L. Sedlák (M. Kempný, J. Mandát)|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|3|2}}|góly1=M. Török (J. Drozg, R. Sabolič) (PH) - 09:49<br/><br/><br/>A. Kuralt (J. Goličič, R. Tičar)<br/><br/>M. Makhovec (R. Tičar) - 01:14|tresty1=8|tresty2=6|strely1=17|strely2=34}} ----{{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{ITA|lh|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|4|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|1|1|2|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=3 881|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B12_74_3_0.pdf|brankár1=Jacob Smith|brankár2=Adam Gajan|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}|góly2=13:31 - M. Hrivík (M. Rosandić, F. Mešár)<br/>39:32 - J. V. Kmec (S. Čederle, M. Faško-Rudáš)<br/>40:30 - K. Pospíšil (M. Pospíšil, M. Faško-Rudáš)<br/><br/>54:13 - O. Okuliar (M. Pospíšil, M. Chromiak) (PH)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/>G. Nitz (C. Buono, L. Frigo) - 45:03|tresty1=8|tresty2=4|strely1=24|strely2=31|rozhodca={{USA}} Nolan Bloyer|rozhodca2={{FIN}} Mikko Kaukokari|čiarový={{USA}} Shane Gustafson|čiarový2={{FIN}} Tommi Niityyla}}{{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{DEN|lh|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh|1}}'''|skóre={{ku|2|6}}|tretiny={{tretiny|0|2|1|3|1|1}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=5 095|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B14_74_3_0.pdf|bg=|strely1=16|strely2=29|tresty1=14|tresty2=14|brankár1=Mads Søgaard|brankár2=Arvid Söderblom|rozhodca={{SUI}} Cedric Borga|rozhodca2={{USA}} Sean MacFarlane|čiarový={{LAT}} Renārs Davidonis|čiarový2={{USA}} John Rey|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/><br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|1|5}}<br/><br/>{{ku|2|5}}<br/>{{ku|2|6}}|góly2=09:45 - M. Ekholm (V. Björck, L. Raymond)<br/>17:58 - O. Ekman-Larsson (L. Raymond, I. Stenberg)<br/>25:52 - L. Raymond (J. Persson, J. De La Rose) (PH)<br/>28:09 - J. Silfverberg (C. Grundström, R. Hägg)<br/><br/>33:45 - V. Björck (I. Stenberg, O. Ekman-Larsson) (PH)<br/><br/>55:05 - L. Karlsson (S. Holmström, A. Johansson)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/>J. Blichfeld (P. Bruggisser, N. Olesen) (PH) - 31:38<br/><br/><br/>M. Aagaard (J. Blichfeld, N. Olesen) (PH) - 51:48}}{{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{NOR|lh|2}}'''|mužstvo2={{SLO|lh|1}}|skóre={{ku|4|0}}|tretiny={{tretiny|1|0|3|0|0|0}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=3 103|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B16_74_3_0.pdf|strely1=25|strely2=11|tresty1=10|tresty2=10|brankár1=Henrik Haukeland|brankár2=Žan Us|rozhodca={{FIN}} Riku Brander|rozhodca2={{SUI}} Michael Tscherrig|čiarový={{GBR}} Danny Beresford|čiarový2={{SUI}} Dominic Schlegel|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}|góly1=S. Hurrød (K. Østby, H. Salsten) - 07:33<br/>J. Berglund (T. Koblar, S. Solberg) (PH) - 25:27<br/>J. Berglund (K. Østby, H. Haukeland) - 29:51<br/>J. Berglund (H. Salsten, J. Johannesen) - 36:32}} ----{{Hokejbox2|dátum=18. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{CAN|lh|2}}|mužstvo2={{DEN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=18. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SWE|lh|2}}|mužstvo2={{CZE|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}} ----{{Hokejbox2|dátum=19. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{ITA|lh|2}}|mužstvo2={{NOR|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=19. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SLO|lh|2}}|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}} ----{{Hokejbox2|dátum=20. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{CZE|lh|2}}|mužstvo2={{ITA|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=20. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SWE|lh|2}}|mužstvo2={{SLO|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}} ----{{Hokejbox2|dátum=21. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{CAN|lh|2}}|mužstvo2={{NOR|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=21. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{DEN|lh|2}}|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}} ----{{Hokejbox2|dátum=22. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{CAN|lh|2}}|mužstvo2={{SLO|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=22. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SWE|lh|2}}|mužstvo2={{ITA|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}} ----{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{DEN|lh|2}}|mužstvo2={{SLO|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2={{CZE|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{NOR|lh|2}}|mužstvo2={{SWE|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}} ----{{Hokejbox2|dátum=24. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{DEN|lh|2}}|mužstvo2={{ITA|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=24. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2={{CAN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}} ----{{Hokejbox2|dátum=25. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{CZE|lh|2}}|mužstvo2={{NOR|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=25. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SLO|lh|2}}|mužstvo2={{ITA|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}} ----{{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{NOR|lh|2}}|mužstvo2={{DEN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{SWE|lh|2}}|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{CZE|lh|2}}|mužstvo2={{CAN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}} == Play-off == Prvé štyri tímy z každej základnej skupiny budú hrať play-off. Tímy, ktoré postúpia do semifinále, budú znovanasadené podľa umiestnenia v tabuľke skupinovej fázy. === Tabuľka skupinovej fázy === '''Kritériá:''' # Lepšia pozícia v skupine # Vyšší počet bodov # Lepší gólový rozdiel # Vyšší počet strelených gólov # Lepšie nasadenie do turnaja (poradie v [[Rebríček IIHF|Rebríčku IIHF]]) '''Poradie:''' {| class="wikitable" border="1" style="text-align:center" !Miesto !Označenie !Tím |- |1. |D1 | style="text-align:left;" | |- |2. |D2 | style="text-align:left;" | |- |3. |D3 | style="text-align:left;" | |- |4. |D4 | style="text-align:left;" | |- |5. |D5 | style="text-align:left;" | |- |6. |D6 | style="text-align:left;" | |- |7. |D7 | style="text-align:left;" | |- |8. |D8 | style="text-align:left;" | |} === Pavúk === {{Play-off majstrovstvá sveta hokej |ZN=áno |RD1-nasadený1=A1|RD1-tím1=|RD1-skóre1=|RD1-nasadený2=B4|RD1-tím2=|RD1-skóre2= |RD1-nasadený3=B1|RD1-tím3=|RD1-skóre3=|RD1-nasadený4=A4|RD1-tím4=|RD1-skóre4= |RD1-nasadený5=A2|RD1-tím5=|RD1-skóre5=|RD1-nasadený6=B3|RD1-tím6=|RD1-skóre6= |RD1-nasadený7=B2|RD1-tím7=|RD1-skóre7=|RD1-nasadený8=A3|RD1-tím8=|RD1-skóre8= |RD2-nasadený1=|RD2-tím1=|RD2-skóre1=|RD2-nasadený2=|RD2-tím2=|RD2-skóre2= |RD2-nasadený3=|RD2-tím3=|RD2-skóre3=|RD2-nasadený4=|RD2-tím4=|RD2-skóre4= |RD3-nasadený1=|RD3-tím1=|RD3-skóre1=|RD3-nasadený2=|RD3-tím2=|RD3-skóre2= |RD4-nasadený1=|RD4-tím1=|RD4-skóre1=|RD4-nasadený2=|RD4-tím2=|RD4-skóre2= }} ''Všetky časy sú miestne ([[Stredoeurópsky letný čas]]; [[UTC+2]]).'' === Štvrťfinále === {{Hokejbox2|dátum=28. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=28. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=28. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=28. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}} === Semifinále === {{Hokejbox2|dátum=30. máj 2026|čas=14:20|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=30. máj 2026|čas=18:20|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=}} === Zápas o 3. miesto === {{Hokejbox2|dátum=31. máj 2026|čas=15:20|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=#ffdab9}} === Finále === {{Hokejbox2|dátum=31. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=#f7f6a8}} == Konečné poradie == {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Konečný výsledok}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=gold|poznámka=Šampióni}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=silver|poznámka=Druhé miesto}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#cc9966|poznámka=Tretie miesto}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|poznámka=Štvrté miesto|br=áno}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|poznámka=rowspan=4{{!}}Vyradení vo štvrťfinále}} {{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|br=áno}} {{Tabuľka ľadový hokej|9.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|poznámka=rowspan=6{{!}}Vyradení v skupinovej fáze}} {{Tabuľka ľadový hokej|10.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|11.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|12.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|13.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|14.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|br=áno}} {{Tabuľka ľadový hokej|15.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ffcccc|poznámka=rowspan=2{{!}}Zostupujú do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027 – I. divízia|I. A divízie<br>MS 2027]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|16.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ffcccc}} |} == Štatistiky turnaja == == Referencie == {{Referencie}} {{Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji}} [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji]] [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026| ]] [[Kategória:Ľadový hokej v 2026]] [[Kategória:2026 vo Švajčiarsku]] [[Kategória:Ľadový hokej vo Švajčiarsku]] [[Kategória:Športové podujatia v Zürichu]] [[Kategória:Šport vo Fribourgu (Švajčiarsko)]] qfrfpt0sniepu04jzlw0pqwo6zyu6hj 0 678023 8215459 8159434 2026-05-17T13:29:38Z Henrіch 186557 8215459 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hokejista|Portrét=Kostyantyn_Symchuk.jpg|Meno=Kosťantyn Simčuk|Štátna príslušnosť=Ukrajina|Dátum narodenia={{dnv|1974|2|26}}|Miesto narodenia=[[Kyjev]], [[Sovietsky zväz]]|Lapačka=ľavá ruka|Hral za=[[CHK Spartak Moskva|Spartak Moskva]] (Rusko) <br> [[CHK Salavat Julajev]] (Rusko) <br> [[Sibir Novosibirsk]] (Rusko) <br> [[Metallurg Magnitogorsk]] (Rusko) <br> [[HK MVD]] (Rusko) <br> [[PCHK CSKA|CSKA Moskva]] (Rusko) <br> [[Las Vegas Thunder]] (IHL) <br> [[Banersfield Condors]] (WCHL) <br> [[San Diego Gulls]] (WCHL) <br> [[Tacoma Sabercats]] (WCHL) <br> [[Fort Wayne Komets]] (UHL) <br> [[Huron Border Cats]] (UHL) <br> [[Sokol Kiev]] (Bielorusko) <br>|Pozícia=brankár|Rok1=1990|Rok2=2012}} '''Kosťantyn Mykolajovyč Simčuk''' (''[[Ukrajina|ukr]]:'' Костянтин Миколайович Сімчук; * [[26. február]] [[1978]], [[Kyjev]]) je bývalý ukrajinský profesionálny hokejový brankár, ktorý sa preslávil najmä v [[Ruská hokejová superliga|Ruskej hokejovej lige]]. V súčasnosti je hlavným trénerom reprezentačného tímu Ukrajiny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=FRIESEN: Hockey hearts go out to Ukraine|url=https://winnipegsun.com/sports/hockey/friesen-hockey-hearts-go-out-to-ukraine|vydavateľ=winnipegsun|dátum prístupu=2022-03-06|jazyk=en-CA|url archívu=https://web.archive.org/web/20220226030526/https://winnipegsun.com/sports/hockey/friesen-hockey-hearts-go-out-to-ukraine|dátum archivácie=2022-02-26}}</ref> V roku [[2005]] bol vyhlásený za najlepšieho ukrajinského hokejistu sezóny. Na juniorskom šampionáte skupiny Majstrovstiev sveta skupiny B sa v roku [[1994]] stal najlepším brankárom a v roku [[2012]] bol súčasťou ukrajinského All Star Teamu. == Brankárska kariéra == Simčuk počas svojej dlhej kariéry patril medzi priekopníkov ukrajinského hokeja po rozpade [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]]. Svojim aktívnym a slávnym angažmánom v [[Ruská hokejová superliga|Ruskej hokejovej lige]] a pravidelným reprezentovaním krajiny na medzinárodných súťažiach je niektorými považovaný za najlepšieho ukrajinského brankára vôbec. Ukrajinu na medzinárodných turnajoch reprezentoval celkom 17-krát, pričom medzi jeho najväčšie úspechy v ukrajinskom drese patria napríklad: kvalifikácia na [[Zimné olympijské hry 2002|Olympijské hry v Salt Lake City v roku 2002]], dve strieborné a jedna bronzová medaila z Majstrovstiev sveta skupiny B, prvej divízie. Vrchol klubovej aj reprezentačnej kariéry dosiahol na začiatku 21. storočia, keďže koncom 90. rokov Simčuk neúspešne pôsobil v zámorských ligách [[IHL]], [[WCHL]] a [[UHL]]. V roku 2001 sa však vrátil do Ruska, kde predtým krátko nastupoval začiatkom kariéry v drese domáceho tímu [[Sokol Kiev]], a dve sezóny tu pôsobí ako jednotka. V roku 2003 zaznamená v drese [[Salavat Yulaev Ufa|Salavatu Yulaev Ufa]] až 93,2% úspešnosť zákrokov, ale už v ďalšom roku jeho výkonnosť znova prepadá a klesne až na 89,6%. Zvyšok kariéry v Ruskej lige následne strávil ako dvojka, pričom na tejto pozícii v roku 2006 získal [[Spenglerov pohár|Spanglerov pohár]]. Jedinou výnimkou jeho úlohy veterána v pozícii náhradníka dostal Simčuk v roku 2008, kde sa nakrátko stáva jednotkou prestížneho klubu [[CHK Spartak Moskva|Spartak Moskva]]. Túto úlohu si však neobháji a v roku 2009 definitívne opustil Ruskú hokejovú ligu a vrátil sa do domovského Sokol Kiev, ktorý v tom čase súťažil v Bieloruskej hokejovej lige. Tu Simčuk strávil tri úspešné záverečné roky kariéry, ktoré zakončil účasťou v ukrajinskom All Star Teame na úplnom konci profesionálnej kariéry. Simčuk sa významnou mierou podieľal na úspechoch ukrajinskej hokejovej reprezentácie. S odchodom Simčukovej generácie sa stratil aj lesk ukrajinského hokeja. Jeho významným reprezentačným konkurentom bol počas jeho kariéry brankár [[Metallurg Magnitogorsk|Metallurgu Magnitogorsk]] [[Igor Karpenko]]. == Trénerská kariéra == Simčuk sa od ukončenia hráčskej kariéry venuje trénerstvu. V národnom tíme najskôr pôsobil ako tréner brankárov, neskôr ako asistent trénera juniorov a v súčasnosti ako hlavný tréner. Okrem je Simčuk aj generálnym manažérom svojho domáceho tímu [[Sokol Kiev|Sokol Kyjev]]. == Reprezentačné štatistiky<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Konstantin Simchuk at eliteprospects.com|url=https://www.eliteprospects.com/player/14601/konstantin-simchuk?stats=regular&sort=season|vydavateľ=www.eliteprospects.com|dátum prístupu=2022-03-06|jazyk=en}}</ref> == [[Súbor:Kostiantyn Simchuk.png|náhľad|Šimčuk v drese Sokol Kiev]] {| class="wikitable" |+ !Rok !Turnaj !Z !V !P !GAA !SV% !SO |- |1993 |MSJ 20 skupiny C |4 |? |? |? |? |? |- |1994 |MSJ 20 skupiny B |? |? |? |1,19 |94,2 |? |- |1996 |MS skupiny C |1 |? |? |2,00 |88,9 |? |- |1997 |MS skupiny C |3 |? |? |? |? |? |- |2001 |Olympijská kvalifikácia |2 |2 |0 |0,67 |97,7 |1 |- |2001 |Majstrovstvá sveta |4 |? |? |2,93 |92,76 |1 |- |2002 |Majstrovstvá sveta |5 |? |? |2,02 |93,28 |1 |- |2002 |Olympijské hry |3 |1 |1 |3,21 |89,5 |0 |- |2003 |Majstrovstvá sveta |5 |? |? |5,44 |84,3 |0 |- |2004 |Majstrovstvá sveta |6 |1 |3 |3,21 |89,5 |0 |- |2005 |Majstrovstvá sveta |6 |1 |4 |2,34 |94,0 |0 |- |2006 |Majstrovstvá sveta |3 |1 |2 |5,00 |85,7 |0 |- |2009 |Olympijská kvalifikácia |1 |0 |0 |2,77 |83,3 |0 |- |2009 |Majstrovstvá sveta Div. 1 |3 |2 |1 |1,31 |95,0 |0 |- |2010 |Majstrovstvá sveta Div. 1 |4 |2 |1 |1,80 |92,2 |0 |- |2011 |Majstrovstvá sveta Div. 1 |3 |1 |2 |2,99 |88,3 |0 |} == Referencie == {{Referencie}} {{DEFAULTSORT:Šimčuk, Konstantin}} [[Kategória:Osobnosti z Kyjeva]] [[Kategória:Ukrajinskí hokejoví brankári]] [[Kategória:Hráči Salavat Julajev Ufa]] [[Kategória:Hráči Sibir Novosibirsk]] [[Kategória:Hráči Metallurg Magnitogorsk]] [[Kategória:Hokejisti CSKA Moskva]] n4e196h7voinvcdrsz678p4tfec9hyj 8215460 8215459 2026-05-17T13:31:05Z Henrіch 186557 Henrіch premiestnil stránku [[Konstantin Šimčuk]] na [[Kosťantyn Mykolajovyč Simčuk]]: Keď už je článok o ukrajinskom hráčovi, meno by mal mať v ukrajinčine 8215459 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hokejista|Portrét=Kostyantyn_Symchuk.jpg|Meno=Kosťantyn Simčuk|Štátna príslušnosť=Ukrajina|Dátum narodenia={{dnv|1974|2|26}}|Miesto narodenia=[[Kyjev]], [[Sovietsky zväz]]|Lapačka=ľavá ruka|Hral za=[[CHK Spartak Moskva|Spartak Moskva]] (Rusko) <br> [[CHK Salavat Julajev]] (Rusko) <br> [[Sibir Novosibirsk]] (Rusko) <br> [[Metallurg Magnitogorsk]] (Rusko) <br> [[HK MVD]] (Rusko) <br> [[PCHK CSKA|CSKA Moskva]] (Rusko) <br> [[Las Vegas Thunder]] (IHL) <br> [[Banersfield Condors]] (WCHL) <br> [[San Diego Gulls]] (WCHL) <br> [[Tacoma Sabercats]] (WCHL) <br> [[Fort Wayne Komets]] (UHL) <br> [[Huron Border Cats]] (UHL) <br> [[Sokol Kiev]] (Bielorusko) <br>|Pozícia=brankár|Rok1=1990|Rok2=2012}} '''Kosťantyn Mykolajovyč Simčuk''' (''[[Ukrajina|ukr]]:'' Костянтин Миколайович Сімчук; * [[26. február]] [[1978]], [[Kyjev]]) je bývalý ukrajinský profesionálny hokejový brankár, ktorý sa preslávil najmä v [[Ruská hokejová superliga|Ruskej hokejovej lige]]. V súčasnosti je hlavným trénerom reprezentačného tímu Ukrajiny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=FRIESEN: Hockey hearts go out to Ukraine|url=https://winnipegsun.com/sports/hockey/friesen-hockey-hearts-go-out-to-ukraine|vydavateľ=winnipegsun|dátum prístupu=2022-03-06|jazyk=en-CA|url archívu=https://web.archive.org/web/20220226030526/https://winnipegsun.com/sports/hockey/friesen-hockey-hearts-go-out-to-ukraine|dátum archivácie=2022-02-26}}</ref> V roku [[2005]] bol vyhlásený za najlepšieho ukrajinského hokejistu sezóny. Na juniorskom šampionáte skupiny Majstrovstiev sveta skupiny B sa v roku [[1994]] stal najlepším brankárom a v roku [[2012]] bol súčasťou ukrajinského All Star Teamu. == Brankárska kariéra == Simčuk počas svojej dlhej kariéry patril medzi priekopníkov ukrajinského hokeja po rozpade [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]]. Svojim aktívnym a slávnym angažmánom v [[Ruská hokejová superliga|Ruskej hokejovej lige]] a pravidelným reprezentovaním krajiny na medzinárodných súťažiach je niektorými považovaný za najlepšieho ukrajinského brankára vôbec. Ukrajinu na medzinárodných turnajoch reprezentoval celkom 17-krát, pričom medzi jeho najväčšie úspechy v ukrajinskom drese patria napríklad: kvalifikácia na [[Zimné olympijské hry 2002|Olympijské hry v Salt Lake City v roku 2002]], dve strieborné a jedna bronzová medaila z Majstrovstiev sveta skupiny B, prvej divízie. Vrchol klubovej aj reprezentačnej kariéry dosiahol na začiatku 21. storočia, keďže koncom 90. rokov Simčuk neúspešne pôsobil v zámorských ligách [[IHL]], [[WCHL]] a [[UHL]]. V roku 2001 sa však vrátil do Ruska, kde predtým krátko nastupoval začiatkom kariéry v drese domáceho tímu [[Sokol Kiev]], a dve sezóny tu pôsobí ako jednotka. V roku 2003 zaznamená v drese [[Salavat Yulaev Ufa|Salavatu Yulaev Ufa]] až 93,2% úspešnosť zákrokov, ale už v ďalšom roku jeho výkonnosť znova prepadá a klesne až na 89,6%. Zvyšok kariéry v Ruskej lige následne strávil ako dvojka, pričom na tejto pozícii v roku 2006 získal [[Spenglerov pohár|Spanglerov pohár]]. Jedinou výnimkou jeho úlohy veterána v pozícii náhradníka dostal Simčuk v roku 2008, kde sa nakrátko stáva jednotkou prestížneho klubu [[CHK Spartak Moskva|Spartak Moskva]]. Túto úlohu si však neobháji a v roku 2009 definitívne opustil Ruskú hokejovú ligu a vrátil sa do domovského Sokol Kiev, ktorý v tom čase súťažil v Bieloruskej hokejovej lige. Tu Simčuk strávil tri úspešné záverečné roky kariéry, ktoré zakončil účasťou v ukrajinskom All Star Teame na úplnom konci profesionálnej kariéry. Simčuk sa významnou mierou podieľal na úspechoch ukrajinskej hokejovej reprezentácie. S odchodom Simčukovej generácie sa stratil aj lesk ukrajinského hokeja. Jeho významným reprezentačným konkurentom bol počas jeho kariéry brankár [[Metallurg Magnitogorsk|Metallurgu Magnitogorsk]] [[Igor Karpenko]]. == Trénerská kariéra == Simčuk sa od ukončenia hráčskej kariéry venuje trénerstvu. V národnom tíme najskôr pôsobil ako tréner brankárov, neskôr ako asistent trénera juniorov a v súčasnosti ako hlavný tréner. Okrem je Simčuk aj generálnym manažérom svojho domáceho tímu [[Sokol Kiev|Sokol Kyjev]]. == Reprezentačné štatistiky<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Konstantin Simchuk at eliteprospects.com|url=https://www.eliteprospects.com/player/14601/konstantin-simchuk?stats=regular&sort=season|vydavateľ=www.eliteprospects.com|dátum prístupu=2022-03-06|jazyk=en}}</ref> == [[Súbor:Kostiantyn Simchuk.png|náhľad|Šimčuk v drese Sokol Kiev]] {| class="wikitable" |+ !Rok !Turnaj !Z !V !P !GAA !SV% !SO |- |1993 |MSJ 20 skupiny C |4 |? |? |? |? |? |- |1994 |MSJ 20 skupiny B |? |? |? |1,19 |94,2 |? |- |1996 |MS skupiny C |1 |? |? |2,00 |88,9 |? |- |1997 |MS skupiny C |3 |? |? |? |? |? |- |2001 |Olympijská kvalifikácia |2 |2 |0 |0,67 |97,7 |1 |- |2001 |Majstrovstvá sveta |4 |? |? |2,93 |92,76 |1 |- |2002 |Majstrovstvá sveta |5 |? |? |2,02 |93,28 |1 |- |2002 |Olympijské hry |3 |1 |1 |3,21 |89,5 |0 |- |2003 |Majstrovstvá sveta |5 |? |? |5,44 |84,3 |0 |- |2004 |Majstrovstvá sveta |6 |1 |3 |3,21 |89,5 |0 |- |2005 |Majstrovstvá sveta |6 |1 |4 |2,34 |94,0 |0 |- |2006 |Majstrovstvá sveta |3 |1 |2 |5,00 |85,7 |0 |- |2009 |Olympijská kvalifikácia |1 |0 |0 |2,77 |83,3 |0 |- |2009 |Majstrovstvá sveta Div. 1 |3 |2 |1 |1,31 |95,0 |0 |- |2010 |Majstrovstvá sveta Div. 1 |4 |2 |1 |1,80 |92,2 |0 |- |2011 |Majstrovstvá sveta Div. 1 |3 |1 |2 |2,99 |88,3 |0 |} == Referencie == {{Referencie}} {{DEFAULTSORT:Šimčuk, Konstantin}} [[Kategória:Osobnosti z Kyjeva]] [[Kategória:Ukrajinskí hokejoví brankári]] [[Kategória:Hráči Salavat Julajev Ufa]] [[Kategória:Hráči Sibir Novosibirsk]] [[Kategória:Hráči Metallurg Magnitogorsk]] [[Kategória:Hokejisti CSKA Moskva]] n4e196h7voinvcdrsz678p4tfec9hyj 8215474 8215460 2026-05-17T14:20:13Z ~2026-29230-47 294915 8215474 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hokejista|Portrét=Kostyantyn_Symchuk.jpg|Meno=Kosťantyn Simčuk|Štátna príslušnosť=Ukrajina|Dátum narodenia={{dnv|1974|2|26}}|Miesto narodenia=[[Kyjev]], [[Sovietsky zväz]]|Lapačka=ľavá ruka|Hral za=[[CHK Spartak Moskva|Spartak Moskva]] (Rusko) <br> [[CHK Salavat Julajev]] (Rusko) <br> [[Sibir Novosibirsk]] (Rusko) <br> [[Metallurg Magnitogorsk]] (Rusko) <br> [[HK MVD]] (Rusko) <br> [[PCHK CSKA|CSKA Moskva]] (Rusko) <br> [[Las Vegas Thunder]] (IHL) <br> [[Banersfield Condors]] (WCHL) <br> [[San Diego Gulls]] (WCHL) <br> [[Tacoma Sabercats]] (WCHL) <br> [[Fort Wayne Komets]] (UHL) <br> [[Huron Border Cats]] (UHL) <br> [[Sokol Kiev]] (Bielorusko) <br>|Pozícia=brankár|Rok1=1990|Rok2=2012}} '''Kosťantyn Mykolajovyč Simčuk''' ({{vjz|ukr|Костянтин Миколайович Сімчук}}; * [[26. február]] [[1978]], [[Kyjev]]) je bývalý ukrajinský profesionálny hokejový brankár, ktorý sa preslávil najmä v [[Ruská hokejová superliga|Ruskej hokejovej lige]]. V súčasnosti je hlavným trénerom reprezentačného tímu Ukrajiny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=FRIESEN: Hockey hearts go out to Ukraine|url=https://winnipegsun.com/sports/hockey/friesen-hockey-hearts-go-out-to-ukraine|vydavateľ=winnipegsun|dátum prístupu=2022-03-06|jazyk=en-CA|url archívu=https://web.archive.org/web/20220226030526/https://winnipegsun.com/sports/hockey/friesen-hockey-hearts-go-out-to-ukraine|dátum archivácie=2022-02-26}}</ref> V roku [[2005]] bol vyhlásený za najlepšieho ukrajinského hokejistu sezóny. Na juniorskom šampionáte skupiny Majstrovstiev sveta skupiny B sa v roku [[1994]] stal najlepším brankárom a v roku [[2012]] bol súčasťou ukrajinského All Star Teamu. == Brankárska kariéra == Simčuk počas svojej dlhej kariéry patril medzi priekopníkov ukrajinského hokeja po rozpade [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]]. Svojim aktívnym a slávnym angažmánom v [[Ruská hokejová superliga|Ruskej hokejovej lige]] a pravidelným reprezentovaním krajiny na medzinárodných súťažiach je niektorými považovaný za najlepšieho ukrajinského brankára vôbec. Ukrajinu na medzinárodných turnajoch reprezentoval celkom 17-krát, pričom medzi jeho najväčšie úspechy v ukrajinskom drese patria napríklad: kvalifikácia na [[Zimné olympijské hry 2002|Olympijské hry v Salt Lake City v roku 2002]], dve strieborné a jedna bronzová medaila z Majstrovstiev sveta skupiny B, prvej divízie. Vrchol klubovej aj reprezentačnej kariéry dosiahol na začiatku 21. storočia, keďže koncom 90. rokov Simčuk neúspešne pôsobil v zámorských ligách [[IHL]], [[WCHL]] a [[UHL]]. V roku 2001 sa však vrátil do Ruska, kde predtým krátko nastupoval začiatkom kariéry v drese domáceho tímu [[Sokol Kiev]], a dve sezóny tu pôsobí ako jednotka. V roku 2003 zaznamená v drese [[Salavat Yulaev Ufa|Salavatu Yulaev Ufa]] až 93,2% úspešnosť zákrokov, ale už v ďalšom roku jeho výkonnosť znova prepadá a klesne až na 89,6%. Zvyšok kariéry v Ruskej lige následne strávil ako dvojka, pričom na tejto pozícii v roku 2006 získal [[Spenglerov pohár|Spanglerov pohár]]. Jedinou výnimkou jeho úlohy veterána v pozícii náhradníka dostal Simčuk v roku 2008, kde sa nakrátko stáva jednotkou prestížneho klubu [[CHK Spartak Moskva|Spartak Moskva]]. Túto úlohu si však neobháji a v roku 2009 definitívne opustil Ruskú hokejovú ligu a vrátil sa do domovského Sokol Kiev, ktorý v tom čase súťažil v Bieloruskej hokejovej lige. Tu Simčuk strávil tri úspešné záverečné roky kariéry, ktoré zakončil účasťou v ukrajinskom All Star Teame na úplnom konci profesionálnej kariéry. Simčuk sa významnou mierou podieľal na úspechoch ukrajinskej hokejovej reprezentácie. S odchodom Simčukovej generácie sa stratil aj lesk ukrajinského hokeja. Jeho významným reprezentačným konkurentom bol počas jeho kariéry brankár [[Metallurg Magnitogorsk|Metallurgu Magnitogorsk]] [[Igor Karpenko]]. == Trénerská kariéra == Simčuk sa od ukončenia hráčskej kariéry venuje trénerstvu. V národnom tíme najskôr pôsobil ako tréner brankárov, neskôr ako asistent trénera juniorov a v súčasnosti ako hlavný tréner. Okrem je Simčuk aj generálnym manažérom svojho domáceho tímu [[Sokol Kiev|Sokol Kyjev]]. == Reprezentačné štatistiky<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Konstantin Simchuk at eliteprospects.com|url=https://www.eliteprospects.com/player/14601/konstantin-simchuk?stats=regular&sort=season|vydavateľ=www.eliteprospects.com|dátum prístupu=2022-03-06|jazyk=en}}</ref> == [[Súbor:Kostiantyn Simchuk.png|náhľad|Šimčuk v drese Sokol Kiev]] {| class="wikitable" |+ !Rok !Turnaj !Z !V !P !GAA !SV% !SO |- |1993 |MSJ 20 skupiny C |4 |? |? |? |? |? |- |1994 |MSJ 20 skupiny B |? |? |? |1,19 |94,2 |? |- |1996 |MS skupiny C |1 |? |? |2,00 |88,9 |? |- |1997 |MS skupiny C |3 |? |? |? |? |? |- |2001 |Olympijská kvalifikácia |2 |2 |0 |0,67 |97,7 |1 |- |2001 |Majstrovstvá sveta |4 |? |? |2,93 |92,76 |1 |- |2002 |Majstrovstvá sveta |5 |? |? |2,02 |93,28 |1 |- |2002 |Olympijské hry |3 |1 |1 |3,21 |89,5 |0 |- |2003 |Majstrovstvá sveta |5 |? |? |5,44 |84,3 |0 |- |2004 |Majstrovstvá sveta |6 |1 |3 |3,21 |89,5 |0 |- |2005 |Majstrovstvá sveta |6 |1 |4 |2,34 |94,0 |0 |- |2006 |Majstrovstvá sveta |3 |1 |2 |5,00 |85,7 |0 |- |2009 |Olympijská kvalifikácia |1 |0 |0 |2,77 |83,3 |0 |- |2009 |Majstrovstvá sveta Div. 1 |3 |2 |1 |1,31 |95,0 |0 |- |2010 |Majstrovstvá sveta Div. 1 |4 |2 |1 |1,80 |92,2 |0 |- |2011 |Majstrovstvá sveta Div. 1 |3 |1 |2 |2,99 |88,3 |0 |} == Referencie == {{Referencie}} {{DEFAULTSORT:Šimčuk, Kosťantyn}} [[Kategória:Osobnosti z Kyjeva]] [[Kategória:Ukrajinskí hokejoví brankári]] [[Kategória:Hráči Salavat Julajev Ufa]] [[Kategória:Hráči Sibir Novosibirsk]] [[Kategória:Hráči Metallurg Magnitogorsk]] [[Kategória:Hokejisti CSKA Moskva]] 7z1sk9gu7hwq07uxtd6qf62d782jg30 0 682055 8215514 7755478 2026-05-17T14:56:32Z Brickard-Cihľuš 294946 /* growthexperiments-addlink-summary-summary:1|1|0 */ 8215514 wikitext text/x-wiki '''Systém jedného prenosného hlasu''' (anglicky ''single transferable vote (STV)'')<ref>{{cite web |title=Single Transferable Vote |url=http://www.electoral-reform.org.uk/single-transferable-vote |publisher=Electoral Reform Society}}</ref> je [[pomerný volebný systém]] používaný prevažne v menších alebo stredných viacmandátových volebných obvodoch, ktorého hlavnou charakteristikou je hlasovanie voliča pre viacerých kandidátov odstupňované číselne podľa miery jeho preferencií pre nich. Volič hlasuje za jednotlivých kandidátov naprieč stranami, nie za kandidátne listiny strán. Systém spôsobom prevádzania hlasov na mandáty obmedzuje množstvo "prepadnutých" hlasov, ktoré sa vyskytujú v klasickom systéme kandidátnych listín. Podľa podoby kandidátnych listín, spôsobu hlasovania a spôsobu prepočtu hlasov na mandáty má systém jedného prenosného hlasu niekoľko podtypov. == Spôsob hlasovania == [[Súbor:Preferential_ballot_cs.svg|náhľad|Príklad hlasovacieho lístka]] Na hlasovacích lístkoch sú zoradené mená všetkých kandidátov, ktorí kandidujú v danom volebnom obvode. Volič ku každému menu priradí číslo podľa miery svojej preferencie kandidátov. Kandidáta, ktorého si najviac želá zvoliť, označí číslom jedna, kandidáta, ktorý je pre neho druhý najprijateľnejší, označí číslom dve a tak ďalej. Prvý preferenčný hlas volič udeliť musí, udelenie nižších preferenčných hlasov môže byť povinné alebo zostáva na jeho uvážení. Volič, ktorý vyplnil hlasovací lístok na obrázku, vyjadril želanie voliť kandidátov v tomto poradí: # Alžbeta Biela # Drahomíra Čierna # Břetislav Novák Kandidátna listina je v každom volebnom obvode len jedna, líši sa však spôsob, akým sú kandidáti na nej uvedení. V niektorých prípadoch (Írsko) sú všetci kandidáti na listine zoradení podľa abecedného poradia do jedného stĺpca bez ohľadu na ich stranícku príslušnosť (ktorá je uvedená), v niektorých prípadoch ([[Tasmánia]]) sú kandidáti na listine zoradení v náhodnom poradí (a v rámci jedného volebného obvodu sú voličom distribuované volebné lístky s navzájom odlišným poradím kandidátov), ​​na Malte a v Austrálii sú kandidáti zoradení najprv podľa politických strán a až v ich rámci abecedne. V niektorých štátoch stačí, aby volič udelil prvý preferenčný hlas, ďalšie poradie kandidátov určiť môže, ale nemusí. V iných prípadoch volič musí označiť aspoň toľko preferencií, koľko v jeho volebnom obvode má byť zvolených kandidátov. Predtým sa tiež v niektorých štátoch vyžadovalo, aby volič označil číselné preferencie u všetkých mien na kandidátnej listine. Posledným variantom je priradenie prvého preferenčného hlasu politickej strane, čím volič odsúhlasí poradie kandidátov určené stranou; táto voľba však smeruje proti zmyslu celého systému jedného prenosného hlasu, pretože sa z neho takto vytráca dôraz na úlohu osobností. Systém jedného prenosného hlasu je nevýhodné použiť vo veľkých volebných obvodoch. Keďže všetci kandidáti sú uvedení na jednej kandidátnej listine, pri hlasovaní vo veľkých obvodoch by kandidátna listina mala značné rozmery, veľké množstvo mien kandidátov by komplikovalo orientáciu voliča a značne sťažilo sčítanie hlasov, predovšetkým prenos hlasov medzi kandidátmi. Ako vo všetkých ostatných pomerných systémoch platí, že čím menší je volebný obvod, tým menšiu šancu majú byť zvolení kandidáti menších strán a tým menej výsledky zodpovedajú pomeru, v akom voliči podporili jednotlivých kandidátov. == Sčítanie hlasov a prevod na mandáty == === Volebná kvóta === Pred sčítaním hlasov je potrebné stanoviť kvótu, ktorej účelom je zabezpečiť, aby v danom volebnom obvode nebolo zvolených viac kandidátov, než je počet mandátov pridelených danému obvodu. Pôvodne sa používala Hareova kvóta, ktorá je však dnes používaná málo, pretože bola nahradená [[Droopova kvóta|Droopovou kvótou]], ktorá dáva lepšie výsledky. Vzorec pre výpočet Droopovej kvóty je: ''((počet platných odovzdaných hlasov vo volebnom obvode/(počet mandátov v obvode + 1)) + 1'' Pokiaľ vzorec nedá celé číslo, je zaokrúhlené dole (tj na najbližšie nižšie celé číslo). Ak napríklad počet platných odovzdaných hlasov v štvormandátovom volebnom obvode je 38 273, činí Droopova kvóta (38273/(4+1))+1=7069,25, po zaokrúhlení 7069. Droopova kvóta tak predstavuje najnižší možný celý počet hlasov, ktorý sa zmestí do počtu platných odovzdaných hlasov toľkokrát, koľko má byť počet mandátov, ale nie viackrát. Droopova kvóta je vždy nižšia ako Hareova kvóta, ktorá je jednoduchým podielom odovzdaných hlasov a počtu mandátov v obvode. === Prevod hlasov na mandáty === Procedúra obsadzovania mandátov vyžaduje niekoľko kôl. Postupuje sa v nasledujúcich krokoch: # Kandidáti sú zoradení podľa počtu prijatých prvých preferencií, kandidát, ktorý dosiahol alebo presiahol kvótu, dostane mandát. # Pokiaľ počet hlasov pre víťazného kandidáta presahuje kvótu, sú presahujúce hlasy pomerne rozdelené tým ďalším kandidátom, ktoré jeho voliči označili nasledujúcou nižšou preferenciou (v prvom kole teda druhú). Postupuje sa podľa vzorca ''počet hlasov presahujúcich cez kvótu/celkový počet hlasov pre víťazného kandidáta, ktoré majú označenú nasledujúcu nižšiu (teda v prvom kole druhú) preferenciu×počet nasledujúcich nižších preferencií pre daného kandidáta''. Príklad: Víťazný kandidát A v prvom kole dostal 1500 prvých preferencií a presiahol kvótu o 499; voliči, ktorí mu udelili prvú preferenciu, dali druhú preferenciu nasledujúcim kandidátom v uvedenom počte - kandidát B: 600, kandidát C: 500, kandidát D:170, kandidát E: 130, nikto: 100. Kandidát B teda dostane 499/1400×600 =213,8, po zaokrúhlení 214 hlasov, kandidát C 178 hlasov, kandidát D 61 hlasov, kandidát E 46 hlasov; zvyšných 100 hlasov, u ktorých nebola označená druhá preferencie, je neprenosných. Tento prenos hlasov sa nazýva ''prenos hlasov zhora''. # Pokiaľ v príslušnom kole žiadny kandidát nedosiahne kvótu, je vyradený kandidát s najmenším počtom hlasov (v prvom kole prvých preferencií) a jeho hlasy sú podľa vyššie uvedeného pravidla prenesené tým kandidátom, ktoré jeho voliči označili nasledujúcou nižšou preferenciou. Tento prenos hlasov sa nazýva ''prenos hlasov zdola''. # Celý postup sa opakuje tak dlho, pokiaľ nie sú pridelené všetky mandáty, ktoré v danom volebnom obvode majú byť obsadené. Ak by vyradenie kandidáta s najmenším počtom hlasov nezmenilo v ďalšom kole situáciu, môže byť v jednom kole zároveň vyradených viac kandidátov. Ak je potrebné v určitom kole vyradiť kandidáta s najnižším počtom hlasov a viac kandidátov má rovnaký najmenší počet hlasov, je na vyradenie vybraný kandidát na základe náhodného výberu. Ak na konci vyraďovania zostáva na obsadenie jeden mandát a zostávajú dvaja kandidáti, ktorí nedosahujú kvóty potrebné na zvolenie, dostanú mandát ten z nich, ktorý má v poslednom kole vyšší počet hlasov. V jednotlivých štátoch sa líši konkrétny spôsob, ako sa prenášajú hlasy iným kandidátom. Otázku vzbudzuje najmä to, z ktorých konkrétnych hlasovacích lístkov majú byť prenesené nižšie preferenčné hlasy. Príslušné volebné lístky môžu byť vybrané náhodne, môže sa tiež prihliadať na všetky volebné lístky pre kandidáta, ktorého hlasy majú byť prenesené. Rôzne sa tiež rieši, či pri prenose nahor udeliť druhú preferenciu pre kandidáta, ktorému v predchádzajúcich kolách už bol pridelený mandát. === Konkrétny príklad === V nasledujúcom fiktívnom príklade sa má konať večierok, na ktorý prisľúbilo účasť 20 hostí. Usporiadatelia hosťom ponúkli na podávanie tri druhy sladkostí a dali im na výber z piatich možností (pomaranče, hrušky, čokoláda, jahody, cukríky); hostia hlasovali podľa systému jedného prenosného hlasu. Po vybraní anketových lístkov bol stav udelených hlasov nasledujúci: {| border="1" cellpadding="4" cellspacing="0" style="margin-left: 1em" |- ! style="text-align:center;"| '''Hlasy hostí >''' ! style="text-align:center;"| <span style="color:#ff5933;">'''xxxx'''</span> ! style="text-align:center;"| <span style="color:#0c3;">'''xx'''</span> ! style="text-align:center;"| <span style="color:#cc5600;">'''xxxx<br>xxxx'''</span> ! style="text-align:center;"| <span style="color:#ff24ff;">'''xxxx'''</span> ! style="text-align:center;"| <span style="color:#ff1000;">'''x'''</span> ! style="text-align:center;"| <span style="color:#0053ff;">'''x'''</span> |- | '''Prvá preferencie''' | [[Súbor:Orange-fruit-2.jpg|50px|pomaranč]] | [[Súbor:PearPhoto.jpg|50px|hruška]] | [[Súbor:Chocolat.png|50px|čokoláda]] | [[Súbor:Chocolat.png|50px|čokoláda]] | [[Súbor:FraiseFruitPhoto.jpg|50px|jahoda]] | [[Súbor:Pantteri Mix.jpg|50px|bonbón]] |- | '''Druhá preferencie''' | | [[Súbor:Orange-fruit-2.jpg|50px|pomaranč]] | [[Súbor:FraiseFruitPhoto.jpg|50px|jahoda]] | [[Súbor:Pantteri Mix.jpg|50px|bonbón]] | | |} Štyria hostia udelili iba prvý preferenčný hlas pomarančom, dvaja hostia udelili prvý preferenčný hlas hruškám a zároveň druhý preferenčný hlas pomarančom, osem hostí udelilo prvý preferenčný hlas čokoláde a zároveň druhý preferenčný hlas jahodám, štyria hostia udelili prvý preferenčný hlas čokoláde a zároveň druhý preferenčný hlas cukríkom , jeden hosť udelil iba prvý preferenčný hlas jahodám a jeden hosť iba prvý preferenčný hlas cukríkom. Najprv je potrebné stanoviť Droopovu kvótu; tá robí šesť hlasov. Po sčítaní hlasov nasleduje zisťovanie víťazov podľa uvedeného postupu: {| border="1" cellpadding="4" cellspacing="0" style="margin-left: 1em" |- ! style="text-align:center;"| | [[Súbor:Orange-fruit-2.jpg|50px|pomaranče]] | [[Súbor:PearPhoto.jpg|50px|hrušky]] | [[Súbor:Chocolat.png|50px|čokoláda]] | [[Súbor:FraiseFruitPhoto.jpg|50px|jahody]] | [[Súbor:Pantteri Mix.jpg|50px|bonbóny]] | |- ! style="text-align:center;"| '''Prvé kolo''' ! style="text-align:center;"| '''<span style="color:#f93;">xxxx</span>''' ! style="text-align:center;"| '''<span style="color:#0c3;">xx</span>''' ! style="text-align:center; background:#ffdead;"| '''<span style="color:#c60;">xxxx<br>xxxx</span><br><span style="color:#f4f;">xxxx</span>''' ! style="text-align:center;"| '''<span style="color:#f00;">x</span>''' ! style="text-align:center;"| '''<span style="color:#03f;">x</span>''' |Čokoláda sa stáva víťazom, pretože počet hlasov pre ňu prekročil kvótu. |- ! style="text-align:center;"| '''Druhé kolo''' ! style="text-align:center;"| <span style="color:#f93;">'''xxxx'''</span> ! style="text-align:center; background:#efefef;"| <span style="color:#0c3;">'''xx'''</span> ! style="text-align:center; background:#ffdead;"| <span style="color:#c60;">'''xxxx'''</span><br><span style="color:#f4f;">'''xx'''</span> ! style="text-align:center;"| '''<span style="color:#c60;">xxxx</span><br><span style="color:#f00;">x</span>''' ! style="text-align:center;"| <span style="color:#03f;">'''x</span> <span style="color:#f4f;">xx'''</span> |Presahujúce hlasy za čokoládu sú prenesené na jahody a cukríky v pomere k počtu druhých preferencií voličov čokolády. Avšak ani po prenesení presahujúcich hlasov žiadny zo zvyšných kandidátov nedosahuje kvótu. Preto sú vyškrtnuté hrušky s najmenším počtom hlasov. |- ! style="text-align:center;"| '''Třetí kolo''' ! style="text-align:center; background:#ffdead;"| '''<span style="color:#f93;">xxxx</span><br><span style="color:#0c3;">xx</span>''' ! style="text-align:center; background:#efefef;"| &nbsp; ! style="text-align:center; background:#ffdead;"| <span style="color:#c60;">'''xxxx'''</span><br><span style="color:#f4f;">'''xx'''</span> ! style="text-align:center;"| '''<span style="color:#c60;">xxxx</span><br><span style="color:#f00;">x</span>''' ! style="text-align:center;"| <span style="color:#03f;">'''x</span> <span style="color:#f4f;">xx'''</span> |Hlasy vyradených hrušiek sú podľa ich druhých preferencií prenesené na pomaranče, čím pomaranče dosahujú kvóty a stávajú sa víťazmi. Pomaranče dosiahli kvóty presne, takže sa nebudú prenášať žiadne hlasy. |- ! style="text-align:center;"| '''Čtvrté kolo''' ! style="text-align:center; background:#ffdead;"| '''<span style="color:#f93;">xxxx</span><br><span style="color:#0c3;">xx</span>''' ! style="text-align:center; background:#efefef;"| &nbsp; ! style="text-align:center; background:#ffdead;"| <span style="color:#c60;">'''xxxx'''</span><br><span style="color:#f4f;">'''xx'''</span> ! style="text-align:center; background:#ffdead;"| '''<span style="color:#c60;">xxxx</span> <br /> <span style="color:#f00;">x</span>''' ! style="text-align:center; background:#efefef;"| <span style="color:#03f;">'''x</span> <span style="color:#f4f;">xx'''</span> |Žiadny zo zvyšných kandidátov nedosahuje kvóty, ale jahody majú viac hlasov, takže cukríky sú vyradené a jahody sa stávajú posledným víťazom. |} Hostia zvolili, že na večierku sa budú podávať čokoláda, pomaranče a jahody. == Vlastnosti systému jedného prenosného hlasu == Systém jedného prenosného hlasu spája prvky väčšinového systému (hlasovanie pre konkrétnu osobnosť) s pomerným systémom (výsledné obsadenie mandátov zodpovedá pomernej podpore kandidátom vo volebnom obvode). Pretože v systéme hlasovania nie je zavedená žiadna minimálna hranica nutná pre zvolenie platná na celom území, kde prebiehajú voľby (v celom štáte, regióne atď.), umožňuje systém jedného prenosného hlasu na základe víťazstva aj v jedinom volebnom obvode vstup do voleného telesa aj menším stranám , najmä ak majú silnejšiu podporu v určitých regiónoch a umožňuje aj zvolenie nezávislých kandidátov. Podporuje zvolenie umiernených kandidátov na úkor radikálov a extrémistov. Politické strany majú menšiu kontrolu nad podobou hlasovacích lístkov, zdôrazňuje sa osobný a regionálny rozmer voľby (kandidáti nemôžu ťažiť z umiestnenia na kandidátnej listine, musia vystupovať prevažne za seba). Zvolený zastupiteľ usilujúci sa o znovuzvolenie má sklon hlasovať skôr v prospech svojho volebného obvodu než podľa pokynov svojej strany. Na rozdiel od iných pomerných volebných systémov je takmer vylúčené, aby volič napomohol zvoleniu kandidáta, ktorého nechce. Pokiaľ využije udelenie druhej, tretej či ďalšej preferencie, takmer s istotou bude v priebehu udeľovania mandátov kandidátom jeho hlas využitý. == Použitie vo svete == Systém jedného prenosného hlasu sa používa okrem samotnej Británie prevažne v krajinách, ktoré predtým náležali k britskému koloniálnemu systému, inde len ojedinele; niekedy preto býva označovaný ''britský systém pomerného zastúpenia''. Koncept jedného prenosného hlasu prvýkrát navrhol britský matematik a učiteľ Thomas Wright Hill v roku 1821. V praxi bol prvýkrát použitý zásluhou dánskeho matematika a politika Carla Andræ v roku 1856 pre voľby do Ríšskej rady v [[Dánsko|Dánsku]], od roku 1866 (do 1915) do druhej komory dánskeho parlamentu. Pravdepodobne nezávisle na Hillovi predložil v roku 1857 systém jedného prenosného hlasu aj anglický advokát Thomas Hare. Zásluhou austrálskeho advokáta a politika Andrewa Inglisa Clarka sa v roku 1896 dolná komora tasmánskeho parlamentu stala prvým parlamentným zhromaždením na svete voleným systémom jedného prenosného hlasu (miestne zvaným Hareov-Clarkov systém). {| class="wikitable" |- |colspan=2|'''Štát''' |'''Teleso, do ktorého sa volí''' |- |colspan=2|[[Írsko]] |dolná komora parlamentu<br />[[Európsky parlament]]<br />regionálne rady |- |colspan=2|[[Malta]] |parlament<br />Európsky parlament<br />všeobecné rady |- |rowspan=2|[[Spojené kráľovstvo]] |[[Severné Írsko]] |Severoírske regionálne zhromaždenie<br />Európsky parlament<br />všeobecné rady |- |[[Škótsko]] |krajskej rady |- |colspan=2|[[India]] |horná komora parlamentu |- |colspan=2|[[Pakistan]] |senát |- |rowspan=7|[[Austrália]] |celá federácia |federálny senát |- |Teritórium hlavného mesta |Zákonodarné zhromaždenie Teritória hlavného mesta |- |[[Nový Južný Wales]] |horná komora parlamentu<br />okresné rady |- |[[Južná Austrália]] |horná komora parlamentu<br />okresné rady |- |[[Tasmánia]] |dolná komora parlamentu<br />okresné rady |- |Victoria |horná komora parlamentu<br />okresné rady |- |[[Západná Austrália]] |horná komora parlamentu |- |colspan=2|[[Nový Zéland]] |niektoré obecné rady, napríklad v Dunedinu a hlavnom meste [[Wellington]]u<br />okresná zdravotnícka komisia |- |colspan=2|[[Spojené štáty americké]] |rady niektorých miest |- |rowspan=2|[[Kanada]] |[[Alberta]] |parlament (niektoré volebné obvody v období 1926 – 1955) |- |[[Manitoba]] |parlament (niektoré volebné obvody od 20. rokov do 1958)<br />mestská rada [[Winnipeg]]u (do 1958) |- |colspan=2|[[Island]] |Ústavodarné zhromaždenie (raz v roku 2010) |- |colspan=2|[[Estónsko]] |parlament (raz v roku 1990) |- |colspan=2|[[Hongkong]] |parlament (časť mandátov raz v roku 1995) |} == Referencie == {{referencie}} == Literatúra == * Roman Chytilek et al.: ''Volební systémy''. Praha 2009, s. 220-229. (po česky) == Externé odkazy == * [http://archive.fairvote.org/media/bc-stv-full.swf Flashová animácia systému jedného prenosného hlasu (anglicky)] * [http://www.proportionalrepresentation.co.uk/STV%20Demonstration%20v1.ppt Powerpointová prezentácia príkladu prepočtu hlasov na mandáty (anglicky)] * [http://www.openstv.org/ Program pre prepočet hlasov na mandáty (zadarmo v Debiane a ďalších linuxových distribúciách)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090501083720/http://www.openstv.org/ |date=2009-05-01 }}; pre Windows zadarmo [http://www.accuratedemocracy.com/download/software/OpenSTV-1.6-win32.exe staršia verzia] * [https://web.archive.org/web/20150409031208/https://instantstv.herokuapp.com/ On-line prepočet hlasov na mandáty (nutnosť vytvoriť vlastný súbor s vyplnenými hlasovacími lístkami)] [[Kategória:Volebné systémy]] 7g9s29xlf49dyarvb7pf2pghogvb8pd 4 687736 8215668 8214066 2026-05-17T20:06:07Z Lišiak 21212 8215668 wikitext text/x-wiki {{správa | typ = | obrázok = | pravý obrázok = | štýl = | text = Toto je koncept odporúčania. }} Týmto odporúčaním sa upravuje písanie názvu bývalého spoločného štátu českého a slovenského národa a od neho odvodených adjektív a vlastných mien. V skratke platí, že písanie názvu štátu a s tým súvisiacich adjektív sa riadi úradným názvom štátu v danom období, tzn. tvar bez spojovníka ('''Československo''') pre obdobia rokov 1918{{--}}1938 a 1945{{--}}1990 a tvar so spojovníkom ('''Česko-Slovensko''') pre obdobia rokov 1938{{--}}1939 a 1990{{--}}1992. Na pomenovanie štátu v celom období jeho trvania (1918{{--}}1992) sa používa tvar so spojovníkom. == Predmet úpravy == Toto odporúčanie sa vzťahuje na: * hlavný menný priestor, * kategórie, * šablóny. Odporúčanie sa nevzťahuje na: * bibliografické záznamy,{{#tag:ref|Formu bibliografických záznamov upravujú osobitné normy,<ref>ÚRAD PRE NORMALIZÁCIU, METROLÓGIU A SKÚŠOBNÍCTVO SLOVENSKEJ REPUBLIKY. STN ISO 690:2022, ''Informácie a dokumentácia. Návod na tvorbu bibliografických odkazov na informačné pramene a ich citovanie''</ref> ktoré sú na slovenskej Wikipédii aplikované prostredníctvom [[:Kategória:Šablóny pre citáciu|šablón pre citáciu]].|group=kom}} * citáty,{{#tag:ref|Pri citovaní sa text uvádza doslova podľa zdroja, z ktorého sa cituje. Pri preklade citátov z iného jazyka sa zachováva písanie podľa znenia v inom jazyku. Ak má citovaný dokument (napr. medzinárodná zmluva) oficiálne znenie v úradnom jazyku štátu, namiesto prekladu inojazyčného znenia sa uvedie znenie v tomto úradnom jazyku, pričom ak je takéto znenie dostupné len v češtine, do slovenčiny sa citát prekladá práve z tohto českého úradného znenia aj so zachovaním písania názvu štátu.|group=kom}} * názvy diel. == Všeobecná úprava == === Názov štátu === Na slovenskej Wikipédii sa vo vlastnom texte používa spravidla tzv. historiografický názov štátu, ktorý sa v časových úsekoch od 28. októbra do 14. novembra 1918 a od 30. septembra do 23. novembra 1938 nezhoduje s dobovým úradným názvom štátu (bližšie informácie v komentároch k tabuľke). {| class="wikitable" |+ |- !colspan=2|Časový úsek !colspan=3|Názov štátu |- ! začiatok ! koniec ! dlhý ! krátky ! skratka |- || 28. október 1918{{#tag:ref|Za oficiálny dátum vzniku štátu sa pokladá 28. október 1918, kedy [[Národný výbor československý]] v Prahe verejne vyhlásil vznik samostatného štátu československého ([[Zákon o zriadení samostatného štátu československého|zákon o zriadení samostatného štátu československého]]<ref>Zákon čís. 11/1918 Sb. z. a n. zřízení samostatného státu československého. ''Sbírka zákonů a nařízení státu československého''. Ročník 1918, částka 2, 6. november 1918, s. [9]. [http://ftp.aspi.cz/opispdf/1918/002-1918.pdf Dostupné online]. [cit. 2026-05-17].</ref>). Nakoľko vtedy ešte medzi zahraničným a domácim odbojom nebola ujasnená otázka formy štátneho zriadenia ([[Washingtonská deklarácia]] z 18. októbra síce predpokladala vznik republiky, ale zhoda na tom sa sformovala až na rokovaniach delegácií zahraničného a domáceho odboja v Ženeve 28.{{--}}31. októbra<ref>Ženevská jednání 28.{{--}}31. října 1918 [online]. Praha: Ministerstvo zahraničních věcí České republiky, 2018-10-31 [cit. 2025-05-17]. [https://mzv.gov.cz/jnp/cz/zahranicni_vztahy/verejna_diplomacie/vyroci_2018/rok_1918/zenevska_jednani_28_31_rijna_1918.html Dostupné online].</ref>) používal sa názov '''''československý štát''''' (resp. '''''Československý štát'''''). Až zákonom č. 37/1918 Zb. z. a n. z 13. novembra 1918 o dočasnej ústave, ktorý nadobudol účinnosť 14. novembra 1918, bol štát konštituovaný ako republika.<ref>Zákon čís. 37 ze dne 13. listopadu 1918 o prozatimní ústavě. ''Sbírka zákonů a nařízení státu československého''. Ročník 1918, částka 6, 14. november 1918, s. 30-31. [http://ftp.aspi.cz/opispdf/1918/006-1918.pdf#page=6 Dostupné online]. [cit. 2026-05-17].</ref> Úradný názov štátu teda znel '''''Československá republika''''',<ref>Napr. v zákone čís. 93/1918 Sb. z. a n. o platu presidenta Československé republiky. ''Sbírka zákonů a nařízení státu československého''. Ročník 1918, čiastka 17, 27. december 1918, s. 84. [http://ftp.aspi.cz/opispdf/1918/017-1918.pdf#page=8 Dostupné online]. [cit. 2025-05-17].</ref> pričom sa používal aj reverzný zápis '''''republika Československá''''' (resp. '''''Republika československá''''').|group=kom}} || 30. september 1938 || Československá republika || Československo || ČSR |- || 30. september 1938{{#tag:ref|Pridanie spojovníka do názvu štátu vyjadruje zmenu štátoprávneho usporiadania republiky (rozpad unitárneho štátu na asymetrickú federáciu). K nej došlo de facto 7. októbra 1938 vymenovaním päťčlennej slovenskej vlády pod vedením ministra pre správu Slovenska [[Jozef Tiso|Jozefa Tisu]],<ref>Spoločná Česko-Slovenská Digitálna parlamentná knižnica, Národné zhromaždenie, volebné obdobie 1935 (1935{{--}}1938). Stenoprotokol ze schůze č. 151, 17. 11. 1938. [https://www.nrsr.sk/dl/Browser/Document?documentId=45984 Dostupné online]. [cit. 2025-05-17]. ''„Předseda vlády sdělil:'' [...] ''přípisem ze dne 6. října 1938, č. j. 7672 S m. r., že vláda jmenovala rozhodnutím ze dne 6. října 1938 na místo presidenta republiky (§ 60 úst. listiny) posl. dr Jozefa Tiso, úřadujícího místopředsedu Hlinkovy slovenské ľudové strany, ministrem pro správu Slovenska;''<br>''přípisem ze dne 7. října 1938, č. j. 7705/909/S-38 m. r., že vláda jmenovala rozhodnutím ze dne 7. října 1938 (na místě presidenta republiky § 60 úst. listiny) Matúše Černáka, profesora stát. reálky v Bratislavě, posl. Pavla Teplanského, posl. Jana Lichnera a dr Ferdinanda Ďurčanského, advokáta v Bratislavě, ministry; přípisem předsednictva min. rady ze dne 8. října 1938, č. j. 24.294/38 m. r., sděleno, že došlo mezi jmenovanými slovenskými členy vlády k této dohodě o rozdělení agendy: min. dr Tiso předsednictví a vnitro, min. Černák školství, min. dr Ďurčanský spravedlnost, soc. péči a zdravotnictví, min. Teplanský polnohospodářství, veř. práce a finance, min. Lichner doprava;“''</ref> ktorá prevzala od ústrednej vlády správu Slovenska ešte pred vyhlásením autonómie Slovenskej krajiny. De iure táto zmena prebehla na základe [[Ústavný zákon o autonómii Slovenskej krajiny|ústavného zákona č. 299/1938 Zb. z. a n. z 22. novembra 1938 o autonómii Slovenskej krajiny]], ktorý bol vyhlásený 23. novembra 1938.<ref>Ústavný zákon č. 299/1938 Sb. z. a n. zo dňa 22. novembra 1938 o autonomii Slovenskej krajiny. ''Sbírka zákonů a nařízení státu československého''. Ročník 1938, částka 99, vydána dne 23. listopadu 1938, s. 1161. [http://ftp.aspi.cz/opispdf/1938/099-1938.pdf Dostupné online]. (dost. 2022-09-26)</ref> Až nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona došlo k zmene úradného názvu štátu na '''''Česko-Slovenská republika''''', skrátene '''''Česko-Slovensko'''''.<br>Ak kontext článku vyslovene nevyžaduje používanie úradného (bezspojovníkového) názvu v období od 30. septembra do 23. novembra 1938, použije sa názov so spojovníkom aj pre toto obdobie, pre ktoré sa v historiografickej, politologickej a publicistickej narácii zaužívalo označenie '''druhá republika'''. Súvisí to so skutočnosťou, že odboj sformovaný okolo Edvarda Beneša zastával a presadil koncepciu právnej kontinuity prvej republiky, ktorá pokladá Mníchovskú dohodu za neplatnú od samého začiatku (ex tunc), vzhľadom na to, že dohoda bola v rozpore s medzinárodným aj československým vnútroštátnym právom (pozri bližšie článok [[Mníchovská dohoda]]).<br>Túto koncepciu ukotvil ústavný dekrét prezidenta republiky č. 11/1944 Úr. vest. čsl. z 3. augusta 1944 o obnovení právneho poriadku, podľa ktorého ''„předpisy vydané v'' [...] ''době, kdy československý lid byl zbaven své svobody (doba nesvobody), nejsou součástí československého právního řádu“'', pričom ''„''[d]''oba nesvobody jest doba ode dne 30. září až do dne, který bude určen vládním nařízením“''<ref>Citované podľa: {{Citácia Harvard | Príspevok = 1944, 3. srpen, Londýn. – Ústavní dekret prezidenta republiky č. 11/1944 Úř. věst. čsl., o obnovení práního pořádku | Priezvisko1 = Jech | Meno1 = Karel | Priezvisko2 = Kaplan | Meno2 = Karel | Rok = 2002 | Titul = Dekrety prezidenta republiky 1940{{--}}1945 : Dokumenty | Vydanie = 2. | Miesto = Praha; Brno | Vydavateľ = Ústav pro soudobé dějiny AV ČR; Nakladatelství Doplněk | Strana = 97 | ISBN = 80-7285-012-1}}</ref> (za tento deň bol určený 14. máj 1945<ref>§ 1 vládního nařízení č. 31/1945 Sb. ze dne 27. července 1945, jimž se stanoví konec doby nesvobody pro obor předpisů o obnovení právního pořádku. ''Sbírka zákonů a nařízení republiky Československé''. Ročník 1945, čiastka 15, 8. august 1945, s. 54. [http://ftp.aspi.cz/opispdf/1945/015-1945.pdf#page=4 Dostupné online]. [cit. 2025-05-17].</ref>).|group=kom}} || 15. marec 1939 || Česko-slovenská republika || Česko-Slovensko || Č-SR |- || 5. apríl 1945{{#tag:ref|5. apríla 1945 sa v Košiciach uskutočnila prvá schôdza vlády Československej republiky (známej pod označením [[Prvá vláda Zdeňka Fierlingera|prvá vláda Národného frontu Čechov a Slovákov]]), ktorú vymenoval prezident [[Edvard Beneš]] predchádzajúci deň v Košiciach. Týmto momentom teda začína na postupne oslobodzovanom území Československej republiky pôsobiť vláda, čím sa končí obdobie, kedy [[Dočasné štátne zriadenie|Dočasné štátne zriadenie československé]] pôsobilo v exile.|group=kom}} || 11. júl 1960 || Československá republika |rowspan=2| Československo || ČSR |- || 11. júl 1960{{#tag:ref|K zmene názvu štátu došlo prijatím [[Ústava Československej socialistickej republiky|Ústavy Československej socialistické republiky]].<ref>čl. 1 ods. 1 ústavného zákona č. 100/1960 Zb. z 11. júla 1960 ústava Československej socialistickej republiky. ''Zbierka zákonov Československej socialistickej republiky''. Ročník 1960, čiastka 40, vydaná 11. júla 1960, s. 295. [https://www.slov-lex.sk/static/pdf/1960/1960c40.pdf Dostupné online]. [cit. 2025-05-17].</ref>|group=kom}} || 29. marec 1990 || [[Československá socialistická republika]] || ČSSR |- || 29. marec 1990{{#tag:ref|Zmenu názvu uviedol čl. I ústavného zákona č. 81/1990 Zb. o zmene názvu Československej socialistickej republiky, pričom zatiaľ čo v slovenskom znení zákona bol ako nový názov uvedený tvar '''''Česko-slovenská federatívna republika''''',<ref>čl. I ústavného zákona č. 81/1990 Zb. z 29. marca 1990 o zmene názvu Československej socialistickej republiky. ''Zbierka zákonov. Česko-Slovenská federatívna republika''. Ročník 1990, čiastka 19, vydaná 29. marca 1990, s. 362. [https://www.slov-lex.sk/static/pdf/1990/1990c19.pdf#page=2 Dostupné online]. [cit. 2025-05-17].</ref> české znenie zákona obsahovalo ako nový názov tvar bez spojovníka '''''Československá federativní republika'''''.<ref>čl. I ústavního zákona č. 81/1990 Sb. ze dne 29. března 1990 o změně názvu Československé socialistické republiky. ''Sbírka zákonů. Československá federativní republika''. Ročník 1990, částka 19, vydána dne 29. března 1990, s. 362. [http://ftp.aspi.cz/opispdf/1990/019-1990.pdf#page=2 Dostupné online]. [cit. 2025-05-17].</ref>|group=kom}} || 23. apríl 1990 || [[Česko-slovenská federatívna republika]] |rowspan=2| Česko-Slovensko |rowspan=2| ČSFR |- || 23. apríl 1990{{#tag:ref|Zmenu názvu uviedol čl. I ústavného zákona č. 101/1990 Zb. z 20. apríla 1990 o zmene názvu Česko-slovenskej federatívnej republiky, účinný od 23. apríla 1990, na základe ktorého sa úradný názov štátu zmenil na tvar '''''Česká a Slovenská Federativní Republika''''' v českom jazyku a '''''Česká a Slovenská Federatívna Republika''''' v slovenskom jazyku.<ref>čl. I ústavného zákona č. 101/1990 Zb. z 20. apríla 1990. ''Zbierka zákonov Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky''. Ročník 1990, čiastka 21, vydaná 23. apríla 1990, s. 404. [https://www.slov-lex.sk/static/pdf/1990/1990c21.pdf#page=4 Dostupné online]. (dost. 2022-09-26)</ref><ref>čl. II ústavního zákona č. 101/1990 Sb. ze dne 20. dubna 1990 o změne názvu Československé federativní republiky. ''Sbírka zákonů České a Slovenské Federativní Republiky''. Ročník 1990, částka 21, vydaná dne 23. dubna 1990, s. 404. [https://ftp.aspi.cz/opispdf/1990/021-1990.pdf#page=4 Dostupné online]. [cit. 2025-05-17].</ref> |group=kom}} || 31. december 1992 || [[Česká a Slovenská Federatívna Republika]] |- |} Používanie tvarov uvedených v tabuľke je záväzné, okrem prípadov, kedy si textuálny kontext vyžaduje použitie dobového úradného názvu, ktorý sa od tzv. historiografického názvu odlišuje. Na pomenovanie štátu v celom období jeho trvania (1918{{--}}1992) sa používa názov so spojovníkom, nakoľko ide o posledný úradný názov štátu. Napr.: * „bilaterálne vzťahy Česko-Slovenska a Sovietskeho zväzu“ (1922{{--}}1991), ale naproti tomu „Zmluva o priateľstve, vzájomnej pomoci a povojnovej spolupráci medzi Československom a Sovietskym zväzom z 12. decembra 1943“, * „zoznam prezidentov Česko-Slovenska“ (1918{{--}}1992), ale naproti tomu „prezident Československa [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvík Svoboda]]“ (1968{{--}}1975), * „česko-slovenské národné hokejové mužstvo“ (1920{{--}}1992), ale naproti tomu „Československo na [[Zimné olympijské hry 1928|zimných olympijských hrách v roku 1928]]“. === Adjektíva viažuce sa na názov štátu === Písanie adjektív odvodených od názvu štátu, ktoré nie sú súčasťou vlastného mena, sa riadi krátkym názvom štátu. To znamená, že adjektívum viažuce sa na príslušné obdobie sa píšu takým spôsobom, ako sa píše krátky názov štátu v príslušnom období, teda buď '''''československý''''' alebo '''''česko-slovenský''''', napr.: * „československo-francúzska zmluva z 25. januára 1924“, * „rokovanie československej a sovietskej delegácie 29. júla 1968 v Čiernej nad Tisou“, * „československá hokejová reprezentácia na zimných olympijských hrách v roku 1988 v Calgary“. Naproti tomu adjektívum, ktoré sa viaže sa na štát ako celok, teda počas celého obdobia jeho trvania, alebo ktoré sa viaže na časový úsek vytvárajúci prienik medzi obdobiami s odlišným písaním krátkeho názvu štátu sa píše v tvare '''''česko-slovenský''''', napr.: * „česko-slovenská menšinová politika vo vzťahu k obyvateľstvu maďarskej národnosti“ (1918{{--}}1992), * „česko-slovenský ústavnoprávny vývoj v rokoch 1989{{--}}1992“. === Adjektíva v rámci vlastných mien === * Názvy politických orgánov sa uvádzajú v takom tvare, pod ktorým oficiálne vystupovali. Napr.: ** „[[Československá národná rada]]“, ** „Dočasná vláda československá“ (14. október{{--}}14. november 1918), ** „[[Československý národný výbor (1939 – 1940)|Československý národný výbor]]“ (1939{{--}}1940), ** „Československá zahraničná akcia“ (1939), ** „[[Dočasné štátne zriadenie|Dočasné štátne zriadenie československé]]“, * Názvy [[Právnická osoba|právnických osôb]] sa uvádzajú v úradnom tvare, teda podľa názvu uvedenom v príslušnom registri, v zriaďovacej listine či pod. * Názvy štátnych vyznamenaní sa uvádzajú v takom tvare, v akom ich uvádza príslušný právny predpis, ktorým sa ustanovujú. == Komentár == <references group="kom"/> == Referencie == {{Referencie}} at14q4s3w01a0yltvv1egy25lokuqec 8215690 8215668 2026-05-17T20:41:33Z Lišiak 21212 8215690 wikitext text/x-wiki {{správa | typ = | obrázok = | pravý obrázok = | štýl = | text = Toto je koncept odporúčania. }} Týmto odporúčaním sa upravuje písanie názvu Česko-Slovenska, resp. Československa a od neho odvodených adjektív (prídavných mien) a vlastných mien. V skratke platí, že písanie názvu štátu a s tým súvisiacich adjektív sa riadi úradným názvom štátu v danom období, tzn. tvar bez spojovníka ('''Československo''') pre obdobia rokov 1918{{--}}1938 a 1945{{--}}1990 a tvar so spojovníkom ('''Česko-Slovensko''') pre obdobia rokov 1938{{--}}1939 a 1990{{--}}1992. Na pomenovanie štátu v celom období jeho trvania (1918{{--}}1992) sa používa tvar so spojovníkom. == Predmet úpravy == Toto odporúčanie sa vzťahuje na: * hlavný menný priestor, * kategórie, * šablóny. Odporúčanie sa nevzťahuje na: * bibliografické záznamy,{{#tag:ref|Formu bibliografických záznamov upravujú osobitné normy,<ref>ÚRAD PRE NORMALIZÁCIU, METROLÓGIU A SKÚŠOBNÍCTVO SLOVENSKEJ REPUBLIKY. STN ISO 690:2022, ''Informácie a dokumentácia. Návod na tvorbu bibliografických odkazov na informačné pramene a ich citovanie''</ref> ktoré sú na slovenskej Wikipédii aplikované prostredníctvom [[:Kategória:Šablóny pre citáciu|šablón pre citáciu]].|group=kom}} * citáty,{{#tag:ref|Pri citovaní sa text uvádza doslova podľa zdroja, z ktorého sa cituje. Pri preklade citátov z iného jazyka sa zachováva písanie podľa znenia v inom jazyku. Ak má citovaný dokument (napr. medzinárodná zmluva) oficiálne znenie v úradnom jazyku štátu, namiesto prekladu inojazyčného znenia sa uvedie znenie v tomto úradnom jazyku, pričom ak je takéto znenie dostupné len v češtine, do slovenčiny sa citát prekladá práve z tohto českého úradného znenia aj so zachovaním písania názvu štátu.|group=kom}} * názvy diel. == Všeobecná úprava == === Názov štátu === Na slovenskej Wikipédii sa vo vlastnom texte používa spravidla tzv. historiografický názov štátu, ktorý sa v časových úsekoch od 28. októbra do 14. novembra 1918 a od 30. septembra do 23. novembra 1938 nezhoduje s dobovým úradným názvom štátu (bližšie informácie v komentároch k tabuľke).{{#tag:ref|Tento prístup odporúča aj [[Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied]].<ref>{{Citácia | titul = Ako mám správne písať v odbornej práci názvy ČSR v jednotlivých obdobiach vrátane skratiek? | miesto = [Bratislava] | vydavateľ = [[Petit Press]] | dátum vydania = 2013-02-01 | dátum prístupu = 2026-05-17 | url = https://jazykovaporadna.sme.sk/q/1308/ | url archívu = | dátum archivácie = }}</ref><ref>{{Citácia | kapitola zborník = Česko-Slovensko, Československo | priezvisko = Buzássyová | meno = Klára | odkaz na autora = | priezvisko2 = Jarošová | meno2 = Alexandra (eds.) | odkaz na autora2 = Alexandra Jarošová | titul = Slovník súčasného slovenského jazyka | odkaz na titul = Slovník súčasného slovenského jazyka | zväzok = 1, A{{--}}G | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied]] | rok = 2006 | strany = | dátum prístupu = 2026-05-17 | isbn = 80-224-0932-4 | url kapitoly zborník = https://slovnik.juls.savba.sk/?w=Česko-slovensko&s=exact&d=sssj }}</ref>|group=kom}} {| class="wikitable" |+ |- !colspan=2|Časový úsek !colspan=3|Názov štátu |- ! začiatok ! koniec ! dlhý ! krátky ! skratka |- || 28. október 1918{{#tag:ref|Za oficiálny dátum vzniku štátu sa pokladá 28. október 1918, keď [[Národný výbor československý]] v Prahe verejne vyhlásil vznik samostatného štátu československého ([[Zákon o zriadení samostatného štátu československého|zákon o zriadení samostatného štátu československého]]<ref>Zákon čís. 11/1918 Sb. z. a n. zřízení samostatného státu československého. ''Sbírka zákonů a nařízení státu československého''. Ročník 1918, částka 2, 6. november 1918, s. [9]. [http://ftp.aspi.cz/opispdf/1918/002-1918.pdf Dostupné online]. [cit. 2026-05-17].</ref>). Nakoľko vtedy ešte medzi zahraničným a domácim odbojom nebola ujasnená otázka formy štátneho zriadenia ([[Washingtonská deklarácia]] z 18. októbra síce predpokladala vznik republiky, ale zhoda na tom sa sformovala až na rokovaniach delegácií zahraničného a domáceho odboja v Ženeve 28.{{--}}31. októbra<ref>Ženevská jednání 28.{{--}}31. října 1918 [online]. Praha: Ministerstvo zahraničních věcí České republiky, 2018-10-31 [cit. 2025-05-17]. [https://mzv.gov.cz/jnp/cz/zahranicni_vztahy/verejna_diplomacie/vyroci_2018/rok_1918/zenevska_jednani_28_31_rijna_1918.html Dostupné online].</ref>) používal sa názov '''''československý štát''''' (resp. '''''Československý štát'''''). Až zákonom č. 37/1918 Zb. z. a n. z 13. novembra 1918 o dočasnej ústave, ktorý nadobudol účinnosť 14. novembra 1918, bol štát konštituovaný ako republika.<ref>Zákon čís. 37 ze dne 13. listopadu 1918 o prozatimní ústavě. ''Sbírka zákonů a nařízení státu československého''. Ročník 1918, částka 6, 14. november 1918, s. 30-31. [http://ftp.aspi.cz/opispdf/1918/006-1918.pdf#page=6 Dostupné online]. [cit. 2026-05-17].</ref> Úradný názov štátu teda znel '''''Československá republika''''',<ref>Napr. v zákone čís. 93/1918 Sb. z. a n. o platu presidenta Československé republiky. ''Sbírka zákonů a nařízení státu československého''. Ročník 1918, čiastka 17, 27. december 1918, s. 84. [http://ftp.aspi.cz/opispdf/1918/017-1918.pdf#page=8 Dostupné online]. [cit. 2025-05-17].</ref> pričom sa používal aj reverzný zápis '''''republika Československá''''' (resp. '''''Republika československá''''').|group=kom}} || 29. september 1938 || Československá republika || Československo || ČSR |- || 30. september 1938{{#tag:ref|Pridanie spojovníka do názvu štátu vyjadruje zmenu štátoprávneho usporiadania republiky (rozpad unitárneho štátu na asymetrickú federáciu). K nej došlo de facto 7. októbra 1938 vymenovaním päťčlennej slovenskej vlády pod vedením ministra pre správu Slovenska [[Jozef Tiso|Jozefa Tisu]],<ref>Spoločná Česko-Slovenská Digitálna parlamentná knižnica, Národné zhromaždenie, volebné obdobie 1935 (1935{{--}}1938). Stenoprotokol ze schůze č. 151, 17. 11. 1938. [https://www.nrsr.sk/dl/Browser/Document?documentId=45984 Dostupné online]. [cit. 2025-05-17]. ''„Předseda vlády sdělil:'' [...] ''přípisem ze dne 6. října 1938, č. j. 7672 S m. r., že vláda jmenovala rozhodnutím ze dne 6. října 1938 na místo presidenta republiky (§ 60 úst. listiny) posl. dr Jozefa Tiso, úřadujícího místopředsedu Hlinkovy slovenské ľudové strany, ministrem pro správu Slovenska;''<br>''přípisem ze dne 7. října 1938, č. j. 7705/909/S-38 m. r., že vláda jmenovala rozhodnutím ze dne 7. října 1938 (na místě presidenta republiky § 60 úst. listiny) Matúše Černáka, profesora stát. reálky v Bratislavě, posl. Pavla Teplanského, posl. Jana Lichnera a dr Ferdinanda Ďurčanského, advokáta v Bratislavě, ministry; přípisem předsednictva min. rady ze dne 8. října 1938, č. j. 24.294/38 m. r., sděleno, že došlo mezi jmenovanými slovenskými členy vlády k této dohodě o rozdělení agendy: min. dr Tiso předsednictví a vnitro, min. Černák školství, min. dr Ďurčanský spravedlnost, soc. péči a zdravotnictví, min. Teplanský polnohospodářství, veř. práce a finance, min. Lichner doprava;“''</ref> ktorá prevzala od ústrednej vlády správu Slovenska ešte pred vyhlásením autonómie Slovenskej krajiny. De iure táto zmena prebehla na základe [[Ústavný zákon o autonómii Slovenskej krajiny|ústavného zákona č. 299/1938 Zb. z. a n. z 22. novembra 1938 o autonómii Slovenskej krajiny]], ktorý bol vyhlásený 23. novembra 1938.<ref>Ústavný zákon č. 299/1938 Sb. z. a n. zo dňa 22. novembra 1938 o autonomii Slovenskej krajiny. ''Sbírka zákonů a nařízení státu československého''. Ročník 1938, částka 99, vydána dne 23. listopadu 1938, s. 1161. [http://ftp.aspi.cz/opispdf/1938/099-1938.pdf Dostupné online]. (dost. 2022-09-26)</ref> Až nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona došlo k zmene úradného názvu štátu na '''''Česko-Slovenská republika''''', skrátene '''''Česko-Slovensko'''''.<br>Ak kontext článku vyslovene nevyžaduje používanie úradného (bezspojovníkového) názvu v období od 30. septembra do 23. novembra 1938, použije sa názov so spojovníkom aj pre toto obdobie, pre ktoré sa v historiografickej, politologickej a publicistickej narácii zaužívalo označenie '''druhá republika'''. Súvisí to so skutočnosťou, že odboj sformovaný okolo Edvarda Beneša zastával a presadil koncepciu právnej kontinuity prvej republiky, ktorá pokladá Mníchovskú dohodu za neplatnú od samého začiatku (ex tunc), vzhľadom na to, že dohoda bola v rozpore s medzinárodným aj československým vnútroštátnym právom (pozri bližšie článok [[Mníchovská dohoda]]).<br>Túto koncepciu ukotvil ústavný dekrét prezidenta republiky č. 11/1944 Úr. vest. čsl. z 3. augusta 1944 o obnovení právneho poriadku, podľa ktorého ''„''[p]''ředpisy vydané v oblasti tohoto řádu v době, kdy československý lid byl zbaven své svobody (doba nesvobody), nejsou součástí československého právního řádu“'', pričom ''„''[d]''oba nesvobody jest doba ode dne 30. září až do dne, který bude určen vládním nařízením“''<ref>Citované podľa: {{Citácia | kapitola zborník = 1944, 3. srpen, Londýn. – Ústavní dekret prezidenta republiky č. 11/1944 Úř. věst. čsl., o obnovení práního pořádku | priezvisko = Jech | meno = Karel | odkaz na autora = | priezvisko2 = Kaplan | meno2 = Karel | odkaz na autora2 = | titul = Dekrety prezidenta republiky 1940{{--}}1945 : Dokumenty | vydanie = 2 | typ vydania = opr. a dopl. | miesto = Brno | vydavateľ = Ústav pro soudobé dějiny AV ČR; DOPLNĚK | rok = 2002 | strany = 97 | isbn = 80-7285-012-1 }}</ref> (za tento deň bol určený 14. máj 1945<ref>§ 1 vládního nařízení č. 31/1945 Sb. ze dne 27. července 1945, jimž se stanoví konec doby nesvobody pro obor předpisů o obnovení právního pořádku. ''Sbírka zákonů a nařízení republiky Československé''. Ročník 1945, čiastka 15, 8. august 1945, s. 54. [http://ftp.aspi.cz/opispdf/1945/015-1945.pdf#page=4 Dostupné online]. [cit. 2025-05-17].</ref>).|group=kom}} || 15. marec 1939 || Česko-slovenská republika || Česko-Slovensko || Č-SR |- || 5. apríl 1945{{#tag:ref|5. apríla 1945 sa v Košiciach uskutočnila prvá schôdza vlády Československej republiky (známej pod označením [[Prvá vláda Zdeňka Fierlingera|prvá vláda Národného frontu Čechov a Slovákov]]), ktorú vymenoval prezident [[Edvard Beneš]] predchádzajúci deň v Košiciach. Týmto momentom teda začína na postupne oslobodzovanom území Československej republiky pôsobiť vláda, čím sa končí obdobie, kedy [[Dočasné štátne zriadenie|Dočasné štátne zriadenie československé]] pôsobilo v exile.|group=kom}} || 11. júl 1960 || Československá republika |rowspan=2| Československo || ČSR |- || 11. júl 1960{{#tag:ref|K zmene názvu štátu došlo prijatím [[Ústava Československej socialistickej republiky|Ústavy Československej socialistické republiky]].<ref>čl. 1 ods. 1 ústavného zákona č. 100/1960 Zb. z 11. júla 1960 ústava Československej socialistickej republiky. ''Zbierka zákonov Československej socialistickej republiky''. Ročník 1960, čiastka 40, vydaná 11. júla 1960, s. 295. [https://www.slov-lex.sk/static/pdf/1960/1960c40.pdf Dostupné online]. [cit. 2025-05-17].</ref>|group=kom}} || 29. marec 1990 || [[Československá socialistická republika]] || ČSSR |- || 29. marec 1990{{#tag:ref|Zmenu názvu uviedol čl. I ústavného zákona č. 81/1990 Zb. o zmene názvu Československej socialistickej republiky, pričom zatiaľ čo v slovenskom znení zákona bol ako nový názov uvedený tvar '''''Česko-slovenská federatívna republika''''',<ref>čl. I ústavného zákona č. 81/1990 Zb. z 29. marca 1990 o zmene názvu Československej socialistickej republiky. ''Zbierka zákonov. Česko-Slovenská federatívna republika''. Ročník 1990, čiastka 19, vydaná 29. marca 1990, s. 362. [https://www.slov-lex.sk/static/pdf/1990/1990c19.pdf#page=2 Dostupné online]. [cit. 2025-05-17].</ref> české znenie zákona obsahovalo ako nový názov tvar bez spojovníka '''''Československá federativní republika'''''.<ref>čl. I ústavního zákona č. 81/1990 Sb. ze dne 29. března 1990 o změně názvu Československé socialistické republiky. ''Sbírka zákonů. Československá federativní republika''. Ročník 1990, částka 19, vydána dne 29. března 1990, s. 362. [http://ftp.aspi.cz/opispdf/1990/019-1990.pdf#page=2 Dostupné online]. [cit. 2025-05-17].</ref>|group=kom}} || 23. apríl 1990 || [[Česko-slovenská federatívna republika]] |rowspan=2| Česko-Slovensko |rowspan=2| ČSFR |- || 23. apríl 1990{{#tag:ref|Zmenu názvu uviedol čl. I ústavného zákona č. 101/1990 Zb. z 20. apríla 1990 o zmene názvu Česko-slovenskej federatívnej republiky, účinný od 23. apríla 1990, na základe ktorého sa úradný názov štátu zmenil na tvar '''''Česká a Slovenská Federativní Republika''''' v českom jazyku a '''''Česká a Slovenská Federatívna Republika''''' v slovenskom jazyku.<ref>čl. I ústavného zákona č. 101/1990 Zb. z 20. apríla 1990. ''Zbierka zákonov Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky''. Ročník 1990, čiastka 21, vydaná 23. apríla 1990, s. 404. [https://www.slov-lex.sk/static/pdf/1990/1990c21.pdf#page=4 Dostupné online]. (dost. 2022-09-26)</ref><ref>čl. II ústavního zákona č. 101/1990 Sb. ze dne 20. dubna 1990 o změne názvu Československé federativní republiky. ''Sbírka zákonů České a Slovenské Federativní Republiky''. Ročník 1990, částka 21, vydaná dne 23. dubna 1990, s. 404. [https://ftp.aspi.cz/opispdf/1990/021-1990.pdf#page=4 Dostupné online]. [cit. 2025-05-17].</ref> |group=kom}} || 31. december 1992 || [[Česká a Slovenská Federatívna Republika]] |- |} Používanie tvarov uvedených v tabuľke je záväzné, okrem prípadov, kedy si textuálny kontext vyžaduje použitie dobového úradného názvu, ktorý sa od tzv. historiografického názvu odlišuje. Na pomenovanie štátu v celom období jeho trvania (1918{{--}}1992) sa používa názov so spojovníkom, keďže ide o posledný úradný názov štátu. Napr.: * „bilaterálne vzťahy Česko-Slovenska a Sovietskeho zväzu“ (1922{{--}}1991), ale naproti tomu „Zmluva o priateľstve, vzájomnej pomoci a povojnovej spolupráci medzi Československom a Sovietskym zväzom z 12. decembra 1943“, * „zoznam prezidentov Česko-Slovenska“ (1918{{--}}1992), ale naproti tomu „prezident Československa [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvík Svoboda]]“ (1968{{--}}1975), * „česko-slovenské národné hokejové mužstvo“ (1920{{--}}1992), ale naproti tomu „Československo na [[Zimné olympijské hry 1928|zimných olympijských hrách v roku 1928]]“. === Adjektíva viažuce sa na názov štátu === Písanie adjektív odvodených od názvu štátu, ktoré nie sú súčasťou vlastného mena, sa riadi krátkym názvom štátu. To znamená, že adjektívum viažuce sa na príslušné obdobie sa píšu takým spôsobom, ako sa píše krátky názov štátu v príslušnom období, teda buď '''''československý''''' alebo '''''česko-slovenský''''', napr.: * „československo-francúzska zmluva z 25. januára 1924“, * „rokovanie československej a sovietskej delegácie 29. júla 1968 v Čiernej nad Tisou“, * „československá hokejová reprezentácia na zimných olympijských hrách v roku 1988 v Calgary“. Naproti tomu adjektívum, ktoré sa viaže sa na štát ako celok, teda počas celého obdobia jeho trvania, alebo ktoré sa viaže na časový úsek vytvárajúci prienik medzi obdobiami s odlišným písaním krátkeho názvu štátu sa píše v tvare '''''česko-slovenský''''', napr.: * „česko-slovenská menšinová politika vo vzťahu k obyvateľstvu maďarskej národnosti“ (1918{{--}}1992), * „česko-slovenský ústavnoprávny vývoj v rokoch 1989{{--}}1992“. === Adjektíva v rámci vlastných mien === * Názvy politických orgánov sa uvádzajú v takom tvare, pod ktorým oficiálne vystupovali. Napr.: ** „[[Československá národná rada]]“, ** „Dočasná vláda československá“ (14. október{{--}}14. november 1918), ** „[[Československý národný výbor (1939 – 1940)|Československý národný výbor]]“ (1939{{--}}1940), ** „Československá zahraničná akcia“ (1939), ** „[[Dočasné štátne zriadenie|Dočasné štátne zriadenie československé]]“, * Názvy [[Právnická osoba|právnických osôb]] sa uvádzajú v úradnom tvare, teda podľa názvu uvedenom v príslušnom registri, v zriaďovacej listine či pod. * Názvy štátnych vyznamenaní sa uvádzajú v takom tvare, v akom ich uvádza príslušný právny predpis, ktorým sa ustanovujú. == Komentár == <references group="kom"/> == Referencie == {{Referencie}} 99gnlaq88eejts0nviev59wtprhxayd 8215863 8215690 2026-05-18T11:10:39Z Lišiak 21212 8215863 wikitext text/x-wiki {{správa | typ = | obrázok = | pravý obrázok = | štýl = | text = Toto je koncept odporúčania. }} Týmto odporúčaním sa upravuje písanie názvu Československa a od neho odvodených adjektív (prídavných mien) a vlastných mien. V skratke platí, že písanie názvu štátu a s tým súvisiacich adjektív sa riadi úradným názvom štátu v danom období, tzn. tvar bez spojovníka ('''Československo''') pre obdobia rokov 1918{{--}}1938 a 1945{{--}}1990 a tvar so spojovníkom ('''Česko-Slovensko''') pre obdobia rokov 1938{{--}}1939 a 1990{{--}}1992. Na pomenovanie štátu v celom období jeho trvania (1918{{--}}1992) sa používa tvar bez spojovníka. Rovnaký princíp sa vzťahuje aj na písanie adjektív ('''''československý''''' a '''''česko-slovenský''''') a pomenovania pre národnú, resp. štátnu príslušnosť ('''''Čechoslovák''''' a '''''Čecho-Slovák''''', '''''Čechoslovenka''''' a '''''Čecho-Slovenka'''''{{#tag:ref|Podobne znejúce pomenovania ''čechoslovák'' a ''čechoslováčka'', ktoré sa píšu s malým začiatočným písmenom, sú významovo odlišné a vždy sa píšu spolu, bez spojovníka.<ref>{{Citácia | kapitola zborník = čechoslovák | priezvisko = Buzássyová | meno = Klára | odkaz na autora = | priezvisko2 = Jarošová | meno2 = Alexandra (eds.) | odkaz na autora2 = Alexandra Jarošová | titul = Slovník súčasného slovenského jazyka | odkaz na titul = Slovník súčasného slovenského jazyka | zväzok = 1, A{{--}}G | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied]] | rok = 2006 | strany = | dátum prístupu = 2026-05-17 | isbn = 80-224-0932-4 | url kapitoly zborník = https://slovnik.juls.savba.sk/?w=čechoslovák&s=exact&d=sssj }}</ref>|group=kom}}). == Predmet úpravy == Toto odporúčanie sa vzťahuje na: * hlavný menný priestor, * kategórie, * šablóny. Odporúčanie sa nevzťahuje na: * bibliografické záznamy,{{#tag:ref|Formu bibliografických záznamov upravujú osobitné normy,<ref>ÚRAD PRE NORMALIZÁCIU, METROLÓGIU A SKÚŠOBNÍCTVO SLOVENSKEJ REPUBLIKY. STN ISO 690:2022, ''Informácie a dokumentácia. Návod na tvorbu bibliografických odkazov na informačné pramene a ich citovanie''</ref> ktoré sú na slovenskej Wikipédii aplikované prostredníctvom [[:Kategória:Šablóny pre citáciu|šablón pre citáciu]].|group=kom}} * citáty,{{#tag:ref|Pri citovaní sa text uvádza doslova podľa zdroja, z ktorého sa cituje. Pri preklade citátov z iného jazyka sa zachováva písanie podľa znenia v inom jazyku. Ak má citovaný dokument (napr. medzinárodná zmluva) oficiálne znenie v úradnom jazyku štátu, namiesto prekladu inojazyčného znenia sa uvedie znenie v tomto úradnom jazyku, pričom ak je takéto znenie dostupné len v češtine, do slovenčiny sa citát prekladá práve z tohto českého úradného znenia aj so zachovaním písania názvu štátu.|group=kom}} * názvy diel. == Všeobecná úprava == === Názov štátu === Na slovenskej Wikipédii sa vo vlastnom texte používa spravidla tzv. historiografický názov štátu, ktorý sa v časových úsekoch od 28. októbra do 14. novembra 1918 a od 30. septembra do 23. novembra 1938 nezhoduje s dobovým úradným názvom štátu (bližšie informácie v komentároch k tabuľke).{{#tag:ref|Tento prístup odporúča aj [[Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied]].<ref>{{Citácia | titul = Ako mám správne písať v odbornej práci názvy ČSR v jednotlivých obdobiach vrátane skratiek? | miesto = [Bratislava] | vydavateľ = [[Petit Press]] | dátum vydania = 2013-02-01 | dátum prístupu = 2026-05-17 | url = https://jazykovaporadna.sme.sk/q/1308/ | url archívu = | dátum archivácie = }}</ref><ref>{{Citácia | kapitola zborník = Česko-Slovensko, Československo | priezvisko = Buzássyová | meno = Klára | odkaz na autora = | priezvisko2 = Jarošová | meno2 = Alexandra (eds.) | odkaz na autora2 = Alexandra Jarošová | titul = Slovník súčasného slovenského jazyka | odkaz na titul = Slovník súčasného slovenského jazyka | zväzok = 1, A{{--}}G | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied]] | rok = 2006 | strany = | dátum prístupu = 2026-05-17 | isbn = 80-224-0932-4 | url kapitoly zborník = https://slovnik.juls.savba.sk/?w=Česko-slovensko&s=exact&d=sssj }}</ref>|group=kom}} {| class="wikitable" |+ |- !colspan=2|Časový úsek !colspan=3|Názov štátu |- ! začiatok ! koniec ! dlhý ! krátky ! skratka |- || 28. október 1918{{#tag:ref|Za oficiálny dátum vzniku štátu sa pokladá 28. október 1918, keď [[Národný výbor československý]] v Prahe vyhlásil samostatnosť ([[Zákon o zriadení samostatného štátu československého|zákon o zriadení samostatného štátu československého]]<ref>Zákon čís. 11/1918 Sb. z. a n. zřízení samostatného státu československého. ''Sbírka zákonů a nařízení státu československého''. Ročník 1918, částka 2, 6. november 1918, s. [9]. [http://ftp.aspi.cz/opispdf/1918/002-1918.pdf Dostupné online]. [cit. 2026-05-17].</ref>). Nakoľko vtedy ešte medzi zahraničným a domácim odbojom nebola ujasnená otázka formy štátneho zriadenia ([[Washingtonská deklarácia]] z 18. októbra síce predpokladala vznik republiky, ale zhoda na tom sa sformovala až na rokovaniach delegácií zahraničného a domáceho odboja v Ženeve 28.{{--}}31. októbra<ref>Ženevská jednání 28.{{--}}31. října 1918 [online]. Praha: Ministerstvo zahraničních věcí České republiky, 2018-10-31 [cit. 2025-05-17]. [https://mzv.gov.cz/jnp/cz/zahranicni_vztahy/verejna_diplomacie/vyroci_2018/rok_1918/zenevska_jednani_28_31_rijna_1918.html Dostupné online].</ref>) používal sa názov '''''československý štát'''''. Až zákonom č. 37/1918 Zb. z. a n. z 13. novembra 1918 o dočasnej ústave, ktorý nadobudol účinnosť 14. novembra 1918, bol štát konštituovaný ako republika.<ref>Zákon čís. 37 ze dne 13. listopadu 1918 o prozatimní ústavě. ''Sbírka zákonů a nařízení státu československého''. Ročník 1918, částka 6, 14. november 1918, s. 30-31. [http://ftp.aspi.cz/opispdf/1918/006-1918.pdf#page=6 Dostupné online]. [cit. 2026-05-17].</ref> Úradný názov štátu teda znel '''''Československá republika''''',<ref>Napr. v zákone čís. 93/1918 Sb. z. a n. o platu presidenta Československé republiky. ''Sbírka zákonů a nařízení státu československého''. Ročník 1918, čiastka 17, 27. december 1918, s. 84. [http://ftp.aspi.cz/opispdf/1918/017-1918.pdf#page=8 Dostupné online]. [cit. 2025-05-17].</ref> pričom sa používal aj reverzný zápis '''''republika Československá''''' (resp. '''''Republika československá''''').|group=kom}} || 29. september 1938 || Československá republika || Československo || ČSR |- || 30. september 1938{{#tag:ref|Pridanie spojovníka do názvu štátu vyjadruje zmenu štátoprávneho usporiadania republiky (rozpad unitárneho štátu na asymetrickú federáciu). K nej došlo de facto 7. októbra 1938 vymenovaním päťčlennej slovenskej vlády pod vedením ministra pre správu Slovenska [[Jozef Tiso|Jozefa Tisu]],<ref>Spoločná Česko-Slovenská Digitálna parlamentná knižnica, Národné zhromaždenie, volebné obdobie 1935 (1935{{--}}1938). Stenoprotokol ze schůze č. 151, 17. 11. 1938. [https://www.nrsr.sk/dl/Browser/Document?documentId=45984 Dostupné online]. [cit. 2025-05-17]. ''„Předseda vlády sdělil:'' [...] ''přípisem ze dne 6. října 1938, č. j. 7672 S m. r., že vláda jmenovala rozhodnutím ze dne 6. října 1938 na místo presidenta republiky (§ 60 úst. listiny) posl. dr Jozefa Tiso, úřadujícího místopředsedu Hlinkovy slovenské ľudové strany, ministrem pro správu Slovenska;''<br>''přípisem ze dne 7. října 1938, č. j. 7705/909/S-38 m. r., že vláda jmenovala rozhodnutím ze dne 7. října 1938 (na místě presidenta republiky § 60 úst. listiny) Matúše Černáka, profesora stát. reálky v Bratislavě, posl. Pavla Teplanského, posl. Jana Lichnera a dr Ferdinanda Ďurčanského, advokáta v Bratislavě, ministry; přípisem předsednictva min. rady ze dne 8. října 1938, č. j. 24.294/38 m. r., sděleno, že došlo mezi jmenovanými slovenskými členy vlády k této dohodě o rozdělení agendy: min. dr Tiso předsednictví a vnitro, min. Černák školství, min. dr Ďurčanský spravedlnost, soc. péči a zdravotnictví, min. Teplanský polnohospodářství, veř. práce a finance, min. Lichner doprava;“''</ref> ktorá prevzala od ústrednej vlády správu Slovenska ešte pred vyhlásením autonómie Slovenskej krajiny. De iure táto zmena prebehla na základe [[Ústavný zákon o autonómii Slovenskej krajiny|ústavného zákona č. 299/1938 Zb. z. a n. z 22. novembra 1938 o autonómii Slovenskej krajiny]], ktorý bol vyhlásený 23. novembra 1938.<ref>Ústavný zákon č. 299/1938 Sb. z. a n. zo dňa 22. novembra 1938 o autonomii Slovenskej krajiny. ''Sbírka zákonů a nařízení státu československého''. Ročník 1938, částka 99, vydána dne 23. listopadu 1938, s. 1161. [http://ftp.aspi.cz/opispdf/1938/099-1938.pdf Dostupné online]. (dost. 2022-09-26)</ref> Až nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona došlo k zmene úradného názvu štátu na '''''Česko-Slovenská republika''''', skrátene '''''Česko-Slovensko'''''.<br>Ak kontext článku vyslovene nevyžaduje používanie úradného (bezspojovníkového) názvu v období od 30. septembra do 23. novembra 1938, použije sa názov so spojovníkom aj pre toto obdobie, pre ktoré sa v historiografickej, politologickej a publicistickej narácii zaužívalo označenie '''druhá republika'''. Súvisí to so skutočnosťou, že odboj sformovaný okolo Edvarda Beneša zastával a presadil koncepciu právnej kontinuity prvej republiky, ktorá pokladá Mníchovskú dohodu za neplatnú od samého začiatku (ex tunc), vzhľadom na to, že dohoda bola v rozpore s medzinárodným aj československým vnútroštátnym právom (pozri bližšie článok [[Mníchovská dohoda]]).<br>Túto koncepciu ukotvil ústavný dekrét prezidenta republiky č. 11/1944 Úr. vest. čsl. z 3. augusta 1944 o obnovení právneho poriadku, podľa ktorého ''„''[p]''ředpisy vydané v oblasti tohoto řádu v době, kdy československý lid byl zbaven své svobody (doba nesvobody), nejsou součástí československého právního řádu“'', pričom ''„''[d]''oba nesvobody jest doba ode dne 30. září až do dne, který bude určen vládním nařízením“''<ref>Citované podľa: {{Citácia | kapitola zborník = 1944, 3. srpen, Londýn. – Ústavní dekret prezidenta republiky č. 11/1944 Úř. věst. čsl., o obnovení práního pořádku | priezvisko = Jech | meno = Karel | odkaz na autora = | priezvisko2 = Kaplan | meno2 = Karel | odkaz na autora2 = Karel Kaplan | titul = Dekrety prezidenta republiky 1940{{--}}1945 : Dokumenty | vydanie = 2 | typ vydania = opr. a dopl. | miesto = Brno | vydavateľ = Ústav pro soudobé dějiny AV ČR; DOPLNĚK | rok = 2002 | strany = 97 | isbn = 80-7285-012-1 }}</ref> (za tento deň bol určený 14. máj 1945<ref>§ 1 vládního nařízení č. 31/1945 Sb. ze dne 27. července 1945, jimž se stanoví konec doby nesvobody pro obor předpisů o obnovení právního pořádku. ''Sbírka zákonů a nařízení republiky Československé''. Ročník 1945, čiastka 15, 8. august 1945, s. 54. [http://ftp.aspi.cz/opispdf/1945/015-1945.pdf#page=4 Dostupné online]. [cit. 2025-05-17].</ref>).|group=kom}} || 15. marec 1939 || Česko-slovenská republika || Česko-Slovensko || ČSR |- || 5. apríl 1945{{#tag:ref|5. apríla 1945 sa v Košiciach uskutočnila prvá schôdza vlády Československej republiky (známej pod označením [[Prvá vláda Zdeňka Fierlingera|prvá vláda Národného frontu Čechov a Slovákov]]), ktorú vymenoval prezident [[Edvard Beneš]] predchádzajúci deň v Košiciach. Týmto momentom teda začína na postupne oslobodzovanom území Československej republiky pôsobiť vláda, čím sa končí obdobie, kedy [[Dočasné štátne zriadenie|Dočasné štátne zriadenie československé]] pôsobilo v exile.|group=kom}} || 11. júl 1960 || Československá republika |rowspan=2| Československo || ČSR |- || 11. júl 1960{{#tag:ref|K zmene názvu štátu došlo prijatím [[Ústava Československej socialistickej republiky|Ústavy Československej socialistické republiky]].<ref>čl. 1 ods. 1 ústavného zákona č. 100/1960 Zb. z 11. júla 1960 ústava Československej socialistickej republiky. ''Zbierka zákonov Československej socialistickej republiky''. Ročník 1960, čiastka 40, vydaná 11. júla 1960, s. 295. [https://www.slov-lex.sk/static/pdf/1960/1960c40.pdf Dostupné online]. [cit. 2025-05-17].</ref>|group=kom}} || 29. marec 1990 || [[Československá socialistická republika]] || ČSSR |- || 29. marec 1990{{#tag:ref|Zmenu názvu uviedol čl. I ústavného zákona č. 81/1990 Zb. o zmene názvu Československej socialistickej republiky, pričom zatiaľ čo v slovenskom znení zákona bol ako nový názov uvedený tvar '''''Česko-slovenská federatívna republika''''',<ref>čl. I ústavného zákona č. 81/1990 Zb. z 29. marca 1990 o zmene názvu Československej socialistickej republiky. ''Zbierka zákonov. Česko-Slovenská federatívna republika''. Ročník 1990, čiastka 19, vydaná 29. marca 1990, s. 362. [https://www.slov-lex.sk/static/pdf/1990/1990c19.pdf#page=2 Dostupné online]. [cit. 2025-05-17].</ref> české znenie zákona obsahovalo ako nový názov tvar bez spojovníka '''''Československá federativní republika'''''.<ref>čl. I ústavního zákona č. 81/1990 Sb. ze dne 29. března 1990 o změně názvu Československé socialistické republiky. ''Sbírka zákonů. Československá federativní republika''. Ročník 1990, částka 19, vydána dne 29. března 1990, s. 362. [http://ftp.aspi.cz/opispdf/1990/019-1990.pdf#page=2 Dostupné online]. [cit. 2025-05-17].</ref>|group=kom}} || 23. apríl 1990 || [[Česko-slovenská federatívna republika]] |rowspan=2| Česko-Slovensko |rowspan=2| ČSFR |- || 23. apríl 1990{{#tag:ref|Zmenu názvu uviedol čl. I ústavného zákona č. 101/1990 Zb. z 20. apríla 1990 o zmene názvu Česko-slovenskej federatívnej republiky, účinný od 23. apríla 1990, na základe ktorého sa úradný názov štátu zmenil na tvar '''''Česká a Slovenská Federativní Republika''''' v českom jazyku a '''''Česká a Slovenská Federatívna Republika''''' v slovenskom jazyku.<ref>čl. I ústavného zákona č. 101/1990 Zb. z 20. apríla 1990. ''Zbierka zákonov Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky''. Ročník 1990, čiastka 21, vydaná 23. apríla 1990, s. 404. [https://www.slov-lex.sk/static/pdf/1990/1990c21.pdf#page=4 Dostupné online]. (dost. 2022-09-26)</ref><ref>čl. II ústavního zákona č. 101/1990 Sb. ze dne 20. dubna 1990 o změne názvu Československé federativní republiky. ''Sbírka zákonů České a Slovenské Federativní Republiky''. Ročník 1990, částka 21, vydaná dne 23. dubna 1990, s. 404. [https://ftp.aspi.cz/opispdf/1990/021-1990.pdf#page=4 Dostupné online]. [cit. 2025-05-17].</ref>|group=kom}} || 31. december 1992 || [[Česká a Slovenská Federatívna Republika]] |- |} Používanie tvarov uvedených v tabuľke je záväzné, okrem prípadov, kedy si textuálny kontext vyžaduje použitie dobového úradného názvu, ktorý sa od tzv. historiografického názvu odlišuje. Na pomenovanie štátu v celom období jeho trvania (1918{{--}}1992) sa používa názov bez spojovníka, keďže ide o najdlhšie platný úradný názov štátu.{{#tag:ref|Tento postup uplatňuje aj ''[[Encyclopaedia Beliana]]''.<ref>https://beliana.sav.sk/heslo/ceskoslovensko</ref>|group=kom}} so spojovníkom, keďže ide o posledný úradný názov štátu. Napr.: bilaterálne vzťahy Československa a Sovietskeho zväzu (1922{{--}}1991), zoznam prezidentov Českos Slovenska“ (1918{{--}}1992), československé národné hokejové mužstvo (1920{{--}}1992). === Adjektíva viažuce sa na názov štátu === Písanie adjektív odvodených od názvu štátu, ktoré nie sú súčasťou vlastného mena, sa riadi krátkym názvom štátu. To znamená, že adjektívum viažuce sa na príslušné obdobie sa píše takým spôsobom, ako sa píše krátky názov štátu v príslušnom období, teda buď ''československý'' alebo ''česko-slovenský''. === Adjektíva v rámci vlastných mien === * Názvy politických orgánov sa uvádzajú v takom tvare, pod ktorým oficiálne vystupovali. Napr.: ** „[[Československá národná rada]]“, ** „Dočasná vláda československá“ (14. október{{--}}14. november 1918), ** „[[Československý národný výbor (1939 – 1940)|Československý národný výbor]]“ (1939{{--}}1940), ** „Československá zahraničná akcia“ (1939), ** „[[Dočasné štátne zriadenie|Dočasné štátne zriadenie československé]]“, * Názvy [[Právnická osoba|právnických osôb]] sa uvádzajú v úradnom tvare, teda podľa názvu uvedenom v príslušnom registri, v zriaďovacej listine či pod. * Názvy štátnych vyznamenaní sa uvádzajú v takom tvare, v akom ich uvádza príslušný právny predpis, ktorým sa ustanovujú. == Komentár == <references group="kom"/> == Referencie == {{Referencie}} samgh4ihz0suv90n5luzpy6q0tzg2ur 8215864 8215863 2026-05-18T11:11:20Z Lišiak 21212 Lišiak premiestnil stránku [[Wikipédia:Písanie názvu Česko-Slovenska/Československa]] na [[Wikipédia:Písanie názvu Československa/Česko-Slovenska]] 8215863 wikitext text/x-wiki {{správa | typ = | obrázok = | pravý obrázok = | štýl = | text = Toto je koncept odporúčania. }} Týmto odporúčaním sa upravuje písanie názvu Československa a od neho odvodených adjektív (prídavných mien) a vlastných mien. V skratke platí, že písanie názvu štátu a s tým súvisiacich adjektív sa riadi úradným názvom štátu v danom období, tzn. tvar bez spojovníka ('''Československo''') pre obdobia rokov 1918{{--}}1938 a 1945{{--}}1990 a tvar so spojovníkom ('''Česko-Slovensko''') pre obdobia rokov 1938{{--}}1939 a 1990{{--}}1992. Na pomenovanie štátu v celom období jeho trvania (1918{{--}}1992) sa používa tvar bez spojovníka. Rovnaký princíp sa vzťahuje aj na písanie adjektív ('''''československý''''' a '''''česko-slovenský''''') a pomenovania pre národnú, resp. štátnu príslušnosť ('''''Čechoslovák''''' a '''''Čecho-Slovák''''', '''''Čechoslovenka''''' a '''''Čecho-Slovenka'''''{{#tag:ref|Podobne znejúce pomenovania ''čechoslovák'' a ''čechoslováčka'', ktoré sa píšu s malým začiatočným písmenom, sú významovo odlišné a vždy sa píšu spolu, bez spojovníka.<ref>{{Citácia | kapitola zborník = čechoslovák | priezvisko = Buzássyová | meno = Klára | odkaz na autora = | priezvisko2 = Jarošová | meno2 = Alexandra (eds.) | odkaz na autora2 = Alexandra Jarošová | titul = Slovník súčasného slovenského jazyka | odkaz na titul = Slovník súčasného slovenského jazyka | zväzok = 1, A{{--}}G | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied]] | rok = 2006 | strany = | dátum prístupu = 2026-05-17 | isbn = 80-224-0932-4 | url kapitoly zborník = https://slovnik.juls.savba.sk/?w=čechoslovák&s=exact&d=sssj }}</ref>|group=kom}}). == Predmet úpravy == Toto odporúčanie sa vzťahuje na: * hlavný menný priestor, * kategórie, * šablóny. Odporúčanie sa nevzťahuje na: * bibliografické záznamy,{{#tag:ref|Formu bibliografických záznamov upravujú osobitné normy,<ref>ÚRAD PRE NORMALIZÁCIU, METROLÓGIU A SKÚŠOBNÍCTVO SLOVENSKEJ REPUBLIKY. STN ISO 690:2022, ''Informácie a dokumentácia. Návod na tvorbu bibliografických odkazov na informačné pramene a ich citovanie''</ref> ktoré sú na slovenskej Wikipédii aplikované prostredníctvom [[:Kategória:Šablóny pre citáciu|šablón pre citáciu]].|group=kom}} * citáty,{{#tag:ref|Pri citovaní sa text uvádza doslova podľa zdroja, z ktorého sa cituje. Pri preklade citátov z iného jazyka sa zachováva písanie podľa znenia v inom jazyku. Ak má citovaný dokument (napr. medzinárodná zmluva) oficiálne znenie v úradnom jazyku štátu, namiesto prekladu inojazyčného znenia sa uvedie znenie v tomto úradnom jazyku, pričom ak je takéto znenie dostupné len v češtine, do slovenčiny sa citát prekladá práve z tohto českého úradného znenia aj so zachovaním písania názvu štátu.|group=kom}} * názvy diel. == Všeobecná úprava == === Názov štátu === Na slovenskej Wikipédii sa vo vlastnom texte používa spravidla tzv. historiografický názov štátu, ktorý sa v časových úsekoch od 28. októbra do 14. novembra 1918 a od 30. septembra do 23. novembra 1938 nezhoduje s dobovým úradným názvom štátu (bližšie informácie v komentároch k tabuľke).{{#tag:ref|Tento prístup odporúča aj [[Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied]].<ref>{{Citácia | titul = Ako mám správne písať v odbornej práci názvy ČSR v jednotlivých obdobiach vrátane skratiek? | miesto = [Bratislava] | vydavateľ = [[Petit Press]] | dátum vydania = 2013-02-01 | dátum prístupu = 2026-05-17 | url = https://jazykovaporadna.sme.sk/q/1308/ | url archívu = | dátum archivácie = }}</ref><ref>{{Citácia | kapitola zborník = Česko-Slovensko, Československo | priezvisko = Buzássyová | meno = Klára | odkaz na autora = | priezvisko2 = Jarošová | meno2 = Alexandra (eds.) | odkaz na autora2 = Alexandra Jarošová | titul = Slovník súčasného slovenského jazyka | odkaz na titul = Slovník súčasného slovenského jazyka | zväzok = 1, A{{--}}G | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied]] | rok = 2006 | strany = | dátum prístupu = 2026-05-17 | isbn = 80-224-0932-4 | url kapitoly zborník = https://slovnik.juls.savba.sk/?w=Česko-slovensko&s=exact&d=sssj }}</ref>|group=kom}} {| class="wikitable" |+ |- !colspan=2|Časový úsek !colspan=3|Názov štátu |- ! začiatok ! koniec ! dlhý ! krátky ! skratka |- || 28. október 1918{{#tag:ref|Za oficiálny dátum vzniku štátu sa pokladá 28. október 1918, keď [[Národný výbor československý]] v Prahe vyhlásil samostatnosť ([[Zákon o zriadení samostatného štátu československého|zákon o zriadení samostatného štátu československého]]<ref>Zákon čís. 11/1918 Sb. z. a n. zřízení samostatného státu československého. ''Sbírka zákonů a nařízení státu československého''. Ročník 1918, částka 2, 6. november 1918, s. [9]. [http://ftp.aspi.cz/opispdf/1918/002-1918.pdf Dostupné online]. [cit. 2026-05-17].</ref>). Nakoľko vtedy ešte medzi zahraničným a domácim odbojom nebola ujasnená otázka formy štátneho zriadenia ([[Washingtonská deklarácia]] z 18. októbra síce predpokladala vznik republiky, ale zhoda na tom sa sformovala až na rokovaniach delegácií zahraničného a domáceho odboja v Ženeve 28.{{--}}31. októbra<ref>Ženevská jednání 28.{{--}}31. října 1918 [online]. Praha: Ministerstvo zahraničních věcí České republiky, 2018-10-31 [cit. 2025-05-17]. [https://mzv.gov.cz/jnp/cz/zahranicni_vztahy/verejna_diplomacie/vyroci_2018/rok_1918/zenevska_jednani_28_31_rijna_1918.html Dostupné online].</ref>) používal sa názov '''''československý štát'''''. Až zákonom č. 37/1918 Zb. z. a n. z 13. novembra 1918 o dočasnej ústave, ktorý nadobudol účinnosť 14. novembra 1918, bol štát konštituovaný ako republika.<ref>Zákon čís. 37 ze dne 13. listopadu 1918 o prozatimní ústavě. ''Sbírka zákonů a nařízení státu československého''. Ročník 1918, částka 6, 14. november 1918, s. 30-31. [http://ftp.aspi.cz/opispdf/1918/006-1918.pdf#page=6 Dostupné online]. [cit. 2026-05-17].</ref> Úradný názov štátu teda znel '''''Československá republika''''',<ref>Napr. v zákone čís. 93/1918 Sb. z. a n. o platu presidenta Československé republiky. ''Sbírka zákonů a nařízení státu československého''. Ročník 1918, čiastka 17, 27. december 1918, s. 84. [http://ftp.aspi.cz/opispdf/1918/017-1918.pdf#page=8 Dostupné online]. [cit. 2025-05-17].</ref> pričom sa používal aj reverzný zápis '''''republika Československá''''' (resp. '''''Republika československá''''').|group=kom}} || 29. september 1938 || Československá republika || Československo || ČSR |- || 30. september 1938{{#tag:ref|Pridanie spojovníka do názvu štátu vyjadruje zmenu štátoprávneho usporiadania republiky (rozpad unitárneho štátu na asymetrickú federáciu). K nej došlo de facto 7. októbra 1938 vymenovaním päťčlennej slovenskej vlády pod vedením ministra pre správu Slovenska [[Jozef Tiso|Jozefa Tisu]],<ref>Spoločná Česko-Slovenská Digitálna parlamentná knižnica, Národné zhromaždenie, volebné obdobie 1935 (1935{{--}}1938). Stenoprotokol ze schůze č. 151, 17. 11. 1938. [https://www.nrsr.sk/dl/Browser/Document?documentId=45984 Dostupné online]. [cit. 2025-05-17]. ''„Předseda vlády sdělil:'' [...] ''přípisem ze dne 6. října 1938, č. j. 7672 S m. r., že vláda jmenovala rozhodnutím ze dne 6. října 1938 na místo presidenta republiky (§ 60 úst. listiny) posl. dr Jozefa Tiso, úřadujícího místopředsedu Hlinkovy slovenské ľudové strany, ministrem pro správu Slovenska;''<br>''přípisem ze dne 7. října 1938, č. j. 7705/909/S-38 m. r., že vláda jmenovala rozhodnutím ze dne 7. října 1938 (na místě presidenta republiky § 60 úst. listiny) Matúše Černáka, profesora stát. reálky v Bratislavě, posl. Pavla Teplanského, posl. Jana Lichnera a dr Ferdinanda Ďurčanského, advokáta v Bratislavě, ministry; přípisem předsednictva min. rady ze dne 8. října 1938, č. j. 24.294/38 m. r., sděleno, že došlo mezi jmenovanými slovenskými členy vlády k této dohodě o rozdělení agendy: min. dr Tiso předsednictví a vnitro, min. Černák školství, min. dr Ďurčanský spravedlnost, soc. péči a zdravotnictví, min. Teplanský polnohospodářství, veř. práce a finance, min. Lichner doprava;“''</ref> ktorá prevzala od ústrednej vlády správu Slovenska ešte pred vyhlásením autonómie Slovenskej krajiny. De iure táto zmena prebehla na základe [[Ústavný zákon o autonómii Slovenskej krajiny|ústavného zákona č. 299/1938 Zb. z. a n. z 22. novembra 1938 o autonómii Slovenskej krajiny]], ktorý bol vyhlásený 23. novembra 1938.<ref>Ústavný zákon č. 299/1938 Sb. z. a n. zo dňa 22. novembra 1938 o autonomii Slovenskej krajiny. ''Sbírka zákonů a nařízení státu československého''. Ročník 1938, částka 99, vydána dne 23. listopadu 1938, s. 1161. [http://ftp.aspi.cz/opispdf/1938/099-1938.pdf Dostupné online]. (dost. 2022-09-26)</ref> Až nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona došlo k zmene úradného názvu štátu na '''''Česko-Slovenská republika''''', skrátene '''''Česko-Slovensko'''''.<br>Ak kontext článku vyslovene nevyžaduje používanie úradného (bezspojovníkového) názvu v období od 30. septembra do 23. novembra 1938, použije sa názov so spojovníkom aj pre toto obdobie, pre ktoré sa v historiografickej, politologickej a publicistickej narácii zaužívalo označenie '''druhá republika'''. Súvisí to so skutočnosťou, že odboj sformovaný okolo Edvarda Beneša zastával a presadil koncepciu právnej kontinuity prvej republiky, ktorá pokladá Mníchovskú dohodu za neplatnú od samého začiatku (ex tunc), vzhľadom na to, že dohoda bola v rozpore s medzinárodným aj československým vnútroštátnym právom (pozri bližšie článok [[Mníchovská dohoda]]).<br>Túto koncepciu ukotvil ústavný dekrét prezidenta republiky č. 11/1944 Úr. vest. čsl. z 3. augusta 1944 o obnovení právneho poriadku, podľa ktorého ''„''[p]''ředpisy vydané v oblasti tohoto řádu v době, kdy československý lid byl zbaven své svobody (doba nesvobody), nejsou součástí československého právního řádu“'', pričom ''„''[d]''oba nesvobody jest doba ode dne 30. září až do dne, který bude určen vládním nařízením“''<ref>Citované podľa: {{Citácia | kapitola zborník = 1944, 3. srpen, Londýn. – Ústavní dekret prezidenta republiky č. 11/1944 Úř. věst. čsl., o obnovení práního pořádku | priezvisko = Jech | meno = Karel | odkaz na autora = | priezvisko2 = Kaplan | meno2 = Karel | odkaz na autora2 = Karel Kaplan | titul = Dekrety prezidenta republiky 1940{{--}}1945 : Dokumenty | vydanie = 2 | typ vydania = opr. a dopl. | miesto = Brno | vydavateľ = Ústav pro soudobé dějiny AV ČR; DOPLNĚK | rok = 2002 | strany = 97 | isbn = 80-7285-012-1 }}</ref> (za tento deň bol určený 14. máj 1945<ref>§ 1 vládního nařízení č. 31/1945 Sb. ze dne 27. července 1945, jimž se stanoví konec doby nesvobody pro obor předpisů o obnovení právního pořádku. ''Sbírka zákonů a nařízení republiky Československé''. Ročník 1945, čiastka 15, 8. august 1945, s. 54. [http://ftp.aspi.cz/opispdf/1945/015-1945.pdf#page=4 Dostupné online]. [cit. 2025-05-17].</ref>).|group=kom}} || 15. marec 1939 || Česko-slovenská republika || Česko-Slovensko || ČSR |- || 5. apríl 1945{{#tag:ref|5. apríla 1945 sa v Košiciach uskutočnila prvá schôdza vlády Československej republiky (známej pod označením [[Prvá vláda Zdeňka Fierlingera|prvá vláda Národného frontu Čechov a Slovákov]]), ktorú vymenoval prezident [[Edvard Beneš]] predchádzajúci deň v Košiciach. Týmto momentom teda začína na postupne oslobodzovanom území Československej republiky pôsobiť vláda, čím sa končí obdobie, kedy [[Dočasné štátne zriadenie|Dočasné štátne zriadenie československé]] pôsobilo v exile.|group=kom}} || 11. júl 1960 || Československá republika |rowspan=2| Československo || ČSR |- || 11. júl 1960{{#tag:ref|K zmene názvu štátu došlo prijatím [[Ústava Československej socialistickej republiky|Ústavy Československej socialistické republiky]].<ref>čl. 1 ods. 1 ústavného zákona č. 100/1960 Zb. z 11. júla 1960 ústava Československej socialistickej republiky. ''Zbierka zákonov Československej socialistickej republiky''. Ročník 1960, čiastka 40, vydaná 11. júla 1960, s. 295. [https://www.slov-lex.sk/static/pdf/1960/1960c40.pdf Dostupné online]. [cit. 2025-05-17].</ref>|group=kom}} || 29. marec 1990 || [[Československá socialistická republika]] || ČSSR |- || 29. marec 1990{{#tag:ref|Zmenu názvu uviedol čl. I ústavného zákona č. 81/1990 Zb. o zmene názvu Československej socialistickej republiky, pričom zatiaľ čo v slovenskom znení zákona bol ako nový názov uvedený tvar '''''Česko-slovenská federatívna republika''''',<ref>čl. I ústavného zákona č. 81/1990 Zb. z 29. marca 1990 o zmene názvu Československej socialistickej republiky. ''Zbierka zákonov. Česko-Slovenská federatívna republika''. Ročník 1990, čiastka 19, vydaná 29. marca 1990, s. 362. [https://www.slov-lex.sk/static/pdf/1990/1990c19.pdf#page=2 Dostupné online]. [cit. 2025-05-17].</ref> české znenie zákona obsahovalo ako nový názov tvar bez spojovníka '''''Československá federativní republika'''''.<ref>čl. I ústavního zákona č. 81/1990 Sb. ze dne 29. března 1990 o změně názvu Československé socialistické republiky. ''Sbírka zákonů. Československá federativní republika''. Ročník 1990, částka 19, vydána dne 29. března 1990, s. 362. [http://ftp.aspi.cz/opispdf/1990/019-1990.pdf#page=2 Dostupné online]. [cit. 2025-05-17].</ref>|group=kom}} || 23. apríl 1990 || [[Česko-slovenská federatívna republika]] |rowspan=2| Česko-Slovensko |rowspan=2| ČSFR |- || 23. apríl 1990{{#tag:ref|Zmenu názvu uviedol čl. I ústavného zákona č. 101/1990 Zb. z 20. apríla 1990 o zmene názvu Česko-slovenskej federatívnej republiky, účinný od 23. apríla 1990, na základe ktorého sa úradný názov štátu zmenil na tvar '''''Česká a Slovenská Federativní Republika''''' v českom jazyku a '''''Česká a Slovenská Federatívna Republika''''' v slovenskom jazyku.<ref>čl. I ústavného zákona č. 101/1990 Zb. z 20. apríla 1990. ''Zbierka zákonov Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky''. Ročník 1990, čiastka 21, vydaná 23. apríla 1990, s. 404. [https://www.slov-lex.sk/static/pdf/1990/1990c21.pdf#page=4 Dostupné online]. (dost. 2022-09-26)</ref><ref>čl. II ústavního zákona č. 101/1990 Sb. ze dne 20. dubna 1990 o změne názvu Československé federativní republiky. ''Sbírka zákonů České a Slovenské Federativní Republiky''. Ročník 1990, částka 21, vydaná dne 23. dubna 1990, s. 404. [https://ftp.aspi.cz/opispdf/1990/021-1990.pdf#page=4 Dostupné online]. [cit. 2025-05-17].</ref>|group=kom}} || 31. december 1992 || [[Česká a Slovenská Federatívna Republika]] |- |} Používanie tvarov uvedených v tabuľke je záväzné, okrem prípadov, kedy si textuálny kontext vyžaduje použitie dobového úradného názvu, ktorý sa od tzv. historiografického názvu odlišuje. Na pomenovanie štátu v celom období jeho trvania (1918{{--}}1992) sa používa názov bez spojovníka, keďže ide o najdlhšie platný úradný názov štátu.{{#tag:ref|Tento postup uplatňuje aj ''[[Encyclopaedia Beliana]]''.<ref>https://beliana.sav.sk/heslo/ceskoslovensko</ref>|group=kom}} so spojovníkom, keďže ide o posledný úradný názov štátu. Napr.: bilaterálne vzťahy Československa a Sovietskeho zväzu (1922{{--}}1991), zoznam prezidentov Českos Slovenska“ (1918{{--}}1992), československé národné hokejové mužstvo (1920{{--}}1992). === Adjektíva viažuce sa na názov štátu === Písanie adjektív odvodených od názvu štátu, ktoré nie sú súčasťou vlastného mena, sa riadi krátkym názvom štátu. To znamená, že adjektívum viažuce sa na príslušné obdobie sa píše takým spôsobom, ako sa píše krátky názov štátu v príslušnom období, teda buď ''československý'' alebo ''česko-slovenský''. === Adjektíva v rámci vlastných mien === * Názvy politických orgánov sa uvádzajú v takom tvare, pod ktorým oficiálne vystupovali. Napr.: ** „[[Československá národná rada]]“, ** „Dočasná vláda československá“ (14. október{{--}}14. november 1918), ** „[[Československý národný výbor (1939 – 1940)|Československý národný výbor]]“ (1939{{--}}1940), ** „Československá zahraničná akcia“ (1939), ** „[[Dočasné štátne zriadenie|Dočasné štátne zriadenie československé]]“, * Názvy [[Právnická osoba|právnických osôb]] sa uvádzajú v úradnom tvare, teda podľa názvu uvedenom v príslušnom registri, v zriaďovacej listine či pod. * Názvy štátnych vyznamenaní sa uvádzajú v takom tvare, v akom ich uvádza príslušný právny predpis, ktorým sa ustanovujú. == Komentár == <references group="kom"/> == Referencie == {{Referencie}} samgh4ihz0suv90n5luzpy6q0tzg2ur 8215873 8215864 2026-05-18T11:16:04Z Lišiak 21212 8215873 wikitext text/x-wiki {{správa | typ = | obrázok = | pravý obrázok = | štýl = | text = Toto je koncept odporúčania. }} Týmto odporúčaním sa upravuje '''písanie názvu Československa''' a od neho odvodených [[Prídavné meno|prídavných mien]] (adjektív) a [[Vlastné meno|vlastných mien]] (proprií). V skratke platí, že písanie názvu štátu a s tým súvisiacich prídavných mien sa riadi úradným názvom štátu v danom období, tzn. tvar bez spojovníka ('''''Československo''''') pre obdobia rokov 1918{{--}}1938 a 1945{{--}}1990 a tvar so spojovníkom ('''''Česko-Slovensko''''') pre obdobia rokov 1938{{--}}1939 a 1990{{--}}1992. Na pomenovanie štátu v celom období jeho trvania (1918{{--}}1992) sa používa tvar bez spojovníka. Rovnaký princíp sa vzťahuje aj na písanie prídavných mien ('''''československý''''' a '''''česko-slovenský''''') a pomenovania pre národnú, resp. štátnu príslušnosť ('''''Čechoslovák''''' a '''''Čecho-Slovák''''', '''''Čechoslovenka''''' a '''''Čecho-Slovenka'''''{{#tag:ref|Podobne znejúce pomenovania ''čechoslovák'' a ''čechoslováčka'', ktoré sa píšu s malým začiatočným písmenom, sú významovo odlišné a vždy sa píšu spolu, bez spojovníka.<ref>{{Citácia | kapitola zborník = čechoslovák | priezvisko = Buzássyová | meno = Klára | odkaz na autora = | priezvisko2 = Jarošová | meno2 = Alexandra (eds.) | odkaz na autora2 = Alexandra Jarošová | titul = Slovník súčasného slovenského jazyka | odkaz na titul = Slovník súčasného slovenského jazyka | zväzok = 1, A{{--}}G | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied]] | rok = 2006 | strany = | dátum prístupu = 2026-05-17 | isbn = 80-224-0932-4 | url kapitoly zborník = https://slovnik.juls.savba.sk/?w=čechoslovák&s=exact&d=sssj }}</ref>|group=kom}}). == Predmet úpravy == Toto odporúčanie sa vzťahuje na: * hlavný menný priestor, * kategórie, * šablóny. Odporúčanie sa nevzťahuje na: * bibliografické záznamy,{{#tag:ref|Formu bibliografických záznamov upravujú osobitné normy,<ref>ÚRAD PRE NORMALIZÁCIU, METROLÓGIU A SKÚŠOBNÍCTVO SLOVENSKEJ REPUBLIKY. STN ISO 690:2022, ''Informácie a dokumentácia. Návod na tvorbu bibliografických odkazov na informačné pramene a ich citovanie''</ref> ktoré sú na slovenskej Wikipédii aplikované prostredníctvom [[:Kategória:Šablóny pre citáciu|šablón pre citáciu]].|group=kom}} * citáty,{{#tag:ref|Pri citovaní sa text uvádza doslova podľa zdroja, z ktorého sa cituje. Pri preklade citátov z iného jazyka sa zachováva písanie podľa znenia v inom jazyku. Ak má citovaný dokument (napr. medzinárodná zmluva) oficiálne znenie v úradnom jazyku štátu, namiesto prekladu inojazyčného znenia sa uvedie znenie v tomto úradnom jazyku, pričom ak je takéto znenie dostupné len v češtine, do slovenčiny sa citát prekladá práve z tohto českého úradného znenia aj so zachovaním písania názvu štátu.|group=kom}} * názvy diel. == Všeobecná úprava == === Názov štátu === Na slovenskej Wikipédii sa vo vlastnom texte používa spravidla tzv. historiografický názov štátu, ktorý sa v časových úsekoch od 28. októbra do 14. novembra 1918 a od 30. septembra do 23. novembra 1938 nezhoduje s dobovým úradným názvom štátu (bližšie informácie v komentároch k tabuľke).{{#tag:ref|Tento prístup odporúča aj [[Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied]].<ref>{{Citácia | titul = Ako mám správne písať v odbornej práci názvy ČSR v jednotlivých obdobiach vrátane skratiek? | miesto = [Bratislava] | vydavateľ = [[Petit Press]] | dátum vydania = 2013-02-01 | dátum prístupu = 2026-05-17 | url = https://jazykovaporadna.sme.sk/q/1308/ | url archívu = | dátum archivácie = }}</ref><ref>{{Citácia | kapitola zborník = Česko-Slovensko, Československo | priezvisko = Buzássyová | meno = Klára | odkaz na autora = | priezvisko2 = Jarošová | meno2 = Alexandra (eds.) | odkaz na autora2 = Alexandra Jarošová | titul = Slovník súčasného slovenského jazyka | odkaz na titul = Slovník súčasného slovenského jazyka | zväzok = 1, A{{--}}G | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied]] | rok = 2006 | strany = | dátum prístupu = 2026-05-17 | isbn = 80-224-0932-4 | url kapitoly zborník = https://slovnik.juls.savba.sk/?w=Česko-slovensko&s=exact&d=sssj }}</ref>|group=kom}} {| class="wikitable" |+ |- !colspan=2|Časový úsek !colspan=3|Názov štátu |- ! začiatok ! koniec ! dlhý ! krátky ! skratka |- || 28. október 1918{{#tag:ref|Za oficiálny dátum vzniku štátu sa pokladá 28. október 1918, keď [[Národný výbor československý]] v Prahe vyhlásil samostatnosť ([[Zákon o zriadení samostatného štátu československého|zákon o zriadení samostatného štátu československého]]<ref>Zákon čís. 11/1918 Sb. z. a n. zřízení samostatného státu československého. ''Sbírka zákonů a nařízení státu československého''. Ročník 1918, částka 2, 6. november 1918, s. [9]. [http://ftp.aspi.cz/opispdf/1918/002-1918.pdf Dostupné online]. [cit. 2026-05-17].</ref>). Nakoľko vtedy ešte medzi zahraničným a domácim odbojom nebola ujasnená otázka formy štátneho zriadenia ([[Washingtonská deklarácia]] z 18. októbra síce predpokladala vznik republiky, ale zhoda na tom sa sformovala až na rokovaniach delegácií zahraničného a domáceho odboja v Ženeve 28.{{--}}31. októbra<ref>Ženevská jednání 28.{{--}}31. října 1918 [online]. Praha: Ministerstvo zahraničních věcí České republiky, 2018-10-31 [cit. 2025-05-17]. [https://mzv.gov.cz/jnp/cz/zahranicni_vztahy/verejna_diplomacie/vyroci_2018/rok_1918/zenevska_jednani_28_31_rijna_1918.html Dostupné online].</ref>) používal sa názov '''''československý štát'''''. Až zákonom č. 37/1918 Zb. z. a n. z 13. novembra 1918 o dočasnej ústave, ktorý nadobudol účinnosť 14. novembra 1918, bol štát konštituovaný ako republika.<ref>Zákon čís. 37 ze dne 13. listopadu 1918 o prozatimní ústavě. ''Sbírka zákonů a nařízení státu československého''. Ročník 1918, částka 6, 14. november 1918, s. 30-31. [http://ftp.aspi.cz/opispdf/1918/006-1918.pdf#page=6 Dostupné online]. [cit. 2026-05-17].</ref> Úradný názov štátu teda znel '''''Československá republika''''',<ref>Napr. v zákone čís. 93/1918 Sb. z. a n. o platu presidenta Československé republiky. ''Sbírka zákonů a nařízení státu československého''. Ročník 1918, čiastka 17, 27. december 1918, s. 84. [http://ftp.aspi.cz/opispdf/1918/017-1918.pdf#page=8 Dostupné online]. [cit. 2025-05-17].</ref> pričom sa používal aj reverzný zápis '''''republika Československá''''' (resp. '''''Republika československá''''').|group=kom}} || 29. september 1938 || Československá republika || Československo || ČSR |- || 30. september 1938{{#tag:ref|Pridanie spojovníka do názvu štátu vyjadruje zmenu štátoprávneho usporiadania republiky (rozpad unitárneho štátu na asymetrickú federáciu). K nej došlo de facto 7. októbra 1938 vymenovaním päťčlennej slovenskej vlády pod vedením ministra pre správu Slovenska [[Jozef Tiso|Jozefa Tisu]],<ref>Spoločná Česko-Slovenská Digitálna parlamentná knižnica, Národné zhromaždenie, volebné obdobie 1935 (1935{{--}}1938). Stenoprotokol ze schůze č. 151, 17. 11. 1938. [https://www.nrsr.sk/dl/Browser/Document?documentId=45984 Dostupné online]. [cit. 2025-05-17]. ''„Předseda vlády sdělil:'' [...] ''přípisem ze dne 6. října 1938, č. j. 7672 S m. r., že vláda jmenovala rozhodnutím ze dne 6. října 1938 na místo presidenta republiky (§ 60 úst. listiny) posl. dr Jozefa Tiso, úřadujícího místopředsedu Hlinkovy slovenské ľudové strany, ministrem pro správu Slovenska;''<br>''přípisem ze dne 7. října 1938, č. j. 7705/909/S-38 m. r., že vláda jmenovala rozhodnutím ze dne 7. října 1938 (na místě presidenta republiky § 60 úst. listiny) Matúše Černáka, profesora stát. reálky v Bratislavě, posl. Pavla Teplanského, posl. Jana Lichnera a dr Ferdinanda Ďurčanského, advokáta v Bratislavě, ministry; přípisem předsednictva min. rady ze dne 8. října 1938, č. j. 24.294/38 m. r., sděleno, že došlo mezi jmenovanými slovenskými členy vlády k této dohodě o rozdělení agendy: min. dr Tiso předsednictví a vnitro, min. Černák školství, min. dr Ďurčanský spravedlnost, soc. péči a zdravotnictví, min. Teplanský polnohospodářství, veř. práce a finance, min. Lichner doprava;“''</ref> ktorá prevzala od ústrednej vlády správu Slovenska ešte pred vyhlásením autonómie Slovenskej krajiny. De iure táto zmena prebehla na základe [[Ústavný zákon o autonómii Slovenskej krajiny|ústavného zákona č. 299/1938 Zb. z. a n. z 22. novembra 1938 o autonómii Slovenskej krajiny]], ktorý bol vyhlásený 23. novembra 1938.<ref>Ústavný zákon č. 299/1938 Sb. z. a n. zo dňa 22. novembra 1938 o autonomii Slovenskej krajiny. ''Sbírka zákonů a nařízení státu československého''. Ročník 1938, částka 99, vydána dne 23. listopadu 1938, s. 1161. [http://ftp.aspi.cz/opispdf/1938/099-1938.pdf Dostupné online]. (dost. 2022-09-26)</ref> Až nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona došlo k zmene úradného názvu štátu na '''''Česko-Slovenská republika''''', skrátene '''''Česko-Slovensko'''''.<br>Ak kontext článku vyslovene nevyžaduje používanie úradného (bezspojovníkového) názvu v období od 30. septembra do 23. novembra 1938, použije sa názov so spojovníkom aj pre toto obdobie, pre ktoré sa v historiografickej, politologickej a publicistickej narácii zaužívalo označenie '''druhá republika'''. Súvisí to so skutočnosťou, že odboj sformovaný okolo Edvarda Beneša zastával a presadil koncepciu právnej kontinuity prvej republiky, ktorá pokladá Mníchovskú dohodu za neplatnú od samého začiatku (ex tunc), vzhľadom na to, že dohoda bola v rozpore s medzinárodným aj československým vnútroštátnym právom (pozri bližšie článok [[Mníchovská dohoda]]).<br>Túto koncepciu ukotvil ústavný dekrét prezidenta republiky č. 11/1944 Úr. vest. čsl. z 3. augusta 1944 o obnovení právneho poriadku, podľa ktorého ''„''[p]''ředpisy vydané v oblasti tohoto řádu v době, kdy československý lid byl zbaven své svobody (doba nesvobody), nejsou součástí československého právního řádu“'', pričom ''„''[d]''oba nesvobody jest doba ode dne 30. září až do dne, který bude určen vládním nařízením“''<ref>Citované podľa: {{Citácia | kapitola zborník = 1944, 3. srpen, Londýn. – Ústavní dekret prezidenta republiky č. 11/1944 Úř. věst. čsl., o obnovení práního pořádku | priezvisko = Jech | meno = Karel | odkaz na autora = | priezvisko2 = Kaplan | meno2 = Karel | odkaz na autora2 = Karel Kaplan | titul = Dekrety prezidenta republiky 1940{{--}}1945 : Dokumenty | vydanie = 2 | typ vydania = opr. a dopl. | miesto = Brno | vydavateľ = Ústav pro soudobé dějiny AV ČR; DOPLNĚK | rok = 2002 | strany = 97 | isbn = 80-7285-012-1 }}</ref> (za tento deň bol určený 14. máj 1945<ref>§ 1 vládního nařízení č. 31/1945 Sb. ze dne 27. července 1945, jimž se stanoví konec doby nesvobody pro obor předpisů o obnovení právního pořádku. ''Sbírka zákonů a nařízení republiky Československé''. Ročník 1945, čiastka 15, 8. august 1945, s. 54. [http://ftp.aspi.cz/opispdf/1945/015-1945.pdf#page=4 Dostupné online]. [cit. 2025-05-17].</ref>).|group=kom}} || 15. marec 1939 || Česko-slovenská republika || Česko-Slovensko || ČSR |- || 5. apríl 1945{{#tag:ref|5. apríla 1945 sa v Košiciach uskutočnila prvá schôdza vlády Československej republiky (známej pod označením [[Prvá vláda Zdeňka Fierlingera|prvá vláda Národného frontu Čechov a Slovákov]]), ktorú vymenoval prezident [[Edvard Beneš]] predchádzajúci deň v Košiciach. Týmto momentom teda začína na postupne oslobodzovanom území Československej republiky pôsobiť vláda, čím sa končí obdobie, kedy [[Dočasné štátne zriadenie|Dočasné štátne zriadenie československé]] pôsobilo v exile.|group=kom}} || 11. júl 1960 || Československá republika |rowspan=2| Československo || ČSR |- || 11. júl 1960{{#tag:ref|K zmene názvu štátu došlo prijatím [[Ústava Československej socialistickej republiky|Ústavy Československej socialistické republiky]].<ref>čl. 1 ods. 1 ústavného zákona č. 100/1960 Zb. z 11. júla 1960 ústava Československej socialistickej republiky. ''Zbierka zákonov Československej socialistickej republiky''. Ročník 1960, čiastka 40, vydaná 11. júla 1960, s. 295. [https://www.slov-lex.sk/static/pdf/1960/1960c40.pdf Dostupné online]. [cit. 2025-05-17].</ref>|group=kom}} || 29. marec 1990 || [[Československá socialistická republika]] || ČSSR |- || 29. marec 1990{{#tag:ref|Zmenu názvu uviedol čl. I ústavného zákona č. 81/1990 Zb. o zmene názvu Československej socialistickej republiky, pričom zatiaľ čo v slovenskom znení zákona bol ako nový názov uvedený tvar '''''Česko-slovenská federatívna republika''''',<ref>čl. I ústavného zákona č. 81/1990 Zb. z 29. marca 1990 o zmene názvu Československej socialistickej republiky. ''Zbierka zákonov. Česko-Slovenská federatívna republika''. Ročník 1990, čiastka 19, vydaná 29. marca 1990, s. 362. [https://www.slov-lex.sk/static/pdf/1990/1990c19.pdf#page=2 Dostupné online]. [cit. 2025-05-17].</ref> české znenie zákona obsahovalo ako nový názov tvar bez spojovníka '''''Československá federativní republika'''''.<ref>čl. I ústavního zákona č. 81/1990 Sb. ze dne 29. března 1990 o změně názvu Československé socialistické republiky. ''Sbírka zákonů. Československá federativní republika''. Ročník 1990, částka 19, vydána dne 29. března 1990, s. 362. [http://ftp.aspi.cz/opispdf/1990/019-1990.pdf#page=2 Dostupné online]. [cit. 2025-05-17].</ref>|group=kom}} || 23. apríl 1990 || [[Česko-slovenská federatívna republika]] |rowspan=2| Česko-Slovensko |rowspan=2| ČSFR |- || 23. apríl 1990{{#tag:ref|Zmenu názvu uviedol čl. I ústavného zákona č. 101/1990 Zb. z 20. apríla 1990 o zmene názvu Česko-slovenskej federatívnej republiky, účinný od 23. apríla 1990, na základe ktorého sa úradný názov štátu zmenil na tvar '''''Česká a Slovenská Federativní Republika''''' v českom jazyku a '''''Česká a Slovenská Federatívna Republika''''' v slovenskom jazyku.<ref>čl. I ústavného zákona č. 101/1990 Zb. z 20. apríla 1990. ''Zbierka zákonov Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky''. Ročník 1990, čiastka 21, vydaná 23. apríla 1990, s. 404. [https://www.slov-lex.sk/static/pdf/1990/1990c21.pdf#page=4 Dostupné online]. (dost. 2022-09-26)</ref><ref>čl. II ústavního zákona č. 101/1990 Sb. ze dne 20. dubna 1990 o změne názvu Československé federativní republiky. ''Sbírka zákonů České a Slovenské Federativní Republiky''. Ročník 1990, částka 21, vydaná dne 23. dubna 1990, s. 404. [https://ftp.aspi.cz/opispdf/1990/021-1990.pdf#page=4 Dostupné online]. [cit. 2025-05-17].</ref>|group=kom}} || 31. december 1992 || [[Česká a Slovenská Federatívna Republika]] |- |} Používanie tvarov uvedených v tabuľke je záväzné, okrem prípadov, kedy si textuálny kontext vyžaduje použitie dobového úradného názvu, ktorý sa od tzv. historiografického názvu odlišuje. Na pomenovanie štátu v celom období jeho trvania (1918{{--}}1992) sa používa názov bez spojovníka, keďže ide o najdlhšie platný úradný názov štátu.{{#tag:ref|Tento postup uplatňuje aj ''[[Encyclopaedia Beliana]]''.<ref>https://beliana.sav.sk/heslo/ceskoslovensko</ref>|group=kom}} so spojovníkom, keďže ide o posledný úradný názov štátu. Napr.: bilaterálne vzťahy Československa a Sovietskeho zväzu (1922{{--}}1991), zoznam prezidentov Českos Slovenska“ (1918{{--}}1992), československé národné hokejové mužstvo (1920{{--}}1992). === Prídavné mená viažuce sa na názov štátu === Písanie prídavných mien odvodených od názvu štátu, ktoré nie sú súčasťou vlastného mena, sa riadi krátkym názvom štátu. To znamená, že prídavné meno viažuce sa na príslušné obdobie sa píše takým spôsobom, ako sa píše krátky názov štátu v príslušnom období, teda buď ''československý'' alebo ''česko-slovenský''. === Prídavné mená obsiahnuté ako súčasť vlastných mien === * Názvy politických orgánov sa uvádzajú v takom tvare, pod ktorým oficiálne vystupovali. Napr.: ** „[[Československá národná rada]]“, ** „Dočasná vláda československá“ (14. október{{--}}14. november 1918), ** „[[Československý národný výbor (1939 – 1940)|Československý národný výbor]]“ (1939{{--}}1940), ** „Československá zahraničná akcia“ (1939), ** „[[Dočasné štátne zriadenie|Dočasné štátne zriadenie československé]]“, * Názvy [[Právnická osoba|právnických osôb]] sa uvádzajú v úradnom tvare, teda podľa názvu uvedenom v príslušnom registri, v zriaďovacej listine či pod. * Názvy štátnych vyznamenaní sa uvádzajú v takom tvare, v akom ich uvádza príslušný právny predpis, ktorým sa ustanovujú. == Komentár == <references group="kom"/> == Referencie == {{Referencie}} ga9l4otfsd3ju5u248zsw8rqec5ief0 3 688972 8215601 8215389 2026-05-17T17:20:41Z Henryk Siuda 264914 /* Spam? */ nová sekcia 8215601 wikitext text/x-wiki {{Redaktor:Fillos X./Šablóna:Diskusie}} == Otázka od [[User:Paulína Mihálová|Paulína Mihálová]] (10:24, 26. január 2026) == Dobrý deň, už som môj priložený článok opravila a doplnila kedy bude prijatý ? --[[Redaktor:Paulína Mihálová|Paulína Mihálová]] ([[Diskusia s redaktorom:Paulína Mihálová|diskusia]]) 10:24, 26. január 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Paulína Mihálová|Paulína Mihálová]] Nazdar. Ak myslíte vami vytvorený [[CACHE challenge]], tak ten ešte nie je v ideálnej podobe na ponechanie. Článku chýba momentálne [[Wikipédia:Príručka/Formátovanie|zakladá forma]], [[Wikipédia:Kategorizácia|kategórie]], [[Pomoc:Odkazy|wikilinky]] či [[Wikipédia:Uvádzanie zdrojov|citácie]]. Články tu na Wiki zvyknú používať bold iba ako zvýraznenie názvu článku v úvodnej definícii. Nie som si z hesla úplne istý či spĺňa [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedickú významnosť]] posudzovaný zväčša [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje|2NNSZ]]. Keby niečo pokojne napíšte. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:04, 26. január 2026 (UTC) == Škótska cirkev == Zdravím. Nebolo by vhodné článok o Škótskej cirkvi upraviť čo sa názvu týka? {{Nepodpísal|JOJOMOJUJO}} :@[[Redaktor:JOJOMOJUJO|JOJOMOJUJO]] Nazdar. Ak ide o čl. [[Škótska presbyteriánska cirkev]], tak som ho presunul na správny tvar. Keby niečo dajte vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:41, 30. január 2026 (UTC) == Otázka od redaktora [[User:Saský vrch|Saský vrch]] dňa [[Diskusia:Hlavná stránka]] (19:48, 7. február 2026) == Saský Vrch --[[Redaktor:Saský vrch|Saský vrch]] ([[Diskusia s redaktorom:Saský vrch|diskusia]]) 19:48, 7. február 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Saský vrch|Saský vrch]] Nazdar. Skúste špecifikovať problém / otázku? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:53, 7. február 2026 (UTC) == Irena Skružná == Nazdar. K Irene Skružnej. Kde sa narodila? V tom infoboxe to treba upraviť. Ak sa narodila v meste Volyň, tak to leží v Poľsku, pri nemeckých hraniciach a v živote nebolo súčasťou Ukrajiny. Ak si tým myslel historickú oblasť Volyň, tak tie ako miesta narodenia nepíšeme, to ako keby si písal pri slovenských osobnostiach Miesto narodenia: Malohont, Slovensko. Okrem toho dnešná Ukrajina v roku 1918 neexistovala, píšeme tam vždy ako miesto narodenia štátny útvar do ktorého vtedy to mesto patrilo a do zátvorky súčasný štátny útvar. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 16:40, 8. február 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] Ahoj, ďakujem za postreh, každopádne: :* [https://www.filmovyprehled.cz/cs/person/10798/irena-skruzna] spomína: Volyň, Rusko :* [https://www.dabdb.cz/osoba/4676-irena-skruzna/] spomína: Malé Horošky, Ukrajina :* [https://www.wikidata.org/wiki/Q95381724] spomína: Volyň :* [https://arl.nfa.cz/arl-nfa/cs/detail-nfa_un_auth-0004839-Skruzna-Irena-19182003/?iset=1&qt=mg] spomína: Malé Horošky, Polsko :--[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:28, 8. február 2026 (UTC) ::Hmm tak by trebalo dať tie Horošky a zistiť, kam to vtedy spadalo, keďže v tej oblasti to bolo v tom čase celkom chaotické, lebo Volyňou je v tomto prípade myslená historicko-geografická oblasť a tie fakt neudávame ako miesto narodenia (Česi zvyknú udávať Volyň, lebo na tom území žila pomerne veľká česká komunita, ale to je extrémne nepresné, je to ako keby sme sa rozhodli, že nebudeme napríklad písať u Slovákov Báčsky Petrovec, ale budeme písať Vojvodina, alebo Dolná zem). Aj ten samotný wikilink by bol nesprávny, lebo Volyň má x významov. Česká akadémia vied udáva Horošky, takže toho by som sa držal. Skúsim nájsť, neviem, či sa mi podarí dnes, kam to v apríli 1918 patrilo. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 17:53, 8. február 2026 (UTC) :::Plus ešte bude treba pozrieť, či sú Horošky kodifikovaný slovenský názov v zozname ÚGKK, ak nie tak tam bude treba dať ukrajinský prepis (ak je iný než Horošky). --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 18:01, 8. február 2026 (UTC) :::@[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] Ak by sa ti dačo podarilo dohľadať bolo by to super. Každopádne keď si budeš istý, pokojne to v čl. zmeň. Prípadne by sa dalo info o mieste narodenia jednoducho odobrať. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:11, 8. február 2026 (UTC) ::::Prešiel som kopec zdrojov, väčšina uvádza Malé Horošky, tak som to zmenil a do zátvorky som hodil, že je to dnes Ukrajina. Obávam sa, že bližšie sa nedostaneme. Veľká časť tých obcí na Volyni boli malé osady, ktoré neboli na mapách a dnes už neexistujú, žiaľ medzi ne patria aj Horošky a bez geografického určenia nezistíme, kde to vtedy bolo, lebo Volyň bola v tom období porozdelovaná a ešte sa tam situácia dosť často menila. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 16:46, 9. február 2026 (UTC) == Otázka od [[User:YOYOKA20|YOYOKA20]] (13:44, 22. február 2026) == Dobryden,kde tu mozem nájst známych z okolia? --[[Redaktor:YOYOKA20|YOYOKA20]] ([[Diskusia s redaktorom:YOYOKA20|diskusia]]) 13:44, 22. február 2026 (UTC) :@[[Redaktor:YOYOKA20|YOYOKA20]] Nazdar, nerozumiem úplne požiadavke? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:53, 22. február 2026 (UTC) == zaverecne sekcie == ahoj. Co su zaverecne sekcie. Vzdy ich editujes v mnou vytvorenych clankoch. Nechcem ta zbytocne zatazovat. dik. --[[Redaktor:Mineralog sk|Mineralog sk]] ([[Diskusia s redaktorom:Mineralog sk|diskusia]]) 20:12, 24. február 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Mineralog sk|Mineralog sk]] Ahoj, áno snažím sa ich vždy doplniť = pre viac info mrkni [[Wikipédia:Záverečné sekcie]]. Keby niečo daj pokojne vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:15, 24. február 2026 (UTC) == Otázka od [[User:Safíček|Safíček]] (09:24, 27. február 2026) == Dobrý deň! Ako si nastavím napríklad jazyky ktoré ovládam? Použil som Babel ale nič neukazuje. Ďakujem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 09:24, 27. február 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Nazdar, fixol som vám to na stránke [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Redaktor%3ASaf%C3%AD%C4%8Dek&diff=8172675&oldid=8172662]. Každopádne ešte si tam upresniťe CS jazyk. Keby niečo dajte vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:36, 27. február 2026 (UTC) == Defaultsort == Nazdar. Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8176801]: k pseudonymu, utovrenému vypustením priezviska (Karin Ann Trabelssie → Karin Ann), asi nie je zmysluplné vymýšľať radiaci kľúč s prehodenými zložkami (Karin Ann → Ann, Karin). Do úvahy to prichádza len ak pseudonym má zjavne charakter mena a priezviska a aj tam je vždy na zváženie, či ho radšej nenechať radiť prirodzene lexikograficky „ako je“. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:50, 6. marec 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] No, napr. [[Elton John]] (Elton Hercules John) má ako defaultsort <nowiki>{{DEFAULTSORT:John, Elton}}</nowiki> a nie je to jediný prípad. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:56, 6. marec 2026 (UTC) ::Ten má ale vlastné meno úplne iné, tzn. nejde o pseudonym utvorený z jeho dvoch krstných mien, vypustením priezviska (Reginald Kenneth Dwight → Reginald Kenneth). Aj keď teda nevylučujem, že by tiež bola tendencia radiť to ako „Kenneth, Reginald“. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:05, 6. marec 2026 (UTC) :::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Čiže, je lepšie pri [[Karin Ann]] nemať vôbec daný radiaci kľuč? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:08, 6. marec 2026 (UTC) ::::No veď radiaci kľúč to má, akurát zhodný z názvom stránky, nie explicitný. Ale ako dá sa tam vložiť aj explicitný (aby niekoho nelákalo ho tam dopĺňať v presvedčení, že chýba), len teda bude mať podobu <code><nowiki>{{DEFAULTSORT:Karin Ann}}</nowiki></code>. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:20, 6. marec 2026 (UTC) == Otázka od [[User:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] (11:36, 16. marec 2026) == Dobrý deň, vytvorila som stránku Wikipédia:Dielňa/PixelWanderer42/Christina Mantis je odzdrojovaná, ma infobox, myslim, ze splna kriteria. Neviem ju ale premenovat na Christina Mantis a akoby pushnut aby bola realne publikovana. Viete ma prosim nasmerova? Dakujem za pomoc. --[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] ([[Diskusia s redaktorom:PixelWanderer42|diskusia]]) 11:36, 16. marec 2026 (UTC) :@[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] {{Hotovo}} = [[Pomoc:Premenovanie stránky]] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:15, 16. marec 2026 (UTC) ::Dakujem. --[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] ([[Diskusia s redaktorom:PixelWanderer42|diskusia]]) 14:25, 16. marec 2026 (UTC) :::@[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] Inak článok [[Christina Mantis]] stále nie je úplne v OK stave (chýbajú napr. [[Wikipédia:Príručka/Odkazy|Wikilinky]] či [[Wikipédia:Významnosť (ľudia)|Enc. významnosť]] prevažne dokladanú [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje|2NNSZ]]). Čosi som na stránke upravil ale ešte by to trebalo dotiahnúť. Keby niečoho dajte vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 08:23, 17. marec 2026 (UTC) ::::Dakujem, pridala som Wikilinky, tam kde to malo zmysel, ako pise v guide. Co sa tyka 2NNSZ - je tam zdroj Dennik N, STVR a Festival Pohoda. Myslim, ze minimalne tie by mali splnat podmienky. Ak nie skusim najst nieco este relevantnejsie. --[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] ([[Diskusia s redaktorom:PixelWanderer42|diskusia]]) 07:22, 19. marec 2026 (UTC) :::::@[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] dá sa po spravených úpravách článok považovať za dostatočný? Bolo by možné odstŕaniť tú hornú šablónu, alebo sú potrebné ešte ďalšie zásahy do článku? Ďakujem --[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] ([[Diskusia s redaktorom:PixelWanderer42|diskusia]]) 06:31, 25. marec 2026 (UTC) ::::::@[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] Je to už lepšie, trebalo by ale mať doladenejšie urobené citácie, nie len holé [[URL]]. Otázka čo s tou významnosťou umelca. Skúste sa možno opýtať vkladateľa [[Wikipédia:Šablóny/Údržba|údržbových šablón]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:49, 25. marec 2026 (UTC) :::::::@[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] Ďakujem. Citácie som upravila podľa príručky. K tomu vkladateľovi, asi nerozumiem, ja tam nevidim kto vložil tieto horné šablóny. Takže stále neviem ako sa ich zbaviť, ja ich podľa pravidiel odstrániť nesmiem. Článok ale významnosť určite spĺňa, odkazujú sa naňho zdroje nezávislé, relevantné a s autoritou. --[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] ([[Diskusia s redaktorom:PixelWanderer42|diskusia]]) 08:31, 27. marec 2026 (UTC) ::::::::@[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] Tu sa dá vidieť história článku: [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Christina_Mantis&action=history] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 08:39, 27. marec 2026 (UTC) :::::::::Podmienka pri hudobníkoch je vydaný album. Takže len s jedným EP podmienky určite nespĺňa. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-18844-01|&#126;2026-18844-01]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-18844-01|diskuse]]) 15:36, 27. marec 2026 (UTC) ::::::::::@[[Redaktor:~2026-18844-01|~2026-18844-01]] Ok rozumiem, tak to som nevedela, ospravedlnujem sa. Vychadzala som len z relevantnych odkazov. @[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] bolo by mozne presunut clanok do mojho sandboxu namiesto vymazu, aby som ho potom ked bude album mohla len aktualizovat a publikovat, namiesto toho, aby som ho vytvarala nanonvo? Dakujem velmi pekne --[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] ([[Diskusia s redaktorom:PixelWanderer42|diskusia]]) 05:51, 30. marec 2026 (UTC) :::::::::::@[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] {{Hotovo}} Presunuté na redaktorskú podstránku [[Redaktor:PixelWanderer42/Christina Mantis]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 06:03, 30. marec 2026 (UTC) == Obrázky == Vložil jsem je [[Redaktor:Fillos X./obrázky|sem]] dle soukromé žádosti. Budu velmi rád, pokud se vyvaruješ těchto hromadných editací přepisujících historii (nebavíme se zde o opravě překlepů, pohřbít [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0abl%C3%B3na:Wikip%C3%A9dia/Odpor%C3%BA%C4%8Dan%C3%BD_%C4%8Dl%C3%A1nok/02_2007&diff=prev&oldid=8181484 Jakubiska] o 16 let dřív a fotku z [[New Horizons]] nasadit [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0abl%C3%B3na:Astron%C3%B3mia/Odpor%C3%BA%C4%8Dan%C3%BD_%C4%8Dl%C3%A1nok/46_2007&diff=prev&oldid=8180006 o osm let dřív] opravdu nedělá Wikipedii v očích případných návštěvníků dobrou reklamu, pomineme-li formální věci). --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 12:29, 20. marec 2026 (UTC) :@[[Redaktor:OJJ|OJJ]] Ok rozumiem, dik za obrázky, budem teda nahadzovať foto do akt. ročníka. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 12:42, 20. marec 2026 (UTC) Pripájam sa, snahy o spätné dopĺňania a prekopávania historických položiek periodických rubrík sú kontraproduktívne. Návštevnosť tých archívov je úplne marginálna (a aj to málo tvoria s najväčšou pravdepodobnosťou samotní redaktori wiki) a mimo zbytočne spáleného času to spotrebúva aj materiál, ev. použiteľný skôr pre aktuálne/nastávajúce položky. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:03, 20. marec 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Ako môj hlavný úmysel bol to, aby sa napr. pri obr. týždňa nestávalo toto [[Šablóna:Obrázky týždňa/2 2020]] (prípadov bolo viacero (dokonce 1 obr. nebol ani založený))), čo pôsobí pre prípadných čitateľov, ktorí sa tam dostanú z [[Hlavná stránka|HS]] (ktorá na to odkazuje prostredníctvom archívu), že to nejako nefunguje / skapal pes. Napadá ťa niečo iné ako by sa to dalo vyriešiť (pri zmazaných fotkách)? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:08, 20. marec 2026 (UTC) ::Ešte raz: reálna návštevnosť tých archívov je limitne blízka nule [https://pageviews.wmcloud.org/?project=sk.wikipedia.org&platform=all-access&agent=user&redirects=0&range=latest-90&pages=Wikip%C3%A9dia:Obr%C3%A1zky_t%C3%BD%C5%BEd%C5%88a/arch%C3%ADv_2020]. Tzn. pes tam skapal bez ohľadu na prípadný jeden absentujúci obr. v nejakom historickom roku. ::Ale teda ak už obsesivita napriek tomu nepustí, tak kde sa dá nájsť iný obr. zodpovedajúci popisu, dá sa ev. vymeniť (stále je to s ohľadom na návštevnosť skôr strata času, no budiž), určite ale nemá zmysel nahrádzať ho úplne inou novou položkou. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:20, 20. marec 2026 (UTC) :::{{Re|Teslaton}} Dal bych tam poznámku, že obrázek byl smazán. Hotovo. Jiný obrázek, zvlášť jsou-li k němu zamodřeny i příslušné odkazy, bych nasadil na jiný týden a neplýtval jím. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 13:22, 20. marec 2026 (UTC) ::::Asi je to najčistejšie riešenie... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:25, 20. marec 2026 (UTC) == Otázka od redaktora [[User:Miroslav Gajdoš|Miroslav Gajdoš]] dňa [[Dolný Vadičov]] (11:48, 26. marec 2026) == Opraviť gramatiku --[[Redaktor:Miroslav Gajdoš|Miroslav Gajdoš]] ([[Diskusia s redaktorom:Miroslav Gajdoš|diskusia]]) 11:48, 26. marec 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Miroslav Gajdoš|Miroslav Gajdoš]] Nazdar, nerozumiem úplne žiadosti? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:39, 26. marec 2026 (UTC) == Otázka od [[User:Andula333|Andula333]] (16:28, 28. marec 2026) == Dobrý deň, keďže som sa nevedela dostať do môjho účtu cez pôvodné meno a neprišlo mi náhradné heslo, tak som si vytvorila nový účet. S predchádzajúcim menom Andula2 som vložila do Wikipédie článok cca s názvom "Romerov dom v Bratislave". Je možné sa dostať aj k pôvodnému menu Andula2.? --[[Redaktor:Andula333|Andula333]] ([[Diskusia s redaktorom:Andula333|diskusia]]) 16:28, 28. marec 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Andula333|Andula333]] Nazdar, na článok si spomínam [[Rómerov dom]] v rámci kurzu [[Wikipédia:Seniori píšu Wikipédiu 2025|SPV]]. Obávam sa, že do účtu sa dá dostať iba zo zadanými hodnotami (nick + heslo). V každom prípade by som si ale 100% niekde uložil súčasné údaje k prihláseniu pre [[Redaktor:Andula333|Andula333]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:26, 28. marec 2026 (UTC) == Otázka od [[User:Lydulienka|Lydulienka]] (12:44, 16. apríl 2026) == Dobry den k mojmu clanku bol priradeny vystrazny trojuholnik, viete mi poradit co s tym ? Ako ho upravit aby zmyzol ? Dakujem --[[Redaktor:Lydulienka|Lydulienka]] ([[Diskusia s redaktorom:Lydulienka|diskusia]]) 12:44, 16. apríl 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Lydulienka|Lydulienka]] Ak myslíte stránku [[Juraj Koreň]] bola na ňu pridaná šablóna [[Šablóna:Urgentne upraviť|UU]]. To znamená, že daný článok je potrebné po dobu 14 dní uviesť do vhodnejšieho stavu. Konkrétne by trebalo vylepšiť formu [[Pomoc:Referencie|citácii]], dovytvárať [[Pomoc:Kategória|kategórie]], pridať [[Wikipédia:Príručka/Odkazy|wikilinky]] či [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je|niečo nadbytočné odstrániť]]. Skúste sa pri dolaďovaní inšpirovať inými / podobnými článkami. keby niečo dajte vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 08:09, 18. apríl 2026 (UTC) ::Dakujem velmi pekne za rady.. Vyskúšam :) --[[Redaktor:Lydulienka|Lydulienka]] ([[Diskusia s redaktorom:Lydulienka|diskusia]]) 09:21, 21. apríl 2026 (UTC) == Kategorizovanie == Nazdar. Vďaka za snahu čo sa týka dopĺňania kat. do [[Wikipédia:Články bez obsahových kategórií|čl. zo zoznamu]], nie všade je ale postačujúce doplnenie „nejakej“ jednej všeobecnej kategórie. Keď už sa konkrétnemu ćlánku venuješ, skús sa pls. vždy zamyslieť nad všetkými dimenziami (časová, zemepisná, tematická, ...) v rámci ktorých je dotyčná vec zaraditeľná, resp. pozrieť radenie na iných wiki a podľa toho ho doplniť tu. Námatkovo viď napr. dokategorizovania: [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8205113] (FR obce sú na skwiki kategorizované cez územnosprávne členenie, nie hromadne do jednej zbernej kat. – tá je tu s výnimkou eponymného hesla metakategóriou, do ktorej patria výhradne konkrétnejšie kategórie, nie články jednotlivých obcí), [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8205114][https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8205116] (chýbala väčšina relevantných dimenzií), [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8205127] (dtto.). Skustočne nie je cieľom zmiesť tie prípady zo stola čo najbanálenjším zaradením niekam, plus potom samostané riešenie vyžadujú tie, ktoré sú spracovaním v stave urgentov – upozorňoval som na to už v diskusii k tomu zoznamu. Povrchné riešenie je z viacerých aspektov horšie než ponechanie v stave bez zaradenia. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:18, 28. apríl 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Takto, prechádzam prevažne články, ktoré sú novšie / v lepšom stave. Pri niektorých témach napr. viacerých článkoch od @[[Redaktor:LoverofBattle12|LoverofBattle12]] (ktorý, by ich mohol aj sám kategorizovať) je škoda aby tam tá nejaká kat. nebola. Už v minulosti som jeho články značne prechádzal. U niektorých napr. hokejových témach som išiel podľa CS Wiki, čiže vychádalo to cca 3 kat. na článok. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 11:44, 28. apríl 2026 (UTC) ::Ešte raz: buď k tomu pls. pristupuj seriózne, alebo (ak nechceš, nevieš, ponáhľaš sa, čokoľvek) to potom radšej nechaj na niekoho, kto to ev. niekedy seriózne spraví. Nedávaj tam „nejakú jednu“ katagóriu od oka v snahe formalisticky odškrtnúť položku zoznamu. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:04, 28. apríl 2026 (UTC) :::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] A pls. nedá sa to aspoň tam kde „niet o čom“ (OK počiny) doplniť nejako strojovo? Úplne zbytočne niekde visia nové počiny (aj od zavedených redaktorov) ako napr. [[Izomerizácia]], [[β-hydroxykyselina]] či [[Ordzoviansky potok]] a ďalsie iné... Predsa medzi pravidlami Wiki je články kategorizovať: ''Každý článok na Wikipédii by mal mať aspoň jednu kategóriu'' ([[Wikipédia:Kategorizácia]])! --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:22, 28. apríl 2026 (UTC) ::::Dá sa samozrejme aj strojovo, okrem iných možností (WD based) relatívne priamoćiaro mapovaním z kategorizácií na iných wiki, základ tamtých dodatočných úprav čo som linkoval vyššie je generovaný práve týmto spôsobom. Nie ale plnoautomaticky, potrebuje to manuálnu supervíziu (významová korešpondencia kat. medzi projektami nie je 1:1, občas treba niečo manuálne vyradiť alebo naopak doplniť, nahradiť konkrétnejšou/všeobecnejšou kat. a pod.; rovnako ďalšie typy úprav a normalizácií, ktoré to robí, vyžadujú supervíziu), takže to tiež vyžaduje nejaký čas na každý čl. Ale teda hej, oproti čisto manuálnemu postupu to šetrí hodne otravnej rutiny, v zásade to pripraví návrh úpravy, ktorý stačí už len skontrolovať, v prípade potreby manuálne doladiť a uložiť. Druhá vec je, že to mám roky len v podobe interného bastlu, implementovaného v PHP a integrovaného foromou C#/.NET pluginu do AWB, nemá to formou žiadneho feši nástroja, ktorý by bol vhodný na sprístupnenie ostatným. ::::Tá časť funkcionality, ktorá sa týka dopĺňania kat. podľa iných wiki, by v princípe bola elegantne integrovateľná do HotCat-u – bol by tam link, ktorý by navrhol vhodné kat. podľa zvolenej sady wiki (ja používam en/de/cs/hu, v tunajšom geografickom a jazykovom kontexte to pre väčšinu tém dáva príčetné výsledky), človek by to interaktívne zrevidoval cez HotCat interface pre úpravu viacerých kat. a následne uložil ako jedinú úpravu. Nemám ale momentálne priestor sa tomu venovať, plus je pokojne možné, že už niekto niečo podobné (integrovateľné do editačného rozhrania) niekde implementoval, trebárs aj len formou redaktorského skriptu, bolo by treba pozrieť. ::::V každom prípade, je to ale v pohode realizovateľné aj manuálne – otvoríš si do nových tabov trebárs en, cs ekvivalenty článku, následne si naotváraš (znova do nových tabov) tamojšie kategórie a z nich preklikneš na sk ekvivalenty, kde existujú. Tie čo vyhodnotíš ako relevantné, následne cez HotCat doplníš do článku (názvy použiješ cez copy&paste). Dnes už by ti to podľa napromptovaného postupu zrejme vedel v pohode zrealizovať aj AI agent – problém tam môže byť akurát forma, v akej by pripravil úpravu na kontrolu a uloženie, ideálne by bolo ak by vedel pripraviť rozpracovanú úpravu zdrojáku v tabe browsra. Aj táto cesta sa dá vyskúšať a doladiť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:43, 28. apríl 2026 (UTC) == Šuvadová == Zdravím, keďže sa venuješ filmu, nevieš náhodou, či [[Silvia Šuvadová]] hrala v inom dieli Rýchlo a zbesilo než Tokio drift? Náhodou som otvoril jej článok a vo filmografii tam má uvedené, že hrala vo Filme Rýchlo a zbesilo z roku 2009 s tým, žeje tam prelinkovaný prvý diel. Ten je ale z roku 2001 a na IMBD som nenašiel, že by hrala v inom dieli než Tokio drift (ten ale vo filmografii uvedený tiež má a dokonca so správnym rokom). --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 18:45, 2. máj 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] Ahoj. Fú, séria [[Rýchlo a zbesilo (filmová séria)|Rýchlo a zbesilo]] ide tak dajako mimo mňa. Každopádne dané info tam bolo doplnené IP ([https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Silvia_%C5%A0uvadov%C3%A1&diff=6941668&oldid=6929056 viď]), čo my som moc vážne nebral. Každopádne som to fixol [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Silvia_%C5%A0uvadov%C3%A1&diff=8207405&oldid=8048525 takto], keby dačo tak daj vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:18, 2. máj 2026 (UTC) ::Mimo mňa to ide úplne, len sa mi zdalo divné to prelinkovanie na prvý diel, ktorý bol 8 rokov predtým a tak som to kontroloval pre istotu na IMDB, či náhodou nehrala v nejakom nasledujúcom z tých x dielov čo to má, ale nič som nenašiel. Díky každopádne. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 20:27, 2. máj 2026 (UTC) == [[Kambodžská občianska vojna]] a [[Kambodžská genocída]] == Ahoj, texty [[Kambodžská občianska vojna]] a [[Kambodžská genocída]] nespĺňajú základné kritériá a je nutné ich prerobiť -[https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom%3ALoverofBattle12&diff=8207450&oldid=8176370 viď toto upozornenie]. Preto tvoje úpravy revertujem.--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 22:09, 2. máj 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Pelex|Pelex]] Ono, často tie jeho počiny zvyknem prechádzať, apoň po stránke typografie, formátovania či záverečných sekcii (čo dá často dosť práce). Na prvý pohľad (bez väčšieho začítania) to na človeka nepôsobí úplne zle. A témy sú častokrát významné a potrebné... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:51, 2. máj 2026 (UTC) == Otázka od [[User:Safíček|Safíček]] (20:37, 3. máj 2026) == Čau Môžem sa Ťa spýtať či je na mieste vytvoriť stránku Lov Slov Junior. Viem, že existuje stránka nap. Milujem Slovensko. Len, že či by to bolo namieste také niečo urobiť aj nap. z názvamy tímov vrátane nahratých bodov. --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:37, 3. máj 2026 (UTC) :? @[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] [[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 15:15, 4. máj 2026 (UTC) ::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Nazdar. Ohľadom ''[[Lov Slov Junior]]'' sa má situácia tak, že neexistuje ani samotný ''[[Lov Slov]]'', ktorý by mal byť IMHO prioritnejšie vytvorený. Každopádne založený článok by mal spĺňať základnú štábnu kultúru ([[Pomoc:Úvod článku|úvodný opis]], [[Wikipédia:Uvádzanie zdrojov|zdroje]], [[Pomoc:Infobox|infobox]], [[Wikipédia:Záverečné sekcie|záverečné sekcie]]...). Keby dačo obráte sa v diskusii na mňa. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:23, 4. máj 2026 (UTC) :::Okej pokusim sa vytvorit ten Junior a potom mozno dam aj normalny. Mozem dat na zaciatok clanku sablonu ze neupravovat pracuje sa na clanku? --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 15:39, 4. máj 2026 (UTC) ::::@[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 15:39, 4. máj 2026 (UTC) :::::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Hej čl. môže obsahovať {{Tl|Pracuje sa}} ale treba článok raz dokončiť. Odporúčam si ešte preštudovať manuály: [[Pomoc:Ako vytvoriť nový článok]], [[Wikipédia:Váš prvý článok]], [[Redaktor:KormiSK/Prvá stránka]]. Každopádne by som tie články zakladal seriózne, nech to nestojí za ''milu-jarmilu''... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:44, 4. máj 2026 (UTC) ::::::Okej ked sa mi bude zdať dokončené tak pošlem na kontrolu :-) --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 15:47, 4. máj 2026 (UTC) :::::::V prvom rade je vhodné robiť to na svojom pieskovisku a až potom presunúť. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 15:50, 4. máj 2026 (UTC) :Zatiaľ: (absolútne to nieje dokončené) [[Lov slov junior]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 16:21, 4. máj 2026 (UTC) ::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Na dokončenie odporúčam pozrieť aj články s podobnou tematikou. Ohľadom [https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Lov_slov_junior.png foto] z najväčšou pravdepodobnosťou nebude slobodné dielo. PS nakoniec [[Lov slov]] má teda už vlastný článok vytvorený. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 16:58, 4. máj 2026 (UTC) ::Dokončené to nie je vôbec. Každopádne mám jednu poznámku: z infoboxu určite vyhoď ten počet epizód. Predsa nebudeš každú nedeľu, keď vyjde nová epizóda prepisovať infobox. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 16:59, 4. máj 2026 (UTC) :::Okej ďakujem ☺️ --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 17:06, 4. máj 2026 (UTC) ::Článok som ti presunul na pieskovisko, kde ho môžeš v pokoji upravovať. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 17:07, 4. máj 2026 (UTC) :Už to je hotové :-) [[Redaktor:Safíček/pieskovisko|Pieskovisko - Lov slov junior]]@[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]]@[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]]@[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 18:51, 4. máj 2026 (UTC) ::Je to už lepšie ale stále je na čom pracovať + je zbytočné pingovať zbytočne veľa redaktorov kvôli tomúto. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:05, 4. máj 2026 (UTC) :::Čo by ste tam napríklad pridali? Niektorými vecami som sa inšpiroval z článku [[Lov slov]] @[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:08, 4. máj 2026 (UTC) ::::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Viac zdrojov, viac wikilinkov, viac kategórii... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:15, 4. máj 2026 (UTC) :::::Je to takto OK? @[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] @[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]][[Redaktor:Safíček/pieskovisko]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:49, 4. máj 2026 (UTC) ::::::Pozri si iné, podobné články súťaží a relácií a inšpiruj sa. Keď ti budeme hovoriť každú drobnosť, nič sa nenaučíš ;) --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 19:52, 4. máj 2026 (UTC) :::::::Som pozrel len či je vhodné na zverejnenie. A aj keby bolo neviem ako to dať preč z pieskoviska :-)@[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:57, 4. máj 2026 (UTC) ::::::::Pozriem a ak, tak presuniem. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 20:02, 4. máj 2026 (UTC) :::::::::Ďakujem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:05, 4. máj 2026 (UTC) ::::::::::Vyzerá to tak, že teraz sa pustím do Duelu Junior :-) --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:15, 4. máj 2026 (UTC) :::::::::@[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] Si ešte nemal presúvať, ale čo už... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:14, 4. máj 2026 (UTC) ::::::::::Prečo? --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:15, 4. máj 2026 (UTC) ::::::Bude to treba ešte editnúť, zbytočne by som sa s tým neponáhlal. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:15, 4. máj 2026 (UTC) :::::::Myslím, že to je vcelku fajn @[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] tam ešte urobil malé úpravy a myslím, že to spĺňa všetko --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:16, 4. máj 2026 (UTC) ::::::::To je síce pekné, že to hovoríš no realita je trochu iná. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:17, 4. máj 2026 (UTC) :::::::::Ak sa môžem spýtať na nejakú konkrétnu vec nech viem do budúcnosti na čo si dávať pozor? @[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:19, 4. máj 2026 (UTC) ::::::::::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Stále platia vyššie spomínané nedostatky. Keď budem mať čas tak sa ti skúsim sa na to mrknúť a článok vylepšiť. Zatiaľ heslo pokojne vylepšuj sám. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:24, 4. máj 2026 (UTC) :::::::::::Okej --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:27, 4. máj 2026 (UTC) ::::::::::::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Čosi som omrkol [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Lov_slov_junior&diff=8208723&oldid=8208512 tu], no keď budem mať viac času tak by som to ešte prešiel. No na stránke mi stále v niektorých sekciách chýbajú [[Wikipédia:Uvádzanie zdrojov|zdroje]] a [[Wikipédia:Príručka/Odkazy|wikilinky]]. Trebalo by to ešte seriózne doladiť nech to je [[Wikipédia:Encyklopedický štýl|encyklopedický text.]] :-) --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:58, 6. máj 2026 (UTC) :::::::::::::Ďakujem :-) Teraz musím vyriešiť ten problém s tým jedným redaktorom. Ešte sa na to kuknem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 21:00, 6. máj 2026 (UTC) :::::::::::::Plánujem tam ešte dať tabuľku s názvamy tímov nahratými bodmi kedy sa to vysielalo niečo pod. nap. v [[Milujem Slovensko]] článku. Ale teraz som na to nemal čas --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 21:08, 6. máj 2026 (UTC) == Vyznamenanie == {{Vyznamenanie|kod=7010|text=Ďakujem za tvoju pomoc pri mojich dotazoch|podpis=[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:26, 4. máj 2026 (UTC)}} {{Clear}} == Otázka od [[User:Safíček|Safíček]] (20:53, 6. máj 2026) == Ahoj prepáč, že ruším ale neviem si dať rady s jednym redaktorom. Skúšal som už všetko ale stále mi pridáva na diskusnú stránku nepravdivý Hoax. Ak by si sa na to mohol pozrieť Ďakujem. --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:53, 6. máj 2026 (UTC) :@[[Redaktor:~2026-27065-36|~2026-27065-36]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:56, 6. máj 2026 (UTC) ::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Zdravím, diskusia bola medzičasom zmazaná, no každopádne by som to nejako extra neriešil. Vždy je dobre si zachovať na Wiki čistú hlavu a snažiť sa byť pokojný a slušný. Každopádne Wiki je prevažne o tvorení a nie o hádaní sa či bojovaní s niekým. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:35, 7. máj 2026 (UTC) :::Áno snažil som sa o to. Ale nedal si povedať. @[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 06:00, 8. máj 2026 (UTC) == Otázka od [[User:SjuKay|SjuKay]] (07:52, 14. máj 2026) == zdravím, vytvorila som včera článok na tému Ota Plávková, vy ste ho vylepšili, vyzerá dobre, ale stále sa nezobrazuje vo vyhľadávači - viete mi povedať prečo? --[[Redaktor:SjuKay|SjuKay]] ([[Diskusia s redaktorom:SjuKay|diskusia]]) 07:52, 14. máj 2026 (UTC) :@[[Redaktor:SjuKay|SjuKay]] Zdravím, článok [[Ota Plávková]] som vám ja needitoval, viďte históriu – [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ota_Pl%C3%A1vkov%C3%A1&action=history História revízií]. Niektoré problémy vyrieši jednoducho čas, v súčasnosti mi ho internetový prehliadač vyhadzuje ako prvý medzi článkami. Keby dača dajte pokojne vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 16:51, 16. máj 2026 (UTC) == Spam? == Užívateľ ~2026-29230-47 [[Špeciálne:Príspevky/~2026-29230-47|vrátil]] moje dnešné úpravy stránok o internetových doménach s tým že sa jedná o spam. Malo ísť iba o zdroje, mnoho nekomerčných stránok o jednotlivých internetových doménach som nenašiel. Aký je na to tvoj názor? S pozdravom --[[Redaktor:Henryk Siuda|Henryk Siuda]] ([[Diskusia s redaktorom:Henryk Siuda|diskusia]]) 17:12, 17. máj 2026 (UTC) hc5xmetg83y5kn22lwf6jkih20i6nc3 8215843 8215601 2026-05-18T09:38:19Z Fillos X. 212061 /* Spam? */ odpoveď 8215843 wikitext text/x-wiki {{Redaktor:Fillos X./Šablóna:Diskusie}} == Otázka od [[User:Paulína Mihálová|Paulína Mihálová]] (10:24, 26. január 2026) == Dobrý deň, už som môj priložený článok opravila a doplnila kedy bude prijatý ? --[[Redaktor:Paulína Mihálová|Paulína Mihálová]] ([[Diskusia s redaktorom:Paulína Mihálová|diskusia]]) 10:24, 26. január 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Paulína Mihálová|Paulína Mihálová]] Nazdar. Ak myslíte vami vytvorený [[CACHE challenge]], tak ten ešte nie je v ideálnej podobe na ponechanie. Článku chýba momentálne [[Wikipédia:Príručka/Formátovanie|zakladá forma]], [[Wikipédia:Kategorizácia|kategórie]], [[Pomoc:Odkazy|wikilinky]] či [[Wikipédia:Uvádzanie zdrojov|citácie]]. Články tu na Wiki zvyknú používať bold iba ako zvýraznenie názvu článku v úvodnej definícii. Nie som si z hesla úplne istý či spĺňa [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedickú významnosť]] posudzovaný zväčša [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje|2NNSZ]]. Keby niečo pokojne napíšte. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:04, 26. január 2026 (UTC) == Škótska cirkev == Zdravím. Nebolo by vhodné článok o Škótskej cirkvi upraviť čo sa názvu týka? {{Nepodpísal|JOJOMOJUJO}} :@[[Redaktor:JOJOMOJUJO|JOJOMOJUJO]] Nazdar. Ak ide o čl. [[Škótska presbyteriánska cirkev]], tak som ho presunul na správny tvar. Keby niečo dajte vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:41, 30. január 2026 (UTC) == Otázka od redaktora [[User:Saský vrch|Saský vrch]] dňa [[Diskusia:Hlavná stránka]] (19:48, 7. február 2026) == Saský Vrch --[[Redaktor:Saský vrch|Saský vrch]] ([[Diskusia s redaktorom:Saský vrch|diskusia]]) 19:48, 7. február 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Saský vrch|Saský vrch]] Nazdar. Skúste špecifikovať problém / otázku? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:53, 7. február 2026 (UTC) == Irena Skružná == Nazdar. K Irene Skružnej. Kde sa narodila? V tom infoboxe to treba upraviť. Ak sa narodila v meste Volyň, tak to leží v Poľsku, pri nemeckých hraniciach a v živote nebolo súčasťou Ukrajiny. Ak si tým myslel historickú oblasť Volyň, tak tie ako miesta narodenia nepíšeme, to ako keby si písal pri slovenských osobnostiach Miesto narodenia: Malohont, Slovensko. Okrem toho dnešná Ukrajina v roku 1918 neexistovala, píšeme tam vždy ako miesto narodenia štátny útvar do ktorého vtedy to mesto patrilo a do zátvorky súčasný štátny útvar. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 16:40, 8. február 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] Ahoj, ďakujem za postreh, každopádne: :* [https://www.filmovyprehled.cz/cs/person/10798/irena-skruzna] spomína: Volyň, Rusko :* [https://www.dabdb.cz/osoba/4676-irena-skruzna/] spomína: Malé Horošky, Ukrajina :* [https://www.wikidata.org/wiki/Q95381724] spomína: Volyň :* [https://arl.nfa.cz/arl-nfa/cs/detail-nfa_un_auth-0004839-Skruzna-Irena-19182003/?iset=1&qt=mg] spomína: Malé Horošky, Polsko :--[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:28, 8. február 2026 (UTC) ::Hmm tak by trebalo dať tie Horošky a zistiť, kam to vtedy spadalo, keďže v tej oblasti to bolo v tom čase celkom chaotické, lebo Volyňou je v tomto prípade myslená historicko-geografická oblasť a tie fakt neudávame ako miesto narodenia (Česi zvyknú udávať Volyň, lebo na tom území žila pomerne veľká česká komunita, ale to je extrémne nepresné, je to ako keby sme sa rozhodli, že nebudeme napríklad písať u Slovákov Báčsky Petrovec, ale budeme písať Vojvodina, alebo Dolná zem). Aj ten samotný wikilink by bol nesprávny, lebo Volyň má x významov. Česká akadémia vied udáva Horošky, takže toho by som sa držal. Skúsim nájsť, neviem, či sa mi podarí dnes, kam to v apríli 1918 patrilo. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 17:53, 8. február 2026 (UTC) :::Plus ešte bude treba pozrieť, či sú Horošky kodifikovaný slovenský názov v zozname ÚGKK, ak nie tak tam bude treba dať ukrajinský prepis (ak je iný než Horošky). --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 18:01, 8. február 2026 (UTC) :::@[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] Ak by sa ti dačo podarilo dohľadať bolo by to super. Každopádne keď si budeš istý, pokojne to v čl. zmeň. Prípadne by sa dalo info o mieste narodenia jednoducho odobrať. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:11, 8. február 2026 (UTC) ::::Prešiel som kopec zdrojov, väčšina uvádza Malé Horošky, tak som to zmenil a do zátvorky som hodil, že je to dnes Ukrajina. Obávam sa, že bližšie sa nedostaneme. Veľká časť tých obcí na Volyni boli malé osady, ktoré neboli na mapách a dnes už neexistujú, žiaľ medzi ne patria aj Horošky a bez geografického určenia nezistíme, kde to vtedy bolo, lebo Volyň bola v tom období porozdelovaná a ešte sa tam situácia dosť často menila. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 16:46, 9. február 2026 (UTC) == Otázka od [[User:YOYOKA20|YOYOKA20]] (13:44, 22. február 2026) == Dobryden,kde tu mozem nájst známych z okolia? --[[Redaktor:YOYOKA20|YOYOKA20]] ([[Diskusia s redaktorom:YOYOKA20|diskusia]]) 13:44, 22. február 2026 (UTC) :@[[Redaktor:YOYOKA20|YOYOKA20]] Nazdar, nerozumiem úplne požiadavke? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:53, 22. február 2026 (UTC) == zaverecne sekcie == ahoj. Co su zaverecne sekcie. Vzdy ich editujes v mnou vytvorenych clankoch. Nechcem ta zbytocne zatazovat. dik. --[[Redaktor:Mineralog sk|Mineralog sk]] ([[Diskusia s redaktorom:Mineralog sk|diskusia]]) 20:12, 24. február 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Mineralog sk|Mineralog sk]] Ahoj, áno snažím sa ich vždy doplniť = pre viac info mrkni [[Wikipédia:Záverečné sekcie]]. Keby niečo daj pokojne vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:15, 24. február 2026 (UTC) == Otázka od [[User:Safíček|Safíček]] (09:24, 27. február 2026) == Dobrý deň! Ako si nastavím napríklad jazyky ktoré ovládam? Použil som Babel ale nič neukazuje. Ďakujem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 09:24, 27. február 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Nazdar, fixol som vám to na stránke [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Redaktor%3ASaf%C3%AD%C4%8Dek&diff=8172675&oldid=8172662]. Každopádne ešte si tam upresniťe CS jazyk. Keby niečo dajte vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:36, 27. február 2026 (UTC) == Defaultsort == Nazdar. Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8176801]: k pseudonymu, utovrenému vypustením priezviska (Karin Ann Trabelssie → Karin Ann), asi nie je zmysluplné vymýšľať radiaci kľúč s prehodenými zložkami (Karin Ann → Ann, Karin). Do úvahy to prichádza len ak pseudonym má zjavne charakter mena a priezviska a aj tam je vždy na zváženie, či ho radšej nenechať radiť prirodzene lexikograficky „ako je“. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:50, 6. marec 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] No, napr. [[Elton John]] (Elton Hercules John) má ako defaultsort <nowiki>{{DEFAULTSORT:John, Elton}}</nowiki> a nie je to jediný prípad. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:56, 6. marec 2026 (UTC) ::Ten má ale vlastné meno úplne iné, tzn. nejde o pseudonym utvorený z jeho dvoch krstných mien, vypustením priezviska (Reginald Kenneth Dwight → Reginald Kenneth). Aj keď teda nevylučujem, že by tiež bola tendencia radiť to ako „Kenneth, Reginald“. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:05, 6. marec 2026 (UTC) :::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Čiže, je lepšie pri [[Karin Ann]] nemať vôbec daný radiaci kľuč? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:08, 6. marec 2026 (UTC) ::::No veď radiaci kľúč to má, akurát zhodný z názvom stránky, nie explicitný. Ale ako dá sa tam vložiť aj explicitný (aby niekoho nelákalo ho tam dopĺňať v presvedčení, že chýba), len teda bude mať podobu <code><nowiki>{{DEFAULTSORT:Karin Ann}}</nowiki></code>. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:20, 6. marec 2026 (UTC) == Otázka od [[User:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] (11:36, 16. marec 2026) == Dobrý deň, vytvorila som stránku Wikipédia:Dielňa/PixelWanderer42/Christina Mantis je odzdrojovaná, ma infobox, myslim, ze splna kriteria. Neviem ju ale premenovat na Christina Mantis a akoby pushnut aby bola realne publikovana. Viete ma prosim nasmerova? Dakujem za pomoc. --[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] ([[Diskusia s redaktorom:PixelWanderer42|diskusia]]) 11:36, 16. marec 2026 (UTC) :@[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] {{Hotovo}} = [[Pomoc:Premenovanie stránky]] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:15, 16. marec 2026 (UTC) ::Dakujem. --[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] ([[Diskusia s redaktorom:PixelWanderer42|diskusia]]) 14:25, 16. marec 2026 (UTC) :::@[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] Inak článok [[Christina Mantis]] stále nie je úplne v OK stave (chýbajú napr. [[Wikipédia:Príručka/Odkazy|Wikilinky]] či [[Wikipédia:Významnosť (ľudia)|Enc. významnosť]] prevažne dokladanú [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje|2NNSZ]]). Čosi som na stránke upravil ale ešte by to trebalo dotiahnúť. Keby niečoho dajte vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 08:23, 17. marec 2026 (UTC) ::::Dakujem, pridala som Wikilinky, tam kde to malo zmysel, ako pise v guide. Co sa tyka 2NNSZ - je tam zdroj Dennik N, STVR a Festival Pohoda. Myslim, ze minimalne tie by mali splnat podmienky. Ak nie skusim najst nieco este relevantnejsie. --[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] ([[Diskusia s redaktorom:PixelWanderer42|diskusia]]) 07:22, 19. marec 2026 (UTC) :::::@[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] dá sa po spravených úpravách článok považovať za dostatočný? Bolo by možné odstŕaniť tú hornú šablónu, alebo sú potrebné ešte ďalšie zásahy do článku? Ďakujem --[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] ([[Diskusia s redaktorom:PixelWanderer42|diskusia]]) 06:31, 25. marec 2026 (UTC) ::::::@[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] Je to už lepšie, trebalo by ale mať doladenejšie urobené citácie, nie len holé [[URL]]. Otázka čo s tou významnosťou umelca. Skúste sa možno opýtať vkladateľa [[Wikipédia:Šablóny/Údržba|údržbových šablón]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:49, 25. marec 2026 (UTC) :::::::@[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] Ďakujem. Citácie som upravila podľa príručky. K tomu vkladateľovi, asi nerozumiem, ja tam nevidim kto vložil tieto horné šablóny. Takže stále neviem ako sa ich zbaviť, ja ich podľa pravidiel odstrániť nesmiem. Článok ale významnosť určite spĺňa, odkazujú sa naňho zdroje nezávislé, relevantné a s autoritou. --[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] ([[Diskusia s redaktorom:PixelWanderer42|diskusia]]) 08:31, 27. marec 2026 (UTC) ::::::::@[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] Tu sa dá vidieť história článku: [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Christina_Mantis&action=history] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 08:39, 27. marec 2026 (UTC) :::::::::Podmienka pri hudobníkoch je vydaný album. Takže len s jedným EP podmienky určite nespĺňa. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-18844-01|&#126;2026-18844-01]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-18844-01|diskuse]]) 15:36, 27. marec 2026 (UTC) ::::::::::@[[Redaktor:~2026-18844-01|~2026-18844-01]] Ok rozumiem, tak to som nevedela, ospravedlnujem sa. Vychadzala som len z relevantnych odkazov. @[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] bolo by mozne presunut clanok do mojho sandboxu namiesto vymazu, aby som ho potom ked bude album mohla len aktualizovat a publikovat, namiesto toho, aby som ho vytvarala nanonvo? Dakujem velmi pekne --[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] ([[Diskusia s redaktorom:PixelWanderer42|diskusia]]) 05:51, 30. marec 2026 (UTC) :::::::::::@[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] {{Hotovo}} Presunuté na redaktorskú podstránku [[Redaktor:PixelWanderer42/Christina Mantis]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 06:03, 30. marec 2026 (UTC) == Obrázky == Vložil jsem je [[Redaktor:Fillos X./obrázky|sem]] dle soukromé žádosti. Budu velmi rád, pokud se vyvaruješ těchto hromadných editací přepisujících historii (nebavíme se zde o opravě překlepů, pohřbít [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0abl%C3%B3na:Wikip%C3%A9dia/Odpor%C3%BA%C4%8Dan%C3%BD_%C4%8Dl%C3%A1nok/02_2007&diff=prev&oldid=8181484 Jakubiska] o 16 let dřív a fotku z [[New Horizons]] nasadit [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0abl%C3%B3na:Astron%C3%B3mia/Odpor%C3%BA%C4%8Dan%C3%BD_%C4%8Dl%C3%A1nok/46_2007&diff=prev&oldid=8180006 o osm let dřív] opravdu nedělá Wikipedii v očích případných návštěvníků dobrou reklamu, pomineme-li formální věci). --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 12:29, 20. marec 2026 (UTC) :@[[Redaktor:OJJ|OJJ]] Ok rozumiem, dik za obrázky, budem teda nahadzovať foto do akt. ročníka. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 12:42, 20. marec 2026 (UTC) Pripájam sa, snahy o spätné dopĺňania a prekopávania historických položiek periodických rubrík sú kontraproduktívne. Návštevnosť tých archívov je úplne marginálna (a aj to málo tvoria s najväčšou pravdepodobnosťou samotní redaktori wiki) a mimo zbytočne spáleného času to spotrebúva aj materiál, ev. použiteľný skôr pre aktuálne/nastávajúce položky. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:03, 20. marec 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Ako môj hlavný úmysel bol to, aby sa napr. pri obr. týždňa nestávalo toto [[Šablóna:Obrázky týždňa/2 2020]] (prípadov bolo viacero (dokonce 1 obr. nebol ani založený))), čo pôsobí pre prípadných čitateľov, ktorí sa tam dostanú z [[Hlavná stránka|HS]] (ktorá na to odkazuje prostredníctvom archívu), že to nejako nefunguje / skapal pes. Napadá ťa niečo iné ako by sa to dalo vyriešiť (pri zmazaných fotkách)? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:08, 20. marec 2026 (UTC) ::Ešte raz: reálna návštevnosť tých archívov je limitne blízka nule [https://pageviews.wmcloud.org/?project=sk.wikipedia.org&platform=all-access&agent=user&redirects=0&range=latest-90&pages=Wikip%C3%A9dia:Obr%C3%A1zky_t%C3%BD%C5%BEd%C5%88a/arch%C3%ADv_2020]. Tzn. pes tam skapal bez ohľadu na prípadný jeden absentujúci obr. v nejakom historickom roku. ::Ale teda ak už obsesivita napriek tomu nepustí, tak kde sa dá nájsť iný obr. zodpovedajúci popisu, dá sa ev. vymeniť (stále je to s ohľadom na návštevnosť skôr strata času, no budiž), určite ale nemá zmysel nahrádzať ho úplne inou novou položkou. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:20, 20. marec 2026 (UTC) :::{{Re|Teslaton}} Dal bych tam poznámku, že obrázek byl smazán. Hotovo. Jiný obrázek, zvlášť jsou-li k němu zamodřeny i příslušné odkazy, bych nasadil na jiný týden a neplýtval jím. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 13:22, 20. marec 2026 (UTC) ::::Asi je to najčistejšie riešenie... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:25, 20. marec 2026 (UTC) == Otázka od redaktora [[User:Miroslav Gajdoš|Miroslav Gajdoš]] dňa [[Dolný Vadičov]] (11:48, 26. marec 2026) == Opraviť gramatiku --[[Redaktor:Miroslav Gajdoš|Miroslav Gajdoš]] ([[Diskusia s redaktorom:Miroslav Gajdoš|diskusia]]) 11:48, 26. marec 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Miroslav Gajdoš|Miroslav Gajdoš]] Nazdar, nerozumiem úplne žiadosti? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:39, 26. marec 2026 (UTC) == Otázka od [[User:Andula333|Andula333]] (16:28, 28. marec 2026) == Dobrý deň, keďže som sa nevedela dostať do môjho účtu cez pôvodné meno a neprišlo mi náhradné heslo, tak som si vytvorila nový účet. S predchádzajúcim menom Andula2 som vložila do Wikipédie článok cca s názvom "Romerov dom v Bratislave". Je možné sa dostať aj k pôvodnému menu Andula2.? --[[Redaktor:Andula333|Andula333]] ([[Diskusia s redaktorom:Andula333|diskusia]]) 16:28, 28. marec 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Andula333|Andula333]] Nazdar, na článok si spomínam [[Rómerov dom]] v rámci kurzu [[Wikipédia:Seniori píšu Wikipédiu 2025|SPV]]. Obávam sa, že do účtu sa dá dostať iba zo zadanými hodnotami (nick + heslo). V každom prípade by som si ale 100% niekde uložil súčasné údaje k prihláseniu pre [[Redaktor:Andula333|Andula333]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:26, 28. marec 2026 (UTC) == Otázka od [[User:Lydulienka|Lydulienka]] (12:44, 16. apríl 2026) == Dobry den k mojmu clanku bol priradeny vystrazny trojuholnik, viete mi poradit co s tym ? Ako ho upravit aby zmyzol ? Dakujem --[[Redaktor:Lydulienka|Lydulienka]] ([[Diskusia s redaktorom:Lydulienka|diskusia]]) 12:44, 16. apríl 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Lydulienka|Lydulienka]] Ak myslíte stránku [[Juraj Koreň]] bola na ňu pridaná šablóna [[Šablóna:Urgentne upraviť|UU]]. To znamená, že daný článok je potrebné po dobu 14 dní uviesť do vhodnejšieho stavu. Konkrétne by trebalo vylepšiť formu [[Pomoc:Referencie|citácii]], dovytvárať [[Pomoc:Kategória|kategórie]], pridať [[Wikipédia:Príručka/Odkazy|wikilinky]] či [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je|niečo nadbytočné odstrániť]]. Skúste sa pri dolaďovaní inšpirovať inými / podobnými článkami. keby niečo dajte vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 08:09, 18. apríl 2026 (UTC) ::Dakujem velmi pekne za rady.. Vyskúšam :) --[[Redaktor:Lydulienka|Lydulienka]] ([[Diskusia s redaktorom:Lydulienka|diskusia]]) 09:21, 21. apríl 2026 (UTC) == Kategorizovanie == Nazdar. Vďaka za snahu čo sa týka dopĺňania kat. do [[Wikipédia:Články bez obsahových kategórií|čl. zo zoznamu]], nie všade je ale postačujúce doplnenie „nejakej“ jednej všeobecnej kategórie. Keď už sa konkrétnemu ćlánku venuješ, skús sa pls. vždy zamyslieť nad všetkými dimenziami (časová, zemepisná, tematická, ...) v rámci ktorých je dotyčná vec zaraditeľná, resp. pozrieť radenie na iných wiki a podľa toho ho doplniť tu. Námatkovo viď napr. dokategorizovania: [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8205113] (FR obce sú na skwiki kategorizované cez územnosprávne členenie, nie hromadne do jednej zbernej kat. – tá je tu s výnimkou eponymného hesla metakategóriou, do ktorej patria výhradne konkrétnejšie kategórie, nie články jednotlivých obcí), [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8205114][https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8205116] (chýbala väčšina relevantných dimenzií), [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8205127] (dtto.). Skustočne nie je cieľom zmiesť tie prípady zo stola čo najbanálenjším zaradením niekam, plus potom samostané riešenie vyžadujú tie, ktoré sú spracovaním v stave urgentov – upozorňoval som na to už v diskusii k tomu zoznamu. Povrchné riešenie je z viacerých aspektov horšie než ponechanie v stave bez zaradenia. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:18, 28. apríl 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Takto, prechádzam prevažne články, ktoré sú novšie / v lepšom stave. Pri niektorých témach napr. viacerých článkoch od @[[Redaktor:LoverofBattle12|LoverofBattle12]] (ktorý, by ich mohol aj sám kategorizovať) je škoda aby tam tá nejaká kat. nebola. Už v minulosti som jeho články značne prechádzal. U niektorých napr. hokejových témach som išiel podľa CS Wiki, čiže vychádalo to cca 3 kat. na článok. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 11:44, 28. apríl 2026 (UTC) ::Ešte raz: buď k tomu pls. pristupuj seriózne, alebo (ak nechceš, nevieš, ponáhľaš sa, čokoľvek) to potom radšej nechaj na niekoho, kto to ev. niekedy seriózne spraví. Nedávaj tam „nejakú jednu“ katagóriu od oka v snahe formalisticky odškrtnúť položku zoznamu. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:04, 28. apríl 2026 (UTC) :::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] A pls. nedá sa to aspoň tam kde „niet o čom“ (OK počiny) doplniť nejako strojovo? Úplne zbytočne niekde visia nové počiny (aj od zavedených redaktorov) ako napr. [[Izomerizácia]], [[β-hydroxykyselina]] či [[Ordzoviansky potok]] a ďalsie iné... Predsa medzi pravidlami Wiki je články kategorizovať: ''Každý článok na Wikipédii by mal mať aspoň jednu kategóriu'' ([[Wikipédia:Kategorizácia]])! --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:22, 28. apríl 2026 (UTC) ::::Dá sa samozrejme aj strojovo, okrem iných možností (WD based) relatívne priamoćiaro mapovaním z kategorizácií na iných wiki, základ tamtých dodatočných úprav čo som linkoval vyššie je generovaný práve týmto spôsobom. Nie ale plnoautomaticky, potrebuje to manuálnu supervíziu (významová korešpondencia kat. medzi projektami nie je 1:1, občas treba niečo manuálne vyradiť alebo naopak doplniť, nahradiť konkrétnejšou/všeobecnejšou kat. a pod.; rovnako ďalšie typy úprav a normalizácií, ktoré to robí, vyžadujú supervíziu), takže to tiež vyžaduje nejaký čas na každý čl. Ale teda hej, oproti čisto manuálnemu postupu to šetrí hodne otravnej rutiny, v zásade to pripraví návrh úpravy, ktorý stačí už len skontrolovať, v prípade potreby manuálne doladiť a uložiť. Druhá vec je, že to mám roky len v podobe interného bastlu, implementovaného v PHP a integrovaného foromou C#/.NET pluginu do AWB, nemá to formou žiadneho feši nástroja, ktorý by bol vhodný na sprístupnenie ostatným. ::::Tá časť funkcionality, ktorá sa týka dopĺňania kat. podľa iných wiki, by v princípe bola elegantne integrovateľná do HotCat-u – bol by tam link, ktorý by navrhol vhodné kat. podľa zvolenej sady wiki (ja používam en/de/cs/hu, v tunajšom geografickom a jazykovom kontexte to pre väčšinu tém dáva príčetné výsledky), človek by to interaktívne zrevidoval cez HotCat interface pre úpravu viacerých kat. a následne uložil ako jedinú úpravu. Nemám ale momentálne priestor sa tomu venovať, plus je pokojne možné, že už niekto niečo podobné (integrovateľné do editačného rozhrania) niekde implementoval, trebárs aj len formou redaktorského skriptu, bolo by treba pozrieť. ::::V každom prípade, je to ale v pohode realizovateľné aj manuálne – otvoríš si do nových tabov trebárs en, cs ekvivalenty článku, následne si naotváraš (znova do nových tabov) tamojšie kategórie a z nich preklikneš na sk ekvivalenty, kde existujú. Tie čo vyhodnotíš ako relevantné, následne cez HotCat doplníš do článku (názvy použiješ cez copy&paste). Dnes už by ti to podľa napromptovaného postupu zrejme vedel v pohode zrealizovať aj AI agent – problém tam môže byť akurát forma, v akej by pripravil úpravu na kontrolu a uloženie, ideálne by bolo ak by vedel pripraviť rozpracovanú úpravu zdrojáku v tabe browsra. Aj táto cesta sa dá vyskúšať a doladiť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:43, 28. apríl 2026 (UTC) == Šuvadová == Zdravím, keďže sa venuješ filmu, nevieš náhodou, či [[Silvia Šuvadová]] hrala v inom dieli Rýchlo a zbesilo než Tokio drift? Náhodou som otvoril jej článok a vo filmografii tam má uvedené, že hrala vo Filme Rýchlo a zbesilo z roku 2009 s tým, žeje tam prelinkovaný prvý diel. Ten je ale z roku 2001 a na IMBD som nenašiel, že by hrala v inom dieli než Tokio drift (ten ale vo filmografii uvedený tiež má a dokonca so správnym rokom). --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 18:45, 2. máj 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] Ahoj. Fú, séria [[Rýchlo a zbesilo (filmová séria)|Rýchlo a zbesilo]] ide tak dajako mimo mňa. Každopádne dané info tam bolo doplnené IP ([https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Silvia_%C5%A0uvadov%C3%A1&diff=6941668&oldid=6929056 viď]), čo my som moc vážne nebral. Každopádne som to fixol [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Silvia_%C5%A0uvadov%C3%A1&diff=8207405&oldid=8048525 takto], keby dačo tak daj vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:18, 2. máj 2026 (UTC) ::Mimo mňa to ide úplne, len sa mi zdalo divné to prelinkovanie na prvý diel, ktorý bol 8 rokov predtým a tak som to kontroloval pre istotu na IMDB, či náhodou nehrala v nejakom nasledujúcom z tých x dielov čo to má, ale nič som nenašiel. Díky každopádne. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 20:27, 2. máj 2026 (UTC) == [[Kambodžská občianska vojna]] a [[Kambodžská genocída]] == Ahoj, texty [[Kambodžská občianska vojna]] a [[Kambodžská genocída]] nespĺňajú základné kritériá a je nutné ich prerobiť -[https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom%3ALoverofBattle12&diff=8207450&oldid=8176370 viď toto upozornenie]. Preto tvoje úpravy revertujem.--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 22:09, 2. máj 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Pelex|Pelex]] Ono, často tie jeho počiny zvyknem prechádzať, apoň po stránke typografie, formátovania či záverečných sekcii (čo dá často dosť práce). Na prvý pohľad (bez väčšieho začítania) to na človeka nepôsobí úplne zle. A témy sú častokrát významné a potrebné... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:51, 2. máj 2026 (UTC) == Otázka od [[User:Safíček|Safíček]] (20:37, 3. máj 2026) == Čau Môžem sa Ťa spýtať či je na mieste vytvoriť stránku Lov Slov Junior. Viem, že existuje stránka nap. Milujem Slovensko. Len, že či by to bolo namieste také niečo urobiť aj nap. z názvamy tímov vrátane nahratých bodov. --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:37, 3. máj 2026 (UTC) :? @[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] [[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 15:15, 4. máj 2026 (UTC) ::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Nazdar. Ohľadom ''[[Lov Slov Junior]]'' sa má situácia tak, že neexistuje ani samotný ''[[Lov Slov]]'', ktorý by mal byť IMHO prioritnejšie vytvorený. Každopádne založený článok by mal spĺňať základnú štábnu kultúru ([[Pomoc:Úvod článku|úvodný opis]], [[Wikipédia:Uvádzanie zdrojov|zdroje]], [[Pomoc:Infobox|infobox]], [[Wikipédia:Záverečné sekcie|záverečné sekcie]]...). Keby dačo obráte sa v diskusii na mňa. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:23, 4. máj 2026 (UTC) :::Okej pokusim sa vytvorit ten Junior a potom mozno dam aj normalny. Mozem dat na zaciatok clanku sablonu ze neupravovat pracuje sa na clanku? --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 15:39, 4. máj 2026 (UTC) ::::@[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 15:39, 4. máj 2026 (UTC) :::::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Hej čl. môže obsahovať {{Tl|Pracuje sa}} ale treba článok raz dokončiť. Odporúčam si ešte preštudovať manuály: [[Pomoc:Ako vytvoriť nový článok]], [[Wikipédia:Váš prvý článok]], [[Redaktor:KormiSK/Prvá stránka]]. Každopádne by som tie články zakladal seriózne, nech to nestojí za ''milu-jarmilu''... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:44, 4. máj 2026 (UTC) ::::::Okej ked sa mi bude zdať dokončené tak pošlem na kontrolu :-) --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 15:47, 4. máj 2026 (UTC) :::::::V prvom rade je vhodné robiť to na svojom pieskovisku a až potom presunúť. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 15:50, 4. máj 2026 (UTC) :Zatiaľ: (absolútne to nieje dokončené) [[Lov slov junior]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 16:21, 4. máj 2026 (UTC) ::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Na dokončenie odporúčam pozrieť aj články s podobnou tematikou. Ohľadom [https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Lov_slov_junior.png foto] z najväčšou pravdepodobnosťou nebude slobodné dielo. PS nakoniec [[Lov slov]] má teda už vlastný článok vytvorený. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 16:58, 4. máj 2026 (UTC) ::Dokončené to nie je vôbec. Každopádne mám jednu poznámku: z infoboxu určite vyhoď ten počet epizód. Predsa nebudeš každú nedeľu, keď vyjde nová epizóda prepisovať infobox. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 16:59, 4. máj 2026 (UTC) :::Okej ďakujem ☺️ --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 17:06, 4. máj 2026 (UTC) ::Článok som ti presunul na pieskovisko, kde ho môžeš v pokoji upravovať. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 17:07, 4. máj 2026 (UTC) :Už to je hotové :-) [[Redaktor:Safíček/pieskovisko|Pieskovisko - Lov slov junior]]@[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]]@[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]]@[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 18:51, 4. máj 2026 (UTC) ::Je to už lepšie ale stále je na čom pracovať + je zbytočné pingovať zbytočne veľa redaktorov kvôli tomúto. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:05, 4. máj 2026 (UTC) :::Čo by ste tam napríklad pridali? Niektorými vecami som sa inšpiroval z článku [[Lov slov]] @[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:08, 4. máj 2026 (UTC) ::::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Viac zdrojov, viac wikilinkov, viac kategórii... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:15, 4. máj 2026 (UTC) :::::Je to takto OK? @[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] @[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]][[Redaktor:Safíček/pieskovisko]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:49, 4. máj 2026 (UTC) ::::::Pozri si iné, podobné články súťaží a relácií a inšpiruj sa. Keď ti budeme hovoriť každú drobnosť, nič sa nenaučíš ;) --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 19:52, 4. máj 2026 (UTC) :::::::Som pozrel len či je vhodné na zverejnenie. A aj keby bolo neviem ako to dať preč z pieskoviska :-)@[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:57, 4. máj 2026 (UTC) ::::::::Pozriem a ak, tak presuniem. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 20:02, 4. máj 2026 (UTC) :::::::::Ďakujem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:05, 4. máj 2026 (UTC) ::::::::::Vyzerá to tak, že teraz sa pustím do Duelu Junior :-) --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:15, 4. máj 2026 (UTC) :::::::::@[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] Si ešte nemal presúvať, ale čo už... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:14, 4. máj 2026 (UTC) ::::::::::Prečo? --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:15, 4. máj 2026 (UTC) ::::::Bude to treba ešte editnúť, zbytočne by som sa s tým neponáhlal. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:15, 4. máj 2026 (UTC) :::::::Myslím, že to je vcelku fajn @[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] tam ešte urobil malé úpravy a myslím, že to spĺňa všetko --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:16, 4. máj 2026 (UTC) ::::::::To je síce pekné, že to hovoríš no realita je trochu iná. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:17, 4. máj 2026 (UTC) :::::::::Ak sa môžem spýtať na nejakú konkrétnu vec nech viem do budúcnosti na čo si dávať pozor? @[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:19, 4. máj 2026 (UTC) ::::::::::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Stále platia vyššie spomínané nedostatky. Keď budem mať čas tak sa ti skúsim sa na to mrknúť a článok vylepšiť. Zatiaľ heslo pokojne vylepšuj sám. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:24, 4. máj 2026 (UTC) :::::::::::Okej --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:27, 4. máj 2026 (UTC) ::::::::::::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Čosi som omrkol [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Lov_slov_junior&diff=8208723&oldid=8208512 tu], no keď budem mať viac času tak by som to ešte prešiel. No na stránke mi stále v niektorých sekciách chýbajú [[Wikipédia:Uvádzanie zdrojov|zdroje]] a [[Wikipédia:Príručka/Odkazy|wikilinky]]. Trebalo by to ešte seriózne doladiť nech to je [[Wikipédia:Encyklopedický štýl|encyklopedický text.]] :-) --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:58, 6. máj 2026 (UTC) :::::::::::::Ďakujem :-) Teraz musím vyriešiť ten problém s tým jedným redaktorom. Ešte sa na to kuknem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 21:00, 6. máj 2026 (UTC) :::::::::::::Plánujem tam ešte dať tabuľku s názvamy tímov nahratými bodmi kedy sa to vysielalo niečo pod. nap. v [[Milujem Slovensko]] článku. Ale teraz som na to nemal čas --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 21:08, 6. máj 2026 (UTC) == Vyznamenanie == {{Vyznamenanie|kod=7010|text=Ďakujem za tvoju pomoc pri mojich dotazoch|podpis=[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:26, 4. máj 2026 (UTC)}} {{Clear}} == Otázka od [[User:Safíček|Safíček]] (20:53, 6. máj 2026) == Ahoj prepáč, že ruším ale neviem si dať rady s jednym redaktorom. Skúšal som už všetko ale stále mi pridáva na diskusnú stránku nepravdivý Hoax. Ak by si sa na to mohol pozrieť Ďakujem. --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:53, 6. máj 2026 (UTC) :@[[Redaktor:~2026-27065-36|~2026-27065-36]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:56, 6. máj 2026 (UTC) ::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Zdravím, diskusia bola medzičasom zmazaná, no každopádne by som to nejako extra neriešil. Vždy je dobre si zachovať na Wiki čistú hlavu a snažiť sa byť pokojný a slušný. Každopádne Wiki je prevažne o tvorení a nie o hádaní sa či bojovaní s niekým. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:35, 7. máj 2026 (UTC) :::Áno snažil som sa o to. Ale nedal si povedať. @[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 06:00, 8. máj 2026 (UTC) == Otázka od [[User:SjuKay|SjuKay]] (07:52, 14. máj 2026) == zdravím, vytvorila som včera článok na tému Ota Plávková, vy ste ho vylepšili, vyzerá dobre, ale stále sa nezobrazuje vo vyhľadávači - viete mi povedať prečo? --[[Redaktor:SjuKay|SjuKay]] ([[Diskusia s redaktorom:SjuKay|diskusia]]) 07:52, 14. máj 2026 (UTC) :@[[Redaktor:SjuKay|SjuKay]] Zdravím, článok [[Ota Plávková]] som vám ja needitoval, viďte históriu – [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ota_Pl%C3%A1vkov%C3%A1&action=history História revízií]. Niektoré problémy vyrieši jednoducho čas, v súčasnosti mi ho internetový prehliadač vyhadzuje ako prvý medzi článkami. Keby dača dajte pokojne vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 16:51, 16. máj 2026 (UTC) == Spam? == Užívateľ ~2026-29230-47 [[Špeciálne:Príspevky/~2026-29230-47|vrátil]] moje dnešné úpravy stránok o internetových doménach s tým že sa jedná o spam. Malo ísť iba o zdroje, mnoho nekomerčných stránok o jednotlivých internetových doménach som nenašiel. Aký je na to tvoj názor? S pozdravom --[[Redaktor:Henryk Siuda|Henryk Siuda]] ([[Diskusia s redaktorom:Henryk Siuda|diskusia]]) 17:12, 17. máj 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Henryk Siuda|Henryk Siuda]] Vcelku to nie je moja doména, no asi by som tie zdroje obmenil za lepšie. Skús možno pozrieť internetové enc. ako [[Encyclopædia Britannica|Britannica]], [[Encyclopædia Universalis|Universalis]] či iných krajín. Prípadne dajte ešte vedieť a pomôžem. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:38, 18. máj 2026 (UTC) 7wy8diwlyo7h0n05sm3069jxz57wicm 8215884 8215843 2026-05-18T11:45:35Z Henryk Siuda 264914 /* Spam? */ odpoveď 8215884 wikitext text/x-wiki {{Redaktor:Fillos X./Šablóna:Diskusie}} == Otázka od [[User:Paulína Mihálová|Paulína Mihálová]] (10:24, 26. január 2026) == Dobrý deň, už som môj priložený článok opravila a doplnila kedy bude prijatý ? --[[Redaktor:Paulína Mihálová|Paulína Mihálová]] ([[Diskusia s redaktorom:Paulína Mihálová|diskusia]]) 10:24, 26. január 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Paulína Mihálová|Paulína Mihálová]] Nazdar. Ak myslíte vami vytvorený [[CACHE challenge]], tak ten ešte nie je v ideálnej podobe na ponechanie. Článku chýba momentálne [[Wikipédia:Príručka/Formátovanie|zakladá forma]], [[Wikipédia:Kategorizácia|kategórie]], [[Pomoc:Odkazy|wikilinky]] či [[Wikipédia:Uvádzanie zdrojov|citácie]]. Články tu na Wiki zvyknú používať bold iba ako zvýraznenie názvu článku v úvodnej definícii. Nie som si z hesla úplne istý či spĺňa [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedickú významnosť]] posudzovaný zväčša [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje|2NNSZ]]. Keby niečo pokojne napíšte. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:04, 26. január 2026 (UTC) == Škótska cirkev == Zdravím. Nebolo by vhodné článok o Škótskej cirkvi upraviť čo sa názvu týka? {{Nepodpísal|JOJOMOJUJO}} :@[[Redaktor:JOJOMOJUJO|JOJOMOJUJO]] Nazdar. Ak ide o čl. [[Škótska presbyteriánska cirkev]], tak som ho presunul na správny tvar. Keby niečo dajte vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:41, 30. január 2026 (UTC) == Otázka od redaktora [[User:Saský vrch|Saský vrch]] dňa [[Diskusia:Hlavná stránka]] (19:48, 7. február 2026) == Saský Vrch --[[Redaktor:Saský vrch|Saský vrch]] ([[Diskusia s redaktorom:Saský vrch|diskusia]]) 19:48, 7. február 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Saský vrch|Saský vrch]] Nazdar. Skúste špecifikovať problém / otázku? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:53, 7. február 2026 (UTC) == Irena Skružná == Nazdar. K Irene Skružnej. Kde sa narodila? V tom infoboxe to treba upraviť. Ak sa narodila v meste Volyň, tak to leží v Poľsku, pri nemeckých hraniciach a v živote nebolo súčasťou Ukrajiny. Ak si tým myslel historickú oblasť Volyň, tak tie ako miesta narodenia nepíšeme, to ako keby si písal pri slovenských osobnostiach Miesto narodenia: Malohont, Slovensko. Okrem toho dnešná Ukrajina v roku 1918 neexistovala, píšeme tam vždy ako miesto narodenia štátny útvar do ktorého vtedy to mesto patrilo a do zátvorky súčasný štátny útvar. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 16:40, 8. február 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] Ahoj, ďakujem za postreh, každopádne: :* [https://www.filmovyprehled.cz/cs/person/10798/irena-skruzna] spomína: Volyň, Rusko :* [https://www.dabdb.cz/osoba/4676-irena-skruzna/] spomína: Malé Horošky, Ukrajina :* [https://www.wikidata.org/wiki/Q95381724] spomína: Volyň :* [https://arl.nfa.cz/arl-nfa/cs/detail-nfa_un_auth-0004839-Skruzna-Irena-19182003/?iset=1&qt=mg] spomína: Malé Horošky, Polsko :--[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:28, 8. február 2026 (UTC) ::Hmm tak by trebalo dať tie Horošky a zistiť, kam to vtedy spadalo, keďže v tej oblasti to bolo v tom čase celkom chaotické, lebo Volyňou je v tomto prípade myslená historicko-geografická oblasť a tie fakt neudávame ako miesto narodenia (Česi zvyknú udávať Volyň, lebo na tom území žila pomerne veľká česká komunita, ale to je extrémne nepresné, je to ako keby sme sa rozhodli, že nebudeme napríklad písať u Slovákov Báčsky Petrovec, ale budeme písať Vojvodina, alebo Dolná zem). Aj ten samotný wikilink by bol nesprávny, lebo Volyň má x významov. Česká akadémia vied udáva Horošky, takže toho by som sa držal. Skúsim nájsť, neviem, či sa mi podarí dnes, kam to v apríli 1918 patrilo. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 17:53, 8. február 2026 (UTC) :::Plus ešte bude treba pozrieť, či sú Horošky kodifikovaný slovenský názov v zozname ÚGKK, ak nie tak tam bude treba dať ukrajinský prepis (ak je iný než Horošky). --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 18:01, 8. február 2026 (UTC) :::@[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] Ak by sa ti dačo podarilo dohľadať bolo by to super. Každopádne keď si budeš istý, pokojne to v čl. zmeň. Prípadne by sa dalo info o mieste narodenia jednoducho odobrať. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:11, 8. február 2026 (UTC) ::::Prešiel som kopec zdrojov, väčšina uvádza Malé Horošky, tak som to zmenil a do zátvorky som hodil, že je to dnes Ukrajina. Obávam sa, že bližšie sa nedostaneme. Veľká časť tých obcí na Volyni boli malé osady, ktoré neboli na mapách a dnes už neexistujú, žiaľ medzi ne patria aj Horošky a bez geografického určenia nezistíme, kde to vtedy bolo, lebo Volyň bola v tom období porozdelovaná a ešte sa tam situácia dosť často menila. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 16:46, 9. február 2026 (UTC) == Otázka od [[User:YOYOKA20|YOYOKA20]] (13:44, 22. február 2026) == Dobryden,kde tu mozem nájst známych z okolia? --[[Redaktor:YOYOKA20|YOYOKA20]] ([[Diskusia s redaktorom:YOYOKA20|diskusia]]) 13:44, 22. február 2026 (UTC) :@[[Redaktor:YOYOKA20|YOYOKA20]] Nazdar, nerozumiem úplne požiadavke? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:53, 22. február 2026 (UTC) == zaverecne sekcie == ahoj. Co su zaverecne sekcie. Vzdy ich editujes v mnou vytvorenych clankoch. Nechcem ta zbytocne zatazovat. dik. --[[Redaktor:Mineralog sk|Mineralog sk]] ([[Diskusia s redaktorom:Mineralog sk|diskusia]]) 20:12, 24. február 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Mineralog sk|Mineralog sk]] Ahoj, áno snažím sa ich vždy doplniť = pre viac info mrkni [[Wikipédia:Záverečné sekcie]]. Keby niečo daj pokojne vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:15, 24. február 2026 (UTC) == Otázka od [[User:Safíček|Safíček]] (09:24, 27. február 2026) == Dobrý deň! Ako si nastavím napríklad jazyky ktoré ovládam? Použil som Babel ale nič neukazuje. Ďakujem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 09:24, 27. február 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Nazdar, fixol som vám to na stránke [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Redaktor%3ASaf%C3%AD%C4%8Dek&diff=8172675&oldid=8172662]. Každopádne ešte si tam upresniťe CS jazyk. Keby niečo dajte vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:36, 27. február 2026 (UTC) == Defaultsort == Nazdar. Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8176801]: k pseudonymu, utovrenému vypustením priezviska (Karin Ann Trabelssie → Karin Ann), asi nie je zmysluplné vymýšľať radiaci kľúč s prehodenými zložkami (Karin Ann → Ann, Karin). Do úvahy to prichádza len ak pseudonym má zjavne charakter mena a priezviska a aj tam je vždy na zváženie, či ho radšej nenechať radiť prirodzene lexikograficky „ako je“. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:50, 6. marec 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] No, napr. [[Elton John]] (Elton Hercules John) má ako defaultsort <nowiki>{{DEFAULTSORT:John, Elton}}</nowiki> a nie je to jediný prípad. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:56, 6. marec 2026 (UTC) ::Ten má ale vlastné meno úplne iné, tzn. nejde o pseudonym utvorený z jeho dvoch krstných mien, vypustením priezviska (Reginald Kenneth Dwight → Reginald Kenneth). Aj keď teda nevylučujem, že by tiež bola tendencia radiť to ako „Kenneth, Reginald“. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:05, 6. marec 2026 (UTC) :::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Čiže, je lepšie pri [[Karin Ann]] nemať vôbec daný radiaci kľuč? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:08, 6. marec 2026 (UTC) ::::No veď radiaci kľúč to má, akurát zhodný z názvom stránky, nie explicitný. Ale ako dá sa tam vložiť aj explicitný (aby niekoho nelákalo ho tam dopĺňať v presvedčení, že chýba), len teda bude mať podobu <code><nowiki>{{DEFAULTSORT:Karin Ann}}</nowiki></code>. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:20, 6. marec 2026 (UTC) == Otázka od [[User:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] (11:36, 16. marec 2026) == Dobrý deň, vytvorila som stránku Wikipédia:Dielňa/PixelWanderer42/Christina Mantis je odzdrojovaná, ma infobox, myslim, ze splna kriteria. Neviem ju ale premenovat na Christina Mantis a akoby pushnut aby bola realne publikovana. Viete ma prosim nasmerova? Dakujem za pomoc. --[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] ([[Diskusia s redaktorom:PixelWanderer42|diskusia]]) 11:36, 16. marec 2026 (UTC) :@[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] {{Hotovo}} = [[Pomoc:Premenovanie stránky]] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:15, 16. marec 2026 (UTC) ::Dakujem. --[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] ([[Diskusia s redaktorom:PixelWanderer42|diskusia]]) 14:25, 16. marec 2026 (UTC) :::@[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] Inak článok [[Christina Mantis]] stále nie je úplne v OK stave (chýbajú napr. [[Wikipédia:Príručka/Odkazy|Wikilinky]] či [[Wikipédia:Významnosť (ľudia)|Enc. významnosť]] prevažne dokladanú [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje|2NNSZ]]). Čosi som na stránke upravil ale ešte by to trebalo dotiahnúť. Keby niečoho dajte vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 08:23, 17. marec 2026 (UTC) ::::Dakujem, pridala som Wikilinky, tam kde to malo zmysel, ako pise v guide. Co sa tyka 2NNSZ - je tam zdroj Dennik N, STVR a Festival Pohoda. Myslim, ze minimalne tie by mali splnat podmienky. Ak nie skusim najst nieco este relevantnejsie. --[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] ([[Diskusia s redaktorom:PixelWanderer42|diskusia]]) 07:22, 19. marec 2026 (UTC) :::::@[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] dá sa po spravených úpravách článok považovať za dostatočný? Bolo by možné odstŕaniť tú hornú šablónu, alebo sú potrebné ešte ďalšie zásahy do článku? Ďakujem --[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] ([[Diskusia s redaktorom:PixelWanderer42|diskusia]]) 06:31, 25. marec 2026 (UTC) ::::::@[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] Je to už lepšie, trebalo by ale mať doladenejšie urobené citácie, nie len holé [[URL]]. Otázka čo s tou významnosťou umelca. Skúste sa možno opýtať vkladateľa [[Wikipédia:Šablóny/Údržba|údržbových šablón]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:49, 25. marec 2026 (UTC) :::::::@[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] Ďakujem. Citácie som upravila podľa príručky. K tomu vkladateľovi, asi nerozumiem, ja tam nevidim kto vložil tieto horné šablóny. Takže stále neviem ako sa ich zbaviť, ja ich podľa pravidiel odstrániť nesmiem. Článok ale významnosť určite spĺňa, odkazujú sa naňho zdroje nezávislé, relevantné a s autoritou. --[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] ([[Diskusia s redaktorom:PixelWanderer42|diskusia]]) 08:31, 27. marec 2026 (UTC) ::::::::@[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] Tu sa dá vidieť história článku: [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Christina_Mantis&action=history] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 08:39, 27. marec 2026 (UTC) :::::::::Podmienka pri hudobníkoch je vydaný album. Takže len s jedným EP podmienky určite nespĺňa. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-18844-01|&#126;2026-18844-01]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-18844-01|diskuse]]) 15:36, 27. marec 2026 (UTC) ::::::::::@[[Redaktor:~2026-18844-01|~2026-18844-01]] Ok rozumiem, tak to som nevedela, ospravedlnujem sa. Vychadzala som len z relevantnych odkazov. @[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] bolo by mozne presunut clanok do mojho sandboxu namiesto vymazu, aby som ho potom ked bude album mohla len aktualizovat a publikovat, namiesto toho, aby som ho vytvarala nanonvo? Dakujem velmi pekne --[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] ([[Diskusia s redaktorom:PixelWanderer42|diskusia]]) 05:51, 30. marec 2026 (UTC) :::::::::::@[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] {{Hotovo}} Presunuté na redaktorskú podstránku [[Redaktor:PixelWanderer42/Christina Mantis]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 06:03, 30. marec 2026 (UTC) == Obrázky == Vložil jsem je [[Redaktor:Fillos X./obrázky|sem]] dle soukromé žádosti. Budu velmi rád, pokud se vyvaruješ těchto hromadných editací přepisujících historii (nebavíme se zde o opravě překlepů, pohřbít [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0abl%C3%B3na:Wikip%C3%A9dia/Odpor%C3%BA%C4%8Dan%C3%BD_%C4%8Dl%C3%A1nok/02_2007&diff=prev&oldid=8181484 Jakubiska] o 16 let dřív a fotku z [[New Horizons]] nasadit [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0abl%C3%B3na:Astron%C3%B3mia/Odpor%C3%BA%C4%8Dan%C3%BD_%C4%8Dl%C3%A1nok/46_2007&diff=prev&oldid=8180006 o osm let dřív] opravdu nedělá Wikipedii v očích případných návštěvníků dobrou reklamu, pomineme-li formální věci). --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 12:29, 20. marec 2026 (UTC) :@[[Redaktor:OJJ|OJJ]] Ok rozumiem, dik za obrázky, budem teda nahadzovať foto do akt. ročníka. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 12:42, 20. marec 2026 (UTC) Pripájam sa, snahy o spätné dopĺňania a prekopávania historických položiek periodických rubrík sú kontraproduktívne. Návštevnosť tých archívov je úplne marginálna (a aj to málo tvoria s najväčšou pravdepodobnosťou samotní redaktori wiki) a mimo zbytočne spáleného času to spotrebúva aj materiál, ev. použiteľný skôr pre aktuálne/nastávajúce položky. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:03, 20. marec 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Ako môj hlavný úmysel bol to, aby sa napr. pri obr. týždňa nestávalo toto [[Šablóna:Obrázky týždňa/2 2020]] (prípadov bolo viacero (dokonce 1 obr. nebol ani založený))), čo pôsobí pre prípadných čitateľov, ktorí sa tam dostanú z [[Hlavná stránka|HS]] (ktorá na to odkazuje prostredníctvom archívu), že to nejako nefunguje / skapal pes. Napadá ťa niečo iné ako by sa to dalo vyriešiť (pri zmazaných fotkách)? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:08, 20. marec 2026 (UTC) ::Ešte raz: reálna návštevnosť tých archívov je limitne blízka nule [https://pageviews.wmcloud.org/?project=sk.wikipedia.org&platform=all-access&agent=user&redirects=0&range=latest-90&pages=Wikip%C3%A9dia:Obr%C3%A1zky_t%C3%BD%C5%BEd%C5%88a/arch%C3%ADv_2020]. Tzn. pes tam skapal bez ohľadu na prípadný jeden absentujúci obr. v nejakom historickom roku. ::Ale teda ak už obsesivita napriek tomu nepustí, tak kde sa dá nájsť iný obr. zodpovedajúci popisu, dá sa ev. vymeniť (stále je to s ohľadom na návštevnosť skôr strata času, no budiž), určite ale nemá zmysel nahrádzať ho úplne inou novou položkou. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:20, 20. marec 2026 (UTC) :::{{Re|Teslaton}} Dal bych tam poznámku, že obrázek byl smazán. Hotovo. Jiný obrázek, zvlášť jsou-li k němu zamodřeny i příslušné odkazy, bych nasadil na jiný týden a neplýtval jím. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 13:22, 20. marec 2026 (UTC) ::::Asi je to najčistejšie riešenie... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:25, 20. marec 2026 (UTC) == Otázka od redaktora [[User:Miroslav Gajdoš|Miroslav Gajdoš]] dňa [[Dolný Vadičov]] (11:48, 26. marec 2026) == Opraviť gramatiku --[[Redaktor:Miroslav Gajdoš|Miroslav Gajdoš]] ([[Diskusia s redaktorom:Miroslav Gajdoš|diskusia]]) 11:48, 26. marec 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Miroslav Gajdoš|Miroslav Gajdoš]] Nazdar, nerozumiem úplne žiadosti? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:39, 26. marec 2026 (UTC) == Otázka od [[User:Andula333|Andula333]] (16:28, 28. marec 2026) == Dobrý deň, keďže som sa nevedela dostať do môjho účtu cez pôvodné meno a neprišlo mi náhradné heslo, tak som si vytvorila nový účet. S predchádzajúcim menom Andula2 som vložila do Wikipédie článok cca s názvom "Romerov dom v Bratislave". Je možné sa dostať aj k pôvodnému menu Andula2.? --[[Redaktor:Andula333|Andula333]] ([[Diskusia s redaktorom:Andula333|diskusia]]) 16:28, 28. marec 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Andula333|Andula333]] Nazdar, na článok si spomínam [[Rómerov dom]] v rámci kurzu [[Wikipédia:Seniori píšu Wikipédiu 2025|SPV]]. Obávam sa, že do účtu sa dá dostať iba zo zadanými hodnotami (nick + heslo). V každom prípade by som si ale 100% niekde uložil súčasné údaje k prihláseniu pre [[Redaktor:Andula333|Andula333]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:26, 28. marec 2026 (UTC) == Otázka od [[User:Lydulienka|Lydulienka]] (12:44, 16. apríl 2026) == Dobry den k mojmu clanku bol priradeny vystrazny trojuholnik, viete mi poradit co s tym ? Ako ho upravit aby zmyzol ? Dakujem --[[Redaktor:Lydulienka|Lydulienka]] ([[Diskusia s redaktorom:Lydulienka|diskusia]]) 12:44, 16. apríl 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Lydulienka|Lydulienka]] Ak myslíte stránku [[Juraj Koreň]] bola na ňu pridaná šablóna [[Šablóna:Urgentne upraviť|UU]]. To znamená, že daný článok je potrebné po dobu 14 dní uviesť do vhodnejšieho stavu. Konkrétne by trebalo vylepšiť formu [[Pomoc:Referencie|citácii]], dovytvárať [[Pomoc:Kategória|kategórie]], pridať [[Wikipédia:Príručka/Odkazy|wikilinky]] či [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je|niečo nadbytočné odstrániť]]. Skúste sa pri dolaďovaní inšpirovať inými / podobnými článkami. keby niečo dajte vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 08:09, 18. apríl 2026 (UTC) ::Dakujem velmi pekne za rady.. Vyskúšam :) --[[Redaktor:Lydulienka|Lydulienka]] ([[Diskusia s redaktorom:Lydulienka|diskusia]]) 09:21, 21. apríl 2026 (UTC) == Kategorizovanie == Nazdar. Vďaka za snahu čo sa týka dopĺňania kat. do [[Wikipédia:Články bez obsahových kategórií|čl. zo zoznamu]], nie všade je ale postačujúce doplnenie „nejakej“ jednej všeobecnej kategórie. Keď už sa konkrétnemu ćlánku venuješ, skús sa pls. vždy zamyslieť nad všetkými dimenziami (časová, zemepisná, tematická, ...) v rámci ktorých je dotyčná vec zaraditeľná, resp. pozrieť radenie na iných wiki a podľa toho ho doplniť tu. Námatkovo viď napr. dokategorizovania: [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8205113] (FR obce sú na skwiki kategorizované cez územnosprávne členenie, nie hromadne do jednej zbernej kat. – tá je tu s výnimkou eponymného hesla metakategóriou, do ktorej patria výhradne konkrétnejšie kategórie, nie články jednotlivých obcí), [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8205114][https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8205116] (chýbala väčšina relevantných dimenzií), [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8205127] (dtto.). Skustočne nie je cieľom zmiesť tie prípady zo stola čo najbanálenjším zaradením niekam, plus potom samostané riešenie vyžadujú tie, ktoré sú spracovaním v stave urgentov – upozorňoval som na to už v diskusii k tomu zoznamu. Povrchné riešenie je z viacerých aspektov horšie než ponechanie v stave bez zaradenia. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:18, 28. apríl 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Takto, prechádzam prevažne články, ktoré sú novšie / v lepšom stave. Pri niektorých témach napr. viacerých článkoch od @[[Redaktor:LoverofBattle12|LoverofBattle12]] (ktorý, by ich mohol aj sám kategorizovať) je škoda aby tam tá nejaká kat. nebola. Už v minulosti som jeho články značne prechádzal. U niektorých napr. hokejových témach som išiel podľa CS Wiki, čiže vychádalo to cca 3 kat. na článok. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 11:44, 28. apríl 2026 (UTC) ::Ešte raz: buď k tomu pls. pristupuj seriózne, alebo (ak nechceš, nevieš, ponáhľaš sa, čokoľvek) to potom radšej nechaj na niekoho, kto to ev. niekedy seriózne spraví. Nedávaj tam „nejakú jednu“ katagóriu od oka v snahe formalisticky odškrtnúť položku zoznamu. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:04, 28. apríl 2026 (UTC) :::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] A pls. nedá sa to aspoň tam kde „niet o čom“ (OK počiny) doplniť nejako strojovo? Úplne zbytočne niekde visia nové počiny (aj od zavedených redaktorov) ako napr. [[Izomerizácia]], [[β-hydroxykyselina]] či [[Ordzoviansky potok]] a ďalsie iné... Predsa medzi pravidlami Wiki je články kategorizovať: ''Každý článok na Wikipédii by mal mať aspoň jednu kategóriu'' ([[Wikipédia:Kategorizácia]])! --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:22, 28. apríl 2026 (UTC) ::::Dá sa samozrejme aj strojovo, okrem iných možností (WD based) relatívne priamoćiaro mapovaním z kategorizácií na iných wiki, základ tamtých dodatočných úprav čo som linkoval vyššie je generovaný práve týmto spôsobom. Nie ale plnoautomaticky, potrebuje to manuálnu supervíziu (významová korešpondencia kat. medzi projektami nie je 1:1, občas treba niečo manuálne vyradiť alebo naopak doplniť, nahradiť konkrétnejšou/všeobecnejšou kat. a pod.; rovnako ďalšie typy úprav a normalizácií, ktoré to robí, vyžadujú supervíziu), takže to tiež vyžaduje nejaký čas na každý čl. Ale teda hej, oproti čisto manuálnemu postupu to šetrí hodne otravnej rutiny, v zásade to pripraví návrh úpravy, ktorý stačí už len skontrolovať, v prípade potreby manuálne doladiť a uložiť. Druhá vec je, že to mám roky len v podobe interného bastlu, implementovaného v PHP a integrovaného foromou C#/.NET pluginu do AWB, nemá to formou žiadneho feši nástroja, ktorý by bol vhodný na sprístupnenie ostatným. ::::Tá časť funkcionality, ktorá sa týka dopĺňania kat. podľa iných wiki, by v princípe bola elegantne integrovateľná do HotCat-u – bol by tam link, ktorý by navrhol vhodné kat. podľa zvolenej sady wiki (ja používam en/de/cs/hu, v tunajšom geografickom a jazykovom kontexte to pre väčšinu tém dáva príčetné výsledky), človek by to interaktívne zrevidoval cez HotCat interface pre úpravu viacerých kat. a následne uložil ako jedinú úpravu. Nemám ale momentálne priestor sa tomu venovať, plus je pokojne možné, že už niekto niečo podobné (integrovateľné do editačného rozhrania) niekde implementoval, trebárs aj len formou redaktorského skriptu, bolo by treba pozrieť. ::::V každom prípade, je to ale v pohode realizovateľné aj manuálne – otvoríš si do nových tabov trebárs en, cs ekvivalenty článku, následne si naotváraš (znova do nových tabov) tamojšie kategórie a z nich preklikneš na sk ekvivalenty, kde existujú. Tie čo vyhodnotíš ako relevantné, následne cez HotCat doplníš do článku (názvy použiješ cez copy&paste). Dnes už by ti to podľa napromptovaného postupu zrejme vedel v pohode zrealizovať aj AI agent – problém tam môže byť akurát forma, v akej by pripravil úpravu na kontrolu a uloženie, ideálne by bolo ak by vedel pripraviť rozpracovanú úpravu zdrojáku v tabe browsra. Aj táto cesta sa dá vyskúšať a doladiť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:43, 28. apríl 2026 (UTC) == Šuvadová == Zdravím, keďže sa venuješ filmu, nevieš náhodou, či [[Silvia Šuvadová]] hrala v inom dieli Rýchlo a zbesilo než Tokio drift? Náhodou som otvoril jej článok a vo filmografii tam má uvedené, že hrala vo Filme Rýchlo a zbesilo z roku 2009 s tým, žeje tam prelinkovaný prvý diel. Ten je ale z roku 2001 a na IMBD som nenašiel, že by hrala v inom dieli než Tokio drift (ten ale vo filmografii uvedený tiež má a dokonca so správnym rokom). --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 18:45, 2. máj 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] Ahoj. Fú, séria [[Rýchlo a zbesilo (filmová séria)|Rýchlo a zbesilo]] ide tak dajako mimo mňa. Každopádne dané info tam bolo doplnené IP ([https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Silvia_%C5%A0uvadov%C3%A1&diff=6941668&oldid=6929056 viď]), čo my som moc vážne nebral. Každopádne som to fixol [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Silvia_%C5%A0uvadov%C3%A1&diff=8207405&oldid=8048525 takto], keby dačo tak daj vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:18, 2. máj 2026 (UTC) ::Mimo mňa to ide úplne, len sa mi zdalo divné to prelinkovanie na prvý diel, ktorý bol 8 rokov predtým a tak som to kontroloval pre istotu na IMDB, či náhodou nehrala v nejakom nasledujúcom z tých x dielov čo to má, ale nič som nenašiel. Díky každopádne. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 20:27, 2. máj 2026 (UTC) == [[Kambodžská občianska vojna]] a [[Kambodžská genocída]] == Ahoj, texty [[Kambodžská občianska vojna]] a [[Kambodžská genocída]] nespĺňajú základné kritériá a je nutné ich prerobiť -[https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom%3ALoverofBattle12&diff=8207450&oldid=8176370 viď toto upozornenie]. Preto tvoje úpravy revertujem.--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 22:09, 2. máj 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Pelex|Pelex]] Ono, často tie jeho počiny zvyknem prechádzať, apoň po stránke typografie, formátovania či záverečných sekcii (čo dá často dosť práce). Na prvý pohľad (bez väčšieho začítania) to na človeka nepôsobí úplne zle. A témy sú častokrát významné a potrebné... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:51, 2. máj 2026 (UTC) == Otázka od [[User:Safíček|Safíček]] (20:37, 3. máj 2026) == Čau Môžem sa Ťa spýtať či je na mieste vytvoriť stránku Lov Slov Junior. Viem, že existuje stránka nap. Milujem Slovensko. Len, že či by to bolo namieste také niečo urobiť aj nap. z názvamy tímov vrátane nahratých bodov. --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:37, 3. máj 2026 (UTC) :? @[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] [[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 15:15, 4. máj 2026 (UTC) ::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Nazdar. Ohľadom ''[[Lov Slov Junior]]'' sa má situácia tak, že neexistuje ani samotný ''[[Lov Slov]]'', ktorý by mal byť IMHO prioritnejšie vytvorený. Každopádne založený článok by mal spĺňať základnú štábnu kultúru ([[Pomoc:Úvod článku|úvodný opis]], [[Wikipédia:Uvádzanie zdrojov|zdroje]], [[Pomoc:Infobox|infobox]], [[Wikipédia:Záverečné sekcie|záverečné sekcie]]...). Keby dačo obráte sa v diskusii na mňa. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:23, 4. máj 2026 (UTC) :::Okej pokusim sa vytvorit ten Junior a potom mozno dam aj normalny. Mozem dat na zaciatok clanku sablonu ze neupravovat pracuje sa na clanku? --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 15:39, 4. máj 2026 (UTC) ::::@[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 15:39, 4. máj 2026 (UTC) :::::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Hej čl. môže obsahovať {{Tl|Pracuje sa}} ale treba článok raz dokončiť. Odporúčam si ešte preštudovať manuály: [[Pomoc:Ako vytvoriť nový článok]], [[Wikipédia:Váš prvý článok]], [[Redaktor:KormiSK/Prvá stránka]]. Každopádne by som tie články zakladal seriózne, nech to nestojí za ''milu-jarmilu''... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:44, 4. máj 2026 (UTC) ::::::Okej ked sa mi bude zdať dokončené tak pošlem na kontrolu :-) --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 15:47, 4. máj 2026 (UTC) :::::::V prvom rade je vhodné robiť to na svojom pieskovisku a až potom presunúť. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 15:50, 4. máj 2026 (UTC) :Zatiaľ: (absolútne to nieje dokončené) [[Lov slov junior]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 16:21, 4. máj 2026 (UTC) ::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Na dokončenie odporúčam pozrieť aj články s podobnou tematikou. Ohľadom [https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Lov_slov_junior.png foto] z najväčšou pravdepodobnosťou nebude slobodné dielo. PS nakoniec [[Lov slov]] má teda už vlastný článok vytvorený. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 16:58, 4. máj 2026 (UTC) ::Dokončené to nie je vôbec. Každopádne mám jednu poznámku: z infoboxu určite vyhoď ten počet epizód. Predsa nebudeš každú nedeľu, keď vyjde nová epizóda prepisovať infobox. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 16:59, 4. máj 2026 (UTC) :::Okej ďakujem ☺️ --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 17:06, 4. máj 2026 (UTC) ::Článok som ti presunul na pieskovisko, kde ho môžeš v pokoji upravovať. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 17:07, 4. máj 2026 (UTC) :Už to je hotové :-) [[Redaktor:Safíček/pieskovisko|Pieskovisko - Lov slov junior]]@[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]]@[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]]@[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 18:51, 4. máj 2026 (UTC) ::Je to už lepšie ale stále je na čom pracovať + je zbytočné pingovať zbytočne veľa redaktorov kvôli tomúto. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:05, 4. máj 2026 (UTC) :::Čo by ste tam napríklad pridali? Niektorými vecami som sa inšpiroval z článku [[Lov slov]] @[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:08, 4. máj 2026 (UTC) ::::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Viac zdrojov, viac wikilinkov, viac kategórii... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:15, 4. máj 2026 (UTC) :::::Je to takto OK? @[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] @[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]][[Redaktor:Safíček/pieskovisko]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:49, 4. máj 2026 (UTC) ::::::Pozri si iné, podobné články súťaží a relácií a inšpiruj sa. Keď ti budeme hovoriť každú drobnosť, nič sa nenaučíš ;) --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 19:52, 4. máj 2026 (UTC) :::::::Som pozrel len či je vhodné na zverejnenie. A aj keby bolo neviem ako to dať preč z pieskoviska :-)@[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:57, 4. máj 2026 (UTC) ::::::::Pozriem a ak, tak presuniem. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 20:02, 4. máj 2026 (UTC) :::::::::Ďakujem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:05, 4. máj 2026 (UTC) ::::::::::Vyzerá to tak, že teraz sa pustím do Duelu Junior :-) --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:15, 4. máj 2026 (UTC) :::::::::@[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] Si ešte nemal presúvať, ale čo už... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:14, 4. máj 2026 (UTC) ::::::::::Prečo? --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:15, 4. máj 2026 (UTC) ::::::Bude to treba ešte editnúť, zbytočne by som sa s tým neponáhlal. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:15, 4. máj 2026 (UTC) :::::::Myslím, že to je vcelku fajn @[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] tam ešte urobil malé úpravy a myslím, že to spĺňa všetko --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:16, 4. máj 2026 (UTC) ::::::::To je síce pekné, že to hovoríš no realita je trochu iná. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:17, 4. máj 2026 (UTC) :::::::::Ak sa môžem spýtať na nejakú konkrétnu vec nech viem do budúcnosti na čo si dávať pozor? @[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:19, 4. máj 2026 (UTC) ::::::::::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Stále platia vyššie spomínané nedostatky. Keď budem mať čas tak sa ti skúsim sa na to mrknúť a článok vylepšiť. Zatiaľ heslo pokojne vylepšuj sám. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:24, 4. máj 2026 (UTC) :::::::::::Okej --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:27, 4. máj 2026 (UTC) ::::::::::::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Čosi som omrkol [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Lov_slov_junior&diff=8208723&oldid=8208512 tu], no keď budem mať viac času tak by som to ešte prešiel. No na stránke mi stále v niektorých sekciách chýbajú [[Wikipédia:Uvádzanie zdrojov|zdroje]] a [[Wikipédia:Príručka/Odkazy|wikilinky]]. Trebalo by to ešte seriózne doladiť nech to je [[Wikipédia:Encyklopedický štýl|encyklopedický text.]] :-) --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:58, 6. máj 2026 (UTC) :::::::::::::Ďakujem :-) Teraz musím vyriešiť ten problém s tým jedným redaktorom. Ešte sa na to kuknem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 21:00, 6. máj 2026 (UTC) :::::::::::::Plánujem tam ešte dať tabuľku s názvamy tímov nahratými bodmi kedy sa to vysielalo niečo pod. nap. v [[Milujem Slovensko]] článku. Ale teraz som na to nemal čas --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 21:08, 6. máj 2026 (UTC) == Vyznamenanie == {{Vyznamenanie|kod=7010|text=Ďakujem za tvoju pomoc pri mojich dotazoch|podpis=[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:26, 4. máj 2026 (UTC)}} {{Clear}} == Otázka od [[User:Safíček|Safíček]] (20:53, 6. máj 2026) == Ahoj prepáč, že ruším ale neviem si dať rady s jednym redaktorom. Skúšal som už všetko ale stále mi pridáva na diskusnú stránku nepravdivý Hoax. Ak by si sa na to mohol pozrieť Ďakujem. --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:53, 6. máj 2026 (UTC) :@[[Redaktor:~2026-27065-36|~2026-27065-36]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:56, 6. máj 2026 (UTC) ::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Zdravím, diskusia bola medzičasom zmazaná, no každopádne by som to nejako extra neriešil. Vždy je dobre si zachovať na Wiki čistú hlavu a snažiť sa byť pokojný a slušný. Každopádne Wiki je prevažne o tvorení a nie o hádaní sa či bojovaní s niekým. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:35, 7. máj 2026 (UTC) :::Áno snažil som sa o to. Ale nedal si povedať. @[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 06:00, 8. máj 2026 (UTC) == Otázka od [[User:SjuKay|SjuKay]] (07:52, 14. máj 2026) == zdravím, vytvorila som včera článok na tému Ota Plávková, vy ste ho vylepšili, vyzerá dobre, ale stále sa nezobrazuje vo vyhľadávači - viete mi povedať prečo? --[[Redaktor:SjuKay|SjuKay]] ([[Diskusia s redaktorom:SjuKay|diskusia]]) 07:52, 14. máj 2026 (UTC) :@[[Redaktor:SjuKay|SjuKay]] Zdravím, článok [[Ota Plávková]] som vám ja needitoval, viďte históriu – [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ota_Pl%C3%A1vkov%C3%A1&action=history História revízií]. Niektoré problémy vyrieši jednoducho čas, v súčasnosti mi ho internetový prehliadač vyhadzuje ako prvý medzi článkami. Keby dača dajte pokojne vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 16:51, 16. máj 2026 (UTC) == Spam? == Užívateľ ~2026-29230-47 [[Špeciálne:Príspevky/~2026-29230-47|vrátil]] moje dnešné úpravy stránok o internetových doménach s tým že sa jedná o spam. Malo ísť iba o zdroje, mnoho nekomerčných stránok o jednotlivých internetových doménach som nenašiel. Aký je na to tvoj názor? S pozdravom --[[Redaktor:Henryk Siuda|Henryk Siuda]] ([[Diskusia s redaktorom:Henryk Siuda|diskusia]]) 17:12, 17. máj 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Henryk Siuda|Henryk Siuda]] Vcelku to nie je moja doména, no asi by som tie zdroje obmenil za lepšie. Skús možno pozrieť internetové enc. ako [[Encyclopædia Britannica|Britannica]], [[Encyclopædia Universalis|Universalis]] či iných krajín. Prípadne dajte ešte vedieť a pomôžem. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:38, 18. máj 2026 (UTC) ::Ďakujem za odpoveď. ::A [https://eprehledy.cz/narodni-domeny-statu.php túto] stránku by bolo možné ako zdroj použiť? Je (asi) nekomerčná, a je tu aj niečo málo o tom, čo ccTLD, národná doména znamená. ::S pozdravom --[[Redaktor:Henryk Siuda|Henryk Siuda]] ([[Diskusia s redaktorom:Henryk Siuda|diskusia]]) 11:45, 18. máj 2026 (UTC) 5cqpzc01426nx8rh280qp8brefmzixc 0 693913 8215531 8207473 2026-05-17T16:07:00Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 2 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8215531 wikitext text/x-wiki '''Okres Šahy''' (dobový názov Ipolské Šiahy)<ref name=":0">{{Citácia knihy|titul=Soznam miest na Slovensku ďla popisu ľudu z roku 1919|vydavateľ=Ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska|miesto=Bratislava|rok=1920|dátum archivácie=04-03-2023|url archívu=https://archive.org/details/soznammiestnaslo00czec/page/34/mode/2up?view=theater}}</ref> bol jedným z jednotiek územnej správy na [[Slovensko|Slovensku]]. Okres Šahy vznikol ako jeden zo [[Slúžnovský okres|slúžnovských okresov]] [[Hontianska župa (Uhorsko)|Hontianskej župy]] v [[Uhorsko|Uhorsku]] a pretrval aj do obdobia po vyhlásení [[Česko-Slovenská republika|Česko-Slovenskej republiky]]. Na Slovensku pôsobil do roku [[1923]] a bol obnovený počas rokov [[1949]] – [[1960]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zákon 36/1960 Zb. o územnom členení štátu úplné a aktuálne znenie|url=https://www.aspi.sk/products/lawText/1/29725/1/2|vydavateľ=ASPI|dátum prístupu=2023-05-19|jazyk=sk|meno=Wolters Kluwer SR, s r o-|priezvisko=info@wolterskluwer.sk|url archívu=https://web.archive.org/web/20230519092324/https://www.aspi.sk/products/lawText/1/29725/1/2|dátum archivácie=2023-05-19}}</ref> Sídlom okresu boli [[Šahy]].<ref name=":0" /> == Historický vývoj == Po vyhlásení [[Martinská deklarácia|Martinskej deklarácie]] [[30. október|30. októbra]] [[1918]] a pripojení územia [[Slovensko|Slovenska]] k Česko-Slovensku prebralo územie Slovenska župný a municipálny systém pochádzajúci z obdobia [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]]. Zaisťoval to zákon č.11/1918 Zb. z. a n. vydaný [[Národný výbor československý|Národným výborom československým]] v [[Praha|Prahe]], ktorý mal zabezpečiť kontinuitu a nerušený prechod správy do nového štátneho úradu. Jedným z provizórnych administratívnych celkov na území Slovenska bola [[Hontianska župa (Česko-Slovensko)|prvorepubliková Hontianska župa]], ktorá vznikla pripojením väčšej časti pôvodnej uhorskej Hontianskej župy k Česko-Slovensku, čo bolo dodatočne potvrdené podpísaním [[Trianonská mierová zmluva|Trianonskej mierovej zmluvy]] dňa [[4. júl|4. júla]] [[1920]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=New Page 1|url=http://web.sahy.sk/sk/mesto/mesto/asp1o2.htm|vydavateľ=web.sahy.sk|dátum prístupu=2023-03-04}}</ref> Hontianska župa, ako aj jej slúžnovské okresy, zanikla [[1. január|1. januárom]] [[1923]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nařízení 310/1922 Sb. , kterým se zavádí župní zřízení v některých částech území republiky Československé úplné a aktuálne znenie|url=https://www.aspi.sk/products/lawText/1/3104/1/2|vydavateľ=ASPI|dátum prístupu=2023-03-04|jazyk=sk|meno=|priezvisko=|url archívu=https://web.archive.org/web/20230304185016/https://www.aspi.sk/products/lawText/1/3104/1/2|dátum archivácie=2023-03-04}}</ref> Od tohto dátumu bolo uvedené do platnosti [[Župa (Česko-Slovensko)|nové župné zriadenie]], ktoré nahradilo dovtedajšiu územnú správu na Slovensku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zákon 126/1920 Sb. o zřízení župních a okresních úřadů v republice Československé úplné a aktuálne znenie|url=https://www.aspi.sk/products/lawText/1/1707/1/2|vydavateľ=ASPI|dátum prístupu=2023-03-04|jazyk=sk|meno=|priezvisko=}}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Celé územie bývalého slúžnovského okresu Šahy bolo s časťou okresu [[Nekyje (slúžnovský okres)|Vinica]] pripojené do nového okresu so sídlom v [[Krupina|Krupine]] a prevedené do [[Zvolenská župa (Česko-Slovensko, 1923 – 1928)|Zvolenskej župy]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nařízení 378/1922 Sb. o rozdělení a sídlech okresních úřadů na Slovensku úplné a aktuálne znenie|url=https://www.aspi.sk/products/lawText/1/3172/1/2|vydavateľ=ASPI|dátum prístupu=2023-03-04|jazyk=sk|meno=|priezvisko=|url archívu=https://web.archive.org/web/20230219150236/https://www.aspi.sk/products/lawText/1/3172/1/2|dátum archivácie=2023-02-19}}</ref> Dňa [[20. január|20. januára]] 1923 bola v Šahách vyhláškou ministra vnútra 15/1923 Zb. zriadená expozitúra Krupinského okresu pre obce v spádovej oblasti.<ref>https://www.sahy.sk/admistrat-spravne-postavenie.phtml?id3=19778</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vyhláška 15/1923 Sb. o obstarávaní vnútornej správy okresnej v niektorých obciach v obvode okresného úradu v Krupine úplné a aktualní znění|url=https://www.aspi.cz/products/lawText/1/3224/1/2|vydavateľ=ASPI|dátum prístupu=2023-03-04|jazyk=cs|meno=Wolters Kluwer ČR, a s-|priezvisko=info@wolterskluwer.cz|url archívu=https://web.archive.org/web/20230304230110/https://www.aspi.cz/products/lawText/1/3224/1/2|dátum archivácie=2023-03-04}}</ref> == Geografia == Okres Šahy v roku 1920 susedil na západe s okresom [[Pastovce (slúžnovský okres)|Pastovce]], na severozápade susedil s okresom [[Bátovce (slúžnovský okres)|Bátovce]], na severovýchode s okresom [[Krupina (slúžnovský okres)|Krupina]] a na východe s okresom [[Nekyje (slúžnovský okres)|Vinica]]. Na juhu prebiehala hranica s [[Maďarské kráľovstvo|Maďarským kráľostvom]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Gurňák|meno=Daniel|titul=Regionálnogeografické špecifiká vývoja administratívneho členenia územia Slovenska|url=http://www.regionalnageografia.sk/publikacie/pub/RDS/07_gurnak.pdf|dátum vydania=2014|dátum prístupu=04-03-2023|dátum archivácie=2016-04-10|url archívu=https://web.archive.org/web/20160410103122/http://regionalnageografia.sk/publikacie/pub/RDS/07_gurnak.pdf|vydavateľ=Univerzita Komenského v Bratislave}}</ref> == Administratívne členenie == '''Do okresu Šahy v roku 1919 patrili obce*:''' * [[Demandice|Demändice]] (tiež Demanová) * [[Dvorníky_(rozlišovacia_stránka)|Dvorníky]], časť obce [[Hontianske Tesáre]] * [[Dudince|Ďudince]] * [[Ipeľské Predmostie|Hidvég]]<ref>https://slovnik.juls.savba.sk/?w=Ipe%C4%BEsk%C3%A9+Predmostie&s=exact&c=Hc6b&cs=&d=obce#</ref> * [[Hokovce]] (tiež Hochovce) * [[Hrkovce]] * Chorváty (tiež Horváty), časť obce [[Tupá]]<ref>https://www.tupa.dcom.sk/historia</ref> * [[Lišov (okres Krupina)|Lišov]] * Maďarovce, časť obce [[Santovka]] * [[Medovarce]] * Merovce (časť mesta [[Dudince]])<ref>https://kupele.dudince.info/cs/mesto-dudince/</ref> * Kostolné Moravce, časť obce [[Hontianske Moravce]] * Opatové Moravce (tiež Čierne Moravce), časť obce [[Hontianske Moravce]] * [[Preseľany nad Ipľom|Pereslany]], časť mesta [[Šahy]] * [[Plášťovce]] * [[Rykynčice|Dolné Rikynčice]] * [[Horné Rykynčice|Horné Rikynčice]] * [[Santovka|Santov]] * [[Sazdice]] * [[Dolné Semerovce]] * [[Horné Semerovce]] * [[Slatina (okres Levice)|Slatina]] * [[Súdovce]] * [[Šahy|Ipolské Šiahy]] * [[Šipice|Dolné Šipice]]<ref>https://dolne-sipice.oma.sk/</ref> * [[Šipice|Horné Šipice]]<ref>https://horne-sipice.oma.sk/</ref> * [[Sudince|Šudince]] (tiež Sudince) * [[Terany (okres Krupina)|Dolné Terany]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://www.obecterany.sk/historia-obce |dátum prístupu=2023-03-04 |url archívu=https://web.archive.org/web/20230321080446/https://www.obecterany.sk/historia-obce |dátum archivácie=2023-03-21 }}</ref> * [[Terany (okres Krupina)|Horné Terany]] * [[hontianske Tesáre|Tesáre]] (tiež Tesáry) * [[Tešmák]] * [[tupá|Tompa]]<ref>https://www.regionhont.sk/tupa</ref> * [[Dolné Turovce|Dolné Túrovce]] * [[Horné Turovce|Horné Túrovce]] * [[Stredné Turovce|Stredné Túrovce]] * [[Vyškovce nad Ipľom|Viška]] (tiež Viškovce) ''*Uvedené sú dobové názvy obcí.''<ref name=":0" /> == Pozri aj == * [[Hontianska župa (Uhorsko)]] * [[Hontianska župa (Česko-Slovensko)]] * [[Zvolenská župa (Česko-Slovensko, 1923 – 1928)|Zvolenská župa (1923 – 1928)]] * [[Banskobystrický kraj (1948 – 1960)|Banskobystrický kraj (1949 – 1960)]] * [[Stredoslovenský kraj]] * [[Hont (slovenský región)|Hont]] (slovenský región) * [[Slúžnovský okres]] == Referencie == {{Referencie}}{{Administratívne členenie Česko-Slovenska}} [[Kategória:Hont]] [[Kategória:Slúžnovské okresy]] [[Kategória:Administratívne členenie Česko-Slovenska]] [[Kategória:Šahy]] jygo8ijlaqaaeuvpfpy64bsk9nn1uak 0 695250 8215483 7559002 2026-05-17T14:24:48Z ~2026-29230-47 294915 8215483 wikitext text/x-wiki {{presunúť|Stepan Mykolajovyč Borčuk}} {{Infobox Vedec | Meno = Stepan Borčuk | Rodné meno = Stepan Mykolajovyč Borčuk | Portrét = <!-- len názov súboru --> | Profesia = historik | Polia pôsobnosti = | Známy vďaka = | Významné práce = | Vedecké pôsobenie = | Počet citácií = | Alma mater = [[Prykarpatskyj nacionaľnyj universytet imeni Vasyľa Stefanyka]] | Akademický titul = profesor | Vedecká hodnosť = Doc. | Významní profesori = | Významní študenti = | Vplyvy = | Ovplyvnil = | AutorBot = | AutorZoo = | Ocenenia = | Dátum narodenia = {{dnv|1966|10|29}} | Miesto narodenia = [[Ľubkivci]], [[Ivanofrankivská oblasť]], [[Ukrajinská sovietska socialistická republika|Ukrajinská SSR]] | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|Y2|M2|D2|Y1|M1|D1}} --> | Miesto úmrtia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Miesto pobytu = | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- len názov súboru --> | Webstránka = <!-- {{url|adresa|názov}} --> | E-mail = | Údaje = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Stepan Mykolajovyč Borčuk''' ({{ukr|Степан Миколайович Борчук}}; [[29. október]] [[1966]], [[Ľubkivci]], [[Ivanofrankivská oblasť]], [[Ukrajinská sovietska socialistická republika|Ukrajinská SSR]]) je ukrajinský historik, [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|profesor]] Katedry svetových dejín Fakulty histórie, politológie a medzinárodných vzťahov [[Prykarpatskyj nacionaľnyj universytet imeni Vasyľa Stefanyka|Prikarpatskej národnej univerzity Vasyľa Stefanyka Vasyľa Stefanyka]]. Popredný bádateľ histórie ukrajinskej encyklopedickej tradície.{{chýba citácia}} == Životopis == Narodil sa v dedine Ľubkivci.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Любківці | priezvisko zborník = Борчук | meno zborník = С. М. | autor = | odkaz na autora = | titul = Енциклопедія Сучасної України | url = https://esu.com.ua/article-59836 | vydavateľ = esu.com.ua | dátum vydania = 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-04-01 | miesto = | jazyk = }}</ref> Pôsobí na katedre všeobecných dejín.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Борчук Степан Миколайович|url=https://kvi.pnu.edu.ua/%d0%b2%d0%b8%d0%ba%d0%bb%d0%b0%d0%b4%d0%b0%d1%86%d1%8c%d0%ba%d0%b8%d0%b9-%d1%81%d0%ba%d0%bb%d0%b0%d0%b4-%d0%ba%d0%b0%d1%84%d0%b5%d0%b4%d1%80%d0%b8/%d0%b1%d0%be%d1%80%d1%87%d1%83%d0%ba-%d1%81%d1%82%d0%b5%d0%bf%d0%b0%d0%bd-%d0%bc%d0%b8%d0%ba%d0%be%d0%bb%d0%b0%d0%b9%d0%be%d0%b2%d0%b8%d1%87/|vydavateľ=Кафедра всесвітньої історії|dátum prístupu=2023-04-01|jazyk=uk}}</ref> V roku [[1999]] obhájil doktorandskú dizertačnú prácu ''Spoločenské, kultúrne a vedecké aktivity Isidora Ivanoviča Šaraneviča (1929{{--}}1901)''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Степан Миколайович Борчук / Stepan Borchuk|url=https://scholar.google.com.ua/citations?user=2TDq5wUAAAAJ&hl=ru|vydavateľ=scholar.google.com.ua|dátum prístupu=2023-04-01}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ГРОМАДСЬКО–КУЛЬТУРНА ТА НАУКОВА ДІЯЛЬНІСТЬ ІСИДОРА ІВАНОВИЧА ШАРАНЕВИЧА (1829–1901)|url=https://scholar.google.com.ua/citations?view_op=view_citation&hl=ru&user=2TDq5wUAAAAJ&citation_for_view=2TDq5wUAAAAJ:RHpTSmoSYBkC|vydavateľ=scholar.google.com.ua|dátum prístupu=2023-04-01}}</ref> V roku [[2015]] obhájil doktorandskú dizertačnú prácu ''Ukrajinská encyklopedická tradícia 20. storočia: projekty, interpreti, perspektívy výskumu''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Українська енциклопедична традиція ХХ ст.: проекти, виконавці, перспективи дослідження|url=https://scholar.google.com.ua/citations?view_op=view_citation&hl=ru&user=2TDq5wUAAAAJ&citation_for_view=2TDq5wUAAAAJ:eQOLeE2rZwMC|vydavateľ=scholar.google.com.ua|dátum prístupu=2023-04-01}}</ref> Venuje sa výskumu tvorivých diel a aktivít ukrajinských historikov a verejných činiteľov [[Halič (región)|Haliča]] v 19.{{--}}20. storočí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Борчук С. Історико-краєзнавчі дослідження Ісидора Шараневича (1997)|url=http://irbis-nbuv.gov.ua/ulib/item/UKR0001715|vydavateľ=irbis-nbuv.gov.ua|dátum prístupu=2023-04-01}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Борчук С. М. Громадсько-культурна та наукова діяльність Ісидора Івановича Шараневича (1829-1901) (2009)|url=http://irbis-nbuv.gov.ua/ulib/item/UKR0008185|vydavateľ=irbis-nbuv.gov.ua|dátum prístupu=2023-04-01}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} {{DEFAULTSORT:Borčuk, Stepan Mykolajovyč}} [[Kategória:Ukrajinskí historici]] cc1bmn8nczigp1oodyyrsnbbmcozgt7 4 696112 8215867 8183053 2026-05-18T11:12:26Z Lišiak 21212 wl. 8215867 wikitext text/x-wiki == Ďalší školský projekt? == Možno to už niekto niekde riešil, ale vyzerá to na ďalší školský projekt: [[Prevencia depresie u mladistvej populácie]], [[Závislosť na nosových sprejoch]], [[Progéria-syndróm predčasného starnutia]] (presunuté do už existujúceho článku [[Progéria]]) ... Viete o tom niekto niečo, kontaktovali Vás nejakí účastníci?--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 21:28, 22. december 2022 (UTC) :A vyzerá to tak, že ešte jeden: [[NFT]], [[Smerovanie]], [[Porušenie ochrany údajov (Data Breach)]]... Alebo minimálne niečo podobné. Podľa všetkého sú to zdroje, okrem toho chýbajú referencie alebo sú v otrasnom stave. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 22:30, 30. december 2022 (UTC) ::Tých informatických článkov v posledných dňoch pribudlo viac a tu je niečo zaujímavé: „''Som študentom Strednej Priemyselnej školy elektrotechnickej v Košiciach[1], preložil som jeden článok: BlueStacks. Tento preklad slúži ako úloha/projekt na predmet Počítačová bezpečnosť.''" z redaktorskej stránky [[Redaktor:MRAK3NZY]]. --[[Redaktor:CaeCalig|CaeCalig]] ([[Diskusia s redaktorom:CaeCalig|diskusia]]) 22:41, 30. december 2022 (UTC) :::Skúsim sa na to pozrieť zajtra.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:55, 30. december 2022 (UTC) :Pre protokol, články [[Útok hrubou silou (Brute-force attack)]] a [[ElGamal encryption]] sú z veľkej časti (strojovými) prekladmi bez priznania zdroja, súdiac podľa miery zhôd s webmi, žmýkajúcimi reklamné drobné zo strojovo preložených kópií wiki. [https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&title=&oldid=7514427&use_engine=0&use_links=0&turnitin=0&action=compare&url=https%3A%2F%2Fhmn.wiki%2Fsk%2FBrute-force_attack][https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&title=&oldid=7514477&use_engine=0&use_links=0&turnitin=0&action=compare&url=https%3A%2F%2Fhmn.wiki%2Fsk%2FElGamal_encryption]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:57, 30. december 2022 (UTC) ::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]]: Zdroj je uvedený v popise zmeny v prvej revízií daných článkov. [[Redaktor:Dušan Kreheľ|Dušan Kreheľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Dušan Kreheľ|diskusia]]) 23:32, 30. december 2022 (UTC) :::Ok, v tom prípadne bežný preklad prekladačom. Miera zhody toho prvého s čisto strojovým prekladom je ale v každom prípade hodne vysoká na anglický text. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:50, 30. december 2022 (UTC) Kontaktoval niekto v tejto veci pedagógov z tej školy, alebo naopak kontaktoval niekto z tej školy nejak nejakého kompetentného redaktora/správcu?--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 20:01, 9. január 2023 (UTC) :Mám to v queue, ale ešte nie. Z WMSK im môžme spraviť workshop, idem skúsiť kto z autorov má email.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:38, 9. január 2023 (UTC) ::Čo sa týka tých IT článkov by mohol byť kontakt [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom%3APelex&diff=7520356&oldid=7520021 toto]. Kontaktuješ ho?--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 16:29, 10. január 2023 (UTC) :::Napísal som mu včera večer, zatiaľ bez odpovede.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 10:13, 11. január 2023 (UTC) ::::Učiteľ sa mi ozval. Priebežne na niektorých článkoch pracuje. Zo strany WMSK sme ponúkli workshop editovania pre budúce projekty, uvidíme ako sa to vyvinie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:31, 11. január 2023 (UTC) == Kontakty == Ahojte. [[Wikipédia:Redaktori (kontakt)|Kontaktná stránka]] nie je často aktualizovaná, má zmysel ju držať?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 23:56, 20. január 2023 (UTC) :Otázka je asi skôr ako často tú stránku niekto navštevuje a využíva. Inak myslím, že to veľmi zmysel nemá, hlavne keďže máme diskusné stránky. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 18:58, 30. január 2023 (UTC) ::Na jednej strane asi zbytočná, na druhej - nikomu neublíži, keď tu bude naďalej... Komunikácia má byť prioritne cez DS, event. cez mail.--<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 19:19, 30. január 2023 (UTC) == Žiadosť o zmazanie ZL == Článok o mojej osobe na Wikipédii vznikol bez môjho vedomia a bez môjho súhlasu. Túto skutočnosť Vám potvrdí sám jeho iniciátor AOK 2008. Navyše článok je poznačený nevyváženosťou BLP najmä po tom, ako ste ho doplnili o diskutabilnú sekciu ''Kontroverzie a'' jednostranné ''Referencie''. Detaily odôvodnenia som uviedol vo viacerých mailoch adresovaných na [mailto:matej.grochal@wikimewdia.sk matej.grochal@wikimewdia.sk]  a [mailto:info@wikimedia.sk info@wikimedia.sk] (verím, že ich nemusím prikladať). Opieram sa najmä o odpoveď Radoslavy Semanovej, ktorá mi napísala: ''„Pokiaľ si želáte článok o svojej osobe vymazať, doporučujem Vám obrátiť sa na niektorého zo správcov slovenskej Wikipedie, prípade uviesť svoju požiadavku do diskusnej sekcie Kaviareň priamo na Wikipédii. Komunita redaktorov následne bude o vašej požiadavke diskutovať a hlasovať. Verím, že vzhľadom na okolnosti vzniku článku budú k Vašej žiadosti o vymazanie ústretoví.“'' ''                                                         '' S pozdravom Pavol Dinka (1942) [[Redaktor:Palo1942|Palo1942]] ([[Diskusia s redaktorom:Palo1942|diskusia]]) 10:17, 3. február 2023 (UTC) :{{re|Palo1942|s=1}} Pre info, kolega založil k čl. hlasovanie [[Wikipédia:Stránky na zmazanie/Pavol Dinka]]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:08, 3. február 2023 (UTC) :{{Re|Palo1942}} Dobrý deň. Pardon, nestihol som dokončiť odpoveď než sa mi začal meeting. Podľa štandardného postupu som založil [[Wikipédia:Stránky na zmazanie/Pavol Dinka|hlasovanie o zmazaní]]. Emaily nemám vo zvyku zverejňovať bez súhlasu dotknutých strán, ale ak chcete, môžem zverejniť našu komunikáciu. Pripomínam tiež (ako som už [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Wikip%C3%A9dia:Kaviare%C5%88/Wikimedia_Slovensko&diff=prev&oldid=7528908 písal] tiež v Kaviarni) že Wikimedia Slovensko nie je nadradený orgán či redakčná rada Wikipédie. :V hlasovaní sa môže vyjadriť ktokoľvek, hlasovať môžu prihlásení redaktori s hlasovacím právom. Viac info o hlasovaní je [[Wikipédia:Stránky na zmazanie|tu v hlavičke]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 13:49, 3. február 2023 (UTC) == Gymnázium svätej Rodiny (zmena názvu) == Dobrý deň, rád by som sa opýtal, či sa dá zmeniť názov stránky Gymnázium svätej Rodiny? Tá škola sa totižto volá Spojená škola svätej Rodiny. Takto by sa mala tá stránka volať. Vedel by mi nikto poradiť, ako opraviť ten názov? Vďaka.--[[Redaktor:JonySVK|JonySVK]] ([[Diskusia s redaktorom:JonySVK|diskusia]]) 18:22, 17. február 2023 (UTC) :@[[Redaktor:JonySVK|JonySVK]]: :* Vpravo hore na stránke je menu ''Nástroje'' (pod položkou ''Pridať jazyk'') a v menu je ''Presunúť.'' :* Rovno cez tento odkaz [[Špeciálne:PresunúťStránku/Gymnázium Svätej Rodiny]]. :[[Redaktor:Dušan Kreheľ|Dušan Kreheľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Dušan Kreheľ|diskusia]]) 18:34, 17. február 2023 (UTC) :{{ping|JonySVK|s=1}}Tam je problém v tom, že článok je nateraz skôr o tom [[Gymnázium Svätej Rodiny|gymnáziu]]. Je to, keď už tak, treba celé prerobiť a následne sa to presunie na požadovaný názov.--<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 18:35, 17. február 2023 (UTC) :{{re|JonySVK|s=1}} Encyklopedicky významné je ale stále skôr to gymnázium, tzn. osobne by som nechal článok primárne o gymnáziu, že je organizačnou zložkou spojenej školy sa dá v úvode uviesť (a doplniť presmerovanie z toho názvu). Podobne ako je napr. [[Gymnázium Jura Hronca]]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:16, 17. február 2023 (UTC) :: Vďaka za rady. Vytvoril som stránku [[Spojená škola svätej Rodiny|Spojená škola sv. Rodiny]] ako presmerovanie na [[Gymnázium Svätej Rodiny]]. Časom možno prerobím stránku gymnázia tak, aby bola o celej škole. Ešte raz vďaka za rady! --[[Redaktor:JonySVK|JonySVK]] ([[Diskusia s redaktorom:JonySVK|diskusia]]) 08:03, 18. február 2023 (UTC) == Felvidék.ma ako spoľahlivý zdroj? == Zdravím. V súvislosti s citáciou v čl. [[Daniel Iráni]] (ping [[Redaktor:Peter Udvardi|Peter Udvardi]]) by ma zaujímal názor ostatných na používanie spravodajského portálu [https://felvidek.ma Felvidék.ma], vydávaného záujmovým združením právnických osôb ''Szövetség a Közös Célokért – Združenie za spoločné ciele'' so sídlom v Komárne (SZAKC; [http://szakc.sk/ www] [https://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailzzpo.aspx?id=151183&full reg.]), ako spoľahlivého zdroja. Združenie mi v zmysle: * {{small|{{Citácia periodika | priezvisko = Morvay | meno = Peter | autor = | odkaz na autora = | titul = SMK pred Slovákmi zatajuje svojich radikálov | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/67499/smk-pred-slovakmi-zatajuje-svojich-radikalov/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2015-03-09 | dátum prístupu = 2023-03-28}} }} * {{small|{{Citácia periodika | priezvisko = Cuprik | meno = Roman | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Finta | meno2 = Márk | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Sólymos | meno3 = Karin | autor3 = | odkaz na autora3 = | priezvisko4 = Diko | meno4 = Lukáš | autor4 = | odkaz na autora4 = | titul = Na Slovensko tečú z Maďarska milióny eur. Ako si Orbán buduje vplyv | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22604653/zaplatil-politikom-novinarom-aj-futbalistom-ako-si-orban-na-slovensku-buduje-vplyv.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2021-02-26 | dátum prístupu = 2023-03-28}} }} nepríde úplne ok. Asi nejde vyložene o hovnomet na spôsob Aeronetu a spol. (a citované sú tu odtiaľ v zásade neškodné veci, čo som zbežne pozeral [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?go=%C3%8Ds%C5%A5+na&search=insource%3A%2Ffelvidek%5C.ma%2F&title=%C5%A0peci%C3%A1lne%3AH%C4%BEadanie&ns0=1]), no biasy tam predpokladám budú. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:24, 28. marec 2023 (UTC) :Samozrejme, že nie je úplne OK (už len názov: doména "ma" znamená "dnes") . je to hlásna trúba proorbánovskej kliky, a preto by som odtiaľ necitoval nič aktuálne, ale info o tom, že niekde odhalili tabuľu, sochu niekomu kto je viac ako 100 mŕtvy je informácia. To že táto "pamiatka" nesie so sebou istú emóciu a étos je tiež fakt, ktorý rôzni ľudia budú rôzne interpretovať.A toto sa na wikipédii nerobí a mali by sme sa tomu vyvarovať. Ale ako o tom informovať, ako tú tabuľu ukázať/sochu ukázať, keď nikto iný o tom neinformuje. [[Redaktor:Peter Udvardi|Peter Udvardi]] ([[Diskusia s redaktorom:Peter Udvardi|diskusia]]) 06:07, 29. marec 2023 (UTC) == Správna forma písania štátu narodenia/úmrtia osobnosti == Zdravím, neviem či som to zaradil správne, v každom prípade na [[Diskusia s redaktorom:Georgeo88|mojej diskusnej stránke]] vznikla na základe mojich úprav polemika s Teslatonom o tom aká je správna forma zapisovania štátu/krajiny narodenia/úmrtia osoby. Ja som pri úpravách vychádzal z odporúčania uvedenom pri [[Šablóna:Infobox Osobnosť|šablóne infobox osobnosť]] konkrétne: ''Používajte geografické a politické názvy, ktoré v príslušnom roku existovali (napr. Rakúsko-Uhorsko), nie názvy ich územiu zodpovedajúcich súčasných štátov (napr. Slovensko, Česko). Súčasný štát vložte do zátvorky ako doplňujúcu informáciu. Napr.: „Trnava, Rakúske cisárstvo (dnes Slovensko)“, „Mukačevo, ČSR (dnes Ukrajina)“.'' Na wikipédie všeobecne čo sledujem ale ľudia pri zakladaní článku hádžu do IB klasicky Slovensko, Česko, v lepšom prípade Česko-Slovensko. Ako by to malo byť teda správne. Ide hlavne o prípady Česko-Slovenska, kde sa oficiálny názov štátu menil - Česko-Slovensko, Československá socialistická republika, Česká a Slovenská Federatívna Republika. Podobne je to u Rakúsko-Uhorska - kde sa používajú podľa rokov termíny - Habsburská monarchia, Rakúske cisárstvo a Rakúsko-Uhorsko. Môj názor je že by sa to malo používať tak ako to je v odporúčaní už len pre tú historickú presnosť a takisto že pre každý termín existuje samostatný článok. Aký je teda Váš názor? Dobré by bolo ak by sa vyjadril aj niekto v tejto problematike zdatný. [[Redaktor:Georgeo88|Georgeo88]] ([[Diskusia s redaktorom:Georgeo88|diskusia]]) 16:35, 13. apríl 2023 (UTC) :{{Re|Georgeo88}} Osobitne pri Česko-Slovensku sa odporúčam riadiť týmto prehľadom a v infoboxoch používať len skratky, ale odkazovať na článok o konkrétnom období štátu namiesto všeobecného odkazu na [[Česko-Slovensko]] (zdôvodnenie časových rozpätí je [[Wikipédia:Písanie názvu Československa/Česko-Slovenska#Názov štátu|tuto]], ak by to niekoho zaujímalo). :{| class="wikitable" |+ |- !colspan=2|Časový úsek !colspan=3|Názov štátu |- ! začiatok ! koniec ! dlhý ! krátky ! skratka |- || 28. október 1918 || 30. september 1938 || Československá republika || Československo || ČSR |- || 30. september 1938 || 15. marec 1939 || Česko-slovenská republika || Česko-Slovensko || Č-SR |- || 5. apríl 1945 || 11. júl 1960 || Československá republika |rowspan=2| Československo || ČSR |- || 11. júl 1960 || 29. marec 1990 || [[Československá socialistická republika]] || ČSSR |- || 29. marec 1990 || 23. apríl 1990 || [[Česko-slovenská federatívna republika]] |rowspan=2| Česko-Slovensko |rowspan=2| ČSFR |- || 23. apríl 1990 || 31. december 1992 || [[Česká a Slovenská Federatívna Republika]] |- |} :Skratky ako [[Maďarská ľudová republika|MĽR]], [[Bulharská ľudová republika|BĽR]], [[Poľská ľudová republika|PĽR]] ap. sa síce používajú v encyklopédiách a biografických slovníkoch spred roku 1989 (napr. ''[[Slovenský biografický slovník]]'' vrátane posledného zväzku z roku 1994), no súčasný bežný čitateľ ich už nemusí poznať. Osobne uprednostňujem vyhýbať sa skratkám, ak nie sú ozaj všeobecne rozšírené a známe; teda preferujem zápis vo formáte <code><nowiki>[[Maďarská ľudová republika|Maďarsko]]</nowiki></code>. Osobne mám tiež radšej zápis [[Spojené štáty]] a [[Sovietsky zväz]] (hoci USA a ZSSR sú tiež široko známe skratky), už aj kvôli tomu, že na takéto názvy majú články o tých štátoch. :Dobovo vhodné pomenovania bývalej monarchie by vedel potvrdiť historik novoveku [[Redaktor:Armin|Armin]]{{ping|Armin|s=1}}, no obecne sa riadim týmto: 1526{{--}}1804 [[habsburská monarchia]] (pozor, s malým „h“!), 1804{{--}}1867 [[Rakúske cisárstvo]] alebo len [[Rakúske cisárstvo|Rakúsko]], 1867{{--}}1918 [[Rakúsko-Uhorsko]]. :Pri väčšine historických období štátov odporúčam zápis vo formáte: <code><nowiki>[[Druhé francúzske cisárstvo|Francúsko]]</nowiki></code> (musí platiť, že „Francúzsko“ je skráteným názvom pre „Francúzske cisárstvo“), pričom tu už netreba do zátvoriek dávať <code><nowiki>(dnes [[Francúzsko]])</nowiki></code>, ak sa dané miesto nachádza na dnešnom území Francúzska. Je dôležité snažiť vždy odkazovať na historickú podobu štátu, má to väčšiu výpovednú hodnotu. :Pri konfederáciách a federáciách odporúčam uvádzať aj členský štát, napr. <code><nowiki>[[Los Angeles]], [[Kalifornia]], [[Spojené štáty]]</nowiki></code>. Osobne nie som proti ani ak sa to uvádza aj v prípade Uhorska (napr. <code><nowiki>[[Bratislava]], [[Uhorsko]], [[Rakúske cisárstvo|Rakúsko]] (dnes [[Slovensko]])</nowiki></code>), ktoré bolo [[Zoznam panovníkov Uhorska|korunnou krajinou]], no tuším [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]]{{ping|Vasiľ|s=1}} mal voči tomu námietky. :Špecifikom je napr. Čína, ktorá sa historicky periodizuje podľa vládnucich dynastií (napr. 1368{{--}}1644 dynastia [[Ming]], teda zápis <code><nowiki>[[Ming|Čína]]</nowiki></code>) a ešte by sa zopár takýchto príkladov našlo, no vzhľadom na väčšinovú tvorbu redaktorov ide skôr o okrajové záležitosti. Ak by sme chceli ísť do detailov, tak máme aj sporné prípady typu či písať <code><nowiki>[[Priština]], [[Kosovo]]</nowiki></code> alebo <code><nowiki>[[Priština]], [[Srbsko]]</nowiki></code>, no to teraz radšej nechávam bokom.--<font face="Century">[[Redaktor:Lišiak|<font color="navy">'''Lišiak'''</font>]]<sub>([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])</sub></font> 17:17, 13. apríl 2023 (UTC) ::Ďakujem za vcelku vyčerpávajúce vysvetlenie. ::Pár vecí k tomu čo si napísal. K tomu Česko-Slovensku - je akurát problém pri skratke ČSR, kedy to hádže na rozlišovačku, takže by bolo asi lepšie použiť napr. zápis <nowiki>[[Prvá česko-slovenská republika|ČSR]]</nowiki> ,alebo nejak ináč? ::Trochu nerozumiem argumentácii, resp. mi pride trochu vtipné argumentovať na wikipédii, že skratky MĽR, BĽR a PĽR ľudia nepoznajú hoci v encyklopédiách sa používajú. Podľa mňa práve preto by sa mali používať aj tu. Môj názor že skôr si človek klikne na odkaz MĽR, ktorý nepozná a dozvie sa čo to znamená ako na Maďarsko, čo je zaužívaný termín dnes. Ale to je môj názor ak by to malo byť ako píšeš ty v tomto prípade mi to trhať žily nebude. [[Redaktor:Georgeo88|Georgeo88]] ([[Diskusia s redaktorom:Georgeo88|diskusia]]) 17:49, 13. apríl 2023 (UTC) :::Áno, vždy treba odkazovať na článok, nie na presmerovacie a najmä nie na rozlišovacie stránky (teda napr. <code><nowiki>[[Prvá česko-slovenská republika|ČSR]]</nowiki></code>, <code><nowiki>[[Československá socialistická republika|ČSSR]]</nowiki></code>). :::Dovolím si predpokladať, že priemerný čitateľ Wikipédie nelistoval v encyklopédii, aspoň nie v takej spred roku 1989, kde by sa s tými skratkami stretol. Osobne by mi neprekážalo ani ak by sme písali skratky MĽR, BĽR, PĽR ap., len sa treba dohodnúť a konzistentne to takto používať (samozrejme vo formáte <code><nowiki>[[Maďarská ľudová republika|MĽR]]</nowiki></code>). Vo všeobecnosti sa však snažím písať články tak, aby v nich bolo čo najmenej nevysvetlených skratiek. <font face="Century">[[Redaktor:Lišiak|<font color="navy">'''Lišiak'''</font>]]<sub>([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])</sub></font> 23:17, 15. apríl 2023 (UTC) Komplikujeme veci, ktoré nemusíme; prečo nepoužiť v IB spojenie „dnes Slovensko“ a vtedajšie zaradenie ak tak, doplniť v texte? Na malú časť fandov histórie a odborníkov, mnohí nemáme páru, ako a prečo sa R-U volalo tak či onak, podobne to je pri spomínanej ČSR, ktorá za pár desiatok rokov mala zo 6 názvov.--<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 07:20, 16. apríl 2023 (UTC) :{{re|Pe3kZA|s=1}} To je podľa mňa úplne nevhodné riešenie, podstatný je štát, do ktorého sa narodil. Práve to, kam dotyčné sídlo administratívne patrí dnes, je z pohľadu biografie len doplnková informácia (a v mnohých prípadoch triviálna, pretože to každý podľa sídla vie). V kontexte doby, v ktorej dotyčný žil, je súčasný štát v mnohých prípadoch (najmä tunajších stredoeurópskych v kontexte storočí dozadu) úplne irelevantný. Otázka, ktorá sa tu rieši, je iná – že do akej miery byť obsesívny, čo sa týka jednotlivých dobových foriem/názvov dotyčných štátov. Tzn. či len prosto súhrnne Česko-Slovensko alebo 1./2./3. ČSR / ČSSR / ČSFR. Tu už osobne nemám jednoznačný pohľad, ak je to čisto len forma rovnakého štátu (s právnou kontinuitou a v zhruba rovnakých hraniciach), akceptoval by som súhrnný názov štátu. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 07:58, 16. apríl 2023 (UTC) ::V tom prípade zdieľam tento názor - jednotný názov s doplnením v článku, príp. konkrétnym wl. <font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 08:10, 16. apríl 2023 (UTC) :Ahojte. Podporujem čo najpresnejšie označovanie miesta pôvodu. V česko(-)slovenskom prípade sa síce štátne hranice výrazne nemenili (okrem Podkarpatskej oblasti) ale menilo sa zriadenie. Je rozdiel vyrastať v komunistickom vs slobodnom štáte. Určite by som to v infoboxe zaznamenal. :Za mňa zápis <nowiki>[[Ming|Čína]]</nowiki> nedáva veľa zmyslu. Nenapadlo by mi kontrolovať či sa pod wikilinkom na Čínu skrýva odkaz na inú stránku. Myslím, že čitateľov by to tiež nenapadlo a tak ak na link nekliknú prichádzajú o informáciu, ktorá v ib reálne je. Väčšina z nich nebude mať dôvod kliknúť. Čínu poznajú, dynastiu Ming skôr nie a preto kliknú.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:14, 17. apríl 2023 (UTC) ::Presne na toto som narážal, keď som hovoril o skratke MĽR, BĽR, PĽR. Že proste ľudia skôr kliknu na niečo čo nepoznaju ako na československo. A takisto si myslím, že je veľký rozdiel medzi Ceskoslovenskou socialistickou republikou a Československom z roku 1918. Argumentuje sa tu tým že sa príliš tlačí na historickú presnosť, lenže tak ako spomína Jetam2 ten rozdiel je tam podľa mna podstatný a zaujímavé je tiež že sa tu riešia názy Česko-Slovenska ale zmeny v rámci Rakúsko-Uhorska už viac-menej nikomu nevadia (Rakúske cisárstvo a pod). JA som teda jednoznačne za formát, ktorý navrhoval Lišiak teda v zátvorkách + som jednoznačne za aby sa v rámci iB písali ak je tá možnosť skratky štátov, lebo podľa mňa tie dlhé názvy pôsobia neesteticky. [[Redaktor:Georgeo88|Georgeo88]] ([[Diskusia s redaktorom:Georgeo88|diskusia]]) 17:06, 17. apríl 2023 (UTC) :::Skôr kliknú keď nepoznajú, ale na druhej strane by nemuseli klikať ak by bol názov celý: pomocou „ľudová“ by vedeli, že ide o socializmus.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:16, 17. apríl 2023 (UTC) ::To, čo sa skrýva pod článkom [[Čína]] je Čínska ľudová republika, ktorá vznikla v roku 1949. Nedáva zmysel odkazovať na ten článok pri mingskej Číne (1368{{--}}1644) ani pri iných skorších štátnych útvaroch. <font face="Century">[[Redaktor:Lišiak|<font color="navy">'''Lišiak'''</font>]]<sub>([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])</sub></font> 17:34, 19. apríl 2023 (UTC) :MĽR a PĽR by som tiež nepoužíval, rovno linkoval <code><nowiki>[[Maďarská ľudová republika]]</nowiki></code>--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:43, 17. apríl 2023 (UTC) :Mám pocit, že každý to tu berie akoby som si ten kľúč písania vymyslel sám, ale opakujem je to tak vo vzore aj odporúčaní samotneho infoboxu Osobnosť. Tak načo to tak zas niekto písal, ked teraz sa budeme tváriť, že to tam ani nie je. Mne napr. sa zas nepáči to spojenie "dnes Slovensko" a príde mi to navyše. [[Redaktor:Georgeo88|Georgeo88]] ([[Diskusia s redaktorom:Georgeo88|diskusia]]) 17:14, 17. apríl 2023 (UTC) ::Samozrejme, presnosť je dôležitá, no treba si uvedomiť rozsah problému. Nejde tu len o presné vymedzenie pomenovania ČSR či Uhorska, ale tiež zvyšku sveta. A tu už vidím zásadný problém s doložiteľnou presnosťou období - napr. v Ázii, Afrike či aj Amerike, no i takom dnešnom Nemecku či Taliansku s desiatkami kniežatstiev či kráľovstiev. Inak, už vidím tie rozťahané infoboxy pri tých siahodlhých názvoch... Ale verím, že sa nájde vhodné riešnie. <font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 18:02, 17. apríl 2023 (UTC) :::Áno, niekedy je celkom zložité zistiť v ktorom z kniežactiev sa práve nachádzal napríklad [[Worms (mesto v Nemecku)|Worms]] alebo [[Martin Luther|Lutherstadt Eisleben]]. Ale ak tie info sú, prečo ich neuviesť?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:16, 17. apríl 2023 (UTC) == DIKDA – digitálna knižnica SNK == Pre info, [[Slovenská národná knižnica]] podľa TASR [https://www.teraz.sk/slovensko/slovenska-narodna-kniznica-spustila/709497-clanok.html][https://zive.aktuality.sk/clanok/gfb6nd6/slovenska-narodna-kniznica-ponuka-viac-nez-milion-diel-zadarmo-a-na-webe/] spustila portál DIKDA, kde sú online (v rámci [[Európsky hospodársky priestor|EHP]]) sprístupnené autorsky voľné a obchodne nedostupné diela (podľa zdroja viac než milión), ktoré boli dosiaľ prístupné len z priestorov knižníc. Portál je dostupný na adrese: :https://dikda.snk.sk/ Potrebná je registrácia (dá sa aj [[:cs:OAuth|OAuth]] cez Google/FB konto a následné potvrdenie mailovej adresy). Upozornil [[Redaktor:Dušan Kreheľ|Dušan Kreheľ]]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 07:57, 23. apríl 2023 (UTC) :Vďaka za upozornenie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:31, 23. apríl 2023 (UTC) == Číslovanie ministrov a iných funkcionárov == {{ping|Belisarius~skwiki|CaeCalig|Jetam2|Lišiak|Matroxko|Pelex|Vasiľ|s=1}} V roku 2009 tu spísal [[Redaktor:Bonnifac|Bonnifac]] kritériá pre číslovanie funcionárov: [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2009#Poradie funkcionárov, číslovanie zoznamov]] (v skratke: každú osobu započítavať len raz, bez ohľadu na počet období a ich nadväznosť/nenadväznosť; nečíslovať poverených/ad interim). Postup vtedy nikto nerozporoval. Problém je, že sa to reálne nedodržiava, napr. viacnásobní ministri, ktorých obdobia vo funkcii bezprostredne nenadväzujú, zvyknú byť v číslovaní, používanom v IB započítavaní viacnásobne. Na jednej strane je to praktické, pretože v IB sa tak dajú viaceré funkčné obdobia uviesť ako viaceré úplne samostatné funkcie, každá s vlastným poradovým číslom (14. minister XY, 16. minister XY). Na druhej strane je to v rozpore so spomínaným postupom a v IB to ide riešiť aj len s jedným uvedením funkcie a viacerými samostatnými od/do/predchodca/nástupca/prezident/premiér sekciami. Pre ilustráciu: Číslovanie ministrov práce SR v zmysle Bonnifaca (každá osoba započítaná len raz, bez ohľadu na počet období a ich nadväznosť/nenadväznosť; Keltošová, Richter, Krajniak len raz): {| class="wikitable" style="font-size: 95%; line-height: 1.25em;" |- ! # ! Meno ! Nominant ! Od ! Do ! Poznámka |- | align="right" | 1. | [[Kazimír Nagy]] | | [[11. január]]a [[1990]] | [[26. jún]]a [[1990]] | ministerstvo práce |- | align="right" | 2. | [[Stanislav Novák]] | | [[27. jún]]a [[1990]] | [[22. apríl]]a [[1991]] | ministerstvo práce a sociálnych vecí |- | align="right" | 3. | [[Helena Woleková]] | | [[23. apríl]]a [[1991]] | [[24. jún]]a [[1992]] | ministerstvo práce a sociálnych vecí |- | align="right" | 4. | [[Oľga Keltošová]] | [[Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko|HZDS]] | [[24. jún]]a [[1992]] | [[15. marec|15. marca]] [[1994]] | ministerstvo práce a sociálnych vecí |- | align="right" | 5. | [[Július Brocka]] | [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]] | [[15. marec|15. marca]] [[1994]] | [[13. december|13. decembra]] [[1994]] | |- | align="right" | | [[Oľga Keltošová]] | [[Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko|HZDS]] | [[13. december|13. decembra]] [[1994]] | [[26. február]]a [[1998]] | |- | align="right" | 6. | [[Vojtech Tkáč]] | [[Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko|HZDS]] | [[27. február]]a [[1998]] | [[30. október|30. októbra]] [[1998]] | |- | align="right" | 7. | [[Peter Magvaši]] | [[Strana demokratickej ľavice (1990)|SDĽ]] | [[30. október|30. októbra]] [[1998]] | [[15. október|15. októbra]] [[2002]] | |- | align="right" | 8. | [[Ľudovít Kaník]] | [[Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana|SDKÚ]] | [[16. október|16. októbra]] [[2002]] | [[17. október|17. októbra]] [[2005]] | |- | align="right" | 9. | [[Iveta Radičová]] | [[Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana|SDKÚ]] | [[17. október|17. októbra]] [[2005]] | [[4. júl]]a [[2006]] | |- | align="right" | 10. | [[Viera Tomanová]] | [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]] | [[4. júl]]a [[2006]] | [[8. júl]]a [[2010]] | |- | align="right" | 11. | [[Jozef Mihál]] | [[Sloboda a Solidarita|SaS]] | [[9. júl]]a [[2010]] | [[3. apríl]]a [[2012]] | |- | align="right" rowspan="3" | 12. | [[Ján Richter]] | [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]] | [[4. apríl]]a [[2012]] | [[23. marec|23. marca]] [[2016]] | |- | [[Ján Richter]] | [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]] | [[23. marec|23. marca]] [[2016]] | [[22. marec|22. marca]] [[2018]] | |- | [[Ján Richter]] | [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]] | [[22. marec|22. marca]] [[2018]] | [[20. marec|20. marca]] [[2020]] | |- | align="right" | 13. | [[Milan Krajniak]] | [[SME RODINA]] | [[21. marec|21. marca]] [[2020]] | [[17. marec]] [[2021]] | |- style="font-style: italic" | align="right" | | [[Andrej Doležal]] | [[SME RODINA]] | [[17. marec]] [[2021]] | [[9. apríl]] [[2021]] | [[ad interim]] |- | align="right" | | [[Milan Krajniak]] | [[SME RODINA]] | [[9. apríl]] [[2021]] | [[15. máj]] [[2023]] | |- | align="right" | 14. | [[Soňa Gaborčáková]] | nestraníčka | [[15. máj]] [[2023]] | | |- |} Číslovanie so zlučovaním len nadväzujúcich funkčných období (Richter len raz): {| class="wikitable" style="font-size: 95%; line-height: 1.25em;" |- ! # ! Meno ! Nominant ! Od ! Do ! Poznámka |- | align="right" | 1. | [[Kazimír Nagy]] | | [[11. január]]a [[1990]] | [[26. jún]]a [[1990]] | ministerstvo práce |- | align="right" | 2. | [[Stanislav Novák]] | | [[27. jún]]a [[1990]] | [[22. apríl]]a [[1991]] | ministerstvo práce a sociálnych vecí |- | align="right" | 3. | [[Helena Woleková]] | | [[23. apríl]]a [[1991]] | [[24. jún]]a [[1992]] | ministerstvo práce a sociálnych vecí |- | align="right" | 4. | [[Oľga Keltošová]] | [[Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko|HZDS]] | [[24. jún]]a [[1992]] | [[15. marec|15. marca]] [[1994]] | ministerstvo práce a sociálnych vecí |- | align="right" | 5. | [[Július Brocka]] | [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]] | [[15. marec|15. marca]] [[1994]] | [[13. december|13. decembra]] [[1994]] | |- | align="right" | 6. | [[Oľga Keltošová]] | [[Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko|HZDS]] | [[13. december|13. decembra]] [[1994]] | [[26. február]]a [[1998]] | |- | align="right" | 7. | [[Vojtech Tkáč]] | [[Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko|HZDS]] | [[27. február]]a [[1998]] | [[30. október|30. októbra]] [[1998]] | |- | align="right" | 8. | [[Peter Magvaši]] | [[Strana demokratickej ľavice (1990)|SDĽ]] | [[30. október|30. októbra]] [[1998]] | [[15. október|15. októbra]] [[2002]] | |- | align="right" | 9. | [[Ľudovít Kaník]] | [[Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana|SDKÚ]] | [[16. október|16. októbra]] [[2002]] | [[17. október|17. októbra]] [[2005]] | |- | align="right" | 10. | [[Iveta Radičová]] | [[Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana|SDKÚ]] | [[17. október|17. októbra]] [[2005]] | [[4. júl]]a [[2006]] | |- | align="right" | 11. | [[Viera Tomanová]] | [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]] | [[4. júl]]a [[2006]] | [[8. júl]]a [[2010]] | |- | align="right" | 12. | [[Jozef Mihál]] | [[Sloboda a Solidarita|SaS]] | [[9. júl]]a [[2010]] | [[3. apríl]]a [[2012]] | |- | align="right" rowspan="3" | 13. | [[Ján Richter]] | [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]] | [[4. apríl]]a [[2012]] | [[23. marec|23. marca]] [[2016]] | |- | [[Ján Richter]] | [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]] | [[23. marec|23. marca]] [[2016]] | [[22. marec|22. marca]] [[2018]] | |- | [[Ján Richter]] | [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]] | [[22. marec|22. marca]] [[2018]] | [[20. marec|20. marca]] [[2020]] | |- | align="right" | 14. | [[Milan Krajniak]] | [[SME RODINA]] | [[21. marec|21. marca]] [[2020]] | [[17. marec]] [[2021]] | |- style="font-style: italic" | align="right" | | [[Andrej Doležal]] | [[SME RODINA]] | [[17. marec]] [[2021]] | [[9. apríl]] [[2021]] | [[ad interim]] |- | align="right" | 15. | [[Milan Krajniak]] | [[SME RODINA]] | [[9. apríl]] [[2021]] | [[15. máj]] [[2023]] | |- | align="right" | 16. | [[Soňa Gaborčáková]] | nestraníčka | [[15. máj]] [[2023]] | | |- |} Číslovanie s každým funkčným obdobím samostatne: {| class="wikitable" style="font-size: 95%; line-height: 1.25em;" |- ! # ! Meno ! Nominant ! Od ! Do ! Poznámka |- | align="right" | 1. | [[Kazimír Nagy]] | | [[11. január]]a [[1990]] | [[26. jún]]a [[1990]] | ministerstvo práce |- | align="right" | 2. | [[Stanislav Novák]] | | [[27. jún]]a [[1990]] | [[22. apríl]]a [[1991]] | ministerstvo práce a sociálnych vecí |- | align="right" | 3. | [[Helena Woleková]] | | [[23. apríl]]a [[1991]] | [[24. jún]]a [[1992]] | ministerstvo práce a sociálnych vecí |- | align="right" | 4. | [[Oľga Keltošová]] | [[Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko|HZDS]] | [[24. jún]]a [[1992]] | [[15. marec|15. marca]] [[1994]] | ministerstvo práce a sociálnych vecí |- | align="right" | 5. | [[Július Brocka]] | [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]] | [[15. marec|15. marca]] [[1994]] | [[13. december|13. decembra]] [[1994]] | |- | align="right" | 6. | [[Oľga Keltošová]] | [[Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko|HZDS]] | [[13. december|13. decembra]] [[1994]] | [[26. február]]a [[1998]] | |- | align="right" | 7. | [[Vojtech Tkáč]] | [[Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko|HZDS]] | [[27. február]]a [[1998]] | [[30. október|30. októbra]] [[1998]] | |- | align="right" | 8. | [[Peter Magvaši]] | [[Strana demokratickej ľavice (1990)|SDĽ]] | [[30. október|30. októbra]] [[1998]] | [[15. október|15. októbra]] [[2002]] | |- | align="right" | 9. | [[Ľudovít Kaník]] | [[Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana|SDKÚ]] | [[16. október|16. októbra]] [[2002]] | [[17. október|17. októbra]] [[2005]] | |- | align="right" | 10. | [[Iveta Radičová]] | [[Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana|SDKÚ]] | [[17. október|17. októbra]] [[2005]] | [[4. júl]]a [[2006]] | |- | align="right" | 11. | [[Viera Tomanová]] | [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]] | [[4. júl]]a [[2006]] | [[8. júl]]a [[2010]] | |- | align="right" | 12. | [[Jozef Mihál]] | [[Sloboda a Solidarita|SaS]] | [[9. júl]]a [[2010]] | [[3. apríl]]a [[2012]] | |- | align="right" | 13. | [[Ján Richter]] | [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]] | [[4. apríl]]a [[2012]] | [[23. marec|23. marca]] [[2016]] | |- | align="right" | 14. | [[Ján Richter]] | [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]] | [[23. marec|23. marca]] [[2016]] | [[22. marec|22. marca]] [[2018]] | |- | align="right" | 15. | [[Ján Richter]] | [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]] | [[22. marec|22. marca]] [[2018]] | [[20. marec|20. marca]] [[2020]] | |- | align="right" | 16. | [[Milan Krajniak]] | [[SME RODINA]] | [[21. marec|21. marca]] [[2020]] | [[17. marec]] [[2021]] | |- style="font-style: italic" | align="right" | | [[Andrej Doležal]] | [[SME RODINA]] | [[17. marec]] [[2021]] | [[9. apríl]] [[2021]] | [[ad interim]] |- | align="right" | 17. | [[Milan Krajniak]] | [[SME RODINA]] | [[9. apríl]] [[2021]] | [[15. máj]] [[2023]] | |- | align="right" | 18. | [[Soňa Gaborčáková]] | nestraníčka | [[15. máj]] [[2023]] | | |- |} Bolo by dobré dohodnúť sa, ktorý variant budeme záväzne dodržiavať (a následne doplniť čísla do zoznamov a v odvolávkach z IB konzistentne používať čísla korešpondujúce so zoznamom). Dajte pls. vedieť ak máte argumenty/preferencie, prípadne ak je nejaký autoritatívny zdroj ako to štandardne robiť. Vďaka. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:56, 16. máj 2023 (UTC) A ešte potom druhá vec, ktorá sa konzistentne nedodržiava, je uvádzanie resp. neuvádzanie poverených ([[ad interim]]) v prelinkovaniach predchodca/nástupca v IB. V zmysle Bonnifaca by tam poverení nemali byť linkovaní, tzn. napr. súčasný minister zdravotníctva [[Michal Palkovič]] by mal mať ako predchodcu v IB [[Vladimír Lengvarský|Vladimíra Lengvarského]], nie [[Eduard Heger|Eduarda Hegera]] (ad interim) ako má teraz (pripadne by tam mali byť obaja, aby bola možnosť prekliknúť priamo na predchádzajúceho riadneho). Toto by bolo tiež dobré záväzne dohodnúť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 00:06, 17. máj 2023 (UTC) :Mne sa najviac pozdáva číslovanie so zlučovaním len nadväzujúcich funkčných období, nakoľko to má výpovednejšiu hodnotu a takto sa to používa napr. aj pri amerických prezidentoch (pozri [[:en:List of presidents of the United States|list of US presidents]]). Napr. novovymenovaný [[Ivan Šimko]] by bol vedený ako ''9. minister vnútra SR'', keďže vo funkcii pôsobil už v rokoch 2001{{--}}2002, hoci odvtedy sa na ministerstve prestriedalo takmer desať ďalších ľudí. :Ministrov ad interim by som v infoboxoch ponechal, kvôli vyššej informačnej hodnote a keďže tie časové údaje by na seba mali nadväzovať (pričom treba zabezpečiť, aby osoby poverené riadením ministerstva mali ten údaj v infoboxoch). <font face="Century">[[Redaktor:Lišiak|<font color="navy">'''Lišiak'''</font>]]<sub>([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])</sub></font> 06:20, 17. máj 2023 (UTC) :Súhlasím s Lišiakom, zlučovanie by som ponechal len v prípadoch, že na seba nadväzujú obdobia. Inak by mohlo byť mätúce, že niekto by mal v IB „13. minister” a jeho nasledovník napr. „10. minister”, pretože bol ministrom roky predtým a neskôr sa vrátil. Keď sú tam uvedené obidve obdobia s prestávkou pripadá mi to prehľadnejšie. Pre kontinuitu by som ponechal aj ''ad interim'' ministrov (vrátane ich číslovania v IB). --[[Redaktor:CaeCalig|CaeCalig]] ([[Diskusia s redaktorom:CaeCalig|diskusia]]) 06:32, 17. máj 2023 (UTC) ::Za mňa súhlasím s Lišiakom, že aj poverení ministri ''ad interim'' by určite mali byť v IB, lebo oni to ministerstvo skutočne viedli a stratila by sa kontinuita. Čo sa týka číslovania, číslovať by som čísloval len samotných ministrov, nie poverených, a opäť princípom ako Lišiak. Pokiaľ má obdobia po sebe, nie je problém, stále je napr. 35. minister niečoho. Pokiaľ ich má oddelené viď Ivan Šimko, uviedol by som v IB "10. a 20 minister vnútra SR" s obdobiami už oddelenými cez poradie/poradie2. ::Toto už trochu prekročí diskutovanú tému, ale súvisí to. Jedna vec, ktorá mi dlhodobo vadí v IB politikoch, je to, že funguje iba do 5 funkcií, pokiaľ sa nemýlim, či? Ak chcete pridať šiestu funkciu Poradie6 a vyššie, nezobrazí sa. (Ako pozerám, je to problém aj pri Ivanovi Šimkovi, momentálne má v IB funkcie Poradie(1),2,3,4,6,7,8,9, vidno len 1-4. Navrhol by som, aby sa šablóna Infobox Politik upravila tak, aby bolo k dispozícii aj desať funkcií, je to možno na úkor prehľadnosti IB, ale týka sa to pomerne malého počtu osôb/hesiel a pridá to na kvalite komplexných informácií o danej osobe.--[[Redaktor:Belisarius~skwiki|Belisarius]] ([[Diskusia s redaktorom:Belisarius~skwiki|diskusia]]) 06:35, 17. máj 2023 (UTC) :::Tiež si myslím, že by bolo dobré, keby sa zobrazovalo viacero funkcií. --[[Redaktor:CaeCalig|CaeCalig]] ([[Diskusia s redaktorom:CaeCalig|diskusia]]) 06:42, 17. máj 2023 (UTC) :::Pridal som do IB Politik nateraz ešte 6. úrad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7581788][https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7581789], ďalšie už by vyžadovali aj rozšírenie počtu parametrov š. {{tl|Infobox}} a/alebo jej prerábku na modul. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:57, 17. máj 2023 (UTC) :::Tak ešte 7. a 8. úrad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7581809][https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7581810], rozšíril som generický IB z 80 na 99 r., toľko mal aj na enwiki pred migráciou na modul, tzn. malo by to byť ešte ok). 8 úradov vyzerá byť nateraz využitých len v piatich článkoch ([[Béla Bugár]], [[Ivan Korčok]], [[Jens Stoltenberg]], [[Richard Sulík]], [[Ivan Šimko]]) [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?search=insource%3A%2F%C3%9Arad8%2F]. A teda 9 v dvoch [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?search=insource%3A%2F%C3%9Arad9%2F], tam už sa posledný nezobrazí. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:39, 17. máj 2023 (UTC) Ok, ak nepribudnú výhrady, môžeme použiť ten stredný variant. Otázka možno ešte čo s prípadom, kde je poverený vsadený medzi dvoma rovnakými riadnymi (tu 14. Krajniak; ''(–) Doležal (ad interim)''; 15. Krajniak). V tomto prípade riadneho tiež s dvoma samostatnými číslami (14., 15.) alebo len s jedným (14.)? --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:57, 17. máj 2023 (UTC) :Číslovanie ministrov by som nezačínal federáciou, ale vznikom samostatného štátu. Do číslovania by som zaradil aj aj ad. interim ministrov a ministerky, ale nemám na to vyhranený názor. Do infoboxov by som ich určite dával do kolónky predchodca alebo nástupca spolu s „ad interim“. Ministrov s viacerými funkčnými obdobiami by som nespájal do jedného čísla, Šimko by bol 11. aj 20., ale tiež na to nemám vyhranený názor. :Do šablóny politik by som pridal kľudne aj 10 funkcií, sú ľudia kde sa to bude hodiť.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 13:23, 17. máj 2023 (UTC) :Tiež som za tú strednú možnosť, čo sa číslovania týka, ale chcel som sa opýtať ako potom s úradmi [[Eduard Heger|Eduarda Hegera]], ktorý bol zároveň 18. minister financií a potom "20." poverený. - [[Redaktor:Matroxko|<span style="color:#B22222;font-weight:bold;font-style:italic">Matroxko</span>]] [[Diskusia s redaktorom:Matroxko|💬]] [[Špeciálne:Príspevky/Matroxko|🧾]] 13:41, 17. máj 2023 (UTC) :{{Re|Teslaton|s=1}} Aj v prípade, že je medzi nimi ad interim by som ich čísloval samostatne. Zlúčene iba vtedy, ak medzi nimi nebol v úrade nikto. --[[Redaktor:CaeCalig|CaeCalig]] ([[Diskusia s redaktorom:CaeCalig|diskusia]]) 14:06, 17. máj 2023 (UTC) :Ešte je tu problém, ktorý načrtol Jetam – číslovať tých ministrov od federácie alebo vzniku samostatného Slovenska? To tiež nevyzerá byť ucelené, napríklad [[Ján Budaj]] je tu uvedený ako 15. minister, čo vyzerá byť poradie v samostatnom Slovensku, zatiaľ čo napr. [[Ján Horecký (pedagóg)|Ján Horecký]] je tu ako 25., čo je číslovanie od federácie. --[[Redaktor:CaeCalig|CaeCalig]] ([[Diskusia s redaktorom:CaeCalig|diskusia]]) 05:50, 18. máj 2023 (UTC) :S tým Krajniakom a Doležalom je to zaujímavý príklad... ale keď sa zhodneme na tom, že poverených ministrov nečíslujeme, tak by som to rátal ako pokračovanie výkonu funkcie (takže 14. minister práce...). <font face="Century">[[Redaktor:Lišiak|<font color="navy">'''Lišiak'''</font>]]<sub>([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])</sub></font> 12:12, 19. máj 2023 (UTC) :Podľa môjho názoru by sa malo číslovať až od samostatného Slovenska. Ministrov ad interim by som nečísloval myslím že napríklad ani na anglickej Wikipédii sa ad interim politici nečíslujú. V infoboxe by som v prípade že by politik mal predchodcu alebo nástupcu ktorý vykonával funkciu dočasne dal by som to za jeho meno do zátvorky napr. Predchodca: Eduard Heger (ad interim) [[Redaktor:Reacoon|Reacoon]] ([[Diskusia s redaktorom:Reacoon|diskusia]]) 16:39, 21. máj 2023 (UTC) ::{{re|CaeCalig|Reacoon|s=1}} No to je otázka. Lebo čo sa týka vlád SR, tie v [[Zoznam vlád Slovenskej republiky|zozname]] (čomu zodpovedajú aj poradové č. uvádzané slovne v IB vláda) číslujeme od [[Vláda Slovenskej republiky od 12. decembra 1989 do 26. júna 1990|Čičovej vlády]] z 12. decembra 1989... A teda [[Vláda Slovenskej republiky od 24. júna 1992 do 15. marca 1994|druhá Mečiarova vláda]] (a jej ministri) úradovala od júna 92 do marca 94, tzn. mala kontinuitu naprieč zánikom ČSFR a vznikom samostatnej SR. Na druhej strane premiéri SR [[Zoznam_predsedov_vlády_Slovenska#Predseda_vlády_Slovenskej_republiky|sú v zozname číslovaní]] od Mečiara II (ktorý tam ako nástup do úradu má uvedený 1. január 1993, hoci úradoval od 24. júna 1992). ::Ak by sme mali číslovať od 1. januára 1993, tak potom asi konzistentne všetko (vlády, premiéri, ministri), tzn. zoznamy by bolo treba rozdeliť po obdobiach do sekcií (ako v [[:cs:Seznam vlád Slovenska]] alebo v spomínanom [[Zoznam predsedov vlády Slovenska|zozname premiérov]]) a v rámci každej číslovať zvlášť. S tým, že napr. vláda, premiér a dotknutí ministri druhej Mečiarovej vlády by museli byť v každom zo zoznamov uvedení duplicitne v dvoch sekciách. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:07, 21. máj 2023 (UTC) :::Myslím, že by to mohlo byť u všetkých pozícií tak, ako je to u premiéra. --[[Redaktor:CaeCalig|CaeCalig]] ([[Diskusia s redaktorom:CaeCalig|diskusia]]) 21:06, 22. máj 2023 (UTC) {{ping|Belisarius~skwiki|Jetam2|Lišiak|Matroxko|Reacoon|Teslaton|s=1}} Takže podľa doterajších vyjadrení by podľa mňa mohol fungovať tento systém: *Úrady sa začnú číslovať od 1. januára 1993 podľa vzoru v článku [[Zoznam predsedov vlády Slovenska#Predseda vlády Slovenskej republiky]]. *Zoznamy ako [[Zoznam vlád Slovenskej republiky]] sa rozdelia na dve sekcie – ČSFR a terajšie Slovensko. [[Vláda Slovenskej republiky od 24. júna 1992 do 15. marca 1994|Druhá vláda Vladimíra Mečiara]] bude v oboch sekciách. *Bude sa číslovať sa od vstupu do úradu, nadväzujúce obdobia budú zlúčené, aj v zoznamoch, aj infoboxoch. *Viaceré funkčné obdobia, ktoré po sebe nenasledujú, budú číslované osobitne. *''Ad interim'' ministri budú pre kontinuitu uvedení aj v infoboxoch, aj v zoznamoch. Na čom vyzerá byť nezhoda je to, či ad interim ministrov aj číslovať. Ja osobne stále zastávam názor, že áno, už len pre kontinuitu. --[[Redaktor:CaeCalig|CaeCalig]] ([[Diskusia s redaktorom:CaeCalig|diskusia]]) 00:07, 1. júl 2023 (UTC) :{{Re|CaeCalig}} Nebude na to nejaký autoritatívny zoznam?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:22, 9. júl 2023 (UTC) ::Tak to neviem. --[[Redaktor:CaeCalig|CaeCalig]] ([[Diskusia s redaktorom:CaeCalig|diskusia]]) 13:15, 11. júl 2023 (UTC) == Zhrnutia pri mazaní == {{ping|Exestosik|Jetam2|Lišiak|OJJ|Pe3kZA|Pelex|Tchoř|s=1}} Pre správcov, ktorí majú štandardne zapnutý nástroj ''Prázdne zhrnutie pri mazaní'': momentálne na skwiki nefunguje... Kým to nebude fixnuté, myslite pls. na manuálne mazanie predvoleného zhrnutia z políčka ''Iný/ďalší dôvod'' pri mazaní stránok, najmä v prípadoch, keď je tam nežiadúci obsah (osobné údaje/útoky, vulgarizmy, vizuálny junk a pod.), nech to nezostáva visieť v logoch a RC. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:46, 6. jún 2023 (UTC) : {{re|Teslaton}} Vím o tom. Na cswiki to fixnul celkem rychle {{Re|Matěj Suchánek}}, tak ho tímto pingem poněkud zneužívám. :) -[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]<sup>[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]</sup> 03:39, 7. jún 2023 (UTC) ::Moje oprava vypadá takto: [https://cs.wikipedia.org/w/index.php?diff=22859956]. Regex je potřeba lokalizovat do slovenštiny podle [https://codesearch.wmcloud.org/core/?q=&#x22;excontent|&#x22;exbeforeblank&files=%2Fsk\.json těchto hlášení]. --[[Redaktor:Matěj Suchánek|Matěj Suchánek]] ([[Diskusia s redaktorom:Matěj Suchánek|diskusia]]) 06:11, 7. jún 2023 (UTC) ::: {{re|Matěj Suchánek|s=1}} JJ, pingoval som ohľadom toho včera [[Redaktor:Martin Urbanec|Martina Urbance]], ak by bol ochotný [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_k_MediaWiki:Gadget-CleanDeleteReasons.js&oldid=7590772], neprinútil som sa tu zatiaľ riešiť IA, kvôli šaškovaniu so žiadosťou a 2FA. Čo sa týka RE testu na prefix zhrnutia, tu gadget mazal zhrnutie bez tej podmienky, napadá ma akurát scenár pri prípadnom re-submite po validačnej hláške, kde už mám prípadne napísané vlastné zhrnutie (vtedy môžem ev. nechcieť, aby mi ho skript blankol), je to ale dosť okrajový prípad. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 06:22, 7. jún 2023 (UTC) ::::{{hotovo}}, překlopil jsem. Kdyby byly potřeba nějaké další úpravy (či přidání toho regexu), dejte vědět a není problém. Zdraví, [[Redaktor:Martin Urbanec|Martin Urbanec]] ([[Diskusia s redaktorom:Martin Urbanec|diskusia]]) 17:22, 7. jún 2023 (UTC) :{{Re|Teslaton}} Vďaka za poznámku. Určite by som odporúčal ako default mať zapnuté zhrnutie pri mazaní.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:57, 7. jún 2023 (UTC) ::{{re|Jetam2|s=1}} Za mňa je to pri defaultnej dĺžke práve naopak skôr opruz, než benefit. Zapĺňa to RC bordelom, preklápaným z mazaných stránok (v mnohých prípadoch čistý junk, v nezanedbateľnej časti ale priamo nežiadúci obsah – osobné údaje, ohováranie, vulgarizmy, atď., čo na delete screene nevidno hneď na prvý pohľad, pretože zhrnutie je výrazne širšie než input, ak tak by tam patrila dlhšia textarea, kde by bolo zhrnutie vidno vždy celé). Zostáva to potom zbytočne zachované natrvalo, pričom to vidí aj beźný návštevník pri príchode na zmazanú stránku (preklikom cez červený odkaz, výskyt vo vyhľadávači a pod.). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:07, 7. jún 2023 (UTC) :::{{Re|Teslaton}} Sorry, vypadlo mi zapnuté *mazanie* zhrnutí pri mazaní.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:15, 7. jún 2023 (UTC) == (Ne-)starostlivosť o rubriky hlavnej stránky == Písal som v nedeľu do diskusie k HP [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7602506], zjavne sa to ale nikoho z jej 134 sledujúcich nedotklo, pripomínam preto znova aj tu, že na hlavnej stránke už takmer týždeň chýba článok mesiaca a trčí tam červený odkaz (zoznam dosial nepoužitých NČ/DČ, z ktorých sa tam dá niektorý vybrať je k dispozícii tu: [https://quarry.wmcloud.org/query/27965]). Nepríde mi udržateľné, aby sa o to staral jeden človek s príležitostnou výpomocou dvoch-troch ďalších, nechávam to preto tak. Pokiaľ tu na systematickom aktualizovaní HP nikomu inému nezáleží, navrhujem priznať si realitu a zredukovať rubriky, vyžadujúce pravidelnú pozornosť a nahradiť to nejakým automaticky rotovaným obsahom (tzn. napr. recyklovať tam obsah z čias, keď ešte existoval širší záujem o napĺňanie). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 07:59, 6. júl 2023 (UTC) :O väčšinu vecí sa tu nikto poriadne nestará (viď napr. [[Portál:Chémia|Chemický portál]], ktorý točí tie isté reakcie mesiaca od roku 2009). Odradzovaním nových redaktorov, neprívetivým prístupom a ďalšími vecami sa táto situácia nezmení. Preto za mňa nie je problém nastaviť tam nejakú automatickú rotáciu (88 článkov vyjde na 1,5 roka, čo nie je také strašné), ak sa toho nechce niekto aktívne chytiť. Počet dobrých článkov sa takisto asi nejak extra nerozširuje, podľa mňa väčšina ani nevie, že sa tam články dajú radiť. Ja tak pokojne môžem označiť niektoré svoje články, ale keďže sú to preklady, neviem, či to je úplne ideálna situácia. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 10:42, 6. júl 2023 (UTC) ::Portály samozrejme rovnako majú svoj význam, no v porovnaní s HP majú zlomkovú návštevnosť. Chemický má trebárs mesačný priemer 550 videní, HP je s veľkou rezervou najnavštevovanejšia stránka wiki s 235 tis. mesačnými videniami a je to v zásade charakterom „prvý z portálov“ s nezanedbateľným vplyvom na celkový dojem z wiki a indikátor jej životaschopnosti (týždne staré „aktuality“ a červené odkazy namiesto rubrík nevzbudzujú zrovna dojem aktívne udržiavaného živého diela). Ak nie sme ochotní/schopní zmysluplne sa starať ani len o výkladnú skriňu, ťažko očakávať starostlivosť o menej významné/krikľavé aspekty. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:22, 6. júl 2023 (UTC) :Ještě horší situace panuje na, byť samozřejmě podstatně méně čteném, [[Wikipédia:Portál komunity|Portálu komunity]], kde rubriky vyžadující pravidelnou aktualizaci (Aktuality a Tip měsíce) nikdo neaktualizoval '''přes 3 roky''', ale na portálu stále "visí". Když už se tu na podobné téma diskutuje, rád bych navrhnul, ale byly, alespoň dokud nikdo nebude jevit zájem o jejich aktualizaci, z Portálu odstraněny, nebo případně aby byla vytvořena alespoň rotace z již existujících tipů měsíce (aktuality pak samozřejmě rovnou odstranit). Osobně bych se do takového zásahu (prosté zneviditelnění sekcí) pustil sám, ale Portál komunity mohou kvůli zámku editovat pouze správci. --<font face="Trebuchet MS"><b>[[Redaktor:V0lkanic|<span style="color:#32CD32">V0lkanic</span>]] [[Diskusia_s_redaktorom:V0lkanic|<span style="color:#0000FF">(diskusia)</span>]]</b></font> 11:09, 6. júl 2023 (UTC) ::Portál komunity je za mňa nadbytočná mŕtva záležitosť, na pomery skwiki úplne stačí Kaviareň a [[Šablóna:Pomôž-Portál komunity|šablóna]] zobrazovaná v RC pre operatívne promá návrhov a hlasovaní. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:22, 6. júl 2023 (UTC) :::Myslím inak, že toto celé je problém toho, že Wiki je komunitný projekt. Ak nemá nikto pridelenú konkrétnu prácu, spoliehame sa na to, že to jednoducho niekto bude robiť. A keď nie je komunita, tak to nemá kto robiť. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:53, 6. júl 2023 (UTC) :::Zcela souhlasím, podepisuji, ale to nic nemění na tom, že pakliže ten portál existuje a zatím nebyla vyvolaná diskuse ohledně jeho odstranění (mimochodem, stále se na něj standartně odkazuje z hlavního menu vlevo), bylo by vhodné z něj odstranit alespoň tu naprosto mrtvou část, kterou nikdo roky neaktualizoval. --<font face="Trebuchet MS"><b>[[Redaktor:V0lkanic|<span style="color:#32CD32">V0lkanic</span>]] [[Diskusia_s_redaktorom:V0lkanic|<span style="color:#0000FF">(diskusia)</span>]]</b></font> 11:57, 6. júl 2023 (UTC) ::::Zmenil som na polozámok, osobne tu veľmi nevidím dôvod na správcovský zámok, ostatné portály rovnako nie sú zamknuté a jednotlivé transcludované zložky portálu zase pre zmenu nie sú ani len polozamknuté. Len teda pls. prípadné prekopávky celkovo s citom. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:07, 6. júl 2023 (UTC) :::: {{re|KormiSK}} Jak s oblibou podotýkám, Wikipedie je ukázka toho, proč nebude fungovat komunismus. :-D ::::: Ještě doplním, že jsem teda skryl sekci Aktuality a sekci Tip měsíce jsem nastavil na rotaci, přičemž jsem jednoduše použil již hotové tipy převážně z roku 2019. --<font face="Trebuchet MS"><b>[[Redaktor:V0lkanic|<span style="color:#32CD32">V0lkanic</span>]] [[Diskusia_s_redaktorom:V0lkanic|<span style="color:#0000FF">(diskusia)</span>]]</b></font> 20:28, 21. júl 2023 (UTC) : {{Re|Teslaton}} Já bych k tomu přidal i ty statické, dva roky (!) neobměněné zajímavosti. :) Ale jo, osobně bych byl pro dát celou HS do moderního hávu, měsíčně měnit článek + zajímavosti, týdně obrázek. Určit nějaké správce té rubriky a prostor pro návrhy komunity. Problém je v tom, že znám jména prakticky všech členů té aktivní komunity, co by o něco podobného měli zájem a viděli v tom smysl... Aneb s pár lidmi, kteří drobí svou energii na spory o názvech čínských věží, se nějaké grafické veledílo pro 21. století asi nevybuduje. -[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]<sup>[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]</sup> 12:26, 6. júl 2023 (UTC) ::Absolútne IMHO nejde o grafiku ani nič podobné, tie stránky sa naprieč jednotlivými wiki líšia minimálne a mnohé sú poňaté ešte konzervatívnejšie, než skwiki. Ide čisto o ochotu investovať pravidelne čas do starostlivosti o zmysluplný obsah. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:35, 6. júl 2023 (UTC) :Ja by som si vzal tie tri rubriky na Hlavnej stránke: Odporúčaný článok, Vedeli ste, že... (aktualizácia 1x za mesiac) a Obrázok týždňa (aktualizácia 1x za týždeň) na starosť. Odporúčaný článok som dnes aktualizoval a tie zvyšné dve rubriky dorobím v priebehu víkendu. [[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 13:31, 6. júl 2023 (UTC) ::Ok, dobré vedieť. V záujme jednak pestrosti tém, dvak aj osobnej psychohygieny je dobré, aby obsah riešilo pokiaľ možno viacero ľudí s rôznym prístupom a preferenciami. Najmä je ale podstatné, aby viacero ľudí dohliadalo na to, či je niečo na najbližší slot/sloty pripravené (a ak nie je, operatívne doplnili). Aby neboli opakované výpadky, akonáhle niekto aktuálne nie je aktívny alebo nemá čas. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:44, 6. júl 2023 (UTC) ::{{Re|DurMar12}} Obrázek je vhodné vybírat z těch nejlepších: [https://commons.wikimedia.org/wiki/Featured_pictures]. Pokud bys toho nechtěl mít tolik, můžeme to dělat společně. -[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]<sup>[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]</sup> 15:02, 6. júl 2023 (UTC) :::Pre istotu ešte raz: cieľom nie je ani druhý extrém, t. j. súťaž o to, kto teraz „hurá“ spôsobom zaplní všetky sloty na rok vopred. Čím viac ľudí na tom bude prirodzeným spôsobom kooperovať, tým lepšie. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:08, 6. júl 2023 (UTC) ::::{{Re|Teslaton}} Na cswiki spravuji rubriku zajímavostí (4 zajímavosti/týden), zde občas vkládám články a obrázky týdne, a mohu tak ze zkušenosti říct, že je poměrně náročné vyhledat a připravit reprezentativní výběr (třeba i na vhodná výročí, neměla by se opakovat podobná témata atp.). Kolegovo nadšení spravovat celou hlavní stranu tak může velmi rychle opadnout. Spíše než přirozenou kooperaci proto považuji za lepší rozebrat si jednotlivé sekce, kdy bude každý dělat něco, s možnou výpomocí ostatních. A bude se to dělat vždy třeba na měsíc dopředu. Přirozeným způsobem bez nějakého širšího plánu jsme za půl roku tam, kde nyní. -[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]<sup>[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]</sup> 15:37, 6. júl 2023 (UTC) ::::Ještě pro doplnění, na cs wiki se momentálně o každou z těchto tří sekcí stará vždy jeden uživatel (jedním z nich je právě OJJ) a funguje to, řekl bych, bezproblémově. Nedovedu si ovšem představit, že by to vše dělal jen jeden, nicméně nemožné to není. :) --<font face="Trebuchet MS"><b>[[Redaktor:V0lkanic|<span style="color:#32CD32">V0lkanic</span>]] [[Diskusia_s_redaktorom:V0lkanic|<span style="color:#0000FF">(diskusia)</span>]]</b></font> 16:31, 6. júl 2023 (UTC) Situácia ma tiež trápi, ale za seba myslím, že pre ňu robím "na doraz". Moje návrhy na zaujímavosti ležia medzi návrhmi nepovšimnuté x rokov, do ostatných sekcií príležitostne prispievam. Dalo by sa aj viac, zvlášť obrázkov týždňa, ale chcem sa vyhnúť monotematickosti (i keď mám relatívne široký záber). Tu je naozaj nevyhnutné, aby viacerí prispievali svojou troškou a vznikal tak pestrý obsah.--[[Redaktor:Eryn Blaireová|Eryn Blaireová]] ([[Diskusia s redaktorom:Eryn Blaireová|diskusia]]) 20:25, 6. júl 2023 (UTC) Čo sa týka rubriky ''Vedeli ste, že'', mám rozpracovanú automatizovanú rotáciu formou vytvorenia náhodnej permutácie zoznamu všetkých kandidátov a následného postupného vyplúvania N-tíc zaujímavostí (v každej N-tici ideálne jedna s obrázkom) až do vyčerpania permutácie (a toto stále dokola). Historicky (+ k tomu ešte z návrhov) máme k dispozícii niekoľko stoviek zaujímavostí. Mám ich predbežne všetky naliate v jednom deduplikovanom zozname, bude ho treba ešte prejsť a prečistiť od už neaktuálnych, no aj tak ich zostávajú rádovo stovky, čo umožňuje rotovať ich po týždňoch, prípadne pokojne aj po dňoch a stále potrvá takmer dva mesiace, kým sa začnú opakovať (pričom ale N-tice v novej permutácii budú už znova iné a v rámci jedného cyklu sa položky opakovať nebudú, takže by to mohlo pôsobiť dlhodobo dostatočne pestro). Kým to bude ev. ready, nie je samozrejme problém, ak sa niekto chytí manuálnej aktualizácie rubriky, len teda pre info. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:39, 6. júl 2023 (UTC) :{{Re|Teslaton}} Šlo by to isté urobiť aj pre Obrázok týždňa, keď už sa to tu rieši? [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 08:53, 7. júl 2023 (UTC) ::Koncept obrázku týždňa by som nateraz nemenil, reaguje sa tam občas na niečo aj tematicky (výročia, súťaže) a za bežných okolností zatiaľ prevažne býva záujem o prípravu. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 08:57, 7. júl 2023 (UTC) {{Re|OJJ}} Ďakujem za tip, použil som odkaz pri výbere [[Wikipédia:Obrázky_týždňa/archív_2023#29/2023|Obrázkov týždňa (týždeň 29, 30, 31/2023)]]. Aktualizoval som tiež rubriku [[Šablóna:Vedeli ste|Vedeli ste, že...]]. {{Re|KormiSK}} ďakujem za [[Wikipédia:Zaujímavosti/Návrhy#Chémia|návrhy z chémie]] (aj ostatným, ktorí tam doplnili návrhy v minulosti). Pokiaľ by niekto chcel doplniť Obrázok týždňa, zaujímavosť alebo Odporúčaný článok, tak to bude samozrejme vítané. Ja si tie tri rubriky nebudem uzurpovať len pre seba. [[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 19:35, 8. júl 2023 (UTC) :{{Re|Teslaton}} Treba vziať do úvahy, že je dovolenkovo-prázdninový čas. Svoj modus operandi som už spomínal. Radšej si pripravím pár obrázkov dopredu ako v nedeľu večer pamätať na to, aby som skontroloval či je obrázok týždňa pripravený. Tento postup sa nestretol s dobrou odozvou a tak som sa k veci nevracal. Zaujímavostiam som sa venoval tiež celkom dosť, ale bolo by fajn keby to niekto sem-tam prebral, aby som si nepripadal, že to nejako okupujem. Pri „Vedeli ste“ som dával dôraz na to, aby bol mix informácií z nových článkov a zo straších ale pri obidvoch prípadoch ozdrojované. Tiež som si nie istý, že prístup „rozdeľme si rubriky“ je správny. Lepšie by bolo keby ľudia priebežne dohliadali a doplňovali. {{Re|Eryn Blaireová}} IMHO pridávať do návrhu nemá veľký zmysel, pridaj ich rovno do šablóny.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:41, 9. júl 2023 (UTC) ::{{re|Jetam2|s=1}} Neupínaj sa pls. ostentatívne na nedeľu večer. Ak zostane voľný ďalší slot, je k dispozícii celý týždeň na to, aby si niekto spomenul a zaplnil ho. To len ja súkromne fungujem tak, že mám zásobu predpripravených kandidátov a pokiaľ nikto nič ani len do tej nedele noci nedá, zvyčajne tam niečo zo zásoby dávam. Nenútim tak fungovať nikoho iného, sám to tak robím čisto preto, lebo opakovane dúfam, že sa chytí aj niekto iný. Bohužiaľ, vychádza to napriek tomu dosť často tak, že bývam aj celé týždne po sebe jediný, kto tam niečo dá. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:49, 9. júl 2023 (UTC) ::{{Re|Teslaton}} Nebral som to tiež úplne nutne v nedeľu. Niekoľko tam nahodím po sebe a uvidím.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:53, 9. júl 2023 (UTC) :::Práve to „niekoľko po sebe“ nie je nevyhnutne nutné, ideálne je, keď sú tam na striedačku obr., vyberané viacerými ľuďmi. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:13, 9. júl 2023 (UTC) :::No áno, ale to zas musím či už v sobotu alebo v nedeľu „hlídat“ či tam je alebo čo tam je. Tomu by som sa rád vyhol.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:18, 9. júl 2023 (UTC) :::Ak tam dám tri-štyri obrázky dopredu, na čas to nechám a môžu zas pridať ostatní. Inak po tvojej výzve som sa porozhliadal, ale už som nestihol doplniť.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:29, 9. júl 2023 (UTC) ::::Ešte raz: ak aj zostane nikým nezaplnený slot bezprostredne po aktuálnom, je k dispozícii celý týždeň na jeho zaplnenie, nie je nutné čakať do víkendu. A teda samozrejme ak sa vopred zaplnia viaceré dopredu, rovnako to nevadí. Akurát je dobré, aby nešlo o súvislý blok, vyplnený jedným človekom, ale viacerými. Tzn. ak dopĺňam sám, doplním naraz jeden-dva, nie trebárs 5 obrázkov (resp. keď už mám potrebu dopĺňať viac, zaplním na preskáčku nejaké sloty ďalej v budúcnosti). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:32, 9. júl 2023 (UTC) :::::Nepovažujem ani v princípe za zlé, ak dá jeden redaktor za sebou aj viacero obrázkov, dôležitá je však pestrosť. Striedať povedzme živé s neživým, prírodu s technológiou, ľudí s predmetmi, vedu s umením, statické obrázky s dynamickými a podobne.--[[Redaktor:Eryn Blaireová|Eryn Blaireová]] ([[Diskusia s redaktorom:Eryn Blaireová|diskusia]]) 08:44, 10. júl 2023 (UTC) ::::::Pokud i nadále hrozí, že se na hlavní stranu bude zapomínat, že zkrátka není dostatek kolegů, tak bych ji nastavil jednoduše a stabilně, klidně bez aktualit, doporučených článků, zajímavostí, obrázku a podobných jiných, nakonec ne zcela podstatných "serepetiček". Jsme/jste encyklopedie, takže seriózním, jednoduchým a nadto účelným "obalem" nikdy nic nezkazíte. Co naopak určitě kazí reputaci Wikipedie je jakýkoli byť sebemenší "důkaz", že o to nikdo nestíhá pečovat a pravidelně ji obměňovat. Nepomůžete ji příliš ani tím, pokud bude přeplácaná (jestli v [[Hlavná stránka|aktuální podobě]] je nebo není se bude lišit názor od názoru, ale já bych se ji nebál ponechat v o něco "čistší", lehčí verzi, s nějakým úvodníkem o Wikipedii). Toť jen můj názor. --[[Redaktor:Tobartos|Tobartos]] ([[Diskusia s redaktorom:Tobartos|diskusia]]) 09:51, 10. júl 2023 (UTC) :::::{{Re|Teslaton}} Myslel som, pravdaže, kontrolu pred víkendom, nie po ňom. A áno, dopĺňal som na preskačku.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:53, 11. júl 2023 (UTC) == Introducing Adiutor Project == Dear fellow Wikimedia enthusiasts, we are excited to introduce the [[metawiki:Adiutor|Adiutor]] Project, an initiative aimed at enhancing the Wikipedia editing experience! Adiutor is a user-friendly gadget designed to simplify various tasks for Wikipedia editors, making editing easier, faster, and more enjoyable. From creating deletion requests to conducting copyright checks, Adiutor streamlines repetitive processes, giving you more time to focus on creating valuable content for the community. If you're interested in using Adiutor on your local wiki, we'd love to hear from you! Drop us a message here or reach out to Vikipolimer with your Wikimedia community details. Let's collaborate to bring Adiutor to your language and wiki! Join the Adiutor Project, and together, let's make Wikipedia editing a more efficient and rewarding experience! For any questions or to express your interest in bringing Adiutor to your local wiki, feel free to contact Vikipolimer - we're here to support and work together with you! Looking forward to your enthusiastic participation! --[[Redaktor:Vikipolimer|Vikipolimer]] ([[Diskusia s redaktorom:Vikipolimer|diskusia]]) 00:45, 6. august 2023 (UTC) == Global ban for Бучач-Львів == Per the [[m:Global bans|Global bans]] policy, I’m informing the project of this request for comment: [[m:Requests for comment/Global ban for Бучач-Львів|RfC/Global ban for Бучач-Львів]]. --[[Redaktor:Jphwra|Jphwra]] ([[Diskusia s redaktorom:Jphwra|diskusia]]) 18:40, 9. august 2023 (UTC) == Nástup biskupov do úradu == Ahojte, aj v súvislosti s [[František Trstenský|Františkom Trstenským]], ktorý bol dnes vymenovaný za biskupa, ale aj s ďalšími článkami, ktoré som v posledných dňoch upravoval, by som chcel poznamenať, že ten, čo bol vymenovaný do úradu, ho musí najprv prevziať (resp. byť vysvätený, ak ešte nie je), toto vyplýva okrem iného z kánonu 382 [[Kódex kánonického práva|CIC]], keby niekto potreboval zdroj. Je to podobne, ako pri prezidentovi, ktorý sa nestáva automaticky prezidentom v okamžiku, keď sú vyhlásené výsledky volieb. Prosím preto prípadných editorov článkov o biskupoch, aby neuvádzali časové rozpätie úradu odo dňa vymenovania, čiže napr. František Trstenský nie je oddnes spišským biskupom, ale až odo dňa vysviacky (ktorej dátum som nikde nenašiel, ale anonymný prispievateľ pridal 11. november, tak hádam to odniekiaľ má?). --<span style="font-family:Georgia;">[[Redaktor:TomášPolonec|<span style="color:#66F;">'''Tomáš'''</span><span style="color:#4B4;">'''P'''</span>]]</span> [[Diskusia s redaktorom:TomášPolonec|<span style='color:#FC0'>✉</span>]] 21:46, 8. september 2023 (UTC) :Ono aj Annuario Pontificio uvádza oba dátumy (tj. dátum vyvolenia a dátum intronizácie). Tam je vlastne otázka, že ak v prípade regulérnej výmeny biskupv, čiže jeden požiada o uvolnenie v 75 rokoch, a druhý je menovaný, tak prvý sa stáva emeritným dňom oznámenia (ak nie je stanovené inak), a druhý preberá úrad dňom intronizácie. Ale aby sa predišlo obdobiu interregnum, kedže nástupca je ohlásený, tak sa začiatok úradu udáva dňom menovania, aspoň tak som to chápal podľa toho, ako to uvádza catholic-hierarchy a gcatholic. Ale súhlasim, že konzistentnejšie by to bolo intronizáciou. Ale nemám pocit, že tak to je pri všetkých biskupoch. Inak {{ping|TomášPolonec}} napadlo mi, nechceme pridať do infoboxov samostatnú farbu pre zvoleného biskupa do hlavičiek? Napríklad šráfovanú sivo-fialovú (že je to kňaz, ale menovaný biskup)? Lebo aj ja zvyknem dávať zvoleným biskupom už fialový infobox, ale chápem, že nie je ešte biskupom. --[[Redaktor:KasciJ|KasciJ]] 14:52, 9. september 2023 (UTC) ::{{re|KasciJ}}Zvyčajne ak je biskup uvoľnený z úradu a zároveň je vymenovaný jeho nástupca, zvykne byť predošlý biskup vymenovaný za administrátora diecézy, kým nový biskup neprevezme úrad. Ak je novovymenovaný biskup už biskupom niekde inde, do prevzatia úradu zostáva v starom úrade, takže ak by sme ho radili do nového úradu od vymenovania, vznikne tam konflikt. To isté platí aj pre kňaza, ktorý má byť vysvätený – do vysviacky zastáva svoj doterajší úrad. Portál catholic-hierarchy.org tiež rozoznáva medzi „appointed“ a „installed“. Jediným konzistentným riešením podľa mňa je uvádzať obdobie úradu od jeho prevzatia až po uvoľnenie, keďže potom vzniknú práve také bizarné výstupy, že je niekto biskupom ešte pred vysviackou alebo zastáva dva úrady naraz, čo nie je pravda. Prípadné sedisvakancie po úmrtí nepovažujem za problém, je to bežná vec. (Len pre zaujímavosť, podobný problém je možné vnímať aj pri pápežstve: [[Štefan II. (zvolený pápež)]].) ::Čo sa týka farby, to je detail, ja by som pokojne aj monsignorom (kaplánom Jeho Svätosti...) dal fialové záhlavie, keďže takej farby majú pás i gombíky (vyššie tituly aj viac). Trstenský však nie je doteraz ani monsignor a nebude môcť nosiť fialovú až do vysviacky. Úprimne nie som veľmi naklonený zatiaľ zafarbiť celý jeho infobox nafialovo (a šrafovaná by bola podľa mňa vizuálne dosť nepríjemná a text by mohol byť nečitateľný), ale možno by sa tak dala zafarbiť aspoň hlavička „Biskup“. --<span style="font-family:Georgia;">[[Redaktor:TomášPolonec|<span style="color:#66F;">'''Tomáš'''</span><span style="color:#4B4;">'''P'''</span>]]</span> [[Diskusia s redaktorom:TomášPolonec|<span style='color:#FC0'>✉</span>]] 15:23, 9. september 2023 (UTC) :::Mne je osobne jedno, môžme to tak robiť. Narážal som na to, že pri diecézach (napr [https://www.catholic-hierarchy.org/diocese/dspis.html Spiš]) uvádzajú od menovnania (prípadne potvrdenia) po úmrtie alebo ďalšie menovanie. Napríklad aj práve Trstenského uvádzajú ako ordinára už od piatku. Takisto aj [http://gcatholic.org/dioceses/diocese/spis0.htm?tab=bishops gCatholic]. Čiže tie bizarné situácie nenastávajú. Ale ok, môžme udávať od intronizácie. Nemám s tým problém. --[[Redaktor:KasciJ|KasciJ]] 15:12, 10. september 2023 (UTC) ::::{{re|KasciJ}}Super, vďaka. Na tých serveroch to uvádzajú podľa mňa len z praktických dôvodov (vymenovanie biskupov možno doložiť priamo z Bollettina Svätej Stolice, vysviacky a uvedenia do úradu, pokiaľ viem, Vatikán takto systematicky nezverejňuje, takže sa môže stať, že sa k údajom nedostanú). Catholic-hierarchy.org navyše pri tých zoznamoch uvádza ''appointed'', ale keď si otvoríš stránku jednotlivých biskupov, nájdeš tam zvlášť aj ''installed''. Tými bizarnými situáciami myslím napr. to, že Trstenský bude až do svojej vysviacky kežmarským farárom, takže ak by sme ho už uvádzali ako biskupa, vlastne by sme tvrdili, že spišský biskup je zároveň farárom v Kežmarku, čo je nezmysel :) Rovnako aj napr. [[Stanislav Stolárik]] bol 21. marca 2015 vymenovaný za rožňavského biskupa, ale ešte do 16. mája bol pomocným biskupom v Košiciach, takže opäť by sa to prelínalo. Myslím, že uvádzanie obdobia funkcie od dátumu uvedenia do úradu je bližšie realite. --<span style="font-family:Georgia;">[[Redaktor:TomášPolonec|<span style="color:#66F;">'''Tomáš'''</span><span style="color:#4B4;">'''P'''</span>]]</span> [[Diskusia s redaktorom:TomášPolonec|<span style='color:#FC0'>✉</span>]] 15:43, 10. september 2023 (UTC) :::::@[[Redaktor:TomášPolonec|TomášPolonec]] áno rozumiem, pokiaľ viem tieto info sa dajú získať z AP, ktorú Rím vydáva každý rok, prípadne listovať stránky diecéz. Ale ako som vravel, nemám s tým problém a súhlsím, že to má svoje výhody. Tá farebná schéma vyzerá celkom good, dík :) Uvidíme, či sa osvedčí. --[[Redaktor:KasciJ|KasciJ]] 06:10, 11. september 2023 (UTC) ::Ešte k tej farbe: do {{tl|Infobox Duchovný}} som pridal dve ďalšie možnosti pre parameter <code>typ dodatok</code>: monsignor a biskup-nominant s tým efektom, že po vyplnení sa záhlavie zafarbí nafialovo, zvyšok však zostane šedý. Je to len nápad (na skúšku som to dal do článku), ale myslím, že takto je to fajný kompromis medzi celým infoboxom fialovým a šedým. --<span style="font-family:Georgia;">[[Redaktor:TomášPolonec|<span style="color:#66F;">'''Tomáš'''</span><span style="color:#4B4;">'''P'''</span>]]</span> [[Diskusia s redaktorom:TomášPolonec|<span style='color:#FC0'>✉</span>]] 17:08, 10. september 2023 (UTC) :::@[[Redaktor:TomášPolonec|TomášPolonec]] za mňa je to kompromisné riešenie. Dávam do pozornosti, že Spišská diecéza už [https://kapitula.sk/termin-biskupskej-vysviacky-mons-frantiska-trstenskeho/ ohlásila termín] biskupskej vysviacky Františka Trstenského. Pridal som zatiaľ dátum len kurzívou do [[Zoznam spišských biskupov|Zoznamu spišských biskupov]] ak by sa náhodou ešte niečo zmenilo. --[[Redaktor:Robert Jahoda|Róbert Jahoda]] ([[Diskusia s redaktorom:Robert Jahoda|diskusia]]) 18:12, 11. september 2023 (UTC) == Urgentně upravit nebo výhonek == nepatří do [[Test (Unix)|tohoto]] článeku spíše šablona výhonek? PS. Podle cs wiki standardů je to výhonek. --[[Redaktor:Dusty292|Dusty292]] ([[Diskusia s redaktorom:Dusty292|diskusia]]) 13:30, 15. september 2023 (UTC) :{{re|Dusty292|s=1}} Je to neupravený junk zo strojového prekladača, navyše rozsahom na hranici substubu, bez inline citácií a bez prekladu zvyšku zdrojového článku. UU je k tomu ešte zhovievavé riešenie. Ak tu plánuješ prispievať takýmto obsahom, zváž pls. svoje pôsobenie, toto je plytvanie časom (vlastným aj ostatných). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:46, 15. september 2023 (UTC) ::Urgent tam je preto, lebo to nie je po slovensky. Nezakladaj strojové preklady, budú zmazané.--[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BD:D900:D436:6FA3:AD04:D8B5|2A02:AB04:27BD:D900:D436:6FA3:AD04:D8B5]] 13:49, 15. september 2023 (UTC) :::{{Re|Dusty292}} Článok som upravil a pridal i preklad z ENWiki, nech to má nejakú úroveň. Mimo vecí, ktoré tu boli zmienené, tam napr. boli citácie len ako odkazy v texte a nie ako [[Pomoc:Referencie|referencie]]. Odporúčam tvorbe článkov venovať trochu viac času, nech to nie sú dve vety, hlavne, ak ide o preklady a ten zdrojový text tam je. {{úsmev}} Takisto som odstránil Urgent. :::IP a Teslaton, keby sa vám na to chcelo pozrieť, ocením, ale asi to nie je nutné. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 17:06, 15. september 2023 (UTC) ::::Dobre už si na to dám pozor --[[Redaktor:Dusty292|Dusty292]] ([[Diskusia s redaktorom:Dusty292|diskusia]]) 12:52, 16. september 2023 (UTC) == Portály v infoboxe vs. na konci čl. == {{Portál|Film|Filmový|Francúzsko|Francúzsky|Ľudia|Biografický}} Vadí to keď sa u článkov vytvorí aj portál, ktorý sa nachádza v dolnej časti článku pri autoritných údajoch a kategóriách (viď na vzore vpravo)? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:12, 21. september 2023 (UTC) Doplním, že vec sa týka najmä situácie, kedy v článku už je prítomný nejaký infobox, v ktorom na konci spravidla tiež sú odkazy na portály (a je tam možnosť cez parametre doplniť aj ďalšie). Osobne sa v týchto prípadoch snažím vyhýbať ďalšej samostatnej š. {{tl|Portál}} v závere článku. Jednak že je to redundantné, navyše to má tendenciu viesť k tomu, že sa tie dve sady portálov časom rozídu (niekto nejaký doplní/odstráni spravidla len na jednom mieste). Portálová šablóna navyše (najmä keď je tam portálov viacero) odsúva koncové šablóny a vytvára tak nie veľmi vkusnú vertikálnu medzeru. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:19, 21. september 2023 (UTC) :Existujú aj stránky na ktoré nie je možné vložiť infobox a v tých situáciách je jediné možné riešenie spodná šablóna s portálmi. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:37, 21. september 2023 (UTC) ::Hej, presne pre tie prípady má šablóna zmysel. Z článkov, kam ju ale momentálne iniciatívne vkladáš (a pokračuješ v tom napriek tomu, že táto debata nie je uzavretá) [https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:Pr%C3%ADspevky/Fillos_X.?offset=202309211843], drvivá väčšina, ak nie rovno úplne všetky, infobox má... Druhý samostatný problém s tými úpravami je ten, že ide o manuálne realizovanú hromadnú úpravu článkov (bez obsahového prínosu, ide v podstate o dopĺňanie marginálnej internej technikálie). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:49, 21. september 2023 (UTC) :::Okrem toho je to strata času, všetky portály sú väčšinou mŕtve. Radšej by som venoval čas na písanie článkov, ako na mŕtve portály.--[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BD:D900:4565:E559:B6D5:9951|2A02:AB04:27BD:D900:4565:E559:B6D5:9951]] 20:24, 21. september 2023 (UTC) ::::Za mňa je to duplicita, mať to v infoboxe i dole v článku. Ponechávam, len ak je tam odkaz na iný portál, než je v infoboxe (napr. v infoboxe chemický a v šablóne potom biologický). Na druhú stranu by bolo fajn mať ich na jednom mieste, takže by asi bolo lepšie všetko napchať do infoboxu... [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 22:15, 22. september 2023 (UTC) == Akcia na Trnavskej univerzite == Prajem pekný deň, dnes som odkazoval [https://info.dingir.cz/2023/09/konference-nabozenstvo-v-kyberpriestore/ túto] udalosť na Trnavskej univerzite. Moje editácie boli revertované, našťastie okrem [[Portál:Informačné technológie/Vedeli ste|tejto]]. Možno sú na slovenskej wiki iné pravidlá, ale práve tu som chcel tiež odkazovať, keďže ide o akademickú(!) akciu na Slovensku. S pozdravom --[[Redaktor:Lukáš Král|Lukáš Král]] ([[Diskusia s redaktorom:Lukáš Král|diskusia]]) 11:57, 23. september 2023 (UTC) :A zdá sa ti, že iné akademické akcie na Slovensku tu vo veľkom spamujú externé odkazy? Reverty boli legitímne a navrhujem vrátiť aj úpravu na Portáli IT, keďže sa to tam nehodí. --[[Redaktor:Exestosik|Exestosik]] ([[Diskusia s redaktorom:Exestosik|diskusia]]) 12:17, 23. september 2023 (UTC) :[[Wikipédia:Externé odkazy|Externé odkazy]] na wiki neslúžia na promá akcií, je to úplne mimo. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:22, 23. september 2023 (UTC) == Presmerovanie == Treba zmazať zbyočné presmerovanie pieskoviska ''Redaktor:BarboraHroz/pieskovisko''. --[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BD:D900:80F5:8062:8904:9800|2A02:AB04:27BD:D900:80F5:8062:8904:9800]] 19:43, 7. október 2023 (UTC) :Hotovo. Osobně nevidím problém ani v ponechání podobných reliktů, ničemu to nevadí ---[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]<sup>[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]</sup> 03:51, 8. október 2023 (UTC) ::Jasné že je to problém, pieskovisko nemá s článkom nič spoločné, nijak s článkom nesúvisí, nemá čo byť na článok presmerované. --[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BD:D900:7C86:4A7F:7B70:E44C|2A02:AB04:27BD:D900:7C86:4A7F:7B70:E44C]] 12:51, 8. október 2023 (UTC) :::Opačné presmerovanie (z hlavného NS niekam) by bol problém, toto je v princípe neškodná vtákovina (ktorú keď chceš riešiť, tak rieš sám z redaktorského konta, neotravuj s tým iných ľudí). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:55, 8. október 2023 (UTC) ::::Hlavne keď ty neustále otravuješ vtákovinami všetkých redaktorov naokolo po diskusiách, tak to je v poriadku. Z môjho pohľadu zase ty riešiš vtákoviny, stačí si pozrieť tvoje diskusné príspevky. Zbytočné presmerovania treba mazať a áno mienim s tým otravovať. Keď ty neprestaneš vypisovať po diskusiách svoje hlúposti, tak ja mám na to rovnako právo. (jeden z mnohých príkladov [[Diskusia s redaktorom:Michal62606#Presuny po založení]], a taký tu ide mudrovať čo je potrebne a čo nie) --[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BD:D900:7C86:4A7F:7B70:E44C|2A02:AB04:27BD:D900:7C86:4A7F:7B70:E44C]] 13:13, 8. október 2023 (UTC) :::::Za mňa to sú veci na revert, Kaviareň je priestor na diskusie, nie na poskytovanie supportu trucujúcim deckám. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:20, 8. október 2023 (UTC) ::::::Že trucujúcim a chce revertovať, vtipné. Urazené decko sa ide pomstiť, pomóc. --[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BD:D900:7C86:4A7F:7B70:E44C|2A02:AB04:27BD:D900:7C86:4A7F:7B70:E44C]] 13:27, 8. október 2023 (UTC) :::::::Ak ťa skutočne aj po rokoch ešte stále baví táto hra, smeruj pls. takéto požiadavky do [[Wikipédia:Potrebujem pomoc]], Kaviareň na operatívny support ani úkolovanie komunity štýlom ''„treba ...“'' neslúži. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:55, 8. október 2023 (UTC) ::::::::Ty keď chceš naopak redaktorov (ktorí aj zakladajú viacero článkov a nestrácajú čas vypisovaním malicherností po diskusiách), odradiť od prispievania rôznymi vtákovinami a obmedzeniami, ktoré nemajú žiadny vplyv na chod wikipédie, tak tieto tvoje pripomienky najprv nasmeruj do ''Kaviarne'', pretože žiadne také pravidlá aké ty neustále vyžaduješ a otravuješ nimi po diskusiách na wikipédii neexistujú. ::::::::Ja nikoho neúkolujem, len keď niečo nájdem tak to tu dám, aby som na to nezabudol, nikomu to neprikazujem presúvať. --[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BD:D900:7C86:4A7F:7B70:E44C|2A02:AB04:27BD:D900:7C86:4A7F:7B70:E44C]] 14:10, 8. október 2023 (UTC) :::::::::Tak to sem dávaš zbytočne. Ak chceš niečo zmazať, tak je na to šablóna {{tl|ZL}}, ku ktorej uvedieš dôvod. Alternatívne na žiadosti o mazanie môžeš použíť [[Wikipédia:Nástenka správcov|Nástenku správcov]]. Kaviareň je určená na riešenie postupov a diskusie týkajúce sa Wiki, nie konkrétnych prípadov. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 14:51, 8. október 2023 (UTC) ::::::::::A teraz hádaj prečo sa tam nedá pridať šablóna zmazať? Áno práve preto, že Teslaton popridával všelijaké nezmyselné filtre, ktoré znemožňujú editáciu „slobodnej“ wikipédie. Preto všetky takéto požiadavky asi treba smerovať do diskusie Teslatona. --[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BD:D900:7C86:4A7F:7B70:E44C|2A02:AB04:27BD:D900:7C86:4A7F:7B70:E44C]] 15:01, 8. október 2023 (UTC) :::::::::::Sám si vybral cestu trucpodniku prispievať tu pod dynamickou ip adresou. --[[Špeciálne:Príspevky/84.245.121.184|84.245.121.184]] 15:11, 8. október 2023 (UTC) :::::::::::Ak chceš efektívne participovať na údržbových aktivitách, rob to ako prihlásený redaktor. Simple as that. Editačné filtre, pokiaľ majú plniť účel, nie je možné súbežne optimalizovať na takýto anti-pattern (snaha patrolovať a vykonávať údržbové aktivity anonymne ako IP), pretože to je s prostriedkami, aké tam sú k dispozícii, neodlíšiteľné od najbežnejších typov škodlivých aktivít. A teda pokiaľ máš konštruktívne návrhy alebo pripomienky ku konkrétnemu filtru, je na to k dispozícii [[Diskusia k Wikipédii:Filter úprav|štandardný priestor]]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:17, 8. október 2023 (UTC) ::::::::::::Wikipédia nezakazuje takéto prispievanie a to tiež neznamená, že tu má byť množstvo zbytočných filtrov, ktoré sú nasadené tam kde ich ani žiadna IP nezneužívala. Na malej slovenskej wikipédii s pár príspevkami denne nemajú takéto filtre žiadne opodstatnenie. Štandardný priestor na diskusiu si nevyužil ty, pri ich zakladaní. Väčšina z nich (ktoré si tu znova bez diskusie pozakladal jediný redaktor) je zbytočná. --[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BD:D900:7C86:4A7F:7B70:E44C|2A02:AB04:27BD:D900:7C86:4A7F:7B70:E44C]] 15:20, 8. október 2023 (UTC) :::::::::::::Nie, nie je to validný argument, stačí si prejsť záznamy akcií (konkrétne pri tomto filtri, časť relevantných zásahov tvoria pokusy o vandalské zásahy do cudzích red. stránok, ktoré sú dlhodobo vcelku bežný typ zábavy, ďalšiu pokusy o editáciu samotným redaktorom omylom bez prihlásenia, kde je hláška filtra pripomienkou prihlásiť sa). Celkovo filtre plnia účel veľmi slušne a nezanedbateľne znižujú nápor na manuálne odstraňovanie prvoplánových experimentov a vandalizmu. Nezakladal som ako jediný redaktor, ešte roky predo mnou sa tomu venoval [[Redaktor:Mercy|Mercy]], v súčasnosti okrem mňa prispieva napr. [[Redaktor:OJJ|OJJ]] alebo globálni editori. A teda čo sa týka legitimity, starostlivosť o filtre som explicitne avizoval v [[Wikipédia:Žiadosť o práva správcu/Teslaton|ŽoPSe]], ktorý bol komunitou schválený. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:00, 8. október 2023 (UTC) ::::::::::::::Píšem o pieskoviskách, nie o redaktorských stránkach. Pieskovisko je len dočasná stránka a nezobrazuje sa vo vyhľadávaní a nie je masovo vandalizovaná na malej slovenskej wikipédii. Nestačí prebrať filtre z anglickej wiki, treba pozerať či má opodstatnenie aj na slovenskej wikipédii a som presvedčený, že tento filter určite nemá (a je ich viac). --[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BD:D900:7C86:4A7F:7B70:E44C|2A02:AB04:27BD:D900:7C86:4A7F:7B70:E44C]] 15:46, 8. október 2023 (UTC) :::::::::::::::Nepatrím medzi ľudí, ktorý by slepo bez porozumenia copy&pastovali zdrojové kódy čohokoľvek kamkoľvek, väčšina filtrov, ktorými som prispel, je napísaná od piky na mieru tejto wiki. Pieskovisko je redaktorská podstránka ako každá iná, mnohí redaktori majú podstránok na drafty viacero a nepoužívajú nutne ani ustálený tvar názvu. Napriek tomu pokojne prichádza do úvahy explicitné vyňatie podstránky /pieskovisko z kritérií toho filtra, jednak si to ale dodnes nebol schopný normálne konštruktívne navrhnúť v diskusii k filtrom, v druhom rade som presvedčený, že nie je veľmi dôvod vychádzať v ústrety tvojim špecifickým potrebám, pretože tvoju situáciu považujem za čistý trucpodnik. Sám si sa tak rozhodol, tak znášaj dôsledky (ostatní ich musia znášať rovnako, napr. v podobe zníženej prehľadnosti a komplikovanej komunikácie s tebou). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:00, 8. október 2023 (UTC) ::::::::::::::::V poriadku, potom ty budeš musieť znášať moje upozornenia na zbytočné presmerovania v tejto, alebo iných diskusiách a nenazývať to „vtákovinami“, keď sám riešiš vtákoviny v iných diskusiách. Inak upozorniť na zmazanie sa kvôli tvojmu nezmyselnému filtru nedá, tak to budeš musieť strpieť v diskusiách. --[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BD:D900:7C86:4A7F:7B70:E44C|2A02:AB04:27BD:D900:7C86:4A7F:7B70:E44C]] 16:15, 8. október 2023 (UTC) :::::::::::::::::Jj, len sa ani nedopatrením neuchýliť k niektorému normálnemu riešeniu ako dospelý človek... ;) Umožnenie vloženia š. ZL samozrejme rovnako prichádza do úvahy ako možná výnimka, v prípade pieskoviska akurát nie je úplne žiadúce/nutné ho zrovna (aj s históriou úprav) mazať, tam obvykle stačí blanking (pričom ty by si tam samozrejme tie ZL bez okolkov plieskal, kedykoľvek by sa ti na obsahu pieskoviska čokoľvek nepozdávalo, tým som si prakticky istý – to je ďalší dôvod, prečo nie som moc náchylný dopĺňať tam výnimky špeciálne na mieru tvojich use cases – že s tebou historicky nie je veľmi možná zmysluplná dohoda na civilizovanom prístupe pri jednaní s ostatnými). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:35, 8. október 2023 (UTC) ::::::::::::::::::Takže si radšej treba povymýšľať tie najhoršie scenáre „čo by som robil keby...“, aj keď doteraz som dával upozornenia len na zbytočné presmerovania, alebo na text na pieskoviskách ktorý nijako nesúvisel z wikipédiou, alebo sa jednalo o jednoznačnú reklamu. Moje minulé žiadosti (''tie pieskoviská boli všetky zmazané'') sú asi aj niekde na nástenke správcov, ale nechce sa mi ich hľadať. --[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BD:D900:7C86:4A7F:7B70:E44C|2A02:AB04:27BD:D900:7C86:4A7F:7B70:E44C]] 17:02, 8. október 2023 (UTC) ::::::::::::::::::Ďalej som narazil na problém odstraňovania kategórií z pieskovísk, rovnako vinou tvojho „úžásného“ filtra. Dodnes sa niektoré pieskoviská nachádzajú v kategóriách medzi článkami.--[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BD:D900:7C86:4A7F:7B70:E44C|2A02:AB04:27BD:D900:7C86:4A7F:7B70:E44C]] 17:10, 8. október 2023 (UTC) {{Stop-chat}} [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je#Wikipédia nie je bojisko]] -[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]<sup>[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]</sup> 15:26, 8. október 2023 (UTC) == Skrývanie vulgárnych úprav == Ako nesprávca mám oznamovať (do budúcnosti) na stránke [[Wikipédia:Nástenka správcov]] pridané hrubé vulgarizmy napr. ako u článkov [[Janko Kráľ‎]] alebo [[Rozprávka]]? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:07, 21. október 2023 (UTC) :{{Re|Fillos X.}}Určite.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:27, 21. október 2023 (UTC) == CEE Catch-Up == Ahojte. Vo štvrtok bude [[:meta:Wikimedia_CEE_Hub/Catch_up|4. CEE Catch-Up]], tentokrát s témou AI.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 12:10, 15. november 2023 (UTC) == Školské práce? == Dnes vytvorené články [[Dopad alkoholu na spánok]], [[Vplyv alkoholu na spánok]] a [[Sociológia zdravia a choroby]] mi pripadajú ako nejaké školské práce, podobne, ako sme tu už niekoľkokrát mali. Nevie niekto náhodou o niečom? --[[Redaktor:CaeCalig|CaeCalig]] ([[Diskusia s redaktorom:CaeCalig|diskusia]]) 17:42, 17. december 2023 (UTC) [[Kategória:Wikipédia:Archívy 2023|Kaviareň/Rôzne/Archív 2023]] doo6niaiileywd2ahwarg3tpvadmgvf 10 696911 8215497 8024117 2026-05-17T14:33:22Z Fillos X. 212061 8215497 wikitext text/x-wiki {{Navigačná lišta |meno = Fantomas filmy |nadpis = Filmy série [[Fantomas (filmová séria)|Fantomas]] od režiséra [[André Hunebelle|André Hunebella]] |skupina1 = Filmy |zoznam1 = * ''[[Fantomas]]'' (1964) * ''[[Fantomas sa hnevá]]'' (1965) * ''[[Fantomas kontra Scotland Yard]]'' (1967) * ''[[Fantomas v Moskve]]'' (1968){{--}}film nenatočený |skupina2 = Postavy |zoznam2 = * [[Fantomas (postava)|Fantomas]] * [[novinár Jérôme Fandor]] * [[komisár Paul Juve]] * [[fotografka Hélène Gurn]] * [[inšpektor Michel Bertrand]] * [[lady Maud Beltham]] * [[šéfredaktor Parížskeho kuriéra]] * [[Michel „Michou“ Gurn]] * [[inšpektor Pierre]] * [[inšpektor Léon]] * [[Vladimír (postava)|Vladimír]]{{--}}vo filmovej trilógii sa postava neobjavila |skupina3 = Herci |zoznam3 = * [[Jean Marais]] * [[Louis de Funès]] * [[Mylène Demongeot]] * [[Jacques Dynam]] * [[Marie-Hélène Arnaud]] * [[Robert Dalban]] * [[Olivier de Funès]] * [[Christian Toma]] * [[Michel Duplaix]] |skupina6 = Ľudia, ktorí prispeli |zoznam6 = * [[Marcel Allain]] (námet) * [[Pierre Souvestre]] (námet) * [[Jean Halain]] (scenár) * [[Pierre Foucaud]] (scenár) * [[Michel Magne]] (hudba) * [[Alain Poiré]] (produkcia) }}<noinclude> [[Kategória:Navigačné šablóny filmových sérií]] </noinclude> irrrx6sth6xb0kfz7xb8bl52la3aoi9 10 696913 8215505 7907308 2026-05-17T14:36:56Z Fillos X. 212061 8215505 wikitext text/x-wiki {{Navigačná lišta |meno = OSS 117 filmy |nadpis = Filmy série [[OSS 117 (filmová séria)|OSS 117]] |skupina1 = Pôvodné filmy |zoznam1 = * ''[[OSS 117 se déchaîne]]'' (1963) * ''[[Tajný agent v Bangkoku]]'' (1964) * ''[[Furia à Bahia pour OSS 117]]'' (1965) * ''[[Tajný agent v Tokiu]]'' (1966) * ''[[Tajný agent na Blízkom východe]]'' (1968) |skupina2 = Nové filmy |zoznam2 = * ''[[Agent 117]]'' (2006) * ''[[OSS 117 : Rio ne répond plus]]'' (2009) * ''[[Srdečné pozdravy z Afriky]]'' (2021) |skupina3 = Postavy |zoznam3 = * [[OSS 117 (postava)|OSS 117]] ako [[Hubert Bonisseur de La Bath]] * [[M. Smith]] * [[OSS 1001]] ako [[Serge]] |skupina4 = Herci |zoznam4 = * [[Kerwin Mathews]]{{--}}(1. a 2. film), [[Frederick Stafford]]{{--}}(3. a 4. film), [[John Gavin]]{{--}}(5. film) a [[Jean Dujardin]]{{--}}(6. až 8. film) * [[Jean Geoffroy]]{{--}}(1. film), [[Jacques Mauclair]]{{--}}(2. film) a [[Billy Kearns]]{{--}}(4. film) * [[Pierre Niney]]{{--}}(8. film) |skupina5 = Režiséri série |zoznam5 = * [[André Hunebelle]]{{--}}(1. až 3. a 5. film) * [[Jacques Besnard]]{{--}}(1. až 3. film) * [[Michel Boisrond]]{{--}}(4. film) * [[Jean-Pierre Desagnat]]{{--}}(5. film) * [[Renzo Cerrato]]{{--}}(5. film) * [[Michel Hazanavicius]]{{--}}(6. a 7. film) * [[Nicolas Bedos]]{{--}}(8. film) |skupina6 = Ľudia, ktorí prispeli |zoznam6 = * [[Jean Bruce]] (námet) * [[Josette Bruce]] (námet) * [[François Bruce]] (námet) * [[Martine Bruce]] (námet) * [[André Hunebelle]] a [[Paul Cadéac]] (producenti) }}<noinclude> [[Kategória:Navigačné šablóny filmových sérií]] </noinclude> 84jqvq0qp5ofzgznrllhlo2fmb4zixu 10 696914 8215501 8024116 2026-05-17T14:34:42Z Fillos X. 212061 8215501 wikitext text/x-wiki {{Navigačná lišta |meno = Indiana Jones filmy |nadpis = Filmy série [[Indiana Jones (filmová séria)|Indiana Jones]] od režiséra [[Steven Spielberg|Stevena Spielberga]] a [[James Mangold|Jamesa Mangolda]] |skupina1 = Filmy |zoznam1 = * ''[[Dobyvatelia stratenej archy]]'' (1981) * ''[[Indiana Jones a chrám skazy]]'' (1984) * ''[[Indiana Jones a posledná krížová výprava]]'' (1989) * ''[[Indiana Jones a kráľovstvo krištáľovej lebky]]'' (2008) * ''[[Indiana Jones a nástroj osudu]]'' (2023) |skupina2 = Postavy |zoznam2 = * [[Indiana Jones|Dr. Henry „Indiana“ Jones, Jr.]] * [[Marcus Brody]] * [[Sallah]] * [[Marion Ravenwood]] * [[Wilhelmina „Willie“ Scott]] * [[profesor Henry Jones, Sr.]] |skupina3 = Herci |zoznam3 = * [[Harrison Ford]] * [[Denholm Elliott]] * [[John Rhys-Davies]] * [[Karen Allenová]] * [[Kate Capshaw]] * [[Sean Connery]] |skupina4 = Ľudia, ktorí prispeli |zoznam4 = * [[George Lucas]] (tvorca) * [[John Williams]] (hudba) }}<noinclude> [[Kategória:Navigačné šablóny filmových sérií]] </noinclude> akur7lj3rd59we9vkptqdhlohuemi1f 0 698784 8215852 8149200 2026-05-18T10:37:16Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8215852 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalista|meno=Andoni Iraola|foto=Andoni Iraola1.jpg|popis=Iraola v drese Athletic Bilbao v roku 2007|dátum narodenia={{dnv|1982|06|22}}|miesto narodenia=[[Usurbi]]|štát=[[Španielsko]]|výška=1,81 m|pozícia=pravý obranca|kluby=[[Basconia|Basonica]]{{break}}[[Bilbao Athletic|Bilbao Athletic]]{{break}}[[Athletic Bilbao|Athletic Bilbao]]{{break}}[[New York City FC|New York City]]|roky=2000-2001<br />2001-2003<br />2003-2015<br />2015-2016|zápasy(góly)=|trénerské roky=2018-2019<br />2019-2020<br />2020-2023<br />2023–|trénerské kluby=[[AEK Larnaca FC| AEK Larnaca]]<br />[[CD Mirandés|Mirandés]]<br />[[Rayo Vallecano|Rayo Vallecano]]<br />[[AFC Bournemouth|Bournemouth]]|súčasný klub=[[AFC Bournemouth|Bournemouth]] (tréner)}} '''Andoni Iraola Sagarna''' (* [[22. jún]] [[1982]], [[Usurbi]]) je futbalový tréner a bývalý profesionálny [[futbal]]ista, ktorý hral ako [[Obranca (futbal)|pravý obranca]]. V súčasnosti je trénerom klubu [[AFC Bournemouth]], ktorý pôsobí v [[FA Premier League|Premier League]]. Väčšinu svojej profesionálnej kariéry strávil v [[Athletic Club|Athletic Bilbao]].<ref>{{Cite news|url=http://www.elpais.com/articulo/deportes/Iraola/fin/elpepidep/20110220elpepidep_6/Tes|title=Iraola, sin fin|newspaper=[[El País]]|last=Rodrigálvarez|first=Eduardo|language=es|date=20 February 2011|access-date=31 December 2011}}</ref> Počas 12 sezón nastúpil v 510 súťažných zápasoch.<ref name="MD">{{Cite news|url=http://www.mundodeportivo.com/20131011/athletic-bilbao/andoni-iraola-ranking-partidos-jugados_54390879838.html|title=Iraola igualará a Larrazabal en el ranking histórico|newspaper=[[Mundo Deportivo]]|last=Río|first=Endika|language=es|date=11 October 2013|access-date=2 June 2015}}</ref> Iraola začal svoju trénerskú kariéru v roku 2018 a tri roky trénoval [[Rayo Vallecano]]. == Hráčska kariéra == ==== Athletic Bilbao ==== Počas svojich 12 sezón v klube Iraola nikdy neodohral menej ako 30 ligových zápasov a strelil gól vo všetkých ligových sezónach okrem jednej. Počas svojho pôsobenia v klube skončil trikrát druhý v pohári [[Copa del Rey]] a bol finalistom v [[Európska liga UEFA 2011/2012|Európskej lige UEFA 2011/2012]]. 28. januára 2007 strelil dva góly pri výhre Athletica 2:0 nad susedným [[Real Sociedad de Fútbol|Realom Sociedad]], ktorý napokon zostúpil. Athletic sa zostupu len tesne vyhol a umiestnil sa na 17. priečke v tabuľke.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=2006-2007 Spanish La Liga Table|url=https://thefishy.co.uk/leaguetable.php?table=31&season=4|vydavateľ=thefishy.co.uk|dátum prístupu=2023-06-26}}</ref> Bol kapitánom tímu vo svojom poslednom zápase - finále Copa del Rey v roku 2015, ktoré Athletic prehral 3:1 nad Barcelonou. ==== New York City ==== V júni 2015 sa 33 ročný Iraola prvýkrát vo svojej kariére presťahoval do zahraničia a podpísal zmluvu s klubom New York City FC.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=New York City FC Sign Veteran Defender Andoni Iraola|url=https://www.nycfc.com/news/new-york-city-fc-sign-veteran-defender-andoni-iraola|vydavateľ=New York City FC|dátum prístupu=2023-06-26|jazyk=en|meno=|priezvisko=}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=New York City FC sign Athletic Bilbao veteran Andoni Iraola, Manchester City youth product Angelino {{!}} MLSSoccer.com|url=https://www.mlssoccer.com/news/new-york-city-fc-sign-athletic-bilbao-veteran-andoni-iraola-manchester-city-yout|vydavateľ=mlssoccer|dátum prístupu=2023-06-26|jazyk=en|priezvisko=mlssoccer}}</ref> Debutoval 12. júla proti Torontu FC na [[Yankee Stadium]]. 17. novembra 2016 oznámil svoj odchod do futbalového dôchodku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Andoni Iraola Retires|url=https://www.nycfc.com/news/andoni-iraola-retires|vydavateľ=New York City FC|dátum prístupu=2023-06-26|jazyk=en|meno=|priezvisko=}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=New York City FC's Andoni Iraola announces retirement {{!}} MLSSoccer.com|url=https://www.mlssoccer.com/news/new-york-city-fcs-andoni-iraola-announces-retirement|vydavateľ=mlssoccer|dátum prístupu=2023-06-26|jazyk=en|priezvisko=mlssoccer}}</ref> == Trénerská kariéra == === AEK Larnaca === 18. júna 2018 bol Iraola vymenovaný za trénera cyperského klubu AEK Larnaca FC a nahradil tým svojho krajana Imanola Idiakeza.<ref>{{Cite news|url=https://www.mundodeportivo.com/futbol/athletic-bilbao/20180618/45221263043/athletic-iraola-murillo-aek-larnaca.html|title=Iraola y Murillo, presentados por el AEK Larnaca|newspaper=Mundo Deportivo|last=García|first=Alberto|language=es|date=18 June 2018|access-date=23 June 2018}}</ref> 14. januára bol prepustený po tom ako počas dvoch mesiacoch s klubom nevyhral ani jeden zápas.<ref>{{Cite news|url=https://as.com/futbol/2019/01/14/internacional/1547484294_931287.html|title=Los números de Iraola como entrenador del AEK Larnaca|newspaper=Diario AS|last=Manchón|first=Martín|language=es|date=14 January 2019|access-date=10 July 2019}}</ref><ref>{{Cite news|url=https://www.mundodeportivo.com/futbol/athletic-bilbao/20190114/454127331055/athletic-andoni-iraola-aek-larnaca-chipre-destitucion.html|title=Andoni Iraola, destituido del AEK Larnaca|newspaper=Mundo Deportivo|last=Zaballa|first=Carlos|language=es|date=14 January 2019|access-date=10 July 2019}}</ref> === Mirandés === 10. júla 2019 Iraola nahradil odchádzajúceho Borju Jiméneza na čele CD Mirandés. Klub v tom čase čerstvo postúpil do [[Segunda División]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Andoni Iraola, nuevo entrenador del Club Deportivo Mirandés|url=https://www.cdmirandes.com/noticias/andoni-iraola-nuevo-entrenador-del-club-deportivo-mirandes|vydavateľ=www.cdmirandes.com|dátum prístupu=2023-06-26|jazyk=es}}</ref> Druhýkrát v 92-ročnej histórii priviedol klub do semifinále Copa Del Rey v sezóne 2019/2020 pričom v súťaži porazil kluby ako [[Celta de Vigo]], [[Sevilla FC]] a [[Villarreal CF|Villarreal]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.eurosport.com/geoblocking.shtml|vydavateľ=www.eurosport.com|dátum prístupu=2023-06-26}}</ref> 21. júla 2020 klub opustil, pretože mu vypršala zmluva.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=COMUNICADO OFICIAL {{!}} CLUB DEPORTIVO MIRANDÉS S.A.D.|url=https://www.cdmirandes.com/noticias/comunicado-oficial-club-deportivo-mirandes-s-a-d-1|vydavateľ=www.cdmirandes.com|dátum prístupu=2023-06-26|jazyk=es}}</ref> === Rayo Vallecano === Iraola ostal v [[Segunda División]] a v auguste 2020 sa stal trénerom klubu [[Rayo Vallecano]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.rayovallecano.es/noticia/andoni-iraola-nuevo-entrenador-del-rayo-vallecano|jazyk=es}}</ref> S klubom sa mu podarilo postúpiť do [[La Liga]] po tom ako v play-off v sezóne 2020/2021 porazili Leganés a [[Girona FC|Gironu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=CD Leganés vs Rayo Vallecano - LaLiga SmartBank|url=https://www.laliga.com/en-GB/match/temporada-2020-2021-laliga-smartbank-cd-leganes-rayo-vallecano-44|vydavateľ=Página web oficial de LaLiga {{!}} LaLiga|dátum prístupu=2023-06-26|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20250609194840/https://www.laliga.com/en-GB/match/temporada-2020-2021-laliga-smartbank-cd-leganes-rayo-vallecano-44|dátum archivácie=2025-06-09}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Girona FC vs Rayo Vallecano - LaLiga SmartBank|url=https://www.laliga.com/en-GB/match/temporada-2020-2021-laliga-smartbank-girona-fc-rayo-vallecano-46|vydavateľ=Página web oficial de LaLiga {{!}} LaLiga|dátum prístupu=2023-06-26|jazyk=en}}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Následne predĺžil zmluvu až do roku 2022. Vo februári 2023 Iraolu oslovil [[Leeds United FC|Leeds United]] z [[FA Premier League|Premier League]], ale nedostal povolenie opustiť Royo Vallecano.<ref>{{Citácia periodika|titul=Leeds move for Rayo Vallecano boss Iraola blocked|url=https://www.bbc.com/sport/football/64582025|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2023-06-26|jazyk=en-GB}}</ref> Odišiel na konci [[La Liga 2022/2023|sezóny]], keď odmietol ponuku na obnovenie zmluvy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.eldesmarque.com/futbol/rayo-vallecano/20230526/andoni-iraola-se-va-del-rayo-vallecano_110276548.html|jazyk=es|titul=Archivovaná kópia|dátum prístupu=2023-06-26|url archívu=https://web.archive.org/web/20230601111859/https://www.eldesmarque.com/futbol/rayo-vallecano/20230526/andoni-iraola-se-va-del-rayo-vallecano_110276548.html|dátum archivácie=2023-06-01}}</ref> === Bournemouth === 19. júna 2023 bol Iraola vymenovaný za trénera [[AFC Bournemouth]] a s klubom podpísal zmluvu na 2 roky. Klub v ten istý deň prepustil Garyho O'Neila.<ref>{{Citácia periodika|titul=An overachiever who grew up with Arteta - who is Iraola?|url=https://www.bbc.com/sport/football/64566884|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2023-06-26|jazyk=en-GB}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.transfermarkt.com/andoni-iraola/profil/trainer/60677 Andoni Iraola] na stránke Transfermarkt.com == Zdroj == {{Preklad|en|Andoni Iraola|1162043367}} {{DEFAULTSORT:Iraola, Andoni}} [[Kategória:Španielski futbaloví tréneri]] [[Kategória:Hráči Athletic Bilbao]] [[Kategória:Hráči v La Lige]] [[Kategória:Španielski futbalisti]] [[Kategória:Futbaloví obrancovia]] 92usii0z5xvsmkrd654up13htl552y1 10 699042 8215521 7946036 2026-05-17T15:15:50Z Fillos X. 212061 8215521 wikitext text/x-wiki {{Navigačná lišta |meno = Les Charlots |nadpis = [[Les Charlots]] |skupina1 = Hlavní členovia |zoznam1 = * [[Gérard Rinaldi]] * [[Gérard Filippelli]] * [[Jean Sarrus]] * [[Jean-Guy Fechner]] * [[Luis Rego]] * [[Richard Bonnot]] |skupina2 = Ostatní členovia |zoznam2 = * [[Jacques Dautriche]] * [[Donald Rieubon]] * [[William Olivier]] |skupina3 = Albumy |zoznam3 = * ''Antoine rencontre Les Problèmes'' (1966){{--}}album opätovne vydatý v roku 1995 * ''Charlow-up'' (1967) * ''Caf'Conc'Charlots'' (1968) * ''Les Charlots chantent Boris Vian'' (1969) * ''Charlotissimo'' (1970) * ''Charloteries'' (1971) * ''En vadrouille'' (1972) * ''Au pays des pesetas et d'autres aventures'' (1973) * ''Ce soir j'attends Valéry / Alors… raconte “Le Dîner du President”'' (1975) * ''Nouvelle Cuvée'' (1976) * ''Et ta sœur'' (1977) * ''C'est trop… c'est trop !'' (1983) * ''Fesse en rut majeur : les Charlots interdits'' (1985) * ''[[Parod'Hit Parade]]'' (1986) * ''Antoine Retrouve Les Problèmes''{{--}}Antoinov album na ktorom skupina slúžila iba ako sprievod (1988) * ''Les Charlots 2008'' (2008) * ''Y'a pas d'âge pour...'' (2023) |skupina4 = Filmy |zoznam4 = * ''[[La Grande Java]]'' (1970) * ''[[Bažanti]]'' (1971) * ''[[Blázni zo štadióna]]'' (1972) * ''[[Bažanti idú do Španielska]]'' (1972) * ''[[Veľký bazár (film)|Veľký bazár]]'' (1973) * ''[[Neviem nič, ale poviem všetko]]'' (1973){{--}}[[cameo rola]] * ''[[Štyria sluhovia a štyria mušketieri]]'' (1974) * ''[[Štyria sluhovia a štyria mušketieri 2.: Len počkaj kardinál!]]'' (1974) * ''[[Bažanti idú do boja]]'' (1974) * ''[[Čo je veľa, to je veľa]]'' (1975){{--}}[[cameo rola]] * ''[[Bozky z Hongkongu]]'' (1975) * ''[[Nech žije sloboda!]]'' (1978) * ''[[Blúznenie bažantov]]'' (1979) * ''[[Bažanti kontra Dracula]]'' (1980) * ''[[Návrat bažantov]]'' (1983) * ''[[Bažanti{{--}}Nebezpečné známosti]]'' (1984) * ''[[Le Retour des Charlots]]'' (1992) |skupina5 = Pozri aj |zoznam5 = * [[Christian Fechner]] (ich producent a manažér) * [[Choucroute International Production]] (ich vlastná produkčná spoločnosť) * [[Paul Piot]] (hudobný dirigent) }}<noinclude> [[Kategória:Filmové navigačné šablóny]] [[Kategória:Hudobné navigačné šablóny]] [[Kategória:Kultúrne navigačné šablóny Francúzska]] </noinclude> il5pif294z366twly9cbuhiu533kw3c 10 699302 8215496 8163764 2026-05-17T14:33:10Z Fillos X. 212061 8215496 wikitext text/x-wiki {{Navigačná lišta |meno = Emmanuelle filmy |nadpis = Filmy série [[Emmanuelle (filmová séria)|Emmanuelle]] |skupina1 = Pôvodné filmy |zoznam1 = * ''[[Emanuela (film)|Emanuela]]'' (1974) * ''[[Emmanuella – antipanna]]'' (1975) * ''[[Zbohom, Emmanuella]]'' (1977) * ''[[Emmanuella – Útek pred láskou]]'' (1984) * ''[[Emmanuelle V]]'' (1987) * ''[[Emmanuelle VI]]'' (1988) * ''[[Emmanuelle au 7e ciel]]'' (1993) |skupina2 = Televízne filmy |zoznam2 = * ''[[Éternelle Emmanuelle]]'' (1993) * ''[[La revanche d'Emmanuelle]]'' (1993) * ''[[Emmanuelle à Venise]]'' (1993) * ''[[L'amour d'Emmanuelle]]'' (1993) * ''[[Magique Emmanuelle]]'' (1993) * ''[[Le parfum d'Emmanuelle]]'' (1993) * ''[[Le secret d'Emmanuelle]]'' (1993) |skupina3 = Nové filmy |zoznam3 = * ''[[Emmanuelle (film z roku 2024)|Emmanuelle]]'' (2024) |skupina4 = Postavy |zoznam4 = {{Navigačná lišta (podskupina) |skupina1 = [[Emanuela (postava)|Emanuela]] (Emmanuelle) |zoznam1 = * [[Sylvia Kristel]]{{--}}(1. až 4., 7. film a miniséria) * [[Mia Nygren]]{{--}}(4. film) * [[Monique Gabrielle]]{{--}}(5. film) * [[Natalie Uher]]{{--}}(6. film) * [[Annie Bellac]]{{--}}(7. film) * [[Marcela Walerstein]]{{--}}(miniséria) * [[Noémie Merlant]]{{--}}(nový film) |skupina2 = Jean |zoznam2 = * [[Daniel Sarky]]{{--}}(1. film) * [[Umberto Orsini]]{{--}}(2. a 3. film) |skupina3 = Mario |zoznam3 = * [[Alain Cuny]] (1. film) * [[George Lazenby]] (miniséria) |skupina4 = Athisan Khan |zoznam4 = * Joel Bui (7. film a miniséria) }} |skupina5 = Režiséri série |zoznam5 = * [[Just Jaeckin]]{{--}}(1. film) * [[Francis Giacobetti]]{{--}}(2. film) * [[François Leterrier]]{{--}}(3. film) * [[Francis Leroi]] {{Small|a [[Iris Letans]]}}{{--}}(4. film) * [[Walerian Borowczyk]]{{--}}(5. film) * [[Bruno Zincone]] {{Small|a [[Jean Rollin]]}}{{--}}(6. film) * [[Francis Leroi]]{{--}}(7. film) * [[Audrey Diwan]]{{--}}(nový film) |skupina6 = Ľudia, ktorí prispeli |zoznam6 = * [[Emmanuelle Arsan]] (námet) * [[Yves Rousset-Rouard]] (produkcia) * [[Alain Siritzky]] (produkcia) * [[Pierre Bachelet]] (hudba) |skupina8 = Pozri aj |zoznam8 = * [[Emanuelle nera]] * [[Emmanuelle (miniséria)]] * [[Trinacria Films]] * [[ASP (spoločnosť)]] * [[D'Emmanuelle à Emmanuelle, deux films au coeur de deux révolutions sexuelles]] * [[Emmanuelle (videohra)]] }}<noinclude> [[Kategória:Navigačné šablóny filmových sérií]] </noinclude> kl5ial241p2lsdl9nk0rs7b696470tj 10 699304 8215510 7728973 2026-05-17T14:38:47Z Fillos X. 212061 8215510 wikitext text/x-wiki {{Navigačná lišta |meno = Žandár zo Saint-Tropez filmy |nadpis = Filmy série [[Žandári (filmová séria)|Žandári]] od režiséra [[Jean Girault|Jeana Giraulta]] |skupina1 = Filmy |zoznam1 = * ''[[Žandár zo Saint Tropez]]'' (1964) * ''[[Žandár v New Yorku]]'' (1965) * ''[[Žandár sa žení]]'' (1968) * ''[[Žandár vo výslužbe]]'' (1970) * ''[[Žandár a mimozemšťania]]'' (1979) * ''[[Žandár a žandárky]]'' (1982) * ''[[Žandár u Waterloo]]'' (1984){{--}}nenatočený |skupina2 = Postavy |zoznam2 = * [[Ludovic Cruchot]] * [[Jérôme Gerber]] * [[Lucien Fougasse]] * [[Albert Merlot]] * [[Nicole Cruchot]] * [[Josépha Cruchot]] * [[Gaston Tricart]] * [[Jules Berlicot]] * [[mníška Clotilde]] * [[Henri Beaupied]] * [[Charles Taupin]] * [[Antoine Perlin]] * [[Cécilia / Germaine Gerber]] * [[hlavný plukovník]] * [[Berthier]] |skupina3 = Herci |zoznam3 = * [[Louis de Funès]]{{--}}(1. až 6. film) * [[Michel Galabru]]{{--}}(1. až 6. film) * [[Jean Lefebvre]]{{--}}(1. až 4. film) * [[Christian Marin]]{{--}}(1. až 4. film) * [[Geneviève Grad]]{{--}}(1. až 3. film) * [[Claude Gensacová|Claude Gensac]]{{--}}(3., 4. a 6. film) a [[Maria Mauban]]{{--}}(5. film) * [[Guy Grosso]]{{--}}(1. až 6. film) * [[Michel Modo]]{{--}}(1. až 6. film) * [[France Rumilly]]{{--}}(1. až 6. film) * [[Maurice Risch]]{{--}}(5. a 6. film) * [[Jean-Pierre Rambal]]{{--}}(5. film) * [[Patrick Préjean]]{{--}}(6. film) * [[Nicole Vervil]]{{--}}(1., 3. a 4. film), [[Micheline Bourday]]{{--}}(5. a 6. film) a [[Viviane Méry]]{{--}}(2. film) * [[Yves Vincent]]{{--}}(3. a 4. film) a [[Jacques François]]{{--}}(5. a 6. film) * [[René Berthier]]{{--}}(3. a 6. film) |skupina4 = Režiséri série |zoznam4 = * [[Jean Girault]]{{--}}(1. až 6. film) * [[Tony Aboyantz]]{{--}}(6. film) |skupina5 = Ľudia, ktorí prispeli |zoznam5 = * [[Jacques Vilfrid]] (scenár) * [[Richard Balducci]] (scenár) * [[Gérard Beytout]] (produkcia) * [[René Pignères]] (produkcia) * [[Raymond Lefèvre]] (hudba) |skupina6 = Pozri aj |zoznam6 = * [[Musée de la Gendarmerie et du Cinéma de Saint-Tropez]] * [[Marche des Gendarmes]] }}<noinclude> [[Kategória:Navigačné šablóny filmových sérií]] </noinclude> k2bza1fm6madxmwwunnbi1gpyabto1y 10 699363 8215498 7720909 2026-05-17T14:33:33Z Fillos X. 212061 8215498 wikitext text/x-wiki {{Navigačná lišta |meno = Fantozzi filmy |nadpis = Filmy série Fantozzi |skupina1 = Filmy |zoznam1 = * ''[[Fantozzi]]'' (1975) * ''[[Druhá tragédia Fantozziho]]'' (1976) * ''[[Maléry pána účtovníka]]'' (1980) * ''[[Maléry pána účtovníka 2]]'' (1983) * ''[[Superfantozzi]]'' (1986) * ''[[Pán účtovník ide do dôchodku]]'' (1988) * ''[[Pan účetní se nevzdává]]'' (1990) * ''[[Fantozzi v ráji]]'' (1993) * ''[[Fantozzi v škole]]'' (1995) * ''[[Návrat pána účtovníka]]'' (1996) * ''[[Pán účtovník opäť zasahuje]]'' (1999) |skupina2 = Postavy |zoznam2 = * [[Ugo Fantozzi]] * [[Pina Fantozzi]] * [[Mariangela Fantozzi]] * [[Ragionier Filini]] * [[Signorina Silvani]] * [[Geometra Calboni]] * [[Contessa Serbelloni Mazzanti Vien dal Mare]] * [[Megadirettore Galattico]] |skupina3 = Herci |zoznam3 = * [[Paolo Villaggio]] * [[Liù Bosisio]] a [[Liù Bosisio]] * [[Plinio Fernando]] a [[Maria Cristina Maccà]] * [[Gigi Reder]] * [[Anna Mazzamauro]] * [[Giuseppe Anatrelli]] a [[Riccardo Garrone]] * [[Nietta Zocchi]] a [[Evelina Gori]] * [[Paolo Paoloni]] |skupina4 = Režiséri série |zoznam4 = * [[Luciano Salce]]{{--}}(1. a 2. film) * [[Neri Parenti]]{{--}}(3. až 8. a 10. film) * [[Carlo Vanzina]]{{--}}(9. film) * [[Domenico Saverni]]{{--}}(11. film) |skupina5 = Ľudia, ktorí prispeli |zoznam5 = * [[Leonardo Benvenuti]] (scenár) * [[Fabio Frizzi]] (hudba) }}<noinclude> [[Kategória:Navigačné šablóny filmových sérií]] </noinclude> twazsi2hiyevtgmr0yb69tj3po8zo2v 10 699682 8215507 8006636 2026-05-17T14:38:10Z Fillos X. 212061 8215507 wikitext text/x-wiki {{Navigačná lišta |meno = Taxi filmy |nadpis = Filmy série [[Taxi (filmová séria)|Taxi]] |skupina1 = Pôvodné filmy |zoznam1 = * ''[[Taxi (film)|Taxi]]'' (1998) * ''[[Taxi 2]]'' (2000) * ''[[Taxi 3]]'' (2003) * ''[[Taxi 4]]'' (2007) * ''[[Taxi 5]]'' (2018) |skupina2 = Remaky |zoznam2 = * ''[[New York Taxi]]'' (2004) |skupina3 = Postavy |zoznam3 = * [[Daniel Morales]] * [[Émilien Coutant-Kerbalec]] * [[Lilly Bertineau]] * [[Petra Coutant-Kerbalec]] * [[komisár Gérard Gibert]] * [[Édouard Montoute]] * [[generál Edmond Bertineau]] * [[Sylvain Marot]] * [[Eddy Maklouf]] |skupina4 = Herci |zoznam4 = * [[Samy Naceri]]{{--}}(1. až 4. film) * [[Frédéric Diefenthal]]{{--}}(1. až 4. film) * [[Marion Cotillard]]{{--}}(1. až 3. film) * [[Emma Sjöberg]]{{--}}(1. až 4. film) * [[Bernard Farcy]]{{--}}(1. až 5. film) * [[Édouard Montoute]]{{--}}(1. až 5. film) * [[Jean-Christophe Bouvet]]{{--}}(2. až 4. film) * [[Franck Gastambide]]{{--}}(5. film) * [[Malik Bentalha]]{{--}}(5. film) |skupina5 = Režiséri série |zoznam5 = * [[Gérard Pirès]]{{--}}(1. film) * [[Gérard Krawczyk]]{{--}}(2. až 4. film) * [[Franck Gastambide]]{{--}}(5. film) * [[Tim Story]]{{--}}([[Remake (film a televízia)‎|remake]]) |skupina6 = Ľudia, ktorí prispeli |zoznam6 = * [[Luc Besson]] (tvorca) |skupina7 = Pozri aj |zoznam7 = * ''[[Taxi Brooklyn]]'' }}<noinclude> [[Kategória:Navigačné šablóny filmových sérií]] </noinclude> mgbb3q882r7oyqmpi8afi7a7oslc4br 10 699720 8215485 8024121 2026-05-17T14:25:29Z Fillos X. 212061 8215485 wikitext text/x-wiki {{Navigačná lišta |meno = Angelika filmy |nadpis = Filmy série [[Angelika (filmová séria)|Angelika]] od režiséra [[Bernard Borderie|Bernarda Borderieho]] |skupina1 = Pôvodné filmy |zoznam1 = * ''[[Angelika, markíza anjelov]]'' (1964) * ''[[Báječná Angelika]]'' (1965) * ''[[Angelika a kráľ]]'' (1966) * ''[[Neskrotná Angelika]]'' (1967) * ''[[Angelika a sultán]]'' (1968) |skupina2 = Nové filmy |zoznam2 = * ''[[Angelika (film)|Angelika]]'' (2013) |skupina3 = Postavy |zoznam3 = * [[Angélique de Sancé de Monteloup Comtesse de Peyrac]] * [[Jeoffrey de Peyrac]] * [[François Desgrez]] * [[Philippe de Plessis-Bellières]] * [[Louis XIV]] * [[Nicolas Merlot]] |skupina4 = Herci |zoznam4 = * [[Michèle Mercier]]{{--}}(1. až 5. film) * [[Robert Hossein]]{{--}}(1. a 3 až 5. film) * [[Jean Rochefort]]{{--}}(1. až 3. film) * [[Claude Giraud]]{{--}}(1. až 3. film) * [[Jacques Toja]]{{--}}(1. až 4. film) * [[Giuliano Gemma]]{{--}}(1. a 2. film) |skupina5 = Ľudia, ktorí prispeli |zoznam5 = * [[Serge Golon]] (námet) * [[Anne Golon]] (námet) * [[Michel Magne]] (hudba) }}<noinclude> [[Kategória:Navigačné šablóny filmových sérii]] </noinclude> ge9lvd3cjvmv9aih746a29h4nwv5z2e 8215494 8215485 2026-05-17T14:32:02Z Fillos X. 212061 8215494 wikitext text/x-wiki {{Navigačná lišta |meno = Angelika filmy |nadpis = Filmy série [[Angelika (filmová séria)|Angelika]] od režiséra [[Bernard Borderie|Bernarda Borderieho]] |skupina1 = Pôvodné filmy |zoznam1 = * ''[[Angelika, markíza anjelov]]'' (1964) * ''[[Báječná Angelika]]'' (1965) * ''[[Angelika a kráľ]]'' (1966) * ''[[Neskrotná Angelika]]'' (1967) * ''[[Angelika a sultán]]'' (1968) |skupina2 = Nové filmy |zoznam2 = * ''[[Angelika (film)|Angelika]]'' (2013) |skupina3 = Postavy |zoznam3 = * [[Angélique de Sancé de Monteloup Comtesse de Peyrac]] * [[Jeoffrey de Peyrac]] * [[François Desgrez]] * [[Philippe de Plessis-Bellières]] * [[Louis XIV]] * [[Nicolas Merlot]] |skupina4 = Herci |zoznam4 = * [[Michèle Mercier]]{{--}}(1. až 5. film) * [[Robert Hossein]]{{--}}(1. a 3 až 5. film) * [[Jean Rochefort]]{{--}}(1. až 3. film) * [[Claude Giraud]]{{--}}(1. až 3. film) * [[Jacques Toja]]{{--}}(1. až 4. film) * [[Giuliano Gemma]]{{--}}(1. a 2. film) |skupina5 = Ľudia, ktorí prispeli |zoznam5 = * [[Serge Golon]] (námet) * [[Anne Golon]] (námet) * [[Michel Magne]] (hudba) }}<noinclude> [[Kategória:Navigačné šablóny filmových sérií]] </noinclude> t7umilu74z50kmco4y3fuqxh6btqcz9 10 699725 8215503 8005168 2026-05-17T14:36:00Z Fillos X. 212061 8215503 wikitext text/x-wiki {{Navigačná lišta |meno = Návštevníci filmy |nadpis = Filmy série [[Návštevníci (filmová séria)|Návštevníci]] od režiséra [[Jean-Marie Poiré|Jean-Marie Poirého]] |skupina1 = Filmy |zoznam1 = * ''[[Návštevníci (film z roku 1993)|Návštevníci]]'' (1993) * ''[[Návštevníci 2: V chodbách času]]'' (1998) * ''[[Návštevníci: Cesta do Ameriky]]'' (2001) * ''[[Návštevníci 3: Revolúcia]]'' (2016) |skupina2 = Postavy |zoznam2 = * [[Jacquouille la Fripouille]] / [[Jacques-Henri Jacquart]] / [[Jacquouillet]] * [[Godefroy de Montmirail]] * [[Frénégonde de Pouille]] / [[Béatrice Goulard de Montmirail]] * [[Ginette Sarclay]] |skupina3 = Herci |zoznam3 = * [[Christian Clavier]]{{--}}(1. až 4. film) * [[Jean Reno]]{{--}}(1. až 4. film) * [[Valérie Lemercier]]{{--}}(1. film), [[Muriel Robin]]{{--}}(2. film) * [[Marie-Anne Chazel]]{{--}}(1., 2. a 4. film) |skupina4 = Ľudia, ktorí prispeli |zoznam4 = * [[Alain Terzian]] (produkcia) * [[Patrice Ledoux]] (produkcia) * [[Éric Lévi]] (hudba) }}<noinclude> [[Kategória:Navigačné šablóny filmových sérií]] </noinclude> s6b5mvw7ke1zd3nv5t9f6vg0o0iyonc 0 699987 8215747 7867358 2026-05-18T03:01:34Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 4 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8215747 wikitext text/x-wiki {{Infobox ligová sezóna |liga = 2. slovenská futbalová liga |sezóna = 2023/2024 |sezóna_pred = 2. slovenská futbalová liga 2022/2023 |sezóna_po = 2. slovenská futbalová liga 2024/2025 |začiatok = 28. júl 2023 |koniec = 17. máj 2024 |majster = [[KFC Komárno]] |2_miesto = [[FC Petržalka]] (baráž o postup do 1. ligy) |3_miesto = |ročník = |baráž = |zostup = [[MFK Dolný Kubín]]<br>[[FK Spišská Nová Ves]] |počet_mužstiev = 16 |odohraté_zápasy = 240 |počet_gólov = 729 |priemer_gólov_na_zápas = 3,04 |počet_divákov = 106 094 (442 na zápas) |najproduktívnejší_hráč = |najlepší_strelec = [[Jozef Dolný]]<br>(18 gólov) |výhra_doma = [[KFC Komárno|Komárno]] {{ku|7|1}} [[MŠK Púchov|Púchov]]<br />{{malé|(27. apríl 2024)}} |výhra_vonku = [[FC ŠTK 1914 Šamorín|Šamorín]] {{ku|0|7}} [[FC Petržalka|Petržalka]]<br />{{malé|(20. august 2023)}} |najvyššie_skóre = |súvisiace_súťaže = [[Niké liga 2023/2024]]<br>[[3. slovenská futbalová liga 2023/2024]] |poznámka = }} '''2. slovenská futbalová liga 2023/2024''' bol 31. ročník [[2. slovenská futbalová liga|druhej najvyššej futbalovej súťaže]] na [[Slovensko|Slovensku]]. Súťaž organizoval [[Slovenský futbalový zväz]]. Nováčikmi súťaže boli víťazi [[3. slovenská futbalová liga 2022/2023|3. ligy]] [[OFK Malženice]] a [[FK Spišská Nová Ves]] a zostupujúci z [[Fortuna liga 2022/2023|1. ligy]] [[MFK Tatran Liptovský Mikuláš]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=II. LIGA – Nový ročník so 16 účastníkmi|url=https://futbalsfz.sk/ii-liga-novy-rocnik-so-16-ucastnikmi/|vydavateľ=futbalsfz.sk|dátum vydania=2023-06-30|dátum prístupu=2023-07-26|jazyk=sk|priezvisko=Sarňák|meno=Branislav}}</ref> Sezóna začala [[28. júl]]a [[2023]] a skončila [[17. máj]]a [[2024]]. Majstrom sa stal [[KFC Komárno]] a vybojoval si tak postup do [[Niké liga 2024/2025|ďalšieho ročníka najvyššej súťaže]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Komárno si vybojovalo historický postup do Niké ligy | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/sport/komarno-si-vybojovalo-historicky-postu/792689-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2024-05-04 | dátum prístupu = 2024-06-13 }}</ref> Na priečkach zaručujúcich zostup sa umiestnili [[MFK Dolný Kubín]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Dolný Kubín prehral v L. Mikuláši 1: 2 a zostúpi z MONACObet ligy | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/sport/futbal-iiliga-dolny-kubin-prehral-v/792572-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2024-05-03 | dátum prístupu = 2024-06-13 }}</ref> a [[FK Spišská Nová Ves]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = MONACObet liga - Komárno zvýšilo náskok, definitíva pre Spišiakov | url = https://futbalsfz.sk/monacobet-liga-komarno-zvysilo-naskok-definitiva-pre-spisiakov/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2024-04-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-06-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Tímy v sezóne 2023/2024 == {| class="wikitable" !Tím !Štadión !Kapacita |- |[[FK Pohronie]] |[[Mestský štadión Žiar nad Hronom]] |2 309 |- |[[KFC Komárno]] |[[Mestský štadión Komárno]] |1 250 |- |[[FK Humenné]] |[[Štadión Humenné]] |1 806 |- |[[FC ŠTK 1914 Šamorín]] |[[Štadión Pomlé]] |2 000 |- |[[FC Petržalka]] |[[Športový areál FC Petržalka|Štadión FC Petržalka]] |1 500 |- |[[MŠK Žilina|MŠK Žilina B]] |[[Štadión MŠK Žilina]] |11 253 |- |[[FK Slavoj Trebišov]] |[[Štadión Slavoja Trebišov]] |3 000 |- |[[MŠK Púchov]] |[[Mestský štadión Púchov]] |6 614 |- |[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Slovan Bratislava B]] |[[Pasienky (štadión)|Štadión Pasienky]] |11 591 |- |[[FK MŠK Považská Bystrica|MŠK Považská Bystrica]] |[[Štadión MŠK Považská Bystrica]] |2 300 |- |[[1. FC Tatran Prešov|FC Tatran Prešov]] |[[Futbalový štadión Ličartovce]] |1 400 |- |[[MFK Dolný Kubín]] |[[Štadión MUDr. Ivana Chodáka]] |1 950 |- |[[Spartak Myjava]] |[[Štadión Myjava]] |2 709 |- |[[FK Spišská Nová Ves|Spišská N. Ves]] |[[Mestský štadión Spišská Nová Ves]] |4 000 |- |[[OFK Malženice]] |[[Štadión Malženice]] |500 |- |[[MFK Tatran Liptovský Mikuláš]] |[[Štadión Liptovský Mikuláš]] |1 950 |} == Priebeh sezóny == === Tabuľka === {| class="wikitable" !# !Tím !Z !V !R !P !G !+/- !B !Kvalifikácia |- bgcolor="lightblue" | align="center" |'''1.''' |[[KFC Komárno]] | align="center" |30 | align="center" |21 | align="center" |4 | align="center" |5 | align="center" |64:28 | align="center" | +36 | align="center" |'''67''' | align="center" |Postup do [[Niké liga 2024/2025|Niké ligy]] |- bgcolor="#8ee5ee" | align="center" |'''2.''' |[[FC Petržalka]] | align="center" |30 | align="center" |19 | align="center" |7 | align="center" |4 | align="center" |64:29 | align="center" | +35 | align="center" |'''64''' | align="center" |[[Niké liga 2023/2024#Baráž o udržanie|Baráž]] o postup do [[Niké liga 2024/2025|Niké ligy]] |- | align="center" |'''3.''' |[[1. FC Tatran Prešov|FC Tatran Prešov]] | align="center" |30 | align="center" |19 | align="center" |6 | align="center" |5 | align="center" |53:21 | align="center" | +32 | align="center" |'''63''' | rowspan="12" | |- | align="center" |'''4.''' |[[FK Humenné]] | align="center" |30 | align="center" |14 | align="center" |8 | align="center" |8 | align="center" |43:32 | align="center" | +11 | align="center" |'''50''' |- | align="center" |'''5.''' |[[FK MŠK Považská Bystrica|MŠK Považská Bystrica]] | align="center" |30 | align="center" |12 | align="center" |11 | align="center" |7 | align="center" |48:38 | align="center" | +10 | align="center" |'''47''' |- | align="center" |'''6.''' |[[MŠK Púchov]] | align="center" |30 | align="center" |14 | align="center" |5 | align="center" |11 | align="center" |54:49 | align="center" | +5 | align="center" |'''47''' |- | align="center" |'''7.''' |[[Spartak Myjava]] | align="center" |30 | align="center" |12 | align="center" |8 | align="center" |10 | align="center" |42:42 | align="center" | 0 | align="center" |'''44''' |- | align="center" |'''8.''' |[[MFK Tatran Liptovský Mikuláš]] | align="center" |30 | align="center" |13 | align="center" |3 | align="center" |14 | align="center" |53:48 | align="center" | +5 | align="center" |'''42''' |- | align="center" |'''9.''' |[[MŠK Žilina|MŠK Žilina B]] | align="center" |30 | align="center" |12 | align="center" |4 | align="center" |14 | align="center" |57:62 | align="center" | -5 | align="center" |'''40''' |- | align="center" |'''10.''' |[[FK Pohronie]] | align="center" |30 | align="center" |11 | align="center" |6 | align="center" |13 | align="center" |44:50 | align="center" | -6 | align="center" |'''39''' |- | align="center" |'''11.''' |[[FC ŠTK 1914 Šamorín]] | align="center" |30 | align="center" |10 | align="center" |8 | align="center" |12 | align="center" |49:56 | align="center" | -8 | align="center" |'''38''' |- | align="center" |'''12.''' |[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Slovan Bratislava B]] | align="center" |30 | align="center" |10 | align="center" |6 | align="center" |14 | align="center" |46:55 | align="center" | -9 | align="center" |'''36''' |- | align="center" |'''13.''' |[[FK Slavoj Trebišov]] | align="center" |30 | align="center" |10 | align="center" |5 | align="center" |15 | align="center" |34:50 | align="center" | -16 | align="center" |'''35''' |- | align="center" |'''14.''' |[[OFK Malženice]] | align="center" |30 | align="center" |6 | align="center" |7 | align="center" |17 | align="center" |34:51 | align="center" | -17 | align="center" |'''25''' |- bgcolor="FFC3CE" | align="center" |'''15.''' |[[MFK Dolný Kubín]] | align="center" |30 | align="center" |4 | align="center" |8 | align="center" |18 | align="center" |27:68 | align="center" | -41 | align="center" |'''20''' | rowspan="2" align="center" |Zostup do [[3. liga|3. ligy]] |- bgcolor="FFC3CE" | align="center" |'''16.''' |[[FK Spišská Nová Ves]] | align="center" |30 | align="center" |3 | align="center" |4 | align="center" |23 | align="center" |22:55 | align="center" | -33 | align="center" |'''13''' |} {{Malé|Tabuľka je kompletná.}}<br> zdroj: [https://www.monacobetliga.sk/tabulka monacobetliga.sk] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20240613151358/https://www.monacobetliga.sk/tabulka |date=2024-06-13 }}<br> {{Malé|'''#''' - pozícia; '''Z''' - zápasy; '''V''' - výhry; '''R''' - remízy; '''P''' - prehry; '''G''' - skóre; '''+/-''' - rozdiel skóre; '''B''' - body}}<br> === Zápasy === {| class="wikitable" !Doma \ Vonku ![[MFK Tatran Liptovský Mikuláš|LMI]] ![[1. FC Tatran Prešov|PRE]] ![[KFC Komárno|KOM]] ![[MŠK Žilina|ŽIL]] ![[FK Pohronie|POH]] ![[ŠK Slovan Bratislava|SLO]] ![[Spartak Myjava|MYJ]] ![[FC ŠTK 1914 Šamorín|ŠAM]] ![[FK MŠK Považská Bystrica|POV]] ![[MŠK Púchov|PÚC]] ![[FK Slavoj Trebišov|TRE]] ![[FC Petržalka|PET]] ![[MFK Dolný Kubín|DOL]] ![[FK Humenné|HUM]] ![[FK Spišská Nová Ves|SNV]] ![[OFK Malženice|MAL]] |- ![[MFK Tatran Liptovský Mikuláš|Lipt. Mikuláš]] !# | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|0|2}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|0|2}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|5|2}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|5|2}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|3|1}} | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|1|1}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|2|1}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|1|2}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|1|3}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|1|2}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|2|4}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|2|1}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|1|0}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|5|0}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|4|2}} |- ![[1. FC Tatran Prešov|Prešov]] | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|1|0}} !# | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|2|0}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|4|2}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|2|0}} | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|0|0}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|2|1}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|2|0}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|4|1}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|1|0}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|3|2}} | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|1|1}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|3|0}} | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|0|0}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|2|0}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|5|0}} |- ![[KFC Komárno|Komárno]] | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|3|2}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|3|1}} !# | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|3|0}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|4|0}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|5|2}} | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|1|1}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|2|0}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|2|0}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|7|1}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|2|0}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|1|2}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|1|0}} | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|1|1}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|2|0}} | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|0|0}} |- ![[MŠK Žilina|Žilina B]] | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|0|2}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|1|2}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|3|4}} !# | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|2|2}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|1|3}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|2|1}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|1|0}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|2|4}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|6|2}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|0|1}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|0|1}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|3|0}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|5|3}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|5|1}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|4|3}} |- ![[FK Pohronie|Pohronie]] | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|1|1}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|0|3}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|0|2}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|0|2}} !# | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|2|1}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|2|0}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|2|0}} | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|0|0}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|0|3}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|3|2}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|2|4}} | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|1|1}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|1|2}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|4|3}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|1|0}} |- ![[ŠK Slovan Bratislava|Slovan B]] | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|0|5}} | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|0|0}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|1|3}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|5|2}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|0|3}} !# | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|1|3}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|0|3}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|2|0}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|2|4}} | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|0|0}} | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|0|0}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|4|0}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|5|2}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|3|0}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|3|2}} |- ![[Spartak Myjava|Myjava]] | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|2|1}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|2|1}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|2|0}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|1|0}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|2|1}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|1|4}} !# | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|1|1}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|0|4}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|3|0}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|2|3}} | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|2|2}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|4|1}} | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|0|0}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|2|1}} | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|1|1}} |- ![[FC ŠTK 1914 Šamorín|Šamorín]] | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|3|1}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|2|1}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|1|4}} | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|1|1}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|5|3}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|3|2}} | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|2|2}} !# | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|2|3}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|2|5}} | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|2|2}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|0|7}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|4|0}} | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|2|2}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|3|0}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|2|0}} |- ![[FK MŠK Považská Bystrica|Pov. Bystrica]] | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|0|1}} | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|1|1}} | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|1|1}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|2|1}} | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|1|1}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|3|1}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|1|2}} | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|2|2}} !# | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|0|0}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|5|0}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|2|1}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|4|3}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|1|3}} | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|1|1}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|4|1}} |- ![[MŠK Púchov|Púchov]] | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|2|0}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|3|2}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|0|1}} | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|2|2}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|0|4}} | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|2|2}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|2|1}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|1|6}} | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|1|1}} !# | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|1|2}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|5|0}} | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|0|0}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|0|1}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|2|0}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|2|0}} |- ![[FK Slavoj Trebišov|Trebišov]] | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|2|0}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|0|1}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|1|3}} | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|2|2}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|0|3}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|1|0}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|3|0}}* | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|1|2}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|1|2}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|0|4}} !# | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|1|2}} | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|1|1}} | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|1|1}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|1|0}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|2|0}} |- ![[FC Petržalka|Petržalka]] | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|2|1}} | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|0|0}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|3|1}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|5|1}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|2|0}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|5|1}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|0|1}} | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|0|0}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|0|1}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|4|2}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|2|0}} !# | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|4|0}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|2|1}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|2|0}} | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|2|2}} |- ![[MFK Dolný Kubín|Dolný Kubín]] | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|2|2}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|0|3}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|4|3}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|1|2}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|1|4}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|0|1}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|2|1}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|4|0}} | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|1|1}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|0|4}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|1|2}} | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|1|1}} !# | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|0|0}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|2|1}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|0|3}} |- ![[FK Humenné|Humenné]] | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|4|1}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|2|0}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|0|1}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|0|1}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|1|0}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|2|0}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|1|2}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|1|0}} | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|1|1}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|1|0}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|1|0}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|0|2}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|5|0}} !# | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|2|1}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|2|1}} |- ![[FK Spišská Nová Ves|Spišská N. Ves]] | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|1|2}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|0|1}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|0|1}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|1|2}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|0|1}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|0|2}} | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|0|0}} | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|0|0}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|2|0}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|0|1}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|3|0}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|0|2}} | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|1|1}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|2|3}} !# | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|3|0}} |- ![[OFK Malženice|Malženice]] | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|0|1}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|0|3}}* | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|0|1}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|1|2}} | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|1|1}} | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|0|0}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|2|1}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|4|0}} | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|0|0}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|0|2}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|3|1}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|1|2}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|3|0}} | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|1|1}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|3|1}} !# |} {{Malé|'''Poznámka:''' modrá: víťazstvo domácich; žltá: remíza; červená: víťazstvo hostí}} * {{Malé|Zápas Malženice – Prešov bol skontumovaný {{ku|0|3}} v prospech Prešova, z dôvodu neoprávneného štartu hráča v základnej zostave Malženíc.}}<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=II. LIGA – Komisia skontumovala zápas 3. kola OFK Malženice – 1. FC Tatran Prešov|url=https://futbalsfz.sk/ii-liga-komisia-skontumovala-zapas-3-kola-ofk-malzenice-1-fc-tatran-presov/|vydavateľ=futbalsfz.sk|dátum vydania=2023-08-25|dátum prístupu=2023-08-29|jazyk=sk|meno=Branislav|priezvisko=Sarňák}}</ref> * {{Malé|Zápas Trebišov – Myjava bol skontumovaný {{ku|3|0}} v prospech Trebišova, z dôvodu nenastúpenia hráčov Myjavy na zápas v Trebišove.}}<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = SFZ | odkaz na autora = | titul = II. LIGA – Komisia skontumovala duel Slavoj Trebišov – Spartak Myjava | url = https://futbalsfz.sk/ii-liga-komisia-skontumovala-duel-slavoj-trebisov-spartak-myjava/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2023-12-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-03-01 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Návštevnosť === {| class="wikitable" !Doma \ Vonku ![[MFK Tatran Liptovský Mikuláš|LMI]] ![[1. FC Tatran Prešov|PRE]] ![[KFC Komárno|KOM]] ![[MŠK Žilina|ŽIL]] ![[FK Pohronie|POH]] ![[ŠK Slovan Bratislava|SLO]] ![[Spartak Myjava|MYJ]] ![[FC ŠTK 1914 Šamorín|ŠAM]] ![[FK MŠK Považská Bystrica|POV]] ![[MŠK Púchov|PÚC]] ![[FK Slavoj Trebišov|TRE]] ![[FC Petržalka|PET]] ![[MFK Dolný Kubín|DOL]] ![[FK Humenné|HUM]] ![[FK Spišská Nová Ves|SNV]] ![[OFK Malženice|MAL]] |- ![[MFK Tatran Liptovský Mikuláš|Lipt. Mikuláš]] !# | align="center" |146 | align="center" |110 | align="center" |126 | align="center" |110 | align="center" |72 | align="center" |110 | align="center" |80 | align="center" |123 | align="center" |90 | align="center" |45 | align="center" |75 | align="center" |85 | align="center" |82 | align="center" |135 | align="center" |115 |- ![[1. FC Tatran Prešov|Prešov]] | align="center" |1 182 !# | align="center" |1 032 | align="center" |690 | align="center" |680 | align="center" |687 | align="center" |473 | align="center" |608 | align="center" |556 | align="center" |634 | align="center" |365 | align="center" |610 | align="center" |307 | align="center" |813 | align="center" |652 | align="center" |673 |- ![[KFC Komárno|Komárno]] | align="center" |312 | align="center" |380 !# | align="center" |264 | align="center" |425 | align="center" |319 | align="center" |487 | align="center" |324 | align="center" |329 | align="center" |354 | align="center" |290 | align="center" |512 | align="center" |236 | align="center" |223 | align="center" |250 | align="center" |270 |- ![[MŠK Žilina|Žilina B]] | align="center" |188 | align="center" |212 | align="center" |142 !# | align="center" |147 | align="center" |104 | align="center" |78 | align="center" |96 | align="center" |148 | align="center" |142 | align="center" |60 | align="center" |103 | align="center" |133 | align="center" |168 | align="center" |137 | align="center" |122 |- ![[FK Pohronie|Pohronie]] | align="center" |449 | align="center" |389 | align="center" |377 | align="center" |382 !# | align="center" |247 | align="center" |395 | align="center" |223 | align="center" |287 | align="center" |153 | align="center" |234 | align="center" |243 | align="center" |423 | align="center" |237 | align="center" |357 | align="center" |412 |- ![[ŠK Slovan Bratislava|Slovan B]] | align="center" |110 | align="center" |120 | align="center" |221 | align="center" |60 | align="center" |75 !# | align="center" |133 | align="center" |85 | align="center" |75 | align="center" |50 | align="center" |75 | align="center" |285 | align="center" |110 | align="center" |150 | align="center" |57 | align="center" |66 |- ![[Spartak Myjava|Myjava]] | align="center" |445 | align="center" |626 | align="center" |469 | align="center" |555 | align="center" |361 | align="center" |594 !# | align="center" |275 | align="center" |436 | align="center" |422 | align="center" |426 | align="center" |523 | align="center" |409 | align="center" |360 | align="center" |534 | align="center" |653 |- ![[FC ŠTK 1914 Šamorín|Šamorín]] | align="center" |334 | align="center" |635 | align="center" |742 | align="center" |163 | align="center" |115 | align="center" |432 | align="center" |381 !# | align="center" |375 | align="center" |414 | align="center" |436 | align="center" |682 | align="center" |389 | align="center" |330 | align="center" |478 | align="center" |307 |- ![[FK MŠK Považská Bystrica|Pov. Bystrica]] | align="center" |510 | align="center" |725 | align="center" |649 | align="center" |745 | align="center" |755 | align="center" |620 | align="center" |505 | align="center" |865 !# | align="center" |1 550 | align="center" |820 | align="center" |615 | align="center" |895 | align="center" |535 | align="center" |885 | align="center" |880 |- ![[MŠK Púchov|Púchov]] | align="center" |620 | align="center" |345 | align="center" |950 | align="center" |750 | align="center" |350 | align="center" |365 | align="center" |725 | align="center" |180 | align="center" |1 270 !# | align="center" |580 | align="center" |720 | align="center" |565 | align="center" |818 | align="center" |365 | align="center" |725 |- ![[FK Slavoj Trebišov|Trebišov]] | align="center" |220 | align="center" |255 | align="center" |382 | align="center" |225 | align="center" |215 | align="center" |360 | align="center" |{{Malé|kont.}} | align="center" |375 | align="center" |228 | align="center" |560 !# | align="center" |454 | align="center" |370 | align="center" |427 | align="center" |285 | align="center" |330 |- ![[FC Petržalka|Petržalka]] | align="center" |472 | align="center" |1 500 | align="center" |793 | align="center" |386 | align="center" |474 | align="center" |603 | align="center" |653 | align="center" |653 | align="center" |635 | align="center" |386 | align="center" |622 !# | align="center" |584 | align="center" |472 | align="center" |412 | align="center" |682 |- ![[MFK Dolný Kubín|Dolný Kubín]] | align="center" |415 | align="center" |345 | align="center" |183 | align="center" |420 | align="center" |20 | align="center" |455 | align="center" |393 | align="center" |395 | align="center" |293 | align="center" |340 | align="center" |353 | align="center" |385 !# | align="center" |295 | align="center" |320 | align="center" |350 |- ![[FK Humenné|Humenné]] | align="center" |1 032 | align="center" |1 607 | align="center" |820 | align="center" |383 | align="center" |1 150 | align="center" |1 235 | align="center" |825 | align="center" |1 051 | align="center" |1 100 | align="center" |1 252 | align="center" |1 250 | align="center" |1 193 | align="center" |1 050 !# | align="center" |847 | align="center" |1 128 |- ![[FK Spišská Nová Ves|Spišská N. Ves]] | align="center" |185 | align="center" |1 050 | align="center" |210 | align="center" |890 | align="center" |130 | align="center" |920 | align="center" |130 | align="center" |455 | align="center" |150 | align="center" |360 | align="center" |150 | align="center" |350 | align="center" |215 | align="center" |220 !# | align="center" |150 |- ![[OFK Malženice|Malženice]] | align="center" |650 | align="center" |705 | align="center" |540 | align="center" |380 | align="center" |320 | align="center" |510 | align="center" |430 | align="center" |335 | align="center" |340 | align="center" |243 | align="center" |384 | align="center" |524 | align="center" |320 | align="center" |524 | align="center" |340 !# |} zdroj: [https://www.monacobetliga.sk/zapasy monacobetliga.sk] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20240613151359/https://www.monacobetliga.sk/zapasy |date=2024-06-13 }} == Štatistiky == === Góly === {| class="wikitable" !# !Meno hráča !Tím !Góly<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Štatistiky - Hráči | url = https://www.monacobetliga.sk/statistiky/hraci | vydavateľ = druhaliga.sk | dátum vydania = 2024-05-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-06-13 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20240520184109/https://www.monacobetliga.sk/statistiky/hraci | dátum archivácie = 2024-05-20 }}</ref> |- !1. |{{Minivlajka|Slovensko}} [[Jozef Dolný]] |[[1. FC Tatran Prešov|Prešov]] | align="center" |18 |- ! rowspan="2" |2. |{{Minivlajka|Slovensko}} [[Lukáš Letenay]] |[[MŠK Púchov|Púchov]] | rowspan="2" align="center" |15 |- |{{Minivlajka|Slovensko}} [[Peter Mazan]] |[[FK Pohronie|Pohronie]] |- ! rowspan="2" |4. |{{Minivlajka|Slovensko}} [[Patrik Danek]] |[[FC Petržalka|Petržalka]] | rowspan="2" align="center" |14 |- |{{Minivlajka|Slovensko}} [[Lukáš Slávik]] |[[FK MŠK Považská Bystrica|Považská Bystrica]] |- !6. |{{Minivlajka|Česko}} [[Patrik Voleský]] |[[KFC Komárno|Komárno]] | align="center" |12 |- ! rowspan="3" |7. |{{Minivlajka|Ghana}} [[Frank Appiah]] |[[MFK Tatran Liptovský Mikuláš|Lipt. Mikuláš]] | rowspan="3" align="center" |11 |- |{{Minivlajka|Slovensko}} [[Lukáš Gašparovič]] |Petržalka |- |{{Minivlajka|Čierna Hora}} [[Matija Krivokapić]] |[[FC ŠTK 1914 Šamorín|Šamorín]] |- ! rowspan="3" |10. |{{Minivlajka|Švédsko}} [[Hugo Ahl]] |[[FK Humenné|Humenné]] | rowspan="3" align="center" |10 |- |{{Minivlajka|Slovensko}} [[Richard Bartoš]] |Lipt. Mikuláš |- |{{Minivlajka|Nigéria}} [[Elvis Isaac]] |[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan B]] |} === Hetriky === {| class="wikitable" !Dátum zápasu !Meno hráča !Tím !Ligové kolo !Zápas !Výsledok zápasu |- | align="center" |19. august 2023 |{{Minivlajka|Česko}} [[Patrik Voleský]] | align="center" |[[KFC Komárno|Komárno]] | align="center" |4. kolo | align="center" |[[KFC Komárno|Komárno]] – [[1. FC Tatran Prešov|Prešov]] | align="center" |{{ku|3|1}} |- | align="center" |20. august 2023 |{{Minivlajka|Slovensko}} [[Martin Mišovič]] | align="center" |[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan B]] | align="center" |4. kolo | align="center" |[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan B]] – [[FK Humenné|Humenné]] | align="center" |{{ku|5|2}} |- | align="center" |20. august 2023 |{{Minivlajka|Slovensko}} [[Lukáš Gašparovič]] | align="center" |[[FC Petržalka|Petržalka]] | align="center" |4. kolo | align="center" |[[FC ŠTK 1914 Šamorín|Šamorín]] – [[FC Petržalka|Petržalka]] | align="center" |{{ku|0|7}} |- | align="center" |2. september 2023 |{{Minivlajka|Slovensko}} [[Lukáš Letenay]] | align="center" |[[MŠK Púchov|Púchov]] | align="center" |6. kolo | align="center" |[[MŠK Púchov|Púchov]] – [[FC Petržalka|Petržalka]] | align="center" |{{ku|5|0}} |- | align="center" |28. október 2023 |{{Minivlajka|Slovensko}} [[Peter Mazan]] | align="center" |[[FK Pohronie|Pohronie]] | align="center" |14. kolo | align="center" |[[MŠK Púchov|Púchov]] – [[FK Pohronie|Pohronie]] | align="center" |{{ku|0|4}} |- | align="center" |5. november 2023 |{{Minivlajka|Slovensko}} [[Lukáš Letenay]] | align="center" |[[MŠK Púchov|Púchov]] | align="center" |15. kolo | align="center" |[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan B]] – [[MŠK Púchov|Púchov]] | align="center" |{{ku|2|4}} |- | align="center" |18. november 2023 |{{Minivlajka|Čierna Hora}} [[Matija Krivokapić]] | align="center" |[[FC ŠTK 1914 Šamorín|Šamorín]] | align="center" |17. kolo | align="center" |[[MŠK Púchov|Púchov]] – [[FC ŠTK 1914 Šamorín|Šamorín]] | align="center" |{{ku|1|6}} |- | align="center" |19. november 2023 |{{Minivlajka|Slovensko}} [[Lukáš Gašparovič]]<sup>4</sup> | align="center" |[[FC Petržalka|Petržalka]] | align="center" |17. kolo | align="center" |[[FC Petržalka|Petržalka]] – [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan B]] | align="center" |{{ku|5|1}} |- | align="center" |16. marec 2024 |{{Minivlajka|Slovensko}} [[Richard Bartoš]] | align="center" |[[MFK Tatran Liptovský Mikuláš|Lipt. Mikuláš]] | align="center" |20. kolo | align="center" |[[MFK Tatran Liptovský Mikuláš|Lipt. Mikuláš]] – [[FK Pohronie|Pohronie]] | align="center" |{{ku|5|2}} |- | align="center" |31. marec 2024 |{{Minivlajka|Slovensko}} [[Daniel Rapavý]] | align="center" |[[OFK Malženice|Malženice]] | align="center" |22. kolo | align="center" |[[MŠK Žilina|Žilina B]] – [[OFK Malženice|Malženice]] | align="center" |{{ku|4|3}} |- | align="center" |14. apríl 2024 |{{Minivlajka|Nigéria}} [[Elvis Isaac]] | align="center" |[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan B]] | align="center" |24. kolo | align="center" |[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan B]] – [[MŠK Žilina|Žilina B]] | align="center" |{{ku|5|2}} |} <sup>4</sup> {{Malé|Hráč strelil 4 góly}} == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.monacobetliga.sk/ monacobetliga.sk] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20240613151354/https://www.monacobetliga.sk/ |date=2024-06-13 }} * [https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/s/4346/ 2. liga na sportnet.sme.sk/futbalnet] * [https://futbalsfz.sk/2.liga 2. liga na futbalsfz.sk] {{Druhá najvyššia futbalová súťaž na Slovensku}} [[Kategória:Druhá najvyššia futbalová súťaž na Slovensku]] [[Kategória:Futbal v 2023]] [[Kategória:Futbal v 2024]] blzdsqj6qygnzxb84vnb45x3sqn511u 10 702141 8215471 8163757 2026-05-17T14:17:50Z Fillos X. 212061 8215471 wikitext text/x-wiki {{Navigačná lišta |meno = Just Jaeckin |nadpis = [[Just Jaeckin]] |skupina1 = Režisér |zoznam1 = {{Navigačná lišta (podskupina) |skupina1 = Filmy |zoznam1 = * ''[[Emanuela (film)|Emanuela]]'' (1974) * ''[[Histoire d’O (film)|Histoire d’O]]'' (1975) * ''[[Madame Claude (film z roku 1977)|Madame Claude]]'' (1977) * ''[[Le Dernier Amant romantique]]'' (1978) * ''[[Collections privées]]''{{--}}poviedka ''L’Île aux sirènes'' (1979) * ''[[Girls (film z roku 1980)|Girls]]'' (1980) * ''[[L’Amant de Lady Chatterley]]'' (1981) * ''[[Gwendoline (film)|Gwendoline]]'' (1984) |skupina2 = TV |zoznam2 = * ''[[Dim Dam Dom]]'' (1968) * ''[[Ça c’est Paris]]'' (1980) * ''[[Salut champion]]''{{--}}2 epizódy: ''[[Moto-story]]'' a ''[[Formule 1]]'' (1981) * ''[[The King of Ads]]''{{--}}segment „Seiko commercial“ (1991) * ''[[The King of Ads, Part 2]]''{{--}}segment „Seiko commercial“, „Pacific commercial“, & „Jeans Buffalo commercial“ (1993) * ''Le Talent c'est vous'' (2012) |skupina3 = Videoklipy |zoznam3 = * ''[[Man of the World]]'' (1980) * ''[[Who Wears These Shoes?]]'' (1984) * ''[[Tonight It’s You]]'' (1985) * ''[[8 Ball]]'' (1985) * ''[[C’est pour elle]]'' (1987) * ''[[Richard Toll]]'' (1993) }} |skupina2 = Spolupráca na filmoch |zoznam2 = * ''[[Je, tu, elles…]]''{{--}}fotograf (1969) * ''[[Spermula]]''{{--}}fotograf (1976) |skupina3 = Na projektoch s ním<br>často spolupracovali |zoznam3 = * [[Pierre Bachelet]]{{--}}hudobný skladateľ * [[Robert Fraisse]]{{--}}hlavný kameraman * [[Yves Rodallec]]{{--}}kameraman * [[Zorica Lozic]]{{--}}vyzážistka * [[Colette Crochot]]{{--}}skriptka * [[Claude Villand]]{{--}}zvukár * [[Michèle Boëhm]]{{--}}strihačka * [[Jean-Baptiste Poirot]]{{--}}dekoratér * [[Edith Wattinne]]{{--}}kostymérka * [[Georges Pierre]]{{--}}fotograf * [[Pierre Gauchet]]{{--}}produkčný |skupina4 = Rodina |zoznam4 = * [[Anne Jaeckin]] (manželka) * Julia Jaeckin (dcéra) * Just Jaeckin (otec) * Anne-Marie Desperaux (matka) * Philippe Jaeckin (brat) |skupina5 = Pozri aj |zoznam5 = * [[Galerie Anne et Just Jeackin]] * ''[[Tout Just]]'' * ''[[D'Emmanuelle à Emmanuelle, deux films au coeur de deux révolutions sexuelles]]'' }}<noinclude> [[Kategória:Navigačné šablóny francúzskych filmových režisérov]] </noinclude> jo6l3gaeur0uwkkt3evq5zc44rza01l 0 703622 8215811 8212965 2026-05-18T07:33:17Z ~2026-29809-62 295238 8215811 wikitext text/x-wiki {{významnosť}} {{Infobox Osobnosť | Meno = Pavol Boriš | Popis osoby = slovenský malovýrobca vína, spisovateľ a bývalý referent záujmovo umeleckej činnosti MO SZM v Pezinku, stredoškolský pedagóg a komunálny poslanec | Portrét = Pavol Boriš.jpg | Popis = Pavol Boriš v roku 2024 | Iné mená = Paľo Boriš | Dátum narodenia = {{dnv|1954|10|28}} | Miesto narodenia = [[Šaľa]], [[Česko-Slovensko]] | Štát pôsobenia = [[Slovensko]] | Národnosť = slovenská | Štátna príslušnosť = [[Slovensko]] | Bydlisko = [[Pezinok]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=V sobotu sa opäť otvoria Pezinské vínne pivnice a dvory|url=https://bratislavskykraj.sk/pozyvame-vas-na-degustaciu-najlepsich-vin-z-pezinka-a-blizkeho-okolia/|dátum vydania=2022-06-02|dátum prístupu=2023-10-29|jazyk=sk-SK|meno=Michaela|priezvisko=Szusčíková}}</ref> | Zamestnanie = [[vinohradníctvo|vinohradník]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|meno=Jozef|priezvisko=Sedlák|titul=Vinohrady pod Karpatmi hostili ľudí najmä hroznom, ale aj burčiakom|url=https://ekonomika.pravda.sk/ludia/clanok/191797-vinohrady-pod-karpatmi-hostili-ludi-najmae-hroznom-ale-aj-burciakom/|vydavateľ=''[[Pravda (slovenský denník)|Pravda]]''|dátum vydania=2009-09-14|dátum prístupu=2023-10-29|jazyk=sk-SK}}</ref>, [[spisovateľ]] | Známy vďaka = [[Koncert mladosti]] | Alma mater = [[Strojnícka fakulta Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Strojnícka fakulta SVŠT]]<ref name="porta"/> | Manželka = Edita Borišová (od roku 1980) | Deti = Martin (* [[1984]])<br/>Zuzana (* [[1987]]) | Súvisiace články = | Rodičia = Ján Boriš<br/> Mária Borišová, rod. Tonková | Súrodenci = Ján Boriš }} [[Ing.]] '''Pavol''' „'''Paľo'''“ '''Boriš''' (* [[28. október]] [[1954]], [[Šaľa]])<ref name="koncerty mladosti 2007">BORIŠ, Pavol, ŠTRBA, Ján, BITTNER, Peter. ''Koncerty mladosti ´76, ´77 – Československý Woodstock''. 2007. S. 102.</ref><ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Československý Woodstock a iné spomienky v knihe Pavla Boriša|url=http://www.nulife.sk/nulife/2023/01/14/ceskoslovensky-woodstock-a-ine-spomienky-v-knihe-pavla-borisa/|dátum vydania=2023-01-14|dátum prístupu=2023-10-29|jazyk=sk-SK|priezvisko=Poisonboy|vydavateľ=nulife.sk}}</ref> je slovenský [[Vinohradníctvo|malovýrobca vína]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Boriš Pavol, Ing. {{!}} Člen {{!}} Malokarpatská vínna cesta®|url=https://mvc.sk/clen/boris-pavol-ing|vydavateľ=mvc.sk|dátum prístupu=2023-10-29|jazyk=sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Literatúra v Radnici: O Pezinku a všeličom inom s Pavlom Borišom|url=https://www.tvpezinok.sk/2023/literatura-v-radnici-o-pezinku-a-vselicom-inom-s-pavlom-borisom/|dátum prístupu=2023-10-29|jazyk=sk-SK}}</ref> [[spisovateľ]] a bývalý referent záujmovo umeleckej činnosti<ref name="porta"/> MO [[Socialistický zväz mládeže|SZM]] v [[Pezinok|Pezinku]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Keď máničky obsadili Pezinok, pohromu odvrátili The Beatles|url=https://domov.sme.sk/c/22190059/ked-manicky-obsadili-pezinok-pohromu-odvratili-the-beatles.html|vydavateľ=domov.sme.sk|dátum prístupu=2023-10-29|jazyk=sk|meno=Boris|priezvisko=Vanya|dátum vydania=2019-08-15}}</ref> stredoškolský [[učiteľ|pedagóg]] a komunálny [[poslanec]].<ref name="koncerty mladosti 2007"/> Je známy ako druhý hlavný organizátor<ref name="dennikn">{{Citácia periodika|priezvisko=Balogh|meno=Alexander|autor=|odkaz na autora=|titul=Pezinok 1976 bol slovenský Woodstock (foto)|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/489507/pezinok-1976-bol-slovensky-woodstock-foto/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2016-06-17|dátum prístupu=2023-10-03}}</ref> a zároveň organizátor oboch ročníkov<ref name="pezincan">{{Citácia periodika|priezvisko=Boriš|meno=Pavol|autor=|odkaz na autora=|titul=Koncert mladosti|periodikum=Pezinčan|odkaz na periodikum=Pezinčan (noviny)|url=http://pezincan.pezinok.sk/index.php|url archívu=https://web.archive.org/web/20220812050344/http://pezincan.pezinok.sk/index.php?yggid=article&cat=2016-05&article=14160|issn=1338-1857|vydavateľ=Mestský úrad|miesto=Pezinok|dátum=2016-05|dátum prístupu=2023-10-03|dátum archivácie=2022-08-12}}</ref> festivalu [[Koncert mladosti]].<ref name="tyzden">{{Citácia periodika | priezvisko = Kušnierik | meno = Juraj | autor = | odkaz na autora = | titul = Woodstock v Pezinku | periodikum = .týždeň | odkaz na periodikum = .týždeň | url = https://www.tyzden.sk/casopis/645/woodstock-v-pezinku/ | issn = 1336-653X | vydavateľ = W PRESS | miesto = Bratislava | dátum = 2007-08-18 | dátum prístupu = 2023-10-03 }}</ref> == Životopis == Narodil sa v [[Šaľa|Šali]]. V lete 1947 sa jeho rodičia prisťahovali do domu po [[Maďari|Maďaroch]] v obci [[Neded]]. Od roku 1961 žije v [[Pezinok|Pezinku]].<ref name=":0" /><ref name="koncerty mladosti 2007"/> Definitívne sa sem presťahoval 17. októbra 1962 a ako žiak druhého ročníka začal navštevovať [[Základná škola (Pezinok, Fándlyho 11)|základnú školu na Fándlyho ulici]].<ref>BORIŠ, Pavol. ''Moje zimné písačky''. Pezinok : Vydavateľstvo Jela Pálešová, Impalex, 2022. {{ISBN|978-80-570-3285-4}}. S. 18.</ref> Začiatkom [[70. roky 20. storočia|70. rokov 20. storočia]] sa vo [[vlak]]u spoznal a spriatelil s [[Ján Štrba|Jánom Štrbom]], ktorý so sebou vliekol veľký [[Magnetofón|cievkový magnetofón]].<ref name=":1" /> V roku 1974 absolvoval [[Elektrotechnika|elektro]][[Maturitná skúška|maturitu]]<ref name="koncerty mladosti 2007" /> a v rokoch 1976 až 1981<ref name="koncerty mladosti 2007" /> študoval strojársku technológiu na [[Strojnícka fakulta Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Strojníckej fakulte SVŠT]]<ref name="porta">HANZLÍK, Lubomír. ''Fenomén jménem PORTA''. 2021.</ref> v [[Bratislava|Bratislave]]. Po zakázaní festivalu [[Koncert mladosti]] bol ako spoluorganizátor predvolávaný na výsluchy a potrestaný tým, že nemohol oficiálne pôsobiť ako kultúrny referent miestnej organizácie [[Socialistický zväz mládeže|SZM]].<ref name="tyzden"/> Na jeho pozíciu bol dosadený jeho kamarát Ľubomír „Jačmeň“ Janečka, ktorý bol tzv. [[sideman]]om tímu ľudí okolo Paľa Boriša.<ref name=":1">{{Citácia periodika|priezvisko=Jaslovský|meno=Marián|titul=Musictown Pezinok: Otcovia komunít|periodikum=[[.týždeň]]|vydavateľ=W Press|miesto=Bratislava|dátum=2025-11-07|ročník=22|číslo=46|strany=62|issn=1336-5932|odkaz na autora=Marián Jaslovský}}</ref> Na jeseň 1982 absolvoval základnú vojenskú službu (ZVS) v [[65. motostrelecký pluk|65. motostreleckom pluku]] v [[Cheb]]e.<ref name="Moje zimné písačky">BORIŠ, Pavol. ''Moje zimné písačky''. Pezinok : Vydavateľstvo Jela Pálešová, Impalex, 2022. {{ISBN|978-80-570-3285-4}}. S. 113.</ref> Angažoval sa vo [[Verejnosť proti násiliu|VPN]]. Medzi rokmi 1989 a 2001 bol [[učiteľ]]om strojárskych odborných predmetov na [[Stredné odborné učilište (Pezinok)|Strednom odbornom učilišti]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.soumrspk.edu.sk/dokumenty/bulletin.pdf|vydavateľ=SOU Pezinok|dátum prístupu=2023-11-21|titul=Jubilejný bulletin: 50 rokov SOU Pezinok|dátum vydania=2001}}</ref> V rokoch 1990 až 1998 bol [[poslanec|poslancom]] mestského zastupiteľstva v Pezinku. Od založenia do roku 2005 pracoval vo výbore Združenia pezinských vinohradníkov a vinárov.<ref name="koncerty mladosti 2007"/> [[Súbor:BSK OtvoreniePezinskychPivnic041 (32801657536).jpg|náhľad|Pavol Boriš počas Slávnostného otvorenia Pezinských vínnych pivníc v [[Malokarpatské múzeum v Pezinku|Malokarpatskom múzeu v Pezinku]] vo februári 2017.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fotoreportáž Pezinské vínne pivnice 2017|url=https://vladimircuvala.wordpress.com/2017/02/12/fotoreportaz-pezinske-vinne-pivnice-2017/|dátum vydania=2017-02-12|dátum prístupu=2023-11-09|jazyk=sk-SK}}</ref>]] V roku 2002<ref name=":1" /> alebo 2003<ref name="koncerty mladosti 2007" /><ref>BORIŠ, Pavol; ŠTRBA, Ján; BITTNER, Peter. ''Pezinok – bigbeatown''. 2. vyd. 2024. s. 159.</ref> sa stal šéfom<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fyzulnačka 2007|url=https://www.pezinok.sk/novinka/81/fyzulnacka-2007|vydavateľ=Pezinok|dátum prístupu=2023-11-09|jazyk=sk|priezvisko=Nuaktiv}}</ref> a hlavným organizátorom<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=PEZINOK: Výstrelom z dela odštartujú sútaž vo varení fazuľovej polievky|url=https://www.aktuality.sk/clanok/143461/pezinok-vystrelom-z-dela-odstartuju-sutaz-vo-vareni-fazulovej-polievky/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum vydania=2009-08-20|dátum prístupu=2023-11-09|jazyk=sk|priezvisko=Aktuality.sk}}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> novovzniknutej akcie [[Fyzulnačka]].<ref name="koncerty mladosti 2007"/> Borišove vinohrady sa nachádzajú v hone [[Zoznam vinohradníckych honov v Pezinku|Škridláky]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Boriš Pavol, Ing.|url=https://vinko.sk/vinarstva/boris-pavol-ing-pezinok-1837|vydavateľ=vinko.sk|dátum vydania=2019-03-05|dátum prístupu=2023-10-31|jazyk=sk}}</ref> pezinského rajónu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=O víně > / Encyklopedie vína / Vinařství|url=http://www.ovine.cz/web/structure/vinarstvi-25.html?do%5BloadData%5D=1&itemKey=cz_249|vydavateľ=www.ovine.cz|dátum prístupu=2023-11-09}}</ref> Spolu s [[Peter Bittner|Petrom Bittnerom]] a fotografom [[Ján Štrba|Jánom Štrbom]] sú autormi troch kníh: prvého vydania ''Pezinok – bigbeatown'' s [[Kompilačný album|kompilačným]] [[Kompaktný disk|CD]] (2001),<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pezinčania si pripomenú vývoj bigbítu v meste|url=https://kultura.sme.sk/c/141058/pezincania-si-pripomenu-vyvoj-bigbitu-v-meste.html|vydavateľ=kultura.sme.sk|dátum prístupu=2023-11-09|jazyk=sk|meno=|priezvisko=[[TASR]]|dátum vydania=2001-10-23}}</ref> ''Koncerty mladosti ´76, ´77 – Československý Woodstock'' (2007)<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Spomienka na Koncerty mladosti|periodikum=Pezinčan|odkaz na periodikum=|url=http://pezincan.pezinok.sk/index.php?yggid=article&cat=2007-07&article=6302|url archívu=https://web.archive.org/web/20220610113614/http://pezincan.pezinok.sk/index.php?yggid=article&cat=2007-07&article=6302|issn=1338-1857|vydavateľ=Mestský úrad|miesto=Pezinok|dátum=2007-07|dátum prístupu=2023-10-03|dátum archivácie=2022-08-12}}</ref> a druhého vydania ''Pezinok – bigbeatown'' (2024). Boriš a Bittner sa tiež považujú za kronikárov hudby [[60. roky 20. storočia|60. rokov 20. storočia]] v Pezinku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ROCK: Letmý pohľad na slovenský rock a rockové 60. roky|url=https://www.100soza.sk/blog/rock-letmy-poh-ad-na-slovensky-rock-a-rockove-60-roky|vydavateľ=[[SOZA]]|dátum vydania=2022-07-05|dátum prístupu=2023-11-09|jazyk=sk|priezvisko=Jaslovský|meno=Marián|odkaz na autora=Marian Jaslovský}}</ref> == Osobný život == [[Súbor:MODRA_hlavná_stanica-1_(cropped).jpg|alt=|náhľad|Pavol Boriš na [[Modranská železnica|Modranskej železnici]] v roku 2023]] Od roku 1980 je ženatý<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vicešampión Ing. Pavol Boriš doškoľoval frankovku v dedovom dubovom sude|url=https://www.sme.sk/c/2072642/vicesampion-ing-pavol-boris-doskoloval-frankovku-v-dedovom-dubovom-sude.html|vydavateľ=''[[SME]]''|dátum prístupu=2023-10-29|jazyk=sk|meno=Juraj|priezvisko=Mravec|dátum vydania=1997-04-26}}</ref> s manželkou Editou a je otcom syna Martina (* 1984) a dcéry Zuzany (* 1987).<ref name="koncerty mladosti 2007" /> == Publikácie == * BORIŠ, Pavol; [[Peter Bittner|BITTNER, Peter]]. ''Pezinok – bigbeatown''. 1. vyd. Renesans, 2001. {{ISBN|80-968427-2-2}}.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pezinok - bigbeatown - kniha|url=https://www.databazeknih.cz/knihy/pezinok-bigbeatown-474387|vydavateľ=www.databazeknih.cz|dátum prístupu=2023-10-29|priezvisko=Databazeknih.cz}}</ref> * BORIŠ, Pavol; ŠTRBA, Ján; BITTNER, Peter. ''Koncerty mladosti ´76, ´77 – Československý Woodstock''. 2007. * BORIŠ, Pavol. ''Moje zimné písačky''. Pezinok : Vydavateľstvo Jela Pálešová, Impalex, 2022. {{ISBN|978-80-570-3285-4}}. * BORIŠ, Pavol; [[Ján Štrba|ŠTRBA, Ján]]; BITTNER, Peter. ''Pezinok – bigbeatown''. 2. vyd. Pezinok : Občianske združenie P.R.D., 2024. {{ISBN|978-80-570-6127-4}}. == Ocenenia == * 2023: Cena primátora mesta Pezinok za činorodý život spojený s kultúrnym dianím v Pezinku a v oblasti vinárstva<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mimoriadne činorodí Pezinčania si prevzali ocenenia|url=https://www.pezinok.sk/novinka/6510/mimoriadne-cinorodi-pezincania-si-prevzali-ocenenia|vydavateľ=Pezinok|dátum prístupu=2023-10-29|jazyk=sk|priezvisko=Nuaktiv}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{DEFAULTSORT:Boriš, Pavol}} [[Kategória:Osobnosti zo Šale]] 97dzrs5cnxd61o9o8ena299v1or9p04 2 703944 8215605 8215370 2026-05-17T17:31:53Z Martingazak 234259 Doplnenie 8215605 wikitext text/x-wiki {{Infobox Vojak |Meno= Dajan Bajanovič Murzin |Portrét= | Popis = vojak [[Červená armáda|Červenej armády]], partizánsky veliteľ, | Dátum narodenia = {{dn|1921|12|15}}<ref name="Hrosova">{{Citácia knihy|titul=Na každém kroku boj. Historie 1. československé partyzánské brigády Jana Žižky (srpen 1944 - květen 1945)|priezvisko=Hrošová|meno=Marie|vydavateľ=Český svaz bojovníků za svobodu. Sdružení domácího odbje a partyzánů. Historická skupina 1. čs. partyzánské brigády Jana Žižky|miesto=Vsetín|rok=2012|isbn=978-80-260-2483-5}}</ref> | Miesto narodenia = Staryje Balykly, [[Sovietsky zväz]], Baškirsko | Dátum úmrtia = {{dúv|2012|02|09|1921|12|15}} | Miesto úmrtia = [[Ufa]], [[Rusko|Ruská federácia]] | Iné mená = |Miesto pochovania = Južný cintorín v [[Ufa|Ufe]] |Prezývky= „čierny generál“ |Alma mater= Moskovská štátna Kutafinova právnická akadémie (MGJUA) |Civilná činnosť= advokát, učiteľ |Štátne občianstvo= |Národnosť= tatárska |Ozbrojené sily=[[Červená armáda]] |Zložka= |Jednotka= |Hodnosť= |Funkcia= riaditeľ školy |Doba služby= |Velil=[[1. československá partizánska brigáda Jana Žižku]] |Vyznamenania= Honoured Jurist of the RSFSR (1972),<br/> medaila Žukova,<br/> Medaila 30. výročia sovietskej armády a námornictva,<br/> Medaila 50. výroča Ozbrojených sil ZSSR,<br/> jubilejná medaila 30 rokov víťazstva vo Veľkej vlasteneckej vojne 1941{{--}}1945 | Vojny= [[Druhá svetová vojna]]<br/>[[Slovenské národné povstanie]] | Bitky= [[Operácia Tetrov]],<br/>Vsetín }} '''Dajan Bajanovič Murzin''' (* [[15. december]] [[1921]], Staryje Balykly, [[Sovietsky zväz]], Baškirsko{{--}}† [[9. február]] [[2012]], [[Ufa]], [[Rusko|Ruská federácia]]) bol slovenský vojak. Počas 2. svetovej vojny bojoval v radoch [[Rýchla divízia|Rýchlej divízie]] na východnom fronte. Po prechode frontu sa stal príslušníkom [[Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|1. československého armádneho zboru]]. Absolvoval paradesantný výcvik vo výcvikovej škole [[Ukrajinský štáb partizánskeho hnutia|UŠPH]] vo Svjatošine. Vysadený na Slovensko, kde sa stal veliteľom [[Partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|partizánskej brigády kpt. Jána Nálepku]]. Vo skončení vojny pôsobil v [[Zbor národnej bezpečnosti|ZNB]] a angažoval sa v [[Zväz slovenských partizánov|Zväze slovenských partizánov]], po [[februárový prevrat |februárovom prevrate roku 1948]] emigroval najskôr do [[Západné Nemecko (1949 – 1990)|Západného Nemecka]] a potom odišiel do [[Kanada|Kanady]].<ref name="PlevzaSecansky">{{Citácia Harvard | Heslo = Sečanský Michal | PriezviskoEditora = Plevza | MenoEditora = Viliam | OdkazNaEditora = Viliam Plevza | Rok = 1984 | Titul = Dejiny Slovenského národného povstania 1944 | Diel = 5. zväzok, Encyklopédia odboja a SNP | Vydanie = 1. | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = Nakladateľstvo Pravda | Strany = 466 }}</ref> == Životopis == Sečanský sa narodil v [[Závada pod Čiernym vrchom|Závade pod Čiernym vrchom]]. Pôvodom bol kováč.<ref name="Jablonicky">{{citácia knihy|titul= Samizdat o odboji 2, Štúdie a články|meno = Jozef|priezvisko = Jablonický|vydavateľ = Kaligram|miesto=Bratislava|rok=2006|isbn=80-7149-781-9}}</ref>{{rp|617}}{{#tag:ref|Plevza uvádza, že bol roľník, čo Jablonický koriguje a uvádza, že bol kováč.<ref name="Jablonicky"/>{{rp|617}}|group=pozn.}} [[10. január|10. januára]] [[1940]] narukoval do slovenskej armády ku pešiemu pluku 7 v [[Žilina|Žiline]]. ===Na východnom fronte=== Po útoku na Sovietsky zväz sa ako príslušník pluku 1 [[Zaisťovacia divízia|Zaisťovacej divízie]] dostal na sovietsko-nemecký front. V januári [[1943]] sa ako príslušník [[Rýchla divízia|Rýchlej divízie]] dostal až na [[Kaukaz (geografická oblasť)|Kaukaz]]. Počas ústupu [[Rýchla divízia|Rýchlej divízie]] z [[Kaukaz (geografická oblasť)|Kaukazu]] táto stratila väčšinu autoparku a stala sa z nej fakticky pešia divízia. 37 vojakov jednotky des. Sečanského vrátane jeho samého bolo [[11. február|11. februára]] [[1943]] pri Paškovskej zajatých (resp. nechalo sa zajať) [[Červená armáda|Červenou armádou]].<ref name="Micianik">{{Citácia knihy|titul=Slovenská armáda v ťažení proti Sovietskemu zväzu (1941 - 1944) III. Rýchla divízia|priezvisko=Mičianik|meno=Pavel|vydanie=1|vydavateľ=DALI-BB s.r.o.|rok=2009|isbn=978-80-89090-64-8}}</ref> Sečanský prebehnutie najskôr oľutoval, nakoľko sa ocitol spoločne s Nemcami v zajateckom tábore a pracoval vo vinici pri [[Tbilisi]]. Až [[5. jún|5. júna]] 1943 sa dostal do Novochoperska ku formovanej [[Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|1. česko-slovenskej samostatnej brigáde.]] Neskôr bol odvelený do Jefremova ku formujúcej sa [[2. česko-slovenská paradesantná brigáda v ZSSR|2. česko-slovenskej paradesantnej brigáde]], kde začal pôsobiť ako inštruktor zoskokov.<ref name="Vimmer">{{Citácia knihy|priezvisko=Vimmer|meno=Pavel|titul=Partizáni Sečánskeho|vydanie=1|vydavateľ=Múzeum SNP|miesto=Banská Bystrica|rok=2016|isbn=9788089514380|strany=276}}</ref>{{rp|10}} Michal Sečanský bol jedným zo 120 príslušníkov [[2. česko-slovenská paradesantná brigáda v ZSSR|2. česko-slovenskej paradesantnej brigády]] vyčlenených do tzv. oddielu zvláštnych úloh vytvoreného [[15. marec|15. marca]] [[1944]]. V polovici roka bola od oddielu vyčlenená jeho väčšia časť. Títo príslušníci absolvovali v rámci česko-slovenského práporu vo Svjatošine výcvik na členov organizačných partizánskych skupín Michal Sečanský a stal veliteľom jednej z nich.<ref name="Vimmer"/>{{rp|8}} [[8. august|8. augusta]] [[1944]] bol Sečanský vysadený ako veliteľ 8{{--}}člennej partizánskej organizátorskej skupiny na [[Latiborská hoľa|Latiborskej holi]]. Obťažkaný 70kg nákladom sa zachytil v korune stromu a musel si prerezať popruhy. Padol na zem, no nezranil sa.<ref name="Vimmer"/>{{rp|12}} === Veliteľ brigády v SNP=== Sečanského oddiel sa rozrastal a zúčastnil sa [[Slovenské národné povstanie v Ružomberku|obsadenia Ružomberka]] [[27. august|27. augusta]] a [[Začnite s vysťahovaním|Banskej Bystrice]] [[30. august|30. augusta]]. [[2. september|2. septembra]] [[1944]] v [[Kováčová|Kováčovej]] sa preformoval na brigádu, nakoľko masový nábor dobrovoľníkov umožnil vytvorenie jednotky s tromi prápormi. Už v čase vypuknutia SNP bola brigáda v plnej bojovej aktivite. Počas Povstania sa jej hlavnou úlohou stala obrana povstaleckého územia v súčinnosti s [[1. československá armáda na Slovensku|1. československou armádou na Slovensku]].<ref name="Vimmer"/>{{rp|184}} Brigáda operovala v [[Boje pri Prievidzi|priestore hornej Nitry]] a [[Boje na Pohroní a pri Kremnici|stredného Pohronia]] a od [[10. september|10. septembra]] [[1944]] viedla s menšími prestávkami obranné boje proti bojovej skupine [[Skupina Schill|SS Schill]] až do pádu povstaleckého územia. Po počiatočných neúspechoch, najmä pri prvom stretnutí 1. práporu s nepriateľom, sa bojaschopnosť brigády rýchlo zvyšovala.<ref name="Vimmer"/>{{rp|184}} Významné boje zviedla brigáda pri [[Boje na Pohroní a pri Kremnici|obrane Svätého Kríža nad Hronom]] a [[Stará Kremnička|Starej Kremničky]], kde spôsobila nepriateľovi citeľné straty, hoci sa prejavili nedostatky pri nasadení partizánov na fronte bez adekvátneho výcviku a vybavenia.{{#tag:ref|Ráno [[27. september|27. septembra]] šiel Sečanský aj s komisárom Šagátom na kontrolu postavenia brigády. Zistili, že partizáni ležia na odkrytom priestore v nečinnosti a nariadil, aby sa zakopali. No nebolo čím a väčšina partizánov ani nemali patričný výcvik. Tieto odkryté postavenia sa v popoludňajších hodinách stali cieľom náletu nemeckých lietadiel. Tento nálet partizánmi otriasol, takže ďalší deň zlyhali pri útoku na [[Janova Lehota|Janovu Lehotu]].|group=pozn.}} Úspešnou akciou bol nočný útok z [[3. október|3.]] na [[4. október|4. októbra]] [[1944]] na [[Žiar nad Hronom|Svätý Kríž nad Hronom]]. Brigáda bola opakovane nasadzovaná na kritických úsekoch frontu, čo bolo síce vojensky nevyhnutné, ale obmedzovalo možnosti dosiahnuť rozhodujúci úspech.<ref name="Vimmer"/>{{rp|185}} Problémom bola nedostatočná koordinácia s pravidelnými jednotkami, časté zmeny susedných útvarov a živelnosť partizánskych akcií. Napriek tomu bola brigáda hodnotená už počas SNP prevažne pozitívne, keďže bojovala na strategicky významných smeroch. Počas frontových bojov bola brigáda dvakrát reorganizovaná. Prvá reorganizácia [[7. október|7. októbra]] [[1944]] rozdelila jednotku na menšie oddiely; oddiel [[Sitno (partizánsky oddiel)|Sitno]] pod velením Jozefa Jusku sa presunul do [[Štiavnické vrchy|Štiavnických vrchov]] a začal boj v tyle nepriateľa. Druhá reorganizácia [[25. október|25. októbra]] [[1944]] v [[Badín|Badíne]] umožnila časti bojovníkov návrat domov a zvyšok brigády prešiel organizovane do hôr. Brigáda Sečanského tak patrila k jednotkám, ktoré prešli na partizánsky spôsob boja za relatívne priaznivých podmienok – bola vyzbrojená, zásobená a bezprostredne neprenasledovaná nepriateľom. Presun sprevádzali úspešné prepadové akcie, ktoré pomohli stabilizovať morálku po páde povstaleckých frontov.<ref name="Vimmer"/>{{rp|185}} Od [[1. november|1. novembra]] [[1944]] do [[1. apríl|1. apríla]] [[1945]] pôsobila brigáda v pohorí [[Vtáčnik (pohorie)|Vtáčnik]], ktoré sa stalo jednou z hlavných partizánskych oblastí. V podmienkach absencie jednotiaceho centra tu brigáda vystupovala ako rešpektovaná autorita. Najväčšiu bojovú aktivitu vyvíjala v novembri [[1944]], keď podnikala útoky na komunikácie na hornej Nitre a v priestore medzi [[Prievidza|Prievidzou]] a [[Žarnovica|Žarnovicou]]. Významnou akciou bol prepad [[Nováky|Novák]] v noci z [[11. november|11.]] na [[12. november|12. novembra]] [[1944]].<ref name="Vimmer"/>{{rp|105}} Situácia sa výrazne zhoršila po nasadení nemeckej protipartizánskej jednotky [[Abwehrgruppe 218|Edelweiss]], ktorá spôsobila brigáde aj civilnému obyvateľstvu ťažké straty. [[6. december|6. decembra]] nad ránom boli partizáni v osade Ondrášová prepadnutí neznámou jednotkou a jednotka sa rozpadla. Sečanský bol večer [[6. december|6. decembra]] len v spoločnosti 2 samopalníkov postrelený. Velenia nad oslabenou brigádu sa načas ujal komisár Šagát. Snaha získať informácie, čo sa stalo so Sečanským, neprinášala výsledky. Rádiogram z [[13. december|13. decembra]] hovoril jasne. <blockquote>''Brigáda rozbitá vlasovcami, Fominov zabitý, Sečanský stratený, Vychádzame z obkľúčenia.'' </blockquote>Až [[27. december|27. decembra]] prišla na štáb brigády spojka od [[Hornonitrianska partizánska skupina|Hornonitrianskej partizánskej skupiny]] s prvotnou informáciou. Ešte v ten istý deň odvysielal Lýdia Kopylovová ďalší rádiotelegram.<blockquote>''Sečanský sa našiel, bol ranený do ruky, nachádza sa na liečení vo [[Veľká Lehota|Veľkej Lehote]].''<ref name="Vimmer"/>{{rp|119}}</blockquote> Vyvrcholením represálií boli [[Masaker v Kľakovskej doline|nemecké masakry]] v obciach [[Kľak (okres Žarnovica)|Kľak]] a [[Ostrý Grúň|Ostrý Grúň]] v januári [[1945]]. Napriek tomu sa partizánske hnutie na Vtáčniku nepodarilo zlikvidovať. Posledný veľký útok wehrmachtu [[18. marec|18. marca]] [[1945]] brigáda dokázala odraziť.<ref name="Vimmer"/>{{rp|187}} Michal Sečanský sa prejavil ako schopný a rešpektovaný veliteľ s výraznými morálnymi kvalitami, hoci sa v istých situáciách prejavoval nedostatočný výcvik pre nasadenie partizánskej jednotky na fronte. Na rozdiel od viacerých sovietskych veliteľov dôsledne rešpektoval velenie povstaleckej armády a dbal na citlivý prístup k civilnému obyvateľstvu. Brigáda sa vyznačovala pomerne demokratickými formami velenia a disciplinovaným riešením vnútorných problémov, hoci sa nevyhla jednotlivým excesom, vrátane neoprávnených popráv vojakov a civilistov v počiatočnom období SNP.{{#tag:ref|Po potlačení povstania boli odkryté v blízkosti štábu brigády [[Kováčová (okres Zvolen)|Kováčovej]] štyri hroby. V prvom bolo pochovaných 8 mužov a 2 ženy, v druhom 5 mužov a 3 ženy, v treťom a štvrtom po 1 mužovi.<ref name="Vimmer"/>{{rp|57}}|group=pozn.}}<ref name="Vimmer"/>{{rp|188}} === Vzťah s Dubininovou === Polina Nikolajevna Dubininová bola ukrajinská učiteľka z [[Charkov|Charkova]], ktorá emigrovala pred príchodom frontu. K brigáda sa dostala na odporúčanie ukrajinského emigranta z tábora Oremov Laz a jej hlavnou úlohou malo byť vedenie agendy brigády v ruštine. Stala sa obľúbenkyňou Sečanského a napokon z toho bola životná láska.<ref name="Vimmer"/>{{rp|54}} Ich vzťah však mal negatívnu odozvu. Keď Dubininovaná odmietla zložiť prísahu dostala od Igora Furdíka facku. Ten následne prišiel o svoju pozíciu adjutanta. Komisár oddielu Chimič dokonca nechal Dubininovú sledovať, nakoľko ju spoločne s Rudenkom a Šagátom podozrievali zo zrady a chceli ju za každú cenu dostať preč z brigády. Chimič vypočul, ako Dubininová naliehala na Sečanského. aby si ju vzal, no snahy dostať ju preč z jednotky narazili na zistenie, že aj Sečanský Dubininovú vrúcne miluje.<ref name="Vimmer"/>{{rp|54}} Dubininová napokon prešla s brigádou celú bojovú púť ako VIP veliteľa brigády, čo vyvolávalo nevôľu. Po vojne sa o ňu ako o ukrajinskú emigrantku začal zaujímať [[Smerš|SMERŠ]]. Sečanský, aby ju ochránil, si ju vzal. V roku [[1949]] spolu emigrovali najskôr do Nemecka a potom do Kanady. Keď Dubininová ochorela, tak ju Sečanský doopatroval až do jej smrti.<ref name="Vimmer"/>{{rp|113}} ===Po vojne=== Michal Sečanský po vojne býval na Heydukovej ulici č. 3 so svojou manželkou Polinou a sestrou Zuzanou. Od jesene [[1945]] až do mája [[1947]] pôsobil ako príslušník [[Zbor národnej bezpečnosti|ZNB]].<ref name="Vimmer"/>{{rp|191}} Angažoval vo vznikajúcom Zväze slovenských partizánov (ZSP). Na mimoriadnom zjazde [[21. júl|21. júla]] [[1945]] bol zvolený za jedného z troch jeho podpredsedov a na 1. zjazde ZSP [[2. august|2.]]{{--}}[[4. august|4. augusta]] [[1946]] sa stal členom ústredného výboru.<ref name="Vitko">{{Citácia knihy|titul=„PRVÍ V BOJI – PRVÍ V PRÁCI!“, Zväz slovenských partizánov v rokoch 1945 – 1948, Dizertačná práca|priezvisko=Vitko|meno=Martin|vydavateľ=Masarykova univerzita, Filozofická fakulta, Historický ústav|miesto=Brno|rok=2021}}</ref> Snažil sa o nadstraníckosť zväzu, no neúspešne. Naopak potom, ako začalo zatýkanie partizánskych veliteľov, emigroval aj s manželkou do Nemecka, Francúzska a neskôr Kanady. Štátny súd uznesením z [[30. máj|30. mája]] [[1950]] naňho vydal zatykač a zabavil mu majetok.<ref name="Vimmer"/>{{rp|191}} Michal Sečanský umrel [[19. február]]a [[1991]] v Bradforde, [[Kanada]]. ==Vyznamenanie== * [[Rad Slovenského národného povstania|Rad SNP]] 1. triedy<ref name="PlevzaSecansky"/> == Poznámky == <references group="pozn." /> == Referencie == {{Referencie}} {{Autoritné údaje}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Dajan Bajanovič Murzin|25834483}} <!-- {{DEFAULTSORT:Murzin, Dajan Bajanovičl}} [[Kategória:Osobnosti SNP]] [[Kategória:Partizánski velitelia]] --> o0ass0k1jb8b65137wmezifgsx1258p 8215613 8215605 2026-05-17T17:44:11Z Martingazak 234259 Doplnenie 8215613 wikitext text/x-wiki {{Infobox Vojak |Meno= Dajan Bajanovič Murzin |Portrét= | Popis = vojak [[Červená armáda|Červenej armády]], partizánsky veliteľ, | Dátum narodenia = {{dn|1921|12|15}}<ref name="Hrosova">{{Citácia knihy|titul=Na každém kroku boj. Historie 1. československé partyzánské brigády Jana Žižky (srpen 1944 - květen 1945)|priezvisko=Hrošová|meno=Marie|vydavateľ=Český svaz bojovníků za svobodu. Sdružení domácího odbje a partyzánů. Historická skupina 1. čs. partyzánské brigády Jana Žižky|miesto=Vsetín|rok=2012|isbn=978-80-260-2483-5}}</ref> | Miesto narodenia = Staryje Balykly, [[Sovietsky zväz]], Baškirsko | Dátum úmrtia = {{dúv|2012|02|09|1921|12|15}} | Miesto úmrtia = [[Ufa]], [[Rusko|Ruská federácia]] | Iné mená = |Miesto pochovania = Južný cintorín v [[Ufa|Ufe]] |Prezývky= „čierny generál“ |Alma mater= Moskovská štátna Kutafinova právnická akadémie (MGJUA) |Civilná činnosť= advokát, učiteľ |Štátne občianstvo= |Národnosť= tatárska |Ozbrojené sily=[[Červená armáda]] |Zložka= |Jednotka= |Hodnosť= |Funkcia= riaditeľ školy |Doba služby= |Velil=[[1. československá partizánska brigáda Jana Žižku]] |Vyznamenania= Honoured Jurist of the RSFSR (1972),<br/> medaila Žukova,<br/> Medaila 30. výročia sovietskej armády a námornictva,<br/> Medaila 50. výroča Ozbrojených sil ZSSR,<br/> jubilejná medaila 30 rokov víťazstva vo Veľkej vlasteneckej vojne 1941{{--}}1945 | Vojny= [[Druhá svetová vojna]]<br/>[[Slovenské národné povstanie]] | Bitky= [[Operácia Tetrov]],<br/>Vsetín }} '''Dajan Bajanovič Murzin''' (* [[15. december]] [[1921]], Staryje Balykly, [[Sovietsky zväz]], Baškirsko{{--}}† [[9. február]] [[2012]], [[Ufa]], [[Rusko|Ruská federácia]]), ({{vjz|tat|''Dayan Fatqolbayan uğlı Murzin''}}, {{vjz|rus|''Даян Баянович Мурзин''}}) bol sovietsky dôstojník tatárskej národnosti, účastník druhej svetovej vojny od roku [[1941]], od [[1. september|1. septembra]] [[1944]] bol zástupcom veliteľa [[Ján Ušiak|Jána Ušiaka]] a od [[8. december|8. decembra]] [[1944]] veliteľ [[1. československá partizánska brigáda Jana Žižku|1. československej partizánskej brigády Jana Žižku]] na Morave.<ref name="Hrosova"/> == Životopis == Narodil sa v početnej rodine desiatich bratov tatárskeho bielogvardejského dôstojníka v dedine Staryja Balykly v dnešnom Baškortostane a mal sa pôvodne živiť v poľnohospodárstve. Po výbornom prospechu na základnej škole vyštudoval strednú školu, ktorú roku [[1939]] zakončil s vyznamenaním a potom nastúpil ako riaditeľ školy v dedine Taktagulovo. [1] V roku [[1939]], keď začala [[Zimná vojna|Zimná vojna s Fínskom]], napísal Murzin žiadosť o uvoľnenie na front. Bolo mu však vyhovené až v roku [[1940]], kedy bol povolaný na základnú vojenskú službu do litovského mesta Kreting. Rozhodol sa ísť v šľapajach svojho otca a v máji [[1941]] (alebo novembri [[1941]]) [1] zakončil úspešne dôstojnícku školu v lotyšskej [[Riga|Rige]] (Rižsk[ vojensko-politickú školu). ===Na východnom fronte=== Po útoku na Sovietsky zväz sa ako príslušník pluku 1 [[Zaisťovacia divízia|Zaisťovacej divízie]] dostal na sovietsko-nemecký front. V januári [[1943]] sa ako príslušník [[Rýchla divízia|Rýchlej divízie]] dostal až na [[Kaukaz (geografická oblasť)|Kaukaz]]. Počas ústupu [[Rýchla divízia|Rýchlej divízie]] z [[Kaukaz (geografická oblasť)|Kaukazu]] táto stratila väčšinu autoparku a stala sa z nej fakticky pešia divízia. 37 vojakov jednotky des. Sečanského vrátane jeho samého bolo [[11. február|11. februára]] [[1943]] pri Paškovskej zajatých (resp. nechalo sa zajať) [[Červená armáda|Červenou armádou]].<ref name="Micianik">{{Citácia knihy|titul=Slovenská armáda v ťažení proti Sovietskemu zväzu (1941 - 1944) III. Rýchla divízia|priezvisko=Mičianik|meno=Pavel|vydanie=1|vydavateľ=DALI-BB s.r.o.|rok=2009|isbn=978-80-89090-64-8}}</ref> Sečanský prebehnutie najskôr oľutoval, nakoľko sa ocitol spoločne s Nemcami v zajateckom tábore a pracoval vo vinici pri [[Tbilisi]]. Až [[5. jún|5. júna]] 1943 sa dostal do Novochoperska ku formovanej [[Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|1. česko-slovenskej samostatnej brigáde.]] Neskôr bol odvelený do Jefremova ku formujúcej sa [[2. česko-slovenská paradesantná brigáda v ZSSR|2. česko-slovenskej paradesantnej brigáde]], kde začal pôsobiť ako inštruktor zoskokov.<ref name="Vimmer">{{Citácia knihy|priezvisko=Vimmer|meno=Pavel|titul=Partizáni Sečánskeho|vydanie=1|vydavateľ=Múzeum SNP|miesto=Banská Bystrica|rok=2016|isbn=9788089514380|strany=276}}</ref>{{rp|10}} Michal Sečanský bol jedným zo 120 príslušníkov [[2. česko-slovenská paradesantná brigáda v ZSSR|2. česko-slovenskej paradesantnej brigády]] vyčlenených do tzv. oddielu zvláštnych úloh vytvoreného [[15. marec|15. marca]] [[1944]]. V polovici roka bola od oddielu vyčlenená jeho väčšia časť. Títo príslušníci absolvovali v rámci česko-slovenského práporu vo Svjatošine výcvik na členov organizačných partizánskych skupín Michal Sečanský a stal veliteľom jednej z nich.<ref name="Vimmer"/>{{rp|8}} [[8. august|8. augusta]] [[1944]] bol Sečanský vysadený ako veliteľ 8{{--}}člennej partizánskej organizátorskej skupiny na [[Latiborská hoľa|Latiborskej holi]]. Obťažkaný 70kg nákladom sa zachytil v korune stromu a musel si prerezať popruhy. Padol na zem, no nezranil sa.<ref name="Vimmer"/>{{rp|12}} === Veliteľ brigády v SNP=== Sečanského oddiel sa rozrastal a zúčastnil sa [[Slovenské národné povstanie v Ružomberku|obsadenia Ružomberka]] [[27. august|27. augusta]] a [[Začnite s vysťahovaním|Banskej Bystrice]] [[30. august|30. augusta]]. [[2. september|2. septembra]] [[1944]] v [[Kováčová|Kováčovej]] sa preformoval na brigádu, nakoľko masový nábor dobrovoľníkov umožnil vytvorenie jednotky s tromi prápormi. Už v čase vypuknutia SNP bola brigáda v plnej bojovej aktivite. Počas Povstania sa jej hlavnou úlohou stala obrana povstaleckého územia v súčinnosti s [[1. československá armáda na Slovensku|1. československou armádou na Slovensku]].<ref name="Vimmer"/>{{rp|184}} Brigáda operovala v [[Boje pri Prievidzi|priestore hornej Nitry]] a [[Boje na Pohroní a pri Kremnici|stredného Pohronia]] a od [[10. september|10. septembra]] [[1944]] viedla s menšími prestávkami obranné boje proti bojovej skupine [[Skupina Schill|SS Schill]] až do pádu povstaleckého územia. Po počiatočných neúspechoch, najmä pri prvom stretnutí 1. práporu s nepriateľom, sa bojaschopnosť brigády rýchlo zvyšovala.<ref name="Vimmer"/>{{rp|184}} Významné boje zviedla brigáda pri [[Boje na Pohroní a pri Kremnici|obrane Svätého Kríža nad Hronom]] a [[Stará Kremnička|Starej Kremničky]], kde spôsobila nepriateľovi citeľné straty, hoci sa prejavili nedostatky pri nasadení partizánov na fronte bez adekvátneho výcviku a vybavenia.{{#tag:ref|Ráno [[27. september|27. septembra]] šiel Sečanský aj s komisárom Šagátom na kontrolu postavenia brigády. Zistili, že partizáni ležia na odkrytom priestore v nečinnosti a nariadil, aby sa zakopali. No nebolo čím a väčšina partizánov ani nemali patričný výcvik. Tieto odkryté postavenia sa v popoludňajších hodinách stali cieľom náletu nemeckých lietadiel. Tento nálet partizánmi otriasol, takže ďalší deň zlyhali pri útoku na [[Janova Lehota|Janovu Lehotu]].|group=pozn.}} Úspešnou akciou bol nočný útok z [[3. október|3.]] na [[4. október|4. októbra]] [[1944]] na [[Žiar nad Hronom|Svätý Kríž nad Hronom]]. Brigáda bola opakovane nasadzovaná na kritických úsekoch frontu, čo bolo síce vojensky nevyhnutné, ale obmedzovalo možnosti dosiahnuť rozhodujúci úspech.<ref name="Vimmer"/>{{rp|185}} Problémom bola nedostatočná koordinácia s pravidelnými jednotkami, časté zmeny susedných útvarov a živelnosť partizánskych akcií. Napriek tomu bola brigáda hodnotená už počas SNP prevažne pozitívne, keďže bojovala na strategicky významných smeroch. Počas frontových bojov bola brigáda dvakrát reorganizovaná. Prvá reorganizácia [[7. október|7. októbra]] [[1944]] rozdelila jednotku na menšie oddiely; oddiel [[Sitno (partizánsky oddiel)|Sitno]] pod velením Jozefa Jusku sa presunul do [[Štiavnické vrchy|Štiavnických vrchov]] a začal boj v tyle nepriateľa. Druhá reorganizácia [[25. október|25. októbra]] [[1944]] v [[Badín|Badíne]] umožnila časti bojovníkov návrat domov a zvyšok brigády prešiel organizovane do hôr. Brigáda Sečanského tak patrila k jednotkám, ktoré prešli na partizánsky spôsob boja za relatívne priaznivých podmienok – bola vyzbrojená, zásobená a bezprostredne neprenasledovaná nepriateľom. Presun sprevádzali úspešné prepadové akcie, ktoré pomohli stabilizovať morálku po páde povstaleckých frontov.<ref name="Vimmer"/>{{rp|185}} Od [[1. november|1. novembra]] [[1944]] do [[1. apríl|1. apríla]] [[1945]] pôsobila brigáda v pohorí [[Vtáčnik (pohorie)|Vtáčnik]], ktoré sa stalo jednou z hlavných partizánskych oblastí. V podmienkach absencie jednotiaceho centra tu brigáda vystupovala ako rešpektovaná autorita. Najväčšiu bojovú aktivitu vyvíjala v novembri [[1944]], keď podnikala útoky na komunikácie na hornej Nitre a v priestore medzi [[Prievidza|Prievidzou]] a [[Žarnovica|Žarnovicou]]. Významnou akciou bol prepad [[Nováky|Novák]] v noci z [[11. november|11.]] na [[12. november|12. novembra]] [[1944]].<ref name="Vimmer"/>{{rp|105}} Situácia sa výrazne zhoršila po nasadení nemeckej protipartizánskej jednotky [[Abwehrgruppe 218|Edelweiss]], ktorá spôsobila brigáde aj civilnému obyvateľstvu ťažké straty. [[6. december|6. decembra]] nad ránom boli partizáni v osade Ondrášová prepadnutí neznámou jednotkou a jednotka sa rozpadla. Sečanský bol večer [[6. december|6. decembra]] len v spoločnosti 2 samopalníkov postrelený. Velenia nad oslabenou brigádu sa načas ujal komisár Šagát. Snaha získať informácie, čo sa stalo so Sečanským, neprinášala výsledky. Rádiogram z [[13. december|13. decembra]] hovoril jasne. <blockquote>''Brigáda rozbitá vlasovcami, Fominov zabitý, Sečanský stratený, Vychádzame z obkľúčenia.'' </blockquote>Až [[27. december|27. decembra]] prišla na štáb brigády spojka od [[Hornonitrianska partizánska skupina|Hornonitrianskej partizánskej skupiny]] s prvotnou informáciou. Ešte v ten istý deň odvysielal Lýdia Kopylovová ďalší rádiotelegram.<blockquote>''Sečanský sa našiel, bol ranený do ruky, nachádza sa na liečení vo [[Veľká Lehota|Veľkej Lehote]].''<ref name="Vimmer"/>{{rp|119}}</blockquote> Vyvrcholením represálií boli [[Masaker v Kľakovskej doline|nemecké masakry]] v obciach [[Kľak (okres Žarnovica)|Kľak]] a [[Ostrý Grúň|Ostrý Grúň]] v januári [[1945]]. Napriek tomu sa partizánske hnutie na Vtáčniku nepodarilo zlikvidovať. Posledný veľký útok wehrmachtu [[18. marec|18. marca]] [[1945]] brigáda dokázala odraziť.<ref name="Vimmer"/>{{rp|187}} Michal Sečanský sa prejavil ako schopný a rešpektovaný veliteľ s výraznými morálnymi kvalitami, hoci sa v istých situáciách prejavoval nedostatočný výcvik pre nasadenie partizánskej jednotky na fronte. Na rozdiel od viacerých sovietskych veliteľov dôsledne rešpektoval velenie povstaleckej armády a dbal na citlivý prístup k civilnému obyvateľstvu. Brigáda sa vyznačovala pomerne demokratickými formami velenia a disciplinovaným riešením vnútorných problémov, hoci sa nevyhla jednotlivým excesom, vrátane neoprávnených popráv vojakov a civilistov v počiatočnom období SNP.{{#tag:ref|Po potlačení povstania boli odkryté v blízkosti štábu brigády [[Kováčová (okres Zvolen)|Kováčovej]] štyri hroby. V prvom bolo pochovaných 8 mužov a 2 ženy, v druhom 5 mužov a 3 ženy, v treťom a štvrtom po 1 mužovi.<ref name="Vimmer"/>{{rp|57}}|group=pozn.}}<ref name="Vimmer"/>{{rp|188}} === Vzťah s Dubininovou === Polina Nikolajevna Dubininová bola ukrajinská učiteľka z [[Charkov|Charkova]], ktorá emigrovala pred príchodom frontu. K brigáda sa dostala na odporúčanie ukrajinského emigranta z tábora Oremov Laz a jej hlavnou úlohou malo byť vedenie agendy brigády v ruštine. Stala sa obľúbenkyňou Sečanského a napokon z toho bola životná láska.<ref name="Vimmer"/>{{rp|54}} Ich vzťah však mal negatívnu odozvu. Keď Dubininovaná odmietla zložiť prísahu dostala od Igora Furdíka facku. Ten následne prišiel o svoju pozíciu adjutanta. Komisár oddielu Chimič dokonca nechal Dubininovú sledovať, nakoľko ju spoločne s Rudenkom a Šagátom podozrievali zo zrady a chceli ju za každú cenu dostať preč z brigády. Chimič vypočul, ako Dubininová naliehala na Sečanského. aby si ju vzal, no snahy dostať ju preč z jednotky narazili na zistenie, že aj Sečanský Dubininovú vrúcne miluje.<ref name="Vimmer"/>{{rp|54}} Dubininová napokon prešla s brigádou celú bojovú púť ako VIP veliteľa brigády, čo vyvolávalo nevôľu. Po vojne sa o ňu ako o ukrajinskú emigrantku začal zaujímať [[Smerš|SMERŠ]]. Sečanský, aby ju ochránil, si ju vzal. V roku [[1949]] spolu emigrovali najskôr do Nemecka a potom do Kanady. Keď Dubininová ochorela, tak ju Sečanský doopatroval až do jej smrti.<ref name="Vimmer"/>{{rp|113}} ===Po vojne=== Michal Sečanský po vojne býval na Heydukovej ulici č. 3 so svojou manželkou Polinou a sestrou Zuzanou. Od jesene [[1945]] až do mája [[1947]] pôsobil ako príslušník [[Zbor národnej bezpečnosti|ZNB]].<ref name="Vimmer"/>{{rp|191}} Angažoval vo vznikajúcom Zväze slovenských partizánov (ZSP). Na mimoriadnom zjazde [[21. júl|21. júla]] [[1945]] bol zvolený za jedného z troch jeho podpredsedov a na 1. zjazde ZSP [[2. august|2.]]{{--}}[[4. august|4. augusta]] [[1946]] sa stal členom ústredného výboru.<ref name="Vitko">{{Citácia knihy|titul=„PRVÍ V BOJI – PRVÍ V PRÁCI!“, Zväz slovenských partizánov v rokoch 1945 – 1948, Dizertačná práca|priezvisko=Vitko|meno=Martin|vydavateľ=Masarykova univerzita, Filozofická fakulta, Historický ústav|miesto=Brno|rok=2021}}</ref> Snažil sa o nadstraníckosť zväzu, no neúspešne. Naopak potom, ako začalo zatýkanie partizánskych veliteľov, emigroval aj s manželkou do Nemecka, Francúzska a neskôr Kanady. Štátny súd uznesením z [[30. máj|30. mája]] [[1950]] naňho vydal zatykač a zabavil mu majetok.<ref name="Vimmer"/>{{rp|191}} Michal Sečanský umrel [[19. február]]a [[1991]] v Bradforde, [[Kanada]]. ==Vyznamenanie== * [[Rad Slovenského národného povstania|Rad SNP]] 1. triedy<ref name="PlevzaSecansky"/> == Poznámky == <references group="pozn." /> == Referencie == {{Referencie}} {{Autoritné údaje}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Dajan Bajanovič Murzin|25834483}} <!-- {{DEFAULTSORT:Murzin, Dajan Bajanovičl}} [[Kategória:Osobnosti SNP]] [[Kategória:Partizánski velitelia]] --> ck7zdmkiei1zklz47358qp5xxop8bax 8215615 8215613 2026-05-17T17:48:27Z Martingazak 234259 Uvod 8215615 wikitext text/x-wiki {{Infobox Vojak |Meno= Dajan Bajanovič Murzin |Portrét= | Popis = vojak [[Červená armáda|Červenej armády]], partizánsky veliteľ, | Dátum narodenia = {{dn|1921|12|15}}<ref name="Hrosova">{{Citácia knihy|titul=Na každém kroku boj. Historie 1. československé partyzánské brigády Jana Žižky (srpen 1944 - květen 1945)|priezvisko=Hrošová|meno=Marie|vydavateľ=Český svaz bojovníků za svobodu. Sdružení domácího odbje a partyzánů. Historická skupina 1. čs. partyzánské brigády Jana Žižky|miesto=Vsetín|rok=2012|isbn=978-80-260-2483-5}}</ref> | Miesto narodenia = Staryje Balykly, [[Sovietsky zväz]], Baškirsko | Dátum úmrtia = {{dúv|2012|02|09|1921|12|15}} | Miesto úmrtia = [[Ufa]], [[Rusko|Ruská federácia]] | Iné mená = |Miesto pochovania = Južný cintorín v [[Ufa|Ufe]] |Prezývky= „čierny generál“ |Alma mater= Moskovská štátna Kutafinova právnická akadémie (MGJUA) |Civilná činnosť= advokát, učiteľ |Štátne občianstvo= |Národnosť= tatárska |Ozbrojené sily=[[Červená armáda]] |Zložka= |Jednotka= |Hodnosť= |Funkcia= riaditeľ školy |Doba služby= |Velil=[[1. československá partizánska brigáda Jana Žižku]] |Vyznamenania= Honoured Jurist of the RSFSR (1972),<br/> medaila Žukova,<br/> Medaila 30. výročia sovietskej armády a námornictva,<br/> Medaila 50. výroča Ozbrojených sil ZSSR,<br/> jubilejná medaila 30 rokov víťazstva vo Veľkej vlasteneckej vojne 1941{{--}}1945 | Vojny= [[Druhá svetová vojna]]<br/>[[Slovenské národné povstanie]] | Bitky= [[Operácia Tetrov]],<br/>Vsetín }} '''Dajan Bajanovič Murzin''' (* [[15. december]] [[1921]], Staryje Balykly, [[Sovietsky zväz]], Baškirsko{{--}}† [[9. február]] [[2012]], [[Ufa]], [[Rusko|Ruská federácia]]), ({{vjz|tat|''Dayan Fatqolbayan uğlı Murzin''}}, {{vjz|rus|''Даян Баянович Мурзин''}}) bol sovietsky dôstojník tatárskej národnosti, účastník druhej svetovej vojny od roku [[1941]], od [[1. september|1. septembra]] [[1944]] bol zástupcom veliteľa [[Ján Ušiak|Jána Ušiaka]] a od [[8. december|8. decembra]] [[1944]] veliteľ [[1. československá partizánska brigáda Jana Žižku|1. československej partizánskej brigády Jana Žižku]] na Morave.<ref name="Hrosova"/> == Životopis == Narodil sa v početnej rodine desiatich bratov tatárskeho bielogvardejského dôstojníka v dedine Staryja Balykly v dnešnom Baškortostane a mal sa pôvodne živiť v poľnohospodárstve. Po výbornom prospechu na základnej škole vyštudoval strednú školu, ktorú roku [[1939]] zakončil s vyznamenaním a potom nastúpil ako riaditeľ školy v dedine Taktagulovo.<ref name="Malorodov">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = О чём дребезжит "Бубен" | url = https://www.knizhnyj-larek.ru/news/boris-malorodov-o-chem-drebezzhit-buben/ | dátum prístupu = 2026-05-17 | priezvisko = МАЛОРОДОВ | meno = Борис | dátum vydania = 2018-07-05 | dátum archivácie = 2020-08-17 | url archívu = https://web.archive.org/web/20200817060023/https://www.knizhnyj-larek.ru/news/boris-malorodov-o-chem-drebezzhit-buben/ | vydavateľ = Книжный ларёк}}</ref> V roku [[1939]], keď začala [[Zimná vojna|Zimná vojna s Fínskom]], napísal Murzin žiadosť o uvoľnenie na front. Bolo mu však vyhovené až v roku [[1940]], kedy bol povolaný na základnú vojenskú službu do litovského mesta Kreting. Rozhodol sa ísť v šľapajach svojho otca a v máji [[1941]] (alebo novembri [[1941]]) <ref name="Malorodov"/> zakončil úspešne dôstojnícku školu v lotyšskej [[Riga|Rige]] (Rižsk[ vojensko-politickú školu). ===Na východnom fronte=== Po útoku na Sovietsky zväz sa ako príslušník pluku 1 [[Zaisťovacia divízia|Zaisťovacej divízie]] dostal na sovietsko-nemecký front. V januári [[1943]] sa ako príslušník [[Rýchla divízia|Rýchlej divízie]] dostal až na [[Kaukaz (geografická oblasť)|Kaukaz]]. Počas ústupu [[Rýchla divízia|Rýchlej divízie]] z [[Kaukaz (geografická oblasť)|Kaukazu]] táto stratila väčšinu autoparku a stala sa z nej fakticky pešia divízia. 37 vojakov jednotky des. Sečanského vrátane jeho samého bolo [[11. február|11. februára]] [[1943]] pri Paškovskej zajatých (resp. nechalo sa zajať) [[Červená armáda|Červenou armádou]].<ref name="Micianik">{{Citácia knihy|titul=Slovenská armáda v ťažení proti Sovietskemu zväzu (1941 - 1944) III. Rýchla divízia|priezvisko=Mičianik|meno=Pavel|vydanie=1|vydavateľ=DALI-BB s.r.o.|rok=2009|isbn=978-80-89090-64-8}}</ref> Sečanský prebehnutie najskôr oľutoval, nakoľko sa ocitol spoločne s Nemcami v zajateckom tábore a pracoval vo vinici pri [[Tbilisi]]. Až [[5. jún|5. júna]] 1943 sa dostal do Novochoperska ku formovanej [[Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|1. česko-slovenskej samostatnej brigáde.]] Neskôr bol odvelený do Jefremova ku formujúcej sa [[2. česko-slovenská paradesantná brigáda v ZSSR|2. česko-slovenskej paradesantnej brigáde]], kde začal pôsobiť ako inštruktor zoskokov.<ref name="Vimmer">{{Citácia knihy|priezvisko=Vimmer|meno=Pavel|titul=Partizáni Sečánskeho|vydanie=1|vydavateľ=Múzeum SNP|miesto=Banská Bystrica|rok=2016|isbn=9788089514380|strany=276}}</ref>{{rp|10}} Michal Sečanský bol jedným zo 120 príslušníkov [[2. česko-slovenská paradesantná brigáda v ZSSR|2. česko-slovenskej paradesantnej brigády]] vyčlenených do tzv. oddielu zvláštnych úloh vytvoreného [[15. marec|15. marca]] [[1944]]. V polovici roka bola od oddielu vyčlenená jeho väčšia časť. Títo príslušníci absolvovali v rámci česko-slovenského práporu vo Svjatošine výcvik na členov organizačných partizánskych skupín Michal Sečanský a stal veliteľom jednej z nich.<ref name="Vimmer"/>{{rp|8}} [[8. august|8. augusta]] [[1944]] bol Sečanský vysadený ako veliteľ 8{{--}}člennej partizánskej organizátorskej skupiny na [[Latiborská hoľa|Latiborskej holi]]. Obťažkaný 70kg nákladom sa zachytil v korune stromu a musel si prerezať popruhy. Padol na zem, no nezranil sa.<ref name="Vimmer"/>{{rp|12}} === Veliteľ brigády v SNP=== Sečanského oddiel sa rozrastal a zúčastnil sa [[Slovenské národné povstanie v Ružomberku|obsadenia Ružomberka]] [[27. august|27. augusta]] a [[Začnite s vysťahovaním|Banskej Bystrice]] [[30. august|30. augusta]]. [[2. september|2. septembra]] [[1944]] v [[Kováčová|Kováčovej]] sa preformoval na brigádu, nakoľko masový nábor dobrovoľníkov umožnil vytvorenie jednotky s tromi prápormi. Už v čase vypuknutia SNP bola brigáda v plnej bojovej aktivite. Počas Povstania sa jej hlavnou úlohou stala obrana povstaleckého územia v súčinnosti s [[1. československá armáda na Slovensku|1. československou armádou na Slovensku]].<ref name="Vimmer"/>{{rp|184}} Brigáda operovala v [[Boje pri Prievidzi|priestore hornej Nitry]] a [[Boje na Pohroní a pri Kremnici|stredného Pohronia]] a od [[10. september|10. septembra]] [[1944]] viedla s menšími prestávkami obranné boje proti bojovej skupine [[Skupina Schill|SS Schill]] až do pádu povstaleckého územia. Po počiatočných neúspechoch, najmä pri prvom stretnutí 1. práporu s nepriateľom, sa bojaschopnosť brigády rýchlo zvyšovala.<ref name="Vimmer"/>{{rp|184}} Významné boje zviedla brigáda pri [[Boje na Pohroní a pri Kremnici|obrane Svätého Kríža nad Hronom]] a [[Stará Kremnička|Starej Kremničky]], kde spôsobila nepriateľovi citeľné straty, hoci sa prejavili nedostatky pri nasadení partizánov na fronte bez adekvátneho výcviku a vybavenia.{{#tag:ref|Ráno [[27. september|27. septembra]] šiel Sečanský aj s komisárom Šagátom na kontrolu postavenia brigády. Zistili, že partizáni ležia na odkrytom priestore v nečinnosti a nariadil, aby sa zakopali. No nebolo čím a väčšina partizánov ani nemali patričný výcvik. Tieto odkryté postavenia sa v popoludňajších hodinách stali cieľom náletu nemeckých lietadiel. Tento nálet partizánmi otriasol, takže ďalší deň zlyhali pri útoku na [[Janova Lehota|Janovu Lehotu]].|group=pozn.}} Úspešnou akciou bol nočný útok z [[3. október|3.]] na [[4. október|4. októbra]] [[1944]] na [[Žiar nad Hronom|Svätý Kríž nad Hronom]]. Brigáda bola opakovane nasadzovaná na kritických úsekoch frontu, čo bolo síce vojensky nevyhnutné, ale obmedzovalo možnosti dosiahnuť rozhodujúci úspech.<ref name="Vimmer"/>{{rp|185}} Problémom bola nedostatočná koordinácia s pravidelnými jednotkami, časté zmeny susedných útvarov a živelnosť partizánskych akcií. Napriek tomu bola brigáda hodnotená už počas SNP prevažne pozitívne, keďže bojovala na strategicky významných smeroch. Počas frontových bojov bola brigáda dvakrát reorganizovaná. Prvá reorganizácia [[7. október|7. októbra]] [[1944]] rozdelila jednotku na menšie oddiely; oddiel [[Sitno (partizánsky oddiel)|Sitno]] pod velením Jozefa Jusku sa presunul do [[Štiavnické vrchy|Štiavnických vrchov]] a začal boj v tyle nepriateľa. Druhá reorganizácia [[25. október|25. októbra]] [[1944]] v [[Badín|Badíne]] umožnila časti bojovníkov návrat domov a zvyšok brigády prešiel organizovane do hôr. Brigáda Sečanského tak patrila k jednotkám, ktoré prešli na partizánsky spôsob boja za relatívne priaznivých podmienok – bola vyzbrojená, zásobená a bezprostredne neprenasledovaná nepriateľom. Presun sprevádzali úspešné prepadové akcie, ktoré pomohli stabilizovať morálku po páde povstaleckých frontov.<ref name="Vimmer"/>{{rp|185}} Od [[1. november|1. novembra]] [[1944]] do [[1. apríl|1. apríla]] [[1945]] pôsobila brigáda v pohorí [[Vtáčnik (pohorie)|Vtáčnik]], ktoré sa stalo jednou z hlavných partizánskych oblastí. V podmienkach absencie jednotiaceho centra tu brigáda vystupovala ako rešpektovaná autorita. Najväčšiu bojovú aktivitu vyvíjala v novembri [[1944]], keď podnikala útoky na komunikácie na hornej Nitre a v priestore medzi [[Prievidza|Prievidzou]] a [[Žarnovica|Žarnovicou]]. Významnou akciou bol prepad [[Nováky|Novák]] v noci z [[11. november|11.]] na [[12. november|12. novembra]] [[1944]].<ref name="Vimmer"/>{{rp|105}} Situácia sa výrazne zhoršila po nasadení nemeckej protipartizánskej jednotky [[Abwehrgruppe 218|Edelweiss]], ktorá spôsobila brigáde aj civilnému obyvateľstvu ťažké straty. [[6. december|6. decembra]] nad ránom boli partizáni v osade Ondrášová prepadnutí neznámou jednotkou a jednotka sa rozpadla. Sečanský bol večer [[6. december|6. decembra]] len v spoločnosti 2 samopalníkov postrelený. Velenia nad oslabenou brigádu sa načas ujal komisár Šagát. Snaha získať informácie, čo sa stalo so Sečanským, neprinášala výsledky. Rádiogram z [[13. december|13. decembra]] hovoril jasne. <blockquote>''Brigáda rozbitá vlasovcami, Fominov zabitý, Sečanský stratený, Vychádzame z obkľúčenia.'' </blockquote>Až [[27. december|27. decembra]] prišla na štáb brigády spojka od [[Hornonitrianska partizánska skupina|Hornonitrianskej partizánskej skupiny]] s prvotnou informáciou. Ešte v ten istý deň odvysielal Lýdia Kopylovová ďalší rádiotelegram.<blockquote>''Sečanský sa našiel, bol ranený do ruky, nachádza sa na liečení vo [[Veľká Lehota|Veľkej Lehote]].''<ref name="Vimmer"/>{{rp|119}}</blockquote> Vyvrcholením represálií boli [[Masaker v Kľakovskej doline|nemecké masakry]] v obciach [[Kľak (okres Žarnovica)|Kľak]] a [[Ostrý Grúň|Ostrý Grúň]] v januári [[1945]]. Napriek tomu sa partizánske hnutie na Vtáčniku nepodarilo zlikvidovať. Posledný veľký útok wehrmachtu [[18. marec|18. marca]] [[1945]] brigáda dokázala odraziť.<ref name="Vimmer"/>{{rp|187}} Michal Sečanský sa prejavil ako schopný a rešpektovaný veliteľ s výraznými morálnymi kvalitami, hoci sa v istých situáciách prejavoval nedostatočný výcvik pre nasadenie partizánskej jednotky na fronte. Na rozdiel od viacerých sovietskych veliteľov dôsledne rešpektoval velenie povstaleckej armády a dbal na citlivý prístup k civilnému obyvateľstvu. Brigáda sa vyznačovala pomerne demokratickými formami velenia a disciplinovaným riešením vnútorných problémov, hoci sa nevyhla jednotlivým excesom, vrátane neoprávnených popráv vojakov a civilistov v počiatočnom období SNP.{{#tag:ref|Po potlačení povstania boli odkryté v blízkosti štábu brigády [[Kováčová (okres Zvolen)|Kováčovej]] štyri hroby. V prvom bolo pochovaných 8 mužov a 2 ženy, v druhom 5 mužov a 3 ženy, v treťom a štvrtom po 1 mužovi.<ref name="Vimmer"/>{{rp|57}}|group=pozn.}}<ref name="Vimmer"/>{{rp|188}} === Vzťah s Dubininovou === Polina Nikolajevna Dubininová bola ukrajinská učiteľka z [[Charkov|Charkova]], ktorá emigrovala pred príchodom frontu. K brigáda sa dostala na odporúčanie ukrajinského emigranta z tábora Oremov Laz a jej hlavnou úlohou malo byť vedenie agendy brigády v ruštine. Stala sa obľúbenkyňou Sečanského a napokon z toho bola životná láska.<ref name="Vimmer"/>{{rp|54}} Ich vzťah však mal negatívnu odozvu. Keď Dubininovaná odmietla zložiť prísahu dostala od Igora Furdíka facku. Ten následne prišiel o svoju pozíciu adjutanta. Komisár oddielu Chimič dokonca nechal Dubininovú sledovať, nakoľko ju spoločne s Rudenkom a Šagátom podozrievali zo zrady a chceli ju za každú cenu dostať preč z brigády. Chimič vypočul, ako Dubininová naliehala na Sečanského. aby si ju vzal, no snahy dostať ju preč z jednotky narazili na zistenie, že aj Sečanský Dubininovú vrúcne miluje.<ref name="Vimmer"/>{{rp|54}} Dubininová napokon prešla s brigádou celú bojovú púť ako VIP veliteľa brigády, čo vyvolávalo nevôľu. Po vojne sa o ňu ako o ukrajinskú emigrantku začal zaujímať [[Smerš|SMERŠ]]. Sečanský, aby ju ochránil, si ju vzal. V roku [[1949]] spolu emigrovali najskôr do Nemecka a potom do Kanady. Keď Dubininová ochorela, tak ju Sečanský doopatroval až do jej smrti.<ref name="Vimmer"/>{{rp|113}} ===Po vojne=== Michal Sečanský po vojne býval na Heydukovej ulici č. 3 so svojou manželkou Polinou a sestrou Zuzanou. Od jesene [[1945]] až do mája [[1947]] pôsobil ako príslušník [[Zbor národnej bezpečnosti|ZNB]].<ref name="Vimmer"/>{{rp|191}} Angažoval vo vznikajúcom Zväze slovenských partizánov (ZSP). Na mimoriadnom zjazde [[21. júl|21. júla]] [[1945]] bol zvolený za jedného z troch jeho podpredsedov a na 1. zjazde ZSP [[2. august|2.]]{{--}}[[4. august|4. augusta]] [[1946]] sa stal členom ústredného výboru.<ref name="Vitko">{{Citácia knihy|titul=„PRVÍ V BOJI – PRVÍ V PRÁCI!“, Zväz slovenských partizánov v rokoch 1945 – 1948, Dizertačná práca|priezvisko=Vitko|meno=Martin|vydavateľ=Masarykova univerzita, Filozofická fakulta, Historický ústav|miesto=Brno|rok=2021}}</ref> Snažil sa o nadstraníckosť zväzu, no neúspešne. Naopak potom, ako začalo zatýkanie partizánskych veliteľov, emigroval aj s manželkou do Nemecka, Francúzska a neskôr Kanady. Štátny súd uznesením z [[30. máj|30. mája]] [[1950]] naňho vydal zatykač a zabavil mu majetok.<ref name="Vimmer"/>{{rp|191}} Michal Sečanský umrel [[19. február]]a [[1991]] v Bradforde, [[Kanada]]. ==Vyznamenanie== * [[Rad Slovenského národného povstania|Rad SNP]] 1. triedy<ref name="PlevzaSecansky"/> == Poznámky == <references group="pozn." /> == Referencie == {{Referencie}} {{Autoritné údaje}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Dajan Bajanovič Murzin|25834483}} <!-- {{DEFAULTSORT:Murzin, Dajan Bajanovičl}} [[Kategória:Osobnosti SNP]] [[Kategória:Partizánski velitelia]] --> bknhs3ag0452yeyoyl261s20guoxpkk 8215618 8215615 2026-05-17T17:57:10Z Martingazak 234259 Doplnenie 8215618 wikitext text/x-wiki {{Infobox Vojak |Meno= Dajan Bajanovič Murzin |Portrét= | Popis = vojak [[Červená armáda|Červenej armády]], partizánsky veliteľ, | Dátum narodenia = {{dn|1921|12|15}}<ref name="Hrosova">{{Citácia knihy|titul=Na každém kroku boj. Historie 1. československé partyzánské brigády Jana Žižky (srpen 1944 - květen 1945)|priezvisko=Hrošová|meno=Marie|vydavateľ=Český svaz bojovníků za svobodu. Sdružení domácího odbje a partyzánů. Historická skupina 1. čs. partyzánské brigády Jana Žižky|miesto=Vsetín|rok=2012|isbn=978-80-260-2483-5}}</ref> | Miesto narodenia = Staryje Balykly, [[Sovietsky zväz]], Baškirsko | Dátum úmrtia = {{dúv|2012|02|09|1921|12|15}} | Miesto úmrtia = [[Ufa]], [[Rusko|Ruská federácia]] | Iné mená = |Miesto pochovania = Južný cintorín v [[Ufa|Ufe]] |Prezývky= „čierny generál“ |Alma mater= Moskovská štátna Kutafinova právnická akadémie (MGJUA) |Civilná činnosť= advokát, učiteľ |Štátne občianstvo= |Národnosť= tatárska |Ozbrojené sily=[[Červená armáda]] |Zložka= |Jednotka= |Hodnosť= |Funkcia= riaditeľ školy |Doba služby= |Velil=[[1. československá partizánska brigáda Jana Žižku]] |Vyznamenania= Honoured Jurist of the RSFSR (1972),<br/> medaila Žukova,<br/> Medaila 30. výročia sovietskej armády a námornictva,<br/> Medaila 50. výroča Ozbrojených sil ZSSR,<br/> jubilejná medaila 30 rokov víťazstva vo Veľkej vlasteneckej vojne 1941{{--}}1945 | Vojny= [[Druhá svetová vojna]]<br/>[[Slovenské národné povstanie]] | Bitky= [[Operácia Tetrov]],<br/>Vsetín }} '''Dajan Bajanovič Murzin''' (* [[15. december]] [[1921]], Staryje Balykly, [[Sovietsky zväz]], Baškirsko{{--}}† [[9. február]] [[2012]], [[Ufa]], [[Rusko|Ruská federácia]]), ({{vjz|tat|''Dayan Fatqolbayan uğlı Murzin''}}, {{vjz|rus|''Даян Баянович Мурзин''}}) bol sovietsky dôstojník tatárskej národnosti, účastník druhej svetovej vojny od roku [[1941]], od [[1. september|1. septembra]] [[1944]] bol zástupcom veliteľa [[Ján Ušiak|Jána Ušiaka]] a od [[8. december|8. decembra]] [[1944]] veliteľ [[1. československá partizánska brigáda Jana Žižku|1. československej partizánskej brigády Jana Žižku]] na Morave.<ref name="Hrosova"/> == Životopis == Narodil sa v početnej rodine desiatich bratov tatárskeho bielogvardejského dôstojníka v dedine Staryja Balykly v dnešnom Baškortostane a mal sa pôvodne živiť v poľnohospodárstve. Po výbornom prospechu na základnej škole vyštudoval strednú školu, ktorú roku [[1939]] zakončil s vyznamenaním a potom nastúpil ako riaditeľ školy v dedine Taktagulovo.<ref name="Malorodov">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = О чём дребезжит "Бубен" | url = https://www.knizhnyj-larek.ru/news/boris-malorodov-o-chem-drebezzhit-buben/ | dátum prístupu = 2026-05-17 | priezvisko = МАЛОРОДОВ | meno = Борис | dátum vydania = 2018-07-05 | dátum archivácie = 2020-08-17 | url archívu = https://web.archive.org/web/20200817060023/https://www.knizhnyj-larek.ru/news/boris-malorodov-o-chem-drebezzhit-buben/ | vydavateľ = Книжный ларёк}}</ref> V roku [[1939]], keď začala [[Zimná vojna|Zimná vojna s Fínskom]], napísal Murzin žiadosť o uvoľnenie na front. Bolo mu však vyhovené až v roku [[1940]], kedy bol povolaný na základnú vojenskú službu do litovského mesta Kreting. Rozhodol sa ísť v šľapajach svojho otca a v máji [[1941]] (alebo novembri [[1941]]) <ref name="Malorodov"/> zakončil úspešne dôstojnícku školu v lotyšskej [[Riga|Rige]] (Rižskú vojensko-politickú školu). ===Vojnové obdobie v ZSSR=== Po prepadnutí Sovietskeho zväzu Nemeckom Operácia Barbarossa 22. júna 1941 jeho šesť bratov odišlo aj na front. Murzin pôsobil ako politický komisár pri vojskách Pobaltského vojenského okruhu. Slúžil ako pomocník veliteľa čaty 10. streleckej divízie. a už 25. júna dostal Dajan Bajanovič hodnosť mladšieho komisára. V tom čase prebiehali kruté pouličné boje v Rige a už štyri dni po začiatku vojny bol ťažko zranený do krku a liečil sa tri mesiace v tamojšej nemocnici. Zo špitálu sa mu podarilo uniknúť a prešiel cez tisíc kilometrov cez okupované Lotyšsko a Bielorusko na severnú Ukrajinu. Tu bojoval v partizánskom hnutí pod velením Gnibedy, oddielu Čapajeva v Sumskej oblasti, kde sa osvedčil najmä ako rozvedčík. [1] Tu bol opäť ranený a po vyliečení sa dostal do prieskumnej čaty partizánskeho oddielu Za vlasť, ktorý bol súčasťou 1.ukrajinskej partizánskej divízie pod velením generála S. A. Kovpaka. Veliteľstvo partizánskeho hnutia pripravovalo pre Murzina špeciálne operácie na Ukrajine, v Odese aj Moldavsku. Od augusta 1942 do augusta 1943 bol agentom v prvej štábnej rote Turkestanskej légie . Výsledkom jeho rozvednej činnosti bolo prebehnutie častí Turkestanskej légie a tiež častí légie Idel-Ural k Červenej armáde . Keď boli partizáni Kovpaka letecky prepravovaní do Moldavska, nemecké protilietadlové delostrelectvo ich lietadlo zostrelilo. Jeden desiatnik pri tejto nehode zahynul a traja padli do rúk fašistov a ďalší štyria sa schovávali v lesoch. Murzin bol medzi tými šťastnými a preto mal v novembri 1943 príležitosť vytvoriť spoločne so skupinou rozvedčíkov partizánsky oddiel VM Molotova. V Kadymskom okrese Odesskej oblasti potom oddiel čítal viac ako šesť stoviek členov. Na území Vinnyckej a Odesskej oblasti bojoval do konca januára 1944 a 16. apríla 1944 sa partizáni spojili s Červenou armádou. V tejto dobe bol Murzin tretíkrát ranený a bol prepravený do Moskvy, na vyliečenie. [1] ===Slovenské národné povstanie a Protektorát Čechy a Morava=== Od mája 1944 absolvoval špeciálny náročný partizánsky výcvik vo Svjatošine pri Kyjeve. V noci 30.-31. augusta 1944 zoskočil so svojím dezantom na Slovensko, aby organizoval partizánske hnutie Slovenského povstania . Pôsobil ako kapitán vo funkcii zástupcu veliteľa Ušiakovho oddielu a neskôr velil partizánskej brigáde Jána Žižku na Morave. Na území Moravy bojoval v úplne odlišných a neporovnateľných podmienkach až do oslobodenia 9. mája 1945. Bol vážne zranený 2. novembra v Moravsko-Sliezskych Beskydoch pod Čertovým mlynom, kedy takmer zahynul. Bol nútený prežívať niekoľko dní v malom improvizovanom zákope v krajine na Znajke v Podolánkach. Tu musel iba sedieť alebo ležať a vzhľadom na veľké bolesti si projektil z nohy sám nožom alebo črepom vyoperoval. Zapáleniu rany a sepsy zabránil hájnik Ján Křenovský. Po vyliečení, ktoré trvalo asi tri týždne, sa 8. decembra 1944 ujal velenia Ušiakových partizánov na Valašsku. Dňa 12. januára 1945 pri presune na Ploštinu v Pozdechove bola jeho skupina prepadnutá päťčlennou nemeckou hliadkou zo Slušovic, ktorá sa vracala z Lačnova a čakala schovaná v teréne. Pri prestrelke bol Murzin zranený do nohy črepinou z ručného granátu. Potom bol transportovaný na saniach do Seninky a niekoľko dní sa zdržiaval na samote u Řezníčků. Potom bol prevezený do Leskovca a liečil sa v tamojšom bunkri a lazarete u Juříčkov. [1] V malom a husto osídlenom priestore východnej Moravy a Valašska musel Murzin bojovať predovšetkým proti hustej sieti vyzvedačov, informátorov a konfidentov gestapa. Územie bolo strážené najsilnejším bezpečnostným aparátom RSHA . Vo svojej funkcii musel prijímať najtvrdšie protiopatrenia proti nedisciplinovaným členom oddielu a tiež civilistom podozrivým zo spolupráce s nacistami a prevziať na seba zodpovednosť za všetkých členov brigády. Niekoľkokrát došlo k omylom a neuváženým spontánnym rozsudkom aj ďalších členov nielen jeho štábu. Podľa hodnotenia kolegov bol impulzívne cholerickej povahy a niektoré rozsudky smrti nekonzultoval s ostatnými a často dostatočne nepreveril získané informácie. Počas vojny aj po nej sa stal najkontroverznejšou postavou partizánskeho hnutia na území Čiech a Moravy. ===Povojnové roky=== Pri svojej vojnovej správe Murzin o svojej činnosti na území Protektorátu vykázal úplne neuveriteľný počet [ zdroj? ] úspechov svojej brigády. [Poz 1] [Poz 2] Ihneď po vojne Murzin pracoval ako školský inšpektor v Bakalinskom rajóne Baškirskej republiky. V rokoch 1946–1948 vyštudoval Kazanskú právnu školu a potom aj Všezväzový diaľkový právnický inštitút. S právnickým vzdelaním roku 1948 nastúpil na baškirskú prokuratúru, najskôr ako pomocník prokurátora Bakalického rajónu, potom pomocník prokurátora mesta Sterlimatak. Potom pôsobil ako starší vyšetrovateľ a potom náčelník oddelenia pre dozor nad dodržiavaním zákonov v miestach výkonu trestu (väzniciach). [1] [2] V rokoch 1961-1962 bol námestníkom baškirského ministra vnútra (pre kádre), potom sa vrátil na rovnaké miesto na prokuratúre. V rokoch 1969-1987 viedol Baškirskú advokátsku komoru, potom bol riaditeľom Múzea medzinárodného priateľstva. [1] [2] V prvej polovici 70. rokov svojim listom pomohol navráteniu členstva v KSČ vyškrtnutému bývalému členovi jeho partizánskej brigády Františkovi Molo. ===Vyznamenanie a ocenenie=== Do Československa sa mjr. Dajan Murzin vrátil celkom 22 krát a dostal 86 rôznych sovietskych i zahraničných vyznamenaní. Dostal titul hrdina ČSSR, avšak najvyššie sovietske vyznamenanie nezískal. Bol ocenený titulom Zaslúžilý právnik RSFSR (1972). Bol čestným občanom celkom 16 českých a slovenských miest, a je čestným občanom hlavného mesta Baškortostanu Ufy. Murzinovo meno niesla ulica v Zlíne (terajšia Dlhá). Podľa informácií od miestnych občanov pri stretnutí po vojne bol Murzin hodnotený ako vzdelaný, nekonfliktný a ohľaduplný intelektuál, s veľkým spoločenským a kultúrnym cítením, ktorý ovládal aj hru na klavíri. [Poz 1] Okrem rodnej baškirčiny hovoril rusky, česky, rozumel lotyšsky, estónsky a vďaka štúdiu hovoril veľmi dobre nemecky. Známy spisovateľ, účastník Veľkej vlasteneckej vojny, Genrich Gofman napísal v roku 1970 o Dajanovi Murzinovi knihu Čierny generál (preložené 1972) a pri príležitosti 60. výročia konca 2. svetovej vojny vydal Murzin svoje spomienky s titulom Fronta v tyle nepriateľa . V roku (2010) bol o Murzinovi natočený krátky ruský dokumentárny film. == Poznámky == <references group="pozn." /> == Referencie == {{Referencie}} {{Autoritné údaje}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Dajan Bajanovič Murzin|25834483}} <!-- {{DEFAULTSORT:Murzin, Dajan Bajanovičl}} [[Kategória:Osobnosti SNP]] [[Kategória:Partizánski velitelia]] --> iht6nqne53tgo2zh42d0wv1s3b0ednd 8215622 8215618 2026-05-17T18:07:13Z Martingazak 234259 Vyznamenanie a ocenenie 8215622 wikitext text/x-wiki {{Infobox Vojak |Meno= Dajan Bajanovič Murzin |Portrét= | Popis = vojak [[Červená armáda|Červenej armády]], partizánsky veliteľ, | Dátum narodenia = {{dn|1921|12|15}}<ref name="Hrosova">{{Citácia knihy|titul=Na každém kroku boj. Historie 1. československé partyzánské brigády Jana Žižky (srpen 1944 - květen 1945)|priezvisko=Hrošová|meno=Marie|vydavateľ=Český svaz bojovníků za svobodu. Sdružení domácího odbje a partyzánů. Historická skupina 1. čs. partyzánské brigády Jana Žižky|miesto=Vsetín|rok=2012|isbn=978-80-260-2483-5}}</ref> | Miesto narodenia = Staryje Balykly, [[Sovietsky zväz]], Baškirsko | Dátum úmrtia = {{dúv|2012|02|09|1921|12|15}} | Miesto úmrtia = [[Ufa]], [[Rusko|Ruská federácia]] | Iné mená = |Miesto pochovania = Južný cintorín v [[Ufa|Ufe]] |Prezývky= „čierny generál“ |Alma mater= Moskovská štátna Kutafinova právnická akadémie (MGJUA) |Civilná činnosť= advokát, učiteľ |Štátne občianstvo= |Národnosť= tatárska |Ozbrojené sily=[[Červená armáda]] |Zložka= |Jednotka= |Hodnosť= |Funkcia= riaditeľ školy |Doba služby= |Velil=[[1. československá partizánska brigáda Jana Žižku]] |Vyznamenania= Honoured Jurist of the RSFSR (1972),<br/> medaila Žukova,<br/> Medaila 30. výročia sovietskej armády a námornictva,<br/> Medaila 50. výroča Ozbrojených sil ZSSR,<br/> jubilejná medaila 30 rokov víťazstva vo Veľkej vlasteneckej vojne 1941{{--}}1945 | Vojny= [[Druhá svetová vojna]]<br/>[[Slovenské národné povstanie]] | Bitky= [[Operácia Tetrov]],<br/>Vsetín }} '''Dajan Bajanovič Murzin''' (* [[15. december]] [[1921]], Staryje Balykly, [[Sovietsky zväz]], Baškirsko{{--}}† [[9. február]] [[2012]], [[Ufa]], [[Rusko|Ruská federácia]]), ({{vjz|tat|''Dayan Fatqolbayan uğlı Murzin''}}, {{vjz|rus|''Даян Баянович Мурзин''}}) bol sovietsky dôstojník tatárskej národnosti, účastník druhej svetovej vojny od roku [[1941]], od [[1. september|1. septembra]] [[1944]] bol zástupcom veliteľa [[Ján Ušiak|Jána Ušiaka]] a od [[8. december|8. decembra]] [[1944]] veliteľ [[1. československá partizánska brigáda Jana Žižku|1. československej partizánskej brigády Jana Žižku]] na Morave.<ref name="Hrosova"/> == Životopis == Narodil sa v početnej rodine desiatich bratov tatárskeho bielogvardejského dôstojníka v dedine Staryja Balykly v dnešnom Baškortostane a mal sa pôvodne živiť v poľnohospodárstve. Po výbornom prospechu na základnej škole vyštudoval strednú školu, ktorú roku [[1939]] zakončil s vyznamenaním a potom nastúpil ako riaditeľ školy v dedine Taktagulovo.<ref name="Malorodov">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = О чём дребезжит "Бубен" | url = https://www.knizhnyj-larek.ru/news/boris-malorodov-o-chem-drebezzhit-buben/ | dátum prístupu = 2026-05-17 | priezvisko = МАЛОРОДОВ | meno = Борис | dátum vydania = 2018-07-05 | dátum archivácie = 2020-08-17 | url archívu = https://web.archive.org/web/20200817060023/https://www.knizhnyj-larek.ru/news/boris-malorodov-o-chem-drebezzhit-buben/ | vydavateľ = Книжный ларёк}}</ref> V roku [[1939]], keď začala [[Zimná vojna|Zimná vojna s Fínskom]], napísal Murzin žiadosť o uvoľnenie na front. Bolo mu však vyhovené až v roku [[1940]], kedy bol povolaný na základnú vojenskú službu do litovského mesta Kreting. Rozhodol sa ísť v šľapajach svojho otca a v máji [[1941]] (alebo novembri [[1941]]) <ref name="Malorodov"/> zakončil úspešne dôstojnícku školu v lotyšskej [[Riga|Rige]] (Rižskú vojensko-politickú školu). ===Vojnové obdobie v ZSSR=== Po prepadnutí Sovietskeho zväzu Nemeckom Operácia Barbarossa 22. júna 1941 jeho šesť bratov odišlo aj na front. Murzin pôsobil ako politický komisár pri vojskách Pobaltského vojenského okruhu. Slúžil ako pomocník veliteľa čaty 10. streleckej divízie. a už 25. júna dostal Dajan Bajanovič hodnosť mladšieho komisára. V tom čase prebiehali kruté pouličné boje v Rige a už štyri dni po začiatku vojny bol ťažko zranený do krku a liečil sa tri mesiace v tamojšej nemocnici. Zo špitálu sa mu podarilo uniknúť a prešiel cez tisíc kilometrov cez okupované Lotyšsko a Bielorusko na severnú Ukrajinu. Tu bojoval v partizánskom hnutí pod velením Gnibedy, oddielu Čapajeva v Sumskej oblasti, kde sa osvedčil najmä ako rozvedčík. [1] Tu bol opäť ranený a po vyliečení sa dostal do prieskumnej čaty partizánskeho oddielu Za vlasť, ktorý bol súčasťou 1.ukrajinskej partizánskej divízie pod velením generála S. A. Kovpaka. Veliteľstvo partizánskeho hnutia pripravovalo pre Murzina špeciálne operácie na Ukrajine, v Odese aj Moldavsku. Od augusta 1942 do augusta 1943 bol agentom v prvej štábnej rote Turkestanskej légie . Výsledkom jeho rozvednej činnosti bolo prebehnutie častí Turkestanskej légie a tiež častí légie Idel-Ural k Červenej armáde . Keď boli partizáni Kovpaka letecky prepravovaní do Moldavska, nemecké protilietadlové delostrelectvo ich lietadlo zostrelilo. Jeden desiatnik pri tejto nehode zahynul a traja padli do rúk fašistov a ďalší štyria sa schovávali v lesoch. Murzin bol medzi tými šťastnými a preto mal v novembri 1943 príležitosť vytvoriť spoločne so skupinou rozvedčíkov partizánsky oddiel VM Molotova. V Kadymskom okrese Odesskej oblasti potom oddiel čítal viac ako šesť stoviek členov. Na území Vinnyckej a Odesskej oblasti bojoval do konca januára 1944 a 16. apríla 1944 sa partizáni spojili s Červenou armádou. V tejto dobe bol Murzin tretíkrát ranený a bol prepravený do Moskvy, na vyliečenie. [1] ===Slovenské národné povstanie a Protektorát Čechy a Morava=== Od mája 1944 absolvoval špeciálny náročný partizánsky výcvik vo Svjatošine pri Kyjeve. V noci 30.-31. augusta 1944 zoskočil so svojím dezantom na Slovensko, aby organizoval partizánske hnutie Slovenského povstania . Pôsobil ako kapitán vo funkcii zástupcu veliteľa Ušiakovho oddielu a neskôr velil partizánskej brigáde Jána Žižku na Morave. Na území Moravy bojoval v úplne odlišných a neporovnateľných podmienkach až do oslobodenia 9. mája 1945. Bol vážne zranený 2. novembra v Moravsko-Sliezskych Beskydoch pod Čertovým mlynom, kedy takmer zahynul. Bol nútený prežívať niekoľko dní v malom improvizovanom zákope v krajine na Znajke v Podolánkach. Tu musel iba sedieť alebo ležať a vzhľadom na veľké bolesti si projektil z nohy sám nožom alebo črepom vyoperoval. Zapáleniu rany a sepsy zabránil hájnik Ján Křenovský. Po vyliečení, ktoré trvalo asi tri týždne, sa 8. decembra 1944 ujal velenia Ušiakových partizánov na Valašsku. Dňa 12. januára 1945 pri presune na Ploštinu v Pozdechove bola jeho skupina prepadnutá päťčlennou nemeckou hliadkou zo Slušovic, ktorá sa vracala z Lačnova a čakala schovaná v teréne. Pri prestrelke bol Murzin zranený do nohy črepinou z ručného granátu. Potom bol transportovaný na saniach do Seninky a niekoľko dní sa zdržiaval na samote u Řezníčků. Potom bol prevezený do Leskovca a liečil sa v tamojšom bunkri a lazarete u Juříčkov. [1] V malom a husto osídlenom priestore východnej Moravy a Valašska musel Murzin bojovať predovšetkým proti hustej sieti vyzvedačov, informátorov a konfidentov gestapa. Územie bolo strážené najsilnejším bezpečnostným aparátom RSHA . Vo svojej funkcii musel prijímať najtvrdšie protiopatrenia proti nedisciplinovaným členom oddielu a tiež civilistom podozrivým zo spolupráce s nacistami a prevziať na seba zodpovednosť za všetkých členov brigády. Niekoľkokrát došlo k omylom a neuváženým spontánnym rozsudkom aj ďalších členov nielen jeho štábu. Podľa hodnotenia kolegov bol impulzívne cholerickej povahy a niektoré rozsudky smrti nekonzultoval s ostatnými a často dostatočne nepreveril získané informácie. Počas vojny aj po nej sa stal najkontroverznejšou postavou partizánskeho hnutia na území Čiech a Moravy. ===Povojnové roky=== Pri svojej vojnovej správe Murzin o svojej činnosti na území Protektorátu vykázal úplne neuveriteľný počet [ zdroj? ] úspechov svojej brigády. [Poz 1] [Poz 2] Ihneď po vojne Murzin pracoval ako školský inšpektor v Bakalinskom rajóne Baškirskej republiky. V rokoch 1946–1948 vyštudoval Kazanskú právnu školu a potom aj Všezväzový diaľkový právnický inštitút. S právnickým vzdelaním roku 1948 nastúpil na baškirskú prokuratúru, najskôr ako pomocník prokurátora Bakalického rajónu, potom pomocník prokurátora mesta Sterlimatak. Potom pôsobil ako starší vyšetrovateľ a potom náčelník oddelenia pre dozor nad dodržiavaním zákonov v miestach výkonu trestu (väzniciach). [1] [2] V rokoch 1961-1962 bol námestníkom baškirského ministra vnútra (pre kádre), potom sa vrátil na rovnaké miesto na prokuratúre. V rokoch 1969-1987 viedol Baškirskú advokátsku komoru, potom bol riaditeľom Múzea medzinárodného priateľstva. [1] [2] V prvej polovici 70. rokov svojim listom pomohol navráteniu členstva v KSČ vyškrtnutému bývalému členovi jeho partizánskej brigády Františkovi Molo. ===Vyznamenanie a ocenenie=== Do Československa sa mjr. Dajan Murzin vrátil celkom 22 krát a dostal 86 rôznych sovietskych i zahraničných vyznamenaní. Dostal titul [[Hrdina ČSSR]], avšak najvyššie sovietske vyznamenanie nezískal. Bol ocenený titulom Zaslúžilý právnik RSFSR (1972). Bol čestným občanom celkom 16 českých a slovenských miest, a je čestným občanom hlavného mesta Baškortostanu Ufy. Murzinovo meno niesla ulica v [[Zlín|Zlíne]] (terajšia Dlouhá). Podľa informácií od miestnych občanov pri stretnutí po vojne bol Murzin hodnotený ako vzdelaný, nekonfliktný a ohľaduplný intelektuál, s veľkým spoločenským a kultúrnym cítením, ktorý ovládal aj hru na klavíri.{{#tag:ref|Na území Valašska bol odkázaný na pomoc miestnych občanov u ktorých našiel nový domov a bezpečie a veľmi rád sa do Československa vracal, najmä na Valašsko. Všeobecne prijímaná téza o dcére v [[Hošťálková|Hošťálkovej]] sa nepotvrdila. Získal si tiež mnoho nepriateľov a tak bol počas pobytu u nás väčšinu obdobia strážený ochrankou. |group=pozn.}} Okrem rodnej baškirčiny hovoril rusky, česky, rozumel lotyšsky, estónsky a vďaka štúdiu hovoril veľmi dobre nemecky. Známy spisovateľ, účastník Veľkej vlasteneckej vojny, Genrich Gofman napísal v roku [[1970]] o Dajanovi Murzinovi knihu Čierny generál (preložené 1972)<ref name="Gofman">{{Citácia knihy|titul=Černý generál|priezvisko=Gofman|meno=Genrich|vydavateľ=Lidové nakladatelství|rok=1970|isbn=26-027-72/13-34|edícia=Saturn (Svět sovětů)}}</ref> a pri príležitosti 60. výročia konca 2. svetovej vojny vydal Murzin svoje spomienky s titulom „Fronta v tyle nepriateľa“. V roku [[2010]] bol o Murzinovi natočený krátky ruský dokumentárny film. == Poznámky == <references group="pozn." /> == Referencie == {{Referencie}} {{Autoritné údaje}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Dajan Bajanovič Murzin|25834483}} <!-- {{DEFAULTSORT:Murzin, Dajan Bajanovičl}} [[Kategória:Osobnosti SNP]] [[Kategória:Partizánski velitelia]] --> 7f1bo635tc7vqdut6rklydm322dvb8e 8215625 8215622 2026-05-17T18:08:12Z Martingazak 234259 Doplnenie 8215625 wikitext text/x-wiki {{Infobox Vojak |Meno= Dajan Bajanovič Murzin |Portrét= | Popis = vojak [[Červená armáda|Červenej armády]], partizánsky veliteľ, | Dátum narodenia = {{dn|1921|12|15}}<ref name="Hrosova">{{Citácia knihy|titul=Na každém kroku boj. Historie 1. československé partyzánské brigády Jana Žižky (srpen 1944 - květen 1945)|priezvisko=Hrošová|meno=Marie|vydavateľ=Český svaz bojovníků za svobodu. Sdružení domácího odbje a partyzánů. Historická skupina 1. čs. partyzánské brigády Jana Žižky|miesto=Vsetín|rok=2012|isbn=978-80-260-2483-5}}</ref> | Miesto narodenia = Staryje Balykly, [[Sovietsky zväz]], Baškirsko | Dátum úmrtia = {{dúv|2012|02|09|1921|12|15}} | Miesto úmrtia = [[Ufa]], [[Rusko|Ruská federácia]] | Iné mená = |Miesto pochovania = Južný cintorín v [[Ufa|Ufe]] |Prezývky= „čierny generál“ |Alma mater= Moskovská štátna Kutafinova právnická akadémie (MGJUA) |Civilná činnosť= advokát, učiteľ |Štátne občianstvo= |Národnosť= tatárska |Ozbrojené sily=[[Červená armáda]] |Zložka= |Jednotka= |Hodnosť= |Funkcia= riaditeľ školy |Doba služby= |Velil=[[1. československá partizánska brigáda Jana Žižku]] |Vyznamenania= Zaslúžilý právnik [[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|RSFSR]] (1972),<br/> medaila Žukova,<br/> Medaila 30. výročia sovietskej armády a námornictva,<br/> Medaila 50. výroča Ozbrojených sil ZSSR,<br/> jubilejná medaila 30 rokov víťazstva vo Veľkej vlasteneckej vojne 1941{{--}}1945 | Vojny= [[Druhá svetová vojna]]<br/>[[Slovenské národné povstanie]] | Bitky= [[Operácia Tetrov]],<br/>Vsetín }} '''Dajan Bajanovič Murzin''' (* [[15. december]] [[1921]], Staryje Balykly, [[Sovietsky zväz]], Baškirsko{{--}}† [[9. február]] [[2012]], [[Ufa]], [[Rusko|Ruská federácia]]), ({{vjz|tat|''Dayan Fatqolbayan uğlı Murzin''}}, {{vjz|rus|''Даян Баянович Мурзин''}}) bol sovietsky dôstojník tatárskej národnosti, účastník druhej svetovej vojny od roku [[1941]], od [[1. september|1. septembra]] [[1944]] bol zástupcom veliteľa [[Ján Ušiak|Jána Ušiaka]] a od [[8. december|8. decembra]] [[1944]] veliteľ [[1. československá partizánska brigáda Jana Žižku|1. československej partizánskej brigády Jana Žižku]] na Morave.<ref name="Hrosova"/> == Životopis == Narodil sa v početnej rodine desiatich bratov tatárskeho bielogvardejského dôstojníka v dedine Staryja Balykly v dnešnom Baškortostane a mal sa pôvodne živiť v poľnohospodárstve. Po výbornom prospechu na základnej škole vyštudoval strednú školu, ktorú roku [[1939]] zakončil s vyznamenaním a potom nastúpil ako riaditeľ školy v dedine Taktagulovo.<ref name="Malorodov">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = О чём дребезжит "Бубен" | url = https://www.knizhnyj-larek.ru/news/boris-malorodov-o-chem-drebezzhit-buben/ | dátum prístupu = 2026-05-17 | priezvisko = МАЛОРОДОВ | meno = Борис | dátum vydania = 2018-07-05 | dátum archivácie = 2020-08-17 | url archívu = https://web.archive.org/web/20200817060023/https://www.knizhnyj-larek.ru/news/boris-malorodov-o-chem-drebezzhit-buben/ | vydavateľ = Книжный ларёк}}</ref> V roku [[1939]], keď začala [[Zimná vojna|Zimná vojna s Fínskom]], napísal Murzin žiadosť o uvoľnenie na front. Bolo mu však vyhovené až v roku [[1940]], kedy bol povolaný na základnú vojenskú službu do litovského mesta Kreting. Rozhodol sa ísť v šľapajach svojho otca a v máji [[1941]] (alebo novembri [[1941]]) <ref name="Malorodov"/> zakončil úspešne dôstojnícku školu v lotyšskej [[Riga|Rige]] (Rižskú vojensko-politickú školu). ===Vojnové obdobie v ZSSR=== Po prepadnutí Sovietskeho zväzu Nemeckom Operácia Barbarossa 22. júna 1941 jeho šesť bratov odišlo aj na front. Murzin pôsobil ako politický komisár pri vojskách Pobaltského vojenského okruhu. Slúžil ako pomocník veliteľa čaty 10. streleckej divízie. a už 25. júna dostal Dajan Bajanovič hodnosť mladšieho komisára. V tom čase prebiehali kruté pouličné boje v Rige a už štyri dni po začiatku vojny bol ťažko zranený do krku a liečil sa tri mesiace v tamojšej nemocnici. Zo špitálu sa mu podarilo uniknúť a prešiel cez tisíc kilometrov cez okupované Lotyšsko a Bielorusko na severnú Ukrajinu. Tu bojoval v partizánskom hnutí pod velením Gnibedy, oddielu Čapajeva v Sumskej oblasti, kde sa osvedčil najmä ako rozvedčík. [1] Tu bol opäť ranený a po vyliečení sa dostal do prieskumnej čaty partizánskeho oddielu Za vlasť, ktorý bol súčasťou 1.ukrajinskej partizánskej divízie pod velením generála S. A. Kovpaka. Veliteľstvo partizánskeho hnutia pripravovalo pre Murzina špeciálne operácie na Ukrajine, v Odese aj Moldavsku. Od augusta 1942 do augusta 1943 bol agentom v prvej štábnej rote Turkestanskej légie . Výsledkom jeho rozvednej činnosti bolo prebehnutie častí Turkestanskej légie a tiež častí légie Idel-Ural k Červenej armáde . Keď boli partizáni Kovpaka letecky prepravovaní do Moldavska, nemecké protilietadlové delostrelectvo ich lietadlo zostrelilo. Jeden desiatnik pri tejto nehode zahynul a traja padli do rúk fašistov a ďalší štyria sa schovávali v lesoch. Murzin bol medzi tými šťastnými a preto mal v novembri 1943 príležitosť vytvoriť spoločne so skupinou rozvedčíkov partizánsky oddiel VM Molotova. V Kadymskom okrese Odesskej oblasti potom oddiel čítal viac ako šesť stoviek členov. Na území Vinnyckej a Odesskej oblasti bojoval do konca januára 1944 a 16. apríla 1944 sa partizáni spojili s Červenou armádou. V tejto dobe bol Murzin tretíkrát ranený a bol prepravený do Moskvy, na vyliečenie. [1] ===Slovenské národné povstanie a Protektorát Čechy a Morava=== Od mája 1944 absolvoval špeciálny náročný partizánsky výcvik vo Svjatošine pri Kyjeve. V noci 30.-31. augusta 1944 zoskočil so svojím dezantom na Slovensko, aby organizoval partizánske hnutie Slovenského povstania . Pôsobil ako kapitán vo funkcii zástupcu veliteľa Ušiakovho oddielu a neskôr velil partizánskej brigáde Jána Žižku na Morave. Na území Moravy bojoval v úplne odlišných a neporovnateľných podmienkach až do oslobodenia 9. mája 1945. Bol vážne zranený 2. novembra v Moravsko-Sliezskych Beskydoch pod Čertovým mlynom, kedy takmer zahynul. Bol nútený prežívať niekoľko dní v malom improvizovanom zákope v krajine na Znajke v Podolánkach. Tu musel iba sedieť alebo ležať a vzhľadom na veľké bolesti si projektil z nohy sám nožom alebo črepom vyoperoval. Zapáleniu rany a sepsy zabránil hájnik Ján Křenovský. Po vyliečení, ktoré trvalo asi tri týždne, sa 8. decembra 1944 ujal velenia Ušiakových partizánov na Valašsku. Dňa 12. januára 1945 pri presune na Ploštinu v Pozdechove bola jeho skupina prepadnutá päťčlennou nemeckou hliadkou zo Slušovic, ktorá sa vracala z Lačnova a čakala schovaná v teréne. Pri prestrelke bol Murzin zranený do nohy črepinou z ručného granátu. Potom bol transportovaný na saniach do Seninky a niekoľko dní sa zdržiaval na samote u Řezníčků. Potom bol prevezený do Leskovca a liečil sa v tamojšom bunkri a lazarete u Juříčkov. [1] V malom a husto osídlenom priestore východnej Moravy a Valašska musel Murzin bojovať predovšetkým proti hustej sieti vyzvedačov, informátorov a konfidentov gestapa. Územie bolo strážené najsilnejším bezpečnostným aparátom RSHA . Vo svojej funkcii musel prijímať najtvrdšie protiopatrenia proti nedisciplinovaným členom oddielu a tiež civilistom podozrivým zo spolupráce s nacistami a prevziať na seba zodpovednosť za všetkých členov brigády. Niekoľkokrát došlo k omylom a neuváženým spontánnym rozsudkom aj ďalších členov nielen jeho štábu. Podľa hodnotenia kolegov bol impulzívne cholerickej povahy a niektoré rozsudky smrti nekonzultoval s ostatnými a často dostatočne nepreveril získané informácie. Počas vojny aj po nej sa stal najkontroverznejšou postavou partizánskeho hnutia na území Čiech a Moravy. ===Povojnové roky=== Pri svojej vojnovej správe Murzin o svojej činnosti na území Protektorátu vykázal úplne neuveriteľný počet [ zdroj? ] úspechov svojej brigády. [Poz 1] [Poz 2] Ihneď po vojne Murzin pracoval ako školský inšpektor v Bakalinskom rajóne Baškirskej republiky. V rokoch 1946–1948 vyštudoval Kazanskú právnu školu a potom aj Všezväzový diaľkový právnický inštitút. S právnickým vzdelaním roku 1948 nastúpil na baškirskú prokuratúru, najskôr ako pomocník prokurátora Bakalického rajónu, potom pomocník prokurátora mesta Sterlimatak. Potom pôsobil ako starší vyšetrovateľ a potom náčelník oddelenia pre dozor nad dodržiavaním zákonov v miestach výkonu trestu (väzniciach). [1] [2] V rokoch 1961-1962 bol námestníkom baškirského ministra vnútra (pre kádre), potom sa vrátil na rovnaké miesto na prokuratúre. V rokoch 1969-1987 viedol Baškirskú advokátsku komoru, potom bol riaditeľom Múzea medzinárodného priateľstva. [1] [2] V prvej polovici 70. rokov svojim listom pomohol navráteniu členstva v KSČ vyškrtnutému bývalému členovi jeho partizánskej brigády Františkovi Molo. ===Vyznamenanie a ocenenie=== Do Československa sa mjr. Dajan Murzin vrátil celkom 22 krát a dostal 86 rôznych sovietskych i zahraničných vyznamenaní. Dostal titul [[Hrdina ČSSR]], avšak najvyššie sovietske vyznamenanie nezískal. Bol ocenený titulom Zaslúžilý právnik RSFSR (1972). Bol čestným občanom celkom 16 českých a slovenských miest, a je čestným občanom hlavného mesta Baškortostanu Ufy. Murzinovo meno niesla ulica v [[Zlín|Zlíne]] (terajšia Dlouhá). Podľa informácií od miestnych občanov pri stretnutí po vojne bol Murzin hodnotený ako vzdelaný, nekonfliktný a ohľaduplný intelektuál, s veľkým spoločenským a kultúrnym cítením, ktorý ovládal aj hru na klavíri.{{#tag:ref|Na území Valašska bol odkázaný na pomoc miestnych občanov u ktorých našiel nový domov a bezpečie a veľmi rád sa do Československa vracal, najmä na Valašsko. Všeobecne prijímaná téza o dcére v [[Hošťálková|Hošťálkovej]] sa nepotvrdila. Získal si tiež mnoho nepriateľov a tak bol počas pobytu u nás väčšinu obdobia strážený ochrankou. |group=pozn.}} Okrem rodnej baškirčiny hovoril rusky, česky, rozumel lotyšsky, estónsky a vďaka štúdiu hovoril veľmi dobre nemecky. Známy spisovateľ, účastník Veľkej vlasteneckej vojny, Genrich Gofman napísal v roku [[1970]] o Dajanovi Murzinovi knihu Čierny generál (preložené 1972)<ref name="Gofman">{{Citácia knihy|titul=Černý generál|priezvisko=Gofman|meno=Genrich|vydavateľ=Lidové nakladatelství|rok=1970|isbn=26-027-72/13-34|edícia=Saturn (Svět sovětů)}}</ref> a pri príležitosti 60. výročia konca 2. svetovej vojny vydal Murzin svoje spomienky s titulom „Fronta v tyle nepriateľa“. V roku [[2010]] bol o Murzinovi natočený krátky ruský dokumentárny film. == Poznámky == <references group="pozn." /> == Referencie == {{Referencie}} {{Autoritné údaje}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Dajan Bajanovič Murzin|25834483}} <!-- {{DEFAULTSORT:Murzin, Dajan Bajanovičl}} [[Kategória:Osobnosti SNP]] [[Kategória:Partizánski velitelia]] --> 7plrf4kalmy8cxsldbd9db6y3p521b4 8215626 8215625 2026-05-17T18:09:57Z Martingazak 234259 Vyznamenanie a ocenenie 8215626 wikitext text/x-wiki {{Infobox Vojak |Meno= Dajan Bajanovič Murzin |Portrét= | Popis = vojak [[Červená armáda|Červenej armády]], partizánsky veliteľ, | Dátum narodenia = {{dn|1921|12|15}}<ref name="Hrosova">{{Citácia knihy|titul=Na každém kroku boj. Historie 1. československé partyzánské brigády Jana Žižky (srpen 1944 - květen 1945)|priezvisko=Hrošová|meno=Marie|vydavateľ=Český svaz bojovníků za svobodu. Sdružení domácího odbje a partyzánů. Historická skupina 1. čs. partyzánské brigády Jana Žižky|miesto=Vsetín|rok=2012|isbn=978-80-260-2483-5}}</ref> | Miesto narodenia = Staryje Balykly, [[Sovietsky zväz]], Baškirsko | Dátum úmrtia = {{dúv|2012|02|09|1921|12|15}} | Miesto úmrtia = [[Ufa]], [[Rusko|Ruská federácia]] | Iné mená = |Miesto pochovania = Južný cintorín v [[Ufa|Ufe]] |Prezývky= „čierny generál“ |Alma mater= Moskovská štátna Kutafinova právnická akadémie (MGJUA) |Civilná činnosť= advokát, učiteľ |Štátne občianstvo= |Národnosť= tatárska |Ozbrojené sily=[[Červená armáda]] |Zložka= |Jednotka= |Hodnosť= |Funkcia= riaditeľ školy |Doba služby= |Velil=[[1. československá partizánska brigáda Jana Žižku]] |Vyznamenania= Zaslúžilý právnik [[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|RSFSR]] (1972),<br/> medaila Žukova,<br/> Medaila 30. výročia sovietskej armády a námornictva,<br/> Medaila 50. výroča Ozbrojených sil ZSSR,<br/> jubilejná medaila 30 rokov víťazstva vo Veľkej vlasteneckej vojne 1941{{--}}1945 | Vojny= [[Druhá svetová vojna]]<br/>[[Slovenské národné povstanie]] | Bitky= [[Operácia Tetrov]],<br/>Vsetín }} '''Dajan Bajanovič Murzin''' (* [[15. december]] [[1921]], Staryje Balykly, [[Sovietsky zväz]], Baškirsko{{--}}† [[9. február]] [[2012]], [[Ufa]], [[Rusko|Ruská federácia]]), ({{vjz|tat|''Dayan Fatqolbayan uğlı Murzin''}}, {{vjz|rus|''Даян Баянович Мурзин''}}) bol sovietsky dôstojník tatárskej národnosti, účastník druhej svetovej vojny od roku [[1941]], od [[1. september|1. septembra]] [[1944]] bol zástupcom veliteľa [[Ján Ušiak|Jána Ušiaka]] a od [[8. december|8. decembra]] [[1944]] veliteľ [[1. československá partizánska brigáda Jana Žižku|1. československej partizánskej brigády Jana Žižku]] na Morave.<ref name="Hrosova"/> == Životopis == Narodil sa v početnej rodine desiatich bratov tatárskeho bielogvardejského dôstojníka v dedine Staryja Balykly v dnešnom Baškortostane a mal sa pôvodne živiť v poľnohospodárstve. Po výbornom prospechu na základnej škole vyštudoval strednú školu, ktorú roku [[1939]] zakončil s vyznamenaním a potom nastúpil ako riaditeľ školy v dedine Taktagulovo.<ref name="Malorodov">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = О чём дребезжит "Бубен" | url = https://www.knizhnyj-larek.ru/news/boris-malorodov-o-chem-drebezzhit-buben/ | dátum prístupu = 2026-05-17 | priezvisko = МАЛОРОДОВ | meno = Борис | dátum vydania = 2018-07-05 | dátum archivácie = 2020-08-17 | url archívu = https://web.archive.org/web/20200817060023/https://www.knizhnyj-larek.ru/news/boris-malorodov-o-chem-drebezzhit-buben/ | vydavateľ = Книжный ларёк}}</ref> V roku [[1939]], keď začala [[Zimná vojna|Zimná vojna s Fínskom]], napísal Murzin žiadosť o uvoľnenie na front. Bolo mu však vyhovené až v roku [[1940]], kedy bol povolaný na základnú vojenskú službu do litovského mesta Kreting. Rozhodol sa ísť v šľapajach svojho otca a v máji [[1941]] (alebo novembri [[1941]]) <ref name="Malorodov"/> zakončil úspešne dôstojnícku školu v lotyšskej [[Riga|Rige]] (Rižskú vojensko-politickú školu). ===Vojnové obdobie v ZSSR=== Po prepadnutí Sovietskeho zväzu Nemeckom Operácia Barbarossa 22. júna 1941 jeho šesť bratov odišlo aj na front. Murzin pôsobil ako politický komisár pri vojskách Pobaltského vojenského okruhu. Slúžil ako pomocník veliteľa čaty 10. streleckej divízie. a už 25. júna dostal Dajan Bajanovič hodnosť mladšieho komisára. V tom čase prebiehali kruté pouličné boje v Rige a už štyri dni po začiatku vojny bol ťažko zranený do krku a liečil sa tri mesiace v tamojšej nemocnici. Zo špitálu sa mu podarilo uniknúť a prešiel cez tisíc kilometrov cez okupované Lotyšsko a Bielorusko na severnú Ukrajinu. Tu bojoval v partizánskom hnutí pod velením Gnibedy, oddielu Čapajeva v Sumskej oblasti, kde sa osvedčil najmä ako rozvedčík. [1] Tu bol opäť ranený a po vyliečení sa dostal do prieskumnej čaty partizánskeho oddielu Za vlasť, ktorý bol súčasťou 1.ukrajinskej partizánskej divízie pod velením generála S. A. Kovpaka. Veliteľstvo partizánskeho hnutia pripravovalo pre Murzina špeciálne operácie na Ukrajine, v Odese aj Moldavsku. Od augusta 1942 do augusta 1943 bol agentom v prvej štábnej rote Turkestanskej légie . Výsledkom jeho rozvednej činnosti bolo prebehnutie častí Turkestanskej légie a tiež častí légie Idel-Ural k Červenej armáde . Keď boli partizáni Kovpaka letecky prepravovaní do Moldavska, nemecké protilietadlové delostrelectvo ich lietadlo zostrelilo. Jeden desiatnik pri tejto nehode zahynul a traja padli do rúk fašistov a ďalší štyria sa schovávali v lesoch. Murzin bol medzi tými šťastnými a preto mal v novembri 1943 príležitosť vytvoriť spoločne so skupinou rozvedčíkov partizánsky oddiel VM Molotova. V Kadymskom okrese Odesskej oblasti potom oddiel čítal viac ako šesť stoviek členov. Na území Vinnyckej a Odesskej oblasti bojoval do konca januára 1944 a 16. apríla 1944 sa partizáni spojili s Červenou armádou. V tejto dobe bol Murzin tretíkrát ranený a bol prepravený do Moskvy, na vyliečenie. [1] ===Slovenské národné povstanie a Protektorát Čechy a Morava=== Od mája 1944 absolvoval špeciálny náročný partizánsky výcvik vo Svjatošine pri Kyjeve. V noci 30.-31. augusta 1944 zoskočil so svojím dezantom na Slovensko, aby organizoval partizánske hnutie Slovenského povstania . Pôsobil ako kapitán vo funkcii zástupcu veliteľa Ušiakovho oddielu a neskôr velil partizánskej brigáde Jána Žižku na Morave. Na území Moravy bojoval v úplne odlišných a neporovnateľných podmienkach až do oslobodenia 9. mája 1945. Bol vážne zranený 2. novembra v Moravsko-Sliezskych Beskydoch pod Čertovým mlynom, kedy takmer zahynul. Bol nútený prežívať niekoľko dní v malom improvizovanom zákope v krajine na Znajke v Podolánkach. Tu musel iba sedieť alebo ležať a vzhľadom na veľké bolesti si projektil z nohy sám nožom alebo črepom vyoperoval. Zapáleniu rany a sepsy zabránil hájnik Ján Křenovský. Po vyliečení, ktoré trvalo asi tri týždne, sa 8. decembra 1944 ujal velenia Ušiakových partizánov na Valašsku. Dňa 12. januára 1945 pri presune na Ploštinu v Pozdechove bola jeho skupina prepadnutá päťčlennou nemeckou hliadkou zo Slušovic, ktorá sa vracala z Lačnova a čakala schovaná v teréne. Pri prestrelke bol Murzin zranený do nohy črepinou z ručného granátu. Potom bol transportovaný na saniach do Seninky a niekoľko dní sa zdržiaval na samote u Řezníčků. Potom bol prevezený do Leskovca a liečil sa v tamojšom bunkri a lazarete u Juříčkov. [1] V malom a husto osídlenom priestore východnej Moravy a Valašska musel Murzin bojovať predovšetkým proti hustej sieti vyzvedačov, informátorov a konfidentov gestapa. Územie bolo strážené najsilnejším bezpečnostným aparátom RSHA . Vo svojej funkcii musel prijímať najtvrdšie protiopatrenia proti nedisciplinovaným členom oddielu a tiež civilistom podozrivým zo spolupráce s nacistami a prevziať na seba zodpovednosť za všetkých členov brigády. Niekoľkokrát došlo k omylom a neuváženým spontánnym rozsudkom aj ďalších členov nielen jeho štábu. Podľa hodnotenia kolegov bol impulzívne cholerickej povahy a niektoré rozsudky smrti nekonzultoval s ostatnými a často dostatočne nepreveril získané informácie. Počas vojny aj po nej sa stal najkontroverznejšou postavou partizánskeho hnutia na území Čiech a Moravy. ===Povojnové roky=== Pri svojej vojnovej správe Murzin o svojej činnosti na území Protektorátu vykázal úplne neuveriteľný počet [ zdroj? ] úspechov svojej brigády. [Poz 1] [Poz 2] Ihneď po vojne Murzin pracoval ako školský inšpektor v Bakalinskom rajóne Baškirskej republiky. V rokoch 1946–1948 vyštudoval Kazanskú právnu školu a potom aj Všezväzový diaľkový právnický inštitút. S právnickým vzdelaním roku 1948 nastúpil na baškirskú prokuratúru, najskôr ako pomocník prokurátora Bakalického rajónu, potom pomocník prokurátora mesta Sterlimatak. Potom pôsobil ako starší vyšetrovateľ a potom náčelník oddelenia pre dozor nad dodržiavaním zákonov v miestach výkonu trestu (väzniciach). [1] [2] V rokoch 1961-1962 bol námestníkom baškirského ministra vnútra (pre kádre), potom sa vrátil na rovnaké miesto na prokuratúre. V rokoch 1969-1987 viedol Baškirskú advokátsku komoru, potom bol riaditeľom Múzea medzinárodného priateľstva. [1] [2] V prvej polovici 70. rokov svojim listom pomohol navráteniu členstva v KSČ vyškrtnutému bývalému členovi jeho partizánskej brigády Františkovi Molo. ===Vyznamenanie a ocenenie=== Do [[Česko-Slovensko|Československa]] sa [[Major|mjr.]] Dajan Murzin vrátil celkom 22 krát a dostal 86 rôznych sovietskych i zahraničných vyznamenaní. Dostal titul [[Hrdina ČSSR]], avšak najvyššie sovietske vyznamenanie nezískal. Bol ocenený titulom Zaslúžilý právnik RSFSR (1972). Bol čestným občanom celkom 16 českých a slovenských miest, a je čestným občanom hlavného mesta Baškortostanu [[Ufa|Ufy]]. Murzinovo meno niesla ulica v [[Zlín|Zlíne]] (terajšia Dlouhá). Podľa informácií od miestnych občanov pri stretnutí po vojne bol Murzin hodnotený ako vzdelaný, nekonfliktný a ohľaduplný intelektuál, s veľkým spoločenským a kultúrnym cítením, ktorý ovládal aj hru na klavíri.{{#tag:ref|Na území Valašska bol odkázaný na pomoc miestnych občanov u ktorých našiel nový domov a bezpečie a veľmi rád sa do [[Česko-Slovensko|Československa]] vracal, najmä na Valašsko. Všeobecne prijímaná téza o dcére v [[Hošťálková|Hošťálkovej]] sa nepotvrdila. Získal si tiež mnoho nepriateľov a tak bol počas pobytu u nás väčšinu obdobia strážený ochrankou.|group=pozn.}} Okrem rodnej baškirčiny hovoril rusky, česky, rozumel lotyšsky, estónsky a vďaka štúdiu hovoril veľmi dobre nemecky. Známy spisovateľ, účastník [[Východný front (druhá svetová vojna)|Veľkej vlasteneckej vojny]], Genrich Gofman napísal v roku [[1970]] o Dajanovi Murzinovi knihu Čierny generál (preložené 1972)<ref name="Gofman">{{Citácia knihy|titul=Černý generál|priezvisko=Gofman|meno=Genrich|vydavateľ=Lidové nakladatelství|rok=1970|isbn=26-027-72/13-34|edícia=Saturn (Svět sovětů)}}</ref> a pri príležitosti 60. výročia konca 2. svetovej vojny vydal Murzin svoje spomienky s titulom „Fronta v tyle nepriateľa“. V roku [[2010]] bol o Murzinovi natočený krátky ruský dokumentárny film. == Poznámky == <references group="pozn." /> == Referencie == {{Referencie}} {{Autoritné údaje}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Dajan Bajanovič Murzin|25834483}} <!-- {{DEFAULTSORT:Murzin, Dajan Bajanovičl}} [[Kategória:Osobnosti SNP]] [[Kategória:Partizánski velitelia]] --> iftbqn8se2a4vslscs4hxa5jiasalxo 8215643 8215626 2026-05-17T18:24:41Z Martingazak 234259 Povojnové roky 8215643 wikitext text/x-wiki {{Infobox Vojak |Meno= Dajan Bajanovič Murzin |Portrét= | Popis = vojak [[Červená armáda|Červenej armády]], partizánsky veliteľ, | Dátum narodenia = {{dn|1921|12|15}}<ref name="Hrosova">{{Citácia knihy|titul=Na každém kroku boj. Historie 1. československé partyzánské brigády Jana Žižky (srpen 1944 - květen 1945)|priezvisko=Hrošová|meno=Marie|vydavateľ=Český svaz bojovníků za svobodu. Sdružení domácího odbje a partyzánů. Historická skupina 1. čs. partyzánské brigády Jana Žižky|miesto=Vsetín|rok=2012|isbn=978-80-260-2483-5}}</ref> | Miesto narodenia = Staryje Balykly, [[Sovietsky zväz]], Baškirsko | Dátum úmrtia = {{dúv|2012|02|09|1921|12|15}} | Miesto úmrtia = [[Ufa]], [[Rusko|Ruská federácia]] | Iné mená = |Miesto pochovania = Južný cintorín v [[Ufa|Ufe]] |Prezývky= „čierny generál“ |Alma mater= Moskovská štátna Kutafinova právnická akadémie (MGJUA) |Civilná činnosť= advokát, učiteľ |Štátne občianstvo= |Národnosť= tatárska |Ozbrojené sily=[[Červená armáda]] |Zložka= |Jednotka= |Hodnosť= |Funkcia= riaditeľ školy |Doba služby= |Velil=[[1. československá partizánska brigáda Jana Žižku]] |Vyznamenania= Zaslúžilý právnik [[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|RSFSR]] (1972),<br/> medaila Žukova,<br/> Medaila 30. výročia sovietskej armády a námornictva,<br/> Medaila 50. výroča Ozbrojených sil ZSSR,<br/> jubilejná medaila 30 rokov víťazstva vo Veľkej vlasteneckej vojne 1941{{--}}1945 | Vojny= [[Druhá svetová vojna]]<br/>[[Slovenské národné povstanie]] | Bitky= [[Operácia Tetrov]],<br/>Vsetín }} '''Dajan Bajanovič Murzin''' (* [[15. december]] [[1921]], Staryje Balykly, [[Sovietsky zväz]], Baškirsko{{--}}† [[9. február]] [[2012]], [[Ufa]], [[Rusko|Ruská federácia]]), ({{vjz|tat|''Dayan Fatqolbayan uğlı Murzin''}}, {{vjz|rus|''Даян Баянович Мурзин''}}) bol sovietsky dôstojník tatárskej národnosti, účastník druhej svetovej vojny od roku [[1941]], od [[1. september|1. septembra]] [[1944]] bol zástupcom veliteľa [[Ján Ušiak|Jána Ušiaka]] a od [[8. december|8. decembra]] [[1944]] veliteľ [[1. československá partizánska brigáda Jana Žižku|1. československej partizánskej brigády Jana Žižku]] na Morave.<ref name="Hrosova"/> == Životopis == Narodil sa v početnej rodine desiatich bratov tatárskeho bielogvardejského dôstojníka v dedine Staryja Balykly v dnešnom Baškortostane a mal sa pôvodne živiť v poľnohospodárstve. Po výbornom prospechu na základnej škole vyštudoval strednú školu, ktorú roku [[1939]] zakončil s vyznamenaním a potom nastúpil ako riaditeľ školy v dedine Taktagulovo.<ref name="Malorodov">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = О чём дребезжит "Бубен" | url = https://www.knizhnyj-larek.ru/news/boris-malorodov-o-chem-drebezzhit-buben/ | dátum prístupu = 2026-05-17 | priezvisko = МАЛОРОДОВ | meno = Борис | dátum vydania = 2018-07-05 | dátum archivácie = 2020-08-17 | url archívu = https://web.archive.org/web/20200817060023/https://www.knizhnyj-larek.ru/news/boris-malorodov-o-chem-drebezzhit-buben/ | vydavateľ = Книжный ларёк}}</ref> V roku [[1939]], keď začala [[Zimná vojna|Zimná vojna s Fínskom]], napísal Murzin žiadosť o uvoľnenie na front. Bolo mu však vyhovené až v roku [[1940]], kedy bol povolaný na základnú vojenskú službu do litovského mesta Kreting. Rozhodol sa ísť v šľapajach svojho otca a v máji [[1941]] (alebo novembri [[1941]]) <ref name="Malorodov"/> zakončil úspešne dôstojnícku školu v lotyšskej [[Riga|Rige]] (Rižskú vojensko-politickú školu). ===Vojnové obdobie v ZSSR=== Po prepadnutí Sovietskeho zväzu Nemeckom Operácia Barbarossa 22. júna 1941 jeho šesť bratov odišlo aj na front. Murzin pôsobil ako politický komisár pri vojskách Pobaltského vojenského okruhu. Slúžil ako pomocník veliteľa čaty 10. streleckej divízie. a už 25. júna dostal Dajan Bajanovič hodnosť mladšieho komisára. V tom čase prebiehali kruté pouličné boje v Rige a už štyri dni po začiatku vojny bol ťažko zranený do krku a liečil sa tri mesiace v tamojšej nemocnici. Zo špitálu sa mu podarilo uniknúť a prešiel cez tisíc kilometrov cez okupované Lotyšsko a Bielorusko na severnú Ukrajinu. Tu bojoval v partizánskom hnutí pod velením Gnibedy, oddielu Čapajeva v Sumskej oblasti, kde sa osvedčil najmä ako rozvedčík. [1] Tu bol opäť ranený a po vyliečení sa dostal do prieskumnej čaty partizánskeho oddielu Za vlasť, ktorý bol súčasťou 1.ukrajinskej partizánskej divízie pod velením generála S. A. Kovpaka. Veliteľstvo partizánskeho hnutia pripravovalo pre Murzina špeciálne operácie na Ukrajine, v Odese aj Moldavsku. Od augusta 1942 do augusta 1943 bol agentom v prvej štábnej rote Turkestanskej légie . Výsledkom jeho rozvednej činnosti bolo prebehnutie častí Turkestanskej légie a tiež častí légie Idel-Ural k Červenej armáde . Keď boli partizáni Kovpaka letecky prepravovaní do Moldavska, nemecké protilietadlové delostrelectvo ich lietadlo zostrelilo. Jeden desiatnik pri tejto nehode zahynul a traja padli do rúk fašistov a ďalší štyria sa schovávali v lesoch. Murzin bol medzi tými šťastnými a preto mal v novembri 1943 príležitosť vytvoriť spoločne so skupinou rozvedčíkov partizánsky oddiel VM Molotova. V Kadymskom okrese Odesskej oblasti potom oddiel čítal viac ako šesť stoviek členov. Na území Vinnyckej a Odesskej oblasti bojoval do konca januára 1944 a 16. apríla 1944 sa partizáni spojili s Červenou armádou. V tejto dobe bol Murzin tretíkrát ranený a bol prepravený do Moskvy, na vyliečenie. [1] ===Slovenské národné povstanie a Protektorát Čechy a Morava=== Od mája 1944 absolvoval špeciálny náročný partizánsky výcvik vo Svjatošine pri Kyjeve. V noci 30.-31. augusta 1944 zoskočil so svojím dezantom na Slovensko, aby organizoval partizánske hnutie Slovenského povstania . Pôsobil ako kapitán vo funkcii zástupcu veliteľa Ušiakovho oddielu a neskôr velil partizánskej brigáde Jána Žižku na Morave. Na území Moravy bojoval v úplne odlišných a neporovnateľných podmienkach až do oslobodenia 9. mája 1945. Bol vážne zranený 2. novembra v Moravsko-Sliezskych Beskydoch pod Čertovým mlynom, kedy takmer zahynul. Bol nútený prežívať niekoľko dní v malom improvizovanom zákope v krajine na Znajke v Podolánkach. Tu musel iba sedieť alebo ležať a vzhľadom na veľké bolesti si projektil z nohy sám nožom alebo črepom vyoperoval. Zapáleniu rany a sepsy zabránil hájnik Ján Křenovský. Po vyliečení, ktoré trvalo asi tri týždne, sa 8. decembra 1944 ujal velenia Ušiakových partizánov na Valašsku. Dňa 12. januára 1945 pri presune na Ploštinu v Pozdechove bola jeho skupina prepadnutá päťčlennou nemeckou hliadkou zo Slušovic, ktorá sa vracala z Lačnova a čakala schovaná v teréne. Pri prestrelke bol Murzin zranený do nohy črepinou z ručného granátu. Potom bol transportovaný na saniach do Seninky a niekoľko dní sa zdržiaval na samote u Řezníčků. Potom bol prevezený do Leskovca a liečil sa v tamojšom bunkri a lazarete u Juříčkov. [1] V malom a husto osídlenom priestore východnej Moravy a Valašska musel Murzin bojovať predovšetkým proti hustej sieti vyzvedačov, informátorov a konfidentov gestapa. Územie bolo strážené najsilnejším bezpečnostným aparátom RSHA . Vo svojej funkcii musel prijímať najtvrdšie protiopatrenia proti nedisciplinovaným členom oddielu a tiež civilistom podozrivým zo spolupráce s nacistami a prevziať na seba zodpovednosť za všetkých členov brigády. Niekoľkokrát došlo k omylom a neuváženým spontánnym rozsudkom aj ďalších členov nielen jeho štábu. Podľa hodnotenia kolegov bol impulzívne cholerickej povahy a niektoré rozsudky smrti nekonzultoval s ostatnými a často dostatočne nepreveril získané informácie. Počas vojny aj po nej sa stal najkontroverznejšou postavou partizánskeho hnutia na území Čiech a Moravy. ===Povojnové roky=== Murzinova správa o činnosti [[1. československá partizánska brigáda Jana Žižku|1. partizánskej brigády Jana Žižku]] udáva nadhodnotené údaje, 4&nbsp;179 zlikvidovaných vojakov a dôstojníkov nepriateľa a 1&nbsp;017 ranených nepriateľov.<ref name="Hrosova"/>{{rp|163}} Po vojne bol Murzin podľa jeho vlastného tvrdenia vyšetrovaný vojenskými orgánmi GRU a bol neoficiálne obžalovaný za opakovanú stratu rádiostanice a príjem finančnej hotovosti od "buržoázneho Benešovca" kpt. Otiska, veliteľa výsadku Wolfram.<ref name="Hrosova"/>{{rp|74}}{{#tag:ref|Murzin navštívil ČSR čoskoro po vojne. V auguste [[1969]] bol Murzin oficiálne pozvaný prezidentom [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvíkom Svobodom]] do Československa na 25. výročie [[Slovenské národné povstanie|SNP]], ktoré bolo jedným z najväčších niekoľkodenných povojnových osláv národnooslobodzovacieho boja na pamiatku spoločnej bojovej cesty Sovietov a Čechoslovákov počas SNP. Bol oficiálne pozvaný aj zo strany SPB [[Vsetín]] do [[Hošťálková|Hošťálkovej]], [[Velké Karlovice|Veľkých Karlovíc]] a okolia.|group=pozn.}} Ihneď po vojne Murzin pracoval ako školský inšpektor v Bakalinskom rajóne Baškirskej republiky. V rokoch [[1946]]{{--}}[[1948]] vyštudoval Kazanskú právnu školu a potom aj Všezväzový diaľkový právnický inštitút. S právnickým vzdelaním roku [[1948]] nastúpil na baškirskú prokuratúru, najskôr ako pomocník prokurátora Bakalinského rajónu, neskôr ako pomocník prokurátora mesta Sterlimatak. Potom pôsobil ako starší vyšetrovateľ a potom náčelník oddelenia pre dozor nad dodržiavaním zákonov v miestach výkonu trestu (vo väzniciach). [1] [2] V rokoch [[1961]]{{--}}[[1962]] bol námestníkom baškirského ministra vnútra (pre kádre), potom sa vrátil na rovnaké miesto na prokuratúre. V rokoch [[1969]]{{--}}[[1987]] viedol Baškirskú advokátsku komoru, potom bol riaditeľom Múzea medzinárodného priateľstva. [1] [2] V prvej polovici 70. rokov svojim listom pomohol navráteniu členstva v KSČ vyškrtnutému bývalému členovi jeho partizánskej brigády Františkovi Molovi. ===Vyznamenanie a ocenenie=== Do [[Česko-Slovensko|Československa]] sa [[Major|mjr.]] Dajan Murzin vrátil celkom 22 krát a dostal 86 rôznych sovietskych i zahraničných vyznamenaní. Dostal titul [[Hrdina ČSSR]], avšak najvyššie sovietske vyznamenanie nezískal. Bol ocenený titulom Zaslúžilý právnik RSFSR (1972). Bol čestným občanom celkom 16 českých a slovenských miest, a je čestným občanom hlavného mesta Baškortostanu [[Ufa|Ufy]]. Murzinovo meno niesla ulica v [[Zlín|Zlíne]] (terajšia Dlouhá). Podľa informácií od miestnych občanov pri stretnutí po vojne bol Murzin hodnotený ako vzdelaný, nekonfliktný a ohľaduplný intelektuál, s veľkým spoločenským a kultúrnym cítením, ktorý ovládal aj hru na klavíri.{{#tag:ref|Na území Valašska bol odkázaný na pomoc miestnych občanov u ktorých našiel nový domov a bezpečie a veľmi rád sa do [[Česko-Slovensko|Československa]] vracal, najmä na Valašsko. Všeobecne prijímaná téza o dcére v [[Hošťálková|Hošťálkovej]] sa nepotvrdila. Získal si tiež mnoho nepriateľov a tak bol počas pobytu u nás väčšinu obdobia strážený ochrankou.|group=pozn.}} Okrem rodnej baškirčiny hovoril rusky, česky, rozumel lotyšsky, estónsky a vďaka štúdiu hovoril veľmi dobre nemecky. Známy spisovateľ, účastník [[Východný front (druhá svetová vojna)|Veľkej vlasteneckej vojny]], Genrich Gofman napísal v roku [[1970]] o Dajanovi Murzinovi knihu Čierny generál (preložené 1972)<ref name="Gofman">{{Citácia knihy|titul=Černý generál|priezvisko=Gofman|meno=Genrich|vydavateľ=Lidové nakladatelství|rok=1970|isbn=26-027-72/13-34|edícia=Saturn (Svět sovětů)}}</ref> a pri príležitosti 60. výročia konca 2. svetovej vojny vydal Murzin svoje spomienky s titulom „Fronta v tyle nepriateľa“. V roku [[2010]] bol o Murzinovi natočený krátky ruský dokumentárny film. == Poznámky == <references group="pozn." /> == Referencie == {{Referencie}} {{Autoritné údaje}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Dajan Bajanovič Murzin|25834483}} <!-- {{DEFAULTSORT:Murzin, Dajan Bajanovičl}} [[Kategória:Osobnosti SNP]] [[Kategória:Partizánski velitelia]] --> 12xvxih0rt3ubwlobt4qh6z0a9s3zld 8215644 8215643 2026-05-17T18:26:29Z Martingazak 234259 Doplnenia 8215644 wikitext text/x-wiki {{Infobox Vojak |Meno= Dajan Bajanovič Murzin |Portrét= | Popis = vojak [[Červená armáda|Červenej armády]], partizánsky veliteľ, | Dátum narodenia = {{dn|1921|12|15}}<ref name="Hrosova">{{Citácia knihy|titul=Na každém kroku boj. Historie 1. československé partyzánské brigády Jana Žižky (srpen 1944 - květen 1945)|priezvisko=Hrošová|meno=Marie|vydavateľ=Český svaz bojovníků za svobodu. Sdružení domácího odbje a partyzánů. Historická skupina 1. čs. partyzánské brigády Jana Žižky|miesto=Vsetín|rok=2012|isbn=978-80-260-2483-5}}</ref> | Miesto narodenia = Staryje Balykly, [[Sovietsky zväz]], Baškirsko | Dátum úmrtia = {{dúv|2012|02|09|1921|12|15}} | Miesto úmrtia = [[Ufa]], [[Rusko|Ruská federácia]] | Iné mená = |Miesto pochovania = Južný cintorín v [[Ufa|Ufe]] |Prezývky= „čierny generál“ |Alma mater= Moskovská štátna Kutafinova právnická akadémie (MGJUA) |Civilná činnosť= advokát, učiteľ |Štátne občianstvo= |Národnosť= tatárska |Ozbrojené sily=[[Červená armáda]] |Zložka= |Jednotka= |Hodnosť= |Funkcia= riaditeľ školy |Doba služby= |Velil=[[1. československá partizánska brigáda Jana Žižku]] |Vyznamenania= Zaslúžilý právnik [[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|RSFSR]] (1972),<br/> medaila Žukova,<br/> Medaila 30. výročia sovietskej armády a námornictva,<br/> Medaila 50. výroča Ozbrojených sil ZSSR,<br/> Jubilejná medaila 30 rokov víťazstva vo Veľkej vlasteneckej vojne 1941{{--}}1945 | Vojny= [[Druhá svetová vojna]]<br/>[[Slovenské národné povstanie]] | Bitky= [[Operácia Tetrov]],<br/>Vsetín }} '''Dajan Bajanovič Murzin''' (* [[15. december]] [[1921]], Staryje Balykly, [[Sovietsky zväz]], Baškirsko{{--}}† [[9. február]] [[2012]], [[Ufa]], [[Rusko|Ruská federácia]]), ({{vjz|tat|''Dayan Fatqolbayan uğlı Murzin''}}, {{vjz|rus|''Даян Баянович Мурзин''}}) bol sovietsky dôstojník tatárskej národnosti, účastník druhej svetovej vojny od roku [[1941]], od [[1. september|1. septembra]] [[1944]] bol zástupcom veliteľa [[Ján Ušiak|Jána Ušiaka]] a od [[8. december|8. decembra]] [[1944]] veliteľ [[1. československá partizánska brigáda Jana Žižku|1. československej partizánskej brigády Jana Žižku]] na Morave.<ref name="Hrosova"/> == Životopis == Narodil sa v početnej rodine desiatich bratov tatárskeho bielogvardejského dôstojníka v dedine Staryja Balykly v dnešnom Baškortostane a mal sa pôvodne živiť v poľnohospodárstve. Po výbornom prospechu na základnej škole vyštudoval strednú školu, ktorú roku [[1939]] zakončil s vyznamenaním a potom nastúpil ako riaditeľ školy v dedine Taktagulovo.<ref name="Malorodov">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = О чём дребезжит "Бубен" | url = https://www.knizhnyj-larek.ru/news/boris-malorodov-o-chem-drebezzhit-buben/ | dátum prístupu = 2026-05-17 | priezvisko = МАЛОРОДОВ | meno = Борис | dátum vydania = 2018-07-05 | dátum archivácie = 2020-08-17 | url archívu = https://web.archive.org/web/20200817060023/https://www.knizhnyj-larek.ru/news/boris-malorodov-o-chem-drebezzhit-buben/ | vydavateľ = Книжный ларёк}}</ref> V roku [[1939]], keď začala [[Zimná vojna|Zimná vojna s Fínskom]], napísal Murzin žiadosť o uvoľnenie na front. Bolo mu však vyhovené až v roku [[1940]], kedy bol povolaný na základnú vojenskú službu do litovského mesta Kreting. Rozhodol sa ísť v šľapajach svojho otca a v máji [[1941]] (alebo novembri [[1941]]) <ref name="Malorodov"/> zakončil úspešne dôstojnícku školu v lotyšskej [[Riga|Rige]] (Rižskú vojensko-politickú školu). ===Vojnové obdobie v ZSSR=== Po prepadnutí Sovietskeho zväzu Nemeckom Operácia Barbarossa 22. júna 1941 jeho šesť bratov odišlo aj na front. Murzin pôsobil ako politický komisár pri vojskách Pobaltského vojenského okruhu. Slúžil ako pomocník veliteľa čaty 10. streleckej divízie. a už 25. júna dostal Dajan Bajanovič hodnosť mladšieho komisára. V tom čase prebiehali kruté pouličné boje v Rige a už štyri dni po začiatku vojny bol ťažko zranený do krku a liečil sa tri mesiace v tamojšej nemocnici. Zo špitálu sa mu podarilo uniknúť a prešiel cez tisíc kilometrov cez okupované Lotyšsko a Bielorusko na severnú Ukrajinu. Tu bojoval v partizánskom hnutí pod velením Gnibedy, oddielu Čapajeva v Sumskej oblasti, kde sa osvedčil najmä ako rozvedčík. [1] Tu bol opäť ranený a po vyliečení sa dostal do prieskumnej čaty partizánskeho oddielu Za vlasť, ktorý bol súčasťou 1.ukrajinskej partizánskej divízie pod velením generála S. A. Kovpaka. Veliteľstvo partizánskeho hnutia pripravovalo pre Murzina špeciálne operácie na Ukrajine, v Odese aj Moldavsku. Od augusta 1942 do augusta 1943 bol agentom v prvej štábnej rote Turkestanskej légie . Výsledkom jeho rozvednej činnosti bolo prebehnutie častí Turkestanskej légie a tiež častí légie Idel-Ural k Červenej armáde . Keď boli partizáni Kovpaka letecky prepravovaní do Moldavska, nemecké protilietadlové delostrelectvo ich lietadlo zostrelilo. Jeden desiatnik pri tejto nehode zahynul a traja padli do rúk fašistov a ďalší štyria sa schovávali v lesoch. Murzin bol medzi tými šťastnými a preto mal v novembri 1943 príležitosť vytvoriť spoločne so skupinou rozvedčíkov partizánsky oddiel VM Molotova. V Kadymskom okrese Odesskej oblasti potom oddiel čítal viac ako šesť stoviek členov. Na území Vinnyckej a Odesskej oblasti bojoval do konca januára 1944 a 16. apríla 1944 sa partizáni spojili s Červenou armádou. V tejto dobe bol Murzin tretíkrát ranený a bol prepravený do Moskvy, na vyliečenie. [1] ===Slovenské národné povstanie a Protektorát Čechy a Morava=== Od mája 1944 absolvoval špeciálny náročný partizánsky výcvik vo Svjatošine pri Kyjeve. V noci 30.-31. augusta 1944 zoskočil so svojím dezantom na Slovensko, aby organizoval partizánske hnutie Slovenského povstania . Pôsobil ako kapitán vo funkcii zástupcu veliteľa Ušiakovho oddielu a neskôr velil partizánskej brigáde Jána Žižku na Morave. Na území Moravy bojoval v úplne odlišných a neporovnateľných podmienkach až do oslobodenia 9. mája 1945. Bol vážne zranený 2. novembra v Moravsko-Sliezskych Beskydoch pod Čertovým mlynom, kedy takmer zahynul. Bol nútený prežívať niekoľko dní v malom improvizovanom zákope v krajine na Znajke v Podolánkach. Tu musel iba sedieť alebo ležať a vzhľadom na veľké bolesti si projektil z nohy sám nožom alebo črepom vyoperoval. Zapáleniu rany a sepsy zabránil hájnik Ján Křenovský. Po vyliečení, ktoré trvalo asi tri týždne, sa 8. decembra 1944 ujal velenia Ušiakových partizánov na Valašsku. Dňa 12. januára 1945 pri presune na Ploštinu v Pozdechove bola jeho skupina prepadnutá päťčlennou nemeckou hliadkou zo Slušovic, ktorá sa vracala z Lačnova a čakala schovaná v teréne. Pri prestrelke bol Murzin zranený do nohy črepinou z ručného granátu. Potom bol transportovaný na saniach do Seninky a niekoľko dní sa zdržiaval na samote u Řezníčků. Potom bol prevezený do Leskovca a liečil sa v tamojšom bunkri a lazarete u Juříčkov. [1] V malom a husto osídlenom priestore východnej Moravy a Valašska musel Murzin bojovať predovšetkým proti hustej sieti vyzvedačov, informátorov a konfidentov gestapa. Územie bolo strážené najsilnejším bezpečnostným aparátom RSHA . Vo svojej funkcii musel prijímať najtvrdšie protiopatrenia proti nedisciplinovaným členom oddielu a tiež civilistom podozrivým zo spolupráce s nacistami a prevziať na seba zodpovednosť za všetkých členov brigády. Niekoľkokrát došlo k omylom a neuváženým spontánnym rozsudkom aj ďalších členov nielen jeho štábu. Podľa hodnotenia kolegov bol impulzívne cholerickej povahy a niektoré rozsudky smrti nekonzultoval s ostatnými a často dostatočne nepreveril získané informácie. Počas vojny aj po nej sa stal najkontroverznejšou postavou partizánskeho hnutia na území Čiech a Moravy. ===Povojnové roky=== Murzinova správa o činnosti [[1. československá partizánska brigáda Jana Žižku|1. partizánskej brigády Jana Žižku]] udáva nadhodnotené údaje, 4&nbsp;179 zlikvidovaných vojakov a dôstojníkov nepriateľa a 1&nbsp;017 ranených nepriateľov.<ref name="Hrosova"/>{{rp|163}} Po vojne bol Murzin podľa jeho vlastného tvrdenia vyšetrovaný vojenskými orgánmi GRU a bol neoficiálne obžalovaný za opakovanú stratu rádiostanice a príjem finančnej hotovosti od "buržoázneho Benešovca" kpt. Otiska, veliteľa výsadku Wolfram.<ref name="Hrosova"/>{{rp|74}}{{#tag:ref|Murzin navštívil ČSR čoskoro po vojne. V auguste [[1969]] bol Murzin oficiálne pozvaný prezidentom [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvíkom Svobodom]] do Československa na 25. výročie [[Slovenské národné povstanie|SNP]], ktoré bolo jedným z najväčších niekoľkodenných povojnových osláv národnooslobodzovacieho boja na pamiatku spoločnej bojovej cesty Sovietov a Čechoslovákov počas SNP. Bol oficiálne pozvaný aj zo strany SPB [[Vsetín]] do [[Hošťálková|Hošťálkovej]], [[Velké Karlovice|Veľkých Karlovíc]] a okolia.|group=pozn.}} Ihneď po vojne Murzin pracoval ako školský inšpektor v Bakalinskom rajóne Baškirskej republiky. V rokoch [[1946]]{{--}}[[1948]] vyštudoval Kazanskú právnu školu a potom aj Všezväzový diaľkový právnický inštitút. S právnickým vzdelaním roku [[1948]] nastúpil na baškirskú prokuratúru, najskôr ako pomocník prokurátora Bakalinského rajónu, neskôr ako pomocník prokurátora mesta Sterlimatak. Potom pôsobil ako starší vyšetrovateľ a potom náčelník oddelenia pre dozor nad dodržiavaním zákonov v miestach výkonu trestu (vo väzniciach). [1] [2] V rokoch [[1961]]{{--}}[[1962]] bol námestníkom baškirského ministra vnútra (pre kádre), potom sa vrátil na rovnaké miesto na prokuratúre. V rokoch [[1969]]{{--}}[[1987]] viedol Baškirskú advokátsku komoru, potom bol riaditeľom Múzea medzinárodného priateľstva. [1] [2] V prvej polovici 70. rokov svojim listom pomohol navráteniu členstva v KSČ vyškrtnutému bývalému členovi jeho partizánskej brigády Františkovi Molovi. ===Vyznamenanie a ocenenie=== Do [[Česko-Slovensko|Československa]] sa [[Major|mjr.]] Dajan Murzin vrátil celkom 22 krát a dostal 86 rôznych sovietskych i zahraničných vyznamenaní. Dostal titul [[Hrdina ČSSR]], avšak najvyššie sovietske vyznamenanie nezískal. Bol ocenený titulom Zaslúžilý právnik RSFSR (1972). Bol čestným občanom celkom 16 českých a slovenských miest, a je čestným občanom hlavného mesta Baškortostanu [[Ufa|Ufy]]. Murzinovo meno niesla ulica v [[Zlín|Zlíne]] (terajšia Dlouhá). Podľa informácií od miestnych občanov pri stretnutí po vojne bol Murzin hodnotený ako vzdelaný, nekonfliktný a ohľaduplný intelektuál, s veľkým spoločenským a kultúrnym cítením, ktorý ovládal aj hru na klavíri.{{#tag:ref|Na území Valašska bol odkázaný na pomoc miestnych občanov u ktorých našiel nový domov a bezpečie a veľmi rád sa do [[Česko-Slovensko|Československa]] vracal, najmä na Valašsko. Všeobecne prijímaná téza o dcére v [[Hošťálková|Hošťálkovej]] sa nepotvrdila. Získal si tiež mnoho nepriateľov a tak bol počas pobytu u nás väčšinu obdobia strážený ochrankou.|group=pozn.}} Okrem rodnej baškirčiny hovoril rusky, česky, rozumel lotyšsky, estónsky a vďaka štúdiu hovoril veľmi dobre nemecky. Známy spisovateľ, účastník [[Východný front (druhá svetová vojna)|Veľkej vlasteneckej vojny]], Genrich Gofman napísal v roku [[1970]] o Dajanovi Murzinovi knihu Čierny generál (preložené 1972)<ref name="Gofman">{{Citácia knihy|titul=Černý generál|priezvisko=Gofman|meno=Genrich|vydavateľ=Lidové nakladatelství|rok=1970|isbn=26-027-72/13-34|edícia=Saturn (Svět sovětů)}}</ref> a pri príležitosti 60. výročia konca 2. svetovej vojny vydal Murzin svoje spomienky s titulom „Fronta v tyle nepriateľa“. V roku [[2010]] bol o Murzinovi natočený krátky ruský dokumentárny film. == Poznámky == <references group="pozn." /> == Referencie == {{Referencie}} {{Autoritné údaje}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Dajan Bajanovič Murzin|25834483}} <!-- {{DEFAULTSORT:Murzin, Dajan Bajanovičl}} [[Kategória:Osobnosti SNP]] [[Kategória:Partizánski velitelia]] --> i3vbthdmbsph2jpjoisnu8vrftjtt0o 8215648 8215644 2026-05-17T18:28:49Z Martingazak 234259 Zdroj 8215648 wikitext text/x-wiki {{Infobox Vojak |Meno= Dajan Bajanovič Murzin |Portrét= | Popis = vojak [[Červená armáda|Červenej armády]], partizánsky veliteľ, | Dátum narodenia = {{dn|1921|12|15}}<ref name="Hrosova">{{Citácia knihy|titul=Na každém kroku boj. Historie 1. československé partyzánské brigády Jana Žižky (srpen 1944 - květen 1945)|priezvisko=Hrošová|meno=Marie|vydavateľ=Český svaz bojovníků za svobodu. Sdružení domácího odbje a partyzánů. Historická skupina 1. čs. partyzánské brigády Jana Žižky|miesto=Vsetín|rok=2012|isbn=978-80-260-2483-5}}</ref> | Miesto narodenia = Staryje Balykly, [[Sovietsky zväz]], Baškirsko | Dátum úmrtia = {{dúv|2012|02|09|1921|12|15}} | Miesto úmrtia = [[Ufa]], [[Rusko|Ruská federácia]] | Iné mená = |Miesto pochovania = Južný cintorín v [[Ufa|Ufe]] |Prezývky= „čierny generál“ |Alma mater= Moskovská štátna Kutafinova právnická akadémie (MGJUA) |Civilná činnosť= advokát, učiteľ |Štátne občianstvo= |Národnosť= tatárska |Ozbrojené sily=[[Červená armáda]] |Zložka= |Jednotka= |Hodnosť= |Funkcia= riaditeľ školy |Doba služby= |Velil=[[1. československá partizánska brigáda Jana Žižku]] |Vyznamenania= Zaslúžilý právnik [[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|RSFSR]] (1972),<br/> medaila Žukova,<br/> Medaila 30. výročia sovietskej armády a námornictva,<br/> Medaila 50. výroča Ozbrojených sil ZSSR,<br/> Jubilejná medaila 30 rokov víťazstva vo Veľkej vlasteneckej vojne 1941{{--}}1945 | Vojny= [[Druhá svetová vojna]]<br/>[[Slovenské národné povstanie]] | Bitky= [[Operácia Tetrov]],<br/>Vsetín }} '''Dajan Bajanovič Murzin''' (* [[15. december]] [[1921]], Staryje Balykly, [[Sovietsky zväz]], Baškirsko{{--}}† [[9. február]] [[2012]], [[Ufa]], [[Rusko|Ruská federácia]]), ({{vjz|tat|''Dayan Fatqolbayan uğlı Murzin''}}, {{vjz|rus|''Даян Баянович Мурзин''}}) bol sovietsky dôstojník tatárskej národnosti, účastník druhej svetovej vojny od roku [[1941]], od [[1. september|1. septembra]] [[1944]] bol zástupcom veliteľa [[Ján Ušiak|Jána Ušiaka]] a od [[8. december|8. decembra]] [[1944]] veliteľ [[1. československá partizánska brigáda Jana Žižku|1. československej partizánskej brigády Jana Žižku]] na Morave.<ref name="Hrosova"/> == Životopis == Narodil sa v početnej rodine desiatich bratov tatárskeho bielogvardejského dôstojníka v dedine Staryja Balykly v dnešnom Baškortostane a mal sa pôvodne živiť v poľnohospodárstve. Po výbornom prospechu na základnej škole vyštudoval strednú školu, ktorú roku [[1939]] zakončil s vyznamenaním a potom nastúpil ako riaditeľ školy v dedine Taktagulovo.<ref name="Malorodov">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = О чём дребезжит "Бубен" | url = https://www.knizhnyj-larek.ru/news/boris-malorodov-o-chem-drebezzhit-buben/ | dátum prístupu = 2026-05-17 | priezvisko = МАЛОРОДОВ | meno = Борис | dátum vydania = 2018-07-05 | dátum archivácie = 2020-08-17 | url archívu = https://web.archive.org/web/20200817060023/https://www.knizhnyj-larek.ru/news/boris-malorodov-o-chem-drebezzhit-buben/ | vydavateľ = Книжный ларёк}}</ref> V roku [[1939]], keď začala [[Zimná vojna|Zimná vojna s Fínskom]], napísal Murzin žiadosť o uvoľnenie na front. Bolo mu však vyhovené až v roku [[1940]], kedy bol povolaný na základnú vojenskú službu do litovského mesta Kreting. Rozhodol sa ísť v šľapajach svojho otca a v máji [[1941]] (alebo novembri [[1941]]) <ref name="Malorodov"/> zakončil úspešne dôstojnícku školu v lotyšskej [[Riga|Rige]] (Rižskú vojensko-politickú školu). ===Vojnové obdobie v ZSSR=== Po prepadnutí Sovietskeho zväzu Nemeckom Operácia Barbarossa 22. júna 1941 jeho šesť bratov odišlo aj na front. Murzin pôsobil ako politický komisár pri vojskách Pobaltského vojenského okruhu. Slúžil ako pomocník veliteľa čaty 10. streleckej divízie. a už 25. júna dostal Dajan Bajanovič hodnosť mladšieho komisára. V tom čase prebiehali kruté pouličné boje v Rige a už štyri dni po začiatku vojny bol ťažko zranený do krku a liečil sa tri mesiace v tamojšej nemocnici. Zo špitálu sa mu podarilo uniknúť a prešiel cez tisíc kilometrov cez okupované Lotyšsko a Bielorusko na severnú Ukrajinu. Tu bojoval v partizánskom hnutí pod velením Gnibedy, oddielu Čapajeva v Sumskej oblasti, kde sa osvedčil najmä ako rozvedčík. [1] Tu bol opäť ranený a po vyliečení sa dostal do prieskumnej čaty partizánskeho oddielu Za vlasť, ktorý bol súčasťou 1.ukrajinskej partizánskej divízie pod velením generála S. A. Kovpaka. Veliteľstvo partizánskeho hnutia pripravovalo pre Murzina špeciálne operácie na Ukrajine, v Odese aj Moldavsku. Od augusta 1942 do augusta 1943 bol agentom v prvej štábnej rote Turkestanskej légie . Výsledkom jeho rozvednej činnosti bolo prebehnutie častí Turkestanskej légie a tiež častí légie Idel-Ural k Červenej armáde . Keď boli partizáni Kovpaka letecky prepravovaní do Moldavska, nemecké protilietadlové delostrelectvo ich lietadlo zostrelilo. Jeden desiatnik pri tejto nehode zahynul a traja padli do rúk fašistov a ďalší štyria sa schovávali v lesoch. Murzin bol medzi tými šťastnými a preto mal v novembri 1943 príležitosť vytvoriť spoločne so skupinou rozvedčíkov partizánsky oddiel VM Molotova. V Kadymskom okrese Odesskej oblasti potom oddiel čítal viac ako šesť stoviek členov. Na území Vinnyckej a Odesskej oblasti bojoval do konca januára 1944 a 16. apríla 1944 sa partizáni spojili s Červenou armádou. V tejto dobe bol Murzin tretíkrát ranený a bol prepravený do Moskvy, na vyliečenie. [1] ===Slovenské národné povstanie a Protektorát Čechy a Morava=== Od mája 1944 absolvoval špeciálny náročný partizánsky výcvik vo Svjatošine pri Kyjeve. V noci 30.-31. augusta 1944 zoskočil so svojím dezantom na Slovensko, aby organizoval partizánske hnutie Slovenského povstania . Pôsobil ako kapitán vo funkcii zástupcu veliteľa Ušiakovho oddielu a neskôr velil partizánskej brigáde Jána Žižku na Morave. Na území Moravy bojoval v úplne odlišných a neporovnateľných podmienkach až do oslobodenia 9. mája 1945. Bol vážne zranený 2. novembra v Moravsko-Sliezskych Beskydoch pod Čertovým mlynom, kedy takmer zahynul. Bol nútený prežívať niekoľko dní v malom improvizovanom zákope v krajine na Znajke v Podolánkach. Tu musel iba sedieť alebo ležať a vzhľadom na veľké bolesti si projektil z nohy sám nožom alebo črepom vyoperoval. Zapáleniu rany a sepsy zabránil hájnik Ján Křenovský. Po vyliečení, ktoré trvalo asi tri týždne, sa 8. decembra 1944 ujal velenia Ušiakových partizánov na Valašsku. Dňa 12. januára 1945 pri presune na Ploštinu v Pozdechove bola jeho skupina prepadnutá päťčlennou nemeckou hliadkou zo Slušovic, ktorá sa vracala z Lačnova a čakala schovaná v teréne. Pri prestrelke bol Murzin zranený do nohy črepinou z ručného granátu. Potom bol transportovaný na saniach do Seninky a niekoľko dní sa zdržiaval na samote u Řezníčků. Potom bol prevezený do Leskovca a liečil sa v tamojšom bunkri a lazarete u Juříčkov. [1] V malom a husto osídlenom priestore východnej Moravy a Valašska musel Murzin bojovať predovšetkým proti hustej sieti vyzvedačov, informátorov a konfidentov gestapa. Územie bolo strážené najsilnejším bezpečnostným aparátom RSHA . Vo svojej funkcii musel prijímať najtvrdšie protiopatrenia proti nedisciplinovaným členom oddielu a tiež civilistom podozrivým zo spolupráce s nacistami a prevziať na seba zodpovednosť za všetkých členov brigády. Niekoľkokrát došlo k omylom a neuváženým spontánnym rozsudkom aj ďalších členov nielen jeho štábu. Podľa hodnotenia kolegov bol impulzívne cholerickej povahy a niektoré rozsudky smrti nekonzultoval s ostatnými a často dostatočne nepreveril získané informácie. Počas vojny aj po nej sa stal najkontroverznejšou postavou partizánskeho hnutia na území Čiech a Moravy. ===Povojnové roky=== Murzinova správa o činnosti [[1. československá partizánska brigáda Jana Žižku|1. partizánskej brigády Jana Žižku]] udáva nadhodnotené údaje, 4&nbsp;179 zlikvidovaných vojakov a dôstojníkov nepriateľa a 1&nbsp;017 ranených nepriateľov.<ref name="Hrosova"/>{{rp|163}} Po vojne bol Murzin podľa jeho vlastného tvrdenia vyšetrovaný vojenskými orgánmi GRU a bol neoficiálne obžalovaný za opakovanú stratu rádiostanice a príjem finančnej hotovosti od "buržoázneho Benešovca" kpt. Otiska, veliteľa výsadku Wolfram.<ref name="Hrosova"/>{{rp|74}}{{#tag:ref|Murzin navštívil ČSR čoskoro po vojne. V auguste [[1969]] bol Murzin oficiálne pozvaný prezidentom [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvíkom Svobodom]] do Československa na 25. výročie [[Slovenské národné povstanie|SNP]], ktoré bolo jedným z najväčších niekoľkodenných povojnových osláv národnooslobodzovacieho boja na pamiatku spoločnej bojovej cesty Sovietov a Čechoslovákov počas SNP. Bol oficiálne pozvaný aj zo strany SPB [[Vsetín]] do [[Hošťálková|Hošťálkovej]], [[Velké Karlovice|Veľkých Karlovíc]] a okolia.|group=pozn.}} Ihneď po vojne Murzin pracoval ako školský inšpektor v Bakalinskom rajóne Baškirskej republiky. V rokoch [[1946]]{{--}}[[1948]] vyštudoval Kazanskú právnu školu a potom aj Všezväzový diaľkový právnický inštitút. S právnickým vzdelaním roku [[1948]] nastúpil na baškirskú prokuratúru, najskôr ako pomocník prokurátora Bakalinského rajónu, neskôr ako pomocník prokurátora mesta Sterlimatak. Potom pôsobil ako starší vyšetrovateľ a potom náčelník oddelenia pre dozor nad dodržiavaním zákonov v miestach výkonu trestu (vo väzniciach). [1] [2] V rokoch [[1961]]{{--}}[[1962]] bol námestníkom baškirského ministra vnútra (pre kádre), potom sa vrátil na rovnaké miesto na prokuratúre. V rokoch [[1969]]{{--}}[[1987]] viedol Baškirskú advokátsku komoru, potom bol riaditeľom Múzea medzinárodného priateľstva. [1] [2] V prvej polovici 70. rokov svojim listom pomohol navráteniu členstva v KSČ vyškrtnutému bývalému členovi jeho partizánskej brigády Františkovi Molovi. ===Vyznamenanie a ocenenie=== Do [[Česko-Slovensko|Československa]] sa [[Major|mjr.]] Dajan Murzin vrátil celkom 22 krát a dostal 86 rôznych sovietskych i zahraničných vyznamenaní. Dostal titul [[Hrdina ČSSR]], avšak najvyššie sovietske vyznamenanie nezískal. Bol ocenený titulom Zaslúžilý právnik RSFSR (1972). Bol čestným občanom celkom 16 českých a slovenských miest, a je čestným občanom hlavného mesta Baškortostanu [[Ufa|Ufy]]. Murzinovo meno niesla ulica v [[Zlín|Zlíne]] (terajšia Dlouhá). Podľa informácií od miestnych občanov pri stretnutí po vojne bol Murzin hodnotený ako vzdelaný, nekonfliktný a ohľaduplný intelektuál, s veľkým spoločenským a kultúrnym cítením, ktorý ovládal aj hru na klavíri.{{#tag:ref|Na území Valašska bol odkázaný na pomoc miestnych občanov u ktorých našiel nový domov a bezpečie a veľmi rád sa do [[Česko-Slovensko|Československa]] vracal, najmä na Valašsko. Všeobecne prijímaná téza o dcére v [[Hošťálková|Hošťálkovej]] sa nepotvrdila. Získal si tiež mnoho nepriateľov a tak bol počas pobytu u nás väčšinu obdobia strážený ochrankou.|group=pozn.}} Okrem rodnej baškirčiny hovoril rusky, česky, rozumel lotyšsky, estónsky a vďaka štúdiu hovoril veľmi dobre nemecky. Známy spisovateľ, účastník [[Východný front (druhá svetová vojna)|Veľkej vlasteneckej vojny]], Genrich Gofman napísal v roku [[1970]] o Dajanovi Murzinovi knihu Čierny generál (preložené 1972)<ref name="Gofman">{{Citácia knihy|titul=Černý generál|priezvisko=Gofman|meno=Genrich|vydavateľ=Lidové nakladatelství|rok=1970|isbn=26-027-72/13-34|edícia=Saturn (Svět sovětů)}}</ref> a pri príležitosti 60. výročia konca 2. svetovej vojny vydal Murzin svoje spomienky s titulom „Fronta v tyle nepriateľa“. V roku [[2010]] bol o Murzinovi natočený krátky ruský dokumentárny film. == Poznámky == <references group="pozn." /> == Referencie == {{Referencie}} {{Autoritné údaje}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Dajan Bajanovič Murzin|25834483}} <!-- {{DEFAULTSORT:Murzin, Dajan Bajanovičl}} [[Kategória:Osobnosti SNP]] [[Kategória:Sovietske osobnosti druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Partizánski velitelia]] --> fgan0htvmk44gqg8lxf0ecn6swq8770 8215650 8215648 2026-05-17T18:29:37Z Martingazak 234259 Doplnenie 8215650 wikitext text/x-wiki {{Infobox Vojak |Meno= Dajan Bajanovič Murzin |Portrét= | Popis = vojak [[Červená armáda|Červenej armády]], partizánsky veliteľ, | Dátum narodenia = {{dn|1921|12|15}}<ref name="Hrosova">{{Citácia knihy|titul=Na každém kroku boj. Historie 1. československé partyzánské brigády Jana Žižky (srpen 1944 - květen 1945)|priezvisko=Hrošová|meno=Marie|vydavateľ=Český svaz bojovníků za svobodu. Sdružení domácího odbje a partyzánů. Historická skupina 1. čs. partyzánské brigády Jana Žižky|miesto=Vsetín|rok=2012|isbn=978-80-260-2483-5}}</ref> | Miesto narodenia = Staryje Balykly, [[Sovietsky zväz]], Baškirsko | Dátum úmrtia = {{dúv|2012|02|09|1921|12|15}} | Miesto úmrtia = [[Ufa]], [[Rusko|Ruská federácia]] | Iné mená = |Miesto pochovania = Južný cintorín v [[Ufa|Ufe]] |Prezývky= „čierny generál“ |Alma mater= Moskovská štátna Kutafinova právnická akadémie (MGJUA) |Civilná činnosť= advokát, učiteľ |Štátne občianstvo= |Národnosť= tatárska |Ozbrojené sily=[[Červená armáda]] |Zložka= |Jednotka= |Hodnosť= |Funkcia= riaditeľ školy |Doba služby= |Velil=[[1. československá partizánska brigáda Jana Žižku]] |Vyznamenania= Zaslúžilý právnik [[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|RSFSR]] (1972),<br/>medaila Žukova,<br/>Medaila 30. výročia sovietskej armády a námornictva,<br/>Medaila 50. výroča Ozbrojených sil ZSSR,<br/>Jubilejná medaila 30 rokov víťazstva vo Veľkej vlasteneckej vojne 1941{{--}}1945 | Vojny= [[Druhá svetová vojna]]<br/>[[Slovenské národné povstanie]] | Bitky= [[Operácia Tetrov]],<br/>Vsetín }} '''Dajan Bajanovič Murzin''' (* [[15. december]] [[1921]], Staryje Balykly, [[Sovietsky zväz]], Baškirsko{{--}}† [[9. február]] [[2012]], [[Ufa]], [[Rusko|Ruská federácia]]), ({{vjz|tat|''Dayan Fatqolbayan uğlı Murzin''}}, {{vjz|rus|''Даян Баянович Мурзин''}}) bol sovietsky dôstojník tatárskej národnosti, účastník druhej svetovej vojny od roku [[1941]], od [[1. september|1. septembra]] [[1944]] bol zástupcom veliteľa [[Ján Ušiak|Jána Ušiaka]] a od [[8. december|8. decembra]] [[1944]] veliteľ [[1. československá partizánska brigáda Jana Žižku|1. československej partizánskej brigády Jana Žižku]] na Morave.<ref name="Hrosova"/> == Životopis == Narodil sa v početnej rodine desiatich bratov tatárskeho bielogvardejského dôstojníka v dedine Staryja Balykly v dnešnom Baškortostane a mal sa pôvodne živiť v poľnohospodárstve. Po výbornom prospechu na základnej škole vyštudoval strednú školu, ktorú roku [[1939]] zakončil s vyznamenaním a potom nastúpil ako riaditeľ školy v dedine Taktagulovo.<ref name="Malorodov">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = О чём дребезжит "Бубен" | url = https://www.knizhnyj-larek.ru/news/boris-malorodov-o-chem-drebezzhit-buben/ | dátum prístupu = 2026-05-17 | priezvisko = МАЛОРОДОВ | meno = Борис | dátum vydania = 2018-07-05 | dátum archivácie = 2020-08-17 | url archívu = https://web.archive.org/web/20200817060023/https://www.knizhnyj-larek.ru/news/boris-malorodov-o-chem-drebezzhit-buben/ | vydavateľ = Книжный ларёк}}</ref> V roku [[1939]], keď začala [[Zimná vojna|Zimná vojna s Fínskom]], napísal Murzin žiadosť o uvoľnenie na front. Bolo mu však vyhovené až v roku [[1940]], kedy bol povolaný na základnú vojenskú službu do litovského mesta Kreting. Rozhodol sa ísť v šľapajach svojho otca a v máji [[1941]] (alebo novembri [[1941]]) <ref name="Malorodov"/> zakončil úspešne dôstojnícku školu v lotyšskej [[Riga|Rige]] (Rižskú vojensko-politickú školu). ===Vojnové obdobie v ZSSR=== Po prepadnutí Sovietskeho zväzu Nemeckom Operácia Barbarossa 22. júna 1941 jeho šesť bratov odišlo aj na front. Murzin pôsobil ako politický komisár pri vojskách Pobaltského vojenského okruhu. Slúžil ako pomocník veliteľa čaty 10. streleckej divízie. a už 25. júna dostal Dajan Bajanovič hodnosť mladšieho komisára. V tom čase prebiehali kruté pouličné boje v Rige a už štyri dni po začiatku vojny bol ťažko zranený do krku a liečil sa tri mesiace v tamojšej nemocnici. Zo špitálu sa mu podarilo uniknúť a prešiel cez tisíc kilometrov cez okupované Lotyšsko a Bielorusko na severnú Ukrajinu. Tu bojoval v partizánskom hnutí pod velením Gnibedy, oddielu Čapajeva v Sumskej oblasti, kde sa osvedčil najmä ako rozvedčík. [1] Tu bol opäť ranený a po vyliečení sa dostal do prieskumnej čaty partizánskeho oddielu Za vlasť, ktorý bol súčasťou 1.ukrajinskej partizánskej divízie pod velením generála S. A. Kovpaka. Veliteľstvo partizánskeho hnutia pripravovalo pre Murzina špeciálne operácie na Ukrajine, v Odese aj Moldavsku. Od augusta 1942 do augusta 1943 bol agentom v prvej štábnej rote Turkestanskej légie . Výsledkom jeho rozvednej činnosti bolo prebehnutie častí Turkestanskej légie a tiež častí légie Idel-Ural k Červenej armáde . Keď boli partizáni Kovpaka letecky prepravovaní do Moldavska, nemecké protilietadlové delostrelectvo ich lietadlo zostrelilo. Jeden desiatnik pri tejto nehode zahynul a traja padli do rúk fašistov a ďalší štyria sa schovávali v lesoch. Murzin bol medzi tými šťastnými a preto mal v novembri 1943 príležitosť vytvoriť spoločne so skupinou rozvedčíkov partizánsky oddiel VM Molotova. V Kadymskom okrese Odesskej oblasti potom oddiel čítal viac ako šesť stoviek členov. Na území Vinnyckej a Odesskej oblasti bojoval do konca januára 1944 a 16. apríla 1944 sa partizáni spojili s Červenou armádou. V tejto dobe bol Murzin tretíkrát ranený a bol prepravený do Moskvy, na vyliečenie. [1] ===Slovenské národné povstanie a Protektorát Čechy a Morava=== Od mája 1944 absolvoval špeciálny náročný partizánsky výcvik vo Svjatošine pri Kyjeve. V noci 30.-31. augusta 1944 zoskočil so svojím dezantom na Slovensko, aby organizoval partizánske hnutie Slovenského povstania . Pôsobil ako kapitán vo funkcii zástupcu veliteľa Ušiakovho oddielu a neskôr velil partizánskej brigáde Jána Žižku na Morave. Na území Moravy bojoval v úplne odlišných a neporovnateľných podmienkach až do oslobodenia 9. mája 1945. Bol vážne zranený 2. novembra v Moravsko-Sliezskych Beskydoch pod Čertovým mlynom, kedy takmer zahynul. Bol nútený prežívať niekoľko dní v malom improvizovanom zákope v krajine na Znajke v Podolánkach. Tu musel iba sedieť alebo ležať a vzhľadom na veľké bolesti si projektil z nohy sám nožom alebo črepom vyoperoval. Zapáleniu rany a sepsy zabránil hájnik Ján Křenovský. Po vyliečení, ktoré trvalo asi tri týždne, sa 8. decembra 1944 ujal velenia Ušiakových partizánov na Valašsku. Dňa 12. januára 1945 pri presune na Ploštinu v Pozdechove bola jeho skupina prepadnutá päťčlennou nemeckou hliadkou zo Slušovic, ktorá sa vracala z Lačnova a čakala schovaná v teréne. Pri prestrelke bol Murzin zranený do nohy črepinou z ručného granátu. Potom bol transportovaný na saniach do Seninky a niekoľko dní sa zdržiaval na samote u Řezníčků. Potom bol prevezený do Leskovca a liečil sa v tamojšom bunkri a lazarete u Juříčkov. [1] V malom a husto osídlenom priestore východnej Moravy a Valašska musel Murzin bojovať predovšetkým proti hustej sieti vyzvedačov, informátorov a konfidentov gestapa. Územie bolo strážené najsilnejším bezpečnostným aparátom RSHA . Vo svojej funkcii musel prijímať najtvrdšie protiopatrenia proti nedisciplinovaným členom oddielu a tiež civilistom podozrivým zo spolupráce s nacistami a prevziať na seba zodpovednosť za všetkých členov brigády. Niekoľkokrát došlo k omylom a neuváženým spontánnym rozsudkom aj ďalších členov nielen jeho štábu. Podľa hodnotenia kolegov bol impulzívne cholerickej povahy a niektoré rozsudky smrti nekonzultoval s ostatnými a často dostatočne nepreveril získané informácie. Počas vojny aj po nej sa stal najkontroverznejšou postavou partizánskeho hnutia na území Čiech a Moravy. ===Povojnové roky=== Murzinova správa o činnosti [[1. československá partizánska brigáda Jana Žižku|1. partizánskej brigády Jana Žižku]] udáva nadhodnotené údaje, 4&nbsp;179 zlikvidovaných vojakov a dôstojníkov nepriateľa a 1&nbsp;017 ranených nepriateľov.<ref name="Hrosova"/>{{rp|163}} Po vojne bol Murzin podľa jeho vlastného tvrdenia vyšetrovaný vojenskými orgánmi GRU a bol neoficiálne obžalovaný za opakovanú stratu rádiostanice a príjem finančnej hotovosti od "buržoázneho Benešovca" kpt. Otiska, veliteľa výsadku Wolfram.<ref name="Hrosova"/>{{rp|74}}{{#tag:ref|Murzin navštívil ČSR čoskoro po vojne. V auguste [[1969]] bol Murzin oficiálne pozvaný prezidentom [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvíkom Svobodom]] do Československa na 25. výročie [[Slovenské národné povstanie|SNP]], ktoré bolo jedným z najväčších niekoľkodenných povojnových osláv národnooslobodzovacieho boja na pamiatku spoločnej bojovej cesty Sovietov a Čechoslovákov počas SNP. Bol oficiálne pozvaný aj zo strany SPB [[Vsetín]] do [[Hošťálková|Hošťálkovej]], [[Velké Karlovice|Veľkých Karlovíc]] a okolia.|group=pozn.}} Ihneď po vojne Murzin pracoval ako školský inšpektor v Bakalinskom rajóne Baškirskej republiky. V rokoch [[1946]]{{--}}[[1948]] vyštudoval Kazanskú právnu školu a potom aj Všezväzový diaľkový právnický inštitút. S právnickým vzdelaním roku [[1948]] nastúpil na baškirskú prokuratúru, najskôr ako pomocník prokurátora Bakalinského rajónu, neskôr ako pomocník prokurátora mesta Sterlimatak. Potom pôsobil ako starší vyšetrovateľ a potom náčelník oddelenia pre dozor nad dodržiavaním zákonov v miestach výkonu trestu (vo väzniciach). [1] [2] V rokoch [[1961]]{{--}}[[1962]] bol námestníkom baškirského ministra vnútra (pre kádre), potom sa vrátil na rovnaké miesto na prokuratúre. V rokoch [[1969]]{{--}}[[1987]] viedol Baškirskú advokátsku komoru, potom bol riaditeľom Múzea medzinárodného priateľstva. [1] [2] V prvej polovici 70. rokov svojim listom pomohol navráteniu členstva v KSČ vyškrtnutému bývalému členovi jeho partizánskej brigády Františkovi Molovi. ===Vyznamenanie a ocenenie=== Do [[Česko-Slovensko|Československa]] sa [[Major|mjr.]] Dajan Murzin vrátil celkom 22 krát a dostal 86 rôznych sovietskych i zahraničných vyznamenaní. Dostal titul [[Hrdina ČSSR]], avšak najvyššie sovietske vyznamenanie nezískal. Bol ocenený titulom Zaslúžilý právnik RSFSR (1972). Bol čestným občanom celkom 16 českých a slovenských miest, a je čestným občanom hlavného mesta Baškortostanu [[Ufa|Ufy]]. Murzinovo meno niesla ulica v [[Zlín|Zlíne]] (terajšia Dlouhá). Podľa informácií od miestnych občanov pri stretnutí po vojne bol Murzin hodnotený ako vzdelaný, nekonfliktný a ohľaduplný intelektuál, s veľkým spoločenským a kultúrnym cítením, ktorý ovládal aj hru na klavíri.{{#tag:ref|Na území Valašska bol odkázaný na pomoc miestnych občanov u ktorých našiel nový domov a bezpečie a veľmi rád sa do [[Česko-Slovensko|Československa]] vracal, najmä na Valašsko. Všeobecne prijímaná téza o dcére v [[Hošťálková|Hošťálkovej]] sa nepotvrdila. Získal si tiež mnoho nepriateľov a tak bol počas pobytu u nás väčšinu obdobia strážený ochrankou.|group=pozn.}} Okrem rodnej baškirčiny hovoril rusky, česky, rozumel lotyšsky, estónsky a vďaka štúdiu hovoril veľmi dobre nemecky. Známy spisovateľ, účastník [[Východný front (druhá svetová vojna)|Veľkej vlasteneckej vojny]], Genrich Gofman napísal v roku [[1970]] o Dajanovi Murzinovi knihu Čierny generál (preložené 1972)<ref name="Gofman">{{Citácia knihy|titul=Černý generál|priezvisko=Gofman|meno=Genrich|vydavateľ=Lidové nakladatelství|rok=1970|isbn=26-027-72/13-34|edícia=Saturn (Svět sovětů)}}</ref> a pri príležitosti 60. výročia konca 2. svetovej vojny vydal Murzin svoje spomienky s titulom „Fronta v tyle nepriateľa“. V roku [[2010]] bol o Murzinovi natočený krátky ruský dokumentárny film. == Poznámky == <references group="pozn." /> == Referencie == {{Referencie}} {{Autoritné údaje}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Dajan Bajanovič Murzin|25834483}} <!-- {{DEFAULTSORT:Murzin, Dajan Bajanovičl}} [[Kategória:Osobnosti SNP]] [[Kategória:Sovietske osobnosti druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Partizánski velitelia]] --> ayioi9fdmtshs54hifipxp0vczaag3y 8215651 8215650 2026-05-17T18:30:03Z Martingazak 234259 Doplnenie 8215651 wikitext text/x-wiki {{Infobox Vojak |Meno= Dajan Bajanovič Murzin |Portrét= | Popis = vojak [[Červená armáda|Červenej armády]], partizánsky veliteľ, | Dátum narodenia = {{dn|1921|12|15}}<ref name="Hrosova">{{Citácia knihy|titul=Na každém kroku boj. Historie 1. československé partyzánské brigády Jana Žižky (srpen 1944 - květen 1945)|priezvisko=Hrošová|meno=Marie|vydavateľ=Český svaz bojovníků za svobodu. Sdružení domácího odbje a partyzánů. Historická skupina 1. čs. partyzánské brigády Jana Žižky|miesto=Vsetín|rok=2012|isbn=978-80-260-2483-5}}</ref> | Miesto narodenia = Staryje Balykly, [[Sovietsky zväz]], Baškirsko | Dátum úmrtia = {{dúv|2012|02|09|1921|12|15}} | Miesto úmrtia = [[Ufa]], [[Rusko|Ruská federácia]] | Iné mená = |Miesto pochovania = Južný cintorín v [[Ufa|Ufe]] |Prezývky= „čierny generál“ |Alma mater= Moskovská štátna Kutafinova právnická akadémie (MGJUA) |Civilná činnosť= advokát, učiteľ |Štátne občianstvo= |Národnosť= tatárska |Ozbrojené sily=[[Červená armáda]] |Zložka= |Jednotka= |Hodnosť= |Funkcia= riaditeľ školy |Doba služby= |Velil=[[1. československá partizánska brigáda Jana Žižku]] |Vyznamenania= Zaslúžilý právnik [[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|RSFSR]] (1972),<br/>Medaila Žukova,<br/>Medaila 30. výročia sovietskej armády a námornictva,<br/>Medaila 50. výroča Ozbrojených sil ZSSR,<br/>Jubilejná medaila 30 rokov víťazstva vo Veľkej vlasteneckej vojne 1941{{--}}1945 | Vojny= [[Druhá svetová vojna]]<br/>[[Slovenské národné povstanie]] | Bitky= [[Operácia Tetrov]],<br/>Vsetín }} '''Dajan Bajanovič Murzin''' (* [[15. december]] [[1921]], Staryje Balykly, [[Sovietsky zväz]], Baškirsko{{--}}† [[9. február]] [[2012]], [[Ufa]], [[Rusko|Ruská federácia]]), ({{vjz|tat|''Dayan Fatqolbayan uğlı Murzin''}}, {{vjz|rus|''Даян Баянович Мурзин''}}) bol sovietsky dôstojník tatárskej národnosti, účastník druhej svetovej vojny od roku [[1941]], od [[1. september|1. septembra]] [[1944]] bol zástupcom veliteľa [[Ján Ušiak|Jána Ušiaka]] a od [[8. december|8. decembra]] [[1944]] veliteľ [[1. československá partizánska brigáda Jana Žižku|1. československej partizánskej brigády Jana Žižku]] na Morave.<ref name="Hrosova"/> == Životopis == Narodil sa v početnej rodine desiatich bratov tatárskeho bielogvardejského dôstojníka v dedine Staryja Balykly v dnešnom Baškortostane a mal sa pôvodne živiť v poľnohospodárstve. Po výbornom prospechu na základnej škole vyštudoval strednú školu, ktorú roku [[1939]] zakončil s vyznamenaním a potom nastúpil ako riaditeľ školy v dedine Taktagulovo.<ref name="Malorodov">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = О чём дребезжит "Бубен" | url = https://www.knizhnyj-larek.ru/news/boris-malorodov-o-chem-drebezzhit-buben/ | dátum prístupu = 2026-05-17 | priezvisko = МАЛОРОДОВ | meno = Борис | dátum vydania = 2018-07-05 | dátum archivácie = 2020-08-17 | url archívu = https://web.archive.org/web/20200817060023/https://www.knizhnyj-larek.ru/news/boris-malorodov-o-chem-drebezzhit-buben/ | vydavateľ = Книжный ларёк}}</ref> V roku [[1939]], keď začala [[Zimná vojna|Zimná vojna s Fínskom]], napísal Murzin žiadosť o uvoľnenie na front. Bolo mu však vyhovené až v roku [[1940]], kedy bol povolaný na základnú vojenskú službu do litovského mesta Kreting. Rozhodol sa ísť v šľapajach svojho otca a v máji [[1941]] (alebo novembri [[1941]]) <ref name="Malorodov"/> zakončil úspešne dôstojnícku školu v lotyšskej [[Riga|Rige]] (Rižskú vojensko-politickú školu). ===Vojnové obdobie v ZSSR=== Po prepadnutí Sovietskeho zväzu Nemeckom Operácia Barbarossa 22. júna 1941 jeho šesť bratov odišlo aj na front. Murzin pôsobil ako politický komisár pri vojskách Pobaltského vojenského okruhu. Slúžil ako pomocník veliteľa čaty 10. streleckej divízie. a už 25. júna dostal Dajan Bajanovič hodnosť mladšieho komisára. V tom čase prebiehali kruté pouličné boje v Rige a už štyri dni po začiatku vojny bol ťažko zranený do krku a liečil sa tri mesiace v tamojšej nemocnici. Zo špitálu sa mu podarilo uniknúť a prešiel cez tisíc kilometrov cez okupované Lotyšsko a Bielorusko na severnú Ukrajinu. Tu bojoval v partizánskom hnutí pod velením Gnibedy, oddielu Čapajeva v Sumskej oblasti, kde sa osvedčil najmä ako rozvedčík. [1] Tu bol opäť ranený a po vyliečení sa dostal do prieskumnej čaty partizánskeho oddielu Za vlasť, ktorý bol súčasťou 1.ukrajinskej partizánskej divízie pod velením generála S. A. Kovpaka. Veliteľstvo partizánskeho hnutia pripravovalo pre Murzina špeciálne operácie na Ukrajine, v Odese aj Moldavsku. Od augusta 1942 do augusta 1943 bol agentom v prvej štábnej rote Turkestanskej légie . Výsledkom jeho rozvednej činnosti bolo prebehnutie častí Turkestanskej légie a tiež častí légie Idel-Ural k Červenej armáde . Keď boli partizáni Kovpaka letecky prepravovaní do Moldavska, nemecké protilietadlové delostrelectvo ich lietadlo zostrelilo. Jeden desiatnik pri tejto nehode zahynul a traja padli do rúk fašistov a ďalší štyria sa schovávali v lesoch. Murzin bol medzi tými šťastnými a preto mal v novembri 1943 príležitosť vytvoriť spoločne so skupinou rozvedčíkov partizánsky oddiel VM Molotova. V Kadymskom okrese Odesskej oblasti potom oddiel čítal viac ako šesť stoviek členov. Na území Vinnyckej a Odesskej oblasti bojoval do konca januára 1944 a 16. apríla 1944 sa partizáni spojili s Červenou armádou. V tejto dobe bol Murzin tretíkrát ranený a bol prepravený do Moskvy, na vyliečenie. [1] ===Slovenské národné povstanie a Protektorát Čechy a Morava=== Od mája 1944 absolvoval špeciálny náročný partizánsky výcvik vo Svjatošine pri Kyjeve. V noci 30.-31. augusta 1944 zoskočil so svojím dezantom na Slovensko, aby organizoval partizánske hnutie Slovenského povstania . Pôsobil ako kapitán vo funkcii zástupcu veliteľa Ušiakovho oddielu a neskôr velil partizánskej brigáde Jána Žižku na Morave. Na území Moravy bojoval v úplne odlišných a neporovnateľných podmienkach až do oslobodenia 9. mája 1945. Bol vážne zranený 2. novembra v Moravsko-Sliezskych Beskydoch pod Čertovým mlynom, kedy takmer zahynul. Bol nútený prežívať niekoľko dní v malom improvizovanom zákope v krajine na Znajke v Podolánkach. Tu musel iba sedieť alebo ležať a vzhľadom na veľké bolesti si projektil z nohy sám nožom alebo črepom vyoperoval. Zapáleniu rany a sepsy zabránil hájnik Ján Křenovský. Po vyliečení, ktoré trvalo asi tri týždne, sa 8. decembra 1944 ujal velenia Ušiakových partizánov na Valašsku. Dňa 12. januára 1945 pri presune na Ploštinu v Pozdechove bola jeho skupina prepadnutá päťčlennou nemeckou hliadkou zo Slušovic, ktorá sa vracala z Lačnova a čakala schovaná v teréne. Pri prestrelke bol Murzin zranený do nohy črepinou z ručného granátu. Potom bol transportovaný na saniach do Seninky a niekoľko dní sa zdržiaval na samote u Řezníčků. Potom bol prevezený do Leskovca a liečil sa v tamojšom bunkri a lazarete u Juříčkov. [1] V malom a husto osídlenom priestore východnej Moravy a Valašska musel Murzin bojovať predovšetkým proti hustej sieti vyzvedačov, informátorov a konfidentov gestapa. Územie bolo strážené najsilnejším bezpečnostným aparátom RSHA . Vo svojej funkcii musel prijímať najtvrdšie protiopatrenia proti nedisciplinovaným členom oddielu a tiež civilistom podozrivým zo spolupráce s nacistami a prevziať na seba zodpovednosť za všetkých členov brigády. Niekoľkokrát došlo k omylom a neuváženým spontánnym rozsudkom aj ďalších členov nielen jeho štábu. Podľa hodnotenia kolegov bol impulzívne cholerickej povahy a niektoré rozsudky smrti nekonzultoval s ostatnými a často dostatočne nepreveril získané informácie. Počas vojny aj po nej sa stal najkontroverznejšou postavou partizánskeho hnutia na území Čiech a Moravy. ===Povojnové roky=== Murzinova správa o činnosti [[1. československá partizánska brigáda Jana Žižku|1. partizánskej brigády Jana Žižku]] udáva nadhodnotené údaje, 4&nbsp;179 zlikvidovaných vojakov a dôstojníkov nepriateľa a 1&nbsp;017 ranených nepriateľov.<ref name="Hrosova"/>{{rp|163}} Po vojne bol Murzin podľa jeho vlastného tvrdenia vyšetrovaný vojenskými orgánmi GRU a bol neoficiálne obžalovaný za opakovanú stratu rádiostanice a príjem finančnej hotovosti od "buržoázneho Benešovca" kpt. Otiska, veliteľa výsadku Wolfram.<ref name="Hrosova"/>{{rp|74}}{{#tag:ref|Murzin navštívil ČSR čoskoro po vojne. V auguste [[1969]] bol Murzin oficiálne pozvaný prezidentom [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvíkom Svobodom]] do Československa na 25. výročie [[Slovenské národné povstanie|SNP]], ktoré bolo jedným z najväčších niekoľkodenných povojnových osláv národnooslobodzovacieho boja na pamiatku spoločnej bojovej cesty Sovietov a Čechoslovákov počas SNP. Bol oficiálne pozvaný aj zo strany SPB [[Vsetín]] do [[Hošťálková|Hošťálkovej]], [[Velké Karlovice|Veľkých Karlovíc]] a okolia.|group=pozn.}} Ihneď po vojne Murzin pracoval ako školský inšpektor v Bakalinskom rajóne Baškirskej republiky. V rokoch [[1946]]{{--}}[[1948]] vyštudoval Kazanskú právnu školu a potom aj Všezväzový diaľkový právnický inštitút. S právnickým vzdelaním roku [[1948]] nastúpil na baškirskú prokuratúru, najskôr ako pomocník prokurátora Bakalinského rajónu, neskôr ako pomocník prokurátora mesta Sterlimatak. Potom pôsobil ako starší vyšetrovateľ a potom náčelník oddelenia pre dozor nad dodržiavaním zákonov v miestach výkonu trestu (vo väzniciach). [1] [2] V rokoch [[1961]]{{--}}[[1962]] bol námestníkom baškirského ministra vnútra (pre kádre), potom sa vrátil na rovnaké miesto na prokuratúre. V rokoch [[1969]]{{--}}[[1987]] viedol Baškirskú advokátsku komoru, potom bol riaditeľom Múzea medzinárodného priateľstva. [1] [2] V prvej polovici 70. rokov svojim listom pomohol navráteniu členstva v KSČ vyškrtnutému bývalému členovi jeho partizánskej brigády Františkovi Molovi. ===Vyznamenanie a ocenenie=== Do [[Česko-Slovensko|Československa]] sa [[Major|mjr.]] Dajan Murzin vrátil celkom 22 krát a dostal 86 rôznych sovietskych i zahraničných vyznamenaní. Dostal titul [[Hrdina ČSSR]], avšak najvyššie sovietske vyznamenanie nezískal. Bol ocenený titulom Zaslúžilý právnik RSFSR (1972). Bol čestným občanom celkom 16 českých a slovenských miest, a je čestným občanom hlavného mesta Baškortostanu [[Ufa|Ufy]]. Murzinovo meno niesla ulica v [[Zlín|Zlíne]] (terajšia Dlouhá). Podľa informácií od miestnych občanov pri stretnutí po vojne bol Murzin hodnotený ako vzdelaný, nekonfliktný a ohľaduplný intelektuál, s veľkým spoločenským a kultúrnym cítením, ktorý ovládal aj hru na klavíri.{{#tag:ref|Na území Valašska bol odkázaný na pomoc miestnych občanov u ktorých našiel nový domov a bezpečie a veľmi rád sa do [[Česko-Slovensko|Československa]] vracal, najmä na Valašsko. Všeobecne prijímaná téza o dcére v [[Hošťálková|Hošťálkovej]] sa nepotvrdila. Získal si tiež mnoho nepriateľov a tak bol počas pobytu u nás väčšinu obdobia strážený ochrankou.|group=pozn.}} Okrem rodnej baškirčiny hovoril rusky, česky, rozumel lotyšsky, estónsky a vďaka štúdiu hovoril veľmi dobre nemecky. Známy spisovateľ, účastník [[Východný front (druhá svetová vojna)|Veľkej vlasteneckej vojny]], Genrich Gofman napísal v roku [[1970]] o Dajanovi Murzinovi knihu Čierny generál (preložené 1972)<ref name="Gofman">{{Citácia knihy|titul=Černý generál|priezvisko=Gofman|meno=Genrich|vydavateľ=Lidové nakladatelství|rok=1970|isbn=26-027-72/13-34|edícia=Saturn (Svět sovětů)}}</ref> a pri príležitosti 60. výročia konca 2. svetovej vojny vydal Murzin svoje spomienky s titulom „Fronta v tyle nepriateľa“. V roku [[2010]] bol o Murzinovi natočený krátky ruský dokumentárny film. == Poznámky == <references group="pozn." /> == Referencie == {{Referencie}} {{Autoritné údaje}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Dajan Bajanovič Murzin|25834483}} <!-- {{DEFAULTSORT:Murzin, Dajan Bajanovičl}} [[Kategória:Osobnosti SNP]] [[Kategória:Sovietske osobnosti druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Partizánski velitelia]] --> ogvci8pz2u719mt17vf2aquacp5qxot 10 705077 8215517 7746194 2026-05-17T15:06:36Z Fillos X. 212061 8215517 wikitext text/x-wiki {{Navigačná lišta |meno = Quentin Tarantino |nadpis = [[Quentin Tarantino]] |skupina1 = Réžia a scenár |zoznam1 = * ''[[My Best friend´s Birthday]]'' (1987) * ''[[Gauneri]]'' (''Reservoir Dogs'', 1992) * ''[[Pulp Fiction: Historky z podsvetia]]'' (''Pulp Fiction'', 1994) * ''[[Jackie Brownová]]'' (''Jackie Brown'', 1997) * ''[[Kill Bill 1]]'' (''Kill Bill Volume 1'', 2003) * ''[[Kill Bill 2]]'' (''Kill Bill Volume 2'', 2004) * ''[[Grindhouse: Auto zabijak]]'' (''Death Proof'', 2007) * ''[[Nehanební bastardi]]'' (''Inglourious Basterds'', 2009) * ''[[Divoký Django]]'' (''Django Unchained'', 2012) * ''[[Osem hrozných]]'' (''The Hateful Eight'', 2015) * ''[[Vtedy v Hollywoode]]'' (''Once Upon a Time... in Hollywood'', 2019) |skupina2 = Iba scenár |zoznam2 = * ''[[True Romance]]'' (1993) * ''[[Takí normálni zabijaci]]'' (''Natural Born Killers'', 1994, predloha) * ''[[Od súmraku do úsvitu]]'' (''From Dusk till Dawn'', 1996) |skupina3 = Knihy |zoznam3 = * ''[[Vtedy v Hollywoode (román)|Vtedy v Hollywoode]]'' (''Once Upon a Time... in Hollywood'', 2021) * ''[[Cinema Speculation]]'' (2022) * ''[[The Films of Rick Dalton]]'' (v príprave) |skupina4 = Ďalšie diela |zoznam4 = * „[[Motherhood]]“ (seriál ''[[Pohotovosť (seriál)|Pohotovosť]]'', 1995) * ''[[Štyri izby]]'' – časť „Muž z Hollywoodu“ (''Four rooms – The Man from Hollywood'', 1995) * ''[[Sin City – mesto hriechu]]'' (''Sin City'', 2005) * „[[Grave Danger]]“ (seriál ''[[C.S.I.: Kriminálka Las Vegas]]'', 2005) * ''[[Grindhouse (film)|Grindhouse]]'' (2007) * ''[[Grindhouse (film)|Grindhouse]]'' (2007) |skupina5 = Ostatné |zoznam5 = * [[Tony Tarantino]] (otec) * [[Quentin Tarantino Film Festival]] (filmový festival) * [[New Beverly Cinema]] (kino) * [[Vista Theatre (Los Angeles)|Vista Theatre]] (kino) * [[Video Archives]] (video požičovňa) * [[A Band Apart]] (produkčná spoločnosť) * [[Rolling Thunder Pictures]] (distribučná spoločnosť) * [[Big Kahuna Burger]] (fiktívna spoločnosť) * ''[[QT8: The First Eight]]'' (dokument o Trantinovi, 2019) }}<noinclude> [[Kategória:Navigačné šablóny amerických filmových režisérov]] [[Kategória:Literárne navigačné šablóny]] [[Kategória:Kultúrne navigačné šablóny Spojených štátov]] </noinclude> ey2lnkeanbw6aql647ksvhrnfxou0vb 0 705792 8215541 7765572 2026-05-17T16:16:39Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8215541 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Tablet of Shamash (2).jpg|alt=Vyobrazenie Šamaša zo Šamašovej tabuľky (asi 888 – 855 pred – ), na ktorej sedí na tróne a vykonáva spravodlivosť, pričom v ruke drží symbol prúta a kruhu.|náhľad|Vyobrazenie Šamaša zo ''Šamašovej tabuľky'' (asi 888 – 855 pred Kr.), na ktorej sedí na tróne a vykonáva spravodlivosť, pričom v ruke drží symbol prúta a kruhu]] '''Šamaš''', bol v starovekej [[Mezopotámia|Mezopotámii]] boh [[Slnko|slnka]], predtým bol známy aj ako '''Utu'''. Verilo sa, že každý deň vidí všetko, čo sa na svete deje, a preto bol zodpovedný za spravodlivosť a ochranu pocestných. Ako božský sudca mohol byť spájaný s [[Podsvetie (mytológia)|podsvetím]]. Okrem toho mohol slúžiť ako boh [[Veštenie|veštenia]], zvyčajne spolu s bohom počasia [[Adad|Adadom]]. Hoci bol všeobecne považovaný za jedného z hlavných bohov, uctievali ho najmä v [[Sippar|Sippare]] a [[Larsa|Larse]]. Za jeho rodičov sa považovali boh mesiaca [[Nanna]] (Sin) a jeho manželka [[Ningal]], zatiaľ čo jeho sestrou-dvojčaťom bola [[Inanna]] (Ištar). Príležitostne sa za jeho sestry mohli považovať aj iné bohyne, napríklad [[Manzat (mytológia)|Manzat]] a [[Pinikir]]. Bohyňa úsvitu [[Aya (mytológia)|Aya]] (Šerida) bola jeho manželkou a viaceré texty opisujú ich každodenné stretnutia, ktoré sa odohrávali na hore, kde sa verilo, že zapadá slnko. Medzi ich deti patrila [[Kittum]], zosobnenie pravdy, snové božstvá ako [[Mamu]], ako aj boh [[Išum]], ochraňujúci ľudské príbytky počas noci. Meno Utu sa dalo logograficky použiť na zápis mien mnohých cudzích slnečných božstiev. Obzvlášť dobre je doložené spojenie medzi ním a Churritský slnečným bohom [[Šimige|Šimigeom]], ktorý mohol byť spojený aj s Ayou. Hoci nie sú známe žiadne mýty primárne spájané s Utu, často sa objavuje ako spojenec iných postáv v [[Sumerčina|sumerských]] aj [[Akkadčina|akkadských]] skladbách. Podľa rozprávaní o [[Dumuzi (boh)|Dumuziho]] smrti ho pomáhal chrániť, keď sa ho démoni ''galla'' pokúšali odvliecť do podsvetia. V rôznych verziách [[Epos o Gilgamešovi|''Eposu o Gilgamešovi'']] a v skorších mýtoch o [[Gilgameš|Gilgamešovi]] pomáha tomuto hrdinovi poraziť obludného [[Chuvava|Chuvavu]] (Chumbaba). V mýte ''Inanna a An'' pomáha svojej sestre získať chrám [[Eanna]]. V povesti ''Ako obilie prišlo do Sumeru'' je vzývaný, aby radil [[Ninazu|Ninazuovi]] a Ninmade. == Mytológia == Hoci v súčasnosti nie sú známe žiadne mýty zamerané na Šamaša, objavuje sa vo vedľajšej úlohe v mnohých známych pribehoch.<ref>Krebernik, Manfred (2011), „''[http://publikationen.badw.de/en/rla/index#10935 Sonnengott A. I. In Mesopotamien. Philologisch]''", Reallexikon der Assyriologie (in German), retrieved 2022-06-06</ref> Bežne sa na neho odvolávajú iné postavy, najmä keď čelia problémom spojeným s miestami vzdialenými od mestských centier, ako sú stepi alebo hory.<ref name=":0">Katz, Dina (2006). „Appeals to Utu in Sumerian Narratives". Approaches to Sumerian Literature. BRILL. S. 11–12, 105–122. doi:10.1163/9789047410683_009. ISBN 9789047410683.</ref> Vo viacerých opisoch [[Dumuzi (boh)|Dumuziho]] smrti prosí Šamaša, aby ho zachránil pred démonmi galla, ktorí sú naňho poslaní. Tento motív je doložený vo viacerých príbehoch. V niektorých je dovolávý ako sudca.<ref name=":0" /> V mýte ''Ako prišlo obilie do Sumeru'' [[Ninmada]] radí [[Ninazu|Ninazuovi]], aby požiadal Utua o pomoc s privezením jačmeňa zo vzdialenej krajiny, keďže zvyšok rozprávania sa nezachoval, nie je známe, akým spôsobom im pomohol dosiahnuť tento cieľ.<ref name=":0" /> V mýte o ''Inanne a Anovi'' pomáha Šamaš svojej sestre so spustením chrámu Eanna z neba. Je možné, že slúžil ako mýtické vysvetlenie vzniku mezopotámskych chrámov.<ref name=":0" /> Mýtus, v ktorom figuruje boh slnka a ďalšie božstvá, je známy z [[Ebla|Ebly]].<ref name=":1">George, Andrew R. (2003). The Babylonian Gilgamesh epic: introduction, critical edition and cuneiform texts. Oxford New York: Oxford University Press. ISBN 0-19-814922-0. OCLC 51668477.</ref> Mohol byť importovaný z [[Kiš|Kišu]] a jazyk, v ktorom bol napísaný, bol opísaný ako „archaický akkadský dialekt."<ref>Krebernik, Manfted (1992). „[https://archiv.ub.uni-heidelberg.de/propylaeumdok/2790/ Mesopotamian Myths at Ebla: ARET 5, 6 and ARET 5, 7]". Literature and literary language at Ebla. Quaderni di semitistica. Dipartimento di linguistica, Università di Firenze. doi:10.11588/propylaeumdok.00002790. Retrieved 2022-06-07.</ref> Pre mnohé nejasnosti sa preklad a interpretácia tohto textu považujú za zložité. Tvrdilo sa, že by mohlo ísť o opis stretnutia Enkiho a Utu počas jeho cesty cez [[Abzu]].<ref>Woods, Christopher E. (2004). „[http://www.jstor.org/stable/3515920 The Sun-God Tablet of Nabû-apla-iddina Revisited]". Journal of Cuneiform Studies. American Schools of Oriental Research. 56: 23–103. doi:10.2307/3515920. ISSN 0022-0256. JSTOR 3515920. S2CID 163512399. Retrieved 2022-06-06.</ref> Šamaš sa spomína v mýte, ktorý pojednáva o pôvode boha [[Išum|Išuma]], ktorý je známy len z jediného fragmentu zo [[Starobabylonská ríša|starobabylonského obdobia]]. Išum sa opisuje ako syn [[Ninlil]] a boha slnka, ktorý bol opustený na ulici.<ref name=":1" /> Predpokladá sa, že tento príbeh predstavuje pozostatok spojenia medzi bohyňou Sud, ktorá sa začala stotožňovať s Ninlil, a [[Aya (mytológia)|Ayou]], jedným z mien Utuovej manželky.<ref>Asher-Greve, Julia M.; Westenholz, Joan G. (2013). ''[https://www.zora.uzh.ch/id/eprint/135436/1/Asher-Greve_Westenholz_2013_Goddesses_in_Context.pdf Goddesses in Context: On Divine Powers, Roles, Relationships and Gender in Mesopotamian Textual and Visual Sources] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210605094720/https://www.zora.uzh.ch/id/eprint/135436/1/Asher-Greve_Westenholz_2013_Goddesses_in_Context.pdf |date=2021-06-05 }}'' (PDF). Academic Press Fribourg. ISBN 978-3-7278-1738-0. Archived (PDF) from the original on 2018-11-04.</ref> Namiesto toho sa za syna tohto páru zvyčajne považoval Ishum. [[Súbor:Terracotta plaque of Humbaba (Huwawa). From Iraq. Old-Babylonian period 2004-1595 BCE. Sulaymaniyah Museum, Iraq.jpg|alt=Vyobrazenie Humbabu|náhľad|Vyobrazenie Chumbabu na terakotovej doske.]] V mýte ''Enmešárova porážka'', ktorý je známy len z jediného zle zachovaného odpisu buď zo [[Seleukovská ríša|seleukovského]], alebo [[Partská ríša|partského obdobia]],<ref>Lambert, Wilfred G. (2013). Babylonian creation myths. Winona Lake, Indiana: Eisenbrauns. ISBN 978-1-57506-861-9. OCLC 861537250.</ref> Šamašovi udelil žiarenie [[Marduk]] po uväznení rovnomennej bytosti, ktorá bola jeho pôvodným majiteľom. Na jej opis sa používa výraz ''zīmû'' (''zi-mu-ú''), ktorý môže označovať [[Halový jav|aureolu]] a prípadne aj slnečné lúče. 56] Wilfred G. Lambert predpokladal, že táto scéna môže byť ozvenou niektorých zobrazení bojov medzi bohmi zo [[Zoznam vládcov Akkadu|Sargonských valcových pečatí]]. Zmienka o Šamašovi sa nachádza na viacerých miestach v sumerskom mýte o [[Gilgameš|Gilgamešovi]], napríklad v príbehu o ''Gilgamešovi a Chumbabovi'' Enkidu hovorí Gilgamešovi, že predtým, ako sa vydajú na cestu do Chumbabovho príbytku, mal by požiadať Utua o povolenie.<ref name=":1" /> == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[Náboženstvo Sumeru]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{preklad|en|Shamash|1183840303}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Slneční bohovia]] gnn8k7g2y8j0yqzyk5756mx84d8akf7 0 705975 8215584 7985024 2026-05-17T17:01:51Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8215584 wikitext text/x-wiki {{Na úpravu}} {{Infobox trolejbus|názov=Škoda-Solaris 24m|typ=Škoda-Solaris 24m|výrobca=[[Škoda Electric]]<br />[[Solaris Bus & Coach]]|výroba v rokoch=2023 - dodnes|dĺžka=24700 mm|šírka=2550 mm|výška=3500 mm|pohotovostná hmotnosť=24750 kg, celková 39330 kg|výška podlahy=320 mm|max. rýchlosť=65 km/h|miest na sedenie=52-60|miest na státie=121-127|motor(y)=2x Škoda, štvorpólový asynchrónny motor|výkon=2x 160 kW|napätie=600/750 V DC|súbor=Škoda-Solaris 24m, Plzeň, Depo Karlov 03.jpg|vyrobených kusov=36|popis=|prototyp(y)=Solaris Trollino 24 IV, neskôr prerobený na verziu MetroStyle, rok výroby 2019}} '''Škoda-Solaris 24m''' (neoficiálne označovaný aj ako ''Škoda 38 Tr Solaris IV'', alebo ''Solaris Trollino IV 24 Škoda'', či Škoda-Solaris Trollino 24) je dvojkĺbový [[trolejbus]] s dĺžkou 24,7 m. Vyrába ho konzorcium firiem [[Škoda Electric]] a [[Solaris Bus & Coach]] s použitím [[Karoséria|karosérie]] trolejbusu [[Solaris Trollino 24]]. Vozidlá sú finálne kompletizované v Plzni. Sériová výroba začala v roku 2023. == Konštrukcia == [[Karoséria]] bola použitá z modelu [[Solaris Trollino 24]]. Ide o štvornápravový, nízkopodlažný trolejbus, ktorý sa skladá z troch článkov. Články sú spojené dvoma kĺbmi a zakryté prechodovými mechmi firmy Hübner. V pravej bočnici trolejbusu sa nachádza pätica štvorkrídlových dverí od firmy Ventura s možnosťou otvárania dovnútra, alebo von (predsuvný systém). Hnaná je druhá a tretia náprava typu ZF AV133, každá poháňaná trakčným motorom Škoda. Prvá a štvrtá náprava je riadená, rovnako od výrobcu ZF. Elektrická výzbroj Škoda pozostávajúca z riadiacého, mikroprocesorového regulátora s IGBT prvkami a pomocných pohonov (kompresor, servoriadenie a menič s alternátorom na dobíjanie vozidlovej batérie) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Škoda-Solaris Trollino 24 | url = https://imhd.sk/ba/popis-typu-vozidla/1033/%C5%A0koda-Solaris-Trollino-24 | vydavateľ = imhd.sk Bratislava | dátum vydania = 2024-07-10 | dátum prístupu = 2024-09-24 | jazyk = sk | priezvisko = imhd.sk}}</ref>je umiestnená v strešnom boxe a v bočniciach vozidla. V prípade požiadavky zákazníka môže byť vozidlo vybavené trakčnou batériou, ktorá umožňuje prevádzku trolejbusu mimo trolejového vedenia. Batéria sa nachádza v zadnej časti prvého článku vozidla. == História == === Bratislava === V roku 2021 bolo [[Dopravný podnik Bratislava|Dopravným podnikom Bratislava]] vyhlásené verejné obstarávanie na nákup 16 kusov trolejbusov s dĺžkou 24 metrov a pomocným batériovým pohonom. Do súťaže sa zapojili firmy Carrosserie Hess AG a [[Škoda Electric]] spolu s [[poľsko]]u firmou [[Solaris Bus & Coach]]. Vo verejnom obstarávaní začiatkom roka 2022 vyhralo konzorcium firiem [[Škoda Electric]] a [[Solaris Bus & Coach]] s celkovou cenou 16 760 000 € bez DPH, resp. 1 047 500 € za vozidlo. Počas výroby bola cena ôsmich trolejbusov navýšena na čiastku 1 152 244 €. Vozidlá boli dňa 3.2.2024 plne nasadené na linku 71, ktorá spája sídlisko [[Dolné hony (Bratislava)|Dolné hony]] a bratislavskú [[Hlavná stanica|Hlavnú stanicu]]. === Praha === V roku 2020 vyhlásil Dopravný podnik hl. m. Prahy verejné obstarávanie na nákup 20 kusov trolejbusov s dĺžkou 24 metrov a pomocným batériovým pohonom. Opäť sa do súťaže prihlásili firmy Carrosserie Hess AG a [[Škoda Electric]] s [[poľsko]]u firmou [[Solaris Bus & Coach]] s cenou 623 216 860 CZK bez DPH. V tejto súťaži však je v cene aj diagnostické vybavenie pre údržbu a zisťovanie porúch a nabíjacie stanice. Vozidlá budú využité na linke 59 premávajúcej na [[Letisko Václava Havla Praha|letisko]]. == Dodávky vozidiel == {| class="wikitable" |+ ! Súčasný štát ! Mesto ! Stránka ! Typ ! Počet kusov ! Roky výroby ! Evidenčné čísla pri dodaní ! Poznámky ! Zdroj |- | {{Minivlajka|Česko|w}} | [[Praha]] | [[Trolejbusová doprava v Prahe|stránka]] | Škoda-Solaris 24m | 20 | 2023 | 401–420 | Od výroby trakčné batérie – ~12 km dojazd | [https://transphoto.org/list.php?serv=0&mid=8414&cid=82] |- | {{Minivlajka|Slovensko|w}} | [[Bratislava]] | [[Trolejbusová doprava v Bratislave|stránka]] | Škoda-Solaris 24m | 16 | 2023 | 6901–6916 | Od výroby trakčné batérie – ~4 km dojazd | [https://transphoto.org/list.php?serv=0&mid=8414&cid=193] |} == Referencie == <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Škoda-Solaris Trollino 24 | url = https://imhd.sk/ba/popis-typu-vozidla/1033/%C5%A0koda-Solaris-Trollino-24 | vydavateľ = imhd.sk Bratislava | dátum vydania = 2023-12-06 | dátum prístupu = 2023-12-11 | jazyk = sk | priezvisko = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = DPP ukázal první 24 metrů dlouhý trolejbus pro linku na letiště | url = https://zdopravy.cz/dpp-ukazal-prvni-24-metru-dlouhy-trolejbus-pro-linku-na-letiste-149510/ | dátum vydania = 2023-03-16 | dátum prístupu = 2023-12-11 | jazyk = cs}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vyhľadávanie zákaziek - ÚVO | url = https://www.uvo.gov.sk/vyhladavanie/vyhladavanie-zakaziek/dokumenty/430220?cHash=02c4650aa29016b19f61020e99d85822 | vydavateľ = www.uvo.gov.sk | dátum prístupu = 2023-12-11}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Škoda-Solaris Trollino 24 | url = https://imhd.sk/ba/popis-typu-vozidla/1033/%C5%A0koda-Solaris-Trollino-24 | vydavateľ = imhd.sk Bratislava | dátum vydania = 2023-12-06 | dátum prístupu = 2023-12-11 | jazyk = sk | priezvisko = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 24metrová Trollina pro linku 59 na letiště | url = https://www.cs-dopravak.cz/24metrova-trollina-pro-linku-59-na-letiste/ | vydavateľ = Československý Dopravák | dátum vydania = 2022-02-18 | dátum prístupu = 2023-12-11 | jazyk = cs | meno = | priezvisko = | url archívu = https://web.archive.org/web/20231211171942/https://www.cs-dopravak.cz/24METROVA-TROLLINA-PRO-LINKU-59-NA-LETISTE/ | dátum archivácie = 2023-12-11 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = DPP nakoupí 20 vozidel Škoda-Solaris 24m na trolejbusovou linku na letiště | url = https://dopravacek.eu/2022/02/18/dpp-nakoupi-20-vozidel-skoda-solaris-24m-na-trolejbusovou-linku-na-letiste/ | vydavateľ = Dopraváček | dátum vydania = 2022-02-18 | dátum prístupu = 2023-12-11 | jazyk = cs}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bratislava, Škoda-Solaris 24m (Škoda 38Tr) — Zoznam vozového parku | url = https://transphoto.org/list.php?serv=0&mid=8414&cid=193 | vydavateľ = transphoto.org | dátum prístupu = 2023-12-11 | jazyk = sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Praha, Škoda-Solaris 24m (Škoda 38Tr) — Zoznam vozového parku | url = https://transphoto.org/list.php?serv=0&mid=8414&cid=82 | vydavateľ = transphoto.org | dátum prístupu = 2023-12-11 | jazyk = sk}}</ref><references /> {{Trolejbusy Škoda}} [[Kategória:Trolejbusy Škoda]] [[Kategória:Trolejbusy Solaris]] pzw0yq0ks5li8m3om3k8qxbeyva4f3v 0 706891 8215662 7914310 2026-05-17T19:19:30Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8215662 wikitext text/x-wiki [[Súbor:King Kong 1933 Promotional Image.png|náhľad|Záber z filmu ''[[King Kong]]'' z roku [[1933]].]] '''Špeciálne efekty''' (v [[Angličtina|angličtine]] Special effects) sú techniky používané v [[Kinematografia|kinematografii]] na vytvorenie ilúzie akcií a simuláciu objektov, prostredí, postáv alebo javov, ktoré v skutočnosti neexistujú alebo ktoré nebolo možné nafilmovať v čase filmovania, ktoré však nie sú získané digitálnymi prostriedkami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Špeciálne vs vizuálne efekty vo filmoch: Aký je medzi nimi rozdiel? | url = https://www.interez.sk/specialne-vs-vizualne-efekty-vo-filmoch-aky-nimi-rozdiel/ | dátum vydania = 2017-01-02 | dátum prístupu = 2023-12-28 | jazyk = sk-SK | meno = Michal | priezvisko = Blaško}}</ref><ref>https://www.avfx.sk/sites/default/files/field_pisomna_analyza/2015-06/2015_avfx_bakalarska_praca_teoreticka_janik.pdf</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Česko ve filmu: filmové triky, počítačová animace a úspěšná triková studia – Kudy z nudy | url = https://www.kudyznudy.cz/aktuality/cesko-ve-filmu-filmove-triky-pocitacova-animace-a | vydavateľ = www.kudyznudy.cz | dátum prístupu = 2024-01-02 | jazyk = cs}}</ref> Posledné, úplne vytvorené alebo modifikované obrázky už získané počas bežného natáčania, sa nazývajú vizuálne efekty.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Special Effects - A Definition {{!}} Elements SFX | url = https://elementsfx.co.uk/special-effects-definition | vydavateľ = elementsfx.co.uk | dátum prístupu = 2023-12-28 | url archívu = https://web.archive.org/web/20250122131348/https://elementsfx.co.uk/special-effects-definition | dátum archivácie = 2025-01-22 }}</ref> V súčasnosti sa s týmto pojmom úzko spája [[Computer-generated imagery|CGI]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = What is CGI (Computer-Generated Imagery)? {{!}}Definition from TechTarget | url = https://www.techtarget.com/whatis/definition/CGI-computer-generated-imagery | vydavateľ = WhatIs | dátum prístupu = 2024-01-18 | jazyk = en}}</ref> Nakoľko v minulosti ešte nepoznali počítačové triky, museli si vystačiť starými metódami.<ref name=":0" /> == Triky v minulosti == Zdroj:<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Špeciálne Efekty vo Filmoch — Typy VFX {{!}} StoryboardThat | url = https://www.storyboardthat.com/sk/articles/f/zvl%C3%A1%C5%A1tne-efekty | vydavateľ = Storyboard That | dátum prístupu = 2023-12-28 | jazyk = sk | meno = Clever Prototypes | priezvisko = LLC}}</ref> * dvojexpozícia * stoptrik * spätný chod * spomalený a zrýchlený záber * miniatúry (modely) / makety{{--}}zmenšeniny * animácia * zadná projekcia * záber z diaľky (ilúzia v rozličných veľkostiach) * triky zo zrkadlom == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Special effects|štítok=Špeciálne efekty}} == Externé odkazy == {{Portál|Film|Filmový}} * [https://chinesefilmclassics.org/special-effects/ Special Effects] {{Filmový výhonok}} [[Kategória:Filmová technika]] [[Kategória:Filmová terminológia]] 0mvdf0257tv9f1j9k8onqpf5i9a39p4 3 709715 8215706 8208894 2026-05-17T21:05:01Z Lalina 22926 /* Kambodžsko-vietnamská vojna */ nová sekcia 8215706 wikitext text/x-wiki {{Vitajte}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 10:20, 17. február 2024 (UTC) == Požeravacký mier == Ahoj. Keď budeš vytvárať stránky je vhodné si pozrieť aj finálny výsledok. Aby sa nestávali veci tipu: hromadné odriadkovania, medzerovanie, či zlé umiestnenia obrázkov. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:43, 24. február 2024 (UTC) == Dátumy a šablóna preklad == Ahoj, dátumy sa píšu takto: 10. 3. 2024 alebo 10. marec 2024 alebo 10. marca 2024 ,vždy s medzerou, nie bez medzery 10.3.2024 alebo 10.marec 2024 (tvary bez medzery sú nesprávne).<br> Nabudúce namiesto, Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ottoman–Habsburg wars na anglickej Wikipédii., použi [[Šablóna:Preklad|šablónu preklad]], [[Šablóna:Preklad|<nowiki>{{Preklad}}</nowiki>]]. --[[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 15:17, 9. marec 2024 (UTC) :<nowiki>~~~~</nowiki> --[[Redaktor:LoverofBattle12|LoverofBattle12]] ([[Diskusia s redaktorom:LoverofBattle12|diskusia]]) 16:32, 9. marec 2024 (UTC) == Urgent == {{Urgentne upraviť autor|Habsbursko-osmanské vojny v Uhorsku (1526 – 1568)}} Zdravím. Článok obsahuje doslovne opísané texty z https://dht.fphil.uniba.sk/mw/index.php/Habsbursko-osmansk%C3%A9_vojny_v_obdob%C3%AD_novoveku a knihy {{Citácia knihy | priezvisko = Kónya | meno = Peter | odkaz na autora = Peter Kónya | spoluautori = a kol. | titul = Dejiny Uhorska : (1000{{--}}1918) | vydanie text = [2. vyd.] | miesto = [Bratislava] | vydavateľ = Citadella | rok = 2014 | isbn = 978-80-89628-59-9 | počet strán = 787 | strany = }}. Je možné aj iných. Takto to ostať nemôže, text článku musí byť vašim dielom alebo byť predtým dostupný pod licenciou, ktorý je kompatibilná s CC na wiki. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 05:57, 17. jún 2024 (UTC) :{{Re|LoverofBattle12}} Ahoj, článok som ti presunul na [[Redaktor:LoverofBattle12/Habsbursko-osmanské vojny v Uhorsku (1526 – 1568)]], kde ho môžeš prípadne upraviť, než sa zase presunie do hlavného priestoru. Na základe poznámky od Vasiľa vyššie si nie som istý, či text neobsahuje ďalšie doslovne prebraté kusy textu, takže zatiaľ presúvam takto a môžeš na tom prípadne popracovať. :) [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) --[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 12:25, 5. júl 2024 (UTC) ::Dobrý neskorý večer prajem, pán redaktor KormiSK. Ospravedlňujem sa, ak som sa skôr neozval keďže som riešil tvorbu ďalších článkov. Ďakujem Vám veľmi pekne za to, že mi práve touto cestou chcete vyjsť v ústrety a zároveň mi pomôcť odstrániť zmienené chyby. Samozrejme, že dám dokopy obsah tak, aby bol preštylizovaný a verejnosti zrozumiteľne napísaný. Ďakujem a veľa šťastia vo Vašej tvorbe prajem. :) --[[Redaktor:LoverofBattle12|LoverofBattle12]] ([[Diskusia s redaktorom:LoverofBattle12|diskusia]]) 21:30, 6. júl 2024 (UTC) Aj citácie z {{Citácia knihy | priezvisko = Mrva | meno = Ivan | odkaz na autora = Ivan Mrva | priezvisko2 = Segeš | meno2 = Vladimír | titul = Dejiny Uhorska a Slováci | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Perfekt | rok = 2012 | isbn = 978-80-8046-586-5 | počet strán = 397 | strany = }} sú dosť na hrane. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 19:03, 6. júl 2024 (UTC) :Dobrý neskorý večer prajem, pán redaktor Vasiľ. Ospravedlňujem sa za to, že som sa ozval o čosi neskôr. Čo sa týka Vašej reakcie na môj článok, ktorý obsahuje chyby, ktoré ste zmienil v diskusii medzi nami, tak chápem, rozumiem a rešpektujem, že článok je potrebné preštylizovať, čomu sa tentokrát budem už inak, a to kvalitnejším prístupom venovať. Ďakujem a Vašej tvorbe iba to najlepšie prajem. :) --[[Redaktor:LoverofBattle12|LoverofBattle12]] ([[Diskusia s redaktorom:LoverofBattle12|diskusia]]) 21:32, 6. júl 2024 (UTC) :Dobrý neskorý večer prajem, pán redaktor Vasiľ. Ospravedlňujem sa ak vypisujem možno v nie príliš vhodnej chvíle alebo čase ibaže rád by som Vám dal vedieť, samozrejme ak smiem, že článok pod názvom ,, ''Habsbursko-osmanské vojny v Uhorsku (1526 - 1568)"'', ktorý je na samotnej stránke pod názvom '''<u>Osmansko-habsburské vojny</u>''' známy ako ,, ''Malá vojna''" som napokon preštylizoval. Čo sa týka samotnej úpravy a jej detailov, tak použil som aj ďalšie knižné zdroje s tým, že som si dal pozor na to, aby dané vedomosti boli zakomponované tentokrát už bez doslovného opisu. Zároveň sa mi podarilo zakomponovať do článku aj šablónu s údajmi samotného konfliktu. Pevne verím, že tentokrát už moja práca naozaj nesklame, a že článok, ak sa dá a bude to možné, tentokrát už naozaj ponecháte na Wikipédii, prosím Vás pekne. :) S pozdravom používateľ LoverofBattle12. --[[Redaktor:LoverofBattle12|LoverofBattle12]] ([[Diskusia s redaktorom:LoverofBattle12|diskusia]]) 00:22, 13. júl 2024 (UTC) ::{{Re|LoverofBattle12}} Ahoj, stránku si mal upravovať na odkaze vyššie a nie zakladať ako nový článok, ale to už je teraz celkom jedno. ::Pozerám, že vety sú preštylizované, to je celkom fajn; pozor akurát na to, aby to neboli ani vyložene parafrázy, ktoré tiež trochu hraničia s plagiátom. Zdroje nemám po ruke, takže nemôžem overiť, nakoľko je to z nich odpísané. Inak formátovanie, odkazy, referencie, to je super práca. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 08:44, 17. júl 2024 (UTC) :::Dobrý neskorý večer prajem, pán redaktor KormiSK. Ďakujem Vám pekne za to, že ste sa mi takto ozvali. Ak dovolíte, rád by som sa ospravedlnil za to, že som tak trochu vzišiel z cesty samotnej úpravy lenže som si povedal, že to skúsim znovu a tentokrát tak trochu naostro so slovami ,, risk je zisk". Ak máte na mysli plagiát, tak dám pozor, čestné slovo. Zároveň Vám Ďakujem veľmi pekne, že ste vedeli oceniť moju prácu prostredníctvom hodnotenia formátovania, odkazov a referencií, keďže som sa rozhodol použiť viac knižných zdrojov a nie jeden, z ktorého by som vety doslovne opísal. V každom prípade budem mať Vaše slová na pamäti. Ďakujem a pre Vašu tvorbu iba to najlepšie prajem. Používateľ LoverofBattle12. :) --[[Redaktor:LoverofBattle12|LoverofBattle12]] ([[Diskusia s redaktorom:LoverofBattle12|diskusia]]) 22:49, 17. júl 2024 (UTC) == Tituly == Ahoj, vďaka za príspevky o moslimských/tureckých tituloch! Chcel by som Ťa však zároveň poprosiť, ak je to v tvojich časových a zdrojových možnostiach, aby si ich skúsil (v úvode) prepracovať na trochu univerzálnejšie: [[vezír]] a [[bej]] totiž nie sú iba funkcie v [[Osmanská ríša|Osmanskej ríši]]. Ako asi aj vieš, na území bývalej Byzantskej ríše existovali pred ich obsadením Osmanskou ríšou viaceré turecké bejliky ([[:en:Anatolian beyliks]]), pričom tam funkcia beja bola trochu iná. Titul vezíra sa potom používal v moslimskom svete už v časoch [[Abbásovci|Abbásovcov]]. Lepšia štruktúra týchto článkov by preto bola všeobecnejší úvod (a napríklad aj s jednou-dvomi vetami o titule v Osmanskej ríši) a osobitné kapitoly napr. o titule v Osmanskej ríši. Vďaka za zváženie!--[[Redaktor:ScholastikosSVK|ScholastikosSVK]] ([[Diskusia s redaktorom:ScholastikosSVK|diskusia]]) 10:53, 8. september 2024 (UTC) == [[Hodejovský hrad]] == Zdravím! Ktorý [[Vladislav I. Jagelovský]] to bol? Text spomína I., ale link je na II. (a rozlišovačku).--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:59, 11. marec 2025 (UTC) :Dobrý neskorý večer Vám prajem, Vážený pán redaktor Jetam2. Prečítal som si Vašu správu a musím usúdiť, že máte pravdu. Odstránim túto chybu. --[[Redaktor:LoverofBattle12|LoverofBattle12]] ([[Diskusia s redaktorom:LoverofBattle12|diskusia]]) 23:02, 11. marec 2025 (UTC) ==Klaudia Francúzska== Tu : [[Klaudia Francúzska]] – si prepísal článok o celkom inej osobe. Tvoj článok by mal byť tu : [[Klaudia z Valois]], alebo potom vytvoriť rozlišovačku na dve Klaudie Francúzske. --[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BC:7400:2860:8108:1D8F:3D6B|2A02:AB04:27BC:7400:2860:8108:1D8F:3D6B]] 12:36, 22. marec 2025 (UTC) :Dobrý neskorý večer Vám prajem. Ospravedlňujem sa za rušenie vypisovaním tejto správy možno v nie príliš vhodnej chvíli alebo čase. V prvom rade Vám ďakujem pekne za odoslanie Vašej správy, pretože práve vďaka Vám viem, že chybu napraviť chcem. Dám to dokopy tak ako to má byť správne. Redaktor menom LoverofBattle. --[[Redaktor:LoverofBattle12|LoverofBattle12]] ([[Diskusia s redaktorom:LoverofBattle12|diskusia]]) 18:48, 22. marec 2025 (UTC) == WikiJar strednej a východnej Európy == Ahoj. Tvoje články by sa mohli stať súčasťou [[Wikipédia:WikiJar SVE 2025|WikiJari strednej a východnej Európy]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 23:30, 7. máj 2025 (UTC) == [[Landsknecht]] == Ahoj! Neplánuješ článok ešte rozšíriť? Dalo by sa pridať viac o význame, taktike, bitkách atď.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 07:53, 15. júl 2025 (UTC) == Chmeľnického povstanie == {{Urgentne upraviť autor|Chmeľnického povstanie}} --[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 13:28, 14. august 2025 (UTC) == [[Lausanneská mierová zmluva]] == {{Urgentne upraviť autor|Lausanneská mierová zmluva}} --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 00:07, 1. november 2025 (UTC) == Vertikálne odsadenia vkladaním prázdnych odsekov, nadrozmerné náhľady obr. a ďalšie neštandardné formátovanie == Zdravím. Už ťa na to viackrát upozorňovala IP, keďže to ale opakuješ stále znova, tak explicitne upozňujem aj tu: nepoužívaj prosím prázdne odzeky (tzn. viac než jeden vynechaný prázdny riadok v zdrojáku) ako formátovací nástroj, nemá to tam čo robiť. Rovnako obrázky k výkladu sa štandardne vkladajú bez uvádzania explicitných rozmerov náhľadov; preferované rozmery náhľadov si môžu ľudia customizovať v nastaveniach a toto sa s tým vylučuje. Ak je problém, že sa ti tam obrázky nezmestia, treba ich počet zredukovať (wiki nie je detská obrázková encyklopédia), prípadne ich vložiť do samostatnej sekcie na konci čl. formou galérie. Viď korektúra [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8121766]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:12, 17. november 2025 (UTC) :Nazdar, pls. dodržiavajte ideálny formát stránok na Wiki ([[Wikipédia:Príručka/Formátovanie]]). Niekedy tie úpravy formátovania zaberú celkom dosť času a je vhodné článkom zabezpečiť aj [[Pomoc:Medzijazykové odkazy|medzijazykové odkazy]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 23:34, 23. december 2025 (UTC) == Uršula Kanižaiová == Nazdar. Čo sa týka prípadných ďalších prekladov, pozri si pls. korektúry a doplnenia náležitostí [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ur%C5%A1ula_Kani%C5%BEaiov%C3%A1&diff=8124445&oldid=8124385]. Podstatná vec je tiež prepojenie s wikidata položkou (a tým s inojazyčnými verziami článku), buď vyhľadaním správnej položky na [https://www.wikidata.org/ Wikiúdajoch] a doplnením skwiki odkazu dolu v slote ''Wikipedia'' (v tomto prípade [https://www.wikidata.org/wiki/Q1104101#sitelinks-wikipedia]), alebo najjednoduchšie tu na skiwki cez link ''Pridať odkazy'' vpravo hore (v aktuálnom vizuáli Vector; v prípade klasického skinu Monobook vľavo dolu v slote ''jazyky'' ) a následným výberom niektorej wiki, kde heslo existuje a zadaním tamojšieho názvu (v tomto prípade trebárs cswiki a názov ''Uršula Kanižská''). Ak na preklad použiješ integrovaný prekladač ([[Special:ContentTranslation]]), vznikne toto prepojenie pri publikovaní prekladu automaticky. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:46, 23. november 2025 (UTC) == Terminológia a štylistika== Dobrý deň, všimol som si, že zakladáte články s vojenskou tematikou. Dovolil by som si upozorniť na niektoré opakované štylistické chyby vo vašich textoch, napr.: # nepoužívajte spojenie "vojenská bitka" (napr. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Bitka_pri_Var%C5%A1ave_(1656)&oldid=8141640 bitka pri Varšave] - správne má byť iba bitka, ozbrojené stretnutie a pod. podľa kontextu. Je pravda, že existujú aj iné bitky, napr. krčmové ale tým sa spravidla vo Wikipédii nevenujeme. # Nestačí články otrocky prekladať. Okrem použitia automatického prekladača je text nutné adekvátne štylisticky aj fakticky upraviť a používať zodpovedajúcu vojenskú terminológiu. Napr. článok [[Napoleonov vpád do Ruska]] bolo nutné úplne prerobiť. Mnohé vety zo strojovo prekladaných článkov sú štylisticky neohrabané alebo obsahujú chyby, námatkovo pozrite prvý odsek kapitoly Predohra v článku [https://sk.wikipedia.org/wiki/Smolensk%C3%A1_vojna#Predohra Smolenská vojna]. # Problémy so štylizáciou textu. Nie je nutné používať časticu "práve", "sám" atď. Napr. "práve ozbrojená intervencia Dánskeho kráľovstva", "pod velením samotného kráľa Kristiána IV." - v úvode článku [[Dánska vojna]]. Texty sú potom štylisticky neohrabané, neviem či je to opäť dôsledok strojového prekladu, alebo Vašej štylistickej neskúsenosti. * Vaše príspevky sú užitočné a je fajn že sa tematike venujete, ale prosím skúste s textami pracovať pozornejšie.--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 22:59, 1. január 2026 (UTC) == Bitka pri Narve (1700) == {{Urgentne upraviť autor|Bitka pri Narve (1700)}} --[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 20:51, 3. január 2026 (UTC) == [[Napoleonov vpád do Ruska]] == * Zaujímalo by ma, odkiaľ máte, že Napoleonov vpád do Ruska/Francúzska invázia do Ruska je súčasť [[Rusko-poľská vojna|Rusko-poľskej vojny]]? * Ktorej konkrétne, by to malo byť súčasťou? --[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 10:45, 4. január 2026 (UTC) :Dobrý deň Vám prajem, vážený pán redaktor Pelex. Ak Vás zaujíma, prečo som vôbec preštylizoval šablónu o Napoleonovom vpáde do Ruska tak, že som pridal v časti ,, súčasť" taký pojem ako ,, ,,Rusko-poľskej vojny", tak viem to v dobrom a slušnom poňatí vysvetliť. Keď som ešte len začínal dávať dokopy tvorbu článkov, ktoré boli svojím obsahom zamerané na vojny medzi Poľsko-litovským kráľovstvom a Ruským cárstvom v období 17. storočia, tak som si všimol ešte jednu stránku, ktorá neexistovala a to ,, Napoleonov vpád do Ruska" prezývaný ako ,, druhá poľská vojna". Pochopil som to takým spôsobom, že ak je táto stránka v tomto celom súbore, teda ,, Rusko-poľské vojny" povedal som si, že tá udalosť mohla byť súčasťou vojen medzi Poľskom a Ruskom, keď už je na tejto stránke. Určite nebol tento pojem vložený sem len tak. Ak to nie je pravda, teda že Napoleonov vpád do Ruska roku 1812 nebol nikdy súčasťou rusko-poľskej vojny, môžeme sa bez potýčok zhodnúť v tom, že to bez ega a hnevu pokojne preštylizujem a bude to predsa len v poriadku. Za Vašu pripomienku Vám veľmi pekne Ďakujem. Aspoň viem, v čom sa zlepšiť a nebyť urazený ale múdrejší a zručnejší redaktor. ::) --[[Redaktor:LoverofBattle12|LoverofBattle12]] ([[Diskusia s redaktorom:LoverofBattle12|diskusia]]) 12:19, 4. január 2026 (UTC) {{Urgentne upraviť autor|Kozácky hetmanát}} --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:23, 5. február 2026 (UTC) == Wikilinky na rozlišovacích stránkach == Ahoj, wikilinky na rozlišovacích stránkach nie sú vhodné. Rozlišovacie stránky nie sú stránky s obsahom, slúžia len na rýchle presmerovanie čitateľa na správny článok v prípade, že pre daný názov stránky môže existovať viacero významnov. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Bratislavsk%C3%BD_mier&diff=prev&oldid=8165376 Úpravy ako táto] teda nie sú úplne vhodné. Nech sa darí! [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:09, 14. február 2026 (UTC) :Dobrý neskorý večer Vám prajem, vážený pán redaktor KormiSK. :Nuž, po prečítaní tejto správy som si už jasne uvedomil to, že máte ako skúsený redaktor pravdu v tom poňatí, že som urobil chybu, čo ma skutočne mrzí. Ospravedlňujem sa za zbytočné chyby. Sľubujem, že takéto úpravy, ak sú chybné alebo až priam škodlivé, už realizovať skutočne nebudem. Polepším sa. Ďakujem a veľa pevného zdravia a úspechov vo Vašej profesii prajem. LoverofBattle12. --[[Redaktor:LoverofBattle12|LoverofBattle12]] ([[Diskusia s redaktorom:LoverofBattle12|diskusia]]) 21:21, 14. február 2026 (UTC) == Bitka pri Zborove (1649) == {{Urgentne upraviť autor|Bitka pri Zborove (1649)}} --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:08, 5. marec 2026 (UTC) {{Doplň zdroje|Bitka pri Zborove (1649)}} --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:08, 5. marec 2026 (UTC) == Zlá štylistika alebo nekvalitné preklady == Dobrý deň, ďakujeme vám za príspevky do Slovenskej Wikipédie. Máte trochu smolu, že píšete texty na témy, ktoré občas čítam. Dovolím si vás upozorniť, že aj texty vo Wikipédii majú mať svoj sémantický zmysel. * v článku [[Kambodžská genocída]], píšete že: "''Kambodžská genocída bola sériou krvavých praktík''..." To je prosím čo? * v tom istom článku ďalej píšete: "''Začiatkom apríla roku 1975 sa začala generálna ofenzíva vietnamskej armády s cieľom dobyť mesto Saigon a celé južné územie pod komunistickú vládu.''" Ktorej vietnamskej armády, Vietnamskej ľudovej armády alebo Armády Vietnamskej republiky? Viete, že dobyť celé územie pod komunistickú vládu sa po slovensky nehovorí? * alebo: "''Ženy mali povinnosť si ostrihať vlasy nakrátko a chodiť nakrátko upnuté až po vlastný krk v uniformných maoistických rovnošatách.''" * "'„Slobodný výber druha“ bol vyslovene odsudzovaný.''"... Červení khméri asi neboli naklonení ženám? * Štylistika viet z kapitol "Hrozivé tresty" a "Cheoung Ek ako „vražedné polia”" napr.: "''Všetci ľudia, ktorých režim uznal za nevhodných alebo nebezpečných, boli poslaní do jedného z väzení (Tuol Sleng) na mučenie. Išlo buď o dusenie zaživa alebo elektrické šoky či dokonca vytrhávanie zubov.''" Alebo "''Ak sa stalo to, že obyčajní a nevinní ľudia, označení ako „nepriatelia režimu“ prežili výsluch proti ľudskosti, boli násilne odvlečení smerom do vyhladzovacieho tábora Cheoung Ek, kde boli zlikvidovaní. Ich telá boli následne hádzané do masových hrobov.''" nezodpovedá odbornej štylistike požadovanej na Wikipédii. Podobné štylistické lapsusy vidím aj v texte [[Kambodžská občianska vojna]]. ("''V období po roku 1963 odišli Červení Khméri z mesta smerom na vidiek.''"; "''Červení Khméri, inšpirovaní politickým učením Mao Ce-tunga, presadzovali radikálnu agrárnu ideológiu založenú na prísnej vláde jednej politickej strany''"...). Oba články [[Kambodžská občianska vojna]] a [[Kambodžská genocída]] dávam na urgentnú úpravu, lebo takto nemôžu zostať. Nie ste tu prvý rok, podobné chyby nemožno tolerovať. Texty po vás treba kompletne prepracovať. Niekedy je ťažké sa vôbec dopátrať čo ste tým mysleli...--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 21:27, 2. máj 2026 (UTC) :Dobrý deň Vám prajem, vážený pán redaktor Pelex. :Ďakujem Vám veľmi pekne za to, že ste sa mi ozvali. Prečítal som si Vašu správu a musím uznať to, že ste mali jednoznačne pravdu. Tie štylistické chyby boli zbytočné. Spomenul som si na to, čo mi hovorila pani docentka pri tvorbe mojej bakalárskej práce. Povedala mi toto: ,, V jednoduchosti je krása". Mala pravdu. Presne ako Vy, keďže som tie vety zbytočne rozťahoval a vkladal výrazy, ktorým sa po prečítaní ťažko rozumelo napríklad ,, séria krvavých praktík" a Vaša odpoveď, že ,, To je prosím čo ?" :Zároveň som pracoval až príliš unáhlene a nevšimol som si opakujúce sa slovo vo vetách. Išlo o túto vetu, ktorú ste spomenuli medzi nami v tejto diskusii: ,, ''Ženy mali povinnosť si ostrihať vlasy nakrátko a chodiť nakrátko upnuté až po vlastný krk v uniformných maoistických rovnošatách.''" :Okrem iného som na to išiel dosť neodborne. Mám na mysli túto vetu: ,, ''Začiatkom apríla roku 1975 sa začala generálna ofenzíva vietnamskej armády s cieľom dobyť mesto Saigon a celé južné územie pod komunistickú vládu".'' Hneď na to ste mi odpovedali takto: ,, Ktorej vietnamskej armády, Vietnamskej ľudovej armády alebo Armády Vietnamskej republiky? Viete, že dobyť celé územie pod komunistickú vládu sa po slovensky nehovorí?" :Štylistické chyby som už odstránil a prepísal text do tej podoby, ako majú byť. Mrzí ma, že som sa ako redaktor na Wikipédii ešte skôr tak neprofesionálne zachoval. Mali ste pravdu. V každom prípade, podotýkam ešte raz a úprimne bez vulgarizmov, stránky sú už v poriadku, pretože presne tie gramatické chyby, ktoré ste mi spomenuli som bezodkladne a zároveň bez hádok odstránil. :Nie som ako iní redaktori v tom zmysle slova, že sa idem hádať. To nie. Celé dni, týždne a mesiace si priznávam chybu, ospravedlňujem sa a následne tie chyby odstraňujem. Viem, že som Vás predtým nahneval ale už je to štylisticky prepísané. Stačí, keď si to prečítate a uvidíte, že som Vám neklamal. :Môžeme sa teda opäť bez hádok, hnevu a vulgarizmov dohodnúť ako dvaja rozumní dospelí a zrelí muži a zároveň slušní redaktori na Wikipédii v tom, že mi tie stránky ponecháte bez zmazania, prosím ? Pekne Vás prosím. Veď už len to, že celé dni nielen s Vami ale aj ostatnými redaktormi komunikujem bez hádok a napravujem chyby, by Vás malo viesť k tomu, že mi môžete dať druhú šancu. Prosím. :Pevne verím, že som touto správou neublížil Vám ani sebe ale že som ukázal bezkonfliktný a rozumný charakter. Prajem Vám pekný deň a veľa úspechov vo Vašej tvorbe, pán redaktor Pelex. :) :S pozdravom redaktor LoverofBattle12. --[[Redaktor:LoverofBattle12|LoverofBattle12]] ([[Diskusia s redaktorom:LoverofBattle12|diskusia]]) 10:56, 3. máj 2026 (UTC) Problém sa týka aj ďalších článkov, napr. [[Kambodžsko-Vietnamská vojna]] --[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 22:15, 2. máj 2026 (UTC) :Dobrý neskorý večer Vám prajem, vážený pán redaktor Pelex. :Ďakujem Vám veľmi pekne za to, že ste sa mi znovu ozvali pre úpravu stránky pod názvom Kambodžsko-Vietnamská vojna". :Mali ste pravdu. Myslím to tentoraz vážne, pretože som si prečítal moju prácu a musím uznať, že bolo čo ešte preštylizovať. Tých gramatických chýb tam bolo dosť a povedal som si, že začnem bez hnevu a urážlivosti od seba a to takým spôsobom, že celý článok najprv prečítam a prepíšem. :Podarilo sa mi odstrániť až príliš frazeologické názvy kapitol a prepísať ich do takej viac jednoduchej formy. Zároveň som som prepísal niektoré slová, v ktorých boli gramatické preklepy jasne viditeľné presnejšie v skloňovaní a to hneď v prvej vete a závere pod názvom ,, Nové politické obzory pre Kambodžu". :Na jednej strane akceptujem a rozumiem, že som urobil chybu a zbytočnú. Na druhej strane by som iba rád v slušnom poňatí, teda bez ega, hnevu či vulgarizmov a vyhrážok podotkol to, že som tie chyby odstránil a článok som prepísal konečne bez chýb. :Viem, že ste boli s mojím prístupom nespokojní, lenže zlepšil som to a komunikoval som s Vami slušne, teda bez vyhrážok a vulgarizmov, čo by Vás možno tak trochu mohlo viesť k tomu, že viem byť rozumný redaktor na Wikipédii. Vieme sa opäť teda ako dvaja rozumní a dospelí muži v pokojnej atmosfére a bez hnevu dohodnúť o tom, či by ste boli taký láskavý a ponechali tie články platné a to bez zmazania, prosím Vás pekne ? :) :Sám viete, že celé dni a týždne som komunikoval s viacerými redaktormi bez urážania sa, teda iba s vďakou za kritiku, tak prečo byť ku mne dosť chladný ? :Prajem Vám to, nech ste hlavne zdravý a vo Vašej tvorbe na Wikipédii jednoznačne úspešný. :S pozdravom LoverofBattle12, redaktor na Wikipédii. :) --[[Redaktor:LoverofBattle12|LoverofBattle12]] ([[Diskusia s redaktorom:LoverofBattle12|diskusia]]) 21:29, 3. máj 2026 (UTC) ::Dobrý deň, ďakujem za pekné vinše a oceňujem slušné jednanie, je dôležité. To že sa venujete vojnovým témam, ktoré tu neboli spracované je naozaj chvályhodné. Ale treba povedať aj B, že tu nie sme od toho aby sme sa tu tľapkali po chrbte aké je všetko skvelé. Je nutné zlepšiť štylistiku vašich textov. Napr. písanie častice práve, ktorú veľmi obľubujete je v drvvivej väčšine prípadov - priam zbytočné. Diskutoval som to aj s inými redaktormi. Texty majú byť písané encyklopedickým štýlom, neutrálne a v podstate sucho, stručne jasne a výstižne bez zbytočných kľučiek. Nepíšete slohovú prácu. Držím vám palce pri zlepšovaní vašich textov. Odbremeníte aj redaktorov, ktorí to po vás opravujú.--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 11:24, 5. máj 2026 (UTC) :::Dobrý deň Vám prajem, vážený pán redaktor Pelex. Ďakujem Vám veľmi pekne za to, že ste sa mi znovu ozvali. Chápem a rešpektujem Vaše slová. Dám tie články dokopy tým, že prepíšem to, čo je potrebné. Súhlasím s Vami. Máte pravdu. Trochu som to pokazil a preto to dám dokopy. Viem, že sa mám v čom zlepšovať, pretože zjavne opakujem tie isté chyby, tak ale vieme sa opäť bez hnevu a výstrah dohodnúť na tom, že ak tie články preštylizujem, tak ich necháte bez zmazania, prosím ? :) :::Prajem Vám iba veľa pevného zdravia a úspechov vo Vašej tvorbe. :::S pozdravom redaktor LoverofBattle12. --[[Redaktor:LoverofBattle12|LoverofBattle12]] ([[Diskusia s redaktorom:LoverofBattle12|diskusia]]) 14:55, 5. máj 2026 (UTC) == IB == Ahoj, infoboxy píš, prosím Ťa, do stĺpcov, nie riadkov. A referencie radšej tiež, v riadkoch je problém niečo nájsť. Vďaka. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 13:59, 4. máj 2026 (UTC) == Kambodžsko-vietnamská vojna == {{Urgentne upraviť autor|Kambodžsko-vietnamská vojna}} --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 21:05, 17. máj 2026 (UTC) bxx80xdllsdnlkd1hmcne3b5htpm66l 8215708 8215706 2026-05-17T21:06:29Z Lalina 22926 /* Laoská občianska vojna */ nová sekcia 8215708 wikitext text/x-wiki {{Vitajte}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 10:20, 17. február 2024 (UTC) == Požeravacký mier == Ahoj. Keď budeš vytvárať stránky je vhodné si pozrieť aj finálny výsledok. Aby sa nestávali veci tipu: hromadné odriadkovania, medzerovanie, či zlé umiestnenia obrázkov. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:43, 24. február 2024 (UTC) == Dátumy a šablóna preklad == Ahoj, dátumy sa píšu takto: 10. 3. 2024 alebo 10. marec 2024 alebo 10. marca 2024 ,vždy s medzerou, nie bez medzery 10.3.2024 alebo 10.marec 2024 (tvary bez medzery sú nesprávne).<br> Nabudúce namiesto, Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ottoman–Habsburg wars na anglickej Wikipédii., použi [[Šablóna:Preklad|šablónu preklad]], [[Šablóna:Preklad|<nowiki>{{Preklad}}</nowiki>]]. --[[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 15:17, 9. marec 2024 (UTC) :<nowiki>~~~~</nowiki> --[[Redaktor:LoverofBattle12|LoverofBattle12]] ([[Diskusia s redaktorom:LoverofBattle12|diskusia]]) 16:32, 9. marec 2024 (UTC) == Urgent == {{Urgentne upraviť autor|Habsbursko-osmanské vojny v Uhorsku (1526 – 1568)}} Zdravím. Článok obsahuje doslovne opísané texty z https://dht.fphil.uniba.sk/mw/index.php/Habsbursko-osmansk%C3%A9_vojny_v_obdob%C3%AD_novoveku a knihy {{Citácia knihy | priezvisko = Kónya | meno = Peter | odkaz na autora = Peter Kónya | spoluautori = a kol. | titul = Dejiny Uhorska : (1000{{--}}1918) | vydanie text = [2. vyd.] | miesto = [Bratislava] | vydavateľ = Citadella | rok = 2014 | isbn = 978-80-89628-59-9 | počet strán = 787 | strany = }}. Je možné aj iných. Takto to ostať nemôže, text článku musí byť vašim dielom alebo byť predtým dostupný pod licenciou, ktorý je kompatibilná s CC na wiki. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 05:57, 17. jún 2024 (UTC) :{{Re|LoverofBattle12}} Ahoj, článok som ti presunul na [[Redaktor:LoverofBattle12/Habsbursko-osmanské vojny v Uhorsku (1526 – 1568)]], kde ho môžeš prípadne upraviť, než sa zase presunie do hlavného priestoru. Na základe poznámky od Vasiľa vyššie si nie som istý, či text neobsahuje ďalšie doslovne prebraté kusy textu, takže zatiaľ presúvam takto a môžeš na tom prípadne popracovať. :) [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) --[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 12:25, 5. júl 2024 (UTC) ::Dobrý neskorý večer prajem, pán redaktor KormiSK. Ospravedlňujem sa, ak som sa skôr neozval keďže som riešil tvorbu ďalších článkov. Ďakujem Vám veľmi pekne za to, že mi práve touto cestou chcete vyjsť v ústrety a zároveň mi pomôcť odstrániť zmienené chyby. Samozrejme, že dám dokopy obsah tak, aby bol preštylizovaný a verejnosti zrozumiteľne napísaný. Ďakujem a veľa šťastia vo Vašej tvorbe prajem. :) --[[Redaktor:LoverofBattle12|LoverofBattle12]] ([[Diskusia s redaktorom:LoverofBattle12|diskusia]]) 21:30, 6. júl 2024 (UTC) Aj citácie z {{Citácia knihy | priezvisko = Mrva | meno = Ivan | odkaz na autora = Ivan Mrva | priezvisko2 = Segeš | meno2 = Vladimír | titul = Dejiny Uhorska a Slováci | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Perfekt | rok = 2012 | isbn = 978-80-8046-586-5 | počet strán = 397 | strany = }} sú dosť na hrane. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 19:03, 6. júl 2024 (UTC) :Dobrý neskorý večer prajem, pán redaktor Vasiľ. Ospravedlňujem sa za to, že som sa ozval o čosi neskôr. Čo sa týka Vašej reakcie na môj článok, ktorý obsahuje chyby, ktoré ste zmienil v diskusii medzi nami, tak chápem, rozumiem a rešpektujem, že článok je potrebné preštylizovať, čomu sa tentokrát budem už inak, a to kvalitnejším prístupom venovať. Ďakujem a Vašej tvorbe iba to najlepšie prajem. :) --[[Redaktor:LoverofBattle12|LoverofBattle12]] ([[Diskusia s redaktorom:LoverofBattle12|diskusia]]) 21:32, 6. júl 2024 (UTC) :Dobrý neskorý večer prajem, pán redaktor Vasiľ. Ospravedlňujem sa ak vypisujem možno v nie príliš vhodnej chvíle alebo čase ibaže rád by som Vám dal vedieť, samozrejme ak smiem, že článok pod názvom ,, ''Habsbursko-osmanské vojny v Uhorsku (1526 - 1568)"'', ktorý je na samotnej stránke pod názvom '''<u>Osmansko-habsburské vojny</u>''' známy ako ,, ''Malá vojna''" som napokon preštylizoval. Čo sa týka samotnej úpravy a jej detailov, tak použil som aj ďalšie knižné zdroje s tým, že som si dal pozor na to, aby dané vedomosti boli zakomponované tentokrát už bez doslovného opisu. Zároveň sa mi podarilo zakomponovať do článku aj šablónu s údajmi samotného konfliktu. Pevne verím, že tentokrát už moja práca naozaj nesklame, a že článok, ak sa dá a bude to možné, tentokrát už naozaj ponecháte na Wikipédii, prosím Vás pekne. :) S pozdravom používateľ LoverofBattle12. --[[Redaktor:LoverofBattle12|LoverofBattle12]] ([[Diskusia s redaktorom:LoverofBattle12|diskusia]]) 00:22, 13. júl 2024 (UTC) ::{{Re|LoverofBattle12}} Ahoj, stránku si mal upravovať na odkaze vyššie a nie zakladať ako nový článok, ale to už je teraz celkom jedno. ::Pozerám, že vety sú preštylizované, to je celkom fajn; pozor akurát na to, aby to neboli ani vyložene parafrázy, ktoré tiež trochu hraničia s plagiátom. Zdroje nemám po ruke, takže nemôžem overiť, nakoľko je to z nich odpísané. Inak formátovanie, odkazy, referencie, to je super práca. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 08:44, 17. júl 2024 (UTC) :::Dobrý neskorý večer prajem, pán redaktor KormiSK. Ďakujem Vám pekne za to, že ste sa mi takto ozvali. Ak dovolíte, rád by som sa ospravedlnil za to, že som tak trochu vzišiel z cesty samotnej úpravy lenže som si povedal, že to skúsim znovu a tentokrát tak trochu naostro so slovami ,, risk je zisk". Ak máte na mysli plagiát, tak dám pozor, čestné slovo. Zároveň Vám Ďakujem veľmi pekne, že ste vedeli oceniť moju prácu prostredníctvom hodnotenia formátovania, odkazov a referencií, keďže som sa rozhodol použiť viac knižných zdrojov a nie jeden, z ktorého by som vety doslovne opísal. V každom prípade budem mať Vaše slová na pamäti. Ďakujem a pre Vašu tvorbu iba to najlepšie prajem. Používateľ LoverofBattle12. :) --[[Redaktor:LoverofBattle12|LoverofBattle12]] ([[Diskusia s redaktorom:LoverofBattle12|diskusia]]) 22:49, 17. júl 2024 (UTC) == Tituly == Ahoj, vďaka za príspevky o moslimských/tureckých tituloch! Chcel by som Ťa však zároveň poprosiť, ak je to v tvojich časových a zdrojových možnostiach, aby si ich skúsil (v úvode) prepracovať na trochu univerzálnejšie: [[vezír]] a [[bej]] totiž nie sú iba funkcie v [[Osmanská ríša|Osmanskej ríši]]. Ako asi aj vieš, na území bývalej Byzantskej ríše existovali pred ich obsadením Osmanskou ríšou viaceré turecké bejliky ([[:en:Anatolian beyliks]]), pričom tam funkcia beja bola trochu iná. Titul vezíra sa potom používal v moslimskom svete už v časoch [[Abbásovci|Abbásovcov]]. Lepšia štruktúra týchto článkov by preto bola všeobecnejší úvod (a napríklad aj s jednou-dvomi vetami o titule v Osmanskej ríši) a osobitné kapitoly napr. o titule v Osmanskej ríši. Vďaka za zváženie!--[[Redaktor:ScholastikosSVK|ScholastikosSVK]] ([[Diskusia s redaktorom:ScholastikosSVK|diskusia]]) 10:53, 8. september 2024 (UTC) == [[Hodejovský hrad]] == Zdravím! Ktorý [[Vladislav I. Jagelovský]] to bol? Text spomína I., ale link je na II. (a rozlišovačku).--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:59, 11. marec 2025 (UTC) :Dobrý neskorý večer Vám prajem, Vážený pán redaktor Jetam2. Prečítal som si Vašu správu a musím usúdiť, že máte pravdu. Odstránim túto chybu. --[[Redaktor:LoverofBattle12|LoverofBattle12]] ([[Diskusia s redaktorom:LoverofBattle12|diskusia]]) 23:02, 11. marec 2025 (UTC) ==Klaudia Francúzska== Tu : [[Klaudia Francúzska]] – si prepísal článok o celkom inej osobe. Tvoj článok by mal byť tu : [[Klaudia z Valois]], alebo potom vytvoriť rozlišovačku na dve Klaudie Francúzske. --[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BC:7400:2860:8108:1D8F:3D6B|2A02:AB04:27BC:7400:2860:8108:1D8F:3D6B]] 12:36, 22. marec 2025 (UTC) :Dobrý neskorý večer Vám prajem. Ospravedlňujem sa za rušenie vypisovaním tejto správy možno v nie príliš vhodnej chvíli alebo čase. V prvom rade Vám ďakujem pekne za odoslanie Vašej správy, pretože práve vďaka Vám viem, že chybu napraviť chcem. Dám to dokopy tak ako to má byť správne. Redaktor menom LoverofBattle. --[[Redaktor:LoverofBattle12|LoverofBattle12]] ([[Diskusia s redaktorom:LoverofBattle12|diskusia]]) 18:48, 22. marec 2025 (UTC) == WikiJar strednej a východnej Európy == Ahoj. Tvoje články by sa mohli stať súčasťou [[Wikipédia:WikiJar SVE 2025|WikiJari strednej a východnej Európy]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 23:30, 7. máj 2025 (UTC) == [[Landsknecht]] == Ahoj! Neplánuješ článok ešte rozšíriť? Dalo by sa pridať viac o význame, taktike, bitkách atď.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 07:53, 15. júl 2025 (UTC) == Chmeľnického povstanie == {{Urgentne upraviť autor|Chmeľnického povstanie}} --[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 13:28, 14. august 2025 (UTC) == [[Lausanneská mierová zmluva]] == {{Urgentne upraviť autor|Lausanneská mierová zmluva}} --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 00:07, 1. november 2025 (UTC) == Vertikálne odsadenia vkladaním prázdnych odsekov, nadrozmerné náhľady obr. a ďalšie neštandardné formátovanie == Zdravím. Už ťa na to viackrát upozorňovala IP, keďže to ale opakuješ stále znova, tak explicitne upozňujem aj tu: nepoužívaj prosím prázdne odzeky (tzn. viac než jeden vynechaný prázdny riadok v zdrojáku) ako formátovací nástroj, nemá to tam čo robiť. Rovnako obrázky k výkladu sa štandardne vkladajú bez uvádzania explicitných rozmerov náhľadov; preferované rozmery náhľadov si môžu ľudia customizovať v nastaveniach a toto sa s tým vylučuje. Ak je problém, že sa ti tam obrázky nezmestia, treba ich počet zredukovať (wiki nie je detská obrázková encyklopédia), prípadne ich vložiť do samostatnej sekcie na konci čl. formou galérie. Viď korektúra [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8121766]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:12, 17. november 2025 (UTC) :Nazdar, pls. dodržiavajte ideálny formát stránok na Wiki ([[Wikipédia:Príručka/Formátovanie]]). Niekedy tie úpravy formátovania zaberú celkom dosť času a je vhodné článkom zabezpečiť aj [[Pomoc:Medzijazykové odkazy|medzijazykové odkazy]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 23:34, 23. december 2025 (UTC) == Uršula Kanižaiová == Nazdar. Čo sa týka prípadných ďalších prekladov, pozri si pls. korektúry a doplnenia náležitostí [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ur%C5%A1ula_Kani%C5%BEaiov%C3%A1&diff=8124445&oldid=8124385]. Podstatná vec je tiež prepojenie s wikidata položkou (a tým s inojazyčnými verziami článku), buď vyhľadaním správnej položky na [https://www.wikidata.org/ Wikiúdajoch] a doplnením skwiki odkazu dolu v slote ''Wikipedia'' (v tomto prípade [https://www.wikidata.org/wiki/Q1104101#sitelinks-wikipedia]), alebo najjednoduchšie tu na skiwki cez link ''Pridať odkazy'' vpravo hore (v aktuálnom vizuáli Vector; v prípade klasického skinu Monobook vľavo dolu v slote ''jazyky'' ) a následným výberom niektorej wiki, kde heslo existuje a zadaním tamojšieho názvu (v tomto prípade trebárs cswiki a názov ''Uršula Kanižská''). Ak na preklad použiješ integrovaný prekladač ([[Special:ContentTranslation]]), vznikne toto prepojenie pri publikovaní prekladu automaticky. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:46, 23. november 2025 (UTC) == Terminológia a štylistika== Dobrý deň, všimol som si, že zakladáte články s vojenskou tematikou. Dovolil by som si upozorniť na niektoré opakované štylistické chyby vo vašich textoch, napr.: # nepoužívajte spojenie "vojenská bitka" (napr. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Bitka_pri_Var%C5%A1ave_(1656)&oldid=8141640 bitka pri Varšave] - správne má byť iba bitka, ozbrojené stretnutie a pod. podľa kontextu. Je pravda, že existujú aj iné bitky, napr. krčmové ale tým sa spravidla vo Wikipédii nevenujeme. # Nestačí články otrocky prekladať. Okrem použitia automatického prekladača je text nutné adekvátne štylisticky aj fakticky upraviť a používať zodpovedajúcu vojenskú terminológiu. Napr. článok [[Napoleonov vpád do Ruska]] bolo nutné úplne prerobiť. Mnohé vety zo strojovo prekladaných článkov sú štylisticky neohrabané alebo obsahujú chyby, námatkovo pozrite prvý odsek kapitoly Predohra v článku [https://sk.wikipedia.org/wiki/Smolensk%C3%A1_vojna#Predohra Smolenská vojna]. # Problémy so štylizáciou textu. Nie je nutné používať časticu "práve", "sám" atď. Napr. "práve ozbrojená intervencia Dánskeho kráľovstva", "pod velením samotného kráľa Kristiána IV." - v úvode článku [[Dánska vojna]]. Texty sú potom štylisticky neohrabané, neviem či je to opäť dôsledok strojového prekladu, alebo Vašej štylistickej neskúsenosti. * Vaše príspevky sú užitočné a je fajn že sa tematike venujete, ale prosím skúste s textami pracovať pozornejšie.--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 22:59, 1. január 2026 (UTC) == Bitka pri Narve (1700) == {{Urgentne upraviť autor|Bitka pri Narve (1700)}} --[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 20:51, 3. január 2026 (UTC) == [[Napoleonov vpád do Ruska]] == * Zaujímalo by ma, odkiaľ máte, že Napoleonov vpád do Ruska/Francúzska invázia do Ruska je súčasť [[Rusko-poľská vojna|Rusko-poľskej vojny]]? * Ktorej konkrétne, by to malo byť súčasťou? --[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 10:45, 4. január 2026 (UTC) :Dobrý deň Vám prajem, vážený pán redaktor Pelex. Ak Vás zaujíma, prečo som vôbec preštylizoval šablónu o Napoleonovom vpáde do Ruska tak, že som pridal v časti ,, súčasť" taký pojem ako ,, ,,Rusko-poľskej vojny", tak viem to v dobrom a slušnom poňatí vysvetliť. Keď som ešte len začínal dávať dokopy tvorbu článkov, ktoré boli svojím obsahom zamerané na vojny medzi Poľsko-litovským kráľovstvom a Ruským cárstvom v období 17. storočia, tak som si všimol ešte jednu stránku, ktorá neexistovala a to ,, Napoleonov vpád do Ruska" prezývaný ako ,, druhá poľská vojna". Pochopil som to takým spôsobom, že ak je táto stránka v tomto celom súbore, teda ,, Rusko-poľské vojny" povedal som si, že tá udalosť mohla byť súčasťou vojen medzi Poľskom a Ruskom, keď už je na tejto stránke. Určite nebol tento pojem vložený sem len tak. Ak to nie je pravda, teda že Napoleonov vpád do Ruska roku 1812 nebol nikdy súčasťou rusko-poľskej vojny, môžeme sa bez potýčok zhodnúť v tom, že to bez ega a hnevu pokojne preštylizujem a bude to predsa len v poriadku. Za Vašu pripomienku Vám veľmi pekne Ďakujem. Aspoň viem, v čom sa zlepšiť a nebyť urazený ale múdrejší a zručnejší redaktor. ::) --[[Redaktor:LoverofBattle12|LoverofBattle12]] ([[Diskusia s redaktorom:LoverofBattle12|diskusia]]) 12:19, 4. január 2026 (UTC) {{Urgentne upraviť autor|Kozácky hetmanát}} --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:23, 5. február 2026 (UTC) == Wikilinky na rozlišovacích stránkach == Ahoj, wikilinky na rozlišovacích stránkach nie sú vhodné. Rozlišovacie stránky nie sú stránky s obsahom, slúžia len na rýchle presmerovanie čitateľa na správny článok v prípade, že pre daný názov stránky môže existovať viacero významnov. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Bratislavsk%C3%BD_mier&diff=prev&oldid=8165376 Úpravy ako táto] teda nie sú úplne vhodné. Nech sa darí! [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:09, 14. február 2026 (UTC) :Dobrý neskorý večer Vám prajem, vážený pán redaktor KormiSK. :Nuž, po prečítaní tejto správy som si už jasne uvedomil to, že máte ako skúsený redaktor pravdu v tom poňatí, že som urobil chybu, čo ma skutočne mrzí. Ospravedlňujem sa za zbytočné chyby. Sľubujem, že takéto úpravy, ak sú chybné alebo až priam škodlivé, už realizovať skutočne nebudem. Polepším sa. Ďakujem a veľa pevného zdravia a úspechov vo Vašej profesii prajem. LoverofBattle12. --[[Redaktor:LoverofBattle12|LoverofBattle12]] ([[Diskusia s redaktorom:LoverofBattle12|diskusia]]) 21:21, 14. február 2026 (UTC) == Bitka pri Zborove (1649) == {{Urgentne upraviť autor|Bitka pri Zborove (1649)}} --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:08, 5. marec 2026 (UTC) {{Doplň zdroje|Bitka pri Zborove (1649)}} --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:08, 5. marec 2026 (UTC) == Zlá štylistika alebo nekvalitné preklady == Dobrý deň, ďakujeme vám za príspevky do Slovenskej Wikipédie. Máte trochu smolu, že píšete texty na témy, ktoré občas čítam. Dovolím si vás upozorniť, že aj texty vo Wikipédii majú mať svoj sémantický zmysel. * v článku [[Kambodžská genocída]], píšete že: "''Kambodžská genocída bola sériou krvavých praktík''..." To je prosím čo? * v tom istom článku ďalej píšete: "''Začiatkom apríla roku 1975 sa začala generálna ofenzíva vietnamskej armády s cieľom dobyť mesto Saigon a celé južné územie pod komunistickú vládu.''" Ktorej vietnamskej armády, Vietnamskej ľudovej armády alebo Armády Vietnamskej republiky? Viete, že dobyť celé územie pod komunistickú vládu sa po slovensky nehovorí? * alebo: "''Ženy mali povinnosť si ostrihať vlasy nakrátko a chodiť nakrátko upnuté až po vlastný krk v uniformných maoistických rovnošatách.''" * "'„Slobodný výber druha“ bol vyslovene odsudzovaný.''"... Červení khméri asi neboli naklonení ženám? * Štylistika viet z kapitol "Hrozivé tresty" a "Cheoung Ek ako „vražedné polia”" napr.: "''Všetci ľudia, ktorých režim uznal za nevhodných alebo nebezpečných, boli poslaní do jedného z väzení (Tuol Sleng) na mučenie. Išlo buď o dusenie zaživa alebo elektrické šoky či dokonca vytrhávanie zubov.''" Alebo "''Ak sa stalo to, že obyčajní a nevinní ľudia, označení ako „nepriatelia režimu“ prežili výsluch proti ľudskosti, boli násilne odvlečení smerom do vyhladzovacieho tábora Cheoung Ek, kde boli zlikvidovaní. Ich telá boli následne hádzané do masových hrobov.''" nezodpovedá odbornej štylistike požadovanej na Wikipédii. Podobné štylistické lapsusy vidím aj v texte [[Kambodžská občianska vojna]]. ("''V období po roku 1963 odišli Červení Khméri z mesta smerom na vidiek.''"; "''Červení Khméri, inšpirovaní politickým učením Mao Ce-tunga, presadzovali radikálnu agrárnu ideológiu založenú na prísnej vláde jednej politickej strany''"...). Oba články [[Kambodžská občianska vojna]] a [[Kambodžská genocída]] dávam na urgentnú úpravu, lebo takto nemôžu zostať. Nie ste tu prvý rok, podobné chyby nemožno tolerovať. Texty po vás treba kompletne prepracovať. Niekedy je ťažké sa vôbec dopátrať čo ste tým mysleli...--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 21:27, 2. máj 2026 (UTC) :Dobrý deň Vám prajem, vážený pán redaktor Pelex. :Ďakujem Vám veľmi pekne za to, že ste sa mi ozvali. Prečítal som si Vašu správu a musím uznať to, že ste mali jednoznačne pravdu. Tie štylistické chyby boli zbytočné. Spomenul som si na to, čo mi hovorila pani docentka pri tvorbe mojej bakalárskej práce. Povedala mi toto: ,, V jednoduchosti je krása". Mala pravdu. Presne ako Vy, keďže som tie vety zbytočne rozťahoval a vkladal výrazy, ktorým sa po prečítaní ťažko rozumelo napríklad ,, séria krvavých praktík" a Vaša odpoveď, že ,, To je prosím čo ?" :Zároveň som pracoval až príliš unáhlene a nevšimol som si opakujúce sa slovo vo vetách. Išlo o túto vetu, ktorú ste spomenuli medzi nami v tejto diskusii: ,, ''Ženy mali povinnosť si ostrihať vlasy nakrátko a chodiť nakrátko upnuté až po vlastný krk v uniformných maoistických rovnošatách.''" :Okrem iného som na to išiel dosť neodborne. Mám na mysli túto vetu: ,, ''Začiatkom apríla roku 1975 sa začala generálna ofenzíva vietnamskej armády s cieľom dobyť mesto Saigon a celé južné územie pod komunistickú vládu".'' Hneď na to ste mi odpovedali takto: ,, Ktorej vietnamskej armády, Vietnamskej ľudovej armády alebo Armády Vietnamskej republiky? Viete, že dobyť celé územie pod komunistickú vládu sa po slovensky nehovorí?" :Štylistické chyby som už odstránil a prepísal text do tej podoby, ako majú byť. Mrzí ma, že som sa ako redaktor na Wikipédii ešte skôr tak neprofesionálne zachoval. Mali ste pravdu. V každom prípade, podotýkam ešte raz a úprimne bez vulgarizmov, stránky sú už v poriadku, pretože presne tie gramatické chyby, ktoré ste mi spomenuli som bezodkladne a zároveň bez hádok odstránil. :Nie som ako iní redaktori v tom zmysle slova, že sa idem hádať. To nie. Celé dni, týždne a mesiace si priznávam chybu, ospravedlňujem sa a následne tie chyby odstraňujem. Viem, že som Vás predtým nahneval ale už je to štylisticky prepísané. Stačí, keď si to prečítate a uvidíte, že som Vám neklamal. :Môžeme sa teda opäť bez hádok, hnevu a vulgarizmov dohodnúť ako dvaja rozumní dospelí a zrelí muži a zároveň slušní redaktori na Wikipédii v tom, že mi tie stránky ponecháte bez zmazania, prosím ? Pekne Vás prosím. Veď už len to, že celé dni nielen s Vami ale aj ostatnými redaktormi komunikujem bez hádok a napravujem chyby, by Vás malo viesť k tomu, že mi môžete dať druhú šancu. Prosím. :Pevne verím, že som touto správou neublížil Vám ani sebe ale že som ukázal bezkonfliktný a rozumný charakter. Prajem Vám pekný deň a veľa úspechov vo Vašej tvorbe, pán redaktor Pelex. :) :S pozdravom redaktor LoverofBattle12. --[[Redaktor:LoverofBattle12|LoverofBattle12]] ([[Diskusia s redaktorom:LoverofBattle12|diskusia]]) 10:56, 3. máj 2026 (UTC) Problém sa týka aj ďalších článkov, napr. [[Kambodžsko-Vietnamská vojna]] --[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 22:15, 2. máj 2026 (UTC) :Dobrý neskorý večer Vám prajem, vážený pán redaktor Pelex. :Ďakujem Vám veľmi pekne za to, že ste sa mi znovu ozvali pre úpravu stránky pod názvom Kambodžsko-Vietnamská vojna". :Mali ste pravdu. Myslím to tentoraz vážne, pretože som si prečítal moju prácu a musím uznať, že bolo čo ešte preštylizovať. Tých gramatických chýb tam bolo dosť a povedal som si, že začnem bez hnevu a urážlivosti od seba a to takým spôsobom, že celý článok najprv prečítam a prepíšem. :Podarilo sa mi odstrániť až príliš frazeologické názvy kapitol a prepísať ich do takej viac jednoduchej formy. Zároveň som som prepísal niektoré slová, v ktorých boli gramatické preklepy jasne viditeľné presnejšie v skloňovaní a to hneď v prvej vete a závere pod názvom ,, Nové politické obzory pre Kambodžu". :Na jednej strane akceptujem a rozumiem, že som urobil chybu a zbytočnú. Na druhej strane by som iba rád v slušnom poňatí, teda bez ega, hnevu či vulgarizmov a vyhrážok podotkol to, že som tie chyby odstránil a článok som prepísal konečne bez chýb. :Viem, že ste boli s mojím prístupom nespokojní, lenže zlepšil som to a komunikoval som s Vami slušne, teda bez vyhrážok a vulgarizmov, čo by Vás možno tak trochu mohlo viesť k tomu, že viem byť rozumný redaktor na Wikipédii. Vieme sa opäť teda ako dvaja rozumní a dospelí muži v pokojnej atmosfére a bez hnevu dohodnúť o tom, či by ste boli taký láskavý a ponechali tie články platné a to bez zmazania, prosím Vás pekne ? :) :Sám viete, že celé dni a týždne som komunikoval s viacerými redaktormi bez urážania sa, teda iba s vďakou za kritiku, tak prečo byť ku mne dosť chladný ? :Prajem Vám to, nech ste hlavne zdravý a vo Vašej tvorbe na Wikipédii jednoznačne úspešný. :S pozdravom LoverofBattle12, redaktor na Wikipédii. :) --[[Redaktor:LoverofBattle12|LoverofBattle12]] ([[Diskusia s redaktorom:LoverofBattle12|diskusia]]) 21:29, 3. máj 2026 (UTC) ::Dobrý deň, ďakujem za pekné vinše a oceňujem slušné jednanie, je dôležité. To že sa venujete vojnovým témam, ktoré tu neboli spracované je naozaj chvályhodné. Ale treba povedať aj B, že tu nie sme od toho aby sme sa tu tľapkali po chrbte aké je všetko skvelé. Je nutné zlepšiť štylistiku vašich textov. Napr. písanie častice práve, ktorú veľmi obľubujete je v drvvivej väčšine prípadov - priam zbytočné. Diskutoval som to aj s inými redaktormi. Texty majú byť písané encyklopedickým štýlom, neutrálne a v podstate sucho, stručne jasne a výstižne bez zbytočných kľučiek. Nepíšete slohovú prácu. Držím vám palce pri zlepšovaní vašich textov. Odbremeníte aj redaktorov, ktorí to po vás opravujú.--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 11:24, 5. máj 2026 (UTC) :::Dobrý deň Vám prajem, vážený pán redaktor Pelex. Ďakujem Vám veľmi pekne za to, že ste sa mi znovu ozvali. Chápem a rešpektujem Vaše slová. Dám tie články dokopy tým, že prepíšem to, čo je potrebné. Súhlasím s Vami. Máte pravdu. Trochu som to pokazil a preto to dám dokopy. Viem, že sa mám v čom zlepšovať, pretože zjavne opakujem tie isté chyby, tak ale vieme sa opäť bez hnevu a výstrah dohodnúť na tom, že ak tie články preštylizujem, tak ich necháte bez zmazania, prosím ? :) :::Prajem Vám iba veľa pevného zdravia a úspechov vo Vašej tvorbe. :::S pozdravom redaktor LoverofBattle12. --[[Redaktor:LoverofBattle12|LoverofBattle12]] ([[Diskusia s redaktorom:LoverofBattle12|diskusia]]) 14:55, 5. máj 2026 (UTC) == IB == Ahoj, infoboxy píš, prosím Ťa, do stĺpcov, nie riadkov. A referencie radšej tiež, v riadkoch je problém niečo nájsť. Vďaka. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 13:59, 4. máj 2026 (UTC) == Kambodžsko-vietnamská vojna == {{Urgentne upraviť autor|Kambodžsko-vietnamská vojna}} --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 21:05, 17. máj 2026 (UTC) == Laoská občianska vojna == {{Urgentne upraviť autor|Laoská občianska vojna}} --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 21:06, 17. máj 2026 (UTC) Takmer všetky Tvoje nové články sú urgenty, tak prosím Ťa zastav a daj ich do poriadku. Ale nie odstraňovaním aktuálnych šablón. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 21:06, 17. máj 2026 (UTC) ez7m84dcmju3beq2ki7o49lj6zf6vv0 8215710 8215708 2026-05-17T21:07:16Z Lalina 22926 /* Vojna za nezávislosť Východného Timoru */ nová sekcia 8215710 wikitext text/x-wiki {{Vitajte}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 10:20, 17. február 2024 (UTC) == Požeravacký mier == Ahoj. Keď budeš vytvárať stránky je vhodné si pozrieť aj finálny výsledok. Aby sa nestávali veci tipu: hromadné odriadkovania, medzerovanie, či zlé umiestnenia obrázkov. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:43, 24. február 2024 (UTC) == Dátumy a šablóna preklad == Ahoj, dátumy sa píšu takto: 10. 3. 2024 alebo 10. marec 2024 alebo 10. marca 2024 ,vždy s medzerou, nie bez medzery 10.3.2024 alebo 10.marec 2024 (tvary bez medzery sú nesprávne).<br> Nabudúce namiesto, Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ottoman–Habsburg wars na anglickej Wikipédii., použi [[Šablóna:Preklad|šablónu preklad]], [[Šablóna:Preklad|<nowiki>{{Preklad}}</nowiki>]]. --[[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 15:17, 9. marec 2024 (UTC) :<nowiki>~~~~</nowiki> --[[Redaktor:LoverofBattle12|LoverofBattle12]] ([[Diskusia s redaktorom:LoverofBattle12|diskusia]]) 16:32, 9. marec 2024 (UTC) == Urgent == {{Urgentne upraviť autor|Habsbursko-osmanské vojny v Uhorsku (1526 – 1568)}} Zdravím. Článok obsahuje doslovne opísané texty z https://dht.fphil.uniba.sk/mw/index.php/Habsbursko-osmansk%C3%A9_vojny_v_obdob%C3%AD_novoveku a knihy {{Citácia knihy | priezvisko = Kónya | meno = Peter | odkaz na autora = Peter Kónya | spoluautori = a kol. | titul = Dejiny Uhorska : (1000{{--}}1918) | vydanie text = [2. vyd.] | miesto = [Bratislava] | vydavateľ = Citadella | rok = 2014 | isbn = 978-80-89628-59-9 | počet strán = 787 | strany = }}. Je možné aj iných. Takto to ostať nemôže, text článku musí byť vašim dielom alebo byť predtým dostupný pod licenciou, ktorý je kompatibilná s CC na wiki. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 05:57, 17. jún 2024 (UTC) :{{Re|LoverofBattle12}} Ahoj, článok som ti presunul na [[Redaktor:LoverofBattle12/Habsbursko-osmanské vojny v Uhorsku (1526 – 1568)]], kde ho môžeš prípadne upraviť, než sa zase presunie do hlavného priestoru. Na základe poznámky od Vasiľa vyššie si nie som istý, či text neobsahuje ďalšie doslovne prebraté kusy textu, takže zatiaľ presúvam takto a môžeš na tom prípadne popracovať. :) [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) --[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 12:25, 5. júl 2024 (UTC) ::Dobrý neskorý večer prajem, pán redaktor KormiSK. Ospravedlňujem sa, ak som sa skôr neozval keďže som riešil tvorbu ďalších článkov. Ďakujem Vám veľmi pekne za to, že mi práve touto cestou chcete vyjsť v ústrety a zároveň mi pomôcť odstrániť zmienené chyby. Samozrejme, že dám dokopy obsah tak, aby bol preštylizovaný a verejnosti zrozumiteľne napísaný. Ďakujem a veľa šťastia vo Vašej tvorbe prajem. :) --[[Redaktor:LoverofBattle12|LoverofBattle12]] ([[Diskusia s redaktorom:LoverofBattle12|diskusia]]) 21:30, 6. júl 2024 (UTC) Aj citácie z {{Citácia knihy | priezvisko = Mrva | meno = Ivan | odkaz na autora = Ivan Mrva | priezvisko2 = Segeš | meno2 = Vladimír | titul = Dejiny Uhorska a Slováci | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Perfekt | rok = 2012 | isbn = 978-80-8046-586-5 | počet strán = 397 | strany = }} sú dosť na hrane. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 19:03, 6. júl 2024 (UTC) :Dobrý neskorý večer prajem, pán redaktor Vasiľ. Ospravedlňujem sa za to, že som sa ozval o čosi neskôr. Čo sa týka Vašej reakcie na môj článok, ktorý obsahuje chyby, ktoré ste zmienil v diskusii medzi nami, tak chápem, rozumiem a rešpektujem, že článok je potrebné preštylizovať, čomu sa tentokrát budem už inak, a to kvalitnejším prístupom venovať. Ďakujem a Vašej tvorbe iba to najlepšie prajem. :) --[[Redaktor:LoverofBattle12|LoverofBattle12]] ([[Diskusia s redaktorom:LoverofBattle12|diskusia]]) 21:32, 6. júl 2024 (UTC) :Dobrý neskorý večer prajem, pán redaktor Vasiľ. Ospravedlňujem sa ak vypisujem možno v nie príliš vhodnej chvíle alebo čase ibaže rád by som Vám dal vedieť, samozrejme ak smiem, že článok pod názvom ,, ''Habsbursko-osmanské vojny v Uhorsku (1526 - 1568)"'', ktorý je na samotnej stránke pod názvom '''<u>Osmansko-habsburské vojny</u>''' známy ako ,, ''Malá vojna''" som napokon preštylizoval. Čo sa týka samotnej úpravy a jej detailov, tak použil som aj ďalšie knižné zdroje s tým, že som si dal pozor na to, aby dané vedomosti boli zakomponované tentokrát už bez doslovného opisu. Zároveň sa mi podarilo zakomponovať do článku aj šablónu s údajmi samotného konfliktu. Pevne verím, že tentokrát už moja práca naozaj nesklame, a že článok, ak sa dá a bude to možné, tentokrát už naozaj ponecháte na Wikipédii, prosím Vás pekne. :) S pozdravom používateľ LoverofBattle12. --[[Redaktor:LoverofBattle12|LoverofBattle12]] ([[Diskusia s redaktorom:LoverofBattle12|diskusia]]) 00:22, 13. júl 2024 (UTC) ::{{Re|LoverofBattle12}} Ahoj, stránku si mal upravovať na odkaze vyššie a nie zakladať ako nový článok, ale to už je teraz celkom jedno. ::Pozerám, že vety sú preštylizované, to je celkom fajn; pozor akurát na to, aby to neboli ani vyložene parafrázy, ktoré tiež trochu hraničia s plagiátom. Zdroje nemám po ruke, takže nemôžem overiť, nakoľko je to z nich odpísané. Inak formátovanie, odkazy, referencie, to je super práca. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 08:44, 17. júl 2024 (UTC) :::Dobrý neskorý večer prajem, pán redaktor KormiSK. Ďakujem Vám pekne za to, že ste sa mi takto ozvali. Ak dovolíte, rád by som sa ospravedlnil za to, že som tak trochu vzišiel z cesty samotnej úpravy lenže som si povedal, že to skúsim znovu a tentokrát tak trochu naostro so slovami ,, risk je zisk". Ak máte na mysli plagiát, tak dám pozor, čestné slovo. Zároveň Vám Ďakujem veľmi pekne, že ste vedeli oceniť moju prácu prostredníctvom hodnotenia formátovania, odkazov a referencií, keďže som sa rozhodol použiť viac knižných zdrojov a nie jeden, z ktorého by som vety doslovne opísal. V každom prípade budem mať Vaše slová na pamäti. Ďakujem a pre Vašu tvorbu iba to najlepšie prajem. Používateľ LoverofBattle12. :) --[[Redaktor:LoverofBattle12|LoverofBattle12]] ([[Diskusia s redaktorom:LoverofBattle12|diskusia]]) 22:49, 17. júl 2024 (UTC) == Tituly == Ahoj, vďaka za príspevky o moslimských/tureckých tituloch! Chcel by som Ťa však zároveň poprosiť, ak je to v tvojich časových a zdrojových možnostiach, aby si ich skúsil (v úvode) prepracovať na trochu univerzálnejšie: [[vezír]] a [[bej]] totiž nie sú iba funkcie v [[Osmanská ríša|Osmanskej ríši]]. Ako asi aj vieš, na území bývalej Byzantskej ríše existovali pred ich obsadením Osmanskou ríšou viaceré turecké bejliky ([[:en:Anatolian beyliks]]), pričom tam funkcia beja bola trochu iná. Titul vezíra sa potom používal v moslimskom svete už v časoch [[Abbásovci|Abbásovcov]]. Lepšia štruktúra týchto článkov by preto bola všeobecnejší úvod (a napríklad aj s jednou-dvomi vetami o titule v Osmanskej ríši) a osobitné kapitoly napr. o titule v Osmanskej ríši. Vďaka za zváženie!--[[Redaktor:ScholastikosSVK|ScholastikosSVK]] ([[Diskusia s redaktorom:ScholastikosSVK|diskusia]]) 10:53, 8. september 2024 (UTC) == [[Hodejovský hrad]] == Zdravím! Ktorý [[Vladislav I. Jagelovský]] to bol? Text spomína I., ale link je na II. (a rozlišovačku).--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:59, 11. marec 2025 (UTC) :Dobrý neskorý večer Vám prajem, Vážený pán redaktor Jetam2. Prečítal som si Vašu správu a musím usúdiť, že máte pravdu. Odstránim túto chybu. --[[Redaktor:LoverofBattle12|LoverofBattle12]] ([[Diskusia s redaktorom:LoverofBattle12|diskusia]]) 23:02, 11. marec 2025 (UTC) ==Klaudia Francúzska== Tu : [[Klaudia Francúzska]] – si prepísal článok o celkom inej osobe. Tvoj článok by mal byť tu : [[Klaudia z Valois]], alebo potom vytvoriť rozlišovačku na dve Klaudie Francúzske. --[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BC:7400:2860:8108:1D8F:3D6B|2A02:AB04:27BC:7400:2860:8108:1D8F:3D6B]] 12:36, 22. marec 2025 (UTC) :Dobrý neskorý večer Vám prajem. Ospravedlňujem sa za rušenie vypisovaním tejto správy možno v nie príliš vhodnej chvíli alebo čase. V prvom rade Vám ďakujem pekne za odoslanie Vašej správy, pretože práve vďaka Vám viem, že chybu napraviť chcem. Dám to dokopy tak ako to má byť správne. Redaktor menom LoverofBattle. --[[Redaktor:LoverofBattle12|LoverofBattle12]] ([[Diskusia s redaktorom:LoverofBattle12|diskusia]]) 18:48, 22. marec 2025 (UTC) == WikiJar strednej a východnej Európy == Ahoj. Tvoje články by sa mohli stať súčasťou [[Wikipédia:WikiJar SVE 2025|WikiJari strednej a východnej Európy]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 23:30, 7. máj 2025 (UTC) == [[Landsknecht]] == Ahoj! Neplánuješ článok ešte rozšíriť? Dalo by sa pridať viac o význame, taktike, bitkách atď.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 07:53, 15. júl 2025 (UTC) == Chmeľnického povstanie == {{Urgentne upraviť autor|Chmeľnického povstanie}} --[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 13:28, 14. august 2025 (UTC) == [[Lausanneská mierová zmluva]] == {{Urgentne upraviť autor|Lausanneská mierová zmluva}} --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 00:07, 1. november 2025 (UTC) == Vertikálne odsadenia vkladaním prázdnych odsekov, nadrozmerné náhľady obr. a ďalšie neštandardné formátovanie == Zdravím. Už ťa na to viackrát upozorňovala IP, keďže to ale opakuješ stále znova, tak explicitne upozňujem aj tu: nepoužívaj prosím prázdne odzeky (tzn. viac než jeden vynechaný prázdny riadok v zdrojáku) ako formátovací nástroj, nemá to tam čo robiť. Rovnako obrázky k výkladu sa štandardne vkladajú bez uvádzania explicitných rozmerov náhľadov; preferované rozmery náhľadov si môžu ľudia customizovať v nastaveniach a toto sa s tým vylučuje. Ak je problém, že sa ti tam obrázky nezmestia, treba ich počet zredukovať (wiki nie je detská obrázková encyklopédia), prípadne ich vložiť do samostatnej sekcie na konci čl. formou galérie. Viď korektúra [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8121766]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:12, 17. november 2025 (UTC) :Nazdar, pls. dodržiavajte ideálny formát stránok na Wiki ([[Wikipédia:Príručka/Formátovanie]]). Niekedy tie úpravy formátovania zaberú celkom dosť času a je vhodné článkom zabezpečiť aj [[Pomoc:Medzijazykové odkazy|medzijazykové odkazy]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 23:34, 23. december 2025 (UTC) == Uršula Kanižaiová == Nazdar. Čo sa týka prípadných ďalších prekladov, pozri si pls. korektúry a doplnenia náležitostí [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ur%C5%A1ula_Kani%C5%BEaiov%C3%A1&diff=8124445&oldid=8124385]. Podstatná vec je tiež prepojenie s wikidata položkou (a tým s inojazyčnými verziami článku), buď vyhľadaním správnej položky na [https://www.wikidata.org/ Wikiúdajoch] a doplnením skwiki odkazu dolu v slote ''Wikipedia'' (v tomto prípade [https://www.wikidata.org/wiki/Q1104101#sitelinks-wikipedia]), alebo najjednoduchšie tu na skiwki cez link ''Pridať odkazy'' vpravo hore (v aktuálnom vizuáli Vector; v prípade klasického skinu Monobook vľavo dolu v slote ''jazyky'' ) a následným výberom niektorej wiki, kde heslo existuje a zadaním tamojšieho názvu (v tomto prípade trebárs cswiki a názov ''Uršula Kanižská''). Ak na preklad použiješ integrovaný prekladač ([[Special:ContentTranslation]]), vznikne toto prepojenie pri publikovaní prekladu automaticky. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:46, 23. november 2025 (UTC) == Terminológia a štylistika== Dobrý deň, všimol som si, že zakladáte články s vojenskou tematikou. Dovolil by som si upozorniť na niektoré opakované štylistické chyby vo vašich textoch, napr.: # nepoužívajte spojenie "vojenská bitka" (napr. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Bitka_pri_Var%C5%A1ave_(1656)&oldid=8141640 bitka pri Varšave] - správne má byť iba bitka, ozbrojené stretnutie a pod. podľa kontextu. Je pravda, že existujú aj iné bitky, napr. krčmové ale tým sa spravidla vo Wikipédii nevenujeme. # Nestačí články otrocky prekladať. Okrem použitia automatického prekladača je text nutné adekvátne štylisticky aj fakticky upraviť a používať zodpovedajúcu vojenskú terminológiu. Napr. článok [[Napoleonov vpád do Ruska]] bolo nutné úplne prerobiť. Mnohé vety zo strojovo prekladaných článkov sú štylisticky neohrabané alebo obsahujú chyby, námatkovo pozrite prvý odsek kapitoly Predohra v článku [https://sk.wikipedia.org/wiki/Smolensk%C3%A1_vojna#Predohra Smolenská vojna]. # Problémy so štylizáciou textu. Nie je nutné používať časticu "práve", "sám" atď. Napr. "práve ozbrojená intervencia Dánskeho kráľovstva", "pod velením samotného kráľa Kristiána IV." - v úvode článku [[Dánska vojna]]. Texty sú potom štylisticky neohrabané, neviem či je to opäť dôsledok strojového prekladu, alebo Vašej štylistickej neskúsenosti. * Vaše príspevky sú užitočné a je fajn že sa tematike venujete, ale prosím skúste s textami pracovať pozornejšie.--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 22:59, 1. január 2026 (UTC) == Bitka pri Narve (1700) == {{Urgentne upraviť autor|Bitka pri Narve (1700)}} --[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 20:51, 3. január 2026 (UTC) == [[Napoleonov vpád do Ruska]] == * Zaujímalo by ma, odkiaľ máte, že Napoleonov vpád do Ruska/Francúzska invázia do Ruska je súčasť [[Rusko-poľská vojna|Rusko-poľskej vojny]]? * Ktorej konkrétne, by to malo byť súčasťou? --[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 10:45, 4. január 2026 (UTC) :Dobrý deň Vám prajem, vážený pán redaktor Pelex. Ak Vás zaujíma, prečo som vôbec preštylizoval šablónu o Napoleonovom vpáde do Ruska tak, že som pridal v časti ,, súčasť" taký pojem ako ,, ,,Rusko-poľskej vojny", tak viem to v dobrom a slušnom poňatí vysvetliť. Keď som ešte len začínal dávať dokopy tvorbu článkov, ktoré boli svojím obsahom zamerané na vojny medzi Poľsko-litovským kráľovstvom a Ruským cárstvom v období 17. storočia, tak som si všimol ešte jednu stránku, ktorá neexistovala a to ,, Napoleonov vpád do Ruska" prezývaný ako ,, druhá poľská vojna". Pochopil som to takým spôsobom, že ak je táto stránka v tomto celom súbore, teda ,, Rusko-poľské vojny" povedal som si, že tá udalosť mohla byť súčasťou vojen medzi Poľskom a Ruskom, keď už je na tejto stránke. Určite nebol tento pojem vložený sem len tak. Ak to nie je pravda, teda že Napoleonov vpád do Ruska roku 1812 nebol nikdy súčasťou rusko-poľskej vojny, môžeme sa bez potýčok zhodnúť v tom, že to bez ega a hnevu pokojne preštylizujem a bude to predsa len v poriadku. Za Vašu pripomienku Vám veľmi pekne Ďakujem. Aspoň viem, v čom sa zlepšiť a nebyť urazený ale múdrejší a zručnejší redaktor. ::) --[[Redaktor:LoverofBattle12|LoverofBattle12]] ([[Diskusia s redaktorom:LoverofBattle12|diskusia]]) 12:19, 4. január 2026 (UTC) {{Urgentne upraviť autor|Kozácky hetmanát}} --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:23, 5. február 2026 (UTC) == Wikilinky na rozlišovacích stránkach == Ahoj, wikilinky na rozlišovacích stránkach nie sú vhodné. Rozlišovacie stránky nie sú stránky s obsahom, slúžia len na rýchle presmerovanie čitateľa na správny článok v prípade, že pre daný názov stránky môže existovať viacero významnov. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Bratislavsk%C3%BD_mier&diff=prev&oldid=8165376 Úpravy ako táto] teda nie sú úplne vhodné. Nech sa darí! [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:09, 14. február 2026 (UTC) :Dobrý neskorý večer Vám prajem, vážený pán redaktor KormiSK. :Nuž, po prečítaní tejto správy som si už jasne uvedomil to, že máte ako skúsený redaktor pravdu v tom poňatí, že som urobil chybu, čo ma skutočne mrzí. Ospravedlňujem sa za zbytočné chyby. Sľubujem, že takéto úpravy, ak sú chybné alebo až priam škodlivé, už realizovať skutočne nebudem. Polepším sa. Ďakujem a veľa pevného zdravia a úspechov vo Vašej profesii prajem. LoverofBattle12. --[[Redaktor:LoverofBattle12|LoverofBattle12]] ([[Diskusia s redaktorom:LoverofBattle12|diskusia]]) 21:21, 14. február 2026 (UTC) == Bitka pri Zborove (1649) == {{Urgentne upraviť autor|Bitka pri Zborove (1649)}} --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:08, 5. marec 2026 (UTC) {{Doplň zdroje|Bitka pri Zborove (1649)}} --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:08, 5. marec 2026 (UTC) == Zlá štylistika alebo nekvalitné preklady == Dobrý deň, ďakujeme vám za príspevky do Slovenskej Wikipédie. Máte trochu smolu, že píšete texty na témy, ktoré občas čítam. Dovolím si vás upozorniť, že aj texty vo Wikipédii majú mať svoj sémantický zmysel. * v článku [[Kambodžská genocída]], píšete že: "''Kambodžská genocída bola sériou krvavých praktík''..." To je prosím čo? * v tom istom článku ďalej píšete: "''Začiatkom apríla roku 1975 sa začala generálna ofenzíva vietnamskej armády s cieľom dobyť mesto Saigon a celé južné územie pod komunistickú vládu.''" Ktorej vietnamskej armády, Vietnamskej ľudovej armády alebo Armády Vietnamskej republiky? Viete, že dobyť celé územie pod komunistickú vládu sa po slovensky nehovorí? * alebo: "''Ženy mali povinnosť si ostrihať vlasy nakrátko a chodiť nakrátko upnuté až po vlastný krk v uniformných maoistických rovnošatách.''" * "'„Slobodný výber druha“ bol vyslovene odsudzovaný.''"... Červení khméri asi neboli naklonení ženám? * Štylistika viet z kapitol "Hrozivé tresty" a "Cheoung Ek ako „vražedné polia”" napr.: "''Všetci ľudia, ktorých režim uznal za nevhodných alebo nebezpečných, boli poslaní do jedného z väzení (Tuol Sleng) na mučenie. Išlo buď o dusenie zaživa alebo elektrické šoky či dokonca vytrhávanie zubov.''" Alebo "''Ak sa stalo to, že obyčajní a nevinní ľudia, označení ako „nepriatelia režimu“ prežili výsluch proti ľudskosti, boli násilne odvlečení smerom do vyhladzovacieho tábora Cheoung Ek, kde boli zlikvidovaní. Ich telá boli následne hádzané do masových hrobov.''" nezodpovedá odbornej štylistike požadovanej na Wikipédii. Podobné štylistické lapsusy vidím aj v texte [[Kambodžská občianska vojna]]. ("''V období po roku 1963 odišli Červení Khméri z mesta smerom na vidiek.''"; "''Červení Khméri, inšpirovaní politickým učením Mao Ce-tunga, presadzovali radikálnu agrárnu ideológiu založenú na prísnej vláde jednej politickej strany''"...). Oba články [[Kambodžská občianska vojna]] a [[Kambodžská genocída]] dávam na urgentnú úpravu, lebo takto nemôžu zostať. Nie ste tu prvý rok, podobné chyby nemožno tolerovať. Texty po vás treba kompletne prepracovať. Niekedy je ťažké sa vôbec dopátrať čo ste tým mysleli...--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 21:27, 2. máj 2026 (UTC) :Dobrý deň Vám prajem, vážený pán redaktor Pelex. :Ďakujem Vám veľmi pekne za to, že ste sa mi ozvali. Prečítal som si Vašu správu a musím uznať to, že ste mali jednoznačne pravdu. Tie štylistické chyby boli zbytočné. Spomenul som si na to, čo mi hovorila pani docentka pri tvorbe mojej bakalárskej práce. Povedala mi toto: ,, V jednoduchosti je krása". Mala pravdu. Presne ako Vy, keďže som tie vety zbytočne rozťahoval a vkladal výrazy, ktorým sa po prečítaní ťažko rozumelo napríklad ,, séria krvavých praktík" a Vaša odpoveď, že ,, To je prosím čo ?" :Zároveň som pracoval až príliš unáhlene a nevšimol som si opakujúce sa slovo vo vetách. Išlo o túto vetu, ktorú ste spomenuli medzi nami v tejto diskusii: ,, ''Ženy mali povinnosť si ostrihať vlasy nakrátko a chodiť nakrátko upnuté až po vlastný krk v uniformných maoistických rovnošatách.''" :Okrem iného som na to išiel dosť neodborne. Mám na mysli túto vetu: ,, ''Začiatkom apríla roku 1975 sa začala generálna ofenzíva vietnamskej armády s cieľom dobyť mesto Saigon a celé južné územie pod komunistickú vládu".'' Hneď na to ste mi odpovedali takto: ,, Ktorej vietnamskej armády, Vietnamskej ľudovej armády alebo Armády Vietnamskej republiky? Viete, že dobyť celé územie pod komunistickú vládu sa po slovensky nehovorí?" :Štylistické chyby som už odstránil a prepísal text do tej podoby, ako majú byť. Mrzí ma, že som sa ako redaktor na Wikipédii ešte skôr tak neprofesionálne zachoval. Mali ste pravdu. V každom prípade, podotýkam ešte raz a úprimne bez vulgarizmov, stránky sú už v poriadku, pretože presne tie gramatické chyby, ktoré ste mi spomenuli som bezodkladne a zároveň bez hádok odstránil. :Nie som ako iní redaktori v tom zmysle slova, že sa idem hádať. To nie. Celé dni, týždne a mesiace si priznávam chybu, ospravedlňujem sa a následne tie chyby odstraňujem. Viem, že som Vás predtým nahneval ale už je to štylisticky prepísané. Stačí, keď si to prečítate a uvidíte, že som Vám neklamal. :Môžeme sa teda opäť bez hádok, hnevu a vulgarizmov dohodnúť ako dvaja rozumní dospelí a zrelí muži a zároveň slušní redaktori na Wikipédii v tom, že mi tie stránky ponecháte bez zmazania, prosím ? Pekne Vás prosím. Veď už len to, že celé dni nielen s Vami ale aj ostatnými redaktormi komunikujem bez hádok a napravujem chyby, by Vás malo viesť k tomu, že mi môžete dať druhú šancu. Prosím. :Pevne verím, že som touto správou neublížil Vám ani sebe ale že som ukázal bezkonfliktný a rozumný charakter. Prajem Vám pekný deň a veľa úspechov vo Vašej tvorbe, pán redaktor Pelex. :) :S pozdravom redaktor LoverofBattle12. --[[Redaktor:LoverofBattle12|LoverofBattle12]] ([[Diskusia s redaktorom:LoverofBattle12|diskusia]]) 10:56, 3. máj 2026 (UTC) Problém sa týka aj ďalších článkov, napr. [[Kambodžsko-Vietnamská vojna]] --[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 22:15, 2. máj 2026 (UTC) :Dobrý neskorý večer Vám prajem, vážený pán redaktor Pelex. :Ďakujem Vám veľmi pekne za to, že ste sa mi znovu ozvali pre úpravu stránky pod názvom Kambodžsko-Vietnamská vojna". :Mali ste pravdu. Myslím to tentoraz vážne, pretože som si prečítal moju prácu a musím uznať, že bolo čo ešte preštylizovať. Tých gramatických chýb tam bolo dosť a povedal som si, že začnem bez hnevu a urážlivosti od seba a to takým spôsobom, že celý článok najprv prečítam a prepíšem. :Podarilo sa mi odstrániť až príliš frazeologické názvy kapitol a prepísať ich do takej viac jednoduchej formy. Zároveň som som prepísal niektoré slová, v ktorých boli gramatické preklepy jasne viditeľné presnejšie v skloňovaní a to hneď v prvej vete a závere pod názvom ,, Nové politické obzory pre Kambodžu". :Na jednej strane akceptujem a rozumiem, že som urobil chybu a zbytočnú. Na druhej strane by som iba rád v slušnom poňatí, teda bez ega, hnevu či vulgarizmov a vyhrážok podotkol to, že som tie chyby odstránil a článok som prepísal konečne bez chýb. :Viem, že ste boli s mojím prístupom nespokojní, lenže zlepšil som to a komunikoval som s Vami slušne, teda bez vyhrážok a vulgarizmov, čo by Vás možno tak trochu mohlo viesť k tomu, že viem byť rozumný redaktor na Wikipédii. Vieme sa opäť teda ako dvaja rozumní a dospelí muži v pokojnej atmosfére a bez hnevu dohodnúť o tom, či by ste boli taký láskavý a ponechali tie články platné a to bez zmazania, prosím Vás pekne ? :) :Sám viete, že celé dni a týždne som komunikoval s viacerými redaktormi bez urážania sa, teda iba s vďakou za kritiku, tak prečo byť ku mne dosť chladný ? :Prajem Vám to, nech ste hlavne zdravý a vo Vašej tvorbe na Wikipédii jednoznačne úspešný. :S pozdravom LoverofBattle12, redaktor na Wikipédii. :) --[[Redaktor:LoverofBattle12|LoverofBattle12]] ([[Diskusia s redaktorom:LoverofBattle12|diskusia]]) 21:29, 3. máj 2026 (UTC) ::Dobrý deň, ďakujem za pekné vinše a oceňujem slušné jednanie, je dôležité. To že sa venujete vojnovým témam, ktoré tu neboli spracované je naozaj chvályhodné. Ale treba povedať aj B, že tu nie sme od toho aby sme sa tu tľapkali po chrbte aké je všetko skvelé. Je nutné zlepšiť štylistiku vašich textov. Napr. písanie častice práve, ktorú veľmi obľubujete je v drvvivej väčšine prípadov - priam zbytočné. Diskutoval som to aj s inými redaktormi. Texty majú byť písané encyklopedickým štýlom, neutrálne a v podstate sucho, stručne jasne a výstižne bez zbytočných kľučiek. Nepíšete slohovú prácu. Držím vám palce pri zlepšovaní vašich textov. Odbremeníte aj redaktorov, ktorí to po vás opravujú.--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 11:24, 5. máj 2026 (UTC) :::Dobrý deň Vám prajem, vážený pán redaktor Pelex. Ďakujem Vám veľmi pekne za to, že ste sa mi znovu ozvali. Chápem a rešpektujem Vaše slová. Dám tie články dokopy tým, že prepíšem to, čo je potrebné. Súhlasím s Vami. Máte pravdu. Trochu som to pokazil a preto to dám dokopy. Viem, že sa mám v čom zlepšovať, pretože zjavne opakujem tie isté chyby, tak ale vieme sa opäť bez hnevu a výstrah dohodnúť na tom, že ak tie články preštylizujem, tak ich necháte bez zmazania, prosím ? :) :::Prajem Vám iba veľa pevného zdravia a úspechov vo Vašej tvorbe. :::S pozdravom redaktor LoverofBattle12. --[[Redaktor:LoverofBattle12|LoverofBattle12]] ([[Diskusia s redaktorom:LoverofBattle12|diskusia]]) 14:55, 5. máj 2026 (UTC) == IB == Ahoj, infoboxy píš, prosím Ťa, do stĺpcov, nie riadkov. A referencie radšej tiež, v riadkoch je problém niečo nájsť. Vďaka. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 13:59, 4. máj 2026 (UTC) == Kambodžsko-vietnamská vojna == {{Urgentne upraviť autor|Kambodžsko-vietnamská vojna}} --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 21:05, 17. máj 2026 (UTC) == Laoská občianska vojna == {{Urgentne upraviť autor|Laoská občianska vojna}} --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 21:06, 17. máj 2026 (UTC) Takmer všetky Tvoje nové články sú urgenty, tak prosím Ťa zastav a daj ich do poriadku. Ale nie odstraňovaním aktuálnych šablón. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 21:06, 17. máj 2026 (UTC) == Vojna za nezávislosť Východného Timoru == {{Urgentne upraviť autor|Vojna za nezávislosť Východného Timoru}} --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 21:07, 17. máj 2026 (UTC) 5wg8lgjxs6p719sqnuy95xzaxzla7gi 0 711088 8215430 8091485 2026-05-17T12:41:20Z ~2026-29230-47 294915 8215430 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Erna Diez | Rodné meno = | Popis osoby = rakúska [[Dejiny umenia|historička umenia]], [[Archeológia|archeologička]] a [[Vysokoškolský pedagóg|vysokoškolská učitelka]] | Portrét = Erna Diez.png | Popis portrétu = | Dátum narodenia = [[8. apríl]] [[1913]] | Miesto narodenia = [[Košice]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnes [[Slovensko]]) | Dátum úmrtia = {{duv|2001|12|1|1913|4|8}} | Miesto úmrtia = [[Graz]], [[Rakúsko]] | Bydlisko = | Iné mená = | Pseudonym = | Štát pôsobenia = [[Rakúsko]] | Národnosť = | Štátna príslušnosť = [[Rakúšania|rakúska]] | Zamestnanie = [[Vysokoškolský pedagóg|vysokoškolská učiteľka]] | Známa vďaka = | Alma mater = Universita v Graze | Profesia = historička, archeologička | Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Partner = | Deti = | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = História | Portál2 = Košice | Portál3 = }} '''Erna Diez''' (* [[8. apríl]] [[1913]], [[Košice]]{{--}}† [[1. december]] [[2001]], [[Graz]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Diez Erna| url = http://biografia.sabiado.at/diez-erna/| vydavateľ = biografia.sabiado.at| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-03-15| miesto =| jazyk = de}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Notice de personne – Diez, Erna (1913-2001)| url = https://catalogue.bnf.fr/ark:/12148/cb16219145z| vydavateľ = catalogue.bnf.fr| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-03-15| miesto =| jazyk = fr}}</ref> bola rakúska [[Dejiny umenia|historička umenia]], [[Archeológia|archeologička]] a [[Vysokoškolský pedagóg|vysokoškolská učitelka]]. Vykonala významnú prácu v oblasti rímskeho umenia a archeológie provincií [[Noricum]] a [[Panónia (rímska provincia)|Panónia]]. == Život == Diez sa narodila v Košiciach v roku [[1913]].<ref name="univie">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Kernbauer| meno = Alois| autor =| odkaz na autora =| titul = Diez Erna, Archäologin| url = https://www.univie.ac.at/biografiA/daten/text/bio/diez.htm| url archívu = https://web.archive.org/web/20190510154807/https://www.univie.ac.at/biografiA/daten/text/bio/diez.htm| vydavateľ = univie.ac.at| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-03-15| dátum archivácie = 2019-05-10| miesto = | jazyk = de}}</ref> Študovala klasickú [[Filológia|filológiu]], [[Archeológia|archeológiu]], [[dejiny umenia]] a históriu na [[Viedenská univerzita|Viedenskej univerzite]] a promovala na Universite v [[Graz]]e. V roku [[1937]] získala doktorát, s tézou s názvom ''„Quomodo Valerius Maximus res in factorum and dictorum memorabilium libris IX narratas exornaverit“''.<ref name="univie"/> Pri návšteve [[Taliansko|Talianska]] v roku [[1939]] študovala umenie. Od roku [[1943]] pracovala na ''Archeologickom inštitúte University v Graze'' a dohliadala na zbierku pamiatok rímskych kameňov v [[Štajersko (spolková krajina)|Štajersku]]. Od roku [[1945]] viedla inštitút klasickej archeológie na Universite v Grazy a prednášala tam. V roku [[1967]] sa stala [[docent]]kou klasickej archeológie a členkou ''Historickej štátnej komisie pre Štajersko''.<ref name="univie"/> V roku [[1970]] získala profesúru a v roku [[1983]] sa stala emeritnou profesorkou.<ref name="univie"/> Jej hlavná práca bola o umení [[Provincia (staroveký Rím)|provincie]] [[Noricum]]. Jej prezentácia na 8. medzinárodnom archeologickom kongrese v [[Paríž]]i v roku [[1963]] bola považovaná za [[Priekopník|priekopnícku]]. V roku [[1978]] bol pre ňu uverejnený ''[[fetschrift]]''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor = Diez, Erna., Schwarz, Gerda., Pochmarski, Erwin| odkaz na autora =| titul = Classica et provincialia : Festschrift Erna Diez| url = https://search.worldcat.org/title/5098457| vydavateľ = search.worldcat.org| dátum vydania = 1978| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-03-15| miesto = Graz| jazyk = de}}</ref> V roku [[2008]] po nej bola pomenovaná ulica v [[Graz]]e v časti [[Strassgang]]. Každoročne je udelovaná ''Cena Erny Diez'' za prácu na dejinách umenia archeológie Noricum a Pannonie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Erna-Diez-Preis 2017| url = https://archaeologie.uni-graz.at/de/neuigkeiten/detail/article/erna-diez-preis-2017/| url archívu = https://web.archive.org/web/20190524210749/https://archaeologie.uni-graz.at/de/neuigkeiten/detail/article/erna-diez-preis-2017/| vydavateľ = archaeologie.uni-graz.at| dátum vydania = 2017-04-01| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-03-15| dátum archivácie = 2019-05-24| miesto =Graz| jazyk = de}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == {{Preklad|en|Erna Diez|1133035354}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Diez, Erna}} [[Kategória:Rakúski archeológovia]] [[Kategória:Rakúski historici]] [[Kategória:Rakúski historici umenia]] [[Kategória:Rakúski vysokoškolskí pedagógovia]] [[Kategória:Členovia Rakúskeho archeologického inštitútu]] [[Kategória:Vyučujúci na Univerzite v Graze]] [[Kategória:Absolventi Univerzity v Graze]] [[Kategória:Osobnosti z Košíc]] esbz7qsv8f683vtrboaxfmlu1eihcky 3 712398 8215756 8214730 2026-05-18T03:52:08Z Lorenc111 233642 /* Katarína Rozhanovská */ odpoveď 8215756 wikitext text/x-wiki {{Vitajte}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 10:47, 17. apríl 2024 (UTC) {{Urgentne upraviť autor|Ružomberská Kalvária}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 10:47, 17. apríl 2024 (UTC) == Príspevky == Zdravím, keď chcete prepisovať obsah článkov zásadným spôsobom (meniť informácie), musíte uviesť aj svoj zdroj a tento zdroj by mal byť spoľahlivý (a najlepšie spoľahlivejší a správnejší) než zdroje uvedené v článku: to k [[Žofia Mazovská]]. Zdroje uvádzame (všade) ako Citácie, t.j. referencie za tvrdenia (vety/odseky), ku ktorým sa viažu. Nestačí uviesť zdroje na konci článku.--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 07:06, 9. máj 2026 (UTC) == Štefan Bátori (palatín) == {{Urgentne upraviť autor|Štefan Bátori (palatín)}} --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 20:37, 15. máj 2026 (UTC) == Katarína Rozhanovská == {{Urgentne upraviť autor|Katarína Rozhanovská}} --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 20:37, 15. máj 2026 (UTC) :{{Urgentne upraviť autor|Katarína Rozhanovská}} --[[Redaktor:Lorenc111|Lorenc111]] ([[Diskusia s redaktorom:Lorenc111|diskusia]]) 03:52, 18. máj 2026 (UTC) {{Experimenty}} Týmto štýlom sa články neupravujú. Skús editovať tak, aby bol po úprave článok kvalitnejší, nie naopak.--<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 11:21, 16. máj 2026 (UTC) 6rjbvh5txy3omcd4cgzxxuw0thyse6x 0 713469 8215818 8206032 2026-05-18T08:08:20Z ~2026-29754-10 295243 Zmena z "atentát" na "pokus o atentát", lebo atentát je podla slovníka ked obeť zomrie. Obet prežila, je to teda pokus o atentát. 8215818 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Juraj Cintula | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský básnik, spisovateľ a atentátnik | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dnv|1953|03|01}} | Miesto narodenia = [[Bardejov]], [[Česko-Slovensko|ČSSR]] (dnes [[Slovensko]]) | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|1953|03|01}} --> | Miesto úmrtia = | Bydlisko = [[Levice (Slovensko)|Levice]] (naposledy) | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = [[Slováci|slovenská]] | Zamestnanie = | Známy vďaka = páchateľ [[atentát na Roberta Fica|atentátu na Roberta Fica]] | Alma mater = | Profesia = spisovateľ, pedagóg, baník, SBS-kár | Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Literatúra | Portál2 = Politika | Portál3 = }} '''Juraj Cintula''' (* [[1. marec]] [[1953]], [[Bardejov]])<ref name=TŽ3>{{Citácia knihy | titul = Tu žijeme 3: almanach členov Literárneho klubu Dúha v Leviciach | vydavateľ = SB Press | miesto = Tlmače | rok = 2013 | isbn = 978-80-89395-26-2 | strany = 17 }} </ref><ref name=TŽ4>{{Citácia knihy | titul = Tu žijeme 4: almanach členov Literárneho klubu Dúha v Leviciach | vydavateľ = SB Press | miesto = Tlmače | rok = 2015 | isbn = 978-80-89395-35-4 | strany = 19 }} </ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Bielik | meno = Miroslav (zost.) | titul = Básnici 2018: antológia poézie členov, prispievateľov a priaznivcov Spolku slovenských spisovateľov | vydavateľ = [[Spolok slovenských spisovateľov]] | miesto = Bratislava | rok = 2018 | isbn = 978-80-8194-101-6 | strany = 218 }} </ref> je [[Slovensko|slovenský]] [[spisovateľ]], [[básnik]] a [[atentát]]nik, ktorý [[15. máj]]a [[2024]] spáchal v [[Handlová|Handlovej]] neúspešný [[atentát na Roberta Fica|atentát na slovenského premiéra Roberta Fica]].<ref name="pachatel">{{Citácia periodika | priezvisko = Kiššová | meno = Katarína | titul = Podrobnosti o strelcovi: Atentát na Fica spáchal 71-ročný spisovateľ z Levíc | periodikum = tvnoviny.sk | odkaz na periodikum = | url = https://tvnoviny.sk/domace/clanok/895095-podrobnosti-o-strelcovi-atentat-na-fica-spachal-71-rocny-spisovatel-z-levic | vydavateľ = MARKÍZA – SLOVAKIA | miesto = Bratislava | dátum = 2024-05-15 | dátum prístupu = 2024-05-15 }}</ref><ref name="postoj-20240515">{{Citácia periodika | priezvisko = Takáč | meno = Adam | titul = Kto je muž, ktorý postrelil premiéra Fica : Spisovateľ Juraj Cintula hlásal, že odmieta násilie. Ako SBS-kár sa raz vrátil z práce dobitý | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = Konzervatívny denník Postoj | url = https://www.postoj.sk/155751/dnes-treba-vediet | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = 2024-05-15 | dátum prístupu = 2024-05-28 }} </ref> Po atentáte bol zadržaný [[Policajný zbor|Políciou SR]] a nasledovne vyšetrovaný [[Národná kriminálna agentúra Prezídia Policajného zboru|NAKA]]. == Život == === Do roku 1989 === Juraj Cintula sa narodil 1. marca [[1953]] v [[Bardejov]]e.<ref name=TŽ3 /><ref name=TŽ4 /> Mal početnú rodinu, jeho otec bol učiteľom. V [[Prievidza|Prievidzi]] sa vyučil za [[Maliar (umelec)|maliara]]{{--}}natierača<ref name=TŽ3 /><ref name=TŽ4 /> a v roku 1975<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Cintula | meno = Juraj | titul = Študentské bratstvo | periodikum = [[Štiavnické noviny]] | dátum = 2016 | ročník = 27 | číslo = 24 | strany = 6 | issn = 1337-8023 }} </ref><ref name=NaS>{{Citácia periodika | priezvisko=Cintula | meno = Juraj | titul = Návraty a stretnutia | periodikum = Štiavnické noviny | dátum = 2011 | ročník = 22 | číslo = 23 | strany = 4 | issn = 1337-8023 }} </ref> absolvoval [[Stredná priemyselná škola banícka|Strednú priemyselnú školu banícku]] v [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]].<ref name=TŽ3 /><ref name=TŽ4 /> K Banskej Štiavnici mal dlhodobo vrúcny vzťah a zúčastňoval sa jej spoločenských akcií.<ref name=NaS /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Cintula | meno = Juraj | titul = Óda na Banskú Štiavnicu a Cap á l'Est | periodikum = Štiavnické noviny | dátum = 2013 | ročník = 24 | číslo = 29 | strany = 10 | issn = 1337-8023 }} </ref> Osem rokov pracoval v [[Handlovské uhoľné bane|Handlovských uhoľných baniach]]. Pôvodne ako [[technik]], neskôr ako [[geológ]], merač, razič, vŕtač.<ref name="TŽ3" /><ref name="TŽ4" /> Podľa jeho životopisu v [[almanach]]u Literárneho klubu Dúha: ''„jeho charakterové vlastnosti formovalo drsné prostredie koncentrovaného priemyslu v Handlovej.''“<ref name="TŽ3" /><ref name="TŽ4" /> Od roku 1983 žil v [[Levice (Slovensko)|Leviciach]]. V Leviciach pracoval ako [[kamenár]]<ref name="TŽ3" /><ref name="TŽ4" /> a [[Sochárstvo|sochár]]. Ponúkal výrobu a obnovu náhrobných kameňov (1990).<ref>{{Citácia periodika | titul = [Inzercia] | periodikum = Pohronie | dátum = 1990 | ročník = 23 (45) | číslo = 7 | strany = [4] }} </ref> Spočiatku sympatizoval s [[Komunistická strana Česko-Slovenska|Komunistickou stranou]].<ref name="Novinky" /> Bol členom [[Socialistický zväz mládeže|Socialistického zväzu mládeže]] a v uhoľných baniach pôsobil ako vedúci „[[reflektor mladých]]“{{#tag:ref|Poverená osoba vychovávajúca členov SZM a mladých k osobnej zodpovednosti za vývin [[Socialistická spoločnosť|socialistickej spoločnosti]] prostredníctvom všímania si nedostatkov a vzbudzovania odvahy poukázať na ne, pomáhať pri ich odstraňovaní a ich predchádzaní.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Brokl | meno = Vilém | spoluautori = a kol. | titul = Stručný slovník teórie a praxe výstavby strany | kapitola zborník = reflektor mladých SZM | vydavateľ = Pravda | miesto = Bratislava | rok = 1989 | strany = 117 }} </ref> |group = p}}. V roku 1978 sa vyjadril, že by sa malo viac písať aj ''„o zlepšení práce základných organizácií po politickej stránke“'' a že mládež, hlavne zväzáci by sa mali pri prispievaní do novín viac zamerať na ''„ideologickú oblasť“''.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Cintula | meno = Juraj | titul = Tlač má široké možnosti | periodikum = Hlas baníka: časopis ZS-ROH Uhoľných baní n. p | dátum = 1978 | ročník = 29 | číslo = 37 | strany = 3 | issn = 1210-2342 }} </ref> [[Súbor:Juraj Cintula & StB.jpg|náhľad|„Ďuro“ v záznamoch ŠtB, evidovaný v kategórii Preverovaná osoba (PO).|vľavo]] Neskôr uňho podľa svedectva jeho známeho nastalo rozčarovanie a začal prejavovať nespokojnosť s papalášstvom a nerovnosťou medzi občanmi v štáte.<ref name="Novinky" /> Bol [[Idealizmus|idealistom]] a už v čase [[Normalizácia (ČSSR)|normalizácie]] verejne vyjadroval svoje názory. Niektoré jeho články a eseje mu pre ich kritický obsah nebolo umožnené odpublikovať.<ref name="TŽ3" /><ref name="TŽ4" /> Kritické vyjadrenie možno badať v jeho príspevku v časopise ''Hlas baníka'' z roku 1978, keď kritizoval ''„ľudí, ktorí pohŕdavo a výsmešne hovoria s mladými ľudmi odstraňujúcimi nedostatky vo výrobe. [pričom medzi] nimi sú aj niektorí THP“'' <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Cintula | meno = Juraj | titul = Všetko sa skladá z maličkostí | periodikum = Hlas baníka: časopis ZS-ROH Uhoľných baní n. p | dátum = 1978 | ročník = 29 | číslo = 30 | strany = 3 | issn = 1210-2342 }} </ref> (pozn. technicko-hospodárski pracovníci). Zrejme niekedy v danom období absolvoval doplňujúce pedagogické štúdium na [[Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre|Pedagogickej fakulte v Nitre]]<ref name="TŽ3" /><ref name="TŽ4" /> a následne pracoval ako [[majster odborného výcviku]] na strednom odbornom učilišti. Z učilišťa mal byť prepustený po tom, čo na [[1. máj|oslavy prvého mája]] mal do práce priniesť transparent s nápisom ''„Viac socializmu, viac demokracie“''.<ref name="DN">{{Citácia periodika | priezvisko = Zdút | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | titul = O politike hovoril priveľa, mal rád pravidlá. Kamarát Juraja C. opisuje, aký bol človek | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/4012424/o-politike-hovoril-privela-mal-rad-pravidla-kamarat-juraja-c-opisuje-aky-bol-clovek/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2024-05-24 | dátum prístupu = 2024-05-28 }} </ref><ref name="Novinky">{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Kamarád slovenského atentátníka: Byl to rebel a zklamaný člověk | titul = [[Novinky.cz]] | meno = Ivan | priezvisko = Vilček | url = https://www.novinky.cz/clanek/zahranicni-evropa-kamarad-slovenskeho-atentatnika-byl-to-rebel-a-zklamany-clovek-40473385 | vydavateľ = Borgis | miesto = Praha | dátum vydania = 2024-05-24 | dátum prístupu = 2024-06-02 }}</ref> Známy ho opísal ako rebelanta.<ref name="Novinky" /> Začiatkom [[80. roky 20. storočia|80. rokov 20. storočia]] ho ako podozrivú osobu preverovala [[Štátna bezpečnosť]], pričom mu bolo pridelené krycie meno „Ďuro“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Atentátnika, ktorý strieľal na Fica, prenasledovala ŠtB. Otvorene vystupoval proti komunistom | url = https://www.aktuality.sk/clanok/RGGkLz2/atentatnika-ktory-strielal-na-fica-prenasledovala-stb-otvorene-vystupoval-proti-komunistom/ | meno = Tomáš | priezvisko = Kyseľ | vydavateľ = [[Aktuality.sk]] | dátum vydania = 2024-05-16 | dátum prístupu = 2024-06-02 }} </ref> Začiatkom [[90. roky 20. storočia|90. rokov]] sa angažoval v hnutí [[Verejnosť proti násiliu]], pričom podporoval kandidatúru [[Alexander Dubček|Alexandra Dubčeka]] za prezidenta. Na auto si mal dokonca napísať slová ''„Voľte Dubčeka“''.<ref name="DN" /><ref name="Novinky" /> === Literárna činnosť === {{Citát v rámčeku | ''Som tebou zhnusený, človek. Lebo si zabudol na všetky pravidlá, ktoré ťa naučili v škole. Bojíš sa, že sú nepoužiteľné, bojíš sa, že ich niekto poruší skôr ako ty. Preto si v nedočkavosti za zlatom vytvoril iné. Vyrástol si na tupého dravca s vlastnými pravidlami prinášajúcimi chaos násilia.'' | {{Citácia periodika | priezvisko = Cintula | meno = Juraj | titul = Do vlastných radov | periodikum = Pohronie | dátum = 2009 | ročník = 64 | číslo = 39 | strany = 11 }} }} Literárne činný bol Juraj Cintula už v mladosti. Svoju prvú romantickú báseň napísal v sedemnástich rokoch. Svoje básne publikoval v časopise uhoľných baní ''Hlas baníka''. Písal aj články a fejtóny, no pre ich kritický obsah neboli v čase [[Normalizácia (ČSSR)|normalizácie]] publikovávané.<ref name="TŽ3" /><ref name="TŽ4" /> Bol členom [[Literárny klub DÚHA|literárneho klubu DÚHA]], nepatril však k jeho zakladajúcim členom, ako bolo spočiatku mylne medializované. Za člena bol prijatý až 17. mája 2006, teda vyše rok po vzniku klubu. V rokoch [[2008]] až [[2016]] bol predsedom klubu. Od roku 2019 sa Cintula s literárnym klubom podľa vyjadrenia klubu nekontaktoval a nechodil na jeho stretnutia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = [Vysvetľujúci text o vzťahu Juraja Cintulu a Literárneho klubu Dúha] | url = https://www.facebook.com/permalink.php?story_fbid=pfbid02TrojoNm6ms7jZ6QzafzqmXeX6bzG13NvrRNPKWiqag671UA18TsY8ftNBoGQwcJil&id=61559734055508 | vydavateľ = Literárny Klub Dúha | dátum prístupu = 2024-06-02 | dátum vydania = 2024-05-18 }} </ref> Od roku [[2015]] bol členom [[Spolok slovenských spisovateľov|Spolku slovenských spisovateľov]]. Členstvo v oboch združeniach mu bolo zrušené po [[Atentát na Roberta Fica|atentáte na Roberta Fica]].<ref name="sss-20240519">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Úvod | url = https://www.spolok-slovenskych-spisovatelov.sk/ | url archívu = https://web.archive.org/web/20240519234305/https://www.spolok-slovenskych-spisovatelov.sk/ | vydavateľ = Spolok slovenských spisovateľov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | dátum archivácie = 2024-05-19 | miesto = Bratislava }} </ref><ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kto je Juraj Cintula, atentátnik na Fica? V minulosti bol aj terčom útoku a jeho sused ho pozná ako dobrého človeka | url = https://sita.sk/kto-je-juraj-cintula-atentatnik-na-fica-v-minulosti-bol-aj-tercom-utoku-a-jeho-sused-ho-pozna-ako-dobreho-cloveka/ | vydavateľ = [[SITA Slovenská tlačová agentúra]] | dátum vydania = 2024-05-16 | dátum prístupu = 2024-06-02 }} </ref> V období po roku 2005 publikoval články v novinách ''Pohronie'' a ''Slovenská brána''.<ref name="TŽ3" /><ref name="TŽ4" /> Jeho básne možno zaradiť do [[Spoločenská lyrika|spoločenskej lyriky]]. Nezriedka sa vyznačujú emocionalitou a kritikou spoločenských či morálnych javov. V časopise ''Pohronie'' mu vyšli napríklad básne ''Darovaná sloboda''<ref>{{Citácia periodika | titul = Darovaná sloboda | periodikum = Pohronie | dátum = 2009 | ročník = 64 | číslo = 17 | strany = 11 | priezvisko = Cintula | meno = Juraj }} </ref>; ''Do vlastných radov''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Cintula | meno = Juraj | titul = Do vlastných radov | periodikum = Pohronie | dátum = 2009 | ročník = 64 | číslo = 39 | strany = 11 }} </ref>; ''Ľudstvo''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Cintula | meno = Juraj | titul = Ľudstvo | periodikum = Pohronie | dátum = 2009 | ročník = 64 | číslo = 23 | strany = 11 }} </ref>; ''Všetko mi vadí''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Cintula | meno = Juraj | titul = Všetko mi vadí | periodikum = Pohronie | dátum = 2008 | ročník = 63 | číslo = 2 | strany = 6 }} </ref>; ''Krivdy''<ref>{{Citácia periodika | titul = Krivdy | periodikum = Pohronie | dátum = 2008 | ročník = 63 | číslo = 42 | strany = 6 | priezvisko = Cintula | meno = Juraj }} </ref> či ''Pre koho ten slovopád''<ref>{{Citácia periodika | titul = Pre koho ten slovopád | periodikum = Pohronie | dátum = 2008 | ročník = 63 | číslo = 34 | strany = 6 | priezvisko = Cintula | meno = Juraj }} </ref>. Tematike práce v bani venoval báseň ''Antracitový Silvester''<ref>{{Citácia periodika | titul = Antracitový Silvester | periodikum = Slovenská brána: noviny pracujúcich Slovenských energetických strojární v Tlmačoch a okolia | dátum = 2014 | ročník = 24 | číslo = 24 | strany = 3 | issn = 1338-9440 }} </ref>. Okrem toho publikoval napríklad príspevok ''Sila ženy'', v ktorej vyzdvihol mierumilovnosť, zodpovednosť a citové vedomie žien.<ref>{{Citácia periodika | titul = Sila ženy | periodikum = Štiavnické noviny | dátum = 2015 | ročník = 26 | číslo = 34 | strany = 2 | issn = 1337-8023 | priezvisko = Cintula | meno = Juraj }} </ref> {{Citát v rámčeku | ''Sloboda sa nikomu nemá darovať. Každý si ju musí vydobyť sám. Ak chce, dá sa mu pri tom len pomôcť. Alebo aspoň nestáť v ceste. Lebo dar je ako med. A zadarmo med bude raz jed.'' | {{Citácia periodika | titul = Darovaná sloboda | periodikum = Pohronie | dátum = 2009 | ročník = 64 | číslo = 17 | strany = 11 | priezvisko = Cintula | meno = Juraj }} }} Vydal tri básnické zbierky: ''Sen rebela'' (2006), ''Diptych: Bitkárova bolesť; Erotika'' (2007) a ''Osy: (satira)'' (2008).<ref name=TŽ3 /><ref name=TŽ4 /> V roku 2010 mu vyšiel román ''Posolstvo obete''<ref name=TŽ3 /><ref name=TŽ4 /> a v roku 2015 kniha ''Etafa: O Cigánoch a Rómoch''. Cintulove diela sa pred atentátom nestretli s celospoločenským ohlasom. Jeho zbierku ''Sen rebela''<ref name=MR>{{Citácia periodika | titul = Cesta k dubisku | periodikum = Knižná revue: časopis pre fanúšikov knihy a literatúry | odkaz na periodikum = Knižná revue | dátum = 2007 | ročník = 17 | číslo = 16-17 | strany = XX | issn = 1210-1982 }} </ref> zaradil Radoslav Matejov v časopise ''Knižná revue'' do kategórie [[nulová literatúra]]{{#tag:ref | Definuje ju ako: ''„nadgeneračný fenomén, súhrnne ho možno nazvať súčasnou ľudovou tvorbou, lebo nemá poeticky individuálne špecifiká, ktoré by v dielach určovali osobitú ideovo-estetickú kvalitu; prevláda v nej neuvedomovaný básnický tvar alebo pasívna remeselnosť, vo vyjadrení zas explicitnosť či prepoetizovanosť, textovo je viac-menej povrchne kompilačná. Literárnosť komunikácie tu má sekundárne postavenie, dôležitejšia je autokomunikácia, priateľská, rodinná, regionálna, príležitostná alebo duchovná komunikácia vedená anticipáciou predstavy poézie opretej o jej všeobecné, tradičné, frekventované modely.“''<ref name = KR/> | group=p }} a opísal slovami: ''„cez životné situácie a rozpory rozvíja autor v elementárnych, priamych veršoch motívy vlastnej zodpovednosti, nepokoja, nebojácnosti a revolty, ale aj citlivosti a mäkkosti srdca.“''<ref name=MR /> Podobne skončila zaradená aj jeho zbierka ''Bitkárova bolesť / Erotika''<ref name = KR>{{Citácia periodika | priezvisko = Matejov | meno = Radoslav | titul = Istoty a neistoty lyriky | periodikum = Knižná revue: časopis pre fanúšikov knihy a literatúry | odkaz na periodikum = Knižná revue | dátum = 2008 | ročník = 18 | číslo = 14{{--}}15 | strany = XVII | issn = 1210-1982 }} </ref>, ktorú charakterizoval nasledovne: ''„druhá zbierka štylisticky a motivicky neotesaných veršov, občas básnických príhovorov, v ktorých sa mieša poetickosť s hovorovosťou, o vlastnom názore na človeka a morálku formovanom aktuálnymi problémami súkromia i spoločnosti“''.<ref name="KR" /> Podľa jeho kamaráta bol Cintula zo svojej literárnej kariéry sklamaný.<ref name="Novinky" /> === Aktivizmus a radikalizácia === Cintula sa podľa svojho kamaráta dlhodobo zaujímal o [[Politika|politiku]] a bol z nej dlhodobo frustrovaný a sklamaný.<ref name="Novinky" /><ref name="DN" /> Svoje námietky či nevôľu často vyjadroval v článkoch v regionálnych [[Noviny|novinách]] alebo účasťou na protestoch. V článkoch neraz zašiel ku kritike spoločnosti, štátu či vlády. V roku [[2008]] vyjadril Cintula svoj kritický názor proti múru postavenému vo vestibule levickej [[Poliklinika|polikliniky]]. Z článku vyplýva, že múr bol postavený v dôsledku akéhosi právneho sporu medzi dvoma subjektami, ktoré v poliklinike pôsobili. Za „tretiu stranu“ sporu označil Cintula občana, ktorého záujmy potrebuje podľa Cintulu „''štát a všetci okolo neho“'' len využiť ''„vo voľbách, keď koretešujú o jeho hlas“''. Príspevok zakončil výzvou: ''„podoprite slová skutkami, víťazi volieb'' (pozn. v tom čase vládla [[Vláda Slovenskej republiky od 4. júla 2006 do 8. júla 2010|prvá vláda Roberta Fica]]) ''a dajte odstrániť ten hanebný Berlínsky múr čo najskôr.“''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Cintula | meno = Juraj | titul = Berlínsky múr v Leviciach: Kto (ne)mslí na občana? | periodikum = Pohronie | dátum = 2008 | ročník = 63 | číslo = 35 | strany = 3 }} </ref>. V tom istom roku napísal Cintula v časopise ''Pohronie'' fiktívny list prezidentovi, v ktorom kritizoval slabú podporu [[Slovenská literatúra|slovenských spisovateľov]] oproti (údajnému) zvýhodňovaniu cudzích autorov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Cintula | meno = Juraj | titul = Čo by som poradil/a hlave štátu? | periodikum = Pohronie | dátum = 2008 | ročník = 63 | číslo = 26 | strany = 3 }} </ref> V roku 2012 podporil [[štrajk]] a protestné zhromaždenie učiteľov za zlepšenie financovania slovenského [[Školstvo|školstva]] v [[Levice (Slovensko)|Leviciach]]. Zhromaždenie uviedol básňou [[Milan Rúfus|Milana Rúfusa]] „''Tam“''. Sám o sebe sa do novín pri tejto príležitosti vyjadril slovami: ''„ako starý burič tu predsa nemôžem chýbať“''.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Ráchela | meno = Štefan | titul = Väčšina rodičov štrajk podporila | periodikum = Pohronie | dátum = 2012 | ročník = 67 | číslo = 34 | strany = 3 }} </ref> Pár rokov dozadu potom Cintula v umeleckom „liste dospievajúcej maturantke“ publikovanom v novinách napísal: ''„Áno, treba revoltovaf, nesúhlasiť. Len podpriemerní so všetkým súhlasia a všetko im je dobré. Ale všetko je o hodnotách. Za vrcholom slobody je dekadencia. Pravidlá hry ešte určujeme my, starší. A to je dobre[...]“''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Cintula | meno = Juraj | titul = List ošumelého dôchodcu nápaditej maturantke | periodikum = Pohronie | dátum = 2008 | ročník = 63 | číslo = 21 | strany = 6 }} </ref> V roku 2014 vyjadril Cintula v ''[[Literárny týždenník|Literárnom týždenníku]]'' rozhorčenie nad likvidáciou knižného veľkoobchodu Belimex, pri ktorom skončilo v [[Pezinok|Pezinku]] porozhadzovaných veľké množstvo (podľa Cintulu státisíce) kníh. Cintula skutok opísal ako ''„počínanie biznisgaunerov [ktoré je] ‚zrelé na povraz‘ “'', pričom svoj príspevok zavŕšil otázkami, či o tom vie [[Spolok slovenských spisovateľov]] a [[Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky|Ministerstvo kultúry]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Cintula | meno = Juraj | titul = Cintorín kníh | periodikum = Literárny týždenník: časopis Spolku slovenských spisovateľov | dátum = 2014 | ročník = 27 | číslo = 29-30 | strany = 5 | issn = 0862-5999 | odkaz na periodikum = Literárny týždenník }} </ref> (pozn. v tom čase vládla [[Vláda Slovenskej republiky od 4. apríla 2012 do 23. marca 2016|druhá vláda Roberta Fica]] a ministrom kultúry jeho nominant [[Marek Maďarič]]). O rok neskôr ([[2015]]) publikoval Cintula v ''Štiavnických novinách'' článok, v ktorom vyjadril svoje rozhorčenie voči [[Hrací automat|hracími automatmi]] v [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]]. Podľa jeho vlastných slov bol ''„takmer až neovládateľne nahnevaný bezohľadnosťou jednych'' ([[sic]]!) ''voči druhým“''<ref name=HPr>{{Citácia periodika | priezvisko = Cintula | meno = Juraj | titul = Hracie pasce | periodikum = Štiavnické noviny | dátum = 2015 | ročník = 26 | číslo = 29 | strany = 4 | issn = 1337-8023 }} </ref>. Hracie automaty vnímal ako pascu na ľudí a zdroj mestských financií, ktorý čerpá z tragédie konkrétneho človeka a zničených rodín. V kritike automatov zároveň zašiel do úvah, v ktorých kritizoval štát a vládu (pozn. v tom čase vládla [[Vláda Slovenskej republiky od 4. apríla 2012 do 23. marca 2016|druhá vláda Roberta Fica]]): ''„Tento štát je povinný vytvárať spoločensky spravodlivé sociálne prostredie. Tak ako rieka musí mať svoje koryto, inak sa stáva živlom, tak aj sloboda musí mať svoje pravidlá hry, ktorej mantinely vytyčuje štát. Aj sloboda rozhodovania sa musí uskutočňovať v zdravom sociálnom prostredí. [....] Nikto nesmie žiť koristnícky na úkor druhého. Je alibizmom vlády a parlamentu povoliť, a občania nech sa hádajú. To nie je [[demokracia]], ale egokracia vlády za dobré peniaze.“''<ref name=HPr /> O dianie v Banskej Štiavnici sa zaujímal aj ďalší rok, keď sa príhovorom zúčastnil protestu proti zrušeniu gynekologicko-pôrodnického oddelenia v meste, o ktorom rozhodol jeho prevádzkovateľ Svet zdravia a jej majiteľ [[PENTA INVESTMENTS LIMITED|Penta investement]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Bernáthová | meno = Janka | titul = O proteste Banskoštiavničanov ešte raz | periodikum = Štiavnické noviny | dátum = 2016 | ročník = 27 | číslo = 14 | strany = 4 | issn = 1337-8023 | priezvisko2 = Kuchtová | meno2 = Oľga }} </ref> V máji 2015 sa začal zaujímať o príslušníkov polovojenskej skupiny [[Slovenskí Branci|Slovenskí branci]]. V príspevkoch na sociálnej sieti [[Facebook]], ktoré skupina zdieľala, kritizoval Cintula štát pretože podľa neho nedostatočne chránil obyvateľov pred nelegálnou [[Prisťahovalectvo|imigráciou]]: ''„Slovenskí branci sa nepripravujú na boj, ale na obranu. Keď vám ktokoľvek povie, že sa pripravujú na vojnu, neverte im. Ich prvoradou úlohou je ochrana obyvateľov, krajiny, tradície, kultúry – sú to vlastenci. Ja tým mladým chlapcom a dievčatám verím a vyjadrujem im verejnú podporu“.''<ref name="idnes" /><ref name=Demagog>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nepravdivé informácie o útočníkovi, ktorý strieľal na Fica | url = https://novy.demagog.sk/nepravdive-informacie-o-utocnikovi-ktory-strielal-na-fica | vydavateľ = Demagog.sk | dátum prístupu = 2024-06-02 | meno = Veronika | priezvisko = Jursová Prachárová }} </ref> Podľa ministra obrany [[Robert Kaliňák|Róberta Kaliňáka]] sa však Cintula s brancami stýkal, aby ich presvedčil, že nemajú používať zbrane. Cintula mal byť podľa Kaliňáka pacifista, ktorý sa zradikalizoval v priebehu asi ôsmich rokov pred atentátom.<ref name = "idnes">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Básník, sekuriťák, sympatizant opozice. Kdo je podezřelý z útoku na Fica | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/kdo-je-podezrely-z-utoku-na-fica.A240515_174033_zahranicni_jan | vydavateľ = iDNES.cz | dátum vydania = 2024-05-15 | dátum prístupu = 2024-06-02 | meno = Václav Janouš, Kateřina | priezvisko = Havlická }} </ref> Hlbší či dlhodobejší kontakt so skupinou potvrdený nebol.<ref name=Demagog /> V roku 2015 zároveň Cintula vydal knihu ''Efata'', v ktorej opätovne kritizoval spoločnosť a štát: ''„[[Radikalizmus]], [[extrémizmus]], [[neonacizmus]], [[Anarchizmus|anarchia]], [[revanšizmus]], [[avanturizmus]] sú z tohto dôvodu'' ''produkty aj málo zodpovedného štátu“''.<ref name="Efata">{{Citácia knihy | priezvisko = Cintula | meno = Juraj | titul = Efata: o Cigánoch a Rómoch | vydavateľ = Levické tlačiarne LVT | miesto = Levice | rok = 2015 | isbn = 978-80-968340-8-2 }} </ref>{{rp|133}} V [[Európa|Európe]] podľa Cintulu hrozivo rastie ''„neonacizmus, extrémizmus, anarchia, radikalizmus, násilie, brutalita; na druhej strane [[liberalizmus]], [[Individualizmus (politika)|individualizmus]], eklektické zhluky názorov a postojov“''<ref name="Efata" />{{rp|10}}, pričom za dôvod násilných udalostí ([[Anders Behring Breivik|Breivik]], [[Charlie Hebdo]], a pod.) v Európe a [[Spojené štáty|USA]] vinil ''„neriešenie napätia v spoločnosti, krajný individualizmus, rozprávkový rast ziskov jednotlivcov, rast chudoby.“''<ref name="Efata" />{{rp|10}} V knihe písal aj o „[[Rómovia|Cigánoch]]“. Hoci sa v knihe nachádzajú kritické postoje voči nim (''„Živelný rast parazitnej vrstvy treba zastaviť!“<ref name="Efata" />''{{rp|142}}), nevzťahuje sa jeho kritika voči celému etniku, respektíve rase. Podľa Cintulu: ''„nie je Cigán ako Cigán, nie je Róm ako Róm. Ba ani biely nie je vždy najbelší ani vnútri, ani navonok.“''<ref name="Efata" />{{rp|36}} Cintulova kritika smeruje najmä voči štátu alebo jeho reprezentantom: ''„Etnikum robí problémy stovky rokov po celej Európe, čo je dôkazom ich neskutočnej flexibility a našej neuveriteľne dôslednej neschopnosti.“''<ref name="Efata" />{{rp|146}} ''„[V]eľká časť rómskeho etnika, napriek všetkej problematickej zložitosti koexistencie, stala trvalou (hoci nie bezproblémovou) súčasťou autochtónneho obyvateľstva.“''<ref name="Efata" />{{rp|256}} Poukazuje na niektoré prípady, v ktorých štát podľa Cintulu nekonal riadne (napríklad na prípad ''Oskara Dobrovodského'' v Malackách).<ref name="Efata" />{{rp|143}} Zároveň však jeho kritika smerovala aj k podmienkam, v akých žijú ''„na začiatku 21. storočia na Slovensku desaťtisíce rómskych detí v osadách a tisíce detí chudobných Nerómov [...] bez pitnej vody, kanalizácie a elektriny.“''<ref name="Efata" />{{rp|187}} Marta Vlačuhová vo svojej knihe ''Rómske príbehy'' Cintulovi ďakuje za to, že ju priviedol do Literárneho klubu Dúha a ďakuje aj všetkým členom literárneho klubu za to, že ju ''„medzi seba prijali napriek tomu, že [je] Rómka“''.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Vlačuhová | meno = Marta | titul = Rómske príbehy | vydavateľ = Literárny klub Dúha | miesto = Levice | rok = 2018 | isbn = 978-80-973145-0-7 | strany = 72 }} </ref> V knihe ''Efata'' sa Cintula vyjadril aj k niektorým známym extrémistom a útočníkom z minulosti, ako napríklad k [[Anders Behring Breivik|Andersovi Brejvikovi]]: či [[Ľubomír Harman|Ľubomírovi Harmanovi]], pričom ich za dôvod ich extrémizmu označil neriešenie spoločenských problémov. Podľa Cintulu bolo ''„úplne logické, že miera nanucovanej trpezlivosti praská ako včerajšia kukla spoločenských pomerov [...] Harman preto v tomto kontexte nebol šialenec, on už iba nevydržal niesť ťarchu. Súdobá vláda prípad Harman zle pomenovala.“''<ref name=Efata />{{rp|139}} V roku [[2016]] pracoval Cintula pre bezpečnostnú službu v nákupnom centre v [[Levice (Slovensko)|Leviciach]]. Počas služby sa raz v rámci pracovnej povinnosti dostal do fyzického konfliktu s mladým, podľa Cintulu nadrogovaným<ref name="idnes" /> mužom.<ref name="postoj-20240515" /> Cintula utrpel pri incidente zranenia na celom tele a bol práceneschopný.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Takto si určite koniec šichty nepredstavoval. Domov šiel surovo dobitý | url = https://tvnoviny.sk/domace/clanok/52508-takto-si-urcite-koniec-sichty-nepredstavoval-domov-siel-surovo-dobity | dátum vydania = 2016-09-12 | dátum prístupu = 2023-06-02 | vydavateľ = tvnoviny.sk | dátum aktualizácie = 2024-05-15 }} </ref> [[7. apríl]]a [[2016]] založil spoločne s Štefanom Čambalom a Margitou Stančíkovou hnutie ''Proti Násiliu'' a pokúsil sa vyplniť [[petícia|petíciu]] na založenie politickej strany.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = hnutie Proti násiliu | url = https://www.peticie.com/proti_nsiliu | url archívu = https://web.archive.org/web/20240520142406/https://www.peticie.com/proti_nsiliu | vydavateľ = Peticie.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | dátum archivácie = 2024-05-20 }} </ref> Podľa spoluzakladateľa malo hnutie, respektíve strana bojovať proti násiliu a mala vznikať asi po incidente, keď bol na Slovensku [[Zabitie Henryho Acordu|zabitý Filipínec Henry John Acorda]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kto je atentátnikom Roberta Fica? (profil strelca) | url = https://www.aktuality.sk/clanok/1Vqb3Pw/kto-je-atentatnikom-roberta-fica-profil-strelca/ | vydavateľ = [[Aktuality.sk]] | dátum vydania = 2024-05-15 | dátum prístupu = 2024-06-02 }} </ref> (pozn. táto udalosť sa však stala až v máji [[2018]], teda dva roky po vytvorení petície). Hnutie malo malo motto: "Buďme nespokojní, ale nie násilní!" nadväzovať na hnutie [[Verejnosť proti násiliu]].<ref name=":0" /> Hlavnými cieľmi hnutia bol boj proti [[neonacizmus|neonacizmu]], domácemu násiliu a [[militarizmus|militarizmu]] v [[Európa|Európe]].<ref name=Demagog /> Následne vydali na sociálnej sieti [[YouTube]] tri videá, ''Proti násiliu Part 1'' (2016), ''Proti Násiliu Part 2'' (2016), ''Proti Násiliu Part 3'' (2017) v ktorých kritizuje politické strany [[SMER – sociálna demokracia|SMER SD]] ako aj [[Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko|ĽSNS]] a neskôr aj [[Igor Matovič|Igora Matoviča]].{{chýba citácia}} Cintula veľmi negatívne a kriticky vnímal [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskú inváziu na Ukrajinu]].<ref name="Novinky"/> Po tom, čo [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|parlamentné voľby na Slovensku v roku 2023]] vyhrala strana [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]] a spolu so stranou [[HLAS – sociálna demokracia|Hlas-SD]] a [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]] vytvorila vládu, bolo na Slovensku prijatých viacero zmien, vrátane zmien v zahraničnej politike Slovenska (podpora [[Rusko-ukrajinská vojna|Ukrajiny vo vojne s Ruskom]]) a prijatia zákonov, ktoré sa v spoločnosti stretli s odporom opozície a časti obyvateľstva (reforma [[Trestné právo|trestného práva]] vrátane zrušenia [[Úrad špeciálnej prokuratúry|Úradu špeciálnej prokuratúry]]). Spoločenský rozruch vzbudili tiež naznačené snahy o zrušenie [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]] a založenie [[STVR]] a ďalšie udalosti. V nadväznosti na tieto zmeny sa v krajine uskutočnilo viacero opozičných protestov, ktorých sa zúčastnil aj Juraj Cintula. Na medializovaných záznamoch bol vidieť, ako napríklad na proteste pri výjazdovom rokovaní vlády v [[Dolná Krupá|Dolnej Krupej]] kričal viaceré vyjadrenia a držal protivládne transparenty. Zúčastnil sa tiež protestu pred parlamentom proti rušeniu Úradu špeciálnej prokuratúry a zmenám v [[Trestný zákon|Trestnom zákone]].<ref name="Demagog" /> == Atentát na Roberta Fica == [[Súbor:Robert_Fico,_April_2024.jpg|náhľad|[[Robert Fico]], premiér Slovenska, obeť atentátu spáchaného Jurajom Cintulom]] {{Hlavný článok|Atentát na Roberta Fica}} A Pokus o atentát na [[Robert Fico|Roberta Fica]] spáchal [[15. máj]]a [[2024]] v meste [[Handlová]], do ktorého sa dopravil autom. Následne počkal na premiéra pred domom kultúry spolu s davom ľudí čakajúci na premiéra Fica. Okolo 15. hodiny vyšiel z domu kultúry Robert Fico a pristúpil ku davu a začal sa rozprávať s občanmi. Juraj Cintula z predného radu zakričal ''„Robo, poď sem“'', na čo sa premiér Robert Fico otočil na Cintulu, ktorý z [[Pištoľ|ručnej zbrane]] [[Čz 75|ČZ 9 mm]] vystrelil 5-krát a zasiahol premiéra niekoľkokrát, do torsa a končatín. Premiér padol k zemi a Juraj Cintula bol okamžite spacifikovaný a zadržaný [[Polícia|políciou]].<ref name=":1">{{Citácia periodika|priezvisko=Filo|meno=Jakub|autor=|odkaz na autora=|titul=Priamo z miesta: Strelec vyzeral, akoby podával ruku. Miestni neskôr nadávali novinárom|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://domov.sme.sk/c/23330618/postreleny-robert-fico-ako-to-vyzeralo-na-mieste.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2024-05-15|dátum prístupu=2024-05-21}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tri dni po atentáte na Fica: Čo zatiaľ vieme? Otázky a odpovede, premiér ostáva na JIS, atentátnik ide pred súd | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/710524-tri-dni-po-atentate-na-fica-co-zatial-vieme-otazky-a-odpovede-premier-ostava-na-jis-atentatnik-ide-pred-sud/ | vydavateľ = Pravda.sk | dátum vydania = 2024-05-18 | dátum prístupu = 2025-07-10 | jazyk = sk-SK}}</ref> Premiér bol vyprevadený do štátneho auta, prevezený do miestnej nemocnice a nasledovne vrtuľníkom transportovaný do [[Nemocnica|nemocnice]] v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]]. Juraj Cintula bol medzitým zatknutý v chaose utekajúcich ľudí a občanov, ktorí naňho nadávali a pľuli.{{bez citácie}} Cintula bol nasledovne odvedený a vypočúvaný [[Národná kriminálna agentúra Prezídia Policajného zboru|NAKA]]. Jeho zbraň a ruksak zostali ešte dlho na mieste činu.<ref name=":1" /> Súdny proces s Jurajom Cintulom sa začal na [[Špecializovaný trestný súd|Špecializovanom trestnom súde]] v Banskej Bystrici pojednávaním 8. júla 2025. Pojednávanie prebiehalo počas dvoch dní.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Zdút|meno=Matúš|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=Vražda|meno2=Daniel|autor2=|odkaz na autora2=|titul=Fica som nechcel zabiť, ale zraniť tak, aby sa už nepostavil, tvrdí atentátnik. Nasadili naňho aj agenta|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/4734043/po-roku-a-dvoch-mesiacoch-predviedli-strelca-pred-sud-co-nove-sa-mozeme-dozvediet-o-atentate/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2025-07-08|dátum prístupu=2025-07-09}}</ref> Na ďalšom pojednávaní, ktoré sa uskutoční 5. augusta, by mohli byť vypočutí ďalší svedkovia. Premiérovi sa Cintula zatiaľ neospravedlnil. Text záverečnej reči Juraja Cintulu, ktorú predniesol počas súdneho konania 8.10.2025, je verejne dostupný v archíve Internet Archive.<ref>{{Cite web|title=Záverečná reč Juraja Cintulu|url=https://archive.org/details/zaverecna-rec-juraj-cintula|website=Internet Archive|language=sk|access-date=2025-10-09}}</ref> == Odsúdenie zo spáchania trestného činu teroristického útoku == [[Špecializovaný trestný súd]] (ŠTS), pracovisko Banská Bystrica, odsúdil [[21. október|21. októbra]] [[2025]] Juraja Cintulu zo spáchania trestného činu [[terorizmus|teroristického útoku]] na 21 rokov odňatia slobody. Obžalovaný si ponechal lehotu na podanie odvolania, prokurátorka sa tejto možnosti vzdala.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočitá | meno = Hana | spoluautori = TASR, STVR | titul = Vinný z teroristického útoku: Juraj Cintula dostal za streľbu na Roberta Fica 21 rokov | url = https://spravy.stvr.sk/2025/10/j-cintulu-sud-odsudil-na-21-rokov/ | vydavateľ = Slovenská televízia a rozhlas | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2025-10-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-10-22 | jazyk = }}</ref> == Dielo == === Poézia === * {{Citácia knihy <!-- | priezvisko = Cintula | meno = Juraj--> | titul = Sen rebela | vydavateľ = [Juraj Cintula] | miesto = [Levice] | rok = [2006] | počet strán = 72 | isbn = 80-969503-2-0 }} * {{Citácia knihy <!-- | priezvisko = Cintula | meno = Juraj--> | titul = Diptych: Bitkárová bolesť; Erotika | vydavateľ = Juraj Cintula | miesto = [Levice] | rok = 2007 | počet strán = 87 | isbn = 978-80-969732-2-4 }} * {{Citácia knihy <!-- | priezvisko = Cintula | meno = Juraj --> | titul = Osy : (satira) | vydavateľ = Juraj Cintula | miesto = Levice | rok = 2008 | počet strán = 60 | isbn = 978-80-969952-2-6 }} === Próza === * {{Citácia knihy <!-- | priezvisko = Cintula | meno = Juraj --> | titul = Posolstvo obete | vydavateľ = [Juraj Cintula] | miesto = [Levice] | rok = 2010 | počet strán = 141 | isbn = 978-80-968340-6-8 }} * {{Citácia knihy <!-- | priezvisko = Cintula | meno = Juraj --> | titul = Efata : o Cigánoch a Rómoch | vydavateľ = Levické tlačiarne LVT | miesto = Levice | rok = 2015 | počet strán = 263 | isbn = 978-80-968340-8-2 }} * {{Citácia knihy <!-- | priezvisko = Cintula | meno = Juraj --> | titul = Fragmenty plus | vydavateľ = [Tlačiareň Cicero] | miesto = [Levice] | rok = 2019 | počet strán = 62 | isbn = 978-80-570-0371-7 }} == Poznámky == {{Referencie|skupina = p}} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.databazeknih.cz/zivotopis/juraj-cintula-99234 Databáze knih] {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Cintula, Juraj}} [[Kategória:Osobnosti z Bardejova]] [[Kategória:Slovenskí básnici]] [[Kategória:Slovenskí spisovatelia]] [[Kategória:Robert Fico]] [[Kategória:Slovenskí atentátnici]] 09a7z8snqvaqyld2ndommlpsnnsxrgv 8215827 8215818 2026-05-18T08:39:16Z Scholastikos 174170 /* Atentát na Roberta Fica */ 8215827 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Juraj Cintula | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský básnik, spisovateľ a atentátnik | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dnv|1953|03|01}} | Miesto narodenia = [[Bardejov]], [[Česko-Slovensko|ČSSR]] (dnes [[Slovensko]]) | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|1953|03|01}} --> | Miesto úmrtia = | Bydlisko = [[Levice (Slovensko)|Levice]] (naposledy) | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = [[Slováci|slovenská]] | Zamestnanie = | Známy vďaka = páchateľ [[atentát na Roberta Fica|atentátu na Roberta Fica]] | Alma mater = | Profesia = spisovateľ, pedagóg, baník, SBS-kár | Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Literatúra | Portál2 = Politika | Portál3 = }} '''Juraj Cintula''' (* [[1. marec]] [[1953]], [[Bardejov]])<ref name=TŽ3>{{Citácia knihy | titul = Tu žijeme 3: almanach členov Literárneho klubu Dúha v Leviciach | vydavateľ = SB Press | miesto = Tlmače | rok = 2013 | isbn = 978-80-89395-26-2 | strany = 17 }} </ref><ref name=TŽ4>{{Citácia knihy | titul = Tu žijeme 4: almanach členov Literárneho klubu Dúha v Leviciach | vydavateľ = SB Press | miesto = Tlmače | rok = 2015 | isbn = 978-80-89395-35-4 | strany = 19 }} </ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Bielik | meno = Miroslav (zost.) | titul = Básnici 2018: antológia poézie členov, prispievateľov a priaznivcov Spolku slovenských spisovateľov | vydavateľ = [[Spolok slovenských spisovateľov]] | miesto = Bratislava | rok = 2018 | isbn = 978-80-8194-101-6 | strany = 218 }} </ref> je [[Slovensko|slovenský]] [[spisovateľ]], [[básnik]] a [[atentát]]nik, ktorý [[15. máj]]a [[2024]] spáchal v [[Handlová|Handlovej]] neúspešný [[atentát na Roberta Fica|atentát na slovenského premiéra Roberta Fica]].<ref name="pachatel">{{Citácia periodika | priezvisko = Kiššová | meno = Katarína | titul = Podrobnosti o strelcovi: Atentát na Fica spáchal 71-ročný spisovateľ z Levíc | periodikum = tvnoviny.sk | odkaz na periodikum = | url = https://tvnoviny.sk/domace/clanok/895095-podrobnosti-o-strelcovi-atentat-na-fica-spachal-71-rocny-spisovatel-z-levic | vydavateľ = MARKÍZA – SLOVAKIA | miesto = Bratislava | dátum = 2024-05-15 | dátum prístupu = 2024-05-15 }}</ref><ref name="postoj-20240515">{{Citácia periodika | priezvisko = Takáč | meno = Adam | titul = Kto je muž, ktorý postrelil premiéra Fica : Spisovateľ Juraj Cintula hlásal, že odmieta násilie. Ako SBS-kár sa raz vrátil z práce dobitý | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = Konzervatívny denník Postoj | url = https://www.postoj.sk/155751/dnes-treba-vediet | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = 2024-05-15 | dátum prístupu = 2024-05-28 }} </ref> Po atentáte bol zadržaný [[Policajný zbor|Políciou SR]] a nasledovne vyšetrovaný [[Národná kriminálna agentúra Prezídia Policajného zboru|NAKA]]. == Život == === Do roku 1989 === Juraj Cintula sa narodil 1. marca [[1953]] v [[Bardejov]]e.<ref name=TŽ3 /><ref name=TŽ4 /> Mal početnú rodinu, jeho otec bol učiteľom. V [[Prievidza|Prievidzi]] sa vyučil za [[Maliar (umelec)|maliara]]{{--}}natierača<ref name=TŽ3 /><ref name=TŽ4 /> a v roku 1975<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Cintula | meno = Juraj | titul = Študentské bratstvo | periodikum = [[Štiavnické noviny]] | dátum = 2016 | ročník = 27 | číslo = 24 | strany = 6 | issn = 1337-8023 }} </ref><ref name=NaS>{{Citácia periodika | priezvisko=Cintula | meno = Juraj | titul = Návraty a stretnutia | periodikum = Štiavnické noviny | dátum = 2011 | ročník = 22 | číslo = 23 | strany = 4 | issn = 1337-8023 }} </ref> absolvoval [[Stredná priemyselná škola banícka|Strednú priemyselnú školu banícku]] v [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]].<ref name=TŽ3 /><ref name=TŽ4 /> K Banskej Štiavnici mal dlhodobo vrúcny vzťah a zúčastňoval sa jej spoločenských akcií.<ref name=NaS /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Cintula | meno = Juraj | titul = Óda na Banskú Štiavnicu a Cap á l'Est | periodikum = Štiavnické noviny | dátum = 2013 | ročník = 24 | číslo = 29 | strany = 10 | issn = 1337-8023 }} </ref> Osem rokov pracoval v [[Handlovské uhoľné bane|Handlovských uhoľných baniach]]. Pôvodne ako [[technik]], neskôr ako [[geológ]], merač, razič, vŕtač.<ref name="TŽ3" /><ref name="TŽ4" /> Podľa jeho životopisu v [[almanach]]u Literárneho klubu Dúha: ''„jeho charakterové vlastnosti formovalo drsné prostredie koncentrovaného priemyslu v Handlovej.''“<ref name="TŽ3" /><ref name="TŽ4" /> Od roku 1983 žil v [[Levice (Slovensko)|Leviciach]]. V Leviciach pracoval ako [[kamenár]]<ref name="TŽ3" /><ref name="TŽ4" /> a [[Sochárstvo|sochár]]. Ponúkal výrobu a obnovu náhrobných kameňov (1990).<ref>{{Citácia periodika | titul = [Inzercia] | periodikum = Pohronie | dátum = 1990 | ročník = 23 (45) | číslo = 7 | strany = [4] }} </ref> Spočiatku sympatizoval s [[Komunistická strana Česko-Slovenska|Komunistickou stranou]].<ref name="Novinky" /> Bol členom [[Socialistický zväz mládeže|Socialistického zväzu mládeže]] a v uhoľných baniach pôsobil ako vedúci „[[reflektor mladých]]“{{#tag:ref|Poverená osoba vychovávajúca členov SZM a mladých k osobnej zodpovednosti za vývin [[Socialistická spoločnosť|socialistickej spoločnosti]] prostredníctvom všímania si nedostatkov a vzbudzovania odvahy poukázať na ne, pomáhať pri ich odstraňovaní a ich predchádzaní.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Brokl | meno = Vilém | spoluautori = a kol. | titul = Stručný slovník teórie a praxe výstavby strany | kapitola zborník = reflektor mladých SZM | vydavateľ = Pravda | miesto = Bratislava | rok = 1989 | strany = 117 }} </ref> |group = p}}. V roku 1978 sa vyjadril, že by sa malo viac písať aj ''„o zlepšení práce základných organizácií po politickej stránke“'' a že mládež, hlavne zväzáci by sa mali pri prispievaní do novín viac zamerať na ''„ideologickú oblasť“''.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Cintula | meno = Juraj | titul = Tlač má široké možnosti | periodikum = Hlas baníka: časopis ZS-ROH Uhoľných baní n. p | dátum = 1978 | ročník = 29 | číslo = 37 | strany = 3 | issn = 1210-2342 }} </ref> [[Súbor:Juraj Cintula & StB.jpg|náhľad|„Ďuro“ v záznamoch ŠtB, evidovaný v kategórii Preverovaná osoba (PO).|vľavo]] Neskôr uňho podľa svedectva jeho známeho nastalo rozčarovanie a začal prejavovať nespokojnosť s papalášstvom a nerovnosťou medzi občanmi v štáte.<ref name="Novinky" /> Bol [[Idealizmus|idealistom]] a už v čase [[Normalizácia (ČSSR)|normalizácie]] verejne vyjadroval svoje názory. Niektoré jeho články a eseje mu pre ich kritický obsah nebolo umožnené odpublikovať.<ref name="TŽ3" /><ref name="TŽ4" /> Kritické vyjadrenie možno badať v jeho príspevku v časopise ''Hlas baníka'' z roku 1978, keď kritizoval ''„ľudí, ktorí pohŕdavo a výsmešne hovoria s mladými ľudmi odstraňujúcimi nedostatky vo výrobe. [pričom medzi] nimi sú aj niektorí THP“'' <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Cintula | meno = Juraj | titul = Všetko sa skladá z maličkostí | periodikum = Hlas baníka: časopis ZS-ROH Uhoľných baní n. p | dátum = 1978 | ročník = 29 | číslo = 30 | strany = 3 | issn = 1210-2342 }} </ref> (pozn. technicko-hospodárski pracovníci). Zrejme niekedy v danom období absolvoval doplňujúce pedagogické štúdium na [[Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre|Pedagogickej fakulte v Nitre]]<ref name="TŽ3" /><ref name="TŽ4" /> a následne pracoval ako [[majster odborného výcviku]] na strednom odbornom učilišti. Z učilišťa mal byť prepustený po tom, čo na [[1. máj|oslavy prvého mája]] mal do práce priniesť transparent s nápisom ''„Viac socializmu, viac demokracie“''.<ref name="DN">{{Citácia periodika | priezvisko = Zdút | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | titul = O politike hovoril priveľa, mal rád pravidlá. Kamarát Juraja C. opisuje, aký bol človek | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/4012424/o-politike-hovoril-privela-mal-rad-pravidla-kamarat-juraja-c-opisuje-aky-bol-clovek/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2024-05-24 | dátum prístupu = 2024-05-28 }} </ref><ref name="Novinky">{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Kamarád slovenského atentátníka: Byl to rebel a zklamaný člověk | titul = [[Novinky.cz]] | meno = Ivan | priezvisko = Vilček | url = https://www.novinky.cz/clanek/zahranicni-evropa-kamarad-slovenskeho-atentatnika-byl-to-rebel-a-zklamany-clovek-40473385 | vydavateľ = Borgis | miesto = Praha | dátum vydania = 2024-05-24 | dátum prístupu = 2024-06-02 }}</ref> Známy ho opísal ako rebelanta.<ref name="Novinky" /> Začiatkom [[80. roky 20. storočia|80. rokov 20. storočia]] ho ako podozrivú osobu preverovala [[Štátna bezpečnosť]], pričom mu bolo pridelené krycie meno „Ďuro“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Atentátnika, ktorý strieľal na Fica, prenasledovala ŠtB. Otvorene vystupoval proti komunistom | url = https://www.aktuality.sk/clanok/RGGkLz2/atentatnika-ktory-strielal-na-fica-prenasledovala-stb-otvorene-vystupoval-proti-komunistom/ | meno = Tomáš | priezvisko = Kyseľ | vydavateľ = [[Aktuality.sk]] | dátum vydania = 2024-05-16 | dátum prístupu = 2024-06-02 }} </ref> Začiatkom [[90. roky 20. storočia|90. rokov]] sa angažoval v hnutí [[Verejnosť proti násiliu]], pričom podporoval kandidatúru [[Alexander Dubček|Alexandra Dubčeka]] za prezidenta. Na auto si mal dokonca napísať slová ''„Voľte Dubčeka“''.<ref name="DN" /><ref name="Novinky" /> === Literárna činnosť === {{Citát v rámčeku | ''Som tebou zhnusený, človek. Lebo si zabudol na všetky pravidlá, ktoré ťa naučili v škole. Bojíš sa, že sú nepoužiteľné, bojíš sa, že ich niekto poruší skôr ako ty. Preto si v nedočkavosti za zlatom vytvoril iné. Vyrástol si na tupého dravca s vlastnými pravidlami prinášajúcimi chaos násilia.'' | {{Citácia periodika | priezvisko = Cintula | meno = Juraj | titul = Do vlastných radov | periodikum = Pohronie | dátum = 2009 | ročník = 64 | číslo = 39 | strany = 11 }} }} Literárne činný bol Juraj Cintula už v mladosti. Svoju prvú romantickú báseň napísal v sedemnástich rokoch. Svoje básne publikoval v časopise uhoľných baní ''Hlas baníka''. Písal aj články a fejtóny, no pre ich kritický obsah neboli v čase [[Normalizácia (ČSSR)|normalizácie]] publikovávané.<ref name="TŽ3" /><ref name="TŽ4" /> Bol členom [[Literárny klub DÚHA|literárneho klubu DÚHA]], nepatril však k jeho zakladajúcim členom, ako bolo spočiatku mylne medializované. Za člena bol prijatý až 17. mája 2006, teda vyše rok po vzniku klubu. V rokoch [[2008]] až [[2016]] bol predsedom klubu. Od roku 2019 sa Cintula s literárnym klubom podľa vyjadrenia klubu nekontaktoval a nechodil na jeho stretnutia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = [Vysvetľujúci text o vzťahu Juraja Cintulu a Literárneho klubu Dúha] | url = https://www.facebook.com/permalink.php?story_fbid=pfbid02TrojoNm6ms7jZ6QzafzqmXeX6bzG13NvrRNPKWiqag671UA18TsY8ftNBoGQwcJil&id=61559734055508 | vydavateľ = Literárny Klub Dúha | dátum prístupu = 2024-06-02 | dátum vydania = 2024-05-18 }} </ref> Od roku [[2015]] bol členom [[Spolok slovenských spisovateľov|Spolku slovenských spisovateľov]]. Členstvo v oboch združeniach mu bolo zrušené po [[Atentát na Roberta Fica|atentáte na Roberta Fica]].<ref name="sss-20240519">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Úvod | url = https://www.spolok-slovenskych-spisovatelov.sk/ | url archívu = https://web.archive.org/web/20240519234305/https://www.spolok-slovenskych-spisovatelov.sk/ | vydavateľ = Spolok slovenských spisovateľov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | dátum archivácie = 2024-05-19 | miesto = Bratislava }} </ref><ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kto je Juraj Cintula, atentátnik na Fica? V minulosti bol aj terčom útoku a jeho sused ho pozná ako dobrého človeka | url = https://sita.sk/kto-je-juraj-cintula-atentatnik-na-fica-v-minulosti-bol-aj-tercom-utoku-a-jeho-sused-ho-pozna-ako-dobreho-cloveka/ | vydavateľ = [[SITA Slovenská tlačová agentúra]] | dátum vydania = 2024-05-16 | dátum prístupu = 2024-06-02 }} </ref> V období po roku 2005 publikoval články v novinách ''Pohronie'' a ''Slovenská brána''.<ref name="TŽ3" /><ref name="TŽ4" /> Jeho básne možno zaradiť do [[Spoločenská lyrika|spoločenskej lyriky]]. Nezriedka sa vyznačujú emocionalitou a kritikou spoločenských či morálnych javov. V časopise ''Pohronie'' mu vyšli napríklad básne ''Darovaná sloboda''<ref>{{Citácia periodika | titul = Darovaná sloboda | periodikum = Pohronie | dátum = 2009 | ročník = 64 | číslo = 17 | strany = 11 | priezvisko = Cintula | meno = Juraj }} </ref>; ''Do vlastných radov''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Cintula | meno = Juraj | titul = Do vlastných radov | periodikum = Pohronie | dátum = 2009 | ročník = 64 | číslo = 39 | strany = 11 }} </ref>; ''Ľudstvo''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Cintula | meno = Juraj | titul = Ľudstvo | periodikum = Pohronie | dátum = 2009 | ročník = 64 | číslo = 23 | strany = 11 }} </ref>; ''Všetko mi vadí''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Cintula | meno = Juraj | titul = Všetko mi vadí | periodikum = Pohronie | dátum = 2008 | ročník = 63 | číslo = 2 | strany = 6 }} </ref>; ''Krivdy''<ref>{{Citácia periodika | titul = Krivdy | periodikum = Pohronie | dátum = 2008 | ročník = 63 | číslo = 42 | strany = 6 | priezvisko = Cintula | meno = Juraj }} </ref> či ''Pre koho ten slovopád''<ref>{{Citácia periodika | titul = Pre koho ten slovopád | periodikum = Pohronie | dátum = 2008 | ročník = 63 | číslo = 34 | strany = 6 | priezvisko = Cintula | meno = Juraj }} </ref>. Tematike práce v bani venoval báseň ''Antracitový Silvester''<ref>{{Citácia periodika | titul = Antracitový Silvester | periodikum = Slovenská brána: noviny pracujúcich Slovenských energetických strojární v Tlmačoch a okolia | dátum = 2014 | ročník = 24 | číslo = 24 | strany = 3 | issn = 1338-9440 }} </ref>. Okrem toho publikoval napríklad príspevok ''Sila ženy'', v ktorej vyzdvihol mierumilovnosť, zodpovednosť a citové vedomie žien.<ref>{{Citácia periodika | titul = Sila ženy | periodikum = Štiavnické noviny | dátum = 2015 | ročník = 26 | číslo = 34 | strany = 2 | issn = 1337-8023 | priezvisko = Cintula | meno = Juraj }} </ref> {{Citát v rámčeku | ''Sloboda sa nikomu nemá darovať. Každý si ju musí vydobyť sám. Ak chce, dá sa mu pri tom len pomôcť. Alebo aspoň nestáť v ceste. Lebo dar je ako med. A zadarmo med bude raz jed.'' | {{Citácia periodika | titul = Darovaná sloboda | periodikum = Pohronie | dátum = 2009 | ročník = 64 | číslo = 17 | strany = 11 | priezvisko = Cintula | meno = Juraj }} }} Vydal tri básnické zbierky: ''Sen rebela'' (2006), ''Diptych: Bitkárova bolesť; Erotika'' (2007) a ''Osy: (satira)'' (2008).<ref name=TŽ3 /><ref name=TŽ4 /> V roku 2010 mu vyšiel román ''Posolstvo obete''<ref name=TŽ3 /><ref name=TŽ4 /> a v roku 2015 kniha ''Etafa: O Cigánoch a Rómoch''. Cintulove diela sa pred atentátom nestretli s celospoločenským ohlasom. Jeho zbierku ''Sen rebela''<ref name=MR>{{Citácia periodika | titul = Cesta k dubisku | periodikum = Knižná revue: časopis pre fanúšikov knihy a literatúry | odkaz na periodikum = Knižná revue | dátum = 2007 | ročník = 17 | číslo = 16-17 | strany = XX | issn = 1210-1982 }} </ref> zaradil Radoslav Matejov v časopise ''Knižná revue'' do kategórie [[nulová literatúra]]{{#tag:ref | Definuje ju ako: ''„nadgeneračný fenomén, súhrnne ho možno nazvať súčasnou ľudovou tvorbou, lebo nemá poeticky individuálne špecifiká, ktoré by v dielach určovali osobitú ideovo-estetickú kvalitu; prevláda v nej neuvedomovaný básnický tvar alebo pasívna remeselnosť, vo vyjadrení zas explicitnosť či prepoetizovanosť, textovo je viac-menej povrchne kompilačná. Literárnosť komunikácie tu má sekundárne postavenie, dôležitejšia je autokomunikácia, priateľská, rodinná, regionálna, príležitostná alebo duchovná komunikácia vedená anticipáciou predstavy poézie opretej o jej všeobecné, tradičné, frekventované modely.“''<ref name = KR/> | group=p }} a opísal slovami: ''„cez životné situácie a rozpory rozvíja autor v elementárnych, priamych veršoch motívy vlastnej zodpovednosti, nepokoja, nebojácnosti a revolty, ale aj citlivosti a mäkkosti srdca.“''<ref name=MR /> Podobne skončila zaradená aj jeho zbierka ''Bitkárova bolesť / Erotika''<ref name = KR>{{Citácia periodika | priezvisko = Matejov | meno = Radoslav | titul = Istoty a neistoty lyriky | periodikum = Knižná revue: časopis pre fanúšikov knihy a literatúry | odkaz na periodikum = Knižná revue | dátum = 2008 | ročník = 18 | číslo = 14{{--}}15 | strany = XVII | issn = 1210-1982 }} </ref>, ktorú charakterizoval nasledovne: ''„druhá zbierka štylisticky a motivicky neotesaných veršov, občas básnických príhovorov, v ktorých sa mieša poetickosť s hovorovosťou, o vlastnom názore na človeka a morálku formovanom aktuálnymi problémami súkromia i spoločnosti“''.<ref name="KR" /> Podľa jeho kamaráta bol Cintula zo svojej literárnej kariéry sklamaný.<ref name="Novinky" /> === Aktivizmus a radikalizácia === Cintula sa podľa svojho kamaráta dlhodobo zaujímal o [[Politika|politiku]] a bol z nej dlhodobo frustrovaný a sklamaný.<ref name="Novinky" /><ref name="DN" /> Svoje námietky či nevôľu často vyjadroval v článkoch v regionálnych [[Noviny|novinách]] alebo účasťou na protestoch. V článkoch neraz zašiel ku kritike spoločnosti, štátu či vlády. V roku [[2008]] vyjadril Cintula svoj kritický názor proti múru postavenému vo vestibule levickej [[Poliklinika|polikliniky]]. Z článku vyplýva, že múr bol postavený v dôsledku akéhosi právneho sporu medzi dvoma subjektami, ktoré v poliklinike pôsobili. Za „tretiu stranu“ sporu označil Cintula občana, ktorého záujmy potrebuje podľa Cintulu „''štát a všetci okolo neho“'' len využiť ''„vo voľbách, keď koretešujú o jeho hlas“''. Príspevok zakončil výzvou: ''„podoprite slová skutkami, víťazi volieb'' (pozn. v tom čase vládla [[Vláda Slovenskej republiky od 4. júla 2006 do 8. júla 2010|prvá vláda Roberta Fica]]) ''a dajte odstrániť ten hanebný Berlínsky múr čo najskôr.“''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Cintula | meno = Juraj | titul = Berlínsky múr v Leviciach: Kto (ne)mslí na občana? | periodikum = Pohronie | dátum = 2008 | ročník = 63 | číslo = 35 | strany = 3 }} </ref>. V tom istom roku napísal Cintula v časopise ''Pohronie'' fiktívny list prezidentovi, v ktorom kritizoval slabú podporu [[Slovenská literatúra|slovenských spisovateľov]] oproti (údajnému) zvýhodňovaniu cudzích autorov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Cintula | meno = Juraj | titul = Čo by som poradil/a hlave štátu? | periodikum = Pohronie | dátum = 2008 | ročník = 63 | číslo = 26 | strany = 3 }} </ref> V roku 2012 podporil [[štrajk]] a protestné zhromaždenie učiteľov za zlepšenie financovania slovenského [[Školstvo|školstva]] v [[Levice (Slovensko)|Leviciach]]. Zhromaždenie uviedol básňou [[Milan Rúfus|Milana Rúfusa]] „''Tam“''. Sám o sebe sa do novín pri tejto príležitosti vyjadril slovami: ''„ako starý burič tu predsa nemôžem chýbať“''.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Ráchela | meno = Štefan | titul = Väčšina rodičov štrajk podporila | periodikum = Pohronie | dátum = 2012 | ročník = 67 | číslo = 34 | strany = 3 }} </ref> Pár rokov dozadu potom Cintula v umeleckom „liste dospievajúcej maturantke“ publikovanom v novinách napísal: ''„Áno, treba revoltovaf, nesúhlasiť. Len podpriemerní so všetkým súhlasia a všetko im je dobré. Ale všetko je o hodnotách. Za vrcholom slobody je dekadencia. Pravidlá hry ešte určujeme my, starší. A to je dobre[...]“''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Cintula | meno = Juraj | titul = List ošumelého dôchodcu nápaditej maturantke | periodikum = Pohronie | dátum = 2008 | ročník = 63 | číslo = 21 | strany = 6 }} </ref> V roku 2014 vyjadril Cintula v ''[[Literárny týždenník|Literárnom týždenníku]]'' rozhorčenie nad likvidáciou knižného veľkoobchodu Belimex, pri ktorom skončilo v [[Pezinok|Pezinku]] porozhadzovaných veľké množstvo (podľa Cintulu státisíce) kníh. Cintula skutok opísal ako ''„počínanie biznisgaunerov [ktoré je] ‚zrelé na povraz‘ “'', pričom svoj príspevok zavŕšil otázkami, či o tom vie [[Spolok slovenských spisovateľov]] a [[Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky|Ministerstvo kultúry]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Cintula | meno = Juraj | titul = Cintorín kníh | periodikum = Literárny týždenník: časopis Spolku slovenských spisovateľov | dátum = 2014 | ročník = 27 | číslo = 29-30 | strany = 5 | issn = 0862-5999 | odkaz na periodikum = Literárny týždenník }} </ref> (pozn. v tom čase vládla [[Vláda Slovenskej republiky od 4. apríla 2012 do 23. marca 2016|druhá vláda Roberta Fica]] a ministrom kultúry jeho nominant [[Marek Maďarič]]). O rok neskôr ([[2015]]) publikoval Cintula v ''Štiavnických novinách'' článok, v ktorom vyjadril svoje rozhorčenie voči [[Hrací automat|hracími automatmi]] v [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]]. Podľa jeho vlastných slov bol ''„takmer až neovládateľne nahnevaný bezohľadnosťou jednych'' ([[sic]]!) ''voči druhým“''<ref name=HPr>{{Citácia periodika | priezvisko = Cintula | meno = Juraj | titul = Hracie pasce | periodikum = Štiavnické noviny | dátum = 2015 | ročník = 26 | číslo = 29 | strany = 4 | issn = 1337-8023 }} </ref>. Hracie automaty vnímal ako pascu na ľudí a zdroj mestských financií, ktorý čerpá z tragédie konkrétneho človeka a zničených rodín. V kritike automatov zároveň zašiel do úvah, v ktorých kritizoval štát a vládu (pozn. v tom čase vládla [[Vláda Slovenskej republiky od 4. apríla 2012 do 23. marca 2016|druhá vláda Roberta Fica]]): ''„Tento štát je povinný vytvárať spoločensky spravodlivé sociálne prostredie. Tak ako rieka musí mať svoje koryto, inak sa stáva živlom, tak aj sloboda musí mať svoje pravidlá hry, ktorej mantinely vytyčuje štát. Aj sloboda rozhodovania sa musí uskutočňovať v zdravom sociálnom prostredí. [....] Nikto nesmie žiť koristnícky na úkor druhého. Je alibizmom vlády a parlamentu povoliť, a občania nech sa hádajú. To nie je [[demokracia]], ale egokracia vlády za dobré peniaze.“''<ref name=HPr /> O dianie v Banskej Štiavnici sa zaujímal aj ďalší rok, keď sa príhovorom zúčastnil protestu proti zrušeniu gynekologicko-pôrodnického oddelenia v meste, o ktorom rozhodol jeho prevádzkovateľ Svet zdravia a jej majiteľ [[PENTA INVESTMENTS LIMITED|Penta investement]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Bernáthová | meno = Janka | titul = O proteste Banskoštiavničanov ešte raz | periodikum = Štiavnické noviny | dátum = 2016 | ročník = 27 | číslo = 14 | strany = 4 | issn = 1337-8023 | priezvisko2 = Kuchtová | meno2 = Oľga }} </ref> V máji 2015 sa začal zaujímať o príslušníkov polovojenskej skupiny [[Slovenskí Branci|Slovenskí branci]]. V príspevkoch na sociálnej sieti [[Facebook]], ktoré skupina zdieľala, kritizoval Cintula štát pretože podľa neho nedostatočne chránil obyvateľov pred nelegálnou [[Prisťahovalectvo|imigráciou]]: ''„Slovenskí branci sa nepripravujú na boj, ale na obranu. Keď vám ktokoľvek povie, že sa pripravujú na vojnu, neverte im. Ich prvoradou úlohou je ochrana obyvateľov, krajiny, tradície, kultúry – sú to vlastenci. Ja tým mladým chlapcom a dievčatám verím a vyjadrujem im verejnú podporu“.''<ref name="idnes" /><ref name=Demagog>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nepravdivé informácie o útočníkovi, ktorý strieľal na Fica | url = https://novy.demagog.sk/nepravdive-informacie-o-utocnikovi-ktory-strielal-na-fica | vydavateľ = Demagog.sk | dátum prístupu = 2024-06-02 | meno = Veronika | priezvisko = Jursová Prachárová }} </ref> Podľa ministra obrany [[Robert Kaliňák|Róberta Kaliňáka]] sa však Cintula s brancami stýkal, aby ich presvedčil, že nemajú používať zbrane. Cintula mal byť podľa Kaliňáka pacifista, ktorý sa zradikalizoval v priebehu asi ôsmich rokov pred atentátom.<ref name = "idnes">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Básník, sekuriťák, sympatizant opozice. Kdo je podezřelý z útoku na Fica | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/kdo-je-podezrely-z-utoku-na-fica.A240515_174033_zahranicni_jan | vydavateľ = iDNES.cz | dátum vydania = 2024-05-15 | dátum prístupu = 2024-06-02 | meno = Václav Janouš, Kateřina | priezvisko = Havlická }} </ref> Hlbší či dlhodobejší kontakt so skupinou potvrdený nebol.<ref name=Demagog /> V roku 2015 zároveň Cintula vydal knihu ''Efata'', v ktorej opätovne kritizoval spoločnosť a štát: ''„[[Radikalizmus]], [[extrémizmus]], [[neonacizmus]], [[Anarchizmus|anarchia]], [[revanšizmus]], [[avanturizmus]] sú z tohto dôvodu'' ''produkty aj málo zodpovedného štátu“''.<ref name="Efata">{{Citácia knihy | priezvisko = Cintula | meno = Juraj | titul = Efata: o Cigánoch a Rómoch | vydavateľ = Levické tlačiarne LVT | miesto = Levice | rok = 2015 | isbn = 978-80-968340-8-2 }} </ref>{{rp|133}} V [[Európa|Európe]] podľa Cintulu hrozivo rastie ''„neonacizmus, extrémizmus, anarchia, radikalizmus, násilie, brutalita; na druhej strane [[liberalizmus]], [[Individualizmus (politika)|individualizmus]], eklektické zhluky názorov a postojov“''<ref name="Efata" />{{rp|10}}, pričom za dôvod násilných udalostí ([[Anders Behring Breivik|Breivik]], [[Charlie Hebdo]], a pod.) v Európe a [[Spojené štáty|USA]] vinil ''„neriešenie napätia v spoločnosti, krajný individualizmus, rozprávkový rast ziskov jednotlivcov, rast chudoby.“''<ref name="Efata" />{{rp|10}} V knihe písal aj o „[[Rómovia|Cigánoch]]“. Hoci sa v knihe nachádzajú kritické postoje voči nim (''„Živelný rast parazitnej vrstvy treba zastaviť!“<ref name="Efata" />''{{rp|142}}), nevzťahuje sa jeho kritika voči celému etniku, respektíve rase. Podľa Cintulu: ''„nie je Cigán ako Cigán, nie je Róm ako Róm. Ba ani biely nie je vždy najbelší ani vnútri, ani navonok.“''<ref name="Efata" />{{rp|36}} Cintulova kritika smeruje najmä voči štátu alebo jeho reprezentantom: ''„Etnikum robí problémy stovky rokov po celej Európe, čo je dôkazom ich neskutočnej flexibility a našej neuveriteľne dôslednej neschopnosti.“''<ref name="Efata" />{{rp|146}} ''„[V]eľká časť rómskeho etnika, napriek všetkej problematickej zložitosti koexistencie, stala trvalou (hoci nie bezproblémovou) súčasťou autochtónneho obyvateľstva.“''<ref name="Efata" />{{rp|256}} Poukazuje na niektoré prípady, v ktorých štát podľa Cintulu nekonal riadne (napríklad na prípad ''Oskara Dobrovodského'' v Malackách).<ref name="Efata" />{{rp|143}} Zároveň však jeho kritika smerovala aj k podmienkam, v akých žijú ''„na začiatku 21. storočia na Slovensku desaťtisíce rómskych detí v osadách a tisíce detí chudobných Nerómov [...] bez pitnej vody, kanalizácie a elektriny.“''<ref name="Efata" />{{rp|187}} Marta Vlačuhová vo svojej knihe ''Rómske príbehy'' Cintulovi ďakuje za to, že ju priviedol do Literárneho klubu Dúha a ďakuje aj všetkým členom literárneho klubu za to, že ju ''„medzi seba prijali napriek tomu, že [je] Rómka“''.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Vlačuhová | meno = Marta | titul = Rómske príbehy | vydavateľ = Literárny klub Dúha | miesto = Levice | rok = 2018 | isbn = 978-80-973145-0-7 | strany = 72 }} </ref> V knihe ''Efata'' sa Cintula vyjadril aj k niektorým známym extrémistom a útočníkom z minulosti, ako napríklad k [[Anders Behring Breivik|Andersovi Brejvikovi]]: či [[Ľubomír Harman|Ľubomírovi Harmanovi]], pričom ich za dôvod ich extrémizmu označil neriešenie spoločenských problémov. Podľa Cintulu bolo ''„úplne logické, že miera nanucovanej trpezlivosti praská ako včerajšia kukla spoločenských pomerov [...] Harman preto v tomto kontexte nebol šialenec, on už iba nevydržal niesť ťarchu. Súdobá vláda prípad Harman zle pomenovala.“''<ref name=Efata />{{rp|139}} V roku [[2016]] pracoval Cintula pre bezpečnostnú službu v nákupnom centre v [[Levice (Slovensko)|Leviciach]]. Počas služby sa raz v rámci pracovnej povinnosti dostal do fyzického konfliktu s mladým, podľa Cintulu nadrogovaným<ref name="idnes" /> mužom.<ref name="postoj-20240515" /> Cintula utrpel pri incidente zranenia na celom tele a bol práceneschopný.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Takto si určite koniec šichty nepredstavoval. Domov šiel surovo dobitý | url = https://tvnoviny.sk/domace/clanok/52508-takto-si-urcite-koniec-sichty-nepredstavoval-domov-siel-surovo-dobity | dátum vydania = 2016-09-12 | dátum prístupu = 2023-06-02 | vydavateľ = tvnoviny.sk | dátum aktualizácie = 2024-05-15 }} </ref> [[7. apríl]]a [[2016]] založil spoločne s Štefanom Čambalom a Margitou Stančíkovou hnutie ''Proti Násiliu'' a pokúsil sa vyplniť [[petícia|petíciu]] na založenie politickej strany.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = hnutie Proti násiliu | url = https://www.peticie.com/proti_nsiliu | url archívu = https://web.archive.org/web/20240520142406/https://www.peticie.com/proti_nsiliu | vydavateľ = Peticie.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | dátum archivácie = 2024-05-20 }} </ref> Podľa spoluzakladateľa malo hnutie, respektíve strana bojovať proti násiliu a mala vznikať asi po incidente, keď bol na Slovensku [[Zabitie Henryho Acordu|zabitý Filipínec Henry John Acorda]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kto je atentátnikom Roberta Fica? (profil strelca) | url = https://www.aktuality.sk/clanok/1Vqb3Pw/kto-je-atentatnikom-roberta-fica-profil-strelca/ | vydavateľ = [[Aktuality.sk]] | dátum vydania = 2024-05-15 | dátum prístupu = 2024-06-02 }} </ref> (pozn. táto udalosť sa však stala až v máji [[2018]], teda dva roky po vytvorení petície). Hnutie malo malo motto: "Buďme nespokojní, ale nie násilní!" nadväzovať na hnutie [[Verejnosť proti násiliu]].<ref name=":0" /> Hlavnými cieľmi hnutia bol boj proti [[neonacizmus|neonacizmu]], domácemu násiliu a [[militarizmus|militarizmu]] v [[Európa|Európe]].<ref name=Demagog /> Následne vydali na sociálnej sieti [[YouTube]] tri videá, ''Proti násiliu Part 1'' (2016), ''Proti Násiliu Part 2'' (2016), ''Proti Násiliu Part 3'' (2017) v ktorých kritizuje politické strany [[SMER – sociálna demokracia|SMER SD]] ako aj [[Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko|ĽSNS]] a neskôr aj [[Igor Matovič|Igora Matoviča]].{{chýba citácia}} Cintula veľmi negatívne a kriticky vnímal [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskú inváziu na Ukrajinu]].<ref name="Novinky"/> Po tom, čo [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|parlamentné voľby na Slovensku v roku 2023]] vyhrala strana [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]] a spolu so stranou [[HLAS – sociálna demokracia|Hlas-SD]] a [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]] vytvorila vládu, bolo na Slovensku prijatých viacero zmien, vrátane zmien v zahraničnej politike Slovenska (podpora [[Rusko-ukrajinská vojna|Ukrajiny vo vojne s Ruskom]]) a prijatia zákonov, ktoré sa v spoločnosti stretli s odporom opozície a časti obyvateľstva (reforma [[Trestné právo|trestného práva]] vrátane zrušenia [[Úrad špeciálnej prokuratúry|Úradu špeciálnej prokuratúry]]). Spoločenský rozruch vzbudili tiež naznačené snahy o zrušenie [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]] a založenie [[STVR]] a ďalšie udalosti. V nadväznosti na tieto zmeny sa v krajine uskutočnilo viacero opozičných protestov, ktorých sa zúčastnil aj Juraj Cintula. Na medializovaných záznamoch bol vidieť, ako napríklad na proteste pri výjazdovom rokovaní vlády v [[Dolná Krupá|Dolnej Krupej]] kričal viaceré vyjadrenia a držal protivládne transparenty. Zúčastnil sa tiež protestu pred parlamentom proti rušeniu Úradu špeciálnej prokuratúry a zmenám v [[Trestný zákon|Trestnom zákone]].<ref name="Demagog" /> == Atentát na Roberta Fica == [[Súbor:Robert_Fico,_April_2024.jpg|náhľad|[[Robert Fico]], premiér Slovenska, obeť atentátu spáchaného Jurajom Cintulom]] {{Hlavný článok|Atentát na Roberta Fica}} Pokus o atentát na [[Robert Fico|Roberta Fica]] spáchal [[15. máj]]a [[2024]] v meste [[Handlová]], do ktorého sa dopravil autom. Následne počkal na premiéra pred domom kultúry spolu s davom ľudí čakajúci na premiéra Fica. Okolo 15. hodiny vyšiel z domu kultúry Robert Fico a pristúpil ku davu a začal sa rozprávať s občanmi. Juraj Cintula z predného radu zakričal ''„Robo, poď sem“'', na čo sa premiér Robert Fico otočil na Cintulu, ktorý z [[Pištoľ|ručnej zbrane]] [[Čz 75|ČZ 9 mm]] vystrelil 5-krát a zasiahol premiéra niekoľkokrát, do torsa a končatín. Premiér padol k zemi a Juraj Cintula bol okamžite spacifikovaný a zadržaný [[Polícia|políciou]].<ref name=":1">{{Citácia periodika|priezvisko=Filo|meno=Jakub|autor=|odkaz na autora=|titul=Priamo z miesta: Strelec vyzeral, akoby podával ruku. Miestni neskôr nadávali novinárom|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://domov.sme.sk/c/23330618/postreleny-robert-fico-ako-to-vyzeralo-na-mieste.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2024-05-15|dátum prístupu=2024-05-21}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tri dni po atentáte na Fica: Čo zatiaľ vieme? Otázky a odpovede, premiér ostáva na JIS, atentátnik ide pred súd | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/710524-tri-dni-po-atentate-na-fica-co-zatial-vieme-otazky-a-odpovede-premier-ostava-na-jis-atentatnik-ide-pred-sud/ | vydavateľ = Pravda.sk | dátum vydania = 2024-05-18 | dátum prístupu = 2025-07-10 | jazyk = sk-SK}}</ref> Premiér bol vyprevadený do štátneho auta, prevezený do miestnej nemocnice a nasledovne vrtuľníkom transportovaný do [[Nemocnica|nemocnice]] v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]]. Juraj Cintula bol medzitým zatknutý v chaose utekajúcich ľudí a občanov, ktorí naňho nadávali a pľuli.{{bez citácie}} Cintula bol nasledovne odvedený a vypočúvaný [[Národná kriminálna agentúra Prezídia Policajného zboru|NAKA]]. Jeho zbraň a ruksak zostali ešte dlho na mieste činu.<ref name=":1" /> Súdny proces s Jurajom Cintulom sa začal na [[Špecializovaný trestný súd|Špecializovanom trestnom súde]] v Banskej Bystrici pojednávaním 8. júla 2025. Pojednávanie prebiehalo počas dvoch dní.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Zdút|meno=Matúš|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=Vražda|meno2=Daniel|autor2=|odkaz na autora2=|titul=Fica som nechcel zabiť, ale zraniť tak, aby sa už nepostavil, tvrdí atentátnik. Nasadili naňho aj agenta|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/4734043/po-roku-a-dvoch-mesiacoch-predviedli-strelca-pred-sud-co-nove-sa-mozeme-dozvediet-o-atentate/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2025-07-08|dátum prístupu=2025-07-09}}</ref> Na ďalšom pojednávaní, ktoré sa uskutoční 5. augusta, by mohli byť vypočutí ďalší svedkovia. Premiérovi sa Cintula zatiaľ neospravedlnil. Text záverečnej reči Juraja Cintulu, ktorú predniesol počas súdneho konania 8.10.2025, je verejne dostupný v archíve Internet Archive.<ref>{{Cite web|title=Záverečná reč Juraja Cintulu|url=https://archive.org/details/zaverecna-rec-juraj-cintula|website=Internet Archive|language=sk|access-date=2025-10-09}}</ref> == Odsúdenie zo spáchania trestného činu teroristického útoku == [[Špecializovaný trestný súd]] (ŠTS), pracovisko Banská Bystrica, odsúdil [[21. október|21. októbra]] [[2025]] Juraja Cintulu zo spáchania trestného činu [[terorizmus|teroristického útoku]] na 21 rokov odňatia slobody. Obžalovaný si ponechal lehotu na podanie odvolania, prokurátorka sa tejto možnosti vzdala.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočitá | meno = Hana | spoluautori = TASR, STVR | titul = Vinný z teroristického útoku: Juraj Cintula dostal za streľbu na Roberta Fica 21 rokov | url = https://spravy.stvr.sk/2025/10/j-cintulu-sud-odsudil-na-21-rokov/ | vydavateľ = Slovenská televízia a rozhlas | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2025-10-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-10-22 | jazyk = }}</ref> == Dielo == === Poézia === * {{Citácia knihy <!-- | priezvisko = Cintula | meno = Juraj--> | titul = Sen rebela | vydavateľ = [Juraj Cintula] | miesto = [Levice] | rok = [2006] | počet strán = 72 | isbn = 80-969503-2-0 }} * {{Citácia knihy <!-- | priezvisko = Cintula | meno = Juraj--> | titul = Diptych: Bitkárová bolesť; Erotika | vydavateľ = Juraj Cintula | miesto = [Levice] | rok = 2007 | počet strán = 87 | isbn = 978-80-969732-2-4 }} * {{Citácia knihy <!-- | priezvisko = Cintula | meno = Juraj --> | titul = Osy : (satira) | vydavateľ = Juraj Cintula | miesto = Levice | rok = 2008 | počet strán = 60 | isbn = 978-80-969952-2-6 }} === Próza === * {{Citácia knihy <!-- | priezvisko = Cintula | meno = Juraj --> | titul = Posolstvo obete | vydavateľ = [Juraj Cintula] | miesto = [Levice] | rok = 2010 | počet strán = 141 | isbn = 978-80-968340-6-8 }} * {{Citácia knihy <!-- | priezvisko = Cintula | meno = Juraj --> | titul = Efata : o Cigánoch a Rómoch | vydavateľ = Levické tlačiarne LVT | miesto = Levice | rok = 2015 | počet strán = 263 | isbn = 978-80-968340-8-2 }} * {{Citácia knihy <!-- | priezvisko = Cintula | meno = Juraj --> | titul = Fragmenty plus | vydavateľ = [Tlačiareň Cicero] | miesto = [Levice] | rok = 2019 | počet strán = 62 | isbn = 978-80-570-0371-7 }} == Poznámky == {{Referencie|skupina = p}} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.databazeknih.cz/zivotopis/juraj-cintula-99234 Databáze knih] {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Cintula, Juraj}} [[Kategória:Osobnosti z Bardejova]] [[Kategória:Slovenskí básnici]] [[Kategória:Slovenskí spisovatelia]] [[Kategória:Robert Fico]] [[Kategória:Slovenskí atentátnici]] r6rcwjhe30hpowlo29qf2a9s4nhuofg 8215828 8215827 2026-05-18T08:40:20Z Plepo 1345 Rozsudok NS SR 8215828 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Juraj Cintula | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský básnik, spisovateľ a atentátnik | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dnv|1953|03|01}} | Miesto narodenia = [[Bardejov]], [[Česko-Slovensko|ČSSR]] (dnes [[Slovensko]]) | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|1953|03|01}} --> | Miesto úmrtia = | Bydlisko = [[Levice (Slovensko)|Levice]] (naposledy) | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = [[Slováci|slovenská]] | Zamestnanie = | Známy vďaka = páchateľ [[atentát na Roberta Fica|atentátu na Roberta Fica]] | Alma mater = | Profesia = spisovateľ, pedagóg, baník, SBS-kár | Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Literatúra | Portál2 = Politika | Portál3 = }} '''Juraj Cintula''' (* [[1. marec]] [[1953]], [[Bardejov]])<ref name=TŽ3>{{Citácia knihy | titul = Tu žijeme 3: almanach členov Literárneho klubu Dúha v Leviciach | vydavateľ = SB Press | miesto = Tlmače | rok = 2013 | isbn = 978-80-89395-26-2 | strany = 17 }} </ref><ref name=TŽ4>{{Citácia knihy | titul = Tu žijeme 4: almanach členov Literárneho klubu Dúha v Leviciach | vydavateľ = SB Press | miesto = Tlmače | rok = 2015 | isbn = 978-80-89395-35-4 | strany = 19 }} </ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Bielik | meno = Miroslav (zost.) | titul = Básnici 2018: antológia poézie členov, prispievateľov a priaznivcov Spolku slovenských spisovateľov | vydavateľ = [[Spolok slovenských spisovateľov]] | miesto = Bratislava | rok = 2018 | isbn = 978-80-8194-101-6 | strany = 218 }} </ref> je [[Slovensko|slovenský]] [[spisovateľ]], [[básnik]] a [[atentát]]nik, ktorý [[15. máj]]a [[2024]] spáchal v [[Handlová|Handlovej]] neúspešný [[atentát na Roberta Fica|atentát na slovenského premiéra Roberta Fica]].<ref name="pachatel">{{Citácia periodika | priezvisko = Kiššová | meno = Katarína | titul = Podrobnosti o strelcovi: Atentát na Fica spáchal 71-ročný spisovateľ z Levíc | periodikum = tvnoviny.sk | odkaz na periodikum = | url = https://tvnoviny.sk/domace/clanok/895095-podrobnosti-o-strelcovi-atentat-na-fica-spachal-71-rocny-spisovatel-z-levic | vydavateľ = MARKÍZA – SLOVAKIA | miesto = Bratislava | dátum = 2024-05-15 | dátum prístupu = 2024-05-15 }}</ref><ref name="postoj-20240515">{{Citácia periodika | priezvisko = Takáč | meno = Adam | titul = Kto je muž, ktorý postrelil premiéra Fica : Spisovateľ Juraj Cintula hlásal, že odmieta násilie. Ako SBS-kár sa raz vrátil z práce dobitý | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = Konzervatívny denník Postoj | url = https://www.postoj.sk/155751/dnes-treba-vediet | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = 2024-05-15 | dátum prístupu = 2024-05-28 }} </ref> Po atentáte bol zadržaný [[Policajný zbor|Políciou SR]] a nasledovne vyšetrovaný [[Národná kriminálna agentúra Prezídia Policajného zboru|NAKA]]. == Život == === Do roku 1989 === Juraj Cintula sa narodil 1. marca [[1953]] v [[Bardejov]]e.<ref name=TŽ3 /><ref name=TŽ4 /> Mal početnú rodinu, jeho otec bol učiteľom. V [[Prievidza|Prievidzi]] sa vyučil za [[Maliar (umelec)|maliara]]{{--}}natierača<ref name=TŽ3 /><ref name=TŽ4 /> a v roku 1975<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Cintula | meno = Juraj | titul = Študentské bratstvo | periodikum = [[Štiavnické noviny]] | dátum = 2016 | ročník = 27 | číslo = 24 | strany = 6 | issn = 1337-8023 }} </ref><ref name=NaS>{{Citácia periodika | priezvisko=Cintula | meno = Juraj | titul = Návraty a stretnutia | periodikum = Štiavnické noviny | dátum = 2011 | ročník = 22 | číslo = 23 | strany = 4 | issn = 1337-8023 }} </ref> absolvoval [[Stredná priemyselná škola banícka|Strednú priemyselnú školu banícku]] v [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]].<ref name=TŽ3 /><ref name=TŽ4 /> K Banskej Štiavnici mal dlhodobo vrúcny vzťah a zúčastňoval sa jej spoločenských akcií.<ref name=NaS /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Cintula | meno = Juraj | titul = Óda na Banskú Štiavnicu a Cap á l'Est | periodikum = Štiavnické noviny | dátum = 2013 | ročník = 24 | číslo = 29 | strany = 10 | issn = 1337-8023 }} </ref> Osem rokov pracoval v [[Handlovské uhoľné bane|Handlovských uhoľných baniach]]. Pôvodne ako [[technik]], neskôr ako [[geológ]], merač, razič, vŕtač.<ref name="TŽ3" /><ref name="TŽ4" /> Podľa jeho životopisu v [[almanach]]u Literárneho klubu Dúha: ''„jeho charakterové vlastnosti formovalo drsné prostredie koncentrovaného priemyslu v Handlovej.''“<ref name="TŽ3" /><ref name="TŽ4" /> Od roku 1983 žil v [[Levice (Slovensko)|Leviciach]]. V Leviciach pracoval ako [[kamenár]]<ref name="TŽ3" /><ref name="TŽ4" /> a [[Sochárstvo|sochár]]. Ponúkal výrobu a obnovu náhrobných kameňov (1990).<ref>{{Citácia periodika | titul = [Inzercia] | periodikum = Pohronie | dátum = 1990 | ročník = 23 (45) | číslo = 7 | strany = [4] }} </ref> Spočiatku sympatizoval s [[Komunistická strana Česko-Slovenska|Komunistickou stranou]].<ref name="Novinky" /> Bol členom [[Socialistický zväz mládeže|Socialistického zväzu mládeže]] a v uhoľných baniach pôsobil ako vedúci „[[reflektor mladých]]“{{#tag:ref|Poverená osoba vychovávajúca členov SZM a mladých k osobnej zodpovednosti za vývin [[Socialistická spoločnosť|socialistickej spoločnosti]] prostredníctvom všímania si nedostatkov a vzbudzovania odvahy poukázať na ne, pomáhať pri ich odstraňovaní a ich predchádzaní.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Brokl | meno = Vilém | spoluautori = a kol. | titul = Stručný slovník teórie a praxe výstavby strany | kapitola zborník = reflektor mladých SZM | vydavateľ = Pravda | miesto = Bratislava | rok = 1989 | strany = 117 }} </ref> |group = p}}. V roku 1978 sa vyjadril, že by sa malo viac písať aj ''„o zlepšení práce základných organizácií po politickej stránke“'' a že mládež, hlavne zväzáci by sa mali pri prispievaní do novín viac zamerať na ''„ideologickú oblasť“''.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Cintula | meno = Juraj | titul = Tlač má široké možnosti | periodikum = Hlas baníka: časopis ZS-ROH Uhoľných baní n. p | dátum = 1978 | ročník = 29 | číslo = 37 | strany = 3 | issn = 1210-2342 }} </ref> [[Súbor:Juraj Cintula & StB.jpg|náhľad|„Ďuro“ v záznamoch ŠtB, evidovaný v kategórii Preverovaná osoba (PO).|vľavo]] Neskôr uňho podľa svedectva jeho známeho nastalo rozčarovanie a začal prejavovať nespokojnosť s papalášstvom a nerovnosťou medzi občanmi v štáte.<ref name="Novinky" /> Bol [[Idealizmus|idealistom]] a už v čase [[Normalizácia (ČSSR)|normalizácie]] verejne vyjadroval svoje názory. Niektoré jeho články a eseje mu pre ich kritický obsah nebolo umožnené odpublikovať.<ref name="TŽ3" /><ref name="TŽ4" /> Kritické vyjadrenie možno badať v jeho príspevku v časopise ''Hlas baníka'' z roku 1978, keď kritizoval ''„ľudí, ktorí pohŕdavo a výsmešne hovoria s mladými ľudmi odstraňujúcimi nedostatky vo výrobe. [pričom medzi] nimi sú aj niektorí THP“'' <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Cintula | meno = Juraj | titul = Všetko sa skladá z maličkostí | periodikum = Hlas baníka: časopis ZS-ROH Uhoľných baní n. p | dátum = 1978 | ročník = 29 | číslo = 30 | strany = 3 | issn = 1210-2342 }} </ref> (pozn. technicko-hospodárski pracovníci). Zrejme niekedy v danom období absolvoval doplňujúce pedagogické štúdium na [[Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre|Pedagogickej fakulte v Nitre]]<ref name="TŽ3" /><ref name="TŽ4" /> a následne pracoval ako [[majster odborného výcviku]] na strednom odbornom učilišti. Z učilišťa mal byť prepustený po tom, čo na [[1. máj|oslavy prvého mája]] mal do práce priniesť transparent s nápisom ''„Viac socializmu, viac demokracie“''.<ref name="DN">{{Citácia periodika | priezvisko = Zdút | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | titul = O politike hovoril priveľa, mal rád pravidlá. Kamarát Juraja C. opisuje, aký bol človek | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/4012424/o-politike-hovoril-privela-mal-rad-pravidla-kamarat-juraja-c-opisuje-aky-bol-clovek/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2024-05-24 | dátum prístupu = 2024-05-28 }} </ref><ref name="Novinky">{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Kamarád slovenského atentátníka: Byl to rebel a zklamaný člověk | titul = [[Novinky.cz]] | meno = Ivan | priezvisko = Vilček | url = https://www.novinky.cz/clanek/zahranicni-evropa-kamarad-slovenskeho-atentatnika-byl-to-rebel-a-zklamany-clovek-40473385 | vydavateľ = Borgis | miesto = Praha | dátum vydania = 2024-05-24 | dátum prístupu = 2024-06-02 }}</ref> Známy ho opísal ako rebelanta.<ref name="Novinky" /> Začiatkom [[80. roky 20. storočia|80. rokov 20. storočia]] ho ako podozrivú osobu preverovala [[Štátna bezpečnosť]], pričom mu bolo pridelené krycie meno „Ďuro“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Atentátnika, ktorý strieľal na Fica, prenasledovala ŠtB. Otvorene vystupoval proti komunistom | url = https://www.aktuality.sk/clanok/RGGkLz2/atentatnika-ktory-strielal-na-fica-prenasledovala-stb-otvorene-vystupoval-proti-komunistom/ | meno = Tomáš | priezvisko = Kyseľ | vydavateľ = [[Aktuality.sk]] | dátum vydania = 2024-05-16 | dátum prístupu = 2024-06-02 }} </ref> Začiatkom [[90. roky 20. storočia|90. rokov]] sa angažoval v hnutí [[Verejnosť proti násiliu]], pričom podporoval kandidatúru [[Alexander Dubček|Alexandra Dubčeka]] za prezidenta. Na auto si mal dokonca napísať slová ''„Voľte Dubčeka“''.<ref name="DN" /><ref name="Novinky" /> === Literárna činnosť === {{Citát v rámčeku | ''Som tebou zhnusený, človek. Lebo si zabudol na všetky pravidlá, ktoré ťa naučili v škole. Bojíš sa, že sú nepoužiteľné, bojíš sa, že ich niekto poruší skôr ako ty. Preto si v nedočkavosti za zlatom vytvoril iné. Vyrástol si na tupého dravca s vlastnými pravidlami prinášajúcimi chaos násilia.'' | {{Citácia periodika | priezvisko = Cintula | meno = Juraj | titul = Do vlastných radov | periodikum = Pohronie | dátum = 2009 | ročník = 64 | číslo = 39 | strany = 11 }} }} Literárne činný bol Juraj Cintula už v mladosti. Svoju prvú romantickú báseň napísal v sedemnástich rokoch. Svoje básne publikoval v časopise uhoľných baní ''Hlas baníka''. Písal aj články a fejtóny, no pre ich kritický obsah neboli v čase [[Normalizácia (ČSSR)|normalizácie]] publikovávané.<ref name="TŽ3" /><ref name="TŽ4" /> Bol členom [[Literárny klub DÚHA|literárneho klubu DÚHA]], nepatril však k jeho zakladajúcim členom, ako bolo spočiatku mylne medializované. Za člena bol prijatý až 17. mája 2006, teda vyše rok po vzniku klubu. V rokoch [[2008]] až [[2016]] bol predsedom klubu. Od roku 2019 sa Cintula s literárnym klubom podľa vyjadrenia klubu nekontaktoval a nechodil na jeho stretnutia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = [Vysvetľujúci text o vzťahu Juraja Cintulu a Literárneho klubu Dúha] | url = https://www.facebook.com/permalink.php?story_fbid=pfbid02TrojoNm6ms7jZ6QzafzqmXeX6bzG13NvrRNPKWiqag671UA18TsY8ftNBoGQwcJil&id=61559734055508 | vydavateľ = Literárny Klub Dúha | dátum prístupu = 2024-06-02 | dátum vydania = 2024-05-18 }} </ref> Od roku [[2015]] bol členom [[Spolok slovenských spisovateľov|Spolku slovenských spisovateľov]]. Členstvo v oboch združeniach mu bolo zrušené po [[Atentát na Roberta Fica|atentáte na Roberta Fica]].<ref name="sss-20240519">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Úvod | url = https://www.spolok-slovenskych-spisovatelov.sk/ | url archívu = https://web.archive.org/web/20240519234305/https://www.spolok-slovenskych-spisovatelov.sk/ | vydavateľ = Spolok slovenských spisovateľov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | dátum archivácie = 2024-05-19 | miesto = Bratislava }} </ref><ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kto je Juraj Cintula, atentátnik na Fica? V minulosti bol aj terčom útoku a jeho sused ho pozná ako dobrého človeka | url = https://sita.sk/kto-je-juraj-cintula-atentatnik-na-fica-v-minulosti-bol-aj-tercom-utoku-a-jeho-sused-ho-pozna-ako-dobreho-cloveka/ | vydavateľ = [[SITA Slovenská tlačová agentúra]] | dátum vydania = 2024-05-16 | dátum prístupu = 2024-06-02 }} </ref> V období po roku 2005 publikoval články v novinách ''Pohronie'' a ''Slovenská brána''.<ref name="TŽ3" /><ref name="TŽ4" /> Jeho básne možno zaradiť do [[Spoločenská lyrika|spoločenskej lyriky]]. Nezriedka sa vyznačujú emocionalitou a kritikou spoločenských či morálnych javov. V časopise ''Pohronie'' mu vyšli napríklad básne ''Darovaná sloboda''<ref>{{Citácia periodika | titul = Darovaná sloboda | periodikum = Pohronie | dátum = 2009 | ročník = 64 | číslo = 17 | strany = 11 | priezvisko = Cintula | meno = Juraj }} </ref>; ''Do vlastných radov''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Cintula | meno = Juraj | titul = Do vlastných radov | periodikum = Pohronie | dátum = 2009 | ročník = 64 | číslo = 39 | strany = 11 }} </ref>; ''Ľudstvo''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Cintula | meno = Juraj | titul = Ľudstvo | periodikum = Pohronie | dátum = 2009 | ročník = 64 | číslo = 23 | strany = 11 }} </ref>; ''Všetko mi vadí''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Cintula | meno = Juraj | titul = Všetko mi vadí | periodikum = Pohronie | dátum = 2008 | ročník = 63 | číslo = 2 | strany = 6 }} </ref>; ''Krivdy''<ref>{{Citácia periodika | titul = Krivdy | periodikum = Pohronie | dátum = 2008 | ročník = 63 | číslo = 42 | strany = 6 | priezvisko = Cintula | meno = Juraj }} </ref> či ''Pre koho ten slovopád''<ref>{{Citácia periodika | titul = Pre koho ten slovopád | periodikum = Pohronie | dátum = 2008 | ročník = 63 | číslo = 34 | strany = 6 | priezvisko = Cintula | meno = Juraj }} </ref>. Tematike práce v bani venoval báseň ''Antracitový Silvester''<ref>{{Citácia periodika | titul = Antracitový Silvester | periodikum = Slovenská brána: noviny pracujúcich Slovenských energetických strojární v Tlmačoch a okolia | dátum = 2014 | ročník = 24 | číslo = 24 | strany = 3 | issn = 1338-9440 }} </ref>. Okrem toho publikoval napríklad príspevok ''Sila ženy'', v ktorej vyzdvihol mierumilovnosť, zodpovednosť a citové vedomie žien.<ref>{{Citácia periodika | titul = Sila ženy | periodikum = Štiavnické noviny | dátum = 2015 | ročník = 26 | číslo = 34 | strany = 2 | issn = 1337-8023 | priezvisko = Cintula | meno = Juraj }} </ref> {{Citát v rámčeku | ''Sloboda sa nikomu nemá darovať. Každý si ju musí vydobyť sám. Ak chce, dá sa mu pri tom len pomôcť. Alebo aspoň nestáť v ceste. Lebo dar je ako med. A zadarmo med bude raz jed.'' | {{Citácia periodika | titul = Darovaná sloboda | periodikum = Pohronie | dátum = 2009 | ročník = 64 | číslo = 17 | strany = 11 | priezvisko = Cintula | meno = Juraj }} }} Vydal tri básnické zbierky: ''Sen rebela'' (2006), ''Diptych: Bitkárova bolesť; Erotika'' (2007) a ''Osy: (satira)'' (2008).<ref name=TŽ3 /><ref name=TŽ4 /> V roku 2010 mu vyšiel román ''Posolstvo obete''<ref name=TŽ3 /><ref name=TŽ4 /> a v roku 2015 kniha ''Etafa: O Cigánoch a Rómoch''. Cintulove diela sa pred atentátom nestretli s celospoločenským ohlasom. Jeho zbierku ''Sen rebela''<ref name=MR>{{Citácia periodika | titul = Cesta k dubisku | periodikum = Knižná revue: časopis pre fanúšikov knihy a literatúry | odkaz na periodikum = Knižná revue | dátum = 2007 | ročník = 17 | číslo = 16-17 | strany = XX | issn = 1210-1982 }} </ref> zaradil Radoslav Matejov v časopise ''Knižná revue'' do kategórie [[nulová literatúra]]{{#tag:ref | Definuje ju ako: ''„nadgeneračný fenomén, súhrnne ho možno nazvať súčasnou ľudovou tvorbou, lebo nemá poeticky individuálne špecifiká, ktoré by v dielach určovali osobitú ideovo-estetickú kvalitu; prevláda v nej neuvedomovaný básnický tvar alebo pasívna remeselnosť, vo vyjadrení zas explicitnosť či prepoetizovanosť, textovo je viac-menej povrchne kompilačná. Literárnosť komunikácie tu má sekundárne postavenie, dôležitejšia je autokomunikácia, priateľská, rodinná, regionálna, príležitostná alebo duchovná komunikácia vedená anticipáciou predstavy poézie opretej o jej všeobecné, tradičné, frekventované modely.“''<ref name = KR/> | group=p }} a opísal slovami: ''„cez životné situácie a rozpory rozvíja autor v elementárnych, priamych veršoch motívy vlastnej zodpovednosti, nepokoja, nebojácnosti a revolty, ale aj citlivosti a mäkkosti srdca.“''<ref name=MR /> Podobne skončila zaradená aj jeho zbierka ''Bitkárova bolesť / Erotika''<ref name = KR>{{Citácia periodika | priezvisko = Matejov | meno = Radoslav | titul = Istoty a neistoty lyriky | periodikum = Knižná revue: časopis pre fanúšikov knihy a literatúry | odkaz na periodikum = Knižná revue | dátum = 2008 | ročník = 18 | číslo = 14{{--}}15 | strany = XVII | issn = 1210-1982 }} </ref>, ktorú charakterizoval nasledovne: ''„druhá zbierka štylisticky a motivicky neotesaných veršov, občas básnických príhovorov, v ktorých sa mieša poetickosť s hovorovosťou, o vlastnom názore na človeka a morálku formovanom aktuálnymi problémami súkromia i spoločnosti“''.<ref name="KR" /> Podľa jeho kamaráta bol Cintula zo svojej literárnej kariéry sklamaný.<ref name="Novinky" /> === Aktivizmus a radikalizácia === Cintula sa podľa svojho kamaráta dlhodobo zaujímal o [[Politika|politiku]] a bol z nej dlhodobo frustrovaný a sklamaný.<ref name="Novinky" /><ref name="DN" /> Svoje námietky či nevôľu často vyjadroval v článkoch v regionálnych [[Noviny|novinách]] alebo účasťou na protestoch. V článkoch neraz zašiel ku kritike spoločnosti, štátu či vlády. V roku [[2008]] vyjadril Cintula svoj kritický názor proti múru postavenému vo vestibule levickej [[Poliklinika|polikliniky]]. Z článku vyplýva, že múr bol postavený v dôsledku akéhosi právneho sporu medzi dvoma subjektami, ktoré v poliklinike pôsobili. Za „tretiu stranu“ sporu označil Cintula občana, ktorého záujmy potrebuje podľa Cintulu „''štát a všetci okolo neho“'' len využiť ''„vo voľbách, keď koretešujú o jeho hlas“''. Príspevok zakončil výzvou: ''„podoprite slová skutkami, víťazi volieb'' (pozn. v tom čase vládla [[Vláda Slovenskej republiky od 4. júla 2006 do 8. júla 2010|prvá vláda Roberta Fica]]) ''a dajte odstrániť ten hanebný Berlínsky múr čo najskôr.“''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Cintula | meno = Juraj | titul = Berlínsky múr v Leviciach: Kto (ne)mslí na občana? | periodikum = Pohronie | dátum = 2008 | ročník = 63 | číslo = 35 | strany = 3 }} </ref>. V tom istom roku napísal Cintula v časopise ''Pohronie'' fiktívny list prezidentovi, v ktorom kritizoval slabú podporu [[Slovenská literatúra|slovenských spisovateľov]] oproti (údajnému) zvýhodňovaniu cudzích autorov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Cintula | meno = Juraj | titul = Čo by som poradil/a hlave štátu? | periodikum = Pohronie | dátum = 2008 | ročník = 63 | číslo = 26 | strany = 3 }} </ref> V roku 2012 podporil [[štrajk]] a protestné zhromaždenie učiteľov za zlepšenie financovania slovenského [[Školstvo|školstva]] v [[Levice (Slovensko)|Leviciach]]. Zhromaždenie uviedol básňou [[Milan Rúfus|Milana Rúfusa]] „''Tam“''. Sám o sebe sa do novín pri tejto príležitosti vyjadril slovami: ''„ako starý burič tu predsa nemôžem chýbať“''.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Ráchela | meno = Štefan | titul = Väčšina rodičov štrajk podporila | periodikum = Pohronie | dátum = 2012 | ročník = 67 | číslo = 34 | strany = 3 }} </ref> Pár rokov dozadu potom Cintula v umeleckom „liste dospievajúcej maturantke“ publikovanom v novinách napísal: ''„Áno, treba revoltovaf, nesúhlasiť. Len podpriemerní so všetkým súhlasia a všetko im je dobré. Ale všetko je o hodnotách. Za vrcholom slobody je dekadencia. Pravidlá hry ešte určujeme my, starší. A to je dobre[...]“''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Cintula | meno = Juraj | titul = List ošumelého dôchodcu nápaditej maturantke | periodikum = Pohronie | dátum = 2008 | ročník = 63 | číslo = 21 | strany = 6 }} </ref> V roku 2014 vyjadril Cintula v ''[[Literárny týždenník|Literárnom týždenníku]]'' rozhorčenie nad likvidáciou knižného veľkoobchodu Belimex, pri ktorom skončilo v [[Pezinok|Pezinku]] porozhadzovaných veľké množstvo (podľa Cintulu státisíce) kníh. Cintula skutok opísal ako ''„počínanie biznisgaunerov [ktoré je] ‚zrelé na povraz‘ “'', pričom svoj príspevok zavŕšil otázkami, či o tom vie [[Spolok slovenských spisovateľov]] a [[Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky|Ministerstvo kultúry]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Cintula | meno = Juraj | titul = Cintorín kníh | periodikum = Literárny týždenník: časopis Spolku slovenských spisovateľov | dátum = 2014 | ročník = 27 | číslo = 29-30 | strany = 5 | issn = 0862-5999 | odkaz na periodikum = Literárny týždenník }} </ref> (pozn. v tom čase vládla [[Vláda Slovenskej republiky od 4. apríla 2012 do 23. marca 2016|druhá vláda Roberta Fica]] a ministrom kultúry jeho nominant [[Marek Maďarič]]). O rok neskôr ([[2015]]) publikoval Cintula v ''Štiavnických novinách'' článok, v ktorom vyjadril svoje rozhorčenie voči [[Hrací automat|hracími automatmi]] v [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]]. Podľa jeho vlastných slov bol ''„takmer až neovládateľne nahnevaný bezohľadnosťou jednych'' ([[sic]]!) ''voči druhým“''<ref name=HPr>{{Citácia periodika | priezvisko = Cintula | meno = Juraj | titul = Hracie pasce | periodikum = Štiavnické noviny | dátum = 2015 | ročník = 26 | číslo = 29 | strany = 4 | issn = 1337-8023 }} </ref>. Hracie automaty vnímal ako pascu na ľudí a zdroj mestských financií, ktorý čerpá z tragédie konkrétneho človeka a zničených rodín. V kritike automatov zároveň zašiel do úvah, v ktorých kritizoval štát a vládu (pozn. v tom čase vládla [[Vláda Slovenskej republiky od 4. apríla 2012 do 23. marca 2016|druhá vláda Roberta Fica]]): ''„Tento štát je povinný vytvárať spoločensky spravodlivé sociálne prostredie. Tak ako rieka musí mať svoje koryto, inak sa stáva živlom, tak aj sloboda musí mať svoje pravidlá hry, ktorej mantinely vytyčuje štát. Aj sloboda rozhodovania sa musí uskutočňovať v zdravom sociálnom prostredí. [....] Nikto nesmie žiť koristnícky na úkor druhého. Je alibizmom vlády a parlamentu povoliť, a občania nech sa hádajú. To nie je [[demokracia]], ale egokracia vlády za dobré peniaze.“''<ref name=HPr /> O dianie v Banskej Štiavnici sa zaujímal aj ďalší rok, keď sa príhovorom zúčastnil protestu proti zrušeniu gynekologicko-pôrodnického oddelenia v meste, o ktorom rozhodol jeho prevádzkovateľ Svet zdravia a jej majiteľ [[PENTA INVESTMENTS LIMITED|Penta investement]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Bernáthová | meno = Janka | titul = O proteste Banskoštiavničanov ešte raz | periodikum = Štiavnické noviny | dátum = 2016 | ročník = 27 | číslo = 14 | strany = 4 | issn = 1337-8023 | priezvisko2 = Kuchtová | meno2 = Oľga }} </ref> V máji 2015 sa začal zaujímať o príslušníkov polovojenskej skupiny [[Slovenskí Branci|Slovenskí branci]]. V príspevkoch na sociálnej sieti [[Facebook]], ktoré skupina zdieľala, kritizoval Cintula štát pretože podľa neho nedostatočne chránil obyvateľov pred nelegálnou [[Prisťahovalectvo|imigráciou]]: ''„Slovenskí branci sa nepripravujú na boj, ale na obranu. Keď vám ktokoľvek povie, že sa pripravujú na vojnu, neverte im. Ich prvoradou úlohou je ochrana obyvateľov, krajiny, tradície, kultúry – sú to vlastenci. Ja tým mladým chlapcom a dievčatám verím a vyjadrujem im verejnú podporu“.''<ref name="idnes" /><ref name=Demagog>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nepravdivé informácie o útočníkovi, ktorý strieľal na Fica | url = https://novy.demagog.sk/nepravdive-informacie-o-utocnikovi-ktory-strielal-na-fica | vydavateľ = Demagog.sk | dátum prístupu = 2024-06-02 | meno = Veronika | priezvisko = Jursová Prachárová }} </ref> Podľa ministra obrany [[Robert Kaliňák|Róberta Kaliňáka]] sa však Cintula s brancami stýkal, aby ich presvedčil, že nemajú používať zbrane. Cintula mal byť podľa Kaliňáka pacifista, ktorý sa zradikalizoval v priebehu asi ôsmich rokov pred atentátom.<ref name = "idnes">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Básník, sekuriťák, sympatizant opozice. Kdo je podezřelý z útoku na Fica | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/kdo-je-podezrely-z-utoku-na-fica.A240515_174033_zahranicni_jan | vydavateľ = iDNES.cz | dátum vydania = 2024-05-15 | dátum prístupu = 2024-06-02 | meno = Václav Janouš, Kateřina | priezvisko = Havlická }} </ref> Hlbší či dlhodobejší kontakt so skupinou potvrdený nebol.<ref name=Demagog /> V roku 2015 zároveň Cintula vydal knihu ''Efata'', v ktorej opätovne kritizoval spoločnosť a štát: ''„[[Radikalizmus]], [[extrémizmus]], [[neonacizmus]], [[Anarchizmus|anarchia]], [[revanšizmus]], [[avanturizmus]] sú z tohto dôvodu'' ''produkty aj málo zodpovedného štátu“''.<ref name="Efata">{{Citácia knihy | priezvisko = Cintula | meno = Juraj | titul = Efata: o Cigánoch a Rómoch | vydavateľ = Levické tlačiarne LVT | miesto = Levice | rok = 2015 | isbn = 978-80-968340-8-2 }} </ref>{{rp|133}} V [[Európa|Európe]] podľa Cintulu hrozivo rastie ''„neonacizmus, extrémizmus, anarchia, radikalizmus, násilie, brutalita; na druhej strane [[liberalizmus]], [[Individualizmus (politika)|individualizmus]], eklektické zhluky názorov a postojov“''<ref name="Efata" />{{rp|10}}, pričom za dôvod násilných udalostí ([[Anders Behring Breivik|Breivik]], [[Charlie Hebdo]], a pod.) v Európe a [[Spojené štáty|USA]] vinil ''„neriešenie napätia v spoločnosti, krajný individualizmus, rozprávkový rast ziskov jednotlivcov, rast chudoby.“''<ref name="Efata" />{{rp|10}} V knihe písal aj o „[[Rómovia|Cigánoch]]“. Hoci sa v knihe nachádzajú kritické postoje voči nim (''„Živelný rast parazitnej vrstvy treba zastaviť!“<ref name="Efata" />''{{rp|142}}), nevzťahuje sa jeho kritika voči celému etniku, respektíve rase. Podľa Cintulu: ''„nie je Cigán ako Cigán, nie je Róm ako Róm. Ba ani biely nie je vždy najbelší ani vnútri, ani navonok.“''<ref name="Efata" />{{rp|36}} Cintulova kritika smeruje najmä voči štátu alebo jeho reprezentantom: ''„Etnikum robí problémy stovky rokov po celej Európe, čo je dôkazom ich neskutočnej flexibility a našej neuveriteľne dôslednej neschopnosti.“''<ref name="Efata" />{{rp|146}} ''„[V]eľká časť rómskeho etnika, napriek všetkej problematickej zložitosti koexistencie, stala trvalou (hoci nie bezproblémovou) súčasťou autochtónneho obyvateľstva.“''<ref name="Efata" />{{rp|256}} Poukazuje na niektoré prípady, v ktorých štát podľa Cintulu nekonal riadne (napríklad na prípad ''Oskara Dobrovodského'' v Malackách).<ref name="Efata" />{{rp|143}} Zároveň však jeho kritika smerovala aj k podmienkam, v akých žijú ''„na začiatku 21. storočia na Slovensku desaťtisíce rómskych detí v osadách a tisíce detí chudobných Nerómov [...] bez pitnej vody, kanalizácie a elektriny.“''<ref name="Efata" />{{rp|187}} Marta Vlačuhová vo svojej knihe ''Rómske príbehy'' Cintulovi ďakuje za to, že ju priviedol do Literárneho klubu Dúha a ďakuje aj všetkým členom literárneho klubu za to, že ju ''„medzi seba prijali napriek tomu, že [je] Rómka“''.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Vlačuhová | meno = Marta | titul = Rómske príbehy | vydavateľ = Literárny klub Dúha | miesto = Levice | rok = 2018 | isbn = 978-80-973145-0-7 | strany = 72 }} </ref> V knihe ''Efata'' sa Cintula vyjadril aj k niektorým známym extrémistom a útočníkom z minulosti, ako napríklad k [[Anders Behring Breivik|Andersovi Brejvikovi]]: či [[Ľubomír Harman|Ľubomírovi Harmanovi]], pričom ich za dôvod ich extrémizmu označil neriešenie spoločenských problémov. Podľa Cintulu bolo ''„úplne logické, že miera nanucovanej trpezlivosti praská ako včerajšia kukla spoločenských pomerov [...] Harman preto v tomto kontexte nebol šialenec, on už iba nevydržal niesť ťarchu. Súdobá vláda prípad Harman zle pomenovala.“''<ref name=Efata />{{rp|139}} V roku [[2016]] pracoval Cintula pre bezpečnostnú službu v nákupnom centre v [[Levice (Slovensko)|Leviciach]]. Počas služby sa raz v rámci pracovnej povinnosti dostal do fyzického konfliktu s mladým, podľa Cintulu nadrogovaným<ref name="idnes" /> mužom.<ref name="postoj-20240515" /> Cintula utrpel pri incidente zranenia na celom tele a bol práceneschopný.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Takto si určite koniec šichty nepredstavoval. Domov šiel surovo dobitý | url = https://tvnoviny.sk/domace/clanok/52508-takto-si-urcite-koniec-sichty-nepredstavoval-domov-siel-surovo-dobity | dátum vydania = 2016-09-12 | dátum prístupu = 2023-06-02 | vydavateľ = tvnoviny.sk | dátum aktualizácie = 2024-05-15 }} </ref> [[7. apríl]]a [[2016]] založil spoločne s Štefanom Čambalom a Margitou Stančíkovou hnutie ''Proti Násiliu'' a pokúsil sa vyplniť [[petícia|petíciu]] na založenie politickej strany.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = hnutie Proti násiliu | url = https://www.peticie.com/proti_nsiliu | url archívu = https://web.archive.org/web/20240520142406/https://www.peticie.com/proti_nsiliu | vydavateľ = Peticie.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | dátum archivácie = 2024-05-20 }} </ref> Podľa spoluzakladateľa malo hnutie, respektíve strana bojovať proti násiliu a mala vznikať asi po incidente, keď bol na Slovensku [[Zabitie Henryho Acordu|zabitý Filipínec Henry John Acorda]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kto je atentátnikom Roberta Fica? (profil strelca) | url = https://www.aktuality.sk/clanok/1Vqb3Pw/kto-je-atentatnikom-roberta-fica-profil-strelca/ | vydavateľ = [[Aktuality.sk]] | dátum vydania = 2024-05-15 | dátum prístupu = 2024-06-02 }} </ref> (pozn. táto udalosť sa však stala až v máji [[2018]], teda dva roky po vytvorení petície). Hnutie malo malo motto: "Buďme nespokojní, ale nie násilní!" nadväzovať na hnutie [[Verejnosť proti násiliu]].<ref name=":0" /> Hlavnými cieľmi hnutia bol boj proti [[neonacizmus|neonacizmu]], domácemu násiliu a [[militarizmus|militarizmu]] v [[Európa|Európe]].<ref name=Demagog /> Následne vydali na sociálnej sieti [[YouTube]] tri videá, ''Proti násiliu Part 1'' (2016), ''Proti Násiliu Part 2'' (2016), ''Proti Násiliu Part 3'' (2017) v ktorých kritizuje politické strany [[SMER – sociálna demokracia|SMER SD]] ako aj [[Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko|ĽSNS]] a neskôr aj [[Igor Matovič|Igora Matoviča]].{{chýba citácia}} Cintula veľmi negatívne a kriticky vnímal [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskú inváziu na Ukrajinu]].<ref name="Novinky"/> Po tom, čo [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|parlamentné voľby na Slovensku v roku 2023]] vyhrala strana [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]] a spolu so stranou [[HLAS – sociálna demokracia|Hlas-SD]] a [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]] vytvorila vládu, bolo na Slovensku prijatých viacero zmien, vrátane zmien v zahraničnej politike Slovenska (podpora [[Rusko-ukrajinská vojna|Ukrajiny vo vojne s Ruskom]]) a prijatia zákonov, ktoré sa v spoločnosti stretli s odporom opozície a časti obyvateľstva (reforma [[Trestné právo|trestného práva]] vrátane zrušenia [[Úrad špeciálnej prokuratúry|Úradu špeciálnej prokuratúry]]). Spoločenský rozruch vzbudili tiež naznačené snahy o zrušenie [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]] a založenie [[STVR]] a ďalšie udalosti. V nadväznosti na tieto zmeny sa v krajine uskutočnilo viacero opozičných protestov, ktorých sa zúčastnil aj Juraj Cintula. Na medializovaných záznamoch bol vidieť, ako napríklad na proteste pri výjazdovom rokovaní vlády v [[Dolná Krupá|Dolnej Krupej]] kričal viaceré vyjadrenia a držal protivládne transparenty. Zúčastnil sa tiež protestu pred parlamentom proti rušeniu Úradu špeciálnej prokuratúry a zmenám v [[Trestný zákon|Trestnom zákone]].<ref name="Demagog" /> == Atentát na Roberta Fica == [[Súbor:Robert_Fico,_April_2024.jpg|náhľad|[[Robert Fico]], premiér Slovenska, obeť atentátu spáchaného Jurajom Cintulom]] {{Hlavný článok|Atentát na Roberta Fica}} Pokus o atentát na [[Robert Fico|Roberta Fica]] spáchal [[15. máj]]a [[2024]] v meste [[Handlová]], do ktorého sa dopravil autom. Následne počkal na premiéra pred domom kultúry spolu s davom ľudí čakajúci na premiéra Fica. Okolo 15. hodiny vyšiel z domu kultúry Robert Fico a pristúpil ku davu a začal sa rozprávať s občanmi. Juraj Cintula z predného radu zakričal ''„Robo, poď sem“'', na čo sa premiér Robert Fico otočil na Cintulu, ktorý z [[Pištoľ|ručnej zbrane]] [[Čz 75|ČZ 9 mm]] vystrelil 5-krát a zasiahol premiéra niekoľkokrát, do torsa a končatín. Premiér padol k zemi a Juraj Cintula bol okamžite spacifikovaný a zadržaný [[Polícia|políciou]].<ref name=":1">{{Citácia periodika|priezvisko=Filo|meno=Jakub|autor=|odkaz na autora=|titul=Priamo z miesta: Strelec vyzeral, akoby podával ruku. Miestni neskôr nadávali novinárom|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://domov.sme.sk/c/23330618/postreleny-robert-fico-ako-to-vyzeralo-na-mieste.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2024-05-15|dátum prístupu=2024-05-21}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tri dni po atentáte na Fica: Čo zatiaľ vieme? Otázky a odpovede, premiér ostáva na JIS, atentátnik ide pred súd | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/710524-tri-dni-po-atentate-na-fica-co-zatial-vieme-otazky-a-odpovede-premier-ostava-na-jis-atentatnik-ide-pred-sud/ | vydavateľ = Pravda.sk | dátum vydania = 2024-05-18 | dátum prístupu = 2025-07-10 | jazyk = sk-SK}}</ref> Premiér bol vyprevadený do štátneho auta, prevezený do miestnej nemocnice a nasledovne vrtuľníkom transportovaný do [[Nemocnica|nemocnice]] v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]]. Juraj Cintula bol medzitým zatknutý v chaose utekajúcich ľudí a občanov, ktorí naňho nadávali a pľuli.{{bez citácie}} Cintula bol nasledovne odvedený a vypočúvaný [[Národná kriminálna agentúra Prezídia Policajného zboru|NAKA]]. Jeho zbraň a ruksak zostali ešte dlho na mieste činu.<ref name=":1" /> Súdny proces s Jurajom Cintulom sa začal na [[Špecializovaný trestný súd|Špecializovanom trestnom súde]] v Banskej Bystrici pojednávaním 8. júla 2025. Pojednávanie prebiehalo počas dvoch dní.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Zdút|meno=Matúš|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=Vražda|meno2=Daniel|autor2=|odkaz na autora2=|titul=Fica som nechcel zabiť, ale zraniť tak, aby sa už nepostavil, tvrdí atentátnik. Nasadili naňho aj agenta|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/4734043/po-roku-a-dvoch-mesiacoch-predviedli-strelca-pred-sud-co-nove-sa-mozeme-dozvediet-o-atentate/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2025-07-08|dátum prístupu=2025-07-09}}</ref> Na ďalšom pojednávaní, ktoré sa uskutoční 5. augusta, by mohli byť vypočutí ďalší svedkovia. Premiérovi sa Cintula zatiaľ neospravedlnil. Text záverečnej reči Juraja Cintulu, ktorú predniesol počas súdneho konania 8.10.2025, je verejne dostupný v archíve Internet Archive.<ref>{{Cite web|title=Záverečná reč Juraja Cintulu|url=https://archive.org/details/zaverecna-rec-juraj-cintula|website=Internet Archive|language=sk|access-date=2025-10-09}}</ref> == Odsúdenie zo spáchania trestného činu teroristického útoku == [[Špecializovaný trestný súd]] (ŠTS), pracovisko Banská Bystrica, odsúdil [[21. október|21. októbra]] [[2025]] Juraja Cintulu zo spáchania trestného činu [[terorizmus|teroristického útoku]] na 21 rokov odňatia slobody. Obžalovaný si ponechal lehotu na podanie odvolania, prokurátorka sa tejto možnosti vzdala.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočitá | meno = Hana | spoluautori = TASR, STVR | titul = Vinný z teroristického útoku: Juraj Cintula dostal za streľbu na Roberta Fica 21 rokov | url = https://spravy.stvr.sk/2025/10/j-cintulu-sud-odsudil-na-21-rokov/ | vydavateľ = Slovenská televízia a rozhlas | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2025-10-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-10-22 | jazyk = }}</ref> [[Najvyšší súd Slovenskej republiky|Najvyšší súd SR]] potvrdil 29. apríla 2026 Jurajovi Cintulovi 21-ročný trest vo väzení s maximálnym stupňom stráženia za atentát na predsedu vlády SR [[Robert Fico|Roberta Fica]]. Vinný je zo spáchania obzvlášť závažného zločinu teroristického útoku spáchaného na chránenej osobe. Cintulovi hrozil doživotný trest. == Dielo == === Poézia === * {{Citácia knihy <!-- | priezvisko = Cintula | meno = Juraj--> | titul = Sen rebela | vydavateľ = [Juraj Cintula] | miesto = [Levice] | rok = [2006] | počet strán = 72 | isbn = 80-969503-2-0 }} * {{Citácia knihy <!-- | priezvisko = Cintula | meno = Juraj--> | titul = Diptych: Bitkárová bolesť; Erotika | vydavateľ = Juraj Cintula | miesto = [Levice] | rok = 2007 | počet strán = 87 | isbn = 978-80-969732-2-4 }} * {{Citácia knihy <!-- | priezvisko = Cintula | meno = Juraj --> | titul = Osy : (satira) | vydavateľ = Juraj Cintula | miesto = Levice | rok = 2008 | počet strán = 60 | isbn = 978-80-969952-2-6 }} === Próza === * {{Citácia knihy <!-- | priezvisko = Cintula | meno = Juraj --> | titul = Posolstvo obete | vydavateľ = [Juraj Cintula] | miesto = [Levice] | rok = 2010 | počet strán = 141 | isbn = 978-80-968340-6-8 }} * {{Citácia knihy <!-- | priezvisko = Cintula | meno = Juraj --> | titul = Efata : o Cigánoch a Rómoch | vydavateľ = Levické tlačiarne LVT | miesto = Levice | rok = 2015 | počet strán = 263 | isbn = 978-80-968340-8-2 }} * {{Citácia knihy <!-- | priezvisko = Cintula | meno = Juraj --> | titul = Fragmenty plus | vydavateľ = [Tlačiareň Cicero] | miesto = [Levice] | rok = 2019 | počet strán = 62 | isbn = 978-80-570-0371-7 }} == Poznámky == {{Referencie|skupina = p}} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.databazeknih.cz/zivotopis/juraj-cintula-99234 Databáze knih] {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Cintula, Juraj}} [[Kategória:Osobnosti z Bardejova]] [[Kategória:Slovenskí básnici]] [[Kategória:Slovenskí spisovatelia]] [[Kategória:Robert Fico]] [[Kategória:Slovenskí atentátnici]] 06v66tj0aywkd1xkmbp3zyqnrxsww6j 14 716800 8215519 7890021 2026-05-17T15:11:44Z Fillos X. 212061 8215519 wikitext text/x-wiki [[Kategória:James Bond]] [[Kategória:Filmové šablóny|James Bond]] [[Kategória:Literárne šablóny|James Bond]] [[Kategória:Filmové navigačné šablóny]] 8aayi76tpfy5ocbrvl7rbxgim8w572w 0 718506 8215425 8125052 2026-05-17T12:35:52Z ~2026-29230-47 294915 8215425 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spisovateľ | meno = Max Kaser | popis osoby = rakúsky právnik, právny romanista, teoretik rímskeho práva, univerzitný profesor | obrázok = | popis obrázka = | dátum narodenia = [[21. apríl]] [[1906]] | miesto narodenia = [[Viedeň]], [[Rakúsko-Uhorsko]] | dátum úmrtia = {{duv|1997|01|13|1906|04|21}} | miesto úmrtia = [[Ainring]], [[Bavorsko]], [[Nemecko]] | národnosť = [[Rakúšania|rakúska]] | štátna príslušnosť = | alma mater = [[Universität Graz|Univerzita v Grazi]],<br />[[Ludwig-Maximilians-Universität München|Univerzita Ľudovíta-Maximiliána v Mníchove]],<br />[[Justus-Liebig-Universität Gießen|Univerzita v Giessene]] | rodičia = Kurt Kaser | príbuzní = | súrodenci = | manželka = Erna Lehnigová († 1991) | deti = Wolfgang<br />Eva Gerda | žáner = [[právnická literatúra]], právno-romanistické štúdie | obdobie = [[20. storočie]] | téma = [[rímske právo]] | hnutie = [[právna romanistika]] | významné práce = ''Eigentum und Besitz im älteren römischen Recht'' (1943), ''Römische Rechtsgeschichte'' (1950), ''Römisches Privatrecht'' (1960), ''Das römische Privatrecht'' I, II (1971, 1975), ''Das römische Zivilprozessrecht'' (1966; 2., posmrtné vydanie 1997). | debut = | významné ocenenia = | ovplyvnený = | ovplyvnený skryť = | ovplyvnil = | ovplyvnil skryť = | podpis = | portál1 = | portál2 = }} '''Max Kaser''' (* [[21. apríl]] [[1906]], [[Viedeň]], [[Rakúsko-Uhorsko]]{{--}}† [[13. január]] [[1997]], [[Ainring]], [[Bavorsko]], [[Nemecko]]) bol [[Rakúšania|rakúsky]] [[právnik]], [[Rímske právo|právny romanista]] a [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|univerzitný profesor]] na univerzitách v [[Münster (Vestfálsko)|Münsteri]], [[Hamburg|Hamburgu]] a [[Salzburg|Salzburgu]]. Bol členom množstva učených spoločností. Medzi rokmi 1958 a 1992 bol ocenený [[Doctor honoris causa|čestnými doktorátmi]] desiatich univerzít naprieč tromi krajinami. Jedenásty čestný titul od fakulty právnej vedy na Univerzite v [[Regensburg|Regensburgu]] získal až posmrtne v roku 1999.<ref name="KuhlmannSchneider2017">{{Citácia knihy | priezvisko = Kuhlmann | meno = Peter | priezvisko2 = Schneider | meno2 = Helmuth | titul = Geschichte der Altertumswissenschaften (Biographisches Lexikon) | vydavateľ = [[J. B. Metzler’sche Verlagsbuchhandlung|J. B. Metzler]] | miesto = | edícia = Der Neue Pauly Supplemente ♀4 zväzok edície = 6 | rok = 201 | isbn = 978-3-476-00083-5 | kapitola zborník = Kaser, Max | strany = 644{{--}}645 }} </ref><ref name=MKlautDM>{{cite web | url = https://badw.de/fileadmin/nachrufe/Kaser%20Max.pdf | title = Max Kaser: 21.4.1906{{--}}13.1.1997 | author = MEDICUS, Dieter | work =Nachruf | publisher = Bayerische Akademie der Wissenschaften | place = München | access-date = 5 June 2020 }} </ref><ref name= MKlautGH>{{cite web | url = http://www.austriaca.at/0xc1aa5576%200x00361ddd.pdf | title = Erinnerung an einen überragenden Romanisten | work = Max Kaser (1906–1997) zum 20. Todestag | pages = 82–90 | publisher = Verlag der Österreichischen Akademie der Wissenschaften (Beiträge zur Rechtsgeschichte Österreichs) | place = Wien | author = Gerwin Haybäck | access-date = 5 June 2020 }} </ref> Max Kaser je rešpektovaný ako autor priekopníckych spisov o postupnom vývoji od klasického [[Rímske právo|rímskeho práva]] až po moderné európske [[súkromné právo]]. Jeho učebnice rímskeho súkromného práva a moderného civilného procesného práva odkrývajú nové poznatky historickej evolúcie právnych koncepcii a princípov. Tiež zahrňujú analýzy a komentáre ku písaným prameňom spolu s výskumnými metódami, ktoré sám (aj s inými) vytvoril.<ref name="MKlautGH" /><ref name="MKlautGHMag" /> Býva titulovaný aj ako ''„najväčší teoretik rímskeho práva 20. storočia v nemecky hovoriacich krajinách“''<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = [[Encyclopaedia Beliana]] | kapitola zborník = Kaser, Max | url = https://beliana.sav.sk/heslo/kaser-max | vydavateľ = [[Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied]] | dátum vydania = 2018-07-03 | dátum prístupu = 2024-09-01 | miesto = Bratislava }} </ref>. == Život == Max Kaser sa narodil vo [[Viedeň|Viedni]], kde jeho otec, historik [[Kurt Kaser]] (1870{{--}}1991), v tom čase pracoval ako [[docent]] na [[Viedenská univerzita|univerzite]]. Z otcovej aj z matkinej strany jeho korene siahajú späť k mnohým generáciám [[Habsburská monarchia|rakúskych]] vládnych úradníkov, právnikov, fyzikov, armádnych dôstojníkov a umelcov. Krátko po jeho narodení jeho otec prijal ponuku pôsobiť ako mimoriadny profesor na [[Universität Graz|Univerzite v Grazi]], kam sa celá rodina presťahovala. V roku 1914 sa rodina sťahovala opäť, keď Kurt Kaser prijal miesto riadneho profesora na [[Černovická univerzita|Černovickej univerzite]], pár stoviek kilometrov juhozápadne od [[Kyjev|Kyjeva]]. [[Prvá svetová vojna]] a [[Versaillská zmluva (1919)|jej následky]] priniesli potrebu ďalšieho sťahovania, a tak druhá polovica detstva Maxa Kasera predstavovala opakované sťahovania medzi [[Černovice (Ukrajina)|Černovicami]], [[Salzburg|Salzburgom]] a [[Graz|Grazom]], kam jeho otec nasledoval kariéru univerzitného profesora stredovekej a modernej histórie.<ref name=MKlautDM/><ref name=KKlautFT>{{cite web | pages = 231{{--}}254 | work = Zeitschrift des Historischen Vereines für Steiermark | title = Kurt Käser (23 Oktober 1870 bis 1. November 1931) | author = TREMEL, Ferdinand | publisher = Historischer Verein für Steiermark | place = Graz | date = 1970 | url = https://www.historischerverein-stmk.at/wp-content/uploads/Z_Jg61_Kurt-Kaser-23.-Oktober-1870-bis-1.-November-1931.pdf | access-date = 5 June 2020 }} </ref> V roku 1924 sa Max Kaser zapísal na štúdium na [[Universität Graz|Univerzite v Grazi]] kde medzi rokmi [[1924]] až [[1928]] študoval [[Právna veda|právo]]. [[Rímske právo]] na univerzite vyučoval [[Artur Steinwenter]] a práve jeho Kaser kvôli jeho „rozsiahlym znalostiam a mimoriadne vyváženému úsudku“ vždy vyzdvihoval ako človeka, ktorý mal na neho silný pozitívny vplyv. Obaja zostali dobrými priateľmi až do Steinwenterovej smrti v roku [[1959]].<ref name= MKlautGH/> Kaserovým študentským súčasníkom na univerzite bol známy právnik [[Walter Wilburg]], s ktorým sa stali celoživotnými priateľmi.<ref name= MKuWWlautSKP>{{cite web | author = PAAS, Susanne K | title = Das Bewegliche System im Spiegel national sozialistischer Gesetzgebungsdebatten | url = https://www.austriaca.at/0xc1aa5576%200x00373a39.pdf | date = 2017 | pages = 302{{--}}316 | publisher = Verlag der Österreichischen Akademie der Wissenschaften (Beiträge zur Rechtsgeschichte Österreichs) | place = Wien | access-date = 5 June 2020 }} </ref> Doktorát získal v [[Graz|Grazi]],<ref name="KuhlmannSchneider2017"/> dňa 19. novembra 1928, podobne ako jeho starý otec Ludwig Kaser (1841{{--}}1916) roky pred ním.<ref name="MKlautGHMag" /> Na odporúčanie jeho školiteľa Steinwentera Max Kaser prestúpil v roku 1929 na [[Ludwig-Maximilians-Universität München|Univerzitu Ľudovíta-Maximiliána v Mníchove]], kde dostal aj štipendium. Tam ho na univerzitnom Inštitúte pre výskum papyrusov a antických právnych dejín (''Institut für Papyrusforschung und antike Rechtsgeschichte'') vyučoval [[Leopold Wenger]].<ref name= MKlautGH/> Primárnym zameraním Kaserovho výskumu bola otázka vyvstávajúca z rímskeho súkromného vecného práva, ktorá o dva roky dala základy pre Kaserovu [[Habilitácia|habilitačnú prácu]] a knihu ''Restituere als Prozeßgegenstand'' (1932: znovu vydaná s množstvom rozširujúcich poznámok v roku 1968). Medzitým počas zimného semestra 1930/31 prednášal na [[Johann Wolfgang Goethe-Universität Frankfurt am Main|Univerzite vo Frankfurte]] a následne sa premiestnil na [[Justus-Liebig-Universität Gießen|Univerzitu v Giessene]] kde pracoval ako výskumný asistent pre [[Otto Eger|Otta Egera]]. Práve s Egerom spolupracoval na jeho [[Habilitácia|habilitácii]], ktorú získal v júni 1931.<ref name= MKlautGH/> V roku 1932 prijal miesto učiteľa na Univerzite v [[Münster (Vestfálsko)|Münsteri]], kde prebral miesto [[Hans Kreller|Hansa Krellera]], ktorý sa presunul na univerzitu v [[Tübingen (mesto)|Tübingene]]. V októbri 1933, keď mal len 27 rokov, prijal miesto profesora [[Súkromné právo|súkromného práva]] a [[Rímske právo|rímskeho práva]]. V [[Münster (Vestfálsko)|Münsteri]] zostal až do roku 1959. Jeho povinnosti vyžadovali aby sa zaujímal aj o súkromné právo no jeho primárny záujem o [[rímske právo]] bol však nespochybniteľný.<ref name="MKlautDM" /> V apríli 1937 získal aj administratívne miesto [[Dekan (vysoká škola)|dekana]] fakulty. Z tohto miesta si získal, svojou energiou a schopnosťami, dôveru od často konzervatívnych a starších kolegov. Zároveň však stále potichu odporoval tlakom na podvolenie sa silnejúcemu nemeckému [[Nacizmus|nacizmu]], ktorý nazýval „Antikultúrou“ (''„Unkultur“'').<ref name="MKlautGH" /> Pre Maxa Kasera bol rok 1933, tiež rokom, kedy stretol Ernu Lehnigovú ktorej matkini predkovia pochádzali z Vestfálska. Rodina jej otca zase pochádzala z [[Pomoransko|Pomoranska]]. Koncom roku 1933 už boli zosobášený čím, ako to neskôr nazval samotný Kaser, demonštrovali perfektnú harmóniu vzťahu Rakúšana a severnej Nemky. Erna Kaserová sa ukázala ako veľmi schopná manažérka, viedla domácnosť{{--}}dokonca v miere čiastočne nezvyčajnej pre ženu v domácnosti tej doby. Starala sa napríklad o daňové priznania, čím nechávala svojmu mužovi viac priestoru sa sústrediť na jeho prácu na univerzite. Z manželstva vzišli, v rýchlej následnosti, syn a dcéra.<ref name="MKlautGH" /> Medzitým aj Kaserova akademická kariéra a reputácia napredovali. Dostával a odmietal atraktívne ponuky z [[Univerzita v Heidelbergu|Univerzity v Heidelbergu]], [[Univerzita vo Freiburgu|Univerzity vo Freiburgu]] a [[Univerzita v Marburgu|Univerzity v Marburgu]] v rokoch 1937, 1939, 1940. Uprednostňoval z vlastnej vôle zostať na univerzite v [[Münster (Vestfálsko)|Münsteri]] ako to vyjadril v liste kolegovi [[George Löning|Georgeovi Löningovi]].<ref name="Steveling1999">{{cite book | author = STEVELING, Lieselotte | title = Veranderungsplane von Max Kaser | work = Juristen in Münster | year = 1999 | publisher = LIT Verlag | place = Münster | isbn = 978-3-8258-4084-6 | pages = 515{{--}}516 }} </ref> Keď v roku 1939 vypukla [[druhá svetová vojna]], Kaser, napriek tomu, že bol stále relatívne mladý, dostal kvôli vážnemu poškodeniu na srdci výnimku z [[Branná povinnosť|vojenskej služby]]. Avšak ako sa [[Bitka o Stalingrad|boje zintenzívňovali]], na podobné záležitosti sa hľadelo čím ďalej tým menej, a v novembri 1943 bol povolaný do [[Wehrmacht|armády]]. Spočiatku pôsobil v protileteckom oddiele ale čoskoro ho poslali späť do [[Münster (Vestfálsko)|Münstera]] kde pracoval ako úradník pre administratívu regimentu (''„Regimentsstab“''). Armáda mu dovoľovala prednášať na univerzite dva dni z týždňa. V apríli roku 1945 [[United States Armed Forces|prišli Američania]], vojna skončila o mesiac neskôr a Max Kaser sa stal [[Vojnový zajatec|vojnovým zajatcom]]. Držali ho v rôznych amerických a francúzskych táboroch až do jeho prepustenia v roku 1946. Následne sa Kaser vrátil na univerzitu v [[Münster (Vestfálsko)|Münsteri]].<ref name="MKlautGH" /> [[Nacizmus|Nacistickí teoretici]] mali svoj pohľad na [[rímske právo]]. Videli ho ako [[Materializmus|materialistické]] a nezlučiteľné s ich rasistickými ideálmi, a preto plánovali vymeniť [[Bürgerliches Gesetzbuch|Nemecký občiansky zákonník (BGB)]] za ich [[Volksgesetzbuch]], ktorý by (okrem iného) odstránil vplyv [[Rímske právo|rímskeho práva]] na nemecký právny systém.<ref name="StolleisSimon1989">{{cite book|author1=LANDAU, Peter |author2= STOLLEIS, Michael (editor)|author3=SIMON, Dieter (editor)|title=Römisches Recht und deutsches gemeinrecht |work=Rechtsgeschichte im Nationalsozialismus: Beiträge zur Geschichte einer Disziplin |url=https://books.google.com/books?id=cjrAFUM7Id8C&pg=PA11|year=1989 | place = Tübingen|publisher=Mohr Siebeck |isbn= 978-3-16-645510-5 |pages=11{{--}}24}}</ref> Keď sa [[Nemecko]] zbavilo [[Nacizmus|nacizmu]], Kaser viac nebol obmedzovaný v prednášaní, písaní a ani budovaní sietí kontaktov. Jeho reputácia tak naďalej rástla.<ref name="MKlautGH" /> Začali prichádzať nové ponuky z univerzít v [[Marburg|Marburgu]] a [[Heidelberg|Heidelbergu]]. Prišli aj ponuky z Univerzity v [[Graz|Grazi]] (1951), Univerzity v [[Göttingen|Göttingene]] (1952) a [[Viedenská univerzita|Univerzity vo Viedni]] (1959). Až do roku 1959 všetky ponuky odmietal.<ref name="MKlautDM" /> Keď v roku 1959 konečne prijal pozvanie, bolo to na miesto profesora na Univerzite v [[Hamburg|Hamburgu]], kde si udržal úspešnú kariéru v akademickom vyučovaní a výskume, kým sa formálne nestiahol v roku 1971.<ref name="MKlautDM" /> Medzi týchto študentov vedených Maxom Kaserom patria: * [[Johann Wolfgang Goethe-Universität Frankfurt am Main|Univerzita vo Frankfurte]]: [[Hans-Peter Benöhr]] * [[Universität Münster|Univerzita v Münsteri]]: [[Fritz Schwarz]] * [[Universität Hamburg|Univerzita v Hamburgu]]: [[Dieter Medicus]], [[Frank Peters]], [[Hans Hermann Seiler]] and [[Rolf Knütel]] * [[Universität Salzburg|Univerzita v Salzburgu]]: [[Karl Hackl]] Medzi ďalších študentov Maxa Kasera, ktorí dosiahli uznanie, boli alebo sú [[Andreas Wacke]], [[Jens Peter Meincke]], [[Karlheinz Misera]], [[Marianne Meinhart]] a [[Peter Apathy]]. Jeden obdivovateľ spomína ako Kaser rad zostával v kontakte so svojimi študentami, ktorí si ho zase vážili ako trpezlivého poradcu a dôverného priateľa.<ref name= MKlautGH/> Jeden z nich, [[Dieter Medicus]], neskôr napísal láskyplný nekrológ v ktorom zhrnul, že Kaserove rozhodnutie sa stiahnuť z miesta profesora na [[Universität Hamburg|Univerzite v Hamburgu]] bolo urýchlené študentskými nepokojmi z roku 1968 a ich následkami. Zistil, že nie je schopný schváliť alebo dokonca pochopiť ani použité metódy, ani ciele zúčastnených. Nech už je pravda akákoľvek, jeho odchod z Hamburgu rozhodne neznamenal koniec aktívnej kariéry profesora práva na špičkovej univerzite.<ref name=MKlautDM/> Medzi rokmi 1971 až 1976 Kaser bol špeciálnym profesorom na [[Universität Salzburg|Univerzite v Salzburgu]], kde učil [[rímske právo]] a [[súkromné právo]]. Toto miesto prijal po diskusii s [[Theo Mayer-Maly|Theom Mayer-Malym]] a [[Wolfgang Waldstein|Wolfgangom Waldsteinom]]. Svojim priateľom oznámil, že sa mu veľmi páčila možnosť vyučovať [[rímske právo]] študentov, ktorých nemotivoval prísny spôsob vyučovania v Nemecku.<ref name=MKlautDM/> Vo vyučovaní pokračoval na [[Universität Salzburg|Univerzite v Salzburgu]] až do roku 1985, kedy mal už skoro 80 rokov.<ref name=MKlautGHMag/> Medzi rokmi 1954 až 1972 bol Max Kaser spoluredaktorom prestížneho ''[[Zeitschrift der Savigny-Stiftung für Rechtsgeschichte]]'' (Romanistische Abteilung), odborného časopisu pre vedcov a študentov historickej právnej vedy a príbuzných tém.<ref name= MKlautGH/> == Členstvá v združeniach== Max Kaser bol členom rôznych učených spoločností a ďalších vedeckých združení, z ktorých niektoré sú uvedené nižšie: * V roku 1959 sa stal plnohodnotným členom [[Akademie der Wissenschaften zu Göttingen]].<ref name="ArndtGottschalk2001">{{cite book|author1=ARNDT, Karl |author2=GOTTSCHALK, Gerhard|author3=SMEND, Rudolf|author4=SLENCZKA, Ruth|title=Register und Bilderlauterungen|work=Göttinger Gelehrte: die Akademie der Wissenschaften zu Göttingen in Bildnissen und Würdigungen 1751-2001 |url=https://books.google.com/books?id=oDamnive18HnrzwC&pg=PA724|year=2001|publisher=Wallstein Verlag | place =Göttingen |isbn=978-3-89244-485-5|pages=724, 710{{--}}736}}</ref> * V roku 1960 sa stal zahraničným členom [[Accademia delle Scienze di Torino]].<ref name=MKlautGHMag/> * V roku 1968 sa stal členom [[Neapol|neapolskej]] [[Accademia delle Scienze]].<ref name=MKlautGHMag/> * V roku 1969 sa stal zahraničným členom [[Miláno|Milánskej]] [[Istituto Lombardo Accademia di Scienze e Lettere (Lombardská akadémia vied)|Istituto Lombardo Accademia di Scienze e Lettere]].<ref name=MKlautGHMag/> * V roku 1971 sa stal členom [[Rím|rímskej]] [[Accademia dei Lincei|Accademia Nazionale dei Lincei]].<ref name=MKlautGHMag/> * V roku 1972 sa stal členom [[Österreichische Akademie der Wissenschaften]].<ref name=MKlautGHMag>{{cite web | url = https://edit.elte.hu/xmlui/bitstream/handle/10831/41539/011.pdf?sequence=1&isAllowed=y | title = In Memoriam Max Kaser (1906-1997) | author = HAMZA, Gábor | pages = 127{{--}}130 | date = 1997 | publisher = Eötvös Loránd University's Digital Institutional Repository | place = Budapest | access-date = 6 June 2020 | accessdate = 2025-11-25 | archiveurl = https://web.archive.org/web/20250123152202/https://edit.elte.hu/xmlui/bitstream/handle/10831/41539/011.pdf?sequence=1&isAllowed=y | archivedate = 2025-01-23 }}</ref> * V roku 1973 sa stal členom korešpondentom [[Bayerische Akademie der Wissenschaften]].<ref name=MKlautGHMag/> * V roku 1973 sa stal členom [[Londýn|londýnskej]] [[British Academy]].<ref name=MKperBA>{{cite web | title = Professor Dr Max Kaser | work = Our fellows .... Elected 1977 | publisher = The British Academy | place = London | url = https://www.thebritishacademy.ac.uk/fellows/max-kaser-FBA/ | access-date = 6 June 2020 }} </ref> * V roku 1975 ho zvolili za čestného člena [[Society for the Promotion of Roman Studies]] v [[Londýn|Londýne]].<ref name=MKlautGHMag/> * V roku 1988 sa stal členom [[Akadimia Athinon]]. == Ocenenia a uznanie == Na jeho počesť je pomenovaný seminár Maxa Kasera na [[Univerzita v Salzburgu|Univerzite v Salzburgu]]. Seminárna knižnica, založená v roku 1966, pozostáva z kníh, novín a ďalších tlačovín [[Ernst Levy|Ernsta Levyho]], [[Erich Sachers|Ericha Sachersa]] a samotného Maxa Kasera. Zbierka je starostlivo udržiavaná a aktualizovaná.<ref name=MKSeminar>{{cite web |url= https://www.uni-salzburg.at/index.php?id=28883 |title=Willkommen beim Max-Kaser-Seminar für Römisches Recht |publisher= Paris-Lodron-Universität Salzburg |access-date=7 June 2020 }} </ref> Kaserove učebnice o rímskom súkromnom práve a rímskych právnych dejinách sú celosvetovo uznávané. Boli preložené do viacerých jazykov vrátane [[Angličtina|angličtiny]], [[Holandčina|holandčiny]], [[Fínčina|fínčiny]], [[Španielčina|španielčiny]], [[Japončina|japončiny]] a [[Kórejčina|kórejčiny]].<ref name= MKlautGH/><ref name=RoLaperRZ>{{cite journal | title = Roman Law in the Modern World | journal = Cambridge Companion to Roman Law | author = ZIMMERMANN, Reinhard | date = 2015 | publisher = [[Cambridge University Press]] | pages = }} </ref><br />Vyznamenania a ceny: * 1971 [[Österreichisches Ehrenzeichen für Wissenschaft und Kunst (Rakúsky odznak cti v oblasti vied a umenia)|Österreichisches Ehrenzeichen für Wissenschaft und Kunst]] („Rakúsky odznak cti v oblasti vied a umenia“)<ref name= MKlautGH/> * 1977 [[Cena Williama Hartela]]<ref name= MKlautGH/> * [[Verdienstorden der Bundesrepublik Deutschland (Záslužný rád Spolkovej republiky Nemecko)|Verdienstorden der Bundesrepublik Deutschland]] („Záslužný rád Spolkovej republiky Nemecko“)<ref name= MKlautGH/> * 1986 [[Goldene Ehrenzeichen des Landes Salzburg (Zlatý odznak cti štátu Salzburg)|Goldene Ehrenzeichen des Landes Salzburg ]] („Zlatý odznak cti štátu Salzburg“)<ref name= MKlautGH/> Max Kaser získal aj pozoruhodne veľký počet [[Doctor honoris causa|čestných doktorátov]]<ref name= MKlautGH/>: * 1958 [[Univerzita v Rio de Janeiro|Rio de Janeiro]]<ref name=MKlautGHMag/> * 1962 [[Univerzita v Glasgowe|Glasgow]]<ref name=MKlautGHMag/> * 1965 [[Parížska univerzita|Sorbonna (Parížska univerzita)]]<ref name=MKlautGHMag/> * 1966 [[Univerzita v Bordeaux|Bordeaux]]<ref name=MKlautGHMag/> * 1968 [[Universität Graz|Graz]] (Dr. rerum politicarum)<ref name=MKlautGHMag/> * 1970 [[Univerzita v Innsbrucku|Innsbruck]]<ref name=MKlautGHMag/> * 1973 [[Univerzita v Pretorii|Pretoria]]<ref name=MKlautGHMag/> * 1975 [[Univerzita v Camerine|Camerino]]<ref name=MKlautGHMag/> * 1992 [[Univerzita Frederika II v Neapole|Neapol]]<ref name=MKlautGHMag/> * 1992 [[Univerzita Complutense v Madride|Madrid]]<ref name=MKlautGHMag/> * 1999 [[Universität Regensburg|Regensburg]] (posmrtne)<ref name= MKlautGH/> == Dielo == Výber z monografií:<ref name=":0" /> * ''Eigentum und Besitz im älteren römischen Recht'' (1943) * ''Römische Rechtsgeschichte'' (1950) * ''Römisches Privatrecht'' (1960; vyšla v 19 vydaniach, preložená do viacerých jazykov) * ''Das römische Privatrecht'' I, II (1971, 1975) * ''Das römische Zivilprozessrecht'' (1966; 2., posmrtné vydanie 1997). == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == {{Preklad|en|Max Kaser|1187551669}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Kaser, Max}} [[Kategória:Rakúski právni romanisti]] [[Kategória:Rakúski univerzitní profesori]] [[Kategória:Vyučujúci na Univerzite v Graze]] [[Kategória:Vyučujúci na Goethe-Universität Frankfurt]] [[Kategória:Členovia Accademia dei Lincei]] [[Kategória:Osobnosti z Viedne]] n5he69guq5jahocy8w14l5eywyu540u 3 719422 8215654 8213698 2026-05-17T18:46:22Z SZHaK 256533 /* Slovenský zväz hádankárov a krížovkárov - významnosť */ odpoveď 8215654 wikitext text/x-wiki ==Slovenský zväz hádankárov a krížovkárov - významnosť== {{Urgentne upraviť autor|Slovenský zväz hádankárov a krížovkárov}} Dobrý deň, významnosť článku je nutné potvrdiť [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje|dvoma nezávislými netriviálnymi zdrojmi]].--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 11:28, 2. október 2024 (UTC) {{Urgentne upraviť autor|Majstrovstvá Európy v sudoku}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 12:30, 14. máj 2026 (UTC) :Snažil som sa o úpravu ale asi stále nerozumiem, čo mám vyhodiť alebo čo doplniť. Prečítal som nielen podmienky, ale aj tipy na dobrý článok a iné rady, ale veľmi som to aj tak nepochopil. Uvítam preto akékoľvek konkrétnejšie rady, aby som pochopil kde robím chyby. S úctou SZHaK inak Jano. --[[Redaktor:SZHaK|SZHaK]] ([[Diskusia s redaktorom:SZHaK|diskusia]]) 18:46, 17. máj 2026 (UTC) 66zbwrynh1zm00te1n6l88w11nfjvdv 0 721669 8215655 7966111 2026-05-17T18:48:39Z Jetam2 30982 wl 8215655 wikitext text/x-wiki {{Infobox živočíchy | Názov = | Geologický rozsah = | Obrázok = Mikado Pheasant 398.jpg | Titulok = | Obrázok1 = | Titulok1 = | Stupeň ohrozenia = {{IUCN 3.1 navmap/LC}}<ref name="IUCN">[https://www.iucnredlist.org/species/22679336/219037214 IUCN Red list 2024.2. Prístup 22. novembra 2024]</ref> | Ríša po slovensky = [[živočíchy]] | Ríša po latinsky = Animalia | Podríša po slovensky = [[mnohobunkovce]] | Podríša po latinsky = Polycytozoa | Vývojový stupeň po slovensky = [[epitelovce]] | Vývojový stupeň po latinsky = Eumetazoa | Skupina 1 po slovensky = [[dvojstranovce]] | Skupina 1 po latinsky = Bilateralia | Vývojová vetva po slovensky = [[druhoústovce]] | Vývojová vetva po latinsky = Dueterostomia | Kmeň po slovensky = [[chordáty]] | Kmeň po latinsky = Chordata | Podkmeň po slovensky = [[stavovce]] | Podkmeň po latinsky = Vertebrata | Nadtrieda po slovensky = [[čeľustnatce]] | Nadtrieda po latinsky = Gnathostomata | Stupeň po slovensky = [[štvornožce]] | Stupeň po latinsky = Tetrapoda | Trieda po slovensky = [[vtáky]] | Trieda po latinsky = Aves | Podtrieda po slovensky = [[pravé vtáky]] | Podtrieda po latinsky = Ornithurae | Nadrad po slovensky = [[letce]] | Nadrad po latinsky = Neognathae | Rad po slovensky = [[hrabavce]] | Rad po latinsky = Galliformes | Podrad po slovensky = [[bažantovité]] | Podrad po latinsky = Phasianidae | Čeľaď po slovensky = [[bažant]] | Čeľaď po latinsky = Syrmaticus | Podčeľaď po slovensky = Bažant čierny | Podčeľaď po latinsky = Syrmaticus mikado | Rod po slovensky = | Rod po latinsky = | Druh po slovensky = | Druh po latinsky = | Binomické meno = Syrmaticus mikado | Klasifikátor1 = [[William Robert Ogilvie-Grant|Ogilvie-Grant]] | Dátum1 = [[1906]] | Synonymá = Calophasis mikado | Obrázok2 = | Titulok2 = }} '''Bažant čierny'''<ref name="nazvySK">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kovalik | meno = Peter | priezvisko2 = Pačenovský | meno2 = Samuel | priezvisko3 = Čapek | meno3 = Miroslav | priezvisko4 = Topercer | meno4 = Ján | spoluautori = | titul = Slovenské mená vtákov | url = https://sites.google.com/site/vtakysk/osnv | dátum vydania = 2010 (2016, 2018, 2020) | dátum aktualizácie = 13.08.2020 | dátum prístupu = 22.11.2024 | vydavateľ = SOS/BirdLife Slovensko | miesto = Bratislava }}</ref> ({{lat|''Syrmaticus mikado''}}) je [[endemit|endemický]] druh vtáka z čeľade [[bažantovité]] (''Phasianidae'') žijúci v horách ostrova [[Taiwan (ostrov)|Taiwan]] v stálozelených [[listnatý les|listnatých]] alebo [[ihličnatý les|ihličnatých]] lesoch s hustým podrastom [[rhododendron]]ov a [[Bambusovaté|bambusov]]. Na novej 1000 dolárovej bankovke [[Taiwan]]u je vyobrazený párik bažantov a na pozadí vrch [[Jü-šan]] v národnom parku [[Jü-šan]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Birding in Taiwan: 5. The Emperor of Dasyueshan, Mikado Pheasant | url = https://besgroup.org/2015/01/10/birding-in-taiwan-5-the-emperor-of-dasyueshan-mikado-pheasant/ | vydavateľ = besgroup.org | dátum vydania = 2015-01-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-11-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> Bažant čierny sa neoficiálne považuje za národného vtáka Taiwanu, spolu s [[bažant lesklý|bažantom lesklým]] a [[kita modrá|kitou modrou]]. Podľa [[Medzinárodná únia na ochranu prírody a prírodných zdrojov|Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov]] bažant čierny patrí medzi [[Najmenej ohrozený|najmenej ohrozené druhy]], populácia je stabilná.<ref name="IUCN" /><ref name="BOW">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = McGowan, P. J. K. and G. M. Kirwan (2020). | odkaz na autora = | titul = Mikado Pheasant (Syrmaticus mikado), version 1.0. In Birds of the World (J. del Hoyo, A. Elliott, J. Sargatal, D. A. Christie, and E. de Juana, Editors). Cornell Lab of Ornithology, Ithaca, NY, USA. | url = https://doi.org/10.2173/bow.mikphe1.01 | vydavateľ = birdsoftheworld.org | dátum vydania = 2020-03-04 | dátum aktualizácie = 2015-11-04 | dátum prístupu = 2024-11-22 | miesto = | jazyk = EN }}</ref> == Opis == Bažant čierny meria &#9794; {{cm|87.5|m}} (chvost 49{{--}}{{cm|53|m}})<ref name="BOW" /> s hmotnosťou 1,3 kg, &#9792; {{cm|53|m}} (chvost 17{{--}}{{cm|22.5|m}})<ref name="BOW" /> s hmotnosťou 1,015 kg.<ref name="vychAzia" /> Samec je prevažne modro-čierny so svetlomodrými oblúkmi na koncoch chrbtových pier a na lopatkách. Biely okraje letiek vytvárajú dva biele pásy na krídlach. Výrazný je tmavý dlhý chvost so svetlými priečnymi pásikmi s modro-fialový kovovým leskom. Nad a pod okom má červenú škvrnu, smerom dozadu zašpicatenú. Samica je menšia, s kratším chvostom tmavo hnedá s úzkym červeným kruhom kože okolo oka. Chrbtové perie je uprostred čierne so striebornými pruhmi. Perie na hrudi má strieborné šípky, brucho je pruhované. Chvost je hnedý s tmavými a svetlými pruhmi, pripomínajúci chvost samca [[Bažant medený|bažanta medeného]]. Zobák je špicatý a zakrivený, má sivú farbu, oči sú tmavo hnedé, beháky tmavo modro-sivé alebo zeleno-sivé.<ref name="vychAzia" /> == Hlas == Teritoriálny hlas je séria opakujúcich sa, vysokých, melodických, mierne klesajúcich pískaní, ktoré začínajú 1–2 krátkymi tónmi: „čip-či-čiiiuuuweet... čip-či-čiiiuuuweet...“ a sú sprevádzané občasnými jemnými klopotavými zvukmi „čup... čup...“.<ref name="BOW" /> Počas obdobia párenia samica vydáva prenikavé pískanie. Párenie sprevádza prudké bubnovanie krídlami a trasenie, počuteľné až do 30 metrov.<ref name="vychAzia">{{Citácia knihy | priezvisko = Brazil | meno = Mark | autor = | odkaz na autora = | titul = Birds of East Asia: China, Taiwan, Korea, Japan, and Russia | vydanie = | vydavateľ = A&C Black | miesto = | rok = 2009 | počet strán = 531 | url = https://books.google.com/books?id=Wk_CAwAAQBAJ&pg=PA34 | isbn = 9780691139265 | kapitola = | strany = | jazyk = EN }}</ref> Poplašný hlas je vysoké „wok wok wok“.<ref name="vychAzia" /><ref name="BOW" /> Ak je bažant prinútený vzlietnuť, poplašné hlasy prechádzajú do hlasnejších výkrikov. <ref name="BOW" /> == Rozšírenie a početnosť == Celková populácia je odhadovaná na 20 0000{{--}}100 000 dospelých jedincov, obýva horské oblasti Taiwanu medzi 1 600{{--}}{{mnm|3300|m}} Samica obýva oveľa väčšie teritórium ako samec, pričom veľkosť teritória sa tiež sezónne mení, na jar a na jeseň je väčšie a v zime menšie.<ref name="BOW" /><ref name="vychAzia" /> == Spôsob života == Zo života bažanta čierneho existuje málo spoľahlivých údajov. Obdobie hniezdenia nie je presne známe, znáška vajec prebieha pravdepodobne od konca marca do polovice júla. Samci sú často videní osamote alebo so samicou, zatiaľ čo samice sa často vyskytujú so samcami, inými samicami alebo mláďatami. Hniezdo býva pravdepodobné postavené z bambusových stoniek na kmeni alebo v konároch spadnutého stromu, približne 1 m nad zemou. Podľa zistení z chovu v zajatí znášajú 5{{--}}10 krémovo bielych vajec, inkubácia trvá 28 dní. Na znáške sedí výlučne samica. Mláďatá majú na hornej strane svetlo gaštanové, červenkasté a zemito hnedé páperie, na spodnej strane sú sivobiele.<ref name="BOW" /> == Ochrana == Nie je globálne ohrozený. V súčasnosti sa považuje za takmer ohrozený. V národnom parku [[Jü-šan]] (640 km²) bol v roku [[2002]] odhadovaný počet približne 10 000 jedincov s denzitou 48{{--}}58 jedincov / km². Je známy aj z niekoľkých ďalších rezervácií a chránených oblastí ako [[Národná rekreačná oblasť Ta-süe-šan]], [[Národný park Tchaj-lu-ke]] a [[Národný park Šej-Pcha]]. Je menej ohrozený zmenou biotopu ako [[bažant lesklý]], pravdepodobne preto, že obýva chladné mierne lesy vo vyšších nadmorských výškach. Rovnako ako [[bažant lesklý]] je však aj bažant čierny lovený a odchytávaný na obchodovanie s vtákmi, hoci tieto praktiky v posledných desaťročiach pravdepodobne ustúpili. Počty jedincov sú pravdepodobne stabilné tam, kde je druh chránený, ale inde klesajú.<ref name="BOW" /> == Galéria == <gallery> Syrmaticus mikado at Qilai Mountain Trail, Toroko National Park by David Sung.jpg|Samec 2014-03-30 Syrmaticus mikado (Mikado Pheasant) 01.jpg|Samica Syrmaticus mikado MHNT.jpg|Vajce DSC08493母雉護子.jpg|Samica s kuriatkami DSC08464母雉的保護與教育.jpg|Samica s kuriatkom B-18901 (30021575934) (2).jpg| </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|wikispecies=Syrmaticus mikado|commonscat=Syrmaticus mikado}} {{Taxonbar}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Bažantovité]] [[Kategória:Najmenej ohrozené druhy]] [[Kategória:Endemity]] mm035bhlgq83mmo15hnj8a7qzmv8d8r 10 723153 8215495 7963122 2026-05-17T14:32:56Z Fillos X. 212061 8215495 wikitext text/x-wiki {{Navigačná lišta |meno = Emanuelle nera filmy |nadpis = Filmy série [[Emanuelle nera]] |skupina1 = Pôvodné filmy |zoznam1 = * ''Emanuelle nera'' (1975) * ''Emanuelle nera - Orient Reportage'' (1976) * ''Emanuelle in America'' (1976) * ''Emanuelle - Perché violenza alle donne?'' (1977) * ''Emanuelle e gli ultimi cannibali'' (1977) * ''La via della prostituzione'' (1978) * ''Violenza in un carcere femminile'' (1982) * ''Blade Violent - I violenti'' (1983) |skupina2 = Neoficiálne filmy |zoznam2 = * ''Emanuelle nera nº 2'' (1976) |skupina3 = Postavy |zoznam3 = * [[Emanuela (postava)|Emanuela]] (Emanuelle) |skupina4 = Herci |zoznam4 = * [[Laura Gemser]]{{--}}(1.{{--}}8. film) * [[Gabriele Tinti]] |skupina5 = Režiséri série |zoznam5 = * [[Bitto Albertini]]{{--}}(1. film) * [[Joe D'Amato]]{{--}}(2.{{--}}6. film) * [[Bruno Mattei]]{{--}}(7. a 8. film) * [[Albert Thomas]] (neoficiálny film) |skupina6 = Ľudia, ktorí prispeli |zoznam6 = * [[Emmanuelle Arsan]] (námet) |skupina7 = Pozri aj |zoznam7 = * [[Emmanuelle (filmová séria)]] }}<noinclude> [[Kategória:Navigačné šablóny filmových sérií]] </noinclude> 3dtkx1jqbycdqv87jfnxbqs7xj6xj9k 0 725700 8215748 8063096 2026-05-18T03:03:31Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 2 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8215748 wikitext text/x-wiki {{Infobox ligová sezóna|liga=2. slovenská futbalová liga|sezóna=2024/2025|sezóna_pred=2. slovenská futbalová liga 2023/2024|sezóna_po=2. slovenská futbalová liga 2025/2026|začiatok=26. júl 2024|koniec=16. máj 2025|majster=[[1. FC Tatran Prešov|FC Tatran Prešov]]|2_miesto=[[FC ViOn Zlaté Moravce]] (baráž o postup do 1. ligy)|3_miesto=|ročník=|baráž=|zostup=[[FK Humenné]]|počet_mužstiev=14|odohraté_zápasy=182|počet_gólov=489|priemer_gólov_na_zápas=2,68|počet_divákov=95 174 (522 na zápas)|najproduktívnejší_hráč=|najlepší_strelec={{minivlajka|Senegal}} [[Landing Sagna]] ([[1. FC Tatran Prešov|FC Tatran Prešov]]), 12 gólov|výhra_doma=[[MŠK Púchov|Púchov]] 5 : 0 [[FK Humenné|Humenné]]<br/>{{malé|(1. marca 2025)}}|výhra_vonku=[[FK MŠK Považská Bystrica|P. Bystrica]] 0 : 4 [[MŠK Žilina|Žilina B]]<br/>{{malé|(19. októbra 2024)}}<br/>[[OFK Dynamo Malženice|Malženice]] 1 : 5 [[FC ViOn Zlaté Moravce|Zlaté Moravce]]<br/>{{malé|(2. mája 2025)}}|najvyššie_skóre=[[FK Pohronie|Pohronie]] 3 : 5 [[1. FC Tatran Prešov|Prešov]]<br/>{{malé|(4. októbra 2024)}}|súvisiace_súťaže=[[Niké liga 2024/2025]]<br>[[3. slovenská futbalová liga 2024/2025]]|poznámka=}} '''2. slovenská futbalová liga 2024/2025''' (označenie podľa hlavného sponzora '''MONACObet liga 2024/2025''') bol 32. ročník [[2. slovenská futbalová liga|druhej najvyššej futbalovej súťaže]] na [[Slovensko|Slovensku]]. Súťaž organizuje [[Slovenský futbalový zväz]]. Nováčikmi súťaže sú víťazi 3. ligy [[MFK Lokomotíva Zvolen|MFK Zvolen]] a [[MFK Stará Ľubovňa|Redfox FC Stará Ľubovňa]] a zostupujúci z [[Fortuna liga 2022/2023|1. ligy]] [[FC ViOn Zlaté Moravce|Zlaté Moravce]]. Sezóna sa začala [[26. júl|26. júla]] [[2024]] a skončila [[16. máj|16. mája]] [[2025]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kalendár | url = https://www.monacobetliga.sk/kalendar?date=2025-5 | vydavateľ = www.monacobetliga.sk | dátum prístupu = 2025-02-11 | jazyk = cs }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> == Tímy v sezóne 2024/2025 == {| class="wikitable sortable" !Tím !Štadión !Kapacita |- |[[MFK Tatran Liptovský Mikuláš]] |[[Štadión Liptovský Mikuláš]] |1 950 |- |[[FC ŠTK 1914 Šamorín]] |[[Štadión Pomlé]] |1 950 |- |[[MŠK Púchov]] |[[Mestský štadión Púchov]] |6 614 |- |[[FC ViOn Zlaté Moravce]] |[[ViOn Aréna]] |4 006 |- |[[FC Petržalka]] |[[Športový areál FC Petržalka|Štadión FC Petržalka]] |1 600 |- |[[MŠK Žilina|MŠK Žilina B]] |[[Štadión MŠK Žilina|Štadión Pod Dubňom]] |11 258 |- |[[FK Humenné]] |[[Štadión Humenné]] |1 806 |- |[[FK MŠK Považská Bystrica|MŠK Považská Bystrica]] |[[Štadión MŠK Považská Bystrica]] |2 500 |- |[[1. FC Tatran Prešov|FC Tatran Prešov]] |[[Štadión MŠK Tesla Stropkov]] |2 500 |- |[[FK Pohronie]] |[[Mestský štadión Žiar nad Hronom]] |2 309 |- |[[MFK Lokomotíva Zvolen|MFK Zvolen]] |[[Mestský štadión Zvolen]] |1 870 |- |[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Slovan Bratislava B]] |[[Pasienky (štadión)|Štadión Pasienky]] |11 401 |- |[[MFK Stará Ľubovňa|Redfox FC Stará Ľubovňa]] |[[Štadión Stará Ľubovňa]] |2 500 |- |[[OFK Malženice]] |[[Štadión Malženice]] |500 |} == Priebeh sezóny == === Tabuľka === {| class="wikitable" !# !Tím !Z !V !R !P !G !+/- !B !Kvalifikácia |- bgcolor="#8ee5ee" | align="center" |'''1.''' |[[1. FC Tatran Prešov]] | align="center" |26 | align="center" |20 | align="center" |3 | align="center" |3 | align="center" |51:19 | align="center" | +32 | align="center" |'''63''' |Postup do [[Niké liga 2025/2026|Niké ligy]] |- bgcolor="lightblue" | align="center" |'''2.''' |[[FC ViOn Zlaté Moravce]] | align="center" |26 | align="center" |16 | align="center" |4 | align="center" |6 | align="center" |41:18 | align="center" | +23 | align="center" |'''52''' | [[Niké liga 2023/2024#Baráž o udržanie|Baráž]] o postup do [[Niké liga 2025/2026|Niké ligy]] |- | align="center" |'''3.''' |[[MFK Tatran Liptovský Mikuláš]] | align="center" |26 | align="center" |12 | align="center" |7 | align="center" |7 | align="center" |45:29 | align="center" | +16 | align="center" |'''46''' | |- | align="center" |'''4.''' |[[FK MŠK Považská Bystrica|MŠK Považská Bystrica]] | align="center" |26 | align="center" |13 | align="center" |5 | align="center" |8 | align="center" |42:35 | align="center" |+7 | align="center" |'''44''' | |- | align="center" |'''5.''' |[[MŠK Púchov]] | align="center" |26 | align="center" |11 | align="center" |6 | align="center" |9 | align="center" |42:36 | align="center" |+6 | align="center" |'''39''' | |- | align="center" |'''6.''' |[[FC Petržalka]] | align="center" |26 | align="center" |10 | align="center" |7 | align="center" |9 | align="center" |32:26 | align="center" | +6 | align="center" |'''37''' | align="center" | |- | align="center" |'''7.''' |[[OFK Malženice]] | align="center" |26 | align="center" |10 | align="center" |4 | align="center" |12 | align="center" |33:40 | align="center" | -7 | align="center" |'''34''' | |- | align="center" |'''8.''' |[[MFK Lokomotíva Zvolen|MFK Zvolen]] | align="center" |26 | align="center" |10 | align="center" |4 | align="center" |12 | align="center" |30:41 | align="center" |−11 | align="center" |'''34''' | |- | align="center" |'''9.''' |[[MŠK Žilina|MŠK Žilina B]] | align="center" |26 | align="center" |9 | align="center" |4 | align="center" |13 | align="center" |32:39 | align="center" |−7 | align="center" |'''31''' | |- | align="center" |'''10.''' |[[FC ŠTK 1914 Šamorín]] | align="center" |26 | align="center" |9 | align="center" |3 | align="center" |14 | align="center" |29:40 | align="center" |−11 | align="center" |'''30''' | |- | align="center" |'''11.''' |[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Slovan Bratislava B]] | align="center" |26 | align="center" |8 | align="center" |4 | align="center" |14 | align="center" |33:43 | align="center" |−10 | align="center" |'''28''' | |- | align="center" |'''12.''' |[[FK Pohronie]] | align="center" |26 | align="center" |8 | align="center" |5 | align="center" |13 | align="center" |35:54 | align="center" |−19 | align="center" |'''26''' | |- | align="center" |'''13.''' |[[MFK Stará Ľubovňa|Redfox FC Stará Ľubovňa]] | align="center" |26 | align="center" |6 | align="center" |6 | align="center" |14 | align="center" |24:30 | align="center" |−6 | align="center" |'''24''' | |- bgcolor="FFC3CE" | align="center" |'''14.''' |[[FK Humenné]] | align="center" |26 | align="center" |5 | align="center" |8 | align="center" |13 | align="center" |20:39 | align="center" |−19 | align="center" |'''23''' | Zostup do [[3. liga|3. ligy]] |} {{Malé|'''#''' - pozícia; '''Z''' - zápasy; '''V''' - výhry; '''R''' - remízy; '''P''' - prehry; '''G''' - skóre; '''+/-''' - rozdiel skóre; '''B''' - body}} Zdroj: [https://www.monacobetliga.sk/tabulka monacobetliga.sk] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20240613151358/https://www.monacobetliga.sk/tabulka |date=2024-06-13 }} == Referencie == [[Kategória:Druhá najvyššia futbalová súťaž na Slovensku]] [[Kategória:Futbal v 2024]] [[Kategória:Futbal v 2025]] <references /> == Externé odkazy == * [https://www.monacobetliga.sk/ monacobetliga.sk] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20240613151354/https://www.monacobetliga.sk/ |date=2024-06-13 }} * [https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/s/4346/ 2. liga na sportnet.sme.sk/futbalnet] * [https://futbalsfz.sk/2.liga 2. liga na futbalsfz.sk] {{Druhá najvyššia futbalová súťaž na Slovensku}} g3ywvor0bilbmjl8aopkaxka1g3nydb 0 729643 8215692 8030196 2026-05-17T20:45:24Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8215692 wikitext text/x-wiki {{Infobox diaľnica |KRAJINA = PL |TYP CESTY = DK |ČÍSLO CESTY = 1 |ČÍSLO EURÓPSKEJ CESTY = 75 |CELKOVÁ DĹŽKA = Variant 1: 566 km<br /> Variant 2: 624 |REGIÓN = [[Pomoranské vojvodstvo (1999)|Pomoranské vojvodstvo]],<br /> [[Kujavsko-pomoranské vojvodstvo]],<br /> [[Mazovské vojvodstvo]],<br /> [[Lodžské vojvodstvo]],<br /> [[Sliezske vojvodstvo]] |MAPA = Mapa DK1 PL.png |OBRÁZOK = |OBRÁZOK-VEĽKOSŤ = |OBRÁZOK-POPIS = |OBJEKTY = {{Cesta|PL|ĎALEJ||Pokračuje ako {{Cesta/PL-S|6}} {{Cesta/PL-DK|6}}<br />smer [[Gdyňa]], [[Gdansk]], [[Elbląg]]}} {{Cesta|PL|RC-ZAČIATOK|0-475|Peáž po {{Cesta/PL-A|1}}}} {{Cesta|PL|ĎALEJ||(Pre podrobný priebeh pozri v [[Diaľnica A1 (Poľsko)|A1]].)}} <!-- {{Cesta|PL|VÝJAZD||Rusocin {{Cesta/PL-DK|6}} {{Cesta/PL-DW|226}}}} {{Cesta|PL|MÝTNICA||PPO Rusocin}} --> {{Cesta|PL|D-KRIŽOVATKA|475|Pyrzowice {{Cesta/PL-S|1}}}} {{Cesta|PL|ČIARA}} {{Cesta|PL|ČIARA}} {{Cesta|PL|ĎALEJ||1. variant (Pyrzowice – Gorzyczki)}} {{Cesta|PL|RC-ZAČIATOK|475-568|Peáž po {{Cesta/PL-A|1}}}} {{Cesta|PL|HRANICA-EÚ|568|Gorzyczki–Věřňovice {{minivlajka|Česko}}|}} {{Cesta|PL|ĎALEJ||Pokračuje ako {{Cesta/CZ-D|1}} <br /> smer [[Ostrava]], [[Brno]], [[Praha]]|}} {{Cesta|PL|ČIARA}} {{Cesta|PL|ČIARA}} {{Cesta|PL|ĎALEJ||2. variant (Pyrzowice – Zwardoń)}} {{Cesta|PL|RC-ZAČIATOK|475-529|Peáž po {{Cesta/PL-S|1}}}} {{Cesta|PL|VÝJAZD|529|Tychy - Wartogłowiec {{Cesta/PL-DK|86}}}} {{Cesta|PL|RC-KONIEC||Koniec peáže s {{Cesta/PL-S|1}}}} {{Cesta|PL|ČIARA}} {{Cesta|PL|D-KRIŽOVATKA|530|Tychy - Zawiść {{Cesta/PL-DK|44}}}} {{Cesta|PL|VÝJAZD|531|Tychy - nemocnica}} {{Cesta|PL|VÝJAZD|531,5|Tychy - Aleja Niepodległości}} {{Cesta|PL|VÝJAZD|532|Tychy - priemyselná zóna}} {{Cesta|PL|VÝJAZD|533|Tychy - Paprocany}} {{Cesta|PL|VÝJAZD|533,5|Tychy - obchodná zóna}} {{Cesta|PL|VÝJAZD|534|Tychy - Cielmice}} {{Cesta|PL|ODBOČKA|541|Kobiór {{Cesta/PL-DW|928}}}} {{Cesta|PL|ODBOČKA|543|Piasek}} {{Cesta|PL|ODBOČKA|545|Studzienice}} {{Cesta|PL|ODBOČKA|546|Piasek - Polna}} {{Cesta|PL|ODBOČKA|547|Pszczyna, obchvat {{Cesta/PL-DW|935}}}} {{Cesta|PL|ODBOČKA|548|Pszczyna, ul. Bieruńska {{Cesta/PL-DW|931}}}} {{Cesta|PL|ODBOČKA|549|Pszczyna, centrum {{Cesta/PL-DW|933}}}} {{Cesta|PL|ODBOČKA|550|Pszczyna, ul. Bielska {{Cesta/PL-DW|933}}}} {{Cesta|PL|ODBOČKA|553|Goczałkowice-Zdrój}} {{Cesta|PL|ODBOČKA|556|Czechowice-Dziedzice, ul. Węglowa}} {{Cesta|PL|ODBOČKA|557|Czechowice-Dziedzice, ul. Legionów}} {{Cesta|PL|ODBOČKA|559|Czechowice-Dziedzice, ul. Ligocka}} {{Cesta|PL|ODBOČKA|560|Czechowice-Dziedzice, ul. Mazańcowicka}} {{Cesta|PL|ODBOČKA|562|Czechowice-Dziedzice, ul. Lipowska}} {{Cesta|PL|ODBOČKA|565|Komorowice Śląskie}} {{Cesta|PL|D-KRIŽOVATKA|566|Bielsko-Biała, Komorowice {{Cesta/PL-S|1}} {{Cesta/PL-S|52}}}} {{Cesta|PL|ČIARA}} {{Cesta|PL|RC-ZAČIATOK|566-600|Peáž po {{Cesta/PL-S|1}}}} {{Cesta|PL|VÝJAZD|569|Bielsko-Biała, Rosta {{Cesta/PL-DW|940}}}} {{Cesta|PL|D-KRIŽOVATKA|606|Bielsko-Biała, Hałcnów {{Cesta/PL-S|1}}|FARBA=stavba}} {{Cesta|PL|VÝJAZD|573|Bielsko-Biała, Lipnik {{Cesta/PL-DK|52}}}} {{Cesta|PL|VÝJAZD|577|Bielsko-Biała, Mikuszowice {{Cesta/PL-DK|52}} {{Cesta/PL-DW|942}}}} {{Cesta|PL|VÝJAZD|580|Bielsko-Biała, Wilkowice}} {{Cesta|PL|VÝJAZD|583|Buczkowice {{Cesta/PL-DW|942}} {{Cesta/PL-DW|945}}}} {{Cesta|PL|VÝJAZD|587|Łodygowice}} {{Cesta|PL|VÝJAZD|592|Żywiec, Soła {{Cesta/PL-DW|945}} {{Cesta/PL-DW|946}}}} {{Cesta|PL|VÝJAZD-CESTA|595|Żywiec, Browar}} {{Cesta|PL|VÝJAZD-CESTA|600|Przybędza {{Cesta/PL-S|1}}}} {{Cesta|PL|RC-KONIEC||Koniec peáže s {{Cesta/PL-S|1}}}} {{Cesta|PL|ČIARA}} {{Cesta|PL|ĎALEJ|600-612|Bývalá {{Cesta/PL-DK|69}}}} {{Cesta|PL|KRUHOVÝ OBJAZD|601|Przybędza}} {{Cesta|PL|KRUHOVÝ OBJAZD|604|Węgierska Górka}} {{Cesta|PL|ODBOČKA|606|Cisiec}} {{Cesta|PL|KRUHOVÝ OBJAZD|609|Milówka}} {{Cesta|PL|ODBOČKA|611|Kamesznica}} {{Cesta|PL|VÝJAZD-CESTA|612|Milówka {{Cesta/PL-S|1}}}} {{Cesta|PL|ČIARA}} {{Cesta|PL|RC-ZAČIATOK|612-624|Peáž po {{Cesta/PL-S|1}}}} {{Cesta|PL|MOST-ESTAKÁDA||Kameszniczanka (663 m)}} {{Cesta|PL|MOST-ESTAKÁDA||Szare (263 m)}} {{Cesta|PL|VÝJAZD-CESTA|617|Laliki {{Cesta/PL-DW|943}}}} {{Cesta|PL|TUNEL||Tunel Emilia (678 m)}} {{Cesta|PL|VÝJAZD-CESTA|619|Rajcza}} {{Cesta|PL|MOST-ESTAKÁDA||Ekodukt (220 m)}} {{Cesta|PL|ODBOČKA|622|Zwardoń}} {{Cesta|PL|HRANICA-EÚ|624|Zwardoń/Myto — Skalité {{minivlajka|Slovensko}}}} {{Cesta|PL|ĎALEJ||Pokračuje ako {{Cesta/SK-1|12}}<br />smer [[Skalité]], [[Čadca]], [[Žilina]]}} }} '''Štátna cesta 1''' ({{V jazyku|pol|''Droga krajowa 1, DK1''}}) je štátna cesta v [[Poľsko|Poľsku]] spájajúca sever Poľska ([[Gdansk]]) s juhom. Je to jedna z hlavných severojužných trás v Poľsku. Je súčasťou [[Európska cesta 75|európskej cesty E75]] [[Helsinki]] – [[Gdansk]] – [[Lodž]] – [[Žilina]] – [[Bratislava]] – [[Budapešť]] – [[Atény]]. Prechádza cez [[Pomoranské vojvodstvo (1999)|Pomoranské]], [[Kujavsko-pomoranské vojvodstvo|Kujavsko-pomoranské]], [[Lodžské vojvodstvo|Lodžské]] a [[Sliezske vojvodstvo|Sliezske]] vojvodstvo. Na severe začína pri obci [[Rusocin]] na križovatke s [[Rýchlostná cesta S6 (Poľsko)|rýchlostnou cestou S6]] a je vedená peážou s [[Diaľnica A1 (Poľsko)|diaľnicou A1]] do [[Pyrzowice|Pyrzowíc]] po križovatku s [[Rýchlostná cesta S1 (Poľsko)|rýchlostnou cestou S1]]. Na tomto mieste sa trasa cesty rozdvojuje. Prvý variant pokračuje peážou s diaľnicou A1 z Pyrzowíc k hranici s [[Česko]]m v [[Gorzyczki|Gorzyczkách]]. Druhý variant vedie väčšinu trasy peážou s rýchlostnou cestou S1 z Pyrzowíc cez [[Dąbrowa Górnicza|Dąbrowu Górniczu]], [[Tychy]], [[Bielsko-Biała|Bielsko-Biału]] a [[Żywiec]] k hranici so [[Slovensko]]m vo [[Zwardoń|Zwardoni]]. Časť tejto trasy (Bielsko-Biała – Zwardoń) patrila v minulosti do [[Štátna cesta 69 (Poľsko)|štátnej cesty 69]].<ref name="DK69">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zarządzenie nr 13 Generalnego Dyrektora Dróg Krajowych i Autostrad z dnia 22 lipca 2016 r. zmieniające zarządzenie w sprawie nadania numerów drogom krajowym | url = http://www.gddkia.gov.pl/userfiles/articles/z/zarzadzenia-generalnego-dyrektor_20939/zarzadzenie%2013.pdf | dátum prístupu = 5.5.2025 | url archívu = https://web.archive.org/web/20160804223720/http://www.gddkia.gov.pl/userfiles/articles/z/zarzadzenia-generalnego-dyrektor_20939/zarzadzenie%2013.pdf | dátum archivácie = 4.8.2016 | jazyk = po poľsky }}</ref> Trasa cesty trikrát prechádza ponad [[Visla|Vislu]] (pri [[Grudziądz]]i, [[Toruň|Toruni]] a v [[Czechowice-Dziedzice|Czechowiciach-Dziedziciach]]). == Klasifikácia cesty == Okrem peážnych úsekov označených ako [[diaľnica]] alebo [[rýchlostná cesta]] má cesta DK1 parametre [[Cesta triedy GP|triedy GP]] (štvorprúdová cesta) na nasledujúcich úsekoch: * Tychy – Bielsko-Biała * [[Przybędza]] – [[Gmina Węgierska Górka|Węgierska Górka]] Parametre [[Cesta triedy G|cesty triedy G]] má DK1 na úseku medzi Węgierskou Górkou a [[Milówka (Sliezske vojvodstvo)|Milówkou]]. == Povolená hmotnosť == Od roku [[2005]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rozporządzenie Ministra Infrastruktury z dnia 19 października 2005 r. w sprawie wykazu dróg krajowych, po których mogą się poruszać pojazdy o dopuszczalnym nacisku pojedynczej osi napędowej do 11,5 t | dátum prístupu = 5.5.2025 | url = https://isap.sejm.gov.pl/isap.nsf/DocDetails.xsp?id=WDU20052191860 | jazyk = po poľsky }}</ref> je premávka na ceste DK1 povolená pre vozidlá s hmotnosťou jednej nápravy do 11,5 tony.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rozporządzenie Ministra Infrastruktury z dnia 8 czerwca 2011 r. zmieniające rozporządzenie w sprawie wykazu dróg krajowych, po których mogą poruszać się pojazdy o dopuszczalnym nacisku pojedynczej osi napędowej do 11,5 t | dátum prístupu = 5.5.2025 | url = https://isap.sejm.gov.pl/isap.nsf/DocDetails.xsp?id=WDU20111240703 | jazyk = po poľsky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ustawa o drogach publicznych | dátum prístupu = 5.5.2025 | url = https://isap.sejm.gov.pl/isap.nsf/DocDetails.xsp?id=WDU20220001693 | jazyk = po poľsky }}</ref> == História == Pôvodne štátna cesta 1 viedla trasou súčasnej [[Štátna cesta 91 (Poľsko|štátnej cesty č. 91]]. Po dokončení úsekov diaľnice A1 prevzali označenie štátnej cesty 1, zatiaľ čo pôvodné úseky starej trasy DK1 boli prečíslované na číslo 91. Južný úsek štátnej cesty 1 pôvodne viedol pozdĺž trasy súčasnej [[Rýchlostná cesta S52 (Poľsko)|rýchlostnej cesty S52]]. [[4. august]]a [[2016]] bola trasa južného úseku cesty zmenená.<ref name="DK69" /> V súčasnosti vedie k hranici so Slovenskom vo Zwardoni. Trasa medzi Bielskom-Białou a Zwardoňom bola v rokoch [[1985]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Uchwała nr 192 Rady Ministrów z dnia 2 grudnia 1985 r. w sprawie zaliczenia dróg do kategorii dróg krajowych | dátum prístupu = 5.5.2025 | url = https://isap.sejm.gov.pl/isap.nsf/DocDetails.xsp?id=WMP19860030016 | jazyk = po poľsky }}</ref> – [[2000]]<ref>{{Citácia periodika | titul = Zarządzenie nr 6 Generalnego Dyrektora Dróg Publicznych z dnia 9 maja 2000 r. w sprawie nowych numerów dróg krajowych | periodikum = Rzeczpospolita | dátum prístupu = 5.5.2025 | url = http://archiwum.rp.pl/artykul/284766-Zarzadzenie-nr-6-generalnego-dyrektora-drog-publicznych-z-9-maja-2000-r-w-sprawie-nowych-numerow-drog-krajowych.html | jazyk = po poľsky }}</ref> označená ako [[Štátna cesta 94 (Poľsko)|štátna cesta 94]] na úseku Bielsko-Biała – Żywiec a [[Vojvodská cesta 944 (Poľsko)|vojvodská cesta 944]] na úseku Żywiec – Zwardoń. V roku [[2000]] sa zlúčili do štátnej cesty 69, ktorá existovala do roku [[2016]].<ref name="DK69" /> Podľa nariadenia ministerstva infraštruktúry z [[9. február]]a [[2023]] by trasa štátnej cesty 1 mala zahŕňať aj úsek ''Aleje Wojska Polskiego'' v [[Čenstochová|Čenstochovej]] od diaľničnej križovatky ''Čenstochová Sever'' po križovatku s ulicou Varšavská (štátna cesta č. 91).<ref name="rozp2023">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rozporządzenie Ministra Infrastruktury z dnia 9 lutego 2023 r. w sprawie ustalenia przebiegu dróg krajowych | dátum prístupu = 5.5.2025 | url = https://isap.sejm.gov.pl/isap.nsf/DocDetails.xsp?id=WDU20230000455 | jazyk = po poľsky }}</ref> Podľa nariadenia predmetný úsek nepredstavuje hlavnú trasu cesty.<ref name="rozp2023" /> Podľa nariadenia ministerstva infraštruktúry z 11. septembra 2024<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rozporządzenie Ministra Infrastruktury z dnia 11 września 2024 r. w sprawie pozbawienia dróg kategorii dróg krajowych | dátum prístupu = 5.5.2025 | url = https://isap.sejm.gov.pl/isap.nsf/DocDetails.xsp?id=WDU20240001363 | jazyk = po poľsky }}</ref> bol daný úsek [[1. január]]a [[2025]] preklasifikovaný na vojvodskú cestu.<ref>{{Citácia knihy | titul = Uchwała Nr VII/4/8/2024 Sejmiku Województwa Śląskiego z dnia 27 sierpnia 2024 r. w sprawie zaliczenia odcinków dróg krajowych na terenie Miasta Gliwice oraz Miasta Częstochowa do kategorii dróg wojewódzkich | dátum prístupu = 5.5.2025 | miesto = Katowice | url = https://dzienniki.slask.eu/WDU_S/2024/5939/akt.pdf | jazyk = po poľsky | url archívu = https://web.archive.org/web/20250126162146/https://dzienniki.slask.eu/WDU_S/2024/5939/akt.pdf | dátum archivácie = 2025-01-26 }}</ref> == Diaľnica A1 == {{Hlavný článok|Diaľnica A1 (Poľsko)}} Trasa na úseku [[Rusocin]] – [[Gorzyczki]] (584 kilometrov) vedie v peáži s diaľnicou A1. Je tiež súčasťou európskej cesty {{Cesta/PL-E|75}}. == Rýchlostná cesta S1 == {{Hlavný článok|Rýchlostná cesta S1 (Poľsko)}} Trasa na úsekoch [[Pyrzowice]] – [[Tychy]], [[Bielsko-Biała]] – [[Przybędza]] a [[Milówka (Sliezske vojvodstvo)|Milówka]] – [[Zwardoń]] – hranica so [[Slovensko]]m vedie v peáži s rýchlostnou cestou S1. == Plánované rozšírenia == === Rýchlostná cesta S1 === {{Hlavný článok|Rýchlostná cesta S1 (Poľsko)#Plánované}} ==== Myslowice – Bielsko-Biała ==== V súčasnosti je vo výstavbe úsek cesty S1 [[Mysłowice]] – [[Bielsko-Biała]], ktorý nahradí existujúcu trasu DK1 vedúcu cez [[Tychy]], [[Pszczyna|Pszczynu]], [[Gmina Goczałkowice-Zdrój|Goczałkowice-Zdrój]] a [[Czechowice-Dziedzice]]. Dokončenie prác je naplánované na rok [[2026]]. ==== Przybędza - Milówka ==== Buduje sa aj úsek trasy medzi križovatkami [[Przybędza]] a [[Milówka (Sliezske vojvodstvo)|Milówka]] (tzv. obchvat [[Gmina Węgierska Górka|Węgierskej Górky]]). Trasa bude viesť cez viadukty a dva tunely s dĺžkou približne 800 metrov. Dĺžka cesty je takmer 10 kilometrov. Termín dokončenia výstavby cesty je rok [[2025]]. == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Diaľnica A1 (Poľsko)]] * [[Rýchlostná cesta S1 (Poľsko)]] * [[Štátna cesta 91 (Poľsko)]] * [[Európska cesta 75]] * [[Gierkówka]] == Zdroj == * {{Preklad|pl|Droga krajowa nr 1 (Polska)|76497826}} {{Cestná infraštruktúra v Poľsku}} [[Kategória:Štátne cesty v Poľsku]] [[Kategória:Doprava v Pomoranskom vojvodstve]] [[Kategória:Doprava v Kujavsko-pomoranskom vojvodstve]] [[Kategória:Doprava v Mazovskom vojvodstve]] [[Kategória:Doprava v Lodžskom vojvodstve]] [[Kategória:Doprava v Sliezskom vojvodstve]] ky3y8df67ry09sjc6xul97i65laa5zn 0 732269 8215511 8128099 2026-05-17T14:39:17Z Scholastikos 174170 8215511 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Mária Hollósyová | Rodné meno = | Popis osoby = slovenská výšivkárka a kresliarka | Portrét = Mária Hollósyová.jpg | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = | Dátum narodenia = [[1. február]] [[1858]] | Miesto narodenia = [[Opoj]], [[Rakúske cisárstvo]] | Dátum úmrtia = {{duv|1945|04|15|1858|02|01}} | Miesto úmrtia = [[Cífer]], [[Česko-Slovensko|ČSR]] | Bydlisko = [[Cífer]] | Iné mená = Mária Hollósy, frajlenka Hol(l)óška (prezývka) | Pseudonym = | Štát pôsobenia = [[Uhorsko]], [[Česko-Slovensko]] | Národnosť = [[Slováci|slovenská]] | Štátna príslušnosť = [[Uhorsko]], [[Česko-Slovensko]] | Zamestnanie = [[Úradník|úradníčka]], [[Vyšívanie (ozdobovanie)|výšivkárka]] | Známa vďaka = | Alma mater = [[Umeleckopriemyselná škola v Budapešti]] | Profesia = výšivkárka, kresliarka, úradníčka | Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --> | Rodičia = Ľudovít Hollósy, Mária, rod. Menyigádová | Príbuzní = | Súrodenci = | Partner = | Deti = | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Slovensko | Portál2 = Umenie | Portál3 = }} '''Mária Hollósyová''' (často neprechýlene: '''Mária Hollósy''', prezývaná '''frajlenka Hol(l)óška'''; * [[1. február]] [[1858]], [[Opoj]], [[Rakúske cisárstvo]]{{--}}† [[15. apríl]] [[1945]], [[Cífer]], [[Česko-Slovensko|ČSR]]) bola [[Slováci|slovenská]] [[Úradník|úradníčka]], [[Vyšívanie (ozdobovanie)|výšivkárka]] a [[Kresba (umenie)|kresliarka]], ktorej [[umelecké dielo]] sa stalo na prelome [[19. storočie|19.]] a [[20. storočie|20. storočia]] známe v [[Európa|Európe]]. Bola hlavnou návrhárkou a výšivkárkou spolku [[Izabella (spolok)|Izabella]]. Vo výšivkárkej škole vybudovala systém vzdelávania a zdokonaľovaním techník priviedla výšivkárstvo na vysokú profesionálnu úroveň.<ref name="BLS">{{Citácia knihy | titul = Biografický lexikón Slovenska | odkaz na titul = Biografický lexikón Slovenska | zväzok = III. G{{--}}H | kapitola zborník = HOLLÓSYOVÁ, Mária | miesto = Martin | vydavateľ = Slovenská národná knižnica; Národný biografický ústav | rok = 2007 | strany = 524 | isbn = 978-80-89023-96-7 }} </ref> V roku 1891 bola vyznamenaná striebornou medailou na výstave v [[Komárno|Komárne]], 1892 zlatou medailou v [[Trnava|Trnave]], 1896 striebornou medailou v [[Budapešť|Budapešti]] a v roku 1900 striebornou medailou v [[Paríž]]i.<ref name="BLS" /> Milan Zelinka o nej napísal román ''Frajlenka Hollóška''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Frajlenka Hollóška | url = https://www.fskcifer.sk/frajlenka-holloska/ | vydavateľ = Folklórna skupina CÍFER | miesto = Cífer | dátum vydania = 2019-12-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-06-16 | jazyk = }}</ref> == Život == Narodila sa v roku [[1858]] v [[Opoj]]i. Pochádzala zo zemianskeho rodu [[Hollósyovci|Hollósyovcov]]. Jej otcom bol Ľudovít Hollósy a matkou Mária, rodená Menyigádová. Študovala na [[Umeleckopriemyselná škola v Budapešti|umeleckopriemyselnej škole v Budapešti]].<ref name="BLS" /> V mladosti zažila nešťastnú lásku a rozišla sa so svojou rodinou a osamostatnila sa.<ref name=uluv>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Spolok Izabella, Mária Hollósyová a svet cíferskej výšivky | url = https://uluv.sk/casopis-rud/1-2001/spolok-izabella-maria-hollosyova-a-svet-ciferskej-vysivky/ | vydavateľ = [[Ústredie ľudovej umeleckej výroby]] | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2023-04-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-06-16 | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20250616131914/https://uluv.sk/casopis-rud/1-2001/spolok-izabella-maria-hollosyova-a-svet-ciferskej-vysivky/ | dátum archivácie = 2025-06-16 }}</ref> Nikdy sa nevydala.<ref name="BLS" /> Do roku 1892 pracovala ako poštová úradníčka, následne ako učiteľka a vedúca výšivkárskej dielne a školy. Bola tiež spolupracovníčkou spolku [[Izabella (spolok)|Izabella]] (1895{{--}}1918).<ref name="BLS" /> V roku 1888, v čase, keď pracovala na pošte v [[Križovany nad Dudváhom|Križovanoch nad Dudváhom]], si jej [[kroj]]ované [[Bábika|bábiky]] všimli grófky Majláthová a [[Šarlota Zičiová]]. Grófka Zichyová si vyžiadala Hollósyovej bábiky pre kráľovnú [[Alžbeta Bavorská (Sissi)|Alžbetu]]. Následne Hollósyová vystavovala bábiky na výstave v Pešti, kde zožali veľký úspech. Zaujali aj uhorského ministra obchodu, grófa [[Gabriel Baroš|Gabriela Baroša]]. Hollósyová sa stala vedúcou výšivkárskej školy spolku [[Izabella (spolok)|Izabella]] v Cíferi. Cíferské výšivky získali ocenenia na viacerých domácich i európskych výstavách a dostali sa na šľachtické dvory v [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorsku]], [[Španielske impérium|Španielsku]], [[Francúzsko|Francúzsku]] či v [[Belgicko|Belgicku]].<ref name="BLS" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Turanský | meno = Marek | titul = Foto spomienka na Máriu Hollósyovú - Cífer a Opoj | url = https://www.mas-11plus.sk/o-nas/fotogaleria/foto-spomienka-na-mariu-hollosyovu-cifer-a-opoj-357sk.html | vydavateľ = MAS 11 PLUS | miesto = Cífer | dátum prístupu = 2025-06-16 }} </ref> V roku 1918 spolok Izabella zanikol a jeho dielne prešli pod správu družstva Detva. Hollósyová preto ďalej nepracovala na šľachtických a sakrálnych zákazkách a nahradil ich textil skôr profánneho charakteru. Zomrela v zabudnutí a bez prostriedkov v roku [[1945]] v Cíferi.<ref name=uluv /> == Dielo == Hollósyová pokračovala vo [[Výšivkárstvo|výšivkárskej]] tradícii trnavskej oblasti. Inšpirovala sa starými vzorkovnicami a prírodnými motívmi používanými na rôznych textíliách. Výšivky tvorila [[hodváb]]nymi, [[Bavlna|bavlnenými]], zlatými i striebornými [[niť]]ami na [[batist]]e a hodvábe. Striedala množstvo techník. Práce lemovala [[Paličková čipka|paličkovou čipkou]], kovovými krútenými strapcami alebo zlatými stužkami. Vytvorila aj viacero monumentálnych textílií, svetských i cirkevných [[Zástava|zástav]]. Často pracovala aj na odevoch, ako napríklad zlatý [[ornát]] v [[Kostol svätého Mateja (Budapešť)|Kostole svätého Mateja]] v [[Budapešť|Budapešti]] či replika zlatého ornátu pre faru. V Kostole svätého Mateja v Budapešti sa nachádza aj zástava od nej. Vytvorila tiež zástavy pre [[Mariánska kongregácia|Mariánsku kongregáciu]], spolok [[Orol (spolok)|Orol]] a Spolok hasičov v [[Cífer]]i či obraz tancujúcich Cíferčanov. Nadregionálny význam mali jej práce na ornáte pre [[Katedrála Panny Márie a svätého Vojtecha (Ostrihom)|ostrihomskú baziliku]] či časť korunovačného oblečenia pre [[Zita Bourbonsko-Parmská|kráľovnú Zitu]]. Model dvojdielnych dámskych šiat bol publikovaný časopise ''Die Modenwelt'' (1895, č. 18) a stal sa obľúbeným módnym dielom v Európe. Jej posledným dielom bola obojstranná zástava pre kostol vo [[Velehrad (okres Uherské Hradiště)|Velehrade]] (1927).<ref name="BLS" /> '''Výstavy'''<ref name="BLS" /> * [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]] (1887) * [[Komárno]] (1891) * [[Trnava]] (1892) * [[Brusel]], [[Madrid]], [[Viedeň]] (1893) * [[Praha]] (1895) * [[Budapešť]] (1897, [[Miléniová výstava]]) * [[Paríž]] (1900, strieborná medaila a najvyššie ocenenie [[Grand Prix]] pre spolok [[Izabella (spolok)|Izabella]])<ref name="sme" /> * [[Bratislava]] (1901, 2000{{--}}2001) == Odkaz == Márii Hollósyovej sa venuje román {{Citácia knihy | priezvisko = Zelinka | meno = Milan | titul = Frajlenka Hollóška | vydavateľ = [[Slovenský spisovateľ]] | miesto = Bratislava | rok = 2013 | počet strán = 168 }}V rokoch 2000 až 2001 sa na [[Bratislavský hrad|Bratislavskom hrade]] uskutočnila výstava, v ktorej súvislosti vyšiel obsiahly katalóg Hollósyovej diel realizovaný vďaka podpore programu Phare.<ref name=uluv /> V [[Cífer]]i sa pravidelne konáva výšivkárska súťaž na jej počesť<ref name=sme>{{Citácia periodika | titul = Výnimočnú výšivkárku Máriu Hollósyovú si pripomenú súťažou vo vyšívaní | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://mytrnava.sme.sk/c/22251455/vynimocnu-vysivkarku-mariu-hollosyovu-si-pripomenu-sutazou-vo-vysivani.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-11-04 | dátum prístupu = 2025-06-16 }} </ref>, v roku 2024 sa uskutočnil už 7. ročník súťaže.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = VII. ročník súťaže Márie Hollósyovej vo vyšívaní | url = https://www.cifer.sk/zivot-v-obci/kalendar-akcii/vii-rocnik-sutaze-marie-hollosyovej-vo-vysivani-3389_1009sk.html | vydavateľ = Obec Cífer | miesto = Cífer | dátum prístupu = 2025-06-16 | jazyk = }}</ref> V roku 2001 jej obecné zastupiteľstvo udelilo čestné občianstvo obce Cífer ''in memoriam''.<ref name="sme" /> == Referencie == {{Referencie}} == Ďalšia literatúra == *{{Citácia knihy | priezvisko = Cisárová-Mináriková | meno = Eva | priezvisko2 = Zubercová | meno2 = Magdaléna M. | titul = Znovuobjavujúci dotyk s historickou výšivkou Márie Hollósy | miesto = Bratislava | vydavateľ = Obecný úrad | rok = 2013 | počet strán = 60 | isbn = 9788097146801 | vydanie text = 2. vyd. }} (1. vyd.: Bratislava : VŠVU a ARTTEX, 2000) * {{Citácia periodika | priezvisko = Hustá | meno = Ľubica | titul = Spolok Izabella, Mária Hollósyová a svet cíferskej výšivky | periodikum = Remeslo, umenie, dizajn | dátum = 2001 | ročník = 2 | číslo = 1 | strany = 35{{--}}38 | issn = 1335-5457 }} * {{Citácia periodika | priezvisko = Zubercová | meno = Mária Magdaléna | titul = Ženy spolku Izabella | periodikum = Pamiatky a múzeá | dátum = 2004 | ročník = 53 | číslo = 2 | strany = 34{{--}}38 | issn = 1335-4353 }} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Hollósyová, Mária}} [[Kategória:Osobnosti z Opoja]] [[Kategória:Slovenské umelkyne]] [[Kategória:Slovenské výšivkárky]] [[Kategória:Slovenskí úradníci]] 1kwmsx7lmhhjcnyc89c5ijttbx93z7i 0 732680 8215878 8137615 2026-05-18T11:36:59Z Lekvarnička 262477 8215878 wikitext text/x-wiki {{Infobox futbalista | meno = Victoria Kaláberová | celé meno = | foto = | prezývka = | dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|2001|7|7}} | miesto narodenia = [[New York]] | štát = [[Spojené štáty|USA]] | výška = 160 | súčasný klub = GKS Katowice | klubové číslo = | pozícia = stredopoliarka | mládežnícke roky = | mládežnícke kluby = | roky = 2018{{--}}2020<br />2020{{--}}2021<br />2021{{--}}2022<br />2022<br />2023<br />2023{{--}}2024<br />2024{{--}}2025<br />2025{{--}} | kluby = [[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|Slovan Bratislava]]<br />Real Oviedo<br />Aris Limassol<br />Afturelding<br />Lakatamia Larnaka<br />OFI Kréta<br />[[AC Sparta Praha (ženy)|Sparta Praha]]<br />[[GKS Katowice (ženy)|GKS Katowice]] | zápasy(góly) = <br />11{{0}}(0)<br />16 (12)<br />{{0}}6{{0}}(0)<br />{{0}}7{{0}}(0)<br />14{{0}}(5)<br />{{0}}9{{0}}(1)<br /> | reprezentačné roky = 2021{{--}} | národné mužstvo = {{minivlajka|Slovensko}} [[Slovenská futbalová reprezentácia žien|Slovensko]] | reprezentačné zápasy(góly) = 21 (3) | trénerské roky = | trénerské kluby = | pkupdate = | nmupdate = 14. aprílu 2026 }} '''Victoria Kaláberová''' (* [[7. júl]] [[2001]], [[New York]], [[USA]]) je slovenská futbalistka, narodená v New Yorku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ŽENY A - Nie úplne nová tvár v tíme Victoria Kaláberová: Teším sa každý deň | url = https://futbalsfz.sk/zeny-a-nie-uplne-nova-tvar-v-time-victoria-kalaberova-tesim-sa-kazdy-den/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2023-11-28 | dátum prístupu = 2025-06-23 | jazyk = sk | meno = Peter | priezvisko = Šurin}}</ref> Hrá za poľský tím [[GKS Katowice (ženy)|GKS Katowice]] a za [[Slovenská futbalová reprezentácia žien|slovenskú reprezentáciu]]. == Klubová kariéra == V slovenskej lige hrala dve sezóny za [[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|Slovan Bratislava]]. Jednu sezónu 2020/2021 hrala za španielsky Real Oviedo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slovenka z Ovieda prehovorila: Dubovský je v Reale nesmrteľná ikona! | url = https://sport24.pluska.sk/futbal/slovenka-drese-ovieda-prehovorila-dubovsky-je-reale-nesmrtelna-ikona | vydavateľ = Šport 24 | dátum vydania = 2020-10-27 | dátum prístupu = 2025-06-23 | jazyk = sk}}</ref> Odtiaľ prestúpila do cyperského Aris Limassol, rok hrala za islandsky Afturelding, odtiaľ sa vrátila na Cyprus do Lakatamia Larnaka. Potom hrala jednu sezónu 2023/2024 v gréckom OFI Kréta. A v roku 2024 prestúpila do [[1. česká futbalová liga žien|českej ligy]] do tímu [[AC Sparta Praha (ženy)|Sparta Praha]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Do Sparty přichází další Slovenka | url = https://www.fotbal.cz/zeny/do-sparty-prichazi-dalsi-slovenka/a20722 | vydavateľ = Fotbal.cz | dátum vydania = 2024-07-20 | dátum prístupu = 2025-06-23 | jazyk = cs-CZ | meno = | priezvisko = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Victoria Kaláberová čtvrtou letní posilou | url = https://sparta.cz/cs/novinky/42867-victoria-kalaberova-ctvrtou-letni-posilou | vydavateľ = sparta.cz | dátum prístupu = 2025-06-23 | jazyk = cs}}</ref> A v lete 2025 prestúpila do [[Ekstraliga žien|poľskej ligy]] do tímu [[GKS Katowice (ženy)|GKS Katowice]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ŽENY A – Hráčky vo veľkom menili kluby, Bayerová musela ukončiť kariéru | url = https://futbalsfz.sk/zeny-a-slovenske-reprezentantky-vo-velkom-menili-kluby-bayerova-musela-ukoncit-karieru/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2025-08-20 | dátum prístupu = 2025-08-27 | jazyk = sk | meno = Monika | priezvisko = Jurigova}}</ref> == Reprezentácia == Jej reprezentačný debut bol 13. apríla 2021 prípravnom zápase proti [[Slovinské národné ženské futbalové družstvo|Slovinsku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Victoria Kaláberová | url = https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5d657d9586dc8b723830d7ba/victoria.kalaberova/?sectionId=7085 | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum prístupu = 2025-06-23 | jazyk = sk}}</ref> === Reprezentačné góly === {| class="wikitable" |+ !Dátum !Mesto !Domáci !Skóre !Hosťujúci !Typ zápasu !{{Tooltip|G|Počet gólov}} |- | align="left" |27. 2. 2024 |[[Trnava]] |[[Slovenské národné ženské futbalové družstvo|Slovensko]] | align="center" |{{Ku|6|0}} |{{Minivlajka|Lotyšsko}}[[Lotyšské národné ženské futbalové družstvo|Lotyšsko]] |[[Liga národov žien UEFA 2023/2024|Liga národov 2023/24]] | align="center" |1 |- | align="left" |4. 4. 2025 |[[Gibraltár]] |{{Minivlajka|Gibraltár}}[[Gibraltárské národné ženské futbalové družstvo|Gibraltár]] | align="center" |{{Ku|0|8}} |Slovensko |[[Liga národov žien UEFA 2025|Liga národov 2025]] | align="center" |1 |- | align="left" |30. 5. 2025 |[[Prešov]] |Slovensko | align="center" |{{Ku|11|0}} |{{Minivlajka|Gibraltár}}[[Gibraltárské národné ženské futbalové družstvo|Gibraltár]] |[[Liga národov žien UEFA 2025|Liga národov 2025]] | align="center" |1 |} == Úspechy == '''GKS Katowice''' * Víťazka Poľského pohára: 2025/26<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Piłkarki GKS-u Katowice z Pucharem Polski kobiet 2026 [Zdjęcia, wideo] | url = https://www.wkatowicach.eu/informacje/sportowe/Pilkarki-GKS-u-Katowice-z-Pucharem-Polski-kobiet-2026-Zdjecia-wideo/idn:12228 | vydavateľ = wKatowicach.eu | dátum prístupu = 2026-05-18 | jazyk = pl}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} {{DEFAULTSORT:Kaláberová, Victoria}} [[Kategória:Slovenské futbalistky]] nv4ljjdfsoe2lm18vwj72okbxlqdqyo 0 734030 8215877 8064638 2026-05-18T11:36:25Z Henryk Siuda 264914 /* growthexperiments-addlink-summary-summary:2|0|0 */ 8215877 wikitext text/x-wiki {{Infobox štadión|kapacita=35 000|poloha={{Flagicon|CRO}} [[Split]], [[Splitsko-dalmatínska župa]], [[Chorvátsko]]|názov štadiónu=Stadion Pojlud|štát=Chorvátsko|kluby=[[HNK Hajduk Split]]|obrázok=Aerial view of Poljud Stadium in 2024.jpg|otvorený=[[1979]]|architekt=[[Boris Magaš]]}} '''Stadion Poljud''' ({{vjz|hrv|''Gradski stadion u Pojludu''}} – „Mestský štadión v Poljude“) je viacúčelový štadión v štvrti Poljud [[Chorvátsko|chorvátskeho]] mesta [[Split]]. Štadión bol otvorený v roku [[1979]]. Svoje domáce zápasy tu hrá futbalový klub [[HNK Hajduk Split]]. Celková kapacita štadióna je 35 000 miest. Na štadióne je ihrisko pre atletiku, trávnaté ihrisko uprostred je tiež prispôsobené pre [[Futbal|futbalové zápasy]]. Na štadióne sa konajú aj rôzne kultúrne podujatia, napríklad [[koncert]]y. == História == Štadión bol otvorený v roku [[1979]] pri príležitosti konania 8. [[Stredozemné hry|stredozemných hier]]. Pôvodná kapacita štadióna bola 50 000 miest, z ktorých niektoré boli na státie. Neskôr boli všetky miesta prerobené na sedenie a kapacita štadióna sa zmenšila na 35 000. V septembri [[1990]] bola na štadióne spálená futbalovými fanúšikmi vlajka [[Juhoslávia (1943 – 1992)|Socialistickej federatívnej republiky Juhoslávie]] ako symbol protestu.<ref>[https://www.index.hr/sport/clanak/video-torcida-je-na-poljudu-na-danasnji-dan-1990-zapalila-zastavu-jugoslavije/2119366.aspx Článok na stránkách index.hr {{Hrv icon}}]</ref> == Dizajn == Jeho charakteristickým znakom je návrh pripomínajúci [[Lastúrniky|mušľu]] od chorvátskeho [[architekt]]a [[Boris Magaš|Borisa Magaša]] so strešnou konštrukciou s rozmermi 206 × 47 [[Meter|metrov]]. Jeho dizajn ponúka výhľady na okolité kopce a lesy z tribún, ktoré sú modelované podľa starovekých gréckych divadiel. Na západnej strešnej „škrupine“ je zavesených 19 kajút, z ktorých 7 slúži televíznym reportérom, ostatné sú obsadené kamerami, centrálnym stanovišťom rozhodcov, cieľovou plochou, výsledkovou tabuľou, ovládaním zvuku atď. Všetky sú prepojené lávkou, ktorá prechádza cez celú strechu a umožňuje prístup ku kajutám, ako aj k 630 svetlám [[Koninklijke Philips Electronics|Philips]], umiestneným pozdĺž okraja a vnútornej strany strechy. Tribúny sú podopreté železobetónovou konštrukciou so vstupmi cez 12 mostov umiestnených 30 – 40 metrov od seba okolo celého štadióna, ako aj ôsmimi schodiskami. Pod nimi sa nachádza priekopa s kancelárskymi priestormi. Oblasť okolo štadióna tvorí 60 000 [[Štvorcový meter|metrov štvorcových]] navrhnutej krajiny so zeleňou určenou pre chodcov, pričom štadión je mierne pod úrovňou okolitých dopravných komunikácií. Pod západnými tribúnami sa nachádza 11 000 metrov štvorcových športových zariadení (tri telocvične, bazén, [[sauna]]), oficiálne kancelárie klubu a reštaurácie, zatiaľ čo východné tribúny pokrývajú 9 100 metrov štvorcových obchodných priestorov. Vnútorný areál štadióna pozostáva z futbalového ihriska s rozmermi 105 x 68 metrov a 8 bežeckých dráh, ktoré ho obklopujú. Štadión bol zrekonštruovaný pred usporiadaním atletických súťaží Kontinentálneho pohára IAAF v roku [[2010]]. Bola postavená nová tartanová dráha vrátane zavedenia nových VIP lóží a sedadiel. V októbri [[2014]], po ťažkom poškodení spôsobenom Ultra Europe, bolo postavené nové ihrisko a odvodňovací systém, ktoré nahradili pôvodné, ktoré vydržali 35 rokov. V novembri [[2015]] bol štadión oficiálne uznaný za [[kultúrne dedičstvo]]. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.stadiumguide.com/poljud/ Stadion Poljud], stadiumguide.com {{Eng icon}} * [http://stadiumdb.com/stadiums/cro/stadion_poljud Stadion Poljud], stadiumdb.com {{Eng icon}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Stadion Poljud|23801544}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Futbalové štadióny v Chorvátsku]] [[Kategória:Šport v Splite]] [[Kategória:HNK Hajduk Split]] [[Kategória:Architektúra z 1979]] mnadzyv6t28n08pr89ai50skrfr0q9l 0 734236 8215854 8195571 2026-05-18T10:46:27Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8215854 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Andrea Šafran | Rodné meno = | Popis osoby = slovenská herečka, autorka divadelných hier, pedagogička a výskumníčka v oblasti divadelného umenia | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = | Dátum narodenia = <!-- {{dnv|RRRR|MM|DD}} --> | Miesto narodenia = | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Pseudonym = Zanni Saffron | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známa vďaka = [[Divadlo Crocus]] | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = [[2008]]{{--}}súčasnosť | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Partner = | Deti = | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} [[Súbor:Andrea_Šafran.jpg|náhľad|Andrea Šafran, founder of the Crocus Theatre]] [[PaedDr.]] '''Andrea Šafran''', [[Neakademický titul|DiS. art.]], umeleckým menom '''Zanni Saffron''', je slovenská [[herečka]], autorka [[divadelná hra|divadelných hier]], [[učiteľ|pedagogička]] a výskumníčka v oblasti divadelného umenia. Je spoluzakladateľkou nezávislého Divadla Crocus, ktoré vzniklo v roku [[2016]] a zameriava sa na tvorbu inscenácií pre deti aj dospelých.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = DIVADLO CROCUS | url = https://divadlocrocus.sk/divadlo | vydavateľ = divadlocrocus.sk | dátum prístupu = 2025-11-19}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Kuzmová|meno=Soňa|titul=Divadlo Crocus uvádza Gepardie speváčky|periodikum=Femme.sk|dátum=2023-05-19|url=https://www.femme.sk/index.php/kultura/divadlo/item/21664-divadlo-crocus-uvadza-gepardie-spevacky}}{{Nedostupný zdroj|date=október 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Divadlo Crocus v relácii Televízna Regina | url = https://www.facebook.com/televiznaReginaofficial/videos/1799531760543162/ | dátum = 2023-07-23 | vydavateľ = RTVS – Televízna Regina | dátum prístupu = 2025-07-31}}</ref> Od roku 2008 pôsobí ako nezávislá umelkyňa. Venuje sa aj pedagogickej a vedecko-výskumnej činnosti v oblasti estetiky a tvorivej dramatiky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zanni Saffron – autorka, performerka, pedagogička | url = https://zannisaffron.com/ | vydavateľ = Osobná stránka | dátum prístupu = 2025-07-31 }}{{Nedostupný zdroj|date=január 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> == Život a umelecká činnosť == Andrea Šafran absolvovala štúdium herectva pod vedením režiséra [[Jozef Adamovič|Jozefa Adamoviča]]. Následne ukončila vysokoškolské štúdium v odbore estetika, titul [[PaedDr.]] získala rigoróznou skúškou so zameraním na teóriu a prax tvorivej dramatiky. Pôsobí ako doktorandka v oblasti estetiky a divadelného umenia, pričom sa venuje výskumu estetických aspektov divadelných produkcií v online priestore.<ref name="ap1">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://ap.unipo.sk/56-ap-divadlo-crocus-theatre-kosice-zanni-saffron-odkaz-pohybove-divadlo/ |dátum prístupu=2025-07-30 |url archívu=https://web.archive.org/web/20250514140610/https://ap.unipo.sk/56-ap-divadlo-crocus-theatre-kosice-zanni-saffron-odkaz-pohybove-divadlo/ |dátum archivácie=2025-05-14 }}</ref> V roku 2016 spoluzaložila nezávislé Divadlo Crocus, ktoré pôsobí ako profesionálne umelecké a vzdelávacie centrum. Jeho súčasťou sú Tvorivý ateliér Crocus a Štúdio Crocus v Prešove. Divadlo sa zameriava na tvorbu inscenácií pre deti aj dospelých a Andrea Šafran v ňom pôsobí ako autorka, [[herečka]] a [[režisér]]ka.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zanni Saffron | url = https://divadlocrocus.sk/zanni-saffron | vydavateľ = divadlocrocus.sk | dátum prístupu = 2025-11-19}}</ref> Dlhodobo sa venuje pedagogickej činnosti, vrátane výučby hlasovej techniky, javiskovej reči a tvorivého myslenia. V rámci svojej odbornej praxe dlhodobo spolupracuje s Národným inštitútom vzdelávania a mládeže (NIVAM), kde pôsobí ako lektorka vzdelávania v oblasti tvorivej dramatiky a kreativity a podieľa sa na príprave vzdelávacích programov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tvorivá dramatika v materskej škole – LETNÁ ŠKOLA KOŠICE | url = https://edu.nivam.sk/sk/edu/group/6056 | vydavateľ = edu.nivam.sk | dátum prístupu = 2025-11-19}}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Premiérová Letná škola pre pedagógov materských škôl mala praktický aj zážitkový charakter | url = https://nivam.sk/premierova-letna-skola-pre-pedagogov-materskych-skol-mala-prakticky-aj-zazitkovy-charakter/ | vydavateľ = nivam.sk | dátum prístupu = 2025-11-19}}</ref> Od roku 2013 sa pravidelne zúčastňovala festivalu [[Akademický Prešov]], kde pôsobila ako autorka, herečka a lektorka workshopov. V rámci tohto podujatia prezentovala viacero autorských inscenácií a získala ocenenia za umelecký prínos.<ref name="ap2">https://ap.unipo.sk/56-ap-on-divadlo-crocus-theatre-kosice-zanni-saffron-monroe/{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Spolupracovala s [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]] ako moderátorka a asistentka réžie na dokumentárnej relácii ''[[Poraimos]]'', ktorú režíroval Jozef Banyák.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Poraimos | url = https://www.stvr.sk/televizia/archiv/9142 | vydavateľ = Slovenská televízia a rozhlas | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2015-08-02 | dátum prístupu = 2025-11-19}}</ref> == Účinkovanie a spolupráca == Okrem autorských hier stvárnila množstvo postáv v rôznych produkciách: * ''Medea'' – rôzne inscenácie (2007, 2010 – film, 2014 – Akademický Prešov) * ''Gasterbeiterka'' – multimediálne divadlo, autor a réžia: Karol Horák * ''Hess – Desať prikázaní'' – dramaturg Karol Horák (Akademický Prešov) * ''Všetko o ženách'' – Miro Gavran * ''Príbeh jednej kozy'', ''Čin-čin'', ''Jááánošíík'' – účinkovala v DKD – Divadle rozprávky a komédie v Prešove * ''Keď umiera herec'', ''Kto si čo navarí'' a ďalšie, réžia Jozef Adamovič, Konzervatórium Košice Účinkovala aj v inscenovaných televíznych reláciách, filmoch a pôsobila ako moderátorka a redaktorka v regionálnej televízii a RTVS.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Repertoár | url = https://www.kocovnedivadlo.sk/sk/repertoar.html | vydavateľ = kocovnedivadlo.sk | dátum prístupu = 2025-11-19}}</ref> == Výber z ocenení == * 2021 – Cena Divadlu Crocus a Andrei Šafran za workshop Medzi improvizáciou a komplexným divadelným tvarom * 2014 – Cena Akademického Prešova za umelecké aktivity v performatívnych produkciách (Medea, Gasterbeiterka) * 2014 – Cena Akademického Prešova – Próza * 2013 – 1. miesto, Divadelný festival Divadelný Maťko * 2011 – Plaketa J. A. Komenského za prínos v oblasti výchovy a vzdelávania, Spišská Nová Ves<ref name="projekty">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Divadelné popoludnia o remeslách a povolaniach | url = https://divadlocrocus.sk/projekty1 | vydavateľ = divadlocrocus.sk | dátum prístupu = 2025-11-19}}</ref> * 2011 – Divadelný festival Divadelný Maťko, 1. miesto za réžiu, kameru, strih * 2010 – Filmový festival Cineama – Cena za prácu s hercami a réžiu * 2010 – Cineama – Cena za najlepší filmový herecký výkon * 2012 – Cineama – Cena za námet (film Medea) * 2007 – 1. miesto za herecký výkon na festivale Hodžafest Martin * 2007 – 1. miesto za herecký výkon na festivale Divadelné Košice == Pedagogická činnosť == Andrea Šafran pôsobí ako pedagogička od roku 2007, vyučuje herectvo, teóriu divadla a venuje sa kontinuálne pedagogicko-umeleckej činnosti zameranej na rozvoj hereckých a tvorivých schopností študentov i profesionálov. == Odborné štúdie a výskum == Andrea Šafran sa venuje výskumu v oblasti estetiky divadla, hereckých metód a tvorivej dramatiky. Má za sebou viacero publikovaných odborných štúdií a článkov, medzi ktorými sú: * Šafran, A. (2022). Verejný priestor a divadlo – prípadová štúdia na báze online predstavenia Divadla Crocus. Súradnice estetiky, umenia a kultúry 7, Prešovská univerzita v Prešove. * Šafran, A. (2023). Didaktická pomôcka – kamera a jej využitie v pedagogickej praxi v umeleckej škole. Zborník EDUCA XVIII Diverzita ako impulz pre pedagogické vedy, Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.kpg.pf.ukf.sk/wp-content/uploads/EDUCA-2023.pdf | titul = Zborník príspevkov z XVIII. medzinárodnej vedeckej konferencie doktorandov | vydavateľ = Katedra pedagogiky, Pedagogická fakulta UKF v Nitre | dátum prístupu = 2025-11-19}}</ref> * Šafran, A. (2023). Komplexný divadelný tvar: Kontinuita a perspektíva Adamovičovej transformácie hereckej pedagogiky Stanislavského. Súradnice estetiky, umenia a kultúry 8, Prešovská univerzita v Prešove. * Šafran, A. (2024). Estetika dramatického umenia, reflexia o prepojení teoretických východísk a nových technológií v umeleckej tvorbe študentov a súčasných tvorcov umenia. ŠVUK 18, Prešovská univerzita v Prešove. * Šafran, A. (2024). Imerzné divadlo ako optimálny tvorivý impulz. Zborník ŠVUK 19, Prešovská univerzita v Prešove. * Šafran, A. (2024). ''Transformácia divadelnej komunikácie a premena performativity vo virtuálnom priestore''. Západočeská univerzita v Plzni.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Transformácia divadelnej komunikácie a premena performativity vo virtuálnom priestore | url = https://dspace.zcu.cz/items/20d3b50b-7be6-4883-8a8d-1d588939ef5f | vydavateľ = Západočeská univerzita v Plzni | dátum prístupu = 2026-01-28 }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://divadlocrocus.sk/zanni-saffron Oficiálna stránka Divadla Crocus – Zanni Saffron] * [https://akcnezeny.sk/neexistuju-prekazky-len-situacie-ktore-maju-niekolko-moznych-rieseni/ Článok o Andrei Šafran – Akčné ženy] [[Kategória:Slovenské divadelné herečky]] [[Kategória:Slovenské divadelné režisérky]] [[Kategória:Slovenskí divadelní pedagógovia]] [[Kategória:Osoby s neistým dátumom narodenia]] jts93jcskmlerlnbr7gjgs9m23dq3su 0 734981 8215807 8213475 2026-05-18T07:21:12Z Lekvarnička 262477 8215807 wikitext text/x-wiki {{Športová aktualita|futbal}}{{Infobox ligová sezóna|liga=1. slovenská futbalová liga žien|sezóna=2025/2026|začiatok=[[16. august]] [[2025]]|koniec=|majster=|2_miesto=|3_miesto=|zostup=|počet_mužstiev=10|odohraté_zápasy=|počet_gólov=|priemer_gólov_na_zápas=|najlepší_strelec=|súvisiace_súťaže=[[2. slovenská futbalová liga žien 2025/2026]]}} '''1. slovenská futbalová liga žien 2025/2026''' je 33. ročník [[1. slovenská futbalová liga žien|najvyššej futbalovej súťaže žien]]. Sezóna začala prvým kolom 16. augusta 2025. Prvýkrát bude zápasy ženskej ligy vysielať [[Slovenská televízia a rozhlas|STVR]]. Z každého kola odvysielajú jeden zápas. Premiérovo to bol zápas [[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]] proti [[AS Trenčín (ženy)|AS Trenčín]].<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = I. LIGA ŽIEN – Štartuje nový ročník, premiérovo aj na televíznej obrazovke | url = https://futbalsfz.sk/i-liga-zien-startuje-novy-rocnik-premierovo-aj-na-televiznej-obrazovke/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2025-08-15 | dátum prístupu = 2025-08-16 | jazyk = sk | meno = Ladislav | priezvisko = Harsányi}}</ref> {{LocMap+|Slovensko|float=right|width=500|places={{LocMap~|Slovensko|lat=48.749167|long=17.564444|label=[[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]]|position=right}} {{LocMap~|Slovensko|lat=48.143889|long=17.109722|label=[[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|Slovan Bratislava]]|position=right}} {{LocMap~|Slovensko|lat=48.143889|long=17.109722|label=[[FC Petržalka (ženy)|FC Petržalka]]|position=bottom}} {{LocMap~|Slovensko|lat=49|long=21.233333|label=[[1. FC Tatran Prešov (ženy)|Tatran Prešov]]|position=bottom}} {{LocMap~|Slovensko|lat=49.292222|long=21.276389|label=[[Partizán Bardejov BŠK (ženy)|Partizán Bardejov]]|position=top}} {{LocMap~|Slovensko|lat=48.894167|long=18.040556|label=[[AS Trenčín (ženy)|AS Trenčín]]|position=right}} {{LocMap~|Slovensko|lat=47.75742|long=18.12982|label=[[KFC Komárno (ženy)|KFC Komárno]]|position=right}} {{LocMap~|Slovensko|lat=49.078611|long=19.308333|label=[[MFK Ružomberok (ženy)|MFK Ružomberok]]|position=right}} {{LocMap~|Slovensko|lat=49.222778|long=18.74|label=[[MŠK Žilina (ženy)|MŠK Žilina]]|position=top}} {{LocMap~|Slovensko|lat=48.37775|long=17.586211|label=[[FC Spartak Trnava (ženy)|Spartak Trnava]]|position=top}}|caption=Tímy súťažiace v 1. lige v sezóne 2025/2026}} V zápase 5. kola nadstavbovej časti v [[1. FC Tatran Prešov (ženy)|Prešove]] proti [[Spartak Myjava (ženy)|Myjave]] vznikol rekord návštevnosti ženského zápasu na Slovensku. Na zápas prišlo 5636 divákov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V Prešove prišla na zápas ženskej futbalovej ligy rekordná návšteva 5636 divákov | url = https://dennikn.sk/minuta/5305656/ | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = 2026-04-29 | dátum prístupu = 2026-04-30 | jazyk = sk-SK}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FC TATRAN Prešov - Spartak Myjava {{!}} I. liga - Ženy 5. kolo {{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/69b91031aae1188f036af517/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-04-30 | jazyk = sk}}</ref> == Hrací systém == V základnej časti sa hrá systémom každý s každým doma a vonku. V nadstavbovej časti bude prvých 5 tímov z tabuľky hrať v skupine o titul a ďalších 5 tímov v skupine o umiestenie.<ref name=":0" /> == Základná časť == === Tabuľka === {| class="wikitable" ! !Klub !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|G|Pomer strelených a inkasovaných gólov}} !+/- !{{Tooltip|B|Body}} !Kvalifikácia |- | align="center" |'''1.''' |[[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]] | align="center" |18 | align="center" |17 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |82:8 | align="center" |25 | align="center" |'''52''' | rowspan="5" |Postup do skupiny o titul |- | align="center" |'''2.''' |[[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]] | align="center" |18 | align="center" |15 | align="center" |2 | align="center" |1 | align="center" |72:21 | align="center" |20 | align="center" |'''47''' |- | align="center" |'''3.''' |[[1. FC Tatran Prešov (ženy)|1.FC TATRAN Prešov]] | align="center" |18 | align="center" |11 | align="center" |2 | align="center" |5 | align="center" |43:21 | align="center" | 8 | align="center" |'''35''' |- | align="center" |'''4.''' |[[Partizán Bardejov BŠK (ženy)|Partizán Bardejov]] | align="center" |18 | align="center" |9 | align="center" |3 | align="center" |6 | align="center" |25:24 | align="center" | 3 | align="center" |'''30''' |- | align="center" |'''5.''' |[[FC Petržalka (ženy)|FC Petržalka]] | align="center" |18 | align="center" |6 | align="center" |3 | align="center" |9 | align="center" |30:56 | align="center" | -6 | align="center" |'''21''' |- | align="center" |'''6.''' |[[AS Trenčín (ženy)|AS Trenčín]] | align="center" |18 | align="center" |6 | align="center" |1 | align="center" |11 | align="center" |23:39 | align="center" | -8 | align="center" |'''19''' | rowspan="5" align="center" |Postup do skupiny o udržanie |- | align="center" |'''7.''' |[[KFC Komárno (ženy)|KFC Komárno]] | align="center" |18 | align="center" |4 | align="center" |5 | align="center" |9 | align="center" |13:35 | align="center" | -10 | align="center" |'''17''' |- | align="center" |'''8.''' |[[MFK Ružomberok (ženy)|MFK Ružomberok]] | align="center" |18 | align="center" |5 | align="center" |1 | align="center" |12 | align="center" |28:44 | align="center" | -11 | align="center" |'''16''' |- | align="center" |'''9.''' |[[MŠK Žilina (ženy)|MŠK Žilina]] | align="center" |18 | align="center" |3 | align="center" |3 | align="center" |12 | align="center" |20:54 | align="center" | -15 | align="center" |'''12''' |- | align="center" |'''10.''' |[[FC Spartak Trnava (ženy)|FC Spartak Trnava]] | align="center" |18 | align="center" |2 | align="center" |3 | align="center" |12 | align="center" |23:45 | align="center" | -18 | align="center" |'''9''' |} Zdroj.<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = I. liga - Ženy (2025/2026) - tabuľky {{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/s/i-liga-zeny/tabulky/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2025-09-29 | jazyk = sk}}</ref> === Zápasy === {| class="wikitable" !Doma / Vonku ![[Spartak Myjava (ženy)|MYJ]] ![[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|SLO]] ![[1. FC Tatran Prešov (ženy)|PRE]] ![[Partizán Bardejov BŠK (ženy)|BAR]] ![[FC Petržalka (ženy)|PET]] ![[AS Trenčín (ženy)|TRE]] ![[KFC Komárno (ženy)|KOM]] ![[MFK Ružomberok (ženy)|RUŽ]] ![[MŠK Žilina (ženy)|ŽIL]] ![[FC Spartak Trnava (ženy)|TRN]] |- ![[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]] ! align="center" |'''×''' | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|4|1}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|4|0}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|4|0}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|7|3}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|7|0}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|4|0}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|2|0}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|6|0}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|12|0}} |- ![[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]] | align="center" bgcolor="#ffffbb" |{{Ku|1|1}} ! align="center" |'''×''' | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|2|0}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|4|0}} | align="center" bgcolor="#ffffbb" |{{Ku|3|3}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|5|1}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|4|0}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|5|1}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|12|1}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|3|1}} |- ![[1. FC Tatran Prešov (ženy)|1.FC TATRAN Prešov]] | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|0|2}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|1|2}} ! align="center" |'''×''' | align="center" bgcolor="#ffffbb" |{{Ku|1|1}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|2|3}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|3|0}}* | align="center" bgcolor="#ffffbb" |{{Ku|2|2}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|4|2}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|4|0}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|8|1}} |- ![[Partizán Bardejov BŠK (ženy)|Partizán Bardejov]] | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|0|2}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|0|3}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|0|2}} ! align="center" |'''×''' | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|2|1}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|2|1}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|2|0}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|2|1}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|2|0}} | align="center" bgcolor="#ffffbb" |{{Ku|1|1}} |- ![[FC Petržalka (ženy)|FC Petržalka]] | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|0|11}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|1|4}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|0|3}} | align="center" bgcolor="#ffffbb" |{{Ku|2|2}} ! align="center" |'''×''' | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|2|0}} | align="center" bgcolor="#ffffbb" |{{Ku|1|1}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|0|1}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|2|3}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|3|2}} |- ![[AS Trenčín (ženy)|AS Trenčín]] | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|1|4}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|1|3}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|0|3}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|0|2}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|5|0}} ! align="center" |'''×''' | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|0|1}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|2|1}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|2|1}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|2|0}} |- ![[KFC Komárno (ženy)|KFC Komárno]] | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|0|2}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|0|5}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|0|2}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|0|4}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|0|2}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|2|1}} ! align="center" |'''×''' | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|1|0}} | align="center" bgcolor="#ffffbb" |{{Ku|1|1}} | align="center" bgcolor="#ffffbb" |{{Ku|1|1}} |- ![[MFK Ružomberok (ženy)|MFK Ružomberok]] | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|1|4}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|3|7}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|0|2}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|2|1}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|6|1}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|0|3}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|2|1}} ! align="center" |'''×''' | align="center" bgcolor="#ffffbb" |{{Ku|3|3}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|2|3}} |- ![[MŠK Žilina (ženy)|MŠK Žilina]] | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|0|3}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|0|1}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|1|3}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|0|1}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|1|4}} | align="center" bgcolor="#ffffbb" |{{Ku|3|3}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|1|2}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|2|1}} ! align="center" |'''×''' | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|3|0}} |- ![[FC Spartak Trnava (ženy)|FC Spartak Trnava]] | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|1|3}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|3|7}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|1|3}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|1|2}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|2|3}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|0|1}} | align="center" bgcolor="#ffffbb" |{{Ku|1|1}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|1|2}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|4|0}} ! align="center" |'''×''' |} '''Poznámka:''' modrá: víťazstvo domácich; žltá: remíza; červená: víťazstvo hostí; * kontumačne Zdroj.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = I. LIGA ŽENY – Favoritky víťazne, hetriky Naňovej a Bučkovej | url = https://futbalsfz.sk/i-liga-zeny-favoritky-vitazne-hetriky-nanovej-a-buckovej/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2025-08-18 | dátum prístupu = 2025-08-25 | jazyk = sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = I. LIGA ŽENY – Šláger 2. kola v Myjave, Trnava v Horných Orešanoch aj v televízii | url = https://futbalsfz.sk/i-liga-zeny-slager-2-kola-v-myjave-trnava-v-hornych-oresanoch-aj-v-televizii/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2025-08-22 | dátum prístupu = 2025-08-25 | jazyk = sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = I. liga ženy – Prvá prehra Prešova, Myjavčanky už bez Kramlíkovej | url = https://futbalsfz.sk/i-liga-zeny-prva-prehra-presova-myjavcanky-uz-bez-kramlikovej/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2025-09-08 | dátum prístupu = 2025-09-15 | jazyk = sk | meno = Ladislav | priezvisko = Harsányi}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = I . LIGA ŽENY – Na Pasienkoch pred TV kamerami stopercentné Prešovčanky | url = https://futbalsfz.sk/i-liga-zeny-na-pasienkoch-pred-tv-kamerami-stopercentne-presovcanky/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2025-09-05 | dátum prístupu = 2025-09-15 | jazyk = sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = I. liga ženy – Živé šarišské derby nemalo víťaza | url = https://futbalsfz.sk/i-liga-zeny-zive-sarisske-derby-nemalo-vitaza/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2025-09-15 | dátum prístupu = 2025-09-15 | jazyk = sk | meno = Ladislav | priezvisko = Harsányi}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = I. LIGA ŽENY – Derby pre Slovan, prvé víťazstvo Ružomberka | url = https://futbalsfz.sk/i-liga-zeny-derby-pre-slovan-prve-vitazstvo-ruzomberka/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2025-09-29 | dátum prístupu = 2025-10-20 | jazyk = sk | meno = Ladislav | priezvisko = Harsányi}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = I. LIGA ŽENY – Myjava nadelila Žiline poltucet, derby pre slovanistky | url = https://futbalsfz.sk/i-liga-zeny-myjava-nadelila-ziline-poltucet-derby-pre-slovanistky/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2025-10-06 | dátum prístupu = 2025-10-20 | jazyk = sk | meno = Ladislav | priezvisko = Harsányi}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = I. LIGA ŽENY – Trenčín vzdoroval Myjave, kompletný zisk hostiek | url = https://futbalsfz.sk/i-liga-zeny-trencin-vzdoroval-myjave-kompletny-zisk-hostiek/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2025-10-13 | dátum prístupu = 2025-10-20 | jazyk = sk | meno = Ladislav | priezvisko = Harsányi}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = I. LIGA ŽENY – Jediný domáci bod zostal v Petržalke, Myjava stále stopercentná | url = https://futbalsfz.sk/i-liga-zeny-jediny-domaci-bod-zostal-v-petrzalke-myjava-stale-stopercentna/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2025-10-20 | dátum prístupu = 2025-10-20 | jazyk = sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = I. LIGA ŽENY – Myjava a Slovan rozdali súperkám štvorky | url = https://futbalsfz.sk/i-liga-zeny-myjava-a-slovan-rozdali-superkam-stvorky/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2025-11-03 | dátum prístupu = 2025-11-03 | jazyk = sk | meno = Ladislav | priezvisko = Harsányi}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = I. LIGA ŽENY – Nečakaný triumf Žiliny v Petržalke, Prešov vzdoroval Slovanu | url = https://futbalsfz.sk/i-liga-zeny-necakany-triumf-ziliny-v-petrzalke-presov-vzdoroval-slovanu/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2025-11-10 | dátum prístupu = 2025-11-10 | jazyk = sk | meno = Ladislav | priezvisko = Harsányi}}</ref><ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = I. LIGA ŽENY – Bardejovčanky si zahrajú v skupine o titul, pomohla im k tomu aj Japonka | url = https://futbalsfz.sk/i-liga-zeny-bardejovcanky-si-zahraju-v-skupine-o-titul-pomohla-im-k-tomu-aj-japonka/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2026-03-09 | dátum prístupu = 2026-03-09 | jazyk = sk | meno = Ladislav | priezvisko = Harsányi}}</ref> == Nadstavbová časť == Do nadstavbovej časti o titul postúpili tímy: [[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|Slovan Bratislava]], [[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]], [[1. FC Tatran Prešov (ženy)|1.FC TATRAN Prešov]], [[Partizán Bardejov BŠK (ženy)|Partizán Bardejov]] a prvýkrát v histórii [[FC Petržalka (ženy)|FC Petržalka]].<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = I. LIGA ŽENY – Posledná miestenka pre Petržalku, domáci gólový uragán 35:3 | url = https://futbalsfz.sk/i-liga-zeny-posledna-miestenka-pre-petrzalku-domaci-golovy-uragan-353/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2026-03-16 | dátum prístupu = 2026-03-16 | jazyk = sk | meno = Ladislav | priezvisko = Harsányi}}</ref> V skupine o udržanie budú hrať tímy: [[AS Trenčín (ženy)|AS Trenčín]], [[KFC Komárno (ženy)|KFC Komárno]], [[MFK Ružomberok (ženy)|MFK Ružomberok]], [[MŠK Žilina (ženy)|MŠK Žilina]] a [[FC Spartak Trnava (ženy)|Spartak Trnava]].<ref name=":2" /> === O titul === ==== Tabuľka ==== {| class="wikitable" |+ ! !Klub !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|G|Pomer strelených a inkasovaných gólov}} !+/- !{{Tooltip|B|Body}} !Kvalifikácia |- bgcolor="#ccffcc" | align="center" |'''1.''' |[[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]] | align="center" |24 | align="center" |21 | align="center" |2 | align="center" |1 | align="center" |103:24 | align="center" |20 | align="center" |'''65''' |Postup do [[Liga majstrov žien UEFA 2026/2027#1. kolo|1. kola kvalifikácie Ligy majsteriek]] |- | align="center" |'''2.''' |[[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]] | align="center" |22 | align="center" |20 | align="center" |1 | align="center" |1 | align="center" |103:11 | align="center" |25 | align="center" |'''61''' | |- | align="center" |'''3.''' |[[1. FC Tatran Prešov (ženy)|1.FC TATRAN Prešov]] | align="center" |23 | align="center" |13 | align="center" |2 | align="center" |8 | align="center" |51:32 | align="center" |8 | align="center" |'''41''' | |- | align="center" |'''4.''' |[[Partizán Bardejov BŠK (ženy)|Partizán Bardejov]] | align="center" |22 | align="center" |10 | align="center" |3 | align="center" |9 | align="center" |29:38 | align="center" | 3 | align="center" |'''33''' | |- | align="center" |'''5.''' |[[FC Petržalka (ženy)|FC Petržalka]] | align="center" |23 | align="center" |6 | align="center" |3 | align="center" |14 | align="center" |33:92 | align="center" | -6 | align="center" |'''21''' | |} Zdroj.<ref name=":3" /> ==== Zápasy ==== {| class="wikitable" |+ !Doma / Vonku ![[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|SLO]] ![[Spartak Myjava (ženy)|MYJ]] ![[1. FC Tatran Prešov (ženy)|PRE]] ![[Partizán Bardejov BŠK (ženy)|BAR]] ![[FC Petržalka (ženy)|PET]] |- ![[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]] ! align="center" |'''×''' | | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|3|0}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|3|0}}* | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|11|0}} |- ![[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]] | align="center" bgcolor="#ffcccc" |{{Ku|1|2}} ! align="center" |'''×''' | | | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|10|0}} |- ![[1. FC Tatran Prešov (ženy)|1.FC TATRAN Prešov]] | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|2|4}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|0|2}} ! align="center" |'''×''' | | align="center" bgcolor="#bbf3ff"|{{Ku|4|1}} |- ![[Partizán Bardejov BŠK (ženy)|Partizán Bardejov]] | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|0|8}} | | align="center" bgcolor="#ffcccc"|{{Ku|1|2}} ! align="center" |'''×''' | |- ![[FC Petržalka (ženy)|FC Petržalka]] | | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|1|8}} | | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|1|3}} ! align="center" |'''×''' |} Poznámka: * kontumačne. Zdroj.<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = I. liga - Ženy (2025/2026) - výsledky {{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/s/i-liga-zeny/vysledky/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-05-04 | jazyk = sk}}</ref><ref name=":5">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = I. LIGA ŽENY – Dvojciferný strelecký koncert Slovana, vedie tabuľku | url = https://futbalsfz.sk/i-liga-zeny-dvojciferny-strelecky-koncert-slovana-vedie-tabulku/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2026-05-04 | dátum prístupu = 2026-05-04 | jazyk = sk | meno = Ladislav | priezvisko = Harsányi}}</ref> === O umiestenie === ==== Tabuľka ==== {| class="wikitable" |+ ! !Klub !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|G|Pomer strelených a inkasovaných gólov}} !+/- !{{Tooltip|B|Body}} ! |- | align="center" |'''1.''' |[[KFC Komárno (ženy)|KFC Komárno]] | align="center" |24 | align="center" |8 | align="center" |5 | align="center" |11 | align="center" |23:38 | align="center" | -10 | align="center" |'''29''' | |- | align="center" |'''2.''' |[[MFK Ružomberok (ženy)|MFK Ružomberok]] | align="center" |23 | align="center" |8 | align="center" |1 | align="center" |14 | align="center" |38:54 | align="center" | -11 | align="center" |'''25''' | |- | align="center" |'''3.''' |[[AS Trenčín (ženy)|AS Trenčín]] | align="center" |24 | align="center" |7 | align="center" |2 | align="center" |15 | align="center" |26:49 | align="center" | -8 | align="center" |'''23''' | |- | align="center" |'''4.''' |[[FC Spartak Trnava (ženy)|FC Spartak Trnava]] | align="center" |24 | align="center" |6 | align="center" |4 | align="center" |14 | align="center" |28:59 | align="center" | -18 | align="center" |'''22''' | |- bgcolor="#ffcccc" | align="center" |'''5.''' |[[MŠK Žilina (ženy)|MŠK Žilina]] | align="center" |25 | align="center" |5 | align="center" |3 | align="center" |17 | align="center" |27:65 | align="center" | -15 | align="center" |'''18''' |Zostup do [[2. slovenská futbalová liga žien|2. ligy]] |} Zdroj.<ref name=":3" /> ==== Zápasy ==== {| class="wikitable" |+ !Doma / Vonku ![[KFC Komárno (ženy)|KOM]] ![[MFK Ružomberok (ženy)|RUŽ]] ![[AS Trenčín (ženy)|TRE]] ![[MŠK Žilina (ženy)|ŽIL]] ![[FC Spartak Trnava (ženy)|TRN]] |- ![[KFC Komárno (ženy)|KFC Komárno]] ! align="center" |'''×''' | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|3|0}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|3|0}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|2|1}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|2|0}} |- ![[MFK Ružomberok (ženy)|MFK Ružomberok]] | ! align="center" |'''×''' | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|4|2}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|2|1}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|0|1}} |- ![[AS Trenčín (ženy)|AS Trenčín]] | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|1|0}} | ! align="center" |'''×''' | | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|0|2}} |- ![[MŠK Žilina (ženy)|MŠK Žilina]] | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|1|0}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|3|5}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|1|0}} ! align="center" |'''×''' | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|0|1}} |- ![[FC Spartak Trnava (ženy)|FC Spartak Trnava]] | | | align="center" bgcolor="#ffffbb" |{{Ku|0|0}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|1|0}} ! align="center" |'''×''' |} Zdroj.<ref name=":4" /><ref name=":5" /> == Štatistiky hráčok == === Hetriky === {| class="wikitable" |+ !Kolo !Hráčka !Tím !Súper !Výsledok !Dátum ! |- |1. {{Tooltip|ZČ|Základné časť}} |Laura Bučková |[[1. FC Tatran Prešov (ženy)|1.FC TATRAN Prešov]] |[[MŠK Žilina (ženy)|MŠK Žilina]] | align="center" |{{Ku|4|0}} (doma) |16. august 2025 |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FC TATRAN Prešov - MŠK Žilina {{!}} I. liga - Ženy 1. kolo {{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/686114335a52cdc9430927fc/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2025-08-25 | jazyk = sk}}</ref> |- |1. {{Tooltip|ZČ|Základné časť}} |Tamara Naňová |[[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]] |[[AS Trenčín (ženy)|AS Trenčín]] | align="center" |{{Ku|5|1}} (doma) |16. august 2025 |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ŠK Slovan Bratislava futbal - AS Trenčín {{!}} I. liga - Ženy 1. kolo {{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/686114335a52cdc943092823/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2025-08-25 | jazyk = sk}}</ref> |- |4. {{Tooltip|ZČ|Základné časť}} |Emilija Poniger |[[FC Petržalka (ženy)|FC Petržalka]] |[[MŠK Žilina (ženy)|MŠK Žilina]] | align="center" |{{Ku|1|4}} (vonku) |6. september 2025 |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = MŠK Žilina - FC Petržalka {{!}} I. liga - Ženy 4. kolo {{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/686114345a52cdc943092cab/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2025-09-08 | jazyk = sk}}</ref> |- |7. {{Tooltip|ZČ|Základné časť}} |Natália Masárová |[[AS Trenčín (ženy)|AS Trenčín]] |[[MŠK Žilina (ženy)|MŠK Žilina]] | align="center" |{{Ku|3|3}} (vonku) |27. september 2025 |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = MŠK Žilina - AS Trenčín {{!}} I. liga - Ženy 7. kolo {{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/686114345a52cdc943092b85/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2025-09-29 | jazyk = sk}}</ref> |- |15. {{Tooltip|ZČ|Základné časť}} |[[Katarína Vredíková|Katarína Vrediková]] |[[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]] |[[FC Petržalka (ženy)|FC Petržalka]] | align="center" |{{Ku|0|11}} (vonku) |21. február 2025 |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = I. LIGA ŽENY – Petržalské zemetrasenie s 11-gólovým magnitúdom od Myjavy | url = https://futbalsfz.sk/i-liga-zeny-petrzalske-zemetrasenie-s-11-golovym-magnitudom-od-myjavy/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2026-02-23 | dátum prístupu = 2026-02-23 | jazyk = sk | meno = Ladislav | priezvisko = Harsányi}}</ref> |- |17. {{Tooltip|ZČ|Základné časť}} |Lucia Droppová |[[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]] |[[FC Spartak Trnava (ženy)|FC Spartak Trnava]] | align="center" |{{Ku|3|7}} (vonku) |7. marec 2026 |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FC Spartak Trnava - ŠK Slovan Bratislava futbal {{!}} I. liga - Ženy 17. kolo {{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/686114355a52cdc943093277/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-03-09 | jazyk = sk}}</ref> |- |18. {{Tooltip|ZČ|Základné časť}} |Tamara Kramlíková |[[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]] |[[AS Trenčín (ženy)|AS Trenčín]] | align="center" |{{Ku|7|0}} (doma) |14. marec 2026 |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Spartak Myjava - AS Trenčín {{!}} I. liga - Ženy 18. kolo {{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/686114355a52cdc9430935ff/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-03-16 | jazyk = sk}}</ref> |- |18. {{Tooltip|ZČ|Základné časť}} |Lucia Droppová |[[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]] |[[MŠK Žilina (ženy)|MŠK Žilina]] | align="center" |{{Ku|12|1}} (doma) |14. marec 2026 |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ŠK Slovan Bratislava futbal - MŠK Žilina {{!}} I. liga - Ženy 18. kolo {{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/686114355a52cdc943093464/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-03-16 | jazyk = sk}}</ref> |- |16. {{Tooltip|ZČ|Základné časť}} |Lívia Múčková |[[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]] |[[FC Spartak Trnava (ženy)|FC Spartak Trnava]] | align="center" |{{Ku|12|0}} (doma) |17. marec 2026 |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Spartak Myjava - FC Spartak Trnava {{!}} I. liga - Ženy 16. kolo {{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/686114345a52cdc9430930dc/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-03-17 | jazyk = sk}}</ref> |- |1. {{Tooltip|NČ|Nadstavbová časť}} |Michaela Hudecová |[[Partizán Bardejov BŠK (ženy)|Partizán Bardejov]] |[[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]] | align="center" |{{Ku|0|8}} (vonku) |28. marec 2026 |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Partizán Bardejov BŠK - ŠK Slovan Bratislava futbal {{!}} I. liga - Ženy 1. kolo {{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/69b9103baae1188f036b0739/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-03-29 | jazyk = sk}}</ref> |- |5. {{Tooltip|NČ|Nadstavbová časť}} |Martina Švecová |[[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]] |[[FC Petržalka (ženy)|FC Petržalka]] | align="center" |{{Ku|11|0}} (doma) |2. máj 2026 |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ŠK Slovan Bratislava futbal - FC Petržalka {{!}} I. liga - Ženy 5. kolo {{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/69b91031aae1188f036af2fe/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-05-04 | jazyk = sk}}</ref> |- |6. {{Tooltip|NČ|Nadstavbová časť}} |Tamara Kramlíková |[[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]] |[[FC Petržalka (ženy)|FC Petržalka]] | align="center" |{{Ku|10|0}} (doma) |13. máj 2026 |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Spartak Myjava - FC Petržalka {{!}} I. liga - Ženy 6. kolo {{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/69b9103faae1188f036b0df4/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-05-14 | jazyk = sk}}</ref> |} == Referencie == {{Referencie}} {{Najvyššia futbalová súťaž žien na Slovensku}} [[Kategória:Najvyššia futbalová súťaž na Slovensku]] [[Kategória:Ženský futbal na Slovensku]] [[Kategória:Futbal v 2025]] [[Kategória:Futbal v 2026]] srp2xblcqve5fivbzua8rzngx2irwmd 3 735334 8215586 8108010 2026-05-17T17:03:06Z ~2026-29230-47 294915 8215586 wikitext text/x-wiki {{Vitajte|redaktor=Jetam2|reg=regáno}}--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:18, 24. august 2025 (UTC) :Ďakujem za uvítanie. --[[Redaktor:Henryk Siuda|Henryk Siuda]] ([[Diskusia s redaktorom:Henryk Siuda|diskusia]]) 14:23, 24. august 2025 (UTC) == Growth News #35 == <div class="plainlinks mw-content-ltr" lang="en" dir="ltr"> [[File:Growth team logo - Icon only.svg|right|frameless|class=skin-invert]] ''A quarterly update from the Growth team on our work to improve the new editor experience.'' === New releases === ==== English Wikipedia gets "Add a Link" Structured Task ==== We [[w:Wikipedia_talk:Growth_Team_features#"Add_a_link"_experiment_and_next_steps|released]] the [[mw:Special:MyLanguage/Growth/Personalized first day/Structured tasks/Add a link|"Add a Link" Structured Task]] to 100% of accounts at English Wikipedia on Tuesday, September 2nd (before then it was available to 20% of accounts). ==== Growth features for Wikidata ==== After examining if the Growth features and Mentorship could be adapted to Wikidata, we activated the Growth features on [https://www.wikidata.beta.wmcloud.org/wiki/Wikidata:Main_Page Beta Wikidata] to allow for testing and discussion ([[phab:T400937|T400937]]). Although some features, like Suggested Edits, are Wikipedia-specific, the Growth team designed most features to be more wiki-agnostic. === Work in progress === ==== Revise Tone Structured Task ==== The Growth team is making progress on [[mw:Special:MyLanguage/Growth/Revise Tone|the technical architecture, onboarding design, and early user testing]]. We are targeting an A/B test before the end of this year, with constructive edits by newcomers as the primary success metric. ==== Add a link to more wikis ==== The machine learning team has been working on a new model that can suggest links to more languages, including Urdu, Chinese, and Japanese Wikipedias. [[phab:T404460|We are starting to release]] the “Add a Link” feature to Wikipedias that weren’t supported by the previous model. [[mw:Help:Growth/Tools/Add a link|Add a link]], which can be [[mw:Help:Growth/Tools/Add_a_link#Configuration|configured by the community locally]], increases the chance that a new contributor will make their first edit and then continue to participate in Wikipedia. === Research === The Growth team is involved in several research initiatives to help guide our future work: [[mw:Growth/Progression System|Progression System]] – We have [[mw:Growth/Progression_System#Design_Research|published]] initial findings from interviews with 10 English and French Wikipedia newcomers. The research examined motivations, challenges, and feedback on a prototype system intended to help editors build confidence, develop skills, and contribute more constructively over time. [[mw:Special:MyLanguage/Contributors/Mobile Web Editing Research|Mobile Web Editing Research]] – This project combines quantitative and qualitative data, community feedback, and user journey analysis to identify possible ways to enhance the mobile editing experience. [[m:Special:MyLanguage/Research:Successful Newcomers Survey 2025|Newcomers Survey]] – This project surveys successful newcomers on English Wikipedia to understand their early editing experiences, tool use, and community interactions. === Community events === The Growth team participated in several community events to listen, share, and collaborate on improving newcomer experiences across Wikimedia projects. '''Wikimania - [https://wikimedia.eventyay.com/talk/wikimania2025/talk/RPBSEF/ Organizers as key partners to support newcomers' growth in our movement]''' This session invited organizers to share how they introduce newcomers to Growth features and the challenges they encounter. The discussion focused on common newcomer questions and opportunities to strengthen collaboration in supporting new editors. '''Wikimania - [https://wikimedia.eventyay.com/talk/wikimania2025/talk/review/VCSCUVJCGFRNY89TTKXRVFMGYMWPMSXT Lightning Talk: Structured Tasks]''' This talk demonstrated how Structured Tasks help newcomers take their first successful steps on Wikipedia. It shared impact data, community configurations, and a demo of “Add a Link,” illustrating how these tasks make editing more accessible and sustainable, particularly for mobile contributors. '''Wikimania - [https://wikimedia.eventyay.com/talk/wikimania2025/talk/TVCVAB/ Building a Sustainable Future for Wikimedia Contributors]''' With active editor numbers declining, the [[mw:Special:MyLanguage/Contributors/Strategy|Contributors Strategy]] aims to create a clearer, more engaging path for participation. This session, led by the WMF Contributors group with involvement from the Editing, Growth, Moderator Tools, and Connection (formerly Campaigns) teams, highlighted efforts to streamline contributor experiences, offer structured and mobile-friendly workflows, and foster meaningful engagement. Participants learned about ongoing initiatives and shared feedback to help shape a more inclusive and sustainable future for Wikimedia contributors. '''CEE Meeting - [[metawiki:Wikimedia_CEE_Meeting_2025/Submissions/Retaining_beginners_and_improving_content_moderation:_an_inclusive_and_sustainable_future_for_Wikipedia_contributors|Retaining beginners and improving content moderation: an inclusive and sustainable future for Wikipedia contributors]]''' Many communities face a decline in volunteer engagement. Newcomers often leave soon after joining, while experienced editors struggle to manage increasingly complex workflows and overwhelming backlogs. We presented the [[mw:Special:MyLanguage/Contributors/Strategy|Contributors Strategy]] and the different features and workflows that can help communities to address these challenges. We listened to the specific needs of the CEE communities to help guide the Contributors teams' work. ''<small>'''[[mw:Special:MyLanguage/Growth/Newsletters|Growth team's newsletter]]''' prepared by [[mw:Special:MyLanguage/Growth|the Growth team]] and posted by [[m:User:MediaWiki message delivery|bot]] • [[mw:Talk:Growth|Give feedback]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/Growth team updates|Subscribe or unsubscribe]].</small>'' </div> 10:23, 22. október 2025 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Trizek (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Growth_team_updates&oldid=29457883 --> == Spam == Zbytočne pridávaš komerčné odkazy na registrátorov domén, všetko som to odstránil. Treba pridať odborný zdroj a nespamovať komerčnými odkazmi. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 17:02, 17. máj 2026 (UTC) k5i4m5f81cyk8dkem7zurvhk1856s64 8215590 8215586 2026-05-17T17:06:13Z Henryk Siuda 264914 /* Spam */ odpoveď 8215590 wikitext text/x-wiki {{Vitajte|redaktor=Jetam2|reg=regáno}}--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:18, 24. august 2025 (UTC) :Ďakujem za uvítanie. --[[Redaktor:Henryk Siuda|Henryk Siuda]] ([[Diskusia s redaktorom:Henryk Siuda|diskusia]]) 14:23, 24. august 2025 (UTC) == Growth News #35 == <div class="plainlinks mw-content-ltr" lang="en" dir="ltr"> [[File:Growth team logo - Icon only.svg|right|frameless|class=skin-invert]] ''A quarterly update from the Growth team on our work to improve the new editor experience.'' === New releases === ==== English Wikipedia gets "Add a Link" Structured Task ==== We [[w:Wikipedia_talk:Growth_Team_features#"Add_a_link"_experiment_and_next_steps|released]] the [[mw:Special:MyLanguage/Growth/Personalized first day/Structured tasks/Add a link|"Add a Link" Structured Task]] to 100% of accounts at English Wikipedia on Tuesday, September 2nd (before then it was available to 20% of accounts). ==== Growth features for Wikidata ==== After examining if the Growth features and Mentorship could be adapted to Wikidata, we activated the Growth features on [https://www.wikidata.beta.wmcloud.org/wiki/Wikidata:Main_Page Beta Wikidata] to allow for testing and discussion ([[phab:T400937|T400937]]). Although some features, like Suggested Edits, are Wikipedia-specific, the Growth team designed most features to be more wiki-agnostic. === Work in progress === ==== Revise Tone Structured Task ==== The Growth team is making progress on [[mw:Special:MyLanguage/Growth/Revise Tone|the technical architecture, onboarding design, and early user testing]]. We are targeting an A/B test before the end of this year, with constructive edits by newcomers as the primary success metric. ==== Add a link to more wikis ==== The machine learning team has been working on a new model that can suggest links to more languages, including Urdu, Chinese, and Japanese Wikipedias. [[phab:T404460|We are starting to release]] the “Add a Link” feature to Wikipedias that weren’t supported by the previous model. [[mw:Help:Growth/Tools/Add a link|Add a link]], which can be [[mw:Help:Growth/Tools/Add_a_link#Configuration|configured by the community locally]], increases the chance that a new contributor will make their first edit and then continue to participate in Wikipedia. === Research === The Growth team is involved in several research initiatives to help guide our future work: [[mw:Growth/Progression System|Progression System]] – We have [[mw:Growth/Progression_System#Design_Research|published]] initial findings from interviews with 10 English and French Wikipedia newcomers. The research examined motivations, challenges, and feedback on a prototype system intended to help editors build confidence, develop skills, and contribute more constructively over time. [[mw:Special:MyLanguage/Contributors/Mobile Web Editing Research|Mobile Web Editing Research]] – This project combines quantitative and qualitative data, community feedback, and user journey analysis to identify possible ways to enhance the mobile editing experience. [[m:Special:MyLanguage/Research:Successful Newcomers Survey 2025|Newcomers Survey]] – This project surveys successful newcomers on English Wikipedia to understand their early editing experiences, tool use, and community interactions. === Community events === The Growth team participated in several community events to listen, share, and collaborate on improving newcomer experiences across Wikimedia projects. '''Wikimania - [https://wikimedia.eventyay.com/talk/wikimania2025/talk/RPBSEF/ Organizers as key partners to support newcomers' growth in our movement]''' This session invited organizers to share how they introduce newcomers to Growth features and the challenges they encounter. The discussion focused on common newcomer questions and opportunities to strengthen collaboration in supporting new editors. '''Wikimania - [https://wikimedia.eventyay.com/talk/wikimania2025/talk/review/VCSCUVJCGFRNY89TTKXRVFMGYMWPMSXT Lightning Talk: Structured Tasks]''' This talk demonstrated how Structured Tasks help newcomers take their first successful steps on Wikipedia. It shared impact data, community configurations, and a demo of “Add a Link,” illustrating how these tasks make editing more accessible and sustainable, particularly for mobile contributors. '''Wikimania - [https://wikimedia.eventyay.com/talk/wikimania2025/talk/TVCVAB/ Building a Sustainable Future for Wikimedia Contributors]''' With active editor numbers declining, the [[mw:Special:MyLanguage/Contributors/Strategy|Contributors Strategy]] aims to create a clearer, more engaging path for participation. This session, led by the WMF Contributors group with involvement from the Editing, Growth, Moderator Tools, and Connection (formerly Campaigns) teams, highlighted efforts to streamline contributor experiences, offer structured and mobile-friendly workflows, and foster meaningful engagement. Participants learned about ongoing initiatives and shared feedback to help shape a more inclusive and sustainable future for Wikimedia contributors. '''CEE Meeting - [[metawiki:Wikimedia_CEE_Meeting_2025/Submissions/Retaining_beginners_and_improving_content_moderation:_an_inclusive_and_sustainable_future_for_Wikipedia_contributors|Retaining beginners and improving content moderation: an inclusive and sustainable future for Wikipedia contributors]]''' Many communities face a decline in volunteer engagement. Newcomers often leave soon after joining, while experienced editors struggle to manage increasingly complex workflows and overwhelming backlogs. We presented the [[mw:Special:MyLanguage/Contributors/Strategy|Contributors Strategy]] and the different features and workflows that can help communities to address these challenges. We listened to the specific needs of the CEE communities to help guide the Contributors teams' work. ''<small>'''[[mw:Special:MyLanguage/Growth/Newsletters|Growth team's newsletter]]''' prepared by [[mw:Special:MyLanguage/Growth|the Growth team]] and posted by [[m:User:MediaWiki message delivery|bot]] • [[mw:Talk:Growth|Give feedback]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/Growth team updates|Subscribe or unsubscribe]].</small>'' </div> 10:23, 22. október 2025 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Trizek (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Growth_team_updates&oldid=29457883 --> == Spam == Zbytočne pridávaš komerčné odkazy na registrátorov domén, všetko som to odstránil. Treba pridať odborný zdroj a nespamovať komerčnými odkazmi. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 17:02, 17. máj 2026 (UTC) :Nemalo ísť o spam, na tých stránkach sú aj informácie o tej doméne. )-: --[[Redaktor:Henryk Siuda|Henryk Siuda]] ([[Diskusia s redaktorom:Henryk Siuda|diskusia]]) 17:06, 17. máj 2026 (UTC) 2w5qtgmjv0o293vpunsojffjauflf8f 8215593 8215590 2026-05-17T17:08:56Z ~2026-29230-47 294915 /* Spam */ 8215593 wikitext text/x-wiki {{Vitajte|redaktor=Jetam2|reg=regáno}}--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:18, 24. august 2025 (UTC) :Ďakujem za uvítanie. --[[Redaktor:Henryk Siuda|Henryk Siuda]] ([[Diskusia s redaktorom:Henryk Siuda|diskusia]]) 14:23, 24. august 2025 (UTC) == Growth News #35 == <div class="plainlinks mw-content-ltr" lang="en" dir="ltr"> [[File:Growth team logo - Icon only.svg|right|frameless|class=skin-invert]] ''A quarterly update from the Growth team on our work to improve the new editor experience.'' === New releases === ==== English Wikipedia gets "Add a Link" Structured Task ==== We [[w:Wikipedia_talk:Growth_Team_features#"Add_a_link"_experiment_and_next_steps|released]] the [[mw:Special:MyLanguage/Growth/Personalized first day/Structured tasks/Add a link|"Add a Link" Structured Task]] to 100% of accounts at English Wikipedia on Tuesday, September 2nd (before then it was available to 20% of accounts). ==== Growth features for Wikidata ==== After examining if the Growth features and Mentorship could be adapted to Wikidata, we activated the Growth features on [https://www.wikidata.beta.wmcloud.org/wiki/Wikidata:Main_Page Beta Wikidata] to allow for testing and discussion ([[phab:T400937|T400937]]). Although some features, like Suggested Edits, are Wikipedia-specific, the Growth team designed most features to be more wiki-agnostic. === Work in progress === ==== Revise Tone Structured Task ==== The Growth team is making progress on [[mw:Special:MyLanguage/Growth/Revise Tone|the technical architecture, onboarding design, and early user testing]]. We are targeting an A/B test before the end of this year, with constructive edits by newcomers as the primary success metric. ==== Add a link to more wikis ==== The machine learning team has been working on a new model that can suggest links to more languages, including Urdu, Chinese, and Japanese Wikipedias. [[phab:T404460|We are starting to release]] the “Add a Link” feature to Wikipedias that weren’t supported by the previous model. [[mw:Help:Growth/Tools/Add a link|Add a link]], which can be [[mw:Help:Growth/Tools/Add_a_link#Configuration|configured by the community locally]], increases the chance that a new contributor will make their first edit and then continue to participate in Wikipedia. === Research === The Growth team is involved in several research initiatives to help guide our future work: [[mw:Growth/Progression System|Progression System]] – We have [[mw:Growth/Progression_System#Design_Research|published]] initial findings from interviews with 10 English and French Wikipedia newcomers. The research examined motivations, challenges, and feedback on a prototype system intended to help editors build confidence, develop skills, and contribute more constructively over time. [[mw:Special:MyLanguage/Contributors/Mobile Web Editing Research|Mobile Web Editing Research]] – This project combines quantitative and qualitative data, community feedback, and user journey analysis to identify possible ways to enhance the mobile editing experience. [[m:Special:MyLanguage/Research:Successful Newcomers Survey 2025|Newcomers Survey]] – This project surveys successful newcomers on English Wikipedia to understand their early editing experiences, tool use, and community interactions. === Community events === The Growth team participated in several community events to listen, share, and collaborate on improving newcomer experiences across Wikimedia projects. '''Wikimania - [https://wikimedia.eventyay.com/talk/wikimania2025/talk/RPBSEF/ Organizers as key partners to support newcomers' growth in our movement]''' This session invited organizers to share how they introduce newcomers to Growth features and the challenges they encounter. The discussion focused on common newcomer questions and opportunities to strengthen collaboration in supporting new editors. '''Wikimania - [https://wikimedia.eventyay.com/talk/wikimania2025/talk/review/VCSCUVJCGFRNY89TTKXRVFMGYMWPMSXT Lightning Talk: Structured Tasks]''' This talk demonstrated how Structured Tasks help newcomers take their first successful steps on Wikipedia. It shared impact data, community configurations, and a demo of “Add a Link,” illustrating how these tasks make editing more accessible and sustainable, particularly for mobile contributors. '''Wikimania - [https://wikimedia.eventyay.com/talk/wikimania2025/talk/TVCVAB/ Building a Sustainable Future for Wikimedia Contributors]''' With active editor numbers declining, the [[mw:Special:MyLanguage/Contributors/Strategy|Contributors Strategy]] aims to create a clearer, more engaging path for participation. This session, led by the WMF Contributors group with involvement from the Editing, Growth, Moderator Tools, and Connection (formerly Campaigns) teams, highlighted efforts to streamline contributor experiences, offer structured and mobile-friendly workflows, and foster meaningful engagement. Participants learned about ongoing initiatives and shared feedback to help shape a more inclusive and sustainable future for Wikimedia contributors. '''CEE Meeting - [[metawiki:Wikimedia_CEE_Meeting_2025/Submissions/Retaining_beginners_and_improving_content_moderation:_an_inclusive_and_sustainable_future_for_Wikipedia_contributors|Retaining beginners and improving content moderation: an inclusive and sustainable future for Wikipedia contributors]]''' Many communities face a decline in volunteer engagement. Newcomers often leave soon after joining, while experienced editors struggle to manage increasingly complex workflows and overwhelming backlogs. We presented the [[mw:Special:MyLanguage/Contributors/Strategy|Contributors Strategy]] and the different features and workflows that can help communities to address these challenges. We listened to the specific needs of the CEE communities to help guide the Contributors teams' work. ''<small>'''[[mw:Special:MyLanguage/Growth/Newsletters|Growth team's newsletter]]''' prepared by [[mw:Special:MyLanguage/Growth|the Growth team]] and posted by [[m:User:MediaWiki message delivery|bot]] • [[mw:Talk:Growth|Give feedback]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/Growth team updates|Subscribe or unsubscribe]].</small>'' </div> 10:23, 22. október 2025 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Trizek (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Growth_team_updates&oldid=29457883 --> == Spam == Zbytočne pridávaš komerčné odkazy na registrátorov domén, všetko som to odstránil. Treba pridať odborný zdroj a nespamovať komerčnými odkazmi. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 17:02, 17. máj 2026 (UTC) :Nemalo ísť o spam, na tých stránkach sú aj informácie o tej doméne. )-: --[[Redaktor:Henryk Siuda|Henryk Siuda]] ([[Diskusia s redaktorom:Henryk Siuda|diskusia]]) 17:06, 17. máj 2026 (UTC) ::To sú na každej stránke registrátora, sú to súkromné firmy, ktoré tie domény predávajú. Takáto reklama tu nepatrí. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 17:08, 17. máj 2026 (UTC) ot95se0w6e47to1gu19y8vnksu6lyd4 0 735521 8215529 8082109 2026-05-17T15:36:56Z Polandball 143 289450 /* Dejiny */ pridané linky 8215529 wikitext text/x-wiki {{Infobox etnickej skupiny|jazyky=[[Angličtina]] ([[Americká angličtina|Americká]]), [[Slovenčina]]|populácia=658 740<br><small>(0,20% americkej populácie)</small><ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slovak Population in US 2025 {{!}} US States and Cities by Slovak population | url = https://uscanadainfo.com/slovak-ancestry-in-america/ | dátum vydania = 2023-01-10 | dátum prístupu = 2025-08-23 | jazyk = en-US | meno = north | priezvisko = america}}</ref>|náboženstvo=[[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|Katolícka cirkev]], [[Gréckokatolícka cirkev]], [[Luteránstvo]]|regióny nadpis=Štáty s významnou populáciou|región1=[[Pensylvánia]] (okolie [[Pittsburgh]]u, severovýchod), [[Ohio]] (okolie [[Cleveland]]u), [[Illinois]], [[Florida]], [[New Jersey]], [[New York (štát)|New York]], [[Kalifornia]], [[Michigan]], [[Indiana]], [[Connecticut]]}} '''Slovenskí Američania''' ({{V jazyku|eng|Slovak Americans}}) sú [[Američania (USA)|občania Spojených štátov Amerických]] [[Slováci|slovenského]] pôvodu. Podľa sčítania obyvateľstva v USA z roku 2020 tvorili slovenskí Američania tretí najvačší podiel [[Slovania|slovanských]] etnických skupín. V súčasnosti žije v Spojených štátoch zhruba 650 000 ľudí slovenského pôvodu.<ref name=":1" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = US Population with Slovak Ancestry By State in 2021 (ACS-5yrs) | url = https://beautifydata.com/united-states-population/acs-5yrs/ancestry/2021/acs-pop-info-by-state-per-ancestry/slovak?utm_source=chatgpt.com | vydavateľ = beautifydata.com | dátum prístupu = 2025-08-23}}</ref> == Dejiny == === 17. a 18. storočie === Isaac Ferdinand Šaroši bol prvým známym prisťahovalcom z územia dnešného [[Slovensko|Slovenska]], vtedy súčasťou [[Kráľovské Uhorsko|Kráľovského Uhorska]]. Šaroši prišiel 22. apríla 1695 do náboženskej kolónie Germantown v Pensylvánii, kde pracoval ako učiteľ a kazateľ. Podľa všetkého sa po dvoch rokoch vrátil do Európy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Isaacus Sharoshi | url = https://sites.pitt.edu/~votruba/qsonhist/celebrities/isaacussharoshiizaksarosi.html | dátum prístupu = 2025-08-23 | url archívu = https://web.archive.org/web/20180810183051/http://www.pitt.edu/~votruba/qsonhist/celebrities/isaacussharoshiizaksarosi.html | vydavateľ = [[University of Pittsburgh]], Slovak Studies Program | jazyk = en | dátum archivácie = 2018-08-10}}</ref> Po jeho vyhlásení za kráľa [[Madagaskar|Madagaskaru]] a obdržaní doporučujúcich listov od [[Benjamin Franklin|Benjamina Franklina]] a financií od potomka [[Fernão de Magalhães|Fernãoa de Magalhãesa]] prišiel [[Móric Beňovský]] do Ameriky, kde bojoval spolu s americkými vojskami v [[Americká vojna za nezávislosť|Americkej vojne za nezávislosť]]. Pridal sa k jazdectvu generála [[Casimir Pulaski|Pulaskiho]] a bojoval s nimi pri [[Obliehanie Savannah|obliehaní Savannah]]. Beňovský zomrel v Madagaskare v roku 1786; jeho žena, Zuzana Hönschová zostala v Spojených štátoch od roku 1784 až do jej smrti v roku 1815. Ďalší Slovák ktorý bojoval v americkej revolúcii, [[Major]] Jan Polerecky, ktorý sa vycvičil na francúzskej kráľovskej vojenskej akadémii v Saint Cyr, prišiel do Ameriky z [[Francúzsko|Francúzska]] aby bojoval vo vojskách Georgea Washingtona vo vojne o nezávisosť. Bol v spoločnosti 300 „modrých husárov“, ktorým sa vzdali britské vojská pri porážke v Yorktowne. Po vojne sa Polerecky usadil v Dresdene v [[Maine]], kde zastával niekoľko verejných funkcií. === 19. storočie === Počas [[Americká občianska vojna|americkej občianskej vojny]] schválil [[Abraham Lincoln]] požiadavku na vytvorenie vojenskej spoločnosti menom „Lincoln Riflemen of Slavonic Origin“ ({{V jazyku|slk|„Lincolnskí strelci slovanského pôvodu“}}). Prvá dobrovoľnícka jednotka z Chicaga, kde pôsobilo veľa Slovákov, bojovala v občianskej vojne a neskôr bola inkorporovaná do 24. pešieho pluku Illinois. Slovesnký imigrant Samuel Figuli bojoval v občianskej vojne, vlastnil plantáž vo [[Virgínia|Virgínii]] a neskôr sa pripojil k objaviteľskej ceste na [[Severný pól]]. Slováci začali vo veľkom imigrovať do Spojených štátov v 70. rokoch 19. storočia kvôli [[Maďarizácia|maďarizačnej politike]] vtedajšej maďarskej vlády.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slovak emigration travel routes before World War I; Slovak Studies Program, University of Pittsburgh | url = http://www.pitt.edu/~votruba/qsonhist/slovakemigrationtravel.html | vydavateľ = [[University of Pittsburgh]] | dátum prístupu = 2025-08-26 | dátum archivácie = 2018-08-10 | url archívu = https://web.archive.org/web/20180810182851/http://www.pitt.edu/~votruba/qsonhist/slovakemigrationtravel.html | jazyk = en}}</ref> Keďže si americkí imigrační funkcionári neuchovávali oddelené záznamy pre každú etnickú skupinu z [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]], je nemožné určiť presný počet Slovákov, ktorý sa prisťahoval do Spojených štátov. Predpokladá sa, že medzi 80. rokmi 19. storočia a polovicou 20. rokov 20. storočia prišlo do Spojených štátov zhruba 500 000 Slovákov. Viac ako polovica z nich sa usadila v [[Pensylvánia|Pensylvánii]]. Medzi iné obľúbené destinácie patrili [[Ohio]], [[Illinois]], [[New York (štát USA)|New York]] a [[New Jersey]]. V štáte [[Arkansas]] bola taktiež Slovenskou kolonizačnou spoločnosťou založená obec [[Slovak]]. === 20. storočie === [[Súbor:Slovak1346.gif|náhľad|Slovenskí Američania podľa sčítania obyvateľstva z roku 2000]] ==== Organizácia, politický aktivizmus a vznik Československa ==== Keďže im bolo v Uhorsku zakázané používať vo verejných priestranstvách ich materskú slovenčinu a boli vylúčení z politiky, Slováci v Spojených štátoch boli společensky a politcky aktívni; zakladali svojpomocné spolky a bratské organizácie (Sokol, [[Slovenská liga v Amerike]], Prvá katolícka slovenská jednota) a noviny (Slovenský denník a Jednota) a lobovali americkú vládu, predovšetkým administratívu [[Woodrow Wilson|Woodrowa Wilsona]], aby sa zasadzovala pre väčšiu slobodu pre Slovákov utláčaných maďarskou nadvládou. V roku 1910 slovenskí a iní etnickí predstavitelia úspešne presvedčili federálne úrady, aby osoby klasifikovali podľa ich jazyka namiesto ich krajiny pôvodu. Na príkaz prezidenta boli nahradené staré formuláre novými a Slováci už neboli kategorizovaní v sčítaní obyvateľstva z roku 1910 ako Rakúšania alebo Maďari. Slováci v Amerike boli pobúrení a motivovaní k väčšej činnosti po [[Černovská tragédia|Černovskej tragédii]]. 27. októbra 1907 chceli členovia farnosti v [[Černová|Černovej]], aby [[Andrej Hlinka]], rodák z obce, posvätil kostol, ktorý pomohol postaviť, čo bolo zamietnuté cirkevnými autoritami. V deň sa pokúsili miestni zastaviť maďarské duchovenstvo, ktoré prišlo posvätiť kostol. Kvôli tomuto začali žandári do ľudí strieľať: 9 ľudí zomrelo na mieste, dokopy 15 do konca dňa. Viac ako 60 ľudí bolo zranených. Táto udalosť podnietila britského historika a akademika [[Robert William Seton-Watson|Roberta Williama Setona-Watsona]], aby odsúdili politiku Budapešti k národnostným menšinám v jeho knihe ''Rasové problémy v Uhorsku'', ktorú vydal v roku 1908 pod pseudonymom Scotus Viator. V roku 1915 predstavitelia Českého Národného Združenia a Slovenskej ligy v Amerike podpísali [[Clevelandská dohoda|Clevelandskú dohodu]], v ktorej sa zaviazali k spolupráci k spoločnému cieľu nezávislého štátu pre Čechov a Slovákov. Päťbodový program ustanovil základy budúceho spoločného štátu týchto dvoch národov. O tri roky neskôr bola v americkom oddelení Československej národnej rady v Pittsburghu predstaviteľmi Čechov a Slovákov uzavretá [[Pittsburská dohoda]]. Dohoda podporila program pre úsilie vzniku spoločného česko-slovenského štátu a odsúhlasila, že nový štát bude demokratickou republikou, v ktorej bude mať Slovensko vlastnú administratívu, legislatívu a súdy. 18. októbra 1918 vyhlásil vo [[Philadelphia|Philadelphii]] na schodoch k [[Independence Hall]] hlavný autor dohody [[Tomáš Garrigue Masaryk]], ktorého otec bol Slovák a matka [[Moravania|Moravanka]], nezávislosť [[Česko-Slovensko|Československa]]. V roku 1920 bol Masaryk zvolený za prvého prezidenta nezávislého Československa. Svoj sľub o slovenskej autonómii však nesplnil. V roku 1970 bol New Yorku založený Slovenský svetový kongres. Stala sa z neho najvýznamnejšia organizácia Slovákov žijúcich v zahraničí a zastupovala spolky, inštitúcie a jedlotlivcov. ==== Komunistická kontrola nad Československom ==== V roku 1948 sa československej vlády zmocnili komunisti, čo viedlo masívnej migrácii slovenskej [[Inteligencia (spoločenská vrstva)|Inteligencie]] a povojnových politických osobností. Ďalšiu vlnu slovenskej migrácie priniesla [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|invázia]] vojsk [[Organizácia Varšavskej zmluvy|Varšavskej zmluvy]] v roku 1968, ktorá bola odpoveďou sovietského režimu na kultúrnu a politckú liberalizáciu [[Pražská jar|Pražskej jari]]. Veľa jednotlivcov z tejto vlny patrilo do inteligencie. ==== Demokracia a nezávislosť ==== Obdobie od roku 1989 do roku 1993 je opisované ako obdobie demokracie a nezávislosti, ktoré vyústilo vo vzniku samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993 s novou vlajkou a ústavou. V anglicky-hovoriacich krajinách je toto obdobie známe aj ako Nežný rozvod (podľa [[Nežná revolúcia|Nežnej revolúcie]]), pričom bolo významné pre západné vplyvy na krajinu. V roku 2002 bolo Slovensko spolu so 6 stredoeurópskymi krajinami pozvané pridať sa k [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]]; [[Česko]], [[Maďarsko]] aj [[Poľsko]] vstúpili do aliancie už v roku 1999. == Demografia == Najviac Slovákov emigrovalo do miest, hlavne do tých, kde sa rozrastal priemysel a bola potrebná lacná a nekvalifikovaná pracovná sila. Pre tento dôvod sa väčšina Slovákov usadila vo východných Spojených štátoch, predovšetkým v Pensylvánii, kde sa viac ako polovica z nich usadila v západnom regióne štátu, v mlynových mestečkách a regiónoch, kde sa ťažilo uhlie. Dnes žije takmer polovica slovenských Američanov v Pensylvánii (182 997) a Ohiu (108 461). Iné dôležité oblasti, kde sa usadili Slováci, zahŕňajú New York, New Jersey a Illinois. Väčšina Slovákov sa nasťahovala do miest, kde už žili iní Slováci. Medzi rokmi 1908 a 1910 bol podiel Slovákov, ktorí sa usadili do miest, kde už žila rodina alebo priatelia, 98,4%.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slovak Americans - History, Modern era, Immigration, Settlement, Acculturation and Assimilation | url = https://www.everyculture.com/multi/Pa-Sp/Slovak-Americans.html | vydavateľ = www.everyculture.com | dátum prístupu = 2025-08-27}}</ref> == Významné osobnosti == === Umenie, kultúra a zábava === * [[Jon Bon Jovi]] – rockový spevák, skladateľ a herec (stará matka z otcovej strany slovenského pôvodu) * [[David Boreanaz]] – herec (matka z polovice slovenského pôvodu) * [[Dove Cameronová]] – speváčka, herečka * [[Jim Caviezel]] – filmový herec (stará matka z otcovej strany slovenského pôvodu) * [[Scarlett Chorvatová|Scarlett Chorvat]] – filmová a televízna herečka * [[Alexandra Daddariová]] – herečka * [[Matthew Daddario]] – herec * [[Laco Déczi]] (Ladislav Déči) – Slovensko-americký jazzový trúbkar a skladateľ, frontman Jazz Celula New York * [[Steve Ditko]] – autor komiksov, spolutvorca hrdinov [[Marvel Comics]] [[Spider-Man (komiks)|Spider-Mana]] a [[Doctor Strange|Doctora Strangea]] * [[David Dobrik]] – youtuber * [[Jackie Evancho]] – speváčka * [[Five for Fighting]] (Vladimir John Ondrasik III) – spevák-skladateľ * [[Moritz Fuerst]] – umelec zamestnaný [[United States Mint|mincovňou Spojených štátov]] v 19. storočí * [[Dave Grohl]] – rockový hudobník, multiinštrumentalista, spevák-skladateľ a filmový režisér čiastočného slovenského pôvodu * [[James Haven]] – herec a producent * [[Steve Ihnat]] – herec, režisér * [[Justin Jedlica]] – „ľudská bábika Ken“ * [[Angelina Jolieová]] – herečka, bývalá módna modelka a ambasadórka [[Správa Spojených národov pre pomoc a obnovu|Správy OSN pre pomoc a obnovu]]; dcéra [[Jon Voight|Jona Voighta]] (starý otec z otcovej strany slovenského pôvodu) * [[Bianca Kajlich]] – herečka, jej otec Dr. Aurel Jan "Relo" Kajlich bol slovenský prisťahovalec * [[Candace Kroslaková|Candace Kroslak]] – herečka * [[Austin Mahone]] – spevák-skladateľ * [[Victor Samuel Mamatey|Victor S. Mamatey]] – profesor dejín, aktívny v slovenských prisťahovaleckých organizáciach * [[Luba Masonová|Luba Mason]] – speváčka-skladateľka, herečka, tanečníčka * [[MatPat]] – youtuber, internetová osobnosť * [[Brittany Murphy]] – herečka * [[Pola Negri]] – herečka, jej otec Juraj Chalupec bol slovenský prisťahovalec * [[Paul Newman]] – herec a filmový režisér (matka slovenského pôvodu) * [[Benjamin Orr]] – hudobník (rusínska matka z dnešného [[Kojšov|Kojšova]] a ukrajinský otec) * [[Emil Sitka]] – herec, rodičia bolo slovenskí prisťahovalci * [[Allisyn Snyderová|Allisyn Snyder]] – herečka * [[Sara Tomková|Sara Tomko]] – herečka * [[Robert Urich]] – herec * [[Katarina Van Derhamová|Katarina Van Derham]] – modelka, herečka a vydavateľka * [[Jon Voight]] – herec (starý otec z otcovej strany emigroval z [[Košice|Košíc]]; stará matka z otcovej strany bola taktiež slovenského pôvodu) * [[Kiernan Shipka]] * [[Melanie Gaydosová|Melanie Gaydos]] (z časti slovenského pôvodu) * [[Andy Warhol]] – (Andrew Warhola) [[Popart|popartový]] maliar, obaja rodičia boli Rusíni zo Slovenska === Biznis === * [[Ján Dopjera|John Dopyera]] – vynálezca, podnikateľ * [[John Daniel Hertz|John D. Hertz]] – podnikateľ, majiteľ a chovateľ čistokrvných preterkárskych koní a filantrop, jeden z najskorších vlastníkov The Hertz Corporation (narodený v [[Sklabiňa (obec)|Sklabine]]) * [[iJustine]] – blogerka * [[Travis Kalanick]] – zakladateľ [[Uber|Uberu]] (starý otec z otcovej strany emigroval z [[Valaškovce (Humenné)|Valaškoviec]]) * [[Frank Lowy]] – majiteľ a manažér Westfield-ových nákupných centier * [[Anna Olsonová|Anna Olson]] – majiteľka reštaurácií === Právo a politika === * [[Michael Badnarik]] – softvérový inžinier, politická osobnosť, [[Libertariánska strana (USA)|libertariánsky]] kandidát na [[Prezident Spojených štátov|prezidenta]] v roku [[Prezidentské voľby v USA v roku 2004|2004]] * [[Mark Critz]] – bývalý [[Demokratická strana (USA)|demokratický]] člen [[Snemovňa reprezentantov Spojených štátov|Snemovne reprezentantov]] za 12. obvod [[Pensylvánia|Pensylvánie]] * [[William T. Dzurilla]] – medzinárodný advokát a spolupracovník sudcu Byrona Whitea z [[Najvyšší súd Spojených štátov|Najvyššieho súdu Spojených štátov]] * [[Carolyn Forchéová|Carolyn Forché]] – profesorka, poetka, redaktorka a obhajkyňa ľudských práv * [[John Mica]] – bývalý [[Republikánska strana (USA)|republikánsky]] člen Snemovne reprezentantov za 7. obvod [[Florida|Floridy]] * [[Joseph Matthew Gaydos|Joseph M. Gaydos]] – bývalý demokratický člen Snemovne reprezentantov za 20. obvod Pensylvánie, prvý Slovák v [[Kongres Spojených štátov|kongrese Spojených štátov]] * [[Peter P. Jurchak]] – právny poradca pre United Mine Workers * [[John Katko]] – bývalý republikánsky člen Snemovne reprezentantov za 24. obvod [[New York (štát USA)|New Yorku]] * [[Vincent Obsitnik]] – diplomat narodený na Slovensku, bývalý [[Veľvyslanec Spojených štátov na Slovensku]] * [[Tom Ridge]] – Republikán, 43. guvernér Pensylvánie a 1. minister vnúternej bezpečnosti Spojených štátov * [[John G. Roberts|John Roberts]] – [[Zoznam predsedov Najvyššieho súdu USA|predseda Najvyššieho súdu Spojených štátov]] * [[Philip Ruppe]] – bývalý republikánsky člen Snemovne reprezentantov za 11. obvod [[Michigan|Michiganu]] * [[Claudine Schneiderová|Claudine Schneider]] – bývalá republikánska členka Snemovne reprezentantov za 2. obvod [[Rhode Island|Rhode Islandu]] * [[Joe Sestak]] – bývalý demokratický člen Snemovne reprezentantov za 7. obvod Pensylvánie; námorný viceadmirál vo výslužbe; demokratický kandidát na prezidenta v roku [[Prezidentské voľby v USA v roku 2020|2020]] * [[Steve Sisolak]] – 30. guvernér [[Nevada (štát USA)|Nevady]] * [[John Slezak]] – viceminister armády od roku 1954 d roku 1955 * [[Judy Baarová Topinková]] – republikánska politička v [[Illinois]] * [[Jesse Ventura]] – 38. guvernér [[Minnesota|Minnesoty]], zápasník, televízna osobnosť * [[Pete Visclosky]] – bývalý demorkatický člen Snemovne reprezentantov za 1. obvod [[Indiana|Indiany]] === Armáda === * [[Štefan Banič]] – vynálezca padákového zariadenia, ktoré daroval armáde Spojených štátov, ale nobol použitý * [[Joseph E. Durik]] – námorný učeň námornej rezervy Spojených štátov * [[Matej Kocák|Matej Kocak]] – seržant [[United States Marine Corps|námornej pechoty Spojených štátov]]; dvojnášobný držiteľ [[Medal of Honor (vyznamenanie)|Medaily cti]] * [[Richard Marcinko]] – príslušník špeciálnych jednotiek SEAL amerického námorníctva a zakladateľ špeciálnej jednotky SEAL 6 * [[Michal Strank|Michael Strank]] – seržant námornej pechoty Spojených štátov, jeden zo šiestich vlakonosičov ktorý pomohol vyvesiť amerikú vlajku na vrchu Mount Suribachi na [[Iótó|Iwodžime]] 23. februára 1945 === Náboženstvo === * [[Jozef Viktor Adamec|Joseph Victor Adamec]] – emeritný biskup rímskokatolíckej diecézy Altoona–Johnstown * [[David Allan Bednar|David A. Bednar]] – člen kvóra dvanástich apoštolov, [[Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní]] (mormóni) * [[Teresa Demjanovichová]] – rímskokatolícka mníška * [[John Hardon]] – kňaz, psisovateľ, teológ, komunitný predstaviteľ * [[Michael Novak]] – americký katolícky filozof, novinár, spisovateľ a diplomat * [[Jaroslav Pelikan]] – americký historik Kresťanstva, kresťanskej teológie a stredovekej intelektuálnej histórie * [[David Allen Zubik]] – emeritný dvanásty biskup rímskokatolíckej diecézy Pittsburghu v Pensylvánii === Veda a medicína === * [[Eugene Andrew Cernan|Eugene Cernan]] – astronaut [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]], námorný pilot, elektrotechnik letecký inžinier a stíhací pilot * [[Ján Dopjera|John Dopyera]] – vynálezca rezonančnej gitary * [[Mike Fincke]] – astronaut NASA, veliteľ v [[Medzinárodná vesmírna stanica|ISS]] * [[Daniel Carleton Gajdusek]] – spolurecipient [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu|Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu]] za objavy týkajúce sa nových mechanizmov vzniku a šírenia infekčných chorôb (jeho otec bol Slovák) * [[Ivan Alexander Getting]] – elektrotechnik, vynáleza [[Globálny lokalizačný systém|GPS]] * [[Lars Krutak]] – antropológ, spisovateľ, fotograf a opatrovník * [[Jozef Murgaš]] – vynálezca,architekt, botanik, maliar, patriot a rímskokatolícky kňaz * [[Douglas Dean Osheroff|Douglas D. Osheroff]] – fyzik * [[Ján Vilček]] – lekár, virológ, imunológ, vedec, vynálezca a filantrop; professor v oddelení mikrobiológie na New York University School of Medicine a predseda The Vilcek Foundation === Šport === * [[Joe Baksi]] – bývalý profesionálny boxer, tažká váha * [[John Grimek]] – kulturista, nikdy nebol počas jeho profesionálnej kariéry porazený (syn slovenských prisťahovalcov Georgea and Marie Grimekových, roľníkov z [[Ústie nad Oravou|Ústia nad Oravou]]) * [[Chuck Bednarik]] – fbývalý profesionálny hráč amerického futbalu [[Philadelphia Eagles]] [[National Football League|NFL]] * [[George Blanda]] – bývalý quarterback a kicker [[Oakland Raiders]] a [[Houston Oilers]] * [[Jeff Bzdelik]] – basketbalový tréner; asistent [[Houston Rockets]], bývalý asistent [[Memphis Grizzlies]] a bývalý hlavný asistent [[Denver Nuggets]], United States Air Force Academy, [[University of Colorado]] a [[Wake Forest University]] * [[Robbie Ftorek]] – bývalý profesionálny hokejista * [[Bill Hartack]] – džokej * [[Elle Hartje]] – hokejista * [[Mike Holovak]] – hráč, tréner a vedúci v [[Americký futbal|americkom futbale]] * [[Al Hostak]] – bývalý profesionálny boxer, stredná váha * [[Scott Kazmir]] – hráč [[Major League Baseball|MLB]] * [[Matthew Knies]] – hokejista * [[Andy Kosco]] – bývalý bejzbalista * [[Jack Kralick]] – bývalý nadhadzovač [[Washington Senators]] a [[Cleveland Indians]] * [[Leslie Krichko]] – olympijksý lyžiar * [[Johnny Kucab]] – nadhadzovač pre [[Philadelphia Atletics]] v 40. a 50. rokoch 20. storočia * [[Kyle Kuric]] – profesionálny basketbalista v [[Španielsko|Španielsku]], hrá za [[CB Gran Canaria|Gran Canaria]] * [[John Kundla]] – profesionálny tréner [[National Basketball Association|NBA]], člen [[Basketball Hall of Fame|Naismith Memorial Basketball Hall of Fame]]. (jeho otec Ján bol slovenský prisťahovalec) * [[Joseph Lapchick]] – bývalý basketbalový hráč a tréner * [[Pete Latzo]] – boxer * [[Bethanie Matteková-Sandsová]] – profesionálna tenistka * [[Stan Mikita]] – bývalý profesionálny hokejista * [[Stephen Nedoroscik]] — gymnasta, olympijský víťaz v roku [[Letné olympijské hry 2024|2024]] * [[Andy Pafko]] – bejzbalový stredopoliar [[Chicago Cubs]] (1943–51), [[Brooklyn Dodgers]] (1951–52) a [[Milwaukee Braves]] (1953–59) * [[Kelly Pavlik]] – neporazený WBO/World Boxing Council boxerský šampión strednej váhy * [[Mike Piazza]] – profesionálny bejzbalista * [[Nicole Rajičová]] – krasokorčuliarka * [[George Shuba]] – bývalý vonkajší poliar Brooklyn Dodgers * [[Brian Sikorski]] – bejzbalový nadhadzovač * [[Paul Stastny]] – profesionálny hokejista * [[Peter Šťastný]] – bývalý profesionálny hokejista * [[Yan Stastny]] – profesionálny hokejista * [[Dean Talafous]] – bývalý profesionálny hokejista * [[Brett Tomko]] – bývalý nadhadzovač MLB * [[Scott Touzinsky]] – hráč volejbalu * [[Alex Tuch]] – profesionálny hokejista * [[Elmer Valo]] – pravopoliar, tréner a skaut v Major League Baseball * [[Jason Varitek]] – bývalý kapitán a chytač [[Boston Red Sox]] (1997–2011) == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Portál|Slovensko|Slovenský}} {{Preklad|en|Slovak Americans|1295312419|en|List of Slovak Americans|1308053509}} [[Kategória:Slováci v USA| ]] nwu16ic6rwi9vmg6glcerouvw5tqxic 4 738980 8215874 8214714 2026-05-18T11:28:19Z ~2026-29818-78 295265 Super 8215874 wikitext text/x-wiki {{Návod/{{PAGENAME}}}}sadasdas msy0th2buschjphcypg1fkxg7k7v3so 8215880 8215874 2026-05-18T11:43:08Z ~2026-29816-34 295267 mpom,ú§ô. 8215880 wikitext text/x-wiki {{Návod/{{PAGENAME}}|jbiupnip=iihohúpoi}}sadasdas n957ef7inggliqtdzze6t0erfsr50xd 0 740691 8215824 8208221 2026-05-18T08:29:12Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8215824 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Alexandr Vasilievič Kolčak | Portrét = Kolchak.jpg | Úrad = [[Najvyšší vládca Ruska]] | Úrad2 = [[Minister vojny a námorníctva]] [[Dočasnej celoruskej vlády]] | Začiatok obdobia = 18. novembra 1918 | Koniec obdobia = 7. februára 1920 | Koniec obdobia2 = 18. november 1918 | Začiatok obdobia2 = 4. november | Predchodca = úrad zriadený | Nástupca = [[Anton Ivanovič Denikin]] | Prezident2 = [[Nikolaj Avksentiev]] | Premiéri2 = [[Vladimir Vinogradov]] | Dátum narodenia = [[16. november]] [[1874]] | Miesto narodenia = [[Petrohrad]], Rusko | Štátna príslušnosť = [[Ruský štát]] | Miesto úmrtia = [[Irkutsk]], [[Ruský štát]] | Dátum úmrtia = {{duv|1920|2|7|1874|11|16}} }} [[Admirál]] '''Alexandr Vasilievič Kolčak''' (rusky: Александр Васильевич Колча́к; * 16. novembra [4. novembra] 1874 – † 7. februára 1920) bol ruský námorný dôstojník a polárny bádateľ. Po vypuknutí [[Ruská občianska vojna|ruskej občianskej vojny]] viedol [[Biele hnutie]]. V roku 1918 prijal titul ''[[Najvyšší vládca Ruska]]'' a postavil sa na čelo vojenskej diktatúry, ktorá ovládala rozsiahle územia bývalého Ruského impéria kontrolované [[Biele hnutie|Bielymi.]] Kolčak bol presvedčeným zástancom ruského [[Nacionalizmus|nacionalizmu]] a [[Militarizmus|militarizmu]]; odmietal [[Demokracia|demokraciu]], ktorú považoval za nezlučiteľnú s jeho predstavami o štáte a spájal ju s [[Pacifizmus|pacifizmom]], [[Internacionalizmus (lingvistika)|internacionalizmom]] a [[Socializmus|socializmom.]] Kolčak slúžil v [[Ruská imperiálna flotila|ruskom imperiálnom námorníctve]] a bojoval v [[Rusko-japonská vojna|rusko-japonskej vojne]] a [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne.]]<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Meet Russian Imperial officers who almost stopped the Bolsheviks | url = https://www.rbth.com/history/331476-russian-white-generals | vydavateľ = Russia Beyond | dátum vydania = 2019-12-27 | dátum prístupu = 2025-12-05 | jazyk = en-US | meno = Oleg | priezvisko = Yegorov}}</ref> Ako syn dôstojníka námorného delostrelectva absolvoval Námorný kadetský zbor a neskôr sa vypracoval na uznávaného oceánografa a arktického výskumníka. Zúčastnil sa niekoľkých expedícií do severného Ruska, zúčastnil sa viacerých expedícií do severných oblastí Ruska, najmä na [[Novosibírske ostrovy]], a stal sa najmladším viceadmirálom v dejinách cárskeho námorníctva. Počas [[Obliehanie prístavu Port Arthur|bojov o Port Arthur]] bol zranený a padol do japonského zajatia. Po návrate do Ruska sa v Štátnej dume zasadzoval za modernizáciu flotily, najmä o zavedenie ponoriek a lietadiel. Kolčak bol náčelníkom operácií [[Baltskej flotily]], keď vypukla [[prvá svetová vojna]], a krátko pred [[Februárová revolúcia (1917)|februárovou revolúciou]] sa stal veliteľom [[Čiernomorskej flotily]]. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Russia: Revolution and Civil War 1917-1921 - Beevor, Antony - Megaknihy.sk | url = https://www.megaknihy.sk/knihy/3991393-russia-revolution-and-civil-war-1917-1921.html | vydavateľ = www.megaknihy.sk | dátum prístupu = 2025-12-05}}</ref><ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Encyclopedia of the Arctic | url = https://www.routledge.com/Encyclopedia-of-the-Arctic/Nuttall/p/book/9781579584368 | vydavateľ = Routledge & CRC Press | dátum prístupu = 2025-12-05 | jazyk = en}}</ref> Keď sa cár [[Mikuláš II. (Rusko)|Mikuláš II]]. pýtal veliteľov armád a flotíl, či by sa mal vzdať trónu, Kolčak bol jediný, kto sa vyslovil proti abdikácii.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The last Russian emperor Nikolai II abdicated the crown | url = https://www.prlib.ru/challenge-en.html?redirect=/en/history/619096 | vydavateľ = www.prlib.ru | dátum prístupu = 2025-12-05}}</ref> Počas revolučných rokov 1917–1918 bol Kolčak obľúbenou postavou konzervatívnej tlače, ktorá ho často predstavovala ako možného vojenského diktátora. Na začiatku občianskej vojny krátko pôsobil ako minister vojny a námorníctva v [[Dočasnej všeruskej vláde]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Russia in Revolution|url=https://books.google.com/books?id=_4SuDQAAQBAJ}}</ref>- prvom orgáne, ktorý aspoň formálne uznávali všetky biele vojenské a politické sily východne od [[Ural (pohorie)|Uralu]]. V novembri 1918 však v [[Omsk|Omsku]] došlo k prevratu, po ktorom bol Kolčak dosadený do čela novej vlády, sústrediac všetku moc do svojich rúk.<ref>{{Citácia knihy|titul=Russia in Revolution: An Empire in Crisis, 1890 to 1928|url=https://books.google.sk/books?id=_4SuDQAAQBAJ&redir_esc=y|vydavateľ=Oxford University Press|rok=2017|isbn=978-0-19-873482-6|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: _4SuDQAAQBAJ|meno=Stephen Anthony|priezvisko=Smith}}</ref> Kolčakova vláda mala sídlo v [[Omsk]]u v juhozápadnej [[Sibír|Sibíri]]. Po tom, čo prijal titul [[Najvyšší vládca Ruska|najvyššieho vládcu]], jeho autoritu uznali aj ostatní vodcovia [[Biele hnutie|Bieleho hnutia]], hoci [[Anton Ivanovič Denikin|Anton Denikin]] v južnom Rusku disponoval reálne väčšími silami a vplyvom.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Civil War in Siberia | url = https://www.cambridge.org/core/books/civil-war-in-siberia/A16A76895B7A8C21336793D7BFDAB588 | vydavateľ = cambridge.org | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-12-28 | jazyk = }}</ref> == Životopis == Kolčak sa narodil v [[Petrohrad|Petrohrade]] 4. novembra 1874.<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kolchak, Aleksandr Vasil'evich / 1.0 / encyclopedic | url = https://encyclopedia.1914-1918-online.net/article/kolchak-aleksandr-vasilevich/ | dátum prístupu = 2025-12-05 | jazyk = en}}</ref> Jeho rodina mala [[Moldavsko|moldavské]] korene a obaja rodičia pochádzali z Odesy. Otec, bývalý generálmajor námorného delostrelectva a veterán obliehania [[Sevastopoľ|Sevastopoľa]] z roku 1854, po odchode do výslužby pracoval ako inžinier v muničnom podniku neďaleko Petrohradu. Kolčak bol už od detstva smerovaný k námornej kariére. V roku 1888 vstúpil do [[Námorného kadetského zboru,]] ktorý v roku 1894 ukončil s vyznamenaním. Po povýšení na [[práporčík]]a v cárskom námorníctve slúžil v rokoch 1895 až 1899 na viacerých lodiach v [[Baltské more|Baltskom mori]] a [[Tichý oceán|Tichom oceáne]]. V tomto období zároveň publikoval odborné články z oblasti hydrológie.<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sergiu Bacalov, Strămoşii moldoveni ai amiralului rus Aleksandr V. Kolceak | url = https://bacalovsergiu.wordpress.com/2016/04/11/sergiu-bacalov-stramosii-moldoveni-ai-amiralului-rus-aleksandr-v-kolceak/ | dátum vydania = 2016-04-11 | dátum prístupu = 2025-12-05 | jazyk = ru-RU}}</ref> Po povýšení na poručíka sa Kolčak zúčastnil ruskej polárnej expedície baróna [[Eduard von toll|Eduarda von Tolla]] na lodi Zarja ako hydrológ a kartograf. V zime roku 1901 sa spolu s Tollom vydal na približne 500-kilometrovú cestu na psích záprahoch, počas ktorej uskutočnili topografický prieskum Tajmyrského polostrova. Na jar pokračovali v práci na Novosibírskych ostrovoch, kde vykonávali geologický a hydrografický výskum. V roku 1902 Kolčak študoval [[Východosibírske more]] počas plavby na Zarji<ref name=":9" />. Po ťažkom návrate sa Kolčak v decembri 1902 dostal späť na pevninu; Toll však spolu s tromi členmi výpravy pokračoval ďalej na sever a zmizol bez stopy. Kolčak podnikol dve arktické expedície, aby stratenú skupinu našiel, no bez úspechu. Práve pre svoje pôsobenie v Arktíde získal prezývku „Kolčak-Poliarnyj“ („Kolčak Polárny“). Za vedecké výsledky polárnych výprav mu bola udelená Konštantínova medaila, najvyššie ocenenie Imperiálnej ruskej geografickej spoločnosti.<ref name=":0" /> V decembri 1903 bol Kolčak na ceste do Petrohradu, kde sa mal oženiť so svojou snúbenicou [[Sofiou Omirovovou]], keď pri [[Irkutsk]]u dostal správu o vypuknutí vojny s [[Japonské cisárstvo (1868 – 1945)|Japonským cisárstvom]]. Svadbu preto narýchlo presunul – telegramom povolal nevestu aj jej otca na [[Sibír]], kde sa zosobášili, a odtiaľ pokračoval priamo do [[Obliehanie prístavu Port Arthur|Port Arthuru]]. V úvodných fázach rusko-japonskej vojny slúžil ako strážny dôstojník na krížniku ''Askold'' a neskôr prevzal velenie torpédoborca [[Serdityj]]. Zúčastnil sa niekoľkých nočných akcií, pri ktorých kládol námorné míny; počas jednej z nich sa mu podarilo potopiť japonský krížnik [[Takasago]]. Za tento čin získal [[Rad svätej Anny|Rad svätej Anny 4. triedy]].<ref name=":2" /> Keď sa blokáda prístavu sprísnila a obliehanie Port Arthuru nabralo na intenzite, Kolčaka poverili velením pobrežnej delostreleckej batérie. V záverečnej fáze bojov bol zranený a ako vojnový zajatec odvlečený do [[Nagasaki]], kde strávil štyri mesiace. Jeho zdravotný stav – najmä reumatizmus spôsobený ťažkými podmienkami polárnych expedícií – si vyžiadal repatriáciu ešte pred skončením vojny. Po návrate do Ruska bol ocenený Zlatým mečom svätého Juraja s nápisom „Za statočnosť“.{{chýba zdroj}} Po svojom príchode do [[Petrohrad]]u v apríli 1905 bol Kolčak povýšený na [[nadporučík]]a a zapojil sa do obnovy ruského cisárskeho námorníctva, ktoré bolo počas vojny takmer úplne zdecimované. Od roku 1906 pôsobil v námornom generálnom štábe, kde sa podieľal na tvorbe nového programu stavby lodí, na modernizácii výcviku a na príprave nového obranného plánu pre Petrohrad a Fínsky záliv.{{chýba zdroj}} === Prvá svetová vojna === Začiatok prvej svetovej vojny zastihol Kolčaka na vlajkovej lodi [[Pograničnik]], kde dohliadal na kladenie rozsiahlych pobrežných mínových polí a velil námorným silám v [[Rižský záliv|Rižskom zálive]]. Veliaci admirál [[Nikolaj Ottovič von Essen|Essen]] nechcel zostať v defenzíve, a preto poveril Kolčaka vypracovaním plánu útokov na prístupy k nemeckým námorným základniam. Počas jesene a zimy rokov 1914 – 1915 začali ruské torpédoborce a krížniky sériu riskantných nočných akcií, pri ktorých kládli míny na prístupy ku [[Kiel|Kielu]] a [[Gdansk|Gdaňsku]]. Kolčak zastával názor, že ten, kto plánuje operácie, by sa mal zúčastniť aj na ich vykonávaní. Preto bol vždy na palube lodí vykonávajúcich dané akcie a neraz dokonca osobne prevzal velenie nad flotilami torpédoborcov.<ref name=":4" /><ref name=":5">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Alexander Kolchak | url = https://spartacus-educational.com/RUSkolchak.htm | vydavateľ = Spartacus Educational | dátum prístupu = 2025-12-05}}</ref> V auguste 1916 bol Kolčak povýšený na viceadmirála, čím sa stal najmladším mužom v tejto hodnosti, a zároveň prevzal velenie [[Čiernomorská flotila|Čiernomorskej flotily]] po admirálovi [[Andrej Eberhardt|Eberhardtovi]]. Jeho hlavnou úlohou bolo podporovať operácie generála [[Nikolaj Nikolajevič Judenič|Judeniča]] proti Osmanskej ríši. Zároveň musel čeliť ponorkovej hrozbe a pripraviť plán invázie do Bosporu, ktorá sa však nikdy neuskutočnila. Kolčakova flotila dosahovala úspechy najmä v potápaní tureckých uhoľných lodí. Keďže východoturecké uhoľné bane neboli spojené so zvyškom ríše železnicou, tieto útoky výrazne komplikovali zásobovanie [[Istanbul]]u a spôsobovali [[Osmanská ríša|osmanskej vláde]] veľké ťažkosti. V roku 1916 sa ruská čiernomorská flotila podieľala na spoločnom útoku pozemných a námorných síl, pri ktorom ruská armáda dobyla osmanské mesto [[Trabzon|Trabzond]].<ref name=":4" /><ref name=":5" /> === Revolúcia === Čiernomorská flotila upadla do politického chaosu po vypuknutí [[Februárová revolúcia (1917)|februárovej revolúcie]] v roku 1917. Kolčak bol v júni zbavený velenia flotily a odcestoval do [[Petrohrad]]u. Po príchode do Petrohradu bol Kolčak pozvaný na zasadnutie [[Dočasná vláda Ruska|Dočasnej vlády]]. Tam predstavil svoj názor na stav ruských ozbrojených síl a ich úplnú [[Demoralizácia|demoralizáciu]]. Vyhlásil, že jediný spôsob, ako zachrániť krajinu, je obnoviť prísnu disciplínu a obnoviť [[trest smrti]] v armáde a námorníctve. <ref name=":5" /> Počas tohto obdobia o ňom mnoho [[Konzervativizmus|konzervatívnych]] organizácií a novín hovorilo ako o budúcom diktátorovi. V Petrohrade vzniklo množstvo nových a tajných organizácií s cieľom potlačiť boľševické hnutie a odstrániť extrémistických členov vlády. Niektoré z týchto organizácií požiadali Kolčaka, aby prijal vedenie.<ref name=":5" /> Keď sa správy o týchto sprisahaniach dostali k vtedajšiemu ministrovi námorníctva Dočasnej vlády [[Alexandr Fiodorovič Kerenskij|Alexandrovi Kerenskému]], nariadil Kolčakovi, aby okamžite odišiel do Ameriky. Admirál [[James H. Glennon]], člen americkej misie vedenej senátorom [[Elihu Root]]om, pozval Kolčaka do Spojených štátov, aby informoval americké námorníctvo o strategickej situácii v [[Bospor]]e.{{chýba zdroj}} 19. augusta 1917 Kolčak s niekoľkými dôstojníkmi odišiel z Petrohradu do Británie a Spojených štátov ako kvázi-oficiálny vojenský pozorovateľ. Pri prejazde Londýnom ho srdečne privítal prvý námorný lord, admirál sir [[John Jellicoe]], ktorý mu ponúkol prepravu na palube britského krížnika na ceste do [[Halifax (Nové Škótsko)|Halifaxu]] v Kanade. Cesta do Ameriky sa ukázala ako zbytočná, pretože v čase Kolčakovho príchodu sa USA vzdali myšlienky akejkoľvek nezávislej akcie v Dardanelách. Kolčak navštívil americkú flotilu a jej prístavy a v [[San Francisco|San Franciscu]] sa rozhodol vrátiť do Ruska cez Japonsko.<ref name=":3" /> === Ruská občianska vojna === Boľševická revolúcia v novembri 1917 zastihla Kolčaka v [[Japonské cisárstvo (1868 – 1945)|Japonsku]].<ref name=":1" /> V decembri navštívil britské veľvyslanectvo v [[Tokio|Tokiu]] a ponúkol Britom svoje služby „bezpodmienečne a v akejkoľvek funkcii“. O dva roky neskôr, keď ho [[Boľševik|boľševici]] vypočúvali, vysvetlil, že ako podporovateľ dočasnej vlády sa považuje za čestne zaviazaného pokračovať vo vojne s [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemeckom]] a keďže chápe, že v britskom námorníctve neexistuje pre ruského admirála vhodná úloha, bol by pripravený bojovať ako vojak v britskej armáde.<ref name=":6">{{Citácia knihy|titul=The Fate of Admiral Kolchak|url=http://archive.org/details/fateofadmiralkol0000pete|vydavateľ=Rupert Hart-Davis|rok=1963-01-01|priezvisko=Peter Fleming}}</ref> Jeho ponuka bola postúpená ministrovi zahraničných vecí [[Arthur balfour|Arthurovi Balfourovi]] a 29. decembra bola prijatá. Bol poverený, aby sa pripojil k britskej vojenskej misii v Bagdade, ale keď dorazil do Singapuru, dostal rozkaz vrátiť sa a ísť cez [[Šanghaj]] a [[Peking]] do [[Charbin]]u, aby prevzal velenie nad ruskými jednotkami strážiacimi ruskú [[Čínska východná železnica|Čínsku východnú železnicu]] v [[Mandžusko|Mandžusku]], ktorú britská vláda považovala za základňu na zvrhnutie [[Vladimir Iľjič Lenin|Leninovej]] vlády a opätovné zapojenie Ruska do vojny s [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemeckom]].<ref name=":6" /> Po príchode do [[Omsk]]a, kde sa mal prihlásiť do [[Dobrovoľnícka armáda|Dobrovoľníckej armády]], súhlasil s tým, že sa stane ministrom v [[Sibír|Sibírskej regionálnej vláde]]. Vstúpil do 14-členného kabinetu a bol prestížnou osobnosťou; vláda dúfala, že využije rešpekt, ktorý mal u Spojencov, najmä u veliteľa britskej vojenskej misie, generála [[Alfred knox|Alfreda Knoxa]]. Knox napísal, že Kolčak mal „''viac húževnatosti, odvahy a úprimného vlastenectva ako ktorýkoľvek Rus na Sibíri''“<ref name=":6" /> Podľa historika [[Richard Pipes|Richarda Pipesa]] bol Kolčak muž so slabými sociálnymi zručnosťami, bol náladový, melancholický, mlčanlivý a veľmi nepríjemný v jednaní s ľuďmi. Keď [[plukovník]] [[John Ward]] prišiel na večeru, opísal ho ako „malú, tulácku, osamelú dušu bez priateľa, ktorá vstúpila na hostinu nepozvaná“. Jeden, kto ho poznal, napísal:<ref name=":7">{{Citácia knihy|titul=Russia under the Bolshevik regime|url=http://archive.org/details/russiaunderbolsh00rich|vydavateľ=A.A. Knopf|rok=1993|isbn=978-0-394-50242-7|priezvisko=Richard Pipes}}</ref> <!-- "Charakter a duša admirála sú také priehľadné, že človek nepotrebuje viac ako týždeň kontaktu, aby sa o ňom dozvedel všetko. Je to veľké, choré dieťa, čistý idealista, presvedčený otrok povinnosti a služby myšlienke a Rusku. Nepochybne neurotik, ktorý rýchlo vzplanie, mimoriadne impulzívny a nekontrolovateľný v prejavoch nespokojnosti a hnevu; v tomto ohľade si osvojil veľmi neatraktívne tradície námornej služby, ktoré vo vysokých námorných hodnostiach umožňujú správanie, ktoré v našej armáde už dávno prešlo do ríše legiend. Je úplne pohltený myšlienkou slúžiť Rusku, zachrániť ho pred červeným útlakom a obnoviť mu plnú moc a nedotknuteľnosť jeho územia. Kvôli tomu ho možno presvedčiť a prinútiť urobiť čokoľvek. Nemá žiadne osobné záujmy, žiadnu vlastnú lásku: v tomto ohľade je krištáľovo čistý. Vášnivo pohŕda všetkým bezprávím a svojvôľou, ale pretože je taký nekontrolovateľný a impulzívny, sám často neúmyselne prestupuje proti zákonu, a to najmä vtedy, keď sa snaží ten istý zákon dodržiavať, a vždy pod vplyvom nejakého zvonku. Nepozná život v jeho prísnej, praktickej realite a žije vo svete ilúzií a požičaných myšlienok. Nemá žiadne plány, žiadny systém, žiadnu vôľu: v tomto ohľade je mäkkým voskom, z ktorého si poradcovia a blízki ľudia môžu vymodelovať čokoľvek chcú, využívajúc skutočnosť, že stačí niečo zamaskovať ako nevyhnutné pre blaho Ruska a dobro veci, aby si boli istí jeho schválením." <ref name=":7" /> Ďalší, kto ho poznal, napísal o Kolčakovi: "Je láskavý a zároveň prísny, vnímavý a zároveň sa hanbí prejavovať ľudské city, svoju jemnosť skrýva za predstieranou prísnosťou. Je netrpezlivý a tvrdohlavý, stráca nervy, vyhráža sa a potom sa upokojuje, robí ústupky, rozťahuje ruky v geste bezmocnosti. Túži byť s ľuďmi, s jednotkami, ale keď sa im postaví tvárou v tvár, nevie, čo povedať."<ref name=":7" /> --> Kolčak, politicky naivný a neschopný administrátor, sa označil za „vojenského technika“, ktorý o politike nič nevedel, moc označil za „kríž“ a v liste svojej manželke písal o „''desivom bremene Najvyššej moci''“ a priznal, že ako „''bojovník sa zdráhal čeliť problémom štátnictva''“. Americký historik [[Richard Pipes]] napísal, že Kolčakovými silnými stránkami boli jeho odvaha, vlastenectvo, integrita a silný zmysel pre česť. Napísal, že bol „... v mnohých ohľadoch, spolu s [[Piotr Nikolajevič Vrangeľ|Vrangeľom]], najčestnejším bielym veliteľom v občianskej vojne“, ale jeho slabosti, ako napríklad sklon trpieť [[Bipolárna afektívna porucha|bipolárnou poruchou]] a neschopnosť „porozumieť ľuďom alebo s nimi komunikovať“, z neho urobili „odporného administrátora, v mene ktorého boli páchané neodpustiteľné činy korupcie a brutality, ktoré osobne považoval za úplne odporné“.<ref name=":7" /> V novembri 1918 bola nepopulárna regionálna vláda zvrhnutá britským prevratom. Kolčak sa 16. novembra vrátil do Omska z inšpekčnej cesty. Bol oslovený a odmietol prevziať moc. Vodcu a členov direktória [[Strana socialistov-revolucionárov|socialistických revolucionárov]] (Eseri) 18. novembra zatkla skupina kozákov pod vedením [[ataman]]a [[Ivan Nikolajevič Krasilnikov|Krasilnikova]]. Zostávajúci členovia kabinetu sa zišli a hlasovali za Kolčaka, a žiadali ho aby sa stal hlavou vlády s mimoriadnymi právomocami. Bol menovaný za [[Najvyšší vládca Ruska|Najvyššieho vládcu]] a povýšil sa na plného admirála. Zatknutí eserskí politici boli vyhostení zo Sibíri a skončili v Európe. Program Kolčakovej vlády zahŕňal: koniec [[Boľševizmus|boľševizmu]] a obnovenie práva a poriadku; obnovenie ruských ozbrojených síl; zvolanie nového ústavodarného zhromaždenia; zavedenie hospodárskych reforiem; a zachovanie územnej celistvosti Ruska. Kolčak vydal nasledujúcu výzvu obyvateľstvu<ref>{{Citácia knihy|titul=The History of Siberia|url=https://books.google.sk/books?id=4498YjPq6mgC&redir_esc=y|vydavateľ=Routledge|rok=2006-11-22|isbn=978-1-134-20703-9|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: 4498YjPq6mgC|meno=Igor V.|priezvisko=Naumov}}</ref> "''Nepôjdem ani cestou reakcie, ani osudnou cestou straníckej zanietenosti. Za svoj hlavný cieľ som si stanovil vytvorenie účinnej armády, víťazstvo nad boľševizmom a nastolenie práva a poriadku, aby si ľud mohol bez prekážok zvoliť formu vlády, akú si želá, a uskutočniť veľké myšlienky slobody, ktoré sa teraz hlásajú po celom svete. Vyzývam vás, občanov, k jednote, k boju s boľševizmom, k práci a k ​​obetiam.''"{{Bez citácie}} Vodcovia ľavých eserov v Rusku odsúdili Kolčaka a vyzvali na jeho likvidáciu. Ich aktivity vyústili 22. decembra 1918 do malého povstania v Omsku, ktoré bolo rýchlo potlačené kozákmi a [[Česko-slovenské légie|Československou légiou]]. Bezodkladne bolo popravených takmer 500 povstalcov. Následne eseri začali rokovania s boľševikmi a v januári 1919 sa [[Ľudová armáda]] eserov spojila s [[Červená armáda|Červenou armádou.]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = O vznik Československa sa zaslúžil Masaryk a nebojácni legionári {{!}} Moja mincovňa SK | url = https://www.mojamincovna.sk/vznik-csr | vydavateľ = www.mojamincovna.sk | dátum vydania = 2024-08-21 | dátum prístupu = 2025-12-05 | jazyk = sk | meno = Moja mincovňa | priezvisko = SK}}</ref><!-- toto nie je relevantný zdroj --> [[Súbor:Колчак, Нокс и английские офицеры восточного фронта.jpg|náhľad|Kolčak (sediaci), Anna Timirjovová a generál Alfred Knox (za Kolčakom) pozorujú vojenské cvičenie v roku 1919.]] Kolčak presadzoval politiku prenasledovania revolucionárov, ako aj socialistov z viacerých frakcií. Jeho vláda vydala 3. decembra 1918 dekrét, v ktorom sa uvádza: „Aby sa zachoval systém a vláda [[Najvyšší vládca Ruska|Najvyššieho vládcu]], boli revidované články trestného zákonníka Imperiálneho Ruska, ktorých články 99 a 100 zavádzali trest smrti za pokusy o atentát na [[Najvyšší vládca Ruska|Najvyššieho vládcu]] a za pokus o zvrhnutie jeho vlády.“ Písomné, tlačené a ústne urážky sa trestajú odňatím slobody podľa článku 103. Byrokratická sabotáž podľa článku 329 sa trestala nútenými prácami na 15 až 20 rokov.<ref name=":8">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Цветков В.Ж. "Белый террор – преступление или наказание". | url = https://www.dk1868.ru/statii/Tstvetkov5.htm | vydavateľ = www.dk1868.ru | dátum prístupu = 2025-12-05}}</ref> Hoci sa správa o Kolčakovom nástupe k moci šírila za boľševickými líniami veľmi pomaly, medzi tam žijúcimi [[Antikomunizmus|antikomunistickými]] Rusmi vyvolala značné vzrušenie. Ivan Bunin si do denníka napísal: „4/17. júna 1919. Dohoda vymenovala Kolčaka za najvyššieho vládcu Ruska.“ Izvestia napísali obscénny článok, v ktorom stálo: „Povedz nám, ty plaz, koľko ti za to zaplatili?“ Nech ich čert vezme. Prežehnal som sa so slzami radosti.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Amazon.com | url = https://www.amazon.com/Cursed-Days-Revolution-Ivan-Bunin/dp/1566631866 | vydavateľ = www.amazon.com | dátum prístupu = 2025-12-05 | jazyk = en-us}}</ref> Dňa 11. apríla 1919 prijala Kolčakova vláda nariadenie č. 428 „O nebezpečenstve pre verejný poriadok z dôvodu väzieb na boľševické povstanie“. Legislatíva bola uverejnená v omských novinách [[Omsk Gazette]] (č. 188 z 19. júla 1919). Stanovovala trest odňatia slobody na 5 rokov pre „osoby považované za hrozbu pre verejný poriadok z dôvodu ich väzieb na [[Červená armáda|boľševické povstanie]]“. V prípade neoprávneného návratu z exilu hrozil trest odňatia slobody na 4 až 8 rokov. Články 99 – 101 umožňovali trest smrti, nútené práce a väznenie, represie vojenskými súdmi a neukladali žiadne vyšetrovacie komisie.<ref name=":8" /> Kolčak uznal všetky ruské dlhy, vrátil znárodnené továrne a závody ich majiteľom, udelil ústupky zahraničným investorom, rozpustil odbory, prenasledoval [[Marxistická filozofia|marxistov]] a rozpustil soviety. Kolčakova agrárna politika bola zameraná na obnovenie súkromného vlastníctva pôdy. Za týmto účelom boli obnovené bývalé cárske zákony týkajúce sa majetku. 26. mája 1919 Najvyššia vojnová rada v Paríži ponúkla Kolčakovi neobmedzené zásoby potravín, zbraní, munície a iných zásob (ale nie [[diplomatické uznanie]]), ak bude ochotný splniť nasledujúce podmienky:<ref name=":7" /> * Zvolať ústavodarné zhromaždenie, ktoré boľševici rozpustili v januári 1918. * Povoliť miestnu samosprávu na územiach pod jeho kontrolou. * Neobnoviť aristokraciu, „bývalý pozemkový systém“ a „nepokúsiť sa znovu zaviesť režim, ktorý revolúcia zničila“ (t. j. neobnoviť monarchiu). * Uznať nezávislosť [[Fínsko|Fínska]] a [[Poľsko|Poľska]]. * Prijať sprostredkovanie Spojencov vo vzťahoch s pobaltskými štátmi a na Kaukaze. * Vstúpiť do [[Spoločnosť národov|Spoločnosti národov.]] * Splatiť všetky dlhy Ruska. ==== Biely teror ==== [[Súbor:1919. Богатей с попом брюхатым и помещиком богатым из-за гор издалека тащут дружно Колчака.jpg|náhľad|Boľševický propagandistický plagát zobrazujúci Kolčaka s cárskou korunou, sediacim na voze ťahonom priemyselníkom, pravoslávnym kňazom a bohatým roľníkom ([[kulak]]om).]] V novembri 1918, po uchopení moci na [[Sibír|Sibíri]], Kolčak presadzoval politiku prenasledovania revolucionárov, ako aj socialistov z viacerých frakcií, Židov a disidentov. Kolčakova vláda vydala 3. decembra 1918 všeobecne formulovaný dekrét, ktorým revidovala články trestného zákonníka cárskeho Ruska. „aby sa zachoval systém a vláda Najvyššieho vládcu“. Články 99 a 100 zavádzali trest smrti za pokusy o atentát na [[Najvyšší vládca Ruska|Najvyššieho vládcu]] a za pokus o zvrhnutie moci. Podľa článku 103 sa „písomné, tlačené a ústne urážky trestajú odňatím slobody“. Byrokratická sabotáž podľa článku 329 sa trestala nútenými prácami na 15 až 20 rokov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Alexander Kolchak: The only Supreme Ruler of Russia in history | url = https://www.gw2ru.com/history/3396-alexander-kolchak-only-supreme-ruler | vydavateľ = www.gw2ru.com | dátum prístupu = 2025-12-05 | jazyk = en-US}}</ref><ref name=":8" /> Nasledovali ďalšie dekréty, ktoré posilnili právomoci. 11. apríla 1919 Kolčakova vláda prijala nariadenie 428 s názvom „O nebezpečenstvách verejného poriadku v dôsledku väzieb na boľševické povstanie“, ktoré bolo uverejnené v omských novinách [[Omsk Gazette.]] (č. 188 z júla 1919). Stanovoval trest odňatia slobody na päť rokov pre „jednotlivcov považovaných za hrozbu pre verejný poriadok z dôvodu ich akýchkoľvek väzieb na boľševické povstanie“. V prípade neoprávneného návratu z exilu mohol nasledovať trest nútených prác na štyri až osem rokov. Články 99 – 101 umožňovali trest smrti, nútené práce a väznenie a represie vojenskými súdmi a tiež neukladali žiadne vyšetrovacie komisie.<ref name=":8" /> Výňatok z nariadenia vlády Jenisejského okresu v [[Irkutskej guberni]]<nowiki/>i, generál [[Sergej Rozanov]], povedal: * Tie dediny, ktorých obyvateľstvo stretáva vojakov so zbraňami, vypália dediny a bez výnimky zastrelia dospelých mužov. Ak sú v prípadoch odporu voči vládnym jednotkám braní rukojemníci, zastrelia ich bez milosti. Člen Ústredného výboru pravicových socialistických revolucionárov [[D. Rakov]] napísal o terore Kolčakových síl:<ref name=":9">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Красный и белый террор в России, 1918-1922 гг. — Библиотека НИПЦ «Мемориал» | url = http://lib.memo.ru/book/4370 | vydavateľ = lib.memo.ru | dátum prístupu = 2025-12-05 | url archívu = https://web.archive.org/web/20230130111131/https://lib.memo.ru/book/4370 | dátum archivácie = 2023-01-30 }}</ref> * Omsk len stuhol hrôzou. V čase, keď manželky mŕtvych súdruhov vo dne v noci hľadali v snehu telá, ja som si neuvedomoval hrôzu za múrmi strážnice. Zahynulo najmenej 2500 ľudí. Celé vozy s telami boli odvážané do mesta ako zimné jahňacie a bravčové telá. Trpeli najmä vojaci posádky a robotníci.<ref name=":9" /> Dokonca aj [[Česko-slovenské légie|Čechoslováci]], ktorí stáli na čele protiboľševického povstania na Sibíri, boli zhrození Kolčakovým režimom v Omsku. 15. novembra 1919 odovzdali spojeneckým zástupcom vo [[Vladivostok|Vladivostoku]] memorandum: * Vojenské orgány omskej vlády povoľujú zločinné činy, ktoré ohromia celý svet. Denne dochádza k vypaľovaniu dedín, vraždeniu masy mierumilovných obyvateľov a streľbe stoviek ľudí s demokratickým presvedčením, ako aj tých, ktorí sú podozriví len z politickej nelojálnosti. O dva dni neskôr viedol český generál [[Radola Gajda]] povstanie vo [[Vladivostok|Vladivostoku]] proti Kolčakovej autorite.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Red and white terror – the Russian revolution and civil war | url = https://howlinginfinite.com/2023/11/14/red-and-white-terror-the-russian-revolution-and-civil-war/ | dátum vydania = 2023-11-14 | dátum prístupu = 2025-12-05 | jazyk = en | meno = Paul | priezvisko = Hemphill}}</ref> == Najvyšší vládca Ruska == [[Súbor:Штаб Сибирской армии.jpg|náhľad|Kolčak s Radolom Gajdom.]] [[Biela armáda|Biele sily]] pod jeho velením mali spočiatku určitý úspech. Kolčak nebol oboznámený s bojom na pevnine a väčšinu strategického plánovania zveril [[D. A. Lebedevovi]], [[Pavlovi J. Bubnarovi]] a jeho štábu. Severná armáda pod vedením Rusa [[Anatolij pepeljajev|Anatolija Pepeľajeva]] a Čecha [[Radola Gajda|Radolu Gajdu]] dobyla [[Perm (mesto)|Perm]] koncom decembra 1918 a po prestávke sa z tejto strategickej základne rozptýlili ďalšie sily. Plán bol na tri hlavné postupy – [[Radola Gajda|Gajda]] mal dobyť [[Archangeľsk]], [[Michail Vasilievič Chanžin|Chanžin]] mal dobyť [[Ufa|Ufu]] a kozáci pod vedením [[Alexander Iľjič Dutov|Alexandra Dutova]] mali dobyť [[Samara|Samaru]] a [[Saratov]]. [[Biela armáda|Biele sily]] dobyli [[Ufa|Ufu]] v marci 1919 a odtiaľ pokračovali v postupe ku Kazani a Samare na rieke [[Volga|Volga]]. Protikomunistické povstania v [[Ulianovsk|Simbirsku]], Kazani, [[Kirov (Kirovská oblasť)|Viatke]] a Samare im v tom pomohli. Novovytvorená Červená armáda sa ukázala ako neochotná bojovať a namiesto toho ustúpila, čo umožnilo [[Biela armáda|Bielym]] postúpiť k línii tiahnucej sa od Glazova cez [[Orenburg]] po Uralsk. Kolčakovo územie sa rozprestieralo na viac ako 300 000 km<sup>2</sup> a žilo na ňom približne 7 miliónov ľudí. V apríli si znepokojený boľševický ústredný výkonný výbor stanovil za svoju najvyššiu prioritu porazenie Kolčaka. S príchodom jarného topenia sa však Kolčakovo postavenie zhoršilo – jeho armády predbehli svoje zásobovacie trasy, boli vyčerpané a Červená armáda nasadila do oblasti novozískané jednotky.<ref name=":4" /> Kolčak tiež vyvolával odpor potenciálnych spojencov vrátane [[Česko-slovenské légie|Československej légie]] a [[5. strelecká divízia (Poľsko)|poľskej 5. streleckej divízie]]. Z konfliktu sa stiahli v októbri 1918, ale zostali prítomní; ich zahraničný poradca, generál [[Maurice Janin]], považoval Kolčaka za nástroj Britov a sám bol pro-eserský. Kolčak sa nemohol spoľahnúť ani na japonskú pomoc. Japonci sa obávali, že by mohol zasahovať do ich okupácie Ďalekého východného Ruska, a odmietli mu pomoc, čím vytvorili nárazníkový štát východne od jazera Bajkal pod kozáckou kontrolou. Približne 7 000 amerických vojakov na Sibíri bolo prísne neutrálnych, pokiaľ ide o „vnútorné ruské záležitosti“, a slúžili len na udržiavanie prevádzky Transsibírskej železnice na Ďalekom východe. Americký veliteľ, generál [[William S. Graves]], osobne nemal rád Kolčakovu vládu, ktorú považoval za monarchistickú a autokratickú, čo bol názor, ktorý zdieľal aj americký prezident [[Woodrow Wilson|Wilson]]. === Porážka a smrť === [[Súbor:Kolchak last photo.png|náhľad|Posledná fotografia Kolčaka.]] Od roku 1919, keď sa [[Červená armáda|boľševickým silám]] podarilo reorganizovať a viesť protútok proti Kolčakovi, rýchlo obsadili strategicky dôležité oblasti. Boľševický protiútok sa začal koncom apríla v strede [[Biela armáda|Bielej línie]] so zameraním na [[Ufa|Ufu]]. Boje boli zúrivé, pretože na rozdiel od predchádzajúcich období sa obe strany usilovne bránili. [[Ufa|Ufu]] dobyla [[Červená armáda]] 9. júna 1919 a neskôr v tom istom mesiaci [[Červená armáda|Červené sily]] pod vedením [[Michail Nikolajevič Tuchačevskij|Michaila Tuchačevského]] prerazili za Ural. Oslobodení od obmedzeného manévrovania v horskom teréne, [[Červená armáda|Červení]] dosiahli rýchly postup. 25. júla 1919 dobyli Čeľabinsk a prinútili Biele sily na severe a juhu ustúpiť, aby sa vyhli izolácii. [[Biela armáda|Biele sily]] obnovili líniu pozdĺž riek [[Toboľ]] a [[Išim]], aby dočasne zastavili [[Červená armáda|Červených]]. Túto líniu držali až do októbra, ale neustále straty mŕtvych alebo zranených prevyšovali tempo dopĺňania [[Biela armáda|Bielych síl]]. Posilnení Červení prerazili v polovici októbra k Toboľu a v novembri sa Biele sily v dezorganizovanej mase sťahovali smerom k [[Omsk]]u. V tomto bode Červení nadobudli dostatočnú sebadôveru na to, aby začali presúvať časť svojich síl na juh, aby čelili [[Anton Ivanovič Denikin|Denikinovi]]. Kolčak sa ocitol pod hrozbou aj z iných strán. Miestni oponenti začali agitovať a medzinárodná podpora začala slabnúť, pričom dokonca aj Briti sa viac obracali k [[Anton Ivanovič Denikin|Denikinovi]]. [[Radola Gajda|Gajda]], odvolaný z velenia severnej armády, uskutočnil v polovici novembra neúspešný prevrat. [[Omsk]] bol 14. novembra 1919 evakuovaný a [[Červená armáda]] mesto dobyla bez vážnejšieho odporu, pričom zajala takmer 50 000 vojakov a desať generálov a získala veľké množstvo munície. Keďže na východ neustále prúdil príliv utečencov, vážnym problémom sa stal aj [[Škvrnitý týfus|týfus]].<ref name=":4" /> Kolčak odišiel z [[Omsk]]a 13. novembra do [[Irkutsk]]a po [[Transsibírska magistrála|Transsibírskej magistrále]]. Je známe, že sa mu podarilo vziať so sebou vo vlaku bývalé cisárske zásoby zlata. Toto zlato vážilo približne 1 600 ton a malo hodnotu miliárd dolárov. Konečný osud týchto zlatých rezerv nebol nikdy jasne stanovený, čo ponecháva veľa priestoru pre legendy a špekulácie (rozšírená je predstava, že zlato skončilo v [[Bajkal (jazero)|jazere Bajkal]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = In search of Russia's lost gold | url = https://www.bbc.com/travel/article/20171022-in-search-of-russias-lost-gold | vydavateľ = www.bbc.com | dátum vydania = 2017-10-23 | dátum prístupu = 2025-12-05 | jazyk = en-GB}}</ref> Kolčak, ktorý prechádzal úsekom trate kontrolovaným [[Česko-slovenské légie|Čechoslovákmi]], bol odklonený a zastavený; v decembri jeho vlak dorazil iba do [[Nižneudinsk]]a. Koncom decembra sa [[Irkutsk]] dostal pod kontrolu ľavicovej skupiny (vrátane eserov a menševikov) a vytvoril Politické centrum. Jedným z ich prvých krokov bolo odvolanie Kolčaka. Keď sa o tom 4. januára 1920 dozvedel, oznámil svoju rezignáciu, svoj úrad odovzdal [[Anton Ivanovič Denikin|Denikinovi]] a velenie nad svojimi zostávajúcimi silami okolo Irkutska odovzdal atamanovi [[Grigorij Michajlovič Semionov|G. M. Semionovovi]]. Prevod moci na Semionova sa ukázal ako obzvlášť neuvážený krok.<ref name=":10">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Betrayal of Admiral Kolchak on 15 January 1920 | url = https://rupertwieloch.com/2020/01/15/the-betrayal-of-admiral-kolchak-on-15-january-1920/ | dátum vydania = 2020-01-15 | dátum prístupu = 2025-12-05 | jazyk = en | meno = Rupert | priezvisko = Wieloch}}</ref> [[Česko-slovenské légie|Čechoslováci]] potom Kolčakovi sľúbili bezpečný prechod na britskú vojenskú misiu v Irkutsku. Namiesto toho bol 14. januára odovzdaný ľavicovým eserským úradom v Irkutsku. 20. januára sa vláda v Irkutsku vzdala moci boľševickému vojenskému výboru. [[Biela armáda]] pod velením generála [[Vladimir Oskarovič Kappeľ|Vladimira Kappeľa]] postupovala smerom k Irkutsku, zatiaľ čo Kolčaka vypočúvala komisia piatich mužov zastupujúcich Revolučný výbor (REVKOM) počas deviatich dní medzi 21. januárom a 6. februárom 1920. Napriek tomu, že z Moskvy prišiel opačný rozkaz, bol Kolčak spolu so svojím premiérom [[Viktor Nikolajevič Pepeľajev|Viktorom Pepeľajevom]] odsúdený na trest smrti.<ref name=":10" /> Obaja väzni boli predvedení pred popravčiu čatu neskoro v noci 6. februára. Podľa očitých svedkov bol Kolčak úplne pokojný a nebojácny. Admirál sa opýtal veliteľa popravčej čaty: „''Bol by ste taký láskavý a poslal by ste odkaz mojej manželke do Paríža, aby som jej žehnal syna?''“ Veliteľ odpovedal: „''Uvidím, čo sa dá urobiť, ak na to nezabudnem.''“ [[Ruská pravoslávna cirkev|Pravoslávny]] kňaz potom obom mužom udelil posledné pomazanie. Čata vystrelila a obaja muži spadli. Telá boli nedôstojným spôsobom vlečené a hodené pod ľad zamrznutej rieky [[Angara|Angara]]. Ich telá sa nikdy nenašli. Keď sa [[Biela armáda]] dozvedela o popravách, jej zostávajúce vedenie sa rozhodlo ustúpiť ďalej na východ. Ústup bielych síl je označovaný ako Veľký sibírsky ľadový pochod. [[Červená armáda]] vstúpila do [[Irkutsk]]u až 7. marca 1920. Až po tomto dátume bola oficiálne zverejnená správa o Kolčakovej smrti.<ref name=":10" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Inside Lenin’s Government: Ideology, Power and Practice in the Early Soviet State 9781474286701, 9781474286732, 9781474286718 | url = https://dokumen.pub/inside-lenins-government-ideology-power-and-practice-in-the-early-soviet-state-9781474286701-9781474286732-9781474286718.html | vydavateľ = dokumen.pub | dátum prístupu = 2025-12-05 | jazyk = en}}</ref> == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{Projekt|commons=Category:Aleksandr Kolchak}} == Zdroj == {{Preklad|en|Alexander Kolchak|1329217074}} {{DEFAULTSORT:Kolčak, Alexandr Vasilievič}} [[Kategória:Ruskí admiráli]] [[Kategória:Príslušníci Bielej armády]] [[Kategória:Ruské vojenské osobnosti]] [[Kategória:Osobnosti ruskej občianskej vojny]] [[Kategória:Nositelia Radu svätého Vladimíra]] rh4uq07spkeomvj9loxiaextdp1spa5 0 741546 8215776 8151174 2026-05-18T05:55:54Z Lekvarnička 262477 8215776 wikitext text/x-wiki {{Infobox futbalová liga | obrázok loga = | krajina = [[Nemecko]] | vznik = 1990 | nižšia liga = [[2. Fußball-Frauen-Bundesliga]] | kvalifikácie = [[Liga majstrov žien UEFA|Liga Majsteriek]]<br/>[[Európsky pohár žien UEFA]] | počet klubov = 14 | poháre = [[DFB-Pokal Frauen]]<br/>[[DFB-Supercup Frauen]] | najviac víťazstiev = [[Eintracht Frankfurt (ženy)|Eintracht Frankfurt]],<br/>[[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]],<br/>[[FC Bayern München (ženy)|Bayern München]]<br/> (7 titulov) | posledný víťaz = [[FC Bayern München (ženy)|Bayern München]] (7. titul) | webstránka = {{URL|https://frauen-bundesliga.dfb.de/}} | aktuálna sezóna = [[Nemecká futbalová Frauen-Bundesliga 2025/2026|2025/2026]] }} '''Fußball-Frauen-Bundesliga''' (podľa sponzora '''Google Pixel Frauen-Bundesliga''') je najvyššia nemecká ženská futbalov liga. V roku 1990 Nemecká futbalová asociácia (DFB) vytvorila ženskú ligu podľa mužskej ligy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = World Cup: German pro league brings success | url = https://www.espn.com/espnw/news-opinion/6670374/women-world-cup-german-pro-league-brings-success | vydavateľ = ESPN.com | dátum vydania = 2011-06-18 | dátum prístupu = 2025-12-19 | jazyk = en}}</ref> Pôvodne bola rozdelená na severnú a južnú divíziu, ale v roku 1997 sa spojili do jednej ligy. Momentálne má liga 14 tímov, zápasy sa hrajú od leta do konca jari s prestávkou v zime. Liga je poloprofesionálna.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Frauen-Bundesliga endlich mehr im Fokus? – DW – 14.09.2022 | url = https://www.dw.com/de/frauen-bundesliga-endlich-mehr-im-fokus/a-63114327 | vydavateľ = dw.com | dátum prístupu = 2025-12-19 | jazyk = de}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Quantensprung? Da geht noch mehr! – DW – 13.10.2022 | url = https://www.dw.com/de/kommentar-zum-tv-vertrag-f%C3%BCr-die-frauen-bundesliga-da-geht-noch-mehr/a-63419203 | vydavateľ = dw.com | dátum prístupu = 2025-12-19 | jazyk = de}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Fußball-Bundesliga der Frauen beginnt: Was bleibt vom EM-Hype?|url=https://www.spiegel.de/sport/fussball/fussball-bundesliga-der-frauen-beginnt-was-bleibt-vom-em-hype-a-fdcb0eb3-9f00-48e0-a704-b7b4832ce58d|periodikum=Der Spiegel|dátum=2022-09-16|dátum prístupu=2025-12-19|issn=2195-1349|jazyk=de|meno=Jan|priezvisko=Göbel}}</ref> == Formát == V lige súťaži 14 tímov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Namensgeber: Allianz sponsert Frauen-Bundesliga | url = https://www.fr.de/sport/fussball/namensgeber-allianz-sponsert-frauen-bundesliga-11231770.html | vydavateľ = www.fr.de | dátum vydania = 2019-01-15 | dátum prístupu = 2025-12-19 | jazyk = de}}</ref> Tímy na posledných dvoch miestach zostupujú do [[2. Fußball-Frauen-Bundesliga|2. ligy]] a prvé dva tímy z druhej ligy postupujú. Hrajú sa dve kola zápasov, každý s každým. Tím hrá s iným tímom zápas v jednom kole doma a v druhom vonku. Začiatok sezóny je väčšinou v auguste alebo septembri a prvé kolo končí v decembri. Druhé kolo začína vo februári a končí v máji alebo júny. == Zoznam víťazných tímov == {| class="wikitable" |+ !Sezóna !1. miesto !2. miesto |- |[[Nemecká futbalová Frauen-Bundesliga 1990/1991|1990/1991]] |TSV Siegen |FSV Frankfurt |- |[[Nemecká futbalová Frauen-Bundesliga 1991/1992|1991/1992]] |TSV Siegen |[[FFC Brauweiler Pulheim|Grün-Weiß Brauweiler]] |- |[[Nemecká futbalová Frauen-Bundesliga 1992/1993|1992/1993]] |TuS Niederkirchen |TSV Siegen |- |[[Nemecká futbalová Frauen-Bundesliga 1993/1994|1993/1994]] |TSV Siegen |[[FFC Brauweiler Pulheim|Grün-Weiß Brauweiler]] |- |[[Nemecká futbalová Frauen-Bundesliga 1994/1995|1994/1995]] |FSV Frankfurt |[[FFC Brauweiler Pulheim|Grün-Weiß Brauweiler]] |- |[[Nemecká futbalová Frauen-Bundesliga 1995/1996|1995/1996]] |TSV Siegen |SG Praunheim |- |[[Nemecká futbalová Frauen-Bundesliga 1996/1997|1996/1997]] |[[FFC Brauweiler Pulheim|Grün-Weiß Brauweiler]] |FC Rumeln-Kaldenhausen |- |[[Nemecká futbalová Frauen-Bundesliga 1997/1998|1997/1998]] |FSV Frankfurt |SG Praunheim |- |[[Nemecká futbalová Frauen-Bundesliga 1998/1999|1998/1999]] |[[Eintracht Frankfurt (ženy)|1. FFC Frankfurt]] |[[FCR 2001 Duisburg|FCR Duisburg]] |- |[[Nemecká futbalová Frauen-Bundesliga 1999/2000|1999/2000]] |[[FCR 2001 Duisburg|FCR Duisburg]] |[[Eintracht Frankfurt (ženy)|1. FFC Frankfurt]] |- |[[Nemecká futbalová Frauen-Bundesliga 2000/2001|2000/2001]] |[[Eintracht Frankfurt (ženy)|1. FFC Frankfurt]] |[[1. FFC Turbine Potsdam]] |- |[[Nemecká futbalová Frauen-Bundesliga 2001/2002|2001/2002]] |[[Eintracht Frankfurt (ženy)|1. FFC Frankfurt]] |[[1. FFC Turbine Potsdam]] |- |[[Nemecká futbalová Frauen-Bundesliga 2002/2003|2002/2003]] |[[Eintracht Frankfurt (ženy)|1. FFC Frankfurt]] |[[1. FFC Turbine Potsdam]] |- |[[Nemecká futbalová Frauen-Bundesliga 2003/2004|2003/2004]] |[[1. FFC Turbine Potsdam]] |[[Eintracht Frankfurt (ženy)|1. FFC Frankfurt]] |- |[[Nemecká futbalová Frauen-Bundesliga 2004/2005|2004/2005]] |[[Eintracht Frankfurt (ženy)|1. FFC Frankfurt]] |[[FCR 2001 Duisburg|FCR Duisburg]] |- |[[Nemecká futbalová Frauen-Bundesliga 2005/2006|2005/2006]] |[[1. FFC Turbine Potsdam]] |[[FCR 2001 Duisburg|FCR Duisburg]] |- |[[Nemecká futbalová Frauen-Bundesliga 2006/2007|2006/2007]] |[[Eintracht Frankfurt (ženy)|1. FFC Frankfurt]] |[[FCR 2001 Duisburg|FCR Duisburg]] |- |[[Nemecká futbalová Frauen-Bundesliga 2007/2008|2007/2008]] |[[Eintracht Frankfurt (ženy)|1. FFC Frankfurt]] |[[FCR 2001 Duisburg|FCR Duisburg]] |- |[[Nemecká futbalová Frauen-Bundesliga 2008/2009|2008/2009]] |[[1. FFC Turbine Potsdam]] |[[FC Bayern München (ženy)|Bayern München]] |- |[[Nemecká futbalová Frauen-Bundesliga 2009/2010|2009/2010]] |[[1. FFC Turbine Potsdam]] |[[FCR 2001 Duisburg|FCR Duisburg]] |- |[[Nemecká futbalová Frauen-Bundesliga 2010/2011|2010/2011]] |[[1. FFC Turbine Potsdam]] |[[Eintracht Frankfurt (ženy)|1. FFC Frankfurt]] |- |[[Nemecká futbalová Frauen-Bundesliga 2011/2012|2011/2012]] |[[1. FFC Turbine Potsdam]] |[[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]] |- |[[Nemecká futbalová Frauen-Bundesliga 2012/2013|2012/2013]] |[[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]] |[[1. FFC Turbine Potsdam]] |- |[[Nemecká futbalová Frauen-Bundesliga 2013/2014|2013/2014]] |[[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]] |[[Eintracht Frankfurt (ženy)|1. FFC Frankfurt]] |- |[[Nemecká futbalová Frauen-Bundesliga 2014/2015|2014/2015]] |[[FC Bayern München (ženy)|Bayern München]] |[[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]] |- |[[Nemecká futbalová Frauen-Bundesliga 2015/2016|2015/2016]] |[[FC Bayern München (ženy)|Bayern München]] |[[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]] |- |[[Nemecká futbalová Frauen-Bundesliga 2016/2017|2016/2017]] |[[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]] |[[FC Bayern München (ženy)|Bayern München]] |- |[[Nemecká futbalová Frauen-Bundesliga 2017/2018|2017/2018]] |[[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]] |[[FC Bayern München (ženy)|Bayern München]] |- |[[Nemecká futbalová Frauen-Bundesliga 2018/2019|2018/2019]] |[[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]] |[[FC Bayern München (ženy)|Bayern München]] |- |[[Nemecká futbalová Frauen-Bundesliga 2019/2020|2019/2020]] |[[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]] |[[FC Bayern München (ženy)|Bayern München]] |- |[[Nemecká futbalová Frauen-Bundesliga 2020/2021|2020/2021]] |[[FC Bayern München (ženy)|Bayern München]] |[[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]] |- |[[Nemecká futbalová Frauen-Bundesliga 2021/2022|2021/2022]] |[[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]] |[[FC Bayern München (ženy)|Bayern München]] |- |[[Nemecká futbalová Frauen-Bundesliga 2022/2023|2022/2023]] |[[FC Bayern München (ženy)|Bayern München]] |[[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]] |- |[[Nemecká futbalová Frauen-Bundesliga 2023/2024|2023/2024]] |[[FC Bayern München (ženy)|Bayern München]] |[[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]] |- |[[Nemecká futbalová Frauen-Bundesliga 2024/2025|2024/2025]] |[[FC Bayern München (ženy)|Bayern München]] |[[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]] |- |[[Nemecká futbalová Frauen-Bundesliga 2025/2026|2025/2026]] |[[FC Bayern München (ženy)|Bayern München]] |[[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]] |} Zdroj.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = (West) Germany - List of Women Champions | url = https://www.rsssf.org/tablesd/duit-womchamp.html | vydavateľ = www.rsssf.org | dátum prístupu = 2026-05-18}}</ref> == Zoznam víťazov == {| class="wikitable" |+ !Tím !Počet titulov !Roky |- |[[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]] |7 |[[Nemecká futbalová Frauen-Bundesliga 2012/2013|2012/2013]], [[Nemecká futbalová Frauen-Bundesliga 2013/2014|2013/2014]], [[Nemecká futbalová Frauen-Bundesliga 2016/2017|2016/2017]], [[Nemecká futbalová Frauen-Bundesliga 2017/2018|2017/2018]], [[Nemecká futbalová Frauen-Bundesliga 2018/2019|2018/2019]], [[Nemecká futbalová Frauen-Bundesliga 2019/2020|2019/2020]], [[Nemecká futbalová Frauen-Bundesliga 2021/2022|2021/2022]] |- |[[Eintracht Frankfurt (ženy)|1. FFC Frankfurt]] |7 |[[Nemecká futbalová Frauen-Bundesliga 1998/1999|1998/1999]], [[Nemecká futbalová Frauen-Bundesliga 2000/2001|2000/2001]], [[Nemecká futbalová Frauen-Bundesliga 2001/2002|2001/2002]], [[Nemecká futbalová Frauen-Bundesliga 2002/2003|2002/2003]], [[Nemecká futbalová Frauen-Bundesliga 2004/2005|2004/2005]], [[Nemecká futbalová Frauen-Bundesliga 2006/2007|2006/2007]], [[Nemecká futbalová Frauen-Bundesliga 2007/2008|2007/2008]] |- |[[FC Bayern München (ženy)|Bayern München]] |7 |[[Nemecká futbalová Frauen-Bundesliga 2014/2015|2014/2015]], [[Nemecká futbalová Frauen-Bundesliga 2015/2016|2015/2016]], [[Nemecká futbalová Frauen-Bundesliga 2020/2021|2020/2021]], [[Nemecká futbalová Frauen-Bundesliga 2022/2023|2022/2023]], [[Nemecká futbalová Frauen-Bundesliga 2023/2024|2023/2024]], [[Nemecká futbalová Frauen-Bundesliga 2024/2025|2024/2025]], [[Nemecká futbalová Frauen-Bundesliga 2025/2026|2025/2026]] |- |[[1. FFC Turbine Potsdam]] |6 |[[Nemecká futbalová Frauen-Bundesliga 2003/2004|2003/2004]], [[Nemecká futbalová Frauen-Bundesliga 2005/2006|2005/2006]], [[Nemecká futbalová Frauen-Bundesliga 2008/2009|2008/2009]], [[Nemecká futbalová Frauen-Bundesliga 2009/2010|2009/2010]], [[Nemecká futbalová Frauen-Bundesliga 2010/2011|2010/2011]], [[Nemecká futbalová Frauen-Bundesliga 2011/2012|2011/2012]] |- |TSV Siegen |4 |[[Nemecká futbalová Frauen-Bundesliga 1990/1991|1990/1991]], [[Nemecká futbalová Frauen-Bundesliga 1991/1992|1991/1992]], [[Nemecká futbalová Frauen-Bundesliga 1993/1994|1993/1994]], [[Nemecká futbalová Frauen-Bundesliga 1995/1996|1995/1996]] |- |FSV Frankfurt |2 |[[Nemecká futbalová Frauen-Bundesliga 1994/1995|1994/1995]], [[Nemecká futbalová Frauen-Bundesliga 1997/1998|1997/1998]] |- |[[FCR 2001 Duisburg|FCR Duisburg]] |1 |[[Nemecká futbalová Frauen-Bundesliga 1999/2000|1999/2000]] |- |[[FFC Brauweiler Pulheim|Grün-Weiß Brauweiler]] |1 |[[Nemecká futbalová Frauen-Bundesliga 1996/1997|1996/1997]] |- |TuS Niederkirchen |1 |[[Nemecká futbalová Frauen-Bundesliga 1992/1993|1992/1993]] |} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{Ligy žien UEFA}} [[Kategória:Futbal v Nemecku]] [[Kategória:Najvyššie národné futbalové súťaže]] [[Kategória:Futbalové súťaže v Európe]] [[Kategória:Ženské futbalové súťaže]] 09z3vzby0f19s1a7fa73mjn110s6lts 0 741746 8215774 8150837 2026-05-18T05:48:01Z Lekvarnička 262477 8215774 wikitext text/x-wiki {{Infobox futbalová liga | krajina = Česko | vznik = 1993 | nižšia liga = 2. česká futbalová liga žien | kvalifikácie = [[Liga majstrov žien UEFA|Liga Majsteriek]] | počet klubov = 8 | najviac víťazstiev = [[AC Sparta Praha (ženy)|AC Sparta Praha]] (22 titulov) | posledný víťaz = [[AC Sparta Praha (ženy)|AC Sparta Praha]] (22. titul) | webstránka = {{URL|https://www.fortunaligazen.cz/}} }} '''1. česká futbalová liga žien''' (od roku 2024 '''Fortuna=Liga''' podľa sponzora<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ženská fotbalová liga má poprvé generálního partnera, stala se jím Fortuna | url = https://sport.ceskatelevize.cz/clanek/fotbal/zenska-fotbalova-liga-ma-poprve-generalniho-partnera-stala-se-jim-fortuna-8752 | vydavateľ = sport.ceskatelevize.cz | dátum prístupu = 2025-12-22 | jazyk = cs | meno = ČT | priezvisko = sport}}</ref>) je najvyššia česká ženská futbalov liga. Súťaž vznikla v roku 1993. Všetky tituly vyhrali tímy z mesta [[Praha]], [[AC Sparta Praha (ženy)|Sparta Praha]] má 22 titulov a [[SK Slavia Praha (ženy)|Slavia Praha]] 11 titulov.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Czech Republic - List of Women Champions | url = https://www.rsssf.org/tablest/tsje-womchamp.html | vydavateľ = www.rsssf.org | dátum prístupu = 2025-12-22}}</ref> == Zoznam víťazných tímov == {| class="wikitable" |+ !Sezóna !Víťazný tím !2. miesto !3. miesto |- |[[1. česká futbalová liga žien 1993/1994|1993/94]] |[[AC Sparta Praha (ženy)|AC Sparta Praha]] | | |- |[[1. česká futbalová liga žien 1994/1995|1994/95]] |[[AC Sparta Praha (ženy)|AC Sparta Praha]] | | |- |[[1. česká futbalová liga žien 1995/1996|1995/96]] |[[AC Sparta Praha (ženy)|AC Sparta Praha]] | | |- |[[1. česká futbalová liga žien 1996/1997|1996/97]] |[[AC Sparta Praha (ženy)|AC Sparta Praha]] | | |- |[[1. česká futbalová liga žien 1997/1998|1997/98]] |[[AC Sparta Praha (ženy)|AC Sparta Praha]] | | |- |[[1. česká futbalová liga žien 1998/1999|1998/99]] |[[AC Sparta Praha (ženy)|AC Sparta Praha]] |DFC Praha |Otrokovice |- |[[1. česká futbalová liga žien 1999/2000|1999/00]] |[[AC Sparta Praha (ženy)|AC Sparta Praha]] |SK Slavia Praha |Otrokovice |- |[[1. česká futbalová liga žien 2000/2001|2000/01]] |[[AC Sparta Praha (ženy)|AC Sparta Praha]] |Otrokovice |DFC Praha |- |[[1. česká futbalová liga žien 2001/2002|2001/02]] |[[AC Sparta Praha (ženy)|AC Sparta Praha]] | | |- |[[1. česká futbalová liga žien 2002/2003|2002/03]] |[[SK Slavia Praha (ženy)|SK Slavia Praha]] | | |- |[[1. česká futbalová liga žien 2003/2004|2003/04]] |[[SK Slavia Praha (ženy)|SK Slavia Praha]] |[[AC Sparta Praha (ženy)|AC Sparta Praha]] |Hradec Kralove |- |[[1. česká futbalová liga žien 2004/2005|2004/05]] |[[AC Sparta Praha (ženy)|AC Sparta Praha]] |[[SK Slavia Praha (ženy)|SK Slavia Praha]] |Hradec Kralove |- |[[1. česká futbalová liga žien 2005/2006|2005/06]] |[[AC Sparta Praha (ženy)|AC Sparta Praha]] |[[SK Slavia Praha (ženy)|SK Slavia Praha]] |Otrokovice |- |[[1. česká futbalová liga žien 2006/2007|2006/07]] |[[AC Sparta Praha (ženy)|AC Sparta Praha]] |[[SK Slavia Praha (ženy)|SK Slavia Praha]] |[[1. FC Slovácko (ženy)|1. FC Slovácko]] |- |[[1. česká futbalová liga žien 2007/2008|2007/08]] |[[AC Sparta Praha (ženy)|AC Sparta Praha]] |[[SK Slavia Praha (ženy)|SK Slavia Praha]] |[[1. FC Slovácko (ženy)|1. FC Slovácko]] |- |[[1. česká futbalová liga žien 2008/2009|2008/09]] |[[AC Sparta Praha (ženy)|AC Sparta Praha]] |[[SK Slavia Praha (ženy)|SK Slavia Praha]] |[[1. FC Slovácko (ženy)|1. FC Slovácko]] |- |[[1. česká futbalová liga žien 2009/2010|2009/10]] |[[AC Sparta Praha (ženy)|AC Sparta Praha]] |[[SK Slavia Praha (ženy)|SK Slavia Praha]] |[[1. FC Slovácko (ženy)|1. FC Slovácko]] |- |[[1. česká futbalová liga žien 2010/2011|2010/11]] |[[AC Sparta Praha (ženy)|AC Sparta Praha]] |[[SK Slavia Praha (ženy)|SK Slavia Praha]] |[[1. FC Slovácko (ženy)|1. FC Slovácko]] |- |[[1. česká futbalová liga žien 2011/2012|2011/12]] |[[AC Sparta Praha (ženy)|AC Sparta Praha]] |[[SK Slavia Praha (ženy)|SK Slavia Praha]] |[[1. FC Slovácko (ženy)|1. FC Slovácko]] |- |[[1. česká futbalová liga žien 2012/2013|2012/13]] |[[AC Sparta Praha (ženy)|AC Sparta Praha]] |[[SK Slavia Praha (ženy)|SK Slavia Praha]] |Viktoria Plzeň |- |[[1. česká futbalová liga žien 2013/2014|2013/14]] |[[SK Slavia Praha (ženy)|SK Slavia Praha]] |[[AC Sparta Praha (ženy)|AC Sparta Praha]] |FK Bohemians Praha |- |[[1. česká futbalová liga žien 2014/2015|2014/15]] |[[SK Slavia Praha (ženy)|SK Slavia Praha]] |[[AC Sparta Praha (ženy)|AC Sparta Praha]] |[[1. FC Slovácko (ženy)|1. FC Slovácko]] |- |[[1. česká futbalová liga žien 2015/2016|2015/16]] |[[SK Slavia Praha (ženy)|SK Slavia Praha]] |[[AC Sparta Praha (ženy)|AC Sparta Praha]] |[[1. FC Slovácko (ženy)|1. FC Slovácko]] |- |[[1. česká futbalová liga žien 2016/2017|2016/17]] |[[SK Slavia Praha (ženy)|SK Slavia Praha]] |[[AC Sparta Praha (ženy)|AC Sparta Praha]] |[[1. FC Slovácko (ženy)|1. FC Slovácko]] |- |[[1. česká futbalová liga žien 2017/2018|2017/18]] |[[AC Sparta Praha (ženy)|AC Sparta Praha]]<ref>{{Citácia periodika|titul=Ženy Sparty zvládly poslední krok a slaví mistrovský titul {{!}} FOTBAL.CZ|url=https://www.fotbal.cz/zeny/zeny-sparty-zvladly-posledni-krok-a-slavi-mistrovsky-titul/a7924|periodikum=Fotbal.cz|dátum prístupu=2026-05-18|jazyk=cs-CZ|priezvisko=eSports.cz, s.r.o. - www.esportsmedia.cz}}</ref> |[[SK Slavia Praha (ženy)|SK Slavia Praha]] |[[1. FC Slovácko (ženy)|1. FC Slovácko]] |- |[[1. česká futbalová liga žien 2018/2019|2018/19]] |[[AC Sparta Praha (ženy)|AC Sparta Praha]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sparťanky získaly mistrovský titul | url = https://sparta.cz/cs/novinky/35338-spartanky-ziskaly-mistrovsky-titul | vydavateľ = sparta.cz | dátum prístupu = 2026-05-18 | jazyk = cs}}</ref> |[[SK Slavia Praha (ženy)|SK Slavia Praha]] |FC Slovan Liberec |- |[[1. česká futbalová liga žien 2019/2020|2019/20]] |[[SK Slavia Praha (ženy)|SK Slavia Praha]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slávistky jsou mistryně ligy! | url = https://slavistickenoviny.cz/clanek/13501-Slavistky-jsou-mistryne-ligy | vydavateľ = slavistickenoviny.cz | dátum prístupu = 2026-05-18}}</ref> |[[AC Sparta Praha (ženy)|AC Sparta Praha]] |FC Viktoria Plzeň |- |[[1. česká futbalová liga žien 2020/2021|2020/21]] |[[AC Sparta Praha (ženy)|AC Sparta Praha]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sparta mistrem 1. ligy žen | url = https://sparta.cz/cs/novinky/38119-sparta-mistrem-1-ligy-zen | vydavateľ = sparta.cz | dátum prístupu = 2026-05-18 | jazyk = cs}}</ref> |[[SK Slavia Praha (ženy)|SK Slavia Praha]] |[[1. FC Slovácko (ženy)|1. FC Slovácko]] |- |[[1. česká futbalová liga žien 2021/2022|2021/22]] |[[SK Slavia Praha (ženy)|SK Slavia Praha]]<ref>{{Citácia periodika|titul=Slávistky si výhrou na Slovácku zajistily titul {{!}} FOTBAL.CZ|url=https://www.fotbal.cz/zeny/slavistky-si-vyhrou-na-slovacku-zajistily-titul/a16240|periodikum=Fotbal.cz|dátum prístupu=2026-05-18|jazyk=cs-CZ|priezvisko=eSports.cz, s.r.o. - www.esportsmedia.cz}}</ref> |[[AC Sparta Praha (ženy)|AC Sparta Praha]] |[[1. FC Slovácko (ženy)|1. FC Slovácko]] |- |[[1. česká futbalová liga žien 2022/2023|2022/23]] |[[SK Slavia Praha (ženy)|SK Slavia Praha]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slávistky obhájily titul v ženské lize, Spartě utekly v nadstavbě | url = https://isport.blesk.cz/clanek/fotbal/431184/slavistky-obhajily-titul-v-zenske-lize-sparte-utekly-v-nadstavbe.html | vydavateľ = iSport.cz | dátum vydania = 2023-05-07 | dátum prístupu = 2026-05-18 | jazyk = cs | meno = CZECH NEWS CENTER a | priezvisko = s}}</ref> |[[AC Sparta Praha (ženy)|AC Sparta Praha]] |[[1. FC Slovácko (ženy)|1. FC Slovácko]] |- |[[1. česká futbalová liga žien 2023/2024|2023/24]] |[[SK Slavia Praha (ženy)|SK Slavia Praha]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slavia si pojistila titul. Fotbalistky mají před Spartou nedostižný náskok - Sport.cz | url = https://www.sport.cz/clanek/fotbal-slavia-si-pojistila-titul-fotbalistky-maji-pred-spartou-nedostizny-naskok-5027634 | vydavateľ = www.sport.cz | dátum vydania = 2024-05-04 | dátum prístupu = 2026-05-18 | jazyk = cs}}</ref> |[[AC Sparta Praha (ženy)|AC Sparta Praha]] |[[1. FC Slovácko (ženy)|1. FC Slovácko]] |- |[[1. česká futbalová liga žien 2024/2025|2024/25]] |[[SK Slavia Praha (ženy)|SK Slavia Praha]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Fotbalistky Slavie zničily Spartu a mají titul. V Edenu padl divácký rekord | url = https://www.idnes.cz/fotbal/zensky-fotbal/derby-zen-slavia-sparta-derby-mistrovsky-titul.A250517_134733_zensky-fotbal_malu | vydavateľ = iDNES.cz | dátum vydania = 2025-05-17 | dátum prístupu = 2026-05-18}}</ref> |[[AC Sparta Praha (ženy)|AC Sparta Praha]] |[[1. FC Slovácko (ženy)|1. FC Slovácko]] |- |[[1. česká futbalová liga žien 2025/2026|2025/26]] |[[AC Sparta Praha (ženy)|AC Sparta Praha]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mistryně ligy! Fotbalistky Sparty porazily Slavii, po pěti letech slaví český titul | url = https://www.idnes.cz/fotbal/zensky-fotbal/sparta-slavia-derby-titul-ceska-liga.A260516_060559_zensky-fotbal_malu | vydavateľ = iDNES.cz | dátum vydania = 2026-05-16 | dátum prístupu = 2026-05-18}}</ref> |[[SK Slavia Praha (ženy)|SK Slavia Praha]] | |} Zdroj.<ref name=":0" /> == Zoznam víťazov == {| class="wikitable" |+ !Tím !Počet titulov !Roky |- |[[AC Sparta Praha (ženy)|AC Sparta Praha]] |22 |[[1. česká futbalová liga žien 1993/1994|1993/94]], [[1. česká futbalová liga žien 1994/1995|1994/95]], [[1. česká futbalová liga žien 1995/1996|1995/96]], [[1. česká futbalová liga žien 1996/1997|1996/97]], [[1. česká futbalová liga žien 1997/1998|1997/98]], [[1. česká futbalová liga žien 1998/1999|1998/99]], [[1. česká futbalová liga žien 1999/2000|1999/00]], [[1. česká futbalová liga žien 2000/2001|2000/01]], [[1. česká futbalová liga žien 2001/2002|2001/02]], [[1. česká futbalová liga žien 2004/2005|2004/05]], [[1. česká futbalová liga žien 2005/2006|2005/06]], [[1. česká futbalová liga žien 2006/2007|2006/07]], [[1. česká futbalová liga žien 2007/2008|2007/08]], [[1. česká futbalová liga žien 2008/2009|2008/09]], [[1. česká futbalová liga žien 2009/2010|2009/10]], [[1. česká futbalová liga žien 2010/2011|2010/11]], [[1. česká futbalová liga žien 2011/2012|2011/12]], [[1. česká futbalová liga žien 2012/2013|2012/13]], [[1. česká futbalová liga žien 2017/2018|2017/18]], [[1. česká futbalová liga žien 2018/2019|2018/19]], [[1. česká futbalová liga žien 2020/2021|2020/21]], [[1. česká futbalová liga žien 2025/2026|2025/26]] |- |[[SK Slavia Praha (ženy)|SK Slavia Praha]] |11 |[[1. česká futbalová liga žien 2002/2003|2002/03]], [[1. česká futbalová liga žien 2003/2004|2003/04]], [[1. česká futbalová liga žien 2013/2014|2013/14]], [[1. česká futbalová liga žien 2014/2015|2014/15]], [[1. česká futbalová liga žien 2015/2016|2015/16]], [[1. česká futbalová liga žien 2016/2017|2016/17]], [[1. česká futbalová liga žien 2019/2020|2019/20]], [[1. česká futbalová liga žien 2021/2022|2021/22]], [[1. česká futbalová liga žien 2022/2023|2022/23]], [[1. česká futbalová liga žien 2023/2024|2023/24]], [[1. česká futbalová liga žien 2024/2025|2024/25]] |} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|cs|1. česká fotbalová liga žen|25225401}} {{Ligy žien UEFA}} [[Kategória:Futbal v Česku]] [[Kategória:Najvyššie národné futbalové súťaže]] [[Kategória:Futbalové súťaže v Európe]] [[Kategória:Ženské futbalové súťaže]] jm0sn84xggwla8cx1yiz1561fwvm3wd 8215775 8215774 2026-05-18T05:49:52Z Lekvarnička 262477 8215775 wikitext text/x-wiki {{Infobox futbalová liga | krajina = Česko | vznik = 1993 | nižšia liga = 2. česká futbalová liga žien | kvalifikácie = [[Liga majstrov žien UEFA|Liga Majsteriek]]<br/>[[Európsky pohár žien UEFA]] | počet klubov = 8 | najviac víťazstiev = [[AC Sparta Praha (ženy)|AC Sparta Praha]] (22 titulov) | posledný víťaz = [[AC Sparta Praha (ženy)|AC Sparta Praha]] (22. titul) | webstránka = {{URL|https://www.fortunaligazen.cz/}} }} '''1. česká futbalová liga žien''' (od roku 2024 '''Fortuna=Liga''' podľa sponzora<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ženská fotbalová liga má poprvé generálního partnera, stala se jím Fortuna | url = https://sport.ceskatelevize.cz/clanek/fotbal/zenska-fotbalova-liga-ma-poprve-generalniho-partnera-stala-se-jim-fortuna-8752 | vydavateľ = sport.ceskatelevize.cz | dátum prístupu = 2025-12-22 | jazyk = cs | meno = ČT | priezvisko = sport}}</ref>) je najvyššia česká ženská futbalov liga. Súťaž vznikla v roku 1993. Všetky tituly vyhrali tímy z mesta [[Praha]], [[AC Sparta Praha (ženy)|Sparta Praha]] má 22 titulov a [[SK Slavia Praha (ženy)|Slavia Praha]] 11 titulov.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Czech Republic - List of Women Champions | url = https://www.rsssf.org/tablest/tsje-womchamp.html | vydavateľ = www.rsssf.org | dátum prístupu = 2025-12-22}}</ref> == Zoznam víťazných tímov == {| class="wikitable" |+ !Sezóna !Víťazný tím !2. miesto !3. miesto |- |[[1. česká futbalová liga žien 1993/1994|1993/94]] |[[AC Sparta Praha (ženy)|AC Sparta Praha]] | | |- |[[1. česká futbalová liga žien 1994/1995|1994/95]] |[[AC Sparta Praha (ženy)|AC Sparta Praha]] | | |- |[[1. česká futbalová liga žien 1995/1996|1995/96]] |[[AC Sparta Praha (ženy)|AC Sparta Praha]] | | |- |[[1. česká futbalová liga žien 1996/1997|1996/97]] |[[AC Sparta Praha (ženy)|AC Sparta Praha]] | | |- |[[1. česká futbalová liga žien 1997/1998|1997/98]] |[[AC Sparta Praha (ženy)|AC Sparta Praha]] | | |- |[[1. česká futbalová liga žien 1998/1999|1998/99]] |[[AC Sparta Praha (ženy)|AC Sparta Praha]] |DFC Praha |Otrokovice |- |[[1. česká futbalová liga žien 1999/2000|1999/00]] |[[AC Sparta Praha (ženy)|AC Sparta Praha]] |SK Slavia Praha |Otrokovice |- |[[1. česká futbalová liga žien 2000/2001|2000/01]] |[[AC Sparta Praha (ženy)|AC Sparta Praha]] |Otrokovice |DFC Praha |- |[[1. česká futbalová liga žien 2001/2002|2001/02]] |[[AC Sparta Praha (ženy)|AC Sparta Praha]] | | |- |[[1. česká futbalová liga žien 2002/2003|2002/03]] |[[SK Slavia Praha (ženy)|SK Slavia Praha]] | | |- |[[1. česká futbalová liga žien 2003/2004|2003/04]] |[[SK Slavia Praha (ženy)|SK Slavia Praha]] |[[AC Sparta Praha (ženy)|AC Sparta Praha]] |Hradec Kralove |- |[[1. česká futbalová liga žien 2004/2005|2004/05]] |[[AC Sparta Praha (ženy)|AC Sparta Praha]] |[[SK Slavia Praha (ženy)|SK Slavia Praha]] |Hradec Kralove |- |[[1. česká futbalová liga žien 2005/2006|2005/06]] |[[AC Sparta Praha (ženy)|AC Sparta Praha]] |[[SK Slavia Praha (ženy)|SK Slavia Praha]] |Otrokovice |- |[[1. česká futbalová liga žien 2006/2007|2006/07]] |[[AC Sparta Praha (ženy)|AC Sparta Praha]] |[[SK Slavia Praha (ženy)|SK Slavia Praha]] |[[1. FC Slovácko (ženy)|1. FC Slovácko]] |- |[[1. česká futbalová liga žien 2007/2008|2007/08]] |[[AC Sparta Praha (ženy)|AC Sparta Praha]] |[[SK Slavia Praha (ženy)|SK Slavia Praha]] |[[1. FC Slovácko (ženy)|1. FC Slovácko]] |- |[[1. česká futbalová liga žien 2008/2009|2008/09]] |[[AC Sparta Praha (ženy)|AC Sparta Praha]] |[[SK Slavia Praha (ženy)|SK Slavia Praha]] |[[1. FC Slovácko (ženy)|1. FC Slovácko]] |- |[[1. česká futbalová liga žien 2009/2010|2009/10]] |[[AC Sparta Praha (ženy)|AC Sparta Praha]] |[[SK Slavia Praha (ženy)|SK Slavia Praha]] |[[1. FC Slovácko (ženy)|1. FC Slovácko]] |- |[[1. česká futbalová liga žien 2010/2011|2010/11]] |[[AC Sparta Praha (ženy)|AC Sparta Praha]] |[[SK Slavia Praha (ženy)|SK Slavia Praha]] |[[1. FC Slovácko (ženy)|1. FC Slovácko]] |- |[[1. česká futbalová liga žien 2011/2012|2011/12]] |[[AC Sparta Praha (ženy)|AC Sparta Praha]] |[[SK Slavia Praha (ženy)|SK Slavia Praha]] |[[1. FC Slovácko (ženy)|1. FC Slovácko]] |- |[[1. česká futbalová liga žien 2012/2013|2012/13]] |[[AC Sparta Praha (ženy)|AC Sparta Praha]] |[[SK Slavia Praha (ženy)|SK Slavia Praha]] |Viktoria Plzeň |- |[[1. česká futbalová liga žien 2013/2014|2013/14]] |[[SK Slavia Praha (ženy)|SK Slavia Praha]] |[[AC Sparta Praha (ženy)|AC Sparta Praha]] |FK Bohemians Praha |- |[[1. česká futbalová liga žien 2014/2015|2014/15]] |[[SK Slavia Praha (ženy)|SK Slavia Praha]] |[[AC Sparta Praha (ženy)|AC Sparta Praha]] |[[1. FC Slovácko (ženy)|1. FC Slovácko]] |- |[[1. česká futbalová liga žien 2015/2016|2015/16]] |[[SK Slavia Praha (ženy)|SK Slavia Praha]] |[[AC Sparta Praha (ženy)|AC Sparta Praha]] |[[1. FC Slovácko (ženy)|1. FC Slovácko]] |- |[[1. česká futbalová liga žien 2016/2017|2016/17]] |[[SK Slavia Praha (ženy)|SK Slavia Praha]] |[[AC Sparta Praha (ženy)|AC Sparta Praha]] |[[1. FC Slovácko (ženy)|1. FC Slovácko]] |- |[[1. česká futbalová liga žien 2017/2018|2017/18]] |[[AC Sparta Praha (ženy)|AC Sparta Praha]]<ref>{{Citácia periodika|titul=Ženy Sparty zvládly poslední krok a slaví mistrovský titul {{!}} FOTBAL.CZ|url=https://www.fotbal.cz/zeny/zeny-sparty-zvladly-posledni-krok-a-slavi-mistrovsky-titul/a7924|periodikum=Fotbal.cz|dátum prístupu=2026-05-18|jazyk=cs-CZ|priezvisko=eSports.cz, s.r.o. - www.esportsmedia.cz}}</ref> |[[SK Slavia Praha (ženy)|SK Slavia Praha]] |[[1. FC Slovácko (ženy)|1. FC Slovácko]] |- |[[1. česká futbalová liga žien 2018/2019|2018/19]] |[[AC Sparta Praha (ženy)|AC Sparta Praha]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sparťanky získaly mistrovský titul | url = https://sparta.cz/cs/novinky/35338-spartanky-ziskaly-mistrovsky-titul | vydavateľ = sparta.cz | dátum prístupu = 2026-05-18 | jazyk = cs}}</ref> |[[SK Slavia Praha (ženy)|SK Slavia Praha]] |FC Slovan Liberec |- |[[1. česká futbalová liga žien 2019/2020|2019/20]] |[[SK Slavia Praha (ženy)|SK Slavia Praha]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slávistky jsou mistryně ligy! | url = https://slavistickenoviny.cz/clanek/13501-Slavistky-jsou-mistryne-ligy | vydavateľ = slavistickenoviny.cz | dátum prístupu = 2026-05-18}}</ref> |[[AC Sparta Praha (ženy)|AC Sparta Praha]] |FC Viktoria Plzeň |- |[[1. česká futbalová liga žien 2020/2021|2020/21]] |[[AC Sparta Praha (ženy)|AC Sparta Praha]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sparta mistrem 1. ligy žen | url = https://sparta.cz/cs/novinky/38119-sparta-mistrem-1-ligy-zen | vydavateľ = sparta.cz | dátum prístupu = 2026-05-18 | jazyk = cs}}</ref> |[[SK Slavia Praha (ženy)|SK Slavia Praha]] |[[1. FC Slovácko (ženy)|1. FC Slovácko]] |- |[[1. česká futbalová liga žien 2021/2022|2021/22]] |[[SK Slavia Praha (ženy)|SK Slavia Praha]]<ref>{{Citácia periodika|titul=Slávistky si výhrou na Slovácku zajistily titul {{!}} FOTBAL.CZ|url=https://www.fotbal.cz/zeny/slavistky-si-vyhrou-na-slovacku-zajistily-titul/a16240|periodikum=Fotbal.cz|dátum prístupu=2026-05-18|jazyk=cs-CZ|priezvisko=eSports.cz, s.r.o. - www.esportsmedia.cz}}</ref> |[[AC Sparta Praha (ženy)|AC Sparta Praha]] |[[1. FC Slovácko (ženy)|1. FC Slovácko]] |- |[[1. česká futbalová liga žien 2022/2023|2022/23]] |[[SK Slavia Praha (ženy)|SK Slavia Praha]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slávistky obhájily titul v ženské lize, Spartě utekly v nadstavbě | url = https://isport.blesk.cz/clanek/fotbal/431184/slavistky-obhajily-titul-v-zenske-lize-sparte-utekly-v-nadstavbe.html | vydavateľ = iSport.cz | dátum vydania = 2023-05-07 | dátum prístupu = 2026-05-18 | jazyk = cs | meno = CZECH NEWS CENTER a | priezvisko = s}}</ref> |[[AC Sparta Praha (ženy)|AC Sparta Praha]] |[[1. FC Slovácko (ženy)|1. FC Slovácko]] |- |[[1. česká futbalová liga žien 2023/2024|2023/24]] |[[SK Slavia Praha (ženy)|SK Slavia Praha]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slavia si pojistila titul. Fotbalistky mají před Spartou nedostižný náskok - Sport.cz | url = https://www.sport.cz/clanek/fotbal-slavia-si-pojistila-titul-fotbalistky-maji-pred-spartou-nedostizny-naskok-5027634 | vydavateľ = www.sport.cz | dátum vydania = 2024-05-04 | dátum prístupu = 2026-05-18 | jazyk = cs}}</ref> |[[AC Sparta Praha (ženy)|AC Sparta Praha]] |[[1. FC Slovácko (ženy)|1. FC Slovácko]] |- |[[1. česká futbalová liga žien 2024/2025|2024/25]] |[[SK Slavia Praha (ženy)|SK Slavia Praha]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Fotbalistky Slavie zničily Spartu a mají titul. V Edenu padl divácký rekord | url = https://www.idnes.cz/fotbal/zensky-fotbal/derby-zen-slavia-sparta-derby-mistrovsky-titul.A250517_134733_zensky-fotbal_malu | vydavateľ = iDNES.cz | dátum vydania = 2025-05-17 | dátum prístupu = 2026-05-18}}</ref> |[[AC Sparta Praha (ženy)|AC Sparta Praha]] |[[1. FC Slovácko (ženy)|1. FC Slovácko]] |- |[[1. česká futbalová liga žien 2025/2026|2025/26]] |[[AC Sparta Praha (ženy)|AC Sparta Praha]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mistryně ligy! Fotbalistky Sparty porazily Slavii, po pěti letech slaví český titul | url = https://www.idnes.cz/fotbal/zensky-fotbal/sparta-slavia-derby-titul-ceska-liga.A260516_060559_zensky-fotbal_malu | vydavateľ = iDNES.cz | dátum vydania = 2026-05-16 | dátum prístupu = 2026-05-18}}</ref> |[[SK Slavia Praha (ženy)|SK Slavia Praha]] | |} Zdroj.<ref name=":0" /> == Zoznam víťazov == {| class="wikitable" |+ !Tím !Počet titulov !Roky |- |[[AC Sparta Praha (ženy)|AC Sparta Praha]] |22 |[[1. česká futbalová liga žien 1993/1994|1993/94]], [[1. česká futbalová liga žien 1994/1995|1994/95]], [[1. česká futbalová liga žien 1995/1996|1995/96]], [[1. česká futbalová liga žien 1996/1997|1996/97]], [[1. česká futbalová liga žien 1997/1998|1997/98]], [[1. česká futbalová liga žien 1998/1999|1998/99]], [[1. česká futbalová liga žien 1999/2000|1999/00]], [[1. česká futbalová liga žien 2000/2001|2000/01]], [[1. česká futbalová liga žien 2001/2002|2001/02]], [[1. česká futbalová liga žien 2004/2005|2004/05]], [[1. česká futbalová liga žien 2005/2006|2005/06]], [[1. česká futbalová liga žien 2006/2007|2006/07]], [[1. česká futbalová liga žien 2007/2008|2007/08]], [[1. česká futbalová liga žien 2008/2009|2008/09]], [[1. česká futbalová liga žien 2009/2010|2009/10]], [[1. česká futbalová liga žien 2010/2011|2010/11]], [[1. česká futbalová liga žien 2011/2012|2011/12]], [[1. česká futbalová liga žien 2012/2013|2012/13]], [[1. česká futbalová liga žien 2017/2018|2017/18]], [[1. česká futbalová liga žien 2018/2019|2018/19]], [[1. česká futbalová liga žien 2020/2021|2020/21]], [[1. česká futbalová liga žien 2025/2026|2025/26]] |- |[[SK Slavia Praha (ženy)|SK Slavia Praha]] |11 |[[1. česká futbalová liga žien 2002/2003|2002/03]], [[1. česká futbalová liga žien 2003/2004|2003/04]], [[1. česká futbalová liga žien 2013/2014|2013/14]], [[1. česká futbalová liga žien 2014/2015|2014/15]], [[1. česká futbalová liga žien 2015/2016|2015/16]], [[1. česká futbalová liga žien 2016/2017|2016/17]], [[1. česká futbalová liga žien 2019/2020|2019/20]], [[1. česká futbalová liga žien 2021/2022|2021/22]], [[1. česká futbalová liga žien 2022/2023|2022/23]], [[1. česká futbalová liga žien 2023/2024|2023/24]], [[1. česká futbalová liga žien 2024/2025|2024/25]] |} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|cs|1. česká fotbalová liga žen|25225401}} {{Ligy žien UEFA}} [[Kategória:Futbal v Česku]] [[Kategória:Najvyššie národné futbalové súťaže]] [[Kategória:Futbalové súťaže v Európe]] [[Kategória:Ženské futbalové súťaže]] 38v4szlyo33diem9cjbby0yqqxantnz 0 741837 8215785 8150835 2026-05-18T06:17:30Z Lekvarnička 262477 8215785 wikitext text/x-wiki {{Infobox futbalová liga | krajina = [[Taliansko]] | vznik = 1968 | nižšia liga = [[Serie B Femminile]] | kvalifikácie = [[Liga majstrov žien UEFA|Liga majsteriek]]<br/>[[Európsky pohár žien UEFA]] | počet klubov = 12 | poháre = Coppa Italia<br/>Supercoppa Italiana<br/>Serie A Women's Cup | najviac víťazstiev = [[ASD Women Torres Calcio|Torres]] (7 titulov) | posledný víťaz = [[AS Rím (ženy)|AS Rím]] (3. titul) | webstránka = {{URL|https://www.figc.it/it/serie-a-women}} }} '''Serie A''' (podľa sponzora '''Serie A Women Athora''') je najvyššia [[Taliansko|talianska]] ženská futbalová liga. == Formát == Počas sezóny sa hrajú dva fázy. V základnej časti sa hrá systémom každý s každým, jeden zápas doma a jeden vonku. 5 najlepších tímov po základnej časti postupuje do skupiny o titul a 5 ďalších tímov do skupiny o zotrvanie. V ďalšej časti hrá každý tím s každým vo skupine dva zápasy, jeden doma a jeden vonku. Výsledky zo základnej časti a nadstavbovej časti sa zrátavajú. Víťazný tím a tím na druhom mieste skupiny o titul sa kvalifikujú do [[Liga majstrov žien UEFA|Ligy Majsteriek]]. Posledný tím v skupine o zotrvanie zostupuje do [[Serie B Femminile]] a predposledný hrá baráž s druhým tímom [[Serie B Femminile|Serie B]]. == Zoznam víťazných tímov == Zoznam majsteriek podľa rokov zahŕňa aj tímy, ktoré vyhrali súťaže, ktoré patrili pod inej asociácie, predtým ako súťaž začala organizovať Talianska futbalová asociácie (FIGC). {| class="wikitable" |+ !{{Tooltip|Ro.|Ročník}} !Sezóna !1. miesto |- | rowspan="2" |1. |1968 (FICF) |Genova |- |1968 (UISP) |Bologna |- | rowspan="2" |2. |1969 (FICF) |ACF Roma |- |1969 (UISP) |Bologna |- | rowspan="2" |3. |1970 (FFIGC) |Gommagomma |- |1970 (FICF) |Real Torino |- | rowspan="2" |4. |1971 (FFIGC) |Piacenza |- |1971 (FICF) |Real Juventus |- |5. |1972 (FFIUAGC) |Gamma 3 Padova |- | rowspan="2" |6. |1973 (FFIUGC) |Gamma 3 Padova |- |1973 (FICF) |Milano |- |7. |1974 (FFIUGC) |Falchi Astro Montecatini |- |8. |1975 (FIGCF) |USF Milan |- |9. |1976 (FIGCF) |Valdobbiadene |- |10. |1977 (FIGCF) |Diadora Valdobbiadene |- |11. |1978 (FIGCF) |Jolly Catania |- |12. |1979 (FIGCF) |Lazio CF Lubiam |- |13. |1980 (FIGCF) |Lazio CF Lubiam |- |14. |1981 (FIGCF) |Alaska Lecce |- |15. |1982 (FIGCF) |Alaska Lecce |- |16. |1983 (FIGCF) |Alaska Lecce |- |17. |1984 (FIGCF) |Alaska Trani 80 |- |18. |1985 (FIGCF) |Sanitas Trani 80 |- |19. |1985/1986 (FIGCF) |Despar Trani 80 |- |20. |1986/1987 |Lazio CF |- |21. |1987/1988 |Lazio CF |- |22. |1988/1989 |Giugliano |- |23. |1989/1990 |Reggiana Refrattari Zambelli |- |24. |1990/1991 |Reggiana Refrattari Zambelli |- |25. |1991/1992 |Milan 82 Salvarani |- |26. |1992/1993 |Reggiana Refrattari Zambelli |- |27. |1993/1994 |[[Torres Calcio (ženy)|Torres Fo.S.]] |- |28. |1994/1995 |Agliana |- |29. |1995/1996 |Verona Gunther |- |30. |1996/1997 |Modena |- |31. |1997/1998 |Modena |- |32. |1998/1999 |ACF Milan |- |33. |1999/2000 |[[Torres Calcio (ženy)|Torres Fo.S.]] |- |34. |2000/2001 |Torres Fo.S. |- |35. |2001/2002 |Ruco Line Lazio |- |36. |2002/2003 |Foroni Verona |- |37. |2003/2004 |Foroni Verona |- |38. |2004/2005 |Bardolino Verona |- |39. |2005/2006 |Fiammamonza |- |40. |2006/2007 |Bardolino Verona |- |41. |2007/2008 |Bardolino Verona |- |42. |2008/2009 |Bardolino Verona |- |43. |2009/2010 |[[Torres Calcio (ženy)|Torres]] |- |44. |2010/2011 |Torres |- |45. |2011/2012 |Torres |- |46. |2012/2013 |Torres |- |47. |2013/2014 |Brescia |- |48. |2014/2015 |AGSM Verona |- |49. |2015/2016 |Brescia |- |50. |2016/2017 |Fiorentina |- |51. |2017/2018 |[[Juventus FC (ženy)|Juventus]] |- |52. |2018/2019 |[[Juventus FC (ženy)|Juventus]] |- |53. |2019/2020 |[[Juventus FC (ženy)|Juventus]] |- |54. |2020/2021 |[[Juventus FC (ženy)|Juventus]] |- |55. |2021/2022 |[[Juventus FC (ženy)|Juventus]] |- |56. |2022/2023 |[[AS Rím (ženy)|AS Rím]] |- |57. |2023/2024 |[[AS Rím (ženy)|AS Rím]] |- |58. |2024/2025 |[[Juventus FC (ženy)|Juventus]] |- |59. |2025/2026 |[[AS Rím (ženy)|AS Rím]] |} Zdroj.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Italy - List of Women's Champions | url = https://www.rsssf.org/tablesi/italwomchamp.html | vydavateľ = www.rsssf.org | dátum prístupu = 2025-12-23}}</ref> == Zoznam víťazov == {| class="wikitable" |+ !Tím !Počet titulov !Roky |- |[[Torres Calcio (ženy)|Torres]] |7 |1993/94, 1999/2000, 2000/01, 2009/10, 2010/11, 2011/12, 2012/13 |- |[[Juventus FC (ženy)|Juventus]] |6 |2017/18, 2018/19, 2019/20, 2020/21, 2021/22, 2024/25 |- |Lazio CF | rowspan="2" |5 |1979, 1980, 1986–87, 1987–88, 2001–02 |- |Verona Women |2004/05, 2006/07, 2007/08, 2008/09, 2014/15 |- |ACF Milan | rowspan="1" |4 |1970 (FFIGC), 1973 (FICF), 1975, 1998/99 |- |Alaska Lecce | rowspan="4" |3 |1981, 1982, 1983 |- |Trani 80 |1984, 1985, 1985–86 |- |Reggiana |1989/90, 1990/91, 1992/93 |- |[[AS Rím (ženy)|AS Rím]] |2022/23, 2023/24,2025/26 |- |Bologna | rowspan="6" |2 |1968 (UISP), 1969 (UISP) |- |Gamma 3 Padova |1972, 1973 |- |Diadora Valdobbiadene |1976, 1977 |- |Modena |1996/97, 1997/98 |- |Foroni Verona |2002/03, 2003/04 |- |Brescia |2013/14, 2015/16 |- |Genova | rowspan="13" |1 |1968 (FICF) |- |Roma CF |1969 (FICF) |- |Real Torino |1970 (FICF) |- |Brevetti Gabbiani Piacenza |1971 (FFIGC) |- |Real Juventus |1971 (FICF) |- |Falchi Astro Montecatini |1974 |- |Jolly Catania |1978 |- |Campania G.B. Giugliano |1988/89 |- |Milan 82 Salvarani |1991/92 |- |Agliana |1994/95 |- |Verona Gunther |1995/96 |- |Fiammamonza |2005/06 |- |Fiorentina |2016/17 |} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|en|Serie A Femminile|1328718755}} {{Ligy žien UEFA}} [[Kategória:Talianske futbalové súťaže]] [[Kategória:Najvyššie národné futbalové súťaže]] [[Kategória:Futbalové súťaže v Európe]] [[Kategória:Ženské futbalové súťaže]] mzbuh5zjgjmhdc1n4fsrqis9oz0146s 0 742123 8215393 8211158 2026-05-17T12:02:57Z LoverofBattle12 246706 Odstránenie statusu ,, stránka neexistuje" pri pojme ,, Kozácky hetmanát" zavedením prepojenia už na založený článok. 8215393 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka|konflikt=Rusko-poľská vojna (1654 – 1667)|súčasť=[[Rusko-poľská vojna|Rusko-poľskej vojny]]|obrázok=Jan Chryzostom Pasek pod Lachowiczami.JPG|text k obr=Bitka pri Ljachavičy z roku [[1660]] na maľbe od Juliusza Kossaka.|dátum=[[1654]]{{--}}[[1667]]|miesto=východná Európa|výsledok=vojenské víťazstvo ruských armád koniec vojenských expanzií Poľsko-litovského kráľovstva smerom na ruské územie|protivník1=[[Ruské cárstvo]]<br/>[[Kozácky hetmanát]]|protivník2=[[Republika oboch národov]]<br/>[[Krymský chanát]]<br/>[[Pruské vojvodstvo]]}} '''Rusko-poľská vojna v rokoch 1654 až 1667''' bol ozbrojený konflikt v rokoch [[1654]] až [[1667]] medzi [[Ruské cárstvo|Ruským cárstvom]] na jednej strane a [[Republika oboch národov|Poľsko-litovským kráľovstvom]] na strane druhej v oblasti terajšej [[Ukrajina|Ukrajiny]]. Vojna vypukla v dôsledku prevzatia kozáckej Ukrajiny pod ruskú vládu. [[Ruské cárstvo]] a jeho vojská sa tým v bojových situáciách dostali do značnej ofenzívy. Vojna poznačila predovšetkým ukrajinské, bieloruské a litovské oblasti [[Republika oboch národov|Poľsko-litovského kráľovstva]] a viedla napokon k rozdeleniu územia terajšej [[Ukrajina|Ukrajiny]] medzi vládu [[Republika oboch národov|Poľska]] a [[Ruské cárstvo|Ruska]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=ŘEZNÍK|meno=Miloš|titul=Dějiny Polska v datech|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství Libri|miesto=Praha|rok=2010|isbn=978-80-7277-408-1|strany=148}}</ref> == Od dohody k predohre pohromy == ''Bližšie informácie v hlavnom článku: [[Perejaslavská dohoda]]'' Dňa [[18. január|18. januára]] roku [[1654]] došlo k uzavretiu [[Perejaslavská dohoda|Perejaslavskej dohody]] medzi [[Kozáci|kozákmi]] a [[Ruské cárstvo|Ruským cárstvom]]. Išlo o doslovný vrchol kozácko-ruského zbližovania na diplomatickom poli. Kozácka rada v rokovaniach s ruským posolstvom rozhodla prijala uznesenie o územnom poddaní sa [[Ukrajina|Ukrajiny]] voči [[Ruské cárstvo|Rusku]], čím vyhlásila odtrhnutie od [[Republika oboch národov|Poľsko-litovského kráľovstva]]. Napriek prvotným sľubom odmietla cárska diplomacia rešpektovať kozácke privilégia, čím dohoda viedla napokon k vypuknutiu ďalšej poľsko-ruskej vojny. == Vzplanutie vojnového plameňa == V máji roku [[1654]] došlo k vojenskému útoku cárskej armády smerom do litovských dŕžav. Tento útok znamenal začiatok vojenských operácii, ktorým vydláždil cestu do ďalšej vojny medzi [[Republika oboch národov|Poľsko-litovským kráľovstvom]] a [[Ruské cárstvo|Ruským cárstvom]]. V období do jesene roku [[1654]] sa podarilo cárskym armádam obsadiť rad miest ale aj pevností na východe. Dňa [[12. júl|12. júla]] roku [[1654]] došlo k vojenskému stretu pri [[Šklov|Šklove]]. Skončil sa vojenským víťazstvom oddielov litovského hajtmana Janusza Radziwilla nad tými ruskými. To však znamenalo iba slabý protiúder voči cárskym vojskám. Dňa [[3. október|3. októbra]] roku [[1654]] obsadilo cárske vojsko pevnosť [[Smolensk]]. Nasledovalo vojenské obľahnutie a dobytie mesta [[Vicebsk|Vitebsk]] a Polock. Krátko po prvej vojenskej bitke, presnejšie dňa [[20. júl|20. júla]] roku [[1654]], sa Krymský chanát pod tlakom rastúcej moci [[Ruské cárstvo|Ruského cárstva]] na juhovýchode [[Ukrajina|Ukrajiny]] rozhodol pre odklon pre podporu kozákov, čím uzavrel spojeneckú dohodu s cárskou diplomaciou. == Obrat == V dňoch [[29. január|29. januára]] až [[1. február|1. februára]] roku [[1654]] sa odohrala vojenská bitka pri Ochmatove. Poľskí husári v spojenectve s tatárskymi oddielmi na čele s hajtmanmi Stanislawom Rewerom Potockým a Stanislawom Lanckoronskym zvíťazilo nad rusko-kozáckou presilou na čele s hajtmanom [[Bohdan Chmeľnyckyj|Bohdanom Chmeľnyckým]] a ruskými vojvodcami Vasilijom Šeremeťjevom a Valilijom Buturlinom. Pre tuhú zimu sa vojenské operácie napokon zastavili a poľskí husári sa tak stiahli smerom k mestu [[Ľvov]]. == Krátke ticho zbraniam == Nové boje sa otvorene rozhoreli začiatkom jesene roku [[1655]]. Dňa [[29. september|29. septembra]] roku [[1655]] cárska a kozácka armáda porazila poľských husárov pod velením Stanislawa Rewera Potockého pri Gródku Jagiellonskom (Horodok, [[Ukrajina]]) v blízkosti mesta [[Ľvov]]. Tým došlo k vytvoreniu cesty pre nové dobýjanie. Cársko-kozáckym spojencom sa podarilo vypáliť [[Lublin]] a obliehať [[Ľvov]]. Dňa [[3. november|3. novembra]] roku [[1655]] došlo k uzavretiu poľsko-ruského prímeria. Podľa neho [[Ruské cárstvo]] dočasne rezignovalo pre územné zisky. Práve tento akt znamenal spoločný boj proti armádam [[Švédske impérium|Švédskeho impéria]] v čase [[Druhá severská vojna|Druhej severskej vojny]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=ŘEZNÍK|meno=Miloš|titul=Dějiny Polska v datech|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství Libri|miesto=Praha|rok=2010|isbn=978-80-7277-408-1|strany=148 - 152}}</ref> == Kompromis bez úspechu == Po skone kozáckeho hajtmana [[Bohdan Chmeľnyckyj|Bohdana Chmeľnyckého]] roku [[1657]] uzavrel jeho nástupca menom Ivan Vyhovskyj dohodu v Hadači. Jej podmienky znamenali to, že práve tri vojvodstvá, presnejšie Kyjevské, Černihivské a Braclavské, budú spojené do ruského kniežatstva, ktoré bude mať autonómnu správu na čele s vlastným hajtmanom a samostatnou cirkevnou provinciou. Metropolita kyjevský a štyria biskupi by boli členmi senátu. Ďalej platilo, že by práve kozácka staršina získala šľachtické privilégia, čím by bola spokojná vo svojich požiadavkách. Poľský štát by mal teda tvoriť úniu nie dvoch, ale troch základných celkov. Podmienky dohody v Hadači však pobúrili a znepokojili [[Kozáci|kozácke masy]] a [[Ukrajinci|ukrajinský ľud]]. Došlo k vypuknutiu ozbrojeného povstania, ktoré podporilo vojensky [[Ruské cárstvo]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=MELICHAR|meno=Václav et al|titul=Dějiny Polska|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství Svoboda|miesto=Praha|rok=1975|strany=155 - 156}}</ref> == Ďalší boj == Roku [[1659]] došlo k prerušeniu poľsko-ruského prímeria. Zároveň začalo obdobie nových bojových akcií medzi poľskými husármi a cárskymi oddielmi na území [[Ukrajina|Ukrajiny]]. Dňa [[25. jún|25. júna]] roku [[1660]] sa odohrala vojenská bitka pri Polanke. Skončila sa vojenským víťazstvom poľsko-litovských oddielov na čele so Stefanom Czarnieckým a Pawlom Janom Sapiehou nad ruským vojskom pod velením Ivana Chovanského. Po niekoľkých mesiacoch, presnejšie dňa [[7. október|7. októbra]] roku [[1660]] došlo k bitke pri Slobodšči na území [[Ukrajina|Ukrajiny]]. Víťazom boli poľsko-litovské oddiely vedené hajtmanom Jerzym Sebastianom Lubomirskym nad kozáckym vojskom Juryja Chmeľnyckého. Napokon dňa [[3. november|3. novembra]] roku [[1660]] kapitulovala ruská armáda na čele s Vasilijom Šeremeťjevom v pevnosti Čudniv a to pred poľsko-litovským vojskom, ktoré viedol Jerzy Sebastian Lubomirski.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=ŘEZNÍK|meno=Miloš|titul=Dějiny Polska v datech|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství Libri|miesto=Praha|rok=2010|isbn=978-80-7277-408-1|strany=154}}</ref> == Záver vojny a epilóg poľských expanzií do Ruska == ''Bližšie informácie v hlavnom článku: [[Andrusovské prímerie]]'' Dňa [[30. január|30. januára]] roku [[1667]] došlo k uzavretiu prímeria medzi poľsko-litovskou diplomaciou na jednej strane a cárskou na strane druhej v meste Andrusov na území [[Smolenská oblasť|Smolenskej oblasti]]<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=ŘEZNÍK|meno=Miloš|titul=Dějiny Polska v datech|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství Libri|miesto=Praha|rok=2010|isbn=978-80-7277-408-1|strany=156}}</ref>. Prímerie, ktoré bolo presne stanovené na 13, 5 roka, považovali obidve diplomatické strany za dočasný kompromis.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=MELICHAR|meno=Václav et al|titul=Dějiny Polska|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství Svoboda|miesto=Praha|rok=1975|strany=156}}</ref> [[Ruské cárstvo]] si tak získalo pod svoju vládu rozsiahle oblasti na ľavom brehu rieky [[Dneper]] a zároveň pravobrežný [[Kyjev]]. Oblasť na pravom brehu rieky [[Dneper]] náležala [[Republika oboch národov|Poľsko-litovskému kráľovstvu]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=MELICHAR|meno=Václav et al|titul=Dějiny Polska|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství Svoboda|miesto=Praha|rok=1975|strany=156}}</ref> Podmienky prímeria síce jasne deklarovali to, že túto oblasť mohlo mať [[Ruské cárstvo]] iba dva roky, čo sa však nestalo, keďže ruský cár si však napokon toto územie už navždy ponechal. [[Ruské cárstvo]] mohlo mať pod vládou [[Smolenská oblasť|Smolenskú]], [[Černihivská oblasť|Černihovskú]] ale aj [[Severná oblasť|Severskú oblasť]]. Rozloha územia [[Republika oboch národov|Republiky oboch národov]] sa tak zmenšila z pôvodných 990 000 km² na 773 500 km².<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=KOSMAN|meno=Marceli|titul=Dějiny Polska|vydanie=1|vydavateľ=Univerzita Karlova v Praze - Nakladatelství Karolinum|miesto=Praha|rok=2011|isbn=978-80-246-1842-5|strany=158}}</ref> Došlo tak k výraznému diplomatickému útlmu [[Republika oboch národov|Poľsko-litovského kráľovstva]] na medzinárodnej politickej scéne. Andruvoské prímerie však najväčšmi poznačilo vývoj pre poľsko-ruské diplomatické vzťahy. Uzavrelo obdobie poľskej vojensko-územnej expanzie smerom do ruských krajín.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=MELICHAR|meno=Václav et al|titul=Dějiny Polska|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství Svoboda|miesto=Praha|rok=1975|strany=156}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * KOSMAN, Marceli. (2011). ''Dějiny Polska.'' Praha: Univerzita Karlova v Praze - Nakladatelství Karolinum. 978-80-246-1842-5. * MELICHAR, Václav et al. (1975). ''Dějiny Polska.'' Praha: Nakladatelství Svoboda. * ŘEZNÍK, Miloš. (2010). ''Dějiny Polska v datech''. Praha: Nakladatelství Libri. [[Špeciálne:BookSources/9788072774081|ISBN]] [[Špeciálne:BookSources/9788072774081|978-80-7277-408-1]]. * TEEPLE, Bliss John. (2004). ''Kronika svetových dejín''. Bratislava: Ikar, a.s. <nowiki>ISBN 80-551-0870-6</nowiki>. == Pozri aj == * [[Rusko-poľská vojna]] * [[Chmeľnyckého povstanie]] * [[Perejaslavská dohoda]] * [[Druhá severská vojna|Druhá severská vojna (1655 - 1660)]] * [[Andrusovské prímerie|Andrušovské prímerie]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == * ŘEZNÍK, Miloš. (2010). ''Dějiny Polska v datech''. Praha: Nakladatelství Libri. [[Špeciálne:BookSources/9788072774081|ISBN]] [[Špeciálne:BookSources/9788072774081|978-80-7277-408-1]]. [[Kategória:Vojny Poľska]] [[Kategória:Vojny Ruska]] [[Kategória:Vojny 17. storočia]] myqhn9i23s2z7a8791ikscq0iy71v7b 8215451 8215393 2026-05-17T13:00:37Z ~2026-29230-47 294915 Revízia [[Special:Diff/8215393|8215393]] používateľa [[Special:Contributions/LoverofBattle12|LoverofBattle12]] ([[User talk:LoverofBattle12|diskusia]]) bola vrátená 8215451 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka|konflikt=Rusko-poľská vojna|súčasť=[[Rusko-poľská vojna|Rusko-poľskej vojny]]|obrázok=Jan Chryzostom Pasek pod Lachowiczami.JPG|text k obr=Bitka pri Ljachavičy z roku [[1660]] na maľbe od Juliusza Kossaka.|dátum=[[1654]]{{--}}[[1667]]|miesto=východná Európa|výsledok=vojenské víťazstvo ruských armád koniec vojenských expanzií Poľsko-litovského kráľovstva smerom do Ruska|protivník1=[[Ruské cárstvo]]<br/>[[Kozácký hetmanát]]|protivník2=[[Republika oboch národov]]<br/>[[Krymský chanát]]<br/>[[Pruské vojvodstvo]]}} '''Rusko-poľská vojna v rokoch 1654 až 1667''' bol ozbrojený konflikt v rokoch [[1654]] až [[1667]] medzi [[Ruské cárstvo|Ruským cárstvom]] na jednej strane a [[Republika oboch národov|Poľsko-litovským kráľovstvom]] na strane druhej v oblasti terajšej [[Ukrajina|Ukrajiny]]. Vojna vypukla v dôsledku prevzatia kozáckej Ukrajiny pod ruskú vládu. [[Ruské cárstvo]] a jeho vojská sa tým v bojových situáciách dostali do značnej ofenzívy. Vojna poznačila predovšetkým ukrajinské, bieloruské a litovské oblasti [[Republika oboch národov|Poľsko-litovského kráľovstva]] a viedla napokon k rozdeleniu územia terajšej [[Ukrajina|Ukrajiny]] medzi vládu [[Republika oboch národov|Poľska]] a [[Ruské cárstvo|Ruska]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=ŘEZNÍK|meno=Miloš|titul=Dějiny Polska v datech|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství Libri|miesto=Praha|rok=2010|isbn=978-80-7277-408-1|strany=148}}</ref> == Od dohody k predohre pohromy == ''Bližšie informácie v hlavnom článku: [[Perejaslavská dohoda]]'' Dňa [[18. január|18. januára]] roku [[1654]] došlo k uzavretiu [[Perejaslavská dohoda|Perejaslavskej dohody]] medzi [[Kozáci|kozákmi]] a [[Ruské cárstvo|Ruským cárstvom]]. Išlo o doslovný vrchol kozácko-ruského zbližovania na diplomatickom poli. Kozácka rada v rokovaniach s ruským posolstvom rozhodla prijala uznesenie o územnom poddaní sa [[Ukrajina|Ukrajiny]] voči [[Ruské cárstvo|Rusku]], čím vyhlásila odtrhnutie od [[Republika oboch národov|Poľsko-litovského kráľovstva]]. Napriek prvotným sľubom odmietla cárska diplomacia rešpektovať kozácke privilégia, čím dohoda viedla napokon k vypuknutiu ďalšej poľsko-ruskej vojny. == Vzplanutie vojnového plameňa == V máji roku [[1654]] došlo k vojenskému útoku cárskej armády smerom do litovských dŕžav. Tento útok znamenal začiatok vojenských operácii, ktorým vydláždil cestu do ďalšej vojny medzi [[Republika oboch národov|Poľsko-litovským kráľovstvom]] a [[Ruské cárstvo|Ruským cárstvom]]. V období do jesene roku [[1654]] sa podarilo cárskym armádam obsadiť rad miest ale aj pevností na východe. Dňa [[12. júl|12. júla]] roku [[1654]] došlo k vojenskému stretu pri [[Šklov|Šklove]]. Skončil sa vojenským víťazstvom oddielov litovského hajtmana Janusza Radziwilla nad tými ruskými. To však znamenalo iba slabý protiúder voči cárskym vojskám. Dňa [[3. október|3. októbra]] roku [[1654]] obsadilo cárske vojsko pevnosť [[Smolensk]]. Nasledovalo vojenské obľahnutie a dobytie mesta [[Vicebsk|Vitebsk]] a Polock. Krátko po prvej vojenskej bitke, presnejšie dňa [[20. júl|20. júla]] roku [[1654]], sa Krymský chanát pod tlakom rastúcej moci [[Ruské cárstvo|Ruského cárstva]] na juhovýchode [[Ukrajina|Ukrajiny]] rozhodol pre odklon pre podporu kozákov, čím uzavrel spojeneckú dohodu s cárskou diplomaciou. == Obrat == V dňoch [[29. január|29. januára]] až [[1. február|1. februára]] roku [[1654]] sa odohrala vojenská bitka pri Ochmatove. Poľskí husári v spojenectve s tatárskymi oddielmi na čele s hajtmanmi Stanislawom Rewerom Potockým a Stanislawom Lanckoronskym zvíťazilo nad rusko-kozáckou presilou na čele s hajtmanom [[Bohdan Chmeľnyckyj|Bohdanom Chmeľnyckým]] a ruskými vojvodcami Vasilijom Šeremeťjevom a Valilijom Buturlinom. Pre tuhú zimu sa vojenské operácie napokon zastavili a poľskí husári sa tak stiahli smerom k mestu [[Ľvov]]. == Krátke ticho zbraniam == Nové boje sa otvorene rozhoreli začiatkom jesene roku [[1655]]. Dňa [[29. september|29. septembra]] roku [[1655]] cárska a kozácka armáda porazila poľských husárov pod velením Stanislawa Rewera Potockého pri Gródku Jagiellonskom (Horodok, [[Ukrajina]]) v blízkosti mesta [[Ľvov]]. Tým došlo k vytvoreniu cesty pre nové dobýjanie. Cársko-kozáckym spojencom sa podarilo vypáliť [[Lublin]] a obliehať [[Ľvov]]. Dňa [[3. november|3. novembra]] roku [[1655]] došlo k uzavretiu poľsko-ruského prímeria. Podľa neho [[Ruské cárstvo]] dočasne rezignovalo pre územné zisky. Práve tento akt znamenal spoločný boj proti armádam [[Švédske impérium|Švédskeho impéria]] v čase [[Druhá severská vojna|Druhej severskej vojny]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=ŘEZNÍK|meno=Miloš|titul=Dějiny Polska v datech|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství Libri|miesto=Praha|rok=2010|isbn=978-80-7277-408-1|strany=148 - 152}}</ref> == Kompromis bez úspechu == Po skone kozáckeho hajtmana [[Bohdan Chmeľnyckyj|Bohdana Chmeľnyckého]] roku [[1657]] uzavrel jeho nástupca menom Ivan Vyhovskyj dohodu v Hadači. Jej podmienky znamenali to, že práve tri vojvodstvá, presnejšie Kyjevské, Černihivské a Braclavské, budú spojené do ruského kniežatstva, ktoré bude mať autonómnu správu na čele s vlastným hajtmanom a samostatnou cirkevnou provinciou. Metropolita kyjevský a štyria biskupi by boli členmi senátu. Ďalej platilo, že by práve kozácka staršina získala šľachtické privilégia, čím by bola spokojná vo svojich požiadavkách. Poľský štát by mal teda tvoriť úniu nie dvoch, ale troch základných celkov. Podmienky dohody v Hadači však pobúrili a znepokojili [[Kozáci|kozácke masy]] a [[Ukrajinci|ukrajinský ľud]]. Došlo k vypuknutiu ozbrojeného povstania, ktoré podporilo vojensky [[Ruské cárstvo]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=MELICHAR|meno=Václav et al|titul=Dějiny Polska|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství Svoboda|miesto=Praha|rok=1975|strany=155 - 156}}</ref> == Ďalší boj == Roku [[1659]] došlo k prerušeniu poľsko-ruského prímeria. Zároveň začalo obdobie nových bojových akcií medzi poľskými husármi a cárskymi oddielmi na území [[Ukrajina|Ukrajiny]]. Dňa [[25. jún|25. júna]] roku [[1660]] sa odohrala vojenská bitka pri Polanke. Skončila sa vojenským víťazstvom poľsko-litovských oddielov na čele so Stefanom Czarnieckým a Pawlom Janom Sapiehou nad ruským vojskom pod velením Ivana Chovanského. Po niekoľkých mesiacoch, presnejšie dňa [[7. október|7. októbra]] roku [[1660]] došlo k bitke pri Slobodšči na území [[Ukrajina|Ukrajiny]]. Víťazom boli poľsko-litovské oddiely vedené hajtmanom Jerzym Sebastianom Lubomirskym nad kozáckym vojskom Juryja Chmeľnyckého. Napokon dňa [[3. november|3. novembra]] roku [[1660]] kapitulovala ruská armáda na čele s Vasilijom Šeremeťjevom v pevnosti Čudniv a to pred poľsko-litovským vojskom, ktoré viedol Jerzy Sebastian Lubomirski.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=ŘEZNÍK|meno=Miloš|titul=Dějiny Polska v datech|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství Libri|miesto=Praha|rok=2010|isbn=978-80-7277-408-1|strany=154}}</ref> == Záver vojny a epilóg poľských expanzií do Ruska == ''Bližšie informácie v hlavnom článku: [[Andrusovské prímerie]]'' Dňa [[30. január|30. januára]] roku [[1667]] došlo k uzavretiu prímeria medzi poľsko-litovskou diplomaciou na jednej strane a cárskou na strane druhej v meste Andrusov na území [[Smolenská oblasť|Smolenskej oblasti]]<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=ŘEZNÍK|meno=Miloš|titul=Dějiny Polska v datech|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství Libri|miesto=Praha|rok=2010|isbn=978-80-7277-408-1|strany=156}}</ref>. Prímerie, ktoré bolo presne stanovené na 13, 5 roka, považovali obidve diplomatické strany za dočasný kompromis.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=MELICHAR|meno=Václav et al|titul=Dějiny Polska|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství Svoboda|miesto=Praha|rok=1975|strany=156}}</ref> [[Ruské cárstvo]] si tak získalo pod svoju vládu rozsiahle oblasti na ľavom brehu rieky [[Dneper]] a zároveň pravobrežný [[Kyjev]]. Oblasť na pravom brehu rieky [[Dneper]] náležala [[Republika oboch národov|Poľsko-litovskému kráľovstvu]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=MELICHAR|meno=Václav et al|titul=Dějiny Polska|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství Svoboda|miesto=Praha|rok=1975|strany=156}}</ref> Podmienky prímeria síce jasne deklarovali to, že túto oblasť mohlo mať [[Ruské cárstvo]] iba dva roky, čo sa však nestalo, keďže ruský cár si však napokon toto územie už navždy ponechal. [[Ruské cárstvo]] mohlo mať pod vládou [[Smolenská oblasť|Smolenskú]], [[Černihivská oblasť|Černihovskú]] ale aj [[Severná oblasť|Severskú oblasť]]. Rozloha územia [[Republika oboch národov|Republiky oboch národov]] sa tak zmenšila z pôvodných 990 000 km² na 773 500 km².<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=KOSMAN|meno=Marceli|titul=Dějiny Polska|vydanie=1|vydavateľ=Univerzita Karlova v Praze - Nakladatelství Karolinum|miesto=Praha|rok=2011|isbn=978-80-246-1842-5|strany=158}}</ref> Došlo tak k výraznému diplomatickému útlmu [[Republika oboch národov|Poľsko-litovského kráľovstva]] na medzinárodnej politickej scéne. Andruvoské prímerie však najväčšmi poznačilo vývoj pre poľsko-ruské diplomatické vzťahy. Uzavrelo obdobie poľskej vojensko-územnej expanzie smerom do ruských krajín.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=MELICHAR|meno=Václav et al|titul=Dějiny Polska|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství Svoboda|miesto=Praha|rok=1975|strany=156}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * KOSMAN, Marceli. (2011). ''Dějiny Polska.'' Praha: Univerzita Karlova v Praze - Nakladatelství Karolinum. 978-80-246-1842-5. * MELICHAR, Václav et al. (1975). ''Dějiny Polska.'' Praha: Nakladatelství Svoboda. * ŘEZNÍK, Miloš. (2010). ''Dějiny Polska v datech''. Praha: Nakladatelství Libri. [[Špeciálne:BookSources/9788072774081|ISBN]] [[Špeciálne:BookSources/9788072774081|978-80-7277-408-1]]. * TEEPLE, Bliss John. (2004). ''Kronika svetových dejín''. Bratislava: Ikar, a.s. <nowiki>ISBN 80-551-0870-6</nowiki>. == Pozri aj == * [[Rusko-poľská vojna]] * [[Chmeľnyckého povstanie]] * [[Perejaslavská dohoda]] * [[Druhá severská vojna|Druhá severská vojna (1655 - 1660)]] * [[Andrusovské prímerie|Andrušovské prímerie]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == * ŘEZNÍK, Miloš. (2010). ''Dějiny Polska v datech''. Praha: Nakladatelství Libri. [[Špeciálne:BookSources/9788072774081|ISBN]] [[Špeciálne:BookSources/9788072774081|978-80-7277-408-1]]. [[Kategória:Vojny Poľska]] [[Kategória:Vojny Ruska]] [[Kategória:Vojny 17. storočia]] ri1hiai4qrpvw6blit0i3vqfrg3a3ku 8215452 8215451 2026-05-17T13:00:52Z ~2026-29230-47 294915 8215452 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka|konflikt=Rusko-poľská vojna|súčasť=[[Rusko-poľská vojna|Rusko-poľskej vojny]]|obrázok=Jan Chryzostom Pasek pod Lachowiczami.JPG|text k obr=Bitka pri Ljachavičy z roku [[1660]] na maľbe od Juliusza Kossaka.|dátum=[[1654]]{{--}}[[1667]]|miesto=východná Európa|výsledok=vojenské víťazstvo ruských armád, koniec vojenských expanzií Poľsko-litovského kráľovstva smerom do Ruska|protivník1=[[Ruské cárstvo]]<br/>[[Kozácký hetmanát]]|protivník2=[[Republika oboch národov]]<br/>[[Krymský chanát]]<br/>[[Pruské vojvodstvo]]}} '''Rusko-poľská vojna v rokoch 1654 až 1667''' bol ozbrojený konflikt v rokoch [[1654]] až [[1667]] medzi [[Ruské cárstvo|Ruským cárstvom]] na jednej strane a [[Republika oboch národov|Poľsko-litovským kráľovstvom]] na strane druhej v oblasti terajšej [[Ukrajina|Ukrajiny]]. Vojna vypukla v dôsledku prevzatia kozáckej Ukrajiny pod ruskú vládu. [[Ruské cárstvo]] a jeho vojská sa tým v bojových situáciách dostali do značnej ofenzívy. Vojna poznačila predovšetkým ukrajinské, bieloruské a litovské oblasti [[Republika oboch národov|Poľsko-litovského kráľovstva]] a viedla napokon k rozdeleniu územia terajšej [[Ukrajina|Ukrajiny]] medzi vládu [[Republika oboch národov|Poľska]] a [[Ruské cárstvo|Ruska]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=ŘEZNÍK|meno=Miloš|titul=Dějiny Polska v datech|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství Libri|miesto=Praha|rok=2010|isbn=978-80-7277-408-1|strany=148}}</ref> == Od dohody k predohre pohromy == ''Bližšie informácie v hlavnom článku: [[Perejaslavská dohoda]]'' Dňa [[18. január|18. januára]] roku [[1654]] došlo k uzavretiu [[Perejaslavská dohoda|Perejaslavskej dohody]] medzi [[Kozáci|kozákmi]] a [[Ruské cárstvo|Ruským cárstvom]]. Išlo o doslovný vrchol kozácko-ruského zbližovania na diplomatickom poli. Kozácka rada v rokovaniach s ruským posolstvom rozhodla prijala uznesenie o územnom poddaní sa [[Ukrajina|Ukrajiny]] voči [[Ruské cárstvo|Rusku]], čím vyhlásila odtrhnutie od [[Republika oboch národov|Poľsko-litovského kráľovstva]]. Napriek prvotným sľubom odmietla cárska diplomacia rešpektovať kozácke privilégia, čím dohoda viedla napokon k vypuknutiu ďalšej poľsko-ruskej vojny. == Vzplanutie vojnového plameňa == V máji roku [[1654]] došlo k vojenskému útoku cárskej armády smerom do litovských dŕžav. Tento útok znamenal začiatok vojenských operácii, ktorým vydláždil cestu do ďalšej vojny medzi [[Republika oboch národov|Poľsko-litovským kráľovstvom]] a [[Ruské cárstvo|Ruským cárstvom]]. V období do jesene roku [[1654]] sa podarilo cárskym armádam obsadiť rad miest ale aj pevností na východe. Dňa [[12. júl|12. júla]] roku [[1654]] došlo k vojenskému stretu pri [[Šklov|Šklove]]. Skončil sa vojenským víťazstvom oddielov litovského hajtmana Janusza Radziwilla nad tými ruskými. To však znamenalo iba slabý protiúder voči cárskym vojskám. Dňa [[3. október|3. októbra]] roku [[1654]] obsadilo cárske vojsko pevnosť [[Smolensk]]. Nasledovalo vojenské obľahnutie a dobytie mesta [[Vicebsk|Vitebsk]] a Polock. Krátko po prvej vojenskej bitke, presnejšie dňa [[20. júl|20. júla]] roku [[1654]], sa Krymský chanát pod tlakom rastúcej moci [[Ruské cárstvo|Ruského cárstva]] na juhovýchode [[Ukrajina|Ukrajiny]] rozhodol pre odklon pre podporu kozákov, čím uzavrel spojeneckú dohodu s cárskou diplomaciou. == Obrat == V dňoch [[29. január|29. januára]] až [[1. február|1. februára]] roku [[1654]] sa odohrala vojenská bitka pri Ochmatove. Poľskí husári v spojenectve s tatárskymi oddielmi na čele s hajtmanmi Stanislawom Rewerom Potockým a Stanislawom Lanckoronskym zvíťazilo nad rusko-kozáckou presilou na čele s hajtmanom [[Bohdan Chmeľnyckyj|Bohdanom Chmeľnyckým]] a ruskými vojvodcami Vasilijom Šeremeťjevom a Valilijom Buturlinom. Pre tuhú zimu sa vojenské operácie napokon zastavili a poľskí husári sa tak stiahli smerom k mestu [[Ľvov]]. == Krátke ticho zbraniam == Nové boje sa otvorene rozhoreli začiatkom jesene roku [[1655]]. Dňa [[29. september|29. septembra]] roku [[1655]] cárska a kozácka armáda porazila poľských husárov pod velením Stanislawa Rewera Potockého pri Gródku Jagiellonskom (Horodok, [[Ukrajina]]) v blízkosti mesta [[Ľvov]]. Tým došlo k vytvoreniu cesty pre nové dobýjanie. Cársko-kozáckym spojencom sa podarilo vypáliť [[Lublin]] a obliehať [[Ľvov]]. Dňa [[3. november|3. novembra]] roku [[1655]] došlo k uzavretiu poľsko-ruského prímeria. Podľa neho [[Ruské cárstvo]] dočasne rezignovalo pre územné zisky. Práve tento akt znamenal spoločný boj proti armádam [[Švédske impérium|Švédskeho impéria]] v čase [[Druhá severská vojna|Druhej severskej vojny]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=ŘEZNÍK|meno=Miloš|titul=Dějiny Polska v datech|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství Libri|miesto=Praha|rok=2010|isbn=978-80-7277-408-1|strany=148 - 152}}</ref> == Kompromis bez úspechu == Po skone kozáckeho hajtmana [[Bohdan Chmeľnyckyj|Bohdana Chmeľnyckého]] roku [[1657]] uzavrel jeho nástupca menom Ivan Vyhovskyj dohodu v Hadači. Jej podmienky znamenali to, že práve tri vojvodstvá, presnejšie Kyjevské, Černihivské a Braclavské, budú spojené do ruského kniežatstva, ktoré bude mať autonómnu správu na čele s vlastným hajtmanom a samostatnou cirkevnou provinciou. Metropolita kyjevský a štyria biskupi by boli členmi senátu. Ďalej platilo, že by práve kozácka staršina získala šľachtické privilégia, čím by bola spokojná vo svojich požiadavkách. Poľský štát by mal teda tvoriť úniu nie dvoch, ale troch základných celkov. Podmienky dohody v Hadači však pobúrili a znepokojili [[Kozáci|kozácke masy]] a [[Ukrajinci|ukrajinský ľud]]. Došlo k vypuknutiu ozbrojeného povstania, ktoré podporilo vojensky [[Ruské cárstvo]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=MELICHAR|meno=Václav et al|titul=Dějiny Polska|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství Svoboda|miesto=Praha|rok=1975|strany=155 - 156}}</ref> == Ďalší boj == Roku [[1659]] došlo k prerušeniu poľsko-ruského prímeria. Zároveň začalo obdobie nových bojových akcií medzi poľskými husármi a cárskymi oddielmi na území [[Ukrajina|Ukrajiny]]. Dňa [[25. jún|25. júna]] roku [[1660]] sa odohrala vojenská bitka pri Polanke. Skončila sa vojenským víťazstvom poľsko-litovských oddielov na čele so Stefanom Czarnieckým a Pawlom Janom Sapiehou nad ruským vojskom pod velením Ivana Chovanského. Po niekoľkých mesiacoch, presnejšie dňa [[7. október|7. októbra]] roku [[1660]] došlo k bitke pri Slobodšči na území [[Ukrajina|Ukrajiny]]. Víťazom boli poľsko-litovské oddiely vedené hajtmanom Jerzym Sebastianom Lubomirskym nad kozáckym vojskom Juryja Chmeľnyckého. Napokon dňa [[3. november|3. novembra]] roku [[1660]] kapitulovala ruská armáda na čele s Vasilijom Šeremeťjevom v pevnosti Čudniv a to pred poľsko-litovským vojskom, ktoré viedol Jerzy Sebastian Lubomirski.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=ŘEZNÍK|meno=Miloš|titul=Dějiny Polska v datech|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství Libri|miesto=Praha|rok=2010|isbn=978-80-7277-408-1|strany=154}}</ref> == Záver vojny a epilóg poľských expanzií do Ruska == ''Bližšie informácie v hlavnom článku: [[Andrusovské prímerie]]'' Dňa [[30. január|30. januára]] roku [[1667]] došlo k uzavretiu prímeria medzi poľsko-litovskou diplomaciou na jednej strane a cárskou na strane druhej v meste Andrusov na území [[Smolenská oblasť|Smolenskej oblasti]]<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=ŘEZNÍK|meno=Miloš|titul=Dějiny Polska v datech|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství Libri|miesto=Praha|rok=2010|isbn=978-80-7277-408-1|strany=156}}</ref>. Prímerie, ktoré bolo presne stanovené na 13, 5 roka, považovali obidve diplomatické strany za dočasný kompromis.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=MELICHAR|meno=Václav et al|titul=Dějiny Polska|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství Svoboda|miesto=Praha|rok=1975|strany=156}}</ref> [[Ruské cárstvo]] si tak získalo pod svoju vládu rozsiahle oblasti na ľavom brehu rieky [[Dneper]] a zároveň pravobrežný [[Kyjev]]. Oblasť na pravom brehu rieky [[Dneper]] náležala [[Republika oboch národov|Poľsko-litovskému kráľovstvu]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=MELICHAR|meno=Václav et al|titul=Dějiny Polska|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství Svoboda|miesto=Praha|rok=1975|strany=156}}</ref> Podmienky prímeria síce jasne deklarovali to, že túto oblasť mohlo mať [[Ruské cárstvo]] iba dva roky, čo sa však nestalo, keďže ruský cár si však napokon toto územie už navždy ponechal. [[Ruské cárstvo]] mohlo mať pod vládou [[Smolenská oblasť|Smolenskú]], [[Černihivská oblasť|Černihovskú]] ale aj [[Severná oblasť|Severskú oblasť]]. Rozloha územia [[Republika oboch národov|Republiky oboch národov]] sa tak zmenšila z pôvodných 990 000 km² na 773 500 km².<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=KOSMAN|meno=Marceli|titul=Dějiny Polska|vydanie=1|vydavateľ=Univerzita Karlova v Praze - Nakladatelství Karolinum|miesto=Praha|rok=2011|isbn=978-80-246-1842-5|strany=158}}</ref> Došlo tak k výraznému diplomatickému útlmu [[Republika oboch národov|Poľsko-litovského kráľovstva]] na medzinárodnej politickej scéne. Andruvoské prímerie však najväčšmi poznačilo vývoj pre poľsko-ruské diplomatické vzťahy. Uzavrelo obdobie poľskej vojensko-územnej expanzie smerom do ruských krajín.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=MELICHAR|meno=Václav et al|titul=Dějiny Polska|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství Svoboda|miesto=Praha|rok=1975|strany=156}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * KOSMAN, Marceli. (2011). ''Dějiny Polska.'' Praha: Univerzita Karlova v Praze - Nakladatelství Karolinum. 978-80-246-1842-5. * MELICHAR, Václav et al. (1975). ''Dějiny Polska.'' Praha: Nakladatelství Svoboda. * ŘEZNÍK, Miloš. (2010). ''Dějiny Polska v datech''. Praha: Nakladatelství Libri. [[Špeciálne:BookSources/9788072774081|ISBN]] [[Špeciálne:BookSources/9788072774081|978-80-7277-408-1]]. * TEEPLE, Bliss John. (2004). ''Kronika svetových dejín''. Bratislava: Ikar, a.s. <nowiki>ISBN 80-551-0870-6</nowiki>. == Pozri aj == * [[Rusko-poľská vojna]] * [[Chmeľnyckého povstanie]] * [[Perejaslavská dohoda]] * [[Druhá severská vojna|Druhá severská vojna (1655 - 1660)]] * [[Andrusovské prímerie|Andrušovské prímerie]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == * ŘEZNÍK, Miloš. (2010). ''Dějiny Polska v datech''. Praha: Nakladatelství Libri. [[Špeciálne:BookSources/9788072774081|ISBN]] [[Špeciálne:BookSources/9788072774081|978-80-7277-408-1]]. [[Kategória:Vojny Poľska]] [[Kategória:Vojny Ruska]] [[Kategória:Vojny 17. storočia]] bsbtrb22enlz72qb839fav52y7f1enj 8215456 8215452 2026-05-17T13:14:33Z LoverofBattle12 246706 8215456 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka|konflikt=Rusko-poľská vojna|súčasť=[[Rusko-poľská vojna|Rusko-poľskej vojny]]|obrázok=Jan Chryzostom Pasek pod Lachowiczami.JPG|text k obr=Bitka pri Ljachavičy z roku [[1660]] na maľbe od Juliusza Kossaka.|dátum=[[1654]]{{--}}[[1667]]|miesto=východná Európa|výsledok=vojenské víťazstvo ruských armád, koniec vojenských expanzií Poľsko-litovského kráľovstva smerom do Ruska|protivník1=[[Ruské cárstvo]]<br/>[[Kozácky hetmanát]]|protivník2=[[Republika oboch národov]]<br/>[[Krymský chanát]]<br/>[[Pruské vojvodstvo]]}} '''Rusko-poľská vojna v rokoch 1654 až 1667''' bol ozbrojený konflikt v rokoch [[1654]] až [[1667]] medzi [[Ruské cárstvo|Ruským cárstvom]] na jednej strane a [[Republika oboch národov|Poľsko-litovským kráľovstvom]] na strane druhej v oblasti terajšej [[Ukrajina|Ukrajiny]]. Vojna vypukla v dôsledku prevzatia kozáckej Ukrajiny pod ruskú vládu. [[Ruské cárstvo]] a jeho vojská sa tým v bojových situáciách dostali do značnej ofenzívy. Vojna poznačila predovšetkým ukrajinské, bieloruské a litovské oblasti [[Republika oboch národov|Poľsko-litovského kráľovstva]] a viedla napokon k rozdeleniu územia terajšej [[Ukrajina|Ukrajiny]] medzi vládu [[Republika oboch národov|Poľska]] a [[Ruské cárstvo|Ruska]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=ŘEZNÍK|meno=Miloš|titul=Dějiny Polska v datech|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství Libri|miesto=Praha|rok=2010|isbn=978-80-7277-408-1|strany=148}}</ref> == Od dohody k predohre pohromy == ''Bližšie informácie v hlavnom článku: [[Perejaslavská dohoda]]'' Dňa [[18. január|18. januára]] roku [[1654]] došlo k uzavretiu [[Perejaslavská dohoda|Perejaslavskej dohody]] medzi [[Kozáci|kozákmi]] a [[Ruské cárstvo|Ruským cárstvom]]. Išlo o doslovný vrchol kozácko-ruského zbližovania na diplomatickom poli. Kozácka rada v rokovaniach s ruským posolstvom rozhodla prijala uznesenie o územnom poddaní sa [[Ukrajina|Ukrajiny]] voči [[Ruské cárstvo|Rusku]], čím vyhlásila odtrhnutie od [[Republika oboch národov|Poľsko-litovského kráľovstva]]. Napriek prvotným sľubom odmietla cárska diplomacia rešpektovať kozácke privilégia, čím dohoda viedla napokon k vypuknutiu ďalšej poľsko-ruskej vojny. == Vzplanutie vojnového plameňa == V máji roku [[1654]] došlo k vojenskému útoku cárskej armády smerom do litovských dŕžav. Tento útok znamenal začiatok vojenských operácii, ktorým vydláždil cestu do ďalšej vojny medzi [[Republika oboch národov|Poľsko-litovským kráľovstvom]] a [[Ruské cárstvo|Ruským cárstvom]]. V období do jesene roku [[1654]] sa podarilo cárskym armádam obsadiť rad miest ale aj pevností na východe. Dňa [[12. júl|12. júla]] roku [[1654]] došlo k vojenskému stretu pri [[Šklov|Šklove]]. Skončil sa vojenským víťazstvom oddielov litovského hajtmana Janusza Radziwilla nad tými ruskými. To však znamenalo iba slabý protiúder voči cárskym vojskám. Dňa [[3. október|3. októbra]] roku [[1654]] obsadilo cárske vojsko pevnosť [[Smolensk]]. Nasledovalo vojenské obľahnutie a dobytie mesta [[Vicebsk|Vitebsk]] a Polock. Krátko po prvej vojenskej bitke, presnejšie dňa [[20. júl|20. júla]] roku [[1654]], sa Krymský chanát pod tlakom rastúcej moci [[Ruské cárstvo|Ruského cárstva]] na juhovýchode [[Ukrajina|Ukrajiny]] rozhodol pre odklon pre podporu kozákov, čím uzavrel spojeneckú dohodu s cárskou diplomaciou. == Obrat == V dňoch [[29. január|29. januára]] až [[1. február|1. februára]] roku [[1654]] sa odohrala vojenská bitka pri Ochmatove. Poľskí husári v spojenectve s tatárskymi oddielmi na čele s hajtmanmi Stanislawom Rewerom Potockým a Stanislawom Lanckoronskym zvíťazilo nad rusko-kozáckou presilou na čele s hajtmanom [[Bohdan Chmeľnyckyj|Bohdanom Chmeľnyckým]] a ruskými vojvodcami Vasilijom Šeremeťjevom a Valilijom Buturlinom. Pre tuhú zimu sa vojenské operácie napokon zastavili a poľskí husári sa tak stiahli smerom k mestu [[Ľvov]]. == Krátke ticho zbraniam == Nové boje sa otvorene rozhoreli začiatkom jesene roku [[1655]]. Dňa [[29. september|29. septembra]] roku [[1655]] cárska a kozácka armáda porazila poľských husárov pod velením Stanislawa Rewera Potockého pri Gródku Jagiellonskom (Horodok, [[Ukrajina]]) v blízkosti mesta [[Ľvov]]. Tým došlo k vytvoreniu cesty pre nové dobýjanie. Cársko-kozáckym spojencom sa podarilo vypáliť [[Lublin]] a obliehať [[Ľvov]]. Dňa [[3. november|3. novembra]] roku [[1655]] došlo k uzavretiu poľsko-ruského prímeria. Podľa neho [[Ruské cárstvo]] dočasne rezignovalo pre územné zisky. Práve tento akt znamenal spoločný boj proti armádam [[Švédske impérium|Švédskeho impéria]] v čase [[Druhá severská vojna|Druhej severskej vojny]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=ŘEZNÍK|meno=Miloš|titul=Dějiny Polska v datech|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství Libri|miesto=Praha|rok=2010|isbn=978-80-7277-408-1|strany=148 - 152}}</ref> == Kompromis bez úspechu == Po skone kozáckeho hajtmana [[Bohdan Chmeľnyckyj|Bohdana Chmeľnyckého]] roku [[1657]] uzavrel jeho nástupca menom Ivan Vyhovskyj dohodu v Hadači. Jej podmienky znamenali to, že práve tri vojvodstvá, presnejšie Kyjevské, Černihivské a Braclavské, budú spojené do ruského kniežatstva, ktoré bude mať autonómnu správu na čele s vlastným hajtmanom a samostatnou cirkevnou provinciou. Metropolita kyjevský a štyria biskupi by boli členmi senátu. Ďalej platilo, že by práve kozácka staršina získala šľachtické privilégia, čím by bola spokojná vo svojich požiadavkách. Poľský štát by mal teda tvoriť úniu nie dvoch, ale troch základných celkov. Podmienky dohody v Hadači však pobúrili a znepokojili [[Kozáci|kozácke masy]] a [[Ukrajinci|ukrajinský ľud]]. Došlo k vypuknutiu ozbrojeného povstania, ktoré podporilo vojensky [[Ruské cárstvo]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=MELICHAR|meno=Václav et al|titul=Dějiny Polska|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství Svoboda|miesto=Praha|rok=1975|strany=155 - 156}}</ref> == Ďalší boj == Roku [[1659]] došlo k prerušeniu poľsko-ruského prímeria. Zároveň začalo obdobie nových bojových akcií medzi poľskými husármi a cárskymi oddielmi na území [[Ukrajina|Ukrajiny]]. Dňa [[25. jún|25. júna]] roku [[1660]] sa odohrala vojenská bitka pri Polanke. Skončila sa vojenským víťazstvom poľsko-litovských oddielov na čele so Stefanom Czarnieckým a Pawlom Janom Sapiehou nad ruským vojskom pod velením Ivana Chovanského. Po niekoľkých mesiacoch, presnejšie dňa [[7. október|7. októbra]] roku [[1660]] došlo k bitke pri Slobodšči na území [[Ukrajina|Ukrajiny]]. Víťazom boli poľsko-litovské oddiely vedené hajtmanom Jerzym Sebastianom Lubomirskym nad kozáckym vojskom Juryja Chmeľnyckého. Napokon dňa [[3. november|3. novembra]] roku [[1660]] kapitulovala ruská armáda na čele s Vasilijom Šeremeťjevom v pevnosti Čudniv a to pred poľsko-litovským vojskom, ktoré viedol Jerzy Sebastian Lubomirski.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=ŘEZNÍK|meno=Miloš|titul=Dějiny Polska v datech|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství Libri|miesto=Praha|rok=2010|isbn=978-80-7277-408-1|strany=154}}</ref> == Záver vojny a epilóg poľských expanzií do Ruska == ''Bližšie informácie v hlavnom článku: [[Andrusovské prímerie]]'' Dňa [[30. január|30. januára]] roku [[1667]] došlo k uzavretiu prímeria medzi poľsko-litovskou diplomaciou na jednej strane a cárskou na strane druhej v meste Andrusov na území [[Smolenská oblasť|Smolenskej oblasti]]<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=ŘEZNÍK|meno=Miloš|titul=Dějiny Polska v datech|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství Libri|miesto=Praha|rok=2010|isbn=978-80-7277-408-1|strany=156}}</ref>. Prímerie, ktoré bolo presne stanovené na 13, 5 roka, považovali obidve diplomatické strany za dočasný kompromis.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=MELICHAR|meno=Václav et al|titul=Dějiny Polska|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství Svoboda|miesto=Praha|rok=1975|strany=156}}</ref> [[Ruské cárstvo]] si tak získalo pod svoju vládu rozsiahle oblasti na ľavom brehu rieky [[Dneper]] a zároveň pravobrežný [[Kyjev]]. Oblasť na pravom brehu rieky [[Dneper]] náležala [[Republika oboch národov|Poľsko-litovskému kráľovstvu]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=MELICHAR|meno=Václav et al|titul=Dějiny Polska|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství Svoboda|miesto=Praha|rok=1975|strany=156}}</ref> Podmienky prímeria síce jasne deklarovali to, že túto oblasť mohlo mať [[Ruské cárstvo]] iba dva roky, čo sa však nestalo, keďže ruský cár si však napokon toto územie už navždy ponechal. [[Ruské cárstvo]] mohlo mať pod vládou [[Smolenská oblasť|Smolenskú]], [[Černihivská oblasť|Černihovskú]] ale aj [[Severná oblasť|Severskú oblasť]]. Rozloha územia [[Republika oboch národov|Republiky oboch národov]] sa tak zmenšila z pôvodných 990 000 km² na 773 500 km².<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=KOSMAN|meno=Marceli|titul=Dějiny Polska|vydanie=1|vydavateľ=Univerzita Karlova v Praze - Nakladatelství Karolinum|miesto=Praha|rok=2011|isbn=978-80-246-1842-5|strany=158}}</ref> Došlo tak k výraznému diplomatickému útlmu [[Republika oboch národov|Poľsko-litovského kráľovstva]] na medzinárodnej politickej scéne. Andruvoské prímerie však najväčšmi poznačilo vývoj pre poľsko-ruské diplomatické vzťahy. Uzavrelo obdobie poľskej vojensko-územnej expanzie smerom do ruských krajín.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=MELICHAR|meno=Václav et al|titul=Dějiny Polska|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství Svoboda|miesto=Praha|rok=1975|strany=156}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * KOSMAN, Marceli. (2011). ''Dějiny Polska.'' Praha: Univerzita Karlova v Praze - Nakladatelství Karolinum. 978-80-246-1842-5. * MELICHAR, Václav et al. (1975). ''Dějiny Polska.'' Praha: Nakladatelství Svoboda. * ŘEZNÍK, Miloš. (2010). ''Dějiny Polska v datech''. Praha: Nakladatelství Libri. [[Špeciálne:BookSources/9788072774081|ISBN]] [[Špeciálne:BookSources/9788072774081|978-80-7277-408-1]]. * TEEPLE, Bliss John. (2004). ''Kronika svetových dejín''. Bratislava: Ikar, a.s. <nowiki>ISBN 80-551-0870-6</nowiki>. == Pozri aj == * [[Rusko-poľská vojna]] * [[Chmeľnyckého povstanie]] * [[Perejaslavská dohoda]] * [[Druhá severská vojna|Druhá severská vojna (1655 - 1660)]] * [[Andrusovské prímerie|Andrušovské prímerie]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == * ŘEZNÍK, Miloš. (2010). ''Dějiny Polska v datech''. Praha: Nakladatelství Libri. [[Špeciálne:BookSources/9788072774081|ISBN]] [[Špeciálne:BookSources/9788072774081|978-80-7277-408-1]]. [[Kategória:Vojny Poľska]] [[Kategória:Vojny Ruska]] [[Kategória:Vojny 17. storočia]] 2c5s6xfobef7rpzsujgswqx576katac 0 742283 8215664 8211870 2026-05-17T19:42:37Z LegendaSM07 220130 update 8215664 wikitext text/x-wiki {{Aktualita}}{{Infobox Politik | Portrét = Peter-Magyar-portrait-2026.jpg | Popis portrétu = Portrét, 2026 | Podpis = Péter Magyar signature.svg | Úrad = 9. [[Predseda vlády Maďarska]] | Predchodca = [[Viktor Orbán]] | Začiatok obdobia = [[9. máj]] [[2026]] | Úrad2 = Predseda [[Strana rešpektu a slobody|strany TISZA]] | Začiatok obdobia2 = [[22. júl]] [[2024]] | Dátum narodenia = {{dnv|1981|3|16}} | Miesto narodenia = [[Budapešť]], [[Maďarsko]] | Politická strana = [[Strana rešpektu a slobody|TISZA]] <small>(2024 –)</small><br>[[Fidesz – Maďarský občiansky zväz|Fidesz]] <small>(2002 – 2024)</small> | Alma mater = [[Katolícka univerzita Pétera Pázmányho]] | Manželka = [[Judit Vargová (politička)|Judit Vargová]] <small>(2006 – 2023)</small> | Deti = 3 | Úrad3 = [[Poslanec Európskeho parlamentu]] za [[Maďarsko]] | Začiatok obdobia3 = [[16. júl]] [[2024]] | Predchodca2 = Attila Szabó | Koniec obdobia3 = [[9. máj]] [[2026]] | Popis osoby = [[Súbor:Coat of arms of Hungary (oak and olive branches).svg|20px| štandarda premiéra HU|link=Maďarsko]] premiér Maďarskej republiky }} '''Péter Magyar''' (* [[16. marec]] [[1981]]; [[Budapešť]], [[Maďarsko]]) je maďarský [[politik]] a [[právnik]], ktorý je od roku 2026 predsedom vlády Maďarska a od roku 2024 predsedom [[Strana rešpektu a slobody|Strany rešpektu a slobody]] (TISZA). Medzi rokmi 2024 a 2026 bol [[poslanec Európskeho parlamentu|poslancom Európskeho parlamentu]]. Magyar, bývalý člen maďarskej vládnej strany [[Fidesz – Maďarský občiansky zväz|Fidesz]] a exmanžel bývalej ministerky spravodlivosti [[Judit Vargová (politička)|Judit Vargovej]], získal celosvetovú pozornosť, keď vo februári 2024 verejne oznámil svoju rezignáciu zo všetkých vládnych pozícií uprostred prezidentského škandálu s amnestiami a vyjadril hlbokú nespokojnosť s tým, ako Fidesz vládol krajine. 15. marca 2024 oznámil svoju túžbu vytvoriť novú politickú platformu pre občanov nespokojných aj s vládou, aj s establišmentovou opozíciou. Prevzal vedenie predtým neznámej [[Strana rešpektu a slobody|Strany rešpektu a slobody]] ({{Hun}}Tisztelet és Szabadság Párt; TISZA) a stal sa najvýznamnejším opozičným lídrom. Vo [[Voľby do Európskeho parlamentu v roku 2024|voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2024]] získala jeho strana s takmer 30 % hlasov druhé miesto za Fideszom, čo je najvyšší počet a percento hlasov pre stranu inú než Fidesz od roku 2006. V [[Parlamentné voľby v Maďarsku v roku 2026|parlamentných voľbách v roku 2026]] doviedol ziskom ústavnej väčšiny stranu k víťazstvu.<ref>{{Citácia periodika|titul=Hungarian opposition ousts Viktor Orbán after 16 years in power|url=https://www.theguardian.com/world/2026/apr/12/viktor-orban-concedes-defeat-as-opposition-wins-hungarian-election|periodikum=The Guardian|dátum=2026-04-13|dátum prístupu=2026-04-13|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Ashifa|priezvisko=Kassam|meno2=Flora|priezvisko2=Garamvolgyi}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Viktor Orbán ousted after 16 years in power as Hungarian opposition wins election landslide | url = https://www.bbc.com/news/live/c2d8zw2d3rkt | vydavateľ = BBC News | dátum prístupu = 2026-04-13 | jazyk = en-GB}}</ref> Magyar sa označuje za „kritického“ [[Pro-europanizmus|pro-európana]] a [[Konzervatívny liberalizmus|konzervatívneho liberála]].<ref name="mppoland">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://wyborcza.pl/7,75399,32168608,glowny-rywal-viktora-orbana-w-rozmowie-z-wyborcza-mam-rade.html | jazyk = pl | priezvisko = KOKOT | meno = Michał | titul = Rzucił wyzwanie Orbánowi i ma szansę wygrać. W rozmowie z "Wyborczą" jasno mówi o Polsce, Węgrzech i Ukrainie | dátum vydania = 2025-08-12 | dátum prístupu = 2025-12-27 | vydavateľ = wyborcza.pl}}</ref> == Právna a skorá politická kariéra == Pred vstupom do politiky v miestnej pobočke [[Fidesz – Maďarský občiansky zväz|strany Fidesz]], v tom čase opozičnej strany, sa Magyar podieľal na ''[[pro bono]]'' právnom zastupovaní a pomoci protivládnym aktivistom počas protestov v Maďarsku v roku 2006. Po prevzatí moci stranou Fidesz v maďarských [[Parlamentné voľby v Maďarsku v roku 2010|parlamentných voľbách v roku 2010]] bol vymenovaný za úradníka na ministerstve zahraničných vecí. O rok neskôr, počas maďarského predsedníctva EÚ, nastúpil do Stáleho zastúpenia Maďarska v [[Európska únia|Európskej únii]]. V roku 2015 bol zamestnaný kanceláriou predsedu vlády. V septembri 2018 prevzal vedenie právneho riaditeľstva EÚ štátnej banky MBH Bank. V rokoch 2019 až 2022 bol generálnym riaditeľom Centra študentských pôžičiek. [[Súbor:Magyar_Péter.jpg|náhľad|Magyar počas kampane do Európskeho parlamentu v roku 2024]] === Odchod z Fideszu === Magyar sa prvýkrát dostal do povedomia svojou kritikou vládnych politikov po škandále s prezidentskou amnestiou [[Katalin Nováková|Katalin Novákovej]]. Vo februári 2024 Magyar zverejnil hlasovú nahrávku svojej manželky, ktorú tajne natočil bez jej vedomia alebo súhlasu. Z nej vyplynulo, že maďarská prezidentka [[Katalin Nováková]] v apríli 2023 udelila prezidentskú amnestiu Endremu Kónyovi, zástupcovi riaditeľa štátneho [[Detský domov|detského domova]] neďaleko [[Budapešť|Budapešti]]. Kónya nútil deti, aby utajili sexuálne zneužívanie zo strany jeho nadriadeného, riaditeľa domova Jánosa Vásárhelyiho.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Children's home crisis threatens very foundation of Orban regime, say analysts | url = https://www.intellinews.com/children-s-home-crisis-threatens-very-foundation-of-orban-regime-say-analysts-312370/ | vydavateľ = www.intellinews.com | dátum vydania = 2024-02-14 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = en}}</ref> Škandál vyústil do protivládnych protestov požadujúcich, aby Nováková odstúpila; urobila tak 10. februára 2024.<ref name=":2" /> V ten istý deň Magyarova exmanželka [[Judit Vargová (politička)|Judit Vargová]], bývalá ministerka spravodlivosti, ktorá amnestiu podpísala, tiež oznámila svoju rezignáciu z Národného zhromaždenia a pozície líderky kandidátky strany Fidesz v [[Voľby do Európskeho parlamentu v roku 2024|júnových voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2024]].<ref name=":2">{{Cite news|date=10 February 2024|title=Hungarian President Katalin Novak resigns over child-abuse pardon scandal|url=https://www.bbc.com/news/world-middle-east-68264363|access-date=27 March 2024|language=en-GB}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Hungary resignations leave Viktor Orban in biggest crisis yet|url=https://www.bbc.com/news/world-europe-68285304|dátum=2024-02-14|dátum prístupu=2025-12-30|jazyk=en-GB|periodikum=BBC News}}</ref> Len niekoľko hodín po oznámení jeho bývalej manželky o odchode z politiky zverejnil Magyar na [[Facebook|Facebooku]] príspevok, v ktorom vyhlásil, že rezignuje na funkcie v dvoch štátnych podnikoch a vzdá sa miesta v predstavenstve MBH Bank. Ďalej napísal, že v posledných rokoch si uvedomil, že myšlienka „národného, suverénneho, buržoázneho Maďarska“, deklarovaná ako cieľ vlády [[Viktor Orbán|Viktora Orbána,]] je v skutočnosti „politickým produktom“ slúžiacim na zakrytie masívnej korupcie a prevodov bohatstva tým, ktorí majú správne známosti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Varga Judit volt férje: Egy percig sem akarok olyan rendszer részese lenni, amelyben Tónik, Ádámok és Barbarák vígan röhöghetnek a markukba | url = https://telex.hu/belfold/2024/02/10/magyar-peter-varga-judit-volt-ferje-lemondas-ner-rogan-antal | vydavateľ = telex | dátum vydania = 2024-02-10 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu}}</ref> V nasledujúcich týždňoch Magyar poskytol niekoľko rozhovorov s najčítanejšími maďarskými spravodajskými organizáciami vrátane Partizán, Telex.hu a 444.hu, v ktorých rozsiahlo kritizoval vládu, najmä ministra Úradu premiéra Antala Rogána. Tvrdil, že počas svojho pôsobenia vo funkcii generálneho riaditeľa Centra študentských pôžičiek bol nútený uprednostňovať osoby blízke Orbánovi vo verejných súťažiach a bol pod tlakom v súvislosti s aspektmi jeho rozvodu.<ref>{{Citácia periodika|titul=Orban's reputation tarnished by accusations from a former high-ranking official|url=https://www.lemonde.fr/en/international/article/2024/02/14/orban-s-reputation-tarnished-by-accusations-from-a-former-high-ranking-official_6523570_4.html|dátum=2024-02-14|dátum prístupu=2025-12-30|jazyk=en|periodikum=[[Le Monde]]}}</ref> Jeho prvý rozhovor, v ktorom tvrdil, že „polovicu krajiny vlastní zopár rodín“, mal k marcu 2024 viac ako dva milióny zhliadnutí.<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://plus.thebulwark.com/p/hungary-orban-scandal-crisis-peter-magyar | jazyk = en | priezvisko = Baer | meno = David | titul = In Hungary, Scandal and Crisis Suddenly Energize the Opposition | dátum vydania = 2024-03-18 | dátum prístupu = 2025-12-27 | vydavateľ = The Bulwark}}</ref> Magyar aj v nasledujúcich dňoch pokračoval v publikovaní príspevkov kritických voči osobnostiam spojeným s vládou tvrdiac, že ľudia priateľskí alebo príbuzní premiérovi, ako napríklad jeho zať István Tiborcz, nahromadili obrovské množstvo bohatstva skryté za domácimi fondmi súkromného kapitálu.<ref name=":0" /> 15. marca 2024 usporiadal v Budapešti zhromaždenie, ktorého sa zúčastnili desaťtisíce ľudí, na ktorom oznámil založenie novej politickej strany.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Thousands protest in Budapest as Orban embroiled in corruption scandal | url = http://www.euronews.com/2024/03/26/hungarian-whistleblower-releases-audio-suggesting-corruption-in-embattled-orban-government | vydavateľ = euronews | dátum vydania = 2024-03-26 | dátum prístupu = 2025-12-27 | jazyk = en}}</ref> Podľa prieskumu verejnej mienky vykonaného v tom mesiaci približne 15 percent voličov uviedlo, že ak by kandidoval, „isto alebo s vysokou pravdepodobnosťou“ by hlasovali za Magyara.<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://plus.thebulwark.com/p/hungary-orban-scandal-crisis-peter-magyar | jazyk = en | priezvisko = Baer | meno = David | titul = In Hungary, Scandal and Crisis Suddenly Energize the Opposition | dátum vydania = 2024-03-18 | dátum prístupu = 2025-12-27 | vydavateľ = The Bulwark}}</ref> [[Súbor:Peter_Magyar.Viktor_Orban.jpg|náhľad|Magyar a premiér [[Viktor Orbán]] v roku 2024]] 6. apríla 2024 zorganizoval Magyar druhú demonštráciu proti vláde. Vládu Orbána opísal ako „feudalistický systém“, ktorý treba zrušiť.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mit mondott a tüntetésen? Íme Magyar Péter beszéde! | url = https://mosthir.hu/magyarorszag/2024/04/06/mit-mondott-a-tuntetesen-ime-magyar-peter-beszede/ | dátum vydania = 2024-04-06 | dátum prístupu = 2025-12-27 | jazyk = hu | meno = Most | priezvisko = Hír}}</ref> Zúčastnili sa jej státisíce protestujúcich.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar Péter szerint 300-400 ezer ember tüntetett vele | url = https://hvg.hu/itthon/20240406_magyar-peter-tuntetes-letszam | vydavateľ = hvg.hu | dátum vydania = 2024-04-06 | dátum prístupu = 2025-12-27 | jazyk = hu}}</ref> Vládou podporovaný think tank Megafon minul v týždňoch pred zhromaždením 117 miliónov HUF na reklamnú kampaň mierenú proti Magyarovi na Facebooku.<ref>{{Citácia periodika|titul=Brutális összegért hirdettek a megafonosok a Facebookon Magyar Péter tüntetése előtt|url=https://rtl.hu/belfold/2024/04/11/megafon-facebook-magyar-peter-tuntetes|dátum prístupu=2025-12-27|jazyk=hu|periodikum=RTL.hu}}</ref> == Líder opozície (2024 – 2026) == Po voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2024 sa strana TISZA stala najsilnejšou opozičnou stranou v Maďarsku a Magyar začal byť všeobecne považovaný za nového lídra opozície.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hungary: Newcomer Peter Magyar shakes Orban's hold on power | url = http://www.euronews.com/my-europe/2024/06/10/hungary-newcomer-peter-magyar-shakes-orbans-hold-on-power-early-results-say | vydavateľ = euronews | dátum vydania = 2024-06-10 | dátum prístupu = 2025-12-27 | jazyk = en}}</ref> === Strana TISZA === {{Hlavný článok|Strana rešpektu a slobody}} [[Súbor:Magyar_Péter_Szigetszentmiklós.jpg|vľavo|náhľad|Magyar v [[Szigetszentmiklós|Szigetszentmiklósi]] v roku 2024 počas svojho prvého politického turné]] Magyar sa pridal k strane [[Strana rešpektu a slobody|TISZA]], aby kandidoval vo [[Voľby do Európskeho parlamentu v roku 2024|voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2024]]. Magyar sa rozhodol prevziať menšiu stranu namiesto založenia novej, aby sa vyhol časovým obmedzeniam a potenciálnym administratívnym problémom.<ref>{{Citácia periodika|titul=Elite defection and opposition realignment in Hungary: Respect and Freedom Party (TISZA) in the 2024 European Parliamentary elections|url=https://doi.org/10.1080/21599165.2025.2468693|periodikum=East European Politics|dátum=2025-04-03|dátum prístupu=2025-12-27|ročník=41|číslo=2|strany=263–276|issn=2159-9165|doi=10.1080/21599165.2025.2468693|meno=Daniel|priezvisko=Kovarek}}</ref> Po oznámení si Magyar rýchlo získal celonárodnú pozornosť a významnú verejnú podporu, vyzývajúc vládnucu stranu [[Fidesz – Maďarský občiansky zväz|Fidesz]] aj tradičnú opozíciu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Republikon Intézet | url = https://republikon.hu/elemzesek,-kutatasok/24-04-05_kvk.aspx | vydavateľ = republikon.hu | dátum prístupu = 2025-12-27 | priezvisko = http://republikon.hu}}</ref> Zatiaľ čo sa TISZA oficiálne vyhýba fixným ideologickým nálepkám, Magyarova rétorika často odráža centristické a umiernené konzervatívne hodnoty a zdôrazňuje národnú jednotu a politickú zodpovednosť pred straníckou príslušnosťou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mi rejlik Magyar Péter eddig meghirdetett, ideológiamentes nemzeti programja mögött? « Mérce | url = https://merce.hu/2024/03/27/magyar-peter-az-ideologiamentes/ | vydavateľ = Mérce | dátum vydania = 2024-03-27 | dátum prístupu = 2025-12-27 | jazyk = hu}}</ref> Magyar opakovane vyhlásil, že TISZA nevstúpi do žiadnej aliancie s takzvanými „starými opozičnými“ stranami a zdôraznil, že [[Strana rešpektu a slobody|Tisza]] má v úmysle vyzvať Fidesz v parlamentných voľbách v roku [[2026]] samostatne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar Péter szerint nincs szükség ellenzéki összefogásra, mert ők az egyedüli ellenzék | url = https://valodihirek.hu/2024/08/25/magyar-peter-szerint-nincs-szukseg-ellenzeki-osszefogasra-mert-ok-az-egyeduli-ellenzek | dátum vydania = 2024-08-25 | dátum prístupu = 2025-12-27 | jazyk = hu | meno = Valódi | priezvisko = Hírek}}</ref> Po Magyarovom vstupe do strany TISZA bolo spopularizovaných niekoľko jeho sloganov a verejných vyhlásení, vrátane „Tisa stúpa!“, „Krok za krokom, tehlu po tehle, si vezmeme späť svoju vlasť!“ alebo „Niet ľavice ani pravice, len Maďarov!“. === Demonštrácie === Pred voľbami do Európskeho parlamentu v roku 2024 usporiadal Magyar štyri veľké demonštrácie, ktoré prilákali desaťtisíce účastníkov. Prvé stretnutie, ktoré sa konalo na [[Andrássy út|Andrássyho triede]] 15. marca 2024 predtým, ako Magyar vstúpil do strany [[Strana rešpektu a slobody|TISZA]], spečatilo jeho vzostup ako politickej osobnosti po verejnej kritike vlády.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar Péter 12 pontos programot hirdetett, minden politikai oldalnak odaszúrt, és mindenkit vár a formálódó pártjába - összefoglaló a beszédéről | url = https://hvg.hu/itthon/20240315_magyar-peter-beszed-osszefoglalo-marcius-15-2024-andrassy-ut | vydavateľ = hvg.hu | dátum vydania = 2024-03-15 | dátum prístupu = 2025-12-27 | jazyk = hu}}</ref> [[Súbor:Magyar_Péter_2024._április-án.jpg|náhľad|Magyar na svojej druhej veľkej demonštrácii v apríli 2024]] Neskôr 6. apríla 2024 zorganizoval druhé veľké zhromaždenie, kde jeho sympatizanti pochodovali z [[Deák Ferenc tér|Námestia Ferenca Deáka]] na [[Kossuth Lajos tér|Námestie Lajosa Kossutha]] v Budapešti. Počas tohto zhromaždenia Magyar oznámil, že začne celoštátne politické turné a uviedol, že jeho ďalšie významné podujatie sa uskutoční v [[Debrecín|Debrecíne]] pred Veľkým kalvínskym kostolom 5. mája 2024, [[Deň matiek|na Deň matiek]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar Péter országjárásra indul, anyák napjára pedig újabb tüntetést hirdetett | url = https://telex.hu/belfold/2024/04/06/magyar-peter-tuntetes-kossuth-ter-parlament-aprilis-6 | vydavateľ = telex | dátum vydania = 2024-04-06 | dátum prístupu = 2025-12-27 | jazyk = hu}}</ref> Magyar usporiadal svoje štvrté veľké zhromaždenie 8. júna 2024 na [[Hősök tere|Námestí hrdinov]] v Budapešti ako záverečné podujatie kampane strany TISZA pred voľbami do Európskeho parlamentu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Választás 2024: Magyar Péter tüntetést szervezett a Hősök terére – kövesse velünk élőben! | url = https://24.hu/belfold/2024/06/08/magyar-peter-tuntetes-hosok-tere-valasztas-2024/ | dátum vydania = 2024-06-08 | dátum prístupu = 2025-12-27 | jazyk = hu}}</ref> Po voľbách Magyar usporiadal ďalších šesť demonštrácií. Svoje piate veľké zhromaždenie zorganizoval 5. októbra 2024 pred sídlom maďarského verejnoprávneho vysielateľa [[MTV (televízna stanica)|MTVA]]. Počas demonštrácie umiestnil na hlavný vchod do budovy plagát so šestnástimi požiadavkami, v ktorom vyzýval na slobodu médií a vládnu zodpovednosť.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ezt várja Magyar Péter és a tüntető tömeg az MTVA-tól – a HVG videója a szombati demonstrációról | url = https://hvg.hu/itthon/20241006_Ezt-varja-Magyar-Peter-es-a-tunteto-tomeg-az-MTVA-tol-a-HVG-videoja-a-szombati-demonstraciorol | vydavateľ = hvg.hu | dátum vydania = 2024-10-06 | dátum prístupu = 2025-12-27 | jazyk = hu}}</ref> Šieste veľké zhromaždenie usporiadal 23. októbra 2024 v Budapešti pri príležitosti výročia [[Maďarské povstanie|maďarského povstania v roku 1956.]] Demonštrácia sa začala na [[Bem József tér|Námestí Józsefa Bema]] a pokračovala pochodom na [[Széna tér]]. Zhromaždenie prilákalo desaťtisíce účastníkov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar Péter kihirdette, hogy a NER-nek vége, és politikus-castingot indít | url = https://hvg.hu/itthon/20241023_Magyar-Peter-kihirdette-hogy-a-NER-nek-vege-es-politikus-castingot-indit-ebx | vydavateľ = hvg.hu | dátum vydania = 2024-10-23 | dátum prístupu = 2025-12-27 | jazyk = hu}}</ref> Magyar usporiadal siedme veľké zhromaždenie 15. marca 2025 v [[Budapešť|Budapešti]], na rovnakom mieste ako svoju prvú demonštráciu o rok skôr. Počas podujatia oznámil začatie verejnej konzultácie „Hlas národa“, ktorú označil za formu referenda zdola nahor. Výsledky iniciatívy mali byť zapracované do budúceho politického programu strany TISZA.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar Péter üzent a kormánynak: Товарищи, конец! – így zajlottak az ünnepi események | url = https://hvg.hu/itthon/20250315_marcius-15-nemzeti-unnep-Orban-Viktor-Magyar-Peter-elo-percrol-percre-ebx | vydavateľ = hvg.hu | dátum vydania = 2025-03-15 | dátum prístupu = 2025-12-27 | jazyk = hu}}</ref> Na pódiu sa objavil aj bývalý náčelník generálneho štábu Romulusz Ruszin-Szendi ako expert strany TISZA na obrannú politiku. Dňa 20. augusta 2025 usporiadal Magyar v [[Pannonhalma (mesto)|Pannonhalme]] ôsmu veľkú demonštráciu s názvom „Po stopách [[Štefan I. (Uhorsko)|svätého Štefana]]“, kde oznámil nový desaťbodový program, v ktorom načrtol kľúčové priority strany pre nadchádzajúcu politickú sezónu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Szent István-programot hirdetett Magyar Péter, a népességfogyás és elvándorlás megállításával, szuperkórházakkal és az önkormányzatok függetlenségével | url = https://telex.hu/belfold/2025/08/20/magyar-peter-pannonhalma-augusztus-20 | vydavateľ = telex | dátum vydania = 2025-08-20 | dátum prístupu = 2025-12-27 | jazyk = hu}}</ref> 7. septembra 2025 zorganizoval Magyar deviate veľké podujatie v obci [[Kötcse]], ktoré sa konalo v ten istý deň ako každoročný prejav premiéra Viktora Orbána v tej istej dedine. Pred príchodom do Kötcse navštívil Magyar [[Balatonőszöd]], miesto, kde sa konal öszödský prejav bývalého premiéra [[Ferenc Gyurcsány|Ferenca Gyurcsányho]], odkiaľ symbolicky prešiel do Kötcse. Vo svojom prejave Magyar kritizoval Orbána aj Gyurcsányho za ich väzby s ruským prezidentom [[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladimirom Putinom]] a uviedol, že „jeden prijal Putina zľava, druhý sprava“. Počas zhromaždenia TISZA oficiálne spustila svoju kampaň pre parlamentné voľby v roku 2026 a predstavila [[Ágnes Forsthoffer|Ágnes Forsthofferovú]] ako tretiu podpredsedníčku strany.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar Péter Kötcsén Orbánról és Gyurcsányról: Az egyik balról, a másik jobbról ölelte Putyint | url = https://hvg.hu/itthon/20250907_Magyar-Peter-Kotcse-beszed | vydavateľ = hvg.hu | dátum vydania = 2025-09-07 | dátum prístupu = 2025-12-27 | jazyk = hu}}</ref> Magyar ohlásil desiate veľké zhromaždenie s názvom „Národný pochod“ na 23. októbra 2025, opäť pri príležitosti výročia maďarskej revolúcie v roku 1956. Pochod sa začal na Deákovom námestí a pokračoval po Andrássyho triede až k Námestiu hrdinov v Budapešti. Magyar oznámil začiatok posledného celoštátneho turné strany TISZA pred parlamentnými voľbami v roku 2026 s názvom „Cesta k víťazstvu“. Podľa Magyara to bolo dovtedy najväčšie podujatie, ktoré strana TISZA zorganizovala.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar Péter: Október 23. nemcsak a múlt, hanem a magyar jövő üzenete is | url = https://telex.hu/belfold/2025/10/23/magyar-34 | vydavateľ = telex | dátum vydania = 2025-10-23 | dátum prístupu = 2025-12-27 | jazyk = hu}}</ref> === Jeden milión krokov === Dňa 9. mája 2025 predniesol premiér Viktor Orbán v [[Kláštor Tihany|Tihanyjskom kláštore]] prejav, neskôr označovaný ako „Prejav v Tihany“. Orbán počas prejavu vyjadril podporu [[George Simion|Georgeovi Simionovi]], víťazovi prvého kola rumunských prezidentských volieb v roku 2025. Prejav vyvolal rozsiahle reakcie: [[Hunor Kelemen]], prezident [[Maďarský demokratický zväz Rumunska|Maďarského demokratického zväzu Rumunska]] (RMDSZ), kritizoval Orbánovo vyhlásenie a vyzval [[Maďari v Rumunsku|maďarských voličov v Transylvánii]], aby v druhom kole podporili [[Nicușor Dan|Nicușora Dana]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Óriási a botrány Orbán Viktor tihanyi beszéde miatt, elvesztheti az erdélyi szavazókat | url = https://168.hu/itthon/orban-viktor-tihanyi-beszed-287461 | vydavateľ = 168.hu | dátum vydania = 2025-05-13 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu | priezvisko = 168}}</ref> V reakcii na to Péter Magyar 14. mája 2025 predniesol prejav pred [[Bazilika svätého Štefana|Bazilikou svätého Štefana]] v Budapešti, ktorým spustil iniciatívu s názvom „Jeden milión krokov“ – vyhlásil, že pôjde pešo z Budapešti do [[Oradea|Oradey]], čím symbolicky spojí Maďarsko a Transylvániu. Magyar dorazil do Oradey 24. mája 2025, kde predniesol prejav na nádvorí Oradeskej pevnosti pred sochou [[Ladislav I. (Uhorsko)|svätého Ladislava]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar Péter Nagyváradon: Az orbáni rombolás a múlté, a végső visszaszámlálás megkezdődött | url = https://24.hu/belfold/2025/05/24/magyar-peter-egymillio-lepes-nagyvarad-var-beszed-elozes-rost-andrea-nagy-ervin/ | dátum vydania = 2025-05-24 | dátum prístupu = 2025-12-27 | jazyk = hu}}</ref> === Benešove dekréty === V reakcii na [[Slovensko|slovenskú]] novelu Trestného zákona z decembra 2025, ktorá kriminalizovala spochybňovanie [[Dekréty prezidenta republiky|Benešových dekrétov]] a stanovila za takýto čin šesťmesačný trest odňatia slobody, Magyar pohrozil vyhostením slovenského veľvyslanca z Budapešti a v januári sa zúčastnil nezávislého protestu pred tamojším slovenským veľvyslanectvom. Súčasne adresoval slovenskému premiérovi [[Robert Fico|Robertovi Ficovi]] otvorený list, v ktorom Fica vyzval na stiahnutie zákona. Zároveň kritizoval Orbána, vnímaného ako spojenca Fica, za mlčanie k téme. [[Vláda Slovenskej republiky od 25. októbra 2023|Slovenská vláda]] svoje kroky označila za „opodstatnené“, kým viacerí politici kritizovali Magyarovo využitie výrazu „[[Horná zem|Felvidék]]“, konkrétne „felvidéki magyarok“, na označenie [[Maďari na Slovensku|slovenských Maďarov]]. Magyar vyhlásil, že by ocenil, ak by reagovali na skutočné problémy a odsúdil zákony založené na kolektívnej vine. K využitiu výrazu sa vyjadril nasledovne: „Ak dovolíte – a aj keď nie – názvy geografických regiónov budem používať tak, ako som sa ich naučil od rodičov a ako ich používame už tisíc rokov. Rovnako ako aj [[Bratislava|hlavné mesto]], kde bolo korunovaných jedenásť uhorských panovníkov, nazýva každý Maďar Pozsony.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Péter Magyar sa pustil do sporu s Pellegrinim aj Ficom: kolektívna vina nemá v 21. storočí miesto | url = https://parameter.sk/sk/1308643/peter-magyar-sa-pustil-do-sporu-s-pellegrinim-aj-ficom-kolektivna-vina-nema-v-21-storoci-miesto/ | vydavateľ = Paraméter | dátum prístupu = 2026-01-18 | jazyk = sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = List Pétera Magyara spustil konflikt. Pellegrini tvrdí, že PS zasahuje do maďarských volieb | url = https://dennikn.sk/5071862/list-petera-magyara-spustil-konflikt-pellegrini-tvrdi-ze-ps-zasahuje-do-madarskych-volieb/ | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = 2026-01-13 | dátum prístupu = 2026-01-18 | jazyk = sk-SK | priezvisko = Napunk}}</ref> === Parlamentné voľby v roku 2026 === {{Hlavný článok|Parlamentné voľby v Maďarsku v roku 2026}} Magyar doviedol Tiszu do parlamentných volieb, ktoré sa uskutočnili 12. apríla 2026. Tisza presvedčivo zvíťazila nad Fideszom a získala dve tretiny mandátov v [[Maďarský parlament|parlamente]], čo je dostatočný počet na ústavnú väčšinu. Voľby mali so 79% najvyššiu účasť od pádu komunizmu.<ref>{{Citácia periodika|titul=Hungary Election Results: Viktor Orban Concedes Defeat and Congratulates Peter Magyar|url=https://www.nytimes.com/2026/04/12/world/europe/hungary-election-orban-magyar.html|periodikum=The New York Times|dátum=2026-04-12|dátum prístupu=2026-04-13|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Andrew|priezvisko=Higgins|meno2=Lili|priezvisko2=Rutai}}</ref> == Predseda vlády (2026 –) == [[Súbor:Magyar Péter beszéde az Országgyűlés megalakulása alkalmából (2).jpg|náhľad|Magyarov príhovor pri príležitosti ustanovenia nového parlamentu 9. mája 2026 na [[Námestie Ľudovíta Košuta|Námestii Ľudovíta Košuta]]]] Magyar bol 9. mája 2026 [[Maďarský parlament|maďarským parlamentom]] vymenovaný za predsedu vlády.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hungary’s Péter Magyar sworn in as prime minister, ending Viktor Orbán’s 16-year rule | url = https://www.nbcnews.com/world/hungary/hungarys-peter-magyar-sworn-prime-minister-ending-viktor-orbans-16-yea-rcna344331 | vydavateľ = NBC News | dátum vydania = 2026-05-09 | dátum prístupu = 2026-05-17 | jazyk = en}}</ref> O tri dni neskôr bola oficiálne vymenovaná jeho vláda.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Letették az esküt a parlamentben a Tisza-kormány miniszterei | url = https://24.hu/belfold/2026/05/12/parlament-tisza-kormany-miniszter-eskutetel/ | dátum vydania = 2026-05-12 | dátum prístupu = 2026-05-17 | jazyk = hu}}</ref> == Prípad Schadl-Völner == === Predloženie dôkazov === Dňa 20. marca 2024 Magyar niekoľko hodín vypovedal na Mestskej prokuratúre v súvislosti s medializovaným korupčným prípadom, do ktorého bol zapojený predseda súdnych exekútorov György Schadl,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The biggest corruption case of recent times in Hungary: the Schadl-Völner case | url = https://telex.hu/english/2023/03/09/the-biggest-corruption-case-of-recent-times-in-hungary-the-schadl-volner-case | vydavateľ = telex | dátum vydania = 2023-03-09 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu}}</ref> o úplatkoch zaplatených bývalému štátnemu tajomníkovi pre spravodlivosť Pálovi Völnerovi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar accuses Orban’s inner circle of tampering with evidence in high-profile corruption case | url = https://www.intellinews.com/magyar-accuses-orban-s-inner-circle-of-tampering-with-evidence-in-high-profile-corruption-case-317748/ | vydavateľ = www.intellinews.com | dátum vydania = 2024-03-21 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = en}}</ref> Krátko po svojom svedectve oznámil novinárom, že má dôkazy vo forme zvukových nahrávok o tom, že minister Antal Rogán alebo jeho spolupracovníci manipulovali s dokumentmi týkajúcimi sa prípadu, aby skryli dôkazy, ktoré by Rogána usvedčili. O niekoľko dní neskôr v príspevku na Facebooku vyhlásil, že nahrávky zverejní o 9:00 26. marca 2024, v deň svojho ďalšieho stretnutia, v ktorom bude vypovedať a predkladať dôkazy prokurátorom. Napísal, že hneď, ako sa tak stane, hlavný prokurátor Péter Polt, ako aj celá Orbánova vláda, nebudú mať inú možnosť než odstúpiť.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar Péter azt ígérte, kedden bemutatja a bizonyítéknak szánt felvételt | url = https://telex.hu/belfold/2024/03/23/magyar-peter-ugyeszseg-rogan-antal-bizonyitek | vydavateľ = telex | dátum vydania = 2024-03-23 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu}}</ref> 26. marca Magyar zverejnil nahrávku, ktorá obsahuje dvojminútovú diskusiu medzi ním a jeho bývalou manželkou Judit Vargovou o prípade. Vargovej komentáre obviňujú Rogána z manipulácie s dôkazmi tým, že z dokumentov súvisiacich s prípadom odstránil svoje meno a/alebo meno jeho spolupracovníkov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Thousands protest in Budapest as Orban embroiled in corruption scandal | url = http://www.euronews.com/2024/03/26/hungarian-whistleblower-releases-audio-suggesting-corruption-in-embattled-orban-government | vydavateľ = euronews | dátum vydania = 2024-03-26 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = en}}</ref> Nahrávku odovzdal Magyar prokurátorom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Orbán faces danger from new enemy brandishing a leaked tape | url = https://www.politico.eu/article/viktor-orban-peter-magyar-judit-varga-new-headache-leaked-tape/ | vydavateľ = POLITICO | dátum vydania = 2024-03-26 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = en-GB}}</ref> === Obvinenia z domáceho násilia === [[Súbor:Varga_Judit_2020_wikipedia.jpg|náhľad|[[Judit Vargová (politička)|Judit Vargová]], bývalá manželka Pétera Magyara]] V ten istý deň, ako Magyar zverejnil nahrávku, na ktorej Vargová hovorí o Rogánovej úlohe v prípade Schadl-Völner, zverejnila Vargová na Facebooku dva príspevky, v ktorých tvrdila, že ju Magyar počas celého ich manželstva slovne a fyzicky zneužíval. Tvrdila tiež, že vyhlásenia, ktoré urobila na uniknutej nahrávke, boli vynútené počas interakcie s Magyarom, v ktorej sa cítila ohrozená.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = „Üvöltözés és szidalmazás közben sorban lerángatta az ágytámla tetején lévő könyveket, és a hátamhoz vágta őket” – Varga Judit reakciója Magyar Péter hangfelvételére | url = https://telex.hu/belfold/2024/03/26/varga-judit-reakcio-magyar-peter-hangfelvetel-rogan-antal | vydavateľ = telex | dátum vydania = 2024-03-26 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu}}</ref> Neskôr večer zverejnil kanál [[YouTube]] ''Frizbi TV'' rozhovor s Vargovou, v ktorom podrobnejšie rozviedla svoje obvinenia vrátane toho, že ju Magyar pri rôznych príležitostiach bez jej súhlasu zamkol v izbe, tlačil ju k dverám, keď bola tehotná, chodil po ich spoločnom byte s nožom v ruke a raz predstieral samovraždu,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar Péter öngyilkosságot hazudott | url = https://www.origo.hu/itthon/2024/05/magyar-peter-ongyilkossagot-hazudott | vydavateľ = ORIGO | dátum vydania = 2024-05-04 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu}}</ref> ale keď prišla sanitka, odišiel v pyžame a Vargová musela poslať zdravotníkov preč.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Varga Judit: Volt, hogy a férjem bezárt egy szobába, és az egyik kisfiam szabadított ki | url = https://telex.hu/belfold/2024/03/27/varga-judit-bantalmazas-magyar-peter-hajdu-peter-frizbi | vydavateľ = telex | dátum vydania = 2024-03-27 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu}}</ref> Magyar označil obvinenia za ohováranie a vyhlásil, že Vargovú vydiera vláda. Podľa neho chceli vládne médiá len odvrátiť pozornosť od zvukovej nahrávky tým, že spustili útok na jeho povesť.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar Péter: Varga Judit csak terelni próbálja a figyelmet a bántalmazási váddal a hangfelvétel tartalmáról | url = https://media1.hu/2024/03/26/magyar-peter-varga-judit-bantalmazas-ragalmazas-hangfelvetel-tereles/ | dátum vydania = 2024-03-26 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu | meno = Szalay | priezvisko = Dániel}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar Péter tagadja a bántalmazást, rágalmazással vádolja Varga Juditot | url = https://444.hu/2024/03/26/magyar-peter-tagadja-a-bantalmazast-ragalmazassal-vadolja-varga-juditot | vydavateľ = 444 | dátum vydania = 2024-03-26 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu | meno = Czinkóczi | priezvisko = Sándor}}</ref> Podľa zverejnenej policajnej správy sa Magyar správal agresívne, zastrašoval a vyhrážal sa svojej manželke a svojmu okoliu, keď sa ona pokúsila odobrať jeho deti s pomocou policajtov, ktorí boli Vargovej strážcami kvôli jej ministerskej pozícii. Magyar sa Vargovej vyhrážal, že vyvolá škandál, ktorý by zvrhol vládu. Doma sa silno pohádali a potom sa odviezli do iného domu, kde sa nachádzali deti. Magyar sa pokúsil udalosti nahrať na telefón, ale polícia ho zastavila. Nakoniec Magyar odišiel domov a Vargová vzala deti k starým rodičom. Magyar uviedol, že policajná správa bola sfalšovaná.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar Péter-ügy: itt a teljes rendőrségi jegyzőkönyv | url = https://mandiner.hu/belfold/2024/04/magyar-peter-ugy-itt-a-teljes-rendorsegi-jegyzokonyv | vydavateľ = Mandiner | dátum vydania = 2024-04-29 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu}}</ref> Vargová zopakovala obvinenia v júli 2025 a tvrdila, že jej ex-manžel bol zradca.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ex wife hits at Hungarian opposition leader Péter Magyar | url = http://www.euronews.com/my-europe/2025/07/04/ex-wife-hits-out-at-hungarian-opposition-leader-peter-magyar-calling-him-a-traitor | vydavateľ = euronews | dátum vydania = 2025-07-04 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = en}}</ref> == Politické názory == [[Súbor:Magyar_Péter,_Mezőhegyes_(2025._08._04.).jpg|náhľad|Magyar (úplne vľavo) v [[Mezőhegyes]] na konskom povoze v roku 2025]] [[Súbor:1721744819040_20240723_EP-171134A_J1_462.jpg|náhľad|Magyar počas ustanovujúceho zasadnutia výboru AFCO v júli 2024]] Magyar je často opisovaný ako [[Konzervatívny liberalizmus|konzervatívny liberál]], ktorý kombinuje trhovo orientované ekonomické názory s dôrazom na občiansku zodpovednosť, právny štát a národnú kultúru. Často uvádza, že jeho hnutie sa snaží prekonať „staré ľavicovo-pravicové rozdelenie“ v maďarskej politike.<ref name="mppoland" /> Magyar vyjadril podporu prijatiu eura v Maďarsku po splnení potrebných ekonomických podmienok, argumentujúc, že prijatie spoločnej meny by posilnilo finančnú stabilitu a postavenie Maďarska v Európskej únii.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Orban’s Rival Vows to End Hungary Crisis by Unlocking EU Funds | url = https://www.bloomberg.com/news/articles/2024-12-02/orban-rival-magyar-vows-to-end-hungary-s-economic-crisis-by-unlocking-eu-funds?embedded-checkout=true | dátum vydania = 2024-12-02 | dátum prístupu = 2025-12-31 | dátum archivácie = 2025-08-28 | url archívu = https://web.archive.org/web/20250828050925/https://www.bloomberg.com/news/articles/2024-12-02/orban-rival-magyar-vows-to-end-hungary-s-economic-crisis-by-unlocking-eu-funds | vydavateľ = Bloomberg | jazyk = en}}</ref> Magyar sa definuje ako silne [[Pro-europanizmus|proeurópsky]]<nowiki/>a podporuje hlbšiu spoluprácu v rámci Európskej únie a zosúladenie so západnými demokratickými hodnotami. Kritizoval konfrontačný postoj Orbánovej vlády voči inštitúciám EÚ a jej blízke vzťahy s [[Rusko|Ruskom]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hungary: Why is Orban's opponent so successful? – DW – 04/24/2025 | url = https://www.dw.com/en/hungary-why-is-orbans-opponent-so-successful/a-72324318 | vydavateľ = dw.com | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = en}}</ref> 15. marca 2025 počas siedmej veľkej demonštrácie mal Magyar na sebe tradičný Bocskaiho oblek, ktorý sa v Maďarsku často spája s konzervatívnou a vlasteneckou symbolikou. Jeho výber oblečenia bol všeobecne interpretovaný ako gesto smerom k národnej tradícii a kultúrnemu dedičstvu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Orbán poloskázva fenyeget, Magyar bocskaiban kérdez | url = https://444.hu/2025/03/15/orban-poloskazva-fenyeget-magyar-bocskaiban-kerdez | vydavateľ = 444 | dátum vydania = 2025-03-15 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu | meno = Rovó | priezvisko = Attila}}</ref> == Verejný imidž == === Vzhľad === Maďarské médiá viackrát komentovali Magyarov vzhľad a oblečenie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar Péternek öltözve várják a debreceni nagygyűlésre a Tisza-rajongókat | url = https://hvg.hu/itthon/20240502_magyar-peter-style-debrecen | vydavateľ = hvg.hu | dátum vydania = 2024-05-02 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu}}</ref> Jeho výrazný ležérny štýl, pozostávajúci z bielej košele alebo trička, džínsov alebo chino nohavíc a bielych tenisiek, jeho fanúšikovia kopírovali na niektorých podujatiach.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar Péternek öltözve várják a debreceni nagygyűlésre a Tisza-rajongókat | url = https://hvg.hu/itthon/20240502_magyar-peter-style-debrecen | vydavateľ = hvg.hu | dátum vydania = 2024-05-02 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar Péter tüntetésén a dresscode: „Magyar Péter style” öltözet | url = https://444.hu/2024/05/02/magyar-peter-tuntetesen-a-dresscode-magyar-peter-style-oltozet | vydavateľ = 444 | dátum vydania = 2024-05-02 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu | meno = Mészáros | priezvisko = Juli}}</ref> Magyar sa tiež priklonil ku komentárom okolo svojho oblečenia a doplnkov a vydražil svoje luxusné slnečné okuliare na charitu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 3 millióért kelt el Magyar Péter árverésre bocsátott napszemüvege | url = https://hvg.hu/elet/20240425_3-millioert-kelt-el-magyar-peter-arveresre-bocsatott-napszemuvege | vydavateľ = hvg.hu | dátum vydania = 2024-04-25 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu}}</ref> === Sociálne siete === Magyarova prítomnosť na sociálnych sieťach, najmä na Facebooku, bola dôležitou súčasťou jeho popularity.<ref>{{Citácia periodika|titul=Generation Apathy: How Peter Magyar Is Mobilizing Hungary's Youth|url=https://www.rferl.org/a/peter-magyar-hungarian-youth-tisza/33058199.html|periodikum=Radio Free Europe/Radio Liberty|dátum=2024-08-01|dátum prístupu=2025-12-31|jazyk=en|meno=Lili|priezvisko=Rutai}}</ref> Jeho počiatočná popularita sa spája s rozhovorom pre YouTube kanál Partizán z februára 2024, ktorý získal viac ako milión zhliadnutí.<ref>{{Citácia periodika|titul=Hungary's media-savvy newcomer aims to disrupt political status quo|url=https://www.reuters.com/world/europe/hungarys-media-savvy-newcomer-aims-disrupt-political-status-quo-2024-05-02/|periodikum=Reuters|dátum prístupu=2025-12-31|jazyk=en-US}}</ref> == Osobný život == Magyar sa narodil 16. marca 1981 v [[Budapešť|Budapešti]]. [[Judit Vargová (politička)|Judit Vargovú]] stretol 1. apríla 2005 na večierku; o ruku ju požiadal v auguste 2006. Majú troch synov; prvý sa narodil v roku 2008. Rodina žila niekoľko rokov v Bruseli, kým sa nevrátila do Budapešti po Vargovej nominácii na pozíciu ministerky spravodlivosti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = In an open cage – interview with Judit Varga and Péter Magyar | url = https://kepmas.hu/en/open-cage-interview-judit-varga-and-peter-magyar | vydavateľ = Képmás | dátum vydania = 2020-02-03 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = en}}</ref><ref name="europass_cv">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://brexit.kormany.hu/download/a/11/62000/VARGA%20Judit_CV_EN.pdf | priezvisko = Varga | meno = Judit | titul = Curriculum Vitae | dátum prístupu = 2025-12-31 | jazyk = en}}</ref> Pár oznámil rozvod v marci 2023.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Válik Varga Judit igazságügyi miniszter | url = https://telex.hu/belfold/2023/03/07/valas-varga-judit-igazsagugyi-miniszter-magyar-peter | vydavateľ = telex | dátum vydania = 2023-03-07 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu}}</ref> Jeho rodina zastávala viacero funkcií v maďarskej politike, vrátane sudcu a bývalého prezidenta. Jeho starý otec [[Pál Erőss]] bol sudca, ktorý moderoval obľúbený televízny program o právnych záležitostiach. Jeho prastrýko [[Ferenc Mádl]] bol prezidentom Maďarska v rokoch 2000 až 2005 a jeho matka pracovala v súdnictve.<ref>{{Citácia periodika|titul=‘The time is here’: the ex-government insider shaking up Hungarian politics|url=https://www.theguardian.com/world/2024/mar/25/the-time-is-here-the-ex-government-insider-shaking-up-hungarian-politics|periodikum=The Guardian|dátum=2024-03-25|dátum prístupu=2025-12-30|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Lili|priezvisko=Bayer}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Egyszemélyes háborút indított a rendszer ellen - Ki is valójában a első számú közellenségnek kikiáltott Magyar Péter? | url = https://www.blikk.hu/politika/magyar-politika/magyar-peter-portre/0881fx3 | vydavateľ = Blikk | dátum vydania = 2024-02-20 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Meghalt dr. Erőss Pál, a nyolcvanas évek televíziós jogásza | url = https://hvg.hu/kultura/20210523_Meghalt_dr_Eross_Pal_a_nyolcvanas_evek_televizios_jogasza | vydavateľ = hvg.hu | dátum vydania = 2021-05-23 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu}}</ref> V júli 2025 musel Magyar verejne priznať všetok svoj majetok kvôli zákonu, ktorý schválila vláda strany Fidesz. Z toho vyplynulo, že Magyar vlastní štyri nehnuteľnosti (dva byty, jednu garáž a jeden prázdny pozemok) a investície, úspory a hotovosť v hodnote 86,4 milióna [[Maďarský forint|forintov]] (223 874,67 [[Euro|eur]] k decembru 2025).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Négy ingatlan, festmények, 86 milliós megtakarítás – nyilvános Magyar Péter vagyonnyilatkozata | url = https://telex.hu/belfold/2025/07/10/tisza-part-magyar-peter-ep-kepviselok-vagyonnyilatkozat | vydavateľ = telex | dátum vydania = 2025-07-10 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Lex Magyar: nyilvánosságra hozták vagyonnyilatkozataikat a Tisza EP-képviselői | url = https://hvg.hu/itthon/20250710_magyar-peter-tisza-vagyonnyilatkozat | vydavateľ = hvg.hu | dátum vydania = 2025-07-10 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|en|Péter Magyar|1326144909}} {{Autoritné údaje}}{{Európska rada}}{{DEFAULTSORT:Magyar, Péter}} [[Kategória:Osobnosti z Budapešti]] [[Kategória:Maďarskí politici]] [[Kategória:Poslanci Európskeho parlamentu z Maďarska]] [[Kategória:Predsedovia vlády Maďarska]] [[Kategória:Absolventi Katolíckej univerzity Petra Pázmaňa]] 7mlgjbsskpkzeq0jutkuwai92yp5pkz 8215665 8215664 2026-05-17T19:43:24Z LegendaSM07 220130 8215665 wikitext text/x-wiki {{Aktualita}}{{Infobox Politik | Portrét = Peter-Magyar-portrait-2026.jpg | Popis portrétu = Portrét, 2026 | Podpis = Péter Magyar signature.svg | Úrad = 9. [[Predseda vlády Maďarska]] | Predchodca = [[Viktor Orbán]] | Začiatok obdobia = [[9. máj]] [[2026]] | Úrad2 = Predseda [[Strana rešpektu a slobody|strany TISZA]] | Začiatok obdobia2 = [[22. júl]] [[2024]] | Dátum narodenia = {{dnv|1981|3|16}} | Miesto narodenia = [[Budapešť]], [[Maďarsko]] | Politická strana = [[Strana rešpektu a slobody|TISZA]] <small>(2024 –)</small><br>[[Fidesz – Maďarský občiansky zväz|Fidesz]] <small>(2002 – 2024)</small> | Alma mater = [[Katolícka univerzita Pétera Pázmányho]] | Manželka = [[Judit Vargová (politička)|Judit Vargová]] <small>(2006 – 2023)</small> | Deti = 3 | Úrad3 = [[Poslanec Európskeho parlamentu]] za [[Maďarsko]] | Začiatok obdobia3 = [[16. júl]] [[2024]] | Predchodca2 = Attila Szabó | Koniec obdobia3 = [[9. máj]] [[2026]] | Popis osoby = [[Súbor:Coat of arms of Hungary (oak and olive branches).svg|20px| štandarda premiéra HU|link=Maďarsko]] premiér Maďarskej republiky }} '''Péter Magyar''' (* [[16. marec]] [[1981]]; [[Budapešť]], [[Maďarsko]]) je maďarský [[politik]] a [[právnik]], ktorý je od roku 2026 predsedom vlády Maďarska a od roku 2024 predsedom [[Strana rešpektu a slobody|Strany rešpektu a slobody]] (TISZA). Medzi rokmi 2024 a 2026 bol [[poslanec Európskeho parlamentu|poslancom Európskeho parlamentu]]. Magyar, bývalý člen maďarskej vládnej strany [[Fidesz – Maďarský občiansky zväz|Fidesz]] a exmanžel bývalej ministerky spravodlivosti [[Judit Vargová (politička)|Judit Vargovej]], získal celosvetovú pozornosť, keď vo februári 2024 verejne oznámil svoju rezignáciu zo všetkých vládnych pozícií uprostred prezidentského škandálu s amnestiami a vyjadril hlbokú nespokojnosť s tým, ako Fidesz vládol krajine. 15. marca 2024 oznámil svoju túžbu vytvoriť novú politickú platformu pre občanov nespokojných aj s vládou, aj s establišmentovou opozíciou. Prevzal vedenie predtým neznámej [[Strana rešpektu a slobody|Strany rešpektu a slobody]] ({{Hun}}Tisztelet és Szabadság Párt; TISZA) a stal sa najvýznamnejším opozičným lídrom. Vo [[Voľby do Európskeho parlamentu v roku 2024|voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2024]] získala jeho strana s takmer 30 % hlasov druhé miesto za Fideszom, čo je najvyšší počet a percento hlasov pre stranu inú než Fidesz od roku 2006. V [[Parlamentné voľby v Maďarsku v roku 2026|parlamentných voľbách v roku 2026]] doviedol ziskom ústavnej väčšiny stranu k víťazstvu.<ref>{{Citácia periodika|titul=Hungarian opposition ousts Viktor Orbán after 16 years in power|url=https://www.theguardian.com/world/2026/apr/12/viktor-orban-concedes-defeat-as-opposition-wins-hungarian-election|periodikum=The Guardian|dátum=2026-04-13|dátum prístupu=2026-04-13|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Ashifa|priezvisko=Kassam|meno2=Flora|priezvisko2=Garamvolgyi}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Viktor Orbán ousted after 16 years in power as Hungarian opposition wins election landslide | url = https://www.bbc.com/news/live/c2d8zw2d3rkt | vydavateľ = BBC News | dátum prístupu = 2026-04-13 | jazyk = en-GB}}</ref> Magyar sa označuje za „kritického“ [[Pro-europanizmus|pro-európana]] a [[Konzervatívny liberalizmus|konzervatívneho liberála]].<ref name="mppoland">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://wyborcza.pl/7,75399,32168608,glowny-rywal-viktora-orbana-w-rozmowie-z-wyborcza-mam-rade.html | jazyk = pl | priezvisko = KOKOT | meno = Michał | titul = Rzucił wyzwanie Orbánowi i ma szansę wygrać. W rozmowie z "Wyborczą" jasno mówi o Polsce, Węgrzech i Ukrainie | dátum vydania = 2025-08-12 | dátum prístupu = 2025-12-27 | vydavateľ = wyborcza.pl}}</ref> == Právna a skorá politická kariéra == Pred vstupom do politiky v miestnej pobočke [[Fidesz – Maďarský občiansky zväz|strany Fidesz]], v tom čase opozičnej strany, sa Magyar podieľal na ''[[pro bono]]'' právnom zastupovaní a pomoci protivládnym aktivistom počas protestov v Maďarsku v roku 2006. Po prevzatí moci stranou Fidesz v maďarských [[Parlamentné voľby v Maďarsku v roku 2010|parlamentných voľbách v roku 2010]] bol vymenovaný za úradníka na ministerstve zahraničných vecí. O rok neskôr, počas maďarského predsedníctva EÚ, nastúpil do Stáleho zastúpenia Maďarska v [[Európska únia|Európskej únii]]. V roku 2015 bol zamestnaný kanceláriou predsedu vlády. V septembri 2018 prevzal vedenie právneho riaditeľstva EÚ štátnej banky MBH Bank. V rokoch 2019 až 2022 bol generálnym riaditeľom Centra študentských pôžičiek. [[Súbor:Magyar_Péter.jpg|náhľad|Magyar počas kampane do Európskeho parlamentu v roku 2024]] === Odchod z Fideszu === Magyar sa prvýkrát dostal do povedomia svojou kritikou vládnych politikov po škandále s prezidentskou amnestiou [[Katalin Nováková|Katalin Novákovej]]. Vo februári 2024 Magyar zverejnil hlasovú nahrávku svojej manželky, ktorú tajne natočil bez jej vedomia alebo súhlasu. Z nej vyplynulo, že maďarská prezidentka [[Katalin Nováková]] v apríli 2023 udelila prezidentskú amnestiu Endremu Kónyovi, zástupcovi riaditeľa štátneho [[Detský domov|detského domova]] neďaleko [[Budapešť|Budapešti]]. Kónya nútil deti, aby utajili sexuálne zneužívanie zo strany jeho nadriadeného, riaditeľa domova Jánosa Vásárhelyiho.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Children's home crisis threatens very foundation of Orban regime, say analysts | url = https://www.intellinews.com/children-s-home-crisis-threatens-very-foundation-of-orban-regime-say-analysts-312370/ | vydavateľ = www.intellinews.com | dátum vydania = 2024-02-14 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = en}}</ref> Škandál vyústil do protivládnych protestov požadujúcich, aby Nováková odstúpila; urobila tak 10. februára 2024.<ref name=":2" /> V ten istý deň Magyarova exmanželka [[Judit Vargová (politička)|Judit Vargová]], bývalá ministerka spravodlivosti, ktorá amnestiu podpísala, tiež oznámila svoju rezignáciu z Národného zhromaždenia a pozície líderky kandidátky strany Fidesz v [[Voľby do Európskeho parlamentu v roku 2024|júnových voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2024]].<ref name=":2">{{Cite news|date=10 February 2024|title=Hungarian President Katalin Novak resigns over child-abuse pardon scandal|url=https://www.bbc.com/news/world-middle-east-68264363|access-date=27 March 2024|language=en-GB}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Hungary resignations leave Viktor Orban in biggest crisis yet|url=https://www.bbc.com/news/world-europe-68285304|dátum=2024-02-14|dátum prístupu=2025-12-30|jazyk=en-GB|periodikum=BBC News}}</ref> Len niekoľko hodín po oznámení jeho bývalej manželky o odchode z politiky zverejnil Magyar na [[Facebook|Facebooku]] príspevok, v ktorom vyhlásil, že rezignuje na funkcie v dvoch štátnych podnikoch a vzdá sa miesta v predstavenstve MBH Bank. Ďalej napísal, že v posledných rokoch si uvedomil, že myšlienka „národného, suverénneho, buržoázneho Maďarska“, deklarovaná ako cieľ vlády [[Viktor Orbán|Viktora Orbána,]] je v skutočnosti „politickým produktom“ slúžiacim na zakrytie masívnej korupcie a prevodov bohatstva tým, ktorí majú správne známosti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Varga Judit volt férje: Egy percig sem akarok olyan rendszer részese lenni, amelyben Tónik, Ádámok és Barbarák vígan röhöghetnek a markukba | url = https://telex.hu/belfold/2024/02/10/magyar-peter-varga-judit-volt-ferje-lemondas-ner-rogan-antal | vydavateľ = telex | dátum vydania = 2024-02-10 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu}}</ref> V nasledujúcich týždňoch Magyar poskytol niekoľko rozhovorov s najčítanejšími maďarskými spravodajskými organizáciami vrátane Partizán, Telex.hu a 444.hu, v ktorých rozsiahlo kritizoval vládu, najmä ministra Úradu premiéra Antala Rogána. Tvrdil, že počas svojho pôsobenia vo funkcii generálneho riaditeľa Centra študentských pôžičiek bol nútený uprednostňovať osoby blízke Orbánovi vo verejných súťažiach a bol pod tlakom v súvislosti s aspektmi jeho rozvodu.<ref>{{Citácia periodika|titul=Orban's reputation tarnished by accusations from a former high-ranking official|url=https://www.lemonde.fr/en/international/article/2024/02/14/orban-s-reputation-tarnished-by-accusations-from-a-former-high-ranking-official_6523570_4.html|dátum=2024-02-14|dátum prístupu=2025-12-30|jazyk=en|periodikum=[[Le Monde]]}}</ref> Jeho prvý rozhovor, v ktorom tvrdil, že „polovicu krajiny vlastní zopár rodín“, mal k marcu 2024 viac ako dva milióny zhliadnutí.<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://plus.thebulwark.com/p/hungary-orban-scandal-crisis-peter-magyar | jazyk = en | priezvisko = Baer | meno = David | titul = In Hungary, Scandal and Crisis Suddenly Energize the Opposition | dátum vydania = 2024-03-18 | dátum prístupu = 2025-12-27 | vydavateľ = The Bulwark}}</ref> Magyar aj v nasledujúcich dňoch pokračoval v publikovaní príspevkov kritických voči osobnostiam spojeným s vládou tvrdiac, že ľudia priateľskí alebo príbuzní premiérovi, ako napríklad jeho zať István Tiborcz, nahromadili obrovské množstvo bohatstva skryté za domácimi fondmi súkromného kapitálu.<ref name=":0" /> 15. marca 2024 usporiadal v Budapešti zhromaždenie, ktorého sa zúčastnili desaťtisíce ľudí, na ktorom oznámil založenie novej politickej strany.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Thousands protest in Budapest as Orban embroiled in corruption scandal | url = http://www.euronews.com/2024/03/26/hungarian-whistleblower-releases-audio-suggesting-corruption-in-embattled-orban-government | vydavateľ = euronews | dátum vydania = 2024-03-26 | dátum prístupu = 2025-12-27 | jazyk = en}}</ref> Podľa prieskumu verejnej mienky vykonaného v tom mesiaci približne 15 percent voličov uviedlo, že ak by kandidoval, „isto alebo s vysokou pravdepodobnosťou“ by hlasovali za Magyara.<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://plus.thebulwark.com/p/hungary-orban-scandal-crisis-peter-magyar | jazyk = en | priezvisko = Baer | meno = David | titul = In Hungary, Scandal and Crisis Suddenly Energize the Opposition | dátum vydania = 2024-03-18 | dátum prístupu = 2025-12-27 | vydavateľ = The Bulwark}}</ref> [[Súbor:Peter_Magyar.Viktor_Orban.jpg|náhľad|Magyar a premiér [[Viktor Orbán]] v roku 2024]] 6. apríla 2024 zorganizoval Magyar druhú demonštráciu proti vláde. Vládu Orbána opísal ako „feudalistický systém“, ktorý treba zrušiť.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mit mondott a tüntetésen? Íme Magyar Péter beszéde! | url = https://mosthir.hu/magyarorszag/2024/04/06/mit-mondott-a-tuntetesen-ime-magyar-peter-beszede/ | dátum vydania = 2024-04-06 | dátum prístupu = 2025-12-27 | jazyk = hu | meno = Most | priezvisko = Hír}}</ref> Zúčastnili sa jej státisíce protestujúcich.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar Péter szerint 300-400 ezer ember tüntetett vele | url = https://hvg.hu/itthon/20240406_magyar-peter-tuntetes-letszam | vydavateľ = hvg.hu | dátum vydania = 2024-04-06 | dátum prístupu = 2025-12-27 | jazyk = hu}}</ref> Vládou podporovaný think tank Megafon minul v týždňoch pred zhromaždením 117 miliónov HUF na reklamnú kampaň mierenú proti Magyarovi na Facebooku.<ref>{{Citácia periodika|titul=Brutális összegért hirdettek a megafonosok a Facebookon Magyar Péter tüntetése előtt|url=https://rtl.hu/belfold/2024/04/11/megafon-facebook-magyar-peter-tuntetes|dátum prístupu=2025-12-27|jazyk=hu|periodikum=RTL.hu}}</ref> == Líder opozície (2024 – 2026) == Po voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2024 sa strana TISZA stala najsilnejšou opozičnou stranou v Maďarsku a Magyar začal byť všeobecne považovaný za nového lídra opozície.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hungary: Newcomer Peter Magyar shakes Orban's hold on power | url = http://www.euronews.com/my-europe/2024/06/10/hungary-newcomer-peter-magyar-shakes-orbans-hold-on-power-early-results-say | vydavateľ = euronews | dátum vydania = 2024-06-10 | dátum prístupu = 2025-12-27 | jazyk = en}}</ref> === Strana TISZA === {{Hlavný článok|Strana rešpektu a slobody}} [[Súbor:Magyar_Péter_Szigetszentmiklós.jpg|vľavo|náhľad|Magyar v [[Szigetszentmiklós|Szigetszentmiklósi]] v roku 2024 počas svojho prvého politického turné]] Magyar sa pridal k strane [[Strana rešpektu a slobody|TISZA]], aby kandidoval vo [[Voľby do Európskeho parlamentu v roku 2024|voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2024]]. Magyar sa rozhodol prevziať menšiu stranu namiesto založenia novej, aby sa vyhol časovým obmedzeniam a potenciálnym administratívnym problémom.<ref>{{Citácia periodika|titul=Elite defection and opposition realignment in Hungary: Respect and Freedom Party (TISZA) in the 2024 European Parliamentary elections|url=https://doi.org/10.1080/21599165.2025.2468693|periodikum=East European Politics|dátum=2025-04-03|dátum prístupu=2025-12-27|ročník=41|číslo=2|strany=263–276|issn=2159-9165|doi=10.1080/21599165.2025.2468693|meno=Daniel|priezvisko=Kovarek}}</ref> Po oznámení si Magyar rýchlo získal celonárodnú pozornosť a významnú verejnú podporu, vyzývajúc vládnucu stranu [[Fidesz – Maďarský občiansky zväz|Fidesz]] aj tradičnú opozíciu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Republikon Intézet | url = https://republikon.hu/elemzesek,-kutatasok/24-04-05_kvk.aspx | vydavateľ = republikon.hu | dátum prístupu = 2025-12-27 | priezvisko = http://republikon.hu}}</ref> Zatiaľ čo sa TISZA oficiálne vyhýba fixným ideologickým nálepkám, Magyarova rétorika často odráža centristické a umiernené konzervatívne hodnoty a zdôrazňuje národnú jednotu a politickú zodpovednosť pred straníckou príslušnosťou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mi rejlik Magyar Péter eddig meghirdetett, ideológiamentes nemzeti programja mögött? « Mérce | url = https://merce.hu/2024/03/27/magyar-peter-az-ideologiamentes/ | vydavateľ = Mérce | dátum vydania = 2024-03-27 | dátum prístupu = 2025-12-27 | jazyk = hu}}</ref> Magyar opakovane vyhlásil, že TISZA nevstúpi do žiadnej aliancie s takzvanými „starými opozičnými“ stranami a zdôraznil, že [[Strana rešpektu a slobody|Tisza]] má v úmysle vyzvať Fidesz v parlamentných voľbách v roku [[2026]] samostatne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar Péter szerint nincs szükség ellenzéki összefogásra, mert ők az egyedüli ellenzék | url = https://valodihirek.hu/2024/08/25/magyar-peter-szerint-nincs-szukseg-ellenzeki-osszefogasra-mert-ok-az-egyeduli-ellenzek | dátum vydania = 2024-08-25 | dátum prístupu = 2025-12-27 | jazyk = hu | meno = Valódi | priezvisko = Hírek}}</ref> Po Magyarovom vstupe do strany TISZA bolo spopularizovaných niekoľko jeho sloganov a verejných vyhlásení, vrátane „Tisa stúpa!“, „Krok za krokom, tehlu po tehle, si vezmeme späť svoju vlasť!“ alebo „Niet ľavice ani pravice, len Maďarov!“. === Demonštrácie === Pred voľbami do Európskeho parlamentu v roku 2024 usporiadal Magyar štyri veľké demonštrácie, ktoré prilákali desaťtisíce účastníkov. Prvé stretnutie, ktoré sa konalo na [[Andrássy út|Andrássyho triede]] 15. marca 2024 predtým, ako Magyar vstúpil do strany [[Strana rešpektu a slobody|TISZA]], spečatilo jeho vzostup ako politickej osobnosti po verejnej kritike vlády.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar Péter 12 pontos programot hirdetett, minden politikai oldalnak odaszúrt, és mindenkit vár a formálódó pártjába - összefoglaló a beszédéről | url = https://hvg.hu/itthon/20240315_magyar-peter-beszed-osszefoglalo-marcius-15-2024-andrassy-ut | vydavateľ = hvg.hu | dátum vydania = 2024-03-15 | dátum prístupu = 2025-12-27 | jazyk = hu}}</ref> [[Súbor:Magyar_Péter_2024._április-án.jpg|náhľad|Magyar na svojej druhej veľkej demonštrácii v apríli 2024]] Neskôr 6. apríla 2024 zorganizoval druhé veľké zhromaždenie, kde jeho sympatizanti pochodovali z [[Deák Ferenc tér|Námestia Ferenca Deáka]] na [[Kossuth Lajos tér|Námestie Lajosa Kossutha]] v Budapešti. Počas tohto zhromaždenia Magyar oznámil, že začne celoštátne politické turné a uviedol, že jeho ďalšie významné podujatie sa uskutoční v [[Debrecín|Debrecíne]] pred Veľkým kalvínskym kostolom 5. mája 2024, [[Deň matiek|na Deň matiek]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar Péter országjárásra indul, anyák napjára pedig újabb tüntetést hirdetett | url = https://telex.hu/belfold/2024/04/06/magyar-peter-tuntetes-kossuth-ter-parlament-aprilis-6 | vydavateľ = telex | dátum vydania = 2024-04-06 | dátum prístupu = 2025-12-27 | jazyk = hu}}</ref> Magyar usporiadal svoje štvrté veľké zhromaždenie 8. júna 2024 na [[Hősök tere|Námestí hrdinov]] v Budapešti ako záverečné podujatie kampane strany TISZA pred voľbami do Európskeho parlamentu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Választás 2024: Magyar Péter tüntetést szervezett a Hősök terére – kövesse velünk élőben! | url = https://24.hu/belfold/2024/06/08/magyar-peter-tuntetes-hosok-tere-valasztas-2024/ | dátum vydania = 2024-06-08 | dátum prístupu = 2025-12-27 | jazyk = hu}}</ref> Po voľbách Magyar usporiadal ďalších šesť demonštrácií. Svoje piate veľké zhromaždenie zorganizoval 5. októbra 2024 pred sídlom maďarského verejnoprávneho vysielateľa [[MTV (televízna stanica)|MTVA]]. Počas demonštrácie umiestnil na hlavný vchod do budovy plagát so šestnástimi požiadavkami, v ktorom vyzýval na slobodu médií a vládnu zodpovednosť.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ezt várja Magyar Péter és a tüntető tömeg az MTVA-tól – a HVG videója a szombati demonstrációról | url = https://hvg.hu/itthon/20241006_Ezt-varja-Magyar-Peter-es-a-tunteto-tomeg-az-MTVA-tol-a-HVG-videoja-a-szombati-demonstraciorol | vydavateľ = hvg.hu | dátum vydania = 2024-10-06 | dátum prístupu = 2025-12-27 | jazyk = hu}}</ref> Šieste veľké zhromaždenie usporiadal 23. októbra 2024 v Budapešti pri príležitosti výročia [[Maďarské povstanie|maďarského povstania v roku 1956.]] Demonštrácia sa začala na [[Bem József tér|Námestí Józsefa Bema]] a pokračovala pochodom na [[Széna tér]]. Zhromaždenie prilákalo desaťtisíce účastníkov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar Péter kihirdette, hogy a NER-nek vége, és politikus-castingot indít | url = https://hvg.hu/itthon/20241023_Magyar-Peter-kihirdette-hogy-a-NER-nek-vege-es-politikus-castingot-indit-ebx | vydavateľ = hvg.hu | dátum vydania = 2024-10-23 | dátum prístupu = 2025-12-27 | jazyk = hu}}</ref> Magyar usporiadal siedme veľké zhromaždenie 15. marca 2025 v [[Budapešť|Budapešti]], na rovnakom mieste ako svoju prvú demonštráciu o rok skôr. Počas podujatia oznámil začatie verejnej konzultácie „Hlas národa“, ktorú označil za formu referenda zdola nahor. Výsledky iniciatívy mali byť zapracované do budúceho politického programu strany TISZA.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar Péter üzent a kormánynak: Товарищи, конец! – így zajlottak az ünnepi események | url = https://hvg.hu/itthon/20250315_marcius-15-nemzeti-unnep-Orban-Viktor-Magyar-Peter-elo-percrol-percre-ebx | vydavateľ = hvg.hu | dátum vydania = 2025-03-15 | dátum prístupu = 2025-12-27 | jazyk = hu}}</ref> Na pódiu sa objavil aj bývalý náčelník generálneho štábu Romulusz Ruszin-Szendi ako expert strany TISZA na obrannú politiku. Dňa 20. augusta 2025 usporiadal Magyar v [[Pannonhalma (mesto)|Pannonhalme]] ôsmu veľkú demonštráciu s názvom „Po stopách [[Štefan I. (Uhorsko)|svätého Štefana]]“, kde oznámil nový desaťbodový program, v ktorom načrtol kľúčové priority strany pre nadchádzajúcu politickú sezónu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Szent István-programot hirdetett Magyar Péter, a népességfogyás és elvándorlás megállításával, szuperkórházakkal és az önkormányzatok függetlenségével | url = https://telex.hu/belfold/2025/08/20/magyar-peter-pannonhalma-augusztus-20 | vydavateľ = telex | dátum vydania = 2025-08-20 | dátum prístupu = 2025-12-27 | jazyk = hu}}</ref> 7. septembra 2025 zorganizoval Magyar deviate veľké podujatie v obci [[Kötcse]], ktoré sa konalo v ten istý deň ako každoročný prejav premiéra Viktora Orbána v tej istej dedine. Pred príchodom do Kötcse navštívil Magyar [[Balatonőszöd]], miesto, kde sa konal öszödský prejav bývalého premiéra [[Ferenc Gyurcsány|Ferenca Gyurcsányho]], odkiaľ symbolicky prešiel do Kötcse. Vo svojom prejave Magyar kritizoval Orbána aj Gyurcsányho za ich väzby s ruským prezidentom [[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladimirom Putinom]] a uviedol, že „jeden prijal Putina zľava, druhý sprava“. Počas zhromaždenia TISZA oficiálne spustila svoju kampaň pre parlamentné voľby v roku 2026 a predstavila [[Ágnes Forsthoffer|Ágnes Forsthofferovú]] ako tretiu podpredsedníčku strany.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar Péter Kötcsén Orbánról és Gyurcsányról: Az egyik balról, a másik jobbról ölelte Putyint | url = https://hvg.hu/itthon/20250907_Magyar-Peter-Kotcse-beszed | vydavateľ = hvg.hu | dátum vydania = 2025-09-07 | dátum prístupu = 2025-12-27 | jazyk = hu}}</ref> Magyar ohlásil desiate veľké zhromaždenie s názvom „Národný pochod“ na 23. októbra 2025, opäť pri príležitosti výročia maďarskej revolúcie v roku 1956. Pochod sa začal na Deákovom námestí a pokračoval po Andrássyho triede až k Námestiu hrdinov v Budapešti. Magyar oznámil začiatok posledného celoštátneho turné strany TISZA pred parlamentnými voľbami v roku 2026 s názvom „Cesta k víťazstvu“. Podľa Magyara to bolo dovtedy najväčšie podujatie, ktoré strana TISZA zorganizovala.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar Péter: Október 23. nemcsak a múlt, hanem a magyar jövő üzenete is | url = https://telex.hu/belfold/2025/10/23/magyar-34 | vydavateľ = telex | dátum vydania = 2025-10-23 | dátum prístupu = 2025-12-27 | jazyk = hu}}</ref> === Jeden milión krokov === Dňa 9. mája 2025 predniesol premiér Viktor Orbán v [[Kláštor Tihany|Tihanyjskom kláštore]] prejav, neskôr označovaný ako „Prejav v Tihany“. Orbán počas prejavu vyjadril podporu [[George Simion|Georgeovi Simionovi]], víťazovi prvého kola rumunských prezidentských volieb v roku 2025. Prejav vyvolal rozsiahle reakcie: [[Hunor Kelemen]], prezident [[Maďarský demokratický zväz Rumunska|Maďarského demokratického zväzu Rumunska]] (RMDSZ), kritizoval Orbánovo vyhlásenie a vyzval [[Maďari v Rumunsku|maďarských voličov v Transylvánii]], aby v druhom kole podporili [[Nicușor Dan|Nicușora Dana]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Óriási a botrány Orbán Viktor tihanyi beszéde miatt, elvesztheti az erdélyi szavazókat | url = https://168.hu/itthon/orban-viktor-tihanyi-beszed-287461 | vydavateľ = 168.hu | dátum vydania = 2025-05-13 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu | priezvisko = 168}}</ref> V reakcii na to Péter Magyar 14. mája 2025 predniesol prejav pred [[Bazilika svätého Štefana|Bazilikou svätého Štefana]] v Budapešti, ktorým spustil iniciatívu s názvom „Jeden milión krokov“ – vyhlásil, že pôjde pešo z Budapešti do [[Oradea|Oradey]], čím symbolicky spojí Maďarsko a Transylvániu. Magyar dorazil do Oradey 24. mája 2025, kde predniesol prejav na nádvorí Oradeskej pevnosti pred sochou [[Ladislav I. (Uhorsko)|svätého Ladislava]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar Péter Nagyváradon: Az orbáni rombolás a múlté, a végső visszaszámlálás megkezdődött | url = https://24.hu/belfold/2025/05/24/magyar-peter-egymillio-lepes-nagyvarad-var-beszed-elozes-rost-andrea-nagy-ervin/ | dátum vydania = 2025-05-24 | dátum prístupu = 2025-12-27 | jazyk = hu}}</ref> === Benešove dekréty === V reakcii na [[Slovensko|slovenskú]] novelu Trestného zákona z decembra 2025, ktorá kriminalizovala spochybňovanie [[Dekréty prezidenta republiky|Benešových dekrétov]] a stanovila za takýto čin šesťmesačný trest odňatia slobody, Magyar pohrozil vyhostením slovenského veľvyslanca z Budapešti a v januári sa zúčastnil nezávislého protestu pred tamojším slovenským veľvyslanectvom. Súčasne adresoval slovenskému premiérovi [[Robert Fico|Robertovi Ficovi]] otvorený list, v ktorom Fica vyzval na stiahnutie zákona. Zároveň kritizoval Orbána, vnímaného ako spojenca Fica, za mlčanie k téme. [[Vláda Slovenskej republiky od 25. októbra 2023|Slovenská vláda]] svoje kroky označila za „opodstatnené“, kým viacerí slovenskí politici kritizovali Magyarovo využitie výrazu „[[Horná zem|Felvidék]]“, konkrétne „felvidéki magyarok“, na označenie [[Maďari na Slovensku|slovenských Maďarov]]. Magyar vyhlásil, že by ocenil, ak by reagovali na skutočné problémy a odsúdil zákony založené na kolektívnej vine. K využitiu výrazu sa vyjadril nasledovne: „Ak dovolíte – a aj keď nie – názvy geografických regiónov budem používať tak, ako som sa ich naučil od rodičov a ako ich používame už tisíc rokov. Rovnako ako aj [[Bratislava|hlavné mesto]], kde bolo korunovaných jedenásť uhorských panovníkov, nazýva každý Maďar Pozsony.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Péter Magyar sa pustil do sporu s Pellegrinim aj Ficom: kolektívna vina nemá v 21. storočí miesto | url = https://parameter.sk/sk/1308643/peter-magyar-sa-pustil-do-sporu-s-pellegrinim-aj-ficom-kolektivna-vina-nema-v-21-storoci-miesto/ | vydavateľ = Paraméter | dátum prístupu = 2026-01-18 | jazyk = sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = List Pétera Magyara spustil konflikt. Pellegrini tvrdí, že PS zasahuje do maďarských volieb | url = https://dennikn.sk/5071862/list-petera-magyara-spustil-konflikt-pellegrini-tvrdi-ze-ps-zasahuje-do-madarskych-volieb/ | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = 2026-01-13 | dátum prístupu = 2026-01-18 | jazyk = sk-SK | priezvisko = Napunk}}</ref> === Parlamentné voľby v roku 2026 === {{Hlavný článok|Parlamentné voľby v Maďarsku v roku 2026}} Magyar doviedol Tiszu do parlamentných volieb, ktoré sa uskutočnili 12. apríla 2026. Tisza presvedčivo zvíťazila nad Fideszom a získala dve tretiny mandátov v [[Maďarský parlament|parlamente]], čo je dostatočný počet na ústavnú väčšinu. Voľby mali so 79% najvyššiu účasť od pádu komunizmu.<ref>{{Citácia periodika|titul=Hungary Election Results: Viktor Orban Concedes Defeat and Congratulates Peter Magyar|url=https://www.nytimes.com/2026/04/12/world/europe/hungary-election-orban-magyar.html|periodikum=The New York Times|dátum=2026-04-12|dátum prístupu=2026-04-13|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Andrew|priezvisko=Higgins|meno2=Lili|priezvisko2=Rutai}}</ref> == Predseda vlády (2026 –) == [[Súbor:Magyar Péter beszéde az Országgyűlés megalakulása alkalmából (2).jpg|náhľad|Magyarov príhovor pri príležitosti ustanovenia nového parlamentu 9. mája 2026 na [[Námestie Ľudovíta Košuta|Námestii Ľudovíta Košuta]]]] Magyar bol 9. mája 2026 [[Maďarský parlament|maďarským parlamentom]] vymenovaný za predsedu vlády.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hungary’s Péter Magyar sworn in as prime minister, ending Viktor Orbán’s 16-year rule | url = https://www.nbcnews.com/world/hungary/hungarys-peter-magyar-sworn-prime-minister-ending-viktor-orbans-16-yea-rcna344331 | vydavateľ = NBC News | dátum vydania = 2026-05-09 | dátum prístupu = 2026-05-17 | jazyk = en}}</ref> O tri dni neskôr bola oficiálne vymenovaná jeho vláda.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Letették az esküt a parlamentben a Tisza-kormány miniszterei | url = https://24.hu/belfold/2026/05/12/parlament-tisza-kormany-miniszter-eskutetel/ | dátum vydania = 2026-05-12 | dátum prístupu = 2026-05-17 | jazyk = hu}}</ref> == Prípad Schadl-Völner == === Predloženie dôkazov === Dňa 20. marca 2024 Magyar niekoľko hodín vypovedal na Mestskej prokuratúre v súvislosti s medializovaným korupčným prípadom, do ktorého bol zapojený predseda súdnych exekútorov György Schadl,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The biggest corruption case of recent times in Hungary: the Schadl-Völner case | url = https://telex.hu/english/2023/03/09/the-biggest-corruption-case-of-recent-times-in-hungary-the-schadl-volner-case | vydavateľ = telex | dátum vydania = 2023-03-09 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu}}</ref> o úplatkoch zaplatených bývalému štátnemu tajomníkovi pre spravodlivosť Pálovi Völnerovi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar accuses Orban’s inner circle of tampering with evidence in high-profile corruption case | url = https://www.intellinews.com/magyar-accuses-orban-s-inner-circle-of-tampering-with-evidence-in-high-profile-corruption-case-317748/ | vydavateľ = www.intellinews.com | dátum vydania = 2024-03-21 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = en}}</ref> Krátko po svojom svedectve oznámil novinárom, že má dôkazy vo forme zvukových nahrávok o tom, že minister Antal Rogán alebo jeho spolupracovníci manipulovali s dokumentmi týkajúcimi sa prípadu, aby skryli dôkazy, ktoré by Rogána usvedčili. O niekoľko dní neskôr v príspevku na Facebooku vyhlásil, že nahrávky zverejní o 9:00 26. marca 2024, v deň svojho ďalšieho stretnutia, v ktorom bude vypovedať a predkladať dôkazy prokurátorom. Napísal, že hneď, ako sa tak stane, hlavný prokurátor Péter Polt, ako aj celá Orbánova vláda, nebudú mať inú možnosť než odstúpiť.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar Péter azt ígérte, kedden bemutatja a bizonyítéknak szánt felvételt | url = https://telex.hu/belfold/2024/03/23/magyar-peter-ugyeszseg-rogan-antal-bizonyitek | vydavateľ = telex | dátum vydania = 2024-03-23 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu}}</ref> 26. marca Magyar zverejnil nahrávku, ktorá obsahuje dvojminútovú diskusiu medzi ním a jeho bývalou manželkou Judit Vargovou o prípade. Vargovej komentáre obviňujú Rogána z manipulácie s dôkazmi tým, že z dokumentov súvisiacich s prípadom odstránil svoje meno a/alebo meno jeho spolupracovníkov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Thousands protest in Budapest as Orban embroiled in corruption scandal | url = http://www.euronews.com/2024/03/26/hungarian-whistleblower-releases-audio-suggesting-corruption-in-embattled-orban-government | vydavateľ = euronews | dátum vydania = 2024-03-26 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = en}}</ref> Nahrávku odovzdal Magyar prokurátorom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Orbán faces danger from new enemy brandishing a leaked tape | url = https://www.politico.eu/article/viktor-orban-peter-magyar-judit-varga-new-headache-leaked-tape/ | vydavateľ = POLITICO | dátum vydania = 2024-03-26 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = en-GB}}</ref> === Obvinenia z domáceho násilia === [[Súbor:Varga_Judit_2020_wikipedia.jpg|náhľad|[[Judit Vargová (politička)|Judit Vargová]], bývalá manželka Pétera Magyara]] V ten istý deň, ako Magyar zverejnil nahrávku, na ktorej Vargová hovorí o Rogánovej úlohe v prípade Schadl-Völner, zverejnila Vargová na Facebooku dva príspevky, v ktorých tvrdila, že ju Magyar počas celého ich manželstva slovne a fyzicky zneužíval. Tvrdila tiež, že vyhlásenia, ktoré urobila na uniknutej nahrávke, boli vynútené počas interakcie s Magyarom, v ktorej sa cítila ohrozená.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = „Üvöltözés és szidalmazás közben sorban lerángatta az ágytámla tetején lévő könyveket, és a hátamhoz vágta őket” – Varga Judit reakciója Magyar Péter hangfelvételére | url = https://telex.hu/belfold/2024/03/26/varga-judit-reakcio-magyar-peter-hangfelvetel-rogan-antal | vydavateľ = telex | dátum vydania = 2024-03-26 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu}}</ref> Neskôr večer zverejnil kanál [[YouTube]] ''Frizbi TV'' rozhovor s Vargovou, v ktorom podrobnejšie rozviedla svoje obvinenia vrátane toho, že ju Magyar pri rôznych príležitostiach bez jej súhlasu zamkol v izbe, tlačil ju k dverám, keď bola tehotná, chodil po ich spoločnom byte s nožom v ruke a raz predstieral samovraždu,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar Péter öngyilkosságot hazudott | url = https://www.origo.hu/itthon/2024/05/magyar-peter-ongyilkossagot-hazudott | vydavateľ = ORIGO | dátum vydania = 2024-05-04 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu}}</ref> ale keď prišla sanitka, odišiel v pyžame a Vargová musela poslať zdravotníkov preč.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Varga Judit: Volt, hogy a férjem bezárt egy szobába, és az egyik kisfiam szabadított ki | url = https://telex.hu/belfold/2024/03/27/varga-judit-bantalmazas-magyar-peter-hajdu-peter-frizbi | vydavateľ = telex | dátum vydania = 2024-03-27 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu}}</ref> Magyar označil obvinenia za ohováranie a vyhlásil, že Vargovú vydiera vláda. Podľa neho chceli vládne médiá len odvrátiť pozornosť od zvukovej nahrávky tým, že spustili útok na jeho povesť.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar Péter: Varga Judit csak terelni próbálja a figyelmet a bántalmazási váddal a hangfelvétel tartalmáról | url = https://media1.hu/2024/03/26/magyar-peter-varga-judit-bantalmazas-ragalmazas-hangfelvetel-tereles/ | dátum vydania = 2024-03-26 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu | meno = Szalay | priezvisko = Dániel}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar Péter tagadja a bántalmazást, rágalmazással vádolja Varga Juditot | url = https://444.hu/2024/03/26/magyar-peter-tagadja-a-bantalmazast-ragalmazassal-vadolja-varga-juditot | vydavateľ = 444 | dátum vydania = 2024-03-26 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu | meno = Czinkóczi | priezvisko = Sándor}}</ref> Podľa zverejnenej policajnej správy sa Magyar správal agresívne, zastrašoval a vyhrážal sa svojej manželke a svojmu okoliu, keď sa ona pokúsila odobrať jeho deti s pomocou policajtov, ktorí boli Vargovej strážcami kvôli jej ministerskej pozícii. Magyar sa Vargovej vyhrážal, že vyvolá škandál, ktorý by zvrhol vládu. Doma sa silno pohádali a potom sa odviezli do iného domu, kde sa nachádzali deti. Magyar sa pokúsil udalosti nahrať na telefón, ale polícia ho zastavila. Nakoniec Magyar odišiel domov a Vargová vzala deti k starým rodičom. Magyar uviedol, že policajná správa bola sfalšovaná.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar Péter-ügy: itt a teljes rendőrségi jegyzőkönyv | url = https://mandiner.hu/belfold/2024/04/magyar-peter-ugy-itt-a-teljes-rendorsegi-jegyzokonyv | vydavateľ = Mandiner | dátum vydania = 2024-04-29 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu}}</ref> Vargová zopakovala obvinenia v júli 2025 a tvrdila, že jej ex-manžel bol zradca.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ex wife hits at Hungarian opposition leader Péter Magyar | url = http://www.euronews.com/my-europe/2025/07/04/ex-wife-hits-out-at-hungarian-opposition-leader-peter-magyar-calling-him-a-traitor | vydavateľ = euronews | dátum vydania = 2025-07-04 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = en}}</ref> == Politické názory == [[Súbor:Magyar_Péter,_Mezőhegyes_(2025._08._04.).jpg|náhľad|Magyar (úplne vľavo) v [[Mezőhegyes]] na konskom povoze v roku 2025]] [[Súbor:1721744819040_20240723_EP-171134A_J1_462.jpg|náhľad|Magyar počas ustanovujúceho zasadnutia výboru AFCO v júli 2024]] Magyar je často opisovaný ako [[Konzervatívny liberalizmus|konzervatívny liberál]], ktorý kombinuje trhovo orientované ekonomické názory s dôrazom na občiansku zodpovednosť, právny štát a národnú kultúru. Často uvádza, že jeho hnutie sa snaží prekonať „staré ľavicovo-pravicové rozdelenie“ v maďarskej politike.<ref name="mppoland" /> Magyar vyjadril podporu prijatiu eura v Maďarsku po splnení potrebných ekonomických podmienok, argumentujúc, že prijatie spoločnej meny by posilnilo finančnú stabilitu a postavenie Maďarska v Európskej únii.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Orban’s Rival Vows to End Hungary Crisis by Unlocking EU Funds | url = https://www.bloomberg.com/news/articles/2024-12-02/orban-rival-magyar-vows-to-end-hungary-s-economic-crisis-by-unlocking-eu-funds?embedded-checkout=true | dátum vydania = 2024-12-02 | dátum prístupu = 2025-12-31 | dátum archivácie = 2025-08-28 | url archívu = https://web.archive.org/web/20250828050925/https://www.bloomberg.com/news/articles/2024-12-02/orban-rival-magyar-vows-to-end-hungary-s-economic-crisis-by-unlocking-eu-funds | vydavateľ = Bloomberg | jazyk = en}}</ref> Magyar sa definuje ako silne [[Pro-europanizmus|proeurópsky]]<nowiki/>a podporuje hlbšiu spoluprácu v rámci Európskej únie a zosúladenie so západnými demokratickými hodnotami. Kritizoval konfrontačný postoj Orbánovej vlády voči inštitúciám EÚ a jej blízke vzťahy s [[Rusko|Ruskom]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hungary: Why is Orban's opponent so successful? – DW – 04/24/2025 | url = https://www.dw.com/en/hungary-why-is-orbans-opponent-so-successful/a-72324318 | vydavateľ = dw.com | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = en}}</ref> 15. marca 2025 počas siedmej veľkej demonštrácie mal Magyar na sebe tradičný Bocskaiho oblek, ktorý sa v Maďarsku často spája s konzervatívnou a vlasteneckou symbolikou. Jeho výber oblečenia bol všeobecne interpretovaný ako gesto smerom k národnej tradícii a kultúrnemu dedičstvu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Orbán poloskázva fenyeget, Magyar bocskaiban kérdez | url = https://444.hu/2025/03/15/orban-poloskazva-fenyeget-magyar-bocskaiban-kerdez | vydavateľ = 444 | dátum vydania = 2025-03-15 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu | meno = Rovó | priezvisko = Attila}}</ref> == Verejný imidž == === Vzhľad === Maďarské médiá viackrát komentovali Magyarov vzhľad a oblečenie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar Péternek öltözve várják a debreceni nagygyűlésre a Tisza-rajongókat | url = https://hvg.hu/itthon/20240502_magyar-peter-style-debrecen | vydavateľ = hvg.hu | dátum vydania = 2024-05-02 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu}}</ref> Jeho výrazný ležérny štýl, pozostávajúci z bielej košele alebo trička, džínsov alebo chino nohavíc a bielych tenisiek, jeho fanúšikovia kopírovali na niektorých podujatiach.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar Péternek öltözve várják a debreceni nagygyűlésre a Tisza-rajongókat | url = https://hvg.hu/itthon/20240502_magyar-peter-style-debrecen | vydavateľ = hvg.hu | dátum vydania = 2024-05-02 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar Péter tüntetésén a dresscode: „Magyar Péter style” öltözet | url = https://444.hu/2024/05/02/magyar-peter-tuntetesen-a-dresscode-magyar-peter-style-oltozet | vydavateľ = 444 | dátum vydania = 2024-05-02 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu | meno = Mészáros | priezvisko = Juli}}</ref> Magyar sa tiež priklonil ku komentárom okolo svojho oblečenia a doplnkov a vydražil svoje luxusné slnečné okuliare na charitu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 3 millióért kelt el Magyar Péter árverésre bocsátott napszemüvege | url = https://hvg.hu/elet/20240425_3-millioert-kelt-el-magyar-peter-arveresre-bocsatott-napszemuvege | vydavateľ = hvg.hu | dátum vydania = 2024-04-25 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu}}</ref> === Sociálne siete === Magyarova prítomnosť na sociálnych sieťach, najmä na Facebooku, bola dôležitou súčasťou jeho popularity.<ref>{{Citácia periodika|titul=Generation Apathy: How Peter Magyar Is Mobilizing Hungary's Youth|url=https://www.rferl.org/a/peter-magyar-hungarian-youth-tisza/33058199.html|periodikum=Radio Free Europe/Radio Liberty|dátum=2024-08-01|dátum prístupu=2025-12-31|jazyk=en|meno=Lili|priezvisko=Rutai}}</ref> Jeho počiatočná popularita sa spája s rozhovorom pre YouTube kanál Partizán z februára 2024, ktorý získal viac ako milión zhliadnutí.<ref>{{Citácia periodika|titul=Hungary's media-savvy newcomer aims to disrupt political status quo|url=https://www.reuters.com/world/europe/hungarys-media-savvy-newcomer-aims-disrupt-political-status-quo-2024-05-02/|periodikum=Reuters|dátum prístupu=2025-12-31|jazyk=en-US}}</ref> == Osobný život == Magyar sa narodil 16. marca 1981 v [[Budapešť|Budapešti]]. [[Judit Vargová (politička)|Judit Vargovú]] stretol 1. apríla 2005 na večierku; o ruku ju požiadal v auguste 2006. Majú troch synov; prvý sa narodil v roku 2008. Rodina žila niekoľko rokov v Bruseli, kým sa nevrátila do Budapešti po Vargovej nominácii na pozíciu ministerky spravodlivosti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = In an open cage – interview with Judit Varga and Péter Magyar | url = https://kepmas.hu/en/open-cage-interview-judit-varga-and-peter-magyar | vydavateľ = Képmás | dátum vydania = 2020-02-03 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = en}}</ref><ref name="europass_cv">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://brexit.kormany.hu/download/a/11/62000/VARGA%20Judit_CV_EN.pdf | priezvisko = Varga | meno = Judit | titul = Curriculum Vitae | dátum prístupu = 2025-12-31 | jazyk = en}}</ref> Pár oznámil rozvod v marci 2023.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Válik Varga Judit igazságügyi miniszter | url = https://telex.hu/belfold/2023/03/07/valas-varga-judit-igazsagugyi-miniszter-magyar-peter | vydavateľ = telex | dátum vydania = 2023-03-07 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu}}</ref> Jeho rodina zastávala viacero funkcií v maďarskej politike, vrátane sudcu a bývalého prezidenta. Jeho starý otec [[Pál Erőss]] bol sudca, ktorý moderoval obľúbený televízny program o právnych záležitostiach. Jeho prastrýko [[Ferenc Mádl]] bol prezidentom Maďarska v rokoch 2000 až 2005 a jeho matka pracovala v súdnictve.<ref>{{Citácia periodika|titul=‘The time is here’: the ex-government insider shaking up Hungarian politics|url=https://www.theguardian.com/world/2024/mar/25/the-time-is-here-the-ex-government-insider-shaking-up-hungarian-politics|periodikum=The Guardian|dátum=2024-03-25|dátum prístupu=2025-12-30|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Lili|priezvisko=Bayer}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Egyszemélyes háborút indított a rendszer ellen - Ki is valójában a első számú közellenségnek kikiáltott Magyar Péter? | url = https://www.blikk.hu/politika/magyar-politika/magyar-peter-portre/0881fx3 | vydavateľ = Blikk | dátum vydania = 2024-02-20 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Meghalt dr. Erőss Pál, a nyolcvanas évek televíziós jogásza | url = https://hvg.hu/kultura/20210523_Meghalt_dr_Eross_Pal_a_nyolcvanas_evek_televizios_jogasza | vydavateľ = hvg.hu | dátum vydania = 2021-05-23 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu}}</ref> V júli 2025 musel Magyar verejne priznať všetok svoj majetok kvôli zákonu, ktorý schválila vláda strany Fidesz. Z toho vyplynulo, že Magyar vlastní štyri nehnuteľnosti (dva byty, jednu garáž a jeden prázdny pozemok) a investície, úspory a hotovosť v hodnote 86,4 milióna [[Maďarský forint|forintov]] (223 874,67 [[Euro|eur]] k decembru 2025).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Négy ingatlan, festmények, 86 milliós megtakarítás – nyilvános Magyar Péter vagyonnyilatkozata | url = https://telex.hu/belfold/2025/07/10/tisza-part-magyar-peter-ep-kepviselok-vagyonnyilatkozat | vydavateľ = telex | dátum vydania = 2025-07-10 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Lex Magyar: nyilvánosságra hozták vagyonnyilatkozataikat a Tisza EP-képviselői | url = https://hvg.hu/itthon/20250710_magyar-peter-tisza-vagyonnyilatkozat | vydavateľ = hvg.hu | dátum vydania = 2025-07-10 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|en|Péter Magyar|1326144909}} {{Autoritné údaje}}{{Európska rada}}{{DEFAULTSORT:Magyar, Péter}} [[Kategória:Osobnosti z Budapešti]] [[Kategória:Maďarskí politici]] [[Kategória:Poslanci Európskeho parlamentu z Maďarska]] [[Kategória:Predsedovia vlády Maďarska]] [[Kategória:Absolventi Katolíckej univerzity Petra Pázmaňa]] eh9ykcntg418v3v8wgfnp2myues2fnh 0 742591 8215769 8150833 2026-05-18T05:38:07Z Lekvarnička 262477 8215769 wikitext text/x-wiki {{Infobox futbalová liga | názov ligy = Women's Super League | krajina = Anglicko | vznik = 2011 | nižšia liga = Women's Super League 2 | kvalifikácie = [[Liga majstrov žien UEFA|Liga majsteriek]]<br/>[[Európsky pohár žien UEFA]] | počet klubov = 12 | poháre = Women's FA Cup<br/>Women's League Cup | najviac víťazstiev = [[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]] (8 titulov) | posledný víťaz = [[Manchester City FC (ženy)|Manchester City]] (2. titul) | aktuálna sezóna = [[Women's Super League 2025/2026|2025/2026]] }} '''Women's Super League''' (podľa sponzora '''Barclays Women's Super League''', predtým ako '''FA WSL''') je profesionálna ženská futbalová liga v [[Anglicko|Anglicku]]. Liga je profesionálna a má 12 tímov a nahradila [[FA Women's Premier League National Division]] ako najvyššiu ligu v Anglicku. V prvom ročníku v nej súťažilo 8 tímov a v prvých dvoch ročníkov z ligy žiaden tím nezostúpil. Ročníky 2011 až 2016 sa zápasy hrali od marca do októbra. Od sezóny 2018/2018 nastala zmena a zápasy a hrali od septembra do mája. Tímy na prvom, druhom a treťom mieste sa kvalifikujú do [[Liga majstrov žien UEFA|Ligy majsteriek]]. == Zoznam víťazných tímov podľa sezóny == Tímy hrubým písmom vyhrala v danej sezóne aj Women's FA Cup. Tímy hrubým a šikmým písmom vyhrali Women's FA Cup a Women's League Cup. {| class="wikitable" |+ !Sezóna !1. miesto !2. miesto !3. miesto !Najlepšia strelkyňa !{{Tooltip|G|Počet gólov}} |- |[[FA WSL 2011|2011]] |'''''[[Arsenal W.F.C.|Arsenal]]''''' |[[Birmingham City FC (ženy)|Birmingham City]] |[[Everton FC (ženy)|Everton]] |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Rachel Williams]] (Birmingham City) |14 |- |[[FA WSL 2012|2012]] |[[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] |[[Birmingham City FC (ženy)|Birmingham City]] |[[Everton FC (ženy)|Everton]] |{{Minivlajka|Škótsko}} [[Kim Little]] (Arsenal) |11 |- |[[FA WSL 2013|2013]] |[[Liverpool FC (ženy)|Liverpool]] |[[Bristol Academy (ženy)|Bristol Academy]] |[[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Natasha Dowie]] (Liverpool) |13 |- |[[FA WSL 2014|2014]] |[[Liverpool FC (ženy)|Liverpool]] |[[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]] |[[Birmingham City FC (ženy)|Birmingham City]] |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Karen Carney]] (Birmingham City) |8 |- |[[FA WSL 2015|2015]] |'''[[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]]''' |[[Manchester City FC (ženy)|Manchester City]] |[[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Beth Mead]] (Sunderland) |12 |- |[[FA WSL 2016|2016]] |[[Manchester City FC (ženy)|Manchester City]] |[[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]] |[[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Eniola Aluko]] (Chelsea) |9 |- |[[FA WSL 2017|2017]] <sup>a)</sup> |[[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]] |[[Manchester City FC (ženy)|Manchester City]] |[[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Fran Kirby]] (Chelsea) |6 |- |[[FA WSL 2017/2018|2017/2018]] |'''[[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]]''' |[[Manchester City FC (ženy)|Manchester City]] |[[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Ellen White (futbalistka|Ellen White]] (Birmingham City) |15 |- |[[FA WSL 2018/2019|2018/2019]] |[[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] |[[Manchester City FC (ženy)|Manchester City]] |[[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]] |{{Minivlajka|Holandsko}} [[Vivianne Miedema]] (Arsenal) |22 |- |[[FA WSL 2019/2020|2019/2020]] |[[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]] |[[Manchester City FC (ženy)|Manchester City]] |[[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] |{{Minivlajka|Holandsko}} [[Vivianne Miedema]] (Arsenal) |16 |- |[[FA WSL 2020/2021|2020/2021]] |'''''[[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]]''''' |[[Manchester City FC (ženy)|Manchester City]] |[[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] |{{Minivlajka|Austrália}} [[Sam Kerr]] (Chelsea) |21 |- |[[FA WSL 2021/2022|2021/2022]] |'''[[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]]''' |[[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] |[[Manchester City FC (ženy)|Manchester City]] |{{Minivlajka|Austrália}} [[Sam Kerr]] (Chelsea) |20 |- |[[Women's Super League 2022/2023|2022/2023]] |'''[[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]]''' |[[Manchester United FC (ženy)|Manchester United]] |[[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Rachel Daly]] (Aston Villa) |22 |- |[[Women's Super League 2023/2024|2023/2024]] |[[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]] |[[Manchester City FC (ženy)|Manchester City]] |[[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] |{{Minivlajka|Jamajka}} [[Khadija Shaw]] (Manchester City) |21 |- |[[Women's Super League 2024/2025|2024/2025]] |'''''[[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]]''''' |[[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] |[[Manchester United FC (ženy)|Manchester United]] |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Alessia Russo]] (Arsenal) {{Minivlajka|Jamajka}} [[Khadija Shaw]] (Manchester City) |12 |- |[[Women's Super League 2025/2026|2025/2026]] |[[Manchester City FC (ženy)|Manchester City]] |[[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] |[[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]] |{{Minivlajka|Jamajka}} [[Khadija Shaw]] (Manchester City) |21 |} a) sezóna 2017 jarná časť - bola medzisezóna a víťazný tím nedostal oficiálny titul, pretože sa nehrala celá sezóna.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = England - List of Women Champions | url = https://www.rsssf.org/tablese/eng-womchamp.html | vydavateľ = www.rsssf.org | dátum prístupu = 2026-01-05}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Chelsea seal 'best ever' WSL title thanks to Emma Hayes' tactical tweaks and Sam Kerr's stunning double|url=https://www.telegraph.co.uk/football/2022/05/08/chelsea-win-manchester-united-womens-super-league-score-goals/|periodikum=The Telegraph|dátum=2022-05-09|dátum prístupu=2026-01-05|issn=0307-1235|jazyk=en-GB|meno=Tom|priezvisko=Garry|meno2=Jake|priezvisko2=Goodwill|url archívu=https://web.archive.org/web/20220619182304/https://www.telegraph.co.uk/football/2022/05/08/chelsea-win-manchester-united-womens-super-league-score-goals/}}</ref> == Zoznam víťazných tímov == {| class="wikitable" |+ ! !Počet titulov !Roky |- |[[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]] |8 |[[FA WSL 2015|2015]], [[FA WSL 2017/2018|2017/2018]], [[FA WSL 2019/2020|2019/2020]], [[FA WSL 2020/2021|2020/2021]], [[FA WSL 2021/2022|2021/2022]], [[Women's Super League 2022/2023|2022/2023]], [[Women's Super League 2023/2024|2023/2024]], [[Women's Super League 2024/2025|2024/2025]] |- |[[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] |3 |[[FA WSL 2011|2011]], [[FA WSL 2012|2012]], [[FA WSL 2018/2019|2018/2019]], |- |[[Liverpool FC (ženy)|Liverpool]] |2 |[[FA WSL 2013|2013]], [[FA WSL 2014|2014]] |- |[[Manchester City FC (ženy)|Manchester City]] |2 |[[FA WSL 2016|2016]], [[Women's Super League 2025/2026|2025/2026]] |} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|en|Women's Super League|1326712227}} {{Ligy žien UEFA}} [[Kategória:Najvyššie národné futbalové súťaže]] [[Kategória:Futbalové súťaže v Európe]] [[Kategória:Ženské futbalové súťaže]] qsicx2u3kqlxpaus7veydiwnv42egji 0 742646 8215778 8214126 2026-05-18T06:01:40Z Lekvarnička 262477 8215778 wikitext text/x-wiki {{Infobox futbalová liga | krajina = Španielsko | vznik = 1988 | nižšia liga = [[Primera Federación (ženy)|Primera Federación]] | kvalifikácie = [[Liga majstrov žien UEFA|Liga Majsteriek]]<br/>[[Európsky pohár žien UEFA]] | počet klubov = 16 | poháre = Copa de la Reina<br/>Supercopa de España Femenina | najviac víťazstiev = [[FC Barcelona (ženy)|FC Barcelona]] (11 titulov) | posledný víťaz = [[FC Barcelona (ženy)|FC Barcelona]] (11. titul) }} '''Liga F''' (alebo '''Primera División de la Liga de Fútbol Femenino''', podľa sponzora '''Liga F Moeve''') je najvyššia futbalová ženská liga v [[Španielsko|Španielsku]]. Je to jedna zo 6 najlepších ženských líg podľa hodnotenia UEFA. Do [[Liga majstrov žien UEFA|Ligy majsteriek]] sa kvalifikujú 3 tímy. Liga bola založená v roku 1988, počas rokov prešla zmenami vo formáte a zmenami názvu '''Primera Iberdrola''' (podľa sponzora '''Liga Femenina Iberdrola)''', '''Superliga Femenina''', '''División de Honor''', a '''Liga Nacional'''. 12 rôznych klubov vyhralo ligu, z toho [[FC Barcelona (ženy)|FC Barcelona]] desaťkrát. == História == === Liga Nacional === Liga bola založená v roku 1988 klubmi Olímpico Fortuna, Puente Castro, Parque Alcobendas, Santa María Atlético, Vallès Occidental, [[RCD Espanyol (ženy)|RCD Espanyol]], [[FC Barcelona (ženy)|FC Barcelona]], CE Sabadell a Peña Barcelonista Barcilona. === División de Honor === Od sezóny 1996/1997 bola liga rozdelená do 4 skupín, Víťazné tímy skupín postúpili do semifinále a finále rozhodlo o majsterkách. === Superliga === V roku 2000 ženské tímy neboli spokojné, že súťaž a harmonogram sú organizované mužskými tímami, preto tím [[Levante UD (ženy)|Levante UD]] navrhol španielskej federácii novú Superligu, ktorá bude organizovaný ženskými tímami a to malo podporu väčšiny ženských tímov v krajine. V čase podania návrhu sa tímy vyhrážali bojkotom súťaže, ak nová liga nebude fungovať od sezóny 2001/2002 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hemeroteca - El Mundo Deportivo - Home | url = https://hemeroteca.mundodeportivo.com/preview/2000/06/16/pagina-33/693719/pdf.html | vydavateľ = hemeroteca.mundodeportivo.com | dátum prístupu = 2026-01-06}}</ref> Od sezóny 2001/2002 sa liga premenovala na Superligu a zmenil sa formát súťaže. Namiesto skupín hral každý tím s každým, jeden zápas doma a jeden vonku. V lige bolo 14 tímov a od sezóny 2008/2009 sa počet zvýšil na 16 tímov. Od sezóny 2009/2010 sa zvýšil počet tímov z 16 na 24, ktorý spôsobil kritiku zo strany tímov a hráčok, či sa nezníži kvalita súťaže. Tímy boli geograficky rozdelené do 3 skupín po 7 alebo 8 tímov, aby sa znížili náklady na cestovanie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Noticias - Real Federación Española de Fútbol | url = http://www.rfef.es/index.jsp?nodo=126&CATEGORIA=3&ID=523 | vydavateľ = www.rfef.es | dátum prístupu = 2026-01-06 | jazyk = es | url archívu = https://web.archive.org/web/20091011031711/http://www.rfef.es/index.jsp?nodo=126&CATEGORIA=3&ID=523}}</ref> V prvej časti sa v každej skupine hralo systémom každý s každým, jeden zápas vonku jeden doma. V druhej časti najlepšia dva tímy z každej skupiny a dva najlepšie tímy z tretích miest postúpili do skupiny A a ostatné tímy do skupín B a C podľa predom určeného pravidla. Znova sa hralo systémom každý s každým, doma a vonku. Všetky tímy zo skupiny A a 3 najlepšie tímy zo skupín B a C sa kvalifikovali do pohárovej súťaže Copa de la Reina. Dva najlepšie tímy zo skupiny A hrali proti sebe dvojzápas, aby sa určili majsterky. [[Rayo Vallecano (ženy)|Rayo Vallecano]] vyhral titul v oboch sezónach (2009/2010 a 2010/2011), keď vo finále vyhral proti [[RCD Espanyol (ženy)|RCD Espanyol]]. V sezóne 2009/2010 dva tímy odstúpili z finančných dôvodov. === Primera División === Od sezóny 2011/2012 sa liga premenovala na Primera División a skupinový formát sa zrušil. 18 tímov hralo systémom každý s každým, jeden zápas doma a jeden vonku, aby sa určili majsterky. Liga znížila počet tímov na 16 od sezóny 2012/2013. 22. októbra 2019, keď zlyhali rokovania s futbalovou asociáciou o platoch a podmienkach,<ref>{{Citácia periodika|titul=Female footballers deserve a fair deal. That’s why we went on strike {{!}} Ainhoa Tirapu|url=https://www.theguardian.com/commentisfree/2019/nov/21/female-footballers-strike-wealth-spain|periodikum=the Guardian|dátum=2019-11-21|dátum prístupu=2026-01-06|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20230826211144/https://www.theguardian.com/commentisfree/2019/nov/21/female-footballers-strike-wealth-spain}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Spanish women's football strike a double-edged sword|url=https://en.as.com/en/2019/11/18/opinion/1574077535_102292.html|periodikum=Diario AS|dátum=2019-11-18|dátum prístupu=2026-01-06|jazyk=en-us|url archívu=https://web.archive.org/web/20230826130607/https://en.as.com/en/2019/11/18/opinion/1574077535_102292.html}}</ref> hráčky začali štrajk a niekoľko zápasov sa zrušilo.<ref>{{Citácia periodika|titul=Top women footballers in Spain strike|url=https://www.bbc.com/sport/football/50444589|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2026-01-06|jazyk=en-GB|url archívu=https://web.archive.org/web/20230826130606/https://www.bbc.com/sport/football/50444589}}</ref> 18. novembra hráčky oznámili koniec štrajku po dojednaní dohody a novej kolektívnej zmluvy.<ref>{{Citácia periodika|titul=Spanish women's football strike called off|url=https://www.bbc.com/sport/football/50467440|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2026-01-06|jazyk=en-GB|url archívu=https://web.archive.org/web/20230826130605/https://www.bbc.com/sport/football/50467440}}</ref> V roku 2020 bola liga zastavená kvôli pandémii COVID.<ref>{{Citácia periodika|titul=La Liga Femenina to be Called to an End – Her Football Hub|url=https://herfootballhub.com/la-liga-femenina-to-be-called-to-an-end/|periodikum=Her Football Hub|dátum=2020-05-07|dátum prístupu=2026-01-06|jazyk=en-GB|meno=Ryan|priezvisko=Gregory|url archívu=https://web.archive.org/web/20230204022302/https://herfootballhub.com/la-liga-femenina-to-be-called-to-an-end/}}</ref> Dňa 10. júna 2020 získala súťaž status profesionálnej súťaže.<ref>{{Citácia periodika|titul=Women’s soccer gains professional status in Spain|url=https://www.seattletimes.com/sports/womens-soccer-gains-professional-status-in-spain/|periodikum=The Seattle Times|dátum=2020-06-10|dátum prístupu=2026-01-06|jazyk=en-US|url archívu=https://web.archive.org/web/20221029011824/https://www.seattletimes.com/sports/womens-soccer-gains-professional-status-in-spain/}}</ref> Od sezóny 2021/2022 sa liga stala plne profesionálnou a znížil sa počet tímov z 18 na 16.<ref>{{Citácia periodika|titul=Liga Ellas: Spain's top division to go professional from next season|url=https://www.givemesport.com/1665705-liga-ellas-spains-top-division-to-go-professional-from-next-season|periodikum=GiveMeSport|dátum=2021-03-26|dátum prístupu=2026-01-06|jazyk=en-US|url archívu=https://web.archive.org/web/20221029112631/https://www.givemesport.com/1665705-liga-ellas-spains-top-division-to-go-professional-from-next-season}}</ref> Prvý zápas sezóny 2023/2024, ktorý sa mal konať 8. septembra 2023 bol zrušený kvôli štrajku piatich hráčskych odborových zväzov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = El Sevilla-UDG Tenerife no se jugó | url = https://as.com/futbol/femenino/lio-con-la-huelga-de-la-liga-f-el-sevilla-udg-tenerife-se-podria-jugar-n/ | vydavateľ = Diario AS | dátum vydania = 2023-09-08 | dátum prístupu = 2026-01-06 | jazyk = es | meno = Aimara G. | priezvisko = Gil}}</ref> == Zoznam majsteriek podľa sezóny == {| class="wikitable" |+ !Sezóna !{{Tooltip|P. t.|Počet tímov}} !1. miesto !{{Tooltip|B|Body}} !2. miesto !{{Tooltip|B|Body}} !3. miesto !{{Tooltip|B|Body}} |- ! colspan="8" |'''Liga Nacional''' |- | align="center" |1988/1989 | align="center" |9 |'''Peña Barcilona (1)''' | align="center" |24 |Parque Alcobendas | align="center" |21 |Espanyol | align="center" |20 |- | align="center" |1989/1990 | align="center" |12 |'''[[Atlético Madrid (ženy)|Atlético Villa de Madrid]] (1)''' | align="center" |43 |Peña Barcilona | align="center" |39 |Espanyol | align="center" |30 |- | align="center" |1990/1991 | align="center" |8 |'''Oiartzun (1)''' | align="center" |20 |Atlético Villa de Madrid | align="center" |20 |Añorga | align="center" |20 |- | align="center" |1991/1992 | align="center" |8 |'''Añorga (1)''' | align="center" |27 | align="left" |[[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] | align="center" |19 |Oiartzun | align="center" |17 |- | align="center" |1992/1993 | align="center" |7 |'''Oroquieta Villaverde (1)''' | align="center" |24 |Añorga | align="center" |21 | align="left" |[[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] | align="center" |20 |- | align="center" |1993/1994 | align="center" |10 |'''Oroquieta Villaverde (2)''' | align="center" |49 |Añorga | align="center" |42 | align="left" |[[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] | align="center" |40 |- | align="center" |1994/1995 | align="center" |10 |'''Añorga (2)''' | align="center" |48 |Oroquieta Villaverde | align="center" |40 |[[RCD Espanyol (ženy)|Espanyol]] | align="center" |34 |- | align="center" |1995/1996 | align="center" |9 |'''Añorga (3)''' | align="center" |36 |Oroquieta Villaverde | align="center" |31 |[[RCD Espanyol (ženy)|Espanyol]] | align="center" |30 |- ! colspan="8" |'''División de Honor''' |- | align="center" |1996/1997 | align="center" | |'''[[Levante UD (ženy)|San Vicente]] (1)''' | align="center" | |Añorga | align="center" | - |AD Guillén Lafuerza | align="center" | - |- | align="center" |1997/1998 | align="center" |45 |'''Atlético Málaga (1)''' | align="center" | |Sant Vicent | align="center" | - | | align="center" | - |- | align="center" |1998/1999 | align="center" |50 |'''Oroquieta Villaverde (3)''' | align="center" | |Puebla | align="center" | - | | align="center" | - |- | align="center" |1999/2000 | align="center" |50 |'''Puebla (1)''' | align="center" | |Torrejón | align="center" | - | | align="center" | - |- | align="center" |2000/2001 | align="center" |56 |'''[[Levante UD (ženy)|Levante]] (2)''' | align="center" | |Eibartarrak | align="center" | - | | align="center" | - |- ! colspan="8" |'''Superliga''' |- | align="center" |2001/2002 | align="center" |11 |'''[[Levante UD (ženy)|Levante]] (3)''' | align="center" |57 |Puebla | align="center" |51 |[[RCD Espanyol (ženy)|Espanyol]] | align="center" |37 |- | align="center" |2002/2003 | align="center" |12 |'''[[Athletic Club (ženy)|Athletic Club]] (1)''' | align="center" |55 |[[Levante UD (ženy)|Levante]] | align="center" |55 |Puebla | align="center" |46 |- | align="center" |2003/2004 | align="center" |14 |'''[[Athletic Club (ženy)|Athletic Club]] (2)''' | align="center" |60 |Sabadell | align="center" |58 |[[Levante UD (ženy)|Levante]] | align="center" |58 |- | align="center" |2004/2005 | align="center" |14 |'''[[Athletic Club (ženy)|Athletic Club]] (3)''' | align="center" |66 |[[Levante UD (ženy)|Levante]] | align="center" |63 |[[RCD Espanyol (ženy)|Espanyol]] | align="center" |57 |- | align="center" |2005/2006 | align="center" |13 |'''[[RCD Espanyol (ženy)|Espanyol]] (1)''' | align="center" |60 |Híspalis | align="center" |60 |[[Levante UD (ženy)|Levante]] | align="center" |55 |- | align="center" |2006/2007 | align="center" |14 |'''[[Athletic Club (ženy)|Athletic Club]] (4)''' | align="center" |64 |[[RCD Espanyol (ženy)|Espanyol]] | align="center" |63 |[[Levante UD (ženy)|Levante]] | align="center" |55 |- | align="center" |2007/2008 | align="center" |14 |'''[[Levante UD (ženy)|Levante]] (4)''' | align="center" |71 |Rayo Vallecano | align="center" |71 |[[Athletic Club (ženy)|Athletic Club]] | align="center" |53 |- | align="center" |2008/2009 | align="center" |16 |'''Rayo Vallecano (1)''' | align="center" |81 |[[Levante UD (ženy)|Levante]] | align="center" |76 |[[Athletic Club (ženy)|Athletic Club]] | align="center" |65 |- | align="center" |2009/2010 | align="center" |22 |'''Rayo Vallecano (2)''' | align="center" | |[[RCD Espanyol (ženy)|Espanyol]] | align="center" | - |[[Athletic Club (ženy)|Athletic Club]] | align="center" | - |- | align="center" |2010/2011 | align="center" |23 |'''Rayo Vallecano (3)''' | align="center" | |[[RCD Espanyol (ženy)|Espanyol]] | align="center" | - |[[Athletic Club (ženy)|Athletic Club]] | align="center" | - |- ! colspan="8" |'''Primera División''' |- | align="center" |2011/2012 | align="center" |18 |'''[[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] (1)''' | align="center" |94 |[[Athletic Club (ženy)|Athletic Club]] | align="center" |91 |[[RCD Espanyol (ženy)|Espanyol]] | align="center" |76 |- | align="center" |2012/2013 | align="center" |16 |'''[[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] (2)''' | align="center" |76 |[[Athletic Club (ženy)|Athletic Club]] | align="center" |74 |[[Atlético Madrid (ženy)|Atlético Madrid]] | align="center" |68 |- | align="center" |2013/2014 | align="center" |16 |'''[[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] (3)''' | align="center" |79 |[[Athletic Club (ženy)|Athletic Club]] | align="center" |69 |[[Atlético Madrid (ženy)|Atlético Madrid]] | align="center" |54 |- | align="center" |2014/2015 | align="center" |16 |'''[[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] (4)''' | align="center" |77 |[[Atlético Madrid (ženy)|Atlético Madrid]] | align="center" |69 |[[Athletic Club (ženy)|Athletic Club]] | align="center" |65 |- | align="center" |2015/2016 | align="center" |16 |'''[[Athletic Club (ženy)|Athletic Club]] (5)''' | align="center" |78 | align="left" |[[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] | align="center" |77 |[[Atlético Madrid (ženy)|Atlético Madrid]] | align="center" |69 |- | align="center" |2016/2017 | align="center" |16 |'''[[Atlético Madrid (ženy)|Atlético Madrid]] (2)''' | align="center" |78 | align="left" |[[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] | align="center" |75 |Valencia | align="center" |68 |- | align="center" |2017/2018 | align="center" |16 |'''[[Atlético Madrid (ženy)|Atlético Madrid]] (3)''' | align="center" |77 | align="left" |[[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] | align="center" |76 |[[Atlético Madrid (ženy)|Atlético Madrid]] | align="center" |56 |- | align="center" |2018/2019 | align="center" |16 |'''[[Atlético Madrid (ženy)|Atlético Madrid]] (4)''' | align="center" |84 | align="left" |[[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] | align="center" |78 |[[Levante UD (ženy)|Levante]] | align="center" |57 |- | align="center" |2019/2020 | align="center" |16 |'''[[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] (5)''' | align="center" |59 |[[Atlético Madrid (ženy)|Atlético Madrid]] | align="center" |50 |[[Levante UD (ženy)|Levante]] | align="center" |45 |- | align="center" |2020/2021 | align="center" |18 |'''[[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] (6)''' | align="center" |99 |[[Real Madrid CF (ženy)|Real Madrid]] | align="center" |74 |[[Levante UD (ženy)|Levante]] | align="center" |70 |- | align="center" |2021/2022 | align="center" |16 |'''[[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] (7)''' | align="center" |90 |[[Real Sociedad (ženy)|Real Sociedad]] | align="center" |66 |[[Real Madrid CF (ženy)|Real Madrid]] | align="center" |60 |- ! colspan="8" |'''Liga F''' |- | align="center" |2022/2023 | align="center" |16 |'''[[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] (8)''' | align="center" |85 |[[Real Madrid CF (ženy)|Real Madrid]] | align="center" |75 |[[Levante UD (ženy)|Levante]] | align="center" |66 |- | align="center" |2023/2024 | align="center" |16 |'''[[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] (9)''' | align="center" |88 |[[Real Madrid CF (ženy)|Real Madrid]] | align="center" |73 |[[Atlético Madrid (ženy)|Atlético Madrid]] | align="center" |61 |- | align="center" |2024/2025 | align="center" |16 |'''[[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] (10)''' | align="center" |84 |[[Real Madrid CF (ženy)|Real Madrid]] | align="center" |76 |[[Atlético Madrid (ženy)|Atlético Madrid]] | align="center" |58 |- | align="center" |2025/2026 | align="center" |16 |'''[[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] (11)''' | align="center" | | | align="center" | | | align="center" | |} Zdroj.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Spain - List of Women's Champions | url = https://www.rsssf.org/tabless/spanwomchamp.html | vydavateľ = www.rsssf.org | dátum prístupu = 2026-01-06}}</ref> == Zoznam víťazných tímov == {| class="wikitable" |+ !Tím !Počet titulov !Roky |- | align="left" |[[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] |'''11''' | align="left" |2012, ''2013'', ''2014'', 2015, ''2020'', ''2021'', ''2022'', 2023, ''2024'', 2025, 2026 |- | align="left" |[[Athletic Club (ženy)|Athletic Club]] |'''5''' | align="left" |2003, 2004, 2005, 2007, 2016 |- | align="left" |[[Levante UD (ženy)|Levante]] |'''4''' | align="left" |1997, ''2001'', ''2002'', 2008 |- | align="left" |[[Atlético Madrid (ženy)|Atlético Madrid]] |'''4''' | align="left" |1990, 2017, 2018, 2019 |- | align="left" |Añorga |'''3''' | align="left" |1992, 1995, 1996 |- | align="left" |Oroquieta Villaverde |'''3''' | align="left" |1993, 1994, ''1999'' |- | align="left" |Rayo Vallecano |'''3''' | align="left" |2009, 2010, 2011 |- | align="left" |[[RCD Espanyol (ženy)|Espanyol]] |'''1''' | align="left" |''2006'' |- | align="left" |Puebla |'''1''' | align="left" |2000 |- | align="left" |Peña Barcilona |'''1''' | align="left" |1989 |- | align="left" |Oiartzun |'''1''' | align="left" |1991 |- | align="left" |Atlético Málaga |'''1''' | align="left" |''1998'' |} Roky označené šikmým písmom vyhral tím aj pohár Copa de la Reina. == Najlepšie strelkyne == {| class="wikitable" |+ !Sezóna !Hráčka !Klub !{{Tooltip|G|Počet gólov}} |- | align="center" |2001/2002 | colspan="3" rowspan="2" | |- | align="center" |2002/2003 |- | align="center" |2003/2004 |{{Minivlajka|Španielsko}}María José Pérez |Sabadell | |- | align="center" |2004/2005 |{{Minivlajka|Španielsko}}Marta Cubí | align="left" |[[RCD Espanyol (ženy)|Espanyol]] | align="center" |32 |- | align="center" |2005/2006 |{{Minivlajka|Španielsko}}Auxiliadora Jiménez |Híspalis | align="center" |29 |- | align="center" |2006/2007 |{{Minivlajka|Španielsko}}Adriana Martín | align="left" |[[RCD Espanyol (ženy)|Espanyol]] | align="center" |30 |- | align="center" |2007/2008 |{{Minivlajka|Španielsko}}Natalia Pablos |Rayo Vallecano | align="center" |24 |- | align="center" |2008/2009 |{{Minivlajka|Španielsko}}Erika Vázquez | align="left" |[[Athletic Club (ženy)|Athletic Club]] | align="center" |32 |- | align="center" |2009/2010 |{{Minivlajka|Španielsko}}Adriana Martín |Rayo Vallecano | align="center" |35 |- | align="center" |2010/2011 |{{Minivlajka|Španielsko}}Verónica Boquete | align="left" |[[RCD Espanyol (ženy)|Espanyol]] | align="center" |39 |- | align="center" |2011/2012 |{{Minivlajka|Španielsko}}Sonia Bermúdez | align="left" |[[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] | align="center" |38 |- | rowspan="2" align="center" |2012/2013 |{{Minivlajka|Španielsko}}Sonia Bermúdez | align="left" |[[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] | rowspan="2" align="center" |27 |- |{{Minivlajka|Španielsko}}Natalia Pablos |Rayo Vallecano |- | align="center" |2013/2014 |{{Minivlajka|Španielsko}}Sonia Bermúdez | align="left" |[[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] | align="center" |28 |- | rowspan="2" align="center" |2014/2015 |{{Minivlajka|Španielsko}}Sonia Bermúdez | align="left" |[[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] | rowspan="2" align="center" |22 |- |{{Minivlajka|Španielsko}}Adriana Martín |Levante |- | align="center" |2015/2016 |{{Minivlajka|Španielsko}}Jennifer Hermoso | align="left" |[[Levante UD (ženy)|Levante]] | align="center" |24 |- | align="center" |2016/2017 |{{Minivlajka|Španielsko}}Jennifer Hermoso | align="left" |[[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] | align="center" |35 |- | align="center" |2017/2018 |{{Minivlajka|Mexiko}}Charlyn Corral | align="left" |[[Levante UD (ženy)|Levante]] | align="center" |24 |- | align="center" |2018/2019 |{{Minivlajka|Španielsko}}Jennifer Hermoso | align="left" |[[Atlético Madrid (ženy)|Atlético Madrid]] | align="center" |24 |- | align="center" |2019/2020 |{{Minivlajka|Španielsko}}Jennifer Hermoso | align="left" |[[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] | align="center" |23 |- | align="center" |2020/2021 |{{Minivlajka|Španielsko}}Jennifer Hermoso | align="left" |[[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] | align="center" |31 |- | rowspan="2" align="center" |2021/2022 |{{Minivlajka|Nigéria}}Asisat Oshoala | align="left" |[[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] | rowspan="2" align="center" |20 |- |{{Minivlajka|Brazília}}Geyse Ferreira |Madrid CFF |- | align="center" |2022/2023 |{{Minivlajka|Španielsko}}Alba Redondo | align="left" |[[Levante UD (ženy)|Levante]] | align="center" |27 |- | align="center" |2023/2024 |{{Minivlajka|Nórsko}}Caroline Graham Hansen | align="left" |[[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] | align="center" |21 |- | align="center" |2024/2025 |{{Minivlajka|Poľsko}}Ewa Pajor | align="left" |[[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] | align="center" |25 |} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|en|Liga F|1328011035}} {{Ligy žien UEFA}} [[Kategória:Najvyššie národné futbalové súťaže]] [[Kategória:Futbalové súťaže v Európe]] [[Kategória:Ženské futbalové súťaže]] 8llp7erph6o3zx7le2dfh0uuiaeq2pb 0 742758 8215790 8150916 2026-05-18T06:27:52Z Lekvarnička 262477 8215790 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalový klub|celýnázov=AC Sparta Praha fotbal a. s.|založený=16, november 1893|štadión=Sportovní areál SK Prosek|kapacita=2600|tréner={{minivlajka |Rakúsko}} Michael Steiner |liga=[[1. česká futbalová liga žien|1. liga]] |sezóna=2025/2026 |pozícia=Majsterky |vzor_lp1=_spraha2223h|vzor_t1=_spraha2223h|vzor_pp1=_spraha2223h|vzor_tr1=_adidasblack|vzor_po1=_3_stripes_white|ľavéplece1=6E0303|telo1=6E0303|pravéplece1=6E0303|trenírky1=FFFFFF|ponožky1=000000|vzor_lp2=_spraha2223A|vzor_t2=_spraha2223A|vzor_pp2=_spraha2223A|vzor_tr2=_spraha2223A|vzor_po2=_spraha2223A|ponožky2=FFDD00|pravéplece2=FFDD00|telo2=FFDD00|ľavéplece2=FFDD00|trenírky2=6E0303 }} '''AC Sparta Praha''' je český ženský futbalový klub z [[Praha|Prahy]]. Tím vyhral 22 [[1. česká futbalová liga žien|titulov majsteriek Česka]] a 10 českých pohárov. Českú národnú ligu (1969 - 1993), ktorá sa hrala na území Česko-Slovenska vyhrali dvanásťkrát (1976, 1977, 1978, 1980, 1981, 1982, 1984, 1985, 1986, 1989, 1990, 1991). Ako víťazky českej ligy v rokoch 1988/1989, 1989/90 a 1990/91 hrali o [[Česko-slovenská futbalová liga žien|titul majsteriek Česko-Slovenska]] a vyhrali všetky 3 zápasy proti majsterkám Slovenska. V sezóny [[Pohár žien UEFA 2005/2006|2005/06 Pohára žien UEFA]] sa dostali až do štvrťfinále. V prvom ročníku [[Európsky pohár žien UEFA 2025/2026|Európskeho pohára žien UEFA 2025/2026]] sa dostali do semifinále, v ktorom prehrali so švédskym [[Hammarby Fotboll (ženy)|Hammarby]] 2:3 a 0:2.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Fotbalistky Sparty nestačily na švédské Hammarby ani v odvetě, finále Evropského poháru si nezahrají | url = https://www.irozhlas.cz/sport/fotbal/fotbalistky-sparty-nestacily-na-svedske-hammarby-ani-v-odvete-finale-evropskeho_2604022103_mim | dátum vydania = 2026-04-02 | dátum prístupu = 2026-05-18}}</ref> == Výsledky == === Domáce súťaže === ==== 1. česká futbalová liga žien ==== {| class="wikitable" |+ !Sezóna !Umiestenie |- |[[1. česká futbalová liga žien 1993/1994|1993/94]] |1. miesto |- |[[1. česká futbalová liga žien 1994/1995|1994/95]] | |- |[[1. česká futbalová liga žien 1995/1996|1995/96]] |1. miesto |- |[[1. česká futbalová liga žien 1996/1997|1996/97]] |1. miesto |- |[[1. česká futbalová liga žien 1997/1998|1997/98]] |1. miesto |- |[[1. česká futbalová liga žien 1998/1999|1998/99]] |1. miesto |- |[[1. česká futbalová liga žien 1999/2000|1999/00]] |1. miesto |- |[[1. česká futbalová liga žien 2000/2001|2000/01]] |1. miesto |- |[[1. česká futbalová liga žien 2001/2002|2001/02]] |1. miesto |- |[[1. česká futbalová liga žien 2002/2003|2002/03]] | |- |[[1. česká futbalová liga žien 2003/2004|2003/04]] |2. miesto |- |[[1. česká futbalová liga žien 2004/2005|2004/05]] |1. miesto |- |[[1. česká futbalová liga žien 2005/2006|2005/06]] |1. miesto |- |[[1. česká futbalová liga žien 2006/2007|2006/07]] |1. miesto |- |[[1. česká futbalová liga žien 2007/2008|2007/08]] |1. miesto |- |[[1. česká futbalová liga žien 2008/2009|2008/09]] |1. miesto |- |[[1. česká futbalová liga žien 2009/2010|2009/10]] |1. miesto |- |[[1. česká futbalová liga žien 2010/2011|2010/11]] |1. miesto |- |[[1. česká futbalová liga žien 2011/2012|2011/12]] |1. miesto |- |[[1. česká futbalová liga žien 2012/2013|2012/13]] |1. miesto |- |[[1. česká futbalová liga žien 2013/2014|2013/14]] |2. miesto |- |[[1. česká futbalová liga žien 2014/2015|2014/15]] |2. miesto |- |[[1. česká futbalová liga žien 2015/2016|2015/16]] |2. miesto |- |[[1. česká futbalová liga žien 2016/2017|2016/17]] |2. miesto |- |[[1. česká futbalová liga žien 2017/2018|2017/18]] |1. miesto |- |[[1. česká futbalová liga žien 2018/2019|2018/19]] |1. miesto |- |[[1. česká futbalová liga žien 2019/2020|2019/20]] |2. miesto |- |[[1. česká futbalová liga žien 2020/2021|2020/21]] |1. miesto |- |[[1. česká futbalová liga žien 2021/2022|2021/22]] |2. miesto |- |[[1. česká futbalová liga žien 2022/2023|2022/23]] |2. miesto |- |[[1. česká futbalová liga žien 2023/2024|2023/24]] |2. miesto |- |[[1. česká futbalová liga žien 2024/2025|2024/25]] |2. miesto |- |[[1. česká futbalová liga žien 2025/2026|2025/26]] |1. miesto |} ==== Český pohár ==== {| class="wikitable" |+ !Sezóna !Umiestenie |- |2007/08 |víťazky |- |2008/09 |víťazky |- |2009/10 |víťazky |- |2010/11 |víťazky |- |2011/12 |víťazky |- |2012/13 |víťazky |- |2013/14 |finalistky |- |2014/15 |víťazky |- |2015/16 |finalistky |- |2016/17 |víťazky |- |2017/18 |víťazky |- |2018/19 |víťazky |- |2021/22 |finalistky |- |2022/23 |finalistky |- |2023/24 | |- |2024/25 |finalistky |} ==== Majsterky Česko-Slovenska ==== {| class="wikitable" |+ !Sezóna !Umiestenie !Skóre !Súper |- |1988/89 |víťazky |{{Ku|1|1}} ({{Ku|4|1}} [[Penaltový rozstrel|po p.]]) |[[TJ Skloplast Trnava|Skloplast Trnava]] |- |1989/90 |víťazky | |[[TJ Skloplast Trnava|Skloplast Trnava]] |- |1990/91 |víťazky |{{Ku|4|1}} |[[Slávia Holíč|Slávia SŠM Holíč]] |} === Európske súťaže === ==== Liga majsteriek ==== {| class="wikitable" |+ !Sezóna !Kolo !Súper !Skóre |- | rowspan="3" |[[Pohár žien UEFA 2001/2002|2001/2002]] | rowspan="3" |1. kvalifikačné kolo |{{Minivlajka|Švédsko}}[[Umeå IK]] | align="center" |{{Ku|0|1}} |- |<small>{{Minivlajka|Maďarsko}}</small> [[1. FC Femina|Femina]] | align="center" |{{Ku|1|0}} |- |<small>{{Minivlajka|Bulharsko}}</small> Grand Hotel Varna | align="center" |{{Ku|7|0}} |- | rowspan="3" align="center" |[[Pohár žien UEFA 2002/2003|2002/2003]] | rowspan="3" |1. kvalifikačné kolo |<small>{{Minivlajka|Estónsko}}</small> Visa Tallinn | align="center" |{{Ku|6|1}} |- |<small>{{Minivlajka|Faerské ostrovy}}</small> [[KÍ Klaksvík (ženy)|KÍ Klaksvík]] | align="center" |{{Ku|4|0}} |- |{{Minivlajka|Švédsko}}[[Umeå IK]] | align="center" |{{Ku|1|6}} |- | rowspan="8" align="center" |[[Pohár žien UEFA 2005/2006|2005/2006]] | rowspan="3" |1. kvalifikačné kolo |<small>{{Minivlajka|Rumunsko}}</small> CFF Clujana | align="center" |{{ku|1|1}} |- |<small>{{Minivlajka|Litva}}</small> [[FC Gintra|Gintra Universitetas]] | align="center" |{{ku|8|0}} |- |<small>{{Minivlajka|Bielorusko}}</small> [[Universitet Vitebsk]] | align="center" |{{ku|3|0}} |- | rowspan="3" |2. kvalifikačné kolo |<small>{{Minivlajka|Azerbajdžan}}</small>Gömrükçü Baku | align="center" |{{ku|3|0}} |- |{{Minivlajka|Nemecko}}[[Eintracht Frankfurt (ženy)|1. FFC Frankfurt]] | align="center" |{{ku|1|1}} |- |<small>{{Minivlajka|Švajčiarsko}}</small> [[FC Luzern (ženy)|LUwin.ch]] | align="center" |{{Ku|1|0}} |- | rowspan="2" |štvrťfinále | rowspan="2" |{{Minivlajka|Švédsko}} [[Djurgårdens IF (ženy)|Djurgården]] | align="center" |{{Ku|0|2}} |- | align="center" |{{Ku|0|0}} |- | rowspan="3" align="center" |[[Pohár žien UEFA 2008/2009|2008/2009]] | rowspan="3" |1. kvalifikačné kolo |<small>{{Minivlajka|Belgicko}}</small> Tienen | align="center" |{{ku|3|0}} |- |<small>{{Minivlajka|Macedónsko}}</small> Skiponjat | align="center" |{{ku|9|0}} |- |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> [[Levante UD (ženy)|Levante]] | align="center" |{{Ku|0|0}} |- | rowspan="4" align="center" |[[Liga majstrov žien UEFA 2009/2010|2009/2010]] | rowspan="2" |šesťnásťfinále | rowspan="2" |<small>{{Minivlajka|Kazachstan}}</small> Alma | align="center" |{{Ku|0|1}} |- | align="center" |{{ku|2|0}} |- | rowspan="2" |osemfinále | rowspan="2" |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] | align="center" |{{Ku|0|3}} |- | align="center" |{{Ku|0|2}} |- | rowspan="4" align="center" |[[Liga majstrov žien UEFA 2010/2011|2010/2011]] | rowspan="2" |šesťnásťfinále | rowspan="2" |<small>{{Minivlajka|Belgicko}}</small>[[Sint-Truidense V.V. (ženy)|Sint-Truidense V.V.]] | align="center" |{{ku|3|0}} |- | align="center" |{{ku|7|0}} |- | rowspan="2" |osemfinále | rowspan="2" |{{Minivlajka|Švédsko}}[[Linköping FC]] | align="center" |{{Ku|0|2}} |- | align="center" |{{Ku|0|1}} |- | rowspan="4" align="center" |[[Liga majstrov žien UEFA 2011/2012|2011/2012]] | rowspan="2" |šesťnásťfinále | rowspan="2" |<small>{{Minivlajka|Cyprus}}</small> Apollon Limassol | align="center" |{{Ku|2|2}} |- | align="center" |{{ku|2|1}} |- | rowspan="2" |osemfinále | rowspan="2" |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[OL Lyonnes (ženy)|Lyon]] | align="center" |{{Ku|0|6}} |- | align="center" |{{Ku|0|6}} |- | rowspan="4" align="center" |[[Liga majstrov žien UEFA 2012/2013|2012/2013]] | rowspan="2" |šesťnásťfinále | rowspan="2" |<small>{{Minivlajka|Bosna a Hercegovina}}</small> [[SFK 2000|ZNK-SFK 2000]] | align="center" |{{ku|3|0}} |- | align="center" |{{ku|3|0}} |- | rowspan="2" |osemfinále | rowspan="2" |<small>{{Minivlajka|Rusko}}</small>Rossiyanka | align="center" |{{Ku|0|1}} |- | align="center" |{{Ku|2|2}} |- | rowspan="2" align="center" |[[Liga majstrov žien UEFA 2013/2014|2013/2014]] | rowspan="2" |šesťnásťfinále | rowspan="2" |<small>{{Minivlajka|Švajčiarsko}}</small>[[FC Zürich (ženy)|FC Zürich]] | align="center" |{{ku|1|2}} |- | align="center" |{{ku|1|1}} |- | rowspan="2" align="center" |[[Liga majstrov žien UEFA 2014/2015|2014/2015]] | rowspan="2" |šesťnásťfinále | rowspan="2" |<small>{{Minivlajka|Litva}}</small> [[FC Gintra|Gintra Universitetas]] | align="center" |{{ku|1|1}} |- | align="center" |{{ku|1|1}} ({{ku|4|5}} [[Penaltový rozstrel|po p.]]) |- | rowspan="2" align="center" |[[Liga majstrov žien UEFA 2016/2017|2016/2017]] | rowspan="2" |šesťnásťfinále | rowspan="2" |<small>{{Minivlajka|Holandsko}}</small>[[FC Twente (ženy)|Twente]] | align="center" |{{Ku|0|2}} |- | align="center" |{{ku|1|3}} |- | rowspan="4" align="center" |[[Liga majstrov žien UEFA 2017/2018|2017/2018]] | rowspan="2" |šesťnásťfinále | rowspan="2" |<small>{{Minivlajka|Grécko}}</small>PAOK | align="center" |{{ku|5|0}} |- | align="center" |{{ku|3|0}} |- | rowspan="2" |osemfinále | rowspan="2" |{{Minivlajka|Švédsko}}[[Linköping FC]] | align="center" |{{ku|1|1}} |- | align="center" |{{Ku|0|3}} |- | rowspan="2" align="center" |[[Liga majstrov žien UEFA 2018/2019|2018/2019]] | rowspan="2" |šesťnásťfinále | rowspan="2" |<small>{{Minivlajka|Holandsko}}</small>[[AFC Ajax (ženy)|Ajax]] | align="center" |{{Ku|0|2}} |- | align="center" |{{ku|1|2}} |- | rowspan="2" align="center" |[[Liga majstrov žien UEFA 2019/2020|2019/2020]] | rowspan="2" |šesťnásťfinále | rowspan="2" |<small>{{Minivlajka|Island}}</small> [[Breiðablik Kópavogur (ženy)|Breiðablik]] | align="center" |{{ku|2|3}} |- | align="center" |{{Ku|0|1}} |- | rowspan="4" align="center" |[[Liga majstrov žien UEFA 2020/2021|2020/2021]] | rowspan="2" |šesťnásťfinále | rowspan="2" |<small>{{Minivlajka|Škótsko}}</small> [[Glasgow City F.C.|Glasgow City]] | align="center" |{{ku|2|1}} |- | align="center" |{{Ku|1|0}} |- | rowspan="2" |osemfinále | rowspan="2" |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain FC]] | align="center" |{{Ku|0|5}} |- | align="center" |{{ku|3|0}} (kontumačne) |- | rowspan="2" align="center" |[[Liga majstrov žien UEFA 2021/2022|2021/2022]] | rowspan="2" |2. kvalifikačné kolo (nemajstrovská časť) | rowspan="2" |{{Minivlajka|Dánsko}}[[HB Køge (ženy)|HB Køge]] | align="center" |{{Ku|0|1}} |- | align="center" |{{Ku|0|2}} |- | rowspan="2" align="center" |[[Liga majstrov žien UEFA 2022/2023|2022/2023]] | rowspan="2" |2. kvalifikačné kolo (nemajstrovská časť) | rowspan="2" |{{Minivlajka|Taliansko}}[[AS Rím (ženy|AS Rím]] | align="center" |{{ku|1|2}} |- | align="center" |{{ku|1|4}} |- | rowspan="2" align="center" |[[Liga majstrov žien UEFA 2023/2024|2023/2024]] | rowspan="2" |2. kvalifikačné kolo (nemajstrovská časť) | rowspan="2" |{{Minivlajka|Nemecko}}[[Eintracht Frankfurt (ženy)|Frankfurt]] | align="center" |{{Ku|0|5}} |- | align="center" |{{Ku|0|3}} |- | rowspan="2" align="center" |[[Liga majstrov žien UEFA 2024/2025|2024/2025]] | rowspan="2" |1. kvalifikačné kolo (nemajstrovská časť) |{{Minivlajka|Švédsko}}[[Linköping FC]] | align="center" |{{ku|3|1}} |- |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Paris FC (ženy)|Paris FC]] | align="center" |{{Ku|0|2}} |- | rowspan="2" align="center" |[[Liga majstrov žien UEFA 2025/2026|2025/2026]] | rowspan="2" |2. kvalifikačné kolo (nemajstrovská časť) |{{Minivlajka|Dánsko}} [[FC Nordsjælland (ženy)|Nordsjælland]] | align="center" |{{ku|4|4}} ({{ku|4|3}} [[Penaltový rozstrel|po p.]]) |- |{{Minivlajka|Taliansko}}[[AS Rím (ženy|AS Rím]] | align="center" |{{ku|5|1}} |} Zdroj.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = UEFA | titul = Sparta Praha UEFA.com | url = https://www.uefa.com/womenschampionsleague/history/clubs/81198--sparta-praha/ | dátum prístupu = 2026-01-09}}</ref> ==== Európsky pohár žien UEFA ==== {| class="wikitable" |+ !Sezóna !Kolo !Súper !Skóre |- | rowspan="8" |[[Európsky pohár žien UEFA 2025/2026|2025/2026]] | rowspan="2" |2. kvalifikačné kolo | rowspan="2" align="center" |{{Minivlajka|Maďarsko}}Ferencváros | align="center" |{{Ku|0|0}} |- | align="center" |{{Ku|5|0}} |- | rowspan="2" |osemfinále | rowspan="2" align="center" |{{Minivlajka|Švajčiarsko}}[[BSC Young Boys (ženy)|Young Boys]] | align="center" |{{Ku|0|3}} |- | align="center" |{{Ku|4|0}} |- | rowspan="2" |štvrťfinále | rowspan="2" align="center" |{{Minivlajka|Rakúsko}}[[FK Austria Wien (ženy)|Austria Wien]] | align="center" |{{Ku|0|0}} |- | align="center" |{{Ku|3|1}} ([[Predĺženie|po p.]]) |- | rowspan="2" |semifinále | rowspan="2" align="center" |{{Minivlajka|Švédsko}}[[Hammarby Fotboll (ženy)|Hammarby]] | align="center" |{{Ku|2|3}} |- | align="center" |{{Ku|0|2}} |} == Referencie == <references responsive="1"></references> [[Kategória:Ženské futbalové kluby]] li97mknqu5qhtc3s42mh68xrl3qufa3 0 743221 8215771 8149256 2026-05-18T05:41:35Z Lekvarnička 262477 8215771 wikitext text/x-wiki {{Infobox futbalová liga | krajina = Belgicko | vznik = 2015 | kvalifikácie = [[Liga majstrov žien UEFA|Liga majsteriek]]<br/>[[Európsky pohár žien UEFA|Európsky pohár]] | počet klubov = 8 | poháre = Belgian Women's Cup | najviac víťazstiev = [[RSC Anderlecht (ženy)|RSC Anderlecht]] (7 titulov) | posledný víťaz = [[Oud-Heverlee Leuven (ženy)|OH Leuven]] (2. titul) }} '''Belgická ženská Super League''' je najvyššia futbalová ženská liga vo [[Belgicko|Belgicku]]. Bola založená v roku 2015, potom čo bola zaniknutá spoločná [[BeNe League|liga Belgicka a Holandska]] po sezóne 2014/15. == Formát == V prvej sezóne 2015/16 8 tímov hralo systémom každý s každým, jeden zápas doma a jeden vonku. Po základnej časti 4 najlepšie tímy postúpili do skupiny o titul, kde opäť hrali systémom každý s každým, jeden zápas doma a jeden vonku. Ostatné 4 tímy hrali v skupine o zotrvanie rovnakým systémom. Posledný tím zostúpil do nižšej ligy. V sezóne 2016/17 súťažilo 7 tímov a formát sa zmenil. Hralo sa systémom každý s každým 4 zápasy. V sezóne 2017/18 súťažilo 6 tímov a opäť sa hrala základná časť a skupina o titul.<ref>{{Citácia periodika|titul=Waarom een terugkeer van de BeNe League nog niet voor meteen is|url=https://www.vrouwenvoetbalkrant.be/nl/nieuws/lees/2017-07-27/waarom-een-terugkeer-van-de-bene-league-nog-niet-voor-meteen-is?ref=comp_news|periodikum=Vrouwenvoetbalkrant.be|dátum=2017-07-27|dátum prístupu=2026-01-16|jazyk=nl|url archívu=https://web.archive.org/web/20170809132449/https://www.vrouwenvoetbalkrant.be/nl/nieuws/lees/2017-07-27/waarom-een-terugkeer-van-de-bene-league-nog-niet-voor-meteen-is?ref=comp_news}}</ref> == Zoznam majsteriek podľa sezóny == {| class="wikitable" |+ !Sezóna !1. miesto !2. miesto !3. miesto !Najlepšia strelkyňa !{{Tooltip|G|Počet gólov v sezóne}} |- |2015/16 |[[Standard Liège (ženy)|Standard Liège]] |WD Lierse SK |[[RSC Anderlecht (ženy)|RSC Anderlecht]] |Jana Coryn (Lierse) |19<ref>{{Citácia periodika|titul=In statistieken: de topschutters van de Super League|url=http://www.vrouwenvoetbalkrant.be/nl/nieuws/lees/2016-07-01/in-statistieken-de-topschutters-van-de-super-league?ref=comp_news|periodikum=Vrouwenvoetbalkrant.be|dátum=2016-07-01|dátum prístupu=2026-01-16|jazyk=nl|url archívu=https://web.archive.org/web/20161011190227/http://www.vrouwenvoetbalkrant.be/nl/nieuws/lees/2016-07-01/in-statistieken-de-topschutters-van-de-super-league?ref=comp_news}}</ref> |- | align="center" |2016/17 |[[Standard Liège (ženy)|Standard Liège]] |[[RSC Anderlecht (ženy)|RSC Anderlecht]] |AA Gent Ladies |Sanne Schoenmakers (Standard) |26<ref>{{Citácia periodika|titul=Dit is ons team van het seizoen in de Super League|url=http://www.vrouwenvoetbalkrant.be/nl/nieuws/lees/2017-05-23/dit-is-ons-team-van-het-seizoen-in-de-super-league?ref=team_news|periodikum=Vrouwenvoetbalkrant.be|dátum=2017-05-23|dátum prístupu=2026-01-16|jazyk=nl|url archívu=https://web.archive.org/web/20170603095303/http://www.vrouwenvoetbalkrant.be/nl/nieuws/lees/2017-05-23/dit-is-ons-team-van-het-seizoen-in-de-super-league?ref=team_news}}</ref> |- | align="center" |2017/18 |[[RSC Anderlecht (ženy)|RSC Anderlecht]] |AA Gent Ladies |KRC Genk Ladies |Ella Van Kerkhoven (Anderlecht) |27<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zij wél al: Anderlecht Vrouwen voor het eerst in twintig jaar kampioen van België | url = https://www.vrouwenvoetbalkrant.be/belgie/dames-super-league-play-off-1/2017-2018/kalender/speeldag-3/anderlecht-vrouwen/krc-genk-ladies-vrouwen | vydavateľ = Vrouwenvoetbalkrant.be | dátum vydania = 2018-05-01 | dátum prístupu = 2026-01-16 | jazyk = nl}}</ref> |- | align="center" |2018/19 |[[RSC Anderlecht (ženy)|RSC Anderlecht]] |[[Standard Liège (ženy)|Standard Liège]] |KRC Genk Ladies |Ella Van Kerkhoven (Anderlecht) |21 |- | align="center" |2019/20 |[[RSC Anderlecht (ženy)|RSC Anderlecht]] |[[Standard Liège (ženy)|Standard Liège]] |AA Gent Ladies |Sanne Schoenmakers (Standard) |12<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = OFFICIEEL: Anderlecht is kampioen ... bij de vrouwen | url = https://www.belgiumsoccer.be/nieuws/lees/2020-03-27/officieel-anderlecht-is-kampioen--bij-de-vrouwen | vydavateľ = Belgiumsoccer.be | dátum vydania = 2020-03-27 | dátum prístupu = 2026-01-16 | jazyk = nl | meno = Ludibundus bvba-Hosting | priezvisko = Garage.com) | meno2 = Techniek:Bart Vandenbussche-Design:De Meyer | priezvisko2 = Rita}}</ref> |- | align="center" |2020/21 |[[RSC Anderlecht (ženy)|RSC Anderlecht]] |[[Oud-Heverlee Leuven (ženy)|OH Leuven]] |AA Gent Ladies |Tessa Wullaert (Anderlecht) |38 |- | align="center" |2021/22 |[[RSC Anderlecht (ženy)|RSC Anderlecht]] |[[Oud-Heverlee Leuven (ženy)|OH Leuven]] |[[Standard Liège (ženy)|Standard Liège]] |Tessa Wullaert (Anderlecht) |35 |- | align="center" |2022/23 |[[RSC Anderlecht (ženy)|RSC Anderlecht]] |[[Oud-Heverlee Leuven (ženy)|OH Leuven]] |[[Standard Liège (ženy)|Standard Liège]] |Ella Van Kerkhoven (OH Leuven) |21 |- | align="center" |2023/24 |[[RSC Anderlecht (ženy)|RSC Anderlecht]] |[[Standard Liège (ženy)|Standard Liège]] |[[Oud-Heverlee Leuven (ženy)|OH Leuven]] |Dilja Zomers (OH Leuven) |20 |- | align="center" |2024/25 |[[Oud-Heverlee Leuven (ženy)|OH Leuven]] |[[RSC Anderlecht (ženy)|RSC Anderlecht]] |[[Standard Liège (ženy)|Standard Liège]] |Davinia Vanmechelen (Club YLA) |16 |- | align="center" |2025/26 |[[Oud-Heverlee Leuven (ženy)|OH Leuven]] |[[RSC Anderlecht (ženy)|RSC Anderlecht]] |Club YLA | | |} Zdroj.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Belgium - List of Women Champions | url = https://www.rsssf.org/tablesb/belg-womchamp.html | vydavateľ = www.rsssf.org | dátum prístupu = 2026-01-16}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj. == * {{Preklad|en|Belgian Women's Super League|1331232478}} {{Ligy žien UEFA}} [[Kategória:Najvyššie národné futbalové súťaže]] [[Kategória:Ženské futbalové súťaže v Európe]] [[Kategória:Ženský futbal v Belgicku]] hve7qlktmdmqegxp8scxwpmhfqmy8dc 0 743801 8215777 8154964 2026-05-18T05:59:23Z Lekvarnička 262477 8215777 wikitext text/x-wiki {{Infobox futbalová liga | krajina = Portugalsko | vznik = 1985/1986 | nižšia liga = Campeonato Nacional II Divisão | kvalifikácie = [[Liga majstrov žien UEFA|Liga Majsteriek]]<br/>[[Európsky pohár žien UEFA|Európsky pohár]] | počet klubov = 12 | poháre = Taça de Portugal<br/>Taça da Liga<br/>Supertaça | najviac víťazstiev = 1º de Dezembro (12 titulov) | posledný víťaz = [[SL Benfica (ženy)|Benfica]] (6. titul) | webstránka = }} '''Campeonato Nacional Feminino''' (podľa sponzora '''Liga BPI''') je najvyššia futbalová ženská liga v [[Portugalsko|Portugalsku]]. == Zoznam majsteriek == === Taça Nacional === {| class="wikitable" |+ !Sezóna !Majsterky !2. miesto !3. miesto |- |1985/1986 |Boavista |Académico de Alvalade |União de Coimbra |- |1986/1987 |Boavista (2) | | |- |1987/1988 |Boavista (3) | | |- |1988/1989 |Boavista (4) |Costa do Estoril |União de Coimbra |- |1989/1990 |Boavista (5) |Costa do Estoril |União de Coimbra |- |1990/1991 |Boavista (6) |Costa do Estoril |União Ferreirense |- |1991/1992 |Boavista (7) |União Ferreirense |Sporting CP |- |1992/1993 |Boavista (8) |9 Abril Trajouce |Sporting CP |} === Campeonato Nacional === {| class="wikitable" |+ !Sezóna !Majsterky !2. miesto !3. miesto |- |1993/1994 |Boavista (9) |9 Abril Trajouce |Lobão |- |1994/1995 |Boavista (10) |Lobão |1º de Dezembro |- |1995/1996 |Lobão |1º de Dezembro |Boavista |- |1996/1997 |Boavista (11) |1º de Dezembro |Lobão |- |1997/1998 |Gatões |Boavista |1º de Dezembro |- |1998/1999 |Gatões (2) |Boavista |1º de Dezembro |- |1999/2000 |1º de Dezembro |Gatões |Boavista |- |2000/2001 |Gatões (3) |1º de Dezembro |Boavista |- |2001/2002 |1º de Dezembro (2) |Gatões |Futebol Benfica |- |2002/2003 |1º de Dezembro (3) |Futebol Benfica |Boavista |- |2003/2004 |1º de Dezembro (4) |Várzea |Futebol Benfica |- |2004/2005 |1º de Dezembro (5) |Várzea |Marítimo Murtoense |- |2005/2006 |1º de Dezembro (6) |Marítimo Murtoense |Várzea |- |2006/2007 |1º de Dezembro (7) |Boavista |Várzea |- |2007/2008 |1º de Dezembro (8) |Boavista |Várzea |- |2008/2009 |1º de Dezembro (9) |Boavista |Beira-Mar Almada |- |2009/2010 |1º de Dezembro (10) |Escola |Clube de Albergaria |- |2010/2011 |1º de Dezembro (11) |Cadima |Escola |- |2011/2012 |1º de Dezembro (12) |Boavista |Clube de Albergaria |- |2012/2013 |Atlético Ouriense |Clube de Albergaria |1º de Dezembro |- |2013/2014 |Atlético Ouriense (2) |A-dos-Francos |Futebol Benfica |- |2014/2015 |Futebol Benfica |Valadares Gaia |Atlético Ouriense |- |2015/2016 |Futebol Benfica (2) |Clube de Albergaria |Valadares Gaia |- |2016/2017 |Sporting CP |[[S.C. Braga (ženy)|Braga]] |Futebol Benfica |- |2017/2018 |Sporting CP (2) |[[S.C. Braga (ženy)|Braga]] |Estoril |- |2018/2019 |[[S.C. Braga (ženy)|Braga]] |Sporting CP |Futebol Benfica |- |2019/2020 | colspan="3" |''sezóna zrušená z dôvodu [[Pandémia ochorenia COVID-19|pandémie COVID-19]]'' |- |2020/2021 |[[SL Benfica (ženy)|Benfica]] |Sporting CP |[[S.C. Braga (ženy)|Braga]] |- |2021/2022 |[[SL Benfica (ženy)|Benfica]] (2) |Sporting CP |[[S.C. Braga (ženy)|Braga]] |- |2022/2023 |[[SL Benfica (ženy)|Benfica]] (3) |Sporting CP |[[S.C. Braga (ženy)|Braga]] |- |2023/2024 |[[SL Benfica (ženy)|Benfica]] (4) |Sporting CP |Racing Power FC |- |2024/2025 |[[SL Benfica (ženy)|Benfica]] (5) |Sporting CP |[[S.C. Braga (ženy)|Braga]] |- |2025/2026 |[[SL Benfica (ženy)|Benfica]] (6) |Sporting CP |Torreense |} Zdroj.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Portugal - List of Women Champions and Cup Winners | url = https://www.rsssf.org/tablesp/port-womchamp.html | vydavateľ = www.rsssf.org | dátum prístupu = 2026-01-27}}</ref> ==== Poradie podľa počtu víťazstiev ==== {| class="wikitable" |+ !Tím !Počet titulov ! |- |1º de Dezembro |12 | align="left" |1999/00, 2001/02, 2002/03, 2003/04, 2004/05, 2005/06, 2006/07, 2007/08, 2008/09, 2009/10, 2010/11, 2011/12 |- |Boavista |11 | align="left" |1985/86, 1986/87, 1987/88, 1988/89, 1989/90, 1990/91, 1991/92, 1992/93, 1993/94, 1994/95, 1996/97 |- |[[SL Benfica (ženy)|Benfica]] |6 | align="left" |2020/21, 2021/22, 2022/23, 2023/24, 2024/25, 2025/26 |- |Gatões |3 | align="left" |1997/98, 1998/99, 2000/01 |- |Sporting CP |2 | align="left" |2016/17, 2017/18 |- |Futebol Benfica |2 | align="left" |2014/15, 2015/16 |- |Atlético Ouriense |2 | align="left" |2012/13, 2013/14 |- |[[S.C. Braga (ženy)|Braga]] |1 | align="left" |2018/19 |- |Lobão |1 | align="left" |1995/96 |} Zdroj.<ref name=":0" /> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|en|Campeonato Nacional Feminino|1332175697|pt|Campeonato Nacional Feminino|71536158}} {{Ligy žien UEFA}} [[Kategória:Najvyššie národné futbalové súťaže]] [[Kategória:Futbalové súťaže v Európe]] [[Kategória:Ženské futbalové súťaže]] bj1xwkde1o9ypkn7kd9y2vmxa0y5naf 0 743830 8215407 8175674 2026-05-17T12:22:37Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8215407 wikitext text/x-wiki {{Infobox ligová sezóna |liga = Česko-slovenská hádzanárska liga mužov |sezóna = 1950 |sezóna_po = Česko-slovenská hádzanárska liga mužov 1953 |začiatok = |koniec = |majster = [[Súbor:Sports flag icons - Gold red gold.svg|20px]] [[HC Dukla Praha|ATK Praha]] (1. titul) |víťaz_základ = |zostup = |počet_mužstiev = 12 |odohraté_zápasy = 132 |počet_gólov = 1 848 <small>(14,0 g/zápas)</small> |počet_divákov = |najlepší_strelec = |výhra_doma = |výhra_vonku = |najvyššie_skóre = |poznámka = }} '''Česko-slovenská hádzanárska liga mužov''' v '''sezóne 1950''' bol 1. ročník [[Česko-slovenská hádzanárska liga mužov|česko-slovenskej hádzanárskej ligy mužov]], najvyššej [[hádzaná (7 hráčov)|hádzanárskej]] súťaže mužov v [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]]. V súťaži, ktorá bola dobovo označovaná ako ''Majstrovstvo republiky'' (česky Celostátní mistrovství), učinkovalo 12 družstiev. Titul majstra získal [[HC Dukla Praha|ATK Praha]]. Okrem sedmičkovej hádzanej sa v tejto sezóne hral aj 1. ročník ligovej súťaže (Majstrovstvo republiky) v 11-kovej hádzanej (handballe) mužov, súťaž vtedy hrali ale iba výbery krajov, nie kluby. Klubová súťaž začína o rok neskôr.<ref name=vznik>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Vznik a vývoj hádzanej |url = https://www.slovakhandball.sk/historia |dátum vydania = |dátum prístupu = 2026-01-28 |vydavateľ = SZH |jazyk = |url archívu = https://web.archive.org/web/20250908114624/https://www.slovakhandball.sk/historia |dátum archivácie = 2025-09-08 }}</ref> Po vzniku spoločného ústredia pre [[národná hádzaná|národnú hádzanú]], handball a [[hádzaná (7 hráčov)|hádzanú]] vo februári 1951 došlo v ČSSR k zákazu hrania hádzanej v letnom období. Hádzaná sa mala naďalej hrať v zime v halách ako doplnková hra. Keďže jediná hala bola vtedy iba v [[Praha|Prahe]], celoštátna súťaž bola zrušená a oddiely mohli prihlásiť svoje družstvá iba do súťaží v národnej hádzanej. Ustanovenie platilo do roku 1952. Vznik Ústrednej sekcie hádzanej (a teda opätovné rozdelenie na 2 hádzanárske sekcie) koncom roku 1952 umožnil ďalší nerušený vývoj tohoto športu a od roku 1953 sa opäť začala hrať ligová súťaž.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Historie házené |url = http://www.svaz.chf.cz/content.aspx?contentid=2693 |dátum vydania = |dátum prístupu = 2014-11-22 |vydavateľ = CHF |jazyk = po česky |url archívu = https://web.archive.org/web/20160305182208/http://www.svaz.chf.cz/content.aspx?contentid=2693 |dátum archivácie = 2016-03-05 }}</ref><ref name=vznik/> == Systém súťaže == Súťaž tvorila iba dlhodobá časť, hraná na jar a potom na jeseň. Tá pozostávala z 22 kôl a každý s každým sa v nej stretol dvojkolovo doma a vonku. V súťažiach ešte neexistovali zostupy a postupy, preto žiadny tím nezostupoval do nižších súťaží. == Účastníci == {|class=wikitable align=right |{{Image label begin|image=Czechoslovakia blank location map.svg|width=500|float=right}} {{Image label small|x=124|y=84|scale=1|text= [[Súbor:Red pog.svg|7x7px]] Praha (3x)}} {{Image label small|x=263|y=136|scale=1|text= [[Súbor:Red pog.svg|7x7px]] Gottwaldov}} {{Image label small|x=126|y=129|scale=1|text= [[Súbor:Red pog.svg|7x7px]] Sezimovo Ústí}} {{Image label small|x=165|y=139|scale=1|text= Brno (2x) [[Súbor:Red pog.svg|7x7px]]}} {{Image label small|x=60|y=44|scale=1|text= Ústí n/L [[Súbor:Red pog.svg|7x7px]] }} {{Image label small|x=148|y=42|scale=1|text= [[Súbor:Red pog.svg|7x7px]] Liberec}} {{Image label small|x=255|y=146|scale=1|text= [[Súbor:Red pog.svg|7x7px]] Otrokovice}} {{Image label small|x=257|y=126|scale=1|text= [[Súbor:Red pog.svg|7x7px]] Dřevohostice}} {{Image label small|x=238|y=211|scale=1|text= [[Súbor:Blue pog.svg|7x7px]] Bratislava}} <small>Lokalizácia účastníkov sezóny 1950</small> {{Image label end}} |} {| class="wikitable" style="font-size:90%" |- ! width=170|Družstvo |- | [[HC Dukla Praha|ATK Praha]] |- | [[HK Slavia Praha|TJ Dynamo Slavia Praha]] |- | [[AC Sparta Praha Handball|Sokol Bratství Sparta Praha]] |- | [[SKKP Handball Brno|GZ Královo Pole Brno]] |- | Sokol GZ Brno 4 |- | [[HC Zlín (hádzaná)|TJ Svit Gottwaldov]] |- | [[TJ Spartak Sezimovo Ústí|Kovo Sezimovo Ústí]] |- | [[Arma Ústí nad Labem]] |- | [[SKD Liberec]] |- | [[TJ Jiskra Otrokovice|Svit Otrokovice]] |- | [[Sokol Dřevohostice]] |- | [[Vinohrady Bratislava]] |} == Výsledky == {|class="toccolours" style="margin:0;background:#ffffff;text-align:center" |- bgcolor=#AAAAFF !width=20px| {{tooltip|Por|Poradie}} !width=150px| Družstvo !width=20px| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20px| {{tooltip|V|Výhry}} !width=20px| {{tooltip|R|Remízy}} !width=20px| {{tooltip|P|Prehry}} !width=70px| Skóre ! {{tooltip|+/−|+/− skóre}} ! Body |- bgcolor=#e6e6e6 |1. || align=left|ATK Praha |22|| 18|| 1|| 3|| {{ku|245|132}} || +113||'''37''' |- bgcolor=#e6e6e6 |2. || align=left|Královo Pole Brno |22|| 17|| 1|| 4|| {{ku|212|130}} || +82||'''35''' |- bgcolor=#e6e6e6 |3. || align=left|Gottwaldov |22|| 14|| 2|| 6|| {{ku|198|119}} || +79||'''30''' |- bgcolor=#e6e6e6 |4. || align=left|Sezimovo Ústí |22|| 14|| 1|| 7|| {{ku|183|123}} || +60||'''29''' |- bgcolor=#e6e6e6 |5. || align=left|Dynamo Praha |22|| 14|| 1|| 7|| {{ku|159|131}} || +28||'''29''' |- bgcolor=#e6e6e6 |6. || align=left|Dřevohostice |22|| 12|| 1|| 9|| {{ku|151|155}} || −4||'''25''' |- bgcolor=#e6e6e6 |7. || align=left|Sparta Praha |22|| 10|| 3|| 9|| {{ku|123|119}} || +4||'''23''' |- bgcolor=#e6e6e6 |8. || align=left|Brno 4 |22|| 8|| 2|| 12|| {{ku|161|159}} || +2||'''18''' |- bgcolor=#e6e6e6 |9. || align=left|Bratislava |22|| 8|| 1|| 13|| {{ku|120|153}} || −33||'''17''' |- bgcolor=#e6e6e6 |10. || align=left|Liberec |22|| 7|| 0|| 15|| {{ku|109|185}} || −76||'''14''' |- bgcolor=#e6e6e6 |11. || align=left|Otrokovice |22|| 3|| 0|| 19|| {{ku|96|218}} || −122||'''6''' |- bgcolor=#e6e6e6 |12. || align=left|Ústí nad Labem |22|| 0|| 1|| 21|| {{ku|72|224}} || −142||'''1''' |} <small>Pozn.: Pri rovnosti bodov rozhodovalo o pozícii družstiev lepšie skóre.</small> == Konečné umiestnenie == {| class="wikitable" |- ! {{tooltip|Por|Poradie}} ! Družstvo ! |- |align=center bgcolor="#F7F6A8"|[[Súbor:Gold medal icon.svg|17px]] | bgcolor=#F7F6A8| [[HC Dukla Praha|ATK Praha]] | [[Súbor:Simple gold crown.svg|15px|Majster]] |- |align=center bgcolor=#DCE5E5|[[Súbor:Silver medal icon.svg|17px]] | bgcolor=#DCE5E5| [[SKKP Handball Brno|GZ Královo Pole Brno]] |- |align=center bgcolor=#FFDAB9|[[Súbor:Bronze medal icon.svg|17px]] | bgcolor=#FFDAB9| [[HC Zlín (hádzaná)|TJ Svit Gottwaldov]] |- |align=center|4. || [[TJ Kovo Sezimovo Ústí]] |- |align=center|5. || [[HK Slavia Praha|TJ Dynamo Slavia Praha]] |- |align=center|6. || [[Sokol Dřevohostice]] |- |align=center|7. || [[AC Sparta Praha Handball|Sokol Bratství Sparta Praha]] |- |align=center|8. || Sokol GZ Brno 4 |- |align=center|9. || [[Vinohrady Bratislava]] |- |align=center|10. || [[SKD Liberec]] |- |align=center|11. || [[TJ Jiskra Otrokovice|Svit Otrokovice]] |- |align=center|12. || [[Arma Ústí nad Labem]] |} == Referencie == {{Referencie}} == Zdroje == * Průcha, Lukáš. [https://is.cuni.cz/webapps/zzp/download/120129390 Historie házené v Československu a v českých zemích] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210202163747/https://is.cuni.cz/webapps/zzp/download/120129390 |date=2021-02-02}} {{ces icon}} * [https://www.handballarchive.eu/roky/1950/1950/1950/ Sezóna 1950 na stránke Národní házenkářský archiv] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20201229151456/https://www.handballarchive.eu/roky/1950/1950/1950/ |date=2020-12-29 }} {{ces icon}} * Denník Rudé právo {{Česko-slovenská hádzanárska liga mužov}} [[Kategória:Česko-slovenská hádzanárska liga mužov]] [[Kategória:Hádzaná v 1950]] [[Kategória:Šport v Česko-Slovensku v 1950]] cpmhhvdrky9woogex68aoc1t7krp96l 0 744065 8215825 8192686 2026-05-18T08:35:22Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8215825 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hokejista|Meno=Alexandre Carrier|Štátna príslušnosť=Kanada|Portrét=Nashville Predators at Seattle Kraken - November 3, 2023 - Tye Kartye and Alexandre Carrier (53307964039).jpg|Dátum narodenia={{dnv|1996|10|8}}|Miesto narodenia=[[Quebec (mesto)|Quebec City]], [[Quebec]], [[Kanada]]|Výška=180|Váha=79|Tím=[[Montreal Canadiens]]|Pozícia=obranca|Streľba=pravou rukou|Bývalé tímy=[[Nashville Predators]]|Draft=115. celkovo, [[NHL Entry Draft|2015]],<br/>[[Nashville Predators]]|Rok1=2016}} '''Alexandre Carrier''' (* [[8. október]] [[1996]], [[Quebec (mesto)|Quebec]], [[Kanada]]) je kanadský profesionálny [[Hokejista|hokejový hráč]], ktorý je obrancom tímu [[Montreal Canadiens]] v [[National Hockey League]] (NHL). V [[NHL Entry Draft|drafte NHL v roku 2015]] si ho v štvrtom kole, celkovo 115., vybral tím [[Nashville Predators]]. == Skorý život == Carrier sa narodil 8. októbra 1996 v [[Quebec (mesto)|Quebec]] [[Quebec (mesto)|City]], ale vyrastal v [[Saint-Hyacinthe]] v hokejovej rodine.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Alexandre Carrier - Stats, Contract, Salary & More | url = https://www.eliteprospects.com/player/151143/alexandre-carrier | vydavateľ = www.eliteprospects.com | dátum prístupu = 2026-02-01}}</ref> Jeho otec Bernard krátko hral za [[Drummondville Voltigeurs]], zatiaľ čo jeho starší brat Samuel bol draftovaný [[Washington Capitals|Washingtonom Capitals]] v [[NHL Entry Draft 2010|roku 2010]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Samuel Carrier veut faire mentir les Capitals|url=https://www.lapresse.ca/sports/hockey-junior/201208/22/01-4567223-samuel-carrier-veut-faire-mentir-les-capitals.php|periodikum=La Presse|dátum=2012-08-22|dátum prístupu=2026-02-01|jazyk=fr-CA|meno=François|priezvisko=Parenteau}}</ref> == Hráčska kariéra == === Junior === Carrier najprv hral hokej na úrovni midgetov vo svojom rodnom [[Quebec|Quebecu]] za Collège Antoine-Girouard Gaulois v [[Quebec Junior Hockey League|Ligue de hockey Midget AAA du Québec]] (QMAAA).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Alexandre Carrier : un rare Gaulois parmi les Canadiens de Montréal | url = https://lecourrier.qc.ca/alexandre-carrier-un-rare-gaulois-parmi-les-canadiens-de-montreal/ | vydavateľ = lecourrier.qc.ca | dátum prístupu = 2026-02-01}}</ref> Následne sa pustil do juniorskej kariéry v [[Gatineau Olympiques]] v [[Quebec Major Junior Hockey League]] (QMJHL) po tom, čo si ho tím vybral ako štvrtého v drafte QMJHL v roku 2012. Carrier, mobilný obranca s obojstrannou flexibilitou, zaznamenal v sezóne 2014/2015 prelomovú sezónu, ktorá viedla k jeho konečnému výberu tímom [[Nashville Predators]] v [[NHL Entry Draft|drafte NHL v roku 2015]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Five Quick Questions with Alexandre Carrier | url = https://thehockeynews.com/nhl/nashville-predators/latest-news/five-quick-questions-with-alexandre-carrier | vydavateľ = The Hockey News | dátum vydania = 2024-02-05 | dátum prístupu = 2026-02-01 | jazyk = en | meno = Ann | priezvisko = Kimmel}}</ref> Počas svojej poslednej sezóny QMJHL s Olympiques v sezóne 2015/2016 podpísal Carrier s Predators trojročný kontrakt na vstupnej úrovni 12. novembra 2015. Za Gatineau odohral 57 zápasov, čím vyrovnal svoj predchádzajúci najlepší gólový výkon s 12 a celkovo prispel 47 bodmi, kým ho v druhom kole play-off QMJHL toho roku nevyradili [[Moncton Wildcats]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = QMJHL Playoffs: Wildcats move on with blowout win vs. Olympiques | url = https://www.sportsnet.ca/hockey/juniors/qmjhl-playoffs-wildcats-move-blowout-win-vs-olympiques/ | dátum prístupu = 2026-02-01 | jazyk = en}}</ref> === Profesionál === Carrier bol poverený začiatkom sezóny 2016/2017 v [[American Hockey League]] (AHL) s najväčšou pobočkou Predators, [[Milwaukee Admirals]]. Ako vedúci strelec obrany Admirals, ktorý mu vyniesol nomináciu do Zápasu hviezd AHL 2017, bol 13. januára prvýkrát povolaný do NHL.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Admirals' Saros, Carrier selected for AHL All-Star Classic | url = https://onmilwaukee.com/articles/admirals-saros-carrier-ahl-all-star-game | vydavateľ = OnMilwaukee | dátum vydania = 2017-01-05 | dátum prístupu = 2026-02-01}}</ref> Carrier debutoval v NHL 21. januára v prehre 1:0 s [[Vancouver Canucks]]. Po dvoch zápasoch bez gólu s Nashville sa vrátil do Admirals na zvyšok sezóny AHL. Pred sezónou 2019/2020 bol menovaný za [[Kapitán (ľadový hokej)#Náhradní kapitáni|náhradného kapitána]] Milwaukee.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Carrier Carrying Admirals to New Heights | url = https://www.milwaukeeadmirals.com/news/carrier-carrying-admirals-to-new-heights/ | dátum vydania = 2019-12-11 | dátum prístupu = 2026-02-01 | jazyk = en-US | priezvisko = mke-ads-admin}}</ref> Po ukončení svojej základnej zmluvy Carrier v apríli 2020 súhlasil s trojročným predĺžením zmluvy s organizáciou Predators.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nashville Predators sign defenseman Alexandre Carrier to 3-year deal {{!}} Chattanooga Times Free Press | url = https://www.timesfreepress.com/news/2020/apr/15/predators-sign-defenseman-alexandre-carrier-3-year/ | vydavateľ = www.timesfreepress.com | dátum vydania = 2020-04-15 | dátum prístupu = 2026-02-01 | jazyk = en}}</ref> Jeho prvý gól v kariére v NHL padol uprostred pandémiou skrátenej sezóny v tretej tretine zápasu, ktorý prehrali 6:3 proti [[Tampa Bay Lightning]] 13. marca 2021. Debutoval aj v play-off Stanley Cupu počas série Predators v prvom kole proti [[Carolina Hurricanes]] v roku 2021, keď v šiestich odohraných zápasoch získal dve asistencie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Alexandre Carrier Career Stats In The Stanley Cup Playoffs | url = https://www.statmuse.com/nhl/ask/alexandre-carrier-career-stats-in-the-stanley-cup-playoffs | vydavateľ = StatMuse | dátum prístupu = 2026-02-01 | jazyk = en}}</ref> Carrier si zabezpečil miesto v kádri Nashvillu pred sezónou 2021/2022, v 77 zápasoch zaznamenal 30 bodov a bol nominovaný do každoročného All-Rookie tímu NHL.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nashville Predators: Look for Alexandre Carrier to Take Big Step Forward | url = https://predlines.com/2022/08/03/nashville-predators-carrier-step/ | vydavateľ = Predlines | dátum vydania = 2022-08-03 | dátum prístupu = 2026-02-01 | jazyk = en-US}}</ref> Jeho výkony v [[NHL 2022/2023|sezóne 2022/2023]] trápili zranenia, pričom 24. januára musel byť mimo hry po bitke s útočníkom [[Winnipeg Jets]] [[Logan Stanley|Loganom Stanleym]] v zápase, no po návrate utrpel zlomeninu kľúčnej kosti, ktorá ukončila jeho sezónu. Napriek týmto neúspechom sa Predators rozhodli 1. júla predĺžiť zmluvu s Carrierom o jeden rok.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Predators Sign Alexandre Carrier to One-Year, $2.5 Million Contract {{!}} Nashville Predators | url = https://www.nhl.com/predators/news/nashville-predators-sign-alexandre-carrier-to-one-year-2-5-million-con-345175766 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2023-07-01 | dátum prístupu = 2026-02-01 | jazyk = en}}</ref> Pred začiatkom sezóny 2024/2025 podpísal Carrier 1. júla 2024 s Predators novú trojročnú zmluvu v hodnote 11,25 milióna dolárov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Predators Agree to Terms with Alexandre Carrier on Three-Year, $11.25 Million Contract {{!}} Nashville Predators | url = https://www.nhl.com/predators/news/predators-agree-to-terms-with-alexandre-carrier-on-three-year-11-25-million-contract | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2024-07-01 | dátum prístupu = 2026-02-01 | jazyk = en}}</ref> Pred každoročným zmrazením zostavy počas sviatkov bol 18. decembra vymenený do [[Montreal Canadiens]] za kolegu z tímu obrancu [[Justin Barron|Justina Barrona]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nashville Predators: Look for Alexandre Carrier to Take Big Step Forward | url = https://predlines.com/2022/08/03/nashville-predators-carrier-step/ | vydavateľ = Predlines | dátum vydania = 2022-08-03 | dátum prístupu = 2026-02-01 | jazyk = en-US}}</ref> Carrier sa okamžite pripojil k tímu na ihrisku súpera a o dva dni neskôr debutoval za Canadiens v [[Little Caesars Arene]] proti [[Detroit Red Wings|Detroitu Red Wings]]. Svoj prvý bod v klube zaznamenal 21. decembra pri výhre 5:1 nad Red Wings.<ref>{{Citácia periodika|titul=Canadiens Montréal (@CanadiensMTL) on X|url=https://x.com/CanadiensMTL/status/1870638992019890481|periodikum=X (formerly Twitter)|dátum prístupu=2026-02-01|jazyk=en}}</ref> V priebehu [[NHL 2025/2026|sezóny 2025/2026]] Carrier zaznamenal 12. januára 2026 svoj 100. bod v kariére v NHL. Dvakrát skóroval v rozmedzí 20 sekúnd a vyrovnal sa tak [[Bert Corbeau|Bertovi Corbeauovi]] v druhom najrýchlejšom počte gólov v rade za sebou v zápase obrancu Canadiens v histórii klubu, zaostávajúc len za [[Larry Robinson|Larrym Robinsonom]] (19 sekúnd).<ref>https://media.nhl.com/public/live-updates?date=2026-01-12</ref> == Reprezentácia == Na medzinárodnej úrovni Carrier prvýkrát reprezentoval [[Hockey Canada]] ako súčasť tímu Canada Quebec na majstrovstvách sveta do 17 rokov v hokeji 2013, kde jeho tím nakoniec skončil na štvrtom mieste po prehre s [[Program rozvoja národného hokejového tímu USA|tímom USA]] v zápase o bronz.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Quebec 3 - United States 4 | url = https://www.hockeycanada.ca/en-ca/national-championships/men/world-u17/2013/schedule-results/game-summaries/jan-4-que-usa | vydavateľ = www.hockeycanada.ca | dátum prístupu = 2026-02-01 | jazyk = en-ca}}</ref> Následne bol nominovaný do [[Kanadské národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|kanadského národného tímu do 18 rokov]] na [[Memoriál Ivana Hlinku|Memorial Cup Ivana Hlinku 2013]], kde získal zlatú medailu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Quebec 3 - United States 4 | url = https://www.hockeycanada.ca/en-ca/national-championships/men/world-u17/2013/schedule-results/game-summaries/jan-4-que-usa | vydavateľ = www.hockeycanada.ca | dátum prístupu = 2026-02-01 | jazyk = en-ca}}</ref> Nasledujúci rok sa Carrier zúčastnil [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2014|Majstrovstiev sveta IIHF do 18 rokov]], kde spolu so svojou krajinou získal bronz.<ref>https://www.hockeycanada.ca/en-ca/news/canada-wins-bronze-at-2014-u18-worlds</ref> == Osobný život == Carrier sa stretol so svojou manželkou, quebeckou kolegyňou Aliciou Lessardovou, počas hrania za Gatineau Olympiques v QMJHL v roku 2015.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 15 faits sur le nouveau venu du CH, Alexandre Carrier | url = https://buzznews.ca/15-faits-sur-le-nouveau-venu-du-ch-alexandre-carrier/ | dátum vydania = 2025-01-23 | dátum prístupu = 2026-02-01 | jazyk = fr-CA | meno = Bum | priezvisko = Interactif}}</ref> Pár sa zasnúbil v júli 2022 a vzal sa o dva roky neskôr vo vinici v [[Sutton (Quebec)|Sutton v Quebecu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Canadian NHLer Alexandre Carrier and Alicia Lessard marry in romantic vineyard wedding | url = https://ca.style.yahoo.com/canadian-nhler-alexandre-carrier-and-alicia-lessard-marry-in-romantic-vineyard-wedding-161159026.html | vydavateľ = ca.style.yahoo.com | dátum vydania = 2024-07-29 | dátum prístupu = 2026-02-01 | jazyk = en-CA}}</ref> Lessardová absolvovala rezidentúru v rodinnej medicíne na McGill University a je spolumajiteľkou lekárskej praxe v [[Côte Saint-Luc]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://www.montrealgazette.com/sports/hockey/hockey-inside-out/article638530.html |dátum prístupu=2026-02-01 |url archívu=https://web.archive.org/web/20241224135212/https://www.montrealgazette.com/sports/hockey/hockey-inside-out/article638530.html |dátum archivácie=2024-12-24 }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == {{preklad|en|Alexandre Carrier|1334116890}} {{DEFAULTSORT:Carrier, Alexandre}} [[Kategória:Kanadskí hokejisti]] [[Kategória:Kanadskí hokejoví obrancovia]] [[Kategória:Hráči Montreal Canadiens]] [[Kategória:Hráči Nashville Predators]] [[Kategória:Hráči Milwaukee Admirals]] [[Kategória:Hokejisti draftovaní klubom Nashville Predators]] [[Kategória:Osobnosti z Quebecu (mesto)]] eucun7h5etz3m74npqhif169plglw7a 0 744151 8215395 8158900 2026-05-17T12:11:47Z Akul59 168826 Obr., commonscat 8215395 wikitext text/x-wiki {{Infobox vrch | názov = Salášky | obrázok = | popis = Salášky1.jpg | štát = Slovensko | región.náz = Kraj | región = [[Trenčiansky kraj|Trenčiansky]] | okres = [[Nové Mesto nad Váhom (okres)|Nové Mesto nad Váhom]] | obec = Čachtice | obec1 = Bzince pod Javorinou | obec2 = Nové Mesto nad Váhom | pohorie = Malé Karpaty | podcelok = [[Čachtické Karpaty]] | časť = Nedze | povodie = [[Váh]] | povodie1 = | nadmorská výška = 588.0 | význačnosť = | zemepisná šírka = 48.764506 | zemepisná dĺžka = 17.774016 | hornina = | orogenéza = Alpínske vrásnenie | najľahší výstup = lesnou cestou z Hrušového | prvovýstup = | dátum prvovýstupu = | mapa = | popis.mapy = Poloha v rámci Slovenska | lokátor = Slovensko-reliéf | popis.mapy1 = Poloha v rámci Trenčianskeho kraja | lokátor1 = Trenčiansky kraj | commons = Salášky | poznámka = }} '''Salášky'''<ref name="Geo"/> ({{mnm|588.0|w}}<ref name="M"/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = TM 129 Malé Karpaty Bradlo | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-129-male-karpaty-bradlo/ | vydavateľ = CBS | miesto = Banská Bystrica | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-03 | jazyk = }}</ref>) je [[Vrch (vyvýšenina)|vrch]] v pohorí [[Malé Karpaty]], [[Celok (geomorfológia)|krajinnom celku]] [[Slovensko-moravské Karpaty|Slovensko-moravských Karpát]].<ref name="GCS"/> Leží nad obcou [[Bzince pod Javorinou]], približne {{Km|5|m|w}} západne od centra [[Nové Mesto nad Váhom|Nového Mesta nad Váhom]].<ref name="mapa">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=17.7740&y=48.7645&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> Neďaleko vrchola stojí vysielač. == Poloha == Nachádza sa v severovýchodnej časti [[Malé Karpaty|pohoria]], v [[Podcelok (geomorfológia)|geomorfologickom podcelku]] [[Čachtické Karpaty]], časť [[Nedze]].<ref name="GCS">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-03 | miesto = Bratislava }}</ref> Vrch leží v [[Trenčiansky kraj|Trenčianskom kraji]], v [[Nové Mesto nad Váhom (okres)|okrese Nové Mesto nad Váhom]], v katastrálnom území obcí [[Čachtice]], [[Bzince pod Javorinou]] a mesta [[Nové Mesto nad Váhom]].<ref name=Geo>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-12-03 | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20231208204548/https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf | dátum archivácie = 2023-12-08 }}</ref> Najbližšími sídlami sú západne ležiace Hrušové (miestna časť obce Bzince pod Javorinou) a [[Lubina (okres Nové Mesto nad Váhom)|Lubina]], severne ležiace Bzince pod Javorinou, východne Nové Mesto nad Váhom, južne Čachtice a [[Višňové (okres Nové Mesto nad Váhom)|Višňové]] a juhozápadnedne [[Vaďovce]].<ref name=M/><ref name="mapa"/> Masív je súčasťou [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty]]. == Opis == Salašky sa nachádzajú na severnom okraji hrebeňa [[Čachtické Karpaty|Čachtických Karpát]]. Najbližším susedom je juhozápadne ležiaci Vaďovský vrch ({{Mnm|411,3}}). Ďalej na juh leží Drapliak ({{Mnm|396,6}}), Kačiš ({{Mnm|401,4}}) a Bakalár ({{Mnm|425,9}}).<ref name=M>''Malé Karpaty – Bradlo. Turistická mapa.'' 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.</ref> Severné a východné svahy vrchu odvodňuje potok [[Kamečnica]] do [[Váh]]u, západné a južné svahy odvodňujú prítoky [[Jablonka (potok)|Jablonky]] takisto do Váhu.<ref name="mapa"/> == Výhľady == Vrcholovú časť pokrýva súvislý lesný porast, ktorý neumožňuje rozhľad. Z vhodných lokalít je možné vidieť okolité [[Zoznam vrcholov v Malých Karpatoch|vrcholy Malých Karpát]] a pri vhodných podmienkach aj [[Biele Karpaty]], [[Strážovské vrchy]] a [[Považský Inovec]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Peakfinder | url = https://www.peakfinder.com/?lat=48.76451&lng=17.77402&ele=588&azi=219&alt=2.1&fov=45&cfg=sr&name=Sal%c3%a1%c5%a1ky | vydavateľ = peakfinder.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Prístup == * po {{Turistická značka|žltá}} miestnej žltej trase z [[Nové Mesto nad Váhom|Nového Mesta nad Váhom]] a následne modrou turistickou trasou na vrchol Salášiek * po {{Turistická značka|žltá}} miestnej žltej trase z Hrušového a následne modrou turistickou trasou na vrchol Salášiek == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam vrcholov v Malých Karpatoch]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=17.7740&y=48.7645&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Malé Karpaty}} [[Kategória:Vrchy v Malých Karpatoch]] [[Kategória:Čachtické Karpaty]] [[Kategória:Vrchy pod 1000 metrov na Slovensku]] [[Kategória:Vrchy v okrese Nové Mesto nad Váhom]] [[Kategória:Čachtice]] [[Kategória:Bzince pod Javorinou]] [[Kategória:Nové Mesto nad Váhom]] og8jmwassmkemgbcyiafxyexmkckb0r 8215396 8215395 2026-05-17T12:13:03Z Akul59 168826 obr 8215396 wikitext text/x-wiki {{Infobox vrch | názov = Salášky | obrázok = Salášky1.jpg | popis = | štát = Slovensko | región.náz = Kraj | región = [[Trenčiansky kraj|Trenčiansky]] | okres = [[Nové Mesto nad Váhom (okres)|Nové Mesto nad Váhom]] | obec = Čachtice | obec1 = Bzince pod Javorinou | obec2 = Nové Mesto nad Váhom | pohorie = Malé Karpaty | podcelok = [[Čachtické Karpaty]] | časť = Nedze | povodie = [[Váh]] | povodie1 = | nadmorská výška = 588.0 | význačnosť = | zemepisná šírka = 48.764506 | zemepisná dĺžka = 17.774016 | hornina = | orogenéza = Alpínske vrásnenie | najľahší výstup = lesnou cestou z Hrušového | prvovýstup = | dátum prvovýstupu = | mapa = | popis.mapy = Poloha v rámci Slovenska | lokátor = Slovensko-reliéf | popis.mapy1 = Poloha v rámci Trenčianskeho kraja | lokátor1 = Trenčiansky kraj | commons = Salášky | poznámka = }} '''Salášky'''<ref name="Geo"/> ({{mnm|588.0|w}}<ref name="M"/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = TM 129 Malé Karpaty Bradlo | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-129-male-karpaty-bradlo/ | vydavateľ = CBS | miesto = Banská Bystrica | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-03 | jazyk = }}</ref>) je [[Vrch (vyvýšenina)|vrch]] v pohorí [[Malé Karpaty]], [[Celok (geomorfológia)|krajinnom celku]] [[Slovensko-moravské Karpaty|Slovensko-moravských Karpát]].<ref name="GCS"/> Leží nad obcou [[Bzince pod Javorinou]], približne {{Km|5|m|w}} západne od centra [[Nové Mesto nad Váhom|Nového Mesta nad Váhom]].<ref name="mapa">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=17.7740&y=48.7645&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> Neďaleko vrchola stojí vysielač. == Poloha == Nachádza sa v severovýchodnej časti [[Malé Karpaty|pohoria]], v [[Podcelok (geomorfológia)|geomorfologickom podcelku]] [[Čachtické Karpaty]], časť [[Nedze]].<ref name="GCS">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-03 | miesto = Bratislava }}</ref> Vrch leží v [[Trenčiansky kraj|Trenčianskom kraji]], v [[Nové Mesto nad Váhom (okres)|okrese Nové Mesto nad Váhom]], v katastrálnom území obcí [[Čachtice]], [[Bzince pod Javorinou]] a mesta [[Nové Mesto nad Váhom]].<ref name=Geo>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-12-03 | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20231208204548/https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf | dátum archivácie = 2023-12-08 }}</ref> Najbližšími sídlami sú západne ležiace Hrušové (miestna časť obce Bzince pod Javorinou) a [[Lubina (okres Nové Mesto nad Váhom)|Lubina]], severne ležiace Bzince pod Javorinou, východne Nové Mesto nad Váhom, južne Čachtice a [[Višňové (okres Nové Mesto nad Váhom)|Višňové]] a juhozápadnedne [[Vaďovce]].<ref name=M/><ref name="mapa"/> Masív je súčasťou [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty]]. == Opis == Salašky sa nachádzajú na severnom okraji hrebeňa [[Čachtické Karpaty|Čachtických Karpát]]. Najbližším susedom je juhozápadne ležiaci Vaďovský vrch ({{Mnm|411,3}}). Ďalej na juh leží Drapliak ({{Mnm|396,6}}), Kačiš ({{Mnm|401,4}}) a Bakalár ({{Mnm|425,9}}).<ref name=M>''Malé Karpaty – Bradlo. Turistická mapa.'' 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.</ref> Severné a východné svahy vrchu odvodňuje potok [[Kamečnica]] do [[Váh]]u, západné a južné svahy odvodňujú prítoky [[Jablonka (potok)|Jablonky]] takisto do Váhu.<ref name="mapa"/> == Výhľady == Vrcholovú časť pokrýva súvislý lesný porast, ktorý neumožňuje rozhľad. Z vhodných lokalít je možné vidieť okolité [[Zoznam vrcholov v Malých Karpatoch|vrcholy Malých Karpát]] a pri vhodných podmienkach aj [[Biele Karpaty]], [[Strážovské vrchy]] a [[Považský Inovec]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Peakfinder | url = https://www.peakfinder.com/?lat=48.76451&lng=17.77402&ele=588&azi=219&alt=2.1&fov=45&cfg=sr&name=Sal%c3%a1%c5%a1ky | vydavateľ = peakfinder.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Prístup == * po {{Turistická značka|žltá}} miestnej žltej trase z [[Nové Mesto nad Váhom|Nového Mesta nad Váhom]] a následne modrou turistickou trasou na vrchol Salášiek * po {{Turistická značka|žltá}} miestnej žltej trase z Hrušového a následne modrou turistickou trasou na vrchol Salášiek == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam vrcholov v Malých Karpatoch]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=17.7740&y=48.7645&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Malé Karpaty}} [[Kategória:Vrchy v Malých Karpatoch]] [[Kategória:Čachtické Karpaty]] [[Kategória:Vrchy pod 1000 metrov na Slovensku]] [[Kategória:Vrchy v okrese Nové Mesto nad Váhom]] [[Kategória:Čachtice]] [[Kategória:Bzince pod Javorinou]] [[Kategória:Nové Mesto nad Váhom]] 2scuo9206q6r8ez8ljpufe10g96bfap 0 744571 8215487 8207913 2026-05-17T14:29:35Z Scholastikos 174170 foto 8215487 wikitext text/x-wiki {{Olympijská účasť}} {{Infobox alpský lyžiar |meno = Andreas Žampa |obrázok = Andreas Žampa (2025-12-09).jpg |popis = Andreas Žampa decembri 2025 |disciplíny = [[obrovský slalom]], [[alpská kombinácia]] |klub = Žampa Ski Club Vysoké Tatry |dátum narodenia = {{dnv|1993|8|13}} |miesto narodenia = [[Kežmarok]], [[Slovensko]] |výška = 170 cm |váha = 66 kg |wcdebut = 2. decembra 2012 |webstránka = |olympictímy = |olympicmedaile = |olympiczlato = |worldstímy = 1 ([[Majstrovstvá sveta v alpskom lyžovaní 2017|2013]]) |worldszlato = |wcsezóny = 9 ([[Svetový pohár v alpskom lyžovaní 2016|2016]]{{--}}[[Svetový pohár v alpskom lyžovaní 2019|2019]], [[Svetový pohár v alpskom lyžovaní 2021|2021]], [[Svetový pohár v alpskom lyžovaní 2022|2022]], [[Svetový pohár v alpskom lyžovaní 2024|2024]]{{--}}[[Svetový pohár v alpskom lyžovaní 2026|2026]]) |wcvíťazstva = |wcpódium = |wccelkovo = |wctituly = |poznámky = <references group="pozn"/> |show-medaily = yes |medailašablóny = {{Infobox-medaila šport|Mužské [[lyžovanie|alpské lyžovanie]]}} {{Infobox-medaila krajina|{{SVK|w}}}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá sveta v alpskom lyžovaní|Majstrovstvá sveta]]}} {{Medaila|Striebro|[[Majstrovstvá sveta v alpskom lyžovaní 2017|St. Moritz 2017]]|[[Majstrovstvá sveta v alpskom lyžovaní 2017 – Národná tímová súťaž|Tímová súťaž]]}} }} '''Andreas Žampa''' (* [[13. august]] [[1993]], [[Kežmarok]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = SOŠV | odkaz na autora = | titul = Andreas Žampa | url = https://www.olympic.sk/sportovec/andreas-zampa | vydavateľ = Slovenský olympijský a športový výbor | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-11 | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>) je slovenský reprezentant v zjazdovom lyžovaní. Slovensko reprezentoval na [[Zimné olympijské hry|zimných olympijských hrách]] v rokoch [[Zimné olympijské hry 2014|2014]], [[Zimné olympijské hry 2018|2018]], [[Zimné olympijské hry 2022|2022]], [[Zimné olympijské hry 2026|2026]]. Je mladším bratom slovenského alpského lyžiara [[Adam Žampa|Adama Žampu]]. [[14. február|14. februára]] [[2017]] na [[Majstrovstvá sveta v alpskom lyžovaní 2017|majstrovstvách sveta v alpskom lyžovaní]] vo švajčiarskom St. Moritzi v [[Majstrovstvá sveta v alpskom lyžovaní 2017 – Národná tímová súťaž|národnej tímovej súťaži]] spolu s [[Veronika Zuzulová|Veronikou Velez-Zuzulovou]], [[Petra Vlhová|Petrou Vlhovou]] a [[Matej Falat|Matejom Falatom]] vyhrali striebornú medailu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. | odkaz na autora = | titul = Vlhová, Velez-Zuzulová, Falat a Žampa získali striebro na MS | periodikum = SITA Webnoviny | odkaz na periodikum = | url = https://sita.sk/vlhova-velez-zuzulova-falat-a-zampa-ziskali-striebro-na-ms/ | issn = | vydavateľ = SITA Slovenská tlačová agentúra | miesto = Bratislava | dátum = 2017-02-14 | dátum prístupu = 2026-02-11 }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.fis-ski.com/DB/general/athlete-biography.html?sectorcode=AL&competitorid=149725&type=summary Profil na stránke FIS-SKI.com] {{Slováci na ZOH 2014}} {{Slováci na ZOH 2018}} {{Slováci na ZOH 2022}} {{Slováci na ZOH 2026}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Žampa, Andreas}} [[Kategória:Osobnosti z Kežmarku]] [[Kategória:Slovenskí alpskí lyžiari]] [[Kategória:Alpskí lyžiari na Zimných olympijských hrách 2014]] [[Kategória:Alpskí lyžiari na Zimných olympijských hrách 2018]] [[Kategória:Alpskí lyžiari na Zimných olympijských hrách 2022]] [[Kategória:Alpskí lyžiari na Zimných olympijských hrách 2026]] [[Kategória:Slovenskí olympionici]] 4alenqkcjcnvv6fk91emzymiwzrnhox 0 745526 8215530 8173757 2026-05-17T15:47:47Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8215530 wikitext text/x-wiki {{Infobox sídlo|názov=Łącko|typ=[[Dedina (všeobecne)|dedina]]|štát=Poľsko|región=[[Malopoľské vojvodstvo]]|región typ=Vojvodstvo|podregión=[[Powiat nowosądecki|Nowosądecki]]|podregión typ=Okres|podregión1=[[Gmina Łącko|Łącko]]|podregión1 typ=Obec|nadmorská výška=400|zemepisná šírka=49.556798|zemepisná dĺžka=20.434493|obyvateľov=3159|obyvateľov dátum=2021|PSČ=33-390|predvoľba=+48 (18)|lokátor=auto|obrázok=Modyń Jeżowa Góra BS7.jpg}} '''Łącko''' je [[Dedina (všeobecne)|dedina]] (pol. ''wieś'')<ref>{{Citácia knihy|titul=Samorząd terytorialny na Dolnym Śląsku: Sprawy, dylematy i wyzwania|url=https://doi.org/10.12797/9788383684222|vydavateľ=Ksiegarnia Akademicka Publishing|rok=2025|isbn=978-83-8368-422-2|meno=Grzegorz|priezvisko=Strauchold|meno2=Rafał|priezvisko2=Nowakowski}}</ref> v [[Poľsko|Poľsku]], ktorá sa nachádza v [[Malopoľské vojvodstvo|Malopoľskom vojvodstve]], v [[Powiat nowosądecki|okrese Nowy Sącz]], vo vidieckej [[Gmina Łącko|obci Łącko]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = | url = https://eteryt.stat.gov.pl/eTeryt/rejestr_teryt/aktualnosci/aktualnosci.aspx | dátum prístupu = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = | url = https://uglacko.pl/strona/lacko.html | dátum prístupu = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> pri ústí potoka Czarna Woda do rieky [[Dunajec]] (na jej ľavom brehu). Geograficky sa nachádza v pohorí Beskyd Wyspowy a Beskyd Sądecki.<ref>{{Citácia knihy|rok=1998|isbn=83-01-12479-2}}</ref> Je sídlom vidieckej [[Gmina Łącko|obce Łącko]]. Žije tu 3 159 obyvateľov (2021).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Wieś Łącko (małopolskie) » mapy, nieruchomości, GUS, noclegi, regon, atrakcje, kod pocztowy, wypadki drogowe, edukacja, kierunkowy, demografia, zabytki, tabele, statystyki, drogi publiczne | url = https://www.polskawliczbach.pl/wies_Lacko_malopolskie | vydavateľ = Polska w liczbach | dátum prístupu = 2026-02-28 | jazyk = pl}}</ref> Łącko sa nachádza na krajskej ceste č. 969 [[Nowy Sącz]] – [[Nowy Targ]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Obwodnica Łącka - Zarząd Dróg Wojewódzkich w Krakowie | url = https://www.zdw.krakow.pl/inwestycje/obwodnica-lacka | vydavateľ = www.zdw.krakow.pl | dátum prístupu = 2026-02-28 | jazyk = pl-PL}}</ref> == Časti dediny == * Browary * Brzyzki * Cebulówka * Ciosówka * Kawulówka * Kiczanki * Kołoska * Kopanie * Kozówka * Pod Drapą * Pożogi * Tarnawa * Wójcikówka * Wolaki * Wysokie * Zagrody * Złotne * Babia * Bindasówka * Boconiec * Dolina * Dunajczyska * Janczurówka * Jeżowa * Kiercówka * Kopytówka * Krakowska * Palarnia * Pasternia * Średnia Droga<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Główny Urząd Statystyczny | url = https://eteryt.stat.gov.pl/eTeryt/rejestr_teryt/aktualnosci/aktualnosci.aspx | vydavateľ = eteryt.stat.gov.pl | dátum prístupu = 2026-02-28 | jazyk = pl | meno = | priezvisko = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Komisja Standaryzacji Nazw Geograficznych poza Granicami Rzeczypospolitej Polskiej (KSNG) - Główny Urząd Geodezji i Kartografii - Portal Gov.pl | url = https://www.gov.pl/web/gugik/ksng | vydavateľ = Główny Urząd Geodezji i Kartografii | dátum prístupu = 2026-02-28 | jazyk = pl-PL}}</ref> == Dobrovoľný hasičský zbor == Dobrovoľný hasičský zbor v Łącku bol založený v roku 1889. Prevádzkuje tri hasičské vozidlá: [[MAN (podnik)|MAN]], [[Iveco]] a [[Opel]], ako aj štvorkolesové vozidlo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nowy Sącz 112 - OSP Łącko | url = https://nowysacz112.pl/?p=3555 | vydavateľ = nowysacz112.pl | dátum prístupu = 2026-02-28 | jazyk = pl-PL}}</ref> == Galéria == <gallery widths="120" heights="125"> Súbor:Łącko church.jpg|Kostol (2007) Súbor:Lacko urzad.jpg|Obecný úrad (2006) Súbor:Łącko square.jpg|[[Námestie]] (2007) Súbor:Łącko.jpg|Potok (2007) </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|pl|Łącko (województwo małopolskie)|78522567}} [[Kategória:Dediny v Poľsku]] [[Kategória:Powiat nowosądecki]] g4pht0daqs0bpiz8rlq9o2l6z11s2hn 0 745748 8215411 8175671 2026-05-17T12:24:15Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8215411 wikitext text/x-wiki {{Infobox ligová sezóna |liga = Česko-slovenská hádzanárska liga žien |sezóna = 1950 |sezóna_pred = |sezóna_po = Česko-slovenská hádzanárska liga žien 1953 |začiatok = |koniec = |majster = [[Súbor:600px vertical trisection HEX-002D72 HEX-D4C581 HEX-CC002B.svg|20px]] [[AC Sparta Praha Handball|Bratrství Sparta Praha]] (1. titul) |víťaz_základ = |zostup = |počet_mužstiev = 7 |odohraté_zápasy = 42 |počet_gólov = 225 <small>(5,4 g/zápas)</small> |počet_divákov = |najlepší_strelec = |výhra_doma = |výhra_vonku = |najvyššie_skóre = |poznámka = }} '''Česko-slovenská hádzanárska liga žien''' v '''sezóne 1950''' bol 1. ročník [[Česko-slovenská hádzanárska liga žien|česko-slovenskej hádzanárskej ligy žien]], najvyššej [[hádzaná (7 hráčov)|hádzanárskej]] súťaže žien v [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]]. Súťaž bola dobovo nazývaná ''Majstrovstvo republiky'' (česky ''Státní mistrovství'') a učinkovalo v nej 7 družstiev. Titul majstra získala [[AC Sparta Praha Handball|Bratrství Sparta Praha]]. Po vzniku spoločného ústredia pre [[národná hádzaná|národnú hádzanú]], handball a [[hádzaná (7 hráčov)|hádzanú]] vo februári 1951 došlo v ČSSR k zákazu hrania hádzanej v letnom období. Hádzaná sa mala naďalej hrať v zime v halách ako doplnková hra. Keďže jediná hala bola vtedy iba v [[Praha|Prahe]], celoštátna súťaž bola zrušená a oddiely mohli prihlásiť svoje družstvá iba do súťaží v národnej hádzanej a hádzanej s 11 hráčmi. Ustanovenie platilo do roku 1952. Vznik Ústrednej sekcie hádzanej (a teda opätovné rozdelenie na 2 hádzanárske sekcie) koncom roku 1952 umožnil ďalší nerušený vývoj tohoto športu a od roku 1953 sa opäť začala hrať ligová súťaž.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Historie házené |url = http://www.svaz.chf.cz/content.aspx?contentid=2693 |dátum vydania = |dátum prístupu = 2014-11-22 |vydavateľ = CHF |jazyk = po česky |url archívu = https://web.archive.org/web/20160305182208/http://www.svaz.chf.cz/content.aspx?contentid=2693 |dátum archivácie = 2016-03-05 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Vznik a vývoj hádzanej |url = https://www.slovakhandball.sk/historia |dátum vydania = |dátum prístupu = 2026-03-04 |vydavateľ = SZH |jazyk = |url archívu = https://web.archive.org/web/20250908114624/https://www.slovakhandball.sk/historia |dátum archivácie = 2025-09-08 }}</ref> == Systém súťaže == Súťaž opäť tvorila iba dlhodobá časť. Tá pozostávala z 12 kôl a každý s každým sa v nej dvojkolovo stretol doma a vonku. V súťažiach ešte neexistovali zostupy a postupy, preto žiadny tím nezostupoval do nižších súťaží. == Účastníci == {|class=wikitable align=right |{{Image label begin|image=Czechoslovakia blank location map.svg|width=600|float=right}} {{Image label small|x=144|y=100|scale=1|text= [[Súbor:Red pog.svg|7x7px]] Praha (3x)}} {{Image label small|x=288|y=132|scale=1|text= [[Súbor:Red pog.svg|7x7px]] Olomouc}} {{Image label small|x=248|y=170|scale=1|text= [[Súbor:Red pog.svg|7x7px]]<br>Brno}} {{Image label small|x=263|y=254|scale=1|text= [[Súbor:Blue pog.svg|7x7px]]<br>Bratislava (2x)}} <small>Lokalizácia účastníkov sezóny 1956</small> {{Image label end}} |} {| class="wikitable" style="font-size:95%" |- ! Družstvo ! Kraj |- | [[AC Sparta Praha Handball|Bratrství Sparta Praha]] || Praha |- | [[TJ Sokol Vinohrady|TJ Vinohrady Praha]] || Praha |- | [[DHC Slavia Praha|TJ Dynamo Slavia Praha]] || Praha |- | [[DHK ZORA Olomouc|Obchodní domy Olomouc]] || Severomoravský |- | [[SKKP Handball Brno|GZ Královo Pole Brno]] || Juhomoravský |- | [[ŠKP Bratislava (hádzaná ženy)|Sokol SNB Bratislava]] || Bratislava |- | [[TJ Spartak Bratislava Kovosmalt|Kovosmalt Petržalka Bratislava]] || Bratislava |} == Výsledky == {|class="toccolours" style="margin:0;background:#ffffff ;text-align:center ;font-size:100%" |- bgcolor=#AAAAFF ! {{tooltip|Por|Poradie}} ! Družstvo !width=20px| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20px| {{tooltip|V|Výhry}} !width=20px| {{tooltip|R|Remízy}} !width=20px| {{tooltip|P|Prehry}} !width=70px| Skóre ! {{tooltip|+/−|+/− skóre}} ! Body |- bgcolor=#e6e6e6 |1. || align=left|Sparta Praha |12|| 11|| 0|| 1|| {{ku|56|11}} || +45||'''22''' |- bgcolor=#e6e6e6 |2. || align=left|Dynamo Praha |12|| 9|| 1|| 2|| {{ku|54|24}} || +30||'''19''' |- bgcolor=#e6e6e6 |3. || align=left|Olomouc |12|| 8|| 1|| 3|| {{ku|36|17}} || +19||'''17''' |- bgcolor=#e6e6e6 |4. || align=left|Brno |12|| 6|| 0|| 6|| {{ku|37|27}} || +10||'''12''' |- bgcolor=#e6e6e6 |5. || align=left|SNB Bratislava |12|| 3|| 0|| 9|| {{ku|8|59}} || −51||'''6''' |- bgcolor=#e6e6e6 |6. || align=left|Vinohrady Praha |12|| 2|| 1|| 9|| {{ku|17|29}} || −12||'''5''' |- bgcolor=#e6e6e6 |7. || align=left|Kovosmalt Petržalka |12|| 1|| 1|| 10|| {{ku|17|55}} || −38||'''3''' |} == Konečné umiestnenie == {| class="wikitable" |- ! {{tooltip|Por|Poradie}} ! width=200|Družstvo ! |- |align=center bgcolor=#F7F6A8|{{prvé miesto}} || bgcolor=#F7F6A8| [[AC Sparta Praha Handball|Bratrství Sparta Praha]] | [[Súbor:Simple gold crown.svg|15px|Majster]] |- |align=center bgcolor=#DCE5E5|{{druhé miesto}} || bgcolor=#DCE5E5| [[DHC Slavia Praha|TJ Dynamo Slavia Praha]] |- |align=center bgcolor=#FFDAB9|{{tretie miesto}} || bgcolor=#FFDAB9| [[DHK ZORA Olomouc|Obchodní domy Olomouc]] |- |align=center|4. || [[SKKP Handball Brno|GZ Královo Pole Brno]] |- |align=center|5. || [[ŠKP Bratislava (hádzaná ženy)|Sokol SNB Bratislava]] |- |align=center|6. || [[TJ Sokol Vinohrady|TJ Vinohrady Praha]] |- |align=center|7. || [[TJ Spartak Bratislava Kovosmalt|Kovosmalt Petržalka Bratislava]] |} == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Česko-slovenská hádzanárska liga mužov 1950]] == Zdroje == * [https://web.archive.org/web/20110208180356/http://www.dhkzoraolomouc.cz/klub_historie_1949-1956.html Sezóny 1950 až 1956 na stránke klubu DHK Zora Olomouc] {{ces icon}} * [https://www.handballarchive.eu/roky/1950/1950/1950/ Sezóna 1950 na stránke handballarchive.eu] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20201229151456/https://www.handballarchive.eu/roky/1950/1950/1950/ |date=2020-12-29 }} {{ces icon}} * {{Citácia periodika | vydavateľ = Komunistická strana Česko-Slovenska | miesto = Praha | priezvisko = | meno = | autor = | periodikum = Rudé právo | odkaz na periodikum = | rok = 1921-1990 | ročník = | číslo = | url = http://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo | dátum prístupu = 2026-02-19 | issn = 0032-6569 | jazyk = po česky }} {{Česko-slovenská hádzanárska liga žien}} [[Kategória:Česko-slovenská hádzanárska liga žien]] [[Kategória:Hádzaná v 1950]] [[Kategória:Šport v Česko-Slovensku v 1950]] gw66757vzktkw3khfx62luamwgo85zn 0 746163 8215792 8192208 2026-05-18T06:33:22Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 2 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8215792 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodný futbalový turnaj|názov turnaja=Africký pohár národov žien 2026|rok=2026|usporiadateľ=Maroko|počet tímov=16|počet konfederácií=1|dátum=25. júl - 16. august 2026|predchádzajúci=[[Africký pohár národov žien 2024|2024]]|nasledujúci=[[Africký pohár národov žien 2028|2028]]}}'''Africký pohár národov žien 2026''' ( taktiež známy ako '''WAFCON 2026''') je 16. ročník [[Africký pohár národov žien|Afrického pohár národov]], medzinárodného turnaja ženských tímov v Afrike. Turnaj sa po tretíkrát po sebe koná v Maroku.<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Wafcon 2026: Morocco to face Algeria, Nigeria get Zambia in group draw | url = https://www.bbc.com/sport/football/articles/cg7yj2pe9e4o | vydavateľ = BBC Sport | dátum vydania = 2026-01-15 | dátum prístupu = 2026-03-13 | jazyk = en-GB}}</ref> Pôvodne mal mať turnaj 12 súťažiacich tímov. CAF sa ale po skončení kvalifikácie rozhodol rozšíriť turnaj na 16 tímov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = CAN Féminine 2026 : La CAF repêche quatre équipes pourtant éliminées | url = https://www.africatopsports.com/2025/11/04/can-feminine-2026-la-caf-repeche-quatre-equipes-pourtant-eliminees/ | dátum vydania = 2025-11-04 | dátum prístupu = 2026-03-13 | jazyk = fr-FR | meno = Edinam Franck | priezvisko = Defly }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Turnaj tiež slúži ako kvalifikácia na [[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2027|Majstrovstvá sveta 2027]]. 4 najlepšie tímy sa kvalifikujú priamo a 2 tímy postúpia do interkontinentálneho play-off. == Kvalifikácia == {{Hlavný článok|Kvalifikácia na Africký pohár národov žien 2026}} [[Súbor:2026 Women's Africa Cup of Nations qualification.png|náhľad|{{Legenda|#008000|Kvalifikovaný tím}}{{Legenda|#f8c51e|Nekvalifikovaný tím}}{{Legenda|#000000|Tím, ktorý nesúťažil, alebo odstúpil}}{{Legenda|#cccccc|Nie je člen CAF}}]] Maroko ako usporiadateľ sa kvalifikovalo automaticky. 38 tímov [[Konfederácia afrického futbalu|CAF]] súťažilo v dvoch kvalifikačných kolách, ktoré mali určiť zvyšných 11 tímov kvalifikovaných na Africký pohár.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = TotalEnergies CAF Women’s Africa Cup of Nations 2026: 38 Nations Begin the Road to Glory in Morocco | url = https://www.cafonline.com/caf-womens-africa-cup-of-nations/news/totalenergies-caf-women-s-africa-cup-of-nations-2026-38-nations-begin-the-road-to-glory-in-morocco/ | vydavateľ = TotalEnergies CAF Women’s Africa Cup of Nations 2026: 38 Nations Begin the Road to Glory in Morocco | dátum prístupu = 2026-03-13 | jazyk = en-GB}}</ref> Čad mal mať debut v kvalifikácii, ale odstúpil pred prvým kolom kvôli finančným problémom. Kongo odstúpilo pred prvým zápasom prvého kola kvôli nedostatočnej príprave.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = WAFCON Qualifiers: Malawi through to next round after Congo confirm exit | url = https://www.panafricafootball.com/post/wafcon-qualifiers-malawi-through-to-next-round-after-congo-confirm-exit/ | vydavateľ = www.panafricafootball.com | dátum vydania = 2025-02-04 | dátum prístupu = 2026-03-13 | jazyk = en-ZA}}</ref> 3. novembra 2025 CAF oznámil rozšírenie počtu tímov na Africkom pohári z 12 na 16 tímov. Keďže sa kvalifikácia už skončila, 4 najlepšie tímy podľa poradia FIFA z 7. augusta 2025, ktoré prehrali v druhom kole kvalifikácie sa kvalifikovali na turnaj.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = CAN Féminine 2026 : La CAF repêche quatre équipes pourtant éliminées | url = https://www.africatopsports.com/2025/11/04/can-feminine-2026-la-caf-repeche-quatre-equipes-pourtant-eliminees/ | dátum vydania = 2025-11-04 | dátum prístupu = 2026-03-13 | jazyk = fr-FR | meno = Edinam Franck | priezvisko = Defly }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Zo 16 tímov, 9 súťažilo aj v roku 2024. Botswana, Konžská demokratická republika a Tunisko sa nekvalifikovali. Kapverdy a Malawi majú debut na turnaji.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.fifa.com/en/tournaments/womens/womensworldcup/brazil-2027/articles/qualified-teams-womens-africa-cup-of-nations-2026 | vydavateľ = www.fifa.com | dátum prístupu = 2026-03-13}}</ref> === Kvalifikované tímy === {| class="wikitable" |+ ! rowspan="2" |{{Tooltip|Po.|Poradie}} ! rowspan="2" |Tím ! rowspan="2" |Spôsob kvalifikácie ! rowspan="2" |Dátum kvalifikácie ! colspan="4" |Účasti na Africkom pohári ! rowspan="2" |Najlepší výsledok ! rowspan="2" |{{Tooltip|FIFA|Poradie podľa FIFA}} |- !Spolu !Prvá !Posledná !Po sebe |- |1. |{{Minivlajka|Maroko}} [[Marocké národné ženské futbalové družstvo|Maroko]] | align="center" |Usporiadateľ | align="center" |17. október 2024 | align="center" |5 | align="center" |1998 | rowspan="3" align="center" |2024 | align="center" |3 |2. miesto ('''2022''', '''2024''') | align="center" |66. |- |2. |{{Minivlajka|Zambia}}[[Zambijské národné ženské futbalové družstvo|Zambia]] | rowspan="11" align="center" |Víťazné tímy 2. kola kvalifikácie | align="center" |26. október 2025 | align="center" |5 | align="center" |2014 | align="center" |4 |3. miesto (2022) | align="center" |64. |- |3. |{{Minivlajka|Tanzánia}}[[Tanzánske národné ženské futbalové družstvo|Tanzánia]] | rowspan="10" align="center" |28. október 2025 | align="center" |3 | align="center" |2010 | align="center" |2 |Skupinová fáza (2010, 2024) | align="center" |121. |- |4. |{{Minivlajka|Malawi}} [[Malawijské národné ženské futbalové družstvo|Malawi]] | align="center" |1 | colspan="4" align="center" |Debut | align="center" |153. |- |5. |{{Minivlajka|Alžírsko}}[[Alžírske národné ženské futbalové družstvo|Alžírsko]] | align="center" |4 | align="center" |2004 | rowspan="3" align="center" |2024 | align="center" |2 |Štvrťfinále (2024) | align="center" |73. |- |6. |{{Minivlajka|Nigéria}}[[Nigérijské národné ženské futbalové družstvo|Nigéria]] | align="center" |14 | align="center" |1998 | align="center" |14 |'''Majsterky''' (1998, 2000, 2002, 2004, 2006, 2010, 2014, 2016, 2018, 2024) | align="center" |37. |- |7. |{{Minivlajka|Ghana}} [[Ghanské národné ženské futbalové družstvo|Ghana]] | align="center" |12 | align="center" |1998 | align="center" |2 |2. miesto (1998, 2002, 2006) | align="center" |62. |- |8. |{{Minivlajka|Burkina}}[[Burkinské národné ženské futbalové družstvo|Burkina]] | align="center" |2 | colspan="2" align="center" |2022 | align="center" |1 |Skupinová fáza (2022) | align="center" |118. |- |9. |{{Minivlajka|Keňa}}[[Kenské národné ženské futbalové družstvo|Keňa]] | align="center" |2 | colspan="2" align="center" |2016 | align="center" |1 |Skupinová fáza (2016) | align="center" |133. |- |10. |{{Minivlajka|Juhoafrická republika}}[[Juhoafrické národné ženské futbalové družstvo|Juhoafrická republika]] | align="center" |14 | align="center" |1998 | align="center" |2024 | align="center" |14 |'''Majsterky''' (2022) | align="center" |55. |- |11. |{{Minivlajka|Kapverdy}}[[Kapverdské národné ženské futbalové družstvo|Kapverdy]] | align="center" |1 | colspan="4" align="center" |Debut | align="center" |119. |- |12. |{{Minivlajka|Senegal}}[[Senegalské národné ženské futbalové družstvo|Senegal]] | align="center" |4 | align="center" |2012 | align="center" |2024 | align="center" |3 |Štvrťfinále (2022, 2024) | align="center" |81. |- |13. |{{Minivlajka|Kamerun}}[[Kamerunské národné ženské futbalové družstvo|Kamerun]] | rowspan="4" align="center" |Najlepšie tímy spomedzi porazených tímov 2. kola kvalifikácie, podľa FIFA hodnotenia ženských tímov. (z 7. augusta 2025) | rowspan="4" align="center" |3. november 2025 | align="center" |13 | align="center" |1998 | align="center" |2022 | align="center" |1 |2. miesto (2004, 2014, '''2016''') | align="center" |70. |- |14. |{{Minivlajka|Pobrežie Slonoviny}} [[Národné ženské futbalové družstvo Pobrežia Slonoviny|Pobrežie Slonoviny]] | align="center" |3 | align="center" |2012 | align="center" |2014 | align="center" |1 |3. miesto (2014) | align="center" |72. |- |15. |{{Minivlajka|Mali}} [[Malijské národné ženské futbalové družstvo|Mali]] | align="center" |9 | align="center" |2002 | align="center" |2024 | align="center" |2 |4. miesto (2018) | align="center" |85. |- |16. |{{Minivlajka|Egypt}}[[Egyptské národné ženské futbalové družstvo|Egypt]] | align="center" |3 | align="center" |1998 | align="center" |2016 | align="center" |1 |Skupinová fáza (1998, 2016) | align="center" |101. |} == Dejiská == 15. januára 2026 boli oznámené 2 štadióny v [[Rabat (mesto)|Rabate]] a po jednom v mestách [[Casablanca]] a [[Fás]], na ktorých sa bude hrať na turnaji.<ref name=":2" /> {| class="wikitable" |+ ! colspan="2" |[[Rabat (mesto)|Rabat]] |- |Moulay El Hassan Stadium |Al Medina Stadium |- |Kapacita: 22 000 |Kapacita: 18 000 |- |[[Súbor:Moulay El Hassan stadium.jpg|stred|250px]] |[[Súbor:Al Barid Stadium (Nov 25).jpg|stred|250px]] |- ![[Casablanca]] ![[Fás]] |- |Larbi Zaouli Stadium |Fez Stadium |- |Kapacita: 20 000 |Kapacita: 45 000 |- |[[Súbor:Larbi Zaouli Stadium 2024.jpg|stred|250px]] |[[Súbor:Complexe sportif de Fès.jpg|stred|250px]] |} == Losovanie == Losovanie sa uskutočnilo 15. januára 2026. 16 tímov bolo rozdelených do 4 košov podľa poradia FIFA ženských tímov z 11. decembra 2025. Usporiadateľská krajina mala automaticky pozíciu A1.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Final Draw for the TotalEnergies CAF Women’s AFCON 2026 to be held on 15 January in Rabat where CAF will also announce remaining CAF Awards 2025 Women’s Category winners | url = https://www.cafonline.com/caf-womens-africa-cup-of-nations/news/final-draw-for-the-totalenergies-caf-women-s-afcon-2026-to-be-held-on-15-january-in-rabat-where-caf-will-also-announce-remaining-caf-awards-2025-women-s-category-winners/ | vydavateľ = Final Draw for the TotalEnergies CAF Women’s AFCON 2026 to be held on 15 January in Rabat where CAF will also announce remaining CAF Awards 2025 Women’s Category winners | dátum prístupu = 2026-03-13 | jazyk = en-GB}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = WATCH LIVE: TotalEnergies CAF Women's Africa Cup of Nations Morocco 2026 Final Draw | url = https://www.cafonline.com/caf-womens-africa-cup-of-nations/news/watch-live-totalenergies-caf-womens-africa-cup-of-nations-morocco-2026-final-draw/ | vydavateľ = WATCH LIVE: TotalEnergies CAF Women's Africa Cup of Nations Morocco 2026 Final Draw | dátum prístupu = 2026-03-13 | jazyk = en-GB}}</ref> {| class="wikitable" |+ !Kôš 1 !{{Tooltip|FIFA|Poradie podľa FIFA}} !Kôš 2 !{{Tooltip|FIFA|Poradie podľa FIFA}} !Kôš 3 !{{Tooltip|FIFA|Poradie podľa FIFA}} !Kôš 4 !{{Tooltip|FIFA|Poradie podľa FIFA}} |- |{{Minivlajka|Maroko}} [[Marocké národné ženské futbalové družstvo|Maroko]] |66. |{{Minivlajka|Zambia}} [[Zambijské národné ženské futbalové družstvo|Zambia]] |65. |{{Minivlajka|Senegal}} [[Senegalské národné ženské futbalové družstvo|Senegal]] |81. |{{Minivlajka|Kapverdy}}[[Kapverdské národné ženské futbalové družstvo|Kapverdy]] |119. |- |{{Minivlajka|Nigéria}} [[Nigérijské národné ženské futbalové družstvo|Nigéria]] |34. |{{Minivlajka|Kamerun}} [[Kamerunské národné ženské futbalové družstvo|Kamerun]] |70. |{{Minivlajka|Mali}} [[Malijské národné ženské futbalové družstvo|Mali]] |85. |{{Minivlajka|Tanzánia}}[[Tanzánske národné ženské futbalové družstvo|Tanzánia]] |121. |- |{{Minivlajka|Juhoafrická republika}} [[Juhoafrické národné ženské futbalové družstvo|Juhoafrická republika]] |55. |{{Minivlajka|Pobrežie Slonoviny}} [[Národné ženské futbalové družstvo Pobrežia Slonoviny|Pobrežie Slonoviny]] |72. |{{Minivlajka|Egypt}} [[Egyptské národné ženské futbalové družstvo|Egypt]] |101. |{{Minivlajka|Keňa}}[[Kenské národné ženské futbalové družstvo|Keňa]] |133. |- |{{Minivlajka|Ghana}} [[Ghanské národné ženské futbalové družstvo|Ghana]] |62. |{{Minivlajka|Alžírsko}} [[Alžírske národné ženské futbalové družstvo|Alžírsko]] |73. |{{Minivlajka|Burkina}} [[Burkinské národné ženské futbalové družstvo|Burkina]] |118. |{{Minivlajka|Malawi}} [[Malawijské národné ženské futbalové družstvo|Malawi]] |153. |} == Skupinová fáza == === Skupina A === {| class="wikitable" !{{Tooltip|Po.|Poradie}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !{{Tooltip|+/-|Rozdiel skóre}} !{{Tooltip|B|Body}} ! ! rowspan="5" | !{{Minivlajka|Maroko}} !{{Minivlajka|Alžírsko}} !{{Minivlajka|Senegal}} !{{Minivlajka|Keňa}} |- bgcolor="#ccffcc" !1. |{{Minivlajka|Maroko}} [[Marocké národné ženské futbalové družstvo|Maroko]] | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |0 | rowspan="2" |Postup do vyraďovacej fázy | align="center" |— | align="center" |Jul | align="center" |— | align="center" |Jul |- bgcolor="#ccffcc" !2. |{{Minivlajka|Alžírsko}}[[Alžírske národné ženské futbalové družstvo|Alžírsko]] | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |— | align="center" |— | align="center" |Jul | align="center" |— |- !3. |{{Minivlajka|Senegal}}[[Senegalské národné ženské futbalové družstvo|Senegal]] | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |0 | rowspan="2" | | align="center" |Jul | align="center" |— | align="center" |— | align="center" |Jul |- !4. |{{Minivlajka|Keňa}}[[Kenské národné ženské futbalové družstvo|Keňa]] | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |— | align="center" |Jul | align="center" |— | align="center" |— |} {{Futbalbox3|dátum=júl 2026|skóre=vs|rozhodca={{minivlajka |}}|mužstvo1={{Minivlajka|Maroko}} [[Marocké národné ženské futbalové družstvo|Maroko]]|mužstvo2={{Minivlajka|Keňa}}[[Kenské národné ženské futbalové družstvo|Keňa]]|štadión=Moulay El Hassan Stadium, [[Rabat (mesto)|Rabat]]}}{{Futbalbox3|dátum=júl 2026|skóre=vs|rozhodca={{minivlajka |}}|mužstvo1={{Minivlajka|Alžírsko}}[[Alžírske národné ženské futbalové družstvo|Alžírsko]]|mužstvo2={{Minivlajka|Senegal}}[[Senegalské národné ženské futbalové družstvo|Senegal]]|štadión=Larbi Zaouli Stadium, [[Casablanca]]}}{{Futbalbox3|dátum=júl 2026|skóre=vs|rozhodca={{minivlajka |}}|mužstvo1={{Minivlajka|Maroko}} [[Marocké národné ženské futbalové družstvo|Maroko]]|mužstvo2={{Minivlajka|Alžírsko}}[[Alžírske národné ženské futbalové družstvo|Alžírsko]]|štadión=Moulay El Hassan Stadium, [[Rabat (mesto)|Rabat]]}}{{Futbalbox3|dátum=júl 2026|skóre=vs|rozhodca={{minivlajka |}}|mužstvo2={{Minivlajka|Keňa}}[[Kenské národné ženské futbalové družstvo|Keňa]]|mužstvo1={{Minivlajka|Senegal}}[[Senegalské národné ženské futbalové družstvo|Senegal]]|štadión=Moulay El Hassan Stadium, [[Rabat (mesto)|Rabat]]}}{{Futbalbox3|dátum=júl 2026|skóre=vs|rozhodca={{minivlajka |}}|mužstvo2={{Minivlajka|Maroko}} [[Marocké národné ženské futbalové družstvo|Maroko]]|mužstvo1={{Minivlajka|Senegal}}[[Senegalské národné ženské futbalové družstvo|Senegal]]|štadión=Moulay El Hassan Stadium, [[Rabat (mesto)|Rabat]]}}{{Futbalbox3|dátum=júl 2026|skóre=vs|rozhodca={{minivlajka |}}|mužstvo1={{Minivlajka|Keňa}}[[Kenské národné ženské futbalové družstvo|Keňa]]|mužstvo2={{Minivlajka|Alžírsko}}[[Alžírske národné ženské futbalové družstvo|Alžírsko]]|štadión=Al Medina Stadium, [[Rabat (mesto)|Rabat]]}} === Skupina B === {| class="wikitable" !{{Tooltip|Po.|Poradie}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !{{Tooltip|+/-|Rozdiel skóre}} !{{Tooltip|B|Body}} ! ! rowspan="5" | !{{Minivlajka|Juhoafrická republika}} !{{Minivlajka|Pobrežie Slonoviny}} !{{Minivlajka|Burkina}} !{{Minivlajka|Tanzánia}} |- bgcolor="#ccffcc" !1. |{{Minivlajka|Juhoafrická republika}}[[Juhoafrické národné ženské futbalové družstvo|Juhoafrická republika]] | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |0 | rowspan="2" |Postup do vyraďovacej fázy | align="center" |— | align="center" |Jul | align="center" |— | align="center" |Jul |- bgcolor="#ccffcc" !2. |{{Minivlajka|Pobrežie Slonoviny}} [[Národné ženské futbalové družstvo Pobrežia Slonoviny|Pobrežie Slonoviny]] | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |— | align="center" |— | align="center" |Jul | align="center" |— |- !3. |{{Minivlajka|Burkina}}[[Burkinské národné ženské futbalové družstvo|Burkina]] | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |0 | rowspan="2" | | align="center" |Jul | align="center" |— | align="center" |— | align="center" |Jul |- !4. |{{Minivlajka|Tanzánia}}[[Tanzánske národné ženské futbalové družstvo|Tanzánia]] | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |— | align="center" |Jul | align="center" |— | align="center" |— |} {{Futbalbox3|dátum=júl 2026|skóre=vs|rozhodca={{minivlajka |}}|mužstvo1={{Minivlajka|Juhoafrická republika}}[[Juhoafrické národné ženské futbalové družstvo|Juhoafrická republika]]|mužstvo2={{Minivlajka|Tanzánia}}[[Tanzánske národné ženské futbalové družstvo|Tanzánia]]|štadión=Al Medina Stadium, [[Rabat (mesto)|Rabat]]}}{{Futbalbox3|dátum=júl 2026|skóre=vs|rozhodca={{minivlajka |}}|mužstvo1={{Minivlajka|Pobrežie Slonoviny}} [[Národné ženské futbalové družstvo Pobrežia Slonoviny|Pobrežie Slonoviny]]|mužstvo2={{Minivlajka|Burkina}}[[Burkinské národné ženské futbalové družstvo|Burkina]]|štadión=Al Medina Stadium, [[Rabat (mesto)|Rabat]]}}{{Futbalbox3|dátum=júl 2026|skóre=vs|rozhodca={{minivlajka |}}|mužstvo1={{Minivlajka|Juhoafrická republika}}[[Juhoafrické národné ženské futbalové družstvo|Juhoafrická republika]]|mužstvo2={{Minivlajka|Pobrežie Slonoviny}} [[Národné ženské futbalové družstvo Pobrežia Slonoviny|Pobrežie Slonoviny]]|štadión=Al Medina Stadium, [[Rabat (mesto)|Rabat]]}}{{Futbalbox3|dátum=júl 2026|skóre=vs|rozhodca={{minivlajka |}}|mužstvo2={{Minivlajka|Tanzánia}}[[Tanzánske národné ženské futbalové družstvo|Tanzánia]]|mužstvo1={{Minivlajka|Burkina}}[[Burkinské národné ženské futbalové družstvo|Burkina]]|štadión=Al Medina Stadium, [[Rabat (mesto)|Rabat]]}}{{Futbalbox3|dátum=júl 2026|skóre=vs|rozhodca={{minivlajka |}}|mužstvo2={{Minivlajka|Juhoafrická republika}}[[Juhoafrické národné ženské futbalové družstvo|Juhoafrická republika]]|mužstvo1={{Minivlajka|Burkina}}[[Burkinské národné ženské futbalové družstvo|Burkina]]|štadión=Al Medina Stadium, [[Rabat (mesto)|Rabat]]}}{{Futbalbox3|dátum=júl 2026|skóre=vs|rozhodca={{minivlajka |}}|mužstvo1={{Minivlajka|Tanzánia}}[[Tanzánske národné ženské futbalové družstvo|Tanzánia]]|mužstvo2={{Minivlajka|Pobrežie Slonoviny}} [[Národné ženské futbalové družstvo Pobrežia Slonoviny|Pobrežie Slonoviny]]|štadión=Moulay El Hassan Stadium, [[Rabat (mesto)|Rabat]]}} === Skupina C === {| class="wikitable" !{{Tooltip|Po.|Poradie}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !{{Tooltip|+/-|Rozdiel skóre}} !{{Tooltip|B|Body}} ! ! rowspan="5" | !{{Minivlajka|Nigéria}} !{{Minivlajka|Zambia}} !{{Minivlajka|Egypt}} !{{Minivlajka|Malawi}} |- bgcolor="#ccffcc" !1. |{{Minivlajka|Nigéria}}[[Nigérijské národné ženské futbalové družstvo|Nigéria]] | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |0 | rowspan="2" |Postup do vyraďovacej fázy | align="center" |— | align="center" |Jul | align="center" |— | align="center" |Jul |- bgcolor="#ccffcc" !2. |{{Minivlajka|Zambia}}[[Zambijské národné ženské futbalové družstvo|Zambia]] | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |— | align="center" |— | align="center" |Jul | align="center" |— |- !3. |{{Minivlajka|Egypt}}[[Egyptské národné ženské futbalové družstvo|Egypt]] | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |0 | rowspan="2" | | align="center" |Jul | align="center" |— | align="center" |— | align="center" |Jul |- !4. |{{Minivlajka|Malawi}} [[Malawijské národné ženské futbalové družstvo|Malawi]] | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |— | align="center" |Jul | align="center" |— | align="center" |— |} {{Futbalbox3|dátum=júl 2026|skóre=vs|rozhodca={{minivlajka |}}|mužstvo1={{Minivlajka|Nigéria}}[[Nigérijské národné ženské futbalové družstvo|Nigéria]]|mužstvo2={{Minivlajka|Malawi}} [[Malawijské národné ženské futbalové družstvo|Malawi]]|štadión=Larbi Zaouli Stadium, [[Casablanca]]}}{{Futbalbox3|dátum=júl 2026|skóre=vs|rozhodca={{minivlajka |}}|mužstvo1={{Minivlajka|Zambia}}[[Zambijské národné ženské futbalové družstvo|Zambia]]|mužstvo2={{Minivlajka|Egypt}}[[Egyptské národné ženské futbalové družstvo|Egypt]]|štadión=Larbi Zaouli Stadium, [[Casablanca]]}}{{Futbalbox3|dátum=júl 2026|skóre=vs|rozhodca={{minivlajka |}}|mužstvo1={{Minivlajka|Nigéria}}[[Nigérijské národné ženské futbalové družstvo|Nigéria]]|mužstvo2={{Minivlajka|Zambia}}[[Zambijské národné ženské futbalové družstvo|Zambia]]|štadión=Larbi Zaouli Stadium, [[Casablanca]]}}{{Futbalbox3|dátum=júl 2026|skóre=vs|rozhodca={{minivlajka |}}|mužstvo2={{Minivlajka|Malawi}} [[Malawijské národné ženské futbalové družstvo|Malawi]]|mužstvo1={{Minivlajka|Egypt}}[[Egyptské národné ženské futbalové družstvo|Egypt]]|štadión=Larbi Zaouli Stadium, [[Casablanca]]}}{{Futbalbox3|dátum=júl 2026|skóre=vs|rozhodca={{minivlajka |}}|mužstvo2={{Minivlajka|Nigéria}}[[Nigérijské národné ženské futbalové družstvo|Nigéria]]|mužstvo1={{Minivlajka|Egypt}}[[Egyptské národné ženské futbalové družstvo|Egypt]]|štadión=Larbi Zaouli Stadium, [[Casablanca]]}}{{Futbalbox3|dátum=júl 2026|skóre=vs|rozhodca={{minivlajka |}}|mužstvo2={{Minivlajka|Zambia}}[[Zambijské národné ženské futbalové družstvo|Zambia]]|mužstvo1={{Minivlajka|Malawi}} [[Malawijské národné ženské futbalové družstvo|Malawi]]|štadión=Fez Stadium, [[Fás]]}} === Skupina D === {| class="wikitable" !{{Tooltip|Po.|Poradie}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !{{Tooltip|+/-|Rozdiel skóre}} !{{Tooltip|B|Body}} ! ! rowspan="5" | !{{Minivlajka|Ghana}} !{{Minivlajka|Kamerun}} !{{Minivlajka|Mali}} !{{Minivlajka|Kapverdy}} |- bgcolor="#ccffcc" !1. |{{Minivlajka|Ghana}} [[Ghanské národné ženské futbalové družstvo|Ghana]] | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |0 | rowspan="2" |Postup do vyraďovacej fázy | align="center" |— | align="center" |Jul | align="center" |— | align="center" |Jul |- bgcolor="#ccffcc" !2. |{{Minivlajka|Kamerun}}[[Kamerunské národné ženské futbalové družstvo|Kamerun]] | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |— | align="center" |— | align="center" |Jul | align="center" |— |- !3. |{{Minivlajka|Mali}} [[Malijské národné ženské futbalové družstvo|Mali]] | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |0 | rowspan="2" | | align="center" |Jul | align="center" |— | align="center" |— | align="center" |Jul |- !4. |{{Minivlajka|Kapverdy}}[[Kapverdské národné ženské futbalové družstvo|Kapverdy]] | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |— | align="center" |Jul | align="center" |— | align="center" |— |} {{Futbalbox3|dátum=júl 2026|skóre=vs|rozhodca={{minivlajka |}}|mužstvo1={{Minivlajka|Ghana}} [[Ghanské národné ženské futbalové družstvo|Ghana]]|mužstvo2={{Minivlajka|Kapverdy}}[[Kapverdské národné ženské futbalové družstvo|Kapverdy]]|štadión=Fez Stadium, [[Fás]]}}{{Futbalbox3|dátum=júl 2026|skóre=vs|rozhodca={{minivlajka |}}|mužstvo1={{Minivlajka|Kamerun}}[[Kamerunské národné ženské futbalové družstvo|Kamerun]]|mužstvo2={{Minivlajka|Mali}} [[Malijské národné ženské futbalové družstvo|Mali]]|štadión=Fez Stadium, [[Fás]]}}{{Futbalbox3|dátum=júl 2026|skóre=vs|rozhodca={{minivlajka |}}|mužstvo1={{Minivlajka|Ghana}} [[Ghanské národné ženské futbalové družstvo|Ghana]]|mužstvo2={{Minivlajka|Kamerun}}[[Kamerunské národné ženské futbalové družstvo|Kamerun]]|štadión=Fez Stadium, [[Fás]]}}{{Futbalbox3|dátum=júl 2026|skóre=vs|rozhodca={{minivlajka |}}|mužstvo2={{Minivlajka|Kapverdy}}[[Kapverdské národné ženské futbalové družstvo|Kapverdy]]|mužstvo1={{Minivlajka|Mali}} [[Malijské národné ženské futbalové družstvo|Mali]]|štadión=Fez Stadium, [[Fás]]}}{{Futbalbox3|dátum=júl 2026|skóre=vs|rozhodca={{minivlajka |}}|mužstvo2={{Minivlajka|Ghana}} [[Ghanské národné ženské futbalové družstvo|Ghana]]|mužstvo1={{Minivlajka|Mali}} [[Malijské národné ženské futbalové družstvo|Mali]]|štadión=Fez Stadium, [[Fás]]}}{{Futbalbox3|dátum=júl 2026|skóre=vs|rozhodca={{minivlajka |}}|mužstvo1={{Minivlajka|Kapverdy}}[[Kapverdské národné ženské futbalové družstvo|Kapverdy]]|mužstvo2={{Minivlajka|Kamerun}}[[Kamerunské národné ženské futbalové družstvo|Kamerun]]|štadión=Larbi Zaouli Stadium, [[Casablanca]]}} == Vyraďovacia fáza == === Pavúk === {{Play-off8 | RD1-infoA = . august – | RD1-tím1 = | RD1-skóre1 = | RD1-tím2 = | RD1-skóre2 = | RD1-infoB = . august – | RD1-tím3 = | RD1-skóre3 = | RD1-tím4 = | RD1-skóre4 = | RD1-infoC = . august – | RD1-tím5 = | RD1-skóre5 = | RD1-tím6 = | RD1-skóre6 = | RD1-infoD = . august – | RD1-tím7 = | RD1-skóre7 = | RD1-tím8 = | RD1-skóre8 = | RD2-infoA = . august – | RD2-tím1 = | RD2-skóre1 = | RD2-tím2 = | RD2-skóre2 = | RD2-infoB = . august – | RD2-tím3 = | RD2-skóre3 = | RD2-tím4 = | RD2-skóre4 = | RD3-infoA = . august – | RD3-tím1 = | RD3-skóre1 = | RD3-tím2 = | RD3-skóre2 = | RD4-infoA = . august – | RD4-tím1 = | RD4-skóre1 = | RD4-tím2 = | RD4-skóre2 = }} {{Stĺpce-začiatok|šírka=auto}} {{Stĺpce-prerušenie}} {{Play-off2 | RD1 = Play-in pre<br>interkontinentálne play-off | RD1-info = . august – | RD1-tím1 = | RD1-skóre1 = | RD1-tím2 = | RD1-skóre2 = }} {{Stĺpce-prerušenie|gap=8px}} {{Play-off2 | RD1 = Play-in pre<br>interkontinentálne play-off | RD1-info = . august – | RD1-tím1 = | RD1-skóre1 = | RD1-tím2 = | RD1-skóre2 = }} {{Stĺpce-koniec}} == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == {{Preklad|en|2026 Women's Africa Cup of Nations|1342651304}} [[Kategória:Futbalové súťaže v Afrike]] [[Kategória:Medzinárodné ženské futbalové súťaže]] [[Kategória:Športové podujatia v Maroku]] 41obpf14wm1pswuqj8yo6s7zswnifdl 2 746650 8215603 8185255 2026-05-17T17:29:12Z Lukasabram 140452 /* Prvý česko-slovenský samostatný poľný prápor v ZSSR */ text 8215603 wikitext text/x-wiki == Prvý česko-slovenský samostatný poľný prápor v ZSSR == '''Prvý česko-slovenský samostatný poľný prápor v ZSSR''' - bola vojenská jednotka česko-slovenskej zahraničnej armády, sformovaná na území ZSSR. == Vznik == Základom jednotky sa stala tzv. Oranžská skupina. Išlo o približne 100 príslušníkov pôvodného ''Legiónu Čechov a Slovákov'', ktorí sa ešte nachádzali na území Sovietskeho zväzu. Až do vzniku Krátko pred [[Operácia Barbarossa|napadnutím Sovietskeho zväzu nacistickým Nemeckom]] vznikla na v Sovietskom zväze česko-slovenská vojenská misia, na ktorej čelo bol menovaný plk. [[Heliodor Píka]]. Po nemeckom útoku podpísala česko-slovenská exilová vláda a == Výstroj == Česko-slovenskí vojaci formovanej jednotky boli od roku 1942 vystrojení materiálom, ktorý mal britský pôvod. 3 000 kompletov uniforiem zapožičala poľská intendantúra v ZSSR a ďalšia dodávka výstroja pre 2 500 pešiakov, 250 šoférov, 220 motocyklistov a 30 mechanikov pochádzala z Veľkej Británie. (zdroj: U Kyjeva za Prahu!, Válka revue - Svobodovci). pu13qcvi1suli7hzvlxyonrtm0xoly2 0 746798 8215844 8186223 2026-05-18T09:44:26Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8215844 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Ambrózov kanál | other_name = | category = potok <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country1 = | country_flag = 1 | state = | region = [[Trnavský kraj|Trnavský]] | region1 = | district = [[Trnava (okres)|Trnava]] | district1 = | commune = | municipality = [[Trstín]] | municipality1 = [[Bíňovce]] | municipality2 = | municipality3 = <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Trnavská pahorkatina]], [[Podmalokarpatská pahorkatina]] | source_type = Prameň | source_location = <nowiki>Staré pasienky</nowiki> | source_elevation = cca 215 | source_lat_d = 48.5114 | source_long_d = 17.4985 | mouth = [[Trnávka (prítok Dolného Dudváhu)|Trnávka]] | mouth_location = [[Trnavská pahorkatina]], [[Podmalokarpatská pahorkatina]] | mouth_elevation = cca 190 | mouth_lat_d = 48.5076 | mouth_long_d = 17.4738 <!-- *** Dimensions *** --> | length = cca 2 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Trnavský kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --> | length_imperial = | watershed_imperial = | discharge_max_imperial = | discharge_min_imperial = | source_elevation_imperial = | mouth_elevation_imperial = | discharge_imperial = | discharge1_imperial = <!-- *** Footnotes *** --> | free = VII. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = <!--4-21-16-1160--> | free2_type = Číslo hydronyma | free2_label = Číslo hydronyma | free3 = [[Povodie Váhu|Váh]] | free3_type = Povodie | free3_label = Povodie }} '''Ambrózov kanál'''<ref name=UGK/><ref name=mcz/> je krátky vodný tok v [[Podunajská pahorkatina|Podunajskej pahorkatine]]<ref name=GP>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) | url = https://apl.geology.sk/temapy/ | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-24 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> na území okresu [[Trnava (okres)|Trnava]]. Je to ľavostranný prítok [[Trnávka (prítok Dolného Dudváhu)|Trnávky]] v povodí [[Dudváh]]u<ref name=Tm/>, má dĺžku približne 2 km a je tokom VII. rádu. == Priebeh toku == Potok pramení na západe [[Podunajská pahorkatina|Podunajskej pahorkatiny]], v jej [[Podcelok (geomorfológia)|podcelku]] [[Trnavská pahorkatina]] a [[Časť (geomorfológia)|geomorfologickej časti]] [[Podmalokarpatská pahorkatina]]<ref name=G>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-24 | miesto = Bratislava}}</ref>, v lokalite Staré pasienky<ref name=mcz/>, v nadmorskej výške približne {{Mnm|215}}<ref name=UGK>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky | odkaz na autora = | titul = Základná mapa | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=48.511314,17.493884,16 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-24 | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Od prameňa v neveľkej močarine v poľnohospodársky využívanej oblasti tečie po celý čas západným smerom.<ref name=Tm/> Lemovaný úzkym pásom pobrežnej vegetácie<ref name=mcz/> vedie lokalitou Jelšový kruh.<ref name="vku">{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 151: Trnavská pahorkatina – Senec: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-151-trnavska-pahorkatina-senec/ | isbn = 978-80-99934-22-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> V strednej časti prijíma menší ľavostranný prítok a pokračuje málo zvlnenou pahorkatinou k obci [[Bíňovce]]. Na jej severnom okraji križuje [[Cesta I. triedy 51 (Slovensko)|cestu I/51]]<ref name="vku"/> z [[Trnava|Trnavy]] do [[Senica|Senice]] a popri ihrisku pokračuje na západ. Priberá pravostranný Františkov kanál<ref name=UGK/>, stáča sa mierne juhozápadným smerom a onedlho sa v nadmorskej výške približne {{Mnm|190}} vlieva ľavostranne do riečky [[Trnávka (prítok Dolného Dudváhu)|Trnávky]].<ref name=Tm>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=17.47382&y=48.50735&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-24 | miesto = | jazyk = }}</ref> Potok patrí do povodia [[Dudváh]]u a [[Malý Dunaj|Malého Dunaja]], resp. do širšieho povodia rieky [[Váh]]. Ambrózov kanál pramení a takmer celou dĺžkou preteká hraničným územím obcí [[Bíňovce]] a [[Trstín]] v okrese [[Trnava (okres)|Trnava]] v [[Trnavský kraj|Trnavskom kraji]].<ref name=mcz>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turistická mapa | url = https://mapy.com/sk/turisticka?q=Trst%C3%ADn&source=osm&id=1015717481&ds=1&x=17.4858056&y=48.5093022&z=16 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-24 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam vodných tokov v povodí Váhu]] * [[Trnavská pahorkatina]], [[Podunajská pahorkatina]] * [[Podmalokarpatská pahorkatina]] == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=17.47382&y=48.50735&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Vodné toky v povodí Trnávky (Dolný Dudváh)}} [[Kategória:Potoky na Slovensku]] [[Kategória:Vodné toky v Podunajskej pahorkatine]] [[Kategória:Povodie Malého Dunaja]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Trnava]] [[Kategória:Trstín]] [[Kategória:Bíňovce]] rat2h7rsehjk5o9e3o2p65da8y0zxl4 0 747091 8215764 8188628 2026-05-18T05:01:39Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8215764 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Abrahámsky kanál | other_name = | category = vodný tok <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country1 = | country_flag = 1 | state = | region = [[Trnavský kraj|Trnavský]] | region1 = | district = [[Galanta (okres)|Galanta]] | district1 = | commune = | municipality = [[Abrahám (okres Galanta)|Abrahám]] | municipality1 = [[Malá Mača]] | municipality2 = | municipality3 = <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Trnavská pahorkatina]], [[Trnavská tabuľa]] | source_type = Prameň | source_location = <nowiki>Kráčiny</nowiki> | source_elevation = cca 128 | source_lat_d = 48.2591 | source_long_d = 17.5922 | mouth = [[Dudváh|Dolný Dudváh]] | mouth_location = [[Podunajská rovina]], [[Abrahám (okres Galanta)|Abrahám]] | mouth_elevation = cca 120 | mouth_lat_d = 48.235 | mouth_long_d = 17.6349 <!-- *** Dimensions *** --> | length = cca 5 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Trnavský kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --> | length_imperial = | watershed_imperial = | discharge_max_imperial = | discharge_min_imperial = | source_elevation_imperial = | mouth_elevation_imperial = | discharge_imperial = | discharge1_imperial = <!-- *** Footnotes *** --> | free = VI. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = <!--4-21-16-1194--> | free2_type = Číslo hydronyma | free2_label = Číslo hydronyma | free3 = [[Povodie Váhu|Váh]] | free3_type = Povodie | free3_label = Povodie }} '''Abrahámsky kanál'''<ref name=UGK/><ref name=mcz/> je vodný tok v [[Podunajská pahorkatina|Podunajskej pahorkatine]] a [[Podunajská rovina|Podunajskej rovine]]<ref name=GP>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) | url = https://apl.geology.sk/temapy/ | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-28 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> na území okresu [[Galanta (okres)|Galanta]]. Je to pravostranný prítok [[Blava|Dolnej Blavy]] v povodí [[Dudváh]]u<ref name=Tm/>, má dĺžku približne 5 km a je tokom VI. rádu. == Priebeh toku == Vodný tok pramení v západnej polovici [[Podunajská pahorkatina|Podunajskej pahorkatiny]], v jej [[Podcelok (geomorfológia)|podcelku]] [[Trnavská pahorkatina]] a [[Časť (geomorfológia)|geomorfologickej časti]] [[Trnavská tabuľa]]<ref name=G>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-28 | miesto = Bratislava}}</ref>, východne od obce [[Pavlice (okres Trnava)|Pavlice]]<ref name=mcz/>, v nadmorskej výške približne {{Mnm|128}}<ref name=UGK>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky | odkaz na autora = | titul = Základná mapa | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=48.242117,17.625680,16 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-28 | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Od prameňa v lokalite Kráčiny<ref name=mcz/> tečie juhovýchodným smerom, málo zvlnenou oblasťou Trnavskej tabule. Na hornom toku je lemovaný úzkym pásom vyššej vegetácie a poľnohospodársky využívanou oblasťou vedie k obci [[Abrahám (okres Galanta)|Abrahám]].<ref name=Tm/> Popri futbalovom ihrisku vteká do intravilánu, ktorým pokračuje do centra obce. Tu opúšťa [[Trnavská pahorkatina|Trnavskú]] i celú [[Podunajská pahorkatina|Podunajskú pahorkatinu]] a istý čas vedie hranicou s [[Podunajská rovina|Podunajskou rovinou]].<ref name=GP/> V centre obce priberá menší ľavostranný prítok a na okraji zástavby sa stáča viac južným smerom.<ref name="vku">{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 151: Trnavská pahorkatina – Senec: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-151-trnavska-pahorkatina-senec/ | isbn = 978-80-99934-22-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> Opäť lemovaný pobrežnou vegetáciou tečie východne od obce, okrajom rozsiahlejšej zalesnenej oblasti s [[Abrahámsky park|Abrahámskym parkom]].<ref name="vku"/> V lokalite Čáslav na južnom okraji obce sa postupne oblúkom stáča na juhovýchod a vteká do [[Podunajská rovina|Podunajskej roviny]].<ref name=GP/> Širším pásom porastu vedie lokalitou Hrušťov<ref name=UGK/> k [[Dudváh|Dolnému Dudváhu]], do ktorého onedlho ústí v nadmorskej výške približne {{Mnm|120}}, ako jeho pravostranný prítok.<ref name=Tm>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=17.63505&y=48.23492&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> Potok patrí do povodia [[Dudváh]]u a [[Malý Dunaj|Malého Dunaja]], resp. do širšieho povodia rieky [[Váh]]. Abrahámsky kanál pramení a preteká územím obce [[Abrahám (okres Galanta)|Abrahám]], iba na dolnom toku tvorí hranicu s katastrom [[Malá Mača|Malej Mače]] v okrese [[Galanta (okres)|Galanta]] v [[Trnavský kraj|Trnavskom kraji]].<ref name=mcz>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turistická mapa | url = https://mapy.com/sk/turisticka?q=Mal%C3%A1%20Ma%C4%8Da&source=osm&id=1015717292&ds=1&x=17.6295711&y=48.2389853&z=16 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam vodných tokov v povodí Váhu]] * [[Podunajská pahorkatina]], [[Trnavská pahorkatina]] * [[Trnavská tabuľa]], [[Podunajská rovina]] == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=17.63505&y=48.23492&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Vodné toky v povodí Dolného Dudváhu}} [[Kategória:Vodné toky v Podunajskej pahorkatine]] [[Kategória:Vodné toky na Podunajskej rovine]] [[Kategória:Povodie Malého Dunaja]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Galanta]] [[Kategória:Abrahám (okres Galanta)]] [[Kategória:Malá Mača]] sch5ie8zqs01vis0rvqy4hwkqku55jd 0 747118 8215523 8215354 2026-05-17T15:26:26Z Fillos X. 212061 8215523 wikitext text/x-wiki {{Infobox singel | Názov = Stefania | Interpret = [[Kalush Orchestra]] | Dátum vydania = 7. február 2022 | Žáner = [[alternatívny hip hop]], [[folk]] | Dĺžka = 2:59 | Vydavateľ = [[Sony Music Entertainment]] | Textár = [[Ivan Klimenko]], [[Oleh Psiuk]] | Predchádzajúci singel = Štomber Vomber (2022) | Tento singel = Stefania | Nasledujúci singel = [[In the Shadows of Ukraine]] (2023) | Chronológia = | Chronológia2 = Ukrajina v Eurovision Song Contest chronológia | Predchádzajúci singel2 = [[Shum|Shum (2021)]] | Tento singel2 = Stefania (2022) | Nasledujúci singel2 = [[Heart of Steel|Heart of Steel (2023)]] }} '''''Stefania''''' (pôvodne [[Ukrajinčina|ukrajinsky]] Стефанія, ''Stefanija'') je skladba od [[Ukrajina|ukrajinskej]] folk-rapovej skupiny [[Kalush Orchestra]], ktorú napísali všetci členovia skupiny spolu s [[Ivan Klimenko|Ivanom Klimenkom]] a ktorá bola vydaná [[Sony Music Entertainment]]. Táto skladba [[Ukrajina v Eurovision Song Contest|reprezentovala Ukrajinu]] v súťaži [[Eurovision Song Contest 2022]] v [[Turín|Turíne]], ktorú vyhrala. ''Stefania'' bola opísaná ako [[alternatívny hip hop]] a [[folk]]. Je to tretia skladba celá spievaná v [[Ukrajinčina|ukrajinčine]], ktorá reprezentovala Ukrajinu na Eurovízii, avšak druhá súťažná, nakoľko [[Eurovision Song Contest 2020|súťaž v roku 2020]] bola zrušená.<ref>{{Cite web |date=2022-02-22 |title=Ukraine: Kalush Orchestra will go to Turin with 'Stefania' |url=https://eurovision.tv/story/ukraine-kalush-orchestra-to-turin |access-date=2022-02-26 |website=Eurovision.tv |language=en-gb}}</ref> Táto pieseň vyhrala súťaž s celkovým počtom bodov 631, čím sa stala prvou náhradnou piesňou, prvou rapovou piesňou a prvou piesňou celou v ukrajinčine, ktorá vyhrala [[Eurovision Song Contest]]. ''Stefania'' sa sa umiestnila na 22 hudobných rebríčkoch, pričom v [[Litva|Litve]] a na [[Ukrajina|Ukrajine]] obsadila prvú priečku a vo [[Fínsko|Fínsku]], v [[Chorvátsko|Chorvátsku]], na [[Island|Islande]], v [[Maďarsko|Maďarsku]] a vo [[Švédsko|Švédsku]] sa objavila v top 10. V roku 2022 označili skladbu ''Stefania'' noviny ''[[The Independent]]'' ako 15. najlepšieho víťaza Eurovízie<ref>{{Cite web |last=Kelly |first=Ben |date=10 May 2022 |title=All 68 winning Eurovision songs ranked from worst to best |url=https://www.independent.co.uk/arts-entertainment/eurovision/eurovision-winners-best-songs-b2075366.html |access-date=11 May 2022 |website=The Independent}}</ref> a v roku 2023 ju ''[[The Guardian]]'' označil ako 24. najlepšieho víťaza.<ref>{{Cite web |last=Petridis |first=Alexis |date=11 May 2023 |title= All 69 Eurovision song contest winners – ranked! | url=https://www.theguardian.com/music/2023/may/11/all-69-eurovision-song-contest-winners-ranked |access-date=11 May 2023 |website=The Guardian}}</ref> == Vznik skladby == === Koncept === Skladbu ''Stefania'' pomohli napísať všetci členovia [[Kalush Orchestra]] spolu s [[Ivan Klimenko|Ivanom Klimenkom]]. ''Stefania'' bola opísaná ako óda matke, pričom rozprávač v skladbe hovorí o dobrých spomienkach na svoju matku. Pieseň najprv hovorí o tom, ako jeho matka zostarla, čím nostalgicky spomína na minulosť. Neskôr sa v piesni spomínajú matkine ťažkosti, pričom si rozprávač uvedomuje, koľko preňho matka urobila. Koniec každého verša rapu tvorí „uspávanka“, ktorá rozprávačovi pripomína, ako sa oňho matka starala.<ref>{{Cite web|last=Ten Veen|first=Renske|date=2022-02-10|title="She rocked me; gave me rhythm" – Kalush Orchestra bring an ode to mothers in "Stefania" lyrics|url=https://wiwibloggs.com/2022/02/10/lyrics-kalush-orchestra-stefania-english/269492/|access-date=2022-02-26|website=wiwibloggs|language=en-US}}</ref> Pieseň je venovaná matke frontmana skupiny Oleha Psiuka, ktorá sa taktiež volá Stefanija.<ref>{{Cite web |date=15 May 2022 |title=Ukraine: Kalush Orchestra introduces us to 'Stefania' |url=https://eurovision.tv/story/Kalush-Orchestra-Ukraine-2022}}</ref> Súčasťou piesne sú dva tradičné ukrajinské [[Drevený dychový nástroj|drevené dychové hudobné nástroje]]: [[sopilka]] a [[telenka]].<ref>{{Cite news |last=Alexandra Hall |first=Sophia |date=2022-05-12 |title=Ukraine's Kalush Orchestra brings traditional woodwind to Eurovision 2022 |work=[[Classic FM (UK)|Classic FM]] |url=https://www.classicfm.com/music-news/kalush-orchestra-ukraine-eurovision/ |url-status=live |access-date=2022-05-15 |archive-url=https://web.archive.org/web/20220512165356/https://www.classicfm.com/music-news/kalush-orchestra-ukraine-eurovision/ |archive-date=2022-05-12 |quote=[T]he upbeat track heavily features traditional Ukrainian woodwind instruments; the sopilka, and the telenka.}}</ref> === Vidbir 2022 === ''Stefania'' bola jedným zo súťažiacich v televíznej súťaži [[Ukrajina v Eurovision Song Contest 2022|Vidbir 2022]], ktorú organizuje [[Nacionalna suspilna teleradiokompanija Ukrajiny]] (NSTU), ukrajinská verejnopráva vysielacia spoločnosť, v ktorej sa vyberá reprezentant na [[Eurovision Song Contest]]. Tento výber prebehol v troch kolách. V prvom kole mali hudobníci a textári možnosť prihlásiť sa pomocou online formulára.<ref name=":0">{{Cite web|date=14 December 2021|trans-title=Suspilne announces acceptance of applications for participation in the national selection for Eurovision-2022".|title=Суспільне оголошує прийом заявок на участь у нацвідборі на Євробачення-2022|url=https://eurovision.ua/2022/news/298|access-date=14 December 2021|website=[[Suspilne.media]]|publisher=UA:PBC|language=uk|accessdate=2026-03-28|archiveurl=https://web.archive.org/web/20211220013046/https://eurovision.ua/2022/news/298|archivedate=2021-12-20}}</ref> 17. januára 2022 bolo ohlásených 27 vystúpení, ktoré boli zvolené do súťaže. V druhom kole prebehli konkurzy v konkrétne dátumy, v ktorých prebehlo týchto 27 vystúpení. Z nich postúpilo 8, čo bolo ohlásené 24. januára 2022. Tretie kolo predstavovalo finále a prebehlo 12. februára 2022, pričom v ňom prebehlo osem vystúpení, ktoré súťažili o možnosť reprezentovať Ukrajinu v Turíne. Víťaz bol vybraní pomocou kombinácie televízneho hlasovania a trojčlennej poroty,<ref>{{Cite web|date=14 December 2021|title=Правила національного відбору на участь у Пісенному конкурсі Євробачення – 2022|url=https://corp.suspilne.media/document/1044|access-date=14 December 2021 |website=[[Suspilne.media]] |trans-title=Rules of national selection for participation in the Eurovision Song Contest - 2022|publisher=UA:PBC|language=uk }}</ref> ktorú tvorili minulé účastníčky Eurovízie [[Tina Karol]] (reprezentovala v roku [[Eurovision Song Contest 2006|2006]]) a [[Džamala]] (reprezentovala v roku [[Eurovision Song Contest 2016|2016]]) spolu s [[Jaroslav Lodyhin|Jaroslavom Lodyhinom]], členom predstavenstva NSTU.<ref>{{cite web|last=Granger|first=Anthony|date=2022-02-03|title=Ukraine: Tina Karol Juror For Vidbir 2022|url=https://eurovoix.com/2022/02/03/-ukraine-tina-karol-juror-for-vidbir-2022/|access-date=2022-02-03|work=Eurovoix}}</ref><ref>{{cite web|last=Granger|first=Anthony|date=2022-02-05|title=Ukraine: Jamala Announced as Juror For Vidbir 2022|url=https://eurovoix.com/2022/02/05/jamala-juror-vidbir-2022/|access-date=2022-02-05|work=Eurovoix}}</ref> Umelci a skladatelia mali možnosť prihlásiť svoje skladby medzi 14. decembrom 2021 a 10. januárom 2022. Prihlásiť sa však mohli len umelci a skladatelia, ktorí od roku 2014 nemali koncert v [[Rusko|Rusku]] a od roku 2014 nevstúpili na územie [[Krym (polostrov)|Krymu]].<ref name=":0" /> Producenti televíznej šou vyberali spomedzi 284 prihlásených, pričom vybrali 27 skladieb.<ref name="longlist">{{Cite web|date=17 January 2022|title=Суспільне оголосило довгий список учасників Нацвідбору на Євробачення-2022|url=https://suspilne.media/198617-suspilne-ogolosilo-dovgij-spisok-ucasnikiv-nacvidboru-na-evrobacenna-2022/|access-date=17 January 2022|website=[[Suspilne.media]]|publisher=UA:PBC|language=uk|trans-title=Suspilne has announced a long list of participants in the National Selection for Eurovision-2022|archive-date=17 January 2022|archive-url=https://web.archive.org/web/20220117195705/https://suspilne.media/198617-suspilne-ogolosilo-dovgij-spisok-ucasnikiv-nacvidboru-na-evrobacenna-2022/|url-status=dead}}</ref><ref name=":2">{{Cite web|date=17 January 2022|trans-title=Eurovision 2022: Ukraine Starts Searching For National Selection|title=Євробачення 2022: Україна Розпочала Прослуховування На Нацвідбір|url=https://novy.tv/ua/g-space/showbiznes/2022/01/17/єvrobachennya-2022-ukraїna-rozpochala-prosluhovuvannya-na-naczvidbir/|access-date=18 January 2022|website=novy.tv|language=uk|archive-date=17 January 2022|archive-url=https://web.archive.org/web/20220117151823/https://novy.tv/ua/g-space/showbiznes/2022/01/17/%D1%94vrobachennya-2022-ukra%D1%97na-rozpochala-prosluhovuvannya-na-naczvidbir/|url-status=dead}}</ref> Konkurzy potom prebehli v My Dream Space v [[Kyjev|Kyjeve]], pričom 8 skladieb postúpilo do národného finále.<ref name=":2" /> Týchto osem skladieb bolo vybraných 24. januára 2022.<ref>{{Cite web|date=24 January 2022|title=Суспільне оголосило фіналістів Нацвідбору на Євробачення-2022 |url=https://corp.suspilne.media/newsdetails/4666 |access-date=24 January 2022 |trans-title=Suspilne has announced the finalists of the National Selection for Eurovision-2022 |website=[[Suspilne.media]] |publisher=UA:PBC |language=uk }}</ref> Vo finále súťaže ''Vidbir'', ktoré prebehlo 12. feburára, vyhrala [[Alina Paš|Alina Pašová]] so skladbou ''[[Shadows of the Forgotten Ancestors]]'', avšak neskôr sa vzdala víťazstva kvôli kontroverzii, pretože porušila pravidlo, ktoré zakazovalo súťažiť umelcom, ktorí cestovali do Ruska alebo na Krym.<ref name="withdrawal">{{Cite web|last=Mori|first=Yevhenii|date=2022-02-16|title=Аліна Паш відмовилась від участі в Євробаченні|trans-title=Alina Pash refuses participation in Eurovision|url=https://suspilne.media/207651-alina-pas-vidmovilas-vid-ucasti-v-evrobacenni/?|access-date=2022-02-16|website=[[Suspilne.media]]|publisher=UA:PBC|language=uk|archive-date=16 February 2022|archive-url=https://web.archive.org/web/20220216132412/https://suspilne.media/207651-alina-pas-vidmovilas-vid-ucasti-v-evrobacenni/|url-status=dead}}</ref> Na základe toho NSTU ponúkla skupine [[Kalush Orchestra]] možnosť reprezentovať Ukrajinu namiesto Pašovej.<ref>{{cite web|last=Holden|first=Steve|date=16 February 2022|title=Alina Pash: Singer won't represent Ukraine at Eurovision|url=https://www.bbc.co.uk/news/newsbeat-60405761|access-date=18 February 2022|website=BBC}}</ref><ref>{{Cite web|last=Adams|first=William Lee|date=17 February 2022|title=Ukraine offers Kalush Orchestra Eurovision 2022 spot "to maintain the trust of the audience"|url=https://wiwibloggs.com/2022/02/17/ukraine-offers-kalush-orchestra-eurovision-2022-spot-to-maintain-the-trust-of-the-audience/269867/|website=wiwibloggs|accessdate=18 February 2022}}</ref> 22. februára skupina túto ponuku prijala, čím sa ''Stefania'' stala reprezentujúcou skladbou na Eurovíziu.<ref>{{cite web|date=22 February 2022|title=Гурт "Kalush Orchestra" представить Україну на Євробаченні в Турині|trans-title=Kalush Orchestra will represent Ukraine at Eurovision in Turin|url=https://corp.suspilne.media/newsdetails/4797|access-date=22 February 2022|website=Suspilne|language=uk}}</ref> Dva dni po tom, čo skupina súhlasila s reprezentáciou Ukrajiny, [[Ruská invázia na Ukrajinu|napadlo Rusko Ukrajinu]], čím sa ''Stefania'' stala populárnou hudbou na sociálnych médiách počas tohto vojnového obdobia.<ref>{{Cite news |date=2022-05-17 |title=Eurovision winners release powerful official film clip shot in war-torn Ukraine |language=en-AU |work=ABC News |url=https://www.abc.net.au/news/2022-05-17/stefania-film-clip-ukraine-eurovision-winners-kalush-orchestra/101073676 |access-date=2022-10-27}}</ref><ref>{{Cite news |last=Treisman |first=Rachel |date=2022-05-11 |title=A fan-favorite band from Ukraine advances to the Eurovision grand final |language=en |work=NPR |url=https://www.npr.org/2022/05/11/1098229013/eurovision-ukraine-kalush-orchestra-final |access-date=2022-10-29}}</ref> 2. apríla NSTU potvrdila, že Kalush Orchestra a zvyšok delegácie dostali povolenie opustiť krajinu a zúčastniť sa súťaže, pričom uviedla, že skupina sa zúčastní propagačných akcií po Európe, aby získali peniaze na obranu a upokojenie vojny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kalush Orchestra розпочали підготовку до виступу в Турині | url = https://corp.suspilne.media/newsdetails/4899/ | dátum vydania = 2025-02-12 | dátum prístupu = 2026-03-28 | jazyk = uk | meno = | priezvisko = }}</ref><ref>{{Cite web |last=Granger |first=Anthony |date=2022-04-02 |title=Ukraine: Kalush Orchestra Will Perform Live at Eurovision 2022 |url=https://eurovoix.com/2022/04/02/kalush-orchestra-will-perform-live-at-eurovision-2022/ |access-date=2022-04-02 |website=Eurovoix |language=en-GB}}</ref><ref>{{Cite web |date=2022-04-02 |title=KALUSH ORCHESTRA виступив у центрі Львова та розповів про підготовку до "Євробачення" — Львівська міська рада |url=https://city-adm.lviv.ua/news/culture/291056-kalush-orchestra-vystupyv-u-tsentri-lvova-ta-rozpoviv-pro-pidhotovku-do-yevrobachennia |access-date=2022-04-02 |website=city-adm.lviv.ua |publisher=Lviv City Administration |language=uk-ua}}</ref> === Eurovision Song Contest === [[File:Eurovision 2022 - Semi-final 1 - Ukraine - Kalush Orchestra (02).jpg|thumb|Vystúpenie skladby ''Stefania'' od Kalush Orchestra na Eurovízii]] 10. mája 2022 prebehlo prvé semifinále Eurovision Song Contest v [[PalaOlimpico]] v [[Turín|Turíne]], ktoré usporiadala [[Radiotelevisione italiana]] (RAI) a ktoré sa vysielalo naživo po celom svetadieli i mimo neho. Kalush Orchestra vystúpili so skladbou ''Stefania'' ako 6. v poradí zo 17 skladieb a postúpili do finále. Po finále boli zverejnené výsledky tohto semifinále, podľa ktorých získala ''Stefania'' prvé miesto na základe kombinácie prvého miesto z televízneho hlasovania a tretieho miesta od poroty.<ref>{{cite web|date=2022-01-25|title=Eurovision 2022: Which Semi-Final is your country performing in?|url=https://eurovision.tv/story/eurovision-2022-semi-finals|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20220203043125/https://eurovision.tv/story/eurovision-2022-semi-finals|archive-date=3 February 2022 |access-date=2022-01-25|work=Eurovision.tv|publisher=EBU}}</ref><ref>{{cite web|date=2020-05-11|title=A fan-favorite band from Ukraine advances to the Eurovision grand final |url=https://www.npr.org/2022/05/11/1098229013/eurovision-ukraine-kalush-orchestra-final|work=NPR|author=Rachel Treisman}}</ref> Vo finále Eurovision Song Contest 14. mája 2022 vystúpili Kalush Orchestra so skladbou ''Stefania'' ako 12. v poradí z celkového počtu 26 skladieb. Na konci rozdávania hlasov od poroty skončili na 4. mieste so 192 bodmi. Z televízneho hlasovania získali 439 bodov, najvyšším počtom v histórii súťaže, pričom získali body od každej krajiny (od každej krajiny získali 10 alebo 12 bodov, okrem od [[Malta v Eurovision Song Contest 2022|Malty]], [[Severné Macedónsko v Eurovision Song Contest 2022|Severného Macedónska]] a [[Srbsko v Eurovision Song Contest 2022|Srbska]]). Sčítaním bodov od poroty a divákov získali celkom 631 bodov, čím sa ''Stefania'' umiestnila na prvom mieste a vyhrala súťaž.<ref>{{Cite web|url=https://eurovisionworld.com/esc/ukraine-wins-eurovision-song-contest-2022|title=Ukraine wins Eurovision Song Contest 2022|date=May 15, 2022|website=Eurovisionworld}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://www.independent.co.uk/arts-entertainment/eurovision/eurovision-2022-live-results-voting-winner-b2078493.html|title=Kalush Orchestra wins the Eurovision Song Contest 2022|date=May 15, 2022|website=The Independent}}</ref> === Dopad === Po výhre v Eurovízií vyzbierali Kalush Orchestra 54 miliónov [[Ukrajinská hrivna|hrivien]] na podporu Ukrajiny na svojich koncertoch, charitných stretnutiach a aukciách. Táto čiastka nezahŕňa spoločne koncerty s inými umelcami. Skupina sa neskôr vydala na propagačnú cestu po Európe a Severnej Amerike na zbieranie darov na podporu Ukrajiny.<ref>{{Cite web |date=2022-06-21 |title=Ukrainian Eurovision winners Kalush Orchestra to perform first UK concert at Glastonbury |url=https://www.theguardian.com/music/2022/jun/21/kalush-orchestra-ukrainian-eurovision-winners-perform-glastonbury |access-date=2022-07-02 |website=The Guardian |language=en}}</ref><ref>{{Cite web |last=Davda |first=Rishi |date=2022-06-24 |title=Eurovision's Ukrainian winners say Glastonbury set a 'huge responsibility' |url=https://www.itv.com/news/2022-06-24/eurovisions-ukrainian-winners-say-glastonbury-set-a-huge-responsibility |access-date=2022-07-02 |website=ITV News |language=en}}</ref><ref>{{Cite web |last=Gallicchio |first=Federico |date=2022-07-03 |title=Eurovision 2022, Kalush Orchestra: la band prepara il tour in Nord America |url=https://www.eurofestivalnews.com/2022/07/03/eurovision-kalush-orchestra-tour-nord-america/ |access-date=2022-07-15 |website=Eurofestival News |language=it-IT}}</ref> Európski sledujúci mohli darovať peniaze v rámci iniciátivy „Zachráňme ukrajinskú kultúru“ (angl. „Save Ukrainian Culture“), ktorá vznikla s podporou [[Ministerstvo kultúry Ukrajiny|ukrajinského Ministerstva kultúry]].{{Bez citácie}} Počas vystúpenia na [[Festival Glastonbury 2022|festivale Glastonbury]] v júni 2022 zahrali skladbu dobrovoľníčkam, ktoré pomáhali s [[Ukrajinská migračná kríza|ukrajinskými utečencami]] v Londýne.{{Bez citácie}} V auguste 2022 vystúpili Kalush Orchestra v talianskom [[Monopoli]] na festivale Madonna della Madia, pričom sa do vystúpenia zapojili ukrajinské migrantské deti,<ref>{{Cite web |date=2022-08-17 |title=Kalush Orchestra виступив на італійському фестивалі Madonna della Madia: сюрприз від дітей та номер з переселенцями |url=https://tsn.ua/glamur/kalush-orchestra-vistupiv-na-italiyskomu-festivali-madonna-della-madia-syurpriz-vid-ditey-ta-vistup-z-pereselencyami-2136784.html |access-date=2023-07-29 |website=ТСН.ua |language=uk}}</ref><ref>{{cite web | url=http://www.norbaonline.it/ondemand-dettaglio.php?i=132203 | title=Programmi tv | date=17 August 2022 | quote=Ieri Monopoli ha ospitato il concerto della Kalush Orchestra nell'ambito della festa patronale in onore della Madonna della Madia. È l'unica tappa italiana di un lungo tour. | language=it | archive-url=https://web.archive.org/web/20221018145650/http://www.norbaonline.it/ondemand-dettaglio.php?i=132203 | archive-date=18 October 2022 | url-status=dead}}</ref> ktoré spievali skladbu ''Stefania'' a tancovali na pódiu.<ref>{{Cite web |title=Трирічний хлопчик з Ірпеня розчулив виконанням пісні Stefania. ВІДЕО |url=https://volyn.tabloyid.com/zhittia/tririchnii-hlopchik-z-irpenia-rozchuliv-vikonanniam-pisnistefania-video |access-date=2022-10-27 |website=volyn.tabloyid.com}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = У Львові діти початкової школи під час тривоги співали "Стефанію". Відео | url = https://zahid.espreso.tv/u-lvovi-diti-pochatkovoi-shkoli-pid-chas-trivogi-spivali-stefaniyu-video | dátum prístupu = 2026-03-28 | jazyk = uk}}</ref> V podvečer [[Ukrajinský deň nezávislosti|ukrajinského dňa nezávislosti]], 23. augusta, ohlásili Kalush Orchestra 24-hodinovú zbierku na rehabilitáciu ukrajinských vojakov v Mariupole.<ref>{{Cite web |date=2022-10-14 |title=Kalush Orchestra raise 1.5 million dollars for Ukraine - Music News |url=https://usa.firenews.video/music/kalush-orchestra-raise-1-5-million-dollars-for-ukraine-music-news/ |access-date=2022-10-27 |website=News today |language=ru-RU |accessdate=2026-03-28 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20221021205500/https://usa.firenews.video/music/kalush-orchestra-raise-1-5-million-dollars-for-ukraine-music-news/ |archivedate=2022-10-21 }}</ref> Keďže Ukrajina vyhrala Eurovision Song Contest 2022, [[Európska vysielacia únia]] (EBU) dala NSTU povinnosť organizácie [[Eurovision Song Contest 2023|ďalšieho ročníka Eurovision Song Contest]]. Keďže NSTU nebola schopná usporiadať tento ročník kvôli ruskej invázii, ujala sa organizácie [[British Broadcasting Corporation]] (BBC). Finále, ktoré sa konalo 13. mája 2023 v [[Liverpool|Liverpoole]], začalo vystúpením Kalush Orchestra, ktorí zahrali skladbu ''Stefania'' a ich nový singel ''Changes''. Taktiež odovzdali trofej víťazovi súťaže.{{Bez citácie}} == Videoklip == 10. marca 2022 bolo pridané video vystúpenia skladby ''Stefania'' zo súťaže Vidbir 2022 na YouTube kanál Eurovízie. Videoklip pre túto pieseň, ktorý režíroval Max Ksjonda, bolo vydané 15. mája, tesne po tom, čo skladba vyhrala Eurovíziu.<ref>{{Cite web |last=Richards |first=Will |date=2022-05-15 |title=Ukraine's Kalush Orchestra share powerful video for Eurovision-winning song 'Stefania' |url=https://www.nme.com/news/music/ukraines-kalush-orchestra-share-powerful-video-for-eurovision-winning-song-stefania-3225752 |access-date=2022-08-06 |website=NME |language=en-GB}}</ref> Video bolo natáčané v apríli v mestách [[Buča]], [[Irpiň]], [[Boroďanka]] a [[Hostomeľ]], na ktoré prebehli útoky počas ruskej invázie. Video zachytáva vojačky v zničených mestách, ktoré zachraňujú mnohé deti z horiacich a budov zničených bombami a vracajú ich ich matkám.<ref>{{Cite web |title=Irpin, Bucha, Hostomel, Borodianka: Kalush Orchestra presents music video to song 'Stefania' |url=https://www.ukrinform.net/rubric-society/3483821-irpin-bucha-hostomel-borodianka-kalush-orchestra-presents-music-video-to-song-stefania.html |access-date=2022-10-27 |website=www.ukrinform.net |language=en}}</ref> == Hudobné rebríčky == ''Stefania'' sa umiestnila v 22 hudobných rebríčkoch, pričom dosiahla prvé miesto v Litve a na Ukrajine a obsadila pozíciu v top 10 vo Fínsku, v Chorvátsku, na Islande, v Maďarsku a vo Švédsku. {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} === Týždenné rebríčky === {| class="wikitable sortable plainrowheaders" style="text-align:center" ! scope="col"| Rebríček (2022) ! scope="col"| Najvyššia<br />pozícia |- | Australia Digital Tracks ([[ARIA Charts|ARIA]])<ref name=":1">"The ARIA Report: Week Commencing 23 May 2022". The ARIA Report. No. 1681. [[Australian Recording Industry Association]]. 23. máj 2022. s. 9.</ref> | 27 |- | Belgicko ([[Ultratop|Ultratop 50]] Flámsko)<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kalush Orchestra - Stefania - ultratop.be | url = https://www.ultratop.be/nl/song/225b94/Kalush-Orchestra-Stefania | vydavateľ = www.ultratop.be | dátum prístupu = 2026-03-28}}</ref> | 24 |- | Canada Digital Song Sales (''[[Billboard]]'')<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Canadian Digital Song Sales | url = https://www.billboard.com/charts/hot-canada-digital-song-sales/2022-05-28/ | dátum prístupu = 20260328 | dátum archivácie = 20221215 | url archívu = https://web.archive.org/web/20221215183042/https://www.billboard.com/charts/hot-canada-digital-song-sales/2022-05-28/}}</ref> | 26 |- | Česko ([[International_Federation_of_the_Phonographic_Industry|ČNS IFPI]])<ref name=":5">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ČNS IFPI | url = https://ifpicr.cz/hitparada/30/kalush/stefania-kalush-orchestra/168970 | vydavateľ = ifpicr.cz | dátum prístupu = 2026-03-28}}</ref> |22 |- | Fínsko ([[Suomen virallinen lista]])<ref name=":6">{{cite web|url=https://www.ifpi.fi/lista/singlet/2022/20/|title=Singlet 20/2022|publisher=[[Musiikkituottajat]]|language=fi|access-date=22 May 2022}}</ref> | 2 |- |[[Billboard Global 200|Global 200]] (''[[Billboard (magazine)|Billboard]]'')<ref name=":7">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Billboard Global 200 | url = https://www.billboard.com/charts/billboard-global-200/ | dátum vydania = 2020-09-15 | dátum prístupu = 2026-03-28 | jazyk = en-US | meno = | priezvisko = }}</ref> |85 |- | Greece International ([[IFPI Greece|IFPI]])<ref name=":8">{{cite web |title=IFPI Charts |url=https://www.ifpi.gr/digital_ien.html |access-date=5 September 2022 |website=ifpi.gr |archive-date=30 May 2022 |archive-url=https://web.archive.org/web/20220530063950/https://www.ifpi.gr/digital_ien.html}}</ref> | 9 |- | Holandsko ([[Dutch Top 40]])<ref name=":9">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Top 40-lijst van week 21, 2022 | url = https://www.top40.nl/top40/2022/week-21 | dátum prístupu = 20260328}}</ref> | 38 |- |Holandsko ([[Dutch_Single_Top_100|Single Top 100]])<ref name=":10">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kalush Orchestra - Stefania | url = https://dutchcharts.nl/showitem.asp?interpret=Kalush+Orchestra&titel=Stefania&cat=s | dátum prístupu = 20260328}}</ref> |36 |- | Chorvátsko (''[[Billboard]]'')<ref name=":11">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Croatia Songs | url = https://www.billboard.com/charts/croatia-songs-hotw/ | dátum vydania = 2022-02-15 | dátum prístupu = 2026-03-28 | jazyk = en-US | meno = | priezvisko = }}</ref> | 6 |- | Island ([[Tónlistinn]])<ref name=":12">{{cite web|url=http://plotutidindi.is/tonlistinn/|title=Tónlistinn – Lög|trans-title=The Music – Songs|language=is|publisher=Plötutíðindi|access-date=23 September 2022|archive-url=https://web.archive.org/web/20220525081632/http://plotutidindi.is/tonlistinn/|archive-date=25 May 2022}}</ref> | 7 |- | Írsko ([[Irish_Singles_Chart|IRMA]])<ref name=":13">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Official Irish Singles Chart on 20/5/2022 | url = https://www.officialcharts.com/charts/irish-singles-chart/20220520/ie7501/ | vydavateľ = Official Charts | dátum vydania = 2022-05-20 | dátum prístupu = 2026-03-28 | jazyk = en}}</ref> |30 |- | Litva ([[AGATA (organization)|AGATA]])<ref name=":14">{{cite web|url=https://www.agata.lt/lt/naujienos/s20/|title=2022 20-os savaitės klausomiausi (Top 100)|publisher=[[AGATA (organization)|AGATA]]|language=lt|date=20 May 2022|access-date=20 May 2022|trans-title=2022 Week 20 Most Listened (Top 100)}}</ref> | 1 |- | Maďarsko ([[Association_of_Hungarian_Record_Companies|Single Top 40]])<ref name=":15">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hivatalos magyar slágerlisták | url = https://slagerlistak.hu/ | vydavateľ = slagerlistak.hu | dátum prístupu = 2026-03-28 | priezvisko = lightmedia.hu}}</ref> |5 |- | Nemecko ([[GfK_Entertainment_charts|GfK]])<ref name=":16">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kalush Orchestra, Stefania | url = https://www.offiziellecharts.de/titel-details-2251668 | dátum prístupu = 20260328}}</ref> | 22 |- | Nórsko ([[VG-lista]])<ref name=":17">{{cite web|url=https://topplista.no/charts/singles/2022-w20/|title=VG-lista – Topp 20 Single 2022-20|publisher=[[VG-lista]]|access-date=21 May 2022}}</ref> | 19 |- | Portugalsko ([[Associação_Fonográfica_Portuguesa|AFP]])<ref name=":18">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = portuguesecharts.com - Kalush Orchestra - Stefania | url = https://portuguesecharts.com/showitem.asp?interpret=Kalush+Orchestra&titel=Stefania&cat=s | vydavateľ = portuguesecharts.com | dátum prístupu = 2026-03-28}}</ref> |92 |- | Rakúsko ([[Ö3 Austria Top 40]])<ref name=":19">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kalush Orchestra - Stefania | url = http://austriancharts.at/showitem.asp?interpret=Kalush+Orchestra&titel=Stefania&cat=s | vydavateľ = austriancharts.at | dátum prístupu = 2026-03-28 | meno = | priezvisko = }}</ref> |26 |- | Slovensko ([[International Federation of the Phonographic Industry|Singles Digitál Top 100]])<ref name=":20">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ČNS IFPI | url = https://ifpicr.cz/hitparada/43/kalush/stefania-kalush-orchestra/168970 | vydavateľ = ifpicr.cz | dátum prístupu = 2026-03-28}}</ref> | 27 |- | [[Spoločenstvo nezávislých štátov|SNŠ]] ([[Tophit]])<ref name=":21">{{cite web|url=https://tophit.ru/en/chart/airplay/weekly/2022-05-27/all/all|title=Top Radio Hits Global Weekly Chart – Tophit Music Charts|publisher=[[Tophit]]|language=en|access-date=18 December 2022}}{{Nedostupný zdroj|date=apríl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> |98 |- | Švajčiarsko (Schweizer Hitparade)<ref name=":22">{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://swisscharts.com/showitem.asp?interpret=Kalush+Orchestra&titel=Stefania&cat=s | vydavateľ = swisscharts.com | dátum prístupu = 2026-03-28 | titul = Kalush Orchestra – Stefania}}</ref> | 11 |- | Švédsko ([[Sverigetopplistan]])<ref name=":23">{{cite web|url=https://www.sverigetopplistan.se/chart/41?dspy=2022&dspp=20|title=Veckolista Singlar, vecka 20|publisher=[[Sverigetopplistan]]|access-date=20 May 2022}}</ref> | 7 |- | Taliansko ([[Federazione Industria Musicale Italiana|FIMI]])<ref name=":24">{{cite web|url=https://www.fimi.it/top-of-the-music/archivio-classifiche-settimanali/archivio-classifiche-per-settimana/?tipo=2&anno=2022&settimana=20#tabs-1b|title=Top Singoli – Classifica settimanale WK 20|publisher=[[Federazione Industria Musicale Italiana]]|language=it|access-date=21 May 2022}}</ref> |53 |- |[[UK_singles_chart|UK Singles]] ([[Official_Charts_Company|OCC]])<ref name=":25">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Official Singles Chart on 20/5/2022 | url = https://www.officialcharts.com/charts/singles-chart/20220520/7501/ | vydavateľ = Official Charts | dátum vydania = 2022-05-30 | dátum prístupu = 2026-03-28 | jazyk = en}}</ref> |38 |- | Ukraine Airplay ([[TopHit|TopHit]])<ref name=":26">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Top Radio Hits Ukraine Weekly Chart Apr 14, 2022 {{!}} TopHit - Highway To Airplay | url = https://tophit.com/chart/top/radio/hits/ua/weekly/20220408-20220414 | vydavateľ = tophit.com | dátum prístupu = 2026-03-28 | jazyk = en}}</ref> |1 |- | US [[World Digital Song Sales]] (''[[Billboard (magazine)|Billboard]]'')<ref name=":27">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = World Digital Song Sales | url = https://www.billboard.com/charts/world-digital-song-sales/ | dátum vydania = 2013-01-02 | dátum prístupu = 2026-03-28 | jazyk = en-US | priezvisko = devops}}</ref> | 2 |} {{Stĺpce-2}} === Mesačné rebríčky === {| class="wikitable plainrowheaders" style="text-align:center" ! scope="col"| Rebríček (2022) ! scope="col"| Najvyššia<br />pozícia |- | Ukraine Airplay (Tophit)<ref>{{cite web|url=https://tophit.ru/ru/chart/ukraine/monthly/2022-04-01/all/all|trans-title=The best songs on the radio in Ukraine for a month|title=Лучшие песни на радио в Украине за месяц|publisher=[[Tophit]]|language=ru|date=April 2022|access-date=13 May 2022|accessdate=2026-03-28|archiveurl=https://web.archive.org/web/20220513041020/https://tophit.ru/ru/chart/ukraine/monthly/2022-04-01/all/all|archivedate=2022-05-13}}</ref> | 1 |} === Rebríčky na konci roka === {| class="wikitable sortable plainrowheaders" style="text-align:center;" ! scope="col"| Rebríček (2022) ! scope="col"| Pozícia |- | Island (Tónlistinn)<ref>{{cite web|url=https://plotutidindi.is/tonlistinn-log-2022/|title=TÓNLISTINN – LÖG – 2022|publisher=Plötutíðindi|access-date=8 March 2024|language=is}}</ref> | 67 |- | Litva (AGATA)<ref>{{cite web|url=https://www.agata.lt/lt/naujienos/2022m/|title=2022 metų klausomiausi (Top 100)|publisher=[[AGATA (organization)|AGATA]]|language=lt|access-date=27 February 2023}}</ref> | 19 |- | Ukraine Airplay (TopHit)<ref>{{cite web|url=https://tophit.ru/en/chart/ukraine/yearly/2022-01-01/all/all|title=Top Radio Hits Ukraine Annual Chart 2022|publisher=[[TopHit]]|access-date=30 December 2022|accessdate=2026-03-28|archiveurl=https://web.archive.org/web/20221230131219/https://tophit.ru/en/chart/ukraine/yearly/2022-01-01/all/all|archivedate=2022-12-30}}</ref> | 3 |} {| class="wikitable plainrowheaders" style="text-align:center;" ! scope="col"| Rebríček (2023) ! scope="col"| Pozícia |- | Ukraine Airplay (TopHit)<ref>{{cite web|url=https://tophit.com/chart/top/radio/hits/ukraine/annual/2023-01-01|title=Top Radio Hits Ukraine Chart 2023|publisher=[[TopHit]]|access-date=1 January 2024|accessdate=2026-03-28|archiveurl=https://web.archive.org/web/20240101000418/https://tophit.com/chart/top/radio/hits/ukraine/annual/2023-01-01|archivedate=2024-01-01}}</ref> | 14 |} {{Stĺpce-koniec}} ===Ocenenia=== {| class="wikitable" !Región !Ocenenia !Počet jednotiek |- | Poľsko ([[Związek Producentów Audio Video|ZPAV]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = OLiS - oficjalna lista wyróżnień | url = https://www.olis.pl/charts/oficjalna-lista-wyroznien | vydavateľ = www.olis.pl | dátum prístupu = 2026-03-28 | jazyk = pl}}</ref> |[[Platinová platňa]] |50,000<sup>‡</sup> |- | colspan="3" |<small><sup>‡</sup>Predaje a stríming.</small> |} == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == {{Preklad|en|Stefania (song)|1345858810}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Piesne z 2022]] [[Kategória:Single z 2022]] [[Kategória:Víťazi Eurovision Song Contest]] [[Kategória:Piesne v ukrajinčine]] [[Kategória:Ukrajinské piesne]] [[Kategória:Ukrajina na Eurovision Song Contest]] [[Kategória:Eurovision Song Contest 2022]] oxeoe2gaayja93gso87rfywphqj10am 14 747124 8215614 8215345 2026-05-17T17:45:53Z Jetam2 30982 pridaná [[Kategória:Kategórie podľa štátu]] pomocou použitia HotCat 8215614 wikitext text/x-wiki {{commonscat}} [[Kategória:Veľká cena Eurovízie]] [[Kategória:Kategórie podľa štátu]] d9rg3gmw6t5hzlmh3zc57016dvw6pp9 0 747304 8215392 8192116 2026-05-17T12:01:40Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8215392 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Červenícky kanál | other_name = | category = vodný tok <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country1 = | country_flag = 1 | state = | region = [[Trnavský kraj|Trnavský]] | region1 = | district = [[Hlohovec (okres)|Hlohovec]] | district1 = [[Trnava (okres)|Trnava]] | commune = | municipality = [[Červeník]], [[Hlohovec]] | municipality1 = [[Žlkovce]] | municipality2 = [[Trakovice]] | municipality3 = [[Bučany]] <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Podunajská pahorkatina]], [[Dolnovážska niva]] | source_type = Prameň | source_location = <nowiki>Andač</nowiki> | source_elevation = cca 145 | source_lat_d = 48.4773 | source_long_d = 17.7565 | mouth = [[Dudváh|Horný Dudváh]] | mouth_location = [[Dolnovážska niva]], [[Dudvážska mokraď]] | mouth_elevation = cca 135 | mouth_lat_d = 48.4062 | mouth_long_d = 17.7191 <!-- *** Dimensions *** --> | length = cca 10 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Trnavský kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --> | length_imperial = | watershed_imperial = | discharge_max_imperial = | discharge_min_imperial = | source_elevation_imperial = | mouth_elevation_imperial = | discharge_imperial = | discharge1_imperial = <!-- *** Footnotes *** --> | free = IV. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = 4-21-10-1391 | free2_type = Číslo hydronyma | free2_label = Číslo hydronyma | free3 = [[Povodie Váhu|Váh]] | free3_type = Povodie | free3_label = Povodie }} '''Červenícky kanál'''<ref name=UGK/><ref name=mcz/> je vodný tok v [[Podunajská pahorkatina|Podunajskej pahorkatine]]<ref name=GP>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) | url = https://apl.geology.sk/temapy/ | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-31 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> na území okresov [[Hlohovec (okres)|Hlohovec]] a [[Trnava (okres)|Trnava]]. Je to ľavostranný prítok [[Dudváh|Horného Dudváhu]]<ref name=Tm/>, má dĺžku približne 10 km a je tokom IV. rádu. == Priebeh toku == Vodný tok pramení na severozápade [[Podunajská pahorkatina|Podunajskej pahorkatiny]], v jej [[Podcelok (geomorfológia)|podcelku]] [[Dolnovážska niva]] a časti [[Dudvážska mokraď]]<ref name=G>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-31 | miesto = Bratislava}}</ref>, severne od obce [[Červeník]]<ref name=mcz/>, v nadmorskej výške približne {{Mnm|145}} Od prameňa v lokalite Andač, na okraji lesného porastu [[Dedova jama|Chráneného areálu Dedova jama]]<ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 152: Nitrianska pahorkatina – Hlohovec: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-152-nitrianska-pahorkatina-hlohovec/ | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref>, tečie južným až mierne juhozápadným smerom. Onedlho opúšťa okraj porastu i chráneného územia a lemovaný pobrežnou vegetáciou<ref name=mcz/> pokračuje oblasťou Líščie jamy k obci [[Červeník]], kde prijíma ľavostranný prítok. Na jej západnom okraji priberá pravostranný prítok, následne križuje [[Cesta I. triedy 61 (Slovensko)|cestu I/61]]<ref name=Tm/> a oblasťou Urbárske lúky<ref name=UGK>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky | odkaz na autora = | titul = Základná mapa | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=48.454662,17.743345,16 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-31 | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> vedie južným smerom, súbežne s [[Diaľnica D1 (Slovensko)|diaľnicou D1]] k okraju [[Leopoldov]]a. Tu sa juhovýchodným smerom oddeľuje Starý Dudváh<ref name=vku/> a Červenícky kanál pokračuje na juhozápad popod diaľnicu D1. V oblasti Rúbanice<ref name=mcz/> priberá pravostranný prítok z lokality Dolný háj a následne sa západným smerom oddeľuje bočné koryto, vedúce k obci [[Trakovice]] a pripájajúce sa späť až krátko pred ústím.<ref name=UGK/> Hlavný tok sa za diaľnicou stáča južným smerom, esovito krúti a križujúc [[Cesta II. triedy 513 (Slovensko)|cestu II/513]]<ref name=Tm/> pokračuje oblasťou Hruškové<ref name=mcz/>, kde vytvára oblúk. Tu je ľavostranné prepojenie so Starým Dudváhom, no hlavný tok sa zo západného smeru opäť točí na juh. Lemovaný nesúvislým porastom pokračuje rovinatou nivou a v lokalite Pri bani sa spája so Starým Dudváhom. Na dolnom toku vedie juhozápadným smerom oblasťou Stávky<ref name=vku/>, kde prijíma bočné koryto od Trakovíc. Onedlho sa v lokalite Dolné háje<ref name=UGK/>, neďaleko [[Železničná trať Bratislava – Žilina|železničnej trate Bratislava – Žilina]], v nadmorskej výške približne {{Mnm|135}} vlieva ľavostranne do [[Dudváh|Horného Dudváhu]].<ref name=Tm>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=17.71912&y=48.40631&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-31 | miesto = | jazyk = }}</ref> Potok patrí do povodia [[Dudváh]]u, resp. do širšieho povodia rieky [[Váh]]. Červenícky kanál pramení a na hornom toku preteká územím obce [[Červeník]], krátko vedie hranicou s obcou [[Žlkovce]], v strednej časti pokračuje katastrom [[Trakovice|Trakovíc]] a [[Bučany|Bučian]] a napokon lemuje hranicu Bučian s územím mesta [[Hlohovec]]. Vodný tok tak tečie v okresoch [[Hlohovec (okres)|Hlohovec]] a [[Trnava (okres)|Trnava]] v [[Trnavský kraj|Trnavskom kraji]].<ref name=mcz>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turistická mapa | url = https://mapy.com/sk/turisticka?q=Bu%C4%8Dany&source=osm&id=1015717492&ds=1&x=17.7270719&y=48.4156967&z=16 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-31 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam vodných tokov v povodí Váhu]] * [[Podunajská pahorkatina]], [[Dolnovážska niva]], [[Dudvážska mokraď]] == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=17.71912&y=48.40631&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Vodné toky v povodí Dudváhu}} [[Kategória:Vodné toky v Podunajskej pahorkatine]] [[Kategória:Povodie Dudváhu]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Hlohovec]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Trnava]] [[Kategória:Hlohovec]] [[Kategória:Červeník]] [[Kategória:Žlkovce]] [[Kategória:Trakovice]] [[Kategória:Bučany]] 53ntmes5dwkgi5r0n7tk5e885yl6hgh 0 748021 8215436 8215300 2026-05-17T12:52:27Z ~2026-29488-80 295169 8215436 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Slovakia_national_ice_hockey_team_jerseys_2022_IHWC.png|alt=Slovakia national ice hockey team jerseys 2019 IHWC.png|náhľad|Dresy slovenského národného hokejového mužstva na Majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji 2026]] Toto je zostava '''[[Slovenské národné hokejové mužstvo|slovenského národného hokejového mužstva]]''' ktoré bude reprezentovať Slovensko na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026|'''Majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji 2026''']]. Tím povedie ako hlavný tréner [[Vladimír Országh]]. Asistentmi budú [[Peter Frühauf]] a [[Ján Pardavý]]. Zo zámoria ([[National Hockey League|NHL]], [[American Hockey League|AHL]]) boli zatiaľ potvrdené mená ako [[Adam Gajan]], [[Adam Sýkora]], [[Samuel Hlavaj]], [[Filip Mešár]], [[Martin Chromiak]], [[Jozef Viliam Kmec]], [[Maxim Štrbák]] a [[Martin Pospíšil (hokejista)|Martin Pospíšil]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vladimír Országh už dostal prísľub! Slovensko na MS v hokeji 2026 posilnia ďalší hráči zo zámoria | url = https://sport.aktuality.sk/hokej/clanok/samuel-hlavaj-a-adam-gajan-posilnia-slovensko-na-ms-v-hokeji-2026-2026041314472453481 | vydavateľ = Šport.sk | dátum vydania = 2026-04-13 | dátum prístupu = 2026-04-16 | priezvisko = Šport.sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Národný dres je pre neho posvätný! Prvý Slovák z NHL potvrdil, že príde na MS v hokeji 2026 | url = https://sport.aktuality.sk/hokej/clanok/prvy-slovak-z-nhl-adam-sykora-potvrdil-ze-pride-na-ms-v-hokeji-2026-2026041309024681295 | vydavateľ = Šport.sk | dátum vydania = 2026-04-13 | dátum prístupu = 2026-04-16 | priezvisko = Šport.sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Diskusia: VIDEO: Ďalšia posila Slovenska z NHL na MS v hokeji. Pospíšil sa vyjadril pozitívne | url = https://sportnet.sme.sk/diskusia/hokej-martin-pospisil-ucast-posilni-slovensko-ms-v-hokeji-2026/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-04-17 | jazyk = sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Skvelé správy pre Slovensko! Oslabená reprezentácia má na MS v hokeji 2026 tri zvučné posily | url = https://sport.aktuality.sk/hokej/clanok/slovensko-ma-pred-na-ms-v-hokeji-2026-tri-zvucne-posily-2026051204551422811 | vydavateľ = sport.aktuality.sk | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = sk}}</ref> == Realizačný tím == * '''Generálny manažér''' – [[Miroslav Šatan]] * '''Hlavný tréner''' – [[Vladimír Országh]] * '''Konzultant''' – [[Craig Ramsay]] * '''Asistent trénera''' – [[Peter Frühauf]] * '''Asistent trénera''' – [[Ján Pardavý]] * '''Tréner brankárov''' – [[Ján Lašák]] * '''Kondičný tréner''' – [[Juraj Moravčík]] * '''Tímový lekár''' '''–''' [[Pavol Lauko]] * '''Fyzioterapeut''' – [[Martin Babják]] * '''Mediálny manažér''' – [[Peter Jánošík (manažér)|Peter Jánošík]] == Súpiska == === Brankári === {| cellspacing="2" cellpadding="2" border="0" ! width="200" |Hráč ! width="300" |Tím |- |[[Adam Gajan]] |{{USA}} [[Rockford IceHogs]] |- |[[Samuel Hlavaj]] |{{USA}} [[Iowa Wild]] |- |[[Eugen Rabčan]] |{{SVK}} [[HC MONACObet Banská Bystrica]] |} === Obrancovia === {| cellspacing="2" cellpadding="2" border="0" ! width="200" |Hráč ! width="300" |Tím |- |[[František Gajdoš]] |{{CZE}} [[HC Verva Litvínov|HC Litvínov]] |- |[[Jozef Viliam Kmec]] |{{USA}} [[Henderson Silver Knights]] |- |[[Samuel Kňažko]] |{{CZE}} [[HC Vítkovice Ridera]] |- |[[Patrik Koch]] |{{CZE}} [[HC Oceláři Třinec]] |- |[[Jakub Meliško]] |{{SVK}} [[HK Dukla Michalovce]] |- |[[Luka Radivojevič]] |{{USA}} [[Mužský hokejový tím Boston College Eagles|Boston College Eagles]] |- |[[Mislav Rosandić]] |{{SVK}} [[HC Košice]] |- |[[Maxim Štrbák]] |{{USA}} [[Rochester Americans]] |} === Útočníci === {| cellspacing="2" cellpadding="2" border="0" ! width="200" |Hráč ! width="300" |Tím |- |[[Sebastián Čederle]] |{{SVK}} [[HK Nitra]] |- |[[Martin Faško-Rudáš]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)#Náhradní kapitáni|(A)]]''' |{{CZE}} [[Bílí Tygři Liberec]] |- |[[Marek Hrivík]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)|(C)]]''' |{{CZE}} [[HC Vítkovice Ridera]] |- |[[Martin Chromiak]] |{{USA}} [[Ontario Reign]] |- |[[Andrej Kollár]] |{{CZE}} [[HC Kometa Brno]] |- |[[Adam Liška]] |{{RUS}} [[CHK Severstaľ Čerepovec]] |- |[[Filip Mešár]] |{{CAN}} [[Laval Rocket]] |- |[[Jakub Minárik]] |{{CZE}} [[HC Energie Karlovy Vary]] |- |[[Aurel Nauš]] |{{SVK}} [[HK Poprad]] |- |[[Oliver Okuliar]] |{{SWE}} [[Skellefteå AIK]] |- |[[Servác Petrovský]] |{{CZE}} [[Bílí Tygři Liberec]] |- |[[Kristián Pospíšil]] |{{CZE}} [[HC Kometa Brno]] |- |[[Martin Pospíšil (hokejista)|Martin Pospíšil]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)#Náhradní kapitáni|(A)]]''' |{{USA}} [[Calgary Flames]] |- |[[Adam Sýkora]] |{{USA}} [[New York Rangers]] |} == Tvorba finálnej nominácie == === Dvojzápas proti Švajčiarsku === {| class="wikitable" ! colspan="3" |Brankári |- |[[Eugen Rabčan]] <small>([[HC MONACObet Banská Bystrica]])</small> |[[Roman Rychlík]] <small>([[Vlci Žilina]])</small> | |- ! colspan="3" |Obrancovia |- |[[Marek Ďaloga]] <small>([[HC Kometa Brno]])</small> |[[Marek Korenčík]] <small>([[Vlci Žilina]])</small> | rowspan="4" | |- |[[Samuel Kňažko]] <small>([[HC Vítkovice Ridera]])</small> |[[Jakub Meliško]] <small>([[HK Dukla Michalovce]])</small> |- |[[Rayen Petrovický]] <small>([[HC Olomouc]])</small> |[[Luka Radivojevič]] <small>([[Mužský hokejový tím Boston College Eagles|Boston College]])</small> |- |[[Dávid Romaňák]] <small>([[HK Spišská Nová Ves]])</small> |[[Adam Žiak]] <small>([[HK Spišská Nová Ves]])</small> |- ! colspan="3" |Útočníci |- |[[Peter Cehlárik]] <small>([[Leksands IF]])</small> |[[Roman Faith]] <small>([[HC MONACObet Banská Bystrica]])</small> |[[Martin Faško-Rudáš]] <small>([[Bílí Tygři Liberec]])</small> |- |[[Adrián Holešinský]] <small>([[Banes Motor České Budějovice]])</small> |[[Marek Hrivík]] <small>([[HC Vítkovice Ridera]])</small> |[[Andrej Kollár (1999)|Andrej Kollár]] <small>([[HC Kometa Brno]])</small> |- |[[Andrej Kukuča]] <small>([[HC MONACObet Banská Bystrica]])</small> |[[Patrik Hrehorčák]] <small>([[HKM Zvolen]])</small> |[[Oleksij Myklucha]] <small>([[HC MONACObet Banská Bystrica]])</small> |- |[[Servác Petrovský]] <small>([[Bílí Tygři Liberec]])</small> |[[Matúš Spodniak]] <small>([[HK Dukla Michalovce]])</small> |[[Marek Valach]] <small>([[HC MONACObet Banská Bystrica]])</small> |- |[[Matúš Vojtech]] <small>([[HK 32 Liptovský Mikuláš]])</small> | colspan="2" | |} === Dvojzápas proti Lotyšsku === {| class="wikitable" ! colspan="3" |Brankári |- |[[Adam Gajan]] <small>([[Mužský hokejový tím Minnesota Duluth Bulldogs|University of Minnesota-Duluth]])</small> |[[Samuel Hlavaj]] <small>([[Iowa Wild]])</small> |[[Eugen Rabčan]] <small>([[HC MONACObet Banská Bystrica]])</small> |- ! colspan="3" |Obrancovia |- |[[Marek Ďaloga]] <small>([[HC Kometa Brno]])</small> |[[František Gajdoš]] <small>([[HC Verva Litvínov]])</small> | rowspan="5" | |- |[[Samuel Kňažko]] <small>([[HC Vítkovice Ridera]])</small> |[[Jakub Meliško]] <small>([[HK Dukla Michalovce]])</small> |- |[[Rayen Petrovický]] <small>([[HC Olomouc]])</small> |[[Luka Radivojevič]] <small>([[Mužský hokejový tím Boston College Eagles|Boston College]])</small> |- |[[Dávid Romaňák]] <small>([[HK Spišská Nová Ves]])</small> |[[Mislav Rosandić]] <small>([[HC Košice]])</small> |- |[[Maxim Štrbák]] <small>([[Rochester Americans]])</small> |[[Adam Žiak]] <small>([[HK Spišská Nová Ves]])</small> |- ! colspan="3" |Útočníci |- |[[Peter Cehlárik]] <small>([[Leksands IF]])</small> |[[Martin Faško-Rudáš]] <small>([[Bílí Tygři Liberec]])</small> |[[Marek Hrivík]] <small>([[HC Vítkovice Ridera]])</small> |- |[[Andrej Kollár (1999)|Andrej Kollár]] <small>([[HC Kometa Brno]])</small> |[[Adam Liška]] <small>([[CHK Severstaľ Čerepovec]])</small> |[[Adam Lukošik]] <small>([[HC Energie Karlovy Vary]])</small> |- |[[Jakub Minárik]] <small>([[HC Energie Karlovy Vary]])</small> |[[Oleksij Myklucha]] <small>([[HC MONACObet Banská Bystrica]])</small> |[[Aurel Nauš]] <small>([[HK Poprad]])</small> |- |[[Šimon Petráš]] <small>([[HC Košice]])</small> |[[Servác Petrovský]] <small>([[Bílí Tygři Liberec]])</small> |[[Kristián Pospíšil]] <small>([[HC Kometa Brno]])</small> |- |[[Martin Pospíšil (hokejista)|Martin Pospíšil]] <small>([[Calgary Flames]])</small> |[[Adam Sýkora]] <small>([[New York Rangers]])</small> | |} == Príprava == {{Hokejbox2|bg=|dátum=16. apríl 2025|čas=16:30|mužstvo1='''{{SVK|lh|2}}'''|mužstvo2={{SUI|lh|1}}|skóre={{ku|3|1|}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|1|2|0|}}|štadión=[[Zimný štadión Topoľčany]], [[Topoľčany]]|divákov=2 631|správa=https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1153/reprezentacia-sr/match/159706/stats|brankár1=Roman Rychlík|brankár2=Leonardo Genoni|góly1=<br/>M. Vojtech (M. Holešinský) - 31:02<br/>J. Meliško (A. Kollár) - 41:52<br/>A. Kukuča (S. Petrovský, M. Valach) (PB) - 59:42|stav={{ku|0|1|}}<br/>{{ku|1|1|}}<br/>{{ku|2|1|}}<br/>{{ku|3|1|}}|góly2=20:20 - D. Rohrbach|strely1=16|strely2=16|tresty1=4|tresty2=2}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=17. apríl 2025|čas=16:30|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2='''{{SUI|lh|1}}'''|skóre={{ku|3|5|}}|tretiny={{tretiny|0|1|1|3|2|1|}}|štadión=[[Zimný štadión Topoľčany]], [[Topoľčany]]|divákov=2 535|správa=https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1153/reprezentacia-sr/match/159707/stats|strely1=18|strely2=16|tresty1=0|tresty2=8|góly1=<br/><br/>M. Faško-Rudáš (A. Kollár) (PH) - 26:27<br/><br/><br/>O. Myklukha (A. Žiak, R. Faith) - 41:01<br/>M. Valach (O. Myklukha) (PH) - 44:24|stav={{ku|0|1|}}<br/>{{ku|0|2|}}<br/>{{ku|1|2|}}<br/>{{ku|1|3|}}<br/>{{ku|1|4|}}<br/>{{ku|2|4|}}<br/>{{ku|3|4|}}<br/>{{ku|3|5|}}|góly2=14:07 - T. Scherwey (F. Herzog, G. Haas)<br/>21:23 - F. Herzog (T. Rochette, K. Jäger)<br/><br/>33:48 - F. Herzog (T. Scherwey, G. Haas)<br/>39:45 - R. Loeffel (T. Geisser, G. Hofmann)<br/><br/><br/>59:57 - K. Jäger (R. Loeffel) (PB)|brankár1=Eugen Rabčan|brankár2=Kevin Pasche<br/>(od 34. minúty Ludovic Waeber)}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=23. apríl 2025|čas=20:00|mužstvo1='''{{GER|lh|2}}'''|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|3|1|}}|tretiny={{tretiny|0|1|2|0|1|0|}}|štadión=[[Energie Schwaben Arena]], [[Kaufbeuren]]|divákov=|správa=|brankár1=Niklas Treutle|brankár2=Eugen Rabčan|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}|góly1=<br/>E. Hede (D. Leonhardt) - 20:16<br/> N. Kinder (N. Krammer) - 28:07<br/> D. Fishbuch ()|góly2=05:58 - M. Faško-Rudáš (M. Hrivík) (PH)}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=25. apríl 2025|čas=17:00|mužstvo1='''{{GER|lh|2}}'''|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|3|1|}}|tretiny={{tretiny|0|0|2|1|1|0|}}|štadión=[[Curt Frenzel Stadium]], [[Augsburg]]|divákov=|správa=|brankár1=Leon Hungerecker|brankár2=Adam Gajan|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/><br/>{{ku|3|1}}|góly1=A. Karachun (J. Chrobot) - 22:28<br/>F. Pilu (J. Chrobot) - 37:06<br/><br/><br/>T. Brunnhuber (PB) - 59:57|góly2=<br/><br/>39:39 - D. Romaňák (M. Valach, L. Radivojevič) (OS)}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=2. máj 2025|čas=17:00|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2='''{{LAT|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|5|}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|3|0|2|}}|štadión=[[Zimný štadión Ondreja Nepelu]], [[Bratislava]]|divákov=4 823|správa=https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1192/kaufland-challenge-2026/match/159708/stats|brankár1=Samuel Hlavaj|brankár2=Kristers Gudļevskis|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}<br/><br/>{{ku|1|4}}<br/><br/>{{ku|1|5}}|góly2=23:29 - O. Lapinskis (K. Skrastins, G. Prohorenkovs)<br/>24:12 - D. Smirnovs (R. Baicers, O. Batna)<br/><br/>32:41 - R. Balcers (R. Mamcics, T. Andersons)<br/>42:39 - O. Lapinskis (K. Skrastins, G. Prohorenkovs)<br/>55:53 - P. Zabusovs (T. Andersons, O. Batna)|góly1=<br/><br/><br/>A. Sýkora (K. Pospíšil. M. Pospíšil) - 29:05|strely1=17|strely2=17|tresty1=2|tresty2=6}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=3. máj 2025|čas=17:00|mužstvo1='''{{SVK|lh|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh|1}}|skóre={{ku|5|2|}}|tretiny={{tretiny|2|1|2|1|1|0|}}|štadión=[[Zimný štadión Ondreja Nepelu]], [[Bratislava]]|divákov=4 112|správa=https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1192/kaufland-challenge-2026/match/159709/stats|brankár1=Adam Gajan|brankár2=Gustavs Davis Grigals|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|4|2}}<br/><br/>{{ku|5|2}}|tresty1=6|tresty2=10|strely1=32|strely2=8|góly1=K. Pospíšil (SN) - 07:55<br/><br/>F. Gajdoš (S. Petrovský, O. Myklukha) - 19:46<br/>S. Petrovský (M. Faško-Rudáš, A. Žiak) - 2817<br/>A. Liška (A. Kollár, K. Pospíšil) - 36:22<br/><br/><br/>A. Nauš (A. Liška, M. Rosandić) (OS) - 58:23|góly2=<br/><br/>10:15 - R. Balcers (D. Smirnovs)<br/><br/><br/>38:10 - F. Buncis (G. Prohorenkovs, A. Andzans) (OS)}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=8. máj 2025|čas=18:00|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2='''{{DEN|lh|1}}'''|skóre={{ku|0|3|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|0|0|2|}}|štadión=[[TiposBet aréna]], [[Spišská Nová Ves]]|divákov=|správa=|brankár1=Samuel Hlavaj|brankár2=Mads Søgaard|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}|góly2=12:06 - M. From (N. Olesen, A. Koch)<br/>43:46 - F. Storm (A. True, K. Larsen)<br/>58:55 - N. Olesen (PB)}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=9. máj 2025|čas=18:00|mužstvo1='''{{SVK|lh|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh|1}}|skóre={{ku|4|2|}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|1|1|1|}}|štadión=[[TiposBet aréna]], [[Spišská Nová Ves]]|divákov=|správa=|brankár1=Samuel Hlavaj|brankár2=Frederik Dichow Nissen|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|3|2}}<br/>{{ku|4|2}}|góly1=A. Kollár (M. Faško-Rudáš, F. Gajdoš) - 00:31<br/>P. Cehlárik (R. Petrovický, T. Kráľovič) - 07:52<br/>A. Liška (L. Radivojevič, M. Hrivík) (PH) - 28:33<br/><br/><br/>S. Čederle (PB) - 59:46|góly2=<br/><br/><br/>39:19 - P. Russell (N. Olesen, F. Storm)<br/>45:23 - A. True (F. Scheel, J. Jensen)}} == Základná skupina == {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Kvalifikácia}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{CZE|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=0|sg=4|ig=1|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=4{{!}}[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026#Štvrťfinále|Štvrťfinále]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{CAN|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=0|sg=5|ig=3|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{SVK|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=0|sg=2|ig=1|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{ITA|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{SLO|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|poznámka=rowspan=3{{!}}Kvalifikácia na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027|MS v ľadovom hokeji 2027]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{NOR|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=1|sg=1|ig=2}} {{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím={{SWE|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=1|sg=3|ig=5}} {{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím={{DEN|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=1|sg=1|ig=4|pozadie=#ffcccc|poznámka=Zostup do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027 – I. divízia|I. A divízie MS v ľadovom hokeji 2027]]}} |} === Zápasy === {{Hokejbox2|bg=|dátum=16. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1='''{{SVK|lh|2}}'''|mužstvo2={{NOR|lh|1}}|skóre={{ku|2|1|}}|tretiny={{tretiny|1|0|0|1|1|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=4 711|správa=https://www.iihf.com/pdf/969/ihm969b06_74_3_0|brankár1=Samuel Hlavaj|brankár2=Tobias Normann|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}|góly1=K. Pospíšil (M. Pospíšil. S. Kňažko) - 08:15<br/><br/>M. Hrivík (A. Liška, M. Rosandić) - 48:07|góly2=<br/>39:47 - T. Koblar (E. Bakke Olsen)|tresty1=6|tresty2=8|strely1=19|strely2=23|rozhodca={{USA}} Sean MacFarlane|rozhodca2={{SUI}} Michael Tscherrig|čiarový={{FIN}} Onni Hautamäki|čiarový2={{FIN}} Tommi Nittylä}}{{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{ITA|lh|2}}|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|1|4|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|1|1|2|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=19. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SLO|lh|2}}|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=21. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{DEN|lh|2}}|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2={{CZE|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=24. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2={{CAN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{SWE|lh|2}}|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}} == Zostavy == === Základná skupina === ==== Slovensko vs. Nórsko – 16.5.2026 ==== {| class="wikitable" ! colspan="6" |Brankári |- |[[Samuel Hlavaj]] !31 |[[Adam Gajan]] !30 | colspan="2" | |- ! colspan="6" |Obrancovia |- |[[Mislav Rosandić]] !44 |[[František Gajdoš]] !13 | colspan="2" rowspan="4" | |- |[[Patrik Koch]] !64 |[[Jozef Viliam Kmec]] !6 |- |[[Samuel Kňažko]] !12 |[[Maxim Štrbák]] !7 |- | colspan="2" | |[[Luka Radivojevič]] !26 |- ! colspan="6" |Útočníci |- |[[Kristián Pospíšil]] !22 |[[Martin Pospíšil (hokejista)|Martin Pospíšil]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)|(A)]]''' !76 |[[Oliver Okuliar]] !8 |- |[[Adam Liška]] !23 |[[Marek Hrivík]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)|(C)]]''' !27 |[[Martin Faško-Rudáš]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)|(A)]]''' !77 |- |[[Adam Sýkora]] !10 |[[Sebastián Čederle]] !16 |[[Martin Chromiak]] !88 |- |[[Servác Petrovský]] !83 |[[Andrej Kollár (1999)|Andrej Kollár]] !72 |[[Filip Mešár]] !9 |- | colspan="2" | |[[Jakub Minárik]] !15 | colspan="2" | |} ==== Taliansko vs. Slovensko – 17.5.2026 ==== {| class="wikitable" ! colspan="6" |Brankári |- |[[Adam Gajan]] !30 |[[Eugen Rabčan]] !88 | colspan="2" | |- ! colspan="6" |Obrancovia |- |[[Mislav Rosandić]] !44 |[[František Gajdoš]] !13 | colspan="2" rowspan="4" | |- |[[Patrik Koch]] !64 |[[Jozef Viliam Kmec]] !6 |- |[[Samuel Kňažko]] !12 |[[Maxim Štrbák]] !7 |- | colspan="2" | |[[Luka Radivojevič]] !26 |- ! colspan="6" |Útočníci |- |[[Kristián Pospíšil]] !22 |[[Martin Pospíšil (hokejista)|Martin Pospíšil]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)|(A)]]''' !76 |[[Martin Faško-Rudáš]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)|(A)]]''' !77 |- |[[Adam Liška]] !23 |[[Marek Hrivík]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)|(C)]]''' !27 |[[Oliver Okuliar]] !8 |- |[[Adam Sýkora]] !10 |[[Sebastián Čederle]] !16 |[[Martin Chromiak]] !88 |- |[[Servác Petrovský]] !83 |[[Andrej Kollár (1999)|Andrej Kollár]] !72 |[[Filip Mešár]] !9 |- | colspan="2" | |[[Jakub Minárik]] !15 | colspan="2" | |} == Referencie == <references /> [[Kategória:Slovenské národné hokejové mužstvo]] [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026]] srngj10gxsln7oxnmxg5xxqdnx3ao9t 8215446 8215436 2026-05-17T12:59:22Z Peter 51345 269569 8215446 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Slovakia_national_ice_hockey_team_jerseys_2022_IHWC.png|alt=Slovakia national ice hockey team jerseys 2019 IHWC.png|náhľad|Dresy slovenského národného hokejového mužstva na Majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji 2026]] Toto je zostava '''[[Slovenské národné hokejové mužstvo|slovenského národného hokejového mužstva]]''' ktoré bude reprezentovať Slovensko na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026|'''Majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji 2026''']]. Tím povedie ako hlavný tréner [[Vladimír Országh]]. Asistentmi budú [[Peter Frühauf]] a [[Ján Pardavý]]. Zo zámoria ([[National Hockey League|NHL]], [[American Hockey League|AHL]]) boli zatiaľ potvrdené mená ako [[Adam Gajan]], [[Adam Sýkora]], [[Samuel Hlavaj]], [[Filip Mešár]], [[Martin Chromiak]], [[Jozef Viliam Kmec]], [[Maxim Štrbák]] a [[Martin Pospíšil (hokejista)|Martin Pospíšil]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vladimír Országh už dostal prísľub! Slovensko na MS v hokeji 2026 posilnia ďalší hráči zo zámoria | url = https://sport.aktuality.sk/hokej/clanok/samuel-hlavaj-a-adam-gajan-posilnia-slovensko-na-ms-v-hokeji-2026-2026041314472453481 | vydavateľ = Šport.sk | dátum vydania = 2026-04-13 | dátum prístupu = 2026-04-16 | priezvisko = Šport.sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Národný dres je pre neho posvätný! Prvý Slovák z NHL potvrdil, že príde na MS v hokeji 2026 | url = https://sport.aktuality.sk/hokej/clanok/prvy-slovak-z-nhl-adam-sykora-potvrdil-ze-pride-na-ms-v-hokeji-2026-2026041309024681295 | vydavateľ = Šport.sk | dátum vydania = 2026-04-13 | dátum prístupu = 2026-04-16 | priezvisko = Šport.sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Diskusia: VIDEO: Ďalšia posila Slovenska z NHL na MS v hokeji. Pospíšil sa vyjadril pozitívne | url = https://sportnet.sme.sk/diskusia/hokej-martin-pospisil-ucast-posilni-slovensko-ms-v-hokeji-2026/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-04-17 | jazyk = sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Skvelé správy pre Slovensko! Oslabená reprezentácia má na MS v hokeji 2026 tri zvučné posily | url = https://sport.aktuality.sk/hokej/clanok/slovensko-ma-pred-na-ms-v-hokeji-2026-tri-zvucne-posily-2026051204551422811 | vydavateľ = sport.aktuality.sk | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = sk}}</ref> == Realizačný tím == * '''Generálny manažér''' – [[Miroslav Šatan]] * '''Hlavný tréner''' – [[Vladimír Országh]] * '''Konzultant''' – [[Craig Ramsay]] * '''Asistent trénera''' – [[Peter Frühauf]] * '''Asistent trénera''' – [[Ján Pardavý]] * '''Tréner brankárov''' – [[Ján Lašák]] * '''Kondičný tréner''' – [[Juraj Moravčík]] * '''Tímový lekár''' '''–''' [[Pavol Lauko]] * '''Fyzioterapeut''' – [[Martin Babják]] * '''Mediálny manažér''' – [[Peter Jánošík (manažér)|Peter Jánošík]] == Súpiska == === Brankári === {| cellspacing="2" cellpadding="2" border="0" ! width="200" |Hráč ! width="300" |Tím |- |[[Adam Gajan]] |{{USA}} [[Rockford IceHogs]] |- |[[Samuel Hlavaj]] |{{USA}} [[Iowa Wild]] |- |[[Eugen Rabčan]] |{{SVK}} [[HC MONACObet Banská Bystrica]] |} === Obrancovia === {| cellspacing="2" cellpadding="2" border="0" ! width="200" |Hráč ! width="300" |Tím |- |[[František Gajdoš]] |{{CZE}} [[HC Verva Litvínov|HC Litvínov]] |- |[[Jozef Viliam Kmec]] |{{USA}} [[Henderson Silver Knights]] |- |[[Samuel Kňažko]] |{{CZE}} [[HC Vítkovice Ridera]] |- |[[Patrik Koch]] |{{CZE}} [[HC Oceláři Třinec]] |- |[[Jakub Meliško]] |{{SVK}} [[HK Dukla Michalovce]] |- |[[Luka Radivojevič]] |{{USA}} [[Mužský hokejový tím Boston College Eagles|Boston College Eagles]] |- |[[Mislav Rosandić]] |{{SVK}} [[HC Košice]] |- |[[Maxim Štrbák]] |{{USA}} [[Rochester Americans]] |} === Útočníci === {| cellspacing="2" cellpadding="2" border="0" ! width="200" |Hráč ! width="300" |Tím |- |[[Sebastián Čederle]] |{{SVK}} [[HK Nitra]] |- |[[Martin Faško-Rudáš]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)#Náhradní kapitáni|(A)]]''' |{{CZE}} [[Bílí Tygři Liberec]] |- |[[Marek Hrivík]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)|(C)]]''' |{{CZE}} [[HC Vítkovice Ridera]] |- |[[Martin Chromiak]] |{{USA}} [[Ontario Reign]] |- |[[Andrej Kollár]] |{{CZE}} [[HC Kometa Brno]] |- |[[Adam Liška]] |{{RUS}} [[CHK Severstaľ Čerepovec]] |- |[[Filip Mešár]] |{{CAN}} [[Laval Rocket]] |- |[[Jakub Minárik]] |{{CZE}} [[HC Energie Karlovy Vary]] |- |[[Aurel Nauš]] |{{SVK}} [[HK Poprad]] |- |[[Oliver Okuliar]] |{{SWE}} [[Skellefteå AIK]] |- |[[Servác Petrovský]] |{{CZE}} [[Bílí Tygři Liberec]] |- |[[Kristián Pospíšil]] |{{CZE}} [[HC Kometa Brno]] |- |[[Martin Pospíšil (hokejista)|Martin Pospíšil]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)#Náhradní kapitáni|(A)]]''' |{{USA}} [[Calgary Flames]] |- |[[Adam Sýkora]] |{{USA}} [[New York Rangers]] |} == Tvorba finálnej nominácie == === Dvojzápas proti Švajčiarsku === {| class="wikitable" ! colspan="3" |Brankári |- |[[Eugen Rabčan]] <small>([[HC MONACObet Banská Bystrica]])</small> |[[Roman Rychlík]] <small>([[Vlci Žilina]])</small> | |- ! colspan="3" |Obrancovia |- |[[Marek Ďaloga]] <small>([[HC Kometa Brno]])</small> |[[Marek Korenčík]] <small>([[Vlci Žilina]])</small> | rowspan="4" | |- |[[Samuel Kňažko]] <small>([[HC Vítkovice Ridera]])</small> |[[Jakub Meliško]] <small>([[HK Dukla Michalovce]])</small> |- |[[Rayen Petrovický]] <small>([[HC Olomouc]])</small> |[[Luka Radivojevič]] <small>([[Mužský hokejový tím Boston College Eagles|Boston College]])</small> |- |[[Dávid Romaňák]] <small>([[HK Spišská Nová Ves]])</small> |[[Adam Žiak]] <small>([[HK Spišská Nová Ves]])</small> |- ! colspan="3" |Útočníci |- |[[Peter Cehlárik]] <small>([[Leksands IF]])</small> |[[Roman Faith]] <small>([[HC MONACObet Banská Bystrica]])</small> |[[Martin Faško-Rudáš]] <small>([[Bílí Tygři Liberec]])</small> |- |[[Adrián Holešinský]] <small>([[Banes Motor České Budějovice]])</small> |[[Marek Hrivík]] <small>([[HC Vítkovice Ridera]])</small> |[[Andrej Kollár (1999)|Andrej Kollár]] <small>([[HC Kometa Brno]])</small> |- |[[Andrej Kukuča]] <small>([[HC MONACObet Banská Bystrica]])</small> |[[Patrik Hrehorčák]] <small>([[HKM Zvolen]])</small> |[[Oleksij Myklucha]] <small>([[HC MONACObet Banská Bystrica]])</small> |- |[[Servác Petrovský]] <small>([[Bílí Tygři Liberec]])</small> |[[Matúš Spodniak]] <small>([[HK Dukla Michalovce]])</small> |[[Marek Valach]] <small>([[HC MONACObet Banská Bystrica]])</small> |- |[[Matúš Vojtech]] <small>([[HK 32 Liptovský Mikuláš]])</small> | colspan="2" | |} === Dvojzápas proti Lotyšsku === {| class="wikitable" ! colspan="3" |Brankári |- |[[Adam Gajan]] <small>([[Mužský hokejový tím Minnesota Duluth Bulldogs|University of Minnesota-Duluth]])</small> |[[Samuel Hlavaj]] <small>([[Iowa Wild]])</small> |[[Eugen Rabčan]] <small>([[HC MONACObet Banská Bystrica]])</small> |- ! colspan="3" |Obrancovia |- |[[Marek Ďaloga]] <small>([[HC Kometa Brno]])</small> |[[František Gajdoš]] <small>([[HC Verva Litvínov]])</small> | rowspan="5" | |- |[[Samuel Kňažko]] <small>([[HC Vítkovice Ridera]])</small> |[[Jakub Meliško]] <small>([[HK Dukla Michalovce]])</small> |- |[[Rayen Petrovický]] <small>([[HC Olomouc]])</small> |[[Luka Radivojevič]] <small>([[Mužský hokejový tím Boston College Eagles|Boston College]])</small> |- |[[Dávid Romaňák]] <small>([[HK Spišská Nová Ves]])</small> |[[Mislav Rosandić]] <small>([[HC Košice]])</small> |- |[[Maxim Štrbák]] <small>([[Rochester Americans]])</small> |[[Adam Žiak]] <small>([[HK Spišská Nová Ves]])</small> |- ! colspan="3" |Útočníci |- |[[Peter Cehlárik]] <small>([[Leksands IF]])</small> |[[Martin Faško-Rudáš]] <small>([[Bílí Tygři Liberec]])</small> |[[Marek Hrivík]] <small>([[HC Vítkovice Ridera]])</small> |- |[[Andrej Kollár (1999)|Andrej Kollár]] <small>([[HC Kometa Brno]])</small> |[[Adam Liška]] <small>([[CHK Severstaľ Čerepovec]])</small> |[[Adam Lukošik]] <small>([[HC Energie Karlovy Vary]])</small> |- |[[Jakub Minárik]] <small>([[HC Energie Karlovy Vary]])</small> |[[Oleksij Myklucha]] <small>([[HC MONACObet Banská Bystrica]])</small> |[[Aurel Nauš]] <small>([[HK Poprad]])</small> |- |[[Šimon Petráš]] <small>([[HC Košice]])</small> |[[Servác Petrovský]] <small>([[Bílí Tygři Liberec]])</small> |[[Kristián Pospíšil]] <small>([[HC Kometa Brno]])</small> |- |[[Martin Pospíšil (hokejista)|Martin Pospíšil]] <small>([[Calgary Flames]])</small> |[[Adam Sýkora]] <small>([[New York Rangers]])</small> | |} == Príprava == {{Hokejbox2|bg=|dátum=16. apríl 2025|čas=16:30|mužstvo1='''{{SVK|lh|2}}'''|mužstvo2={{SUI|lh|1}}|skóre={{ku|3|1|}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|1|2|0|}}|štadión=[[Zimný štadión Topoľčany]], [[Topoľčany]]|divákov=2 631|správa=https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1153/reprezentacia-sr/match/159706/stats|brankár1=Roman Rychlík|brankár2=Leonardo Genoni|góly1=<br/>M. Vojtech (M. Holešinský) - 31:02<br/>J. Meliško (A. Kollár) - 41:52<br/>A. Kukuča (S. Petrovský, M. Valach) (PB) - 59:42|stav={{ku|0|1|}}<br/>{{ku|1|1|}}<br/>{{ku|2|1|}}<br/>{{ku|3|1|}}|góly2=20:20 - D. Rohrbach|strely1=16|strely2=16|tresty1=4|tresty2=2}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=17. apríl 2025|čas=16:30|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2='''{{SUI|lh|1}}'''|skóre={{ku|3|5|}}|tretiny={{tretiny|0|1|1|3|2|1|}}|štadión=[[Zimný štadión Topoľčany]], [[Topoľčany]]|divákov=2 535|správa=https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1153/reprezentacia-sr/match/159707/stats|strely1=18|strely2=16|tresty1=0|tresty2=8|góly1=<br/><br/>M. Faško-Rudáš (A. Kollár) (PH) - 26:27<br/><br/><br/>O. Myklukha (A. Žiak, R. Faith) - 41:01<br/>M. Valach (O. Myklukha) (PH) - 44:24|stav={{ku|0|1|}}<br/>{{ku|0|2|}}<br/>{{ku|1|2|}}<br/>{{ku|1|3|}}<br/>{{ku|1|4|}}<br/>{{ku|2|4|}}<br/>{{ku|3|4|}}<br/>{{ku|3|5|}}|góly2=14:07 - T. Scherwey (F. Herzog, G. Haas)<br/>21:23 - F. Herzog (T. Rochette, K. Jäger)<br/><br/>33:48 - F. Herzog (T. Scherwey, G. Haas)<br/>39:45 - R. Loeffel (T. Geisser, G. Hofmann)<br/><br/><br/>59:57 - K. Jäger (R. Loeffel) (PB)|brankár1=Eugen Rabčan|brankár2=Kevin Pasche<br/>(od 34. minúty Ludovic Waeber)}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=23. apríl 2025|čas=20:00|mužstvo1='''{{GER|lh|2}}'''|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|3|1|}}|tretiny={{tretiny|0|1|2|0|1|0|}}|štadión=[[Energie Schwaben Arena]], [[Kaufbeuren]]|divákov=|správa=|brankár1=Niklas Treutle|brankár2=Eugen Rabčan|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}|góly1=<br/>E. Hede (D. Leonhardt) - 20:16<br/> N. Kinder (N. Krammer) - 28:07<br/> D. Fishbuch ()|góly2=05:58 - M. Faško-Rudáš (M. Hrivík) (PH)}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=25. apríl 2025|čas=17:00|mužstvo1='''{{GER|lh|2}}'''|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|3|1|}}|tretiny={{tretiny|0|0|2|1|1|0|}}|štadión=[[Curt Frenzel Stadium]], [[Augsburg]]|divákov=|správa=|brankár1=Leon Hungerecker|brankár2=Adam Gajan|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/><br/>{{ku|3|1}}|góly1=A. Karachun (J. Chrobot) - 22:28<br/>F. Pilu (J. Chrobot) - 37:06<br/><br/><br/>T. Brunnhuber (PB) - 59:57|góly2=<br/><br/>39:39 - D. Romaňák (M. Valach, L. Radivojevič) (OS)}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=2. máj 2025|čas=17:00|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2='''{{LAT|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|5|}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|3|0|2|}}|štadión=[[Zimný štadión Ondreja Nepelu]], [[Bratislava]]|divákov=4 823|správa=https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1192/kaufland-challenge-2026/match/159708/stats|brankár1=Samuel Hlavaj|brankár2=Kristers Gudļevskis|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}<br/><br/>{{ku|1|4}}<br/><br/>{{ku|1|5}}|góly2=23:29 - O. Lapinskis (K. Skrastins, G. Prohorenkovs)<br/>24:12 - D. Smirnovs (R. Baicers, O. Batna)<br/><br/>32:41 - R. Balcers (R. Mamcics, T. Andersons)<br/>42:39 - O. Lapinskis (K. Skrastins, G. Prohorenkovs)<br/>55:53 - P. Zabusovs (T. Andersons, O. Batna)|góly1=<br/><br/><br/>A. Sýkora (K. Pospíšil. M. Pospíšil) - 29:05|strely1=17|strely2=17|tresty1=2|tresty2=6}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=3. máj 2025|čas=17:00|mužstvo1='''{{SVK|lh|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh|1}}|skóre={{ku|5|2|}}|tretiny={{tretiny|2|1|2|1|1|0|}}|štadión=[[Zimný štadión Ondreja Nepelu]], [[Bratislava]]|divákov=4 112|správa=https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1192/kaufland-challenge-2026/match/159709/stats|brankár1=Adam Gajan|brankár2=Gustavs Davis Grigals|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|4|2}}<br/><br/>{{ku|5|2}}|tresty1=6|tresty2=10|strely1=32|strely2=8|góly1=K. Pospíšil (SN) - 07:55<br/><br/>F. Gajdoš (S. Petrovský, O. Myklukha) - 19:46<br/>S. Petrovský (M. Faško-Rudáš, A. Žiak) - 2817<br/>A. Liška (A. Kollár, K. Pospíšil) - 36:22<br/><br/><br/>A. Nauš (A. Liška, M. Rosandić) (OS) - 58:23|góly2=<br/><br/>10:15 - R. Balcers (D. Smirnovs)<br/><br/><br/>38:10 - F. Buncis (G. Prohorenkovs, A. Andzans) (OS)}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=8. máj 2025|čas=18:00|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2='''{{DEN|lh|1}}'''|skóre={{ku|0|3|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|0|0|2|}}|štadión=[[TiposBet aréna]], [[Spišská Nová Ves]]|divákov=|správa=|brankár1=Samuel Hlavaj|brankár2=Mads Søgaard|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}|góly2=12:06 - M. From (N. Olesen, A. Koch)<br/>43:46 - F. Storm (A. True, K. Larsen)<br/>58:55 - N. Olesen (PB)}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=9. máj 2025|čas=18:00|mužstvo1='''{{SVK|lh|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh|1}}|skóre={{ku|4|2|}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|1|1|1|}}|štadión=[[TiposBet aréna]], [[Spišská Nová Ves]]|divákov=|správa=|brankár1=Samuel Hlavaj|brankár2=Frederik Dichow Nissen|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|3|2}}<br/>{{ku|4|2}}|góly1=A. Kollár (M. Faško-Rudáš, F. Gajdoš) - 00:31<br/>P. Cehlárik (R. Petrovický, T. Kráľovič) - 07:52<br/>A. Liška (L. Radivojevič, M. Hrivík) (PH) - 28:33<br/><br/><br/>S. Čederle (PB) - 59:46|góly2=<br/><br/><br/>39:19 - P. Russell (N. Olesen, F. Storm)<br/>45:23 - A. True (F. Scheel, J. Jensen)}} == Základná skupina == {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Kvalifikácia}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{CAN|lh|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=0|sg=11|ig=3|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=4{{!}}[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026#Štvrťfinále|Štvrťfinále]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{SVK|lh|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=0|sg=6|ig=2|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{CZE|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=1|p=0|sg=6|ig=4|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{SLO|lh|1}}|v=0|vp=1|pp=0|p=0|sg=3|ig=2|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{NOR|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=1|sg=1|ig=2|poznámka=rowspan=3{{!}}Kvalifikácia na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027|MS v ľadovom hokeji 2027]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{SWE|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=1|sg=3|ig=5}} {{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím={{DEN|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=1|sg=1|ig=4}} {{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím={{ITA|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=2|sg=1|ig=10|pozadie=#ffcccc|poznámka=Zostup do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027 – I. divízia|I. A divízie MS v ľadovom hokeji 2027]]}} |} === Zápasy === {{Hokejbox2|bg=|dátum=16. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1='''{{SVK|lh|2}}'''|mužstvo2={{NOR|lh|1}}|skóre={{ku|2|1|}}|tretiny={{tretiny|1|0|0|1|1|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=4 711|správa=https://www.iihf.com/pdf/969/ihm969b06_74_3_0|brankár1=Samuel Hlavaj|brankár2=Tobias Normann|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}|góly1=K. Pospíšil (M. Pospíšil. S. Kňažko) - 08:15<br/><br/>M. Hrivík (A. Liška, M. Rosandić) - 48:07|góly2=<br/>39:47 - T. Koblar (E. Bakke Olsen)|tresty1=6|tresty2=8|strely1=19|strely2=23|rozhodca={{USA}} Sean MacFarlane|rozhodca2={{SUI}} Michael Tscherrig|čiarový={{FIN}} Onni Hautamäki|čiarový2={{FIN}} Tommi Nittylä}}{{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{ITA|lh|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|4|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|1|1|2|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=3 881|správa=|brankár1=Jacob Smith|brankár2=Adam Gajan|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}|góly2=13:31 - M. Hrivík (M. Rosandić, F. Mešár)<br/>39:32 - J. V. Kmec (S. Čederle, M. Faško-Rudáš)<br/>40:30 - K. Pospíšil (M. Pospíšil, M. Faško-Rudáš)<br/><br/>54:13 - O. Okuliar (M. Pospíšil, M. Chromiak) (PH)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/>G. Nitz (C. Buono, L. Frigo) - 45:03|tresty1=8|tresty2=4|strely1=24|strely2=31}}{{Hokejbox2|dátum=19. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SLO|lh|2}}|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=21. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{DEN|lh|2}}|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2={{CZE|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=24. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2={{CAN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{SWE|lh|2}}|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}} == Zostavy == === Základná skupina === ==== Slovensko vs. Nórsko – 16.5.2026 ==== {| class="wikitable" ! colspan="6" |Brankári |- |[[Samuel Hlavaj]] !31 |[[Adam Gajan]] !30 | colspan="2" | |- ! colspan="6" |Obrancovia |- |[[Mislav Rosandić]] !44 |[[František Gajdoš]] !13 | colspan="2" rowspan="4" | |- |[[Patrik Koch]] !64 |[[Jozef Viliam Kmec]] !6 |- |[[Samuel Kňažko]] !12 |[[Maxim Štrbák]] !7 |- | colspan="2" | |[[Luka Radivojevič]] !26 |- ! colspan="6" |Útočníci |- |[[Kristián Pospíšil]] !22 |[[Martin Pospíšil (hokejista)|Martin Pospíšil]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)|(A)]]''' !76 |[[Oliver Okuliar]] !8 |- |[[Adam Liška]] !23 |[[Marek Hrivík]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)|(C)]]''' !27 |[[Martin Faško-Rudáš]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)|(A)]]''' !77 |- |[[Adam Sýkora]] !10 |[[Sebastián Čederle]] !16 |[[Martin Chromiak]] !88 |- |[[Servác Petrovský]] !83 |[[Andrej Kollár (1999)|Andrej Kollár]] !72 |[[Filip Mešár]] !9 |- | colspan="2" | |[[Jakub Minárik]] !15 | colspan="2" | |} ==== Taliansko vs. Slovensko – 17.5.2026 ==== {| class="wikitable" ! colspan="6" |Brankári |- |[[Adam Gajan]] !30 |[[Eugen Rabčan]] !88 | colspan="2" | |- ! colspan="6" |Obrancovia |- |[[Mislav Rosandić]] !44 |[[František Gajdoš]] !13 | colspan="2" rowspan="4" | |- |[[Patrik Koch]] !64 |[[Jozef Viliam Kmec]] !6 |- |[[Samuel Kňažko]] !12 |[[Maxim Štrbák]] !7 |- | colspan="2" | |[[Luka Radivojevič]] !26 |- ! colspan="6" |Útočníci |- |[[Kristián Pospíšil]] !22 |[[Martin Pospíšil (hokejista)|Martin Pospíšil]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)|(A)]]''' !76 |[[Martin Faško-Rudáš]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)|(A)]]''' !77 |- |[[Adam Liška]] !23 |[[Marek Hrivík]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)|(C)]]''' !27 |[[Oliver Okuliar]] !8 |- |[[Adam Sýkora]] !10 |[[Sebastián Čederle]] !16 |[[Martin Chromiak]] !88 |- |[[Servác Petrovský]] !83 |[[Andrej Kollár (1999)|Andrej Kollár]] !72 |[[Filip Mešár]] !9 |- | colspan="2" | |[[Jakub Minárik]] !15 | colspan="2" | |} == Referencie == <references /> [[Kategória:Slovenské národné hokejové mužstvo]] [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026]] gq8k7z4dj2jkt6j03i6zjy113ytmv6w 8215727 8215446 2026-05-17T22:20:51Z Peter 51345 269569 8215727 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Slovakia_national_ice_hockey_team_jerseys_2022_IHWC.png|alt=Slovakia national ice hockey team jerseys 2019 IHWC.png|náhľad|Dresy slovenského národného hokejového mužstva na Majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji 2026]] Toto je zostava '''[[Slovenské národné hokejové mužstvo|slovenského národného hokejového mužstva]]''' ktoré bude reprezentovať Slovensko na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026|'''Majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji 2026''']]. Tím povedie ako hlavný tréner [[Vladimír Országh]]. Asistentmi budú [[Peter Frühauf]] a [[Ján Pardavý]]. Zo zámoria ([[National Hockey League|NHL]], [[American Hockey League|AHL]]) boli zatiaľ potvrdené mená ako [[Adam Gajan]], [[Adam Sýkora]], [[Samuel Hlavaj]], [[Filip Mešár]], [[Martin Chromiak]], [[Jozef Viliam Kmec]], [[Maxim Štrbák]] a [[Martin Pospíšil (hokejista)|Martin Pospíšil]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vladimír Országh už dostal prísľub! Slovensko na MS v hokeji 2026 posilnia ďalší hráči zo zámoria | url = https://sport.aktuality.sk/hokej/clanok/samuel-hlavaj-a-adam-gajan-posilnia-slovensko-na-ms-v-hokeji-2026-2026041314472453481 | vydavateľ = Šport.sk | dátum vydania = 2026-04-13 | dátum prístupu = 2026-04-16 | priezvisko = Šport.sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Národný dres je pre neho posvätný! Prvý Slovák z NHL potvrdil, že príde na MS v hokeji 2026 | url = https://sport.aktuality.sk/hokej/clanok/prvy-slovak-z-nhl-adam-sykora-potvrdil-ze-pride-na-ms-v-hokeji-2026-2026041309024681295 | vydavateľ = Šport.sk | dátum vydania = 2026-04-13 | dátum prístupu = 2026-04-16 | priezvisko = Šport.sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Diskusia: VIDEO: Ďalšia posila Slovenska z NHL na MS v hokeji. Pospíšil sa vyjadril pozitívne | url = https://sportnet.sme.sk/diskusia/hokej-martin-pospisil-ucast-posilni-slovensko-ms-v-hokeji-2026/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-04-17 | jazyk = sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Skvelé správy pre Slovensko! Oslabená reprezentácia má na MS v hokeji 2026 tri zvučné posily | url = https://sport.aktuality.sk/hokej/clanok/slovensko-ma-pred-na-ms-v-hokeji-2026-tri-zvucne-posily-2026051204551422811 | vydavateľ = sport.aktuality.sk | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = sk}}</ref> == Realizačný tím == * '''Generálny manažér''' – [[Miroslav Šatan]] * '''Hlavný tréner''' – [[Vladimír Országh]] * '''Konzultant''' – [[Craig Ramsay]] * '''Asistent trénera''' – [[Peter Frühauf]] * '''Asistent trénera''' – [[Ján Pardavý]] * '''Tréner brankárov''' – [[Ján Lašák]] * '''Kondičný tréner''' – [[Juraj Moravčík]] * '''Tímový lekár''' '''–''' [[Pavol Lauko]] * '''Fyzioterapeut''' – [[Martin Babják]] * '''Mediálny manažér''' – [[Peter Jánošík (manažér)|Peter Jánošík]] == Súpiska == === Brankári === {| cellspacing="2" cellpadding="2" border="0" ! width="200" |Hráč ! width="300" |Tím |- |[[Adam Gajan]] |{{USA}} [[Rockford IceHogs]] |- |[[Samuel Hlavaj]] |{{USA}} [[Iowa Wild]] |- |[[Eugen Rabčan]] |{{SVK}} [[HC MONACObet Banská Bystrica]] |} === Obrancovia === {| cellspacing="2" cellpadding="2" border="0" ! width="200" |Hráč ! width="300" |Tím |- |[[František Gajdoš]] |{{CZE}} [[HC Verva Litvínov|HC Litvínov]] |- |[[Jozef Viliam Kmec]] |{{USA}} [[Henderson Silver Knights]] |- |[[Samuel Kňažko]] |{{CZE}} [[HC Vítkovice Ridera]] |- |[[Patrik Koch]] |{{CZE}} [[HC Oceláři Třinec]] |- |[[Jakub Meliško]] |{{SVK}} [[HK Dukla Michalovce]] |- |[[Luka Radivojevič]] |{{USA}} [[Mužský hokejový tím Boston College Eagles|Boston College Eagles]] |- |[[Mislav Rosandić]] |{{SVK}} [[HC Košice]] |- |[[Maxim Štrbák]] |{{USA}} [[Rochester Americans]] |} === Útočníci === {| cellspacing="2" cellpadding="2" border="0" ! width="200" |Hráč ! width="300" |Tím |- |[[Sebastián Čederle]] |{{SVK}} [[HK Nitra]] |- |[[Martin Faško-Rudáš]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)#Náhradní kapitáni|(A)]]''' |{{CZE}} [[Bílí Tygři Liberec]] |- |[[Marek Hrivík]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)|(C)]]''' |{{CZE}} [[HC Vítkovice Ridera]] |- |[[Martin Chromiak]] |{{USA}} [[Ontario Reign]] |- |[[Andrej Kollár]] |{{CZE}} [[HC Kometa Brno]] |- |[[Adam Liška]] |{{RUS}} [[CHK Severstaľ Čerepovec]] |- |[[Filip Mešár]] |{{CAN}} [[Laval Rocket]] |- |[[Jakub Minárik]] |{{CZE}} [[HC Energie Karlovy Vary]] |- |[[Aurel Nauš]] |{{SVK}} [[HK Poprad]] |- |[[Oliver Okuliar]] |{{SWE}} [[Skellefteå AIK]] |- |[[Servác Petrovský]] |{{CZE}} [[Bílí Tygři Liberec]] |- |[[Kristián Pospíšil]] |{{CZE}} [[HC Kometa Brno]] |- |[[Martin Pospíšil (hokejista)|Martin Pospíšil]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)#Náhradní kapitáni|(A)]]''' |{{USA}} [[Calgary Flames]] |- |[[Adam Sýkora]] |{{USA}} [[New York Rangers]] |} == Tvorba finálnej nominácie == === Dvojzápas proti Švajčiarsku === {| class="wikitable" ! colspan="3" |Brankári |- |[[Eugen Rabčan]] <small>([[HC MONACObet Banská Bystrica]])</small> |[[Roman Rychlík]] <small>([[Vlci Žilina]])</small> | |- ! colspan="3" |Obrancovia |- |[[Marek Ďaloga]] <small>([[HC Kometa Brno]])</small> |[[Marek Korenčík]] <small>([[Vlci Žilina]])</small> | rowspan="4" | |- |[[Samuel Kňažko]] <small>([[HC Vítkovice Ridera]])</small> |[[Jakub Meliško]] <small>([[HK Dukla Michalovce]])</small> |- |[[Rayen Petrovický]] <small>([[HC Olomouc]])</small> |[[Luka Radivojevič]] <small>([[Mužský hokejový tím Boston College Eagles|Boston College]])</small> |- |[[Dávid Romaňák]] <small>([[HK Spišská Nová Ves]])</small> |[[Adam Žiak]] <small>([[HK Spišská Nová Ves]])</small> |- ! colspan="3" |Útočníci |- |[[Peter Cehlárik]] <small>([[Leksands IF]])</small> |[[Roman Faith]] <small>([[HC MONACObet Banská Bystrica]])</small> |[[Martin Faško-Rudáš]] <small>([[Bílí Tygři Liberec]])</small> |- |[[Adrián Holešinský]] <small>([[Banes Motor České Budějovice]])</small> |[[Marek Hrivík]] <small>([[HC Vítkovice Ridera]])</small> |[[Andrej Kollár (1999)|Andrej Kollár]] <small>([[HC Kometa Brno]])</small> |- |[[Andrej Kukuča]] <small>([[HC MONACObet Banská Bystrica]])</small> |[[Patrik Hrehorčák]] <small>([[HKM Zvolen]])</small> |[[Oleksij Myklucha]] <small>([[HC MONACObet Banská Bystrica]])</small> |- |[[Servác Petrovský]] <small>([[Bílí Tygři Liberec]])</small> |[[Matúš Spodniak]] <small>([[HK Dukla Michalovce]])</small> |[[Marek Valach]] <small>([[HC MONACObet Banská Bystrica]])</small> |- |[[Matúš Vojtech]] <small>([[HK 32 Liptovský Mikuláš]])</small> | colspan="2" | |} === Dvojzápas proti Lotyšsku === {| class="wikitable" ! colspan="3" |Brankári |- |[[Adam Gajan]] <small>([[Mužský hokejový tím Minnesota Duluth Bulldogs|University of Minnesota-Duluth]])</small> |[[Samuel Hlavaj]] <small>([[Iowa Wild]])</small> |[[Eugen Rabčan]] <small>([[HC MONACObet Banská Bystrica]])</small> |- ! colspan="3" |Obrancovia |- |[[Marek Ďaloga]] <small>([[HC Kometa Brno]])</small> |[[František Gajdoš]] <small>([[HC Verva Litvínov]])</small> | rowspan="5" | |- |[[Samuel Kňažko]] <small>([[HC Vítkovice Ridera]])</small> |[[Jakub Meliško]] <small>([[HK Dukla Michalovce]])</small> |- |[[Rayen Petrovický]] <small>([[HC Olomouc]])</small> |[[Luka Radivojevič]] <small>([[Mužský hokejový tím Boston College Eagles|Boston College]])</small> |- |[[Dávid Romaňák]] <small>([[HK Spišská Nová Ves]])</small> |[[Mislav Rosandić]] <small>([[HC Košice]])</small> |- |[[Maxim Štrbák]] <small>([[Rochester Americans]])</small> |[[Adam Žiak]] <small>([[HK Spišská Nová Ves]])</small> |- ! colspan="3" |Útočníci |- |[[Peter Cehlárik]] <small>([[Leksands IF]])</small> |[[Martin Faško-Rudáš]] <small>([[Bílí Tygři Liberec]])</small> |[[Marek Hrivík]] <small>([[HC Vítkovice Ridera]])</small> |- |[[Andrej Kollár (1999)|Andrej Kollár]] <small>([[HC Kometa Brno]])</small> |[[Adam Liška]] <small>([[CHK Severstaľ Čerepovec]])</small> |[[Adam Lukošik]] <small>([[HC Energie Karlovy Vary]])</small> |- |[[Jakub Minárik]] <small>([[HC Energie Karlovy Vary]])</small> |[[Oleksij Myklucha]] <small>([[HC MONACObet Banská Bystrica]])</small> |[[Aurel Nauš]] <small>([[HK Poprad]])</small> |- |[[Šimon Petráš]] <small>([[HC Košice]])</small> |[[Servác Petrovský]] <small>([[Bílí Tygři Liberec]])</small> |[[Kristián Pospíšil]] <small>([[HC Kometa Brno]])</small> |- |[[Martin Pospíšil (hokejista)|Martin Pospíšil]] <small>([[Calgary Flames]])</small> |[[Adam Sýkora]] <small>([[New York Rangers]])</small> | |} == Príprava == {{Hokejbox2|bg=|dátum=16. apríl 2025|čas=16:30|mužstvo1='''{{SVK|lh|2}}'''|mužstvo2={{SUI|lh|1}}|skóre={{ku|3|1|}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|1|2|0|}}|štadión=[[Zimný štadión Topoľčany]], [[Topoľčany]]|divákov=2 631|správa=https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1153/reprezentacia-sr/match/159706/stats|brankár1=Roman Rychlík|brankár2=Leonardo Genoni|góly1=<br/>M. Vojtech (M. Holešinský) - 31:02<br/>J. Meliško (A. Kollár) - 41:52<br/>A. Kukuča (S. Petrovský, M. Valach) (PB) - 59:42|stav={{ku|0|1|}}<br/>{{ku|1|1|}}<br/>{{ku|2|1|}}<br/>{{ku|3|1|}}|góly2=20:20 - D. Rohrbach|strely1=16|strely2=16|tresty1=4|tresty2=2}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=17. apríl 2025|čas=16:30|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2='''{{SUI|lh|1}}'''|skóre={{ku|3|5|}}|tretiny={{tretiny|0|1|1|3|2|1|}}|štadión=[[Zimný štadión Topoľčany]], [[Topoľčany]]|divákov=2 535|správa=https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1153/reprezentacia-sr/match/159707/stats|strely1=18|strely2=16|tresty1=0|tresty2=8|góly1=<br/><br/>M. Faško-Rudáš (A. Kollár) (PH) - 26:27<br/><br/><br/>O. Myklukha (A. Žiak, R. Faith) - 41:01<br/>M. Valach (O. Myklukha) (PH) - 44:24|stav={{ku|0|1|}}<br/>{{ku|0|2|}}<br/>{{ku|1|2|}}<br/>{{ku|1|3|}}<br/>{{ku|1|4|}}<br/>{{ku|2|4|}}<br/>{{ku|3|4|}}<br/>{{ku|3|5|}}|góly2=14:07 - T. Scherwey (F. Herzog, G. Haas)<br/>21:23 - F. Herzog (T. Rochette, K. Jäger)<br/><br/>33:48 - F. Herzog (T. Scherwey, G. Haas)<br/>39:45 - R. Loeffel (T. Geisser, G. Hofmann)<br/><br/><br/>59:57 - K. Jäger (R. Loeffel) (PB)|brankár1=Eugen Rabčan|brankár2=Kevin Pasche<br/>(od 34. minúty Ludovic Waeber)}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=23. apríl 2025|čas=20:00|mužstvo1='''{{GER|lh|2}}'''|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|3|1|}}|tretiny={{tretiny|0|1|2|0|1|0|}}|štadión=[[Energie Schwaben Arena]], [[Kaufbeuren]]|divákov=|správa=|brankár1=Niklas Treutle|brankár2=Eugen Rabčan|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}|góly1=<br/>E. Hede (D. Leonhardt) - 20:16<br/> N. Kinder (N. Krammer) - 28:07<br/> D. Fishbuch ()|góly2=05:58 - M. Faško-Rudáš (M. Hrivík) (PH)}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=25. apríl 2025|čas=17:00|mužstvo1='''{{GER|lh|2}}'''|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|3|1|}}|tretiny={{tretiny|0|0|2|1|1|0|}}|štadión=[[Curt Frenzel Stadium]], [[Augsburg]]|divákov=|správa=|brankár1=Leon Hungerecker|brankár2=Adam Gajan|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/><br/>{{ku|3|1}}|góly1=A. Karachun (J. Chrobot) - 22:28<br/>F. Pilu (J. Chrobot) - 37:06<br/><br/><br/>T. Brunnhuber (PB) - 59:57|góly2=<br/><br/>39:39 - D. Romaňák (M. Valach, L. Radivojevič) (OS)}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=2. máj 2025|čas=17:00|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2='''{{LAT|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|5|}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|3|0|2|}}|štadión=[[Zimný štadión Ondreja Nepelu]], [[Bratislava]]|divákov=4 823|správa=https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1192/kaufland-challenge-2026/match/159708/stats|brankár1=Samuel Hlavaj|brankár2=Kristers Gudļevskis|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}<br/><br/>{{ku|1|4}}<br/><br/>{{ku|1|5}}|góly2=23:29 - O. Lapinskis (K. Skrastins, G. Prohorenkovs)<br/>24:12 - D. Smirnovs (R. Baicers, O. Batna)<br/><br/>32:41 - R. Balcers (R. Mamcics, T. Andersons)<br/>42:39 - O. Lapinskis (K. Skrastins, G. Prohorenkovs)<br/>55:53 - P. Zabusovs (T. Andersons, O. Batna)|góly1=<br/><br/><br/>A. Sýkora (K. Pospíšil. M. Pospíšil) - 29:05|strely1=17|strely2=17|tresty1=2|tresty2=6}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=3. máj 2025|čas=17:00|mužstvo1='''{{SVK|lh|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh|1}}|skóre={{ku|5|2|}}|tretiny={{tretiny|2|1|2|1|1|0|}}|štadión=[[Zimný štadión Ondreja Nepelu]], [[Bratislava]]|divákov=4 112|správa=https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1192/kaufland-challenge-2026/match/159709/stats|brankár1=Adam Gajan|brankár2=Gustavs Davis Grigals|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|4|2}}<br/><br/>{{ku|5|2}}|tresty1=6|tresty2=10|strely1=32|strely2=8|góly1=K. Pospíšil (SN) - 07:55<br/><br/>F. Gajdoš (S. Petrovský, O. Myklukha) - 19:46<br/>S. Petrovský (M. Faško-Rudáš, A. Žiak) - 2817<br/>A. Liška (A. Kollár, K. Pospíšil) - 36:22<br/><br/><br/>A. Nauš (A. Liška, M. Rosandić) (OS) - 58:23|góly2=<br/><br/>10:15 - R. Balcers (D. Smirnovs)<br/><br/><br/>38:10 - F. Buncis (G. Prohorenkovs, A. Andzans) (OS)}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=8. máj 2025|čas=18:00|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2='''{{DEN|lh|1}}'''|skóre={{ku|0|3|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|0|0|2|}}|štadión=[[TiposBet aréna]], [[Spišská Nová Ves]]|divákov=|správa=|brankár1=Samuel Hlavaj|brankár2=Mads Søgaard|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}|góly2=12:06 - M. From (N. Olesen, A. Koch)<br/>43:46 - F. Storm (A. True, K. Larsen)<br/>58:55 - N. Olesen (PB)}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=9. máj 2025|čas=18:00|mužstvo1='''{{SVK|lh|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh|1}}|skóre={{ku|4|2|}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|1|1|1|}}|štadión=[[TiposBet aréna]], [[Spišská Nová Ves]]|divákov=|správa=|brankár1=Samuel Hlavaj|brankár2=Frederik Dichow Nissen|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|3|2}}<br/>{{ku|4|2}}|góly1=A. Kollár (M. Faško-Rudáš, F. Gajdoš) - 00:31<br/>P. Cehlárik (R. Petrovický, T. Kráľovič) - 07:52<br/>A. Liška (L. Radivojevič, M. Hrivík) (PH) - 28:33<br/><br/><br/>S. Čederle (PB) - 59:46|góly2=<br/><br/><br/>39:19 - P. Russell (N. Olesen, F. Storm)<br/>45:23 - A. True (F. Scheel, J. Jensen)}} == Základná skupina == {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Kvalifikácia / Zostup}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{CAN|lh|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=0|sg=11|ig=3|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=4{{!}}[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026#Štvrťfinále|Štvrťfinále]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{SVK|lh|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=0|sg=6|ig=2|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{CZE|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=1|p=0|sg=6|ig=4|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{NOR|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=1|sg=5|ig=2|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{SWE|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=1|sg=9|ig=7|poznámka=rowspan=3{{!}}Kvalifikácia na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027|MS v ľadovom hokeji 2027]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{SLO|lh|1}}|v=0|vp=1|pp=0|p=1|sg=3|ig=6}} {{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím={{DEN|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=2|sg=3|ig=10}} {{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím={{ITA|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=2|sg=1|ig=10|pozadie=#ffcccc|poznámka=Zostup do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027 – I. divízia|I. A divízie MS v ľadovom hokeji 2027]]}} |} === Zápasy === {{Hokejbox2|bg=|dátum=16. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1='''{{SVK|lh|2}}'''|mužstvo2={{NOR|lh|1}}|skóre={{ku|2|1|}}|tretiny={{tretiny|1|0|0|1|1|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=4 711|správa=https://www.iihf.com/pdf/969/ihm969b06_74_3_0|brankár1=Samuel Hlavaj|brankár2=Tobias Normann|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}|góly1=K. Pospíšil (M. Pospíšil. S. Kňažko) - 08:15<br/><br/>M. Hrivík (A. Liška, M. Rosandić) - 48:07|góly2=<br/>39:47 - T. Koblar (E. Bakke Olsen)|tresty1=6|tresty2=8|strely1=19|strely2=23|rozhodca={{USA}} Sean MacFarlane|rozhodca2={{SUI}} Michael Tscherrig|čiarový={{FIN}} Onni Hautamäki|čiarový2={{FIN}} Tommi Nittylä}}{{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{ITA|lh|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|4|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|1|1|2|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=3 881|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B12_74_3_0.pdf|brankár1=Jacob Smith|brankár2=Adam Gajan|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}|góly2=13:31 - M. Hrivík (M. Rosandić, F. Mešár)<br/>39:32 - J. V. Kmec (S. Čederle, M. Faško-Rudáš)<br/>40:30 - K. Pospíšil (M. Pospíšil, M. Faško-Rudáš)<br/><br/>54:13 - O. Okuliar (M. Pospíšil, M. Chromiak) (PH)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/>G. Nitz (C. Buono, L. Frigo) - 45:03|tresty1=8|tresty2=4|strely1=24|strely2=31|rozhodca={{USA}} Nolan Bloyer|rozhodca2={{FIN}} Mikko Kaukokari|čiarový={{USA}} Shane Gustafson|čiarový2={{FIN}} Tommi Niityyla|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=19. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SLO|lh|2}}|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=21. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{DEN|lh|2}}|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2={{CZE|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=24. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2={{CAN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{SWE|lh|2}}|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}} == Zostavy == === Základná skupina === ==== Slovensko vs. Nórsko – 16.5.2026 ==== {| class="wikitable" ! colspan="6" |Brankári |- |[[Samuel Hlavaj]] !31 |[[Adam Gajan]] !30 | colspan="2" | |- ! colspan="6" |Obrancovia |- |[[Mislav Rosandić]] !44 |[[František Gajdoš]] !13 | colspan="2" rowspan="4" | |- |[[Patrik Koch]] !64 |[[Jozef Viliam Kmec]] !6 |- |[[Samuel Kňažko]] !12 |[[Maxim Štrbák]] !7 |- | colspan="2" | |[[Luka Radivojevič]] !26 |- ! colspan="6" |Útočníci |- |[[Kristián Pospíšil]] !22 |[[Martin Pospíšil (hokejista)|Martin Pospíšil]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)|(A)]]''' !76 |[[Oliver Okuliar]] !8 |- |[[Adam Liška]] !23 |[[Marek Hrivík]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)|(C)]]''' !27 |[[Martin Faško-Rudáš]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)|(A)]]''' !77 |- |[[Adam Sýkora]] !10 |[[Sebastián Čederle]] !16 |[[Martin Chromiak]] !88 |- |[[Servác Petrovský]] !83 |[[Andrej Kollár (1999)|Andrej Kollár]] !72 |[[Filip Mešár]] !9 |- | colspan="2" | |[[Jakub Minárik]] !15 | colspan="2" | |} ==== Taliansko vs. Slovensko – 17.5.2026 ==== {| class="wikitable" ! colspan="6" |Brankári |- |[[Adam Gajan]] !30 |[[Eugen Rabčan]] !88 | colspan="2" | |- ! colspan="6" |Obrancovia |- |[[Mislav Rosandić]] !44 |[[František Gajdoš]] !13 | colspan="2" rowspan="4" | |- |[[Patrik Koch]] !64 |[[Jozef Viliam Kmec]] !6 |- |[[Samuel Kňažko]] !12 |[[Maxim Štrbák]] !7 |- | colspan="2" | |[[Luka Radivojevič]] !26 |- ! colspan="6" |Útočníci |- |[[Kristián Pospíšil]] !22 |[[Martin Pospíšil (hokejista)|Martin Pospíšil]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)|(A)]]''' !76 |[[Martin Faško-Rudáš]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)|(A)]]''' !77 |- |[[Adam Liška]] !23 |[[Marek Hrivík]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)|(C)]]''' !27 |[[Oliver Okuliar]] !8 |- |[[Adam Sýkora]] !10 |[[Sebastián Čederle]] !16 |[[Martin Chromiak]] !88 |- |[[Servác Petrovský]] !83 |[[Andrej Kollár (1999)|Andrej Kollár]] !72 |[[Filip Mešár]] !9 |- | colspan="2" | |[[Jakub Minárik]] !15 | colspan="2" | |} == Referencie == <references /> [[Kategória:Slovenské národné hokejové mužstvo]] [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026]] n6qib39luenxzlgr6vtw1zhn7uifpxs 0 748370 8215394 8215376 2026-05-17T12:11:02Z DurMar12 181423 zmena infoboxu na Hudobný umelec, pridané a upravené wikilinky 8215394 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Sara Rikas | Obrázok = | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = | Popis umelca = slovenská speváčka, rapperka a autorka | Celé meno = | Rodné meno = Sára Štoselová | Umelecké mená = | Dátum narodenia = {{dnv|2001|09|20}} | Miesto narodenia = [[Slovensko]] | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Alma mater = | Pôsobenie = | Žáner = | Hrá na nástrojoch = | Typ hlasu = | Roky pôsobenia = 2023{{--}}súčasnosť | Manžel = | Priateľ = | Priateľka = | Deti = | Rodičia = | Súrodenci = | Súvisiace články = | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = [[Milion+]] | Webstránka = }} '''Sara Rikas''' (vlastným menom '''Sára Štoselová'''; * [[20. september]] [[2001]]) je [[Slováci|slovenská]] [[Spevák|speváčka]], [[Rep (hudba)|rapperka]] a autorka pôsobiaca na česko-slovenskej hudobnej scéne. Patrí medzi výrazné nové mená modernej [[Pop (hudobný žáner)|popovej]], [[R&B]] a [[Rep (hudba)|rapovej hudby]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Šlaich | meno = Josef | autor = | odkaz na autora = | titul = Být ženou v rapu je výhoda. Jsme výraznější než kluci, říká Sara Rikas | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/revue/spolecnost/sara-rikas-rapperka-cosmopolitan-rozhovor.A250926_184027_lidicky_nh | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2025-09-27 | dátum prístupu = 2026-05-04 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Hudební zprávy | url = https://news.headliner.cz/novinky/glosa-slovenka-sara-rikas-bori-ceske-trendy-takovy-hlas-tu-chybel | vydavateľ = News.headliner.cz | miesto = | dátum vydania = 2025-04-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-04 | jazyk = }}</ref> Na hudobnej scéne sa začala výraznejšie presadzovať okolo roku [[2024]], keď sa stala prvou ženskou [[Hudobná interpretácia|interpretkou]] v česko-slovenskom hudobnom vydavateľstve [[Milion+]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vydavateľstvo Milion Plus má svoju prvú ženskú členku. Je ňou slovenská raperka a speváčka | url = https://refresher.sk/161535-Vydavatelstvo-Milion-Plus-ma-svoju-prvu-zensku-clenku-Je-nou-slovenska-raperka-a-spevacka/gallery/amp | vydavateľ = refresher.sk | dátum prístupu = 2026-04-16 | jazyk = sk | priezvisko = }}</ref> Jej tvorba je charakteristická kombináciou melodického spevu a rapu, pričom tematicky sa venuje najmä osobným skúsenostiam, vzťahom a identite mladej generácie. Počas svojej kariéry spolupracovala s viacerými známymi interpretmi českej a slovenskej scény, ako sú [[Yzomandias]], [[Nik Tendo]] či [[Viktor Sheen]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Toto spojenie musíš počuť: Sara Rikas si na skvelú novinku pozvala Viktora Sheena | url = https://hashtag.zoznam.sk/sara-rikas-feat-viktor-sheen/ | dátum vydania = 2024-12-12 | dátum prístupu = 2026-04-16 | jazyk = sk-SK | priezvisko = | meno2 = Stano | priezvisko2 = Fatul}}</ref> Medzi jej známe skladby patria napríklad „Talk2me“ a „Všade vidíš mňa“, ktoré zaznamenali výrazný úspech na [[Stríming|streamovacích]] platformách. V roku [[2025]] vydala [[debut]]ový [[Hudobný album|album]] s názvom ''Ja, Sára'',<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sara Rikas vydala svoj debutový album „Ja, Sára“. Z jej intímnej spovede behá mráz po tele | url = https://refresher.sk/180719-Sara-Rikas-vydala-svoj-debutovy-album-Ja-Sara-Z-jej-intimnej-spovede-beha-mraz-po-tele-Recenzia | vydavateľ = refresher.sk | dátum prístupu = 2026-04-16 | jazyk = sk | priezvisko = }}</ref> ktorý sa stretol s pozitívnym ohlasom a umiestnil sa na popredných priečkach hudobných rebríčkov na [[Slovensko|Slovensku]] aj v [[Česko|Česku]]. Jej rastúca popularita jej priniesla aj medzinárodnú pozornosť, vrátane účasti v kampani [[Spotify|Spotify Equal]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ďalší úspech Slovenky na Times Square! Kampaň Equal plní hudobné sny | url = https://kamdomesta.sk/tlacove-spravy/dalsi-uspech-slovenky-na-times-square-kampan-equal-plni-hudobne-sny | vydavateľ = Kamdomesta.sk | dátum prístupu = 2026-04-16 | jazyk = sk}}</ref> v rámci ktorej sa objavila na [[Bilbord|billboarde]] na newyorskom [[Times Square]]. == Diskografia == {{Infobox album |Interpret=Sara Rikas |Názov=Ja, Sára |Dátum vydania=2025 |Žáner=RnB, Rap, Hip-hop, Pop |Vydavateľ=Milion+ |Obrázok albumu= |Typ=Štúdiový album }} === Štúdiové albumy === '''Ja, sára''' (2025) # Stále som (2:38) # Tempo za 2 [feat. Raphael] (3:07) # Feel my love (2:28) # Eufória (2:47) # Talk2me [feat. Yzomandias] (2:43) # Ži pre môj svet (3:10) # Ups and downs (2:15) # Iné Plemená [feat. Viktor Sheen] (3:07) # Cigarety [feat. Matej Turcer] (4:41) == Referencie == {{Referencie}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Rikas, Sara}} [[Kategória:Slovenské R&B speváčky]] [[Kategória:Slovenskí reperi]] bl3obkoh0yq0e5tyvkywaiwnihsyx8o 0 749336 8215454 8212770 2026-05-17T13:04:42Z ~2026-29230-47 294915 Revízia [[Special:Diff/8212770|8212770]] používateľa [[Special:Contributions/LoverofBattle12|LoverofBattle12]] ([[User talk:LoverofBattle12|diskusia]]) bola vrátená 8215454 wikitext text/x-wiki '''Červení Khméri''' (kamb. ខ្មែរក្រហម, Khmêr Krâhâm, franc. Khmer rouge) bolo označenie pre členov [[Kambodžská komunistická strana|Kambodžskej komunistickej strany]] vedených [[Pol Pot|Pol Potom]]. V rokoch [[1975]] až [[1979]] na území [[Kambodža|Kambodže]] zaviedli brutálny [[Maoizmus|maoistický]] režim, ktorý viedol k masovému násilnému presídľovaniu obyvateľstva miest na vidiek, likvidácií opozície, zákazu náboženstva a iným sociálnym experimentom vedených bezohľadnými a neľudskými metódami. V dôsledku brutálneho teroru, ktorý viedli proti vlastnému obyvateľstvu bolo povraždených alebo zahynulo v dôsledku zlého zaobchádzania okolo 1,7 - 2 milióny obyvateľov rôznych vrstiev spoločnosti (asi 1/4 obyvateľstva krajiny). Ich hrôzovládu ukončila vojenská invázia vietnamskej armády z roku [[1979]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=TEEPLE|meno=Bliss John|titul=Kronika svetových dejín|vydanie=1|vydavateľ=Ikar, a.s|miesto=Bratislava|rok=2004|isbn=80-551-0870-6|strany=490; 599}}</ref> Červení Khméri následne pokračovali v [[Partizánska vojna|partizánskej vojne]] až do prvej polovice 90. rokov 20. storočia. == Dejiny == === Vzostup Pol Pota === [[Pol Pot]], vlastným menom Saloth Sar absolvoval v období rokov [[1949]] až [[1952]] univerzitné štúdium v [[Paríž]]i. Tam sa počas prednášok a seminárov zoznámil s myšlienkami [[Veľká francúzska revolúcia|Veľkej francúzskej revolúcie]], ale aj [[Marxizmus|marxistickou ideológiou]], ktorá sa ideovo spájala spolu s anarchistickou slobodou a [[Komunizmus|komunistickou rovnosťou]]. V januári roku [[1953]] sa vrátil na územie [[Kambodža|Kambodže]] ako bojovník na strane hnutia [[Viet Minh]], ktorého predstavitelia sa usilovali o oslobodenie obyvateľov [[Indočína|Indočíny]] a priľahlých území spod [[Francúzska koloniálna ríša|francúzskej koloniálnej nadvlády]]. V roku [[1954]] sa zapojil do činnosti Ľudovej revolučnej strany Kambodže. Pracoval ako učiteľ [[Dejepis (pedagogika)|dejepisu]], [[Francúzska literatúra|francúzskej literatúry]] a [[Geografia|geografie]] na strednej súkromnej škole v kambodžskom hlavnom meste [[Phnom Pénh]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Krvilačnosť Červených Kmérov | url = https://www.pohrebnictvo.sk/krvilacnost-cervenych-kmerov/ | vydavateľ = pohrebnictvo.sk | dátum prístupu = 2026-04-26 | jazyk = sk}}</ref> [[Pol Pot]] bol spočiatku členom Ľudovej revolučnej strany Kambodže. Po relatívne krátkom čase však z nej odišiel. Jej činnosť chápal ako málo radikálnu. Roku [[1960]] sa mu vo veku 35 rokov podarilo naplniť jeho politické ambície a spolu s jeho priateľmi založil Komunistickú stranu Kambodže. V roku [[1963]] bol vymenovaný za generálneho tajomníka strany. A práve tento krok znamenal kľúčový obrat jednak v jeho živote ale aj chode celej krajiny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pol Pot: Krutý diktátor, který nechal ve jménu rovnosti vyvraždit čtvrtinu svého národa | url = https://www.youtube.com/watch?v=Oz2DkgTC3WQ | dátum vydania = 2024-06-18 | dátum prístupu = 2026-04-27 | priezvisko = Životy slavných}}</ref> === Uchopenie moci === [[Súbor:Flag of the Communist Party of Kampuchea.svg|náhľad|Vlajka Komunistickej strany Kambodže.]] Dňa [[17. apríl]]a [[1975]] sa podarilo Červeným Khmérom definitívne získať politickú moc nad [[Kambodža|Kambodžou]]. Stalo sa tak po tom, čo komunistické oddiely obsadili hlavné mesto krajiny [[Phnom Pénh]]. Hneď po uzurpácii moci boli všetci vojaci a štátni zamestnanci ešte z čias Khmérskej republiky popravení. Obyvatelia mesta [[Phnom Pénh]] boli evakuovaní pod falošnou zámienkou vojenského bombardovania americkým letectvom. Mnoho ľudí, ktorí boli prinútení odísť smerom na vidiek, cestou pešo zahynulo vo veľkých útrapách.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=RANGES|meno=Trevor|titul=Velký průvodce: Kambodža|vydanie=1|vydavateľ=Computer Press, a. s|miesto=Brno|rok=2011|isbn=978-80-251-3215-9|strany=34}}</ref> === Kambodža ako krvavé pole === Komunistický režim na čele s diktátorom [[Pol Pot|Pol Potom]] prinútil dva milióny obyvateľov [[Kambodža|Kambodže]] odísť z miest na vidiek. Hlavné mesto [[Phnom Pénh|Phnom Phenh]] sa po tomto akte stalo úplne ako „mesto duchov”. Červení Khméri sa v politickej praxi zameriavali na budovanie novej beztriednej spoločnosti a zakázli [[súkromné vlastníctvo]]. Školstvo sa zrútilo pre zatvorenie študijných inštitúcii. V krajine bol namiesto náboženstva zavádzaný [[ateizmus]]. Zakázané bolo všetko, čo pripomínalo [[Západný blok|západný spôsob života]]. Presnejšie išlo o nosenie [[Okuliare|okuliarov]] alebo farebného oblečenia. V krajine bola zakázaná tlač. Sledovanie televízie bolo zrušené. Osobné dokumenty sa spálili. Pri politických čistkách zahynulo 25 percent obyvateľov [[Kambodža|Kambodže]]. 1 milión obyvateľov skonalo buď na [[Podvýživa|podvýživu]], vyčerpanie alebo nedostatočnú zdravotnú starostlivosť. Až 500 tisíc ľudí skončilo na popravisku pre údajné sprisahanie proti štátu. Cieľom týchto politických procesov bolo očistiť [[Kambodža|Kambodžu]] od nečistých ľudí. Presnejšie išlo o menšiny, medzi ktoré patrili Vietnamci, [[Číňania]] ale aj Thajčania či dokonca takí Čamovia ako [[Islam|moslimská]] minorita. Červení Khméri si takisto vybili svoje násilné chúťky na inteligencii, teda na lekároch a učiteľoch. Navyše medzi popravenými boli takisto tisíce vojakov, vojenských dôstojníkov a štátnych zamestnancov z čias pravicovej vlády Lon Nola. === Konečná dohra červenej tyranie === {{Hlavný článok|Kambodžsko-vietnamská vojna}} [[Súbor:Khmer rouge clothing.jpg|náhľad|Vojenská rovnošata Červených Khmérov. ]] V decembri roku [[1978]] podnikla vietnamská armáda vojenskú inváziu do Kambodže s cieľom zvrhnúť vládu Červených Khmérov. V januári roku [[1979]], sa podarilo vietnamským jednotkám úspešne dobyť hlavné mesto [[Phnom Pénh|Phnom Penh]]. Vodca Červených Khmérov menom [[Pol Pot]] a jeho nasledovníci utiekli na územie [[Thajsko|Thajska]]. V meste [[Phnom Pénh|Phnom Penh]] bola vtedy založená bábková vláda podporovaná [[Vietnam|Vietnamskou demokratickou republikou]]. Až roku [[1989]] vydala vietnamská vláda rozkaz pre stiahnutie svojej armády.<ref>https://web.science.upjs.sk/novotny/Asia/2021/studentske/cerveni_khmeri.pdf</ref> == Dozvuky == Roku [[2001]] došlo k oficiálnemu schváleniu zákona o trestnom stíhaní politických vodcov Červených Khmérov za ukrutnosti, ktoré boli spáchané v čase pôsobenia ich vládneho režimu.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=TEEPLE|meno=Bliss John|titul=Kronika svetových dejín|vydanie=1|vydavateľ=Ikar, a.s|miesto=Bratislava|rok=2004|isbn=80-551-0870-6|strany=546}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * Svojtka & Co., (2011). ''Veľká obrazová encyklopédia zemepisu''. Bratislava: Modrý chodník, 2011. <nowiki>ISBN 978-80-8107-386-1</nowiki>. * TEEPLE, Bliss John, (2004). ''Kronika svetových dejín''. Bratislava: Ikar, a.s., 2004. <nowiki>ISBN 80-551-0870-6</nowiki>. == Pozri aj == * [[Pol Pot]] * [[Kambodžská genocída]] * [[Kambodžsko-vietnamská vojna]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == * RANGES, Trevor, (2011). ''Velký průvodce: Kambodža''. Brno: Computer Press, a. s., 2011. ISBN 978-80-251-3215-9. [[Kategória:Dejiny Kambodže]] 2rxjd8kz50yc9iofn6grljjhcom6ce2 8215887 8215454 2026-05-18T11:51:02Z LoverofBattle12 246706 8215887 wikitext text/x-wiki '''Červení Khméri''' (kamb. ខ្មែរក្រហម, Khmêr Krâhâm, franc. Khmer rouge) bolo označenie pre členov Kambodžskej komunistickej strany vedených [[Pol Pot|Pol Potom]]. V rokoch [[1975]] až [[1979]] na území [[Kambodža|Kambodže]] zaviedli brutálny [[Maoizmus|maoistický]] režim, ktorý viedol k masovému násilnému presídľovaniu obyvateľstva miest na vidiek, likvidácií opozície, zákazu náboženstva a iným sociálnym experimentom vedených bezohľadnými a neľudskými metódami. V dôsledku brutálneho teroru, ktorý viedli proti vlastnému obyvateľstvu bolo povraždených alebo zahynulo v dôsledku zlého zaobchádzania okolo 1,7 - 2 milióny obyvateľov rôznych vrstiev spoločnosti (asi 1/4 obyvateľstva krajiny). Ich hrôzovládu ukončila vojenská invázia vietnamskej armády v roku [[1979]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=TEEPLE|meno=Bliss John|titul=Kronika svetových dejín|vydanie=1|vydavateľ=Ikar, a.s|miesto=Bratislava|rok=2004|isbn=80-551-0870-6|strany=490; 599}}</ref> Červení Khméri následne pokračovali v [[Partizánska vojna|partizánskej vojne]] až do prvej polovice [[90. roky 20. storočia|90. rokov 20. storočia]]. == Dejiny == === Vzostup Pol Pota === [[Pol Pot]], vlastným menom Saloth Sar absolvoval v období rokov [[1949]] až [[1952]] univerzitné štúdium v [[Paríž]]i. Tam sa počas prednášok a seminárov zoznámil s myšlienkami [[Veľká francúzska revolúcia|Veľkej francúzskej revolúcie]], ale aj [[Marxizmus|marxistickou ideológiou]], ktorá sa ideovo spájala spolu s anarchistickou slobodou a [[Komunizmus|komunistickou rovnosťou]]. V januári roku [[1953]] sa vrátil na územie [[Kambodža|Kambodže]] ako bojovník na strane hnutia [[Viet Minh]], ktorého predstavitelia sa usilovali o oslobodenie obyvateľov [[Indočína|Indočíny]] a priľahlých území spod [[Francúzska koloniálna ríša|francúzskej koloniálnej nadvlády]]. V roku [[1954]] sa zapojil do činnosti Ľudovej revolučnej strany Kambodže. Pracoval ako učiteľ [[Dejepis (pedagogika)|dejepisu]], [[Francúzska literatúra|francúzskej literatúry]] a [[Geografia|geografie]] na strednej súkromnej škole v kambodžskom hlavnom meste [[Phnom Pénh]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Krvilačnosť Červených Kmérov | url = https://www.pohrebnictvo.sk/krvilacnost-cervenych-kmerov/ | vydavateľ = pohrebnictvo.sk | dátum prístupu = 2026-04-26 | jazyk = sk}}</ref> [[Pol Pot]] bol spočiatku členom Ľudovej revolučnej strany Kambodže. Po relatívne krátkom čase však z nej odišiel. Jej činnosť chápal ako málo radikálnu. Roku [[1960]] sa mu vo veku 35 rokov podarilo naplniť jeho politické ambície a spolu s jeho priateľmi založil Komunistickú stranu Kambodže. V roku [[1963]] bol vymenovaný za generálneho tajomníka strany. A práve tento krok znamenal kľúčový obrat jednak v jeho živote ale aj chode celej krajiny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pol Pot: Krutý diktátor, který nechal ve jménu rovnosti vyvraždit čtvrtinu svého národa | url = https://www.youtube.com/watch?v=Oz2DkgTC3WQ | dátum vydania = 2024-06-18 | dátum prístupu = 2026-04-27 | priezvisko = Životy slavných}}</ref> === Uchopenie moci === [[Súbor:Flag of the Communist Party of Kampuchea.svg|náhľad|Vlajka Komunistickej strany Kambodže.]] Dňa [[17. apríl]]a [[1975]] sa podarilo Červeným Khmérom definitívne získať politickú moc nad [[Kambodža|Kambodžou]]. Stalo sa tak po tom, čo komunistické oddiely obsadili hlavné mesto krajiny [[Phnom Pénh]]. Hneď po uzurpácii moci boli všetci vojaci a štátni zamestnanci ešte z čias Khmérskej republiky popravení. Obyvatelia mesta [[Phnom Pénh]] boli evakuovaní pod falošnou zámienkou vojenského bombardovania americkým letectvom. Mnoho ľudí, ktorí boli prinútení odísť smerom na vidiek, cestou pešo zahynulo vo veľkých útrapách.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=RANGES|meno=Trevor|titul=Velký průvodce: Kambodža|vydanie=1|vydavateľ=Computer Press, a. s|miesto=Brno|rok=2011|isbn=978-80-251-3215-9|strany=34}}</ref> === Kambodža ako krvavé pole === Komunistický režim na čele s diktátorom [[Pol Pot|Pol Potom]] prinútil dva milióny obyvateľov [[Kambodža|Kambodže]] odísť z miest na vidiek. Hlavné mesto [[Phnom Pénh|Phnom Phenh]] sa po tomto akte stalo úplne ako „mesto duchov”. Červení Khméri sa v politickej praxi zameriavali na budovanie novej beztriednej spoločnosti a zakázli [[súkromné vlastníctvo]]. Školstvo sa zrútilo pre zatvorenie študijných inštitúcii. V krajine bol namiesto náboženstva zavádzaný [[ateizmus]]. Zakázané bolo všetko, čo pripomínalo [[Západný blok|západný spôsob života]]. Presnejšie išlo o nosenie [[Okuliare|okuliarov]] alebo farebného oblečenia. V krajine bola zakázaná tlač. Sledovanie televízie bolo zrušené. Osobné dokumenty sa spálili. Pri politických čistkách zahynulo 25 percent obyvateľov [[Kambodža|Kambodže]]. 1 milión obyvateľov skonalo buď na [[Podvýživa|podvýživu]], vyčerpanie alebo nedostatočnú zdravotnú starostlivosť. Až 500 tisíc ľudí skončilo na popravisku pre údajné sprisahanie proti štátu. Cieľom týchto politických procesov bolo očistiť [[Kambodža|Kambodžu]] od nečistých ľudí. Presnejšie išlo o menšiny, medzi ktoré patrili Vietnamci, [[Číňania]] ale aj Thajčania či dokonca takí Čamovia ako [[Islam|moslimská]] minorita. Červení Khméri si takisto vybili svoje násilné chúťky na inteligencii, teda na lekároch a učiteľoch. Navyše medzi popravenými boli takisto tisíce vojakov, vojenských dôstojníkov a štátnych zamestnancov z čias pravicovej vlády Lon Nola. === Konečná dohra červenej tyranie === {{Hlavný článok|Kambodžsko-vietnamská vojna}} [[Súbor:Khmer rouge clothing.jpg|náhľad|Vojenská rovnošata Červených Khmérov. ]] V decembri roku [[1978]] podnikla vietnamská armáda vojenskú inváziu do Kambodže s cieľom zvrhnúť vládu Červených Khmérov. V januári roku [[1979]], sa podarilo vietnamským jednotkám úspešne dobyť hlavné mesto [[Phnom Pénh|Phnom Penh]]. Vodca Červených Khmérov menom [[Pol Pot]] a jeho nasledovníci utiekli na územie [[Thajsko|Thajska]]. V meste [[Phnom Pénh|Phnom Penh]] bola vtedy založená bábková vláda podporovaná [[Vietnam|Vietnamskou demokratickou republikou]]. Až roku [[1989]] vydala vietnamská vláda rozkaz pre stiahnutie svojej armády.<ref>https://web.science.upjs.sk/novotny/Asia/2021/studentske/cerveni_khmeri.pdf</ref> == Dozvuky == Roku [[2001]] došlo k oficiálnemu schváleniu zákona o trestnom stíhaní politických vodcov Červených Khmérov za ukrutnosti, ktoré boli spáchané v čase pôsobenia ich vládneho režimu.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=TEEPLE|meno=Bliss John|titul=Kronika svetových dejín|vydanie=1|vydavateľ=Ikar, a.s|miesto=Bratislava|rok=2004|isbn=80-551-0870-6|strany=546}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * Svojtka & Co., (2011). ''Veľká obrazová encyklopédia zemepisu''. Bratislava: Modrý chodník, 2011. <nowiki>ISBN 978-80-8107-386-1</nowiki>. * TEEPLE, Bliss John, (2004). ''Kronika svetových dejín''. Bratislava: Ikar, a.s., 2004. <nowiki>ISBN 80-551-0870-6</nowiki>. == Pozri aj == * [[Pol Pot]] * [[Kambodžská genocída]] * [[Kambodžsko-vietnamská vojna]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == * RANGES, Trevor, (2011). ''Velký průvodce: Kambodža''. Brno: Computer Press, a. s., 2011. ISBN 978-80-251-3215-9. [[Kategória:Dejiny Kambodže]] 0xzh0a1ut12yghldj420risbiuswkhq 0 749451 8215658 8215068 2026-05-17T19:05:09Z LoverofBattle12 246706 8215658 wikitext text/x-wiki '''Kambodžská genocída''' bola [[Genocída (právo)|genocída]] organizovaná [[Červení Khméri|Červenými Khmérmi]] v rokoch [[1975]] až [[1979]] na území [[Kambodža|Kambodže]]. Násilné výčiny vládneho režimu na čele s ich tajomníkom [[Pol Pot|Pol Potom]] znamenali v konečnom dôsledku vyvraždenie 1, 5 milióna obyvateľov z populácie 7 miliónov ľudí. Dve tretiny kambodžských obyvateľov skončilo v utečeneckých táboroch v Thajsku. Veľká časť obyvateľstva tak bola uvrhnutá do beztriednej spoločnosti.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=NOŽINA|meno=Miroslav|titul=Dějiny Kambodže|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-7106-897-6|strany=229}}</ref> Keď Červení Khméri začali vyvražďovať takisto [[vietnam]]skú národnostnú menšinu, zasiahla vietnamská armáda a zvrhla ich režim.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Spotify – Web Player | url = https://open.spotify.com/episode/5k88wIuhp3IOfCShjXa1di | vydavateľ = Spotify | dátum prístupu = 2026-04-26 | jazyk = sk}}</ref> [[Súbor:S-21 Skull Map.jpg|náhľad|„Lebková mapa Kambodže“ ako pamiatka genocídy.]] == Cesta k moci červenej tyranie == ''Bližšie informácie v hlavnom článku: [[Kambodžská občianska vojna]]'' Začiatkom apríla roku [[1975]] sa začala generálna ofenzíva severovietnamskej armády s cieľom dobyť mesto [[Hočiminovo Mesto|Saigon]] a následne získať moc nad celým južným územím. Napokon dňa [[2. apríl|2. apríla]] roku [[1975]] opustil proamerický politický prívrženec menom Lon Nol územie [[Vietnamská republika|Južného Vietnamu]] a spolu so svojou rodinou sa vybral na neformálnu návštevu do [[Indonézia|Indonézie]]. Vedelo sa však, že on sám, sa už nikdy viac nevráti. Medzitým sa komunistickému politikovi [[Pol Pot|Pol Potovi]] podarilo v rámci [[Kambodžská občianska vojna|občianskej vojny na území Kambodže]] vykonať záverečný vojenský útok na mesto [[Phnom Pénh]]. Ráno dňa [[17. apríl|17. apríla]] roku [[1975]] zavŕšili ozbrojenci Jednotky hnutia odporu konečný cieľ a to dobytie a obsadenie mesta [[Phnom Pénh]]. V čase desiatej hodiny dopoludnia odlietali z letiska poslední vládni predstavitelia starého pravicového režimu pod velením proamerického politika Lon Nola.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=NOŽINA|meno=Miroslav|titul=Dějiny Kambodže|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-7106-897-6|strany=228}}</ref> Obyvatelia mesta [[Phnom Pénh]] sa teda dočkali pádu politického režimu Lon Nola.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SHORT|meno=Philip|titul=Pol Pot - Dějiny zlého snu|vydanie=1. české|vydavateľ=Nakladatelství BB/art s.r.o|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7341-610-7|strany=318}}</ref> Veľká časť kambodžského obyvateľstva srdečne vítala vládu [[Červení Khméri|Červených Khmérov]]. Kambodžania predovšetkým dúfali, že po rokoch [[Kambodžská občianska vojna|krvavej občianskej vojny]] príde do krajiny konečne mier. Okrem toho uvítali myšlienky skoncovania so sociálnou chudobou. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pol Pot: Krutý diktátor, který nechal ve jménu rovnosti vyvraždit čtvrtinu svého národa | url = https://www.youtube.com/watch?v=Oz2DkgTC3WQ | dátum vydania = 2024-06-18 | dátum prístupu = 2026-05-15 | priezvisko = Životy slavných}}</ref> Nasledovalo však to najtemnejšie obdobie dejín [[Kambodža|Kambodže]].<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=NOŽINA|meno=Miroslav|titul=Dějiny Kambodže|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-7106-897-6|strany=240}}</ref> == Vláda červeného teroru == ''Bližšie informácie v hlavnom článku: [[Červení Khméri]]'' === Až príliš ortodoxné oblečenie === Ženy mali povinnosť si ostrihať vlasy nakrátko. Zároveň museli chodiť oblečené tak, aby boli zahalené až po krk. Navyše sám [[Pol Pot]] vyhlásil zákaz nosenia farebných odevov. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pol Pot: Krutý diktátor, který nechal ve jménu rovnosti vyvraždit čtvrtinu svého národa | url = https://www.youtube.com/watch?v=Oz2DkgTC3WQ | dátum vydania = 2024-06-18 | dátum prístupu = 2026-05-15 | priezvisko = Životy slavných}}</ref> === Inteligencia ako nepriateľ === [[Červení Khméri]] začali navyše silné [[Represia|represie]] voči [[Inteligencia|inteligencii]]. Obyvatelia Kambodže, ktorí mali vzdelanie, skončili buď v táboroch nútených prác alebo boli zastrelení.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pol Pot: Krutý diktátor, který nechal ve jménu rovnosti vyvraždit čtvrtinu svého národa | url = https://www.youtube.com/watch?v=Oz2DkgTC3WQ | dátum vydania = 2024-06-18 | dátum prístupu = 2026-05-15 | priezvisko = Životy slavných}}</ref> Tí ľudia, ktorí nosili [[okuliare]] a mali navyše svetlú pokožku, boli označovaní za [[Kapitalizmus|kapitalistov]]. <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=NOŽINA|meno=Miroslav|titul=Dějiny Kambodže|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-7106-897-6|strany=232}}</ref> [[Trest smrti]] za nosenie [[Okuliare|okuliarov]] bol zavedený z toho dôvodu, že išlo o prejav buržoázneho [[intelektualizmus|intelektualizmu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vláda teroru diktátora Pol Pota sa začala v Kambodži pred polstoročím | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/vlada-teroru-diktatora-pol-pota-sa-za/871691-clanok.html | vydavateľ = TERAZ.sk | dátum vydania = 2025-04-17 | dátum prístupu = 2026-05-03 | jazyk = sk | priezvisko = Teraz.sk}}</ref> [[Súbor:Skulls from the killing fields.jpg|náhľad|Lebky v pamätníku Choeung Ek v meste [[Phnom Pénh|Phnom Penh]].]] === Ničenie medziľudských vzťahov === V khmérskej spoločnosti pripravovali svadobné sobáše rodičia vlastných detí. Manželský sobáš sa ešte pred vládou [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] chápal doslova ako zväzok nielen muža a ženy ale aj ako ich rodín. [[Červení Khméri]] však zakročili proti starým tradíciám dosť drasticky. Keď sa žene a mužovi podarilo na území [[Kambodža|Kambodže]] zosobášiť sa, pár musel následne žiť oddelene od seba. Nepovolený milostný vzťah sa [[Trest smrti|trestal smrťou]]. Za jednu veľkú rodinu sa považoval iba ľud [[Kambodža|Kambodže]]. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vláda teroru diktátora Pol Pota sa začala v Kambodži pred polstoročím | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/vlada-teroru-diktatora-pol-pota-sa-za/871691-clanok.html | vydavateľ = TERAZ.sk | dátum vydania = 2025-04-17 | dátum prístupu = 2026-05-03 | jazyk = sk | priezvisko = Teraz.sk}}</ref> Dospelí ľudia boli nasilu donútení k [[Sobáš|sobášu]]. <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SHORT|meno=Philip|titul=Pol Pot - Dějiny zlého snu|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství BB/art s.r.o.|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7341-610-7|strany=378}}</ref> Zosobášené páry žien a mužov sa mohli stretávať iba v presne vymedzenom čase a to s cieľom splodiť deti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pol Pot: Krutý diktátor, který nechal ve jménu rovnosti vyvraždit čtvrtinu svého národa | url = https://www.youtube.com/watch?v=Oz2DkgTC3WQ | dátum vydania = 2024-06-18 | dátum prístupu = 2026-05-15 | priezvisko = Životy slavných}}</ref> Tie boli často odoberané z rúk vlastných rodičov s cieľom navštíviť politické školenia.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SHORT|meno=Philip|titul=Pol Pot - Dějiny zlého snu|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství BB/art s.r.o|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7341-610-7|strany=378}}</ref> === Z budhizmu napokon ateizmus === Vyznávať akékoľvek [[náboženstvo]] bolo v [[Kambodža|Kambodži]] prísne zakázané. [[Cirkev]] tak bola rozpustená. Staré budhistické chrámy ([[Pagoda|pagody]]) boli zrovnané so zemou. [[Súbor:TuolSlang3.jpg|náhľad|Vyobrazenie obetí v priestoroch Múzeu Tuol Sleng v meste [[Phnom Pénh]].]] === Pohŕdanie národnostnými menšinami === Krédom straníkov [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] bolo „Jedna krajina, jeden národ“. Kruté zaobchádzanie [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] sa prejavilo takisto voči národnostným menšinám. Išlo predovšetkým o Čámov ako moslimských veriacich.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=NOŽINA|meno=Miroslav|titul=Dějiny Kambodže|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-7106-897-6|strany=232}}</ref> [[Červení Khméri]] sa na Čámov pozerali povrchne, keďže ich kráľovstvo Čampa v období [[15. storočie|15. storočia]] bolo pohltené silou [[Vietnam|Vietnamu]]. Osud tejto ríše uvádzala propaganda ako príklad toho, čo by sa stalo, ak by [[Kambodža]] vo svojom budovateľskom úsilí poľavila. Roku [[1975]] sa podarilo [[Červení Khméri|Červeným Khmérom]] úspešne rozptýliť až 150 000 Čámov z východnej časti krajiny smerom do dedín na severe a severozápade.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SHORT|meno=Philip|titul=Pol Pot - Dějiny zlého snu|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství BB/art s.r.o|miesto=Praha|rok=2007|isbn=80-7341-610-7|strany=378; 379}}</ref> === Kultúra a média v deštrukcii === Navyše v niektorých častiach krajiny bolo doslova prísne zakázané buď sa smiať alebo spievať. Malo ísť o kultúrno-politický akt, podľa ktorého sa osvietenie nemohlo dosiahnuť bez utrpenia.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SHORT|meno=Philip|titul=Pol Pot - Dějiny zlého snu|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství BB/art s.r.o.|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7341-610-7|strany=380}}</ref> [[Súbor:TuolSlang2.jpg|náhľad|Pamätná tabuľa ako spomienka na politických väzňov.|227x227bod]] == „Krvavé pole“ a popravy == === Štvorročný poľnohospodársky plán === Obyvatelia miest sa museli stať jednoduchými roľníkmi. Cieľom bolo vypestovať ročne až 3 tony [[Ryža siata|ryže]] na [[hektár]]. Pre bezočivé správanie kompetentných skončilo mnoho ľudí mŕtvych ľudí a to pre vyčerpanie a choroby. Išlo o „vražedné ryžové polia”. Roľníci museli pracovať ručne, teda bez technickej pomoci. Pracovalo sa až 7 dní v týždni po 12 hodinách. Deti vo veku menej než 14 rokov mali na starosti o čosi menej náročné poľnohospodárske práce. [[Ryža siata|Ryža]] sa však ako hlavný vývozný artikel posielala do [[Čína|Číny]] výmenou za zbrane. Ľudia v [[Kambodža|Kambodži]] tak dôsledne umierali krutým hladom.<ref name=":1">https://web.science.upjs.sk/novotny/Asia/2021/studentske/cerveni_khmeri.pdf</ref> === Väzenie pre „nepohodlných“ === Centrom beštiálneho teroru [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] sa stala prísne strážená Väznica S-21, ktorá bola zriadená v priestoroch strednej školy v Tuol Sengu v južnej časti mesta [[Phnom Pénh]]. Roku [[1975]] skončilo vo väzbe iba 200 ľudí ako podozrivých, keďže boli považovaní za nepriateľov štátu. Roku [[1977]] skončilo uväznených až 5 000 ľudí. Rovnaký počet sa prejavil taktiež o rok neskôr. Robotníci z tovární v [[Phnom Pénh|Phnom Pénhu]] o väzení v Tuol Sengu vedeli. Netušili však, čo sa dialo za jeho bránami. Nazývali ho ako „miesto kam sa vchádza a zároveň nevychádza“.<ref name=":0" /> === Hrozivé tresty === Marxistické myšlienky začali napokon po ich praktizovaní prerastať v autogenocídu, teda masovú likvidáciu vlastného etnického obyvateľstva. Navyše [[Pol Pot]] sa zbavoval svojich vlastných ľudí a to presnejšie priateľov a vojakov z armády. Všetci ľudia, ktorých režim uznal za nevhodných alebo nebezpečných, boli poslaní do jedného z najznámejších väzení a to Tuol Sleng. Väzni dostávali elektrické šoky. Takisto sa udialo to, že im vytrhávali zuby.<ref name=":1" /> == Konečná bodka za vládou tyranie == === Menšia snaha pre „zlepšenie pomerov v krajine“ === Roku [[1978]] musel [[Pol Pot]] nerád uznať to, že vláda [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] prestala fungovať. Zistil, že 20 až 30 percent populácie [[Kambodža|Kambodže]] nemalo dostatok potravín. Navyše sa musel prizerať tomu, ako niektorí ľudia v určitých oblastiach dlho hladovali. Vláda tak rozhodla uvoľniť opraty moci pre zmiernenie drastických reforiem. Prestal platiť zákaz nosenia farebného oblečenia. Povolil sa sobáš medzi „novými“ ľuďmi a „starými usadlíkmi“. Nastala tak väčšia tolerancia, nech už bola miestne charakterizovaná akokoľvek. Študenti, ktorí sa vrátili z dlhoročnej cudziny a boli prevychovaní prácou na vidieku, boli zvezení do mesta [[Phnom Pénh]], kde im bolo oznámené to, že môžu pracovať na ministerstvách. V továrňach sa obnovili školenia a inštruktáže, čo práve [[Červení Khméri]] považovali za prežitok [[Buržoázia|buržoázie]]. Išlo však iba o zlomok polepšenia krutých vládcov. Práve tom istom roku rozpútal [[Pol Pot]] najkrvavejšiu čistku od momentu, počas ktorého získal politickú moc v krajine. Viac než 10 000 ľudí skonalo vo väzení pre obvinenia, že uchovávajú „vietnamské myslenie v khmérskom tele“.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SHORT|meno=Philip|titul=Pol Pot - Dějiny zlého snu|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství BB/art s.r.o|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7341-610-7|strany=440; 445}}</ref> === Potýčky na vietnamskom pohraničí === ''Bližšie informácie v hlavnom článku: [[Kambodžsko-Vietnamská vojna|Kambodžsko-vietnamská vojna]]'' Dňa [[18. apríl|18. apríla]] roku [[1978]] zmasakrovali vojenské oddiely [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] obyvateľov mesta Bachuc v južnom [[Vietnam|Vietname]]. Bolo zabitých až 3 000 ľudí. Krvavé výčiny prežili iba dvaja ľudia. Odveta vietnamskej vlády však na seba nenechala dlho čakať. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pol Pot: Krutý diktátor, který nechal ve jménu rovnosti vyvraždit čtvrtinu svého národa | url = https://www.youtube.com/watch?v=Oz2DkgTC3WQ | dátum vydania = 2024-06-18 | dátum prístupu = 2026-05-15 | priezvisko = Životy slavných}}</ref> === Definitívny pád === Dňa [[25. december|25. decembra]] roku [[1978]] sa začala vojenská invázia vietnamskej armády proti vláde [[Červení Khméri|Červených Khmérov]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SHORT|meno=Philip|titul=Pol Pot - Dějiny zlého snu|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství BB/art s.r.o|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7341-610-7|strany=440 - 441}}</ref> Moc krvavého režimu [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] napokon padla až po samotnej invázii vietnamskej armády, ktorá oslobodila krajinu spod útlaku až v januári roku [[1979]], keď došlo k vyhláseniu Kambodžskej ľudovej republiky. Po niekoľkých týždňoch, presnejšie dňa [[7. január|7. januára]] roku [[1979]] sa podarilo vietnamským vojakom uchopiť moc v meste [[Phnom Pénh]]. Týmto aktom definitívne skoncovali s vládou teroru.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=RANGES|meno=Trevor|titul=Velký průvodce: Kambodža|vydanie=1|vydavateľ=Computer Press, a. s|miesto=Brno|rok=2011|isbn=978-80-251-3215-9|strany=35}}</ref> [[Červení Khméri]] sa po vojenskom víťazstve vietnamských oddielov napokon stiahli na hranicu [[Kambodža|Kambodže]] a [[Thajsko|Thajska]]. Tam pokračovali v partizánskom boji proti novej vláde. Zaujímavosťou je to, že tí najväčší sympatizanti [[Červení Khméri|Červených Kmérov]] zložili zbrane a kapitulovali až v decembri roku [[1998]], teda osem mesiacov po smrti [[Pol Pot|Pol Pota]] ako ich politického vodcu. V tom čase však už bola [[Kambodža]] opäť kráľovstvom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Krvilačnosť Červených Kmérov | url = https://www.pohrebnictvo.sk/krvilacnost-cervenych-kmerov/ | vydavateľ = pohrebnictvo.sk | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = sk}}</ref> == Ohlas v Československu == Po páde politického režimu [[Pol Pot|Pol Pota]] v [[Kambodža|Kambodži]], vyhlásili československí diplomati jasné odsúdenie násilných činov [[Červení Khméri|Červených Khmérov]]. Presadzovali myšlienku, že sám [[Pol Pot]] „uvrhol [[Kambodža|Kambodžu]] a jej obyvateľov o desať rokov dozadu“. Zároveň vyhlásili to, že rozvrátil celú štruktúru života spoločnosti a zaviedol systém zdokonalenej „čínskej kultúrnej revolúcie“. Počet vyvraždených obyvateľov odhadovali medzi tromi až štyrmi miliónmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pražská studia prince Sihanomiho vztahy s Kambodžou zlepšily, pak přišel Pol Pot a genocida - Novinky | url = https://www.novinky.cz/clanek/historie-prazska-studia-prince-sihanomiho-vztahy-s-kambodzou-zlepsily-pak-prisel-pol-pot-a-genocida-40517877 | vydavateľ = www.novinky.cz | dátum vydania = 2025-04-17 | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = cs}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * RANGES, Trevor, (2011). ''Velký průvodce: Kambodža''. Brno: Computer Press, a. s., 2011. ISBN 978-80-251-3215-9. * SHORT, Philip, (2005). ''Pol Pot - Dějiny zlého snu.'' Praha: Nakladatelství BB/art s.r.o., 2005. ISBN 80-7341-610-7''.'' * TEEPLE, Bliss John, (2004). ''Kronika svetových dejín''. Bratislava: Ikar, a.s., 2004. <nowiki>ISBN 80-551-0870-6</nowiki>. * Svojtka & Co., (2011). ''Veľká obrazová encyklopédia zemepisu''. Bratislava: Modrý chodník, 2011. <nowiki>ISBN 978-80-8107-386-1</nowiki>. == Pozri aj == * [[Pol Pot]] * [[Červení Khméri]] * [[Kambodžská občianska vojna]] * [[Kambodžsko-Vietnamská vojna]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == * NOŽINA, Miroslav, (2007). ''Dějiny Kambodže''. Praha: NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o., 2007. ISBN 978-80-7106-897-6. [[Kategória:Dejiny Kambodže]] [[Kategória:Genocídy]] dd13okqitzmlgchx93z7h7pik9vvtsy 8215686 8215658 2026-05-17T20:33:33Z ~2026-29230-47 294915 vynechávanie veľkého priestoru medzi slovami, opakovane 8215686 wikitext text/x-wiki {{UU|20260517}} '''Kambodžská genocída''' bola [[Genocída (právo)|genocída]] organizovaná [[Červení Khméri|Červenými Khmérmi]] v rokoch [[1975]] až [[1979]] na území [[Kambodža|Kambodže]]. Násilné výčiny vládneho režimu na čele s ich tajomníkom [[Pol Pot|Pol Potom]] znamenali v konečnom dôsledku vyvraždenie 1, 5 milióna obyvateľov z populácie 7 miliónov ľudí. Dve tretiny kambodžských obyvateľov skončilo v utečeneckých táboroch v Thajsku. Veľká časť obyvateľstva tak bola uvrhnutá do beztriednej spoločnosti.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=NOŽINA|meno=Miroslav|titul=Dějiny Kambodže|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-7106-897-6|strany=229}}</ref> Keď Červení Khméri začali vyvražďovať takisto [[vietnam]]skú národnostnú menšinu, zasiahla vietnamská armáda a zvrhla ich režim.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Spotify – Web Player | url = https://open.spotify.com/episode/5k88wIuhp3IOfCShjXa1di | vydavateľ = Spotify | dátum prístupu = 2026-04-26 | jazyk = sk}}</ref> [[Súbor:S-21 Skull Map.jpg|náhľad|„Lebková mapa Kambodže“ ako pamiatka genocídy.]] == Cesta k moci červenej tyranie == ''Bližšie informácie v hlavnom článku: [[Kambodžská občianska vojna]]'' Začiatkom apríla roku [[1975]] sa začala generálna ofenzíva severovietnamskej armády s cieľom dobyť mesto [[Hočiminovo Mesto|Saigon]] a následne získať moc nad celým južným územím. Napokon dňa [[2. apríl|2. apríla]] roku [[1975]] opustil proamerický politický prívrženec menom Lon Nol územie [[Vietnamská republika|Južného Vietnamu]] a spolu so svojou rodinou sa vybral na neformálnu návštevu do [[Indonézia|Indonézie]]. Vedelo sa však, že on sám, sa už nikdy viac nevráti. Medzitým sa komunistickému politikovi [[Pol Pot|Pol Potovi]] podarilo v rámci [[Kambodžská občianska vojna|občianskej vojny na území Kambodže]] vykonať záverečný vojenský útok na mesto [[Phnom Pénh]]. Ráno dňa [[17. apríl|17. apríla]] roku [[1975]] zavŕšili ozbrojenci Jednotky hnutia odporu konečný cieľ a to dobytie a obsadenie mesta [[Phnom Pénh]]. V čase desiatej hodiny dopoludnia odlietali z letiska poslední vládni predstavitelia starého pravicového režimu pod velením proamerického politika Lon Nola.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=NOŽINA|meno=Miroslav|titul=Dějiny Kambodže|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-7106-897-6|strany=228}}</ref> Obyvatelia mesta [[Phnom Pénh]] sa teda dočkali pádu politického režimu Lon Nola.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SHORT|meno=Philip|titul=Pol Pot - Dějiny zlého snu|vydanie=1. české|vydavateľ=Nakladatelství BB/art s.r.o|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7341-610-7|strany=318}}</ref> Veľká časť kambodžského obyvateľstva srdečne vítala vládu [[Červení Khméri|Červených Khmérov]]. Kambodžania predovšetkým dúfali, že po rokoch [[Kambodžská občianska vojna|krvavej občianskej vojny]] príde do krajiny konečne mier. Okrem toho uvítali myšlienky skoncovania so sociálnou chudobou. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pol Pot: Krutý diktátor, který nechal ve jménu rovnosti vyvraždit čtvrtinu svého národa | url = https://www.youtube.com/watch?v=Oz2DkgTC3WQ | dátum vydania = 2024-06-18 | dátum prístupu = 2026-05-15 | priezvisko = Životy slavných}}</ref> Nasledovalo však to najtemnejšie obdobie dejín [[Kambodža|Kambodže]].<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=NOŽINA|meno=Miroslav|titul=Dějiny Kambodže|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-7106-897-6|strany=240}}</ref> == Vláda červeného teroru == ''Bližšie informácie v hlavnom článku: [[Červení Khméri]]'' === Až príliš ortodoxné oblečenie === Ženy mali povinnosť si ostrihať vlasy nakrátko. Zároveň museli chodiť oblečené tak, aby boli zahalené až po krk. Navyše sám [[Pol Pot]] vyhlásil zákaz nosenia farebných odevov. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pol Pot: Krutý diktátor, který nechal ve jménu rovnosti vyvraždit čtvrtinu svého národa | url = https://www.youtube.com/watch?v=Oz2DkgTC3WQ | dátum vydania = 2024-06-18 | dátum prístupu = 2026-05-15 | priezvisko = Životy slavných}}</ref> === Inteligencia ako nepriateľ === [[Červení Khméri]] začali navyše silné [[Represia|represie]] voči [[Inteligencia|inteligencii]]. Obyvatelia Kambodže, ktorí mali vzdelanie, skončili buď v táboroch nútených prác alebo boli zastrelení.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pol Pot: Krutý diktátor, který nechal ve jménu rovnosti vyvraždit čtvrtinu svého národa | url = https://www.youtube.com/watch?v=Oz2DkgTC3WQ | dátum vydania = 2024-06-18 | dátum prístupu = 2026-05-15 | priezvisko = Životy slavných}}</ref> Tí ľudia, ktorí nosili [[okuliare]] a mali navyše svetlú pokožku, boli označovaní za [[Kapitalizmus|kapitalistov]]. <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=NOŽINA|meno=Miroslav|titul=Dějiny Kambodže|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-7106-897-6|strany=232}}</ref> [[Trest smrti]] za nosenie [[Okuliare|okuliarov]] bol zavedený z toho dôvodu, že išlo o prejav buržoázneho [[intelektualizmus|intelektualizmu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vláda teroru diktátora Pol Pota sa začala v Kambodži pred polstoročím | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/vlada-teroru-diktatora-pol-pota-sa-za/871691-clanok.html | vydavateľ = TERAZ.sk | dátum vydania = 2025-04-17 | dátum prístupu = 2026-05-03 | jazyk = sk | priezvisko = Teraz.sk}}</ref> [[Súbor:Skulls from the killing fields.jpg|náhľad|Lebky v pamätníku Choeung Ek v meste [[Phnom Pénh|Phnom Penh]].]] === Ničenie medziľudských vzťahov === V khmérskej spoločnosti pripravovali svadobné sobáše rodičia vlastných detí. Manželský sobáš sa ešte pred vládou [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] chápal doslova ako zväzok nielen muža a ženy ale aj ako ich rodín. [[Červení Khméri]] však zakročili proti starým tradíciám dosť drasticky. Keď sa žene a mužovi podarilo na území [[Kambodža|Kambodže]] zosobášiť sa, pár musel následne žiť oddelene od seba. Nepovolený milostný vzťah sa [[Trest smrti|trestal smrťou]]. Za jednu veľkú rodinu sa považoval iba ľud [[Kambodža|Kambodže]]. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vláda teroru diktátora Pol Pota sa začala v Kambodži pred polstoročím | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/vlada-teroru-diktatora-pol-pota-sa-za/871691-clanok.html | vydavateľ = TERAZ.sk | dátum vydania = 2025-04-17 | dátum prístupu = 2026-05-03 | jazyk = sk | priezvisko = Teraz.sk}}</ref> Dospelí ľudia boli nasilu donútení k [[Sobáš|sobášu]]. <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SHORT|meno=Philip|titul=Pol Pot - Dějiny zlého snu|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství BB/art s.r.o.|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7341-610-7|strany=378}}</ref> Zosobášené páry žien a mužov sa mohli stretávať iba v presne vymedzenom čase a to s cieľom splodiť deti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pol Pot: Krutý diktátor, který nechal ve jménu rovnosti vyvraždit čtvrtinu svého národa | url = https://www.youtube.com/watch?v=Oz2DkgTC3WQ | dátum vydania = 2024-06-18 | dátum prístupu = 2026-05-15 | priezvisko = Životy slavných}}</ref> Tie boli často odoberané z rúk vlastných rodičov s cieľom navštíviť politické školenia.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SHORT|meno=Philip|titul=Pol Pot - Dějiny zlého snu|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství BB/art s.r.o|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7341-610-7|strany=378}}</ref> === Z budhizmu napokon ateizmus === Vyznávať akékoľvek [[náboženstvo]] bolo v [[Kambodža|Kambodži]] prísne zakázané. [[Cirkev]] tak bola rozpustená. Staré budhistické chrámy ([[Pagoda|pagody]]) boli zrovnané so zemou. [[Súbor:TuolSlang3.jpg|náhľad|Vyobrazenie obetí v priestoroch Múzeu Tuol Sleng v meste [[Phnom Pénh]].]] === Pohŕdanie národnostnými menšinami === Krédom straníkov [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] bolo „Jedna krajina, jeden národ“. Kruté zaobchádzanie [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] sa prejavilo takisto voči národnostným menšinám. Išlo predovšetkým o Čámov ako moslimských veriacich.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=NOŽINA|meno=Miroslav|titul=Dějiny Kambodže|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-7106-897-6|strany=232}}</ref> [[Červení Khméri]] sa na Čámov pozerali povrchne, keďže ich kráľovstvo Čampa v období [[15. storočie|15. storočia]] bolo pohltené silou [[Vietnam|Vietnamu]]. Osud tejto ríše uvádzala propaganda ako príklad toho, čo by sa stalo, ak by [[Kambodža]] vo svojom budovateľskom úsilí poľavila. Roku [[1975]] sa podarilo [[Červení Khméri|Červeným Khmérom]] úspešne rozptýliť až 150 000 Čámov z východnej časti krajiny smerom do dedín na severe a severozápade.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SHORT|meno=Philip|titul=Pol Pot - Dějiny zlého snu|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství BB/art s.r.o|miesto=Praha|rok=2007|isbn=80-7341-610-7|strany=378; 379}}</ref> === Kultúra a média v deštrukcii === Navyše v niektorých častiach krajiny bolo doslova prísne zakázané buď sa smiať alebo spievať. Malo ísť o kultúrno-politický akt, podľa ktorého sa osvietenie nemohlo dosiahnuť bez utrpenia.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SHORT|meno=Philip|titul=Pol Pot - Dějiny zlého snu|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství BB/art s.r.o.|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7341-610-7|strany=380}}</ref> [[Súbor:TuolSlang2.jpg|náhľad|Pamätná tabuľa ako spomienka na politických väzňov.|227x227bod]] == „Krvavé pole“ a popravy == === Štvorročný poľnohospodársky plán === Obyvatelia miest sa museli stať jednoduchými roľníkmi. Cieľom bolo vypestovať ročne až 3 tony [[Ryža siata|ryže]] na [[hektár]]. Pre bezočivé správanie kompetentných skončilo mnoho ľudí mŕtvych ľudí a to pre vyčerpanie a choroby. Išlo o „vražedné ryžové polia”. Roľníci museli pracovať ručne, teda bez technickej pomoci. Pracovalo sa až 7 dní v týždni po 12 hodinách. Deti vo veku menej než 14 rokov mali na starosti o čosi menej náročné poľnohospodárske práce. [[Ryža siata|Ryža]] sa však ako hlavný vývozný artikel posielala do [[Čína|Číny]] výmenou za zbrane. Ľudia v [[Kambodža|Kambodži]] tak dôsledne umierali krutým hladom.<ref name=":1">https://web.science.upjs.sk/novotny/Asia/2021/studentske/cerveni_khmeri.pdf</ref> === Väzenie pre „nepohodlných“ === Centrom beštiálneho teroru [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] sa stala prísne strážená Väznica S-21, ktorá bola zriadená v priestoroch strednej školy v Tuol Sengu v južnej časti mesta [[Phnom Pénh]]. Roku [[1975]] skončilo vo väzbe iba 200 ľudí ako podozrivých, keďže boli považovaní za nepriateľov štátu. Roku [[1977]] skončilo uväznených až 5 000 ľudí. Rovnaký počet sa prejavil taktiež o rok neskôr. Robotníci z tovární v [[Phnom Pénh|Phnom Pénhu]] o väzení v Tuol Sengu vedeli. Netušili však, čo sa dialo za jeho bránami. Nazývali ho ako „miesto kam sa vchádza a zároveň nevychádza“.<ref name=":0" /> === Hrozivé tresty === Marxistické myšlienky začali napokon po ich praktizovaní prerastať v autogenocídu, teda masovú likvidáciu vlastného etnického obyvateľstva. Navyše [[Pol Pot]] sa zbavoval svojich vlastných ľudí a to presnejšie priateľov a vojakov z armády. Všetci ľudia, ktorých režim uznal za nevhodných alebo nebezpečných, boli poslaní do jedného z najznámejších väzení a to Tuol Sleng. Väzni dostávali elektrické šoky. Takisto sa udialo to, že im vytrhávali zuby.<ref name=":1" /> == Konečná bodka za vládou tyranie == === Menšia snaha pre „zlepšenie pomerov v krajine“ === Roku [[1978]] musel [[Pol Pot]] nerád uznať to, že vláda [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] prestala fungovať. Zistil, že 20 až 30 percent populácie [[Kambodža|Kambodže]] nemalo dostatok potravín. Navyše sa musel prizerať tomu, ako niektorí ľudia v určitých oblastiach dlho hladovali. Vláda tak rozhodla uvoľniť opraty moci pre zmiernenie drastických reforiem. Prestal platiť zákaz nosenia farebného oblečenia. Povolil sa sobáš medzi „novými“ ľuďmi a „starými usadlíkmi“. Nastala tak väčšia tolerancia, nech už bola miestne charakterizovaná akokoľvek. Študenti, ktorí sa vrátili z dlhoročnej cudziny a boli prevychovaní prácou na vidieku, boli zvezení do mesta [[Phnom Pénh]], kde im bolo oznámené to, že môžu pracovať na ministerstvách. V továrňach sa obnovili školenia a inštruktáže, čo práve [[Červení Khméri]] považovali za prežitok [[Buržoázia|buržoázie]]. Išlo však iba o zlomok polepšenia krutých vládcov. Práve tom istom roku rozpútal [[Pol Pot]] najkrvavejšiu čistku od momentu, počas ktorého získal politickú moc v krajine. Viac než 10 000 ľudí skonalo vo väzení pre obvinenia, že uchovávajú „vietnamské myslenie v khmérskom tele“.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SHORT|meno=Philip|titul=Pol Pot - Dějiny zlého snu|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství BB/art s.r.o|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7341-610-7|strany=440; 445}}</ref> === Potýčky na vietnamskom pohraničí === ''Bližšie informácie v hlavnom článku: [[Kambodžsko-Vietnamská vojna|Kambodžsko-vietnamská vojna]]'' Dňa [[18. apríl|18. apríla]] roku [[1978]] zmasakrovali vojenské oddiely [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] obyvateľov mesta Bachuc v južnom [[Vietnam|Vietname]]. Bolo zabitých až 3 000 ľudí. Krvavé výčiny prežili iba dvaja ľudia. Odveta vietnamskej vlády však na seba nenechala dlho čakať. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pol Pot: Krutý diktátor, který nechal ve jménu rovnosti vyvraždit čtvrtinu svého národa | url = https://www.youtube.com/watch?v=Oz2DkgTC3WQ | dátum vydania = 2024-06-18 | dátum prístupu = 2026-05-15 | priezvisko = Životy slavných}}</ref> === Definitívny pád === Dňa [[25. december|25. decembra]] roku [[1978]] sa začala vojenská invázia vietnamskej armády proti vláde [[Červení Khméri|Červených Khmérov]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SHORT|meno=Philip|titul=Pol Pot - Dějiny zlého snu|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství BB/art s.r.o|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7341-610-7|strany=440 - 441}}</ref> Moc krvavého režimu [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] napokon padla až po samotnej invázii vietnamskej armády, ktorá oslobodila krajinu spod útlaku až v januári roku [[1979]], keď došlo k vyhláseniu Kambodžskej ľudovej republiky. Po niekoľkých týždňoch, presnejšie dňa [[7. január|7. januára]] roku [[1979]] sa podarilo vietnamským vojakom uchopiť moc v meste [[Phnom Pénh]]. Týmto aktom definitívne skoncovali s vládou teroru.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=RANGES|meno=Trevor|titul=Velký průvodce: Kambodža|vydanie=1|vydavateľ=Computer Press, a. s|miesto=Brno|rok=2011|isbn=978-80-251-3215-9|strany=35}}</ref> [[Červení Khméri]] sa po vojenskom víťazstve vietnamských oddielov napokon stiahli na hranicu [[Kambodža|Kambodže]] a [[Thajsko|Thajska]]. Tam pokračovali v partizánskom boji proti novej vláde. Zaujímavosťou je to, že tí najväčší sympatizanti [[Červení Khméri|Červených Kmérov]] zložili zbrane a kapitulovali až v decembri roku [[1998]], teda osem mesiacov po smrti [[Pol Pot|Pol Pota]] ako ich politického vodcu. V tom čase však už bola [[Kambodža]] opäť kráľovstvom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Krvilačnosť Červených Kmérov | url = https://www.pohrebnictvo.sk/krvilacnost-cervenych-kmerov/ | vydavateľ = pohrebnictvo.sk | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = sk}}</ref> == Ohlas v Československu == Po páde politického režimu [[Pol Pot|Pol Pota]] v [[Kambodža|Kambodži]], vyhlásili československí diplomati jasné odsúdenie násilných činov [[Červení Khméri|Červených Khmérov]]. Presadzovali myšlienku, že sám [[Pol Pot]] „uvrhol [[Kambodža|Kambodžu]] a jej obyvateľov o desať rokov dozadu“. Zároveň vyhlásili to, že rozvrátil celú štruktúru života spoločnosti a zaviedol systém zdokonalenej „čínskej kultúrnej revolúcie“. Počet vyvraždených obyvateľov odhadovali medzi tromi až štyrmi miliónmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pražská studia prince Sihanomiho vztahy s Kambodžou zlepšily, pak přišel Pol Pot a genocida - Novinky | url = https://www.novinky.cz/clanek/historie-prazska-studia-prince-sihanomiho-vztahy-s-kambodzou-zlepsily-pak-prisel-pol-pot-a-genocida-40517877 | vydavateľ = www.novinky.cz | dátum vydania = 2025-04-17 | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = cs}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * RANGES, Trevor, (2011). ''Velký průvodce: Kambodža''. Brno: Computer Press, a. s., 2011. ISBN 978-80-251-3215-9. * SHORT, Philip, (2005). ''Pol Pot - Dějiny zlého snu.'' Praha: Nakladatelství BB/art s.r.o., 2005. ISBN 80-7341-610-7''.'' * TEEPLE, Bliss John, (2004). ''Kronika svetových dejín''. Bratislava: Ikar, a.s., 2004. <nowiki>ISBN 80-551-0870-6</nowiki>. * Svojtka & Co., (2011). ''Veľká obrazová encyklopédia zemepisu''. Bratislava: Modrý chodník, 2011. <nowiki>ISBN 978-80-8107-386-1</nowiki>. == Pozri aj == * [[Pol Pot]] * [[Červení Khméri]] * [[Kambodžská občianska vojna]] * [[Kambodžsko-Vietnamská vojna]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == * NOŽINA, Miroslav, (2007). ''Dějiny Kambodže''. Praha: NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o., 2007. ISBN 978-80-7106-897-6. [[Kategória:Dejiny Kambodže]] [[Kategória:Genocídy]] 3whabf6i92ft9x8isquebx1zvn81j8o 8215700 8215686 2026-05-17T20:57:15Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ vrátenie šablóny 8215700 wikitext text/x-wiki {{Pracuje sa}} '''Kambodžská genocída''' bola [[Genocída (právo)|genocída]] organizovaná [[Červení Khméri|Červenými Khmérmi]] v rokoch [[1975]] až [[1979]] na území [[Kambodža|Kambodže]]. Násilné výčiny vládneho režimu na čele s ich tajomníkom [[Pol Pot|Pol Potom]] znamenali v konečnom dôsledku vyvraždenie 1, 5 milióna obyvateľov z populácie 7 miliónov ľudí. Dve tretiny kambodžských obyvateľov skončilo v utečeneckých táboroch v Thajsku. Veľká časť obyvateľstva tak bola uvrhnutá do beztriednej spoločnosti.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=NOŽINA|meno=Miroslav|titul=Dějiny Kambodže|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-7106-897-6|strany=229}}</ref> Keď Červení Khméri začali vyvražďovať takisto [[vietnam]]skú národnostnú menšinu, zasiahla vietnamská armáda a zvrhla ich režim.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Spotify – Web Player | url = https://open.spotify.com/episode/5k88wIuhp3IOfCShjXa1di | vydavateľ = Spotify | dátum prístupu = 2026-04-26 | jazyk = sk}}</ref> [[Súbor:S-21 Skull Map.jpg|náhľad|„Lebková mapa Kambodže“ ako pamiatka genocídy.]] == Cesta k moci červenej tyranie == ''Bližšie informácie v hlavnom článku: [[Kambodžská občianska vojna]]'' Začiatkom apríla roku [[1975]] sa začala generálna ofenzíva severovietnamskej armády s cieľom dobyť mesto [[Hočiminovo Mesto|Saigon]] a následne získať moc nad celým južným územím. Napokon dňa [[2. apríl|2. apríla]] roku [[1975]] opustil proamerický politický prívrženec menom Lon Nol územie [[Vietnamská republika|Južného Vietnamu]] a spolu so svojou rodinou sa vybral na neformálnu návštevu do [[Indonézia|Indonézie]]. Vedelo sa však, že on sám, sa už nikdy viac nevráti. Medzitým sa komunistickému politikovi [[Pol Pot|Pol Potovi]] podarilo v rámci [[Kambodžská občianska vojna|občianskej vojny na území Kambodže]] vykonať záverečný vojenský útok na mesto [[Phnom Pénh]]. Ráno dňa [[17. apríl|17. apríla]] roku [[1975]] zavŕšili ozbrojenci Jednotky hnutia odporu konečný cieľ a to dobytie a obsadenie mesta [[Phnom Pénh]]. V čase desiatej hodiny dopoludnia odlietali z letiska poslední vládni predstavitelia starého pravicového režimu pod velením proamerického politika Lon Nola.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=NOŽINA|meno=Miroslav|titul=Dějiny Kambodže|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-7106-897-6|strany=228}}</ref> Obyvatelia mesta [[Phnom Pénh]] sa teda dočkali pádu politického režimu Lon Nola.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SHORT|meno=Philip|titul=Pol Pot - Dějiny zlého snu|vydanie=1. české|vydavateľ=Nakladatelství BB/art s.r.o|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7341-610-7|strany=318}}</ref> Veľká časť kambodžského obyvateľstva srdečne vítala vládu [[Červení Khméri|Červených Khmérov]]. Kambodžania predovšetkým dúfali, že po rokoch [[Kambodžská občianska vojna|krvavej občianskej vojny]] príde do krajiny konečne mier. Okrem toho uvítali myšlienky skoncovania so sociálnou chudobou. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pol Pot: Krutý diktátor, který nechal ve jménu rovnosti vyvraždit čtvrtinu svého národa | url = https://www.youtube.com/watch?v=Oz2DkgTC3WQ | dátum vydania = 2024-06-18 | dátum prístupu = 2026-05-15 | priezvisko = Životy slavných}}</ref> Nasledovalo však to najtemnejšie obdobie dejín [[Kambodža|Kambodže]].<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=NOŽINA|meno=Miroslav|titul=Dějiny Kambodže|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-7106-897-6|strany=240}}</ref> == Vláda červeného teroru == ''Bližšie informácie v hlavnom článku: [[Červení Khméri]]'' === Až príliš ortodoxné oblečenie === Ženy mali povinnosť si ostrihať vlasy nakrátko. Zároveň museli chodiť oblečené tak, aby boli zahalené až po krk. Navyše sám [[Pol Pot]] vyhlásil zákaz nosenia farebných odevov. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pol Pot: Krutý diktátor, který nechal ve jménu rovnosti vyvraždit čtvrtinu svého národa | url = https://www.youtube.com/watch?v=Oz2DkgTC3WQ | dátum vydania = 2024-06-18 | dátum prístupu = 2026-05-15 | priezvisko = Životy slavných}}</ref> === Inteligencia ako nepriateľ === [[Červení Khméri]] začali navyše silné [[Represia|represie]] voči [[Inteligencia|inteligencii]]. Obyvatelia Kambodže, ktorí mali vzdelanie, skončili buď v táboroch nútených prác alebo boli zastrelení.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pol Pot: Krutý diktátor, který nechal ve jménu rovnosti vyvraždit čtvrtinu svého národa | url = https://www.youtube.com/watch?v=Oz2DkgTC3WQ | dátum vydania = 2024-06-18 | dátum prístupu = 2026-05-15 | priezvisko = Životy slavných}}</ref> Tí ľudia, ktorí nosili [[okuliare]] a mali navyše svetlú pokožku, boli označovaní za [[Kapitalizmus|kapitalistov]]. <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=NOŽINA|meno=Miroslav|titul=Dějiny Kambodže|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-7106-897-6|strany=232}}</ref> [[Trest smrti]] za nosenie [[Okuliare|okuliarov]] bol zavedený z toho dôvodu, že išlo o prejav buržoázneho [[intelektualizmus|intelektualizmu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vláda teroru diktátora Pol Pota sa začala v Kambodži pred polstoročím | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/vlada-teroru-diktatora-pol-pota-sa-za/871691-clanok.html | vydavateľ = TERAZ.sk | dátum vydania = 2025-04-17 | dátum prístupu = 2026-05-03 | jazyk = sk | priezvisko = Teraz.sk}}</ref> [[Súbor:Skulls from the killing fields.jpg|náhľad|Lebky v pamätníku Choeung Ek v meste [[Phnom Pénh|Phnom Penh]].]] === Ničenie medziľudských vzťahov === V khmérskej spoločnosti pripravovali svadobné sobáše rodičia vlastných detí. Manželský sobáš sa ešte pred vládou [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] chápal doslova ako zväzok nielen muža a ženy ale aj ako ich rodín. [[Červení Khméri]] však zakročili proti starým tradíciám dosť drasticky. Keď sa žene a mužovi podarilo na území [[Kambodža|Kambodže]] zosobášiť sa, pár musel následne žiť oddelene od seba. Nepovolený milostný vzťah sa [[Trest smrti|trestal smrťou]]. Za jednu veľkú rodinu sa považoval iba ľud [[Kambodža|Kambodže]]. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vláda teroru diktátora Pol Pota sa začala v Kambodži pred polstoročím | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/vlada-teroru-diktatora-pol-pota-sa-za/871691-clanok.html | vydavateľ = TERAZ.sk | dátum vydania = 2025-04-17 | dátum prístupu = 2026-05-03 | jazyk = sk | priezvisko = Teraz.sk}}</ref> Dospelí ľudia boli nasilu donútení k [[Sobáš|sobášu]]. <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SHORT|meno=Philip|titul=Pol Pot - Dějiny zlého snu|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství BB/art s.r.o.|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7341-610-7|strany=378}}</ref> Zosobášené páry žien a mužov sa mohli stretávať iba v presne vymedzenom čase a to s cieľom splodiť deti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pol Pot: Krutý diktátor, který nechal ve jménu rovnosti vyvraždit čtvrtinu svého národa | url = https://www.youtube.com/watch?v=Oz2DkgTC3WQ | dátum vydania = 2024-06-18 | dátum prístupu = 2026-05-15 | priezvisko = Životy slavných}}</ref> Tie boli často odoberané z rúk vlastných rodičov s cieľom navštíviť politické školenia.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SHORT|meno=Philip|titul=Pol Pot - Dějiny zlého snu|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství BB/art s.r.o|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7341-610-7|strany=378}}</ref> === Z budhizmu napokon ateizmus === Vyznávať akékoľvek [[náboženstvo]] bolo v [[Kambodža|Kambodži]] prísne zakázané. [[Cirkev]] tak bola rozpustená. Staré budhistické chrámy ([[Pagoda|pagody]]) boli zrovnané so zemou. [[Súbor:TuolSlang3.jpg|náhľad|Vyobrazenie obetí v priestoroch Múzeu Tuol Sleng v meste [[Phnom Pénh]].]] === Pohŕdanie národnostnými menšinami === Krédom straníkov [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] bolo „Jedna krajina, jeden národ“. Kruté zaobchádzanie [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] sa prejavilo takisto voči národnostným menšinám. Išlo predovšetkým o Čámov ako moslimských veriacich.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=NOŽINA|meno=Miroslav|titul=Dějiny Kambodže|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-7106-897-6|strany=232}}</ref> [[Červení Khméri]] sa na Čámov pozerali povrchne, keďže ich kráľovstvo Čampa v období [[15. storočie|15. storočia]] bolo pohltené silou [[Vietnam|Vietnamu]]. Osud tejto ríše uvádzala propaganda ako príklad toho, čo by sa stalo, ak by [[Kambodža]] vo svojom budovateľskom úsilí poľavila. Roku [[1975]] sa podarilo [[Červení Khméri|Červeným Khmérom]] úspešne rozptýliť až 150 000 Čámov z východnej časti krajiny smerom do dedín na severe a severozápade.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SHORT|meno=Philip|titul=Pol Pot - Dějiny zlého snu|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství BB/art s.r.o|miesto=Praha|rok=2007|isbn=80-7341-610-7|strany=378; 379}}</ref> === Kultúra a média v deštrukcii === Navyše v niektorých častiach krajiny bolo doslova prísne zakázané buď sa smiať alebo spievať. Malo ísť o kultúrno-politický akt, podľa ktorého sa osvietenie nemohlo dosiahnuť bez utrpenia.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SHORT|meno=Philip|titul=Pol Pot - Dějiny zlého snu|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství BB/art s.r.o.|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7341-610-7|strany=380}}</ref> [[Súbor:TuolSlang2.jpg|náhľad|Pamätná tabuľa ako spomienka na politických väzňov.|227x227bod]] == „Krvavé pole“ a popravy == === Štvorročný poľnohospodársky plán === Obyvatelia miest sa museli stať jednoduchými roľníkmi. Cieľom bolo vypestovať ročne až 3 tony [[Ryža siata|ryže]] na [[hektár]]. Pre bezočivé správanie kompetentných skončilo mnoho ľudí mŕtvych ľudí a to pre vyčerpanie a choroby. Išlo o „vražedné ryžové polia”. Roľníci museli pracovať ručne, teda bez technickej pomoci. Pracovalo sa až 7 dní v týždni po 12 hodinách. Deti vo veku menej než 14 rokov mali na starosti o čosi menej náročné poľnohospodárske práce. [[Ryža siata|Ryža]] sa však ako hlavný vývozný artikel posielala do [[Čína|Číny]] výmenou za zbrane. Ľudia v [[Kambodža|Kambodži]] tak dôsledne umierali krutým hladom.<ref name=":1">https://web.science.upjs.sk/novotny/Asia/2021/studentske/cerveni_khmeri.pdf</ref> === Väzenie pre „nepohodlných“ === Centrom beštiálneho teroru [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] sa stala prísne strážená Väznica S-21, ktorá bola zriadená v priestoroch strednej školy v Tuol Sengu v južnej časti mesta [[Phnom Pénh]]. Roku [[1975]] skončilo vo väzbe iba 200 ľudí ako podozrivých, keďže boli považovaní za nepriateľov štátu. Roku [[1977]] skončilo uväznených až 5 000 ľudí. Rovnaký počet sa prejavil taktiež o rok neskôr. Robotníci z tovární v [[Phnom Pénh|Phnom Pénhu]] o väzení v Tuol Sengu vedeli. Netušili však, čo sa dialo za jeho bránami. Nazývali ho ako „miesto kam sa vchádza a zároveň nevychádza“.<ref name=":0" /> === Hrozivé tresty === Marxistické myšlienky začali napokon po ich praktizovaní prerastať v autogenocídu, teda masovú likvidáciu vlastného etnického obyvateľstva. Navyše [[Pol Pot]] sa zbavoval svojich vlastných ľudí a to presnejšie priateľov a vojakov z armády. Všetci ľudia, ktorých režim uznal za nevhodných alebo nebezpečných, boli poslaní do jedného z najznámejších väzení a to Tuol Sleng. Väzni dostávali elektrické šoky. Takisto sa udialo to, že im vytrhávali zuby.<ref name=":1" /> == Konečná bodka za vládou tyranie == === Menšia snaha pre „zlepšenie pomerov v krajine“ === Roku [[1978]] musel [[Pol Pot]] nerád uznať to, že vláda [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] prestala fungovať. Zistil, že 20 až 30 percent populácie [[Kambodža|Kambodže]] nemalo dostatok potravín. Navyše sa musel prizerať tomu, ako niektorí ľudia v určitých oblastiach dlho hladovali. Vláda tak rozhodla uvoľniť opraty moci pre zmiernenie drastických reforiem. Prestal platiť zákaz nosenia farebného oblečenia. Povolil sa sobáš medzi „novými“ ľuďmi a „starými usadlíkmi“. Nastala tak väčšia tolerancia, nech už bola miestne charakterizovaná akokoľvek. Študenti, ktorí sa vrátili z dlhoročnej cudziny a boli prevychovaní prácou na vidieku, boli zvezení do mesta [[Phnom Pénh]], kde im bolo oznámené to, že môžu pracovať na ministerstvách. V továrňach sa obnovili školenia a inštruktáže, čo práve [[Červení Khméri]] považovali za prežitok [[Buržoázia|buržoázie]]. Išlo však iba o zlomok polepšenia krutých vládcov. Práve tom istom roku rozpútal [[Pol Pot]] najkrvavejšiu čistku od momentu, počas ktorého získal politickú moc v krajine. Viac než 10 000 ľudí skonalo vo väzení pre obvinenia, že uchovávajú „vietnamské myslenie v khmérskom tele“.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SHORT|meno=Philip|titul=Pol Pot - Dějiny zlého snu|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství BB/art s.r.o|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7341-610-7|strany=440; 445}}</ref> === Potýčky na vietnamskom pohraničí === ''Bližšie informácie v hlavnom článku: [[Kambodžsko-Vietnamská vojna|Kambodžsko-vietnamská vojna]]'' Dňa [[18. apríl|18. apríla]] roku [[1978]] zmasakrovali vojenské oddiely [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] obyvateľov mesta Bachuc v južnom [[Vietnam|Vietname]]. Bolo zabitých až 3 000 ľudí. Krvavé výčiny prežili iba dvaja ľudia. Odveta vietnamskej vlády však na seba nenechala dlho čakať. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pol Pot: Krutý diktátor, který nechal ve jménu rovnosti vyvraždit čtvrtinu svého národa | url = https://www.youtube.com/watch?v=Oz2DkgTC3WQ | dátum vydania = 2024-06-18 | dátum prístupu = 2026-05-15 | priezvisko = Životy slavných}}</ref> === Definitívny pád === Dňa [[25. december|25. decembra]] roku [[1978]] sa začala vojenská invázia vietnamskej armády proti vláde [[Červení Khméri|Červených Khmérov]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SHORT|meno=Philip|titul=Pol Pot - Dějiny zlého snu|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství BB/art s.r.o|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7341-610-7|strany=440 - 441}}</ref> Moc krvavého režimu [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] napokon padla až po samotnej invázii vietnamskej armády, ktorá oslobodila krajinu spod útlaku až v januári roku [[1979]], keď došlo k vyhláseniu Kambodžskej ľudovej republiky. Po niekoľkých týždňoch, presnejšie dňa [[7. január|7. januára]] roku [[1979]] sa podarilo vietnamským vojakom uchopiť moc v meste [[Phnom Pénh]]. Týmto aktom definitívne skoncovali s vládou teroru.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=RANGES|meno=Trevor|titul=Velký průvodce: Kambodža|vydanie=1|vydavateľ=Computer Press, a. s|miesto=Brno|rok=2011|isbn=978-80-251-3215-9|strany=35}}</ref> [[Červení Khméri]] sa po vojenskom víťazstve vietnamských oddielov napokon stiahli na hranicu [[Kambodža|Kambodže]] a [[Thajsko|Thajska]]. Tam pokračovali v partizánskom boji proti novej vláde. Zaujímavosťou je to, že tí najväčší sympatizanti [[Červení Khméri|Červených Kmérov]] zložili zbrane a kapitulovali až v decembri roku [[1998]], teda osem mesiacov po smrti [[Pol Pot|Pol Pota]] ako ich politického vodcu. V tom čase však už bola [[Kambodža]] opäť kráľovstvom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Krvilačnosť Červených Kmérov | url = https://www.pohrebnictvo.sk/krvilacnost-cervenych-kmerov/ | vydavateľ = pohrebnictvo.sk | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = sk}}</ref> == Ohlas v Československu == Po páde politického režimu [[Pol Pot|Pol Pota]] v [[Kambodža|Kambodži]], vyhlásili československí diplomati jasné odsúdenie násilných činov [[Červení Khméri|Červených Khmérov]]. Presadzovali myšlienku, že sám [[Pol Pot]] „uvrhol [[Kambodža|Kambodžu]] a jej obyvateľov o desať rokov dozadu“. Zároveň vyhlásili to, že rozvrátil celú štruktúru života spoločnosti a zaviedol systém zdokonalenej „čínskej kultúrnej revolúcie“. Počet vyvraždených obyvateľov odhadovali medzi tromi až štyrmi miliónmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pražská studia prince Sihanomiho vztahy s Kambodžou zlepšily, pak přišel Pol Pot a genocida - Novinky | url = https://www.novinky.cz/clanek/historie-prazska-studia-prince-sihanomiho-vztahy-s-kambodzou-zlepsily-pak-prisel-pol-pot-a-genocida-40517877 | vydavateľ = www.novinky.cz | dátum vydania = 2025-04-17 | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = cs}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * RANGES, Trevor, (2011). ''Velký průvodce: Kambodža''. Brno: Computer Press, a. s., 2011. ISBN 978-80-251-3215-9. * SHORT, Philip, (2005). ''Pol Pot - Dějiny zlého snu.'' Praha: Nakladatelství BB/art s.r.o., 2005. ISBN 80-7341-610-7''.'' * TEEPLE, Bliss John, (2004). ''Kronika svetových dejín''. Bratislava: Ikar, a.s., 2004. <nowiki>ISBN 80-551-0870-6</nowiki>. * Svojtka & Co., (2011). ''Veľká obrazová encyklopédia zemepisu''. Bratislava: Modrý chodník, 2011. <nowiki>ISBN 978-80-8107-386-1</nowiki>. == Pozri aj == * [[Pol Pot]] * [[Červení Khméri]] * [[Kambodžská občianska vojna]] * [[Kambodžsko-Vietnamská vojna]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == * NOŽINA, Miroslav, (2007). ''Dějiny Kambodže''. Praha: NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o., 2007. ISBN 978-80-7106-897-6. [[Kategória:Dejiny Kambodže]] [[Kategória:Genocídy]] m07w5c2tgmh0oa30aklr9qao1m55a4d 0 749525 8215457 8209814 2026-05-17T13:15:17Z LoverofBattle12 246706 8215457 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt=Kambodžská občianska vojna |súčasť=[[Studená vojna|Studenej vojny]] a [[Vojna vo Vietname|Vojny vo Vietname]] |text k obr=Americký tank M48 Patton nafotený roku [[1970]] počas vstupu do dištriktu Snuol. |obrázok=11ACRCambodia1970 (Colorized).jpg |dátum=[[11. marec]] [[1967]]{{--}}[[17. apríl]] [[1975]] |miesto=[[Kambodža]] |výsledok=vojenské víťazstvo politickej strany Červených khmérov{{break}}vznik Kambodžskej demokratickej republiky{{break}}začiatok genocídy zásluhou Červených khmérov |protivník1=[[Kambodža]]<br/>[[Vietnamská republika]]<br/>[[Spojené štáty americké]]<br/>[[Filipíny]]<br/>[[Taiwan]] |protivník2=[[Červení Khméri]]<br/>[[Viet Minh]]<br />[[Národný front oslobodenia Južného Vietnamu]] |sila1=250 000 kambodžských vojakov |sila2=100 000 (60 000) Červených khmérov }} '''Kambodžská občianska vojna''' bol ozbrojený konflikt v rokoch [[1967]] až [[1975]] a to práve medzi ozbrojencami pravicového generála a prezidenta Lon Nola podporovaného [[Spojené štáty|Spojenými štátmi americkými]] na jednej strane a [[Červení Khméri|Červenými Khmérmi]] ako [[Komunistická strana|komunistami]] a ich spojencami z hnutia [[Viet Minh]] na strane druhej.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=NOŽINA|meno=Miroslav  |titul=Dějiny Kambodže|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o.|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-7106-897-6|strany=332 - 333}}</ref> == Formovanie radikálnej ľavice == Proti populárnemu a zároveň despotickému kambodžskému kráľovi sa po čase začala formovať ľavicová vojenská opozícia. Roku [[1960]] malá skupina Kambodžanov vedená Saloth Sarom, neskôr známym ako [[Pol Pot|Pol Potom]], založila Komunistickú stranu Kambodže. Jej predstavitelia mali meno [[Červení Khméri]]. Ideologicky boli vedení čínskou politikou [[Mao Ce-tung|Mao Ce-tunga]]. Ich cieľom bolo zaviesť v krajine vládu jednej politickej strany. Zároveň sa rozhodli zrušiť medzi obyvateľmi [[súkromné vlastníctvo]]. Oo roku [[1963]] odišli [[Červení Khméri]] do vidieckych oblastí. Práve tam začali postupne organizovať ozbrojené povstanie. Nepriamo ich podporovala severovietnamská armáda. Na to reagovali americké a juhovietnamské sily prostredníctvom pohraničných útokov.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pražská studia prince Sihanomiho vztahy s Kambodžou zlepšily, pak přišel Pol Pot a genocida - Novinky | url = https://www.novinky.cz/clanek/historie-prazska-studia-prince-sihanomiho-vztahy-s-kambodzou-zlepsily-pak-prisel-pol-pot-a-genocida-40517877 | vydavateľ = www.novinky.cz | dátum vydania = 2025-04-17 | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = cs}}</ref> == Korupcia pravice a vypuknutie vojny == V marci roku [[1967]] vypuklo protivládne povstanie v oblasti Samlaut, ktoré pokračovalo až do apríla. Udialo sa tak pre nízke výkupné ceny [[Ryža (potravina)|ryže]]. K tomu prispela takisto moc skorumpovaných miestnych úradníkov. Napätú politickú situáciu vyhrotila ešte viac záležitosť, ktorou boli požiadavky vlády pre verejnoprospešné práce a vynucovanie „dobrovoľných“ finančných príspevkov pre vládne projekty o vyvlastňovaní pôdy. Tá bola určená pre obyvateľov miest lenže ju dostali armádni dôstojníci pre svoje súkromné statky. Do konca roku [[1967]] prerástli nepokoje proti vláde napokon do občianskej vojny. Obyvatelia dedín, ktorí prežili ozbrojené potláčanie, začali napokon spolupracovať s komunistami. Išlo o [[Červení Khméri|Červených Khmérov]]. == Prológ vojny == Dňa [[18. január]]a roku [[1968]] sa začal útok vzbúrencov na základňu vládnych síl v Baydamrane, približne osemnásť kilometrov od mesta [[Battambang]]. Táto udalosť bola neskôr vnímaná ako začiatok komunistickej revolúcie. Plány povstalcov však boli vyzradené a vládne sily povstalcov zatlačili späť. Napriek tomu sa komunistom však podarilo ukoristiť množstvo zbraní. Na pôde vojenského tábora K-1 sa začal výcvik revolučných gárd, ktoré po čase tvorili základ armády [[Červení Khméri|Červených Khmérov]]. Dňa [[1. september|1. septembra]] roku [[1969]] došlo k vyvrcholeniu napätia, keď kambodžský kráľ Sihanuk nariadil definitívne rozpustenie Spoločnosti khmérsko-čínskeho priateľstva. Urobil tak z dôvodu, že tento zväz pôsobil ako piata kolóna komunistov, ktorá spôsobila rozvrat jeho vlády.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=NOŽINA|meno=Miroslav|titul=Dějiny Kambodže|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-7106-897-6|strany=218 - 219}}</ref> == Proamerický Lon Non na scéne == V marci roku [[1969]] americký prezident menom [[Richard Nixon]] v snahe narušiť severovietnamské zásobovacie línie nariadil rozsiahle bombardovanie východnej územia [[Kambodža|Kambodže]]. Kambodžský kráľ menom Sihanuk síce prerušil diplomatické vzťahy s [[Spojené štáty|USA]] lenže v marci roku [[1970]] ho napokon zosadil proamericky orientovaný vojenský generál menom Lon Nol. Kráľ Sihanuk po tomto akte založil v prostredí vnúteného exilu Jednotný národný front Kambodže ako vojenský odboj proti pravicovej vojenskej diktatúre.<ref name=":0" /> == Lon Non ako prezident == [[Súbor:Flag of the Khmer Republic.svg|náhľad|Vlajka Khmérskej republiky ([[1970]] až [[1975]]).|273x273bod]] V noci dňa [[17. marec|17. marca]] roku [[1970]] navštívil člen kráľovskej rodiny menom Sirik Matak v sprievode troch vojenských dôstojníkov Lon Nola a s pištoľou v ruke ho donútil podpísať prehlásenie, ktoré podporovalo odvolanie kambodžského princa Sihanuka v Národnom zhromaždení. Bol to teda prevrat proamerického generála Lon Nola. Dňa [[18. marec|18. marca]] roku [[1970]] rozhodlo Národné zhromaždenie za prítomnosti ozbrojených vojakov o odvolaní princa Sihanuka v pomere 86:3 z funkcie vedenia štátu. Bol obvinený z vlastizrady, porušovania ústavy ale aj [[Korupcia|korupcie]]. Obvinenie sa týkalo takisto porušenia zákona o kambodžskej neutralite. Dňa [[9. október|9. októbra]] roku [[1970]] bola oficiálne schválená nová ústava podľa ktorej padla monarchia a bola vyhlásená Khmérska republika. Hnev z malej činnosti proti komunistom si vylievali Lon Nolovi vojaci na vietnamských civilistoch. Bol vyhlásený „výnimočný stav“ pre Vietnamcov, ktorí skončili v koncentračných táboroch alebo boli vyhostení z krajiny. Počas celého roka bolo podľa nariadenia Lon Nola vyhostených až 250 000 vietnamských obyvateľov.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=NOŽINA|meno=Miroslav |titul=Dějiny Kambodže|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-7106-897-6|strany=222; 333}}</ref> == Americké bombardovanie == V prvej polovici roku [[1973]] vrcholila letecká vojna a nálety [[Spojené štáty|Spojených štátov amerických]] na [[Kambodža|Kambodžu]]. Systematické bombardovanie územia [[Kambodža|Kambodže]] začalo ešte v marci roku [[1969]], pričom vtedy začala operácia MENU. Nálety sa po krátkom čase presunuli z pozícii [[Národný front oslobodenia Južného Vietnamu|Vietkongu]] na podporu proamerického režimu prezidenta Lon Nola v rámci novej leteckej kampane FREEDOM DEAL. Jej hlavným cieľom bolo zastaviť postup [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] a zachrániť tak politickú pozíciu Lon Nola. [[Kambodža]] sa stala jednou z najviac bombardovaných krajín na zemeguli. Dôkazom bola skutočnosť, že v rokoch [[1970]] až [[1973]] sa uskutočnila operácia FREEDOM DEAL, počas ktorej bolo na územie samotnej [[Kambodža|Kambodže]] zhodených viac než 500 000 ton zápalných bômb. Bol to teda väčší počet než počas celého trvania [[Druhá svetová vojna|Druhej svetovej vojny]] v [[Tichý oceán|Tichom oceáne]] vrátane bombardovania miest [[Hirošima (mesto)|Hirošima]] ale aj [[Nagasaki]].<ref name=":0" /> == Červení Khméri opäť na vzostupe == V decembri roku [[1971]] dopadli na mesto [[Phnom Pénh]] prvé rakety, ktoré strieľali z diel [[Červení Khméri]]. Koncom marca roku [[1972]] začalo vojsko [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] veľkú ofenzívu na severozápade, východe a juhovýchode Khmérskej republiky. Lon Nolovi vojaci sa opevnili vo väčších mestách. Množili sa však dezercie a [[korupcia]] v jeho vlastnej armáde. Proamerickému Lon Nolovi a jeho vojakom však nepomohla ani podpora antikomunistických ozbrojených jednotiek zo [[Saigon|Saigonu]] ani zo strany juhovietnamských Khmérov. Napokon zakročilo [[Thajsko]], ktorého armáda prenasledovala komunistov na kambodžské územie v provincii Siem Reap. Thajská vláda poskytla Lon Nolovi leteckú podporu a cvičenie vojakov, vrátane výsadkárov. V máji roku [[1973]] ovládali [[Červení Khméri]] veľkú časť krajiny a to približne až 80 % územia [[Kambodža|Kambodže]]. Centrom Lon Nolovho režimu zostával [[Phnom Pénh]], z ktorého mal kontrolu nad ďalšími veľkými mestami. Najdôležitejšími z nich boli mestá Kompong Som známe ako ten najväčší námorný prístav v krajine. Vojna však bola stále iba vo svojej polovici.<ref name=":0" /> [[Súbor:LonNol (cropped).jpg|náhľad|Pravicový kambodžský generál a prezident Lon Nol (* [[1913]] – † [[1985]]).|290x290bod]] == Lon Nolova armáda v úpadku a jej zánik == Počas roku [[1973]] bolo vyradených z boja, zabitých alebo zajatých spolu 178 000 vojakov z armády Lon Nola. V apríli roku [[1973]] vyhlásil Lon Nol [[výnimočný stav]] a rozpustil Národné zhromaždenie. Prisvojil si právomoci na obdobie šiestich mesiacov. Pád jeho vlády sa mu však zastaviť nepodarilo. V auguste roku [[1973]] celá posádka v zložení až 1 800 dôstojníkov a vojakov umiestnených v Taingkauku spolu so všetkými zbraňami a delami prešla na stranu komunistických povstalcov. Dezercie pribúdali. Lon Nol sa rozhodol riešiť neutešenú situáciu, tým že verboval do svojej armády deti. Odhaduje sa, že roku [[1974]] slúžilo v Lon Nolovej armáde pri najmenšom 6 000 chlapcov, ktorí boli vo veku 11 až 14 rokov. == Konečné víťazstvo nad proamerickým prívržencom == [[Súbor:MONATIO Soldiers.jpg|náhľad|Dobytie mesta [[Phnom Pénh]] zo dňa [[17. apríl]]a [[1975]] armádou [[Červení Khméri|Červených Khmérov]].]] V marci roku [[1974]] komunistické hnutie odporu úspešne dobylo a obsadilo mesto Udong. Oslobodená zóna zahŕňala vtedy až 90 percent kambodžského územia s takmer 85 percent obyvateľmi. Hlavné mesto [[Phnom Pénh]] bolo napokon obkľúčené a vojna sa blížila do svojej záverečnej fázy. [[Červení Khméri]] sa úspešne presadili medzi civilistami vďaka tomu, že prostredníctvom tvrdých opatrení zaistili výživu obyvateľstva v oblastiach, ktoré boli najviac postihnuté [[Hladomor|hladomorom]]. Začali dokonca s pokusmi o nastolenie [[Kolektivizácia|kolektivizácie]]. To malo za následok, že si získali na svoju stranu nových členov, zväčša nevzdelaných [[Roľník|roľníkov]], ktorí sa však, paradoxne, vyznačovali kvalitnou disciplínou a oddanosťou voči svojim vojenským veliteľom. Už vtedy bola vytvorená komunistická vízia [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] o premene kambodžskej spoločnosti v autochtónnu roľnícku spoločnosť bez cudzorodých vplyvov. Dňa [[2. apríl|2. apríla]] roku [[1975]] opustil Lon Nol ako prezident Khmérskej republiky územie samotnej Kambodže. O desať dní neskôr, presnejšie dňa [[12. apríl|12. apríla]] roku [[1975]], odmietol exilový kambodžský kráľ Sihanuk oficiálnu americkú diplomatickú ponuku, ktorú tlmočil šéf komisie [[Spojené štáty|USA]] v [[Peking|Pekingu]] menom Georg Bush. Podľa ponuky sa princ mal znovu chopiť politickej moci v [[Kambodža|Kambodži]] ako [[kráľ]]. Naopak žiadal to, aby [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]] vyprázdnili veľvyslanectvo v meste [[Phnom Pénh]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=NOŽINA |meno=Miroslav|titul=Dějiny Kambodže|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha |rok=2007|isbn=978-80-7106-897-6|strany=228}}</ref> Napokon dňa [[17. apríl|17. apríla]] roku [[1975]] sa podarilo [[Červení Khméri|Červeným Khmérom]] vojensky obsadiť a dobyť [[Phnom Pénh]] ako hlavné mesto [[Kambodža|Kambodže]]. Bol to deň, počas ktorého definitívne prebrali politickú moc nad celým štátom. Hneď potom, čo sa im podarilo uchopiť politickú moc v [[Kambodža|Kambodži]], dali krvavo popraviť jednak vojakov ale aj štátnikov Khmérskej republiky.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=RANGES|meno=Trevor|titul=Velký průvodce: Kambodža|vydanie=1|vydavateľ=Computer Press, a. s|miesto=Brno|rok=2011|isbn=978-80-251-3215-9|strany=34}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * RANGES, Trevor, (2011). ''Velký průvodce: Kambodža''. Brno: Computer Press, a. s., 2011. ISBN 978-80-251-3215-9. == Pozri aj == * [[Zoznam vojen]] * [[Zoznam konfliktov v Ázii]] * [[Studená vojna]] * [[Vietnamská vojna|Druhá indočínska vojna]] alebo [[Vietnamská vojna]] * [[Pol Pot]] * [[Červení Khméri]] * [[Kambodžská genocída]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == * NOŽINA, Miroslav, (2007). ''Dějiny Kambodže''. Praha: NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o., 2007. ISBN 978-80-7106-897-6. * [https://naos-be.zcu.cz/server/api/core/bitstreams/d6dd9ad8-f98d-48b7-b629-6a007a22429b/content] [[Kategória:Dejiny Kambodže]] [[Kategória:Občianske vojny]] [[Kategória:Vietnamská vojna]] d9xxxmgmlmd5d3yghu9u0boyrk1l001 8215470 8215457 2026-05-17T14:16:34Z ~2026-29230-47 294915 8215470 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt=Kambodžská občianska vojna |súčasť=[[Studená vojna|Studenej vojny]] a [[Vojna vo Vietname|Vojny vo Vietname]] |text k obr=Americký tank M48 Patton nafotený roku [[1970]] počas vstupu do dištriktu Snuol. |obrázok=11ACRCambodia1970 (Colorized).jpg |dátum=[[11. marec]] [[1967]]{{--}}[[17. apríl]] [[1975]] |miesto=[[Kambodža]] |výsledok=vojenské víťazstvo politickej strany Červených khmérov{{break}}vznik Kambodžskej demokratickej republiky{{break}}začiatok genocídy zásluhou Červených khmérov |protivník1=[[Kambodža]]<br/>[[Vietnamská republika]]<br/>[[Spojené štáty americké]]<br/>[[Filipíny]]<br/>[[Taiwan]] |protivník2=[[Červení Khméri]]<br/>[[Viet Minh]]<br />[[Národný front oslobodenia Južného Vietnamu]] |sila1=250 000 kambodžských vojakov |sila2=100 000 (60 000) Červených khmérov }} '''Kambodžská občianska vojna''' bol ozbrojený konflikt v rokoch [[1967]] až [[1975]] a to práve medzi ozbrojencami pravicového generála a prezidenta Lon Nola podporovaného [[Spojené štáty|Spojenými štátmi americkými]] na jednej strane a [[Červení Khméri|Červenými Khmérmi]] ako [[Komunistická strana|komunistami]] a ich spojencami z hnutia [[Viet Minh]] na strane druhej.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=NOŽINA|meno=Miroslav  |titul=Dějiny Kambodže|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o.|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-7106-897-6|strany=332 - 333}}</ref> == Formovanie radikálnej ľavice == Proti populárnemu a zároveň despotickému kambodžskému kráľovi sa po čase začala formovať ľavicová vojenská opozícia. Roku [[1960]] malá skupina Kambodžanov vedená Saloth Sarom, neskôr známym ako [[Pol Pot|Pol Potom]], založila Komunistickú stranu Kambodže. Jej predstavitelia mali meno [[Červení Khméri]]. Ideologicky boli vedení čínskou politikou [[Mao Ce-tung|Mao Ce-tunga]]. Ich cieľom bolo zaviesť v krajine vládu jednej politickej strany. Zároveň sa rozhodli zrušiť medzi obyvateľmi [[súkromné vlastníctvo]]. V roku [[1963]] odišli [[Červení Khméri]] do vidieckych oblastí. Práve tam začali postupne organizovať ozbrojené povstanie. Nepriamo ich podporovala severovietnamská armáda. Na to reagovali americké a juhovietnamské sily prostredníctvom pohraničných útokov.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pražská studia prince Sihanomiho vztahy s Kambodžou zlepšily, pak přišel Pol Pot a genocida - Novinky | url = https://www.novinky.cz/clanek/historie-prazska-studia-prince-sihanomiho-vztahy-s-kambodzou-zlepsily-pak-prisel-pol-pot-a-genocida-40517877 | vydavateľ = www.novinky.cz | dátum vydania = 2025-04-17 | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = cs}}</ref> == Korupcia pravice a vypuknutie vojny == V marci roku [[1967]] vypuklo protivládne povstanie v oblasti Samlaut, ktoré pokračovalo až do apríla. Udialo sa tak pre nízke výkupné ceny [[Ryža (potravina)|ryže]]. K tomu prispela takisto moc skorumpovaných miestnych úradníkov. Napätú politickú situáciu vyhrotila ešte viac záležitosť, ktorou boli požiadavky vlády pre verejnoprospešné práce a vynucovanie „dobrovoľných“ finančných príspevkov pre vládne projekty o vyvlastňovaní pôdy. Tá bola určená pre obyvateľov miest lenže ju dostali armádni dôstojníci pre svoje súkromné statky. Do konca roku [[1967]] prerástli nepokoje proti vláde napokon do občianskej vojny. Obyvatelia dedín, ktorí prežili ozbrojené potláčanie, začali napokon spolupracovať s komunistami. Išlo o [[Červení Khméri|Červených Khmérov]]. == Prológ vojny == Dňa [[18. január]]a roku [[1968]] sa začal útok vzbúrencov na základňu vládnych síl v Baydamrane, približne osemnásť kilometrov od mesta [[Battambang]]. Táto udalosť bola neskôr vnímaná ako začiatok komunistickej revolúcie. Plány povstalcov však boli vyzradené a vládne sily povstalcov zatlačili späť. Napriek tomu sa komunistom však podarilo ukoristiť množstvo zbraní. Na pôde vojenského tábora K-1 sa začal výcvik revolučných gárd, ktoré po čase tvorili základ armády [[Červení Khméri|Červených Khmérov]]. Dňa [[1. september|1. septembra]] roku [[1969]] došlo k vyvrcholeniu napätia, keď kambodžský kráľ Sihanuk nariadil definitívne rozpustenie Spoločnosti khmérsko-čínskeho priateľstva. Urobil tak z dôvodu, že tento zväz pôsobil ako piata kolóna komunistov, ktorá spôsobila rozvrat jeho vlády.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=NOŽINA|meno=Miroslav|titul=Dějiny Kambodže|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-7106-897-6|strany=218 - 219}}</ref> == Proamerický Lon Non na scéne == V marci roku [[1969]] americký prezident menom [[Richard Nixon]] v snahe narušiť severovietnamské zásobovacie línie nariadil rozsiahle bombardovanie východnej územia [[Kambodža|Kambodže]]. Kambodžský kráľ menom Sihanuk síce prerušil diplomatické vzťahy s [[Spojené štáty|USA]] lenže v marci roku [[1970]] ho napokon zosadil proamericky orientovaný vojenský generál menom Lon Nol. Kráľ Sihanuk po tomto akte založil v prostredí vnúteného exilu Jednotný národný front Kambodže ako vojenský odboj proti pravicovej vojenskej diktatúre.<ref name=":0" /> == Lon Non ako prezident == [[Súbor:Flag of the Khmer Republic.svg|náhľad|Vlajka Khmérskej republiky ([[1970]] až [[1975]]).]] V noci dňa [[17. marec|17. marca]] roku [[1970]] navštívil člen kráľovskej rodiny menom Sirik Matak v sprievode troch vojenských dôstojníkov Lon Nola a s pištoľou v ruke ho donútil podpísať prehlásenie, ktoré podporovalo odvolanie kambodžského princa Sihanuka v Národnom zhromaždení. Bol to teda prevrat proamerického generála Lon Nola. Dňa [[18. marec|18. marca]] roku [[1970]] rozhodlo Národné zhromaždenie za prítomnosti ozbrojených vojakov o odvolaní princa Sihanuka v pomere 86:3 z funkcie vedenia štátu. Bol obvinený z vlastizrady, porušovania ústavy ale aj [[Korupcia|korupcie]]. Obvinenie sa týkalo takisto porušenia zákona o kambodžskej neutralite. Dňa [[9. október|9. októbra]] roku [[1970]] bola oficiálne schválená nová ústava podľa ktorej padla monarchia a bola vyhlásená Khmérska republika. Hnev z malej činnosti proti komunistom si vylievali Lon Nolovi vojaci na vietnamských civilistoch. Bol vyhlásený „výnimočný stav“ pre Vietnamcov, ktorí skončili v koncentračných táboroch alebo boli vyhostení z krajiny. Počas celého roka bolo podľa nariadenia Lon Nola vyhostených až 250 000 vietnamských obyvateľov.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=NOŽINA|meno=Miroslav |titul=Dějiny Kambodže|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-7106-897-6|strany=222; 333}}</ref> == Americké bombardovanie == V prvej polovici roku [[1973]] vrcholila letecká vojna a nálety [[Spojené štáty|Spojených štátov amerických]] na [[Kambodža|Kambodžu]]. Systematické bombardovanie územia [[Kambodža|Kambodže]] začalo ešte v marci roku [[1969]], pričom vtedy začala operácia MENU. Nálety sa po krátkom čase presunuli z pozícii [[Národný front oslobodenia Južného Vietnamu|Vietkongu]] na podporu proamerického režimu prezidenta Lon Nola v rámci novej leteckej kampane FREEDOM DEAL. Jej hlavným cieľom bolo zastaviť postup [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] a zachrániť tak politickú pozíciu Lon Nola. [[Kambodža]] sa stala jednou z najviac bombardovaných krajín na zemeguli. Dôkazom bola skutočnosť, že v rokoch [[1970]] až [[1973]] sa uskutočnila operácia FREEDOM DEAL, počas ktorej bolo na územie samotnej [[Kambodža|Kambodže]] zhodených viac než 500 000 ton zápalných bômb. Bol to teda väčší počet než počas celého trvania [[Druhá svetová vojna|Druhej svetovej vojny]] v [[Tichý oceán|Tichom oceáne]] vrátane bombardovania miest [[Hirošima (mesto)|Hirošima]] ale aj [[Nagasaki]].<ref name=":0" /> == Červení Khméri opäť na vzostupe == V decembri roku [[1971]] dopadli na mesto [[Phnom Pénh]] prvé rakety, ktoré strieľali z diel [[Červení Khméri]]. Koncom marca roku [[1972]] začalo vojsko [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] veľkú ofenzívu na severozápade, východe a juhovýchode Khmérskej republiky. Lon Nolovi vojaci sa opevnili vo väčších mestách. Množili sa však dezercie a [[korupcia]] v jeho vlastnej armáde. Proamerickému Lon Nolovi a jeho vojakom však nepomohla ani podpora antikomunistických ozbrojených jednotiek zo [[Saigon|Saigonu]] ani zo strany juhovietnamských Khmérov. Napokon zakročilo [[Thajsko]], ktorého armáda prenasledovala komunistov na kambodžské územie v provincii Siem Reap. Thajská vláda poskytla Lon Nolovi leteckú podporu a cvičenie vojakov, vrátane výsadkárov. V máji roku [[1973]] ovládali [[Červení Khméri]] veľkú časť krajiny a to približne až 80 % územia [[Kambodža|Kambodže]]. Centrom Lon Nolovho režimu zostával [[Phnom Pénh]], z ktorého mal kontrolu nad ďalšími veľkými mestami. Najdôležitejšími z nich boli mestá Kompong Som známe ako ten najväčší námorný prístav v krajine. Vojna však bola stále iba vo svojej polovici.<ref name=":0" /> [[Súbor:LonNol (cropped).jpg|náhľad|Pravicový kambodžský generál a prezident Lon Nol (* [[1913]] – † [[1985]]).]] == Lon Nolova armáda v úpadku a jej zánik == Počas roku [[1973]] bolo vyradených z boja, zabitých alebo zajatých spolu 178 000 vojakov z armády Lon Nola. V apríli roku [[1973]] vyhlásil Lon Nol [[výnimočný stav]] a rozpustil Národné zhromaždenie. Prisvojil si právomoci na obdobie šiestich mesiacov. Pád jeho vlády sa mu však zastaviť nepodarilo. V auguste roku [[1973]] celá posádka v zložení až 1 800 dôstojníkov a vojakov umiestnených v Taingkauku spolu so všetkými zbraňami a delami prešla na stranu komunistických povstalcov. Dezercie pribúdali. Lon Nol sa rozhodol riešiť neutešenú situáciu, tým že verboval do svojej armády deti. Odhaduje sa, že roku [[1974]] slúžilo v Lon Nolovej armáde pri najmenšom 6 000 chlapcov, ktorí boli vo veku 11 až 14 rokov. == Konečné víťazstvo nad proamerickým prívržencom == [[Súbor:MONATIO Soldiers.jpg|náhľad|Dobytie mesta [[Phnom Pénh]] zo dňa [[17. apríl]]a [[1975]] armádou [[Červení Khméri|Červených Khmérov]].]] V marci roku [[1974]] komunistické hnutie odporu úspešne dobylo a obsadilo mesto Udong. Oslobodená zóna zahŕňala vtedy až 90 percent kambodžského územia s takmer 85 percent obyvateľmi. Hlavné mesto [[Phnom Pénh]] bolo napokon obkľúčené a vojna sa blížila do svojej záverečnej fázy. [[Červení Khméri]] sa úspešne presadili medzi civilistami vďaka tomu, že prostredníctvom tvrdých opatrení zaistili výživu obyvateľstva v oblastiach, ktoré boli najviac postihnuté [[Hladomor|hladomorom]]. Začali dokonca s pokusmi o nastolenie [[Kolektivizácia|kolektivizácie]]. To malo za následok, že si získali na svoju stranu nových členov, zväčša nevzdelaných [[Roľník|roľníkov]], ktorí sa však, paradoxne, vyznačovali kvalitnou disciplínou a oddanosťou voči svojim vojenským veliteľom. Už vtedy bola vytvorená komunistická vízia [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] o premene kambodžskej spoločnosti v autochtónnu roľnícku spoločnosť bez cudzorodých vplyvov. Dňa [[2. apríl]]a roku [[1975]] opustil Lon Nol ako prezident Khmérskej republiky územie samotnej Kambodže. O desať dní neskôr, presnejšie dňa [[12. apríl]]a roku [[1975]], odmietol exilový kambodžský kráľ Sihanuk oficiálnu americkú diplomatickú ponuku, ktorú tlmočil šéf komisie [[Spojené štáty|USA]] v [[Peking]]u menom Georg Bush. Podľa ponuky sa princ mal znovu chopiť politickej moci v [[Kambodža|Kambodži]] ako [[kráľ]]. Naopak žiadal to, aby [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]] vyprázdnili veľvyslanectvo v meste [[Phnom Pénh]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=NOŽINA |meno=Miroslav|titul=Dějiny Kambodže|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha |rok=2007|isbn=978-80-7106-897-6|strany=228}}</ref> Napokon dňa [[17. apríl]]a roku [[1975]] sa podarilo [[Červení Khméri|Červeným Khmérom]] vojensky obsadiť a dobyť [[Phnom Pénh]] ako hlavné mesto [[Kambodža|Kambodže]]. Bol to deň, počas ktorého definitívne prebrali politickú moc nad celým štátom. Hneď potom, čo sa im podarilo uchopiť politickú moc v [[Kambodža|Kambodži]], dali krvavo popraviť jednak vojakov ale aj štátnikov Khmérskej republiky.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=RANGES|meno=Trevor|titul=Velký průvodce: Kambodža|vydanie=1|vydavateľ=Computer Press, a. s|miesto=Brno|rok=2011|isbn=978-80-251-3215-9|strany=34}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * RANGES, Trevor, (2011). ''Velký průvodce: Kambodža''. Brno: Computer Press, a. s., 2011. ISBN 978-80-251-3215-9. == Pozri aj == * [[Zoznam vojen]] * [[Zoznam konfliktov v Ázii]] * [[Studená vojna]] * [[Vietnamská vojna|Druhá indočínska vojna]] alebo [[Vietnamská vojna]] * [[Pol Pot]] * [[Červení Khméri]] * [[Kambodžská genocída]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == * NOŽINA, Miroslav, (2007). ''Dějiny Kambodže''. Praha: NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o., 2007. ISBN 978-80-7106-897-6. * [https://naos-be.zcu.cz/server/api/core/bitstreams/d6dd9ad8-f98d-48b7-b629-6a007a22429b/content] [[Kategória:Dejiny Kambodže]] [[Kategória:Občianske vojny]] [[Kategória:Vietnamská vojna]] d4zcg5jnnwmc507ap3b7aha7kae552f 8215704 8215470 2026-05-17T21:03:14Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ prsa 8215704 wikitext text/x-wiki {{Pracuje sa}} {{Infobox Bitka |konflikt=Kambodžská občianska vojna |súčasť=[[Studená vojna|Studenej vojny]] a [[Vojna vo Vietname|Vojny vo Vietname]] |text k obr=Americký tank M48 Patton nafotený roku [[1970]] počas vstupu do dištriktu Snuol. |obrázok=11ACRCambodia1970 (Colorized).jpg |dátum=[[11. marec]] [[1967]]{{--}}[[17. apríl]] [[1975]] |miesto=[[Kambodža]] |výsledok=vojenské víťazstvo politickej strany Červených khmérov{{break}}vznik Kambodžskej demokratickej republiky{{break}}začiatok genocídy zásluhou Červených khmérov |protivník1=[[Kambodža]]<br/>[[Vietnamská republika]]<br/>[[Spojené štáty americké]]<br/>[[Filipíny]]<br/>[[Taiwan]] |protivník2=[[Červení Khméri]]<br/>[[Viet Minh]]<br />[[Národný front oslobodenia Južného Vietnamu]] |sila1=250 000 kambodžských vojakov |sila2=100 000 (60 000) Červených khmérov }} '''Kambodžská občianska vojna''' bol ozbrojený konflikt v rokoch [[1967]] až [[1975]] a to práve medzi ozbrojencami pravicového generála a prezidenta Lon Nola podporovaného [[Spojené štáty|Spojenými štátmi americkými]] na jednej strane a [[Červení Khméri|Červenými Khmérmi]] ako [[Komunistická strana|komunistami]] a ich spojencami z hnutia [[Viet Minh]] na strane druhej.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=NOŽINA|meno=Miroslav  |titul=Dějiny Kambodže|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o.|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-7106-897-6|strany=332 - 333}}</ref> == Formovanie radikálnej ľavice == Proti populárnemu a zároveň despotickému kambodžskému kráľovi sa po čase začala formovať ľavicová vojenská opozícia. Roku [[1960]] malá skupina Kambodžanov vedená Saloth Sarom, neskôr známym ako [[Pol Pot|Pol Potom]], založila Komunistickú stranu Kambodže. Jej predstavitelia mali meno [[Červení Khméri]]. Ideologicky boli vedení čínskou politikou [[Mao Ce-tung|Mao Ce-tunga]]. Ich cieľom bolo zaviesť v krajine vládu jednej politickej strany. Zároveň sa rozhodli zrušiť medzi obyvateľmi [[súkromné vlastníctvo]]. V roku [[1963]] odišli [[Červení Khméri]] do vidieckych oblastí. Práve tam začali postupne organizovať ozbrojené povstanie. Nepriamo ich podporovala severovietnamská armáda. Na to reagovali americké a juhovietnamské sily prostredníctvom pohraničných útokov.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pražská studia prince Sihanomiho vztahy s Kambodžou zlepšily, pak přišel Pol Pot a genocida - Novinky | url = https://www.novinky.cz/clanek/historie-prazska-studia-prince-sihanomiho-vztahy-s-kambodzou-zlepsily-pak-prisel-pol-pot-a-genocida-40517877 | vydavateľ = www.novinky.cz | dátum vydania = 2025-04-17 | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = cs}}</ref> == Korupcia pravice a vypuknutie vojny == V marci roku [[1967]] vypuklo protivládne povstanie v oblasti Samlaut, ktoré pokračovalo až do apríla. Udialo sa tak pre nízke výkupné ceny [[Ryža (potravina)|ryže]]. K tomu prispela takisto moc skorumpovaných miestnych úradníkov. Napätú politickú situáciu vyhrotila ešte viac záležitosť, ktorou boli požiadavky vlády pre verejnoprospešné práce a vynucovanie „dobrovoľných“ finančných príspevkov pre vládne projekty o vyvlastňovaní pôdy. Tá bola určená pre obyvateľov miest lenže ju dostali armádni dôstojníci pre svoje súkromné statky. Do konca roku [[1967]] prerástli nepokoje proti vláde napokon do občianskej vojny. Obyvatelia dedín, ktorí prežili ozbrojené potláčanie, začali napokon spolupracovať s komunistami. Išlo o [[Červení Khméri|Červených Khmérov]]. == Prológ vojny == Dňa [[18. január]]a roku [[1968]] sa začal útok vzbúrencov na základňu vládnych síl v Baydamrane, približne osemnásť kilometrov od mesta [[Battambang]]. Táto udalosť bola neskôr vnímaná ako začiatok komunistickej revolúcie. Plány povstalcov však boli vyzradené a vládne sily povstalcov zatlačili späť. Napriek tomu sa komunistom však podarilo ukoristiť množstvo zbraní. Na pôde vojenského tábora K-1 sa začal výcvik revolučných gárd, ktoré po čase tvorili základ armády [[Červení Khméri|Červených Khmérov]]. Dňa [[1. september|1. septembra]] roku [[1969]] došlo k vyvrcholeniu napätia, keď kambodžský kráľ Sihanuk nariadil definitívne rozpustenie Spoločnosti khmérsko-čínskeho priateľstva. Urobil tak z dôvodu, že tento zväz pôsobil ako piata kolóna komunistov, ktorá spôsobila rozvrat jeho vlády.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=NOŽINA|meno=Miroslav|titul=Dějiny Kambodže|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-7106-897-6|strany=218 - 219}}</ref> == Proamerický Lon Non na scéne == V marci roku [[1969]] americký prezident menom [[Richard Nixon]] v snahe narušiť severovietnamské zásobovacie línie nariadil rozsiahle bombardovanie východnej územia [[Kambodža|Kambodže]]. Kambodžský kráľ menom Sihanuk síce prerušil diplomatické vzťahy s [[Spojené štáty|USA]] lenže v marci roku [[1970]] ho napokon zosadil proamericky orientovaný vojenský generál menom Lon Nol. Kráľ Sihanuk po tomto akte založil v prostredí vnúteného exilu Jednotný národný front Kambodže ako vojenský odboj proti pravicovej vojenskej diktatúre.<ref name=":0" /> == Lon Non ako prezident == [[Súbor:Flag of the Khmer Republic.svg|náhľad|Vlajka Khmérskej republiky ([[1970]] až [[1975]]).]] V noci dňa [[17. marec|17. marca]] roku [[1970]] navštívil člen kráľovskej rodiny menom Sirik Matak v sprievode troch vojenských dôstojníkov Lon Nola a s pištoľou v ruke ho donútil podpísať prehlásenie, ktoré podporovalo odvolanie kambodžského princa Sihanuka v Národnom zhromaždení. Bol to teda prevrat proamerického generála Lon Nola. Dňa [[18. marec|18. marca]] roku [[1970]] rozhodlo Národné zhromaždenie za prítomnosti ozbrojených vojakov o odvolaní princa Sihanuka v pomere 86:3 z funkcie vedenia štátu. Bol obvinený z vlastizrady, porušovania ústavy ale aj [[Korupcia|korupcie]]. Obvinenie sa týkalo takisto porušenia zákona o kambodžskej neutralite. Dňa [[9. október|9. októbra]] roku [[1970]] bola oficiálne schválená nová ústava podľa ktorej padla monarchia a bola vyhlásená Khmérska republika. Hnev z malej činnosti proti komunistom si vylievali Lon Nolovi vojaci na vietnamských civilistoch. Bol vyhlásený „výnimočný stav“ pre Vietnamcov, ktorí skončili v koncentračných táboroch alebo boli vyhostení z krajiny. Počas celého roka bolo podľa nariadenia Lon Nola vyhostených až 250 000 vietnamských obyvateľov.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=NOŽINA|meno=Miroslav |titul=Dějiny Kambodže|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-7106-897-6|strany=222; 333}}</ref> == Americké bombardovanie == V prvej polovici roku [[1973]] vrcholila letecká vojna a nálety [[Spojené štáty|Spojených štátov amerických]] na [[Kambodža|Kambodžu]]. Systematické bombardovanie územia [[Kambodža|Kambodže]] začalo ešte v marci roku [[1969]], pričom vtedy začala operácia MENU. Nálety sa po krátkom čase presunuli z pozícii [[Národný front oslobodenia Južného Vietnamu|Vietkongu]] na podporu proamerického režimu prezidenta Lon Nola v rámci novej leteckej kampane FREEDOM DEAL. Jej hlavným cieľom bolo zastaviť postup [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] a zachrániť tak politickú pozíciu Lon Nola. [[Kambodža]] sa stala jednou z najviac bombardovaných krajín na zemeguli. Dôkazom bola skutočnosť, že v rokoch [[1970]] až [[1973]] sa uskutočnila operácia FREEDOM DEAL, počas ktorej bolo na územie samotnej [[Kambodža|Kambodže]] zhodených viac než 500 000 ton zápalných bômb. Bol to teda väčší počet než počas celého trvania [[Druhá svetová vojna|Druhej svetovej vojny]] v [[Tichý oceán|Tichom oceáne]] vrátane bombardovania miest [[Hirošima (mesto)|Hirošima]] ale aj [[Nagasaki]].<ref name=":0" /> == Červení Khméri opäť na vzostupe == V decembri roku [[1971]] dopadli na mesto [[Phnom Pénh]] prvé rakety, ktoré strieľali z diel [[Červení Khméri]]. Koncom marca roku [[1972]] začalo vojsko [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] veľkú ofenzívu na severozápade, východe a juhovýchode Khmérskej republiky. Lon Nolovi vojaci sa opevnili vo väčších mestách. Množili sa však dezercie a [[korupcia]] v jeho vlastnej armáde. Proamerickému Lon Nolovi a jeho vojakom však nepomohla ani podpora antikomunistických ozbrojených jednotiek zo [[Saigon|Saigonu]] ani zo strany juhovietnamských Khmérov. Napokon zakročilo [[Thajsko]], ktorého armáda prenasledovala komunistov na kambodžské územie v provincii Siem Reap. Thajská vláda poskytla Lon Nolovi leteckú podporu a cvičenie vojakov, vrátane výsadkárov. V máji roku [[1973]] ovládali [[Červení Khméri]] veľkú časť krajiny a to približne až 80 % územia [[Kambodža|Kambodže]]. Centrom Lon Nolovho režimu zostával [[Phnom Pénh]], z ktorého mal kontrolu nad ďalšími veľkými mestami. Najdôležitejšími z nich boli mestá Kompong Som známe ako ten najväčší námorný prístav v krajine. Vojna však bola stále iba vo svojej polovici.<ref name=":0" /> [[Súbor:LonNol (cropped).jpg|náhľad|Pravicový kambodžský generál a prezident Lon Nol (* [[1913]] – † [[1985]]).]] == Lon Nolova armáda v úpadku a jej zánik == Počas roku [[1973]] bolo vyradených z boja, zabitých alebo zajatých spolu 178 000 vojakov z armády Lon Nola. V apríli roku [[1973]] vyhlásil Lon Nol [[výnimočný stav]] a rozpustil Národné zhromaždenie. Prisvojil si právomoci na obdobie šiestich mesiacov. Pád jeho vlády sa mu však zastaviť nepodarilo. V auguste roku [[1973]] celá posádka v zložení až 1 800 dôstojníkov a vojakov umiestnených v Taingkauku spolu so všetkými zbraňami a delami prešla na stranu komunistických povstalcov. Dezercie pribúdali. Lon Nol sa rozhodol riešiť neutešenú situáciu, tým že verboval do svojej armády deti. Odhaduje sa, že roku [[1974]] slúžilo v Lon Nolovej armáde pri najmenšom 6 000 chlapcov, ktorí boli vo veku 11 až 14 rokov. == Konečné víťazstvo nad proamerickým prívržencom == [[Súbor:MONATIO Soldiers.jpg|náhľad|Dobytie mesta [[Phnom Pénh]] zo dňa [[17. apríl]]a [[1975]] armádou [[Červení Khméri|Červených Khmérov]].]] V marci roku [[1974]] komunistické hnutie odporu úspešne dobylo a obsadilo mesto Udong. Oslobodená zóna zahŕňala vtedy až 90 percent kambodžského územia s takmer 85 percent obyvateľmi. Hlavné mesto [[Phnom Pénh]] bolo napokon obkľúčené a vojna sa blížila do svojej záverečnej fázy. [[Červení Khméri]] sa úspešne presadili medzi civilistami vďaka tomu, že prostredníctvom tvrdých opatrení zaistili výživu obyvateľstva v oblastiach, ktoré boli najviac postihnuté [[Hladomor|hladomorom]]. Začali dokonca s pokusmi o nastolenie [[Kolektivizácia|kolektivizácie]]. To malo za následok, že si získali na svoju stranu nových členov, zväčša nevzdelaných [[Roľník|roľníkov]], ktorí sa však, paradoxne, vyznačovali kvalitnou disciplínou a oddanosťou voči svojim vojenským veliteľom. Už vtedy bola vytvorená komunistická vízia [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] o premene kambodžskej spoločnosti v autochtónnu roľnícku spoločnosť bez cudzorodých vplyvov. Dňa [[2. apríl]]a roku [[1975]] opustil Lon Nol ako prezident Khmérskej republiky územie samotnej Kambodže. O desať dní neskôr, presnejšie dňa [[12. apríl]]a roku [[1975]], odmietol exilový kambodžský kráľ Sihanuk oficiálnu americkú diplomatickú ponuku, ktorú tlmočil šéf komisie [[Spojené štáty|USA]] v [[Peking]]u menom Georg Bush. Podľa ponuky sa princ mal znovu chopiť politickej moci v [[Kambodža|Kambodži]] ako [[kráľ]]. Naopak žiadal to, aby [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]] vyprázdnili veľvyslanectvo v meste [[Phnom Pénh]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=NOŽINA |meno=Miroslav|titul=Dějiny Kambodže|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha |rok=2007|isbn=978-80-7106-897-6|strany=228}}</ref> Napokon dňa [[17. apríl]]a roku [[1975]] sa podarilo [[Červení Khméri|Červeným Khmérom]] vojensky obsadiť a dobyť [[Phnom Pénh]] ako hlavné mesto [[Kambodža|Kambodže]]. Bol to deň, počas ktorého definitívne prebrali politickú moc nad celým štátom. Hneď potom, čo sa im podarilo uchopiť politickú moc v [[Kambodža|Kambodži]], dali krvavo popraviť jednak vojakov ale aj štátnikov Khmérskej republiky.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=RANGES|meno=Trevor|titul=Velký průvodce: Kambodža|vydanie=1|vydavateľ=Computer Press, a. s|miesto=Brno|rok=2011|isbn=978-80-251-3215-9|strany=34}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * RANGES, Trevor, (2011). ''Velký průvodce: Kambodža''. Brno: Computer Press, a. s., 2011. ISBN 978-80-251-3215-9. == Pozri aj == * [[Zoznam vojen]] * [[Zoznam konfliktov v Ázii]] * [[Studená vojna]] * [[Vietnamská vojna|Druhá indočínska vojna]] alebo [[Vietnamská vojna]] * [[Pol Pot]] * [[Červení Khméri]] * [[Kambodžská genocída]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == * NOŽINA, Miroslav, (2007). ''Dějiny Kambodže''. Praha: NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o., 2007. ISBN 978-80-7106-897-6. * [https://naos-be.zcu.cz/server/api/core/bitstreams/d6dd9ad8-f98d-48b7-b629-6a007a22429b/content] [[Kategória:Dejiny Kambodže]] [[Kategória:Občianske vojny]] [[Kategória:Vietnamská vojna]] q5f4cb935w4g37cgkzmsvoo28v7uqho 0 749575 8215465 8210294 2026-05-17T13:46:28Z Scholastikos 174170 8215465 wikitext text/x-wiki '''Ø''' (malé písmeno '''ø''') je písmeno [[Latinské písmo|latinskej abecedy]], ktoré sa používa najmä v [[Severogermánske jazyky|škandinávskych jazykoch]]. Hoci sa často zamieňa s gréckym písmenom [[Fí (písmeno)|fí]] (Φ) alebo symbolom pre [[Prázdna množina|prázdnu množinu]] (∅), ide o samostatný grafém s vlastnou históriou a výslovnosťou. == Jazyky a použitie == Písmeno sa primárne používa v [[Dánčina|dánčine]], [[Nórčina|nórčine]] a [[Faerčina|faerčine]].<ref name=":0">{{Citácia knihy|titul=A Danish and Dano-Norwegian Grammar|vydavateľ=D.C. Heath & Company|rok=1894|jazyk=|poznámka=|meno=Peter Olsen|priezvisko=Groth|miesto=Boston|strany=9}}</ref> V týchto jazykoch predstavuje samostatnú samohlásku a v abecede sa radí na samotný koniec (v dánčine a nórčine je to predposledné písmeno, hneď po [[Æ]] a pred [[Å]]). Okrem škandinávskych krajín sa s ním stretávame aj v [[Jazyk sami|laponských jazykoch]] (južná saamčina). Historicky vzniklo ako [[Ligatúra (písmo)|ligatúra]] (spojenie) samohlások ''o'' a ''e''. == Výslovnosť == Vo väčšine jazykov sa Ø vyslovuje ako polozatvorená predná zaokrúhlená samohláska. Zvukovo je identické s nemeckým písmenom [[Ö]] alebo francúzskym „eu“.<ref name=":0" /> {| class="wikitable" style="text-align:center;" |+ Fonetická hodnota ! Písmeno !! [[Medzinárodná fonetická abeceda|IPA]] !! Príklad výslovnosti |- | '''Ø''' || [ø] || ako nemecké ''sch'''ö'''n'' |- | '''ø''' || [œ] || ako francúzske ''f'''eu''''' |} == Unicode == V kódovaní [[Unicode]] majú písmená Ø a ø tieto priradené kódy: * '''Ø''' (veľké písmeno): `U+00D8` * '''ø''' (malé písmeno): `U+00F8` == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|Commons=Category:Ø}} == Externé weby == * [https://www.unicode.org/charts/PDF/U0080.pdf Unicode kódová tabuľka pre Latin-1 Supplement] {{Latinka}} [[Kategória:Písmená latinskej abecedy]] 84t5ortr3kgcxez7zbo1zl9j33d5jgg 0 749603 8215657 8215075 2026-05-17T19:05:06Z LoverofBattle12 246706 8215657 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka|konflikt=Kambodžsko-vietnamská vojna|súčasť=[[Studená vojna|Studenej vojny]] a [[Čínsko-vietnamská vojna|Čínsko-vietnamskej vojny]]|text k obr=Vietnamské vojská odfotografované v januári roku [[1979]] počas vojenskej invázie smerom do mesta Phnom Penh.|obrázok=H 4 ill 639759 cambodia-phnom penh-1979-61.jpg|dátum=[[25. december]] [[1978]]{{--}}[[26. september]] [[1989]]|miesto=[[Kambodža]]<br/>[[Južný Vietnam]]<br/>[[Thajsko]]|výsledok=Vojenské víťazstvo vietnamskej armády<br>oslobodenie územia Kambodže od režimu Červených Khmérov zánik Kambodžskej demokratickej republiky nastolenie Kambodžskej ľudovej republiky vojenská okupácia Kambodže vietnamskou armádou (do septembra roku 1989)|protivník1=[[Vietnamská republika]]<br/>[[Thajsko]]<br/>Jednotný národný front Kambodže|protivník2=[[Kambodžská demokratická republika]]<br>Podpora<br>[[Čínska ľudová republika]]|sila1=Nad 150 000 Vietnamcov, podporovaných okolo 20 000 príslušníkmi FUNSK|sila2=23 divízii s 90 000 vojakmi veľké množstvo polovojenských jednotiek}} '''Kambodžsko-vietnamská vojna''' bol ozbrojený konflikt, ktorý prebiehal od decembra roku [[1978]] až septembra roku [[1989]] medzi armádou [[Vietnam|Vietnamskej republiky]] a [[Thajsko|Thajska]] na jednej strane a [[Červení Khméri|Červenými Khmérmi]] na strane druhej na území dnešnej [[Kambodža|Kambodže]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=HLAVATÁ|meno=Lucie et al|titul=Dějiny Vietnamu|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2008|isbn=978-80-7106-965-2|strany=298}}</ref> == Prerušenie diplomatických vzťahov == Od roku [[1973]], teda od skončenia [[Vietnamská vojna|Vojny vo Vietname]], sa diplomatické vzťahy medzi [[Vietnam|Vietnamom]] a [[Kambodža|Kambodžou]] zhoršili. Dôvodov bolo viacero. [[Červení Khméri]] sa správali zatrpknuto voči vietnamským komunistom za to, že dávali [[Kambodža|Kambodži]] minimálnu podporu ešte v [[60. roky 20. storočia|60. rokoch]], keď [[Vietnamská vojna|boje vo Vietname]] prebiehali na plné obrátky. Ďalší dôvod napätých kambodžsko-vietnamských vzťahov pramenil z rokovaní v [[Paríž|Paríži]]. Dňa [[27. január|27. januára]] roku [[1973]] bola podpísaná Parížska dohoda o prímerí. Deklarovala to, že práve [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]] museli stiahnuť svoje armády preč z územia [[Vietnam|Vietnamu]], vrátane tých leteckých. Keď však bol doručený list ''The Washington list,'' americké vojská ,, mali záväzok brániť [[Kambodža|Kambodžu]] dovtedy, až všetky americké jednotky budú stiahnuté z južného Vietnamu". V ten istý deň sa začalo americké bombardovanie [[Kambodža|Kambodže]]. Až šesťdesiat bombardérov [[Boeing B-52 Stratofortress|B-52]] a približne 200 taktických bombardérov vykonalo 200 až 300 letov za deň. Denne padlo na [[Kambodža|Kambodžu]] až 4 000 až 5 000 bômb, pričom to bol počet, ktorý sa rovnal zbombardovaniu miest [[Hirošima (mesto)|Hirošima]] a [[Nagasaki]] na území [[Japonsko|Japonska]]. Dňa [[15. september|15. septembra]] roku [[1974]] bol [[Richard Nixon]] ako prezident [[Spojené štáty|Spojených štátov amerických]] donútený na nátlak [[Kongres Spojených štátov|Kongresu]] zastaviť letecké bombardovanie [[Kambodža|Kambodže]]. Začiatkom marca roku [[1974]] sa však bombardovania znovu rozbehlo. <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=NOŽINA|meno=Miroslav|titul=Dějiny Kambodže|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-7106-897-6|strany=227}}</ref> == Kruté zaobchádzanie s vietnamskou národnostnou menšinou == Od roku [[1975]] sa zvyšoval počet potýčok na kambodžsko-vietnamských hraniciach. Od mája roku [[1975]] zaútočili kambodžskí vojaci na vietnamské ostrovy [[Phú Quốc|Phu Quoc]] a Thu Chu. Podarilo sa im preniknúť až do pohraničných oblastí [[Vietnam|Vietnamu]]. Vietnamská vláda reagovala na tento incident obsadením kambodžského ostrova Poulo Wai. Vietnamskí vojaci tam zostali až do augusta toho istého roku. Navyše na severovýchodných územných hraniciach [[Kambodža|Kambodže]] žila vietnamská národnostná menšina, ktorá bola odtiaľ násilne vypudená. V septembri roku [[1977]] sa podarilo vtrhnúť štyrom kambodžským oddielom na vietnamské územie. Vojenský vpád sa skončil zabitím takmer 1 000 vietnamským obyvateľov. Vietnam reagoval tak, že vyslal až 20 000 vojakov. Vietnamský minister obrany menom Ngyuyen Giap však zistil, že taký počet je slabý a tak poslal do boja proti [[Červení Khméri|Červeným Khmérom]] ďalších až 58 000 vojakov. Tým sa podarilo preniknúť až do okrajov miest Svay Rieng a Kompong Cham. Keď sa vrchné velenie vietnamskej armády zhodlo v tom, že uštedrilo politickému režimu [[Pol Pot|Pol Pota]] menšiu lekciu, bol napokon dňa [[6. január|6. januára]] roku [[1978]] vydaný rozkaz pre stiahnutie vojakov preč z kambodžského územia. == Pred vypuknutím vojny == Roku [[1978]] sa najvyšší vojenskí velitelia Vietnamu rozhodli podporiť vnútorný odboj proti komunistickej vláde [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] vo východnej časti [[Kambodža|Kambodže]]. Prevládali tam pevné vzťahy medzi Kambodžanmi a Vietnamcami ešte z čias [[Vietnamská vojna|Vietnamskej vojny]]. == Začiatok vojny == Dňa [[25. december|25. decembra]] roku [[1978]] došlo k vojenskému vpádu až 12 divízii na územie [[Kambodža|Kambodže]] z jej severovýchodnej časti. Išlo až o polovicu vietnamskej armády. Proti vietnamskej armáde sa postavila tá kambodžská v sile až 60 000 ozbrojencov, ktorých mal k dispozícii samotný [[Pol Pot]]. Ten svoju armádu rozdelil do štyroch divízii a troch nezávislých oddielov. Vietnamská armáda viedla ozbrojený útok v piatich prúdoch. Najtvrdšie boje sa odohrali pri mestách Kampong Chau, Phumi Prek Khsay a Tani.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=HLAVATÁ|meno=Lucie et al|titul=Dějiny Vietnamu|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2008|isbn=978-80-7106-965-2|strany=239; 241}}</ref> [[Súbor:Flag of Democratic Kampuchea (3-5).svg|náhľad|Vlajka Kambodžskej demokratickej republiky ([[1975]] - [[1979]]).]] == Koniec moci „červených tyranov“ a vietnamská okupácia == V nedeľu dňa [[7. január|7. januára]] roku [[1979]] opustila vláda Kambodžskej demokratickej republiky palác v meste [[Phnom Pénh]]. Až 40 000 ozbrojených roľníkov ale aj vojakov sa rozhodlo napriek odchodu predstaviteľov vlády pre vojnový vzdor. Poslední politicko-vojenskí prívrženci [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] však mali vo svojich plánoch iba veľký chaos. Mesto [[Phnom Pénh]] ako posledná vojenská bašta [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] napokon padla už bez jasného odporu. Zvyšok ozbrojených oddielov [[Pol Pot|Pol Pota]] sa rozutekal do ťažko prístupných oblastí západnej a severozápadnej časti krajiny. Tyranská vláda [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] trvala spolu tri roky, osem mesiacov a dvadsať dní. Krajina po nich zostala spustošená.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=NOŽINA|meno=Miroslav |titul=Dějiny Kambodže|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-7106-897-6|strany=245}}</ref> Vietnamská armáda mala po invázii na svedomí vyvražďovanie miestneho obyvateľstva. Jej prítomnosť v [[Kambodža|Kambodži]] bola odsudzovaná. [[Pol Pot]] ako veliteľ zredukovanej armády v sile 35 000 mužov pokračoval v partizánskom boji v ťažko prístupnom teréne na pôde severozápadných oblastí [[Kambodža|Kambodže]] blízko hranice s [[Thajsko|Thajskom]]. Práve tam získaval finančnú a materiálnu podporu od vlády [[Čína|Čínskej ľudovej republiky]] a paradoxne od [[Spojené štáty|Spojených štátov amerických]]. == Odchod vietnamskej armády == K definitívnemu obratu došlo roku [[1988]], pričom práve vtedy vietnamská vláda z [[Hanoj|Hanoja]] mala za cieľ zlepšiť si svoje medzinárodné postavenie na politickej scéne. To bol dôvod, prečo vyhlásila demobilizáciu svojej armády a jej spiatočný odchod z územia [[Kambodža|Kambodže]]. Do konca roku opustilo kambodžské územie až vietnamských 50 000 vojakov. Dňa [[5. apríl|5. apríla]] roku [[1989]] ohlásila kambodžská vláda z jej hlavného mesta [[Phnom Pénh]] a tá vietnamská z [[Hanoj|Hanoja]] stiahnutie všetkých vietnamských vojenských jednotiek, ktorý mal byť dokončený do konca septembra. Napokon dňa [[26. september|26. septembra]] roku [[1989]] oznámili najvyšší vietnamskí štátnici stiahnutie všetkých svojich vojsk z územia [[Kambodža|Kambodže]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=HLAVATÁ|meno=Lucie et al|titul=Dějiny Vietnamu|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2008|isbn=978-80-7106-965-2|strany=241 - 242}}</ref> == Nové politické obzory pre Kambodžu == [[Súbor:Flag of the People's Republic of Kampuchea.svg|náhľad|Vlajka Kambodžskej ľudovej republiky ako [[Bábkový štát|bábkového štátu]] [[Vietnam|Vietnamu]] v rokoch [[1979]] - [[1992]].]] Po odchode vietnamských vojsk z [[Kambodža|Kambodže]] sa poslední vodcovia [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] spojili s rojalistickou frakciou známou ako Jednotný národný front (FUNCIPEC) pod velením princa Sihanuka a zároveň s nekomunistickou stranou známou ako Khmérsky ľudový národnooslobodenecký front. Ich cieľom bolo získať politickú vládu v [[Kambodža|Kambodži]]. Napokon dňa [[23. október|23. októbra]] roku [[1991]] bola podpísaná Parížska dohoda. Išlo o mierovú zmluvu, ktorá jasne deklarovala Najvyššiu národnú radu (SNC) ako dočasnú vládu princa Sihanuka až do prvých slobodných volieb. Samotná vláda bola kontrolovaná misiou [[Organizácia Spojených národov|OSN]] pod názvom UNITAC (United Nations Transitional Autority in Cambodia). Roku [[1993]] napokon prebehli v [[Kambodža|Kambodži]] prvé slobodné voľby. Kambodžská ľudová strana (CPP), ktorá prezentovala bývalú komunistickú vládu, získala 51 kresiel. FUNCIPEC mala v parlamente 58 kresiel a princ Norodom Ranariddh bol vymenovaný za predsedu vlády. Komunistickí poslanci z politickej strany CPP však odmietli uznať výsledky volieb a snažili sa znovu uchopiť moc v štáte po [[Červení Khméri|Červených Khméroch]]. Jej predseda menom Hun Sen bol vymenovaný ako druhý predseda vlády. Otvorené nepriateľstvo pokračovalo až do augusta roku [[1996]], keď práve veliteľ [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] menom Ieng Sary ako námestník predsedu vlády a minister zahraničia za [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] prešiel so svojimi vojakmi na stranu kambodžskej kráľovskej vlády. Dňa [[5. júl|5. júla]] roku [[1997]] sa snažil Hun Sen zinscenovať prevrat a prevziať kontrolu nad [[Kambodža|Kambodžou]]. Roku [[1998]] sa však [[Červení Khméri]] rozpadli, keďže ich bývalý vodca menom [[Pol Pot]] napokon zomrel. Nuon Chea a Khieu Saphan ako čelní predstavitelia [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] prešli ku kráľovskej vláde.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=RANGES|meno=Trevor|titul=Velký průvodce: Kambodža|vydanie=1|vydavateľ=Computer Press, a. s|miesto=Brno|rok=2011|isbn=978-80-251-3215-9|strany=36}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * NOŽINA, Miroslav, (2007). ''Dějiny Kambodže''. Praha: NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o., 2007. ISBN 978-80-7106-897-6. * RANGES, Trevor, (2011). ''Velký průvodce: Kambodža''. Brno: Computer Press, a. s., 2011. ISBN 978-80-251-3215-9. == Pozri aj == * [[Zoznam vojen]] * [[Zoznam konfliktov v Ázii]] * [[Studená vojna]] * [[Pol Pot]] * [[Červení Khméri]] * [[Kambodžská genocída]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == * HLAVATÁ, Lucie et al., (2008). ''Dějiny Vietnamu''. Praha: NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o., 2008. ISBN 978-80-7106-965-2. [[Kategória:Vojny 20. storočia]] 3l70dgeidtlewkabozdbazsr0rjjtbw 8215685 8215657 2026-05-17T20:32:41Z ~2026-29230-47 294915 vynechávanie veľkého priestoru medzi slovami, opakovane 8215685 wikitext text/x-wiki {{UU|20260517}} {{Infobox Bitka|konflikt=Kambodžsko-vietnamská vojna|súčasť=[[Studená vojna|Studenej vojny]] a [[Čínsko-vietnamská vojna|Čínsko-vietnamskej vojny]]|text k obr=Vietnamské vojská odfotografované v januári roku [[1979]] počas vojenskej invázie smerom do mesta Phnom Penh.|obrázok=H 4 ill 639759 cambodia-phnom penh-1979-61.jpg|dátum=[[25. december]] [[1978]]{{--}}[[26. september]] [[1989]]|miesto=[[Kambodža]]<br/>[[Južný Vietnam]]<br/>[[Thajsko]]|výsledok=Vojenské víťazstvo vietnamskej armády<br>oslobodenie územia Kambodže od režimu Červených Khmérov zánik Kambodžskej demokratickej republiky nastolenie Kambodžskej ľudovej republiky vojenská okupácia Kambodže vietnamskou armádou (do septembra roku 1989)|protivník1=[[Vietnamská republika]]<br/>[[Thajsko]]<br/>Jednotný národný front Kambodže|protivník2=[[Kambodžská demokratická republika]]<br>Podpora<br>[[Čínska ľudová republika]]|sila1=Nad 150 000 Vietnamcov, podporovaných okolo 20 000 príslušníkmi FUNSK|sila2=23 divízii s 90 000 vojakmi veľké množstvo polovojenských jednotiek}} '''Kambodžsko-vietnamská vojna''' bol ozbrojený konflikt, ktorý prebiehal od decembra roku [[1978]] až septembra roku [[1989]] medzi armádou [[Vietnam|Vietnamskej republiky]] a [[Thajsko|Thajska]] na jednej strane a [[Červení Khméri|Červenými Khmérmi]] na strane druhej na území dnešnej [[Kambodža|Kambodže]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=HLAVATÁ|meno=Lucie et al|titul=Dějiny Vietnamu|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2008|isbn=978-80-7106-965-2|strany=298}}</ref> == Prerušenie diplomatických vzťahov == Od roku [[1973]], teda od skončenia [[Vietnamská vojna|Vojny vo Vietname]], sa diplomatické vzťahy medzi [[Vietnam|Vietnamom]] a [[Kambodža|Kambodžou]] zhoršili. Dôvodov bolo viacero. [[Červení Khméri]] sa správali zatrpknuto voči vietnamským komunistom za to, že dávali [[Kambodža|Kambodži]] minimálnu podporu ešte v [[60. roky 20. storočia|60. rokoch]], keď [[Vietnamská vojna|boje vo Vietname]] prebiehali na plné obrátky. Ďalší dôvod napätých kambodžsko-vietnamských vzťahov pramenil z rokovaní v [[Paríž|Paríži]]. Dňa [[27. január|27. januára]] roku [[1973]] bola podpísaná Parížska dohoda o prímerí. Deklarovala to, že práve [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]] museli stiahnuť svoje armády preč z územia [[Vietnam|Vietnamu]], vrátane tých leteckých. Keď však bol doručený list ''The Washington list,'' americké vojská ,, mali záväzok brániť [[Kambodža|Kambodžu]] dovtedy, až všetky americké jednotky budú stiahnuté z južného Vietnamu". V ten istý deň sa začalo americké bombardovanie [[Kambodža|Kambodže]]. Až šesťdesiat bombardérov [[Boeing B-52 Stratofortress|B-52]] a približne 200 taktických bombardérov vykonalo 200 až 300 letov za deň. Denne padlo na [[Kambodža|Kambodžu]] až 4 000 až 5 000 bômb, pričom to bol počet, ktorý sa rovnal zbombardovaniu miest [[Hirošima (mesto)|Hirošima]] a [[Nagasaki]] na území [[Japonsko|Japonska]]. Dňa [[15. september|15. septembra]] roku [[1974]] bol [[Richard Nixon]] ako prezident [[Spojené štáty|Spojených štátov amerických]] donútený na nátlak [[Kongres Spojených štátov|Kongresu]] zastaviť letecké bombardovanie [[Kambodža|Kambodže]]. Začiatkom marca roku [[1974]] sa však bombardovania znovu rozbehlo. <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=NOŽINA|meno=Miroslav|titul=Dějiny Kambodže|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-7106-897-6|strany=227}}</ref> == Kruté zaobchádzanie s vietnamskou národnostnou menšinou == Od roku [[1975]] sa zvyšoval počet potýčok na kambodžsko-vietnamských hraniciach. Od mája roku [[1975]] zaútočili kambodžskí vojaci na vietnamské ostrovy [[Phú Quốc|Phu Quoc]] a Thu Chu. Podarilo sa im preniknúť až do pohraničných oblastí [[Vietnam|Vietnamu]]. Vietnamská vláda reagovala na tento incident obsadením kambodžského ostrova Poulo Wai. Vietnamskí vojaci tam zostali až do augusta toho istého roku. Navyše na severovýchodných územných hraniciach [[Kambodža|Kambodže]] žila vietnamská národnostná menšina, ktorá bola odtiaľ násilne vypudená. V septembri roku [[1977]] sa podarilo vtrhnúť štyrom kambodžským oddielom na vietnamské územie. Vojenský vpád sa skončil zabitím takmer 1 000 vietnamským obyvateľov. Vietnam reagoval tak, že vyslal až 20 000 vojakov. Vietnamský minister obrany menom Ngyuyen Giap však zistil, že taký počet je slabý a tak poslal do boja proti [[Červení Khméri|Červeným Khmérom]] ďalších až 58 000 vojakov. Tým sa podarilo preniknúť až do okrajov miest Svay Rieng a Kompong Cham. Keď sa vrchné velenie vietnamskej armády zhodlo v tom, že uštedrilo politickému režimu [[Pol Pot|Pol Pota]] menšiu lekciu, bol napokon dňa [[6. január|6. januára]] roku [[1978]] vydaný rozkaz pre stiahnutie vojakov preč z kambodžského územia. == Pred vypuknutím vojny == Roku [[1978]] sa najvyšší vojenskí velitelia Vietnamu rozhodli podporiť vnútorný odboj proti komunistickej vláde [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] vo východnej časti [[Kambodža|Kambodže]]. Prevládali tam pevné vzťahy medzi Kambodžanmi a Vietnamcami ešte z čias [[Vietnamská vojna|Vietnamskej vojny]]. == Začiatok vojny == Dňa [[25. december|25. decembra]] roku [[1978]] došlo k vojenskému vpádu až 12 divízii na územie [[Kambodža|Kambodže]] z jej severovýchodnej časti. Išlo až o polovicu vietnamskej armády. Proti vietnamskej armáde sa postavila tá kambodžská v sile až 60 000 ozbrojencov, ktorých mal k dispozícii samotný [[Pol Pot]]. Ten svoju armádu rozdelil do štyroch divízii a troch nezávislých oddielov. Vietnamská armáda viedla ozbrojený útok v piatich prúdoch. Najtvrdšie boje sa odohrali pri mestách Kampong Chau, Phumi Prek Khsay a Tani.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=HLAVATÁ|meno=Lucie et al|titul=Dějiny Vietnamu|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2008|isbn=978-80-7106-965-2|strany=239; 241}}</ref> [[Súbor:Flag of Democratic Kampuchea (3-5).svg|náhľad|Vlajka Kambodžskej demokratickej republiky ([[1975]] - [[1979]]).]] == Koniec moci „červených tyranov“ a vietnamská okupácia == V nedeľu dňa [[7. január|7. januára]] roku [[1979]] opustila vláda Kambodžskej demokratickej republiky palác v meste [[Phnom Pénh]]. Až 40 000 ozbrojených roľníkov ale aj vojakov sa rozhodlo napriek odchodu predstaviteľov vlády pre vojnový vzdor. Poslední politicko-vojenskí prívrženci [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] však mali vo svojich plánoch iba veľký chaos. Mesto [[Phnom Pénh]] ako posledná vojenská bašta [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] napokon padla už bez jasného odporu. Zvyšok ozbrojených oddielov [[Pol Pot|Pol Pota]] sa rozutekal do ťažko prístupných oblastí západnej a severozápadnej časti krajiny. Tyranská vláda [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] trvala spolu tri roky, osem mesiacov a dvadsať dní. Krajina po nich zostala spustošená.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=NOŽINA|meno=Miroslav |titul=Dějiny Kambodže|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-7106-897-6|strany=245}}</ref> Vietnamská armáda mala po invázii na svedomí vyvražďovanie miestneho obyvateľstva. Jej prítomnosť v [[Kambodža|Kambodži]] bola odsudzovaná. [[Pol Pot]] ako veliteľ zredukovanej armády v sile 35 000 mužov pokračoval v partizánskom boji v ťažko prístupnom teréne na pôde severozápadných oblastí [[Kambodža|Kambodže]] blízko hranice s [[Thajsko|Thajskom]]. Práve tam získaval finančnú a materiálnu podporu od vlády [[Čína|Čínskej ľudovej republiky]] a paradoxne od [[Spojené štáty|Spojených štátov amerických]]. == Odchod vietnamskej armády == K definitívnemu obratu došlo roku [[1988]], pričom práve vtedy vietnamská vláda z [[Hanoj|Hanoja]] mala za cieľ zlepšiť si svoje medzinárodné postavenie na politickej scéne. To bol dôvod, prečo vyhlásila demobilizáciu svojej armády a jej spiatočný odchod z územia [[Kambodža|Kambodže]]. Do konca roku opustilo kambodžské územie až vietnamských 50 000 vojakov. Dňa [[5. apríl|5. apríla]] roku [[1989]] ohlásila kambodžská vláda z jej hlavného mesta [[Phnom Pénh]] a tá vietnamská z [[Hanoj|Hanoja]] stiahnutie všetkých vietnamských vojenských jednotiek, ktorý mal byť dokončený do konca septembra. Napokon dňa [[26. september|26. septembra]] roku [[1989]] oznámili najvyšší vietnamskí štátnici stiahnutie všetkých svojich vojsk z územia [[Kambodža|Kambodže]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=HLAVATÁ|meno=Lucie et al|titul=Dějiny Vietnamu|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2008|isbn=978-80-7106-965-2|strany=241 - 242}}</ref> == Nové politické obzory pre Kambodžu == [[Súbor:Flag of the People's Republic of Kampuchea.svg|náhľad|Vlajka Kambodžskej ľudovej republiky ako [[Bábkový štát|bábkového štátu]] [[Vietnam|Vietnamu]] v rokoch [[1979]] - [[1992]].]] Po odchode vietnamských vojsk z [[Kambodža|Kambodže]] sa poslední vodcovia [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] spojili s rojalistickou frakciou známou ako Jednotný národný front (FUNCIPEC) pod velením princa Sihanuka a zároveň s nekomunistickou stranou známou ako Khmérsky ľudový národnooslobodenecký front. Ich cieľom bolo získať politickú vládu v [[Kambodža|Kambodži]]. Napokon dňa [[23. október|23. októbra]] roku [[1991]] bola podpísaná Parížska dohoda. Išlo o mierovú zmluvu, ktorá jasne deklarovala Najvyššiu národnú radu (SNC) ako dočasnú vládu princa Sihanuka až do prvých slobodných volieb. Samotná vláda bola kontrolovaná misiou [[Organizácia Spojených národov|OSN]] pod názvom UNITAC (United Nations Transitional Autority in Cambodia). Roku [[1993]] napokon prebehli v [[Kambodža|Kambodži]] prvé slobodné voľby. Kambodžská ľudová strana (CPP), ktorá prezentovala bývalú komunistickú vládu, získala 51 kresiel. FUNCIPEC mala v parlamente 58 kresiel a princ Norodom Ranariddh bol vymenovaný za predsedu vlády. Komunistickí poslanci z politickej strany CPP však odmietli uznať výsledky volieb a snažili sa znovu uchopiť moc v štáte po [[Červení Khméri|Červených Khméroch]]. Jej predseda menom Hun Sen bol vymenovaný ako druhý predseda vlády. Otvorené nepriateľstvo pokračovalo až do augusta roku [[1996]], keď práve veliteľ [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] menom Ieng Sary ako námestník predsedu vlády a minister zahraničia za [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] prešiel so svojimi vojakmi na stranu kambodžskej kráľovskej vlády. Dňa [[5. júl|5. júla]] roku [[1997]] sa snažil Hun Sen zinscenovať prevrat a prevziať kontrolu nad [[Kambodža|Kambodžou]]. Roku [[1998]] sa však [[Červení Khméri]] rozpadli, keďže ich bývalý vodca menom [[Pol Pot]] napokon zomrel. Nuon Chea a Khieu Saphan ako čelní predstavitelia [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] prešli ku kráľovskej vláde.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=RANGES|meno=Trevor|titul=Velký průvodce: Kambodža|vydanie=1|vydavateľ=Computer Press, a. s|miesto=Brno|rok=2011|isbn=978-80-251-3215-9|strany=36}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * NOŽINA, Miroslav, (2007). ''Dějiny Kambodže''. Praha: NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o., 2007. ISBN 978-80-7106-897-6. * RANGES, Trevor, (2011). ''Velký průvodce: Kambodža''. Brno: Computer Press, a. s., 2011. ISBN 978-80-251-3215-9. == Pozri aj == * [[Zoznam vojen]] * [[Zoznam konfliktov v Ázii]] * [[Studená vojna]] * [[Pol Pot]] * [[Červení Khméri]] * [[Kambodžská genocída]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == * HLAVATÁ, Lucie et al., (2008). ''Dějiny Vietnamu''. Praha: NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o., 2008. ISBN 978-80-7106-965-2. [[Kategória:Vojny 20. storočia]] f9ryck014y51by7l5so76w6fkberokg 0 749677 8215736 8208275 2026-05-17T23:42:17Z Xqbot 22159 Oprava dvojitého presmerovanie na [[Nathalie Baye]] 8215736 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Nathalie Baye]] m8t5pbwa0wme59moflfp0oyl4ocd0ng 10 749706 8215738 8209046 2026-05-18T00:00:04Z TeslaBot 71954 typografia 8215738 wikitext text/x-wiki {{Obrázok týždňa (Hlavná stránka) | obrázok = Isla Tapu, Phuket, Tailandia, 2013-08-20, DD 36.JPG | názov obrázku = Khao Phing Kan | veľkosť = | popis = Ostrovy '''[[Khao Phing Kan]]''' v zálive Phang-nga v južnom [[Thajsko|Thajsku]], ktoré preslávila deviata [[James Bond (filmy)|bondovka]] ''[[James Bond: Muž so zlatou zbraňou|Muž so zlatou zbraňou]]'' ([[1974]]) s [[Roger Moore|Rogerom Moorom]]. Ikonický 20-[[meter|metrový]] vápencový útes má označenie Khao Ta-Pu. Destináciu ročne navštevujú 100 tisícky turistov. | autorstvo fotografie = [[:Commons:User:Poco a poco|Poco a poco]] }} <noinclude>[[Kategória:Šablóny obrázkov týždňa – Hlavná stránka]]</noinclude> l4i4i8ozpfgtcte6c65pla62caw9rql 0 749792 8215862 8212632 2026-05-18T11:08:35Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8215862 wikitext text/x-wiki {{Infobox Duchovný | typ = biskup | meno = | aktuálny titul = metropolita Haliča, arcibiskup Ľvova (Lembergu) | meno v inom jazyku = | kód jazyka = <!-- ak sa zadá musí byť v ISO kód jazyka hun: maďarčina, deu: nemčina, ... --> | portrét = Andrzej Szeptycki (a).jpg | popis portrétu = | erb = Herb Szeptycki.svg | štít erbu = <!-- meno obrázku na commons, ak sa zadá potlačí parameter erb a zobrazí štít s dekoráciou podľa parametra "typ" a "typ dodatok" --> | heslo = | heslo po slovensky = | podpis = <!-- meno obrázku na commons --> | štát pôsobenia = | dátum narodenia = {{dn|1865|7|29}} | miesto narodenia = [[Prylbyči]], [[Halič (región)|Halič]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]]) | dátum úmrtia = {{duv|1944|11|4|1865|7|29}} | miesto úmrtia = [[Ľvov]], [[Ukrajinská SSR]], [[Sovietsky zväz|ZSSR]] (dnes [[Ukrajina]]) | dátum pohrebu = | miesto pohrebu = | alma mater = | 1. funkcia = | 1. funkcia - obdobie = | 1. funkcia - predchodca = | 1. funkcia - nástupca = | 2. funkcia = | 2. funkcia - obdobie = | 2. funkcia - predchodca = | 2. funkcia - nástupca = | funkcie = | cirkev = | rehoľa = | vstup do rehole dátum = | večné sľuby dátum = | diakonát dátum = {{dv|1892|08|27|1865|7|29}} | diakonát miesto = | diakonát svätiteľ = [[Julian Peleš]] | diakonát svätiteľ funkcia = Przemyslovský, Samborský a Sanocký biskup | kňazské svätenie dátum = {{dv|1892|08|28|1865|7|29}} | kňazské svätenie miesto = | kňazské svätenie svätiteľ = [[Julian Peleš]] | kňazský svätiteľ funkcia = Przemyslovský, Samborský a Sanocký biskup | inkardinácia = | dátum laicizácie = <!-- {{dv|dátum laicizácie|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | laicizujúci = | menovanie dátum = {{dv|1899|06|19|1865|7|29}} | menovanie osoba = | potvrdenie dátum = <!-- {{dv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | biskupské svätenie dátum = {{dv|1899|09|17|1865|7|29}} | biskupské svätenie miesto = [[Katedrála Vzkriesenia Pána (Stanislavov)|Katedrála Vzkriesenia Pána]] [[Stanislavov]] | biskupské svätenie hlavný svätiteľ = [[Julian Kuiłovskij]] | biskupský svätiteľ funkcia = Ľvovský arcibiskup | biskupské svätenie 1. spolusvätiteľ = [[Konstantyn Čechovič]] | 1. spolusvätiteľ funkcia = Przemyslovský arcibiskup | biskupské svätenie 2. spolusvätiteľ = [[Józef Weber]] | 2. spolusvätiteľ funkcia = Ľvovský pomocný biskup | portál1 = | portál2 = | portál3 = }} '''Andrej Šeptický''' ({{vjz|pol|''Andrzej Szeptycki''}}; {{vjz|ukr|Андрей Шептицький}}, roman. ''Andrey Sheptytsky''; * [[29. júl]] [[1865]], [[Prylbyči]], [[Ukrajina]]{{--}}† [[1. november]] [[1944]], [[Ľvov]], Ukrajina) bol prelát a teológ [[Ukrajinská gréckokatolícka cirkev|Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi]], ktorý pôsobil ako metropolita [[Halič (región)|Haliča]] a arcibiskup [[Ľvov]]a od roku 1901 až do svojej smrti v roku 1944. Jeho pôsobenie v úrade trvalo [[Svetová vojna|dve svetové vojny]] a sedem politických režimov: [[Rakúsko-Uhorsko|rakúsky]], [[Ruská ríša|ruský]], ukrajinský, poľský, [[Sovietsky zväz|sovietsky]], [[Nacistické Nemecko|nacistický]] nemecký a opäť sovietsky.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Митрополит Андрей Шептицький - Україна Incognita | url = http://incognita.day.kyiv.ua/mitropolit-andrej-shepticzkij.html | vydavateľ = incognita.day.kyiv.ua | dátum prístupu = 2026-05-07 | priezvisko = | url archívu = https://web.archive.org/web/20200407080105/http://incognita.day.kyiv.ua/mitropolit-andrej-shepticzkij.html | dátum archivácie = 2020-04-07 }}</ref> Narodil sa ako Roman Šeptický v Prylbyči, dedine neďaleko [[Ľvov]]a v rakúskej Haliči, z otcovej strany [[Latinská cirkev|rímskokatolíckej]] rodine Szeptycki, ktorá patrila k poľskej šľachte [[Podkarpatská Rus|rusínskeho]] pôvodu, a z matkinej strany v [[Poľsko|Poľsku]] veľmi slávnej rodine [[Fredro]], ktorá tiež patrila k [[Latinská cirkev|rímskokatolíckej]] poľskej šľachte. Hoci bol pokrstený v [[Latinská cirkev|latinskej cirkvi]], Šeptický vstúpil v roku 1888 do gréckokatolíckeho [[Rád svätého Bazila Veľkého|rádu svätého Bazila Veľkého]] a prijal mníšske meno Andrej.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Metropolitan Andrey | url = https://sheptytskyinstitute.ca/about/metropolitan-andrey/ | dátum prístupu = 2026-05-07 | jazyk = en-US}}</ref> V roku 1892 zložil slávnostné sľuby a bol tiež vysvätený za [[diakon]]a a [[kňaz]]a. Neskôr slúžil ako igumen a profesor seminára v baziliánskej reholi. V roku 1899 bol Šeptický nominovaný cisárom [[František Jozef I.|Františkom Jozefom]] za biskupa Stanislavova a v tom istom roku sa konalo jeho vysvätenie. V roku 1900 bol vybraný za metropolitného arcibiskupa Haliča (tiež vedúceho biskupa [[Ukrajinská gréckokatolícka cirkev|Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi]]) a v roku 1901 bol intronizovaný.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Metropolitan Sheptytsky 1865–1944 {{!}} Ukrainian Greek-Catholic Church | url = https://ugcc.ua/en/church/history/metropolitan-andrey-sheptytsky/ | vydavateľ = Ukrainian Greek Catholic Church | dátum prístupu = 2026-05-07 | jazyk = en}}</ref> Šeptický zohral významnú úlohu pri zvyšovaní ukrajinského národného povedomia na území dnešnej západnej [[Ukrajina|Ukrajiny]] a pri rozširovaní Ukrajinskej katolíckej cirkvi. Obhajoval záujmy Ukrajincov pred [[Rakúsko-Uhorsko|rakúsko-uhorskou]] Snemovňou lordov a [[cisár]]om [[František Jozef I.|Františkom Jozefom]], založil školy a nemocničnú spoločnosť a založil seminár a rád ukrajinských štúditských mníchov.<ref name=":0" /> Podľa cirkevného historika [[Jaroslav Pelikan|Jaroslava Pelikana]] „mitropolita Andrej Šeptický bol pravdepodobne najvplyvnejšou postavou ... v celých dejinách [[Ukrajinská gréckokatolícka cirkev|ukrajinskej cirkvi]] v dvadsiatom storočí“. Na Ukrajine bolo po ňom pomenovaných niekoľko miest a organizácií, vrátane mesta [[Šeptyckyj]] v [[Ľvovská oblasť|Ľvovskej oblasti]] a Národného múzea ukrajinskej kultúry Andreja Šeptického v meste [[Ľvov]]. V roku 2015 [[František (pápež)|pápež František]] uznal jeho život za život hrdinskej cnosti tým, že ho vyhlásil za [[Ctihodný|ctihodného.]]<ref>{{Citácia periodika|titul=Pope honours Ukrainian archbishop who saved Jews|url=https://www.bbc.com/news/blogs-news-from-elsewhere-33623104|periodikum=BBC News|dátum=2015-07-22|dátum prístupu=2026-05-07|jazyk=en-GB}}</ref> == Rodokmeň == {{Rodokmeň predkov |1 = Andrej Šeptický |2 = [[Jan Kanty Szeptycki]] |3 = [[Zofia Szeptycka]] |4 = Piotr Paweł Szeptycki |5 = Róża Teresa Ewelina Szeptycka |6 = [[Aleksander Fredro]] |7 = [[Zofia Jabłonowska]] |8 = Jan Babtysta Szeptycki |9 = Aniela Wiktoria Marianna Szeptycka |10 = Pavel Kosseckij |11 = Petronela Nowosielska |12 = [[Jacek Fredro]] |13 = Marianna Dembinska |14 = [[Józef Jabłonowski († 1821)|Józef Jabłonowski]] |15 = Maria Świdzińska |16 = Bazyli Szeptycki |17 = Rozalia Szeptycka |18 = N. Lipski |19 = |20 = Ferdynand Fabian Sebastian Kossecki |21 = Franciszka Mietelska |22 = Jan Novoseľskij |23 = Juzefa Vojutinskaja |24 = [[Józef Fredro]] |25 = Teresa Urbańska |26 = Jan Nepomucen Dembiński |27 = Krystyna Dembińska |28 = [[Roch Michał Jabłonowski]] |29 = [[Katarzyna Ossolińska]] |30 = [[Michał Świdziński]] |31 = Barbara Świdzińska }} == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == {{Preklad|en|Andrey Sheptytsky|1339049159}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Šeptický, Andrej}} [[Kategória:Osobnosti z Ľvivskej oblasti]] [[Kategória:Ukrajinskí gréckokatolícki kňazi]] [[Kategória:Ukrajinskí gréckokatolícki arcibiskupi]] [[Kategória:Poľskí šľachtici]] [[Kategória:Ukrajinskí šľachtici]] [[Kategória:Ctihodní v katolíckej cirkvi]] [[Kategória:Baziliáni]] [[Kategória:Záchrancovia Židov počas holokaustu]] [[Kategória:Arcibiskupi Ľvovskej arcidiecézy]] klegonuq0ea3582s3g2zfsd5p23xijc 0 749934 8215773 8211852 2026-05-18T05:42:12Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8215773 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Armenia_map_numbered.svg|náhľad|357x357bod|10 arménskych provincií a mesto Jerevan.]] '''[[Arménsko]]''' je rozdelené do jedenástich administratívnych podcelkov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = System of territorial administration | url = http://www.mtad.am/en/the-ta-system/ | jazyk = anglicky | dátum prístupu = 2026-05-10 | url archívu = https://web.archive.org/web/20220214074842/http://www.mtad.am/en/the-ta-system/ | dátum archivácie = 2022-02-14 }}</ref>{{--}}desiatich provincií, známych v [[Arménčina|arménčine]] ako ''marzer'' (մարզեր), resp. v jednotnom čísle ''marz'', a hlavného mesta Jerevan. [[Jerevan]] má ako hlavné mesto krajiny špeciálny administratívny status. Najvyššiemu predstaviteľovi v každej z desiatich provincií sa hovorí ''marzpet'' a je menovaný arménskou vládou. V Jerevane je najvyšším predstaviteľom starosta, ktorého menuje prezident. == Prehľad území == {| class="wikitable" style="text-align:right" ! Čís. ! Provincia ! Správne sídlo ! data-sort-type="number" | Rozloha<br />[km²]<ref name="A">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Statistical yearbook of Armenia, 2020 - GENERAL DESCRIPTION | url = https://armstat.am/file/doc/99520868.pdf | jazyk = arménsky, anglicky, rusky}}</ref> ! data-sort-type="number" | Obyvateľstvo<br />(2022)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Armenia: Administrative Division | url = https://www.citypopulation.de/en/armenia/admin/ | jazyk = anglicky}}</ref> ! Hustota<br />zaľudnenia<br /> (obyv./km²) ! Počet<br />komunít<ref name="A" /> ! Počet<br />osád<ref name="A" /> |- | 1 | Aragacotn | Aštarak | 2 756 | 128 941 | 47 | 72 | 120 |- | 2 | Ararat | Artašat | 2 090 | 248 982 | 119 | 95 | 99 |- | 3 | Armavir | Armavir | 1 242 | 253 493 | 204 | 97 | 98 |- | 4 | Gegharkunik | Gavaṙ | 5 349 | 209 669 | 39 | 57 | 98 |- | 5 | Kotajk | Hrazdan | 2 086 | 269 883 | 129 | 42 | 69 |- | 6 | Lorri | Vanadzor | 3 799 | 222 805 | 59 | 56 | 130 |- | 7 | Širak | Gjumri | 2 680 | 235 484 | 88 | 42 | 130 |- | 8 | Sjunik | [[Kapan]] | 4 506 | 114 488 | 25 | 8 | 138 |- | 9 | Tavuš | Idževan | 2 704 | 114 940 | 43 | 24 | 65 |- | 10 | Vajoc Dzor | Jeghegnadzor | 2 308 | 47 369 | 21 | 8 | 55 |- | 11 | [[Jerevan]] | [[Jerevan]] | 223 | 1 086 677 | 4 873 | 1 | 1 |- class="sortbottom" style="font-weight:bold; border-top:2px solid black" | | Arménsko SPOLU | Jerevan | 29 743 | 2 932 731 | 99 | 502 | 1003 |} == Komunity (''hamajnkner'') == Každá provincia sa ďalej delí na komunity (''hamajnkner'', ''hamajnk'' v jednotnom čísle). Každá komunita je samosprávna a skladá sa z jednej alebo viacerých osád (''bnakavajrer'', ''bnakavajr'' v jednotnom čísle). Osady sú označované ako mestá (''kaghakner'', ''kaghak'' v jednotnom čísle) alebo dediny (''gjugher'', ''gjugh'' v jednotnom čísle). V roku 2020 bolo v Arménsku 503 komunít, pričom Jerevan má tiež status komunity. Okrem toho je Jerevan rozdelený do 12 samosprávnych okrskov. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.armstat.am/ National Statistical Service of the Republic of Armenia] * [http://www.statoids.com/uam.html Statoids] == Zdroj == {{Preklad|cs|Administrativní dělení Arménie|25869379}} [[Kategória:Arménsko]] [[Kategória:Geografia Arménska]] [[Kategória:Administratívne členenie podľa štátu|Arménsko]] dicox3b3zy10oitkm5tx9w2av83f2b6 0 749937 8215875 8213387 2026-05-18T11:31:16Z ~2026-29844-74 295266 Gramatyka bola zla 8215875 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Sin Nombre hanta virus TEM PHIL 1136 lores.jpg|náhľad|[[Hantavírus Sin Nombre]]. Snímka transmisného elektrónového mikroskopu hantavírusu Sin Nombre. Hantavírusy, ktoré spôsobujú [[hantavírusový pľúcny syndróm]] (HPS), sa prenášajú v truse hlodavcov. Inkubačná doba trvá 1 – 5 týždňov. Ochorenie začína horúčkou a bolesťami svalov, po ktorých nasleduje dýchavičnosť a kašeľ.]] '''Hantavírus''' je [[Rod (taxonómia)|rod]] [[Vírus|vírusov]], ktorý sa nazýva latinsky ''Orthohantavirus.''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Taxon Details {{!}} ICTV | url = https://ictv.global/taxonomy/taxondetails?taxnode_id=202500020&taxon_name=Orthohantavirus | vydavateľ = ictv.global | dátum prístupu = 2026-05-10}}</ref> K hantavírusom patrí druh [[Andský vírus]] (''Orthohantavirus andesense)'', ktorý vyvoláva [[hantavírusový pľúcny syndróm]] (HPS) vedúci na zlyhanie [[Dýchacia sústava|dýchacej sústavy]] a úmrtiam až u polovice infikovaných ľudí, u ktorých sa vyvinie [[HPS]].<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = About Hantavirus | url = https://www.cdc.gov/hantavirus/about/index.html | vydavateľ = Hantavirus | dátum vydania = 2026-05-09 | dátum prístupu = 2026-05-10 | jazyk = en-us | priezvisko = CDC}}</ref> Hantavírusy vyskytujúce sa v Európe a Ázii spôsobujú [[Hemoragická horúčka s renálnym syndrómom|hemoragickú horúčku s renálnym syndrómom]] ([[HFRS]], ''hemorrhagic fever with renal syndrome'').<ref name=":0" /> == Prenos == Hantavírusy sa na človeka najčastejšie prenášajú z [[Výkal|trusu]], [[Moč|moču]] alebo [[Slina|slín]] [[Hlodavce|hlodavcov]], akými sú [[Myšovité|myši]], [[Potkan|potkany]], hraboše, [[Krysa obyčajná|krysy]], [[Kuna (rod)|kuny]].<ref name=":0" /> Žiadny [[vektor]] prenášajúci hantavírusy z hlodavcov na človeka nebol indentifikovaný. == Prevencia == Proti žiadnemu hantavírusu neexistuje [[kauzálna liečba]] [[Antivirotikum|antivirotikami]].<ref name=":0" /> Neexistuje ani [[vakcína]] proti žiadnemu z nich.<ref name=":0" /> === Znižovanie rizík infekcie === Hantavírusy sa šíria močom, trusom, slinami hlodavcov, preto je potrebné:<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = How to Clean Up After Rodents | url = https://www.cdc.gov/healthy-pets/rodent-control/clean-up.html | vydavateľ = Healthy Pets, Healthy People | dátum vydania = 2024-07-18 | dátum prístupu = 2026-05-10 | jazyk = en-us | priezvisko = CDC}}</ref> * zabrániť vniknutiu hlodavcov do domov, firiem, hotelov, garáži, sýpok, odpadných kontajnerov, kanalizácií, áut, * nakúpené potraviny skladovať v pevne uzatvárateľných nádobách (sklo, kov), nie papierových alebo plastových obaloch, * identifikovať napadnuté potraviny: prehryzené obaly, trus v potravinách, trus v skladoch potravín, * nepožívať potraviny napadnuté hlodavcami, * nepripravovať pokrmy z napadnutých surovín, * eradikovať hlodavcov pomocov pascí, umiestnenie návnad (jedov) na myši a potkany, * vykonať odbornú [[Deratizácia|deratizáciu]], * zabrániť lákaniu hlodavcov na odpad: nedojedené zvyšky ľudskej potravy, odpad z nepredaných potravín v predajniach, * nechovať hlodavce ako domácich miláčikov, * chovať mačky ako prirodzených predátorov hlodavcov, * vykonanie upratovania v miestach výskytu hlodavcov: ** pred upratovaním zistiť, či nie je prítomný trus hlodavcov, ** nevysávať a nezametať v priestoroch, v ktorých sa vyskytujú hlodavce (rozprášenie rozpadnutého trusu do vzduchu), ** podlahy a povrchy umývať mokrými metódami, nikdy nie nasucho, ** prach stierať mokrou handrou alebo mopom, ** povrchy dezinfikovať [[Chlórnan sodný|chlórnanom sodným]] (Savo), ** počas upratovania nosiť ochranné pomôcky: rukavice, respirátor ** umyť si ruky dezinfekčným činidlom a potom mydlom.<ref name=":1" /> == Diagnostika == Infekcia hantavírusom je dokázateľná 72 hodín po prvých príznakoch, ktoré sa podobajú chrípke.<ref name=":0" /> == Liečba == === Kauzálna liečba === Neexistuje žiadna [[kauzálna liečba]] na hantavírusy: neexistujú účinné [[Antivirotikum|antivirotiká]] ani [[Vakcína proti hantavírusu|vakcíny proti hantavírusom]].<ref name=":0" /> === Podporná a symptomatická liečba === [[Symptomatická terapia|Symptomatická liečba]] zahŕňa znižovanie horúčky a miernenie symptómov. [[Hantavírusový pľúcny syndróm]] (HPS) zahŕňma problémy s dýchaním, ktoré môžu viezť až na potrebu intubácie pacienta, čo je zavedenie rúry do pľúc pacienta na efektívnejší prívod [[Kyslík|kyslíka]]. [[Hemoragická horúčka s renálnym syndrómom]] (HFRS) narúša funkciu obličiek až do takej miery, že je potrebná [[Dialýza (medicína)|dialýza]], čo je odstraňovanie splodín metabolizmu.<ref name=":0" /> == Druhy hantavírusov == Jednotlivé hantavírusy sa od seba odlišujú geografickým rozšírením, primárnym hostiteľským živočíšnym druhom, vyvolávaným ochorením u človeka, závažnosťou vyvolaného ochorenia a smrtnosťou ochorenia.<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Factsheet on orthohantavirus infections | url = https://www.ecdc.europa.eu/en/infectious-disease-topics/hantavirus-infection/factsheet-orthohantavirus-infections | vydavateľ = www.ecdc.europa.eu | dátum vydania = 2026-05-04 | dátum prístupu = 2026-05-10 | jazyk = en}}</ref> {| class="wikitable" |+Prehľad hantavírusov<ref name=":2" /> !Slovenský názov druhu !Skratka !Latinský názov !Kontinent výskytu !Pologuľa výskytu !Vyvolané ochorenie !Prenášači |- |Dobravský vírus |DOBV |''Orthohantavirus dobravaense'' |Eurázia |východná |[[Hemoragická horúčka s renálnym syndrómom|HFRS]] |myši, potkany |- |Hantaanský vírus |HTNV |''Orthohantavirus'' ''hantanense'' |Eurázia |východná |[[Hemoragická horúčka s renálnym syndrómom|HFRS]] |myši, potkany |- |Seoulský vírus |SEOV |''Orthohantavirus'' ''seoulense'' |Eurázia |východná |[[Hemoragická horúčka s renálnym syndrómom|HFRS]] |myši, potkany |- |Puumalský vírus |PUUV |''Orthohantavirus'' ''puumalaense'' |Európa |východná |[[Hemoragická horúčka s renálnym syndrómom|HFRS]], nephropathia epidemica |hraboše |- |Tulský vírus |TULV |''Orthohantavirus'' ''tulaense'' |Eurázia |východná |[[Hemoragická horúčka s renálnym syndrómom|HFRS]] |hraboše |- |Vírus Sin Nombre |SNV |''Orthohantavirus'' ''sinnombreense'' |Amerika |západná |[[Hantavírusový pľúcny syndróm|HPS]] |sigmadontné hlodavce |- |[[Andský vírus]] |ANDV |''Orthohantavirus'' ''andesense'' |Amerika |západná |[[Hantavírusový pľúcny syndróm|HPS]] |sigmadontné hlodavce |} == Molekulárna biológia a genetika hantavírusov == [[Súbor:Bunyaviridae virion image.svg|náhľad|Virión hantavírusov]] Virión hantavírusov nesie tri segmenty [[Jednovláknová RNA negatívnej polarity|jednoreťazcovej RNA negatívnej polarity]], v dôsledku čoho táto RNA nemôže byť priamo čítaná [[Ribozóm|ribozómami]] za [[Proteosyntéza|syntézy proteínov]]. Virióny si so sebou nesú [[RNA-dependentná RNA-polymeráza|RNA-dependentnú RNA-polymerázu]], ktorou prepíšu vlákno s negatívnou polaritou na komplementárne vlákno kladnej polarity, ktoré sa využíva na [[Replikácia|replikáciu]] (syntézu nových genómových (-)ssRNA) a [[Translácia (genetika)|transláciu]] (syntézu nových proteínov: [[Nukleoproteín|nukleoproteínu]], dvoch rôznych [[Glykoproteín|glykoproteínov]] a RNA-dependentnú RNA-polymerázu). [[Genóm]] hantavírusov dosahuje 10,5 až 14,6 [[Kilobáza|kilobáz]], pričom je rozdelený do troch segmentov ([[Chromozóm|chromozómov]]): hantavírusy majú segmentovaný genóm: * L segment (large segment): najväčší segment (5,3 až 6,8 kilobáz)<ref name=":3">{{Citácia periodika|titul=ICTV Virus Taxonomy Profile: Hantaviridae 2024: This article is part of the ICTV Virus Taxonomy Profiles collection.|url=https://www.microbiologyresearch.org/content/journal/jgv/10.1099/jgv.0.001975|periodikum=Journal of General Virology|dátum=2024-04-30|dátum prístupu=2026-05-10|ročník=105|číslo=4|issn=0022-1317|doi=10.1099/jgv.0.001975|jazyk=en|meno=Steven B.|priezvisko=Bradfute|meno2=Charles H.|priezvisko2=Calisher|meno3=Boris|priezvisko3=Klempa}}</ref> * M segment (medium segment): stredne veľký segment (3,4 až 4,8 kilobáz)<ref name=":3" /> * S segment (small segment): malý segment (1,0 až 3,0 kilobáz)<ref name=":3" /> Virióny hantavírusov sú obalené [[Lipidová dvojvrstva|lipidovou dvojvrstvou]], v ktorej sú inkorporované [[Heterodimér|heterodiméry]] [[Glykoproteín|glykoproteínov]] (spike proteíny), ktorými sa hantavírusy pripútavajú ku [[Receptor (fyziológia)|receptorom]] na bunkách hostiteľov. [[Životný cyklus vírusov|Životný cyklus vírusu]] pokračuje [[Endocytóza|endocytózou]], splynutím [[Endozóm|endozómu]] s [[Lyzozóm|lyzozómom]], ktorý prinesie [[Protónová pumpa|protónové pumpy]] na okyslenie vnútra [[Endolyzozóm|endolyzozómu]], čo spôsobí konformačné zmeny vedúce na splynutie memebrány viriónu a endolyzozómu s vyliatím vnútra viriónu obsahujúceho genetický materiál viriónu do [[Cytoplazma|cytoplazmy]] bunky. == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.cdc.gov/hantavirus/media/pdfs/2025/01/HantavirusBrochure-508.pdf Brožúra americkej CDC na hygienickú prevenciu šírenia hantavírusov] {{Taxonbar}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Vírusy]] [[Kategória:Hemoragické horúčky]] [[Kategória:Zoonózy]] [[Kategória:Vírusové choroby]] 06f0ux2ryjpgw4ba4yfj2jf9kbrhgnc 0 749970 8215635 8212412 2026-05-17T18:23:15Z Jetam2 30982 /* Popis */ por 8215635 wikitext text/x-wiki {{Geobox| Mountain Range <!-- *** Name section *** --> | name = Hadžar | native_name = | other_name = | category = pohorie <!-- *** Image *** --> | image = Oman east coast (4).jpg | image_size = | image_caption = Východná časť Hadžaru <!-- *** Country etc. *** --> | country = Omán | country_flag = 1 | country1 = Spojené arabské emiráty | country_flag1 = 1 | state = | state1 = | region = | region1 = | district = | district1 = | district2 = | district3 = | city = | city1 = <!-- *** Orography *** --> | parent_type = | parent = | unit1 = | border_type = | border = | part_type = | part = | geology = | geology1 = | geology2 = | period = | period1 = | orogeny = | orogeny1 = <!-- *** Geography *** --> | lat_d = 23.3 | long_d = 57.1 | area = | length = 600 | length_orientation = | length_round = | width = | width_orientation = | width_round = | highest = [[Šam (vrch)|Šam]] | highest location = | highest_country = | highest_state = | highest_region = | highest_district = | highest_elevation = 2980/3083 | highest_lat_d = | highest_lat_m = | highest_lat_s = | highest_lat_NS = | highest_long_d = | highest_long_m = | highest_long_s = | highest_long_WE = | lowest = | lowest_location = | lowest_country = | lowest_state = | lowest_region = | lowest_district = | lowest_elevation = | lowest_lat_d = | lowest_lat_m = | lowest_lat_s = | lowest_lat_NS = | lowest_long_d = | lowest_long_m = | lowest_long_s = | lowest_long_WE = | woods = <!-- *** Free fields *** --> | free_name = | free_value = <!-- *** Maps *** --> | map = Oman relief location map.jpg | map_background = | map_caption = Poloha pohoria v Ománe | map_locator = | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = <!-- *** Websites *** --> | commons = Al Hajar Mountains | statistics = | website = }} '''Hadžar'''<ref name="beliana"/> ({{ara|{{ar|جِبَال ٱلْحَجَر}}|Džabal al-Hadžar<ref name="beliana"/>}}) je [[pohorie]] vo východnej časti [[Arabský polostrov|Arabského polostrova]]. Najvyšším vrchom je [[Šam (vrch)|Šam]] ({{mnm|3083|w}})<ref name="beliana"/>, prípadne {{mnm|2980|w}}<ref name="britannica"/> == Popis == Hadžar sa nachádza v severnom [[Omán]]e<ref name="britannica"/> a zasahuje tiež do [[Spojené arabské emiráty|Spojených arabských emirátov]].<ref name="beliana"/> Pohorie „smerom na západ prechádza postupne do [[Arabská púšť|Arabskej púšte]], na východe prudko klesá do úzkej pobrežnej nížiny [[Ománsky záliv|Ománskeho zálivu]]“.<ref name="beliana"/> Priemerná výška je približne {{mnm|1220|w}}<ref name="britannica"/> respektíve {{mnm|1500|w}}<ref name="beliana"/> Pohorie vzniklo počas [[Alpínske vrásnenie|alpínskej orogenézy]]. „Budované najmä jurskými, kriedovými a treťohornými [[vápenec|vápencami]], [[Vyvretá hornina|magmatickými horninami]], v strednej časti [[Premenená hornina|metamorfovanými horninami]].“<ref name="beliana"/> Z medzinárodného hľadiska sú významné hlavne tzv. semailské [[Ofiolitový komplex|ofiolity]].<ref>Hansman, R. J., Ring, U., Thomson, S. N., den Brok, B., & Stübner, K., 2017, Late Eocene uplift of the Al Hajar Mountains, Oman, supported by stratigraphy and low-temperature thermochronology. Tectonics, 36, 3081–3109. https://doi.org/10.1002/2017TC004672</ref> V pohorí existujú viaceré [[wádí]]. Časť [[Achdar]] obsahuje aj lesy, inak je Hadžar skôr bez vegetácie.<ref name="britannica"/> === Delenie === Hadžar sa delí na tri časti<ref name="beliana"/>: * [[Hadžar al-Gharbi]] (sverozápad) * [[Achdar]] (stredná časť) * [[Hadžar aš-Šarki]] (severovýchod) Iné delenie je na päť častí<ref name="britannica"/>: * Ruʾūs al-Jibāl (nad [[Hormuzský prieliv|Hormuzským prielivom]]; anglický pravopis) * [[Hadžar al-Gharbi]] (západná časť Hadžaru) * [[Achdar]] * Jabal Nakhl (anglický pravopis) * Al-Ḥajar al-Sharqī (východný Hadža; anglický pravopis) * Jabal Banī Jābir (anglický pravopis) == Galéria == <gallery> Súbor:Jebel Akhdar view.jpg|Časť [[Achdar]] Súbor:Area in Fujeirah.jpg|Hadžar v [[Fudžajra (emirát)|emiráte Fudžajra]] v SAE Súbor:Jebel Shams.jpg|Džebel Šams </gallery> == Referencie == {{Referencie|refs= <ref name="britannica">{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Al-Ḥajar | priezvisko = Editors | meno = Britannica | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyclopædia Britannica | url = https://www.britannica.com/place/Al-Hajar | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | miesto = | dátum vydania = 1998-07-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-10 | jazyk = }}</ref> <ref name="beliana">{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Hadžar | titul = [[Encyclopaedia Beliana]] | url = https://beliana.sav.sk/heslo/hadzar | vydavateľ = [[Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied|Encyklopedický ústav SAV]] | isbn = 978-80-89524-30-3 | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-10 }}</ref> }} == Iné projekty == {{Projekt}} [[Kategória:Pohoria v Ománe]] [[Kategória:Pohoria v Spojených arabských emirátoch]] l2to8bv0staycigabwanlpgxhrnwll4 8215640 8215635 2026-05-17T18:23:45Z Jetam2 30982 opr 8215640 wikitext text/x-wiki {{Geobox| Mountain Range <!-- *** Name section *** --> | name = Hadžar | native_name = | other_name = | category = pohorie <!-- *** Image *** --> | image = Oman east coast (4).jpg | image_size = | image_caption = Východná časť Hadžaru <!-- *** Country etc. *** --> | country = Omán | country_flag = 1 | country1 = Spojené arabské emiráty | country_flag1 = 1 | state = | state1 = | region = | region1 = | district = | district1 = | district2 = | district3 = | city = | city1 = <!-- *** Orography *** --> | parent_type = | parent = | unit1 = | border_type = | border = | part_type = | part = | geology = | geology1 = | geology2 = | period = | period1 = | orogeny = | orogeny1 = <!-- *** Geography *** --> | lat_d = 23.3 | long_d = 57.1 | area = | length = 600 | length_orientation = | length_round = | width = | width_orientation = | width_round = | highest = [[Šam (vrch)|Šam]] | highest location = | highest_country = | highest_state = | highest_region = | highest_district = | highest_elevation = 2980/3083 | highest_lat_d = | highest_lat_m = | highest_lat_s = | highest_lat_NS = | highest_long_d = | highest_long_m = | highest_long_s = | highest_long_WE = | lowest = | lowest_location = | lowest_country = | lowest_state = | lowest_region = | lowest_district = | lowest_elevation = | lowest_lat_d = | lowest_lat_m = | lowest_lat_s = | lowest_lat_NS = | lowest_long_d = | lowest_long_m = | lowest_long_s = | lowest_long_WE = | woods = <!-- *** Free fields *** --> | free_name = | free_value = <!-- *** Maps *** --> | map = Oman relief location map.jpg | map_background = | map_caption = Poloha pohoria v Ománe | map_locator = | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = <!-- *** Websites *** --> | commons = Al Hajar Mountains | statistics = | website = }} '''Hadžar'''<ref name="beliana"/> ({{ara|{{ar|جِبَال ٱلْحَجَر}}|Džabal al-Hadžar<ref name="beliana"/>}}) je [[pohorie]] vo východnej časti [[Arabský polostrov|Arabského polostrova]]. Najvyšším vrchom je [[Šam (vrch)|Šam]] ({{mnm|3083|w}})<ref name="beliana"/>, prípadne {{mnm|2980|w}}<ref name="britannica"/> == Popis == Hadžar sa nachádza v severnom [[Omán]]e<ref name="britannica"/> a zasahuje tiež do [[Spojené arabské emiráty|Spojených arabských emirátov]].<ref name="beliana"/> Pohorie „smerom na západ prechádza postupne do [[Arabská púšť|Arabskej púšte]], na východe prudko klesá do úzkej pobrežnej nížiny [[Ománsky záliv|Ománskeho zálivu]]“.<ref name="beliana"/> Priemerná výška je približne {{mnm|1220|w}}<ref name="britannica"/> respektíve {{mnm|1500|w}}<ref name="beliana"/> Pohorie vzniklo počas [[Alpínske vrásnenie|alpínskej orogenézy]]. „Budované najmä jurskými, kriedovými a treťohornými [[vápenec|vápencami]], [[Vyvretá hornina|magmatickými horninami]], v strednej časti [[Premenená hornina|metamorfovanými horninami]].“<ref name="beliana"/> Z medzinárodného hľadiska sú významné hlavne tzv. semailské [[Ofiolitový komplex|ofiolity]].<ref>Hansman, R. J., Ring, U., Thomson, S. N., den Brok, B., & Stübner, K., 2017, Late Eocene uplift of the Al Hajar Mountains, Oman, supported by stratigraphy and low-temperature thermochronology. Tectonics, 36, 3081–3109. https://doi.org/10.1002/2017TC004672</ref> V pohorí existujú viaceré [[wádí]]. Časť [[Achdar]] obsahuje aj lesy, inak je Hadžar skôr bez vegetácie.<ref name="britannica"/> === Delenie === Hadžar sa delí na tri časti<ref name="beliana"/>: * [[Hadžar al-Gharbi]] (sverozápad) * [[Achdar]] (stredná časť) * [[Hadžar aš-Šarki]] (severovýchod) Iné delenie je na päť častí<ref name="britannica"/>: * Ruʾūs al-Jibāl (nad [[Hormuzský prieliv|Hormuzským prielivom]]; anglický pravopis) * [[Hadžar al-Gharbi]] (západná časť Hadžaru) * [[Achdar]] * Jabal Nakhl (anglický pravopis) * Al-Ḥajar al-Sharqī (východný Hadžar; anglický pravopis) * Jabal Banī Jābir (anglický pravopis) == Galéria == <gallery> Súbor:Jebel Akhdar view.jpg|Časť [[Achdar]] Súbor:Area in Fujeirah.jpg|Hadžar v [[Fudžajra (emirát)|emiráte Fudžajra]] v SAE Súbor:Jebel Shams.jpg|Džebel Šams </gallery> == Referencie == {{Referencie|refs= <ref name="britannica">{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Al-Ḥajar | priezvisko = Editors | meno = Britannica | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyclopædia Britannica | url = https://www.britannica.com/place/Al-Hajar | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | miesto = | dátum vydania = 1998-07-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-10 | jazyk = }}</ref> <ref name="beliana">{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Hadžar | titul = [[Encyclopaedia Beliana]] | url = https://beliana.sav.sk/heslo/hadzar | vydavateľ = [[Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied|Encyklopedický ústav SAV]] | isbn = 978-80-89524-30-3 | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-10 }}</ref> }} == Iné projekty == {{Projekt}} [[Kategória:Pohoria v Ománe]] [[Kategória:Pohoria v Spojených arabských emirátoch]] p8ybwjqif8sl2lss2i02wssvdoxnxtp 0 750140 8215653 8213697 2026-05-17T18:42:52Z SZHaK 256533 Snaha o úpravu článku s ohľadom na výhrady pre jeho uverejnenie. 8215653 wikitext text/x-wiki {{urgentne upraviť|20260514}} <div align="justify">'''Majstrovstvá Európy v sudoku''' sú medzinárodnou súťažou, ktorú organizuje členská krajina zaregistrovaná vo Svetovej federácii hádankárov ([https://worldpuzzle.org/ World Puzzle Federation] - WPF) ]. Prvé podujatie prisúdila Svetová federácia hádankárov Slovensku na rok 2026, presne 20 rokov po premiére [https://www.wsc2006.com/eng/index.php prvých] [https://www.wsc2006.com/eng/index.php majstrovstiev sveta]. Tímy jednotlivých krajín sú nominované oficiálnymi zástupcami danej krajiny vo WPF, alebo podľa podmienok určených WPF. Súťaž na takejto úrovni pozostáva zvyčajne zo 120 - 140 sudoku rôznej náročnosti, ktoré všetci súťažiaci riešia vo viacerých časovo presne vymedzených kolách. Každá úloha má podľa stupňa náročnosti určený počet bodov, ktoré sa získajú len za podmienky kompletne a správne vyriešenej úlohy. Medzi úlohy sú zaraďované nielen klasické sudoku, ale aj jeho variácie, vrátane sudoku, ktoré obsahujú rôzne doplňujúce podmienky pre riešenie. V súťaži sa hodnotia individuálne výsledky a výsledky trojčlenných družstiev. V rámci súťaže družstiev sa do bodového zisku družstva započítavajú nielen výsledky z kôl určených pre súťaž družstiev, ale aj individuálne výsledky členov príslušného družstva. Pre zatraktívnenie súťaže a podporu mladšej a staršej generácie sa samostatne vyhodnocuje aj kategória do 18 rokov a nad 50 rokov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Majstrovstvá Európy v SUDOKU 2026 | url = https://sudoku2026.eu/sk/ | dátum prístupu = 2026-05-14 | jazyk = sk-SK}}</ref> V kategórii do 18 rokov sú zaradení všetci účastníci, ktorí ešte nemajú 18 rokov, alebo 18 rokov už dosiahli presne v roku konania majstrovstiev. V kategórii nad 50 rokov sú zaradení všetci účastníci, ktorí už dosiahli 50 rokov, alebo 50 rokov ešte dosiahnu presne v roku konania majstrovstiev. </div> == Forma účasti == <div align="justify">Právo nominovať národný tím na Majstrovstvá Európy v sudoku má krajina, ktorá je členom WPF. V súčasnosti je oficiálnym členom WPF 18 európskych krajín a to prevažne prostredníctvom organizácií združujúcich záujemcov o sudoku v danej krajine. Zúčastniť sa ME v sudoku môžu aj jednotlivci, ak ich krajina ešte nie je vo WPF zastúpená a to formou osobného členstva vo [https://worldpuzzle.org/members/wpf-members WPF]. Organizátor má právo limitovať počet účastníkov za jednu krajinu v tzv. oficiálnej časti. Každý ďalší účastník nad tento limit súťaží mimo oficiálne poradie. Ak je družstvo zložené zo zástupcov rovnakej krajiny, vystupuje pod názvom krajiny, ak ide o družstvo zložené zo zástupcov rôznych krajín, súťaží ako UN družstvo. UN družstvá a družstvá nad stanovený oficiálny limit sú hodnotené mimo oficiálne poradie.</div> == Účastníci a organizátori == <div align="justify">Na 1. ME bolo zastúpených 23 európskych krajín. Štyri mimoeurópske krajiny mali zastúpenie ako hostia. Významnými účastníkmi bola Tantan Dai z Číny, ktorá je dvojnásobnou majsterkou sveta v sudoku z rokov 2023 a 2025, Tiit Vunk z Estónska, dvojnásobný majster sveta v sudoku z rokov 2022 a 2016 a Jakub Ondroušek z Českej republiky, päťnásobný medailista z majstrovstiev sveta. Pre druhý ročník sa o usporiadanie majstrovstiev uchádza Fédération Française de Jeux Mathématiques. </div> {| class="wikitable" ! rowspan="2" |Ročník ! rowspan="2" |Organizátor ! colspan="2" |Počet účastníkov ! colspan="2" |Počet družstiev ! colspan="2" |Zastúpené krajiny |- ! width="30" | °ofic. ! width="30" | °neof. ! width="30" | °ofic. ! width="30" | °neof. ! width="250" | °ofic. ! width="80" | °neof. |- | 1. ||Slovenský zväz<br />hádankárov a<br />krížovkárov||92||62||28||22||{{flagicon|BEL}}{{flagicon|Belarus}}{{flagicon|BUL}}{{flagicon|CZE}}{{flagicon|EST}}{{flagicon|FIN}}{{flagicon|FRA}}<br />{{flagicon|GER}}{{flagicon|Netherlands}}{{flagicon|CRO}}{{flagicon|LAT}}{{flagicon|LUX}}{{flagicon|HUN}}{{flagicon|POL}}<br />{{flagicon|AUT}}{{flagicon|Romania}}{{flagicon|SVK}}{{flagicon|Serbia}}{{flagicon|CHE}}{{flagicon|ITA}}{{flagicon|TUR}}<br />{{flagicon|Ukraine}}{{flagicon|UK}} ||{{flagicon|China}}{{flagicon|CAN}}<br />{{flagicon|Thailand}}{{flagicon|USA}} |} °ofic. = oficiálna účasť °neof. = neoficiálna účasť == Výsledky == {| class="wikitable" !rowspan="2" width="30" | Rok !rowspan="2" width="80" | Miesto !rowspan="2" width="100" | Krajina !colspan="3" align=center width="420" | Súťaž jednotlivcov !colspan="3" align=center width="420" | Súťaž družstiev |- !style="background:gold;" width="140" | Zlato !style="background:silver;" width="140" | Striebro !style="background:#cc9966;" width="140" | Bronz !style="background:gold;" width="140" | Zlato !style="background:silver;" width="140" | Striebro !style="background:#cc9966;" width="140" | Bronz |- | 2026 || [[Bratislava]] || {{flagicon|Slovensko}}<br />[[Slovensko]]|| {{flagicon|Estonia}} Tiit<br />Vunk|| {{flagicon|CZE}} Jakub<br />Ondroušek|| {{flagicon|CZE}} Jan<br />Vondruška|| {{flagicon|CZE}}<br />[[Česko]]|| {{flagicon|CZE}}<br />Česko|| {{flagicon|Türkiye}}<br />[[Turecko]] |} Vekové kategórie {| class="wikitable" !rowspan="2" width="30" | Rok !rowspan="2" width="80" | Miesto !rowspan="2" width="100" | Krajina !colspan="3" align=center width="420" | Kategória pod 18 rokov !colspan="3" align=center width="420" | Kategória nad 50 rokov |- !style="background:gold;" width="140" | Zlato !style="background:silver;" width="140" | Striebro !style="background:#cc9966;" width="140" | Bronz !style="background:gold;" width="140" | Zlato !style="background:silver;" width="140" | Striebro !style="background:#cc9966;" width="140" | Bronz |- | 2026 || [[Bratislava]] || {{flagicon|Slovakia}}<br />Slovensko|| {{flagicon|Türkiye}} Can<br />Erturan|| {{flagicon|Croatia}} Iva<br />Rabar|| {{flagicon|Croatia}} Marin<br />Puljiz|| {{flagicon|Luxembourg}} Claudine<br />Thiry|| {{flagicon|Austria}} Manuela<br />Hawel|| {{flagicon|Bulgaria}} Deyan<br />Razsadov |} == Referencie == ==Externé odkazy== *[http://www.worldpuzzle.org/championships/ Oficiálna stránka World Puzzle Federation] *[https://www.sudoku2026.eu/ Oficiálna stránka 1. Majstrovstiev Európy v sudoku, Bratislava, Slovensko] *[http://www.wsc2006.com Oficiálna stránka 1. Majstrovstiev sveta v sudoku, Lucca, Taliansko] 4jlf7o3wvmw9b786h2mqonoz19rl5ea 8215670 8215653 2026-05-17T20:07:28Z Feriontly17x17x7 228747 ref., ext. o., kat. 8215670 wikitext text/x-wiki {{urgentne upraviť|20260514}} '''Majstrovstvá Európy v sudoku''' sú medzinárodnou súťažou, ktorú organizuje členská krajina zaregistrovaná vo Svetovej federácii hádankárov (WPF).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = WPF Members | url = https://worldpuzzle.org/members/wpf-members | vydavateľ = worldpuzzle.org | miesto = | dátum vydania = | dátum prístupu = 2026-05-17 | jazyk = }}</ref> Prvý ročník Majstrovstiev Európy v [[Sudoku|sudoku]] sa uskutočnil v máji 2026 a Svetová federácia hádankárov prisúdila jeho organizovanie Slovensku. Stalo sa tak 20 rokov po premiére prvých Majstrovstiev sveta v sudoku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = World Sudoku Puzzle Championship 2006 | url = https://www.wsc2006.com/eng/index.php | vydavateľ = wsc2006.com | miesto = | dátum vydania = | dátum prístupu = 2026-05-17 | jazyk = }}</ref> Tímy jednotlivých krajín sú nominované oficiálnymi zástupcami danej krajiny vo WPF, alebo podľa podmienok určených WPF. Súťaž na takejto úrovni pozostáva zvyčajne zo 120 až 140 sudoku rôznej náročnosti, ktoré všetci súťažiaci riešia vo viacerých časovo presne vymedzených kolách. Každá úloha má podľa stupňa náročnosti určený počet bodov, ktoré sa získajú len za podmienky kompletne a správne vyriešenej úlohy. Medzi úlohy sú zaraďované nielen klasické sudoku, ale aj jeho variácie, vrátane sudoku, ktoré obsahujú rôzne doplňujúce podmienky pre riešenie. V súťaži sa hodnotia individuálne výsledky a výsledky trojčlenných družstiev. V rámci súťaže družstiev sa do bodového zisku družstva započítavajú nielen výsledky z kôl určených pre súťaž družstiev, ale aj individuálne výsledky členov príslušného družstva. Pre zatraktívnenie súťaže a podporu mladšej a staršej generácie sa samostatne vyhodnocuje aj kategória do 18 rokov a nad 50 rokov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Majstrovstvá Európy v SUDOKU 2026 | url = https://sudoku2026.eu/sk/ | dátum prístupu = 2026-05-14 | jazyk = sk-SK}}</ref> V kategórii do 18 rokov sú zaradení všetci účastníci, ktorí ešte nemajú 18 rokov, alebo 18 rokov už dosiahli presne v roku konania majstrovstiev. V kategórii nad 50 rokov sú zaradení všetci účastníci, ktorí už dosiahli 50 rokov, alebo 50 rokov ešte dosiahnu presne v roku konania majstrovstiev. </div> == Forma účasti == Právo nominovať národný tím na Majstrovstvá Európy v sudoku má krajina, ktorá je členom WPF. V roku 2026 je oficiálnym členom WPF 18 európskych krajín a to prevažne prostredníctvom organizácií združujúcich záujemcov o sudoku v danej krajine. Zúčastniť sa ME v sudoku môžu aj jednotlivci, ak ich krajina ešte nie je vo WPF zastúpená a to formou osobného členstva vo WPF. Organizátor má právo limitovať počet účastníkov za jednu krajinu v tzv. oficiálnej časti. Každý ďalší účastník nad tento limit súťaží mimo oficiálne poradie. Ak je družstvo zložené zo zástupcov rovnakej krajiny, vystupuje pod názvom krajiny, ak ide o družstvo zložené zo zástupcov rôznych krajín, súťaží ako UN družstvo. UN družstvá a družstvá nad stanovený oficiálny limit sú hodnotené mimo oficiálne poradie. == Účastníci a organizátori == Na 1. ME bolo zastúpených 23 európskych krajín. Štyri mimoeurópske krajiny mali zastúpenie ako hostia. Významnými účastníkmi bola Tantan Dai z Číny, ktorá je dvojnásobnou majsterkou sveta v sudoku z rokov 2023 a 2025, Tiit Vunk z Estónska, dvojnásobný majster sveta v sudoku z rokov 2022 a 2016 a Jakub Ondroušek z Českej republiky, päťnásobný medailista z majstrovstiev sveta. Pre druhý ročník sa o usporiadanie majstrovstiev uchádza Fédération Française de Jeux Mathématiques. </div> {| class="wikitable" ! rowspan="2" |Ročník ! rowspan="2" |Organizátor ! colspan="2" |Počet účastníkov ! colspan="2" |Počet družstiev ! colspan="2" |Zastúpené krajiny |- ! width="30" | °ofic. ! width="30" | °neof. ! width="30" | °ofic. ! width="30" | °neof. ! width="250" | °ofic. ! width="80" | °neof. |- | 1. |Slovenský zväz<br />hádankárov a<br />krížovkárov |92 |62 |28 |22 |{{BEL}}{{BLR}}{{BUL}}{{CZE}}{{EST}}{{FIN}}{{FRA}}<br />{{GER}}{{NED}}{{CRO}}{{LAT}}{{LUX}}{{HUN}}{{POL}}<br />{{AUT}}{{ROU}}{{SVK}}{{SRB}}{{SUI}}{{ITA}}{{TUR}}<br />{{UKR}}{{GBR}} |{{CHN}}{{CAN}}<br />{{THA}}{{USA}} |} °ofic. = oficiálna účasť<br>°neof. = neoficiálna účasť == Výsledky == Víťazom sa stal [[Estónsko|Estónec]] Tiit Vunk. V kategórii trojčlenných tímov zvíťazili reprezentanti [[Česko|Česka]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Majstrovstvá Európy v sudoku 2026 - výsledky | url = https://sudoku2026.eu/en/vysledky/ | vydavateľ = sudoku2026.eu | miesto = | dátum vydania = | dátum prístupu = 2026-05-17 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Demiger | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | titul = Víťazom premiérových majstrovstiev Európy v sudoku, ktoré sa konali v Bratislave, sa stal Estónec Tiit Vunk. | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/5328236/ | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2026-05-12 | dátum prístupu = 2026-05-17 }}</ref> {| class="wikitable" !rowspan="2" width="30" | Rok !rowspan="2" width="80" | Miesto !rowspan="2" width="100" | Krajina !colspan="3" align=center width="420" | Súťaž jednotlivcov !colspan="3" align=center width="420" | Súťaž družstiev |- !style="background:gold;" width="140" | Zlato !style="background:silver;" width="140" | Striebro !style="background:#cc9966;" width="140" | Bronz !style="background:gold;" width="140" | Zlato !style="background:silver;" width="140" | Striebro !style="background:#cc9966;" width="140" | Bronz |- | 2026 | [[Bratislava]] | {{minivlajka|Slovensko}} [[Slovensko]] | Tiit Vunk<br>{{minivlajka|Estónsko}} [[Estónsko]] | Jakub Ondroušek<br>{{minivlajka|Česko}} [[Česko]] A | Jan Vondruška<br>{{minivlajka|Česko}} [[Česko]] B | {{minivlajka|Česko}} [[Česko]] | {{minivlajka|Česko}} Česko | {{minivlajka|Turecko}} [[Turecko]] |} Vekové kategórie {| class="wikitable" !rowspan="2" width="30" | Rok !rowspan="2" width="80" | Miesto !rowspan="2" width="100" | Krajina !colspan="3" align=center width="420" | Kategória pod 18 rokov !colspan="3" align=center width="420" | Kategória nad 50 rokov |- !style="background:gold;" width="140" | Zlato !style="background:silver;" width="140" | Striebro !style="background:#cc9966;" width="140" | Bronz !style="background:gold;" width="140" | Zlato !style="background:silver;" width="140" | Striebro !style="background:#cc9966;" width="140" | Bronz |- | 2026 | [[Bratislava]] | {{minivlajka|Slovensko}} [[Slovensko]] | Can Erturan<br>{{minivlajka|Turecko}} [[Turecko]] | Iva Rabar<br>{{minivlajka|Chorvátsko}} [[Chorvátsko]] | Marin Puljiz<br>{{minivlajka|Chorvátsko}} Chorvátsko | Claudine Thiry<br>{{minivlajka|Luxembursko}} [[Luxembursko]] | Manuela Hawel<br>{{minivlajka|Rakúsko}} [[Rakúsko]] | Deyan Razsadov<br>{{minivlajka|Bulharsko}} [[Bulharsko]] |} == Referencie == {{referencie}} ==Externé odkazy== * [http://www.worldpuzzle.org/championships/ Oficiálna stránka World Puzzle Federation] * [https://www.sudoku2026.eu/ Oficiálna stránka Majstrovstiev Európy v sudoku 2026] [[Kategória:Sudoku]] [[Kategória:Majstrovstvá Európy]] oh48p7xrc4ez8cawc3q9cvc6c193fyy 8215671 8215670 2026-05-17T20:08:27Z Feriontly17x17x7 228747 A, B 8215671 wikitext text/x-wiki {{urgentne upraviť|20260514}} '''Majstrovstvá Európy v sudoku''' sú medzinárodnou súťažou, ktorú organizuje členská krajina zaregistrovaná vo Svetovej federácii hádankárov (WPF).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = WPF Members | url = https://worldpuzzle.org/members/wpf-members | vydavateľ = worldpuzzle.org | miesto = | dátum vydania = | dátum prístupu = 2026-05-17 | jazyk = }}</ref> Prvý ročník Majstrovstiev Európy v [[Sudoku|sudoku]] sa uskutočnil v máji 2026 a Svetová federácia hádankárov prisúdila jeho organizovanie Slovensku. Stalo sa tak 20 rokov po premiére prvých Majstrovstiev sveta v sudoku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = World Sudoku Puzzle Championship 2006 | url = https://www.wsc2006.com/eng/index.php | vydavateľ = wsc2006.com | miesto = | dátum vydania = | dátum prístupu = 2026-05-17 | jazyk = }}</ref> Tímy jednotlivých krajín sú nominované oficiálnymi zástupcami danej krajiny vo WPF, alebo podľa podmienok určených WPF. Súťaž na takejto úrovni pozostáva zvyčajne zo 120 až 140 sudoku rôznej náročnosti, ktoré všetci súťažiaci riešia vo viacerých časovo presne vymedzených kolách. Každá úloha má podľa stupňa náročnosti určený počet bodov, ktoré sa získajú len za podmienky kompletne a správne vyriešenej úlohy. Medzi úlohy sú zaraďované nielen klasické sudoku, ale aj jeho variácie, vrátane sudoku, ktoré obsahujú rôzne doplňujúce podmienky pre riešenie. V súťaži sa hodnotia individuálne výsledky a výsledky trojčlenných družstiev. V rámci súťaže družstiev sa do bodového zisku družstva započítavajú nielen výsledky z kôl určených pre súťaž družstiev, ale aj individuálne výsledky členov príslušného družstva. Pre zatraktívnenie súťaže a podporu mladšej a staršej generácie sa samostatne vyhodnocuje aj kategória do 18 rokov a nad 50 rokov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Majstrovstvá Európy v SUDOKU 2026 | url = https://sudoku2026.eu/sk/ | dátum prístupu = 2026-05-14 | jazyk = sk-SK}}</ref> V kategórii do 18 rokov sú zaradení všetci účastníci, ktorí ešte nemajú 18 rokov, alebo 18 rokov už dosiahli presne v roku konania majstrovstiev. V kategórii nad 50 rokov sú zaradení všetci účastníci, ktorí už dosiahli 50 rokov, alebo 50 rokov ešte dosiahnu presne v roku konania majstrovstiev. </div> == Forma účasti == Právo nominovať národný tím na Majstrovstvá Európy v sudoku má krajina, ktorá je členom WPF. V roku 2026 je oficiálnym členom WPF 18 európskych krajín a to prevažne prostredníctvom organizácií združujúcich záujemcov o sudoku v danej krajine. Zúčastniť sa ME v sudoku môžu aj jednotlivci, ak ich krajina ešte nie je vo WPF zastúpená a to formou osobného členstva vo WPF. Organizátor má právo limitovať počet účastníkov za jednu krajinu v tzv. oficiálnej časti. Každý ďalší účastník nad tento limit súťaží mimo oficiálne poradie. Ak je družstvo zložené zo zástupcov rovnakej krajiny, vystupuje pod názvom krajiny, ak ide o družstvo zložené zo zástupcov rôznych krajín, súťaží ako UN družstvo. UN družstvá a družstvá nad stanovený oficiálny limit sú hodnotené mimo oficiálne poradie. == Účastníci a organizátori == Na 1. ME bolo zastúpených 23 európskych krajín. Štyri mimoeurópske krajiny mali zastúpenie ako hostia. Významnými účastníkmi bola Tantan Dai z Číny, ktorá je dvojnásobnou majsterkou sveta v sudoku z rokov 2023 a 2025, Tiit Vunk z Estónska, dvojnásobný majster sveta v sudoku z rokov 2022 a 2016 a Jakub Ondroušek z Českej republiky, päťnásobný medailista z majstrovstiev sveta. Pre druhý ročník sa o usporiadanie majstrovstiev uchádza Fédération Française de Jeux Mathématiques. </div> {| class="wikitable" ! rowspan="2" |Ročník ! rowspan="2" |Organizátor ! colspan="2" |Počet účastníkov ! colspan="2" |Počet družstiev ! colspan="2" |Zastúpené krajiny |- ! width="30" | °ofic. ! width="30" | °neof. ! width="30" | °ofic. ! width="30" | °neof. ! width="250" | °ofic. ! width="80" | °neof. |- | 1. |Slovenský zväz<br />hádankárov a<br />krížovkárov |92 |62 |28 |22 |{{BEL}}{{BLR}}{{BUL}}{{CZE}}{{EST}}{{FIN}}{{FRA}}<br />{{GER}}{{NED}}{{CRO}}{{LAT}}{{LUX}}{{HUN}}{{POL}}<br />{{AUT}}{{ROU}}{{SVK}}{{SRB}}{{SUI}}{{ITA}}{{TUR}}<br />{{UKR}}{{GBR}} |{{CHN}}{{CAN}}<br />{{THA}}{{USA}} |} °ofic. = oficiálna účasť<br>°neof. = neoficiálna účasť == Výsledky == Víťazom sa stal [[Estónsko|Estónec]] Tiit Vunk. V kategórii trojčlenných tímov zvíťazili reprezentanti [[Česko|Česka]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Majstrovstvá Európy v sudoku 2026 - výsledky | url = https://sudoku2026.eu/en/vysledky/ | vydavateľ = sudoku2026.eu | miesto = | dátum vydania = | dátum prístupu = 2026-05-17 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Demiger | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | titul = Víťazom premiérových majstrovstiev Európy v sudoku, ktoré sa konali v Bratislave, sa stal Estónec Tiit Vunk. | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/5328236/ | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2026-05-12 | dátum prístupu = 2026-05-17 }}</ref> {| class="wikitable" !rowspan="2" width="30" | Rok !rowspan="2" width="80" | Miesto !rowspan="2" width="100" | Krajina !colspan="3" align=center width="420" | Súťaž jednotlivcov !colspan="3" align=center width="420" | Súťaž družstiev |- !style="background:gold;" width="140" | Zlato !style="background:silver;" width="140" | Striebro !style="background:#cc9966;" width="140" | Bronz !style="background:gold;" width="140" | Zlato !style="background:silver;" width="140" | Striebro !style="background:#cc9966;" width="140" | Bronz |- | 2026 | [[Bratislava]] | {{minivlajka|Slovensko}} [[Slovensko]] | Tiit Vunk<br>{{minivlajka|Estónsko}} [[Estónsko]] | Jakub Ondroušek<br>{{minivlajka|Česko}} [[Česko]] | Jan Vondruška<br>{{minivlajka|Česko}} [[Česko]] | {{minivlajka|Česko}} [[Česko]] A | {{minivlajka|Česko}} Česko B | {{minivlajka|Turecko}} [[Turecko]] |} Vekové kategórie {| class="wikitable" !rowspan="2" width="30" | Rok !rowspan="2" width="80" | Miesto !rowspan="2" width="100" | Krajina !colspan="3" align=center width="420" | Kategória pod 18 rokov !colspan="3" align=center width="420" | Kategória nad 50 rokov |- !style="background:gold;" width="140" | Zlato !style="background:silver;" width="140" | Striebro !style="background:#cc9966;" width="140" | Bronz !style="background:gold;" width="140" | Zlato !style="background:silver;" width="140" | Striebro !style="background:#cc9966;" width="140" | Bronz |- | 2026 | [[Bratislava]] | {{minivlajka|Slovensko}} [[Slovensko]] | Can Erturan<br>{{minivlajka|Turecko}} [[Turecko]] | Iva Rabar<br>{{minivlajka|Chorvátsko}} [[Chorvátsko]] | Marin Puljiz<br>{{minivlajka|Chorvátsko}} Chorvátsko | Claudine Thiry<br>{{minivlajka|Luxembursko}} [[Luxembursko]] | Manuela Hawel<br>{{minivlajka|Rakúsko}} [[Rakúsko]] | Deyan Razsadov<br>{{minivlajka|Bulharsko}} [[Bulharsko]] |} == Referencie == {{referencie}} ==Externé odkazy== * [http://www.worldpuzzle.org/championships/ Oficiálna stránka World Puzzle Federation] * [https://www.sudoku2026.eu/ Oficiálna stránka Majstrovstiev Európy v sudoku 2026] [[Kategória:Sudoku]] [[Kategória:Majstrovstvá Európy]] 3z922i96e11pfbzh52w9s3yjsilidqj 3 750144 8215543 8215282 2026-05-17T16:18:04Z Pe3kZA 39673 tip 8215543 wikitext text/x-wiki {{Vitajte}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 10:06, 14. máj 2026 (UTC) {{Urgentne upraviť autor|Ľuba Lauffová}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 09:23, 17. máj 2026 (UTC) :Keď si predstavím, koľko úplných pseudo-stubov na slovenskej wiki existuje bez jediného zdroja… tak je trochu ironické, že práve tento článok dostal takýto scrutiny 😅 --[[Redaktor:SjuKay|SjuKay]] ([[Diskusia s redaktorom:SjuKay|diskusia]]) 09:45, 17. máj 2026 (UTC) ::Ahoj, tak nepozeraj na iné, ale uprav referencie, kategórie, doplň wikilinky aj infobox a bude to ok. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 09:48, 17. máj 2026 (UTC) :::Ahoj, na tvorbu referencií môžeš použiť [https://tools.freeside.sk/wikiciter/sk/ tento nástroj].--<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 16:17, 17. máj 2026 (UTC) ss546l936b15svijnm42woqj3frfy9b 0 750168 8215749 8214388 2026-05-18T03:03:33Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 2 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8215749 wikitext text/x-wiki {{Infobox ligová sezóna |liga = 2. slovenská futbalová liga |sezóna = 2025/2026 |sezóna_pred = 2. slovenská futbalová liga 2024/2025 |sezóna_po = 2. slovenská futbalová liga 2026/2027 |začiatok = 25. júl 2025 |koniec = 15. máj 2026 |majster = [[MFK Dukla Banská Bystrica]] |2_miesto = [[MFK Lokomotíva Zvolen|MFK Zvolen]] (baráž o postup do 1. ligy) |3_miesto = |ročník = |baráž = |zostup = [[Slávia TU Košice]]<br>[[MŠK Púchov]]<br>[[MFK Stará Ľubovňa|Stará Ľubovňa Redfox FC]] |počet_mužstiev = 16 |odohraté_zápasy = 240 |počet_gólov = 707 |priemer_gólov_na_zápas = 2,95 |počet_divákov = |najproduktívnejší_hráč = |najlepší_strelec = [[Jakub Sylvestr]]<br>(22 gólov) |výhra_doma = |výhra_vonku = |najvyššie_skóre = |súvisiace_súťaže = [[Niké liga 2025/2026]]<br>[[3. slovenská futbalová liga 2025/2026]] |poznámka = }} '''2. slovenská futbalová liga 2025/2026''' (označenie podľa hlavného sponzora '''MONACObet liga 2025/2026''') bol 33. ročník [[2. slovenská futbalová liga|druhej najvyššej futbalovej súťaže]] na [[Slovensko|Slovensku]]. Sezóna sa začala [[25. júl]]a [[2025]] a skončila [[15. máj]]a [[2026]]. Víťazom sa stal [[MFK Dukla Banská Bystrica]] a vybojoval si tak postup do [[Niké liga 2026/2027|ďalšieho ročníka najvyššej futbalovej súťaže]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = B. Bystrica zdolala S. Ľubovňu 3:0 a spečatila postup do Niké ligy | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/sport/b-bystrica-zdolala-s-lubovnu-30-a-s/956231-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2026-04-17 | dátum prístupu = 2026-05-14 }}</ref> Na priečkach zaručujúcich zostup sa umiestnili [[Slávia TU Košice]], [[MŠK Púchov]] a [[MFK Stará Ľubovňa|Stará Ľubovňa Redfox FC]]. == Priebeh sezóny == === Tabuľka === {| class="wikitable" !# !Tím !Z !V !R !P !G !+/- !B !Kvalifikácia |- bgcolor="lightblue" | align="center" |'''1.''' |[[MFK Dukla Banská Bystrica]] | align="center" |30 | align="center" |20 | align="center" |6 | align="center" |4 | align="center" |61:25 | align="center" | +36 | align="center" |'''66''' | align="center" |Postup do [[Niké liga 2026/2027|Niké ligy]] |- bgcolor="#8ee5ee" | align="center" |'''2.''' |[[MFK Lokomotíva Zvolen|MFK Zvolen]] | align="center" |30 | align="center" |13 | align="center" |10 | align="center" |7 | align="center" |46:36 | align="center" | +10 | align="center" |'''49''' | align="center" |[[Niké liga 2025/2026#Baráž o udržanie|Baráž]] o postup do [[Niké liga 2026/2027|Niké ligy]] |- | align="center" |'''3.''' |[[MFK Tatran Liptovský Mikuláš]] | align="center" |30 | align="center" |13 | align="center" |9 | align="center" |8 | align="center" |55:47 | align="center" | +8 | align="center" |'''48''' | rowspan="11" | |- | align="center" |'''4.''' |[[FC Petržalka]] | align="center" |30 | align="center" |14 | align="center" |6 | align="center" |10 | align="center" |45:31 | align="center" | +14 | align="center" |'''48''' |- | align="center" |'''5.''' |[[OFK Malženice]] | align="center" |30 | align="center" |13 | align="center" |8 | align="center" |9 | align="center" |44:38 | align="center" | +6 | align="center" |'''47''' |- | align="center" |'''6.''' |[[FK Pohronie]] | align="center" |30 | align="center" |11 | align="center" |11 | align="center" |8 | align="center" |47:35 | align="center" | +12 | align="center" |'''44''' |- | align="center" |'''7.''' |[[FC ViOn Zlaté Moravce]] | align="center" |30 | align="center" |12 | align="center" |8 | align="center" |10 | align="center" |57:49 | align="center" | +8 | align="center" |'''44''' |- | align="center" |'''8.''' |[[FK Inter Bratislava]] | align="center" |30 | align="center" |12 | align="center" |6 | align="center" |12 | align="center" |35:36 | align="center" | -1 | align="center" |'''42''' |- | align="center" |'''9.''' |[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Slovan Bratislava B]] | align="center" |30 | align="center" |10 | align="center" |10 | align="center" |10 | align="center" |45:48 | align="center" | -3 | align="center" |'''40''' |- | align="center" |'''10.''' |[[FC ŠTK 1914 Šamorín]] | align="center" |30 | align="center" |10 | align="center" |8 | align="center" |12 | align="center" |44:46 | align="center" | -2 | align="center" |'''38''' |- | align="center" |'''11.''' |[[OFK Baník Lehota pod Vtáčnikom]] | align="center" |30 | align="center" |9 | align="center" |8 | align="center" |13 | align="center" |41:52 | align="center" | -11 | align="center" |'''35''' |- | align="center" |'''12.''' |[[FK MŠK Považská Bystrica|MŠK Považská Bystrica]] | align="center" |30 | align="center" |8 | align="center" |9 | align="center" |13 | align="center" |38:49 | align="center" | -11 | align="center" |'''33''' |- | align="center" |'''13.''' |[[MŠK Žilina|MŠK Žilina B]] | align="center" |30 | align="center" |9 | align="center" |6 | align="center" |15 | align="center" |43:59 | align="center" | -16 | align="center" |'''33''' |- bgcolor="FFC3CE" | align="center" |'''14.''' |[[Slávia TU Košice]] | align="center" |30 | align="center" |8 | align="center" |8 | align="center" |14 | align="center" |38:54 | align="center" | -16 | align="center" |'''32''' | rowspan="3" align="center" |Zostup do [[3. liga|3. ligy]] |- bgcolor="FFC3CE" | align="center" |'''15.''' |[[MŠK Púchov]] | align="center" |30 | align="center" |6 | align="center" |11 | align="center" |13 | align="center" |33:50 | align="center" | -17 | align="center" |'''29''' |- bgcolor="FFC3CE" | align="center" |'''16.''' |[[MFK Stará Ľubovňa|Stará Ľubovňa Redfox FC]] | align="center" |30 | align="center" |6 | align="center" |8 | align="center" |16 | align="center" |35:52 | align="center" | -17 | align="center" |'''26''' |} zdroj: [https://www.monacobetliga.sk/tabulka monacobetliga.sk] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20240613151358/https://www.monacobetliga.sk/tabulka |date=2024-06-13 }}<br> {{Malé|'''#''' - pozícia; '''Z''' - zápasy; '''V''' - výhry; '''R''' - remízy; '''P''' - prehry; '''G''' - skóre; '''+/-''' - rozdiel skóre; '''B''' - body}} == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.monacobetliga.sk/ Oficiálna stránka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20240613151354/https://www.monacobetliga.sk/ |date=2024-06-13 }} * [https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/s/monacobet-liga/ 2. liga na sportnet.sme.sk/futbalnet] * [https://futbalsfz.sk/2.liga 2. liga na futbalsfz.sk] {{Druhá najvyššia futbalová súťaž na Slovensku}} [[Kategória:Druhá najvyššia futbalová súťaž na Slovensku]] [[Kategória:Futbal v 2025]] [[Kategória:Futbal v 2026]] npxeaf8jzww3ja1qpqtzvl0zuguzq45 0 750251 8215616 8215077 2026-05-17T17:49:41Z Jetam2 30982 Revízia [[Special:Diff/8215077|8215077]] používateľa [[Special:Contributions/~2026-29230-47|~2026-29230-47]] ([[User talk:~2026-29230-47|diskusia]]) bola vrátená: also rieka 8215616 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Angren | other_name = | category = mesto <!-- *** Image *** --> | image = Angren.jpg | image_caption = Park v meste v roku 1999 | image_size = <!-- *** Symbols *** --> | flag = | symbol = <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | motto = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Uzbekistan | country_flag = 1 | state = Taškentská oblasť | state_type = | region = | region_type = | histregion = | district = | municipality = <!-- *** Family *** --> | part = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | coordinates_no_title = | elevation = | lat_d = 41 | lat_m = 0 | lat_s = 39.85 | lat_NS = S | long_d = 70 | long_m = 4 | long_s = 24.53 | long_EW = V | coordinates_type = | highest = | highest_elevation = | highest_lat_d = | highest_long_d = | lowest = | lowest_elevation = | lowest_lat_d = | lowest_long_d = <!-- *** Dimensions *** --> | area = | area_urban = | area_metro = | area_urban_type = | area_metro_type = <!-- *** Population *** --> | population = c175000 | population_date = 2014 | population_density = | population_urban = | population_metro = | population_urban_type = | population_metro_type = <!-- *** History & management *** --> | established = 1946 | established_type = zlúčením | mayor = | mayor_type = | mayor_party = <!-- *** Codes *** --> | postal_code = | area_code = | area_code_type = | code = | code1 = <!-- *** Free frields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = Relief Map of Uzbekistan.png | map_background = | map_caption = Poloha mesta v Uzbekistane | map_locator = Uzbekistan | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = | freemap_zoom = <!-- *** Websites *** --> | commons = Angren | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Angren''' (bývalý názov: '''Angrenšachtstroj''') je [[mesto (všeobecne)|mesto]] v [[Uzbekistan|Uzbekistane]].<ref name="beliana"/> Angren leží na ľavom brehu rieky [[Angren (rieka v Uzbekistane)|Angren]]<ref name="beliana"/> (miestnym názvom Ohangaron<ref name="britannica">{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Angren | priezvisko = Editors | meno = Britannica | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyclopædia Britannica | url = https://www.britannica.com/place/Angren | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | miesto = | dátum vydania = 1998-07-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-16 | jazyk = }}</ref>). Mesto vzniklo v roku 1946 prepojením existujúcich osád. V roku 1956 boli kvôli ťažbe presunuté 8 km na juhozápad. V roku 2014 malo 175 tisíc obyvateľov.<ref name="beliana">{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Angren | titul = [[Encyclopaedia Beliana]] | url = https://beliana.sav.sk/heslo/angren | vydavateľ = [[Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied|Encyklopedický ústav SAV]] | isbn = 978-80-89524-30-3 | miesto = Bratislava | dátum vydania = 1999 | dátum aktualizácie = 2016-09-13| dátum prístupu = 2026-05-10 }}</ref> Angren je centrom uhoľného priemyslu Uzbekistanu.<ref name="britannica"/> V meste je tiež výroba cementu, prefabrikátov, gumársky a potravinársky priemysel a tepelná elektráreň. Nachádza sa tu pedagogický inštitút a múzeum.<ref name="beliana"/><ref name="britannica"/> Mestom prechádza železnica z Taškentu.<ref name="beliana"/> == Galéria == <gallery> Súbor:Ангрен1.jpg|Múzeum Súbor:Dukentsoy in Angren.JPG|Most cez rieku Dukentsoy </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} [[Kategória:Mestá v Uzbekistane]] [[Kategória:Banské sídla]] 64zlb4kou42gwf1vs9tz3pbxav7cv00 8215624 8215616 2026-05-17T18:07:38Z ~2026-29230-47 294915 je len jedno 8215624 wikitext text/x-wiki {{presunúť|Angren (mesto)}} {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Angren | other_name = | category = mesto <!-- *** Image *** --> | image = Angren.jpg | image_caption = Park v meste v roku 1999 | image_size = <!-- *** Symbols *** --> | flag = | symbol = <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | motto = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Uzbekistan | country_flag = 1 | state = Taškentská oblasť | state_type = | region = | region_type = | histregion = | district = | municipality = <!-- *** Family *** --> | part = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | coordinates_no_title = | elevation = | lat_d = 41 | lat_m = 0 | lat_s = 39.85 | lat_NS = S | long_d = 70 | long_m = 4 | long_s = 24.53 | long_EW = V | coordinates_type = | highest = | highest_elevation = | highest_lat_d = | highest_long_d = | lowest = | lowest_elevation = | lowest_lat_d = | lowest_long_d = <!-- *** Dimensions *** --> | area = | area_urban = | area_metro = | area_urban_type = | area_metro_type = <!-- *** Population *** --> | population = c175000 | population_date = 2014 | population_density = | population_urban = | population_metro = | population_urban_type = | population_metro_type = <!-- *** History & management *** --> | established = 1946 | established_type = zlúčením | mayor = | mayor_type = | mayor_party = <!-- *** Codes *** --> | postal_code = | area_code = | area_code_type = | code = | code1 = <!-- *** Free frields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = Relief Map of Uzbekistan.png | map_background = | map_caption = Poloha mesta v Uzbekistane | map_locator = Uzbekistan | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = | freemap_zoom = <!-- *** Websites *** --> | commons = Angren | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Angren''' (bývalý názov: '''Angrenšachtstroj''') je [[mesto (všeobecne)|mesto]] v [[Uzbekistan|Uzbekistane]].<ref name="beliana"/> Angren leží na ľavom brehu rieky [[Angren (rieka v Uzbekistane)|Angren]]<ref name="beliana"/> (miestnym názvom Ohangaron<ref name="britannica">{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Angren | priezvisko = Editors | meno = Britannica | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyclopædia Britannica | url = https://www.britannica.com/place/Angren | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | miesto = | dátum vydania = 1998-07-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-16 | jazyk = }}</ref>). Mesto vzniklo v roku 1946 prepojením existujúcich osád. V roku 1956 boli kvôli ťažbe presunuté 8 km na juhozápad. V roku 2014 malo 175 tisíc obyvateľov.<ref name="beliana">{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Angren | titul = [[Encyclopaedia Beliana]] | url = https://beliana.sav.sk/heslo/angren | vydavateľ = [[Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied|Encyklopedický ústav SAV]] | isbn = 978-80-89524-30-3 | miesto = Bratislava | dátum vydania = 1999 | dátum aktualizácie = 2016-09-13| dátum prístupu = 2026-05-10 }}</ref> Angren je centrom uhoľného priemyslu Uzbekistanu.<ref name="britannica"/> V meste je tiež výroba cementu, prefabrikátov, gumársky a potravinársky priemysel a tepelná elektráreň. Nachádza sa tu pedagogický inštitút a múzeum.<ref name="beliana"/><ref name="britannica"/> Mestom prechádza železnica z Taškentu.<ref name="beliana"/> == Galéria == <gallery> Súbor:Ангрен1.jpg|Múzeum Súbor:Dukentsoy in Angren.JPG|Most cez rieku Dukentsoy </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} [[Kategória:Mestá v Uzbekistane]] [[Kategória:Banské sídla]] fuqrk4lm7hnualutob9thzluuhtinzp 8215680 8215624 2026-05-17T20:27:31Z Jetam2 30982 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-29230-47|~2026-29230-47]] ([[User_talk:~2026-29230-47|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Jetam2 8215616 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Angren | other_name = | category = mesto <!-- *** Image *** --> | image = Angren.jpg | image_caption = Park v meste v roku 1999 | image_size = <!-- *** Symbols *** --> | flag = | symbol = <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | motto = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Uzbekistan | country_flag = 1 | state = Taškentská oblasť | state_type = | region = | region_type = | histregion = | district = | municipality = <!-- *** Family *** --> | part = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | coordinates_no_title = | elevation = | lat_d = 41 | lat_m = 0 | lat_s = 39.85 | lat_NS = S | long_d = 70 | long_m = 4 | long_s = 24.53 | long_EW = V | coordinates_type = | highest = | highest_elevation = | highest_lat_d = | highest_long_d = | lowest = | lowest_elevation = | lowest_lat_d = | lowest_long_d = <!-- *** Dimensions *** --> | area = | area_urban = | area_metro = | area_urban_type = | area_metro_type = <!-- *** Population *** --> | population = c175000 | population_date = 2014 | population_density = | population_urban = | population_metro = | population_urban_type = | population_metro_type = <!-- *** History & management *** --> | established = 1946 | established_type = zlúčením | mayor = | mayor_type = | mayor_party = <!-- *** Codes *** --> | postal_code = | area_code = | area_code_type = | code = | code1 = <!-- *** Free frields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = Relief Map of Uzbekistan.png | map_background = | map_caption = Poloha mesta v Uzbekistane | map_locator = Uzbekistan | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = | freemap_zoom = <!-- *** Websites *** --> | commons = Angren | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Angren''' (bývalý názov: '''Angrenšachtstroj''') je [[mesto (všeobecne)|mesto]] v [[Uzbekistan|Uzbekistane]].<ref name="beliana"/> Angren leží na ľavom brehu rieky [[Angren (rieka v Uzbekistane)|Angren]]<ref name="beliana"/> (miestnym názvom Ohangaron<ref name="britannica">{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Angren | priezvisko = Editors | meno = Britannica | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyclopædia Britannica | url = https://www.britannica.com/place/Angren | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | miesto = | dátum vydania = 1998-07-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-16 | jazyk = }}</ref>). Mesto vzniklo v roku 1946 prepojením existujúcich osád. V roku 1956 boli kvôli ťažbe presunuté 8 km na juhozápad. V roku 2014 malo 175 tisíc obyvateľov.<ref name="beliana">{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Angren | titul = [[Encyclopaedia Beliana]] | url = https://beliana.sav.sk/heslo/angren | vydavateľ = [[Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied|Encyklopedický ústav SAV]] | isbn = 978-80-89524-30-3 | miesto = Bratislava | dátum vydania = 1999 | dátum aktualizácie = 2016-09-13| dátum prístupu = 2026-05-10 }}</ref> Angren je centrom uhoľného priemyslu Uzbekistanu.<ref name="britannica"/> V meste je tiež výroba cementu, prefabrikátov, gumársky a potravinársky priemysel a tepelná elektráreň. Nachádza sa tu pedagogický inštitút a múzeum.<ref name="beliana"/><ref name="britannica"/> Mestom prechádza železnica z Taškentu.<ref name="beliana"/> == Galéria == <gallery> Súbor:Ангрен1.jpg|Múzeum Súbor:Dukentsoy in Angren.JPG|Most cez rieku Dukentsoy </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} [[Kategória:Mestá v Uzbekistane]] [[Kategória:Banské sídla]] 64zlb4kou42gwf1vs9tz3pbxav7cv00 8215682 8215680 2026-05-17T20:31:05Z ~2026-29230-47 294915 odporúčam pozrieť ostatné články o mestách 8215682 wikitext text/x-wiki {{presunúť|Angren (mesto)}} {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Angren | other_name = | category = mesto <!-- *** Image *** --> | image = Angren.jpg | image_caption = Park v meste v roku 1999 | image_size = <!-- *** Symbols *** --> | flag = | symbol = <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | motto = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Uzbekistan | country_flag = 1 | state = Taškentská oblasť | state_type = | region = | region_type = | histregion = | district = | municipality = <!-- *** Family *** --> | part = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | coordinates_no_title = | elevation = | lat_d = 41 | lat_m = 0 | lat_s = 39.85 | lat_NS = S | long_d = 70 | long_m = 4 | long_s = 24.53 | long_EW = V | coordinates_type = | highest = | highest_elevation = | highest_lat_d = | highest_long_d = | lowest = | lowest_elevation = | lowest_lat_d = | lowest_long_d = <!-- *** Dimensions *** --> | area = | area_urban = | area_metro = | area_urban_type = | area_metro_type = <!-- *** Population *** --> | population = c175000 | population_date = 2014 | population_density = | population_urban = | population_metro = | population_urban_type = | population_metro_type = <!-- *** History & management *** --> | established = 1946 | established_type = zlúčením | mayor = | mayor_type = | mayor_party = <!-- *** Codes *** --> | postal_code = | area_code = | area_code_type = | code = | code1 = <!-- *** Free frields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = Relief Map of Uzbekistan.png | map_background = | map_caption = Poloha mesta v Uzbekistane | map_locator = Uzbekistan | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = | freemap_zoom = <!-- *** Websites *** --> | commons = Angren | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Angren''' (bývalý názov: '''Angrenšachtstroj''') je [[mesto (všeobecne)|mesto]] v [[Uzbekistan|Uzbekistane]].<ref name="beliana"/> Angren leží na ľavom brehu rieky [[Angren (rieka v Uzbekistane)|Angren]]<ref name="beliana"/> (miestnym názvom Ohangaron<ref name="britannica">{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Angren | priezvisko = Editors | meno = Britannica | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyclopædia Britannica | url = https://www.britannica.com/place/Angren | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | miesto = | dátum vydania = 1998-07-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-16 | jazyk = }}</ref>). Mesto vzniklo v roku 1946 prepojením existujúcich osád. V roku 1956 boli kvôli ťažbe presunuté 8 km na juhozápad. V roku 2014 malo 175 tisíc obyvateľov.<ref name="beliana">{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Angren | titul = [[Encyclopaedia Beliana]] | url = https://beliana.sav.sk/heslo/angren | vydavateľ = [[Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied|Encyklopedický ústav SAV]] | isbn = 978-80-89524-30-3 | miesto = Bratislava | dátum vydania = 1999 | dátum aktualizácie = 2016-09-13| dátum prístupu = 2026-05-10 }}</ref> Angren je centrom uhoľného priemyslu Uzbekistanu.<ref name="britannica"/> V meste je tiež výroba cementu, prefabrikátov, gumársky a potravinársky priemysel a tepelná elektráreň. Nachádza sa tu pedagogický inštitút a múzeum.<ref name="beliana"/><ref name="britannica"/> Mestom prechádza železnica z Taškentu.<ref name="beliana"/> == Galéria == <gallery> Súbor:Ангрен1.jpg|Múzeum Súbor:Dukentsoy in Angren.JPG|Most cez rieku Dukentsoy </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} [[Kategória:Mestá v Uzbekistane]] [[Kategória:Banské sídla]] fuqrk4lm7hnualutob9thzluuhtinzp 0 750252 8215617 8215078 2026-05-17T17:50:19Z Jetam2 30982 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-29230-47|~2026-29230-47]] ([[User_talk:~2026-29230-47|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Jetam2 8215057 wikitext text/x-wiki '''Angren''' môže byť: * mesto v Uzbekistane, pozri [[Angren (mesto v Uzbekistane)]] * rieka v Uzbekistane, pozri [[Angren (rieka v Uzbekistane)]] * jazero v Kazachstane, pozri [[Angren (jazero)]] * Isen, fiktívna rieka v Stredozemi, známa tiež ako Angren, pozri [[Isen]] {{Rozlišovacia stránka}} <!-- {{Preklad|en|Angren|1245126142}} --> izmcl57e3l7b6ley09svu7mhu7jueeq 8215623 8215617 2026-05-17T18:07:26Z ~2026-29230-47 294915 je len jedno 8215623 wikitext text/x-wiki '''Angren''' môže byť: * mesto v Uzbekistane, pozri [[Angren (mesto)]] * rieka v Uzbekistane, pozri [[Angren (rieka)]] * jazero v Kazachstane, pozri [[Angren (jazero)]] * Isen, fiktívna rieka v Stredozemi, známa tiež ako Angren, pozri [[Isen]] {{Rozlišovacia stránka}} <!-- {{Preklad|en|Angren|1245126142}} --> f6erv8dml9rieprjhd4fyc04snmo81q 8215679 8215623 2026-05-17T20:27:13Z Jetam2 30982 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-29230-47|~2026-29230-47]] ([[User_talk:~2026-29230-47|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Jetam2 8215057 wikitext text/x-wiki '''Angren''' môže byť: * mesto v Uzbekistane, pozri [[Angren (mesto v Uzbekistane)]] * rieka v Uzbekistane, pozri [[Angren (rieka v Uzbekistane)]] * jazero v Kazachstane, pozri [[Angren (jazero)]] * Isen, fiktívna rieka v Stredozemi, známa tiež ako Angren, pozri [[Isen]] {{Rozlišovacia stránka}} <!-- {{Preklad|en|Angren|1245126142}} --> izmcl57e3l7b6ley09svu7mhu7jueeq 8215684 8215679 2026-05-17T20:31:21Z ~2026-29230-47 294915 8215684 wikitext text/x-wiki '''Angren''' môže byť: * mesto v Uzbekistane, pozri [[Angren (mesto v Uzbekistane)]] * rieka v Uzbekistane, pozri [[Angren (rieka)]] * jazero v Kazachstane, pozri [[Angren (jazero)]] * Isen, fiktívna rieka v Stredozemi, známa tiež ako Angren, pozri [[Isen]] {{Rozlišovacia stránka}} <!-- {{Preklad|en|Angren|1245126142}} --> 5zuxgtrzn9lvchzbwvto9muw2fcu5u0 0 750264 8215538 8215334 2026-05-17T16:14:55Z Luppus 39967 8215538 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník | meno = Apollónis z Kyziku | titul = kráľovná [[Pergamon]]u | obrázok = | popis = | panovanie = cca [[223 pred Kr.]] – [[197 pred Kr.]] | predchodca = | nástupca = [[Stratoniké (manželka Eumena II.)|Stratoniké]] | dynastia = [[Attalovci]] | otec = | matka = | dátum narodenia = cca [[240 pred Kr.]] | miesto narodenia = [[Kyzikos (mesto)|Kyzikos]] | dátum úmrtia = cca [[159 pred Kr.]] (medzi [[175 pred Kr.|175]] a [[159 pred Kr.|159]]) | miesto úmrtia = pravdepodobne [[Hierapolis]] }} '''Apollónis''' (starogr. ''Ἀπολλωνíς'' – ''Apollónis''; * cca [[240 pred Kr.]], [[Kyzikos]] – † medzi [[175 pred Kr.|175]] a [[159 pred Kr.]]) bola manželka pergamského kráľa [[Attalos I.|Attala I.]] a matka štyroch synov, vrátane panovníkov [[Eumenes II.|Eumena II.]] a [[Attalos II.|Attala II.]]<ref name="Strabon13">[[Strabón]], ''Geographica'' 13,4,2.</ref> Preslávila sa ako jedna z mála helenistických kráľovien, ktorá si získala obdiv nie pre politické intrigy, ale pre svoju oddanosť rodine, príkladnú výchovu a plodnosť, čím sa stala ideálom cnostnej matky celého antického sveta.<ref name="VanLooy">VAN LOOY, Herman. Apollonis Reine de Pergame. In: ''Ancient Society''. 1976, roč. 7, s. 151–165.</ref> == Pôvod a manželstvo == Apollónis sa narodila v nezávislom mestskom štáte [[Kyzikos (mesto)|Kyzikos]] na brehu ''Propontidy'' (dnes [[Marmarské more]]). Hoci pochádzala z bohatej a vplyvnej mestskej elity, jej rodina nemala aristokratický ani kráľovský pôvod – v antických prameňoch je označovaná ako meštianka (starogr. ''demotis'').<ref name="Polybios22">[[Polybios]], ''Historiai'' 22,20.</ref> Skutočnosť, že jej otec patril k zámožnému meštianstvu, potvrdzuje aj fakt, že neskôr finančne dotovala svätyňu bohyne [[Démétér]] v Pergame z vlastných prostriedkov.<ref name="Ballestrazzi">BALLESTRAZZI, Chiara. Gli Stylopinakia e il tempio della regina Apollonide di Cizico. In: ''Rivista di Filologia e di Istruzione Classica''. 2017, roč. 145, č. 1, s. 129.</ref> Okolo roku [[223 pred Kr.]] sa vydala za pergamonského vládcu Attala I., ktorý bol od nej starší približne o 30 rokov.<ref name="VanLooy"/> Skutočnosť, že Apollónis nemala urodzenú macedónsku krv, nebola pre pergamonský dvor prekážkou. Samotná dynastia Attalovcov mala totiž skromnejší, nešľachtický pôvod a ich predchádzajúci vládcovia si brali ženy z odlišného geografického a sociálneho prostredia než vládnuci rod [[Seleukovci|Seleukovcov]].<ref name="Miron2020">MIRÓN, Dolores. Royal Mothers and Dynastic Power in Attalid Pergamon. In: CARNEY, Elizabeth D. – MÜLLER, Sabine (eds.). ''The Routledge Companion to Women and Monarchy in the Ancient Mediterranean World''. Abingdon: Routledge, 2020, s. 210.</ref> Po svadbe získala oficiálny titul kráľovnej (starogr. ''basilissa'').<ref name="Miron2020"/> Tento titul v jej prípade neslúžil ako okamžitý nástroj na výkon reálnej politickej moci, ale upevňoval prestíž kráľa a legitimizoval potomstvo, ktoré z tohto zväzku vzišlo.<ref name="Bielman">BIELMAN, Anne. ''Femmes en public dans le monde hellénistique''. Paris: Sedes, 2003, s. 51–52.</ref> == Vzor materstva a bratská jednota == Apollónis priviedla na svet štyroch synov:<ref name="VanLooy"/> * [[Eumenes II.|Eumenes II.]] (* cca 222/221 pred Kr.) * [[Attalos II.|Attalos II. Filadelfos]] * Filetairos * Athénaios V dobovom kontexte bola kráľovná vysoko oceňovaná za svoju príkladnú plodnosť. Materstvo sa stalo ústredným pilierom jej verejného obrazu, čo bolo v porovnaní s inými helenistickými kráľovnami (napr. Laodiké III.) výnimočné.<ref name="Miron2020"/> Keď kráľ Attalos I. v roku [[197 pred Kr.]] zomrel, Apollónis ovdovela. Keďže bola dlhé roky jedinou autoritatívnou ženou v kráľovskom paláci, prevzala plnú zodpovednosť za vzdelanie svojich vtedy ešte pomerne mladých synov.<ref name="VanLooy"/> V dobe, kedy boli susedné ríše zmietané krvavými dynastickými vojnami, kedy synovia vraždili otcov a bratia bojovali medzi sebou o trón, rodina Attalovcov demonštrovala absolútnu jednotu. Medzi bratmi vládla výnimočná svornosť. Podľa spisovateľa [[Plutarchos|Plutarcha]] mladší synovia nikdy nežiarlili na najstaršieho brata Eumena II. ako na kráľa, ale naopak, oddane slúžili ako jeho osobná stráž a ochrancovia trónu.<ref name="Plutarchos">Plutarchos, ''Moralia'' 480c (''De fraterno amore'' 5).</ref> Táto súdržnosť viedla k narušeniu bežných patriarchálnych tradícií antického Grécka. V oficiálnych listoch, dekrétoch a nápisoch spojeneckých miest (napr. nápis z Iasu ''I.Iasos 6'', aténsky nápis ''IvO 312'' či dekrét z Delf ''FD 3.3.40'') boli bratia pravidelne a explicitne označovaní nielen ako „synovia kráľa Attala“, ale súčasne aj ako „synovia kráľovnej Apollónis“, čo dokazuje jej obrovský verejný rešpekt a vplyv v ríši aj po smrti manžela.<ref name="Miron2020"/> == Architektonický patronát a Démétrina svätyňa == [[Súbor:Pergamon Demeterheiligtum.JPG|náhľad|Areál svätyne bohyne Démétér v Pergame (pohľad z východu), ktorý kráľovná Apollónis veľkolepo stavebne rozšírila z vlastných prostriedkov.]] Najvýznamnejším celoživotným projektom kráľovnej Apollónis bola monumentálna prestavba a rozšírenie svätyne bohyne Démétér v Pergame.<ref name="VanLooy"/> Tento projekt financovala z vlastných prostriedkov, ktoré pochádzali z jej meštianskeho majetku z rodného Kyziku.<ref name="Ballestrazzi"/> Podľa historických analýz k tejto rekonštrukcii pristúpila už v ranom štádiu manželstva ako k ďakovnej obete za narodenie svojich synov.<ref name="Zanon">ZANON, Cornelie. ''The Sanctuary of Demeter at Pergamon: Architecture and Dynasty in the Early Attalid Capital''. Pittsburgh: University of Pittsburgh, 2009, s. 139–143.</ref> Pre ríšu, ktorá mala v tom čase vážne problémy so zabezpečením legitímneho nástupníctva, bolo narodenie štyroch zdravých princov darom garantujúcim prosperitu a kontinuitu štátu.<ref name="Zanon"/> Apollónis nadviazala na menšiu pôvodnú stavbu, ktorú dal postaviť zakladateľ dynastie [[Filetairos (Pergamon)|Filetairos]] pre svoju vlastnú matku Boas. Týmto činom Attalovci upevnili tradíciu, kde uctievanie matky slúžilo na demonštráciu rodinných cností celej dynastie. Apollónis však pôvodný areál radikálne rozšírila: * Pridala priestranné nádvorie a hľadisko s kapacitou pre 800 až 850 ľudí. * Nechala vztýčiť nové stĺpové siene ([[stoa|stoy]]), oltáre a honosnú vstupnú bránu ([[Propyleje|propylon]]). * Areál doplnila o rituálne kúpeľné nádrže a skladovacie miestnosti na prípravu obiet. * Vybudovala terasu prepojenú s podzemnými priestormi (starogr. ''megara flaps''), ktoré slúžili na tajné vykonávanie mystických rituálov.<ref name="VanLooy"/> Do kultu v Pergame navyše zakomponovala prvky zo svojho rodiska, keď popri Démétér zaviedla uctievanie jej dcéry Koré (hlavného božstva Kyziku) a použila dekoratívne architektonické prvky, ktoré nemali v pergamonskom regióne obdobu.<ref name="Zanon"/> Svoju zásluhu navždy zvečnila na monumentálnom nápise priamo nad hlavným vchodom (''Inschriften von Pergamon 1, 160''), ktorý znel: ''„Kráľovná Apollónis zasväcuje tieto stoy a tieto stavby ako ďakovnú obetu bohyniam Démétér a Koré Thesmoforos.“''<ref name="Zanon"/> === Politický a sociálny rozmer svätyne === Financovanie tohto náboženského komplexu predstavovalo premyslený politický krok. Svätyňa slúžila ako primárne zhromaždisko pre ženy a mladé dievčatá z celého kráľovstva, ktoré tu podstupovali slávnosti [[Thesmoforia|tesmoforií]].<ref name="Zanon"/> Tieto tajné rituály prechodu učili ženy v prísne patriarchálnej gréckej spoločnosti rituálnym spôsobom prejavovať emócie a oslavovali aspekty kľúčové pre zachovanie spoločenského mieru – materstvo, bolesť pri pôrode, lásku k dieťaťu a plodnosť zeme.<ref name="Miron2018b">MIRÓN, Dolores. The Queen and Her Children: Royal Motherhood in Hellenistic Greece. In: SÁNCHEZ, Romero M. – CID, López R. M. (eds.). ''Motherhood and Infancies in the Mediterranean in Antiquity''. Oxford; Philadelphia: Oxbow Books, 2018, s. 166.</ref> Keďže Apollónis nemala biologické dcéry, prostredníctvom tohto ženského kultu sa stala adoptívnou a symbolickou matkou pre všetky účastníčky rituálov.<ref name="Miron2018b"/> Kráľovné v helenistickom období slúžili ako morálne vzory pre ženskú populáciu; zatiaľ čo pre mužských poddaných bola Apollónis matkou úspešných princov, pre ženské poddané predstavovala duchovnú patrónku a garantku vnútornej prosperity ríše.<ref>GAUTHIER, Philippe. ''Les cités grecques et leurs bienfaiteurs (IVe-Ier s. av. J.-C.)''. Athènes: École Française d'Athènes, 1985, s. 74–75.</ref><ref>CARNEY, Elizabeth. Being Royal and Female in the Early Hellenistic Period. In: ERSKINE, Andrew – LLEWELLYN-JONES, Lloyd (eds.). ''Creating a Hellenistic World''. Swansea: The Classical Press of Wales, 2011, s. 195–220.</ref> Tento projekt „od žien pre ženy“ jej zaistil hlbokú lojalitu obyvateľstva a vytvoril silné puto k panovníckemu rodu. Na upevnenie jej výnimočného spoločenského statusu a individuálneho odkazu pritom stačilo, že na dedikačných nápisoch uvádzala iba svoj strohý titul ''basilissa'' (kráľovná), bez potreby odvolávať sa na genealogické prepojenie s manželom.<ref name="Zanon"/> == Politický význam a vplyv == Apollónis nebola v žiadnom prípade pasívnou členkou vládnuceho rodu, no jej politická aktivita bola úmyselne zbavená mocenských ambícií. Jej pôsobenie bolo založené na dokonalej rovnováhe medzi verejným a súkromným životom. V kráľovských rodinách helenistického sveta boli súkromné záležitosti (ako plodenie a morálna výchova budúcich lídrov) neoddeliteľne prepojené s politickým systémom a stabilitou štátu. Apollónis dokázala svoju bezchybnú povesť „dokonalej matky“ premeniť na skutočnú verejnú autoritu.<ref name="Miron2018a">MIRÓN, Dolores. From Family to Politics: Queen Apollonis as Agent of Dynastic/Political Loyalty. In: DUNN, Caroline – CARNEY, Elizabeth (eds.). ''Royal Women and Dynastic Loyalty: Queenship and Power''. London: Palgrave Macmillan, 2018, s. 31–48. ISBN 978-3-319-75876-3.</ref> Jej rola kráľovnej v mnohom paralelne dopĺňala rolu jej manžela. Zatiaľ čo kráľ mal na starosti vojenské ťaženia, obranu ríše a mocenskú expanziu, Apollónis realizovala formu „mierového dobývania“.<ref name="Bielman1">BIELMAN, Anne. ''Femmes en public dans le monde hellénistique''. Paris: Sedes, 2003, s. 51–60.</ref> Prostredníctvom premyslených kultúrnych, stavebných a náboženských aktivít budovala špecifickú pergamonskú identitu (ktorá sa neskôr odrazila v monumentálnych projektoch ako Aténin chrám, Pergamský oltár či Attalova stoa v Aténach).<ref name="Zanon"/> Týmto spôsobom vytvárala osobné, hlboko empatické puto s občanmi, čo v kráľovstve upevňovalo lojalitu voči korune oveľa efektívnejšie než hrubá vojenská sila. Miestne spoločenstvá ju kvôli tomu vnímali ako archetypálnu „kráľovnú matku“ a pripodobňovali ju k tradičným anatolským materským božstvám.<ref name="Miron2020"/> === Koncept homonoia a budovanie dynastického obrazu === Kráľovná sa stala ústrednou postavou pergamonskej štátnej ideológie zvanej ''homonoia'' (starogr. ''ὁμόνοια'' – „svornosť“, „jedna myseľ“ alebo „spoločné zmýšľanie“).<ref name="Ballestrazzi"/> Tento koncept vyjadroval hlboko zakorenené antické presvedčenie, že harmonické vzťahy a solidarita medzi pokrvnými príbuznými sú nevyhnutné pre bezpečnosť, súdržnosť a prosperujúcu budúcnosť akejkoľvek spoločnosti.<ref>FEHR, Burkhard. The Pergamene Altar and the Attalid Concept of Family. In: BILDE, Per et al. (eds.). ''Conventional Values of the Hellenistic Greeks''. Aarhus: Aarhus University Press, 1997, s. 51.</ref> Namiesto toho, aby Apollónis búrala striktné rodové bariéry patriarchálneho antického sveta a snažila sa presadiť v typicky mužských sférach (napríklad vo vojenských či priamych vládnych záležitostiach), dokázala spoločenské očakávania geniálne využiť vo svoj prospech. Svoju oddanosť rodine a hlbokú náboženskú zbožnosť – čo boli jediné sféry, v ktorých helenistická žena mohla legitímne disponovať verejným vplyvom – pretvorila na ucelený politický ideál vzornej panovníčky. Tento silný ideologický konštrukt zabezpečil jej rodine výnimočné postavenie v dejinách a trvalú úctu u poddaných.<ref name="Miron2018a"/> Meštiansky pôvod Apollónis z Kyziku navyše ideálne zapadal do propagandy Attalovcov. Tým, že si kráľ nevzal princeznú zo súperiacich veľmocí, ale ženu z miestnej elity, dynastia vysielala občanom signál, že stelesňuje tradičné rodinné hodnoty gréckej polis, hoci sa zároveň prezentovala ako plnohodnotný dedič veľkých helenistických monarchií.<ref name="Miron2020"/> Kráľovská rodina sa tak definovala cez dôležitosť rodinných hodnôt pre bežné občianstvo, čo z kráľovnej robilo kľúčovú postavu tejto politickej prezentácie. Stala sa symbolickým sprostredkovateľom v diplomacii a propagande, pričom posilňovala zväzok medzi monarchiou a mestskými štátmi prostredníctvom verejných rituálov a osláv, až kým sa putá politickej lojality voči štátu nepremenili na putá lojality voči jednej milovanej rodine.<ref>MIRÓN, Dolores. From Family to Politics: Queen Apollonis as Agent of Dynastic/Political Loyalty. In: DUNN, Caroline – CARNEY, Elizabeth (eds.). ''Royal Women and Dynastic Loyalty: Queenship and Power''. London: Palgrave Macmillan, 2018, s. 38.</ref> Tento obraz „kráľovnej matky“ bol taký úspešný, že ho ostatní členovia rodiny aktívne využívali na legitimizáciu vlastnej moci a odlíšenie sa od neslávne známych rodinných sporov, ktoré opakovane oslabovali susednú Macedóniu či Sýriu.<ref>KOSMETATOU, Elizabeth. The Attalids of Pergamon. In: ERSKINE, Andrew (ed.). ''A Companion to the Hellenistic World''. Oxford: Blackwell, 2003, s. 168.</ref> Keď sa okolo roku [[174 pred Kr.]] jej syn Eumenes II. oženil so [[Stratoniké (manželka Eumena II.)|Stratoniké]], mladá nevesta nebola prirovnávaná k starodávnym mýtickým postavám, ale jej verejný obraz bol formovaný priamo podľa vzoru jej vtedy ešte žijúcej svokry Apollónis, čím sa demonštrovala solidarita a kontinuita vnútri vládnucej línie.<ref>MIRÓN, Dolores. Motherhood and Family in the Attalid Dynasty. In: ''Hellenistic Queenship''. 2020, s. 215–216.</ref> Zachované historické nápisy (napr. dekrét z Hierapolisu ''OGIS 308'') výslovne oslavujú ich vynikajúci, harmonický vzťah, pričom Apollónis slúžila ako uznávaný morálny vzor pre celú ženskú populáciu kráľovstva.<ref name="Bielman"/> === Verejné pôsobenie a diplomatický význam === Apollónis bola kľúčovou postavou štátnej propagandy, ktorá pretvárala politickú lojalitu občanov na vernosť k vládnucej rodine.<ref name="Miron2018">MIRÓN, Dolores. From Family to Politics: Queen Apollonis as Agent of Dynastic/Political Loyalty. In: DUNN, Caroline – CARNEY, Elizabeth (eds.). ''Royal Women and Dynastic Loyalty: Queenship and Power''. London: Palgrave Macmillan, 2018, s. 38.</ref> Na rozdiel od iných helenistických dvorov sužovaných polygamnými konfliktami, jej monogamné manželstvo a stabilná rodina demonštrovali morálnu prevahu dynastie.<ref name="Bielman47">BIELMAN, Anne. ''Femmes en public dans le monde hellénistique''. Paris: Sedes, 2003, s. 47.</ref> Kráľovná si vybudovala povesť dobrodejky (starogr. ''Euergetis'') a pravidelne sa zúčastňovala na oficiálnych štátnych podujatiach a diplomatických cestách.<ref name="Bielman52">BIELMAN 2003, s. 52–53.</ref> Spoločne so svojimi synmi navštevovala významné náboženské centrá, napríklad chrám Apolóna Klaria či svoje rodné mesto Kyzikos, kde ju obyvatelia vítali slávnostnými sprievodmi a verejnými poctami.<ref name="VanLooy155">VAN LOOY, Herman. Apollonis Reine de Pergame. In: ''Ancient Society''. 1976, roč. 7, s. 155.</ref> === Špecifiká panovníckeho kultu === Počiatky jej uctievania mali formu lokálnych panovníckych kultov, ktoré mestské štáty (''poleis'') využívali ako diplomatický nástroj na vyjadrenie vďačnosti za predchádzajúce dobrodenia a na zabezpečenie budúcej kráľovskej priazne.<ref name="Chaniotis440">CHANIOTIS, Angelos. The Divinity of Hellenistic Rulers. In: ERSKINE, Andrew (ed.). ''A Companion to the Hellenistic World''. Oxford: Blackwell, 2003, s. 440.</ref> Počas jej života jej mestá neudeľovali plné božské pocty, ale iba „pocty rovné bohom“ (starogr. ''isotheoi timai''), čím uznávali jej výnimočnú moc pomáhať poddaným bez toho, aby ju priamo stotožňovali s olympskými bohmi.<ref name="Chaniotis433">CHANIOTIS 2003, s. 433.</ref><ref name="VanNuffelen175">VAN NUFFELEN, Peter. Le culte des souverains hellénistiques: certains aspects d'une discussion récente. In: ''Ancient Society''. 1998, roč. 29, s. 175.</ref> Na rozdiel od [[Ptolemaiovci|Ptolemaiovcov]] či [[Seleukovci|Seleukovcov]], ktorí vyžadovali seba-deifikáciu už zaživa, Attalovci striktne odmietali božský kult počas svojho života a tolerovali len oslavné procesie počas narodenín.<ref name="Bielman45">BIELMAN 2002, s. 45.</ref> K oficiálnemu vyhláseniu za bohov (starogr. ''theos'' / ''thea'') dochádzalo zásadne až posmrtne.<ref name="Walbank216">WALBANK, Frank. ''The Hellenistic World''. Cambridge: Harvard University Press, 1993, s. 216.</ref> Tento posmrtný kult sa rozvíjal konzervatívne – nenarúšal tradičné grécke náboženstvo, ale naviazal sa na existujúce a populárne ľudové božstvá plodnosti a materstva, s ktorými zosnulú kráľovnú spoločne uctievali.<ref name="VanNuffelen189">VAN NUFFELEN 1998, s. 189.</ref> == Úspechy a pamiatka == === Antické chvály a svedectvá === Antické nápisy a literárne pramene Apollónis jednohlasne chvália za her hlbokú zbožnosť a mravnú čistotu. Časť moderných historikov síce upozorňuje, že mohlo ísť o cielenú propagandu Attalovcov a ich rímskych spojencov, no preukázateľný vzájomný rešpekt medzi kráľovnou a jej synmi nemal v iných vtedajších dynastiach obdobu.<ref>HANSEN, Esther. ''The Attalids of Pergamon''. Ithaca: Cornell University Press, 1971, s. 120–128. Rímski autori obraz Apollónis idealizovali, pretože presne zodpovedal rímskej predstave o dokonalej matróne.</ref> Za svoj život a po smrti získala niekoľko oficiálnych čestných titulov a epitet: * „Zbožná“ (starogr. ''εὐσεβής'' – ''eusebés''),<ref name="VanLooy156">VAN LOOY, Herman. Apollonis Reine de Pergame. In: ''Ancient Society''. 1976, roč. 7, s. 156.</ref> * „Zdržanlivá/Múdra“ (starogr. ''σώφρων'' – ''sófrón'', pričom pramene vyzdvihujú jej cnosť ''sófrosyné''),<ref name="VanLooy156"/> * „Božská“ (starogr. ''θεíᾱ'' – ''theia''), titul udelený posmrtne na znak jej vzostupu medzi bohov.<ref name="VanLooy156"/> Medzi najvýznamnejšie zachované antické svedectvá patrí dielo historika Polybia (''Historiai'', 22.20.1-8), dekrét kráľa [[Antiochos IV. Epifanes|Antiocha IV.]] z roku 175 pred Kr. (''OGIS 248''), dekrét mesta [[Hierapolis]] (''OGIS 308'') a Plutarchova esej o bratskej láske (''Moralia: De fraterno amore'', 480c).<ref>AUSTIN, Michel. ''Hellenistic World from Alexander to the Roman Conquest''. Cambridge: Cambridge University Press, 2006, s. 370–371.</ref><ref>PLUTARCHOS. ''Moralia, Volume VI''. Cambridge: Harvard University Press, 1939, s. 259. Preklad W. C. Helmbold.</ref> === Význam v rodine a vplyv na synov === [[Súbor:Eumene II, fondatore della biblioteca di pergamo, copia romana (50 dc ca) da orig,. ellenistico su busto moderno, MANN 01.JPG|náhľad|200px|Busta jej najstaršieho syna, kráľa Eumena II. (rímska kópia helenistického originálu, Národné archeologické múzeum v Neapole).]] Hoci mala Apollónis voči svojmu manželovi formálne nižšie spoločenské postavenie a priamo nezasahovala do politických rozhodnutí ''v užšom zmysle'', jej stabilné monogamné manželstvo slúžilo ako kľúčový pilier dynastickej propagandy.<ref>BIELMAN, Anne. ''Femmes en public dans le monde hellénistique''. Paris: Sedes, 2003, s. 47.</ref> Poskytovanie a výchova budúcich politických lídrov bola v helenistickom svete vnímaná ako vysoko politický akt.<ref name="Miron20181">MIRÓN, Dolores. From Family to Politics: Queen Apollonis as Agent of Dynastic/Political Loyalty. In: DUNN, Caroline – CARNEY, Elizabeth (eds.). ''Royal Women and Dynastic Loyalty: Queenship and Power''. London: Palgrave Macmillan, 2018, s. 165.</ref> Kráľovná mala zásadný podiel na morálnom a intelektuálnom formovaní svojich synov, čo bolo ako v jedinej vtedajšej dynastii uznávané aj na medzinárodnej úrovni.<ref name="Miron20181"/> Jej dôraz na excelentné vzdelanie, vychádzajúci z tradícií jej rodného mesta Kyzikos, bol pravdepodobne hlavnou inšpiráciou pre neskoršie vybudovanie slávnej [[Pergamská knižnica|Pergamskej knižnice]] jej synmi. Po predčasnej smrti manžela zostala jedinou rodičovskou autoritou počas väčšiny ich dospelého života. Táto dôsledná výchova viedla k úplnej absencii bratovražedných bojov o trón. Príkladná svornosť a vzájomná dôvera sa prejavila, keď bol kráľ Eumenes II. po jednej z bitiek považovaný za mŕtveho; Attalos II. sa ujal moci a oženil sa s kráľovnou, no hneď po nečakanom bratovom návrate mu bez akýchkoľvek konfliktov vrátil korunu i manželku.<ref name="Plutarchos"/> Táto vnútorná stabilita zaistila Pergamonu obrovskú strategickú výhodu oproti vnútorne rozvrátenej Macedónii a Sýrii.<ref>SCHNEIDER, Carl. ''Kulturgeschichte des Hellenismus''. München: C.H. Beck, 1967, s. 633.</ref> === Vplyv rodiny z Kyziku === Vďaka sobášu získali viacerí príbuzní Apollónis z Kyziku na pergamonskom dvore významné kňazské funkcie a čestné tituly. Jej príbuzný Sósandros získal elitný titul panovníkovho spoločníka (starogr. ''σύντροφος'' – ''syntrofos'') a blízkeho priateľa (''anankaios''), pričom bol poverovaný dôležitými diplomatickými misiami.<ref name="VanLooy154">VAN LOOY, Herman. Apollonis Reine de Pergame. In: ''Ancient Society''. 1976, roč. 7, s. 154.</ref> Ďalší občan Kyziku z jej rodiny, Athénaios, bol menovaný za kňaza dôležitého pergamonského kultu Dionýza Kathegemóna.<ref>HASLUCK, Frederick William. ''Cyzicus: being some account of the history and antiquities of that city, and of the district adjacent to it''. Cambridge: University Press, 1910, s. 176.</ref> Kráľovná preniesla časť svojho rodinného dedičstva aj do mien svojich detí. Zatiaľ čo jej prví traja synovia dostali tradičné attalovské mená, najmladší syn bol pomenovaný Athénaios po jej vlastnom otcovi, ktorý bol významným občianskym hodnostárom v Kyziku.<ref name="VanLooy154"/> Tieto kroky výrazne posilnili príbuzenské a priateľské väzby medzi oboma mestami. Jej synovia sa neskôr v diplomacii otvorene hlásili k matkinej rodovej línii; Attalos II. označoval Sósandra za svojho príbuzného a Eumenes II. sa kvôli matke považoval za spriazneného s Milétom, ktorý bol materským mestom (''metropolis'') Kyziku.<ref>WELLES, Charles Bradford. ''Royal Correspondence in the Hellenistic Period: A Study of the Greek Inscriptions''. New Haven: Yale University Press, 1934, s. 63–65.</ref> Táto viacgeneračná príbuzenská väzba pretrvala až do vlády [[Attalos III.|Attala III.]]<ref>DANA, Madalina. Cyzique, une cité au carrefour des réseaux culturels du monde grec. In: SÈVE, Michel – SCHLOSSER, Patrice (eds.). ''Cyzique, cité majeure et méconnue de la Propontide antique''. Metz: Centre de Recherche Universitaire Lorrain d'Histoire, 2014, s. 210.</ref> == Posmrtný kult == V helenistickom období boli panovnícke kulty pevne zavedenou súčasťou gréckej kultúry. Zakladali ich buď samotné mestské štáty (''poleis'') z vďačnosti, alebo samotní vládci na počesť svojich zosnulých príbuzných.<ref name="Chaniotis2003">CHANIOTIS, Angelos. The Divinity of Hellenistic Rulers. In: ERSKINE, Andrew (ed.). ''A Companion to the Hellenistic World''. Oxford: Blackwell, 2003, s. 431–445.</ref> Panovníci v tomto systéme fungovali ako prostredníci medzi obyčajnými smrteľníkmi a vzdialenými tradičnými olympskými božstvami. Na rozdiel od neviditeľných bohov boli kráľ a kráľovná reálne prítomní a vďaka svojmu bohatstvu a moci dokázali účinne reagovať na akútne potreby poddaných (napríklad záchranou mesta pred vojenskou krízou či hladomorom), čo spoločnosť vnímala ako zásah porovnateľný s božským činom.<ref>CANEVA, Stefano. Queens and Ruler Cults in Early Hellenism: Festivals, Administration, and Ideology. In: ''Kernos''. 2012, roč. 25, s. 75–101.</ref> Zavedenie kultových kňazov a rituálov slúžilo ako účinný diplomatický nástroj staroveku, ktorý prostredníctvom lokálnych tradícií a náboženskej úcty legitimoval centrálnu pergamskú vládu nad dobytými územiami. Keď Attalovci po roku 188 pred Kr. ovládli väčšinu Malej Ázie, inštitúciu najvyššieho kňaza pre svoj dynastický kult plne integrovali do štátnej správy.<ref name="Chaniotis2003"/> Apollónis bola po smrti zbožštená a uctievaná prostredníctvom kultov po celej Malej Ázii. Tento status potvrdzuje existencia chrámov (''naoi'') alebo svätýň, ktoré jej boli zasvätené, spolu s určenými kňazmi, výročnými slávnosťami, rituálnymi obetami a verejnými procesiami.<ref name="Chaniotis2003"/> Zasväcovanie samostatných chrámov panovníkom (či už živým alebo mŕtvym) bolo pritom v gréckom prostredí výnimočné a dialo sa takmer výhradne v kontexte mestských kultov.<ref name="Chaniotis2003"/> Jej kult sa spájal predovšetkým s populárnymi bohyňami plodnosti, najmä s [[Afrodita|Afroditou]] a Démétér. Prepojenie s Afroditou pramenilo z jej úlohy matky a darkyne života, ako aj z jej pôvodu v prístavnom meste Kyzikos, odkiaľ cestovala po mori pod Afroditinou oceánskou ochranou.<ref name="Bielman2002">BIELMAN, Anne. ''Femmes en public dans le monde hellénistique, IVe-Ier s. av. J.-C.'' Paris: SEDES, 2002, s. 43.</ref> Naopak, jej spájanie s inými bohyňami (Aténa, Artemis) historici odmietajú kvôli odlišnej ideológii.<ref name="VanNuffelen1998">VAN NUFFELEN, Peter. Le culte des souverains hellénistiques: certains aspects d'une discussion récente. In: ''Ancient Society''. 1998, roč. 29, s. 175–189.</ref> Prípadné prepojenie s bohyňou [[Héra]] cez jej postavenie kráľovnej zostáva predmetom debát, keďže Héra bola vnímaná skôr ako nematerská manželka.<ref name="Fehr1997">FEHR, Burkhard. The Pergamene Altar and the Attalid Concept of Family. In: ''Jahrbuch des Deutschen Archäologischen Instituts''. 1997, roč. 112, s. 51–53.</ref> V monumentálnom [[Pergamský oltár|Pergamskom oltári]] (na vlyse o Télefovi) býva Apollónis vizuálne pripodobňovaná k mýtickej matke Augé a k dynastickej matke Attalovcov, Boas.<ref name="Fehr1997"/> Jej kult predstavuje unikátny historický problém, keďže nie je možné jednoznačne určiť, či išlo o „spontánne“ občianske prejavy vďačnosti v jednotlivých mestách, alebo o premyslený pokus jej synov zaviesť celoštátny dynastický kult s cieľom šíriť monarchickú ideológiu a získať lojalitu poddaných vo vzdialených oblastiach.<ref name="Bielman2003">BIELMAN, Anne. Régner Au Féminin. Réflexions Sur Les Reines Attalides Et Séleucides. In: ''Pallas''. 2003, roč. 62, s. 53.</ref> Situáciu komplikuje fakt, že Attalovci za života prijímali len obmedzené pocty a k plnému zbožšteniu dochádzalo až po ich smrti, čím sa chceli odlíšiť od agresívnej seba-deifikácie Ptolemaiovcov a Seleukovcov.<ref name="VanLooy1976">VAN LOOY, Herman. Apollonis Reine de Pergame. In: ''Ancient Society''. 1976, roč. 7, s. 151–152.</ref> === Centrá kultu a uctievanie === [[Súbor:Cistophorus Apollonis CdM.jpg|náhľad|Strieborný kistoforos vyrazený v [[Lýdia (Malá Ázia)|lýdskom]] meste [[Apollónis (Lýdia)|Apollónis]] za vlády Aristonika (133 – 130 pred Kr.). Na rube sú zobrazené hady obtočené okolo tulca na šípy, Diova hlava a Dionýzov atribút.]] Apollónis posmrtne získala mimoriadne pocty, utešujúce dekréty pre svoju pozostalú rodinu a zbožštenie v rôznych mestách Pergamského kráľovstva i u spojencov v Ríme a Aténach: * Kráľ Eumenes II. po nej pomenoval [[Lýdia (Malá Ázia)|lýdske]] mesto [[Apollónis (Lýdia)|Apollónis]], ležiace na polceste medzi Pergamonom a [[Sardis|Sardami]].<ref name="Strabon13"/> * V Atike po nej pomenovali aténsky démos (''Apollonieis'').<ref>''Suda'', s.v. „Apollonieis“.</ref> * Kráľ Attalos II. jej nechal vztýčiť monumentálnu sochu priamo v Pergame.<ref name="Hansen1971">HANSEN, Esther. ''The Attalids of Pergamon''. Ithaca: Cornell University Press, 1971, s. 100.</ref> O existencii a podobe jej posmrtného kultu priamo v hlavnom meste Pergame dodnes prebiehajú historické diskusie.<ref name="Hansen1971"/> Podľa niektorých svedectiev ju jej synovia pochovali v najväčšom chráme v Pergame – v Chráme Héry Basileie (Héry Kráľovnej) nad gymnasiom.<ref name="Hansen1971"/> Kultový podstavec pre sochy mal trojité delenie, čo naznačuje, že Apollónis mohla stáť ako spolubývajúca bohyňa (''synnaos'') po pravici Héry a jej syn po ľavici, čo by vysvetľovalo, prečo bol chrám zasvätený práve „Hére Kráľovnej“.<ref name="Hansen1971"/> Podľa iných hypotéz sa jej mestský kult v Pergame prelial do uctievania starodávnej bohyne Matky (''Métér Basileia'').<ref name="Hansen1971"/> Tieto závery však časť historikov považuje za nepreukázateľné kvôli rozporuplným antickým textom, hoci novšie analýzy existenciu posmrtného kultu priamo v Pergame podporujú. Najlepšie zdokumentované a najvýznamnejšie príklady jej posmrtného kultu sa nachádzali v mestách Teos a v rodnom Kyziku. === Kult v meste Teos === Vzťahy medzi Attalovcami a Teosom boli spočiatku nestabilné. Počas vlády Attala I. bol Teos donútený k spojenectvu s Pergamonom prostredníctvom platenia tribútov a odovzdávania rukojemníkov, z čoho ho neskôr oslobodil seleukovský kráľ [[Antiochos III. Veľký|Antiochos III.]] Táto závislosť definitívne skončila v roku 188 pred Kr., kedy Antiochus III. prehral vojnu s Eumenom II. a Teos bol anektovaný Pergamským kráľovstvom.<ref name="Miron2018a1">MIRÓN, Dolores. The Agency of a Hellenistic Queen: Apollonis of Pergamum. In: ''Ancient Society''. 2018, roč. 48, s. 35.</ref> Napriek tejto historicky antagonistickej minulosti mestský štát udelil zosnulej Apollónis mimoriadne pocty, čo dokazuje jej vysoký osobný rešpekt nezávislý od politiky jej manžela, pravdepodobne vďaka jej mierovým diplomatickým návštevám.<ref name="Miron2018a1"/> Mesto pre ňu zriadilo oltár „na najviditeľnejšom mieste“, ktorým bola s najväčšou pravdepodobnosťou agora v blízkosti prístavu, kde kráľovná v minulosti osobne vystúpila z lode.<ref name="Hansen1971"/> Oltár bol zasvätený božstvu ''thea Apollonis eusebes apobateria'' (starogr. ''θεὰ Ἀπολλwnίς εὐσεβής ἀποβατήρια'' – „Božská Apollónis, zbožná, tá, ktorá vystupuje na breh“).<ref>ROBERT, Louis. ''Etudes anatoliennes: recherches sur les inscriptions grecques de l'Asie mineure''. Amsterdam: A. M. Hakkert, 1970, s. 9–20.</ref> Epiteton ''apobateria'' priamo odkazovalo na jej niekdajšiu oficiálnu námornú návštevu Teosu. Apollónis bola v meste vyhlásená za božskú patrónku materstva, manželstva a vzdelávania. Zachovaný dekrét (''OGIS 309'') podrobne opisuje rituálne pocty, ktoré pravdepodobne odrážajú jej uctievanie aj v iných mestách: * Bol ustanovený spoločný kňaz pre bohyňu [[Afrodita|Afroditu]] a zbožštenú Apollónis. * Bola zavedená spoločná kňažka pre bohyňu Apollónis a vtedy žijúcu kráľovnú [[Stratoniké (manželka Eumena II.)|Stratoniké]].<ref name="Bielman20021">BIELMAN, Anne. ''Femmes en public dans le monde hellénistique, IVe-Ier s. av. J.-C.'' Paris: SEDES, 2002, s. 42–46.</ref> * Organizoval sa každoročný festival, počas ktorého mestskí úradníci (kňazi, kňažky, ''prytanis'', správcovia chrámov a magistráti) vykonávali obety na jej oltári.<ref name="Hansen1971"/> * Súčasťou slávností bol chór slobodných chlapcov a zbor panien vybraných úradníkom pre dohľad nad výchovou mládeže (''paidonomos''), ktorí pri oltári spievali oslavné hymny a predvádzali zborové tance.<ref name="Hansen1971"/> Tieto rituálne tance dospievajúcej mládeže mali edukačnú funkciu – pripravovali chlapcov na ich budúcu rolu občanov a dievčatá na rolu manželiek a matiek, čím sa pripomínala povesť Apollónis ako vychovávateľky. Apollónis bola v Teose úzko prepojená s Afroditou a bola uctievaná ako jej spoločníčka v chráme (starogr. ''σύνναος'' – ''synnaos''), a to na základe ich spoločného atribútu materstva.<ref name="Bielman2002"/> Afrodita bola v tom čase u Attalovcov aj Seleukovcov preferovanou darkyňou plodnosti a ochrankyňou ľudí, čo vytváralo paralelu s Apollónis ako láskavou patrónkou poddaných, garantujúcou prosperitu celého kráľovstva.<ref name="Bielman2002"/> === Kult v meste Kyzikos === Podrobnosti o skutočných kultových praktikách spojených s Apollónis v jej rodnom meste Kyzikos sú menej rozsiahle než v prípade Teosu, a to aj napriek tomu, že tu stál samostatný chrám zasvätený výhradne jej osobe (Chrám Apollónis). Určité aspekty kultu v Teose alebo jej celoživotné stavebné projekty však mali v Kyziku nepochybne svoje paralely, a to najmä v jej spájaní s bohyňou Afroditou alebo Démétér, v čestných tituloch, ktoré získala, a v náboženských slávnostiach. Keďže Kyzikos bol taktiež prístavným mestom, ktoré Apollónis počas svojho života oficiálne navštívila lodnou dopravou, niektorí historici predpokladajú jej lokálne prepojenie s Morskou Afroditou (''Afrodité Pelagia''), pričom dnes už stratenú polohu her chrámu umiestňujú do blízkosti mestského prístavu.<ref>HASLUCK, Frederick William. ''Cyzicus: being some account of the history and antiquities of that city''. Cambridge: University Press, 1910, s. 174–176; MASSA-PAIRAULT, Françoise-Hélène. Il problema degli stilopinakia del templo di Apollonis a Cizico. In: ''Annali della Facoltà di Lettere e Filosofia di Perugia''. 1981–82, roč. 19, s. 147–219. Tieto hypotézy sa však opierajú o skromné dôkazy a časť bádateľov ich spochybňuje.</ref> Tradičné helenistické prepojenie Afrodity s ideálom materstva sa však uplatňovalo aj tu. Je vysoko pravdepodobné, že v rodnom meste nebolo nutné jej osobu umelo spájať s už existujúcimi božstvami, keďže spontánne posmrtné zbožštenie rodáčky bolo medzi miestnym obyvateľstvom mimoriadne populárne a nebolo vnímané ako kult vynútený cudzou kráľovskou mocou. V Kyziku sa na ňu s istotou vzťahovali univerzálne helenistické epitetá „Božská“ (''thea'') a „Zbožná“ (''eusebes''), ktoré bežne sprevádzali posmrtné kulty panovníkov v celom pergamskom regióne.<ref name="Chaniotis2003"/> Aj samotné náboženské oslavy v Kyziku vykazovali štandardné črty gréckych panovníckych kultov, vrátane každoročných rituálnych obetí, slávnostných sprievodov a organizovania atletických či hudobných súťaží.<ref name="Chaniotis2003"/><ref name="Walbank1993">WALBANK, Frank. ''The Hellenistic World''. Cambridge: Harvard University Press, 1993, s. 216–217.</ref> == Poznámky == {{Referencie}} == Literatúra == * AUSTIN, Michel. ''Hellenistic World from Alexander to the Roman Conquest : A Selection of Ancient Sources in Translation''. Cambridge: Cambridge University Press, 2006. * BALLESTRAZZI, Chiara. ''Gli Stylopinakia e il tempio della regina Apollonide di Cizico. Una revisione letteraria e archeologica del terzo libro dell’Anthologia Palatina.'' Rivista di Filologia e di Istruzione Classica, roč. 145, č. 1, 2017, s. 126–158. doi:10.1484/J.RFIC.5.123424. * BIELMAN, Anne. ''Femmes en public dans le monde hellénistique, IVe-Ier s. av. J.-C.'' Paris: SEDES, 2002, s. 42–46. * BIELMAN SÁNCHEZ, Anne. ''Régner Au Féminin. Réflexions Sur Les Reines Attalides Et Séleucides.'' Pallas, č. 62, 2003, s. 41–61. * CANEVA, Stefano. ''Queens and Ruler Cults in Early Hellenism: Festivals, Administration, and Ideology.'' Kernos, č. 25, 2012, s. 75–101. * CARNEY, Elizabeth. ''The Initiation of Cult for Royal Macedonian Women.'' Classical Philology, roč. 95, č. 1, 2000, s. 21–43. * CHANIOTIS, Angelos. ''The Divinity of Hellenistic Rulers.'' In: ERSKINE, Andrew (ed.). A Companion to the Hellenistic World. Oxford: Blackwell, 2003, s. 431–445. * FEHR, Burkhard. ''The Pergamene Altar and the Attalid Concept of Family.'' In: BILDE, Per et al. (eds.). Conventional Values of the Hellenistic Greeks. Aarhus: Aarhus University Press, 1997, s. 48–66. * HANSEN, Esther. ''The Attalids of Pergamon''. Ithaca: Cornell University Press, 1971. * HASLUCK, Frederick William. ''Cyzicus: being some account of the history and antiquities of that city, and of the district adjacent to it''. Cambridge: University Press, 1910. * IOSSIF, Panagiotis P. ''Apollonis, wife of Attalos I.'' In: BAGNALL, R. S. et al. (eds.). The Encyclopedia of Ancient History. Hoboken: Wiley-Blackwell, 2012. doi:10.1002/9781444338386.wbeah09040. * MIRÓN, Dolores. ''From Family to Politics: Queen Apollonis as Agent of Dynastic/Political Loyalty.'' In: DUNN, Caroline – CARNEY, Elizabeth (eds.). Royal Women and Dynastic Loyalty: Queenship and Power. London: Palgrave Macmillan, 2018, s. 31–48. doi:10.1007/978-3-319-75877-0_3. * MIRÓN, Dolores. ''The Queen and Her Children: Royal Motherhood in Hellenistic Greece.'' In: SÁNCHEZ, Romero M. – CID, López R. M. (eds.). Motherhood and Infancies in the Mediterranean in Antiquity. Oxford; Philadelphia: Oxbow Books, 2018, s. 159–172. * MIRÓN, Dolores. ''Royal Mothers and Dynastic Power in Attalid Pergamon.'' In: CARNEY, Elizabeth D. – MÜLLER, Sabine (eds.). The Routledge Companion to Women and Monarchy in the Ancient Mediterranean World. Abingdon: Routledge, 2020, s. 210–221. * VAN LOOY, Herman. ''Apollonis Reine de Pergame.'' Ancient Society, roč. 7, 1976, s. 151–165. * WALBANK, Frank. ''The Hellenistic World''. Cambridge: Harvard University Press, 1993. == Pozri aj == * [[Attalovci]] * [[Pergamon|Pergamská ríša]] * [[Kyzikos]] [[Kategória:Kráľovné (panovníčky)]] [[Kategória:Attalovci]] [[Kategória:Osobnosti starovekého Grécka]] [[Kategória:Narodenia v 40. rokoch 3. storočia pred Kr.]] [[Kategória:Úmrtia v 2. storočí pred Kr.]] p924fvg6a0lbz3qwr6890ohi78q20mp 8215542 8215538 2026-05-17T16:16:40Z Luppus 39967 8215542 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník | meno = Apollónis z Kyziku | titul = kráľovná [[Pergamon]]u | obrázok = | popis = | panovanie = cca [[223 pred Kr.]] – [[197 pred Kr.]] | predchodca = | nástupca = [[Stratoniké (manželka Eumena II.)|Stratoniké]] | dynastia = [[Attalovci]] | otec = | matka = | dátum narodenia = cca [[240 pred Kr.]] | miesto narodenia = [[Kyzikos (mesto)|Kyzikos]] | dátum úmrtia = cca [[159 pred Kr.]] (medzi [[175 pred Kr.|175]] a [[159 pred Kr.|159]]) | miesto úmrtia = pravdepodobne [[Hierapolis]] }} '''Apollónis''' (starogr. ''Ἀπολλωνíς'' – ''Apollónis''; * cca [[240 pred Kr.]], [[Kyzikos]] – † medzi [[175 pred Kr.|175]] a [[159 pred Kr.]]) bola manželka pergamského kráľa [[Attalos I.|Attala I.]] a matka štyroch synov, vrátane panovníkov [[Eumenes II.|Eumena II.]] a [[Attalos II.|Attala II.]]<ref name="Strabon13">[[Strabón]], ''Geographica'' 13,4,2.</ref> Preslávila sa ako jedna z mála helenistických kráľovien, ktorá si získala obdiv nie pre politické intrigy, ale pre svoju oddanosť rodine, príkladnú výchovu a plodnosť, čím sa stala ideálom cnostnej matky celého antického sveta.<ref name="VanLooy">VAN LOOY, Herman. Apollonis Reine de Pergame. In: ''Ancient Society''. 1976, roč. 7, s. 151–165.</ref> == Pôvod a manželstvo == Apollónis sa narodila v nezávislom mestskom štáte [[Kyzikos (mesto)|Kyzikos]] na brehu ''Propontidy'' (dnes [[Marmarské more]]). Hoci pochádzala z bohatej a vplyvnej mestskej elity, jej rodina nemala aristokratický ani kráľovský pôvod – v antických prameňoch je označovaná ako meštianka (starogr. ''demotis'').<ref name="Polybios22">[[Polybios]], ''Historiai'' 22,20.</ref> Skutočnosť, že jej otec patril k zámožnému meštianstvu, potvrdzuje aj fakt, že neskôr finančne dotovala svätyňu bohyne [[Démétér]] v Pergame z vlastných prostriedkov.<ref name="Ballestrazzi">BALLESTRAZZI, Chiara. Gli Stylopinakia e il tempio della regina Apollonide di Cizico. In: ''Rivista di Filologia e di Istruzione Classica''. 2017, roč. 145, č. 1, s. 129.</ref> Okolo roku [[223 pred Kr.]] sa vydala za pergamonského vládcu Attala I., ktorý bol od nej starší približne o 30 rokov.<ref name="VanLooy"/> Skutočnosť, že Apollónis nemala urodzenú macedónsku krv, nebola pre pergamonský dvor prekážkou. Samotná dynastia Attalovcov mala totiž skromnejší, nešľachtický pôvod a ich predchádzajúci vládcovia si brali ženy z odlišného geografického a sociálneho prostredia než vládnuci rod [[Seleukovci|Seleukovcov]].<ref name="Miron2020">MIRÓN, Dolores. Royal Mothers and Dynastic Power in Attalid Pergamon. In: CARNEY, Elizabeth D. – MÜLLER, Sabine (eds.). ''The Routledge Companion to Women and Monarchy in the Ancient Mediterranean World''. Abingdon: Routledge, 2020, s. 210.</ref> Po svadbe získala oficiálny titul kráľovnej (starogr. ''basilissa'').<ref name="Miron2020"/> Tento titul v jej prípade neslúžil ako okamžitý nástroj na výkon reálnej politickej moci, ale upevňoval prestíž kráľa a legitimizoval potomstvo, ktoré z tohto zväzku vzišlo.<ref name="Bielman">BIELMAN, Anne. ''Femmes en public dans le monde hellénistique''. Paris: Sedes, 2003, s. 51–52.</ref> == Vzor materstva a bratská jednota == Apollónis priviedla na svet štyroch synov:<ref name="VanLooy"/> * [[Eumenes II.|Eumenes II.]] (* cca 222/221 pred Kr.) * [[Attalos II.|Attalos II. Filadelfos]] * Filetairos * Athénaios V dobovom kontexte bola kráľovná vysoko oceňovaná za svoju príkladnú plodnosť. Materstvo sa stalo ústredným pilierom jej verejného obrazu, čo bolo v porovnaní s inými helenistickými kráľovnami (napr. Laodiké III.) výnimočné.<ref name="Miron2020"/> Keď kráľ Attalos I. v roku [[197 pred Kr.]] zomrel, Apollónis ovdovela. Keďže bola dlhé roky jedinou autoritatívnou ženou v kráľovskom paláci, prevzala plnú zodpovednosť za vzdelanie svojich vtedy ešte pomerne mladých synov.<ref name="VanLooy"/> V dobe, kedy boli susedné ríše zmietané krvavými dynastickými vojnami, kedy synovia vraždili otcov a bratia bojovali medzi sebou o trón, rodina Attalovcov demonštrovala absolútnu jednotu. Medzi bratmi vládla výnimočná svornosť. Podľa spisovateľa [[Plutarchos|Plutarcha]] mladší synovia nikdy nežiarlili na najstaršieho brata Eumena II. ako na kráľa, ale naopak, oddane slúžili ako jeho osobná stráž a ochrancovia trónu.<ref name="Plutarchos">Plutarchos, ''Moralia'' 480c (''De fraterno amore'' 5).</ref> Táto súdržnosť viedla k narušeniu bežných patriarchálnych tradícií antického Grécka. V oficiálnych listoch, dekrétoch a nápisoch spojeneckých miest (napr. nápis z Iasu ''I.Iasos 6'', aténsky nápis ''IvO 312'' či dekrét z Delf ''FD 3.3.40'') boli bratia pravidelne a explicitne označovaní nielen ako „synovia kráľa Attala“, ale súčasne aj ako „synovia kráľovnej Apollónis“, čo dokazuje jej obrovský verejný rešpekt a vplyv v ríši aj po smrti manžela.<ref name="Miron2020"/> == Architektonický patronát a Démétrina svätyňa == [[Súbor:Pergamon Demeterheiligtum.JPG|náhľad|Areál svätyne bohyne Démétér v Pergame (pohľad z východu), ktorý kráľovná Apollónis veľkolepo stavebne rozšírila z vlastných prostriedkov.]] Najvýznamnejším celoživotným projektom kráľovnej Apollónis bola monumentálna prestavba a rozšírenie svätyne bohyne Démétér v Pergame.<ref name="VanLooy"/> Tento projekt financovala z vlastných prostriedkov, ktoré pochádzali z jej meštianskeho majetku z rodného Kyziku.<ref name="Ballestrazzi"/> Podľa historických analýz k tejto rekonštrukcii pristúpila už v ranom štádiu manželstva ako k ďakovnej obete za narodenie svojich synov.<ref name="Zanon">ZANON, Cornelie. ''The Sanctuary of Demeter at Pergamon: Architecture and Dynasty in the Early Attalid Capital''. Pittsburgh: University of Pittsburgh, 2009, s. 139–143.</ref> Pre ríšu, ktorá mala v tom čase vážne problémy so zabezpečením legitímneho nástupníctva, bolo narodenie štyroch zdravých princov darom garantujúcim prosperitu a kontinuitu štátu.<ref name="Zanon"/> Apollónis nadviazala na menšiu pôvodnú stavbu, ktorú dal postaviť zakladateľ dynastie [[Filetairos (Pergamon)|Filetairos]] pre svoju vlastnú matku Boas. Týmto činom Attalovci upevnili tradíciu, kde uctievanie matky slúžilo na demonštráciu rodinných cností celej dynastie. Apollónis však pôvodný areál radikálne rozšírila: * Pridala priestranné nádvorie a hľadisko s kapacitou pre 800 až 850 ľudí. * Nechala vztýčiť nové stĺpové siene ([[stoa|stoy]]), oltáre a honosnú vstupnú bránu ([[Propyleje|propylon]]). * Areál doplnila o rituálne kúpeľné nádrže a skladovacie miestnosti na prípravu obiet. * Vybudovala terasu prepojenú s podzemnými priestormi (starogr. ''megara flaps''), ktoré slúžili na tajné vykonávanie mystických rituálov.<ref name="VanLooy"/> Do kultu v Pergame navyše zakomponovala prvky zo svojho rodiska, keď popri Démétér zaviedla uctievanie jej dcéry Koré (hlavného božstva Kyziku) a použila dekoratívne architektonické prvky, ktoré nemali v pergamonskom regióne obdobu.<ref name="Zanon"/> Svoju zásluhu navždy zvečnila na monumentálnom nápise priamo nad hlavným vchodom (''Inschriften von Pergamon 1, 160''), ktorý znel: ''„Kráľovná Apollónis zasväcuje tieto stoy a tieto stavby ako ďakovnú obetu bohyniam Démétér a Koré Thesmoforos.“''<ref name="Zanon"/> === Politický a sociálny rozmer svätyne === Financovanie tohto náboženského komplexu predstavovalo premyslený politický krok. Svätyňa slúžila ako primárne zhromaždisko pre ženy a mladé dievčatá z celého kráľovstva, ktoré tu podstupovali slávnosti [[Thesmoforia|tesmoforií]].<ref name="Zanon"/> Tieto tajné rituály prechodu učili ženy v prísne patriarchálnej gréckej spoločnosti rituálnym spôsobom prejavovať emócie a oslavovali aspekty kľúčové pre zachovanie spoločenského mieru – materstvo, bolesť pri pôrode, lásku k dieťaťu a plodnosť zeme.<ref name="Miron2018b">MIRÓN, Dolores. The Queen and Her Children: Royal Motherhood in Hellenistic Greece. In: SÁNCHEZ, Romero M. – CID, López R. M. (eds.). ''Motherhood and Infancies in the Mediterranean in Antiquity''. Oxford; Philadelphia: Oxbow Books, 2018, s. 166.</ref> Keďže Apollónis nemala biologické dcéry, prostredníctvom tohto ženského kultu sa stala adoptívnou a symbolickou matkou pre všetky účastníčky rituálov.<ref name="Miron2018b"/> Kráľovné v helenistickom období slúžili ako morálne vzory pre ženskú populáciu; zatiaľ čo pre mužských poddaných bola Apollónis matkou úspešných princov, pre ženské poddané predstavovala duchovnú patrónku a garantku vnútornej prosperity ríše.<ref>GAUTHIER, Philippe. ''Les cités grecques et leurs bienfaiteurs (IVe-Ier s. av. J.-C.)''. Athènes: École Française d'Athènes, 1985, s. 74–75.</ref><ref>CARNEY, Elizabeth. Being Royal and Female in the Early Hellenistic Period. In: ERSKINE, Andrew – LLEWELLYN-JONES, Lloyd (eds.). ''Creating a Hellenistic World''. Swansea: The Classical Press of Wales, 2011, s. 195–220.</ref> Tento projekt „od žien pre ženy“ jej zaistil hlbokú lojalitu obyvateľstva a vytvoril silné puto k panovníckemu rodu. Na upevnenie jej výnimočného spoločenského statusu a individuálneho odkazu pritom stačilo, že na dedikačných nápisoch uvádzala iba svoj strohý titul ''basilissa'' (kráľovná), bez potreby odvolávať sa na genealogické prepojenie s manželom.<ref name="Zanon"/> == Politický význam a vplyv == Apollónis nebola v žiadnom prípade pasívnou členkou vládnuceho rodu, no jej politická aktivita bola úmyselne zbavená mocenských ambícií. Jej pôsobenie bolo založené na dokonalej rovnováhe medzi verejným a súkromným životom. V kráľovských rodinách helenistického sveta boli súkromné záležitosti (ako plodenie a morálna výchova budúcich lídrov) neoddeliteľne prepojené s politickým systémom a stabilitou štátu. Apollónis dokázala svoju bezchybnú povesť „dokonalej matky“ premeniť na skutočnú verejnú autoritu.<ref name="Miron2018a">MIRÓN, Dolores. From Family to Politics: Queen Apollonis as Agent of Dynastic/Political Loyalty. In: DUNN, Caroline – CARNEY, Elizabeth (eds.). ''Royal Women and Dynastic Loyalty: Queenship and Power''. London: Palgrave Macmillan, 2018, s. 31–48. ISBN 978-3-319-75876-3.</ref> Jej rola kráľovnej v mnohom paralelne dopĺňala rolu jej manžela. Zatiaľ čo kráľ mal na starosti vojenské ťaženia, obranu ríše a mocenskú expanziu, Apollónis realizovala formu „mierového dobývania“.<ref name="Bielman1">BIELMAN, Anne. ''Femmes en public dans le monde hellénistique''. Paris: Sedes, 2003, s. 51–60.</ref> Prostredníctvom premyslených kultúrnych, stavebných a náboženských aktivít budovala špecifickú pergamonskú identitu (ktorá sa neskôr odrazila v monumentálnych projektoch ako Aténin chrám, Pergamský oltár či Attalova stoa v Aténach).<ref name="Zanon"/> Týmto spôsobom vytvárala osobné, hlboko empatické puto s občanmi, čo v kráľovstve upevňovalo lojalitu voči korune oveľa efektívnejšie než hrubá vojenská sila. Miestne spoločenstvá ju kvôli tomu vnímali ako archetypálnu „kráľovnú matku“ a pripodobňovali ju k tradičným anatolským materským božstvám.<ref name="Miron2020"/> === Koncept homonoia a budovanie dynastického obrazu === Kráľovná sa stala ústrednou postavou pergamonskej štátnej ideológie zvanej ''homonoia'' (starogr. ''ὁμόνοια'' – „svornosť“, „jedna myseľ“ alebo „spoločné zmýšľanie“).<ref name="Ballestrazzi"/> Tento koncept vyjadroval hlboko zakorenené antické presvedčenie, že harmonické vzťahy a solidarita medzi pokrvnými príbuznými sú nevyhnutné pre bezpečnosť, súdržnosť a prosperujúcu budúcnosť akejkoľvek spoločnosti.<ref>FEHR, Burkhard. The Pergamene Altar and the Attalid Concept of Family. In: BILDE, Per et al. (eds.). ''Conventional Values of the Hellenistic Greeks''. Aarhus: Aarhus University Press, 1997, s. 51.</ref> Namiesto toho, aby Apollónis búrala striktné rodové bariéry patriarchálneho antického sveta a snažila sa presadiť v typicky mužských sférach (napríklad vo vojenských či priamych vládnych záležitostiach), dokázala spoločenské očakávania geniálne využiť vo svoj prospech. Svoju oddanosť rodine a hlbokú náboženskú zbožnosť – čo boli jediné sféry, v ktorých helenistická žena mohla legitímne disponovať verejným vplyvom – pretvorila na ucelený politický ideál vzornej panovníčky. Tento silný ideologický konštrukt zabezpečil jej rodine výnimočné postavenie v dejinách a trvalú úctu u poddaných.<ref name="Miron2018a"/> Meštiansky pôvod Apollónis z Kyziku navyše ideálne zapadal do propagandy Attalovcov. Tým, že si kráľ nevzal princeznú zo súperiacich veľmocí, ale ženu z miestnej elity, dynastia vysielala občanom signál, že stelesňuje tradičné rodinné hodnoty gréckej polis, hoci sa zároveň prezentovala ako plnohodnotný dedič veľkých helenistických monarchií.<ref name="Miron2020"/> Kráľovská rodina sa tak definovala cez dôležitosť rodinných hodnôt pre bežné občianstvo, čo z kráľovnej robilo kľúčovú postavu tejto politickej prezentácie. Stala sa symbolickým sprostredkovateľom v diplomacii a propagande, pričom posilňovala zväzok medzi monarchiou a mestskými štátmi prostredníctvom verejných rituálov a osláv, až kým sa putá politickej lojality voči štátu nepremenili na putá lojality voči jednej milovanej rodine.<ref>MIRÓN, Dolores. From Family to Politics: Queen Apollonis as Agent of Dynastic/Political Loyalty. In: DUNN, Caroline – CARNEY, Elizabeth (eds.). ''Royal Women and Dynastic Loyalty: Queenship and Power''. London: Palgrave Macmillan, 2018, s. 38.</ref> Tento obraz „kráľovnej matky“ bol taký úspešný, že ho ostatní členovia rodiny aktívne využívali na legitimizáciu vlastnej moci a odlíšenie sa od neslávne známych rodinných sporov, ktoré opakovane oslabovali susednú Macedóniu či Sýriu.<ref>KOSMETATOU, Elizabeth. The Attalids of Pergamon. In: ERSKINE, Andrew (ed.). ''A Companion to the Hellenistic World''. Oxford: Blackwell, 2003, s. 168.</ref> Keď sa okolo roku [[174 pred Kr.]] jej syn Eumenes II. oženil so [[Stratoniké (manželka Eumena II.)|Stratoniké]], mladá nevesta nebola prirovnávaná k starodávnym mýtickým postavám, ale jej verejný obraz bol formovaný priamo podľa vzoru jej vtedy ešte žijúcej svokry Apollónis, čím sa demonštrovala solidarita a kontinuita vnútri vládnucej línie.<ref>MIRÓN, Dolores. Motherhood and Family in the Attalid Dynasty. In: ''Hellenistic Queenship''. 2020, s. 215–216.</ref> Zachované historické nápisy (napr. dekrét z Hierapolisu ''OGIS 308'') výslovne oslavujú ich vynikajúci, harmonický vzťah, pričom Apollónis slúžila ako uznávaný morálny vzor pre celú ženskú populáciu kráľovstva.<ref name="Bielman"/> === Verejné pôsobenie a diplomatický význam === Apollónis bola kľúčovou postavou štátnej propagandy, ktorá pretvárala politickú lojalitu občanov na vernosť k vládnucej rodine.<ref name="Miron2018">MIRÓN, Dolores. From Family to Politics: Queen Apollonis as Agent of Dynastic/Political Loyalty. In: DUNN, Caroline – CARNEY, Elizabeth (eds.). ''Royal Women and Dynastic Loyalty: Queenship and Power''. London: Palgrave Macmillan, 2018, s. 38.</ref> Na rozdiel od iných helenistických dvorov sužovaných polygamnými konfliktami, jej monogamné manželstvo a stabilná rodina demonštrovali morálnu prevahu dynastie.<ref name="Bielman47">BIELMAN, Anne. ''Femmes en public dans le monde hellénistique''. Paris: Sedes, 2003, s. 47.</ref> Kráľovná si vybudovala povesť dobrodejky (starogr. ''Euergetis'') a pravidelne sa zúčastňovala na oficiálnych štátnych podujatiach a diplomatických cestách.<ref name="Bielman52">BIELMAN 2003, s. 52–53.</ref> Spoločne so svojimi synmi navštevovala významné náboženské centrá, napríklad chrám Apolóna Klaria či svoje rodné mesto Kyzikos, kde ju obyvatelia vítali slávnostnými sprievodmi a verejnými poctami.<ref name="VanLooy155">VAN LOOY, Herman. Apollonis Reine de Pergame. In: ''Ancient Society''. 1976, roč. 7, s. 155.</ref> === Špecifiká panovníckeho kultu === Počiatky jej uctievania mali formu lokálnych panovníckych kultov, ktoré mestské štáty (''poleis'') využívali ako diplomatický nástroj na vyjadrenie vďačnosti za predchádzajúce dobrodenia a na zabezpečenie budúcej kráľovskej priazne.<ref name="Chaniotis440">CHANIOTIS, Angelos. The Divinity of Hellenistic Rulers. In: ERSKINE, Andrew (ed.). ''A Companion to the Hellenistic World''. Oxford: Blackwell, 2003, s. 440.</ref> Počas jej života jej mestá neudeľovali plné božské pocty, ale iba „pocty rovné bohom“ (starogr. ''isotheoi timai''), čím uznávali jej výnimočnú moc pomáhať poddaným bez toho, aby ju priamo stotožňovali s olympskými bohmi.<ref name="Chaniotis433">CHANIOTIS 2003, s. 433.</ref><ref name="VanNuffelen175">VAN NUFFELEN, Peter. Le culte des souverains hellénistiques: certains aspects d'une discussion récente. In: ''Ancient Society''. 1998, roč. 29, s. 175.</ref> Na rozdiel od [[Ptolemaiovci|Ptolemaiovcov]] či [[Seleukovci|Seleukovcov]], ktorí vyžadovali seba-deifikáciu už zaživa, Attalovci striktne odmietali božský kult počas svojho života a tolerovali len oslavné procesie počas narodenín.<ref name="Bielman45">BIELMAN 2002, s. 45.</ref> K oficiálnemu vyhláseniu za bohov (starogr. ''theos'' / ''thea'') dochádzalo zásadne až posmrtne.<ref name="Walbank216">WALBANK, Frank. ''The Hellenistic World''. Cambridge: Harvard University Press, 1993, s. 216.</ref> Tento posmrtný kult sa rozvíjal konzervatívne – nenarúšal tradičné grécke náboženstvo, ale naviazal sa na existujúce a populárne ľudové božstvá plodnosti a materstva, s ktorými zosnulú kráľovnú spoločne uctievali.<ref name="VanNuffelen189">VAN NUFFELEN 1998, s. 189.</ref> == Úspechy a pamiatka == === Antické chvály a svedectvá === Antické nápisy a literárne pramene Apollónis jednohlasne chvália za jej hlbokú zbožnosť a mravnú čistotu. Časť moderných historikov síce upozorňuje, že mohlo ísť o cielenú propagandu Attalovcov a ich rímskych spojencov, no preukázateľný vzájomný rešpekt medzi kráľovnou a jej synmi nemal v iných vtedajších dynastiach obdobu.<ref>HANSEN, Esther. ''The Attalids of Pergamon''. Ithaca: Cornell University Press, 1971, s. 120–128. Rímski autori obraz Apollónis idealizovali, pretože presne zodpovedal rímskej predstave o dokonalej matróne.</ref> Za svoj život a po smrti získala niekoľko oficiálnych čestných titulov a epitet: * „Zbožná“ (starogr. ''εὐσεβής'' – ''eusebés''),<ref name="VanLooy156">VAN LOOY, Herman. Apollonis Reine de Pergame. In: ''Ancient Society''. 1976, roč. 7, s. 156.</ref> * „Zdržanlivá/Múdra“ (starogr. ''σώφρων'' – ''sófrón'', pričom pramene vyzdvihujú jej cnosť ''sófrosyné''),<ref name="VanLooy156"/> * „Božská“ (starogr. ''θεíᾱ'' – ''theia''), titul udelený posmrtne na znak jej vzostupu medzi bohov.<ref name="VanLooy156"/> Medzi najvýznamnejšie zachované antické svedectvá patrí dielo historika Polybia (''Historiai'', 22.20.1-8), dekrét kráľa [[Antiochos IV. Epifanes|Antiocha IV.]] z roku 175 pred Kr. (''OGIS 248''), dekrét mesta [[Hierapolis]] (''OGIS 308'') a Plutarchova esej o bratskej láske (''Moralia: De fraterno amore'', 480c).<ref>AUSTIN, Michel. ''Hellenistic World from Alexander to the Roman Conquest''. Cambridge: Cambridge University Press, 2006, s. 370–371.</ref><ref>PLUTARCHOS. ''Moralia, Volume VI''. Cambridge: Harvard University Press, 1939, s. 259. Preklad W. C. Helmbold.</ref> === Význam v rodine a vplyv na synov === [[Súbor:Eumene II, fondatore della biblioteca di pergamo, copia romana (50 dc ca) da orig,. ellenistico su busto moderno, MANN 01.JPG|náhľad|200px|Busta jej najstaršieho syna, kráľa Eumena II. (rímska kópia helenistického originálu, Národné archeologické múzeum v Neapole).]] Hoci mala Apollónis voči svojmu manželovi formálne nižšie spoločenské postavenie a priamo nezasahovala do politických rozhodnutí ''v užšom zmysle'', jej stabilné monogamné manželstvo slúžilo ako kľúčový pilier dynastickej propagandy.<ref>BIELMAN, Anne. ''Femmes en public dans le monde hellénistique''. Paris: Sedes, 2003, s. 47.</ref> Poskytovanie a výchova budúcich politických lídrov bola v helenistickom svete vnímaná ako vysoko politický akt.<ref name="Miron20181">MIRÓN, Dolores. From Family to Politics: Queen Apollonis as Agent of Dynastic/Political Loyalty. In: DUNN, Caroline – CARNEY, Elizabeth (eds.). ''Royal Women and Dynastic Loyalty: Queenship and Power''. London: Palgrave Macmillan, 2018, s. 165.</ref> Kráľovná mala zásadný podiel na morálnom a intelektuálnom formovaní svojich synov, čo bolo ako v jedinej vtedajšej dynastii uznávané aj na medzinárodnej úrovni.<ref name="Miron20181"/> Jej dôraz na excelentné vzdelanie, vychádzajúci z tradícií jej rodného mesta Kyzikos, bol pravdepodobne hlavnou inšpiráciou pre neskoršie vybudovanie slávnej [[Pergamská knižnica|Pergamskej knižnice]] jej synmi. Po predčasnej smrti manžela zostala jedinou rodičovskou autoritou počas väčšiny ich dospelého života. Táto dôsledná výchova viedla k úplnej absencii bratovražedných bojov o trón. Príkladná svornosť a vzájomná dôvera sa prejavila, keď bol kráľ Eumenes II. po jednej z bitiek považovaný za mŕtveho; Attalos II. sa ujal moci a oženil sa s kráľovnou, no hneď po nečakanom bratovom návrate mu bez akýchkoľvek konfliktov vrátil korunu i manželku.<ref name="Plutarchos"/> Táto vnútorná stabilita zaistila Pergamonu obrovskú strategickú výhodu oproti vnútorne rozvrátenej Macedónii a Sýrii.<ref>SCHNEIDER, Carl. ''Kulturgeschichte des Hellenismus''. München: C.H. Beck, 1967, s. 633.</ref> === Vplyv rodiny z Kyziku === Vďaka sobášu získali viacerí príbuzní Apollónis z Kyziku na pergamonskom dvore významné kňazské funkcie a čestné tituly. Jej príbuzný Sósandros získal elitný titul panovníkovho spoločníka (starogr. ''σύντροφος'' – ''syntrofos'') a blízkeho priateľa (''anankaios''), pričom bol poverovaný dôležitými diplomatickými misiami.<ref name="VanLooy154">VAN LOOY, Herman. Apollonis Reine de Pergame. In: ''Ancient Society''. 1976, roč. 7, s. 154.</ref> Ďalší občan Kyziku z jej rodiny, Athénaios, bol menovaný za kňaza dôležitého pergamonského kultu Dionýza Kathegemóna.<ref>HASLUCK, Frederick William. ''Cyzicus: being some account of the history and antiquities of that city, and of the district adjacent to it''. Cambridge: University Press, 1910, s. 176.</ref> Kráľovná preniesla časť svojho rodinného dedičstva aj do mien svojich detí. Zatiaľ čo jej prví traja synovia dostali tradičné attalovské mená, najmladší syn bol pomenovaný Athénaios po jej vlastnom otcovi, ktorý bol významným občianskym hodnostárom v Kyziku.<ref name="VanLooy154"/> Tieto kroky výrazne posilnili príbuzenské a priateľské väzby medzi oboma mestami. Jej synovia sa neskôr v diplomacii otvorene hlásili k matkinej rodovej línii; Attalos II. označoval Sósandra za svojho príbuzného a Eumenes II. sa kvôli matke považoval za spriazneného s Milétom, ktorý bol materským mestom (''metropolis'') Kyziku.<ref>WELLES, Charles Bradford. ''Royal Correspondence in the Hellenistic Period: A Study of the Greek Inscriptions''. New Haven: Yale University Press, 1934, s. 63–65.</ref> Táto viacgeneračná príbuzenská väzba pretrvala až do vlády [[Attalos III.|Attala III.]]<ref>DANA, Madalina. Cyzique, une cité au carrefour des réseaux culturels du monde grec. In: SÈVE, Michel – SCHLOSSER, Patrice (eds.). ''Cyzique, cité majeure et méconnue de la Propontide antique''. Metz: Centre de Recherche Universitaire Lorrain d'Histoire, 2014, s. 210.</ref> == Posmrtný kult == V helenistickom období boli panovnícke kulty pevne zavedenou súčasťou gréckej kultúry. Zakladali ich buď samotné mestské štáty (''poleis'') z vďačnosti, alebo samotní vládci na počesť svojich zosnulých príbuzných.<ref name="Chaniotis2003">CHANIOTIS, Angelos. The Divinity of Hellenistic Rulers. In: ERSKINE, Andrew (ed.). ''A Companion to the Hellenistic World''. Oxford: Blackwell, 2003, s. 431–445.</ref> Panovníci v tomto systéme fungovali ako prostredníci medzi obyčajnými smrteľníkmi a vzdialenými tradičnými olympskými božstvami. Na rozdiel od neviditeľných bohov boli kráľ a kráľovná reálne prítomní a vďaka svojmu bohatstvu a moci dokázali účinne reagovať na akútne potreby poddaných (napríklad záchranou mesta pred vojenskou krízou či hladomorom), čo spoločnosť vnímala ako zásah porovnateľný s božským činom.<ref>CANEVA, Stefano. Queens and Ruler Cults in Early Hellenism: Festivals, Administration, and Ideology. In: ''Kernos''. 2012, roč. 25, s. 75–101.</ref> Zavedenie kultových kňazov a rituálov slúžilo ako účinný diplomatický nástroj staroveku, ktorý prostredníctvom lokálnych tradícií a náboženskej úcty legitimoval centrálnu pergamskú vládu nad dobytými územiami. Keď Attalovci po roku 188 pred Kr. ovládli väčšinu Malej Ázie, inštitúciu najvyššieho kňaza pre svoj dynastický kult plne integrovali do štátnej správy.<ref name="Chaniotis2003"/> Apollónis bola po smrti zbožštená a uctievaná prostredníctvom kultov po celej Malej Ázii. Tento status potvrdzuje existencia chrámov (''naoi'') alebo svätýň, ktoré jej boli zasvätené, spolu s určenými kňazmi, výročnými slávnosťami, rituálnymi obetami a verejnými procesiami.<ref name="Chaniotis2003"/> Zasväcovanie samostatných chrámov panovníkom (či už živým alebo mŕtvym) bolo pritom v gréckom prostredí výnimočné a dialo sa takmer výhradne v kontexte mestských kultov.<ref name="Chaniotis2003"/> Jej kult sa spájal predovšetkým s populárnymi bohyňami plodnosti, najmä s [[Afrodita|Afroditou]] a Démétér. Prepojenie s Afroditou pramenilo z jej úlohy matky a darkyne života, ako aj z jej pôvodu v prístavnom meste Kyzikos, odkiaľ cestovala po mori pod Afroditinou oceánskou ochranou.<ref name="Bielman2002">BIELMAN, Anne. ''Femmes en public dans le monde hellénistique, IVe-Ier s. av. J.-C.'' Paris: SEDES, 2002, s. 43.</ref> Naopak, jej spájanie s inými bohyňami (Aténa, Artemis) historici odmietajú kvôli odlišnej ideológii.<ref name="VanNuffelen1998">VAN NUFFELEN, Peter. Le culte des souverains hellénistiques: certains aspects d'une discussion récente. In: ''Ancient Society''. 1998, roč. 29, s. 175–189.</ref> Prípadné prepojenie s bohyňou [[Héra]] cez jej postavenie kráľovnej zostáva predmetom debát, keďže Héra bola vnímaná skôr ako nematerská manželka.<ref name="Fehr1997">FEHR, Burkhard. The Pergamene Altar and the Attalid Concept of Family. In: ''Jahrbuch des Deutschen Archäologischen Instituts''. 1997, roč. 112, s. 51–53.</ref> V monumentálnom [[Pergamský oltár|Pergamskom oltári]] (na vlyse o Télefovi) býva Apollónis vizuálne pripodobňovaná k mýtickej matke Augé a k dynastickej matke Attalovcov, Boas.<ref name="Fehr1997"/> Jej kult predstavuje unikátny historický problém, keďže nie je možné jednoznačne určiť, či išlo o „spontánne“ občianske prejavy vďačnosti v jednotlivých mestách, alebo o premyslený pokus jej synov zaviesť celoštátny dynastický kult s cieľom šíriť monarchickú ideológiu a získať lojalitu poddaných vo vzdialených oblastiach.<ref name="Bielman2003">BIELMAN, Anne. Régner Au Féminin. Réflexions Sur Les Reines Attalides Et Séleucides. In: ''Pallas''. 2003, roč. 62, s. 53.</ref> Situáciu komplikuje fakt, že Attalovci za života prijímali len obmedzené pocty a k plnému zbožšteniu dochádzalo až po ich smrti, čím sa chceli odlíšiť od agresívnej seba-deifikácie Ptolemaiovcov a Seleukovcov.<ref name="VanLooy1976">VAN LOOY, Herman. Apollonis Reine de Pergame. In: ''Ancient Society''. 1976, roč. 7, s. 151–152.</ref> === Centrá kultu a uctievanie === [[Súbor:Cistophorus Apollonis CdM.jpg|náhľad|Strieborný kistoforos vyrazený v [[Lýdia (Malá Ázia)|lýdskom]] meste [[Apollónis (Lýdia)|Apollónis]] za vlády Aristonika (133 – 130 pred Kr.). Na rube sú zobrazené hady obtočené okolo tulca na šípy, Diova hlava a Dionýzov atribút.]] Apollónis posmrtne získala mimoriadne pocty, utešujúce dekréty pre svoju pozostalú rodinu a zbožštenie v rôznych mestách Pergamského kráľovstva i u spojencov v Ríme a Aténach: * Kráľ Eumenes II. po nej pomenoval [[Lýdia (Malá Ázia)|lýdske]] mesto [[Apollónis (Lýdia)|Apollónis]], ležiace na polceste medzi Pergamonom a [[Sardis|Sardami]].<ref name="Strabon13"/> * V Atike po nej pomenovali aténsky démos (''Apollonieis'').<ref>''Suda'', s.v. „Apollonieis“.</ref> * Kráľ Attalos II. jej nechal vztýčiť monumentálnu sochu priamo v Pergame.<ref name="Hansen1971">HANSEN, Esther. ''The Attalids of Pergamon''. Ithaca: Cornell University Press, 1971, s. 100.</ref> O existencii a podobe jej posmrtného kultu priamo v hlavnom meste Pergame dodnes prebiehajú historické diskusie.<ref name="Hansen1971"/> Podľa niektorých svedectiev ju jej synovia pochovali v najväčšom chráme v Pergame – v Chráme Héry Basileie (Héry Kráľovnej) nad gymnasiom.<ref name="Hansen1971"/> Kultový podstavec pre sochy mal trojité delenie, čo naznačuje, že Apollónis mohla stáť ako spolubývajúca bohyňa (''synnaos'') po pravici Héry a jej syn po ľavici, čo by vysvetľovalo, prečo bol chrám zasvätený práve „Hére Kráľovnej“.<ref name="Hansen1971"/> Podľa iných hypotéz sa jej mestský kult v Pergame prelial do uctievania starodávnej bohyne Matky (''Métér Basileia'').<ref name="Hansen1971"/> Tieto závery však časť historikov považuje za nepreukázateľné kvôli rozporuplným antickým textom, hoci novšie analýzy existenciu posmrtného kultu priamo v Pergame podporujú. Najlepšie zdokumentované a najvýznamnejšie príklady jej posmrtného kultu sa nachádzali v mestách Teos a v rodnom Kyziku. === Kult v meste Teos === Vzťahy medzi Attalovcami a Teosom boli spočiatku nestabilné. Počas vlády Attala I. bol Teos donútený k spojenectvu s Pergamonom prostredníctvom platenia tribútov a odovzdávania rukojemníkov, z čoho ho neskôr oslobodil seleukovský kráľ [[Antiochos III. Veľký|Antiochos III.]] Táto závislosť definitívne skončila v roku 188 pred Kr., kedy Antiochus III. prehral vojnu s Eumenom II. a Teos bol anektovaný Pergamským kráľovstvom.<ref name="Miron2018a1">MIRÓN, Dolores. The Agency of a Hellenistic Queen: Apollonis of Pergamum. In: ''Ancient Society''. 2018, roč. 48, s. 35.</ref> Napriek tejto historicky antagonistickej minulosti mestský štát udelil zosnulej Apollónis mimoriadne pocty, čo dokazuje jej vysoký osobný rešpekt nezávislý od politiky jej manžela, pravdepodobne vďaka jej mierovým diplomatickým návštevám.<ref name="Miron2018a1"/> Mesto pre ňu zriadilo oltár „na najviditeľnejšom mieste“, ktorým bola s najväčšou pravdepodobnosťou agora v blízkosti prístavu, kde kráľovná v minulosti osobne vystúpila z lode.<ref name="Hansen1971"/> Oltár bol zasvätený božstvu ''thea Apollonis eusebes apobateria'' (starogr. ''θεὰ Ἀπολλwnίς εὐσεβής ἀποβατήρια'' – „Božská Apollónis, zbožná, tá, ktorá vystupuje na breh“).<ref>ROBERT, Louis. ''Etudes anatoliennes: recherches sur les inscriptions grecques de l'Asie mineure''. Amsterdam: A. M. Hakkert, 1970, s. 9–20.</ref> Epiteton ''apobateria'' priamo odkazovalo na jej niekdajšiu oficiálnu námornú návštevu Teosu. Apollónis bola v meste vyhlásená za božskú patrónku materstva, manželstva a vzdelávania. Zachovaný dekrét (''OGIS 309'') podrobne opisuje rituálne pocty, ktoré pravdepodobne odrážajú jej uctievanie aj v iných mestách: * Bol ustanovený spoločný kňaz pre bohyňu [[Afrodita|Afroditu]] a zbožštenú Apollónis. * Bola zavedená spoločná kňažka pre bohyňu Apollónis a vtedy žijúcu kráľovnú [[Stratoniké (manželka Eumena II.)|Stratoniké]].<ref name="Bielman20021">BIELMAN, Anne. ''Femmes en public dans le monde hellénistique, IVe-Ier s. av. J.-C.'' Paris: SEDES, 2002, s. 42–46.</ref> * Organizoval sa každoročný festival, počas ktorého mestskí úradníci (kňazi, kňažky, ''prytanis'', správcovia chrámov a magistráti) vykonávali obety na jej oltári.<ref name="Hansen1971"/> * Súčasťou slávností bol chór slobodných chlapcov a zbor panien vybraných úradníkom pre dohľad nad výchovou mládeže (''paidonomos''), ktorí pri oltári spievali oslavné hymny a predvádzali zborové tance.<ref name="Hansen1971"/> Tieto rituálne tance dospievajúcej mládeže mali edukačnú funkciu – pripravovali chlapcov na ich budúcu rolu občanov a dievčatá na rolu manželiek a matiek, čím sa pripomínala povesť Apollónis ako vychovávateľky. Apollónis bola v Teose úzko prepojená s Afroditou a bola uctievaná ako jej spoločníčka v chráme (starogr. ''σύνναος'' – ''synnaos''), a to na základe ich spoločného atribútu materstva.<ref name="Bielman2002"/> Afrodita bola v tom čase u Attalovcov aj Seleukovcov preferovanou darkyňou plodnosti a ochrankyňou ľudí, čo vytváralo paralelu s Apollónis ako láskavou patrónkou poddaných, garantujúcou prosperitu celého kráľovstva.<ref name="Bielman2002"/> === Kult v meste Kyzikos === Podrobnosti o skutočných kultových praktikách spojených s Apollónis v jej rodnom meste Kyzikos sú menej rozsiahle než v prípade Teosu, a to aj napriek tomu, že tu stál samostatný chrám zasvätený výhradne jej osobe (Chrám Apollónis). Určité aspekty kultu v Teose alebo jej celoživotné stavebné projekty však mali v Kyziku nepochybne svoje paralely, a to najmä v jej spájaní s bohyňou Afroditou alebo Démétér, v čestných tituloch, ktoré získala, a v náboženských slávnostiach. Keďže Kyzikos bol taktiež prístavným mestom, ktoré Apollónis počas svojho života oficiálne navštívila lodnou dopravou, niektorí historici predpokladajú jej lokálne prepojenie s Morskou Afroditou (''Afrodité Pelagia''), pričom dnes už stratenú polohu jej chrámu umiestňujú do blízkosti mestského prístavu.<ref>HASLUCK, Frederick William. ''Cyzicus: being some account of the history and antiquities of that city''. Cambridge: University Press, 1910, s. 174–176; MASSA-PAIRAULT, Françoise-Hélène. Il problema degli stilopinakia del templo di Apollonis a Cizico. In: ''Annali della Facoltà di Lettere e Filosofia di Perugia''. 1981–82, roč. 19, s. 147–219. Tieto hypotézy sa však opierajú o skromné dôkazy a časť bádateľov ich spochybňuje.</ref> Tradičné helenistické prepojenie Afrodity s ideálom materstva sa však uplatňovalo aj tu. Je vysoko pravdepodobné, že v rodnom meste nebolo nutné jej osobu umelo spájať s už existujúcimi božstvami, keďže spontánne posmrtné zbožštenie rodáčky bolo medzi miestnym obyvateľstvom mimoriadne populárne a nebolo vnímané ako kult vynútený cudzou kráľovskou mocou. V Kyziku sa na ňu s istotou vzťahovali univerzálne helenistické epitetá „Božská“ (''thea'') a „Zbožná“ (''eusebes''), ktoré bežne sprevádzali posmrtné kulty panovníkov v celom pergamskom regióne.<ref name="Chaniotis2003"/> Aj samotné náboženské oslavy v Kyziku vykazovali štandardné črty gréckych panovníckych kultov, vrátane každoročných rituálnych obetí, slávnostných sprievodov a organizovania atletických či hudobných súťaží.<ref name="Chaniotis2003"/><ref name="Walbank1993">WALBANK, Frank. ''The Hellenistic World''. Cambridge: Harvard University Press, 1993, s. 216–217.</ref> == Poznámky == {{Referencie}} == Literatúra == * AUSTIN, Michel. ''Hellenistic World from Alexander to the Roman Conquest : A Selection of Ancient Sources in Translation''. Cambridge: Cambridge University Press, 2006. * BALLESTRAZZI, Chiara. ''Gli Stylopinakia e il tempio della regina Apollonide di Cizico. Una revisione letteraria e archeologica del terzo libro dell’Anthologia Palatina.'' Rivista di Filologia e di Istruzione Classica, roč. 145, č. 1, 2017, s. 126–158. doi:10.1484/J.RFIC.5.123424. * BIELMAN, Anne. ''Femmes en public dans le monde hellénistique, IVe-Ier s. av. J.-C.'' Paris: SEDES, 2002, s. 42–46. * BIELMAN SÁNCHEZ, Anne. ''Régner Au Féminin. Réflexions Sur Les Reines Attalides Et Séleucides.'' Pallas, č. 62, 2003, s. 41–61. * CANEVA, Stefano. ''Queens and Ruler Cults in Early Hellenism: Festivals, Administration, and Ideology.'' Kernos, č. 25, 2012, s. 75–101. * CARNEY, Elizabeth. ''The Initiation of Cult for Royal Macedonian Women.'' Classical Philology, roč. 95, č. 1, 2000, s. 21–43. * CHANIOTIS, Angelos. ''The Divinity of Hellenistic Rulers.'' In: ERSKINE, Andrew (ed.). A Companion to the Hellenistic World. Oxford: Blackwell, 2003, s. 431–445. * FEHR, Burkhard. ''The Pergamene Altar and the Attalid Concept of Family.'' In: BILDE, Per et al. (eds.). Conventional Values of the Hellenistic Greeks. Aarhus: Aarhus University Press, 1997, s. 48–66. * HANSEN, Esther. ''The Attalids of Pergamon''. Ithaca: Cornell University Press, 1971. * HASLUCK, Frederick William. ''Cyzicus: being some account of the history and antiquities of that city, and of the district adjacent to it''. Cambridge: University Press, 1910. * IOSSIF, Panagiotis P. ''Apollonis, wife of Attalos I.'' In: BAGNALL, R. S. et al. (eds.). The Encyclopedia of Ancient History. Hoboken: Wiley-Blackwell, 2012. doi:10.1002/9781444338386.wbeah09040. * MIRÓN, Dolores. ''From Family to Politics: Queen Apollonis as Agent of Dynastic/Political Loyalty.'' In: DUNN, Caroline – CARNEY, Elizabeth (eds.). Royal Women and Dynastic Loyalty: Queenship and Power. London: Palgrave Macmillan, 2018, s. 31–48. doi:10.1007/978-3-319-75877-0_3. * MIRÓN, Dolores. ''The Queen and Her Children: Royal Motherhood in Hellenistic Greece.'' In: SÁNCHEZ, Romero M. – CID, López R. M. (eds.). Motherhood and Infancies in the Mediterranean in Antiquity. Oxford; Philadelphia: Oxbow Books, 2018, s. 159–172. * MIRÓN, Dolores. ''Royal Mothers and Dynastic Power in Attalid Pergamon.'' In: CARNEY, Elizabeth D. – MÜLLER, Sabine (eds.). The Routledge Companion to Women and Monarchy in the Ancient Mediterranean World. Abingdon: Routledge, 2020, s. 210–221. * VAN LOOY, Herman. ''Apollonis Reine de Pergame.'' Ancient Society, roč. 7, 1976, s. 151–165. * WALBANK, Frank. ''The Hellenistic World''. Cambridge: Harvard University Press, 1993. == Pozri aj == * [[Attalovci]] * [[Pergamon|Pergamská ríša]] * [[Kyzikos]] [[Kategória:Kráľovné (panovníčky)]] [[Kategória:Attalovci]] [[Kategória:Osobnosti starovekého Grécka]] [[Kategória:Narodenia v 40. rokoch 3. storočia pred Kr.]] [[Kategória:Úmrtia v 2. storočí pred Kr.]] c7slt3u12g68h94znl0f5lpcwbqx7tf 0 750267 8215435 8215268 2026-05-17T12:51:40Z ~2026-29230-47 294915 8215435 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Socha anjela.jpg|náhľad|Socha „Anjel“]] [[Súbor:Hubár Fero.jpg|náhľad|Socha „Lenivý hubár Fero“]] '''Drevuliaci''' je súbor siedmich nadrozmerných drevených sôch umiestnených pozdĺž turistického chodníka v [[Račkova dolina|Račkovej doline]] v [[Západné Tatry|Západných Tatrách]] na území obce [[Pribylina]]. Sochy vysoké približne štyri metre vyrezal z jedného kusa [[Smrek obyčajný|smrekového]] dreva slovenský rezbár Michal Hanula. Projekt vznikol v roku 2017 zo súkromnej iniciatívy bez verejných grantov a sochy sú celoročne voľne prístupné bez vstupného.<ref name="plus7">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V Račkovej doline odmietli žobrať o granty, pomohli si sami | dielo = Plus 7 dní | url = https://plus7dni.pluska.sk/relax/rackovej-doline-odmietli-zobrat-granty-pomohli-sami | dátum prístupu = 2026-05-17 | jazyk = sk}}</ref><ref name="sme">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Originálni Drevuliaci v Račkovej doline sa rozrastajú | dielo = SME Liptov | url = https://my.sme.sk/liptov/c/originalni-drevuliaci-v-rackovej-doline-sa-rozrastaju | dátum prístupu = 2026-05-17 | jazyk = sk}}</ref> == História == Projekt Drevuliakov vznikol v roku 2017 ako súkromná iniciatíva podnikateľov a obyvateľov [[Račkova dolina|Račkovej doliny]] s cieľom oživiť verejný priestor doliny pre návštevníkov a rodiny s deťmi. Iniciátori sa zámerne rozhodli pre financovanie z vlastných zdrojov bez čerpania verejných [[Grant (financie)|grantov]]; celkové náklady na vytvorenie a inštaláciu sôch dosiahli približne 9 000 [[Euro|eur]].<ref name="plus7" /> Po prvotnej inštalácii niekoľkých sôch sa projekt postupne rozrastal a v ďalších rokoch pribúdali nové postavy. Atrakcia získala mediálnu pozornosť a stala sa jedným z neplatených turistických cieľov v oblasti [[Liptov|Liptova]].<ref name="sme" /><ref name="aktuality">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dolina v Západných Tatrách má novú atrakciu, inštalujú v nej Drevuliakov | dielo = Aktuality.sk | url = https://www.aktuality.sk/clanok/516094/dolina-v-zapadnych-tatrach-ma-novu-atrakciu-instaluju-v-nej-drevuliakov/ | dátum prístupu = 2026-05-17 | jazyk = sk}}</ref> == Sochy == Súbor tvorí sedem drevených postáv rozmiestnených pozdĺž asfaltovej cesty a turistických chodníkov v Račkovej doline. Každá socha má vlastné meno a charakter spätý s prostredím doliny – pastierstvom, prírodou alebo turistikou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Drevené sochy rozprávajú príbehy Račkovej doliny | url = https://my.sme.sk/liptov/c/drevene-sochy-rozpravaju-pribehy-rackovej-doliny | vydavateľ = MY Liptov | dátum prístupu = 2026-05-17 | jazyk = sk | meno = | priezvisko = }}</ref> {| class="wikitable" !Meno !Umiestnenie !Charakter |- |Pastier Račko |vstup do Račkovej doliny |pastierska postava, podľa ktorej je dolina pomenovaná |- |Zvedavý Janík |vstup do Račkovej doliny (vedľa Račka) |detská postava |- |Anjel |lokalita pri Penzióne Sileo |ochranná postava |- |Lenivý hubár Fero |kemp v Račkovej doline |humorná postava hubára |- |Yemnik – tvrdohlavý turista |vstup do Úzkej doliny |postava turistu |- |Pionierka Vierka |pred Hotelom Akademik |postava pionierky |- |Vodník Mokrofúzik |pri altánku v doline |postava [[Vodník (bytosť)|vodníka]] |} == Autor == Autorom všetkých sôch je slovenský rezbár '''Michal Hanula'''. Každá socha je vyrezaná z jedného kusa smrekového dreva, čo si vyžaduje výber dostatočne hrubých kmeňov. Sochy dosahujú výšku približne 4 metre.<ref name="aktuality" /><ref name="cas">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Návštevníci Račkovej doliny sú nadšení: Deti prekvapili drevení obri | dielo = Nový Čas | url = https://www.cas.sk/clanok/697297/navstevnici-rackovej-doliny-su-nadseni-deti-prekvapili-dreveni-obri/ | dátum prístupu = 2026-05-17 | jazyk = sk}}</ref> == Lokalita == [[Súbor:Drevuliaci v novinach.jpg|náhľad|Správy slovenských novín o projekte drevených sôch Drevuliaci]] Sochy sa nachádzajú v [[Račkova dolina|Račkovej doline]], jednej z bočných dolín južnej strany [[Západné Tatry|Západných Tatier]], administratívne v katastri obce [[Pribylina]] v [[Okres Liptovský Mikuláš|okrese Liptovský Mikuláš]]. Trasa medzi prvou a poslednou sochou je nenáročná, vhodná aj pre [[Detský kočík|detské kočíky]]. Vstup do doliny je spoplatnený parkovaním pre motorové vozidlá; prístup k sochám je bezplatný.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nezvyčajní drevuliaci v Račkovej doline sa rozrastajú | url = https://my.sme.sk/liptov/c/originalni-drevuliaci-v-rackovej-doline-sa-rozrastaju | vydavateľ = MY Liptov | dátum prístupu = 2026-05-17 | jazyk = sk | meno = | priezvisko = }}</ref> == Ohlas v médiách == Projektu sa venovali viaceré celoslovenské médiá. Týždenník ''Plus 7 dní'' zdôraznil najmä fakt, že iniciátori odmietli žiadať o verejné granty a projekt financovali z vlastných zdrojov.<ref name="plus7" /> Regionálny denník ''SME Liptov'' informoval o postupnom rozrastaní súboru sôch.<ref name="sme" /> Spravodajský portál ''Aktuality.sk'' a denník ''Nový Čas'' označili Drevuliakov za novú turistickú atrakciu doliny s pozitívnym ohlasom najmä u rodín s deťmi.<ref name="aktuality" /><ref name="cas" /> == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Pribylina]] [[Kategória:Račkova dolina]] [[Kategória:Sochy na Slovensku]] 7nnkkjf02fgzoqbt8pwhddoms79km4w 8215866 8215435 2026-05-18T11:12:06Z ~2026-29784-34 295263 Doplnenie sekcie Externé odkazy s informačnou stránkou o sochách 8215866 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Socha anjela.jpg|náhľad|Socha „Anjel“]] [[Súbor:Hubár Fero.jpg|náhľad|Socha „Lenivý hubár Fero“]] '''Drevuliaci''' je súbor siedmich nadrozmerných drevených sôch umiestnených pozdĺž turistického chodníka v [[Račkova dolina|Račkovej doline]] v [[Západné Tatry|Západných Tatrách]] na území obce [[Pribylina]]. Sochy vysoké približne štyri metre vyrezal z jedného kusa [[Smrek obyčajný|smrekového]] dreva slovenský rezbár Michal Hanula. Projekt vznikol v roku 2017 zo súkromnej iniciatívy bez verejných grantov a sochy sú celoročne voľne prístupné bez vstupného.<ref name="plus7">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V Račkovej doline odmietli žobrať o granty, pomohli si sami | dielo = Plus 7 dní | url = https://plus7dni.pluska.sk/relax/rackovej-doline-odmietli-zobrat-granty-pomohli-sami | dátum prístupu = 2026-05-17 | jazyk = sk}}</ref><ref name="sme">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Originálni Drevuliaci v Račkovej doline sa rozrastajú | dielo = SME Liptov | url = https://my.sme.sk/liptov/c/originalni-drevuliaci-v-rackovej-doline-sa-rozrastaju | dátum prístupu = 2026-05-17 | jazyk = sk}}</ref> == História == Projekt Drevuliakov vznikol v roku 2017 ako súkromná iniciatíva podnikateľov a obyvateľov [[Račkova dolina|Račkovej doliny]] s cieľom oživiť verejný priestor doliny pre návštevníkov a rodiny s deťmi. Iniciátori sa zámerne rozhodli pre financovanie z vlastných zdrojov bez čerpania verejných [[Grant (financie)|grantov]]; celkové náklady na vytvorenie a inštaláciu sôch dosiahli približne 9 000 [[Euro|eur]].<ref name="plus7" /> Po prvotnej inštalácii niekoľkých sôch sa projekt postupne rozrastal a v ďalších rokoch pribúdali nové postavy. Atrakcia získala mediálnu pozornosť a stala sa jedným z neplatených turistických cieľov v oblasti [[Liptov|Liptova]].<ref name="sme" /><ref name="aktuality">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dolina v Západných Tatrách má novú atrakciu, inštalujú v nej Drevuliakov | dielo = Aktuality.sk | url = https://www.aktuality.sk/clanok/516094/dolina-v-zapadnych-tatrach-ma-novu-atrakciu-instaluju-v-nej-drevuliakov/ | dátum prístupu = 2026-05-17 | jazyk = sk}}</ref> == Sochy == Súbor tvorí sedem drevených postáv rozmiestnených pozdĺž asfaltovej cesty a turistických chodníkov v Račkovej doline. Každá socha má vlastné meno a charakter spätý s prostredím doliny – pastierstvom, prírodou alebo turistikou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Drevené sochy rozprávajú príbehy Račkovej doliny | url = https://my.sme.sk/liptov/c/drevene-sochy-rozpravaju-pribehy-rackovej-doliny | vydavateľ = MY Liptov | dátum prístupu = 2026-05-17 | jazyk = sk | meno = | priezvisko = }}</ref> {| class="wikitable" !Meno !Umiestnenie !Charakter |- |Pastier Račko |vstup do Račkovej doliny |pastierska postava, podľa ktorej je dolina pomenovaná |- |Zvedavý Janík |vstup do Račkovej doliny (vedľa Račka) |detská postava |- |Anjel |lokalita pri Penzióne Sileo |ochranná postava |- |Lenivý hubár Fero |kemp v Račkovej doline |humorná postava hubára |- |Yemnik – tvrdohlavý turista |vstup do Úzkej doliny |postava turistu |- |Pionierka Vierka |pred Hotelom Akademik |postava pionierky |- |Vodník Mokrofúzik |pri altánku v doline |postava [[Vodník (bytosť)|vodníka]] |} == Autor == Autorom všetkých sôch je slovenský rezbár '''Michal Hanula'''. Každá socha je vyrezaná z jedného kusa smrekového dreva, čo si vyžaduje výber dostatočne hrubých kmeňov. Sochy dosahujú výšku približne 4 metre.<ref name="aktuality" /><ref name="cas">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Návštevníci Račkovej doliny sú nadšení: Deti prekvapili drevení obri | dielo = Nový Čas | url = https://www.cas.sk/clanok/697297/navstevnici-rackovej-doliny-su-nadseni-deti-prekvapili-dreveni-obri/ | dátum prístupu = 2026-05-17 | jazyk = sk}}</ref> == Lokalita == [[Súbor:Drevuliaci v novinach.jpg|náhľad|Správy slovenských novín o projekte drevených sôch Drevuliaci]] Sochy sa nachádzajú v [[Račkova dolina|Račkovej doline]], jednej z bočných dolín južnej strany [[Západné Tatry|Západných Tatier]], administratívne v katastri obce [[Pribylina]] v [[Okres Liptovský Mikuláš|okrese Liptovský Mikuláš]]. Trasa medzi prvou a poslednou sochou je nenáročná, vhodná aj pre [[Detský kočík|detské kočíky]]. Vstup do doliny je spoplatnený parkovaním pre motorové vozidlá; prístup k sochám je bezplatný.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nezvyčajní drevuliaci v Račkovej doline sa rozrastajú | url = https://my.sme.sk/liptov/c/originalni-drevuliaci-v-rackovej-doline-sa-rozrastaju | vydavateľ = MY Liptov | dátum prístupu = 2026-05-17 | jazyk = sk | meno = | priezvisko = }}</ref> == Ohlas v médiách == Projektu sa venovali viaceré celoslovenské médiá. Týždenník ''Plus 7 dní'' zdôraznil najmä fakt, že iniciátori odmietli žiadať o verejné granty a projekt financovali z vlastných zdrojov.<ref name="plus7" /> Regionálny denník ''SME Liptov'' informoval o postupnom rozrastaní súboru sôch.<ref name="sme" /> Spravodajský portál ''Aktuality.sk'' a denník ''Nový Čas'' označili Drevuliakov za novú turistickú atrakciu doliny s pozitívnym ohlasom najmä u rodín s deťmi.<ref name="aktuality" /><ref name="cas" /> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://liptov.travel/drevuliaci Drevuliaci – informačná stránka s mapou sôch] [[Kategória:Pribylina]] [[Kategória:Račkova dolina]] [[Kategória:Sochy na Slovensku]] 81hfhlknoiraptw6fy0yd9pc3wmro62 0 750281 8215539 8215288 2026-05-17T16:15:02Z SjuKay 294790 doplnenie ex. odkazy, kategorii, infoboxu, wikilinkov 8215539 wikitext text/x-wiki {{urgentne upraviť|20260517}} {{Infobox Osobnosť | Meno = Ľuba Lauffová | Rodné meno = | Popis osoby = slovenská fotografka a ilustrátorka | Portrét = | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dn|1949|05|17}} | Miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Česko-Slovensko|ČSR]] | Dátum úmrtia = {{dúv|2004|03|21|1949|05|17}} | Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Slovensko]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = [[Slovensko]] | Národnosť = slovenská | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = fotografka, ilustrátorka | Známa vďaka = výtvarná fotografia, koláž, knižná ilustrácia | Alma mater = [[Filmová a televízna fakulta Akadémie múzických umení v Prahe|FAMU]] | Profesia = fotografka, ilustrátorka | Aktívne roky = [[70. roky 20. storočia|70. roky]] – [[2004]] | Rodičia = František Lauff | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Partner = | Deti = | Podpis = | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Ľuba Lauffová''' ([[17. máj]] [[1949]], [[Bratislava]] – [[21. marec]] [[2004]], [[Bratislava]]) bola slovenská [[Fotograf|fotografka]] a [[Ilustrátor|ilustrátorka]]. Patrí medzi výrazné predstaviteľky slovenskej výtvarnej fotografie poslednej tretiny [[20. storočie|20. storočia]]. Jej tvorba sa vyznačuje imaginatívnosťou, snovosťou a unikátnou poetikou, pričom vo svojich dielach prepájala realitu s fantáziou a dokumentárne prvky s poetikou. <ref>https://ejmap.sk/wp-content/uploads/Luba-Lauffova_Life-as-a-temporary-miracle.pdf</ref> ==Životopis== Narodila sa v rodine Františka Lauffa, aktívneho fotografa a spoluzakladateľa fotoklubového hnutia na Slovensku, ktorý jej daroval prvý fotoaparát. Vzťah k umeniu rozvíjala najskôr na Strednej škole umeleckého priemyslu (ŠUP) v Bratislave (1964 – 1968) a neskôr na [[Filmová a televízna fakulta Akadémie múzických umení v Prahe|FAMU]] v Prahe, kde v roku 1976 absolvovala katedru fotografie pod vedením profesora [[Ján Šmok|Jána Šmoka]]. Po ukončení štúdia pôsobila ako pedagogička na ľudovej škole umenia a od roku 1983 pôsobila v slobodnom povolaní. <ref>https://paradajsphoto.sk/clanok/obrazy-pominutelnej-krasy-luby-lauffovej</ref> Po roku 1989 prechádzala obdobím profesijnej a osobnej depresie v dôsledku zmien na trhu s umením a zániku niektorých publikačných možností. Jej životná cesta sa predčasne uzavrela v roku 2004, kedy vo veku 54 rokov spáchala samovraždu. <ref>https://www.sme.sk/nezaradene/c/ta-cast-stromu-kde-nepreniklo-svetlo-je-mrtva</ref> ==Umelecký štýl a témy== Lauffovej tvorba nie je lineárna; autorka sa v cykloch vracala k viacerým témam a technikám. <ref>https://www.plan.art/plan/vis-arch-dsg-plan/luba-lauffova-vydrzat-v-sebe-n</ref> *'''Portrét a akt''': V ranom období (60. a 70. roky) sa venovala portrétom a ženským aktom so zameraním na štylizáciu a vplyv surrealizmu. Medzi jej známe diela patrí portrét ''Saša'' (1969). *'''Dokumentárna fotografia''': Dokumentovala osobnosti slovenskej kultúry, ako napríklad [[Marián Varga|Mariána Vargu]] (1971), [[Dušan Hanák|Dušana Hanáka]] či [[Dominik Tatarka|Dominika Tatarku]]. *'''Akčné umenie a performance''': Spolupracovala s neoficiálnou umeleckou scénou. Zúčastnila sa na happeningu Alexa Mlynárčika ''Deň Hier'' (1971) a opakovane na Majstrovstvách Bratislavy v posune artefaktu (1979 – 1986), ktoré organizoval [[Dezider Tóth]]. *'''Luminografia''': V 80. rokoch vytvorila cykly ''Pocta svetlu'' (1984) a ''Spomienka na vrátené svetlo'' (1986), kde experimentovala s expozíciou svetelných zdrojov. *'''Koláž''': Od 90. rokov sa koláž stala jej hlavným vyjadrovacím prostriedkom. Vytvorila série ''Skeleton'' (1994), ''Vesalius'' (1994), ''Pocta Magrittovi'' (1996) a cykly ''Motýle'' (1995 – 1996) a ''Iné motýle'' (2003). ==Knižná ilustrácia== V 80. rokoch ilustrovala viac než 20 kníh pre deti a mládež. Za prelomovú je považovaná publikácia [[Daniel Hevier|Daniela Heviera]] Krajina zázračno (1983). Publikácia je považovaná za významný príklad experimentálnej detskej knihy 80. rokov. Ilustrovala aj knižné vydania básnických zbierok [[Miroslav Válek|Miroslava Válka]], [[Jozef Mihalkovič|Jozefa Mihalkoviča]] či [[Ivan Laučík|Ivana Laučíka]]. <ref>https://www.sme.sk/kultura/c/po-rebriku-do-neba-a-ine-zazracna</ref> ==Odkaz== Tvorba Ľuby Lauffovej je spätne zaraďovaná do kontextu experimentálnej a výtvarnej fotografie druhej polovice 20. storočia na Slovensku. Jej dielo je dnes súčasťou zbierok [[Slovenská národná galéria|Slovenskej národnej galérie]], Moravskej galérie v Brne a Umělecko-průmyslového muzea v Prahe. V roku 2013 vyšla jej obsiahla monografia od Eleny Lichej-Zábranskej, ktorá nanovo zhodnotila jej prínos pre európsku fotografiu. <ref>https://ejmap.sk/wp-content/uploads/Luba-Lauffova_Life-as-a-temporary-miracle.pdf</ref> <ref>https://www.webumenia.sk/autor/5688</ref> == Výstavy == Tvorba Ľuby Lauffovej bola prezentovaná na viacerých samostatných aj kolektívnych výstavách na Slovensku a v zahraničí. V roku 2010 pripravila Galéria 19 v Bratislave výstavu jej fotografií a koláží <ref>https://www.galeria19.sk/2010/luba-lauffova/</ref> Jej dielo bolo súčasťou viacerých retrospektívnych a odborných projektov venovaných dejinám slovenskej fotografie a experimentálneho umenia. <ref>https://www.citylife.sk/vystava/luba-lauffova</ref> == Referencie == <references/> == Literatúra == * LICHEJ-ZÁBRANSKÁ, Elena. ''Ľuba Lauffová''. Bratislava: Slovart, 2013. ISBN 978-80-556-0910-3 <ref>https://www.martinus.sk/781667-luba-lauffova/kniha</ref> == Externé odkazy == * [https://www.sme.sk/kultura/c/mali-sme-v-obyvacke-jej-obrazy-dnes-uz-tam-nie-su Mali sme v obývačke jej obrazy, dnes už tam nie sú] – článok v denníku ''SME'' (2011) * [https://www.stvr.sk/radio/archiv/11370/2477471 Ľuba Lauffová videla, čo iní nie] – článok v denníku ''Pravda'' (2011) * [https://dennikn.sk/3958485/mam-rada-tajomstvo/ Pred dvadsiatimi rokmi zomrela fotografka Ľuba Lauffová] – článok v ''Denníku N'' (2024) * [https://www.plan.art/plan/vis-arch-dsg-plan/luba-lauffova-vydrzat-v-sebe-n Ľuba Lauffová: vydržať v sebe navždy ukrižované svetlo] – článok v magazíne ''Plan.art'' (2024) {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Lauffová, Ľuba}} [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] [[Kategória:Slovenskí fotografi]] [[Kategória:Slovenskí ilustrátori]] [[Kategória:Narodení v roku 1949]] [[Kategória:Úmrtia v roku 2004]] [[Kategória:Ľudia z Bratislavy]] [[Kategória:Absolventi FAMU]] j3cd22loljs74qdl122l3offt8af72z 8215550 8215539 2026-05-17T16:38:22Z Teslaton 12161 IB norm., úvod, náležitosti cit., ext.o., wl., kat., typografia, -uu 8215550 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Ľuba Lauffová | Rodné meno = | Popis osoby = slovenská fotografka a ilustrátorka | Portrét = | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dn|1949|05|17}} | Miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Česko-Slovensko|ČSR]] | Dátum úmrtia = {{dúv|2004|03|21|1949|05|17}} | Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Slovensko]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známa vďaka = výtvarná fotografia, koláž, knižná ilustrácia | Alma mater = [[Filmová a televízna fakulta Akadémie múzických umení v Prahe|FAMU v Prahe]] | Profesia = | Aktívne roky = [[70. roky 20. storočia|70. roky]] – [[2004]] | Rodičia = František Lauff | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Partner = | Deti = | Podpis = | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Umenie | Portál2 = | Portál3 = }} '''Ľuba Lauffová''' (* [[17. máj]] [[1949]], [[Bratislava]] – † [[21. marec]] [[2004]], [[Bratislava]]) bola slovenská [[fotograf]]ka a [[ilustrátor]]ka. Patrí medzi výrazné predstaviteľky slovenskej výtvarnej fotografie poslednej tretiny [[20. storočie|20. storočia]]. Jej tvorba sa vyznačuje imaginatívnosťou, snovosťou a unikátnou poetikou, pričom vo svojich dielach prepájala realitu s fantáziou a dokumentárne prvky s poetikou.<ref name="ejmap-2018">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ľuba Lauffová : Life as a temporary miracle: from manierism to concept | periodikum = European Journal of Media, Art & Photography | odkaz na periodikum = | url = https://ejmap.sk/wp-content/uploads/Luba-Lauffova_Life-as-a-temporary-miracle.pdf | issn = 1339-4940 | vydavateľ = Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave | miesto = Trnava | dátum = | rok = 2018 | mesiac = | deň = | ročník = 6 | číslo = 2 | strany = 48{{--}}97 | dátum prístupu = 2026-05-17}}</ref> == Životopis == Narodila sa v rodine Františka Lauffa, aktívneho fotografa a spoluzakladateľa fotoklubového hnutia na Slovensku, ktorý jej daroval prvý fotoaparát. Vzťah k umeniu rozvíjala najskôr na Strednej škole umeleckého priemyslu (ŠUP) v Bratislave (1964{{--}}1968) a neskôr na [[Filmová a televízna fakulta Akadémie múzických umení v Prahe|FAMU]] v Prahe, kde v roku [[1976]] absolvovala katedru fotografie pod vedením profesora [[Ján Šmok|Jána Šmoka]]. Po ukončení štúdia pôsobila ako pedagogička na ľudovej škole umenia a od roku [[1983]] pôsobila v slobodnom povolaní.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Jana Gombiková | url = https://paradajsphoto.sk/clanok/obrazy-pominutelnej-krasy-luby-lauffovej | vydavateľ = paradajsphoto.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-17 | jazyk = }}</ref> Po roku [[1989]] prechádzala obdobím profesijnej a osobnej depresie v dôsledku zmien na trhu s umením a zániku niektorých publikačných možností. Jej životná cesta sa predčasne uzavrela v roku [[2004]], kedy vo veku 54 rokov spáchala samovraždu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tá časť stromu, kde nepreniklo svetlo, je mŕtva | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/ta-cast-stromu-kde-nepreniklo-svetlo-je-mrtva | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2004-03-25 | dátum prístupu = 2026-05-17 }}</ref> == Umelecký štýl a témy == Lauffovej tvorba nie je lineárna; autorka sa v cykloch vracala k viacerým témam a technikám.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ľuba Lauffová: vydržať v sebe navždy ukrižované svetlo | url = https://www.plan.art/plan/vis-arch-dsg-plan/luba-lauffova-vydrzat-v-sebe-n | vydavateľ = plan.art | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-17 | jazyk = }}</ref> * '''Portrét a akt''': V ranom období (60. a 70. roky) sa venovala portrétom a ženským aktom so zameraním na štylizáciu a vplyv surrealizmu. Medzi jej známe diela patrí portrét ''Saša'' (1969). * '''Dokumentárna fotografia''': Dokumentovala osobnosti slovenskej kultúry, ako napríklad [[Marián Varga|Mariána Vargu]] (1971), [[Dušan Hanák|Dušana Hanáka]] či [[Dominik Tatarka|Dominika Tatarku]]. * '''Akčné umenie a performance''': Spolupracovala s neoficiálnou umeleckou scénou. Zúčastnila sa na happeningu Alexa Mlynárčika ''Deň Hier'' (1971) a opakovane na Majstrovstvách Bratislavy v posune artefaktu (1979{{--}}1986), ktoré organizoval [[Dezider Tóth]]. * '''Luminografia''': V 80. rokoch vytvorila cykly ''Pocta svetlu'' (1984) a ''Spomienka na vrátené svetlo'' (1986), kde experimentovala s expozíciou svetelných zdrojov. * '''Koláž''': Od 90. rokov sa koláž stala jej hlavným vyjadrovacím prostriedkom. Vytvorila série ''Skeleton'' (1994), ''Vesalius'' (1994), ''Pocta Magrittovi'' (1996) a cykly ''Motýle'' (1995{{--}}1996) a ''Iné motýle'' (2003). == Knižná ilustrácia == V 80. rokoch ilustrovala viac než 20 kníh pre deti a mládež. Za prelomovú je považovaná publikácia [[Daniel Hevier|Daniela Heviera]] Krajina zázračno (1983). Publikácia je považovaná za významný príklad experimentálnej detskej knihy 80. rokov. Ilustrovala aj knižné vydania básnických zbierok [[Miroslav Válek|Miroslava Válka]], [[Jozef Mihalkovič|Jozefa Mihalkoviča]] či [[Ivan Laučík|Ivana Laučíka]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hatala | meno = Marián | autor = | odkaz na autora = | titul = Po rebríku do neba a iné zázračná | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/kultura/c/po-rebriku-do-neba-a-ine-zazracna | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2014-03-07 | dátum prístupu = 2026-05-17 }}</ref> == Odkaz == Tvorba Ľuby Lauffovej je spätne zaraďovaná do kontextu experimentálnej a výtvarnej fotografie druhej polovice [[20. storočie|20. storočia]] na Slovensku. Jej dielo je dnes súčasťou zbierok [[Slovenská národná galéria|Slovenskej národnej galérie]], Moravskej galérie v Brne a Umělecko-průmyslového muzea v Prahe. V roku [[2013]] vyšla jej obsiahla monografia od Eleny Lichej-Zábranskej, ktorá nanovo zhodnotila jej prínos pre európsku fotografiu.<ref name="ejmap-2018" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ľuba Lauffová | url = https://www.webumenia.sk/autor/5688 | vydavateľ = Slovenská národná galéria | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-17 | jazyk = }}</ref> == Výstavy == Tvorba Ľuby Lauffovej bola prezentovaná na viacerých samostatných aj kolektívnych výstavách na Slovensku a v zahraničí. V roku [[2010]] pripravila Galéria 19 v Bratislave výstavu jej fotografií a koláží<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ľuba Lauffová | url = https://www.galeria19.sk/2010/luba-lauffova/ | vydavateľ = galeria19.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-17 | jazyk = }}</ref> Jej dielo bolo súčasťou viacerých retrospektívnych a odborných projektov venovaných dejinám slovenskej fotografie a experimentálneho umenia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ľuba Lauffová, Miro Trubač - Pocta svetlu | url = https://www.citylife.sk/vystava/luba-lauffova | vydavateľ = citylife.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-17 | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Lichá-Zábranská | meno = Elena | autor = | odkaz na autora = | titul = Ľuba Lauffová | vydanie = 1 | vydavateľ = Foart | miesto = [Bratislava] | rok = 2013 | počet strán = 263 | url = | isbn = 978-80-89664-03-0 | kapitola = | strany = | jazyk = }} == Externé odkazy == * {{webumenia}} * [https://www.sme.sk/kultura/c/mali-sme-v-obyvacke-jej-obrazy-dnes-uz-tam-nie-su Mali sme v obývačke jej obrazy, dnes už tam nie sú] – článok v denníku ''SME'' (2011) * [https://www.stvr.sk/radio/archiv/11370/2477471 Ľuba Lauffová videla, čo iní nie] – článok v denníku ''Pravda'' (2011) * [https://dennikn.sk/3958485/mam-rada-tajomstvo/ Pred dvadsiatimi rokmi zomrela fotografka Ľuba Lauffová] – článok v ''Denníku N'' (2024) * [https://www.plan.art/plan/vis-arch-dsg-plan/luba-lauffova-vydrzat-v-sebe-n Ľuba Lauffová: vydržať v sebe navždy ukrižované svetlo] – článok v magazíne ''Plan.art'' (2024) {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Lauffová, Ľuba}} [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] [[Kategória:Slovenskí fotografi]] [[Kategória:Slovenskí ilustrátori]] [[Kategória:Absolventi FAMU v Prahe]] 6nis2707uz7z18rnztcn59r68ts9078 8215563 8215550 2026-05-17T16:49:19Z ~2026-29230-47 294915 8215563 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Ľuba Lauffová | Rodné meno = | Popis osoby = slovenská fotografka a ilustrátorka | Portrét = | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dn|1949|05|17}} | Miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Česko-Slovensko|ČSR]] | Dátum úmrtia = {{dúv|2004|03|21|1949|05|17}} | Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Slovensko]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známa vďaka = výtvarná fotografia, koláž, knižná ilustrácia | Alma mater = [[Filmová a televízna fakulta Akadémie múzických umení v Prahe|FAMU v Prahe]] | Profesia = | Aktívne roky = [[70. roky 20. storočia|70. roky]] – [[2004]] | Rodičia = František Lauff | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Partner = | Deti = | Podpis = | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Umenie | Portál2 = | Portál3 = }} '''Ľuba Lauffová''' (* [[17. máj]] [[1949]], [[Bratislava]] – † [[21. marec]] [[2004]], Bratislava) bola slovenská [[fotograf]]ka a [[ilustrátor]]ka. Patrí medzi výrazné predstaviteľky slovenskej výtvarnej fotografie poslednej tretiny [[20. storočie|20. storočia]]. Jej tvorba sa vyznačuje imaginatívnosťou, snovosťou a unikátnou poetikou, pričom vo svojich dielach prepájala realitu s fantáziou a dokumentárne prvky s poetikou.<ref name="ejmap-2018">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ľuba Lauffová : Life as a temporary miracle: from manierism to concept | periodikum = European Journal of Media, Art & Photography | odkaz na periodikum = | url = https://ejmap.sk/wp-content/uploads/Luba-Lauffova_Life-as-a-temporary-miracle.pdf | issn = 1339-4940 | vydavateľ = Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave | miesto = Trnava | dátum = | rok = 2018 | mesiac = | deň = | ročník = 6 | číslo = 2 | strany = 48{{--}}97 | dátum prístupu = 2026-05-17}}</ref> == Životopis == Narodila sa v rodine Františka Lauffa, aktívneho fotografa a spoluzakladateľa fotoklubového hnutia na Slovensku, ktorý jej daroval prvý fotoaparát. Vzťah k umeniu rozvíjala najskôr na Strednej škole umeleckého priemyslu (ŠUP) v Bratislave (1964{{--}}1968) a neskôr na [[Filmová a televízna fakulta Akadémie múzických umení v Prahe|FAMU]] v Prahe, kde v roku [[1976]] absolvovala katedru fotografie pod vedením profesora [[Ján Šmok|Jána Šmoka]]. Po ukončení štúdia pôsobila ako pedagogička na ľudovej škole umenia a od roku [[1983]] pôsobila v slobodnom povolaní.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Jana Gombiková | url = https://paradajsphoto.sk/clanok/obrazy-pominutelnej-krasy-luby-lauffovej | vydavateľ = paradajsphoto.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-17 | jazyk = }}</ref> Po roku [[1989]] prechádzala obdobím profesijnej a osobnej depresie v dôsledku zmien na trhu s umením a zániku niektorých publikačných možností. Jej životná cesta sa predčasne uzavrela v roku [[2004]], kedy vo veku 54 rokov spáchala samovraždu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tá časť stromu, kde nepreniklo svetlo, je mŕtva | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/ta-cast-stromu-kde-nepreniklo-svetlo-je-mrtva | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2004-03-25 | dátum prístupu = 2026-05-17 }}</ref> == Umelecký štýl a témy == Lauffovej tvorba nie je lineárna; autorka sa v cykloch vracala k viacerým témam a technikám.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ľuba Lauffová: vydržať v sebe navždy ukrižované svetlo | url = https://www.plan.art/plan/vis-arch-dsg-plan/luba-lauffova-vydrzat-v-sebe-n | vydavateľ = plan.art | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-17 | jazyk = }}</ref> * '''Portrét a akt''': V ranom období (60. a 70. roky) sa venovala portrétom a ženským aktom so zameraním na štylizáciu a vplyv surrealizmu. Medzi jej známe diela patrí portrét ''Saša'' (1969). * '''Dokumentárna fotografia''': Dokumentovala osobnosti slovenskej kultúry, ako napríklad [[Marián Varga|Mariána Vargu]] (1971), [[Dušan Hanák|Dušana Hanáka]] či [[Dominik Tatarka|Dominika Tatarku]]. * '''Akčné umenie a performance''': Spolupracovala s neoficiálnou umeleckou scénou. Zúčastnila sa na happeningu Alexa Mlynárčika ''Deň Hier'' (1971) a opakovane na Majstrovstvách Bratislavy v posune artefaktu (1979{{--}}1986), ktoré organizoval [[Dezider Tóth]]. * '''Luminografia''': V 80. rokoch vytvorila cykly ''Pocta svetlu'' (1984) a ''Spomienka na vrátené svetlo'' (1986), kde experimentovala s expozíciou svetelných zdrojov. * '''Koláž''': Od 90. rokov sa koláž stala jej hlavným vyjadrovacím prostriedkom. Vytvorila série ''Skeleton'' (1994), ''Vesalius'' (1994), ''Pocta Magrittovi'' (1996) a cykly ''Motýle'' (1995{{--}}1996) a ''Iné motýle'' (2003). == Knižná ilustrácia == V 80. rokoch ilustrovala viac než 20 kníh pre deti a mládež. Za prelomovú je považovaná publikácia [[Daniel Hevier|Daniela Heviera]] Krajina zázračno (1983). Publikácia je považovaná za významný príklad experimentálnej detskej knihy 80. rokov. Ilustrovala aj knižné vydania básnických zbierok [[Miroslav Válek|Miroslava Válka]], [[Jozef Mihalkovič|Jozefa Mihalkoviča]] či [[Ivan Laučík|Ivana Laučíka]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hatala | meno = Marián | autor = | odkaz na autora = | titul = Po rebríku do neba a iné zázračná | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/kultura/c/po-rebriku-do-neba-a-ine-zazracna | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2014-03-07 | dátum prístupu = 2026-05-17 }}</ref> == Odkaz == Tvorba Ľuby Lauffovej je spätne zaraďovaná do kontextu experimentálnej a výtvarnej fotografie druhej polovice [[20. storočie|20. storočia]] na Slovensku. Jej dielo je dnes súčasťou zbierok [[Slovenská národná galéria|Slovenskej národnej galérie]], Moravskej galérie v Brne a Umělecko-průmyslového muzea v Prahe. V roku [[2013]] vyšla jej obsiahla monografia od Eleny Lichej-Zábranskej, ktorá nanovo zhodnotila jej prínos pre európsku fotografiu.<ref name="ejmap-2018" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ľuba Lauffová | url = https://www.webumenia.sk/autor/5688 | vydavateľ = Slovenská národná galéria | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-17 | jazyk = }}</ref> == Výstavy == Tvorba Ľuby Lauffovej bola prezentovaná na viacerých samostatných aj kolektívnych výstavách na Slovensku a v zahraničí. V roku [[2010]] pripravila Galéria 19 v Bratislave výstavu jej fotografií a koláží<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ľuba Lauffová | url = https://www.galeria19.sk/2010/luba-lauffova/ | vydavateľ = galeria19.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-17 | jazyk = }}</ref> Jej dielo bolo súčasťou viacerých retrospektívnych a odborných projektov venovaných dejinám slovenskej fotografie a experimentálneho umenia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ľuba Lauffová, Miro Trubač - Pocta svetlu | url = https://www.citylife.sk/vystava/luba-lauffova | vydavateľ = citylife.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-17 | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Lichá-Zábranská | meno = Elena | autor = | odkaz na autora = | titul = Ľuba Lauffová | vydanie = 1 | vydavateľ = Foart | miesto = [Bratislava] | rok = 2013 | počet strán = 263 | url = | isbn = 978-80-89664-03-0 | kapitola = | strany = | jazyk = }} == Externé odkazy == * {{webumenia}} * [https://www.sme.sk/kultura/c/mali-sme-v-obyvacke-jej-obrazy-dnes-uz-tam-nie-su Mali sme v obývačke jej obrazy, dnes už tam nie sú] – článok v denníku ''SME'' (2011) * [https://www.stvr.sk/radio/archiv/11370/2477471 Ľuba Lauffová videla, čo iní nie] – článok v denníku ''Pravda'' (2011) * [https://dennikn.sk/3958485/mam-rada-tajomstvo/ Pred dvadsiatimi rokmi zomrela fotografka Ľuba Lauffová] – článok v ''Denníku N'' (2024) * [https://www.plan.art/plan/vis-arch-dsg-plan/luba-lauffova-vydrzat-v-sebe-n Ľuba Lauffová: vydržať v sebe navždy ukrižované svetlo] – článok v magazíne ''Plan.art'' (2024) {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Lauffová, Ľuba}} [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] [[Kategória:Slovenskí fotografi]] [[Kategória:Slovenskí ilustrátori]] [[Kategória:Absolventi FAMU v Prahe]] oib62ux38fjdfnbf2rtg4w3pbwlqjjm 8215583 8215563 2026-05-17T17:01:51Z Teslaton 12161 + náležitosti cit., wl., kat. 8215583 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Ľuba Lauffová | Rodné meno = | Popis osoby = slovenská fotografka a ilustrátorka | Portrét = | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dn|1949|05|17}} | Miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Česko-Slovensko|ČSR]] | Dátum úmrtia = {{dúv|2004|03|21|1949|05|17}} | Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Slovensko]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známa vďaka = výtvarná fotografia, koláž, knižná ilustrácia | Alma mater = [[Filmová a televízna fakulta Akadémie múzických umení v Prahe|FAMU v Prahe]] | Profesia = | Aktívne roky = [[70. roky 20. storočia|70. roky]] – [[2004]] | Rodičia = František Lauff | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Partner = | Deti = | Podpis = | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Umenie | Portál2 = | Portál3 = }} '''Ľuba Lauffová''' (* [[17. máj]] [[1949]], [[Bratislava]] – † [[21. marec]] [[2004]], Bratislava) bola slovenská [[fotograf]]ka a [[ilustrátor]]ka. Patrí medzi výrazné predstaviteľky slovenskej výtvarnej fotografie poslednej tretiny [[20. storočie|20. storočia]]. Jej tvorba sa vyznačuje imaginatívnosťou, snovosťou a unikátnou poetikou, pričom vo svojich dielach prepájala realitu s fantáziou a dokumentárne prvky s poetikou.<ref name="ejmap-2018">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ľuba Lauffová : Life as a temporary miracle: from manierism to concept | periodikum = European Journal of Media, Art & Photography | odkaz na periodikum = | url = https://ejmap.sk/wp-content/uploads/Luba-Lauffova_Life-as-a-temporary-miracle.pdf | issn = 1339-4940 | vydavateľ = Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave | miesto = Trnava | dátum = | rok = 2018 | mesiac = | deň = | ročník = 6 | číslo = 2 | strany = 48{{--}}97 | dátum prístupu = 2026-05-17}}</ref> == Životopis == Narodila sa v rodine Františka Lauffa, aktívneho fotografa a spoluzakladateľa fotoklubového hnutia na Slovensku, ktorý jej daroval prvý fotoaparát. Vzťah k umeniu rozvíjala najskôr na Strednej škole umeleckého priemyslu (ŠUP) v Bratislave (1964{{--}}1968) a neskôr na [[Filmová a televízna fakulta Akadémie múzických umení v Prahe|FAMU]] v Prahe, kde v roku [[1976]] absolvovala katedru fotografie pod vedením profesora [[Ján Šmok|Jána Šmoka]]. Po ukončení štúdia pôsobila ako pedagogička na ľudovej škole umenia a od roku [[1983]] pôsobila v slobodnom povolaní.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Jana Gombiková | url = https://paradajsphoto.sk/clanok/obrazy-pominutelnej-krasy-luby-lauffovej | vydavateľ = paradajsphoto.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-17 | jazyk = }}</ref> Po roku [[1989]] prechádzala obdobím profesijnej a osobnej depresie v dôsledku zmien na trhu s umením a zániku niektorých publikačných možností. Jej životná cesta sa predčasne uzavrela v roku [[2004]], kedy vo veku 54 rokov spáchala [[samovražda|samovraždu]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kúdelová| meno = Kristína | autor = | odkaz na autora = | titul = Tá časť stromu, kde nepreniklo svetlo, je mŕtva | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/ta-cast-stromu-kde-nepreniklo-svetlo-je-mrtva | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2004-03-25 | dátum prístupu = 2026-05-17 }}</ref> == Umelecký štýl a témy == Lauffovej tvorba nie je lineárna; autorka sa v cykloch vracala k viacerým témam a technikám.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Bartošová | meno = Zuzana | autor = | odkaz na autora = Zuzana Bartošová | titul = Ľuba Lauffová: vydržať v sebe navždy ukrižované svetlo | periodikum = plan.art | odkaz na periodikum = | url = https://www.plan.art/plan/vis-arch-dsg-plan/luba-lauffova-vydrzat-v-sebe-n | issn = | vydavateľ = plan.art | miesto = Bratislava | dátum = 2024-03-21 | dátum prístupu = 2026-05-17}}</ref> * '''Portrét a akt''': V ranom období (60. a 70. roky) sa venovala portrétom a ženským aktom so zameraním na štylizáciu a vplyv surrealizmu. Medzi jej známe diela patrí portrét ''Saša'' (1969). * '''Dokumentárna fotografia''': Dokumentovala osobnosti slovenskej kultúry, ako napríklad [[Marián Varga|Mariána Vargu]] (1971), [[Dušan Hanák|Dušana Hanáka]] či [[Dominik Tatarka|Dominika Tatarku]]. * '''Akčné umenie a performance''': Spolupracovala s neoficiálnou umeleckou scénou. Zúčastnila sa na happeningu Alexa Mlynárčika ''Deň Hier'' (1971) a opakovane na Majstrovstvách Bratislavy v posune artefaktu (1979{{--}}1986), ktoré organizoval [[Dezider Tóth]]. * '''Luminografia''': V 80. rokoch vytvorila cykly ''Pocta svetlu'' (1984) a ''Spomienka na vrátené svetlo'' (1986), kde experimentovala s expozíciou svetelných zdrojov. * '''Koláž''': Od 90. rokov sa koláž stala jej hlavným vyjadrovacím prostriedkom. Vytvorila série ''Skeleton'' (1994), ''Vesalius'' (1994), ''Pocta Magrittovi'' (1996) a cykly ''Motýle'' (1995{{--}}1996) a ''Iné motýle'' (2003). == Knižná ilustrácia == V 80. rokoch ilustrovala viac než 20 kníh pre deti a mládež. Za prelomovú je považovaná publikácia [[Daniel Hevier|Daniela Heviera]] Krajina zázračno (1983). Publikácia je považovaná za významný príklad experimentálnej detskej knihy 80. rokov. Ilustrovala aj knižné vydania básnických zbierok [[Miroslav Válek|Miroslava Válka]], [[Jozef Mihalkovič|Jozefa Mihalkoviča]] či [[Ivan Laučík|Ivana Laučíka]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hatala | meno = Marián | autor = | odkaz na autora = | titul = Po rebríku do neba a iné zázračná | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/kultura/c/po-rebriku-do-neba-a-ine-zazracna | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2014-03-07 | dátum prístupu = 2026-05-17 }}</ref> == Odkaz == Tvorba Ľuby Lauffovej je spätne zaraďovaná do kontextu experimentálnej a výtvarnej fotografie druhej polovice [[20. storočie|20. storočia]] na Slovensku. Jej dielo je dnes súčasťou zbierok [[Slovenská národná galéria|Slovenskej národnej galérie]], Moravskej galérie v Brne a Umělecko-průmyslového muzea v Prahe. V roku [[2013]] vyšla jej obsiahla monografia od [[Elena Lichá-Zábranská|Eleny Lichej-Zábranskej]], ktorá nanovo zhodnotila jej prínos pre európsku fotografiu.<ref name="ejmap-2018" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Ľuba Lauffová | titul = Web umenia | url = https://www.webumenia.sk/autor/5688 | vydavateľ = Slovenská národná galéria | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-17 | jazyk = }}</ref> == Výstavy == Tvorba Ľuby Lauffovej bola prezentovaná na viacerých samostatných aj kolektívnych výstavách na Slovensku a v zahraničí. V roku [[2010]] pripravila Galéria 19 v Bratislave výstavu jej fotografií a koláží<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Bartošová | meno = Zuzana | autor = | odkaz na autora = | titul = Ľuba Lauffová | url = https://www.galeria19.sk/2010/luba-lauffova/ | vydavateľ = galeria19.sk | miesto = | dátum vydania = 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-17 | jazyk = }}</ref> Jej dielo bolo súčasťou viacerých retrospektívnych a odborných projektov venovaných dejinám slovenskej fotografie a experimentálneho umenia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ľuba Lauffová, Miro Trubač - Pocta svetlu | url = https://www.citylife.sk/vystava/luba-lauffova | vydavateľ = citylife.sk | miesto = | dátum vydania = 2024-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-17 | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Lichá-Zábranská | meno = Elena | autor = | odkaz na autora = | titul = Ľuba Lauffová | vydanie = 1 | vydavateľ = Foart | miesto = [Bratislava] | rok = 2013 | počet strán = 263 | url = | isbn = 978-80-89664-03-0 | kapitola = | strany = | jazyk = }} == Externé odkazy == * {{webumenia}} * [https://www.sme.sk/kultura/c/mali-sme-v-obyvacke-jej-obrazy-dnes-uz-tam-nie-su Mali sme v obývačke jej obrazy, dnes už tam nie sú] – článok v denníku ''SME'' (2011) * [https://www.stvr.sk/radio/archiv/11370/2477471 Ľuba Lauffová videla, čo iní nie] – článok v denníku ''Pravda'' (2011) * [https://dennikn.sk/3958485/mam-rada-tajomstvo/ Pred dvadsiatimi rokmi zomrela fotografka Ľuba Lauffová] – článok v ''Denníku N'' (2024) * [https://www.plan.art/plan/vis-arch-dsg-plan/luba-lauffova-vydrzat-v-sebe-n Ľuba Lauffová: vydržať v sebe navždy ukrižované svetlo] – článok v magazíne ''Plan.art'' (2024) {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Lauffová, Ľuba}} [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] [[Kategória:Slovenskí fotografi]] [[Kategória:Slovenskí ilustrátori]] [[Kategória:Absolventi FAMU v Prahe]] [[Kategória:Obete samovrážd]] 61evz8xrxmspr7txy3lgyyxfeqk55xu 8215721 8215583 2026-05-17T21:44:35Z Fillos X. 212061 /* Výstavy */ 8215721 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Ľuba Lauffová | Rodné meno = | Popis osoby = slovenská fotografka a ilustrátorka | Portrét = | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dn|1949|05|17}} | Miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Česko-Slovensko|ČSR]] | Dátum úmrtia = {{dúv|2004|03|21|1949|05|17}} | Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Slovensko]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známa vďaka = výtvarná fotografia, koláž, knižná ilustrácia | Alma mater = [[Filmová a televízna fakulta Akadémie múzických umení v Prahe|FAMU v Prahe]] | Profesia = | Aktívne roky = [[70. roky 20. storočia|70. roky]] – [[2004]] | Rodičia = František Lauff | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Partner = | Deti = | Podpis = | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Umenie | Portál2 = | Portál3 = }} '''Ľuba Lauffová''' (* [[17. máj]] [[1949]], [[Bratislava]] – † [[21. marec]] [[2004]], Bratislava) bola slovenská [[fotograf]]ka a [[ilustrátor]]ka. Patrí medzi výrazné predstaviteľky slovenskej výtvarnej fotografie poslednej tretiny [[20. storočie|20. storočia]]. Jej tvorba sa vyznačuje imaginatívnosťou, snovosťou a unikátnou poetikou, pričom vo svojich dielach prepájala realitu s fantáziou a dokumentárne prvky s poetikou.<ref name="ejmap-2018">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ľuba Lauffová : Life as a temporary miracle: from manierism to concept | periodikum = European Journal of Media, Art & Photography | odkaz na periodikum = | url = https://ejmap.sk/wp-content/uploads/Luba-Lauffova_Life-as-a-temporary-miracle.pdf | issn = 1339-4940 | vydavateľ = Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave | miesto = Trnava | dátum = | rok = 2018 | mesiac = | deň = | ročník = 6 | číslo = 2 | strany = 48{{--}}97 | dátum prístupu = 2026-05-17}}</ref> == Životopis == Narodila sa v rodine Františka Lauffa, aktívneho fotografa a spoluzakladateľa fotoklubového hnutia na Slovensku, ktorý jej daroval prvý fotoaparát. Vzťah k umeniu rozvíjala najskôr na Strednej škole umeleckého priemyslu (ŠUP) v Bratislave (1964{{--}}1968) a neskôr na [[Filmová a televízna fakulta Akadémie múzických umení v Prahe|FAMU]] v Prahe, kde v roku [[1976]] absolvovala katedru fotografie pod vedením profesora [[Ján Šmok|Jána Šmoka]]. Po ukončení štúdia pôsobila ako pedagogička na ľudovej škole umenia a od roku [[1983]] pôsobila v slobodnom povolaní.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Jana Gombiková | url = https://paradajsphoto.sk/clanok/obrazy-pominutelnej-krasy-luby-lauffovej | vydavateľ = paradajsphoto.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-17 | jazyk = }}</ref> Po roku [[1989]] prechádzala obdobím profesijnej a osobnej depresie v dôsledku zmien na trhu s umením a zániku niektorých publikačných možností. Jej životná cesta sa predčasne uzavrela v roku [[2004]], kedy vo veku 54 rokov spáchala [[samovražda|samovraždu]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kúdelová| meno = Kristína | autor = | odkaz na autora = | titul = Tá časť stromu, kde nepreniklo svetlo, je mŕtva | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/ta-cast-stromu-kde-nepreniklo-svetlo-je-mrtva | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2004-03-25 | dátum prístupu = 2026-05-17 }}</ref> == Umelecký štýl a témy == Lauffovej tvorba nie je lineárna; autorka sa v cykloch vracala k viacerým témam a technikám.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Bartošová | meno = Zuzana | autor = | odkaz na autora = Zuzana Bartošová | titul = Ľuba Lauffová: vydržať v sebe navždy ukrižované svetlo | periodikum = plan.art | odkaz na periodikum = | url = https://www.plan.art/plan/vis-arch-dsg-plan/luba-lauffova-vydrzat-v-sebe-n | issn = | vydavateľ = plan.art | miesto = Bratislava | dátum = 2024-03-21 | dátum prístupu = 2026-05-17}}</ref> * '''Portrét a akt''': V ranom období (60. a 70. roky) sa venovala portrétom a ženským aktom so zameraním na štylizáciu a vplyv surrealizmu. Medzi jej známe diela patrí portrét ''Saša'' (1969). * '''Dokumentárna fotografia''': Dokumentovala osobnosti slovenskej kultúry, ako napríklad [[Marián Varga|Mariána Vargu]] (1971), [[Dušan Hanák|Dušana Hanáka]] či [[Dominik Tatarka|Dominika Tatarku]]. * '''Akčné umenie a performance''': Spolupracovala s neoficiálnou umeleckou scénou. Zúčastnila sa na happeningu Alexa Mlynárčika ''Deň Hier'' (1971) a opakovane na Majstrovstvách Bratislavy v posune artefaktu (1979{{--}}1986), ktoré organizoval [[Dezider Tóth]]. * '''Luminografia''': V 80. rokoch vytvorila cykly ''Pocta svetlu'' (1984) a ''Spomienka na vrátené svetlo'' (1986), kde experimentovala s expozíciou svetelných zdrojov. * '''Koláž''': Od 90. rokov sa koláž stala jej hlavným vyjadrovacím prostriedkom. Vytvorila série ''Skeleton'' (1994), ''Vesalius'' (1994), ''Pocta Magrittovi'' (1996) a cykly ''Motýle'' (1995{{--}}1996) a ''Iné motýle'' (2003). == Knižná ilustrácia == V 80. rokoch ilustrovala viac než 20 kníh pre deti a mládež. Za prelomovú je považovaná publikácia [[Daniel Hevier|Daniela Heviera]] Krajina zázračno (1983). Publikácia je považovaná za významný príklad experimentálnej detskej knihy 80. rokov. Ilustrovala aj knižné vydania básnických zbierok [[Miroslav Válek|Miroslava Válka]], [[Jozef Mihalkovič|Jozefa Mihalkoviča]] či [[Ivan Laučík|Ivana Laučíka]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hatala | meno = Marián | autor = | odkaz na autora = | titul = Po rebríku do neba a iné zázračná | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/kultura/c/po-rebriku-do-neba-a-ine-zazracna | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2014-03-07 | dátum prístupu = 2026-05-17 }}</ref> == Odkaz == Tvorba Ľuby Lauffovej je spätne zaraďovaná do kontextu experimentálnej a výtvarnej fotografie druhej polovice [[20. storočie|20. storočia]] na Slovensku. Jej dielo je dnes súčasťou zbierok [[Slovenská národná galéria|Slovenskej národnej galérie]], Moravskej galérie v Brne a Umělecko-průmyslového muzea v Prahe. V roku [[2013]] vyšla jej obsiahla monografia od [[Elena Lichá-Zábranská|Eleny Lichej-Zábranskej]], ktorá nanovo zhodnotila jej prínos pre európsku fotografiu.<ref name="ejmap-2018" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Ľuba Lauffová | titul = Web umenia | url = https://www.webumenia.sk/autor/5688 | vydavateľ = Slovenská národná galéria | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-17 | jazyk = }}</ref> == Výstavy == Tvorba Ľuby Lauffovej bola prezentovaná na viacerých samostatných aj kolektívnych výstavách na Slovensku a v zahraničí. V roku [[2010]] pripravila Galéria 19 v Bratislave výstavu jej fotografií a koláží.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Bartošová | meno = Zuzana | autor = | odkaz na autora = | titul = Ľuba Lauffová | url = https://www.galeria19.sk/2010/luba-lauffova/ | vydavateľ = galeria19.sk | miesto = | dátum vydania = 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-17 | jazyk = }}</ref> Jej dielo bolo súčasťou viacerých retrospektívnych a odborných projektov venovaných dejinám slovenskej fotografie a experimentálneho umenia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ľuba Lauffová, Miro Trubač - Pocta svetlu | url = https://www.citylife.sk/vystava/luba-lauffova | vydavateľ = citylife.sk | miesto = | dátum vydania = 2024-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-17 | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Lichá-Zábranská | meno = Elena | autor = | odkaz na autora = | titul = Ľuba Lauffová | vydanie = 1 | vydavateľ = Foart | miesto = [Bratislava] | rok = 2013 | počet strán = 263 | url = | isbn = 978-80-89664-03-0 | kapitola = | strany = | jazyk = }} == Externé odkazy == * {{webumenia}} * [https://www.sme.sk/kultura/c/mali-sme-v-obyvacke-jej-obrazy-dnes-uz-tam-nie-su Mali sme v obývačke jej obrazy, dnes už tam nie sú] – článok v denníku ''SME'' (2011) * [https://www.stvr.sk/radio/archiv/11370/2477471 Ľuba Lauffová videla, čo iní nie] – článok v denníku ''Pravda'' (2011) * [https://dennikn.sk/3958485/mam-rada-tajomstvo/ Pred dvadsiatimi rokmi zomrela fotografka Ľuba Lauffová] – článok v ''Denníku N'' (2024) * [https://www.plan.art/plan/vis-arch-dsg-plan/luba-lauffova-vydrzat-v-sebe-n Ľuba Lauffová: vydržať v sebe navždy ukrižované svetlo] – článok v magazíne ''Plan.art'' (2024) {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Lauffová, Ľuba}} [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] [[Kategória:Slovenskí fotografi]] [[Kategória:Slovenskí ilustrátori]] [[Kategória:Absolventi FAMU v Prahe]] [[Kategória:Obete samovrážd]] l56v17c9ebcwl4xkfopj3yzduow2wm8 0 750283 8215518 8215361 2026-05-17T15:10:13Z KormiSK 91359 +tabulka s poradim vitazov 8215518 wikitext text/x-wiki {{Infobox singel | Názov = Bangaranga | Interpret = [[Dara (speváčka)|Dara]] | Dátum vydania = 28. február 2026 | Žáner = | Dĺžka = 2:58 | Vydavateľ = | Textár = Darina Jotova, Anne Judith Wik, Monoir, Dimitris Kontopoulos | Chronológia = | Predchádzajúci singel = This is Me (2026) | Tento singel = Bangaranga (2026) | Nasledujúci singel = | Chronológia2 = Bulharsko v Eurovision Song Contest chronológia | Predchádzajúci singel2 = Intention (2022) | Tento singel2 = Bangaranga (2026) | Nasledujúci singel2 = }} „'''Bangaranga'''“ je pieseň [[Bulharsko|bulharskej]] speváčky [[Dara (speváčka)|Dary]], ktorá vyšla 28. februára 2026. Producentom skladby je [[Monoir]]. Skladba reprezentovala {{ESC|Bulharsko|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} na [[Eurovision Song Contest 2026]], kde vyhrala s celkovým počtom bodov 516.<ref>{{Cite web |date=2026-03-03 |title=Ποια είναι η εντυπωσιακή Ντάρα που θα εκπροσωπήσει τη Βουλγαρία στη Eurovision με τη συμμετοχή Έλληνα συνθέτη |url=https://www.protothema.gr/life-style/article/1782718/poia-einai-i-eduposiaki-dara-pou-tha-ekprosopisei-ti-voulgaria-sti-eurovision-me-ti-summetohi-ellina-suntheti/ |access-date=2026-04-17 |website=ProtoThema |language=el}}</ref><ref>{{Cite web |title=Bangaranga is Bulgaria’s song for the Eurovision Song Contest 2026 |url=https://bnrnews.bg/en/post/434808/bangaranga-is-bulgarias-song-for-the-eurovision-song-contest-2026 |access-date=2026-04-17 |website=bnrnews.bg |language=en}}</ref> == Vznik == ''Bangaranga'' napísali a zložili Darina Jotova a Anne Judith Wik spolu s Cristianom „Monoirom“ Tarceom<ref>{{cite web |title=Cine e românul care se află în spatele succesului Bulgariei de la Eurovision 2026. El a produs melodia „Bangaranga” |url=https://www.libertatea.ro/entertainment/bulgaria-a-castigat-eurovision-2026-romanul-cristian-tarcea-monoir-a-produs-melodia-bangaranga-5742440 |publisher=[[Libertatea]] |date=17 May 2026 |language=ro}}</ref> a [[Dimitris Kontopolous|Dimitrisom Kontopolousom]], pričom Tarcea a Kontopolous robili i producentov.<ref>{{cite web|language=el|author=Anna Dallarī|url=https://www.protothema.gr/life-style/article/1782718/poia-einai-i-eduposiaki-dara-pou-tha-ekprosopisei-ti-voulgaria-sti-eurovision-me-ti-summetohi-ellina-suntheti/|title=Ποια είναι η εντυπωσιακή Ντάρα που θα εκπροσωπήσει τη Βουλγαρία στη Eurovision με τη συμμετοχή Έλληνα συνθέτη|website=Proto Thema|date=3 March 2026|access-date=14 March 2026}}</ref> Pieseň Bangaranga čiastočne inšpirovali [[kukeri]].<ref>{{Cite news |last=Oltermann |first=Philip |last2=Belam |first2=Martin |date=2026-05-16 |title=Bulgaria wins 70th Eurovision contest with Dara and Bangaranga |url=https://www.theguardian.com/world/2026/may/17/bulgaria-wins-70th-eurovision-contest-dara-bangaranga |access-date=2026-05-16 |work=The Guardian |language=en-GB |issn=0261-3077}}</ref> == Videoklip a propagácia == Videoklip k ''Bangaranga'', ktorý bol režírovaný K2ID Productions, bol zverejnený 18. marca 2026 na kanále [[Eurovision Song Contest]] na [[YouTube]].<ref>{{cite web|author=Neil Farren|url=https://eurovoix.com/2026/03/17/bulgaria-dara-releases-bangaranga-music-video/|title=Bulgaria: DARA Releases "Bangaranga" Music Video|website=Eurovoix|date=17 March 2026|access-date=18 March 2026}}</ref> Na propagáciu ''Bangaranga'' pred Eurovision Song Contest 2026 sa Dara plánovala zúčastniť rôznych osláv konaných pred Eurovíziou. So skladbou vystúpila 21. marca 2026 na ''Nordic Eurovision Party 2026'' v [[Rockefeller Oslo|Rockefelleri]] v [[Nórsko|nórskom]] [[Oslo|Osle]]<ref>{{cite news |date=15 March 2026 |last=Granger |first=Anthony |url=https://eurovoix.com/2026/03/15/dara-to-perform-in-oslo-ahead-of-eurovision/ |title=🇧🇬 Bulgaria: DARA to Perform in Oslo Ahead of Eurovision |work=Eurovoix News |access-date=17 May 2026}}</ref> a neskôr i 18. apríla 2026 v [[Rumunsko|rumunskej]] [[Bukurešť|Bukurešti]] na ''Eurovision Pre-Party Bucharest 2026'' v [[Arenele Romane]].<ref>{{cite news |date=12 March 2026 |last=Farren |first=Neil |url=https://eurovoix.com/2026/02/04/first-artists-announced-for-london-eurovision-party-2026/ |title=🇧🇬 DARA Announced for Eurovision Pre-Party Bucharest 2026 |work=Eurovoix News |access-date=8 February 2026}}</ref> == Eurovision Song Contest 2026 == {{Main|Bulharsko na Eurovision Song Contest 2026}} === ''Naciоnalnata selekcija'' === Po kvalifikácii v druhom kole národného výberu<ref>{{Cite web |last=Conte |first=Davide |date=2026-01-24 |title=🇧🇬 Bulgaria: Natsionalnata Selektsiya 2026 Show One Results |url=https://eurovoix.com/2026/01/24/bulgaria-natsionalnata-selektsiya-2026-show-one-results/ |access-date=2026-04-17 |website=Eurovoix |language=en-GB}}</ref> bola Dara zvolená za víťaza na základe kombinácie hlasov od publika a poroty.<ref>{{Cite web |date=2026-01-31 |title=Dara will represent Bulgaria at Eurovision 2026 |url=https://eurovisionworld.com/esc/dara-will-represent-bulgaria-at-eurovision-2026 |access-date=2026-04-17 |website=Eurovisionworld |language=en-gb}}</ref> 28. februára vystúpila s tromi skladbami, ktoré predstavovali kandidátov na reprezentáciu, pričom pieseň ''Bangaranga'' skončila na prvom mieste v hlasovaní poroty i v hlasovaní divákov.<ref>{{Cite web |last=Farren |first=Neil |date=2026-02-28 |title=🇧🇬 Bulgaria: DARA to Perform "Bangaranga" at Eurovision 2026 |url=https://eurovoix.com/2026/02/28/bulgaria-dara-to-perform-bangaranga-at-eurovision-2026/ |access-date=2026-04-17 |website=Eurovoix |language=en-GB}}</ref> === Eurovízia === Eurovision Song Contest 2026 sa konala vo [[Wiener Stadthalle]] vo [[Viedeň|Viedni]] v [[Rakúsko|Rakúsku]] a pozostávala z dvoch semifinále, ktoré sa konali 12. a 14. mája, a finále, ktoré sa konalo 16. mája 2026. Počas plánovania súťaže 12. januára 2026 bolo náhodne rozhodnuté, že Bulharsko bude súťažiť v druhom semifinále, konkrétne v jeho prvej polovici.<ref>{{Cite web |date=2026-01-12 |title=Vienna 2026: Semi-Final Draw results |url=https://www.eurovision.com/stories/vienna-2026-semi-final-draw-results/ |access-date=2026-04-17 |website=Eurovision Song Contest |language=en}}</ref> Neskôr bolo náhodne rozhodnuté, že Dara bude vystupovať ako prvá.<ref>{{Cite web |date=2026-04-02 |title=Vienna 2026: Semi-Final Running Orders revealed |url=https://www.eurovision.com/stories/vienna-2026-semi-final-running-orders-revealed/ |access-date=2026-04-17 |website=Eurovision Song Contest |language=en}}</ref> Zo semifinále postúpila do finále, kde pieseň ''Bangaranga'' vyhrala s 516 bodmi, pričom vyhrala hlasovanie poroty aj hlasovanie divákov, čím sa stala prvým víťazstvom [[Bulharsko na Eurovision Song Contest|Bulharska v Eurovision Song Contest]].<ref>{{Cite web|url=https://www.bbc.com/news/live/cm2p9xmmpylt|title= Bulgaria wins Eurovision 2026 as UK comes last |first1=Matt|last1=Spivey|first2=Jack|last2=Burgess|first3=with Helen|last3=Bushby|first4=Emma Saunders in|last4=London|first5=Mark Savage at the Eurovision Song|last5=Contest|date=16 May 2026|website=BBC News}}</ref><ref>{{Cite web |date=2026-05-16 |title=Bulgarije wint songfestival • Israël tweede |url=https://nos.nl/liveblog/2614585-bulgarije-wint-songfestival-israel-tweede |access-date=2026-05-16 |website=nos.nl |language=nl}}</ref> == Rebríčky == {| class="wikitable sortable plainrowheaders" style="text-align:center" |+ Týždenné rebríčky pre pieseň ''Bangaranga'' ! Rebríček (2026) ! Najvyššia pozícia |- ! scope="row"| Bulgaria Airplay ([[PROPHON]])<ref name="BG">{{cite web|url=https://www.prophon.org/charts/09-apr-2026|title=Класации – Световният Top 10 – 09.04.2026 – 16.04.2026|trans-title=Rankings – World Top 10 – 09.04.2026 – 16.04.2026|publisher=[[PROPHON]]|lang=bg|access-date=23 April 2026|date=17 April 2026}}</ref> | 3 |- ! scope="row"| Bulgaria Domestic Airplay (PROPHON)<ref name="BG"/> | 1 |- |} == Ceny a nominácie == {| class="wikitable sortable plainrowheaders" ! scope="col" | Rok ! scope="col" | Ocenenie ! scope="col" | Kategória ! scope="col" | Nominovaní ! scope="col" | Výsledok ! scope="col" | Zdroj |- | 2026 | [[Marcel Bezençon Awards]] | Artistic Award | ''Bangaranga'' | {{won}} | style="text-align:center;"| <ref>{{Cite web |date=2026-05-16 |title=The 2026 Marcel Bezençon Award Winners |url=https://www.eurovision.com/stories/the-2026-marcel-bezencon-award-winners/ |access-date=2026-05-16 |website=Eurovision.com |publisher=EBU |language=en}}</ref> |- |} == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == {{Preklad|en|Bangaranga|1354595632}} {{s-start}} ! colspan="3" style="border-top: 5px solid #5B8EBF;" | Víťazi [[Eurovision Song Contest]] {{s-pred|pred=„[[Wasted Love]]“, [[JJ (singer)|JJ]]|roky=2025}} {{s-teraz|teraz=„Bangaranga“, [[Dara (speváčka)|Dara]]|}} {{s-potom|potom=zatiaľ neprebehlo}} {{s-end}} [[Kategória:Piesne v angličtine]] [[Kategória:Víťazi Eurovision Song Contest]] [[Kategória:Eurovision Song Contest 2026]] [[Kategória:Bulharsko na Eurovision Song Contest]] [[Kategória:Piesne z 2026]] 3sb13wlfj0lu1apc8b3357vygafkv0e 8215524 8215518 2026-05-17T15:28:27Z Fillos X. 212061 8215524 wikitext text/x-wiki {{Infobox singel | Názov = Bangaranga | Interpret = [[Dara (speváčka)|Dara]] | Dátum vydania = 28. február 2026 | Žáner = | Dĺžka = 2:58 | Vydavateľ = | Textár = Darina Jotova, Anne Judith Wik, Monoir, Dimitris Kontopoulos | Chronológia = | Predchádzajúci singel = This is Me (2026) | Tento singel = Bangaranga (2026) | Nasledujúci singel = | Chronológia2 = Bulharsko v Eurovision Song Contest chronológia | Predchádzajúci singel2 = Intention (2022) | Tento singel2 = Bangaranga (2026) | Nasledujúci singel2 = }} „'''Bangaranga'''“ je pieseň [[Bulharsko|bulharskej]] speváčky [[Dara (speváčka)|Dary]], ktorá vyšla 28. februára 2026. Producentom skladby je [[Monoir]]. Skladba reprezentovala {{ESC|Bulharsko|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} na [[Eurovision Song Contest 2026]], kde vyhrala s celkovým počtom bodov 516.<ref>{{Cite web |date=2026-03-03 |title=Ποια είναι η εντυπωσιακή Ντάρα που θα εκπροσωπήσει τη Βουλγαρία στη Eurovision με τη συμμετοχή Έλληνα συνθέτη |url=https://www.protothema.gr/life-style/article/1782718/poia-einai-i-eduposiaki-dara-pou-tha-ekprosopisei-ti-voulgaria-sti-eurovision-me-ti-summetohi-ellina-suntheti/ |access-date=2026-04-17 |website=ProtoThema |language=el}}</ref><ref>{{Cite web |title=Bangaranga is Bulgaria’s song for the Eurovision Song Contest 2026 |url=https://bnrnews.bg/en/post/434808/bangaranga-is-bulgarias-song-for-the-eurovision-song-contest-2026 |access-date=2026-04-17 |website=bnrnews.bg |language=en}}</ref> == Vznik == ''Bangaranga'' napísali a zložili Darina Jotova a Anne Judith Wik spolu s Cristianom „Monoirom“ Tarceom<ref>{{cite web |title=Cine e românul care se află în spatele succesului Bulgariei de la Eurovision 2026. El a produs melodia „Bangaranga” |url=https://www.libertatea.ro/entertainment/bulgaria-a-castigat-eurovision-2026-romanul-cristian-tarcea-monoir-a-produs-melodia-bangaranga-5742440 |publisher=[[Libertatea]] |date=17 May 2026 |language=ro}}</ref> a [[Dimitris Kontopolous|Dimitrisom Kontopolousom]], pričom Tarcea a Kontopolous robili i producentov.<ref>{{cite web|language=el|author=Anna Dallarī|url=https://www.protothema.gr/life-style/article/1782718/poia-einai-i-eduposiaki-dara-pou-tha-ekprosopisei-ti-voulgaria-sti-eurovision-me-ti-summetohi-ellina-suntheti/|title=Ποια είναι η εντυπωσιακή Ντάρα που θα εκπροσωπήσει τη Βουλγαρία στη Eurovision με τη συμμετοχή Έλληνα συνθέτη|website=Proto Thema|date=3 March 2026|access-date=14 March 2026}}</ref> Pieseň Bangaranga čiastočne inšpirovali [[kukeri]].<ref>{{Cite news |last=Oltermann |first=Philip |last2=Belam |first2=Martin |date=2026-05-16 |title=Bulgaria wins 70th Eurovision contest with Dara and Bangaranga |url=https://www.theguardian.com/world/2026/may/17/bulgaria-wins-70th-eurovision-contest-dara-bangaranga |access-date=2026-05-16 |work=The Guardian |language=en-GB |issn=0261-3077}}</ref> == Videoklip a propagácia == Videoklip k ''Bangaranga'', ktorý bol režírovaný K2ID Productions, bol zverejnený 18. marca 2026 na kanále [[Eurovision Song Contest]] na [[YouTube]].<ref>{{cite web|author=Neil Farren|url=https://eurovoix.com/2026/03/17/bulgaria-dara-releases-bangaranga-music-video/|title=Bulgaria: DARA Releases "Bangaranga" Music Video|website=Eurovoix|date=17 March 2026|access-date=18 March 2026}}</ref> Na propagáciu ''Bangaranga'' pred Eurovision Song Contest 2026 sa Dara plánovala zúčastniť rôznych osláv konaných pred Eurovíziou. So skladbou vystúpila 21. marca 2026 na ''Nordic Eurovision Party 2026'' v [[Rockefeller Oslo|Rockefelleri]] v [[Nórsko|nórskom]] [[Oslo|Osle]]<ref>{{cite news |date=15 March 2026 |last=Granger |first=Anthony |url=https://eurovoix.com/2026/03/15/dara-to-perform-in-oslo-ahead-of-eurovision/ |title=Bulgaria: DARA to Perform in Oslo Ahead of Eurovision |work=Eurovoix News |access-date=17 May 2026}}</ref> a neskôr i 18. apríla 2026 v [[Rumunsko|rumunskej]] [[Bukurešť|Bukurešti]] na ''Eurovision Pre-Party Bucharest 2026'' v [[Arenele Romane]].<ref>{{cite news |date=12 March 2026 |last=Farren |first=Neil |url=https://eurovoix.com/2026/02/04/first-artists-announced-for-london-eurovision-party-2026/ |title=DARA Announced for Eurovision Pre-Party Bucharest 2026 |work=Eurovoix News |access-date=8 February 2026}}</ref> == Eurovision Song Contest 2026 == {{Main|Bulharsko na Eurovision Song Contest 2026}} === ''Naciоnalnata selekcija'' === Po kvalifikácii v druhom kole národného výberu<ref>{{Cite web |last=Conte |first=Davide |date=2026-01-24 |title=Bulgaria: Natsionalnata Selektsiya 2026 Show One Results |url=https://eurovoix.com/2026/01/24/bulgaria-natsionalnata-selektsiya-2026-show-one-results/ |access-date=2026-04-17 |website=Eurovoix |language=en-GB}}</ref> bola Dara zvolená za víťaza na základe kombinácie hlasov od publika a poroty.<ref>{{Cite web |date=2026-01-31 |title=Dara will represent Bulgaria at Eurovision 2026 |url=https://eurovisionworld.com/esc/dara-will-represent-bulgaria-at-eurovision-2026 |access-date=2026-04-17 |website=Eurovisionworld |language=en-gb}}</ref> 28. februára vystúpila s tromi skladbami, ktoré predstavovali kandidátov na reprezentáciu, pričom pieseň ''Bangaranga'' skončila na prvom mieste v hlasovaní poroty i v hlasovaní divákov.<ref>{{Cite web |last=Farren |first=Neil |date=2026-02-28 |title=Bulgaria: DARA to Perform "Bangaranga" at Eurovision 2026 |url=https://eurovoix.com/2026/02/28/bulgaria-dara-to-perform-bangaranga-at-eurovision-2026/ |access-date=2026-04-17 |website=Eurovoix |language=en-GB}}</ref> === Eurovízia === Eurovision Song Contest 2026 sa konala vo [[Wiener Stadthalle]] vo [[Viedeň|Viedni]] v [[Rakúsko|Rakúsku]] a pozostávala z dvoch semifinále, ktoré sa konali 12. a 14. mája, a finále, ktoré sa konalo 16. mája 2026. Počas plánovania súťaže 12. januára 2026 bolo náhodne rozhodnuté, že Bulharsko bude súťažiť v druhom semifinále, konkrétne v jeho prvej polovici.<ref>{{Cite web |date=2026-01-12 |title=Vienna 2026: Semi-Final Draw results |url=https://www.eurovision.com/stories/vienna-2026-semi-final-draw-results/ |access-date=2026-04-17 |website=Eurovision Song Contest |language=en}}</ref> Neskôr bolo náhodne rozhodnuté, že Dara bude vystupovať ako prvá.<ref>{{Cite web |date=2026-04-02 |title=Vienna 2026: Semi-Final Running Orders revealed |url=https://www.eurovision.com/stories/vienna-2026-semi-final-running-orders-revealed/ |access-date=2026-04-17 |website=Eurovision Song Contest |language=en}}</ref> Zo semifinále postúpila do finále, kde pieseň ''Bangaranga'' vyhrala s 516 bodmi, pričom vyhrala hlasovanie poroty aj hlasovanie divákov, čím sa stala prvým víťazstvom [[Bulharsko na Eurovision Song Contest|Bulharska v Eurovision Song Contest]].<ref>{{Cite web|url=https://www.bbc.com/news/live/cm2p9xmmpylt|title= Bulgaria wins Eurovision 2026 as UK comes last |first1=Matt|last1=Spivey|first2=Jack|last2=Burgess|first3=with Helen|last3=Bushby|first4=Emma Saunders in|last4=London|first5=Mark Savage at the Eurovision Song|last5=Contest|date=16 May 2026|website=BBC News}}</ref><ref>{{Cite web |date=2026-05-16 |title=Bulgarije wint songfestival • Israël tweede |url=https://nos.nl/liveblog/2614585-bulgarije-wint-songfestival-israel-tweede |access-date=2026-05-16 |website=nos.nl |language=nl}}</ref> == Rebríčky == {| class="wikitable sortable plainrowheaders" style="text-align:center" |+ Týždenné rebríčky pre pieseň ''Bangaranga'' ! Rebríček (2026) ! Najvyššia pozícia |- ! scope="row"| Bulgaria Airplay ([[PROPHON]])<ref name="BG">{{cite web|url=https://www.prophon.org/charts/09-apr-2026|title=Класации – Световният Top 10 – 09.04.2026 – 16.04.2026|trans-title=Rankings – World Top 10 – 09.04.2026 – 16.04.2026|publisher=[[PROPHON]]|lang=bg|access-date=23 April 2026|date=17 April 2026}}</ref> | 3 |- ! scope="row"| Bulgaria Domestic Airplay (PROPHON)<ref name="BG"/> | 1 |- |} == Ceny a nominácie == {| class="wikitable sortable plainrowheaders" ! scope="col" | Rok ! scope="col" | Ocenenie ! scope="col" | Kategória ! scope="col" | Nominovaní ! scope="col" | Výsledok ! scope="col" | Zdroj |- | 2026 | [[Marcel Bezençon Awards]] | Artistic Award | ''Bangaranga'' | {{won}} | style="text-align:center;"| <ref>{{Cite web |date=2026-05-16 |title=The 2026 Marcel Bezençon Award Winners |url=https://www.eurovision.com/stories/the-2026-marcel-bezencon-award-winners/ |access-date=2026-05-16 |website=Eurovision.com |publisher=EBU |language=en}}</ref> |- |} == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == {{Preklad|en|Bangaranga|1354595632}} {{s-start}} ! colspan="3" style="border-top: 5px solid #5B8EBF;" | Víťazi [[Eurovision Song Contest]] {{s-pred|pred=„[[Wasted Love]]“, [[JJ (singer)|JJ]]|roky=2025}} {{s-teraz|teraz=„Bangaranga“, [[Dara (speváčka)|Dara]]|}} {{s-potom|potom=zatiaľ neprebehlo}} {{s-end}} [[Kategória:Piesne v angličtine]] [[Kategória:Víťazi Eurovision Song Contest]] [[Kategória:Eurovision Song Contest 2026]] [[Kategória:Bulharsko na Eurovision Song Contest]] [[Kategória:Piesne z 2026]] svjv5na9gj9zqe7s9xfrcrfdrhrd10r 8215698 8215524 2026-05-17T20:54:09Z Lalina 22926 op 8215698 wikitext text/x-wiki {{Infobox singel | Názov = Bangaranga | Interpret = [[Dara (speváčka)|Dara]] | Dátum vydania = 28. február 2026 | Žáner = | Dĺžka = 2:58 | Vydavateľ = | Textár = Darina Jotova, Anne Judith Wik, Monoir, Dimitris Kontopoulos | Chronológia = | Predchádzajúci singel = This is Me (2026) | Tento singel = Bangaranga (2026) | Nasledujúci singel = | Chronológia2 = Bulharsko v Eurovision Song Contest chronológia | Predchádzajúci singel2 = Intention (2022) | Tento singel2 = Bangaranga (2026) | Nasledujúci singel2 = }} „'''Bangaranga'''“ je pieseň [[Bulharsko|bulharskej]] speváčky [[Dara (speváčka)|Dary]], ktorá vyšla 28. februára 2026. Producentom skladby je [[Monoir]]. Skladba reprezentovala Bulharsko na [[Eurovision Song Contest 2026]], kde vyhrala s celkovým počtom bodov 516.<ref>{{Cite web |date=2026-03-03 |title=Ποια είναι η εντυπωσιακή Ντάρα που θα εκπροσωπήσει τη Βουλγαρία στη Eurovision με τη συμμετοχή Έλληνα συνθέτη |url=https://www.protothema.gr/life-style/article/1782718/poia-einai-i-eduposiaki-dara-pou-tha-ekprosopisei-ti-voulgaria-sti-eurovision-me-ti-summetohi-ellina-suntheti/ |access-date=2026-04-17 |website=ProtoThema |language=el}}</ref><ref>{{Cite web |title=Bangaranga is Bulgaria’s song for the Eurovision Song Contest 2026 |url=https://bnrnews.bg/en/post/434808/bangaranga-is-bulgarias-song-for-the-eurovision-song-contest-2026 |access-date=2026-04-17 |website=bnrnews.bg |language=en}}</ref> == Vznik == ''Bangaranga'' napísali a zložili Darina Jotova a Anne Judith Wik spolu s Cristianom „Monoirom“ Tarceom<ref>{{cite web |title=Cine e românul care se află în spatele succesului Bulgariei de la Eurovision 2026. El a produs melodia „Bangaranga” |url=https://www.libertatea.ro/entertainment/bulgaria-a-castigat-eurovision-2026-romanul-cristian-tarcea-monoir-a-produs-melodia-bangaranga-5742440 |publisher=[[Libertatea]] |date=17 May 2026 |language=ro}}</ref> a [[Dimitris Kontopolous|Dimitrisom Kontopolousom]], pričom Tarcea a Kontopolous robili i producentov.<ref>{{cite web|language=el|author=Anna Dallarī|url=https://www.protothema.gr/life-style/article/1782718/poia-einai-i-eduposiaki-dara-pou-tha-ekprosopisei-ti-voulgaria-sti-eurovision-me-ti-summetohi-ellina-suntheti/|title=Ποια είναι η εντυπωσιακή Ντάρα που θα εκπροσωπήσει τη Βουλγαρία στη Eurovision με τη συμμετοχή Έλληνα συνθέτη|website=Proto Thema|date=3 March 2026|access-date=14 March 2026}}</ref> Pieseň Bangaranga čiastočne inšpirovali [[kukeri]].<ref>{{Cite news |last=Oltermann |first=Philip |last2=Belam |first2=Martin |date=2026-05-16 |title=Bulgaria wins 70th Eurovision contest with Dara and Bangaranga |url=https://www.theguardian.com/world/2026/may/17/bulgaria-wins-70th-eurovision-contest-dara-bangaranga |access-date=2026-05-16 |work=The Guardian |language=en-GB |issn=0261-3077}}</ref> == Videoklip a propagácia == Videoklip k ''Bangaranga'', ktorý bol režírovaný K2ID Productions, bol zverejnený 18. marca 2026 na kanále [[Eurovision Song Contest]] na [[YouTube]].<ref>{{cite web|author=Neil Farren|url=https://eurovoix.com/2026/03/17/bulgaria-dara-releases-bangaranga-music-video/|title=Bulgaria: DARA Releases "Bangaranga" Music Video|website=Eurovoix|date=17 March 2026|access-date=18 March 2026}}</ref> Na propagáciu ''Bangaranga'' pred Eurovision Song Contest 2026 sa Dara plánovala zúčastniť rôznych osláv konaných pred Eurovíziou. So skladbou vystúpila 21. marca 2026 na ''Nordic Eurovision Party 2026'' v [[Rockefeller Oslo|Rockefelleri]] v [[Nórsko|nórskom]] [[Oslo|Osle]]<ref>{{cite news |date=15 March 2026 |last=Granger |first=Anthony |url=https://eurovoix.com/2026/03/15/dara-to-perform-in-oslo-ahead-of-eurovision/ |title=Bulgaria: DARA to Perform in Oslo Ahead of Eurovision |work=Eurovoix News |access-date=17 May 2026}}</ref> a neskôr i 18. apríla 2026 v [[Rumunsko|rumunskej]] [[Bukurešť|Bukurešti]] na ''Eurovision Pre-Party Bucharest 2026'' v [[Arenele Romane]].<ref>{{cite news |date=12 March 2026 |last=Farren |first=Neil |url=https://eurovoix.com/2026/02/04/first-artists-announced-for-london-eurovision-party-2026/ |title=DARA Announced for Eurovision Pre-Party Bucharest 2026 |work=Eurovoix News |access-date=8 February 2026}}</ref> == Eurovision Song Contest 2026 == === ''Naciоnalnata selekcija'' === Po kvalifikácii v druhom kole národného výberu<ref>{{Cite web |last=Conte |first=Davide |date=2026-01-24 |title=Bulgaria: Natsionalnata Selektsiya 2026 Show One Results |url=https://eurovoix.com/2026/01/24/bulgaria-natsionalnata-selektsiya-2026-show-one-results/ |access-date=2026-04-17 |website=Eurovoix |language=en-GB}}</ref> bola Dara zvolená za víťaza na základe kombinácie hlasov od publika a poroty.<ref>{{Cite web |date=2026-01-31 |title=Dara will represent Bulgaria at Eurovision 2026 |url=https://eurovisionworld.com/esc/dara-will-represent-bulgaria-at-eurovision-2026 |access-date=2026-04-17 |website=Eurovisionworld |language=en-gb}}</ref> 28. februára vystúpila s tromi skladbami, ktoré predstavovali kandidátov na reprezentáciu, pričom pieseň ''Bangaranga'' skončila na prvom mieste v hlasovaní poroty i v hlasovaní divákov.<ref>{{Cite web |last=Farren |first=Neil |date=2026-02-28 |title=Bulgaria: DARA to Perform "Bangaranga" at Eurovision 2026 |url=https://eurovoix.com/2026/02/28/bulgaria-dara-to-perform-bangaranga-at-eurovision-2026/ |access-date=2026-04-17 |website=Eurovoix |language=en-GB}}</ref> === Eurovízia === Eurovision Song Contest 2026 sa konala vo [[Wiener Stadthalle]] vo [[Viedeň|Viedni]] v [[Rakúsko|Rakúsku]] a pozostávala z dvoch semifinále, ktoré sa konali 12. a 14. mája, a finále, ktoré sa konalo 16. mája 2026. Počas plánovania súťaže 12. januára 2026 bolo náhodne rozhodnuté, že Bulharsko bude súťažiť v druhom semifinále, konkrétne v jeho prvej polovici.<ref>{{Cite web |date=2026-01-12 |title=Vienna 2026: Semi-Final Draw results |url=https://www.eurovision.com/stories/vienna-2026-semi-final-draw-results/ |access-date=2026-04-17 |website=Eurovision Song Contest |language=en}}</ref> Neskôr bolo náhodne rozhodnuté, že Dara bude vystupovať ako prvá.<ref>{{Cite web |date=2026-04-02 |title=Vienna 2026: Semi-Final Running Orders revealed |url=https://www.eurovision.com/stories/vienna-2026-semi-final-running-orders-revealed/ |access-date=2026-04-17 |website=Eurovision Song Contest |language=en}}</ref> Zo semifinále postúpila do finále, kde pieseň ''Bangaranga'' vyhrala s 516 bodmi, pričom vyhrala hlasovanie poroty aj hlasovanie divákov, čím sa stala prvým víťazstvom Bulharska v Eurovision Song Contest.<ref>{{Cite web|url=https://www.bbc.com/news/live/cm2p9xmmpylt|title= Bulgaria wins Eurovision 2026 as UK comes last |first1=Matt|last1=Spivey|first2=Jack|last2=Burgess|first3=with Helen|last3=Bushby|first4=Emma Saunders in|last4=London|first5=Mark Savage at the Eurovision Song|last5=Contest|date=16 May 2026|website=BBC News}}</ref><ref>{{Cite web |date=2026-05-16 |title=Bulgarije wint songfestival • Israël tweede |url=https://nos.nl/liveblog/2614585-bulgarije-wint-songfestival-israel-tweede |access-date=2026-05-16 |website=nos.nl |language=nl}}</ref> == Rebríčky == {| class="wikitable sortable plainrowheaders" style="text-align:center" |+ Týždenné rebríčky pre pieseň ''Bangaranga'' ! Rebríček (2026) ! Najvyššia pozícia |- ! scope="row"| Bulgaria Airplay ([[PROPHON]])<ref name="BG">{{cite web|url=https://www.prophon.org/charts/09-apr-2026|title=Класации – Световният Top 10 – 09.04.2026 – 16.04.2026|trans-title=Rankings – World Top 10 – 09.04.2026 – 16.04.2026|publisher=[[PROPHON]]|lang=bg|access-date=23 April 2026|date=17 April 2026}}</ref> | 3 |- ! scope="row"| Bulgaria Domestic Airplay (PROPHON)<ref name="BG"/> | 1 |- |} == Ceny a nominácie == {| class="wikitable sortable plainrowheaders" ! scope="col" | Rok ! scope="col" | Ocenenie ! scope="col" | Kategória ! scope="col" | Nominovaní ! scope="col" | Výsledok ! scope="col" | Zdroj |- | 2026 | [[Marcel Bezençon Awards]] | Artistic Award | ''Bangaranga'' | {{won}} | style="text-align:center;"| <ref>{{Cite web |date=2026-05-16 |title=The 2026 Marcel Bezençon Award Winners |url=https://www.eurovision.com/stories/the-2026-marcel-bezencon-award-winners/ |access-date=2026-05-16 |website=Eurovision.com |publisher=EBU |language=en}}</ref> |- |} == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == {{Preklad|en|Bangaranga|1354595632}} {{s-start}} ! colspan="3" style="border-top: 5px solid #5B8EBF;" | Víťazi [[Eurovision Song Contest]] {{s-pred|pred=„[[Wasted Love]]“, [[JJ (singer)|JJ]]|roky=2025}} {{s-teraz|teraz=„Bangaranga“, [[Dara (speváčka)|Dara]]|}} {{s-potom|potom=zatiaľ neprebehlo}} {{s-end}} [[Kategória:Piesne v angličtine]] [[Kategória:Víťazi Eurovision Song Contest]] [[Kategória:Eurovision Song Contest 2026]] [[Kategória:Bulharsko na Eurovision Song Contest]] [[Kategória:Piesne z 2026]] ftxaspc29iekfqej3mhu5ljr1fd2ju3 8215712 8215698 2026-05-17T21:11:34Z ~2026-29230-47 294915 Revízia [[Special:Diff/8215698|8215698]] používateľa [[Special:Contributions/Lalina|Lalina]] ([[User talk:Lalina|diskusia]]) bola vrátená 8215712 wikitext text/x-wiki {{Infobox singel | Názov = Bangaranga | Interpret = [[Dara (speváčka)|Dara]] | Dátum vydania = 28. február 2026 | Žáner = | Dĺžka = 2:58 | Vydavateľ = | Textár = Darina Jotova, Anne Judith Wik, Monoir, Dimitris Kontopoulos | Chronológia = | Predchádzajúci singel = This is Me (2026) | Tento singel = Bangaranga (2026) | Nasledujúci singel = | Chronológia2 = Bulharsko v Eurovision Song Contest chronológia | Predchádzajúci singel2 = Intention (2022) | Tento singel2 = Bangaranga (2026) | Nasledujúci singel2 = }} „'''Bangaranga'''“ je pieseň [[Bulharsko|bulharskej]] speváčky [[Dara (speváčka)|Dary]], ktorá vyšla 28. februára 2026. Producentom skladby je [[Monoir]]. Skladba reprezentovala {{ESC|Bulharsko|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} na [[Eurovision Song Contest 2026]], kde vyhrala s celkovým počtom bodov 516.<ref>{{Cite web |date=2026-03-03 |title=Ποια είναι η εντυπωσιακή Ντάρα που θα εκπροσωπήσει τη Βουλγαρία στη Eurovision με τη συμμετοχή Έλληνα συνθέτη |url=https://www.protothema.gr/life-style/article/1782718/poia-einai-i-eduposiaki-dara-pou-tha-ekprosopisei-ti-voulgaria-sti-eurovision-me-ti-summetohi-ellina-suntheti/ |access-date=2026-04-17 |website=ProtoThema |language=el}}</ref><ref>{{Cite web |title=Bangaranga is Bulgaria’s song for the Eurovision Song Contest 2026 |url=https://bnrnews.bg/en/post/434808/bangaranga-is-bulgarias-song-for-the-eurovision-song-contest-2026 |access-date=2026-04-17 |website=bnrnews.bg |language=en}}</ref> == Vznik == ''Bangaranga'' napísali a zložili Darina Jotova a Anne Judith Wik spolu s Cristianom „Monoirom“ Tarceom<ref>{{cite web |title=Cine e românul care se află în spatele succesului Bulgariei de la Eurovision 2026. El a produs melodia „Bangaranga” |url=https://www.libertatea.ro/entertainment/bulgaria-a-castigat-eurovision-2026-romanul-cristian-tarcea-monoir-a-produs-melodia-bangaranga-5742440 |publisher=[[Libertatea]] |date=17 May 2026 |language=ro}}</ref> a [[Dimitris Kontopolous|Dimitrisom Kontopolousom]], pričom Tarcea a Kontopolous robili i producentov.<ref>{{cite web|language=el|author=Anna Dallarī|url=https://www.protothema.gr/life-style/article/1782718/poia-einai-i-eduposiaki-dara-pou-tha-ekprosopisei-ti-voulgaria-sti-eurovision-me-ti-summetohi-ellina-suntheti/|title=Ποια είναι η εντυπωσιακή Ντάρα που θα εκπροσωπήσει τη Βουλγαρία στη Eurovision με τη συμμετοχή Έλληνα συνθέτη|website=Proto Thema|date=3 March 2026|access-date=14 March 2026}}</ref> Pieseň Bangaranga čiastočne inšpirovali [[kukeri]].<ref>{{Cite news |last=Oltermann |first=Philip |last2=Belam |first2=Martin |date=2026-05-16 |title=Bulgaria wins 70th Eurovision contest with Dara and Bangaranga |url=https://www.theguardian.com/world/2026/may/17/bulgaria-wins-70th-eurovision-contest-dara-bangaranga |access-date=2026-05-16 |work=The Guardian |language=en-GB |issn=0261-3077}}</ref> == Videoklip a propagácia == Videoklip k ''Bangaranga'', ktorý bol režírovaný K2ID Productions, bol zverejnený 18. marca 2026 na kanále [[Eurovision Song Contest]] na [[YouTube]].<ref>{{cite web|author=Neil Farren|url=https://eurovoix.com/2026/03/17/bulgaria-dara-releases-bangaranga-music-video/|title=Bulgaria: DARA Releases "Bangaranga" Music Video|website=Eurovoix|date=17 March 2026|access-date=18 March 2026}}</ref> Na propagáciu ''Bangaranga'' pred Eurovision Song Contest 2026 sa Dara plánovala zúčastniť rôznych osláv konaných pred Eurovíziou. So skladbou vystúpila 21. marca 2026 na ''Nordic Eurovision Party 2026'' v [[Rockefeller Oslo|Rockefelleri]] v [[Nórsko|nórskom]] [[Oslo|Osle]]<ref>{{cite news |date=15 March 2026 |last=Granger |first=Anthony |url=https://eurovoix.com/2026/03/15/dara-to-perform-in-oslo-ahead-of-eurovision/ |title=Bulgaria: DARA to Perform in Oslo Ahead of Eurovision |work=Eurovoix News |access-date=17 May 2026}}</ref> a neskôr i 18. apríla 2026 v [[Rumunsko|rumunskej]] [[Bukurešť|Bukurešti]] na ''Eurovision Pre-Party Bucharest 2026'' v [[Arenele Romane]].<ref>{{cite news |date=12 March 2026 |last=Farren |first=Neil |url=https://eurovoix.com/2026/02/04/first-artists-announced-for-london-eurovision-party-2026/ |title=DARA Announced for Eurovision Pre-Party Bucharest 2026 |work=Eurovoix News |access-date=8 February 2026}}</ref> == Eurovision Song Contest 2026 == {{Main|Bulharsko na Eurovision Song Contest 2026}} === ''Naciоnalnata selekcija'' === Po kvalifikácii v druhom kole národného výberu<ref>{{Cite web |last=Conte |first=Davide |date=2026-01-24 |title=Bulgaria: Natsionalnata Selektsiya 2026 Show One Results |url=https://eurovoix.com/2026/01/24/bulgaria-natsionalnata-selektsiya-2026-show-one-results/ |access-date=2026-04-17 |website=Eurovoix |language=en-GB}}</ref> bola Dara zvolená za víťaza na základe kombinácie hlasov od publika a poroty.<ref>{{Cite web |date=2026-01-31 |title=Dara will represent Bulgaria at Eurovision 2026 |url=https://eurovisionworld.com/esc/dara-will-represent-bulgaria-at-eurovision-2026 |access-date=2026-04-17 |website=Eurovisionworld |language=en-gb}}</ref> 28. februára vystúpila s tromi skladbami, ktoré predstavovali kandidátov na reprezentáciu, pričom pieseň ''Bangaranga'' skončila na prvom mieste v hlasovaní poroty i v hlasovaní divákov.<ref>{{Cite web |last=Farren |first=Neil |date=2026-02-28 |title=Bulgaria: DARA to Perform "Bangaranga" at Eurovision 2026 |url=https://eurovoix.com/2026/02/28/bulgaria-dara-to-perform-bangaranga-at-eurovision-2026/ |access-date=2026-04-17 |website=Eurovoix |language=en-GB}}</ref> === Eurovízia === Eurovision Song Contest 2026 sa konala vo [[Wiener Stadthalle]] vo [[Viedeň|Viedni]] v [[Rakúsko|Rakúsku]] a pozostávala z dvoch semifinále, ktoré sa konali 12. a 14. mája, a finále, ktoré sa konalo 16. mája 2026. Počas plánovania súťaže 12. januára 2026 bolo náhodne rozhodnuté, že Bulharsko bude súťažiť v druhom semifinále, konkrétne v jeho prvej polovici.<ref>{{Cite web |date=2026-01-12 |title=Vienna 2026: Semi-Final Draw results |url=https://www.eurovision.com/stories/vienna-2026-semi-final-draw-results/ |access-date=2026-04-17 |website=Eurovision Song Contest |language=en}}</ref> Neskôr bolo náhodne rozhodnuté, že Dara bude vystupovať ako prvá.<ref>{{Cite web |date=2026-04-02 |title=Vienna 2026: Semi-Final Running Orders revealed |url=https://www.eurovision.com/stories/vienna-2026-semi-final-running-orders-revealed/ |access-date=2026-04-17 |website=Eurovision Song Contest |language=en}}</ref> Zo semifinále postúpila do finále, kde pieseň ''Bangaranga'' vyhrala s 516 bodmi, pričom vyhrala hlasovanie poroty aj hlasovanie divákov, čím sa stala prvým víťazstvom [[Bulharsko na Eurovision Song Contest|Bulharska v Eurovision Song Contest]].<ref>{{Cite web|url=https://www.bbc.com/news/live/cm2p9xmmpylt|title= Bulgaria wins Eurovision 2026 as UK comes last |first1=Matt|last1=Spivey|first2=Jack|last2=Burgess|first3=with Helen|last3=Bushby|first4=Emma Saunders in|last4=London|first5=Mark Savage at the Eurovision Song|last5=Contest|date=16 May 2026|website=BBC News}}</ref><ref>{{Cite web |date=2026-05-16 |title=Bulgarije wint songfestival • Israël tweede |url=https://nos.nl/liveblog/2614585-bulgarije-wint-songfestival-israel-tweede |access-date=2026-05-16 |website=nos.nl |language=nl}}</ref> == Rebríčky == {| class="wikitable sortable plainrowheaders" style="text-align:center" |+ Týždenné rebríčky pre pieseň ''Bangaranga'' ! Rebríček (2026) ! Najvyššia pozícia |- ! scope="row"| Bulgaria Airplay ([[PROPHON]])<ref name="BG">{{cite web|url=https://www.prophon.org/charts/09-apr-2026|title=Класации – Световният Top 10 – 09.04.2026 – 16.04.2026|trans-title=Rankings – World Top 10 – 09.04.2026 – 16.04.2026|publisher=[[PROPHON]]|lang=bg|access-date=23 April 2026|date=17 April 2026}}</ref> | 3 |- ! scope="row"| Bulgaria Domestic Airplay (PROPHON)<ref name="BG"/> | 1 |- |} == Ceny a nominácie == {| class="wikitable sortable plainrowheaders" ! scope="col" | Rok ! scope="col" | Ocenenie ! scope="col" | Kategória ! scope="col" | Nominovaní ! scope="col" | Výsledok ! scope="col" | Zdroj |- | 2026 | [[Marcel Bezençon Awards]] | Artistic Award | ''Bangaranga'' | {{won}} | style="text-align:center;"| <ref>{{Cite web |date=2026-05-16 |title=The 2026 Marcel Bezençon Award Winners |url=https://www.eurovision.com/stories/the-2026-marcel-bezencon-award-winners/ |access-date=2026-05-16 |website=Eurovision.com |publisher=EBU |language=en}}</ref> |- |} == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == {{Preklad|en|Bangaranga|1354595632}} {{s-start}} ! colspan="3" style="border-top: 5px solid #5B8EBF;" | Víťazi [[Eurovision Song Contest]] {{s-pred|pred=„[[Wasted Love]]“, [[JJ (singer)|JJ]]|roky=2025}} {{s-teraz|teraz=„Bangaranga“, [[Dara (speváčka)|Dara]]|}} {{s-potom|potom=zatiaľ neprebehlo}} {{s-end}} [[Kategória:Piesne v angličtine]] [[Kategória:Víťazi Eurovision Song Contest]] [[Kategória:Eurovision Song Contest 2026]] [[Kategória:Bulharsko na Eurovision Song Contest]] [[Kategória:Piesne z 2026]] svjv5na9gj9zqe7s9xfrcrfdrhrd10r 8215714 8215712 2026-05-17T21:12:28Z Lalina 22926 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-29230-47|~2026-29230-47]] ([[User_talk:~2026-29230-47|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Lalina 8215698 wikitext text/x-wiki {{Infobox singel | Názov = Bangaranga | Interpret = [[Dara (speváčka)|Dara]] | Dátum vydania = 28. február 2026 | Žáner = | Dĺžka = 2:58 | Vydavateľ = | Textár = Darina Jotova, Anne Judith Wik, Monoir, Dimitris Kontopoulos | Chronológia = | Predchádzajúci singel = This is Me (2026) | Tento singel = Bangaranga (2026) | Nasledujúci singel = | Chronológia2 = Bulharsko v Eurovision Song Contest chronológia | Predchádzajúci singel2 = Intention (2022) | Tento singel2 = Bangaranga (2026) | Nasledujúci singel2 = }} „'''Bangaranga'''“ je pieseň [[Bulharsko|bulharskej]] speváčky [[Dara (speváčka)|Dary]], ktorá vyšla 28. februára 2026. Producentom skladby je [[Monoir]]. Skladba reprezentovala Bulharsko na [[Eurovision Song Contest 2026]], kde vyhrala s celkovým počtom bodov 516.<ref>{{Cite web |date=2026-03-03 |title=Ποια είναι η εντυπωσιακή Ντάρα που θα εκπροσωπήσει τη Βουλγαρία στη Eurovision με τη συμμετοχή Έλληνα συνθέτη |url=https://www.protothema.gr/life-style/article/1782718/poia-einai-i-eduposiaki-dara-pou-tha-ekprosopisei-ti-voulgaria-sti-eurovision-me-ti-summetohi-ellina-suntheti/ |access-date=2026-04-17 |website=ProtoThema |language=el}}</ref><ref>{{Cite web |title=Bangaranga is Bulgaria’s song for the Eurovision Song Contest 2026 |url=https://bnrnews.bg/en/post/434808/bangaranga-is-bulgarias-song-for-the-eurovision-song-contest-2026 |access-date=2026-04-17 |website=bnrnews.bg |language=en}}</ref> == Vznik == ''Bangaranga'' napísali a zložili Darina Jotova a Anne Judith Wik spolu s Cristianom „Monoirom“ Tarceom<ref>{{cite web |title=Cine e românul care se află în spatele succesului Bulgariei de la Eurovision 2026. El a produs melodia „Bangaranga” |url=https://www.libertatea.ro/entertainment/bulgaria-a-castigat-eurovision-2026-romanul-cristian-tarcea-monoir-a-produs-melodia-bangaranga-5742440 |publisher=[[Libertatea]] |date=17 May 2026 |language=ro}}</ref> a [[Dimitris Kontopolous|Dimitrisom Kontopolousom]], pričom Tarcea a Kontopolous robili i producentov.<ref>{{cite web|language=el|author=Anna Dallarī|url=https://www.protothema.gr/life-style/article/1782718/poia-einai-i-eduposiaki-dara-pou-tha-ekprosopisei-ti-voulgaria-sti-eurovision-me-ti-summetohi-ellina-suntheti/|title=Ποια είναι η εντυπωσιακή Ντάρα που θα εκπροσωπήσει τη Βουλγαρία στη Eurovision με τη συμμετοχή Έλληνα συνθέτη|website=Proto Thema|date=3 March 2026|access-date=14 March 2026}}</ref> Pieseň Bangaranga čiastočne inšpirovali [[kukeri]].<ref>{{Cite news |last=Oltermann |first=Philip |last2=Belam |first2=Martin |date=2026-05-16 |title=Bulgaria wins 70th Eurovision contest with Dara and Bangaranga |url=https://www.theguardian.com/world/2026/may/17/bulgaria-wins-70th-eurovision-contest-dara-bangaranga |access-date=2026-05-16 |work=The Guardian |language=en-GB |issn=0261-3077}}</ref> == Videoklip a propagácia == Videoklip k ''Bangaranga'', ktorý bol režírovaný K2ID Productions, bol zverejnený 18. marca 2026 na kanále [[Eurovision Song Contest]] na [[YouTube]].<ref>{{cite web|author=Neil Farren|url=https://eurovoix.com/2026/03/17/bulgaria-dara-releases-bangaranga-music-video/|title=Bulgaria: DARA Releases "Bangaranga" Music Video|website=Eurovoix|date=17 March 2026|access-date=18 March 2026}}</ref> Na propagáciu ''Bangaranga'' pred Eurovision Song Contest 2026 sa Dara plánovala zúčastniť rôznych osláv konaných pred Eurovíziou. So skladbou vystúpila 21. marca 2026 na ''Nordic Eurovision Party 2026'' v [[Rockefeller Oslo|Rockefelleri]] v [[Nórsko|nórskom]] [[Oslo|Osle]]<ref>{{cite news |date=15 March 2026 |last=Granger |first=Anthony |url=https://eurovoix.com/2026/03/15/dara-to-perform-in-oslo-ahead-of-eurovision/ |title=Bulgaria: DARA to Perform in Oslo Ahead of Eurovision |work=Eurovoix News |access-date=17 May 2026}}</ref> a neskôr i 18. apríla 2026 v [[Rumunsko|rumunskej]] [[Bukurešť|Bukurešti]] na ''Eurovision Pre-Party Bucharest 2026'' v [[Arenele Romane]].<ref>{{cite news |date=12 March 2026 |last=Farren |first=Neil |url=https://eurovoix.com/2026/02/04/first-artists-announced-for-london-eurovision-party-2026/ |title=DARA Announced for Eurovision Pre-Party Bucharest 2026 |work=Eurovoix News |access-date=8 February 2026}}</ref> == Eurovision Song Contest 2026 == === ''Naciоnalnata selekcija'' === Po kvalifikácii v druhom kole národného výberu<ref>{{Cite web |last=Conte |first=Davide |date=2026-01-24 |title=Bulgaria: Natsionalnata Selektsiya 2026 Show One Results |url=https://eurovoix.com/2026/01/24/bulgaria-natsionalnata-selektsiya-2026-show-one-results/ |access-date=2026-04-17 |website=Eurovoix |language=en-GB}}</ref> bola Dara zvolená za víťaza na základe kombinácie hlasov od publika a poroty.<ref>{{Cite web |date=2026-01-31 |title=Dara will represent Bulgaria at Eurovision 2026 |url=https://eurovisionworld.com/esc/dara-will-represent-bulgaria-at-eurovision-2026 |access-date=2026-04-17 |website=Eurovisionworld |language=en-gb}}</ref> 28. februára vystúpila s tromi skladbami, ktoré predstavovali kandidátov na reprezentáciu, pričom pieseň ''Bangaranga'' skončila na prvom mieste v hlasovaní poroty i v hlasovaní divákov.<ref>{{Cite web |last=Farren |first=Neil |date=2026-02-28 |title=Bulgaria: DARA to Perform "Bangaranga" at Eurovision 2026 |url=https://eurovoix.com/2026/02/28/bulgaria-dara-to-perform-bangaranga-at-eurovision-2026/ |access-date=2026-04-17 |website=Eurovoix |language=en-GB}}</ref> === Eurovízia === Eurovision Song Contest 2026 sa konala vo [[Wiener Stadthalle]] vo [[Viedeň|Viedni]] v [[Rakúsko|Rakúsku]] a pozostávala z dvoch semifinále, ktoré sa konali 12. a 14. mája, a finále, ktoré sa konalo 16. mája 2026. Počas plánovania súťaže 12. januára 2026 bolo náhodne rozhodnuté, že Bulharsko bude súťažiť v druhom semifinále, konkrétne v jeho prvej polovici.<ref>{{Cite web |date=2026-01-12 |title=Vienna 2026: Semi-Final Draw results |url=https://www.eurovision.com/stories/vienna-2026-semi-final-draw-results/ |access-date=2026-04-17 |website=Eurovision Song Contest |language=en}}</ref> Neskôr bolo náhodne rozhodnuté, že Dara bude vystupovať ako prvá.<ref>{{Cite web |date=2026-04-02 |title=Vienna 2026: Semi-Final Running Orders revealed |url=https://www.eurovision.com/stories/vienna-2026-semi-final-running-orders-revealed/ |access-date=2026-04-17 |website=Eurovision Song Contest |language=en}}</ref> Zo semifinále postúpila do finále, kde pieseň ''Bangaranga'' vyhrala s 516 bodmi, pričom vyhrala hlasovanie poroty aj hlasovanie divákov, čím sa stala prvým víťazstvom Bulharska v Eurovision Song Contest.<ref>{{Cite web|url=https://www.bbc.com/news/live/cm2p9xmmpylt|title= Bulgaria wins Eurovision 2026 as UK comes last |first1=Matt|last1=Spivey|first2=Jack|last2=Burgess|first3=with Helen|last3=Bushby|first4=Emma Saunders in|last4=London|first5=Mark Savage at the Eurovision Song|last5=Contest|date=16 May 2026|website=BBC News}}</ref><ref>{{Cite web |date=2026-05-16 |title=Bulgarije wint songfestival • Israël tweede |url=https://nos.nl/liveblog/2614585-bulgarije-wint-songfestival-israel-tweede |access-date=2026-05-16 |website=nos.nl |language=nl}}</ref> == Rebríčky == {| class="wikitable sortable plainrowheaders" style="text-align:center" |+ Týždenné rebríčky pre pieseň ''Bangaranga'' ! Rebríček (2026) ! Najvyššia pozícia |- ! scope="row"| Bulgaria Airplay ([[PROPHON]])<ref name="BG">{{cite web|url=https://www.prophon.org/charts/09-apr-2026|title=Класации – Световният Top 10 – 09.04.2026 – 16.04.2026|trans-title=Rankings – World Top 10 – 09.04.2026 – 16.04.2026|publisher=[[PROPHON]]|lang=bg|access-date=23 April 2026|date=17 April 2026}}</ref> | 3 |- ! scope="row"| Bulgaria Domestic Airplay (PROPHON)<ref name="BG"/> | 1 |- |} == Ceny a nominácie == {| class="wikitable sortable plainrowheaders" ! scope="col" | Rok ! scope="col" | Ocenenie ! scope="col" | Kategória ! scope="col" | Nominovaní ! scope="col" | Výsledok ! scope="col" | Zdroj |- | 2026 | [[Marcel Bezençon Awards]] | Artistic Award | ''Bangaranga'' | {{won}} | style="text-align:center;"| <ref>{{Cite web |date=2026-05-16 |title=The 2026 Marcel Bezençon Award Winners |url=https://www.eurovision.com/stories/the-2026-marcel-bezencon-award-winners/ |access-date=2026-05-16 |website=Eurovision.com |publisher=EBU |language=en}}</ref> |- |} == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == {{Preklad|en|Bangaranga|1354595632}} {{s-start}} ! colspan="3" style="border-top: 5px solid #5B8EBF;" | Víťazi [[Eurovision Song Contest]] {{s-pred|pred=„[[Wasted Love]]“, [[JJ (singer)|JJ]]|roky=2025}} {{s-teraz|teraz=„Bangaranga“, [[Dara (speváčka)|Dara]]|}} {{s-potom|potom=zatiaľ neprebehlo}} {{s-end}} [[Kategória:Piesne v angličtine]] [[Kategória:Víťazi Eurovision Song Contest]] [[Kategória:Eurovision Song Contest 2026]] [[Kategória:Bulharsko na Eurovision Song Contest]] [[Kategória:Piesne z 2026]] ftxaspc29iekfqej3mhu5ljr1fd2ju3 1 750287 8215513 8215356 2026-05-17T14:52:46Z KormiSK 91359 https://fountain.toolforge.org/editathons/wikijarsve2026 8215513 wikitext text/x-wiki {{WikiJar SVE 2026}} {{Odpoveď|KormiSK}} Ahoj, piesne sa nedávajú kurzívou. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 11:06, 17. máj 2026 (UTC) :Opravené. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:10, 17. máj 2026 (UTC) tngpz25p4f53ohcarihs94bq3cue5w5 3 750294 8215450 2026-05-17T13:00:26Z Quinlan83 192973 Upozornenie (level 1) 8215450 wikitext text/x-wiki == Máj 2026 == {{Experimenty|Sliepka}} [[Redaktor:Quinlan83|Quinlan83]] ([[Diskusia s redaktorom:Quinlan83|diskusia]]) 13:00, 17. máj 2026 (UTC) frdzweob54phuntvp30de7mco1vttxh 0 750295 8215461 2026-05-17T13:31:05Z Henrіch 186557 Henrіch premiestnil stránku [[Konstantin Šimčuk]] na [[Kosťantyn Mykolajovyč Simčuk]]: Keď už je článok o ukrajinskom hráčovi, meno by mal mať v ukrajinčine 8215461 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Kosťantyn Mykolajovyč Simčuk]] 5sm0ags3mgzljk78dyh6o4l4ioomba8 8215480 8215461 2026-05-17T14:22:30Z ~2026-29230-47 294915 Zrušené presmerovanie na [[Kosťantyn Mykolajovyč Simčuk]] 8215480 wikitext text/x-wiki {{ZL|}} puvm7iirtk34ysawk8289s4t82040s2 14 750296 8215472 2026-05-17T14:18:56Z Fillos X. 212061 Vytvorenie novej kategórie. 8215472 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Navigačné šablóny filmových režisérov]] [[Kategória:Filmové navigačné šablóny]] [[Kategória:Francúzski režiséri]] anojx8it1c9hs3renml2gnfh1a34o10 8215481 8215472 2026-05-17T14:23:20Z Fillos X. 212061 odobratá [[Kategória:Filmové navigačné šablóny]] pomocou použitia HotCat 8215481 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Navigačné šablóny filmových režisérov]] [[Kategória:Francúzski režiséri]] fzfyxi9yeq4mery7hg88fvp9cxuvp1u 14 750297 8215473 2026-05-17T14:20:08Z Fillos X. 212061 Vytvorenie novej kategórie. 8215473 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Navigačné šablóny ľudí]] 0xwoxhy8qhxfkq6y1441ij5c6n6lghl 8215482 8215473 2026-05-17T14:23:26Z Fillos X. 212061 pridaná [[Kategória:Filmové navigačné šablóny]] pomocou použitia HotCat 8215482 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Navigačné šablóny ľudí]] [[Kategória:Filmové navigačné šablóny]] l575qfene968gqbo6hfvu7m9fyecqfs 0 750298 8215475 2026-05-17T14:20:42Z ~2026-29230-47 294915 Presmerovanie na [[Kosťantyn Mykolajovyč Simčuk]] 8215475 wikitext text/x-wiki #REDIRECT [[Kosťantyn Mykolajovyč Simčuk]] iplcni0nkmr1119lh82u4d329xk6qio 0 750299 8215477 2026-05-17T14:21:10Z Français 2014 295183 Vytvorená stránka „15. apríla 2026 došlo na strednej škole Ayser Çalık v okrese [[Onikişubat]] v provincii [[Kahramanmaraş (il)|Kahramanmaraş]] v Turecku [[Školná streľba|k streľbe]] . Štrnásťročný študent İsa Aras Mersinli, ozbrojený piatimi [[9 × 19 mm Parabellum|9 mm]] [[Tabanca|pištoľami]] a siedmimi zásobníkmi, zabil 10 ľudí (deväť študentov a jedného učiteľa) a zranil ďalších 12. K tomuto útoku došlo 28 hodín po 2026 Şanlıurfa okul sal…“ 8215477 wikitext text/x-wiki 15. apríla 2026 došlo na strednej škole Ayser Çalık v okrese [[Onikişubat]] v provincii [[Kahramanmaraş (il)|Kahramanmaraş]] v Turecku [[Školná streľba|k streľbe]] . Štrnásťročný študent İsa Aras Mersinli, ozbrojený piatimi [[9 × 19 mm Parabellum|9 mm]] [[Tabanca|pištoľami]] a siedmimi zásobníkmi, zabil 10 ľudí (deväť študentov a jedného učiteľa) a zranil ďalších 12. K tomuto útoku došlo 28 hodín po [[2026 Şanlıurfa okul saldırısı|útoku na strednú odbornú a technickú anatólsku strednú školu Ahmeta Koyuncua]] v okrese [[Siverek]] v provincii [[Şanlıurfa]] deň predtým. Tento útok je najsmrteľnejšou streľbou v škole v tureckej histórii. Pri útoku zomrel jeden učiteľ a deväť študentov a 12 ľudí bolo zranených, z toho 5 ťažko. <ref name="Reuters">{{Cite news}}</ref> <ref name="CNN">{{Cite news}}</ref> Bolo hlásené, že učiteľka Ayla Kara sa snažila chrániť svojich študentov tak, že si na nich počas útoku kľakla. <ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.bbc.com/turkce/articles/ceqwwe7y523o}}</ref> Mená študentov zabitých v triede úrady oznámili ako Furkan Sancak Balal, Bayram Nabi Şişik, Belinay Nur Boyraz, Zeynep Kılıç, Şuranur Sevgi Kazıcı, Kerem Erdem Güngör, Adnan Yeşil <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://andirinpostasi.net/saldirida-hayatini-kaybeden-cocuklara-son-gorev/}}</ref> a Almina Ağaoğlu. Almina Ağaoğlu, ktorá bola vážne zranená, zomrela 18 dní po útoku 3. mája 2026. ceh0errsfleec8p9d9argzycipqlg9b 8215532 8215477 2026-05-17T16:09:11Z Pe3kZA 39673 Pe3kZA premiestnil stránku [[2026 útok na školu Kahramanmaras]] na [[Útok na školu Kahramanmaras 15. mája 2026]], ale neponechal presmerovanie: štandard 8215477 wikitext text/x-wiki 15. apríla 2026 došlo na strednej škole Ayser Çalık v okrese [[Onikişubat]] v provincii [[Kahramanmaraş (il)|Kahramanmaraş]] v Turecku [[Školná streľba|k streľbe]] . Štrnásťročný študent İsa Aras Mersinli, ozbrojený piatimi [[9 × 19 mm Parabellum|9 mm]] [[Tabanca|pištoľami]] a siedmimi zásobníkmi, zabil 10 ľudí (deväť študentov a jedného učiteľa) a zranil ďalších 12. K tomuto útoku došlo 28 hodín po [[2026 Şanlıurfa okul saldırısı|útoku na strednú odbornú a technickú anatólsku strednú školu Ahmeta Koyuncua]] v okrese [[Siverek]] v provincii [[Şanlıurfa]] deň predtým. Tento útok je najsmrteľnejšou streľbou v škole v tureckej histórii. Pri útoku zomrel jeden učiteľ a deväť študentov a 12 ľudí bolo zranených, z toho 5 ťažko. <ref name="Reuters">{{Cite news}}</ref> <ref name="CNN">{{Cite news}}</ref> Bolo hlásené, že učiteľka Ayla Kara sa snažila chrániť svojich študentov tak, že si na nich počas útoku kľakla. <ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.bbc.com/turkce/articles/ceqwwe7y523o}}</ref> Mená študentov zabitých v triede úrady oznámili ako Furkan Sancak Balal, Bayram Nabi Şişik, Belinay Nur Boyraz, Zeynep Kılıç, Şuranur Sevgi Kazıcı, Kerem Erdem Güngör, Adnan Yeşil <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://andirinpostasi.net/saldirida-hayatini-kaybeden-cocuklara-son-gorev/}}</ref> a Almina Ağaoğlu. Almina Ağaoğlu, ktorá bola vážne zranená, zomrela 18 dní po útoku 3. mája 2026. ceh0errsfleec8p9d9argzycipqlg9b 8215533 8215532 2026-05-17T16:10:14Z Pe3kZA 39673 Pe3kZA premiestnil stránku [[Útok na školu Kahramanmaras 15. mája 2026]] na [[Útok na školu v Kahramanmaras 15. mája 2026]], ale neponechal presmerovanie: upresnenie 8215477 wikitext text/x-wiki 15. apríla 2026 došlo na strednej škole Ayser Çalık v okrese [[Onikişubat]] v provincii [[Kahramanmaraş (il)|Kahramanmaraş]] v Turecku [[Školná streľba|k streľbe]] . Štrnásťročný študent İsa Aras Mersinli, ozbrojený piatimi [[9 × 19 mm Parabellum|9 mm]] [[Tabanca|pištoľami]] a siedmimi zásobníkmi, zabil 10 ľudí (deväť študentov a jedného učiteľa) a zranil ďalších 12. K tomuto útoku došlo 28 hodín po [[2026 Şanlıurfa okul saldırısı|útoku na strednú odbornú a technickú anatólsku strednú školu Ahmeta Koyuncua]] v okrese [[Siverek]] v provincii [[Şanlıurfa]] deň predtým. Tento útok je najsmrteľnejšou streľbou v škole v tureckej histórii. Pri útoku zomrel jeden učiteľ a deväť študentov a 12 ľudí bolo zranených, z toho 5 ťažko. <ref name="Reuters">{{Cite news}}</ref> <ref name="CNN">{{Cite news}}</ref> Bolo hlásené, že učiteľka Ayla Kara sa snažila chrániť svojich študentov tak, že si na nich počas útoku kľakla. <ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.bbc.com/turkce/articles/ceqwwe7y523o}}</ref> Mená študentov zabitých v triede úrady oznámili ako Furkan Sancak Balal, Bayram Nabi Şişik, Belinay Nur Boyraz, Zeynep Kılıç, Şuranur Sevgi Kazıcı, Kerem Erdem Güngör, Adnan Yeşil <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://andirinpostasi.net/saldirida-hayatini-kaybeden-cocuklara-son-gorev/}}</ref> a Almina Ağaoğlu. Almina Ağaoğlu, ktorá bola vážne zranená, zomrela 18 dní po útoku 3. mája 2026. ceh0errsfleec8p9d9argzycipqlg9b 8215536 8215533 2026-05-17T16:14:07Z Pe3kZA 39673 urgent 8215536 wikitext text/x-wiki {{urgentne upraviť|20260517}} '''Útok na školu v Kahramanmaras''' sa odohral [[15. apríl]]a [[2026]]. Išlo o streľbu na strednej škole Ayser Çalık v okrese [[Onikişubat]] v provincii [[Kahramanmaraş (il)|Kahramanmaraş]] v Turecku. Útočníkom bol 14 ročný študent İsa Aras Mersinli, ozbrojený piatimi [[9 × 19 mm Parabellum|9 mm]] pištoľami a siedmimi zásobníkmi, ktorý zabil 10 ľudí (deväť študentov a jedného učiteľa) a zranil ďalších 12. K tomuto útoku došlo iba 28 hodín po útoku na strednú odbornú a technickú anatólsku strednú školu Ahmeta Koyuncua v okrese [[Siverek]] v provincii [[Şanlıurfa]]. Tento útok je najsmrteľnejšou streľbou v škole v tureckej histórii. Pri útoku zomrel jeden učiteľ a deväť študentov a 12 ľudí bolo zranených, z toho 5 ťažko. <ref name="Reuters">{{Cite news}}</ref> <ref name="CNN">{{Cite news}}</ref> Bolo hlásené, že učiteľka Ayla Kara sa snažila chrániť svojich študentov tak, že si na nich počas útoku kľakla. <ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.bbc.com/turkce/articles/ceqwwe7y523o}}</ref> Mená študentov zabitých v triede úrady oznámili ako Furkan Sancak Balal, Bayram Nabi Şişik, Belinay Nur Boyraz, Zeynep Kılıç, Şuranur Sevgi Kazıcı, Kerem Erdem Güngör, Adnan Yeşil <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://andirinpostasi.net/saldirida-hayatini-kaybeden-cocuklara-son-gorev/}}</ref> a Almina Ağaoğlu. Almina Ağaoğlu, ktorá bola vážne zranená, zomrela 18 dní po útoku 3. mája 2026. == Referencie == {{Referencie}} jfguoknysnu39aao8cxc68r9fw29b16 8215537 8215536 2026-05-17T16:14:41Z Pe3kZA 39673 Pe3kZA premiestnil stránku [[Útok na školu v Kahramanmaras 15. mája 2026]] na [[Útok na školu v Kahramanmaras 15. apríla 2026]], ale neponechal presmerovanie: korekcia 8215536 wikitext text/x-wiki {{urgentne upraviť|20260517}} '''Útok na školu v Kahramanmaras''' sa odohral [[15. apríl]]a [[2026]]. Išlo o streľbu na strednej škole Ayser Çalık v okrese [[Onikişubat]] v provincii [[Kahramanmaraş (il)|Kahramanmaraş]] v Turecku. Útočníkom bol 14 ročný študent İsa Aras Mersinli, ozbrojený piatimi [[9 × 19 mm Parabellum|9 mm]] pištoľami a siedmimi zásobníkmi, ktorý zabil 10 ľudí (deväť študentov a jedného učiteľa) a zranil ďalších 12. K tomuto útoku došlo iba 28 hodín po útoku na strednú odbornú a technickú anatólsku strednú školu Ahmeta Koyuncua v okrese [[Siverek]] v provincii [[Şanlıurfa]]. Tento útok je najsmrteľnejšou streľbou v škole v tureckej histórii. Pri útoku zomrel jeden učiteľ a deväť študentov a 12 ľudí bolo zranených, z toho 5 ťažko. <ref name="Reuters">{{Cite news}}</ref> <ref name="CNN">{{Cite news}}</ref> Bolo hlásené, že učiteľka Ayla Kara sa snažila chrániť svojich študentov tak, že si na nich počas útoku kľakla. <ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.bbc.com/turkce/articles/ceqwwe7y523o}}</ref> Mená študentov zabitých v triede úrady oznámili ako Furkan Sancak Balal, Bayram Nabi Şişik, Belinay Nur Boyraz, Zeynep Kılıç, Şuranur Sevgi Kazıcı, Kerem Erdem Güngör, Adnan Yeşil <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://andirinpostasi.net/saldirida-hayatini-kaybeden-cocuklara-son-gorev/}}</ref> a Almina Ağaoğlu. Almina Ağaoğlu, ktorá bola vážne zranená, zomrela 18 dní po útoku 3. mája 2026. == Referencie == {{Referencie}} jfguoknysnu39aao8cxc68r9fw29b16 14 750300 8215484 2026-05-17T14:24:55Z Fillos X. 212061 Vytvorenie novej kategórie. 8215484 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Filmové navigačné šablóny]] f1cfcy2p9c3136mjd1ggz86ci0xbkzs 8215490 8215484 2026-05-17T14:31:32Z Fillos X. 212061 Fillos X. premiestnil stránku [[Kategória:Navigačné šablóny filmových sérii]] na [[Kategória:Navigačné šablóny filmových sérií]]: Oprava preklepu. 8215484 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Filmové navigačné šablóny]] f1cfcy2p9c3136mjd1ggz86ci0xbkzs 14 750301 8215491 2026-05-17T14:31:32Z Fillos X. 212061 Fillos X. premiestnil stránku [[Kategória:Navigačné šablóny filmových sérii]] na [[Kategória:Navigačné šablóny filmových sérií]]: Oprava preklepu. 8215491 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[:Kategória:Navigačné šablóny filmových sérií]] m95dd9vmsoo1elrkyzi9zev85z83jku 8215492 8215491 2026-05-17T14:31:47Z Fillos X. 212061 Zmazať lebo. 8215492 wikitext text/x-wiki {{Zmazať lebo}} #presmeruj [[:Kategória:Navigačné šablóny filmových sérií]] gcg02zv2ylpgf69aq7k5hha74pdd892 14 750302 8215526 2026-05-17T15:31:43Z Fillos X. 212061 Vytvorenie novej kategórie. 8215526 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Navigačné šablóny ľudí]] [[Kategória:Filmové navigačné šablóny]] l575qfene968gqbo6hfvu7m9fyecqfs 8215527 8215526 2026-05-17T15:32:40Z Fillos X. 212061 8215527 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Navigačné šablóny filmových režisérov]] [[Kategória:Režiséri USA]] 0pgc1nvmj6ei4pzlkm4jevkh4teq1dj 14 750303 8215528 2026-05-17T15:33:26Z Fillos X. 212061 Vytvorenie novej kategórie. 8215528 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Navigačné šablóny filmových režisérov]] [[Kategória:Českí režiséri]] 1hftd6royfo9s3328xk66hztik5qfmh 3 750304 8215540 2026-05-17T16:15:30Z Pe3kZA 39673 upozornenie 8215540 wikitext text/x-wiki {{Vitajte|redaktor=|reg=regáno}} {{Urgentne upraviť autor|Útok na školu v Kahramanmaras 15. apríla 2026}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 16:15, 17. máj 2026 (UTC) 5owv7ja0yq8ih0je0sp7dxemiejkjtx 0 750305 8215552 2026-05-17T16:39:53Z KormiSK 91359 Vytvorenie stranky prekladom 8215552 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec|Meno=Dara|Obrázok=ESC 2026 final 2026-05-17 3219 BG Dara (cropped).jpg|Popis obrázku=Dara v roku 2026|Popis umelca=bulharská popová speváčka|Celé meno=Darina Nikolaeva Jotova|Dátum narodenia={{dnv|1998|09|09}}|Miesto narodenia=[[Varna (Bulharsko)|Varna]], [[Bulharsko]]|Žáner=[[Pop (hudobný žáner)|Pop]], [[R&B]], [[synthpop]]|Roky pôsobenia=2015{{--}}súčasnosť|Hudobný vydavateľ=Virginia Records|Manžel=Ervin Ivanov|Webstránka=thisisdara.com}} '''Darina Nikolaeva Jotova''' ({{V jazyku|bul|Дарина Николаева Йотова|}}; * [[9. september]] [[1998]]), známa ako '''Dara''' ({{V jazyku|bul|Дара|}}), je [[Bulharsko|bulharská]] speváčka. Do povedomia verejnosti sa dostala v roku 2015, keď sa dostala do finále bulharskej verzie súťaže [[The X Factor (Bulharsko)|X Factor]]. V roku 2016 vydala [[Singel (hudba)|singel]] „K'vo ne ču“ ({{V jazyku|bul|К’во не чу}}) pod Virginia Records.<ref>{{Cite web|url=http://signal.bg/view_article.php?article_id=46841|title=Дарина Йотова – Dara: Честити ми 18|website=Signal.bg|access-date=2 November 2016|date=11 September 2016|language=po bulharsky|trans-title=Darina Yotova – Dara: Happy 18th birthday|archive-url=https://web.archive.org/web/20170811182101/http://signal.bg/view_article.php?article_id=46841|archive-date=11 August 2017|url-status=dead}}</ref> V roku 2026 sa stala víťazkou [[Eurovision Song Contest 2026|Eurovision Song Contest]] za Bulharsko s piesňou „[[Bangaranga|Bangaranga“]], čím sa zároveň stala prvou víťazkou tejto krajiny. == Kariéra == [[File:Dara at the Code Fashion Awards 2022 (cropped).png|thumb|293x293px|Dara na Code Fashion Awards 2022]] === 2015–16: ''X Factor'' === V roku 2015 sa Jotova zúčastnila [[X Factor (Bulharsko)|bulharskej verzie]] súťaže X Factor, kde skončila na treťom mieste. Jej mentorom bol bulharský rapper [[Krisko]]. ===2016–súčasnosť: Počiatok kariéry=== Po skončení X Factoru podpísala Jotova zmluvu s bulharskou značkou Virginia Records a začala vystupovať pod menom Dara. V lete 2016 vydala debutový singel „K'vo ne ču“ ({{V jazyku|bul|К’во не чу}}) i s [[Videoklip|videoklipom]]. O niekoľko týždňov neskôr sa dostal tento singel na najvyššiu priečku bulharských hudobných rebríčkov a 29. septembra bola vydaná i anglická verzia tejto skladby s názvom „Onto You“, zameraná na medzinárodné publikum.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = DARA - Onto You (Official Video) | url = https://www.youtube.com/watch?v=YV8ebbaW_yA | dátum prístupu = 2026-05-17 | vydavateľ = Virginia Records na [[YouTube]] | dátum archivácie = 2017-08-16 | url archívu = https://web.archive.org/web/20170816222014/https://www.youtube.com/watch?v=YV8ebbaW_yA | dátum vydania = 2016-09-26}}</ref> Dara vydala svoj druhý singel s názvom „Rodena takava“ ({{V jazyku|bul|Родена такава}}) 12. marca 2017, taktiež so sprievodným videoklipom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = DARA - Rodena Takava (Official Video) | url = https://www.youtube.com/watch?v=XuHSmAw2jrU | dátum prístupu = 2026-05-17 | dátum archivácie = 2020-11-21 | url archívu = https://web.archive.org/web/20201121024124/https://www.youtube.com/watch?v=XuHSmAw2jrU | vydavateľ = Virginia Records na [[YouTube]] | dátum vydania = 2017-03-10}}</ref> O niekoľko mesiacov neskôr, 21. júla, sa objavila ako hosť na singli s názvom „Ňama da si trăgneš s drug“ ({{V jazyku|bul|Няма да си тръгнеш с друг}}) od vydavateľov Plamen & Ivo spolu s [[Bulharský hip-hop|bulharským hip-hopovým]] duom Pavell a Venci Venc’.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Plamen & Ivo feat. DARA, Pavell & Venci Venc'- Nyama da si tragnesh s drug (Official Video) | url = https://www.youtube.com/watch?v=H3I_TGwdI-4 | dátum vydania = 2017-07-21 | dátum prístupu = 2026-05-17 | dátum archivácie = 2020-06-16 | url archívu = https://web.archive.org/web/20200616000332/https://www.youtube.com/watch?v=H3I_TGwdI-4 | vydavateľ = Virginia Records na [[YouTube]]}}</ref> Darin tretí singel, „Nedej“ ({{Vjz|bul|Недей}}), bol vydaný na YouTube 29. septembra, taktiež s videoklipom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = DARA - Nedei (Official Video) | url = https://www.youtube.com/watch?v=aZC9g9F6zRM | dátum vydania = 2017-09-29 | dátum prístupu = 2026-05-17 | vydavateľ = Virginia Records na [[YouTube]]}}</ref> Na začiatku roku 2020 sa Dara zúčastnila televíznej šou ''Kato dve kapki voda'' (Като две капки вода), bulharskej verzie ''[[Tvoja tvár znie povedome]],'' kde sa vo finále umiestnila na treťom mieste. Od roku 2021 pôsobí Dara ako kouč v súťaži ''[[Glasăt na bălgarija]]'' ({{V jazyku|bul|Гласът на България}}), bulharskej verzii súťaže ''[[The Voice]]''.<ref>{{Cite web |title=Coaches in the 2021 Season of "Glasat na Bulgaria" |url=https://glasat.btv.bg/news/galena-dara-i-ljubo-kirov-sa-novite-trenyori-v-sezon-2021-na-glasat-na-balgarija.html |access-date=29 June 2021 |website=Glasat na Bulgaria |language=bg |archive-date=15 June 2021 |archive-url=https://web.archive.org/web/20210615010938/https://glasat.btv.bg/news/galena-dara-i-ljubo-kirov-sa-novite-trenyori-v-sezon-2021-na-glasat-na-balgarija.html |url-status=live }}</ref> V roku 2022 vyhrala deviatu sériu súťaže Žaklin Tarakči ({{Vjz|bul|Жаклин Таракчи}}) pod Dariným vedením. V roku 2024, v jedenástej sérii, sa stala víťazkou ďalšia jej súťažiaca, Slaveja Ivanova ({{Vjz|bul|Славея Иванова}}), čím sa Dara stala víťazným koučom podruhé za štyri série.<ref>{{Cite web |title=ГАЛЕНА И ИВАН ЛЕЧЕВ СЯДАТ НА ТРЕНЬОРСКИТЕ КРЕСЛА В ПРЕДСТОЯЩИЯ СЕЗОН НА "ГЛАСЪТ НА БЪЛГАРИЯ" ПО BTV |url=https://glasat.btv.bg/news/galena-i-ivan-lechev-sjadat-na-trenyorskite-kresla-v-predstojashtija-sezon-na-glasat-na-balgarija-po-btv.html |access-date=27 June 2022 |website=Glasat na Bulgaria |language=bg}}</ref> V apríli 2022 vydala Dara svoj debutový album ''Rodena takava'', pričom ho propagovala živým vystúpením v Joy Station v [[Sofia|Sofii]]. Na jar 2024 sa Dara zúčastnila ''[[Dancing Stars]]'' (bulharská šou podobná ''[[Let’s Dance (slovenský televízny program)|Let’s Dance]]''), kde skončila na druhom mieste.<ref>{{cite web |date=15 May 2025 |title=Неделя и Атанас вдигнаха шампионската купа в „Dancing Stars“ по bTV |trans-title=Nedelya and Atanas lifted the champion cup in „Dancing Stars“ on bTV |url=https://www.btv.bg/shows/dancing-stars/novini/nedelja-i-atanas-vdignaha-shampionskata-kupa-v-dancing-stars-po-btv.html |work=Dancing Stars |publisher=bTV |language=Bulgarian |access-date=29 March 2026 |archive-date=20 June 2025 |archive-url=https://web.archive.org/web/20250620203818/https://www.btv.bg/shows/dancing-stars/novini/nedelja-i-atanas-vdignaha-shampionskata-kupa-v-dancing-stars-po-btv.html |url-status=live }}</ref><ref>{{cite web |date=30 January 2024 |title=Суперзвездите на България ще танцуват в „Dancing Stars“ |trans-title=Bulgaria's superstars will dance in „Dancing Stars“ |url=https://www.btv.bg/shows/dancing-stars/novini/superzvezdite-na-balgarija-shte-tancuvat-v-dancing-stars.html |work=Dancing Stars |publisher=bTV |language=Bulgarian |access-date=29 March 2026 |archive-date=19 July 2024 |archive-url=https://web.archive.org/web/20240719175319/https://www.btv.bg/shows/dancing-stars/novini/superzvezdite-na-balgarija-shte-tancuvat-v-dancing-stars.html |url-status=live }}</ref> === 2026: Eurovision Song Contest === [[File:DARA performing Bangaranga, representing Bulgaria in the 2nd Semi Final of the 2026 Eurovision Song Contest in Vienna 09.jpg|thumb|260x260px|Dara pri skúške kostýmov na [[Eurovision Song Contest 2026|Eurovision 2026]] počas druhého semifinále vo Viedni]] 30. decembra 2025 bolo oznámené, že Dara sa zúčastní [[Bulharsko na Eurovision Song Contest 2026|bulharského národného výberu]] na [[Eurovision Song Contest 2026]]. Po tom, čo 31. januára 2026 vyhrala druhé kolo národnej súťaže, ju zvolili za reprezentantku na súťaž vo [[Viedeň|Viedni]].<ref>{{Cite web|title=Dara will represent Bulgaria at Eurovision 2026|url=https://eurovisionworld.com/esc/dara-will-represent-bulgaria-at-eurovision-2026|website=Eurovisionworld|date=31 January 2026|access-date=31 January 2026|lang=en|archive-date=7 February 2026|archive-url=https://web.archive.org/web/20260207103915/https://eurovisionworld.com/esc/dara-will-represent-bulgaria-at-eurovision-2026|url-status=live}}</ref> 28. februára 2026 bola následne zvolená pieseň „[[Bangaranga]]“, s ktorou súťažila vo Viedni.<ref>{{Cite web |date=1 March 2026 |title=DARA ще представи България на „Евровизия 2026“ с песента „Bangaranga“ |url=https://bnt.bg/news/dara-shte-predstavi-balgariya-na-evroviziya-2026-s-pesenta-bangaranga-346759news.html |website=BNT |language=bg}}</ref><ref>{{Cite web |date=28 February 2026 |title=Bulgaria to select DARA's song for Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/dara-song-selection-bulgaria-vienna-2026/ |access-date=1 March 2026 |website=Eurovision Song Contest |language=en}}</ref> Dara s touto piesňou vyhrala Eurovision Song Contest 2026 s celkovým počtom bodov 516,<ref>[https://news.sky.com/story/eurovision-song-contest-live-tensions-are-high-as-acts-prepare-for-grand-final-13543470 Bulgaria have won the Eurovision Song Contest 2026] [[Sky News]]. Retrieved 17 May 2026</ref> čím pre Bulharsko získala historicky prvé víťazstvo.<ref>{{Cite web|url=https://www.bbc.com/news/live/cm2p9xmmpylt|title=Bulgaria wins Eurovision 2026 as UK comes last|first1=Matt|last1=Spivey|first2=Jack|last2=Burgess|first3=Helen|last3=Bushby|first4=Emma|last4=Saunders|first5=Mark|last5=Savage|date=16 May 2026|website=[[BBC News]]|publisher=[[BBC]]|access-date=16 May 2026|archive-date=16 May 2026|archive-url=https://web.archive.org/web/20260516223155/https://www.bbc.com/news/live/cm2p9xmmpylt|url-status=live}}</ref><ref>{{Cite web |last=Oktawia |date=16 May 2026 |title=Bułgaria wygrywa Eurowizję 2026! Polska kończy na 12 miejscu |trans-title=Bulgaria wins Eurovision 2026! Poland finishes in 12th place |url=https://escspot.pl/2026/05/17/bulagaria-zwyciezca-eurowizji-2026/ |access-date=17 May 2026 |website=ESCSpot |language=pl}}</ref> == Diskografia == ===Štúdiové albumy=== {| class="wikitable plainrowheaders" style="text-align:center;" |- ! scope="col"| Názov ! scope="col"| Detaily |- ! scope="row"| ''{{Lang|bg|Rodena takava|italic=yes}}'' | * Vydaný: 25. marca 2022 * Vydavateľ: Virginia * Formát: [[Sťahovanie hudby|digitálne]], [[stríming]] |- ! scope="row"| ''Adhdara'' | * Vydaný: 19. septembra 2025 * Vydavateľ: Virginia * Formát: [[Sťahovanie hudby|digitálne]], [[stríming]] |} == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == {{Preklad|en|Dara (Bulgarian singer)|1354633910}} {{s-start}} ! colspan="3" style="border-top: 5px solid #089973;" | [[Bulharsko na Eurovision Song Contest]] {{s-pred|pred=Intelligent Music Project<br/>„Intention“<br/><small>(2022)</small>}} {{s-teraz|teraz=Dara<br/>„Bangaranga“<br/><small>(2026)</small>}} {{s-potom|potom=zatiaľ neprebehlo}} ! colspan="3" style="border-top: 5px solid #5B8EBF;" | Víťazi [[Eurovision Song Contest]] {{s-pred|pred={{Minivlajka|Rakúsko}} [[JJ (spevák)|JJ]]<br/>„[[Wasted Love]]“}} {{s-teraz|teraz=Dara<br/>„Bangaranga“}} {{s-potom|potom=zatiaľ neprebehlo}} {{s-end}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Víťazi Eurovision Song Contest]] [[Kategória:Bulharské speváčky]] [[Kategória:Bulharsko na Eurovision Song Contest]] fcj6g20lf45lsa5swhyv7s5flkr8o45 8215695 8215552 2026-05-17T20:51:20Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ op 8215695 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec|Meno=Dara|Obrázok=ESC 2026 final 2026-05-17 3219 BG Dara (cropped).jpg|Popis obrázku=Dara v roku 2026|Popis umelca=bulharská popová speváčka|Celé meno=Darina Nikolaeva Jotova|Dátum narodenia={{dnv|1998|09|09}}|Miesto narodenia=[[Varna (Bulharsko)|Varna]], [[Bulharsko]]|Žáner=[[Pop (hudobný žáner)|Pop]], [[R&B]], [[synthpop]]|Roky pôsobenia=2015{{--}}súčasnosť|Hudobný vydavateľ=Virginia Records|Manžel=Ervin Ivanov|Webstránka=thisisdara.com}} '''Darina Nikolaeva Jotova''' ({{V jazyku|bul|Дарина Николаева Йотова|}}; * [[9. september]] [[1998]]), známa ako '''Dara''' ({{V jazyku|bul|Дара|}}), je [[Bulharsko|bulharská]] speváčka. Do povedomia verejnosti sa dostala v roku 2015, keď sa dostala do finále bulharskej verzie súťaže [[The X Factor (Bulharsko)|X Factor]]. V roku 2016 vydala [[Singel (hudba)|singel]] „K'vo ne ču“ ({{V jazyku|bul|К’во не чу}}) pod Virginia Records.<ref>{{Cite web|url=http://signal.bg/view_article.php?article_id=46841|title=Дарина Йотова – Dara: Честити ми 18|website=Signal.bg|access-date=2 November 2016|date=11 September 2016|language=po bulharsky|trans-title=Darina Yotova – Dara: Happy 18th birthday|archive-url=https://web.archive.org/web/20170811182101/http://signal.bg/view_article.php?article_id=46841|archive-date=11 August 2017|url-status=dead}}</ref> V roku 2026 sa stala víťazkou [[Eurovision Song Contest 2026|Eurovision Song Contest]] za Bulharsko s piesňou „[[Bangaranga|Bangaranga“]], čím sa zároveň stala prvou víťazkou z tejto krajiny. == Kariéra == [[File:Dara at the Code Fashion Awards 2022 (cropped).png|thumb|293x293px|Dara na Code Fashion Awards 2022]] === 2015–16: ''X Factor'' === V roku 2015 sa Jotova zúčastnila [[X Factor (Bulharsko)|bulharskej verzie]] súťaže X Factor, kde skončila na treťom mieste. Jej mentorom bol bulharský rapper [[Krisko]]. ===2016–súčasnosť: Počiatok kariéry=== Po skončení X Factoru podpísala Jotova zmluvu s bulharskou značkou Virginia Records a začala vystupovať pod menom Dara. V lete 2016 vydala debutový singel „K'vo ne ču“ ({{V jazyku|bul|К’во не чу}}) i s [[Videoklip|videoklipom]]. O niekoľko týždňov neskôr sa dostal tento singel na najvyššiu priečku bulharských hudobných rebríčkov a 29. septembra bola vydaná i anglická verzia tejto skladby s názvom „Onto You“, zameraná na medzinárodné publikum.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = DARA - Onto You (Official Video) | url = https://www.youtube.com/watch?v=YV8ebbaW_yA | dátum prístupu = 2026-05-17 | vydavateľ = Virginia Records na [[YouTube]] | dátum archivácie = 2017-08-16 | url archívu = https://web.archive.org/web/20170816222014/https://www.youtube.com/watch?v=YV8ebbaW_yA | dátum vydania = 2016-09-26}}</ref> Dara vydala svoj druhý singel s názvom „Rodena takava“ ({{V jazyku|bul|Родена такава}}) 12. marca 2017, taktiež so sprievodným videoklipom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = DARA - Rodena Takava (Official Video) | url = https://www.youtube.com/watch?v=XuHSmAw2jrU | dátum prístupu = 2026-05-17 | dátum archivácie = 2020-11-21 | url archívu = https://web.archive.org/web/20201121024124/https://www.youtube.com/watch?v=XuHSmAw2jrU | vydavateľ = Virginia Records na [[YouTube]] | dátum vydania = 2017-03-10}}</ref> O niekoľko mesiacov neskôr, 21. júla, sa objavila ako hosť na singli s názvom „Ňama da si trăgneš s drug“ ({{V jazyku|bul|Няма да си тръгнеш с друг}}) od vydavateľov Plamen & Ivo spolu s [[Bulharský hip-hop|bulharským hip-hopovým]] duom Pavell a Venci Venc’.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Plamen & Ivo feat. DARA, Pavell & Venci Venc'- Nyama da si tragnesh s drug (Official Video) | url = https://www.youtube.com/watch?v=H3I_TGwdI-4 | dátum vydania = 2017-07-21 | dátum prístupu = 2026-05-17 | dátum archivácie = 2020-06-16 | url archívu = https://web.archive.org/web/20200616000332/https://www.youtube.com/watch?v=H3I_TGwdI-4 | vydavateľ = Virginia Records na [[YouTube]]}}</ref> Darin tretí singel, „Nedej“ ({{Vjz|bul|Недей}}), bol vydaný na YouTube 29. septembra, taktiež s videoklipom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = DARA - Nedei (Official Video) | url = https://www.youtube.com/watch?v=aZC9g9F6zRM | dátum vydania = 2017-09-29 | dátum prístupu = 2026-05-17 | vydavateľ = Virginia Records na [[YouTube]]}}</ref> Na začiatku roku 2020 sa Dara zúčastnila televíznej šou ''Kato dve kapki voda'' (Като две капки вода), bulharskej verzie ''[[Tvoja tvár znie povedome]],'' kde sa vo finále umiestnila na treťom mieste. Od roku 2021 pôsobí Dara ako kouč v súťaži ''[[Glasăt na bălgarija]]'' ({{V jazyku|bul|Гласът на България}}), bulharskej verzii súťaže ''[[The Voice]]''.<ref>{{Cite web |title=Coaches in the 2021 Season of "Glasat na Bulgaria" |url=https://glasat.btv.bg/news/galena-dara-i-ljubo-kirov-sa-novite-trenyori-v-sezon-2021-na-glasat-na-balgarija.html |access-date=29 June 2021 |website=Glasat na Bulgaria |language=bg |archive-date=15 June 2021 |archive-url=https://web.archive.org/web/20210615010938/https://glasat.btv.bg/news/galena-dara-i-ljubo-kirov-sa-novite-trenyori-v-sezon-2021-na-glasat-na-balgarija.html |url-status=live }}</ref> V roku 2022 vyhrala deviatu sériu súťaže Žaklin Tarakči ({{Vjz|bul|Жаклин Таракчи}}) pod Dariným vedením. V roku 2024, v jedenástej sérii, sa stala víťazkou ďalšia jej súťažiaca, Slaveja Ivanova ({{Vjz|bul|Славея Иванова}}), čím sa Dara stala víťazným koučom podruhé za štyri série.<ref>{{Cite web |title=ГАЛЕНА И ИВАН ЛЕЧЕВ СЯДАТ НА ТРЕНЬОРСКИТЕ КРЕСЛА В ПРЕДСТОЯЩИЯ СЕЗОН НА "ГЛАСЪТ НА БЪЛГАРИЯ" ПО BTV |url=https://glasat.btv.bg/news/galena-i-ivan-lechev-sjadat-na-trenyorskite-kresla-v-predstojashtija-sezon-na-glasat-na-balgarija-po-btv.html |access-date=27 June 2022 |website=Glasat na Bulgaria |language=bg}}</ref> V apríli 2022 vydala Dara svoj debutový album ''Rodena takava'', pričom ho propagovala živým vystúpením v Joy Station v [[Sofia|Sofii]]. Na jar 2024 sa Dara zúčastnila ''[[Dancing Stars]]'' (bulharská šou podobná ''[[Let’s Dance (slovenský televízny program)|Let’s Dance]]''), kde skončila na druhom mieste.<ref>{{cite web |date=15 May 2025 |title=Неделя и Атанас вдигнаха шампионската купа в „Dancing Stars“ по bTV |trans-title=Nedelya and Atanas lifted the champion cup in „Dancing Stars“ on bTV |url=https://www.btv.bg/shows/dancing-stars/novini/nedelja-i-atanas-vdignaha-shampionskata-kupa-v-dancing-stars-po-btv.html |work=Dancing Stars |publisher=bTV |language=Bulgarian |access-date=29 March 2026 |archive-date=20 June 2025 |archive-url=https://web.archive.org/web/20250620203818/https://www.btv.bg/shows/dancing-stars/novini/nedelja-i-atanas-vdignaha-shampionskata-kupa-v-dancing-stars-po-btv.html |url-status=live }}</ref><ref>{{cite web |date=30 January 2024 |title=Суперзвездите на България ще танцуват в „Dancing Stars“ |trans-title=Bulgaria's superstars will dance in „Dancing Stars“ |url=https://www.btv.bg/shows/dancing-stars/novini/superzvezdite-na-balgarija-shte-tancuvat-v-dancing-stars.html |work=Dancing Stars |publisher=bTV |language=Bulgarian |access-date=29 March 2026 |archive-date=19 July 2024 |archive-url=https://web.archive.org/web/20240719175319/https://www.btv.bg/shows/dancing-stars/novini/superzvezdite-na-balgarija-shte-tancuvat-v-dancing-stars.html |url-status=live }}</ref> === 2026: Eurovision Song Contest === [[File:DARA performing Bangaranga, representing Bulgaria in the 2nd Semi Final of the 2026 Eurovision Song Contest in Vienna 09.jpg|thumb|260x260px|Dara pri skúške kostýmov na [[Eurovision Song Contest 2026|Eurovision 2026]] počas druhého semifinále vo Viedni]] 30. decembra 2025 bolo oznámené, že Dara sa zúčastní [[Bulharsko na Eurovision Song Contest 2026|bulharského národného výberu]] na [[Eurovision Song Contest 2026]]. Po tom, čo 31. januára 2026 vyhrala druhé kolo národnej súťaže, ju zvolili za reprezentantku na súťaž vo [[Viedeň|Viedni]].<ref>{{Cite web|title=Dara will represent Bulgaria at Eurovision 2026|url=https://eurovisionworld.com/esc/dara-will-represent-bulgaria-at-eurovision-2026|website=Eurovisionworld|date=31 January 2026|access-date=31 January 2026|lang=en|archive-date=7 February 2026|archive-url=https://web.archive.org/web/20260207103915/https://eurovisionworld.com/esc/dara-will-represent-bulgaria-at-eurovision-2026|url-status=live}}</ref> 28. februára 2026 bola následne zvolená pieseň „[[Bangaranga]]“, s ktorou súťažila vo Viedni.<ref>{{Cite web |date=1 March 2026 |title=DARA ще представи България на „Евровизия 2026“ с песента „Bangaranga“ |url=https://bnt.bg/news/dara-shte-predstavi-balgariya-na-evroviziya-2026-s-pesenta-bangaranga-346759news.html |website=BNT |language=bg}}</ref><ref>{{Cite web |date=28 February 2026 |title=Bulgaria to select DARA's song for Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/dara-song-selection-bulgaria-vienna-2026/ |access-date=1 March 2026 |website=Eurovision Song Contest |language=en}}</ref> Dara s touto piesňou vyhrala Eurovision Song Contest 2026 s celkovým počtom bodov 516,<ref>[https://news.sky.com/story/eurovision-song-contest-live-tensions-are-high-as-acts-prepare-for-grand-final-13543470 Bulgaria have won the Eurovision Song Contest 2026] [[Sky News]]. Retrieved 17 May 2026</ref> čím pre Bulharsko získala historicky prvé víťazstvo.<ref>{{Cite web|url=https://www.bbc.com/news/live/cm2p9xmmpylt|title=Bulgaria wins Eurovision 2026 as UK comes last|first1=Matt|last1=Spivey|first2=Jack|last2=Burgess|first3=Helen|last3=Bushby|first4=Emma|last4=Saunders|first5=Mark|last5=Savage|date=16 May 2026|website=[[BBC News]]|publisher=[[BBC]]|access-date=16 May 2026|archive-date=16 May 2026|archive-url=https://web.archive.org/web/20260516223155/https://www.bbc.com/news/live/cm2p9xmmpylt|url-status=live}}</ref><ref>{{Cite web |last=Oktawia |date=16 May 2026 |title=Bułgaria wygrywa Eurowizję 2026! Polska kończy na 12 miejscu |trans-title=Bulgaria wins Eurovision 2026! Poland finishes in 12th place |url=https://escspot.pl/2026/05/17/bulagaria-zwyciezca-eurowizji-2026/ |access-date=17 May 2026 |website=ESCSpot |language=pl}}</ref> == Diskografia == ===Štúdiové albumy=== {| class="wikitable plainrowheaders" style="text-align:center;" |- ! scope="col"| Názov ! scope="col"| Detaily |- ! scope="row"| ''{{Lang|bg|Rodena takava|italic=yes}}'' | * Vydaný: 25. marca 2022 * Vydavateľ: Virginia * Formát: [[Sťahovanie hudby|digitálne]], [[stríming]] |- ! scope="row"| ''Adhdara'' | * Vydaný: 19. septembra 2025 * Vydavateľ: Virginia * Formát: [[Sťahovanie hudby|digitálne]], [[stríming]] |} == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == {{Preklad|en|Dara (Bulgarian singer)|1354633910}} {{s-start}} ! colspan="3" style="border-top: 5px solid #089973;" | [[Bulharsko na Eurovision Song Contest]] {{s-pred|pred=Intelligent Music Project<br/>„Intention“<br/><small>(2022)</small>}} {{s-teraz|teraz=Dara<br/>„Bangaranga“<br/><small>(2026)</small>}} {{s-potom|potom=zatiaľ neprebehlo}} ! colspan="3" style="border-top: 5px solid #5B8EBF;" | Víťazi [[Eurovision Song Contest]] {{s-pred|pred={{Minivlajka|Rakúsko}} [[JJ (spevák)|JJ]]<br/>„[[Wasted Love]]“}} {{s-teraz|teraz=Dara<br/>„Bangaranga“}} {{s-potom|potom=zatiaľ neprebehlo}} {{s-end}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Víťazi Eurovision Song Contest]] [[Kategória:Bulharské speváčky]] [[Kategória:Bulharsko na Eurovision Song Contest]] dcyp16cguodrevyw0g1vrpmnypwa7p8 8215696 8215695 2026-05-17T20:51:42Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ op 8215696 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec|Meno=Dara|Obrázok=ESC 2026 final 2026-05-17 3219 BG Dara (cropped).jpg|Popis obrázku=Dara v roku 2026|Popis umelca=bulharská popová speváčka|Celé meno=Darina Nikolaeva Jotova|Dátum narodenia={{dnv|1998|09|09}}|Miesto narodenia=[[Varna (Bulharsko)|Varna]], [[Bulharsko]]|Žáner=[[Pop (hudobný žáner)|Pop]], [[R&B]], [[synthpop]]|Roky pôsobenia=2015{{--}}súčasnosť|Hudobný vydavateľ=Virginia Records|Manžel=Ervin Ivanov|Webstránka=thisisdara.com}} '''Darina Nikolaeva Jotova''' ({{V jazyku|bul|Дарина Николаева Йотова|}}; * [[9. september]] [[1998]]), známa ako '''Dara''' ({{V jazyku|bul|Дара|}}), je [[Bulharsko|bulharská]] speváčka. Do povedomia verejnosti sa dostala v roku 2015, keď sa dostala do finále bulharskej verzie súťaže [[The X Factor (Bulharsko)|X Factor]]. V roku 2016 vydala [[Singel (hudba)|singel]] „K'vo ne ču“ ({{V jazyku|bul|К’во не чу}}) pod Virginia Records.<ref>{{Cite web|url=http://signal.bg/view_article.php?article_id=46841|title=Дарина Йотова – Dara: Честити ми 18|website=Signal.bg|access-date=2 November 2016|date=11 September 2016|language=po bulharsky|trans-title=Darina Yotova – Dara: Happy 18th birthday|archive-url=https://web.archive.org/web/20170811182101/http://signal.bg/view_article.php?article_id=46841|archive-date=11 August 2017|url-status=dead}}</ref> V roku 2026 sa stala víťazkou [[Eurovision Song Contest 2026|Eurovision Song Contest]] za Bulharsko s piesňou ''[[Bangaranga]]'', čím sa zároveň stala prvou víťazkou z tejto krajiny. == Kariéra == [[File:Dara at the Code Fashion Awards 2022 (cropped).png|thumb|293x293px|Dara na Code Fashion Awards 2022]] === 2015–16: ''X Factor'' === V roku 2015 sa Jotova zúčastnila [[X Factor (Bulharsko)|bulharskej verzie]] súťaže X Factor, kde skončila na treťom mieste. Jej mentorom bol bulharský rapper [[Krisko]]. ===2016–súčasnosť: Počiatok kariéry=== Po skončení X Factoru podpísala Jotova zmluvu s bulharskou značkou Virginia Records a začala vystupovať pod menom Dara. V lete 2016 vydala debutový singel „K'vo ne ču“ ({{V jazyku|bul|К’во не чу}}) i s [[Videoklip|videoklipom]]. O niekoľko týždňov neskôr sa dostal tento singel na najvyššiu priečku bulharských hudobných rebríčkov a 29. septembra bola vydaná i anglická verzia tejto skladby s názvom „Onto You“, zameraná na medzinárodné publikum.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = DARA - Onto You (Official Video) | url = https://www.youtube.com/watch?v=YV8ebbaW_yA | dátum prístupu = 2026-05-17 | vydavateľ = Virginia Records na [[YouTube]] | dátum archivácie = 2017-08-16 | url archívu = https://web.archive.org/web/20170816222014/https://www.youtube.com/watch?v=YV8ebbaW_yA | dátum vydania = 2016-09-26}}</ref> Dara vydala svoj druhý singel s názvom „Rodena takava“ ({{V jazyku|bul|Родена такава}}) 12. marca 2017, taktiež so sprievodným videoklipom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = DARA - Rodena Takava (Official Video) | url = https://www.youtube.com/watch?v=XuHSmAw2jrU | dátum prístupu = 2026-05-17 | dátum archivácie = 2020-11-21 | url archívu = https://web.archive.org/web/20201121024124/https://www.youtube.com/watch?v=XuHSmAw2jrU | vydavateľ = Virginia Records na [[YouTube]] | dátum vydania = 2017-03-10}}</ref> O niekoľko mesiacov neskôr, 21. júla, sa objavila ako hosť na singli s názvom „Ňama da si trăgneš s drug“ ({{V jazyku|bul|Няма да си тръгнеш с друг}}) od vydavateľov Plamen & Ivo spolu s [[Bulharský hip-hop|bulharským hip-hopovým]] duom Pavell a Venci Venc’.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Plamen & Ivo feat. DARA, Pavell & Venci Venc'- Nyama da si tragnesh s drug (Official Video) | url = https://www.youtube.com/watch?v=H3I_TGwdI-4 | dátum vydania = 2017-07-21 | dátum prístupu = 2026-05-17 | dátum archivácie = 2020-06-16 | url archívu = https://web.archive.org/web/20200616000332/https://www.youtube.com/watch?v=H3I_TGwdI-4 | vydavateľ = Virginia Records na [[YouTube]]}}</ref> Darin tretí singel, „Nedej“ ({{Vjz|bul|Недей}}), bol vydaný na YouTube 29. septembra, taktiež s videoklipom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = DARA - Nedei (Official Video) | url = https://www.youtube.com/watch?v=aZC9g9F6zRM | dátum vydania = 2017-09-29 | dátum prístupu = 2026-05-17 | vydavateľ = Virginia Records na [[YouTube]]}}</ref> Na začiatku roku 2020 sa Dara zúčastnila televíznej šou ''Kato dve kapki voda'' (Като две капки вода), bulharskej verzie ''[[Tvoja tvár znie povedome]],'' kde sa vo finále umiestnila na treťom mieste. Od roku 2021 pôsobí Dara ako kouč v súťaži ''[[Glasăt na bălgarija]]'' ({{V jazyku|bul|Гласът на България}}), bulharskej verzii súťaže ''[[The Voice]]''.<ref>{{Cite web |title=Coaches in the 2021 Season of "Glasat na Bulgaria" |url=https://glasat.btv.bg/news/galena-dara-i-ljubo-kirov-sa-novite-trenyori-v-sezon-2021-na-glasat-na-balgarija.html |access-date=29 June 2021 |website=Glasat na Bulgaria |language=bg |archive-date=15 June 2021 |archive-url=https://web.archive.org/web/20210615010938/https://glasat.btv.bg/news/galena-dara-i-ljubo-kirov-sa-novite-trenyori-v-sezon-2021-na-glasat-na-balgarija.html |url-status=live }}</ref> V roku 2022 vyhrala deviatu sériu súťaže Žaklin Tarakči ({{Vjz|bul|Жаклин Таракчи}}) pod Dariným vedením. V roku 2024, v jedenástej sérii, sa stala víťazkou ďalšia jej súťažiaca, Slaveja Ivanova ({{Vjz|bul|Славея Иванова}}), čím sa Dara stala víťazným koučom podruhé za štyri série.<ref>{{Cite web |title=ГАЛЕНА И ИВАН ЛЕЧЕВ СЯДАТ НА ТРЕНЬОРСКИТЕ КРЕСЛА В ПРЕДСТОЯЩИЯ СЕЗОН НА "ГЛАСЪТ НА БЪЛГАРИЯ" ПО BTV |url=https://glasat.btv.bg/news/galena-i-ivan-lechev-sjadat-na-trenyorskite-kresla-v-predstojashtija-sezon-na-glasat-na-balgarija-po-btv.html |access-date=27 June 2022 |website=Glasat na Bulgaria |language=bg}}</ref> V apríli 2022 vydala Dara svoj debutový album ''Rodena takava'', pričom ho propagovala živým vystúpením v Joy Station v [[Sofia|Sofii]]. Na jar 2024 sa Dara zúčastnila ''[[Dancing Stars]]'' (bulharská šou podobná ''[[Let’s Dance (slovenský televízny program)|Let’s Dance]]''), kde skončila na druhom mieste.<ref>{{cite web |date=15 May 2025 |title=Неделя и Атанас вдигнаха шампионската купа в „Dancing Stars“ по bTV |trans-title=Nedelya and Atanas lifted the champion cup in „Dancing Stars“ on bTV |url=https://www.btv.bg/shows/dancing-stars/novini/nedelja-i-atanas-vdignaha-shampionskata-kupa-v-dancing-stars-po-btv.html |work=Dancing Stars |publisher=bTV |language=Bulgarian |access-date=29 March 2026 |archive-date=20 June 2025 |archive-url=https://web.archive.org/web/20250620203818/https://www.btv.bg/shows/dancing-stars/novini/nedelja-i-atanas-vdignaha-shampionskata-kupa-v-dancing-stars-po-btv.html |url-status=live }}</ref><ref>{{cite web |date=30 January 2024 |title=Суперзвездите на България ще танцуват в „Dancing Stars“ |trans-title=Bulgaria's superstars will dance in „Dancing Stars“ |url=https://www.btv.bg/shows/dancing-stars/novini/superzvezdite-na-balgarija-shte-tancuvat-v-dancing-stars.html |work=Dancing Stars |publisher=bTV |language=Bulgarian |access-date=29 March 2026 |archive-date=19 July 2024 |archive-url=https://web.archive.org/web/20240719175319/https://www.btv.bg/shows/dancing-stars/novini/superzvezdite-na-balgarija-shte-tancuvat-v-dancing-stars.html |url-status=live }}</ref> === 2026: Eurovision Song Contest === [[File:DARA performing Bangaranga, representing Bulgaria in the 2nd Semi Final of the 2026 Eurovision Song Contest in Vienna 09.jpg|thumb|260x260px|Dara pri skúške kostýmov na [[Eurovision Song Contest 2026|Eurovision 2026]] počas druhého semifinále vo Viedni]] 30. decembra 2025 bolo oznámené, že Dara sa zúčastní [[Bulharsko na Eurovision Song Contest 2026|bulharského národného výberu]] na [[Eurovision Song Contest 2026]]. Po tom, čo 31. januára 2026 vyhrala druhé kolo národnej súťaže, ju zvolili za reprezentantku na súťaž vo [[Viedeň|Viedni]].<ref>{{Cite web|title=Dara will represent Bulgaria at Eurovision 2026|url=https://eurovisionworld.com/esc/dara-will-represent-bulgaria-at-eurovision-2026|website=Eurovisionworld|date=31 January 2026|access-date=31 January 2026|lang=en|archive-date=7 February 2026|archive-url=https://web.archive.org/web/20260207103915/https://eurovisionworld.com/esc/dara-will-represent-bulgaria-at-eurovision-2026|url-status=live}}</ref> 28. februára 2026 bola následne zvolená pieseň „[[Bangaranga]]“, s ktorou súťažila vo Viedni.<ref>{{Cite web |date=1 March 2026 |title=DARA ще представи България на „Евровизия 2026“ с песента „Bangaranga“ |url=https://bnt.bg/news/dara-shte-predstavi-balgariya-na-evroviziya-2026-s-pesenta-bangaranga-346759news.html |website=BNT |language=bg}}</ref><ref>{{Cite web |date=28 February 2026 |title=Bulgaria to select DARA's song for Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/dara-song-selection-bulgaria-vienna-2026/ |access-date=1 March 2026 |website=Eurovision Song Contest |language=en}}</ref> Dara s touto piesňou vyhrala Eurovision Song Contest 2026 s celkovým počtom bodov 516,<ref>[https://news.sky.com/story/eurovision-song-contest-live-tensions-are-high-as-acts-prepare-for-grand-final-13543470 Bulgaria have won the Eurovision Song Contest 2026] [[Sky News]]. Retrieved 17 May 2026</ref> čím pre Bulharsko získala historicky prvé víťazstvo.<ref>{{Cite web|url=https://www.bbc.com/news/live/cm2p9xmmpylt|title=Bulgaria wins Eurovision 2026 as UK comes last|first1=Matt|last1=Spivey|first2=Jack|last2=Burgess|first3=Helen|last3=Bushby|first4=Emma|last4=Saunders|first5=Mark|last5=Savage|date=16 May 2026|website=[[BBC News]]|publisher=[[BBC]]|access-date=16 May 2026|archive-date=16 May 2026|archive-url=https://web.archive.org/web/20260516223155/https://www.bbc.com/news/live/cm2p9xmmpylt|url-status=live}}</ref><ref>{{Cite web |last=Oktawia |date=16 May 2026 |title=Bułgaria wygrywa Eurowizję 2026! Polska kończy na 12 miejscu |trans-title=Bulgaria wins Eurovision 2026! Poland finishes in 12th place |url=https://escspot.pl/2026/05/17/bulagaria-zwyciezca-eurowizji-2026/ |access-date=17 May 2026 |website=ESCSpot |language=pl}}</ref> == Diskografia == ===Štúdiové albumy=== {| class="wikitable plainrowheaders" style="text-align:center;" |- ! scope="col"| Názov ! scope="col"| Detaily |- ! scope="row"| ''{{Lang|bg|Rodena takava|italic=yes}}'' | * Vydaný: 25. marca 2022 * Vydavateľ: Virginia * Formát: [[Sťahovanie hudby|digitálne]], [[stríming]] |- ! scope="row"| ''Adhdara'' | * Vydaný: 19. septembra 2025 * Vydavateľ: Virginia * Formát: [[Sťahovanie hudby|digitálne]], [[stríming]] |} == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == {{Preklad|en|Dara (Bulgarian singer)|1354633910}} {{s-start}} ! colspan="3" style="border-top: 5px solid #089973;" | [[Bulharsko na Eurovision Song Contest]] {{s-pred|pred=Intelligent Music Project<br/>„Intention“<br/><small>(2022)</small>}} {{s-teraz|teraz=Dara<br/>„Bangaranga“<br/><small>(2026)</small>}} {{s-potom|potom=zatiaľ neprebehlo}} ! colspan="3" style="border-top: 5px solid #5B8EBF;" | Víťazi [[Eurovision Song Contest]] {{s-pred|pred={{Minivlajka|Rakúsko}} [[JJ (spevák)|JJ]]<br/>„[[Wasted Love]]“}} {{s-teraz|teraz=Dara<br/>„Bangaranga“}} {{s-potom|potom=zatiaľ neprebehlo}} {{s-end}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Víťazi Eurovision Song Contest]] [[Kategória:Bulharské speváčky]] [[Kategória:Bulharsko na Eurovision Song Contest]] 9j1t9athe7lqpp1jtsokflt2yj74ggt 8215715 8215696 2026-05-17T21:12:30Z ~2026-29230-47 294915 Revízia [[Special:Diff/8215696|8215696]] používateľa [[Special:Contributions/Lalina|Lalina]] ([[User talk:Lalina|diskusia]]) bola vrátená 8215715 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec|Meno=Dara|Obrázok=ESC 2026 final 2026-05-17 3219 BG Dara (cropped).jpg|Popis obrázku=Dara v roku 2026|Popis umelca=bulharská popová speváčka|Celé meno=Darina Nikolaeva Jotova|Dátum narodenia={{dnv|1998|09|09}}|Miesto narodenia=[[Varna (Bulharsko)|Varna]], [[Bulharsko]]|Žáner=[[Pop (hudobný žáner)|Pop]], [[R&B]], [[synthpop]]|Roky pôsobenia=2015{{--}}súčasnosť|Hudobný vydavateľ=Virginia Records|Manžel=Ervin Ivanov|Webstránka=thisisdara.com}} '''Darina Nikolaeva Jotova''' ({{V jazyku|bul|Дарина Николаева Йотова|}}; * [[9. september]] [[1998]]), známa ako '''Dara''' ({{V jazyku|bul|Дара|}}), je [[Bulharsko|bulharská]] speváčka. Do povedomia verejnosti sa dostala v roku 2015, keď sa dostala do finále bulharskej verzie súťaže [[The X Factor (Bulharsko)|X Factor]]. V roku 2016 vydala [[Singel (hudba)|singel]] „K'vo ne ču“ ({{V jazyku|bul|К’во не чу}}) pod Virginia Records.<ref>{{Cite web|url=http://signal.bg/view_article.php?article_id=46841|title=Дарина Йотова – Dara: Честити ми 18|website=Signal.bg|access-date=2 November 2016|date=11 September 2016|language=po bulharsky|trans-title=Darina Yotova – Dara: Happy 18th birthday|archive-url=https://web.archive.org/web/20170811182101/http://signal.bg/view_article.php?article_id=46841|archive-date=11 August 2017|url-status=dead}}</ref> V roku 2026 sa stala víťazkou [[Eurovision Song Contest 2026|Eurovision Song Contest]] za Bulharsko s piesňou „[[Bangaranga]]“, čím sa zároveň stala prvou víťazkou z tejto krajiny. == Kariéra == [[File:Dara at the Code Fashion Awards 2022 (cropped).png|thumb|293x293px|Dara na Code Fashion Awards 2022]] === 2015–16: ''X Factor'' === V roku 2015 sa Jotova zúčastnila [[X Factor (Bulharsko)|bulharskej verzie]] súťaže X Factor, kde skončila na treťom mieste. Jej mentorom bol bulharský rapper [[Krisko]]. ===2016–súčasnosť: Počiatok kariéry=== Po skončení X Factoru podpísala Jotova zmluvu s bulharskou značkou Virginia Records a začala vystupovať pod menom Dara. V lete 2016 vydala debutový singel „K'vo ne ču“ ({{V jazyku|bul|К’во не чу}}) i s [[Videoklip|videoklipom]]. O niekoľko týždňov neskôr sa dostal tento singel na najvyššiu priečku bulharských hudobných rebríčkov a 29. septembra bola vydaná i anglická verzia tejto skladby s názvom „Onto You“, zameraná na medzinárodné publikum.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = DARA - Onto You (Official Video) | url = https://www.youtube.com/watch?v=YV8ebbaW_yA | dátum prístupu = 2026-05-17 | vydavateľ = Virginia Records na [[YouTube]] | dátum archivácie = 2017-08-16 | url archívu = https://web.archive.org/web/20170816222014/https://www.youtube.com/watch?v=YV8ebbaW_yA | dátum vydania = 2016-09-26}}</ref> Dara vydala svoj druhý singel s názvom „Rodena takava“ ({{V jazyku|bul|Родена такава}}) 12. marca 2017, taktiež so sprievodným videoklipom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = DARA - Rodena Takava (Official Video) | url = https://www.youtube.com/watch?v=XuHSmAw2jrU | dátum prístupu = 2026-05-17 | dátum archivácie = 2020-11-21 | url archívu = https://web.archive.org/web/20201121024124/https://www.youtube.com/watch?v=XuHSmAw2jrU | vydavateľ = Virginia Records na [[YouTube]] | dátum vydania = 2017-03-10}}</ref> O niekoľko mesiacov neskôr, 21. júla, sa objavila ako hosť na singli s názvom „Ňama da si trăgneš s drug“ ({{V jazyku|bul|Няма да си тръгнеш с друг}}) od vydavateľov Plamen & Ivo spolu s [[Bulharský hip-hop|bulharským hip-hopovým]] duom Pavell a Venci Venc’.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Plamen & Ivo feat. DARA, Pavell & Venci Venc'- Nyama da si tragnesh s drug (Official Video) | url = https://www.youtube.com/watch?v=H3I_TGwdI-4 | dátum vydania = 2017-07-21 | dátum prístupu = 2026-05-17 | dátum archivácie = 2020-06-16 | url archívu = https://web.archive.org/web/20200616000332/https://www.youtube.com/watch?v=H3I_TGwdI-4 | vydavateľ = Virginia Records na [[YouTube]]}}</ref> Darin tretí singel, „Nedej“ ({{Vjz|bul|Недей}}), bol vydaný na YouTube 29. septembra, taktiež s videoklipom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = DARA - Nedei (Official Video) | url = https://www.youtube.com/watch?v=aZC9g9F6zRM | dátum vydania = 2017-09-29 | dátum prístupu = 2026-05-17 | vydavateľ = Virginia Records na [[YouTube]]}}</ref> Na začiatku roku 2020 sa Dara zúčastnila televíznej šou ''Kato dve kapki voda'' (Като две капки вода), bulharskej verzie ''[[Tvoja tvár znie povedome]],'' kde sa vo finále umiestnila na treťom mieste. Od roku 2021 pôsobí Dara ako kouč v súťaži ''[[Glasăt na bălgarija]]'' ({{V jazyku|bul|Гласът на България}}), bulharskej verzii súťaže ''[[The Voice]]''.<ref>{{Cite web |title=Coaches in the 2021 Season of "Glasat na Bulgaria" |url=https://glasat.btv.bg/news/galena-dara-i-ljubo-kirov-sa-novite-trenyori-v-sezon-2021-na-glasat-na-balgarija.html |access-date=29 June 2021 |website=Glasat na Bulgaria |language=bg |archive-date=15 June 2021 |archive-url=https://web.archive.org/web/20210615010938/https://glasat.btv.bg/news/galena-dara-i-ljubo-kirov-sa-novite-trenyori-v-sezon-2021-na-glasat-na-balgarija.html |url-status=live }}</ref> V roku 2022 vyhrala deviatu sériu súťaže Žaklin Tarakči ({{Vjz|bul|Жаклин Таракчи}}) pod Dariným vedením. V roku 2024, v jedenástej sérii, sa stala víťazkou ďalšia jej súťažiaca, Slaveja Ivanova ({{Vjz|bul|Славея Иванова}}), čím sa Dara stala víťazným koučom podruhé za štyri série.<ref>{{Cite web |title=ГАЛЕНА И ИВАН ЛЕЧЕВ СЯДАТ НА ТРЕНЬОРСКИТЕ КРЕСЛА В ПРЕДСТОЯЩИЯ СЕЗОН НА "ГЛАСЪТ НА БЪЛГАРИЯ" ПО BTV |url=https://glasat.btv.bg/news/galena-i-ivan-lechev-sjadat-na-trenyorskite-kresla-v-predstojashtija-sezon-na-glasat-na-balgarija-po-btv.html |access-date=27 June 2022 |website=Glasat na Bulgaria |language=bg}}</ref> V apríli 2022 vydala Dara svoj debutový album ''Rodena takava'', pričom ho propagovala živým vystúpením v Joy Station v [[Sofia|Sofii]]. Na jar 2024 sa Dara zúčastnila ''[[Dancing Stars]]'' (bulharská šou podobná ''[[Let’s Dance (slovenský televízny program)|Let’s Dance]]''), kde skončila na druhom mieste.<ref>{{cite web |date=15 May 2025 |title=Неделя и Атанас вдигнаха шампионската купа в „Dancing Stars“ по bTV |trans-title=Nedelya and Atanas lifted the champion cup in „Dancing Stars“ on bTV |url=https://www.btv.bg/shows/dancing-stars/novini/nedelja-i-atanas-vdignaha-shampionskata-kupa-v-dancing-stars-po-btv.html |work=Dancing Stars |publisher=bTV |language=Bulgarian |access-date=29 March 2026 |archive-date=20 June 2025 |archive-url=https://web.archive.org/web/20250620203818/https://www.btv.bg/shows/dancing-stars/novini/nedelja-i-atanas-vdignaha-shampionskata-kupa-v-dancing-stars-po-btv.html |url-status=live }}</ref><ref>{{cite web |date=30 January 2024 |title=Суперзвездите на България ще танцуват в „Dancing Stars“ |trans-title=Bulgaria's superstars will dance in „Dancing Stars“ |url=https://www.btv.bg/shows/dancing-stars/novini/superzvezdite-na-balgarija-shte-tancuvat-v-dancing-stars.html |work=Dancing Stars |publisher=bTV |language=Bulgarian |access-date=29 March 2026 |archive-date=19 July 2024 |archive-url=https://web.archive.org/web/20240719175319/https://www.btv.bg/shows/dancing-stars/novini/superzvezdite-na-balgarija-shte-tancuvat-v-dancing-stars.html |url-status=live }}</ref> === 2026: Eurovision Song Contest === [[File:DARA performing Bangaranga, representing Bulgaria in the 2nd Semi Final of the 2026 Eurovision Song Contest in Vienna 09.jpg|thumb|260x260px|Dara pri skúške kostýmov na [[Eurovision Song Contest 2026|Eurovision 2026]] počas druhého semifinále vo Viedni]] 30. decembra 2025 bolo oznámené, že Dara sa zúčastní [[Bulharsko na Eurovision Song Contest 2026|bulharského národného výberu]] na [[Eurovision Song Contest 2026]]. Po tom, čo 31. januára 2026 vyhrala druhé kolo národnej súťaže, ju zvolili za reprezentantku na súťaž vo [[Viedeň|Viedni]].<ref>{{Cite web|title=Dara will represent Bulgaria at Eurovision 2026|url=https://eurovisionworld.com/esc/dara-will-represent-bulgaria-at-eurovision-2026|website=Eurovisionworld|date=31 January 2026|access-date=31 January 2026|lang=en|archive-date=7 February 2026|archive-url=https://web.archive.org/web/20260207103915/https://eurovisionworld.com/esc/dara-will-represent-bulgaria-at-eurovision-2026|url-status=live}}</ref> 28. februára 2026 bola následne zvolená pieseň „[[Bangaranga]]“, s ktorou súťažila vo Viedni.<ref>{{Cite web |date=1 March 2026 |title=DARA ще представи България на „Евровизия 2026“ с песента „Bangaranga“ |url=https://bnt.bg/news/dara-shte-predstavi-balgariya-na-evroviziya-2026-s-pesenta-bangaranga-346759news.html |website=BNT |language=bg}}</ref><ref>{{Cite web |date=28 February 2026 |title=Bulgaria to select DARA's song for Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/dara-song-selection-bulgaria-vienna-2026/ |access-date=1 March 2026 |website=Eurovision Song Contest |language=en}}</ref> Dara s touto piesňou vyhrala Eurovision Song Contest 2026 s celkovým počtom bodov 516,<ref>[https://news.sky.com/story/eurovision-song-contest-live-tensions-are-high-as-acts-prepare-for-grand-final-13543470 Bulgaria have won the Eurovision Song Contest 2026] [[Sky News]]. Retrieved 17 May 2026</ref> čím pre Bulharsko získala historicky prvé víťazstvo.<ref>{{Cite web|url=https://www.bbc.com/news/live/cm2p9xmmpylt|title=Bulgaria wins Eurovision 2026 as UK comes last|first1=Matt|last1=Spivey|first2=Jack|last2=Burgess|first3=Helen|last3=Bushby|first4=Emma|last4=Saunders|first5=Mark|last5=Savage|date=16 May 2026|website=[[BBC News]]|publisher=[[BBC]]|access-date=16 May 2026|archive-date=16 May 2026|archive-url=https://web.archive.org/web/20260516223155/https://www.bbc.com/news/live/cm2p9xmmpylt|url-status=live}}</ref><ref>{{Cite web |last=Oktawia |date=16 May 2026 |title=Bułgaria wygrywa Eurowizję 2026! Polska kończy na 12 miejscu |trans-title=Bulgaria wins Eurovision 2026! Poland finishes in 12th place |url=https://escspot.pl/2026/05/17/bulagaria-zwyciezca-eurowizji-2026/ |access-date=17 May 2026 |website=ESCSpot |language=pl}}</ref> == Diskografia == ===Štúdiové albumy=== {| class="wikitable plainrowheaders" style="text-align:center;" |- ! scope="col"| Názov ! scope="col"| Detaily |- ! scope="row"| ''{{Lang|bg|Rodena takava|italic=yes}}'' | * Vydaný: 25. marca 2022 * Vydavateľ: Virginia * Formát: [[Sťahovanie hudby|digitálne]], [[stríming]] |- ! scope="row"| ''Adhdara'' | * Vydaný: 19. septembra 2025 * Vydavateľ: Virginia * Formát: [[Sťahovanie hudby|digitálne]], [[stríming]] |} == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == {{Preklad|en|Dara (Bulgarian singer)|1354633910}} {{s-start}} ! colspan="3" style="border-top: 5px solid #089973;" | [[Bulharsko na Eurovision Song Contest]] {{s-pred|pred=Intelligent Music Project<br/>„Intention“<br/><small>(2022)</small>}} {{s-teraz|teraz=Dara<br/>„Bangaranga“<br/><small>(2026)</small>}} {{s-potom|potom=zatiaľ neprebehlo}} ! colspan="3" style="border-top: 5px solid #5B8EBF;" | Víťazi [[Eurovision Song Contest]] {{s-pred|pred={{Minivlajka|Rakúsko}} [[JJ (spevák)|JJ]]<br/>„[[Wasted Love]]“}} {{s-teraz|teraz=Dara<br/>„Bangaranga“}} {{s-potom|potom=zatiaľ neprebehlo}} {{s-end}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Víťazi Eurovision Song Contest]] [[Kategória:Bulharské speváčky]] [[Kategória:Bulharsko na Eurovision Song Contest]] d9mfzqyerym211jau3k7v1s1qv5g9x9 8215743 8215715 2026-05-18T00:14:00Z Lalina 22926 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-29230-47|~2026-29230-47]] ([[User_talk:~2026-29230-47|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Lalina 8215696 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec|Meno=Dara|Obrázok=ESC 2026 final 2026-05-17 3219 BG Dara (cropped).jpg|Popis obrázku=Dara v roku 2026|Popis umelca=bulharská popová speváčka|Celé meno=Darina Nikolaeva Jotova|Dátum narodenia={{dnv|1998|09|09}}|Miesto narodenia=[[Varna (Bulharsko)|Varna]], [[Bulharsko]]|Žáner=[[Pop (hudobný žáner)|Pop]], [[R&B]], [[synthpop]]|Roky pôsobenia=2015{{--}}súčasnosť|Hudobný vydavateľ=Virginia Records|Manžel=Ervin Ivanov|Webstránka=thisisdara.com}} '''Darina Nikolaeva Jotova''' ({{V jazyku|bul|Дарина Николаева Йотова|}}; * [[9. september]] [[1998]]), známa ako '''Dara''' ({{V jazyku|bul|Дара|}}), je [[Bulharsko|bulharská]] speváčka. Do povedomia verejnosti sa dostala v roku 2015, keď sa dostala do finále bulharskej verzie súťaže [[The X Factor (Bulharsko)|X Factor]]. V roku 2016 vydala [[Singel (hudba)|singel]] „K'vo ne ču“ ({{V jazyku|bul|К’во не чу}}) pod Virginia Records.<ref>{{Cite web|url=http://signal.bg/view_article.php?article_id=46841|title=Дарина Йотова – Dara: Честити ми 18|website=Signal.bg|access-date=2 November 2016|date=11 September 2016|language=po bulharsky|trans-title=Darina Yotova – Dara: Happy 18th birthday|archive-url=https://web.archive.org/web/20170811182101/http://signal.bg/view_article.php?article_id=46841|archive-date=11 August 2017|url-status=dead}}</ref> V roku 2026 sa stala víťazkou [[Eurovision Song Contest 2026|Eurovision Song Contest]] za Bulharsko s piesňou ''[[Bangaranga]]'', čím sa zároveň stala prvou víťazkou z tejto krajiny. == Kariéra == [[File:Dara at the Code Fashion Awards 2022 (cropped).png|thumb|293x293px|Dara na Code Fashion Awards 2022]] === 2015–16: ''X Factor'' === V roku 2015 sa Jotova zúčastnila [[X Factor (Bulharsko)|bulharskej verzie]] súťaže X Factor, kde skončila na treťom mieste. Jej mentorom bol bulharský rapper [[Krisko]]. ===2016–súčasnosť: Počiatok kariéry=== Po skončení X Factoru podpísala Jotova zmluvu s bulharskou značkou Virginia Records a začala vystupovať pod menom Dara. V lete 2016 vydala debutový singel „K'vo ne ču“ ({{V jazyku|bul|К’во не чу}}) i s [[Videoklip|videoklipom]]. O niekoľko týždňov neskôr sa dostal tento singel na najvyššiu priečku bulharských hudobných rebríčkov a 29. septembra bola vydaná i anglická verzia tejto skladby s názvom „Onto You“, zameraná na medzinárodné publikum.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = DARA - Onto You (Official Video) | url = https://www.youtube.com/watch?v=YV8ebbaW_yA | dátum prístupu = 2026-05-17 | vydavateľ = Virginia Records na [[YouTube]] | dátum archivácie = 2017-08-16 | url archívu = https://web.archive.org/web/20170816222014/https://www.youtube.com/watch?v=YV8ebbaW_yA | dátum vydania = 2016-09-26}}</ref> Dara vydala svoj druhý singel s názvom „Rodena takava“ ({{V jazyku|bul|Родена такава}}) 12. marca 2017, taktiež so sprievodným videoklipom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = DARA - Rodena Takava (Official Video) | url = https://www.youtube.com/watch?v=XuHSmAw2jrU | dátum prístupu = 2026-05-17 | dátum archivácie = 2020-11-21 | url archívu = https://web.archive.org/web/20201121024124/https://www.youtube.com/watch?v=XuHSmAw2jrU | vydavateľ = Virginia Records na [[YouTube]] | dátum vydania = 2017-03-10}}</ref> O niekoľko mesiacov neskôr, 21. júla, sa objavila ako hosť na singli s názvom „Ňama da si trăgneš s drug“ ({{V jazyku|bul|Няма да си тръгнеш с друг}}) od vydavateľov Plamen & Ivo spolu s [[Bulharský hip-hop|bulharským hip-hopovým]] duom Pavell a Venci Venc’.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Plamen & Ivo feat. DARA, Pavell & Venci Venc'- Nyama da si tragnesh s drug (Official Video) | url = https://www.youtube.com/watch?v=H3I_TGwdI-4 | dátum vydania = 2017-07-21 | dátum prístupu = 2026-05-17 | dátum archivácie = 2020-06-16 | url archívu = https://web.archive.org/web/20200616000332/https://www.youtube.com/watch?v=H3I_TGwdI-4 | vydavateľ = Virginia Records na [[YouTube]]}}</ref> Darin tretí singel, „Nedej“ ({{Vjz|bul|Недей}}), bol vydaný na YouTube 29. septembra, taktiež s videoklipom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = DARA - Nedei (Official Video) | url = https://www.youtube.com/watch?v=aZC9g9F6zRM | dátum vydania = 2017-09-29 | dátum prístupu = 2026-05-17 | vydavateľ = Virginia Records na [[YouTube]]}}</ref> Na začiatku roku 2020 sa Dara zúčastnila televíznej šou ''Kato dve kapki voda'' (Като две капки вода), bulharskej verzie ''[[Tvoja tvár znie povedome]],'' kde sa vo finále umiestnila na treťom mieste. Od roku 2021 pôsobí Dara ako kouč v súťaži ''[[Glasăt na bălgarija]]'' ({{V jazyku|bul|Гласът на България}}), bulharskej verzii súťaže ''[[The Voice]]''.<ref>{{Cite web |title=Coaches in the 2021 Season of "Glasat na Bulgaria" |url=https://glasat.btv.bg/news/galena-dara-i-ljubo-kirov-sa-novite-trenyori-v-sezon-2021-na-glasat-na-balgarija.html |access-date=29 June 2021 |website=Glasat na Bulgaria |language=bg |archive-date=15 June 2021 |archive-url=https://web.archive.org/web/20210615010938/https://glasat.btv.bg/news/galena-dara-i-ljubo-kirov-sa-novite-trenyori-v-sezon-2021-na-glasat-na-balgarija.html |url-status=live }}</ref> V roku 2022 vyhrala deviatu sériu súťaže Žaklin Tarakči ({{Vjz|bul|Жаклин Таракчи}}) pod Dariným vedením. V roku 2024, v jedenástej sérii, sa stala víťazkou ďalšia jej súťažiaca, Slaveja Ivanova ({{Vjz|bul|Славея Иванова}}), čím sa Dara stala víťazným koučom podruhé za štyri série.<ref>{{Cite web |title=ГАЛЕНА И ИВАН ЛЕЧЕВ СЯДАТ НА ТРЕНЬОРСКИТЕ КРЕСЛА В ПРЕДСТОЯЩИЯ СЕЗОН НА "ГЛАСЪТ НА БЪЛГАРИЯ" ПО BTV |url=https://glasat.btv.bg/news/galena-i-ivan-lechev-sjadat-na-trenyorskite-kresla-v-predstojashtija-sezon-na-glasat-na-balgarija-po-btv.html |access-date=27 June 2022 |website=Glasat na Bulgaria |language=bg}}</ref> V apríli 2022 vydala Dara svoj debutový album ''Rodena takava'', pričom ho propagovala živým vystúpením v Joy Station v [[Sofia|Sofii]]. Na jar 2024 sa Dara zúčastnila ''[[Dancing Stars]]'' (bulharská šou podobná ''[[Let’s Dance (slovenský televízny program)|Let’s Dance]]''), kde skončila na druhom mieste.<ref>{{cite web |date=15 May 2025 |title=Неделя и Атанас вдигнаха шампионската купа в „Dancing Stars“ по bTV |trans-title=Nedelya and Atanas lifted the champion cup in „Dancing Stars“ on bTV |url=https://www.btv.bg/shows/dancing-stars/novini/nedelja-i-atanas-vdignaha-shampionskata-kupa-v-dancing-stars-po-btv.html |work=Dancing Stars |publisher=bTV |language=Bulgarian |access-date=29 March 2026 |archive-date=20 June 2025 |archive-url=https://web.archive.org/web/20250620203818/https://www.btv.bg/shows/dancing-stars/novini/nedelja-i-atanas-vdignaha-shampionskata-kupa-v-dancing-stars-po-btv.html |url-status=live }}</ref><ref>{{cite web |date=30 January 2024 |title=Суперзвездите на България ще танцуват в „Dancing Stars“ |trans-title=Bulgaria's superstars will dance in „Dancing Stars“ |url=https://www.btv.bg/shows/dancing-stars/novini/superzvezdite-na-balgarija-shte-tancuvat-v-dancing-stars.html |work=Dancing Stars |publisher=bTV |language=Bulgarian |access-date=29 March 2026 |archive-date=19 July 2024 |archive-url=https://web.archive.org/web/20240719175319/https://www.btv.bg/shows/dancing-stars/novini/superzvezdite-na-balgarija-shte-tancuvat-v-dancing-stars.html |url-status=live }}</ref> === 2026: Eurovision Song Contest === [[File:DARA performing Bangaranga, representing Bulgaria in the 2nd Semi Final of the 2026 Eurovision Song Contest in Vienna 09.jpg|thumb|260x260px|Dara pri skúške kostýmov na [[Eurovision Song Contest 2026|Eurovision 2026]] počas druhého semifinále vo Viedni]] 30. decembra 2025 bolo oznámené, že Dara sa zúčastní [[Bulharsko na Eurovision Song Contest 2026|bulharského národného výberu]] na [[Eurovision Song Contest 2026]]. Po tom, čo 31. januára 2026 vyhrala druhé kolo národnej súťaže, ju zvolili za reprezentantku na súťaž vo [[Viedeň|Viedni]].<ref>{{Cite web|title=Dara will represent Bulgaria at Eurovision 2026|url=https://eurovisionworld.com/esc/dara-will-represent-bulgaria-at-eurovision-2026|website=Eurovisionworld|date=31 January 2026|access-date=31 January 2026|lang=en|archive-date=7 February 2026|archive-url=https://web.archive.org/web/20260207103915/https://eurovisionworld.com/esc/dara-will-represent-bulgaria-at-eurovision-2026|url-status=live}}</ref> 28. februára 2026 bola následne zvolená pieseň „[[Bangaranga]]“, s ktorou súťažila vo Viedni.<ref>{{Cite web |date=1 March 2026 |title=DARA ще представи България на „Евровизия 2026“ с песента „Bangaranga“ |url=https://bnt.bg/news/dara-shte-predstavi-balgariya-na-evroviziya-2026-s-pesenta-bangaranga-346759news.html |website=BNT |language=bg}}</ref><ref>{{Cite web |date=28 February 2026 |title=Bulgaria to select DARA's song for Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/dara-song-selection-bulgaria-vienna-2026/ |access-date=1 March 2026 |website=Eurovision Song Contest |language=en}}</ref> Dara s touto piesňou vyhrala Eurovision Song Contest 2026 s celkovým počtom bodov 516,<ref>[https://news.sky.com/story/eurovision-song-contest-live-tensions-are-high-as-acts-prepare-for-grand-final-13543470 Bulgaria have won the Eurovision Song Contest 2026] [[Sky News]]. Retrieved 17 May 2026</ref> čím pre Bulharsko získala historicky prvé víťazstvo.<ref>{{Cite web|url=https://www.bbc.com/news/live/cm2p9xmmpylt|title=Bulgaria wins Eurovision 2026 as UK comes last|first1=Matt|last1=Spivey|first2=Jack|last2=Burgess|first3=Helen|last3=Bushby|first4=Emma|last4=Saunders|first5=Mark|last5=Savage|date=16 May 2026|website=[[BBC News]]|publisher=[[BBC]]|access-date=16 May 2026|archive-date=16 May 2026|archive-url=https://web.archive.org/web/20260516223155/https://www.bbc.com/news/live/cm2p9xmmpylt|url-status=live}}</ref><ref>{{Cite web |last=Oktawia |date=16 May 2026 |title=Bułgaria wygrywa Eurowizję 2026! Polska kończy na 12 miejscu |trans-title=Bulgaria wins Eurovision 2026! Poland finishes in 12th place |url=https://escspot.pl/2026/05/17/bulagaria-zwyciezca-eurowizji-2026/ |access-date=17 May 2026 |website=ESCSpot |language=pl}}</ref> == Diskografia == ===Štúdiové albumy=== {| class="wikitable plainrowheaders" style="text-align:center;" |- ! scope="col"| Názov ! scope="col"| Detaily |- ! scope="row"| ''{{Lang|bg|Rodena takava|italic=yes}}'' | * Vydaný: 25. marca 2022 * Vydavateľ: Virginia * Formát: [[Sťahovanie hudby|digitálne]], [[stríming]] |- ! scope="row"| ''Adhdara'' | * Vydaný: 19. septembra 2025 * Vydavateľ: Virginia * Formát: [[Sťahovanie hudby|digitálne]], [[stríming]] |} == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == {{Preklad|en|Dara (Bulgarian singer)|1354633910}} {{s-start}} ! colspan="3" style="border-top: 5px solid #089973;" | [[Bulharsko na Eurovision Song Contest]] {{s-pred|pred=Intelligent Music Project<br/>„Intention“<br/><small>(2022)</small>}} {{s-teraz|teraz=Dara<br/>„Bangaranga“<br/><small>(2026)</small>}} {{s-potom|potom=zatiaľ neprebehlo}} ! colspan="3" style="border-top: 5px solid #5B8EBF;" | Víťazi [[Eurovision Song Contest]] {{s-pred|pred={{Minivlajka|Rakúsko}} [[JJ (spevák)|JJ]]<br/>„[[Wasted Love]]“}} {{s-teraz|teraz=Dara<br/>„Bangaranga“}} {{s-potom|potom=zatiaľ neprebehlo}} {{s-end}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Víťazi Eurovision Song Contest]] [[Kategória:Bulharské speváčky]] [[Kategória:Bulharsko na Eurovision Song Contest]] 9j1t9athe7lqpp1jtsokflt2yj74ggt 0 750306 8215553 2026-05-17T16:40:18Z Teslaton 12161 Presmerovanie na [[Ľuba Lauffová]] 8215553 wikitext text/x-wiki #REDIRECT [[Ľuba Lauffová]] piuz5rml3ifur2ghslvnvx93rvaavbi 1 750307 8215557 2026-05-17T16:42:01Z KormiSK 91359 https://fountain.toolforge.org/editathons/wikijarsve2026 8215557 wikitext text/x-wiki {{WikiJar SVE 2026}} rk67p3c8gb6db0nudwc2d5vtdtvr4xv 0 750308 8215562 2026-05-17T16:46:59Z TeodS 264951 Nový článok 8215562 wikitext text/x-wiki Práce na '''bunkri B-S 14 Duna''' prebiehali od roku [[1933]] až po január [[1934]] firmou Ing. Rudolfa Friča. Jeho výzbroj tvorili ťažký a ľahký [[guľomet]]. Posádku tvorilo 7 vojakov. Bunker mal štyri strieľne z toho dve zabetónované. Bunker mal čiastočne dve poschodia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | meno = Peterko | titul = Pechotný zrub B-S 14 Duna | url = https://www.bunkre.info/bratislavske-opevnenie-b-s-14/ | dátum vydania = 2011-09-09 | dátum prístupu = 2026-05-17}}</ref> V súčasnosti sa bunker nachádza sa pri prečerpávacej stanici nad [[Chorvátske rameno|Chorvátskym ramenom]] neďaleko dunajskej hrádze v lese. s7auszhwvhcxhqkefilfjj29tohtmv0 8215565 8215562 2026-05-17T16:49:54Z TeodS 264951 Odsek Referencie & obrázok 8215565 wikitext text/x-wiki Práce na '''bunkri B-S 14 Duna''' prebiehali od roku [[1933]] až po január [[1934]] firmou Ing. Rudolfa Friča. Jeho výzbroj tvorili ťažký a ľahký [[guľomet]]. Posádku tvorilo 7 vojakov. Bunker mal štyri strieľne z toho dve zabetónované. Bunker mal čiastočne dve poschodia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | meno = Peterko | titul = Pechotný zrub B-S 14 Duna | url = https://www.bunkre.info/bratislavske-opevnenie-b-s-14/ | dátum vydania = 2011-09-09 | dátum prístupu = 2026-05-17}}</ref> V súčasnosti sa bunker nachádza sa pri prečerpávacej stanici nad [[Chorvátske rameno|Chorvátskym ramenom]] neďaleko dunajskej hrádze v lese. [[Súbor:Bunker B-S 14 Duna.jpg|náhľad]] == Referencie == t9depbhk080usr5hb6yku1k6hc7txhw 8215568 8215565 2026-05-17T16:52:07Z Fillos X. 212061 Riešenie záverečných sekcií. 8215568 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Bunker B-S 14 Duna.jpg|náhľad]] Práce na '''bunkri B-S 14 Duna''' prebiehali od roku [[1933]] až po január [[1934]] firmou Ing. Rudolfa Friča. Jeho výzbroj tvorili ťažký a ľahký [[guľomet]]. Posádku tvorilo 7 vojakov. Bunker mal štyri strieľne z toho dve zabetónované. Bunker mal čiastočne dve poschodia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | meno = Peterko | titul = Pechotný zrub B-S 14 Duna | url = https://www.bunkre.info/bratislavske-opevnenie-b-s-14/ | dátum vydania = 2011-09-09 | dátum prístupu = 2026-05-17}}</ref> V súčasnosti sa bunker nachádza sa pri prečerpávacej stanici nad [[Chorvátske rameno|Chorvátskym ramenom]] neďaleko dunajskej hrádze v lese. == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam petržalských bunkrov]] == Iné projekty == {{Projekt}} {{Výhonok}} {{Objekty česko-slovenského opevnenia v Bratislave}} [[Kategória:Vojenské stavby na Slovensku]] [[Kategória:Česko-slovenské opevnenie]] [[Kategória:Architektúra z 1933]] [[Kategória:Architektúra z 1934]] qc1dszdg62mlimincjzxjxp77pex9om 8215611 8215568 2026-05-17T17:42:04Z ~2026-29230-47 294915 8215611 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Bunker B-S 14 Duna.jpg|náhľad|B-S 14 Duna]] '''B-S 14 Duna''' je pechotný zrub [[Česko-slovenské opevnenie|česko-slovenského opevnenia]] [[Bratislava – mestská časť Petržalka|Petržalky]]. Práce na bunkri prebiehali od roku [[1933]] až po január [[1934]] firmou Ing. Rudolfa Friča. Jeho výzbroj tvorili ťažký a ľahký [[guľomet]]. Posádku tvorilo 7 vojakov. Bunker mal štyri strieľne z toho dve zabetónované. Bunker mal čiastočne dve poschodia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | meno = Peterko | titul = Pechotný zrub B-S 14 Duna | url = https://www.bunkre.info/bratislavske-opevnenie-b-s-14/ | dátum vydania = 2011-09-09 | dátum prístupu = 2026-05-17}}</ref> V súčasnosti sa bunker nachádza pri prečerpávacej stanici nad [[Chorvátske rameno|Chorvátskym ramenom]] neďaleko dunajskej hrádze v lese. == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam petržalských bunkrov]] == Iné projekty == {{Projekt}} {{Výhonok}} {{Objekty česko-slovenského opevnenia v Bratislave}} [[Kategória:Vojenské stavby na Slovensku]] [[Kategória:Česko-slovenské opevnenie]] [[Kategória:Architektúra z 1934]] i667l4bxwwsu63mvash2589vihm9v7u 4 750309 8215620 2026-05-17T18:02:27Z KormiSK 91359 prvy nastrel 8215620 wikitext text/x-wiki {{Pracuje sa}} [[Súbor:Wikipedia rainbow logo.png|150px|right]] {{Skratka|[[WP:WLP]]|WP:WMP}} '''Wiki miluje pride''' alebo '''WMP''' ({{vjz|eng|Wiki Loves Pride}}, WLP) je kampaň zameraná na tvorbu článkov o [[LGBT|LGBT+]] témach, ľuďoch a histórii. WMP je súčasťou medzinárodnej kampane [[meta:Wiki Loves Pride|Wiki Loves Pride]], organizovanej [[meta:Wikimedia LGBT+|Wikimediou LGBT+]] od roku 2014, ktorá sa typicky koná v júni a októbri, pretože tieto mesiace sú historicky spojené s LGBT+ kultúrou. Na slovenskej Wikipédii je organizovaná [[Wikimedia Slovensko|Wikimediou Slovensko]] a v júni 2026 prebehne prvý ročník kampane. == Ročníky == {| class="wikitable" !Rok !Počet súťažiacich !Počet súťažných kategórií !Počet článkov |- |[[Wikipédia:Wiki miluje pride/2026|2026]] | — | — | — |} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://meta.wikimedia.org/wiki/Wiki_Loves_Film/sk Medzinárodná stránka na Mete] [[Kategória:Wiki miluje film| ]] [[Kategória:WikiProjekty]] [[Kategória:Wikipédia:Projekty Wikimedie Slovensko]] 5mr4h1e14ig3wv2o9n0atdi8pegu4na 8215621 8215620 2026-05-17T18:03:26Z KormiSK 91359 8215621 wikitext text/x-wiki {{Pracuje sa}} [[Súbor:Wikipedia rainbow logo.png|150px|right]] {{Skratka|[[WP:WLP]]|WP:WMP}} '''Wiki miluje pride''' alebo '''WMP''' ({{vjz|eng|Wiki Loves Pride}}, WLP) je kampaň zameraná na tvorbu článkov o [[LGBT|LGBT+]] témach, ľuďoch a histórii. WMP je súčasťou medzinárodnej kampane [[meta:Wiki Loves Pride|Wiki Loves Pride]], organizovanej [[meta:Wikimedia LGBT+|Wikimediou LGBT+]] od roku 2014, ktorá sa typicky koná v júni a októbri, pretože tieto mesiace sú historicky spojené s LGBT+ kultúrou. Na slovenskej Wikipédii je organizovaná [[Wikimedia Slovensko|Wikimediou Slovensko]] a v júni 2026 prebehne prvý ročník kampane. == Ročníky == {| class="wikitable" !Rok !Počet súťažiacich !Počet súťažných kategórií !Počet článkov |- |[[Wikipédia:Wiki miluje pride/2026|2026]] | ''ešte neprebehlo'' | 0 | ''ešte neprebehlo'' |} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://meta.wikimedia.org/wiki/Wiki_Loves_Film/sk Medzinárodná stránka na Mete] [[Kategória:Wiki miluje film| ]] [[Kategória:WikiProjekty]] [[Kategória:Wikipédia:Projekty Wikimedie Slovensko]] lt1o6nskv3d8ldy5en626cq2juat0qr 8215634 8215621 2026-05-17T18:23:00Z KormiSK 91359 odobratá [[Kategória:Wiki miluje film]]; pridaná [[Kategória:Wiki miluje pride]] pomocou použitia HotCat 8215634 wikitext text/x-wiki {{Pracuje sa}} [[Súbor:Wikipedia rainbow logo.png|150px|right]] {{Skratka|[[WP:WLP]]|WP:WMP}} '''Wiki miluje pride''' alebo '''WMP''' ({{vjz|eng|Wiki Loves Pride}}, WLP) je kampaň zameraná na tvorbu článkov o [[LGBT|LGBT+]] témach, ľuďoch a histórii. WMP je súčasťou medzinárodnej kampane [[meta:Wiki Loves Pride|Wiki Loves Pride]], organizovanej [[meta:Wikimedia LGBT+|Wikimediou LGBT+]] od roku 2014, ktorá sa typicky koná v júni a októbri, pretože tieto mesiace sú historicky spojené s LGBT+ kultúrou. Na slovenskej Wikipédii je organizovaná [[Wikimedia Slovensko|Wikimediou Slovensko]] a v júni 2026 prebehne prvý ročník kampane. == Ročníky == {| class="wikitable" !Rok !Počet súťažiacich !Počet súťažných kategórií !Počet článkov |- |[[Wikipédia:Wiki miluje pride/2026|2026]] | ''ešte neprebehlo'' | 0 | ''ešte neprebehlo'' |} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://meta.wikimedia.org/wiki/Wiki_Loves_Film/sk Medzinárodná stránka na Mete] [[Kategória:Wiki miluje pride| ]] [[Kategória:WikiProjekty]] [[Kategória:Wikipédia:Projekty Wikimedie Slovensko]] 6fgo8zzranqo5rpup1rteusr8rokxsb 8215637 8215634 2026-05-17T18:23:30Z KormiSK 91359 -WMP, uz to su pamiatky 8215637 wikitext text/x-wiki {{Pracuje sa}} [[Súbor:Wikipedia rainbow logo.png|150px|right]] {{Skratka|[[WP:WLP]]}} '''Wiki miluje pride''' ({{vjz|eng|Wiki Loves Pride}}, WLP) je kampaň zameraná na tvorbu článkov o [[LGBT|LGBT+]] témach, ľuďoch a histórii. WMP je súčasťou medzinárodnej kampane [[meta:Wiki Loves Pride|Wiki Loves Pride]], organizovanej [[meta:Wikimedia LGBT+|Wikimediou LGBT+]] od roku 2014, ktorá sa typicky koná v júni a októbri, pretože tieto mesiace sú historicky spojené s LGBT+ kultúrou. Na slovenskej Wikipédii je organizovaná [[Wikimedia Slovensko|Wikimediou Slovensko]] a v júni 2026 prebehne prvý ročník kampane. == Ročníky == {| class="wikitable" !Rok !Počet súťažiacich !Počet súťažných kategórií !Počet článkov |- |[[Wikipédia:Wiki miluje pride/2026|2026]] | ''ešte neprebehlo'' | 0 | ''ešte neprebehlo'' |} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://meta.wikimedia.org/wiki/Wiki_Loves_Film/sk Medzinárodná stránka na Mete] [[Kategória:Wiki miluje pride| ]] [[Kategória:WikiProjekty]] [[Kategória:Wikipédia:Projekty Wikimedie Slovensko]] rp5mlt4q5hykl284pdwsm5ofer4mobs 8215641 8215637 2026-05-17T18:24:11Z KormiSK 91359 8215641 wikitext text/x-wiki {{Pracuje sa}} [[Súbor:Wikipedia rainbow logo.png|150px|right]] {{Skratka|[[WP:WLP]]}} '''Wiki miluje pride''' ({{vjz|eng|Wiki Loves Pride}}, WLP) je kampaň zameraná na tvorbu článkov o [[LGBT|LGBT+]] témach, ľuďoch a histórii. WMP je súčasťou medzinárodnej kampane [[meta:Wiki Loves Pride|Wiki Loves Pride]], organizovanej [[meta:Wikimedia LGBT+|Wikimediou LGBT+]] od roku 2014, ktorá sa typicky koná v júni a októbri, pretože tieto mesiace sú historicky spojené s LGBT+ kultúrou. Na slovenskej Wikipédii je organizovaná [[Wikimedia Slovensko|Wikimediou Slovensko]] a v júni 2026 prebehne prvý ročník kampane. == Ročníky == {| class="wikitable" !Rok !Počet súťažiacich !Počet súťažných kategórií !Počet článkov |- |[[Wikipédia:Wiki miluje pride/2026|2026]] | ''ešte neprebehlo'' | 0 | ''ešte neprebehlo'' |} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://meta.wikimedia.org/wiki/Wiki_Loves_Pride Medzinárodná stránka na Mete] [[Kategória:Wiki miluje pride| ]] [[Kategória:WikiProjekty]] [[Kategória:Wikipédia:Projekty Wikimedie Slovensko]] 673c9g695cmfhyj3ig6igouao7ptpwd 8215647 8215641 2026-05-17T18:27:52Z KormiSK 91359 8215647 wikitext text/x-wiki {{Pracuje sa}} [[Súbor:Wikipride.gif|200px|right|thumb|Logo Wikipédie vo farbách rôznych vlajok patriacim komunitám v rámci LGBT+.]] {{Skratka|[[WP:WLP]]}} '''Wiki miluje pride''' ({{vjz|eng|Wiki Loves Pride}}, WLP) je kampaň zameraná na tvorbu článkov o [[LGBT|LGBT+]] témach, ľuďoch a histórii. WMP je súčasťou medzinárodnej kampane [[meta:Wiki Loves Pride|Wiki Loves Pride]], organizovanej [[meta:Wikimedia LGBT+|Wikimediou LGBT+]] od roku 2014, ktorá sa typicky koná v júni a októbri, pretože tieto mesiace sú historicky spojené s LGBT+ kultúrou. Na slovenskej Wikipédii je organizovaná [[Wikimedia Slovensko|Wikimediou Slovensko]] a v júni 2026 prebehne prvý ročník kampane. == Ročníky == {| class="wikitable" !Rok !Počet súťažiacich !Počet súťažných kategórií !Počet článkov |- |[[Wikipédia:Wiki miluje pride/2026|2026]] | ''ešte neprebehlo'' | 0 | ''ešte neprebehlo'' |} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://meta.wikimedia.org/wiki/Wiki_Loves_Pride Medzinárodná stránka na Mete] [[Kategória:Wiki miluje pride| ]] [[Kategória:WikiProjekty]] [[Kategória:Wikipédia:Projekty Wikimedie Slovensko]] cq0i0l9ykooginpml8tz4pbxm2jhkfo 0 750310 8215630 2026-05-17T18:19:31Z LoverofBattle12 246706 Vytvorenie úplne nového článku pod názvom ,, Vojna za nezávislosť Východného Timoru" v rámci stránky ,, Zoznam vojen" a ,, Zoznam konfliktov v Ázii". 8215630 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka|konflikt=Vojna za nezávislosť Východného Timoru|súčasť=[[Studená vojna|Studenej vojny]]|text k obr=Indonézski vojaci odfotografovaní v meste Batugade držiac v rukách ukoristenú portugalskú vlajku (november 1975).|obrázok=Capture of Portuguese flag.jpg|dátum=[[1975]] - [[2002]]|miesto=[[Východný Timor]]|výsledok=vojenské víťazstvo indonézskych armád územno-vojenská okupácia Východného Timoru až do jeho nezávislosti (2002)|protivník1=[[Indonézia]] Indonézske národné sily Dočasná vláda Východného Timoru Podpora Timorská demokratická únia Timorské ľudovodemokratické združenie|protivník2=Demokratická republika Východný Timor (1975) Revolučný front za nezávislý Východný Timor Ozbrojené sily pre národné oslobodenie Východného Timoru}}Vojna za nezávislosť Východného Timoru bol ozbrojený konflikt v rokoch [[1975]] až [[2002]] a to medzi [[Indonézia|Indonéziou]] na jednej strane a hnutím Fretelin na strane druhej v oblasti [[Juhovýchodná Ázia|juhovýchodnej Ázie]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=TEEPLE|meno=Bliss John|titul=Kronika svetových dejín|vydanie=1|vydavateľ=Ikar, a.s|miesto=Bratislava|rok=2004|isbn=80-551-0870-6|strany=533; 658}}</ref> Odhaduje sa, že indonézske okupačné sily zavraždili 100 až 300 000 domorodcov. Išlo možno až o tretinu obyvateľstva. Bola to jedna z najväčších [[Genocída (právo)|genocíd]] v dejinách ľudstva. Dňa [[20. máj|20. mája]] roku [[2002]] sa [[Východný Timor]] objavil na mape sveta ako nezávislý štát. Štvrťstoročný boj malého spoločenstva katolíkov za obranu svojej identity sa skončil víťazstvom. == Predohra == ''Bližšie informácie v hlavnom článku: [[Karafiátová revolúcia]]'' Východná časť ostrova bola až do roku [[1975]] súčasťou portugalského impéria ako Portugalský Timor. Domorodé obyvateľstvo predstavovalo kmene ale aj klany, ktoré občas súperili medzi sebou. Jedna strana súhlasila so správou kolonistov. Druhá strana však odmietala podriadiť kolonizácii. Tesne pred prvou svetovou vojnou došlo k poslednému stretu medzi Portugalčanmi a domorodcami, sa odohrali pred prvou svetovou vojnou. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Východný Timor – katolícka krajina medzi dravými vlkmi - | url = https://christianitas.sk/vychodny-timor-katolicka-krajina-medzi-dravymi-vlkmi/ | dátum vydania = 2022-05-20 | dátum prístupu = 2026-05-17 | jazyk = sk | meno = Andrzej | priezvisko = Solak}}</ref> Roku [[1974]] vypukla [[Karafiátová revolúcia|revolúcia]] v [[Portugalsko|Portugalsku]]. Po nej sa portugalské zámorské impérium rozpadlo a vo všetkých jeho kolóniách, vrátane [[Východný Timor|Východného Timoru]] vypukli ozbrojené nepokoje. Nová vláda sa rozhodla udeliť svojim zámorským provinciám nezávislosť. == Budovanie suverenity a prológ chaosu == Roku [[1975]] uskutočnila Umiernená Demokratická únia Timoru (UDT) na Východnom Timore prevrat s programom úplnej a okamžitej nezávislosti od [[Portugalsko|Portugalska]]. Žiadala uväzniť všetkých členov nedávno utvoreného protiindonézskeho Revolučného frontu za nezávislý Východný Timor (Fretelin). Vypukli tak občianske boje medzi UDT a Fretelinom  V ten istý rok napokon Fretelin vyhlásil nezávislosť Demokratickej republiky Východný Timor. Krajinu však nečakane prepadli indonézske vojská. [[Portugalsko]] prerušilo svoje diplomatické styky s [[Indonézia|Indonéziou]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=TEEPLE|meno=Bliss John|titul=Kronika svetových dejín|vydanie=1|vydavateľ=Ikar, a.s|miesto=Bratislava|rok=2004|isbn=80-551-0870-6|strany=657 - 658}}</ref>  == Krvavá odveta a podrobenie ostrova == === Počiatky nepokojov === V októbri roku [[1975]] bez milosti zavraždili indonézski ozbrojenci piatich austrálskych novinárov, ktorým sa podarilo odhaliť indonézsku vojenskú prítomnosť uprostred timorských hôr. Indonézske vládne orgány bezohľadne potláčali nezávislosť a separatistické snahy etnických menšín a neváhali použiť ozbrojenú agresiu proti susedom s cieľom rozšíriť hranice krajiny. Napriek ukončeniu občianskej vojny v Portugalskom Timore vykresľovala propaganda Indonézie samotné územie Timoru ako región chaosu, ktorý potrebuje mať nastolený poriadok. Šírili sa takisto fámy o tom, že práve politické odbojové hnutie údajne ovládali komunisti. To však nebola pravda i keď na druhej strane bol v ich zoskupení nepochybne silný ľavicový vplyv. Nakoniec indonézska vojenská rozviedka zisťovala informácie o niekoľkých významných aktivistoch UDT, ktorí hlasno obhajovali „integráciu“ svojej vlasti do [[Indonézia|Indonézie]]. Dňa [[28. november|28. novembra]] [[1975]] víťazný Fretelin vyhlásil nezávislú Východotimorskú demokratickú republiku. Obdobie zvrchovanosti však trvalo iba deväť dní. === Podpora vojnových agresorov === Dňa [[6. december|6. decembra]] roku [[1975]], teda deň pred vojenskou inváziou, sa indonézsky generál menom [[Suharto]] radil s vedúcimi predstaviteľmi [[Spojené štáty|USA]] v meste [[Jakarta]]. [[Suharto|Suhartovo]] oznámenie o násilnom a drastickom zásahu sa nestretlo s odporom jeho amerických hostí. Prezident [[Gerald Ford]] známy ho ubezpečil o svojom plnom pochopení a [[Henry Kissinger]] ho dokonca vyzval, aby niečo urýchlene uskutočnil. [[Suharto]] sa predtým dvakrát stretol s austrálskym premiérom [[Gough Whitlam|Gougheom Whitlamom]]. Vypočul si od neho schválenie pre územnú integráciu Portugalského Timoru do [[Indonézia|Indonézie]]. Agresori tak dostali povolenie pre vojenskú inváziu. Všetko vojenské vybavenie použité pri invázii malo americký pôvod. Osobitný význam mali dodávky turbovrtuľových útočných lietadiel Rockwell OV-10 Bronco, špeciálne navrhnutých na operácie proti [[Partizán|partizánom]]. Lietadlá boli použité na vraždenie civilistov, rovnako ako ľahké cvičné lietadlá BAE Hawk, ktoré dodalo [[Spojené kráľovstvo]]. Indonézski dôstojníci absolvovali výcvik v kurzoch organizovaných americkou a britskou vládou. Zbrane dodali taktiež vlády z územia [[Západná Európa|západnej Európy]], menovite z [[Holandsko|Holandska]] a [[Západné Nemecko (1949 – 1990)|Nemeckej spolkovej republiky]]. V dodávke zbraní sa pridala takisto [[Kanada]]. Na zozname podporovateľov v zbrojení pre [[Indonézia|Indonéziu]] proti [[Východný Timor|Východnému Timoru]] boli štáty z [[Ázia|Ázie]] a to presnejšie [[Kórejská republika|Južná Kórea]] a [[Taiwan]]. === Ďalší úder === O takmer mesiac neskôr, presnejšie dňa [[7. december|7. decembra]] roku [[1975]], indonézske ozbrojené sily začali operáciu s krycím názvom „Komodo“ s cieľom dobyť [[Východný Timor]]. Komodo je tiež názov ostrova, na ktorom žijú najsilnejšie jaštery na svete a to presnejšie [[varan komodský]],druh plaza známy svojou impozantnou veľkosťou a krvilačnosťou. Spočiatku sa zdalo, že vojenská invázia indonézskych ozbrojencov bude jednoduchá a skončí úspechom. Timorská armáda mala k dispozícii armádu, ktorá disponovala silou 2 500 vojakov s ručnými zbraňami. Medzitým agresor vrhol do akcie až 35 000 kvalitne vyzbrojených vojakov, často z elitných jednotiek, vybavených ťažkou technikou. Výsadkári a námorná pechota sa vylodili na rôznych miestach ostrova. Hlavné mesto [[Dili]] bolo bombardované a následne dobyté po niekoľkohodinovej prudkej bitke v uliciach mesta. Obrancovia skončili ako zdecimovaní. Niektorým sa podarilo ustúpiť do hôr a začať tam partizánsku vojnu. Indonézska vláda jednoznačne dúfala, že bez problémov pohltí svojho malého suseda. Medzitým sa stal pravý opak. Timorčania, ktorí sa vyznačovali svojou silnou náboženskou individualitou, sa proti islamskej mocnosti tvrdo bránili. Okupačné sily však čoskoro presunuli na ostrov ďalšie jednotky a vynútili si stratégiu obkľúčenia a zničenia. [[Indonézia]] uskutočňovala operácie s tisíckami vojakov s podporou letectva. [[Partizán|Partizáni]], ktorí operovali na malom území, utrpeli bolestivé straty. A spolu s nimi trpelo aj civilné obyvateľstvo. === Svedectvá o násilí === Krvavé udalosti zachytil taktiež austrálsky novinár menom Roger East, ktorého indonézski vojaci zadržali v meste [[Dili|Dilí]] a popravili spolu s desiatkami Timorčanov. Jeho telo bolo hodené do oceánu. Následne začalo Rádio Fretelin vysielať správu: ,,''Indonézske sily zabíjajú hlava-nehlava. Na uliciach sú vraždené ženy a deti. Toto je výzva na medzinárodnú pomoc. Prosím, urobte niečo, aby ste zastavili túto inváziu!"'' Počas vojenských operácií proti partizánom v horách armáda masovo zabíjala obyvateľstvo alebo ho hnala do koncentračných táborov. Objavili sa správy o zadržaných, ktorí boli zaživa upálení alebo hodení do mora z vrtuľníkov. Letectvo bombardovalo partizánske tábory a civilné budovy. Popri armáde a polícii šírili teror takisto moslimské milície vytvorené z osadníkov, ktorých vláda priviezla z preľudnenej [[Jáva (ostrov)|Jávy]]. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Východný Timor – katolícka krajina medzi dravými vlkmi - | url = https://christianitas.sk/vychodny-timor-katolicka-krajina-medzi-dravymi-vlkmi/ | dátum vydania = 2022-05-20 | dátum prístupu = 2026-05-17 | jazyk = sk | meno = Andrzej | priezvisko = Solak}}</ref> === Násilné pričlenenie === Rok [[1976]] došlo ku kľúčovému obratu. [[Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov|Bezpečnostná rada OSN]] vyzvala [[Indonézia|Indonéziu]], aby bezodkladne stiahla svoje vojská z [[Východný Timor|Východného Timoru]]. V tom istom roku vyhlásil indonézsky prezident [[Suharto]] [[Východný Timor]] za 27. provinciu [[Indonézia|Indonézie]]. <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=TEEPLE.|meno=Bliss John|titul=Kronika svetových dejín|vydanie=1|vydavateľ=Ikar, a.s|miesto=Bratislava|rok=2004|isbn=80-551-0870-6|strany=658}}</ref> == Nádej a krátky rozkvet krajiny == Roku [[1986]] došlo po dlhom čase k uzavretiu dohody medzi organizáciou Fretelin a UDT v koordinácii diplomatických a vojenských akcií. O tri roky neskôr prišiel do [[Východný Timor|Východného Timoru]] pápež [[Ján Pavol II.]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Východný Timor - druhá ázijská krajina s najväčším počtom katolíkov - Vatican News | url = https://www.vaticannews.va/sk/svet/news/2024-09/vychodny-timor.html | vydavateľ = www.vaticannews.va | dátum vydania = 2024-09-09 | dátum prístupu = 2026-05-17 | jazyk = sk}}</ref> Sám odkázal zhromaždeným katolíckym veriacim posolstvo: „''Od začiatku svojho pontifikátu sledujem vašu situáciu s hlbokým znepokojením. Už dlho som vám chcel povedať, že celá Cirkev, a najmä pápež, k vám prechováva osobitnú lásku a úctu.''“ Pápež pred očami zhromaždených pobozkal kríž a potom ho pritlačil k zemi. Dal tým najavo nádej katolíckemu ľudu pre ich štátnu suverenitu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Východný Timor - druhá ázijská krajina s najväčším počtom katolíkov - Vatican News | url = https://www.vaticannews.va/sk/svet/news/2024-09/vychodny-timor.html | vydavateľ = www.vaticannews.va | dátum vydania = 2024-09-09 | dátum prístupu = 2026-05-17 | jazyk = sk}}</ref> Roku [[1988]] vydala indonézska vláda vyhlásenie o ,, otvorenom území". Dôsledkom bola skutočnosť, že prvýkrát po 13 rokoch umožnila cudzincom vstup do krajiny. == Opätovný teror == Roku [[1991]] sa uskutočnila v meste [[Dili]] veľká vlastenecká demonštrácia. Indonézska vláda vyslala vojsko, ktoré začalo paľbu. Bolo zabitých až 250 ľudí. Počas ďalších dní vláda v Jakarte s prekvapením počúvala postupné vyhlásenia rozhorčenia od zahraničných štátnikov. Postupne začínalo byť už zrejmé, že po skončení [[Studená vojna|studenej vojny]] medzi [[Západný blok|západnými krajinami]] a [[Východný blok|komunistickým blokom]]<nowiki/>obyvatelia [[Východný Timor|Východného Timoru]] nepotrebujú indonézskych satrapov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Východný Timor – katolícka krajina medzi dravými vlkmi - | url = https://christianitas.sk/vychodny-timor-katolicka-krajina-medzi-dravymi-vlkmi/ | dátum vydania = 2022-05-20 | dátum prístupu = 2026-05-17 | jazyk = sk | meno = Andrzej | priezvisko = Solak}}</ref> Roku [[1992]] bol zatknutý José Xanan Gusmao ako politický vodca hnutia Fretelin. Následne bol rok na to odsúdený na doživotné väzenie. <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=TEEPLE|meno=Bliss John|titul=Kronika svetových dejín|vydanie=1|vydavateľ=Ikar, a.s|miesto=Bratislava|rok=2004|isbn=80-551-0870-6|strany=658}}</ref> Po troch rokoch vypukla v Indonézii hospodárska kríza. Vládne orgány sa rozhodli pristúpiť k výrazným ústupkom. Vláda v Jakarte súhlasila, že o budúcnosti jej „dvadsiatej siedmej provincie“ bude jednoznačne rozhodnuté v referende. V lete a na jeseň roku [[1999]] indonézska armáda, polícia a milície opätovne zintenzívnili teror. Odhaduje sa, že pri tejto poslednej vlne násilia zahynulo dvetisíc ľudí a štvrť milióna utieklo zo svojich domovov. Masaker zastavil až príchod medzinárodných mierových síl. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Východný Timor – katolícka krajina medzi dravými vlkmi - | url = https://christianitas.sk/vychodny-timor-katolicka-krajina-medzi-dravymi-vlkmi/ | dátum vydania = 2022-05-20 | dátum prístupu = 2026-05-17 | jazyk = sk | meno = Andrzej | priezvisko = Solak}}</ref> == Vyhlásenie nezávislosti == Roku [[1994]] začala indonézska vláda viesť politické rokovania, paradoxne, s uväzneným Gusmaom o možnosti referenda na [[Východný Timor|Východnom Timore]]. Referendum bolo pod záštitou [[Organizácia Spojených národov|OSN]]. V septembri roku [[1999]] prevzal správu územia Východného Timoru mierové jednotky OSN. V máji roku [[2002]] dosiahol [[Východný Timor]] úplnú štátnu nezávislosť. José Xanana Gusmao bol prepustený z väzenia a zvolený za prezidenta. <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=TEEPLE|meno=Bliss John|titul=Kronika svetových dejín|vydanie=1|vydavateľ=Ikar, a.s|miesto=Bratislava|rok=2004|isbn=80-551-0870-6|strany=658}}</ref> == Referencie == == Literatúra == * TEEPLE, Bliss John, (2004). ''Kronika svetových dejín''. Bratislava: Ikar, a.s., 2004. <nowiki>ISBN 80-551-0870-6</nowiki>. == Pozri aj == * [[Východný Timor]] == Zdroj == * https://christianitas.sk/vychodny-timor-katolicka-krajina-medzi-dravymi-vlkmi/ bqqd4vrnk7tojwkuv93zjqpaei2a038 8215642 8215630 2026-05-17T18:24:20Z LoverofBattle12 246706 Odstránenie niektorých doslovne citovaných viet. 8215642 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka|konflikt=Vojna za nezávislosť Východného Timoru|súčasť=[[Studená vojna|Studenej vojny]]|text k obr=Indonézski vojaci odfotografovaní v meste Batugade držiac v rukách ukoristenú portugalskú vlajku (november 1975).|obrázok=Capture of Portuguese flag.jpg|dátum=[[1975]] - [[2002]]|miesto=[[Východný Timor]]|výsledok=vojenské víťazstvo indonézskych armád územno-vojenská okupácia Východného Timoru až do jeho nezávislosti (2002)|protivník1=[[Indonézia]] Indonézske národné sily Dočasná vláda Východného Timoru Podpora Timorská demokratická únia Timorské ľudovodemokratické združenie|protivník2=Demokratická republika Východný Timor (1975) Revolučný front za nezávislý Východný Timor Ozbrojené sily pre národné oslobodenie Východného Timoru}}Vojna za nezávislosť Východného Timoru bol ozbrojený konflikt v rokoch [[1975]] až [[2002]] a to medzi [[Indonézia|Indonéziou]] na jednej strane a hnutím Fretelin na strane druhej v oblasti [[Juhovýchodná Ázia|juhovýchodnej Ázie]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=TEEPLE|meno=Bliss John|titul=Kronika svetových dejín|vydanie=1|vydavateľ=Ikar, a.s|miesto=Bratislava|rok=2004|isbn=80-551-0870-6|strany=533; 658}}</ref> Odhaduje sa, že indonézske okupačné sily zavraždili 100 až 300 000 domorodcov. Išlo možno až o tretinu obyvateľstva. Bola to jedna z najväčších [[Genocída (právo)|genocíd]] v dejinách ľudstva. Dňa [[20. máj|20. mája]] roku [[2002]] vznikol oficiálne [[Východný Timor]] ako suverénny štát, čím sa skončil štvrťstoročný boj za osamostatnenie od [[Indonézia|Indonézie]]. == Predohra == ''Bližšie informácie v hlavnom článku: [[Karafiátová revolúcia]]'' Východná časť ostrova bola až do roku [[1975]] súčasťou portugalského impéria ako Portugalský Timor. Domorodé obyvateľstvo predstavovalo kmene ale aj klany, ktoré občas súperili medzi sebou. Jedna strana súhlasila so správou kolonistov. Druhá strana však odmietala podriadiť kolonizácii. Tesne pred prvou svetovou vojnou došlo k poslednému stretu medzi Portugalčanmi a domorodcami, sa odohrali pred prvou svetovou vojnou. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Východný Timor – katolícka krajina medzi dravými vlkmi - | url = https://christianitas.sk/vychodny-timor-katolicka-krajina-medzi-dravymi-vlkmi/ | dátum vydania = 2022-05-20 | dátum prístupu = 2026-05-17 | jazyk = sk | meno = Andrzej | priezvisko = Solak}}</ref> Roku [[1974]] vypukla [[Karafiátová revolúcia|revolúcia]] v [[Portugalsko|Portugalsku]]. Po nej sa portugalské zámorské impérium rozpadlo a vo všetkých jeho kolóniách, vrátane [[Východný Timor|Východného Timoru]] vypukli ozbrojené nepokoje. Nová vláda sa rozhodla udeliť svojim zámorským provinciám nezávislosť. == Budovanie suverenity a prológ chaosu == Roku [[1975]] uskutočnila Umiernená Demokratická únia Timoru (UDT) na Východnom Timore prevrat s programom úplnej a okamžitej nezávislosti od [[Portugalsko|Portugalska]]. Žiadala uväzniť všetkých členov nedávno utvoreného protiindonézskeho Revolučného frontu za nezávislý Východný Timor (Fretelin). Vypukli tak občianske boje medzi UDT a Fretelinom  V ten istý rok napokon Fretelin vyhlásil nezávislosť Demokratickej republiky Východný Timor. Krajinu však nečakane prepadli indonézske vojská. [[Portugalsko]] prerušilo svoje diplomatické styky s [[Indonézia|Indonéziou]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=TEEPLE|meno=Bliss John|titul=Kronika svetových dejín|vydanie=1|vydavateľ=Ikar, a.s|miesto=Bratislava|rok=2004|isbn=80-551-0870-6|strany=657 - 658}}</ref>  == Krvavá odveta a podrobenie ostrova == === Počiatky nepokojov === V októbri roku [[1975]] bez milosti zavraždili indonézski ozbrojenci piatich austrálskych novinárov, ktorým sa podarilo odhaliť indonézsku vojenskú prítomnosť uprostred timorských hôr. Indonézske vládne orgány bezohľadne potláčali nezávislosť a separatistické snahy etnických menšín a neváhali použiť ozbrojenú agresiu proti susedom s cieľom rozšíriť hranice krajiny. Napriek ukončeniu občianskej vojny v Portugalskom Timore vykresľovala propaganda Indonézie samotné územie Timoru ako región chaosu, ktorý potrebuje mať nastolený poriadok. Šírili sa takisto fámy o tom, že práve politické odbojové hnutie údajne ovládali komunisti. To však nebola pravda i keď na druhej strane bol v ich zoskupení nepochybne silný ľavicový vplyv. Nakoniec indonézska vojenská rozviedka zisťovala informácie o niekoľkých významných aktivistoch UDT, ktorí hlasno obhajovali „integráciu“ svojej vlasti do [[Indonézia|Indonézie]]. Dňa [[28. november|28. novembra]] [[1975]] víťazný Fretelin vyhlásil nezávislú Východotimorskú demokratickú republiku. Obdobie zvrchovanosti však trvalo iba deväť dní. === Podpora vojnových agresorov === Dňa [[6. december|6. decembra]] roku [[1975]], teda deň pred vojenskou inváziou, sa indonézsky generál menom [[Suharto]] radil s vedúcimi predstaviteľmi [[Spojené štáty|USA]] v meste [[Jakarta]]. [[Suharto|Suhartovo]] oznámenie o násilnom a drastickom zásahu sa nestretlo s odporom jeho amerických hostí. Prezident [[Gerald Ford]] známy ho ubezpečil o svojom plnom pochopení a [[Henry Kissinger]] ho dokonca vyzval, aby niečo urýchlene uskutočnil. [[Suharto]] sa predtým dvakrát stretol s austrálskym premiérom [[Gough Whitlam|Gougheom Whitlamom]]. Vypočul si od neho schválenie pre územnú integráciu Portugalského Timoru do [[Indonézia|Indonézie]]. Agresori tak dostali povolenie pre vojenskú inváziu. Všetko vojenské vybavenie použité pri invázii malo americký pôvod. Osobitný význam mali dodávky turbovrtuľových útočných lietadiel Rockwell OV-10 Bronco, špeciálne navrhnutých na operácie proti [[Partizán|partizánom]]. Lietadlá boli použité na vraždenie civilistov, rovnako ako ľahké cvičné lietadlá BAE Hawk, ktoré dodalo [[Spojené kráľovstvo]]. Indonézski dôstojníci absolvovali výcvik v kurzoch organizovaných americkou a britskou vládou. Zbrane dodali taktiež vlády z územia [[Západná Európa|západnej Európy]], menovite z [[Holandsko|Holandska]] a [[Západné Nemecko (1949 – 1990)|Nemeckej spolkovej republiky]]. V dodávke zbraní sa pridala takisto [[Kanada]]. Na zozname podporovateľov v zbrojení pre [[Indonézia|Indonéziu]] proti [[Východný Timor|Východnému Timoru]] boli štáty z [[Ázia|Ázie]] a to presnejšie [[Kórejská republika|Južná Kórea]] a [[Taiwan]]. === Ďalší úder === O takmer mesiac neskôr, presnejšie dňa [[7. december|7. decembra]] roku [[1975]], indonézske ozbrojené sily začali operáciu s krycím názvom „Komodo“ s cieľom dobyť [[Východný Timor]]. Komodo je tiež názov ostrova, na ktorom žijú najsilnejšie jaštery na svete a to presnejšie [[varan komodský]],druh plaza známy svojou impozantnou veľkosťou a krvilačnosťou. Spočiatku sa zdalo, že vojenská invázia indonézskych ozbrojencov bude jednoduchá a skončí úspechom. Timorská armáda mala k dispozícii armádu, ktorá disponovala silou 2 500 vojakov s ručnými zbraňami. Medzitým agresor vrhol do akcie až 35 000 kvalitne vyzbrojených vojakov, často z elitných jednotiek, vybavených ťažkou technikou. Hlavné mesto [[Dili]] bolo bombardované a následne dobyté po niekoľkohodinovej prudkej bitke. Obrancovia skončili ako zdecimovaní. Niektorým sa podarilo ustúpiť do hôr a začať tam partizánsku vojnu. Indonézska vláda jednoznačne dúfala, že bez problémov pohltí svojho malého suseda. Medzitým sa stal pravý opak. Timorčania, ktorí sa vyznačovali svojou silnou náboženskou individualitou, sa proti islamskej mocnosti tvrdo bránili. Okupačné sily však čoskoro presunuli na ostrov ďalšie jednotky a vynútili si stratégiu obkľúčenia a zničenia. [[Indonézia]] uskutočňovala operácie s tisíckami vojakov s podporou letectva. [[Partizán|Partizáni]], ktorí operovali na malom území, utrpeli bolestivé straty. A spolu s nimi trpelo aj civilné obyvateľstvo. === Svedectvá o násilí === Krvavé udalosti zachytil taktiež austrálsky novinár menom Roger East, ktorého indonézski vojaci zadržali v meste [[Dili|Dilí]] a popravili spolu s desiatkami Timorčanov. Jeho telo bolo hodené do oceánu. Následne začalo Rádio Fretelin vysielať správu: ,,''Indonézske sily zabíjajú hlava-nehlava. Na uliciach sú vraždené ženy a deti. Toto je výzva na medzinárodnú pomoc. Prosím, urobte niečo, aby ste zastavili túto inváziu!"'' Počas vojenských operácií proti partizánom v horách armáda masovo zabíjala obyvateľstvo alebo ho hnala do koncentračných táborov. Objavili sa správy o zadržaných, ktorí boli zaživa upálení alebo hodení do mora z vrtuľníkov. Letectvo bombardovalo partizánske tábory a civilné budovy. Popri armáde a polícii šírili teror takisto moslimské milície vytvorené z osadníkov, ktorých vláda priviezla z preľudnenej [[Jáva (ostrov)|Jávy]]. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Východný Timor – katolícka krajina medzi dravými vlkmi - | url = https://christianitas.sk/vychodny-timor-katolicka-krajina-medzi-dravymi-vlkmi/ | dátum vydania = 2022-05-20 | dátum prístupu = 2026-05-17 | jazyk = sk | meno = Andrzej | priezvisko = Solak}}</ref> === Násilné pričlenenie === Rok [[1976]] došlo ku kľúčovému obratu. [[Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov|Bezpečnostná rada OSN]] vyzvala [[Indonézia|Indonéziu]], aby bezodkladne stiahla svoje vojská z [[Východný Timor|Východného Timoru]]. V tom istom roku vyhlásil indonézsky prezident [[Suharto]] [[Východný Timor]] za 27. provinciu [[Indonézia|Indonézie]]. <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=TEEPLE.|meno=Bliss John|titul=Kronika svetových dejín|vydanie=1|vydavateľ=Ikar, a.s|miesto=Bratislava|rok=2004|isbn=80-551-0870-6|strany=658}}</ref> == Nádej a krátky rozkvet krajiny == Roku [[1986]] došlo po dlhom čase k uzavretiu dohody medzi organizáciou Fretelin a UDT v koordinácii diplomatických a vojenských akcií. O tri roky neskôr prišiel do [[Východný Timor|Východného Timoru]] pápež [[Ján Pavol II.]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Východný Timor - druhá ázijská krajina s najväčším počtom katolíkov - Vatican News | url = https://www.vaticannews.va/sk/svet/news/2024-09/vychodny-timor.html | vydavateľ = www.vaticannews.va | dátum vydania = 2024-09-09 | dátum prístupu = 2026-05-17 | jazyk = sk}}</ref> Sám odkázal zhromaždeným katolíckym veriacim posolstvo: „''Od začiatku svojho pontifikátu sledujem vašu situáciu s hlbokým znepokojením. Už dlho som vám chcel povedať, že celá Cirkev, a najmä pápež, k vám prechováva osobitnú lásku a úctu.''“ Pápež pred očami zhromaždených pobozkal kríž a potom ho pritlačil k zemi. Dal tým najavo nádej katolíckemu ľudu pre ich štátnu suverenitu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Východný Timor - druhá ázijská krajina s najväčším počtom katolíkov - Vatican News | url = https://www.vaticannews.va/sk/svet/news/2024-09/vychodny-timor.html | vydavateľ = www.vaticannews.va | dátum vydania = 2024-09-09 | dátum prístupu = 2026-05-17 | jazyk = sk}}</ref> Roku [[1988]] vydala indonézska vláda vyhlásenie o ,, otvorenom území". Dôsledkom bola skutočnosť, že prvýkrát po 13 rokoch umožnila cudzincom vstup do krajiny. == Opätovný teror == Roku [[1991]] sa uskutočnila v meste [[Dili]] veľká vlastenecká demonštrácia. Indonézska vláda vyslala vojsko, ktoré začalo paľbu. Bolo zabitých až 250 ľudí. Počas ďalších dní vláda v Jakarte s prekvapením počúvala postupné vyhlásenia rozhorčenia od zahraničných štátnikov. Postupne začínalo byť už zrejmé, že po skončení [[Studená vojna|studenej vojny]] medzi [[Západný blok|západnými krajinami]] a [[Východný blok|komunistickým blokom]]<nowiki/>obyvatelia [[Východný Timor|Východného Timoru]] nepotrebujú indonézskych satrapov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Východný Timor – katolícka krajina medzi dravými vlkmi - | url = https://christianitas.sk/vychodny-timor-katolicka-krajina-medzi-dravymi-vlkmi/ | dátum vydania = 2022-05-20 | dátum prístupu = 2026-05-17 | jazyk = sk | meno = Andrzej | priezvisko = Solak}}</ref> Roku [[1992]] bol zatknutý José Xanan Gusmao ako politický vodca hnutia Fretelin. Následne bol rok na to odsúdený na doživotné väzenie. <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=TEEPLE|meno=Bliss John|titul=Kronika svetových dejín|vydanie=1|vydavateľ=Ikar, a.s|miesto=Bratislava|rok=2004|isbn=80-551-0870-6|strany=658}}</ref> Po troch rokoch vypukla v Indonézii hospodárska kríza. Vládne orgány sa rozhodli pristúpiť k výrazným ústupkom. Vláda v Jakarte súhlasila, že o budúcnosti jej „dvadsiatej siedmej provincie“ bude jednoznačne rozhodnuté v referende. V lete a na jeseň roku [[1999]] indonézska armáda, polícia a milície opätovne zintenzívnili teror. Odhaduje sa, že pri tejto poslednej vlne násilia zahynulo dvetisíc ľudí a štvrť milióna utieklo zo svojich domovov. Masaker zastavil až príchod medzinárodných mierových síl. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Východný Timor – katolícka krajina medzi dravými vlkmi - | url = https://christianitas.sk/vychodny-timor-katolicka-krajina-medzi-dravymi-vlkmi/ | dátum vydania = 2022-05-20 | dátum prístupu = 2026-05-17 | jazyk = sk | meno = Andrzej | priezvisko = Solak}}</ref> == Vyhlásenie nezávislosti == Roku [[1994]] začala indonézska vláda viesť politické rokovania, paradoxne, s uväzneným Gusmaom o možnosti referenda na [[Východný Timor|Východnom Timore]]. Referendum bolo pod záštitou [[Organizácia Spojených národov|OSN]]. V septembri roku [[1999]] prevzal správu územia Východného Timoru mierové jednotky OSN. V máji roku [[2002]] dosiahol [[Východný Timor]] úplnú štátnu nezávislosť. José Xanana Gusmao bol prepustený z väzenia a zvolený za prezidenta. <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=TEEPLE|meno=Bliss John|titul=Kronika svetových dejín|vydanie=1|vydavateľ=Ikar, a.s|miesto=Bratislava|rok=2004|isbn=80-551-0870-6|strany=658}}</ref> == Referencie == == Literatúra == * TEEPLE, Bliss John, (2004). ''Kronika svetových dejín''. Bratislava: Ikar, a.s., 2004. <nowiki>ISBN 80-551-0870-6</nowiki>. == Pozri aj == * [[Východný Timor]] == Zdroj == * https://christianitas.sk/vychodny-timor-katolicka-krajina-medzi-dravymi-vlkmi/ lyw428irozstcn0in141hvvfxl2llk2 8215694 8215642 2026-05-17T20:45:55Z ~2026-29230-47 294915 vynechávanie veľkého priestoru medzi slovami, opakovane 8215694 wikitext text/x-wiki {{UU|20260517}} {{Infobox Bitka|konflikt=Vojna za nezávislosť Východného Timoru|súčasť=[[Studená vojna|Studenej vojny]]|text k obr=Indonézski vojaci odfotografovaní v meste Batugade držiac v rukách ukoristenú portugalskú vlajku (november 1975).|obrázok=Capture of Portuguese flag.jpg|dátum=[[1975]] - [[2002]]|miesto=[[Východný Timor]]|výsledok=vojenské víťazstvo indonézskych armád územno-vojenská okupácia Východného Timoru až do jeho nezávislosti (2002)|protivník1=[[Indonézia]] Indonézske národné sily Dočasná vláda Východného Timoru Podpora Timorská demokratická únia Timorské ľudovodemokratické združenie|protivník2=Demokratická republika Východný Timor (1975) Revolučný front za nezávislý Východný Timor Ozbrojené sily pre národné oslobodenie Východného Timoru}}Vojna za nezávislosť Východného Timoru bol ozbrojený konflikt v rokoch [[1975]] až [[2002]] a to medzi [[Indonézia|Indonéziou]] na jednej strane a hnutím Fretelin na strane druhej v oblasti [[Juhovýchodná Ázia|juhovýchodnej Ázie]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=TEEPLE|meno=Bliss John|titul=Kronika svetových dejín|vydanie=1|vydavateľ=Ikar, a.s|miesto=Bratislava|rok=2004|isbn=80-551-0870-6|strany=533; 658}}</ref> Odhaduje sa, že indonézske okupačné sily zavraždili 100 až 300 000 domorodcov. Išlo možno až o tretinu obyvateľstva. Bola to jedna z najväčších [[Genocída (právo)|genocíd]] v dejinách ľudstva. Dňa [[20. máj|20. mája]] roku [[2002]] vznikol oficiálne [[Východný Timor]] ako suverénny štát, čím sa skončil štvrťstoročný boj za osamostatnenie od [[Indonézia|Indonézie]]. == Predohra == ''Bližšie informácie v hlavnom článku: [[Karafiátová revolúcia]]'' Východná časť ostrova bola až do roku [[1975]] súčasťou portugalského impéria ako Portugalský Timor. Domorodé obyvateľstvo predstavovalo kmene ale aj klany, ktoré občas súperili medzi sebou. Jedna strana súhlasila so správou kolonistov. Druhá strana však odmietala podriadiť kolonizácii. Tesne pred prvou svetovou vojnou došlo k poslednému stretu medzi Portugalčanmi a domorodcami, sa odohrali pred prvou svetovou vojnou. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Východný Timor – katolícka krajina medzi dravými vlkmi - | url = https://christianitas.sk/vychodny-timor-katolicka-krajina-medzi-dravymi-vlkmi/ | dátum vydania = 2022-05-20 | dátum prístupu = 2026-05-17 | jazyk = sk | meno = Andrzej | priezvisko = Solak}}</ref> Roku [[1974]] vypukla [[Karafiátová revolúcia|revolúcia]] v [[Portugalsko|Portugalsku]]. Po nej sa portugalské zámorské impérium rozpadlo a vo všetkých jeho kolóniách, vrátane [[Východný Timor|Východného Timoru]] vypukli ozbrojené nepokoje. Nová vláda sa rozhodla udeliť svojim zámorským provinciám nezávislosť. == Budovanie suverenity a prológ chaosu == Roku [[1975]] uskutočnila Umiernená Demokratická únia Timoru (UDT) na Východnom Timore prevrat s programom úplnej a okamžitej nezávislosti od [[Portugalsko|Portugalska]]. Žiadala uväzniť všetkých členov nedávno utvoreného protiindonézskeho Revolučného frontu za nezávislý Východný Timor (Fretelin). Vypukli tak občianske boje medzi UDT a Fretelinom  V ten istý rok napokon Fretelin vyhlásil nezávislosť Demokratickej republiky Východný Timor. Krajinu však nečakane prepadli indonézske vojská. [[Portugalsko]] prerušilo svoje diplomatické styky s [[Indonézia|Indonéziou]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=TEEPLE|meno=Bliss John|titul=Kronika svetových dejín|vydanie=1|vydavateľ=Ikar, a.s|miesto=Bratislava|rok=2004|isbn=80-551-0870-6|strany=657 - 658}}</ref>  == Krvavá odveta a podrobenie ostrova == === Počiatky nepokojov === V októbri roku [[1975]] bez milosti zavraždili indonézski ozbrojenci piatich austrálskych novinárov, ktorým sa podarilo odhaliť indonézsku vojenskú prítomnosť uprostred timorských hôr. Indonézske vládne orgány bezohľadne potláčali nezávislosť a separatistické snahy etnických menšín a neváhali použiť ozbrojenú agresiu proti susedom s cieľom rozšíriť hranice krajiny. Napriek ukončeniu občianskej vojny v Portugalskom Timore vykresľovala propaganda Indonézie samotné územie Timoru ako región chaosu, ktorý potrebuje mať nastolený poriadok. Šírili sa takisto fámy o tom, že práve politické odbojové hnutie údajne ovládali komunisti. To však nebola pravda i keď na druhej strane bol v ich zoskupení nepochybne silný ľavicový vplyv. Nakoniec indonézska vojenská rozviedka zisťovala informácie o niekoľkých významných aktivistoch UDT, ktorí hlasno obhajovali „integráciu“ svojej vlasti do [[Indonézia|Indonézie]]. Dňa [[28. november|28. novembra]] [[1975]] víťazný Fretelin vyhlásil nezávislú Východotimorskú demokratickú republiku. Obdobie zvrchovanosti však trvalo iba deväť dní. === Podpora vojnových agresorov === Dňa [[6. december|6. decembra]] roku [[1975]], teda deň pred vojenskou inváziou, sa indonézsky generál menom [[Suharto]] radil s vedúcimi predstaviteľmi [[Spojené štáty|USA]] v meste [[Jakarta]]. [[Suharto|Suhartovo]] oznámenie o násilnom a drastickom zásahu sa nestretlo s odporom jeho amerických hostí. Prezident [[Gerald Ford]] známy ho ubezpečil o svojom plnom pochopení a [[Henry Kissinger]] ho dokonca vyzval, aby niečo urýchlene uskutočnil. [[Suharto]] sa predtým dvakrát stretol s austrálskym premiérom [[Gough Whitlam|Gougheom Whitlamom]]. Vypočul si od neho schválenie pre územnú integráciu Portugalského Timoru do [[Indonézia|Indonézie]]. Agresori tak dostali povolenie pre vojenskú inváziu. Všetko vojenské vybavenie použité pri invázii malo americký pôvod. Osobitný význam mali dodávky turbovrtuľových útočných lietadiel Rockwell OV-10 Bronco, špeciálne navrhnutých na operácie proti [[Partizán|partizánom]]. Lietadlá boli použité na vraždenie civilistov, rovnako ako ľahké cvičné lietadlá BAE Hawk, ktoré dodalo [[Spojené kráľovstvo]]. Indonézski dôstojníci absolvovali výcvik v kurzoch organizovaných americkou a britskou vládou. Zbrane dodali taktiež vlády z územia [[Západná Európa|západnej Európy]], menovite z [[Holandsko|Holandska]] a [[Západné Nemecko (1949 – 1990)|Nemeckej spolkovej republiky]]. V dodávke zbraní sa pridala takisto [[Kanada]]. Na zozname podporovateľov v zbrojení pre [[Indonézia|Indonéziu]] proti [[Východný Timor|Východnému Timoru]] boli štáty z [[Ázia|Ázie]] a to presnejšie [[Kórejská republika|Južná Kórea]] a [[Taiwan]]. === Ďalší úder === O takmer mesiac neskôr, presnejšie dňa [[7. december|7. decembra]] roku [[1975]], indonézske ozbrojené sily začali operáciu s krycím názvom „Komodo“ s cieľom dobyť [[Východný Timor]]. Komodo je tiež názov ostrova, na ktorom žijú najsilnejšie jaštery na svete a to presnejšie [[varan komodský]],druh plaza známy svojou impozantnou veľkosťou a krvilačnosťou. Spočiatku sa zdalo, že vojenská invázia indonézskych ozbrojencov bude jednoduchá a skončí úspechom. Timorská armáda mala k dispozícii armádu, ktorá disponovala silou 2 500 vojakov s ručnými zbraňami. Medzitým agresor vrhol do akcie až 35 000 kvalitne vyzbrojených vojakov, často z elitných jednotiek, vybavených ťažkou technikou. Hlavné mesto [[Dili]] bolo bombardované a následne dobyté po niekoľkohodinovej prudkej bitke. Obrancovia skončili ako zdecimovaní. Niektorým sa podarilo ustúpiť do hôr a začať tam partizánsku vojnu. Indonézska vláda jednoznačne dúfala, že bez problémov pohltí svojho malého suseda. Medzitým sa stal pravý opak. Timorčania, ktorí sa vyznačovali svojou silnou náboženskou individualitou, sa proti islamskej mocnosti tvrdo bránili. Okupačné sily však čoskoro presunuli na ostrov ďalšie jednotky a vynútili si stratégiu obkľúčenia a zničenia. [[Indonézia]] uskutočňovala operácie s tisíckami vojakov s podporou letectva. [[Partizán|Partizáni]], ktorí operovali na malom území, utrpeli bolestivé straty. A spolu s nimi trpelo aj civilné obyvateľstvo. === Svedectvá o násilí === Krvavé udalosti zachytil taktiež austrálsky novinár menom Roger East, ktorého indonézski vojaci zadržali v meste [[Dili|Dilí]] a popravili spolu s desiatkami Timorčanov. Jeho telo bolo hodené do oceánu. Následne začalo Rádio Fretelin vysielať správu: ,,''Indonézske sily zabíjajú hlava-nehlava. Na uliciach sú vraždené ženy a deti. Toto je výzva na medzinárodnú pomoc. Prosím, urobte niečo, aby ste zastavili túto inváziu!"'' Počas vojenských operácií proti partizánom v horách armáda masovo zabíjala obyvateľstvo alebo ho hnala do koncentračných táborov. Objavili sa správy o zadržaných, ktorí boli zaživa upálení alebo hodení do mora z vrtuľníkov. Letectvo bombardovalo partizánske tábory a civilné budovy. Popri armáde a polícii šírili teror takisto moslimské milície vytvorené z osadníkov, ktorých vláda priviezla z preľudnenej [[Jáva (ostrov)|Jávy]]. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Východný Timor – katolícka krajina medzi dravými vlkmi - | url = https://christianitas.sk/vychodny-timor-katolicka-krajina-medzi-dravymi-vlkmi/ | dátum vydania = 2022-05-20 | dátum prístupu = 2026-05-17 | jazyk = sk | meno = Andrzej | priezvisko = Solak}}</ref> === Násilné pričlenenie === Rok [[1976]] došlo ku kľúčovému obratu. [[Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov|Bezpečnostná rada OSN]] vyzvala [[Indonézia|Indonéziu]], aby bezodkladne stiahla svoje vojská z [[Východný Timor|Východného Timoru]]. V tom istom roku vyhlásil indonézsky prezident [[Suharto]] [[Východný Timor]] za 27. provinciu [[Indonézia|Indonézie]]. <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=TEEPLE.|meno=Bliss John|titul=Kronika svetových dejín|vydanie=1|vydavateľ=Ikar, a.s|miesto=Bratislava|rok=2004|isbn=80-551-0870-6|strany=658}}</ref> == Nádej a krátky rozkvet krajiny == Roku [[1986]] došlo po dlhom čase k uzavretiu dohody medzi organizáciou Fretelin a UDT v koordinácii diplomatických a vojenských akcií. O tri roky neskôr prišiel do [[Východný Timor|Východného Timoru]] pápež [[Ján Pavol II.]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Východný Timor - druhá ázijská krajina s najväčším počtom katolíkov - Vatican News | url = https://www.vaticannews.va/sk/svet/news/2024-09/vychodny-timor.html | vydavateľ = www.vaticannews.va | dátum vydania = 2024-09-09 | dátum prístupu = 2026-05-17 | jazyk = sk}}</ref> Sám odkázal zhromaždeným katolíckym veriacim posolstvo: „''Od začiatku svojho pontifikátu sledujem vašu situáciu s hlbokým znepokojením. Už dlho som vám chcel povedať, že celá Cirkev, a najmä pápež, k vám prechováva osobitnú lásku a úctu.''“ Pápež pred očami zhromaždených pobozkal kríž a potom ho pritlačil k zemi. Dal tým najavo nádej katolíckemu ľudu pre ich štátnu suverenitu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Východný Timor - druhá ázijská krajina s najväčším počtom katolíkov - Vatican News | url = https://www.vaticannews.va/sk/svet/news/2024-09/vychodny-timor.html | vydavateľ = www.vaticannews.va | dátum vydania = 2024-09-09 | dátum prístupu = 2026-05-17 | jazyk = sk}}</ref> Roku [[1988]] vydala indonézska vláda vyhlásenie o ,, otvorenom území". Dôsledkom bola skutočnosť, že prvýkrát po 13 rokoch umožnila cudzincom vstup do krajiny. == Opätovný teror == Roku [[1991]] sa uskutočnila v meste [[Dili]] veľká vlastenecká demonštrácia. Indonézska vláda vyslala vojsko, ktoré začalo paľbu. Bolo zabitých až 250 ľudí. Počas ďalších dní vláda v Jakarte s prekvapením počúvala postupné vyhlásenia rozhorčenia od zahraničných štátnikov. Postupne začínalo byť už zrejmé, že po skončení [[Studená vojna|studenej vojny]] medzi [[Západný blok|západnými krajinami]] a [[Východný blok|komunistickým blokom]]<nowiki/>obyvatelia [[Východný Timor|Východného Timoru]] nepotrebujú indonézskych satrapov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Východný Timor – katolícka krajina medzi dravými vlkmi - | url = https://christianitas.sk/vychodny-timor-katolicka-krajina-medzi-dravymi-vlkmi/ | dátum vydania = 2022-05-20 | dátum prístupu = 2026-05-17 | jazyk = sk | meno = Andrzej | priezvisko = Solak}}</ref> Roku [[1992]] bol zatknutý José Xanan Gusmao ako politický vodca hnutia Fretelin. Následne bol rok na to odsúdený na doživotné väzenie. <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=TEEPLE|meno=Bliss John|titul=Kronika svetových dejín|vydanie=1|vydavateľ=Ikar, a.s|miesto=Bratislava|rok=2004|isbn=80-551-0870-6|strany=658}}</ref> Po troch rokoch vypukla v Indonézii hospodárska kríza. Vládne orgány sa rozhodli pristúpiť k výrazným ústupkom. Vláda v Jakarte súhlasila, že o budúcnosti jej „dvadsiatej siedmej provincie“ bude jednoznačne rozhodnuté v referende. V lete a na jeseň roku [[1999]] indonézska armáda, polícia a milície opätovne zintenzívnili teror. Odhaduje sa, že pri tejto poslednej vlne násilia zahynulo dvetisíc ľudí a štvrť milióna utieklo zo svojich domovov. Masaker zastavil až príchod medzinárodných mierových síl. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Východný Timor – katolícka krajina medzi dravými vlkmi - | url = https://christianitas.sk/vychodny-timor-katolicka-krajina-medzi-dravymi-vlkmi/ | dátum vydania = 2022-05-20 | dátum prístupu = 2026-05-17 | jazyk = sk | meno = Andrzej | priezvisko = Solak}}</ref> == Vyhlásenie nezávislosti == Roku [[1994]] začala indonézska vláda viesť politické rokovania, paradoxne, s uväzneným Gusmaom o možnosti referenda na [[Východný Timor|Východnom Timore]]. Referendum bolo pod záštitou [[Organizácia Spojených národov|OSN]]. V septembri roku [[1999]] prevzal správu územia Východného Timoru mierové jednotky OSN. V máji roku [[2002]] dosiahol [[Východný Timor]] úplnú štátnu nezávislosť. José Xanana Gusmao bol prepustený z väzenia a zvolený za prezidenta. <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=TEEPLE|meno=Bliss John|titul=Kronika svetových dejín|vydanie=1|vydavateľ=Ikar, a.s|miesto=Bratislava|rok=2004|isbn=80-551-0870-6|strany=658}}</ref> == Referencie == == Literatúra == * TEEPLE, Bliss John, (2004). ''Kronika svetových dejín''. Bratislava: Ikar, a.s., 2004. <nowiki>ISBN 80-551-0870-6</nowiki>. == Pozri aj == * [[Východný Timor]] == Zdroj == * https://christianitas.sk/vychodny-timor-katolicka-krajina-medzi-dravymi-vlkmi/ 5kjromyytoyuxr5ul95xmzgmssmewac 4 750311 8215632 2026-05-17T18:20:17Z KormiSK 91359 prvy nastrel 8215632 wikitext text/x-wiki {{Pracuje sa}} [[Súbor:Wikipedia rainbow logo.png|150px|right]] '''Wiki miluje pride''' je výzva zameraná na tvorbu článkov a rozširovanie povedomia o [[LGBT|LGBT+]] a [[queer]] (kvír) témach na Slovensku a vo svete. Anglické slovo „pride“ [prajd], v preklade hrdosť, je spojené s touto komunitou a propagáciou práv, dôstojnosti a rovnosti pre LGBT+/queer osoby. Wiki miluje pride je súčasťou medzinárodnej výzvy [[meta:Wiki Loves Pride|Wiki Loves Pride]], ktorú organizuje [[meta:Wikimedia LGBT+|Wikimedia LGBT+]]. Na slovenskej Wikipédii sa v roku 2026 výzva koná od 1. júna do 30. júna, v rámci tzv. „pride month“ (mesiaca hrdosti). Hlavnou myšlienkov výzvy na slovenskej Wikipédii je tvorba nových článkov o LGBT+ témach. Rozširovanie už existujúcich článkov či pridávanie fotografií je však taktiež dôležitou súčasťou zdieľania informácií o LGBT+ kultúre a histórii. == O čom písať? == * LGBT+/queer história * LGBT+/queer osobnosti - herci a herečky, umelci a umelkyne, športovci a športovkyne, politici a političky... * LGBT+/queer kultúra - filmy, seriály, hudba... * a čomkoľvek inom, čo je spojené s LGBT+/queer témami == Pravidlá výzvy == * Prihlásiť je možné len nové články založené medzi 1. júnom a 30. júnom 2026. * Téma článku musí súvisieť s LGBT+/queer tematikou. * Rozsah článku musí byť aspoň 3000 bytov a zároveň aspoň 300 slov. * Článok musí obsahovať [[Wikipédia:Uvádzanie zdrojov|citácie]] [[Wikipédia:Spoľahlivé zdroje|spoľahlivých zdrojov]], dodržiavať [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|významnosť]] a ďalšie pravidlá Wikipédie. * Na konci výzvy nesmú články obsahovať žiadne upozorňovacie šablóny (napríklad {{tl|Urgentne upraviť}}, {{tl|Významnosť}}, {{tl|Bez zdroja}}, a iné). == Ceny == * Tento ročník výzvy je organizovaný bez vecných cien. == Prihlasovanie == * Do slovenskej časti sa nové články prihlasujú nástrojom Fountain: {{Klikateľné tlačidlo|Prihláste článok do súťaže|url=https://fountain.toolforge.org/editathons/wlp-sk|typ=progressive|typ2=primary}} == Výsledky výzvy == * Výsledky budú zverejnené po ukončení výzvy. [[Kategória:Wiki miluje pride|2026]] 1ne7narh50cj2rgu9e860p0fjjac2bv 8215646 8215632 2026-05-17T18:27:47Z KormiSK 91359 8215646 wikitext text/x-wiki {{Pracuje sa}} [[Súbor:Wikipride.gif|200px|right|thumb|Logo Wikipédie vo farbách rôznych vlajok patriacim komunitám v rámci LGBT+.]] '''Wiki miluje pride''' je výzva zameraná na tvorbu článkov a rozširovanie povedomia o [[LGBT|LGBT+]] a [[queer]] (kvír) témach na Slovensku a vo svete. Anglické slovo „pride“ [prajd], v preklade hrdosť, je spojené s touto komunitou a propagáciou práv, dôstojnosti a rovnosti pre LGBT+/queer osoby. Wiki miluje pride je súčasťou medzinárodnej výzvy [[meta:Wiki Loves Pride|Wiki Loves Pride]], ktorú organizuje [[meta:Wikimedia LGBT+|Wikimedia LGBT+]]. Na slovenskej Wikipédii sa v roku 2026 výzva koná od 1. júna do 30. júna, v rámci tzv. „pride month“ (mesiaca hrdosti). Hlavnou myšlienkov výzvy na slovenskej Wikipédii je tvorba nových článkov o LGBT+ témach. Rozširovanie už existujúcich článkov či pridávanie fotografií je však taktiež dôležitou súčasťou zdieľania informácií o LGBT+ kultúre a histórii. == O čom písať? == * LGBT+/queer história * LGBT+/queer osobnosti - herci a herečky, umelci a umelkyne, športovci a športovkyne, politici a političky... * LGBT+/queer kultúra - filmy, seriály, hudba... * a čomkoľvek inom, čo je spojené s LGBT+/queer témami == Pravidlá výzvy == * Prihlásiť je možné len nové články založené medzi 1. júnom a 30. júnom 2026. * Téma článku musí súvisieť s LGBT+/queer tematikou. * Rozsah článku musí byť aspoň 3000 bytov a zároveň aspoň 300 slov. * Článok musí obsahovať [[Wikipédia:Uvádzanie zdrojov|citácie]] [[Wikipédia:Spoľahlivé zdroje|spoľahlivých zdrojov]], dodržiavať [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|významnosť]] a ďalšie pravidlá Wikipédie. * Na konci výzvy nesmú články obsahovať žiadne upozorňovacie šablóny (napríklad {{tl|Urgentne upraviť}}, {{tl|Významnosť}}, {{tl|Bez zdroja}}, a iné). == Ceny == * Tento ročník výzvy je organizovaný bez vecných cien. == Prihlasovanie == * Do slovenskej časti sa nové články prihlasujú nástrojom Fountain: {{Klikateľné tlačidlo|Prihláste článok do súťaže|url=https://fountain.toolforge.org/editathons/wlp-sk|typ=progressive|typ2=primary}} == Výsledky výzvy == * Výsledky budú zverejnené po ukončení výzvy. [[Kategória:Wiki miluje pride|2026]] nazjtw1z3841kpbzzr2wfk8kluevu20 8215649 8215646 2026-05-17T18:28:50Z KormiSK 91359 /* O čom písať? */ 8215649 wikitext text/x-wiki {{Pracuje sa}} [[Súbor:Wikipride.gif|200px|right|thumb|Logo Wikipédie vo farbách rôznych vlajok patriacim komunitám v rámci LGBT+.]] '''Wiki miluje pride''' je výzva zameraná na tvorbu článkov a rozširovanie povedomia o [[LGBT|LGBT+]] a [[queer]] (kvír) témach na Slovensku a vo svete. Anglické slovo „pride“ [prajd], v preklade hrdosť, je spojené s touto komunitou a propagáciou práv, dôstojnosti a rovnosti pre LGBT+/queer osoby. Wiki miluje pride je súčasťou medzinárodnej výzvy [[meta:Wiki Loves Pride|Wiki Loves Pride]], ktorú organizuje [[meta:Wikimedia LGBT+|Wikimedia LGBT+]]. Na slovenskej Wikipédii sa v roku 2026 výzva koná od 1. júna do 30. júna, v rámci tzv. „pride month“ (mesiaca hrdosti). Hlavnou myšlienkov výzvy na slovenskej Wikipédii je tvorba nových článkov o LGBT+ témach. Rozširovanie už existujúcich článkov či pridávanie fotografií je však taktiež dôležitou súčasťou zdieľania informácií o LGBT+ kultúre a histórii. == O čom písať? == * LGBT+/queer história * LGBT+/queer pojmy * LGBT+/queer osobnosti – herci a herečky, umelci a umelkyne, športovci a športovkyne, politici a političky... * LGBT+/queer kultúra – filmy, seriály, hudba, videohry... * a čomkoľvek inom, čo je spojené s LGBT+/queer témami == Pravidlá výzvy == * Prihlásiť je možné len nové články založené medzi 1. júnom a 30. júnom 2026. * Téma článku musí súvisieť s LGBT+/queer tematikou. * Rozsah článku musí byť aspoň 3000 bytov a zároveň aspoň 300 slov. * Článok musí obsahovať [[Wikipédia:Uvádzanie zdrojov|citácie]] [[Wikipédia:Spoľahlivé zdroje|spoľahlivých zdrojov]], dodržiavať [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|významnosť]] a ďalšie pravidlá Wikipédie. * Na konci výzvy nesmú články obsahovať žiadne upozorňovacie šablóny (napríklad {{tl|Urgentne upraviť}}, {{tl|Významnosť}}, {{tl|Bez zdroja}}, a iné). == Ceny == * Tento ročník výzvy je organizovaný bez vecných cien. == Prihlasovanie == * Do slovenskej časti sa nové články prihlasujú nástrojom Fountain: {{Klikateľné tlačidlo|Prihláste článok do súťaže|url=https://fountain.toolforge.org/editathons/wlp-sk|typ=progressive|typ2=primary}} == Výsledky výzvy == * Výsledky budú zverejnené po ukončení výzvy. [[Kategória:Wiki miluje pride|2026]] gjtinbtcj0sioka335s1s5xs4co2ltj 8215810 8215649 2026-05-18T07:24:52Z KormiSK 91359 8215810 wikitext text/x-wiki {{Pracuje sa}} [[Súbor:Wikipride.gif|200px|right|thumb|Logo Wikipédie vo farbách rôznych vlajok patriacim komunitám v rámci LGBT+.]] '''Wiki miluje pride''' je výzva zameraná na tvorbu článkov a rozširovanie povedomia o [[LGBT|LGBT+]] a [[queer]] (kvír) témach na Slovensku a vo svete. Anglické slovo „pride“ [prajd], v preklade hrdosť, je spojené s touto komunitou a propagáciou práv, dôstojnosti a rovnosti pre LGBT+/queer osoby. Wiki miluje pride je súčasťou medzinárodnej výzvy [[meta:Wiki Loves Pride|Wiki Loves Pride]], ktorú organizuje [[meta:Wikimedia LGBT+|Wikimedia LGBT+]]. Na slovenskej Wikipédii sa v roku 2026 výzva koná od 1. júna do 30. júna, v rámci tzv. „pride month“ (mesiaca hrdosti). Hlavnou myšlienkov výzvy na slovenskej Wikipédii je tvorba nových článkov o LGBT+ témach. Rozširovanie už existujúcich článkov či pridávanie fotografií je však taktiež dôležitou súčasťou zdieľania informácií o LGBT+ kultúre a histórii. == O čom písať? == * LGBT+/queer história * LGBT+/queer pojmy * LGBT+/queer osobnosti – herci a herečky, umelci a umelkyne, športovci a športovkyne, politici a političky... * LGBT+/queer kultúra – filmy, seriály, hudba, videohry... * a čomkoľvek inom, čo je spojené s LGBT+/queer témami == Pravidlá výzvy == * Prihlásiť je možné len nové články založené medzi 1. júnom a 30. júnom 2026. * Téma článku musí súvisieť s LGBT+/queer tematikou. * Rozsah článku musí byť aspoň 3000 bytov a zároveň aspoň 300 slov. * Článok musí obsahovať [[Wikipédia:Uvádzanie zdrojov|citácie]] [[Wikipédia:Spoľahlivé zdroje|spoľahlivých zdrojov]], dodržiavať [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|významnosť]] a ďalšie pravidlá Wikipédie. * Na konci výzvy nesmú články obsahovať žiadne upozorňovacie šablóny (napríklad {{tl|Urgentne upraviť}}, {{tl|Významnosť}}, {{tl|Bez zdroja}}, a iné). == Ceny == * Tento ročník výzvy je organizovaný bez vecných cien. == Prihlasovanie == * Do slovenskej časti sa nové články prihlasujú nástrojom Fountain: {{Klikateľné tlačidlo|Prihlásiť článok|url=https://fountain.toolforge.org/editathons/wlp-sk|typ=progressive|typ2=primary}} == Výsledky výzvy == * Výsledky budú zverejnené po ukončení výzvy. [[Kategória:Wiki miluje pride|2026]] 7s290sbiksho384kbu7w2cp7givpjux 14 750312 8215633 2026-05-17T18:22:43Z KormiSK 91359 + 8215633 wikitext text/x-wiki [[Kategória:WikiProjekty]] [[Kategória:Wikipédia:Projekty Wikimedie Slovensko]] om0qiunnjik68oplwrsgi3y0wpgngy9 4 750313 8215639 2026-05-17T18:23:39Z KormiSK 91359 Presmerovanie na [[Wikipédia:Wiki miluje pride]] 8215639 wikitext text/x-wiki #redirect [[Wikipédia:Wiki miluje pride]] kbs5b395t5ojx5ktb8nevm3v1qgwig7 0 750314 8215656 2026-05-17T19:04:43Z LoverofBattle12 246706 Vytvorenie úplne nového článku pod názvom ,,Laoská občianska vojna" v rámci stránky ,, Zoznam vojen" a ,, Druhá indočínska vojna". 8215656 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka|konflikt=Laoská občianska vojna|súčasť=[[Studená vojna|Studenej vojny]] a [[Vojna vo Vietname|Vojny vo Vietname]]|text k obr=Protilietadlová batéria Laoskej ľudovej oslobodeneckej armády|obrázok=Anti-aircraft-troops-of-the-Laotian-Peoples-Liberation-Army-142341995246.jpg|dátum=[[23. máj]] [[1959]] - [[2. december]] [[1975]]|miesto=[[Laos]]|výsledok=vojenské víťazstvo komunistickej politickej strany Pathet Lao zánik Laoského kráľovstva|protivník1=Laoské kráľovstvo<br/>[[Vietnamská republika]]<br/>[[Thajsko]]<br/>[[Spojené štáty americké]] Podpora [[Filipíny]]<br/>[[Taiwan]]|protivník2=Pathet Lao<br/>[[Severný Vietnam]] Podpora [[Čína]]<br/>[[Sovietsky zväz]]|straty1=15 000 vojakov kráľovskej armády|straty2=viac než 3 000 vojakov zo Severného Vietnamu Pathet Lao: neznáme}}'''Laoská občianska vojna''' bol ozbrojený konflikt v rokoch [[1959]] až [[1975]] na území terajšieho [[Laos|Laosu]]. Počas tejto občianskej vojny stáli proti sebe dve znepriatelené armády a to presnejšie kráľovská armáda na jednej strane a oddiely z komunistickej strany Pathet Lao na strane druhej. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Cesty a památky | url = https://www.cestyapamatky.cz/cesty/laos-2008/tajna-valka | vydavateľ = www.cestyapamatky.cz | dátum vydania = start:2008- | dátum prístupu = 2026-05-17}}</ref> Vojna sa skončila roku [[1975]] a to nastolením komunistickej vlády [[Vietnam|Vietname]], [[Kambodža|Kambodži]] a [[Laos|Laose]]. <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=GURŇÁK|meno=Daniel|titul=Dejepisný atlas - Štáty v premenách storočí|vydanie=2|vydavateľ=Mapa Slovakia|miesto=Bratislava|rok=2021|isbn=978-80-8067-328-4|strany=62}}</ref> == Príchod amerických síl a začiatok vojny == Roku [[1959]] dorazili do [[Laos|Laosu]] americkí vojenskí funkcionári a technici, ktorí následne začali s výcvikom Kráľovskej armády (RLA) a bojovníkmi z horského kmeňa Hmong pod vedením charizmatického generála Vang Paa. Oddiely Hmongov bojovali spočiatku na strane francúzskej armády proti vzbúrencom vo [[Vietnam|Vietname]]. Neskôr boli Hmongovia pravdepodobne najdôležitejšou ľudskou zložkou tajnej vojny, ktorú financovali [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]]. V polovici roku [[1961]] sa Tajná armáda rozrástla až na 9000 pešiakov vedených deviatimi špecialistami [[CIA]]. K nej sa pridalo deväť dôstojníkov Zelených baretov a 99 thajských dôstojníkov „zvláštnych služieb“, ktorých vycvičila práve [[CIA]]. Vojenské úsilie americkej [[CIA]] bolo tou najväčšou a zároveň finančne najdrahšou paravojenskou operáciou, ktorú kedy [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]] vykonali. Zaujímavosťou bolo to, že práve americkí letci s krycím názvom ako ,, Ravens" (havrani) vykonávali ozbrojené nálety v malých vrtuľových lietadlách, pričom fosforovými dymovými raketami vyznačovali ciele severovietnamskej armády (NVA) a LP pro laoských pilotov. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Cesty a památky | url = https://www.cestyapamatky.cz/cesty/laos-2008/tajna-valka | vydavateľ = www.cestyapamatky.cz | dátum vydania = start:2008- | dátum prístupu = 2026-05-17}}</ref> == Boj medzi generálmi o posty == Laoský kráľ menom Suvanna Phuma bol iba figúrkou moci, pretože americké vojnové sily ho potrebovali ako osobu, ktorá udrží v krajine neutralitu počas [[Vietnamská vojna|vietnamskej vojny]]. Tá mala za následok úteky civilistov do mesta [[Vientian]]. Vládla tam však napätá situácia.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=NOŽINA|meno=Miroslav|titul=Dějiny Laosu|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2010|isbn=978-80-7422-063-0|strany=1}}</ref> Prekvital čierny trh, [[korupcia]] a [[prostitúcia]]. Ústredná vláda mala v meste značne slabý mocenský vplyv. Skutočnú moc v daných oblastiach mali miestni vládcovia. Boli to vojenskí diktátori, ktorým sa darilo pre obchod s [[Ópium|ópiom]] a [[Heroín|heroínom]]. Okrem iného zavádzali spoplatnený [[monopol]]. Profitovali takisto z [[Prostitúcia|prostitúcie]]. == Ťarcha uprostred hôr == Ozbrojenci zo strany Pathet Lao mali pod svojou kontrolou horské oblasti. Naopak kráľovským silám sa podarilo udržať si pozície v nížinách. Autorita vlády bola navyše mimo hlavného mesta značne obmedzená. V provinciách mali moc miestni [[Aristokracia|aristokrati]] a [[Generál|generáli]]. Pathet Lao a jej ozbrojenci kontrolovali územie [[Laos|Laosu]], na ktorom žila až tretina obyvateľov krajiny. Navyše to boli komunisti, ktorých cieľom bolo dosiahnuť u obyvateľstva jednak zníženie [[Daň|daní]] ale aj celkovú [[Emancipácia|emancipáciu]]. Týkalo sa to tiež horských kmeňov v laoskej spoločnosti. Partizánske boje boli urputnejšie a krvavejšie než šarvátky regulérnych armád.    Americkí a spojeneckí horali vyvíjali na území pod okupáciou Pathet Lao [[Propaganda|propagandu]] s cieľom presvedčiť ich k prechodu na stranu západných armád, ktoré mali vytvorené svoje tábory. Dôsledkom bolo to, že až pol milióna horalov ich výzvy prijalo. Americké armády sa tak snažili oslabiť vojenskú moc Pathet Lao. Týmto aktom ich zbavovali potencionálnych regrútov a bojovníkov. Horské oblasti sa od roku [[1964]] stali hlavným cieľom amerických bombardérov. Dialo sa tak z toho dôvodu, že práve [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]] mali v pláne oslabiť moc komunistov zo strany Pathet Lao a zároveň by oslabili zásobovanie cez tzv. [[Ho Či Minova cesta|Ho Či Minovu cestu]]. Išlo o kľúčovú spojnicu, po ktorej sa prevážali zbrane z územia [[Vietnamská demokratická republika|Severného Vietnamu]] smerom do [[Laos|Laosu]]. <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=ZELENDA|meno=Jiří|titul=Stručná historie států: Laos|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství Libri|miesto=Praha|rok=2012|isbn=978-80-7277-479-1|strany=81; 82}}</ref> == Thajská podpora a počiatok amerického bombardovania == Keď americký prezident [[John Fitzgerald Kennedy|John F. Kennedy]] prvýkrát vyhlásil „teóriu domínia“, vydal nariadenie, že zasiahne armáda [[Spojené štáty|USA]], aby zabránila [[Komunistický režim|komunistom]] v uchopení moci na území [[Laos|Laosu]]. V máji roku [[1961]] sa v [[Ženeva|Ženeve]] zišla konferencia 14 štátov, ktorá si zvolila za cieľ zastaviť krízu. V júli roku [[1962]] došlo po dlhých rokovaniach k schváleniu rad zmlúv, ktoré mali zaistiť Laosu nezávislosť a neutralitu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Cesty a památky | url = https://www.cestyapamatky.cz/cesty/laos-2008/tajna-valka | vydavateľ = www.cestyapamatky.cz | dátum vydania = start:2008- | dátum prístupu = 2026-05-17}}</ref> Ďalšie roky poznamenali spory medzi vládou a parlamentom. Do týchto potýčok zasahovali takisto americké vojská. V tom istom čase prebiehali boje uprostred hôr, kde malo väčšiu prevahu ľavicové hnutie. V júni roku [[1967]] došlo k vypuknutiu tzv. ,, ópiovej vojny“. V pohraničných oblastiach [[Mjanmarsko|Mjanmarska]] (Barma) a severovýchodnej časti [[Thajsko|Thajska]] zvádzali náročné boje vojaci z [[Kuomintang|Kuomintangu]]. Boli platení thajskou vládou pre boj proti komunistickým oddielom ale aj priekupníkom drog či etnickým menšinám. Keď sa vojakom z čínskeho [[Kuomintang|Kuomintangu]] podarilo úspešne zaútočiť na karavánu ópia, Šánovia utiekli do Ban Khuanu. Tu ich čakalo obkľúčenie čínskymi vojskami. Laoský generál Uan Rattikun vyhlásil to, že ,, vlasť je v ohrození“. Vydal rozkaz pre vojenský útok [[Kuomintang|Kuomintangu]] za pomoci lietadiel typu [[Northrop T-38 Talon|T-28]]. Po troch dňoch bombardovania z lietadiel sa podarilo parašutistom zmasakrovať čínskych vojakov a Šánov. Zároveň úspešne zadržali až 12 ton ópia. == Horšie než bombardovanie Hirošimy == Dňa [[17. máj|17. mája]] roku [[1964]] začalo americké letectvo operáciu pod označením ako OPLAN-34-A alebo po čase premenované na HARDNOSE. Bol to skrytý názov pre bombardovanie pozície Pathet Lao. Cieľom náletov tak bolo zachovať neutralitu laoskej vlády. Okrem toho si americkí vojenskí piloti zvolili za cieľ bombardovanie Ho Či Minovej cesty. Urobili tak z toho dôvodu, že práve severovietnamské vojská zásobovali po tejto trase komunistickú stranu Pathet Lao. Bolo to územie severovýchodného [[Laos|Laosu]] od južného okraja Planiny džbánov po hranicu so Severným Vietnamom. Žilo približne 200 000 ľudí. Roku [[1967]] bol zaznamenaný počet náletov až 120. O dva roky neskôr bolo spočítaných až 400 náletov za deň. <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=NOŽINA|meno=Miroslav|titul=Dějiny Laosu|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2010|isbn=978-80-7422-063-0|strany=200}}</ref> Americké bombardéry zhodili na územie [[Laos|Laosu]] oveľa viac bômb než na územie [[Nacistické Nemecko|Nacistického Nemecka]] a [[Japonské cisárstvo (1868 – 1945)|Japonského impéria]] počas celej [[Druhá svetová vojna|Druhej svetovej vojny]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=ZELENDA|meno=Jiří|titul=Stručná historie států: Laos|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství Libri|miesto=Praha|rok=2012|isbn=978-80-7277-479-1|strany=83}}</ref> == Rok zlomu == Roku [[1968]] sa udial zásadný obrat v [[Laos|Laose]]. Išlo o nový vývoj počas [[Vietnamská vojna|Vojny vo Vietname]]. Koncom januára roku [[1968]] sa uskutočnila ofenzíva s označením Tet, pričom vtedy sa severovietnamskej armáde podarilo zaútočiť na 37 zo 43 juhovietnamských provinčných miest. Ofenzíva sa skončila bez úspechu, pretože severovietnamský vojaci boli zo [[Saigon|Saigonu]] vytlačení. Pre [[Laos]] mali tieto udalosti dosť deštruktívny efekt. Vietnamské sily sa zapojili do bojov na strane Pathet Lao, keď dobýjali údolie Nam Pang. Americkí vojenskí letci na to reagovali tým, že bombardovali mestá Samneua, Xieng Kchuang a Khang Khai. Napriek úsiliu kráľovskej armády a amerických vojakov prebralo iniciatívnu v horskom teréne Pathet Lao. V januári roku [[1968]] začalo Pathet Lao mohutný útok spolu so severovietnamskou armádou proti oddielom Vang Paa z provincie Samneua. Až roku [[1971]] boli jeho prívrženci zatlačení smerom na západ. Vo februári roku [[1970]] obsadili Planinu džbánov vojaci z Pathet Laa a ich severovietnamskí spojenci. Pre laoského generála Vang Paa ako promaerického prívrženca to znamenalo stratu jedného strategického bodu za druhým. V apríli a júni roku [[1970]] presadili vojaci z Pathet Lao úspešné víťazstvo a to dobytím centier Attapeu a Saravan v južnom [[Laos|Laose]]. <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=NOŽINA|meno=Miroslav|titul=Dějiny Laosu|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2010|isbn=978-80-7422-063-0|strany=206; 207}}</ref> == Nie vojne == Koncom [[60. roky 20. storočia|60. rokov 20. storočia]] však došlo k zásadnému obratu počas občianskej vojny v Laose. Počet komunistických ozbrojencov v [[Vietnamská demokratická republika|Severnom Vietname]] po boku Pathet Laa stále rástol. To bol dôvod, prečo komunistické sily postupne prevzali iniciatívu. <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=ZELENDA|meno=Jiří|titul=Stručná historie států: Laos|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství Libri|miesto=Praha|rok=2012|isbn=978-80-7277-479-1|strany=84}}</ref> Následne začali rásť priamo na území [[Spojené štáty|Spojených štátov amerických]] protesty zo strany domácich obyvateľov proti vojne. Prezident menom [[Richard Nixon]] tak rozhodol stiahnuť americké vojská a prenechať právomoc v rukách juhovietnamskej armády. Tá už musela zvádzať ťažké boje bez podpory amerických vojakov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Cesty a památky | url = https://www.cestyapamatky.cz/cesty/laos-2008/tajna-valka | vydavateľ = www.cestyapamatky.cz | dátum vydania = start:2008- | dátum prístupu = 2026-05-17}}</ref> Indikátorom tejto stratégie mala byť operácia s označením ako Lam Son 719. Išlo o vpád juhovietnamských vojakov smerom do [[Laos|Laosu]]. Vojenské úspechy Pathet Laa napokon donútili juhovietnamských ozbrojencov zakročiť proti ich expanzii.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=ZELENDA|meno=Jiří|titul=Stručná historie států: Laos|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství Libri|miesto=Praha|rok=2012|isbn=978-80-7277-479-1|strany=84}}</ref> == Posledný vzdor a jeho odrazenie == V januári roku [[1971]] začala vojenská invázia juhovietnamských vojsk smerom do [[Laos|Laosu]] s cieľom prerušiť [[Ho Či Minova cesta|Ho Či Minovi cestu]] a zároveň otestovať samostatnosť juhovietnamskej armády bez americkej pomoci. Proti nej sa postavilo až 20 000 vojakov zo [[Vietnamská demokratická republika|Severného Vietnamu]] a 5 000 ozbrojencov Pathet Lao. Vojenská invázia sa však skončila pre juhovietnamskú armádu totálnym fiaskom. Juhovietnamské vojská sa museli po vysokých stratách na životoch napokon stiahnuť. Vojenská operácia tak dôsledne potvrdila narastajúcu prevahu komunistických oddielov na území [[Indočína|Indočíny]]. Pravicové režimy v [[Saigon|Saigone]], [[Phnom Pénh|Phnom Penhu]] a [[Vientian|Vientiane]] tak už nemohli schopné premôcť komunistov presne vtedy, keď sa americké vojská napokon stiahli z územia [[Indočína|Indočíny]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=NOŽINA|meno=NOŽINA|titul=Dějiny Laosu|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2010|isbn=978-80-7422-063-0|strany=207; 208}}</ref> == Bodka za bojmi a nové časy == Zástupcovia komunistickej strany Pathet Lao sa na stretnutí vlády samotnej krajiny napokon zhodli pre úspešné presadenie plánu pretvoriť [[Laos]] z [[Monarchia|kráľovstva]] na [[Republika|republiku]]. Laoskí princovia Suvana Phuma a Suphanuvong odišli do mesta Luang Phrabang. Tam došlo k diplomatickému stretnutiu medzi nimi a kráľom menom Savang Vatthana. Ten si po spoločných rokovaniach vypočul ich plány a abdikoval. Samotní princovia sa rozlúčili s laoským kráľom a odišli do mesta [[Vientian]]. Tam zasadal Národný kongres ľudových zástupcov. Tento politický orgán však nemal, paradoxne, žiadnych voličov, ktorí by súhlasili s jeho ustanovením. Chýbala mu politická reprezentácia a zároveň nemal vlastnosti ústavného orgánu. Národný kongres ľudových zástupcov napokon prijal dňa [[2. december|2. decembra]] roku [[1975]] abdikačný akt laoského kráľa, čím došlo z jeho strany k vyhláseniu Laoskej ľudovodemokratickej republiky (LDDR). Víťazstvo komunistického režimu v [[Laos|Laose]] tak bolo definitívne zavŕšené. <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=ZELENDA|meno=Jiří|titul=Stručná historie států: Laos|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství Libri|miesto=Praha|rok=2012|isbn=978-80-7277-479-1|strany=86}}</ref> == Dôsledky v súčasnosti == Vojnová dráma mala za následok rozvrátenie rodinných a spoločenských väzieb. Zároveň prehĺbila územnú dezintegráciu krajiny. Okrem toho prispela k spomaleniu procesu formovania národnej identity obyvateľstva. Munícia po vojne sa likviduje ešte od roku [[1994]] do dnešných čias. Odhaduje sa, že v krajine zostalo až 30 % nevybuchnutej munície, ktorá stále môže zabiť desiatky ľudí ročne. Medzi nich patria dokonca [[Dieťa|deti]]. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Před padesáti lety se Laos proměnil v minové pole. Nevybuchlá munice z vietnamské války tam zabíjí dodnes | url = https://radiozurnal.rozhlas.cz/pred-padesati-lety-se-laos-promenil-v-minove-pole-nevybuchla-munice-z-vietnamske-8047144 | vydavateľ = Radiožurnál | dátum vydania = 2020-08-23 | dátum prístupu = 2026-05-06 | jazyk = cs}}</ref> Tajná vojna v [[Laos|Laose]], o ktorej sa až roku [[2016]] vyjadril verejne už bývalý americký prezident menom [[Barack Obama]], zabrzdila hospodárstvo krajiny a zároveň spôsobila utrpenie desaťtisícom obyvateľov. Stopy po leteckých bombardéroch sú na juhu [[Laos|Laosu]] viditeľné takisto v súčasnosti. V džungli naďalej hrdzavejú vraky nákladných áut pôvodom zo [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] a [[Čína|Číny]]. Rozľahlé oblasti poľnohospodárskej pôdy ešte stále nemožno využívať. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nejbombardovanější země světa vypadá jako z apokalypsy. Američané ale svého cíle nedosáhli | url = https://zoom.iprima.cz/valky/nejbombardovanejsi-zeme-494467 | vydavateľ = Prima Zoom | dátum prístupu = 2026-05-06 | jazyk = cs | meno = F. T. V. | priezvisko = Prima}}</ref> == Referencie == == Literatúra == * GURŇÁK, Daniel, (2021). ''Dejepisný atlas'' - ''Štáty v premenách storočí''. 2. vyd. Bratislava: Mapa Slovakia, 2021. <nowiki>ISBN 978-80-8067-328-4</nowiki>. * TEEPLE, Bliss John, (2004). ''Kronika svetových dejín''. Bratislava: Ikar, a.s., 2004. <nowiki>ISBN 80-551-0870-6</nowiki>. * ZELENDA, Jiří, (2012). ''Stručná historie států: Laos''. Praha: Nakladatelství Libri, 2012. ISBN 978-80-7277-479-1. == Pozri aj == * [[Zoznam vojen]] * [[Zoznam konfliktov v Ázii]] * [[Studená vojna]] * [[Vietnamská vojna|Druhá indočínska vojna]] alebo [[Vietnamská vojna]] == Zdroj == * NOŽINA, Miroslav, (2010). ''Dějiny'' ''Laosu''. Praha: NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o., 2010. ISBN 978-80-7422-063-0. g6bhnqm157xtpj2e9glcidlkpadx2hy 8215674 8215656 2026-05-17T20:12:58Z LoverofBattle12 246706 Prepis názvu kapitoly z tvaru ,, Bodka za bojmi a nové časy" do podoby ,, Koniec bojov a nová vláda" a doplnenie nových faktov do tejto kapitoly a šablóny. 8215674 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka|konflikt=Laoská občianska vojna|súčasť=[[Studená vojna|Studenej vojny]] a [[Vojna vo Vietname|Vojny vo Vietname]]|text k obr=Protilietadlová batéria Laoskej ľudovej oslobodeneckej armády|obrázok=Anti-aircraft-troops-of-the-Laotian-Peoples-Liberation-Army-142341995246.jpg|dátum=[[23. máj]] [[1959]] - [[2. december]] [[1975]]|miesto=[[Laos]]|výsledok=vojenské víťazstvo komunistickej politickej strany Pathet Lao koniec Laoského kráľovstva vznik Laoskej ľudovodemokratickej republiky|protivník1=Laoské kráľovstvo<br/>[[Vietnamská republika]]<br/>[[Thajsko]]<br/>[[Spojené štáty americké]] Podpora [[Filipíny]]<br/>[[Taiwan]]|protivník2=Pathet Lao<br/>[[Severný Vietnam]] Podpora [[Čína]]<br/>[[Sovietsky zväz]]|straty1=15 000 vojakov kráľovskej armády|straty2=viac než 3 000 vojakov zo Severného Vietnamu Pathet Lao: neznáme}}'''Laoská občianska vojna''' bol ozbrojený konflikt v rokoch [[1959]] až [[1975]] na území terajšieho [[Laos|Laosu]]. Počas tejto občianskej vojny stáli proti sebe dve znepriatelené armády a to presnejšie kráľovská armáda na jednej strane a oddiely z komunistickej strany Pathet Lao na strane druhej. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Cesty a památky | url = https://www.cestyapamatky.cz/cesty/laos-2008/tajna-valka | vydavateľ = www.cestyapamatky.cz | dátum vydania = start:2008- | dátum prístupu = 2026-05-17}}</ref> Vojna sa skončila roku [[1975]] a to nastolením komunistickej vlády [[Vietnam|Vietname]], [[Kambodža|Kambodži]] a [[Laos|Laose]]. <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=GURŇÁK|meno=Daniel|titul=Dejepisný atlas - Štáty v premenách storočí|vydanie=2|vydavateľ=Mapa Slovakia|miesto=Bratislava|rok=2021|isbn=978-80-8067-328-4|strany=62}}</ref> == Príchod amerických síl a začiatok vojny == Roku [[1959]] dorazili do [[Laos|Laosu]] americkí vojenskí funkcionári a technici, ktorí následne začali s výcvikom Kráľovskej armády (RLA) a bojovníkmi z horského kmeňa Hmong pod vedením charizmatického generála Vang Paa. Oddiely Hmongov bojovali spočiatku na strane francúzskej armády proti vzbúrencom vo [[Vietnam|Vietname]]. Neskôr boli Hmongovia pravdepodobne najdôležitejšou ľudskou zložkou tajnej vojny, ktorú financovali [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]]. V polovici roku [[1961]] sa Tajná armáda rozrástla až na 9000 pešiakov vedených deviatimi špecialistami [[CIA]]. K nej sa pridalo deväť dôstojníkov Zelených baretov a 99 thajských dôstojníkov „zvláštnych služieb“, ktorých vycvičila práve [[CIA]]. Vojenské úsilie americkej [[CIA]] bolo tou najväčšou a zároveň finančne najdrahšou paravojenskou operáciou, ktorú kedy [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]] vykonali. Zaujímavosťou bolo to, že práve americkí letci s krycím názvom ako ,, Ravens" (havrani) vykonávali ozbrojené nálety v malých vrtuľových lietadlách, pričom fosforovými dymovými raketami vyznačovali ciele severovietnamskej armády (NVA) a LP pro laoských pilotov. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Cesty a památky | url = https://www.cestyapamatky.cz/cesty/laos-2008/tajna-valka | vydavateľ = www.cestyapamatky.cz | dátum vydania = start:2008- | dátum prístupu = 2026-05-17}}</ref> == Boj medzi generálmi o posty == Laoský kráľ menom Suvanna Phuma bol iba figúrkou moci, pretože americké vojnové sily ho potrebovali ako osobu, ktorá udrží v krajine neutralitu počas [[Vietnamská vojna|vietnamskej vojny]]. Tá mala za následok úteky civilistov do mesta [[Vientian]]. Vládla tam však napätá situácia.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=NOŽINA|meno=Miroslav|titul=Dějiny Laosu|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2010|isbn=978-80-7422-063-0|strany=1}}</ref> Prekvital čierny trh, [[korupcia]] a [[prostitúcia]]. Ústredná vláda mala v meste značne slabý mocenský vplyv. Skutočnú moc v daných oblastiach mali miestni vládcovia. Boli to vojenskí diktátori, ktorým sa darilo pre obchod s [[Ópium|ópiom]] a [[Heroín|heroínom]]. Okrem iného zavádzali spoplatnený [[monopol]]. Profitovali takisto z [[Prostitúcia|prostitúcie]]. == Ťarcha uprostred hôr == Ozbrojenci zo strany Pathet Lao mali pod svojou kontrolou horské oblasti. Naopak kráľovským silám sa podarilo udržať si pozície v nížinách. Autorita vlády bola navyše mimo hlavného mesta značne obmedzená. V provinciách mali moc miestni [[Aristokracia|aristokrati]] a [[Generál|generáli]]. Pathet Lao a jej ozbrojenci kontrolovali územie [[Laos|Laosu]], na ktorom žila až tretina obyvateľov krajiny. Navyše to boli komunisti, ktorých cieľom bolo dosiahnuť u obyvateľstva jednak zníženie [[Daň|daní]] ale aj celkovú [[Emancipácia|emancipáciu]]. Týkalo sa to tiež horských kmeňov v laoskej spoločnosti. Partizánske boje boli urputnejšie a krvavejšie než šarvátky regulérnych armád.    Americkí a spojeneckí horali vyvíjali na území pod okupáciou Pathet Lao [[Propaganda|propagandu]] s cieľom presvedčiť ich k prechodu na stranu západných armád, ktoré mali vytvorené svoje tábory. Dôsledkom bolo to, že až pol milióna horalov ich výzvy prijalo. Americké armády sa tak snažili oslabiť vojenskú moc Pathet Lao. Týmto aktom ich zbavovali potencionálnych regrútov a bojovníkov. Horské oblasti sa od roku [[1964]] stali hlavným cieľom amerických bombardérov. Dialo sa tak z toho dôvodu, že práve [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]] mali v pláne oslabiť moc komunistov zo strany Pathet Lao a zároveň by oslabili zásobovanie cez tzv. [[Ho Či Minova cesta|Ho Či Minovu cestu]]. Išlo o kľúčovú spojnicu, po ktorej sa prevážali zbrane z územia [[Vietnamská demokratická republika|Severného Vietnamu]] smerom do [[Laos|Laosu]]. <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=ZELENDA|meno=Jiří|titul=Stručná historie států: Laos|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství Libri|miesto=Praha|rok=2012|isbn=978-80-7277-479-1|strany=81; 82}}</ref> == Thajská podpora a počiatok amerického bombardovania == Keď americký prezident [[John Fitzgerald Kennedy|John F. Kennedy]] prvýkrát vyhlásil „teóriu domínia“, vydal nariadenie, že zasiahne armáda [[Spojené štáty|USA]], aby zabránila [[Komunistický režim|komunistom]] v uchopení moci na území [[Laos|Laosu]]. V máji roku [[1961]] sa v [[Ženeva|Ženeve]] zišla konferencia 14 štátov, ktorá si zvolila za cieľ zastaviť krízu. V júli roku [[1962]] došlo po dlhých rokovaniach k schváleniu rad zmlúv, ktoré mali zaistiť Laosu nezávislosť a neutralitu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Cesty a památky | url = https://www.cestyapamatky.cz/cesty/laos-2008/tajna-valka | vydavateľ = www.cestyapamatky.cz | dátum vydania = start:2008- | dátum prístupu = 2026-05-17}}</ref> Ďalšie roky poznamenali spory medzi vládou a parlamentom. Do týchto potýčok zasahovali takisto americké vojská. V tom istom čase prebiehali boje uprostred hôr, kde malo väčšiu prevahu ľavicové hnutie. V júni roku [[1967]] došlo k vypuknutiu tzv. ,, ópiovej vojny“. V pohraničných oblastiach [[Mjanmarsko|Mjanmarska]] (Barma) a severovýchodnej časti [[Thajsko|Thajska]] zvádzali náročné boje vojaci z [[Kuomintang|Kuomintangu]]. Boli platení thajskou vládou pre boj proti komunistickým oddielom ale aj priekupníkom drog či etnickým menšinám. Keď sa vojakom z čínskeho [[Kuomintang|Kuomintangu]] podarilo úspešne zaútočiť na karavánu ópia, Šánovia utiekli do Ban Khuanu. Tu ich čakalo obkľúčenie čínskymi vojskami. Laoský generál Uan Rattikun vyhlásil to, že ,, vlasť je v ohrození“. Vydal rozkaz pre vojenský útok [[Kuomintang|Kuomintangu]] za pomoci lietadiel typu [[Northrop T-38 Talon|T-28]]. Po troch dňoch bombardovania z lietadiel sa podarilo parašutistom zmasakrovať čínskych vojakov a Šánov. Zároveň úspešne zadržali až 12 ton ópia. == Horšie než bombardovanie Hirošimy == Dňa [[17. máj|17. mája]] roku [[1964]] začalo americké letectvo operáciu pod označením ako OPLAN-34-A alebo po čase premenované na HARDNOSE. Bol to skrytý názov pre bombardovanie pozície Pathet Lao. Cieľom náletov tak bolo zachovať neutralitu laoskej vlády. Okrem toho si americkí vojenskí piloti zvolili za cieľ bombardovanie Ho Či Minovej cesty. Urobili tak z toho dôvodu, že práve severovietnamské vojská zásobovali po tejto trase komunistickú stranu Pathet Lao. Bolo to územie severovýchodného [[Laos|Laosu]] od južného okraja Planiny džbánov po hranicu so Severným Vietnamom. Žilo približne 200 000 ľudí. Roku [[1967]] bol zaznamenaný počet náletov až 120. O dva roky neskôr bolo spočítaných až 400 náletov za deň. <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=NOŽINA|meno=Miroslav|titul=Dějiny Laosu|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2010|isbn=978-80-7422-063-0|strany=200}}</ref> Americké bombardéry zhodili na územie [[Laos|Laosu]] oveľa viac bômb než na územie [[Nacistické Nemecko|Nacistického Nemecka]] a [[Japonské cisárstvo (1868 – 1945)|Japonského impéria]] počas celej [[Druhá svetová vojna|Druhej svetovej vojny]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=ZELENDA|meno=Jiří|titul=Stručná historie států: Laos|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství Libri|miesto=Praha|rok=2012|isbn=978-80-7277-479-1|strany=83}}</ref> == Rok zlomu == Roku [[1968]] sa udial zásadný obrat v [[Laos|Laose]]. Išlo o nový vývoj počas [[Vietnamská vojna|Vojny vo Vietname]]. Koncom januára roku [[1968]] sa uskutočnila ofenzíva s označením Tet, pričom vtedy sa severovietnamskej armáde podarilo zaútočiť na 37 zo 43 juhovietnamských provinčných miest. Ofenzíva sa skončila bez úspechu, pretože severovietnamský vojaci boli zo [[Saigon|Saigonu]] vytlačení. Pre [[Laos]] mali tieto udalosti dosť deštruktívny efekt. Vietnamské sily sa zapojili do bojov na strane Pathet Lao, keď dobýjali údolie Nam Pang. Americkí vojenskí letci na to reagovali tým, že bombardovali mestá Samneua, Xieng Kchuang a Khang Khai. Napriek úsiliu kráľovskej armády a amerických vojakov prebralo iniciatívnu v horskom teréne Pathet Lao. V januári roku [[1968]] začalo Pathet Lao mohutný útok spolu so severovietnamskou armádou proti oddielom Vang Paa z provincie Samneua. Až roku [[1971]] boli jeho prívrženci zatlačení smerom na západ. Vo februári roku [[1970]] obsadili Planinu džbánov vojaci z Pathet Laa a ich severovietnamskí spojenci. Pre laoského generála Vang Paa ako promaerického prívrženca to znamenalo stratu jedného strategického bodu za druhým. V apríli a júni roku [[1970]] presadili vojaci z Pathet Lao úspešné víťazstvo a to dobytím centier Attapeu a Saravan v južnom [[Laos|Laose]]. <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=NOŽINA|meno=Miroslav|titul=Dějiny Laosu|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2010|isbn=978-80-7422-063-0|strany=206; 207}}</ref> == Nie vojne == Koncom [[60. roky 20. storočia|60. rokov 20. storočia]] však došlo k zásadnému obratu počas občianskej vojny v Laose. Počet komunistických ozbrojencov v [[Vietnamská demokratická republika|Severnom Vietname]] po boku Pathet Laa stále rástol. To bol dôvod, prečo komunistické sily postupne prevzali iniciatívu. <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=ZELENDA|meno=Jiří|titul=Stručná historie států: Laos|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství Libri|miesto=Praha|rok=2012|isbn=978-80-7277-479-1|strany=84}}</ref> Následne začali rásť priamo na území [[Spojené štáty|Spojených štátov amerických]] protesty zo strany domácich obyvateľov proti vojne. Prezident menom [[Richard Nixon]] tak rozhodol stiahnuť americké vojská a prenechať právomoc v rukách juhovietnamskej armády. Tá už musela zvádzať ťažké boje bez podpory amerických vojakov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Cesty a památky | url = https://www.cestyapamatky.cz/cesty/laos-2008/tajna-valka | vydavateľ = www.cestyapamatky.cz | dátum vydania = start:2008- | dátum prístupu = 2026-05-17}}</ref> Indikátorom tejto stratégie mala byť operácia s označením ako Lam Son 719. Išlo o vpád juhovietnamských vojakov smerom do [[Laos|Laosu]]. Vojenské úspechy Pathet Laa napokon donútili juhovietnamských ozbrojencov zakročiť proti ich expanzii.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=ZELENDA|meno=Jiří|titul=Stručná historie států: Laos|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství Libri|miesto=Praha|rok=2012|isbn=978-80-7277-479-1|strany=84}}</ref> == Posledný vzdor a jeho odrazenie == V januári roku [[1971]] začala vojenská invázia juhovietnamských vojsk smerom do [[Laos|Laosu]] s cieľom prerušiť [[Ho Či Minova cesta|Ho Či Minovi cestu]] a zároveň otestovať samostatnosť juhovietnamskej armády bez americkej pomoci. Proti nej sa postavilo až 20 000 vojakov zo [[Vietnamská demokratická republika|Severného Vietnamu]] a 5 000 ozbrojencov Pathet Lao. Vojenská invázia sa však skončila pre juhovietnamskú armádu totálnym fiaskom. Juhovietnamské vojská sa museli po vysokých stratách na životoch napokon stiahnuť. Vojenská operácia tak dôsledne potvrdila narastajúcu prevahu komunistických oddielov na území [[Indočína|Indočíny]]. Pravicové režimy v [[Saigon|Saigone]], [[Phnom Pénh|Phnom Penhu]] a [[Vientian|Vientiane]] tak už nemohli schopné premôcť komunistov presne vtedy, keď sa americké vojská napokon stiahli z územia [[Indočína|Indočíny]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=NOŽINA|meno=NOŽINA|titul=Dějiny Laosu|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2010|isbn=978-80-7422-063-0|strany=207; 208}}</ref> == Koniec bojov a nová vláda == Zástupcovia komunistickej strany Pathet Lao sa na stretnutí vlády samotnej krajiny napokon zhodli pre úspešné presadenie plánu pretvoriť [[Laos]] z [[Monarchia|kráľovstva]] na [[Republika|republiku]]. Laoskí princovia Suvana Phuma a Suphanuvong odišli do mesta Luang Phrabang. Tam došlo k diplomatickému stretnutiu medzi nimi a kráľom menom Savang Vatthana. Ten si po spoločných rokovaniach vypočul ich plány a abdikoval. Samotní princovia sa rozlúčili s laoským kráľom a odišli do mesta [[Vientian]]. Tam zasadal Národný kongres ľudových zástupcov. Tento politický orgán však nemal, paradoxne, žiadnych voličov, ktorí by súhlasili s jeho ustanovením. Chýbala mu politická reprezentácia a zároveň nemal vlastnosti ústavného orgánu. Národný kongres ľudových zástupcov napokon prijal dňa [[2. december|2. decembra]] roku [[1975]] abdikačný akt laoského kráľa, čím došlo z jeho strany k vyhláseniu Laoskej ľudovodemokratickej republiky (LDDR). Víťazstvo komunistického režimu v [[Laos|Laose]] tak bolo definitívne zavŕšené. <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=ZELENDA|meno=Jiří|titul=Stručná historie států: Laos|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství Libri|miesto=Praha|rok=2012|isbn=978-80-7277-479-1|strany=86}}</ref> V tom istom roku navyše premiér menom Kaysone Phomvihane začal utvárať ,, socialistické premeny" v ekonomike. <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=TEEPLE|meno=Bliss John|titul=Kronika svetových dejín|vydanie=1|vydavateľ=Ikar, a.s|miesto=Bratislava|rok=2004|isbn=80-551-0870-6|strany=559}}</ref> == Dôsledky v súčasnosti == Vojnová dráma mala za následok rozvrátenie rodinných a spoločenských väzieb. Zároveň prehĺbila územnú dezintegráciu krajiny. Okrem toho prispela k spomaleniu procesu formovania národnej identity obyvateľstva. Munícia po vojne sa likviduje ešte od roku [[1994]] do dnešných čias. Odhaduje sa, že v krajine zostalo až 30 % nevybuchnutej munície, ktorá stále môže zabiť desiatky ľudí ročne. Medzi nich patria dokonca [[Dieťa|deti]]. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Před padesáti lety se Laos proměnil v minové pole. Nevybuchlá munice z vietnamské války tam zabíjí dodnes | url = https://radiozurnal.rozhlas.cz/pred-padesati-lety-se-laos-promenil-v-minove-pole-nevybuchla-munice-z-vietnamske-8047144 | vydavateľ = Radiožurnál | dátum vydania = 2020-08-23 | dátum prístupu = 2026-05-06 | jazyk = cs}}</ref> Tajná vojna v [[Laos|Laose]], o ktorej sa až roku [[2016]] vyjadril verejne už bývalý americký prezident menom [[Barack Obama]], zabrzdila hospodárstvo krajiny a zároveň spôsobila utrpenie desaťtisícom obyvateľov. Stopy po leteckých bombardéroch sú na juhu [[Laos|Laosu]] viditeľné takisto v súčasnosti. V džungli naďalej hrdzavejú vraky nákladných áut pôvodom zo [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] a [[Čína|Číny]]. Rozľahlé oblasti poľnohospodárskej pôdy ešte stále nemožno využívať. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nejbombardovanější země světa vypadá jako z apokalypsy. Američané ale svého cíle nedosáhli | url = https://zoom.iprima.cz/valky/nejbombardovanejsi-zeme-494467 | vydavateľ = Prima Zoom | dátum prístupu = 2026-05-06 | jazyk = cs | meno = F. T. V. | priezvisko = Prima}}</ref> == Referencie == == Literatúra == * GURŇÁK, Daniel, (2021). ''Dejepisný atlas'' - ''Štáty v premenách storočí''. 2. vyd. Bratislava: Mapa Slovakia, 2021. <nowiki>ISBN 978-80-8067-328-4</nowiki>. * TEEPLE, Bliss John, (2004). ''Kronika svetových dejín''. Bratislava: Ikar, a.s., 2004. <nowiki>ISBN 80-551-0870-6</nowiki>. * ZELENDA, Jiří, (2012). ''Stručná historie států: Laos''. Praha: Nakladatelství Libri, 2012. ISBN 978-80-7277-479-1. == Pozri aj == * [[Zoznam vojen]] * [[Zoznam konfliktov v Ázii]] * [[Studená vojna]] * [[Vietnamská vojna|Druhá indočínska vojna]] alebo [[Vietnamská vojna]] == Zdroj == * NOŽINA, Miroslav, (2010). ''Dějiny'' ''Laosu''. Praha: NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o., 2010. ISBN 978-80-7422-063-0. 1plyqutywfjcbtk993sp7gmejpdkaym 8215693 8215674 2026-05-17T20:45:33Z ~2026-29230-47 294915 vynechávanie veľkého priestoru medzi slovami, opakovane 8215693 wikitext text/x-wiki {{UU|20260517}} {{Infobox Bitka|konflikt=Laoská občianska vojna|súčasť=[[Studená vojna|Studenej vojny]] a [[Vojna vo Vietname|Vojny vo Vietname]]|text k obr=Protilietadlová batéria Laoskej ľudovej oslobodeneckej armády|obrázok=Anti-aircraft-troops-of-the-Laotian-Peoples-Liberation-Army-142341995246.jpg|dátum=[[23. máj]] [[1959]] - [[2. december]] [[1975]]|miesto=[[Laos]]|výsledok=vojenské víťazstvo komunistickej politickej strany Pathet Lao koniec Laoského kráľovstva vznik Laoskej ľudovodemokratickej republiky|protivník1=Laoské kráľovstvo<br/>[[Vietnamská republika]]<br/>[[Thajsko]]<br/>[[Spojené štáty americké]] Podpora [[Filipíny]]<br/>[[Taiwan]]|protivník2=Pathet Lao<br/>[[Severný Vietnam]] Podpora [[Čína]]<br/>[[Sovietsky zväz]]|straty1=15 000 vojakov kráľovskej armády|straty2=viac než 3 000 vojakov zo Severného Vietnamu Pathet Lao: neznáme}}'''Laoská občianska vojna''' bol ozbrojený konflikt v rokoch [[1959]] až [[1975]] na území terajšieho [[Laos|Laosu]]. Počas tejto občianskej vojny stáli proti sebe dve znepriatelené armády a to presnejšie kráľovská armáda na jednej strane a oddiely z komunistickej strany Pathet Lao na strane druhej. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Cesty a památky | url = https://www.cestyapamatky.cz/cesty/laos-2008/tajna-valka | vydavateľ = www.cestyapamatky.cz | dátum vydania = start:2008- | dátum prístupu = 2026-05-17}}</ref> Vojna sa skončila roku [[1975]] a to nastolením komunistickej vlády [[Vietnam|Vietname]], [[Kambodža|Kambodži]] a [[Laos|Laose]]. <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=GURŇÁK|meno=Daniel|titul=Dejepisný atlas - Štáty v premenách storočí|vydanie=2|vydavateľ=Mapa Slovakia|miesto=Bratislava|rok=2021|isbn=978-80-8067-328-4|strany=62}}</ref> == Príchod amerických síl a začiatok vojny == Roku [[1959]] dorazili do [[Laos|Laosu]] americkí vojenskí funkcionári a technici, ktorí následne začali s výcvikom Kráľovskej armády (RLA) a bojovníkmi z horského kmeňa Hmong pod vedením charizmatického generála Vang Paa. Oddiely Hmongov bojovali spočiatku na strane francúzskej armády proti vzbúrencom vo [[Vietnam|Vietname]]. Neskôr boli Hmongovia pravdepodobne najdôležitejšou ľudskou zložkou tajnej vojny, ktorú financovali [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]]. V polovici roku [[1961]] sa Tajná armáda rozrástla až na 9000 pešiakov vedených deviatimi špecialistami [[CIA]]. K nej sa pridalo deväť dôstojníkov Zelených baretov a 99 thajských dôstojníkov „zvláštnych služieb“, ktorých vycvičila práve [[CIA]]. Vojenské úsilie americkej [[CIA]] bolo tou najväčšou a zároveň finančne najdrahšou paravojenskou operáciou, ktorú kedy [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]] vykonali. Zaujímavosťou bolo to, že práve americkí letci s krycím názvom ako ,, Ravens" (havrani) vykonávali ozbrojené nálety v malých vrtuľových lietadlách, pričom fosforovými dymovými raketami vyznačovali ciele severovietnamskej armády (NVA) a LP pro laoských pilotov. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Cesty a památky | url = https://www.cestyapamatky.cz/cesty/laos-2008/tajna-valka | vydavateľ = www.cestyapamatky.cz | dátum vydania = start:2008- | dátum prístupu = 2026-05-17}}</ref> == Boj medzi generálmi o posty == Laoský kráľ menom Suvanna Phuma bol iba figúrkou moci, pretože americké vojnové sily ho potrebovali ako osobu, ktorá udrží v krajine neutralitu počas [[Vietnamská vojna|vietnamskej vojny]]. Tá mala za následok úteky civilistov do mesta [[Vientian]]. Vládla tam však napätá situácia.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=NOŽINA|meno=Miroslav|titul=Dějiny Laosu|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2010|isbn=978-80-7422-063-0|strany=1}}</ref> Prekvital čierny trh, [[korupcia]] a [[prostitúcia]]. Ústredná vláda mala v meste značne slabý mocenský vplyv. Skutočnú moc v daných oblastiach mali miestni vládcovia. Boli to vojenskí diktátori, ktorým sa darilo pre obchod s [[Ópium|ópiom]] a [[Heroín|heroínom]]. Okrem iného zavádzali spoplatnený [[monopol]]. Profitovali takisto z [[Prostitúcia|prostitúcie]]. == Ťarcha uprostred hôr == Ozbrojenci zo strany Pathet Lao mali pod svojou kontrolou horské oblasti. Naopak kráľovským silám sa podarilo udržať si pozície v nížinách. Autorita vlády bola navyše mimo hlavného mesta značne obmedzená. V provinciách mali moc miestni [[Aristokracia|aristokrati]] a [[Generál|generáli]]. Pathet Lao a jej ozbrojenci kontrolovali územie [[Laos|Laosu]], na ktorom žila až tretina obyvateľov krajiny. Navyše to boli komunisti, ktorých cieľom bolo dosiahnuť u obyvateľstva jednak zníženie [[Daň|daní]] ale aj celkovú [[Emancipácia|emancipáciu]]. Týkalo sa to tiež horských kmeňov v laoskej spoločnosti. Partizánske boje boli urputnejšie a krvavejšie než šarvátky regulérnych armád.    Americkí a spojeneckí horali vyvíjali na území pod okupáciou Pathet Lao [[Propaganda|propagandu]] s cieľom presvedčiť ich k prechodu na stranu západných armád, ktoré mali vytvorené svoje tábory. Dôsledkom bolo to, že až pol milióna horalov ich výzvy prijalo. Americké armády sa tak snažili oslabiť vojenskú moc Pathet Lao. Týmto aktom ich zbavovali potencionálnych regrútov a bojovníkov. Horské oblasti sa od roku [[1964]] stali hlavným cieľom amerických bombardérov. Dialo sa tak z toho dôvodu, že práve [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]] mali v pláne oslabiť moc komunistov zo strany Pathet Lao a zároveň by oslabili zásobovanie cez tzv. [[Ho Či Minova cesta|Ho Či Minovu cestu]]. Išlo o kľúčovú spojnicu, po ktorej sa prevážali zbrane z územia [[Vietnamská demokratická republika|Severného Vietnamu]] smerom do [[Laos|Laosu]]. <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=ZELENDA|meno=Jiří|titul=Stručná historie států: Laos|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství Libri|miesto=Praha|rok=2012|isbn=978-80-7277-479-1|strany=81; 82}}</ref> == Thajská podpora a počiatok amerického bombardovania == Keď americký prezident [[John Fitzgerald Kennedy|John F. Kennedy]] prvýkrát vyhlásil „teóriu domínia“, vydal nariadenie, že zasiahne armáda [[Spojené štáty|USA]], aby zabránila [[Komunistický režim|komunistom]] v uchopení moci na území [[Laos|Laosu]]. V máji roku [[1961]] sa v [[Ženeva|Ženeve]] zišla konferencia 14 štátov, ktorá si zvolila za cieľ zastaviť krízu. V júli roku [[1962]] došlo po dlhých rokovaniach k schváleniu rad zmlúv, ktoré mali zaistiť Laosu nezávislosť a neutralitu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Cesty a památky | url = https://www.cestyapamatky.cz/cesty/laos-2008/tajna-valka | vydavateľ = www.cestyapamatky.cz | dátum vydania = start:2008- | dátum prístupu = 2026-05-17}}</ref> Ďalšie roky poznamenali spory medzi vládou a parlamentom. Do týchto potýčok zasahovali takisto americké vojská. V tom istom čase prebiehali boje uprostred hôr, kde malo väčšiu prevahu ľavicové hnutie. V júni roku [[1967]] došlo k vypuknutiu tzv. ,, ópiovej vojny“. V pohraničných oblastiach [[Mjanmarsko|Mjanmarska]] (Barma) a severovýchodnej časti [[Thajsko|Thajska]] zvádzali náročné boje vojaci z [[Kuomintang|Kuomintangu]]. Boli platení thajskou vládou pre boj proti komunistickým oddielom ale aj priekupníkom drog či etnickým menšinám. Keď sa vojakom z čínskeho [[Kuomintang|Kuomintangu]] podarilo úspešne zaútočiť na karavánu ópia, Šánovia utiekli do Ban Khuanu. Tu ich čakalo obkľúčenie čínskymi vojskami. Laoský generál Uan Rattikun vyhlásil to, že ,, vlasť je v ohrození“. Vydal rozkaz pre vojenský útok [[Kuomintang|Kuomintangu]] za pomoci lietadiel typu [[Northrop T-38 Talon|T-28]]. Po troch dňoch bombardovania z lietadiel sa podarilo parašutistom zmasakrovať čínskych vojakov a Šánov. Zároveň úspešne zadržali až 12 ton ópia. == Horšie než bombardovanie Hirošimy == Dňa [[17. máj|17. mája]] roku [[1964]] začalo americké letectvo operáciu pod označením ako OPLAN-34-A alebo po čase premenované na HARDNOSE. Bol to skrytý názov pre bombardovanie pozície Pathet Lao. Cieľom náletov tak bolo zachovať neutralitu laoskej vlády. Okrem toho si americkí vojenskí piloti zvolili za cieľ bombardovanie Ho Či Minovej cesty. Urobili tak z toho dôvodu, že práve severovietnamské vojská zásobovali po tejto trase komunistickú stranu Pathet Lao. Bolo to územie severovýchodného [[Laos|Laosu]] od južného okraja Planiny džbánov po hranicu so Severným Vietnamom. Žilo približne 200 000 ľudí. Roku [[1967]] bol zaznamenaný počet náletov až 120. O dva roky neskôr bolo spočítaných až 400 náletov za deň. <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=NOŽINA|meno=Miroslav|titul=Dějiny Laosu|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2010|isbn=978-80-7422-063-0|strany=200}}</ref> Americké bombardéry zhodili na územie [[Laos|Laosu]] oveľa viac bômb než na územie [[Nacistické Nemecko|Nacistického Nemecka]] a [[Japonské cisárstvo (1868 – 1945)|Japonského impéria]] počas celej [[Druhá svetová vojna|Druhej svetovej vojny]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=ZELENDA|meno=Jiří|titul=Stručná historie států: Laos|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství Libri|miesto=Praha|rok=2012|isbn=978-80-7277-479-1|strany=83}}</ref> == Rok zlomu == Roku [[1968]] sa udial zásadný obrat v [[Laos|Laose]]. Išlo o nový vývoj počas [[Vietnamská vojna|Vojny vo Vietname]]. Koncom januára roku [[1968]] sa uskutočnila ofenzíva s označením Tet, pričom vtedy sa severovietnamskej armáde podarilo zaútočiť na 37 zo 43 juhovietnamských provinčných miest. Ofenzíva sa skončila bez úspechu, pretože severovietnamský vojaci boli zo [[Saigon|Saigonu]] vytlačení. Pre [[Laos]] mali tieto udalosti dosť deštruktívny efekt. Vietnamské sily sa zapojili do bojov na strane Pathet Lao, keď dobýjali údolie Nam Pang. Americkí vojenskí letci na to reagovali tým, že bombardovali mestá Samneua, Xieng Kchuang a Khang Khai. Napriek úsiliu kráľovskej armády a amerických vojakov prebralo iniciatívnu v horskom teréne Pathet Lao. V januári roku [[1968]] začalo Pathet Lao mohutný útok spolu so severovietnamskou armádou proti oddielom Vang Paa z provincie Samneua. Až roku [[1971]] boli jeho prívrženci zatlačení smerom na západ. Vo februári roku [[1970]] obsadili Planinu džbánov vojaci z Pathet Laa a ich severovietnamskí spojenci. Pre laoského generála Vang Paa ako promaerického prívrženca to znamenalo stratu jedného strategického bodu za druhým. V apríli a júni roku [[1970]] presadili vojaci z Pathet Lao úspešné víťazstvo a to dobytím centier Attapeu a Saravan v južnom [[Laos|Laose]]. <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=NOŽINA|meno=Miroslav|titul=Dějiny Laosu|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2010|isbn=978-80-7422-063-0|strany=206; 207}}</ref> == Nie vojne == Koncom [[60. roky 20. storočia|60. rokov 20. storočia]] však došlo k zásadnému obratu počas občianskej vojny v Laose. Počet komunistických ozbrojencov v [[Vietnamská demokratická republika|Severnom Vietname]] po boku Pathet Laa stále rástol. To bol dôvod, prečo komunistické sily postupne prevzali iniciatívu. <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=ZELENDA|meno=Jiří|titul=Stručná historie států: Laos|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství Libri|miesto=Praha|rok=2012|isbn=978-80-7277-479-1|strany=84}}</ref> Následne začali rásť priamo na území [[Spojené štáty|Spojených štátov amerických]] protesty zo strany domácich obyvateľov proti vojne. Prezident menom [[Richard Nixon]] tak rozhodol stiahnuť americké vojská a prenechať právomoc v rukách juhovietnamskej armády. Tá už musela zvádzať ťažké boje bez podpory amerických vojakov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Cesty a památky | url = https://www.cestyapamatky.cz/cesty/laos-2008/tajna-valka | vydavateľ = www.cestyapamatky.cz | dátum vydania = start:2008- | dátum prístupu = 2026-05-17}}</ref> Indikátorom tejto stratégie mala byť operácia s označením ako Lam Son 719. Išlo o vpád juhovietnamských vojakov smerom do [[Laos|Laosu]]. Vojenské úspechy Pathet Laa napokon donútili juhovietnamských ozbrojencov zakročiť proti ich expanzii.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=ZELENDA|meno=Jiří|titul=Stručná historie států: Laos|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství Libri|miesto=Praha|rok=2012|isbn=978-80-7277-479-1|strany=84}}</ref> == Posledný vzdor a jeho odrazenie == V januári roku [[1971]] začala vojenská invázia juhovietnamských vojsk smerom do [[Laos|Laosu]] s cieľom prerušiť [[Ho Či Minova cesta|Ho Či Minovi cestu]] a zároveň otestovať samostatnosť juhovietnamskej armády bez americkej pomoci. Proti nej sa postavilo až 20 000 vojakov zo [[Vietnamská demokratická republika|Severného Vietnamu]] a 5 000 ozbrojencov Pathet Lao. Vojenská invázia sa však skončila pre juhovietnamskú armádu totálnym fiaskom. Juhovietnamské vojská sa museli po vysokých stratách na životoch napokon stiahnuť. Vojenská operácia tak dôsledne potvrdila narastajúcu prevahu komunistických oddielov na území [[Indočína|Indočíny]]. Pravicové režimy v [[Saigon|Saigone]], [[Phnom Pénh|Phnom Penhu]] a [[Vientian|Vientiane]] tak už nemohli schopné premôcť komunistov presne vtedy, keď sa americké vojská napokon stiahli z územia [[Indočína|Indočíny]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=NOŽINA|meno=NOŽINA|titul=Dějiny Laosu|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2010|isbn=978-80-7422-063-0|strany=207; 208}}</ref> == Koniec bojov a nová vláda == Zástupcovia komunistickej strany Pathet Lao sa na stretnutí vlády samotnej krajiny napokon zhodli pre úspešné presadenie plánu pretvoriť [[Laos]] z [[Monarchia|kráľovstva]] na [[Republika|republiku]]. Laoskí princovia Suvana Phuma a Suphanuvong odišli do mesta Luang Phrabang. Tam došlo k diplomatickému stretnutiu medzi nimi a kráľom menom Savang Vatthana. Ten si po spoločných rokovaniach vypočul ich plány a abdikoval. Samotní princovia sa rozlúčili s laoským kráľom a odišli do mesta [[Vientian]]. Tam zasadal Národný kongres ľudových zástupcov. Tento politický orgán však nemal, paradoxne, žiadnych voličov, ktorí by súhlasili s jeho ustanovením. Chýbala mu politická reprezentácia a zároveň nemal vlastnosti ústavného orgánu. Národný kongres ľudových zástupcov napokon prijal dňa [[2. december|2. decembra]] roku [[1975]] abdikačný akt laoského kráľa, čím došlo z jeho strany k vyhláseniu Laoskej ľudovodemokratickej republiky (LDDR). Víťazstvo komunistického režimu v [[Laos|Laose]] tak bolo definitívne zavŕšené. <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=ZELENDA|meno=Jiří|titul=Stručná historie států: Laos|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství Libri|miesto=Praha|rok=2012|isbn=978-80-7277-479-1|strany=86}}</ref> V tom istom roku navyše premiér menom Kaysone Phomvihane začal utvárať ,, socialistické premeny" v ekonomike. <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=TEEPLE|meno=Bliss John|titul=Kronika svetových dejín|vydanie=1|vydavateľ=Ikar, a.s|miesto=Bratislava|rok=2004|isbn=80-551-0870-6|strany=559}}</ref> == Dôsledky v súčasnosti == Vojnová dráma mala za následok rozvrátenie rodinných a spoločenských väzieb. Zároveň prehĺbila územnú dezintegráciu krajiny. Okrem toho prispela k spomaleniu procesu formovania národnej identity obyvateľstva. Munícia po vojne sa likviduje ešte od roku [[1994]] do dnešných čias. Odhaduje sa, že v krajine zostalo až 30 % nevybuchnutej munície, ktorá stále môže zabiť desiatky ľudí ročne. Medzi nich patria dokonca [[Dieťa|deti]]. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Před padesáti lety se Laos proměnil v minové pole. Nevybuchlá munice z vietnamské války tam zabíjí dodnes | url = https://radiozurnal.rozhlas.cz/pred-padesati-lety-se-laos-promenil-v-minove-pole-nevybuchla-munice-z-vietnamske-8047144 | vydavateľ = Radiožurnál | dátum vydania = 2020-08-23 | dátum prístupu = 2026-05-06 | jazyk = cs}}</ref> Tajná vojna v [[Laos|Laose]], o ktorej sa až roku [[2016]] vyjadril verejne už bývalý americký prezident menom [[Barack Obama]], zabrzdila hospodárstvo krajiny a zároveň spôsobila utrpenie desaťtisícom obyvateľov. Stopy po leteckých bombardéroch sú na juhu [[Laos|Laosu]] viditeľné takisto v súčasnosti. V džungli naďalej hrdzavejú vraky nákladných áut pôvodom zo [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] a [[Čína|Číny]]. Rozľahlé oblasti poľnohospodárskej pôdy ešte stále nemožno využívať. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nejbombardovanější země světa vypadá jako z apokalypsy. Američané ale svého cíle nedosáhli | url = https://zoom.iprima.cz/valky/nejbombardovanejsi-zeme-494467 | vydavateľ = Prima Zoom | dátum prístupu = 2026-05-06 | jazyk = cs | meno = F. T. V. | priezvisko = Prima}}</ref> == Referencie == == Literatúra == * GURŇÁK, Daniel, (2021). ''Dejepisný atlas'' - ''Štáty v premenách storočí''. 2. vyd. Bratislava: Mapa Slovakia, 2021. <nowiki>ISBN 978-80-8067-328-4</nowiki>. * TEEPLE, Bliss John, (2004). ''Kronika svetových dejín''. Bratislava: Ikar, a.s., 2004. <nowiki>ISBN 80-551-0870-6</nowiki>. * ZELENDA, Jiří, (2012). ''Stručná historie států: Laos''. Praha: Nakladatelství Libri, 2012. ISBN 978-80-7277-479-1. == Pozri aj == * [[Zoznam vojen]] * [[Zoznam konfliktov v Ázii]] * [[Studená vojna]] * [[Vietnamská vojna|Druhá indočínska vojna]] alebo [[Vietnamská vojna]] == Zdroj == * NOŽINA, Miroslav, (2010). ''Dějiny'' ''Laosu''. Praha: NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o., 2010. ISBN 978-80-7422-063-0. eokj8scd9e0ltl5z49y1rgwx42gqu33 0 750315 8215666 2026-05-17T20:02:08Z Jetam2 30982 nový, 1572, 099/100 WD 8215666 wikitext text/x-wiki {{Geobox|Mountain <!-- *** Heading *** --> | name = Jü-šan | native_name = | other_name = | category = [[Vrch (vyvýšenina)|vrch]] <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Image *** --> | image = | image_size = | image_caption = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Taiwan | country_flag = 1 | state = | state_type = | region = | district = | municipality = <!-- *** Family *** --> | range = | partk = | partk_type = | partk_label = <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = 3951 | prominence = 3951 | lat_d = 23 | lat_m = 28 | lat_s = 12 | lat_NS = S | long_d = 120 | long_m = 57 | long_s = 26.16 | long_EW = V | coordinates_type = <!-- *** Features *** --> | geology = | orogeny = | period = | biome = | plant = | animal = <!-- *** Access *** --> | public = | access = | discovery = | discovery_date = | discovery_date_label = | discovery_type = | discovery_label = | ascent = | ascent_date = | ascent_type = <!-- *** Free fields (for any data) *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_caption = | map_size = | map_background = | map_locator = | map1 = | map1_caption = | map1_size = | map1_background = | map1_locator = <!-- *** Website *** --> | website = | commons = Yushan Main Peak <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = | Portal1 = }} '''Jü-šan''' ({{Zho|玉山}}) ({{mnm|3951}}<ref name="pb"/> alebo {{mnm|3952}}<ref name="mofa"/><ref name="tourism"/>) je najvyšší [[vrch (vyvýšenina)|vrch]] [[Taiwan|Taiwanu]].<ref name="pb">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Yushan, Taiwan | url = https://www.peakbagger.com/peak.aspx?pid=10720 | vydavateľ = peakbagger.com | miesto = | dátum vydania = 2004-11-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-17 | jazyk = }}</ref><ref name="tourism">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Yushan Range | url = https://eng.taiwan.net.tw/m1.aspx?sNo=0042813 | vydavateľ = Tourism Administration, Republic of China (Taiwan) | miesto = Taipei | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-17 | jazyk = }}</ref> [[Relatívna výška vrcholu|Prominencia]] vrchu je 3951 m.<ref name="pb"/> Vrch je považovaný za národný symbol.<ref name="mofa">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 2025-2026 TAIWAN at a Glance | url = https://ws.mofa.gov.tw/001/Upload/402/relfile/20/422/779bb0cb-5fcb-47eb-8e82-84ac0c39d61b.pdf | vydavateľ = Ministerstvo zahraničných vecí Čínskej republiky Taiwan | miesto = Tchaj-pej | dátum vydania = 2025 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-17 | jazyk = | strana = 6}}</ref> == Názov == Slovenský názov vrchu je Jü-šan.<ref name="teraz">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Turistka známa zo sociálnych sietí zomrela pri sólo výstupe | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/magazin/taiwan-turistka-znama-zo-socialnych-s/373738-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2019-01-22 | dátum prístupu = 2026-05-17 }}</ref><ref name="sme">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Taiwanská turistka známa zo sociálnych sietí zahynula pri výstupe v národnom parku | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/svet/c/taiwanska-turistka-znama-zo-socialnych-sieti-zahynula-pri-vystupe-v-narodnom-parku | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-01-22 | dátum prístupu = 2026-05-17 }}</ref> V angličtine je vrch nazývaný Jade Mountain.<ref name="pb"/><ref name="mofa"/> == Popis == Vrch je 45. z 253 najvyšších vrchov štátov a teritórií sveta<ref name="peakbagger-world">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = World Country High Points | url = https://www.peakbagger.com/list.aspx?lid=1100 | vydavateľ = peakbagger.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-17 | jazyk = en}}</ref> a 16. zo 48 najvyšších vrchov štátov a území Ǎzie.<ref name="peakbagger-ausoc">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Asia Country High Points | url = https://www.peakbagger.com/list.aspx?lid=1105 | vydavateľ = peakbagger.com | miesto = | dátum vydania = 2004-11-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = }}</ref> Je najvyšším vrchom provincií Nantou, Kao-siung a Chiayi.<ref name="pb"/> == Galéria == <gallery> Súbor:Blue sky over the top of Yushan Main Peak.jpg|Vrchol Súbor:View along the ridge towards snow-covered Mt. Jade Main Peak.jpg|Jü-šan v zime Súbor:Looking north towards Yushan Northern Peak.jpg|Pohľad na severný vrchol </gallery> == Referencie == {{Referencie}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Najvyššie vrchy štátov]] [[Kategória:Vrchy na Taiwane]] [[Kategória:Trojtisícovky na Taiwane]] 1usus7nqg90uuo9pu4me4hjzrvkg8ca 8215667 8215666 2026-05-17T20:05:36Z Fillos X. 212061 Doplnenie záverečnej sekcie. 8215667 wikitext text/x-wiki {{Geobox|Mountain <!-- *** Heading *** --> | name = Jü-šan | native_name = | other_name = | category = [[Vrch (vyvýšenina)|vrch]] <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Image *** --> | image = | image_size = | image_caption = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Taiwan | country_flag = 1 | state = | state_type = | region = | district = | municipality = <!-- *** Family *** --> | range = | partk = | partk_type = | partk_label = <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = 3951 | prominence = 3951 | lat_d = 23 | lat_m = 28 | lat_s = 12 | lat_NS = S | long_d = 120 | long_m = 57 | long_s = 26.16 | long_EW = V | coordinates_type = <!-- *** Features *** --> | geology = | orogeny = | period = | biome = | plant = | animal = <!-- *** Access *** --> | public = | access = | discovery = | discovery_date = | discovery_date_label = | discovery_type = | discovery_label = | ascent = | ascent_date = | ascent_type = <!-- *** Free fields (for any data) *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_caption = | map_size = | map_background = | map_locator = | map1 = | map1_caption = | map1_size = | map1_background = | map1_locator = <!-- *** Website *** --> | website = | commons = Yushan Main Peak <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = | Portal1 = }} '''Jü-šan''' ({{Zho|玉山}}) ({{mnm|3951}}<ref name="pb"/> alebo {{mnm|3952}}<ref name="mofa"/><ref name="tourism"/>) je najvyšší [[vrch (vyvýšenina)|vrch]] [[Taiwan|Taiwanu]].<ref name="pb">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Yushan, Taiwan | url = https://www.peakbagger.com/peak.aspx?pid=10720 | vydavateľ = peakbagger.com | miesto = | dátum vydania = 2004-11-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-17 | jazyk = }}</ref><ref name="tourism">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Yushan Range | url = https://eng.taiwan.net.tw/m1.aspx?sNo=0042813 | vydavateľ = Tourism Administration, Republic of China (Taiwan) | miesto = Taipei | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-17 | jazyk = }}</ref> [[Relatívna výška vrcholu|Prominencia]] vrchu je 3951 m.<ref name="pb"/> Vrch je považovaný za národný symbol.<ref name="mofa">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 2025-2026 TAIWAN at a Glance | url = https://ws.mofa.gov.tw/001/Upload/402/relfile/20/422/779bb0cb-5fcb-47eb-8e82-84ac0c39d61b.pdf | vydavateľ = Ministerstvo zahraničných vecí Čínskej republiky Taiwan | miesto = Tchaj-pej | dátum vydania = 2025 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-17 | jazyk = | strana = 6}}</ref> == Názov == Slovenský názov vrchu je Jü-šan.<ref name="teraz">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Turistka známa zo sociálnych sietí zomrela pri sólo výstupe | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/magazin/taiwan-turistka-znama-zo-socialnych-s/373738-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2019-01-22 | dátum prístupu = 2026-05-17 }}</ref><ref name="sme">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Taiwanská turistka známa zo sociálnych sietí zahynula pri výstupe v národnom parku | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/svet/c/taiwanska-turistka-znama-zo-socialnych-sieti-zahynula-pri-vystupe-v-narodnom-parku | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-01-22 | dátum prístupu = 2026-05-17 }}</ref> V angličtine je vrch nazývaný Jade Mountain.<ref name="pb"/><ref name="mofa"/> == Popis == Vrch je 45. z 253 najvyšších vrchov štátov a teritórií sveta<ref name="peakbagger-world">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = World Country High Points | url = https://www.peakbagger.com/list.aspx?lid=1100 | vydavateľ = peakbagger.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-17 | jazyk = en}}</ref> a 16. zo 48 najvyšších vrchov štátov a území Ǎzie.<ref name="peakbagger-ausoc">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Asia Country High Points | url = https://www.peakbagger.com/list.aspx?lid=1105 | vydavateľ = peakbagger.com | miesto = | dátum vydania = 2004-11-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = }}</ref> Je najvyšším vrchom provincií Nantou, Kao-siung a Chiayi.<ref name="pb"/> == Galéria == <gallery> Súbor:Blue sky over the top of Yushan Main Peak.jpg|Vrchol Súbor:View along the ridge towards snow-covered Mt. Jade Main Peak.jpg|Jü-šan v zime Súbor:Looking north towards Yushan Northern Peak.jpg|Pohľad na severný vrchol </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Najvyššie vrchy štátov]] [[Kategória:Vrchy na Taiwane]] [[Kategória:Trojtisícovky na Taiwane]] 0mhe92p2ul8qpwiaxj8fnas83avt0n8 8215691 8215667 2026-05-17T20:42:48Z ~2026-29230-47 294915 8215691 wikitext text/x-wiki {{Geobox|Mountain <!-- *** Heading *** --> | name = Jü-šan | native_name = | other_name = | category = [[Vrch (vyvýšenina)|vrch]] <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Image *** --> | image = | image_size = | image_caption = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Taiwan | country_flag = 1 | state = | state_type = | region = | district = | municipality = <!-- *** Family *** --> | range = | partk = | partk_type = | partk_label = <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = 3951 | prominence = 3951 | lat_d = 23 | lat_m = 28 | lat_s = 12 | lat_NS = S | long_d = 120 | long_m = 57 | long_s = 26 | long_EW = V | coordinates_type = <!-- *** Features *** --> | geology = | orogeny = | period = | biome = | plant = | animal = <!-- *** Access *** --> | public = | access = | discovery = | discovery_date = | discovery_date_label = | discovery_type = | discovery_label = | ascent = | ascent_date = | ascent_type = <!-- *** Free fields (for any data) *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_caption = | map_size = | map_background = | map_locator = | map1 = | map1_caption = | map1_size = | map1_background = | map1_locator = <!-- *** Website *** --> | website = | commons = Yushan Main Peak <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = | Portal1 = }} '''Jü-šan''' ({{Zho|玉山}}) ({{mnm|3951}}<ref name="pb"/> alebo {{mnm|3952}}<ref name="mofa"/><ref name="tourism"/>) je najvyšší [[vrch (vyvýšenina)|vrch]] [[Taiwan|Taiwanu]].<ref name="pb">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Yushan, Taiwan | url = https://www.peakbagger.com/peak.aspx?pid=10720 | vydavateľ = peakbagger.com | miesto = | dátum vydania = 2004-11-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-17 | jazyk = }}</ref><ref name="tourism">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Yushan Range | url = https://eng.taiwan.net.tw/m1.aspx?sNo=0042813 | vydavateľ = Tourism Administration, Republic of China (Taiwan) | miesto = Taipei | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-17 | jazyk = }}</ref> [[Relatívna výška vrcholu|Prominencia]] vrchu je 3951 m.<ref name="pb"/> Vrch je považovaný za národný symbol.<ref name="mofa">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 2025-2026 TAIWAN at a Glance | url = https://ws.mofa.gov.tw/001/Upload/402/relfile/20/422/779bb0cb-5fcb-47eb-8e82-84ac0c39d61b.pdf | vydavateľ = Ministerstvo zahraničných vecí Čínskej republiky Taiwan | miesto = Tchaj-pej | dátum vydania = 2025 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-17 | jazyk = | strana = 6}}</ref> == Názov == Slovenský názov vrchu je Jü-šan.<ref name="teraz">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Turistka známa zo sociálnych sietí zomrela pri sólo výstupe | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/magazin/taiwan-turistka-znama-zo-socialnych-s/373738-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2019-01-22 | dátum prístupu = 2026-05-17 }}</ref><ref name="sme">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Taiwanská turistka známa zo sociálnych sietí zahynula pri výstupe v národnom parku | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/svet/c/taiwanska-turistka-znama-zo-socialnych-sieti-zahynula-pri-vystupe-v-narodnom-parku | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-01-22 | dátum prístupu = 2026-05-17 }}</ref> V angličtine je vrch nazývaný Jade Mountain.<ref name="pb"/><ref name="mofa"/> == Popis == Vrch je 45. z 253 najvyšších vrchov štátov a teritórií sveta<ref name="peakbagger-world">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = World Country High Points | url = https://www.peakbagger.com/list.aspx?lid=1100 | vydavateľ = peakbagger.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-17 | jazyk = en}}</ref> a 16. zo 48 najvyšších vrchov štátov a území Ǎzie.<ref name="peakbagger-ausoc">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Asia Country High Points | url = https://www.peakbagger.com/list.aspx?lid=1105 | vydavateľ = peakbagger.com | miesto = | dátum vydania = 2004-11-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = }}</ref> Je najvyšším vrchom provincií Nantou, Kao-siung a Chiayi.<ref name="pb"/> == Galéria == <gallery> Súbor:Blue sky over the top of Yushan Main Peak.jpg|Vrchol Súbor:View along the ridge towards snow-covered Mt. Jade Main Peak.jpg|Jü-šan v zime Súbor:Looking north towards Yushan Northern Peak.jpg|Pohľad na severný vrchol </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Najvyššie vrchy štátov]] [[Kategória:Vrchy na Taiwane]] [[Kategória:Trojtisícovky na Taiwane]] h3e0xofnw8eummivl84yhg8rlyoa730 14 750316 8215669 2026-05-17T20:07:00Z Jetam2 30982 nová 8215669 wikitext text/x-wiki :''Pozri aj [[:Kategória:Pohoria na Taiwane|Pohoria na Taiwane]]'' {{Commonscat}} {{Všetky súradnice}} [[Kategória:Geografia Taiwanu]] [[Kategória:Vrchy v Ázii|Taiwan]] [[Kategória:Vrchy podľa štátu|Taiwan]] 7qxfk4bq36v42xph15etq8mntnijpzz 14 750317 8215672 2026-05-17T20:08:31Z Jetam2 30982 nová 8215672 wikitext text/x-wiki {{Všetky súradnice}} [[Kategória:Trojtisícovky podľa štátu|Taiwan]] [[Kategória:Trojtisícovky v Ázii|Taiwan]] [[Kategória:Vrchy na Taiwane| 3]] m9jvyqgp8yqvppl0uqngi0dv7lgkqpe 14 750318 8215673 2026-05-17T20:12:03Z Feriontly17x17x7 228747 new 8215673 wikitext text/x-wiki * {{Commonscat}} [[Kategória:Hlavolamy]] [[Kategória:Logické hry]] 9ze6bp3qjq9y794hpp3er4nrmuffl3d 3 750319 8215703 2026-05-17T20:59:23Z LoverofBattle12 246706 /* Laoská občianska vojna, Kambodžská genocída a Kambodžsko-vietnamská vojna - Výstraha pre zmazanie článku */ nová sekcia 8215703 wikitext text/x-wiki == Laoská občianska vojna, Kambodžská genocída a Kambodžsko-vietnamská vojna - Výstraha pre zmazanie článku == Dobrý neskorý večer Vám prajem, vážený pán redaktor. Ospravedlňujem sa ak ruším vypisovaním tejto správy možno v nie príliš vhodnej chvíli alebo čase. Ďakujem pekne za to, že ste sa mi ozvali cez Google Gmail v tom poňatí, aby som si cez link otvoril článok na Wikipédii, ktorý má v obsahu šablónu o zmazaní. Na jednej strane chápem, že som sa určite dopustil nejakej chyby pri tvorbe článkov. Na druhej strane ma zaujíma to, aká je to chyba, prosím ? Chápem a rešpektujem, že redaktori na Wikipédii sa musia vzájomne dopĺňať tak, že tí starší a skúsenejší dajú najavo chyby niektorým nováčikom, aby sa zlepšili. Je tu však iný problém a to ten, že v poslednom čase mi dookola niekto chce vymazávať články a mám už toho dosť. Azda nie som mojím prístupom dosť dobrý redaktor ? Navyše v článku pod názvom Kambodžská genocída som niektoré chyby odstránil ? Aký je teda problém, prosím ? Niečo podobné sa týka článkov ako napríklad Kambodžsko-vietnamská vojna alebo Laoská občianska vojna ? O čo ide ? Krátke články ? Príliš dlhé články ? Gramatické alebo štylistické chyby ? Vety so zbytočnosťami, teda bez pointy ? Sám som si povedal, že tu na Wikipédii chcem byť rozumný redaktor, ktorý komunikuje bez vyhrážok a vulgarizmov a zároveň pokojne, lenže už mám toho naozaj dosť. Stačilo. Pretože mám pocit, že som pre Vás všetkých ako keby zbytočný lenže mojím cieľom je to, aby tie články jednoducho zostali spokojne zverejnené teda bez nejakých výstrah. Smiem teda vedieť to, či by ste boli taký ochotný a mohli mi dať vedieť o tom, v čom je chyba nech tie články prepíšem do podoby, v akej majú vyzerať, prosím ? Za možno príliš tvrdé slová sa ospravedlňujem a želám Vám to, nech ste hlavne zdravý a vo Vašej tvorbe úspešný. Nech sa darí. S pozdravom redaktor LoverofBattle12. --[[Redaktor:LoverofBattle12|LoverofBattle12]] ([[Diskusia s redaktorom:LoverofBattle12|diskusia]]) 20:59, 17. máj 2026 (UTC) md8db337na8m1wjyxmyttpm02cq7h1p 8215711 8215703 2026-05-17T21:09:44Z ~2026-29230-47 294915 8215711 wikitext text/x-wiki == Laoská občianska vojna, Kambodžská genocída a Kambodžsko-vietnamská vojna - Výstraha pre zmazanie článku == Dobrý neskorý večer Vám prajem, vážený pán redaktor. Ospravedlňujem sa ak ruším vypisovaním tejto správy možno v nie príliš vhodnej chvíli alebo čase. Ďakujem pekne za to, že ste sa mi ozvali cez Google Gmail v tom poňatí, aby som si cez link otvoril článok na Wikipédii, ktorý má v obsahu šablónu o zmazaní. Na jednej strane chápem, že som sa určite dopustil nejakej chyby pri tvorbe článkov. Na druhej strane ma zaujíma to, aká je to chyba, prosím ? Chápem a rešpektujem, že redaktori na Wikipédii sa musia vzájomne dopĺňať tak, že tí starší a skúsenejší dajú najavo chyby niektorým nováčikom, aby sa zlepšili. Je tu však iný problém a to ten, že v poslednom čase mi dookola niekto chce vymazávať články a mám už toho dosť. Azda nie som mojím prístupom dosť dobrý redaktor ? Navyše v článku pod názvom Kambodžská genocída som niektoré chyby odstránil ? Aký je teda problém, prosím ? Niečo podobné sa týka článkov ako napríklad Kambodžsko-vietnamská vojna alebo Laoská občianska vojna ? O čo ide ? Krátke články ? Príliš dlhé články ? Gramatické alebo štylistické chyby ? Vety so zbytočnosťami, teda bez pointy ? Sám som si povedal, že tu na Wikipédii chcem byť rozumný redaktor, ktorý komunikuje bez vyhrážok a vulgarizmov a zároveň pokojne, lenže už mám toho naozaj dosť. Stačilo. Pretože mám pocit, že som pre Vás všetkých ako keby zbytočný lenže mojím cieľom je to, aby tie články jednoducho zostali spokojne zverejnené teda bez nejakých výstrah. Smiem teda vedieť to, či by ste boli taký ochotný a mohli mi dať vedieť o tom, v čom je chyba nech tie články prepíšem do podoby, v akej majú vyzerať, prosím ? Za možno príliš tvrdé slová sa ospravedlňujem a želám Vám to, nech ste hlavne zdravý a vo Vašej tvorbe úspešný. Nech sa darí. S pozdravom redaktor LoverofBattle12. --[[Redaktor:LoverofBattle12|LoverofBattle12]] ([[Diskusia s redaktorom:LoverofBattle12|diskusia]]) 20:59, 17. máj 2026 (UTC) ::Neviem komu tento text patrí, lebo ja som cez Google Gmail nikomu nepísal. V zhrnutí je to napísané (''vynechávanie veľkého priestoru medzi slovami, opakovane''), bol si na to viackrát upozornený, už to viac nebudem donekonečna opravovať, do všetkých tvojich článkov kde to uvidím dám rovno urgent. Správnosť, kvalitu článkov som neposudzoval, ale tam ťa na chyby už niekto upozorňoval. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 21:09, 17. máj 2026 (UTC) bufemgvd0t4yjxfkgesovq7kzcedl4f 0 750320 8215754 2026-05-18T03:34:50Z Luppus 39967 Vytvorená stránka „[[Súbor:Altar Pérgamo Dionisos 01.JPG|náhľad|Boh Dionýzos (vľavo) bojuje s Gigantmi na južnom vlyse Pergamonského oltára. Medzi zobrazenými postavami bol na základe fragmentov nápisov identifikovaný aj Pelóreus.]] '''Pelóreus''' alebo '''Pelóros''' ({{vjz|grc|''Πελωρεύς'', ''Πέλωρος''}} – ''Pelóreus'', ''Pelóros'') je v [[Grécka mytológia|gréckej mytológii]] jeden z [[Gigant (mytológia)|Gigantov]], obludných synov bohyne zem…“ 8215754 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Altar Pérgamo Dionisos 01.JPG|náhľad|Boh Dionýzos (vľavo) bojuje s Gigantmi na južnom vlyse Pergamonského oltára. Medzi zobrazenými postavami bol na základe fragmentov nápisov identifikovaný aj Pelóreus.]] '''Pelóreus''' alebo '''Pelóros''' ({{vjz|grc|''Πελωρεύς'', ''Πέλωρος''}} – ''Pelóreus'', ''Pelóros'') je v [[Grécka mytológia|gréckej mytológii]] jeden z [[Gigant (mytológia)|Gigantov]], obludných synov bohyne zeme [[Gaia]] zrodených z krvi skaličeného [[Ouranos|Ourana]] (prípadne uvádzaných ako synovia [[Gaia (mytológia)|Gaie]] a [[Tartaros (boh)|Tartara]]).<ref name="Grimal">GRIMAL, Pierre. ''The Dictionary of Classical Mythology''. Oxford : Blackwell, 1996, s. 171. ISBN 978-0-631-20102-1.</ref> Ako bytostne chtonické monštrum sa vyznačoval obrovskou postavou a nadľudskou silou.<ref name="March">MARCH, Jenny. ''Cassell's Dictionary of Classical Mythology''. Londýn : Cassell & Co, 2001, s. 345. ISBN 978-0-304-35161-9.</ref> Bol jedným z bojovníkov v [[Gigantomachia|gigantomachii]] – bájnej vojne, v ktorej sa Giganti pokúsili zvrhnúť vládu olympských bohov.<ref name="Grimal"/> == Mytológia == V zachovaných antických literárnych pamiatkach vystupuje Pelóreus výhradne v detailných opisoch bitiek gigantomachie, kde reprezentuje divokú prírodnú silu. Neskorogrécky epický básnik [[Nonnos z Panapolisu]] vo svojom rozsiahlom diele ''Dionysiaka'' opisuje Pelórea ako obludu s nespočetným množstvom rúk.<ref name="Nonnus">Nonnos, ''Dionysiaka'' 48, 6ff.</ref> Počas útoku na olympských bohov vytrhol zo zeme tesálsky vrch [[Pelion (vrch)|Pelion]] aj s jeho vysokým vrcholom a použil ho ako vrhaciu zbraň proti bohu vína [[Dionýzos|Dionýzovi]], čím odhalil dovtedy skrytú jaskyňu nymfy [[Filyra (mytológia)|Filyry]].<ref name="Nonnus"/> Jeho definitívnu porážku a smrť v tejto vojne opisuje rímsky básnik [[Claudius Claudianus|Claudianus]] vo svojom epose ''Gigantomachia''. Podľa latinskej tradície sa Pelóreus (v rímskom prostredí uvádzaný ako ''Pelorus'') stretol na bojisku s bohom vojny [[Ares|Areom]] (v latinskom origináli Marsom).<ref name="Claudian">Claudianus, ''Gigantomachia'' (Carmina Minora 52), 75–91.</ref> Ares sa vrhol do bitky a prebodol obra svojím mečom presne v mieste slabín, kde sa jeho ľudské telo spájalo s dvoma hadími chvostami, ktoré mu nahrádzali nohy.<ref name="Smith">SMITH, William. ''Dictionary of Greek and Roman Biography and Mythology''. Boston : Little, Brown and Company, 1849, s. 182.</ref> Keďže tieto hadie končatiny mali vlastný život, Claudianus poeticky uvádza, že jediný Areov úder ukončil tri vyhasínajúce životy naraz. Boh vojny vzápätí prešiel umierajúceho Giganta kolesami svojho bojového voza.<ref name="Claudian"/> == Menovci == V gréckych mýtoch sa meno Pelóros (''Pelorus'') viaže aj k dvom ďalším odlišným postavám: * ''Tébsky Spartos:'' Pelóros bol jedným z piatich preživších bojovníkov (tzv. [[Spartoi]]), ktorí na úsvite dejín mesta [[Téby]] vyrazili zo zeme po tom, čo hrdina [[Kadmos]] zasial zuby posvätného draka boha Area.<ref name="March"/> Podľa Pseudo-Apollodóra pomohol spolu s ostatnými štyrmi preživšími (Echión, Udaios, Chthonios a Hyperénor) Kadmovi vybudovať tébsku akropolu Kadmeu.<ref name="Apollodorus">Pseudo-Apollodóros, ''Bibliotheca'' 3, 4, 1.</ref> * ''Tesálsky Pelóros:'' Podľa historika [[Batón zo Sinópy|Batóna zo Sinópy]] išlo o tesálskeho muža, ktorý priniesol kráľovi Pelasgovi správu o tom, že zemetrasenie rozrazilo údolie Tempe, čím odtiekli vody veľkého jazera a obnažili úrodné tesálske roviny.<ref name="Athenaeus">Athenaeis, ''Deipnosophistae'' 14, 45 (639ff).</ref> Na pamiatku tejto udalosti a bohatej hostiny, ktorú Pelóros dostal, zasvätili Tesálčania [[Zeus|Diovi]] ľudový sviatok ''Pelória'' (''Zeus Pelórios'').<ref name="Smith"/> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | autor = Pierre Grimal | titul = The Dictionary of Classical Mythology | vydavateľ = Wiley-Blackwell | rok = 1996 | strany = 512 | isbn = 978-0-631-20102-1}} * {{Citácia knihy | autor = Jenny March | titul = Cassell's Dictionary of Classical Mythology | miesto = Londýn | vydavateľ = Cassell & Co | rok = 2001 | strany = 832 | isbn = 978-0-304-35161-9}} * {{Citácia knihy | autor = William Smith | titul = Dictionary of Greek and Roman Biography and Mythology | miesto = Boston | vydavateľ = Little, Brown and Company | rok = 1849 | strany = 1314}} == Pozri aj == * [[Giganti]] * [[Gigantomachia]] [[Kategória:Postavy gréckej mytológie]] [[Kategória:Giganti]] fgxmwawxdugwz1qqat43773rwgmrdj5 0 750321 8215763 2026-05-18T04:56:34Z Sokol Kat 119568 nová stránka 8215763 wikitext text/x-wiki {{Infobox Zbraň | Názov = Orešnik | Obrázok = | Popis = Ruská balistická raketa stredného doletu Orešnik (variant RS-26 Rubež) | Typ = balistická raketa stredného doletu (IRBM) | Pôvod = {{minivlajka|Rusko}} [[Rusko]] <!-- Typ zbrane --> | Strelná = áno | Palná = | Delostrelectvo = áno | Výbušná = áno | Rezná = <!-- História služby --> | Služba = od 1. augusta 2025 | Používaná = | Vojny = [[Ruská invázia na Ukrajinu]] <!-- História výroby --> | Konštruktér = [[Moskovský inštitút tepelnej techniky|MITT]] | Dátum návrhu = 2006 – 2024 | Výrobca = [[Votkinský strojárenský závod]] | Dátum výroby = 2024 – súčasnosť | Počet = 25 ks ročne (odhad ukrajinskej rozviedky) | Varianty = konvenčný, jadrový <!-- Základné údaje --> | Hmotnosť = približne 40 – 50 t (odhad) | Dĺžka = {{m|12}} (odhad) | Dĺžka častí = dvojstupňová raketa | Šírka = {{m|1,8}} | Výška = <!-- Palné atď --> | Náboj = konvenčný (kinetický / výbušný); [[Jadrová zbraň|jadrová]] hlavica | Kaliber = | Rýchlosť strely = viac ako [[Machovo číslo|Mach]] 10 | Kadencia = | Dostrel = 3 000 – 5 470 km | Maximálny dostrel = približne 5 500 km | Zásobník = <!-- Delostrelectvo --> | Ráz = | Doprava = mobilné odpaľovacie zariadenie | Uhol náklonu = | Zameriavanie = inerciálne + satelitné [[GLONASS]] <!-- Výbušné--> | Priemer = | Náplň = | Hmotnosť náplne = | Detonácia = | Sila explózie = }} '''Orešnik''' ({{V jazyku|rus|Орешник}}; doslovne „lieskový krík“) je ruská balistická raketa stredného doletu (IRBM – Intermediate-Range Ballistic Missile), vybavená nezávisle navádzanými viacnásobnými hlavicami (MIRV). Orešnik je dvojstupňová balistická raketa na tuhé palivo, určená na odpaľovanie z mobilného odpaľovacieho zariadenia (TEL – Transporter Erector Launcher) na podvozku s viacerými nápravami. Orešnik vypĺňa medzeru medzi taktickými systémami, ako je [[9K720 Iskander|9K720 Iskander-M]] a strategickými [[Medzikontinentálna balistická raketa|ICBM]], ako je [[RS-24 Jars|Jars]]. Hlavným strategickým určením rakety je úder proti dôležitým cieľom v [[Európa|Európe]] a [[Ázia|Ázii]] zo základní na území [[Rusko|Ruskej federácie]] a od decembra 2025 aj z [[Bielorusko|Bieloruska]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Новейшая российская ракета «Орешник»: что о ней известно | url = https://www.rbc.ru/base/28/11/2024/67486cbd9a79473abf02b59b?utm_referrer=https%3A%2F%2Fwww.google.com%2F | vydavateľ = rbc.ru | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-18 | jazyk = }}</ref> Vzhľadom na svoj dolet, odhadovaný v rozsahu 3 000 až 5 500 km (podľa niektorých amerických odhadov až 5 470 km, podľa údajov bieloruského ministerstva obrany 5 000 km), je schopná zasiahnuť väčšinu európskych hlavných miest z ruského územia. Hlavnými cieľovými kategóriami sú podľa ruských vyhlásení dobre chránené vojenské objekty – velitelské bunkre, podzemné továrne, letecké základne, prístavy a stanovištia systémov protivzdušnej a protiraketovej obrany [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]]. Vďaka vysokej kinetickej energii dopadajúcich hlavíc môže raketa zasiahnuť ciele aj bez výbušnej náplne. == Vznik a vývoj == === Predchodca: program RS-26 Rubež === Vývoj rakety, ktorá sa neskôr stala technologickým základom Orešnika, sa začal podľa otvorených zdrojov najneskôr v roku 2008 v Moskovskom inštitúte tepelnej techniky (MITT – Moskovskij institut teplotechniki). Ruskí konštruktéri odstránili jeden stupeň z medzikontinentálnej rakety [[RS-24 Jars]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pike | meno = John | autor = | odkaz na autora = | titul = Weapons of Mass Destruction (WMD) | url = https://www.globalsecurity.org/wmd/world/russia/rs-26.htm | vydavateľ = globalsecurity.org | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-17 | jazyk = }}</ref> Výsledná raketa dostala označenie RS-26 Rubež (NATO: SS-X-31). Prvý úspešný skúšobný štart tejto rakety sa uskutočnil 26. mája 2012 z kozmodrómu Pleseck, pričom hlavica zasiahla cieľ na strelnici Kura na Kamčatke vo vzdialenosti približne 5 800 km. Ďalšie skúšky v rokoch 2012 – 2015 sa však uskutočňovali na výrazne kratších dráhach (okolo 2 000 km), čo viedlo viacerých západných analytikov k podozreniu, že Rusko klasifikáciou Rubeža ako medzikontinentálnej rakety obchádza Zmluvu o jadrových silách stredného doletu (INF Treaty) z roku 1987, ktorá zakazovala pozemné rakety s doletom 500 – 5 500 km.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Russia’s Rubezh Ballistic Missile Disappears off the Radar | url = https://jamestown.org/russias-rubezh-ballistic-missile-disappears-off-the-radar/ | vydavateľ = jamestown.org | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-17 | jazyk = }}</ref> V roku 2018 bol program Rubež oficiálne vyradený zo Štátneho programu vyzbrojovania na obdobie do roku 2027. Raketa do toho času absolvovala päť skúšobných štartov a nikdy nebola formálne zaradená do služby. === Vznik Orešnika a obnovenie programu === V roku 2019 Spojené štáty odstúpili od Zmluvy INF s odvolaním sa na ruské porušenia súvisiace s raketou 9M729. V dôsledku toho prestali pre Rusko platiť zmluvné prekážky pre nasadenie rakiet stredného doletu. V júli 2024 Kremeľ ohlásil obnovenie výroby rakiet stredného doletu,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Brahy | meno = Jérôme | autor = | odkaz na autora = | titul = Breaking News: Russia starts full production of Oreshnik ballistic missiles to threaten Europe's key military bases. | url = https://www.armyrecognition.com/news/army-news/2025/russia-starts-full-production-of-oreshnik-ballistic-missiles-to-threaten-europes-key-military-bases | vydavateľ = armyrecognition.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-17 | jazyk = }}</ref> pričom analytici Pentagonu, CSIS a Middlebury Institute of International Studies neskôr dospeli k záveru, že Orešnik je s vysokou pravdepodobnosťou dvojstupňový variant RS-26 Rubež, optimalizovaný na nesenie konvenčnej hlavice. Do oficiálnej výzbroje Ozbrojených síl Ruskej federácie bola raketa zaradená 1. augusta 2025. === Výroba === Vývojárom rakety je Moskovský inštitút tepelnej techniky a podľa informácií ukrajinskej rozviedky sa na vývoji elektronických systémov rakety podieľa aj koncern Sozvezdije.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrainian Intelligence Found Out How Much "Oreshnik" Is Made By Russians | url = https://charter97.org/en/news/2025/7/20/648894/ | vydavateľ = charter97.org | miesto = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-17 | jazyk = }}</ref> Sériovú výrobu zabezpečuje [[Votkinský strojárenský závod]] v [[Udmurtsko|Udmurtsku]], ktorý je tradičným výrobcom všetkých ruských strategických rakiet na tuhé palivo vrátane systémov Iskander, Jars a Bulava. V rokoch 2024 – 2025 závod prešiel rozsiahlym rozšírením. Tieto kroky dávajú západní analytici do priamej súvislosti s nábehom sériovej výroby Orešnika. Ukrajinská vojenská rozviedka odhaduje ročnú výrobnú kapacitu rakiet Orešnik na približne 25 kusov ročne, čo je extrapolácia výrobnej rýchlosti rakiet Jars (okolo 20 ks ročne v roku 2019). Tento údaj predpokladá čiastočné obmedzenie výroby medzikontinentálnych rakiet v prospech rakiet stredného doletu. Súčasne počíta s rozširovaním výroby motorov na tuhé palivo u subdodávateľov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = RS-26 Oreshnik: Russia could produce 25 IRBM missiles per year | url = https://meta-defense.fr/en/2024/12/05/25-rs-26-oreshnik-missiles-per-year/ | vydavateľ = meta-defense.fr | miesto = | dátum vydania = 2024-12-05 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-17 | jazyk = }}</ref> Podľa analýzy denníka Financial Times sú výrobcovia Orešnika do značnej miery závislí od dovozu moderného západného vybavenia – najmä obrábacích strojov s počítačovým číslicovým riadením (CNC) od firiem Fanuc (Japonsko), Siemens (Nemecko) a Heidenhain (Nemecko), čo Moskovský inštitút tepelnej techniky priznal aj vo svojich personálnych inzerátoch z roku 2024. Táto závislosť je terčom medzinárodných sankcií namierených proti ruskému zbrojnému priemyslu. Jednotková cena rakety nebola oficiálne zverejnená; západní analytici ju odhadujú v rozmedzí 30 – 50 miliónov amerických dolárov za kus podľa konfigurácie a typu hlavice.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = TeamDefenseWatch | odkaz na autora = | titul = Oreshnik Missile | url = https://thedefensewatch.com/product/oreshnik-missile/ | vydavateľ = thedefensewatch.com | miesto = | dátum vydania = 2026-01-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-18 | jazyk = }}</ref> == Konštrukcia == Orešnik je dvojstupňová balistická raketa s motormi na tuhé palivo. Predpokladá sa, že obidva stupne vychádzajú z prvých dvoch stupňov medzikontinentálnej rakety [[RS-24 Jars]] (resp. RS-26 Rubež). Použitie tuhého paliva zaručuje krátky čas prípravy na štart, dlhú skladovateľnosť a jednoduchú údržbu. Aktívna fáza letu trvá menej ako päť minút, čo výrazne sťažuje detekciu a sledovanie radarmi systému včasnej výstrahy. Odhadovaná dĺžka Orešnika sa pohybuje od 15 do 18,5 metra a jeho priemer je približne 1,86 metra. Plášť rakety je podľa odhadov vyrobený z vysokopevnostných zliatin a kompozitných materiálov navrhnutých tak, aby znížili hmotnosť pri zachovaní odolnosti voči extrémnym tepelným a aerodynamickým zaťaženiam. Termálna ochrana hlavíc je optimalizovaná pre návrat do atmosféry pri rýchlosti okolo Mach 10(t. j. približne 3,4 km/s alebo 12 300 km/h), čo podľa ruských zdrojov vyžadovalo vývoj nových materiálov odolávajúcich teplotám výrazne vyšším, než aké znášajú návratové hlavice väčšiny ICBM a IRBM (tie sa pohybujú v rozsahu Mach 3 – 5). === Navádzací systém === Raketa využíva inerciálny navigačný systém (INS) doplnený o korekciu zo satelitnej navigácie GLONASS. V terminálnej fáze sú jednotlivé hlavice schopné samostatného manévrovania, čo z nich robí v podstate manévrovateľné návratové telesá (MaRV). === Bojová hlavica a MIRV systém === Najvýraznejším konštrukčným znakom Orešnika je rozdelenie bojovej časti do šiestich nezávislých návratových telies, pričom každé z nich pri zostupe uvoľňuje ďalších šesť submunícií. Pri demonštračnom údere na Dnipro 21. novembra 2024 tak na cieľ dopadlo až 36 prvkov v presne usporiadanej štruktúre na ploche približne 1,4 km × 400 m. Toto usporiadanie bolo podľa analytikov v boji použité po prvý raz v histórii – MIRV technológia bola dovtedy vyhradená výlučne pre jadrové systémy. Hlavnou ničivou silou hlavíc nie je výbušná náplň, ale kinetická energia. Pri rýchlosti viac ako 3 km/s a hmotnosti submunície okolo 30 kg dosahuje energia jedného prvku 375 – 735 MJ, čo zodpovedá približne 90 – 176 kg ekvivalentu TNT. To dáva rakete schopnosť zasiahnuť aj hlboko ukryté podzemné ciele, ktoré sú odolné voči konvenčnej munícii. Raketa je takisto schopná niesť jadrovú hlavicu, aj keď doteraz bola použitá výlučne v konvenčnej (a podľa všetkého inertnej) konfigurácii. === Odpaľovacie zariadenie === Orešnik je odpaľovaný z mobilného viacnápravového nosiča typu TEL, ktorý je postavený na podvozku MZKT-79291 10×10. Mobilita zaručuje vysokú prežiteľnosť systému – odpaľovacie zariadenia môžu byť rozptýlené v lese alebo pod maskovacími krytmi a presúvané medzi vopred pripravenými palebnými stanoviskami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Oreshnik IRBM Intermediate-Range Ballistic Missile. | url = https://www.armyrecognition.com/military-products/army/missiles/ballistic-missiles/oreshnik-irbm | vydavateľ = armyrecognition.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-17 | jazyk = }}</ref> == Bojové nasadenie == '''21. november 2024''' – prvé bojové použitie. Z poligónu [[Kapustin Jar]] v [[Astrachánska oblasť|Astrachánskej oblasti]] bola odpálená raketa Orešnik proti závodu PA Pivdenmaš (Južmaš) v ukrajinskom meste [[Dnepropetrovsk]] na vzdialenosť približne 800 km. Raketa niesla šesť nezávisle navádzaných hlavíc, ktoré sa pri terminálnom prílete rozdelili na ďalšie submunície (podľa záberov dopadu spolu šesťkrát po šesť, t. j. okolo 36 prvkov). Hlavice boli podľa ukrajinských aj amerických zdrojov inertné (bez výbušnej náplne) a útok sa interpretoval ako bojová demonštrácia. Podľa Reuters a The New York Times náčelník Generálneho štábu OS RF [[Valerij Vasiljevič Gerasimov|Valerij Gerasimov]] v telefonickom rozhovore s americkým generálom Charlesom Brownom priznal, že úder bol plánovaný dlho pred rozhodnutím Bidenovej administratívy povoliť údery ATACMS na ruské územie. USA boli o štarte vopred informované, aby sa predišlo tomu, že bude útok vyhodnotený ako jadrový. '''9. január 2026''' – druhé bojové použitie. Raketa odpálená z polygónu Kapustin Jar zasiahla Štátny letecký opravárenský závod v ukrajinskom [[Ľvov|Ľvove]]. Bol to prvý balistický úder na Ľvovskú oblasť počas vojny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Oreshnik | url = https://missilethreat.csis.org/missile/oreshnik/ | vydavateľ = missilethreat.csis.org | miesto = | dátum vydania = 2026-01-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-17 | jazyk = }}</ref> == Používatelia == {{minivlajka|Rusko}} '''[[Rusko]]''' * [[Raketové vojská strategického určenia Ruskej federácie]] == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Balistické rakety]] cfb4pxyxau98nnrpej28qvw6rq7iavd 8215768 8215763 2026-05-18T05:23:47Z Sokol Kat 119568 oprava 8215768 wikitext text/x-wiki {{Infobox Zbraň | Názov = Orešnik | Obrázok = | Popis = Ruská balistická raketa stredného doletu Orešnik (variant RS-26 Rubež) | Typ = balistická raketa stredného doletu (IRBM) | Pôvod = {{minivlajka|Rusko}} [[Rusko]] <!-- Typ zbrane --> | Strelná = áno | Palná = | Delostrelectvo = áno | Výbušná = áno | Rezná = <!-- História služby --> | Služba = od 1. augusta 2025 | Používaná = | Vojny = [[Ruská invázia na Ukrajinu]] <!-- História výroby --> | Konštruktér = [[Moskovský inštitút tepelnej techniky|MITT]] | Dátum návrhu = 2006 – 2024 | Výrobca = [[Votkinský strojárenský závod]] | Dátum výroby = 2024 – súčasnosť | Počet = 25 ks ročne (odhad ukrajinskej rozviedky) | Varianty = konvenčný, jadrový <!-- Základné údaje --> | Hmotnosť = približne 40 – 50 t (odhad) | Dĺžka = {{m|15}} – {{m|18.5}} (odhad) | Dĺžka častí = dvojstupňová raketa | Šírka = {{m|1,8}} | Výška = <!-- Palné atď --> | Náboj = konvenčný (kinetický / výbušný); [[Jadrová zbraň|jadrová]] hlavica | Kaliber = | Rýchlosť strely = viac ako [[Machovo číslo|Mach]] 10 | Kadencia = | Dostrel = 3 000 – 5 470 km | Maximálny dostrel = približne 5 500 km | Zásobník = <!-- Delostrelectvo --> | Ráz = | Doprava = mobilné odpaľovacie zariadenie | Uhol náklonu = | Zameriavanie = inerciálne + satelitné [[GLONASS]] <!-- Výbušné--> | Priemer = | Náplň = | Hmotnosť náplne = | Detonácia = | Sila explózie = }} '''Orešnik''' ({{V jazyku|rus|Орешник}}; doslovne „lieskový krík“) je ruská balistická raketa stredného doletu (IRBM – Intermediate-Range Ballistic Missile), vybavená nezávisle navádzanými viacnásobnými hlavicami (MIRV). Orešnik je dvojstupňová balistická raketa na tuhé palivo, určená na odpaľovanie z mobilného odpaľovacieho zariadenia (TEL – Transporter Erector Launcher) na podvozku s viacerými nápravami. Orešnik vypĺňa medzeru medzi taktickými systémami, ako je [[9K720 Iskander|9K720 Iskander-M]] a strategickými [[Medzikontinentálna balistická raketa|ICBM]], ako je [[RS-24 Jars|Jars]]. Hlavným strategickým určením rakety je úder proti dôležitým cieľom v [[Európa|Európe]] a [[Ázia|Ázii]] zo základní na území [[Rusko|Ruskej federácie]] a od decembra 2025 aj z [[Bielorusko|Bieloruska]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Новейшая российская ракета «Орешник»: что о ней известно | url = https://www.rbc.ru/base/28/11/2024/67486cbd9a79473abf02b59b?utm_referrer=https%3A%2F%2Fwww.google.com%2F | vydavateľ = rbc.ru | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-18 | jazyk = }}</ref> Vzhľadom na svoj dolet, odhadovaný v rozsahu 3 000 až 5 500 km (podľa niektorých amerických odhadov až 5 470 km, podľa údajov bieloruského ministerstva obrany 5 000 km), je schopná zasiahnuť väčšinu európskych hlavných miest z ruského územia. Hlavnými cieľovými kategóriami sú podľa ruských vyhlásení dobre chránené vojenské objekty – velitelské bunkre, podzemné továrne, letecké základne, prístavy a stanovištia systémov protivzdušnej a protiraketovej obrany [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]]. Vďaka vysokej kinetickej energii dopadajúcich hlavíc môže raketa zasiahnuť ciele aj bez výbušnej náplne. == Vznik a vývoj == === Predchodca: program RS-26 Rubež === Vývoj rakety, ktorá sa neskôr stala technologickým základom Orešnika, sa začal podľa otvorených zdrojov najneskôr v roku 2008 v Moskovskom inštitúte tepelnej techniky (MITT – Moskovskij institut teplotechniki). Ruskí konštruktéri odstránili jeden stupeň z medzikontinentálnej rakety [[RS-24 Jars]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pike | meno = John | autor = | odkaz na autora = | titul = Weapons of Mass Destruction (WMD) | url = https://www.globalsecurity.org/wmd/world/russia/rs-26.htm | vydavateľ = globalsecurity.org | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-17 | jazyk = }}</ref> Výsledná raketa dostala označenie RS-26 Rubež (NATO: SS-X-31). Prvý úspešný skúšobný štart tejto rakety sa uskutočnil 26. mája 2012 z kozmodrómu Pleseck, pričom hlavica zasiahla cieľ na strelnici Kura na Kamčatke vo vzdialenosti približne 5 800 km. Ďalšie skúšky v rokoch 2012 – 2015 sa však uskutočňovali na výrazne kratších dráhach (okolo 2 000 km), čo viedlo viacerých západných analytikov k podozreniu, že Rusko klasifikáciou Rubeža ako medzikontinentálnej rakety obchádza Zmluvu o jadrových silách stredného doletu (INF Treaty) z roku 1987, ktorá zakazovala pozemné rakety s doletom 500 – 5 500 km.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Russia’s Rubezh Ballistic Missile Disappears off the Radar | url = https://jamestown.org/russias-rubezh-ballistic-missile-disappears-off-the-radar/ | vydavateľ = jamestown.org | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-17 | jazyk = }}</ref> V roku 2018 bol program Rubež oficiálne vyradený zo Štátneho programu vyzbrojovania na obdobie do roku 2027. Raketa do toho času absolvovala päť skúšobných štartov a nikdy nebola formálne zaradená do služby. === Vznik Orešnika a obnovenie programu === V roku 2019 Spojené štáty odstúpili od Zmluvy INF s odvolaním sa na ruské porušenia súvisiace s raketou 9M729. V dôsledku toho prestali pre Rusko platiť zmluvné prekážky pre nasadenie rakiet stredného doletu. V júli 2024 Kremeľ ohlásil obnovenie výroby rakiet stredného doletu,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Brahy | meno = Jérôme | autor = | odkaz na autora = | titul = Breaking News: Russia starts full production of Oreshnik ballistic missiles to threaten Europe's key military bases. | url = https://www.armyrecognition.com/news/army-news/2025/russia-starts-full-production-of-oreshnik-ballistic-missiles-to-threaten-europes-key-military-bases | vydavateľ = armyrecognition.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-17 | jazyk = }}</ref> pričom analytici Pentagonu, CSIS a Middlebury Institute of International Studies neskôr dospeli k záveru, že Orešnik je s vysokou pravdepodobnosťou dvojstupňový variant RS-26 Rubež, optimalizovaný na nesenie konvenčnej hlavice. Do oficiálnej výzbroje Ozbrojených síl Ruskej federácie bola raketa zaradená 1. augusta 2025. === Výroba === Vývojárom rakety je Moskovský inštitút tepelnej techniky a podľa informácií ukrajinskej rozviedky sa na vývoji elektronických systémov rakety podieľa aj koncern Sozvezdije.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrainian Intelligence Found Out How Much "Oreshnik" Is Made By Russians | url = https://charter97.org/en/news/2025/7/20/648894/ | vydavateľ = charter97.org | miesto = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-17 | jazyk = }}</ref> Sériovú výrobu zabezpečuje [[Votkinský strojárenský závod]] v [[Udmurtsko|Udmurtsku]], ktorý je tradičným výrobcom všetkých ruských strategických rakiet na tuhé palivo vrátane systémov Iskander, Jars a Bulava. V rokoch 2024 – 2025 závod prešiel rozsiahlym rozšírením. Tieto kroky dávajú západní analytici do priamej súvislosti s nábehom sériovej výroby Orešnika. Ukrajinská vojenská rozviedka odhaduje ročnú výrobnú kapacitu rakiet Orešnik na približne 25 kusov ročne, čo je extrapolácia výrobnej rýchlosti rakiet Jars (okolo 20 ks ročne v roku 2019). Tento údaj predpokladá čiastočné obmedzenie výroby medzikontinentálnych rakiet v prospech rakiet stredného doletu. Súčasne počíta s rozširovaním výroby motorov na tuhé palivo u subdodávateľov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = RS-26 Oreshnik: Russia could produce 25 IRBM missiles per year | url = https://meta-defense.fr/en/2024/12/05/25-rs-26-oreshnik-missiles-per-year/ | vydavateľ = meta-defense.fr | miesto = | dátum vydania = 2024-12-05 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-17 | jazyk = }}</ref> Podľa analýzy denníka Financial Times sú výrobcovia Orešnika do značnej miery závislí od dovozu moderného západného vybavenia – najmä obrábacích strojov s počítačovým číslicovým riadením (CNC) od firiem Fanuc (Japonsko), Siemens (Nemecko) a Heidenhain (Nemecko), čo Moskovský inštitút tepelnej techniky priznal aj vo svojich personálnych inzerátoch z roku 2024. Táto závislosť je terčom medzinárodných sankcií namierených proti ruskému zbrojnému priemyslu. Jednotková cena rakety nebola oficiálne zverejnená; západní analytici ju odhadujú v rozmedzí 30 – 50 miliónov amerických dolárov za kus podľa konfigurácie a typu hlavice.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = TeamDefenseWatch | odkaz na autora = | titul = Oreshnik Missile | url = https://thedefensewatch.com/product/oreshnik-missile/ | vydavateľ = thedefensewatch.com | miesto = | dátum vydania = 2026-01-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-18 | jazyk = }}</ref> == Konštrukcia == Orešnik je dvojstupňová balistická raketa s motormi na tuhé palivo. Predpokladá sa, že obidva stupne vychádzajú z prvých dvoch stupňov medzikontinentálnej rakety [[RS-24 Jars]] (resp. RS-26 Rubež). Použitie tuhého paliva zaručuje krátky čas prípravy na štart, dlhú skladovateľnosť a jednoduchú údržbu. Aktívna fáza letu trvá menej ako päť minút, čo výrazne sťažuje detekciu a sledovanie radarmi systému včasnej výstrahy. Odhadovaná dĺžka Orešnika sa pohybuje od 15 do 18,5 metra a jeho priemer je približne 1,86 metra. Plášť rakety je podľa odhadov vyrobený z vysokopevnostných zliatin a kompozitných materiálov navrhnutých tak, aby znížili hmotnosť pri zachovaní odolnosti voči extrémnym tepelným a aerodynamickým zaťaženiam. Termálna ochrana hlavíc je optimalizovaná pre návrat do atmosféry pri rýchlosti okolo Mach 10(t. j. približne 3,4 km/s alebo 12 300 km/h), čo podľa ruských zdrojov vyžadovalo vývoj nových materiálov odolávajúcich teplotám výrazne vyšším, než aké znášajú návratové hlavice väčšiny ICBM a IRBM (tie sa pohybujú v rozsahu Mach 3 – 5). === Navádzací systém === Raketa využíva inerciálny navigačný systém (INS) doplnený o korekciu zo satelitnej navigácie GLONASS. V terminálnej fáze sú jednotlivé hlavice schopné samostatného manévrovania, čo z nich robí v podstate manévrovateľné návratové telesá (MaRV). === Bojová hlavica a MIRV systém === Najvýraznejším konštrukčným znakom Orešnika je rozdelenie bojovej časti do šiestich nezávislých návratových telies, pričom každé z nich pri zostupe uvoľňuje ďalších šesť submunícií. Pri demonštračnom údere na Dnipro 21. novembra 2024 tak na cieľ dopadlo až 36 prvkov v presne usporiadanej štruktúre na ploche približne 1,4 km × 400 m. Toto usporiadanie bolo podľa analytikov v boji použité po prvý raz v histórii – MIRV technológia bola dovtedy vyhradená výlučne pre jadrové systémy. Hlavnou ničivou silou hlavíc nie je výbušná náplň, ale kinetická energia. Pri rýchlosti viac ako 3 km/s a hmotnosti submunície okolo 30 kg dosahuje energia jedného prvku 375 – 735 MJ, čo zodpovedá približne 90 – 176 kg ekvivalentu TNT. To dáva rakete schopnosť zasiahnuť aj hlboko ukryté podzemné ciele, ktoré sú odolné voči konvenčnej munícii. Raketa je takisto schopná niesť jadrovú hlavicu, aj keď doteraz bola použitá výlučne v konvenčnej (a podľa všetkého inertnej) konfigurácii. === Odpaľovacie zariadenie === Orešnik je odpaľovaný z mobilného viacnápravového nosiča typu TEL, ktorý je postavený na podvozku MZKT-79291 10×10. Mobilita zaručuje vysokú prežiteľnosť systému – odpaľovacie zariadenia môžu byť rozptýlené v lese alebo pod maskovacími krytmi a presúvané medzi vopred pripravenými palebnými stanoviskami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Oreshnik IRBM Intermediate-Range Ballistic Missile. | url = https://www.armyrecognition.com/military-products/army/missiles/ballistic-missiles/oreshnik-irbm | vydavateľ = armyrecognition.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-17 | jazyk = }}</ref> == Bojové nasadenie == '''21. november 2024''' – prvé bojové použitie. Z poligónu [[Kapustin Jar]] v [[Astrachánska oblasť|Astrachánskej oblasti]] bola odpálená raketa Orešnik proti závodu PA Pivdenmaš (Južmaš) v ukrajinskom meste [[Dnepropetrovsk]] na vzdialenosť približne 800 km. Raketa niesla šesť nezávisle navádzaných hlavíc, ktoré sa pri terminálnom prílete rozdelili na ďalšie submunície (podľa záberov dopadu spolu šesťkrát po šesť, t. j. okolo 36 prvkov). Hlavice boli podľa ukrajinských aj amerických zdrojov inertné (bez výbušnej náplne) a útok sa interpretoval ako bojová demonštrácia. Podľa Reuters a The New York Times náčelník Generálneho štábu OS RF [[Valerij Vasiljevič Gerasimov|Valerij Gerasimov]] v telefonickom rozhovore s americkým generálom Charlesom Brownom priznal, že úder bol plánovaný dlho pred rozhodnutím Bidenovej administratívy povoliť údery ATACMS na ruské územie. USA boli o štarte vopred informované, aby sa predišlo tomu, že bude útok vyhodnotený ako jadrový. '''9. január 2026''' – druhé bojové použitie. Raketa odpálená z polygónu Kapustin Jar zasiahla Štátny letecký opravárenský závod v ukrajinskom [[Ľvov|Ľvove]]. Bol to prvý balistický úder na Ľvovskú oblasť počas vojny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Oreshnik | url = https://missilethreat.csis.org/missile/oreshnik/ | vydavateľ = missilethreat.csis.org | miesto = | dátum vydania = 2026-01-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-17 | jazyk = }}</ref> == Používatelia == {{minivlajka|Rusko}} '''[[Rusko]]''' * [[Raketové vojská strategického určenia Ruskej federácie]] == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Balistické rakety]] lyosv8fupqsfwaxehzocnhsuyp48yt1 3 750322 8215805 2026-05-18T07:16:29Z NDG 270400 Upozornenie (level 1) 8215805 wikitext text/x-wiki == Máj 2026 == {{Experimenty|Koloseum}} [[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 07:16, 18. máj 2026 (UTC) ld2ast4rh508aavy5mi6mgz8gvi7j8d 0 750323 8215806 2026-05-18T07:20:38Z Pe3kZA 39673 základ 8215806 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Gabčíkovo-Ňárad | other_name = | category = vodný tok <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country1 = | country_flag = 1 | state = | region = [[Trnavský kraj|Trnavský]] | region1 = | district = [[Dunajská Streda (okres)|Dunajská Streda]] | district1 = | commune = | municipality = [[Gabčíkovo (okres Dunajská Streda)|Gabčíkovo]] | municipality1 = [[Ňárad]] | municipality2 = [[Baloň]] | municipality3 = <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Podunajská rovina]] | source_type = Vznik | source_location = [[Gabčíkovo-Topoľníky]], [[Gabčíkovo (okres Dunajská Streda)|Gabčíkovo]] | source_elevation = cca 114 | source_lat_d = 47.8893 | source_long_d = 17.5506 | mouth = [[Podunajská rovina]], [[Čiližská mokraď]] | mouth_location = [[Chotárny kanál]], [[Ňárad]] | mouth_elevation = cca 110 | mouth_lat_d = 47.8454 | mouth_long_d = 17.6303 <!-- *** Dimensions *** --> | length = cca 9 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Trnavský kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --> | length_imperial = | watershed_imperial = | discharge_max_imperial = | discharge_min_imperial = | source_elevation_imperial = | mouth_elevation_imperial = | discharge_imperial = | discharge1_imperial = <!-- *** Footnotes *** --> | free = V. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = <!--4-21-18-155--> | free2_type = Číslo hydronyma | free2_label = Číslo hydronyma | free3 = [[Povodie Dunaja|Dunaj]] | free3_type = Povodie | free3_label = Povodie }} Kanál '''Gabčíkovo-Ňárad'''<ref name=UGK/> je nížinný vodný tok na [[Podunajská rovina|Podunajskej rovine]]<ref name=GP>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) | url = https://apl.geology.sk/temapy/ | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-18 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> na území okresu [[Dunajská Streda (okres)|Dunajská Streda]]. Je prítokom [[Chotárny kanál|Chotárneho kanála]]<ref name=vku/>, má dĺžku približne 9 km a je tokom V. rádu. == Priebeh toku == Vodný tok vzniká na juhu strednej časti [[Podunajská rovina|Podunajskej roviny]]<ref name=G>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-18 | miesto = Bratislava}}</ref>, západne od mesta [[Gabčíkovo (okres Dunajská Streda)|Gabčíkovo]], v nadmorskej výške približne {{Mnm|114}}<ref name=UGK/> Neďaleko elektrárne [[Gabčíkovo (vodné dielo)|Vodného diela Gabčíkovo]], v lokalite Veľký diel<ref name=vku/>, odbočuje z kanála [[Gabčíkovo-Topoľníky]], odkiaľ tečie juhovýchodným smerom. Zakrátko vteká do geomorfologickej časti [[Čiližská mokraď]]<ref name=GP/>, križuje cestu do [[Gabčíkovo (okres Dunajská Streda)|Gabčíkova]] a pokračuje oblasťou Mohyla<ref name=mcz/>. Juhozápadne od mesta sa kanál rozdvojuje a pokým jedno rameno sa stáča k [[Dunajský kanál|Dunajskému kanálu]], druhá, hlavná vetva pokračuje juhovýchodným smerom rovinatou krajinou [[Žitný ostrov|Žitného ostrova]].<ref name=UGK>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky | odkaz na autora = | titul = Základná mapa | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=47.885871,17.560602,16 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-18 | jazyk = }}</ref> Vodný tok sa oblúkom stáča na východ, prijíma menší pravostranný prítok a pokračuje cez Obecnú lúku, kde križuje [[Cesta II. triedy 506 (Slovensko)|cestu II/506]].<ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 143: Gabčíkovo: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 5 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2020 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-143-gabcikovo/ | isbn = 978-80-99934-15-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> Následne sa stáča na juh, v oblasti Dlhý diel sa stáča opäť na východ a priberá pravostranný kanál Vranie-Kotliba, bezmenný ľavostranný a opäť pravostranný prítok a napokon ľavostranný Kotlibský kanál.<ref name=UGK/> V oblasti Kotliba<ref name=Tm/> sa oblúkom stáča opäť južným smerom, v lokalite Teplé blatá priberá menšie prítoky a mierne sa vlní, lemovaný riedkym nesúvislým porastom. Na dolnom toku sa mierne stáča na juhovýchod a v lokalite Peterské, východne od obce [[Ňárad]], ústí v nadmorskej výške približne {{Mnm|110}}<ref name=UGK/> ľavostranne do [[Chotárny kanál|Chotárneho kanála]].<ref name=Tm>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=17.63037&y=47.84552&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-18 | miesto = | jazyk = }}</ref> Kanál Gabčíkovo-Ňárad vzniká a preteká najskôr katastrálnym územím mesta [[Gabčíkovo (okres Dunajská Streda)|Gabčíkovo]], odkiaľ pokračuje územím obcí [[Ňárad]] a [[Baloň]] v okrese [[Dunajská Streda (okres)|Dunajská Streda]] v [[Trnavský kraj|Trnavskom kraji]].<ref name=mcz>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turistická mapa | url = https://mapy.com/sk/turisticka?q=Gab%C4%8D%C3%ADkovo&source=osm&id=1015717156&ds=1&x=17.5798009&y=47.8775660&z=15 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-18 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Podunajská rovina]] * [[Čiližská mokraď]] == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=17.63037&y=47.84552&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Vodné toky v povodí Malého Dunaja (2. časť)}} [[Kategória:Vodné toky na Podunajskej rovine]] [[Kategória:Povodie Dunaja]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Dunajská Streda]] [[Kategória:Gabčíkovo (okres Dunajská Streda)]] [[Kategória:Ňárad]] [[Kategória:Baloň]] a9cxb5cicfk3tuu8wc4ab6hgtkht1a2 3 750324 8215809 2026-05-18T07:24:10Z Pe3kZA 39673 upozornenie 8215809 wikitext text/x-wiki {{Experimenty}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 07:24, 18. máj 2026 (UTC) hzzrxy0z7d6w4g4p6isfcujrvde1294 3 750325 8215821 2026-05-18T08:11:10Z NDG 270400 Upozornenie (level 1) 8215821 wikitext text/x-wiki == Máj 2026 == {{Experimenty|Sviatosť}} [[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 08:11, 18. máj 2026 (UTC) 9j47mi5q4rssan3omdsqqltl2lh7oaw 8215823 8215821 2026-05-18T08:11:34Z NDG 270400 Upozornenie (level 2) 8215823 wikitext text/x-wiki == Máj 2026 == {{Experimenty|Sviatosť}} [[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 08:11, 18. máj 2026 (UTC) {{Experimenty2|Viola (prvé meno)}} [[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 08:11, 18. máj 2026 (UTC) 4wzneklz2uuvqp8w52lqsiwbyyt0hlr 0 750326 8215856 2026-05-18T10:51:28Z ~2026-29847-72 295262 Vytvorená stránka „ '''Mvezo''' je malá dedina v Juhoafrickej republike, ktorá sa nachádza v provincii Východné Kapsko (''Eastern Cape''). Napriek svojej malej rozlohe a nízkemu počtu obyvateľov má obrovský historický a kultúrny význam, keďže je '''rodiskom Nelsona Mandelu''', svetoznámeho bojovníka proti apartheidu a prvého černošského prezidenta Južnej Afriky. ---- == Geografia a demografia == Dedina Mvezo leží na brehu rieky Mbashe, približne 30 kilometro…“ 8215856 wikitext text/x-wiki '''Mvezo''' je malá dedina v Juhoafrickej republike, ktorá sa nachádza v provincii Východné Kapsko (''Eastern Cape''). Napriek svojej malej rozlohe a nízkemu počtu obyvateľov má obrovský historický a kultúrny význam, keďže je '''rodiskom Nelsona Mandelu''', svetoznámeho bojovníka proti apartheidu a prvého černošského prezidenta Južnej Afriky. ---- == Geografia a demografia == Dedina Mvezo leží na brehu rieky Mbashe, približne 30 kilometrov južne od mesta Mthatha. Administratívne spadá pod okresný jaskynný celok OR Tambo a miestnu samosprávu King Sabata Dalindyebo. Región je charakteristický kopcovitým terénom a tradičným vidieckym usporiadaním. Väčšinu obyvateľstva tvoria príslušníci etnika '''Xhosa''' a hlavným dorozumievacím jazykom je isiXhosa. Život v dedine je dodnes úzko spätý s tradičným poľnohospodárstvom a chovom dobytka. == História a kultúra == Historicky bolo Mvezo sídlom tradičnej kráľovskej rodiny klanu Madiba, ktorý je vetvou kráľovskej dynastie Thembu (súčasť národa Xhosa). Mandelov otec, Gadla Henry Mphakanyiswa, slúžil ako dedičný náčelník Mveza. Po spore s miestnymi koloniálnymi úradmi však bol o funkciu aj majetok ukrátený, čo rodinu prinútilo presťahovať sa do neďalekej dediny Qunu, kde Nelson Mandela strávil väčšinu svojho detstva. V roku 2007 sa do Mveza vrátila priama línia Mandelovcov, keď sa vnuk Nelsona Mandelu, Mandla Mandela, stal oficiálnym tradičným náčelníkom (členom rady ''Zwelivelile'') tejto oblasti. == Významné pamiatky a cestovný ruch == Vzhľadom na historický odkaz je Mvezo vyhľadávaným miestom pre kultúrny turizmus. * '''Múzeum Nelsona Mandelu (Nelson Mandela Museum):''' Mvezo tvorí jednu z troch zložiek tohto múzea (ďalšie časti sú v Qunu a Mthatha). Návštevníci tu môžu vidieť miesto Mandela Open-Air Museum, ktoré približuje spisovateľov pôvod a raný život. * '''Tradičná architektúra:''' V dedine sa nachádzajú pamätné miesta a repliky tradičných okrúhlych chyží (''rondavels''), ktoré dotvárajú autentickú atmosféru prostredia, v ktorom sa Mandela narodil. 67ez1t61ob440jnxkudy4oejl32x7i5 8215857 8215856 2026-05-18T10:52:42Z Quinlan83 192973 Fix 8215857 wikitext text/x-wiki '''Mvezo''' je malá dedina v Juhoafrickej republike, ktorá sa nachádza v provincii Východné Kapsko (''Eastern Cape''). Napriek svojej malej rozlohe a nízkemu počtu obyvateľov má obrovský historický a kultúrny význam, keďže je '''rodiskom Nelsona Mandelu''', svetoznámeho bojovníka proti apartheidu a prvého černošského prezidenta Južnej Afriky. ---- == Geografia a demografia == Dedina Mvezo leží na brehu rieky Mbashe, približne 30 kilometrov južne od mesta Mthatha. Administratívne spadá pod okresný jaskynný celok OR Tambo a miestnu samosprávu King Sabata Dalindyebo. Región je charakteristický kopcovitým terénom a tradičným vidieckym usporiadaním. Väčšinu obyvateľstva tvoria príslušníci etnika '''Xhosa''' a hlavným dorozumievacím jazykom je isiXhosa. Život v dedine je dodnes úzko spätý s tradičným poľnohospodárstvom a chovom dobytka. == História a kultúra == Historicky bolo Mvezo sídlom tradičnej kráľovskej rodiny klanu Madiba, ktorý je vetvou kráľovskej dynastie Thembu (súčasť národa Xhosa). Mandelov otec, Gadla Henry Mphakanyiswa, slúžil ako dedičný náčelník Mveza. Po spore s miestnymi koloniálnymi úradmi však bol o funkciu aj majetok ukrátený, čo rodinu prinútilo presťahovať sa do neďalekej dediny Qunu, kde Nelson Mandela strávil väčšinu svojho detstva. V roku 2007 sa do Mveza vrátila priama línia Mandelovcov, keď sa vnuk Nelsona Mandelu, Mandla Mandela, stal oficiálnym tradičným náčelníkom (členom rady ''Zwelivelile'') tejto oblasti. == Významné pamiatky a cestovný ruch == Vzhľadom na historický odkaz je Mvezo vyhľadávaným miestom pre kultúrny turizmus. * '''Múzeum Nelsona Mandelu (Nelson Mandela Museum):''' Mvezo tvorí jednu z troch zložiek tohto múzea (ďalšie časti sú v Qunu a Mthatha). Návštevníci tu môžu vidieť miesto Mandela Open-Air Museum, ktoré približuje spisovateľov pôvod a raný život. * '''Tradičná architektúra:''' V dedine sa nachádzajú pamätné miesta a repliky tradičných okrúhlych chyží (''rondavels''), ktoré dotvárajú autentickú atmosféru prostredia, v ktorom sa Mandela narodil. dzxyo7dsblsr4opqlq1pba9tn5xdfhw 8215859 8215857 2026-05-18T11:03:12Z OJJ 116711 Uu 8215859 wikitext text/x-wiki {{urgentne upraviť|20260518}}'''Mvezo''' je malá dedina v Juhoafrickej republike, ktorá sa nachádza v provincii Východné Kapsko (''Eastern Cape''). Napriek svojej malej rozlohe a nízkemu počtu obyvateľov má obrovský historický a kultúrny význam, keďže je '''rodiskom Nelsona Mandelu''', svetoznámeho bojovníka proti apartheidu a prvého černošského prezidenta Južnej Afriky. ---- == Geografia a demografia == Dedina Mvezo leží na brehu rieky Mbashe, približne 30 kilometrov južne od mesta Mthatha. Administratívne spadá pod okresný jaskynný celok OR Tambo a miestnu samosprávu King Sabata Dalindyebo. Región je charakteristický kopcovitým terénom a tradičným vidieckym usporiadaním. Väčšinu obyvateľstva tvoria príslušníci etnika '''Xhosa''' a hlavným dorozumievacím jazykom je isiXhosa. Život v dedine je dodnes úzko spätý s tradičným poľnohospodárstvom a chovom dobytka. == História a kultúra == Historicky bolo Mvezo sídlom tradičnej kráľovskej rodiny klanu Madiba, ktorý je vetvou kráľovskej dynastie Thembu (súčasť národa Xhosa). Mandelov otec, Gadla Henry Mphakanyiswa, slúžil ako dedičný náčelník Mveza. Po spore s miestnymi koloniálnymi úradmi však bol o funkciu aj majetok ukrátený, čo rodinu prinútilo presťahovať sa do neďalekej dediny Qunu, kde Nelson Mandela strávil väčšinu svojho detstva. V roku 2007 sa do Mveza vrátila priama línia Mandelovcov, keď sa vnuk Nelsona Mandelu, Mandla Mandela, stal oficiálnym tradičným náčelníkom (členom rady ''Zwelivelile'') tejto oblasti. == Významné pamiatky a cestovný ruch == Vzhľadom na historický odkaz je Mvezo vyhľadávaným miestom pre kultúrny turizmus. * '''Múzeum Nelsona Mandelu (Nelson Mandela Museum):''' Mvezo tvorí jednu z troch zložiek tohto múzea (ďalšie časti sú v Qunu a Mthatha). Návštevníci tu môžu vidieť miesto Mandela Open-Air Museum, ktoré približuje spisovateľov pôvod a raný život. * '''Tradičná architektúra:''' V dedine sa nachádzajú pamätné miesta a repliky tradičných okrúhlych chyží (''rondavels''), ktoré dotvárajú autentickú atmosféru prostredia, v ktorom sa Mandela narodil. 01allkmycqd74x4wk5qfs20lbm62m25 8215886 8215859 2026-05-18T11:48:26Z Gitanes232 142243 aby tam dva tyzdne neboli aspon vyslovené hlúposti 8215886 wikitext text/x-wiki {{urgentne upraviť|20260518}}'''Mvezo''' je malá dedina v Juhoafrickej republike, ktorá sa nachádza v provincii Východné Kapsko (''Eastern Cape''). Napriek svojej malej rozlohe a nízkemu počtu obyvateľov má obrovský historický a kultúrny význam, keďže je rodiskom Nelsona Mandelu, svetoznámeho bojovníka proti apartheidu a prvého černošského prezidenta Južnej Afriky. ---- == Geografia a demografia == Dedina Mvezo leží na brehu rieky Mbashe, približne 30 kilometrov južne od mesta Mthatha. Administratívne spadá pod okresnú správu OR Tambo a miestnu samosprávu King Sabata Dalindyebo. Región je charakteristický kopcovitým terénom a tradičným vidieckym usporiadaním. Väčšinu obyvateľstva tvoria príslušníci etnika '''Xhosa''' a hlavným dorozumievacím jazykom je isiXhosa. Život v dedine je dodnes úzko spätý s tradičným poľnohospodárstvom a chovom dobytka. == História a kultúra == Historicky bolo Mvezo sídlom tradičnej kráľovskej rodiny klanu Madiba, ktorý je vetvou kráľovskej dynastie Thembu (súčasť národa Xhosa). Mandelov otec, Gadla Henry Mphakanyiswa, slúžil ako dedičný náčelník Mveza. Po spore s miestnymi koloniálnymi úradmi však bol o funkciu aj majetok ukrátený, čo rodinu prinútilo presťahovať sa do neďalekej dediny Qunu, kde Nelson Mandela strávil väčšinu svojho detstva. V roku 2007 sa do Mveza vrátila priama línia Mandelovcov, keď sa vnuk Nelsona Mandelu, Mandla Mandela, stal oficiálnym tradičným náčelníkom (členom rady ''Zwelivelile'') tejto oblasti. == Významné pamiatky a cestovný ruch == Vzhľadom na historický odkaz je Mvezo vyhľadávaným miestom pre kultúrny turizmus. * Múzeum Nelsona Mandelu (Nelson Mandela Museum): Mvezo tvorí jednu z troch zložiek tohto múzea (ďalšie časti sú v Qunu a Mthatha). Návštevníci tu môžu vidieť miesto Mandela Open-Air Museum, ktoré približuje Mandelov pôvod a raný život. * Tradičná architektúra: V dedine sa nachádzajú pamätné miesta a repliky tradičných okrúhlych chyží (''rondavels''), ktoré dotvárajú autentickú atmosféru prostredia, v ktorom sa Mandela narodil. q5d5qn6397vfwm57v8ggcx20bd5wdd7 3 750327 8215860 2026-05-18T11:03:31Z OJJ 116711 Vytvorená stránka „{{Urgentne upraviť autor|Mvezo}} --~~~~“ 8215860 wikitext text/x-wiki {{Urgentne upraviť autor|Mvezo}} --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 11:03, 18. máj 2026 (UTC) 5q30m3dgxhk2lukr27na2vgxaxrd875 2 750329 8215888 2026-05-18T11:52:20Z Aliaksandra Aleksiayevich 286341 Vytvorená stránka „== Kostol sv. Juraja mučeníka == {{Infobox kostol|názov=Kostol svätého Juraja mučeníka|obrázok=|popis=Kostol svätého Juraja mučeníka v Malinove|cirkev=Rímskokatolícka cirkev|farnosť=Tomášov|diecéza=Bratislavská arcidiecéza|obec=[[Malinovo]]|štát=[[Slovensko]]|sloh=neogotika|výstavba=1869 – 1872|zasvätenie=svätý Juraj|architekt=[[Friedrich von Schmidt]]}} '''Kostol svätého Juraja mučeníka''' (taktiež známy ako '''Kostol svätého J…“ 8215888 wikitext text/x-wiki == Kostol sv. Juraja mučeníka == {{Infobox kostol|názov=Kostol svätého Juraja mučeníka|obrázok=|popis=Kostol svätého Juraja mučeníka v Malinove|cirkev=Rímskokatolícka cirkev|farnosť=Tomášov|diecéza=Bratislavská arcidiecéza|obec=[[Malinovo]]|štát=[[Slovensko]]|sloh=neogotika|výstavba=1869 – 1872|zasvätenie=svätý Juraj|architekt=[[Friedrich von Schmidt]]}} '''Kostol svätého Juraja mučeníka''' (taktiež známy ako '''Kostol svätého Juraja''' a '''Kaplnka svätého Juraja''') je [[Neogotika|neogotický]] [[rímskokatolícky]] kostol v obci [[Malinovo]], okres [[Okres Senec|Senec]] na západnom [[Slovensko|Slovensku]]. Nachádza sa v severnej časti historického jadra obce, v areáli hlavného cintorína a tvorí významnú historickú dominantu obce v regióne [[Žitný ostrov|Žitného ostrova]]. Bol postavený v rokoch [[1869]] až [[1872]]. Patrí do rímskokatolíckej farnosti [[Tomášov]] a je zasvätený [[Svätý Juraj|svätému Jurajovi mučeníkovi]], patrónovi obce. == História == Malinovo sa v priebehu 19. storočia dostalo do vlastníctva uhorského šľachtického rodu [[Aponiovci|Apponyiovcov]], ktorý patril medzi najvýznamnejšie aristokratické rody v [[Uhorsko|Uhorsku]]. Rod vlastnil rozsiahle majetky na území dnešného Slovenska aj [[Maďarsko|Maďarska]] a výrazne zasahoval do politického a kultúrneho života [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]]. Obec sa následne stala centrom správy rozsiahleho panstva a jej význam vzrástol v súvislosti s rezidenčnými a hospodárskymi aktivitami rodu. V tom období mala obec približne 110 domov a okolo 650 obyvateľov. Vznik [[Kaplnka|kaplnky]] je úzko spätý s pôsobením grófa [[Albert Apponyi|Alberta Apponyiho]], významného uhorského politika a diplomata, ktorý inicioval jej výstavbu na mieste pôvodnej rodinnej [[Krypta|krypty]] na miestnom cintoríne. Objekt bol koncipovaný ako pohrebné miesto rodu Apponyiovcov. V krypte sú uložené telesné pozostatky viacerých členov rodiny vrátane Alberta Apponyiho, jeho otca [[Juraj Aponi|Juraja]] a strýka Karola Apponyiho spolu s ich manželkami. Architektom kaplnky bol rakúsky architekt [[Friedrich von Schmidt]], známy okrem iného prestavbou [[Stephansdom|Stephansdomu]] vo [[Viedeň|Viedni]], úpravami hradu [[Karlštejn]] a projektmi sakrálnych stavieb v [[Pécs|Päťkostolí]]. Podľa ústnych tradícií sa na stavbe podieľali talianski remeselníci. Po smrti Alberta Apponyiho boli jeho pozostatky prenesené do krypty kostola. Pri tejto príležitosti boli na cintoríne vysadené lipové aleje. Od vstupu do cintorína viedla štvorradová alej líp doplnená pravouhlou dvojradovou priečnou alejou. Do súčasnosti sa zachovalo len niekoľko stromov. V roku [[1953]] bol interiér kaplnky upravený pre liturgické účely. Bohoslužby sa začali konať v slovenskom aj maďarskom jazyku. V rámci úprav bol vybudovaný [[Chór (priestor pri oltári)|chór]] a v roku [[1954]] bol osadený nový [[organ]]. == Architektúra == === Obdobie výstavby === Kostol je typickým príkladom historizujúcej neogotiky 19. storočia kombinujúcej sakrálnu a pohrebnú funkciu. Neogotický štýl vychádzal z idealizácie kresťanského [[Stredovek|stredoveku]] a bol rozšírený najmä v prostredí aristokratických rodov v Uhorsku. V [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorsku]] čelila neogotika konkurencii [[Novorenesancia|neorenesancie]] a [[Novobarok|neobaroka]], no zároveň symbolicky odkazovala na stredovekú tradíciu [[Svätá rímska ríša|Svätej rímskej ríše]], ku ktorej sa hlásili [[Habsburgovci]]. Rozmach historizujúcich slohov súvisel aj s [[Revolúcie v rokoch 1848 – 1849|nacionalistickými revolúciami]] rokov [[1848]] – [[1849]], počas ktorých aristokratické rody prezentovali kontinuitu svojej identity a spätosť s katolíckou tradíciou. Malinovský kostol patrí do skupiny aristokratických sakrálnych stavieb budovaných rodmi Apponyiovcov a [[Esterházyovci|Esterházyovcov]] v regióne. === Exteriér === Kostol je trojloďová stavba pozostávajúca z hlavnej lode a dvoch bočných lodí. Postavený je z tehál s priznaným murivom, čo pravdepodobne nadväzuje na tradíciu severonemeckej tehlovej gotiky označovanej ako ''Backsteingotik''. Hlavná fasáda je ukončená vstavanou vežou, ktorá prechádza do otvorenej zvonice s viditeľne umiestneným zvonom. Zvon zhotovil majster [[Jozef Pozdech|József Pozdech]] vo [[Wiener Neustadt|Wiener Neustadte]]. Váži približne 400 kilogramov a nesie meno ''Juliana'' podľa manželky Juraja Apponyiho. Dominantným prvkom hlavného priečelia je vstupný [[Portál (architektúra)|portál]] s kamenným ostením, nad ktorým sa nachádza veľké lomené okno s kružbou a vitrážovou výplňou. Na priečelí kostola nad vstupným portálom sa nachádza erb rodu Apponyiovcov. Pôvodne bol umiestnený na [[Tympanón|tympanóne]] [[Eberhard|Malinovského kaštieľa]], odkiaľ bol počas obdobia [[Československo|Československa]] odstránený v rámci podpory československej národnej identity. Neskôr bol objavený na povale kaštieľa a v roku [[2002]] zreštaurovaný a osadený na súčasné miesto. Po ľavej strane [[Priečelie|priečelia]] sú umiestnené odliatky [[Erb|erbov]] rodov Apponyiovcov a [[Zichyovci|Zichyovcov]], doplnené korunou symbolizujúcou spojenie oboch rodín. === Interiér === Interiér má charakter halového priestoru s [[Polygón (počítačová grafika)|polygonálnym]] uzáverom [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a je zaklenutý krížovou rebrovou [[Klenba|klenbou]]. Klenba bola v minulosti dekorovaná hviezdicovou [[Ornament|ornamentikou]], ktorá sa nezachovala. Súčasťou výzdoby boli aj sakrálne plastiky patriace rodine Apponyiovcov. Počas rekonštrukcie v rokoch [[1953]] – [[1954]] boli presunuté do skladu za kostolom, odkiaľ boli odcudzené a dodnes sa považujú za nezvestné. Hlavný [[oltár]] pochádza z obdobia vzniku kaplnky. Nachádza sa na ňom neskorobaroková plastika [[Svätý Juraj|svätého Juraja]] v motíve drakobijcu z polovice [[18. storočie|18. storočia]]. Socha je zhotovená z [[Mramor|červeného mramoru]] a doplnená zlátenou polychrómiou. Nad oltárom sú umiestnené mozaikové okná zobrazujúce výjavy z [[Krížová cesta|Krížovej cesty]]. == Súčasnosť == Komplexná obnova stavby prebehla v rokoch [[1993]] až [[1994]], čím bola zabezpečená ďalšia funkčnosť a zachovanie objektu ako významnej historickej a architektonickej pamiatky obce. Kostol v súčasnosti patrí pod rímskokatolícky farský úrad v Tomášove. Farárom je Msgr. Jozef Adamkovič. Omše prebiehajú v maďarskom aj slovenskom jazyku v nedele a v stredy sa konajú omše pre deti. == Okolité objekty == === Súsošie svätého Jána Nepomuckého === V areáli cintorína sa nachádza barokové súsošie [[Ján Nepomucký|svätého Jána Nepomuckého]] z roku [[1739]]. Kompozícia zobrazuje svätca v sprievode troch anjelov. Podľa historických rytín bolo súsošie pôvodne umiestnené pred padacím mostom vedúcim cez vodnú priekopu k Malinovskému kaštieľu. Neskôr bolo premiestnené k cestnej komunikácii, kde došlo k jeho výraznému poškodeniu. Po odbornom reštaurovaní bolo prekryté sklenenou ochranou a premiestnené do priestoru cintorína. === Pamätník obetiam prvej a druhej svetovej vojny === V areáli kostolného dvora sa nachádza pamätník obetiam [[Prvá svetová vojna|prvej]] a [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]], zriadený v roku 1992. Pamätník pripomína obyvateľov obce Malinovo, ktorí padli alebo zomreli v dôsledku vojnových udalostí a chorôb získaných na fronte. Uvádza mená 27 obetí z celkového počtu 154 obyvateľov obce, ktorí bojovali vo vojnách. == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Malinovský kaštieľ]] * [[Apponyiovci]] * [[Friedrich von Schmidt]] omdlrjofo6xr42iabs2lrhvvg7rzahp 2 750330 8215889 2026-05-18T11:55:03Z Lucia Poláková 287920 Vytvorená stránka „'''Kostol svätého Štefana Uhorského''' je rímskokatolícky jednoloďový kostol v obci [[Bernolákovo]], najväčšej obci na [[Slovensko|Slovensku]]. == Poloha == Kostol sa nachádza v juhozápadnej časti obce, na hornej plošine hradného kopca, ktorý obteká rieka [[Čierna voda (prítok Malého Dunaja)|Čierna voda]]. Na základe strategickej polohy sa predpokladá, že bol v minulosti súčasťou hradného komplexu Ľaliového hradu, vybudovaného konco…“ 8215889 wikitext text/x-wiki '''Kostol svätého Štefana Uhorského''' je rímskokatolícky jednoloďový kostol v obci [[Bernolákovo]], najväčšej obci na [[Slovensko|Slovensku]]. == Poloha == Kostol sa nachádza v juhozápadnej časti obce, na hornej plošine hradného kopca, ktorý obteká rieka [[Čierna voda (prítok Malého Dunaja)|Čierna voda]]. Na základe strategickej polohy sa predpokladá, že bol v minulosti súčasťou hradného komplexu Ľaliového hradu, vybudovaného koncom 13. storočia. == Interiér == [[Súbor:Kostol_svätého_Štefana_Uhorského_v_Bernolákove_-_Pôdorys.png|alt=Pôdorys kostola|náhľad|387x387bod|Pôdorys kostola]] Stavba pozostáva z [[hlavná loď|hlavnej lode]] s obdĺžnikovým pôdorysom, zakončeným polygonálnou [[svätyňa|svätyňou]] na východnej strane. Pozdĺž svätyňa bola neskôr vybudovaná prístavba, slúžiaca ako bočná loď kostola. Na západnom priečelí budovy sa nachádza hranolová veža, zastrešená ihlanovou strechou. K severnému múru kolmo prilieha kaplnka so zádverím. Na južnej strane sa nachádza prístavba s predsieňou, [[Sakristia|sakristiou]] a kaplnkou Božieho tela, pričom z predsiene je schodiskom prístupná podzemná [[krypta]] oktogonálneho pôdorysu. Vstup do kostola je možný hlavným vchodom v podveží, zo severnej strany cez zádverie alebo z južnej strany cez predsieň. === Hlavná loď === [[Hlavná loď]] je rozdelená na tri polia, preklenuté krížovými [[Klenba|klenbami]], v nábehoch dosadajúcimi na hlavice [[pilaster|pilastrov]]. V západnej časti sa nachádza [[empora]], podoprená troma stlačenými oblúkmi spočívajúcimi na dvoch pilieroch, osvetlená dvojicou oválnych okien. Priestor hlavnej lode je presvetlený troma oknami s polkruhovým záklenkom. === Svätyňa === [[Svätyňa]], ukončujúca hlavnú loď, je preklenutá rebrovou [[Klenba|klenbou]] o dvoch poliach, ktoré sa navzájom pretínajú, čím vytvárajú medziklenbový pás. Rebrá klenby pôvodne dosadali na kamenné konzoly ihlanového tvaru, ktoré boli neskôr odstránené. Priesečníky klenieb sú tvorené plochými kruhovými [[Klenák|klenákmi]]. Priestor osvetľovali štyri lomené okná, z ktorých jedno je dnes zamurované. So severnou prístavbou je svätyňa prepojená dvoma vysokými oblúkmi. === Zariadenie === Na [[Svätostánok|svätostánku]] sú umiestnené sochy anjelov a štyri sviece. V ľavej časti svätyne je umiestnená socha ukrižovaného Krista na drevenom kríži. V oknách s lomeným oblúkom sú figurálne [[vitráž|vitráže]], zobrazujúce sakrálne motívy (pravdepodobne postavy svätcov alebo biblické výjavy). Na stenách lode sú umiestnené obrazy, vyobrazujúce [[Krížová cesta|krížovú cestu]]. Priestor hlavnej lode je vybavený drevenými lavicami. == Výstavba kostola == === 1. Etapa - románska === Najstaršou dochovanou časťou je práve hlavná loď, vybudovaná kvádrovým murivom s podrezávanými škárami. Takáto úprava muriva bola typická pre vrcholnú fázu [[Románsky sloh|románskeho slohu]], používaná od konca 11. storočia. Kvádre boli povrchovo opracované z prednej a bočných strán, zadné strany ostali nepravidelné.<br>V Juhozápadnej časti sa dodnes nachádza [https://cs.wikipedia.org/wiki/Zoomorfismus zoomorfná] kamenná konzola, zobrazujúca býčiu hlavu, a tiež ikonografické znaky, na základe ktorých sa prvá etapa výstavby datuje do '''polovice 12. storočia'''.<br>Kostol v tomto období ešte nemal vežu, obsahoval však [[svätyňa|svätyňu]], ktorej presný tvar nie je známy, nakoľko jej pôvodné murivo bolo rozobrané. Z tohto obdobia sa zachovala tiež nádoba [[Krstiteľnica|krstiteľnice]], ktorá je dnes umiestnená vo farskej záhrade.<br>Na románsky pôvod kostola odkazuje taktiež jeho zasvätenie [[Štefan I. (Uhorsko)|kráľovi sv. Štefanovi Uhorskému]], pričom pôvodné patrocínium pravdepodobne patrilo svätému [[Štefan Prvomučeník|Štefanovi Prvomučeníkovi]]. <gallery> Románska krstiteľnica - Kostol sv. Štefana Uhorského, Bernolákovo.jpg|Románska krstiteľnica Románska krstiteľnica - popis.jpg| Románska krstiteľnica - Kostol sv. Štefana Uhorského.jpg| </gallery> <gallery> Zoomorfná kamenná konzola – býčia hlava.png|Zoomorfná kamenná konzola - býčia hlava Zoomorfná kamenná konzola – býčia hlava - zblizka.png| </gallery> === 2. Etapa - gotická === '''Koncom 14. storočia''' prešiel kostol prvou prestavbou. Pôvodná románska svätyňa bola zbúraná a nahradená novou, [[gotika|gotickou]], ktorá nadviazala na múry hlavnej lode nepravidelným kamenným murivom s občasným použitím kúskov tehál.<br>Lomené okná boli spevnené kamenným armovaním, ktoré sa dodnes nedochovalo. Do exteriéru vystupujú oporné múry svätyne, prenášajúce zaťaženie rebrovej klenby v interiéri. Povrchová úprava oporných múrov aj stien svätyne bola tvorená imitáciou jednoduchých kvádrov na štruktúrovanej omietke.<br>Z tejto etapy sa zachoval taktiež fragment nesprávne osadenej náhrobnej dosky, umiestnenej do zvislej polohy na fasáde juhovýchodného oporného piliera. [[Zlepenec|Zlepencová]] platňa má rozmery 75 x 25/28cm a hrúbku 18-20cm. Motívom zobrazenia je procesiový kríž s tordovanou žrďou. Od rovnoramenného kríža, vpísaného do kruhu, ho oddeľuje prstencový vývalok, plošne definovaný kružnicou s priemerom 5,5 cm. Kríž je naklonený v uhle 18°, čo predstavuje ikonografický symbol sklonenej [[Ježiš Kristus|Kristovej]] hlavy. <gallery> Oporné múry kostola sv. Štefana Uhorského, Bernolákovo.jpg|Oporné múry kostola Náhrobná doska - kostol sv. Štefana Uhroského v Bernolákove.jpg|Náhrobná doska osadená na opornom múre kostola]] </gallery> === 3. Etapa - baroková === [[Súbor:Nápisy_J_fasáda_-_kostol_sv._Štefana_Uhorskéo,_Bernolákovo.jpg|alt=Nápisy na južnej fasáde kostola|náhľad|244x244pixelů|Nápisy vyryté na južnej fasáde]] V '''17. storočí''' došlo k ďalšej úprave kostola, ktorú dokladajú nápisy vyryté na románskych kamenných kvádroch na južnej fasáde lode.<br>V rámci tejto prestavby bola na severnej strane svätyne vybudovaná prístavba, pravdepodobne [[sakristia]], ktorá však bola zbúraná v 50. rokoch 20. storočia.<br>Fasády boli preomietnuté svetlou striekanou omietkou, ktorá bola v 20. storočí odstránená na murivo. Na západné priečelie bola pristavaná kostolná veža, ktorá stojí dodnes. === 4. Etapa – neskoro baroková === [[Súbor:Neskoro barokovy nosny mur - kostol sv. Štefana Uhorského, Bernolákovo.jpg|náhľad|Oporné múry prenášajúce zaťaženie krížovej klenby hlavnej lode kostola|251x251pixelů]] Táto etapa prebehla '''koncom 18. storočia''', pričom sa predpokladá, že ju financoval gróf [[:cs:Josef_Esterházy_z_Galanty|Jozef Esterházy]], vrchný župan [[Komárňanská župa (Uhorsko)|Komárňanskej župy]], ktorý si na začiatku storočia dal v Bernolákove postaviť [https://www.bernolakovo.sk/25547/kastiel kaštieľ].<br>Koruna múrov bola navýšená a svätyňa s hlavnou loďou sa dostali do jednej výškovej úrovne. Korunné rímsy dostali nový profil. Hlavná loď bola zaklenutá krížovou klenbou, ktorej zaťaženie preniesli do novo vzniknutých oporných múrov v exteriéri. V interiéri lode bola zároveň vybudovaná [[empora]]. === 5. Etapa - neogotická === V roku '''1843''' (prípadne 1845) bol vyhotovený nový krov kostola.<br>Na '''konci 19. a začiatku 20. storočia''' bola pri južnej fasáde svätyne vytvorená [[krypta]], v ktorej sú pochovaní príslušníci [[Esterháziovci|Esterházyovskej]] rodiny. Na základe uvedených rokov úmrtí sa predpokladá, že krypta bola dokončená najneskôr v roku 1919.<br>Omietky boli hladké, pôvodne biele, neskôr okrové. Rímsy, [https://cs.wikipedia.org/wiki/Liz%C3%A9na lizény] a [https://cs.wikipedia.org/wiki/%C5%A0ambr%C3%A1na šambrány] otvorov boli svetlé, zatiaľ čo zvyšné plochy stien boli tmavšie. Strecha veže v tomto období ešte nebola oplechovaná, ale omietnutá svetlou omietkou. === 6. Etapa – 20. storočie === [[Súbor:Pristavba (sakr., predsien, kaplnka).jpg|náhľad|Prístavba kostola z 20. storočia|268x268bod]] Posledná úprava kostola prebehla v '''50. rokoch 20. storočia'''. Stavba bola kompletne preomietnutá a bol na ňu nanesený sivý cementový špric. Profilácia korunných ríms bola zredukovaná do jednoduchého fabiónového tvaru.<br> Na severnej strane bola zbúraná sakristia zo 17. storočia a na jej mieste bola postavená nová pozdĺžna prístavba. V rámci úprav bola vybudovaná prístavba s predsieňou, sakristiou a kaplnkou Božieho tela.Do východného priečelia tejto prístavby bol osadený starší kamenný [https://cs.wikipedia.org/wiki/Novorom%C3%A1nsk%C3%BD_sloh neorománsky] [[Portál (architektúra)|portál]], pravdepodobne premiestnený zo zbúranej predsiene. Taktiež bolo pristavané severné zádverie pred vstupom do kaplnky.<br> Po dokončení obnovy bol kostol opäť vysvätený '''6. novembra 1955'''.<br> Menšie úpravy prebiehali aj v nasledujúcich rokoch. V roku 1966 bola vymenená strešná krytina, obnovená drevená konštrukcia krovu a oplechovaná strecha veže. Začiatkom 21. storočia bola strešná krytina opäť vymenená, interiér kostola bol omietnutý a bola v ňom zavedená elektroinštalácia. == Zdroje == * Sabadošová, E. - Havlík, M.: Výskum fasád Kostola sv. Štefana Uhorského v Bernolákove. In: Monumentorum Tutela č. 17, Pamiatkový úrad SR, 2006, str. 17 - 26. * Slivka, M.: Kostol sv. Štefana kráľa v Bernolákove. In: Zborník Filozofickej fakulty Univerzity Komenského MUSAICA, roč. XXVI, Bratislava 2009, str. 189 - 210. * https://www.dokostola.sk/kostol/410149-farsky-kostol-sv-stefana-uhorskeho * https://hradceklis.webnode.page/kostol-sv-stefana-krala/newscbm_423044/20/ == Súvisiace články na Wikipédii == * https://sk.wikipedia.org/wiki/Bernol%C3%A1kovo * https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0tefan_I._(Uhorsko) * https://sk.wikipedia.org/wiki/Esterh%C3%A1ziovci 1qjz0a8y08ag24ac8url15rsoth54yo 8215890 8215889 2026-05-18T11:58:46Z Pe3kZA 39673 Pe3kZA premiestnil stránku [[Wikipedista:Lucia Poláková/Sk:Kostol svätého Štefana kráľa (Bernolákovo)]] na [[Redaktor:Lucia Poláková/pieskovisko]], ale neponechal presmerovanie: na dopracovanie 8215889 wikitext text/x-wiki '''Kostol svätého Štefana Uhorského''' je rímskokatolícky jednoloďový kostol v obci [[Bernolákovo]], najväčšej obci na [[Slovensko|Slovensku]]. == Poloha == Kostol sa nachádza v juhozápadnej časti obce, na hornej plošine hradného kopca, ktorý obteká rieka [[Čierna voda (prítok Malého Dunaja)|Čierna voda]]. Na základe strategickej polohy sa predpokladá, že bol v minulosti súčasťou hradného komplexu Ľaliového hradu, vybudovaného koncom 13. storočia. == Interiér == [[Súbor:Kostol_svätého_Štefana_Uhorského_v_Bernolákove_-_Pôdorys.png|alt=Pôdorys kostola|náhľad|387x387bod|Pôdorys kostola]] Stavba pozostáva z [[hlavná loď|hlavnej lode]] s obdĺžnikovým pôdorysom, zakončeným polygonálnou [[svätyňa|svätyňou]] na východnej strane. Pozdĺž svätyňa bola neskôr vybudovaná prístavba, slúžiaca ako bočná loď kostola. Na západnom priečelí budovy sa nachádza hranolová veža, zastrešená ihlanovou strechou. K severnému múru kolmo prilieha kaplnka so zádverím. Na južnej strane sa nachádza prístavba s predsieňou, [[Sakristia|sakristiou]] a kaplnkou Božieho tela, pričom z predsiene je schodiskom prístupná podzemná [[krypta]] oktogonálneho pôdorysu. Vstup do kostola je možný hlavným vchodom v podveží, zo severnej strany cez zádverie alebo z južnej strany cez predsieň. === Hlavná loď === [[Hlavná loď]] je rozdelená na tri polia, preklenuté krížovými [[Klenba|klenbami]], v nábehoch dosadajúcimi na hlavice [[pilaster|pilastrov]]. V západnej časti sa nachádza [[empora]], podoprená troma stlačenými oblúkmi spočívajúcimi na dvoch pilieroch, osvetlená dvojicou oválnych okien. Priestor hlavnej lode je presvetlený troma oknami s polkruhovým záklenkom. === Svätyňa === [[Svätyňa]], ukončujúca hlavnú loď, je preklenutá rebrovou [[Klenba|klenbou]] o dvoch poliach, ktoré sa navzájom pretínajú, čím vytvárajú medziklenbový pás. Rebrá klenby pôvodne dosadali na kamenné konzoly ihlanového tvaru, ktoré boli neskôr odstránené. Priesečníky klenieb sú tvorené plochými kruhovými [[Klenák|klenákmi]]. Priestor osvetľovali štyri lomené okná, z ktorých jedno je dnes zamurované. So severnou prístavbou je svätyňa prepojená dvoma vysokými oblúkmi. === Zariadenie === Na [[Svätostánok|svätostánku]] sú umiestnené sochy anjelov a štyri sviece. V ľavej časti svätyne je umiestnená socha ukrižovaného Krista na drevenom kríži. V oknách s lomeným oblúkom sú figurálne [[vitráž|vitráže]], zobrazujúce sakrálne motívy (pravdepodobne postavy svätcov alebo biblické výjavy). Na stenách lode sú umiestnené obrazy, vyobrazujúce [[Krížová cesta|krížovú cestu]]. Priestor hlavnej lode je vybavený drevenými lavicami. == Výstavba kostola == === 1. Etapa - románska === Najstaršou dochovanou časťou je práve hlavná loď, vybudovaná kvádrovým murivom s podrezávanými škárami. Takáto úprava muriva bola typická pre vrcholnú fázu [[Románsky sloh|románskeho slohu]], používaná od konca 11. storočia. Kvádre boli povrchovo opracované z prednej a bočných strán, zadné strany ostali nepravidelné.<br>V Juhozápadnej časti sa dodnes nachádza [https://cs.wikipedia.org/wiki/Zoomorfismus zoomorfná] kamenná konzola, zobrazujúca býčiu hlavu, a tiež ikonografické znaky, na základe ktorých sa prvá etapa výstavby datuje do '''polovice 12. storočia'''.<br>Kostol v tomto období ešte nemal vežu, obsahoval však [[svätyňa|svätyňu]], ktorej presný tvar nie je známy, nakoľko jej pôvodné murivo bolo rozobrané. Z tohto obdobia sa zachovala tiež nádoba [[Krstiteľnica|krstiteľnice]], ktorá je dnes umiestnená vo farskej záhrade.<br>Na románsky pôvod kostola odkazuje taktiež jeho zasvätenie [[Štefan I. (Uhorsko)|kráľovi sv. Štefanovi Uhorskému]], pričom pôvodné patrocínium pravdepodobne patrilo svätému [[Štefan Prvomučeník|Štefanovi Prvomučeníkovi]]. <gallery> Románska krstiteľnica - Kostol sv. Štefana Uhorského, Bernolákovo.jpg|Románska krstiteľnica Románska krstiteľnica - popis.jpg| Románska krstiteľnica - Kostol sv. Štefana Uhorského.jpg| </gallery> <gallery> Zoomorfná kamenná konzola – býčia hlava.png|Zoomorfná kamenná konzola - býčia hlava Zoomorfná kamenná konzola – býčia hlava - zblizka.png| </gallery> === 2. Etapa - gotická === '''Koncom 14. storočia''' prešiel kostol prvou prestavbou. Pôvodná románska svätyňa bola zbúraná a nahradená novou, [[gotika|gotickou]], ktorá nadviazala na múry hlavnej lode nepravidelným kamenným murivom s občasným použitím kúskov tehál.<br>Lomené okná boli spevnené kamenným armovaním, ktoré sa dodnes nedochovalo. Do exteriéru vystupujú oporné múry svätyne, prenášajúce zaťaženie rebrovej klenby v interiéri. Povrchová úprava oporných múrov aj stien svätyne bola tvorená imitáciou jednoduchých kvádrov na štruktúrovanej omietke.<br>Z tejto etapy sa zachoval taktiež fragment nesprávne osadenej náhrobnej dosky, umiestnenej do zvislej polohy na fasáde juhovýchodného oporného piliera. [[Zlepenec|Zlepencová]] platňa má rozmery 75 x 25/28cm a hrúbku 18-20cm. Motívom zobrazenia je procesiový kríž s tordovanou žrďou. Od rovnoramenného kríža, vpísaného do kruhu, ho oddeľuje prstencový vývalok, plošne definovaný kružnicou s priemerom 5,5 cm. Kríž je naklonený v uhle 18°, čo predstavuje ikonografický symbol sklonenej [[Ježiš Kristus|Kristovej]] hlavy. <gallery> Oporné múry kostola sv. Štefana Uhorského, Bernolákovo.jpg|Oporné múry kostola Náhrobná doska - kostol sv. Štefana Uhroského v Bernolákove.jpg|Náhrobná doska osadená na opornom múre kostola]] </gallery> === 3. Etapa - baroková === [[Súbor:Nápisy_J_fasáda_-_kostol_sv._Štefana_Uhorskéo,_Bernolákovo.jpg|alt=Nápisy na južnej fasáde kostola|náhľad|244x244pixelů|Nápisy vyryté na južnej fasáde]] V '''17. storočí''' došlo k ďalšej úprave kostola, ktorú dokladajú nápisy vyryté na románskych kamenných kvádroch na južnej fasáde lode.<br>V rámci tejto prestavby bola na severnej strane svätyne vybudovaná prístavba, pravdepodobne [[sakristia]], ktorá však bola zbúraná v 50. rokoch 20. storočia.<br>Fasády boli preomietnuté svetlou striekanou omietkou, ktorá bola v 20. storočí odstránená na murivo. Na západné priečelie bola pristavaná kostolná veža, ktorá stojí dodnes. === 4. Etapa – neskoro baroková === [[Súbor:Neskoro barokovy nosny mur - kostol sv. Štefana Uhorského, Bernolákovo.jpg|náhľad|Oporné múry prenášajúce zaťaženie krížovej klenby hlavnej lode kostola|251x251pixelů]] Táto etapa prebehla '''koncom 18. storočia''', pričom sa predpokladá, že ju financoval gróf [[:cs:Josef_Esterházy_z_Galanty|Jozef Esterházy]], vrchný župan [[Komárňanská župa (Uhorsko)|Komárňanskej župy]], ktorý si na začiatku storočia dal v Bernolákove postaviť [https://www.bernolakovo.sk/25547/kastiel kaštieľ].<br>Koruna múrov bola navýšená a svätyňa s hlavnou loďou sa dostali do jednej výškovej úrovne. Korunné rímsy dostali nový profil. Hlavná loď bola zaklenutá krížovou klenbou, ktorej zaťaženie preniesli do novo vzniknutých oporných múrov v exteriéri. V interiéri lode bola zároveň vybudovaná [[empora]]. === 5. Etapa - neogotická === V roku '''1843''' (prípadne 1845) bol vyhotovený nový krov kostola.<br>Na '''konci 19. a začiatku 20. storočia''' bola pri južnej fasáde svätyne vytvorená [[krypta]], v ktorej sú pochovaní príslušníci [[Esterháziovci|Esterházyovskej]] rodiny. Na základe uvedených rokov úmrtí sa predpokladá, že krypta bola dokončená najneskôr v roku 1919.<br>Omietky boli hladké, pôvodne biele, neskôr okrové. Rímsy, [https://cs.wikipedia.org/wiki/Liz%C3%A9na lizény] a [https://cs.wikipedia.org/wiki/%C5%A0ambr%C3%A1na šambrány] otvorov boli svetlé, zatiaľ čo zvyšné plochy stien boli tmavšie. Strecha veže v tomto období ešte nebola oplechovaná, ale omietnutá svetlou omietkou. === 6. Etapa – 20. storočie === [[Súbor:Pristavba (sakr., predsien, kaplnka).jpg|náhľad|Prístavba kostola z 20. storočia|268x268bod]] Posledná úprava kostola prebehla v '''50. rokoch 20. storočia'''. Stavba bola kompletne preomietnutá a bol na ňu nanesený sivý cementový špric. Profilácia korunných ríms bola zredukovaná do jednoduchého fabiónového tvaru.<br> Na severnej strane bola zbúraná sakristia zo 17. storočia a na jej mieste bola postavená nová pozdĺžna prístavba. V rámci úprav bola vybudovaná prístavba s predsieňou, sakristiou a kaplnkou Božieho tela.Do východného priečelia tejto prístavby bol osadený starší kamenný [https://cs.wikipedia.org/wiki/Novorom%C3%A1nsk%C3%BD_sloh neorománsky] [[Portál (architektúra)|portál]], pravdepodobne premiestnený zo zbúranej predsiene. Taktiež bolo pristavané severné zádverie pred vstupom do kaplnky.<br> Po dokončení obnovy bol kostol opäť vysvätený '''6. novembra 1955'''.<br> Menšie úpravy prebiehali aj v nasledujúcich rokoch. V roku 1966 bola vymenená strešná krytina, obnovená drevená konštrukcia krovu a oplechovaná strecha veže. Začiatkom 21. storočia bola strešná krytina opäť vymenená, interiér kostola bol omietnutý a bola v ňom zavedená elektroinštalácia. == Zdroje == * Sabadošová, E. - Havlík, M.: Výskum fasád Kostola sv. Štefana Uhorského v Bernolákove. In: Monumentorum Tutela č. 17, Pamiatkový úrad SR, 2006, str. 17 - 26. * Slivka, M.: Kostol sv. Štefana kráľa v Bernolákove. In: Zborník Filozofickej fakulty Univerzity Komenského MUSAICA, roč. XXVI, Bratislava 2009, str. 189 - 210. * https://www.dokostola.sk/kostol/410149-farsky-kostol-sv-stefana-uhorskeho * https://hradceklis.webnode.page/kostol-sv-stefana-krala/newscbm_423044/20/ == Súvisiace články na Wikipédii == * https://sk.wikipedia.org/wiki/Bernol%C3%A1kovo * https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0tefan_I._(Uhorsko) * https://sk.wikipedia.org/wiki/Esterh%C3%A1ziovci 1qjz0a8y08ag24ac8url15rsoth54yo